jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní moravy
Transkript
jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní moravy
EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o. KUNOVICE 1. SOUKROMÁ VYSOKÁ ŠKOLA NA MORAVĚ SBORNÍK „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 11. květen 2007, Kunovice, Česká Republika PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Kolektiv autorů III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: (C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2007 Publikace neprošla jazykovou úpravou. Za obsahovou správnost odpovídají autoři ISBN 978-80-7314-111-0 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com “JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY” III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 Organizován EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o. KUNOVICE ve spolupráci s Ruskou ekonomickou akademií Plechanova v Moskvě, Moskevskou podnikatelskou akademií v Moskvě, Akadémiou policajného zboru v Bratislave, Vysokou školou ekonómie a manažmentu v Bratislave, Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Žilinskou univerzitou – Fakultou riadenia a informatiky v Žiline, Vysokou školou v Sládkovičove, Vysokou školou Mezinárodních a veřejných vztahů v Praze. Předseda programového výboru konference: Honorary professor, Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c. PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE Honorary professor, Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c. – rektor, EPI, s.r.o. Kunovice Mgr. Josef Slovák – náměstek hejtmana Zlínského kraje prof. Ing. Karel Rais, CSc., MBA – rektor, Vysoké učení technické v Brně prof. Dr. Vitaly Ivanovič Vidyapin, Dr.Sc. – rektor, REA Moskva prof. Zw. Dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa – rektorka, Akademia Swietokrzyska, Kielce plk. Doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc. – rektor, Akadémia policajného zboru, Bratislava prof. Ing. Karol Polák, Dr.Sc., Dr.h.c. – rektor, VŠ Sládkovičovo doc. Ing. Juraj Wágner, Ph.D. – rektor, Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne prof. PhDr. Beata Kosová, CSc. – rektorka, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Dr. Bohuslava Šenkýřová – rektor, VŠFS Praha doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. – rektorka, VŠ ekonomie a manažmentu verejnej správy v Bratislave prof. Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva Mgr. Iveta Matušíková – prorektorka, EPI, s.r.o., Kunovice Ing. Jozef Habánik, Ph. D. – štátný tajomník ministerstva školstva SR prof. Ing. Helena Strážovská, Ph.D. – prorektorka VŠ ekonomie a manažmentu verejnej správy v Bratislave prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. – Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici prof. Ing. Wlodzimierz M. Baranski, Ph.D. – Ústav kybernetiky Wroclawské univerzity OPONENTNÍ RADA prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. – vedoucí ústavu veřejné správy a práva, Univerzita Pardubice JUDr. Dušan Korgo, Ph.D. – Akadémia policajného zboru, Bratislava prof. PhDr. Bohumír Blížkovský, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice prof. PhDr. Stanislava Kučerová, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. – UMB, Banská Bystrica Sekce 1: Rozvoj lidských zdrojů v regionech Moderátor: prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. Sekce 2: Přímé zahraniční investice Moderátor: Ing. Jaroslav Kavka, Ing. Juraj Dubovec, Ph.D. PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com OBSAH ÚVODNÍ SLOVO ......................................................................................................................................... 11 SEKCE 1 MANAŽMENT TECHNICKEJ PRÍPRAVY VÝROBY KAROL POLÁK, MICHAL KOŠŤÁL ................................................................................................................ 17 JAZYKY PRE KOMUNIKÁCIU ZO SVETOM KAROL POLÁK, MICHAL KOŠŤÁL ................................................................................................................ 19 VÝZNAM PROFESIONÁLNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ PRACOVNÍKŮ VEŘEJNÉHO A SOUKROMÉHO SEKTORU: EVROPSKÉ SOUVISLOSTI KAREL LACINA ........................................................................................................................................... 21 POSTAVENIE A POBYT SLOVENSKÝCH OBČANOV NA ÚZEMÍ ČESKEJ REPUBLIKY A ČESKÝCH OBČANOV NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY STANISLAV MRÁZ....................................................................................................................................... 25 VYVÁŽENOST ROZVOJE LIDSKÝCH ZDROJŮ A KONKURENCESCHOPNOST PODNIKŮ ANTONÍN MALACH ..................................................................................................................................... 29 VYBRANÉ SÚVISLOSTI FORMOVANIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV V REGIÓNE ŽILINA TATIANA ČOREJOVÁ, MÁRIA ROSTÁŠOVÁ ................................................................................................... 37 ROZVOJOVÉ PROBLÉMY A POTREBY ČR A SR V RÁMCI CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE ALENA PAULIČKOVÁ .................................................................................................................................. 43 VÝKLAD AKO SÚČASŤ KOMUNIKAČNÉHO MIXU JAROSLAV ĎAĎO, JURAJ DUBOVEC ............................................................................................................. 47 KORUPCIA – NEGATÍVNY FAKTOR PODNIKANIA DUŠAN KORGO ........................................................................................................................................... 53 TVORBA A UDRŽATEĽNOSŤ DOBREJ POVESTI V PODNIKANÍ HELENA ČIERNA ......................................................................................................................................... 59 INTEGROWANIE EDUKACJI REGIONALNEJ Z GLOBALNA KRYSTYNA DURAJ-NOWAKOWA ................................................................................................................. 65 HODNOTENIE PRACOVNÍKOV LADISLAV NIŽNÍK....................................................................................................................................... 69 ENVIRONMENTÁLNÍ ŘÍZENÍ PODNIKU ŠTĚPÁNKA BOUŠKOVÁ................................................................................................................................ 75 BUSINESS PROFESSIONALISM & CUSTOMER SATISFACTION PAVEL MRÁČEK, LUKÁŠ VOLŠA .................................................................................................................. 79 ETIKA V PODNIKÁNÍ MALÝCH A STŘEDNÍCH FIREM KLÁRA NESVADBOVÁ ................................................................................................................................. 85 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 7 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PROFESIONALITA MANAŽERŮ V PODNIKÁNÍ PETR NOVÁK .............................................................................................................................................. 89 REGIONÁLNY MANAŽMENT A CREATIVE BUSINESS IDEAS JURAJ DUBOVEC, IVETA MATUŠÍKOVÁ ........................................................................................................ 93 PEDAGOGICKÉ ASPEKTY HODNOCENÍ TESTOVACÍHO SYSTÉMU EPI JINDŘICH PETRUCHA ................................................................................................................................... 97 RACIONÁLNÍ ROZHODOVÁNÍ VEDOUCÍCH PRACOVNÍKŮ ROBERT JURČA, ANTONÍN BUREŠ .............................................................................................................. 103 MIGRACE A ROZVOJ – ŠIRŠÍ EKONOMICKÉ SOUVISLOSTI JIŘÍ NOVOSÁK, ROBERT STOJANOV ........................................................................................................... 109 DOTACE A ÚVĚR V PODNIKÁNÍ ZDENKA HUDCOVÁ................................................................................................................................... 113 VEŘEJNÉ FINANCE A VNĚJŠÍ VLIVY - DOPAD NA PODNIKATELSKÉ PROSTŘEDÍ PAVEL MATOUŠEK, JURAJ DUBOVEC ......................................................................................................... 119 VÝZNAM MANAŽÉRSKEJ ETIKY V PODNIKÁNÍ MARTINA MINÁROVÁ ............................................................................................................................... 125 KONCEPCIA CONTROLLINGU V PODNIKU DUŠAN BARAN ......................................................................................................................................... 131 PRÍSTUPY K TRANSFERU POZNANIA Z AKADEMICKÉHO DO PODNIKATELSKÉHO PROSTREDIA TATIANA ČOREJOVÁ, MÁRIA ROSTÁŠOVÁ ................................................................................................. 139 ELECTRONIC EDUCATION IN MATHEMATICS AS A NEW QUALITY OF MATHEMATICS VISUALIZATION WHILE EMPHAZING NEW TEACHING METHODS DANIELA HRICIŠÁKOVÁ, LÍVIA HASAJOVÁ ................................................................................................ 145 VZDĚLÁVÁNÍ ADMINISTRATIVY ČESKÉ VEŘEJNÉ SPRÁVY JAKO SOUČÁSTÍ EUROSPRÁVY LADISLAV RÝZNAR ................................................................................................................................... 149 REGIÓN AKO SOCIÁLNOEKONOMICKÁ SIEŤ ŠTEFAN VOLNER....................................................................................................................................... 159 SPOLOČNÝ VZDELÁVACÍ A VÝSKUMNÝ PRIESTOR V RÁMCI EUROREGIÓNU BBK, SPOLUPRÁCA S PRAXOU. SKÚSENOSTI A POZNATKY JURAJ WAGNER ........................................................................................................................................ 163 SMEROVANIE VÝSKUMU A VÝVOJA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE JOZEF HABÁNIK ........................................................................................................................................ 167 SEKCE 2 ALOKÁCIA PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ V SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKE MÁRIA ĎURIŠOVÁ .................................................................................................................................... 173 INVESTIČNÉ STIMULY A ICH VPLYV NA ROZVOJ REGIÓNU ALŽBETA KUCHARČÍKOVÁ, JOZEF ŠUJANSKÝ ............................................................................................ 179 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 8 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ZDROJE FINANCOVANIA MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ANNA JACKOVÁ........................................................................................................................................ 187 ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE A ROZVOJ VIDIEKA – POROVNANIE MEDZI ČR A SR JURAJ DUBOVEC, IVETA MATUŠÍKOVÁ ...................................................................................................... 191 ASPEKTY CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE MORAVY A SLOVENSKA AKO EUROREGIÓNU ĽUBOŠ MAXINA ........................................................................................................................................ 195 MSP V TROCH SLOVENSKÝCH REGIÓNOCH – VÝSKUM HELENA STRÁŽOVSKÁ .............................................................................................................................. 201 EKONOMETRICKÉ MODELOVANIE INVESTICIÍ V REGIONÁLNYCH PODMIENKACH LUCIA PANČÍKOVÁ ................................................................................................................................... 207 NĚKTERÉ AKTUÁLNÍ PROBLÉMY HROMADNÉ DOPRAVY, SOUVISEJÍCÍ SE VZÁJEMNOU SPOLUPRÁCÍ REGIONŮ JINDŘICH KLAPKA .................................................................................................................................... 211 AMERICKÁ HYPOTÉKA – NEÚČELOVÝ ÚVĚR JURAJ DUBOVEC, TIBOR HLAČINA, PŘEMYSL MICHÁLEK ........................................................................... 215 THE USE OF ARTIFICIAL INTELLIGENCE FOR THE SOLUTION OF WASTE DISPOSAL PETR DOSTÁL, STANISLAV ŠKAPA, RADEK DOSKOČIL................................................................................ 223 SPOLEČENSKÁ ODPOVĚDNOST FIREM IDA KNESLOVÁ ......................................................................................................................................... 229 VANĚKOVCI A ICH PODIEL NY ROZVOJI MEDZIREGIONÁLNÉHO PODNIKANIA MEDZI ČESKOM, RAKÚSKOM A SLOVENSKOM (NA PRÍKLADE ČESKÉHO PODNIKATEĽA FRANTIŠKA VANĚKA) JOZEF KRÁLIK .......................................................................................................................................... 233 ČIAASTKOVÝ VÝSKUM PRE POTREBY HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA NOVÉ ZÁMKY ĽUBOMÍRA STRÁŽOVSKÁ .......................................................................................................................... 241 APPLYING THE EXTREME VALUE THEORY IN FINANCE ALEŠ KOZUBÍK ......................................................................................................................................... 245 PODNĚT K ZAHÁJENÍ STAVBY PRŮPLAVU „DUNAJ – ODRA – LABE“ BOHUMÍR BLÍŽKOVSKÝ............................................................................................................................. 251 VYBRANÉ PROBLÉMY IDENTIFIKÁCIE RIZÍK ZUZANA KOZUBÍKOVÁ.............................................................................................................................. 253 VLIV ZAHRANIČNÍCH INVESTIC NA ROZVOJ REGIONŮ NA MORAVĚ LADISLAV OBDRŽÁLEK, PETR PANÁK........................................................................................................ 259 VÝBER DODÁVATEĽSKEJ ZÁKLADNE A KRITÉRIA JEHO HODNOTENIA EVA POLIAČIKOVÁ, ZDENKA MUSOVÁ ..................................................................................................... 263 PODNIKÁNÍ V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH REGIONU SLOVÁCKA MILAN BŘEZINA, KAMIL TŘOS .................................................................................................................. 269 MOŽNOSTI PODNIKÁNÍ V RAKOUSKU JAN PRACHAŘ ........................................................................................................................................... 275 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 9 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PRÁVNA ÚPRAVA LEGÁLNEHO PRISŤAHOVALECTVA V EURÓPSKEJ ÚNII LUCIA HURNÁ .......................................................................................................................................... 285 EURÓPA REGIÓNOV ĽUDMILA LIPKOVÁ, STANISLAV MRÁZ ...................................................................................................... 293 AKTUÁLNY STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA SLOVENSKO-UKRAJINSKEJ CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE V EKONOMICKEJ OBLASTI HALINA MARTYNIV .................................................................................................................................. 297 ČESKO – SLOVENSKÁ CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA PO ROKU 1992 ROMAN JURÍK........................................................................................................................................... 301 JMENNÝ REJSTŘÍK ................................................................................................................................ 305 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 10 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ÚVODNÍ SLOVO Vaše magnificence, honorabiles, spektabiles, pane státní tajemníku, vážení hosté, dovolte, abych mezi námi přivítal státního tajemníka ministra školství SR, pana Ing. Jozefa Habánika, Ph.D. Je mně ctí mezi námi přivítat rektory vysokých škol: • jeho magnificenci, pana Dr.h.c. doc. Ing. Juraja Wagnera, Ph.D., rektora Trenčianské Univerzity A. Dubčeka v Trenčíně • jeho magnificenci, pana prof. Ing. Karola Poláka, Dr.Sc., Dr.h.c, rektora Vysoké školy v Sládkovičově • její magnificenci, paní doc. Ing. Vieru Cibákovou, Ph.D., rektorku Vysoké školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislavě. Dovolte, abych zastoupil pana prof. Vitalyje I. Vidyapina, Dr.Sc., který mě jako čestného doktora REA v Moskvě pověřil, abych zastupoval tuto univerzitu, a současně pana prof. Vladimira V. Tabolina, Ph.D., rektora Moskevské akademie podnikatelství, která dnes slaví 10. výročí své existence. Dále mezi námi srdečně vítám prorektory vysokých škol: • prorektora Akademie policajného zboru v Bratislavě, prof. JUDr. Jozefa Králika, CSc. • prorektora Moravské vysoké školy Olomouc, o.p.s., RNDr. Ing. Miroslava Rösslera, CSc. • prorektora Vysoké školy finanční a správní, o.p.s. v Praze, prof. PhDr. Vladimíra Čecháka, CSc., který je zárovně předsedou Asociace soukromých vysokých škol v ČR Mám radost, že mohu mezi námi přivítat děkany vysokých škol: • paní děkanku Fakulty prevádzky ekonomiky, dopravy a spojov Žilinské univerzity v Žilině, prof. Ing. Tatianu Čorejovou, Ph.D. • pana děkana Podnikohospodárskej fakulty Ekonomické univerzity v Košicích, prof. RNDr. Michala Tkáče, CSc. • paní děkanku fakulty Medzinárodných vzťahov Ekonomické univerzity v Bratislavě, prof. Ing. Ľudmilu Lipkovou, CSc. • pana děkana Fakulty sociálno ekonomických vzťahov Trenčianské univerzity A. Dubčeka v Trenčíně, doc. Ing. Miroslava Mečára, CSc. Dovolte, abych mezi námi co nejsrdečněji přivítal naše partnery z akademické obce Česka, Slovenska, Polska a Ruska, především zástupce spolupořádajících vysokých škol - Žilinské univerzity - Fakulty řízení a ekonomiky v Žilině, Vysoké školy v Sládkovičově, Univerzity M. Bela v Banské Bystrici, Trenčianské univerzity A. Dubčeka v Trenčíně, Vysoké školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislavě, Akademie policajného zboru v Bratislavě, Plechanovy ruské ekonomické akademie v Moskvě a Ruské podnikatelské akademie v Moskvě, Vysoké školy mezinárodních a veřejných vztahů v Praze. Dnešní konference se zúčastnili akademičtí pracovníci z 15 vysokých škol - Vysoké školy v Sládkovičově, Univerzity T. Bati ve Zlíně, Vysoké školy mezinárodních a veřejných vztahů v Praze, Ekonomické univerzity v Košicích, Žilinské univerzity v Žilině, Vysokého učení technického v Brně, Trenčianské univerzity A. Dubčeka v Trenčíně, Vysoké školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislavě, Moravské vysoké školy Olomouc, o.p.s., Ekonomické univerzity v Bratislavě, Vysoké školy ekonomické v Praze, REA v Moskvě, MOSAP v Moskvě, Univerzity v Pardubicích. Osobně mezi námi vítám pana profesora W. M. Baranského, Ph.D. z Ústavu kybernetiky z Wrolavské technologické univerzity, který nechyběl téměř na žádné naší konferenci. Scházíme se již potřetí v krásném prostředí Luhačovic. Našim hlavním cílem je hledat cesty, jak může akademická obec pomoci našim regionům v dalším rozvoji. Domnívám se také, že bude velice užitečné, aby měli páni rektoři čas na setkání s panem státním tajemníkem ministerstva školství SR panem Ing. Jozefem Habánikem, Ph.D., protože tady, v neformální atmosféře, můžeme promyslet mnoho otázek, na které hledáme odpovědi. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 11 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Je mně ctí, že se na setkání účastní 9 starostů z našeho regionu. Jsou to zkušení lidé a navíc lidé v první linii, kteří vědí, co region potřebuje. Nabízíme jim specializovanou přednášku ke konkrétní problematice grantů z EU. Domnívám se, že naše spolupráce se starosty regionů nese ovoce. Starostové začínají studovat na naší vysoké škole. Průkopníkem v této oblasti byl pan Jiří Prášek. Paní místostarosta Mgr. Zuzana Domesová je zase patronkou našeho pracoviště v Hodoníně, kde otevíráme nový kampus. Stejně jako v minulých letech mezi nás přišel pan Ing. Břetislav Ošťádal, předseda Asociace malých a středních podniků ČR. Přijeli mezi nás předsedové Okresních hospodářských komor z Uherského Hradiště pan Ing. Jiří Zezulák a z Hodonína pan Luděk Šebesta. Účast, stejně jako v minulých letech, přijal také generální ředitel Mesitu pan Ing. Josef Hudeček, generální ředitel Z-groupu pan Ing. Vladimír Vojkovský, pan ředitel ČSAD pan Ing. František Kyncl a další kapitáni průmyslu. Vítám i zástupce generálního konzula Slovenské republiky pana Ing. Ivana Nejezchlebu. Jsem rád, že zde mohu přivítat i zástupce firmy Philips pana Tomáše Jursu. Vážení přátelé, dopoledne proběhne společná část konference. Moderovat ji bude pan Ing. Jaroslav Kavka. Po obědě budeme jednat ve dvou sekcích: • Rozvoj Lidských zdrojů Tuto sekci bude moderovat pan prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. a • Přímé zahraniční investice, kterou bude moderovat pan Ing. Juraj Dubovec, Ph.D. Na příspěvky i závěry obou sekcí se velice těším. Naše vzájemná setkání mají svůj význam ve třech rovinách. V oblasti vědecké se informujeme o nových skutečnostech a možnostech našich vědních oborů. V oblasti profesní hledáme cesty, jak pomoci těm, kteří nás financují. Domnívám se však, že stejně významnou je i oblast společenská. V této místnosti se sešla elita společnosti, a proto bych nerad omezil naše jednání jen na předepsaná témata. Naopak, snažme se promyslet a prodiskutovat to nejdůležitější, co nás a naše okolí trápí. Významná je příležitost naší vzájemné komunikace. Přivítal bych, kdybychom se dohodli, že si budeme vzájemně v tomto globalizujícím se vzdělávacím trhu pomáhat. Pro naši akademickou obec vidím mnohé příležitosti: • Vzájemné výměny studijních textů. My i jiné vysoké školy vydávají pravidelně studijní texty. Za naši školu sděluji, že bych okamžitě dal otevřenou objednávku, která zajistí, že když vyjde na kterékoliv partnerské škole učební text, pošle nám jej vysoká škola do knihovny a my bychom dělali přesně to samé. • Dále si myslím, že již dochází doba společného výzkumu v České republice a snažíme se propojit některé vysoké školy i na Slovensku. Dnes máme několik výzkumných programů s Akademií policajného zboru v Bratislavě. Máme dobrý výzkumný program s Žilinskou univerzitou. • Vidím veliký význam také v oblasti citací. Započali jsme jednání s některými institucemi v Anglii, kde by certifikovaly naše studijní programy a používaly. • Pro nás je důležitá mobilita studentů a učitelů. Doposud jsme do této oblasti vstoupili s Univerzitou M. Bela, se Žilinskou univerzitou a pravidelně vyměňujeme studenty s oběmi ruskými vysokými školami. Chceme, aby se studenti učili ruský jazyk a daří se nám to. Ruština si vydobyla dobré místo na naší škole. Studenti ji chtějí studovat a my budeme usilovat o to, abychom měli akreditovaný program, kde budeme přednášet v ruštině i v angličtině. • Můžeme také společně promyslet dvojdiplomové studium. • Byl bych rád, kdyby z našeho jednání mimo konkrétní opatření nás akademiků vyšly i konkrétní návrhy na podporu podnikatelských subjektů a veřejné správy v regionech. Nabízíme zadávání bakalářských prací podnikatelské sféře. Můžeme také zahraničním vysokým školám zprostředkovat zpracování bakalářský prací v České republice. Šlo by o společné bakalářské nebo diplomové práce. Myslím, že bychom mohli nabídnout podnikatelské sféře i výzkum na zakázku. V současné době řešíme množství „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 12 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com problémů, o které si zažádá písemně firma. Je to pro ni levné, protože zatím jsme nikdy za tyto práce nic neúčtovali. Čas, kdy začneme účtovat za tyto práce se pomalu blíží. Můžeme nabídnout konkrétní výchovu pracovníků i občanů našeho regionu v celoživotním vzdělávání. O tom všem budeme diskutovat. Vážené dámy a pánové, děkuji Vám všem, že jste na konferenci přijeli i přesto, že máte tak málo času. Přeji Vám, aby naše společná práce byla pro každého z Vás přínosná. Bylo by mně velikou ctí, kdyby jste přijali Vy všichni mé pozvání na příští konferenci dne 16. května 2008. Ještě jednou Vás srdečně vítám a přeji krásný den. Oldřich Kratochvíl Honorary professor, Ing., Dr.h.c. rektor „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 13 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 14 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com SEKCE 1 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 15 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 16 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com MANAŽMENT TECHNICKEJ PRÍPRAVY VÝROBY Karol Polák, Michal Košťál Vysoká škola v Sládkovičove Jazyky sú najvýznamnejším znakom ľudí, ktorými sa odlišujú od zvierat. Reči dali podnety pre vznik vedy, umenia, náboženstva a vôbec celej kultúry. Ľuďom, ako jedinému biologickému druhu sa podarilo rozpútať kultúrnu evolúciu. Človek sa presadil na zemi, ako „malý boh“, ako pôvodca a tvorca kultúrnych systémov. Tieto systémy sa tvoria vo vnútri usporiadanej živej prírody, ktorú poškodzujú priživovaním na nej. Jedná sa o prestavbu prírody na ľudské neusporiadané kultúrne účely. Aby sa toto udialo museli začať ľudia hovoriť. Pritom reč nenahrádza staršiu reč tela ani pudy, ale ich prekrýva a je kvalitatívne novým produktom sociokultúrnej evolúcie. Človek získava socio-kultúme informácie z usporiadanej vonkajšej prírody pomocou etnického jazyka vysávaním z neživých a živých štruktúr, do ktorých bola prirodzenou evolúciou zabudovaná. Reč je interpretatívny duchovný jav používania jazyka. Jazyk sa tvorí zo slov príslušného etnického jazyka. Slová sú mená pojmov, ktoré majú vlastnostný, funkcionálny a procesný charakter. Interpretujú prírodu (usporiadanosť) a kultúru (neusporiadanosť) a pokúšajú sa ju meniť pre pozície rôznych druhov sebeckých záujmov ľudstva. Menia sa len časti prirodzených štruktúr prírody pre technologické ovládanie tou, ktorou rôzne rozvinutou kultúrou pre zisk látok, energií a poznatkov pre budovanie a udržiavanie vlastného nebiologického sveta - pre svoje vonkajšie neorganické telo (neživá umelá civilizácia). Významné úlohy plní písomná forma reči, lebo ukladá informácie do umelej pamäti a človek sa pasivuje spoliehaním sa na písomné záznamy, knihy a obrazové médiá - filmy - televízia. Mnohé nálady, emócie a skúsenosti sa len ťažko zaznamenávajú a zostanú pre ďalšie generácie mŕtve. Preto by malo každé ľudské embrio prežiť minulosť predchodcov v skrátenej forme, ktorú vypracuje učiteľ a škola. Najvážnejšou uloženou informáciou sú uložené písomnosti kníhtlačou (od 15. stor.) a masmediálnymi záznamami. Zrak je, ale objektívnym zmyslom pre pravdivé vytváranie kultúry (publikácie, knihy, učebnice, AO, PV a i.), ktorá plynulo vstrebáva a reprodukuje ľudské znalosti, skúsenosti, hodnoty, nálady a city. Tento smer dnes zatieňujú exponenciálne prírastky poznanie, ale aj všade prítomnej informačnej techniky (čo sú informácie na úkor znalosti). Preto človeku v minulosti vystačil aj so zdravým rozumom so svojim základným a stredným vzdelaním, aby svetu nezaburinených znalostí v informáciách rozumel (t. č. vzniká silikónová slepota). Do tohto modelu tzv. prvej strojovej a druhej technologickej vlny industriálnej spoločnosti sa v duševnej informačnej vlne votrela televízia a informatika pre ešte prirodzenou cestou nevyzretých občanov. Preto sa múdrosť priemerného človeka znižuje t. j. priemerná populácia intelektuálne a fyzicky stagnuje. Hlavnou príčinou stagnácie je neadekvátna štruktúra základného a stredného vzdelania, ale aj nedostatok čítania a štúdia odbornej a krásnej literatúry. Ide tu o nízky stupeň osvojenia si minulostných poznatkov starej generácie novou celoživotným učením sa. V knihách je všetko len ich treba čítať! Televízia je tu, ale vlastné naučenie sa, je funkciou počúvania a pochopenia v hovorovej formálne jednoduchšej a etnickej diferencovanej reči. Pre jednoduchý ľud (čo je 80% až 90%), ktorí si komplikujú pochopenie sledovaním televízie a informačnej techniky treba prejsť v učení na hovorovú reč a názornú informatizáciu nosných pojmov. Okrem toho súčasné masmédia prinášajú obrazy a informácie neprimerané skúsenosti mladých ľudí, kaziaju a ona uteká do sebarealizácie v úzkych a jednoduchých profesných štúdiách s cieľom rýchlo sa zmocniť spotrebného užívania života, ktoré ponúka slobodná občianska spoločnosť. Pretože na zložité štúdie nie je času ani vôľových vlastností dostavuje sa polovičatosť. Pozor na nerovnováhu aktívnych (nadobudnutého) a pasívno (nenadobudnuteľného) socio-kultúmeho genómu (úzkej generačnej pamäti). A práve nerovonováha do genómovej pasivity stále viac potláča tradičnú ľudskú múdrosť potrebnú pre formovanie vlastnej budúcnosti, ktorá je toho času slepá. Naše školy stoja pred problémom prijať inú základnú ideu vzdelávania. Protiprírodné hľadisko treba nahradiť proprírodným hľadiskom filozoficky pochopeného sveta a vytrvalého budovania mozaiky kultúry do jedného celku s rehabilitáciou všetkého prírodného a prirodzeného. Spájanie filozofie evolúcie živej a neživej prírody „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 17 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com spolu s uznesením pozemskej evolúcie kultúry sa vytvorí už v škole elastický obraz prirodzeného z sociokultúmeho poznania. To sa dá docieliť pri udržiavaní rovnováhy medzi hovorenou rečou, písaného slova a pri rovnováhe proprírodnych - sociokultúmych hľadísk v prevažne etnických jazykoch štátov sveta EU. V národnom jazyku sa učíme rýchlejšiemu vzdelávaniu a rozvoju ľudskej múdrosti. LITERATÚRA: [1] ŠMAJS, J. Ohrozená kultúra. B. Bystrica : PRO, 2006. [2] VIŠŇOVSKÝ, E. Filozofia ako problém? Bratislava : 2006. [3] ŠUVALÍKOVÁ, B.; VIŠŇOVSKÝ, E. Ľudská prirodzenosť a kultúrna identita. Bratislava : IR1S, 2006. [4] IVANIČKA, K. Globalistika. Bratislava : Ekonómia, 2006. ADRESA: prof. Ing. Karol Polák, DrSc. et Dr. h. c. h. Vysoká škola v Sládkovičove Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo Slovenská republika Tel.: 031 78 81 711 Fax: 031 78 81 710 Doc. Dipl. Ing. Michal Košťál Vysoká škola v Sládkovičove Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo Slovenská republika Tel.: 031 78 81 711 Fax: 031 78 81 710 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 18 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com JAZYKY PRE KOMUNIKÁCIU ZO SVETOM Karol Polák, Michal Košťál Vysoká škola v Sládkovičove Technická príprava výroby (TPV) obsahuje časti účinkové a časti manipulačno-dopravné. Účinkové časti TPV spôsobujú zmeny vlastností, tvarov a rozmerov od polotovaru k výtvorkom v technologických procesoch, časti manipulačno-dopravné zabezpečujú zmeny polôh, miest a dopravu vo výrobných procesoch. Pomer technologických a výrobných úkonov je 110. Významnú úlohu v technologických procesoch majú účinky pre zmeny a vo výrobných procesoch pohyby a polohovanie. Techniku pre technológie tvoria výrobné stroje, nástroje a prípravky v optimálnej usporiadanosti a väzbách. Techniku pre výrobu tvoria naviac stroje pre manipuláciu a dopravu na báze optimalizovanej logistiky. Počet krokov od polotovaru k výtvarku závisí od podobnosti polotovaru k výtvorku. Ak sú vlastnosti tovaru a rozmery polotovarov blízke k výtvarku, účinková technológia má málo krokov t.j. je lacná. Polotovary sa vyrábajú tzv. hutníckej treťovýrobe zo žrdi a plechov, alebo hutníckej druhovýrobe z odliatkov, alebo hutníckej prvovýrobe z tekutej fáze alebo kovových práškov, tak vznikli na báze znalostí technológie kovania z predtvarkov, kovania z odliatkov, kovania z tekutej fáze alebo kovania z práškových výliskov. Je to len jeden z mala príkladov, čo robia znalosti odvodené zo strojov v metalurgii tzv. generatívnym procesom výroby s dobrou organizáciou a riadením výrobným manažmentom. Ešte jeden príklad odvodenia znalostných technológií z elektroskove pretavených ocelí, predvarených periodickým valcovaním a dohrevom s tuhnutím magnetickom poli kde sa kov pred kovaním predkove v magnetickom poli. A tu je príklad tzv. teoretickej pripravenej technológie vyčistenia pod roztavenou troskou, tuhnutia magnetickom poli pri riadenom ohreve a vychladzovaní zo spoločnosti, výrobno-technologického manažmentu metalurgickej technológie. A tu je výzva na spájanie TPV s výrobným manažmentom. Bez nových alebo inovovaných technológií nebude pokrok, ale ani bez organizácie výrobného manažmentu. Je to len otázka výchovy géniov - tí čo nové vytiahnu z vlastnej múdrosti, ale aj géniovia, čo nové pochopia a aplikačne využijú pre inovačný rozvoj výrobkov a technológií. Táto výchova sa musí opierať o štúdie prirodzenosti z minulosti predkov zeme v skrátenej forme, ktorú formu pripravujú múdri učitelia v učebniciach a nové si naštuduje poslucháč z vedeckej literatúry sám a aplikácie opäť projektové robí s múdrim učiteľom - konzultantom. K základným vlnám priemyselnej revolúcie patria: 1. strojová - nahrádza svaly 2. technologická - uhrádza remeselné remeselné účinky 3. informačná - nahrádza pamäť. Posledná vzhľadom na explóziu znalostí prerastá do znalostnej ekonomiky. Vstupom do podniku sú znalosti aké a koľko to určí všeobecne pripravený vedec - manažér „shussa“ (slovo z Japonska), ktorý zodpovedá za svet znalostí a za nový druh, alebo dokonca rod novej industrie. Ako vyrastajú „shussovia“? Prejdú každé oddelenie podniku kde pobudnú asi 0,5 - 1 rok a zbierajú znalosti pre činnosti v nich. Vytrvale chodia na konferencie, výstavy, veľtrhy, súťaže proste všade, kde sa niečo deje. Má silný kolektív rešerzistov, tlmočníkov a prekladateľov z cudzích jazykov pričom on sám ovláda minimálne 5 svetových jazykov slovom aj písmom. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 19 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Shussa - berie na seba napríklad výrobu nového automobilu od nuly - po čistku po úspešný koniec. Pritom garantuje úspech svojou kariérou aj osobným majetkom. Preto má osobný účet a on rozhoduje o všetkých finančných tokoch a akciách pri tvorbe prototypu - nultej série - výrobnej série, ale aj o predaji - ceny, vybavenosti, garanciách, životnosti a pod. A. Einstein povedal „keby pridali vedy o riadení a ekonomike ľudstvo by užívalo svoje výtvory celé stáročia”. Prírodné a technické vedy sú teda v predstihu. Poďme ich doplniť vedomostným manažmentom a pri rozumnej dostatočnosti na spotrebu nastane obdobie relatívneho pokoja a stability rozvoja ľudstva. K riadnemu vedeckému vzdelaniu pre priemysel patrí prirodzený komplex vedomostí - nosných pojmov z vied a filozofii prírody a techniky z kybernetiky, manažmentu, sociokultúry, ekonomiky a nových materiálov a technológií. LITERATÚRA: [5] POLÁK, K. Technická príprava výroby. Trnava : MtF, 2007. [6] POLÁK, K. Automatizácia II. – tvárnenie. Trnava : MtF, 2007. [7] POLÁK, K. Sociálna práca v priemysle. Sládkovičovo : VŠS, 2006. [8] POLÁK, K. Ďalšie vzdelávanie vysokoškolákov. Sládkovičovo : VŠS, 2007. ADRESA: prof. Ing. Karol Polák, DrSc. et Dr. h. c. h. Vysoká škola v Sládkovičove Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo Slovenská republika Tel.: 031 78 81 711 Fax: 031 78 81 710 Doc. Dipl. Ing. Michal Košťál Vysoká škola v Sládkovičove Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo Slovenská republika Tel.: 031 78 81 711 Fax: 031 78 81 710 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 20 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VÝZNAM PROFESIONÁLNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ PRACOVNÍKŮ VEŘEJNÉHO A SOUKROMÉHO SEKTORU: EVROPSKÉ SOUVISLOSTI Karel Lacina Univerzita Pardubice V současné době zejména v rámci implementace cílů tzv. Evropské strategie zaměstnanosti patří k jedněm z klíčových problémů našeho kontinentu jednak dlouhodobá orientace na růst kvality pracovní činnosti v jednotlivých profesích podnikatelského sektoru, jednak rychle se zvyšující potřeba systematického prohlubování profesních znalostí a dovedností potřebných pro zajišťování efektivního rozvoje veřejného sektoru reprezentovaného především úřady veřejné správy. V celoevropském měřítku se v první řadě upřednostňuje zaměření na zkvalitňování znalostí a dovedností v informačních technikách a technologiích a v cizích jazycích. V dané souvislosti není náhodné, že se nejen v dokumentech, nýbrž i v každodenní činnosti Evropské komise a dalších orgánů Evropské unie profesní vzdělávání založené na výsledcích implementace vědeckého výzkumu všeobecně jednak v soukromém, jednak ve veřejném sektoru označuje za jeden velmi dynamických rozvojových faktorů. Současně je charakterizováno jako jeden z nejdůležitějších úkolů personálního managementu. Zmíněná orientace se prosazuje zhruba od druhé poloviny osmdesátých let minulého století, kdy byl v rámci integrované regionální politiky Evropských společenství schválen strategický Cíl č. 3 nazvaný “Program ADAPT“. Tento stále platný dlouhodobý program byl a nadále zůstává zaměřen na zvyšování adaptability a flexibility evropské pracovní síly tak, aby v nejrůznějších oblastech lidské činnosti byla konkurenceschopná hlavně v porovnání s kvalitou pracovní síly ve Spojených státech amerických, Kanadě, Japonsku a v některých dalších průmyslově vyspělých státech. Na úrovni Evropské unie pozornost zaměřená ke zkvalitňování vzdělávacích systémů byla ještě výrazněji posílena po roce 1996, kdy byl vyhlášen “Evropský rok celoživotního učení“. Uvedenou aktivitu je možno svým způsobem chápat i jako jednu z reakcí na situaci projevující se v evropské ekonomice v první polovině devadesátých let, která byla v první řadě charakterizována prohlubováním strukturální nezaměstnanosti. O dva roky později Evropská komise ještě důrazněji v tzv. Hlavních liniích zaměstnanosti (anglicky: Employment Guidelines) zvýšila důraz kladený na ocenění přínosu celoživotního učení pro zaměstnanost. Její postup plně schválil Evropský parlament přijetím závěru, že “celoživotní učení je klíčem k zajištění sociální integrace a k dosažení rovných příležitostí“. Rozhodující dlouhodobý strategický přístup k této velmi závažné problematice byl následně schválen na zasedání Evropské rady konaném v březnu roku 2000 v hlavním portugalském městě Lisabonu, na němž byla přijata známá “Lisabonská deklarace“. V ní byl určeny hlavní směry politiky Evropské unie pro první desetiletí 21. století zaměřené zvláště na podstatné zvýšení ekonomického a kvalifikačního potenciálu členských států EU. Právě v Lisabonu bylo zdůrazněno, že “posun k celoživotnímu učení musí doprovázet úspěšný přechod k ekonomice a společnosti založené na znalostech“. Na již vzpomínaném jarním zasedání Evropské rady z března 2000 se dále konstatovalo, že “se přístup k aktuálním informacím a znalostem, spolu s motivací a dovednostmi uvážlivě využívat ….zdroje ve svůj prospěch i ve prospěch společenství jako celku stává klíčem k posílení konkurenceschopnosti Evropy a ke zlepšení zaměstnatelnosti a adaptability pracovních sil“. Současně bylo podtrženo, že “lidé jsou hlavním bohatstvím Evropy a měli by být centrem politiky Evropské Unie“. V neposlední řadě Evropská komise konstatovala, že “všichni lidé, kteří žijí v Evropě, bez výjimky, by měli mít stejné příležitosti k tomu, aby se přizpůsobili požadavkům sociálních a ekonomických změn a aby se aktivně podíleli na utváření budoucnosti Evropy“. Takto formulované myšlenky mají aktuální platnost nejen v celokontinentálním a národním, nýbrž i v regionálním a místním rozměru. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 21 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Evropská komise zdůraznila, že rozsah současných ekonomických a sociálních změn uskutečněných na evropském kontinentu si přímo vyžaduje nový přístup ke vzdělávání. Pokud jde o hodnocení role celoživotního učení, účastníci zasedání dospěli k závěru, že “celoživotní učení je základním nástrojem rozvoje občanství, sociální soudržnosti a zaměstnanosti. Zasedání Evropské rady konané ve Feiře pak vyzvalo “členské státy, Radu a Komisi, aby v rámci oblastí své působnosti formulovaly dlouhodobé strategie a praktická opatření, která by zpřístupnila celoživotní učení všem“(materiál Evropské komise “Celoživotní učení – čas jednat“, listopad 2000). V návaznosti na rozhodnutí Evropské rady Evropská komise v listopadu roku 2000 schválila závažný pracovní materiál nesoucí označení „Celoživotní učení – čas jednat“. V něm podtrhla skutečnost, že “celoživotní učení se musí stát vůdčím principem pro poskytování a účast na vzdělávání v jakémkoli jeho kontextu“a že v nadcházejícím desetiletí musí dojít k uskutečnění této vize“. Současně Evropská komise ve zmíněném pracovním materiálu oznámila úkol vypracovat do podzimu následujícího roku zprávu o výsledcích debaty k problematice celoživotního učení, k jejímuž zahájení vyzvala v listopadu roku 2000. V pracovním materiálu “Celoživotní učení – čas jednat“ se mimo jiné konstatovalo, že dnešní Evropa zažívá změny v rozsahu srovnatelném s průmyslovou revolucí. Digitální technika přeměňuje všechny aspekty lidského života, zatímco biotechnologie může jednoho dne změnit samotný život. Obchod, cestování a komunikace ve světovém měřítku rozšiřují kulturní horizonty lidí a mění způsoby, jimiž si ekonomiky navzájem konkurují. Lidé mohou svobodně přijímat různé životní styly, zároveň však mají odpovědnost za utváření svého vlastního života. Více lidí zůstává ve vzdělávání déle, prohlubují se však rozdíly mezi těmi, jimž kvalifikace umožňuje udržet se na trhu práce, a těmi, kdo neodvolatelně končí na okraji cesty. Evropská populace také rychle stárne. To změní skladbu pracovních si a charakter požadavků na sociální, zdravotnické a vzdělávací služby. Strategický přístup Evropské komise spočívá i v důrazu kladeném na aplikaci zásady “partnerství a budování sítí“ (anglicky: partnership and networking) mezi klíčovými partnery nejen v oblasti vzdělávání, nýbrž současně celkového rozvoje evropského kontinentu jako celku. Daný princip má být v první řadě implementován cestou posilování zásady Public – Private – Partnership - a to jak na celostátní, tak na regionální a na místní úrovni.Výše uvedený přístup byl potvrzen rovněž v již vzpomínaném dokumentu “Celoživotní učení – čas jednat“. V něm se konstatuje, že „klíčem k úspěchu bude pocit společné odpovědnosti za celoživotní učení u všech partnerů - členských států, evropských institucí,,sociálních partnerů a světa podnikání, regionálních a místních úřadů, lidí pracujících ve vzdělávání všeho druhu, organizací občanské společnosti, asociací a sdružení a v neposlední řadě i samotných občanů.Našim společným cílem je vybudovat Evropu,v níž bude mít každý příležitost plně rozvíjet svůj potenciál tak, aby pociťoval, že je pro ni prospěšný a že do ní patří“ (tamtéž). Akcent položený na prohlubování partnerství byl podtržen rovněž následujícími slovy: “Ačkoliv ve většině členských států ještě nebyly vyvinuty komplexní a promyšlené strategie, všichni uznávají, že spolupráce v různých partnerstvích je základním prostředkem k uvedení celoživotního vzdělávání do praxe. Tato partnerství zahrnují spolupráci mezi ministerstvy a veřejnými úřady, zaměřenou na vypracování koordinované koncepce. Systematicky začleňují sociální partnery do procesu její tvorby a realizace, a to spolu s veřejnými a soukromými iniciativami“. Výše uvedená orientace je podporována programy Evropské unie pro vzdělávání a pro mládež.Mimořádná pozornost systematicky zejména od počátku 21. století soustředěná ke zvyšování kvalifikační úrovně pracovníků je založena především na dvou základních poznatcích: • přesvědčení o tom, že se v mezinárodním měřítku všeobecně zvyšuje důraz kladený na konkurenceschopnost jak v jednotlivých profesích, tak - ve veřejném sektoru - na uskutečňování reforem veřejné správy, což klade zvýšené profesní a etické nároky, které je nezbytné systémy profesního vzdělávání objasňovat a upevňovat • skutečnosti, že v době, kdy se Evropská unie jako celek stále více poměřuje s členy NAFTA a s Japonskem, profesní vzdělávání ve veřejné správě je vnímáno jako integrální součást celkového úsilí o zvýšení flexibility, adaptability a mobility evropské pracovní síly (vyjádřené především v programu EU majícím označení ADAPT). Vycházejíc z takto formulovaných premisí Evropská rada na svém lisabonském zasedání – v odstavcích 11, 25, 26, 29, 37, 38 a 41 – schválila následující cílené celoevropské iniciativy: 1. Rozhodla o tom, že ve spolupráci s Evropskou komisí Rada pro vzdělávání dostala za úkol vypracovat do jara následujícího roku první zprávu o společných zájmech a prioritách evropských vzdělávacích systémů počítajících s perspektivní budoucností, v níž byl zvýšený důraz položen na podtržení významu celoživotního učení. Uvedený dokument byl na jaře 2001 za švédského předsednictví posouzen a schválen. 2. Evropská rada podtrhla význam e-learningového vzdělávání jako širší součástí tzv. Iniciative Europe. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 22 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Akcentovala hlavně potřebu orientace na zvyšování úrovně digitální gramotnosti a na vybavování škol nezbytným materiálem, profesními dovednostmi a technickou podporou. 3. Bylo navrženo vytvářet tzv. “bránu do oblasti evropského vzdělávání“, jež má společně s databází EURES umožnit občanům Evropské unie snadný přístup k informacím o pracovních a vzdělávacích příležitostech v celé Evropě. 4. Evropská komise byla pověřena vypracováním návrhu společného vzoru tzv. “evropského curriculum vitae“, jež má usnadnit šíření poznatků a pracovních zkušeností. 5. Evropská komise předložila návrh dvou dokumentů: „Doporučení k podpoře mobility“ a “Akčního plánu pro mobilitu„. 6. Bylo přijato rozhodnutí požadující, aby Evropská komise spolu s Evropským fórem pro transparentnost kvalifikací a s dalšími agenturami pokračovala v aktivitách zaměřených na rozvíjení celoživotního učení. 7. Evropská rada v neposlední řadě rozhodla o pokračování implementace “Akčního plánu na podporu podnikatelství a konkurenceschopnosti“ (BEST), jež zahrnuje i potřebné vzdělávací aktivity potřebné pro podnikatelský sektor. Strategický význam materiálu Evropské komise “Celoživotní učení – čas jednat“ spočívá především ve zdůraznění vzájemného propojení (interdependence) mezi podporou aktivního občanství (projevující se mimo jiné i v individuálních a kolektivních snahách o zvyšování kvalifikace) a podporou zaměstnanosti. V této souvislosti ve čtvrtém oddílu pracovního materiálu Evropská komise akcentovala šest klíčových přístupů,které tvořily jádro zmíněné debaty. Jde o následující: 1. Zabezpečení všeobecného a stálého přístupu k učení zaměřeného na osvojování a obnovování dovedností potřebných pro účast ve společnosti znalostí. 2. Zvýšení objemu investic do lidských zdrojů. 3. Rozvoj účinných metod výuky a učení a kontextu pro kontinuitu celoživotního učení. 4. Zkvalitňování způsobů hodnocení účasti jednotlivých pracovníků na vzdělávání a jimi dosahovaných výsledků. 5. Zajištění snadného přístupu občanů ke kvalitním informacím a k poradenství v průběhu celého jejich života. 6. Poskytování příležitostí k celoživotnímu učení co nejblíže k lidem tak, aby se jeho jednotlivé formy uskutečňovaly přímo v jejich obcích. Vzhledem k významu problematiky zaměstnanosti, k níž Evropská unie soustřeďuje takovou pozornost, je sféra profesního vzdělávání regulována jak právními předpisy jednotlivých členských států EU, tak i některými obecněji koncipovanými legislativními úpravami vycházejícími z acquis communautaire. V evropském kontextu do popředí vystupuje skutečnost, že se členské státy EU již v devadesátých letech minulého století zejména přihlásily ke konvenci Mezinárodní organizace práce známé pod označením ILO 140. Její jednou z hlavních priorit je vytváření předpokladů pro rozvoj profesního vzdělávání. Výše zmíněná právní norma vychází z poznatku, že systematicky zvyšovaná flexibilita pracovníků státní správy a územní samosprávy nezbytná pro moderní pro výkon správní činnosti by byla nespornou komparativní výhodou pro Evropu jako celek. Konec konců problematika zkvalitňování profesního vzdělávání se stala i součástí posuzování efektivity aktivit začleněných do plnění úkolů Evropské problematiky zaměstnanosti, k němuž prakticky dochází na všech zasedáním Evropské rady. Pokusíme-li se o postižení jisté evropské dimenze stávajících a předpokládaných systémů vzdělávání, lze konstatovat, že k opatřením, která mají za cíl zajistit kvalitu vzdělávací činnosti, patří jak snahy o standardizaci kvalifikačních požadavků na výkon povolání, tak úsilí o standardizace programů profesní přípravy. Jako jedny z primárních úkolů bývají často charakterizovány: 1. stanovování jednotných nároků na certifikáty o absolvování příslušných kurzů a seminářů (což by mělo zaručit kvalitu získaných znalostí a dovedností a případně i oprávnění k výkonu povolání nebo funkce v jiné zemi EU než v mateřském státu pracovníka). Vydávání certifikátů s celoevropskou platností se doporučuje nejen pro výuku v oblasti veřejné správy. Za zvláště potřebné se pokládá v případě výuky cizích jazyků, a ve výuce zaměřené na zvyšování znalostí a dovedností potřebných pro řízení, využívání nejmodernějších technologií, a pro aktivity spojené as aktivním využíváním volného času. 2. Tzv. evropská způsobilost pedagogů spojená s doškolováním učitelů pro potřeby vzdělávání dospělých. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 23 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 3. 4. 5. Právě v této oblasti se podle mého názoru dlouhodobě vytváří významný prostor pro aktivity našich veřejných i soukromých vysokých škol. Nová média a telekomunikace. Rozvoj distančních forem vzdělávání. Vytváření sítí (networking) mezi členskými státy, které je nutno v oblasti vzdělávání dospělých naplnit konkrétními projekty a dále stabilizovat. Vzhledem k akcentu kladenému na zvyšování adaptability, flexibility a mobility evropské pracovní síly tudíž nepřekvapuje skutečnost, že profesní vzdělávání je v Evropské unii všeobecně pokládáno za důležitou integrální součást vzdělávání dospělých. V tomto systému se za klíčové považuje výuka: • cizích jazyků (s tím, že výuka předpokládá možnost nabídnout získání jazykové kvalifikace všech úrovní - od počátečních až po mezinárodně uznávaný certifikát) • tzv. občanského a zájmového vzdělávání majícího přispívat k dalšímu sbližování národů evropského kontinentu • profesních znalostí a dovedností potřebných pro zvyšování kvalifikace v jednotlivých oblastech pracovní činnosti Evropanů, specifickou problematiku veřejné správy nevyjímaje. V této souvislosti se nemalá pozornost přikládá: • poznávání vzdělávacích systémů aplikovaných v členských státech Evropské unie • novým formám propagace a motivace pro vzdělávání dospělých • novým formám a metodám výuky • vytváření a zkvalitňování potřebné terminologie • výměně informací Stanoviska orgánů Evropské unie jsou přitom poměrně nekompromisní i v otázkách certifikace takto pojatého vzdělání - a to zdaleka nikoli pouze v rámci veřejného školství. I zmíněná skutečnost dokládá, že otázky kvality vzdělávací činnosti celkově stojí v Evropské unii jako celku ve středu pozornosti. Soudobá koncepce profesního vzdělávání - z důvodů, jež byly nastíněny - má nezbytně decentralizovanou podobu. Celkově se v členských státech Evropské unie v této sféře projevuje důraz na to, aby tato forma výukových aktivit odpovídala jednak specifickým vzdělávacím tradicím (které se samozřejmě v měřítku 27 států různí), jednak potřebám konkrétního řešení problémů v konkrétních úřadech. Dalším příznačným rysem takovýchto vzdělávacích programů je skutečnost, že stát svými nástroji (finanční nevyjímaje) podporuje distanční formy výuky. Ta je charakterizována nejen jako “sekundární“, nýbrž stále častěji i jako “primární vzdělávací cesta“. ADRESA: Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. Studentská 95 532 10 Pardubice Tel.: 466 036 111, 467 311 111 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 24 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com POSTAVENIE A POBYT SLOVENSKÝCH OBČANOV NA ÚZEMÍ ČESKEJ REPUBLIKY A ČESKÝCH OBČANOV NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY Stanislav Mráz Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Po zániku ČSFR a konštituovaní dvoch samostatných suverénnych štátov Slovenskej republiky a Českej republiky sa stala otázka právnej regulácie vzťahov medzi týmito štátmi, ich občanmi, justičnými a štátnymi orgánmi jednou z najaktuálnejších úloh. Dvojstranné medzinárodné zmluvy sa javia ako optimálna forma úpravy širokého okruhu spoločenských vzťahov, ktoré existujú medzi týmito štátmi a ich občanmi. V relatívne krátkom čase bol vypracovaný a schválený komplex medzinárodných zmlúv, ktoré výrazne ovplyvnili právnu reguláciu vzťahov medzi týmito subjektmi vo veľmi širokom okruhu vzťahov. Vzhľadom na desiatky rokov života v spoločnom štáte, prepojenia v oblasti osobných, rodinných, majetkových, hospodárskych, kultúrnych, sociálnych a iných vzťahov sa forma dvojstranných medzinárodných zmlúv ukázala ako nevyhnutná. V kontexte vyššie s uvedeným bolo prijatých mnoho zmlúv, ktoré aktuálne riešili postavenie občanov jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany. Dovoľujem si tvrdiť, že výrazne uľahčili vzájomné slovenskočeské vzťahy, hlavne však u radových občanov umožnili riešiť rad problémov, ktoré rozdelením federácie vznikli. Pre ilustráciu uvádzam niektoré zo zmlúv: • Zmluva medzi ČR a SR zo dňa 23. novembra 1992 o dobrom susedstve, priateľských vzťahov a spolupráci č. 235/1993 Zb. • Zmluva medzi ČS a SR zo dňa 29. októbra o vzájomnom zamestnávaní občanov č. 227/1993 Zb. • Dohoda medzi vládou ČR a SR zo dňa 29. októbra 1992 o zrušení vízovej povinnosti č. 149/1993 Zb. Pozn. Táto dôležitá dohoda zohrala veľmi významnú úlohu v decembri r. 1999. Týchto skutočne nepostrádateľných zmlúv medzi oboma subjektmi bolo uzatvorených viac a každá z nich má svoj špecifický význam pre vzťah medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a značne uľahčuje postavenie právnických a fyzických osôb na území druhého štátu. Postavenie slovenských občanov v Českej republike (a opačne) naprosto oprávnene prekračuje postavenie ostatných cudzincov. A myslím, že môžem tvrdiť, že postavenie slovenského občana s trvalým pobytom v ČR je takmer zhodný s postavením občana Českej republiky. Slovenskí občania nemôžu vykonávať funkciu sudcu, štátneho zástupcu, nemajú volebné právo na území Českej republiky. Ale pozor, za určitých okolností (tzv. dvojité občianstvo) môžu slovenskí občania, ktorí sú zároveň českí občania, vykonávať základnú vojenskú službu. Umožňuje to Európska zmluva o štátnom občianstve zo dňa 9. novembra 1997. Pokiaľ by chcel „čistý“ Čech vykonávať vojenskú službu na Slovensku, či „čistý“ Slovák v Čechách, musel by však tento krok povoliť prezident Slovenskej, resp. Českej republiky. Zmluvy medzi ČR a SR poskytujú niektoré oprávnenia i občanom druhej zmluvnej strany s trvalým pobytom na území druhej zmluvnej strany. Občan SR, zamestnaný na území ČR, nemusí na rozdiel od ostatných cudzincov žiadať úrad práce o povolenie k zamestnaniu (článok 2 Zmluvy o vzájomnom zamestnávaní občanov, č. 227/1993 Zb.). Občanovi SR, ktorý nemá trvalý pobyt na území ČR, možno poskytnúť dávky a služby sociálnej starostlivosti v naliehavých prípadoch ohrozenia života alebo zdravia vyžadujúce okamžité riešenie (čl. 19 zmluvy o sociálnom zabezpečení, č. 228/1993 Zb.). Obecné postavenie cudzincov mal sprísniť z. č. 326/1999 o pobyte cudzincov na území ČR a o zmene niektorých zákonov. Do konca roku 1999 bolo ale nutné stanoviť pravidlá pre pobyt slovenských občanov na území ČR. Dopredu bolo celkom jasne definované, že občania SR budú prechodne pobývať na území ČR a to do 90 dní i nad 90 dní napr. za účelom zamestnania, štúdia či stáže bez víz. Tým došlo k naplneniu Dohody o zrušení vízovej povinnosti č. 149/1993 Zb. Pre úplnosť uvádzam, že zákonom č. 326/1999 Zb. bol na území ČR zrušený dlhodobý pobyt, ktorý bol nahradený práve prechodným pobytom do 90 dní a nad 90 dní. Zákon teraz pozná i iné druhy pobytu, ale tento príspevok sa dotýka iba pobytom prechodným a trvalým a to z pohľadu na občanov SR. Pretože zákon stanovuje, že o pobyt sa bude žiadať na ktoromkoľvek zastupiteľskom úrade v zahraničí, bolo „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 25 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com opäť zrejmé, že takto nemožno postupovať voči občanom Slovenskej republiky. Ak má byť zachovaná zásada reciprocity, kedy občan ČR môže v SR požiadať o dlhodobý pobyt (pozri z.č. 73/1995 Zb. o pobyte cudzincov na území SR) na ktoromkoľvek oddelení cudzineckej polície, muselo byť takto zo strany českých orgánov postupované voči slovenským občanom. Pretože je vôľa oboch štátov o zachovanie nadštandardných vzťahov, bolo nutné nájsť i v tomto prípade riešenie. Z pokynu policajného prezídia Českej republiky zo dňa 31. decembra 1999 jednoznačne vyplýva úľava pre slovenských občanov v tom, že môžu podať žiadosť o prechodný pobyt na území Českej republiky. Samozrejme, že zostala zachovaná možnosť podania žiadosti na zastupiteľskom úrade. V podstate sa v ňom hovorí: • Občan Slovenskej republiky pobývajúci na základe Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o vzájomnom zamestnávaní – oznámenie č. 227/1993 Zb. a občan SR, ktorý nepobýva na základe Zmluvy medzi ČR a SR o vzájomnom zamestnávaní na území Českej republiky, môže žiadosť podávať na zastupiteľských úradoch Českej republiky v cudzine alebo orgánom služby cudzineckej a pohraničnej Polície Českej republiky pri svojom pobyte na území Českej republiky. • Tým bola pozícia slovenských žiadateľov o pobyt na území Českej republiky značne uľahčená a je úplne v súlade s postupom slovenskej cudzineckej polície voči českým občanom na území SR. • A aby tento postup získal i zákonný rámec, prijala vláda ČR dňa 8. 3. 2000 uznesenie k návrhu nariadenia vlády o vydávaní potvrdenia o prechodnom pobyte štátnym občanom Slovenskej republiky. Ako veľmi závažná sa ďalej v praxi ukázala: a) Zmluva medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení (ďalej iba Zmluva) b) Správne dohodnutie o vykonávaní Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení (ďalej len Správne dohodnutie) c) Dohoda medzi Českou správou sociálneho zabezpečenia a Národnou poisťovňou – Správou Fondu nemocenského poistenia, Správou dôchodkového poistenia (ďalej len Dohoda). V zmluve, koncipovanej ako prezidentská zmluva, teda schvaľovaná najvyššími zákonodarnými orgánmi zmluvných štátov, sú obsiahnuté štyri základné kategórie: a) nemocenské poistenie b) dôchodkové zabezpečenie c) štátne sociálne dávky d) dávky a služby sociálnej starostlivosti Správna dohoda potom konkrétne rieši niektoré otázky ako napr. spôsob úpravy dávok, priemerný dôchodok a pod. Dohoda rieši vzájomné vzťahy medzi nositeľmi zabezpečenia Národnej poisťovne Bratislava a Českou správou sociálneho zabezpečenia. Veľmi dôležitá bola taktiež Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o generálnom vymedzení spoločných štátnych hraníc. Možno už bola zabudnutá kauza “Sabotů“, ale i tá ukázala, aké zložité boli rokovania o hranici, ale i to, ako dobrou vôľou možno ku konsenzu dospieť. Pretože platilo pravidlo, že kraje sa delia na okresy a okresy sa delia na obce, boli hranice medzi obidvomi republikami vymedzené hranicami priamo susediacich obcí patriacich jednak do Slovenskej či Českej republiky. Po rozdelení ČSFR a vytvorení dvoch medzinárodných subjektov Slovenskej a Českej republiky bolo potrebné vytýčiť, zamerať a vyznačiť spoločné štátne hranice. A to tak, aby zodpovedali zásade medzinárodného práva a štandardu štátnych hraníc s ostatnými susednými štátmi. Hranice medzi Slovenskou a Českou republikou boli v podstate iba administratívno-správne. Prakticky posledné vytýčenie bolo vykonané pri vytvorení Protektorátu Čechy a Morava a Slovenského štátu. Ako je známe i táto neľahká úloha sa podarila úspešne nakoniec prekonať. LITERATURA [1] MRÁZ, S. Základy medzinárodného práva verejného. Bratislava : Akadémia PZ SR, 1996, ISBN 8088751-66-7. [2] MRÁZ, S. Základné dokumenty k štúdiu medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov. Banská Bystrica : Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 1996. [3] MRÁZ, S. Mezinárodní smlouvy mezi Českou republikou a Slovenskou republikou o generálním vymezení společných státních hranic, Praha : CODEX Bohemia, 1995, ISBN 80-901683-3-7. [4] MRÁZ, S.; POREDOŠ, F.; VRŠANSKÝ, P. Medzinárodné verejné právo. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2003. [5] Dohoda medzi vládou ČR a SR zo dňa 29. októbra 1992 o zrušení vízovej povinnosti č. 149/1993 Zb. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 26 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com [6] [7] [8] [9] [10] Dohoda medzi Českou správou sociálneho zabezpečenia a Národnou poisťovňou – Správou Fondu nemocenského poistenia, Správou dôchodkového poistenia (ďalej len Dohoda). Správne dohodnutie o vykonávaní Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení (ďalej len Správne dohodnutie). Zmluva medzi ČR a SR zo dňa 23. novembra 1992 o dobrom susedstve, priateľských vzťahov a spolupráci č. 235/1993 Zb. Zmluva medzi ČS a SR zo dňa 29. októbra o vzájomnom zamestnávaní občanov č. 227/1993 Zb. Zmluva medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení (ďalej iba Zmluva). ADRESA: Doc. JUDr. Stanislav Mráz, CSc. Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Národná 12 974 01 Banská Bystrica tel. +421-48-446 11 11, 412 32 95 fax: +421-48-415 31 80 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 27 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 28 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VYVÁŽENOST ROZVOJE LIDSKÝCH ZDROJŮ A KONKURENCESCHOPNOST PODNIKŮ Antonín Malach Masarykova univerzita, Ekonomicko-správní fakulta, Brno Abstrakt: Evropský polytechnický institut (EPI) věnuje již řadu let pozornost myšlence působení vysoké školy jako facilitátoru rozvoje společnosti a regionu. Studenti EPI se podíleli také na rozsáhlém průzkumu pracovníků řemeslných profesí ve spolupráci s Masarykovou univerzitou. Jedná se o jeden ze segmentů lidských zdrojů, který se může stát úzkým profilem konkurenceschopnosti podniků a může přinést značné komplikace, jako se děje např. ve Francii. V České republice signalizují strategie rozvoje regionů nesoulad mezi potřebami trhu práce a nabídkou odborných škol. Přicházející zahraniční firmy i naše rozvíjející se podniky postrádají schopné, kvalitní řemeslníky, některé nahrazují Ukrajinci nebo Vietnamci. V našem průzkumu v rámci projektu, začleněném v Evropském sociálním fondu docházíme ke zjištění, že nejde jen o neschopnost škol reagovat na potřeby trhu práce. Např. pro chybějící zámečníky je připraven tento obor, ale neotvírá se pro nezájem rodičů a mládeže. Z technicko-organizační otázky se tak stává vážný celospolečenský problém, nad nímž se tento příspěvek zamýšlí. Klíčová slova: celoživotní vzdělávání, průzkum potřeb pracovníků, nabídka vzdělávání 1. EVROPSKÝ, NÁRODNÍ A REGIONÁLNÍ KONTEXT ODBORNÉHO VZDĚLÁVÁNÍ Současné orgány Evropské unie usilují o to, aby vzdělávací systémy a instituce v Evropě byly konkurenceschopné a aby navzájem spolupracovaly. Zároveň by měly přispívat k budování sociálně soudržné znalostní společnosti. Zdůrazňuje se, jak důležité je zvyšování kvality vzdělávání a odborné přípravy pro realizaci cílů lisabonské strategie a pro konkurenceschopnost Evropy: „Kvalitnější vzdělávání a odborná příprava … přispívá k trvale udržitelnému hospodářskému růstu, k sociální soudržnosti a k vytváření nových a výhodnějších pracovních míst“1. Na tomto místě je patřičné upozornit na významnou publikaci, vydanou Evropskou komisí - „Vzdělávání a odborná příprava v Evropě: různé systémy, společné cíle do roku 2010“ 2. Mimořádně závažným mezinárodním programovým dokumentem pro rozvoj celoživotního učení zejména v dospělém věku je Memorandum o celoživotním učení Evropské komise z listopadu 2000. Na úrovni České republiky je problematice celoživotního učení a dalšího vzdělávání věnována pozornost zejména v „Národním programu rozvoje vzdělávání – Bílá kniha“ a v dokumentu „Dlouhodobý záměr vzdělávání a rozvoje výchovně vzdělávací soustavy ČR 2007. Vytvoření systému uznávání výsledků neformálního vzdělávání a informálního učení je součástí projektu UNIV v sítích škol poskytujících vzdělávací služby dospělým. Je úzce propojen s projektem Národní soustava kvalifikací, který řeší Národní ústav odborného vzdělávání s MŠMT ČR. Pro jednotlivé obory se vytvářejí hodnotící standardy, které jsou chápány jako soubor kritérií pro hodnocení toho, zda žák, dospělý nebo kdokoli jiný disponuje příslušnými kompetencemi požadovanými kvalifikačním standardem oboru vzdělání resp. uznávanou kvalifikací nebo její dílčí částí. Hodnotící standard tedy obsahuje cílové a dílčí kompetence, které se vážou k danému oboru vzdělání, a kritéria, na základě kterých budou posuzovány uchazečovy kompetence. V programu rozvoje Jihomoravského kraje (JMK) se vztahují k dané problematice opatření v rámci zpracované Strategie rozvoje včetně posílení funkce podnikatelské samosprávy. Z Dlouhodobého plánu rozvoje vzdělávání JMK jsou směrodatné dále otázky kurikulární reformy, kariérového poradenství, zvyšování profesionality a společenského postavení pedagogických pracovníků, a změna struktury vzdělávacích příležitostí. 1 Konference ministrů školství. Závěrečné komuniké o výsledcích diskuze ze 17. března 2006 Překlad z anglického originálu „Education and training in Europe: diverse systems shared goals for 2010”, Luxembourg, 2002. Další informace lze získat na adrese: http: //europa.eu.int. 2 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 29 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 2. PROJEKT DALŠÍ VZDĚLÁVÁNÍ PRACOVNÍKŮ ŘEMESLNÝCH PROFESÍ Projekt je zaměřen na sladění existujících a budoucích potřeb podniků v Jihomoravském kraji v oblasti profesní struktury a úrovně znalostí jejich zaměstnanců řemeslných profesí s nabídkou vzdělávacích institucí s důrazem na další vzdělávání. Projekt řeší Regionální hospodářská komora v Brně spolu s Masarykovou univerzitou a dalšími sociálními partnery. Výsledkem je několik analýz, publikace, setkání odborníků a tvorba experimentálních programů. Přístup ke zpracování jedné ze studií a základní zdroje, které byly při zpracování aplikovány ukazuje obr. 1. VÝSLEDKY ANALÝZ Z ROKU 2006 LEGISLATIVNÍ VÝCHODISKA ŠKOLSKÝ ZÁKON Č. 561/2006 SB. ANALÝZA POTŘEB PRŮZKUMEM V ČESKÝCH FIRMÁCH V JMK ZÁKON Č. 179/2006 SB. O UZNÁVÁNÍ KVALIFIKACÍ ANALÝZA POTŘEB PRŮZKUMEM V NĚMECKÝCH A RAKOUSKÝCH FIRMÁCH ANALÝZA NABÍDKY PRŮZKUMEM VE ŠKOLÁCH JMK STUDIE NÁVRH ZMĚNY ZÁVAZNÉ STRUKTURY KVALIFIKAČNÍCH OBORŮ ŘEMESLNÝCH PROFESÍ ZADÁNÍ PROJEKT ZÍSKÁNÍ TVŮRČÍCH A OBJEKTIVIZAČNÍCH PODNĚTŮ STUDIUM DOKUMENTŮ WORKSHOPY EVROPSKÝCH Data ČSU, EUROSKOP RÁMEC KVALIFIKACÍ, MEMORANDUM CŽV EVROPSKÉ VZDĚLÁVÁNÍ AJ. KONFERENCE PROJEKTŮ VLASTNÍ A PŘÍBUZNÝCH NÁRODNÍCH NAVÁZÁNÍ NA SYSTÉMOVÉ PROJEKTY ČR NÁRODNÍ SOUSTAVA KVALIFIKACÍ (NSK) UZNÁVÁNÍ NEFORMÁLNÍHO A INFORMÁLNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ (UNIV) ZÁVĚREČNÁ ZKOUŠKA, PILOT S, KVALIFIKACE I, PORADENSTVÍ aj. STUDIJNÍ NÁVŠTĚVY A KONZULTACE DOPLŇKOVÉ ŘÍZENÉ ROZHOVORY VE FIRMÁCH, ŠKOLÁCH A PROFESNÍCH SVAZECH REGIONÁLNÍCH STRATEGIE ROZVOJE JMK DLOUHODOBÝ ZÁMĚR VZDĚLÁVÁNÍ JMK Obr. 1. Postup při tvorbě studie Výzkumné šetření bylo realizováno v 866 českých firmách a ve 41 zahraničních firmách a ve 40 vzdělávacích institucích. Jedná se o střední školy s maturitní zkouškou a střední školy s výučním listem. Zde můžeme jen naznačit některé výsledky. Jednou z otázek bylo zjištění, které profese chybí. Největší poptávka u českých firem je po zámečnících, údržbářích, obráběčích kovů (47%). Další skupinu nedostatkových řemeslných profesí v rozsahu 14 % zaujímá poptávka po stavebních profesích jako je zedník, kamnář, což odpovídá současnému stavebnímu rozmachu. Pak následují montážníci strojů a zařízení (11,3 %), obsluhy strojů a zařízení (8 %). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 30 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Tabulka 1 - Přehled skupin respondentů ve výzkumném šetření poř. soubor podsoubor dotazník č. počty respondentů 1 české 1 866 907 firmy 2 německé 1 v německém jazyce 28 41 3 rakouské 13 4 2 40 školy 947 Německým firmám v současné době nejvíce chybí např. obráběči kovů - konvenční i CNC, dále zámečníci a strojní mechanici a nástrojáři. Nechybí zedníci. Lze to vysvětlit tím, že tyto firmy využívají zakoupených, pronajatých nebo poskytnutých staveb v rámci podpory přílivu zahraničních investic. Rakouské podniky postrádají v 50 % pracovníky ve stavebnictví, dále pak v dřevařství, strojírenství a také chybí truhláři Paradoxně tyto odbornosti školy většinou nenabízejí. Je to způsobeno nezájmem rodičů a mládeže o řemeslné profese. Průzkum nabídky ve školách ukazuje, že střední odborné školy a učiliště mohou rozšířit přípravu v oborech provoz obchodu, servis a opravy strojů a zařízení, zemědělská a lesnická technika, provoz, organizace a ekonomika dopravy, prodavač. Chybí však profese, které podle průzkumu ve firmách jsou nedostatkové. Podobný závěr vyplývá také ze SWOT analýzy JMK ke strategii rozvoje lidských zdrojů, tj. nesoulad mezi profesní orientací mládeže a potřebami trhu práce. Idea znalostní společnosti, jak jsme uvedli v předchozí kapitole, je v integrované Evropě považována za základ rozvoje konkurenceschopnosti i kvality života. V posledních letech však byla někdy chápána zúženě převážně jen na zvyšování počtu vysokoškoláků. Úroveň služby, spolehlivost stavby nebo hodnota výrobku je však dána nejen plánem, projektem, zajišťovaným vysokoškolsky vzdělaným pracovníkem. Záleží i na včasnosti a kvalitě řemeslného provedení, jak nás o tom dramaticky přesvědčují např.nedávné havárie střech sportovních stadionů. I přes vysoké možnosti automatizace a informatiky potřebujeme tedy nezbytně také schopné pracovníky řemeslných profesí. Spoléhání na dovoz pracovních sil se v zemích EU neosvědčilo. Otázkou je také to, zda se tím neubírá práce naší skupině pracovníků ze sektoru Gaussova rozložení s nižším IQ. 3. STUKTURÁLNÍ ZMĚNY V ČR Změny ve struktuře řemeslných profesí zásadně ovlivnily výrazné společensko ekonomické přeměny koncem minulého a začátkem tohoto století. Transformace společenských i ekonomických poměrů po roce 1989 spočívala v postupném nastolení tržního hospodářství, které nahradilo socialistické centrálně řízené hospodářství. To umožnilo rozmach soukromého sektoru včetně vzniku podnikatelů mnoha řemeslných profesí. Vstupem ČR do Evropské unie v roce 2004 dochází k nebývalému rozšíření trhu, k volnému pohybu kapitálu, zboží i osob. Jsme svědky nebývalé mobility osob, zejména mládeže, a to za studiem, prací i turismem. K podpoře žádoucích strukturálních změn působí velký objem strukturálních fondů EU, počínaje předvstupním obdobím, obdobím v letech 2004 – 2006 až po současné období v etapě, zahrnující roky 2007 – 2013. Obtížně ovlivnitelný dlouhodobě působící faktor v zajištění potřebného počtu pracovníků je demografický pokles populace. Jestliže v roce 2000 byl počet žáků, přijatých do středních škol 134 258, v letošním roce poklesl na 125 613 žáků a v roce 2020 je odhad počtu této skupiny už jen na 105 526. Tím vznikají nevyužité kapacity výukových prostorů i učitelských sil. Již v roce 2007 jsou v ČR využity kapacity gymnázií na 91,6 % u středních odborných škol na 71,7 % a u středních odborných učilišť na 52,5 %. Jak ukazuje tabulka, předpoklad v roce 2020, proces pokračuje. Tento zjednodušující pohled je však nutno očistit od stárnutí a investic do budov, odchody učitelů do důchodu apod. Tab. 2 Využití kapacit středních škol (v %) rok gymnázia Střední odborné školy 2000 88,4 72,1 2007 91,6 71,7 2020 108,5 59,4 Zpracováno autorem podle Dlouhodobý záměr vzdělávání 2007, příloha 1 d Střední odborná učiliště 57,9 52,5 28,4 V současné době i přes působení řady institucí, v jejichž náplni je rozvoj a regulace lidských zdroj, přetrvává varovný stav v nedostatku stovek a desítek řemeslných profí v jednotlivých krajích, které jsou důležité jak pro ekonomický růst, tak i pro spotřebu domácností. Jsou to strojní profese, jmenovitě obráběči kovů, zámečníci, brusiči, svářeči, stavební profese jako jsou zedníci a elektroprofese silno i slaboproudé. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 31 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Čím je tento stav způsoben? Výraznými změnami v technologiích výroby i služeb, které zvyšují produktivitu práce. Je to např. využívání NC strojů ve strojírenství, internetu a počítačové techniky. To se promítá do změny profesí i do potřebných počtů řemeslníků. Přibližně se dá odhadnout, že vědeckotechnický rozvoj nahradí snížené počty vlivem úbytku populace. V ČR došlo k předimenzování středoškoláků s maturitou ve srovnání s průměrem EU asi o 10 %, V Dlouhodobém plánu rozvoje vzdělání a vzdělávací soustavy nebavíc předpokládaný pokles ze současného 30,3 % podílu absolventů středního vzdělávání bez maturity nebo s výučním listem na 15,4 % v roce 2020. V tomto roce 2020 se předpokládá dosažení přibližně stejného – asi 42 % podílu absolventů všeobecného a odborného vzdělávání s maturitou3. 45,00% 40,00% 35,00% 30,00% 25,00% 20,00% 15,00% 10,00% 5,00% 0,00% Všeob. s mat. Odb. smat. Stř. bez m, V.L. Konzervatoř Obr. 2 Předpokládaný vývoj struktury a počtů absolventů středního vzdělávání v roce 2020 Zmíněný, poměrně rozsáhlý průzkum v roce 2006 ukázal na relativně slabou roli úřadů práce v opatřování řemeslníků potřebných profesí pro firmy a v zaměstnávání absolventů škol. Jistou reakcí orgánů veřejné správy na zhoršující se stav je poslední opatření ve zřízení nových útvarů institutů trhu práce v pěti krajích. Je nákladným, ale ne zrovna šťastným řešením. Stávající struktura společenských státních a nestátních organizací tak tvoří již málo přehlednou, vzájemně neprovázanou a málo efektivní síť Pokles společenské prestiže dobrých řemeslníků způsobuje to, že rodiče nedávají své děti do středních odborných učilišť i za situace, že nemají studijní předpoklady. Nastává odchod části kvalitních řemeslníků do sousedních států, zejména do Rakouska a do Německa. Pro přehlednost se pokusíme o názorné vyjádření působení hlavních vlivů na změnu struktury pracovníků řemeslných profesí. 3 Příloha č. 1e. V ní je dokumentováno, že podíl absolventů středního vzdělávání bez maturity nebo s výučním listem v roce 2000 čin 60,1 %. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 32 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Vlivy na změny struktury pracovníků řemeslných profesí Pozitivní vlivy Negativní vlivy nevyužité kapacity prostorů a učitelů škol demografický pokles populace odchod řemeslníků do zahraničí vědeckotechnický rozvoj strukturální fondy EU Převážně subjektivní vlivy Obr.3 Vlivy na vývoj struktury pracovníků řemeslných profesí Mezi převážně subjektivní vlivy lze zahrnout efektivnost monitoringu a regulaci veřejnou správou včetně vzdělávací politiky regionu, ekonomické a legislativní páky státu, vliv médií a společenského prostředí, působení poradenských útvarů, možnosti opatření firem, působení vzdělávacích institucí, činnost specializovaných organizací trhu práce a další. 4. ZÁVĚR Myšlenku vzdělanostní společnosti nelze rozvíjet jen z kvantitativního hlediska. Disproporce vznikly v předimenzování ekonomického a manažerského vzdělání, spory se vedou o proporce všeobecného a odborného vzdělávání. Rozvoj lidských zdrojů by měl být vyvážený z více hledisek včetně nižších stupňů vzdělání a vzdělávání dospělých, rozvoje technických oborů, zaostalejších regionů. Návrhy a doporučení, které zde uvádíme vyplývají převážně z názorů oslovených firem a škol v dotazníkovém průzkumu, ze zpracovaných případových studií, z konané konference a semináře v roce 2006, z analýzy relevantních národních a regionálních dokumentů i z obecných tendencí rozvoje odborného vzdělávání v ČR a v Evropě. Hlavním poznatkem z průzkumu je potvrzení nesouladu mezi nabídkou dalšího vzdělávání pro řemeslníky a mezi potřebou firem. Ten lze eliminovat jen celým souborem podpor (motivačních, materiálních, finančních, morálních, mediálních) k vyvážení potřeb chybějících profesí, předpokládaných strategií rozvoje společnosti a ekonomiky. K tomu využít plně zákon o uznávání kvalifikací včetně umožnění získat kvalifikaci cestou dílčích kvalifikací v přístupné síti místních centrech dalšího vzdělávání, jejichž zřízení se v některých krajích připravuje. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 33 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com NÁRODNÍ POLITIKA CŽV Krajské koordinační centrum MCV1 MCV2 Příprava společné vzdělávací nabídky podle národní metodiky MCV 3 ÚŘADY PRÁCE V KRAJI, SOCIÁLNÍ PARTNEŘI MCV 4 Síť místních center CŽV KRAJSKÝ ÚŘAD STRATEGIE RLZ GLOUHODOBÝ ZÁMĚR VZDĚLÁVÁNÍ Studijní informační centrum Poradenské centrum UNIV Projekty profesního vzdělávání Regionální informační systém Obr. 4 Předpokládaná organizace dalšího vzdělávání v kraji Dalším problémem je kvalita pracovníků, která byla požadována podniky v provedených průzkumech. Na prvním místě je to řemeslná dovednost, která v některých případech vázne na nedostatku praxe, vzniklé zrušením učilišť při bývalých velkých závodech a nedůsledným zajištěním praxe žáků na středních školách s výučním listem. Německé a rakouské firmy se vyjadřují velmi kriticky k praktickým dovednostem našich absolventů a doporučují jejich duální systém. Na druhém místě jsou to osobnostní vlastnosti jako je odpovědnost, flexibilita v pracovní době a v přechodu na jinou práci, schopnost týmové práce. Tento požadavek se kryje i s požadavkem firem. Jeho oprávněnost je dána současnou technologií, často složitou dělbou práce, potřebou samostatného jednání a spolehlivosti pracovníků dodržet termíny a odvést kvalitní práci. Na druhé straně výchova osobnosti není jednoduchou záležitostí a vyžaduje zamyšlení při aktuální tvorbě školních vzdělávacích programů v intencích rámcových vzdělávacích programů, které se v současné době tvoří. Na tomto místě je však záhodno připomenout, že výchova charakteru, návyků a vlastností není jen věcí školy, ale zejména rodiny, médií a celé společenské atmosféry. K těmto otázkám připravujeme konferenci v Brně začátkem října 2007, seminář ve sněmovně parlamentu ČR s podvýborem pro malé a střední podnikání, soutěž success stories k hledání vzorů vyučených, kteří to v životě někam dotáhli, vydání publikace Řemesla dnes apod. K těmto aktivitám uvítáme vaše poznatky a připomínky. LITERATURA [1] Berufsbildung in Wissenschaft und Praxis. Bundes Institut fuer Berufsbildung. Berlin : 2007. [2] Concrete future objectives of education and training. COM. 2001. [3] Education at a Glance. Statistical Indicators. 2005. [4] MALACH, A. a kol. Jak podnikat po vstupu do EU. Praha : GRADA, 2005. ISBN 80-247-0906-6. [5] MALACH, A. Nový školský zákon a rozvoj vzdělanosti. NEWTON College, 2005. ISBN 80-96883-523. [6] MALACH, A.; VITURKA, M. Odborné vzdělávání. Brno : MU Brno, 2003. ISBN 80-210-3207-3. [7] MALACH, A. a kol. Analýza nabídky dalšího vzdělávání řemeslných profesí. Brno : OHK Brno, 2006. [8] MALACH, A. a kol. Analýza potřeb dalšího vzdělávání řemeslných profesí. Brno : OHK Brno, 2006. [9] MALACH, A. a kol. Analýza kvalifikační struktury zaměstnanců řemeslných profesí u zahraničních firem V ČR. Brno : OHK Brno, 2006. [10] MALACH, J.; ZAPLETAL, B. Vybrané problémy andragogiky. Ostrava : Ostravská univerzita, 2005. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 34 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ADRESA: Doc. Ing. Antonín Malach, CSc. Lipová 41a 602 00 Brno 549 495 892 [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 35 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 36 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VYBRANÉ SÚVISLOSTI FORMOVANIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV V REGIÓNE ŽILINA Tatiana Čorejová, Mária Rostášová Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Abstrakt: Článok približuje závery dôležitej analýzy, ktorá bola uskutočnená v Žilinskom regióne v oblasti riadenia ľudských zdrojov. Jej úlohou bolo získanie obrazu o zamestnaneckom profile a stupni rozvoja ľudských zdrojov, ako základ akčných plánov zamestnanosti a prehĺbenia procesu spolupráce podnikateľskej sféry, regionálnych autorít a štátnej správy, vrátane vzdelávacích inštitúcií v regióne. Kľúčové slová: Zamestnanec, vzdelávanie, zamestnanecký profil, riadenie ľudských zdrojov. Súčasťou celého strategického procesu, ktorý má viesť k úspešnosti podnikania je formovanie ľudských zdrojov v podnikateľských subjektoch. Ide o širokospektrálny proces získavania zamestnancov, ich výberu, prijímania a adaptácie, ale aj uvoľňovania zamestnancov, vzdelávania, motivovania, pracovných vzťahov, knowledge manažmentu a pod. V podstate ide o cestu úspešnosti v podnikaní prostredníctvom komplexného vnímania zamestnanca z pohľadu ľudských zdrojov. Existencia a chápanie trojuholníka vzťahov je založená na skutočnosti, kedy pozeráme na zamestnanca podniku súčasne ako na vykonávateľa pracovných úkonov a ako na významnú a špecifickú osobnosť (obr. 1). Zamestnanec (štrukturálnoriadiaca rovina) Pracovník (rovina výkonu) Jednotlivec ako osobnosť Osobnosť (rozvojová rovina) Obr. 1 Vnímanie zamestnanca z pohľadu ľudských zdrojov Pokiaľ bude podnikateľský subjekt napĺňať všetky súčasti tohto modelu, pravidelne ich rozvíjať, analyzovať, obohacovať, prispôsobovať novým trendom, bude zaručený úspech nielen u zákazníka a konkurencie, ale aj u samotných zamestnancov. Práve títo budú motivovaní k podávaniu maximálnych výkonov s lojalitou a dôverou v spoločný úspech celej firmy. Správne nasmerovanie činností, ktoré patria do formovania ľudských zdrojov, musí vychádzať z poznania súčasného stavu v tejto predmetnej oblasti. Pravdivému pohľadu „do zrkadla“ v podmienkach žilinského regiónu „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 37 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com napomohli aj regionálne autority a to tým spôsobom, že v jednotlivých regiónoch Slovenska bola zo strany samosprávnych krajov spracovaná podrobná analýza a bol vytvorený zamestnanecký profil podnikov podľa jednotlivých odvetvových činností. Analýzou sa vytvoril pohľad na situáciu v riadení ľudských zdrojov a stala sa základom pre tvorbu akčných plánov zamestnanosti vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky. Analýza zamestnaneckého profilu a rozvoja ľudských zdrojov v Žilinskom regióne bola realizovaná v zmysle schváleného postupu riešenia, metódou dotazníkového prieskumu zamestnávateľov, ktorý bol uskutočnený v roku 2006. Celkovo bolo oslovených 194 podnikov a inštitúcií v žilinskom regióne. Prieskum bol v konečnej verzii uskutočnený na vzorke 143 podnikov a inštitúcií. Výberová vzorka bola proporčne vybraná na základe stanovených kritérií a územne pokrývala celé územie kraja. Výsledky prieskumu možno zhrnúť nasledovne: a) Profil z pohľadu zamestnanosti • v celkovom počte zamestnancov (37 990) prevládali tí, ktorí boli zamestnaní na plný úväzok (36 448, t.j. 96%) prevládali muži (19 218), vzorka žien dosiahla počet 17 230, na čiastočný úväzok pracovalo 1 334 zamestnancov (404 mužov a 940 žien), brigádnicky bolo zamestnaných 1 172 zamestnancov (604 mužov a 568 žien), iná forma zamestnania bola zaznamenaná u 102 zamestnancov – 91 mužov a 11 žien. Sezónne bolo zamestnaných 313 zamestnancov (244 mužov a 69 žien). V priebehu roka sa u respondentov zamestnalo 313 iných sezónnych zamestnancov (78 mužov a 22 žien) a na miesta obsadené zmluvami so SZČO bolo zaradených 149 zamestnancov (127 mužov a 22 žien). • najviac zamestnancov momentálne pracuje vo výrobe/službách (25 453, t. j. 69,4 %), približne rovnakú vzorku tvorí distribúcia (1 717, t. j. 4,7%), riadenie (1 543, t, j. 4,2%) a financie (1 186, t. j. 3,2%). Cca 1-2% zamestnancov je zamestnaných v ostatných deklarovaných oblastiach (marketing, zásobovanie, výskum a vývoj, ľudské zdroje). • robotníci a remeselníci tvoria dominantnú zložku zamestnancov (17 026, t. j. 48,4%), najmenej zamestnancov tvorí vyšší manažment (604, t. j. 1,7%). • najväčší segment zamestnancov dosiahol SŠ vzdelanie (15 998 – t.j. 41,5%), 13 283 – t. j. 34,5% zamestnancov má stredné odborné a odborné vzdelanie (SOU, OU) a základné vzdelanie, resp. neukončené ZŠ má 3 129, t. j. 8,1% zamestnancov. Vysokoškolsky je vzdelaných 15,9% zamestnancov (6 142). • zamestnanci v 83,3%, t.j. v počte 32 643, patria do vekovej kategórie 25-54 rokov. Približne 8% tvoria zamestnanci mladší a rovnaké percento tvoria zamestnanci starší. • posledných 12 mesiacov odišlo a bolo nahradených v 51 organizáciách 1-5% zamestnancov, v 25 firmách k zmene nedošlo vôbec a v 10 firmách došlo k pohybu u viac ako 25 % zamestnancov. Ostatných 22 firiem vykazuje zmenu 6-10 % a 23 firiem 11-25% zamestnancov. • v okrese sídla firmy býva 83,3% (27 459) zamestnancov, mimo okresu žije a dochádza do zamestnania 4 503 (13,7%), z iných krajov dochádza 2,5% (816) a zo zahraničia 0,6% (192) zamestnancov. • Na podporu mobility neprijíma žiadne opatrenia takmer polovica firiem. U ostatných firiem sa objavili nasledujúce stimuly: príspevok na cestovné zo sociálneho fondu (cca 20%), jednania s dopravnými podnikmi o prispôsobení cestovného poriadku, vhodnom umiestnení zastávky (15%), zabezpečenie vlastného autobusu (8%), vlastné ubytovanie alebo platenie ubytovania v cudzích ubytovniach, výnimky z pracovnej doby, pružná pracovná doba a pod. b) Prijímanie nových zamestnancov a rozvoj ľudských zdrojov • prevažná väčšina respondentov prijíma nových zamestnancov ad hoc podľa aktuálnych potrieb a situácie (74,1%). V súlade so strategickým zámerom/podnikateľským plánom rozvoja ľudských zdrojov postupuje iba 23,1% zamestnávateľov. • najčastejšie využívajú podniky pri prijímaní nových zamestnancov vlastnú databázu záujemcov o zamestnanie a pozitívne hodnotia aj efektívnosť tohto spôsobu. Obľúbené sú aj inzeráty. Najmenej sú využívané súkromné sprostredkovateľské agentúry, vzdelávacie inštitúcie a internet. Odporúčania zamestnaných rodinných príslušníkov, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj iné spôsoby sa vyskytujú v každom spôsobe u cca 10% firiem. • v podstatnej väčšine organizácií sa výkonnosť firmy nezmenila (cca 50%), zvýšila sa v približne 30% a iba asi 1% zaznamenalo zníženie výkonnosti. Štvrtina respondentov však túto otázku odmietla zodpovedať. K zvýšeniu výkonnosti došlo vplyvom zvýšenia zručností a schopností z oblasti počítačovej gramotnosti, tímovej práce, manažérskych techník a jazykových znalostí. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 38 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • • • • • • • • c) Nezmenené zostali väčšinou prezentačné schopnosti a právne povedomie. Respondenti vyjadrili veľkú rozdielnosť v definovaní profesií/odborných zručností, u ktorých sa zmenila ich výkonnosť vzhľadom na potreby organizácie. Vo všeobecnosti sa významne a mierne zvýšila výkonnosť pri robotníckych kategóriách a zníženie bolo zaznamenané len v ojedinelých prípadoch napr. u odborníkov na financie a stredného zdravotníckeho personálu. firmy pociťovali najväčšie problémy najmä v úrovni schopností uchádzačov o zamestnanie v oblasti jazykových znalostí a manažérskych zručností. Strednú úroveň problémov zaznamenali hlavne v počítačovej gramotnosti a využívaní informačných a komunikačných technológií a v tímovej práci. Mierna úroveň problémov bola zaznamenaná hlavne pri právnom povedomí a prezentačných schopnostiach. Významná úroveň problémov bola zaznamenaná u profesie projektantov, manažérov, učiteľov cudzích jazykov, najmiernejšia u robotníckych profesií (pekár, maliar, ...) poradie problémov pri prijímaní nových zamestnancov možno vytvoriť nasledovné (od najväčších a najčastejších problémov po najmenej vyskytujúce sa): nedostatok záujemcov s požadovanou kvalifikáciou/vzdelaním, nedostatok požadovaných zručností a skúseností, ostatné firmy ponúkajú vyššie platy, nedostatok záujemcov o prácu, možnosť lepšieho zárobku v iných regiónoch, nedostatočne atraktívne prostredie a výhody poskytované firmou, nedostatočná infraštruktúra v regióne z hľadiska mobility. najčastejšie riešili firmy problémy pri nedostatku vhodných zamestnancov rekvalifikáciou existujúcich zamestnancov (20,7%) alebo prijatím zamestnancov s nižšou kvalifikáciou a následne ich zaškolením priamo vo firme (19,5%) alebo využitím nových technológií znižujúcimi potrebu pracovnej sily (11%). Niektoré firmy (15,4%) riešia túto situáciu zvýšením nadčasov. Najmenšie percento firiem v tejto situácii znižuje produkciu (0,8%) alebo obmedzuje rozvojové plány (1,6%). najväčší záujem firiem je o zamestnávanie absolventov škôl (49%) a najmenší záujem je o osoby s nízkou kvalifikáciou/bez vzdelania (47,6%). Firmy najviac využívajú nástroje aktívnej politiky trhu práce pri osobách so zníženou pracovnou schopnosťou (13,3%) a najmenej u osôb bez vzdelania (4,2%). nárast v počte zamestnancov predpokladá 14% firiem, ostane približne rovnaká úroveň u 71,3% firiem a až u 13,3% firiem bude počet zamestnancov klesať. medzi najčastejšie vyskytujúce sa prekážky pri tvorbe pracovných miest patria: finančné problémy firiem a nedostatok práce pre väčší počet ľudí, resp. nízky dopyt po ich výrobkoch a službách. Významnejší výskyt v odpovediach mali aj racionalizačné opatrenia (zoštíhľovanie podnikov). Slabá kúpna sila a zdĺhavá spolupráca s úradmi práce mali výskyt v odpovediach najnižší. vo firmách respondentov je v súčasnosti 211 voľných pracovných miest, z toho 81 je vhodných pre absolventov. Ide o množstvo profesií, predovšetkým robotníckych. v potrebách profesií, či už do 1 roka alebo do 3 rokov, zo širokej škály výrazne vyniká profesia tesár, vodič, krajčír a čistiaci servis. Ďalšie vzdelávanie • rozvoj ľudských zdrojov ako súčasť podnikateľského plánu deklarovalo 75,5%, t.j. 108 firiem, v 32 firmách (22,4%) rozvoj ľudských zdrojov nie je súčasťou podnikateľského plánu. • potreby vzdelávania analyzuje takmer 85% firiem. Najčastejšie túto činnosť uskutočňujú na základe požiadaviek vyplývajúcich z novej legislatívy. Pravidelné stretnutia, nepravidelné stretnutia i rozhodnutia manažérov v prieskume vykazujú približne rovnaké percento výskytu – cca 15-21%. • pomer tých firiem, ktoré zostavujú ročný plán vzdelávania a tých, ktoré plán nezostavujú, je cca 60:40. Oslovené firmy deklarovali investície do ďalšieho vzdelávania spolu vo výške 34 783 tis. Sk. Približne 4 754 odborných kurzov sa zúčastnilo 50 636 zamestnancov. Pozitívny prínos zaznamenali hlavne školenia zamerané na nové legislatívne úpravy súvisiace s účtovníctvom, finančníctvom a daňami. Neutrálny prínos je vykazovaný len vo veľmi málo prípadoch. • v ďalšom období plánujú firmy zamerať kurzy a vzdelávanie svojich zamestnancov najmä na tieto oblasti: ekonomika, dane, jazyková príprava, práca s počítačmi, manažment kvality a pod. • najviac firiem (40,4%) využíva služby súkromných vzdelávacích inštitúcií, 16,9% využíva školy a univerzity, 15% firiem má vlastné vzdelávacie zariadenie, v 12,4% podnikov pôsobia konzultanti v oblasti manažmentu a 4,9% firiem sa obracajú na zahraničné vzdelávacie inštitúcie. • oslovené firmy využívali na zabezpečenie vzdelávania hlavne zdroje z Európskeho sociálneho fondu vo výške cca 5,6 mil. Skk, Phare vo výške cca 3,6 mil. Skk a z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 39 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com d) Firmy v pozícii členov formálneho alebo neformálneho partnerstva • firmy v počte 31 (21,7%) sú členmi predmetného partnerstva, 97 firiem (67,8%) nemá členstvo v takomto partnerstve. e) Konkrétne aktivity, očakávania a oblasti spolupráce s regionálnymi autoritami Firmy deklarovali množstvo oblastí, ktoré očakávajú rozvíjať v partnerstve so Žilinským samosprávnym krajom pre rozvoj Žilinského kraja, pre smerovanie k dlhodobej spolupráci a k riešeniu nezamestnanosti. Medzi najčastejšie vyskytujúcimi oblasťami sú: 1. zosúladenie potrieb zamestnávateľov s ponukou vzdelávacích inštitúcií, a to čo do kvality, tak i čo do kvantity 2. pomoc pri získavaní dotácií 3. podpora firiem v regióne 4. spolupráca pri predkladaní žiadostí o podporu zo štrukturálnych fondov EÚ 5. vypracovanie jasnej koncepcie podpory konkrétnych priemyselných odvetví 6. podpora dobudovaniu diaľničnej siete 7. vytvorenie stimulov - motivovanie k zamestnávaniu absolventov 8. iniciovanie zlepšenia práce Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny 9. pomoc pri realizácii ekologických stavieb 10. spolupráca pri realizácii cezhraničnej spolupráce 11. spolupráca pri podpore regionálneho rozvoja, atď. Z pohľadu vzdelávacej inštitúcie, ktorá bola poverená spracovaním predmetnej analýzy sa stalo uskutočnenie analýzy a jej výsledky východiskovou základňou predovšetkým pre oblasť, ktorú môžeme významne ovplyvniť. Vzdelávanie je totiž hodnota. Znamená širšie vedomosti, komplexnejší pohľad na dianie v podniku i v spoločnosti, lepšiu prispôsobivosť, viac samostatnosti a v konečnom dôsledku vyššiu výkonnosť. Vzdelaný personál je ako dobre pripravená pôda. V podnikateľskom prostredí prináša konkurenčnú výhodu. Celosvetové skúsenosti poukazujú na ekonomickú nevyhnutnosť pravidelne vkladať 5-10% investícií do rozvoja kvalifikácie zamestnancov. Úlohou vzdelávacieho a univerzitného prostredia je rozvinúť v úvode predstavený model vnímania zamestnanca na profesionálny pyramidálny model personálu (obr. 2), pri ktorom sa v náplni vzdelávacieho procesu rozvinú tri základné moduly: • riadiaco-kompetenčný, • funkčne-výkonový a • aplikačno-lokalizačný. Riadiaco-kompetenčný modul: manažérske zručnosti pracovné kompetencie riadiace kompetencie Všeobecný trigon modelu rozvoja jednotlivca Funkčno-výkonový modul: profesionalita vedomosti, zručnosti, postoje Aplikačno-lokalizačný modul: odvetvové dimenzie regionálne dimenzie ekodimenzie nové zmeny a trendy Obr. 2 Profesionálny pyramídový model personálu „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 40 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Všetky zložky predstaveného modelu sú základom úspešnosti v oblasti rozvoja ľudských zdrojov v regiónoch a ich dôsledné zaradenie do procesu vzdelávania sú štartovacou základňou pre rast úspešnosti podnikania. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] Správa z prieskumu, uskutočneného v rámci projektu: Tvorba regionálnych akčných plánov zamestnanosti a budovania partnerstva na regionálnej, subregionálnej a miestnej úrovni, Žilina : VÚC, 2006. [1] TKÁČIKOVÁ, J. Personálny manažment, RAABE, 2001, ISBN 80-968206-2-1. [1] MAIER, G.; TÖDTLING, F. Regionálna a urbanistická ekonomika 2 – Regionálny rozvoj a regionálna politika. ELITA, 1998, ISBN 80-8044-049-2. ADRESA: Prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Univerzitná 1 010 26 Žilina tel.: 00421 41 5133050, fax: 00421 41 5131527 e-mail: [email protected] prof. Ing. Mária Rostašová, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Univerzitná 1 010 26 Žilina tel.: 00421 41 5133050, fax: 00421 41 5131527 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 41 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 42 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ROZVOJOVÉ PROBLÉMY A POTREBY ČR A SR V RÁMCI CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE Alena Pauličková Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave Abstrakt: Cezhraničná spolupráca je dôležitou súčasťou integračných procesov. Fungujúca spolupráca môže vyústiť do cezhraničných integračných procesov. Hlavný zámer spoločného rozvojového procesu je podporovať spoločný rozvoj regiónu. Globálnym cieľom je utvárať funkčnú sieť spolupracujúcich orgánov. Nakoľko kontakty medzi oboma stranami existujú, je potrebné vytvoriť stabilné kooperačné siete. Kľúčové slová: cezhraničná spolupráca, integračné procesy, formovanie regiónov euroregióny, miestna a regionálna správa, inštitucionálna báza ÚVOD Najefektívnejším nástrojom na postupné zoslabovanie vplyvu hranice sa stáva cezhraničná spolupráca, ktorá je v Európe zároveň dôležitou súčasťou integračných procesov. Je podporovaná prostredníctvom viacerých medzinárodných zmlúv a dokumentov. Jej rozvoj najpodstatnejšie ovplyvnil Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi. Za cezhraničnú spoluprácu sa v ňom považujú všetky aktivity zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov obyvateľov prihraničných území na oboch stranách spoločnej štátnej hranice. Tieto aktivity sú podľa Rady Európy základom pri napĺňaní jej hlavného cieľa, ktorým je čo najväčšie zjednotenie európskych štátov a ich obyvateľov. Fungujúca cezhraničná spolupráca môže v konečnom dôsledku vyústiť do cezhraničných integračných procesov na regionálnej (lokálnej) úrovni a formovaniu regiónov prekračujúcich štátnu hranicu – v Európe nazývaných euroregióny. Euroregióny nemôžeme považovať za akúsi novú úroveň miestnej a regionálnej správy, ale za miesto stretnutia existujúcich orgánov verejného a súkromného sektora a vyvážením nerovnakých kompetencií existujúcich na rôznych stranách hranice. Zo strany EÚ je cezhraničná spolupráca podporovaná prostredníctvom viacerých programov a iniciatív. Dôležitým predpokladom pre úspešné fungovanie cezhraničnej spolupráce je inštitucionálna báza. Inštitúcie vstupujúce do tohto procesu môžeme rozdeliť na normatívne a reálne. Normatívne inštitúcie majú na starosti celkový rámec a pravidlá, vyjadrené predovšetkým v právnych normách a smerniciach, ktoré podstatnou mierou definujú podmienky a formy realizácie. Reálne inštitúcie zahŕňajú existujúce subjekty, organizácie a združenia priamo realizujúce cezhraničnú spoluprácu. Systém ani jedného typu inštitúcií nie je u nás v súčasnosti dostatočne rozvinutý, presnejšie povedané nie sú presne a jednoznačne vytýčené ich kompetencie. Rozdelenie ČSFR a vznik SR a ČR v roku 1993 a tvorbu novej hranice možno brať z hľadiska vytvárania predpokladov pre cezhraničnú spoluprácu ako istú brzdu na niekoľko rokov a po redukcii rakúskej bariéry vytvárania novej bariéry. K definitívnej podobe hranice sa podarilo dospieť až v roku 1996 po doriešení sporných úsekov (niekoľkoročná práca rozhraničovacej komisie). Zároveň však sústava nových právnych noriem ako aj pomerne hustá sieť colných priechodov vytvorila dobrý predpoklad pre cezhraničné väzby a cezhraničnú spoluprácu. Je pravda, že v prvých rokoch existencie novej hranice prišlo vo viacerých ukazovateľoch k zníženiu intenzity väzieb a kontaktov, postupne sa však situácia zlepšovala, dokonca v niektorých formách väzieb sa priblížila k stavu pred vytvorením štátnej hranice. Výrazným medzníkom v cezhraničnej spolupráci v Slovenskej republike bolo podpísanie Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi. Podpísanie tohto dohovoru bolo logickým zavŕšením niekoľkoročného úsilia o jasné vymedzenie právneho rámca pre rozvíjanie cezhraničnej spolupráce. Po tejto zásadnej zmene sa začali iniciatívne prípravy na vznik viacerých euroregiónov. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 43 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Ďalším medzníkom je vstup do Európskej únie v roku 2004, čím sa otvárali ďalšie možnosti na rozvoj cezhraničnej spolupráce. SPOLOČNÁ CEZHRANIČNÁ STRATÉGIA Hlavným zámerom spoločného rozvojového procesu v programovacom období 2007 – 2013 je podporovať spoločný rozvoj regiónu v rámci spoločného Schengenského priestoru. Súčasťou tohto cieľa je zabezpečovanie takých podmienok, ktoré budú podporovať rozvoj spoločného regiónu. Globálnym cieľom je rast kohézie a konvergencie cezhraničného regiónu. Utvárať funkčnú sieť spolupracujúcich orgánov s cieľom podporovať udržateľný, integrovaný ekonomický, environmentálny, sociálny a kultúrny integrovaný rozvoj cezhraničného regiónu prostredníctvom zlepšenia dostupnosti, rozvoja informatizácie, turizmu, zachovaním a rozvojom kultúrnych tradícií. Celkový strategický zámer sleduje zabezpečenie plnenia základných strategických cieľov európskych a národných strategických dokumentov prostredníctvom spoločných projektov a aktivít v prihraničnom regióne. Tým sa zabezpečuje aj jedna zo základných tendencií EÚ a to integrácia a kohézia v medzinárodných súvislostiach. Priority tohto spoločného programového dokumentu smerujú aj k vytvoreniu spoločných vízií rozvoja vo vybraných oblastiach, ktoré budú využívať potenciál a možnosti cezhraničného regiónu pri spoločnom riešení hlavných problémov. Preto je nevyhnutné zabezpečiť nepretržitú koordináciu rozvoja a výmenu pohľadov na spoločné aktivity v rámci cezhraničného regiónu. V záujme zabezpečenia celkového strategického zámeru navrhuje programový dokument podporovať dosiahnutie nasledujúcich špecifických cieľov rozvoja cezhraničného regiónu: • Podpora rozvoja hospodárskych a sociálnych cezhraničných štruktúr zvyšujúcich konkurencieschopnosť a zamestnanosť v regióne. • Zvyšovanie dostupnosti a kvality cezhraničnej infraštruktúry, ktorá podporuje kohéziu cezhraničného regiónu. Oba špecifické ciele podporujú aktivity, ktoré v cezhraničnom efekte v súlade s národnými stratégiami budú prispievať k plneniu cieľov Lisabonskej a Göteborskej stratégie. Pri zabezpečovaní špecifických cieľov rozvoja cezhraničného regiónu je potrebné mať v pozornosti tvorbu spoločných vízií integrovanej regionálnej ekonomiky, sociálnej kohézie, ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva a dobrých susedských vzťahov. ŠPECIFICKÉ CIELE Slovensko-české cezhraničie má veľký potenciál pre rozvoj socio-kultúrnej a hospodárskej spolupráce a dobré podmienky pre rozvoj turizmu, životného prostredia a dopravnej infraštruktúry. Vzhľadom na objem alokovaných finančných prostriedkov boli pre podporu z programu cezhraničnej spolupráce určené dve rozvojové prioritné osi regiónu a samostatná prioritná os pre zabezpečenie riadenia, kontroly a monitoringu programu. Podpora je poskytovaná formou nenávratnej finančnej pomoci. PODPORA CEZHRANIČNÉHO REGIÓNU A SPOLUPRÁCE Na česko-slovenskej hranici existujú spoločenské väzby, ktoré majú dlhú tradíciu, a to aj napriek tomu, že tieto väzby utrpeli rozdelením republík v 90-tych rokoch. Jedným z dôvodov je fakt, že táto hranica nie je limitovaná jazykovou bariérou a tiež to, že tradičné aktivity Čechov a Slovákov sú si prirodzene blízke. V súčasnej dobe a predovšetkým od vstupu oboch štátov do EÚ sa ich väzby s využitím inštitucionálnych štruktúr obnovujú, upevňujú a získavajú novú kvalitu. V regióne existuje množstvo spoločenských, umeleckých a kultúrnych aktivít a akcií, ale ich želanému rozšíreniu bránia nedostatočné kapacitné a finančné prostriedky a tiež nevyhovujúca technická vybavenosť infraštruktúry. Cezhraničné územie poskytuje možnosti rozvoja predovšetkým na báze spolupráce a sieťovania. To je nevyhnutnou podmienkou k cielenému a efektívnemu socio-kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju. Vzhľadom k tomu je tiež potrebné odstraňovať prekážky v komunikácii, budovať a rozvíjať spoločný informačný a komunikačný priestor predovšetkým medzi inštitúciami, samosprávami, podnikateľmi, záujmovými združeniami a v neposlednom rade obyvateľmi na oboch stranách hranice. Súčasťou tohto cieľového zamerania je preto tiež vytvorenie podmienok pre vzdelávanie v záujme naplnenia obsahu a vyškolenie ľudí vo využívaní informačných technológii. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 44 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Okrem hospodárskych, kultúrnych, spoločenských a ekonomických otázok spoločného rozvoja cezhraničného regiónu sa dostávajú do popredia otázky kvality životného prostredia a jeho väzby na trvalo udržateľný rozvoj spoločného regiónu. Stále významnejšími sa stávajú spoločnej ochrany pred prírodnými katastrofami a technologickými haváriami. V spoločnom záujme rozvoja kvalitatívneho rozvoja cezhraničného regiónu s kvalitným životným prostredím je preto potrebné riešiť otázky spoločnej ochrany pred prírodnými katastrofami a technologickými haváriami. Je potrebné vytvoriť a rozvíjať prostredie, ktoré umožní takýmto udalostiam predchádzať, resp. pri ich výskyte ich efektívne a rýchle eliminovať. K tomu by mala prispieť aj podpora rozvoja spoločných záchranných systémov. Ďalším dôležitým aspektom je eliminácia, resp. zmierňovanie vplyvov ekonomických činností a ich podpory na životné prostredie. V tomto kontexte programu sú podstatné predovšetkým oblasti rozvoja turizmu, dopravy, multifunkčného poľnohospodárstva vo vidieckych oblastiach a v neposlednom rade environmentálneho vzdelávania a výchovy. Spoločným menovateľom všetkých aktivít tejto prioritnej osi je nepriamo podporiť rozvoj podnikateľského a inovačného prostredia a to hlavne orientáciou na využitie vysokého potenciálu cezhraničného regiónu pre vytváranie cezhraničných regionálnych klastrov predovšetkým v oblasti služieb s vysokou pridanou hodnotou rozvoj (najmä turizmu) a inovatívnych odvetví priemyselnej výroby. CIELE: • posilnenie vzájomnej spolupráce a sieťovania • obnova a zachovanie regionálnych kultúrnych tradícií • spoločné prístupy k rozvoju ľudských zdrojov a vzdelanosti • zlepšenie cezhraničných rozvojových aktivít v oblasti hospodárstva • využitie potenciálu turizmu pre nárast jeho ekonomického významu v cezhraničnom regióne, • podpora tvorby spoločných produktov cestovného ruchu Kontakty v súčasnej dobe medzi českou a slovenskou stranou existujú, nie sú však vytvorené stabilné kooperačné siete. V tejto oblasti je potrebné podporiť tvorbu nových a upevnenie existujúcich väzieb na základe spolupráce medzi subjektmi politického, ekonomického a občianskeho sektora. Dôsledkom bude vytvorenie regionálnych rozvojových štruktúr vedúcich k dlhodobo udržateľnej integrácii, a ekonomickému rastu cezhraničného regiónu. Predmetom podpory kooperačných štruktúr bude budovanie a rozvoj spolupráce v takých oblastiach ako sú verejné služby, turizmus, hospodárska spolupráca, informatizácia, výchova a vzdelávanie, kultúra a občianske aktivity. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] Operačný program. Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika 2007 – 2013. Návrh znenia aktualizované 9.10.2006. [2] www.fns.uniba.sk ADRESA: Doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD. Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave Katedra správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva Hornopotočná 23 918 43 Trnava Tel.: +421335446536 [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 45 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 46 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VÝKLAD AKO SÚČASŤ KOMUNIKAČNÉHO MIXU Jaroslav Ďaďo1, Juraj Dubovec2 1 2 Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Rozvoj trhovej ekonomiky vyžaduje, aby podniky aj na Slovensku venovali vyššiu pozornosť jednotlivým formám marketingovej komunikácie. Vo sfére obchodnej činnosti získava nové postavenie v rámci komunikačných prostriedkov výklad. Aké požiadavky sú kladené na efektívne využitie výkladov v marketingu obchodných podnikov uvádza prvá časť nášho príspevku. Aká je situácia v tejto oblasti na ukázal marketingový prieskum, ktorý sme robili v Banskobystrickom kraji na vybranej vzorke obchodov, prezentovaný v druhej časti príspevku. Výskum ukázal, že aj napriek svojmu významu a množstvu výkladov sa tejto forme marketingovej komunikácie v literatúre ani v praxi nevenuje dostatočná pozornosť. Prezentovaný výskum vnímania výkladu ako súčasti marketingovej komunikácie dokazuje, že výklad má pevné miesto vo vedomí spotrebiteľov. Výklad má vplyv na ich nákupné rozhodovanie. Spotrebitelia vnímajú obsah a formu výkladu kriticky. Preto je potrebné tejto forme marketingovej podpory venovať pozornosť zo strany manažérov i profesionálov v tejto oblasti. Kľúčové slová: výklad, reklama vo výklade, výskum vnímania výkladov Výklad, využívaný predovšetkým v podnikoch vykonávajúcich maloobchodnú činnosť, je známy niekoľko storočí. Z teoretického hľadiska by sme ho mohli zaradiť do oblasti podpory predaja. Podpora predaja má množstvo špecifických foriem a výrazových prostriedkov. Obsah pojmu podpora predaja definujú viacerí autori. Pre naše potreby sme vychádzali z definície R. Coxa (1995, s. 110 – 111), ktorý definuje podporu predaja ako akúkoľvek nepriamu aktivitu spojenú s propagáciou predaja. Cieľ podpory predaja je možné vystihnúť týmito heslami: 1. Zastav sa a vojdi - zákazníci, ktorí nemajú v úmysle vstúpiť, ale práve prechádzajú okolo obchodu, môžu byť povzbudení k vstupu výrobkami vystavenými vnútri obchodu alebo vo výkladnej skrini. 2. Prehliadni si a kúp – po presvedčení zákazníkov o tom, aby vošli do obchodu, je potrebné ich prinútiť, aby si niečo kúpili napríklad tým, že je tovar vystavený takým spôsobom, aby v nich vyvolal prianie kúpy. 3. Kúp viac - počas nakupovania môže podpora predaja pomôcť presvedčiť zákazníka, aby kúpil buď väčšie množstvo toho istého tovaru alebo nejaké výrobky naviac, napríklad znížením ceny u väčších nákupov alebo ponukou nižšej ceny u združeného nákupu. 4. Zopakuj nákup - konečným cieľom je presvedčiť zákazníka, aby sa do obchodu vracal znovu a znovu, pretože na základe predchádzajúcich nákupov a služieb má o danom obchode dobrú mienku a bude mu verný. VÝKLAD AKO PROSTRIEDOK MARKETINGOVEJ KOMUNIKÁCIE Obsah pojmu výklad budeme vnímať podľa Peglera (Store windows No. 15, 2006, s. 7) ako osobitnú oblasť umenia. Umenie z pohľadu pôsobenia na spotrebiteľa a umenie ako oblasť realizácie osôb zodpovedných za obsahové a technické riešenie výkladu. Viestová (in Obchod, marec 2006, s 18) definuje výklad ako „prostriedok reklamy na mieste predaja. Z hľadiska priestoru predajne je to zasklený priestor určený na predvádzanie a vystavovanie ponúkaného tovaru. Môže byť súčasťou interiéru, ale aj oddelený od zákazníka, prístupný spredu, zboku, zozadu, a takisto môže byť poschodový. Do výkladov sa vkladajú aj rôzne dekoračné prvky, ktoré zvýrazňujú atraktívnosť prezentovaných tovarov.“ Podľa jej názoru výklady by nemali chýbať v predajniach, ktoré ponúkajú luxusný tovar a taktiež v centrách miest, na peších zónach a v najatraktívnejších nákupných zónach. Cyprichová, vedúca marketingu OD Dunaj (in Obchod, marec 2006, s 18) upozorňuje, že „ešte stále je veľa obchodníkov, ktorí si neuvedomujú, že výklad je vizitkou ich predajne.“ Tento môže byť silným magnetom ako „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 47 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com prilákať, ale aj odlákať mnoho zákazníkov. R. Cox (1995, s. 88) hovorí, že tradičným zmyslom výkladu je ukázať reprezentatívnu vzorku tovaru predávaného v obchode, vystaviť propagované a sezónne druhy tovaru a ponúkaný tovar predviesť. Výkladná skriňa podľa Schwalbe (1994, s. 71) „ponúka rozmanité možnosti pôsobenia na zákazníkov. Oslovuje ich písmom, obrazom, svetlom a farbou.“ Výklady by podľa neho nemali iba informovať, ale aj prebúdzať prianie, to znamená túžbu vlastniť prezentovaný produkt. „Majú vysoký stupeň účinnosti na pozornosť a pamäť. Pre mnohých chodcov sú výklady dôvodom pre vstup do obchodu.“ VÝKLADY A ICH NAJČASTEJŠIE NEDOSTATKY Vo všeobecnosti sa traduje, že výklady v súčasnosti v prevažnej miere nespĺňajú základné kritériá, ktoré sú na ne kladené. Nevkusný, nevhodne usporiadaný alebo nevýrazný výklad nedokáže okoloidúcich upútať a prilákať na kúpu vystaveného tovaru. Böhm (1991, s. 41) uvádza nasledovné hlavné a časté nedostatky výkladov: • výklad je príliš vysoký a úzky, • osvetlenie je umiestnené vysoko a tiež vzdialenosť osvetľovacích telies od tovaru je veľká, • osvetľovacie telesá sú slabé, takže osvetlenie nie je efektívne, • pozadie výkladu neumožňuje pohľad do predajne, • výstavná plocha je až príliš nízko pri zemi a pre niektoré drobnejšie sortimenty nevhodná, • výklad nemá v horných častiach zariadenie na zavesenie dekorácií. Hlavnou zásadou umenia aranžovania výkladov je podľa H. N. Cassona (1996, s. 53) postupovať plánovite, nie chaoticky. V prvom rade je potrebné si ozrejmiť, ktorý tovar chce maloobchodník vystavovať. (Casson, H. N., 1996, s. 54) Uvedenú skutočnosť vyzdvihuje aj autor R. Burstiner (1994, s. 721). Podľa neho maloobchodníci pri vystavovaní tovaru vo výklade dávajú prednosť novým značkám alebo obľúbeným výrobkom a tovaru, ktoré bolo predmetom reklamy v novinách alebo v televízii. Veľa maloobchodníkov si vyberá tovar, ktorý prináša nadpriemernú obchodnú prirážku, a ktorého predaj prispeje k zvýšeniu hrubého obchodného rozpätia. Veľmi dôležité je umiestnenie tovaru vo výklade. R. Cox (1995, s. 88) píše, že podobné výrobky by mali byť vo výklade usporiadané vedľa seba. Podľa neho vystavenie v blokoch určitých druhov tovaru, významne prispeje k získaniu zákazníkov. Hoci nie je možné meniť celý výklad často, mali by sa vymieňať častejšie aspoň tovary v jeho prednej časti. Ak si zákazníci uvedomia, že vo výklade je niečo nové, je väčšia pravdepodobnosť, že sa zastavia a vojdú do obchodu. Obmena tovaru je dôležitá aj preto, lebo niektoré tovary po kratšom čase vo výklade vyblednú. Pri vystavovaní tovaru by sa podľa R. Burstinera (1994, s. 722 - 725) mali zachovávať nasledovné princípy akými sú jednota použitých prvkov, vyváženosť kompozície, obsahová proporcionalita, dominantnosť vybraného prvku alebo vlastnosti produktu, tematická aktuálnosť, kontrast prezentácie a výrazových prostriedkov (farba, osvetlenie, tvar, pohyb a pod.). Vchádzajúc z uvedeného sme si zvolili za predmet skúmania prieskum výkladov v Lučenci a v Banskej Bystrici v predajniach papiernictvách, obchodoch s darčekmi, v obchodoch s odevmi a obuvou. Cieľom výskumu bolo analyzovať a následne posúdiť prístup k využívaniu výkladu ako účasti marketingovém podpory v rámci ich marketingovém komunikačnej stratégie a overiť reakcie zákazníkov na výklady. Predmetom výskumu bolo celkom 20 výkladov a 112 respondentov občanov. Údaje sa sme získavali formou štruktúrovaných rozhovorov, pozorovaním a z dotazníkov. ČO UKÁZAL VÝSKUM? Prístup manažérov k výkladom ako prostriedkom marketingovej komunikácie patrí výklad k prioritám ich marketingovej komunikácie. Vo výklade zohľadňujú sezónnosť tovaru. Prostredníctvom neho chcú upozorniť hlavne na nový tovar. Obsahovo a esteticky sú výklady na vyššej úrovni v obchodoch umiestnených v shoping centrách. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 48 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Ich hlavným cieľom pri aranžovaní výkladu je upútanie záujmu zákazníkov. Viaceré predajne (50 %) si aranžujú výklad vlastnými silami – predavačmi. Málo z nich využíva profesionálnych aranžérov (len 20 %) na úpravu výkladov. Pri výbere tovaru do výkladu sa orientujú hlavne na kvalitu, následne na pestrosť ponuky, respektíve šírku sortimentu. Výklady upozorňujú svojim obsahom aj na zľavy a akcie. Najväčší dôraz kladú pri aranžovaní výkladu na usporiadanie tovaru. Menej ako polovica predajní (45 %) má zostavený ročný tematický plán obsahu výkladu. V obsahovom zameraní dominuje snaha upútať zákazníkov a zvýšiť návštevnosť predajne a následne aj tržby (90 %). Šesťdesiat percent výkladov obsahovalo aj údaje o cenách prezentovaného tovaru. Pri tvorbe obsahu výkladu predajne kládli dôraz hlavne na usporiadanie tovaru, farebné riešenie výkladu a jeho osvetlenie. V obsahu dominovala prezentácia cenových zliav. Až 80 % predajní neskúma účinnosť a efektívnosť marketingovej komunikácie formou výkladu. Paradoxne nepovažujú výklad za faktor, ktorý ovplyvní rozhodnutie zákazníka o vstupe do predajne. Podniky, ktoré majú širšie územné pokrytie, majú jednotný tematický plán obsahu výkladov. Takmer polovicu skúmaných predajní mení obsah výkladu minimálne raz za dva týždne. Tridsaťpäť percent predajní mení výklad pod vplyvnom sezónnosti. Dominujú sviatky ako Vianoce, Veľká noc, Valentín a pod. Inšpiráciou pre obsah výkladu je skoro na 90 % vlastná fantázia vedúceho predajne alebo pracovníkov. V zdrojoch nápadov sa objavilo aj odpozorovanie konkurencie, námety z časopisov alebo z návštev v zahraničí. Pozornosť venujú osvetleniu výkladu. Snažia sa zamestnancov viesť k tomu, aby bol výklad čistý, aktuálny a upravený. Výklad vnímajú ako jednu zo zložiek marketingovej komunikácie (popri letákoch, reklame v časopisoch, podnikových novinách, oblečení zamestnancov, vizitkách predajne a pod,). Vyše päťdesiat päť percent predajní uviedlo, že výklad je ich dominantnou formou marketingovej komunikácie. Ostatní vnímajú výklad ako významnú zložku komunikácie s okolím. V obsahovom zameraní dominuje snaha prezentovať vo výklade nový tovar (60 %). Výdavky vynaložené na aranžovanie výkladu za rok sa pohybovali maximálne do 15 tis. Sk. Len dva podniky prekročili hranicu 20 tis. Sk ročne. Údaje o výdavkoch stanovovali odhadom, nakoľko tieto osobitne nesledujú. Pozorovaním sme zistili, že nie vždy sú uvedené zásady aj realitou. Viaceré výklady neboli čisté, sklo i interiér obsahoval zvyšky starých lepiacich pások, na rámoch bola opadaná farba, výklady neboli aktuálne, tovar bol vyblednutý, osvetlenie bolo nefunkčné, niektoré texty boli nečitateľné a pod. Druhú časť výskumu sme zamerali na vnímanie výkladov zákazníkmi. Vnímanie výkladu prezentujú údaje v grafe č. 1 Percento, ktorí si všimnú výklad v uvedenej frekvencii, keď prejdú okolo predajní Často 30 41 Niekedy/Občas Nikdy Vždy 3 26 Graf č. 1: Prameň: Vlastné spracovanie Respondentov na výklade najviac zaujme je uvedený na graf č. 2. Poradie je zostavené na základ bodového hodnotenia. Celkovo za výberový súbor respondentov najviac zaujme vo výklade zaujímavo a esteticky naaranžovaný tovar, na druhom mieste informácie o znížení cien, na treťom mieste farebné riešenie, na štvrtom mieste informácia o výpredaji, na piatom informácia o novinkách, na šiestom osvetlenie, siedmom netypicky až šokujúco naaranžovaný tovar a na ôsmom mieste Iné. Medzi odpovede Iné patrili nasledovné: predavačka vo výklade a keď respondenta zaujme konkrétna vec vo výklade. Pozitívne vnímali respondenti osvetlenie výkladov „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 49 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com večer. Osemdesiat % výkladov bolo osvetlených. 77 % respondentov si všimne výklad, keď je v ňom niečo nové, keď je v ňom zmena. Graf č. 3 uvádza frekvenciu vstup zákazníka do predajne pod vplyvom upútania výkladu. Štyri percentá zákazníkov uviedlo, že ich nákup je motivovaný vnímaním výkladu. Šesťdesiat deväť percent zákazníkov by uvítalo, aby tovar vo výklade bol označený cenovkou. Pritom 80 % výkladov touto informáciou disponovalo. Dve tretiny zákazníkov uviedli, že občas kúpia pod vplyvom vnímania výkladu. Ku vstupu do predajne zákazníkov najviac odradí špinavý výklad, vyblednutý tovar a starý obsah výkladu. Rovnako dvom tretinám utkvie pekný a zaujímavý výklad v ich pamäti tak, že si naň vedia spomenúť. Podobne si pamätajú aj výklad s negatívnymi charakteristikami. Takmer polovica respondentov si plánuje prechádzky po meste, aby si prehliadlo výklady. Poradie možností, ktoré vo výklade najviac zaujmú respondentov, pričom možnosť z NAJNIŽŠOU hodnotou je tá, ktorá vo výklade NAJVIAC upúta 760 800 700 600 480 500 370 400 335 299 300 487 377 232 200 100 0 Zaujímavo a esteticky naaranžovaný tovar Informácia o znížení cien Farebné riešenie Informácia o výpredaji Informácia o novinkách Osvetlenie Netypicky až šokujúco naaranžovaný tovar Iné Súčet bodov, ktoré jednotlivé možnosti získali v hodnotení respondentmi Graf č. 2: Prameň: Vlastné spracovanie Rozdelenie respondentov podľa frekvencie ich vstupu do predajne po tom, ako ich niečo upúta vo výklade 2 6 3 34 Nevyjadrili sa Často Niekedy/Občas Nikdy Vždy 55 Graf č. 3: Prameň: Vlastné spracovanie Štatistické údaje získané dotazníkmi sme doplnili pozorovaním správania sa ľudí idúcich okolo výkladu. Pozorované boli predajne na frekventovaných miestach. Pri pozorovaní sa zaznačoval počet ľudí, ktorí prejdú popri predajni a okolo výkladu. Zároveň sa pozorovalo, koľko z uvedených 100 ľudí, ktorí prešli popri obchode, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 50 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com sa pozreli do výkladu predajne, koľkí zo 100 sa pozreli do výkladu, zastavili sa, bližšie si popozerali výklad a išli ďalej, koľkí zo 100 vstúpili do predajne po tom, ako ich zaujal tovar vo výklade a koľkí zo 100 vstúpili do predajne bez toho, aby sa pozreli na výklad, to znamená cielene. V priemere si výklad všimlo menej ako tretina okoloidúcich. A pod týmto vplyvom vstúpilo do predajne maximálne 5 % okoloidúcich. Asi každý desiaty postál pri výklade tak, že ho aranžovaný tovar zaujal. Na základe prezentovaných zistení sa javí ako nutné, aby vlastníci obchodov pracovali s výkladmi ako formou marketingovej komunikácie systematicky. Nielen z hľadiska obsahu, ale aj formy prezentácie. Skvalitnenie tejto oblasti by mali „zobrať“ do rúk profesionálni aranžéri. Iní odborníci, spolu s majiteľmi/vedúcimi predajní by mali venovať pozornosť výskumu výkladov. Pritom už aj slovenský trh disponuje dostatočnou ponukou technických prvkov vhodných na aranžovanie výkladu. LITERATÚRA: [1] CASSON, H. N. Aranžovanie výkladov. Žilina : ajfa + avis, s. r. o., 1996, ISBN 80-88813-07-7. [2] COX, R. Jak dobře vést svou vlastní prodejnu. Praha : MANAGEMENT PRESS, Ringier ČR, a. s., 1995, ISBN 80-85603-87-X. [3] PEGLER, M. M. Store Windows No. 15. New York : Visual Reference Publications, Inc., 2006, ISBN 1-58471-108-6. [4] SCHWALBE, H. Praktická reklama. Praha : GRADA Publishing, spol. s r. o., 1994, ISBN 80-7169112-7. [5] OBCHOD, marec 2006. Trendy na trhu : Výklady a výkladová tvorba : Výklady predajú aj ležiaky. (s. 18 – 19). Bratislava : SANOMA MAGAZINES SLOVAKIA, s. r. o., 2006, ISSN 1335-2008. SUMMARY: Presented results about perception of shop windows in marketing communication showed important rule in consumer awareness. Shop window has strong influence to consumer decision process in purchasing behavior. Consumer percepts shop window critically. Marketing managers and owners of shops must to use professionals in this sphere in higher volume. ADRESA: Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel.: +420 572 548 035 Email: [email protected] Ing. Juraj Dubovec, PhD. Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 51 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 52 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com KORUPCIA – NEGATÍVNY FAKTOR PODNIKANIA Dušan Korgo Akadémia Policajného Bratislava Abstrakt: Obsahom príspevku je poukázať na jeden z negatívnych faktorov, ktoré ovplyvňujú priebeh riadneho a čestného podnikania v Českej aj Slovenskej republike. Cieľom príspevku nie je podrobne rozoberať túto všeobecne známu skutočnosť negatívneho vplyvu korupcie v podnikateľskom prostredí, ale poukázať, ako je v oboch republikách v trestnoprávnych normách riešené úplatkárstvo a korupcia a aké sú rozdiely v jednotlivých Trestných kódexoch. Kľúčové slová: Korupcia, úplatkárstvo, úplatok, vec všeobecného záujmu, prijatie úplatku, žiadanie úplatku, prijatie sľubu, poskytnutie úplatku, ponúknutie úplatku, sľúbenie úplatku, nepriama korupcia, zahraničný verejný činiteľ. Motto: „Korupciu musíme nenávidieť a musíme byť čestný od prírody“ Erasmus Roterdamský V súvislosti s rozvojom podnikania a zlepšovania podnikateľského prostredia v Čechách i na Slovensku, je potrebné spomenúť i faktory a javy, ktoré v tejto oblasti pôsobia negatívne, podnikaniu skôr bránia a dokonca ho čiastočne aj znemožňujú, aspoň čo sa týka podnikania poctivej skupiny podnikateľov. Jedným z takýchto negatívnych faktorov je úplatkárstvo – korupcia. V podvedomí občanov sa korupcia spája predovšetkým s výkonom verejnej moci. Korupčne správanie ma však dve stránky, a to stránku dopytu, ale aj ponuky. Práve na strane ponuky sa často nachádzajú podnikatelia v snahe ovplyvniť, resp. urýchliť rozhodnutie organov verejnej moci. Podľa prieskumu verejnej mienky uskutočneného agentúrou Focus pre Transparency International Slovensko v marci 2006 až polovica respondentov (50 %) je presvedčená že väčšinou býva iniciátorom korupčného správania ten, kto potrebuje niečo vybaviť. Na tejto strane sa pri korupcii týkajúcej sa verejného sektora nachádza súkromný sektor, teda občania a podnikateľské subjekty. Z uvedeného dôvodu preto k zníženiu korupcie vo verejnom sektore môže významne prispieť aj samotný súkromný sektor.1/ Podľa prieskumu v podnikateľskom prostredí, vykonanou na Slovensku v marci 2003 organizáciou Transparency International, sa korupcia podľa názoru oslovených podnikateľov štatisticky najčastejšie vyskytuje v týchto oblastiach: Privatizácia 38 % vždy; 36 % často rozhodovanie súdov 18 ˇ% vždy 44 % často získavanie oprávnení a povolení 18 % vždy 38 % často kataster nehnuteľností 14 % vždy 35 % často štátne dotácie 10 % vždy 52 % často dane - podľa názoru prieskumnej skupiny takmer vôbec sa v tejto oblasti nevyskytuje korupcia. S korupciou je nerozlučne spätý organizovaný zločin, ktorý sa postupne stáva hrozbou pre spoločnosť. Takéto trestné správanie zahŕňa nielen kontrolu jednotlivých konaní, ale aj organizácií, ktoré vo všeobecnosti korumpujú rôzne zložky občianskej spoločnosti. Kriminalita sa organizuje progresívne, a to v nadnárodnej podobe, pričom využíva slobody voľnej cirkulácie tovaru, kapitálu, služieb a osôb. Nové technológie, ako napríklad Internet alebo elektronické bankovníctvo sa menia na extrémne užitočné nástroje na páchanie trestných činov, ako aj na prevádzanie ziskov pochádzajúcich zo zdanlivo legálnych činností. Podvody a korupcia dosahujú obrovské rozmery a útočia na obyvateľov, ako aj na samotné inštitúcie. Pre overenie vyššie uvedeného stačí, ak si prečítame prvé odseky Akčného plánu boja proti organizovanému zločinu schváleného Radou Európy dňa 28. apríla 1998, kde sa na tento jav odkazuje nasledovnými „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 53 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com presvedčivými slovami: V krajinách, ktoré v súčasnosti prebiehajú procesom integrácie do EÚ, nachádzame priestor nielen pre korupciu na vysokej úrovni, ale stretávame sa tu tiež s ďalším druhom korupcie, ktorú by sme mohli označiť ako „menšiu korupciu“, avšak rozšírenú do všetkých oblastí spoločnosti. Toto spôsobuje, že takmer všetci obyvatelia týchto krajín už mali konkrétnu skúsenosť s neoficiálnymi, avšak povinnými platbami v rôznych oblastiach, ako napríklad v zdravotníctve, školstve, súdnictve a pod. Z tohto dôvodu je index vnímania korupcie obzvlášť vysoký a ďalším problémom je, že boj proti korupcii je veľmi zložitý, keďže mnohí zamestnanci orgánov činných v trestnom konaní, ktorí by mali byť za tento boj zodpovední, sú tými, ktorí sú korupciou najviac ovplyvnení. Vzhľadom na závažnosť javu tu môžeme hovoriť o potrebe reštrukturalizácie štátu za účelom účinnejšieho boja proti korupcii. Pod korupciou sa rozumie „Skazenosť, predajnosť, úplatkárstvo, teda prijímanie úplatku i podplácanie, ale aj akékoľvek správanie k osobám, ktorým sú zverené kompetencie vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam vyplývajúcim z ich postavenia a ktoré smeruje k získaniu nenáležitých výhod“. Korupcia je jav rovnako starý ako dejiny ľudskej spoločnosti. Dokladom toho sú napr. “protikorupčné zákony” z najstarších štátov sveta, ako je napr. Chaldejská alebo Babylonská ríša. Podľa nájdených starobylých chaldejských pisárskych tabuliek približne z roku 700 p. n. l., v ktorých sa podáva výpočet protiprávnych konaní vladárov a vysokých hodnostárov, ako aj sankcie za ne, medzi takéto činy patrí aj úplatkárstvo a nespravodlivé rozsudky proti občanom, za ktoré nasledoval trest v podobe bohom zoslaného nepriateľského vojska, ktoré porazí takéhoto vladára.2/ Aj na našom území (ČR a SR) má korupcia svoje pevné miesto a v každom Trestnom zákone sú preto i ustanovenia, ktoré ju definujú ako trestnú činnosť. V povojnovom období i v zákone č. 86/1950 Zb. boli uvedené trestné činy prijímania úplatku, podplácania, nepriameho úplatkárstva a úplatkárstva pri voľbách. Podľa tohto zákona bol možný zánik trestnosti podplácania formou špeciálnej účinnej ľútosti.3/ Zákon č.140/1961 Zb. - Trestný zákon, (ktorý platil v spoločnom Československu, v Čechách platí stále a na Slovensku bol nahradený až 1. 1.2006 rekodifikovaným Trestným zákonom) prevzal tieto trestné činy s výnimkou špeciálneho úplatkárstva pri voľbách, takmer bezo zmeny. Zaujímavý legislatívny pokus ako bojovať s korupciou bol na Slovensku uskutočnený zmenou trestného zákona v roku 1995 (zák. č. 102/1995 Z. z.) kedy došlo k zrušeniu trestnosti podplácania, ako i ustanovenia o účinnej ľútosti. Dôvodom bola nereálna, idealistická predstava, že v prípade beztrestnosti podplácateľov, títo budú hromadne oznamovať všetky prípady podplácania a štát po potrestaní prijímateľov úplatkov sa takto zbaví korupcie, alebo ju aspoň obmedzí. Potom, čo sa takáto právna úprava v praxi neosvedčila, sa v roku 1999 (zák. č. 10/1999 Z. z.) znovu zaviedla i trestnosť podplácania. Dá sa povedať, že vec uviedla do pôvodného stavu. Avšak už v tom istom roku, od l. septembra 1999, nadobudla účinnosť ďalšia novela Trestného zákona č. 183/1999 Z. z., kde došlo k zásadným zmenám i v oblasti tejto protiprávnej činnosti. Zákonodarca zmenil i názov tento skupiny trestných činov. Z predchádzajúcich trestného činu úplatkárstva sa po novele stala na Slovensku trestnou korupcia. V nasledujúcej časti príspevku bude uvedený výber z právnych úprav trestných činov úplatkárstva a korupcie uvedených v trestných kódexoch v Čechách a na Slovensku a ich komparácia. Česká republika V Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov sú tieto trestné činy uvedené v treťom oddiely tretej hlavy osobitnej časti pod názvom Úplatkářství. Sú tu zaradené trestné činy přijímání úplatku, podplácení, nepřímé úplatkářství celkom v troch základných skutkových podstatách, ako aj společné ustanovení týkajúce sa týchto skutkových podstát. § 160 Přijímání úplatku Kdo v souvislosti s obstaráváním věcí obecného zájmu přijme nebo si dá slíbit úplatek, bude potrestán odnětím svobody až na dvě léta nebo zákazem činnosti. Maximum trestu odňatia slobody v kvalifikovaných skutkových podstatách je osm let. § 161 Podplácení Kdo jinému v souvislosti s obstaráváním věcí obecného zájmu poskytne, nabídne nebo slíbí úplatek, bude potrestán odnětím svobody až na jeden rok nebo peněžitým trestem. Maximum - pět let „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 54 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com § 162 Nepřímé úplatkářství 1/ Kdo žádá nebo přijme úplatek za to, že bude svým vlivem působit na výkon pravomoci veřejného činitele, nebo za to, že tak již učinil, bude potrestán odnětím svobody až na dvě léta. 2/ Kdo z důvodu uvedeného v odstavci 1 jinému poskytne, nabídne nebo slíbí úplatek, bude potrestán odnětím svobody až na jeden rok. Slovenská republika Trestné činy korupcie sú zakotvené v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, celkom v deviatich skutkových podstatách. Prijímanie úplatku § 328 Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. Maximum - dvanásť rokov. § 329 Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Maximum - pätnásť rokov § 330 Kto ako zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda pri realizácii medzinárodného obchodu, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov. Maximum - pätnásť rokov. § 331 Kto ako člen zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo zástupca, či zamestnanec medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo orgánu, s ktorým je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu, alebo ako osoba v obdobnej funkcii priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom svojej funkcie, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov. Maximum pätnásť rokov. Podplácanie § 332 Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok alebo ho sľúbi inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Maximum desať rokov. § 333 Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Maximum dvanásť rokov. § 334 Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda pri realizácii medzinárodného obchodu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. Maximum dvanásť rokov. § 335 Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa členovi zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudcovi alebo úradníkovi medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo zástupcovi, či zamestnancovi medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo orgánu, ktorých je Slovenská republika členom alebo s ktorými je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu, alebo osobe v obdobnej funkcii poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom jeho funkcie, alebo z toho dôvodu poskytne, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 55 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov. Maximum - 12 r. § 336 Nepriama korupcia (1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, § 329, § 330 alebo § 331, alebo za to, že tak už urobil, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému poskytne alebo sľúbi úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 332 alebo § 333, alebo za to, že tak už urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. KOMPARÁCIA SKUTKOVÝCH PODSTÁT Ustanovenia základných skutkových podstát § 160, 161 a 162 Českého Trestného zákona sú prakticky totožné s ustanoveniami § 329, 333 a 336 Slovenského Trestného zákona. V Slovenskom TZ navyše od Českého sú uvedené ďalšie tri skutkové podstaty týkajúce sa prijímania úplatku a tri týkajúce sa podplácania. Veľké rozdiely je možné vidieť v sankciách za tieto trestné činy v oboch trestných kódexoch. Páchateľ trestného činu prijímania úplatku v ČR môže byť za základný trestný čin, podľa prvého odseku potrestaný odňatím slobody na dva roky a pri použití najprísnejšej kvalifikovanej skutkovej podstaty až na osem rokov, páchateľovi postihovanom podľa Slovenského TZ za rovnaký trestný čin hrozí trest odňatia slobody za základný čin 3 až 8 rokov a pri najprísnejšom posúdení až 15 rokov. Zahraničný verejný činiteľ môže za prijatie úplatku v základnej podobe byť potrestaný trestom odňatia slobody od 5 do 12 rokov, maximálne do 15 rokov. Podobne je to i pri páchateľovi podplácania. V Českom Trestnom zákone hrozí sankcia za základný čin do jedného roku maximálne u kvalifikovaných okolnostiach do 5 rokov odňatia slobody, pokiaľ podľa Slovenského trestného zákona je to do 3 rokov maximálne do 12 rokov a pri podplácaní zahraničného verejného činiteľa za základné podplácanie môže byť trest do 5 rokov odňatia slobody maximálne do 12 rokov. KOMPARÁCIA POJMOV ČR - Úplatkem podle § 162a se rozumí neoprávněná výhoda spočívající v přímém majetkovém obohacení nebo jiném zvýhodnění, které se dostává nebo má dostat uplácené osobě nebo s jejím souhlasem jiné osobě, a na kterou není nárok. SR - Úplatkom podľa § 131 ods. 3 je vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. V oboch štátoch je úplatkom vlastne akákoľvek neoprávnená výhoda, spočívajúca v priamom majetkovom obohatení alebo iné zvýhodnenie, ktoré sa poskytne podplatenej osobe alebo ktoré sa má poskytnúť podplácanej osobe alebo s jej súhlasom inej osobe a na ktoré nemá táto ani iná osoba nárok. Úplatok môže spočívať v priamom majetkovom plnení (peniaze, vec, iné naturálne plnenie), alebo vo výhodách iného druhu, (vzájomná protislužba, výhodné prenajatie bytu a pod.). Prostriedkom úplatku môže byť aj prospech, ktorý nemá majetkovú povahu (napr. prednostné vybavenie veci, vykonanie súlože). Pojmy sú takmer totožné. ČR - Za obstarávání věcí obecného zájmu se podle § 162a považuje též zachovávání povinnosti uložené právním předpisem nebo smluvně převzaté, jejímž účelem je zajistit, aby v obchodních vztazích nedocházelo k poškozování nebo bezdůvodnému zvýhodňování účastníků těchto vztahů nebo osob, které jejich jménem jednají. SR - Vecou všeobecného záujmu sa podľa § 131 ods. 1 rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivcov, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. Ide obstarávanie všetkých úloh, na splnení ktorých má záujem celá naša spoločnosť, právnické osoby, alebo aspoň väčšia skupina ľudí, ktorí ani nemusia byť našimi občanmi. Ide o činnosť na úseku všetkých orgánov verejnej moci. Naproti tomu sem nepatria činnosti občanov, ktoré vyplývajú z ich osobných práv alebo povinností, (napr. zvýhodnenie najvyššej ponuky pri prenajatí bytu, predaji nehnuteľností, pri zmene zamestnania). Obstarávaním vecí všeobecného záujmu je nielen samotné rozhodovanie o nich, ale aj ďalšie činnosti, ktoré rozhodnutie môžu ovplyvniť (napr. vypísanie takých podmienok pri konkurze, ktoré jednoznačne zvýhodňuje jedného uchádzača). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 56 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com V slovenskom Trestnom zákone, je tento pojem prepracovanejší, ale výklad v praxi je prakticky rovnaký. ČR - Veřejným činitelem podle § 160 až 162 se vedle osoby uvedené v § 89 odst. 9 rozumí též jakákoliv osoba zastávající funkci a) v zákonodárném nebo soudním orgánu nebo v orgánu veřejné správy cizího státu, nebo b) v podniku, v němž má rozhodující vliv cizí stát, nebo v mezinárodní organizaci vytvořené státy nebo jinými subjekty mezinárodního práva veřejného, pokud je s výkonem takové funkce spojena pravomoc při obstarávání věcí obecného zájmu a trestný čin byl spáchán v souvislosti s touto pravomocí. SR - Páchateľom trestných činov podľa § 330 môže byť iba zahraničný verejný činiteľ, ktorým podľa § 128 ods. 2 je osoba, ktorá zastáva funkciu v a) zákonodarnom orgáne, súdnom orgáne alebo orgáne verejnej správy cudzieho štátu, vrátane hlavy štátu, alebo b) v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát, alebo v medzinárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného, ak je s výkonom takej funkcie spojená právomoc pri obstarávaní verejných záležitostí a trestný čin bol spáchaný v súvislosti s touto právomocou. Páchateľom trestných činov podľa § 331 môže byť iba člen zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo zástupca či zamestnanec medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo orgánu, s ktorým je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu, alebo ako osoba v obdobnej funkcii. V Českom TZ sa skutkové podstaty týkajúce sa podplácania aj prijímania úplatku, podľa spoločného ustanovenia týkajú i vymenovaných tzv. zahraničných činiteľov. V slovenskom TZ sa korupcia týchto osôb upravuje v špeciálnych skutkových podstatách. PRIJÍMANIE ÚPLATKU O prijatie úplatku ide vtedy, keď sa páchateľovi s jeho vedomím, priamo alebo cez sprostredkovateľa, dostane úplatok do dispozície (nevyžaduje sa tu predchádzajúci výslovný súhlas alebo dohoda) a to i v prípade, ak je páchateľom prijatý pre inú osobu. Prijatím úplatku a tým ani podplácaním nie je poskytnutie a prijatie tzv. všimného (tringeltu) na miestach, kde je to obvyklé, pretože nie je spojitosť s vecou všeobecného záujmu a nejde ani o porušenie povinností vyplývajúcich zo zamestnania (napr. v pri platení v reštauráciách) To isté platí pri poskytnutí i prijatí drobného darčeku poskytnutého z vďačnosti (napr. pri odchode z nemocnice pacient obdaruje kyticou a balíčkom kávy zdravotnícky personál /sestričky/ za milé a ochotné profesionálne správanie). Páchateľ si dá sľúbiť úplatok, ak neodmietne ponuku úplatku a berie ju ako záväzný sľub a to i v prípade, ak je tento úplatok sľúbený pre inú osobu. Nezáleží na tom, či neskôr dôjde k splneniu sľubu a úplatok bude poskytnutý. Už samotné prijatie sľubu je dokonaným trestným činom. V tomto prípade je príprava povýšená na dokonaný trestný čin. O žiadanie úplatku pôjde vtedy, ak páchateľ zreteľne, výslovne, písomne alebo inak prejaví svoju vôľu získať pre seba alebo pre inú osobu úplatok. Pri „žiadaní“ sa nevyžaduje, aby páchateľ o úplatok žiadal výslovne, stačí akékoľvek konanie z ktorého je zrejmé, že páchateľ úplatok očakáva a chce (R 46/1983). Nejde však o žiadanie úplatku, ak niekto navodí takú situáciu, pri ktorej popisuje aj zveličuje svoje ťažkosti (finančné, zdravotné a iné) v úmysle vzbudiť súcit a tak primeť osobu aby úplatok ponúkla. Podmienkou je, že pritom priamo ani nepriamo a ani konkludentne nevyjadrí žiadosť o úplatok. V trestných kódexoch oboch krajín je použitie týchto termínov totožné a aj ich výklad je totožný. PODPLÁCANIE Poskytnutím úplatku sa rozumie skutočné odovzdanie predmetu, ktorý tvorí úplatok ale taktiež poskytnutie inej nemateriálnej výhody. Úplatok bude poskytnutý, ak osoba ktorej je určený, ho priamo prevezme, alebo je si vedomá toho, že jej bol iným spôsobom prevedený do dispozície alebo vlastníctva, napr. bankovým prevodom. Nepôjde o poskytnutie úplatku, ak podplácaná osoba o úplatku nevie, napr. je mu nebadane zanechaný v kancelárii. Sľúbenie úplatku je poskytnutie záväzného sľubu, že v budúcnosti bude úplatok fakticky odovzdaný. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 57 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Ponúknutie úplatku znamená, že podplácateľ sám, bez iniciatívy druhej strany ústne, písomne alebo inak úplatok ponúkne. V tomto prípade podplácania je považované za dokonaný trestný čin i konanie páchateľa, ktorý sa iba snaží v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu podplatiť a za tým účelom úplatok ponúkne. V trestných kódexoch oboch krajín je použitie týchto termínov totožné a aj ich výklad je totožný Na záver uvediem menný zoznam právnych noriem okrem trestnoprávnych zaoberajúcich sa korupciou. Sú to Zákon o verejnom obstarávaní; Zákon o slobodnom prístupe k informáciám; Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu; Zákon o štátnej službe colníkov; Zákon o preukazovaní pôvodu majetku; Zákon o poskytovaní právnej pomoci; Zákon o politických stranách; Zákon o správcoch; Zákon o konkurze a reštrukturalizácií; Novela zákona o obecnom zriadení; Antidiskriminačný zákon; Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných; Zákon o výkone práce vo verejnom záujme funkcionárov; Zákon o súdnych úradníkoch; Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; Novela Občianskeho zákonníka - spotrebiteľské zmluvy; Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry; Zákon o obchodnom registri; Občianskoprávny dohovor o korupcii; Zákon o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch); Uznesenie vlády SR k návrhu legislatívneho zámeru opatrení v oblasti boja proti korupcii; Zákon o verejnej službe; Zákon o štátnej službe; Národný program boja proti korupcii; Zákon o obecnom; Zákon o štátnom podniku zriadení. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] Protikorupčný manuál podnikateľa, Transparency International Slovensko, Bratislava : 2006. [2] KLÍMA, J. Zákony asýrie a chaldeje. Praha : Academia, 1985, s.124-127/. [3] KRSKOVÁ, A. Kapitoly z dejín európskeho politického a právneho myslenia. Bratislava : Vydavateľské oddelenie PF UK Bratislava, 1997, s. 57. ADRESA: Doc. JUDr. Dušan Korgo, PhD. Akadémia Policajného zboru Bratislava mobil-00421 905 437222 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 58 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com TVORBA A UDRŽATEĽNOSŤ DOBREJ POVESTI V PODNIKANÍ Helena Čierna Univerzita Mateja Beľa Banská Bystrica Abstrakt: Organizácie sa odlišujú od svojich konkurentov povesťou, ktorá je prvotným zdrojom konkurenčnej výhody. Povesť sa buduje roky, ale môžeme ju stratiť cez noc. Povesť podniku, spoločnosti sa buduje na tom, čo si ľudia myslia alebo hovoria o podniku, spoločnosti. Ľudia si utvárajú názory na základe osobných skúseností, podľa toho čo čítajú, počujú alebo vidia. Kľúčové slová: etika, povesť, budovanie, podnik, organizácia, ľudia, zákazník, zamestnanci. V súčasnej dobe sa podniky pozerajú na svoje meno ako na súbor hodnôt a presvedčení, prípadne jasne definovaný charakter, ktorý má schopnosť zaujať zákazníkov a inšpirovať ich k oddanosti a lojalite. Úspech podniku môže závisieť od vnímania vlastností značky a príťažlivosti, oproti porovnávaným konkurenčným značkám. Tým sa zvýrazňuje potreba pestovať, riadiť, udržiavať a chrániť značku. Veľa podnikov, spoločností, má dnes silné meno podporené poslaním, víziou a vyhlasovanými hodnotami. Ale medzi tým, čo sa hovorí a, ako podnik funguje, môže byť veľký rozdiel. Sú dobre známe prípady, kedy spoločnosti nedokázali zlúčiť svoje meno so strategickými cieľmi a hodnotami a ich povesť zničili obvinenia z pokryteckého a vykorisťovateľského, či neetického správania. Spoločnosti môžu minimalizovať ohrozenie povesti zlepšením podnikového riadenia, publikovaním etických kódexov o správaní, stanovením a revíziou sociálnych, etických a environmentálnych štandardov. V mnohých prípadoch je tento proces vyvolaný „z von dovnútra“. Často sa kladie otázka: Aké hodnoty by mali komunikovať naše produkty, ak chceme pritiahnuť viac zákazníkov? Tvorba udržateľnej povesti je prvotne proces „z vnútra von“. Vtieravé „publick relation” a reklamná činnosť môžu viesť ku krátkodobému zlepšeniu povesti, ale nepresvedčia skeptickú tlač a čoraz sofistikovanejších investorov, zákazníkov a zamestnancov. Udržateľnú povesť je potrebné začať vybudovať z vnútra. Začať s tým, čo podnik je, aká je jeho úloha, v čom spočíva jeho podnikateľská činnosť; aké sú ich ciele a hodnoty. Keď má podnik v nich jasno, môže sa zamerať na predefinovanie svojho mena, ktoré ho bude odrážať. Na začiatku by mal podnik získať konkurenčnú výhodu definovaním svojej značky spôsobom, ktorý zohľadňuje jeho silné stránky a odlišuje ho od konkurentov. Niekoľko väčších prieskumov odhalilo vplyv zreteľných cieľov a hodnôt na výkony spoločnosti. Napríklad James Collins a Jerry Porras viedli na Stanfordskej univerzite šesťročnú štúdiu o vizionárskych spoločnostiach, ktorú publikovali v diele Build to Last. Skúmajúci zistili, že vizionárske spoločnosti ako Hewlett - Packard, Procter & Gamble a Ford sa odlišujú: • zdôrazňovanie spojitosti medzi hodnotami, • investovanie do ľudí, • existenciu aj iných cieľov ako cieľov zameraných na zisk. Od roku 1926 do roku 1990 akcie týchto a podobných vizionárskych spoločností prekonali americký trhový priemer šesťnásobne. V rokoch 1993 až 1995 uskutočnila RSA vo Veľkej Británii národný prieskum pomenovaný Spoločnosti zajtrajška. Prieskum vyvodil záver, že úspešné spoločnosti budúcnosti by mali byť komplexné, budujúce dlhotrvajúci pozitívny vzťah so zákazníkmi, zamestnancami, akcionármi a spoločnosťou. Mali by jasne vyjadriť a dôsledne komunikovať svoje ciele a hodnoty. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 59 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com BUDOVANIE UDRŽATEĽNEJ POVESTI Povesť je to, čo sa vo všeobecnosti myslí, alebo hovorí o jednotlivcovi alebo organizácii. Oxfordský vreckový slovník Organizácie sa odlišujú od svojich konkurentov povesťou, ktorá je prvotným zdrojom konkurenčnej výhody. Povesť sa buduje roky, ale možno ju stratiť cez noc. Povesť organizácie sa buduje na tom, čo si ľudia myslia alebo hovoria o spoločnosti. Ľudia si utvárajú názory na základe osobných skúseností so spoločnosťou, toho, čo čítajú, počujú alebo vidia. Bežne sa ľudia prvýkrát dozvedia o novom produkte cez reklamu, ústnym podaním alebo cez média, čo pomáha vytvoriť určitý súbor očakávaní. Zákazníci, ktorí si produkt kúpia, stavajú na tom, či sa produkt po posúdení blíži k ich predstavám. Udržateľná povesť sa buduje na základe opakovaných transakcií a skúseností so spoločnosťou, čo vedie k vzťahu medzi zákazníkom a spoločnosťou. Podľa teórie je proces budovanie udržateľnej povesti jednoduchý. V praxi je však, spoznanie jednotlivcov a skupín, ktorí môžu mať vplyv na povesť spoločnosti, zložitou úlohou. Povesť podniku, organizácie sa buduje na názoroch stoviek, či dokonca tisícok jednotlivcov. Takže, koho názory by sa mali ovplyvňovať? Z hľadiska histórie podniky sústreďovali svoju pozornosť na ovplyvňovanie názorov akcionárov. Počas deväťdesiatych rokov minulého storočia sa ich pozornosť obrátila na zákazníkov a zamestnancov, ktorí začali byť vnímaní ako dozorcovia nad podnikovým menom a povesťou. V poslednej dobe medzinárodné spoločnosti na vlastnej koži spoznali, že pohľady všetkých dôležitých podnikových záujmových skupín - zamestnancov zákazníkov, akcionárov a investorov, riaditeľov, miestnych spoločnosti, dodávateľov - môžu mať v rôznych časoch dôležitý vplyv na ich povesť. PRIRADENIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV A HODNÔT K PODNIKOVEJ ZNAČKE Tak ako mikrochirurgia „cez kľúčovú dierku“ nahrádza niektoré významnejšie, agresívnejšie chirurgické techniky, tak aj podniky rozvíjajú rafinovanejšie cesty k priradeniu kľúčových cieľov a hodnôt značke. Udržateľná povesť sa budujú z vnútra von prepojením vžitých cieľov a hodnôt organizácie s každou stránkou riadenia a fungovania organizácie, ktorých kombinácia vytvára podnikovú značku. Väčšina očakávaní ľudí o podniku sa riadi cez značku. Podniková značka sa komunikuje prostredníctvom ľudí a produktov, podnikovým oblečením a balením, podnikovými priestormi a internetovou adresou. Keď značka komunikuje ciele a hodnoty podniku, očakávania ľudí o výrobkoch a službách podniku budú zhodné alebo prevýšené ich vlastnými skúsenosťami. Ak sa skúsenosti ľudí s podnikom rovnajú ich očakávaniam, potom by značka mala byť vonkajším prejavom strategických cieľov a hodnôt podniku. Tento vzťah však nie je priamočiary. To, čo transformuje vnútorné ciele a hodnoty na to, čo značka symbolizuje, je podnikové know - how, plány, postupy a procesy. Každá stratégia prepojenia podnikového mena s jeho strategickými cieľmi a hodnotami musí zasiahnuť všetky štyri úrovne ako je zrejmé z obrázku číslo1. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 60 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Webová stránka Východiská Podnikateľské plány Corporate identity Zákazník Trh Kód správania Odborník Hlboko zakorenené Marketingov ý plán Know-how Informačný systém Etiketa obliekania Plány, politiky, a procesy Balenie tovaru Značky (logo) Obrázok 1 Udržateľná povesť Prvá úroveň nad kľúčovými cieľmi je know - how, ktoré je v novej ekonomike rozhodujúce. Podnik má štyri druhy know - how rozšírené medzi jej zamestnancami, a to v dokumentoch a počítačových systémoch. Technický a profesionálny: softvérové a systémové vedomosti, ktoré tak veľa podnikov dnes potrebuje alebo profesionálne znalosti profesionálnych servisných firiem, ako sú právnici, účtovníci a stavební architekti. Zákazníci a klienti: maloobchodné znalosti o podrobných nákupných zvyklostiach a záujmoch zákazníkov alebo znalostí profesionálnych servisných firiem o klientoch. Trh: konkurencia, cenotvorba, noví účastníci trhu, nové výrobky a služby. Manažérske zručnosti a schopnosti: podnikavosť, iniciatíva, tímová práca a etická spôsobilosť, ktorým môže trvať roky, kým sa vyvinú u zamestnancov. Bez nich sa spoločnosti len ťažko môžu prispôsobiť zmenám a prepojiť svoje značky s cieľmi a hodnotami. Podniky sa už viac nemôžu spoliehať na pravidelné strategické revízie na úrovni manažmentu a správnej rady. Zamestnanci by mali neustále zbierať informácie, sledovať zmeny a prispôsobovať ich oblasť podnikania trhovým zmenám. To platí predovšetkým pre organizácie profesionálnych služieb a spoločnosti novej ekonomiky, ktoré musia riešiť rýchle zmeny trhu a okamžite sa im prispôsobovať. Druhá úroveň sú plány, politika a procedúry. Je pomerne dobre opísaná v rôznej manažérskej literatúre. Vonkajšia úroveň tvorby značky - loga teraz už zahŕňa akékoľvek internetové adresy, ktoré spoločnosť má, tak ako aj všetky ostatné oblasti podnikania, prostredníctvom ktorých zákazník, investor a širšia verejnosť môže prísť do styku so spoločnosťou. TRI KROKY Z „VNÚTRA – VON“ PRÍSTUPU Každý podnik musí prejsť tromi štádiami (pozri obrázok 2): 1. Vysvetliť ciele a hodnoty vo vzťahu k riadeniu a fungovaniu podniku. 2. Odhadnúť súčasnú povesť vo vzťahu k cieľom a hodnotám. 3. Definovať a uskutočniť stratégie pre zlepšenie povesti. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 61 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Ujasniť si ciele a hodnoty Definovať a implementovať stratégie na zlepšenie reputácie Prístup k terajšej reputácii Ľudia boli vybratý zo všetkých skupín stakeholderov na to aby: - sa zhodli na vyhlásení hlavných cieľov a hodnôt spoločnosti - dali príklady ako sú tieto ciele a hodnoty ukázané v správaní a operáciách spoločnosti vo vzťahu k daným stakeholderovím skupinám Vyhlásenie bolo testované (vyskúšané) cez výskum trhu hlavných stakeholderov: Ako spĺňajú naše skúsenosti ako stakeholderov s obchodným správaním a s očakávaniami. Vytvorenie priorít na: - know - how - plány, podnikovú politiku a procesy - logo / značka spojiť ciele a hodnoty s logom pre každú stakeholderovu skupinu. Obrázok 2 Trojfázový proces VYSVETLENIE CIEĽOV A HODNÔT Cieľom tohto procesu je dať do súladu prehlásenie o podnikových cieľoch a hodnotách spolu s bežnými situáciami týkajúcimi sa každodenného chodu spoločnosti, ktoré ukazujú ciele a hodnoty v činnosti. Obrázok 3 vyjadruje typický proces, ktorý sa môže týkať 20 až 200 ľudí v závislosti od veľkosti podniku. HODNOTY CIELE DOHODA Aké hodnoty demonštrujú podniky ktoré rešpektujete? Identifikujte ciele podnikov ktoré rešpektujete? Opiera sa váš podnik o ciele a hodnoty Národného Fóra? Ktoré hodnoty by boli dôležité vo vašom podniku? Aké ciele by mal váš podnik? Mate iné ciele a hodnoty? Dnešné skúsenosti v našich podnikoch. s hodnotami Dnešné skúsenosti v podnikoch. s cieľmi Aké skúsenosti s touto firmou demonštrujú tieto hodnoty a ciele? Obrázok 3 Ujasnenie cieľov a hodnôt „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 62 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Závery britského Národného fóra z roku 1999hovoria o cieľoch a hodnotách. Za základ považuje Národné Fórum tri základné skupiny: Výhodne obchodovať - vytváraním výnosu pre akcionárov, splácať dlh a poskytovať financie pre budúce investície podniku. Odmeňovať podnikanie - produkciou a zásobovaním tovarom a službami v cenách ktoré sú ľudia môžu dovoliť a sú ochotný zaplatiť. Odmeňovať úsilie - platením zamestnancov za ich prínos k úspechu podniku a vytváraním a poskytovaním pracovných miest ako priamo, tak aj nepriamo. Ale ľudia môžu taktiež očakávať, že podniky budú počítať aj so záujmami širšej spoločnosti a nasledujúcimi hodnotami: • Čestnosť - pravdovravnosť, integrita, transparentnosť, otvorenosť, dodržiavanie štandardov, obmedzení a práva, dodržiavanie dohôd ako právnych, tak aj v duchu dohody. • Dôvera - byť spoľahlivý a dôveryhodný a vytvárať obojstranne dôveryhodné vzťahy s akcionármi. • Úcta - seriózne prijímať názory iných ľudí, oceňovanie ľudí, starostlivosť, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. • Zodpovednosť - byť zodpovedný za svoje činy, produkty a pod., a reagovať pozitívne ak sú zistené nedostatky. • Poctivosť - reagovať spravodlivo a snažiť sa pomôcť, skôr než sa striktne pridŕžať právnych predpisov. • Inovácie - vymýšľanie nových spôsobov ako robiť veci lepšie k úžitku všetkých zainteresovaných. Tento zoznam pomôže podniku objasniť jeho ciele a hodnoty. Ale na čom záleží je, ako ich dokážu zaviesť do praxe. Snaha o zainteresovanie malých skupín z rôznych oblastí, ktorých sa naše podnikanie dotýka, má viacero výhod, vrátane: • zlepšenia rozvoja etického uvažovania zamestnancov i vedúcich pracovníkov, • zlepšenia výcviku a vzdelávania v oblasti najdôležitejších cieľov a hodnôt, • prínosu porozumenia a väčších vedomostí o očakávaniach a skúsenostiach zainteresovaných skupín ako aj bližší osobný vzťah, • vyslania pozitívnej správy zainteresovaným skupinám, že spoločnosť ich chce zatiahnuť ako do definovania, tak aj dosahovania najdôležitejších cieľov a hodnôt. Veľa podnikov v súčasnosti vykonáva prieskumy medzi zákazníkmi a zamestnancami pravidelne. Tieto môžu byť vhodne použité aj na meranie cieľov a hodnôt deklarovaných podnikom, ale musia byť rozšírené na meranie vzťahov so všetkými zainteresovaným skupinami. DEFINOVANIE A ZAVÁDZANIE STRATÉGIÍ ZLEPŠOVANIA POVESTI Stratégia na zjednocovanie cieľov a hodnôt s potrebami značky sa musí začať s analýzou, ktoré rozhodnutia a operácie majú najväčší dopad na prioritne zainteresované skupiny a ktoré zmeny v riadení činnosti môžu sprostredkovať ciele a hodnoty najefektívnejšie. Každá stratégia by mala zainteresovať riadiacich pracovníkov, ako aj zamestnancov v identifikovaní potrieb zmien. Proces spoznávania rôznych pohľadov a očakávaní každej zo zainteresovaných skupín môže pomôcť zmeniť prístup a správanie zamestnancov aj riadiacich pracovníkov a tým aj znalostí vedenia. Avšak, musí to byť podporené politikou a predpismi, ktoré posilnia prístup a správanie, ktoré chce spoločnosť podporovať. ZMENY Z VNÚTRA NAVONOK Niekoľko príkladov, čo by stratégia z vnútra navonok mala obsahovať: • Manažérske know - how Partneri sa budú musieť naučiť pracovať v tímoch, delegovať prácu na asistentov, podeliť sa o klientov s ďalšími partnermi. Podstatné budú workshopy zamerané na budovanie tímu, takisto ako príležitosti na tréning a rozvíjanie ich zručností. • Plány, politika a postupy Informačné systémy príznačné pre prechod od individuálnych písomných záznamov k záznamom informujúcich o práci tímu a fakturovaní klientov. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 63 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Systém odhadov a odmien, partneri budú vzostupne odmeňovaný na základe ich schopností budovať tím a výkonov celého tímu. To bude zahrnuté do každého systému odhadov a odzrkadlí sa aj v systéme odmien. • Politika vývoja a uplatnenia značky Ako môžeme uspokojiť našich zákazníkov? Prečo by sme to isté nemohli urobiť pre našich dodávateľov? Prieskumy ukazujú, že všetky potreby zainteresovaných skupín vytvárajú akúsi skladačku a všetky sú komponentmi, ktoré musíme poskladať. V skutočnosti sme sa na podnikanie nikdy takto nepozerali. Čo niekedy vyzeralo v konflikte s našou základnou filozofiou je teraz výzvou pre vyššiu kreativitu v pozitívnom smere. Jedným z príkladov tejto zmeny je aj náš prístup k dodávateľom. Predtým sme potrebovali flexibilné riešenia pre našich klientov to znamená, že naši zamestnanci mali na mieste možnosť využiť akéhokoľvek dodávateľa. Vedeli sme, že ak chceme byť ziskovejší musíme zúžiť základňu našich dodávateľov. Zistili sme, že exkluzívny prístup nám prinesie lepšie výsledky. A tak vyzbrojený výsledkami prieskumu sme boli schopný spustiť proces, ktorý mal viac zapojiť zainteresované skupiny, v princípe našich ľudí, klientov, dodávateľov a aj niekoľko akcionárov. Vytvorili sme pracovné skupiny zo zástupcov vyššie spomenutých skupín a zadali sme každej skupine úlohu, aby vyriešila daný problém. Výsledkom bola snaha o zníženie „bolesti“ z úkonu a výrazný nárast rýchlosti procesu, ktorý sa mal vykonať. ZÁVEROM Keď má podnik jasné hlavné ciele a hodnoty a zosúladí s tým svoju obchodnú značku pravdepodobne bude via: • priťahovať a udržiavať talentovaných ľudí, • redukovať neefektívnosť a stres spôsobený konfliktami medzi cieľmi, hodnotami a obchodnou značkou, • priťahovať a udržiavať si klientov a zákazníkov, ktorí budú uspokojovaní tým, že ich očakávania sú plnené v organizácii každodennými rozhodnutiami a operáciami, • priťahovať a udržiavať si dodávateľov, ktorí dodávajú tovary a služby v tej istej kvalite a pri tých istých štandardoch. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] ČIERNA, H. Budovanie udržateľnej povesti. In. KVALITA, roč.XIV, č. 1-2006 Str. 36-40. ISSN 13359231. [2] MALÁ, D. Assurance quality of educational process. In. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou E-manažment. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2004. ISBN 808083-031-2. [3] KOKAVCOVÁ, D. Etické princípy multikultúrneho prostredia. In. Acta oeconomoca, vedecký časopis EF UMB No.18, 2005. Banská Bystrica. ISBN 80-8083-126-2. [4] POLIAČIKOVÁ, E. Marketing I. Banská Bystrica : Ekonomická Fakulta UMB. 2007. ISBN 978-808083-363-3. [5] MUSOVÁ, Z. Podstata a význam marketingu v službách. In Sborník z mezinárodní konference „Progressive Methods and Tools of Management an Economics of Companies“. Brno : Faculty of Business and Management 2005. ISBN 80-214-3099-0. [6] MINÁROVÁ, M. Vplyv podnikovej kultúry na kvalitu riadenia podniku. Príspevok na VII. vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou. Multidimenzionálne aspekty kvality. 26. - 27. 05. 05. ISBN808080-082-7. ADRESA: Ing. Helena Čierna, PhD. Ekonomická fakulta UMB Banská Bystrica Tajovského 10 97590 Banská Bystrica Tel. 00421484462727 e- mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 64 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com INTEGROWANIE EDUKACJI REGIONALNEJ Z GLOBALNA Krystyna Duraj-Nowakowa Akademia Świetokrzyska im. Jana Kochanowskiego Abstrakt: Uwarunkowania transgraniczne edukacji, Transwersalne blaski i cienie globaiizacji systemu spoteczno-oświatowego, Szanse i przeszkody integracji dla identyfikowania się jednostki w toku edukacji regionalnej, europejskiej i globalnej. Kluczowe słowa: integracja, edukacja regionalna, edukacja giobalna WSTEP Zalosżeniem wyjściowym dla dalszego toku rozumowania jest przyjęcie za podstawę globaiizacji jako czynników integracji edukacji regionalnej z europejską, i swiatową. Wychodząc od takiej przeslanki prześledzimy wybrane trzy aspekty problemu, o których mówi streszczenie artykulu. 1. CZYNNIKI GLOBAIIZACJI MIĘDZYREGIONALNEJ ZJAWISK PEDAGOGICZNYCH Globalizacja współczesnych zjawisk świata kultury, w tym i pedagogiki ma bezspornie swoje pierwotne podłoże w polityce, ekonomice i technice. One są więc czynnikami globaiizacji. Giobalna wioska Marshalla McLuhana (1977), jakkolwiek odniesiona do sfery komunikowania masowego, jest najjaskrawszym wyrazem tej tendencji także w jej uniwersalistycznym ujęciu. To ogólniejsze ujęcie w odniesieniu do całokształtu organizacji działalności wytwórczej wyraża zjawisko opisane przez Alvina Tofflera (1997) pod terminem giobalna wioska elektroniczna w toku konstruowania nowej cywilizacji, polityki tzw. trzeciej fali (A. i H. Toflerowie, 1996). Wspołezesna kultura wykazuje silną tendencję do globaiizacji, uniwersalizacji i natężania procesów naskórkowej lub głebszej dyfuzji, czyli przenikania idei. Istotnymi ich źródłami i jednocześnie czynnikami są rozległe konteksty politycznych przemian, coraz bardziej jednolita w skali regionów świata i niekiedy całego globu ziemskiego technologia wytwarzania dóbr materialnych, rozpowszechnione techniczno-materialne środki zaspokajania potrzeb, mass media oraz społeczna ruchliwość przestrzenna (międzyregionalna, międzykrajowa i międzykontynentalna) związana z pracą zawodową i czasem wolnym, a nade wszystko edukacja na kazdym szczeblu jej systemu (Ch. Taylor, 2001). Przy tym jednak zauważa się inną, skrajnie odmienną tendencję do partykularyzacji, a niekiedy nawet do trybalizacji i fundamentalizacji. Trybalizacja jest tu rozumiana jako wsteczna tendencja do powtórnego budowania społeczeństwa zamknietego na wzór dawnych społeczeństw plemiennych, zaś fundamentalizacja oznacza uruchomienie procesów totalnej indoktrynacji opartej na tradycyjnej ideologii, która użyta zostaje jako jedyny czynnik budowania wspólnoty i regulowania działalnośi ludzkiej, któej z kolei podłożem jest najczęśiej fundamentalistycznie interpretowana religia (D. Jankowski, 1999; 26). Gdyby sporządzić historyczno-liniowy układ czynników globalizacji zjawisk spoleczno-kulturowych, to znalazłyby się w nim kolejno następujące ogniwa: upowszechnienie wynalazku Gutenberga (otwierającego drogę pozaśrodowiskowej teorii wiedzy i literatury), pojawienie się i rozwój kolei (co stanowiło rewolucję w transporcie na dalckie przestrzenie) i telegrafu (jako środka łączności na odległość), wystąpienie masowego przetwórstwa (zapoczątkowanego taśmą produkcyjną), a pózniej (wraz z sublimacją i umasowieniem technik elektronicznych) rozwijanego przez automatyzację oraz miniaturyzację (por. K. Duraj-Nowakowa, red., 2006) terminu i znaczna swoboda posługiwania się nim prowadzą, do chaosu socjologicznego i kulturowego oraz w następstwie tego W XXI wieku proces globalizacji nie obejmuje juź tylko ekonomii, techniki i informatyki, jednak te dyscypliny objał w pierwszym rzędzie i w szczególności. Globalizacja to stan (sytuacja, zjawisko i proces) kurczenia się czasu i przestrzeni. Funkcjonowaniejednostek i instytucji opiera się, z jednej strony, na ostrej rywalizacji (której jednym z desygnatów może być przykład Microsoftu), z drugiej zaś na potrzebie ścisłej współpracy (por. K. Duraj-Nowakowa, 2003, s. 75 - 85). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 65 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Aktualnie ten termin globalizacji posiada jeszcze bardziej uniwersalne znaczenia i treści. Oznacza homogenizację (jak w chemii: wymieszanie, lub w filozofii: przynależność do tego samego rodzaju, posiadanie cech rodzajowych) w skali świata wartości cywilizacyjnych, kulturowych, etycznych i in. (por. np. L. H. Haber, 2001). Tendencje do takiego poszerzania znaczenia procesu globalizacji budzą jednak sprzeciw części społeczeństw, które obawiają się podziału świata na bogatych i mądrych oraz biednych i głupich. Wyraźnie bowiem dostrzeżono zróżnicowanie społeczeństw po zakończeniu „zimnej wojny”. Mimo pozomego ustania globalnego zagrożenia ludzkości przez wojnę totalitarną, konflikty lokalne nie zanikły, a wręcz przeciwnie ustawicznie następuje ich eskalacja (por. P. Martin, H.Scumann, 1999). Pedagogika, edukacja i pedeutologia stają wobec problemu „bycia globalizowanym” i życia we współczesnej megapolis. Terminy globalizacja, uniwersalizacja i partkularyzacja zostały zaczerpnięte z książki zatytułowanej „Globalizacja” autorstwa Z. Baumana (2000). Ten ostatni termin stał się w ostatnich latach nie tylko i nie tyle modnym, używanym przez wielu w różnych kontekstach, co wywołujęcym ponadto - szczególnie wiele sprzecznych emocji. Pochwały i oskarżenia globalizacji podzieliły rzesze ludzi na zdecydowanych przeciwników i równie zdecydowanych zwolenników procesów globalizacyjnych. 2. TRANSGRANICZNE ECHA GLOBALIZACJI W PEDAGOGICE I EDUKACJI Obecnie można mówić o różnych odmianach globalizmu. Zaś wieloznaczność tego - do licznych konfliktów w społeczeństwie oraz róźnych innych nieprawidłowości w jego funkcjonowaniu (por. J. Turner, S. Turner, 1993). W zasadzie możemy wyróżnić dwa rodzaje globalizmu: globalizm ograniczony i globalizm uniwersalny. W praktyce i życiu społeczeństw, w których rozpowszechnia się ideologia globalizmu, faza początkowa jego funkcjonowania przybiera zwykle postać globalizmu uniwersalnego. Globalizm ten jest też widoczny obecnie w Polsce. Dlatego poznanie jego podstaw ideologicznych jest imperatywem dnia dzisiejszego skierowanym do społeczeństwa polskiego. Zaś globalizm uniwersalny opiera się na innej triadzie idei niż dotychczasowe formacje społeczne. Wysuwane są w nim trzy hasła: 1) liberalizmu. 2) pluralizmu, 3) tolerancji - omawia je krótko np. S. Nalaskowski (2001: 1516). Liberalizm - to podmiotowa niezależność jednostki od wszelkich form bytowania wspólnotowego oraz wszelkiej etyki i moralności o zasięju społecznym. Ta niezależność, czyli wolnoáć jest możliwa wtedy, jak twierdzą, globaliści, gdy w społeczeństwie przestaną istnieć, lub stracą ważność społeczne struktury bytowania (tj.: rodzina, naród, ojczyzna, kościół i państwo) oraz ulegnie zanikowi społeczna ważność i wartość moralnośći i etyki. Liberalizm globalistyczny głosi, że człowiek wolny, to człowiek niezależny egzystencjonalnie (bytowo) i aksjologicznie (etycznie). Tak jest w polityce, technice, sztuce, kulturze i pedagogice jako nauce i obszarzejej praktyk edukacyjnych. Natomiast hasło pluralizmu odnosi się do działcinia człowieka. Określa bowiem społeczne warunki aktywności właściwe jednostce twórczej. Globaliści twierdzą, że warunki te tkwią w społeczeństwie, które nie wiąże zyjących w nim jednostek wartosciami naczelnymi: obiektywną prawdą uniwersalnym dobrem, ani idealnym pieknem. Jezeli zas w zbiorowym zyciu jednostek te wartosci wystąpią, naleźy je pozbawić możliwości społecznego funkcjonowania (np. przez media). Tak więc w globalizmie uniwersalnym miejsce obiektywizmu, moni-zmu i idealizmu zajmują: subiektywizm, relatywizm i pragmatyzm. Idee te implikują powstanie i funkcjonowanie nieograniczonego pluralizmu jako podstawy twórczego i autonomicznego działania jednostki, co niesie zu-pelnie odmienne konsekwencje dla pedagogiki i edukacji (por. J. Delors, 1998). Zaś hasło tolerancji wysuwane przez globalistów, to imperatyw określający postawę jednostki wobec innych jednostek. Charakterystyczną, cechą, tej postawy jest nieodroznianie dobra od zła, a w skrajnych przypadkach prawdy od fałszu, piękna od brzydoty, a więc właściwość o charakterze aksjologicznym. Choć kategoria “tolerancji” moze odnosic się do nieodróżniana różnych jakościowo odmienności (np. narodowych, regionalnych itp.), to dla globalizmu uniwersalnego największe znaczenie ma tolerancja aksjologiczna. Globaliści są zdania, że tolerancja aksjologiczna gwarantuje bezkonfliktową „koegzystencję” jednostek w kazdej zbiorowosci (K. Duraj-Nowakowa, 2003 b, s. 167 - 177). Realizacja idei globalistycznych występuje w sposób wyrazny w formach dzialania zwanych skrótowo, “demokratycznymi”. Rozpowszechniane w nich poglądy i postawy są niczym innym jak socjotechnicznym środkiem globalistyczńej ideologizacji spoleczeństwa. Przy czym na naszą uwagę zasługuje prawidłowość, iż „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 66 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com pojęcie „demokracji”, które powstaje w sposób spontaniczny i niekontrolowany w społeczeństwie, znajdującym się w stanie rozkladu strukturalnego i w procesie transformacji politycznej, ma na ogół charakter nihilistyczny. Zdarzenia potwierdząjące taki sposób pojmowania demokracji można niemal codziennie obserwować w autobusach, pociajach, na ulicach, na stadionach, a coraz powszechniej nawet w szkolach. Ten typ demokracji zaczyna wkraczać nie tylko nawet do nauki, techniki, kultury i sztuki, lecz także do parlamentu, rzadu i sądownictwa. Zaś w kontekście społecznym, pedagogicznym i edukacyjnym budowanie demokracji bez odpowiedzialności morałnej człowieka byłoby ze wszech miar ułomne. Odpowiedzialność bowiem jest wartością nader cenną dla demokratycznego styłu współżycia. 4. PERSPEKTYWY TRANSREGIONALNEGO INTEGROWAAIA EDUKACJI DLA TOŻSAMOŚCI OSOBY W kwestii pojmenowania i odbioru pózucia odpowiedzialności, widoczny jest jego niedostatek powszechne są postawy nieodpowiedzialności, jej rozpraszania i przerzucania na innych ludzi. Można ocenić te zjawiska jako niedorastanie człowieka do sytuacji i warunków, które sam stworzył. Slusznie zatem naszą liberalną epokę kończacą stare i rozpoczynającą nowe stulecie, a nawet tysiąclecie, nazywa się znamiennie „wiekiem nieodpowiedzialności” (J. Kozielecki, 1995), czy też postmodemistycznie „erączasu wolnego wieku”. W fenomenie przyjmowania i ponoszenia odpowiedzialnosci przez człowieka tkwi istota procesów wychowania i poznania naukowego tych procesów adekwatnie do rzeczywistósci. Odpowiedzialność jawi się zatem jako conditio sine qua mm przezwycięzania globalnego kryzysu moralnego w odpowiedzi na pytanie o współczesną etykę. Diatego postuluję przedstawić drogi i wyniki poszukiwań argumentów przemawiających za tak znaczną funkcją odpowiedzialności w życiu człowieka w globalnym świecie, człowieka w roli zawodowej nauczyciela, w świecie moralnej ambiwalencji, w którym cieszymy się niespotykaną wcześniej wolnością wyboru, a jednocześnie w sposób podmiotowy i etyczny nie potrafimy z niej skorzystac. Zs, jeśli tak, to warto zadać sobie kilka pytań związąnych z ową globalizacją z perspektywy teorii edukacji i praktyki wychowania: co oznacza „być globalizowanym”? czy jest i jaka alternatywa dla „bycia globalizowanym” jakie są zadania tej edukacji i tegoż wychowania oraz w ogólności życia na globie w obliczu „bycia globalizowanym”, np. w skali megapolis? czy i w jakim zakresie wspó1czesna edukacja/wychowanie może pomóc, a w jakim przeszkadzać “globalizowanym” podmiotom edukacji? Zadanie sobie takich pytań w edukacji obliguje do szukania na nie odpowiedzi w naukach pedagogicznych. W erze globalizacji szczególnego znaczenia nabiera problem odpowiedzialności. Jeśli ludzkość chce kierować swoim przeznaczeniem, musi przezwycięzyć globalny kryzys moralny. Dzieje się tak za sprawą dynamiki, zwłaszcza w sferze polityki, ekonomii, cywilizacji technicznej i informacyjnej. Paradoksalnie w okresie wymagającym zwiększonej w każdym wymiarze odpowiedzialności wielu współczesnych myślicieli upatruje swoistego panaceum na zagrożenia wynikające z postępującej globalizacji we wszystkich jej obszarach (globalizacja finansow i własności kapitału, stylów życia i modelów konsumpcji, rządzenia i regulacji prawnych ...). KONKLUZJE Powstaja liczne pytania wokoł naszego problemu, np. Czy globalizacja zatem w pedagogice nie wymagałaby naszej uwagi w wymiarze nie tylko uniwersalnym, lecz także partykularnym z zachowaniem między nimi stosownych proporcji, z uwzględnieniem ich pozytywnych i negatywnych wydzwięków? Czyż jednak nie jawi się to zadanie zarazem jako nieprzeciętnie trudne w ujęciu teoretycznym, obecnie dopiero częściej opisywane i jeszcze bardziej w ujęciu praktycznym, w kontekstach praktyk edukacyjnych i wychowawczych, np. właśnie etycznych? Tytułem konkluzji tu poprowadzonych analiz można sformutować szczególnie istotne pytania nowe dla wspąłczesnej edukacji. Czy i w jakim zakresie wspołczesna edukcja/wychowanie może pomóc, a w jakim przeskadzać “globalizowanym” podmiotom edukacji? Czy globalizacja w pedagogice nie wymagałaby naszej uwagi w wymiarze nie tylko uniwcrsalnym, lecz także partykularnym z zachowaniem między nimi proporcji, z uwzględnieniem ich pozytywnych i negatywnych wydżwięków? Czyż nie jawi się to zadanie jako nieprzeciętnie trudne w ujęciu to globalnych wymiarów wielce zlożonego przedmiotu poznania? „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 67 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com LITERATURA [1] BAUMAN, Z. Globalizacja: i co z tego dla ludzi wynika? Warszawa : PIW, 2000. [2] DELORS, J. Nauczyciele w poszukiwaniu nowych możliwości W: J. Delors (red.) Edukacja -jest w niej ukryty skarb: raport Międzynarodowej Komisji do Spraw Edukacji dla XXI wieku. Warszawa : Wydawnictwa UNESCO, 1998. [3] DURAJ-NOWAKOWA, K. Teoria systemów a pedagogika. Kraków : WN WSP, 1992. [4] DURAJ-NOWAKOWA, K. Modelowanie systemowe w pedagogice. Kraków : WN WSP, 1997. [5] DURAJ-NOWAKOWA, K. Nauczyciel w okowach czasu globalizacji. W: A. Karpińska (red.): Edukacyjne problemy czasu globalizacji w dialogu i perspektywie. Wyd. “Trans Humana”', Biatystok 2003. [6] DURAJ-NOWAKOWA, K. Tożsamość osoby nauczyciela. W: K. Duraj-Nowakowa (red.): Modernizowanie pedeutologii akademickiej. Kielce : Wyd. KTN, 2003. [7] DURAJ-NOWAKOWA, K. (red.): Integrowanie komponentów dydaktyki szkoły wyższej z pedeutologią, “Studia, Pedagogiczne AŚ” 2006. t. 16. Kielce : 2006. [8] GOLKA, H. Kultura jako system. Poznań : Ośr. Wyd. Nauk. PAN, 1992. [9] HABER, L. H. Mikrospołeczność informacyjna: na przykładzie Miasteczka lnternetowego Akademii Górniczo-Hutniczej w Krakowie. Krakow : Wyd. AGH, 2001. [10] HABR, J.; VEPŘEK, J. Sytemowa analiza i synteza: nowoczesne podejście do zarządzania i podejmowania decyzji. Warszawa : PWE, 1976. [11] JANKOWSKI, D. Autoedukacja wyzwaniem wspłczesności. Toruń : Wyd. Adam Marszałek, 1999. [12] KOZIELECKI, J. Koniec wieku nieodpowiedzialności. Warszawa : Wyd. J. Santorski, 1995. [13] MARTIN, P.; SCHUMANN, H. Pułapka globalizacji: atak na demokracje i dobrobyt. Wroclaw : Wyd. Dolnośląskie, 1999. [14] MCLUHAN, M. Niesmiertelny McLuhan. “Forum” 1977, nr 48. [15] NALASKOWSKI, S. Globalizm - odniesienia edukacyjne. “Wychowanic na Co Dzień” 2001, nr 9. [16] TAYLOR, CH. Żródło podmiotowości: narodziny tożsamości nowoczesnej. Warszawa : PWN, 2001. [17] TOFFLER A, I. H. Budowa nowej cywilizacji: polityka trzeciej fali. Poznań : Wyd. Zysk i S-ka, 1996. [18] TUNER, J.; TUNER, S. Socjologia amerykańska w poszukiwaniu tożsamości. Warszawa : Wyd. IFiS PAN. 1993. ADRESA: Prof. Zw. Dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa ul. Roweckiego 21 m. 33 30-348 Kraków Poland tel./fax 012/2 66 24 22 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 68 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com HODNOTENIE PRACOVNÍKOV Ladislav Nižník Katedra makro a mikroekonomiky, FRI ŽU v Žiline Abstrakt: Hodnoteniu zamestnancov je v procesoch riadenia ľudských zdrojov pripisovaná významná úloha. Tento proces napomáha podnikom pracovať s najväčším bohatstvom – ľuďmi, ich potenciálom. Tento proces pozostáva z množstva náročných úloh, na ktorých spolupracujú viaceré zaangažované strany. Ich podiel na úspešnom priebehu hodnotenia je charakterizovaný v nasledujúcom príspevku. Dôležitým predpokladom je pôsobenie ľudských zdrojov ako strategické partnera v podniku. Manažment viacerých podnikov verí, že ľudia sú najvýznamnejšou hodnotou podniku, no nedokáže pochopiť, ako funkcie ľudských zdrojov transformujú túto víziu na realitu. Časť príspevku sa rovnako venuje tejto otázke. V závere sú zadefinované rámcové oblasti, na ktoré sa je potrebné sústrediť s cieľom zvýšiť efektivitu procesu hodnotenia zamestnancov. Kľúčové slová: Hodnotenie pracovníkov, ľudské zdroje, skupiny hodnotenia ÚVOD „Firma sú ľudia: Podnikanie je hra s ľuďmi, hrajme fér!“ S cieľom zadefinovať úlohu, ktorú v moderných spoločnostiach zohrávajú zamestnanci, dovolím si odcitovať titulok článku uverejneného na stránkach eTrendu. Do popredia sa dostáva človek, či už ako člen vedenia spoločnosti, líniový manažér, alebo zamestnanec. Každý z nich je iný, má svoje sny, ciele, predstavy. Zladiť tieto individuálne očakávania s cieľmi podniku je náročná úloha. Pri jej plnení môže manažér ako podporný nástroj v rozhodovacom procese využiť hodnotenie zamestnancov. Predpokladom úspechu je voľba vhodnej metódy, zaangažovanie všetkých zainteresovaných a v neposlednom rade vyhodnotenie výsledkov. VÝZNAM HODNOTENIA ZAMESTNANCOV PRE ÚSPEŠNÉ FUNGOVANIE PODNIKU Hodnotenie je jedným z najdôležitejších procesov vo všetkých oblastiach súvisiacich s prácou s ľuďmi. Je charakteristické svojim prierezových charakterom. S hodnotením sa človek stretáva už v čase prvých kontaktov so zástupcami svojho potenciálneho zamestnávateľa, čiže je obsiahnuté aj vo výberovom procese. Rovnako sa s ním stretávame pri hodnotení komplexného pracovného výkonu. „Hodnotenie komplexného pracovného výkonu predstavuje nepretržitý proces získavania a využívania informácií o dosiahnutom pracovnom výkone pre vytváranie podmienok vyššej motivácie a efektívnejšieho formovania zamestnancov a podniku v budúcnosti.“1 Motivačnú úlohu hodnotenia vo svojej definícii zdôrazňuje aj Hroník,, ktorý podotýka, že v prístupe k hodnoteniu došlo k významným zmenám. “Od registrovania toho, čo sa stalo a hodnotenia minulosti s precízne vychytanými chybami sa efektívne hodnotiace systémy zameriavajú na budúcnosť prostredníctvom motivovania a riešenia problémov. Cieľom je predovšetkým zlepšiť výkon v budúcnosti, no a to sa nemôže diať byrokratickým spôsobom.“2 V čase, keď sa ľudské zdroje (ĽZ) stávajú strategickým partnerom v podniku, stretávame sa s tendenciou tlaku na zvyšovanie efektivity procesu hodnotenia, ktorý bol často v povedomí manažérov, ale aj zamestnancov chápaný ako administratívne náročný proces, ktorého výstup nepredstavoval pre zúčastnené strany želaný prínos. Významnú zmenu a zvýšenie efektivity prináša so sebou rýchly rozvoj informačných systémov. Tie napomáhajú pri znižovaní administratívnej náročnosti procesu a manažérom ponúkajú potrebné informácie, ktoré využívajú v procese. Prístup Balanced Scorecard predstavuje strategický systém na meranie výkonnosti podniku. Manažérom poskytuje súbor nástrojov a prostriedkov pre vyhodnotenie rôznych aspektov vyplývajúcich z činnosti podniku a jeho ekonomického prostredia. Umožňuje sledovať, ako podnik postupuje pri dosahovaní stanovených cieľov. BSC je označovaná ako systém vyvážených ukazovateľov, ktorých meranie napomáha k efektívnosti 1 2 Blašková, M.: Riadenie a rozvoj ľudského potenciálu. EDIS – vydavateľstvo ŽU. 2003 s 127 Hroník, F.: Hodnocení pracovníků. Grada Publishing. Praha. 2006 s 18 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 69 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com manažérskeho rozhodovania. Aplikáciu BSC do riadenia ľudských zdrojov sa v publikácii The HR Scorecard: Linking People, Strategy, and Performance venujú autori Brian E. Becker, Mark A. Huselid a Dave Ulrich. Vychádzajú z predpokladu, že ľudia sú najväčšou hodnotou podniku, no zároveň konštatujú, že najhoršie je, že napriek tomu, že vo väčšine moderných spoločností je vízia ĽZ zameraná na strategické partnerstvo, manažment má vo väčšine firiem veľmi skeptický pohľad na podiel ĽZ na úspechu podniku. Manažment verí, že ľudia sú najvýznamnejšou hodnotou podniku, no nedokážu pochopiť, ako funkcie ľudských zdrojov transformujú túto víziu na realitu. Príčinou je, že prínos ĽZ na výkonnosť podniku je veľmi ťažko merateľná. Základnou otázkou súčasnej ekonomickej reality je tlak na ľudské zdroje, aby opustilo zameranie na administratívnu rolu, ktorá mu bola obvykle prisudzovaná a sústredilo sa na strategické úlohy vyplývajúce zo stratégie. Pod strategickým riadením ľudských zdrojov M. Armstrong rozumie prístup k rozhodovaniu o zámeroch organizácie, týkajúci sa ľudí ako podstatnej zložky podnikateľskej stratégie organizácie. Ide o vzájomné vzťahy medzi riadením ľudských zdrojov a strategickým riadením organizácie. Strategické riadenie ľudských zdrojov sa dotýka celkového zamerania organizácie, pokiaľ ide o zabezpečovanie jej cieľov pomocou a prostredníctvom ľudí. Analýzy ukazujú, že sú to práve ľudia, ktorí realizujú strategický plán. Vrcholový manažment by mal tento kľúčový faktor plne brať do úvahy pri vypracovávaní svojich stratégií. [1] Manažéri si musia uvedomiť, že bez kvalitného procesu hodnotenia zamestnancov nemôžu mať správne nastavený systém odmeňovania, stratégiu rozvoja a vzdelávania, identifikovať talenty. Zamestnanci musia pochopiť, že v procese hodnotenia majú možnosť „predávať“ svoju prácu a zabezpečiť si tak náležitú odmenu, kvalitné vzdelávanie a rozvoj. No a oddelenia ĽZ by mali hodnotenie vnímať ako nástroj, ktorým napomáhajú rozvoju podniku. Znalosť strategických cieľov im napomáha v spolupráci s manažérmi nastaviť proces hodnotenia tak, aby prinášal merateľný výstup. Ten „predáva“ ich prácu voči top manažmentu, ktorý si uvedomuje, že v ĽZ má silného strategického partnera. ZAANGAŽOVANÉ SKUPINY Zaangažovanosť strán na procese hodnotenia závisí od zvolenej metódy. Pri niektorých metódach sa v procese hodnotenia priamo stretáva iba zamestnanec s jeho nadriadeným – líniovým manažérom. Nie je to tak však vždy. V ústraní stojí ďalšia zúčastnená strana, ktorá je tvorcom systému hodnotenia v podniku a túto skupinu reprezentujú zamestnanci ĽZ. Ak však má byť proces hodnotenia úspešný, tak účasť ĽZ musí byť aktívna. Nemusia sa priamo zúčastňovať na hodnotiacom rozhovore, no musia tento proces zabezpečovať ako gestor tejto činnosti, ktorý dôsledne dbá na všetky čiastkové činnosti procesu – ako napríklad voľba metódy, časový harmonogram, distribúcia všetkých podkladov, informovanie a zaškolenie manažérov, komunikácia vo vzťahu k zamestnancom, zber a vyhodnocovanie výsledkov hodnotenia. V prípade využívania metód, ako napríklad Development Centre (DC) sa zamestnanci ĽZ aj aktívne zúčastňujú ako hodnotitelia. V poslednom období do procesu hodnotenia veľmi často vstupujú aj externé poradenské organizácie. Ich pôsobenie môže mať viaceré formy. Môžu byť v roli hodnotiteľa v niektorej pre podnik kľúčovej hodnotiacej akcie, alebo sa môžu podieľať na tvorbe systému hodnotenia v spolupráci so zamestnancami ĽZ, no stretávame sa už aj so situáciou, kedy celý proces hodnotenia zamestnancov je plne v kompetencii externej poradenskej spoločnosti. Dôležitú úlohu v tomto procese hrá aj top manažment, ktorý musí podporovať úsilie svojho strategického partnera ĽZ apelovaním na dôležitosť hodnotenia pre podnik. Veľmi dôležitý je angažovaný prístup zamestnancov. V procese totiž významnú rolu hrá aj sebahodnotenie a zamestnanec už nie je len subjektom, ale stáva sa zároveň aj objektom v procese hodnotenia, ktorý patrí medzi najdôležitejšie v práci s ľuďmi v podniku. Trh práce sa v posledných rokoch vykryštalizoval a dnes si už mnohé spoločnosti uvedomujú, že je oveľa efektívnejšie zamestnanca si udržať, ako ho nahradiť. A preto do popredia vstupuje práve riadenie pracovného výkonu zamestnancov, ktoré je vo svete chápané ako prostriedok pre otvorenú diskusiu medzi nadriadeným a zamestnancom, kde obe strany jasne a zreteľne formulujú svoje ciele a predstavy o budúcom vývoji. Je to veľmi jednoduchý spôsob, ktorým skúsení manažéri dokážu stabilizovať zamestnanca. Významným predpokladom je partnerský vzťah medzi oboma stranami. Líniový manažér vo svete už nie je len fundovaným odborníkom v oblasti svojej pôsobnosti, no je veľký tlak, aby poznal kultúru organizácie a bol zároveň aj zručný v personálnych činnostiach. Len tak dokáže motivovať svojich kolegov k vyšším výkonom. V zahraničí sa striktne vyčlenila manažérska úroveň od odbornej, čo bolo základom pre úspešnú aplikáciu nových trendov. Rovnako u nás sa v tejto oblasti veľa zmenilo. Hlavne spoločnosti so zahraničným kapitálom sa zamerali na manažérske vzdelávanie. V tejto oblasti je však u nás stále priestor pre zlepšenie. Veľmi často sa aj v súčasnosti stretávame s faktom, že vedúce miesta v podnikoch zastávajú najlepší odborníci v danej problematike, ktorí však veľmi často nemajú čas a hlavne vzťah k práci s ľuďmi. Odborná línia ešte nie je vyčlenená od manažérskej. Vyskytuje sa to hlavne v spoločnostiach, ktoré rýchlo vyrástli a v ich riadení dominuje zásluhovostné riadenie. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 70 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Manažérske pozície zastávajú ľudia, ktorí stáli pri zrode spoločnosti a aj keď nemajú potenciál na výkon manažérskych funkcií, ich pozícia je neotrasiteľná. Takéto prostredie pôsobí demotivačne na zamestnancov a často vedie ku krachu, resp. k vstupu zahraničného partnera, ktorý prináša do spoločnosti nové ovzdušie. Aplikácia postupov zahraničných spoločností v lokálnom prostredí však so sebou nesie aj určité riziká. Často sa stáva, že v kultúre organizácií sú veľké rozdiely, ktoré bránia úspešnej implementácii metód hodnotenia, ktoré sú zabehnuté v zahraničnom prostredí. Lokálne špecifiká treba pri posudzovaní vhodnosti metód veľmi citlivo posúdiť. Špecifické pre našu kultúru je, že sa viac karháme ako chválime a toto je vryté vo väčšine ľudí. Ľudia – zamestnanci nie sú naučení chváliť svoje prednosti, no skôr ospravedlňovať sa za svoje chyby. Ak sa tento fakt spojí s manažérom, ktorý nie je dostatočne empatický a vyškolený v systémoch práce s ľuďmi, výsledok hodnotenia určite nepredstavuje prínos ani pre jednu zo strán v organizácii, a to môže byť v procese využitá aj najmodernejšia metóda. Zamestnanec vo svete sa na svoje hodnotenie teší. Vidí v ňom priestor pre svoju prezentáciu, poukazuje na svoje úspechy a od výsledku rozhovoru si veľa sľubuje. Detailne totiž pozná význam hodnotenia, výstupy tohto procesu, či už vo väzbe na systém odmeňovania, manažérsky, či odborný rozvoj. U nás sa dostatočná pozornosť nevenuje poskytovaniu informácií o procese hodnotenia a možnostiach, ktoré sú výstupom tohto procesu. Vo väčšine podnikov je k dispozícii veľké množstvo smerníc, ktoré v separátnych dokumentoch popisujú systém hodnotenia, odmeňovania, či vzdelávania v spoločnosti. Chýba tu však jednoduchá grafická prezentácia, ktorá by informovala hodnoteného o tom, čo môže od výsledku hodnotenia očakávať. Jednoduchosť v tejto oblasti určite bude znamenať účelnosť a zvýšenie motivácie hodnotených. Naplnenie cieľov spoločnosti je v rukách všetkých pracovníkov. Najdôležitejšími hráčmi v oblasti riadenia pracovného výkonu sú nadriadení – manažéri. Tí prichádzajú do každodenného kontaktu so zamestnancom, a tak majú možnosť pôsobiť na vytváranie dobrého pracovného prostredia, ktoré je jedným z predpokladov pre dobrý pracovný výkon zamestnanca. Zároveň tvorivé vedenie s motivačným akcentom pozitívne vplýva na kvalitu práce. Manažér má všetky predpoklady, aby mohol podnietiť svojich podriadených ku nadštandardným výkonom. Sú tu však určité determinanty, ktoré bránia jeho úspešnému pôsobeniu. Predpokladom toho, aby mohol ľudí motivovať je fakt, že aj on sám musí byť motivovaným. Preto motivujúce vedenie je nevyhnutnou podmienkou dosahovania nadštandardných výkonov, musí byť uplatňované vo všetkých sférach podniku. Ide o veľmi náročnú úlohu, ktorá vyžaduje nielen poznať motivačné profily jednotlivých zamestnancov, no zároveň využívanie týchto poznatkov a premieňanie tohto spôsobu práce s ľuďmi na konkurenčnú výhodu, ktorá môže podniku napomôcť k dosiahnutiu cieľov. Koubek pri určovaní významu riadenia pracovného výkonu hovorí, že „pracovný výkon zamestnancov bol a je hlavným zmyslom personálnej práce“4. Bližšie to špecifikuje v definícii riadenia pracovného výkonu: Riadenie pracovného výkonu predstavuje integrovanejší prístup založený na princípe riadenia ľudí na základe ústnej dohody alebo písomnej zmluvy medzi manažérom/nadriadeným a pracovníkom o budúcom pracovnom výkone a osvojovaní si schopností potrebných k tomuto pracovnému výkonu. Na základe spomenutej dohody alebo zmluvy teda dochádza k previazaniu definície pracovných úloh, vzdelávania a rozvoja pracovníka, hodnotenia pracovníka (hodnotenie pracovného výkonu pracovníka) a jeho odmeňovania. Ide v podstate o vyjadrenie zvyšujúceho sa podielu každého pracovníka na riadení. [2] Dôraz pri riadení pracovného výkonu kladie na vedúceho pracovníka a za dôležité označuje práve motivujúce vedenie a priebežné poskytovanie spätnej väzby zamestnancom o ich pracovnom výkone. Tento pohľad na riadenie pracovného výkonu je zobrazené aj na obrázku 1. 4 Koubek, J.: Řízení lidských zdrojů (Základy moderní personalistiky), Management Press, Praha. 2005 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 71 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Dohoda o pracovnom výkone, vzdelávaní a rozvoji Motivujúce vedenie Pracovný výkon pracovníka v priebehu roka a jeho sledovanie Hodnotenie pracovného výkonu pracovníka Odmeňovanie pracovníkov Vzdelávanie a rozvoj pracovníkov Obr. 1 Riadenie pracovného výkonu [2] Teoretické pramene v riadení ľudských zdrojov kladú dôraz na činnosti vykonávané priamymi nadriadenými. Ich úlohou je zabezpečiť, aby podmienky na pracovisku, vzťahy v pracovnom kolektíve a motivujúce prostredie boli predpokladom pre zvyšovanie pracovného výkonu zamestnancov. Manažér tu musí využiť svoje danosti, no nesmie v tejto úlohe zostať osamotený. Musí byť podporovaný zamestnancami ľudských zdrojov a nadriadeným manažérom. Častým nedostatkom podnikov je, že manažér mnohokrát využíva autoritatívne vedenie, pri ktorom je motivačný akcent väčšinou potláčaný. Druhým frekventovane sa vyskytujúcim prípadom je, že manažér je natoľko zaťažený úlohami, ktoré musí plniť, že mu neostáva čas na činnosti, ktoré z neho robia manažéra, a to na prácu s ľuďmi a ich riadenie. ĽZ v podniku ako strategický partner v podniku si musí medzi svoje priority začleniť práve rozvoj manažérskeho potenciálu. PREDPOKLADY ÚSPEŠNÉHO A EFEKTÍVNEHO HODNOTENIA Stratégia riadenia ľudských zdrojov, ak má byť úspešná a prospešná, musí vychádzať zo stratégie organizácie. Prvý predpoklad úspechu je uvedomenie si hodnoty a významu ľudských zdrojov, uvedomenie si toho, že predstavujú najväčšie bohatstvo a že ich riadenie rozhoduje o tom, či bude podnik úspešný alebo nie. Ak chcú manažéri niečo riadiť, musia to aj vedieť merať a vyhodnocovať, a to platí aj o ľudských zdrojoch, nech je to niekedy akokoľvek ťažké a spôsobuje to veľa problémov a starostí. [3]. Základné predpoklady úspešného a efektívneho hodnotenia v podniku: • Proces hodnotenia zameraný na podnikové ciele. • Aktívna účasť oddelení ĽZ (zastrešenie procesu po organizačnej stránke – informačná kampaň zameraná na deklarovanie prínosu pre podnik, manažérov, no zároveň aj zamestnancov; školenie hodnotiteľov, spracovanie výsledkov, meranie efektivity procesu ako nástroj na predaj práce ĽZ vo vzťahu k manažmentu podniku). Veľmi dôležitá je aj spätná väzba od zamestnancov, ktorá bude merať kvalitu hodnotiteľa. Predpokladom je, že hodnotený pozná náležitosti hodnotenia. Oddelenie ĽZ pripraví jednoduchý dotazník zacielený na kvalitu hodnotiteľa a odošle ho vybranej vzorke zamestnancov. Veľmi často sa totiž stáva, že ľudské zdroje majú proces nastavený veľmi precízne, no úspech padá na hodnotiteľoch. • Jednoduchá grafická prezentácia výsledkov hodnotenia s motivačným akcentom s cieľom poukázať na význam tohto procesu pre všetky participujúce strany. • Využitie informačných systémov na zvýšenie efektivity procesu. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 72 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ZÁVER Nie každá zmena musí nevyhnutne viesť k okamžitému pozitívnemu výsledku. Na ceste k cieľu číhajú častokrát mnohé prekážky, nad ktoré je potrebné sa povzniesť, prekonať ich a kráčať ďalej. A pri práci s ľuďmi to platí dvojnásobne. Každý z nás je totiž iný, svojský a v tom treba hľadať príležitosť. Veľký význam tu zohráva otvorená komunikácia a viera v schopnosti tých, ktorí sa podieľajú na spoločnom úspechu celého podniku. Predpokladom úspechu je harmonizácia procesov v spoločnosti. Jedným z nich je aj hodnotenie zamestnancov, ktoré patrí do skupiny procesov riadenia ľudských zdrojov. Harmonizovať, znamená zefektívňovať, zveľaďovať, vytvárať prostredie poskytujúce pre všetky zúčastnené strany vhodné podmienky na dosahovanie požadovaných výkonov – plnenie cieľov. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] ARMSTRONG, M. A. Řízení lidských zdrojů. Praha : Grada Publishing, 2002. [2] KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů (Základy moderní personalistiky). Praha : Management Press, 2005. [3] VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Stratégia rozvoja ľudského potenciálu pri uplatňovaní moderných prístupov k vyhodnocovaniu vzdelávacích programov. Žilina : HQ Štúdio, 2005. [4] BLAŠKOVÁ, M. Riadenie a rozvoj ľudského potenciálu. EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2003. [5] HRONÍK, F. Hodnocení pracovníků. Praha : Grada Publishing, 2006. [6] BECKER, B. E.; HUSELID, M. A.; ULRICH, D. The HR Scorecard: Linking People, Strategy, and Performance. ADRESA Ing. Ladislav Nižník Katedra makro a mikroekonomiky FRI ŽU v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Email: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 73 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 74 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ENVIRONMENTÁLNÍ ŘÍZENÍ PODNIKU Štěpánka Boušková Fakulta podnikatelská, VUT v Brně Abstrakt: Článek pojednává o důležitosti a vlivu ochrany životního prostředí na podnikání v České republice. Obsahuje stručný přehled a popis právních norem vztahujících se k ochraně životního prostředí, základní principy ochrany životního prostředí z hlediska podnikatelského a základní zásady procedury posuzování vlivů podniku na životní prostředí. Klíčová slova: Životní prostředí, management, environmentální účetnictví ÚVOD Jakákoli ekonomická činnost se nutně dotýká životního prostředí. Tento vztah má několik základních forem. Životní prostředí poskytuje: • vstupy pro ekonomickou činnost - obnovitelné i neobnovitelné přírodní zdroje (rostliny, zvířata, paliva, nerostné suroviny), • stanoviště pro průmysl, zemědělství, komunikace i obytná sídla, • místo pro zbytkové látky z výroby a spotřeby (emise, odpady, teplo, hluk), • spotřební materiální i imateriální statky (vodu, čistý vzduch, estetické hodnoty). Člověk životní prostředí využíval a ovlivňoval od nepaměti. Po celá staletí však tento vztah nebyl společností vnímán jako konfliktní nebo negativní. K zásadnímu obratu dochází s růstem počtu obyvatelstva a zejména s růstem potřeb. Ukazuje se, že zatímco potřeby rostou neomezeně (ať jsou již vyvolávány skutečně či uměle), stávají se statky životního prostředí stále více omezenými, a tím stále více v ekonomickém smyslu “vzácnými” (ekonomický zákon vzácnosti říká, že statky jsou vzácné, když neexistuje dostatek zdrojů k produkci všech výrobků a služeb, které lidé chtějí spotřebovávat). Proto je potřeba z hlediska veřejné správy mít tyto činnosti právně ošetřeny. 1. PRÁVNÍ ÚPRAVA PROCESU POSUZOVÁNÍ VLIVŮ NA ŽIVOTNÍ PROSTŘEDÍ V ČESKÉ REPUBLICE Základní prameny právní úpravy v České republice jsou následují: • zákon č. 17/1992 Sb., o životním prostředí, • zákon ČNR č. 244/1992 Sb., o posuzování vlivů na životní prostředí, • vyhláška Ministerstva životního prostředí ČR č. 499/1992 Sb., o odborné způsobilosti pro posuzování vlivů na životní prostředí a o způsobu a průběhu veřejného projednání posudku. Základem pro zavedení procedury posuzování vlivů na životní prostředí jsou především ustanovení § 17 a §§ 20 - 26 zákona č. 17/1992 Sb., o životním prostředí. Z ustanovení § 17 odst. 2 zákona o životním prostředí vyplývá pro každého, kdo využívá území nebo přírodní zdroje, projektuje, provádí nebo odstraňuje stavby, povinnost takové činnosti provádět jen po zhodnocení jejich vlivů na životní prostředí v rozsahu stanoveném zákonem o životním prostředí a zvláštními předpisy (konkrétně zákonem ČNR č. 244/1992 Sb., o posuzování vlivů na životní prostředí). Obdobně ukládá § 17 odst. 2 zákona o životním prostředí každému, kdo hodlá zavést do výroby, oběhu či spotřeby technologie, výrobky a látky, či kdo je hodlá dovážet, povinnost zabezpečit, aby splňovaly podmínky ochrany životního prostředí a aby v případech stanovených zákonem o životním prostředí a zvláštními předpisy (zákonem ČNR č. 244/1992 Sb., o posuzování vlivů na životní prostředí) byla posouzena hlediska jejich možných vlivů na životní prostředí. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 75 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Konkretizace takto obecně formulované povinnosti je pak obsažena v samostatné části zákona č. 17/1992 Sb., o životním prostředí věnované výslovně problematice posuzování vlivů činností na životní prostředí. Odpověď na otázku, které zvažované aktivity konkrétně podléhají posouzení prostřednictvím speciální procedury posuzování vlivů na životní prostředí, je třeba hledat v přílohách jak zákona č. 17/1992 Sb., o životním prostředí, tak v přílohách (č. 1 a 2) zákona č. 244/1992 Sb., o posuzování vlivů na životní prostředí. Z hlediska územního rozsahu (vlivu) posuzovaných činností obsahuje platná právní úprava následující základní klasifikaci posuzování vlivů činností: • posuzování vlivů činností a jejich důsledků na životní prostředí přesahující státní hranice; • posuzování vlivů činností a jejich důsledků na životní prostředí v rámci ČR; • posuzované v rámci působnosti MŽP, • posuzované v rámci působnosti okresních úřadů. Po 1. lednu 1993 jsou vzájemné vazby zákona č. 17/1992 Sb., o životním prostředí a zákona ČNR č. 244/1992 Sb., o posuzování vlivů na životní prostředí dány novou státoprávní situací. Reakcí na ni je především novela zákona ČNR č. 2/1969 Sb., realizovaná zákonem ČNR č. 21/1992 Sb., z jehož ustanovení § 19 odst. 2 jednoznačně vyplývá, že Ministerstvo životního prostředí je mj. ústředním orgánem státní správy pro posuzování vlivů činností a jejich důsledků na životní prostředí včetně těch, které přesahují státní hranice. Z hlediska předmětu posuzování se právní úprava týká: • posuzování vlivů na životní prostředí připravovaných: • staveb, jejich změn a změn v jejich užívání (dále jen stavby), • činností, • technologií, • rozvojových koncepcí a programů (dále jen koncepce), • výrobků. Těmto hlediskům členění odpovídají i specifika procedury a náležitosti požadované dokumentace. 2. ZÁKLADNÍ ZÁSADY PROCEDURY POSUZOVÁNÍ VLIVŮ Přímo zákon č. 17/1992 Sb., o životním prostředí stanoví základní zásady a hlediska, které musejí být podle povahy předmětu posuzování respektovány při přezkoumávání připravovaných záměrů. Posuzující orgány přezkoumávají záměry zejména z hlediska: • ekologické únosnosti dotčeného území, • důsledků běžné činnosti a možných havárií, • kumulativních a synergických (zmnožovacích) jevů, a to v různých časových horizontech a s uvážením nevratných jevů, • prevence, minimalizace, popř. kompenzace účinků záměrů na životní prostředí, • způsobů nakládání a realizovaným výsledkem záměrů po jejich dožití nebo upotřebení (možnosti zneškodnění, recyklace apod.), • použitých metod hodnocení a úplnosti informací, • srovnání s dostupnými nejlepšími technologiemi. Zákon ČNR č. 244/1992 Sb., o posuzování vlivů na životní prostředí tato hlediska blíže upřesňuje pro jednotlivé druhy posuzování (tj. posuzování staveb, činností a technologií, posuzování koncepcí a posuzování výrobků). 3. ZÁKLADNÍ PRINCIPY OCHRANY ŽIVOTNÍHO PROSTŘEDÍ Mezi základní principy ochrany životního prostředí z hlediska podniku patří následující: • ekologický management podniku musí být uznán za společnou prioritu podniku a za klíčový nástroj trvale udržitelného rozvoje. • ochrana životního prostředí musí být plně integrována jako základní prvek managementu do všech jeho funkcí a podnikových činností. • politika podniku, programy, efektivnost z hlediska ochrany životního prostředí v souladu s technických „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 76 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • rozvojem, vědeckým poznáním, potřebami společnosti a očekáváním veřejnosti musí procházet neustálým procesem zdokonalování podnik musí neustále vzdělávat, školit a motivovat zaměstnance k tomu, aby prováděli své činnosti ekologicky odpovědným způsobem, Každý podnik funguje v určitém ekonomickém a právním prostředí, kterým je vytvořen rámec, pravidla, určitá omezení, jimiž se musí řídit. Tato pravidla jsou nejrůznějšího druhu, týkají se mnoha oblastí společenského a ekonomického života a některá z nich mají ekologický charakter. Podnikatel má teoreticky několik možností, jak se těmto ekologickým pravidlům chovat: • může je ignorovat, alespoň po určitou dobu, a za určité společenské situace může být i tato taktika dokonce i úspěšná (pokud ze strany veřejné správy a veřejnosti neexistuje kontrola dodržování ekologických pravidel. • může tato pravidla dodržovat, přičemž většina z nich znamená pro podnik svým způsobem jakousi zátěž, která ho omezuje v jeho základních aktivitách a snižuje jeho ekonomickou efektivnost • může těchto pravidel za určitých předpokladů využít ke svému ekonomickému prospěchu. Obecné povinnosti podnikatele v ochraně životního prostředí v České republice vyplývají: • z Ústavy ČR a Listiny základních práv a svobod, • ze zákona o životním prostředí a z ostatních právních norem vztahujících se k životnímu prostředí jako celku, • z právních předpisů souvisejících s územním plánováním, stavebním řádem a dalších pravidel souvisejících s investiční výstavbou. Za nejdůležitější z výše jmenovaných předpisů považuji zákon o životním prostředí, což je obecná právní norma, která určuje základní pravidla a principy chování k životnímu prostředí. Co se týče podnikatelské činnosti, vyplývají z něj pro její provozovatele především následující povinnosti: • každý je povinen, především opatřeními přímo u zdroje možného narušení nebo poškození životního prostředí, předcházet jeho znehodnocení nebo minimalizovat nepříznivé důsledky své činnosti • každý, kdo užívá území nebo přírodní zdroje, projektuje, provádí nebo likviduje stavby, je povinen takové činnosti provádět až po zhodnocení jejich vlivu na životní prostředí • takovémuto posouzení podléhá i výroba, spotřeba, dovoz stanovených technologií, výrobků a látek • každý, kdo znečišťuje nebo poškozuje životní prostředí, je povinen na vloastní náklady zajistit sledování tohoto působení a znát jeho možné důsledky • podnikatelské subjekty mají povinnost v rozsahu a za podmínek stanovených zvláštními předpisy poskytovat informace o svém působení na životní prostředí • každý, kdo zjistí hrozící poškození životního prostředí nebo poškození, ke kterému již došlo, je povinen zasáhnout a učinit opatření k odvrácení nebezpečí a oznámit neprodleně tuto situaci příslušným úřadům • každý, kdo svým protiprávním jednáním způsobil ekologickou újmu, je povinen obnovit přirozené funkce narušeného ekosystému nebo tuto újmu nahradit jiným způsobem. Kromě vymezení těchto základních, obecných povinností je pro podnikatelské subjekty ze zákona o životním prostředí důležitá i ta část, která upravuje posuzování vlivů činnosti na životní prostředí. Činnosti podléhající hodnocení podle tohoto zákona jsou uvedeny v přílohách, stejně jako obsah požadované dokumentace. Co se týče sankcí za poškozování životního prostředí, mohou podle tohoto zákona orgány ochrany životního prostředí uložit pokutu: • za způsobení ekologické újmy právnické nebo fyzické osobě oprávněné k podnikání, která při své činnosti porušením právních předpisů takovou újmu způsobí • za neučinění opatření k nápravě či neupozorněnístátních orgánů, jestliže hrozí nebo již nastalo poškození životního prostředí. Uložením těchto pokut zároveň nejsou dotčeny obecné předpisy o náhradcě způsobené škody. Vedle těchto obecných povinností podnikatele existují specifické povinností dle oborů jednotlivých oblastí životního prostředí. Tyto specifické povinnosti můžeme rozdělit do následujících skupin: • povinnosti podnikatele v ochraně vod • povinnosti podnikatele v ochraně ovzduší „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 77 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • • • • • povinnosti podnikatele v ochraně půdy povinnosti podnikatele v odpadovém hospodářství povinnosti podnikatele v ochraně přírody povinnosti podnikatele v ochraně lesa povinnosti podnikatele v ochraně nerostného bohatství ZÁVĚR Současná etapa vývoje lidské společnosti je ve svých důsledcích natolik spjata s problémy životního prostředí, že není možné je ignorovat v žádné formě lidské aktivity, zejména ne v aktivitě výrobní. Před podnikatelskou sférou proto dnes stojí úkoly, které jsou spojené s potřebou řešit rozvoj výrobních aktivit v souladu s potřebami ochrany a zachování životního prostředí ve všech jeho funkcích nezbytných pro zachování kvalitního života. LITERATURA [1] HYRŠLOVÁ, J. Manažerské účetnictví pro potřeby environmentálního řízení. Praha : Ministerstvo životního prostředí, 2003. [1] HADRABOVÁ, A. Ekologické aspekty podnikání. Praha : VŠE, 1996, ISBN 80-7079-415-1. [1] KRAMER, M.; URBANIEC, M.; OBRŠÁLOVÁ, I. a kol. Mezinárodní environmentální management. Část I: Ochrana životního prostředí jako podnikový rozhodovací problém. Praha : Beck Verlag, 2004. ADRESA: Ing. Mgr. Štěpánka Boušková Fakulta podnikatelská Kolejní 4 612 00 Brno e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 78 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com BUSINESS PROFESSIONALISM & CUSTOMER SATISFACTION Pavel Mráček, Lukáš Volša Fakulta podnikatelská Vysokého učení technického v Brně Abstract: The paper has two topics. First of all it deals with business professionalism which is specifically defined. The evaluation of professionlism and its criteria are analyzed. These criteria are proficiency, quality, experience, reliability, justice, ethical behaviour and personal approach towards customers. The effort to respect and apply all these criteria is a proof of a firm´s orientation and its satisfied customers. Second part of the paper concerns customer satisfaction. At the end of the paper the contemporary situation of customer satisfaction is evaluated. This matter is a result or a feedback of firm professional behaviour and via this creates an advantage in competition. Key words: Business, professionalism, creativity, satisfaction, loyalty, satisfied customer. INTRODUCTION The term „professional“ is used very often nowadays but though the term encompasses many different meanings. Professionalism is one of main factors which constitutes a component of customer satisfaction. The term will therefore be discussed in this paper. How can professionalism be understood and explained in different branches? We assume that being professional should encompass a certain degree of honor and also a guarantee that man is credited with proper characteristics, skills, education and other important things and not only job performance. The area of customer satisfaction is significantly influenced by the professionalism of managers, sellers, and other firm employees whose approach, behavior and dealings affect the degree of customer gratification. 1. PROFESSIONALISM DEFINED The term professionalism is used frequently in everyday life. But what range of possibilities might this term envelop? Professionalism is in its essence, an abstract conception. To be sure when one reads that a firm has a „professional approach“ he or she cannot actually understand what that approach might mean. Many customers, in spite of company pledges, finish by being disappointed by their professional guarantees. Such customers become disillusioned, contrary to what a firm might hope for from an ideal client. Nowadays society requires a higher degree of specialization. In these circumstances, people should realize that as a part of this system, in order to maintain proper perspective they must communicate intensively with one another. From this follows a indicative broadening of the term professionalism. It is therefore not enough to develop an understanding of this term within one specific field. Professionalism’s components must include the ability to look into the eyes of customers and opponents alike and to accept criticism in the pursuit of program enrichment. According to the international definition, a professional is someone who recieves an income for any kind of specialization in the workplace. Professional is a generally focused, non-amateur and a skilled workplace perfectionist. For a proper understanding of the word professional, it is convenient to examine the word „amateur“. An amateur, according to the international definition is someone who is not paid for their vocation. Often their focus is referred to as a hobby and not a job, however, an amateur might still possess professional background in their area of expertise. From the above mentioned explanations it is clear that a professional is a paid specialist in their field. Of course it should be so but how should it be so for those who are solely tradesmen with no empathy for their customers? A proper professional should perform their trade with sympathy and empathy for all those with whom they interact, most particulary, consumers. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 79 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 1.1 PROFESSIONAL CRITERIA Professionalism, as an isolated term is difficult to describe. From the above mentioned explanations, it is clear that the definition is not often enough considered. For customers, the most important criteria for determining an appropriate degree of professionalism are as follows: • Proficiency • Quality • Experience • Hard work • Reliability • Justice • Creativity • Ethical behaviour Professionalism of course, encompasses many more components specific to individual fields. These components, from the customer’s point of view are in substance unimportant. Each contributing characteristic of professionalism listed has its own group of particulars. Proficiency in the eyes of the customer The level of proficiency reached by the professional is of key importance. Under the term proficiency, one can imagine all that might pertain to this field. Proficiency can be developed through courses, in the classroom, various schooling methods and of course, practice. It is possible to assess proficiency with the help of written confirmation or certification which can provide proof of a claimed professional’s proficiency. Such confirmation may take the form of reports, certificates, or liscences to perform. However, personally we often assume that there exist significant differences among holders of these documents. To be sure, there are cases where the individual holding a great quantity of these documents with high values or grades attached might not be the ideal professional. These are cases where theory and practice do not coincide producing a less-than-desirable workplace professional. Proficiency can be proved for customers by showing the certificate at the place where the contact with customers is made (for example a framed certificate on the wall of a shop) Quality in the eyes of the customer Quality is the next very important factor in the evaluation of professionalism. However this component of professionalism is quite difficult to define and its criteria are significantly dependent on the branch of business with which evaluation is concerned. What one might use to evaluate proper quality, another might consider average or even weak or poor performance. Everything depends on product expectations, what the customers expect from the provided goods/services, and the customer’s personal needs and demands. There are areas in which quality is easily measured. On the other hand, there also exist fields in which quality can at best be only predicted, leaving much space for variation in qualitative evaluation. Quality, therefore, consitutes another characteristic that should not be omitted from the determination of professionalism. Quality should become a vital component of each company, firm or individual’s focus. Professionals should remain constantly aware of the fact that product and service quality is one of the most important factors contributing to customer satisfcation. Firm experience and its impact on customer perspective Experience is another area which significantly influences professionalism. Experience is gained throughout life. However, how can it be recognized whether an individual or business truly has the experience to which they might lay claim? Even here there exist differences of perspectives and approaches. What is more, experience is often most difficult to recognize in first-time dealings between a customer and a firm. Work for customer should be „from the heart“ Working „from the heart“ is something that should not be unfamiliar to professionals. The proper professional works from the heart is very important. The customer always feels a seller’s or manager’s relationship to their work. A lack of such a relationship may often lead to the loss of a customer. Nowadays, working from the heart may lead to a loss in professionalism due to the perspective that amateur producers are not „tough businessmen“. However, the customer will feel the heartfelt approach and it can be a crucial factor in their decision for or against seeking the services of a specific firm. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 80 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Reliability The term reliability can be explained in a different way. Generally reliability is understood as the ability to keep your commitments. As a component of professionalism, reliability should be indispensable. However, many businessmen think that reliability is not so important and that a customer is only a source of money. It is common with many firms, for a customer not to recieve that for which they have paid or what they expected. However, reliability is crucial for customer satisfaction. If the customer is provided with proper service, it is presumed that his satisfaction will increase and that his loyalty and trust will be earned. This reality can affect the future functioning of the firm. Dishonesty vs. The satisfied customer Honesty should be understood from the point of view of a satisfied customer such that everything should be provided in good quality with no evidence of customer fraud. Creativity Creativity is generally considered as skill to create. According to E. Ulrich (1987) creativity is the ability to recognize objects in new relations and in an original ways (originality, a new combination), use them in unusual ways, see the problems where seemingly none exist, divert from habitual schemes of thinking and do not take anything for granted and develop new ideas even against resistence of the society, find something new what represents enrichment of culture and society. For entrepreneurs, who want to be more interesting, creativity can be real advantage. That is why it is necessary to avoid barriers which represents obstacles to creativity. Barriers: • Prejudice, bad habits (to resent playfulness, humour, underestimate feelings, fantasy, intuition, worries about changes and inovations, dogmatism) • Conservatism, non flexibility, refusal of new ideas, rigidity, stereotype, • Prevention in seeing problems, inability to change perspective, to much information, wrong definitions of problems, inability to redefine the problems. • inappropriate attitudes, thinking, professional blindness • emocional barriers, fear to make mistakes, worries about failure, no courage to risk, inability to tolerate, safety, a quick success, satisfaction, border between reality and fantasy. [2] Creativity should be viewed as a possible gain of new customers and should have top most importance. According to Albert Einstein: „Imagination is more important than knowledge“. It is good to realize that everyone is creative but they are afraid to show their creativity. Ethical behavior This term is often defined in many ways depending on how convenience a particular definition might be in a certain situation. There should be an ethical code for all professionals according to which they should conduct all business. For anyone to be successful, they should realize that ethics, in addition to finance, should be a prime consideration. Ethical behavior should be the best business strategy. However, this does not mean that ethical behavior comes without some cost. Nor does it mean that ethical behavior will always be immediately rewarded or that nonethical behavior is always sanctioned. Unfortunately, it is clear that non-ethical behavior can at times be successful and that ethical behavior may be connected with business losses. If we define ethical behavior as the best long-term business strategy, we mean that in the end, business will be most beneficial for those who give greatest consideration to ethical rules and regulations. Ethical behaviour towards a customer should be habitual and as a result, the satisfied customer will show continued loyalty to the firm. Proper adherence to ethical regulations can assure a firm’s success on the market. 2. THE TERM CUSTOMER SATISFACTION Now we progress from the definition and problematics of professionalism, to the ensuing and connected term, customer satisfaction. We can understand customer satisfaction as feedback indicative of professional behavior. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 81 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 2.1 DEVELOPMENT OF THE FIRM’S APPROACH TOWARD CUSTOMER SATISFACTION The problematics of creating, measuring and evaluating customer satisfaction have been dramatically improved in the Czech Republic since the late 20th century. The improvements accompanied the major political transformations in Czech government at that time. As a result of these changes, there was a bridging between directive economics and a more capitalist approach. This transition, lead to the development of a more freemarket economic infrastructure. With these changes, growth in the private business sector lead to the emergence of rivalry in the business-world. This situation was beneficial for the customer sector which, in comparison with past years, were more capable of obtaining quality goods and services in greater quantity. Rivalry in the Czech business sector started to assert itself more significantly and proved itself to be useful in terms of producing better quality and quantity of goods and services in the name of customer satisfaction. Customer satisfaction however, remained a key focus for all firms offering goods and services in the business world. A firm‘s ability to compete is still most influenced by their professionalism, experience, reliability and last but not least, the personal approach of each individual manager and employee. All these characteristics define professionalism though nowadays we also hear the terms customer satisfaction and loyalty included in the discussion. 2.2 SATISFACTION AS A COMPANY VALUE When speaking of developing customer satisfaction and its influence on the existence of a firm, it is first important to define the meaning of the word. Customer satisfaction through purchasing does not have to be influenced by objective criteria which could be easily measured but will depend on the subjective opinions and feelings of individual customers. The satisfaction greatly depends on the customer’s gratification or lack thereof and the realization of their initial expectations. From this, we can reason that if the real value of a product is higher than expected, feelings of satisfaction will increase and the probability of their future purchases increases concurrently. The key to attaining maximum customer satisfaction and subsequent loyalty is offering maximum value. The firm has to develop an excellent competitive ability and distributive system. The question of value, is not solely presentation of one characteristic of a product. It is a proclamation of what use the customer might gain from the offered goods and from his relationship with the company. The supply of the company’s brand must be accompanied by a guarantee that the customer will not be disappointed in their expectations. The ability of a firm to fulfill their promises depends on in what measure the firm is able to control their value distribution system. This encompasses all professional behavior through the communicative means which partake in supply and delivery. 2.3 SATISFACTION VS. DISSATISFACTION The term customer satisfaction is in many cases misunderstood. For example, an answer to the question: „How can a firm find out if they have or do not have satisfied customers?“ is often assessed through evaluation of quantity and quality of customer complaints. Many researches confirm that official complaints are solely a reflection of the tip (4%) of the dissatisfaction iceberg because the majority of dissatisfied customers could not be bothered with making an extra effort to report their complaints. Futhermore, many dissatisfied customers do not complain officiallly and only express their dissatisfaction within personal circles. 3 ENTREPRENEURS VS. CUSTOMERS All those, who buy products and receive services, create customer´s market. There are approximately 10 million customers at this market in the Czech Republic. Besides Czech customers or consumers we must take into cosideration foreigners who purposely visit our country or just pass by. These foreigners are potential customers as well and therefore it is necessary to adjust services for them too. Czech entrepreneurs should be interested in foreign customers because more and more foreigners have been visiting our country. Of course we cannot forget on Czech customers. Foreign customers potential and their positive evaluation significantly influences loyalty of customers and can also convince native customers to use Czech market. To attract foreign customers means to offer extra services with high quality. However, there are barriers between foreigners and native firms which should be overcome. The biggest problems are language „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 82 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com barriers, lack of information centres and information for turists, lack of roads and quality of roads within EU standard. The above barriers are not removeable but it is important to mention them. According to statistics employees of firms should improve especially in German. The reason for that is the big number of German and Austrian people doing some business not only in Prague but also at border regions. Others are Slovaks and Poles who have similar language. It is convenient to attract customers on high quality products and services in a proper way. We can attract customers in a different way on different products and services, especially via creative ideas and original supply which is different from standards and their attention will be aimed at this supply. The entrepreneurs operating on others market should think in a similar way. It is useful to find out what the customers request and then try to offer them more with higher quality. CONCLUSION Nowadays and in the future as well, when firms compete on an overloaded market, their ability to gain and keep satisfied customers will help obtain customer loyalty. Firms must target customers with a professional approach to their needs and requests and they must react or adjust to changing market conditions. Last but not least, they must also strengthen their relationship with the public. A highly satisfied, and consequently, loyal customer, will become the primary target for marketing departments and their employees. We can understand customer satisfaction as a product of a particular firm if its employees behave professionally toward the public and their target consumers. Marketing managers must discover key factors in gaining and maintaining customer satisfaction and their future loyalty. Primarily, it is important for the firm to search for new possibilities of influence and configuration of customer satisfaction. The firm’s key efforts will comprise the complexity of their customer care, and this via above-average levels of customer service. Affording these additional services will be a pillar of building longlasting customer satisfaction which will bring a long-term competitive advantage for the firm in the business world. The primary challenge for Czech businesses in the recent past was the accompanying difficulties with the nation’s entry into the European Union. This entry faciliated the expansion of home firms into foreign markets, offering significant opportunities to prove their compatibility in international business circles. On the other hand, the entry allowed for the entry of foreign competitive businesses into the Czech market causing additional competition in the striving for the recruitment of customer satisfaction and loyalty. This is the reason for which it is more important now, than before, to maintain current clientele within a firm and to gain new customers. For strengthening entrepreneurs´ positions it is necessary to satisfy customers with the highest quality together with creative thinking. LITERATURE [1] NENADÁL, J. Měření v systémech managementu jakosti. 2. vyd. Praha : Management press, 2004. 335 s. ISBN 80-7261-054-6. [2] POKORNÝ, J. Myslet kreativně. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2004. 124 s. ISBN 807204-324-2. ADRESA: Ing. Pavel Mráček, DiS. Ústav managementu Fakulta podnikatelská Vysoké učení technické v Brně, Kolejní 2906/4 612 00 Brno Tel.: 541143378 [email protected] www.fbm.vutbr.cz „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 83 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Ing. Lukáš Volša Ústav managementu Fakulta podnikatelská Vysoké učení technické v Brně, Kolejní 2906/4 612 00 Brno Tel.: 541143378 [email protected] www.fbm.vutbr.cz „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 84 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ETIKA V PODNIKÁNÍ MALÝCH A STŘEDNÍCH FIREM Klára Nesvadbová Fakulta podnikatelská Vysokého učení technického v Brně Abstrakt: Článek se dotýká problematiky podnikatelské etiky v chování malých a středních firem. Definuje a rozebírá oblasti, na které by se měly malé a střední firmy zaměřit, pokud chtějí podnikat v rámci etických dimenzí. V textu jsou dále zmíněny nejčastější problémy vyplývající z nedostatečného uplatňování podnikatelské etiky na území ČR. Klíčová slova: podnikatelská etika, společenská odpovědnost firem, oblasti podnikatelské etiky ÚVOD V současné době podnikání přebírá stále důležitější úlohu ve společnosti. Dochází k tzv. ekonomizaci společnosti. Tato společnost klade velký důraz na racionální hlediska ve všech oblastech života. Firmy chtějí maximalizovat svoji tržní hodnotu, spotřebitelé chtějí maximalizovat svůj užitek, který nejčastěji spojují s konzumem. Podnikání však začíná být spojováno i s jinými pojmy, jako je etika a sociální odpovědnost. Etické chování podniku by mělo zasahovat do všech oblastí podnikání a mělo by se také týkat lidí, kteří jsou s podnikem nějak spojeni. Ať už se jedná o zaměstnance, management či vlastníky. Pokud se chce podnik chovat eticky, musí se tak chovat jako celek. PODNIKATELSKÁ ETIKA „Podnikatelská etika vychází z obecných morálních norem společnosti.“ „Je poplatná době i geografickému prostředí.“ [2, str. 8] Podnikatelská etika je jako disciplína často považována za něco nového. Mnoho filosofů a ekonomů se však již v minulosti zabývalo otázkou spojení hospodářství a etiky. Kořeny podnikatelské etiky proto sahají do období vzniku tržního hospodářství. Již Adam Smith zdůrazňoval, že každé tržní hospodářství je schopno fungovat pouze na základě všeobecně platných a uznávaných morálních představ, jako je důvěra, platební morálka, úcta a respekt k partnerům. Podnikatelská etika je jedním z předpokladů dlouhodobě úspěšného podnikání. SPOLEČENSKÁ ODPOVĚDNOST FIREM Společenská odpovědnost firem neboli Corporate Social Responsibility (CSR) je koncept, který zahrnuje odpovědné chování firem v oblasti ekologie, etiky podnikání, zaměstnaneckých práv či diskriminace. Podstata CSR je u velkých nadnárodních firem až po drobné živnostníky stejná. Jde o to přinést společnosti něco navíc. Nesledovat pouze svůj prospěch. Zaměřit se nejen na vztahy s dodavateli či odběrateli, ale také na vztahy se zaměstnanci, s konkurencí a také s okolím, které nijak nesouvisí s obchodními vztahy. CSR představuje nejen společenský přínos, ale také přináší konkrétním firmám řadu výhod. Z hlediska sociálního přínosu se zaměstnanci firmy, která uplatňuje CSR, s firmou lépe identifikují. Dochází k odstranění bariér mezi oddělením a zlepšení výkonnosti. Firma má také obvykle lepší vztahy s prostředím, ve kterém podniká. CSR se tedy zdá být výhodný pro všechny strany. Pro interní prostředí firmy i pro vnější okolí. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 85 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com OBLASTI PODNIKATELSKÉ ETIKY Podnikatelská etika může být zacílena do mnoha různých oblastí. Většinou se však nestává, že by se firmy chovaly eticky pouze v jedné či několika oblastech. Firmy obvykle přijmou etické chování zcela za své, nebo je naopak nepřijmou vůbec. Obecně by měla etika směřovat vždy do všech oblastí. Existují však rozdíly mezi tím, jakým způsobem, a na které oblasti by se měly více zaměřovat malé a střední podniky, a na které by se měly zaměřovat podniky velké. Zdrojem rozdílu je především to, na jak velkém trhu se firmy pohybují, kdo jsou cíloví zákazníci, jak a kde jsou rozmístěny výrobní faktory apod. U velkých korporací může být problémem např. etika v reklamě, kdy nadnárodní společnosti musejí řešit otázku, co je v dané zemi přijatelné a co už ne. Dále je to etika ve výrobě, týkající se především drancování přírodních zdrojů. Může se také jednat o sponzoring při velkých mezinárodně sledovaných akcích. Malé a střední podniky se zaměřují spíše na to, jak jsou vnímány bezprostředním okolím, ve kterém podnikají. Oblasti podnikatelské etiky, na které by se měly malé a střední podniky zaměřit především jsou: • etika ve vztahu k zákazníkům • etika v konkurenci • etika ve vztahu k dodavatelům a odběratelům • etika ve vztahu k blízkému okolí firmy • etika ve výkaznictví • etika ve výrobě a službách Etika ve vztahu k zákazníkům Důležitou oblastí vzhledem k úspěšnosti malých a středních podniků je etika ve vztahu k zákazníkům. Pokud se podnik nechová k zákazníkům eticky, aniž by měl nějaký významný atribut, pro který je zákazník nucen využívat jeho služeb či kupovat jeho zboží, obvykle o zákazníky přijde. Nutnost pečovat o zákazníky vychází také z velikosti a umístění zákaznické skupiny. Malé a střední podniky mají obvykle určitý počet zákazníků, kteří se pohybují v daném teritoriu či v daném regionu. Nemohou si tedy dovolit o ně přijít, jelikož se ne vždy podaří získat nové, případně může být získání nových zákazníků zcela nemožné. Zásadními projevy etického chování, které by podniky měly uplatňovat, jsou slušnost a úcta k zákazníkovi, poctivost v jednání, spolehlivost a podobně. Podnik, který se chová dle těchto zásad, tím zvyšuje svoji šanci získat věrné zákazníky. Nikoli noví, ale věrní a loajální zákazníci jsou hlavním zdrojem příjmů podniku. Etika v konkurenci Další zásadní oblastí je etika v konkurenci. Konkurence je v tržní ekonomice velmi důležitým nástrojem ekonomického růstu. Je také velmi důležitým činitelem technologického pokroku či zkvalitňování služeb. Aby si podniky udržely své postavení na trhu, případně své postavení ještě zlepšily, sklouzávají často k tvrdému konkurenčnímu boji. Pokud je konkurenční boj veden s ohledem na etické zásady, může být nositelem pokroku ve vývoji lepších služeb či zboží. Pokud však zcela zanedbává etickou dimenzi, uchylují se podniky k nekalým praktikám, jako je pomlouvání, rozšiřování lží, vydírání čí dokonce fyzická likvidace majitelů či managementu. U malých a středních podniků, které obvykle nemají monopolní postavení je chování vůči konkurenci životně důležité. Neetické praktiky, které uplatňují konkurenti mezi sebou, mohou ohrozit existenci samotných firem. Tyto praktiky mohou také v konečném důsledku destabilizovat samotné konkurenční prostředí. Bohužel i dnes některé firmy namítají, že se nemohou chovat eticky, protože by to ohrozilo jejich postavení. V konkurenci ostatních podniků, které se eticky nechovají, by dle jejich názoru neobstály. Není však přípustné chovat se neeticky jen proto, že to „dělají všichni“. Etika ve vztahu k dodavatelům a odběratelům Etika ve vztahu k dodavatelům a odběratelům se týká především budování dobrých vztahů. Naprostou samozřejmostí by měly být včasné dodávky či včas splácené faktury. Jsou však známy případy, kdy podniky „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 86 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com zkrachovaly jen proto, že odběratelé produkci odebírali, ale již neplatili své závazky. Projevy neetického chování, jako je bezdůvodné odstoupení od smluv či bezdůvodné nepřebrání dodávky, mohou tyto vztahy také váženě poškodit. Podnik, který je nucen hledat nového dodavatele či odběratele se může dostat až do vážných existenčních problémů. Etika ve vztahu k blízkému okolí firmy Neméně důležitou oblastí, na kterou by se malé a střední podniky měly zaměřit, plně koresponduje s okruhem konceptu společenské odpovědnosti firem. Jedná se o vytváření pozitivního vztahu s blízkým okolím firmy. Tento vztah může být utvářen pomocí podpory místních neziskových organizací, chráněných dílen či celkovým zapojením do zvelebení regionu. Pozitivní vztahy lze také vytvářet pomocí komunikace s občanskými sdruženími. Jedná se například o komunikaci při projednávání záměrů či investic firmy, které se mohou dotýkat místních občanů. Dále se může jednat také o podporu kultury či vzdělávání v daném regionu. Podniky, které poskytují například sponzorské dary, nebo podporují vzdělání a vědeckou činnost, tak vylepšují svou dobrou pověst a důvěryhodnost. Etika ve výkaznictví Požadavek etického chování, který platí obecně pro všechny podniky je etika ve výkaznictví. Etika ve výkaznictví se týká především správnosti účetnictví či statistik. Pokud audit prokáže vážné nedostatky v účetnictví či dokonce stopy trestné činnosti, nejedná se jen o porušení etických zásad, ale také o porušení právních norem. Etika ve výkaznictví může být problémem u malých a středních podniků obzvláště tehdy, pokud tyto podniky nemusí mít účetní závěrku ověřenou auditorem a nemají povinnost zveřejňovat výroční zprávy. V těchto případech se stává, že majitelé či management lehce pozmění či zmanipulují účetnictví. To může mít za následek nejen ztrátu důvěryhodnosti či „krach“ podniku, ale také trestní stíhání kompetentních osob. Etika ve výrobě a službách Etika ve výrobě by měla být zcela zásadní pro všechny výrobní podniky, tedy i pro malé a střední firmy. Zde by měly podniky jednat v rámci již zmíněné společenské odpovědnosti firem. Každá firma by měla klást důraz na to, aby její výroba byla co možná nejekologičtější, aby její produkty nepoškozovaly zdraví, aby nedocházelo ke zneužívání pracovní síly a podobně. V současné době na trhu existuje mnoho produktů, které nejsou vyrobeny v souladu s etickými zásadami. Kupodivu se tyto produkty ještě stále dobře prodávají. Ovšem vzhledem k rostoucímu trendu ve společnosti, kterým je ekologičtější a zdravější život, mohou být tyto výrobky brzy nahrazeny právě „etickou produkcí“. Firmy dodržující etiku ve výrobě pak mohou hodně získat. Již dnes se mnoho spotřebitelů zaměřuje na výrobky recyklovatelné, či s recyklovatelnými obaly, na výrobky přírodní bez chemické úpravy a podobně. Zákazníci se začínají více než kdy jindy zajímat o to, jakým způsobem byl produkt, který si zakoupí vyroben, jaký bude mít vliv na jejich zdraví a jakým způsobem je možné jej likvidovat. Podniky vyrábějící takové výrobky si budují dlouhodobě dobré jméno a získávají věrné zákazníky. Dodržování etických zásad u podniků poskytujících služby je stejně důležité, jako jejich dodržování u výrobních podniků. Zde se nejedná pouze o etiku ve vztahu k zákazníkovi, která byla již výše popsána. Jedná se také o to, jakým způsobem jsou služby poskytovány. Služby by měly být vždy poskytovány s náležitou odborností, aby nebyl zákazník poškozen například na svém zdraví nebo na svých právech. CHOVÁNÍ MALÝCH A STŘEDNÍCH FIREM V ČR Bohužel i dnes se stále mnoho firem domnívá, že etika a sociální odpovědnost jsou pouze překážkami na cestě k dosažení co nejvyšších zisků a neuvědomují si přínosy, které mohou díky uplatňování etických principů získat. U českých firem se stále můžeme setkat s porušováním etiky ve všech zmíněných oblastech. Mnohé malé a střední podniky dosud nepochopily, že poctivost v jednání se zákazníky není pouhý přežitek, ale cesta, jak získat věrné a loajální zákazníky. Některé firmy se stále domnívají, že není důležité si zákazníky udržet, ale spíše jim prodat „co se dá“. Na druhé straně však existují firmy, které se naopak snaží udržet zákazníky za každou cenu formou smluv, znevýhodňujících klienta, který od takové smlouvy odstoupí. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 87 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com České firmy také zatím neprojevují dostatečnou úctu ke svým dodavatelům a odběratelů. Dá se říci, že je to velmi rozšířený problém, který často přivádí podnikatele do existenčních problémů. Jedná se především o již zmíněné nesplácení faktur či zdržování plateb. Vzniká tak určitá spirála, kdy se podnikatelé ne vlastní vinou dostávají do velmi vážných problémů a sami pak nejsou schopni plnit své závazky. Konkurenční boj je v naší zemi dle výsledků průzkumů nezávislých sdružení poměrně nečestný. Nejčastěji jsou normy podnikatelské etiky na úrovni malých a středních firem porušovány formou korupce. Výběrová řízení obzvláště na regionální úrovni jsou často neprůhledná. Často také nebývá dostatečně zamezeno střetu zájmů a etika jde v těchto případech stranou. Etika ve výkaznictví také nebývá vždy zcela transparentní. Statistiky a účetnictví bývají upraveny tak, aby vyhovovaly požadavkům a ne skutečnému stavu. Oproti tomu etika ve výrobě je na vyšší úrovni, než je tomu u mnoha jiných států. Je to však dáno z velké části legislativou a činností kontrolních orgánů. U kvality poskytovaných služeb to již tak jednoznačné není. ZÁVĚR Pro malé a střední firmy, podnikající obzvláště v menších regionech, je možné formulovat alespoň několik důležitých doporučení. V zahraničí trend etického podnikání nabírá stále více na důležitosti. Spotřebitelé se seznamují s tzv. etickým nakupováním a podniky začínají vyžadovat po obchodních partnerech dodržování standardů společenské odpovědnosti. Aby české firmy byly schopny dostát těmto požadavkům, měly by se více seznámit s konceptem CSR (Corporate Social Responsibility). Firmy by se také měly více zaměřit na budování pozitivního vztahu k blízkému okolí. Měly by s okolím více komunikovat, vést dialog s občanskými sdruženími a vycházet si více vstříc. Z historického hlediska není tento přístup pro české firmy typický, ale zkušenosti např. z USA dokazují, že se jedná o výhodný konsenzus pro obě strany. Obecně se dá říci, že české firmy ještě stále nemají zakořeněný smysl pro etiku v podnikání a společenskou odpovědnost. Podnikatelské prostředí v České republice však již prodělává určité změny. V poslední době přicházejí pozitivní signály. Některé firmy se začínají certifikovat dle mezinárodních standardů. Začínají zde také vznikat asociace sdružující podnikatele, jejichž cílem je obeznámení se s etickými principy podnikání a převedení podnikatelské etiky do praxe. Pokud mají české firmy zájem expandovat na zahraniční trhy, měly by se o etiku v podnikání a společenskou odpovědnost více zajímat. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] KÁRNÍKOVÁ, J. Etika v podnikání a řídící práci. 1. vydání. Praha : VŠE, 1997. 136 s. ISBN 80-7079524-7. [2] PUTNOVÁ, A. Sociální odpovědnost a etika podnikání. Brno : Skriptum pro KS FP VUT v Brně, 2004. 57 s. ISBN 80-2141-784-1. [3] ROLNÝ, I. Etiketa v podnikové strategii 1. vydání. Boskovice : ALBERT, 1998. 123 s. ISBN 8085834-00-0. ADRESA: Ing. Klára Nesvadbová Vysoké učení technické v Brně Fakulta podnikatelská Kolejní 4 612 00 Brno Tel: +420 541 143 378 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 88 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PROFESIONALITA MANAŽERŮ V PODNIKÁNÍ Petr Novák Fakulta podnikatelská Vysoké učení technické v Brně Abstrakt: Článek pojednává o profesionalitě manažerů v podnikatelské oblasti, o kritériích činnosti manažera profesionála vhodného pro vedení malých a středních podniků. Zaměřuje se především na úroveň vrcholového managementu podniku. Klíčová slova: Profesionalita, profesionál, manažer, management, podnikání. ÚVOD V současnosti je v podnikatelském prostředí kladen velký důraz nejen na vysokou odbornost manažerů na všech úrovních managementu. Především malé a střední podniky se musí maximálně snažit, aby získaly konkurenční výhody před ostatními podniky na trhu a nejen přežily konkurenční boj, ale i nadále se mohly dobře rozvíjet. Nespornou výhodou mohou být například nové technologické postupy výroby, vlastnictví jedinečných patentů a licencí, používání nejnovějších technických zařízení při výrobě, kvalifikované lidské síly, dostatečný kapitál pro chod a rozvoj podniku nebo výhoda dobrého a známého obchodního jména či obchodní značky. Aby podnik uspěl v silné konkurenci v tržním prostředí, musí být v první řadě kvalitně odborně řízen a to nejenom na té nejvyšší úrovni, ale i na středních a nejnižších úrovních řízení celého podniku. Prakticky každý den se setkáváme s pojmem „profesionální management“, který by měl vyjadřovat management firem jako maximální vrchol toho nejlepšího co do odbornosti, preciznosti a kvality vedení firmy, jedinečného zdravého konvenčního i nekonvenčního myšlení. Pojem „profesionální“ bývá velmi často používán, ale ne každý člověk si pod ním dokáže představit jeho konkrétní vymezení. V souvislosti nepřesným vymezením profesionality může dojít k rozdílnému pochopení a výkladu profesionálního managementu. Pod pojmem management si lidé ve většině případů představují osobu vysoce postaveného manažera, který odpovídá za správný ekonomický chod celého podniku, jeho prosperitu a budoucí expandující strategický rozvoj. Tato pozice s sebou přináší nemalé profesní požadavky jak na výkon povolání na dané pozici tak i na osobnost manažera. Před obsazením konkrétní pozice manažerem je pro optimální výběr nutné znát přesné vymezení všech činností, přičemž nespornou nezbytností je sestavení profesiogramu, který by měl sloužit k výběru osobnosti na danou pozici ve firmě. 1. PROFESIONALITA Profesionalita je pojem, kterým se v České republice „ohání“ mnoho firem a lidí. Ale co se dá pod tímto pojmem ve skutečnosti představit? Profesionalita je ve své podstatě značně abstraktní pojem. Například při sportu je brán jako profesionál ten, kdo se sportem živí a je to jeho hlavní činností, podobné je to například i v umění. Jiným příkladem profesionála mohou být vojáci. V těchto všech oblastech se dá tento pojem snadněji popsat a pochopit. Jak je tomu však v podnikové sféře či ve sférách obchodu? Vždyť když někde vidíme, že má firma profesionální přístup, vlastně ani nemůžeme tušit, o jaký přístup se jedná. Právě pro tyto odlišnosti v oblasti chápání profesionality je velmi vhodné určit si kritéria, která budou v různých oblastech „profesionalitu“ charakterizovat. Tím by mělo být umožněno všem pomoci poznat, zda se skutečně jedná o profesionalitu, či zda pod tímto pojmem si pokouší firma tzv. udělat lepší jméno před veřejností. Dnešní společnost vyžaduje stále větší míru specializace a ruku v ruce s tímto faktem by si lidé měli uvědomit, že jsou součástí tohoto systému a chtějí-li si udržet přehled, musí mezi sebou více a intenzivně vzájemně komunikovat. Vyplývá z toho značné rozšíření pojmu profesionalita. Už ho nelze chápat pouze jako perfektní znalost vlastního oboru a s ním souvisejících technologií. Její součástí musí být i schopnost nazírat na problémy očima oponentů a přijímat věcnou kritiku, jako obohacení vlastního pohledu. Může se zdát, že ambice a silné sebevědomí nejsou „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 89 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com žádoucí, jenže opak je pravdou. Omezení těchto vlastností je pouze v tom, že nás nesmí v žádném případě ovládnout. Každý člověk by se měl snažit využít tyto vlastnosti k prosazení svého názoru bez nežádoucího vlivu na ostatní. Profesionalita je úzce spjata s pojmy jako úspěšnost, kompetence, vzdělání, výkonnost, odpovědnost, odbornost, kvalita, zkušenosti, vize, kreativita, rozhodnost, empatie a důležitou součástí je etické smýšlení a chování i znalost etikety a dalších pravidel všeobecně uznávaných mezi lidmi. Profesionalita může znamenat pro každého něco zcela jiného. Co někdo považuje za zcela normální, může být pro druhého profesionální a naopak. Existují také oblasti, kde takzvaní profesionálové dosahují horších výsledků nežli „amatéři“, ale přesto jim přijde normální, že se označují jako profesionálové. 2. PROFESIONALITA MANAGEMENTU Jedním z možných výkladů managementu je chápání ho jako nástroje pro řízení lidských a materiálních zdrojů nutných pro správný chod a rozvoj podniků. K tomu využívá především podle současného vnímání managementu základní procesy, kterými jsou plánování, organizování, kontrolování a motivování. Management si musí umět poradit s nejrůznějšími vlivy a to nejen ekonomickými, aby nedošlo ke zhoršení situace v podniku, ale podnik se mohl dále rozvíjet. Malé a střední podniky musí využívat veškeré zdroje maximálně efektivně, aby nedocházelo k nehospodárnosti a tím se brzdil jejich ekonomický rozvoj. Na managementu podniku je tento úkol přímo závislý. Profesionalitu managementu tedy lze také chápat jako jedinečný přístup každého manažera k řešení jednotlivých úkolů ve spojení s vedením podniku. Představuje ho tvůrčí zdravé nekonvenční myšlení, které manažerovi dovoluje a umožňuje přicházet neustále s novou strategií rozvoje drobných podniků pro budoucnost. Profesionální manažeři musí být schopni analyzovat a porozumět dění v podniku v minulosti, aby se mohli vyvarovat případných chyb a především se z nich poučit. Musí efektivně řídit chod podniku v současnosti. A čím se musí především vyznačovat je připravenost do budoucnosti, musí být připraveni na možné varianty vývoje a vytvořeny scénáře pro jejich řešení. Ne každý je však schopný takovéhoto vizionářského smýšlení. Prakticky založený manažer sice dokáže odhadnout možný budoucí vývoj a připravit tak vhodný strategický plán pro budoucnost, ale už postrádá takovou tu schopnost se nade vše povznést a zamýšlet se nad věcmi více než komplexně. Profesionální manažer nedosahuje jen dobrých, skvělých nebo výborných výsledků, ale jedinečných, výjimečných až geniálních výsledků ze svých rozhodnutí a činností, které přináší nejlepší možný užitek všem ostatním, maximalizuje výnosy z vložených zdrojů a lidské síly. 3. MANAŽER PROFESIONÁL Ve svém článku pojímám vymezení profesní pozice manažera profesionála více obecně, ale myslím si, že je vhodné blíže specifikovat konkrétněji oblast, v níž působí manažer. Pro toto vymezení jsem si zvolil oblast top managementu malých až středních podniků, u nichž spatřuji v profesionálním vedení podniku jednu z možných konkurenčních výhod na trhu. Pro vymezení profesionála budu vycházet ze systému kritérií manažera profesionála v posloupnosti produkt činnosti, charakter činnosti, podmínky činnosti a předpoklady činnosti. 3.1 PRODUKT ČINNOSTI MANAŽERA PROFESIONÁLA Předpokládám, že na vrcholové úrovni managementu nebude produktem například materiálový výrobek či služba věcem, zvířatům či lidem. V první řadě jde především duševní produkt, můžeme to nazvat jako „tvůrčí nekonvenční manažerské myšlení“, které přinese podniku především jeho dynamický růst a rozvoj do budoucnosti, zlepšení a vývoj nové technologie, získání patentů. Produktem v tomto smyslu může být geniálně navržený strategický plán do budoucnosti nebo určitá doposud nepoužitá nekonvenční inovace v řízení podniku. Manažer dnešní doby žije spíše přítomností či krátkodobou budoucností. Oproti tomu u manažera profesionála je kladen důraz na jeho schopnost nekonvenčního myšlení a vizionářství a odprostění se od každodenních činností. Výsledným produktem u něj se předpokládá jedinečná až geniální myšlenka nebo nápad. 3.2 CHARAKTER ČINNOSTI MANAŽERA PROFESIONÁLA U manažera se předpokládá poměrně vysoký stupeň pracovní zátěže, z čehož lze usuzovat na silné vysílení a opotřebení organismu a to zejména s ohledem na psychické zatížení při tvůrčí činnosti. Mezi jeho primární činnosti spojené s funkcí v podniku patří především plánování, organizování, kontrolování, rozhodování a „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 90 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com motivování, což jsou a měly by být základní činnosti každého manažera. U profesionální manažera je podstatné, aby nezůstával u klasického pojetí základních činností, ale pokoušel se neustále dynamicky tyto činnosti inovovat s ohledem jak na vnitřní tak i vnější prostředí podniku. Manažer podstupuje velká rizika spojená s výkonem svého povolání a je na něj kladena vysoká míra odpovědnosti za případný neúspěch jak jeho tak i jemu podřízených zaměstnanců. Od profesionálního manažera se očekává zejména optimální delegování jak rozhodovacích pravomocí tak i odpovědnosti na své podřízené. Profesionál musí být „týmovým hráčem“, umět komunikovat se všemi lidmi, mít přirozenou vůdčí autoritu a v pozitivním slova smyslu mít schopnost přesvědčit a nadchnout lidi pro své myšlenky a vize. 3.3 PODMÍNKY ČINNOSTI MANAŽERA PROFESIONÁLA Pracovní podmínky činnosti manažera jsou dány přírodními podmínkami v místě výkonu profese, kulturněsociálním a ekonomickým prostředím v oblasti působnosti podniku. Na jedné straně vymezením prostoru a na druhé straně omezující překážkou pro činnost manažera se stává legislativní rámec platný v daném regionu činnosti. Pro možnost dostatečného časového a tvůrčího prostoru u profesionála je nezbytné, aby měl k dispozici vysoce odborný tým specialistů, schopných mezi sebou výborně komunikovat a spolupracovat na dosažení vytyčených cílů. 3.4 PŘEDPOKLADY ČINNOSTI MANAŽERA PROFESIONÁLA Základním předpokladem pro výkon povolání je získané odborné vzdělání, v první řadě zejména z oblastí ekonomie, personalistiky a práva. Neméně důležitým vzděláním či spíše schopností je umět se domluvit více jazyky než jenom rodným jazykem. Nadarmo se neříká, že: „Kolik jazyků umíš, tolikrát si člověkem“. Obecně s jazykem (jak cizím tak rodným) u profesionála musí být spojena výřečnost, schopnost správně, jasně a stručně formulovat a umět podat své myšlenky. Profesionál se nesmí specializovat pouze na úzkou oblast spojenou s činností podniku, musí mít poměrně široký všeobecný rozhled, aby dokázal včas a dokonce i s předstihem reagovat na dění ve společnosti byť zdánlivě neovlivňuje chod podniku a tak získat výhodu oproti jiným. Profesionála „nedělá“ objem teoretických znalostí, které má. Profesionála „dělá“ schopnost brilantně umět využít teoretické znalosti v každodenní praxi. Musí mít schopnost poučit se z drobných i větších neúspěchů, nenechat se jimi odradit, získat z nich poučení a do budoucnosti jim předcházet a vyvarovat se jejich opakování. Říká se: „I mistr tesař se utne.“, avšak něco podobného se profesionálovi nesmí stát. Pro výkon povolání musí být profesionál „obdařen“ určitými vlastnostmi a schopnostmi. Mezi ně můžeme zařadit inteligenci, cílevědomost, vytrvalost, houževnatost, spolehlivost, schopnost koncentrace, inteligenci, vysokou fyzickou a psychickou odolnost a stabilitu, důkladnost, komunikativnost, schopnost adaptace, kreativitu, schopnost nekonvenčního uvažování, loajalitu, spontánnost, schopnost rychle rozhodovat, rozlišovací schopnosti, předvídavost, schopnost odhadnout povahu jiného člověka, odhodlanost, poctivost, hrdost, schopnost umět přijímat oprávněnou kritiku, zdravou skromnost a hlavně také aktivnost. Nezbytností k výkonu povolání, bez něhož by ani některé profese nemohly existovat, je talent. Nedílnou složkou k výkonu povolání manažera profesionála je silná motivace k činnosti, taková láska k povolání, která žene člověka neustále vpřed a umožňuje mu tvořit nové a nové věci. Bez ní by byl člověk pouze „tupým nástrojem“ pro výkon určité činnosti. ZÁVĚR Nespornou výhodou malých a středních podniků oproti velkým a nadnárodním společnostem může být obsazení managementu manažery profesionály, kteří jak se říká: „dokáží možné i nemožné věci“. Ve svém článku se zabývám obecně kritérii činností důležitých pro profesi manažera profesionála, působícího ve vrcholovém managementu malých až středních podniků, u nichž kvalitní profesionální vedení může přinést podniku nespornou konkurenční výhodu oproti ostatním. U profesionálního manažera je kladen důraz především na jeho kreativitu a schopnost určitého nekonvenčního myšlení, které mu umožňuje pohlížet na problémy s dostatečným odstupem a nadhledem. Samozřejmě manažera profesionálním manažerem nedělá pouze jeho tvůrčí myšlení, ale je to celý soubor vlastností, schopností, znalostí a dovedností, které dokáže v praxi jedinečně až geniálně použít. A tím „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 91 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com maximalizuje výsledný výkon svého povolání. LITERATURA [1] NENADÁL, J. Měření v systémech managementu jakosti. 2. vyd. Praha : Management press, 2004. 335 s. ISBN 80-7261-054-6. [2] POKORNÝ, J. Personální management. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2006. 64s. ISBN 80214-3204-7. ADRESA: Ing. Petr Novák Vysoké učení technické v Brně Fakulta podnikatelská Kolejní 2906/4 612 00 BRNO Tel. +420 541 143 378 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 92 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com REGIONÁLNY MANAŽMENT A CREATIVE BUSINESS IDEAS Juraj Dubovec1, Iveta Matušíková2 1 Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline, 2 Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstract: This article describes basic problems of regional management in relation to ,,Development of country” program in the fourth axis of decentralized activities (LEADER program). The objective of partnership expansions and teamwork is to join in the nets. By solving this problem, we what to describe the Creative Business Ideas (CBI) method. This way we can increase the effectivity of proposing projects. Key words: expansion of countries, regional management, projects ÚVOD Politika rozvoja vidieka definuje svoje priority a ciele v rámci štyroch osí v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva pre rozvoj vidieka, Lisabonskou a Goteborskou stratégiou. Program rozvoja vidieka na programovacie obdobie 2007 – 2013 zahŕňajúci celé územie SR, ktorého súčasťou je Národný strategický plán. Program rozvoja vidieka implementuje stratégiu rozvoja vidieka SR prostredníctvom jeho opatrení, v ktorých sa zohľadnia národné i regionálne potreby SR v nasledovných oblastiach: • zlepšenie konkurencieschopnosti s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť agropotravinárskeho a lesníckeho sektora, • zlepšenie životného prostredia a krajiny s cieľom zabezpečiť ochranu životného prostredia a biodiverzity vidieka pri udržateľnej využiteľnosti zdrojov vidieka, • zlepšenie kvality života na vidieku s cieľom zvýšiť zamestnanosť na vidieku a podporiť rozvoj obcí, stratégia pre LEADER Na alokáciu finančných prostriedkov je potrebné založenie Európskeho poľnohospodárskeho garančného fondu (EAGF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD). Program LEADER je určený pre vidiecky priestor, vidiecke komunity a vidiecke partnerstvá na zabezpečenie udržateľného integrovaného rozvoja vidieka za účasti všetkých miestnych aktérov, riešenie individuálnych a konkrétnych potrieb regiónov a realizácie stratégií miestneho rozvoja. Podpora financovaná v rámci tejto osi je zameraná na implementovanie miestnej vidieckej stratégie prístupom Leader, za účelom dosiahnutia cieľov osi 3 – Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva definovaných v nariadení EAFRD miestnymi akčnými skupinami (MAS). Miestna akčná skupina je zoskupenie (vytváranie partnerstiev) miestnych súkromných subjektov (ekonomické, sociálne a kultúrne partnerstvá a inštitúcie), ktorých zastúpenie predstavuje najmenej 50% a zástupcovia verejného sektora, ktorých zastúpenie predstavuje najviac 50%. NAVRHOVANÝ POSTUP PRI PRÍPRAVE NA PROGRAM LEADER Rozvojové partnerstvo sa vytvorí na pôde Regionálnej rozvojovej agentúry ako neformálne združenie samospráv a subjektov aktívnych v regionálnom rozvoji na území mikroregiónu konkrétneho Združenia miest a obcí. Jej cieľom je koordinácia spoločného postupu pri zabezpečovaní úloh v oblasti regionálneho rozvoja na danom území. Významnou súčasťou aktivít partnerstva je aj prevádzka komunikačného systému medzi jednotlivými členmi a vzájomná výmena informácií a skúseností. Program LEADER je veľmi zjednodušene povedané v podmienkach Slovenska nový, netradičný prístup k rozvoju vidieckych oblasti. Novosť spočíva v tom, že mikroregión si sám vytvorí potrebné inštitucionálne zázemie pre definovanie programu rozvoja a jeho realizáciu. K tomu sa dajú cez program LEADER získať finančné zdroje o použití ktorých sa rozhoduje v mikroregióne na základe vlastných kritérií. Jediným „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 93 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com obmedzením je výška financií a to, že podporované aktivity musia byť v súlade s Programom rozvoja vidieka SR na roky 2007-2013, čo sa zabezpečuje už v procese prípravy rozvojového plánu pri definovaní podporovaných aktivít. Zaradenie do programu a tým aj dostupnosť finančných zdrojov je však podmienená kladným posúdením žiadosti (projektu) ktorý predkladá mikroregión po zverejnení výzvy. Úspešné budú tie projekty, kde žiadateľ preukáže existenciu dostatočne silného inštitucionálneho zázemia na realizáciu programu a tiež jasnú predstavu o rozvoji mikroregiónu. Aj keď sa zverejnenie výzvy predpokladá v druhej polovici roku 2007, prípravné kroky na úspešné uchádzanie sa o finacie z programu LEADER sú nanajvýš aktuálne. Regionálna rozvojová agentúra je založená na báze verejno-súkromného partnerstva (členovia zastupujú samosprávu, podnikateľskú sféru a tretí sektor) čím spĺňa základnú podmienku pre pozíciu vedúcej organizácie pri príprave a realizácii programu LEADER na území ZMOÚB. Disponuje dostatočnými odbornými kapacitami a skúsenosťami na realizáciu prípravy mikroregiónu na úspešné uchádzanie sa o zaradenie do programu LEADER. Prípravná fáza zahrňuje 3 hlavné oblasti: • Vytvorenie funkčných verejno-súkromných partnerstiev • Vypracovanie detailného Rozvojového plánu mikroregiónu • Príprava žiadosti o podporu z programu LEADER a) Vytvorenie funkčných vereno-súkromných partnerstiev Rozvoj tejto oblasti je nevyhnutný jednak pre zvládnutie realizácie Rozvojového plánu a tiež pre zabezpečenie potrebných vlastných zdrojov na jeho realizáciu. Za rozvoj obce a mikroregiónu je v zmysle Zákona o podpore regionálneho rozvoja samospráva. Jej úloha je v zmysle zákona predovšetkým v oblasti strategického plánovania a vytvárania podmienok. Samotná realizácia rozvojových aktivít (okrem výnimiek) je však záujmom podnikateľských subjektov, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu a pracovné príležitosti. Tieto subjekty radi prispejú do prípravy rozvojových dokumentov a do aktivít vytvárajúce vhodné podmienky na rozvoj v prípade, že budú zohľadnené aj ich ekonomické záujmy. Na druhej strane Program rozvoja v ktorom nie sú zohľadnené aj záujmy podnikateľskej sféry je v praxi ťažko realizovateľný, lebo celá ťarcha jeho realizácie potom leží na samospráve, ktorá mená možnosti na vytváranie pridanej hodnoty a pracovných príležitostí. Aj z uvedeného praktického dôvodu sa vo vyspelých krajinách vytvárajú tzv. verejno-súkromné partnerstvá (privat-public partnership, označované tiež PPP), ktorých úlohou je koordinovaným postupom a koncentráciou zdrojov podporovať rozvoj obcí a regiónu. Z tohto procesu nie je možné vynechať ani neziskové organizácie, predovšetkým profesné záujmové združenia právnických osôb a občianske združenia zamerané na rozvoj obce a regiónu. b) Vypracovanie detailného Rozvojového plánu mikroregiónu Tento program obsahuje analýzu mikroregiónu, identifikáciu slabých a silných stránok , príležitostí a ohrození. Takisto obsahuje určenie prioritných oblastí rozvoja a návrh stratégie rozvoja pre mikroregión. Je to dobrý východiskový materiál pre prípravu Rozvojového plánu . Pre potreby programu LEADER je ešte potrebné pripraviť nasledovné podklady: • Zásobník projektov (Investičná mapa) • Zoznam investičných možností • Vypracovanie Rozvojového plánu mikroregiónu v súlade s plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja. • zásobník projektov je zoznam pripravovaných investičných (ale aj neinvestičných) projektov z jednotlivých obcí rozpracovaných do projektových zámerov v predpísanej forme. Tento zásobník tvorí základný podklad pre určenie podporovaných oblastí a požadovaných finančných prostriedkov v rámci programu LEADER. Poslúži tiež ako východiskový materiál pri príprave rozvojových dokumentov samosprávneho kraja. Zásobník projektov jednotlivých obcí je dobrý podklad pre strednodobé finančné plánovanie obce a pre zostavovanie rozpočtu obce na príslušný kalendárny rok. • zoznam investičných možností je zoznamom objektov a oblastí vhodných na podnikanie. V každej obci existujú nevyužívané alebo slabo využívané objekty buď vo vlastníctve obce alebo súkromných osôb, ktoré je možné predať alebo prenajať na podnikateľské účely. Umožňuje to vytvorenie nových pracovných príležitostí a pridanej hodnoty. Následne prostredníctvom miestnych a podielových daní sa vytvára príjem do obecného rozpočtu. RRA Moldava prostredníctvom Integrovanej siete RRA a ďalších partnerov má možnosť spracované objekty a lokality ponúknuť pre potenciálnych domácich a zahraničných investorov. • rozvojový plán mikroregiónu je základným dokumentom pre prípravu žiadosti o financovanie v rámci programu LEADER. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 94 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ZÁVER - TVORBA NÁMETOV PRE PROJEKTY Creative Business Ideas představuje koncepci „tvůrčích podnikatelských nápadů“, která vnáší revoluční změnu do pojetí využití podnikatelského prostoru, a stylu její spolupráce se zákazníky. Hlavní náplní je vyhledávání nových podnikatelských příležitostí a jejich transformace v inovace přinášející zisk. Dostává se jim i mocného inspiračního podnětu ke „skoku“ – k odvaze myslet „jinak“. Její význam pro podnikatelský úspěch výstižně vyjádřil William C. Taylor, zakladatel magazínu Fast Company: „Jedinou udržitelnou formou podnikatelského prvenství je myšlenkové prvenství – schopnost vytvářet větší množství vynikajících nápadů mnohem rychleji než konkurenti“. Nebojte se proto skočit... Vedoucí projektů obvykle rozvíjejí podnikatelskou strategii na základě dosavadních finančních výsledků a očekávané ziskovosti a potom tuhle strategii podpoří tvůrčími reklamními kampaněmi. V minulosti se ovšem již mnohokrát potvrdilo, že některé z nejúčinnějších programů vznikly jako výsledek spolupráce při přípravě podnikatelské strategie, jejímž ústředním prvkem je velký tvůrčí nápad – Creative Business Idea (CBI), jak se těmto převratným myšlenkám vedoucím ke „skokovým“ změnám říká. Logika dosahování přijatelných finančních výsledků a tvorba úspěšné podnikatelské strategie nemusí být v rozporu. Skutečným úkolem školy je pomáhat novým podnikům při aplikování tvůrčího myšlení na jejich klíčové podnikatelské strategie ještě před tím, než zahájí všechny aktivity související s budováním a prosazováním projektu. Klíčovým tématem je vytváření silných a perspektivních podnikatelských strategií, které jsou zároveň tvůrčí, neotřelé a vzrušující. Musíme se učit, jak navázat vztah s klienty a jak jim naslouchat a jak porozumět jedinečným a podstatným určujícím znakům jejich podniku a produktu. Školy mohou být nápomocni svým klientům při tvorbě mimořádných, převratných nápadů, které povedou k transformaci jejich podniků a nastal čas, aby podniky učinily tento skok, v němž se slučují podnikatelské činnosti s tvořivostí, a začaly tak naplno sklízet zasloužené plody ziskových inovací. Faktory, ktoré určujú úspech projektov LEADER: • inovácie • flexibilita • tvorivosť Inovácie sú špecifickým nástrojom manažérskeho rozhodovania, prostriedkom, pomocou ktorého využívajú zmeny ako príležitosti pre podnikanie alebo poskytovanie služieb. Inovácie spočívajú v cieľavedomom vyhľadávaní zmien a systematickej analýze príležitostí, ktoré tieto zmeny môžu vytvárať. Inovačné príležitosti rozdeľujeme podľa ich príčin nasledovne: • nečakané udalosti, • rozpory - medzi predpokladom a realitou. • inovácie vychádzajúce z potreby určitého procesu. • zmeny štruktúry oboru alebo trhovej štruktúry. • demografia. • zmeny pohľadu na svet. • nové znalosti. Flexibilitu môžeme skúmať ako reakciu manažérov firmy na neistotu, najmä z hľadiska zmeny dopytu ako aj nedokonalosti trhov. Ekonomickou analýzou flexibility sa zaoberalo viac ekonómov. Jedným z prvých bol Stigler (1939). Z flexibility vyplýva niekoľko výhod, ktoré sa týkajú: • škály možných výberov (počiatočná flexibilnejšia činnosť umožňuje väčší výber možných činností v priebehu nasledujúcich období), • očakávanému zisku (flexibilnejšia firma dosiahne viac ziskov, alebo menej strát pri presune do novej polohy). Tvorivosť je schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a zmysluplne ich používať neobyčajným „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 95 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com spôsobom, odchyľovať sa od naučených schém myslenia a vytvárať nové myšlienky. LITERATÚRA: [1] DUBOVEC, J. „The changes in Slovak business enviroment“ medzinárodná vedecká konferencia, „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“ European Polytechnical Institute Kunovice : ČR, 2005. [2] DUBOVEC, J. Mikroekonómia. Žilina : EDIS, ŽU Žilina, 2004. [3] SCHMETTERER, B. Skok do budoucnosti. Praha : Management Press, 2004. [4] MELICHAR, V.; DRAHOTSKÝ, I. Vliv kvality dopravní infrastruktury na rozvoj regionu. Referát na „Konferenci o dopravě v západní části Moravskoslezského kraje“. Opava : 29. 4. 2004. [5] www.rramoldava.sk [6] www.euractiv.sk/strukturalne-fondy ADRESA: Ing. Juraj Dubovec, PhD. Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] Mgr. Iveta Matušíková Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 96 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PEDAGOGICKÉ ASPEKTY HODNOCENÍ TESTOVACÍHO SYSTÉMU EPI Jindřich Petrucha Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Článek popisuje možnosti použití datových zdrojů, které jsou výstupem testovacího systému EPI. Jednotlivá data jsou očištěna a dále zpracována analyzačními nástroji tak, aby bylo možné vyhodnocovat výsledky testů z pedagogického hlediska. Graficky jsou znázorněné křivky rozložení výsledků z jednotlivých testů. Abstract: The paper deals about possibility of using data sources from EPI testing system. The data are clearing and proceeding by analyzing tools to make decision and results. The graph’s of distribution of result for every test’s are showing on the screen. Klíčová slova: Testování dat, hledání výsledků, analytické nástroje Keywords: Testing of data, finding of results, analytical tools 1. ÚVOD Testovací systém EPI dovoluje realizovat testy, které jsou spouštěny z webového rozhraní a jsou umístěny na serveru školy. Webové rozhraní je výhodné pro komunikaci s jednotlivými studenty, protože dovoluje zpracovávat testy v systému klient server a dovoluje zpracovávat testy více studenty současně. Testy jsou po ukončení zpracovány a výsledky uloženy do databáze, která slouží pro další vyhodnocení z různých hledisek. Pro sledování výsledků testů slouží webové rozhraní, které je navrženo podle struktury výsledků testů. Celý systém je provázaný přes webové rozhraní a dovoluje nejen vytvářet různé sestavy tak i vytváření banky testů a její údržbu. Tuto část má na starosti správce systému, který dohlíží nad správností zadávaných údajů do systému. 2. PEDAGOGICKÉ ASPEKTY 2.1 MOŽNOSTI SLEDOVÁNÍ VÝSLEDKŮ TESTŮ Důležitým krokem v celém systému je průběžné sledování výsledků okamžitě po jejich uskutečnění. Tím je možné sledovat postupný zájem jednotlivých studentů o jednotlivé předměty a připravenost jednotlivých studentů provádět testování v daných předmětech. Testovací systém EPI je připraven pro většinu předmětů ve všech ročnících a tak studenti všech ročníků se s tímto systémem seznámí. Velmi významné je to, že tento systém je také pro studenty individuálního studia a ti mohou provádět testy libovolnou sobotu nebo neděli, případně v týdnu. Časové hledisko je důležité, aby bylo možné sledovat připravenost. Další možností je sledování výsledků podle tříd, které provádějí stejné testy, ale jsou studenty jiného oboru. Pro jednotlivé pedagogické pracovníky je významné vyhodnocovat tyto testy tak aby byli schopni stanovit, jaké rozložení výsledků je pro určenou skupinu testů. Pro technické obory bývají problémem testy, které jsou zaměřeny na ekonomickou oblast mikroekonomie a makroekonomie, a pro studenty finančního a ekonomického oboru jsou problémem testy zaměřené na informatiku. 2.2 TVORBA TESTOVACÍCH OTÁZEK Celý systém je založen na co nejjednodušší tvorbě testovacích otázek, které by mohl připravit vyučující externě na svém počítači. Pro tuto formu je vhodné vypracovat jednotlivé otázky ve wordu a dále zpracovat programy, které zkontrolují správnost. Pro testovací formu byl zvolen textový výstupní formát otázek, který je založen na výběru jedné ze čtyř otázek. Otázka začíná tečkou a dovoluje napsat libovolně dlouhý text. Špatná odpověď je označena dvěma tečkami na začátku řádku a správná odpověď třemi tečkami na začátku řádku. Délka jednotlivých otázek není omezena a záleží jen na pisateli jak dlouhý text zvolí. Z pedagogického hlediska jsou důležité formulace otázek tak, aby student přesně pochopil význam otázky. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 97 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Příklad ukázky otázek: .zápis textu AHOJ do souboru s přiřazenou proměnnou f se provede příkazem ..writel('AHOJ',f); ..writeln(f,"AHOJ"); ...writeln(f,'AHOJ'); ..writeln(f,AHOJ); .Do elasticity nabídky nepatří výraz: ...minimálně elastická ..dokonale elastická ..jednotkově elastická ..neelastická; Obr. 1. Zobrazení kontroly testu s otázkami zda neobsahuje syntaktické chyby V každém systému se objevují chyby, které produkuje uživatel při tvorbě testu, proto jsou důležité nástroje, které tyto chyby naleznou a dovolí je odstranit. V testovacím systému je zabudována funkce pro kontrolu syntaktické správnosti zobrazující správné odpovědi. Tento aspekt vytváří zpětnou vazbu, která dovoluje pedagogickému pracovníku soustředit se na významné rysy testu stím, že určité chyby budou nalezeny v procesu zavádění testu do praxe. 2.3 DIAGNOSTICKÉ A SEMESTRÁLNÍ TESTY Důležitou částí testovacího procesu je rozdělení testů do dvou skupin, které se od sebe liší použitím. • Diagnostické testy – slouží pro sledování průběžné práce studenta, zda prostudoval určitou látku a byl schopen porozumět do té míry, že je schopen projít diagnostickým testem. V tomto testu se zobrazují správné odpovědi ve formě barevného označení a ve formě textu na formuláři testu. Tento test má z pedagogického hlediska význam autodiagnostiky, protože student se touto formou učí pracovat s testem a může tento test vícekrát opakovat s tím, že sleduje postupné zlepšování svých znalostí. Diagnostický test vybírá většinou 50 otázek z banky testů, kde jsou jednotlivé testy vloženy v textové podobě. Program běžící na serveru EPI vybírá náhodně jednotlivé otázky a vytváří z nich HTML soubor, který je zaslán studentovi. Po ukončení testu je zapsán výsledek do tabulky, kterou si může student kdykoliv zobrazit nebo vytisknout. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 98 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Obr. 2. Zobrazení přehledu možnosti spuštění testu pro určenou dobu a čas. Významným prvkem diagnostických testů je možnost nastavení spuštění testu pro určenou dobu a čas. Tím je ohraničen časový interval spuštění testu a studenti jsou nuceni si naplánovat, kdy budou test provádět. Tento test je možné provádět také z pracoviště doma nebo kdekoliv v prostorách školy. • Semestrální testy – tyto testy mají stejnou vizuální formu jako diagnostické testy, a proto studenti již nemají problém z jejich ovládáním. Semestrální testy se liší od diagnostických testů ve dvou směrech. V prvé řadě studenti nevidí správné odpovědi po zodpovězení otázky a dozví se hodnocení testu až po ukončení testu, kdy jsou odpovědi studenta porovnány se vzorem, který je uložen v bance testů. Jednotlivé výsledky jsou uloženy do databáze pro další zpracování. V druhé řadě, tyto testy je možné provádět pouze z certifikovaného pracoviště v prostorách školy. Obr. 3. Zobrazení diagnostického testu ve formě WWW stránky. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 99 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 3. GRAFICKÁ ANALÝZA TESTŮ Významnou částí testovacího systému je hodnocení rozložení výsledků testů, které ukazuje na náročnost testu a jeho sestavení z pedagogického hlediska. Smyslem hodnocení je rozdělení studentů do klasifikačních tříd, které jsou stanoveny hodnotícími tabulkami. Na EPI se používá tabulka hodnocení rozdělující studenty do pěti tříd A, B, C, D, E a F-neprospěl. Tento systém je respektován při vyhodnocování testů. 3.1 GRAFICKÁ ANALÝZA TESTŮ Samotná grafická analýza testů je zpracována přes WWW stránky tak aby každý pedagogický pracovník mohl sledovat vývoj svých testů v průběhu jejich nasazení ve zkouškovém období. Programové řešení spočívá ve výpočtu a sumarizaci jednotlivých prováděných testů a rozdělení do požadovaných skupin. Následně je zobrazena tabulka ve formě sloupcového grafu, kde jsou zobrazeny jednotlivé počítané skupiny tak aby vizuálně odpovídaly procentuálnímu hodnocení. Pro kontrolu je pod grafem zobrazena tabulka s výsledky jednotlivých studentů v sestupném pořadí jejich procentuálního hodnocení. To dává možnost hodnotit studenty s nejlepšími výsledky a s nejhoršími výsledky. Na obr č. 4 je vidět zobrazení, které je možné získat pro kterýkoliv test, který byl realizován v určeném období. Obrázek ukazuje, že tento test je z pedagogického hlediska postaven velmi dobře, protože rozložení výsledků představuje gausovu křivku ke které je vhodné se při klasifikaci přiblížit. Tato zpětná vazba je velmi dobrá také pro sestavovatele testu, který může ovlivnit další výsledky dodáním obtížnějších otázek do banky testů. Obr. 4. Grafické zobrazení výsledků pro analýzu testů. 4. ZÁVĚR Z příkladu, který byl postupně prezentován v předcházejících odstavcích je zřejmé, že pro kvalitní analýzu je velmi důležité mít připravena data, která jsou očištěna od různých výkyvů a dovolující provést na jejich základě rozhodovací proces. V testovacím systému EPI jsou jednotlivé výsledky testů uloženy do databáze, která splňuje požadavky pro analýzu dat a obsahují všechny potřebné údaje. Z pedagogického hlediska testovací systém EPI je postaven tak, aby dovoloval vytvářet zpětnou vazbu, která ovlivňuje pedagogický proces směrem k jeho zkvalitnění. Poskytuje dostatečné prostředky pro sledování výsledků dosažených testů a použít tento systém jakou součást kriterií hodnocení studenta v průběhu „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 100 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com pedagogického procesu. Velmi zajímavým prvkem by bylo podrobit data analýze s využitím prvků umělé inteligence jako jsou neuronové sítě pro předpověď výsledků v průběhu testování dat nebo například pro předkládání různých typů otázek v případě diagnostického testu. K tomuto systému se chce testovací systém EPI přiblížit, a proto buduje datovou základnu, která bude později využívána těmito nástroji zkvalitňující jak pedagogický tak i rozhodovací proces. POUŽITÁ LITERATURA: [1] KALHOUS, Z.; OBST, O. a kol. Školní didaktika. Praha : Portal, 2002. s. 448. ISBN 80-85931-79-6. [2] GAVORA, P. Úvod do pedagogického výzkumu. Brno : Paido, 2000. ISBN 80-85931-79-6. [3] LACKO, L. Datové sklady analýza OLAP a dolování dat s příklady v Microsoft SQL Serveru a Oracle. 1. vyd. Brno : Computer Press, 2003. s. 486. ISBN 80-7226-969-0. [4] PETRUCHA, J. Technologie analýzy dat – OLAP systémy v prostředí DBPROVE. ACTA UNIVERSITATIS AGRICULTURAE ET SILVICULTURAE MENDELIANAE BRUNENSIS, 2000, ročník XLVIII, číslo 2, s. 149-155. ISSN 1211-8516. ADRESA: Ing. Jindřich Petrucha, Ph.D. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel.: +420572549018 e-mail [email protected]. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 101 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 102 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com RACIONÁLNÍ ROZHODOVÁNÍ VEDOUCÍCH PRACOVNÍKŮ Robert Jurča1, Antonín Bureš2 1 Evropský polytechnický institut, s.r.o., Soukromá střední odborná škola, s.r.o. 2 Abstrakt: V jakémkoliv podniku je nutno klást důraz zejména na zkvalitnění systému řízení a zapojení pokud možno nejnovějších vědeckých poznatků do tohoto systému. Přitom mezi hlavní články vyskytující se v systému řízení je rozhodování, na jehož kvalitě je závislá úroveň a dobré fungování jakéhokoliv systému. Rozhodování patří mezi důležité a neoddělitelné součásti každého řídícího pracovníka. Rozhodováním se určuje budoucí vývoj. Abychom však byli schopni zdokonalovat rozhodování a tím i následně řízení, musíme postupně zkvalitňovat jeho jednotlivé základní složky, to je informace, metodiku rozhodování a také úroveň lidského faktoru. Zejména těmto složkám je dle našeho názoru třeba věnovat zvláštní péči. Klíčová slova: Rozhodování, složky rozhodování, rozhodovací postup, využití případových studií v rozhodování, rozhodování jako hlavní článek v systému řízení, zkvalitnění systému řízení, uzly informačního systému, informační systém Rozhodovací proces je možné v jednoduchosti definovat jako nenáhodný výběr možného řešení nastalého problému, v určitých podmínkách za předpokladu splnění dopředu stanoveného cíle. Mezi základní předpoklady správného rozhodování patří dobře fungující tok informací. Podle mnoha autorů patří rozhodování mezi nejdůležitější třídu událostí probíhajících v podniku. Základním principem rozhodování je racionálnost, tj. výběr realizovatelné alternativy chování vyhodnocené v rámci nějaké stanovené hodnotící soustavy, prostřednictvím které je možné důsledky chování po rozhodnutí ocenit. Jak jsme v úvodu naznačili, prvním předpokladem správného rozhodování je dobře fungující tok informací, jehož zevšeobecněný model je znázorněn na obr. 1. Obr. 1 - čtyři základní uzly informačního systému a spoje mezi těmito uzly Spoje mezi uzly IS, R, P a T vytvářejí informace, opatření, prvotní doklady a data. Vliv vnějšího okolí na tyto čtyři základní uzly informačního systému se projevuje jako vstup do systému a ovlivňuje uzly informačního systému. Výstupem jakéhokoliv systému je vždy provedení akce. Dalším důležitým předpokladem rozhodovacího procesu je zvolení vhodné metodiky. Struktura rozhodovacího procesu je tvořena tyto prvky: 1. informacemi o problému včetně stanovení cílů, které jsou ovlivněny vnějším okolím (vazba IS-R viz obr. 1) 2. kritéria a pravidla rozhodování, která podmiňují dokonalost rozhodovací metodiky 3. vlastní rozhodnutí formulované do příslušného opatření (vazba R-P viz. obr. 1) Vhodné metodiky rozhodovacího procesu jsou založeny na algoritmizaci, která následně dovoluje provádět programování rozhodovacích postupů. Je to pochopitelné, jelikož se jedná o rozhodnutí velmi složitá a bez použití výpočetní techniky nemyslitelná. Program vhodné metodiky rozhodování musí zajišťovat: 1. návrhy alternativ řešení 2. zhodnocení užitku jednotlivých alternativ 3. volbu nejvýhodnější alternativy „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 103 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com V současnosti se výběr vhodné alternativy často určuje na základě dřívější zkušenosti. Zkušení řídící pracovníci jsou přesvědčeni, že nejlepším způsobem výběru nejvýhodnější alternativy je zejména již zrealizované dřívější rozhodnutí i s poučením z dřívějších chyb. Čím větší zkušenosti řídící pracovník má a čím vyšší pozici zastává, tím bývá tento způsob výběru častější. Je samozřejmé, že zkušenosti jsou jistě dobrým ponaučením. Je však také pravdou, že mnoho řídících pracovníků obvykle nevyvozuje závěry z nesprávných dřívějších rozhodnutí. Proto nová rozhodnutí se neopírají o jejich dřívější možné omyly. Protože při rozhodování se jedná zejména o dynamické závislosti je vhodné používat modelu rozhodovacího stromu (viz. obr. 2). Graf rozhodovacího stromu se skládá z určité množiny uzlů, ve které je uzel (i) prvkem množiny grafu. Spojnice mezi dvěma uzly (i, j) nám znázorňují časově orientované úsečky, jejichž posloupnost vyjadřuje alternativy rozhodovacího procesu, jehož struktura je tedy v podstatě jimi modelována. Obr. 2 – model rozhodovacího stromu Při konstrukci modelu určujeme nejprve základní alternativy, které vyjadřují věcnou problematiku rozhodování. Je třeba podotknout, že rozhodování v manažerském rozhodování se týká zejména rozhodování o nedobře strukturovaných problémech. Proto při řešení takovýchto problémů se vyžaduje zejména tvořivý přístup, využívání rozsáhlých poznatků, zkušeností, intuice a uplatňují se tu zejména heuristické a empirické přístupy včetně týmové práce. Po určení základních alternativ, vytvoříme z těchto základních alternativ odvozené alternativy, které vyjadřují časovou strukturu problému charakterizovaného základní alternativou. Takto sestavený soubor alternativ vytvoří rozhodovací prostor řešení případu. K volbě alternativy, která nejlépe zajišťuje dosažení stanovených cílů, slouží kritéria rozhodování. Těmito kritérii je soubor faktorů, které mají dosahovat buď maximální, nebo minimální hodnoty, eventuelně v určitých případech nesmějí určitou hodnotu překročit. Pravidla metodiky rozhodování udávají způsob, jak budou informace sestaveny v rozhodující faktory a jak budou soubory faktorů posouzeny kritérii rozhodování pro výběr nejvýhodnější alternativy. Výběr alternativy (varianty) v procesu rozhodování lze znázornit obecným schématem na obr. 3. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 104 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Obr. 3 – výběr varianty (alternativy) v rozhodování [1] Třetí složkou v rozhodování je lidský činitel, který je složitým psychologickým a sociologickým hlediskem problému. Musí zvládnout první dvě již zmíněné složky rozhodování, aby byl efekt jeho činnosti, to je dobře fungující systém řízení, maximální. Jeho jednání je posloupností rozhodovacích procesů které by vždy měly směřovat k dosažení určitého cíle. Rozhodování je výběrem průběhu činnosti z několika možností a je jádrem plánování. Specifikum rozhodování manažera je v tom, že rozhoduje o chování jiných - podřízených pracovníků, nebo celých organizačních celků [8]. Není snadné osvojit si umění správného a včasného rozhodování. Rozhodovací problém je problém, který má několik možností řešení. A je buď dobře nebo obtížně strukturovatelný. OBECNÝ ROZBOR Téměř každý ekonomický problém, který vedoucí pracovník rozhoduje, obsahuje kromě faktorů ocenitelných v penězích i složky nehmotné, které se obtížně kvantifikují a srovnávají. I při nákupu zboží se setkáme s tímto problémem, kdy se rozhodujeme mezi různými druhy a to cenou a kvalitou. Někdy nedovedeme rozhodnout, zda přírůstek jakosti je úměrný cenovému rozdílu, nebo nikoliv. Bohužel při rozhodování ekonomických problémů se zpravidla setkáváme ne s jednou, ale s celou řadou nehmotných složek. Při rozhodování o investicích, strojovém vybavení provozu či způsobu výroby jsou tyto faktory mnohdy rozhodující. Teoreticky máme pro rozhodování celou řadu matematických modelů, ale bohužel nedovedeme všechny veličiny, které bychom pro výpočet potřebovali, hodnotově vyjádřit. V těchto případech se doporučuje ocenit všechny faktory, tzn. i takové, které můžeme hodnotově vyjádřit, určitým bodovým systémem. Bodování může být jednoduché a můžeme tak sečíst, kolik výhod přináší jedna varianta rozhodnutí a kolik další. Podrobnější popis problémů lze dostat oceněním jednotlivých faktorů podle jejich důležitosti. U problému, který máme rozhodnout musí být nejprve charakterizována výchozí situace, tzn. minulost. Úkolem je rozhodnout o daném postupu, jak se dostat do určité výsledné situace, tzn. budoucnosti. Rozhodováním musíme provést určitou transformaci faktorů daných informacemi o výchozí situaci, na faktory výsledné situace, které musí být adekvátní cílům případu. Při rozhodování má obvykle vedoucí pracovník přesnou představu o tom, co pro podnik znamená například úspora pracovních sil, prodloužení návratnosti finančních prostředků a tyto své představy porovnává aniž by je kvantitativně vyjadřoval. Právě číselným vyjádřením se některé informace mohou ztratit. Obtíže s matematickým popisem situace máme u mnoha modelů, určených pro rozhodování zejména ekonomických problémů. Například všechny zásobovače trápí nepřesné odhady spotřeby, přestože teorie zásob popisuje desítky modelů, které mají pomoci vypočítat budoucí vývoj, stanovit optimální pojistnou zásobu a jiné potřebné veličiny. Na následujícím příkladu si můžeme ukázat simulaci určitého obecného problému řízení organizační složky. Výchozí situaci této organizační jednotky agregujeme v rámci analýzy informací do rozhodujících faktorů. U těchto faktorů jsme schopni určit užitek. Výsledná situace „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 105 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com představuje cíle řešeného případu, které musí být následně formulovány a formalizovány jako rozhodující faktory výchozí situace viz. obr. 4. Transformace faktorů musí vycházet ze získaných informací. Získanými výchozími informacemi o situaci případu nám začíná transformace faktorů rozhodování. Další fází je nutnost stanovení určitého rozhodovacího prostoru a vypracování modelu. Tento prostor jsme zobrazili na obrázku 2, ve formě rozhodovacího stromu. Tento rozhodovací strom se v odborné literatuře doporučuje zpracovat v určitém stanoveném měřítku. V našem případě jsem si pro ukázku zvolili měřítko jednoho roku. Nic však nebrání toto měřítko rozdělit například na měsíce. Stanovením měřítka se lépe oddělí skupiny odvozených alternativ od základních. Graf nám také dobře vystihuje celou strukturu rozhodovacího procesu. Skoro konečným krokem se stává vlastní rozhodnutí, což znamená výběr alternativy (varianty). Říkáme „skoro konečným“, jelikož je nutné vlastní rozvedení zvolené alternativy rozhodnutí do konkrétní formy, které na obr. 4 představuje dokumentaci případu a jeho zhodnocení. Jakýkoliv postup řešení případů musí mít charakter určitého logického sledu, sestávajícího z konkrétních na sebe navazujících instrukcí. V našem případě, pokud vycházíme z obr. 4 se jedná o sběr informací, analýzu informací a rozhodnutí. Sběrem informací se snažíme porozumět případu o kterém máme rozhodnout, včetně formulace faktorů determinujících výchozí situace a cíle včetně charakteristik přechodů z jedné situace do druhé. Účelem analýzy informací je zpracování soustavy alternativ (variant) řešení a určení užitku každé alternativy (varianty). Musíme také stanovit kritéria a pravidla rozhodování. Jednoduše můžeme říci, že v tomto kroku se jedná o vypracování plánů možných řešení případu. Třetím krokem je vlastní rozhodnutí, které spočívá ve výběru alternativy (varianty), která nejlépe odpovídá stanoveným cílům a dosahuje největšího užitku. Na toto rozhodnutí pak navazuje rozvedení a dokumentace zvolené alternativy (varianty). Obr. 4 – obecná simulace určitého problému řízení organizační jednotky ZÁVĚR Závěrem se domníváme, že hlavním úkolem vedoucích pracovníků je mít především ty znalosti, které mu umožní efektivní řízení a dosahování stanovených cílů. Kromě vrozených vlastností a schopnosti práce s lidmi je nezbytnou podmínkou kvalitní přehled o dostupných metodách a postupech, které mu mohou jeho rozhodování ulehčit. Vyžaduje to ovšem neustálé vzdělávání v různých oborech a vytrvalou práci. Jednou z nejvýznamnějších aktivit vedoucích pracovníků je umět se správně rozhodnout. Kvalita a výsledky manažerského rozhodnutí totiž ovlivňují fungování a prosperitu jednotlivých společností a firem a právě nekvalitní rozhodování může být příčinou jejich neúspěchů. Daná rozhodnutí se mohou týkat jak výrobního programu, tak kapitálových investic, uvedení výrobku na trh a jeho marketingové strategie nebo organizace a uspořádání firmy. Pro efektivní fungování organizace není ovšem jen postačující pouhá analýza dat, důležitá je tu i schopnost rozpoznat spolehlivost informací, jejich odpovídající interpretace a jejich účelné seřazení tak, aby výsledkem bylo kvalifikované, kvalitní a dostatečně strukturované rozhodnutí. POUŽITÁ LITERATURA: [1] HITTMÁR, Š. Rozhodovanie v manažmente. In: sborník „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“. Kunovice : Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2007, str. 36. ISBN 80-7314107-8. [2] Kolektiv autorů Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. Kunovice : Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2005. ISBN 80-7314-052-7. [3] GROS, I. Kvantitativní metody v manažerském rozhodování. Praha : Grada, 2003, ISBN: 80-247-0421-8. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 106 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com [4] [5] [6] [7] [8] WISNIEWSKI, M. Metody manažerského rozhodování. Praha : Grada Publishing, 1996. ISBN 80-7169089-9. NOVOTNÁ, M.; FALTOVÁ LEITMANOVÁ, I.; KRUTINA, V. Manažerské rozhodování v podniku s použitím informačních technologií. Agrární perspektivy IV (Znalostní ekonomika). In: Sborník prací z mezinárodní vědecké konference, ČZU PEF Praha : 20.-21.9.2005, s.863-867. ISBN 80-213-1372-2, grant FRVŠ č. 3519. RYTÍŘ, V.; STŘÍŽ, P. Manažerské rozhodování v riziku a nejistotě. Zlín : Univerzita Tomáše Bati, 2005. ISBN 80-7318-309-9. PALMER, S.; WEAVER, M. Úloha informací v manažerském rozhodování. Praha : Grada Publishing, 2000. BLAŽEK, L. Úvod do teorie řízení podniku. Brno : Masarykova univerzita v Brně, 1999. ADRESA: Ing. Robert Jurča Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice tel.: 572 549 018 fax: 572 548 788 e-mail: [email protected] Bc. Antonín Bureš Soukromá střední odborná škola, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice tel.: 572 549 018 fax: 572 548 788 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 107 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 108 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com MIGRACE A ROZVOJ – ŠIRŠÍ EKONOMICKÉ SOUVISLOSTI Jiří Novosák, Robert Stojanov Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Česká republika se řadí svou současnou ekonomickou výkonnosti mezi nejvyspělejší země světa. Témata nastíněna v tomto krátkém přehledu souvislostí mezi migrací a rozvojem v obou směrech jsou proto pro Českou republiku mimořádně důležitá a aktuální. Mezinárodní migrace se stává stále častěji prvkem, který ovlivňuje Českou republiku jednak jako zemi původu a jednak jako cílovou destinaci. Diskuse týkající se odchodu mladých kvalifikovaných odborníků (brain drain), respektive lákání podobných odborníků do České republiky, integrace cizinců do společnosti včetně jejich uplatnění na trhu práce a vytváření komunit mezinárodních migrantů plní stránky knih i periodik, stejně jako obsah televizního vysílání a dalších elektronických médií. Takto se poznání souvislostí mezí migrací a rozvojem stává vysoce žádoucí. A právě diskuse vybraných vztahů mezi migrací a rozvojem s důrazem kladeným na ekonomické měřítko je hlavním cílem tohoto příspěvku. 1. ÚVOD Migrace a rozvoj patří mezi mimořádně aktuální společenská témata současného světa. Koncept rozvoje se řadí velmi vysoko v uvažování prakticky na všech geografických úrovních, což se odráží ve vysokém počtu teorií usilujících o vysvětlení komplikované povahy konceptu rozvoje. Přehled rozvojových teorií v tomto směru podává v českém prostředí např. DANĚK (2000). Podobně migrace představuje jeden z nejvýznamnějších dynamických znaků současné společnosti. Takto např. ZLOTNIK (1999) popisuje jak rostoucí počet mezinárodních migrantů, tak rovněž rostoucí počet vysílajících zemí a cílových destinací a United Nations Population Fund odhaduje počet světových migrantů na více než 175 miliónů (UNFPA 2004). Obě témata, migrace a rozvoj, jsou zpravidla zkoumány nezávisle, přičemž takto poskytují celou řadu důležitých témat výzkumu jako je integrace migrantů do společnosti nebo interní faktory lokálního rozvoje. Ve skutečnosti ovšem existují rovněž úzké vztahy mezi těmito tématy a to v obou směrech. A právě diskuse vybraných vztahů mezi migrací a rozvojem s důrazem kladeným na ekonomické měřítko je hlavním cílem tohoto příspěvku. Česká republika se řadí svou současnou ekonomickou výkonnosti mezi nejvyspělejší země světa. Témata nastíněna v tomto krátkém přehledu souvislostí mezi mezinárodní migrací a rozvojem v obou směrech jsou proto pro Českou republiku mimořádně důležitá a aktuální. Mezinárodní migrace se stává stále častěji prvkem, který ovlivňuje Českou republiku jednak jako zemi původu a jednak jako cílovou destinaci. Diskuse týkající se odchodu mladých kvalifikovaných odborníků (brain drain), respektive lákání podobných odborníků do České republiky, integrace cizinců do společnosti včetně jejich uplatnění na trhu práce a vytváření komunit mezinárodních migrantů plní stránky knih i periodik, stejně jako obsah televizního vysílání a dalších elektronických médií. Takto se poznání souvislostí mezí migrací a rozvojem stává vysoce žádoucí. 2. GLOBALIZACE A MIGRACE Ve srovnání s minulostí se příčiny současných trendů světové migrace výrazně proměnily a již nejsou charakterizovány pouze zvýšenou mírou stálého přesídlení do zahraničních regionů, ale také nesčetnými typy dočasných, cyklických migrací různé délky spojené s řadou důvodů (POKU, GRAHAM 2000). Zásadní změnu zaznamenala Evropa, která historicky byla dominantním migračním zdrojem pro některé regiony Asie, Afriky a Latinské Ameriky. Od konce 60. let minulého století se naopak (především západní) Evropa stává centrem masivního nárůstu imigrace z rozvojových zemí, především Afriky, Asie, Středního východu a zemí Karibiku. Podobné trendy zaznamenávají i ostatní hospodářsky rozvinuté oblasti a tím se jejich společnosti stávají multietnickými. Tím se tak fenomén mezinárodní migrace stává jedním ze základních strukturálních rysů téměř všech industrializovaných zemí (MASSEY et al. 1997). Globalizační procesy stimulují migraci a naopak. Rozvoj dopravy a dopravních sítí (především levné letecké dopravy) umožňuje rychlý masový přesun osob a rozvoj globálních komunikačních sítí (především elektronických médií a mobilních telefonů), umožňuje srovnání jednotlivých regionů v mnoha dimenzích (ekonomické, sociální, politické, kulturní) a zároveň i spatření „modernizačních lákadel“ a kulturních vzorců „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 109 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com bohatých společností (GRAHAM 2000). Naopak přísun levné pracovní síly umožňuje výrobu levného zboží, které tak může být exportováno na globální trh. Proč se lidé stěhují? Odpověď není jednoduchá, což se odráží v neexistenci jednotné, koherentní teorie mezinárodní migrace. Vytvořeny byly pouze fragmentované teorie a to často v izolaci jedna od druhé segmentovány interdisciplinárními hranicemi. V tomto směru MASSEY et al. (1997) poskytli přehled migračních teorií následovně. Neoklasická ekonomie se zaměřuje na rozdíly v úrovni mezd a podmínkách zaměstnanosti mezi zeměmi a současně na náklady migrace. Teorie vnímá migraci jako individuální rozhodnutí za účelem maximalizace zisku (blíže viz další kapitola). Nová ekonomie migrace naopak zohledňuje podmínky na různých trzích, ne pouze na trhu pracovním. Takto vidí rozhodnutí migrovat ne pouze jako rozhodnutí individuální, ale jako rozhodnutí většího počtu osob, typicky rodin, domácností a komunit, kde osoby jednají kolektivně s cílem nejen maximalizovat očekávaný zisk, ale rovněž minimalizovat riziko prostřednictvím práce na více trzích (MASSEY et al. 1997). Teorie duálního trhu práce a teorie světového systému obecně ignorují mikro-úroveň rozhodování, zaměřujíce se místo toho na síly operující na vyšším stupni agregace. Obě teorie vidí imigraci jako přirozený důsledek ekonomické globalizace a prostupování trhu napříč národními hranicemi. Zastánci teorie duálního trhu práce zdůrazňují význam chronické a nevyhnutelné poptávky po migrujících pracovnících v cílových destinacích jako zásadního pull faktoru migrace. Tvrdí, že příjmy nejen reflektují podmínky nabídky a poptávky, ale rovněž statusu, prestiže a sociální kvality občana v kontextu různých typů zaměstnání. Většina lidí pracuje nejen s cílem výdělku, ale rovněž s cílem zvýšit sociální status. Obecně lidé věří, že příjem by měl reflektovat sociální status a mají jasnou představu o korelaci mezi zaměstnaneckým statusem a odměnou. Akutní motivační problémy pak vznikají vespod pracovní hierarchie s ohledem na chybějící pobídky k zachování sociálního statusu a na omezený počet cest směrem nahoru. Problém je přitom strukturální, protože spodek hierarchie nemůže být odstraněn z pracovního trhu. A právě tento spodek hierarchie je často spojen s imigranty. Konečně, teorie světového systému tvrdí, že migrace je přirozený následek vytváření kapitalistického trhu v rozvojových zemích. Prostupování globální ekonomiky do periferních regionů je katalyzátorem pro mezinárodní pohyb a mezinárodní migrace osob následuje tok zboží a kapitálu ovšem v opačném směru (MASSEY et al. 1997). 3. ROZVOJ A MIGRACE – VYBRANÉ SOUVISLOSTI Rozvoj vždy ovlivňoval migraci. V neoklasické ekonomické teorii je migrace vysvětlována na bázi nedostatečného rozvoje a nedostatku ekonomických příležitostí v jednotlivých regionech, které stimulují osoby hledat své štěstí ve vyspělých zemích světa. Na základě této argumentace je ekonomický rozvoj v hlavních zemích původu, který přispívá k odstranění příčin migrace (JOLY 2000), nejvhodnější cesta, jak kontrolovat mezinárodní migraci (MASSEY 1988). Nicméně, toto je skutečností pouze z dlouhodobého hlediska. Krátkodobě se vynořuje fenomén známý jako migrační hrb, spojený s nárůstem intenzity migrace v důsledku prostupování kapitalistických socioekonomických vztahů do tradičních společností (viz tvrzení teorie světového systému), původně charakterizovaných následujícími znaky (MASSEY 1988): • dominance usedlého, venkovského zemědělství, • pracovně intenzivní produkce s cílem poskytnout obživu a práci všem, • zdůraznění sociálních vztahů včetně společného vlastnictví. Tato organizace společnosti poskytla minimum pobídek pro migraci. Teprve rozpad předindustriálních struktur vytvořil podmínky pro masovou migraci. Tento rozpad byl spojen s nahrazením práce kapitálem (nové technologie), s nahrazením společného vlastnictví konsolidací vlastnictví a s tvorbou a šířením tržních mechanismů. V tomto směru, tradiční společenské vztahy v rurálních oblastech byly oslabeny a urbánní oblasti jako centra akumulace kapitálu (mechanizace, dělba práce) s nabídkou pracovních příležitostí se staly magnetem pro lidi bez další perspektivy v tradičních rurálních komunitách. Takto byla spuštěna masivní rurální-urbánní migrace s dopady na rostoucí úroveň urbanizace. Poznamenejme rovněž, že rovněž psychologické faktory hrály významnou roli vzhledem k rostoucím očekáváním (NYBERG-SORENSEN et al. 2002). V případě spuštění migračních proudů je v řadě případů možné pozorovat samo-posilující se procesy, které zvyšují celkový objem mezinárodní migrace z jednotlivých zemí bez ohledu na charakteristiky ekonomického rozvoje. Tyto tendence jsou způsobeny několika faktory, přičemž MASSEY (1988) zdůrazňuje následující tři: • Trans-národní sítě založené na sociálních vztazích mezi migranty a jejich příbuznými a známými v zemích původu, což výrazně snižuje cenu a riziko migrace (např. informace o bydlení a práci v cílových destinacích, psychické náklady). Pokud jsou vytvořeny, umožňují nadnárodní sítě využití „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 110 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • • úspor z rozsahu migrace. Emigrace mladých mužů, jako nejčastěji migrující skupiny osob, významně mění charakteristiky zemědělské produkce v důsledku nižší intenzity výroby a klesajícím poptávce po pracovní síle. Nedostatek pracovních příležitostí pak nutí mnoho lidí opustit své tradiční rurální komunity. Dodatečný příjem zasílaný migranty svým známým a rodinám v zemích původu mění redistribuci bohatství v komunitě. Rostoucí sociální status domácností v důsledku migrace představuje silný motiv následovat tuto strategii pro mnoho ne-migrantů v komunitě. 4. MIGRACE A ROZVOJ – VYBRANÉ SOUVISLOSTI Vztahy migrace a rozvoje jsou tradičně spojeny s debatou točící se kolem „vytvoření se“ migranta, remitencí a návratu migranta (NYBERG-SORENSEN et al. 2002). Podle klasické ekonomické teorie, migrace může snížit ekonomický, sociální a environmentální tlak vznikající z přelidnění v zemích původu a tím přispět k rozvoji. Nicméně, selektivní charakter migrace (brain drain), s mladými a kvalifikovanými jako nejčastěji migrující skupinou, působí v opačném směru (JOLY 2000). Takto brain drain představuje vážnou hrozbu rozvojovým příležitostem v rozvojových zemích. Příchod migrantů pochopitelně ovlivňuje rovněž rozvoj cílových destinací s existencí výhod a nevýhod. Potenciál řešit stárnutí populace nebo zaplnit určité niky pracovního trhu jsou vnímány jako pozitivní aspekt mezinárodní migrace. Naopak otázky socio-kulturní integrace a dopady na nezaměstnanosti či výši mezd domácí populace patří mezi kontroverzní otázky mezinárodní migrace. Remitence zasílané migranty do své země původu jsou dalším nástrojem relevantním pro jejich rozvoj. Remitence mohou poskytnout zdroje nezbytné pro spuštění rozvoje prostřednictvím rostoucí agregátní poptávky nebo jejich využitím k podnikatelským či vzdělávacím aktivitám. Nicméně JOLY (2000) varuje před vznikem syndromu závislosti s odložením nezbytných strukturálních reforem a současně zdůrazňuje význam endogenního rozvoje jednotlivých zemí a regionů. Podobně otázkou zůstává, zda remitence způsobují zvýšení disparit ve společnosti. Konečně, za vážnou hrozbu je třeba považovat remitence směřované skupinám aktivně participujícím v občanských válkách či jiných konfliktech (NYBERG-SORENSEN et al. 2002). Návrat migrantů představuje přirozený konec migračního cyklu. Vzhledem k rozvoji je zásadní otázkou, kdo jsou migranti vracející se domů. Jeden z pohledů tvrdí, že staří a neúspěšní jsou nejčastější skupina osob, která se vrací do země původu. Opačný pohled zdůrazňuje význam schopností a kapitálu, které vracející se migranti přináší sebou, jako spouštěče rozvoje. Která z možností převáží závisí na hodnocení případ od případu. Jako dobré indikátory v tomto směru je možné označit dobu strávenou v nové destinaci a existencí příležitostí pro aplikaci nových schopností v zemích původu (NYBERG-SORENSEN et al. 2002). Kromě tři výše uvedených souvislostí migrace a rozvoje je potřeba zmínit rovněž trans-národní přístupy zdůrazňující sociální relace mezi zemí původu a cílovou destinací migrace (NYBERG-SORENSEN et al. 2002). S využitím trans-národního pohledu může migrace ovlivnit rozvoj v původní i cílové destinaci zejména prostřednictvím podnikatelských aktivit svázaných s migračními sítěmi (trans-národní podnikatelé) se stimulací pravidelné podnikatelské migrace. Produkce zaměřená na diaspory migrantů mohou být významným spouštěčem rozvoje v cílových zemích. Naopak firmy z rozvojových zemí mohou směřovat svou produkci právě do těchto diaspor a takto přispět k rozvoji zemí původu. JOLY (2000) spojuje tento trend se sociální exkluzí imigrantů a klesající role kulturní asimilace. 5. ZÁVĚR Krátký přehled vybraných relací mezi migrací a rozvojem jasně ukázal, že toto téma je mimořádně komplexní. Existuje řada konfliktních otázek, které musí být brány v úvahu při snahách integrovat migrační a rozvojovou politiku. Takto může být návrat migrantů vnímán jako positivní prvek rozvoje vzhledem k přílivu znalostí a kapitálu. Nicméně, tento krok je vždy spojen se zastavením remitencí. Podobně brain drain může být vnímán jako negativní prvek rozvoje vzhledem k odchodu mladých a kvalifikovaných osob. Nicméně remitence se opětovně vynořují jako faktor působící v opačném směru. Dále koncept migračního hrbu jasně ukazuje, že není možné očekávat okamžité snížení migrace v důsledku rozvoje tak, jak tvrdí klasické ekonomické teorie. Naopak je potřeba se připravit na krátkodobé zvýšení celkového objemu migrace. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 111 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com POUŽITÉ PRAMENY [1] DANĚK, P. Nerovnoměrný rozvoj světa: kolonialismus, neokolonialismus a diskurz rozvoje. In Stát, prostor, politika – vybrané otázky politické geografie. Praha : Univerzita Karlova v Praze, 2000, pp. 2858. [2] GRAHAM, D. T. The people paradox. Human movements and human security in a globalising world. In Migration, Globalisation and Human Security. London : Routledge, 2000, pp. 186-216. [3] JOLY, D. Some structural effects of migration on receiving and sending countries. International Migration, 2000, vol. 38, no. 5, pp. 25-38. [4] MASSEY, D. S. Economic development and international migration in comparative perspective. Population and Development Review, 1988, vol. 14, no. 3, pp. 383-413. [5] MASSEY, D. S. et al. Causes of migration. In The Ethnicity Reader. Nationalism, Multiculturalism and Migration. Malden: Blackwell, 1997, pp. 257-268. [6] NYBERG-SORENSEN, N.; VAN HEAR, N. V.; ENGEBERG-PEDERSEN, P. The Migrationdevelopment nexus: Evidence and policy options. State-of-the-art overview. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp. 3-43. [7] POKU, N.K.; GRAHAM, D. T. Population movements and human (in)security. In Migration, Globalisation and Human Security. London : Routledge, 2000, pp. 2-4. [8] YAO, S. Economic growth, income inequality and poverty in China under economic reforms. The Journal of Development Studies, 1999, vol. 35, no. 6, pp. 104-130. [9] UNFPA. State of World Population 2004. The Cairo Consensus at Ten: Population, Reproductive Health and the Global Effort to End Poverty. New York : United Nations Population Fund, 2004, 124 pp. [10] ZLOTNIK, H. Trends of international migration since 1965: What existing data reveal. International Migration, 1999, vol. 37, no. 1, pp. 21-61. ADRESA: Mgr. Jiří Novosák Institut pro výzkum migrace a rozvoje Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel.: +420 572 549 018 Fax: +420 572 548 788 E-mail: [email protected] Mgr. Robert Stojanov Institut pro výzkum migrace a rozvoje Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel.: +420 572 549 018 Fax: +420 572 548 788 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 112 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com DOTACE A ÚVĚR V PODNIKÁNÍ Zdenka Hudcová Univerzita Palackého v Olomouci Abstrakt: Příspěvek si klade za cíl provést analýzu institutů dotace a úvěr. Důraz je kladen na právní úpravu, podstatu obou pojmů i jejich daňové zařazení. Teoretické vymezení dotace je aplikováno na konkrétní program, který v roce 2007 vypisuje Jihomoravský kraj, a to s ohledem na téma konference. O úvěru je pojednáno stručně a obecně bez použití konkrétního příkladu. Ačkoliv tyto dva instituty nelze porovnávat a hodnotit je, lze konstatovat, že dotace nevylučuje úvěr a naopak. Zatímco předloženou dotaci lze poskytnout pouze začínajícím podnikatelům – fyzickým osobám, o úvěr může požádat kterýkoliv podnikatel, splňuje-li poskytovatelem vypsané požadavky. U daňového zařazení nelze zapomenout na fakt, že dotace je předmětem daně z příjmů fyzických osob, který je ovšem od daně osvobozen, zatímco úvěr není předmětem daně z příjmů fyzických osob vůbec. Klíčová slova: finanční podpora,dotace, úvěr, podnikání V souvislosti s dnešní neutěšenou situací na poli zaměstnanosti, zejména v problémových oblastech České republiky, kterou bezesporu příhraniční oblast Jihomoravského kraje je, a tématem pořádané konference, předkládám tuto stručnou analýzu některých z možných způsobů „pomoci“ a rozvoje podnikání ve zmíněné oblasti. Není účelem tohoto příspěvku popisovat způsob podávání žádostí projektu níže uvedeného, ale spíše přiblížit jejich podstatu. Chtěla bych podotknout, že nejen podnikatelské záměry, ale také činnost neziskových organizací či školských institucí mohou, podle mého názoru, zvednout úroveň a tím rozšířit možnost přílivu financí do regionu. U subjektů jmenovaných jako druhý a třetí považuji za primární spolupráci, ať již v rámci republiky či mimo ni. Může jít o rozvoj vědy, výzkumu či pedagogickou spolupráci, jež vyústí v konkrétní výstup – např. v podobě publikace, konference. Pro podnikatelské záměry jsou vedle „know how“ nejpotřebnější finance. Tento všeobecně známý fakt může být a často bývá v počátcích odrazujícím faktorem a v průběhu podnikání problémem. Kromě půjček či úvěrů lze v současné době požádat o finanční podporu český stát, popř. Evropskou Unii (prostřednictvím jejích orgánů). Jaká je podstata dotací a úvěrů? Jaké jsou jejich výhody či nevýhody? Pro rok 2007 bylo vypsáno množství podpor, ze kterých jsem si dovolila vybrat jednu, která se vztahuje přímo na oblast Jihomoravského kraje a na oblast podnikání. Jde o dotační program Jihomoravského kraje pro začínající podnikatele (dále jen Dotační program)1. Dotační program vypisuje samotný Jihomoravský kraj v rámci Programu rozvoje Jihomoravského kraje. Cílem dotačního programu je rozvíjet podnikatelské prostředí na území Jihomoravského kraje, podpořit drobné podnikatele v regionu v počáteční fázi podnikání pomocí dotace a tím napomoci rozvoji podnikání v území, kde je vysoká míra nezaměstnanosti. Jedním z jeho konkrétních cílů je zvýšení zaměstnanosti a zkvalitnění nabídky pracovních míst. Lze předpokládat, že v rámci započaté podnikatelské činnosti, ačkoliv ji zpočátku může vykonávat pouze jedna fyzická osoba, najde uplatnění větší počet osob s různým zaměřením. Domnívám se, že právě tento faktor je zamýšleným účelem vypisovaného Dotačního programu. Maximální výše dotace na jeden projekt činí 50.000,- Kč do 50 pct. celkových uznatelných nákladů. Minimální výše dotace činí 20.000,- Kč. Minimální podíl příjemce dotace z vlastních prostředků je 50 pct. celkových 1 http://www.businessinfo.cz/cz/podpory-a-dotace/?tema=10 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 113 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com uznatelných nákladů projektu. Přitom kriteriem je lokalizace podnikatele, tedy místo podnikání fyzické osoby – podnikatele. Obecné, popř. zvláštní podmínky, které musí fyzická osoba splňovat, aby mohla být podnikatelem, stanoví živnostenský zákon2. Jak jsem však uvedla výše, podstatou tohoto příspěvku nemá být popis možných způsobů podpory podnikání či regionu. Důležitým shledávám fakt, že formou finanční pomoci je dotace. Tento pojem je v českém právním řádu definován zákonem o rozpočtových pravidlech3. Za dotaci se tedy považují finanční prostředky státního rozpočtu, státních finančních aktiv nebo Národního fondu poskytnuté právnickým nebo fyzickým osobám na stanovený účel. Co se Dotačního programu týče, ten je zařazen do výdajů rozpočtu kraje podle ustanovení § 10 odst. 1 písm. i) zákona o rozpočtových pravidlech územních rozpočtů. Dotaci je však nutno odlišovat od jiných zákonem o rozpočtových pravidlech upravených institutů, kterými jsou „návratná finanční výpomoc“ a „jiné peněžní prostředky státu“. Jak ze zákona o rozpočtových pravidlech vyplývá, za návratnou finanční výpomoc se považují prostředky státního rozpočtu, státních finančních aktiv nebo Národního fondu poskytnuté, nestanoví-li zvláštní zákon jinak, bezúročně právnickým nebo fyzickým osobám na stanovený účel, které je povinen jejich příjemce vrátit do státního rozpočtu, státních finančních aktiv nebo Národního fondu, a za jiné peněžní prostředky státu peněžní prostředky státních finančních aktiv, příspěvkových organizací, státních fondů a fondů organizačních složek státu. Dotace se od návratné finanční výpomoci liší tím, že je nenávratná a pro úroky zde tím pádem není místo. Režim hospodaření s dotací je ovšem přísný a je třeba dodržovat daná pravidla, jinak nastoupí vůči dotčenému subjektu sankce (viz níže). Jak jsem již výše uvedla, s dotací je spojen určitý, poněkud přísný režim. V případě, že tento režim, resp. vypořádání dotace nebude dodrženo, nepřijde dotčená osoba pouze o prostředky z dotace, ale bude mít povinnost zaplatit sankci za nedodržení či porušení stanovených pravidel. Dovolím si tvrdit, že jde především o dodržení stanoveného účelu. V případě Dotačního programu nespatřuji v naplnění vymezeného účelu větší problém. Pojmy podnikání a podnikatel (o které jde v rámci Dotačního programu především) jsou vymezeny obchodním zákoníkem4). Za podnikání se považuje soustavná činnost prováděná samostatně podnikatelem vlastním jménem a na vlastní odpovědnost za účelem dosažení zisku. A podnikatelem se rozumí podle obchodního zákoníku následující kategorie osob: a) osoba zapsaná v obchodním rejstříku, b) osoba, která podniká na základě živnostenského oprávnění, c) osoba, která podniká na základě jiného než živnostenského oprávnění podle zvláštních předpisů, d) osoba, která provozuje zemědělskou výrobu a je zapsána do evidence podle zvláštního předpisu. Co se hodnoty poskytované dotace z Dotačního programu týče (viz výše), nelze si nevšimnout, že žadatel musí disponovat poměrnou částí finančních prostředků, jinak by mu dotace nemohla být poskytnuta. Pokud tedy žadatel nedisponuje požadovanou sumou financí, nezbude, než si půjčit jinde – jako možnost se nabízí forma úvěru (viz dále). Nicméně, v ideálním případě, kdy budoucí podnikatel splňuje požadavky kladené Dotačním programem a dotace mu je přiznána, je nutné si uvědomit následující fakta… Dotace poskytnutá fyzické osobě je předmětem daně z příjmů fyzických osob podle zákona o daních z příjmů5. Jde však o speciální příjem, který byl zákonodárci shledán jako vhodný pro zařazení do režimu osvobození od daně z příjmů fyzických osob. Proto jsou tedy dotace ze státního rozpočtu, z rozpočtů obcí, krajů, státních fondů, Národního fondu, atd., podle ustanovení § 4 odst. 1 písm. t) zákona o daních z příjmů, od daně osvobozeny. Dotace z dotačního programu poskytovaná z rozpočtu Jihomoravského kraje splňuje podmínku pro osvobození od daně z příjmů. Výše uvedený fakt znamená, že při zpracovávání daňového přiznání musí mít poplatník na paměti, že dotaci je Zákon č. 455/1991 Sb., o živnostenském podnikání, ve znění pozdějších předpisů, resp. ustanovené § 6 a § 7 Zákon č. 218/2000 Sb., o o rozpočtových pravidlech a o změně některých souvisejících zákonů (rozpočtová pravidla), ve znění pozdějších předpisů. 4 Zákon č. 513/1991 Sb., obchodní zákoník, ve znění pozdějších předpisů. 5 Zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů, ve znění pozdějších předpisů. 2 3 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 114 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com nutno zahrnout do základu daně s tím, že ji zařadí mezi příjmy osvobozené od daně z příjmu. Zjednodušeně lze říci, že dotace se poplatníkovi do daně z příjmů promítne; v konečném efektu z ní však poplatník daň nezaplatí, neboť dotace je od daně z příjmů fyzických osob osvobozena. Kromě toho, že dotaci je nutno zaúčtovat, požaduje zákon o účetnictví6 dodržování a zachovávání všech zásad a pravidel pro vedení účetnictví. V případě, že by tomu tak nebylo, vystavuje se subjekt postihu podle zákona o účetnictví. Vede-li totiž účetnictví nesprávné, bude mu uložena pokuta do výše 3 % hodnoty aktiv celkem. Vedle tohoto postihu ovšem může nastoupit také sankce vztažená pouze k nakládání s poskytnutou dotací. Při hospodaření s jakýmikoliv finančními prostředky ze státního rozpočtu, rozpočtů obcí, krajů atp. je nutné provést tzv. finanční vypořádání. Tento pojem upravuje zákon o rozpočtových pravidlech a rozumí se jím přehled o čerpání a použití prostředků a vrácení nepoužitých prostředků. Finanční vypořádání probíhá mimo účetnictví, resp. z účetnictví se vyjmou pouze položky výdajů (nákladů) vztahující se k dané dotaci. Na tomto místě bych chtěla podotknout, že výdaje jsou uznatelné pouze, pokud opravdu souvisejí s příjmem a pokud splňují podmínky vypsané v Dotačním projektu. Subjekt je povinen toto sledovat a sám nese odpovědnost za splnění daných podmínek. V případě, že tuto svou povinnost neunese, nastupuje sankce. Sankční režim se řídí rovněž zákonem o rozpočtových pravidlech a zákonem o rozpočtových pravidlech územních rozpočtů, které používají termín neoprávněné použití peněžních prostředků státního rozpočtu, jiných peněžních prostředků státu, prostředků poskytnutých ze státního rozpočtu, státních finančních aktiv, státního fondu, Národního fondu a rozpočtu krajů či obcí (dále jen neoprávněné použité peněžních prostředků). Jde o výdej uvedených peněžních prostředků, jehož provedením byla porušena povinnost stanovená právním předpisem, rozhodnutím, případně dohodou o poskytnutí těchto prostředků, nebo porušení podmínek, za kterých byly příslušné peněžní prostředky poskytnuty; dále se jím rozumí i to, nelze-li prokázat, jak byly tyto peněžní prostředky použity. Je-li naplněna, dalo by se říci, skutková podstata zmíněného neoprávněného použití peněžních prostředků, je nutno poskytnuté peněžní prostředky vrátit všechny, popř. v lepším případě jejich poměrnou část. Nestane-li se tak, hovoří zákon o rozpočtových pravidlech územních rozpočtů o porušení rozpočtové kázně v územních rozpočtech. Jde o každé neoprávněné použití nebo zadržení peněžních prostředků patřících či svěřených územnímu samosprávnému celku. Územní samosprávný celek uloží osobě, která se tohoto porušení kázně dopustila, odvod do svého rozpočtu ve výši částky neoprávněně použitých nebo zadržených prostředků svého rozpočtu spolu s povinností zaplatit penále ve výši 1 promile denně z neoprávněně použitých nebo zadržených prostředků, nejvýše však do výše této částky. Povinná osoba musí uložený odvod spolu s penále odvést do rozpočtu územního samosprávného celku ve stanovené lhůtě. Právě toto ustanovení se vztahuje na dotace poskytnuté z Dotačního programu. Pojem „územní samosprávný celek“ je pojem velmi obecný, proto je nutno se podívat do zákona o správě daní a poplatků5. Ten vymezuje svou působnost tak, že upravuje správu daní, poplatků, odvodů, záloh na tyto příjmy a odvodů za porušení rozpočtové kázně, které jsou příjmem a) státního rozpočtu, státních finančních aktiv nebo rezervních fondů organizačních složek státu, b) rozpočtů územních samosprávných celků, nebo c) státních fondů nebo Národního fondu. Vymezená působnost zákona o správě daní a poplatků je důležitá z hlediska kontrolních orgánů. Stanoví totiž, že podle tohoto zákona postupují územní finanční orgány a další správní i jiné státní orgány České republiky, jakož i orgány obcí v České republice věcně příslušné podle zvláštních zákonů ke správě daní, daňové subjekty, jakož i třetí osoby stanovené v tomto zákoně. Podle zákona o územních finančních orgánech6 soustavu územních finančních orgánů tvoří finanční úřady a finanční ředitelství. Konkrétně lze tedy předpokládat kontrolu ze strany finančních úřadů, které mají k poplatníkům – podnikatelům-fyzickým osobám – nejblíže. Nenastane-li však katastrofický scénář (viz výše), lze konstatovat, že dotace začínajícím podnikatelům mohou být impulzem pro zahájení podnikatelské činnosti, nebo v případě, že je osoba již rozhodnutá podnikat „třešničkou na dortu“. Vzhledem k tomu, že se jedná o nevratné (za splnění daných podmínek) peněžní Viz poznámka č. 5 Zákon č. 337/1992 Sb., o správě daní a poplatků, ve znění pozdějších předpisů. 6 Zákon č. 531/1990 Sb., o územních finančních orgánech, ve znění pozdějších předpisů – ustanovení § 2 6 5 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 115 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com prostředky, nabízí se otázka: „Proč nevyužít této možnosti?“ Problém ovšem spatřuji v tom, že ne každý rok ten který kraj či obec vypisuje podobný Dotační program, jak pro rok 2007 učinil Jihomoravský kraj. Rozhodnutí, zda začít podnikat, proto musí být rychlé, což ve většině případů není nic jednoduchého. V každém případě se naskýtá jiná možnost získat finance, není-li na obzoru výhodný dotační program. A tou je úvěr. Ten se ovšem od dotace podstatně liší, ať jde o právní úpravu, podstatu či daňový režim. Co se právní úpravy týče, úvěr je zakotven v obchodním zákoníku, resp. v Díle V., ustanovení § 497 an. – Smlouva o úvěru. Ačkoliv obchodní zákoník vymezuje právní úpravu, konkrétní podmínky úvěrů, výši úroků, lhůty splácení apod. pak stanovují jednotlivé subjekty. Proto bych doporučila, aby si zájemci prostudovali jak zákonná ustanovení, tak úvěrové podmínky u vybraných subjektů, a teprve poté se rozhodli pro konkrétní produkt. Úvěr je založen na smlouvě o úvěru, kterou se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Na první pohled je tedy jasné, že na rozdíl od dotace jde u úvěru o předem nedefinovanou částku (ta se stanoví až u konkrétního subjektu), která musí být v předem stanovené lhůtě vrácena věřiteli a navýšena o stanovené úroky. Kromě úroku může poskytovatel, jehož podnikatelskou činností poskytování úvěrů je, požadovat i úplatu za poskytnutí úvěru. Je tedy nutno předem počítat s nutnou investicí, než budou prostředky z úvěrové smlouvy vůbec vyplaceny. U dotace je nutné, aby osoba disponovala poměrnou částkou vlastních peněžních prostředků, aby měla na dotaci nárok. Výši úplaty i úroků si stanoví poskytovatel úvěru sám. Jak z textu vyplývá, úvěr může poskytnout soukromý i státní subjekt, fyzická i právnická osoba, a to jak v rámci své podnikatelské činnosti, tak pouze výjimečně (několikrát) nebo jedenkrát. Zřejmě nejvyhledávanější jsou tzv. bankovní úvěry, kdy na straně věřitele stojí banka, u které poskytování úvěrů představuje její základní činnost podle zákona o bankách7. Úvěrem se zde rozumí v jakékoliv formě dočasně poskytnuté peněžní prostředky. Jde především o to, že rozhodne-li se podnikatel pro úvěr, musí si uvědomit, že v konečném efektu zaplatí podstatně více, než si od subjektu půjčí. Ačkoliv se to nemusí jevit jako výhodné, mám zato, že za rychlý přísun peněžních prostředků, které může podnikatel (splňuje-li podmínky např. banky) získat jak na začátku své podnikatelské činnosti, tak v průběhu jejího provozování, a to v případě, že se mu daří lépe či hůře, v určité situaci každý podnikatel rád zaplatí. Za důležité považuji zmínit daňový režim. Na místě je totiž položit si otázku: Promítnou se peněžní prostředky z přijatého úvěru do základu daně z příjmů fyzických osob? Jak se promítnou a zda vůbec… Musím konstatovat, že v případě úvěru je situace jednodušší, než je tomu u dotace. Dotace totiž předmětem daně je, ale je od daně z příjmů fyzických osob osvobozená (viz výše). Úvěr podle ustanovení § 3 odst. 4 písm. b) zákona o daních z příjmů není předmětem daně z příjmů fyzických osob vůbec. To znamená, že úvěr se nepromítne do základu daně a není nutné jej uvádět v daňovém přiznání. Závěrem si dovolím shrnout, že podnikání v současné době není vůbec jednoduché. Nicméně jako takové může být jednou z možných variant pokusu o snížení nezaměstnanosti v regionu. Vzhledem k tématu konference pořádané Evropským polytechnickým institutem, s.r.o., jsem si na vyhlášeném Dotačním programu Jihomoravským krajem dovolila zanalyzovat problematiku dotace, jakožto možné finanční podpory pro začínající podnikatele. Vzhledem k faktu, že dotace takového charakteru nejsou vypisovány na každý rok, resp. každoročně pro stejný region, předkládám také další variantu možného financování, a tím je úvěr. Úvěr nemusí být použit pouze v začátcích podnikatelské činnosti, ale také v průběhu podnikání, a to jak za situace, kdy se podnikateli vede dobře, tak v situaci, kdy potřebuje vyřešit finanční problém. Kromě toho, že se dotace od úvěru liší právní úpravou i svou podstatou, odlišné je i jejich daňové zařazení. Zatímco dotace je předmětem daně z příjmů fyzických osob, ale zákonodárce ji zahrnul do institutu osvobození, úvěr není předmětem daně z příjmů fyzických osob vůbec. Zákon č. 21/1992 Sb., o bankách, ve znění pozdějších předpisů – Ustanovení § 1 říká, že bankami se pro účely tohoto zákona rozumějí právnické osoby se sídlem v České republice, založené jako akciová společnost, které - a) přijímají vklady od veřejnosti, a - b) poskytují úvěry, a které k výkonu činností podle písmen a) a b) mají bankovní licenci. 7 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 116 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Zhodnotit, která finanční podpora je výhodnější, nelze. Jak už sama podstata analyzovaných institutů napovídá, nelze je porovnávat. Zatímco na fakt, zda dotace pro daný region bude vypsána, se spolehnout nedá, úvěrů je v současné době na trhu mnoho – zejména, hovořím-li o bankovních úvěrech pro podnikatele. Dotace se – při splnění stanovených podmínek – nevrací. Úvěr poskytuje věřitel tak, aby mu byly peněžní prostředky vráceny v určité době, a to, pokud jde o jeho podnikatelskou činnost, včetně úroků. Obě finanční podpory se nevylučují. Zatímco dotaci z Dotačního programu je možné poskytnout pouze začínajícímu podnikateli – fyzické osobě, o úvěr může podnikatel žádat kdykoliv při výkonu podnikatelské činnosti. ADRESA: JUDr. Zdenka Hudcová, Ph.D. Právnická fakulta Univerzita Palackého v Olomouci tř. 17. listopadu 8 771 00 Olomouc tel.: +420585637504 fax.: +420585637613 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 117 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 118 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VEŘEJNÉ FINANCE A VNĚJŠÍ VLIVY - DOPAD NA PODNIKATELSKÉ PROSTŘEDÍ Pavel Matoušek1, Juraj Dubovec2 1 2 Univerzita Palackého v Olomouci, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: V článku jsou analyzovány vnější vlivy v oblasti veřejných financí státu a veřejné správy působící rušivými vlivy na optimalizaci rozpočtových procesů, v kontextu historie a současnosti. Klíčová slova: veřejné rozpočty, veřejná správa, rozpočtový proces, politická strana, Evropská unie, regionální politika. Evropský model vše zajišťujícího, štědrého sociálního státu, tak populární v Evropské unii v posledních desetiletích, se postupem času ukazuje, jako příliš finančně náročný. Ukazuje se, že i státy s vysoce rozvinutou ekonomikou, jako je Německo a Francie, nejsou schopny dlouhodobě zajistit systém státních financí s takovou výnosností, aby tento typ sociálního státu byl ufinancovatelný bez vzniku státního dluhu. V současné době oba tyto státy trpí dlouhodobou ekonomickou stagnací, což se projevuje nejenom vnitřními problémy těchto států, ale promítá se tato skutečnost i do vývoje celé Evropské unie, jejíž současný vývoj taktéž můžeme označit po všech stránkách za stagnující, setrvačný, bez známek výrazné akcelerace. Ve zcela obdobné situaci se nachází i financování České republiky. Ekonomický vývoj sice má dlouhodobé růstové indexy, ale současně se stát dlouhodobě potýká s vysokou úrovní zadluženosti. Zaklínadlo minulých vlád – sociální solidarita, sociální dávky, sociální přístup a pohled přestávají fungovat. Boj se státními dluhy typu vyrážení klínu klínem státních půjček se začíná nerentabilně prodražovat. Spletitá síť státních sociálních dávek, příspěvků vyžaduje stále víc a víc státního úřadování, více státních úředníků, provoz státu se stává dražším a dražším. Financování státu, veřejné správy, vyžaduje stále více a více financí. Kam až spirálový vývoj se stoupající tendencí finanční náročnosti u financování státu povede? Jak zvrátit tento nežádoucí trend? Máme-li problém a máme-li ho řešit, je třeba v duchu vědecké logiky pomocí vědeckých metod postupné analýzy, dopracovat se k jádru problému a od něj odvíjet jednak vyhledání příčin, jednak možná řešení. Z hlediska hospodaření a financování státu, z hlediska organizace státu, organizace veřejné správy a jejího financování jde o řízený organizovaný systém, který není postaven na své vlastní ziskové hospodářské činnosti. Jde o systém, který má svou činností vytvářet optimální podmínky pro ziskovou činnost soukromohospodářských subjektů a jejich rozvoj. Má vytvářet prostředí se stanovenými pravidly chování, podnikání, individuální a kolektivní svobody. Prostředí bezpečné pro podnikatelskou činnost, výrobu, obchod, chráněné obranou proti vnějšímu ohrožení. Prostředí se zabezpečeným systémem sociálních a zdravotních služeb pro obyvatelstvo, ať v produktivním věku, tak i pro skupiny v předproduktivním či postproduktivním věku. Prostředí umožňující získání vzdělání a odborných kvalifikací potřebných pro zapojení do produktivního prostředí. Prostředí, ve kterém v případě sporů řešení nachází soudcovská pravomoc a v případě nezbytnosti dle soudních rozhodnutí u jedinců porušujících dohodnutá pravidla stát vytváří i prostředí donucující, případně i trestající. Všechny tyto činnosti zabezpečované veřejnou správou slouží nikoliv samoúčelně státu, ale, jak již bylo řečeno, vytváří optimální prostředí pro činnost soukromohospodářských subjektů, pro ekonomiku státu, pro její růst, ziskovost, maximální tvorbu národního produktu. Za toto zabezpečení jako reciprocitu požaduje stát od soukromohospodářských subjektů ve stanovené dohodnuté výši prostředky na provoz státního systému. Stát má cestou veřejné správy k dispozici všechny údaje nezbytné ke stanovení jak příjmové, tak i výdajové stránky státního rozpočtu včetně rozpočtů samosprávných celků a obcí. Statistická data i prognostické údaje umožňují vysokou přesnost výpočtů při sestavení rozpočtů s potřebným časovým předstihem i časovým výhledem . Podle ekonomických údajů lze stanovit potřebnou hranici daňové únosnosti, výtěžnost a provést nezbytné korekce připravovaných rozpočtů, stanovit rozpočtové rezervy. Počítačová technika umožňuje vysokou rychlost výpočtů s obrovským rozsahem logických kontrolních vazeb umožňujících vnitřní vzájemnou provázanost dat v sestavovaném rozpočtu. Proč tedy vzniká v rozpočtech vnitřní napětí mezi rozpočtovými „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 119 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com kapitolami, schodkové hospodaření, nežádoucí rostoucí zadluženost, když objektivně dané podmínky k těmto nežádoucím jevům podmínky nevytvářejí. V současné době můžeme analyzovat tři skupiny nejsilnějších vnějších vlivů, které na veřejné finance působí rušivě a vnáší komplikace do rozpočtového procesu tvorby veřejných financí: • vliv politických stran • vliv ekonomických subjektů a uskupení • vliv Evropské unie VLIV POLITICKÝCH STRAN Kromě podmínek objektivně daných potřebami veřejné správy v rámci zajištění její činnosti a jejího kvalitativního rozvoje v souladu s jejími úkoly (nikoliv rozvoje ve formě jen kvantitativního nárůstu úředníků veřejné správy) ovlivňují tvorby veřejných rozpočtů i vlivy politické, vlivy politických stran. Tyto vlivy lze považovat za velmi nebezpečné, protože poslanci se podílejí na přímém rozhodování o záležitostech celého státu a stranická deformace jejich nejlepšího vědomí a svědomí, podle kterého se mají ve své poslanecké činnosti rozhodovat se pak může přímo odrazit v nikoliv rozumově uváženém, ale stranicky ukázněném rozhodování ve věcech dopadajících nikoliv jen na příslušnou stranu, ale dopadající na celý národ. Vlivy jednotlivých parlamentních politických stran, jejichž poslanci se na schvalování, případně pozměňování, veřejných rozpočtů podílejí ať již na úrovni parlamentu, krajů či obcí nejsou nijak zastírané a utajované. Právě vnitřní zájmy těchto parlamentních politických stran prosazované prvořadě za účelem prospěchu politické strany vnáší nekoncepční prvky do jinak logicky, matematicky, statisticky i prognosticky podloženého a propracovaného procesu veřejných financí. Tato skutečnost není nijak nová a objevná. Je s podivem, jak dlouho je tento neblahý vliv známý a přesto v podstatě nedošlo k jeho zmírnění, již vůbec ne k odstranění. Dokumentuji tuto skutečnost historického povědomí o nežádoucím vlivu politických stran na fungování státu, na veřejné finance v textu citováním z díla Dr. Karla Engliše „Malá finanční věda“, napsaného v roce 1929, kde Dr. Karel Engliš tuto situaci velmi jednoznačně a otevřeně popsal a již v té době tento vliv považoval za problém. Tvorba veřejných rozpočtů je zásadně ovlivňována vzájemnou propojeností, souvztažností a souladem rozpočtové strany příjmové a strany výdajové. Pro zamýšlené výdaje je třeba zajištění potřebných příjmů, podle zajištěných příjmů lze stanovit rozsah výdajů. V posledních letech v řízení státu převládá tendence schodkového hospodaření, hospodaření se soustavným narůstajícím státním dluhem. Dochází k nežádoucímu jevu, že za výchozí se při tvorbě rozpočtu považuje nadřazenost rozpočtových výdajů nad rozpočtovými příjmy. Tento jev se projevuje zejména při tvorbě státního rozpočtu, jako rozpočtu nejvyššího, který se vymyká běžným kontrolním systémům, které jinak fungují na úrovni krajů a obcí, takže tento nežádoucí jev se v rozpočtech krajů a obcí neobjevuje a rozpočty jsou sestavovány převážně jako vyrovnané. K výdajům Dr. Karel Engliš (Oddíl druhý – Část zvláštní, kapitola B – Hospodářství státní, bod I - Státní správa jako hospodářství, písm. c – hospodářství výdajové, odraz 1 – rozsah výdajů, str. 75-81) se vyjadřuje takto: „Rozsah výdajů státní správy závisí především na poměru státu k národnímu hospodářství. V komunistickém státě pohltily by veřejné svazky celé hospodářství národní, kdežto v individualistickém právním řádu mají veřejné svazky pouze úkol doplňovací, totiž zabezpečiti určitý stupeň národního a lidského ideálu, který iniciativou soukromou není zabezpečen. Uskutečňují částečný solidarismus.“ Každá z politických stran má vytvořen určitý stranický ideál podoby společnosti, který zpracovává do podoby programu strany, do podoby volebních programů strany a v okamžiku, kdy se dostane k moci a stane se vládní stranou se snaží prosadit tento stranický ideál, jako ideál celého státu, ideál, který má uskutečňovat a tudíž, kterému má sloužit i veřejná správa. Přičemž s přihlédnutím k počtu členů jednotlivých politických stran je tento stranický ideál menšinovým. Je tedy zřejmé, že sám tento ideál k vítězství ve volbách nestačí. Právě toto volební vítězství je podmínkou pro prosazování stranického ideálu na celostátní úrovni. Stranický ideál je přikrášlován populistickými přídavky zajišťujícími přízeň nerozhodných voličů, nestraníků, z cílem zajistit volební výsledek cca 30% voličských hlasů potřebný k vítězství ve volbách. Velmi časté a populární ve volebních programech politických stran je právě navyšování solidarismu. Štědrost sociálního systému sice pomáhá politickým stranám vyhrávat volby, ale formou povinných zákonem stanovených mandatorních výdajů trvale zatěžuje rozpočet bez „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 120 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com možnosti operativní regulace a přeneseně neprospívá i národnímu hospodářství, neboť nepodporuje uživatele sociálního systému k pracovní aktivitě. Navíc každé rozšíření solidárního systému s sebou přináší zkomplikování řízení v rámci tohoto systému a nese s sebou další nehospodárný nárůst úřednického aparátu veřejné správy. „Činnost výdělečná nenáleží do působnosti státních úkolů. …Vedoucí myšlenkou veřejné působnosti není výdělečnost, nýbrž zajištění veřejného zájmu a veřejného blaha. Je známo, že hospodářství státní trpí všude tím, že nedbá v takové míře úspornosti a hospodárnosti, jak tomu je v podniku soukromém.To je především odtud, že výnos peněžní není vedoucím hlediskem jeho. …Druhý kořen nedostatečné ekonomie v hospodářství veřejném je nedostatek osobního zájmu u těch, kdož ho spravují.“ Rozhazovačnost a nehospodárnost je synonymem státního hospodářství. Státní kontrolní systém je těžkopádný. Nedostatky v rámci velmi rozšířené kolektivní odpovědnosti jsou nepostižitelné, osobní odpovědnost minimální. Výchova úředníků veřejné správy není systémová, jednotná a jejich výchova k hospodárnosti v podstatě neexistuje. Určitá automatika v rámci kariérního postupu úředníka odvíjející se od odsloužených let působí nivelizačně, nepodporuje iniciativu pracovníků veřejné správy, nehodnotí výkonnost, zásluhovost, nemotivuje nikoho k hospodárnému výkonu služby, nečiní ho za to odpovědným. “Ve státě, kde obstarávají vládu exponenti politických stran, pak jednak se nedostává správě odbornosti, jednak se mění představa o veřejném blahu v představu o blahu příslušníků té které politické strany. Princip politické demokracie nesvědčí hospodářství. …Ti, kdož spravují ústřední úřady a státní podniky, jsou zodpovědni svým voličům a musí se vykazovat činností, která by prospěla těmto voličům (politické straně) nikoliv státu, správě, podniku, protože by jinak nebyli voleni. …A tak náleží ku podstatě státní správy určitá neekonomie, plynoucí z faktu, že jest spravována politicky, což znamená v důsledku: neodborně a se zřetelem ke stranickým zájmům.“ (Psáno v roce 1929!!!) Politické vlivy na fungování státu, na veřejnou správu, na vytváření státního rozpočtu a tím na financování státu, financování veřejné správy s dopadem do místních rozpočtů, někdy s dopadem až na určité regionální a místní subjekty je nade vší pochybnost. Jako příklad lze uvést tzv. parlamentní „porcování medvěda“ – nesystémové rozdělování části rozpočtových prostředků dle individuálních návrhů jednotlivých poslanců parlamentu ve prospěch jejich místních voličů zcela mimo záměry státu a způsobem dohody mezi poslanci, zcela mimo politickou příslušnost, na základě principu tento rok podpořím já tebe, příští rok pomůžeš ty mě. Toto nesystémové jednání je úplatkem vládních politických stran svým stranickým poslancům, aby si mohli prosadit své napůl soukromé, napůl zájmy svého volebního okrsku, za stranickou kázeň a loajalitu při poslanecké činnosti ve sněmovně po dobu poslaneckého mandátu. Politické vlivy existují, ale za důsledky ve veřejné správě vyplývající z akceptace těchto politických vlivů zůstává na úrovni poslanců pouze politická odpovědnost, etická odpovědnost a v žádném případě odpovědnost skutečná, osobní, trestně-právní. I odpovědnost poslance voličům je spíše formálního rázu než skutečná. Nemůže být totiž realizovaná neprodleně po pochybení, po chybném rozhodnutí, po vzniku škody, neboť poslanecký mandát je neodvolatelný, takže po zvolení nemůže být poslanec voliči odvolán. Odpovědnostní efekt se tak může dostavit až v následujících volbách ve formě nezvolení chybujícího poslance. Čtyřleté volební období je natolik dlouhé, že mnohé excesy poslanců v plynoucím čase zmizí tak, že odpovědnost v době následujících voleb již není realizována, neboť není aktuální. VLIV EKONOMICKÝCH SUBJEKTŮ A USKUPENÍ Dalším vlivem působícím na fungování státu, veřejné finance, výkon veřejné správy je vliv ekonomických subjektů a uskupení, někdy též označovaný jako ekonomický lobbing. Mnohé ekonomické subjekty zájmově ovlivňují rozhodování parlamentu, státu, veřejné správy ve prospěch svých plánů, svých rozvojových záměrů. V této oblasti velmi nahrává tomuto lobbingu veřejně známá skutečnost, že do dozorčích rad, správních rad a dalších funkcí ve vedení významných firem jsou dosazováni politici, vysoce postavení zástupci státu, takže dochází velmi často k zájmovému prorůstání firem, politiky a státu. Prostředky přesvědčování užívané v této oblasti se velmi často blíží až na pomyslnou hranu dělící zákonnost a nezákonnost. Pozornosti, odměny, úplatky, večírky, dovolené, společenské akce pouze pro zvané, které se u stranického vlivu výrazně nevyskytují, v této oblasti jsou velmi časté. Jsou však účinně užívány i přesvědčovací nátlakové prostředky ne individuálního, ale celospolečenského rozsahu. Stávkové pohotovosti, stávky, publikování informací o připravovaném nezbytném omezení provozu, zrušení provozu a s tím spojeným propouštěním pracovníků v důsledku připravovaného státního opatření, krácení dotací, omezení výdajové skladby státního rozpočtu pro určitou oblast, nebo jiného připravovaného rozhodnutí státu, jsou velmi účinným prostředkem vedoucím ke změně názorů politiků i představitelů státu a státních úředníků, totéž se děje i na úrovni krajů a obcí. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 121 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VLIV EVROPSKÉ UNIE Dalším vlivem působícím na fungování státu, financování veřejné správy, který by bylo možno označit za vliv politický, je vliv Evropské unie jako celku působící na členské státy. Evropská unie se z ekonomického uskupení stává stále více politickou institucí. Její vývoj po mohutném rozšíření počtu členských států v roce 2004 měl spíše extenzivní charakter. Jednalo se o zvětšení co do počtu a rozlohy, nikoliv však co do zvýšení funkčnosti a řízení systému Evropské unie. Evropská unie se svou velikostí a rozsahem, dle mého názoru, dostala na hranice možností rentabilně řiditelného systému. Operativní manažerské řízení je v podstatě nemožné díky dohadovacímu systému mezi členskými zeměmi zavedenému v Evropské unii. Dostatečné rychlosti řízení je zatím dosahováno díky masivnímu použití výpočetní techniky a informačních technologií. Jinak se však jedná o tradiční řízení prováděné administrativním systémem vydávání obrovského množství předpisů EU, ve všech jazycích evropského Společenství. Předpisy EU zasahují do všech oblastí činností nejen členských států EU, ale i soukromohospodářských, podnikatelských subjektů vyvíjejících svou činnost v těchto členských státech EU. Mnohé z těchto předpisů EU mají přímou komunitární platnost na celém území EU, některé musí být transponovány nebo implementovány prostřednictvím národních předpisů jednotlivých členských zemí, některé představují jen doporučení pro zaměření budoucích národních předpisů v rámci harmonizace právních řádů členských států v rámci celé Evropské unie. Tímto rozvětveným systémem předpisů Evropská unie svými nařízeními, pokyny, směrnicemi vyžaduje v jednotlivých členských státech odezvu ve veřejné správě členských států EU na tyto předpisy, zejména vyžaduje dohled a kontrolu nad dodržováním těchto předpisů, což lze označit jako jeden z výsledných efektů vlivu EU na veřejnou správu členských států. Evropská unie vývojem inklinuje ke stále stoupajícímu přerozdělování většího a většího objemu financí v rámci EU a mezi členskými zeměmi EU dle potřeb EU. Na rozdíl od tradičních zemí EU má Česká republika ze sebou vývojovou etapu totalitního socialismu, kdy byly přerozdělovány všechny finance na úrovni státu dle potřeb státu a o úspěšnosti tohoto systému se dá s úspěchem pochybovat. Evropská unie by se měla poučit i z historie svých nových členských států. Evropská unie vyvolala komplikovaným systémem součinnostního styku s Evropskou unií vytváření specializovaných pracovišť veřejné správy se zaměřením na součinnost s EU, vyžaduje nové specializované úředníky, vyžaduje nárůst veřejné správy. Komplikovaný mechanismus podávání, schvalování projektů realizovaných s přímou spoluúčastí Evropské unie, nebo v režimu spolufinancování z evropskounijních fondů nestačí vykrýt jen specializované útvary veřejné správy, ale této situace využívají i některé soukromé poradenské firmy specializující se na tuto problematiku a jejich konzultačních a poradenských služeb využívá i sama veřejná správa. Jako politický vliv Evropské unie do veřejné správy a jejího financování, lze jako příklad uvést regionální politiku, problematiku rozvoje regionů. Region, územní oblast společného specifického zájmu se vymyká běžnému správnímu uspořádání správy v České republice. Příhraniční region sdružující obce několika států, krajů vyžaduje zvláštní řešení organizace a řízení, zřizování speciálních rad a komisí pro společné projekty. Rozdílnost v účetních systémech jednotlivých členských států vyžaduje zavedení samostatného společného účetního pořádku a systému pro společné finance z fondů regionálního rozvoje EU a jejich zúčtování. Takže EU nejen ovlivňuje svými předpisy veřejnou správu a zasahuje do její organizační struktury, ale přes spolufinancování společných projektů členských států a EU má nepřímý vliv i na financování veřejné správy. Dochází dokonce i k převrácenému efektu, kdy obce v příhraničních oblastech, nemohou-li se dovolat potřebného zájmu státu, vytváří regionální činnost v této zájmové oblasti a protože se z toho stane mezistátní, regionální záležitost je jí věnována pozornost na úrovni EU a následně se dostává i do pozornosti státu, který jí původně nevěnoval vůbec pozornost. SHRNUTÍ Všechny uvedené vlivy v podstatě představují nesystémové zásahy do procesu tvorby zajištění financování státu, veřejné správy, do rozpočtového procesu, který se díky jim stává nepřehledným a lze říci, že v důsledku neřízených přehnaných politických vlivů došlo k zavedení schodkových rozpočtů a k opakovanému vzniku státního dluhu. Použil bych opakovaně citace Dr. Karla Engliše z jeho díla „Malá finanční věda“: „…Princip politické demokracie nesvědčí hospodářství. …“. Jenže co dělat, když lidstvo, přes všechny vady a nedostatky „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 122 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com demokratického systému, nic lepšího v celém průběhu dějinného vývoje nevymyslelo. Je nutno demokratické principy ctít, ale stálo by za úvahu zvážit určitá právní ošetření k zajištění rozhodovací samostatnosti státu, aby se stát nestal pod politickými vlivy, soukromoekonomickými firemními vlivy, nesvéprávným subjektem o kterém rozhodují politické strany či Evropská unie. Především by měla ze strany státu být ctěna zásada – cituji z díla: „Spisy Dra. Albína Bráfa – nástin přednášek univerzitních – finanční věda“ z roku 1915 „aby soukromohospodářský život nebyl příliš obmezován zakročováním a kontrolami výroby i spotřeby apod.“. Doplnil bych ještě citátem z díla Dr. Karla Engliše: „… v individualistickém právním řádu mají veřejné svazky pouze úkol doplňovací, totiž zabezpečiti určitý stupeň národního a lidského ideálu, který iniciativou soukromou není zabezpečen. Uskutečňují částečný solidarismus.“ Závěr by měl z těchto myšlenek být v tom, že stát by neměl být všudepřítomným organizátorem, kontrolorem, dohlížitelem, všestranným zabezpečovatelem. Stát by měl prioritně vytvářet podmínky, aby každý člen státu dobrovolně se mohl svobodně a bezpečně postarat sám o sebe, zabezpečit sebe i své blízké i ostatní lidi potřebné. Tento svébytný postoj u svých občanů by měl stát oceňovat a zvýhodňovat. Teprve až když z nějakých důvodů selže soukromý vzájemný svépomocný systém měl by stát mít připravenu záchytnou sociální síť podpůrných opatření, ale jen s omezenou solidaritou. Stát by neměl svou štědrostí sociálního systému odrazovat občany od práce. Tato zásada by měla být realizována i v celé Evropské unii. Princip politické demokracie, zejména zájmů politických stran, by měl být v přímém řízení státu, veřejné správy omezen. Měl by být zdůrazněn, okamžikem vstupu občana do zákonodárné sféry, vládní funkce, mravní imperativ prospěchu celého státu, celé společnosti a ne jen politické strany. Mohlo by se tak stát v poslaneckém a senátorském slibu dle článku 23, Ústavy České republiky, kde na závěr „…že svůj mandát budu vykonávat v zájmu všeho lidu a podle svého nejlepšího vědomí a svědomí.“ by se doplnila slova – „bez ohledu na zájmy a cíle politických stran.“. Ku prospěchu věci – kvalitního výkonu poslance, i zvýšení demokratického principu, by mohla být i odvolatelnost poslance z jeho mandátu voliči, v případech kdy poslanec neplní své povinnosti. Stálo by i za úvahu obrátit sled rozhodování celostátních záležitostí na úrovni vlády a parlamentu. Současný systém, kdy odborné sekce, komise odborníků připraví návrh zákona, rozhodnutí vlády, opatření státu, které jsou předloženy parlamentu ale nikoliv ke schválení, nýbrž k projednání, kde na neodborné politické úrovni se vytvoří pozměňovací návrhy, do kterých odborníci již nemohou zasáhnout protože jsou již parlamentem schváleny. Výsledkem je rozhodnutí, u kterého se ještě před publikací rozhodnutí již projednává novela tohoto rozhodnutí. Nestálo by za úvahu přejít u tvorby rozhodnutí na úrovni parlamentu k systému, že návrh připraví odborníci, pak se k němu vyjádří politici včetně podání pozměňovacích návrhů, konečné zpracování včetně zapracování či nepoužití pozměňovacích návrhů se svěří opět odborníkům. Konečné znění návrhu zákona, opatření, rozhodnutí se vrátí do parlamentu ale s tím, že již nelze na návrhu nic měnit a parlament rozhodne jen o jeho přijetí nebo nepřijetí. Tento způsob byl za první republiky používán a výrazně přispíval ke kvalitě právních předpisů. ZÁVĚR Při pročítání starých vědeckých děl a spisů, univerzitních prací společenských věd, při řešení současných právních problémů, se opakovaně objevuje skutečnost, že není žádných převratných novinek na jevišti společenského vývoje. Vše už někdy ve společnosti bylo, vše se již ve společnosti stalo, mění se pouze kulisy, ve kterých se děj odehrává a mění se obleky herců účastníků, mění se barvy reflektorů osvětlujících jeviště, právě tak, jak se mění barvy politických stran. Chceme-li řešit současné problémy a problémy v budoucnosti, je dobré znát řešení problémů v minulosti. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] BAKEŠ, M. a kol. Finanční právo. Praha : C. H. Beck, 2006. [2] BRÁF, A. Spisy Dra. Albína Bráfa – Nástin přednášek universitních – Finanční věda. Praha : Vydavatel Bursík a Kohout, 1915. [3] ČAKRT, K. Základní pojmy obecného finančního práva – Kritická studie. Praha : Nakladatelství Orbis, 1934. [4] ENGLIŠ, K. Malá finanční věda. Praha : Nakladatelství Fr. Borový, 1946. [5] MARKOVÁ, H.; BOHÁČ, R. Rozpočtové právo. Praha : C. H. Beck, 2007. [6] TÝČ, V. a kol. Právo Evropské unie. Ostrava : Jiří Motloch-Sagit, 2004. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 123 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ADRESA: JUDr. Pavel Matoušek Právnická fakulta Katedra finančního práva, národního hospodářství a ekonomie Univerzita Palackého v Olomouci Tř. 17. listopadu 8 771 11 Olomouc tel: 585 637 702 e-mail: [email protected] Ing. Juraj Dubovec, PhD. Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 124 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VÝZNAM MANAŽÉRSKEJ ETIKY V PODNIKÁNÍ Martina Minárová Univerzita Mateja Beľa Banská Bystrica Abstrakt: Morálne otázky boli a sú v obchodných vzťahoch zastúpené denne. Čo je to podnikateľská či manažérska etika? Ide o súbor princípov, ktoré regulujú chovanie podnikov a rozhodovanie manažérov. Významnú rolu tu zohrávajú individuálne hodnotové systémy. Pritom však rozhodnutia manažérov sa dotýkajú práve všetkých stakeholderov, teda tích, ktorí sú v nejakom vzťahu k organizácii. Všetci očakávajú, že organizácia či ktorýkoľvek podnik sa bude správať racionálne a eticky – teda čestne. Kľúčové slová: etika, etické aspekty, manažér, manažérska etika, komunikácia. Jedným z hlavných subjektov podnikov či organizácií je manažér. Manažér je zamestnanec organizácie, ktorý v mene jej vlastníkov vykonáva kontrolu nad činnosťou organizácie. Manažér sa vo svojej činnosti stretáva s úlohami ako riadiť prácu a organizáciu, ako riadiť ľudí, a ako riadiť produkciu či operáciu. Pri vykonávaní týchto úloh sa od manažéra požaduje veľké množstvo odborných, komunikačných a iných zručností, schopností. V súčasnosti sa však kladie veľký dôraz na etiku a sociálny charakter rozhodnutí manažéra. Etika v práci manažéra zohráva dôležitú úlohu a zvyšuje hodnotu nielen podniku, ale aj samotného manažéra. Existujú rôzne názory na to, že manažérska činnosť by mala byť vykonávaná v súlade s etickými princípmi: Vysoká morálka a etické princípy vystupujú ako neoddeliteľná súčasť profesionálnej činnosti manažéra. Minimálne predpoklady manažéra 21. storočia: vysokoškolské vzdelanie, interdisciplinárny a celosvetový rozhľad, predvídať budúce trendy, iniciovať zmeny, stále inovovať, rýchle rozhodovať, vedieť riadiť v turbulentnom prostredí, motivovať zamestnancov a nadchnúť ich pre náročné úlohy, mať autoritu založenú na znalostiach a výsledkoch, byť príkladom, byť priebojný, ale dodržiavať zákony a etické princípy, ovládať minimálne dva svetové jazyky, chápať možnosti využitia informačnej technológie a byť psychický a fyzicky odolný voči stresu. Ak sa však manažér rozhodne, že vo svojej práci bude dodržiavať etické postoje, musí sa najprv zoznámiť a vnútorne stotožniť s obsahom pojmu etika a uvedomiť si, prečo sa v súčasnej dobe uplatňovanie etiky v manažérskej praxi stalo nevyhnutnosťou. Morálka predstavuje súhrn noriem, požiadaviek, pravidiel. Morálka je spôsob normatívnej regulácie správania sa človeka k sebe samému, k spoločnosti, ku skupine, ale aj k okolitému prírodnému svetu. Pojem etika označuje vednú disciplínu, ktorá sa zaoberá skúmaním morálky ako spoločenského fenoménu. Dominantným cieľom etiky je nájsť taký základný princíp, ktorý by ľuďom umožnil jednoznačne a navždy presne odlíšiť dobro od zla, morálne od nemorálneho, správne od nesprávneho. Inými slovami, predpisuje ľuďom, ako by sa mali správať. Pod pojmom podnikateľská etika rozumieme aplikovanú integrovanú normatívnu etiku, ktorá sa zaoberá skúmaním interakcie medzi etikou a ekonomikou. Podnikateľská etika sa zaoberá analýzou morálnych noriem a princípov vo všetkých sférach hospodárskeho systému, skúmaním etických predpokladov pre funkčné podmienky moderného trhového hospodárstva. Podnikateľskú etiku nechápeme len ako etiku podnikateľov, t. j. ako špeciálnu etiku pre činnosť podnikania, ale ako spojenie etiky a ekonomiky na všetkých úrovniach ekonomiky. Z uvedeného vyplýva, že existujú tri roviny podnikateľskej etiky a to mikroúroveň, mezoúroveň a makroúroveň. Manažérska etika sa vyprofilovala z podnikateľskej etiky a chápeme ju ako jeden z typov profesijnej etiky. To znamená, že na činnosť manažéra sa pozeráme nielen ako na povolanie, ale ako na profesiu. V odbornej literatúre sa však nie vždy jednoznačne prijíma názor, že povolanie manažér sa zaraďuje pod pojem profesia. Existujú mnohé úvahy o tom, či povolanie manažér je profesiou alebo nie. Čo však nemožno poprieť je, že povolanie manažér sa transformuje na inštitúciu profesie a tak sa profesionalizácia manažérskeho povolania stáva skutočnosťou a preto aj my budeme manažérsku etiku vnímať ako profesijnú etiku. Vychádzajúc z jednotlivých rovín podnikateľskej etiky chápeme pôsobenie manažérskej etiky ako profesijnej etiky na mezoúrovni a na mikroúrovni. PODSTATA MANAŽÉRSKEJ ETIKY Manažérska etika sa dnes považuje za skutočne významný faktor rozvoja podniku a treba ju chápať v kontexte manažmentu ako komplexného riadiaceho a rozhodovacieho procesu v podniku. Na otázku „čo je manažérska etika“, uvádzam výroky niektorých autorov: Za manažérsku etiku považujeme také úsilie zamestnancov, ktoré „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 125 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com premieta zásady etiky do všetkých fáz rozhodovania a do riadenia práce. Manažérska etika je predovšetkým etika riadenia, ktorej úroveň ovplyvňuje nielen kvalitu rozhodovania, ale aj kvalitu rozvoja medziľudských vzťahov. Manažérska etika je etika riadenia, ktorej centrálnym problémom je vzťah medzi predstavenými a podriadenými, t. j. medzi riadiacimi pracovníkmi a ostatnými pracovníkmi firmy alebo podniku. Uvedení autori sa v podstate zhodujú na tom, že „riadiť treba eticky, t. j. s ohľadom na všetky zúčastnené strany“, a to možno považovať za hlavnú podstatu, myšlienku manažérskej etiky. Za základné etické východiská manažérskej etiky sa považujú: konsenzové uznanie vzťahov v podniku, humanizmus a zodpovednosť. Konsenzové uznanie vzťahov v podniku znamená akceptovanie myšlienky, že všetky väzby a vzťahy v hierarchizovanej štruktúre riadenia sú založené na zmluvnom základe, ktorý má záväzný charakter pre všetky zúčastnené strany. Inými slovami, právomoci, pôsobenie a disponovanie mocou nie je osobnou záležitosťou jednotlivého manažéra, ale záležitosťou zmluvy ako konsenzu. Humanizmus v manažérskej etike vyjadruje nedotknuteľný status každého človeka ako subjektu. Inými slovami, manažéri by si mali byť vo svojej práci vedomí, že v podnikoch pracujú ľudia, nie funkcie alebo roly. Na pracovníka sa treba pozerať ako na osobu, ktorá má osobité postavenie v podmienkach výrobných činiteľov a nie ako na prostriedok na dosahovanie cieľov. Ak podnik takto pristupuje k svojim zamestnancom, hovoríme o etickom riadení podniku a to je základom pre uplatnenie manažérskej etiky. Viac humanizmu v riadená znamená predovšetkým: 1. pristupovať ku každému zamestnancovi ako k bytosti hodnej úcty, 2. dodržiavať základné ľudské práva na pracovisku, 3. nezneužívať ľudí ako nástroj na dosiahnutia svojich cieľov, 4. nestotožňovať ľudí s rolami, ktoré im prislúchajú, ale vidieť za nimi osobnosti s konkrétnymi ľudskými potrebami, túžbami, hodnotami, problémami. Zodpovednosť v práci manažéra patrí k hlavným kategóriám modernej manažérskej etiky. Odráža morálnu povinnosť manažéra uvažovať o dôsledkoch svojho konania, a to nielen z aspektu profesijného, odborného, z hľadiska vplyvu na vlastnú kariéru, ale aj z hľadiska morálneho, so zreteľom na všetky zainteresované strany, ktorých sa jeho konanie dotklo. Princíp zodpovednosti ako kľúčový etický princíp manažérskej etiky je determinovaný predovšetkým týmito troma faktormi: 1. manažér je permanentne v situácií, v ktorej sa rozhoduje, hľadá určité riešenie problémov a pri týchto problémoch, dilemách sa často dostáva do konfliktu - zodpovednosť ako manažéra ↔ zodpovednosť ako občana, 2. rozhodnutia manažéra sa väčšinou týkajú veľkého počtu ľudí, 3. manažér akceptuje teóriu stakeholderov ako teóriu sociálnej zodpovednosti podnikov voči všetkým zúčastneným stranám (teória stakeholderov predstavuje určitý tlak na manažérov tým, že preferuje takú manažérsku etiku, ktorá je postavená na princípe zodpovednosti za ekonomické aktivity). Preto manažér ako kvalifikovaný profesionál by si mal vo svojich rozhodnutiach zachovať vecnosť, nepredpojatosť, riadiť sa zásadou „neškodiť iným“. ÚLOHA, VÝZNAM MANAŽÉRSKEJ ETIKY Významnou úlohou manažérskej etiky je získavanie zamestnancov pre plnenie podnikových cieľov. To v podstate spočíva v stimulovaní pracovnej motivácie celého pracovného kolektívu. Podnikové ciele nezahrňujú iba riešenia operatívnych problémov, ale aj riešenie stratégie podniku, ktorá by dlhodobo určovala hlavné ciele, podmienky a predpoklady efektívneho rozvoja podniku. Práve preto by mala byť strategickým cieľom manažéra účinná stimulácia zamestnancov k tvorivej práci a spolupatričnosti so zamestnávateľom a podnikom, aby sa zamestnanci cítili povinní podieľať sa na prehlbovaní etiky ako v riadení, tak aj pri plnení úloh. Jednota manažérov a zamestnancov a spoločné presvedčenie, že sú „na jednej lodi“, prispeje nielen k rastu podniku, ale aj k rastu jeho postavenia v ekonomickom okolí. Z tohto pohľadu môžeme povedať, že manažérska etika plní dvojakú funkciu: poskytuje manažérom normatívnu orientáciu vo vzťahu k ostatným ľuďom (podriadení) a poskytuje manažérom návod na sebareflexiu, sebakontrolu a samoreguláciu vlastného správania. ETICKÝ MANAŽÉR Ekonomická činnosť je priveľmi zložitá na to, aby si manažér vystačil len s odbornými znalosťami a skúsenosťami. V priebehu jeho profesionálnej činnosti sa manažér dostáva do situácií, keď sa jeho morálne presvedčenie dostáva do konfliktu s jeho ekonomickým úmyslom, keď vzniká rozpor medzi túžbou po úspechu a túžbou konať čestne, keď vzniká konflikt medzi kariérou a svedomím a pod. Etické sa pričasto dostáva do nesúladu s ekonomickým. Každý manažér však môže inak vnímať a uznávať miesto etiky v podnikaní. Literatúra rozlišuje štyri typy manažérov podľa ich vzťahu k etike. Neetický manažér – manažér, ktorý popiera, ignoruje existenciu etiky, je nezaťažený etickými úvahami alebo dilemami. Manažér pragmatista – manažér, ktorý síce uznáva etiku, ale iba ako prostriedok na zvýšenie efektivity a produktivity podniku, t. j. etika je dobrá vtedy, ak podniku nezvyšuje náklady, naopak je neprípustná, ak ohrozuje zisk podniku. Manažér legalista – manažér, ktorý stotožňuje etiku s pojmom legalita, t. j. ak je niečo legálne, je to etické, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 126 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com v inej forme o etike neuvažuje. Etický manažér – manažér, ktorý vedome akceptuje integráciu ekonomiky a etiky, t. j. nesúhlasí so ziskom, ktorý by spôsoboval škodu iným. Manažér musí byť na jednej strane kvalitným odborníkom v predmetnej oblasti svojej manažérskej činnosti a na strane druhej rešpektovať záujmy všetkých priamo zainteresovaných (podnikateľov, záujmových skupín, zamestnancov, konkurencie, klientov,....), ale i nepriamo zainteresovaných (súčasná a budúca svetová populácia, životné prostredie, zdroje surovín,....). ETICKÉ MINIMUM MANAŽÉRA Pri hľadaní odpovede na otázku, čo by malo obsahovať tzv. etické minimum manažéra, zhodli sa mnohí odborníci na tom, že by to mali byť elementárne pravidlá slušnosti, ktoré svojím obsahom zasahujú do všetkých úrovní spoločenských vzťahov, v centre ktorých sa nachádza manažér. Osoba manažéra predstavuje akýsi integrujúci subjekt, zohľadňujúci záujmy a potreby rôznych subjektov, ktoré sú vlastné: jemu ako osobe, indivíduu, jeho zamestnávateľom, jeho spolupracovníkom, zákazníkom, ostatným záujmovým skupinám, manažérskemu „stavu“, ľudstvu samotnému. ETICKÝ PROFIL MANAŽÉRA Vyprofilovať manažéra, ktorý by sa správal a konal eticky, sa pokúšali mnohí odborníci. Treba, aby tento profil odrážal mnohodimenziálnosť manažérskej práce, pretože manažér je svojráznym prienikom spoločenských, podnikových, vlastníckych, ako aj interpersonálnych väzieb a osobnostných charakteristík. Uvádzame „model profilu etického manažéra“, ktorý však nemusí byť úplný, tento profil možno považovať za otvorený, s ktorým sa dá ďalej pracovať a rozširovať ho. Tento model je akýmsi ideálom, ktorý by mal slúžiť manažérom pri ich sebapoznávaní a sebakontrole. Ďalšie štúdie, práce a skúsenosti z manažérskej práce v oblasti etiky nám stále môžu dopomáhať k ešte dokonalejšiemu vyprofilovaniu etického manažéra. Model profilu etického manažéra tento model tvoria tri etické dimenzie manažéra (obrázok 1) MANAŽÉRSKA ETIKA A JEJ INŠTITUCIONALIZÁCIA V ORGANIZÁCII Mať teoretické vedomosti z oblasti etiky je prvým krokom organizácie, aby sa etika stala jej súčasťou. Lenže omnoho zložitejšie a určite aj dôležitejšie, je tieto vedomosti aplikovať do praxe, t. j. zaviesť, implementovať etické princípy a normy do konkrétnych organizácii. Veľa krát sa stretávame s názormi, že etika je pre bohatých, na etiku ešte nedozrel čas, etika je ilúziou a pod. Preto predtým ako sa rozhodneme etiku implementovať do organizácie je potrebné, aby daná organizácia etiku prijala ako potrebnú súčasť podnikovej kultúry a nie ako nutné zlo, aby bola presvedčená o tom, že za pomoci etického správania síce zložitejšie, ale na dlhú dobu vytvorí svoje dobré meno. Inštitucionalizovať etiku do organizácie znamená, že daná organizácia zavedie etiku do systému riadenia, resp. zavedie konkrétne etické opatrenia. A akú úlohu tu hrajú manažéri? Manažéri sa v organizácii nachádzajú na exponovanom mieste. Neustály kontakt s internými a externými záujmovými skupinami ich núti k permanentnému zdokonaľovaniu podnikovej kultúry, vrátane dodržiavania manažérskej etiky. Práve preto je dôležitá ochota manažérov angažovať sa v aplikácií etických zásad, hľadať vhodné nástroje, ktoré by vytvorili premyslený etický program a umožniť dialóg pre hľadanie konsenzu pri vytváraní, presadzovaní a monitorovaní etického programu. Ak by to tak nebolo, vystavoval by sa vážnemu riziku, že čoskoro stratí dôveru týchto záujmových skupín a na základe starého múdreho príslovia „príklady priťahujú“ demoralizoval by aj ostatných. Tab. 1: Etické dimenzie manažéra Princípy správania sa k sebe samému Sebapoznanie Sebaúcta Sebadôvera Sebaovládanie Vyrovnanosť Integrita osobnosti Interpersonálne etické princípy správania Tolerancia Čestnosť, férovosť Dôveryhodnosť Humánnosť Empatia Taktnosť Zdvorilosť Spravodlivosť Priateľskosť Nebyť povýšenecký Eticko-profesijné princípy Stavovská česť Zodpovednosť Rozvaha Rozhodnosť Flexibilita Schopnosť motivovať Dodržiavať sľuby Dochvíľnosť Objektívnosť Cieľavedomosť Vytvárať pocit spolupatričnosti „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 127 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Vedomie vlastného príkladu Vytrvalosť Dôslednosť Tvorivosť FORMY INŠTITUCIONALIZÁCIE ETIKY V ORGANIZÁCIÍ Základným poslaním jednotlivých foriem inštitucionalizácie etiky je napomáhať morálnej orientácií pracovníkov, utvrdzovať tie spôsoby správania, ktoré sú eticky správne a vylučovať, resp. odsúvať do ústrania tie, ktoré sú v rozpore s etickými hodnotami. K základným formám inštitucionalizácie etiky v organizácii a k základným prvkom etického programu patria: etický kódex, etický leitmotív, riaditeľ pre etiku, ombudsman pre etiku, komisia pre etiku, etické okrúhle stoly, seminár o etike, seminárna časť o etike, etický workshop, etické diskusné fórum, etické horúce linky, etické bilancovanie, etický audit, osobný rozhovor o etike a iné. KOMUNIKÁCIA Z POHĽADU MANAŽÉRSKEJ ETIKY Nech by manažér zastával akúkoľvek funkciu, nech by sa zaoberal akoukoľvek manažérskou špecializáciou, nepretržite musí komunikovať s inými. Komunikácia je súčasťou všetkých manažérskych aktivít, či ide o plánovanie, organizovanie, vedenie alebo kontrolu. Je zrejmé, že význam komunikácie v manažmente nepretržite narastá a že jej miesto v manažérskej práci je nezastupiteľné. Pojem komunikácia je možné odvodiť z latinského slova „communicare“ a znamená „vytvoriť spoločné s niekým“, dať iným myšlienku, poznanie. Za pravú komunikáciu v oblasti manažmentu možno považovať len efektívnu komunikáciu, ktorou sa rozumie odoslanie správy takým spôsobom, aby prijatá správa bola svojím významom veľmi blízka zamýšľanej správe. V literatúre sa uvádza, že vyše 75% všetkej manažérskej komunikácie má práve podobu interpersonálnej komunikácie, ktorá sa uskutučňuje v dvoch podobách: verbálnej a neverbálnej. Za predpokladu, že manažér dokáže v interpersonálnej komunikácií aplikovať etiku, vytvára všetky predpoklady pre zdravú, t. j. efektívnu komunikáciu. Môžeme teda povedať, že etika manažéra je jedným z faktorov, ktoré z veľkej miery ovplyvňuje komunikáciu v organizácii a vytvára efektívnu komunikáciu. ETICKÁ STRÁNKA KOMUNIKÁCIE Etická stránka komunikácie na individuálnej úrovni je vyjadrená tým, že partneri si vzájomne venujú: čas (Čas je najvzácnejší tovar. Ak mi niekto z neho venuje určitý kúsok, tak je to vzácny dar.), pozornosť (Ak mi niekto venuje pozornosť, tak mi „hovorí“, že ma považuje za človeka.), úctu (rešpekt) (Uznáva moju hodnotu, s kameňom by sa nebavil. Som pre neho najdôležitejší.), priateľstvo (Je ochotný so mnou hľadať riešenia, a to už je forma spolupráce.), priestor vo svojom myslení a cítení (empatia), dôveru (Nedôveryhodnému človeku nenačúvam. Dôvera je dokladom toho, že ma má rád.), príležitosť „odovzdať“ niečo, čo považuje za dôležité (Rozdeliť sa navzájom o radosť a starosť.). PREJAVY ETIKY V MANAŽÉRSKEJ KOMUNIKÁCIÍ Manažér je zodpovedný za vybudovanie efektívnej „etickej“ komunikácie. Jedným z dôležitých momentov je poznať, akým spôsobom sa vyhnúť konfliktom v medziľudských vzťahoch, čím by sa predišlo negatívnej manažérskej komunikácii a následne i morálnej devastácií organizácie. Vypracovali sme zoznam návrhov, ktoré by mal manažér dodržiavať, pokiaľ chce udržať etickú stránku komunikácie: 1. Mal by využívať diskurzný štýl riešenia konfliktov. Diskurzný štýl riešenia konfliktov znamená, že konflikt sa rieši pomocou diskurzu, na ktorom sa zúčastňujú všetky zainteresované strany, s cieľom dôjsť ku konsenzu. Tento spôsob riešenia konfliktov obsahuje dva kľúčové elementy: • prezumpcia schopnosti zdôvodňovania, t. j. protagonista vychádza z toho, že všetci zainteresovaní konajú zodpovedne, • participácia, t. j. všetci zainteresovaní sú rovnoprávny pri riešení a spolurozhodovaní. Tento štýl komunikácie sa považuje za eticky optimálny spôsob riešenia konfliktov. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 128 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 2. Mal by vytvoriť otvorené komunikačné prostredie. Otvorené komunikačné prostredie podporuje pochopenie toho, čo chce každý člen tímu vykonať a podporuje spoločné úsilie zamerané na dosiahnutie spoločných cieľov. V otvorenom prostredí nadobúdajú ľudia väčší pocit vlastnej hodnoty a dôležitosti a cítia, že môžu hovoriť voľne, bez strachu. Otvorenosť v komunikácii a vytvorenie atmosféry dôvery medzi manažmentom a zamestnancami je základom zachovania noriem etického správania a formovania tvorivého etického prostredia. 3. Mal by byť otvorený. Otvorenosť v komunikácii je nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa manažér so svojimi spolupracovníkmi dohovoril. Manažér sa správa tak, že motivácia aj vlastné prejavy sú mu jasné a rovnako ich vnímajú aj ostatní. 4. Mal by byť asertívny. Asertivita sa v komplexnom poňatí týka tvorivej komunikácie. Asertivita je vlastne návod, ako sa primerane presadiť a pritom nebyť agresívny, drzý, resp. nikomu neublížiť. Jedná sa o zdravé a zodpovedajúce presadzovanie svojich pocitov, názorov, potrieb a postojov tak, aby sa neporušovali práva iných a neznižovali ich dôstojnosť. Asertivita umožňuje: jednať a vyjednávať, mierniť hnev a rozčúlenie, informovať o nepríjemných rozhodnutiach, realizovať kontroverzné opatrenia, neopustiť svoje stanovisko, riešiť problémy, vysvetľovať žiaduce postupy, verejne vyslovovať hodnotenia a ocenenia, vytvárať kolektív. 5. Mal by mať schopnosť aktívne počúvať. Pochopiť človeka znamená venovať mu pozornosť tým, že ho počúvate a vnímate. Umenie vypočuť si názory iných, znamená nadviazať kontakt a dať najavo záujem nielen o to, čo hovorí, ale zároveň aj o jeho osobu. Kto dobre počúva, môže získať cenné informácie, profitovať zo skúsenosti partnera, lepšie ho poznať. Počúvať aktívne je prejavom obojstrannej komunikácie, ktorá je základom efektívnej komunikácie. 6. Mal by vedieť ovládať a analyzovať prvky neverbálnej komunikácie. Medzi základné prvky neverbálnej komunikácie zaraďujeme: vzhľad človeka, štýl, obsah reči, očný kontakt, držanie tela, výraz tváre. Ak chceme vytvoriť priaznivú atmosféru a zároveň vytvoriť správnu predstavu o svojom partnerovi, je dobré sústrediť sa na neverbálne prejavy a vedieť ich správne a vhodne používať. 7. Mal by vedieť akceptovať kritiku. 8. Mal by sa zameriavať na celý kolektív a jeho výsledky. 9. V odmeňovaní by mal presadzovať princíp zásluhovosti. 10. Mal by sa zaujímať nielen o potreby firmy, ale aj o potreby spolupracovníkov. 11. Mal by mať organizačné schopnosti, t. j. dokázať organizovať a viesť ľudí. Osobnosť manažéra je integrovaný komplex zručností, ktoré ho charakterizujú, odrážajú jeho postoj k práci i vnútorné presvedčenie. Ak hovoríme o manažérskej etike a komunikácii je potrebné zdôrazniť, že etické normy a korektné správanie sú predpokladom účinnej a dobrej spolupráce v každej organizácii. To znamená, že predovšetkým manažér musí poznať, rešpektovať a dodržiavať zásady a predpisy, ktoré sú znakom jeho profesionality. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] ČIERNA, H. Podnikateľská etika. Banská Bystrica : Ekonomická Fakulta UMB. 2001. ISBN 80-8055475-7. [2] BLÁHA, J. Podnikatelská etika – předpoklad úspešného rozvoje organizace. Ostrava : VŠB – TU. 2001. [3] BLÁHA, J.; DYTRT, Z. Manažérska etika. Praha : Management Press. 2003. ISBN 80-7261-084-8. [4] HORÁKOVÁ, I.; STEJSKALOVÁ, D.; ŠKAPOVÁ, H. Strategie firemní komunikace. Praha : Management Press. 2000. [5] LUKNIČ, A. S. Štvrtý rozmer podnikania - etika. Trenčín : SAP. 1994. [6] MUSOVÁ, Z. Podstata a význam marketingu v službách. In Sborník z mezinárodní konference „Progressive Methods and Tools of Management an Economics of Companies“. Brno : Faculty of Business and Management 2005. ISBN 80-214-3099-0. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 129 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com [7] [8] [9] [10] POLIAČIKOVÁ, E. Marketing I. Banská Bystrica : Ekonomická Fakulta UMB. 2007. ISBN 978-808083-363-3. PUTNOVÁ, A. Podnikatelská etika se mně netýka? Hospodářske noviny, 27. 11. 2000. PUTNOVÁ, A. a kol. Etika podnikání jako faktor úspešného začlenení ČR do EÚ. Záverečná zpráva GAČR č. 402/98/1084, 2000. REMIŠOVÁ, A. Podnikatelská etika v praxi – cesta k úspechu. Bratislava : 1999. ADRESA: Ing. Martina Minárová, PhD. Ekonomická fakulta UMB Banská Bystrica Tajovského 10 974 01 Olomouc E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 130 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com KONCEPCIA CONTROLLINGU V PODNIKU Dušan Baran Slovenská technická univerzita Bratislava Abstrakt: Controlling môže byť funkčný iba vtedy, ak sa orientuje na ciele podniku. Základným cieľom vnútropodnikového controllingu je napomáhať riadeniu zisku. Výšku zisku podniku bezprostredne ovplyvňujú náklady, pretože zisk je daný rozdielom medzi výnosmi a nákladmi. Náklady sa vo všeobecnosti vymedzujú ako vynaloženie ekonomických zdrojov na určitý výkon, od ktorého sa očakáva pozitívny ekonomický efekt. Úlohou vnútropodnikového controllingu je teda vybudovanie nákladového a kalkulačného systému, poskytujúceho informácie o štruktúre nákladov podľa miesta a príčin vzniku v podniku. Klúčové slová: controlling,náklady, výnosy, zisk, kalkulácie, ekonomický efekt, systém riadenia podniku, vitálny podnik, regulácia, sekundárne podsystémy, stratégia, monitorovanie podniku, vízia, životný cyklus,management ÚVOD Pre stanovenie pôsobenia controllingu v podniku je nevyhnutná vzájomná koordinácia so systémom riadenia podniku. Ak vnímame controlling ako nástroj systematického monitorovania a riadenia podniku, má náhľad do systému, ktorý má tvoriť a riadiť, základný význam. 1. PODNIK AKO SYSTÉM Podnik ako systém môžeme charakterizovať nasledujúcimi vlastnosťami: • podnik je sociálno-ekonomicko-technický systém, v ktorom prvky podniku sú ľudia a vecné prostriedky, • medzi prvkami existujú väzby vo forme komunikačných a výrobných štruktúr, • podnik je otvorený a komplexný systém, ktorý je neustále vo vzťahu s okolím, • podnik je dynamický a na pravdepodobnosti založený systém, ktorý musí byť flexibilný na základe prebiehajúcich vonkajších i vnútorných zmien stavu, • podnik je cieľovo zameraný a cieľ vyhľadávajúci systém, ktorý sa primerane prispôsobí meniacemu sa okoliu, • ako hospodársky sebestačný systém musí byť podnik výnosný, aby udržal svoju existenciu, • podnik ako multifunkčný systém plní funkcie pre rôzne skupiny: investorov, pracovníkov, partnerov, • všetky procesy zmien, ako reakcií na vonkajšie a vnútorné vplyvy, sú pre živý systém súčasne procesmi učenia sa. Celkový podnikový systém možno rozdeliť na systém procesný a systém riadiaci. Procesný systém sa zaoberá v procese výroby použitím produktov a osôb, zahŕňa všetky primárne podsystémy podniku (nákup, výrobu, odbyt, výskum, vývoj). K riadiacemu systému patria aj sekundárne podsystémy, ktoré prekrývajú primárne podsystémy. Rozlišujeme nasledovné sekundárne podsystémy: • hodnotový systém, • plánovací a kontrolný systém, • informačný systém, • organizačný systém, • systém personálneho riadenia. Kvalita systémového modelu určuje kvalitu riadiacich opatrení. Premyslenie funkcií a štruktúr podniku v jeho okolí vedie ku kvalitatívnemu zhodnoteniu tvorby a riadenia. [1] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 131 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 2. VITÁLNY PODNIK Všetky druhy manažmentu a ich prístupy majú spoločný cieľ: získanie, respektíve obnova dlhodobej existencie podniku. Dlhodobá schopnosť existencie – vitalita, vyžaduje schopnosť prispôsobenia sa a schopnosť akceptovania pokroku. Schopnosť prispôsobenia sa je nutná na udržanie rovnováhy s dynamickým okolím. Akceptovanie pokroku vyžaduje orientáciu v príležitostiach, čo predstavuje aktívne vyhľadávanie nových obchodných možností. Dôležitá je aj citlivosť pre budúci vývoj. Vitálny podnik sa vyznačuje symbiózou stability a premeny. Prvok stability poskytuje podniku istotu a poriadok, dovoľuje efektívne zavedenie rutinných činností bez akýchkoľvek prekvapení. Premena znamená prispôsobenie sa zmeneným pomerom alebo otvorenie nových možností prostredníctvom inovácie. Charakteristickým znakom premeny je predbežné určenie zmien pomocou vízie, pričom postup premeny bol vyvolaný a riadený vedením podniku. Rovnováhu medzi premenou a stabilitou dosahuje vitálny podnik pomocou súčasného zachovávania, vznikania a odstraňovania. Zachovávanie základného stavu sa zameriava na zdravý základný chod podniku. Jeho úlohou je priebežné vylepšovanie a racionalizácia produktov a procesov, pričom to, čo bolo zachovávané v minulosti, má byť aj v budúcnosti zachované a posilnené. Cieľom odstraňovania je uvoľnenie viazaných zdrojov a zoštíhlenie podniku, aby sa odstránili časti ohrozujúce prežitie. Treba však pritom zvážiť, či je zvyšná časť po zmene dostatočne veľká a výnosná, aby dokázala pokryť fixné náklady. Vznikanie smeruje k otvoreniu nových obchodných oblastí a vývoj nových kľúčových kompetencií. Ak riadenie podniku nepresadzuje aktívnu zmenu, dochádza v dôsledku pribúdajúcej rovnováhy ku stagnácii. Neuskutočnenie zmeny vedie ku kríze podniku, ktorá sa dá zvládnuť už len hlbokým zásahom a to vedie často k zániku podniku. Vitálne podniky sú teda schopné meniť svoje konanie na základe potenciálnych kríz, prípadne šancí ponúkajúcich sa do budúcnosti. Problém pri vytváraní a riadení podniku spočíva v tom, že nielen jednotlivé podnikové úseky žiadajú rôzne stratégie vývoja, ale aj obchodné úseky prechádzajú počas svojho životného cyklu štádiami vzniku, zachovania a zániku. Preto sa musí opakovane meniť štruktúra, kultúra a systémy vedenia strategickej jednotky, ale zároveň sa zvyšujú požiadavky na zodpovedných pracovníkov. Realizácia vitálneho podniku vyžaduje vzájomnú zhodu stratégie, štruktúry, systému a kultúry (vnútorný “fit”) a tiež podmienok trhu a konkurencie (vnútorný “fit”). Tieto súvislosti znázorňuje obr. 1. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 132 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com okolie PODNIK vonkajší "fit" štruktúra/ systémy stratégia vnútorný "fit" vonkajší "fit" kultúra okolie Obr. 1: Vonkajší a vnútorný fit stratégie, štruktúry/ systémov a kultúry Zdroj: [2] Úlohou riadenia podniku je uviesť parametre tvorby stratégie, štruktúry, systému a kultúry navzájom do súladu s podnikovým okolím. 3. DOPLNENIE SYSTÉMU RIADENIA CONTROLLINGOM Potreba systému doplňujúceho riadenie podniku vyplýva z vlastností systému podniku a z aktuálnych požiadaviek na riadenie podniku. Potreba controllingu vyvolaná okolím vyplýva z otvorenosti systému podniku voči dynamickému a komplexnému okoliu a tiež z nevyhnutnosti vonkajšej harmonizácie. Podnikom vyvolaná potreba controllingu je na jednej strane dôsledkom dynamiky okolia, na strane druhej vyžadujú systémové vlastnosti orientáciu na výnosy. Treba však zdôrazniť, že potreba doplnenia riadenia závisí najmä na stupni vnútornej a vonkajšej komplexnosti. Vnútorná komplexnosť je určená veľkosťou a medzinárodným charakterom podniku, štruktúrou tvorby a zhodnocovania jeho výkonov (šírka sortimentu, štruktúra zákazníkov a odberateľov). Vnútorná komplexnosť je určená hlavne dynamikou a intenzitou odvetvovej konkurencie, zmenami okolia v oblasti politiky, práva, technológie. Odvodenie potreby controllingu z cieľa vytvoriť a riadiť vitálny podnik znázorňuje obr.2. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 133 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ŽIVOTASCHOPNOSŤ VITALITA • vonkajšia harmonizácia • vnútorná harmonizácia schopnosť prispôsobenia sa schopnosť pokroku Potreba controllingu Potreba controllingu vyvolaná okolím na základe: • dynamiky • vonkajšej komplexnosti Potreba controllingu vyvolaná podnikom na základe: • diferencovanosti • vnútornej komplexnosti Koncepcia controllingu "Controllingová" filozofia riadenia Funkcia a inštitúcia controllingu Obr. 2: Odvodenie potrieb controllingu Zdroj: [2] Podnik môže bežnú rovnováhu s turbulentným okolím udržať iba vtedy, ak diferencuje vlastnú štruktúru a vytvára rozmanitosť nevyhnutnú pre vývoj. To kladie vysoké požiadavky na koordinačné schopnosti podniku. Zvládnuť túto úlohu vyžaduje od vedenia podniku presadzovať a sledovať pravidlá, kontroly a plány – vytvárať sekundárne podsystémy. Nevyhnutné je koordinovať jednotlivé riadiace činnosti s ohľadom na nadradené ciele. Týmto sa stáva schopnosť koordinácie popri schopnosti pokroku a schopnosti prispôsobenia sa tretím predpokladom životaschopnosti. Z tejto potreby koordinácie systému riadenia vyplýva samostatný účel controllingu, ktorý nemôže byť splnený inými podsystémami riadenia. Koncepcia controllingu doplňuje riadenie podniku: • controllingom ako filozofiou riadenia, • funkciami controllingu doplňujúcimi riadenie, • inštitúciami a nástrojmi controllingu. Controllingová filozofia riadenia smeruje k tvorbe a riadeniu vitálneho podniku. Základnou myšlienkou je riadenie založené na plánovaní, riadení a regulácii (spätnej väzbe). Riadenie podniku vyhovuje podmienkam controllingu iba vtedy, ak spĺňa nasledovné kritériá: • je cieľovo orientované, • je založené na plánovaní a kontrole, • je adaptabilné, • je flexibilné a rýchle (decentralizované). Cieľom riadenia podniku je zaistenie životaschopnosti podniku a jeho schopnosti vytvárať hodnoty. Controlling podporuje uskutočnenie týchto cieľov riadenia špecifickými funkciami controllingu, ktoré sú poskytované systémami a nástrojmi controllingu. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 134 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Predpokladom koordinácie systému riadenia je zodpovedajúce zabezpečenie riadenia informáciami, čím sa informačná funkcia stáva druhou dôležitou funkciou controllingu. Manažéri musia realizovať a presadzovať mnoho podnikových rozhodnutí pri neúplných informáciách a časovej tiesni. Preto sa má zachovať deľba práce medzi manažérom a controllerom. Úloha controllera spočíva v pokrývaní informačných a koordinačných potrieb manažmentu. Prínosy controllerov môžu zlepšiť kvalitatívne a kvantitatívne problémy riadenia. 4. CIELE CONTROLLINGU Ciele controllingu sú základom a dôvodom pre vybudovanie systému a funkcií controllingu. Vzhľadom k riadeniu podniku je všeobecným cieľom controllingu prispieť k zabezpečeniu životaschopnosti podniku. Zabezpečenie životaschopnosti zahrňuje nasledujúce ciele riadenia: a) zabezpečenie schopnosti adaptácie, b) zabezpečenie schopnosti reakcie, c) zabezpečenie schopnosti koordinácie. Ciele controllingu v systéme riadenia znázorňuje bližšie obr. 3. OKOLIE Systém riadenia Hodnotový systém Organizačný systém Systém plánovania Systém controllingu: • adaptácia • reakcia • koordinácia Systém plánovania Systém kontroly Systém poskytovania informácií Systém výkonov Obr. 3: Ciele controllingu v systéme riadenia Zdroj: [1] a) zabezpečenie schopnosti adaptácie: controlling má zabezpečiť, že budú vytvorené predpoklady na prispôsobenie sa. Stará sa o poskytnutie informácií o už existujúcich zmenách okolia, respektíve o sprostredkovanie dôležitých údajov o možných budúcich zmenách okolia, b) zabezpečenie schopnosti reakcie príspevok controllingu na zabezpečenie schopnosti reakcie spočíva v zavedení informačného a obzvlášť kontrolného systému, ktorý ukazuje vedúcim pracovníkom vzťah medzi plánovaným a skutočným vývojom a umožňuje cieľovo zamerané korektúry vnútorných a vonkajších porúch, c) zabezpečenie schopnosti koordinácie koordinácia pomocou manažmentu sa vzťahuje na systém výkonov podniku. Úlohou controllingu je zaručiť koordináciu vytvorením predpokladov na zladenie aktivít jednotlivých podsystémov riadenia v podniku. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 135 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Zaistenie uvedených schopností si vyžaduje určité kultúrne a štruktúrne predpoklady v podniku. Jednak musí byť podniková kultúra v zhode so snahou o neustálu flexibilitu, prispôsobenie sa a decentrálnu koordináciu. Na druhej strane nesmú neustále zmeny poškodiť štruktúru vývoja a chodu podniku. [1] 5. FUNKCIE CONTROLLINGU Controlling je podsystémom systému riadenia podniku. Preto je možné objasniť účel, úlohu a inštitúciu controllingu pomocou nasledovných funkcií riadenia podniku: • plánovania, • rozhodovania, • koordinácie, • motivovania, • informovania • kontroly. Za uvedenými aktivitami riadenia podniku stoja tri základné funkcie manažmentu – lokomócia, súdržnosť a motivácia. Pod pojmom lokomócia chápeme súbor akcií, ktoré zaisťujú tvorbu, presadzovanie a zabezpečovanie vôle vedúcich pracovníkov. K tomu je nevyhnutná motivácia zamestnancov systému a ich súdržnosť. V rámci toho vykonáva controlling výkony a služby pre riadenie a podporuje manažment pri plnení uvedených úloh. 5.1 PODPORA RIADENIA SLUŽBAMI PRE VEDENIE Služby pre vedenie sú klasické služby, ktoré podporujú manažéra pri plnení jeho úloh. Controlling pritom preberá zodpovednosť za vecne správnu, včasnú a primeranú podporu. Manažér má zodpovednosť za rozhodnutia, rady controllerov buď berie do úvahy, alebo sa nimi neriadi. Služby riadenia zahrňujú: • informácie pre vedúcich pracovníkov, • podporu riadenia pomocou informácií feed-back a feed-forward, • podnikové ekonomické poradenstvo v špeciálnych otázkach. Jednotlivé služby môžu byť zahrnuté pod spoločným názvom informačné funkcie. Controlling má v tejto oblasti informačnú a poradenskú zodpovednosť a zodpovednosť za transparentnosť v ceste za dosiahnutím cieľa. Do akej miery môže, alebo chce manažér túto podporu využiť závisí na veľkosti podniku, na jeho hospodárskom postavení, personálnom vybavení a na systéme riadenia. V extrémnych prípadoch, ako sú napríklad malé podniky, neexistuje žiadna inštitúcia controllera. Vedúci pracovníci si tu musia ekonomické funkcie služieb zabezpečovať sami, alebo využívajú ponuku služieb z externého prostredia. [1] 5.2 DOPLNENIE RIADENIA ĎALŠÍMI VÝKONMI PRE VEDENIE Služby pre vedenie spočívajú v aktívnej spolupráci na riadení podniku ako aj na spoluvytváraní podnikových štruktúr. Za toto doplnenie riadenia nesie controller zodpovednosť za obsah aj realizáciu. Controller dopĺňa riadenie tým, že vykonáva riadiace výkony zahrňujúce: • vybudovanie a ošetrovanie podnikového ekonomického systému a nástrojov, • systémovú koordináciu, systém riadenia, • pri aktívnom spoluvytváraní rozvoja a obnovenia podniku vnášanie myšlienkového vlastníctva controllingu do podnikových rozhodnutí (inovačná funkcia). Podstatnou úlohou controllingu je koordinácia celého systému riadenia. Konkrétne ide o formovanie koordinácie spájajúcej a tvoriacej systém. Controlling je pritom zodpovedný za ciele a spôsob plnenia týchto koordinačných výkonov. Controllingový systém zaručuje v rámci koordinácie budovanie, ošetrovanie a zladenie metód a nástrojov, ktoré sa používajú v jednotlivých podsystémoch riadenia. Zodpovednosť controllingu spočíva v tom, že dokáže potrebu rozvoja systému, vyvolá jeho splnenie a poskytne prípadne odbornú pomoc pri odstraňovaní deficitov. V praxi sa funkcia tvorby sústredí najmä na podsystémy riadenie blízke controllingu, informačný, plánovací a kontrolný systém. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 136 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Rozsah a spôsob doplnenia riadenia prevzatím riadiacich úloh pomocou controllingu závisí na spôsobe a veľkosti podniku, štýle riadenia a historickom vývoji controllingu v podniku. [1] Doplnenie manažmentu výkonmi a službami controllingu znázorňuje obr. 4. Manažment - plánovať - rozhodovať - kontrolovať - koordinovať - motivovať Riadenie Podpora riadenia Doplnenie riadenia ďalšími výkonmi pre vedenie - koordinácia vytvárajúca a prepojujúca systém Podpora riadenia službami pre vedenie - informácie pre vedúcich pracovníkov controlling Obr. 4: Doplnenie manažmentu výkonmi a službami controllingu Zdroj: [2] ZÁVER Controlling doplňuje a integruje manažment ako v koncepčnom a funkčnom zmysle, tak aj v personálnom zmysle. Pomocou controllingovej filozofie a infraštruktúry možno dostať pod kontrolu komplexnosť riadenia podniku, čo vysvetľuje mimoriadny úspech a veľký dopyt po controllingu v hospodárskej praxi. LITERATÚRA: [1] BARAN, D. Aplikácia controllingu v podnikovej praxi. Bratislava : STU. 1. vyd. 2002. ISBN 80-2271666-9. [2] ESCHENBACH, R. Controlling. Praha : Aspi Publishing. 2. vyd. 2004. ISBN 80-7357-035-1. [3] FOLTÍNOVÁ, A.; KALAFUTOVÁ, Ľ. Vnútropodnikový controlling. Bratislava : Elita. 1. vyd. 1998. ISBN 80-8044-054-9. [4] KUPKOVIĆ, M. Podnikové hospodárstvo. Bratislava : SPRINT. 7.vyd. 2003. ISBN 80-88848-71-7. ADRESA: Prof. Ing. Dušan Baran, Ph.D. Slovenská technická univerzita Bratislava Radlinskeho 9 812 37 Bratislava E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 137 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 138 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PRÍSTUPY K TRANSFERU POZNANIA Z AKADEMICKÉHO DO PODNIKATELSKÉHO PROSTREDIA Tatiana Čorejová, Mária Rostášová Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Článok približuje závery analýzy, ktorá bola uskutočnená v rámci niekoľkých projektov koordinovaných Žilinskou univerzitou a Vedecko-technologickým parkom Žilina v oblasti transferu technológií a poznania. Ich cieľom bolo identifikovanie problémových miest vo vzájomnom prepojení akademického a podnikateľského prostredia a návrh opatrení pre zlepšenie procesov transferu poznania. Kľúčové slová: Transfer poznania, SWOT analýza, podnikateľské prostredie, univerzity. Svetová deklarácia a rámec UNESCO pre prioritné činnosti pri zmenách a rozvoji vysokého školstva [11] zdôrazňuje význam partnerstva a strategických aliancií medzi vysokoškolskými inštitúciami a zainteresovanými skupinami zo sveta práce, význam získavania podnikateľských zručností u študentov v súvislosti so zmenami na trhu práce a vnímania zmyslu spoločenskej zodpovednosti, ako aj význam rozvíjania nových schém spolupráce medzi vysokoškolskými inštitúciami a rôznymi sektormi spoločnosti. Článok 7 je venovaný posilňovaniu kooperácie so svetom práce a analyzovaniu a anticipovaniu sociálnych potrieb. V článku 17 sa osobitne uvádza: „Partnerstvo a aliancie medzi zainteresovanými – národnými a inštitucionálnymi politikmi, učiteľmi, výskumníkmi a študentmi, a administratívnym a technickým personálom v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania, svetom práce, skupinami – je skutočnou silou v riadení zmeny. Tiež, neštátne organizácie sú kľúčovými aktérmi v tomto procese. Odteraz, partnerstvo, založené na spoločnom záujme, vzájomnom rešpektovaní a dôvere, musí byť prvoradým princípom pre obnovu vysokoškolského vzdelávania.“ Aplikácia strategického cieľa Európskej únie vytvoriť z Európskej únie najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku na svete založenú na vedomostiach, schopnú trvalo udržateľného rozvoja s novými s lepšími pracovnými príležitosťami a väčšou sociálnou súdržnosťou je rozčlenená do troch rovín: • Pripraviť podmienky pre ekonomiku i spoločnosť založenú na znalostiach – cestou štrukturálnych reforiem podporujúcich rast konkurencieschopnosti, inovácie a dokončenie vnútorného trhu. • Modernizácia európskeho sociálneho modelu, investície do ľudského kapitálu. • Dosiahnuť makroekonomickú stabilitu a priaznivé ekonomické perspektívy s predpokladom 3% priemerného rastu ročne [12]. Pre oblasť vzdelávania a tréningu boli v nadväznosti na Lisabonskú stratégiu vymedzené tri strategické ciele: • zlepšovanie kvality a efektívnosti vo vzdelávacích a tréningových systémoch v krajinách EÚ, • uľahčenie prístupu k systému, • otvorenie systému k prostrediu. Bezprostrednou súčasťou definovaných strategických cieľov vo vzdelávaní a tréningu v rámci krajín EÚ je rozvíjanie „ducha podnikania“. Podpora vzdelávania pre podnikateľstvo a samo zamestnávanie je tiež cieľom zahrnutým v materiáloch EÚ orientovaných na zamestnanosť. Význam rozvoja nových foriem práce a podnikania je spojené s novými formami kooperácie medzi akademickými a priemyselnými partnermi, ako aj s novým vnímaním významu a zmyslu podnikania a kreatívneho potenciálu mladých vedeckých pracovníkov a študentov [13]. Problematika prepojenia dvoch prostredí, univerzitného prostredia a praxe, problematika transferu poznatkov v oboch smeroch s cieľom lepšieho zhodnotenia tohto potenciálu nie je jednoduchá. Kľúčom k úspechu transferu poznatkov prípadne nových technológií z akademickej pôdy do podnikateľského prostredia je zo strany univerzít predovšetkým poznanie skutočnej potreby podnikov v oblasti nových technológií, nových poznatkov a orientácia výskumu (na fakulte a jednotlivých katedrách) tak, aby mohol byť využiteľný v konkrétnych výstupoch pre „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 139 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com potreby okolia univerzity, pre potreby konkrétnych firiem. Čo sa očakáva od podnikateľského prostredia? Tieto kroky je možné vyjadriť v niekoľkých rovinách. Snáď najprístupnejšími v zintenzívnení procesu vzájomnej komunikácie sú: • využitie všetkých tradičných dostupných foriem vzájomných kontaktov (zadávanie diplomových prác, účasť na štátnych záverečných skúškach, účasť na konferenciách, obhajobách dizertačných prác, výskumných projektov a pod). • zapojenie sa do procesu formovania študijných programov, kde práve podnikatelia a firmy by mali byť zdrojom impulzov pre ich inováciu, ako aj zdrojom podnetov pre zameranie výskumu. Prospech z efektívneho transferu technológií a know-how majú vždy obidve strany – pôvodca, ako predávajúci na jednej strane a používateľ (podnik) ako zákazník na druhej strane. Súčasný stav je však taký, že univerzity SR, disponujúce potrebným inovačným potenciálom nie sú dostatočne aktívne k podnikateľskému prostrediu najmä v oblasti pomoci inovačnému rozvoju podnikov. Podľa prieskumov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania je to len nepatrné percento. Na druhej strane sú tu podnikateľské subjekty, ktoré akoby nemali záujem, nepotrebovali ľudí schopných pre inovácie svojich procesov. Je preto nevyhnutné tento, pre ďalší úspešný rozvoj oboch strán, nedobrý stav, čo najskôr zmeniť. Predstavitelia krajín Európskej únie sa v marci r. 2000 dohodli na ambicióznom cieli, označovaným ako „Lisabonská stratégia“. Predstavuje obnovu základov konkurencieschopnosti, zvýšenie rastového potenciálu a produktivity a posilnenie sociálnej súdržnosti tak, aby sa EÚ stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, ktorá je schopná trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou previazanosťou. Pre oživenie ekonomickej výkonnosti EÚ sa kladie dôraz najmä na znalosti, inováciu a skvalitňovanie ľudského kapitálu. Ďalšou dôležitou strategickou oblasťou, je zatraktívnenie Európy pre investície a prácu, čo je podmienené dokončením vnútorného trhu a zlepšením podnikateľského prostredia, najmä odbúravaním neefektívnej administratívy, zlepšovaním infraštruktúry a liberalizáciou služieb. Táto stratégia je pre Slovensko rozpracovaná v Stratégii rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, pod gestorstvom Ministerstva financií SR. Zameriava sa na rozvoj vedy a vzdelávania, vyššiu kvalitu v školstve, podporu celoživotného vzdelávania, viac inovácií v ekonomike, t.j. na rozvoj znalostnej ekonomiky. Priority sú jasné: vzdelávanie, zamestnanosť, informatizácia, veda a výskum a tiež podnikateľské prostredie. Zdravé podnikateľské prostredie, ktoré motivuje ľudí k podnikaniu, je jednou z podmienok pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti tej ktorej krajiny. Podnikateľské prostredie, podpora podnikania a vytvorenie vhodnej investičnej klímy musí umožniť efektívnu súťaž podnikateľom, ktorá je základným motorom ekonomiky každého štátu. Stratégia je založená najmä na úspešnom dokončení a udržaní výsledkov štrukturálnych reforiem a systematické napĺňanie rozvojovej časti Lisabonskej stratégie. Slovensko sa má stať krajinou mimoriadne vzdelaných a tvorivých ľudí, s prekvitajúcou vedou a technikou, odkiaľ neustále prichádzajú inovatívne výrobky a služby vynikajúcej kvality. Slovensko sa musí stať nie len znalostnou ekonomikou, ale aj znalostnou spoločnosťou. V kontexte napĺňania stratégie sa na otázky budovania vzájomných vzťahov medzi akademickým a podnikateľským prostredím za účelom komercionalizácie výsledkov vedecko-výskumnej činnosti najmä mladých vedeckých pracovníkov a študentov a za účelom zvýšenia podielu inovačných riešení v hospodárskej sfére bolo spracovaných viacero projektov. Z riešenia projektov a prezentovania základných výsledkov v jednotlivých častiach a kapitolách publikácie vyplynuli viaceré výzvy a aspekty pre riešenie foriem prepojenia akademického a podnikateľského prostredia, ich účinnosti, primeranosti, pre rozvíjanie myšlienok uplatnenia výstupov vedecko-výskumnej práce i pre samotné smerovanie univerzít a ich súčastí – fakúlt, katedier, inštitútov - do budúcnosti. Analýza súčasného stavu v oblasti transferu poznatkov/technológií vychádza z diagnostikovania kvality vedeckovýskumnej práce na vysokých školách a v kvantifikovaní aktuálnosti tém výskumných a doktorandských prác, vo vzťahu k potrebám podnikateľského prostredia. Takto spracovaná analýza slúži ako východisková základňa pre návrh indikátorov kvality výsledkov riešení mladých vedcov v zmysle ich využiteľnosti v podnikateľskej praxi ako aj vhodných legislatívnych úprav pre podporu transferu technológií, pre vznik medzičlánkov medzi univerzitami podnikmi. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 140 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Analýza súčasného stavu vo väzbe na stupeň dosahovaného transferu technológií, resp. hľadanie ciest na jeho zintenzívnenie a skvalitnenie bola založená na rozsiahlom prieskume, ktorý bol uskutočnený prostredníctvom elektronického dopytovania na viacerých slovenských univerzitách a SAV a na dostatočne veľkej vzorke malých a stredných podnikateľov, ktorí podnikajú na území Slovenskej republiky v rokoch 2004-2006. Na základe prieskumu bola spracovaná aj SWOT analýza prepojenia univerzitného a podnikateľského prostredia a je možné definovať nasledujúce silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby. Silné stránky: • Prevládajúca aktuálnosť tém kvalifikačných prác z pohľadu akademickej sféry • Ústretový prístup podnikateľských subjektov pri existujúcich prepojeniach medzi akademickou a podnikateľskou sférou • Pozitívna odozva na preberanie doterajších existujúcich výsledkov riešenia kvalifikačných a výskumných prác do praxe Slabé stránky : • Teoretické a praktické výsledky riešení prác sú iba čiastočne využiteľné v praxi • Kontakt medzi riešiteľmi prác a podnikateľským prostredím vzniká iba z dôvodu získania potrebných údajov • Nedostatočná informovanosť podnikateľských subjektov o možnosti spolupráce medzi výskumnou, univerzitnou sférou a sférou podnikania • Odtrhnutosť tém prác od praxe z pohľadu podnikateľských subjektov • Neexistencia systému overovania aktuálnosti tém prác v praxi • Výsledky riešení prác nedostatočne prispievajú k zlepšeniu inovačných aktivít Príležitosti: • Záujem mladých vedeckých pracovníkov vytvoriť si novú firmu, ktorá by mala charakter high-tech agentúry so zameraním na podporu transferu technológií a podpora ich vzniku zo strany akademickej obce • Možnosť absolvovania „výskumného tréningu“, zameraného na výskumné metodológie • Ochota k spolupráci pri zadávaní a riešení prác zo strany podnikateľských subjektov • Prevládajúci záujem podnikateľských subjektov o zamestnanie alebo spoluprácu s riešiteľmi prác • Podpora založeniu novej firmy zo strany mladého vedeckého pracovníka • Vznik a činnosť technologických a podnikateľských inkubátorov v blízkosti univerzitného prostredia Hrozby: • Nedostatočná podpora transferu technológií z univerzitného do podnikateľského prostredia v legislatíve SR • Nedostatočný počet inovatívnych firiem, ktoré sú otvorené transferu poznatkov z univerzitného do podnikateľského prostredia. Využitím doterajších silných stránok, elimináciou zistených slabých stránok, využitím príležitostí a pripravením sa na hrozby vznikli nasledujúce odporúčania: • zintenzívniť kontakt s praxou pri zadávaní tém výskumných a kvalifikačných prác, • overovať aktuálnosť zadávaných tém projektov a prác v praxi, • zvýšiť kvalitu riešenia smerom k zintenzívneniu inovačných prvkov a aspektov vo výsledkoch riešenia, • vytvoriť efektívnejší systém informovanosti podnikateľských subjektoch o riešených a vyriešených výskumných prácach, • znížiť neznalosť a nedôveru k vedecko–výskumným kapacitám univerzít a vedeckých pracovísk a to vyššou mieru propagácie tejto časti aktivít, s osobitným zameraním na prácu mladých vedcov a študentov; • vydať zo strany Ministerstvo školstva účelovú odbornú publikáciu o výsledkoch vedecko–výskumných aktivít univerzít a SAV, opätovne s výrazným upozornením na výsledky prác mladých výskumníkov; • zintenzívniť spoluprácu univerzít a SAV s médiami pre zvýšenie informovanosti o výsledkoch vedecko–výskumných aktivít, ktorých nositeľmi sú mladí vedeckí pracovníci a študenti,. • organizovať výcvikové tréningy pre mladých vedeckých pracovníkov smerom k nadobudnutiu praktických skúseností s podnikateľskými aktivitami, • podporiť vznik high-tech agentúr (napr. pri fakultách a univerzitách), ktorých podnikateľskou aktivitou „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 141 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com by bol rozvoj a aplikácia najnovších poznatkov vedy a výskumu do praxe v malom a strednom podnikaní. Uskutočnený prieskum na univerzitnej a podnikateľskej pôde predstavuje kritické zhodnotenie súčasnej úrovne spolupráce univerzitného a akademického prostredia a z toho vyplývajúci návrh opatrení na zlepšenie existujúceho stavu a informovanosti môže napomôcť pri vytváraní ďalších zlepšení v predmetnej oblasti. Zistila a potvrdila sa ochota k zlepšeniu vzťahov medzi akademickou pôdou a podnikmi na základe uvedomenia si z toho vyplývajúcich obojstranných výhod spolupráce. Potvrdila sa podpora vzniku firiem zameraných na transfer poznatkov z univerzitného prostredia do podnikateľskej praxe. [1] Uchádzanie sa o štatút výskumnej univerzity je bezprostredne spojené s kvalitou výstupov vedeckej činnosti, ich uplatnením, či už formou vytvárania univerzitných spin-off firiem, uplatnením patentov, licencií, predajom know-how. Zároveň nie je možné zabúdať na poslanie univerzít – výchova nových generácií vzdelaných ľudí či už v technických, ekonomických, prírodovedných, sociálnych atd. vedách. Vzdelávanie na univerzitách musí byť založené na vede a prostredníctvom vedy a výskumu, vzdelávanie v oblasti podnikania a osobitne podnikania s novými produktmi, technológiami, inováciami a pod. je výzvou pre vysoké školy. Znalostná ekonomika nie je mysliteľná bez rozvoja informačných a komunikačných technológií a zdravého podnikateľského prostredia. Ako už bolo konštatované, jednou z možností budúceho efektívneho uplatnenia absolventov štúdia v praxi je založenie vlastnej firmy. Súčasné školské systémy sú zamerané na prípravu zamestnancov (odborníkov, ktorí sa zamestnajú vo veľkých firmách, štátnych službách), nie na prípravu podnikateľov, živnostníkov a pod. Ako vyplýva z mnohých porovnaní Američania sú podnikavejší ako Európania. Je to tým, že v USA je lepšie podnikateľské prostredie, čo je jedna z hlavných príčin zaostávania EÚ za USA. Podnikanie prispieva k vytváraniu nových pracovných miest a k hospodárskemu rastu, prispieva k technickému a technologickému pokroku, k rozvoju nových technológií, zvyšuje sa konkurencie schopnosť. Výchova k podnikaniu predstavuje sledovať vo vzdelávacom procese aj nasledovné ciele: • rozvíjanie osobných vlastností relevantných k podnikaniu • formovanie u študentov povedomia možného založenia samostatnej podnikateľskej firmy založenej na princípe transferu poznatkov. Vo viacerých štátoch EÚ sa výchova k podnikaniu už začína realizovať, Vo Francúzku bola troma ministerstvami zriadené Observatórium výchovy k podnikaniu na stredných a VŠ. V širšom ponímaní sa pod výchovou k podnikaniu rozumie formovanie takých schopností ako je: • iniciatívnosť, • tvorivosť • ochota podstúpiť riziko, • zodpovednosť, • nezávislosť. V užšom chápaní je to predovšetkým výcvik ako založiť a viesť nejaký podnik, firmu. Expertná skupina EÚ pre výchovu k podnikaniu zdôrazňuje, že výchovu k podnikavosti nemožno stotožňovať so vzdelávaním napr. v ekonomike. Odporúča zapracovať do učebných plánov a osnov na všetkých stupňoch vzdelávania výchovu k podnikaniu. Túto schopnosť nie je možno zvládnuť učením sa. Je potrebné vytvoriť podmienky pre výcvik k podnikavosti, napr. aj zakladaním rôznych typov firiem, centier, kurzov a pod. V prípade SR a niektorých univerzít sú to napr. VYCEN – výcvikové centrum pri Vedecko-technologickom parku Žilina, centrá doktorandov EkF UMB Banská Bystrica, STAR pri DF TU Zvolen, VYCEN Stavebnej fakulty ŽU, centrá výskumu a transferu poznania na Fakulte PEDAS ŽU v Žiline, či Ústav konkurencieschopnosti a inovácií (ÚkaI ŽU). Ďalšie aktivity Žilinskej univerzity v oblasti transferu poznania smerovali k vytvoreniu výcvikového centra pre mladých vedeckých pracovníkov, študentov i širšiu verejnosť VYCEN pri Vedecko-technologickom parku Žilina a vytvorenie, vybudovanie Technologického inkubátora VTP Žilina s cieľom podporiť vytváranie spin off a start up subjektov založených na najnovších poznatkoch a výsledkoch vedecko-výskumnej činnosti na Žilinskej univerzite (obr. 1). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 142 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Študenti, doktorandi, vedeckí pracovníci, katedry, atď. Centrá doktorandov (VYCEN SvF, CVTP F PEDAS, ÚKaI ŽU) Kurzy inovačného podnikania a špeciálny tréning orientovaný na spracovanie podnikateľských plánov atď. VYCEN pri VTP Žilina Technologický inkubátor, prístup k rizikovému kapitálu atď. Technologický inkubátor VTP Žilina - spin-off a start-up subjekty Udržateľné podnikateľské subjekty a pod. Nové myšlienky, nápady, koncepty Nové produkty alebo služby atď. Výstupy vedeckovýskumnej činnosti na pracoviskách ŽU Obr. 1 – Kroky od nových myšlienok k vytvoreniu udržateľných podnikateľských subjektov – aktivity ŽU Systematické rozvíjanie vzťahov medzi univerzitami a praxou je náročným procesom, ktorý je spojený so zmenou vnímania oboch strán, so zmenou kultúry, organizácie a vnútorného manažmentu univerzít, manažmentom znalostí v inštitúciách i nazerania na proces podnikania. Na druhej strane podnikateľské prostredie je nutné zo strany akademických inštitúcií, či výskumných ústavov, laboratórií, centier, alebo vysokých škôl, neustále oslovovať s možnosťou spolupráce pri riešení ich vedeckovýskumných či vývojových problémov. Invencie, inovácie, inovačné riešenia plynúce z akademického prostredia predstavujú výzvu pre jednotlivé inštitúcie. Zároveň sa významným prvkom pri potvrdzovaní formulovaných teoretických a laboratórnych riešení. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] ČOREJ, J. a kol. Univerzity, priemysel a partnerstvo. Doktorandské štúdium a transfer poznatkov. In: EDIS ŽU, v edičnom rade Odborná publikácia Žilina : 2006, ISBN 80-8070-526-7. [2] Business environment in the Slovak Republic, SMEs White Book, 2004, NADSME, www.nadsme.sk [3] Conference proceedings ICEE 2005, Gliwice, Poland, ISBN 1562-3580. [4] GREGOROVÁ, E. „Úloha ľudského faktoru vo zvyšovaní podnikovej produktivity a efektívnosti”. In: Produktivita. ŽU – Žilina, 2005, č. 5, str. 10-11. ISSN: 1335-5961. [5] MAIER, T. Regionálna a urbanistická ekonomika 2 – Regionálny rozvoj a regionálna politika. ELITA, 1998, ISBN 80-8044-049-2. [6] ROSTASOVÁ, M. Uloha univerzit v inovacnych procesoch podnikatelskej sfery. In: Academia, r. XV, c. 4/2004, p. 3-7. [7] SHANE, S. Academic Enterpreneurship. University Spinoffs and Wealth Creation. Edward Elgar, 2004, ISBN 1 84376 454 7. [8] Správa z prieskumu, uskutočneného v rámci projektu: Tvorba regionálnych akčných plánov zamestnanosti a budovania partnerstva na regionálnej, subregionálnej a miestnej úrovni, VÚC Žilina 2006. [9] TUREK, I. Formovanie podnikavosti žiakov a študentov – jeden z hlavných cieľov vzdelávacej politiky EÚ. Pedagogické rozhľady 4/2005 – príloha. [10] TKÁČIKOVÁ, J. Personálny manažment. RAABE, 2001, ISBN 80-968206-2-1. [11] World Declaration on higher education for twenty-first century: vision and action. http://www.unesco.org/education/educprog/wche/declaration_eng.htm [12] www.europa.eu.int „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 143 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com [13] DG for EDUCATION and CULTURE. Education and training in Europe: diverse systems, shared goal for 2010. Luxembourg: Office des publications officielles des Communautés Europeénes, 2002. 39 p. ISBN 92-894-3682-4. Príspevok vznikol na základe riešenia výskumných projektov VEGA 1/1265/04 Výskum sieťových procesov v rámci odvetvových zoskupení firiem v SR, VEGA1/2548/05 Kvalita služieb vnímaná zákazníkom, VEGA 1/4573/07 Možnosti, ohraničenia a vývojové tendencie koncepcie univerzálnej služby v pošte a telekomunikáciách v procese globalizácie a projektu ŠPVV 2003 ŠP 20 02805 03 Rozvoj osobnosti a talentu doktorandov a mladých zamestnancov výskumu a vývoja do 35 rokov – Zlepšovanie spoločenského postavenia vedy a techniky a budovanie vedeckej kariéry. ADRESA: Prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD. Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 1 010 26 Žilina tel.: 421 41 5133050 fax: 421 41 5131527 e-mail: [email protected] Prof. Ing. Mária Rostášová, PhD. Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 1 010 26 Žilina tel.: 421 41 5133050 fax: 421 41 5131527 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 144 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ELECTRONIC EDUCATION IN MATHEMATICS AS A NEW QUALITY OF MATHEMATICS VISUALIZATION WHILE EMPHAZING NEW TEACHING METHODS Daniela Hricišáková, Lívia Hasajová Alexander Dubček University of Trenčín Abstrakt: Článok pojednáva o dôležitosti zobrazenia, simulácie procesov v matematike. Dôraz sa kladie na ich nevyhnutnosť pri vyučovaní matematických javov. Cieľom je zvýšiť kvalitu a efektivitu výučovania matematiky prostredníctvom vytvoreného pomocného pedagogicko-vzdelávacieho materiálu, založeného na princípoch kreativity, flexibility, na samostatnej aktívnej činnosti študenta, postupným prechodom od metód postupného odovzdávania informácii, k metóde odovzdávania znalostí a tvorivých schopností uplatnenia nadobudnutých poznatkov. Abstract: The paper describes and presents the importance of Mathematics Simulations. They are emphasized while teaching mathematical phenomena. The objectives are to improve the quality and effectiveness of teaching Mathematics by means of a newly developed set of teaching materials that are based on principles of creativity, flexibility and student’s independence in learning. The teaching methods are based on a slow change of dissemination the information into gaining experience. Kľúčové slová: Komunikácia, informačné a komunikačné technológie,synchronická komunikácia, videokonferencie, ISDN linky, Netmeeting, MSN, Windows Messenger, First Class, VR VS, Skype, web kamera, mikrofón, slúchadlá, e-learning, Acrobat, Matlab, Mathematica, Derive, MS Power Point, Macromedia Flash, Internet, Key words: Communication and information technology, synchronic communication, videoconference, ISDN, lines, Net-meeting, MSN, Windows Messenger, First Class, VR VS, Matlab, Mathematics, Derive, MS Power Point, Macromedia Flash, Internet The LMS Moodle in Mathematics learning and teaching, ability virtually mathematical communicate and consult with accentuation at the visual phenomena mathematic The internet and new technologies offer great benefits and learning and teaching opportunities but it is important that skill in the use of new technologies is not confused with an ability to perceive the Mathematics effects. EUROPEAN ASPECTS There is still no comprehensive view regarding the use of ICT in education in Europe, a European vision for elearning has to be developed further. The linkage between e-learning efforts in universities and the overtaking of goals described in the Bologna process documentation should be more visible. E-learning allows students to embrace virtual mobility and in doing so to benefit from the advantages of a culturally and linguistically-rich educational experience. (from the Report on the Consultation workshop “The 'e' for our universities - virtual campus”, 2/2005). INTRODUCTION In the recent years we are witnessing noticeable upheaval in the modern didactic technologies due to emergence of new information and communication media enabling to sense knowledge through more senses. To some extent it is also caused by an enormous quantity of new information we are flooded with, and as a direct consequence of it, we are forced to achieve higher effect in learning. Accordingly, there is a need to apply new forms, methods and also study support tools that are able to collect, deal with and portray a wide range of data. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 145 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com At the moment, learning management systems (LMS) stand for the most versatile way of contemporary learning. However, to take a complete benefit of them a new way of learning is considered necessary. “Virtual studio” represents the moment of realization the studio of distance-education, conducted at various mathematical places, applied at more universities with more students and professors and employing the ICT for communication, consultations, data, image and sound transfer, evaluation and project´s presentation. Virtual studio enables long distance cooperation and consultation during the studio work. It does not matter where the student is at the moment. If the project details are digitally adjusted and accessible through Internet for pedagogical process, students and professors can virtually communicate and consult their work at various stages of elaboration, present it online via videoconferencing tools and data transfer. It may precede and/or extend physical mobility and thus offer new opportunities for students, who do not want or cannot benefit from physical mobility. BASELINE MOLDS ICT Communication has a substantial function in electronic education and supplies the loss of immediate conversation, present in classical form of education. From the chronological point of view the communication can be either synchronous – happens at the same time or asynchronous – occurs at different time intervals. The most common tools of asynchronous communication, which are realized through the ICT, are e-mail, web discuss forums and discuss groups. Synchronous communication (like telephone, chat, as an interchange of small text messages, and various types of videoconferencing) provides the basic favor of immediate response. Videoconference is the most sophisticated form of synchronous communication using ICT tools. It supplies the real time communication with the simultaneous projection and sound transfer. Videoconference implemented between two points is called two-point videoconference. Multipoint videoconference connects more than two participant points. According to the technology of implementation, there can be two essential forms of videoconferences: videoconferences through ISDN links (Integrated Services Digital Network) – are relatively cost demanding for the basic equipment and for the service (the payments for ISDN call), but are very credible for good sound and image transfer, videoconferences through computer nets and Internet (Net-meeting, MSN, Windows Messenger, First-Class, VRVS, Skype etc.) – require the minimum of technology equipment (web camera, headsets or microphone and loudspeakers), and provide the low cost services (only the payment for nets). „The specific time delay of the image and sound transfer, due to the data overload of computer nets, is their disadvantage.“ (Kočíková, 2006) Videoconferencing enables the visual presentation of design in real time. In the mathematical education it represents the method for verification of design quality. On the other hand, professors and students have an opportunity to join the design process even if they are on abroad station. By the means of videoconferencing tools the education converges to practice and therefore could represent the important methodology tool in mathematical education. THE VISUAL GRAPHICS REPRESENTING MATHEMATICAL PHENOMENA From a didactic point of view ICT at classes math enable exchange: visual display abstract ideate - make easier ideate given thought process, by directly abbreviate by herself learning process mathematics. Simulation process, with alteration entrances parameters ideate, as soon as maybe representing action, create adequate model mathematical and catch hierarchy. “Nowadays already we can state, that the computer representing the best version representation ideates, or the procedures in material form. Electronic world in computer, created from text, data base, mathematical model alternatively another accessible means, enable and doubtless zest to action classes”. (Fulier, 2005) Graphic possibilities routines (dynamic geometry and brand CAS), they help to get development graphical geometric concept about child objects. For create easy text us sufficient help whatever text editor. Results text is in actual format txt, html, doc alternatively pdf. That format serves barely on the chance, if we want to give the students bald static text by your leave picts and chart. For picture complicated mathematical functions at plane alternatively at area as soon as maybe. Apply program system for example Mathematica, Derive, Matlab, programs GW-BASIC. Second alternative is text in dhtml version, where we get smaller, transparent document in Internet Explorer, but also at used design picture are coming delimited limit html standard, what Internet uses. Next alternative is agenda Macromedia Flash. This heavy program, require help operator, doesn't work by your leave individually images, but with time ax, where we track function. Ascent there out agenda be packed animate, interactive classes, that thanks decision thereof SW already mustn't afford school-book matters linear about. Their have character learn CD-ROMOM, that give students piece of knowledge, students choose the way cognition. Analogical agenda is also Authoware. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 146 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com THE LMS MOODLE IN LEARNING MATHEMATICS Open Source Learning Management System (LMS) Moodle as a software package to help teachers create quality on-line courses. “The use of ICT in mathematics courses is intended not only as a tool for dynamic information and increasing the self-study potential of courses, but also as an opportunity to involve students in meaningful and creative interaction with real goals in real context.” (Kočíková, 2006) The ICT-based static and visual, dynamic materials included in the courses try to replace or to reduce the amount of lecturing as a means of delivering information, to transform mathematical application into a learner-driven self- Access learning, and to create more classroom time for student-centered activities. The e-learning support is particularly important in blended learning, a form of teaching and learning which is a transition between traditional classroom teaching and distance learning. LITERATURE [1] BETÁKOVÁ, J.; BILČÍK, B.; MICHALKO, J. J.; POLÁK, J. Riadenie nákladov založené na hodnotení aktivít v rámci univerzitného informačného systému In: Inovačné procesy v obsahu vysokoškolského vzdelávania v sociálnych a ekonomických vedách. Trenčín : TnUAD, 2006. 251s. 185-188 s. ISBN 808075-139-0. [2] FULIER, J.; MICHALIČKA, P. Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní v matematike In: IKT vo vyučovaní matematiky, UKF Nitra, Edícia Prírodovedec č. 199, Vydavateľstvo Michala Vašku, Prešov, 2005, 11-12 s. ISBN 80-8050-843-7. [3] HRICIŠÁKOVÁ, D.; TOMANOVÁ, M. Matematika v inžinierskom a bakalárskom štúdiu na FM TnUAD v Trenčíne, Leitva, Acta mathematica 6, 2003, str.287-294, ISBN 80-8050-755-4. [4] PRIGANC, S.; BAHLEDA, F. Zosilňovanie betónových prvkov. 1. vyd. Košice : SvF TU, 2006. 155s. ISBN 80-8073-589-1. [5] STANKOVIČ, D.; BETÁKOVÁ, J.; MICHALKO, J. Alternatívy k súčasnému modelu výroby a spotreby podporujúce smerovanie k udržateľnému rozvoju. Scientific Articles Ecology, 2006, ISBN 954- 9368-165. [6] KOČÍKOVÁ, E. Kombinovaná forma výučby riadená pomocou LMS systému. In: Celoživotné vzdelávanie na Slovensku a v Českej republike. Bratislava : STU, 2006. 40-44 s. ISBN 80-227-2374-6. ADRESA Doc. RNDr. Daniela Hricišáková, CSc. Vedúci katedry Katedra matematiky ÚPHV TnUAD Študentska 1, 911 01 Trenčín hricišá[email protected] PaedDr. Lívia Hasajová Odborný asistent Katedra matematiky ÚPHV TnUAD Študentska 1, 911 01 Trenčín [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 147 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 148 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VZDĚLÁVÁNÍ ADMINISTRATIVY ČESKÉ VEŘEJNÉ SPRÁVY JAKO SOUČÁSTÍ EUROSPRÁVY Ladislav Rýznar Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Česká republika je již řádným členem Evropské unie a v prvním pololetí roku 2008 bude Unii předsedat. V praxi to znamená připravit na tuto činnost nejen ústřední státní administrativu, ale také správu regionální. Právě tento stupeň veřejné správy bude nositelem uskutečňování jednotlivých politik v konkrétní každodenní praxi. Avšak nejen to. Bude daleko intenzivněji jednat se svými evropskými partnery v interkulturním evropském prostředí. Jedním z úkolů vysoké školy, jako facilitátora rozvoje společnosti a regionu, je také zprostředkování orientace, znalostí a dovedností v této oblasti a připravit tak pracovníky územních samosprávných celků k výkonu jejich nových speciálních kompetencí. Klíčová slova: Vzdělávání zaměstnanců územních samosprávných celků, kvalifikační,osobnostní a speciální kompetence, dovednosti, ekonomické, sociální a kulturní tradice, eurospráva, evropská dimenze vzdělávání ÚVOD Zaměstnanci veřejné správy jsou vysoce kvalifikovanými úředníky se specifickými a diferencovanými požadavky na výkon této profese podle: • Organizační úrovně (hierarchie) • Druhu práce (koncepční, rutinní) • Základní odbornosti (profese, specializace) • občanské spolehlivosti a bezúhonnosti • osobních předpokladů (týmová práce, zvládání stresových situací, práce s problémovými klienty apod.) Z toho všeho pak jasně vyplývá základní koncept kompetence úředníka veřejné správy. Jedním z problémů vzdělávání státních zaměstnanců, který však v již současnosti z hlediska času pomalu mizí je, že současná česká veřejná správa ještě pořád disponuje úředníky, kteří byli vychování v jiné době a pro jiné úkoly, mnohdy se vzděláním a praxí, které jen málo souvisí s jejich dnešní funkcí. V žádném případě je však nechceme kritizovat. Ba naopak jejich bohaté praktické zkušenosti mají co říci i dnešním novým a mladým úředníkům. Ale reálná situace byla taková. K tomu ještě jednu poznámku: Role státního úředníka je náročná na čas a z hlediska vztahu a očekávání okolí velmi složitá. Pokud není dostatek informací k řešení problémů je i frustrující. Pokud jde o top manažery správy, je to role plná problémů vyvolávajících konflikty. Nejednou je vynucována loajalita příslušné politické strany, ale současně působí vědomí zodpovědnosti vůči společenským normám. 1. JAKÁ JE SOUČASNOST Příprava na povolání úředníků veřejné správy bylo před rokem 1989 tradičně realizováno na právnických fakultách. Téměř na všech vysokých školách byly zavedeny kurzy týkající se různých aspektů veřejné správy a byly rovněž realizovány rozmanité formy postgraduálních studií. Po roce 1989 byla do učebních osnov mnoha vysokých škol a univerzit zavedena studia veřejné správy a regionální studia. V současné době územní samosprávný celek zajišťuje povinné vzdělávání svých zaměstnanců vykonávajících správní činnosti prostřednictvím akreditovaných institucí a to dle zákona 312/2002 Sb., o úřednících územních samosprávných celků. Průběžné vzdělávání jako je např. účast úředníka na prohlubujících, aktualizačních a specializačních aktivitách je rovněž zaměřeno na výkon správních činností. Zvláštní odborná způsobilost obsahuje souhrn znalostí a dovedností, které jsou nezbytné pro výkon činností stanovené vyhláškou č. 512/2002. Obsahuje část obecnou (základy veřejné správy) a zvláštní (znalosti nezbytné k výkonu konkrétních správních „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 149 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com činností). Vzdělávací program pro vedoucí úředníky a vedoucí úřadů zahrnuje rovněž část obecnou (problematika řízení včetně výuky dovedností v oblasti řízení) a část zvláštní (informace o jednotlivých kompetencích a jejich řízení). Z hlediska cíle vzdělávacích programů v oblasti přípravy pro práci ve veřejné správě by proto měla být především motivace ke změně a obnově. V současnosti se vzdělávání úředníků řídí a realizuje podle zákona 312/2002 Sb. O úřednících územních samosprávných celků a o změně některých zákonů. Nelze diskutovat o tom, že to v dané době byl velký přínos a zcela nepochybně užitečná věc. Dnes jsme však již o čtyři a bezmála pět let dále. A proto mi dovolte následující zamyšlení. 2. TŘI ZÁKLADNÍ DIMENZE VZDĚLÁVÁNÍ Vzdělávání pracovníků veřejné správy má v současnosti, kdy je Česká republika členem Evropské unie, tři základní dimenze: • dimenze mobility úředníků, čímž chápeme proces příchodů (odkud přicházejí noví úředníci) a odchodů (kam jdou zapracovaní úředníci) • dimenze úrovně veřejné správy ve smyslu národní, regionální a místní • dimenze přípravy českého úředníka veřejné správy na „euroúředníka“ Od těchto tří dimenzí se musí také odvíjet kvalitativně vyšší úroveň vzdělávání české veřejné administrativy. Od toho se odvíjí charakter, formy a obsahová struktura jak „základního“ vzdělávání, tak vzdělávání celoživotního. Od toho se odvíjí potřeba či jinak – nutné penuzum znalostí, vědomostí a dovedností pro výkon profese kvalitního a efektivního úředníka veřejné správy. To vše však také vzhledem nejen k potřebám společnosti, ale také vzhledem k osobnosti, vykonávající tuto profesi. 2.1 DIMENZE MOBILITY ÚŘEDNÍKŮ Cílové skupiny dalšího profesního vzdělávání v této dimenzi lze charakterizovat ve třech rovinách. V rovině pracovníků nastupujících do služeb, v rovině stávajících zaměstnanců a v rovině odcházejících z veřejné správy. Vzdělávání předcházející nástupu do veřejné správy může být realizováno dvěma způsoby. Prvním způsobem je vlastní příprava na povolání, kterou by zabezpečovat státní vzdělávací soustava (pregraduální vzdělávání). Druhý způsob spočívá ve vzdělávání těch, kteří již absolvovali pregraduální studium, ale v jiném odborném zaměření a mají zájem vstoupit do veřejné správy. Tento způsob jakožto přechod z jedné kariéry do druhé může být také zabezpečován státním vzdělávacím systémem, nebo může jít o využití vzdělávacích kapacit již existujících. Ale to za předpokladu, že jejich možnosti budou zhodnoceny a bude shledáno, že jejich nabídka je v souladu s potřebami veřejné správy. Vzdělávání při nástupu do veřejné správy má za cíl integrovat nové zaměstnance do příslušných pozic a odborných útvarů a jde více méně o „aklimatizační“ proces. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 150 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Viz. schéma č.1 zaměstnanci veřejné správy předcházející z jedné veřejné zprávy do druhé stejného zaměření pracovníci z jiných než správních orgánů předcházející z jedné veřejné správy do druhé odlišného zaměření VEŘEJNÁ SPRÁVA střední školy absolventi škol vysoké školy správního zaměření vysoké školy jiného než správního poměru Vzdělávání během služby má za cíl průběžné zvyšování kvalifikace a získávání nových odborností v souladu s potřebami veřejné správy v oblasti znalostí a dovedností. Tato dimenze byla právě výše uvedeným zákonem více méně vyřešena. Vyřešena v tom smyslu, že všichni kdož přicházejí do služeb veřejné správy musí projít vstupním kurzem a dále vzděláváním v obecné části vzdělávacího cyklu a poté i části speciální. Prozatím však není řešena otázka přechodu z jednoho orgánu veřejné správy do druhého (někdy i vyššího stupně řízení) či přechodu z veřejné správy do ústředního orgánu státní správy (a státní správa je přece součástí veřejné správy, či nikoliv?) Viz. schéma č.2 organičtí úroveň druh práce koncepční top střední rutinní nižší VEŘEJNÁ SPRÁVA absolventi škol schopnost komunikace profese zvládnutí konfliktů specializace základní odbornost týmová práce osobní předpoklady Vzdělávání při odchodu z veřejné správy (služby) je chápán buď jako odchod do důchodu nebo jako přechod do jiné pracovní kariéry. Pokud jde o přechod do jiné pracovní kariéry, pak jde o rekvalifikační vzdělávání, které na „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 151 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com rozdíl od ostatních složek vzdělávání dospělých (mimo studia na školách), má svou legislativní podobu, odvozenou ze zákona č.1/1991 Sb., o zaměstnanosti a předpisů navazujících, včetně jeho novelizovaných podob. Viz. schéma č.3 pracovníci přecházející z jedné veřejné služby do jiné stejného zaměření jiná veřejná správa pracovníci přecházející z jedné veřejné služby do jiné odlišného zaměření VEŘEJNÁ SPRÁVA s rekvalifikací bez rekvalifikace v zájmu zaměstnavatele 2.2 DIMENZE ÚROVNĚ VEŘEJNÉ SPRÁVY VE SMYSLU NÁRODNÍ, REGIONÁLNÍ A MÍSTNÍ V žádném případě nelze oddělit vzdělávání zaměstnanců, vedoucích úředníků a vedoucích územních samosprávných celků od kompetencí. Pokud jsou kompetenční požadavky zasazeny do rámce cílů veřejné správy, má tato skutečnost pozitivní dopady na všechny zainteresované. Význam pro klienta veřejné správy spočívá v tom, že kompetence jsou definovány a směrovány k uspokojování potřeb klientů a veřejnosti. Pro veřejnou správu jako instituci mají kompetence význam v tom, že vzniká jasná představa o tom, jaké kompetence jí přiřazovány. Kompetence z hlediska zaměstnance veřejné správy mají význam proto, že vzniká jasná představa o tom, jaké kompetence jsou požadovány a je evidentní, že získání a udržení místa je založeno spíše na dosažených kompetencích, než na zastávané pozici či funkci. Význam kompetencí pro ústřední orgán státní správy spočívá v tom, že má k dispozici výchozí základnu pro stanovování a určování kompetencí. Má k dispozici nástroj, jehož prostřednictvím mohou řídit a usměrňovat rozvoj jedinců potřebným směrem. Význam kompetencí pro společnost spočívá v tom, že kompetence zaměstnanců veřejné správy zviditelňují, a že vznikají standardy pro řízení lidských zdrojů. 3. KOMPETENČNÍ PROFIL PRACOVNÍKA VEŘEJNÉ SPRÁVY Stanovení kompetenčního profilu pracovníka veřejné správy vychází z expertního posouzení stávajícího stavu a jeho konfrontace s postupně se měnícími potřebami. Neznalost profilujících obecných i specifických znaků nedovoluje volbu adekvátního obsahu, forem a metod přípravy na povolání a dalšího vzdělávání veřejné administrativy. Jsme přesvědčeni o nezbytnosti vypracování modelových charakteristik spolu s kvalifikačními požadavky, které jsou na zaměstnance veřejné správy kladeny. Není logické přizpůsobovat pozici (funkci) ve veřejné správě určité reálné osobnosti, ale naopak je zapotřebí hledat osobnost, která daným požadavkům odpovídá. Případně i najít takovou osobu, kterou je možné těmto požadavkům přizpůsobit, či ji na ně připravit. Proto byla také realizována expertiza, které se zúčastnili pracovníci veřejné správy různých funkčních úrovní a zabezpečující různé správní činnosti. Cílem bylo především nalezení a určení podstatných profilujících znaků pracovníka veřejné správy. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 152 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Viz. schéma č.4 vědomosti významné pro činnost znalosti nezbytné pro výkon činnosti požadavky na další vzdělanostní rozvoj personální chování vlastnosti osobnosti důležité pro výkon KOMPETENCE ÚŘEDNÍKŮ VEŘEJNÉ SPRÁVY volní vlastnosti osobnosti technickopro činnost ekonomické administrativní pro řízení činnosti schopnosti a dovednosti morální vlastnosti Obecný kompetenční profil pracovníka ve veřejné správě Obecné znaky (charakteristiky) pracovníka ve veřejné správě v České republice jsou společné pro různé správní činnosti. Základní charakteristiky jsou formulovány ve čtyřech úrovních: kvalifikační kompetence, osobnostní kompetence, schopnosti a dovednosti a nakonec kompetence speciální. 3.1 KVALIFIKAČNÍ KOMPETENCE Mimo absolvování příslušného stupně vzdělání ve smyslu přípravy na výkon profese, které by mělo absolventa vybavit potřebnými odborně teoretickými vědomostmi, je pro veřejnou administrativu nezbytně nutná: znalost legislativních a právních norem vztahujících se přímo k výkonu činnosti v příslušném orgánu veřejné správy a znalost základů správního práva, pravidel a postupu správních činností. Jako žádoucí znalosti pro výkon činností nebo funkcí ve veřejné správě jsou prioritně zařazovány: • Regionální rozvoj, řízení měst a obcí • Činnost a legislativa Evropské unie • Fondy EU a možnosti jejich získávání a použití pro rozvoj regionu • Organizační a evidenční pravidla a postupy • Bezpečnost a ochrana dat • Zákoník práce a předpisy související Dále je to skupina oborů jako je pedagogika, psychologie, sociologie, marketing, management, ekologie, audit a nechybí ani světové jazyky. Z hlediska požadavků na další rozvoj osobnosti zaměstnance veřejné správy je nezbytně nutné další sebevzdělávání. Za žádoucí jsou, dle samotných pracovníků, považovány různé formy vzdělávacích aktivit, především pak speciální kurzy, zahraniční stáže a systém atestací. 3.2 OSOBNOSTNÍ KOMPETENCE, BYLY VNITŘNĚ A PRACOVNĚ DIFERENCOVÁNY NA OSOBNÍ DISPOZICE, VOLNÍ VLASTNOSTI AMORÁLNÍ VLASTNOSTI. Dle expertů jsou pro výkon činností (funkcí) ve veřejné správě je v oblasti osobních dispozic nezbytně nutná schopnost jednat s lidmi jako absolutně dominantní dispozice a dále pak svědomitost, kritičnost k výsledkům činnosti, sebekritičnost a odolnost vůči zátěži a stresu. Jako žádoucí vlastnost byla uváděna ve všech oblastech veřejné správy především sociální přizpůsobivost, tvořivost a zdravá ctižádostivost. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 153 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Za nezbytně nutné volní vlastnosti experti správních úřadů označili především rozhodnost, jako prioritní vlastnost a dále: cílevědomost, samostatnost, sebeovládání a sebekázeň. Žádoucími vlastnostmi pak jsou statečnost, dominantnost a schopnost prosazovat svoji vůli. Nezbytně nutný morální profil je experty charakterizován takovými vlastnostmi jako jsou: čestnost, pravdomluvnost, zásadovost, nestrannost, pracovitost a nevydíratelnost. K tomu se ještě připojuje nekompromisnost a obětavost. 3.3 ÚROVEŇ POŽADAVKŮ NA SCHOPNOSTI A DOVEDNOSTI SE DIFERENCUJE NA INDIKÁTOR REALIZACE VLASTNÍ ČINNOSTI, SCHOPNOSTÍ A DOVEDNOSTÍ PRO ŘÍZENÍ A PRO SPRÁVNÍ A ADMINISTRATIVNÍ ČINNOSTI. Nezbytně nutné schopnosti a dovednosti pro řízení se soustřeďují na koordinaci činnosti druhých spolupracovníků a podřízených a na schopnosti přijímání nových poznatků a zkušeností. Pokud jde o nutné schopnosti pro vlastní činnost veřejného činitele má dle expertů dominantní postavení dovednost řešit konkrétně nastalé situace. Dále pak následuje schopnost prakticky uplatňovat požadavky právních norem, plnit mimořádné úkoly, samostatné rozhodování a pohotové reakce na nastalé změny. Ze schopností a dovedností pro technicko-ekonomické, správní a administrativní činnosti pro výkon funkce ve veřejné správě je nezbytně nutné: ovládat osobní počítač a mít vyjadřovací schopnosti. 3.4 ÚROVEŇ SPECIÁLNÍCH KOMPETENCÍ BYLA PRACOVNĚ DIFERENCOVÁNA NA OSOBNÍ PROJEV PRACOVNÍKA VEŘEJNÉ SPRÁVY, NÁROKY NA JEHO PERSONÁLNÍ CHOVÁNÍ A NA SPECIFICKÉ DOVEDNOSTI. Nezbytně nutným požadavkem na osobní projev úředníka (manažera) orgánu veřejné správy je především adekvátní vystupování a ukázněnost. Nároky na personální chování obsahují několik nezbytně nutných požadavků. Zjevnou dávku dominance mají, dle vyjádření expertů, především: pochopení pro druhé, sociální otevřenost, ovládání způsobů motivace, diferencovaný přístup k podřízeným, schopnost sebehodnocení, tolerance, schopnost iniciovat další vzdělávání pracovníků . Nezbytně nutnou specifickou dovedností pracovníka veřejné správy je především spolehlivost charakterizovaná zejména jako dodržování termínů, samostatnost ve smyslu organizační a dispoziční schopnosti, iniciativy, přebírání odpovědnosti a v neposlední řadě i chování vůči třetí straně ve smyslu vystupování, způsobu jednání,zastupování navenek a dodržování pravidel etikety. Poznatky o jednotlivých kompetencích jsme získali sondou u pracovníků obecních a krajských úřadů, finančních úřadů, celních úřadů a vybraných expertů z ústřední státní správy. Jistě by bylo vhodné opakovat sondáž v současnosti, kdy je Česká republika již řádným členem EU a pokusit se vytvořit základní kompetenční profil „euroadministrátora“ na úrovni orgánů veřejné správy. 4. DIMENZE PŘÍPRAVY ČESKÉHO ÚŘEDNÍKA VEŘEJNÉ SPRÁVY NA „EUROÚŘEDNÍKA“ Dimenze vzdělávání české administrativy veřejné správy a její „přerod“ na „euroúředníka“ bezprostředně souvisí s novými kompetencemi správy ve vztahu k Evropské unii. „Na předsednictví České republiky v Evropské unii, které se plánuje na léta 2008 či 2009, se bude jazykově připravovat 350 úředníků. Plán ministerstva zahraničí schválila vláda 11. ledna 2006. Úředníci budou muset prokázat znalost angličtiny na úrovni malé státnice a schopnost komunikovat, číst a rozumět ve francouzštině….. Není myslitelné, aby ti, kteří budou předsedat, byli pouze pasivními přijímateli informací. Musí koordinovat a řídi. Kromě znalosti obou jazyků bude po zaměstnancích úřadů také vyžadována znalost základních smluv EU, dokumentů a pravidel legislativního procesu v unii a základní dovednost vyjednávat, upozornil šéf diplomacie Cyril Svoboda. Dalších zhruba 3000 úředníků bude chodit na školení, kde se dozví potřebné základní minimum…“ (LN 12. 1. 2006 a MFD 12. 1. 2006) „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 154 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Evropský institut veřejné správy (EIPA) byl již v roce 1998 vyzván, aby poskytl svůj názor na dopad evropské integrace na českou veřejnou správu. Cílem bylo definovat specializované znalosti a dovednosti, které budou čeští státní úředníci muset mít, aby mohli efektivně plnit své úkoly. V zájmu jednoduchosti byly určeny čtyři skupiny s doporučeným rozsahem znalostí a dovedností, které se s každou z nich pojí. Pracovně byly tyto skupiny definovány jako: • řadoví pracovníci • manažeři • poradci na vytváření politik • účastníci fungování EU 4.1 ŘADOVÍ PRACOVNÍCI, OPERATIVA Jde o velký počet zaměstnanců veřejné správy zapojených do rutinních úřednických či jiných povinností což z hlediska praxe představuje operativní činnosti. Jedná se o nejnižší úroveň kategorie pracovníků správy, která je schopná fungovat bez přímé nebo hluboké znalosti politik nebo postupů Evropské unie za předpokladu, že tito pracovníci budou vybaveni direktivami, pokyny, předpisy apod., které se budou vztahovat k jejich činnosti. Základními kvalifikačním požadavkem je znalost nařízení Evropské unie, pokynů EU a směrnic EU. Dále je nezbytná znalost institucí a orgánů EU, jejich fungování jakož i procesů rozhodování a legislativy, která se jich týká. Novou základní dovedností by měla být schopnost komunikace s protějšky v jiných členských státech o každodenních provozních záležitostech. Netýká se to však pouze jazykové vybavenosti, ale rovněž znalosti jejich kulturního prostředí, tradic a etikety. 4.2 MANAŽEŘI jsou pracovníci, kteří již budou muset řešit složité případy ve vlastní oblasti a budou moci dávat pokyny nižším úředníkům. K tomu budou potřebovat dostatečnou znalost politik Evropské unie a jejich aplikaci v českých podmínkách v rámci sektoru politiky, ve kterém pracují. Na této úrovni není nutné mít hlubokou znalost toho, jak byly politiky EU vytvářeny, ale je třeba znát, jak musí být aplikovány v českém prostředí. Základními kvalifikačními předpoklady tedy bude znalost příslušné odvětvové politiky a politik souvisejících, národních charakteristik a okolností členských zemí EU, procesů rozhodování a legislativy v oblasti, která se jich týká, institucí Evropské unie a jejich činnosti. Nezbytnou dovedností bude komunikace a znalost jazyků na pracovní úrovni spolu se znalostí sociokulturního prostředí zemí Evropské unie a jejich specifik ve společenském styku. 4.3 TVŮRCI POLITIK – PORADCI NA VYTVÁŘENÍ POLITIK Jde o poradce na vytváření politik reprezentující menší skupinu úředníků na všech ministerstvech a ostatních orgánech, které jsou zapojeny do otázek EU. Jejich úloha je velmi náročná – formulace českých politik. Základními kvalifikačním předpokladem bude muset být znalost : • politik a jejich fungování v jednotlivých členských státech • národní okolnosti – administrativní, právní, ekonomické a sociální tradice členských států EU • specifické politiky příslušného odvětví • evropské právní systémy a evropské právo • instituce a orgány EU, jejich funkce a činnost • rozhodovací procesy v EU. Mimo podrobných znalostí politik EU majících dopad na jejich sféru odpovědnosti, budou tito pracovníci potřebovat důkladnou znalost „systémů EU“, což zahrnuje takové otázky, jako je: fungování zákonů EU ve vztahu k národním zákonům, role a odpovědnost různých institucí EU, politika organizací a fungování ostatních členských států v odpovídajících sektorech. Na kvalitativně vyšší úroveň bude nutno u této skupiny pracovníků postavit vzdělávání na národních okolnostech především v ekonomických, sociálních a kulturních tradicích, formách a způsobech jednání a společenského styku jednotlivých členských států EU. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 155 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 4.4 ÚČASTNÍCI FUNGOVÁNÍ EVROPSKÉ UNIE Jde o skupinu úředníků, kteří se budou přímo podílet na fungování EU a to formou, která je přímo zapojí do diskusí, jednání a spolupráce se zástupci evropských institucí a ostatními členskými státy. Tato skupina by měla zahrnovat: české vyjednavače a poradce účastnící se práce Rady, členy stálé české delegace v Bruselu, české odborníky jmenované do odborných pracovních skupin EU, české úředníky přiřazené do vyjednávacích výborů, české úředníky pracující v Komisi nebo ostatních evropských institucích. V tomto případě musí být „odborná“ znalost politik a postupů EU doplněna řadou speciálních znalostí a dovedností tak, aby byla efektivní v prostředí evropského vyjednávání. Novou nezbytnou dovedností v jejich systému vzdělávání bude muset být znalost přírodního, historického, politického, sociálního prostředí spolu se sociální stratifikací, náboženstvím a v neposlední řadě se specifickými znaky společenského chování. 5. JAK DÁLE VE VZDĚLÁVÁNÍ? Po určité době uplatňování současného systému vzdělávání zaměstnanců veřejné správy se zdá, že je to problém spíše rozšíření a zlepšení kvality stávajícího vzdělávání než problém zavedení systému nového. Jde o to, že stávající vzdělávání je založeno spíše na stávajících, než na budoucích potřebách. Je to však logické neboť současně fungující systém vzdělávání začal být realizován jako příprava na vstup České republiky do Evropské unie. Efektivní příprava české veřejné správy v období, kdy již jsme členy EU podmiňuje nutnost dalšího vývoje moderní a profesionální veřejné správy, orientované na založení odpovídajících struktur a kapacit správy srovnatelnými s těmi, které existují v členských státech Evropské unie, a to se zvláštním zřetelem na efektivitu, výkonnost a profesionálnost. Je zapotřebí dosáhnout vyváženého, komplexního a multicisciplinárního a multikulturního přístupu k daným problémům. Proto mimo nutného vzdělávání v oblasti legislativy, struktur, správních postupů a technologie je třeba zdůraznit naléhavost a nutnost vzdělávání v oblasti tzv. „měkkých dovedností“ jako je správní kultura, etika, motivace apod. Je nezbytné uskutečnit další formy vzdělávacích aktivit neboť zaměstnanci správních orgánů ve všech částech správy budou čelit značně rozšířeným, pozměněným a někdy zcela novým úkolům. Určitá novelizace systému vzdělávání by dle mého názoru měla navazovat na zvláštní části povinného i průběžného vzdělávání pracovníků. Neměla by se vyhnout ani vzdělávacímu programu pro vzdělávání vedoucích úředníků a vedoucích úřadů. Jde o specifické vzdělávání, kde mnohé aspekty jsou společné všem cílovým skupinám. Administrativa veřejné správy zastává celou řadu rolí, které se vzájemně prolínají. Přitom každá z nich má určitá specifika, která je nutno si osvojovat nikoli pouze teoretickými základy, ale především praktickým nácvikem dovedností. Jde o trénink, který má svá pravidla. Teoretická východiska, přístupy a informace jsou meritorní náplní současného systému vzdělávání veřejné správy. Nyní musí přijít druhá etapa a to je nácvik dovedností na základě skupinového vzdělávání. Primární kompetencí regionální veřejné správy je hluboká znalost své vlastní oblasti práce v evropském kontextu a komunikační dovednosti. Z hlediska nové evropské dimenze vzdělávání veřejné správy by na primární kompetenci v tzv. „formálních“ oficiálních či tvrdých informací (jako je např. základní znalost cílů, institucí, nařízení, pokynů a směrnic, evropských právních systémů a evropského práva nebo dovednosti využívat informační zdroje EU) měly navazovat vzdělávací aktivity v rozvíjení specifických sociálních dovedností jako např.: • společenská diplomacie a diplomatický protokol • osobní prezentace a vystupování • práce s veřejností • jednání v konfliktních situacích a jednání v krizích • jednání vůči třetí straně • negociační dovednosti • ovlivňování a lobbování • etiketa pracovníka veřejné správy, chování při významných událostech • přijímání zahraniční návštěvy z členských zemí EU • příprava a realizace zahraniční cesty do zemí EU • korespondence s partnery z členských zemí EU • nácvik relaxačních technik • práce v mezinárodním týmu „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 156 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • • • veřejná vystoupení, rozhovory, spolupráce s médii národní okolnosti, kulturní rozdíly a specifika členských států EU ve smyslu znalosti přírodního, historického, hospodářského, politického, sociálního a společenského prostředí a z toho vyplývající dovednosti prakticky uplatňovat specifická pravidla a zvyklosti chování při jednání i společenském styku vně i uvnitř členských států EU Témat bychom našli ještě daleko více. Nicméně jde o rozdíl, který existuje ve francouzštině mezi „savoir etre“ – „dovednostmi žíti“ vztahujícími se k osobnímu chování a vystupování a „savoir faire“, schopnostmi vztahujícími se více k odborným znalostem a dovednostem. Formy vzdělávacích programů diferencované dle pozic pracovníků PERSONÁLNÍ DOVEDNOSTI KONCEPČNÍ DOVEDNOSTI TOP SPECIÁLNÍ WORKSHOPY MANAŽERSKÝ PROGRAM PRO VEDOUCÍ PRACOVNÍKY ORGANIZACE MANAŽERSKÝ PROGRAM VYŠŠÍ ÚROVNĚ PRO MANAŽERY PODŘÍZENÝCH JEDNOTEK MANAŽERSKÝ PROGRAM PRO DRUHÝ ŘÍDÍCÍ STUPEŇ ÚROVEŇ ODBORU ODBORNÉ A NIŽŠÍ MANAŽERSKÉ PROGRAMY PRO PROVOZNÍ MANAGEMENT (VEDOUCÍ ODDĚLENÍ) ZÁKLADNÍ ODBORNÉ PROGRAMY (PRO MANAŽERY TÝMU) …FINANCE …PLÁNOVÁNÍ …MARKETING …PRÁVO ODBORNÉ DOVEDNOSTI ZÁVĚREM Jednání v evropském kontextu vyžaduje specifický aktivní a dynamický přístup. A to nejen v rámci vlastního správního úřadu, ale i mimo něj. Česká administrativa veřejné správy bude i nadále dostávat nejrůznější role, z nichž každá má své specifické požadavky na kompetence. I do budoucna poroste důležitost horizontálních otázek v níž se veřejná správa hraje dominantní roli. Vysoká škola jako facilitátor angažující se při zajišťování průchodnosti určitého navrženého přístupu či řešení může aktivně pomoci při rozvoji požadovaných znalostí a dovedností a to na základě akreditace, kterou uděluje ústřední orgán státní správy, kterým pro oblast vzdělávání úředníků územních samosprávných celků je Ministerstvo vnitra. Požadavky jsou logicky odvozeny od role a postavení zaměstnanců veřejné správy a stanovení jejich kompetencí. Rozvoj požadovaných znalostí a dovedností může vysoká škola realizovat různými způsoby. Může jít o formální vzdělávání, pořádání školení, kurzů, seminářů, panelových diskusí apod. a to především v oblasti zprostředkování informací, v jazykové výuce zaměstnanců, při vzdělávání tlumočníků a překladatelů apod. Další možnou formou vzdělávání je výcvik (trénink) speciálních sociálních dovedností nutných a žádoucích pro činnost regionální veřejné správy v evropském prostoru. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 157 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com V neposlední řadě může vysoká škola pomoci svojí vědeckou činností jako např. realizací již výše zmiňované expertizy znalostních a dovednostních kompetencí na různých úrovních veřejné správy, která by zcela jistě přispěla k preciznějšímu formulování vzdělávacích potřeb zaměstnanců územních samosprávných celků různého odborného zaměření a různých stupňů řízení. Autor je lektorem pro evropské záležitosti Institute for Legal Education and Information a lektorem Ministerstva zahraničních věcí ČR v oblasti EU pro ústřední orgány státní správy ČR. ADRESA: PhDr. et Mgr. Ladislav Rýznar, Ph.D. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel.: 00420 572 548 035 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 158 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com REGIÓN AKO SOCIÁLNOEKONOMICKÁ SIEŤ Štefan Volner Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Abstrakt: V súčasnosti rastie význam a úloha regiónov. Osobitne dôležité (z teoretického i praktického) je ich skúmať ako dynamické systémy i ako celky, teda z holistického a sieťového prístupu. Sieťový prístup nám umožňuje vidieť a skúmať všetky dynamické prepojenia – site – ktoré tvoria kvalitu a „život“ regiónu, ktoré zaisťujú jej vnútornú a vonkajšiu komunikáciu, teda vývoj. Kľúčovými a „najdôležitejšími“ podsystémovými sieťami v regióne sú ekonomické a sociálna. Dnes ich nie je možné oddeliť preto je vhodnejší skôr pojem sociálnoekonomcká sieť. Kľúčové pojmy: región, sociálnoekonomická sieť regiónu, sociálna sieť, ekonomická sieť, štát, sieťový prístup, uzol, sieťové spojenia, štruktúra, Rast významu regiónov a ich dynamický vývoj (rovnako ako celého spoločenského vývoja) si posledné roky vynútil nové metodologické prístupy, nové paradigmy jeho vnímania a skúmania. Osobitne prínosným sa ukazuje aj sieťový prístup, na ktorý chcem v článku stručne poukázať. V dynamických systémovo-sieťových prepojeniach (pri sieťovom prístupe) si oveľa viac uvedomujeme - na rozdiel od „statických“ systémovo-štrukturálnych vzťahoch - existenciu, prioritu a význam všetkých sociálnych a ekonomických sietí. Sieťový vzťah nie je pevný hierarchický vzťah, kde sa ako u pyramídy (napríklad štátneho systému) budujú nadradené vzťahy, kde moc smeruje len z hora nadol. U sieťového vzťahu nie je isté, trvalo určené, čo je „nad“ a čo „pod“, nie je „mocnejší“ a „slabší“, ale sú úrovne, kde sú všetky body, uzly, elementy „rovnocenné“, neoddeliteľné od siete, systému. V sieťovom systéme, aj „menšie“ sieťové spojenia nadobúdajú „významnejšie“ miesto a úlohu. V dynamickom sieťovom systéme sú uzly, prepojenia a vzťahy sieti v procese neustáleho pohyby, vývoja a zmeny. Niektoré sociálne a ekonomické siete si dokonca v priebehu pohybu a vývoja regionálneho a širšieho národného systému menia svoje miesto, význam, funkcie a kvality. Práve táto sieťová paradigmy nám umožňuje postrehnúť, že dochádza k zmene významu úlohy a miesta medzi štátnou a ekonomickou sieťou, ako i medzi sociálno-štátnou a súkromno-ekonomickou sieťou. Ukazuje sa, že rastie sila a tendencia súkromno-ekonomickej siete v porovnaní so štátnou a sociálno-štátnou sieťou. Súkromné firmy a jednotlivci (podnikatelia) čoraz výraznejšou mierou ovládajú štátu sieť a sociálno-štátnu sieť v regiónoch. Sociálnoekonomická sieť regiónu je výsledkom aktivity ľudí a sociálnoekonomických štruktúr, sietí. Siete predstavujú aktivity a spojenia všetkých jej elementov a uzlov, ktoré dávajú regionálnemu systému „život“, ktoré mu umožňujú sa vyvíjať a komunikovať s vonkajším prostredím. Siete zaisťujú vnútorný život (fungovanie) regiónu. Vďaka ním sa stávajú otvorené a dynamické, vďaka ním sa zasieťovávajú do širšej národnej, alebo kontinentálnej siete (napríklad Európskej únie). Vďaka ním sa vie región prispôsobovať zmenám, ďalej sa samoorganizovať a rozvíjať. Previazanosť a pevnosť regionálnej siete je zaisťovaná uzlami, bunkami. Práve tu vidím obrovský význam skúmania regiónu ako spoločenskej sieti. Regióny s pevnou vnútornou sieťou a vzťahmi sú stabilnejšie, bezpečnejšie a majú väčšiu šancu na prežitie a rozvoj, než sociálne systémy bez takýchto sietí, resp. len s formálnymi a „nanútenými“ sociálnymi elementmi, normami a vzťahmi. Sociálne systémy, ktoré sa utvárajú na základe skutočných zmien, sú zasieťované. Ak sú dynamické a pevné, potom reagujú rýchlejšie ne zmeny, ale nie deštrukčné, resp. spomaľujú deštrukciu regionálnej siete. Oficiálne a formálne vzťahy (ktoré sú väčšinou deklarované, ktoré oficiálne poznáme) nemusia vyjadrovať skutočné sociálne siete v spoločnosti. Pri sieťovom prístupe nemôžeme prehliadnuť, že tu fungujú nielen oficiálne, legálne elementy, štruktúry a vzťahy, ale aj nelegálne siete a uzly, ktoré sú (z rôznych dôvodov) organickou súčasťou regiónu. Napriek tomu sa najčastejšie stretávame (v oficiálnych štátnych dokumentoch a správach len) s predstavovaním (s predkladaním) legálnych, oficiálnych sociálnych a ekonomických podsystémov, v ktorých sa však reálne existujúce siete (napríklad čierna a šedá ekonomická sieť, kriminálna sieť atď.) vôbec „nenachádzajú“, „ignorujú“. Pričom z ekonomického (finančného) hľadiska je objem ich finančných tokov značný, nezanedbateľný a mimo oficiálnych (napríklad colných a daňových príjmov regiónov). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 159 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com V sociálnej sieti môže existovať niekoľko druhov a „tvarov“ podsietí, ako napríklad: paralelné siete, siete v diagonále, skrížené siete, viacvrstvové siete, horizontálne, vertikálne atď. Takéto sieťové spojenia - podľa nás – majú všetky regióny, len ich ako sieťové spojenia menej (alebo vôbec) vnímame a poznávame. Z prísne exaktného a epistemologického hľadiska je v tejto súvislosti irelevantné, či z hľadiska reálnych politických mechanizmov, existujúcich sociálnych, ekonomických, právnych atď. noriem a záujmov je takýto prístup akceptovateľný, možný (asi nie). Nás by mal zaujímať reálny a dynamický mechanizmus utvárania a fungovania sociálnoekonomickej siete regiónu, so všetkými (teda i nezákonnými, neoficiálnymi, nedeklarovanými) sieťami, prvkami a uzlami. Sieťový (holistický) prístup by mohol „eliminovať“ existujúcu „schizofréniu“: skúmať budeme (vedeckí pracovníci) reálne (objektívne existujúce) deje a siete, ale popisovať budeme (štátne inštitúcie) len oficiálne „uznávané“ a deklarované štruktúry, kde nemajú miesto napríklad nelegálne siete (sieť čierneho obchodu, sieť produkovania a točenia čiernych peňazí, sieť čiernej práce, nelegálna migrácia atď.). Závery a riešenia budú nepoužiteľné. Potom to čo reálne existuje a to čo chceme aby bolo videné, resp. to čo predkladáme sa dostanú do protikladu. Z hľadiska horizontálneho rezu je možno sociálnoekonomickú sieť regiónu „rozdeliť“ na štyri prepojené sieťové podsystémy: štátnu, verejnú, súkromnú a doborvoľnú. Teda, aj keď budeme svoju pozornosť sústreďovať na dva sieťové podsystémy (z hľadiska oblastí spoločenského života) – sociálnu a ekonomickú, nezabúdame však, že v týchto sieťach sú aj sieťové prepojenia ako z legálnych aj nelegálnych sietí, tak aj zo sieti štátnych, súkromných, verejných a dobrovoľných, ale aj zo sietí duchovných, vedecko-technických, informačných, kybernetických, vojenských atď.). Pričom región chápeme ako sieť, ktorá je súčasťou oveľa širších sietí (ČR, SR, V4 a EÚ). V záverečnej časti len ukážeme na niekoľko existujúcich sociálnoekonomických sietí, ktoré tvoria región. Zámerne sa vyhnem explicitnému vytypovaniu a pomenovaniu nelegálnych sietí (tu sú na ťahu štátne inštitúcie). Súčasťou sociálnej siete je sieť: • Zdravotníctva a hygieny (nemocnice, polikliniky, zdravotné strediská a ambulancie, hygienické stanice, lekárne, sieť zdravotníckej pomoci, vrátane inštitúcii zodpovedných za kontrolu tejto siete, epidemiologická sieť atď.), • Školstva, vedy a kultúry (školy, vzdelávacie inštitúcie a agentúry, výskumné centrá, divadlá, kiná, knižnice, galérie, zábavné centrá, kultúrne spolky, sieť masmediálnej komunikácie atď.) • Demografická sieť (počet obyvateľov, veková štruktúra, rodiny, profesionálna sieť, kvalifikačná sieť, pracovný trh (aktívny i potenciál), migrácia obyvateľstva atď.) • Sociálneho systému (starostlivosť o deti, dôchodcov, asociálnych jednotlivcov, nezamestnaných, sociálne ústavy, sieť sociálnej pomoci a starostlivosti atď.) • Bezpečnostno-záchranná a varovná (ochrana obyvateľstva, zaistenie poriadku, varovné a záchranné systémy v prípade kalamity, ekologických katastrof, klimatických zmien, ochrana teritória, hasičský zbor atď.) Súčasťou ekonomickej siete je sieť: • Výrobná a spracovateľská (výrobné a spracovateľské spoločnosti s celou svojou sieťovou infraštruktúrou, montážne a opravárenské firmy až dielne) • Obchodno-marketingová (obchodná sieť až po individuálny predaj, marketingová sieť, skladovacia sieť a výstaviská atď.) • Finančná (banky, sporiteľne, finančné inštitúcie, daňové a colné úrady, dôchodkové a správcovské spoločnosti, akciový trh atď.) • Komunikačno-spojovacia (telekomunikácie, pošta, internet, mobilná operačná sieť, televízne spojenie, satelitná a GPS sieť atď.) • Komunikačno-dopravná (železničná, diaľničná a cestná, vodná a riečna, letecká atď.) • Informačná a kybernetická (Internet, informačná sieť, regionálna kybernetická sieť atď.) • Rekreačná a cestovný ruch (športová, oddychová, turistická, hotelová služba, pohostinstvá atď.) • Služby (vzdelávacie, právne, ochranné, obchodné, energetické, športové, relaxačné, meteorologické atď.) • Energetická, surovinová a vodná (pre výrobné a spracovateľské odvetvie, ropovody, plynovody, dovoz a spracovanie surovín, výroba a distribúcia elektriny, tepla, vody atď.) • Ekologická a likvidovania odpadov (ochrana životného prostredia, protipovodňový systém, kanalizácie, odvoz a likvidácia odpadov atď.) • Poľnohospodárska (starostlivosť o poľnohospodársku pôdu, vodu, lesy, rybníky, potravinová výroba, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 160 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • veterinárna sieť atď.) Stavebná, bytová a trh z nehnuteľnosťami (stavebné firmy a inštitúcie, z nehnuteľnosťami, stavebné úrady a inšpekcie, geodézia a kartografia atď.) bytový trh a trh ZÁKLADNÁ LITERATÚRA: [1] MATURANA, HUMBERTO-FRANCISCO VARELA. The Tree of Knowledge. Boston : Shambhala, 1987. [2] MRÁZ, S. Jednotlivec a medziprávna subjektivita, Almanach 2003, s. 120 – 126, ISBN 80 – 225 – 1770 – 4. [3] MRÁZ, S. Princíp neporušiteľnosti m hraníc - záruka stability a bezpečnosti, Medzinárodné otázky, Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, roč. 5, č. 21/1996, str. 54 – 56. [4] MRÁZ, S. Mezinárodní smlouvy mezi Českou a Slovenskou republikou, 1. vyd. Praha : CODEX Bohemia 1995, 335 str., ISBN 80 – 901683 – 3 – 7. [5] VARELA, F.; THOMPSON, E.; ROSCH, E. The Embodied Mind. MIT Press, Cambridge, Mass, 1991. [6] VOLNER, Š. Základy geopolitiky. Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Banská Bystrica : 2003, 120 strán. ISBN: 80-8055-881-7. [7] VOLNER, Š. Česko – integrácia – bezpečnosť. Sborník Policejní akademie ČR, č. 4, 2005, s. 45- 53. [8] VOLNER, Š. ČR a SR v európskom geopolitickom priestore. Mezinárodní politika, č. 1/2004. Ústav mezinárodních vztahu, Praha : 2004. s. 15 – 18. [9] VOLNER, Š. Nová geopolitika. Teoreticko-metodologické východiská. Zvolen : Bratia Sabovci, 2004. ADRESA: Doc. Dr. Štefan Volner, CSc. Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Národná 12 974 01 Banská Bystrica Tel.: +421-48-446 11 11 Fax: +421-48-415 31 80 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 161 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 162 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com SPOLOČNÝ VZDELÁVACÍ A VÝSKUMNÝ PRIESTOR V RÁMCI EUROREGIÓNU BBK, SPOLUPRÁCA S PRAXOU. SKÚSENOSTI A POZNATKY. Juraj Wagner Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou spolupráce v rámci Euroregiónu Bílé – Biele Karpaty, spoluprácou medzi vysokými školami v ČR a SR a možnosťami jej rozširovania a skúsenosťami so spoluprácou Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka s podnikmi a organizáciami v trenčianskom regióne. Kľúčové slová: Euroregión Bílé – Biele Karpaty, univerzita, región, priemyselná prax, spolupráca, Európska únia, vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, veda a výskum, európsky vzdelávací a výskumný priestor. Hovorí sa, že Európa je Európou regiónov. A v európskych regiónoch sú univerzity, ktoré sú vážené, regionálne vlády si ich ctia a pomáhajú im, aby mohli poskytovať kvalitné, moderné vzdelanie, zodpovedajúce rýchlemu vývoju vo svete. Tento prístup je zreteľný aj preto, že mestá a regióny sú si vedomé, že len silným intelektuálnym vysokoškolským kapitálom a zázemím budú aj oni silní. Aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne (TnUAD) vznikla z iniciatívy orgánov štátnej správy, samosprávy a priemyslu pôsobiaceho v regióne. Filozofiu vzniku univerzity možno charakterizovať sloganom: „Podniky pre univerzitu, univerzita pre podniky“. Spolupráca s podnikmi a firmami sa orientuje na výchovu odborníkov pre priemysel, celoživotné vzdelávanie, riešenie konkrétnych vedecko-výskumných úloh podľa zadania podnikov, spoločné riešenie štátnych programov vedy, výskumu a vývoja, atď. Spolupráca sa uskutočňuje formou dvojstranných zmlúv, formou spoločných laboratórií (VILA), občianskeho združenia (MATCEX) či spoločnej firmy (BOST – TnUAD). Cieľom týchto organizácií je vzájomná kooperácia vo výskume materiálov, výskum a vývoj v oblasti bezbárnatého skla, či vývoj nedeštruktívnych diagnostických metód, meracích systémov a zariadení, alebo spoločné vzdelávacie programy napr. v oblasti CNC technológií. Významným medzníkom pri rozvoji univerzity bola dohoda o spolupráci medzi Mestom Trenčín a univerzitou. Táto dohoda je zároveň dôkazom pochopenia významu univerzity pre rozvoj mesta, pre rast jeho vzdelanostnej úrovne, kvality života občanov, ale i pre podnikateľskú sféru, ktorej je plne k dispozícii aj naša vedecká a výskumná kapacita. Spolu s ostatnými predstaviteľmi mesta a regiónu nesieme spoluzodpovednosť za udržanie si postavenia regiónu na ekonomickej mape Slovenskej republiky a za prípravu kvalitne univerzitne vzdelanej mladej generácie odborníkov. Na druhej strane však rozvoj vzdelanosti v meste, či regióne nie je mysliteľný bez spätnej väzby. To znamená bez podpory mesta, či regiónu. Európska únia je, okrem iných pilierov, založená na poznaní a špičkových vedeckých a technických výsledkoch. Tento moment vnímame ako dokorán otvorené dvere aj pre náš vzdelávací dom, do ktorých sme už aj prakticky vstúpili. Máme uzatvorené dohody s viacerými univerzitami v zahraničí a všetky si vážim. Impulzom pre rozvoj trenčianskeho regiónu je aj projekt 6. RP EÚ „Regionálna inovačná stratégia“, ktorú riešime v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom (TSK), regionálnou pobočkou Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Mestom Trenčín a ďalšímí partnermi. V rámci tohto projektu spoločne hľadáme cesty ďalšieho rozvoja regiónu pre budúcich 20 – 30 rokov. Už dnes sa presviedčame, že vytváranie Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania je podmienkou pre zvýšenie atraktívnosti a konkurencieschopnosti európskych vysokých škôl. Potvrdzuje sa, že vysokoškolské vzdelávanie je verejný majetok a že je a aj v budúcnosti zostane verejnou zodpovednosťou. Len európska „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 163 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com spolupráca a solidarita nám môže zabezpečiť kvalitu a vyrovnávanie rozdielnej ekonomickej vyspelosti jednotlivých regiónov. A to, môžem otvorene konštatovať, je aj náš problém. Ale i na tomto poli sa opäť môže zaangažovať v treťom tisícročí mimoriadne dôležitý fenomén - vzdelávanie. Aj to je dôvod, prečo únia žiada posilnenie európskej dimenzie vo vysokoškolskom vzdelávaní. Správa Európskej komisie dokonca zdôraznila potrebu investovania do ďalšieho vzdelávania zamestnancov v záujme zlepšenia ekonomickej situácie spoločnosti a vyzvala ku založeniu Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania. Rozsah súčasných ekonomických a sociálnych zmien, rýchly prechod k spoločnosti, založenej na poznatkoch ako aj demografický tlak sú výzvy, ktoré si žiadajú nový prístup ku vzdelávaniu a výučbe v rámci celoživotného vzdelávania. Tento prístup zdôrazňuje potrebu nárastu investícií do ľudí a poznatkov, presadzuje získanie základných zručností, vrátané digitálnej gramotnosti, rozšírenie príležitostí pre inovácie, viac flexibilnejších foriem vzdelávania. Jeho cieľom je poskytnúť všetkým osobám, bez ohľadu na vek, rovnaký a otvorený prístup ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam. Celoživotné vzdelávanie zahŕňa všetky fázy učenia, od predškolského po podôchodkové a pokrýva plné spektrum formálneho a neformálneho učenia. Ďalšie vzdelávanie a pokračujúce školenia sú odpoveďou na narastajúcu súťaživosť a na používanie nových technológii. V našich podmienkach organizujeme vzdelávanie pre malých a stredných podnikateľov. Okrem toho pripravujeme aj rôzne druhy kurzov a štúdií. Bez rozpakov možno povedať, že celoživotné vzdelávanie je jedným z významných prístupov ako dosiahnuť strategický cieľ Európy, stať sa najvýkonnejšou a konkurencieschopnou ekonomikou, založenou na poznatkoch. Univerzity sa takto stávajú centrami reformy systému vzdelávania v Európe, ktorej zámerom je zmodernizovanie ako aj zatraktívnenie európskych vysokých škôl. Bezprostredne sa to dotýka aj TnUAD, aj našich partnerských vysokých škôl v Českej republike a osobitne v euroregióne Bíle-Biele Karpaty. Je to zodpovedné a vážne poslanie. Ak ho premietneme do rozmerov trenčianskeho kraja, opäť sa dostávame k záveru – spomenutý zámer možno dosiahnuť len v spoločnom dialógu univerzity, mesta, kraja, ale i priemyselnej a podnikateľskej sféry vôbec. Druhým pilierom spoločnosti založenej na vedomostiach je Európsky výskumný priestor, v ktorom ide o bezhraničnú výskumnú politiku v Európe založenú na spolupráci vedcov a výskumníkov členských štátov EÚ. Naše aktivity, ktoré možno považovať aj za napĺňanie poslania univerzity pri rozvoji regiónu, sú orientované aj do činnosti spojenej s našim členstvom v Euroregióne Bílé-Biele Karpaty. V rámci nich spolupracujú vyššie územné celky, mestá a univerzity v prihraničnej oblasti česko-slovenskej hranice. ktoré už splynuli v rámci zjednotenej Európy do jedného prirodzeného regiónu, ktorý má historicky mnoho spoločných prírodných, etnografických, sociálnych aj ekonomických čŕt. Naša univerzita je prakticky od svojho vzniku v roku 1997 členom združenia regiónu Biele Karpaty a prostredníctvom neho aj Euroregiónu Bíle-Biele Karpaty. Cieľom euroregiónu je najmä rozvoj ľudských zdrojov, rozvoj územia euroregiónu, cezhraničná spolupráca a cestovný ruch. Významným počinom v rámci euroregiónu je program Vitrum pro futurum – euroregión skla, ktorý sa začal v roku 2003. Tento program je zameraný na zachovanie a rozvoj sklárstva a sklárskeho priemyslu v euroregióne, rozvoj stredného (Lednické Rovne, Valašské Meziříčí) a vysokého školstva (TnUAD, UTB), vedy a výskumu (univerzity, Centrum kompetencie skla Vitrum Laugraricio Trenčín - VILA, Glass Ateliér Morava Vizovice) a sklárskeho priemyslu ( RONA Lednické Rovne, Skloobal-Vetropack Nemšová, STV Glass Valašské Meziříčí, Crystalex, atď). V podmienkach nášho euroregiónu je samozrejmá spolupráca vo vede, výskume a vzdelávaní s našimi geograficky najbližšími partnermi UTB Zlín a EPI s.r.o. Kunovice. Samozrejme, že máme bohaté vedecké kontakty a spoluprácu vo vzdelávaní aj s ďalšími univerzitami v ČR ako sú VUT Brno, UO Brno, TU Liberec, OU Ostrava, VŠB – TU Ostrava, Opavská univerzita VŠCHT Praha, UK Praha, ČVUT, Univerzity v Pardubiciach, v Plzni, v Hradci Králové. Ide najmä o mobility študentov a učiteľov, spoluprácu vo vede a výskume. Rozsiahle možnosti rozšírenia kooperácie, vzhľadom na tradície a jazykovú blízkosť, vidím v akreditovaní spoločných študijných programov, vo vstupe do 7. Rámcového programu EÚ a nových programov únie, orientovaných na východo a juhoeurópske štáty. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 164 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ADRESA: Dr.h.c. doc. Ing. Juraj Wagner, PhD. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská 1 911 50 Trenčín Slovenská republika tel.: 00421 32 7400 101 fax: 00421 32 7400 102 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 165 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 166 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com SMEROVANIE VÝSKUMU A VÝVOJA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Jozef Habánik Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov TnU AD v Trenčíne Abstrakt: Vedomostná spoločnosť a ekonomika, jej budovanie bude základným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti. Dôležité je preto urobiť konkrétne kroky, aby sme k takejto spoločnosti smerovali. Východiskovým predpokladom bude nová politika vzdelávania a celoživotného vzdelávania vo väzbe na dynamické zmeny na trhu práce, vedná a technická politika a inovačná stratégia. Výskum a vývoj sú parametre a zároveň piliere vedomostnej spoločnosti, zárukou inovatívnych riešení a zdrojom konkurencieschopnosti. Základným problémom slovenského výskumu a vývoja sú nízke výdavky na výskum a vývoj. Úroveň verejných a súkromných výdavkov na výskum a vývoj dlhodobo patrí medzi najnižšie v Európskej únii. Výkonnosť výskumnovývojového potenciálu je nedostatočná a výskum a vývoj je rozdrobený a relatívne uzavretý voči zahraničiu. Úroveň infraštruktúry výskumu a vývoja je dlhodobo nedostatočná z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska. Financovanie výskumu a vývoja bolo v minulých rokoch hlboko poddimenzované. Medziročný nárast výdavkov na výskum a vývoj nebol stabilne zabezpečovaný, naopak od roku 2000 dochádzalo k poklesu podielu výdavkov zo štátneho rozpočtu vo vzťahu k HDP. Výdavky na výskum a vývoj vo vzťahu k HDP dosiahli v roku 2006 podiel len 0,47 % z HDP. Klúčové slová: Veda, technika, výskum, vývoj, priority, výskumný priestor, vedomostná spoločnosť, financovanie, štátne programy. ÚVOD Bez rozsiahlejšieho hodnotenia si dovolím povedať, že globálna ekonomika so sebou prináša zvýšenú konkurenciu a s ňou aj veľké množstvo zmien. Viaceré činnosti sa regionalizujú a decentralizujú. Predpokladom týchto premien je voľný pohyb tovarov, kapitálu a pracovnej sily. Efektívnosť zhodnotenia kapitálu si vyžaduje jeho presun do rôznych lokalít a pripravenú vzdelanú, kvalifikovanú a zručnú pracovnú silu. Výchova a vzdelávanie, výskum, vývoj a inovácie sú piliere vedomostnej spoločnosti. Takej spoločnosti, ktorej cieľom je rast životnej úrovne prostredníctvom efektívnejšieho využitia obmedzených zdrojov a úrovne poznania. Práve úroveň poznania, ktorá sa odráža v technickom a technologickom pokroku a v informačných technológiách, považujem za jej ďalší pilier. Európska únia na Lisabonskom summite v marci 2000 schválila cieľ stať sa v priebehu desiatich rokov prvoradým, ekonomicky významným spoločenstvom. Nástrojom, ktorým to chce docieliť, je dobre organizovaný a financovaný výskum a vývoj. Finančné parametre podpory vedy, výskumu a vývoja sa kvantifikovali na Barcelonskom summite, kde sa členské krajiny Európskej únie zaviazali systematicky zvyšovať výdavky na výskum, vývoj a inovácie tak, aby v roku 2010 dosiahli 3% HDP, pričom 1/3 výdavkov majú predstavovať verejné výdavky a 2/3 výdavky podnikateľského sektora. Slovenská republika sa modifikáciou tohto cieľa zaviazala v roku 2010 dosiahnuť objem celkových výdavkov na výskum a vývoj na úrovni 1,2% z HDP. V tejto súvislosti treba konštatovať, že z hľadiska verejných financií v posledných rokoch veda, výskum a vývoj neboli prioritnou oblasťou. PRIORITY VÝSKUMU A VÝVOJA Nástup novej ekonomiky je veľmi razantný a miera konkurencie v tejto oblasti významne narastá. Kým v roku 1970 vo vyspelých ekonomikách dovoz hotových výrobkov z rozvojových častí sveta bol menší než 10 percent ich dovozu, dnes je to už takmer 50 percent. Samozrejme, najmä nástup a rast Číny a Indie, ale aj ďalších ázijských, postupne aj východoeurópskych ekonomík bude tento trend ďalej prehlbovať. V tejto súvislosti je kľúčové, aby sme sa nespoliehali len na konkurencieschopnosť komparatívnej výhody lacnej pracovnej sily. Jedinou istotou do budúcnosti je, že bude narastať miera neistoty a miera konkurencie. Veľa štátov má oveľa lacnejšiu pracovnú silu ako Slovensko a nikto nepochybuje o tom, že montážne haly budú postupovať ďalej na východ. V tejto súvislosti dôležitosť nebude stáť na výške tempa ekonomického rastu, ale na jeho kvalitatívnej štruktúre založenej na postupnom prechode od energeticky, surovinovo a pracovne náročných odvetví k odvetviam inovačne a technologicky orientovaným, ktoré sú založené na efektívnom zvyšovaní produktivity „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 167 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com s vysokou pridanou hodnotou. Stále väčšie uvedomovanie si podstatnej úlohy vedomostí pri ďalšom zabezpečení konkurencieschopnosti a formulovanie tézy posunu spoločnosti informačnej k spoločnosti vedomostnej nás vedie k novým odlišným trendom manažmentu, ktorej odborníci na túto oblasť nazývajú manažment znalostí. Manažment znalostí definujú ako sústavný, systematický proces komunikácie a prezentácie vedomostí, ktorý výsadným spôsobom napomáha cez vlastné skúsenosti a schopnosti zvyšovať organizačnú úroveň v podniku. V záujme zmeny nášho postavenia v oblasti vednej a technickej politiky bol pripravený v pomerne krátkom čase podľa môjho názoru celkom slušný koncepčný materiál a to Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky, v rámci ktorého sa stanovil nárast intenzity výdavkov na výskum a vývoj do roku 2015 na 1.8% HDP. Z vecného hľadiska je dlhodobý zámer orientovaný na systémové priority, témy štátnych programov, na obnovu a budovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja, podporu sietí excelentných pracovísk, transferu poznatkov výskumu, vývoja a technológií do praxe a podporu ľudských zdrojov, zamestnancov výskumu a vývoja. V predloženom zámere dôležitosť prikladám koordinácii vednej a technickej politiky na úrovni orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a organizácií výskumu a vývoja, ľudským zdrojom výskumu a vývoja a zdrojovému zabezpečeniu v sústave verejných financií a súkromných zdrojov. Nemenej dôležitá je podpora vytvárania technologických inkubátorov vo väzbe na podnikateľský sektor, posilnenie systému učiacich sa regiónov a rastúca tendencia účelovej podpory výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu pred inštitucionálnym financovaním. Témy štátnych programov navrhujem smerovať najmä do oblastí využívania obnoviteľných zdrojov energie, materiálov šitých na mieru, inteligentných materiálov a progresívnych technológií. Jednoduchým príkladom ako náš život menia nové technológie sú mobilné telefóny. Kto by si pred desiatimi rokmi povedal, čo budú znamenať mobilné telefóny pre vzájomnú komunikáciu. Možno sme si ani nestihli všimnúť, že z nášho okolia sa vytratili telefónne automaty v rozbitých búdkach. Ale úprimne, kto z nás by bol ochotný vymeniť mobil za často nefungujúci automat. Podobne o niekoľko desaťročí skonštatujeme, že lietanie na Mars nebude sci-fi, ale realitnou témou, morská voda slúži ako zdroj pre výrobu energie prostredníctvom héliových reaktorov a mnohé ďalšie dnes vzdialené témy. Sektor vysokých škôl, štátny sektor výskumu a vývoja a rezortné príspevkové a rozpočtové organizácie výskumu a vývoja sú hlavným generátorom poznatkov (výsledkov výskumu a vývoja), ktoré nemôžu zostať nevyužité, ale musia byť poskytované odberateľom z hospodárskej alebo spoločenskej praxe. Preto bude potrebné zvýšiť dôraz na to, aby tento poznatkový potenciál bol z dôvodu ochrany duševného vlastníctva licencovaný. Vo všetkých ekonomikách EÚ sa od verejného sektora výskumu a vývoja očakáva, že zabezpečí výraznejší transfer poznatkov do spoločnosti vzhľadom na skutočnosť, že je veľmi slabé premostenie napr. medzi “poznatkovo hnaným výskumom na univerzitách” a inováciami. Hlavným zámerom preto bude vyžadovať od verejného sektora výskumu a vývoja, aby zvýšil úsilie prenášať výsledky výskumu a vývoja do hospodárskej alebo spoločenskej praxe a podnikateľský sektor výskumu a vývoja v súlade s požiadavkou Lisabonskej stratégie spoluparticipoval na celkovej podpore výskumu a vývoja dvoma tretinami. Od vysokých škôl sa očakáva, aby pre transfer svojej poznatkovej bázy do praxe vytvárali organizácie špeciálneho typu ako sú spin off a start up a aby boli podporované centrá transferu technológií a technologické inkubátory. Hospodárska prax a dosiahnuté výsledky, resp. aplikácia poznatkov získaných prostredníctvom štátnych programov ukázala že, jednoznačne treba pochopiť, že sa musí sa musí veľmi intenzívne podporovať aj infraštruktúra výskumu a vývoja, či už technická alebo podpora ľudských zdrojov. Tak malá ekonomika ako Slovensko nie je schopná financovať na zodpovedajúcej úrovni výskum a vývoj vo všetkých oblastiach, preto 10 štátnych programov výskumu a vývoja bolo príliš veľa a túto skutočnosť je treba zobrať do úvahy pri koncipovaní a príprave nových štátnych programoch výskumu a vývoja na ďalšie obdobie. Celkové výdavky na vedu a techniku v roku 2015 v zmysle Dlhodobého zámeru budú 1,8 % z HDP a podiel výdavkov z podnikateľských zdrojov v roku 2015 dosiahne hodnotu 2/3 z celkových výdavkov, ich výška by mala byť 1,2% z HDP. Štátne programy výskumu a vývoja sú jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa v zmysle Lisabonskej stratégie. Konkurencieschopná ekonomika založená na vedomostiach a ich aplikácii v praxi prostredníctvom inovácií výrobkov, technológií a služieb je zárukou makroekonomickej stability a udržateľného hospodárskeho rastu, zároveň eliminuje hroziace riziko migrácie investorov za lacnou pracovnou silou. Zvyšovanie produkcie v perspektívnych oblastiach priemyslu a služieb si vyžaduje nepretržité inovačné aktivity zohľadňujúce predovšetkým globálne trendy. Vzhľadom na obchodnú bilanciu SR je treba zvýšenú pozornosť sústrediť na inovácie zabezpečujúce rozšírenie exportnej schopnosti našej ekonomiky. Inováciou je nový zdokonalený výrobok alebo služba, uvedený na trh, nový alebo výrazne zdokonalený postup, založený na výsledkoch výskumu a vývoja, na novej kombinácii zavedených technológií, ich modifikácii alebo využití iných, získaných znalostí, ako aj na trhu realizovaná nová pridaná hodnota dosiahnutá uplatnením poznatkov zahŕňajúcich súbor výskumných, technických, organizačných, finančných a obchodných aktivít. Inovácie sa majú orientovať predovšetkým do tých strategických oblastí ekonomiky, pre ktoré je charakteristická významná „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 168 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com pridaná hodnota a potenciál zvyšovania produktivity práce a zároveň potenciál v oblasti odstraňovania regionálnych rozdielov. Osobne za mimoriadne dôležité v tejto súvislosti považujem: a) rast objemu investícií v systéme viac zdrojového financovania, ako aj efektívnosť týchto investícií smerom ku kapitálovému vybaveniu a obnovy výskumnej infraštruktúry, b) vytvorenie legislatívneho a zákonného rámca, ktoré by stimulovalo verejno – súkromné partnerstvá a investície do výskumu a vývoja s ohľadom na princíp daňovej neutrality, c) tvorbu programov na zvyšovanie povedomia o význame a vplyve vedy a výskumu na rozvoj spoločnosti (prostredníctvom vzdelávacieho systému, médií a špeciálnych aktivít), d) zoskupovanie existujúcich vedeckých projektov do integrovaných (spolupracujúcich) vedeckých programov (spolupracujúce centrá excelencie) s cieľom vytvorenia medzinárodne uznávaných a konkurenčných centier excelencie, ktoré sú schopné vstúpiť do európskej siete vedcov a podnikov, e) vzdelávanie mládeže v duchu kreativity, zvedavosti a túžby po dosahovaní nových vedomostí, a to obzvlášť u absolventov stredných škôl, postgraduálnych a najtalentovanejších študentov vysokých škôl, f) tvorbu finančných nástrojov na povzbudenie spolupráce medzi výskumníkmi a inštitúciami vedy a výskumu a verejným a podnikateľským sektorom, g) aktívna podpora tvorby a prevádzkovania národných technologických platforiem a ich integrácia do európskych technologických platforiem, h) problematiku zvyšovania povedomia a dôvery vo vedu a techniku vo verejnosti. Súčasne poznajúc odvetvovú skladbu našej ekonomiky a podiel pridanej hodnoty treba rozlišovať rozdiel medzi výskumom a vývojom produktu a výskumom a vývojom technológií a technologických riešení a procesov. Dnes sa výskum a vývoj nekoncentruje na jednom mieste, ale podobne ako subdodávateľsky riešená výroba, je subdodávateľský riešený aj výskum a vývoj. Nutnou podmienkou zapojenia slovenských výskumných pracovísk však bude konkurencieschopnosť. VÝZVY EURÓPSKEHO VÝSKUMNÉHO PRIESTORU Nové perspektívy v európskom výskumnom priestore a ich zapracovanie do podoby Zelenej knihy v zmysle koncepcie schválenej v Lisabone v roku 2000 sú aktuálnymi otázkami, ktoré sú predmetom diskusie na pôde Európskej komisie. Výskumný priestor a potenciál jednotlivých členských štátov by mal byť orientovaný z hľadiska priorít do nasledovných oblastí: • podpora mobilít zamestnancov výskumu a vývoja bez administratívnych a ekonomických prekážok, • vytváranie znalostných a inovačných spoločenstiev a partnerstiev, napr. vo forme spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, • ochrana duševného vlastníctva, vrátane systému patentov, • podporu komunikačných kanálov prostredníctvom ktorých by v náučno – populárnej a informačnej podobe mala prístup k vedeckým výsledkom široká verejnosť, • definovanie požiadaviek na verejné zdroje určené na podporu výskumu a vývoja a vývoja na nadnárodnej úrovni, na projekty, ktoré nie je možné zabezpečiť na úrovni jednotlivých členských ekonomík. Posilnenie vedomostného trojuholníka Vzdelávanie – výskum – inovácie bude úlohou tvoriaceho sa Európskeho technologického inštitútu (ETI), ktorý by podľa súčasných predstáv komisie mal vytvárať sieť „znalostných a inovačných “ spoločenstiev. Činnosť ETI má byť financovaná: a) zo zdrojov Spoločenstva (7. RP), b) externých zdrojov (zdroje členských štátov, súkromné zdroje, únikový kapitál). Celkové výdavky do roku 2013 sa odhadujú na 2,4 mld. EUR, pričom na naštartovanie by EÚ prispela sumou cca 300 mil. EUR. Jeho úlohou by malo byť najmä: • podporovať interdisciplinárny výskum v oblastiach vopred definovaného spoločného záujmu, • posilňovať synergiu, resp. zabraňovať duplicite s inými politikami a programami EÚ vo vzdelávaní a výskume, • vytvoriť šesť znalostných a inovačných spoločenstiev zameraných na strategické dlhodobé výzvy (predstava EK je na začiatku v dvoch oblastiach, obnoviteľné zdroje a klimatické zmeny. Medzi otvorené a diskutované otázky patrí spôsob a rozsah vzdelávacích aktivít, ich stupeň, doktorandské štúdium, alebo magisterské a doktorandské štúdium, ďalej udeľovanie titulov a diplomov. Je potrebné jasne upraviť ako sa bude postupovať pri udeľovaní uznávaní spoločných titulov vzhľadom na to, že súčasťou každého „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 169 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Znalostným a inovačným spoločenstvom bude univerzita, napr. viac univerzít, čo znamená v preklade jeho multidisciplinárne zameranie. LITERATÚRA [1] PLAVČAN, P. Vedomostná spoločnosť v Slovenskej republike. Bratislava : Merkury, 2006. ISBN 8089143-32-6. [2] Stratégia popularizácie vedy a techniky v spoločnosti. Bratislava : MŠ SR, 2006. [3] Dlhodobý zámer vednej a technickej politiky. Bratislava : MŠ SR, 2007. ADRESA Ing. Jozef Habánik, PhD. Katedra mikro a makroekonómie Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská 1 911 50 Trenčín Slovenská republika E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 170 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com SEKCE 2 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 171 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 172 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ALOKÁCIA PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ V SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKE Mária Ďurišová Žilinská univerzita v Žiline Abstract: Nowadays foreign direct investments are the head indicators for international economic relations. Importance of the foreign trade have fallen down to the second position. Main holders of foreign direct investments are multinational corporations. Assets of foreign direct investments for the domestic economy are shown mainly in entrancing new technologies, know-how, in cutting amount of trade and credit balances, in effects of load. Negatives of foreign direct investments manifest oneself in influence to the economic structure, in vulnerability of economy, in elimination competitive advantage and in raising dependability of trades and production. Czech Republic overrun Slovak Republic in inflow foreign direct investments severalfold. Key words: foreign direct investments, positives and negatives of foreign direct investments inflow, Czech Republic, Slovak Republic 1. ÚVOD Priame zahraničné investície sú kategóriou medzinárodných investícií. Pri ich vymedzení je potrebné rešpektovať devízový zákon ale aj ich vymedzenie medzinárodnými inštitúciami. Priamou zahraničnou investíciou je také vynaloženie peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt, alebo iných majetkových práv, ktorého účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých ekonomických vzťahov investujúceho tuzemca alebo tuzemcov na podnikaní v zahraničí alebo investujúceho cudzozemca alebo cudzozemcov na podnikaní v tuzemsku, a to niektorou z týchto foriem: 1. vznik alebo získanie 100% podielu na podnikaní, 2. účasť na podnikaní, ak investor vlastní alebo získa najmenej 10 % podiel na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo najmenej 10 % podiel na čistom obchodnom imaní obchodnej spoločnosti, alebo najmenej 10 % hlasovacích práv, 3. prijatie alebo poskytnutie finančného úveru investorom na podnikanie, ak má investor na tomto podnikaní účasť podľa predchádzajúcich dvoch bodov, alebo ak je finančný úver spojený s dohodou o podiele na rozdelení zisku alebo je spojený s vplyvom na riadení spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom podľa bodu 1 alebo bodu 2, 4. použitie výnosu z existujúcej priamej investície do tejto investície, t.j. reinvestícia výnosu z priamej investície. Podľa OECD v súlade s EUROSTATom a MMF priama zahraničná investícia odráža zámer rezidenta jednej ekonomiky (priamy investor) získať trvalú účasť v subjekte, ktorý je rezidentom v ekonomike inej než ekonomika investora (priama investícia). Trvalá účasť implikuje existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym investorom a priamou investíciou a významný vplyv na riadení podniku. Priama investícia zahŕňa pôvodnú transakciu medzi oboma subjektmi, ako aj všetky nasledujúce kapitálové transakcie medzi nimi a medzi afilovanými podnikmi, zapísanými i nezapísanými v obchodnom registri. Podnik priamej investície je definovaný ako podnik zapísaný nebo nezapísaný v obchodnom registri, v ktorom zahraničný investor vlastní 10 a viac percent akcií (podielu) alebo hlasovacích práv zapísaného podniku alebo ekvivalent nezapísaného podniku v obchodnom registri. Priama investícia zahŕňa priamo a nepriamo vlastnené afilácie, ktoré sa podľa percenta podielu investora na základnom kapitále alebo hlasovacích právach delia na dcérske spoločnosti (viac ako 50% podiel), pridružené spoločnosti (10 – 50% podiel) a pobočky (100% vlastnené trvalé zastúpenia alebo kancelárie priameho investora, pozemky a stavby priamo vlastnené nerezidentom; mobilné zariadenia operujúce v ekonomike aspoň 1 rok). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 173 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Súčasťou priamych zahraničných investícii je podiel na základnom kapitále (majetková účasť), reinvestovaný zisk a ostatný kapitál, zahŕňajúci úverové vzťahy s priamym investorom. Zloženie priamej investície vyjadruje vzťah: priama investícia = základný kapitál + reinvestovaný zisk + ostatný kapitál • • • (1.1) Základný kapitál zahŕňa vklad nerezidenta do základného imania spoločnosti (základný kapitál v pobočkách, všetky podiely v dcérskych a pridružených spoločnostiach). Reinvestovaný zisk je podiel priameho investora (v pomere k priamej majetkovej účasti) na výsledku hospodárenia nerozdelenom formou dividend. Ostatný kapitál zahŕňa prijaté a poskytnuté úvery, vrátane dlhových cenných papierov a dodávateľských úverov medzi priamymi investormi a ich dcérskymi spoločnosťami, pobočkami a pridruženými spoločnosťami. Tieto úverové vzťahy sú zachytené v medzi podnikových pohľadávkach a záväzkoch. Priame zahraničné investície plynú do Slovenskej republiky a Českej republiky (ale aj väčšiny krajín strednej a východnej Európy) predovšetkým ako nákladovo a trhovo orientované. Nákladová orientácia spočíva tom, že investor hľadá pri umiestnení najnižšie peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov a ostatných výdavkov spojených s činnosťou (spotreba materiálu, energií, mzdové náklady, spotreba služieb, odvody - povinné poistné z miezd zamestnancov, dane). Tento faktor zohráva úlohu pri priamych zahraničných investíciách, ktoré sú zamerané na výrobu, ale aj na export. Nízka cenová hladina výrobných faktorov v Slovenskej republike, ale aj v Českej republike, predurčuje uvedené krajiny ako krajiny pre alokáciu priamych zahraničných investícií. V nezanedbateľnej miere sú to aj mzdové náklady, vzhľadom na udržiavanú nízku cenu práce, najmä v Slovenskej republike. Pri trhovej orientácii investor skúma polohu hostiteľskej krajiny vzhľadom ku krajine umiestnenia exportu. Česká republika a Slovenská republika ležia uprostred Európy, čím dobíjajú miesto strategického centra umiestnenia výrobných i exportných priamych zahraničných investícií. 2. VPLYV ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA OBCHODNÚ A PLATOBNÚ BILANCIU Vplyv priamych zahraničných investícií na platobnú bilanciu je úzko prepojený s vplyvom na obchodnú bilanciu, ktorá sleduje celkovú hodnotu vývozu a dovozu spravidla za 1 rok, bez ohľadu na termíny platieb. Dopad na obchodnú bilanciu determinuje v úvode spomenutá trhová orientácia zahraničných investorov v Slovenskej a Českej republike. Prejav je pozitívny, nakoľko prevažná časť produkcie podnikov sčasti alebo úplne vlastnených zahraničnými investormi je predmetom vývozu. Prostredníctvom obchodných kontaktov materskej spoločnosti sú výrobky s pôvodom na Slovensku alebo v Čechách, vyvážané do krajín, kde by sa domáci výrobcovia neetablovali. Zahraniční investori odstraňujú vývozné bariéry, pôsobia proexportne, umožňujú zapojiť sa do globálneho obchodu, čo je pre malé otvorené ekonomiky, akou je aj ekonomika Slovenskej republiky a Českej republiky, nevyhnutné. Priame zahraničné investície ovplyvňujú stav tak bežného ako aj kapitálového účtu platobnej bilancie. Bežný účet zachytáva platby v podobe úrokov, dividend, reinvestovaného zisku, kapitálový účet platby za fúzie, akvizície a úvery, ako výdaje platby za dovážané výrobné faktory a služby, platby za manažment a know-how, technológie, licencie. Platobné bilancie Slovenskej republiky a Českej republiky sú vzájomne porovnateľné, nakoľko obe krajiny sú členmi Medzinárodného menového fondu, ktorý od svojich členov vyžaduje unifikovanú štruktúru položiek platobnej bilancie, čo dokumentuje tab. č. 1 a 2. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 174 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Zahraničné investície - platobná bilancia Slovenskej republiky Investície mil. USD Položka Priame investície celkom V zahraničí (priamy investor = rezident Majetková účasť a reinvestovaný zisk Ostatný kapitál V SR (podnik priamej investície) Majetková účasť a reinvestovaný zisk Ostatný kapitál Portfóliové investície Ostatné investície Tab. 1 2001 2002 2003 2004 2005 1 460,32 4 130,05 1 913,38 3 051,78 1 950,53 -14,94 - 11,05 - 246,59 21,15 -156,84 -41,99 - 8,05 - 53,15 - 161,19 -123,77 27,05 -3,00 - 193,44 182,34 - 33,07 1 475,25 4 141,11 2 159,97 3 030,63 2 107,37 1 179,12 4 093,83 2 568,52 2 775,39 2 005,31 255,25 866,38 858,16 102,06 - 982,00 4 244,85 296,13 -228,76 398,22 47,27 - 408,55 551,93 - 558,27 506,53 1 558,15 Zdroj: NBS Zahraničné investície – platobná bilancia Českej republiky Investície mil. USD Položka Priame investície celkom V zahraničí (priamy investor = rezident Majetková účasť a reinvestovaný zisk Ostatný kapitál V ČR (podnik priamej investície) Majetková účasť a reinvestovaný zisk Ostatný kapitál Portfóliové investície Ostatné investície Tab. 2 2001 2002 2003 2004 2005 5 476,00 8 276,20 1 895,40 3 960,00 10 135,10 -165,40 - 206,50 - 206,000 - 1 014,30 - 856,10 -153,80 - 164,30 - 110,70 - 788,30 - 474,90 -11,60 - 42,20 - 95,30 - 226,00 - 381,20 5 641,40 8 482,70 2 101,40 4 974,30 10 991,20 4 889,40 8 249,70 2102,60 4 726,80 10 973,90 752,00 916,40 -1 763,60 233,00 - 1,20 - 1 428,00 - 1 265,40 3 907,80 4 798,60 Zdroj: ČNB 247,50 2 310,40 1 000,40 17,30 - 3 006,70 - 1251,80 3. PRÍLEV A ODLEV PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ Prílev priamych zahraničných investícií predstavuje budovanie výrobných kapacít v hostiteľskej krajine. Predstavuje zásadný faktor štrukturálnych reforiem, prieniku slovenských firiem na zahraničné trhy, rozvoja regiónov, tvorby nových a novovytváraných pracovných miest, ako i zvyšovania kvalifikácie zamestnancov, zníženie deficitu obchodnej bilancie, zvýšenie exportnej schopnosti krajiny, prínos nových technológií do krajiny a celkové skvalitňovanie slovenského podnikateľského prostredia. Hodnoty prílevu - odlevu priamych zahraničných investícií v prípade jednotlivých krajín, patria medzi dôležité indikátory konkurencieschopnosti a transparentnosti jednotlivých ekonomík. PZI však môžu na trhu spôsobiť zánik domácich firiem, ktorým nízka hladina produktivity, plynúca z nedostatku finančného kapitálu, neumožní adaptáciu na nové konkurenčné podmienky, s následným negatívnym dopadom na trh práce. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 175 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Prílev priamych zahraničných investícií Obdobie Tab. 3 Prílev priamych zahraničných investícií v mil. SKK Slovenská republika Česká republika 99 561 240 526,4* 61 448 283 896,4 185 594 372 659,3 38 970 75 568,7 33 022 162 105,7 20 123 365 169,4 Zdroj: [5,9,10], ČNB * údaj prepočítaný priemerným kurzom za príslušný rok CZK ku SKK. 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Odlev priamych zahraničných investícií Obdobie Tab. 4 Prílev priamych zahraničných investícií v mil. SKK Slovenská republika Česká republika 2000 975 2 067,25 2001 3 441 8 320,61 2002 364 9 070,98 2003 664 7 409,20 2004 1 693 33 053,34 2005 2 249 -587,29 Zdroj: [5,9,10], ČNB * údaj prepočítaný priemerným kurzom za príslušný rok CZK ku SKK. Česká republika v príleve priamych zahraničných investícií niekoľkonásobne predstihla Slovenskú republiku. Priame zahraničné investície plynúce do oboch krajín v jednotlivých rokoch sa prejavujú kolísavou tendenciou z dôvodu privatizačných transakcií. V Slovenskej a Českej republike zhodne, v období jednotlivých rokov 2000 – 2005, najvyšší prílev priamych zahraničných investícií bol v roku 2002, čo bolo zásadne spôsobené privatizáciou, v Českej republike akciovej spoločnosti Transgas a v Slovenskej republike Slovenského plynárenského podniku, Západoslovenskej a Stredoslovenskej energetiky. Depreciácia priamych zahraničných investícií do Slovenskej republiky sa prejavila v roku 2005, pričom prílev majetkového kapitálu bol výlučne neprivatizačný, to znamená, neboli realizované žiadne podiely z privatizácie na príleve priamych zahraničných investícií podľa údajov Národnej banky Slovenska. Aktuálny stav prílevu priamych zahraničných investícií na územie Slovenskej republiky nepriaznivo ovplyvňuje spomalenie výstavby diaľnic. Logistické náklady si investor vykalkuluje hneď v úvodných analýzach, spolu s výrobnými nákladmi prestavujú základné kritériá pre hodnotenie ekonomickej efektívnosti investície pre jej majiteľa. Typickým príkladom pre Slovenskú republiku je oblasť Bratislavy. 4. PODPORA VSTUPU PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Ministerstvo hospodárstva SR v roku 1999 vypracovalo materiál „Stratégia podpory vstupu zahraničných investícií do Slovenskej republiky“ ktorý vláda SR svojim uznesením č. 198 z 9. 3. 1999 vzala na vedomie. Vláda SR svojím Uznesením č. 1217 zo dňa 17. decembra 2003 schválila „Národnú stratégiu podpory investícií“, ktorej hlavným zámerom je zefektívnenie inštitucionálneho rámca podpory priamych zahraničných investícií, ako aj existujúcich podporných mechanizmov. Od 1. mája 2004 poskytovanie štátnej pomoci schvaľuje Európska komisia, pričom Slovenská republika je povinná dodržiavať právne predpisy Európskych spoločenstiev pre štátnu pomoc priamo a v plnom rozsahu. Príslušné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 176 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com republiky venujú uvedenej problematike pozornosť. Podporné nástroje je možné zhrnúť do nasledujúcich okruhov: • právny rámec podpory priamych zahraničných investícií, • investičné stimuly, • podpora budovanie priemyselných parkov, • štátna pomoc na rozvoj regiónov, • aktivity Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti podpory prílevu priamych zahraničných investícií a transparentnejší systém udeľovania individuálnej štátnej pomoci. 5. ZÁVER Cieľom príspevku bolo poukázať na výsledky porovnania alokácie priamych zahraničných investícií do Českej a Slovenskej republiky, pričom sa vychádzalo jednotného vymedzenia ekonomických kategórii ako sú majetková účasť, základný kapitál, reinvestovaný zisk a ostatný kapitál. Faktory, ktoré v súčasnosti najviac ovplyvňujú prílev investícií sú všeobecný legislatívny rámec podnikania, investičné stimuly, kvalifikácia ľudských zdrojov, kvalita a cena pracovnej sily, stav v rozvoji dopravnej a ostatnej infraštruktúry, kvalita služieb poskytovaných agentúrami SARIO a CzechInvest. Pred Slovenskou a Českou republikou stojí riešenie problémov v uvedenej oblasti, medzi ktoré patrí predovšetkým objem prílevu priamych zahraničných investícií, ich kvalita (investície s vysokou pridanou hodnotou), regionálne rozdiely pri alokácii (Bratislavský kraj, Praha a okolie), hodnota reinvestovaného zisku a podiel zisku vyplateného v podobe dividend do zahraničia, tvorba systému jasných pravidiel pre investičné stimuly, dopravná dostupnosť, kvalita pracovnej sily, pripravenosť priemyselných parkov. LITERATÚRA: [1] KALÍNSKÁ, E. Přímé zahraniční investice a jejich úloha v regionu střední a východní Evropy. Aktuální otázky světové ekonomiky č. 5/1999, Praha : VŠE Praha, 1999. [2] LISÝ, J. a kol. Ekonómia. IURA EDITION. Bratislava : 1999. [3] ŠÍBL, D. Medzinárodné ekonomické vzťahy na prelome tisícročí. Bratislava : EUROUNION, 1996. [4] ŽÁK, M. a kol. Veľká ekonomická encyklopédia. Praha : LINDE, 1999. [5] Štatistický úrad SR, Bulletin 1/2006. [6] Devízový zákon č. 202/1995 Z. z. [7] internetová adresa: www.economy.sk [8] internetová adresa: www.fini.sk [9] internetová adresa: www.nbs.sk [10] internetová adresa: www.cnb.cz Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/2588/05 Zvyšovanie konkurenčnej schopnosti a meranie výkonnosti podnikov. ADRESA: Ing. Mária Ďurišová, PhD. Fakulta riadenia a informatiky Katedra makro a mikroekonómie Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina tel: 041/513 1422 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 177 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 178 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com INVESTIČNÉ STIMULY A ICH VPLYV NA ROZVOJ REGIÓNU Alžbeta Kucharčíková, Jozef Šujanský Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Priame zahraničné investície prispievajú významnou mierou k hospodárskemu rastu tejktorej krajiny. Jednou z možností na prilákanie zahraničných, ale i domácich investorov do zaostalejších regiónov s nižšou úrovňou HDP na obyvateľa, nižšou produktivitou práce a vysokou nezamestnanosťou, je aj poskytovanie investičných stimulov. Kľúčové slová: štátna pomoc, investičné stimuly, priame zahraničné investície, trh práce, rozvoj regiónu 1. ÚVOD Slovensko v roku 2006 dosiahlo rekordný rast hrubého domáceho produktu (HDP). Index rastu HDP v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol 8,2 %. Uvedený vývoj bol vyvolaný predovšetkým zahraničným obchodom a rastom investícií, čo je pre ekonomiku pozitívnym javom. Rast investícií v súčasnom období totiž vytvára predpoklady a základ pre ďalší rast produkčných možností i HDP v budúcnosti. K uvedenému vývoju v oblasti tvorby hrubého fixného kapitálu prispievajú i zahraničné investície plynúce na naše územie. Pri rozhodovaní o tom, kde zahraniční investori nasmerujú svoje investície, rozhoduje okrem iných faktorov i výška poskytnutej štátnej pomoci zo strany cieľovej- hostiteľskej krajiny. Cieľom príspevku je poukázať na možnosti a pravidlá platné v Slovenskej republike pri poskytovaní prostriedkov vo forme investičných stimulov s cieľom prilákať významných investorov a poukázať na ich vplyv na trh práce a rozvoj regiónu. 2. PRAVIDLÁ POSKYTOVANIA ŠTÁTNEJ POMOCI A INVESTIČNÝCH STIMULOV V SR Vymedzenie pojmu štátna pomoc a kompetencie súvisiace s jej poskytovaním obsahuje zákon č. 203/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Za štátnu pomoc sa považuje pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním poskytovateľ priamo alebo nepriamo zo štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo nepriamo z vlastných zdrojov. Štátna pomoc sa môže poskytnúť na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov s nízkou životnou úrovňou alebo vysokou nezamestnanosťou, na uskutočnenie významného projektu európskeho záujmu, rozvoj určitých hospodárskych činností alebo oblastí i na rozvoj kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva. Koordinátorom procesu poskytovania štátnej pomoci vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky (SR) i vo vzťahu k Európskej únii je Ministerstvo financií SR. Jednu z foriem poskytovania štátnej pomoci predstavujú investičné stimuly, ktoré označujeme ako všetky merateľné ekonomické výhody poskytnuté vládou hostiteľskej krajiny investorom na účely motivácie podnikateľskej činnosti. Zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch vymedzuje investičné stimuly ako štátnu pomoc určenú na počiatočné investície, teda na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku potrebného na začatie výroby alebo začatie poskytovania služieb alebo i na rozšírenie výroby. Ďalej sa investičné stimuly týkajú príspevku na nové pracovné miesta vytvorené v súvislosti s týmito investíciami. Investičné stimuly sa môžu poskytnúť vo forme úľavy na dani (daňový úver až po dobu 10 rokov), príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta a príspevku na rekvalifikáciu zamestnancov. Podmienkou na získanie dotácie je okrem iného i vynaloženie minimálne 400 mil. Sk na obstaranie majetku, z čoho minimálne 200 mil. Sk musí byť krytých vlastným imaním. Žiadosti o poskytnutie stimulov a rozhodnutie o pridelení prostriedkov vydáva Ministerstvo hospodárstva SR. Okrem vyššieuvedených zákonov, sa pri realizácii procesu poskytovania investičných stimulov vychádzalo zo Zákona o dani z príjmu a Zákona o službách zamestnanosti, čím sa celý proces stal neprehľadný, komplikovaný, nejednoznačný, postavený na individuálnom prístupe, čím neposkytoval potenciálnym investorom dopredu jasnú informáciu o možnostiach podpory a odrádzal ich od rozhodnutia umiestniť investície na území SR. Zmena nastala prijatím jednotných Pravidiel v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 179 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ktoré boli schválené vládou SR dňa 26. 10. 2005. pravidlá vychádzali zo základnej požiadavky vyrovnávať regionálne rozdiely a prilákať investorov predovšetkým do ekonomicky zaostalejších oblastí, do odvetví s vyššou pridanou hodnotou, s možnosťou uplatnenia ľudí s vysokou úrovňou ľudského kapitálu, a prispievať tak k budovaniu znalostnej ekonomiky. Pre účely poskytovania investičných stimulov boli jednotlivé regióny Slovenska rozčlenené do 3 zón podľa výšky nezamestnanosti nasledovne. V červenej zóne sa nachádzali okresy s mierou evidovanej nezamestnanosti do10%. Do žltej zóny boli zaradené okresy, v ktorých sa miera nezamestnanosti pohybuje v rozpätí od 10 do 15%. V zelenej zóne sa nachádzali okresy s mierou nezamestnanosti nad 15% (tmavšie zelená – pre okresy s mierou nezamestnanosti nad 20%) Na základe tohto členenia bola vypracovaná tzv. Mapa zón SR, ktorá sa bude pravidelne vždy k 15. 1. b. r. aktualizovať. Keďže prioritným záujmom vtedajšej vlády bolo budovanie znalostnej ekonomiky, investičné projekty boli rozdelené do troch typov na základe toho, či išlo o projekty s vysokou pridanou hodnotou, o oblasť služieb alebo rozvoja informačných technológií. Typ A predstavovali projekty spracovateľského priemyslu (nová výroba a montáž komponentov a finálnych produktov, opravy) a distribučné a logistické centrá. V type B sa nachádzali strategické investície v high-hech sektoroch so sieťovými externalitami (IKT, bio a nanotechnológie, atď.) a centrá strategických služieb (zákaznícke centrá, oblasť ľudských zdrojov, call centrá a pod.). Do typu C boli zatriedené výskumné a vývojové centrá, technologické centrá a centrá technologického rozvoja. V pravidlách boli pre jednotlivé zóny a typy projektov stanovené minimálne výšky investičných nákladov investora a maximálne výšky limitov štátnej pomoci. Spojnicou medzi žiadateľom o štátnu pomoc a Ministerstvom hospodárstva ako gestora tohto procesu, bola Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Agentúra okrem iných činností v rámci procesu poskytovania investičných stimulov vykonávala monitoring záujmu investorov na základe dotazníka k poskytnutiu štátnej pomoci, posúdila nárokovateľnosť projektu, zabezpečila vypracovanie investičnej zmluvy a pod. Nespornou výhodou a pozitívom takéhoto prístupu bola skutočnosť, že pravidlá i kompetencie zúčastnených strán boli jasné a prehľadné s prioritným zameraním na prilákanie či už domácich alebo zahraničných investorov, ktorí sú schopní využiť a budovať kvalitný ľudský kapitál občanov Slovenska a zároveň majú dlhodobý záujem o fungovanie vo vybranom regióne. Zmena vlády po mimoriadnych parlamentných voľbách v roku 2006 priniesla i zmenu v pravidlách poskytovania štátnej pomoci a investičných stimulov. Vládnym uznesením zo dňa 29. 11. 2006 bola prijatá Schéma regionálnej pomoci pre veľké podniky, ktorá bola schválená i Európskou komisiou a platila do konca roka 2006. schéma vychádzala s menšími úpravami (bol zrušený typ projektov C) z pravidiel prijatých v roku 2005. Od 1. 1. 2007 je v platnosti Usmernenie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 a Regionálna mapa pomoci na roky 2007 – 2013. Usmernenie i regionálna mapa boli schválené jednak vládou SR, jednak Európskou komisiou. Cieľom národnej regionálnej pomoci je napomáhať rozvoju najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory počiatočných investícií a vytvárania nových pracovných miest. Za počiatočnú investíciu sa považuje investícia do hmotných alebo nehmotných aktív, ktorá sa týka založenia nového podniku, rozšírenia existujúceho podniku, diverzifikácie výroby na nové výrobky a zásadnej zmeny výrobného programu. Oprávnenými nákladmi potrebnými pre výpočet výšky regionálnej pomoci sú oprávnené investičné náklady (náklady na zakúpenie hmotných aktív - pozemkov, budov, strojov a zariadení a na zakúpenie nehmotných aktív – licencií, know-how, patentových práv a pod.) a oprávnené mzdové náklady. Ide o dvojročné mzdové náklady, vrátane odvodov, na novoprijatých zamestnancov, ktorí boli prijatí najneskôr do 3 rokov od ukončenia prác na projekte. Žiadosť o poskytnutie investičných stimulov sa podáva na Ministerstvo hospodárstva SR, odborný posudok k žiadosti vypracúva SARIO. Výška pridelených stimulov závisí od typu a výšky investície, počtu novoprijatých zamestnancov, ich vzdelanostnej štruktúry a hospodárskej úrovne regiónu a miery nezamestnanosti v tom regióne, do ktorého investícia smeruje. Pre Stredné a Východné Slovensko (HDP na obyvateľa je menej ako 45% priemeru EÚ25) je intenzita pomoci max 50% oprávnených nákladov, v Západnom Slovensku (HDP na obyvateľa je menej ako 60% priemeru EÚ25) je to max 40% a pre Bratislavu (len okresy Bratislava II., III., IV., Malacky, Senec a Bratislava - Čunovo, Bratislava - Jarovce, Bratislava - Rusovce) max 10% oprávnených nákladov. Uvedené stropy je možné zvýšiť o 10% pre stredné podniky a o 20% pre malé podniky, ale len v prípade, že výška oprávnených nákladov nepresahuje 50mil. EUR. Regionálna pomoc sa neposkytuje pre sektor rybného hospodárstva, uhoľného, oceliarskeho a lodiarskeho priemyslu, dopravy, výrobu poľnohospodárskych produktov a syntetických vlákien. Je dôležité, aby regionálna „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 180 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com pomoc mala stimulačný účinok pre investície, ktoré by sa inak v podporovaných oblastiach neuskutočnili. Ministerstvo hospodárstvo pripravilo návrh zákona o investičnej pomoci, ktorý by mal vstúpiť do platnosti k 1. 7. 2007. Navrhované formy pomoci sú: dotácia na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, úľava na dani z príjmu, príspevok na vytvorenie nových pracovných miest, príspevok na vzdelávanie zamestnancov, prevod nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, obce alebo VÚC za zvýhodnenú cenu. Žiadateľom môže byť domáca aj zahraničná PO alebo FO, ktorá má záujem realizovať investičný zámer. (Prakticky ide o zrovnoprávnenie podnikateľských subjektov). Poskytovanie dotácií na obstaranie hmotného a nehmotného majetku sa navrhuje poskytovať pre tieto oblasti: priemyselná výroba, technologické centrá a centrá strategických služieb, novinkou je oblasť cestovného ruchu. V rámci priemyselnej výroby by sa malo podporovať: vybudovanie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku, diverzifikácia výroby podniku na nové výrobky, zásadná zmena sortimentu alebo výrobného procesu, kúpa podniku od podnikateľa v ťažkostiach (alebo kúpa časti takého podniku), obstaranie výrobného a technologického zariadenia v hodnote najmenej 60% obstaraného DHM a DIM, minimálna hranica investície je 400 mil. Sk, z toho najmenej 50% musí byť krytých vlastným imaním, v okresoch, kde miera nezamestnanosti je vyššia ako celoslovenský priemer, sa limit znižuje na 200 mil. Sk, v okresoch, kde miera nezamestnanosti je najmenej o 50% vyššia ako celoslovenský priemer, sa limit znižuje na 100 mil. Sk. Pre technologické centrá a centrá strategických služieb sú navrhované výrazne nižšie sumy a limity v súlade s podporou inovácií a znalostnej ekonomiky: minimálna výška investícií do technologických centier je 40 mil. Sk, z toho najmenej 50% musí byť krytých vlastným imaním, minimálne 60% zamestnancov má vysokoškolské vzdelanie, minimálna výška investícií do centier strategických služieb je 35 mil. Sk, z toho najmenej 50% musí byť krytých vlastným imaním, minimálne 30% zamestnancov má vysokoškolské vzdelanie. V oblasti cestovného ruchu je podmienkou poskytnutia pomoci to, aby išlo o zavedenie komplexných služieb na vybudovanie komplexného strediska cestovného ruchu. Financovať sa môže aj kúpa zariadenia CR, ktoré by inak ukončilo svoju činnosť (firma v ťažkostiach). Minimálna výška obstaraného investičného majetku v oblasti CR je 300 mil. Sk, z toho najmenej 50% musí byť krytých vlastným imaním. V okresoch, kde miera nezamestnanosti je vyššia ako celoslovenský priemer, sa limit znižuje na 150 mil. Sk, v okresoch, kde miera nezamestnanosti je najmenej o 50% vyššia ako celoslovenský priemer, sa limit znižuje na 75 mil. Sk. 3. PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE V SR Poskytovanie investičných stimulov je, okrem iných faktorov, významným lákadlom pre prílev priamych zahraničných investícií (PZI) na Slovensko. Na základe klasifikácie Medzinárodného menového fondu sa investícia považuje za PZI, ak v nej zahraničný investor vlastní minimálne 10%-ný podiel. MMF definuje PZI ako také investície, ktoré odrážajú trvalý záujem rezidentského subjektu jednej krajiny (priamy investor) v rezidentskom subjekte inej krajiny (podnik s PZI), ktorý zahŕňa všetky transakcie realizované medzi priamym investorom a podnikom s PZI. Podľa Organizácie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) sa PZI definujú ako investície založené na dlhodobom vzťahu k podniku a odrážajúce trvalý záujem a kontrolu rezidentským subjektom jednej krajiny (zahraničný investor alebo materská spoločnosť) v podniku rezidenta inej krajiny, ktorým môže byť podnik s PZI alebo filiálka zahraničného podniku. PZI predstavujú významný fenomén súčasnej doby, sú sprevádzajúcim znakom globalizačných ekonomických i politických a sociálnych procesov. Prispievajú k rýchlejšiemu ekonomickému rastu, rastu produktivity práce, a sú teda zároveň považované za významný katalyzátor ekonomického rozvoja. Stav PZI v SR k 31. 12. b.r. [mld. Sk] Stav k 31. 12. b.r. 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 78,6 96 177 234,4 319,2 350,1 378,5 394 [SARIO] Tabuľka 1 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 181 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Do roku 1998 v dôsledku politiky vtedajšej vlády, ktorá nebola naklonená myšlienke podporovať príchod zahraničných investorov na územie Slovenska a úsilie vynakladala na podporu rozvoja „slovenskej kapitálotvornej vrstvy“, sa nachádzalo Slovensko v objeme PZI na poslednom mieste v rámci krajín V4. Zmena nastala po voľbách v roku 1998, kedy nová pravicovo orientovaná vláda prijala rôzne opatrenia a zákony, ktoré mali zmeniť pokles podielu investícií na hrubom domácom produkte, otvoriť sa svetu a vytvoriť podmienky pre prílev PZI do krajiny. Aj keď vláda SR v súčasnosti deklaruje podporu prílevu PZI predovšetkým do zaostalých regiónov Slovenska, charakterizovaných nižším HDP a vysokou nezamestnanosťou, pri porovnaní stavu PZI podľa krajov zistíme, že skutočnosť je diametrálne odlišná a najväčší objem PZI k 31. 12. 2006 smeroval práve do najrozvinutejšieho regiónu Bratislavského kraja (až 67% stavu PZI v SR). Uvedená skutočnosť je spôsobená hlavne teritoriálnou blízkosťou a výborným dopravným napojením na krajiny Západnej Európy, vybudovanou diaľnicou, vysokou úrovňou ľudského kapitálu, ktorá je daná a ovplyvňovaná veľkým počtom vysokých škôl na území Bratislavy Prílev PZI (majetkový kapitál) v SR k 31. 12. 2006 podľa krajov Názov kraja Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Spolu mil. Sk 318 931 26 265 23 164 14 484 35 088 12 414 7 858 37 730 475 934 [SARIO] mil. USD 12 151,6 1 000,7 882,6 551,9 1 336,9 473,0 299,4 1 437,6 18 133,6 % 67,0 5,5 4,9 3,0 7,4 2,6 1,7 7,9 100,0 Tabuľka 2 Najväčší záujem o investovanie na Slovensku mali a majú investori z Holandska, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Talianska, Francúzska, Švédska a Južnej Kórei. PZI smerujú predovšetkým do odvetví elektrotechnického, strojárskeho, automobilového, gumárenského, kovospracujúceho, drevárskeho, nábytkárskeho a papierenského priemyslu i veľkoobchodu. Významné investície plynuli v nedávnej minulosti na Slovensko v rámci reštrukturalizácie bankového sektora do oblasti bankovníctva. Najväčší počet investorov v minulom roku 2006 privítali v Nitrianskom kraji. Prelomila sa tak bariéra prieniku PZI mimo Bratislavský kraj. 4. PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE V ŽILINSKOM KRAJI Žilinský kraj obsadil tretie miesto v rámci Slovenska v stave objemu PZI k 31. 12. 2006 po Bratislavskom a Košickom kraji. Agentúra SARIO k 31. 12. 2005 zrealizovala v Žilinskom kraji 13 projektov zahraničných investícií. Takýmto spôsobom sa vytvorilo 4 630 nových pracovných miest. Najviac projektov smerovalo do strojárskeho a automobilového priemyslu. Na podporu a zvýšenie atraktivity územia boli niektorým investorom poskytnuté investičné stimuly. Prehľad poskytnutých stimulov je uvedený v tabuľke 3. Investičné stimuly poskytnuté v Žilinskom kraji v rokoch 2002 - 2006 Názov spoločnosti Sídlo spoločnosti Oblasť pôsobenia Účel pomoci Výška pomoci [mil. Sk] KIA Motors, s.r.o. (2004) Žilina Automobilový priemysel 5 415 Mobis Slovakia, s.r.o. (2004) Žilina Automobilový priemysel 1 425 930 Eltek Energy Slovakia, s.r.o. (2006) Donghee Slovakia, s.r.o. (2006) Liptovský Hrádok Elektronika Regionálna pomoc, vzdelávanie Regionálna pomoc, vzdelávanie Regionálna pomoc Vytvorené pracovné miesta [osoby] 2 391 35 255 Strečno Automobilový priemysel Regionálna pomoc 107 189 [MH SR] Tabuľka 3 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 182 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Najvýznamnejšími zahraničnými investormi v Žilinskom kraji je spoločnosť KIA Motors Slovakia, s.r.o. a Mobis Slovakia, s.r.o., ktoré sú členmi juhokórejskej spoločnosti Hyundai Business Group. Manažéri a vlastníci automobilky KIA Motors sa pri rozhodovaní o lokalizácii spoločnosti na území Európy nechali najviac ovplyvniť vynikajúcim teritoriálnym umiestnením Žiliny ako významného dopravného uzla, dostupnosťou vysokokvalifikovanej pracovnej sily, infraštruktúrou umožňujúcou rýchly kontakt s dodávateľskými organizáciami (v roku 2008 sa očakáva dostavba dodávateľského závodu Hyundai, ako významnej zahraničnej investície na území Českej republiky v blízkych severomoravských Nošoviciach). Pravdou je však i skutočnosť, že významným faktorom, ktorý rozhodol o výstavbe závodu KIA pri Žiline, boli vládou SR prisľúbené a poskytnuté investičné stimuly. Podpísaním investičnej zmluvy dňa 18. 3. 2004 v Bratislave (slovenská strana bola zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR a mestom Žilina), sa vláda SR zaviazala poskytnúť dotáciu na nákup dlhodobého investičného majetku, príspevok na vytvorenie nových pracovných miest a príspevok na rekvalifikáciu zamestnancov vo výške 5 415,1 mil. Sk, čím príspevok na jedného zamestnanca činil 2 264,8 tis. Sk. Investor sa zároveň zaviazal vytvoriť 2 391 nových pracovných miest a výška jeho investície tvorí 11 661,1 tis. Sk na jedno pracovné miesto. Mobis Slovakia, s.r.o. je druhým veľkým zahraničným investorom, ktorý sa v investičnej zmluve zaviazal investovať 6 793,3 tis. Sk na jedno pracovné miesto a vytvoriť 930 nových pracovných miest. Poskytnuté investičné stimuly sú vo výške 1 532,0 tis. Sk na jedno pracovné miesto. Mobis Slovakia je najvýznamnejším subdodávateľom spoločnosti KIA Motors, vyrába až 50% komponentov pre automobily KIA. Pre objektívnosť treba dodať, že okrem uvedenej finančnej dotácie, sa vláda SR zaviazala vybudovať stredným a top manažérom firiem rodinné domy vrátanie vybudovania relaxačných zón v Krasňanoch pri Žiline a v Bratislave a dobudovať diaľničný úsek Považská Bystrica – Žilina, čím je výška finančnej dotácie vyššia, ako oficiálne čísla deklarované v tabuľke 3 a 4. Poskytovanie investičných stimulov nepredstavuje jedinú formu podpory pre investorov prichádzajúcich na územie Slovenska. Vláda i mestá a obce môžu prispieť i dotáciou na vybudovanie priemyselných parkov. Za priemyselný park sa v zmysle zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov považuje územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba) alebo služby najmenej dvoch podnikateľov. Podľa uvedeného zákona štát poskytne obci dotáciu vo výške 70% nákladov vynaložených na vybudovanie priemyselného parku. V Žilinskom kraji bol pomocou dotácie zo štátneho rozpočtu a Fondu národného majetku vo výške 178,35 mil. Sk zriadený priemyselný park Kysucké Nové Mesto. Spoločnosti – investori so záväznými stanoviskami sú INA Kysuce, a.s. a KLF – Kinex, a.s., obe so sídlom v Kysuckom Novom Meste a pôsobiace v strojárenskom priemysle. Spoločnosti vytvoria v priemyselnom parku 4 040 pracovných miest. Okrem uvedených investorov postavil na území priemyselného parku svoju výrobnú halu i podnik ArvinMerito, ktorý bude pôsobiť ako subdodávateľ pre automobilový priemysel. V blízkej budúcnosti sa očakáva príchod niekoľkých ďalších subdodávateľov spoločnosti KIA Motors Slovakia. Od roku 2006 je možné na účely vybudovania priemyselného parku žiadať podporu z eurofondov v rámci Sektorového operačného programu Priemysel a služby, pričom zo štátneho rozpočtu príslušnej krajiny a fondov EÚ je možné uhradiť až 95% nákladov. 5. INÉ FORMY A NÁSTROJE PODPORY ROZVOJA REGIÓNOV Okrem priamych zahraničných investícií možno za najvýraznejšiu formu podpory rozvoja regiónov označiť predovšetkým financovanie rozvojových projektov prostredníctvom príspevkov zo štrukturálnych fondov EU. V skrátenom programovacom období r. 2004 - 2006 mala táto forma podpory regiónov skôr doplnkový význam oproti priamym zahraničným investíciám, predovšetkým z hľadiska objemu celkových zdrojov (63 502 mld. Sk). Vzhľadom na charakter PZI bola podpora zo ŠF EU zameraná hlavne na zlepšenie možností regiónov na vstup a vytvorenie podmienok pre tieto investície (infraštruktúra, dopravná obslužnosť, kvalifikácia pracovnej sily). Celkový vývoj v rámci EU a vstup nových dvoch členov (Rumunsko a Bulharsko) s nerozvinutými ekonomikami a výrazne lacnejšou pracovnou silou dávajú predpoklad, že značná časť priamych investícií veľkých firiem bude smerovať práve do týchto regiónov. Vstupom týchto dvoch krajín do EU sa regióny Slovenska automaticky vyradili zo zoznamu najzaostalejších regiónov EU, kde ich nahradili práve regióny týchto nových krajín (napr. niektoré regióny Rumunska dosahujú úroveň len 24% priemeru EU). Mnohé krajiny „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 183 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com sa tiež snažia o zavedenie rovnej dane pod úrovňou slovenskej, takže z dlhodobého hľadiska sa budú podmienky Slovenska pri získavaní nových investícií zhoršovať. Veľkí investori v regiónoch Slovenska tiež začínajú pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V týchto súvislostiach je možné predpokladať, že význam podpory rozvoja regiónov prostredníctvom štrukturálnych fondov EU v najbližších rokoch výrazne stúpne na úkor práve priamych zahraničných investícií, predovšetkým pre menej rozvinuté regióny bez avizovaného vstupu veľkých investorov. Možno tak predpokladať aj z celkovej alokácie zdrojov EU, ktoré sú pre Slovenskú republiku k dispozícii na programovacie obdobie rokov 2007-2013. (11 360 619 650,- EUR). Uvedené zdroje však budú okrem priamych investícií do priemyslu a výrobnej sféry využité predovšetkým na zlepšenie infraštruktúry regiónov, dopravnú obslužnosť, zlepšenie životného prostredia a stupňa informatizácie spoločnosti. Do pozornosti sa tiež dostáva široká podpora cestovného ruchu a jeho rozvoja na úrovni regiónov predovšetkým prostredníctvom rozsiahlych a ucelených projektov zameraných na zvýšenie turistického potenciálu regiónov (rozvoj služieb, obnova pamiatok, komplexné programy pre turistov). V porovnaní s priamymi zahraničnými investíciami smerujúcimi do výroby, priemyslu a prípadne technologických centier, bude na rovnaké účely zameraný predovšetkým Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast s celkovou alokáciou 772 mil. EUR a čiastočne tiež Operačný program Výskum a vývoj s celkovou alokáciou 1 209 415 373,- EUR. Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast si kladie za úlohu rozvoj predovšetkým podporu nových a inovatívnych technológií, rast konkurenčnej schopnosti domáceho priemyslu a rast pridanej hodnoty a zamestnanosti. Operačný program Výskum a vývoj sa zameriava na modernizáciu a zefektívnenie podpory výskumu a vývoja a podporu vzniku inovatívnych malých a stredných podnikov. Predovšetkým tieto dva operačné programy by mali prispieť k rozvoju domáceho priemyslu a celkovej miery inovácií tak, aby sa ekonomika Slovenska čo najviac priblížila rozvinutým priemyselným krajinám a vytvoriť základy pre ďalší stabilný rozvoj ekonomiky v budúcnosti. Operačný program Vzdelávanie a OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia si kladú za cieľ zvýšiť adaptabilitu a kvalifikáciu pracovnej sily, aby zodpovedala potrebám pracovného trhu a požiadavkám na ďalší rozvoj hospodárstva. V rámci všetkých operačných programov vzhľadom na charakter regiónu a jeho ekonomickú silu, špecifické postavenie zaujíma Operačný program Bratislavský kraj. Oproti programovaciemu obdobiu 2004-2006, kedy bola podpora poskytovaná plošne, sa v nasledujúcich rokoch výrazne zmení tiež charakter poskytovania podpory. Tá bude prioritne smerovaná do tzv. pólov rastu – miest a obcí s najväčším potenciálom rozvoja, ktoré majú najväčšie predpoklady pre efektívne využitie získaných prostriedkov tak, aby ich hospodársky rast zasiahol čo najširšie územie a napomohol rozvoju celého regiónu. Výrazná pozornosť sa bude tiež venovať dobudovaniu dopravnej infraštruktúry a zlepšeniu dostupnosti regiónov. Naďalej sa tiež počíta s podporou budovania priemyselných parkov a spoločných služieb pre podnikateľov za účelom rozvoja priemyslu v regiónoch. 6. VPLYV PZI NA ROZVOJ REGIÓNU A TRH PRÁCE Od roku 2002, teda od roku založenia agentúry SARIO, do konca roku 2005 bolo v Žilinskom kraji schválených 13 veľkých investičných projektov (tabuľka 3), niektoré z nich s finančnou podporou (tabuľka 4). Miera evidovanej nezamestnanosti (z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie) k 31. 12. b. r. Kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SR 1999 7,2 16,3 13,5 21,5 17,7 23,1 26,0 26,0 19,2 2000 6,4 14,9 12,7 21,7 16,8 21,8 22,1 24,4 17,9 2001 5,8 15,5 12,7 23,1 16,4 23,6 24,0 25,6 18,6 2002 5,2 13,0 10,9 21,5 14,7 23,8 23,0 24,3 17,4 2003 4,0 11,1 9,9 19,1 13,2 22,8 19,6 22,2 15,6 2004 3,4 8,8 8,1 14,8 11,1 19,5 17,5 18,9 13,1 2005 2,6 7,1 6,8 11,4 9,3 18,3 15,8 17,5 11,4 2006 2,3 5,2 5,2 9,1 7,03 16,1 13,7 15,2 9,4 [ÚPSVaR] Tabuľka 5 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 184 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com V roku 2006 boli poskytnuté investičné stimuly dvom spoločnostiam. Investori sa zaviazali vytvoriť 5074 nových pracovných miest, čo významným spôsobom ovplyvní stranu dopytu po práci na trhu práce v Žilinskom kraji a zároveň i výšku nezamestnanosti. Z tabuľky 5 je zrejmé, že miera evidovanej nezamestnanosti sa v Žilinskom kraji znížila od roku 2002 do roku 2006 na polovicu. Výraznou mierou k tejto skutočnosti prispeli práve noví investori. Zlepšenie situácie na trhu práce nastalo aj v dôsledku vzniku nových subdodávateľských firiem automobilového priemyslu. Rezervy sú však stále v zamestnávaní znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. V investičnej zmluve sa totiž zahraniční investori zaviazali vytvoriť nové pracovné miesta, tie však neboli konkrétne vymedzené, a tak na jednej strane sa do KIE i Mobisu zvážajú ľudia zo širokého okolia, deklaruje sa už nedostatok na strane ponuky kvalifikovaných ľudí v okolí Žiliny a na druhej strane nevznikajú prioritne miesta pre napríklad zdravotne postihnutých občanov, pre absolventov, pre starších ľudí v produktívnom veku a pod. 7. ZÁVER Bývalé krajiny socialistického spoločenstva sa po zmene politického i ekonomického systému stali kapitálovo poddimenzované. Dôsledkom bola nízka úroveň investičného rozvoja a s tým súvisiaci nízky ekonomický rast. Východiskom z tejto situácie sa stali priame zahraničné investície. Vláda SR sa ich snaží hlavne po roku 1998 prilákať poskytovaním investičných stimulov. Nespornou výhodou PZI, a to nielen pre žilinský región, je oživenie a zároveň zvýšenie zamestnanosti v odvetví stavebníctva, rozvoj služieb a obchodu, rozmach dopravy, rozvoj malého a stredného podnikania. Po nedávnom spustení výroby v KIA Motors sa očakáva výrazný nárast exportu a zlepšenie stavu platobnej bilancie, rast HDP, znižovanie regionálnej nerovnosti v rozvoji, produktivite, zamestnanosti. Výhody sa onedlho budú transformovať z regionálnej úrovne na úroveň makroekonomickú. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] CHODASOVÁ, Z. Aký je význam priemyselných parkov pre Slovensko. Zborník zo 4. Medzinárodného vedeckého sympózia Ekonomické a riadiace procesy v stavebníctve a investičných projektoch, SvF STU Bratislava, 16. - 17. 9. 2003, 170 s. ISBN 80-227-1929-3. [2] LEPÁČEK, P. Diplomová práca, FRI ŽU 2006. [3] www.sario.sk [4] www.economy.gov.sk [5] www.upsvar.sk ADRESA: Doc. Ing. Alžbeta Kucharčíková, PhD. Katedra makro a mikroekonomiky Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Tel.: 00421/41/5134422 E-mail: [email protected] Ing. Jozef Šujanský Katedra makro a mikroekonomiky Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Tel.: 00421/41/5134422 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 185 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 186 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ZDROJE FINANCOVANIA MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Anna Jacková Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Small and medium enterprising has an important function in all countries with free trade market. It’s dynamic development is one of the main components of “healthy” economic development. Their high compatibility and creativity can fullfil all the latest trends in demand and satisfy customers needs and expectations at the top level. Target od this presentation is to estimate conditions of small and medium enterprising in Slovakia, possible domestic and foreign financial sources and the forms of support. Kľúčové slová: malý a stredný podnik, externé a interné prekážky, finančné zdroje, podpora, priame zahraničné investície. ÚVOD Jedným zo základných predpokladov priaznivého ekonomického vývoja každej krajiny je dynamický rozvoj všetkých podnikateľských subjektov nevynímajúc malé a stredné podniky. VÝZNAM MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V EKONOMIKE ŠTÁTU Rozvoj malopodnikateľskej sféry je výsledkom transformácie ekonomiky v Slovenskej republike, vzniku súkromného vlastníctva, v nemalej miere aj reštrukturalizácie priemyslu a trhového mechanizmu dopytu, ponuky po niektorých tovaroch a službách. Malé podniky pre svoju flexibilitu a adaptabilitu novým podmienkam sú často považované za hlavný prvok revitalizujúcej sa ekonomiky. Pripisuje sa im kľúčový význam ako zdroja nápadov, nových produktov a hlavne nových pracovných príležitostí. Malé podniky sú jedným z významných faktorov transformujúcej sa ekonomiky a iniciatívy vedúcej k ich tvorbe a rozvoju sú veľmi rozmanité a zložité. Okrem pozitívnych výsledkov, ktoré malé a stredné podniky dosiahli, brzdia rozvoj podnikov mnohé finančné, legislatívne a informačné prekážky. Zmena vlastníckych vzťahov, odštátnenie veľkých podnikov a ich následná privatizácia mali za následok vznik a rozvoj malých a stredných podnikov. Ich významná úloha v oživení ekonomiky spočíva najmä v tom, že: • formujú veľkú skupinu podnikateľov, • formujú postoje občanov a ich vzťah k trhovej ekonomike, • formujú utváranie konkurenčného prostredia v ekonomike, • vytvárajú nové pracovné príležitosti v službách, obchode a remeslách, • vedú k účelným štrukturálnym zmenám podnikateľských subjektov v závislosti od dopytu domáceho a zahraničného trhu. PREKÁŽKY V ROZVOJI MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V ceste rozvoja malých a stredných podnikov stojí množstvo externých a interných prekážok. Externé prekážky sú dané podnikateľským subjektom zvonku. Z hľadiska vzniku a rozvoja malých a stredných podnikov v Slovenskej republike sem patria: • nestabilné makroekonomické podmienky, • získavanie finančných zdrojov, • vysoké finančné zaťaženie, ktoré je spojené najmä s vysokým daňovým a odvodovým zaťažením podnikateľov, • legislatívne bariéry, • bariéry informačné, pri ktorých v malých a stredných podnikoch chýba informačný systém najmä v oblasti marketingu a kooperačných vzťahov. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 187 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Najlepšie prostredie pre malé a stredné podniky je slobodný trh, pretože poskytuje podnikateľom rovnaké príležitosti. Nestabilné makroekonomické podmienky spôsobuje nezamestnanosť, zmena úrokovej miery, menové kurzy, inflácia, čo zvyšuje podnikateľské riziká. Vysoká miera inflácie ohrozuje podnikateľov nestabilným cenovým vývojom. To znamená, že ceny výrobných faktorov sa zvyšujú, rastú ceny surovín a materiálov, energií, ceny technológií, strojov a zariadení v konečnom dôsledku aj zamestnanci požadujú rast miezd. Takýto vývoj je pre podnikateľov nepriaznivý. Preto je potrebné zabezpečiť stabilitu meny, vyrovnaný štátny rozpočet, rozvíjať proexportnú politiku, podporovať predaj slovenských výrobkov na domácom trhu [1]. Z hľadiska prístupu malých a stredných podnikov k finančným zdrojom prevláda financovanie vlastným kapitálom. V podstate sa využívajú tri základné zdroje financovania aktivít malých a stredných podnikov (ak nie je zohľadnená podpora zo strany štátu) a to vlastný zisk, úverové zdroje a navýšenie kapitálu. Financovanie rozvoja podnikov z vlastných zdrojov bolo dlho obmedzené vysokou sadzbou dane z príjmov, ktorá je aj dnes vo výške 19 % pre fyzické osoby a malých podnikateľov vysoká. Úverové zdroje predstavujú cudzie externé zdroje predstavované rôznymi úvermi. Pre podnikateľov sú často nedostupné najmä z dôvodu, že nedisponujú potrebnými bankovými zárukami. Úvery sú návratná forma financovania založená na dlžníckom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Malé a stredné podniky pre nízky stav svojho majetku nie sú schopné plniť podmienky požadované poskytovateľmi úverov, a to aj preto, že úrokové miery z úveru dosahujú výšku, ktorá je na podmienky malých a stredných podnikov neakceptovateľná. Malé a stredné podniky najčastejšie využívajú obchodný úver, ktorý poskytujú dodávatelia v tovarovej forme a nevyžadujú záruky iba platbu v dohodnutom termíne. V prípade prechodného nedostatku finančných prostriedkov môžu čerpať kontokorentný úver do dohodnutej výšky určenej bankou. Je to krátkodobý úver a čerpať sa môže viackrát za sebou. Prevádzkový splátkový úver sa poskytuje na krytie prevádzkových nákladov, určený je najmä na nákup zásob, financovanie pohľadávok a krytie prevádzkových nákladov. Pomáha preklenúť krátkodobý nesúlad medzi príjmami a výdavkami podnikateľa. Okrem uvedených úverov banky poskytujú aj ďalšie formy úverov, vychádzajúc z konkrétnych podmienok podnikania a potrieb na ďalší rozvoj alebo založenie podniku. Vysoké finančné zaťaženie podnikateľov súvisí s výškou sadzieb daní, ktoré sa nepriaznivo dotýka najmä podnikateľov fyzických osôb. Jednotná daň z príjmov pre fyzické aj právnické osoby vo výške 19 % v skutočnosti znamená, že sa rovnako zdaňuje každý podnikateľ bez rozdielu, teda aj začínajúci podnikateľ v malom podniku i veľký privatizovaný podnik, ktorý je kapitálovo zabezpečený. Pre malého podnikateľa, ktorý začína s obmedzenými vlastnými zdrojmi a s úverom, pôsobí daň z príjmu ako platba štátu za niečo, čo ešte nevlastní. K vysokému finančnému zaťaženiu tiež prispievajú vysoké odvody do poistných fondov. Legislatívne bariéry vyplývajú z prijatých zákonov, ktoré sú často novelizované, dopĺňané alebo menené, čo spôsobuje problémy najmä malým a stredným podnikateľom, pretože si ekonomické, administratívne, účtovné a daňové činnosti vykonávajú v podniku poväčšine sami. Vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia súvisí preto aj so zjednodušením a sprehľadnením legislatívy. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik nových malých podnikov, je aj administratívna náročnosť. Ak tento proces nie je rýchly, jednoduchý a lacný, nemožno očakávať, že zakladanie nových malých a stredných podnikov bude masové. Interné prekážky vychádzajú zo samotnej podstaty podnikateľského subjektu, ktoré môže podnikateľ vhodným spôsobom riešiť. Najčastejšie sa vyskytujú tieto interné prekážky: • nedostatočná motivácia, ktorá je spôsobená hospodárskou politikou, • obava z rizika s jeho existenciou, • nízka úroveň odborných znalostí, ako je využívanie internetu, znalosť cudzích jazykov, • nedostatok vlastného kapitálu, ktorý bráni realizácii aj perspektívnemu projektu. Motivácia je pre rast súkromného podnikania významným činiteľom. Motivačná úroveň môže byť zvyšovaná alebo znižovaná opatreniami hospodárskej politiky. Motivácia malých a stredných podnikateľov sa môže zvyšovať rastúcimi príležitosťami na realizáciu vlastných ziskov, predstáv, ale aj medzerami v neprehľadnej legislatíve. Každá podnikateľská aktivita je spojená s určitou mierou rizika. Preto podnikatelia musia počítať s rizikom, a to tak vonkajším ako aj vnútorným. Úspech alebo neúspech podnikania určujú obyčajne tri kategórie rizika. Po prvé je to ekonomické riziko spojené s ekonomikou, opatreniami vlády, medzinárodnou situáciou a podobne, v ktorej sa daný podnik nachádza, po druhé je to odvetvové riziko a po tretie riziko spojené so samotným podnikaním vo zvolenom odbore. Odstránenie niektorých faktorov vonkajšieho rizika znamená vytvoriť pre „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 188 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com podnikateľov vhodné podnikateľské prostredie, odstránenie vnútorných faktorov rizika znamená pripravenosť podnikateľov na podnikanie. Podnikateľ, ktorý chce v konkurenčnom boji prežiť, musí mať dostatočné znalosti, a to odborné v danej podnikateľskej činnosti, ale aj znalosti z marketingu, manažmentu, personálnej práce, práce s počítačom, ako aj ovládať cudzie jazyky. Nedostatočné vedomosti a skúsenosti, neznalosť prostredia a podnikateľských rizík môžu byť potom príčinou ťažkostí a finančných strát. Nedostatok vlastného kapitálu patrí k najdôležitejším interným prekážkam. Podnikateľ je obmedzený a pri súčasnom stave finančného systému nemožno realizovať ani sľubný projekt, ktorý by prinášal efekt nielen pre neho, ale aj ekonomiku daného regiónu. Z toho dôvodu viazne v Slovenskej republike záujem o výrobnú sféru, ktorá je viac spojená s vyššími finančnými výdavkami ako sféra obchodu, prípadne služieb. Nedostatok vlastného kapitálu a finančných zdrojov je aj hlavnou príčinou, prečo malé a stredné podniky zanikajú skôr ako dosiahnu želateľné hospodárske výsledky. Okrem uvedených prekážok existuje množstvo ďalších, ktoré sú špecifické pre jednotlivé oblasti podnikania. Rozvoj malých a stredných podnikov je jedna z priorít rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky. Podmienky rozvoja závisia od vytvorenia podnikateľského prostredia, zjednodušenia a sprehľadnenia legislatívy, zníženia administratívneho, finančného a daňového zaťaženia, posilnenia podporovej infraštruktúry a zlepšenia prístupu k finančným zdrojom. Pri odstraňovaní prekážok a poskytovaní pomoci malým a stredným podnikom musí pomáhať množstvo subjektov a inštitúcií, ktoré boli vytvorené na tento účel. PODPORA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV Tak ako neexistuje všeobecne platný model úspešnej a efektívnej malej firmy, neexistuje ani univerzálny model účinnej podpory vládnej politiky vo vzťahu k malému a strednému podnikaniu. Politika vlády pôsobí na malé a stredné podniky dvomi smermi: • má hlavný vplyv na prostredie, v ktorom podniky fungujú, • poskytuje rôzne špecifické druhy pomoci hlavne tam, kde trhové služby zlyhávajú. V Slovenskej republike oblasť podpory a pomoci malým a stredným podnikom upravuje zákon o štátnej pomoci. Štátnou pomocou na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Priamou formou štátnej pomoci sú najmä: • dotácie a subvencie, • návratná finančná pomoc, • úhrada úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutému podnikateľovi, • nenávratné úvery, resp. úhrada ich časti, • realizácia štátnej alebo bankovej záruky. Nepriamou formou štátnej pomoci sú najmä: • poskytnutie poradenských služieb, • prevzatie štátnej alebo bankovej záruky, • poskytnutie úľavy na penále, pokute, úroku alebo iných sankciách, • predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za nižšiu cenu, ako je cena trhová. Medzi inštitúcie, ktoré podporujú rozvoj malých a stredných podnikov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni patrí Národná agentúra pre rozvoj malých a stredných podnikov, ktorá prostredníctvom regionálnych centier zabezpečuje realizáciu podporných programov pre malé a stredné podniky v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky a zároveň zabezpečuje napojenie na existujúce informačné siete a databanky v podnikateľskej činnosti. Ďalej sem patria finančné inštitúcie so svojimi podpornými programami a ostatné podporné inštitúcie pre rozvoj malého a stredného podnikania ako Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Združenie podnikateľov Slovenska, Slovenský živnostenský zväz a Slovenská asociácia malých podnikov. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 189 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie mohli malé a stredné podniky čerpať finančné prostriedky z predvstupových fondov, ktoré boli po vstupe do Európskej únie nahradené štrukturálnymi fondmi. Štrukturálnymi fondmi nazývame tieto štyri hlavné fondy Európskej únie: Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund), Európsky sociálny fond (European Social Fund), Európsky poľnohospodársky usmerňovací a garančný fond (Guidance-European Agriculture Guidance and Guarantee Fund) a Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (Financial Instrument for Fishies Guidance). Európsky fond regionálneho rozvoja financuje investície do rozvoja infraštruktúry, do tvorby pracovných príležitostí, podporuje rozvoj malých a stredných podnikov, miestny ekonomický rozvoj, opatrenia na zlepšenie životného prostredia a cezhraničnú spoluprácu. Európsky sociálny fond je orientovaný na opatrenia zamerané na zníženie nezamestnanosti a zvyšovanie úrovne vzdelávania. Európsky poľnohospodársky usmerňovací a garančný fond podporuje farmárov na vidieku. Zameraný je na pomoc poľnohospodárskej infraštruktúre, rozvoj vidieka a obnovu lesov. Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu slúži na podporu podnikania v rybárstve. Strategickým dokumentom na čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov je Národný rozvojový plán, ktorý poskytuje prehľad o súčasnom stave jednotlivých regiónov Slovenska a na základe toho sa vypracúvajú operačné programy pre jednotlivé sektory, ktoré majú záujem čerpať prostriedky z jednotlivých fondov. ZÁVER Pre ekonomiku Slovenskej republiky sú najvýhodnejšie priame zahraničné investície, pretože neprispievajú k zvýšeniu zahraničného zadĺženia. Ako poskytovatelia kapitálu pre naše malé a stredné podnikateľské subjekty prichádzajú do úvahy zahraniční podnikatelia a v menšej miere aj zahraničné komerčné banky. Úspech našich malých, ale najmä stredných podnikateľov na zahraničných trhoch si vyžaduje prechod od pracovne a surovinovo náročnej produkcie na produkciu s vysokou pridanou hodnotou. To si zase ale vyžaduje investície do nových techník a technológií a do zmeny pracovných postupov. Značný počet zahraničných podnikateľov vstupuje u nás do podnikov s malým počtom pracovníkov z dôvodu mapovania trhu a nie z dôvodu pomoci našim malým a stredným podnikateľom. Zo strany štátu je preto potrebné vytvoriť stabilné ekonomické a právne prostredie, ktoré bude podnikateľsky priaznivé, zjednodušiť administratívnu náročnosť vstupu týchto investorov a poskytnúť im daňové úľavy, ak by investície smerovali do tých regiónov, ktoré sú z hľadiska ekonomických aktivít poddimenzované a kde je vysoká miera nezamestnanosti. Problém nedostatku priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike je potrebné riešiť komplexne, nielen nástrojmi na jeho podporu (napr. novelou zákona o dani z príjmov), ale aj cielenými nástrojmi na podporu jeho prílevu do činností s vysokou mierou pridanej hodnoty. A zo strany našich malých a stredných podnikateľov si to vyžaduje v prvom rade zmenu podnikovej kultúry, etiky a zodpovednosti. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie zvýšil záujem zahraničných investorov o našu krajinu a začlenil ju do európskeho realitného trhu. Je preto predpoklad, že v nasledujúcich rokoch vzrastie podiel zahraničných investícií hlavne do malých a stredných podnikov, ktoré preukázateľne vytvárajú podstatnú časť hrubého domáceho produktu. LITERATÚRA [1] CHODASOVÁ, A.; BUJNOVÁ, D. Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Bratislava : EKONÓM, 2001. [2] MAJTÁN, Š. a kol. Podnikové hospodárstvo. Bratislava : Sprint, 2005. [3] PAVLÍČKOVÁ, A. Podnikanie malých firiem. Bratislava : Eurounion, 2001. [4] SYNEK, M. Manažérska ekonomika. Praha : Grada, 2003. ADRESA Ing. Anna Jacková, PhD. Fakulta riadenia a informatiky Katedra makro a mikroekonomiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina tel: 041/513 1422 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 190 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE A ROZVOJ VIDIEKA – POROVNANIE MEDZI ČR A SR Juraj Dubovec1, Iveta Matušíková2 1 2 Žilinská univerzita v Žiline, Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstract: Príspevok popisuje základné programy rozvoja vidieka v SR a ČR, ktorých realizáciou sa zlepšia podmienky zahraničných investorov v menej rozvinutých regiónoch. V závere je porovnanie východiskového stavu pre realizáciu uvedených programov. Key words: rozvoj vidieka, poľnohospodárstvo, konkurencia, turistika Abstract: This article describes basic programs of developing the SR and ČR countries. Realization of these programs will improve conditions for foreign investors in less developed regions. In the ending is also the comparison of initial status for realization of described programs. Key words: development of country, farming, competition, tourism ÚVOD Rozvoj vidieka zohráva stále významnejšiu úlohu od reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Jej cieľom je pomôcť vidieckym oblastiam vysporiadať sa s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi výzvami 21. storočia. Vidiecke oblasti tvoria 90 percent územia rozšírenej EÚ a nový právny rámec zreteľnejšie smeruje k podpore rastu a vytváraniu nových pracovných miest v týchto oblastiach. Budúca politika rozvoja vidieka v období 2007 - 2013 sa bude sústreďovať na tri oblasti zodpovedajúce trom tematickým osiam stanoveným v novom nariadení: zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesníctva, zlepšovanie životného prostredia a krajiny, zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia hospodárstva vidieka. Štvrtá os, ktorá má názov „Leader” otvára možnosti pre miestne prístupy k rozvoju vidieka, ktoré vychádzajú z praxe. ROZVOJ VIDIEKA - SITUÁCIA V SR V marci 2007 schválila vláda Program rozvoja vidieka (PRV) SR na roky 2007 – 2013 z dielne Ministerstva pôdohospodárstva SR. Ide o druhý dokument po Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007 – 2013 (NSPRV) SR, ktorý Slovensko musí vypracovať, aby smelo čerpať peniaze z ďalšieho z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD). NSPRV schválila vláda ešte decembri 2006 a dokument je oficiálne zaslaný Európskej komisii. Program vychádza z viacerých legislatívnych dokumentov na európskej úrovni. Základným rámcom pre jeho vypracovanie je NSRPV SR 2007 – 2013. Ide o dokument, ktorým sa vykonáva stratégia rozvoja vidieka prostredníctvom opatrení zoskupených podľa štyroch osí: zvýšenie konkurencieschopnosti sektoru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; zlepšenie životného prostredia a krajiny; kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva a štvrtou osou je Leader. Program rieši také kapitoly, ako komunikačný plán, prípady vyššej moci, výpočet platieb pre konkrétne opatrenia (napr. znevýhodnené oblasti, integrovanú produkciu, platby pre agroenvironmentálnu podporu, platby pre životné podmienky zvierat), minimálne požiadavky pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, dobré poľnohospodárske a environmentálne požiadavky, kombinovateľnosť agroenvironmentálneho opatrenia, prepočítavací koeficient pre dobytčiu jednotku a požiadavky krížového plnenia. Program zohľadňuje výsledky rokovaní pracovných skupín vytvorených za účelom prípravy jednotlivých opatrení programu, ako i programu ako celku. Na dopracovanie ostáva SEA Direktíva Európskej komisie ktorá radikálnym spôsobom povýšila enviromentálne aspekty na kritérium v plánovaní výstavby, investícii a rozvoja. Programu chýba ešte záverečné stanovisko, ktoré ukončí strategické environmentálne hodnotenie programu. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 191 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 počíta s 2,56 mld. eur, z toho je 1,97 mld. príspevok z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Zvyšok, takmer 600 miliónov eur predstavujú nárok na štátny rozpočet SR ako formu spolufinancovania v zmysle ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005. Veľký objem z peňazí, až 40% pôjde na environmentálne kompenzácie v osi 2. Najmenej, 2,9% dostáva Leader. Minister pôdohospodárstva nie je spokojný, že “relatívne chudobnejšie obce”, ktoré čerpajú v programe rozvoja vidieka si nemôžu uplatniť DPH ako oprávnený náklad, pretože to nedovoľujú európske nariadenia. Problém sa má ešte počas roka riešiť a od roku 2008 režim pri DPH zmeniť. Podľa ministra tento náklad bude kompenzovať štát. Program šiel do vlády bez rozporov, no k jeho pôvodnej verzii počas pripomienkového konania mali námietky MF SR, MVRR SR a MŽP SR. Hromadné pripomienky environmentálnych MVO sa týkali predovšetkým sústavy NATURA 2000 a tu viedlo MP SR rozporové konanie so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko. Sprostredkovateľský orgán pre program bude obdobne ako pri SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004 2006 vládna Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA). Program bude predložený na posúdenie Európskej komisie. Až po jej súhlasnom stanovisku bude definitívne jasné, ako sa presne začnú využívať peniaze z EFPRV. Spolu s modernizáciou, inováciou a podporou vzdelanosti bude dôraz kladený aj na zlepšenie životného prostredia a krajiny s cieľom zachovania biodiverzity, kvality a kvantity vody a zmiernenia klimatických zmien. Ďalej to budú aktivity, ktoré prispejú k zvýšeniu kvality života vo vidieckych oblastiach, ktoré prispejú k diverzifikácií vidieckeho hospodárstva a znižovaniu regionálnych rozdielov vidieka na Slovensku. Hlavnou prioritou bude snaha tvorby pracovných príležitostí a podpora aktivít zameraných na obnovu a rozvoj samospráv (využívanie alternatívnych obnoviteľných zdrojov energie, vzdelávanie, podporné aktivity miestnych akčných skupín). Štvrtá os zameraná na tvorbu a mobilizáciu miestnych akčných skupín vychádza zo skúseností získaných v programe Leader, ktorá prináša možnosti lokálnych prístupov v oblasti rozvoja vidieka s dôrazom na miestne potreby (oblastné stratégie – vypracovávanie a vykonávanie miestneho rozvoja, verejno-súkromné partnerstvá, inovačné prístupy, projekty spolupráce, budovanie sietí miestnych partnerstiev). Pomoc z Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 bude poskytovaná na celom území Slovenskej republiky vrátane Bratislavského kraja, ktorý bude mať odlišné percento spolufinancovania ako oblasti Konvergenčného cieľa. Predpoklad prerozdelenia finančných zdrojov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na roky 2007 – 2013 predstavuje cca 1,7 mld EUR, ročne je to 242,85 mil EUR. Na zlepšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva by malo na Slovensku smerovať 20 % vyčlenených zdrojov. Dôraz sa bude klásť na podporu agropotravinárstva a lesného hospodárstva (os 1), čo má napomôcť konkurencieschopnosti jednotlivých regiónov. Na zlepšenie životného prostredia a krajiny dokonca až 63 % (os 2), na kvalitu života vo vidieckych oblastiach 12,5 % (os 3), Leader 2,5 % (os 4) a technickú asistenciu 2%. Ministri schválili aj návrh na zriadenie orgánu auditu v súvislosti s kontrolným systémom pre programové obdobie rokov 2007 až 2013. Pôjde o orgán vykonávajúci následnú finančnú kontrolu všetkých programov, nástrojov a projektov štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a iných nástrojov finančnej pomoci zo zahraničia. Úlohy orgánu auditu bude vykonávať rezort financií. ROZVOJ VENKOVA - SITUACE V ČR Národní strategický plán bude v České republice realizován prostřednictvím Programu rozvoje venkova ČR na období 2007 - 2013. V ČR bude uskutečněn jeden Program rozvoje venkova na období 2007 - 2013 platný pro venkovské oblasti celé ČR. Program je centrálně řízen s výjimkou osy IV - Leader. Regionální potřeby jsou zohledněny v rámci rozsahu jednotlivých opatření. Některá opatření mají geografická omezení. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 192 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Horizontální - průřezové priority (pro všechny osy): soustředit se na aspekt lidského kapitálu (znalosti, školení, informace a podnikavost) a na zapojení specifických skupin, jako jsou ženy a mladí/staří lidé, vzhledem k specifické roli, kterou hrají v rozvoji venkova; zvýšená integrace venkova do informační společnosti (používání širokopásmových technologií a ICT); zlepšené řízení (koherentní programování, integrovaný přístup, integrace regionálních a subregionálních strategií rozvoje a zvláště Leader přístupu do celkového programování). Pro podmínky České republiky je v této souvislosti specifická potřeba rozvíjet lidský kapitál zejména směrem k diverzifikaci ekonomických aktivit na venkově a hledání jiných ekonomických příležitostí mimo zemědělství. To plyne z dlouhodobého poválečného vývoje v ČR, intenzifikace zemědělství a výrazného úbytku pracovních příležitostí vázaných na agrární sektor. Priority spojené s konkurenceschopností (osa 1): cílem evropské politiky je zejména přenos znalostí a inovací při produkci potravin se zaměřením zvláště na malé a střední podniky; prioritní sektory pro kapitálové investice se zřetelem na cíl restrukturalizovat agrární sektor tak, aby se zvýšila jeho konkurenceschopnost. Z rozborů struktury podnikání na venkově vyplývá, že velikostní struktura a specializace zemědělských podniků již v období devadesátých let naplnila některé dlouhodobé evropské cíle. Přetrvávají však problémy v oblasti kapitálového vybavení těchto podniků a modernizace některých částí technologií tak, aby podniky plnily celoevropsky platné normy zejména v oblasti ochrany životního prostředí. Cílem a prioritami osy I. pro Českou republiku tedy je i modernizace a inovace v oblasti malých a středních podniků, zejména se zaměřením na plnění norem společenství. Priority spojené s ekologickým obhospodařováním krajiny (osa 2): ochrana přírodních zdrojů a ochrana životního prostředí ve venkovských oblastech je prioritou, která prostřednictvím přiměřeného obhospodařování krajiny, přispívání k již schváleným národním i EU strategiím a legislativě pro životní prostředí (Natura 2000, Rámcová směrnice o vodě, Kjótský protokol), zvláště v souvislosti se změnami biodiverzity, vod a klimatu. Cíle a ukazatele jsou v národní strategii stanoveny tak, aby měřily, jak osa 2 přispívá k omezování zhoršování biodiverzity, dosahování cílů WFD a zmírňování klimatických změn (snižování emisí, obnovitelné zdroje). Specifikem České republiky, které vyplývá z polohy tohoto státu na rozvodí tří moří a plné závislosti zdrojů vody na objemu srážek, je v této oblasti také ochrana a čistota vody a vodních zdrojů. Priority spojené s širším rozvojem venkova (osa 3): jsou zejména vytváření příležitostí pro zaměstnání diverzifikací činností včetně služeb pro obyvatelstvo a hospodářství. Kromě toho je širší prioritou dosahování vyšší kvality života venkovského obyvatelstva a zajištění rozvoje základní venkovské infrastruktury. Cíle a ukazatele jsou určeny tak, aby měřily, jak osa 3 přispívá k Lisabonskému akčnímu programu Společenství počítáno počtem pracovních míst a druhů nových činností prostřednictvím diverzifikace. Priority pro LEADER (osa 4): hlavním smyslem metody Leader je vytváření a rozvoj místních partnerství a místních rozvojových strategií na principu decentralizovaných aktivit vedených zdola nahoru; pro tuto osu platí všechny výše uvedené priority s tím, že jsou přizpůsobené pro místní, nebo regionální strategie, místní partnerství a spolupráci. STRATEGIE PRO INICIATIVU LEADER Proto jsou podopatření typu Leader začleněny do programů, v nichž vytvoří specifickou čtvrtou osu a očekává se, že na místní i regionální úrovni budou definovány místní akční skupiny a opatření, která mají být podporována, včetně rozvoje kapacity partnerství, uskutečňování místních strategií, spolupráce, zapojování do sítí a osvojování si dovedností. Na tuto část programu bude rezervováno minimálně 7 % celkových objemu prostředků a počítá se s ní v každé ze tří os podpory programu EAFRD. U této iniciativy založené na existenci místních akčních skupin (MAS) a místních rozvojových strategií se předpokládá její využití ve všech osách Evropského zemědělského fondu pro rozvoj venkova (EAFRD), s tím, že největší využití se očekává ve vazbě na osu 3 (Diverzifikace venkovské ekonomiky a kvalita života na venkově). Při komplexním pojetí rozvoje venkova napomáhá iniciativa Leader vyrovnat se s novými situacemi, které vyplývají ze změn v zemědělství v důsledku reformy Společné zemědělské politiky a z rostoucích nároků spotřebitelů na kvalitu zboží, dále z rostoucího obecného povědomí o problematice životního prostředí ve vztahu k zabezpečení cílů Agendy 21, NATURY 2000 a z požadavku využívání nových technologií. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 193 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Při řešení rozvoje venkovských oblastí bude nutné respektovat i dílčí regionální specifika a jedinečnosti, které povedou k naplňování cílů jednotlivých os EAFRD tak, aby venkovské oblasti mohly představovat životaschopné, živoucí sociální a ekonomické prostředí.V přípravě na realizaci metody Leader bude nezbytné budovat životaschopná partnerství, připravovat místní rozvojové strategie a vycházet z územních plánů obcí a zavádět územní plány venkovských mikroregionů, jako základních nástrojů pro naplňování cílů v rámci EAFRD. ZÁVĚRY: Ve SR takto subsidiárně celý proces neprobíhal, letité podceňování systematického budování venkovské infrastruktury přineslo své negativní ovoce, jmenujme alespoň nejzávažnější důsledky: • úpadek obcí a venkova na Slovensku se prohlubuje, • nepochopitelné zanedbání programu Leader na Slovensku v letech 2004-6 (na rozdíl od ČR, kde již v roce 2006 fungovalo 163 MAS), • apatičtí občané k veřejně prospěšné činnosti, zapojení a zájem místních obyvatel o dění v regionu byl a je téměř nulový, • sociální izolovanost a vylidňování venkovských obcí v důsledku cestování za prací, za vzděláním, dlouhodobé neřešení symptomů demografických změn (stárnutí, neřešené aktivity třetího věku, nízká podpora zodpovědného rodičovství, celoživotního multifunkčního vzdělávání a z toho důvodu často i chaotické přístupy na místní úrovni), • nefunkční subsidiarita a tím i narušený princip solidarity, • sociální izolace venkova, • nízká konkurenceschopnost venkovské ekonomiky (chybí podpora regionální kultury, využitelnosti místních energetických obnovitelných zdrojů, podpora výjimečných talentů, atd.), • rozvojové předpoklady jsou ve městech, jejich lídři nejsou ale solidární k pomoci satelitním obcím, • destabilizace venkovské infrastruktury a jejího obyvatelstva vede k tomu, že venkov není z uvedených důvodů schopný akceptovat počty zájemců o turistiku do venkovských oblastí. Cesta k nápravě i za pomoci peněz z EAFRD (Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka) spočívá ve změně myšlení, k návratu a k úctě hodnotám. LITERATÚRA: [11] DUBOVEC, J. „The changes in Slovak business enviroment“ medzinárodná vedecká konferencia, „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“ European Polytechnical Institute Kunovice, ČR, 2005. [12] DUBOVEC, J. Mikroekonómia. Žilina : EDIS, ŽU, 2004. [13] www. gov.sk _Program rozvoja vidieka (PRV) SR na roky 2007 – 2013. [14] www. vláda.cz_ Program rozvoje venkova ČR na období 2007 – 2013. ADRESA: Ing. Juraj Dubovec, PhD. Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] Mgr. Iveta Matušíková Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 194 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ASPEKTY CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE MORAVY A SLOVENSKA AKO EUROREGIÓNU Ľuboš Maxina Trnavská univerzita v Trnave Abstrakt: autor príspevku sa zaoberá niektorými aspektami cehraničnej spolupráce regiónov v podmienakch EÚ. Problematiku je rozoberá z niekoľkých hľadísk. Uvádza jednotlivé oblasti možnej spolupráce, systém financovanie týchto aktivít z úrovne EÚ a možnosti finančnej podpory v roku 2007 z rozpočtových zdrojov. Kľúčové slová: euroregión, Interreg, cezhraničná spolupráca, transnacionálna spolupráca, interregionálna spolupráca, systém podpory euroregionálnych aktivít EUROREGIÓN V JEDNOTNOM EURÓPSKOM PRIESTORE Cezhraničné regióny sú geopolitické oblasti tvorené určitými európskymi štátmi, presahujúce ich štátne hranice.1 Euroregióny majú nezastupiteľné miesto v procese vytvárania jednotného európskeho priestoru a podľa nášho názoru sú zároveň najefektívnejším nástrojom odstraňovania negatívnych dôsledkov štátnej hranice. Hlavné ciele euroregiónu možno zhrnúť do nasledovných cieľov spolupráce: • rozvoj v oblasti hospodárstva a cestovného ruchu (turistiky) • rozvoj vzťahov v oblasti školstva a vedy • ochrana životného prostredia, prírody, vodných zdrojov, odvrátenie živelných udalostí • rozvoj dopravy • humanitárna a sociálna oblasť • zachovanie spoločného kultúrneho dedičstva • financovanie spoločných projektov • vzájomná výmena informácií • návrhy a vypracovanie spoločných projektov • zvyšovanie príťažlivosti regiónov Euroregióny ako špecifické cezhraničné štruktúry v rámci ktorých spolupracujú rôzne subjekty práva z rôznych sektorov majú obojstranný záujem riešiť spoločné alebo rovnaké problémy. Jedným zo subjektov, prípadne aj účastníkom tejto spolupráce býva často aj orgán verejnej správy, či už na úrovni štátnej správy alebo územnej samosprávy. Z hľadiska spolupráce euroregiónov je v popredí úzka spolupráca s Radou Európy a vlastnou asociáciou Združením európskych hraničných regiónov (ďalej AEBR). Na národnej úrovni zastupuje väčšinu euroregionálnych združení Fórum euroregiónov Slovenska (FERS). Na európskej úrovni úzko spolupracujú s Radou Európy a vlastnou asociáciou. Viaceré euroregióny v Európe plnia prenesené úlohy v rámci implementácie programov, hlavne malých projektov, cezhraničnej spolupráce financovaných z prostriedkov Európskej únie. Úlohou sprostredkovateľov zdrojov EÚ pre cezhraničnú spoluprácu v našom prihraničí sú poverené samosprávne kraje. Euroregióny sa v období rokov 200 - 2006 zapájali do hodnotenia projektov výziev programov INTERREG IIIA, v minulosti mohli vysielať na vlastné náklady hodnotiteľov do programu PHARE CBC (predchodca INTERREG). Spolu s regionálnymi rozvojovými agentúrami (RRA) a niektorými občianskymi združeniami sú súčasťou poradenských štruktúr pre regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu priamo v prihraničných oblastiach. Obracajú sa na ne najmä zakladateľské, ale aj iné orgány samosprávy či iní záujemci, ktorí majú záujem realizovať projekty spolu s cezhraničným partnerom.2 1 2 Euroregióny na Slovensku: http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/analyza/euroregiony-na-slovensku www.euractiv.sk/verzia-pre-tlac/clanok/pokracovanie-podpory-pre-euroregiony-dostalo-zelenu „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 195 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com SPOLOČENSTVO INTERREG Komisia Európskeho spoločenstva v roku 2000 začala iniciatívu transeurópskej spolupráce na podporu harmonického a vyváženého rozvoja európskeho prietoru nazývanú INTERREG III a na obdobie rokov 2000 2006 bolo vyčlenených 4,8 mld. eur. Táto iniciatíva nadväzovala na ciele predchádzajúcej spolupráce v rámci spolupráce INTERREG II v tom, že národné hranice by nemali byť bariérami pre vyrovnaný rozvoj a integráciu európskeho teritória. Financovanie programu INTERREG bolo zamerané hlavne na podporu spoločného rozvoja malých a stredných podnikateľov, vzdelávanie, školenia a kultúrne výmeny, zdravotníctvo, ochranu a zlepšenie životného prostredia, energetické zdroje a telekomunikácie. Implemantácia programu INTERREG mala tri zamerania: A – cezhraničná spolupráca (podpora integrovaného regionálneho rozvoja medzi susediacimi príhraničnými regiónmi) B- transnacionálna spolupráca (prispieval k harmonizovanej integrovanej územnej integrácie celej únie, ako aj členských štátov EU a susedných krajín) C – interregionálna spolupráca (zdokonalenie regionálneho rozvoja a politiky a techniky súdržnosti prostredníctvom národnej-interregionálnej spolupráce) SYSTÉM PODPORY EUROREGIONÁLNYCH AKTIVÍT (SPERA) Systém podpory euroregionálnych aktivít (SPERA) je vládny grantový program Ministerstva výstavby regionálneho rozvoja SR zameraný na podporu cezhraničnej spolupráce a inštitúcii euroregiónov. Prvý raz začala vláda podporovať grantovým či dotačným spôsobom euroregióny v roku 1999. Metodicky a legislatívne spolupracujú s euroregiónmi ministerstvá výstavby, zahraničných vecí a vnútra. Ministerstvo vnútra garantuje činnosť spoločných medzivládnych komisií pre cezhraničnú spoluprácu. Vládny grantový program čerpajú pre svoju činnosť napríklad aj rozvojové agentúry zaradené do integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr. Ďalšie zdroje na takéto menšie projekty sa dajú využiť aj z grantov ďalších ministerstiev - MZV SR, MK SR, MV SR, MF SR, ale aj zo súkromných či komunitných zdrojov (napr. Karpatská nadácia). Systém podpory euroregionálnych aktivít pokrýva dve oblasti: I. oblasť - projekty zamerané na zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce. Ide o podporu projektov na zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce, projektový rozvoj, hľadanie partnerov a zároveň prehĺbenie spolupráce s vyššími územnými celkami alebo regionálnymi rozvojovými agentúrami v Integrovanej sieti regionálnych rozvojových agentúr: a) príprava projektov - hľadanie a definovanie vhodných tém a námetov na vytváranie nových spoločných projektových zámerov s cieľom vypracovania cezhraničných projektov, b) hľadania partnerov, a to organizovaním podujatí, propagačných aktivít, workshopov, seminárov, konferencií, prezentácií a služieb zameraných na nadväzovanie vzájomnej spolupráce a vytváranie vhodných partnerstiev k prehĺbeniu cezhraničnej spolupráce, c) spracovanie spoločných programových dokumentov. Na projekty zamerané na zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce môže byť čerpaných v roku 2007 celkom 9 mil.,-Sk. II. oblasť - podporu činnosti regionálnych združení. Cieľom je podporiť základnú administratívno-organizačnú funkciu regionálnych združení v Slovenskej republike. Zmluva sa podpisuje po odsúhlasení ročného plánu činnosti regionálneho združenia a podpisuje sa na obdobie 1 kalendárneho roka. Na podporu činnosti regionálnych združení môže byť čerpaných 3 mil. Sk. Pre rok 2008 na základe aktuálnych potrieb určí minister výstavby rozdelenie finančných prostriedkov na definované oblasti podpory. Účelová dotácia na projekty je limitovaná výškou 0,3 mil. Sk na jeden projekt. Pre všetky projekty musí byť zabezpečené spolufinancovanie najmenej vo výške 10% celkových nákladov, z vlastných zdrojov žiadateľa o dotáciu. SLOVENSKÉ EUROREGIÓNY Žiadateľom v systéme podpory euroregionálnych aktivít môže byť slovenská časť euroregiónu zaregistrovaná na území SR. K takým združenia patria: • Regionálne združenie Váh-Dunaj-Ipeľ (Euroregión Váh-Dunaj-Ipeľ), • Región Beskydy (Euroregión Beskydy), „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 196 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • • • • • • • • • Ipeľský Euroregión (Ipeľ – Ipoly Euroregion), Región Biele Karpaty (Euroregión Bílé-Biele Karpaty), Región Neogradiensis (Euroregión Neogradiensis), Podunajsko-Dolnovažské regionálne združenie (Euroregión Podunajského Trojspolku, Región Tatry (Euroregión Tatry), Únia Slanej a Rimavy (Euroregión Slaná-Rimava), Karpatský euroregión (Karpatský euroregión), Euroregión Kras (Euroregión Kras), Združenie obcí – Južný región (Euroregion Ister-Granum). Za euroregión považuje na Slovensku Rada Európy v svojom zozname euroregiónov Euroregión Pomoravie, resp. Euroregión Weinviertel-Jižní Morava-Záhorie. Registrujeme aj viaceré iniciatívy a pracovné zoskupenia chápané ich účastníkmi ako „euroregión“ – Zemplínsky euroregión, ARGE Donauländer / Pracovná skupina Dunajské štáty, CENTROPA Euroregión (Metropolitný región Bratislava-Wien-Györ-Brno). Všetky euroregionálne združenia uchádzajúce sa o štátny grant musia spĺňať nasledovné kritériá: • registrácia združenia slovenskej časti štruktúry euroregiónu, • stanovy združenia, • zápisnica posledného valného zhromaždenia, • podpísaná dohoda o cezhraničnej spolupráci. PRÍKLADY ANALÝZ CEZHRANIČNÝCH VÄZIEB NA SLOVENSKO - ČESKEJ HRANICI3 Na príklade prípadových štúdií je možné ukázať možné prístupy, analýzu viacerých väzieb a foriem spolupráce. Výskum sa pritom aplikoval na viacerých hierarchických úrovniach – na celom úseku hranice, na regionálnej úrovni ako aj na úrovni jedného mesta a okolia. ANALÝZA SLOVENSKO – ČESKEJ HRANICE Príklady analýz celých úsekov hraníc dvoch štátov nájdeme v našej literatúre veľmi málo. Jednou z výnimiek je práca Mariána Halása (2005), ktorý sa už viacero rokov zaoberá slovensko-českou hranicou a viacerými formami cezhraničnej spolupráce na tejto hranici. Autor dospel k regionalizácii (mapa) ako aj k vytvoreniu schematického grafického modelu slovenskej časti slovensko-českého pohraničia (mapa) nízka stredne vysoká vysoká veľmi vysoká Intenzita cezhraničných väzieb s ČR (syntetický ukazovateľ) 0 50 km Zdroj: HALÁS, Marián, 2005 3 Slávik, V.: Cezhraničná spolupráca, UK v Bratislave, 2007,s. 4 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 197 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Na základe dosiahnutých výsledkov vyčlenil pri regionalizácii 4 základné kategórie regiónov. Severo-južná polarizácia pohraničia preukazujúca sa v teoretických aj reálnych prepokladoch sa odzrkadlila aj vo výslednej regionalizácii. Prvá kategória s veľmi silnými cezhraničnými väzbami sa takmer stotožnuje v severnej časti s okresom Čadca a v južnej časti s okresom Skalica. Druhú kategóriu s vysokou intenzitou väzieb tvoria okresy susediace s najvyššou kategóriou (na severe okresy Kysucké Nové Mesto a Bytča, na juhu Senica). Posledné dve kategórie (stredne vysoká a nízka intenzita väzieb) sa týkajú celého stredného Považia, kde je však významným faktorom prírodná bariéra. Obr. 3 Schematický grafický model slovenskej časti slovensko-českého pohraničia Česká republika Slovenská republika ? Zdroj: HALÁS, Marián, 2005 Podľa schematického modelu rozdelil autor slovenskú časť slovensko-českého pohraničia na tri hlavné regióny: Región Kysúc s dominantou dochádzkovou väzbou na Ostravsko a potenciálom pre cestovný ruch, Región Stredné Považie s najmenšími súčasnými väzbami na moravskú stranu a koncentráciou hlavných aktivít popri hlavnej komunikačnej línii a Región Záhorie s najrozvinutejšími cezhraničnými väzbami komplexného charakteru. Euroregión Záhorie-Weinviertel-Jižní Morava je jedným z troch súčasných euroregiónov na slovensko-českej hranici a zároveň jedným z príkladov trilaterálneho euroregiónu vďaka rakúskej spoluúčasti. Vznikol oficiálne v júni 1999. Za slovenskú stranu sa členmi stali okresy Skalica, Senica a Malacky, čiže fakticky celý región Záhorie, za českú stranu 4 moravské okresy (Hodonín, Břeclav, Znojmo, Brno-venkov) a rakúsku stranu tiež 4 okresy (Gänsendorf, Mistelbach, Hollabrun, Korneuburg). Zo všetkých doteraz existujúcich euroregiónov na území Slovenska z hľadiska spektra aktivít, polohového potenciálu ako aj tradícií spolupráce má najlepší potenciál na rozvoj cezhraničných väzieb a spolupráce. Už na začiatku transformačného obdobia (v roku 1992) vznikol Spolok pre podporu Pomoravia s hlavným cieľom splavnenia rieky Morava a vybudovania kanála Dunaj-Morava-Odra-Labe. Ďalším významným predpokladom bola bohatá činnosť Združenia obcí Záhorskej oblasti (ZOZO), ktoré vzniklo ako jedno z prvých v SR (1990) a stalo sa reprezentantom historického regiónu Záhorie. Okrem toho existuje aj združenie INFOREG (sídlo v Zohore) orientované na organizovanie cezhraničných aktivít. Všetky tieto aktivity doslova nahrávali snahám o vytvorenie euroregiónu. Proces vzniku tohto euroregiónu je vzorovým príkladom nedostatočných právnych noriem v tejto sfére. Inak by sa nemohlo stať pri oficiálnom zakladaní euroegiónu, že za slovenskú stranu podpisoval dohodu dovtedy neznámy subjekt Regionálne združenie Záhorie (RZZ), ktorý v čase podpisu nereprezentoval žiadne obce „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 198 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com a mestá Záhoria. Po istom čase, keď sa takýmto reprezentantom stal, bola táto inštitúcia oslovená ponukou na spoluprácu (využitie výsledkov výskumov autora príspevku), o ktorú však neprejavila záujem. Manažment Weinviertel podporuje koordinovaný a trvalý regionálny rozvoj regiónu Weinviertel so zainteresovaním obcí, malých regiónov, lokálnych a regionálnych iniciatív ako aj hospodárstva. Regionálny manažment je informačným zdrojom EÚ a poskytuje cezhraničné poradenstvá a informácie v rámci EUREGIO Weinviertel – Južná Morava – Západné Slovensko. 110 z celkového počtu 123 obcí regiónu Weinviertel podporuje úrad v rámci regionálneho spolku Europaregion Weinviertel.4 ZÁVER Ako bolo doteraz uvedené, najdynamickejšia a najrozvinutejšia spolupráca v podmienakch cezhraničnej spolupráce medzi Českou a Slovenskou republikou je práve oblasť južnej spoločnej štátnej hranice. Pre roky 2007-2013 vypracovala Slovenská republika Národný strategický referenčný rámec v rámci projektu „Posilnenie regionálnych a lokálnych kapacít pre riadenie a realizáciu pomoci zo štrukturálnych fondov“. V súčasnosti je možné reálne očakávať schávelenie programu orgámni EÚ, čo v súbehu z národnými zdrojmi z podopory „SPERA“ vytváre predpoklady pre ešte dynamickejší rozvoj v ďaľšom období ako v rokoch 200-2006. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY: [15] SLÁVIK, V. Cezhraničná spolupráca. Bratislava :UK v Bratislave, 2007, s. 4. [16] Euroregióny na Slovensku: http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/analyza/euroregiony-na-slovensku [17] www.euractiv.sk/verzia-pre-tlac/clanok/pokracovanie-podpory-pre-euroregiony-dostalo-zelenu [18] www.euregio-weinviertel.org [19] www.edis.sk/ekes/interreg.htm ADRESA: Mgr. Ing. Ľuboš Maxina Právnická fakulta, Katedra správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva Trnavská univerzita v Trnave Hornopotočná 23 918 43 TRNAVA tel.: 033/5939 111, fax.: 033/5511 129 4 www.euregio-weinviertel.org „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 199 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 200 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com MSP V TROCH SLOVENSKÝCH REGIÓNOCH – VÝSKUM Helena Strážovská Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Abstrakt: Článok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy. Poukazuje na podnikanie malých a stredných podnikateľov v prihraničnej oblasti. Analyzuje sa v ňom predmet podnikania, bariéry rozvoja a spolupráca. Kľúčové slová: Malý a stredný podnikateľ, prihraničná oblasť, strategické plánovanie Cieľom výskumu bolo • analyzovať totožné vývojové črty a osobitosti v rozvoji malého a stredného podnikania na južnom Slovensku v súvislosti s prehĺbením procesu prihraničnej a cezhraničnej spolupráce. • analyzovať hlavný predmet činnosti malých a stredných podnikateľov, formu vlastníctva, kontakt so zahraničím, komunikačné technológie, bariéry zavedenia nových komunikačných technológií, ľudské zdroje, nedostatky pracovnej sily z pohľadu podnikateľov, vypracovanie strategických plánov rozvoja regiónu, návrhy zlepšenia podnikateľskej sféry v regióne. Podstatné časti výskumu sú zosyntetizované. Z hľadiska rozvoja ekonomiky je veľmi významné, či región rozvíja tú oblasť činnosti, ktorá je perspektívna, a je významná nielen pre samotný región, ale aj pre krajinu ako celok. Z tohto hľadiska vo viacerých regiónoch Slovenska nenachádzame uspokojivú odpoveď. V nami skúmanom súbore šlo o nasledovné predmety podnikateľskej činnosti: • Orientácia na obchod a služby, cca 50 % respondentov, miestami až 70 %. • Chýba v regiónoch výrazná výrobná činnosť z dostupných miestnych surovín. • Chýba spracovateľský priemysel. • Výrazné rezervy sú v rozvoji poľnohospodárstva ako podnikateľského priestoru. • Málo sa podniká v oblasti finančníctvo, poisťovníctvo, výskum a sociálne služby. Slovenské podniky najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky sú viac než 92 % súkromným vlastníctvom. Toto sa potvrdilo aj v našom súbore troch regiónov. Prevláda súkromné vlastníctvo. Možnosti odpovedí štátne komunálne súkromné zmiešané SPOLU Nové Zámky % 2,1 2,1 93,8 2,1 100,0 Štúrovo Šurany % 0,0 8,3 83,3 8,3 100,0 % 0,0 9,5 85,7 4,8 100,0 Od skončenia výskumu sa uvedené regióny vyvíjajú výrazne progresívnejším spôsobom a miera súkromného vlastníctva v regiónoch Štúrovo i Šurany sa blíži k celoslovenskému priemeru. Po vstupe SR do Európskej únie, očakávali všetci podnikatelia lepšie podnikateľské prostredie a priaznivejšie podmienky na výkon svojej činnosti. Jedným zo spôsobov, ako uvedené možno dosiahnuť je aj významná spolupráca so zahraničím. V našom výskume, zameranom na tri regióny južného Slovenska ide predovšetkým o rozvoj podnikateľskej činnosti s podnikateľmi v Maďarsku. K tomuto účelu sme preskúmali kontakty malých a stredných podnikateľov „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 201 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com so zahraničím. • 30 až 50 % podnikateľov nemá vybudované obchodné vzťahy so zahraničím. • Pokiaľ áno ide hlavne o dodávateľov zo zahraničia, menej už predstavuje orientácia MSP ako vývozcov. • Môže to znamenať viac skutočností: a) produkty nižšej kvality, než sú zahraniční odberatelia zvyknutí, b) môže to znamenať nedostatočne vybudované obchodné meno v zahraničí, c) ale môže to znamenať nedostatočný marketing, alebo nie dostatočnú podporu predaja, d) môže to znamenať nie dostatočnú podporu malých a stredných podnikateľov pri exporte ich výrobkov. Pri ostatných rozhovoroch s podnikateľmi je evidentné, že podnikatelia v súčasnosti rozmýšľajú skôr o prostredí po zavedení Eura. Do novej Európy treba vstupovať okrem iného s vyspelou komunikačnou technológiou. Čiastkový výskum poukazuje na nasledovné: Z výskumu vyplýva, že informačné technológie nenašli ešte to miesto v našej podnikateľskej sfére, ktoré im svet pripisuje. Využívanie info-komunikačných technológií v podnikaní 60,0 50,0 podiel v % 40,0 30,0 Nové Zámky Štúrovo 20,0 Šurany 10,0 0,0 Internet Vlastná Mobil internetová stránka EFibre commerce optické vlákna Iné Žiadne Predmetný výskum sa vykonáva permanentne približne 10 rokov. Po ukončení tohto publikovaného materiálu sa prirodzene výrazne zvýšila komunikácia cez internet, možno povedať, znásobila sa. Rovnako pokračuje rast komunikácie formou e-business, v súčasnosti možno hovoriť o približne 20-30 % podiele práce s e-commerce. Pri uskutočňovaní výskumu i pri následných početných rozhovoroch s podnikateľmi je evidentné, že malí a strední podnikatelia vyvíjajú veľké úsilie pri výkone svojej činnosti. Nemožno im tiež uprieť určité pozitívne návyky a potrebné zručnosti. Napriek tomu, je treba vidieť bariéry zavedenia nových komunikačných technológií, ktoré sú vždy spojené s pripravenosťou na podnikanie, resp. s ostatnými prvkami vývoja podnikateľského prostredia. Treba však veľmi významne podčiarknuť, že negatívne prvky vývoja každým dňom nadobúdajú na zmene v pozitívnom slova zmysle. Bariéry zavedenia nových komunikačných technológií • V súčasnosti ešte vysoké náklady, ktoré sú predmetom obáv skôr podnikateľov menších miest – Šurany 31.4% respondentov, Štúrovo až 43,9% respondentov. Nižšia počítačová vzdelanosť najmä u starších podnikateľov sa prejavuje. V odpovediach na otázku – prečo – odpoveď ...užitočnosť novej technológie nepovažujem za istý prínos... priemerne sa podiel týchto odpovedí vyskytuje asi u 10% respondentov. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 202 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Možnosti odpovedí Nedostatočná telekom. infraštruktúra Príliš vysoké náklady Nedostatok skúseností Nedostatok informácií Nedostatok príležitostí na školenie zamestnancov Efektívnosť a užitočnosť techn. nie je istá Som príliš zaneprázdnený/á Iné Žiadne dôvody SPOLU Nové Zámky % 6,3 25,4 9,5 4,8 1,6 14,3 11,1 3,2 23,8 100,0 Štúrovo Šurany % 7,0 43,9 8,8 3,5 1,8 8,8 10,5 5,3 10,5 100,0 % 5,9 31,4 9,8 5,9 2,0 11,8 9,8 3,9 19,6 100,0 O malých a stredných podnikoch sa traduje, že sú prostriedkom odčerpávania voľných pracovných síl. Napriek tomu, že rast počtu malých a stredných podnikateľov vykazuje pozitívne zmeny, nedá sa jednoznačne povedať, že malé a stredné podniky sú ako jediné schopné plniť túto významnú národohospodársku funkciu. V texte uvádzame len výsledky troch regiónov južného Slovenska, avšak aj celoslovenský priemer ukazuje na skutočnosť, že na Slovensku je veľa malých a stredných podnikateľov, ktorí nezamestnávajú nikoho, resp. zamestnávajú svoju rodinu. V rámci Európskej únie sa vykazuje, že v priemere malí a strední podnikatelia zamestnávajú približne šesť zamestnancov. Slovenskí priemer je nižší a v našom výskume podnikatelia zamestnávajú v priemere troch – štyroch pracovníkov. Počet zamestnancov, ktorých podnikatelia zamestnávajú • Na Slovensku približne 20% podnikateľov nezamestnáva nikoho. Tento výsledok bol potvrdený v Nových Zámkoch, Štúrove a Šuranoch a ďalších 10 – 13% zamestnáva jedného pracovníka. Priemernú veľkosť podnikov podľa počtu pracovníkov je možno uviesť v rozpätí 3 – 4 pracovníci. • Do kategórie MSP s počtom zamestnancom do 50 patrí v našich lokalitách viac než 90 % podnikov. • Za stredných podnikateľov sa považuje v skúmaných troch lokalitách asi 6 % podnikateľov. Tento výsledok výskumu zodpovedá aj európskemu priemeru pokiaľ ide o stredných podnikateľov. Prirodzene každý malý a stredný podnikateľ chce aby jeho zamestnanci odvádzali dokonalú prácu. V niektorých prípadoch očakáva od nich možno viac, než sám od seba. V súčasnosti badať určitú nespokojnosť so zamestnancami, ktorú možno definovať nasledovne: • Vo všeobecnosti podnikatelia vyžadujú špecifické vzdelanie šité na svoj vlastný podnik. • Sú toho názoru, akoby pracovníci pracovali bez motivácie a ochoty, taktiež u svojich pracovníkov badajú nedôslednosť, ťažkopádnosť a neochotu. • Podnikatelia by očakávali vyššiu ochotu pracovať, prekáža im vysoký vek pracovníkov, vyžadujú vyššiu odbornú prax, požadujú zručnosti a sú toho názoru, že pracovníci svoje ekonomické problémy prinášajú na pracoviská, sú málo nezávislí a samostatní pokiaľ ide o rozhodovanie. Charakter výskumu vyžadoval zaradiť okrem bežných otázok aj také otázky na respondentov, ktoré sa týkajú okolia podniku v širšom slova zmysle. V tejto súvislosti je iste významné zamyslieť sa nad tým, do akej miery podnikatelia poznajú strategický plán ekonomického rozvoja regiónu. Skúsenosti z mnohých oblastí hospodárskeho života ukazujú, že ako podnikatelia, tak i ostatní obyvatelia málo aktívne sa zapájajú do verejného diania. V tejto súvislosti bola položená otázka znalosti o existencii strategického plánu rozvoja regiónu. • Podnikatelia sú veľmi silno zameraní na vlastnú podnikateľskú činnosť a akosi prirodzene očakávajú, že región sa bude automaticky rozvíjať, a že to zabezpečí niekto iný bez toho, aby sa oni museli silne angažovať v tejto oblasti. • Takmer 31 až 41% si myslí, že takýto strategický plán nejestvuje a takmer polovica respondentov bola prekvapená touto otázkou, že by sa ňou mala zaoberať „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 203 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Možnosti odpovedí áno nie neviem SPOLU Nové Zámky % 22,9 31,3 Štúrovo Šurany % 22,2 28,9 % 10,3 41,4 45,8 100,0 48,9 100,0 48,3 100,0 Na základe konzultácie s podnikateľmi sme prišli k záveru, že rozvoj podnikateľskej sféry v regióne očakávajú. Rozvoj skutočne nastáva, i keď sa domnievame, že takmer všetky regióny na Slovensku by potrebovali rýchlejšie tempo rozvoja. Podnikatelia vidia rozvoj podnikateľskej sféry cez rozvoj zahraničných investícií. Domnievajú sa tiež, že znovu by bolo potrebné znížiť dane. Ostatne otázka daní patrí trvale k bariéram rozvoja podnikateľskej činnosti, nech už hovoríme o výsledkoch ktoréhokoľvek výskumu. Z výsledkov výskumu vyplýva, že menej bolo návrhov na rozvoj regiónu (resp. rozvoj regiónu bol pochopený tak, že región potrebuje viac pracovných miest, čo však je možné považovať za paradox, pretože malí a strední podnikatelia sú tým prvkom podnikateľskej činnosti, ktorí by mali nové pracovné miesta vytvárať), viac bolo pripomienok k prekážkam, ktoré bránia rozvoju podnikania v regióne. Aké prekážky bránia rozvoju podnikania v regiónoch • Podnikatelia sú jednotní v stanovisku, že v sledovaných regiónoch nie sú príliš dobré podmienky na podnikanie a ako príčiny uvádzajú nezamestnanosť ako dôsledok rozpadu veľkých podnikov a s tým súvisiacu menšiu kúpyschopnosť obyvateľstva. • Podnikatelia uvádzajú do 25 rôznych prekážok Možnosti odpovedí Úvery Nestanovené úlohy rozvoja Vzdelanostná úroveň Nezamestnanosť Nefungujúce veľké podniky Slabá kúpyschopnosť Zlé podmienky pre podnikanie Neochota znášať riziko podnikania Financie Dane Privatizácia Legislatíva Infraštruktúra Byrokracia Nedostatok zahraničných investícií Propagácia regiónu Štátna podpora Nízky dopyt po službách Poľnohospodárstvo Odvody Nenáročný trh Strach z nového Klientelizmus Vysoká kriminalita SPOLU Nové Zámky % 4,0 4,0 2,7 10,7 12,0 10,7 8,0 4,0 2,7 6,7 2,7 8,0 10,7 6,7 2,7 4,0 100,0 Štúrovo % 1,9 13,5 19,2 5,8 11,5 9,6 7,7 7,7 3,8 5,8 5,8 1,9 5,8 100,0 Šurany % 3,6 9,1 7,3 7,3 9,1 5,5 3,6 9,1 9,1 1,8 1,8 12,7 7,3 3,6 3,6 5,5 100,0 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 204 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Dlhodobo sa ukazuje, že vstup na trh malým a stredným podnikateľom sťažuje ešte stále nedostatok kapitálu. Napriek všetkým pozitívnym zmenám v podnikateľskom prostredí, nefunguje ešte dostatočne spolupráca v sieťach. Ani stanoviská podnikateľov jednotlivých regiónov nie sú vo všetkých prípadoch totožné. Vysoká nezamestnanosť v Štúrove, ktorá bola v pôvodnom výskume uvádzaná, je v súčasnosti riešená spoluprácou s cezhraničnými regiónmi v Maďarsku. ZÁVER 1. Ukazuje sa pozitívne smerovanie vývoja malých a stredných podnikov v jednotlivých regiónoch. V tomto majú všetky tri regióny spoločné črty. 2. K spoločným črtám vývoja vo všeobecnosti patrí: • Globalizácia javov a procesov • Prvoradá úloha rastu produktivity práce, pričom máme na mysli takú produktivitu práce, kde je využívaná špičková technológia na báze najnovších vedeckých poznatkov. 3. Výsledky našich výskumov poukazujú tiež na skutočnosť, že malé a stredné podniky sa rozvíjajú pod vplyvom harmonizácie kultúr EÚ a tento fenomén bol osobitne významný pri našom výskume. 4. Spoločnou črtou všetkých troch regiónov už po niekoľko rokov zostáva skutočnosť, že hlavným predmetom činnosti malých a stredných podnikateľov je obchod a služby. V minulosti tento podiel predstavoval až 50% obsahu činnosti malých a stredných podnikateľov. V súčasnosti sa táto orientácia významne prehĺbila s ohľadom na skutočnosť, že sa zintenzívnila obchodná spolupráca najmä medzi regiónom Štúrovo a Ostrihom, pričom túto intenzitu chápeme tak, že maďarskí malí a strední podnikatelia otvárajú svoje prevádzky v Štúrove a slovenskí podnikatelia prenikajú na trhy v regióne Ostrihom a Komárno. V tejto súvislosti napríklad región Štúrovo výrazne zásobuje maďarské prihraničné oblasti s rozvinutým priemyslom pracovnými silami zo Slovenska. 5. V oblasti formy vlastníctva sa zvýšil podiel súkromného vlastníctva. To je osobitne dôležité vo vzťahu k cezhraničným obchodným aktivitám, kde je súkromné vlastníctvo takmer 100%. 6. Ak hodnotíme obchodné vzťahy so zahraničím, v našich predchádzajúcich výskumoch sme poukazovali na skutočnosť, že vzťahy so zahraničím boli vybudované s využitím približne 1/3 kapacity podnikateľov. V súčasnosti osobitne v regióne Štúrovo a Nové Zámky takmer 2/3 malých a stredných podnikateľov spolupracuje hlavne s maďarskými malými podnikateľmi, ale výrazne stúpol aj podiel spolupráce aj s českými malými a strednými podnikateľmi. 7. Využívanie informačných technológií speje stále k vyššej miere využívania špičkových informačných technológií, avšak nejednotne v jednotlivých regiónoch a nejednotne podľa jednotlivých podnikateľov. 8. V tejto súvislosti sú významné bariéry zavádzania nových komunikačných technológií, kde pretrváva ešte stále nižšia počítačová vzdelanosť u podnikateľov s vyšším vekom. Mikro a malí podnikatelia zavádzanie špičkových informačných technológií považujú za príliš nákladné. 9. Počet zamestnancov, ktorých malí a strední podnikatelia zamestnávajú vykazujú najväčší počet v kategórii mikropodniky. 10. Malí a strední podnikatelia považujú za dlhodobý problém nedostatočnú odbornú pripravenosť svojich zamestnancov na podnikanie, ale prejavuje sa aj ich vlastná menšia pripravenosť. Tu výrazne pôsobí skutočnosť, že prevažne podnikatelia disponujúci primeraným kapitálom nemajú príslušné ekonomické, právne resp. obchodné vzdelanie. 11. Vo výskume sme sledovali schopnosť strategického plánovania malých a stredných podnikateľov a tvorbu Business plánov. Aj v tejto oblasti sme sa dopracovali ešte k početným nedostatkom a následne k odmietnutiu poskytnutia úveru. Ide o nasledovné nedostatky: 12. Podnikatelia pracujú s nepresnými informáciami, tvorcovia Business plánov nepoužívajú dostatočne exaktné nástroje na prognózu vývoja. Podnikatelia vytvárajú svoje plány skôr optimisticky s predpokladom na dosiahnutie vysokého zisku. 13. Z dosiaľ uvedeného výberu výsledkov výskumu vyplýva, že sa ešte stále prejavujú početné prekážky pri rozvoji podnikania v regiónoch. Uvedené tri regióny južného Slovenska, ktoré sú dlhodobo predmetom nášho výskumu, sú špecifické tým, že ide o pomerne vysokú nezamestnanosť spojenú s rozpadom podnikov, ktoré v minulosti zamestnávali až do 5000 osôb. Významné sú však všeobecné bariéry rozvoja podnikania v regiónoch, ku ktorým patrí stále ešte vysoká miera byrokracie, nedostatok štátnej pomoci, klientelizmus a kriminalita. K ďalším skutočnostiam patrí, že malé a stredné podniky sa ešte stále musia podriaďovať veľmi tvrdej finančnej disciplíne. V tejto súvislosti má mimoriadny význam novelizácia Živnostenského zákona a to v oblasti vydania platných dokladov k podnikaniu. Na základe výsledkov výskumu je možné uviesť niektoré návrhy na rozvoj podnikateľskej sféry v regiónoch južného Slovenska. Možno ich formulovať nasledovne: „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 205 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • • • • • • Je žiaduce, aby regióny a v nich pôsobiaci podnikatelia vykonávali business inováciami, možno až neobvyklými prostriedkami mali jedinečné nápady podnikateľské, aby podnikali novým spôsobom obvyklým v ostatných štátoch EU. Pre zdokonalenie podnikateľskej činnosti neexistuje obmedzovanie rýchlosti, preto hlavne manažment malých a stredných podnikov by mal túto skutočnosť postaviť do centra diania. Veľmi intenzívne je treba sa zaoberať v analyzovaných regiónoch s problematikou znalostnej ekonomiky a s efektívnením činnosti ľudských zdrojov založených na vzdelanosti. Podnikatelia by tiež mali vo významnejšej miere využívať rizikový kapitál. Významným prvkom sú investície do vedy a výskumu. S týmto fenoménom sme sa u skúmaných malých a stredných podnikateľov nestretli. S osobitnou stratégiou navrhujeme pracovať začínajúcim malým a stredným podnikateľov v regiónoch, kde zjavne využívanie špičkových informačných technológií vyžaduje dlhší čas. Malým a stredným podnikateľom v regiónoch južného Slovenska je potrebné pripomenúť prijatie ochrany a rozvoja životného prostredia ako významnú prioritu. V súvislosti s vlastníctvom a využívaním moderných informačných technológií je potrebné zaoberať sa skutočnosťou, že už od roku 2008 bude verejná správa poskytovať väčšinu svojich služieb cez internet. To výrazne zvýši produktivitu práce podnikateľských subjektov ale zároveň zvýši nároky na vzdelanosť. Pri pretrvávajúcich prekážkach podnikateľskej činnosti je potrebné veľmi významne pripomenúť, že absentuje podnikateľská etika a je nevyhnutné sa s ňou veľmi intenzívne zaoberať. V zmysle absencie všestrannej pomoci novým začínajúcim malým a stredným podnikateľom je vhodné vytvoriť veľmi úzku spoluprácu a nadväznosť medzi vysokými školami a výskumnými centrami a malými a strednými podnikateľmi. V tejto súvislosti navrhujeme vytvoriť pre uvedené tri regióny konzultačné centrum, ktoré by pracovalo na báze dištančnej formy a poskytovalo by podnikateľom nevyhnutné informácie. K osobitným problémom na Slovensku patrí získavanie bankového úveru. Úver získavajú stabilní a overení malí podnikatelia. Pretrváva určitá nedôvera. Chýba dlhodobé plánovanie Silná závislosť od jedného dodávateľa resp. obchodného partnera môže byť dôvodom pre neposkytnutie úveru. Objavuje sa požiadavka zo strany bánk priložiť k Business plánu životopis. Možno si predstaviť, že od začínajúcich podnikateľov niektoré banky nebudú vyžadovať ručenie. Ručenie postupne stráca na význame, začiatočníci nemajú dobre fungujúce firmy. Ručenie sa postupne nahrádza notárskou zápisnicou. Významná je životaschopnosť firmy a sila osobnosti. Pozitívne skúsenosti s poskytnutím úveru majú úspešní podnikatelia, ktorí chcú pôsobiť v inej oblasti než v minulosti. Uvedené skutočnosti i námety sú diskutovateľné, a preto zostáva aj pre oblasť teórie aj pre oblasť výskumu ešte rozsiahle pole úloh a možnosti zdokonaľovania podnikateľských procesov. ADRESA: Prof. Ing. Helena Strážovská, PhD. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Karloveská 64, 841 04 Bratislava tel.: 0907 /890 399 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 206 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com EKONOMETRICKÉ MODELOVANIE INVESTICIÍ V REGIONÁLNYCH PODMIENKACH Lucia Pančíková Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Ekonometrické modelovanie je nástrojom analýzy vzťahov ekonomických veličín, hľadania ich oprávnených vzájomných väzieb a ich kvantifikácie na základe známych odhadových metód. V článku je zameraná pozornosť najmä na špecifiká podmienené regionálnymi rozdielmi v rámci Českej republiky. Kľúčové slová: ekonometrické modelovanie, región, investície, priame zahraničné investície Našou snahou je popísať čo najvernejšie skutočnosť, poznať a kvantifikovať ekonomický vývoj. Prostriedkom tohto poznania je práve zjednodušený obraz skutočnosti, samozrejme s podmienkou hľadania čo najvernejšieho zobrazenia. Presnosť vytvoreného modelu je podmienená znalosťou ekonomickej teórie, matematických a štatistických metód, no v neposlednom rade práve kvalitným posúdením vstupov, v našom prípade z pohľadu regionálnych disparít. Tento príspevok nemá ambíciu vytvoriť najvhodnejší komplexný ekonometrický model hospodárskeho vývoja Českej republiky, resp. Juhomoravského kraja, vyžadovalo by si to dlhodobejšiu analýzu venovanú štatistickému spracovaniu časových radov ekonomických veličín. Skutočnosť je podmienená sledovaním vnútornej štruktúry jednotlivých radov, posúdením následne sezónnych vplyvov, odhadu jednotlivých endogénnych veličín simultánneho ekonometrického modelu, čo, zdôrazňujem, nemožno na tomto priestore zodpovedne posúdiť. Chcela by som poukázať najmä na faktory podmieňujúce v tomto prípade výšku, smerovanie investícii do daného regiónu, stručne porovnať prílev zahraničných investícii v rámci štátu a v podmienkach kraja. Pri skúmaní ekonomických dejov zohráva dôležitú úlohu tak časové, ako i priestorové vymedzenie. Z hľadiska času hovoríme o krátkodobých a dlhodobých časových radoch, čo vplýva na posúdenie jednotlivých zložiek časového radu a následnú metódu jeho vyrovnania. Takisto treba brať ohľad na rozdielnosť modelovania v dlhom a krátkom období sledovania, posúdenie vzťahov makroekonomických veličín v prostredí dlhodobej rovnováhy a krátkodobých výkyvov, čomu sa venuje kointegračná analýza s príslušným testovaním integrovanosti a vzájomnej kointegrácie veličín. Priestorové vymedzenie je určujúcim faktorom z hľadiska posúdenia vstupov a výstupov modelu. V ekonomickej výkonnosti stále sledujeme prehlbovanie medziregionálnych rozdielov. K hlavným príčinám nerovnovážneho rozvoja regiónov a vzniku regionálnych nerovností možno začleniť: • výrazný pokles výroby a zamestnanosti v ťažkom priemysle, • pokles výroby textilného a elektrotechnického priemyslu, • znižovanie počtu pracovníkov v poľnohospodárstve, • rozvoj terciálneho sektora, • nerovnomerný rozvoj súkromného podnikania, • kvalita ľudských zdrojov a miestnej samosprávy, • vybavenosť územia infraštruktúrou, • úzka medziregionálna mobilita pracovných síl, • rozdielna geografická poloha. Z pohľadu Juhomoravského kraja treba spomenúť hlavné zameranie hospodárstva. Podnikanie v regióne je rôznorodé, najvyšší podiel predstavujú spoločnosti so zahraničnými vlastníkmi a malé a stredné podniky. Ekonomika v regióne je založená hlavne na službách a výrobe. Tieto skutočnosti zdôrazňujú potrebu zisťovania výšky, charakteru zahraničných investícií do regiónu, ich vplyv na makroekonomické ukazovatele, ako je výška nezamestnanosti v kraji, zvyšovanie počtu kvalifikovanej pracovnej sily, vplyv na hrubý domáci produkt, v neposlednom rade vplyv na rozvoj a technologické zmeny v podnikoch domáceho investora, ale i zmenu v kvalite života obyvateľstva tohto kraja i zmenu demografickej štruktúrz. Preto je nevyhnutné sledovať nielen „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 207 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com výšku zahraničných investícií, ale aj ich smerovanie a hľadať možnosti ich ovplyvňovania. Tento kraj vytvára podmienky pre prílev nových investorov, pričom získavanie nových investorov je uvádzané ako jeden z jeho strategických cieľov. Za pozitívne ovplyvňovanie a hľadanie nových možností považujem realizáciu niekoľkých projektov, napríklad prostredníctvom Regionálnej rozvojovej agentúry južnej Moravy, s cieľom prispievať k rozvoju stredoeurópskeho regiónu nadväzovaním spolupráce v rôznych oblastiach. Za dôležité považujem rozlíšenie z hľadiska smerovania, čo znamená zmenu podielu v zameraní, nie sú to len „haly na zelenej lúke“. Teda zvyšuje sa podiel vyžadujúci si kvalifikovanú pracovnú silu, spomeňme oblasť high technológií, výrobu elektroniky, vývoj software. Stále prevláda oblasť strojárstva, podľa získaných zdrojov každá štvrtá investícia smeruje práve sem. V posledných rokoch patrí Brno k najatraktívnejším cieľom pre novo vyvinuté technológie v Českej republike. Na pozadí týchto zmien a vývoja z hľadiska prílevu zahraničných investorov dokumentujem výšku vybraných makroekonomických ukazovateľov v nasledujúcej tabuľke a ich vývoj zobrazuje obrázok č. 1. Bolo by zjednodušené tvrdiť, že podstatný vplyv na vývoj týchto ukazovateľov má práve výška zahraničných investícií, o čom svedčí už spomínaný fakt komplexnej ekonometrickej analýzy a posúdení naplnenia ekonomických hypotéz na dátach, ktoré sú k dispozícií. Nevyhnutnosťou by bolo dlhodobejšie sledovanie týchto ukazovateľov v rámci kraja, v porovnaní s inými krajmi, ako i v celej republike. Nie je možné zostaviť a kvantifikovať regresný model, posúdiť významnosť a hodnovernosť ekonometrických modelov na základe obdobia šiestich rokov. Možno v jednoduchosti predpokladať smerovanie vývoja a hľadať ďalšie možnosti ovplyvňovania ekonomických výstupov. Tabuľka č. 1: Vybrané makroekonomické ukazovatele juhomoravského kraja v období rokov 2000 - 2005 Rok HDP (v mil. Kč) HDP na obyv. Nezamestnaní Miera nezamestn. (v %) Priem. hrubá mzda 2000 2001 2002 2003 2004 2005 225131 241596 251430 264721 283352 302309 198059 214378 223939 234532 250877 267463 54003 55139 63777 65454 66207 63692 9,35 9,73 11,20 11,45 11,56 (10,69) 10,21 12088 13101 14076 15188 16229 16984 Zdroj: Český štatistický úrad Pozn.: Miera nezamestnanosti bola od roku 2004 počítaná na základe novej metodiky, preto sú v tabuľke uvedené dve hodnoty. Z uvádzaných hodnôt v tabuľke č. 1 vyberám ukazovatele hrubého domáceho produktu na obyvateľa, na základe ktorého možno hodnotiť regionálne disparity v ekonomickej výkonnosti, ďalej vývoj miery nezamestnanosti v percentuálnom vyjadrení, kde je ale problematické hodnotenie vzhľadom k zmenenej metodike výpočtu, ako uvádza Štatistický úrad Českej republiky. Posledný graf zobrazuje vývoj priemernej hrubej mzdy v regióne, ktorý je pre mňa zaujímavý tak na pozadí Českej republiky, ale najmä v porovnaní so Slovenskom. Samozrejme v príslušných prepočtoch. HDP na obyvateľa 290000 270000 250000 230000 210000 190000 170000 2000 2001 2002 2003 2004 2005 rok „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 208 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 18000 priem. hrubá mzda 17000 16000 15000 14000 13000 12000 11000 10000 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2004 2005 rok 12 miera nezamestnanosti 11,5 11 10,5 10 9,5 9 8,5 8 2000 2001 2002 2003 rok Obrázok č. 1: a) Vývoj HDP na obyvateľa Juhomoravského kraja v sledovanom období, b) Vývoj miery nezamestnanosti v tomto období a kraji, c) vývoj priemernej hrubej mzdy. Z hľadiska získaných analýz, rozborov a na základe vlastného spracovania ma trošku prekvapil stagnujúci vývoj z hľadiska podielu výšky stavu zahraničných investícií do tohto regiónu k výške investícií smerovaných do Českej republiky, čo prezrádza rýchlejší rast celkových investícií. Nie je venovaná pozornosť tohto vývoja z rozčlenení na jednotlivé druhy. Tabuľka č. 2: Stav priamych zahraničných investícií do Českej republiky a Juhomoravského kraja k 31. 12. daného roka (v období rokov 1998 – 2005, v tis. Kč.) Rok Česká republika Juhomoravský kraj 1998 201492924 40452710 1999 304802317 45355477 2000 818411658 51409480 2001 982334954 58517791 2002 1165529093 59042876 2003 1161783672 70444403 2004 1280594768 90946941 2005 1491563988 58965713 Zdroj: Český štatistický úrad Nasledujúci graf vychádza z údajov tabuľky č. 2. Znázorňuje vývoj podielu hodnoty stavu priamych zahraničných investícií do Juhomoravského kraja na tomto stave v rámci republiky. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 209 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 0,25 podiel 0,2 0,15 0,1 0,05 0 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 rok Obrázok č. 2: Podiel stavu priamych zahraničných investícii k 31. 12. daného roka v Juhomoravskom kraji k Českej republike v období rokov 1998 - 2005 Uskutočnená analýza vybraných ekonomických veličín, ktoré tvoria endogénne i predeteminované veličiny vstupujúce do simultánnych ekonometrických modelov komplexnej ekonometrickej analýzy, poukazuje na dôležitosť posudzovania empirických dát z hľadiska územného členenia, tradícií daného regiónu i ďalších regionálnych disparít. ZÁVER Len kvalitné zhodnotenie podmieňujúcich faktorov, zohľadnenie časového a priestorového hľadiska popri známej ekonomickej teórii môže zabezpečiť priblíženie modelom odhadovaných veličín skutočnosti. Vtedy možno ekonometrický model využiť ako prostriedok analýzy javov prebiehajúcich na území daného regiónu, uskutočňovať žiadúce opatrenia, vytvárať krátkodobé prognózy. Očakávať naplnenieprognóz bez dostatočného venovania pozornosti regionálnym špecifikám nie je reálne. Rovnako uskutočnenie analýzy a zhodnotenia jedine prostredníctvom ekonometrických metód by nenaplnilo naše očakávania. LITERATÚRA [20] MARČEK, D. Ekonometria. Žilina : Žilinská univerzita, 1999, ISBN 80-7100-557-6. [21] DORNBUSCH, R.; FISCHER, S. Makroekonomie. SPN a Nadace Economics, 1994, ISBN 80-04-255566. [22] www.ohkbrno.cz/k-k2004/cz/region/jm.php [23] www.cnb.cz/en/research/research_publications/mp_wp/download/vp34radkovsky.pdf [24] www.rrajm.cz/zahranicni-investice-v-roce-2005.html [25] www.cpkp.cz/regiony_old/nrp/analyt.cast_07_13/ [26] www.zelenapromoravu.cz [27] www.rrajm.cz/reference-zahranicnich-investoru.html ADRESA: Ing. Lucia Pančíková Katedra Makro a mikroekonomiky Fakulta riadenia a informatiky v Žiline Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina tel.: 0415134424 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 210 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com NĚKTERÉ AKTUÁLNÍ PROBLÉMY HROMADNÉ DOPRAVY, SOUVISEJÍCÍ SE VZÁJEMNOU SPOLUPRÁCÍ REGIONŮ Jindřich Klapka Vysoké učení technické v Brně Abstrakt: Formulace problémů operačního výzkumu z oblasti dopravy, k výuce na vysokých školách a ke strategickému rozhodování ve veřejné správě by měla přispívat k podpoře ekologicky příznivých forem dopravy. Článek přináší rozbor některých skutečností, které v současné době brání efektivnímu využívání železniční dopravy jako meziregionálního pojítka a faktoru pro zvyšování integrity území státu, a naznačuje možné cesty k jejich odstranění. Klíčová slova: Železniční doprava, osobní vlaky, tvorba jízdních řádů, spádové oblasti krajů, optimalizační problémy operačního výzkumu Součástí ekologického chování člověka je vhodná volba dopravních prostředků, umožňujících jeho přesun z jednoho místa na druhé. Jednou z cest, podporujících trvale udržitelný rozvoj, je taková dopravní politika, která zvyšuje atraktivitu elektrické železniční dopravy ve srovnání s motorovou trakcí, a z obecnějšího hlediska preferování efektivní veřejné dopravy před dopravou individuální. Touto cestou lze omezovat nadměrné exhalace a dopravní zácpy a doprava se může stát dynamičtější. Tohoto cíle by bylo možno dosahovat těmito prostředky: a) Investicemi do železniční dopravy (do konstrukce železnic a vozidel a jejich údržby) b) Daňovou politikou (odstupňované poplatky za používání jednotlivých druhů dopravy) c) Účelnou tvorbou jízdních řádů d) Školní výchovou k ekologickému chování ve výběru a využívání dopravních prostředků. Zde je otevřené pole působnosti i pro hromadné sdělovací prostředky. Všechny tyto oblasti vedou k formulaci odpovídajících důležitých optimalizačních problémů operačního výzkumu, k jejichž praktickému řešení máme u nás v dnešní době zatím hodně daleko. Železniční doprava osobní i nákladní, místní i dálková, tuzemská i mezinárodní, by měla tvořit dopravní kostru každého vyspělého státu. Na tuto kostru by měly navazovat autobusové linky a kamionová doprava, které by zabezpečovaly dopravní obslužnost těch částí území, v nichž železnice nebyly zavedeny. Osobní auta pro individuální dopravu by se měla používat pouze tam, a v těch případech, kde je to opravdu nezbytné. V poslední době se pro cestující vytváří zbytečná psychologická bariéra proti užívání osobních vlaků na delší vzdálenosti. Existovaly již od 19. století například zastávkové osobní vlaky Brno–Přerov, Brno–Německý Brod, Břeclav–Brno–Česká Třebová–Praha. Dnes je však v těchto tazích zavedeno povinné přestupování v Brně, ve Vyškově, v České Třebové, ve Žďáru na Sázavou, a v Letovicích. Dokonce byly zrušeny jízdy osobních vlaků mezi Křenovicemi a Vyškovem, a nahrazeny autobusy. Jako důvod se uvádí, že ty vlaky nejsou dostatečně vytížené a že je autobusová doprava levnější. Za současného nedostatku peněz se zřejmě nic jiného udělat nedá. Ale bylo by dobré, kdyby se dalo říci, že je to dočasné opatření. Když se tážeme mnoha cestujících, proč si na cestu např. z Brna do Ivanovic na Hané berou auto, odpovídají: Kdyby tam jel přímý osobní vlak, jak tomu bylo ještě nedávno, a i za starého Rakouska, jel bych vlakem. Např. invalida, který za první republiky jezdil z Ivanovic na Hané do Brna přímo vlakem, bude muset od března absolvovat dva přestupy. Řadu stížností na vznik nadměrných přestupů slyšíme i z Karlovarského kraje. V těchto záležitostech by nabídka železnice měla být vždy alespoň krůček vpředu před poptávkou. My však, jak se zdá, spíše vychováváme cestující k tomu, aby si zvykali používat individuálních osobních aut, i když nejsou vůbec vytížená, jezdí v nich většinou jeden člověk. Kdežto u vlaků nám každá ne zcela úplná vytíženost vadí, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 211 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com proto ty vlaky rušíme. Jak toto všechno souvisí s veřejnou správou? Velice úzce. Zatímco rychlíková doprava je u nás na poměrně vysokém stupni rozvoje, na druhé straně však v oblasti zastávkových osobních vlaků máme co dohánět. Iniciativa pro náměty k tvorbě jejich jízdních řádů byla dnes dána krajům. Každý kraj má zájem o dobré dopravní spojení uvnitř kraje, dále o spojení s hlavním městem a případně též o spojení se zahraničím, což platí zvláště o krajích příhraničních. Toto jsou samozřejmě snahy chvályhodné, byly zde dosaženy různé dobré výsledky, lze poděkovat i za integrované dopravní systémy. Kraje však mají malý zájem o přímé spojení s nerychlíkovými stanicemi jiných, např. sousedních krajů. Vzhledem k tomu, že kraje vzniklé po roce 1948, včetně těch, které u nás existují dnes, mají poměrně malou velikost ve srovnání s velikostí historických zemí, je to desintegrační faktor, jehož následkem je velký počet přestupů ve srovnání s historií a tradicemi Českých drah. Osobní zastávkové vlaky by měly být integračním faktorem, podporujícím vzájemnou spolupráci mezi jednotlivými regiony České republiky. Vyšší územně správní celek má a do budoucna bude mít tím větší svébytnost a prosperitu a tím větší právo na svébytnost, čím více bude přirozeně spolupracovat se svým okolím, a nebude se vůči němu uzavírat. Co však vidíme? Po zavedení povinných přestupů ve Žďáru nad Sázavou přišel Jihomoravský kraj o mnoho pracovníků, bydlících v přirozené spádové oblasti severozápadně od Žďáru a dojíždějících odtud do práce, a na druhé straně kraj Vysočina přišel o mnoho svých pracovníků, dojíždějících např. z Tišnovska. Takže namísto přirozeně se navzájem prolínajících spádových oblastí se nastoluje krajský izolacionismus. Ten se projevuje i v tom, že každý kraj chce obhospodařovat vlastní krajské soupravy osobních vlaků, které se pohybují z velké části pouze v blízkosti krajského města a tím se z osobních vlaků, které dříve byly i dálkové, stává příměstská doprava. Jedním z argumentů, který bývá užíván pro zavádění těchto dříve neznámých přestupů, je skutečnost, že pro osobní vlak, který dříve projížděl dvěma kraji, některý kraj žádá používání menšího počtu vozů, aby „ušetřil peníze“. Poněvadž se pak kraje nemohou na počtu vozů dohodnout, výsledkem je povinné přestupování z jedné soupravy do druhé, čímž se vytváří zmíněná psychologická bariéra u mnohých cestujících vůči užívání železnice, a jejich preferování těch forem dopravy, které mají negativní dopad na životní prostředí. To by se samozřejmě dalo v některých případech řešit efektivněji odpojováním vozů ve stanici, přičemž by souprava mohla pokračovat dále ve stejném směru, aniž by musela lokomotiva v této stanici objíždět soupravu a připojovat se k ní z druhé strany pro zpětnou jízdu. To je tedy ukázka ilustrace celostátně žhavého problému na konkretním případě Jihomoravského kraje a jeho okolí. Uveďme však jeden pozitivní příklad z jízdního řádu, platného od 10. 12. 2006, který ukazuje, že se dobrou spoluprací čtyř krajů – Jihomoravského, Zlínského, Olomouckého a Moravskoslezského podařilo vytvořit jeden pár dálkových zastávkových osobních vlaků 2909/2902 Břeclav–Přerov–Bohumín–Čadca a zpět. Jediný vlak zde urazí vzdálenost 253 km. Je to světlý příklad přispění železnice k integraci území. Přejme, aby takových příkladů bylo v budoucnu více. Vzhledem ke zmíněnému nedostatku peněz lze pro začátek doporučit např. obnovu alespoň jednoho páru osobních zastávkových vlaků Brno–Havlíčkův Brod, alespoň jednoho páru osobních vlaků Brno–Přerov, a ponechat i po březnu 2007 v provozu alespoň jeden pár osobních vlaků Brno–Česká Třebová. Podobná opatření lze doporučit i v jiných krajích, a hlavně zvýšit spolupráci v železniční dopravě mezi jednotlivými kraji. V nákladní dopravě je třeba co nejrychleji převést kamiony na nákladní železniční vozy a převážet je po kolejích. Neustále se hovoří o rozšíření dálnice D1 o další dva pruhy, ale mnohem levnější by bylo rozšířit trať Český Brod–Česká Třebová o jednu (třetí) kolej. Bylo by méně komplikací s výkupem pozemků, pomohlo by to životnímu prostředí a při rozumném postupu by se v celostátní dopravě dosáhlo mnohem lepších výsledků. V současné době probíhá u nás snižování počtu pracovníků Českých drah. Toto snižování by se však nemělo dít na úkor kvalitního plnění úkolů železnic. Nejprve je třeba zodpovědně stanovit tyto úkoly, včetně úkolů železnice v oblasti trvale udržitelného rozvoje, její konkurenceschopnosti vůči jiným druhům dopravy a její uživatelské přívětivosti. Z toho pak odvodit počty pracovníků, potřebných k plnění těchto úkolů, a pak je teprve možno začít propouštět ty pracovníky, kteří jsou v jednotlivých skupinách činností nadbyteční. Dosud to tak neděláme, což lze dokumentovat řadou příkladů. Například zkracování doby přístupnosti čekáren v některých stanicích z důvodu nedostatku dozorujícího personálu, nebo zhoršení čistoty v některých vlacích nebo železničních objektech následkem propuštění pracovníků, zajišťujících čistotu. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 212 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ZÁVĚRY 1. Doporučujeme, aby stát více upřednostňoval ekologickou železniční dopravu oproti dopravě silniční. V současné době je u nás bohužel neúměrně preferována silniční doprava jak z hlediska investičního, tak i daňového, ve srovnání s železniční dopravou. 2. Nehodnoťme vše pouze okamžitými peněžními úsporami. Doprava, která svými exhalacemi devastuje životní prostředí, bývá levnější. Berme proto v úvahu dlouhodobý dopad každého druhu dopravy na životní prostředí i z hlediska výdajů na zdraví obyvatel. 3. Před snižováním počtu pracovníků na železnicích stanovme nejprve pečlivě úkoly železnice, včetně jejích úkolů v oblasti trvale udržitelného rozvoje životního prostředí, její konkurenceschopnosti vůči jiným druhům dopravy, a její uživatelské přívětivosti. 4. Doporučujeme zvážit, zda by hlavní část iniciativy k tvorbě jízdních řádů zastávkových osobních vlaků neměla vycházet z větších územních celků, než jsou dnešní malé kraje, pokud by současná praxe i nadále omezovala vzájemnou spolupráci ve využívání pracovních sil mezi jednotlivými kraji, nebo pokud by vedla cestující k preferování těch forem dopravy, které mají negativní dopad na životní prostředí. 5. K podpoře zvyšování integrace území České republiky přispívá obnova provozu zastávkových osobních vlaků na větší vzdálenosti. 6. Doporučujeme zvýšit počet dvousystémových elektrických hnacích vozidel jejich výrobou nebo nákupem, k efektivnějšímu plnění úkolů bodu 5. 7. Nabídka ekologické železniční dopravy by neměla pouze pasivně kopírovat současnou poptávku, ale měla by být alespoň o krok před ní. Bylo zjištěno, že nabídka má v této oblasti z dlouhodobého hlediska silnou zpětnou vazbu na poptávku. LITERATURA [1] KLAPKA, J. On Some Ethic Aspects of Operations Research. In EURO 2001 : The European Operational Research Conference. Rotterdam, The Netherlands, 2001. s. 117–119. [2] KLEMEŠ, I.; KLAPKA, J. Železnice může obstát, ale jen když zlepší svou nabídku. Rovnost, 16. 5. 2002. s. 6. Článek je součástí řešení projektu MŠMT České republiky čís. 1M06047 Centrum pro jakost a spolehlivost výroby. ADRESA: Doc. RNDr. Jindřich Klapka, CSc. Fakulta strojního inženýrství Ústav automatizace a informatiky Vysoké učení technické v Brně Technická 2 616 69 Brno tel. +420 541 143 331 fax +420 541 142 330 e-mail [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 213 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 214 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com AMERICKÁ HYPOTÉKA – NEÚČELOVÝ ÚVĚR Juraj Dubovec, Tibor Hlačina, Přemysl Michálek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: Tento referát je výsledkem práce řešení výzkumného úkolu katedry Finance a daně na Evropském polytechnickém institutu, s.r.o. v Kunovicích. Výstupem předložené práce jsou možnosti využití americké hypotéky na trhu v ČR. Klíčová slova: Americká hypotéka, úvěr, financování, půjčka, nemovitosti, podnikání, spoření, banka, ručitel, úroky, hypoteční úvěr, anuita, vinkulace, rekonstrukce, modernizace. 1. ÚVOD Americká hypotéka je novinkou na českém trhu. Jedná se o úvěr, kterým můžete financovat cokoli a nemusíte uvádět účel použití prostředků. Pro zajištění úvěru slouží nemovitost vlastní nebo i cizí. Prostřednictvím hypotéky můžete uskutečnit nákupy většího rozsahu, jako opravy nemovitosti, koupi auta, chaty, financování prostředků do podnikání. Americkou hypotéku je také možno využít na splacení dříve poskytnutých půjček. To vše za historicky nízký úrok a možností splácení s rozložením až na 15 let. Ke schválení stačí doklad totožnosti a ostatní doklady zajistí banka. Půjčku je navíc možno kdykoliv splatit bez sankcí a úroků. ÚČEL AMERICKÉ HYPOTÉKY Hypoteční banka nezjišťuje, k jakému účelu klient peníze potřebuje. V jaké výši lze získat americkou hypotéku • Americká hypotéka je poskytována až do výše 70 % zástavní hodnoty nemovitosti • minimální výše je 200 tis. Kč • maximální výše je 5 mil. Kč • výše americké hypotéky je současně limitována schopností klienta splácet (výší příjmů) Čerpání americké hypotéky • jednorázové Čerpání je bezhotovostní a provádí se na Vámi určený bankovní účet. Splácení americké hypotéky • dobu splatnosti americké hypotéky si lze zvolit v rozmezí 3 – 20 let • úvěr musí být splacen nejpozději do 65-ti let věku žadatele • dle volby klienta: • formou pravidelných měsíčních splátek (tzv. anuit). Anuita je konstantní platba zahrnující úrok a jistinu • formou degresivních splátek • americká hypotéka spadá pod režim zákona č. 321/2001 Sb., o některých podmínkách sjednávání spotřebitelských úvěrů, lze tedy kdykoliv během splácení uskutečnit mimořádnou splátku části nebo celého úvěru poplatků ÚROKOVÁ SAZBA Je možné zvolit mezi fixní sazbou a sazbou P plus. fixní sazba • dle volby klienta na 1 rok, 3 roky nebo 5 let • po dobu zvolené fixace je garantována platnost smluvně sjednaných úrokových podmínek • po uplynutí této doby jsou s klientem sjednány úrokové podmínky na další období „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 215 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com sazba P plus • tvořena roční sazbou PRIBOR (je vyhlašována ČNB) a odchylkou, kterou stanoví banka. Každý rok je sazba upravena bankou dle aktuální výše sazby PRIBOR • odchylka pevná vždy na dobu 5 let • po uplynutí této doby klient může požádat o přechod na fixní 5-ti letou sazbu Zajištění americké hypotéky • vždy formou zástavního práva ke zkolaudované nemovitosti (tj. rodinný dům, bytová jednotka či bytový dům) ve vlastnictví dlužníka (případně jeho rodičů nebo dětí), zapsané v katastru nemovitostí a ležící na území České republiky (lze zastavit i více nemovitostí) • nemovitost, která je předmětem zajištění, nesmí být k datu čerpání zatížena zástavním právem třetí osoby a ani její převod nesmí být omezen s výjimkou zástavního práva, kterým je zajištěn úvěr poskytnutý stavební spořitelnou • nemovitost, která je předmětem zástavního práva, musí být nejpozději před čerpáním úvěru pojištěna a pojistné plnění musí být vinkulováno ve prospěch Hypoteční banky Výhody americké hypotéky • možnost získat okamžitě zdroje na cokoliv bez nutnosti dlouhodobě spořit • výhodná úroková sazba oproti spotřebitelským úvěrům • u žadatele o americkou hypotéku není vyžadováno sjednání životního pojištění • není nutné mít veden běžný účet u Hypoteční banky sloužící k platebnímu styku • nemovitost s americkou hypotékou lze kdykoliv během doby splatnosti prodat • poplatek za zpracování úvěru je hrazen jen v případě, že je úvěr schválen • možnost výrazného snížení výše měsíční splátky rozložením splácení úvěru do delšího časového období až 20-ti let • garance úrokové sazby po dobu 30 dnů. Pokud by v době platnosti garance úrokové sazby došlo ke snížení úrokové sazby, bude klientovi poskytnut hypoteční úvěr za nižší úrokovou sazbu STATISTIKA ZNALOSTI OBYVATELSTVA O HYPOTEČNÍCH ÚVĚRECH Prostřednictvím statistiky, ve které jsme se tázali náhodných obyvatel, jsme chtěli zjistit znalost obyvatel různého věku (nejmladší 15 let a nejstarší 82let) v oblasti hypotečních úvěrů, stavebního spoření a jejich rozhodnutí vzhledem k jejich finanční situaci o pořízení rodinného domu. Pozn. Tabulka pro zjištění znalosti obyvatel v oblasti hypoteční úvěry , stavební spoření. Statistika: věk do 30let 30-40let 40-50let nad 50let vzdělání ZŠ SOŠ SŠ VŠ SOS ŠŠ VŠ SOŠ SŠ VŠ SOŠ znalost HU 50 190 10 10 30 10 10 20 10 20 neznalost 10 20 20 10 10 10 30 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 216 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Graf:1.1 Statistika znalosti obyvatelstva v oblasti hypotečních úvěrů 6% 3% 3% 3% 6% 0% 13% 8% 3% 3% 52% do 30let ZŠ do 30let SOŠ do 30let SŠ do 30let VŠ 30-40let SOS 30-40let ŠŠ 30-40let VŠ 40-50let SOŠ 40-50let SŠ 40-50let VŠ nad 50let SOŠ Z grafu 1.1. můžeme zjistit, že nejvíce znalostí v oblasti hypotečních úvěrů a stavebního spoření mají zejména lidé do 30 let se středoškolským vzděláním. Chtěli bychom ovšem upozornit, že tento průzkum je pouze obecný neboť dotazovaný počet respondentů byl nízký. Modelový příklad: Chcete si koupit rodinný dům za 1 500 000,- Kč, jakou zvolíte formu financování koupě? 120 60 190 70 30 za hotové spoření úvěr úvěr+hotové úvěr+spoření Graf: 1.2. modelový příklad 15% 6% 26% 13% 40% za hotové spoření úvěr úvěr+hotové úvěr+spoření „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 217 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Modelový příklad nám ukázal jaký způsob či formu financování by si zvolila většina obyvatel. Pokud se pozorně podíváte na graf: 1.2., zjistíte, že většina tázaných lidí by dalo přednost poskytnutí úvěru bankou, ovšem můžeme také z grafu vyčíst, že hned v zápětí jsou lidé (většinou podnikatelé), kteří si mohou dovolit financování koupě rodinného domu v hotovosti. STATISTIKA, KTERÁ BANKA POŽADUJE PO KLIENTOVI PRO POSKYTNUTÍ HYPOTEČNÍHO ÚVĚRU NEJVÍCE INFORMACÍ V ČR Prostřednictvím této statistiky jsme se zaměřili z pohledu klienta samotného na to, která banka vyhovuje klientovi nejvíce z hlediska vyplnění formuláře na poskytnutí účelového hypotečního úvěru. Název údaje osobní údaje datum narození/r.č. dosažené vzdělání rodinný stav zaměstnání státní příslušnost OSVČ příjem údaje o nemovitosti spoření či jiné výdaje spolužadatel ručení jiné potřebné údaje Shrnutí název KB HVB Reiffeisen ČS ŽB ČMHB KB 1 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 12 HVB 1 1 1 1 1 0 0 1 0 0 0 1 0 7 Reiffeisen 1 1 1 1 1 0 0 1 1 1 0 0 1 10 ČS 1 1 1 1 1 0 0 1 1 0 0 0 0 7 ŽB 1 1 1 1 0 1 0 0 1 1 1 0 0 8 ČMHB 1 1 1 1 1 0 0 0 1 1 0 1 1 9 množství informací ve formuláři 12 7 10 7 8 9 Graf: 1.3. 12 10 8 6 4 KB Reiffeisen HVB ČS ŽB ČMHB 2 0 Bylo zjištěno, že nejvíce údajů na poskytnutí účelového hypotečního úvěru požaduje jak již můžeme vidět z grafu KB a Reiffeisen bank. Tudíž musíme také konstatovat, že formuláře těchto bank jsou rozsáhlé, nepřehledné a požadují od klienta mnoho někdy zbytečných údajů. Což naopak nemůžeme říct o ČS, ČMHB, HVB a ŽB, jejichž údaje jsou věcné, přesné , tudíž i jejich formuláře jsou v kratší verzi a přehledné. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 218 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Ptáte se, na co nejčastěji si lidé (obyvatelé) berou úvěr? My vám na tuto otázku velmi rádi odpovíme. Po menším průzkumu jsme zjistili: graf: 1.4. Účel použití úvěrů poskytnutých v roce 2006 (dle objemu úvěrů) 12% 38% 20% 30% rekonstrukce a modernizace koupě bytu nebo rodinného domu nové byty a rodinné domy ostatní bytové potřeby Z grafu můžeme vidět, že nejčastějším důvodem pro použití úvěru (z roku 2006) byla rekonstrukce a modernizace obydlí a následně po ní koupě bytu či rodinného domu. ÚROKY Úrok ze spoření bez úvěru: Úročení se pohybuje od 1,00 % - 2,50 % u většiny spořitelen. Úrok ze spoření s úvěrem: Úročení se pohybuje od 1,00% - 2,50% u většiny spořitelen. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 219 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Úročení běžného úvěru: U většiny spořitelen se úročení pohybuje od 3,00% do 5,30%. Minimální úročení překlenovacího úvěru: Od 3,90% - 5,30% Maximální úročení překlenovacího úvěru: Od 6,00% - 7,75%. 3. ZÁVĚR a) Průzkumem jsme zjistili, že nejvíce znalostí v oblasti hypotečních úvěrů a stavebního spoření mají zejména lidé do 30 let se středoškolským vzděláním. b) Modelový příklad nám ukázal, že většina tázaných lidí by dala přednost poskytnutím úvěru bankou, na druhém místě jsou lidé (většinou podnikatelé), kteří si mohou dovolit financování koupě rodinného domu v hotovosti. c) Bylo zjištěno, že nejvíce údajů na poskytnutí účelového hypotečního úvěru požaduje KB a Reiffeisen bank. Musíme konstatovat, že formuláře těchto bank jsou rozsáhlé, nepřehledné a požadují od klienta mnoho někdy zbytečných údajů. Což naopak nemůžeme říct o ČS, ČMHB, HVB a ŽB, jejichž údaje jsou věcné, přesné, tudíž i jejich formuláře jsou v kratší verzi a přehledné. d) Použití úvěrů bylo ze 2/3 použito na rekonstrukci, modernizaci bytů a koupi bytu nebo rodinného domku. e) Úročení oproti jiným typům úvěrů je také na nižší úrovni a pro domácnosti i podnikatele je stimulací k pořizování americké hypotéky. Americká hypotéka se stává i v ČR velice zajímavou a žádanou nejen z hlediska financování bydlení a zařízení domácností, ale také alternativou pro financování různých projektů v rámci podnikání. SUMMARY • The research shows that mainly people at the age about 30 with secondary education have got the widest knowledge about mortgages and savings for building house. • The research sample showed that many of interviewees would prefer a bank loan followed by those (mostly entrepreneurs) who can afford to buy the family house in cash. • We have found out that the Commercial Bank and the Reiffeisen Bank require most information for providing the mortgage. We have to declare that the questionnaires of these banks are complicated, poorly structured, and frequently require many unnecessary information about the client. The opposite is valid for ČS, ČMHB, HVB and ŽB whose enquiries are factual, precise which results in a shorter and more consistent questionnaire. • Two thirds of loans were used for reconstruction, furnishing and fitting of flats and purchase of family houses. • Comparing to other types of loans the interest rate for mortgage is lower and it stimulates the households and entrepreneurs to consider the American mortgage. American mortgage is becoming more interesting and required in the Czech Republic as well, not only for the first buyers or household furnishing but also as being another alternative for financing of various projects in business. SEZNAM INFORMAČNÍCH ZDROJŮ Prameny 1. řádu: [1] Zákon o dluhopisech č. 190/2004 Sb., [2] Zákon č. 21/1992 Sb., o bankách, [3] Zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů, [4] Zákon o spotřebitelském úvěru (č. 321/2001 Sb.), [5] Nařízení vlády č. 249/2002 Sb., o podmínkách poskytování příspěvků k hypotečnímu úvěru osobám mladším 36 let. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 220 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Prameny 2. řádu: [6] DUBOVEC, J. Makroekonomie, Kunovice : EPI, s.r.o., 2005. [7] HLAČINA, T. Veřejné finance, Kunovice : EPI, s.r.o., 2004. [8] SYROVÝ, P. Financování vlastního bydlení, Praha : Grada, 2006. Prameny 3. řádu: [9] http://www.finance.cz [10] http://www.raiffeisenbank.cz [11] http://www.csas.cz [12] http://www.hypovereinsbank.cz [13] http://www.gecapital.cz [14] http://www.kb.cz [15] http://mesec.cz ADRESA: Ing. Juraj Dubovec, PhD. Žilinská Univerzita Žilina Fakulta riadenia a informatiky Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] Ing. Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Česká republika e-mail: [email protected] JUDr. Přemysl Michálek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Česká republika e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 221 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 222 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com THE USE OF ARTIFICIAL INTELLIGENCE FOR THE SOLUTION OF WASTE DISPOSAL Petr Dostál, Stanislav Škapa, Radek Doskočil Brno University of Technology Abstract: This paper deals with the use of artificial intelligence that can solved many cases in entrepreneurial and economic field. The artificial intelligence includes the fuzzy logic, artificial neural network, genetic algorithms, etc. These methods can solve many problems from practice. The transport and logistics problems belong among them. The logistic problem of waste disposal can be solved by means of genetic algorithms. The correct optimization of such problems enables us to minimize the cost, save time and nature. This method can be used for other similar cases and various places. Keywords: Waste disposal, transport and logistics problems, optimization, artificial intelligence. 1. INTRODUCTION They are problems that are necessary to solve in practice. The transport and logistics problems belong among them. The correct optimization of such problems enables us to minimize the cost, save time and nature. The genetic algorithms can help us with these problems. 2. GENETICS ALGORITHMS The genetic algorithms provide a computerized solution and they can be applied to the problems which can be compared to the process of evolution of an animal species population. The surviving selected individuals and the offspring of parents of other selected individuals form a new generation while the past generation becomes extinct. This process reoccurs in series of hundreds or thousands generations. The repeating reproduction process is called a generation and consists of the three following steps: selection, crossover and mutation. See picture 1. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 223 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Start Initialization Selection Crossover Mutation End? No Yes End Picture 1: Reproduction process Selection: Two chromosomes are selected for the reproduction process according to their strength. Stronger chromosomes are more likely to take place in reproduction. 01111010 > 00100010 122 > 34 Table 2: Selection Crossover: During the crossover a chromosome couple is matched with a new chromosome couple. The crossover consists in a mutual exchange of identically long sections of the two bit chains. parents offspring 011|0010 0111001 011|1001 0110010 Table 2: Crossover Mutation: The chromosome mutation produces a new chromosome. There is a little probability of bits changing into their components. before after 0110010 0010110 Table 3: Mutation „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 224 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 3. APPLICATION It is necessary to set up the input parameters for calculation. It means to set up a fitness function (the fitness function is optimized to minimum in our case), the cells where the coordinates are placed, the type of chromosomes, the restriction of solutions by the ranges, constraints and functions, the population size, the chromosome length and the evolution parameters - crossover rate, mutation rate and generation gap. The presented case is solved by means of GeneHunter® program of Ward System Group, Inc. The genetic algorithms will be used in the process that is called cluster analysis. It is the manner when the program splits the pick-up places into clusters and it calculates their mediums. The input data are presented by the coordinates X, Y of pick-up places. It is possible to define any amount of collection mediums, i.e. the number of clusters. The fitness function presents the sum of squared of distances among pick-up and collection mediums. The coordinates X, Y of these three pick-up places A, B, C are changed. The program assigned pick-up places to their collection mediums. The whole process is repeated until the condition of optimum of fitness function is reached. The process of optimization warrants that the defined coordinates X, Y of collection mediums and assigned pick-up places have the minimum transport distances. See table 4. Note: There are areas where the collection mediums are not possible to build, such as protected area „Luhačovice“. It is not the problem to set up the restrictions that exclude such areas. Pick-up places 1. Kyjov 2. Veselí n. Mor. 3. Uherský Ostroh 4. St. Město 5. Kunovice 6. Uh. Hradiště 7. Napajedla 8. Otrokovice 9. Uh. Brod 10. Luhačovice 11. Zlín - a 12. Zlín - b 13. Vizovice 14. Slavičín Coordinates X Y 0 35 76 0 87 34 79 65 112 47 104 63 114 109 117 131 149 48 183 81 143 126 191 132 210 130 225 74 Collection places C C C C C B A A B B A A A B Table 4: Pick-up places The picture 2 shows the pick-up places and collection mediums which solve the mentioned problem that minimize the costs and time. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 225 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com A• ×11 ×7 ×10 ×4 ×14 ×6 •B ×5 ×1 ×9 ×3 •C x2 Picture 2: The pick-up places and collection mediums A,B,C The final coordinates of collection mediums are presented in table 5. Pick-up places A B C Coordinates X 143 154 84 Y 126 55 35 Table 5: Collection mediums 4. CONCLUSION The genetic algorithms enable us to solve complicated logistics and traffic problems. The correct optimization and application of results in practice enables us to minimize the costs, increase the profit and save our environment. Genetic algorithms can be successfully applied in many traditional areas of the operations research where only deterministic models are used. This method can be used for other similar cases and various places. LITERATURE [1] DAVIS, L. Handbook of Genetic Algorithms, Int. Thomson Com. Press, USA : 1991, 385p., ISBN 1850-32825-0. [2] DOSTÁL, P. Moderní metody ekonomických analýz – Finanční kybernetika, Zlín : UTB Zlín, 2002, 110s., ISBN 80-7318-075-8. [3] DOSTÁL, P.; RAIS, K. Genetické algoritmy a jejich využití v modelování, In Odborná konference Firemní management v praxi úspěšných, Kunovice : EPI s.r.o, 2002, s.41-44, ISBN 80-7314-004-7. [4] DOSTÁL, P.; RAIS, K. Operační a systémová analýza II. Brno : VUT – FP – Brno, 2005, Skripta, 160s., ISBN 80-214-2803-1. [5] DOSTÁL, P. Vybrané metody rozhodování v podnikové sféře, Brno : VUT-FP, Brno, 2005, Habilitační práce, 22s., 188 s. ISBN 80-214-3083-4, ISSN 1213-418X. [6] DOSTÁL, P.; SOJKA, Z. Financial Risk management, Zlín : 2005, 60 s., ISBN 80-7318-343-9. [7] DOSTÁL, P.; RAIS, K.; SOJKA, Z. Pokročilé metody manažerského rozhodování (The Advanced Methods of Manager Decision Making), Praha : Grada, 2005,168s, ISBN 80-247-1338-1. [8] DOSTÁL, P.; SOJKA, Z. Nejkratší cesta, Ekonom č. 2., 2006, s. 46., ISSN 1210-0714. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 226 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com [9] OŠMERA, P. Evolution of Complexity, In Integration of Fuzzy Logic and Chaos Theory, Springer, New York : 2006, 625p., ISBN 3-540-26899-5. ADDRESS: Petr Dostál, MSc Ph D., Associate Profesor of Economy and Management. Brno University of Technology Faculty of Business and Management, Department of Informatics Kolejní 4, 612 00 Brno Tel. +420 541 143 714, Fax. +420 541 142 692 [email protected], [email protected], www.fbm.vutbr.cz, www.iqnet.cz/dostal Stanislav Škapa, MSc., Ph D. Brno University of Technology Faculty of Business and Management, Department of Informatics Kolejní 4, 612 00 Brno Tel. +420 541 143 741, Fax. +420 541 142105 [email protected] www.fbm.vutbr.cz Radek Doskočil, MSc. Brno University of Technology Faculty of Business and Management, Department of Informatics Kolejní 4, 612 00 Brno Tel. +420 541 143 717, Fax. +420 541 142 692 [email protected] www.fbm.vutbr.cz „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 227 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 228 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com SPOLEČENSKÁ ODPOVĚDNOST FIREM Ida Kneslová Fakulta podnikatelská Vysokého učení technického v Brně Abstrakt:Příspěvek v první části pojednává o základních pojmech etika, morálka, etický kodex. Ve druhé části je více rozpracované téma společenské odpovědnosti firem. Jaké má být postavení managementu, jeho role. Dále jsou zmíněny teorie neviditelné ruky, ruka vlády a ruka managementu. Klíčová slova: Etika, morálka, etický kodex, podnikatelská etika, společenská odpovědnost firem ÚVOD Podnikatelská etika se stává důležitým prvkem podniků a celého ekonomického prostředí. Její dodržování upevňuje image firmy a vzbuzuje důvěru obchodních partnerů i zaměstnanců. Čím dál více firem si uvědomuje, že etika je důležitým výchozím předpokladem dlouhodobě úspěšného podnikání a přináší prospěch podniku i celé společnosti. 1 ZÁKLADNÍ POJMY 1.1 ETIKA Etika je nauka o mravnosti, o původu a podstatě morálního vědomí a jednání. Etika je filozofická disciplína – dříve nazývána mravověda. Etika je souhrn norem a pravidel vyjadřující názory společnosti na chování a jednání lidí z hlediska dobra a zla, správnosti a nesprávnosti. [3] 1.2 MORÁLKA Morálka představuje společenskou instituci složenou z množiny standardů uznávaných členy dané kultury. V tomto chápání se morálka týká způsobů či praktik definujících dobré a špatné. Tyto praktiky spolu s jinými druhy zvyklostí, pravidel a způsobů jsou předávány uvnitř kultury z generace na generaci. Morálka jako soubor principů pro individuální jednání má potom objektivní status. Morálka nepostihuje různé aspekty morální reflexe povahy a ospravedlnění správného konání. Morálka sestává z toho, co by člověk měl dělat, aby jednal ve shodě se společenskými normami chování. Řada morálních principů je již vtělena do veřejné morálky, ale obvykle ve vágní formě. Dobrým příkladem toho může být třeba spravedlnost. Často se o ní hovoří, ale analýza principů spravedlnosti se obvykle neprovádí a vše zůstává jen v intuitivní rovině bez podložené argumentace. [1] 1.3 ETICKÝ KODEX Kodexem obecně rozumíme systematicky zpracovaný soubor norem a předpisů, které vymezují vztahy mezi členy komunity. Etický audit je stále oblíbenější formou. Nicméně existují námitky proti etickým kodexům: • První typ námitek spočívá v tom, že je to mrhání časem a že průmyslová výroba je regulována zákonem, který tvoří postačující rámec podnikání. Tvrdí se, že etické kodexy, jsou jen cvičením v „public relations“ a mají malý praktický vliv na změnu chování podniků. • Druhý typ námitek říká, že je to až druhá nejlepší možnost, jak zajistit morální integritu podnikání. Chování jednotlivců, ať ve vedení nebo na nejnižší úrovni, je určováno hodnotami, které si osvojili v dětství a ne psanými kodexy. Dokonce někteří kritikové jdou tak daleko, že tvrdí, že takové kodexy podkopávají právo jedince na pracovišti zaujímat morální stanoviska. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 229 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Obě uvedené námitky vypadají na první pohled přijatelně. První argument, že postačují zákony, naznačuje, že normy lidského chování i normy pro podnikání mohou být ponechány na vůli státu. Ve skutečnosti právní řád poskytuje zaměstnavatelům jen slabé vodítko, jak řešit legitimní konflikty zájmů mezi různými zájmovými skupinami, které se objevují v každodenní podnikatelské praxi. Kromě toho zákon nemůže – a ani by se neměl pokoušet – řešit všechny podrobnosti etického chování v rychle se měnícím světě. Je obecnou zkušeností, že intence zákona mohou být překrouceny šikovnými a bezostyšnými manipulátory. A konečně, protože zákon musí ze své podstaty být univerzální, postrádá pružnost potřebnou k řešení komplexních situací a jeho vedlejší účinky mohou být někdy škodlivé. Druhá námitka tvrdí, že vedení se může spolehnout na své zaměstnance, že se budou chovat za všech okolností eticky. Ač je toto očekávání chvályhodné, je nerealistické. Nelze se vždy spolehnout, že rodinná a školní výchova naučila lidi morálním postojům a morálnímu jednání. Navíc, pro vytvoření soudržné kultury čestného jednání v každé organizaci jsou zapotřebí uznané a závazné normy chování společnosti jako celku i jednotlivce. Ty nemají nahradit individuální morální hodnoty, ale minimalizovat nejistotu v morálních úsudcích a chránit před tlakem, aby zaměstnanci jednali proti etickému postoji organizace. Není-li organizace dost explicitní v otázce praktické realizace své politiky, je mezera až příliš často vyplněna různým vlastním pojetím. Podrobný kodex dává jasné a užitečné vodítko pro každodenní rozhodování. Přesto praxe potvrzuje, že podnikové etické kodexy jsou nejrozšířenějším nástrojem ovlivňování podnikové kultury zejména v USA. Zvláště v krizových situacích je pro ty, kteří rozhodují, velmi důležité a efektivní mít v ruce jistě kriteriální vodítko, jasně formulované morální zásady, o které se lze opřít. Etický kodex poskytuje detailnější rozpracování, konkretizaci morálních zásad a jejich použití v podnikové praxi. Z hlediska vedení podniku může kodex pomoci: • eliminovat nežádoucí praktiky, které způsobují pokles přízně zákazníků, zaměstnanců, investorů, veřejnosti atd. a které ve svém důsledku mohou vést k dlouhodobým ekonomickým ztrátám, • objasnit politiku firmy v morálně problematických otázkách, jakými je například zacházení s důvěrnými informacemi, přijímání „pozorností“ od jiných subjektů na trhu, • zjednodušit zavádění inovací, pomoci při restrukturalizaci, hledání nových partnerů, posílit vnitropodnikovou disciplínu, snížit potřebu donucovacích a restriktivních opatření pro odhalení neetického chování, • zamezit nadřízeným zneužívat svého postavení vůči ostatním zaměstnancům, • být vodítkem pro všechny řídící články podniku při rozhodování, • pozitivně motivovat všechny zaměstnance posílením jejich vědomí, že pracují v etickém prostředí s jasnými pravidly, která platí pro každého bez výjimky. Z hlediska podnikového managementu kodex pomáhá: • řešit morální problémy a dilemata, které se vyskytují v práci podnikových manažerů • čelit neetickým požadavkům zákazníků, dodavatelů, ale i nadřízených a podřízených • obhajovat svá rozhodnutí jak uvnitř, tak vně podniku • zjednodušit vnitropodnikovou komunikaci • zdůvodnit návrhy na disciplinární opatření při porušování etických zásad ze strany zaměstnanců • urychlit identifikaci problémových praktik a odhalení případných podvodů. Při formulování obsahu etického kodexu podniku by měla být respektována zásada postupu od obecného ke konkrétnímu. Úvodem by měl být jasně vymezen závazek podniku k etickému chování a prioritní mravní hodnoty, které chce naplňovat. Pak je vhodné vymezit konkrétní mravní závazky vůči jednotlivým subjektům (zákazníkům, zaměstnancům, dodavatelům, konkurenci, akcionářům atd.). Dále je nutné postihnout dlouhodobé cíle a zájmy podniku, zejména ve vztahu ke způsobům jejich realizace. To znamená vymezit konkrétní požadavky na způsoby jednání řadových pracovníků, managerů a řídících pracovníků do podoby určitých zásad. Jasně formulované zásady jednání musí mít kriteriální charakter, aby se podle nich dalo kdykoliv posoudit určité konkrétní chování (postihem nebo odměnou). Závěrečnou částí etického kodexu by mělo být sestavení jednoduchého a srozumitelného metodického postupu pro mravní rozhodování, které by byl praktickou pomůckou každého zaměstnance při řešení konkrétních etických problémů. [1] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 230 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 1.4 PODNIKATELSKÁ ETIKA Podnikatelskou etiku je možné chápat jako vědní disciplínu na straně jedné a na druhé straně také velmi praktickou záležitost firmy. Podle amerického ekonoma Amartya Seny lze rozlišit zásadní přístupy k ekonomickým aktivitám: 1. První přístup je etický. Bere v úvahu etické souvislosti. Zahrnuje problémy motivace, sociální problémy, klade si otázku jam máme žít, co je to spravedlivá společnost apod. Etika v tomto případě není chápána jako něco vnějšího, ale je to součástí vnitřního systému, který ovlivňuje systém. 2. Inženýrský (=technický) přístup se zrodil až s rozvojem průmyslové éry. Klade důraz na logické, matematické či technické postupy. Etické otázky pro něj nejsou důležité. Ústředním problémem zůstává otázka v hledání prostředků, jimiž lze dosahovat cíle. Jestliže porovnáme tyto dva přístupy, pak lze najít rovinu, ve které se tyto přístupy významně odlišují. Je to rovina motivace. Motivace k maximalizaci užitku nebo maximalizaci vlastního zájmu. Úrovně podnikatelské etiky: Makroúroveň (= hospodářská etika) se zabývá otázkami ekonomického systému jako celku. Zabývá se otázkami vztahů – byznys – stát – společnost. Jedná se o ekonomický systém jako celek, o utváření obecných podmínek pro podnikání. Tato dimenze by měla podle Sekničky vycházet ze tří základních principů: • Respektování lidských práv • Rovnost příležitostí • Solidarita občanů • Morálka tržního systému zahrnuje svobodu volby, spravedlivé rozdělování, osobní odpovědnost, transparentní tržní systém a důvěru k ekonomickým systémům. Na mezoúrovni (= podnikatelská etika, etika v podnikání) se zaměřujeme především na ekonomické organizace, firmy. Z tohoto pohledu je rozhodování zaměřeno na firemní úroveň, tj. dovnitř firmy vůči svým zaměstnancům, managementu, vlastníkům, tak i blízkému okolí – investorům, dodavatelům, ale i konkurenci či místní komunitě. Na mikroúrovni se jedná o rozhodování jednotlivce. Každý má ve své pozici prostor pro volbu rozhodnutí. Je třeba říci, že tyto úrovně s vzájemně prostupují a doplňují. Pro potřeby klasifikace a užšího vymezení je vhodné pohybovat se v omezeném pásmu. [4] 1.5 SPOLEČENSKÁ ODPOVĚDNOST FIREM Z hlediska firemní úrovně se jeví odpovědnost jako klíč k rozhodování v duchu etických principů. Podle Kreikebauma (2000) je nutný dialog mezi manažery, top managementem a všemi členy organizace včetně externích zájmových skupin. taková shoda může přinést návod na řešení problémů. Názory na postavení managementu ve firmě z hlediska podnikatelské etiky nejsou jednotné. Liší se mírou odpovědnosti, která je jím připisována. Role managementu ve firmě je zcela zásadní, protože je nositelem odbornosti, ale také vzorem chování pro ostatní zaměstnance. Steinmann a Löhr (1995) dokonce hovoří o dvojí roli managementu – a to dosahování zisku a udržování klidu ve společnosti. Je to role vůdčího hráče, hráče, který slouží společnosti. Zsolnai (2000) dokonce hovoří o třech typech odpovědnosti manažerů – ekonomické, právní a morální. Známá teorie „neviditelné ruky“ je nejčastěji spojována s Miltonem Friemanem. Podle této teorie je odpovědností manažerů vytváření zisku. Zkráceně formulována „The business of business is business.“ Morálka a svědomí je v neviditelných rukou, nikoli v rukou manažerů. Za těchto předpokladů to logicky vede k závěru, že manažeři nemají žádné etické závazky mimo ty, které mají k akcionářům. A důvodem je tvrzení Moltony Friedmana, že „existuje jedna a jediná společenská odpovědnost podnikání – používání zdrojů a zavázání se k aktivitám vedoucím ke zvýšení zisku dokud se stále pohybujeme v pravidlech hry“. Friedman tvrdí, že je úkolem vlády určit pravidla a „business“ by se měl držet těchto předepsaných pravidel, totiž maximalizace společných zisků. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 231 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Teorie „ruka vlády“ je spojována se jménem J. K. Galbraitha, který zdůrazňuje právní odpovědnost manažerů. Firmy sledují cíle ekonomické, ruka regulátora a politický tlak vyvíjí právo a politický tlak více než neviditelná ruka, které sledují obecné dobro. To je systém centrálních pravidel nebo systém centrální koncepce. K. E. Goodpaster a B. Matthew rozvinuli třetí pohled, zvaný „ ruka managementu“, teorie zdůrazňuje morální odpovědnost manažerů. Přijetí morálního pohledu znamená racionální zohlednění rozhodování budoucnosti, potlačení impulsivnosti, jasnost cílů a pozornost věnovanou detailům. Tato teorie vychází z mravního imperativu I. Kanta. Chtějí-li manažeři jednat odpovědně, musejí si odpovědět na 4 základní, pro firmu existenčně důležité otázky: 1. Kteří akcionáři působí na naše rozhodování? 2. Jaké jsou hodnoty těchto akcionářů: 3. Jaký komunikační způsob by měl být vytvořený pro rozvíjení vnímání? 4. Jak můžeme propagovat a vyvažovat různé hodnoty akcionářů? ZÁVĚR Příspěvek pojednává o společenské odpovědnosti firem. Pro všechny firmy by bylo dobré, kdyby se chovali eticky a dodržovali základní pravidla. Dále by bylo dobré, kdyby všechny firmy měly vypracovaný etický kodex a řídily by se jím. Pro firmu je velmi důležité, aby se chovala eticky, podle toho se k ní budou chovat zákazníci, obchodní partneři apod. LITERATURA [1] BOHATÁ, M. Základy hospodářské etiky. 1. vyd. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, fakulta národohospodářská, 1997, 126 s., ISBN 80-7079-428-3. [2] KÁRNÍKOVÁ, J. Etika v podnikání a řídící práci.1. vyd. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, fakulta financí a účetnictví, 1997, 120 s., ISBN 80-7079-524-7. [3] PUTNOVÁ, A. Sociální odpovědnost a etika podnikání. 2. vyd. Brno : Vysoké učení technické v Brně, fakulta podnikatelská, 2004, 57s., ISBN 80-214-2784-1. [4] PUTNOVÁ, A. Sociální vztahy a etika podnikání. 1. vyd. Brno : Vysoké učení technické v Brně, fakulta podnikatelská, 2003, 67 s., ISBN 80-86510-73-5. ADRESA: Ing. Ida Kneslová Ústav managementu Fakulta podnikatelská Vysoké učení technické v Brně Kolejní 2906/4 612 00 Brno Tel.: 541143378 [email protected] www.fbm.vutbr.cz „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 232 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VANĚKOVCI A ICH PODIEL NY ROZVOJI MEDZIREGIONÁLNÉHO PODNIKANIA MEDZI ČESKOM, RAKÚSKOM A SLOVENSKOM (NA PRÍKLADE ČESKÉHO PODNIKATEĽA FRANTIŠKA VANĚKA) Jozef Králik Akadémia Policajného zboru v Bratislave Abstrakt: Odborná štúdia demonštratívne prezentuje presuny populácie v stredoeurópskom priestore v uplynulých historických obdobiach a ich dôvody. Osobitne a prednostne poukazuje na ekonomicky motivované sťahovanie sa obyvateľstva za obživou a na spoločenský vzrast jednotlivcov v prípade dosiahnutia primeraného podnikateľského úspechu. Metódou výkladu deklaruje dosiaľ nepublikované pôvodné archívne pramenné informácie o životnom a podnikateľskom osude Čecha Františka Vaněka a jeho rodiny, ktorý naposledy na začiatku druhej polovice 20. storočia pôsobil v Bratislave. Vo svojom obsahu sústreďuje aj autentické výpovede niektorých príslušníkov jeho rodiny, žijúcich dosiaľ na Slovensku. Stáva sa tak originálnou výpoveďou o rozvíjaní konkrétnej formy podnikania na Slovensku, mäsiarstva, importovaným českými živnostníckym živlom na územie Bratislavy, najmä prostredníctvom ich sofistikovanej podnikateľskej expanzie z Viedne po 1. svetovej vojne. Súčasne umožňuje čiastočne identifikovať aj zástoj a podiel malopodnikateľského resp. živnostenského stavu na rozvoji iných odvetví a oblastí slovenského spoločenského života. Kľúčové slová: podnikanie, spoločenský vzostup, spoločenský prelom, podnikateľ, živnostník, dirigistické podnikateľské ovzdušie, buržoázny živel, kapitalista, mäsiar, násilné vysťahovanie, František Vanek, Kolín, Viedeň, Bratislava, Mlyňany, František Vaněk, továrňa údenárskych výrobkov a mäsových konzerv, Bratislava, ÚVOD Ľudská spoločnosť sa počas svojho mnohotisícročného umného prepletania osudmi a prevliekania medzierkami vytváranými nebezpečnými vírmi dejín sústavne zdokonaľovala, vyvíjala, premieňala. Menili sa ale prirodzene aj jednotliví ľudia. Jedni smerovali nahor, iní nadol. To však vždy záviselo nielen od nich samotných, ale často i od vonkajších okolností, i od ich postoja k nim. Mnohé generácie žili, často nepochopiteľne, v trvalej biede, iní jedinci i celé spoločenské skupiny sa vyšvihli vlastným umom, odvahou a vlastnou prácou až na špičku spoločenskej elity. Blahobyt a spoločenské postavenie sa totiž odrazu prestalo dediť. Na čelo pokroku sa napokon predsa len predralo ľudské rácio. Správne! I preto sa, akoby z ničoho nič, stali mnohí dovtedajší opovrhovaní plebejci úspešnými politikmi, štátnikmi, umelcami, vojakmi, vedcami, ale i majetnými podnikateľmi. Osobitne zdravé podnikateľské aktivity zaručovali v prípade ich úspechu súčasne aj osobný a spoločenský vzostup, uznanie, pretavené na závidenia hodný materiálny vzlet podnikateľa a jeho podniku. Nejeden spomedzi nich však neuniesol ťarchu popularity, blahobytu, teda úspechu, ktorú mu načas dopriala Šťastena. Zaspal na vavrínoch, zakrpatel a... zanikol. Väčšina rozumných aktérov podnikania však neľahké osobné bremeno podnikateľského majstrovstva a vari i umenia znáša nielen dobrovoľne, ale predovšetkým s nádejou. Očakávajúc predovšetkým svoje hospodárske a spoločenské pozdvihnutie, ktoré po určitom čase prenesie na svojich potomkov. Nie vždy sa ale takéto očakávania napĺňajú. Najmä ak dochádza k hlbokému spoločenskému prelomu, ktorého následkom sa stáva radikálna zmena postoja k inštitútu vlastníctva a k majetku. O svoj majetok, ba o celú svoju dedovizeň tak v histórii revolučných sociálnych a politických pohybov prišli mnohí. Hoci nie vlastnou vinou, vlastným zavinením. Ale v dôsledku spoločenského rozvratu, transformácie ustálenej stupnice hodnôt, korekcie dejinných udalostí. Mnohé z rodín a rodov, ktorých rozsah a sústavné zhodnocovanie ich vlastníctva dlhodobo držal na žiarivom výslní spoločenského a hospodárskeho života sa po čase stratili v prepadlisku dejín. Naozaj, iba poniektoré mená sprevádzajú bohaté hospodárske dejiny ľudstva dosiaľ a sú nimi skloňované ako stálice podnikateľského neba dokonca už niekoľko storočí. Väčšinou však v tuzemských podmienkach osobnosti podnikateľov a rezultáty ich diela iba zažiarili ako kométa a veľmi rýchlo aj vyhasli. Vďaka ich neprispôsobeniu sa novej realite, vďaka subjektívnym nedostatkom vlastnej tvorivej podnikateľskej invencie. Ale tiež aj vďaka prirodzeným dôvodom, determinovaným radikálnou nežiadúcou zmenou existujúceho podnikateľského prostredia, sa najmä tí najschopnejší a najdravší, ako napr. Baťa, ponáhľali opustiť neželajúce im dusné dirigistické podnikateľské ovzdušie a začali rozvíjať svoje podnikateľské „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 233 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com úspechy v iných končinách sveta. Tam, kde bola klíma na ich aktivity vhodnejšia, isto omnoho zdravšia, čistejšia. Tieto historické vývinové procesy však možno zaznamenávať nielen dnes, ale už v minulosti a isto i v budúcnosti. Dejiny potvrdzujú ale, že tiež i do strednej Európy sa za prácou svojho času hrnuli vedci, remeselníci a iní odborníci. Buď priťahovaní do tohto prostredia vidinou sebarealizácie alebo blahobytu, ale tiež aj hľadajúci azyl pred prenasledovaním za svoje náboženské či politické presvedčenie. Slovenské banské mestá tak osídlili nemeckí kolonisti. Na slovenskú zem prichádzali nemeckí baníci, lesníci, uhliari, talianski kamenári, rumunskí pastieri, bulharskí zeleninári a ovocinári. Exulanti z českých krajín hľadali svoje osobné šťastie a prosperitu tiež na území Slovenska. V jeho určitých oblastiach sa usídľovali najmä pracovití a morálni habáni. Unikali pred náboženskou perzekúciou. Slovensko a jeho prostý a pracovitý ľud tiež prichýlilo mnohých českých bratov aj po bielohorskej porážke v roku 1620, hľadajúcich spásu v jeho slobodomyseľnej duchovnej atmosfére, v náboženskej tolerantnosti. Prúdy českého obyvateľstva sa ale na Slovensko tiahli aj v neskoršom období. Česi poskytli Slovákom prvú pomoc, morálnu, materiálnu a nacionálnu transfúziu najmä po roku 1918. Veď slovenský národ v tom čase už stál prakticky na prahu katastrofy, hroziacej jeho bezprostredným biologickým, nielen kultúrnym zánikom. Vyše storočie trvajúca krutá a bezohľadná maďarizácia totiž už žala svoje zrelé plody. Isto, slovenský národ mal podobné osudy svojho vysťahovalectva. Avšak z hľadiska jeho kvantity ani Republika Čechov a Slovákov nezlepšila jeho reálne vyhliadky presťahovania sa ako celku za tzv. Veľkú mláku, do Spojených štátov amerických, do Kanady, do Argentíny, do Brazílie, do Austrálie, do Francúzska. Tam, kde bol dostatok pracovných príležitostí pre skromných, pracovitých, slušných a sporovlivých ľudí. A Slováci v tých časoch nesporne takýto boli. Nový svet ich vítal z otvorenou náručou, a vari i preto sa zo Slovenska vysťahovala viac ako tretina celej jeho populácie. Exodus pokračoval ale aj po skončení druhej svetovej vojny. Slováci odchádzali do pohraničných Sudet. Napriek tomuto pohybu však neustále aj na územie Slovenska prichádzali noví ľudia, príslušníci iných národov. Celé ich rodiny. Takýmito boli aj českí Vaněkovci, ktorí sa na polstoročie výrazne zapísali do hospodárskych dejín Slovenska, ale osobitne Bratislavy. A nebyť spoločenského zlomu spôsobeného februárovými udalosťami v roku 1948, určite by dodnes patrili k podnikateľskej špičke Slovenskej republiky a jej hlavného mesta, Bratislavy. Ich pôsobenie bolo a dosiaľ je príkladom aj pre napĺňanie cieľov zhmotnených v súčasnej vízii dynamického rozvoja slovenského živnostníctva, teda vlastne spoločensky vždy mimoriadne osožného malopodnikateľského stavu. I. František Vaněk bol rodený Čech. Narodil sa v roku 1888 v rímsko – katolíckej rodine v českom Kolíne, ale detstvo často trávil v Bačiciach neďaleko Brna. U babičky, spolu s bratmi Jozefom, neskorším mäsiarom – údenárom v jeho bratislavskom podniku, ktorý sa narodil v Kolíne v roku 1891, a najmladším Antonom. Z tejto oblasti chodili celé zástupy ľudí za prácou do Viedne. Aj mladý Frantík dorastal. Získal základné vzdelanie vychodením piatich tried ľudovej školy a absolvovaním mäsiarsko – udenárskych a konzervárskych odborných škôl. On sa chcel totiž stále učiť. Nuž a keď ho začali svrbieť ruky od nedostatku vhodnej práce, pobral sa tiež bez váhania do hlavného mesta, do cisárskej Viedne. Veď už bol takmer vyučeným mäsiarom. Tak rozšíril početnú, svojráznu, prosperujúcu a vplyvnú českú kolóniu, žijúcu v jej hraniciach. Darilo sa mu tam. Najprv sa zamestnal v mäsovej továrni u prosperujúceho viedeňského mäsiara Júliusa Neumana. U neho si aj zarobil základný kapitál, umožňujúci mu postaviť sa na vlastné nohy. K tomu mu ešte sám šéf požičal peniaze na to, aby sa stal úspešným podnikateľom v tejto branži. Otvoril si totiž najprv malý obchodík, ktorý mu však slušne vynášal. Stal sa ekonomicky nezávislým, slobodným človekom. To mu umožnilo postaviť si vo Viedni vlastný dom, oženiť sa a založiť si vlastnú rodinu. Za manželku si tam vzal Julianu Palátovú z Bačíc. (1) Prečkal v pokoji búrlivé vojnové časy, aj peňazí mal nadostač, aby sa porozhliadol po nových možnostiach expandujúceho podniku. Pozdávala sa mu Bratislava. Metropola Slovenska, rozvíjajúca sa veľmi sľubne najmä po rozpade habsburskej monarchie a po vzniku nového nástupníckeho a štátno - politicky moderne vedeného štátu s republikánskym zriadením, Československa. Neváhal. Vo Viedni predal dom i obchod. Do novej republiky sa dostal v roku 1919 na tzv. dobytčí pas. Príslušníci československej hraničnej kontroly totiž našťastie písmom neovládali nemčinu. Aj v novej vlasti si ihneď kúpil dom. Všetko mu išlo hladko, veď každý si o mladom úspešnom živnostníkovi myslel, že je milionárom. Budúcnosť, ako sa zdalo, mu šla po ruke, s otvorenou náručou v ústrety. V Bratislave sa 23. septembra 1919 manželom Vanekovcom narodil druhorodený syn Miloš. Aby rozrastajúca sa rodina netrpela núdzou, preto Franto Vanek už v roku 1920 otvoril v Bratislave prvý moderne vybavený a spravovaný obchod. Mäsiarstvo, z ktorého sa postupne vyvinula továreň na mäso a konzervy. Týmto činom tak vlastne založil bratislavskú vetvu mäsiarskeho rodu Vaněkovcov, hlásiaceho sa však už k slovenskej národnosti, z ktorého mohla za určitých priaznivých historických okolností naozaj vzniknúť dynastia. Totiž aj jeho starší syn Jozef, ktorý sa narodil ešte vo Viedni, šiel v otcových stupajách a v Bratislave si tiež otvoril mäsiarstvo, ktoré mu neskôr, v roku 1948, spolu s otcovým podnikom znárodnili. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 234 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Priezvisko Vanek pôsobilo v medzivojnovej i v povojnovej Bratislave ako zaklínadlo. Nebolo vari človeka, čo by nepoznal meno tohto mäsiara. Dokonca ešte v 60. rokoch 20. storočia sa bežne hovorilo o nákupoch mäsa buď u Vaňka, alebo u Ráčeka, či u Manderlu. Zažil som tieto situácie nespočetne mnohokrát osobne. A to sa štát už nejaký čas nazýval Československá socialistická republika. Vtedy však do mäsiarstva s takýmto archaickým označením stačilo prísť na slušný nákup s dvadsaťpäťkorunovou bankovkou. O mimoriadnej popularite Františka Vaneka v Bratislave svedčí aj v rodinnom archíve Vanekovcov zachovaná obálka listu odosieľatela zo Spojených štátov amerických (Mr. Janek V. Rajnuš Box 2537 Rt 7, Sacramento, California, America) z 23. januára 1939 nadpísaná a tak i odoslaná adresátovi až pozoruhodne nedokonale, neúplne (Pan František Vaňek šef v Bratislavě Czechoslowakei), ktorá bola poštou bez problému doručená. (2) Vanekovci prežili aj udalosti druhej svetovej vojny v podstate bez ujmy. Rovnako, ako predchádzajúcu svetovú vojnu. Hoci prišli o značné množstvo zlata, ktoré mali cez vojnu schované na rozličných miestach, a ktoré zo strachu pred rabovaním zo strany vojakov sovietskej Červenej armády zakopali v roku 1945 vedľa svojej chaty v Lamači pri potoku, a ktoré viac nenašli, väčšie vojnové škody neutrpeli. Tzv. ľudovodemokratický prerod vtedajšej československej spoločnosti Vanekovcom a ich podnikateľským ambíciám vôbec neosožil, ba naopak. Spolu s ďalšími známymi mäsiarskymi rodmi, Manderlovcami a Ráčekovcami, ale aj inými živnostníkmi, ako bol napr. majiteľ chýrneho holičstva a kaderníctva na Vajnorskej ulici Uher, brat slávneho futbalistu 1. ČsŠK Bratislava, prišli o všetko, vari okrem svojho života. Františka Vaneka ale ešte predtým, ako ho znárodnili, strčili „preventívnovýchovne“ do „basy“. Zavreli ho bezdôvodne a protiprávne v tmavej, vlhkej, nevetranej a potkanov plnej pivnici bratislavského národného výboru, kde na zavšivavených handrách niekoľko dní smutne ale pokorne očakával svoj ďalší neľahký osud. Z temnoty väzenia ho vyslobodil až jeho veľký osobný priateľ, advokát dr. Telek, jeden z nemnohých neohrozených a čestných právnikov tej doby, Slovák židovského pôvodu. Na svojom aute ho dokonca sám odviezol až domov. Jeho podnik úradne „vymazali“. (3) To však ešte nebolo všetko. Starý pán František Vanek, označený politickými konjukturalistami za buržoázny živel, za kapitalistu, a preto i nepriateľa ľudu a ľudovodemokratického zriadenia sa musel dokonca v roku 1953 aj s rodinou v rámci tzv. B – akcie nútene vysťahovať z mesta, ktoré ho pôvodne tak ochotne k sebe privinulo. Nepomohli ani fakty, ani argumenty, že všetko čo dosiahol, dosiahol prácou svojich vlastných rúk a svojou vlastnou hlavou, vlastným umom a vôľou. So skromnými uzlíkmi v ruke sa 20. januára 1953 Vaněkovci poberali zo svojej bratislavskej vily do neznáma. Na juh Slovenska, do poľnohospodárskej výroby. Do obce Mlyňany v okrese Zlaté Moravce. Budovať socializmus, teda lepší život na dedine. Tam žilli vyše jeden a pol roka. A odtiaľ ich neskôr vysídlili do Komárna. Nuž, čo mali napokon robiť!? Prvý následok tohto aktu násilia na poctivých, pracovitých ľuďoch, nezapadajúcich však do schémy nadiktovanej nežičlivou ideológiou a zvlčilou dobou, ale nenechal na seba príliš dlho čakať. Od žiaľu, vyvolaného subjektívne nepochopiteľným a neodôvodneným príkorím tzv. sociálnych novátorov dokonca ešte v tom istom roku starý pán František Vanek po ťažkej chorobe zomrel. (4) Dovtedy stále pracoval, staral sa o svoj i o rodinný majetok dňom i nocou. Drel, ak chcel vidieť ovocie svojej každodennej práce také, aké si predstavoval a predsavzal. Rozširoval prevádzkové budovy, modernizoval strojový park, nakupoval nehnuteľnosti. Podnik však zveľaďoval nie na úkor svojich štyridsiatichpiatich zamestnancov, ktorých naopak všestranne podporoval. Aj materiálne. Svojim ženatým zamestnancom poskytoval bezplatne vždy na záver týždňa jeden kilogram mäsa a iné mäsové výrobky. Slobodný zamestnanci podniku bezplatne od zamestnávateľa dostávali polovicu tejto materiálnej provízie a navyše ešte i určité množstvo hovädzieho mäsa. Samozrejme, že všetko popri riadnej mzde. František Vanek, mäsiar – ľudomil, však svoju pozornosť obrátil aj na iné nemajetné vrstvy bratislavského obyvateľstva. (5) Tak aj na spravidla dočasných Bratislavčanov, na vysokoškolských študentov. Vzdelanie si totiž mimoriadne vysoko cenil a viedol k tomu aj svoju rozvetvujúcu sa rodinu. Osobitné miesto však v jeho srdci zaujali študenti medicíny, vzdelávajúci sa na bratislavskej Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Nie však preto, že by mäsiarstvo malo mnoho spoločného s medicínou. Ale azda preto, že ho na dobrú myšlienku zapojiť sa svojim osobným podielom do charity v prospech vzdelávajúcich sa adeptov lekárstva nakriatol jeho osobný priateľ, riaditeľ nemocnice MUDr. Štumbál z ortopedickej kliniky na Hlbokej ulici v Bratislave. Preto sa rozhodol, že desiatim študentom, medikom, poskytne zadarmo každodenne jeden výdatný obed. Samozrejme, že po splnení určitých „kvalifikačných“ kritérií. Napokon, študenti ani nebývali ďaleko od hlavnej prevádzky mäsiarskeho podniku situovanej na Štefánikovej ulici, ktorej budova tam stojí dodnes. Ich domovom bol internát Horský park na bratislavskej Kalvárii, odkiaľ za chutným sústom ľahko zbehli dolu Hlbokou ulicou. Nielen univerzitní študenti sa ale radi zastavili v chýrnej jedálni Františka Vaneka na prvom poschodí. Pochutnať na „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 235 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com širokom sortimente jedál a mäsových výrobkov, pripravených naozajstnými majstrami kulinárskeho remesla, si prišli aj významní páni z blízkeho i vzdialenejšieho okolia podniku. Majiteľ bratislavského Park hotela a kaviarne, stojacej na Hviezdoslavovom námestí neďaleko budovy Národného divadla, a aj Park hotela na Donovaloch pán Hliva bol jej vítaným a pravidelným hosťom, nevediac, že ich oboch raz stihne rovnaký osud. Násilné vysťahovanie z mesta, ktorému tak pomáhali, zažil tiež v roku 1953. Hlivovcov totiž postihol obdobný spoločenský zvrat ako Vanekovcov a túto rodinu tiež vysťahovali do Mlynian. V Mlyňanoch sa stretli aj s Hasičkom, pôvodne riaditeľom jednej z bratislavských poisťovní a jeho manželkou, ako aj s rodinou Antona a Justíny Solčianskovcov a s ich dcérkou Júliou . Každodenne si na vanekovských mäsových lahôdkach prišiel zamaškrtiť aj vychýrený majiteľ bratislavského pánskeho krajčírstva situovaného vedľa policajného riaditeľstva U dvoch levov pán Anton Pokorný. Do tohto okruhu zákazníkov a súčasne i priateľov rodiny patril aj pán Virt. Vlastnil špeditérsku firmu na bratislavskom Tehelnom poli. V jeho objektoch na dnešnej Robotníckej ulici, uprostred dnes už neexistujúcej vilovej štvrte, mal František Vanek situované aj garáže pre svoj autopark, a na rohu s Vajnorskou ulicou tiež i výrobňu a obchod s mäsom a mäsovými výrobkami. Ušný lekár MUDr. Rajtek mal u svojho priateľa Frantu Vaneka obedy vždy zdarma. Pri stoloch radi sedeli aj iní známi ľudia, ako napr. lekár MUDr. Révay, prokurista Jahodka, majitelia Bratislavčanom dôverne známeho sklenárskeho a zasklievacieho podniku Přibík a Fischer, hoteliér Janderla, ba i poslanec Ján Bečko. Do okruhu priateľov rodiny patril aj bratislavský staviteľ Fajtr s manželkou Helenou. Preslávený Manderla, objednávateľ stavby bratislavského „manderláku“, svojho času najvyššej obytnej budovy na Slovensku, bol samozrejmým a vítaným Vanekovým hosťom. I keď sa vzhľadom na to, že bol Nemec, príliš s Čechoslovákom Vanekom nestýkal. Bol však tiež mäsiarom, podnikateľom a spájalo ich neskôr aj niečo iné. Na ich podniky bola svojho času uvalená tzv. milionárska daň. František Vanek sa ale so svojimi priateľmi a obchodnými partnermi stretával prevažne vo vlastných administratívnych priestoroch a vo vlastných pohostinských zariadeniach, ako bola napr. jedna z jeho reštaurácií vo vládnej budove, v budove dnešnej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, čo dokumentuje aj fotografia vo Vídenských ilustrovaných novinách. Stretával sa s nimi však aj inde, napr. pri pravidelných večeriach v reštaurácii Podrum na Špitálskej ulici, ktorej majiteľmi boli Juhoslovania. Vaněkovci, ktorí si začali medzičasom písať svoje priezvisko bez mäkkčeňa na „e“ ako Vanekovci, chcejúc splynúť s okolitým svetom a národným živlom, zúčastňovali sa významných spoločenských podujatí. Samozrejmosťou v ich spoločenskom programe bol i pravidelný ples v Redute. Avšak holdovali i prírode, turistike, poľovníctvu, kultúre, umeniu a automobilizmu. Osobitne s autami zažili Vanekovci všeličo. Napokon, mali ich mnoho v úžitkových variantoch ako súčasť podniku. Veď mäsové produkty a mäso bolo treba nielen vyvážať do obchodných prevádzok na predaj konečným spotrebiteľom, ale jeho zdroje bolo nevyhnutné aj získavať v okolitých hospodárstvach formou nákupu jatočných zvierat. S „panskými“ vozidlami to ale bolo inak. Tie im slúžili na dopravu k partnerom, ale i na zábavu. Vystriedali fúru továrenských značiek, ale osobitne si obľúbili nemecké mercedesy a BMW. Stávali v bratislavských garážach na Leškovej ulici. Mladý Miloš Vanek, ktorý neskôr pracoval ako úradník v n. p. Plastika v Nitre, kde sa aj usadil, bol ako mladík do áut celý „paf“. Napokon, láska k rýchlym a elegantným oceľovým tátošom ho držala až do smrti. Nerád však spomínal na jeden svoj kabriolet BMW, ktorý od neho „odkúpil“ vysoký brniensky komunistický funkcionár súdruh Šling. Videl totiž náhodou mladého Miloša Vaneka preháňať sa na novučkom nablýskanom „bavoráku“ na Masarykovom okruhu v Brne s takým vytržením, pôžitkom a zanietením, že vari až živočíšne zatúžil po takomto pocite aj on. Nuž, a o dva týždne už bol Vanekov bavorák Šlingovým bavorákom. Milošova manželka s ťažkým srdcom poskytla kľúče od obľúbeného manželovho automobilu dvom neznámym mužom v kožených kabátoch, ktorí naň čakali, aby ho odovzdali jeho novému majiteľovi. Bála sa, že manžela uväznia, ak im kľúče neodovzdá. Tak, ako to bolo v čase vtedajších revolučných zmätkov bežné. Akoby čosi tušila. S vynúteným obchodom ale boli napokon vari obe strany nanajvýš spokojné. Vytušený osud sa takmer do roka naplnil. Spečatil sa životný osud brnianskeho komunistického pohlavára Šlinga, i jeho nového auta. Muža, ktorý sa krvavo podpísal na perzekúciách 50. rokov 20. storočia totiž zahynul. Ale nie pri autohavárii, ale ako „zradca ľudovodemokratického zriadenia“, ktoré tak vehementne a bezohľadne pomáhal budovať, na šibenici. Napokon, výrečne o tom hovoria zachované súdne dokumenty o procese vedenom proti členom tzv. protištátneho sprisahaneckého centra vedeného Rudolfom Slánským. (6) A so Šlingom asi zahynul aj Vanekov ročný bavorák... Viac ho totiž nikdy neuvidel. Rozsiahle pozemky, ktoré Vanekovci skúpili v okolí Bratislavy, vtedajšieho vidieka a dnešného mesta, vytvárali podmienky na podnikanie v budúcnosti, i na pestovanie koníčkov. O veľké, rozsiahle pozemky však prišli rovnako, ako o ostatné nehnuteľnosti v Bratislave. Na ich zemi stojí napr. celý komplex vysokoškolských internátov Mladá garda. V ich mäsiarskych a jedálenských prevádzkach sú dnes iní, ktorí sa dostali k ich majetku „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 236 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com opäť vďaka spoločenskému zlomu. Tzv. malej privatizácii a dieram v právnych predpisoch. František Vanek zomrel v Mlyňanoch v stredu 12. augusta 1953 vo veku 65 rokov. Tam je i pochovaný. II. Starší syn Františka Vaneka, Jozef, sa narodil vo Viedni v roku 1914. Jemu neskôr zveril v Bratislave aj svoj mäsiarsky a údenársky obchod, pričom si naďalej ponechal iba jedáleň. Mladší syn Františka Vaneka, Miloš Vanek, sa narodil v Bratislave 23. septembra 1919. Otcovmu remeslu sa na rozdiel od staršieho brata Jozefa nevenoval, i keď sa tiež vyučil dôkladne v dedičnom remesle mäsiara - údenára. Viac ho ale zaujímali hospodárske knihy, vedomosti generácií akumulované v nich. Absolvoval preto nielen štúdium na obchodnej akadémii, ale aj ďalšie profesijné kurzy, aby mohol neskôr úspešne zvládnuť neľahkú funkciu prokuristu v otcovom podniku, firme „ František Vaněk – továrňa údenárskych výrobkov a mäsových konzerv Bratislava“, a neskôr po znárodnení nakrátko aj funkciu technického vedúceho. (7) V otcovom podniku pritom pracoval od roku 1939 a poberal btto mzdu vo výške 7 000 Kčs a príslušné naturálie, ako to uvádza zachovaný záznam uložený v rodinnom archíve Vanekovcov. Vanekovcom znárodnený podnik k 26. januáru 1949 vykazoval 35 zamestnancov, pričom František Vanek v ňom vykonával funkciu vedúceho výroby, jeho mladší brat Jozef funkciu údenára a jeho mladší syn Miloš funkciu prokuristu. (8) Štruktúru zamestnancov okrem uvedených osôb tvorili podľa zachovaného archívneho dokladu tieto profesie: mäsiari, mäsiar – preberač na bitúnku, údenári, miešač - údenár, údiarensky – konzerv., pomocníci, praktikant – údenár, zatváračka konzerv, pomocníčka pri konzervovaní, umývačky, šoféri, skladník, vedúca obch. pokladníčka, vysekávači, predavačky, polievkáreň – obsluha, polievkáreň – pomocnica, kuchárka Z. K., pomocnica v Z. K., upratovačka, sociálny referent a účtovníci. Kým sa ale Miloš stal prokuristom v otcovom znárodnenom podniku, včleneného do národného podniku Slovenské mäsové závody so sídlom v Trenčíne, pretieklo ešte veľa vody dolu Dunajom. Jedno obdobie pracoval na Povereníctve potravinárskeho priemyslu, a to v čase, keď funkciu povereníčky vykonávala Jankovcová. (9) Po prevrate a znárodnení mal s prácou už problémy. Pracovať totiž potom opäť začal najprv iba ako robotník v mäsiarskom podniku RAM v Zlatých Moravciach. Toto miesto dostal vďaka známosti so Zlatomoravčanom Jenisom, ktorý pôvodne pracoval na Povereníctve potravinárskeho priemyslu, avšak neskôr nastúpil za šéfa tohto podniku a mladého a šikovného Miloša tam veľmi potreboval. Hoci politicky nespoľahlivého, avšak ľudsky dôveryhodného, poveril Miloša dokonca svojim zastupovaním. Odtiaľ ho viedli cesty do komárňanských lodeníc. Aj tam mu pomohla známosť s Bordáčom, ktorý v Paríži vyštudoval medzinárodné právo a patril tiež medzi obete B – akcie. Výhodou tohto nového zamestnania bola súčasná ponuka bytu. Miloš Vanek ho potreboval veľmi súrne, keďže sa ešte 6. októbra 1945 oženil. Za manželku si vzal Jarmilu Emíliu Hauskrechtovú, narodenú 14. januára 1924 v Račištorfe. (10) Pôvodne pracovala v predajni, obchode U Brouka v Bratislave, kde predávala v oddelení parfumérie. Postupne vystriedal viacero zamestnaní, až napokon zakotvil v národnom podniku PLASTIKA v Nitre, kde pôsobil v oblasti obchodu a marketingu. Bol všestranne nadaný, šikovný, ambiciózny, podnikateľsky mimoriadne skúsený a zdatný, avšak revitalizácie obchodného života na Slovensku sa už nedožil. Odišiel do starobného dôchodku a venoval sa svojim záľubám, osobitne vinohradu. Zo sídliskového bytu na nábreží v Nitre sa presťahoval do záhradného domu na Zobore. Miloš Vanek zomrel v Nitre 16. mája 1988. Mal syna Juraja, narodeného v Bratislave v roku 1948 a dcéru Sylviu, narodenú v roku 1953. Sylvia po vyštudovaní Pedagogickej fakulty v Nitre sa tam aj vydala za Ing. Juraja Mečára. Je učiteľkou na základnej škole v Nitre. Syn Juraj emigroval do Švajčiarska a do vlasti sa vrátil až po zmene režimu na Slovensku v roku 1990. Ide v šľapajách svojho otca, venuje sa obchodu. Je teda evidentné, že tradičné remeslo, mäsiarstvo a udenárstvo, v rodine Vanekovcov azda natrvalo zaniklo. A to vari práve v dôsledku nie žiadúcich revolučných spoločenských zmien, ktoré postihli Slovensko a jeho obyvateľstvo po 25. februári 1948. ZÁVER Na osudoch všetkých troch a najmä predchádzajúcich dvoch generácií rodu Vanekovcov možno identifikovať nielen ekonomickú imigráciu osôb v prihraničných regiónoch stredoeurópskeho priestoru, avšak aj ich vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít na týchto územiach. Nie je podstatné, že tieto štátne útvary boli pôvodne jediným a jednotným monarchistickým súštátím, Rakúsko – Uhorskom, a neskôr tiež Československom, resp. následne „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 237 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com počas druhej svetovej vojny Slovenskou republikou pod patronáciou Nemeckej ríše na jednej strane, a na druhej strane Protektorátom Čechy a Morava. V roku 1945 bola opäť obnovená Československá republika, ktorá po uchopení moci Komunistickou stranou Československa nebola naklonená rozvoju nielen žiadnej prihraničnej spolupráce budovanej na trhových princípoch, ale vlastne ani žiadnej inej spolupráci, s výnimkou takej, ktorá sa vtesnala do relácií internacionálnych vzťahov v duchu marxizmu – leninizmu. Následne tak bola vlastne úplne extrahovaná spolupráca s Rakúskom, a obmedzená s Poľskom a Maďarskom. Osobitý rozvoj prihraničnej spolupráce regiónov možno zaznamenať po roku 1990 a osobitne po vstupe Slovenska a Česka do Európskej únie v roku 2004. Osudy podnikateľského rodu Vanekovcov, majúceho internacionálne korene, však na dobových udalostiach prezentujú skutočnosť, že stav demokracie v spoločnosti a rozvoj slobodného podnikania, či pohybu tovaru, osôb, kapitálu a služieb nemusia byť za určitých okolností vždy úplnou samozrejmosťou. Dejiny tohto rodu v 20. storočí musia byť preto poučením pre všetkých a výstrahou všetkým. POZNÁMKY (1) Legitimácia č. 1682 vydaná 1. března 1920 v Bratislave Ministrom Československej Republiky s plnou mocou pre správu Slovenska deklaruje, že Julie Vaňková, choť restauratéra úrednicke zmeny ve vládní budově je úradníkom, kancelárskym pomocníkom, kancelárskou pomocnicou ministerstva s plnou mocou pre Slovensko. (Rodinný archív Vanekovcov v Nitre). V súčasnosti tento rodinný archív Vanekovcov v Nitre spravuje zať Miloša Vaneka Ing. Juraj Mečár, nar. 1952 v Nitre, manžel jeho dcéry Sylvie. (2) Obálka je súčasťou rodinného archívu Vanekovcov v Nitre. (3) Pozri úradný dokument o výmaze podniku Františka Vaneka. In: Súdny ústredný oznamovateľ, XI, č. 4, Bratislava dňa 27. januára 1949, I. diel – Oznamovací, s. 5 – VÝMAZY, bod. 986. (4) Zachované úmrtné resp. smútočné oznámenie o úmrtí Františka Vaneka v Mlyňanoch. (Rodinný archív Vanekovcov v Nitre). (5) Samaritánske skutky Františka Vaneka boli známe už v časoch jeho pobytu vo Viedni. Sociálne cítenie tohto živnostníka a podnikateľa dokumentuje aj zachovaný novinový výstrižok - fotografia a sprievodný text „Majitel restaurace ve vládní budově v Bratislavě František Vaněk s personálem, bývalý restauratér „Rudolfshuglu“ v X. okrese vídeň., který daroval 1000 K ve prospěch škol spol. Komenského ve Vídni“. Bol uverejnený v č. 1. Vídeňských ilustrovaných novin. (Výstrižok - rodinný archív Vanekovcov v Nitre) (6) Pozri Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra vedeného Rudolfom Slánským. 1. vyd. Bratislava : Pravda, 1955, s. (7) Firm 1144 – 13 / 49, A XI 4183. Usnesenie. Vo firemnej veci firmy „František Vaněk továrňa údenárskych výrobkov a mäsových konzerv Bratislava“ doručuje sa inzertný doklad Súdneho ústredného oznamovateľa v ktorom bolo uverejnené usnesenie o výmaz firmy a zo zálohy na inzertny poplatok Kčs 100 .- zaučtovanej pod. pol. peň. Knihy I 11 / 48 poukazuje sa Kčs 85,- Súdnemu ústrednému oznamovateľovi a zvyšok Kčs 15 poukazuje sa firme „Slovenské mäsové závody národný podnik, závod Vaněk v Bratislave, Štefánikova č. 12 /a. Okresný súd v Bratislave, odd. XXV., dňa 9. novembra 1949. Štefan Štrdík Za správnosť vyhotovenia vedúci kanc. odd. (podpis). (Rodinný archív Vanekovcov v Nitre). (8) V období tzv. národnej správy firmy Františka Vaneka, pracovalo podľa dokumentu z 10. mája 1948 v podniku od 1.januára 1946 do 18. mája 1948 tridsaťšesť zamestnancov. Okrem národného správcu to potvrdili ako predstaviteľ závodnej rady, tak aj predstaviteľka odborovej organizácie. Prehlásenie bolo adresované oblastnému riaditeľstvu Slovenského potravinárskeho priemyslu v Bratislave na Gunduličovu ul. č. 4. (Rodinný archív Vanekovcov v Nitre). (9) Táto informácia, ako aj nadväzujúce informácie, boli získané na základe písomne zaznamenaného ústneho rozhovoru s pani Jarmilou E. Vanekovou, nar. 1924, našou kľúčovou žijúcou informátorkou. (10) Sobášny list bežné číslo 1493. vystavený v okrese Bratislava bratislavským matrikárom – Štátnym matričným úradom v Bratislave dňa 13. 2. 1947. (Rodinný archív Vaněkovcov v Nitre). Podľa neho je mladucha uvádzaná ako domáca, dcéra Jána Hauskrechta a Kláry Kolár. Svedkami boli František Ivák a Ján Bečko. V dokumente sa súčasne uvádza „Zapísané na základe zápisnice spísanej o cirkevne uzavretom manželstve pred Dr. Karolom Martinim r. kat. farár. u Sv. Alžbety v Bratislave. A. Okoličány v. r. matrikár. F. Geguš v. r. zapisovateľ. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 238 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ADRESA: plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. Akadémia Policajného zboru Sklabinská 1 835 17 Bratislava Slovenská republika „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 239 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 240 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ČIAASTKOVÝ VÝSKUM PRE POTREBY HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA NOVÉ ZÁMKY. Ľubomíra Strážovská Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Abstrakt: Mesto Nové Zámky sa dlhodobo zaoberá otázkou ako zvýšiť kvalitu životnej úrovne obyvateľstva a ako urobiť mesto príťažlivým pre domácich a zahraničných návštevníkov. V tejto súvislosti bol niekoľkokrát uskutočnený výskum Kľúčové slová: Ekonomická aktivita, infraštruktúra, podnikateľské prostredie, vzdelávacia a sociálna oblasť, ekonomika Výskum bol uskutočnený medzi obyvateľstvom dotazníkovou metódou, pričom odpovede boli hlavne získané od 238 respondentov. Respondenti v dotazníku uvádzali okrem iného dosiahnuté vzdelanie a dĺžku pobytu v meste. Pokiaľ ide o vzdelanie respondentov, dve tretiny z nich dosiahli stredoškolské vzdelanie s maturitou. Významná však bola dĺžka pobytu v meste, nakoľko v závislosti od dĺžky pobytu možno očakávať od respondentov kvalifikované odpovede. Dĺžka bývania v meste • do 5 rokov • 6 – 10 rokov • 11 – 20 rokov • 21 – 39 rokov • 40 rokov a viac • prechodný pobyt – 22 respondentov – 10 respondentov – 35 respondentov – 96 respondentov – 13 respondentov – 62 respondentov Dĺžka pobytu v meste 9% 26% 4% do 5 rokov 15% 6 – 10 rokov 11 – 20 rokov 21 – 39 rokov 5% 40 rokov a viac prechodný pobyt 41% Najväčšie zastúpenie z hľadiska dĺžky bývania v meste malo 96 respondentov (40,3%), ktorí žijú v Nových Zámkoch jednu až dve generácie, teda ide o obyvateľov s trvalým dlhodobým pobytom. 9% respondentov žije v Nových Zámkoch veľmi krátko (do 5 rokov) ide zrejme o obyvateľov, ktorí zostali v Nových Zámkoch po skončení štúdia resp. presťahovali sa z okolitých dedín kvôli zamestnaniu do Nových Zámkov. Približne taký istý záver možno urobiť o skupine respondentov, ktorí v Nových Zámkoch žijú od 6 do 10 rokov t.j. 4% respondentov. 15% respondentov už možno považovať za usadlíkov s trvalým bydliskom v Nových Zámkoch. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 241 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Domnievame sa, že počet obyvateľov Nových Zámkov rastie s dôvodov imigrácie za prácou z okolitých obcí. Naopak odlev predstavujú mladí ľudia študujúci v Bratislave resp. mimo územia Slovenska, ktorí tam postupne nachádzajú zamestnanie a zakladajú si rodinu. Viac než štvrtinu respondentov predstavujú ľudia s prechodným pobytom. Väčšinu z nich tvoria študenti vysokoškoláci resp. stredoškoláci. V Nových Zámkoch je veľmi dobre vybudovaná sieť stredných škôl a v súčasnosti tu pôsobia 4 vysoké školy. Inú skupinu prechodne ubytovaných predstavujú mladí ľudia, ktorí trvale žijú u rodičov mimo Nových Zámkov ale v Nových Zámkoch sú zamestnaní. Ekonomická aktivita • zamestnanec v súkromnom sektore • zamestnanec vo verejnom sektore • súkromný podnikateľ • v domácnosti • nezamestnaný • študent • dôchodca – 53 respondentov – 42 respondentov – 18 respondentov – 5 respondentov – 7 respondentov – 110 respondentov – 3 respondenti Ekonomická aktivita 1% 22% 46% zamestnanec v súkromnom sektore zamestnanec vo verejnom sektore súkromný podnikateľ v domácnosti 18% nezamestnaný študent 3% dôchodca 8% 2% Najpočetnejšiu skupinu (46,2%) tvorili z hľadiska ekonomickej aktivity študenti, ktorí ako je známe sú len čiastočne ekonomicky aktívni. Významnejšie je sa zaoberať dvomi hlavnými skupinami ekonomickej aktivity. Jednou z nich sú zamestnanci v súkromnom sektore, ktorí predstavujú 22,3% podiel na respondentoch. Druhá skupina zamestnanci vo verejnom sektore, ktorí predstavujú 17,7% respondentov. Okrem zamestnancov, ktorých sme uviedli v predmetných dvoch skupinách dotazník vyplnilo 18 súkromných podnikateľov. Možno predpokladať, že ich stanoviská a názory budú rozdielne od stanovísk zamestnancov resp. študentov. K tomuto záveru nás privádza skutočnosť, že súkromní podnikatelia veľmi smelo vyjadrujú nielen svoj názor ale aj svoje očakávania (podrobnejšie sa to prejavuje v otázkach o SWOT analýze ako to uvedieme neskôr avšak najodvážnejšie sa vyjadrujú študenti). Počet respondentov v domácnosti a dôchodcov je veľmi nízky (3+3). Sedem nezamestnaných sa tiež vyjadrilo k problematike plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Významnú časť sme zamerali na infraštruktúru, životné prostredie, podnikateľské prostredie, vzdelávanie, rozvoj poľnohospodárstva a vidieka. INFRAŠTRUKTÚRA Úlohou respondentov bolo ohodnotiť infraštruktúru od nedôležitých záležitostí ako ich vidí respondent až k najdôležitejším resp. uviesť inú možnosť. Respondenti považovali za najvýznamnejšie nasledovné časti infraštruktúry: „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 242 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com a) Modernizáciu a rozvoj dopr. infr. za najdôležitejšiu považuje 97 respon. = 40,8% b) Modernizáciu infraštruktúry verejnej dopravy a jej ekologizáciu považuje za najdôležitejšiu 105 resp. = 44% c) Rozvoj a modernizácia technickej infraštruktúry považuje za najdôležitejšiu 111 resp. = 46,6% d) Zvýšenie napojenia obyvateľstva na kanalizačnú sieť a zabezpečenie účinného čistenia odpadových vôd považuje za najdôležitejšie 103 resp. = 43,3% e) Zvýšenie napojenosti obyvateľstva na plyn za najdôležitejšie 84 resp. = 35,3% f) Rozvoj informačno-komunikačných technológii a širšie využívanie internetu považuje za najdôležitejší 94 resp. =39,5% ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Respondenti považovali životné prostredie za jeden z najdôležitejších prvkov existencie. Výsledky výskumu sú nasledovné. a) Ochrana ovzdušia – znižovanie emisií do ovzdušia považuje za najdôležitejšie 92 resp. = 38,8% b) Enviromentálne koncepcie pre rozvoj územia Nových Zámkov (realizácia rekreačných zón, detských ihrísk a verejne prístupných športovísk) považuje za najdôležitejšie 107 resp. = 45,2% c) Ochrana povrchových a podzemných vôd považuje za najdôležitejšie 110 resp. = 46,4% d) Minimalizácia tvorby odpadov, materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov (separácia odpadov) považuje za najdôležitejšie 93 resp. = 39,2% e) Rozvoj chránených častí prírody, obnova poškodeného životného prostredia považuje za najdôležitejšie 115 resp. = 48,5% PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE Jadrom zlepšenie kvality človeka v meste je zlepšenie podnikateľského prostredia. Respondenti túto otázku vidia nasledovne: a) Zlepšenie podnikateľského prostredia (zvýšenie prístupu k finančným zdrojom a finančným podporným programom, podpora rozvoja komplexných služieb pre podnikateľov) považuje za najdôležitejšie 96 resp.= 40,3% b) Zvýšenie využitia intelektuálneho a inovačného potenciálu (najmä prostredníctvom fondov EÚ) považuje za najdôležitejšie 110 resp. = 46,2% c) Podpora konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (podpora propagačných aktivít malých a stredných podnikov, poradenské služby) považuje za najdôležitejšie 113 resp. = 47,5% d) Projekty na zriadenie inkubátorov pre začínajúcich podnikateľov považuje za najdôležitejšie 97 resp. = 40,8% e) Rozvoj cestovného ruchu (najmä v prímestských oblastiach) považuje za najdôležitejšie 93 resp. = 39,1% f) Oživenie a prezentovanie tradícií (folklór, tradičné remeslá, ľudová architektúra) považuje za najdôležitejšie 74 resp. = 31,1% VZDELÁVANIE A SOCIÁLNA OBLASŤ Viac než polovica respondentov považuje vzdelávací proces a sociálnu oblasť a ich rozvoj za najdôležitejšie v pláne mesta. a) Rozvoj vzdelávacích služieb (podporovať rozvoj základnej – štandardnej školskej sústavy, podpora a rozvoj doplnkového vzdelávania a rekvalifikácie) považuje za najdôležitejšie 101 resp. = 42,4% b) Prepojenie vzdelávania, vedy, výskumu a vývoja s praxou považuje za najdôležitejšie 116 resp. = 48,8% c) Rozvoj a podpora doplnkového vzdelávania a rekvalifikácie (využívanie materiálno-techického vybavenia škôl v čase mimo vyučovacieho procesu, podporovanie partnerstva štátnych a neštátnych inštitúcii vo vzdelávacom systéme, podporovanie rozvojových zámerov študentského výskumu) považuje za najdôležitejšie 121 resp. = 50,8% d) Uchovanie, zveľaďovanie a sprístupnenie kultúrno – historického dedičstva považuje za najdôležitejšie 91 resp. = 38,2% e) Podpora modernizácie a reštrukturalizácie zdravotníckych a sociálnych zariadení považuje za najdôležitejšie 88 resp. = 37% f) Podpora národnostných menšín, kultúrnych tradícií a zachovanie národnostnej identity v území považuje za najdôležitejšie 74 resp. = 31,1% „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 243 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com g) Podpora služieb zameraných na posilnenie postavenia rodiny v spoločnosti považuje za najdôležitejšie 117 resp. = 49,2% h) Podpora rozvoja bývania (výstavba nájomných a sociálnych bytov) považuje za najdôležitejšie 90 resp. = 37,8% ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA A VIDIEKA a) Zlepšenie agrosektoru (zvýšenie efektívnosti poľnohospodárskej výroby, podpora pestovania a výroby zdravie podporujúcich potravín, reštrukturalizačné projekty poľnohospodárskych a spracovateľských podnikov) považuje za najdôležitejšie 97 resp. = 40,8% b) Rozvoj vidieka a uchovanie jeho tradícií (agroturistika, vidiecka turistika) považuje za najdôležitejšie 86 resp. = 36,1% c) Podpora rozvojových príležitostí na vidieku (cestovný ruch, návrat k tradičným remeslám a ich využitiu v cestovnom ruchu) považuje za najdôležitejšie 97 resp. = 40,8% d) Ochrana vidieckej krajiny (rekultivačné projekty, projekty zalesňovania, projekty zabraňujúce erózii, využitie prírodného potenciálu bez zníženia kvality životného prostredia) považuje za najdôležitejšie 98 resp. = 41,2% V oblasti rozvoja poľnohospodárstva a vidieka rozhodovanie respondentov nie je rovnomerné. Dokonca možno povedať, že ani jednu časť v bode a až d nehodnotí ako najdôležitejšiu ani 50 % respondentov. Podpora rozvojových príležitostí na vidieku (cestovný ruch, návrat k tradičných remeslám a ich využitiu v cestovnom ruchu) považuje za najmenej dôležité. Ochrana vidieckej krajiny (rekultivačné projekty, projekty zalesňovania, projekty zabraňujúce erózii, využitie prírodného potenciálu bez zníženia kvality životného prostredia) považuje väčšina respondentov za oblasť, ktorej je potrebné sa venovať v prvom rade. V texte sme uviedli iba vybrané stanoviská respondentov, aj z nich však vyplýva skutočnosť, že obyvatelia mesta Nové Zámky majú veľký záujem o zdokonaľovanie podmienok v ktorých žijú. LITERATÚRA: [1] MRÁZ, S. Jednotlivec a medziprávna subjektivita. Almanach 2003, s. 120 – 126, ISBN 80 – 225 – 1770 – 4. [2] STRÁŽOVSKÁ, H.; Strážovská, Ľ. Ekonomické analýzy. Bratislava : Merkury 2006, ISBN 80-8914338-5. [3] STRÁŽOVSKÁ, Ľ. Malé a stredné podnikanie a rodinné podnikanie. Nové Zámky : Secos 2007, ISBN 80-969389-5-7. [4] STRÁŽOVSKÁ, H.; Strážovská, Ľ. Obchodné podnikanie. Bratislava : Sprint vfra 2000, ISBN 8088848-64-4. [5] STRÁŽOVSKÁ, H. a kol. Ekonomika obchodného podniku. Bratislava : Sprint vfra 2005, ISBN 8089085-39-3. [6] VOLNER, Š. Česko – integrácia – bezpečnosť. Sborník Policejní akademie ČR, č. 4, 2005, s. 45- 53. [7] VOLNER, Š. ČR a SR v európskom geopolitickom priestore. Mezinárodní politika, č.1/2004. Ústav mezinárodních vztahu, Praha 2004. s. 15 – 18. ADRESA: Doc. Ing. Ľubomíra Strážovská, PhD. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Karloveská 64, 841 04 Bratislava tel.: 0907 /890 399 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 244 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com APPLYING THE EXTREME VALUE THEORY IN FINANCE Aleš Kozubík Žilinská Univerzita v Žilině Abstract: Extreme value theory (EVT) has been broadly applied in such fields as hydrology, environmental studies, pollution concentration and insurance. In general, it is a tool for analyzing the statistical data with presence of the so called heavy tail phenomenon. This is frequently present also in financial data, mainly in return rates. In this paper is illustrated the application of the EVT to the extremes in the rates of returns in exchange rates between Czech and Slovak. It is shown, that traditional approach leads to the overestimation of the reserves needed to overlive the unexpected shocks in the exchange rates, with given level of probability. Keywords: extreme value theory, generalized Pareto distribution, exchange rates, value at risk, expected shortfall, 1. INTRODUCTION The study of extreme events, like the crash of October 1987 and the Asian crisis, is at the centre of investor interest. Extreme event risk is present in all areas of risk management. Whether we are concerned with market, credit, operational or insurance risk, one of the greatest challenges to the risk manager is to implement risk management models, which allow for rare but damaging events and permit the measurement of their consequences. The typical question one would like to answer is: “If things go wrong, how wrong can they go?” The problem is then how can we model the rare phenomena that lie outside the range of available observations. In such a situation it seems essential to rely on a well-founded methodology. Extreme value theory (EVT) a firm theoretical foundation on which we can build statistical models describing extreme events. As most of the observed data are naturally concentrated toward the centre of the distribution, EVT is unique among all areas of statistics intrinsically about extrapolation. The essential difficulties in considering this problem are: • There are only a few observations in the tail of the distribution. • The standard techniques of density estimation are biased when estimating the tail probabilities. They fit well in the intervals with sufficient density of sampled data. • We frequently require estimates for values larger than the observed maximum. The EVT can be applied in a many fields. Among others, let us note some concrete examples: • The sea and river • Wind speeds; • Rainfall; snowfall • Pollution concentrations; • Traffic in networks (transport or data); • Finance This paper is organized as follows. Section 2 introduces some theoretical results concerning the estimation of the asymptotic distribution of the extreme observations. Section 3 describes some data sampling problems, the choice of the threshold (or beginning of the tail), and parameter and quantile estimation. Section 4 estimates an extreme VaR and Section 5 describes the limitations of the theory. Section 6 provides a complete example of EVT techniques applied to a series of daily exchange rates of Canadian/U.S. dollars over a 5-year period (1995– 2000). Section 7 concludes. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 245 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 2. FINANCIAL DATA When studying financial risky assets, the processed values are returns of those assets. But all public resources of data provide only records of their prices. The first question we have to answer therefore is: ”What is return?” Let us assume {Si } is the stochastic process representing the price of a speculative asset (stock, currency, ± by derivative security, commodity etc.) at the i-th measurement time. Then we define the return process R i formula ± = ( Si − Si −1 ) , R i Si −1 that is, the process gives the relative difference of prices. In the case of small returns we can apply the continuous compounding and for the returns we get 0,08 0,06 0,04 0,02 -0,06 -0,08 -0,1 Figure 1 - Daily returns from the SKK-CZK exchange rate from 16-th Oct. 1995 till the 12-th Apr. 2007. Calculations based on data source [10] Ri = ln Si = ln Si − ln Si −1 . Si −1 Let as note some of the reasons, why we work with returns rather than prices: • Returns have more attractive statistical properties than prices, namely the stationarity • Returns are scale free and independent on units and size of the initial investment. ± . Here are some reasons: The other question is, why we prefer to work with {Ri } rather than R i • The process {Ri } is additive over time, so it is more convenient to construtct the models for additive phenomena; ± are bounded R ± ≥-1 and it is unnatural to model data being lower bounded by –1; • The daily values of R i i • Certain economic facts are easily explained by means of {Ri }. If Si represents the exchange rate of the CZK against SKK and Ri=ln(Si/Si-1). Than 1/Si is the exchange rate of Slovak crown to Czech crowns and the return from point of view of the Slovak investor is 1 Si S S ln = ln i −1 = − ln i , 1 Si −1 Si Si −1 • which is minus the return of Czech investor. Figure 1 shows the graph of 2872 daily returns in period from 16. Octobre 1995 to the 12-th April 2007 computed from the data taken from the web page of the Slovak central bank [10]. The standard measure of the extreme risk in finance is the Value at Risk (VaR), representing the extreme quantile of the profit-loss density, once it is estimated. VaR can be in general defined as the risk capital sufficient „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 246 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 1.1.07 1.7.06 1.1.06 1.7.05 1.1.05 1.7.04 1.1.04 1.7.03 1.1.03 1.7.02 1.1.02 1.7.01 1.1.01 1.7.00 1.1.00 1.7.99 1.1.99 1.7.98 1.1.98 1.7.97 1.1.97 1.7.96 1.1.96 -0,04 1.7.95 -0,02 1.1.95 0 in most instances to cover losses from portfolio over a holding period. Mathematically we define the VaR as follows: Suppose the loss distribution is F and let 1>q≥0,95 say. Value at Risk is the q-th quantile of the distribution F VaRq = F −1 ( q ) , where F-1 is the inverse of the distribution function. Another informative measure of risk is the expected shortfall (ES), sometimes reported as the tail conditional expectation, which estimates the potential size of the loss exceeding the corresponding VaR. Mathematically it can be expressed as ( ) ESq = E X | X > VaRq . These theoretical quantities, as well as the distribution function F itself are never known. Therefore one of the · · of these measures. most important steps is stating the estimates VaR and ES q q 3. GENERALIZED PARETO DISTRIBUTION EVT has two significant results. First, the asymptotic distribution of a series of maxima (minima) is modelled and under certain conditions the distribution of the standardized maximum of the series is shown to converge to the Gumbel, Frechet, or Weibull distributions. A standard form of these three distributions is called the generalized extreme value (GEV) distribution. The second significant result concerns the distribution of excess over a given threshold, where one is interested in modelling the behaviour of the excess loss once a high threshold (loss) is reached. This result is used to estimate the very high quantiles (0.999 and higher). EVT shows that the limiting distribution is a generalized Pareto distribution (GPD). Let {X1,....,Xn} be a sequence of independent and identically distributed (iid) random variables. The maximum Xn=Max(X1,....,Xn) converges in law (weakly) to the following distribution: −( 1+ξx )−1 ξ e Hξ ( x) = −x e− e if ξ ≠0 if ξ =0 while 1 + ξx > 0. This distribution is known as the generalized extreme distribution. Setting ξ=α-1 the Frechet distribution is obtained and for ξ=-α-1 we receive the Weibull distribution. The limit case ξ=0 is interpreted as the Gumbel distribution. To analyse the exceedances over given threshold we introduce the conditional excess distribution function Fu by formula Fu ( y ) = P( X − u ≤ y | X > u ), 0 ≤ y ≤ xF − u, where X is the analysed random variable, u is the threshold, y=u-x are the excesses and xF is the right endpoint of the distribution F. The conditional excess distribution function can be written in terms of the original distribution function F as F( x ) − F( u ) Fu ( y ) = . 1 − F( u ) As most of the observation of the X lies between 0 and u, it can be difficult to estimate the Fu, because in general we have only a very few observations in this area. EVT provides a powerful result, which enables to approximate the conditional excess distribution function Fu(y) by generalized Pareto distribution function given by „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 247 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ( ) −1 ξ ξ 1- 1 + σ y Gξ ,σ ( y ) = 1- e− y σ for y ∈ 0,( xF − u ) if ξ≥0 and y ∈ 0, − σξ if ξ ≠0 if ξ =0 if ξ<0. 3. ESTIMATING TAILS OF DISTRIBUTIONS Setting x=u+y and combining the expressions for conditional excess distribution function and GPD we see that for x>u holds F( x ) = ( 1 − F( u ))Gξ ,σ ( x − u ) + F( u ). Our aim is now to construct a tail estimator expressed in terms of GPD and F(u). The distribution function F(u) we replace by the estimate ( n − Nu ) n , where n is the total number of observations and Nu is the number of observations exceeding the threshold u. So we have F( x ) = 1 − Nu n ξ 1 + σ ( x − u ) −1 ξ . Inverting the last expression for a given probability level q we receive −ξ σ n · VaRq = u + (1 − q ) − 1 . ξ Nu · Now we must find estimate for the expected shortfall. It is related to VaR q by ESq = VaRq + E X − VaRq | X > VaRq , where the second term is the mean of the excess distribution over the threshold VaRq. It is known that the excess distribution function for the GPD is e( z ) = E [ X − z | X > z ] = σ + ξz , σ + ξz > 0. 1− ξ Substituting in this result z=VaRq-u we get ESq = VaRq + σ + ξ(VaRq − u ) 1− ξ , and for the estimator we can write · · = VaRq + σ − ξu . ES q 1− ξ 1− ξ Two more parameters must be estimated to bring in practice the presented theoretical model. The parameters σ and ξ of the GPD are estimated by the maximum likelihood method. For a given sample {x1,…,xn} we take the log-likelihood function for the GPD, which is a logarithm of the joint density of the n observations. We have n ξ −n ln σ − ξ1 + 1 ∑ ln 1 + σ xi i =1 L ( ξ ,σ | x ) = n 1 ln − n σ − x σ∑ i i =1 ( ) ( ) if ξ ≠0 if ξ =0 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 248 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com The estimated values of the parameters σ and ξ are then computed to maximize this log-likelihood function. 4. The choice of the threshold A useful graphical tool for the selection of the threshold u is the sample mean excess plot. If {x1,....,xn} is a sequence of ordered observations, it is defined by u,en ( u ) , x1 < u < xn , and where the sample mean excess function is defined as n en (u ) = ∑ ( xi − u ) i=k n−k +1 , k = min {i | xi > u} , where n-k+1 is the number of observations exceeding the threshold u. This sample mean excess function is an estimate of the mean excess function e(u). For GPD it was defined in the previous section and is linear. Figure 2 - Sample mean excess plot for the daily returns of the SKK/CZK exchange rates. It is easy to see it is roughly linear for u from 0,003 to 0,013. Figure 2 shows the sample mean excess plot corresponding to the data set of daily returns from the SKK-CZK exchange rate from 16-th October 1995 till the 12-th April 2007. Inspection of this plot shows, that we can suggest the value u=0,004 and u=0,013 for the threshold as they are located at the beginning of a portion of the sample mean excess plot, which is roughly linear. Once we stated the threshold value, we can continue with the estimation of the MLE parameters of the distribution. Unfortunately, deriving the log-likelihood function we receive the system of equations, which can not be solved in closed form. That means, some numerical algorithms are necessary to solve this system. Exploring our data set of 2873 observations of the exchange rate between Czech and Slovak crowns with threshold u=0,004, we found estimates of ξ$= 0,002 and σ$= 0,00325 . Now we can evaluate also the VaR values. The results of the EVT are compared with the results of the traditional approach based on the assumption of the normal distribution and presented in the table 1. Probability level Normal distribution Generalized Pareto distribution Q VaRq VaRq ESq 0,9 0,006155 0,00449 0,007747 0,95 0,007894 0,006745 0,010007 Table 1 - Point estimates of VaR and ES for different probability levels with assumption of normal and generalized Pareto distributions, for a dataset of the SKK-CZK exchange rates. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 249 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 5. CONCLUSIONS We have illustrated how extreme value theory can be applied to model tail-related risk measures such as value at risk and expected shortfall. From results summarized in the table 1 we can see, that assumption of normal distribution leads for extreme losses to the overestimation of the VaR because of the presence of the fat tail phenomenon. EVT techniques make it possible to concentrate on the behavior of the extreme observations. On the other hand, the EVT applying is joined with the problem of stating the appropriate threshold. If it is too high, we have insufficient number of observations, if too small, the results are affected by “average” values. This gives limitations for using this supplementary method of measuring risk. Acknowledgement: This work has been supported by the grant VEGA 1/2630/05 REFERENCES [1] EMBRECHTS, P.; KLUPPELBERG, C.; MIKOSCH, T. Modelling Extremal Events for Insurance and Finance. Berlin : Springer Verlag, 1997. [2] HORÁKOVÁ, G.; HUŤKA, V. Probability Theory I (In Slovak: Teória pravdepodobnosti I). Bratislava : EKONÓM, 2002. [3] HORÁKOVÁ, G.; KOZUBÍK, A. Calculation of the Expected Claims for the Catastrophical Events. Journal of Information, Control and Management Systems Vol. 1 (2005), No. 2, pp.9-16. [4] KOZUBÍK, A. An Application of the Large Deviations Principle in the Risk Theory, Proceedings of the 9-th scientific conference “Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí”, Žilina 2004, pp.301306. [5] KOZUBÍK, A. Insurance Risk Model with Subexponential Distributions, Journal of Information, Control and Management Systems, Vol. 2 (2004), No. 2, pp.163-172. [6] KOZUBÍKOVÁ, Z. Management of the Financial risk in the Relation between Assets and liabilities, Journal of Information, Control and Management Systems, Vol. 2 (2004), No.2, pp. 173-180. [7] KOZUBÍKOVÁ, Z. Vybrané metódy hodnotenia investícií (In Slovak), Krízový manažment Vol. 5 (2006), No. 1, pp. 53-55. [8] RESNICK, S. I. Heavy-Tail Phenomena, Probabilistic and Statistical Modeling. New York : Springer Verlag, 2007. [9] SLEPECKÝ, J. Ekonomická opatření za mimořádných událostí (In Czech), Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, České Budějovice : 2006. [10] www.nbs.sk ADRESA RNDr. Aleš Kozubík Katedra Matematických metód FRI ŽU Žilina Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika, tel.:++421/41/513 42 80 e-mail:[email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 250 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PODNĚT K ZAHÁJENÍ STAVBY PRŮPLAVU „DUNAJ – ODRA – LABE“ Bohumír Blížkovský Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: Střední Evropa nemá Evropu dělit, ale spojovat. Autor proto doporučuje bezodkladné zahájení stavby strategicky významného průplavu „Dunaj-Odra-Labe“ propojujícího moře Severní, Baltické, Černé, (perspektivně i Středozemní), Evropu západní, východní, severní i jižní. Stavba by měla být definitivně schválena nejpozději počátkem roku 2009 během předsednictví ČR v EU. Klíčová slova: Vodní průplav „Dunaj-Odra-Labe“ je akutní celoevropsky významnou strategickou prioritou. ČR nemá dosud dlouhodobější koncepční strategické priority pro 21. století náležitě ani definované, natož realizované. Po vstupu do EU patříme proto k zemím, které mají s využíváním příslušných unijních podpůrných fondů největší potíže. Našim projektům chybívá především perspektivnější širší nesporný význam, dostatečné zdůvodnění i náležitá konkretizace; předkládáme je zhusta na poslední chvíli a jejich nepřipravená realizace vázne někdy tak, že musíme dotace vracet. Poslední velkou šanci získat značné podpory z EU má ČR v letech 2007 - 14, pak již nemáme být zemí podporovanou, ale podporující. Ve zbývajících necelých 7 letech máme tudíž vzácnou neopakovatelnou historickou příležitost využít naší jedinečné středoevropské pozice a role k zahájení strategické stavby celoevropsky významného průplavu „Dunaj-Odra-Labe“. Nemalá důkladná projektová příprava, přečetné osvědčené analogické evropské zkušenosti i bohatý potenciál žádoucí plodné spolupráce všech kooperujících evropských zemí a společná povznášející perspektiva zcela mimořádných hodnot plynoucích z obecně užitečného propojení moře Severního, Baltického, Černého, (perspektivně i Jadranu v moři Středozemním) jsou pádné důvody pro bezodkladné zahájení tohoto společného díla střední i celé Evropy. Dokážeme této jedinečné historické šance využít? Pokročíme konečně v díle Tomáše Bati, nebo zůstane jeho kanál věčným torzem? Start tak významné priority již nelze odkládat! Máme nejvyšší čas prozíravé, ohleduplné, moudré uskutečňování „našeho“ průplavu začít! Aspoň některá podnětná fakta připomenu. Kdo procestoval západní Evropu, ví jak bohaté, důmyslné a užitečné je její umělé vodní propojení nejen v nížinách. Málokdo ví, že nejnovější inspirativní velké vodní dílo, průplav „Mohan-Rýn-Dunaj“, překonává předěl o několik desítek metrů vyšší, než zbývá zvládnout u nás, u České Třebové. Málokdo též ví, že náš nejzkušenější ekolog – nešťastně zahynulý J. Vavroušek, splavnění řeky Moravy, navazující na kanál Tomáše Bati, doporučoval. Uvažoval totiž systémově, nikoliv jednostranně. Věděl, že ekologie má vztahy lidí a jejich životního prostředí optimalizovat, nikoliv blokovat. Primitivní omezené absolutizace kdejakých okrajových „mokřadů“ či zájmů úzce privátních, které u nás často převládají, uskutečňování obecného dobra znemožňují. Přemáhání a zdolávání této mediálně pěstované duchovní bídy mnohých ultraradikálních pseudoekologů i pseudoochránců „lidských práv“ je u nás nyní bariérou nejobtížnější. Právě tato duchovní bída, tento extrémní zřetel k nepodstatným jednotlivostem a ustavičné konfrontace vyvolávají „křeče v našich svalech“, impotentní přešlapování, neschopnost pohnout se z místa i sebezáhubné zaostávání. Kdyby takto uvažovali a jednali naši čelní předchůdci, J. Á. Komenský, T. G. Masaryk, M. R. Štěfánik, E. Beneš, Tomáš Baťa aj. nedokázali by nic velkého. Mnozí jejich dnešní pokračovatelé dosud bohužel naši pozici a roli v Evropě nezvládají, neuvědomují si, že střední Evropa nemá Evropu dělit, ale spojovat. Kdyby např. česká diplomacie hájila zájmy naše a středoevropské důsledněji a více než zájmy cizí, bylo by pro ni získání celoevropské podpory průplavu „Dunaj-Odra-Labe“ obecně záslužnou i relativně snadnou záležitostí. Předsednictví ČR v EU počátkem roku 2009 utváří ke konečnému schválení projektu „Dunaj-Odra-Labe“ unikátní příležitost! Potřebu otevřenějších, celistvějších řešení prioritních problémů znázorňuje následující příklad. Žijeme na střeše Evropy, s každou kapkou vody musíme dobře hospodařit. Není divu, že přečasté povodně oživily projekty „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 251 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com záchytných nádrží. Ty jsou však tak nákladné, že nemohou být jednoúčelové, ale víceúčelové. Mohou např. navíc zavlažovat, vyrábět elektřinu i zásobovat vodní cestu evropského významu, spojující moře severní s jižními i evropský západ a východ. Rakousko i Jihomoravský kraj projekt podporují a Evropská komise právě požaduje lepší splavnost našeho Labe výstavbou jezu u Děčína. Dlouho připravovaná, postupná i ekologicky ohleduplná realizace takového středoevropského projektu by skoncovala i s našimi ostudnými potížemi během využívání příslušných fondů EU; podpořila by zaměstnanost, přinesla by hlavně užitek celé Evropě a nám navíc trvalé zúročení naší výhodné polohy. Budeme-li ovšem vycházet z nekonečných disfunkčních konfrontací úzkých specialistů i pseudoodborníků, nejen že se nehneme z místa, ale můžeme upadat hlouběji a hlouběji. Moudřejší širší rozhled, vyšší nadhled i hlubší vhled je přirozeně náročnější. Podaří-li se však dát pár moudrých hlav dohromady, bohatě se to vyplatí všem. ADRESA: Univ. Prof. PhDr. Bohumír Blížkovský, CSc. Milénova 12 638 00 Brno tel. 548 528 295 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 252 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VYBRANÉ PROBLÉMY IDENTIFIKÁCIE RIZÍK Zuzana Kozubíková Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Hlavným cieľom identifikácie rizík je odhalenie možných neželaných udalostí a javov (zisťuje príčiny, dôsledky, tendencie), ktorým je podnik vystavený. Tento článok je zameraný na metodický postup identifikácie rizík (východiská a väzby tohto procesu) a s tým súvisiace problémy. Aktuálnosť tejto problematiky potvrdzuje skutočnosť, že systematická identifikácia rizík je významným nástrojom predchádzania ekonomických krízových situácií. Kľúčové slová: jav, rizikový faktor, riziko, identifikácia rizika. 1. ÚVOD Podnikateľské prostredie priamo alebo nepriamo ovplyvňuje chovanie podniku a preto je nevyhnutné toto prostredie analyzovať do takej miery, aby bolo možné prispôsobiť sa súčasnému aj očakávanému vývoju. Vo všeobecnosti je možné stanoviť oporné body a označiť ich ako faktory (ekonomické, politické, technologické, prírodné, demografické a kultúrne faktory), ktoré vplývajú na makroprostredie, napríklad sledovaním inflácie, stability meny, v ktorej bola uzatvorená podstatná časť kontraktov daného podniku, prípadne sledovať stav hospodárstva krajiny s eventuálnym dopadom na uvedenú oblasť podnikania a pod. Pri skúmaní vplyvu inflácie je dôležitá samotná identifikácia tohto faktora. Môže ísť o tzv. nákladovú infláciu, kde je inflačný pohyb vyvolaný rastom nákladov spotreby jednotlivých výrobných faktorov, alebo o dopytovú infláciu, kde kúpyschopnosť prevyšuje reálnu ponuku a vyvoláva rast cien. V prípade neočakávanej inflácie – prejavujúcej sa rastom, podnik spláca svoj dlh znehodnocujúcimi sa peniazmi, ak je inflácia očakávaná, rastie aj úroková miera na úveroch, čím sa kompenzuje očakávaný pokles reálnej hodnoty istiny úveru (ak úver nie je zmluvne viazaný na pevne stanovenú úrokovú mieru). Teoreticky môže nastať aj situácia, keď v priebehu splácania dlhu dôjde k neočakávanému výraznému poklesu inflácie. Ďalším aspektom skúmania vplyvu inflácie je sledovanie tempa rastu inflácie. Inflácia so sebou prináša celý rad nepriaznivých dopadov. Jednoznačne má nepriaznivý vplyv na investičné rozhodovanie podnikov. Vplyvom inflácie sa znižuje spoľahlivosť odhadu investičných nákladov aj očakávaného zisku, najmä pri investičných projektoch s predpokladanou dlhou dobou životnosti. Rastúca inflácia má prerozdeľovací účinok na majetok subjektov, jej dôsledkom je rast ceny jednotlivých výrobných faktorov, ale aj podnikových produktov má vplyv na nominálnu úrokovú mieru, ktorá má tendenciu rásť a pod. Pri analyzovaní prostredia by sa nemal opomenúť vplyv monetárnej politiky centrálnej banky a iniciované zmeny v ponuke peňazí. Zmeny v ponuke peňazí majú vplyv na pohyb úrokovej miery, čo sa odráža vo výdavkoch na investície. Mikroprostredie podniku je pod vplyvom smerovania strategického riadenia podniku. Na efektívne strategické riadenie podniku a zvýšenie konkurencieschopnosti sa často používa metóda Balanced Scorecard (BSC); stanovené ciele a ukazovatele vychádzajú z vízie a stratégie podniku. Aby manažment podniku mohol neustále sledovať a vyhodnocovať vplyvy prostredia na podnikateľskú činnosť a z toho plynúce riziká, musí mať vybudovaný informačný systém a spôsob získavania potrebných informácií. Manažéri firiem sa intenzívne zaoberajú rizikovými faktormi, ktoré negatívne alebo pozitívne ovplyvňujú ekonomické procesy. Pre potreby podnikania je nevyhnuté vymedziť hlavné rizikové faktory, ktoré sú určené pre identifikáciu rizík súvisiace s podnikaním. Hlavné rizikové faktory sú: 1. finančné rizikové faktory, 2. odvetvové rizikové faktory a 3. ekonomické rizikové faktory. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 253 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 2. RIZIKO AKO SÚČASŤ PODNIKANIA Vzhľadom na podnikanie, žiadny podnikateľský subjekt nie je vo svojej činnosti dokonale chránený pred rizikom. Riziko nie je definované jednoznačne. Definovanie rizika záleží od samotnej problematiky, odvetvia, ale aj odboru podnikania. V ekonómii je pojem riziko spájaný s nejednoznačnosťou priebehu reálnych ekonomických procesov a nejednoznačnosťou ich výsledkov. Pod pojmom riziko je možné prezentovať: • variabilitu možných výsledkov, • nebezpečenstvo chybného rozhodnutia alebo strát, • nebezpečenstvo negatívnej odchýlky od cieľa, • pravdepodobnosť, akéhokoľvek výsledku odlišného od výsledku očakávaného, • možnosť vzniku straty alebo zisku. Riziko je možné chápať aj ako určitý stupeň neistoty, ak nie je známe, aký stav okolia skutočne nastane. Pri rozhodovaní v podmienkach rizika sa vychádza z pravdepodobnosti výskytu každého z možných stavov okolia. Zdrojom rizika sú pozitívne aj negatívne odchýlky. Rozlišujeme tri typy postojov vo vzťahu k riziku: • averzia, • neutrálny postoj, • vyhľadávanie rizika. Manažér, ktorého postoj k riziku je možné charakterizovať označením averzia k riziku, odmieta riziko, prejavuje sa pasívnym postojom k investovaniu a k realizácii rizikových operácií. Pri zaujatí neutrálneho postoja, manažérova averzia a sklon k riziku sú v rovnováhe. Ak vyhľadáva riziko, zvýšené riziko kompenzuje vyššími výnosmi. O negatívnom dopade je možné hovoriť vtedy, ak aspoň jeden zo sledovaných výstupov znamená pre podnikateľa stratu. Manažér si je pri svojom rozhodovaní vedomý nutných rizík, ktoré musí podstúpiť, lebo podnikanie sa bez určitého rizika nezaobíde a tiež vníma riziko ako subjektívnu záležitosť. Subjektívne vnímanie rizika sa prejavuje v postoji k riziku pri rozhodovaní a ochote akceptovať väčšiu, či menšiu mieru rizika. Mierou tejto ochoty je tzv. prémia za riziko. Rozhodovanie bez ohľadu na stupeň riadenia a mieru zodpovednosti manažéra sa opiera o jasne formulovanú stratégiu a víziu podniku. Vo všeobecnosti sa pod pojmom stratégia rozumie formulácia dlhodobých cieľov a stanovenie rámcových postupov, ako tieto ciele dosiahnuť. Vízia podniku zachytáva budúce smerovanie podniku, t.j. javy, trendy a faktory, ktoré majú vplyv na budúcnosť podniku. Od toho sa odvíja: • celé spektrum externých a interných rizík podnikania, • vnímanie rizikovosti podnikových aktivít, • riešenie problému rizika v oblasti financovania podniku. Manažment rizika je zameraný na odhaľovanie rizík pôsobiacich na majetkovú, finančnú, príp. výnosovú podstatu podniku, konštituovanie manévrovacieho priestoru, ako aj zabezpečenie budovania dlhodobých potenciálov ochrany v záujme trvalo udržateľného a zdravého rastu podniku. Jednotlivé riziká môžu pôsobiť samostatne, alebo vo vzájomnej kombinácii, pričom ich účinok sa môže násobiť alebo naopak znižovať. 3. IDENTIFIKÁCIA RIZIKA Východiskom pre identifikáciu rizika sú informácie a informačný systém podniku. Informácie vedúce k identifikácii rizika by mali byť aktuálne, úplné, spoľahlivé a dostupné. Tieto predpoklady kladú nemalé nároky na informačný systém podniku, a to hlavne: • zabezpečiť adekvátne a komplexné údaje z jednotlivých oblastí činnosti príp. procesov v podniku, • s prihliadnutím na aktuálny stav upraviť a zosúladiť manažérsky informačný systém podniku, • udržiavať efektívne komunikačné toky medzi jednotlivými článkami riadiacej štruktúry, • trvale zabezpečiť vytvorenie spätnej väzby pre návrh a realizáciu nápravných opatrení v systéme riadenia rizík na úrovni vrcholového manažmentu, • nevyhnutnou podmienkou je zabezpečenie informácií pred neoprávneným prístupom alebo zničením. Základným predpokladom pre identifikáciu finančného rizika je identifikácia javov, ktoré majú vplyv na dosiahnutie stanovených cieľov. Nastavenie cieľov zodpovedá strategickým zámerom a zároveň sú zosúladené „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 254 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com s mierou ochoty manažmentu podniku akceptovať riziká. Predpokladom identifikácie finančného rizika je rozlíšenie pozitívnych a negatívnych dopadov, kde jav s negatívnym dopadom je identifikovaný ako riziko. Jav je možné popísať ako súhrn skutočností zobrazujúcich ucelenú alebo určitú časť objektívnej reality. V súvislosti s vyhľadávaním rizika so strany manažéra sa nejedná o neuvážené riskovanie. Únosnosť rizika závisí od rizikovej tolerancie, čo je pojem označujúci maximálnu stratu, ktorú je podnik vzhľadom na danú kapitálovú štruktúru ešte schopný uniesť. Manažér pri svojom rozhodovaní rozlišuje: • riziko nutné (ktoré musí podstúpiť), je obsiahnuté v každom strategickom variante a žiadna činnosť týkajúca sa budúcnosti sa bez určitého rizika nezaobíde, • riziko únosné, ktoré si môžeme ešte dovoliť a • riziko neúnosné, presahujúce možnosti, ktoré si už dovoliť nemôžeme. Problémom identifikácie rizika je neexistujúci univerzálny systém jeho klasifikácie. Pri klasifikácii rizika podľa vplyvu rizík na podnik sa v literatúre najčastejšie stretneme s jednoduchým členením na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Ak rozšírime túto klasifikáciu aj o členenie podľa významu na podnik sú to: • nevýznamné riziká, • riziká pôsobiace krátkodobo s malým vplyvom, • riziká pôsobiace krátkodobo s významným vplyvom, • strategické riziká s dlhodobým pôsobením, • riziká ohrozujúce existenciu podniku. Pojem čisté riziko sa používa na označenie takých situácií, ktoré znamenajú iba možnosť straty alebo žiadnej straty (napríklad vlastníctvo majetku - vlastníme ho, ale zároveň je tu možnosť odcudzenia, poškodenia prípadne môže dôjsť k úplnému zničeniu). Na rozdiel od čistého rizika pri špekulatívnom riziku existuje iba možnosť straty alebo zisku. Identifikácia rizík spočíva v odhalení možných neželaných udalostí a javov nachádzajúcich sa (príp. existujúcich) v rôznej forme a podobe v určitom (sledovanom) prostredí. Pri identifikácií rizík zisťujeme príčinu udalostí, ich dôsledky a tendencie. Na posúdenie závažnosti možných rizík sa používa analýza rizík. V analýze rizík sa najčastejšie využívajú kvalitatívne a kvantitatívne metódy prípadne kombinácia týchto dvoch metód. Vyhodnotenie rizík závisí od úrovne rizikovej tolerancie a nastavenia priorít rizík. Nakoniec sa vypracuje tzv. mapa rizík, ktorá je zdrojom informácií o výstupoch hodnotenia závažnosti (významnosti) rizík a sú z nej čitateľné priority riadenia rizík v podniku. Celý postup identifikácie rizík a s tým súvisiace väzby sú ilustrované na obr. č. 1. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 255 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Informácie, informačný systém IDENTIFIKÁCIA JAVOV, KTORÉ MAJÚ VPLYV NA STANOVENÉ CIELE Pozitívny dopad Negatívny dopad RIZIKÁ POSÚDENIE RIZÍK Kvalitatívna analýza Kvantitatívna analýza ⇒ Odhad závažnosti finančných rizík ⇒ nastavenie priorít, mapa rizík Obr. 1 Východiská a väzby identifikácie rizík 4. ZÁVER Manažér vníma riziko ako súčasť podnikania. V popredí identifikácie rizika je jeho subjektívne vnímanie, ktoré sa prejavuje v postoji manažéra k riziku. Na základe svojich vedomostí a zručností identifikuje možné nebezpečenstvo a následne aj s tým súvisiace riziká. Identifikácia príčin vzniku rizík vytvára podmienky na odhadnutie možných dôsledkov na existenciu podnik. Častým problémom je skutočnosť, že manažér nemôže riziko numericky popísať a iba vie, či existuje, alebo neexistuje. Problémom sú aj neznáme nebezpečenstvá (tie, ktoré sme neidentifikovali), z ktorých pochádzajú tzv. zvyškové riziká. Tie sa nedajú matematicky vyjadriť, ale bežne sa k nim prihliada napríklad v rozpočtových rezervách. Ich hodnota môže byť natoľko významná, že prevýši hodnotu identifikovaných rizík. V neposlednom rade je nevyhnutné zdôrazniť úlohu a význam identifikácie rizika ako nástroja prevencie ekonomických krízových situácií v podniku. Oznam: Táto práca je podporovaná grantom VEGA 1/2630/05 LITERATÚRA [1] ČUNDERLÍK, D. Podnikateľské riziko. 2. vydanie, vydala HEUREKA engineering, Ivánka pri Dunaji, 1996. [2] ELLER, R. Handbuch derivater Instrumentu – Produkte, Strategien, Risikomanagement. SchäfferPoeschel, Stuttgart, 1999. [3] KOZUBÍKOVÁ, Z. Finančné rozhodovanie manažmentu podniku v podmienkach rizika. Krízový manažment, vydala FŠI ŽU v Žiline, č. 1/2007 (v tlači). [4] KOZUBÍKOVÁ, Z. Riadenie finančného rizika na úrovni podniku. Veda a krízové situácie, FŠI ŽU v Žiline, 2004. [5] KRÁĽOVIČ, J.; VLACHYNSKÝ, K. Finančný manažment. vydala Ekonomická univerzita, Bratislava 2001. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 256 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com [6] [7] [8] [9] [10] SLEPECKÝ, J.; REITŠPIS, J. Hodnotenie rizika v komerčnom prostredí. Bezpečnostní teorie a praxe, PA ČR, 2003, s. 459 – 462. SMEJKAL, V.; RAIS, K. Řízení rizik. Praha : Grada Publishing, 2003. TICHÝ, M. Ovládanie rizika: analýza a manažment. Praha : vydalo C. H. Beck, 2006. VALACH, J. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování, 1. časť, vydala VŠE, Praha, 1994. VODÁK, J. Performance Management – Critical Success Factors and Balanced Scorecard, acta academica karviniensia No.2/2006, SU OPF Karviná. ADRESA: Ing. Zuzana Kozubíková Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina tel. ++421/41 5134423 e-mail [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 257 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 258 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VLIV ZAHRANIČNÍCH INVESTIC NA ROZVOJ REGIONŮ NA MORAVĚ Ladislav Obdržálek, Petr Panák Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Česká republika hraje v poslední době velmi důležitou roli v přílivu přímých zahraničních investic. Příliv zahraničních investic do naší republiky má blahodárný vliv na rozvoj regionů, regionů na Moravě nevyjímaje. Článek se zabývá problematikou zahraničních investic mířících do České republiky, včetně regionů Moravy, objasňuje hlavní důvody, proč je ČR oblíbeným místem investorů, popisuje vliv investic na naši ekonomiku a bariéry bránící vstupu zahraničních investic do ČR. Klíčová slova: Zahraniční investice, investiční pobídka, rozvoj, region, investor, ekonomika ÚVOD Od roku 1998, kdy byl spuštěn program investičních pobídek, je Česká republika lídrem ve střední Evropě v přílivu přímých zahraničních investic (FDI) na obyvatele. Tyto zahraniční investice pak napomáhají rozvoji regionů v Čechách a na Moravě. Problematikou zahraničních investic se u nás zabývá Agentura pro podporu podnikání a investic CzechInvest, jejíž cílem je hlavně informovat a nalákat do České republiky zahraniční firmy, poradit jim a vybrat s nimi vhodné místo pro jejich nový závod. Pro to, aby ČR zahraniční investory přilákala, poskytuje při splnění stanovených podmínek investorům tzv. investiční pobídky – např. slevy na daních z příjmů, převod technicky vybaveného území za zvýhodněnou cenu, hmotnou podporu vytváření nových pracovních míst, hmotnou podporu rekvalifikace nebo školení zaměstnanců či převod pozemků. Cílem je stimulovat firmy, aby určité typy investičních projektů, které jsou pro ekonomiku výrazným přínosem, byly realizovány v ČR a nikoli v konkurenčních zemích. Těmito pobídkami se tedy stát snaží „zpříjemnit“ zahraničním firmám jejich investice. Nutno podotknout, že v poslední době velmi úspěšně. ZAHRANIČNÍ INVESTICE V ČR Je třeba se zamyslet nad tím, jaké přednosti má Česká republika oproti okolním státům a čím je tedy pro zahraniční investory tak přitažlivá. Mezi hlavní faktory úspěšnosti našeho státu můžeme zařadit tyto body: • geografická poloha • dobře rozvinutá infrastruktura (doprava, technika, IT) • vysoce kvalifikovaní a technicky zkušení zaměstnanci • relativně nízké náklady • stabilní hospodářské a legislativní prostředí apod. Přímé zahraniční investice do České republiky zahrnující jak kapitálové vstupy do podnikání, tak zakládání nových firem. Mezi nejvýraznější zahraniční investory investující do České republiky patří podle údajů České národní banky Nizozemí, Německo, Rakousko, Japonsko či USA. Podle odvětví se dlouhodobě nejvíce investuje do dopravy, dopravního zařízení a spojů (automobilový průmysl), elektronického průmyslu, dále do stavebnictví či bank. Hlavně můžeme v poslední době pozorovat poměrně masivní budování průmyslových zón, a to převážně v místech se zvýšenou nezaměstnaností. To je případ i v poslední době nejznámějších a nejvýznamnějších investic v regionech na Moravě, o kterých bude zmínka později. Je třeba si uvědomit příznivý vliv zahraničních investic na ekonomiku státu. Přímé zahraniční investice jsou v současné době jedním z hlavních faktorů růstu ekonomiky ČR. Ekonomové se shodují na tom, že zahraniční investice mají pozitivní vliv na růst produktivity práce v české ekonomice. Podniky vlastněné zahraničním kapitálem totiž dosahují vyšší produktivity na jednoho pracovníka, než je tomu u domácích firem. Zahraniční kapitál s sebou totiž přináší technologické i manažerské know-how, které umožňuje efektivnější fungování podniku. Dalším velkým pozitivem, které investice přinášejí, je vytváření nových pracovních příležitostí. Díky „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 259 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com investičním projektům zprostředkovaným agenturou CzechInvest takto v České republice vzniklo od roku 1993 více než 140 tisíc pracovních míst. Velkou zásluhu na zahraničních investicích mají právě investiční pobídky, které zvyšují objem přímých zahraničních investic a zlepšují jejich strukturu. Tyto pobídky jsou v globálním pohledu na ekonomiku nedílnou součástí tržního prostředí. Samozřejmě se vyskytují názory, že investiční pobídky narušují hospodářskou soutěž. Nutno přiznat, že pokud se budeme dívat pouze na českou ekonomiku, pak tomu tak částečně je, ale musíme si uvědomit, že toto narušení vyvažují přínosy z těchto investic. Z globálního pohledu je velmi těžké hovořit o narušení hospodářské soutěže, protože i jiné státy lákají zahraniční investory tím, že nabízejí různé podobné pobídky. Proto musíme být vděčni zahraničním investorům, kteří se rozhodnout vložit své peníze právě do našeho státu. Při rozhodování zahraničního investora o tom, do které země bude investovat, hrají důležitou roli určité faktory. Mezi nejčastější bariéry bránící vstupu zahraničních investic do určité země a určitého regionu může patřit například: • špatné legislativní a daňové prostředí • ekonomická situace státu • nekompetentní vláda • nedostatek pozemků připravených k investicím • špatná dopravní infrastruktura • nedostatek kvalifikovaných pracovníků apod. Na tyto faktory se musí stát (i samotný region) zaměřit s cílem odstranit je, popřípadě alespoň minimalizovat jejich vliv a snažit se tak vytvořit dobré podmínky pro případný vstup zahraničního investora. Musí si být vědomi toho, že případná zahraniční investice s sebou přinese výhody, které v drtivé většině případů převýší náklady na získání této investice. ZAHRANIČNÍ INVESTICE NA MORAVĚ Pokud se zaměříme na zahraniční investice směřující do regionů na Moravě, bylo v poslední době nejvíce investováno do Moravskoslezského a Jihomoravského kraje. Tab.1 Zahraniční investice na Moravě Kraj Jihomoravský kraj Moravskoslezský kraj Olomoucký kraj Zlínský kraj CELKEM Počet projektů Výše investice (mil. CZK) Výše investice (mil. USD) Pracovní místa 100 91 39 26 256 38 205 66 862 24 574 15 876 145 517 1 423 2 589 792 545 5349 18 144 17 027 8 930 3 451 47 552 Mezi největší a nejznámější zahraniční investice do regionů na Moravě posledních let můžeme zařadit investice firem LG. Philips Display (Nizozemí), Hyundai (Jižní Korea), Continental AG (Německo) či SUNG WOO HITECH (Jižní Korea). Hodně se napsalo například o zahraniční investici nizozemské společnosti LG. Philips Display, která se rozhodla postavit v Hranicích na Moravě továrnu na výrobu televizních obrazovek a zaměstnat postupně více jak 3200 lidí. Tato investice nebyla proslavena pouze svou velikostí, ale též problémem, který nastal již při vykupování pozemků, na kterých měla být továrna postavena. Problémům se ale nevyhnula i v pozdější době, kdy nastaly určité problémy, výroba musela být zastavena a hrozilo propouštění zaměstnanců. Už ale začátkem roku 2006 bylo zřejmé, že i přes všechny problémy se tato investice regionu a České republice vyplatila. Zatímco náklady státu na získání projektu dosáhly zhruba 1,5 mld. Kč, zisky České republiky z působení společnosti v ČR jsou ve výrazné převaze. Největší podíl na tomto přínosu mají kontrakty pro české dodavatelské firmy a dále mzdy vyplácené zaměstnancům po dobu téměř pěti let a příslušné odvody na sociální a zdravotní pojištění. Navíc za dobu působení LG. Philips v ČR stát ušetřil další finance na sociálních dávkách pro nezaměstnané z regionu a jeho okolí. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 260 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Jedním z úkolů státu po „přilákání“ zahraničního investora je také zabezpečit, aby při případných problémech s nedodržením smlouvy ze strany investora týkající se například investovaných částek, počtu zaměstnaných lidí apod. nedošlo pro stát k velkým finančním ztrátám. Tak tomu je i u investice firmy LG. Philips Display. V případě, že by investor nesplnil všechny závazky vyplývající ze smlouvy o poskytnutí veřejné podpory, je pak povinen poskytnuté dotace a půjčky vrátit. I z příkladu této konkrétní investice do regionu na Moravě je patrné, že každá investice napomáhá rozvoji dotyčného regionu, ale samozřejmě obecně i státu. ZÁVĚR Všichni bychom si měli uvědomit, že zahraniční investice do České republiky jsou velkým přínosem pro stát, region i jednotlivé obyvatele. Platí to samozřejmě i o regionech na Moravě. Je proto třeba dělat vše pro to, aby situace se zahraničními investicemi v budoucnu byla minimálně stejná jako v posledních letech, v ideálním případě ještě lepší. Tak se zajistí rychlejší rozvoj regionů a lepší životní úroveň jejich obyvatel. Jinak se totiž žije například v regionu s relativně velkou nezaměstnaností před zahraniční investicí a jinak poté, co zahraniční investor v takovém regionu postaví závod, ve kterém najde práci několik stovek (nebo i více) obyvatel a díky investorovi získají zakázky čeští dodavatelé. Je tedy na samotných regionech a samozřejmě hlavně státu, aby dělaly vše pro získání zahraničních investic. Platí totiž, že pokud je nezískáme my, získá je někdo jiný. POUŽITÉ ZDROJE [1] www.czechinvest.cz [2] www.mpo.cz [3] www.cnb.cz [4] www.czech.cz/cz/ekonomika-podnikani-veda/investice ADRESA: Ing. Ladislav Obdržálek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice tel.: +420 572 548 035 fax: +420 572 548 788 E-mail: [email protected] Bc. Petr Panák Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 tel.: +420 572 548 035 fax: +420 572 548 788 686 04 Kunovice E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 261 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 262 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com VÝBER DODÁVATEĽSKEJ ZÁKLADNE A KRITÉRIA JEHO HODNOTENIA Eva Poliačiková, Zdenka Musová Univerzita Mateja Beľa Abstrakt: Základným faktorom úspešnosti výrobných podnikov, ale aj podnikov služieb je poznanie potrieb zákazníkov. Dodávateľ je preto jeden z najdôležitejších článkov zaisťovania potrieb zákazníkov. Prvotným predpokladom a požiadavkou efektívneho nákupu založeného na marketingových princípoch je dobrá znalosť dodávateľa, jeho slabín a predností, zámerov, problémov a chýb, ktorých sa dopúšťa. Dôležité je poznanie jeho povesti ako výrobcu či dodávateľa, jeho imidžu a značky. Rozhodovanie o voľbe dodávateľa má mimoriadny vplyv na výsledky hodnotenia každého podniku. Kľúčové slová: dodávateľ, dodávateľská základňa, výber, hodnotenie, kritériá NÁKUPNÉ KRITÉRIÁ Pri nakupovaní musia podniky zvažovať kľúčové kritériá, ktoré sa zameriavajú ako na objektívne vlastnosti produktov a služieb, ktoré sú ponúkané, tak aj na schopnosti samotného dodávateľa. Tieto kritériá slúžia na rovnaký účel ako hodnotiace kritériá, ktoré používajú spotrebitelia. Existuje množstvo nákupných kritérií, ktoré berieme do úvahy pri každom nákupe. Medzi najpoužívanejšie kritéria patrí: 1. cena, 2. schopnosť uspokojiť požiadavky na kvalitu, 3. schopnosť dodávateľa vyhovieť požadovanému termínu dodania, 4. technické parametre produktu, 5. možnosť reklamácie v prípade nekvalitného prevedenia, 6. predošlé skúsenosti pri uzatváraní zmlúv a realizácii dodávok dodávateľom, 7. kapacita, kvalita a technologická úroveň výrobného zariadenia dodávateľa. Význam jednotlivých kritérií je podľa druhu nakupovaných výrobkov alebo materiálov rôzny. ROZHODOVANIE O DODÁVATEĽOVI Rozhodovanie o dodávateľovi je proces, ktorému predchádza náročná fáza získavania pomerne veľkého súboru informácií a po ňom nasleduje ďalšia nákupná komunikácia s dodávateľom. Súčasťou výberu dodávateľa nie je len rozhodovanie „od koho nakúpiť“, ale aj rozhodovanie “ako nakúpiť”, to znamená rozhodovanie o podmienkach dodávky. Pri rozhodovaní o dodávateľovi je potrebné zvažovať veľa kritérií, ktoré sa týkajú ponúkaných výrobkov a služieb, najmä ich kvality, ceny, kontraktačných podmienok, ako aj úroveň, povesť a správanie samotného dodávateľa. Dôležité je voliť kritériá z hľadiska ich váhy, ktoré má každé z nich v konkrétnych podmienkach. Nákupcovia podniku uprednostňujú tie, ktoré ovplyvňujú ekonomické a obchodné výsledky podniku (náklady, zásoby, predajnosť finálnych výrobkov). Nákupné rozhodnutie môžu významne ovplyvniť aj predchádzajúce skúsenosti s dodávateľom a vzájomne dobré vzťahy. Proces výberu nových dodávateľov prehľadne znázorňuje vývojový diagram (obrázok 1). Zachytáva jednotlivé kroky a jeho obsahové náležitosti. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 263 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Obrázok 1: Postup procesu výberu nového dodávateľa Vývojový diagram Krok Začiatok 1. Podnetom pre výber dodávateľov sú prípady: • potreba úplne nového dodávateľa • závažné zmeny charakteru výroby dodávaného produktu • závažné zmeny kvalitatívnych parametrov nakupovaného produktu. 2. Vytipovať potenciálneho dodávateľa dodávky požadovaného produktu • výrobku alebo služby z trhu. 3. Získať informácie o potenciálnom dodávateľovi z trhu od iných zákazníkov/odberateľov uvedeného dodávateľa – skúsenosti s ním. 4. Zaslať potenciálnemu dodávateľovi kontrolný dotazník k výberu a hodnoteniu dodávateľa za účelom zistiť úroveň plnenia požiadaviek vyžadovaných systémom riadenia kvality u dodávateľa. Podnet pre výber dodávateľa Vytipovať potenciálneho dodávateľa Získať informácie o potenciálnom dodávateľovi Zaslať kontrolný dotazník potenciálnemu dodávateľovi Nevrátený dotazník Vyhodnotiť vyplnený a vrátený dotazník Vyhodnotiť vyplnený a vrátený kontrolný dotazník podľa definovaných kvantifikovaných kritérií. 6. Podľa výsledku vyhodnoteného kontrolného dotazníka, informácií o potenciálnom dodávateľovi z trhu, dôležitosti nakupovaného produktu – výrobku alebo služby a stratégie v oblasti nákupu rozhodnúť o potrebe vykonať fyzicky audit u potenciálneho dodávateľa. 7. Pokiaľ sa zákaznícky audit u potenciálneho dodávateľa nebude realizovať a na základe výsledkov z kontrolného dotazníka bolo rozhodnuté pokračovať v procese výberu nového dodávateľa, objednať skúšobnú dodávku. 8. V prípade kladného rozhodnutia vykonať a následne vyhodnotiť zákaznícky audit u potenciálneho dodávateľa podľa definovaných pravidiel a kritérií. Ak bol audit vykonaný, do výsledkov a výberu nového dodávateľa sa berú výsledky zistené pri audite. Kontrolný dotazník sa berie len ako informatívny. 9. Dokumentovane objednať a vyhodnotiť skúšobnú dodávku podľa definovaných pravidiel a kritérií. Je potrebné vykonať audit? Áno Vykonať a vyhodnotiť zákaznícky audit Objednať, zrealizovať, vyhodnotiť skúšobnú dodávku pre 5. Rozhodnúť o vykonaní zákazníckeho auditu Nie Popis činnosti Záznamy z auditu 1 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 264 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Vývojový diagram Krok Popis činnosti 1 Rozhodnúť o novom dodávateľovi Dodávateľ vyhoduje? Nie 10. Na základe výsledkov z vyhodnotenia kontrolného dotazníka alebo výsledkov zo zákazníckeho auditu a skúšobnej dodávky rozhodnúť o novom dodávateľovi. Výsledky výberu a hodnotenia sa dokumentujú v práve o skúške prvej vzorky. 11. V prípade, že na základe výsledkov nový dodávateľ nevyhovuje požiadavkám organizácie, zdokumentovať to a zamietnuť ďalšiu spoluprácu s týmto dodávateľom. 12. Evidovať a archivovať výsledky výberu nového dodávateľa v organizácii podľa zásad definovaných dokumentáciou organizácie. Archivácia Áno Koniec Zaradiť do zoznamu kvalifikovaných dodávateľov Zoznam kvalifikovaných dodávateľov 13. V prípade, že nový dodávateľ vyhovuje požiadavkám organizácie v nadväznosti na splnenie požiadaviek, prianí a očakávaní zákazníkov organizácie, zaradiť nového dodávateľa do zoznamu kvalifikovaných, spôsobilých dodávateľov organizácie. 14. Na základe zaradenia nového dodávateľa do zoznamu kvalifikovaných, spôsobilých dodávateľov uvoľniť dodávateľa pre sériové dodávky. Uvoľniť pre sériové dodávky Zaviesť pravidelné hodnotenie dodávateľov Informovať dodávateľa, požadovať zlepšenie 15. Zaviesť pravidelné hodnotenie dodávateľov. 16. O výsledkoch hodnotenia informovať dodávateľa. V prípade zistenia slabších miest dodávateľa, požadovať realizáciu nápravy a zlepšovanie. 17. Evidovať a archivovať výsledky hodnotenia dodávateľov v organizácii podľa zásad definovaných dokumentáciou organizácie. Archivácia Koniec „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 265 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Existuje celý rad členení a variant usporiadania kritérií, ktoré sa líšia nielen počtom vybraných kritérií, ale aj ich poňatím a označením. Často využívaným členením je členenie na: • kritériá, ktoré sa týkajú výrobkov a služieb k nim (servisné služby), • kritériá, ktoré sa týkajú ceny a kontraktačných podmienok (dodacích, platobných a pod.), • kritériá, ktoré sa týkajú dodávateľa, jeho imidžu, ako aj správania (predzmluvné aj tie pri realizácii dodávok). Na základe posúdenia kritérií je možné vybrať jedného alebo viacerých dodávateľov. Všeobecne sa odporúča výber viacerých dodávateľov, čo umožňuje nakupovať výrobky alebo materiál z viacerých zdrojov a tak eliminovať závislosť. Zároveň umožňuje vybraných dodávateľov porovnávať a týmto spôsobom získať argumenty pre ďalšie vyjednávanie vhodnejších nákupných podmienok. Nákup systematicky hodnotí svojich dodávateľov podľa kritérií, ktoré berú do úvahy vo fáze ich voľby a ktoré boli pre rozhodovanie najdôležitejšie. Dodávateľ sa hodnotí aj podľa toho, ako boli splnené očakávania odberateľa. Ide napríklad o možnosť získať diskont za väčšie odberné množstvo, o ochotu dodávateľa dodať podľa potreby aj veľmi malé množstvá výrobkov, o poskytovanie rabatu za celkový objem nákupu za určité obdobie, o požadovanie primeranej provízie za uskutočnenie mimoriadne rýchlej dodávky, o ochotu dohodnúť sa na časovom pláne dodávok s prijateľnou presnosťou a na dostatočne dlhé obdobie, o predávanie včasných informácií o uskutočňovaných zmenách výrobkov a služieb, o garantovanie potrebnej technickej podpory, o možnosť realizovať nie príliš zložité procedúry pri predkladaní objednávok a ich administratívnu pružnosť, o operatívnosť pri informovaní a okamžitom prejednávaní nebezpečia neplnenia zmluvy, o informovanie o celom sortimente produkovaných výrobkov a poskytovaných služieb dodávateľa, o poskytovanie vhodných platobných podmienok, o jasných a úplných informáciách o balení výrobkov a logistických podmienkach dodávok, o pružnom a serióznom prístupe k prípadným reklamáciám, o ochotu pristúpiť na výnimočné platobné podmienky v prípade vzniku platobnej neschopnosti a o zjavné úsilie o dlhodobú spoluprácu. Súčasťou hodnotenia dodávateľov je aj hodnotenie ich životaschopnosti, či bude dodávateľ schopný plniť si svoje záväzky voči odberateľovi. Základom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom je ich vzájomná výhodnosť pre obidve strany. Pri hodnotení dodávateľov často hrajú určitú úlohu aj emocionálne vzťahy nakupujúceho podniku k jednotlivým dodávateľom, ktoré vychádzajú predovšetkým zo skúseností z minulého obdobia (najmä vzťah k stálym dodávateľom). Na získanie podkladov pre hodnotenie dodávateľov sa využíva aj kontrola dodávok. Samotné hodnotenie dodávateľov je ovplyvnené momentálnymi prioritami každého podniku, ale aj jeho dlhodobými záujmami. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] CHRISTOPHER, M. Logistika v marketingu. Praha : Management Press, 2000. ISBN 80-7261-0074. [2] TOMEK, J.; HOFMAN, J. Moderní řízení nákupu podniku. Praha : Management Press, 1999. ISBN 80-85943-73-5. [3] MINÁROVÁ, M.; ČIERNA, H.; MOJŽIŠOVA, S. How customers evaulate and perceive quality attributes. In. Zborník zo sympózia Globalisation Influences on Local Markets. Roháče, 2006. s. 216221. ISBN 80-8083-262-5. [4] MINÁROVÁ, M. Balanced scorecard ako nástroj controllingu. In. Zborník z mezinárodní konference „Progressive methods and tools of management and economics of companies“, Brno: Fakulty of Business and Management, 2005. ISBN 80-214-3099-0. [5] ČIERNA, H. Ekonomika kvality. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta, UMB. 2006. ISBN 80-8083186-6. ADRESA: Ing. Poliačiková Eva, PhD. Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Beľa Tajovského 10 Banská Bystrica Tel.: 048/446 27 24, Fax: 048446 66 66 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 266 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Ing. Musová Zdenka, PhD. Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Beľa Tajovského 10 Banská Bystrica Tel.: 048/446 27 24, Fax: 048446 66 66 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 267 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 268 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PODNIKÁNÍ V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH REGIONU SLOVÁCKA Milan Březina, Kamil Třos Městký úřad Veselí nad Moravou, Sdružení zdravotně postižených občanů a jejich přátel Abstrakt: V příspěvku jsou analyzovány základní nástroje strategie programu podpory a rozvoje regionu Slovácka. Zpracování strategických dokumentů, zabývajících se podporou a rozvojem jednotlivých regionů, je povinností regionálních samospráv. Základním dokumentem strategie regionální podpory a rozvoje je Program podpory a rozvoje regionu Slovácka. Abstrakt: In this focus are analysed basic instruments of strategy programme, subsidy and development of Moravian Slovakia region. Processing strategy documents go into details in subsidy and development is on duty of regional autonomy. Fundamental document strategy regional subsidy and development is Programme of subsidy and development of Moravian Slovakia region. Klíčová slova: Evropská unie, Slovácko, strategie, region, program, infrastruktura, investice, veřejná správa, příhraniční oblast, doprava, komunikační technologie, cestovní ruch, turistika, ekonomika, podnikání, životní prostředí, zemědělství, lesnictví, lidské zdroje, vzdělávání. Key words: European Union, Moravian Slovakia, strategy, region, programme, infrastructure, investment, public administration, border area, transport, communication technology, turist trade, tourism, economy, business enterprise, environment, agriculture, forestry, manpower, education. STRATEGICKÁ VIZE REGIONU SLOVÁCKA Slovácko chce být “regionem bohatým, založeným na přírodním a kulturním dědictví předchozích generací, respektující jeho začleňování do Evropské unie, který dosáhne úrovně vyspělých regionů členských států Evropské unie”. Nenaplnění této vize by při volném pohybu výrobních faktorů v rámci Evropské unie mělo za následek rychlý růst meziregionálních disparit a nežádoucích migračních toků, jejichž negativní projevy by zaznamenal nejen region a kraj, ale i Česká republika. Význam Programu podpory a rozvoje regionu Slovácka je mimo jiné také v tom, že vytváří základní rámec pro formování regionální politiky Slovácka s ohledem na regionální politikou Evropské unie. To umožní skloubení vlastních zájmů a potřeb jednotlivých mikroregionů s naplňováním konvergenčních kritérií Evropské unie a také účinnou kombinaci aktivovatelných zdrojů regionu, státu a fondů Evropské unie s vnitřními i zahraničními zdroji soukromých investorů. STRATEGICKÉ CÍLE REGIONU SLOVÁCKA Učinit region přitažlivý pro “evropskou turistiku” při využití jedinečností jižní Moravy v jejich přírodním i urbanistickém charakteru. Vytvořit infrastrukturu, která se stane předpokladem pro zapojování regionu do globálního světa. Umožnit strategickým investorům vstup do regionu a k tomu jim vytvářet podmínky. Rozvíjet předpoklady pro malé a střední podnikání, obzvláště pak v příhraničních oblastech regionu, k odstranění jejich zaostávání a vysídlování. Usměrňovat zemědělství a lesnictví v orientaci podpory ostatních cílů při zohledňování zemědělské politiky Evropské unie s akcentem na krajinotvorbu a další ekologické aspekty. Vytvořit sociální, zdravotnickou, vzdělávací a vědeckou soustavu odpovídající věkovým, sociálním a profesním potřebám regionu, legislativě a standardům Evropské unie. Vize a cíle Programu podpory a rozvoje regionu Slovácka: • Infrastruktura (dopravní, komunikační a informační) Dopravní dostupnost v příhraniční oblasti Slovácka je charakteristická s dopravními vazbami na Slovensko. Parametry stávající silniční sítě v této příhraniční oblasti neodpovídají současným požadavkům kladeným na integraci a rozvoj území. Postupné zhoršování technického stavu dopravních sítí, především nižší třídy, omezuje rozvoj potenciálu v oblasti hospodářství a cestovního ruchu v podporovaném území. Rychlý nárůst silniční dopravy v příhraničí vyžaduje podstatné investice a zlepšení infrastruktury. V současné době zde převažují místní komunikace a na mnoha místech je překročena jejich životnost a únosnost. Dopravně-technický stav „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 269 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com neodpovídá současným podmínkám silničního provozu. Zanedbávána je modernizace a rozvoj místních komunikací, vč. silnic I. třídy. Neuspokojivý stav dopravní infrastruktury je bariérou a má nepříznivé dopady nejen na kvalitu životního prostředí, ale omezuje i hospodářsko-společenský rozvoj území. Tento stav vyžaduje podstatné investice z veřejných zdrojů. Skutečnost, že více než 60 % celkové mezinárodní dopravy se v československém příhraniční oblasti uskutečňuje po silnicích, má negativní vliv na životní prostředí. Jedním z důsledků vstupu České republiky a Slovenska do Evropské unie je i výrazný nárůst dopravní zátěže, a to zejména u nákladní automobilové dopravy. Existuje potřeba výstavby obchvatů měst s cílem odstranit dopravní závady na intenzivně využívaných silnicích v obytné zástavbě. Železniční síť se vyznačuje nízkými technickými parametry a neelektrifikovanými a jednokolejnými úseky. K největším problémům patří zanedbaný technický stav a zastaralé sdělovací a zabezpečovací zařízení. Současný stav zvyšuje riziko nehod a kolizí na křížení železničních tratí se silniční dopravou. Postupná modernizace železniční infrastruktury posílí význam železnice, zvýší bezpečnost, zlepší dopravní dostupnost příhraničního území a podpoří regionální snahy o tvorbu společných integrovaných dopravních systémů s propojením všech forem veřejné dopravy. V celém česko-slovenském příhraničním území došlo v uplynulých letech k rozvoji informačních a komunikačních technologií (ICT). Především mladá generace aktivně využívá všech výhod, které pokrok v oblasti moderních technologií přináší. Díky liberalizaci trhu v ICT dochází k postupnému zlepšování dostupnosti související infrastruktury i služeb. V periferních částech příhraniční oblasti jsou nadále nedostatečné základy infrastruktury pro rozvoj ICT. Je potřeba rozšířit dostupnost těchto moderních technologií všem skupinám obyvatelstva jako veřejnou službu, a tím zvýšit atraktivitu prostředí pro investice, práci a život obyvatel. Strategická vize: • region využívající významnou dopravní polohu (silnice I. třídy a železniční uzly) na standardu Evropské unie a napojení na hlavní evropské dopravní trasy. Region nabízející a využívající mimořádné přírodní bohatství, které bude dále zušlechťováno. Region zásobovaný všemi druhy energií s přiměřenou ekologickou zátěží, umožňující trvale udržitelný rozvoj a využívající obnovitelné zdroje energie. Region s kvalitní telekomunikační a informační infrastrukturou nabízející moderní komunikační, informační a správní služby využívající úzkou spolupráci veřejného, neziskového i podnikatelského sektoru a občanů. Strategický cíl: • vytvořit infrastrukturu, která umožní zapojení regionu do Evropské unie a okolního světa, dosažení moderních standardů, rozvoj potenciálu regionu, pokrytí potřeb jeho obyvatel, návštěvníků i podnikatelských subjektů, úzkou spolupráci veřejného, neziskového i podnikatelského sektoru a občanů, ale také trvale udržitelný rozvoj s přiměřenou ekologickou zátěží. CESTOVNÍ RUCH A TURISTIKA Význam a postavení cestovního ruchu v ekonomice regionu Slovácko je velký. Přírodní, krajinné a kulturní podmínky vytvářejí velmi příznivé prostředí pro rozvoj cestovního ruchu a rekreace na Slovácku, které se nachází v příhraniční oblasti. Mezi hlavní atraktivity oblasti patří rozmanitost a rozsah přírodních pozoruhodností, ekologicky hodnotná, relativně málo poškozená krajina, kulturní a historické dědictví s živými tradicemi a kulturou. Turisticky zajímavá a environmentálně cenná horská území Bílých Karpat poskytují velmi dobré podmínky pro rozvoj zimních sportů a letní turistiky na obou stranách hranice. I přes dobré fungování malých středisek zimních sportů, v lyžování není přírodně rekreační potenciál příhraniční oblasti ještě dostatečně využíván. Funkční integrace turistických středisek na obou stranách hranice umožní vytvořit zajímavější nabídku zaměřenou i na letní sezónu. Region má hluboké kulturní a historické tradice, což také ovlivňuje jeho atraktivitu pro cestovní ruch. Rozmanitost a rozsah přírodních atraktivit, vysoká kvalita životního prostředí, zvýrazněná existencí chráněných oblastí, vytváří dobré předpoklady pro rozvoj venkovské turistiky. Příhraniční území také disponuje širokým potenciálem pro rozvoj městské turistiky. V příhraniční oblasti se na mnoha místech pořádají kulturní a společenské akce mezinárodního významu. Potenciál cestovního ruchu není dostatečně využíván. Schází společná propagace historického, přírodního a kulturního potenciálu na obou stranách hranice. Kromě toho má na nedostatečné využití potenciálu cestovního ruchu, zejména na slovenské části pohraničí, vliv nízká kvalita stávajících přístupových komunikací k turistických střediskům a atraktivitám Slovácka, chybějící základní obecní infrastruktura a v neposlední řadě i špatný stav památek a nedostatečně rozvinutá infrastruktura kultury. Je zapotřebí zlepšit kvalitu základní i doplňkové infrastruktury a úroveň poskytovaných služeb a rozšířit nabídku o nové produkty. Je nezbytné usilovat o rozvoj lidských zdrojů. Překážkou, která brání efektivnějšímu rozvoji v česko-slovenské příhraniční „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 270 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com oblasti, je absence společných sítí a struktur, realizace společných projektů a marketingových strategií zaměřených na přilákání nových návštěvníků, provázené nedostatkem finančních prostředků. Pro maximální využití potenciálu je proto nutné posilovat spolupráci a koordinaci subjektů veřejného a soukromého sektoru při plánování, přípravě a realizaci jak koncepčních dokumentů, tak jednotlivých aktivit či projektů. Globálním cílem priority rozvoje udržitelného cestovního ruchu je zkvalitnit podmínky pro rozvoj cestovního ruchu v regionu podporou infrastruktury, koordinace rozvojových aktivit, marketingu a lidských zdrojů. Podporované aktivity v rámci oblasti podpory rozvoje infrastruktury pro cestovní ruch budou zaměřeny především na výstavbu či modernizaci infrastruktury spojené s rozvojem perspektivních forem cestovního ruchu a nosných tématických produktů v regionu Slovácka. Strategické vize: • region využívající potenciálu významné geografické polohy, zachovalého přírodního bohatství, historických a kulturních památek, tradice místního folklóru a lidových řemesel k vytvoření prostředí atraktivního pro zahraniční i české návštěvníky, vhodného pro sportovní aktivity, aktivní odpočinek, kulturní vyžití a vzdělávací akce, co nejvíce otevřený všestranné spolupráci se zahraničím, se sousedními regiony a integrovaný do evropských struktur. Strategický cíl: • ve spolupráci s veřejnou správou, soukromými podnikateli a občanskými iniciativami vytvořit funkční organizační a finanční systém, který povede k naplnění strategické vize. PODNIKATELSKÉ PROSTŘEDÍ (PODPORA A ROZVOJ PODNIKÁNÍ KLADENÝ DŮRAZ NA ZEMĚDĚLSTVÍ A LESNICTVÍ) Významným kritériem pro srovnání prosperity regionů a zejména pro určení způsobilosti pro čerpání podpory poskytované prostřednictvím politiky soudržnosti Evropské unie je regionální hrubý domácí produkt (dále HDP) na jednoho obyvatele přepočtený k paritě kupní síly. Odvětvová struktura na Slovácku a její dynamika je výrazně diverzifikovaná. Na tomto území se historicky nacházejí oblasti a podniky strategického významu. V příhraničí se nachází např. zemědělství, lesnictví, textilní průmysl, strojírenská výroba, potravinářský a stavebnický průmysl. Zvyšuje se podíl služeb na tvorbě HDP a zaměstnanosti, výrazný potenciál představuje rozvoj cestovního ruchu. Velkou část regionu Slovácka zaujímají typicky zemědělská území. Zemědělství prošlo zásadní restrukturalizací, která ovlivnila vlastnické a organizační struktury. Ze zemědělství odešlo velké množství pracovníků v důsledku snížení produkce a tlaku na růst produktivity práce. Výsledkem je relativně vysoký počet obyvatel, kteří ztratili na venkově zaměstnání. Pokles koupěschopné poptávky se odrazil ve snížení nabídky služeb. Rozšíření spektra ekonomických aktivit, rozvoj služeb a cestovního ruchu, včetně venkovské turistiky, nebo aktivit na podporu péče o přírodu a krajinu přispěje k udržitelnému rozvoji venkovského prostoru a posilování zaměstnanosti. Rozvoj podnikatelských aktivit brzdí nedostatečná spolupráce mezi podnikatelským sektorem a výzkumnými institucemi a školami, neuspokojivá podpora rozvoje aplikovaného výzkumu, nedostatečná úroveň znalostí spojených s moderními metodami řízení a marketingem, slabá spolupráce mezi hospodářskými komorami a podnikatelskými svazy. Rovněž nedostatečný počet poradenských center pro zakládání firem a stimulaci inovačního potenciálu, transfer know-how, nedostatečné zavádění nových technologií a nízké využívání specializovaných internetových aplikací, nedostatečná spolupráce podnikatelských subjektů s úřady práce a nedostatečná provázanost vzdělávacího systému a podnikání nepřispívají k zahajování a rozvoji podnikatelských aktivit. Strategické vize: • region přitažlivý pro investory s účelnou strukturou středních a malých podniků a odvětvovou strukturou podnikání, odpovídající charakteru a specifickým přednostem regionu. Trvale udržitelný rozvoj produkčních a mimoprodukčních funkcí zemědělství a lesnictví v souladu se sociálněekonomickými aspekty a regionální politikou České republiky a Evropské unie. Strategický cíl: • umožnit strategickým investorům vstup do regionu a k tomu jim vytvářet podmínky. Rozvíjet předpoklady pro malé a střední podnikání, obzvláště pak v příhraničních oblastech regionu, k odstranění jejich zaostávání a vysidlování. Využívat přírodní, surovinové a vodní zdroje regionu k ekonomickým „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 271 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com aktivitám, které jsou v souladu se zásadou trvale udržitelného rozvoje. Usměrňovat zemědělství a lesnictví k podpoře výroby, zaměstnanosti a zajištění příjmů venkovského obyvatelstva při zohledňování zemědělské politiky České republiky a Evropské unie se zřetelem na trvale udržitelný rozvoj krajiny a venkova. ŽIVOTNÍ PROSTŘEDÍ A PREVENCE RIZIK Slovácko je příhraniční oblast charakteristická řadou přírodních atraktivit a druhovou rozmanitostí s výrazným potenciálem zasluhujícím jeho ochranu. Na druhou stranu v průmyslových oblastech a velkých aglomeračních centrech došlo ke snížení přírodních a krajinných hodnot území. Nicméně kvalita životního prostředí se v příhraniční oblasti od roku 1990 všeobecně výrazně zlepšila ve všech jeho složkách, především vlivem poklesu produkce průmyslových odvětví s nejvyššími exhalacemi a v důsledku investic do infrastruktury na ochranu životního prostředí. Velká část příhraniční oblasti patří mezi území, v nichž jsou chráněny cenné části přírody a krajiny, jak např. CHKO Bílé Karpaty. Přetrvávajícím problémem všech regionů, ale zejména jejich venkovských oblastí, je nedostatečně rozvinutý systém kanalizačních sítí a čistíren odpadních vod, což je i nadále příčinou vysokého stupně znečištění vodních toků. Podíl napojených osob na kanalizaci je pod průměrem Evropské unie. Dlouhodobě se snižuje intenzita zemědělské výroby a narůstá význam mimoprodukčních funkcí zemědělství. Zejména silně poklesla spotřeba pesticidů a minerálních hnojiv, snížily se atmosférické depozice, což zčásti zmírnilo rizika kontaminace půd rizikovými prvky. Přestože se míra znečištění ovzduší v posledních letech výrazně zlepšila a celkové emise hlavních znečišťujících látek (tuhých znečišťujících látek, 502, NOx, CO, prach atd.) se snížily, stále výrazně převyšují průměr Evropské unie. Zásadním problémem se v posledních letech stává lokální nárůst znečištění ovzduší oxidy dusíku, oxidem uhelnatým a prachem ve velkých městech a v blízkosti zatížených komunikací v důsledku rostoucí intenzity automobilové dopravy, což má negativní důsledky pro životní prostředí a bezpečnost dopravy. Z důvodu absence optimálně vedených kvalitních dopravních komunikací a z důvodu nízké kvality stávajících spojů se tedy zvyšuje zatížení životního prostředí narůstajícím provozem (hluk, emise). Podstatný je rozvoj integrovaného monitoringu a uskutečňování (realizace) aktivit zlepšujících kvalitu ovzduší (spojené mj. s výskytem průmyslových center). Pozitivní vztah zemědělství k oblasti životního prostředí se projevuje zejména podporou agroenvironmentálních opatření (např. ekologické zemědělství, péče o krajinu) a výroby bioenergetických paliva biomasy pro energetické použití. Z hlediska kvality životního prostředí je důležitá otázka hospodaření s přírodními zdroji a nakládání s odpady. Území má dobré předpoklady pro rozvoj obnovitelných zdrojů energIe (biomasa, energie slunečního záření, voda, vítr nebo geotermální energie). Kromě rozšířeného využívání neobnovitelných zdrojů energie je třeba intenzivněji využívat obnovitelné zdroje. Rychlost obnovy je vzhledem k rychlosti exploatace zanedbatelná, a proto je jejich šetrné využívání nezbytné. Výzkum a vývoj v oblasti zlepšení prevence a ochrany přírody má růstový potenciál, ale není dosud plně využíván. Velmi důležitým aspektem ochrany životního prostředí je environmentální vzdělávání, ekologická výchova a osvěta. Strategická vize: • pečovat o přírodní potenciál regiona a kraje a jeho jedinečnost v evropském kontextu v duchu trvale udržitelného rozvoje. Strategický cíl: • udržovat, chránit a vytvářet esteticky vyváženou, ekologicky stabilní a trvale produkční krajinu, pečovat o cenná území a tím se i podílet na zajišťování podmínek pro fyzicky a duševně zdravý život obyvatel. ROZVOJ LIDSKÝCH ZDROJŮ (VZDĚLÁVÁNÍ A ŠKOLSTVÍ) Kvalita a zaměření systému vzdělávání a nepříznivá vzdělanostní struktura obyvatel na Slovácku v příhraničních oblastech jsou faktory přispívající k nezaměstnanosti. Nejvíce jsou totiž nezaměstnaností postiženy osoby se základním vzděláním nebo osoby vyučené (bez maturity), jejichž pozice na trhu práce se neustále zhoršuje. Podle údajů je pro vzdělanostní strukturu obyvatel příhraničí charakteristický nižší podíl vysokoškolsky vzdělaných osob na celkovém počtu obyvatel než v zemích Evropské unie. Celková úroveň dosaženého vzdělání obyvatel v příhraničním regionu se postupně zlepšuje, výrazné je to především u mladé generace, která si více uvědomuje důležitost vzdělání. Vážným problémem celého vzdělávacího systému v příhraničních oblastech je výrazný nesoulad mezi „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 272 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com poptávkou na trhu práce a učebními i studijními obory, což se projevuje nedostatkem osob s technickým vzděláním na všech úrovních, vč. učňovských oborů. Těch je v dnešní době největší nedostatek. Na některé učňovké obory se již žáci ani nehlásí, takže pomalu „vymírají“. Studenti preferují spíše společenské a humanitní obory, význam technických a přírodovědně zaměřených směrů spojených s rozvojem inovací a moderních technologií není dostatečně zdůrazňován. Podíl absolventů těchto oborů je zhruba třetinový a tedy nedostatečný. Přetrvávajícím problémem zůstává nedostatečně rozvinuté a málo efektivní jazykové vzdělávání, které vážně brzdí nejen mezinárodní spolupráci v oblasti podnikání, výzkumu a vývoje, inovační a marketingovou úspěšnost - podniků, ale také omezuje možnosti pracovního uplatnění obyvatelstva v rozšířené Evropské unii. Nedostatečný objem veřejných a soukromých zdrojů vynaložených na rozvoj a adaptaci infrastruktury v oblasti vzdělávání způsobuje zaostávání pohraničních oblastí za jinými regiony a zeměmi Evropské unii. Strategická vize: • vytvořit ucelenou soustavu základního, středního, vyššího odborného, vysokoškolského a celoživotního vzdělávání, které budou odpovídat rozvoji regionu (v oblasti kulturní, sociální i podnikatelské) a zajišťovat dodržování zásad trvale udržitelného života. Vytvořit “Koncepci rozvoje tělovýchovy a sportu v regionu”, která bude zaměřena na zvyšování účasti obyvatel kraje ze všech věkových kategorií na nejrůznějších pohybových a sportovních aktivitách a v souladu s Evropskou chartou sportu, bude postupně stále výrazněji přispívat ke zdravému způsobu života obyvatel kraje. Strategický cíl: • vytvořit sociální, zdravotnickou, vzdělávací a vědeckou soustavu, odpovídající věkovým, sociálním a profesním potřebám regionu, trhu práce, legislativě a standardům Evropské unie. Vytvořit funkční, navzájem propojený systém tělovýchovných a sportovních aktivit (včetně společenských i materiálnětechnických podmínek a celokrajské informační databáze), který bude obsahovat školní tělovýchovu a sport, tělovýchovná a sportovní občanská sdružení, přípravu sportovních talentů a sportovní reprezentaci kraje. Dále podnikatelskou činnost v tělovýchově a sportu i možnosti neorganizovaných pohybových a sportovních aktivit na otevřených sportovištích i v přírodním prostředí. ZÁVĚR Závěrem chceme konstatovat, že ekonomika území regionu Slovácka prošla zásadní restrukturalizací zemědělství, lesnictví a průmyslu, a tím i k sociální proměně regionu. Ekonomický potenciál česko-slovenského příhraničního území disponuje velkými rozvojovými možnosti, které jsou podpořeny rozvojem moderních odvětví. Podpora podnikatelského prostředí zaměřená na vytváření podmínek pro rozvoj drobných, malých a středních podniků přispívá ke zvýšení konkurenceschopnosti tohoto území, ovlivňuje jeho atraktivitu a především v sektoru služeb umožní další nárůst zaměstnanosti. Rozvoj regionu Slovácka tak přispívá k tvorbě nových pracovních míst a zároveň zmírňuje problémy na trhu práce v příhraniční oblasti. Cestovní ruch tradičně zaujímá významné místo v ekonomice podporované oblasti regionu Slovácka, s ohledem na mnohaleté tradice tohoto území, přírodní podmínky a také jeho zeměpisnou polohu. Cestovní ruch je zejména pro česko-slovenskou příhraniční oblast významným faktorem stimulujícím hospodářský rozvoj a přispívá ke zlepšení jeho rozvojových příležitostí. Vytváření sítě přeshraničních vazeb (spolupráce) v různých sektorech ekonomiky a také mezi podniky a výzkumnými institucemi přispívá k hospodářskému rozvoji tohoto území a zlepšuje jeho lokalizační atraktivitu. Ve vazbě v oblasti ochrany životního prostředí reaguje na úsilí o udržitelném využívání přírodního potenciálu a krajiny v oblasti cestovního ruchu. Dále přispívá k praktickému uplatnění envirónmentálních inovací a šetrných technologií, snižování energetické, surovinové a materiálové náročnosti, emisí a tvorby odpadů. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] Hospodářská strategie České republiky do roku 2010. Ministerstvo průmyslu a obchodu ČR. Pracovní materiál. Praha 2006. [2] Analýza vývoje české ekonomiky a odvětví v působnosti Ministrestva průmyslu a obchodu ČR. Praha 2006. [3] Program rozvoje Jihomoravského kraje. Brno 2006. [4] Internetové stránky. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 273 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ADRESA: Ing. Bc. Milan Březina Městský úřad Veselí nad Moravou Třída Masarykova 119 698 13 Veselí nad Moravou Mobil: 00 420 603 363 876 Tel.: 00 420 518 670 181 E-mail: [email protected] www.veseli-nad-moravou.cz Ing. Bc. Kamil Třos Sdružení zdravotně postižených Občanů a jejich přátel Mitušova 83 700 30 Ostrava 30 Mobil: 00 420 732 860 782 Tel.: 00 420 732 860 782 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 274 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com MOŽNOSTI PODNIKÁNÍ V RAKOUSKU Jan Prachař Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Abstrakt: Příspěvek pojednává o možnostech spolupráce v podnikání mezi Rakouskem a ČR. Klíčová slova: Investor, joint venture, bilance vzájemné výměny služeb, podmínky zaměstnávání cizinců a místních sil, organizační složka zahraniční společnosti (Niederlassung) 1. OBECNĚ Je třeba vyjít ze struktury rakouské ekonomiky. Ekonomika, která je do značné míry v subdodavatelském postavení vůči ekonomice německé, se mění jen pozvolna a z ní vyplývající poptávka po dovozech („subdodávky subdodavatelům“) rovněž. Nelze však spoléhat na tradiční, do značné míry surovinovou a polotovarovou strukturu českého vývozu, zde jsou možnosti prakticky vyčerpány. V rámci těchto produktů bude docházet k dílčím změnám, ale celkový dlouhodobý pokles se zdá být nevyhnutelný. Je rovněž nutno vzít v úvahu pokračující oživení rakouské ekonomiky, kde se předpokládá zvýšení investiční aktivity firem, průmyslové výroby, zvýšení spotřeby, zejména předmětů dlouhodobého charakteru včetně automobilů, a pokračující boom ekologie, zejména obnovitelných zdrojů energie včetně biopříměsí do PHM. Šíře stávající zbožové struktury českého vývozu je značná a jistě zde i nadále najdou uplatnění tradiční komodity českého exportu. K těmto položkám, z nichž většinu lze zařadit do SITC 6 – 8, je jako perspektivní nutno připočíst potraviny. Jejich uplatnění na rakouském trhu sice nebude jednoduché, ale naskýtá se zde velká šance na úspěch. Obecně lze jako o perspektivních hovořit o produktech vysoce kvalitních a s vysokou přidanou hodnotou na jedné straně, a o produktech, kde je stále ještě možné dosahovat cenové konkurenční výhody vzhledem k situaci na rakouském trhu na straně druhé. Dodávky vysoce kvalitních výrobků však zpravidla vyžadují užší vzájemné vztahy, výrobní a technologické kooperace, apod. Při zvážení výše uvedeného se nám jako perspektivní jeví následující odvětví: • automobily, automobilové díly a příslušenství • nejrůznější obory strojírenství • technologie zpracování biomasy, bioplynu, metylesteru řepkového oleje, biolihu • alternativní domácí systémy vytápění • izolační materiály • elektronika a elektrotechnika • stavební materiály • informační technologie, software • průmyslové chemikálie • léčiva a farmaceutika • zařízení pro telekomunikace • zdravotnická zařízení, zařízení pro laboratoře • bezpečnostní zařízení • potraviny a potravinářské zboží. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 275 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com 2. NEJDŮLEŽITĚJŠÍ FIRMY A JOINT-VENTURES VE VZÁJEMNÉM OBCHODU V roce 2006 vystupovaly ve vzájemném česko – rakouském obchodě nejvýznamněji tyto firmy: vývoz ČR do Rakouska METALIMEX, a.s., Praha ŠKODA AUTO, a.s.,Mladá Boleslav EUROPEAN DATA PROJEKT s.r.o.,Praha UNIPETROL RAFINERIE a.s., Záluží FELTEN&GUILLEAUME, s.r.o., Praha 9 Panasonic AVC Networks Czech,s.r.o.,Plzeň PACKARD ELECTRIC s.r.o.,Bakov n.Jizerou K+K General Corporation, s.r.o., Ostrava BOSCH DIESEL JIHLAVA, Jihlava Stora Enso Timber Ždírec,s.r.o., Ždírec n.Doubr. PRAKAB a.s., Praha DU PONT-CONOCO CS s.r.o., Praha TAMOIL, s.r.o., Praha BONATRANS, a.s., Bohumín dovoz ČR z Rakouska OMV Praha,s.r.o.,Praha FELTEN&GUILLEAUME, s.r.o.,Praha 9 BAUMAX ČR, a.s., Praha ŠKODA AUTO, a.s., Mladá Boleslav European Data Projekt, s.r.o., Praha TRV – CARR Řepov Siemens Kolejová vozidla,s.r.o.,Praha JC AUTOMOB.SOUČ., Česká Lípa Schwarzmüller Tschechien, s.r.o., Žebrák BOSCH DIESEL JIHLAVA, Jihlava MAN NUTZ,s.r.o., Brno CATIS s.r.o., Valtice PLATINUM LEAF s.r.o., Brno HENKEL ČR, Praha Již sám fakt, že ve výše uvedeném přehledu se objevují stejné firmy na straně dovozců i vývozců, svědčí o vzájemných kooperacích. Což je koneckonců příznivý vývoj. Je zde patrný i vliv přímých zahraničních investic. Faktem také je, že směr aktivního vystupování firem na trhu druhého státu je v relaci ČR – Rakousko dosti jednokolejný. I když do vzájemného obchodu jsou zapojeny řádově tisíce firem (oboustranně), lze počet aktivně vystupujících rakouských firem na našem trhu počítat na stovky až tisíce (Obchodní oddělení rakouského velvyslanectví v Praze uvádí, že na českém trhu je nějakým způsobem činných kolem 4 000 rakouských firem. Naše firmy, přímo vystupující na zdejším trhu, lze řádově počítat na desítky. Po složitém dotazování na rakouském firemním registru jsme dospěli k počtu 130 českých firem, které působí přímo na zdejším trhu (je v nich registrován český společník resp. osoba s bydlištěm v ČR). OEÚ ZÚ Vídeň má snahu zajistit jejich evidenci, ale vzhledem ke zdlouhavým jednáním s firemním registrem je to dlouhodobější záležitost. Většinou naši dodavatelé využívají místní distribuční sítě. Rakousko je třetí největší zahraniční investor v ČR. Z uvedených cca 4 000 rakouských firem, které v ČR nějakým způsobem investovaly, je 700 – 800 skutečně významných projektů. ČR se stala v době nedávno minulé důležitou cílovou zemí rakouských investorů a v přepočtu na hlavu byla ČR v některých letech i největším příjemcem rakouských investic. Velmi silně jsou zastoupeny rakouské banky a pojišťovny, služby, realitní kanceláře, konzultantské firmy, rafinerie OMV, která má u nás síť mnoha desítek čerpacích stanic, obchodní řetězce, ale i firmy v průmyslu, strojírenství a stavebnictví. Rakouské investice u nás jsou ovšem také charakteristické zapojením malých a středních investorů. To vše by mělo být jakousi „zárukou“ trvalého rozvoje vzájemného obchodu. Nejvýznamnější rakouští investoři v České republice: Investor Sektor Erste Bank Sparkassen bankovnictví Bank Austria Creditanstalt bankovnictví Raiffeisenbank bankovnictví Bramac Dachsysteme stavební materiály Duropack papírenství a obaly Franz Haas Waffelmaschinen Industrie strojírenství Greiner Extrusion strojírenství Holzindustrie Schweighofer zpracování dřeva Kronospan zpracování dřeva Orsil stavební materiály, sklo Voest Alpine zpracování kovů Wienerberger Ziegelindustrie stavební materiály Baumax obchodní řetězec Česká pobočka nebo partner Česká spořitelna Bank Austria Creditanstalt Raiffeisenbank Bramac Bupak Haas Profile Greiner nástrojárna Holzindustrie Schweighofer Ždírec Kronospan Jihlava Orsil ČR Voest Alpine Stahl Wienerberger cihlářský průmysl Baumax „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 276 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Investor Billa Julius Meinl OMV Strabag (Bau Holding Development) VA Tech (Voest-Alpine) Česká pobočka nebo partner Billa Julius Meinl OMV Praha Strabag ČR, a.s. VA Tech EZ Praha Sektor obchodní řetězec obchodní řetězec čerpací stanice stavebnictví elektroinstalace Postavení Rakouska mezi zahraničními TOP-10 investory (80 % celkového přílivu investic za uvedené období) v ČR dokumentuje následující tabulka porovnání přílivu PZI do ČR za období 1993 – 2005: Země Německo Nizozemí Rakousko Francie USA Švýcarsko Belgie Velká Británie Japonsko Švédsko Celkem Kumulovaný příliv 1993 – 2005 v mil. EUR 12 973 8 495 4 640 3 434 3 072 2 295 2 088 1 907 710 686 50.236 Podíl na celku v % 25,8 16,9 9,2 6,8 6,1 4,6 4,2 3,8 1,4 1,4 100,0 3. VYHODNOCENÍ POPTÁVEK NA ZÚ PO ČESKÉM ZBOŽÍ A VÝROBNÍ KOOPERACI Za rok 2006 zpracoval OEÚ ZÚ Vídeň zhruba 700 písemných poptávek, nabídek a dotazů. Tento pokles o cca ¼ proti počtu, uvedenému za rok 2004, je pochopitelný. Komoditní poptávky jsme předávali přímo ZK agentury CzechTrade ve Vídni. Tato agentura má lepší podmínky pro dovedení určitých případů až do zdárného konce. Dotazy z české a rakouské strany lze rozdělit v procentním poměru přibližně na polovinu. Počet dotazů z rakouské strany se oproti loňsku snížil pravděpodobně v důsledku předávání poptávek ZK agentuře CzechTrade. V důsledku dělby práce s agenturou CzechTrade vyřizuje OEÚ ZÚ Vídeň převážně dotazy spojené s přechodným obdobím na volný pohyb pracovních sil, otázku značení zboží, dopravní problematiku – zkrátka dotazy a poptávky, které se vztahují k podmínkám působení na rakouském trhu. Charakter těchto dotazů je dvojí – buď obecnějšího charakteru nebo také (a ty v poslední době převažují) jsou to dotazy detailní, které z naší strany vyžadují asistenci právní kanceláře. V důsledku pořádání kontaktních burz na ZÚ Vídeň poměrně častým návštěvám pracovníků OEÚ na veletrzích v Rakousku i v ČR, na seminářích v obou zemích, při společných akcích se ZK agentury CzechTrade ve Vídni a při dalších podobných příležitostech byl poskytnut bezpočet informací při přímém styku s podnikateli. Popřípadě došlo k následným schůzkám, především na OEÚ ZÚ Vídeň. Různých typů těchto konzultací se v průběhu roku 2005 uskutečnilo minimálně 50. Nabídky a poptávky z obou stran představovaly velmi širokou škálu obchodovatelného zboží. Nejvýrazněji se i v roce 2005 z rakouské strany profilovala poptávka po dřevě a veškerých výrobcích dřevozpracujícího průmyslu (dveře, okna, nábytek, palety, ale i palivové dříví, dřevěné montované domky, atd.), chemických výrobcích zejména plastech a obalových materiálech, skle - stolním, dekorativním i stavebním, porcelánu, papíru a papírenských výrobcích, ale i po pracovních silách (obor cestovní ruch, pohostinství). Výrobní kooperace nebo výroba podle vlastních plánů byla hledána hlavně v textilním průmyslu, kovodělném průmyslu, ve stavebnictví, konstrukcích a službách, zejména v dopravě. České firmy nabízely zejména nářadí a nástroje, keramiku a porcelán, chemické výrobky, výrobky dřevařského průmyslu, textilní výrobky, různé spotřební zboží, potraviny a výrobní kapacity, včetně pronájmu průmyslových objektů. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 277 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ZK agentury CzechTrade ve Vídni zaznamenává zvýšenou poptávku rakouských subjektů po obnovitelných zdrojích energii jako jsou například dřevěné peletky či brikety. Čeští výrobci těchto produktů zaznamenali obrovský úspěch na veletrhu Energiesparmesse v městě Wels v březnu 2006. Velice dobře mohou uspět i výrobci kotlů na spalování biomasy; českým výrobcům se zde velice daří a meziročně se jim objem prodejů v Rakousku zvyšuje. Kromě toho rakouské firmy poptávají dopravní a spediční služby, tiskařské služby a stavební materiály. Žádaným artiklem je i tradiční české sklo. Samostatnou oblastí příležitostí je kovoobrábění a spolupráce ve výrobě. CzechTrade se této oblasti detailně věnoval a ačkoliv nedostává velký počet poptávek z této oblasti (většina rakouských firem má své nákupčí, kteří si možné dodavatele oslovují sami), pokusil se přímo poptávky vygenerovat, tím že oslovil nákupní oddělení rakouských výrobních firem. Výsledkem byla celodenní akce kontraktačních jednání. Svědčí to o tom, že poptávka na rakouské straně v této oblasti existuje, potenciál je velký, ale musí se aktivně vyhledávat, protože konkurence je opravdu veliká. 4. ROZVOJOVÁ POMOC POSKYTOVANÁ TERITORIU OD ČR České republice není ze strany Rakouska poskytována žádná rozvojová pomoc. Stejně tak ani Česká republika neposkytuje tuto pomoc Rakousku. 5. VZÁJEMNÁ VÝMĚNA V OBLASTI SLUŽEB 1. Bilance vzájemné výměny služeb 2001 2002 2003 2004 2005 2006 (I. pol.) Příjmy 9 597 7 223 9 834 10 715 8 796 5.500 Výdaje 11 631 9 864 13 119 13 858 13 985 5.819 Obrat Saldo -2 034 -2 641 -3 285 -3 143 - 5 189 -319 Zdroj: ČNB, údaje v mil. CZK Z tabulky je patrný dlouhodobý trend: český vývoz služeb s menšími výkyvy stagnuje, zatímco dovoz postupně narůstá, což vede k prohlubování českého pasivního salda. Pro Rakousko má vývoz služeb podstatně větší význam než pro ČR. Zatímco v rakouských příjmech v rámci vývozu zboží a služeb do ČR představovaly služby v r. 2005 16,1%, v případě ČR to bylo pouze 7,7%. V obou případech jde však o hodnoty podprůměrné – v případě Rakouska dosahuje podíl služeb na příjmech z vývozu zboží a služeb více než 30%, u ČR je to asi 11%, což naznačuje oboustranný značný potenciál růstu. Výsledky za I. pololetí 2006 jsou zatím výrazně lepší než za stejné období roku 2005 (deficit se snížil o 1,5 mld. Kč), a to jak díky vyššímu exportu, tak snížení importu. 6. STRUKTURA EXPORTU A IMPORTU SLUŽEB, NEJVÍCE VYVÁŽENÉ A DOVÁŽENÉ SLUŽBY Podrobnější strukturu vzájemného obchodu se službami ukazuje následující tabulka s hodnotami za rok 2005, v mil. Kč, s vybranými nejdůležitějšími oblastmi poskytování služeb: Příjmy Výdaje Bilance 3 405,0 1 085,7 2 319,3 Doprava, z toho: - železniční nákladní 1 281,7 123,4 1 158,3 - silniční nákladní 1 850,9 494,4 1 356,6 3 380,6 6 755,8 -3 375,2 Cestovní ruch, z toho: - soukromá turistika 2 678,3 5 889,2 -3 210,9 62,0 365,4 -303,4 Telekomunikační služby 110,9 228,9 -118,0 Služby ve stavebnictví 15,1 793,9 -778,8 Pojišťovací služby 261,3 879,4 -618,1 Finanční služby 20,1 474,5 -454,4 Služby výpočetní techniky 1 378,2 2 926,3 -1 548,1 Ostatní služby obch. povahy, z toho: - různé obch., odborné, technické, z toho: 1 136,5 2 773,4 -1 636,8 - poradenství, PR 22,5 290,2 -267,7 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 278 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com - architekt., inženýrské, technické - ostatní obch. služby Celkem 65,8 233,3 -167,5 740,7 2 004,1 -1 263,4 8 795,4 13 984,7 -5 189,3 Zdroj: ČNB ČR dosahuje významného aktiva pouze v nákladní dopravě, které postupně narůstá. Na rozdíl od řady západoevropských zemí však v případě Rakouska ČR zaznamenává významné pasívum v cestovním ruchu, na čemž se rozhodující měrou podílí soukromá turistika, která je pro Rakousko zdaleka největším zdrojem příjmů ve vzájemném obchodě službami. Toto pasívum má navíc mírně rostoucí tendenci. Hlavním faktorem způsobujícím celkové hluboké pasívum ČR jsou však všechny služby finanční a obchodní povahy. Obchod s nimi je spojen především s přímou aktivitou firem na trhu druhé země, s jejich investicemi a akvizicemi. Rakouské firmy jsou v ČR mnohem aktivnější než je tomu naopak (viz kap. 7.5.), což s sebou nese i do značné míry jednosměrný obchod s obchodními a finančními službami. 7. ČESKÉ FIRMY PŮSOBÍCÍ V OBLASTI SLUŽEB, VYHODNOCENÍ ZÁJMU ČESKÝCH POSKYTOVATELŮ SLUŽEB O TERITORIUM Na rakouském trhu působí (jak je patrné už z uvedené statistiky) především firmy z oboru dopravy, méně cestovního ruchu (jde např. o ČSA, ČD, Čedok, Moravia Trade Trans). Značné množství dotazů nejrůznějšího druhu se týká dopravy (často zprostředkovaných přes ČESMAD). ZÚ dále zaznamenává velký zájem zejména ze strany stavebních firem a příbuzných odvětví, zde však musí upozorňovat na existenci přechodného období na volný pohyb pracovních sil a služeb, která fakticky znemožňují export těchto služeb do Rakouska. Rostoucí zájem zaznamenáváme o informace k možnostem založení vlastního maloobchodního prodeje. Zájem poskytovatelů služeb o rakouský trh je však celkově zatím podstatně menší než u výrobců zboží. 8. VYHODNOCENÍ POPTÁVKY PO ČESKÝCH SLUŽBÁCH Obdobně jako v případě nabídky českých firem je ze strany rakouských subjektů největší zájem o služby ve stavebnictví a příbuzných oborech a v dopravě. Velký zájem je rovněž o služby polygrafické, zdravotnické, zaznamenali jsme rovněž zájem o opravárenství, catering, projekční, konstrukční a inženýrské služby. Samostatnou kapitolou je domácí péče o nemocné a přestárlé, po níž je velká poptávka, dosud však je uspokojována polo- a nelegální cestou. 9. PŘEKÁŽKY A BARIÉRY BRÁNÍCÍ ČESKÝM POSKYTOVATELŮM SLUŽEB PRONIKNOUT NA TRH V Rakousku nelze hovořit ani o obchodních ani o administrativních překážkách poskytování služeb jako takových. Ovšem skutečnou bariérou jsou v rámci přístupové smlouvy vyjednaná přechodná období na volný pohyb pracovních sil a služeb. 10. PERSPEKTIVY ČESKÝCH FIREM V OBLASTI SLUŽEB Perspektivním oborem pro české firmy je především stavebnictví a příbuzné obory a montážní práce, reálně bohužel však až po uplynutí zmíněných přechodných období. Možnosti určitě nabízí oblast cestovního ruchu, a to jak s využitím rostoucího zájmu českých občanů o Rakousko (zejména v zimní sezóně), tak při předpokládaném růstu zájmu rakouských turistů o ČR, kde je značný potenciál. Rostoucí možnosti v oblasti dopravy jsou českými firmami dobře využívány, další impuls nepochybně přinese ukončení přechodného období na kabotáž (nejpozději v r. 2009). Ve větší míře než dosud by mohly být poskytovány zdravotnické služby. V současnosti v Rakousku připravovaná výjimka z přechodného období na volný pohyb pracovních sil pro pečovatelky by rovněž mohla být šancí pro české firmy poskytující sociální služby. Obecně platí, že perspektivu mají rovněž ty služby, kde nemusí docházet k pracovnímu výkonu na území Rakouska – jedná se o služby technických, inženýrských, projekčních a konstrukčních kanceláří, služby výpočetní techniky apod. 11. ZÁKLADNÍ PODMÍNKY PRO UPLATNĚNÍ ČESKÉHO ZBOŽÍ NA TRHU 11.1 DISTRIBUČNÍ A PRODEJNÍ KANÁLY, DALŠÍ FAKTORY OVLIVŇUJÍCÍ PRODEJ Potencionálními dovozci zboží do Rakouska jsou výrobní podniky, velkoobchody, nákupní centrály a specializované dovozní firmy. Většinou to jsou menší a střední podniky s omezenými finančními zdroji a často pracují s úvěry. I toto je důvod, proč požadují přesné dodržování sjednaných podmínek, termínů, parametrů a „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 279 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com jakosti. Důležité místo v obchodní činnosti zaujímají výhradní dovozci, kteří dovážejí zboží od jediné nebo od několika málo firem stejného oboru (takto funguje např. prodej vozů Škoda nebo piva Budvar). Výrobní spotřebitelé často dávají přednost nákupu od rakouských dovozců, protože je považují za spolehlivého garanta termínů, jakosti a za partnery, kteří dobře znají domácí zvyklosti. Některé naše firmy začínají v poslední době zakládat a využívat vlastních zastoupení v Rakousku, které zde pečují o jejich obchodní zájmy. V praxi je využívání místních zástupců českými firmami sice časté, ale nikoliv převažující. Řada našich velkých vývozců má své vlastní kanály nebo využívá vlastních zastoupení (Vítkovice). Menší firmy si často rovněž najdou partnera, který zde jednak firmu zastupuje, pomáhá hledat další zákazníky a zprostředkovává tak také přímá jednání. Klasickou snahou české firmy, která v Rakousku začíná, je najít přímo odběratele a ušetřit tak v kalkulaci prodejní ceny marži importéra, eventuelně dealera (Händlera). Tato obchodní strategie, tedy vývoz bez zástupce, funguje úspěšně spíše u položek surovinového charakteru, (dříví, uhlí, železo, ocel), kde je však iniciativa obvykle na straně rakouského odběratele. Ten se snaží ušetřit na nákladech a najít přímější odbytové resp. nákupní cesty. Takovou cestu hledá například i takový kolos, jakým jsou Rakouské spolkové dráhy, kterému ve spolupráci s agenturou CzechTrade v tomto hledání nových dodavatelů asistujeme. Toto schéma, kdy si odběratel najde dodavatele, by mohlo být vhodným řešením i pro jednorázové dodávky malých a středních podniků (umělecké, upomínkové předměty, keramika, dřevěné hračky apod.). Pro záměr trvale působit na trhu se však doporučuje přímé zpracování trhu, byť zpočátku i přes zástupce, importéra, distributora, ať na vlastní jméno nebo na provizi, s exkluzivitou nebo bez ní. Pravdou je, že náklady jsou zde vysoké a český vývozce je překvapen, že finální detailní ceny na rakouském trhu, po zahrnutí dopravného, skladného, marketingových nákladů, marží dovozce a dealera, DPH a dalších nákladových položek do kalkulace, jsou u běžného spotřebního zboží 3 až 4 násobkem jeho exportní ceny. V důsledku toho má český vývozce snahu obejít zástupce a dodat konečnému prodejci za lepší cenu. Tento postup však v řadě případů není možný a často také končívá nezaplacenou fakturou a sporem. V Rakousku hraje významnou roli Hospodářská komora a lze požádat o zveřejnění nabídky české firmy v jejím Informačním týdeníku, který je rozesílán na předplatitele-členy komory a je zveřejněn na internetu. Pravdou však je, že nabídka musí být stylizována tak, aby přinesla potenciální možnosti dodávek také rakouské firmě (což se dá prakticky uskutečnit pouze v případě hledání kooperačního partnera – klasické zbožové nabídky zde neuspějí). Rakouská hospodářská komora má však také sekci obchodní, která sdružuje zástupce, agenty, importéry a velkoobchodníky. Zde je možné prezentovat záměr na zabezpečení tohoto druhu služeb. Postup je následující: Firma si může podat placený inzerát v časopise Handelsagent. Zájemce může podat přímo přes webové stránky http://www.wirtschaftsverlag.at/ireds-987.html online- inzerát nebo se obrátit na adresu: Österreichischer Wirtschaftsverlag GmbH, Wiedner Hauptstraße 120 – 124, 1054 Wien, tel: +431/54664-346, 9; fax: +431/54664-225; E-mail: [email protected]. Kromě toho mají zájemci z řad rakouských i zahraničních podniků následující možnost, jak najít přímý kontakt ke Spolkovému grémiu rakouských obchodních agentů (Bundesgremium der Handelsagenten, Wiedner Hauptstraße 63, 1045 Wien, tel.: +4305/90900-3200, fax: +43105/90900-287, E-mail: [email protected], kontaktní osoba paní Katharina Gangl) • bezplatné vyhledávání v nabídce zprostředkovatelské databáze tohoto grémia prostřednictvím www.commercial-agent.at. Pokud této možnosti využijete, je potřeba se zapsat do rubriky „Freie Vertretungen / Firmen-Angebote“ • na spojení (link) „Freie Vertretungen / Handelsagenten Angebote“ jsou zveřejněny nabídky obchodních agentů, kteří mají zájem o převzetí zastupování. Tito mohou být vyvoláni podle branží a/nebo podle hesla • dále se zainteresovaní obchodní agenti dobrovolně zařazují do webových stránek grémia, kde mohou být vyvoláni na „Verzeichnis österr. Handelsagenten (link: Österreichische Handelsagenten) podle branží a/nebo hesla a spolkových zemí a přímo kontaktováni. 11.2. PODMÍNKY ZAMĚSTNÁVÁNÍ CIZINCŮ A MÍSTNÍCH SIL Rakousko si velmi intenzivně chrání svůj trh pracovních sil. Nezaměstnanost je zde v porovnání s ostatními zeměmi Evropy poměrně nízká (viz kapitola 4.1.). Aktuální údaje představují okolo 250 tisíc nezaměstnaných, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 280 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com což je samozřejmě nejen problém lidský a sociální, ale také finanční a především politický (obzvláště v předvolebním a volebním roce). Hospodářská sféra však upozorňuje na skutečnost, že v mnoha oborech má Rakousko akutní nedostatek pracovních sil a podle demografického vývoje nelze očekávat do budoucna zlepšení z vlastních zdrojů pracovních sil. Nicméně Rakousko oficiálně prodloužilo přechodné období na volný pohyb pracovních sil o další tři roky. Je třeba naprosto jasně říci, že v současné době nejsou rakouští představitelé ochotni k jakýmkoliv kompromisům v této oblasti. Pokud jde o „vlastní“ nezaměstnané, je věnována pozornost zejména mládeži a věkové skupině nad 50 let. Hospodářská komora Rakouska společně se Spolkovým ministerstvem hospodářství a práce přijímají a financují podpůrná opatření, a to zejména na přelomu let 2005/2006. Rakousko vyniká vysokou úrovní mezd a vysokým stupněm sociálního zabezpečení. To je v podstatě hlavní důvod, proč si svůj trh chrání a snaží se zaměstnat především Rakušany. Ve vztahu k občanům EU – 15 nemůže Rakousko uplatňovat žádná omezení. Ve vztahu k třetím zemím je situace složitější. Z dřívějších dob zde ovšem pracuje poměrně značný počet Turků a občanů bývalé Jugoslávie (zde podalo Rakousko pomocnou ruku při událostech počátkem 90. let minulého století). I přes tuto skutečnost (nebo možná i částečně i kvůli tomu) jsou jak rakouští politikové tak i veřejnost velmi kritičtí k eventuálnímu vstupu Turecka do EU. Nyní se zde objevuje další „fenomén“ – zaměstnaní Němci, kteří co do počtu již začínají převyšovat Turky. Rakušané šli vždy za prací do Německa – nyní je tomu obráceně. Zbývají tedy nové členské země EU (NČZ). Ve vztahu k osmi z nich (bez Malty a Kypru) uplatňuje Rakousko od počátku rozšíření EU přechodné období na volný pohyb pracovních sil, jehož podmínky byly potvrzeny v přístupové smlouvě. Upřímně řečeno, pokud nyní srovnáme podmínky pro občany třetích zemí a občany NČZ, je rakouská strana schopna při konzultacích argumentovat jedinou výhodou pro občany NČZ: v případě uchazeče ze třetí země a uchazeče z NČZ o totéž místo (tedy rozuměj: po překonání různých „bariér“) má uchazeč z NČZ přednost. 11.3. PODMÍNKY ZŘÍZENÍ KANCELÁŘE, REPREZENTACE, SPOLEČNÉHO PODNIKU Českým firmám nabízí rakouské právo následující možnosti řešení při výběru vhodné formy svého zastoupení (výběr hlavních obchodních společností): • organizační složka - Niederlassung • společnost s ručením omezeným – Gesellschaft mit beschränkter Haftung, GmbH • akciová společnost – Aktiengesellschaft, AG • veřejná obchodní společnost – Offene Handelsgesellschaft, OHG • komanditní společnost – Kommanditgesellschaft, KG • tichá společnost – Stille Gesellschaft, stGes • registrovaná výdělečná společnost – Eingetragene Erwerbsgesellschaft, EEG • sdružení – Gesellschaft nach bürgerlichem Recht, GesbR • družstvo (společenství) – Genossenschaft. Druhy společností jsou v Rakousku upraveny jednak v obchodním zákoníku, avšak mnohé a právě ty z našeho pohledu důležité, jsou upraveny zvláštními zákony, což je případ společnosti s ručením omezeným a akciové společnosti. Mimo to lze v Rakousku podnikat i na základě zákona o živnostenském podnikání. Organizační složka zahraniční společnosti (Niederlassung), jak se odborně podle práva nazývá „reprezentační kancelář nebo pobočka“, nemá v Rakousku právní subjektivitu. Kancelář si může založit v zásadě každá firma se sídlem v zahraničí. Organizační složka musí však být zapsána v obchodním rejstříku. Pro zápis je nutné předložit společenskou smlouvu zahraniční společnosti nebo její ověřenou a do němčiny úředně přeloženou kopii. Kancelář zůstává součástí zahraničního podniku, který odpovídá za všechny její závazky. K vlastnímu založení není potřeba žádný základní kapitál. Nicméně k fungování organizační složky je nutné dát určitý kapitál k dispozici. Z něho se odvádí daň (1% základního jmění). Z hlediska daňového je takováto pobočka považována za samostatný subjekt, musí vést účetnictví podle rakouských předpisů a odvádět daň z případného příjmu; při pořizování zboží nebo služeb, za pronájem v Rakousku platí DPH, spotřební daň, apod. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 281 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Česká firma musí při zřízení a provozování organizační složky v Rakousku jmenovat stálého zástupce, který zde má pobyt. Stálý zástupce zastupuje svoji mateřskou firmu navenek a jakékoliv vnitřní omezení jeho pravomocí vůči třetím osobám je právně neúčinné. V Rakousku může být organizační složka zastupována i několika stálými zástupci; to je rozdílné od ustanovení českého Obchodního zákoníku.Výhodou vlastní kanceláře v Rakousku je bezprostřední kontakt se zákazníkem a s místními úřady při relativně nízkých nákladech. Organizační složka zahraniční společnosti se řídí paragrafy 13 a 14 rakouského obchodního zákoníku. Společnost s ručením omezeným (GmbH), je i v Rakousku nejvíce používaná forma společnosti. Základní kapitál GmbH je tvořen vklady společníků, kteří neručí za závazky společnosti. Společnost může být založena i jediným společníkem, který formou notářského zápisu učiní prohlášení o založení společnosti. Při větším počtu společníků je nutné uzavřít společenskou smlouvu. Za úkony notáře se platí podle tarifu a výše základního kapitálu. Společnost může být založena i třetí osobou na základě plné moci. Společenská smlouva musí obsahovat minimálně údaje o názvu a sídle firmy, o předmětu činnosti, o výši základního kapitálu a o výši vkladů společníků. Společnost vzniká ke dni zápisu do obchodního rejstříku u soudu v příslušné spolkové zemi. Návrh na zápis do obchodního rejstříku musí obsahovat: společenskou smlouvu nebo prohlášení o založení, jmenování jednatelů (notářsky ověřené), podepsanou listinu společníků se všemi osobními údaji s uvedením výše vkladů a splacených částek, podepsanou listinou jednatelů s osobními údaji a způsobem jednání za společnost, ověřené podpisové vzory jednatelů, potvrzení finančního úřadu o splacení společenské daně, potvrzení rakouské banky o splacení vkladů v požadované výši, prohlášení jednatelů o splacení vkladů, případně posudek Hospodářské komory o přípustnosti obchodního jména, rozhodnutí dozorčí rady o volbě předsedy a jeho zástupce, případně povolení příslušného státního orgánu, pokud zákon na některé činnosti povolení vyžaduje. Z uvedeného přehledu je zřejmé, že je potřebné i pro založení GmbH asistence zkušené místní právní kanceláře. Neúplné nebo vadné podání znamená vždy odmítnutí zápisu do rejstříku a ztrátu času. Předmětem činnosti GmbH může být v principu cokoliv. Některé oblasti podnikání podléhají speciálnímu povolení, ale to se netýká obchodování. Obchodní jméno firmy musí odkazovat na předmět činnosti nebo na jméno společníka a je následováno označením GmbH. Sídlo společnosti musí být na území Rakouska. Minimální základní kapitál činí u GmbH 35.000 EUR - je tvořen vklady společníků. Minimální vklad jednoho společníka je 70 EUR. Výše vkladů jednotlivých společníků se mohou lišit. Minimálně 50% základního kapitálu musí být splaceno. Ve výjimečných případech lze základní kapitál tvořit nepeněžitým vkladem. Každý společník musí splatit nejméně jednu čtvrtinu svého vkladu, minimálně 70 EUR. Společenská smlouva má stanovit podmínky splácení nesplacených částí vkladů. Pokud nedojde ke splacení jednotlivého vkladu, mají zbylí společníci povinnost nesplacenou část proporcionelně podle výše svých vkladů uhradit. Obchodní podíl společníka je převoditelný. Základními orgány GmbH jsou: jednatel, valná hromada a dozorčí rada. GmbH musí mít alespoň jednoho jednatele. Pro českého podnikatele je důležité, že to nemusí být osoba s rakouským občanstvím a ani s trvalým bydlištěm v Rakousku. Jednatel je ustanoven do funkce rozhodnutím společníků nebo to vyplývá přímo ze společenské smlouvy. Působení českého občana je však omezeno zákonem o zaměstnávání cizinců a z toho vyplývající povinnost získat pracovní povolení. Valná hromada je základním orgánem společnosti a rozhoduje o zásadních otázkách. Valná hromada se má konat minimálně jednou ročně a svolávají ji jednatelé. Mimořádná valná hromada může být svolána dozorčí radou nebo „menšinovými“ společníky. Valná hromada je usnášeníschopná při účasti společníků držících minimálně 10% základního kapitálu. Rozhoduje se prostou většinou, výjimečně kvalifikovanou většinou (kupř. při změně společenské smlouvy, zvýšení kapitálu). Zřízení dozorčí rady je povinné jen v případech stanovených zákonem (základní kapitál přesahuje 70.000 EUR a počet společníků je nad 50 osob nebo společnost přímo nebo nepřímo zaměstnává více než 300 pracovníků. Dozorčí rada má funkci kontrolního orgánu a může si vyžádat kdykoliv zprávu o hospodaření a nahlížet do obchodních dokumentů společnosti. Nemůže jmenovat ani odvolávat jednatele společnosti. V dozorčí radě jsou nejméně 3 členové, jmenovaní společníky. Podniková rada, pokud je vytvořena, má právo vyslat člena dozorčí rady. V Rakousku jsou přímo v zákoně upravena práva menšinových společníků, kteří se mohou obrátit i na soud a vyžadovat některé úkony chránící jejich zájmy vůči dalším společníkům, jednatelům nebo i dozorčí radě. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 282 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Společnost zaniká likvidací a výmazem z obchodního rejstříku, pokud ze zákona nevyplývá jiná povinnost. Zániku společnosti předchází zrušení společnosti. GmbH může být zrušena z důvodů stanovených ve společenské smlouvě nebo z důvodů stanovených v zákoně. K právním aspektům zakládání podniků v Rakousku existuje celá řada publikací, ve kterých lze získat podrobnější informace i návod k využití různých forem podpor a výhod, které jsou v Rakousku nabízeny při zakládání nového podniku. Doporučujeme následující zdroje: • Austrian Business Agency (ABA), Opernring 3, 1010 Wien, E-mail: [email protected], www.aba.gv.at. ABA je vládní agentura pro asistenci zahraničním firmám při investicích a zakládání firem v Rakousku. • Wirtschaftskammer Österreich – Gründer-Service, Wiedner Hauptstrasse 63, 1045 Wien, www.gruenderservice.net. Je útvarem Hospodářské komory Rakouska. • OHK Brno vydala ve spolupráci s mnoha partnery, zejména s advokátní kancelář Czerwenka&Partner, publikaci Podnikání v Rakousku. Kontakt: www.ohkbrno.cz, [email protected]. Jsou zde obsaženy odpovědi na nejčastější dotazy ohledně podnikání v zemi našeho jižního souseda. • také další advokátní kanceláře (se sídlem jak v ČR, tak i v Rakousku) vydaly poměrně značné množství příruček a rad k dané problematice. Seznam těchto kanceláří je uveden v příloze č. 3. 11.4. POŽADAVKY NA PROPAGACI, MARKETING, REKLAMU Pokud hovoříme o marketingu, pak je vhodné připomenout, že rakouský trh je velice vyspělý, působí zde špičkové světové firmy a přístup na něj by měl být skutečně marketingový. V zásadě lze konstatovat, že správně a v přiměřeném objemu na zdejší poměry prováděná propagace a reklama výrobků, stejně jako marketingová příprava je předpokladem trvalejšího úspěchu na rakouském trhu, podobně jako je tomu ve všech vyspělých trzích. Náklady na propagaci jsou obecně v Rakousku vysoké a samozřejmě vyšší než v ČR, zejména v nejmasovějších mediích jako je televize a tisk. To je i jeden z důvodů, proč je o českých výrobcích v Rakousku málo slyšet. Dalším důvodem je skutečnost, že většina našich podniků není připravena, a snad i podceňuje důležitost propagace a reklamy na rakouském trhu. Informace o příslušných tiskovinách, vydavatelích a cenách inzerce je možné zjistit přímo u Svazu rakouských vydavatelů novin - Verband Österreichischer Zeitungen, Wipplingerstr. 15, 1013 Wien, www.voez.at, tel.: +431/5337979-0, fax: +431/5337979422, E-mail: [email protected]. Svaz vydává katolog Pressehandbuch (www.pressehandbuch.at). Informace o televizní reklamě je možné obdržet u ORF-Enterprise GmbH & Co. KG, Würzburggasse 30, 1136 Wien, www.enterprise.at, tel.: +431/87077-15000, E-mail: [email protected]. Doporučujeme při úvahách o zavádění výrobku na rakouský trh kontaktovat jak OEÚ ZÚ tak i ZK agentury CzechTrade ve Vídni a záležitosti s nimi konzultovat. Zejména ZK agentury CzechTrade může pomoci firmě s jejím marketingovým plánem a jeho přípravou za dohodnutých podmínek. Kontakt: CzechTrade, agentura pro podporu obchodu, Mariahilfer Straße 123/3, 3.patro, 1060 Wien, www.czechtrade.at, ředitel Ing. Ivan Papoušek, tel.: +431/59999180, fax: +431/59999181, mobil +43/6644/123882, E-mail: [email protected]. 11.5. ZPŮSOBY ŘEŠENÍ OBCHODNÍCH SPORŮ U každého, zejména nového zákazníka, je důležitá opatrnost a prevence, i když rakouští partneři bývají spolehlivější a serióznější než v některých jiných zemích. Doporučuje se před uzavřením smlouvy prověřit partnera, smlouvu pečlivě naformulovat, prosazovat český právní řád pro řešení případných sporů a místo příslušného soudu také v ČR. Pro české firmy je to levnější a jednodušší řešení, i když často těžko dosažitelné. Nicméně množí se případy insolvence rakouských partnerů a ověřením bonity partnera lze předejít mnohým nedorozuměním. Obchodní spory se v Rakousku často řeší soudní cestou, což je poměrně nákladné. Mezinárodní spory se však běžně řeší u Mezinárodního rozhodčího soudu Mezinárodní obchodní komory (ICC Austria – Internationale Handelskammer, Wiedner Hauptstraße 63, 1040 Wien, www.icc-austria.org, tel +431/50105-3716, E-mail: [email protected]. V této souvislosti upozorňujeme na „Dohodu o spolupráci mezi Hospodářskou komorou ČR, Agrární komorou ČR a Hospodářskou komorou Rakouska na úseku obchodního rozhodčího řízení“ z 27. 5. 1999. Tato je dobrým „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 283 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com základem pro řešení sporů našich a rakouských firem. Její znění lze získat u Rozhodčího soudu Hospodářské komory ČR a Agrární komory ČR na www.soud.cz zvolením nabídky „hledání“ a zadáním hesla Rakousko. V poslední době se množí případy platební insolvence rakouských firem. České firmy se na nás obracejí již ve značně pokročilé fázi případů, kdy lze jen stěží již něco podniknout. Doporučujeme proto získat co nejvíce informací o budoucím partnerovi. Je možno použít služeb rakouské instituce Kreditschutzverband 1870 (KSV 1870), www.ksv.at, kde lze získat informace zčásti zdarma a u detailnějších si je potřeba zaplatit přístup. Na webových stránkách Spolkového ministerstva justice www.edikte.justiz.gv.at lze zjistit, zda určitá firma je v konkurzu resp. v jakém stadiu se konkurzní řízení nachází. Doporučujeme také využít např. služeb společnosti Coface Czech, Credit Management Services, spol. s r.o., Seifertova 9, 130 00 Praha 3, tel.: +420/246 085 411, fax: +420/ 222 540 446, E-mail: [email protected] (bývalá firma Intercredit) nebo společnosti Komerční úvěrová pojišťovna EGAP, a.s., Vodičkova 34/701, 111 21 Praha 1, tel. +420/222 862 281, e-mail [email protected], www.kupeg.cz nebo dalších společností s podobným předmětem činnosti. Je možno rovněž využít služeb ZK agentury CzechTrade ve Vídni. Obstarat si co nejvíce informací o budoucím partnerovi je zkrátka potřeba. 11.6. REŽIM ZADÁVÁNÍ VEŘEJNÝCH ZAKÁZEK Dnem 01. 02. 2006 vstoupil v Rakousku v platnost nový zákon o zadávání veřejných zakázek (Bundesvergabegesetz, BVerG) uveřejněný ve sbírce zákonů pod označením BGBl I 17/2006. Zákon je velmi rozsáhlý. Kompletní text lze nalézt na www.bka.ris.gv.at. V dalším textu se zabýváme maximálními (tzv. mezními, hraničními) hodnotami, které předurčují různé postupy. POUŽITÁ LITERATURA: [1] Internetové zdroje www.czechtrade.cz [2] Hospodářská komora ČR – internetový portál ADRESA: Ing. Jan Prachař Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel./fax.: 572 549 018, 572 548 788 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 284 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com PRÁVNA ÚPRAVA LEGÁLNEHO PRISŤAHOVALECTVA V EURÓPSKEJ ÚNII Lucia Hurná Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt: Prisťahovalectvo má veľký význam pre ekonomický, sociálny a kultúrny vývoj Európy. S istotou sa dá povedať, že prisťahovalci boli a sú prospešní pre členské krajiny Európskej únie v rôznych oblastiach. Otázky súvisiace s prisťahovalectvom sú odlišne vnímané aj medzi členskými štátmi únie, a to pre ich hospodársku, sociálnu a kultúrnu rozdielnosť, ale tiež kvôli rozmanitým historickým skúsenostiam. Na základe uvedených skutočností bolo a je obtiažne rozvíjať právny rámec spoločenstiev v oblasti legálneho prisťahovalectva. Zámerom tohto článku je objasniť historický vývoj a najdôležitejšie právne nástroje upravujúce problematiku legálneho prisťahovalectva v Európskej únii. Abstrakt: Migration poses fundamental issues for the economic, social and cultural development of Europe. Certainly migrants have made substantial contributions of every kind to European Union Member States trough history and continue to do so today. There are sharp differences between member States on the issues related to the migration, not only because of economic, social and cultural divergences but also because Member States´ different historical experience. As a result, it has proved difficult to develop a Community legal framework for legal migration issues. The aim of this article is to describe history and the most important measures concerning legal migration in the European Union. ÚVOD Cezhraničná mobilita je jednou z charakteristických čŕt dnešnej modernej doby a dá sa predpokladať, že bude nielen pokračovať, ale sa stane ešte oveľa viditeľnejšou a dynamickejšou. Integračný proces v Európskej únii (ďalej aj „EÚ“) má priamy dopad na vnímanie pojmov ako napríklad „migrácia“ či „občania tretích krajín“. Budúcnosť európskeho migračného priestoru je priamo spojená s procesom politickej integrácie EÚ a pokračujúcim predefinovaním vonkajších hraníc EÚ v nadväznosti na proces rozširovania.1 Prisťahovalci zvyšujú rôznorodosť a prinášajú aj odlišné vnímanie a spôsob života do tradičných spoločností. Uvedené tendencie sú v európskom priestore čoraz viditeľnejšie a Európa sa stáva pestrou z hľadiska kultúrneho, etnického, náboženského i jazykového. Tento vývoj je potvrdený aj Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev (ďalej aj „ES“), ktorá v článku 151 odseku 4 uvádza, že európske spoločenstvo bude rešpektovať a podporovať rozmanitosť jeho kultúr.2 Na druhej strane prisťahovalectvo ostáva kontroverznou témou, pretože existujú obavy z veľkých migračných tokov, ktoré by mohli spôsobiť škody národným ekonomikám, ohroziť sociálny systém a narušiť zaužívané národné hodnoty. Politické reformy v Európe vo významnej miere prispeli k transformácii právneho stavu prisťahovalcov, a to prostredníctvom zmien v legislatívnom rámci týkajúcom sa prisťahovalectva ako aj v donucovacích politikách. V päťdesiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia prisťahovalectvo v západnej Európe bolo spojené s aktívnym prijímaním zamestnancov alebo to bol dôsledok vzťahov európskych krajín s ich bývalými kolóniami. Väčšina prisťahovalcov prichádzala do Európy legálne, išlo najmä o pracovných migrantov alebo migráciu za účelom zlúčenia rodiny. V uplynulých rokoch prevláda prisťahovalectvo, ktorého príčinou sú vojnové konflikty, občianske vojny a prudký proces ekonomickej a kultúrnej transformácie v krajinách tretieho sveta. Imigrácia je chápaná ako sociálny, ekonomický, politický a trestno-právny problém, ktorý je výsledkom sociálno-politických a ekonomických zmien vo východnej Európe, a tiež otvorenia 1 Balzacq, T., Carrera, S.: Migration, Borders and Asylum – Trends and Vulnerabilities in EU Policy. Centre for European Policy Studies 2005, s. 7. 2 Balzacq, T., Carrera, S.: Migration, Borders and Asylum – Trends and Vulnerabilities in EU Policy. Centre for European Policy Studies 2005, s. 8. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 285 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com prednedávnom prísne strážených a kontrolovaných hraníc medzi krajinami západnej a východnej Európy. V súčasnosti je príchod osôb z tretích krajín do EÚ vnímaný skôr ako čosi ilegálne alebo status týchto osôb je neistý, ak ide o žiadateľov o azyl, utečencov, či tolerovaných migrantov, ktorí sa musia podrobiť prísnym administratívnym previerkam a v prípade neúspechu pri týchto kontrolách čeliť závažnej hrozbe kriminalizácie svojej osoby. 3 Dnes vládne zhoda v tom, že je potrebné spoločne a efektívne reagovať na uvedené výzvy. Vývoj spoločnej prisťahovaleckej politiky je do budúcna jednou z hlavných priorít EÚ. Odkedy sa vonkajšie hranice EÚ stali spoločnými hranicami, prisťahovalecká politika je potrebná pre dosiahnutie dohody o tom, koho vylúčiť a koho prijať ako prisťahovalca a aké práva a povinnosti majú prisťahovalci v spoločnom imigračnom priestore. Chyby v dlhodobom plánovaní a pri vytváraní komplexného legislatívneho rámca, ktorý by prispieval k integrácii, rovnosti, spravodlivému zaobchádzaniu a sociálnej súdržnosti, a tým by zároveň bojoval proti sociálnemu vylúčeniu, diskriminácii, rasizmu a xenofóbii, by mohli viesť k vzniku neudržateľnej a vážnej situácie.4 Za posledné desaťročie krajiny EÚ zvýšili svoje aktivity smerom k prijímaniu prisťahovaleckej legislatívy a rozvíjaniu s ňou súvisiacich politík. Medzi jej základné črty patrí: • obmedzenie možností stať sa legálnym prisťahovalcom; • obmedzovanie prístupu na trh práce, zapojenia do sociálneho systému a k ďalším službám; • zmeny v trestnom práve, ktoré zahrňujú zvýšenie trestov za nelegálne prisťahovalectvo, čiernu prácu a organizovanie a sprostredkúvanie prisťahovalectva; • dôraznejšie vynucovanie imigračnej legislatívy prostredníctvom rozšírenia možností na zadržanie, vyhostenie a odsun osôb; • zvýšenie kapacity zaisťovacích zariadení, v ktorých je možná aj kontrola fyzického pohybu ilegálnych migrantov; • prepojenie správneho a trestného práva v nových oblastiach.5 1. HISTORICKÝ VÝVOJ Pre rozvíjanie prisťahovaleckej politiky v rámci EÚ malo význam podpísanie Maastrichtskej zmluvy dňa 7. februára 1992. Podľa článku K.1 Maastrichtskej zmluvy sa vecou spoločného záujmu, v rámci tretieho piliera EÚ, stala aj prisťahovalecká politika týkajúcu sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá bol rozdelená na tieto tri časti: • podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov a ich pohybu na tomto území; • podmienky pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, vrátane spájania rodín a možnosti zamestnania; • boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, pobytu a práci štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov. Potom, čo prisťahovalecké otázky boli koordinované v rámci tretieho piliera, členské štáty sa vo všeobecnosti zhodovali v názore, že prisťahovalectvo z nečlenských štátov EÚ je potrebné obmedziť v najväčšom možnom rozsahu. Okrem prípadov žiadostí o zjednotenie rodiny či azyl sa členské štáty snažili vylúčiť, aby príslušníci tretích krajín získali na území EÚ právo trvalého pobytu okrem vysoko kvalifikovaných osôb alebo možností veľkých investícií v Európe.6 Rovnako ako pri azylovej politike, ani pri imigračnej politike nebolo pre členské štáty ťažké dosiahnuť dohodu v otázke reštriktívnych opatrení. Okrem toho, že nástroje tretieho piliera mali výsostne nezáväzný charakter, bola viditeľná snaha členských štátov udržať si výlučnú právomoc v oblasti prisťahovaleckého práva i politiky. Členské štáty však plne využívali nové možnosti spolupráce v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zamestnanosti. Prakticky sa neurobilo veľa zmien v prospech zlepšenia postavenie osôb s právom dlhodobého pobytu ako napríklad priznanie práva na prístup k zamestnaniu či práva slobodne sa pohybovať v rámci EÚ.7 3 Crawford, A.: Crime and Insecurity. Willian Publishing 2002, s. 170-171. Balzacq, T., Carrera, S.: Migration, Borders and Asylum – Trends and Vulnerabilities in EU Policy. Centre for European Policy Studies 2005, s. 8. 5 Crawford, A.: Crime and Insecurity. Willian Publishing 2002, s. 180-181. 6 Denza, E.: The Intergovernmental Pillars of the European Unoion. s. 210. 7 Denza, E.: The Intergovernmental Pillars of the European Unoion. s. 213. 4 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 286 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com V náväznosti na ustanovenia Maastrichtskej zmluvy, Rada prijala niekoľko opatrení spadajúcich pod tzv. soft law, ktoré sa týkali migrácie. Išlo najmä o právnu úpravu práva na zlúčenie rodiny, vstup a pobyt zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a študentov či štatút osôb s povolením na dlhodobý pobyt. Jediným „hard law“ predpisom, ktorý bol prijatý v predamsterdamskom období bola jednotná akcia z 16. decembra 1996 prijatá Radou na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii týkajúceho sa jednotného formátu pre povolenia na pobyt. 8 Amsterdamskou zmluvou, podpísanou dňa 2. októbra 1997, boli prisťahovalecké otázky presunuté z tretieho do prvého piliera EÚ a to tak, že do Zmluvy o založení ES bola vložená nová hlava IV s názvom „Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb“. Kľúčovým z hľadiska politík súvisiacich s prisťahovalectvom sa v období po prijatí Amsterdamskej zmluvy stalo ustanovenie článku 63 odseku 3 Zmluvy o založení ES, v zmysle ktorého Rada do piatich rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy, t. j. do 1. mája 2004, prijme opatrenia prisťahovaleckej politiky v týchto oblastiach: a) podmienky vstupu a pobytu a pravidlá o postupe členských štátov pri udeľovaní víz a povolení na dlhodobý pobyt, vrátane takých, ktoré sa vydávajú za účelom opätovného spojenia rodiny; b) nelegálne prisťahovalectvo a nelegálny pobyt, vrátanie repatriácie osôb, ktoré sa nelegálne zdržujú v členskom štáte. Článok 63 odsek 4 Zmluvy o založení ES umožnil prijať opatrenia na vymedzenie práv a podmienok, za ktorých štátni príslušníci tretích krajín s riadnym pobytom v členskom štáte sa môžu zdržiavať v iných členských štátoch. Ustanovenia hlavy IV Zmluvy o založení ES nie sú obsahovo zamerané iba na opatrenia, ktoré majú za cieľ prevenciu nelegálneho prisťahovalectva, ale umožňujú aj etablovanie aktívnej imigračnej kontrolnej politiky. Na zasadnuté Európskej rady v Tampere v októbri 1999 boli stanovené základné princípy spravodlivého zaobchádzania s príslušníkmi tretích krajín ako aj manažment migračných vĺn. V nasledujúcich rokoch bolo prijatých viacero legislatívnych aktov upravujúcich jednotlivé aspekty prisťahovalectva, ale za cenu oklieštenia pôvodných návrhov Komisie. Nečakaný úspech kandidáta Francúzskeho národného frontu Jean-Marie Le Pena v prvom kole francúzskych prezidentských volieb v máji 2002 výrazným spôsobom napomohol tomu, že prisťahovaleckým otázkam bola venovaná ešte väčšia pozornosť v rámci jednotlivých politík EÚ. Dôkazom toho bolo aj zasadnutie Európskej rady v Seville v júni 2002, kde boli odsúhlasené viaceré reštriktívne azylové a prisťahovalecké opatrenia a zvýraznená potreba spolupráce s tretími krajinami.9 Skutočnosť, že prijímanie legislatívy v oblasti legálneho prisťahovalectva je politicky veľmi zložité ukázal aj Haagsky program prijatý na zasadnutí Európskej rady v dňoch 4. – 5. novembra 2004, ktorý nepožadoval okamžitú zmenu spôsobu rozhodovania. Po 1. januári 2005 je otázka legálnej migrácie jedinou z celej problematiky migrácie, o ktorej rozhoduje Rada jednomyseľne a Európsky parlament má právo konzultácie. Rada ešte stále nemá právo rozhodovať kvalifikovanou väčšinou so spolurozhodovaním Európskeho parlamentu.8 V náväznosti na rozdielny proces rozhodovania, ktorý sa uplatňuje v rámci jednotlivých ustanovení hlavy IV Zmluvy o založení ES o prisťahovalectve, je nevyhnutné rozlišovať medzi legálnou a nelegálnou migráciou. ES majú právomoc prijímať legislatívu týkajúcu sa legálnej migrácie, a to konkrétne pravidlá upravujúce získavanie a stratu štatútu legálneho migranta. Právomoc v otázkach nelegálneho prisťahovalectva zahŕňa prijímanie pravidiel vzťahujúcich sa na osoby, ktoré nie sú oprávnené na vstup alebo pobyt na území členských štátov EÚ alebo ktoré právo na vstup alebo pobyt stratili s konečnou platnosťou. Tento článok je venovaný práve otázkam legálnej migrácie. 2. OSOBY S DLHODOBÝM POBYTOM Jednou z oblastí, ktorá si vyžaduje spoločný postup členských krajín EÚ je integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín s povolením na dlhodobý pobyt v členských štátoch únie. Hlavným kritériom na získanie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom by mala byť dĺžka pobytu na území členského štátu. Pobyt by mal byť 8 Peers, S.: EU Justice and Home Affairs Law. Oxford University Press 2006, s. 183. Monar, J.: Cooperation in the Justice and Home Affairs Domain: Characteristics, Constraints and Progress. In: Journal of European Integration December 2006. s. 496. 8 Peers, S.: EU Justice and Home Affairs Law. Oxford University Press 2006, s. 186. 9 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 287 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com oprávnený a zároveň nepretržitý, aby sa preukázalo, že osoba sa v krajine usadila. Rada za týmto účelom prijala smernicu 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom s cieľom priznať prisťahovalcom v EÚ právo slobodného pohybu a pobytu, ktoré sú porovnateľné, ale nie rovnaké s právami občanov EÚ. Veľká Británia, Írsko a ani Dánsko nie sú smernicou viazané. Členské štáty boli povinné zosúladiť vnútroštátnu právnu úpravu s touto smernicou najneskôr do 23. januára 2006. Smernica podľa článku 1 upravuje: • podmienky na priznanie a odňatie postavenia osoby s dlhodobým pobytom, ktorý udeľuje členský štát s ohľadom na štátnych príslušníkov tretích krajín, oprávnene sa zdržiavajúcich na jeho území, ako aj k tomu sa vzťahujúce práva; • podmienky na pobyt v členských štátoch, iných ako je ten štát, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požívajú toto postavenie. Členské štáty priznajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú oprávnene a nepretržite na ich území päť rokov bezprostredne pred podaním príslušnej žiadosti (článok 4 odsek 1 smernice). Medzi ďalšie podmienky na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom patria podľa článku 5 smernice dôkazy o tom, že štátni príslušníci tretích krajín majú stabilné a pravidelné zdroje, ktoré sú postačujúce pre nich a členov ich rodiny, bez zaťaženia systému sociálnej pomoci dotknutého členského štátu ako aj nemocenské poistenie. V súlade s článkom 11 smernice majú osoby s dlhodobým pobytom s určitými výnimkami a obmedzeniami nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k prístupu k zamestnaniu a samostatnej zárobkovej činnosti, všeobecnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, uznávaniu profesionálnych diplomov, osvedčení a iných kvalifikácií, sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrane, daňovým výhodám, poskytovaniu tovarov a služieb dostupných pre verejnosť a k postupom pre získanie ubytovania, slobode združovania a voľnému prístupu na celé územie príslušného členského štátu, vrátane obmedzení určených vnútroštátnymi právnymi predpismi z dôvodov bezpečnosti. Prijatie tejto smernice treba považovať za úspech, pretože so sebou priniesla väčšiu právnu istotu v pobytových otázkach, spravodlivom zaobchádzaní a slobodnom pohybe štátnych príslušníkov tretích krajín v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou spoločenstiev. Na druhej strane, obmedzenia obsiahnuté v smernici vrátane podmienok potrebných na získanie dlhodobého pobytu a práva slobodne sa pohybovať medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, predstavujú negatíva, ktoré neprispievajú k zabezpečeniu rovnoprávneho postavenia medzi príslušníkmi tretích krajín s dlhodobým pobytom v EÚ a štátnymi príslušníkmi členských štátov.9 3. ZLÚČENIE RODINY Právo na súkromný a rodinný život patrí medzi ľudské práva a jeho ochrana je garantovaná aj vo vzťahu k legálnym migrantom. Ochrana týchto práv je obsiahnutá vo viacerých medzinárodno-právnych dokumentoch a dohovoroch. Zlúčenie rodiny je nevyhnutný spôsob na umožnenie rodinného života. Pomáha vytvárať sociálno-kultúrnu stabilitu, ktorá uľahčuje integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v členskom štáte, čo slúži aj na podporu ekonomickej a sociálnej súdržnosti. Členské krajiny EÚ vyjadrili potrebu prijať opatrenia týkajúce sa zlúčenia rodiny v súlade s povinnosťou chrániť rodinu a rešpektovať rodinný život, ktorá je zakotvená v mnohých nástrojoch medzinárodného práva. Na ochranu rodiny a vytvorenie alebo zachovanie rodinného života je zároveň nevyhnutné stanoviť materiálne podmienky na uplatnenie práva na zlúčenie rodiny na základe spoločných kritérií. Rada prijala smernicu 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny s cieľom určiť podmienky na uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Smernica vytvára predpoklady pre to, aby osoby, ktoré nie sú občanmi krajín EÚ a oprávnene sa zdržiavajú na ich území, boli spojené s ostatnými členmi svojej rodiny, ktorí tiež nemajú občianstvo žiadneho z členských štátov únie. Veľká Británia, Írsko a ani Dánsko nie sú smernicou viazané. Členské štáty boli povinné prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 3. októbra 2005. 9 Peers, S.: EU Justice and Home Affairs Law. Oxford University Press 2006, s. 221. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 288 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com “Zlúčenie rodiny” je vstup a pobyt rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa oprávnene zdržiava v danom členskom štáte, s cieľom zachovania rodinnej jednotky v členskom štáte bez ohľadu na to, či rodinný vzťah vznikol pred alebo po jeho vstupe. Smernica sa uplatňuje v prípade, keď je garant držiteľom povolenia na pobyt vydaného členským štátom na obdobie jedného roka alebo dlhšie a má dostatočné vyhliadky na získanie povolenia na trvalý pobyt (článok 3 odsek 1 smernice). „Garantom” sa rozumie štátny príslušník tretej krajiny oprávnene sa zdržiavajúci v členskom štáte, ktorý žiada alebo rodinní príslušníci ktorého žiadajú o zlúčenie rodiny, aby s ním boli spojení. Smernica sa neuplatňuje, ak garant žiada o uznanie postavenia utečenca alebo je oprávnený zdržiavať sa v členskom štáte na základe dočasnej ochrany alebo je oprávnený zdržiavať sa v členskom štáte na základe doplnkovej formy ochrany. Medzi rodinných príslušníkov, ktorým členské štáty povolia vstup a pobyt podľa tejto smernice patrí manželský partner garanta a maloleté deti garanta a jeho manželského partnera vrátane osvojených detí. Povolenie vstupu a pobytu pre ďalšie kategórie rodinných príslušníkov je v právomoci jednotlivých členských štátov. Smernica ďalej obsahuje ustanovenia o postupe pri podávaní a posúdení žiadosti, právnu úpravu zlúčenia rodiny utečencov, vstup a pobyt rodinných príslušníkov, ako aj sankcie. V porovnaní s pôvodným legislatívnym návrhom Komisie predstavuje prijatá smernica pomerne oklieštenú právnu úpravu. Táto skutočnosť viedla Európsky parlament k podaniu žaloby o neplatnosť proti Rade, pretože niektoré ustanovenia smernice porušujú ľudské práva. Súdny dvor však rozsudkom zo dňa 27. júna 2006 žalobu vo všetkých jej bodoch zamietol (prípad C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie). 4. EKONOMICKÁ MIGRÁCIA S cieľom zvýšiť počet výskumných pracovníkov v EÚ a naplniť tak ciele Lisabonskej stratégie bolo prijatých viacero legislatívnych návrhov. Globalizácia ekonomiky vyzýva k väčšej mobilite výskumných pracovníkov. Za týmto účelom bola prijatá smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu stanovuje podmienky pre prijímanie výskumných pracovníkov z tretích krajín do členských štátov na viac než tri mesiace na účely vykonávania výskumného projektu podľa dohôd o hosťovaní s výskumnými organizáciami. Jej zámerom je teda zatraktívniť Spoločenstvo pre výskumných pracovníkov z celého sveta a povýšiť jeho postavenie ako medzinárodného strediska pre výskum. Členské štáty boli povinné zosúladiť svoje vnútroštátne predpisy s touto smernicou do 12. októbra 2005. Veľká Británia ani Dánsko nie sú smernicou viazané. Írsko prejavilo vôľu podieľať sa na uplatňovaní tejto smernice. Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu na účely vykonávania výskumného projektu. Podľa článku 5 smernice, každej výskumnej organizácii, ktorá chce byť hostiteľom výskumného pracovníka na základe prijímacieho postupu stanoveného v tejto smernici príslušný členský štát najprv udelí súhlas na tento účel. V súlade s článkom 6 smernice, výskumná organizácia, ktorá chce byť hostiteľom výskumného pracovníka, s ním podpíše dohodu o hosťovaní, ktorou sa výskumný pracovník zaväzuje vykonať výskumný projekt a organizácia sa zaväzuje byť hostiteľom výskumného pracovníka na tento účel. Ďalšie ustanovenia smernice podrobne upravujú procedúru prijímania výskumných pracovníkov aj ich práva. Členské štáty udelia povolenie na pobyt na dobu minimálne jedného roka a obnovia ho, ak sú stále splnené podmienky uvedené v smernici. Ak je výskumný projekt naplánovaný tak, že má trvať menej ako jeden rok, povolenie na pobyt sa udelí na dobu trvania projektu. 5. MIGRÁCIA ŠTUDENTOV Jedným z cieľov únie oblasti vzdelávania je podpora jednotnej Európy ako svetového centra pre štúdium a odborné vzdelávanie, čo zahŕňa aj odporu mobility štátnych príslušníkov tretích štátov do členských krajín EÚ za účelom štúdia. Aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa vstupu a „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 289 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com pobytu je jej súčasťou. V roku 2004 bola prijatá smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby. Členské štáty mali smernicu transponovať do 12. januára 2007. Smernica nie je záväzná pre Veľkú Britániu, Írsko a Dánsko. Účelom tejto smernice je stanoviť: • podmienky prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na obdobie presahujúce tri mesiace na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby; • pravidlá o postupoch prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na tieto účely. Smernica sa podľa článku 3 uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia. Štátny príslušník tretej krajiny je podľa tejto smernice prijatý iba vtedy, ak sa na základe preskúmania podkladov preukáže, že spĺňa stanovené všeobecné podmienky uvedené v článku 6 smernice, ako napríklad predloženie platného cestovného dokladu, povolenie rodičov u maloletých osôb či nemocenské poistenie. Okrem všeobecných podmienok platia podľa článku 7 smernice osobitné podmienky pre študentov, a to prijatie na štúdium zariadením vyššieho vzdelávania a povinnosť predložiť na požiadanie členského štátu dôkaz, že počas svojho pobytu bude mať študent dostatočné zdroje na pokrytie svojich výdavkov. Ak to členský štát vyžaduje, musí príslušník tretieho štátu, ktorý žiada o prijatie na účely štúdia predložiť aj dôkaz o dostatočnom ovládaní jazyka, v ktorom má štúdium absolvovať, a tiež predložiť dôkaz o zaplatení poplatkov účtovaných zariadením. V zmysle článku 8, smernica počíta s mobilitou študentov, keďže umožňuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý už bol prijatý jedným členským štátom ako študent, sa uchádzal o absolvovanie časti už začatého štúdia alebo jeho doplnenie v príbuznom študijnom smere v inom členskom štáte EÚ. Podľa článku 17 smernice sú študenti v hostiteľskom štáte oprávnení zamestnať sa a môžu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Túto výhodu oslabujú ustanovenia o možnosti členských štátov určiť maximálny počet hodín, počas ktorých môže študent z tretej krajiny vykonávať zárobkovú činnosť ako aj obmedziť prístup k zárobkovej činnosti počas prvého roku pobytu. 6. JEDNOTNÝ FORMÁT POVOLENÍ NA POBYT Zasadnutie Európskej rady v Tampere zdôraznilo potrebu harmonizácie prisťahovaleckej politiky najmä z hľadiska ustanovení zmluvy týkajúcich sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. V tejto súvislosti je dôležité, aby jednotný formát povolení na pobyt obsahoval všetky potrebné informácie a spĺňal veľmi vysoké technické normy, najmä pokiaľ ide o ochranu proti falšovaniu. To tiež prispeje k cieľu predchádzať a bojovať proti nelegálnej imigrácii a nelegálnemu pobytu. Za týmto účelom bolo prijaté nariadenie Rady 1030/2002/ES z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov nahradilo pred tým platnú jednotnú akciu Rady 97/11/SVV z 16. decembra 1996 prijatú Radou na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii týkajúcu sa jednotného formátu pre povolenia na pobyt. Povolenia na pobyt vydané členskými štátmi štátnym príslušníkom tretích krajín sa vyhotovia v jednotnom formáte a poskytnú dostatok miesta na informácie stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu. Jednotný formát sa môže použiť ako nálepka alebo ako samostatný dokument. Každý členský štát môže doplniť na príslušnom mieste jednotného formátu dôležité informácie, ktoré sa týkajú charakteru povolenia a právneho postavenia dotknutej osoby, najmä informácie o tom, či táto osoba má alebo nemá pracovné povolenie. V náväznosti na udalosti z 11. septembra 2001 nariadenie stanovuje, že ak je povolenie na pobyt vyhotovené ako samostatný doklad, má obsahovať aj fotografiu jeho držiteľa. V súlade s článkom 9 nariadenia, členské štáty mali začať vydávať jednotný formát povolení na pobyt od augusta 2003 a začlenenie fotografie do povolenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny má byť zavedené najneskôr do 14. augusta 2007.10 10 Peers, S.: EU Justice and Home Affairs Law. Oxford University Press 2006, s. 233. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 290 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ZÁVER Prijímanie európskej legislatívy v oblasti legálneho prisťahovalectva je stále veľmi problematické. Únia sa len veľmi mierne priblížila k dosiahnutiu tamperských cieľov v oblasti spravodlivého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi z tretích krajín a garantovania rovnakých práv osobám s dlhodobým pobytom. Kľúčovým nástrojom, ktorý by zlepšil súčasné procesy integrácie prisťahovalcov na pracovné trhy členských štátov, by bola európska legislatíva upravujúca podmienky a pravidlá prijímania migrantov na ekonomické účely. Treba len dúfať, že v budúcnosti sa nájde politická vôľa vylepšiť súčasnú právnu úpravu. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] ANDERSON, M.; APAP, J. Police and justice co-operation and the new European borders. Kluwer Law International 2005. [2] ANDERSON, M.; APAP, J. Striking a Balance between Freedom, Security and Justice in an Enlarged European Union. Centre for European Policy Studies 2002. [3] APAP, J. Justice and Home Affairs in the EU. Edward Elgar Publishing 2004. [4] BALZACQ, T.; CARRERA, S. Migration, Borders and Asylum. Centre for European Policy Studies, Brussels 2005. [5] CRAWFORD, A. Crime and Insecurity. Willian Publishing 2002. [6] DENZA, E. The Intergovernmental Pillars of the European Union. Oxford University Press 2002. [7] FIALA, P.; PITROVÁ, M. Evropská unie. Brno : 2003. [8] HAILBRONNER, K. Immigration and Asylum Law and Policy of the European Union. Kluwer Law International 2000. [9] MONAR, J.; WESSELS, W. The European Union after the Treaty of Amsterdam. Continuum 2001. [10] MONAR, J. Cooperation in the Justice and Home Affairs Domain: Characteristics, Constraints and Progress. Journal of European Integration December 2006. [11] MRÁZ, S.; POREDOŠ, F.; VRŠANSKÝ, P. Medzinárodné verejné právo. Bratislava : 2003. [12] MRÁZ, S. Dodržiavanie ľudských práv vo svete - Ľudské práva na prahu 21. storočia. Slovenská spoločnost' pre medzinárodné právo pri SAV, Bratislava : 2002. [13] MRÁZ, S. Základné pojmy a zvláštnosti medzinárodného cudzineckého práva. Policejní akadémie ČR, Praha : 2004. [14] MRÁZ, S. Jednotlivec a medziprávna subjektivita. Almanach 2003, s. 120 – 126, ISBN 80 – 225 – 1770 – 4. [15] MRÁZ, S. Princíp neporušiteľnosti m hraníc - záruka stability a bezpečnosti. Medzinárodné otázky, Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, roč. 5, č. 21/1996, str. 54 – 56. [16] MRÁZ, S. Mezinárodní smlouvy mezi Českou a Slovenskou republikou. 1. vyd. Praha : CODEX Bohemia, 1995, 335 str., ISBN 80 – 901683 – 3 – 7. [17] PEERS, S. EU Justice and Home Affairs Law. Oxford : University Press 2006. [18] PIKNA, B. Vnitřní bezpečnost a veřejný pořádek v evropském právu (oblast policejní a justiční spolupráce). Praha : Linde Praha, 2006. [19] RUSIŇÁK, P. Päť priorít novej Európskej komisie. Zborník z vedeckej konferencie „Vedecké aspekty vstupu SR do EÚ“. EUBA a Slovenská asociácia európskych štúdií, Bratislava, 19.11.2004. Bratislava: Ekonóm 2005. [20] VOLNER, Š. Nová geopolitika. Teoreticko-metodologické východiská. Bratia Sabovci, Zvolen : 2004, 176 strán. ISBN: 80-89029-81-7. [21] VOLNER, Š. Európska únia geopolitický aktér 21. storočia. Hlohovec : Efekt Copy, 2006, 258 strán. ISBN: 80-969573-9-2 (financované z projektu MZV SRs). [22] VOLNER, Š. Základy geopolitiky. Banská Bystrica : UMB, FPVaMV, 2003, 120 strán. ISBN: 808055-881-7. [23] VOLNER, Š. Česko – integrácia – bezpečnosť. Sborník Policejní akademie ČR, č. 4, 2005, s. 45- 53. Mezinárodní politika, č.1/2004.Ústav mezinárodních vztahu, Praha 2004. s. 15 – 18. [24] www.eur-lex.europa.eu „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 291 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ADRESA: JUDr. Lucia Hurná Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta medzinárodných vzťahov Dolnozemská cesta 1 852 35 Bratislava Slovenská republika E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 292 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com EURÓPA REGIÓNOV Ľudmila Lipková1, Stanislav Mráz2 1 2 Ekonomická univerzita v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 1. CHARAKTERISTIKA REGIÓNOV EURÓPSKEJ ÚNIE Dnešných 27 členských štátov Európskej únie je v súlade s členením nomenklatúry územných štatistických jednotiek (NUTS II Nomenclature des unités territoriales pour les statistiques s počtom obyvateľov od 800 tisíc do 3 miliónov) rozdelených na 268 regiónov. Súčasné štáty Európskej únie sú rozdelené na regióny (NUTS II) nasledovne: Belgicko (11), Bulharsko (6), Cyprus (1), Česká republika (8), Dánsko (1), Estónsko (1), Fínsko (5), Francúzsko (26), Grécko (13), Holandsko (12), Írsko (2), Litva (2), Lotyšsko (1), Luxembursko (1), Malta (1), Maďarsko (7), Nemecko (41), Poľsko (16), Portugalsko (7), Rakúsko (9), Rumunsko (8), Slovensko (4), Španielsko (19), Švédsko (8), Taliansko (20), Veľká Británia (37).1 Regióny – NUTS II - sú predmetom osobitného záujmu Európskej únie, ktorá na rozvoj chudobných regiónov vyčleňuje viac ako jednu tretinu svojich výdavkov.2 Pri svojom vzniku si Európskej hospodárske spoločenstvo vytýčilo ako jeden z cieľov vyrovnávanie dosiahnutej ekonomickej úrovne medzi členskými štátmi a medzi jednotlivými regiónmi. Komisia Európskej únie identifikovala hlavné determinanty regiónov, ktoré potrebujú naliehavú pomoc. Komisia vyčlenila nasledujúce typy problematických regiónov: 1. zaostalé regióny – vyznačujúce sa nedostatkom infraštruktúry, nízkymi príjmami, tradičnou poľnohospodárskou výrobou a nízko-kvalifikovanou pracovnou silou; 2. regióny poznamenané recesiou určitých odvetví priemyslu; 3. periférne regióny, ktoré trpia geografickou izoláciou, a teda aj zhoršeným prístupom na trhy 4. pohraničné regióny nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach Spoločenstva, ale kedysi i oblasti na hraniciach spoločného trhu, kde bol pohyb tovarov poznačený hraničnými kontrolami a obmedzeniami. 5. regióny poznamenané urbanistickými problémami, kde pôsobia negatívne sociálne a environmentálne efekty veľkých aglomerácií; 6. vidiecke regióny, v ktorých je poľnohospodárska produkcia závislá na klimatických podmienkach.3 Osobitnú pozornosť venuje Európska únia chudobným regiónom. Chudobným regiónom v rámci EÚ je región, v ktorom príjem na jedného obyvateľa je nižší ako 75% priemerného príjmu EÚ. Tento ukazovateľ – príjem na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily - však vykazuje vysokú mieru subjektivity vzhľadom k migrácii obyvateľstva. Z väčšiny regiónov členských štátov Európskej únie vykazovaných ako najchudobnejšie obyvateľstvo migruje za prácou do zahraničia. Ich príjem sa nezapočítava do príjmu regiónu, ktorý je ich trvalým bydliskom, ale v mieste ich pracovnej aktivity, čo skresľuje dané ukazovatele, v mieste bydliska znižuje reálny príjem a v mieste pracovnej aktivity zvyšuje príjem na obyvateľa. Aj keď treba určite súhlasiť s názorom, že imigrujúci pracovníci pochádzajúci z chudobných regiónov poväčšine nepracujú v zahraničí na najlepšie platených pracovných miestach, takže nezvyšujú priemernú hodnotu príjmu na obyvateľa v bohatých regiónoch, kde sa spravidla nachádza najviac pracovných príležitostí. Na druhej strane v bohatších regiónoch nových členských štátoch je nezanedbateľný počet pracovných miest – vysokých manažérskych postov, ktoré obsadzujú – pracovníci - migranti zo „starých členských štátov“. Táto skutočnosť rovnako skresľuje reálnu situáciu v príjme na jedného obyvateľa s trvalým bydliskom v regiónoch v nových členských štátov, ktorý sa mierne navyšuje v neprospech obyvateľstva s trvalým bydliskom. Iný ukazovateľ, ktorý skúma sociálno ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, sú príjmy domácností. 1 Eurostat Tamtiež 3 Tamtiež s. 444 2 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 293 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Do príjmov domácností sa započítavajú aj príjmy migrujúcej pracovnej sily do iných regiónov. Napriek tomu sa i v príjme na domácnosť trvalo udržiava na prvej priečke - všeobecne najbohatší región Európskej únie Centrálny Londýn, ktorý vykazuje 11 násobne vyšší príjem v parite kúpnej sily ako najchudobnejších regiónov dnešnej Európskej únie a to Severovýchod Rumunska.4 V súčasnosti k bohatým regiónom Európskej únie patria regióny s príjmom na hlavu vyšším ako 125% priemeru EÚ. Takýto príjem dosahuje každý siedmy región, t. j. 37 regiónov. 37 najbohatších regiónov je rozdelených geograficky medzi členské štáty nasledovne: Nemecko (7), Taliansko (6), Veľká Británia (6), Holandsko (5), Belgicko (5), Fínsko (2), Česká republika (1), Španielsko (1), Francúzsko (1), Írsko (1), (Švédsko (1), Luxembursko (1). Z 37 bohatých regiónov sa v posledných dvanástich nových členských štátov nachádza iba jeden a to región Praha, ktorý dosahuje 138% priemerného príjmu EU5, ktorá obsadila v celkom poradí regiónov 19. miesto. Praha však predstavuje medzi regiónmi v nových členských štátoch výnimku. Regióny dosahujúce spravidla vysokú ekonomickú úroveň zaznamenávajú aj vysokú hustotu obyvateľstva - ako napríklad Londýn, Viedeň, Hamburg, Praha, Luxemburg na rozdiel od chudobných regiónov, ktoré zaznamenávajú nízku hustotu obyvateľstva. K chudobným regiónom patrí každý štvrtý región. Na konci rebríčka chudobných regiónov sa nachádza 14 regiónov Bulharska (6) Rumunska (8). Pred vstupom posledných dvoch členských štátov 10 najchudobnejších regiónov sa nachádzalo na území Maďarska, Poľska, Slovenska, a Lotyšsko. Bratislavský kraj obsadil až 53. miesto s 25 190 euro, čo je 116 %, Cyprus obsadil 180. miesto s 17 377 euro (80%), Slovinsko 190. miesto so 16 527 euro (76%), Malta 194. miesto s 15 797 euro a 73% priemeru EÚ .6 2. REGIONÁLNA POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE Zabezpečiť rovnomerný rozvoj regiónov je úlohou Regionálnej politiky Európskej únie. Regionálna politika predstavuje jednu z najvýznamnejších politík Európskej únie. Jej konečným cieľom je vytvorenie podmienok pre rovnomerné osídlenie jednotlivých regiónov a rovnomerný rozvoj ekonomických aktivít v menej rozvinutých oblastiach. Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sa s rozširujúcim počtom členov v únii prehlbovali. V dôsledku rozširovania Európskej únie sa toto integračné zoskupenie stáva stále viac heterogénnym celkom a musí čeliť vážnym problémom v rozvoji jednotlivých regiónov. Niektoré rozšírenia dnešnej Európskej únie znamenali jej významné „schudobnenie“. Druhé rozšírenie Európskeho spoločenstva v roku 1981 o Grécko a následne tretie rozšírenie ES o Španielsko a Portugalsko znamenalo zvýšenie podielu hospodársky zaostalých regiónov na území spoločenstva. Iba rozšírenie Európskej únie v roku 1995, keď sa jej členmi stali tri hospodársky rozvinuté štáty – Fínsko, Rakúsko a Švédsko - viedlo k zvýšeniu ekonomickej úrovne únie ako celku. Takisto piate rozšírenie k 1. 5. 2004 o desať nových členských štátov znamenalo pokles priemerného príjmu na jedného obyvateľa. Posledné šieste rozšírenie Európskej únie k 1. 1. 2007 o Rumunsko a Bulharsko znamená ďalšie výrazné schudobnenie únie, pretože všetkých 14 nových regiónov sa nachádza na konci rebríčka najchudobnejších regiónov únie. Severovýchodný región Rumunska je absolútne najchudobnejším regiónom EÚ. Slovenská republika je rozdelená podľa klasifikácie NUTS 2 na 4 regióny – Bratislavský kraj, Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský región. Tri zo štyroch slovenských regiónov sú chudobné regióny, t. j. regióny, ktoré nedosahujú ani 75% priemerného príjmu na obyvateľa v Európskej únii. Preto Slovensko patrí k významným účastníkom realizácie Regionálnej politiky. Je významným prijímateľom finančných prostriedkov venovaných na politiku ekonomickej a sociálnej kohézie. Regionálna politika Európskej únie zostane zrejme ešte dlhé obdobie významnou aktivitou v rámci spoločenstva. Dôvodov na toto konštatovanie je niekoľko. Ako už bolo uvedené, rozširovaním únie o nové členské štáty dochádza k prehlbovaniu heterogenity medzi jednotlivými regiónmi. Do budúcnosti možno počítať s tým, že novými členskými štátmi únie sa stanú ďalšie štáty, ktoré sa geograficky nachádzajú na periférii Európskej únie a ich ekonomické postavenie zatiaľ nedosahuje ani priemer EÚ - ako napríklad Chorvátsko, Srbsko, Turecko, prípadne v budúcnosti Ukrajina či Albánsko. Na európskom kontinente sa k dnešnému dňu nachádzajú iba štyri bohaté štáty, ktoré by mohli pozdvihnúť priemernú ekonomickú úroveň Európskej únie a to: Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Tieto štáty však zrejme v dohľadnej dobe členskú základňu dnešnej Európskej únie nerozšíria, aj keď v mnohých oblastiach ekonomicky spolupracujú oveľa tesnejšie s EÚ, ako mnohé nové 4 Eurostat Lipková, Ľ: a kol.: Európska únia, Sprint, Bratislava, 2006. ISBN 80 – 89085 – 65 – 2. 6 Eurostat 5 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 294 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com štáty. Keď odhliadneme od prípadného ďalšieho rozširovania Európskej únie aj medzi dnešnými regiónmi v Európskej únii nebude zrejme v dohľadnej dobe vyrovnaná ekonomická úroveň. Rozdiely sú k dnešnému dňu priepastné. Treba konštatovať, že ani nedochádza k ich výraznejšiemu vyrovnávaniu, okrem výnimiek, ako je napríklad Írsko. V prípade Írska boli nástroje Regionálnej politiky EÚ - štrukturálne fondy - boli iba jedným z mnohých faktorov, ktoré napomohli rýchlemu ekonomickému napredovania Írska ako takého a jeho dvom regiónom. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi sa zvyšujú. Investície v bohatých regiónoch, pre ktoré je imanentná i vysoká úroveň vzdelania obyvateľstva, hustá sieť vzdelávacích inštitúcií a výrobné kapacity používajúce najmodernejšie technológie, sú využívané spravidla oveľa efektívnejšie ako v zaostalých regiónoch. A preto sa tieto regióny rýchlejšie rozvíjajú, zaznamenávajú vyšší rast produktivity práce, vyššie prírastky príjmov obyvateľstva i HDP p. c. Jednou z najefektívnejších metód využitia nástrojov Regionálnej politiky Európskej únie okrem dobudovania materiálno – technických podmienok rozvoja regiónov v súlade s Lisabonskou stratégiou je zvýšenie investícií do vzdelania. Práve tento cieľ napomôže napĺňať Európsky sociálny fond. Mnohí prijímatelia finančných prostriedkov z Kohézneho fondu i z ostatných európskych fondov potvrdzujú skutočnosť, že mechanizmus čerpania zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu sú administratívne príliš náročné, zbyrokratizované a časovo dosahujú značné sklzy. Táto skutočnosť je jednou z prekážok pre efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov politiky sociálnej ekonomickej kohézie Európskej únie. Napriek mnohým kritikom Regionálnej politiky Európskej únie, ktorí prezentujú názor, že finančné prostriedky venované zaostalým regiónom predstavujú „premrhané miliardy“, Regionálna politika Európskej únie je dôkazom toho, že Európska únia hoci je ekonomickým integračným zoskupením, jej hlavným poslaním nie vytváranie zisku, ale zabezpečovanie vyrovnaného sociálno – ekonomického rozvoja všetkých jej členských štátov a jednotlivých regiónov, ktoré tieto štáty tvoria. Ide o zabezpečenie harmonického rozvoja celého spoločenstva, ktoré má svoj ekonomický, politický, bezpečnostný a v neposlednom rade i sociálny rozmer. LITERATÚRA: [1] Communication from the Commission COM (2006) 281: The Growth and Jobs Strategy and the Reform of European cohesion policy (Fourth progress report on cohesion). Brusel, 2006. [2] EUROSTAT: Regions: Statistical Yearbook 2006. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities, 2006. 165 s. ISBN 92-79-01799-3. [3] FIALA, P.; PITROVÁ, M. Evropská unie. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2003. s. 443-444 ISBN 8073250152. [4] MILICEVIC, I.; GAREIS, K. Disparities in ICT Take-up and Usage Between EU Regions. 14 s., dostupné na: http://www.biser-eu.com/resultsdoc/3%20-%20Nesis_paper.pdf [5] WILEN, H. Regional concentration of S&T labour force in the EU. Luxembourg: European Comunities. 2006. 7 s. ISSN 1609-5995. ADRESA: prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc. Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita v Bratislave E mail: [email protected] doc. JUDr. Stanislav Mráz, CSc. Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici E mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 295 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 296 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com AKTUÁLNY STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA SLOVENSKO-UKRAJINSKEJ CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE V EKONOMICKEJ OBLASTI Halina Martyniv Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt: V počiatocnom obdobi rozvoja slovensko- ukrajinských vzťahov im chybala patričná dynamika a cieľavedomost. Terajšia etapa rozvoja slovensko-ukrajinskych vzťahov je charakteristicka pozitivnou dynamikou a ich posunom na úroveň konštruktívneho partnerstva vo všetkých oblastiach politickej, hospodárskej a humanitárnej spolupráce. Cezhranična spolupráca je jedným z prioritných smerov slovensko-ukrajinských vzťahov a dôležitou zložkou integračného smeru Ukrajiny. Abstrakt: In the beginning period of development relations between slovak and ukrainian absented relevant dynamics and resolution. Actual phase of development relations between slovak and ukrainian is characteristics positive dynamics and advance to level constructive partnership in the all direction of political, economic and humanitarian cooperation. Cross-border cooperation is the one of the preferred course of relation between slovak and ukrainian and important element of integration course of Ukraine. Kľúčové slova: cezhraničná spolupráca, euroregióny, pohraničné územie, investície, Medzivládna Komisia pre cezhraničnú spoluprácu. Medzinárodnoprávnym základom rozvoja spolupráce medzi susedskými štátmi je Európska Rámcová Dohoda o základných princípoch cezhraničnej spolupráce medzi územnými celkami alebo organmi vlády, ktorá predpokladá najmä možnosť podpísania dohôd o cezhraničnej spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi organmi vlády. V praxi takáto spolupráca sa rozvíja ako na bilaterálnej úrovní, tak aj cestou vytvorenia multinacionálnych asociácií- euroregiónov. Slovensko-ukrajinská cezhraničná spolupráca na bilaterálnom a multilaterálnom základe má za úlohu podporu ekonomického rozvoja pohraničných regiónov susedských štátov a prehĺbenie spolupráce v iných oblastiach. Realizácia Noržského finančného mechanizmu, ktorého prostriedky boli vyčlenené pre realizáciu cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce novým členom Európskej Únie, najmä Slovensku, otvárajú nové možnosti pre intenzívnu slovensko-ukrajinskú cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu (uskutočňujú sa práce medzi slovenskou a ukrajinskou stranami o začlenení Ukrajiny do realizácií programov cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce v rámci uvedeného finančného mechanizmu). Cezhraničná spolupráca je odzrkadlením dvojstrannej ekonomickej spolupráce. Tradičným partnerom Slovenska sú východne regióny Ukrajiny, najmä Zakarpatský región. Podľa objemov priamych zahraničných investícií, ktoré smerovali do ekonomiky Zakarpatského regiónu Slovensko obsadilo 8 miesto po takých štátoch ako USA, Japonsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Poľsko a Holandsko. K 01. 01. 2007 do podnikov v Zakarpatskom regióne investovali slovenské subjekty 11 907,91 tis. USD, čo tvorí 4% z celého obsahu priamych zahraničných investícií, ktoré smerovali do ekonomiky regiónu. Najväčší záujem majú slovenský investori o mesta Užhorod a Mukačevo a Užhorodský a Mukačevský okresy. Viac ako 80% slovenských investícií smerovalo do výrobného sektoru a boli rozdelené do týchto odvetvi: • Obrana- 69,9 %, • Textilný priemysel- 30,3%, • Drevovýroba- 20,9%, • Stravovaciu- 9,5%, • Výroba strojov a zariadení- 3,7%, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 297 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com • • • • • • Iná výroba- 5,5%, Ťažný priemysel- 1,5%, Veľko a maloobchod- 9,1%, Stavebníctvo- 9,6% Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo- 2,4%, Doprava a komunikácie- 7,0%1. Súčasne s rozvojom bilaterálnej cezhraničnej spolupráce sa funguje aktívna spolupráca pohraničných regiónov štátov v rámci medzinárodnej asociácie „Karpatský euroregión“ a príprava spoločných projektov pre financovanie prostredníctvom európskych fondov (programy PHARE a TACIS). Európska Únia na roky 2007-2013 pripravuje nový komplexný program podpory rozvoja pohraničných okresov Karpatského regiónu, ktorý predpokladá financovanie rozvoja regiónu z prostriedkov EU vo výške približne 500 mil. Eur, z ktorých 10% by sa malo použiť pre ukrajinskú časť Karpatského regiónu. V priebehu roku 2003 v rámci Medzivládnej komisie pre obchodno-hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, sa uskutočnili dve zasadnutia Pracovnej skupiny pre cezhraničnú spoluprácu. Na druhom zasadnutí bola vyriešená otázka transformácie tejto skupiny na SlovenskoUkrajinskú Medzivládnu Komisiu pre cezhraničnú spoluprácu. Uvedená transformácia podporovala rozvoj pohraničných regiónov Slovenska a Ukrajiny a vyriešenie aktuálnych problémov rozvoja slovenských a ukrajinských pohraničných krajov. 6. – 7. mája 2004 na Zemplínskej Šírave sa uskutočnilo prvé zasadnutie Medzivládnej komisie pre cezhraničnu spoluprácu, na ktorom sa prehodnotil stav spolupráce medzi pohraničnými regiónmi Slovenska a Ukrajiny a zároveň prerokovaná otázka ďalšieho rozvoja cezhraničnej spolupráce. V zápisnici z tohto zasadnutia Komisie bolo uvedené, že bilaterálne hospodárske vzťahy sa nachádzajú v novej etape historického rozvoja a zodpovedajú európskym štandardom. Ohľadne ďalších perspektív slovensko-ukrajinských vzťahov aktuálnou otázkou je väčšie aktívne zapojenie EU do bilaterálnej a multilaterálnej cezhraničnej spolupráce, nakoľko obidva štáty majú obmedzené možnosti ohľadne finančnej podpory projektov spolupráce medzi pohraničnými regiónmi. V prijatej Spoločnej stratégii EU (december 1999) je zdôraznené, že EU bude podporovať rozvoj iniciatív regionálnej a cezhraničnej spolupráce, osobitná pozornosť sa bude venovať otázkam pohraničnej infraštruktúry, vrátane technickej modernizácie hraničných prechodov na štátnej hranici medzi Slovenskom a Ukrajinou a rozvoju programov TACIS (INOGATE A TRACECA), ktoré majú za cieľ ďalší rozvoj infraštruktúry dopravných sieti pre zlepšenie ekonomickej spolupráce v regiónoch. V súčastnej etape pozornosť slovenskej strany smeruje k ukončeniu projektu teritoriálneho rozvoja pohraničného územia „Slovensko-Ukrajina“, ktorý obsahuje viacero nástrojov, týkajúcich sa komplexného rozvoja a prestavby infraštruktúry pohraničných regiónov. Projekt územného rozvoja bol predložený počas druhého zasadnutia slovensko-ukrajinskej Medzivládnej komisie pre cezhraničnu spoluprácu, ktoré sa konalo na začiatku decembra 2005 v dedinke Huta, v Ivano-Frankovskom kraji. Predseda slovenskej časti komisie informoval o prijatí vládou SR vyhlášky č. 854 zo dňa 26. 10. 2005 o poskytnutí SR pomoci Ukrajine pri vykonaní Plánu činnosti „Ukrajina- EU“. Bolo dohodnuté prehodnotiť počas III zasadnutia komisie informáciu o realizácií konkrétnych krokov ohľadne pomoci SR Ukrajine pri realizácií Plánu činnosti „Ukrajina- EU“. Ďalšie, tretie zasadnutie slovensko-ukrajinskej Medzivládnej komisie pre cezhraničnú spolupráce sa konalo v máji 2006 v Humennom. Na predmetnom zasadnutí bolo zhodnotené vykonanie odporúčaní prvého a druhého zasadnutí Komisií, posúdený stav rozvoja cezhraničnej spolupráce, prerokované problematické otázky a určený aktuálny smer a perspektíva ďalšieho bilaterálneho dialógu. Následne, 13 mája bol podpísaný Memorandum o spolupráci pohraničných regiónov Slovenska a Ukrajiny. V rámci vykonania odporúčaní tretieho zasadnutia Medzivládnej komisie, v priebehu novembra 2006 boli uskutočnené bilaterálne slovensko-ukrajinské stretnutia predstaviteľov Ministerstva dopravy, pôšt a 1 Určené z celkového objemu priamych zahraničných investícii všetkých štátov „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 298 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com telekomunikácií SR a Ministerstva dopravy Ukrajiny. Cieľom týchto stretnutí bolo prerokovanie a odsúhlasenie ustanovení Dohody medzi vládou SR a kabinetom ministrov Ukrajiny o medzinárodnej kombinovanej preprave a Medzivládnej dohody o výstavbe nového hraničného prechodu “Solomonovo-Čierna“. V období 7. - 8. decembra 2006 na Ukrajine sa uskutočnilo štvrté zasadnutie Medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Vedúcim slovenskej delegácie tejto Komisie bol štátny tajomník Ministerstva vnútra V. Čečot. Počas zasadnutia boli prezentované slovensko-ukrajinské projekty: „Výskum použitia biomasy v spoločnom pohraničnom regióne“ a medzinárodný umelecký projekt „Varhol-fest“. O termínoch piateho zasadnutia Medzivládnej Komisie pre cezhraničnú spoluprácu sa slovenská a ukrajinská strany dohodnú koncom mája 2006. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] MRÁZ, S.; POREDOŠ, F.; VRŠANSKÝ, P. Medzinárodné verejné právo. Bratislava : 2003. [2] MRÁZ, S. Dodržiavanie ľudských práv vo svete - Ľudské práva na prahu 21. storočia, Slovenská spoločnost' pre medzinárodné právo pri SAV, Bratislava : 2002. [3] MRÁZ, S. Základné pojmy a zvláštnosti medzinárodného cudzineckého práva. Policejní akadémie ČR, Praha : 2004. [4] MRÁZ, S. Jednotlivec a medziprávna subjektivita, Almanach 2003, s. 120 – 126, ISBN 80 – 225 – 1770 – 4. [5] MRÁZ, S. Princíp neporušiteľnosti m hraníc - záruka stability a bezpečnosti, Medzinárodné otázky, Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, roč. 5, č. 21/1996, str. 54 – 56. [6] MRÁZ, S. Mezinárodní smlouvy mezi Českou a Slovenskou republikou, 1. vyd. Praha : CODEX Bohemia 1995, 335 str., ISBN 80 – 901683 – 3 – 7 [7] VOLNER, Š. Nová geopolitika, Teoreticko-metodologické východiská. Zvolen : Bratia Sabovci, 2004, 176 strán. ISBN: 80-89029-81-7. [8] VOLNER, Š. Európska únia geopolitický aktér 21. storočia, Hlohovec : Efekt Copy, 2006, 258 strán. ISBN: 80-969573-9-2 (financované z projektu MZV SRs). [9] VOLNER, Š. Základy geopolitiky. Banská Bystrica : UMB, FPVaMV, 2003, 120 strán. ISBN: 808055-881-7. [10] VOLNER, Š. Česko – integrácia – bezpečnosť. Sborník Policejní akademie ČR, č. 4, 2005, s. 45- 53. Mezinárodní politika, č. 1/2004. Ústav mezinárodních vztahu, Praha 2004. s. 15 – 18. [11] VOLNER, Š. Ukrajina z pohľadu geopolitiky. Mezinárodní politika, č. 1/2005. Ústav mezinárodních vztahu, Praha 2005, s. 33 – 36. [12] www.ukrembasady.sk [13] www.mfa.gov.ua KONTAKT: Mgr. Halina Martyniv Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita v Bratislave [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 299 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 300 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ČESKO – SLOVENSKÁ CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA PO ROKU 1992 Roman Jurík Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt: After 1992 when The Czech and Slovak Federal Republic have been splinted, two new sovereign states, Czech Republic and Slovak Republic have keeped very well relationships as two „brothers nations“. For good relationships is important not only friendship between the highest states representatives, but as well cooperation between citizens, entrepreneurs and regions. Legal frame for this cooperation provides several Council of Europe treaties which help promote the transfrontier co-operation. Tranfrontier co-operation allows national laws of Slovak and Czech Republics as well. According to this treaties and laws as clear evidence of interest for co-operation have been based three euroregions, with associate subjects from Czech and Slovak (however, not only from this twos states). There are Euroregion Beskydy, Euroregion Bíle – Biele Karpaty and Moravian euroregion. Abstrakt: Po roku 1992, kedy sa rozpadla Česká a Slovenská Federatívna Republika, dva nové štáty, Česká republika a Slovenská republika, si zachovali veľmi dobré vzťahy ako dva „bratské národy“. Pre dobré vzťahy sú však dôležité nielen priateľstvo medzi najvyššími predstaviteľmi štátov, ale aj spolupráca medzi občanmi, podnikateľmi a regiónmi. Právny rámec pre túto spoluprácu vytvárajú niektoré dohovory Rady Európy, ktoré pomáhajú vykonávať cezhraničnú spoluprácu. Cezhraničnú spoluprácu umožňujú tiež národné zákony v Českej aj Slovenskej republike. Na základe týchto zmlúv a zákonov, ako jasný dôkaz záujmu o spoluprácu, boli založené tri euroregióny, ktoré združujú subjekty z Česka a Slovenska (no nielen z týchto dvoch štátov). Sú to Euroregión Beskydy, Euroregión Bílé – Biele Karpaty a Euroregión Pomoravie. Zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vznik dvoch nových nezávislých štátov, Českej republiky a Slovenskej republiky, predstavoval výzvu pre pokračovanie dobrých vzájomných vzťahov dvoch bratských národov a pre hľadanie prostriedkov pre vzájomnú spoluprácu1. Dobré vzťahy sa však musia budovať nielen na úrovni najvyšších ústavných činiteľov. Dôležitá je spolupráca medzi občanmi, podnikateľmi a regiónmi. MEDZINÁRODNOPRÁVNA ÚPRAVA CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE A PRÁVNA ÚPRAVA PODĽA KOMUNITÁRNEHO PRÁVA Pre cezhraničnú spoluprácu medzi českými a slovenskými regiónmi sú dôležité výsledky normotvornej činnosti Rady Európy, ktorej sú oba štáty členmi od roku 1993. Na pôde Rady Európy došlo k podpísaniu viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkali územnej samosprávy a aj cezhraničnej spolupráce orgánov územnej samosprávy. Môžeme spomenúť napríklad Európsku chartu miestnej a regionálnej samosprávy z roku 1985. Európska charta miestnej a regionálnej samosprávy v čl. 10 dáva orgánom miestnej a regionálnej samosprávy právo združovať sa vrátane spolupráce s podobnými orgánmi v iných krajinách. Rada Európy tiež vypracovala Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami a orgánmi z roku 1980. Tento rámcový dohovor spolu s dodatkovými protokolmi zaväzuje členské štáty Rady Európy uľahčovať orgánom miestnej samosprávy cezhraničnú spoluprácu a ustanovuje aj pravidlá pre vytváranie spoločných orgánov pre cezhraničnú spoluprácu2. Okrem mnohostranných zmlúv uzavretých na pôde Rady Európy, ktoré majú za cieľ podporovať cezhraničnú spoluprácu, existuje aj dvojstranná Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky o cezhraničnej spolupráci3. Z hľadiska budúcej cezhraničnej spolupráce prestavuje výzvu aj nové programovacie obdobie v rámci rozpočtového výhľadu Európskej únie 2007 – 2014. Komunitárne právo v súvislosti s novým 1 Mráz, S. Vršanský, P, Poredoš, F. Medzinárodné verejné právo. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2005. ISBN 807160-202-7. s. 212 – 213. 2 Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave: http://www.radaeuropy.sk/?1438. 3 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 164/2001 Z. z. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 301 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com programovacím obdobím totiž prinieslo pre regionálne orgány nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 o európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)4 novinku v podobe osobitnej formy združenia orgánov miestnej samosprávy – európskeho zoskupenie územnej spolupráce. EZÚS má pomôcť regiónom čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ5. VNÚTROŠTÁTNA PRÁVNA ÚPRAVA V ČESKEJ REPUBLIKE A V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V zmysle všetkých týchto záväzkov aj vnútroštátne právo oboch republík umožňuje svojím orgánom miestnej samosprávy spoluprácu s obdobnými orgánmi v zahraničí. Na Slovensku je sú to predovšetkým zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, ktory v § 21 umožňuje obciam spoluprácu s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi miestne funkcie. Obce sa podľa uvedeného zákona môžu stať členmi medzinárodného združenia územných celkov alebo územných orgánov. Obec pritom musí rešpektovať, že dohoda alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmie by v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo s verejným záujmom. Obce môžu zriadiť aj spoločný orgán, ten však môže mať len súkromnoprávnu povahu. Obec zasiela rovnopis uzatvorenej dohody alebo dokladu o členstve v medzinárodnom združení krajskému úradu, ktorý vedie ich evidenciu. Krajské úrady takto vykonávajú v mene štátu dohľad nad činnosťou obcii v rámci cezhraničnej spolupráce. V súvislosti s pripravovaným zrušením krajských úradov sa tato ich kompetencia zrejme prenesie na iný organ statnej spravy6. Podobným spôsobom upravuje zákon č. 302/001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) cezhraničnú spoluprácu, ktorú vykonávajú samosprávne kraje. Pravna úprava cezhraničnej spolupráce samosprávnych krajov je obsiahnutá v § 5 zákona, pričom možno skonštatovať, že úprava je veľmi podobná zákonnej úprave podla zákona o obecnom zriadení, vrátane dozornej úlohe krajských úradov. Zákon c. 302/2001 Z. z. Okrem toho v § 7 ods. 4 uvádza, že „štátne orgány podporujú spoluprácu samosprávneho kraja s územnými a správnymi celkami alebo s orgánmi, alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie“ a „dbajú na to, aby samosprávny kraj bol informovaný o možnostiach tejto spolupráce“. V Českej republike sú to najmä zákon 128/2000 Sb. obciach (obecné zriadenie). Zákon v § 55 ustanovuje, že obce majú právo spolupracovať s obcami z iných štátov, byť členmi združení miestnych orgánov a obce ako aj zväzy obcí môžu uzatvárať zmluvy o vzájomnej spolupráci s obcami a zväzmi obcií z iných štátov. Zákon ďalej ustanovuje, aký má mať takáto zmluva obsah. Podľa § 55 ods. 5 právnická osoba môže na základe zmluvy medzi českými a zahraničnými obcami alebo zväzmi obcií vzniknúť len ak to dovoľuje medzinárodná zmluva. Aj český zákon o obciach ustanovuje dohľad štátu nad činnosťou obcií v rámci cezhraničnej spolupráce. Dohľad vykonáva ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí. Podľa § 55 ods. 6 zákona o obciach zmluva o spolupráci, ktorými sa zakladá právnická osoba alebo ktorou vzniká obci členstvo v už existujúcej právnickej osobe podlieha súhlasu ministerstva vnútra po predchádzajúcom prerokovaní s ministerstvom zahraničných vecí. Bez takéhoto súhlasu zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť. Podľa zákon č. 129/2000 Sb. o krajoch (krajské zriadenie) majú prakticky rovnaké práva v cezhraničnej spolupráci ako obce aj kraje. Zákon o krajoch § 28 umožňuje krajom spolupracovať s územnými samosprávnymi celkami iných štátov, byť členmi ich medzinárodných združení a uzatvárať s nimi zmluvy o spolupráci, ktoré musia mať zákonom stanovený obsah. Právnickú osobu môžu kraje na základe zmluvy o spolupráci vzniknúť len ak to dovoľuje medzinárodná zmluva (zákon o krajoch ustanovuje v § 28 ods. 3 túto možnosť negatívnym spôsobom, teda že právnická osoba na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci nemôže vzniknúť, ibaže tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Česká republika viazaná a ktorá bola vyhlásená.) Presne rovnako, ako v prípade obcií, aj v prípade krajov podlieha zmluva o spolupráci s územnými samosprávnymi celkami súhlasu ministerstva vnútra po predchádzajúcom prerokovaní s ministerstvom zahraničných vecí. Z hľadiska zákonov Českej republiky stojí za zmienku, že možnosť vytvárať právnické osoby vyplývajú pre české obce a kraje vo vzťahu k slovenským obciam a samosprávnym krajom vyplýva z už citovanej medzivládnej česko – slovenskej dohody o cezhraničnej spolupráci, konkrétne jej čl. 7 ods. 1. Ďalej to umožňuje 4 Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006. Hurná, L.: Európska únia v roku 2005. Zborník príspevkov zo 4. medzinárodnej konferencie „Ekonomické, politické a právne otázky medzinárodných vzťahov“, Bratislava, 2005, s. 43. 6 Podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov má táto kompetencia prejsť na obvodné úrady v sídle kraja. To isté platí, pokiaľ ide o obdobnú kompetenciu dnešných krajských úradov voči cezhraničnej spolupráci samosprávnych krajov; pozri: http://www.nrsr.sk/exeIT.NRSR.Web.Webclass/SSLP.ASP?WCI=SSLP_NZWorkitem&WCE=OpenDoc&WCU=264094. 5 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 302 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com čl. 3 Dodatkového protokolu k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, podľa ktorého „dohoda o cezhraničnej spolupráci uzatvorená územnými celkami alebo orgánmi môže ustanoviť orgán cezhraničnej spolupráce, ktorý môže ale nemusí byť právnickou osobou“. Pre obe republiky je navyše teraz už bezprostredne záväzné spomínané nariadenie č. 1082/2006, v zmysle ktorého môžu miestne orgány z najmenej dvoch členských štátov vytvárať EZÚS, ktoré je právnickou osobou. Nariadenie má prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. PRÍKLADY CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE MEDZI ČESKOM A SLOVENSKOM Medzinárodné zmluvy a zákony by však neboli ničím, ak by neexistoval skutočný záujem spolupracovať. Záujem o spoluprácu však zjavne existuje a možno povedať, že cezhraničná spoupráca je pomerne čulá. Dôkazom toho je existencia tzv. euroregiónov. V súčasnosti existujú tri euroregióny, ktoré združujú subjekty na slovenskej a českej strane. Sú to: Euroregión Beskydy, založený v roku 2000 vo Frídku Místku (Česká republika). Euroregión Beskydy združuje predovšetkým obce a mestá zo Slovenska, z Česka, ale aj z Poľskej republiky. Euroregión Beskydy združuje celkom orgány, ktoré zahŕňajú územie s rozlohou 4 905 km2 a 961 491 obyvateľov v uvedených troch štátoch7. Euroregión Bílé – Biele Karpaty založený v roku 2000 v Lubini. Euroregión Bílé – Biele Karpaty združuje subjekty prevažne zo Zlínskeho kraja a z Trenčianskeho samosprávneho kraja. Členovia euroregiónu pôsobia na území s rozlohou 8 465,5 km2 a celkovým počtom obyvateľov 1 190 5288. Euroregión Pomoravie, ktorý združuje subjekty na území Slovenskej republiky, Českej republiky a Rakúska s rozlohou 1 521 km2 a počtom obyvateľov 1 054 8059 LITERATÚRA [1] HURNÁ, L. Ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu Slovenskou republikou. Zborník príspevkov z konferencie „Vedecké aspekty vstupu SR do EÚ“, Bratislava, 2004, s. 65. [2] HURNÁ, L. Európska únia v roku 2005. Zborník príspevkov zo 4. medzinárodnej konferencie „Ekonomické, politické a právne otázky medzinárodných vzťahov“, Bratislava, 2005, s. 43. [3] GOGOVÁ, M. K niektorým otázkam Európskeho správneho práva. Zborník príspevkov z konferencie „Vedecké aspekty vstupu SR do EÚ“, 19.11.2004 Bratislava, ISBN 80-225-1974-4, Ekonóm, Bratislava 2005. s. 42 – 49. [4] GOGOVÁ, M.; BUDJAČ, M. Základy správneho práva. Trenčín : FSEV TnUAD 2006. s. 181. ISBN 80-8075-162-5. [5] MRÁZ, S. Úloha, postavenie a ciele Organizácie spojených národov v procese supresie terorizmu. Medzinárodné vzťahy, 2005, roč. 3, č. 2, ISSN 1336-1562. s. 18 – 29. [6] MRÁZ, S.; VRŠANSKÝ, P.; POREDOŠ, F. Medzinárodné verejné právo. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2005. 379 s. ISBN 80-7160-202-7. [7] MRÁZ, S. Princíp neporušiteľnosti hraníc, Právny obzor, č. 6/1984, 16 s. [8] Mráz, S.; Poredoš, F.; Vršanský, P. Medzinárodné verejné právo. Bratislava : 2003. [9] Mráz, S. Základné pojmy a zvláštnosti medzinárodného cudzineckého práva. Policejní akadémie ČR, Praha : 2004. [10] Mráz, S. Jednotlivec a medziprávna subjektivita, Almanach 2003, s. 120 – 126, ISBN 80 – 225 – 1770 – 4. [11] Mráz, S. Mezinárodní smlouvy mezi Českou a Slovenskou republikou, 1. vyd. Praha : CODEX Bohemia 1995, 335 str., ISBN 80 – 901683 – 3 – 7. [12] RUSIŇÁK, P. Právo Európskej únie. Bratislava : Vydavateľstvo Ekonóm, 2006. 235 s. ISBN 80-2252244-9. [13] RUSIŇÁK, P. José Manuel Durao Barrso – nový predseda Európskej komisie. Osobnostný a politický profil. Současná Evropa a Česká republika, 2005, č.5, ISSN-1211-4073, s.73-97. [14] VOLNER, Š. Nová geopolitika, Teoreticko-metodologické východiská. Zvolen : Bratia Sabovci, 2004, 176 strán. ISBN: 80-89029-81-7. 7 http://www.tise.sk/index.php?zobraz=twebeditor&id_kategorie=7&katalog=75. http://www.erbbk.sk/?id=175. 9 Ministerstvo vnútra SR, http://195.49.189.66/p03/p03-01-05-05-01.shtm. 8 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 303 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com [15] [16] [17] [18] [19] [20] [21] [22] [23] [24] [25] [26] VOLNER, Š. Európska únia geopolitický aktér 21. storočia. Hlohovec : Efekt Copy, 2006, 258 strán. ISBN: 80-969573-9-2 (financované z projektu MZV SRs). VOLNER, Š. Základy geopolitiky. Banská Bystrica : UMB, FPVaMV, 2003, 120 strán. ISBN: 808055-881-7. VOLNER, Š. Česko – integrácia – bezpečnosť. Sborník Policejní akademie ČR, č. 4, 2005, s. 45- 53. Mezinárodní politika, č.1/2004.Ústav mezinárodních vztahu, Praha 2004. s. 15 – 18. VITTEKOVÁ, A.; BUDJAČ, M. Vybrané otázky medzinárodných investičných zmlúv. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie „Trendy hospodárskeho a sociálneho rozvoja v krajinách EÚ - Investičný rozvoj a jeho vplyv na znižovanie disparít regiónov“, 5 – 6.12.2006 Trenčín. Trenčín, 2006. Euroregión Beskydy: http://www.tise.sk Euroregión Bílé – Biele Karpaty: http://www.erbbk.sk Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky: http://www.minv.sk Jaspiweb (Jednotný automatizovaný systém právnych informácii): http://jaspi.justice.gov.sk Vláda Českej republiky: http://www.vlada.cz Eur – Lex: http://eur-lex.europa.eu Rada Európy: http://www.coe.int Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave: http://www.radaeuropy.sk ADREDA: JUDr. Roman Jurík Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita v Bratislave [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 304 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com JMENNÝ REJSTŘÍK MARTYNIV, H. ............................... 297 MATOUŠEK, P. ............................... 119 MATUŠÍKOVÁ, I. ..................... 93, 191 MAXINA, Ľ. .................................... 195 MICHÁLEK, P. ................................ 215 MINÁROVÁ, M. .............................. 125 MRÁZ, S. ................................... 25, 293 MRÁČEK, P. ......................................79 MUSOVÁ, Z. ................................... 263 B BARAN, D. ...................................... 131 BLÍŽKOVSKÝ, B. ........................... 251 BOUŠKOVÁ, Š. ................................. 75 BŘEZINA, M. .................................. 269 BUREŠ, A. ....................................... 103 C, Č ČIERNA, H. ....................................... 59 ČOREJOVÁ, T. ...........................37, 139 N NIŽNÍK, L. .........................................69 NESVADBOVÁ, K. ...........................85 NOVÁK, P. ........................................89 NOVOSÁK, J. .................................. 109 D, Ď ĎAĎO, J. ........................................... 47 DOSKOČIL, R. ................................ 223 DOSTÁL, P. ..................................... 223 DUBOVEC, J. ....... 47, 93, 119, 191, 215 DURAJ-NOWAK, K. ......................... 65 ĎURIŠOVÁ, M. ............................... 173 O OBDRŽÁLEK, L. ............................. 259 P PANÁK, P. ....................................... 259 PANČÍKOVÁ, L. .............................. 207 PAULIČKOVÁ, A. .............................43 PETRUCHA, J. ...................................97 POLÁK, K. ................................... 17, 19 POLIAČIKOVÁ, E. .......................... 263 PRACHAŘ, J. ................................... 275 H, CH HABÁNIK, J. ................................... 167 HASAJOVÁ, L. ............................... 145 HLAČINA, T. ................................. 215 HRICIŠÁKOVÁ, D. ......................... 145 HUDCOVÁ, Z. ................................. 113 HURNÁ, L. ...................................... 285 J JACKOVÁ, A. ................................. 187 JURČA, R. ....................................... 103 JURÍK, R. ......................................... 301 R ROSTÁŠOVÁ, M. ...................... 37, 139 RÝZNAR, L. .................................... 149 K KLAPKA, J. ..................................... 211 KNESLOVÁ, I. ................................ 229 KOŠŤÁL, M. ............................... 17, 19 KORGO, D. ........................................ 53 KOZUBÍK, A. .................................. 245 KOZUBÍKOVÁ, Z. .......................... 253 KRÁLIK, J. ...................................... 233 KUCHARČÍKOVÁ, A. .................... 179 S, Š STRÁŽOVSKÁ, H. .......................... 201 STRÁŽOVSKÁ, L. ........................... 241 STOJANOV, R. ................................ 109 ŠKAPA, S. ........................................ 223 ŠUJANSKÝ, J. ................................. 179 L LACINA, K. ....................................... 21 LIPKOVÁ, Ľ. ................................... 293 V VOLŠA, L. .........................................79 VOLNER, Š. ..................................... 159 M MALACH, A. ..................................... 29 W WAGNER, J. .................................... 163 T TŘOS, K. .......................................... 269 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 305 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007, EPI Kunovice, Česká republika, 11. Květen, 2007 306 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com Název: Sborník „Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy“ III. Mezinárodní konference Autor: Kolektiv autorů Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699, 686 04 Kunovice Náklad: 100 ks Počet stran: 306 Vydání: první Rok vydání: 2007 ISBN 978-80-7314-111-0 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com ISBN 978-80-7314-111-0 9 788073 141110 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
Podobné dokumenty
Souhrnná teritoriální informace Rakousko
jakousi nepsanou samozřejmostí znát základy naší společné i nedávné historie. Zvýší to naši autoritu v
očích partnera, a tato skutečnost může také napomoci vytvoření ovzduší důvěry při jednání.
12 _01_01_Zahradni nabytek DURIAN_MC s DPH
Nábytek je vyroben z kvalitní dřeviny durian, která pocházející z jihovýchodní Asie. Tato dřevina našla své uplatnění na
výrobu řady výrobků pro svůj dekorativní vzhled, dobrou trvanlivost a opraco...
Program kina - Ivanovice na Hané
http://www.ivanovicenahane.cz/rservice.php?akce=tisk&cisloclanku=2003032502
PDF byl vytvořen zkušební verzí FinePrint pdfFactory Pro www.fineprint.cz