zborník - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Transkript
Zborník z konferencie pre chovateľov hovädzieho dobytka PROJEKT SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU Plán rozvoja vidieka SR 2004 – 2006 KOFINANCOVANÉ EÚ Konferencia pre chovateľov hovädzieho dobytka ohľadne rekonštrukcií a modernizácii hospodárstiev v rámci prípravy implementácie PRV 2007 – 2013 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Milí chovatelia hovädzieho dobytka, Chov hovädzieho dobytka a jeho napredovanie ide ruka v ruke s technologickým pokrokom, bez ktorého by nebolo možné dosahovať stále vyššiu produktivitu práce a produkciu v sektore chovu hovädzieho dobytka. Finančné prostriedky potrebné na neustálu inováciu, rekonštrukciu a modernizáciu maštalí, dojární, hnojísk a pod. bolo v rokoch 2004 – 2006 možné čerpať v rámci Plánu rozvoja vidieka. V novom v programovacom období 2007-2013 sa budú predkladať žiadosti o finančnú podporu prostredníctvom nového Programu rozvoja vidieka pre roky 2007-13. Veríme, že tieto prostriedky zabezpečia výraznejšie posilnenie konkurencieschopnosti našich chovateľov hovädzieho dobytka na spoločnom trhu Európskej únie. Prajem Vám veľa chovateľských úspechov a veľa kvalitných projektov milí chovatelia a verím, že v nastúpenom trende skvalitňovania chovateľského prostredia a v zefektívňovaní výroby budete naďalej pokračovať. Miroslav Jureňa, v.r. Minister pôdohospodárstva SR Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Podpora modernizácie hospodárstiev hovädzieho dobytka Podpora modernizácie hospodárstiev hovädzieho v PRV 2007 - 2013 dobytka v PRV 2007 - 2013 Ing. Ľubomír Miček, PhD. Ing. Ľubomír Miček, PhD. generálny riaditeľ Sekcie rozvoja vidieka MP SR generálny riaditeľ Sekcie rozvoja vidieka MP SR Osi - NSP Osi - NSP OS 2 Zlepšenie životného prostredia a krajiny Os 1 OS 3 Zlepšenie konkurencieschopnosti Zlepšenie kvality života na vidieku Opatrenia spadajúce pod Os 1 Opatrenia spadajúce pod Os 1 Opatrenia zamerané na podporu znalostí a skvalitnenie ľudského potenciálu: Odborné vzdelávanie Opatrenia zamerané na podporu znalostí a skvalitnenie ľudského potenciálu: vzdelávanie Využívanie poradenských služieb Odborné Využívanie poradenských služieb Opatrenia zamerané na reštrukturalizáciu a rozvoj fyzického potenciálu a podporu inovácií: Opatrenia zamerané na reštrukturalizáciu a rozvoj fyzického potenciálu a podporu inovácií: Modernizácia poľnohospodárskych podnikov Modernizácia poľnohospodárskych podnikov Zvyšovanie hospodárskej hodnoty lesov Zvyšovanie hospodárskej hodnotyPridávanie lesov hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov LH Infraštruktúra súvisiaca s rozvojom a prispôsobovaním poľnohospodárstva a LH (PÚ) Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov LH Prechodné opatrenia: Odbytové organizácie výrobcov Infraštruktúra súvisiaca s rozvojom a prispôsobovaním poľnohospodárstva a LH (PÚ) Prechodné opatrenia: Polosamozásobiteľské farmy – dofinancovanie opatrenia v novom programovacom období z prostriedkov Plánu rozvoja vidieka 2004-2006 Odbytové organizácie výrobcov Ciele – Modernizácia fariem Polosamozásobiteľské farmy – dofinancovanie opatrenia v novom programovacom období z prostriedkov Plánu rozvoja vidieka 2004-2006 Hlavný cieľ Zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov lepším využívaním výrobných faktorov a uplatňovaním nových technológií a inovácie. Špecifické ciele Ciele - Modernizácia fariem Hlavný cieľ Zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov lepším využívaním výrobných faktorov a uplatňovaním nových technológií a inovácie. Špecifické ciele zvýšiť trhovú konkurencieschopnosť poľnohospodárskej výroby prostredníctvom inovácií; znížiť výrobné náklady a zlepšiť pracovné podmienky v poľnohospodárskych podnikoch; zvýšiť počet fariem, ktoré získajú moderné budovy, nové technológie a technické zariadenia s úspornou spotrebou energie; zavádzať a rozširovať informačné a komunikačné technológie; podporiť výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu objektov poľnohospodárskej výroby vrátane skladovacích priestorov; zlepšiť kvalitu výroby a obmedziť straty. Ciele - spracovanie produktov Hlavný cieľ Zlepšiť primárne spracovanie a predajnosť produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podporou zlepšenia efektivity, spracovania obnoviteľných zdrojov energie, podporou nových technológií a využitia nových trhov. Špecifické ciele zaviesť výrobu nových produktov; zaviesť nové techniky|technológie; zlepšiť kvalitu výrobkov dosiahnutím kvalitatívnych a hygienických štandardov EÚ; podporiť marketing a nové odbytové trhy; zaviesť a rozšíriť informačné a komunikačné technológie; podporiť spracovanie obnoviteľných zdrojov energie. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Ciele - Lesné hospodárstvo Hlavný cieľ Zvýšenie ekonomickej hodnoty súkromných a obecných lesov, zvýšenie diverzifikácie produkcie a posilnenie trhových príležitostí. Špecifické ciele rozvoj investícií do nákupu lesnej techniky, zariadení a technológií s cieľom zdokonaliť, zminimalizovať ich prípadný negatívny dosah na biotopy a zracionalizovať pestovanie a ochranu lesa, ťažbu a dopravu dreva, manipuláciu dreva, zber ostatnej lesnej produkcie a pestovanie lesného reprodukčného materiálu v lesných škôlkach; rozvoj investícií súvisiacich s výstavbou a rekonštrukciou zariadení priamo slúžiacich lesnému hospodárstvu, vrátane lesných ciest; rozvoj informačných systémov v lesníctve prostredníctvom zavádzania modernej výpočtovej techniky a programového vybavenia vrátane pripojenia na internet s cieľom racionalizácie činností na rôznych úrovniach lesníckej prevádzky. Poradenstvo - aktivity a cieľ Hlavný cieľ Umožniť poľnohospodárskym a lesným podnikom zlepšiť riadenie svojich podnikov v environmentálnom zmysle slova. V prípade žiadateľa - poľnohospodára: 1. Náklady spojené s realizáciou poradenskej služby, ktorej obsahom sú minimálne: Štatutárne požiadavky riadenia a správne poľnohospodárske a environmentálne podmienky ustanovené článkoch 4 a 5 a v prílohách 3 a 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003 v znení neskorších predpisov (viď príloha č. ... programu) a súčasne normy bezpečnosti pri práci založené na právnych predpisoch Spoločenstva. 2. Náklady súvisiace s konkrétnym riešením otázok súvisiacich s predchádzajúcimi dvoma bodmi v poľnohospodárskom podniku. V prípade žiadateľa – vlastníka resp. obhospodarovateľa lesa: 1. Náklady spojené s realizáciou poradenskej služby v súlade s cieľmi opatrenia. 2. Náklady súvisiace s konkrétnym riešením otázok v lesnom podniku súvisiace napr. s: - ekologickými a environmentálnymi funkciami lesov; - diverzifikáciou nepoľnohospodárskej činnosti (lesoturistika, doplnková výroba); - alternatívnymi zdrojmi energie – biomasa; - podporou prvotného spracovania lesných produktov; - verejno-prospešnými funkciami lesov; - poľovníckou a rybárskou turistikou a pod. Ciele - Vzdelávanie Hlavný cieľ Rozšíriť rámec vzdelávacích a informačných aktivít a šíriť poznatky pre všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve. zlepšiť a rozšíriť odborné vedomosti z technickej, ekonomickej i environmentálnej oblasti; prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti sektora; skvalitniť ľudský potenciál. Špecifické ciele vytvoriť predpoklady pre dosiahnutie čo najväčšieho prínosu a pridanej hodnoty v rámci relevantných opatrení programu; zvýšiť počet účastníkov celoživotného vzdelávania a poskytnúť potrebné vedomosti a zručnosti pre: zavádzanie inovácií, nových metód a nástrojov práce v poľnohospodárskych, potravinárskych a lesníckych podnikoch pre zvýšenie ich efektívnosti, zavádzanie a rozširovanie informačných a komunikačných technológií, zabezpečovanie a zvyšovanie kvality hospodárenia, výroby a bezpečnosti potravín, udržanie existujúcich a tvorbu nových pracovných miest, zlepšenie ochrany životného prostredia, dodržiavanie bezpečnosti práce. Ciele - OOV Hlavný cieľ Podporiť vznik, formovanie a uľahčenie administratívnych operácií odbytovým organizáciám výrobcov. Špecifické ciele prispôsobiť výrobu a množstvo výrobkov členov organizácie požiadavkám trhu; spoločné uvádzanie tovarov na trh vrátane prípravy na predaj, centralizácie predaja a zásobovania hromadných odberateľov; zvyšovať pridanú hodnotu spoločnej produkcie a jej lepšie zhodnocovanie; stanoviť spoločné pravidlá pre výrobné informácie najmä so zreteľom na zber úrody/produkciu a dostupnosť. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Ciele - Infraštruktúra týkajúca sa rozvoja a adaptácie poľnohospodárstva a LH Hlavný cieľ Vypracovať a vykonať projekty pozemkových úprav pre nové priestorové a funkčné usporiadanie územia a postupne realizovať v projektoch pozemkových úprav, plánované spoločné zariadenia a opatrenia. Špecifické ciele zabezpečiť prístup k pozemkom rekonštrukciou a budovaním účelových komunikácií; ekologicky stabilizovať a chrániť krajinu, realizovaním vodohospodárskych, protieróznych, ekologických a rekultivačných opatrení; usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom (sceľovanie a arondácia pozemkov a pozemkového vlastníctva). Modernizácia technologických systémov pre chov hovädzieho dobytka na Slovensku Prof. Ing. Štefan Mihina, PhD., Ing. Vojtech Brestenský, PhD. Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu Nitra Úvod a trocha z minulosti Uplatnenie modernejších technologických systémov v chove hovädzieho dobytka do roku 1990 bolo sústavne limitované konzervatívnym myslením chovateľov. Výhoda väčších koncentrácií zvierat bola využívaná na uplatnenie moderných technologických systémov iba ojedinele. Prevládalo ustajnenie s priväzovaním na podstielke pri dojniciach s dojením na stojisku. O kvalite práce rozhodovala predovšetkým individuálna zručnosť a schopnosti ošetrovateľa. S menšími úspechmi sa už od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia začali uplatňovať voľné spôsoby ustajnenia s podstielkou i bez podstielky, s dojením v rôznych typoch dojární. Voľné systémy ustajnenia nenašli pozitívnu odozvu hlavne preto, že sa nepoužili parametre priestorov pre odpočinok a pohyb zvierat, ktoré by rešpektovali ich prirodzené potreby a teda nevytvárali pre nich prirodzenú pohodu. Uplatňované systémy so svojimi nedokonalosťami neboli prílišným prínosom ani pre zvyšovanie produktivity práce. Skôr naopak, vznikali havarijné situácie, ktoré museli byť odstraňované väčším počtom pracovníkov. Dojárne, dovezené v šesťdesiatych rokoch, boli svojou nízkou spoľahlivosťou skôr experimentom ako prínosom. Navyše, nebol zabezpečený permanentný servis a náhradné diely sa dovážali väčšinou neskoro a aby sa mohlo podojiť, odstavovala sa činnosť niektorých prvkov a skupín väčšinou automatizovaných, ktoré namiesto toho, aby dojenie urýchľovali a skvalitňovali, boli na záťaž. Hlavným dôvodom však bolo, že riadiaci pracovníci fariem neboli donútení zvyšovať kvalitu výroby a produktivitu práce. Bolo pohodlnejšie všetko nechať na ošetrovateľov a dojičov. Ešte na konci osemdesiatych rokov boli prípady, že sa farma dojníc s voľným ustajnením a dojárňou rekonštruovala na ustajnenie s priväzovaním a dojením na stojisku, s pomerne drahým tzv. mobilným zariadením s podobným vybavením ako mali dojárne, t.j. s automatickým ukončovaním dojenia. Nebolo výnimkou, že boli priväzované aj jalovice i výkrmový dobytok. Mierne zvýšenie počtu úspešných fariem s voľným ustajnením sa zaznamenalo začatím výroby dojární vo vtedajšom Československu. I keď ich technická a materiálová úroveň zodpovedala vtedajším možnostiam, v porovnaní s dovážanými zariadeniami sa však zlepšila včasnosť servisu a dodávky náhradných dielov. Bezprostredne po roku 1989 až do roku 1993 sa iba likvidovali chovy, znižovali sa stavy zvierat a technológia chovov sa prakticky nemenila. V roku 1993 z iniciatívy chovateľských zväzov za intenzívnej podpory vtedajšieho vedenia Ministerstva pôdohospodárstva sa začalo významné obdobie technologickej modernizácie fariem hovädzieho dobytka, hlavne fariem zameraných na výrobu mlieka. Začalo sa aj intenzívne zlepšovanie biologického materiálu prostredníctvom vtedy známych a dostupných spôsobov. Ešte stále však mnohí chovatelia zotrvávali v konzervatívnom myslení a svoje farmy „modernizovali“ na ustajnenia s priväzovaním, kde inštalovali modernejšie dovážané potrubné dojacie systémy, ktorých cena v mnohých prípadoch v priemere na jedno zviera aj prevyšovala cenu dojárne. Chovateľom predkladali svoje ponuky dodávatelia 18-tich značiek dojacích zariadení, vo väčšine prípadov bez skúseností v našich podmienkach a bez servisnej siete. V porovnaní s dneškom neboli žiadne legislatívne podmienky ustajnenia pre zabezpečenie pohody zvierat a rešpektovanie ochrany životného prostredia. Výskumný ústav živočíšnej výroby, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a chovateľské zväzy sa rôznymi spôsobmi starali o rozširovanie poznatkov. Na seminároch a školeniach boli prezentované najnovšie výsledky zahraničného i domáceho výskumu, skúsenosti zahraničných chovateľov, ale už aj krátkodobé skúsenosti našich chovateľov s technologickými systémami. V modernizovaných chovoch sa chovatelia stretávali na dňoch novej techniky. Využívali sa možnosti vycestovať do zahraničia pozrieť si overené technológie. V odborných časopisoch a dennej tlači sa stále viac objavovali články, obsahujúce poznatky o pohode zvierat. Vývoj legislatívneho rámca pre modernizáciu chovov Až v roku 1995 bol schválený zákon o ochrane zvierat, ktorý v zmysle známych svetových poznatkov vytvoril základný rámec aj pre technologickú modernizáciu chovov zvierat, rešpektujúcu ich prirodzené potreby. V roku 1997 v spolupráci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a Výskumného ústavu živočíšnej výroby bola skupinou odborníkov vypracovaná vykonávacia vyhláška tohto zákona, ktorá je až dodnes nielen legislatívnou, ale aj výbornou inštruktážnou pomôckou pre našich chovateľov, realizátorov rekonštrukcií a modernizácií chovov a dodávateľov techniky. Legislatíva sa novelizovala pri našom vstupe do Európskej únie. V súčasnosti sa postupne dostáva do života Akčný plán Európskeho spoločenstva v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2006 – 2010. Aj opatrenia v našom Programe rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 sú už jedným zo spôsobov jeho realizácie. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Súčasné podmienky V súčasnosti sú značne rozdielne podmienky oproti tým, ktoré boli u nás v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Sú k dispozícii nové materiály a zariadenia. Zúžil sa počet dodávateľov techniky, skvalitnila sa technika a zefektívnil sa servis. Zmenila sa základná filozofia väčšiny našich chovateľov vo vzťahu k prijímaniu nových trendov k modernizácii, ktorá sa opiera predovšetkým o skúsenosti z chovov na Slovensku. Sú jasne definované požiadavky na rešpektovanie pohody zvierat a ochranu životného prostredia. Chovatelia si uvedomujú, že bez opodstatnenej modernizácie chovu nedokážu uspieť v konkurenčnom prostredí. Doteraz sa viac rekonštruovali existujúce ustajňovacie kapacity. Skúsenosti zo zahraničia však ukazujú, že i napriek väčším počiatočným investičným prostriedkom má nová výstavba celý rad výhod. V tomto čase prichádza pre našich chovateľov možnosť využiť podporné prostriedky v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013. Efektívne ich využiť znamená vedieť, ako vytvoriť optimálne prostredie chovu. Význam tvorby prostredia chovu Technologická modernizácia chovu je náročná investičná akcia, ktorej výsledok sa využíva aj niekoľko desaťročí. Preto je potrebné už pri plánovaní výstavby alebo rekonštrukcie ustajňovacích systémov dôkladne poznať princípy tvorby chovateľského prostredia a miestne ekonomické a environmentálne podmienky. Zviera pre svoj normálny fyziologický vývoj potrebuje v každom veku špecifické chovateľské prostredie. Voľba najvhodnejšieho technologickochovateľského systému je ovplyvnená predovšetkým prirodzenými nárokmi zvierat, ale významnú úlohu zohrávajú podnikateľské ciele chovateľa, jeho ekonomické možnosti, ale aj lokalita farmy s pohľadu zužitkovania exkrementov zvierat. Správanie sa zvierat - zrkadlo dobrej modernizácie chovu Chovateľské prostredie vytvára zvieratám podnety pre ich správanie. Zviera na ne reaguje a súčasne si zabezpečuje svoje životné potreby formou pohybu, odpočinku, žrania, pitia a pod., ale ak je v chovateľskom prostredí nedostatok, vykonáva aj nepotrebné a neprirodzené aktivity. Iba správanie, pri ktorom zvieratá dosiahnu svoj cieľ nevytvára psychickú záťaž. Napríklad, keď sa zviera potrebuje napiť, malo by sa dostať k napájačke, alebo keď pocíti potrebu odpočinku, malo by nájsť miesto pre ľahnutie a nemalo by byť pri líhaní obmedzované a pri odpočinku vyrušované a pod. Ak chovateľské prostredie podobné potreby zvieraťu neumožní splniť, vytvárajú sa podmienky pre stres. Zvieratá by mali bežné aktivity, ako je líhanie, vstávanie, ležanie, pohyb, žranie, pitie, kalenie, močenie a pod. vykonávať prirodzeným spôsobom. Prostredie chovu by ich nemalo príliš obmedzovať, aby nereagovali nenormálnym správaním. Hovädzí dobytok leží väčšiu časť dňa. Čas dňa, kedy zvieratá odpočívajú, závisí od času kŕmenia, dojenia a manipulácie so zvieratami. Dobu a dĺžku času ležania ovplyvňujú vlastnosti ustajňovacieho priestoru: dostupnosť miesta na ležanie, ktoré by malo byť umiestnené tak, aby sa do neho zvieratá ľahko a bez námahy dostali a umožnilo ležať všetkým ustajneným zvieratám v skupine v rovnakom čase, priestorové parametre miesta na ležanie, ktoré umožnia zvieratám s minimálnou námahou si ľahnúť a vstať a ležať v každej polohe, podlaha ležoviska, ktorá by mala byť mäkká, dobre formovateľná, nemala by odvádzať teplo z tela zvierat pri nízkych teplotách a mala by odvádzať teplo z tela zvierat pri vysokých teplotách. Veľmi komplikovanými úkonmi pre zvieratá sú líhanie a vstávanie. Čím je zviera ťažšie, tým je líhanie a vstávanie namáhavejšie. Pri ustajnení s priväzovaním, alebo pri nevhodne riešených ležiskových boxoch trvá líhanie trikrát viac ako vo voľnom priestranstve. Hovädzí dobytok stojí, keď žerie, pije, kalí a močí. Kravy stoja aj pri dojení. Státie sa považuje za odpočinok, i keď v porovnaní s ležaním za menej hodnotný. Iba vo voľnom ustajnení je zvieratám umožnený pohyb. Prostredníctvom pohybu sa zvieratá dostávajú k miestam, kde ležia, žerú, pijú a nechajú sa podojiť. Voľnosť pohybu je veľmi významná hlavne pre mladý organizmus. Možno povedať, že kravy sa nerady pohybujú. Preto kŕmne a napájacie miesta musia mať dostatočne blízko pri mieste odpočinku. Obslužné miesta pre pitie a žranie musia byť pre zvieratá vždy dostupné a v dostatočnom počte. Zvieratá musia mať pri pohybe pocit bezpečia. Preto podlaha chodieb a priestorov, po ktorých sa zvieratá pohybujú, nesmie byť šmykľavá. Šmykľavá podlaha spôsobuje zvieratám sústavný stres. Je najčastejšou príčinou úrazu zvierat. Pri šmykľavej podlahe sa znižuje celková doba pohybu. Zvieratá chodia menej k žraniu alebo k pitiu. Aj pôvodne nešmykľavá pórovitá betónová podlaha sa vplyvom výkalov a moču stáva časom klzká. Preto je potrebné povrchu pohybových priestorov venovať veľkú pozornosť. Dostatočný príjem krmiva, ktorý rozhoduje o úžitkovosti si vyžaduje primeraný čas žrania. Krmivo by malo byť dostupné všetkým zvieratám v čase, kedy pociťujú potrebu nasýtiť sa. Pri žraní musí mať zviera dostatočný priestor pre prirodzené postavenie. Na kŕmnom mieste nesmie zvieraťu pri žraní nič prekážať (stĺpy, nevhodne riešené kŕmne zábrany, požľabnica a pod.). Krava musí mať pri žraní vo voľnom ustajnení k dispozícii priestor pre únik pri napadnutí iným zvieraťom, pretože práve pri žraní sú najčastejšie prejavy agresivity zvierat. Je vhodné, keď si každé zviera môže svoje miesto pre žranie samo vyhľadať. Pitie vody závisí na dojivosti, obsahu sušiny v kŕmnej dávke a vonkajšej teplote. Kravy pijú najčastejšie počas žrania, po ňom a aj v čakárni pri dojárni. Napájacie miesta musia byť pre zvieratá ľahko dostupné. Vždy, keď sa chce zviera napiť, musí mať k dispozícii miesto pri napájačke s dostatočným množstvom pitnej vody. Aj pri napájacích miestach dochádza k prejavom agresivity a preto, rovnako ako v kŕmisku, aj pri napájačke musí byť vo voľnom ustajnení priestor pre únik napadnutého zvieraťa. V skupine vo voľnom ustajnení by mali byť aspoň dve napájačky, aby sa zviera mohlo napiť, keď je jedna obsadená dominantným zvieraťom. Výkaly a moč pri kalení a močení dopadajú na miesta, kde si môžu zvieratá ľahnúť. Iba vo voľnom boxovom ustajnení je možné vhodnou úpravou zábran usmerniť miesto a polohu státia pri kalení a močení a tým udržať čistotu ležoviska. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Systémy ustajnenia Ustajnenie je základom technologického systému. Jeho spôsob určuje voľbu aj iných častí technologického systému. Parametre ustajňovacích prvkov vychádzajú z telesných mier zvierat, ktoré budú v maštali ustajnené a z rozmerov mechanizačných zariadení, ktoré sa v maštali použijú. V súčasnosti sú známe rôzne ustajňovacie systémy pre jednotlivé kategórie hovädzieho dobytka. Najväčšia pozornosť sa u nás v posledných 15 rokoch venovala ustajneniu dojníc. Vysokú produktivitu práce pri udržaní pohody zvierat poskytuje voľné ustajnenie s ležiskovými boxami. Väčšinou sa zatiaľ využívajú boxy podstielané slamou. Pohodlie zvierat však dokážu zabezpečiť aj rôzne typy matracov, pri ktorých sa šetria náklady, spojené so zberom a manipuláciou slamy a jej odvozom z maštale ako súčasť hnoja. Rozšírenie matracov je určené ich cenou, ktorá by mala byť vyvážená zníženými prevádzkovými nákladmi. Vplyv má aj tradičné myslenie. Slamnatý hnoj dokážu naši chovatelia jednoduchšie uskladniť, pričom hnojovica si vyžaduje väčšiu technologickú disciplínu. Pri ležiskových boxoch sa používajú ploché i roštové podlahy. Aj o ich použití rozhoduje pomer investičných a prevádzkových nákladov a kvalita ich zhotovenia. Najväčšiu pohodu pre zvieratá poskytujú priestranné voľné skupinové kotercové ustajnenia. Hlavne pre jednoduchosť pri rekonštrukciách starých maštalí sa u nás rozšírili aj v chove dojníc. Prevádzkové náklady sú však vyššie ako pri ležiskových boxoch. Voľné skupinové kotercové ustajnenia sú vhodnejšie pre rastúci dobytok, teda pre chov teliat, mladého a výkrmového dobytka. Tradíciu má hlboká podstielka, ktorá bola pre jednoduchosť pri modernizáciách nahradená tzv. narastajúcou podstielkou. Najlepšie ekonomické parametre medzi typmi voľných skupinových kotercov s pohľadu investičných i prevádzkových nákladov má ustajnenie s plochým pristielaným ležoviskom. Vo výkrme sú najnižšie prevádzkové náklady v celoroštovom ustajnení, kde je najprijateľnejšia aj bezpečnosť práce pre ošetrovateľov. Okrem podláh sú pre pohodu zvierat i produktivitu práce dôležité zábrany a zábradlia v ustajňovacích objektoch, čo sa veľakrát chovateľmi podceňuje. Výhody individuálnych podstielaných vonkajších búd pre teľatá boli aj u nás výskumne dokázané už začiatkom osemdesiatych rokov, avšak v chovoch sa rozšírili až o 10 až 15 rokov neskôr. Dnes si už mnohí chovatelia nevedia zdravý chov teliat inak ani predstaviť. S úspechom možno pre teľatá použiť aj skupinové kotercové ustajnenie s podstielaním, kde je však nevyhnutné zabezpečiť individuálne napájanie. Chov dojčiacich kráv patrí medzi nové odvetvia na Slovensku. Vo väčšine chovov sú vzhľadom na požiadavku minimalizácie nákladov využívané pôvodné stavby (často aj nevyhovujúce maštale s priväzovaním). Chýbajú vyhovujúce fixačné zariadenia a často sa využívajú provizórne oplôtky, resp. pasenie pastierom, čo zvyšuje náklady a nevyhovuje požiadavkám systému chovu. I keď nároky systému chovu dojčiacich kráv na technologické zariadenia nie sú vysoké, na Slovensku je iba niekoľko chovov dojčiacich kráv s vyhovujúcou technológiou (fixačné zariadenia, zimovisko, oplôtky, napájanie). Vzhľadom na export teliat a zástavového dobytka v uplynulom období sa rozsah výkrmu dobytka znížil a preto sa aj modernizácii v tejto oblasti nevenovala takmer žiadna pozornosť. Prevádzkový režim v maštali, hlavne pri dojniciach je významne ovplyvnený dispozičným riešením jednotlivých častí ustajňovacieho priestoru. Pracovné operácie a presuny zvierat by mali byť organizované tak, aby vzťah medzi nimi nebol príliš komplikovaný a organizačne náročný. Dobré dispozičné riešenie tiež umožní umiestniť kŕmne a napájacie zariadenia tak, aby k nim mali zvieratá dobrý prístup. Aj rozmery pohybových priestorov by mali byť stanovené podľa rozmerov chovaných zvierat. V kŕmisku by mal byť dostatok priestoru pre zvieratá, ktoré žerú, ale aj pre tie, ktoré sa chcú v čase žrania z iných dôvodov pohybovať. I keď väčšinou je šírka hnojnej chodby určená rozmerom mechanizačného prostriedku, napríklad pri boxovom ustajnení musí aj umožniť zvieratám pohodlne vchádzať a vychádzať z boxov a obísť sa, keď sa stretnú. Vo viacradových maštaliach sú aj tzv. spojovacie uličky, sú náročné na ručné čistenie a preto musia byť precízne dimenzované, aby sa na nich udržovalo čo najmenej exkrementov. Podmienky pre technologické operácie Základnými technologickými operáciami sú kŕmenie, napájanie, odpratávanie hnoja a dojenie. Kŕmením zvierat sa musí zabezpečiť optimálny príjem krmív a ekonomicky efektívny prísun energie a živín. Zvieratá by mali mať stály prístup ku kvalitnému krmivu s možnosťou nažrať sa vtedy, keď pociťujú potrebu. Vo voľnom ustajnení pri skupinovom kŕmení je dôležité, aby mali zvieratá potrebný čas na žranie a rozmerom zvierat primeraný priestor pri kŕmnom žľabe vrátane zábran. Aj vhodne volené rozmery a tvar kŕmneho žľabu, resp. stále viac používaného kŕmneho stola zvyšujú efektívnosť kŕmenia. Voda zohráva vo výžive zvierat dôležitú úlohu, preto aj napájacie zariadenia patria medzi kľúčové. Napájacie zariadenie musí byť ľahko prístupné všetkým zvieratám najvhodnejšie v blízkosti kŕmiska nie však ďaleko od ležoviska. Kapacita, počet a zhotovenie napájacích zariadení musí zodpovedať potrebám zvierat. Prirodzené pitie pre hovädzí dobytok je z hladiny. Z toho je za najvhodnejšie napájacie zariadenie považovaný napájací žľab. Napájacie zariadenia by mali byť chránené proti možnému znečisteniu a musia sa dať jednoducho vyčistiť. V maštaliach s prirodzeným vetraním, v ktorých je teplota blízka vonkajšej, musí byť v našich klimatických podmienkach napájacia voda chránená proti zamrznutiu. Výber typu dojacieho zariadenia závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým je to systém ustajnenia, koncentrácia dojníc na farme a aj to, či ide o novú výstavbu alebo modernizáciu starých objektov. Veľmi dôležitý je typ dobytka, predovšetkým jeho dojiteľnosť. Kvalita dojenia sa v porovnaní s minulosťou veľmi zlepšila. Predovšetkým zavedenie výkonných dojární zvýšilo produktivitu práce. V súčasnosti sú u nás najviac používané dojárne so stabilnými stojiskami. Je však predpoklad, že pri veľmi veľkých kapacitách nájdu uplatnenie kruhové dojárne. Zatiaľ sa u nás nepoužívajú plnoautomatizované dojacie zariadenia tzv. roboty. Vďaka používaniu drahších materiálov a technickému zdokonaľovaniu sa výrazne zvyšuje funkčná spoľahlivosť a životnosť dojacích zariadení, narastá však ich cena. Preto je potrebné veľkosť dojárne dimenzovať uvážene. Spôsob odstraňovania hnoja z ustajňovacích priestorov je závislý od jeho konzistencie. Pri maštaľnom hnoji je najjednoduchšie použitie traktora s radlicou, čo je však náročné na zosúladenie s inými linkami a vyžaduje si zložitejšie presuny zvierat. V kratších maštaliach možno odstraňovať maštaľný hnoj aj zhrňovacou lopatou. Hnojovica sa z plochých chodieb odstraňuje zhrňovacou lopatou a zo zaroštovaných priestoroch hydromechanicky. U nás ešte stále prevláda traktor s radlicou. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Maštaľná klíma a vetranie Klíma v maštali je jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich realizáciu potencie úžitkovosti zvierat. Rozhoduje nielen o produkcii, ale aj o čistote a zdravotnom stave zvierat. Preto je potrebné venovať primeranú pozornosť kvalite maštaľného vzduchu, ktorá je charakterizovaná teplotou, vlhkosťou, obsahom škodlivých plynov, prachových častíc a mikroorganizmov. Lepšiu kvalitu vzduchu možno dosiahnuť v novostavbách ako v starších maštaliach. S výhodou sa využíva v chove hovädzieho dobytka prirodzené vetranie. Dobytok je lepšie prispôsobený na prekonávanie nízkych teplôt ako vysokých. Pri extrémnych vysokých teplotách sa už aj v našich podmienkach používa ochladzovanie zvierat. Skladovanie hnoja Okrem ekonomickej efektívnosti, vytvorených pracovných podmienkach, s tým spojenej produktivity práce a kvality produkcie, o úspešnosti technologickej modernizácie veľmi významne rozhoduje environmentálna akceptovateľnosť. Už pri rozhodovaní sa o koncepcii budúcej výstavby či rekonštrukcie musí byť jasné, ako bude farma vplývať na životné prostredie. Musí byť jasné, akým spôsobom a kde sa bude aplikovať hnoj a aká skladovacia kapacita pre hnoj je nevyhnutná. Podmienky skladovania a využívania hospodárskych hnojív upravuje platná legislatíva. Kapacita skladovacích priestorov hospodárskych hnojív a zásobníkov na uskladnenie hnojovice musí byť zosúladená so skutočnou produkciou hnoja a možnosťami aplikácie na poľnohospodársku pôdu. Zvlášť sú stanovené podmienky pre citlivé a zraniteľné oblasti. Voľba technologického systému ovplyvňuje aj intenzitu znečisťovania ovzdušia emisiami. Táto oblasť je dokumentovaná v inom príspevku konferencie. Záver Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 stanovuje, že v živočíšnej výrobe na Slovensku je potrebné modernizovať ustajňovacie priestory tak, aby zvieratám boli poskytnuté čo najlepšie podmienky pre dosiahnutie optimálnej produkcie, ale zároveň aj ich pohody. Musí byť tiež zabezpečené dosiahnutie všetkých potrebných hygienických štandardov EÚ. Dôraz sa musí a bude klásť aj na environmentálne aspekty. Súčasne so splnením hygienických a environmentálnych požiadaviek a zabezpečením pohody zvierat by mala byť modernizácia technického a technologického vybavenia orientovaná na zvýšenie progresivity výroby so zameraním na zvyšovanie konkurencieschopnosti. Ochrane životného prostredie vo vidieckych oblastiach prispeje dobudovanie zariadení na uskladnenie a spracovanie hnoja, ale aj nákup vhodných zariadení na využitie v pôde i pre potreby výroby energie na farme. Poznatky na podporu splnenia uvedených cieľov programu sú obsahom môjho príspevku a budú podrobnejšie prezentované na konferencii. Prezentácia modernizovanej farmy dojníc Ing. Marian Záhumenský AgroContract mliečna farma a.s. Jasová História spoločnosti AgroContract mliečna farma,a.s. Jasová bola založená v roku 2000 kúpou zbankrotovanej farmy od banky . V tom čase bola mimo prevádzky, s niekoľkými kusmi jalovíc, ktoré opatrovali vrátnici. Na farme neboli žiadne stroje. Súčasťou farmy boli staré objekty, ustajňovacie priestory, dojáreň, pôrodnica, administratívna budova, 3 silážne žľaby a nedokončená miešareň krmív. Čo sa týka ustajňovacích priestorov, na farme boli 4 kravíny v zlom technickom stave, ktoré si vyžadovali rekonštrukciu. Pôvodne sa zvieratá chovali na hlbokej podstielke s ležiskovými boxami, s kŕmením do válovov. Vo všetkých kravínoch bola hrubá vrstva hnoja, ktorú bolo potrebné odstrániť. Maštaľný hnoj bol pôvodne vytláčaný z kravínov nakladačmi na zberné hnojisko resp. v pôrodnici a v kravíne č.4 sa používali obežné zhrňovače na hnoj. Pôvodne sa požíval systém dojenia do potrubia a na farme bola stará dojáreň. Súčasťou farmy boli 2 staré silážne žľaby, ktoré mali poškodenú strechu. Investície 2000-2006 Jedným z prvých krokov, pre ktoré sme sa rozhodli bol nákup vysokoteľných jalovíc a kráv a spustenie prvovýroby mlieka. Prvovýroba mlieka bola a je v podmienkach našej spoločnosti od začiatku sprevádzaná postupnou rekonštrukciou existujúcich objektov, budovaním nových objektov a neustálymi investíciami do nových strojov a technológií. 3 etapy investícií Z hľadiska stavebných úprav, možno investície v našej spoločnosti rozdeliť do 3 etáp: I. etapa (2001-6/2002): V prvej etape sa rekonštruovali kravíny č.1 a č.2 s prepojovacou chodbou a dojáreň s mliečnicou. II. etapa (6/2002-2004): V období 2002-2003 sa rekonštruovala miešareň krmív a opravili sa silážne žľaby. O rok neskôr - roku 2004 sa rekonštruoval kravín č. 3 a žumpa. III. etapa (2005-2006): V tejto etape sa zrekonštruoval kravín č. 4 a žumpa, vybudovali sa nové silážne žľaby a odpadové hospodárstvo (hnojné veže). Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Rekonštrukcia kravínov Pri rekonštrukcií kravínov sme vychádzali z toho, že celkový železobetónový prefabrikovaný skelet zostal neporušený . Tým sme boli obmedzení čo sa týka dispozície jednotlivých ležiskových boxov. Strešný plášť sa zanechal pôvodný aj s existujúcou tepelnou izoláciou. Bočné rady okien ostali nezmenené len sa vybrali sklá z rámov a nahradili sa s protiprievanovou sieťkou. Celá vtedajšia technická časť (technológia) s ležiskami sa demontovala /vybúrala/. Po vhodnej príprave podlahy sa začali betonážne práce nových ležiskových boxov, a osádzali sa žiarovo zinkované ležiskové zábrany. Rekonštrukcia dojárne Rekonštrukcia dojárne bola najrozsiahlejšou úlohou zo stavebného ako aj z technického hľadiska. Zo starej dojárne ostali len obvodové múry, celá vnútorná časť pôvodnej mliečnice, ako aj samotnej dojárne bola zbúraná. Staré technologické dojacie zariadenie bolo demontované. Všetky IS rozvody ako elektrina, voda, plyn, kanalizácia sa vybudovali nové. Rozmery mliečnice sa zväčšili, dôvodom bola plánovaná nová 16 000 litrová a 5000 litrová chladiaca nádrž na mlieko. Podlaha ako aj steny mliečnice sa obložili keramickým obkladom. Oteplená voda z predchladiča sa plánovala skladovať v akumulačnej oceľovej nádrži, odkiaľ sa mali vyhotoviť nové rozvody vodovodu do napájacích žľabov v jednotlivých kravínoch. Strešný plášť celého objektu sa demontoval a pod strešnú krytinu sa umiestnila tepelnoizolačná vrstva. Na využitie prírodného svetla nad častou dojacej jamy sa urobil z priesvitnej krytiny svetlík. K existujúcej časti dojárne bol dostavaný čakací priestor s naháňacou bránou na elektrický pohon. Skelet tvorila oceľová konštrukcia s železobetónovým výplňom. Veľký dôraz sa kládol podlahe v dojárni. Požiadavkou bolo vytvoriť takú nášľapnú vrstvu, ktorá by odolávala agresívnym zložkám z extkrementov zvierat, mala by dostatočnú pevnosť v tlaku /nakoľko tam prechádza denno-denne obrovské množstvo dojníc/, a po tretie aby nebola šmykľavá. Na vytvorenie podlahy s uvedenými parametrami sme zvolili betónovú podlahu s chemickými prísadami ktorými sa modifikovali parametre betónovej zmesi. Následne sa vyrezali drážky do nášľapnej vrstvy. Temperovanie mliečnice v zimnom období sa riešilo s plynovým infražiaričom , v priestoroch okolo dojacej jamy sa umiestnil plynový fukar /delo/. Výstavba spojovacej chodby Podstatná časť rekonštreukcie dojárne bola výstavba spojovacích chodieb z kravínu č.1 a 2 do čakacieho priestoru dojárne. Nosnú konštrukciu tvorili oceľové U profily a celá spojovaia chodba sa prestrešila pálenou škridľou. Podlaha chodieb bola vyhotovená takisto ako v dojárni. Otázka osvetlenia bola riešená neónovými lampami. Rekonštrukcia miešarne krmív V období kúpy farmy bol objekt plánovaný na skladovanie a miešanie krmiva ešte nedokončený. Okrem obvodových betónových múrov a strešných plášťov chýbali jednotlivé betónové deliace steny /na oddelenie rôznych komponentov ako napr. sója, pšeničný šrot, bavlník, slnečnicový šrot, atd./. Pristúpilo sa k rozoberaniu vtedajších vnútorných múrov a k vyhotoveniu izolovanej betónovej podlahy s vibrovanou bet. mazaninou a k zámočníckym úpravám /vchodové brány/. Namiesto okien sa namontovala hustá sieťka. Budovanie hnojovicového hospodárstva Súčasťou jednotlivých etáp rekonštrukcií kravínov a dojárne bolo aj postupné vybudovanie hnojovicového hospodárstva, najmä: železobetónových podzemných izolovaných žúmp (s kapacitou od 350 do1100 m3), nadzemného oceľového potrubia a nadzemných smaltovaných oceľových nádrží typ Vítkovice. Tieto nádrže boli postavené na železobetónovej doske pod celou nádržou s potrebnou izoláciou proti prípadných priesakov hnojovice. Vo vnútri jednotlivých veží boli namontované miešacie motory s vrtuľou, ktoré majú za úlohu premiešanie hnojovice v nádržiach. Súčasný stav Aktivity Naša spoločnosť sa zaoberá prevažne živočíšnou výrobou, hlavne chovom hovädzieho dobytka. V súčasnosti chováme 1520 kusov hovädzieho dobytka, z čoho je 800 dojníc, 600 jalovíc a 120 ks teliat a mladého dobytka.Hospodárime na výmere 753 ha ornej pôdy, z toho na 737 ha prenajatej a 16 ha vlastnej pôdy. Tento hospodársky rok sme mali 365 ha kukurice, 207 ha lucerny, 95 ha pšenice a 86 ha repky olejnej. Počet kráv Ako som už uviedol, v roku 2000 neboli na farme kravy a postupne sme počas 8 rokov zvýšili počet kráv na 800 ks. Chováme dobytok holštínskeho plemena. Systém ustajnenia Kravy chováme v 4 zrekonštruovaných kravínoch systémom voľného ustajnenia bez podstielky. Na betónových ležiskách sú položené matrace naplnené jemnou drvenou gumou a tieto sú prekryté gumenným kobercom, ktorý je ľahko čistiteľný a hygienický. Hnojné chodby sa čistia pomocou hydraulických šípových lopát. Táto technológia má zabezpečiť úplne automatické čistenie priestorov v objekte od exkrementov, bez potreby ďaľších mechanizmov alebo ľudskej sily. Otázka chladenia a výmeny vzduchu bola vyriešená veľkokapacitnými ventilátormi a ventilátormi s vodnou clonou. Pri riešení osvetlenia sa vychádzalo s požiadavkou na dobré osvetlenie krmného stola, a na vytvorenie príjemného svetla nad ležiskami. V kravínoch č.3 a 4 sa pristúpilo k riešeniu kŕmnej chodby /krmného stola/ pod vonkajšie prestrešené výbehy, s drážkovanou betónovou podlahou takisto ako vo všetkých ostatných hnojných chodbách. Krmny stôl je voľný, obložený keramickou dlažbou. Odchov teliat a mladého dobytka Odchov teliat do 8 týždňov zabezpečujeme v drevenných a slamenných búdkach na farme. Odchov starších teliat a mladého dobytka zabezpečujeme na farme Bajč. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Odpadové hospodárstvo Súčasťou odpadového hospodárstva sú nadzemné smaltované oceľové nádrže s kapacitou 1100 a 2200 m3/kus. Aplikáciu hnojovice do pôdy s následným zadiskovaním zabezpečujeme 2x ročne strojom Terra-Gator 2505 s fekálovou nadstavbou kapacity 17 m3. Silážne žľaby Pre uskladnenie krmív sa využívajú jednak zrekonštruované silážne žľaby a jednak novovybudované sklady krmív. Výška stien žľabov je 4,5 metra a sú prestrešené oceľovými väzníkmi, a lakoplastovým pozinkovaným trapézovým plechom. Výška pod väzníkmi na šliapacie mechanizmy je 3,5 metra. Podlaha je po odizolovaní ošetrená liatou extrémne pevnou priemyselnou nášľapnou vrstvou. Steny sú ošetrené potravinárskym ochranným náterom.V silážnych žľaboch zabezpečujeme skladovanie kukuričnej siláže, lucerkovej senáže, ale i iných komponentov do krmív. Čo sa týka systému kŕmenia, venujeme mu zvýšenú pozornosť a okrem vlastných expertov využívame aj služby expertov na výživu z Kanady. Máme vlastnú miešáreň krmív na výrobu kŕmnych zmesí a kŕmny miešací voz. Systém dojenia Dojíme 3 krát denne. Používame dojáreň typu BOUMATIC ExpressWay 2x16. Úžitkovosť Tento graf znázorňuje vývoj úžitkovosti od roku 2002 do minulého roku. S kontrolou úžitkovosti sme začali v roku 2002, kedy sme dosiahli priemernú úžitkovosť 8 266 kg mlieka na kravu za rok. V súčasnosti máme priemernú úžitkovosť na úrovni 10 045 kg mlieka na kravu a rok. Počas 4 rokov sme zvýšili úžitkovosť o 1800 kg, čo je nárast o 21%. Umiestnenie spoločnosti AgroContract mliečna farma v chovateľských súťažiach V rámci Top 200 podnikov na Slovensku sme sa umiestnili na 7. mieste. V rámci 100 TOP Holsteinských kráv bolo 12 kráv z našej spoločnosti a navyše bolo z prvých 4 Top kráv, 3 kravy z našej spoločnosti. Tento rok na Agrokomplexe získala krava našej spoločnosti ocenenie „Šampiónka výstavy“. Dodávka mlieka Začali sme s nulovou produkciou v roku 2001 a v súčasnosti dodávame 7,9 milliónov kilogramov mlieka. Mliečna kvóta V roku 2002 sme mali mliečnu kvótu na úrovni dodávok mlieka – to znamená 2,59 mil.kg. Za 6 rokov sme sa postupne dostali na kvótu 8,47 mil. kg. Produkčné ukazovatele v chove HD za rok 2006 Na záver zhrnutie produkčných ukazovateľov za rok 2006: Kritériá Údaj Dojnice (ks) 800 Jalovice (ks) 600 Teľatá a mladý dobytok (ks)120 Plemeno Čierny Holstein Systém ustajnenia Voľné ustajnenie v boxoch na gumenných matracoch Pastva nie Dojáreň (typ)2x16 Boumatic Xpressway Počet dojení za deň3 Úžitkovosť 10 045 (kg/krava/rok) Rekordná úžitkovosť16 093 (kg/ krava/rok) Produkcia mlieka 7,9 mil. kg Mliečna kvóta 8,47 mil. kg Vek pri prvom telení 29 mesiacov Medziperióda 431 dní Priemerný vek kráv 4,6 rokov Brakovanie kráv 40 % Úhyn teliat 4,5 % Ciele spoločnosti Zrekonštruovať druhú polovicu kravína č.3 na pôrodnicu s moderným teliacim boxom Vybudovať ďalšie uskladňovacie kapacity na hnojovicu /4400 m3/ Zvýšiť kapacitu ustajňovacích priestorov na 1000 kráv Zvýšiť úžitkovosť na 11 000 kg/krava/rok Zvýšiť výrobu mlieka na 11 mil. kg Zvýšiť ekonomickú efektívnosť produkcie Zvýšiť produktivitu práce na 400 kg mlieka /hod. práce Agro Contract mliečna farma,a.s. Jasová Jasová č. 736, Slovakia Tel: +421 35 64 77 231 Fax: +421 35 64 77 231 e-mail: [email protected] Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 10 rezentace moderního ustájení dojnic Prezentace aneb moderního ustájení dojnic aneb Maximální Maximální komfort stájí není luxus, komfortkonkurenceschopnosti stájí není luxus, ale nutnost konkurenceschopnosti do ale nutnost budoucna do budoucna Ing. Ján Kozák BD Tech s.r.o. mberok 25.-26. 10. 2007 roku 2000 většina zemědělských farem v České republice prodělala částečné, nebo celkové trukce svých provozů. Řešení, které se nabízelo, většinou vycházelo z rozměrů původních stájí roku 2000 zemědělských v České srepublice částečné, nebo celkové rekonstrukce svých provozů. Řešení, které se torových Do parametrů dané většina stáje. Mnoho farem se farem rekonstruovalo důrazem prodělala na minimalizaci nabízelo, většinou vycházelo z rozměrů původních stájí a prostorových parametrů dané stáje. Mnoho farem se rekonstruovalo s důrazem na ních úprav nebo tak, aby daná rekonstrukce nemusela podléhat stavebnímu povolení. Bohužel, niklo mnoho rekonstruovaných provozů, nemálo finančních nemusela prostředkůpodléhat stavebnímu povolení. Bohužel, tak vzniklo mnoho reminimalizaci stavebních úprav kde nebobylo tak,vloženo aby daná rekonstrukce málním efektem nárůstu výroby, zlepšení zoohygienických podmínek a snížení výrobních provozů, rekonstrukce kde bylo vloženo nemálo finančních prostředků ů. Určitě konstruovaných si farmáři vybaví nesmyslné stájí K 96, které „za hodně peněz předvedlys minimálním efektem nárůstu výroby, zlepšení zoohygienických muziky“, nebo rekonstrukce nešťastných stájínákladů. K 174, které vlivem sloupů umožňovaly jen rekonstrukce stájí K 96, které „za hodně peněz předvedly málo podmínek a snížení výrobních Určitě si „lesu“ farmáři vybaví nesmyslné řešení úzkých chodeb, nebo hloubky lehacích boxů.stájí O malém vzduchu na jedno muziky“, nebo rekonstrukce nešťastných K 174,množství které vlivem „lesu“ sloupů umožňovaly jen špatné řešení úzkých chodeb, nebo hloubky vací místo a celkové možnosti ventilace těchto stájí se myslím již každý přesvědčil. Další lehacích boxů. O malémbylo množství vzduchu na jedno ustajovací místoaa hrubé celkové možnosti ventilace těchto stájí se myslím již každý přesvědčil. kou chybou těchto rekonstrukcí i experimentátorství některých investorů tství dodavatelských firem. Díky nim se objevily stáje s kombiboxovým lehátkem nebo šikmým Další obrovskou chybou těchto rekonstrukcí bylo i experimentátorství některých investorů a hrubé diletantství dodavatelských firem. Díky dáním lehacích boxů – dávno již známé, naprosto nevhodné řešení pro zvířata. nim se objevily stáje s kombiboxovým lehátkem nebo šikmým uspořádáním lehacích boxů – dávno již známé, naprosto nevhodné řešení pro zvířata. S odstupem času vidím, že mnoho zemědělských provozů ukončilo svoji činnost a bylo„pohlceno“ jinými podniky právě z důvodu zcela špatné a nevhodné investice do živočišné výroby. Nákup nevhodného stroje, např. traktoru, lze vyřešit jeho následným prodejem, ale nevhodné investice do živočišné výroby se nelze nijak zbavit. Konkurenceschopnost podniků V konkurenceschopném chovu produkčních dojnic je třeba dosahovat vysokých parametrů užitkovosti. Genetický potenciál je základním předpokladem k úspěchu. Jestliže má zootechnik v genetice jasno, je jeho prvořadým úkolem vytvořit kvalitním zvířatům optimální prostředí. Tak, jako si každý dobrý chovatel již velice dobře uvědomuje, že kvalitní ustájení dojnic je nutností dnešní doby a vývoj genetiky zvířat bude klást stále větší důraz na špičkově klima ve stáji, tak je zcela jasné, že i jednotlivé detaily provedení stáje, zásadním způsobem ovlivňuje celou ekonomiku provozu farem. Vnitřní dispoziční uspořádání stájí stupem času vidím, že mnoho zemědělských provozů ukončilo svoji činnost a bylo „pohlceno“ Každý chovatel vysoceprodukčních dojnic ví, že dojivost není jen otázka genetiky a kvalitního krmení. Pokud se do nejmenšího detailu nezvládne podniky právě z důvodu zcela špatné a nevhodné investice do živočišné výroby. Nákup vyřešit jednotlivé faktory ovlivňující dojivost, bude padat do dného stroje, např. traktoru,dílčí lze vyřešit jeho následným prodejem, ale užitkovost nevhodné investice do chabého průměru a náklady na výrobu mléka budou převyšovat né výrobyvýnosy. se nelze nijak z velice zbavit. důležitých faktorů, ovlivňující výslednou dojivost, je celková vzdušnost stáje a její světlost. Není již výjimkou, že hnojné Jeden chodby se již koncipují se šířkou i 3,5 m a celková šíře stáje, při klasickém šestiřadém uspořádání se středovým krmným stolem, tak vychází na 36m. Právě prostor ve stáji je jedním z hlavních kritérií a cestou, jak dosáhnout vyšší užitkovosti zvířat. U plných, nebo chcete-li nezaroštovaných chodeb, je šířka chodby velmi důležitá i z důvodů množství a koncentrace výkalů. Čistota chodeb hraje jednu z rozhodujících rolí v zoohygieně stáje, v celkovém zdravotním stavu zvířat a má přímou souvislost s problematikou pohybového ústrojí dojnic, zejména však paznehtů. Vzdušnost stájí Dalším faktorem, který je prioritní v konstrukci stavby, je sklon střechy a výška podélných bočních stěn. Ten, kdo v dnešní době staví novostavbu stáje pro skot a má výšku bočních stěn pod 3,6 m, staví stáj určenou dnešnímu roku. Nestaví však stáj, která bude svými parametry vyhovovat i za deset či patnáct let, kdy nároky na prostor a pohodu zvířat budou takové, jaké jsou již dnes na některých farmách v USA či Kanadě. Optimální výška bočního profilu stěny je pro nadčasovou stáj 4,5 m ! Již před deseti lety bylo jednoznačně deklarováno, že minimální množství vzduchu stáje na 100 kg živé hmotnosti dojnic by nemělo být nižší než 60 m3 vzduchu. Upozorňuji ještě jednou, že toto číslo bylo již známo před deseti lety a je smutným faktem, že i dnes je možno shlédnout realizace některých součastných novostaveb, které jsou určitě líbivé, protože jsou nové, avšak ani zdaleka nedosahují parametrů kubatury vzduchu, poplatné době před deseti lety. Nyní se píše rok 2007 a každý investor by si měl jednoznačně uvědomit, že pokud chce, aby jeho stáj byla pro zvířata vyhovující i například v roce 2027, musí stavět stáj, která bude svou kubaturou vzduchu odpovídat již minimálně 80 m3/100 kg živé váhy. S výškou boční stěny je přímo souvislý i úhel, neboli sklon střechy. Úhel sklonu střechy je zásadním prvkem, který ovlivňuje proudění vzduchu v prostoru stáje. Před několika lety se uváděl optimální sklon střechy 22 stupňů. Nikdo však neřekl, za jakých podmínek je tento úhel optimální. Každý laik ví, že jakákoliv překážka v proudění vzduchu jeho rychlost ovlivňuje. Pokud má střecha hladký podhled, bez jakýchkoliv konstrukčních prvků, trámků a podobně, pak je tento úhel dostačující. Pokud je však celkový podhled střešního pláště pokryt lesem trámů, snižuje se proudění vzduchu zhruba o 1/3 a je zapotřebí sklon střechy zvýšit. Nyní se odborná veřejnost, zabývající se vývojem nových stájí pro skot, jednomyslně přiklání k úhlu 30 stupňů. Tento sklon zabezpečí maximální proudění vzduchu v podstřešním prostoru a tím ideální výměnu Dalším faktorem, který je prioritní v konstrukci stavby, je sklon střechy a výška podélných bočních výškou stěn. Ten, kdo v dnešní době staví novostavbu stáje pro skot a má výšku bočních Sstěn pod boční 3,6 m,stěny je přímo souvislý i úhel, neboli sklon střechy. Úhel sklonu střechy je zásadním prvkem, který ovlivňuje proudění vzduchu v prostoru stáje. Před několika lety se uváděl optimální staví stáj určenou dnešnímu roku. Nestaví však stáj, která bude svými parametry vyhovovat i za deset střechy 22 stupňů. Nikdo však neřekl, za jakých podmínek je tento úhel optimální. Každý laik ví, či patnáct let, kdy nároky na prostor a pohodu zvířat budou takové, jaké jsou již sklon dnes na některých že jakákoliv překážka v proudění farmách v USA či Kanadě. Optimální výška bočního profilu Zborník stěny je zpro nadčasovou stáj 4,5 m ! Již konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka vzduchu jeho rychlost ovlivňuje. Pokud má střecha hladký11podhled, bez na jakýchkoliv konstrukčních prvků, trámků a podobně, pak je tento úhel dostačující. Pokud je však před deseti lety bylo jednoznačně deklarováno, že minimální množství vzduchu stáje 100 kg živé celkový podhled střešního pláště pokryt lesem trámů, snižuje se proudění vzduchu zhruba o 1/3 a je hmotnosti dojnic by nemělo být nižší než 60 m3 vzduchu. Upozorňuji ještě jednou, že toto číslo bylo již zapotřebí sklon střechy se odborná veřejnost, zabývající se vývojem pro skot, známovzduchu před deseti lety a je smutným i dnes jekdy možno shlédnout realizace některých v kritickém obdobífaktem, letníchžeměsíců, dojivost ovlivňuje nebezpečí číslozvýšit. jednaNyní – tepelný stres dojnic. Při tomto úhlu nových střechystájí není jednomyslně přiklání k úhlu 30 stupňů. Tento sklon zabezpečí maximální proudění vzduchu součastných novostaveb, které jsou určitě líbivé, protože jsou nové, avšak ani zdaleka nedosahují taktéž nutnávzduchu, izolacepoplatné podhledů krytiny. dodatečná izolace střešního podhledu totiž výměnu čeká navzduchu skoro každou novostavbu, která zdekdy byladojivost v podstřešním prostoru a tím ideální v kritickém období letních měsíců, parametrů kubatury doběstřešní před deseti lety. Tato Nyní se píše rok 2007 a každý investor ovlivňujei nebezpečí by si měl jednoznačně uvědomit, že pokud chce, aby jeho stáj byla pro zvířata vyhovující například číslo jedna – tepelný stres dojnic. Při tomto úhlu střechy není taktéž nutná izolace podhledů80střešní v roce postavena. 2027, musí stavět stáj, která bude svou kubaturou vzduchu odpovídat již minimálně m3/100krytiny. Tato dodatečná izolace střešního podhledu totiž čeká na skoro každou novostavbu, která zde byla postavena. kg živé váhy. Přirozené větrání Přirozené větrání Dáváte svým dojnicím vše co potřebují a přesto je jejich dojivost a zdravotní stav neuspokojivý ? Pak Dáváte svým dojnicím vše co potřebují a přesto je jejich dojivosts největší a zdravotní stav neuspokojivý ? Pakstájím s největší chybí Vašim pravděpodobností chybí Vašim vzduchpravděpodobností ! Protiprůvanové nafukovací boční stěny jsou vhodné jak nových do nových stájí,tak tak do do adaptací hospodářských budov.budov. Jsou tvořeny stájím vzduch ! Protiprůvanové nafukovací boční stěny ProfiAirProfiAir jsou vhodné jak do stájí, adaptacístarších starších hospodářských vaky, které jsou v závislosti na teplotě a rychlosti proudění vzduchu buď nafouknuté a stáj je Jsou tvořeny vaky, které jsou v závislosti na teplotě a rychlosti proudění vzduchu buďa nafouknuté a stáj uzavřena, nebo vypuštěné a klimatu stáj je stáje. uzavřena, nebo vypuštěné stáj je otevřena. Je tojerychlá a snadná regulace vnitřního Nafukovací boční stěny pozitivně ovlivňují světelné podmínky ve stáji. Vve zimním období vzduchová otevřena. Je to rychlá a snadná regulace vnitřního klimatu stáje. Nafukovací boční stěny pozitivně ovlivňují světelné podmínky stáji. V zimním vrstva výborně izoluje a proto i v extrémních mrazech je ve stáji ideální klima. Jejich montáž a údržba období vzduchová vrstva výborně izoluje a proto i v extrémních mrazech stáji svojí ideální klima. Jejich montáž a údržba je velmi snadná a je velmi snadnájea ve vynikají dlouhou životností. vynikají svojí dlouhou životností. Další variantou jsou svinovací plachty. Každý si může vybrat z široké nabídky materiálů, které se liší Další variantou jsou svinovací plachty. Každý si může vybrat z široké nabídky materiálů, které se liší různým stupněm prostupu světla. Plachta je různým stupněm prostupu světla. Plachta je navíjena ručně, nebo zcela automaticky pomocí sensorůkterá na hřídel, která prodlouží životnost plachty. navíjena ručně, nebo zcela automaticky pomocí elektromotoru aelektromotoru sensorů na ahřídel, prodlouží životnost této této plachty. Světlo ve stájích Důležitý vliv na celkovou kvalitu stáje, je světlo. Nemyslím tím množství různých „zářivek“ ve stáji, ale množství přirozeného světla, které dokáže stáj „pustit“ do prostoru ustájených zvířat. Udělejme si zase malou vzpomínku do minulosti. První prosvětlovací pásy byly doporučovány vést podélně, přes celou délku stáje. Poté se při provozu přišlo na to, že podélný pás zahřívá krmení na krmném stole. Proto se začaly prosvětlovací pásy navrhovat od hřebenu dolů s tím, že „teď “ je již vše vyřešeno. Ukázalo se však, že i toto řešení krmivo zahřívá a navíc zvyšuje teplotu i v prostoru zóny zvířat. Dalším a zatím posledním pokusem, při použití konvenční krytiny, tzn. při použití například krytiny typu Vltava, je řešení kompromisní - formou prosvětlovacích šachovnic. Tento problém by byl z větší části vyřešen, pokud by tyto prosvětlovací pásy a materiály, z kterých se vyrábějí, nezahřívaly prostor ve stáji, což se bohužel děje. Nachází se však varianta, která se začíná v poslední době ukazovat jako další trend a správná cesta ve výstavbě moderních stájí. Jedná se o krytiny střech plachtového typu. Tyto materiály dostály za posledních 20 let obrovských změn a jejich životnost se vyrovnala s životností standardní krytiny. Tyto „plachtové“ stáje propouštějí rozptýlené světlo do celého prostoru stáje a nezahřívají vzduch v oblasti zóny zvířat. Nové a moderní stáje USA a Kanady jsou již ve většině případech stavěny tímto provedením a zkušenosti s realizacemi v Čechách i na Moravě jednoznačně ukazují kvalitu těchto „plachtových“ stájí. V České republice jsou již postaveny stáje, které splňují tyto shora uvedené parametry. Je to například na Náchodsku v ZD Ostaš, na Moravě Mléčná farma Lubina, nebo v západních Čechách právě budovaná stáj v Malém Boru. Jedná se o haly s obchodním názvem ProfiCover, budované generálním dodavatelem stájí, firmou BD Tech. Velká kubatura vzduchu bez čpavku a jiného zápachu, vysoké boční stěny umožňující příčné větrání, krytina působící jako stín stromů. Hřebenová štěrbina s úhlem sklonu střechy 30 stupňů redukuje vlhkost a tím prodlužuje životnost celé konstrukce. Oboustranně žárově zinkovaná konstrukce minimalizuje náklady na údržbu. Hrazení Hrazení pro volné ustájení musí být dodáváno jako stavebnicový systém pro konkrétní kategorie skotu. Správná volba hrazení je počátek pohody zvířat a organizace celého stáda. Boční a šíjové zábrany lehacích boxů a žlabové zábrany musí být dodávány v provedeních s možností nastavení pro daný rámec ustájených zvířat. Taktéž volba povrchové úpravy je důležitá. Veškerý materiál, který je v kontaktu s podlahou, musí mít žárové zinkování a nejlépe zdvojenou stěnu či plastovou chráničku. Tvary hrazení musí dodávat maximální pohodu Vašeho stáda. 12 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Napájení Světlo – vzduch – voda. Tři základní parametry úspěchu Vaší stáje. Dostatečné množství vody musí být zajištěno velkoobjemovými napájecími žlaby. Umožňují pití z volné hladiny a dostatečný přísun vody je většinou zajišťován plovákovým ventilem. Ve stájích pro dojnice jsou nejčastěji užívané velkokapacitní, výklopné nerezové žlaby - délka 2m, s možností vyhřívání. Stájové ventilátory Tropických dnů, nejen v letním období, stále přibývá. Buďte i Vy připraveni na toto horké období, které radikálně snižuje dojivost Vašeho stáda a tím výrazně ovlivňuje ekonomiku celé farmy. Například ventilátory Schaefer jsou účinnou zbraní při překonávání tepelného stresu u zvířat v letních měsících. Dojnice produkují mléko efektivněji, když okolní teplota dosahuje 1,7 - 18,3 °C. Tento rozsah je často nazýván jako jejich “komfortní zóna”. Při vyšších teplotách dochází k vylučování potu a převážná část energie je spotřebovávána na ochlazování. To se projevuje až 25% poklesem dojivosti a následky jsou patrné po celý zbytek laktačního cyklu. Tepelný stres se podepisuje také na reprodukci. Klesá úspěšnost zabřeznutí, snižuje se porodní hmotnost telat, klesá plodnost a problémy jsou také s detekcí říje. Vysoké teploty působí negativně i na ostatní kategorie skotu. Proto je vhodné instalovat do stáje přídavné ventilátory, které zvýší evaporační ochlazování krav a tím celkový wellfare. Ventilátor Schaefer VS36DFA o průměru 1 m, výkonu motoru 0,373 kW a 840 otáčkách/min. dokáže vyměnit až 357 m3 vzduchu /min. Ventilátor vyniká vysokou účinností s minimální údržbou. Nejsou zde žádné řemeny či řemenice ani žádné mazací body. Vnější drátěná klec umožňuje přímý tok vzduchu, který zajišťuje vysoký chladící účinek a povrchový epoxidový lak zaručuje dlouhou životnost ventilátoru ve stájovém prostředí. Elektrická rotační drbadla Elektrická rotační drbadla, jsou jedním ze základních pilířů úspěchu v dojivosti ! Přispívají ke klidu ve stádě a k celkové pohodě dobytka. Napomáhají při boji s parazity a výrazně zlepšují funkci krevního oběhu těla zvířete, který se znatelně odráží v celkové užitkovosti. Je jednoznačně prokázáno, že vysoce produkční dojnice se již bez těchto kvalitních drbadel neobejdou. Drbadla se uvádí do chodu automaticky, a to tak, že kráva nadzdvihne výkyvně uložený kartáč, který začne rotovat. Délku rotace je možno nastavit do libovolného intervalu. Řídicí systém je opatřen i bezpečnostní pojistkou a v případě jakéhokoliv problému se automaticky zapíná zpětný chod. Kejdové systémy v chovu skotu – úspora provozních nákladů Při řešení kejdového hospodářství je velice důležité nenahlížet na kejdu jako na problémový odpad živočišné výroby, ale jako na zdroj úspory provozních nákladů, při manipulaci se slámou a hnojem a také na surovinu vhodnou pro další využití a zpracování s možností nemalého přínosu vé systémy chovu skotu podniku. – úspora provozních dovekonomiky Ať už jakonákladů velice vydatné a vhodné hnojivo s minimálními náklady, tak i jako produkt pro další zpracování. ešení kejdového hospodářství je velice důležité nenahlížet na kejdu jako na problémový odpad šné výroby, ale jako na zdroj úspory provozních nákladů, při manipulaci se slámou a hnojem a a surovinu vhodnou pro další využití a zpracování s možností nemalého přínosu do ekonomiky u. Ať už jako velice vydatné a vhodné hnojivo s minimálními náklady, tak i jako produkt pro další Každé moderní kejdové hospodářství je již vybaveno šnekovými separátory ování. Separace kejdy kejdy. Zařaďte se i Vy do této početné rodiny a navyšte tím zisky Vašich farem ! Separátor rozdělí kejdu na pevnou a tekutou část – z těžko manipulovatelné a problematické hmoty se stává bezproblémový materiál pro jakoukoliv aplikaci na pozemky nebo k dalšímu zpracování. Tekutá část (fugát), je homogenní tekutina s rovnoměrnou koncentrací živin, která při při skladování nevytváří usazeniny či „kry“. Při aplikaci na pozemky okamžitě poznáte vyváženou rovnoměrnost živin, odstranění problémů se zanášením a ucpáváním aplikátorů a řezacích hlavic. U pevné složky kejdy je možnost regulovat sušinu 25 – 40 %. Téměř nezapáchá, lze ji bez problémů skladovat na venkovních platech, bez námahy a velkých nákladů kompostovat nebo podestýlat ve stájích skotu. Tělo separátoru je vyrobeno z robustní šedé litiny a důležité části, jako tlačný šnek a síto, jsou z nerezové oceli. Ochrana šneku je zajištěna opancéřováním. Na rozdíl od bubnových separátorů je údržba jednoduchá, v zimních měsících provoz bez náročných úprav a není potřeba žádné speciální školení. Separátor se dodává s automatickým provozem všech dalších komponentů, jako jsou například čerpadla nebo míchadla. Podestýlání separátem Chcete pro své stádo dojnic vždy to nejlepší pohodlí ? Firma BD Tech jako první v České republice zavedla systém podestýlání separátem. Tomu předcházel roční výzkum a pozorování zahraničních farem, které tento systém používají již několik let. Máme ty největší zkušenosti a rádi Vás zaškolíme na přesné technologické postupy, které jsou nutné pro dosažení nejlepších výsledků tohoto systému. Vyhněte se omylům, chybám a neznalostí, z kterých pramení nezdar celé myšlenky projektu ! Staňte se součástí programu FAN – PSP (PSP = Precizní Systém Podestýlání), který Vás dovede, bez zdravotních problémů Vašeho stáda, k úspěchu a obrovským finančním úsporám. Lehací matrace – alternativa k podestýlání separátem Pohodlí pro skot není luxus! Kvalitní lehací matrace jsou ideální pro Vaše zvířata. Je prokázáno, že pasoucí se kráva leží o 5 - 7 hodin denně déle, než dojnice ustájená. Důvodem tohoto rozdílu je fakt, že pastvina je mnohem pohodlnější prostředí, které přispívá k dobrému zdravotnímu stavu část – z těžko manipulovatelné a problematické hmoty se stává bezproblémový materiál pro jak aplikaci na pozemky nebo k dalšímu zpracování. Tekutá část (fugát), je homogenní t s rovnoměrnou koncentrací živin, která při při skladování nevytváří usazeniny či „kry“. Při apli pozemky okamžitě poznáte vyváženou rovnoměrnost živin, odstranění problémů se zanáš ucpáváním aplikátorů a řezacích hlavic. 13 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka U pevné složky kejdy je možnost regulovat sušinu 25 – 40 %. Téměř nezapáchá, lze ji bez pro skladovat na venkovních platech, bez námahy a velkých nákladů kompostovat nebo podest a snižuje stres zvířat. Nejkvalitnější matrace jsou navrženy a zkonstruovány stájích skotu.tak, aby co nejvěrněji kopírovaly povrch pastviny. Ve srovnání s jinými typy stelivového materiálu pro kejdové hospodářství leží krávy na těchto matracích delší čas. Kvalita matrací se projeví nárůstem produkce, Tělo aseparátoru je vyrobeno z robustní šedé litiny a důležité části, jako tlačný šnek a síto, nižším % poranění končetin a snížením nákladů na veterinární služby údržbu stáje. nerezové oceli. Ochrana šneku je zajištěna opancéřováním. Na rozdíl od bubnových separá Kvalitní matrace se skládají z pryžových granulí o rozměrech 6 - údržba 10 mm,jednoduchá, které jsou zabalené prošité do polyesterové tkaniny. Povrch tvoří vrstvažádné sp v zimníchaměsících provoz bez náročných úprav a není potřeba polyesterové tkaniny odolávající mechanickému poškození. Vrchní krycí vrstva jesedodávána kuse (až 100 metrů), znamená, že školení. Separátor dodává v jednom s automatickým provozem všech což dalších komponentů, jak například čerpadla nebo míchadla. povrch všech lehacích míst je celistvý. Matrace neabsorbuje vlhkost a vrchní materiál má ideální elasticitu odolávající lámavosti. Odkliz kejdy Hydraulické lopaty jsou nejvýkonnější zařízení pro extrémní podmínky kejdového i stelivového provozu. Robustní konstrukce zaručuje plnou funkčnost i v zimním období. Pohon lopaty zajišťuje hydraulický válec přímovratným pohybem. Pohyb je řízen počítačovým procesorem a je možné nastavit plně automatické ovládání. Některé lopaty mají 3 stupně kontroly jištění při zalehnutí skotu do dráhy, které je možné nastavit regulací přetlakového ventilu pro šetrný přístup ke zvířatům. Počítačová jednotka dále umožňuje řízení ventilace, ochlazování, osvětlení a připojení na modul GSM. Kontaktní plochy s podlahou jsou vyrobeny z vysoce odolného kluzného materiálu. Shrnovací desky jsou výměnné, čímž lze prodloužit životnost lopaty a zajistit kvalitní stírání chodeb po celou dobu provozu. Zvednutí shrnovacích desek při zpětném chodu naprázdno zajišťuje speciální excentr. CENO Tec - uskladnění kejdy Je mnoho způsobů, jak uskladnit kejdu v zemědělských provozech. Jedním z nejlepších řešení, které nenarušuje vzhled krajiny, vyznačuje se velice rychlou výstavbou a nejvýhodnější pořizovací cenou, je jedinečný systém „lagun“, respektive zemních jímek. Více než 60 realizací v České republice za 5 let je toho dokladem. Konstrukce jímek splňují veškeré předpisy bezpečnosti, legislativy a jsou vhodné do všech oblastí. Propracovaný kontrolní systém dodává těmto realizacím zařazení do certifikovaného seznamu BAT technologií (BAT = nejlepší dostupná technologie). Těsnící vrstvy jsou absolutně odolné vůči vnějším vlivů a díky své 500 % roztažitelnosti je vyloučeno mechanické poškození jímky. Plovoucí zakrytí, kterým nedisponuje jiná technologie skladování kejdy, je neoddiskutovatelnou předností zlepšující kvalitu kejdy a minimalizující nepříjemnosti spojené se skladováním kejdy, s ohledem na životní prostředí. Jímky jsou vybavovány standardními technologickými zařízeními jako jsou čerpadla a míchadla. Technologie čerpání a míchání kejdy Nejsem tak bohatý, abych si mohl dovolit kupovat levné věci. Toto přísloví platí u čerpadel a míchadel kejdy dvojnásob. Veškeré tyto technologie musí být „šity na míru“ vždy pro konkrétní případ a požadavky každého zákazníka. Musí se klást důraz na maximální účinnost navržených čerpadel ve spojení s ekonomikou provozu. Široký sortiment dodávaných čerpadel a míchadel umožňuje najít vždy to nejlepší řešení konkrétního požadavku. Nerezové nebo litinové části těchto výrobků garantují dlouhou životnost, nízká spotřeba elektromotorů pak lepší ekonomiku kejdových provozů. Součástí dodávek musí být i kompletní kejdové trasy, výstavby přečerpávacích jímek i výdejních míst. Závěr Na závěr bych chtěl zdůraznit, že při rekonstrukcích či novostavbách stájí pro skot, je nezbytné využit nejkvalitnějších dostupných materiálů a nejnovějších poznatků. Pokud si nezačneme plně uvědomovat, že stáje stavíme pro zvířata, za účelem jejich maximální užitkovosti a zisku, budou za několik málo let takovéto provozy stále stavebně i technologicky zachovalé, ale zcela nevhodné pro špičkové výsledky a udržení se v těžkém konkurenčním boji s farmáři z jiných zemí. Mějme stále na paměti, že stáje, které stavíme nyní, musí vždy co nejvíce předběhnout svou dobu. Jedině tak nebude nutné investovat další finanční prostředky do stejné stáje. Farmy, které nyní stavíme, budou sloužit a fungovat dle požadavků stále pokračujícího vývoje i za 20 let. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 14 Prezentace modernizované farmy dojnic v ČR Stanislav Žák Zemědělská Klučenice a.s. Dobrý den dámy a pánové! Dovolte abych se představil.Jmenuji se Stanislav Žák a jsem předseda představenstva firmy Zemědělská Klučenice a.s. Byl jsem požádán,abych Vás zde seznámil s našimi zkušenostmi v oblasti živočišné výroby,konkrétně s moderní technologií zastýlání separovanou kejdou. Katastr působnosti firmy leží na pomezí středočeského a jihočeského kraje v okrese Příbram v nadmořské výšce 440 metrů,na pravém břehu Vltavy u hráze Vodního díla Orlík. Obec Klučenice má 480 obyvatel,vždy byla střediskem pro obyvatele přilehlého okolí a má i bohatou historickou tradici.Je zde čilý cestovní ruch díky blízkosti Orlické přehrady. Rok 2007 je pro Zemědělskou Klučenice a.s. desátým rokem podnikatelské činnosti v zemědělství.Do obchodního rejstříku byla společnost zapsána v srpnu 1997 a od následujícího roku byla zahájena vlastní zemědělská činnost. Zapsané jmění společnosti vznikalo a bylo zapsáno ve dvou vlnách a to „Smlouvou o postoupení pohledávky“ podle §524 Občanského zákona a k 31.12.2006 činí 47,159 mil. Kč. Majetek je v držení 390 akcionářů. Akcie jsou vedeny na jméno a jsou veřejně neobchodovatelné. Akcie jsou v plné míře kryty majetkem společnosti (budovy,zásoby vlastní a nakoupené,zvířata,mechanizační prostředky,finanční prostředky). Zemědělská Klučenice a.s. hospodaří na půdě pronajaté na základě uzavřených nájemních smluv o výměře 1620 hektarů. Hlavním zdrojem příjmů pro společnost jsou produkty živočišné výroby. V prvé řadě mléko,dále prodej zástavového skotu,vysokobřezích jalovic a vyřazených krav. Z dalších komodit je realizován prodej pšenice,ječmene a řepky.Do roku 2005 společnost provozovala rámovou pilu a porodnu prasnic s produkcí selat.Oba provozy byli pro nerentabilitu zrušeny. Okrajovými činnostmi jsou zemědělské služby a autodoprava.Průměrný zisk z posledních pěti let po zdanění činí 3,42 milionů Kč ročně. Jak bylo řečeno,společnost hospodaří na výměře 1620 hektarů.V dnešní době je rostlinná výroba podmíněna výrobou objemných a jadrných krmiv pro potřeby živočišné výroby. Část produkce tvoří tržní plodiny:řepka,pšenice,ječmen.Jednotlivé výměry jsou: -Kukuřice205 ha -Vojtěška300 ha -Louky a pastviny 515 ha -Řepka135 ha -Pšenice305 ha -Ječmen110 ha -Luskoobilní směsky 50 ha Důležitým úkolem rostlinné výroby je zajištění dostatečného množství objemných krmiv pro živočišnou výrobu.Podmínkou ke splnění tohoto úkolu je kvalitní strojový park.Firma zakoupila sklizňové stroje John Deere a Pötinger,a kolové traktory John Deere s přívěsy ZDT pro rychlou a efektivní dopravu. Provoz živočišné výroby je prováděn na dvou hospodářstvích.VKK Klučenice je mléčná farma s odchovem jaloviček do deseti měsíců stáří.Kapacita je 520 dojnic,30 vysokobřezích jalovic,90 zástavových jalovic a 150 telat v individuálních boxech. Farma OMD Klenovice je následnou odchovnou jalovic do sedmého měsíce březosti.V roce 2000 se začalo na této farmě s chovem krav bez tržní produkce mléka plemene Blonde D´ Aquitaine, převodným křížením. Kapacita je 220 jalovic plemene Holštýn,90 krav bez tržní produkce mléka,90 jalovic a 30 telat. V tabulce vidíte nárůst výroby a tržeb za mléko v období let 1995 až 2006.Rok 1998 je začátek působnosti akciové společnosti,dřívější období je hospodaření Zemědělského družstva.Za pozornost stojí: za prvé) vývoj realizační ceny mléka ve druhém sloupci tabulky, za druhé) rok 2003 ,kdy naši oblast postihlo zcela nepřirozené sucho. To se projevilo zejména na výrobě objemných krmiv.Společnost musela zahájit nákup objemných krmiv v měsíci srpnu a dovážet je z bezmála padesátikilometrových vzdáleností. I přes tuto nepříznivou situaci se podařilo udržet užitkovost a dodané množství mléka s mírným nárůstem,bohužel finanční ztráta vznikla nižší realizační cenou. Naštěstí jsme nemuseli snížit stavy skotu. Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Dodávka v l/rok Kč/l Tržby celkem v Kč l/rok 1 116 195 6,31 Kč 7 327 140 Kč 1 707 462 7,10 Kč 12 122 980 Kč 2 191 395 7,83 Kč 17 158 622 Kč 2 587 040 8,50 Kč 21 989 840 Kč 2 962 100 7,76 Kč 22 987 566 Kč 2 975 440 7,68 Kč 22 846 806 Kč 3 386 035 8,00 Kč 27 113 338 Kč 3 481 470 8,50 Kč 29 585 732 Kč 3 544 990 8,16 Kč 28 931 445 Kč 3 799 470 8,21 Kč 30 644 762 Kč 4 072 240 8,38 Kč 34 133 978 Kč 4 168 120 7,81 Kč 32 570 072 Kč l/den 4022 4260 5200 6526 6833 6926 7285 7497 7669 7653 8154 8541 11,02 11,67 14,24 17,88 18,72 18,96 19,96 20,54 21,01 20,91 22,34 23,40 15 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Velkokapacitní kravín Klučenice zahájil provoz v roce 1986 jako stáj pro dojnice , ustájené ve třech halách vazným způsobem. V roce 1994 až 1995 byla vystavěna samostatná budova pro dojírnu Gascoigne-Melotte GM 10 AT ,2x 2x4 autotandem a proběhla rekonstrukce dvou stávajících hal na volné ustájení dojnic v lehacích boxech zastýlaných slámou. V roce 2002 vedení společnosti rozhodlo o přestavbě celé farmy na kejdové hospodářství v rámci čerpání podpory z programu Sapard. V prvním kole to byla výstavba skladovací kapacity na kejdu o objemu 2x2500 metrů krychlových,systémem zemní jímky CENO.Technologie spočívá ve vyhloubení jímky v terénu,zhutnění dna a stěn.Poté je pokládána folie v pruzích,které se svařují.Dvě vrstvy folie a kontrolní systém mezi nimi zajišťují nepropustnost.Systém je plně vyhovující a zatím bezporuchový. Dále byl položen kanál pro dopravu odseparované tekuté části kejdy a osazen separátor značky FAN. V roce 2003 vedení společnosti navštívilo vybrané farmy v Itálii a padlo definitivní rozhodnutí stlát tuhou částí kejdy – separátem. V jarních měsících započaly stavební úpravy stávajících produkčních hal.Došlo k obnažení staré šachty na dopravu slamnatého hnoje,která spojuje všechny tři haly,aby se využila coby kejdový kanál.Na odkliz výkalů byly osazeny shrnovací lopaty Kentaur.Změnilo se vnitřní členění hal – zvětšily se jednotlivé produkční skupiny ze 40 na 60 ustájovacích míst.S tím souvisela instalace objemnějších napájecích žlabů.Vzhledem ke snaze zlepšit mikroklima,došlo k vybourání obvodových stěn a instalaci průhledných, stahovacích stěn z polykarbonátu. V roce 2004 společnost zahájila stavbu silážních žlabů s kapacitou 3500 tun.V roce 2006 započala výstavba nového teletníku, s kapacitou 70 individuálních boxů a 128 telat v skupinových hrádích, na zelené louce.Současně bylo vybudováno zpevněné plato pro venkovní individuální boxy s potřebným zázemím s kapacitou pro 70 ks telat.Boxy dodalo Zemědělské družstvo Trhový Štěpánov z vlastní výroby.V letošním roce probíhá rekonstrukce poslední haly na stáj pro suchostojné dojnice s porodnou. Hlavní důvody pro tak razantní zásah do technologie byla malá produkce slámy a tím pádem nedostatek steliva,denní odvoz slamnatého hnoje od stáje na různá polní hnojiště.To znamená ,velká spotřeba nafty,opotřebení strojů a potřeba dvou pracovníků 365 dní v roce na tyto úkony. Vzhledem k tomu ,že hnůj se odklízel v dopoledních hodinách, odpoledne již byly chodby opětovně znečištěny.S tím samozřejmě souvisela čistota dojnic a velké procento onemocnění paznehtů.Mikroklima ve stáji vykazovalo nepříznivé hodnoty díky přítomnosti čpavku. Jak již bylo řečeno,inspiraci pro stlaní separátem jsme získali na farmách v Itálii.Na prvním snímku je vidět zastlané lehací boxy při roštovém ustájení.Druhý snímek je ze stáje,kde je odkliz výkalů prováděn výplachem pomocí fugátu.Tento systém jsme nerealizovali z provozních důvodů. Generálním dodavatelem technologie se stává firma BD Tech Praha. Pro odkliz výkalů do kejdového kanálu jsme zvolili hydraulicky poháněnou lopatu typ Kentaur.Do středu chodby se usadila vodící lišta zároveň s podlahou,do které se pokládá pohyblivá lišta s otvory.Na konci stáje je hydromotor s elektrickým pohonem a lavice s hydraulickým válcem. Součástí je též ovládací jednotka s možnostmi volby četnosti chodu,letní a zimní režim,bezpečnostní jištění tlaku na překážku a podobně.Co se týká četnosti je možno navolit až 12 časů pro start lopaty.V našem provoze se osvědčilo 7 cyklů pro krmiště a 10 pro lehárnu.Takto shrnuté výkaly odtékají kejdovým kanálem do sběrné jímky. Odtud je tato surová kejda čerpána čerpadlem MEZ COKR s řezacím ústrojím do separátoru FAN,který je umístěn v nadzemní buňce.Tuhá část kejdy – separát padá na přistavený dopravní prostředek a tekutá část kejdy – fugát odtéká samospádem do zemní jímky CENO. Kapacita jímek (5000 metrů krychlových) odpovídá normám Evropské unie na skladování kejdy. Na snímku je vidět v popředí čerstvý separát světlejší barvy a v pozadí tmavší ,uleželý. Separát skladujeme pod širým nebem,protože ani po vydatných srážkách není ze skládky únik hnojůvky.Tak velkou má separát absorpční schopnost. Uvádí se , že denní produkce kejdy od jednoho dospělého zvířete činí 65 kilogramů surové kejdy. Podíl částí po separaci je 75% fugát a 25% separát. Od 520 zvířat je tedy tato denní produkce: surová kejda33,8 tuny a po separaci: fugát25,4 tuny separát 8,4 tuny Obě složky separované kejdy samozřejmě využíváme jako statkové hnojivo v rostlinné výrobě.Oproti slamnatému hnoji je výhodou vyšší koncentrace živin,což znamená nižší dávkování a lepší možnost zapravení do půdy.Výhodný poměr živin umožňuje použití k hnojení různých druhů plodin.Fugát aplikujeme pomocí kejdovače typu FLIEGEL s přesným dávkováním hadicovým aplikátorem.Ale je též možno aplikovat klasickou voznicí s rozstřikem.Separát se aplikuje rozmetadlem statkových hnojiv. Při těchto pracích dlouhodobě pozorujeme úspory PHM a mezd. Lab. sušina % Separát hm. 24,57 suš. Fugát hm. 6,73 suš. Surová kejda hm. 14,59 suš. N % 0,33 1,34 0,28 4,15 0,35 2,39 P % 0,07 0,3 0,08 1,12 0,1 0,69 K % 0,272 1,105 0,26 3,857 0,436 2,989 Ca % 0,26 1,05 0,26 3,81 0,25 1,69 Mg popel % % 0,089 2,286 0,362 9,3 0,081 1,697 1,199 25,224 0,101 2,435 0,69 16,68 Zde vidíte obsah jednotlivých živin v surové kejdě,fugátu a separátu.Rozbor byl Zde vidíte obsah jednotlivých živin v surové kejdě, laboratoří fugátu a separátu.Rozbor vypracován odbornou laboratoří firmy Primagra Milín na vypracován odbornou firmy Primagra byl Milín na požadavek rostlinné výroby. požadavek rostlinné výroby. Technologie separace kejdy a stlaní separátem přineslo několik nesporných Technologie separace kejdy a stlaní separátem přineslo několik nesporných výhod.Zcela zásadní je výhoda kontinuálního,plně automatizovaného výhod.Zcela zásadní je výhoda kontinuálního,plně automatizovaného odklizu výkalů za odklizu výkalů za přítomnosti zvířat. Lehací boxy jsme boxy nemuseli není třebaakupovat drahé matrace.Frekvence zastýlání se u nás přítomnosti zvířat. Lehací jsmeupravovat nemuseliaupravovat není třeba kupovat drahé osvědčila zhruba 1x za dva týdny.Na zastýlání není třeba zvláštní technika,postačí starší vybavený bočnímnení dopravníkem, například matrace.Frekvence zastýlání se u nás osvědčila zhruba 1x krmný za dva vůz týdny.Na zastýlání návěs NVKS 3. Z počátku jetřeba třebazvláštní lehací boxy několikrát zastlat a po vytvoření potřebné vrstvy je spotřeba separátu minimální. Úspora se protechnika,postačí starší krmný vůz vybavený bočním dopravníkem, například NVKS strojů.Ušetřili 3. Z počátku jesetřeba lehací boxy několikrát zastlat a po vytvoření potřebné jevila na spotřebě PHM,olejůnávěs a opotřebení dvě pracovní místa. vrstvy je spotřeba separátu minimální. se projevila spotřebějsou PHM,olejů a koupele v roztoku modré Od roku 1999 se provádí pravidelné preventivní ošetření paznehtů 2xÚspora ročně.Součástí péče na o paznehty pravidelné opotřebení se dvěihned pracovní skalice 1x týdně.Akutní případy kulhání strojů.Ušetřili ošetřuje zootechnik přímomísta. ve stáji. Z grafu je patrné snížení počtu těchto léčebných zákroků po roku 1999 se provádí pravidelné preventivní ošetření paznehtů 2x ročně.Součástí zavedení častějšího odklizu výkalů zeOd stáje. péče o paznehty jsou pravidelné koupele v roztoku modré skalice 1x týdně.Akutní případy kulhání ošetřuje zootechnik ihned přímo ve stáji. Z grafu je patrné snížení počtu těchto léčebných zákroků po zavedení častějšího odklizu výkalů ze stáje. 16 návěs NVKS 3. Z počátku je třeba lehací boxy několikrát zastlat a po vytvoření potřebné vrstvy je spotřeba separátu minimální. Úspora se projevila na spotřebě PHM,olejů a opotřebení strojů.Ušetřili se dvě pracovní místa. Od roku 1999 se provádí pravidelné preventivní ošetření paznehtů 2x ročně.Součástí péče o paznehty jsou pravidelné koupele v roztokuhoädzieho modré skalice Zborník z konferencie pre chovateľov dobytka1x týdně.Akutní případy kulhání ošetřuje zootechnik ihned přímo ve stáji. Z grafu je patrné snížení počtu těchto léčebných zákroků po zavedení častějšího odklizu výkalů ze stáje. 100 90 80 70 2004 60 2005 50 2006 40 2007 30 20 10 0 I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Počáteční obavy z negativního vlivu této technologieanaz tohoto zdraví mléčné se pokles celkového počtu Počáteční obavy z negativního vlivu této technologie na zdraví mléčné žlázy se nepotvrdily, grafu ježlázy patrný nepotvrdily, a z tohoto grafu je patrný pokles celkového počtu mikroorganizmů v mléce mikroorganizmů v mléce následkem zlepšení stájového mikroklimatu. následkem zlepšení stájového mikroklimatu. CPM 60 50 2004 40 2005 30 2006 20 2007 10 0 I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. S tím souvisí sledování přítomnosti mikrobů v separátu. Od začátku jsme dávali pravidelně rozborovat separát do Veterinární laboratoře VEDIA ve Strakonicích. Dovolte mi S tím souvisí sledování přítomnosti mikrobů v separátu. Od začátkuMVDr. jsmeKarla dávali pravidelně nyní citovat vedoucího laboratoře ,profesora Hejlíčka DrSc: rozborovat separát do VeterSouhrn výsledků vyšetření separátu kejdy, z podnikuMVDr. Zemědělská inární laboratoře VEDIA ve Strakonicích. Dovolte mibakteriologických nyní citovat vedoucího laboratoře ,profesora Karla Hejlíčka DrSc: Klučenice a.s. ,separátu konanýchkejdy, v rocez podniku 2005 – 2007: Souhrn výsledků bakteriologických vyšetření Zemědělská Klučenice a.s. , konaných v roce 2005 – 2007. Jedním z důležitých hledisek pro použitelnost separátu kejdy k přistýlání je i přítomnost mikrobů,které mohou vyvolávat různá onemocnění zvířat.Sledovali jsme výskyt Jedním z důležitých hledisek pro použitelnost separátu kejdy k přistýlání je i přítomnost mikrobů,které mohou vyvolávat různá onemocnění různých druhů,respektive skupin bakterií a to v čerstvém i starším separátu a experimentálně zvířat.Sledovali jsme výskytověřovali různýchjejich druhů,respektive skupin bakterií a to v čerstvém i starším separátu a experimentálně ověřovali jejich přežívání,případně množení.Pravidelně jsme prokazovali aerobní sporulát, E.coli,Clostridium perfingens aerobní a koliformní bakterie.Hojný byl výskyt aerobního přežívání,případně množení.Pravidelně jsme prokazovali sporulát, E.coli,Clostridium perfingens a koliformní bakterie.Hojný byl výskyt koliformních bakterií a to stejnýi ustaršího čerstvého i staršího separátu (z lehátek). aerobního sporulátu,E.coli sporulátu,E.coli a koliformních abakterií a to stejný u čerstvého separátu (z lehátek). Naproti tomu výskyt Clostridium Naproti tomu výskyt Clostridium perfingens,které může vyvolat onemocnění,zejména perfingens,které může vyvolat různá onemocnění,zejména u telat,byl u starších separátů výrazněrůzná nižší.V chovu se vyskytovalyustafylokokové mastitidy. telat,byl u starších separátů výrazně nižší. V chovu se vyskytovaly stafylokokové mastitidy. 4 3 Sa lmonella typhimurium Escherichia coli a erobní sporulá t Intenzita růstu 2 1 0 1 hod 24 hod 4 dny 7 dnů 14 dnů 21 dnů Jejich původce (Staphylococcus aureus) se nám nepodařilo prokázat ani z čerstvého separátu Jejich původce (Staphylococcus nepodařilo prokázat z čerstvého separátu ani ze uvedených separátu z lehátek.K bližšímu poznání o ani zeaureus) separátuseznám lehátek.K bližšímu poznáníani o přežívání,případně množení přežívání,případně množenímikrobů uvedených mikrobů a také salmonel v prostředí separátu jsme v laboratorních na čerstvém separátu a také salmonel v prostředí separátu jsme v laboratorních podmínkách napodmínkách čerstvém přirozeně kontaminovanémseparátu konali následující vyšetření přirozeně kontaminovaném konali následující vyšetření 8 7 6 5 0 1 hod 24 hod 4 dny 7 dnů 14 dnů 21 dnů Jejich původce (Staphylococcus aureus) se nám nepodařilo prokázat ani z čerstvého separátu ani ze separátu z lehátek.K poznání o přežívání,případně množení uvedených Zborník zbližšímu konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka mikrobů a také salmonel v prostředí separátu jsme v laboratorních podmínkách na čerstvém separátu přirozeně kontaminovaném konali následující vyšetření 17 8 7 6 5 Počty k ol oni í 4 Cl ostri di um perfi ngens 3 2 1 0 1 hod 24 hod 4 dny 7 dnů 14 dnů 21 dnů uvedených výsledků patrné, žemnožení v kejdovém separátu nenastalo Z uvedených výsledků je patrné, žeZv kejdovém separátu je nenastalo bakteriálních původců.množení E. coli a Salmonella typhimurium v poměrně bakteriálních původců. E. coli a Salmonella typhimurium v poměrně krátké době v separátu krátké době v separátu zanikly. Po 21dnech přežívaly pouze aerobně a anaerobně sporulující bakterie. zanikly. Po 21dnech přežívaly pouze aerobně a anaerobně sporulující bakterie. Závěrem tedy lze konstatovat,že kejdový separát není vhodným prostředím provhodným množeníprostředím střevníchpro patogenních,respektive podmíněně patogenZávěrem tedy lze konstatovat,že kejdový separát není množení ních bakterií.Jejich počet v relativně krátké době výrazně klesá.Avšak po určitou dobu přežívají a mohou se separátem šířit.Platí tedy,že při střevních patogenních,respektive podmíněně patogenních bakterií.Jejich počet v relativně krátké době je výrazně po určitou dobu přežívají a mohou se separátem šířit.Platí přípravě a použití kejdového separátu nutnoklesá.Avšak sledovat zdravotní stav zvířat v chovu a například při výskytu salmonelové infekce nutno výrobu při přípravě a použití kejdového separátu je nutno sledovat zdravotní stav zvířat a použití separátu okamžitětedy,že přerušit. v chovu a například při výskytu salmonelové infekce nutno výrobu a použití separátu Tolik zpráva veterinární laboratoře. okamžitě přerušit. Každý chovatel chce pro sváTolik zvířata to nejlepší. I při vysoké koncentraci zvířat ve stáji bylo naší filozofií poskytnout dojnicím dokonalé prostředí zpráva veterinární laboratoře. Mäkké podlahy pre moderné ustajnenie dojníc vyhovujúce pohode zvierat a stabilnej pro pohodlný a spokojený život. Každý chovatel chce pro svá zvířata to nejlepší. I při vysoké koncentraci zvířat ve stáji úžitkovosti filozofií poskytnout dojnicím dokonalé prostředí pro pohodlný a spokojený život. Spokojená dojnice nám našibylo péčinaší mnohonásobně vrátí vyšší produkcí mléka. Dr. B. Benz, Gummiwerk Kraiburg Elastik GmbH, D-84529 Tittmoning Spokojenáadojnice naši péči mnohonásobně produkcí Pro zvíře je důležitá čistota,pohodlí pro násnám chovatele pocit,že jsme pro vrátí naše vyšší zvířata udělalimléka. maximum. Pro zvíře je důležitá čistota,pohodlí a pro nás chovatele jsme pro naše zvířatas udělali Prepocit,že fungovanie voľného ustajnenia boxmi je nevyhnutné, aby sa tam zvieratá mohli pohybovať. Ale práve pri voľnom ustajnení s boxmi sú na vzostupe ochorenia paznechtov, so maximum. všetkými negatívnymi účinkami na welfare zvierat a ich úžitkovosť. Správne ustajnenie zvierat môže viesť k podstatnému zlepšeniu. Aby sa tieto zlepšenia dostavili, musia byť priestory na ležanie, ako aj na chodenie navrhnuté tak, aby vyhovovali zvieraťu. Mäkké podlahy pre moderné ustajnenie dojníc vyhovujúce pohode zvierat a stabilnej úžitkovosti Prečo musia priestory na ležanie vyhovovať zvieraťu? Markus Wallner kde ležia, prežúvajú Mäkké podlahy pre moderné ustajnenie vyhovujúce pohode zvierat a stabilnej Dr. B. Benz, Gummiwerk Kraiburg Elastik GmbH,dojníc D-84529 Tittmoning úžitkovosti vemeno je zásobované krvou Dr. B. Benz, Gummiwerk Kraiburg Elastik GmbH, D-84529 Tittmoning organizmus regeneruje Ako vyzerajú vhodné priestory? sú mäkké na spojoch suché odolné proti pošmyknutiu nehrozí nebezpečenstvo pri vstávaní ani pri líhaní vstávaní ani pri líhaní paznechty sa regenerujú Pre fungovanie voľného ustajnenia s boxmijejenevyhnutné, nevyhnutné, aby aby sa tam zvieratá Pre fungovanie voľného ustajnenia s boxmi sa tam zvieratámohli mohli pohybovať. Ale práve pri voľnom ustajnení s boxmi sú na pohybovať. Ale práve pri voľnom ustajnení s boxmi sú na vzostupe ochorenia paznechtov, so každá krava má 1zvierat box vzostupe ochorenia paznechtov, so všetkými negatívnymi účinkami na welfare zvierat a ich úžitkovosť. Správne ustajnenie môže viesť paznechty sa vysušujú všetkými negatívnymi účinkami na welfare zvierat a ich úžitkovosť. Správne ustajnenie k podstatnému zlepšeniu. zvierat môže viesť k podstatnému zlepšeniu. Aby sa tieto zlepšenia dostavili, musia byť priestory na ležanie, ako aj na chodenie navrhnuté tak, aby vyhovovali zvieraťu. Aby sa tieto zlepšenia dostavili, musia byť priestory na ležanie, ako aj na chodenie navrhnuté tak, aby vyhovovali zvieraťu. Obr. 1 Požiadavky na ležiská Prečo musia priestory na ležanie vyhovovať zvieraťu? kde ležia, prežúvajú vemeno je zásobované krvou organizmus regeneruje paznechty sa regenerujú paznechty sa vysušujú Ako vyzerajú vhodné priestory? sú mäkké na spojoch suché odolné proti pošmyknutiu nehrozí nebezpečenstvo pri vstávaní ani pri líhaní každá krava má 1 box Obr.11Požiadavky Požiadavkynanaležiská ležiská Obr. Prečo majú priestory na chodenie vyhovovať zvieratám? neobmebmedzené kŕmenie potýčky kvôli hierarchii bez zranení neobmedzené napájanie neobmedzené prejavy ruje zdravé paznechty s dobrou cirkuláciou Ako vyzerajú vhodné priestory na chodenie? sú bezbolestné a bezpečné sú vhodné pre paznechty, teda zaručujú rovnomerné rozloženie hmotnosti a nemajú ostré hrany – sú mäkké čisté odolné voči pošmyknutiu nedochádza na nich ku zraneniam pri manifestácii sociálneho správania, napr. ruje Obr. 2 Požiadavky na priestory na chodenie Ako vyzerajú vhodné priestory na chodenie? V dôsledkuPrečo nevhodných priestorov na ležanie môže dôjsť k tomu, že kravy dlho stoja v uličkách, čo negatívne vplýva na zdravotný stav paznechsú bezbolestné a bezpečné majú priestory na tov. A naopak, chodenieochorenia vyhovovať paznechtov zvieratám? môžu viesť k neprirodzene dlhému ležaniu, čo spôsobuje poranenia. Vytvára sa začarovaný kruh: sú vhodné pre paznechty, teda neobmebmedzené kŕmenie potýčky kvôli hierarchii bez zranení zaručujú rovnomerné rozloženie hmotnosti a nemajú ostré hrany – sú mäkké čisté Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 18 Obr. 3 Začarovaný kruh: Zhoršovanie stavu paznechtov/kože – metabolizmus Ako navrhnúť priestory pre pohyb zvierat, aby im vyhovovali? Určitú predstavu môžeme získať, ak sa pozrieme na anatómiu, biomechaniku a správanie zvierat. Ak sa kravy môžu rozhodnúť, uprednostňujú priestory na chodenie s mäkkým povrchom. Tie im pomáhajú absorbovať nárazy, ktoré vznikajú pri chodení. Toto je obzvlášť dôležité pri zadných končatinách, na ktorých vzniká 80 % všetkých ochorení paznechtov. Dochádza k tomu tak, že zadné končatiny sú spojené pevne s bedrovými kĺbmi, ktoré zle tlmia nárazy. Na mäkkom povrchu sa tiež lepšie rozloží hmotnosť, lebo paznechty sa zaboria do podlahy. Tým sa predíde prílišným nárazom na jeden paznecht. Toto zabáranie paznechtov tiež pôsobí proti pošmyknutiu na mäkkých podlahách, zatiaľ čo betónové iba spomaľujú pohyb, ale nezabraňujú pošmyknutiu zvieraťa. Spomalenie zapríčiňuje, že dochádza k dodatočnému zaťaženiu paznechtov. Dlážky, ktoré sa nešmýkajú vzbudzujú dôveru. Lepšie sa prejavuje ruja, oveľa častejšie sú prejavy spokojnosti, dlhšie kroky a aktívnejšie zvieratá. Pozorovania ukázali, že kravy navštevujú kŕmne miesta o 30 % častejšie. Teda nedochádza k poruchám metabolizmu. Väčšia aktivita zvierat podporuje obnovovanie paznechtov a spolu s menším mechanickým zaťažením vedie k oveľa lepšej kvalite rohoviny na paznechtoch. Ak sa zvieratá chovajú na mäkkých dlážkach, znova sa tvorí krajná rohová stena. Tento okraj je na to, aby niesol väčšiu časť hmotnosti zvieraťa. Zdravotný stav paznechtov sa značne zlepšuje, ak sú maštale vybavené mäkkými podlahami. Toto zlepšenie sa netýka ani tak infekčných ochorení, lebo tu sú oveľa dôležitejšie iné vplyvy. Ale napríklad pokles mechanicko-traumatických ochorení je očividný, dokazujú to napríklad štúdie DLG (Nemecká poľnohospodárska asociácia). Ochorenia paznechtov nielen spôsobujú priame výdavky, ale aj nepriame, napríklad kvôli zlému zabrezávaniu kráv. Priame výdavky Poškodenia paznechtov Zápaly kĺbov Nepriame výdavky Zníženie dojivosti Tichá ruje Vyradenie Malý šľachtiteľský pokrok Krátky čas využitia v stáde Aby sa dala posúdiť ekonomická stránka, je potrebné porovnať náklady a prínosy investícií, ktoré vzniknú počas užitočnej časti života. Tieto náklady by predstavovali napríklad 42 EUR/kravu a rok, ak by išlo o roštovú podlahu a 24 EUR/kravu a rok, ak by to bola jednoduchá betónová chodba. (Ak sa počíta so 4 m2 priestoru na chodenie pre jednu kravu so započítanými odpismi za 5 rokov, započítaným 5 % úrokom a 2 % na opravy.) (KTBL, 2006) Pre porovnanie: 80 EUR na kravu a rok je možné ušetriť. Vychádzame z ročných nákladov, ktoré vznikajú kvôli stratám spôsobeným ochoreniami paznechtov, napr. vredy na paznechtoch 560 EUR, laminitída 240 EUR, obyčajné krívanie 330 EUR (Hermann, 2006). Záver Výhody plôch s mäkkým povrchom na chodenie vidieť v podobe zdravých paznechtov a v správaní zvierat. Dajú sa pozorovať v teréne i v pokusoch. Dôležité je vytvoriť spojenie medzi priestorom na chodenie a na ležanie. Iba v takom prípade sa dosiahne prínos z investícií do vytvorenia systémov, ktoré vyhovujú zvieratám, či už v novo budovaných maštaliach alebo pri renovovaní starých. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 19 Technologicko-biologická optimalizácia získavania mlieka doc. Ing. V. Tančin, DrSc., prof. Ing. Š. Mihina, PhD., Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, SCPV, Hlohovská 2, 949 92 Nitra Technologicko-biologická optimalizácia získavania mlieka predstavuje súbor faktorov a opatrení, ktoré sa v rozhodujúcej miere podieľajú na kvalite mlieka a tým na efektivite jeho výroby. V súčasnom období sa predovšetkým v ekonomicky vyspelých krajinách na celom svete skloňuje kvalita mlieka z rôznych pohľadov. V prvom rade sa zdôrazňuje potreba rešpektovania požiadaviek konzumenta na kvalitu produktu. Povinnosťou prvovýrobcov a spracovateľov je z hľadiska dôvery v kvalitu produktu vyhovieť zákazníkovi. V súčasnom období sa vynakladajú nemalé prostriedky na stavby nových dojárni, nákup techniky a technológie dojenia, identifikačných systémov a pod. Ich využiteľnosť je závislá od schopnosti človeka nastaviť tieto systémy správne s dôrazom na potreby dojnice a vhodne ich prevádzkovať. To, do akej miery sa nové zariadenia a technické vymoženosti premietajú do kvality mlieka je aj otázka získavania a využívania poznatkov vedy. V súčasnom období veľa ekonómov tvrdí, že znalosť sa stáva najdôležitejším faktorom produkcie, faktorom ktorý v čoraz väčšej miere určuje konkurencieschopnosť a ekonomiku podniku. Z tohoto pohľadu je prísun a využívanie nových poznatkov obzvlášť dôležitý. Cieľom tohto príspevku je koncepčne špecifikovať kľúčové faktory techniky a technológie získavania mlieka podieľajúce sa na kvalite mlieka a efektivite jeho získavania. Ďalej zdôrazniť význam získavania a uplatňovania poznatkov v každodennom živote podniku na všetkých úrovniach. Priorita každodenného úsilia - kvalita mlieka Otázka kvality mlieka v prvovýrobe predstavuje veľmi komplexnú činnosť, ku ktorej je žiaduce aj tak pristupovať. Rozhodujúce postavenie pri získavaní a udržaní kvality mlieka prvovýrobe majú predovšetkým tieto činitele: - biologické vlastnosti dojníc: reakcia na prostredie - pracovná náplň obsluhy a jej prístup k plneniu si povinnosti - technická a funkčná úroveň dojacieho zariadenia UVEDENÉ FAKTORY BY MALI BYŤ V KAŽDODENNEJ POZORNOSTI CHOVATEĽA Biologické vlastnosti Z biologických vlastností dojníc ide predovšetkým o optimálne využívanie reflexu ejekcie mlieka pri dojení. Stimulácia vemena či už ručná alebo strojová spôsobuje uvoľňovanie oxytocínu do krvi. Oxytocín na úrovni mliečnej žľazy zapríčiní kontrakciu alveol a tým vytlačenie mlieka do cisterny vemena. Len mlieko z cisterny vemena je dostupné pre mechanické získavanie (cicanie, dojenie). Pretože pred dojením sa v cisterne vemena nachádza menej ako 20% mlieka a je viac ako zrejmé, že bez oxytocínu t.j. bez reflexu ejekcie mlieka nie je možné podojiť dojnicu. Reflex ejekcie mlieka je základným predpokladom rýchleho a kompletného podojenia dojnice. Sekrécia oxytocínu počas dojenia môže byť veľmi ľahko narušená zlými podmienkami dojenia, či manipulácie s dojnicami pred a počas dojenia. Vytváranie vhodných podmienok ustajnenia, získavania mlieka a manipulácie s dojnicami zabezpečujúcich ich základne životné potreby bez stresu sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej výroby kvalitného mlieka. Pracovná náplň obsluhy Činnosť človeka v procese dojenia je často podceňovaná a to žiaľ aj tam, kde sa investovaPracovná náplň obsluhy li značné prostriedky do skvalitnenia techniky a technológie chovu dojníc. Je potrebné Činnosť človeka v procese dojenia KVALITA MLIEKA je často podceňovaná to žiaľ aj tam, si uvedomiť, že človek je tým činiteľom, ktorý sa nachádza medzi živýma organizmom kde saalebo investovali značné prostriedky dojnice a neživou technikou, či už priamo ako dojič/ka nepriamo ako manažér. do skvalitnenia techniky a technológie Manažment by mal vedieť, že všetky vynaložené prostriedky na zvyšovanie produkcie dojníc. Je potrebné si uvedomiť, mlieka sa premietajú do konkrétneho výsledku a to chovu je kvalita mlieka a efektivita procesu že človek je tým činiteľom, ktorý sa dojenia. Rovnako zodpovedá za výber obsluhy, jej nachádza odbornosťmedzi a pracovnú Zodživýmnáplň. organizmom MANAŽÉR OBSLUHA povedá aj za iné faktory podieľajúce sa na kvalite mlieka, ktoréa obsluha ovplyvniť. dojnice neživounemôže technikou, či už Napr, úroveň prostredia, v ktorom sa mlieko vyrába,priamo stav dojacej technikyalebo a pod.. Profesiaako ako dojič/ka nepriamo manažér. Manažment mal celkovú vedieť, že dojič/ka je tou najvýznamnejšou profesiou, ktorá v rozhodujúcej miere by určuje všetky vynaložené prostriedky na efektivitu výroby mlieka. zvyšovanie mlieka sa DISCIPLÍNA Zmena, či úprava pracovného postupu musí zohľadňovať nielen produkcie konkrétne technologpremietajú do konkrétneho výsledku a PODMIENKY SPÔSOBILOSŤ ické a technické podmienky podniku ale aj skúsenosti a vedomosti obsluhy. To si však to je kvalita mlieka a efektivita procesu vyžaduje neustále vzdelávanie obsluhy. Obsluha musí pochopiť význam pracovnejzanáplne dojenia. Rovnako zodpovedá výber obsluhy, jej odbornosť a pracovnú náplň. Zodpovedá aj a vedieť, prečo je nevyhnutná pre dosiahnutie a udržanie mlieka. za inékvality faktory podieľajúce sa na kvalite mlieka, ktoré obsluha nemôže ovplyvniť. Napr, úroveň prostredia, v ktorom sa mlieko vyrába, stav dojacej techniky a pod.. Profesia dojič/ka je tou najvýznamnejšou profesiou, ktorá v rozhodujúcej miere určuje celkovú efektivitu výroby mlieka. Zmena, či úprava pracovného postupu musí zohľadňovať nielen konkrétne technologické a technické podmienky podniku ale aj skúsenosti a vedomosti obsluhy. To si však vyžaduje neustále vzdelávanie obsluhy. Obsluha musí pochopiť význam pracovnej náplne a vedieť, prečo je nevyhnutná pre dosiahnutie a udržanie kvality mlieka. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 20 Technický stav dojacieho zariadenia Dôležitý je aj technický stav dojacieho zariadenia a nastavenie funkčných parametrov. Dojacia technika prostredníctvom svojich komponentov a nastavených parametrov priamo pôsobí na živý organizmus dojnice. Preto je žiaduce neustále mať na zreteli životnosť jednotlivých komponentov a ich pravidelnú výmenu a kontrolu. Predovšetkým kritickým je stav ceckových gúm, priechodnosť podtlakového potrubia, kapacita a funkčnosť vývevy, presakovanie podtlaku, funkčnosť niektorých prvkov automatizácie (strojová stimulácia, automatické ukončovanie dojenia). Aj napriek tomu, že kvalita mlieka je tým najdôležitejším cieľom pri výrobe mlieka, nie vždy sa kvalitu mlieka darí udržať na požadovanej úrovní. Mnoho opatrení zameraných na kvalitu mlieka stroskotalo prevažne preto, že človek zabudol na komplexnosť problému dosiahnutia a udržania kvality mlieka. Pri kvalite mlieka je potrebné brať do úvahy všetky hore uvedené faktory a zamerať sa na analýzu a identifikáciu všetkých príčin narušenia resp. zhoršenia kvality mlieka. individuálneho vplyvu človeka.dojnice Medzi takého prvky automatizácie patrí strojová stimulácia Niektoré praktické využitia biológie či automatické ukončovanie resp. identifikácia ukončenia dojenia. Rešpektovanie fyziologických potrieb dojníc znamená skvalitniť úroveň dojenia v podmienkach praxe. Napríklad, fyziologicky správna príprava vemena k dojeniu predstavuje nevyhnutnosť nasadzovania dojacej súpravy na čisté a suché cecky po vyvolaní reflexu ejekcie mlieka. Počas nasadzovania súpravy jeStrojová potrebné stimulácia sa vyvarovať zbytočnému prisávaniu vzduchu, ktorý dráždi tkanivo cecku, čím sa dojnica vystavuje stresu. Strojová stimulácia pred dojením pripravuje dojnicu na dojenie t.j. vyvoláva Automatizácia reflex Pracovný postup prie dojení sa výrazne mení, ak dojacie zariadenie je vybavené niektorými prvkami automatizácie. niektorých ejekcie mlieka eštedojníc predje vlastným Uvedené zariadenie individuálneho zmierňuje každodenné pracovných úkonov spojených s dojením pridávaná dodojením. techniky s cieľom minimalizovanie vplyvu človeka. Medzi takého odlišnosti individuálneho človeka k plneniu svojich povinnosti. Je potrebné si však prvky automatizácie patrí strojová stimulácia čiprístupu automatické ukončovanie resp.siidentifikácia ukončenia dojenia. uvedomiť, že systém strojovej stimulácie výrazne mení zaužívané praktiky obsluhy v príprave dojnice na dojenie a kladie veľké nároky na hygienu ustajnenia dojníc. Znečistené Strojová stimulácia vemená v žiadnom prípade nepotrebujú stimuláciu. Strojová stimulácia pred dojením pripravuje dojnicu na dojeniestrojovú t.j. vyvoláva reflex ejekcie mlieka ešte pred vlastným dojením. Uvedené zariadPri čistých vemenách v dojárňach so strojovou stimuláciou sa pripravuje vždy len jedna enie zmierňuje každodenné odlišnosti individuálneho prístupu človeka k plneniu si svojich povinnosti. Je potrebné si však uvedomiť, že systém dojnica, kde príprava v dĺžke asi 20s pozostáva z oddojenia prvých strekov a utretia ceckov strojovej stimulácie výrazne mení zaužívané praktiky obsluhy v príprave dojnice na dojenie a kladie veľké nároky na hygienua ustajnenia dojníc. ichv žiadnom hrotov jednorázovou resp.strojovú čistoustimuláciu. a suchou utierkou. Po uvedených úkonoch okamžite Znečistené vemená prípade nepotrebujú nasleduje nasadenie dojacej súpravy. Z uvedeného vyplýva, nie je kde prípustné Pri čistých vemenách v dojárňach so strojovou stimuláciou sa pripravuje vždy len jednažedojnica, prípravapripravovať v dĺžke asi 20s pozostáva z oddviacaako jednu dojnicu na dojenie tam, kde sačistou uplatňuje strojová stimulácia. ojenia prvých strekov utretia ceckov a ich hrotov jednorázovou resp. a suchou utierkou. Po uvedených úkonoch okamžite nasleduje nasadenie dojacej súpravy. Z uvedeného vyplýva, že nie je prípustné pripravovať viac ako jednu dojnicu na dojenie tam, kde sa uplatňuje strojová Automatické ukončovanie dojenia stimulácia. Značnú pozornosť je potrebné venovať procesu ukončenia dojenia. Ukončovanie dojenia patrí medzi najnáročnejšie pracovné úkony obsluhy, ktoré je možné za určitých Automaticképodmienok ukončovanie dojenia a vedomostí efektívne nahradiť strojovým zariadením. Závery mnohých Značnú pozornosť je potrebné venovať procesu ukončenia dojenia. Ukončovanie dojenia patrí medzi najnáročnejšie pracovné úkony obsluhy, publikovaných príspevkov jednoznačne odporúčajú venovať sa spôsobu ukončovania dojenia ktoré je možné za určitých podmienok a vedomostí efektívne nahradiť strojovým zariadením. Závery mnohých publikovaných príspevkov s dôrazom na rešpektovanie biologických potrieb dojníc, kde optimálnym východiskom sú jednoznačne odporúčajú venovať sa spôsobu ukončovania dojenia s dôrazom na rešpektovanie biologických potrieb dojníc, kde optimálnym zariadenia pre automatické ukončovanie dojenia. Využitie týchto zariadení je však znova východiskom sú zariadenia pre automatické ukončovanie dojenia. Využitie týchto zariadení je však znova obrazom úrovne manažmentu a praobrazom úrovne manažmentu a pracovnej náplne obsluhy. covnej náplne obsluhy. Niektoré kľúčové činnosti pri získavaní kvalitného mlieka Manažment úroveň obsluhy vedomosti zručnosť spôsobilosť podmienky stav techniky prostredie chovu pracovné potreby zdravie dojníc Obsluha príprava na dojenie pohyb dojníc kontrola zdravia príprava vemena nasadenie a stiahnutie dojacej súpravy dezinfekcia ceckov hygiena v dojárni Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 21 Řešení získávání surového kravského mléka pomocí dojících robotů Miroslav Žáček BD Tech s.r.o. Praha, Technologie pro živočišnou výrobu Počátkem devadesátých let byl učiněn důležitý krok vstříc k plně automatickým dojícím systémům nebo chcete- li k tzv. dojicím robotům. Trvalo několik let,než tyto systémy dosáhly takové úrovně, aby je bylo možno použít v praxi. Konec devadesátých let může být považován za průlom v oblasti automatického dojení, protože stále větší množství farmářů je začínalo instalovat do svých stájí. Nyní, po celém světě je více jak 1200 farem, které již využívají služby dojicích robotů a toto číslo se neustále zvyšuje. Jak se budou dojit naše dojnice zítra, nebo za deset let? To je otázka.. Určitě stojí za zamyšlení, zda robotické dojení není jednou z možností, jak co možná nejhumánnějším a pro dojnice nejšetrnějším, nejhygieničtějším a nejefektivnějším způsobem optimalizovat kvalitu nadojeného mléka. Dojící robot by měl mít všechny vlastnosti k tomu, aby nabídl ekonomicky efektivní odpověď výzvám mléčného průmyslu budoucnosti, jako jsou: rostoucí konsolidace a rozšiřování mléčných farem, klesající a stoupající ceny mléka a rostoucí obtíže s hledáním motivované a kvalifikované pracovní síly. Robot by měl přispívat k tvorbě zisku a trvalé prosperitě farmáře s tím, že nabídne koncepční a praktické řešení s nabídkou unikátní možnosti vysoké produkce a s možností vyhovět požadavkům na vysokou efektivitu a následný ekonomický růst. Implementace automatického dojení dovoluje větší počet dojení za den a tak následně vyšší produkci mléka na stejné stádo krav. Možnost zvýšit počet dojení za den, aniž by výrazně stouply nároky potažmo náklady na pracovní sílu, nabízí jak rodinným, tak velkým farmám možnost zvýšit denní produkci mléka bez následných sociálních následků spojených s vyšším počtem dojení za den. Např. Hillerton & Winter (1992) ve své práci jednoznačně prokázali, že vzestup počtu denního dojení z 2x na 3x denně zcela prokazatelně zvýšil produkci od 5-25%. K velmi podobným závěrům došel v českém prostředí i Ing. Doležal Csc. a kol. (2002). Ipema (1992) spočítal 14 % zvýšení produkce mléka za laktaci v případě, že podnik přešel z dojení 2x na 3x denně. I když mluvíme o dojení mléka, nejdůležitějším předpokladem pro robotické dojení je systém ve stáji a následně potom dojící zařízení vysoké kvality. Jednoduše řečeno: “Kráva, která nepřijde do robota nelze podojit!“ Všechny automatické systémy jsou založeny na principu dobrovolného chození krav na dojení tj. : doslova kdy se jim zachce. Výzkum a vývoj automatických dojicích systémů byl a je velmi úzce svázán s tzv. cow-traffic, neboli dobrovolným pohybem krav po stáji a studiem jejich chování. Ketelaar et al. (1998) uzavírá, že tzv. řízený pohyb krav po stáji může sice zvýšit počet návštěv krav v robotu, ale negativně ovlivňuje přirozenou etologii krav. Na druhou stranu, i když byla při řízeném pohybu krav po stáji zaznamenána menší doba pobytu krav u krmného stolu, příjem krmiva u těchto krav zůstal stejný jako u krav s neřízeným „trafficem“ z důvodu kvalitnější krmné dávky u prvního systému. Kráva si rozhodne Bez ohledu na výběr krávy kudy půjde, je základním prvkem, který ovlivňuje frekvenci návštěv krav v robotu, prostě rozhodnutí samotného zvířete. Koncept automatického dojení je založen na jednoduchém principu – totiž, že kráva má možnost být podojena v podstatě kdykoli během 24h, bez přítomnosti farmáře/dojiče. Tedy stimul k tomu, aby se kráva sama rozhodla jít do robota má obrovskou důležitost. Lze tedy opravdu konstatovat, nepřijde li kráva do robota z různých důvodů, není nadojené mléko a logicky nejsou peníze za toto nadojené mléko. Pro ovlivňování pohybu krav ve stáji existuje několik základních metod. Jedna z nich je nazývána jako volný pohyb stáda, který na dojnice neklade žádné omezení v pohybu a nechává je opravdu volnými. Tato metoda je nejméně účinná a pro stáda s větším počtem dojnic až téměř nevhodná. V případě volného pohybu krav je robot osazen uprostřed skupiny krav či stáje, systém postrádá čekárnu, selekční branky, jednocestné branky, … a dojnice mají do robota neomezený přístup v kteroukoliv denní hodinu. Nevýhodou tohoto systému je, že je zde mnoho krav, které se musí každý den do robota zavádět manuálně, protože si samy od sebe nechtějí dojení dopřát. Zvlášť krávy před tzv. zasušením. Dalším omezením tohoto systému je, že kráva musí vždy nastoupit do robota k vyhodnocení, zda má nárok na dojení či nikoli, čím nám snižuje průchodnost robota. Nepřítomnost čekárny má za následek, že krávy čekající kdesi u robota až na ně přijde řada mohou jednoduše odejít nepodojeny a bez odměny za to, že přišly. V případě jakéhokoliv problému je kráva vpuštěna zpět do stáda a je pouze na obsluze, kdy ji objeví a k dojení či zákroku dopraví. Tato metoda je velice náročná pro obsluhu jak časově, tak fyzicky a je na zvážení, zda přináší patřičný efekt z robotnického dojení. Další metodou je řízený trafik stáda. Při této metodě používáme pro určitý způsob ovlivňování pohybu krav systém jednocestných branek , preselekčních a postselekčních branek ovládaných dojícím robotem a samozřejmě čekárnu před robotem. Systém spočívá v tom, že když chtějí jít krávy z lehací části stáje ke krmnému stolu musí nejprve projít selekční brankou, která na základě pokynu dojícího robota rozhodne o tom, zda má kráva nárok na dojení a vpustí ji do prostoru čekárny, a nebo nemá nárok na dojení a je vpuštěna přímo ke krmnému stolu - tím nám „nezdržuje“ u robota. Kráva, která je podojena a je v pořádku, potom odchází také ke krmnému stolu. Po nakrmení a napojení se může dojnice přes jednostranné branky vrátit zpět do prostoru pro odpočinek, odkud vede jediná cesta ke krmení – robot s preselekční brankou. Pokud se robotu nepodaří krávě nasadit dojící stroj, je znovu vpuštěna přes další selekční branku do prostoru čekárny k uklidnění a může se pokusit o dojení znovu – nepodaří-li se, odchází touto třícestnou postselekční brankou do separačního boxu a vyčkává obsluhu k dalším úkonům. Není nikdy vypuštěna nepodojená nebo ze zdravotním problémem do stáda. Další efektivní metodou je „obrácený“ nucený trafik stáda – tzn., že krávy jdou na dojícího robota přes krmení. V tomto případě mají krávy neomezený přístup přes jednocestné branky ke krmnému stolu . Na zpáteční cestě do prostoru odpočinku musí ovšem projít preselekční brankou, která opět na základě pokynů robotické jednotky rozhoduje o tom, zda kráva půjde dál do prostoru odpočinku nebo bude podojena. Jestliže dá robot povolení k dojení, je kráva vpuštěna do čekárny, kde čeká na nástup do robota. Po podojení se vrátí zpět do prostoru krmení a teprve potom odchází do lehací části stáje. Tento systém umožňuje kravám pravidelně a často navštěvovat krmný stůl a přijímat krmivo, což se samozřejmě 22 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka odrazí na zvyšování jejich mléčné užitkovosti. Časté návštěvy navíc zvyšují celkovou kapacitu dojícího robota. Pravidelné intervaly dojení, kterých se zde dosahuje, zajistí dobrý zdravotní stav mléčné žlázy celého produkčního stáda . Systém opětovného vrácení do čekárny a separace v případě problémů platí samozřejmě i pro tento systém. Shrnutí pohybu krav Rozhodnutí krávy někam jít je výsledkem její touhy po naplnění nějaké své základní potřeby, jako jsou nakrmit se, napít se , lehnout si a podojit. Vyšší frekvence návštěv robota u systému s řízeným trafikem je důsledkem toho, že prochází komplexem automatického systému, jeho preselekční brankou v případě, že chce uspokojit jakoukoli ze svých potřeb. U tzv. neřízeného trafiku stáda, kde se krávy mohou dostat ke krmnému stolu aniž by procházely oblastí robota či preselekční brankou, pak zcela logicky dochází k nižšímu počtu dojení, tedy nižšímu počtu návštěv robota. Řízený trafik stáda, v kterém využíváme preselekční branky , dovoluje kravám přístup ke krmnému stolu jako odměnu za to, že vstoupily do oblasti dojicího robota aniž by byly podojeny. Abychom motivovali krávy k samostatnému chození do robota, je nutné neustále zdokonalovat systém odměn za tuto její aktivitu. Její odměnou je jednak vlastní podojení , nebo nakrmení se chutného jádra či koncentrátu, pití, a/nebo přístup k objemnému krmivu. Jako voda, krmení a odpočinek jsou positivními stimuly, které ovlivňují chování krávy, tak na druhou stranu existují i stimuly negativní. Ačkoli kvalita krmení, klima ve stáji, pohodlí zvířat a management stáda jsou známé faktory, které mohou i negativně ovlivňovat chování a pohyb krav v konvenčních systémech dojení, tak dobrovolný pohyb krav u systémů s roboty je zejména negativně ovlivněn fyzickou kondicí zvířat (špatné nohy a paznehty) a tak jejich schopností dojít si pro očekávanou odměnu. Tento druhý případ může hrát významnou roli v motivaci zvířete, jak je uvedeno výše a je různě vztažen ke zvolenému typu trafiku stáda. Uznáme- li, že kráva musí být vždy odměněna za svůj pohyb, pak řízený trafik stáda (s použitím preselekce) poskytuje za všech okolností odměnu na rozdíl od volného trafiku stáda, kde nevyužitý a nedostupný robot může být negativním stimulem. Tzv. nedojení se vyskytuje, když kráva vstoupí do robota a není podojena, protože nebyl naplněn její dojící čas, jak je uvedeno v programu. Tzn., že jednak není naplněno její přání být podojena a zároveň nedostane ani koncentrát. Nedostupnost robota může být zapříčiněna buď tím, že systém není funkční z důvodů automatického kompletního proplachování a dezinfekce, nebo tím, že robot byl poddimenzován pro stádo laktujících tj. příliš mnoho krav netrpělivě u robota čeká, aby bylo podojeno. Druhý případ způsobí, že krávy nerady chodí do robota, protože ze zkušenosti vědí, že nemohou být podojeny v tu chvíli, kdy právě chtějí (nebo chtějí koncentrát). V tomto případě není kráva dojena dle svého individuálního biorytmu, což způsobuje pohyblivé intervaly dojení a následné snížení produkce mléka. Van ´t Landetal (2000) konstatuje, že čím víc robot dosahuje maxima své kapacity dojení za den, tím horší je pohyb krav po stáji, neboť zvířata jsou nucena vzdát se své periody synchronizovaného odpočívání. Krávy inklinují k odpočinku zejména v noci, kdy kapacita robota je nevyužitá a chtějí do robota pouze ve chvílích, kdy je zcela obsazen v několika intervalech během dne. Kapacita systému V uplynulých letech automatického dojení v praxi byly přesně determinovány faktory, které ovlivňují návratnost investice do robota. Zejména stále se zlepšující genetika stáda je významným faktorem zejména co se zvyšujícího počtu dojení týká. Produkce mléka na krávu a rychlost jejího dojení ovlivňují dobu, kterou kráva přímo stráví dojením zrovna tak, jako její příprava k dojení a nasazování a sesazování strukových násadců. Nastavení minimálního intervalu mezi dojeními a moment odpojení strukových násadců dodatečně ovlivňují celkovou délku dojení a tak dobu, po kterou jsou během dne jednotlivé boxy plně obsazeny. Obecně řečeno, volba určitého systému (jeden box, víc boxů) závisí na počtu dojených krav, požadované produkci mléka (optimální počet dojení a produkce mléka/dojení) a na potřebě lidské práce a finančních aspektech. Nicméně, základním požadavkem, který musíme splnit, aby krávy dobrovolně a často navštěvovali robota, je komfortní stájové prostředí, ve kterém jsou zvířata vždy odměněna za přesun z jednoho místa ve stáji do druhého. Jedna z výhod konceptu automatického dojení je možnost zvýšit pohodu zvířat tím, že jim dovolíme rozvíjet svůj vlastní biorytmus. Tato výhoda platí za předpokladu, že robot bude mít dostatečnou kapacitu, tak aby každá kráva byla podojená v rozumném čase od chvíle, kdy se rozhodne přijít na dojení. Každý zemědělský podnik, který se rozhodne pro dojicího robota, by měl proto nejprve znát hodinovou kapacitu tohoto zařízení, která bude dovolovat požadovanou délku intervalů na krmení, pití a dojení. Kapacita a reakce krav Každý výrobce dojících robotů je obvykle dotazován svými potenciálními klienty, aby jim poradili, co se požadované kapacity tohoto zařízení týče. Kapacita je vyjádřená počtem krav, nebo možným počtem dojení za den, nebo možnou mléčnou užitkovostí. Lze použít dostatek praktických příkladů a podle nich tuto hodnotu nejlépe determinovat. Ale například vliv zvýšené hodinové kapacity dojení na chování krav může být vysledován pouze za předpokladu, že aktuální systém s nějakou kapacitou je nahrazen systémem s kapacitou vyšší. Tedy nahradíme- li 1-místného dvoumístným, dvoumístného třímístným atd. Jediní výrobci vícemístných robotů měli možnost zaměnit jednomístného za dvoumístného robota.. Tak lze sledovat a přesně kopírovat vývoj, zejména užitkovosti, u klientů a analyzovat rozličná data ze systému. praktických příkladů a podle nich tuto hodnotu nejlépe determinovat. Ale například vliv zvýšené hodinové kapacity dojení na chování krav může být vysledován pouze za předpokladu, že aktuální systém s nějakou kapacitou je nahrazen systémem s kapacitou vyšší. Tedy nahradíme- li 1-místného dvoumístným, dvoumístného třímístným atd. Zborník zrobotů konferencie premožnost chovateľovzaměnit hoädziehojednomístného dobytka Jediní výrobci vícemístných měli za dvoumístného robota.. Tak lze sledovat a přesně kopírovat vývoj, zejména užitkovosti, u klientů a analyzovat rozličná data ze systému. 23 Zkušenosti z nahrazení jednomístného robota dvoumístným Klient Důvod prodeje Prodaný robot Zkušenosti z nahrazení jednomístného robota dvoumístným : farmář s 60 kusy krav, s průměrnou denní produkcí 22kg : menší potřeba lidské práce, sdojení 3 x krav, denně, zvýšení mléčné užitkovosti Klient : farmář 60 kusy s průměrnou denní produkcí 22kg : jednomístný robot s preselekční a postselekční Důvod prodeje: menší potřeba lidské práce,brankou, dojení 3 x denně, zvýšení mléčné užitkovosti Prodaný robot : jednomístný robot s preselekční a postselekční brankou, Využívání 1-místného robota: Využívání 1-místného robota: 1 místný : 24 h. během října 2000 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 average milkings per hour Zjištění: maximální využívání nikdy nebylo dosaženo teoretického maximálního počtu dojenímaximálního za hodinu (8), špičky ve využívání robota Zjištění:robota, maximální využívání robota, nikdy nebylo dosaženo teoretického dojení za hodinu (8), špičky ve využívání robota byly dosaženy odpoledne a večer byly dosaženy odpolednepočtu a večer Využití odpoledne: Sledován interval pěti hodin v odpoledních hodinách během 28 dní v říjnu 2000 1 - místný: odpolední dojení / hod 16 1 dojení 1 -- místný: místný: odpolední dojení // hod hodhodinách během 28 dní v říjnu Využití odpoledne: Sledován interval pětiodpolední hodin v odpoledních 14 16 16 200012 14 14 10 12 12 8 10 10 6 8 8 4 6 6 2 4 4 0 2 2 0 0 1 2 3 4 5 6 1 1 2 2 3 3 4 4 5 5 6 6 10 11 7 8 - 16:00 9 10 15:00 7 8 9 10 7 8 9 11 11 15:00 15:00 -- 16:00 16:00 12 13 14 15 12 13 - 17:00 14 15 16:00 12 13 14 15 16:00 16:00 -- 17:00 17:00 16 17 18 19 20 16 17:00 17 18 19 20 - 18:00 16 17 18 19 20 17:00 17:00 -- 18:00 18:00 25 26 27 28 2118:00 22 2319:00 24 25 21 22 -23 24 25 21 22 23 24 26 26 27 27 28 28 18:00 18:00 -- 19:00 19:00 Zjištění: Přes velmi efektivní využití kapacity robota, optimálního dojení za den a krávy čekaly příliš dlouho na Zjištění: Přesmožné velmi efektivní využití nebylo možné dosaženo kapacity robota, nebylopočtu dosaženo optimálního Zjištění: Přes velmi využití možné kapacity robota, počtu dojení den aefektivní krávy čekaly příliš dlouho na podojení. podojení. Zjištění: Přesza velmi efektivní využití možné kapacity robota, nebylo nebylo dosaženo dosaženo optimálního optimálního počtu dojení za aa krávy čekaly dlouho na Přijatá opatření: 1-místný robot bylpříliš nahrazen 2-místným Přijatá opatření: 1-místný robot byl nahrazen 2-místným počtu dojení za den den krávy čekaly příliš dlouho na podojení. podojení. Přijatá opatření: Přijatá opatření: 1-místný 1-místný robot robot byl byl nahrazen nahrazen 2-místným 2-místným Porovnání: dosažené výsledky na 1-místném vs. 2-místný Porovnání: dosažené výsledky na 1-místném vs. 2-místný Porovnání: dosažené vs. Porovnání: dosažené výsledky výsledky na na 1-místném 1-místném vs. 2-místný 2-místný Průměr dojení za hodinu 14 12 14 14 10 12 12 8 10 10 6 8 8 4 6 6 2 4 4 0 2 2 0 0 Průměr Průměr dojení dojení za za hodinu hodinu 1 2 3 4 5 6 1 1 2 2 3 3 4 4 5 5 6 1 7box8october 9 102000 11 12 13 hours 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 6 7 8 9 10hours 11 per 12 24 13 142 box 15 october 16 17 2001 18 19 20 21 22 23 24 1 box october 2000 2 box october hours per 24 hours 1 box october 2000 2 box october 2001 2001 hours per 24 hours 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 2 m ís tný: Odpole dní doje ní/hod 2525 25 2323 23 17:00 - 18:00 17:00 - 18:00 17:00 - 18:00 2121 21 1919 19 1717 17 1515 15 16:00 - 17:00 16:00 - 17:00 16:00 - 17:00 1313 13 1111 11 99 9 15:00 - 16:00 15:00 - 16:00 15:00 - 16:00 77 7 55 5 33 3 11 1 16 14 16 16 12 14 14 10 12 12 8 10 10 6 8 8 4 6 6 2 4 4 0 2 2 0 0 2 m ís tný: Odpole dní doje ní/hod 2 m ís tný: Odpole dní doje ní/hod 18:00 - 19:00 18:00 - 19:00 18:00 - 19:00 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 24 Denní produkce mléka v kg/den (říjen 2000 & 2001) 1600 1400 1200 1000 800 600 400 200 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 daily yield 1 - box daily yield 2 - box Závěr: V tomto případě, ve shodných podmínkách, krávy prokázaly signifikantně lepší výsledky, V tomto případě, ve shodných podmínkách, krávy prokázaly signifikantně lepší výsledky, byla zvýšena hodinová jakmile byla zvýšena hodinová kapacita robota. Dokonce krávy,jakmile které byly zvyklé na dojení kapacita robota. Dokonce krávy, které byly zvyklé na dojení v noci z důvodu velké vytíženosti 1 místného přes den, začaly chodit kdy do robota, kdy se jim zachtělo, v noci z důvodu velké vytíženosti 1 místného robota přesrobota den, začaly chodit do robota, se jakmile došlo ke zvýšení jim hodinové kapacity ve došlo 2 místném robotu. zachtělo, jakmile ke zvýšení hodinové kapacity ve 2 místném robotu. Koncept dojení dle biorytmů zvířete (nebo umožňující byla podojena,krávě, kdy seaby jí zachce po dobu celých Koncept dojení dletaké biorytmů zvířetekrávě, (neboaby také umožňující byla podojena, kdy se24 hodin) by měl být brán jí zachce po dobupro celých 24 hodin) byrobota. měl býtOdměňování brán na zřetelkrav v okamžiku, kdyoblasti se rozhodujete na zřetel v okamžiku, kdy se rozhodujete nákup dojícího za vstup do robota prokazatelně zvyšuje počet nákup dojícího Odměňování krav za vstup dozaznamenal oblasti robota prokazatelně zvyšuje navýšení možné kapacity dojení a denní produkci pro mléka. Navíc farmářrobota. po této výměně dojících automatů nižší stres od okamžiku počet dojení a denní produkci mléka. Navíc farmář po této výměně dojících automatů dojení a byl snížen počet pracovních hodin přímo navázaných na robota. zaznamenal nižší stres od okamžiku navýšení možné kapacity dojení a byl snížen počet pracovních hodin přímo navázaných na robota. Závěr Co by neměla postrádat technologie robotnického dojení Co by neměla postrádat technologiedojení robotnického dojení. Jak už bylo zmíněno, podstatnou podmínkou robotnického je možnost separace problémových krav po dojení. Tuto možnost, stejně jako nucený trafik stáda, nemají všechny dojící systémy na trhu a je potřeba tento technologický celek před pořízením robota seriozně zvážit. Separace Jak už bylou zmíněno, podmínkou robotnického dojení možnost nám umožňuje zadržení krav v prostoru krmného podstatnou stolu, kde nejsou stresovány odloučením odjesvé skupinyseparace krav, kde mohou ležet, přijímat problémových krav po dojení. Tuto možnost, stejně jako nucený trafik stáda, nemají všechny krmení, pít, … do doby, než si je obsluha stáje vyzvedne k dalším úkonům. Jedná se zpravidla o krávy, které robot „odseparuje“ ze zdravotních dojící systémy na trhu a je potřeba tento technologický celek před pořízením robota seriozně důvodů, z důvodů nenasazení stroje, ale také o krávy, které si obsluha označí v PC za účelem veterinárních a jiných zákroků. Výhodou separace zvážit. Separace nám umožňuje zadržení krav v prostoru u krmného stolu, kde nejsou je , že tyto kusy nemusíme pracně vyhledávat ve stádě, nám „neroznášejí“ případnou atd. a tím nám šetří stresovány odloučením od svéžeskupiny krav, kde mohou ležet,infekci přijímat krmení, pít, … dočas a krávě nezpůsobuje stres. Separace může do jisté míry a za určitých podmínek fungovat i jako „nemocnice“ pro nemocné krávy s dlouhodobějším pobytem, kdy se jim doby, než si je obsluha stáje vyzvedne k dalším úkonům. Jedná se zpravidla o krávy, které můžeme věnovat, „ručně „robot dojit,„odseparuje“ …. Kapacitaze separace se odvíjí od vnitřní konfigurace stájestroje, a mělaale bytaké se pohybovat v rozmezí 5-10% stavu dané zdravotních důvodů, z důvodů nenasazení o krávy, které skupiny pro robota. si obsluha označí v PC za účelem veterinárních a jiných zákroků. Výhodou separace je , že tyto kusy nemusíme pracně vyhledávat ve stádě, že nám „neroznášejí“ infekci atd. jednodušší, nechat robot Při robotnickém dojení je užitečné pracovat s postselekcí, též šetřící lidskou práci. Jak už bylopřípadnou řečeno - je mnohem nám šetřínežli čas ajejkrávě nezpůsobuje stres. jiných Separace může Abychom do jisté míry a za určitých nasměrovat vybrané zvířea tím do separace, hledat mezi desítkami ve stádě. měli více krmných skupin v jednom stádě (při podmínek fungovat i jako „nemocnice“ pro nemocné s dlouhodobějším kdy použití vícemístného systému), můžeme použít speciální postselekční branky krávy pro optimalizaci krmenípobytem, stáda. Takovouto selekční brankou lze se jim můžeme věnovat, „ručně „ dojit, …. Kapacita separace se odvíjí od vnitřní konfigurace skvěle řídit pastvu zvířat v létě. Tato branka se většinou používá tak, že směruje zvířata, která třeba podojit, nejprve do robotu, než-li je pustí na stáje a měla by se pohybovat v rozmezí 5-10% stavu dané skupiny pro robota. pastvu. Tímto způsobem může technologie pomoci hospodáři s efektivní správou provozu a k tomu ještě nabídnout kravám maximální komPři robotnickém dojení je užitečné pracovat s postselekcí, též šetřící lidskou práci. fort. Jak už bylo řečeno - je mnohem jednodušší, nechat robot nasměrovat vybrané zvíře do Velice důležitou součástíseparace, robotnického je čištění struků, kde se různé systémy na trhuměli takévíce podstatně liší.skupin Nejvhodnější a nejúčinnější je nežli dojení jej hledat mezi desítkami jiných ve stádě. Abychom krmných čištění struků ve strukovém násadci, kdy(při zamezíme přenosu možných infekcí na ostatní struky. Různípostselekční výrobci mají různé systémy v rámci této v jednom stádě použití vícemístného systému), můžeme použít speciální metody, ale všechny spočívají v hygieně struku pomocí vytvářející turbulenci a následně pomoci tlakového vzduchu, který struk branky pro optimalizaci krmenítlakové stáda. vody Takovouto selekční brankou lze skvělezařídit pastvu zvířat v létě. Tato branka se měly většinou používá tak, že směruje zvířata, která třeba podojit, osuší. Tyto znečištěné vody a první odstřiky mléka by odcházet jinou cestou než mléko skladované. Touto metodou zabezpečíme maximální nejprve mléka do robotu, než-li je přispějeme pustí na pastvu. Tímto způsobem může technologie pomoci čistotu struku, dojícího aparátu, a významně k zdravotnímu stavu stáda. hospodáři s efektivní správou provozu a k tomu ještě nabídnout kravám maximální komfort. Management stáda je dalším neodmyslitelným prvkem robotnického dojení. Zde se všechny systémy od různých výrobců velice podobají i když rozdíly zde samozřejmě jsou . Management stáda by měl být veden v uživatelsky přátelském prostředí s rychlým přístupem k údajům o kravách, o robotu samém a k některým „klíčovým datům“, na nichž trvá organizace denní práce. Systém by měl být ovládán pomocí dotykové obrazovky, která je přímo na robotu. V pozadí by měl neustále běžet zálohovací proces ukládající důležité informace o dojnicích, mléce a posledním nastavení. Nedílnou součástí managementu stáda je centrální PC, kam jsou svedena data z jednotlivých dojících jednotek a pomocí správního programu vyhodnocována a připravována k dalšímu využití – detailní vyhodnocení jednotlivých krav, historie zdravotního stavu jednotlivých struků, denní dojivost, celková dojivost, kvalita mléka, návštěvnost krav, veškeré alarmy robota, stav krav v separačním boxu,… . Farmář by měl mít např. možnost kdykoliv si vyžádat výkonový protokol, vytvořený vlastním diagnostickým programem robotu a vidět tak např. zda je třeba optimalizovat nasazování jednotlivých strukových násadců v některém z boxů. Tímto způsobem si může farmář denně – díky zpětné vazbě - zajišťovat maximální možnou funkčnost systému. Systém by měl umožňovat propojení různého počtu kamer, které sledují klíčové body stáje a dojení pro neustálou kontrolu z domova či kanceláře, měl by být přístupný přes internet, intranet nebo bezdrátové spojení a fungovat v jazyce uživatele. Samozřejmostí by měla být komunikace přes mobilní telefon , kdy si obsluha určí, jaké pro ni důležité informace chce na mobilní telefon zasílat – zpravidla se jedná hlavně o alarmy dojícího systému, naplnění separačního boxu,… Na trhu se objevují dojící systémy jednomístné (od několika výrobců) a systém vícemístný od jednoho výrobce – tzv. multi-box. Jak už bylo řečeno, každý z výrobců má pojetí svého systému odlišné. Je pouze na farmáři, který ze systémů zvolit. Jaké jsou rozdíly z technologického a finančního hlediska . Jednomístný systém má kapacitu 60ks , vícemístný systém pracující dle potřeby s 2-5boxovým uspořádáním má kapacitu 100-220ks. Je tedy zřejmé, že jednomístné systémy jsou vhodnější pro malá stáda do 60 ks a vícemístný systém pro stáda velká. Proto také Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 25 výrobce vícemístného robota upustil od výroby jednomístných systémů a soustředil svoji činnost na velké chovy dojnic. Při využití jednomístných systémů pro větší stáda (což samozřejmě není vyloučeno) je potřeba navíc počítat s delšími trasami mléka, vody, koncentrátu,…s tokem dat z více PC do centrálního správního systému, s členěním stáje na oddělené skupiny po 60ks a poněkud větší investicí na pořízení robotů a vnitřního uspořádání stáje. Výhodou by mohlo být využívání rozdílné krmné dávky pro jednotlivé skupiny. Při využití vícemístného systému je dojení soustředěno do jednoho místa ve stáji, čímž se dosáhne vedení mléka, vody, a dalších medií na velmi krátkou vzdálenost a díky modulové stavebnici, kterou obsluhuje jedna robotická ruka je investice s ohledem na počet dojených krav nižší, avšak s možností upravování kapacity robota. Při volbě robota je potřeba brát zřetel na to, co zůstává pod krávou po nasazení dojícího aparátu. Některé systémy zanechávají po nasazení pouze strukové násadce, některé naopak celou robotickou ruku se strukovými násadci ale i technologií detekce struků. S ohledem na bezpečnost krav, dojícího aparátu a přístupu ke zvířeti (např. z důvodu kontroly fyzického stavu, ručního nasazení aparátu, ….) je zcela jednoznačně vhodnější, když pod krávou zůstávají pouze strukové násadce bez robotnického ramena. Celé vnitřní uspořádání dojícího stání musí být navrženo tak, aby minimalizovalo stres zvířat vcházejících do boxu, během krmení , dojení a při odchodu z boxu. Součástí toho by měly být dostatečně velké vstupní a výstupní branky a podlaha obložená např. gumovými matracemi s možností automatického oplachu s četností dle volby farmáře. Také práce obsluhy by měla být ergonomicky výhodná, aby mohla zvířata obsloužit z čisté strany robota s přístupem k robotu „suchou nohou“. Obsluha musí mít možnost nasadit dojící aparát „ručně“ naprosto bez problémů a v rámci bezpečnosti práce. Robot by měl mít variabilní rameno, které v rámci svého pohybu při nasazování zvládne jak malá plemena (např. Jersey), tak velká (např. Holstein). Jedná se především o výšku vemene, respektive vzdálenost konce struků od podlahy robota. O technických rozdílech mezi různými vyráběnými technologiemi jsou zapotřebí dlouhé diskuze, které by měly být zcela určitě předmětem konkrétních jednání v konkrétním provozu. S dojením souvisí chlazení mléka. Zde jednoznačně doporučujeme nepřímé chlazení mléka , které je pro celodenní přísun mléka nejvhodnější – do studeného mléka by mělo přitékat studené mléko.. Pro vícedenní svozy mléka je ideální osazení mezinádrže, která je využívána po dobu sanitace hlavního mléčného tanku – není nutno odstavit robota z provozu. Většinu farmářů pochopitelně zajímají provozní náklady robotnického dojení. Všechny systémy by měly být navrženy tak, aby pracovaly s nízkými náklady. Spotřeba elektřiny je velmi důležitá a vyplývá hlavně z používání podtlaku, tlakového vzduchu, teplé vody a z chodu systému obecně. Podtlak by měl být jednoznačně dodán s frekvenčně řízenou vývěvou. Použití této vývěvy zajišťuje, že je vytvářen pouze nutný podtlak, nic navíc. Nezávislé testy prokázaly, že by se spotřeba elektřiny měla pohybovat na hranici 0,027kWh na 1kg mléka. Spotřeba vody je jednoznačně spojená se systémovými nastaveními a velikostí stáda. Každé dojení vyžaduje nějaké množství vody na čištění struků, hospodář však s konečnou platností rozhoduje o intenzitě. Po určitých kravách, např. léčených antibiotiky, proběhne dodatečné čištění příslušného boxu. Takto se však přirozeně zvýší celková spotřeba vody. Nezávislé testy v praxi zjistily při 2 denních čištěních dojícího systému průměrnou spotřebu 0,3l vody na 1kg mléka. Otázka robotizovaného dojení je velice obšírné téma, jehož jednotlivé body spolu velice úzce souvisí a nelze pro jejich vyjádření využít článek ve sborníku, aniž by byly nedostatečným výkladem postiženy ostatní neméně důležité body. Při volbě zařízení je nutná konzultace s dodavateli nebo výrobci dojících systémů s ohledem na konkrétní podmínky stáje, farmy, podniku, …. na budoucnost podniku, … Každý investor by měl pracovat s precizně vypracovanou studí obsahující umístnění robota, konfuguraci stáje se všemi nutnými koridory, cesty mléka, chlazení mléka pro robotickou dojírnu , … a podle těchto konkrétních skutečností zvolit typ dojícího zařízení a systém stáje. Na závěr lze jmenovat výrobce, kteří jsou schopni dodat zařízení s nuceným trafikem stáda (vzpoměňte si: „krávu, která se nedostaví do robota, nelze podojit“) a technologií na té nejvyšší světové úrovni splňující nepřísnější požadavky na robotické dojení, kvalitu mléka, pohodu a zdravotní stav zvířat a minimalizaci lidského faktoru v procesu dojení. Za zmínku zcela jistě stojí společnost RMS s vícemístnými systémy (2-5boxů , kdy se jedná de facto o autotandemovou dojírnu s robotickou rukou) a společnost De Laval s jednomístnými systémy. Návrh modernej mliekarenskej prevádzky John Mogg Dairy Design Consultancy, Chester, UK Existujú 3 kritické oblasti, na ktoré je potrebné dbať pri budovaní účinnej a ziskovej mliekarenskej prevádzky. 1. Investícia- prevádzka musí byť adaptabilná, rozšíriteľná, nákladovo hospodárna a zisková 2. ČINNOSŤ - mala by byť logická, jednoduchá, účinná a príjemná 3. Dobytok - prostredie musí byť čo najpohodlnejšie a čo najmenej stresové Investor by si mal uvedomiť: Čo je dôležité pre vytvorenie efektívnej prevádzky a čo nie Kvalitných zamestnancov je málo a vyžadujú kvalitné prostredie Prevádzková ČINNOSť: Jednoduché systémy fungujú účinne, zatiaľ čo zložité systémy zriedkakedy Je nepravdepodobné, že v prevádzke bude dostatok kvalitných dobytkárov Dobré prevádzky umožňujú kľúčovým pracovníkom, aby sa účinne venovali kritickým oblastiam v starostlivosti o potreby dobytka 26 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Dobytok vyžaduje: Dostatočný priestor Dobré vetranie Pohodlie Jednoduché priechody Nepretržitý prístup ku kvalitnému krmivu a vode Tiché a ukľudňujúce prostredie Úspešným mliekarenským prevádzkam sa podarilo vysporiadať s týmito troma oblasťami Potreby kráv V uplynulých desaťročiach sa vybudovalo mnoho kotercov a boxov na ustajnenie. Odvtedy výskum a praktické skúsenosti umožňujú lepšie porozumieť potrebám kráv a ich správaniu. V zásade sú tiež kravy čoraz väčšie. Priestor pre kravu (pre priemernú holsteinskú kravu) Kravy potrebujú priestor pre prirodzené stádové správanie. Celková plocha ležiska v jednotlivých boxoch by mala byť úplne minimálne 7,5 m2 na jednu kravu, prípadne 8 a viac m2 na jednu kravu. Väčšie plochy by mali byť cieľom pre stáda s vysokou dojivosťou. Pri kotercovom ustajnení sa vyžaduje viac priestoru a potrebných môže byť až 10,5 m2 na jednu kravu. Vetranie Všetok dobytok a predovšetkým stáda s vysokou dojivosťou potrebujú dostatočný prívod vzduchu na odvádzanie vytváraného tepla a vlhkosti. (Toto sa stáva čoraz dôležitejším, pretože zimy sú neustále teplejšie a vlhšie). Dobre vetraná budova bude suchšia a s menším výskytom patogénov. Priaznivý účinok to bude mať na úroveň mastitídy a celkovú dojivosť. Cieľom je 10 výmen vzduchu každú hodinu so silou vetra približne 0,25 m /sekundu. Teplo bude unikať z budovy iba smerom nahor. Vyžadujú sa veľké vývody s plochami 0,2 m2 až 0,25 m2 na jednu kravu.(Vhodným je vetracia štrbina v hrebeni strechy so šírkou 7,5 –10 cm na 3 m šírky budovy.) Prívody musia byť aspoň v takej veľkosti ako vývody a podľa možnosti s variabilnou veľkosťou pre rôzne podmienky. (Ideálne sú variabilné závesové steny) Pohodlie Kravy strávia viac ako 11 hodín denne ležaním (pokiaľ majú túto možnosť). Je zrejmé, že čím budú ležiská prístupnejšie a pohodlnejšie, tým viac ich budú využívať. Ležiská by mali byť suché, čisté ľahko prístupné a mäkké. Jednoduché priechody Kravy by mali mať možnosť pohybovať sa v prevádzke „voľným prúdom“. Nenávidia slepé uličky a dlhé úzke priechody. S obľubou sa zhromažďujú do skupín okolo napájacích žľabov a zásobníkov krmiva. Ideálne je nemať slepé uličky, ale spájacie priechody (ku kŕmnym žľabom atď.) na každých 15 až 20 boxov. Mali by byť široké, najmä pokiaľ sa v nich nachádzajú aj napájacie žľaby. Osobitné plánovanie vyžadujú obslužné priestory, aby sa dobytok mohol obsluhovať v bezstresovom prostredí. Rozmery boxov Veľká väčšia boxov neposkytuje krave v prednej časti dostatok priestoru, aby mohla vstať, a keďže nemôžu ľahko vstávať, trávia viac času státím ako ležaním. K ďalším bežným problémom s boxmi patrí: Nesprávne umiestnená alebo chýbajúca hrudná doska, ktorá umiestňuje kravu na ležisku Predná zábrana na nevhodnom mieste, zvyčaje príliš nízko Nepohodlná alebo mokrá podstielka Predná zábrana na nevhodnom mieste, zvyčaje príliš nízko Nepohodlná K alebo mokrá podstielka ďalším bežným problémom s boxmi patrí: Nesprávne umiestnená alebo chýbajúca hrudná doska, ktorá umiestňuje kravu na Rozmery boxov sa budú líšiť podľa plemena, nasledovné nákresy sú pre priemerne veľký ležisku holsteinský dobytok. 27 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho Predná zábrana na nevhodnom mieste,dobytka zvyčaje príliš nízko Nepohodlná alebo mokrá podstielka Tieto nákresy sa poskytujú pričom jednotlivých prípadoch Rozmery boxovUpozornenie: sa budú líšiť podľa plemena, nasledovné nákresy ako sú prenávod, priemerne veľký vholsteinský dobytok. rôzne ležiskové boxy môžu vyžadovať odlišné rozmery. Rozmery boxov sa budú líšiť podľa plemena, nasledovné nákresy sú pre priemerne veľký Upozornenie: Tieto nákresy sa poskytujú ako návod, pričom v jednotlivých prípadoch rôzne ležiskové boxy môžu vyžadovať odlišné rozmery. holsteinský dobytok. Hlavami proti sebe (celková dĺžka minimálne 4,5 m až 5 m a viac) Upozornenie: Tieto sa poskytujú ako návod, pričom v jednotlivých prípadoch Hlavami proti sebe (celková dĺžka minimálne 4,5 m ažnákresy 5 m a viac) Head to rôzne Headležiskové (Totalboxy Width min. to 5+m) môžu 4.5m vyžadovať odlišné rozmery. Lower Variants Hlavami proti sebe (celková dĺžka minimálne 4,5 m až 5 m a viac) Head to Head (Total Width 4.5m min. to 5+m) Head rope may be needed 1.26m 2. m 15 0.80m max 5m 15 m Head rope may be needed No front rails in this zone 0.80m 0.08m 0.15m 0.20m 0.10m 1.26m 1 2. Fall on Bed 50 - 75mm 2. No front rails in this zone 1.70m Kerb Height Lower Variants 4.50m Range of cubcile length max 5.00m Fall on Bed 50 - 75mm 2. 15 m 1.70m 0.08m 0.10m Kerb Height 0.15m 0.20m Head to Wall Hlavou proti stene Pri tomto usporiadaní boxu je šírka 1,15 m dostatočná pre väčšinu plemien. Pre teliace sa kravy a väčšie zvieratá sa doporučuje 1,20 m a viac. 4.50m Range of cubcile length 5.00m Head to Wall 15 m 0.80m 1.26m 2. max 0.08m 0.15m 0.20m 0.10m 2.70m 1.70m Range of cubcile length 2.80m Fall on Bed 50 - 75mm 0.80m 0.15m 0.20m Kerb Height 0.08m Fall on Bed 50 - 75mm max m 15 0.10m Kerb Height 2. 1.26m 1.70m 2.70m Range of cubcile length 2.80m Prístup ku krmivu a vode Krmivo Ak sa všetky kravy musia kŕmiť spoločne pri kŕmnej zábrane, vyžaduje sa 0,7 m na kravu priemerného hosteinského dobytka, takže na 100 kráv je potrebných 70 m kŕmnej zábrany. Priestor pri žľabe v systéme TMR môže byť podstatne menší, ALE vždy musí byť k dispozícii čerstvé a čisté krmivo (v dosahu kráv) NAJMENEJ 20 hodín denne. Čím menší je priestor pri žľabe pre kravu, tým je toto dôležitejšie. Voda Krava vypije ohromné množstvo vody. Krava s vysokou dojivosťou potrebuje okolo 100 litrov čistej vody denne (toto sa môže zvýšiť až na 130 litrov v horúcich letných dňoch). Potrebuje tiež najmenej 7,5 cm (10 cm je lepšie) napájacej hrany na kravu. Napríklad, 2 m dlhý žľab pri stene poskytuje napájaciu hranu asi 3,2 m. To je postačujúce pre 30 - 40 kráv. Ideálne by žľab mal byť do 10 m od miesta kŕmenia. Kravy sú lenivé a nechodia k vode. Príjem potravy sa zvýši, ak majú kravy jednoduchý prístup k vode v blízkosti kŕmneho žľabu. Krava vypije veľkú časť denného príjmu vody po dojení, a preto nezabudnite zabezpečiť vodu v zhromažďovacích ohradách a spojovacích priestoroch atď. Bežný žľab v dĺžke 2 m má objem okolo 500 litrov a 10 smädných kráv ho dokáže vyprázdniť! Skontrolujte si zdroj vody. Stádo 100 kráv môže potrebovať až 12 000 litrov denne (vrátane dojenia a čistenia). To zodpovedá prietoku minimálne 500 za hodinu. [Kingshay Farming Trust - Celkové potreby sú 5,3 litrov vody na liter predaného mlieka na účely pitia, čistenia a telenia) 28 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Tiché a ukľudňujúce prostredie Ideálna je taká prevádzky, v ktorej sa bežné činnosti vykonávajú rýchlo a v rovnakom čase každý deň. Kravy majú svoje návyky, ktorým sa prispôsobujú. Zvyšný čas by mali byť osamote, aby mohli nerušene pracovať – produkovať mlieko. Teliace sa kravy ešte intenzívnejšie reagujú na tichšie prostredie. Úmrtnosť počas pôrodu sa tak môže výrazne znížiť. Pracovná sila Kvalitných dobytkárov je málo. Zabezpečte, aby mali dosť času na starostlivosť o potreby dobytka. Ostatné úkony, ako je kŕmenie, čistenie a dokonca aj dojenie, môžu vykonávať aj iní pracovníci. Upozornenie: Tieto poznámky slúžia iba ako návod. Dairy Design Consultancy nenesie žiadnu zodpovednosť za dôsledky konania podľa informácií uvedených v týchto poznámkach. Správna manipulácia počas dopravy a vzťah človek - zviera Ing. Jan Brouček, DrSc., prof. Ing. Štefan Mihina, PhD. Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, SCPV, Hlohovská 2, 949 92 Nitra Každý rok je niekoľko stoviek miliónov hospodárskych zvierat transportovaných v rámci Európy alebo mimo. Odhaduje sa, že viac ako 325 miliónov zvierat je v EU porazených za rok (okrem hydiny): ošípaných 219, hovädzieho dobytka 22, teliat 6, oviec 70, kôz 8 a koní 0,3 miliónov. Počas transportu vplýva na zviera veľa stresov - zaobchádzanie počas nakladania a vykladania, preradenia zo známeho do neznámeho prostredia, zmiešanie zvierat v neznámom priestranstve, kolísanie teplôt, nedostatok potravy, vody a niekedy zároveň aj odstav od mliečnej výživy. Vyrušovanie a zmätok sú pre zvieratá tak psychickým ako aj fyzickým a fyziologickým stresom. Problémom je aj prehustenie zvierat v zhromažďovacej ohrade či priamo vo vozidle. Výsledkom obmedzeného príjmu vody je dehydratácia (odvodnenie) organizmu. Stres narušuje imunitu a ako dôsledok zníženej odolnosti je zvýšený výskyt chorôb, najmä dýchacích orgánov. V období po transporte sa rapídne znížia priemerné denné prírastky hmotnosti. Ďalšie ekonomické straty vznikajú u porážaných zvierat v podobe poškodenia kože a pohmoždenia počas tranzitu. Situácia je zhoršená neprimeraným designom vozidla a chýbajúcou starostlivosťou počas nakladania, vykladania a jazdy vo vozidle. Popri pomliaždeninách a úrazoch, ktoré sa objavujú ako výsledok fyzickej traumy, je ďalším problémom výskyt tmavého, pevného a suchého mäsa (DFD) u hovädzieho dobytka, či bledého, mäkkého a vodnatého (PSE) u ošípaných. Toto je priamym výsledkom podmienok počas hodín pred porážkou, zahŕňajúc stres počas transportu. Za pohodu zvierat počas celého štádia prepravy sú zodpovedné posádky vozidla. Pracovníci, zaoberajúci s transportom zvierat by mali poznať základné znaky pohody zvieraťa a mali by byť zruční pri zaobchádzaní s dobytkom. Vodiči nákladných áut by mali štartovať, jazdiť a zastavovať vozidlá hladko, aby zabránili spadnutiu zvierat. Dobytok pri nakladaní a pri vykladaní by nemal byť podrobený fyzickému zraneniu. Každý živý náklad na dopravnom aute by mal byť skontrolovaný behom prvých 35 km cesty a potom periodicky každé tri hodiny. Ak je to nutné musí sa upraviť umiestnenie zvierat v nákladnom priestore. Cieľom optimalizácie transportných postupov je vylúčiť stres pri vyskladňovaní, poranenia a pohmoždenia zvierat, ktoré sú častými príčinami prepravných úhynov a zaťažujú chovateľov finančnými stratami. Veľa je popísané v našom súčasnom zákone (Zbierka zákonov č. 302/2003 NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky z 9. júla 2003, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o ochrane zvierat pri preprave). Niektoré ďalšie problémy by mali byť viac ošetrené a preto na nich chceme poukázať v našom príspevku. Týka sa to najmä nakladacích a vykladacích zariadení a ohrád pre zvieratá. Základné princípy týchto zariadení sú univerzálne, musia sa však prispôsobovať konkrétnym podmienkam, napríklad rozdielnemu počtu zvierat na dopravnom prostriedku. Pred nakladaním zvierat je potrebné ich zhromaždiť v ohradách. Zásadne musí byť priestor v ohrade rozvrhnutý aj pre váženie, umývanie, triedenie, kontrolu a identifikáciu zvierat. V zhromažďovacom koterci by malo byť k dispozícii krmivo vo vhodnom válove a pitná voda, najlepšie v napájacom žľabe. Z napájaceho žľabu so stálou vodnou hladinou sa totiž dokážu napiť všetky zvieratá, ale tie, ktoré nie sú navyknuté na pitie z napájačky, by mohli mať problémy. Ohrada nesmie mať mokrú, kĺzavú či rozbahnenú plochu. Veľmi dôležité je to pre manipulačné uličky, najmä tie, ktoré vedú zvieratá k nakladacej rampe. Tu sa odporúča spevnený, alebo betónový povrch. Zadržovacie ohrady na bitúnkoch by mali mať pevný povrch s ryhami či žliabky. Pre hovädzí dobytok sa môžu použiť žliabky hlboké 2,5 cm, či štvorce o strane 25 cm. Na bitúnkoch sa v zhromažďovacích ohradách odporúčajú betónové lišty, ale naháňacie uličky by mali mať pevnú betónovú podlahu. Podlaha by pri prechode zvierat nemala vibrovať či sa pohybovať. Aby sa obmedzila záťaž zvierat pred porážkou, nemali by sa skupiny miešať, respektívne väčšie skupiny sa môžu rozdeliť. Rozmery ohrady závisia od počtu zvierat, ktoré musia prejesť cez zariadenie za hodinu. Najväčšie utrpenie spôsobujú zvieratám nakladacie a vykladacie rampy. Zásady sú, že rampa má svojimi parametrami odpovedať druhu a kategórii zvierat, ale aj dopravnému prostriedku. Výška nakladacej paluby rampy kolísa podľa typu použitého vozidla, môže byť o niekoľko cm vyššia ako ložná plocha, ale nikdy nie nižšia. Odporúčajú sa rampy s upravovateľnou výškou. Šírka nakladacích rámp je rôzna podľa typu dopravného pros- Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 29 triedku a šírky otváranej bočnice či zadnej časti. Aby sa znížila možnosť pádov, mali by mať rampy hore vodorovnú plošinu a až z nej prechádzať do auta. Jej minimálna dĺžka predstavuje dĺžku zvieraťa. Na veľkých bitúnkoch je potrebné mať k dispozícii viacej vykladacích rámp, pretože najmä v horúcom počasí hrozí zvieratám držaných na transportných prostriedkoch hypertermia (prehriatie organizmu). Maximálny sklon pre upravovateľné rampy na nakladanie dobytka je 25 º, maximálny uhol pre neupravovateľné rampy je 20 º. Na betónových rampách je vhodné zabudovať schodíky, pre hovädzí dobytok široké 30 cm a vysoké 10 cm. Keď sú použité lišty, je ich optimálna vzdialenosť od seba 20 cm. Okrem priamych nakladacích a vykladacích zariadení sú špeciálne pre nakladanie dobytka odporúčané zakrivené rampy, ale pri vnútornom polomere 5 m vyhovujú aj pre vykladanie. Pre všetky druhy zvierat majú byť postranné steny rámp z pevného materiálu. Kontrolné uličky majú byť konštruované tak, aby ošetrovateľ mal možnosť uniknúť rozzúrenému zvieraťu. Natlačovacia brána by tiež mala byť pevná a s možnosťou zabránenia spätnému pohybu zvierat. Následkom výrazných zmien v živočíšnej výrobe počas minulého polstoročia má väčšina hospodárskych zvierat v súčasnosti veľmi malú interakciu s ľuďmi. Avšak stále vzrastá počet informácií, ktoré ukazujú na to, že pozitívne vzťahy medzi človekom a zvieraťom vedú k zvýšeniu produktivity a zdravia zvierat. Klasickým príkladom je nasledovný experiment z Austrálie. Výskum bol prevedený na dvanástich farmách v Austrálii. Priemerná veľkosť farmy bola 177 kráv a kravy boli dojené v rybinových dojárňach. Pred začatím experimentu všetci ošetrovatelia na farmách vyplnili dotazník vypracovaný psychológom, zameraný na ich postoje ku kravám. Okrem mliečnej úžitkovosti boli sledované nasledovné etologické ukazovatele: Správanie všetkých ošetrovateľov zamerané na kravy počas ošetrovania a dojenia; správanie všetkých kráv pri dojení (ustupovanie, robenie krokov a kopanie); hladina strachu z ľudí. Bol zistený vysoko preukazný negatívny vzťah medzi hladinou strachu z ľudí meranou priemerným časom, ktorý kravy strávili vo vzdialenosti 3 m od výskumníka v približovanom teste a dojivosťou. Zjednodušene povedané, čím väčší strach zvierat, tým nižšia dojivosť. Ďalej sa našli preukazné vzťahy medzi priemerným počtom hrubých kontaktov použitých ošetrovateľom pri ošetrovaní kráv a časom, ktorý kravy strávili v vzdialenosti 3 m od výskumníka. Ako vidíte, všetko navzájom do seba zapadá: úžitkovosť dojníc je znižovaná tam, kde sa zvieratá vyhýbajú ľuďom vďaka neserióznym a ľahostajným ošetrovateľom. Najdôležitejšie bolo, že kravy dobrého ošetrovateľa nadojili v priemere viac ako 15 % mlieka než kravy od zlého na tej istej farme. Chovatelia často vravia, že zvieratá môžu rozlišovať medzi rôznymi osobami. Zistilo sa, že napríklad teľatá môžu rozlišovať medzi priateľskými a nepriateľskými ľuďmi. Tiež, že sa kravy si udržiavali väčšiu vzdialenosť od hrubého ošetrovateľa a približovali sa k dobrému ošetrovateľovi. Kravy boli schopné rozlišovať medzi týmito ošetrovateľmi aj po dlhšom čase a že rozoznali hrubé a jemné osoby aj keď boli rovnako ustrojené. Tieto skutočnosti rukolapne vypovedajú o tom, že úžitkovosť je obmedzená v chovoch, kde nemajú zvieratá dobrý vzťah k ľuďom. Vyplýva z toho dôležitosť výberu, zaškolenia a sústavnej výchovy ošetrovateľov. Je treba aj zlepšiť vzdelávanie a vyššiu zodpovednosť všetkých osôb, ktoré prichádzajú do styku so zvieratami počas transportu. Ustajnenie a manažment na farmách dojníc v období vysokých teplôt Dr. Israel Flamenbaum Sekcia poradenstva, Ministerstvo poľnohospodárstva Izrael Tepelný stres negatívne vplýva na produkciu, plodnosť a zdravotný stav vysokoúžitkových dojníc na celom svete. V štúdii, nedávno uverejnenej v USA (1), vypočítali potenciálne straty spôsobené letnými horúčavami v americkom mliekarenskom odvetví na 1,5 miliárd dolárov ročne. Podľa tejto štúdie by bolo možné zredukovať tieto straty o 40 %, ak sa optimálne využijú metódy ochladzovania. Výroba mlieka v Izraeli patrí medzi najvyspelejšie na svete. Chováme 115 000 kráv „Izraelsko-holštýnskeho plemena“. Priemerná produkcia ročná produkcia v roku 2006 bola 11 500 kg na dojnicu, s obsahom tuku 3,50 % tuku a bielkovín 3,15 %. Nedostatok vody a pôdy na pastviny ako aj horúce a suché letá prinútili izraelských farmárov v počiatočnom štádiu budovania mliekarenského sektora zvoliť intenzívnu formu produkcie v mimoriadne obmedzených podmienkach. Domnievame sa, že náklady na krmivá na produkciu jedného litra mlieka vzhľadom na špecifické podmienky Izraela aj vzhľadom na vysokú produktivitu sú relatívne nízke. Jedným z limitujúcich faktorov pre náš mliekarenský sektor je podnebie. Izrael leží v subtropickom pásme. Horúce a suché leto trvá minimálne 5 mesiacov v roku (jún – október). Priemerné denné teploty sa počas leta pohybujú na väčšine územia medzi 24 až 35oC. Tieto podmienky vplývajú negatívne na úžitkovosť kráv a zapríčiňujú straty v ekonomike kvôli zníženej efektívnosti výroby a sezónnosti dodávok mlieka priemyslu. Vrchol laktácie je pri kravách, ktoré sa v Izraeli telia v lete, o 4 – 6 kg/deň nižší než pri kravách, ktoré sa telia v zime. (Kravy, ktoré sa telia v júli, vyprodukujú o 1000 kg menej než tie, ktoré sa telia v decembri.) V lete sú zredukované aj bielkoviny a tuk, ale počet somatických buniek narastá, čo zapríčiňuje značný pokles kvality mlieka a ceny pre farmára. V kombinácii s letným poklesom percenta zabreznutia (50 % v zime a 20 % v lete), leto významne vplýva na sezónnosť telenia, ktorá je hlavnou príčinou sezónnosti v dodávkach mlieka na trh. Negatívny vplyv tepla na úžitkovosť kráv sa v posledných desaťročiach zhoršuje na celom svete. Je to dôsledok globálneho otepľovania a rastu produkčného potenciálu kráv. Významné straty v produkcii mlieka v poslednom čase hlásia z krajín mierneho pásma, napríklad zo strednej a východnej Európy, čo je realita, ktorá v minulosti neexistovala. Tento príspevok popisuje vplyv stresu z letných horúčav na vysokoúžitkové dojnice a vhodnosť a technické aspekty zavedenia chladiacich metód ako aj postupy pri chove, ktoré vyvinuli v Izraeli a ich použitie je možné aj v podmienkach Slovenska. Kravy sú „stresované teplom“, ak teplota vzduchu prekročí 25oC. Ak je vlhkosť vyššia než 50 % a nočné teploty sú tiež vysoké, čo je bežné v tropickom a subtropickom pásme. Kravy sú stresované teplom aj pri nižších teplotách. 30 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Vlny horúčav môžu spôsobiť väčšie ekonomické straty pri kravách v miernych pásmach, keď nie sú aklimatizované, než pri kravách aklimatizovaných na horúce podnebie, aké je napr. v trópoch alebo subtrópoch. Telesná teplota tepelne stresovanej kravy presahuje 39oC a rýchlosť dýchania presahuje 80 vdychov za minútu, aspoň niekoľko hodín počas dňa. Neaklimatizované kravy budú stresované dokonca pri nižších teplotách vzduchu. Tepelný stres má za následok zníženie aktivity a spotreby krmiva a zvyšuje spotrebu vody. Tepelný stres negatívne ovplyvňuje kravy na všetkých stupňoch laktácie, vrátane obdobia státia na sucho, ale mechanizmus pôsobenia je na každom stupni iný. Na začiatku laktácie redukuje tepelný stres produkciu mlieka predovšetkým kvôli zníženému vrcholu laktácie, spôsobenému redukciou príjmu sušiny. Tepelný stres znižuje produkciu v strede laktácie predovšetkým tým, že ovplyvňuje trvanie laktácie. Tepelný stres ovplyvňuje negatívne aj kravy ku koncu laktácie a v období státia na sucho, predovšetkým tým, že limituje tvorbu rezerv v tele a správny vývoj teľaťa a placenty, ktoré sú zodpovedné za vývoj tkaniva mliečnej žľazy a za následnú laktáciu. Tepelný stres je možné zmierniť tým, že sa kravy chránia pred priamym a nepriamym slnečným žiarením, zníži sa teplota v uzatvorených budovách („nepriame chladenie“), alebo sa zvýši odparovanie z povrchu tela kráv a respiračného traktu tak, že sa použije kombinácia navlhčenia a núteného vetrania („priame ochladenie“). Chladenie uzatvorených maštalí pomocou klimatizácie sa skúmalo viac než 30 rokov na juhovýchode USA a zistilo sa, že je ekonomicky nevýhodné. Tento fakt nás v Izraeli viedol k tomu, aby sme sa zamerali na „priame chladenie“ kráv ako na hlavnú a najefektívnejšiu metódu chladenia kráv počas leta. Kravy sa chladia navlhčením, na ktoré sa používajú rozprašovače s nízkym tlakom a veľkými kvapôčkami v kombinácii s nútenou ventiláciou, na ktorú sa používajú ventilátory s priemerom 20-25 palcov. Túto metódu po prvý raz testovali v Izraeli v letných podmienkach začiatkom osemdesiatych rokov (2). Kombinovali rosenie (30 sekúnd) s núteným vetraním (4,5 minút) v cykloch 30 – 45 minút, s odstupom 2,5 – 3 hodiny medzi cyklami. Chladené kravy si udržali normálnu telesnú teplotu po celý deň počas leta v Izraeli. Odvtedy bolo v Izraeli uskutočnených mnoho pokusov, ktorých cieľom bolo zlepšenie možností chladenia na farmách a jeho dopadu na produkciu kravského mlieka, kvalitu mlieka a plodnosť. Počas dvoch po sebe idúcich letných období, pred viac ako 20-timi rokmi sme začali skúmať účinok chladenia vysokoúžitkových kráv na začiatku laktácie. Robili sme to prostredníctvom pokusu v pobrežnej časti Izraela (3). Výsledky tohto pokusu ukázali, že intenzívne chladenie udržalo normálnu telesnú teplotu počas veľkej časti dňa celé leto, ale nechladené kravy vykazovali hypertermiu (telesná teplota nad 39o C). Produkcia mlieka bola preukazne vyššia pri chladených kravách v porovnaní s nechladenými. Percento zabreznutí z inseminácií vykonaných v lete dosiahlo viac než 50 % pri chladených kravách, v porovnaní s menej než 20 % pri nechladených kravách. Percento zabreznutí 150 dní po otelení dosiahlo 75 % pri chladených kravách, ale iba 35 % pri nechladených kravách. Počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov (1998 – 2001) prebiehal prieskum, ktorý mal potvrdiť výsledky našich pokusov. Do tohto prieskumu bolo zahrnutých 14 fariem, ktoré sa nachádzali v pobrežnej časti Izraela (4, 5). Farmy boli rozdelené do troch rôznych skupín podľa intenzity chladenia v lete. Kravy v 1. skupine (intenzívne chladenie) boli chladené v ustajňovacej a kŕmnej časti počas 10 chladiacich cyklov a 7,5 kumulatívnych hodín denne, keď každé chladenie pozostávalo z cyklu postriekania (0,5 min.) a núteného vetrania (4,5 min.). Kravy v 2. skupine (mierne chladenie) boli chladené iba v ustajňovacej časti, celkove šesť cyklov chladenia a 4,5 kumulatívnych hodín denne. Kravy v 3. skupine (minimálne chladenie) boli orosené iba pred dojením. Produkcia mlieka (kg/d) a percento zabreznutia (%) sa vypočítali pre leto (júl – september) a zimu (december – február). Priemerné denné nízke a vysoké teploty (o C) počas štyroch rokov boli 8 a 19o C pre zimné a 22,0 a 32o C pre letné obdobie. Priemerná produkcia mlieka počas zimných mesiacov bola iba o 0,6 kg/d vyššia než počas letných mesiacov pri intenzívne chladených kravách, preukazne odlišná od 1,6 kg/d rozdielu v skupine s miernym chladením a od 3,6 kg/d rozdielu v skupine s minimálnym chladením. Percentá produkcie od leta do zimy boli 98,5 %, 96,1 % a 90,7 % pre kravy v skupine s intenzívnym, miernym a minimálnym chladením. Percento zabreznutia pri prvých insemináciách, vykonaných v zime bolo 47 %, 46 % a 43 % a 34 %, 34 % a 17 % v lete, v tých istých skupinách. Výsledky tohto prieskumu potvrdzujú výsledok, ktorý sme dosiahli v pokusných podmienkach a naznačujú, že intenzívne chladenie môže takmer úplne odstrániť straty v produkcii mlieka počas leta a na polovicu zredukovať pokles plodnosti pri kravách, ktoré boli inseminované v letnom období v podmienkach Izraela. Skutočnosť, že kravy v Izraeli dosahujú veľmi vysokú úroveň produkcie (národný priemer je viac než 11 500 kg/krava/rok a na „špičkových“ farmách viac než 13 000 kg/krava/rok) nás nedávno priviedla k tomu, že sme urobili ďalší prieskum s cieľom sledovať úroveň produkcie a zmiernenie tepelného stresu na úžitkovosť kráv v lete. Prieskum sa robil na údajoch izraelskej „Plemennej knihy“ z roku 2005 a zahŕňal 22 stád dojníc, ktoré sa nachádzali na pobreží Izraela, s 6 600 kravami (6, 7). Dvanásť stád malo vysokú a 10 nízku úroveň produkcie (priemerná produkcia mlieka v predchádzajúcej zime bola 41 a 35 kg/krava/d v uvedenom poradí). Kravy z polovice stád na každom stupni produkcie boli chladené intenzívne (IC) počas leta; kravy v druhej polovici stád na každom stupni produkcie boli chladené iba mierne (MC) navlhčením pred dojením. Priemerná produkcia mlieka bola 42,0 kg/d pre zimné a letné obdobie pre IC kravy a 39,1 kg/d pre zimné a 35,7 kg/d pre letné obdobie pre MC kravy vo vysokoúžitkových stádach. Kravy s nízkou úžitkovosťou mali takmer takú istú produkciu v IC stádach (37,5 v zime a 38,0 v lete), ale líšili sa pri MC chladení (35 kg/d v zime a 32,0 kg/d v lete). Na záver môžeme povedať, že pri kravách, intenzívne chladených v lete, sa za posledných 10 rokov na národnej úrovni preukazne znížil pomer medzi letnou a zimnou produkciou a na niektorých farmách takmer vylúčili letný pokles produkcie mlieka, bez ohľadu na úroveň produkcie. Doteraz sa venovala pozornosť vývoju metód chladenia pre dojnice väčšinou v oblasti intenzívnej produkcie mlieka, ktorá sa nachádza v horúcich oblastiach sveta, jednou z nich je Izrael. Globálne otepľovanie, pri ktorom sa stále častejšie objavujú „vlny horúčav“ na jednej strane a využívanie geneticky zlepšených kráv s vyšším produkčným potenciálom (a pri väčších horúčavách) na druhej strane, robia dnes z miernych pásiem kandidátov na chladenie kráv počas leta, aspoň keď sa vyskytnú vlny horúčav. Pravdepodobne sa budú tieto metódy využívať v miernych pásmach počas kratších období a menej intenzívne v porovnaní s ich využitím v tropických a subtropických podmienkach. Čo sa týka ekonomickej stránky, odôvodnenosť inštalácie a využívania chladiacich metód v rôznych klimatických a prevádzkových podmienkach závisí od vzťahu medzi ekonomickými stratami, zapríčinenými vlnami horúčav, a nákladmi na inštaláciu a prevádzkovanie týchto metód chladenia. Počas mojich prednášok oboznámim odborníkov a farmárov, ktorí chovajú mliekový dobytok na Slovensku, s potrebnými informáciami o inštalácii, prevádzkovaní a optimálnom využití zariadení na chladenie kráv počas vĺn horúčav, ktoré sa v lete vyskytujú, ako aj s vyhodnocovaním ekonomického prínosu. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 31 Literatúra (1) - St-Pierre et. al. (2003). Economic losses from heat stress by US livestock industries. J. Dairy Sci. 86: (Suppl. 6) E52-E77 (2) - Flamenbaum et.al. (1986). Cooling dairy-cattle by a combination of sprinkling and forced ventilation and its implementation in the shelter system J. Dairy Sci. 69: 3140-3147. (3) - Flamenbaum I., Wolfenson D., Kunz P. L., and Maman M. (1995) Interactions between body condition at calving and cooling of dairycows during lactation in summer. J. Dairy Sci. 78: 2221-2229. (4) - Flamenbaum I. and Ezra E. (2003) A large-scale survey evaluating the effect of cooling Holstein cows on productive and reproductive performances under sub-tropical conditions. J. Dairy Sci. 86: (Suppl. 1) 19. (5) - Flamenbaum. I and E. Ezra - “How do your cows handle heat stress?” In “Hoard’s Dairyman” , June 10 2006. (Published also in Hoard’s Dairyman in Spanish). (6) - Flamenbaum.I and E. Ezra (2007). “Effect of level of production and intensive cooling in summer on productive and reproductive performance of high yielding dairy cows” J. Dairy Sci. (Abstract, presented in ADSA annual meeting, San Antonio, Texas, July 2007). (7) - Flamenbaum. I - “Can we completelt eliminate the impact of summer’s heat?” . In “Hoard’s Dairyman”, August 25, 2007.(Published also in Hoard’s Dairyman in Spanish). Modernizace farmy hovězího dobytka v Agrodružstvu Jevišovice s koncovkou v produkci bioplynu v České republice Ing. Bohumír Rada AGRODRUŽSTVO Jevišovice, Česká Republika CHOV SKOTU Chov skotu je v Agrodružstvu Jevišovice soustředěn na dvou farmách. Farma Jevišovice: Na farmě v Jevišovicích se chová 650 kusů krav , 600 býků ve výkrmu , 400 jaloviček k odchovu a 350 telat. Zvířata jsou ustájena ve stelivových provozech s denním přistýláním. Produkce hnoje: - krávy24,0 t/den - býci27,6 t/den - jalovice11,6 t/den - telata2,5 t/den Celkem: 68,7 t/den Celková produkce bioplynu 1 717 m3/den Plánuje se vybudování Bioplynové stanice začátek výstavby do konce roku 2007 plánované spuštění první polovina roku 2008. Celkový instalovaný elektricky výkon 0,510 MW/h, tepelný výkon 0,536 MW/h. Farma Hevlín: Na farmě v Hevlíně se chová 500 kusů krav , 800 býků ve výkrmu , 300 jaloviček k odchovu a 230 telat. Zvířata jsou ustájena ve stelivových provozech s denním přistýláním. Produkce hnoje: - krávy18,5 t/den - býci36,8 t/den - jalovice 8,9 t/den - telata1,65 t/den Celkem: 65,85 t/den Celková produkce bioplynu 1 975,5 m3/den chlévská mrva prochází přes hygienizaci větší výtěžnost bioplynu. Důležitá koncentrace zvířat na jednom místě z důvodu snížení nákladů na dopravu suroviny, při větší koncentraci zvířat nižší náklady na dopravu krmiv, mzdy, při uzavřeném obratu stáda zlepšení zdravotního stavu zvířat Složení chlévské mrvy: cca 25% sláma cca 75% výkalů Produkce bioplynu z chlévské mrvy ve složení 25% sláma, 75% výkalů z tuny je cca 25 m3 bioplynu. Celková produkce z farmy Hevlín je převážena do bioplynové stanice ve Velkém Karlově Celkový instalovaný elektricky výkon 1,9 MW/h, tepelný výkon 2,1 MW/h. bioplynu. Anaerobní rozklad organických látek lze rozdělit do čtyř hlavních biochemických reakcí : hydrolýza, acidogeneze, acetogeneze a Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 32 metanogeneze. Po vyčerpání dostupného kyslíku dochází v průběhu fermentačního Popis zařízení procesu při teplotě cca 38 C nejprve k tzv. kyselinotvorné fázi. BIOPLYNOVÁ STANICE VELKÝ Fermentační proces KARLOV dále probíhá v čistě anaerobním prostředí, kdy Bioplynová stanice je zařízení k využití energetického potenciálu organických odpadů např. kejda,chlévská mrva, drůbeží hnůj, senáž, siláž, vedlejší k uvolňování CO2 avod, malého vodíku, je výchozím živočišné produktydochází (krev,kosti,střeva), kaly z čistíren odpadních kuchyňské množství zbytky atd. Zevo, spol. s r.o. který dceřiná společnost Agrodružstva Jevišovice se rozhodlo investovat do tohoto odvětví, které je šetrné k životnímu prostředí, takto získaná energie, je energijí z obnovitelných substrátem pro tvorbu metanu. zdrojů, stejně jako energie solární, vodní nebo větrná. Při fermentačním procesu vznikají vedlejší produkty: digestát je stabilní Za pomocí anaerobní technologie se organický odpad prostřednictvím rozkladu mikroorganizmů mění na bioplyn, který může být použit na zbytek, splňuje kvalitativní požadavky biologických výrobu elektrické energie a tepla.který Prostřednictvím fermentace se zlepšuje homogenita substrátu a vyhlášky snižuje se zápachoa emise CO2(cca 16 000t ). Takto lze zpracovatmetodách všechny formy substrátu jako např. zvířecí výkaly, biomasu, organický domácí odpad, splašky, atdJe možné ho zpracování biologicky rozložitelných odpadů. Systém fermentace, je navržen tak, aby dosahoval optimální modulární konstrukce odpovídající množství, druhu a specifickým vlastnostem využít přímo do půdy jako hnojivo, přidávat do kompostu, interní pokryv substrátu fermentované hmoty. Anaerobní fermentace je proces, kdy za nepřístupu vzduchu dochází při určité teplotě (37C – 39 C) pomocí speskládkových vrstev apod. vývinu bioplynu. Anaerobní rozklad organických látek lze rozdělit do čtyř hlavních cifických bakterií k rozkladu organické hmoty za současného biochemických reakcí : hydrolýza, acidogeneze, acetogeneze a metanogeneze. Po vyčerpání dostupného kyslíku dochází v průběhu fermentačního procesu při teplotě cca 38 C nejprve k tzv. kyselinotvorné fázi. Fermentační zařízení nadochází výrobu bioplynu tvoří množství nádržvodíku, na sbírání a přípravu proces dále probíháKompletní v čistě anaerobním prostředí, kdy k uvolňování CO2 a malého který je výchozím substrátem pro tvorbu metanu. surového substrátu, anaerobní fermentor, vyrovnávací přechodová nádrž pro Při fermentačním výsledný procesu vznikají vedlejší produkty: digestát jenádrž stabilní zbytek, který splňujesubstrát kvalitativní apožadavky o biologických bioplyn, skladovací na vyhnitý využitívyhlášky bioplynu, metodách zpracování biologicky rozložitelných odpadů. Je možné ho využít přímo do půdy jako hnojivo, přidávat do kompostu, interní pokryv motor na výrobu elektrické energie a tepla. skládkových vrstevkogenerační apod. Komponenty Kompletní zařízení na výrobu bioplynu tvoří nádrž na sbírání a přípravu surového substrátu, anaerobní fermentor, vyrovnávací přechodová nádrž pro výsledný bioplyn, skladovací nádrž na vyhnitý substrát a využití bioplynu, kogenerační motor na výrobu elektrické energie a tepla. Komponenty Obr. č.1.: Modulární systém Zde vidíte zjednodušený technologický postup vlastního průběhu výroby bioplynu. Kde na počátku je vstupní jímka (homogenizační jímka) do které dopravíme vstupní vsázku pro nás je to tedy buď kejda, hnůj, vedlejší živočišné produkty nebo další odpady organického původu.Z této homogenizační jímky jde vsázka přes řezací čerpadla do srdce celé bioplynové stanice, kterým je anaerobní fermetor, zde proběhne anaerobní fementace jejímž výsledkem je na jednom výstupu bioplyn a na druhém hnojivo, hnojivo bez problému aplikujeme na pole, bioplyn pro nás představuje palivo, které jsme schopni přes kogenerační motory přeměnit na elektrickou enZde vidíte zjednodušený technologický postup vlastního průběhu výroby bioplynu. ergii a teplo, energii dodáme do rozvodné sítě a teplo využijeme dle vlastních možností. Kde na Velký počátku je- vstupní (homogenizační jímka) dofermentační které dopravíme vstupní vsázku POPIS: Bioplynová stanice Karlov Je tvořenajímka základními komponenty kterými je osm nádrže s integrovaným plynojemem pro nás to tedy buď kejda,s prostorem hnůj, vedlejší živočišné nebo další odpady organického každá o objemu 1200m3 projeaktivní hmotu a 450m3 pro bioplyn, odsud jeprodukty plyn nasáván kogeneračními jednotkou která vyrábí el. energie a teplo, el. původu.Z energie je dodávaná do rozvodné sítě a jímky teplo je z části využito přes pro ohřev a přípravu surovin. substrát je aplikován na této homogenizační jde vsázka řezací čerpadla do Vyhnilý srdce celé bioplynové pole jako hnojivo. stanice, kterým je anaerobní fermetor, zde proběhne anaerobní fementace jejímž výsledkem Obr. č.1.: Modulární systém je na jednom výstupu bioplyn a na druhém hnojivo, hnojivo bez problému aplikujeme na pole, Velký Karlov 1,9 MW/hod elektrické energie Velký Karlov 2,1 MW/hod tepelné energie Investiční náklad …180 000 000,Dotace z EU ……….60 000 000,- Společnosti Zevo spol. s r.o.bude dne 29.11.2007 v Berlíně udělena cena za Bioplynovou stanici ve Velkém Karlově tuto cenu uděluje organizace EUROSOLAR cena European Solar Prize 2007v kategorii b)průmyslové, obchodní nebo zemědělské činnosti za její vynikající aktivity na poli Energie z obnovitelných zdrojů v Evropě. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 33 Farma HD v priestore dnešného moderného Slovenska Jan Telensky PDP Spišská Teplica V súčasnosti by sa dalo povedať, že dnešnému poľnohospodárstvu už nič nechýba. Moderné stroje, technológie, výrobné postupy, nové vysokoprodukčné plemená zvierat, výkonné hybridy pestovaných plodín sú bežnou súčasťou dnešného moderného slovenského poľnohospodárstva … A predsa niečo. Poľnohospodári, tak ako niekoľko sto rokov predtým, sa aj dnes musia neustále spoliehať a brať do úvahy výkyvy počasia pri pestovaní plodín. Navyše dnes, viac ako kedykoľvek predtým, zisťujú že počasie sa už neopakuje so železnou pravidelnosťou a už nie je tak jednoducho predvídateľné ako kedysi. Do tejto ťažkej hry vstúpili aj výrazné výkyvy cien na trhu s agro komoditami a ešte nie každému úplne jasné nové pravidlá Európskej únie, ktoré ešte viac zamotali aj tak dosť ťažkú situáciu poľnohospodárov. Táto náročná situácia sa dá však aj využiť. Stále častejšie hlasy po ekológii, náhle a výrazné výkyvy počasia, vysoké energetické náklady podnikov vedie menežérov k zmene stratégií smerom k využívaniu obnoviteľných, náhradných zdrojov energií a dopĺňaní svojej prvovýroby o ďalšie doplnkové činnosti, ktoré prinášajú vyrovnaný hospodársky výsledok, nezávislý od rýchlo a hlavne výrazne sa meniacich vonkajších vplyvov. Súčasný stav PDP Spišská Teplica PDP Spišská Teplica je umiestnené juhozápadne od mesta Poprad a len niečo vyše 150m od najbližšej obce, Spišská Teplica. Hospodári v horskej výrobnej oblasti. Obhospodarované územie sa nachádza v priemernej nadmorskej výške 700 m n.m. Pôvodné družstvo bolo založené v roku 1952. Hlavným predmetom činnosti družstva je kombinovaná poľnohospodárska výroba so zameraním na výrobu mlieka. Družstvo obhospodaruje celkovo 963 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej 609 ha tvorí orná pôda a 354 ha je zaradené medzi trvalé trávne porasty. Rastlinná výroba je zameraná na pestovanie obilnín / pšenica, jačmeň, raž, triticale/, olejniny / repka / a zemiaky. Družstvo dosahuje hospodárske výsledky na úrovni priemeru kraja. Živočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka s produkciou mlieka. V roku 2003 bol z dôvodu nerentability ukončený chov ošípaných. Hospodársky výsledok PDP za minulý rok bol mierny zisk. Jednotlivé úseky sa na výsledku podieľali rozdielnym spôsobom, no všeobecne je možné povedať že len vďaka postupnej modernizácii sa podarilo udržať podnik pri živote. V roku 2006 sa väčšinovým podielníkom družstva v Spišskej Teplici stal väčšinový vlastník AquaCity Poprad a hotelovej siete SATEL, pán Ján Telenský. Dôvodom prevzatia poľnohospodárskeho podniku majiteľom hotelovej siete bola potreba 6-tich hotelových reštaurácií na kvalitné mäsové výrobky a následná likvidácia bio-odpadov z rešaturačných kuchýň. Neskôr, z dôvodu eko-pôsobenia a eko-prezentovania sa celej skupiny firiem okolo AquaCity, k tomu pribudla nevyhnutnosť spracovania bio-odpadov zo živočíšnej výroby na poľnohospodárskom družstve, čím sa dospelo k myšlienke vybudovať na PDP Spišská Teplica bioplynovú stanicu. Zámer PDP Spišská Teplica Cieľom je zveľadiť poľnohospodársku prvovýrobu na PDP v Spišskej Teplici, stabilizovať hospodársky výsledok podniku, bez výraznejších vplyvov vonkajšieho prostredia a zlepšiť celkový pohľad okolia na poľnohospodársku prvovýrobu. Hlavným zámerom je vybudovanie bioplynovej stanice s elektrickým výkonom do 1 MWh. Hrubé náklady na vybudovanie takejto bioplynovej stanice vrátane zásobníkov na energetickú biosurovinu môžu dosiahnúť výšku, odhadom, cca 120 mil. Sk. V pláne je zachovanie chovu hovädzieho dobytka na družstve v nezmenenom rozsahu, opätovné naštartovanie výkrmu ošípaných a pestovanie plodín pre potreby bioplynovej stanice a živočíšnej výroby. Pre bioplynovú stanicu bude potrebné navyše získať do portfólia družstva cca 200ha poľnohospodárskej ornej pôdy, resp. zazmluvniť vypestovanie potrebného množstva energosuroviny u okolitých podnikov. Množstvo získaného maštaľného hnoja z výroby HD na PDP Spišská Teplica je cca 5 543 ton za rok. Celkový objem bude použitý pre fermentačný proces bioplynovej stanice. Ďalšiu surovinovú základňu bude tvoriť: - kukuričná siláž vyprodukovaná na výmere 250 ha ornej pôdy - upravené zrno z obilnín - GPS / siláž / vyrobená zo strukovino-obilných miešaniek - GPS vyrobená z jednoročných krmovín na ornej pôde - senáž vyrobená s viacročných krmovín na ornej pôde - po rozbehnutí výkrmu ošípaných pribudne do surovinovej základne aj energetickejší bioodpad tvorený predovšetkým exkrementami z tejto výroby - neskôr kuchyňský bioodpad z rešataurácií AquaCity a hotelov skupiny SATEL Z celkové produkčného spektra surovín družstva vhodných na fermentáciu je možné ročne vyprodukovať celkovo 3,8 mil. m3 bioplynu. Priemerný obsah metánu sa pohybuje na úrovni 54%, čo znamená že horeuvedená surovinová základňa by mohla pre družstvo zabezpečiť ročne výrobu približne 8,2 mil.kWh elektrickej energie, ktorá bude dodávaná do elektrickej siete. Vužitím kogeneračných jednotiek na výrobu elektriny pomocou spaľovania bioplynu družstvo získa okrem elektrickej energie aj takmer 14,26 mil kWh termickej energie vo forme tepla, ktoré je možné využívať počas celého roka na zabezpečenie procesu fermentácie a na ďalšie podnikové resp. komerčné účely. 34 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Interné, vnútropodnikové možnosti využitia vyprodukovaného tepla: - sušenie poľnohospodárskych produktov / kukurica, obilie, seno a podobne … / - vykurovanie interných objektov / skleníky, sklady, administratívna budova, vrátnica a váha, dielne, výkrm ošípaných, plánovaná koniareň, priestory pre agroturistiku a podobne … / - sušenie dreva, drevných štiepkov, výroba peliet či vyhnitého substrátu - chladenie maštalí HD, mlieka, administratívnej budovy v letnom období, prípadne iných výrobných priestorov a podobne … Externé možnosti využitia vyprodukovaného tepla: - dodávka do siete odberateľov tepla / vykurovanie bytových jednotiek v blízkej obci /, obecných budov / obecného úradu, školy a pod. / … Bioplynová stanica (BPS) poskytuje podniku mnohé výhody: - predajom vyrobenej elektrickej energie možnosť zlepšenia hospodárskeho výsledku podniku - BPS rieši skladovacie kapacity vyhnitého substrátu tým, že skladovateľnosť v tekutej forme je jednoduchšia, zároveň pri zvýšení hodnoty hnojiva - separáciou vyhnitého substrátu je možné získať vysoko-kvalitné a ľahko skladovateľné hnojivo - vhodnou aplikáciou vyhnitej suroviny sa zlepší prísun dusíka k plodinám a čiastočne sa eliminuje vyplavovanie dusíka z pôdy - pri skladovaní a pravidelnom vyvážaní hnoja na pôdu sa zníži zápach z družstva - úspora minerálnych hnojív - šetrenie energie na vykurovanie interných objektov - na PDP sa tiež vyrieši problém so zastaranými skladovacími priestormi a hnojovicovou koncovkou - možnosť využitia bioplynu na pohon niektorých mechanizačných prostriedkov podniku Hospodársky dvor na PDP v Spišskej Teplici má rozlohu cca 8 ha. Z celkovej plochy dvora zaberie bioplynová stanica približne 1,5 ha. Súčasťou sú silážne žľaby na zásobovanie fermentorov a taktiež sa vyrieši potreba skladovacích priestorov pre živočíšnu výrobu. Zhrnutie a záver Celý zámer rozvoja PDP Spišská Teplica si bude samoyrejme vyžadovať počiatočné náklady. Z európskych fondov môže poľnohospodársky podnik získať na výstavbu bioplynovej stanice a skladovacích priestorov podporu vo výške, ktorá pokryje 50% celkových nákladov na jej vybudovanie. Predpokladná návratnosť investície, vrátane rozbehu, je cca 4 - 5 rokov. Následne výnos bioplynovej stanice môže dosiahnuť približne 20-25 mil. Sk ročne / kalkulácia vychádza z momentálnej situácie na trhu z el. energiou a z existujúcej legislatívy /. Hospodárske výsledky PDP Spišská Teplica z uplynulých rokov naznačujú, že každoročný mierny zisk je síce pozitívnou správou, no akýkoľvek výkyv počasia, trhových cien agrokomodít, prípadne ďalších vonkajších vplyvov môžu privodiť podniku zdrvujúce straty a preto je pozitívnou správou pre družstvo, že má strategické zámery, ktoré môžu pomôcť družstvu prekonať aj krízové obdobia v budúcnosti. Vybudovaním bioplynovej stanice s novými silážnymi žľabmi sa v prednej časti hospodárskeho dvora PDP Spišská Teplica uvoľní priestor po starých, už aj tak nevyhovujúcich, skladovaních priestoroch pre plánovanú koniareň a jazdecký areál na celkovej rozlohe cca 1 ha, čím sa zlepší celkový vzhľad hospodárskeho dvora poľnohospodárskeho podniku ako aj obraz podniku nielen v očiach občanov neďalekej obce. Týmto krokom sa PDP Spišská Teplica pozitívne zaradí do eko-portfólia skupiny firiem okolo AquaCity, ktoré je známe na celom svete, ako Zelený rezort. Rozvoj turistického ruchu na Slovensku a špeciálne pod Tatrami prináša, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, možnosti aj pre poľnohospodárske podniky. Slovenský turistický koláč sa za uplynulý rok zväčšil o cca 45 %, čo znamená že je tam obrovský potenciál či už na spoluprácu s rôznymi subjektami poskytujúcimi turistické služby, alebo na vlastné zapojenie sa do tohoto reťazca, napr. poskytovaním vlastných služieb v oblasti agroturizmu alebo dodávkami rôznych výrobkov do kuchýň hotelov a reštaurácií. AquaCity je známe ako moderný eko-rezort, pričom rozšírením svojej ponuky o agroturizmus t.j. možnosti ponuky jazdenia v jazdeckom areáli PDP Spišská Teplica, nie je zlý štart pri diverzifikácii portfólia jednak družstva, dnes už moderne zmýšľajúceho agropodniku tak aj AquaCity, ktoré rozšírením svojích služieb určite nebude strácať. Najnovšie poznatky v produkcii bioplynu z produktov fariem hovädzieho dobytka Ján Gaduš Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Mechanizačná fakulta Úvod V posledných rokoch sa vo všetkých členských krajinách Európskej únie (EÚ) stáva kľúčovou otázkou, vzhľadom na bezpečnosť dodávok energií, diverzifikácia energetických zdrojov a to nielen podľa jednotlivých typov energetických zdrojov, ale aj podľa oblastí ich geografického pôvodu. Celosvetovo sa totiž predpokladá zvýšenie spotreby energií v najbližších 25 rokoch o viac ako 30%. Pre posilnenie energetickej sebestačnosti, členské krajiny EÚ kladú čoraz väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Ambicióznym cieľom EÚ do roku 2010 je dosiahnuť 12%-ný podiel OZE na celkovej spotrebe energie. Pre podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie bolo vytvorených viacero inštitucionálnych a finančných nástrojov a schém. Najväčší rozmach dosahuje využívanie veternej energie a biomasy. Európska komisia vydala Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 35 významné dokumenty a to Akčný plán o biomase, Stratégiu EÚ v oblasti biopalív a Zelenú knihu ako Európsku stratégiu o energii, v ktorých je vytýčené smerovanie európskej energetickej politiky. Členské krajiny EÚ totiž v súčasnosti takmer polovicu svojej spotreby energie pokrývajú dovozom z teritória tretích krajín. Podobne Slovenská republika takmer 90 % primárnych energetických zdrojov zabezpečuje nákupom mimo teritória vnútorného trhu EÚ. Jediným významnejším domácim energetickým zdrojom je hnedé uhlie, nakoľko vlastná ťažba zemného plynu a ropy je nevýznamná. Z tohto dôvodu neustále rastie aj u nás význam obnoviteľných zdrojov energie. Pre Slovenskú republiku, najmä vďaka jej vhodným geografickým a klimatickým podmienkam, predstavuje biomasa z lesa a poľnohospodárskej výroby významný energetický potenciál. Napriek tomu je jej súčasné využívanie na úrovni 3,4 % z ročnej spotreby primárnych energetických zdrojov, teda hlboko pod úrovňou, ktorá sa dosahuje v krajinách s podobnými prírodnými podmienkami. Podiel obnoviteľných zdrojov v energetickej bilancii je v SR skutočne veľmi nízky a nezodpovedá našim možnostiam. Veď len podiel biomasy (drevo, slama, bioplyn, bionafta) na celkovej spotrebe energie je vo Švédsku až 18 % a v susednom Rakúsku 12 %, pričom tento výsledok bol dosiahnutý za menej ako 10 rokov a navyše má stále rastúci charakter. Okrem toho v Rakúsku, ktoré je rovnako chudobné na domáce zdroje fosílnych palív a má podobné klimatické podmienky ako Slovensko, je inštalovaných viac ako 1 milión m2 slnečných kolektorov (najviac na jedného obyvateľa v Európe). Uvedené príklady dokumentujú fakt, že nie nedostatok prírodných zdrojov, ale predovšetkým nedostatok ochoty podporiť tieto zdroje sú hlavnou príčinou súčasného stavu u nás. Celú situáciu len podčiarkuje skutočnosť, že kým u nás pretrváva dlhodobá závislosť na dovoze fosílnych palív zo zahraničia, niektoré obnoviteľné zdroje ako napr. slama, ktorá sa ako kvalitné palivo využíva pre obecné kotolne v Rakúsku, je tam vyvážaná aj zo Slovenska. V našich poľnohospodárskych podnikoch sa biomasa na energetické účely vo väčšej miere zatiaľ nevyužíva aj keď možný potenciál je vysoký (obr.1). re zatiaľ nevyužíva aj keď možný potenciál je vysoký (obr.1). Komunálny odpad 2528 TJ 7% ČOV 682,5 TJ 2% 1 Objavenie a využívanie bioplynu Obr. Prvé zmienky o tvorbe metánu v procese rozkladu rastlinných a zvieracích materiálov boli zaznamenané už v roku 1682 v prácach Roberta Boyla a Denisa Papina alebo v roku 1727 Stephenom Halesom (Braun, 1982). Energetické V roku 1776 taliansky fyzik Alessandro Volta objavil „spaľovateľný vzduch“ porasty 3230 TJ tvoriaci sa nad močiarmi. Až v roku 1886 Béchamp, pri pokusoch s anaer8% óbnym rozkladom cukru, objavil pod mikroskopom ako pohyblivý bod sa javiaci „živý kvas“, ktorý označil za pôvodcu tvorby plynu. Vďaka objavu elektrónového mikroskopu na začiatku 20. storočia (Sýkora, 1989) mohli Lesná biomasa 8769 TJ vedci jednoznačne identifikovať anaeróbne baktérie ako pôvodcov tvorby Poľnohospodár23% ska biomasa metánu. 7800 TJ Na základe chemicko – mikrobiologickej analýzy priebehu procesu bolo 20% vytvorených postupom času niekoľko reakčných schém. Dnes sa považuje Obr. 1 biomasy Potenciál vvyužitia za správny nasledovný štvorfázový model reakcie, ktorý zostavil v roku enciál využitia SR biomasy v SR 1986 Nordberg (obr.2): I.Hydrolýza - makromolekuly organických zlúčenín sú prostredníctvom enzýmov hydrolýznych baktérií rozkladané na nižšie zložky. II.Acidogénna (kyselinotvorná) fáza - medziprodukty hydrolýzy sa ďalej rozkladajú prostredníctvom acidogénnych baktérií na organické OBJAVENIE A VYUŽÍVANIE BIOPLYNU kyseliny (kyselina octová, propiónová alebo maslová), na nižšie alkoholy, aldehydy, vodík, CO2 a ďalšie plyny ako amoniak a sírovodík. Prvé III. zmienky o tvorbe fáza metánu v procese rozkladu rastlinných a zvieracích materiálov Acetogénna - medziprodukty predchádzajúceho stupňa sú ďalej transformované pomocou acetogénnych baktérií na kyselinu octovú. zaznamenané už v roku 1682 v prácach Roberta Boyla a Denisa Papina alebo v roku IV.Metanogénna fáza - metánové baktérie štiepia kyselinu octovú na metán (CH4), oxid uhličitý (CO2) a vodu. Vodík (H2) a (CO2) sú 7 Stephenom Halesom (Braun, 1982). V roku 1776 taliansky fyzik Alessandro Volta redukované na metán a vodu. vil „spaľovateľný vzduch“ je tvoriaci sa nad Prehľadne močiarmi. sú Ažmožnosti v roku 1886 Béchamp, pri uvedené na obr. 3. Využitie bioplynu veľmi široké. aplikácie bioplynu Drevospracujúci priemysel 15862 TJ 40,8 % usoch s anaeróbnym rozkladom cukru, objavil pod mikroskopom ako pohyblivý bod sa aci „živý kvas“, ktorý označil za pôvodcu tvorby plynu. Vďaka objavu elektrónového roskopu na začiatku 20. storočia (Sýkora, 1989) mohli vedci jednoznačne identifikovať Jedným z najväčších producentov organických zvyškov živočíšneho a rastlinného pôvodu je moderné poľnohospodárstvo SR, ktoré najmä vo eróbne baktérie ako pôvodcov tvorby metánu. veľkochovoch hospodárskych zvierat produkuje veľké množstvá maštaľného hnoja a hnojovice. Vhodnou alternatívou využitia je splyňovanie teNa základe chemicko – mikrobiologickej analýzy priebehu procesu bolo vytvorených jto biomasy metódou anaeróbnej fermentácie (metanogenézy) a následne energetické zhodnotenie vyprodukovaného bioplynu v kogeneračných upom času niekoľko reakčných schém. Dnes sa považuje za správny nasledovný jednotkách (elektrická a tepelná energia), čím je možné dosiahnuť zníženie celkových výdavkov za energie samotného podniku. rfázový model reakcie, ktorý zostavil v roku 1986 Nordberg (obr.2): V prípade využitia celého odhadovaného potenciálu exkrementov hospodárskych zvierat na Slovensku by produkcia bioplynu predstavovala 277 I. Hydrolýza – makromolekuly organických zlúčenín sú prostredníctvom enzýmov mil. m3 ročne. Zloženie bioplynu závisí od zloženia vstupného substrátu a dodržaní požadovaných parametrov procesu. Podľa informácii z lithydrolýznych baktérií rozkladané na nižšie zložky. eratúry ako aj našich poznatkov z prevádzky bioplynovej stanice je pomer metánu a kysličníka uhličitého, ako hlavných komponentov bioplynu, II. Acidogénna (kyselinotvorná) fáza – medziprodukty hydrolýzy sa ďalej v rozmedzí (52 až 70) ku (47 až 27). Priemerná výhrevnosť bioplynu je pritom 22 MJ.m-3 a závisí od podielu obsahu metánu. rozkladajú prostredníctvom acidogénnych baktérií kyseliny (kyselina Aj napriek veľkému potenciálu biomasy, ktorúnabyorganické bolo možné využívať na produkciu bioplynu je v súčasnosti vybudovaných len niekoľko bioplyoctová, propiónová alebo maslová), na nižšie alkoholy, aldehydy, vodík, CO 2 a ďalšie nových zariadení. Prehľad základných údajov poľnohospodárskych bioplynových staníc na Slovensku je uvedení v Tab.1 plyny ako amoniak a sírovodík. III. Acetogénna fáza – medziprodukty predchádzajúceho stupňa sú ďalej transformované pomocou acetogénnych baktérií na kyselinu octovú. IV. Metanogénna fáza - metánové baktérie štiepia kyselinu octovú na metán (CH4), oxid uhličitý (CO2) a vodu. Vodík (H2) a (CO2) sú redukované na metán a vodu. Výroba bioplynu v poľnohospodárskom sektore Bioplyn (CH4, CO2) biomasa Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 36 Obr.2 Reakčná schéma anaeróbneho rozkladu HYDROLÝZA - hydrolytické baktérie Využitie bioplynu je veľmi široké. Prehľadne sú možnosti aplikácie bioplynu uved využitia bioplynu obr. 3. VÝROBA BIOPLYNU VnaPOĽNOHOSPODÁRSKOM SEKTORE Biomasa Obr. 3 Možnosti ( proteíny, tuky, polysacharidy ) Jedným z najväčších producentov organických zvyškov živočíšneho a rastlinného B i ohospodárskych plyn pôvodu je moderné poľnohospodárstvo SR, ktoré najmä vo veľkochovoch zvierat veľké množstvá maštaľného hnoja a hnojovice. Vhodnou alternatívou ACIDOGÉNNA FÁZA - produkuje acidogénne baktérie využitia je splyňovanie tejto biomasy metódou anaeróbnej fermentácie (metanogenézy) biomasa úprava a následne energetické zhodnotenie vyprodukovaného Mierna bioplynu v kogeneračných jednotkách H2, CO2, acetát (elektrická a tepelná energia), čím je možné dosiahnuť zníženie celkových výdavkov za propionát, butyrát, succinát, alkohol a iné energie samotného podniku. zlúčeniny NH +( HPO 2-, H S a iné ) cukor, glycerín, mastné kyseliny, aminokyseliny 4 4 2 Spaľovanie v kotloch Pohon kogeneračnej jednotky Čistenie Reformovanie V prípade využitia celého odhadovaného potenciálu exkrementov hospodárskych zvierat na Využitie v palivových Slovensku by produkcia bioplynu predstavovala 277 mil. m3 ročne. Zloženie bioplynu závisí ACETOGÉNNA FÁZA - acetogénne baktérie Komprimovanie Skladovanie článkoch Teplo Teplo Elektrina biomasa vstupného substrátu a dodržaní požadovaných od zloženia parametrov procesu. Podľa informácii z literatúry ako aj našich poznatkov z prevádzky bioplynovej stanice je pomer Elektrina metánu a kysličníka uhličitého, ako hlavných komponentov bioplynu, v rozmedzí Teplo (52 až 70) METANOGÉNNA FÁZA - metánové baktérie ku (47 až 27). Priemerná výhrevnosť bioplynu je pritom 22 MJ.m-3 a závisí od podielu obsahu H2, CO2, acetát Pohonná hmota, Dodávka do plynovodov metánu. biomasa Aj napriek veľkému potenciálu biomasy, ktorú by bolo možné využívať na produkciu bioplynu je v súčasnosti vybudovaných len niekoľko bioplynových zariadení. Prehľad základných údajov poľnohospodárskych bioplynových staníc na Slovensku je uvedení Obr.2 Reakčná schéma Tab.1 Obr. 3 Možnosti využitia bioplynu Obr.2 Reakčná schémavanaeróbneho rozkladu Bioplyn (CH4, CO2) anaeróbneho rozkladu yužitie bioplynu je veľmi široké. Prehľadne sú možnosti aplikácie bioplynu uvedené Poľnohospodárske bioplynové stanice SR Bioplynová stanica Bioplyn Inštalovaný výkon KW el.energii AGROBAN, s.r.o. Bátka PPD Brezov Mierna úprava Čistenie VPP SPU, s.r.o. Kolínany Spaľovanie v kotloch Teplo Pohon kogeneračnej jednotky Teplo Reformovanie STIFI Elektrina Zdroj Využitie energií Zacatie prevádzky 1995 6x138 hnojovica ošípaných vlastná spotreba 65 hnojovica HD + energet. plodiny 22 hnojovica HD vlastná spotreba vlastná spotreba 100 + 40 hnojovica HD predaj 2005 270 kukuricná siláž predaj 2005 Komprimovanie PD Kapušany Využitie v palivových Hurbanovo článkoch Tab. 1 1998 2001 Skladovanie Pohonná hmota, Dodávka do plynovodov Poľnohospodárske bioplynové stanice SR Tab. 1 Teplo Elektrina Pre ilustráciu v Nemecku je v súčasnosti v prevádzke poľnohospodárskych bioplynových zariadení rôznej veľkosti a kategórií. takmer 4000 Pre ilustráciu v Nemecku je v súčasnosti v prevádzke takmer 4000 poľnohospodárskych bioplynových zariadení rôznej veľkosti a kategórií. Zariadenia na výrobuZARIADENIA bioplynu NA VÝROBU BIOPLYNU Zariadenia na výrobu bioplynu je všeobecne možné rozdeliť do troch hlavných skupín a to: jednoduché (primitívne), zariadenia s klasickým dizajnom fermentorov pre biologické čistenie komunálnych kalov a nové progresívne typy priemyselných zariadení. Ďalej je možné zariadenia na výrobu bioplynu rozdeliť podľa obsahu suchej hmoty vo vstupnom substráte nasledovne: a)pre suchú fermentáciu – obsahom suchej hmoty od 25 do 35% b)pre mokrú fermentáciu – obsah suchej hmoty do 15% Podľa spôsobu plnenia fermentora poznáme: a)diskontinuálne – fermentor sa po naplnení uzavrie a po uplynutí času zdržania sa vyprázdni a znovu naplní čerstvým substrátom. b)kontinuálne – fermentory sa plnia v pravidelných časových intervaloch, pričom množstvo odvádzaného substrátu sa rovná približne množstvu privedeného substrátu. Fermentory môžu mať rôzny tvar, napr. valcový, kónický a môžu byť zhotovené z rôznych materiálov – z betónu, zo železobetónu, z ocele a pod. Podľa uloženia môžu byť ležaté alebo stojaté, nadzemné alebo s uložením v zemi. Všetky typy zariadení na výrobu bioplynu zvyčajne obsahujú nasledovné základné časti (Obr.4): príprava biomasy (napr. homogenizačná nádrž s mixérom) - slúži na prípravu vstupného substrátu do vhodnej formy a aj ako zásobník biomasy; fermentor – dimenzuje sa podľa denného množstva vstupného substrátu a času zdržania, prebieha tu anaeróbny rozklad substrátu a tvorí sa bioplyn; a tvorí sa bioplyn; plynojem – slúži na skladovanie najnutnejšej prevádzkovej rezervy bioplynu, dimenzuje sa na pol až jednodňovú produkciu bioplynu; zberná nádrž spracov aného substrá 37 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho tu – slúži akodobytka konečný sklad vyhnitého substrátu a dimenzuje sa pre skladovaciu kapacitu na 180 až 200 dní (v prípade nevyužívania plynojem – slúži na skladovanie najnutnejšej prevádzkovej rezervy bioplynu, dimenzuje sa na pol až jednodňovú produkciu bioplynu; separátora). zberná nádrž spracovaného substrátu – slúži ako konečný sklad vyhnitého substrátu a dimenzuje sa pre skladovaciu kapacitu na 180 až 200 dní (v prípade nevyužívania separátora). Miešanie Vstupný substrát Homogen. nádrž Fermentor Kalové čerpadlo Plynojem Odlučovač vody Plynojem Izolácia Ohrev Ohrev Zberná nádrž Obr. 4 Hlavné časti bioplynovej stanice Obr. 4 Hlavné časti bioplyn ovejmiešadlá stanicea ohrev jednotlivých nádrží, najmä fermentora. Ďalej pre technologický proces sú potrebné čerpadlá, Zmiešané kultúry baktérií zúčastňujúcich sa procesu anaeróbneho rozkladu môžeme z hľadiska teploty procesu rozdeliť na: psychrofilné (teplota do 20°C), mezofilné (30 až 40˚C) Ďalej technologický termofilné baktérie (50 ažpre 75˚C),(Braun, 1982; Lucke, 2002). proces sú potrebné čerpadlá, miešadlá a ohrev jednotlivých Priebeh procesu a zloženie konečného produktu anaeróbneho rozkladu ovplyvňuje množstvo faktorov: zloženie vstupného substrátu, hodnota nádrží, najmä fermentora. pH, oxidačno-redukčný potenciál, teplota, parciálna veľkosť tuhých častíc a iné. Záver Prognostický cieľ štátov EÚ predpokladá, že do roku 2010 sa vytvoria podmienky pre 12 %-ný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe, čo je v súlade so závermi Kjótskeho protokolu. Poznatok, že v rezorte poľnohospodárstva SR je takmer zanedbateľný podiel využívania biomasy na produkciu energie, viedol SPU v Nitre k tomu, aby sa zapojila do riešenia výskumných projektov z oblasti obnoviteľných zdrojov energie . Bola vybudovaná demonštračná bioplynová stanica, ktorá slúži hlavne na prevádzkové overovanie laboratórne získaných poznatkov z oblasti produkovania energie z biomasy živočíšneho, ako aj rastlinného pôvodu. Využitie vyrobeného bioplynu, ktorého priemerný obsah metánu sa pohybuje od 55 do 60%, ako paliva pre kogeneračnú jednotku, sa ukazuje tiež ako jedna z najvhodnejších alternatív. Elektrická účinnosť kogeneračných jednotiek je viac ako 38% a tepelná viac ako 58%, teda celková účinnosť využitia energie obsiahnutej v bioplyne je vyše 87%. Kogeneráciou je možné dosiahnuť až 40% úsporu vstupného paliva v porovnaní s klasickými tepelnými elektrárňami. Literatúra 1.Braun, R., 1982: Biogas – Methangärung organischer Abfallstoffe. Springer-Verlag, Wien 1982. ISBN 3-211-81705-0 2.LUCKE I., 2002: Biogas Die regenerative Energie der Zukunft, diplomová práca, Oldenburg: Hochschule Vechta 3.Pastorek, Z., Wolf, J.,1993: Výroba a využití bioplynu v zemědělství. Ústav zemědělských a potravinařských informací, Praha 1993. ISSN 0231-947 4.SÝKORA, P., 1989: Alchýmia života, Bratislava: Smena 1989 Správny výber vstupného materiálu je základom pre cenovú efektívnosť bioplynovej stanice Dr.-Ing. Armin Stirl Krakow am See Vstupné materiály pre poľnohospodársku bioplynovú stanicu sú odpadové produkty živočíšnej výroby: - tekutý hnoj - tuhý maštaľný hnoj Taktiež produkty rastlinnej výroby ako: - kukuričná siláž - trávna siláž - kukurica na zrno 38 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka - celozrnná siláž - slama a pod. Vývoj cien obilia na medzinárodnom trhu v ostatných 12 mesiacoch ukazuje, že monofermentácia kukuričného zrna a kukuričnej siláže vyúsťuje do nižšej efektívnosti nákladov bioplynovej stanice. Cieľom každého farmára je dosiahnuť maximálne zisky z každého hektára pôdy s využitím zberaných rastlinných materiálov. A to bez ohľadu na to, kde pridaná hodnota vzniká: - predaj obilia a pod., - využitie produkcie mlieka - využite mäsovej produkcie a - využitie bioplynovej stanice. Najhospodárnejšie vstupné materiály sú tekutý hnoj a tuhý maštaľný hnoj, ktoré sú k dispozícii v poľnohospodárstve zadarmo. Tekutý hnoj je možno v tomto prípade fermentovať veľmi jednoducho, avšak tuhý maštaľný hnoj je problematický materiál, pokiaľ nie je náležite spracovaný. Je všeobecne známe, že väčšina slovenských poľnohospodárskych podnikov ustajňuje zvieratá na slame. Okrem toho, v prípade výroby siláže a obzvlášť trávnej siláže, výsledkom sú horšie vlastnosti využiteľné iba podmienečne vo výrobe mlieka a mäsa. Pre bioplynovú fermentáciu nie sú tieto silážne systémy zvlášť energeticky úsporné, ale úsporný biolyn z nich môže byť vyrobený. Celozrnné siláže môžu mať vplyv na zvýšenie výťažku kultúrnej plodiny a priniesť dobrú energetickú návratnosť na hektár. Samozrejme kukuričná siláž je energeticky výhodný vstupný materiál, avšak spolu s vysokou cenou obilia ide o veľmi drahý materiál. Kukuričná siláž by mala byť používaná iba ako prídavok k plniacej dávke bioplynovej stanice. Výber vstupných materiálov podľa ich špecifických vstupných cien vyžaduje zvláštne delenie technológie bioplynových staníc. Príprava celulózových vstupných materiálov je v tomto prípade hlavným faktorom. Tieto materiály musia byť drvené takým spôsobom, aby sa dosiahol rozsiahly povrch a vysoká sacia schopnosť. Takýmto procesom je extrudovanie. Extrudovanie môže byť hlavným článkom tepelno-mechanického rozkladu rastlinných produktov. Výhody tohto procesu sú: - Zväčšenie povrchu biogenetického materiálu prostredníctvom rozstrapkávania vlákien - Vysoká sacia schopnosť a schopnosť viazania vody používaného materiálu - Rozklad lignínu, celulózy a hemicelulózy - Prevencia vzniku pohyblivej vrstvy - Zvýšenie C-N kvocientu - Redukcia kľudovej doby na 20-30 dní, s najvyšším stupňom využitia rastlinného materiálu. Týmto spôsobom sú vytvorené významné predpoklady pre naplnenie pracovnej komory viac ako 6.0 kg TS/m³. Výhodou je, že korózii odolné materiály, ako napr. nehrdzavejúca oceľ V4A, tu môžu mať uplatnenie, pretože potreby pracovnej komory môžu byť znížené na polovicu v porovnaní z jednoduchými systémami. So zavedením biogenézy materiálov je zároveň urýchlený biologický rozpad tekutého hnoja. Prípravou vstupných materiálov ako maštaľný hnoj, trávna siláž, kukuričná siláž, siláž z celej rastliny a pod. technológiou extrudovania je možné dosiahnuť význačné zvýšenie ich bioplynového výťažku. Poľnohospodársky inštitút Saxony v Lipsku uviedol, že táto “bakteriálna špecialita” , ktorá sa dosiahne extrudovaním, je významnou optimalizáciou možného výťažku metánu v bioplynových staniciach. Pokusmi s fermentáciou bolo zistené, že extrudované materiály vykázali zvýšený výťažok metánu v porovnaní s originálnym substratum: - pri kukuričnej siláži do 14% - pri trávnej siláži až do 26%. Praktické výsledky pri používaní extrudovaného maštaľného hnoja ukazujú, že výťažky od 450 do 480 m³ bioplynu sú možné. Nové trendy v oblasti dojacej techniky Doc. Ing. Ján Juríček, PhD. Agrostar, s.r.o. , 913 04 Chocholná Velčice 268 V poslednom období možno sledovať určité zmeny aj v oblasti dojacej techniky. Vzhľadom na tú skutočnosť, celosvetový trend smeruje k zväčšovaniu fariem a tým aj počtu kráv v nich, aj dojacia technika bola viac vyvíjaná pre jej využívanie vo veľkokapacitných farmách. Je potrebné zdôrazniť, že v poslednom období nastal výrazný pokrok vo vývoji, ale aj v exploatácii dojacích robotov. Ich podstatné rozšírenie obmedzujú ich vysoké investičné náklady, nízka cena práce (najmä u nás), nižšia efektívnosť, žiadne prevádzkové skúsenosti a vysoké nároky na kvalitu ich obsluhy a servisu. Je možné predpoklať, že v budúcom období aj u nás budú používané dojacie roboty. Značný pokrok bol dosiahnutý pri vývoji niektorých základných častí dojacej techniky. Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 39 K najdôležitejším častiam dojacieho zariadenia nesporne patrí dojacia súprava. Táto má priamy kontakt s vemenom kravy. Z uvedeného dôvodu každý výrobca venoval vývoj najmä konštrukcii a funkcii tejto časti. Pri konštrukcii ceckových gúm sa opäť objavujú gumy so štvorcovým prierezom. Tieto majú pri takte stláčania dokonalejšie uzatváranie prívodu podtlaku. Ako materiál pre výrobu ceckových gúm, mliekovodných a podtlakových hadíc sa najčastejšie používa zmes gumy. Kvalitnejším materiálom je silikón, ktorý je však podstatne drahší ako guma. Vzhľadom na opotrebovanie gumy, na jej priamy styk s vemenom a s mliekom, každý výrobca dôrazne upozorňuje na nevyhnutnosť pravidelnej a najmä včasnej výmeny ceckových gúm a mliekovodných hadíc. Osobitný pokrok bol dosiahnutý pri elektronizácii funkcie dojacej súpravy. Celý priebeh procesu dojenia – rozdojovanie, dojenie, dodojovanie, snímanie dojacej súpravy – je riadený elektronicky. Snahou každého výrobcu je aby obsluha môhla čo najmenej ovplyvňovať proces dojenia. Najčastejšie priebeh dojenia je riadený na základe prietoku dojeného mlieka. V zariadeniach sa používajú vývevy lamelové, turbínové, vodookružné a vývevy ktoré pracujú na princípe Rootovho čerpadla. Pri ich vývoji sa dôraz kladie na zvyšovanie ich výkonnosti (potreba pre veľké stáda), znižovanie negatívneho vplyvu na prostredie (zachytávanie odpadového mastiaceho oleja), znižovanie hluku a energetickej náročnosti. Postupne sa menej používajú lamelové vývevy (doteraz najviac používané), najmä z dôvodu nevyhnutnosti ich mastenia a z dôvodu možnosti znečisťovania životného prostredia (pri nedôslednej obsluhe). Tieto vývevy sú energeticky málo náročné. Vodookružné vývevy sa taktiež málo používajú z dôvodu ich obťažnejšej prevádzky - náročné na doplňavanie čistej vody, možnosť poškodenia zamrznutím, vo vode rozmnožovanie škodlivých bakérií. Vývevy turbínové a typu Rootovho čerpadla nemajú negatívny vplyv na životné prostredie, čo je ich najväčší dôvod k ich rozširovaniu. Nevýhodou turbínových vývev je vysoká energetická náročnosť. Celý proces dojenia riadi elektronická jednotka na ktorej je zvyčajne možno nastaviť základné parametre dojenia – frekvenciu pulzácie, pulzačné pomery v predných a v zadných ceckoch, neutrálny čas, čas rozdojovania a dodojovania. Vývoju tejto jednotky venuje každý výrobca mimoriadnu pozornosť a zvyčajne je „pýchou“ každého výrobcu. Merače množstva nadojeného mlieka patria taktiež k časti dojacej techniky na ktorú konštruktéri kladú veľký dôraz. Každý merač musí vyhovovať predovšetkým požiadavkam na jeho presnosť. Musí spoľahlivo pracovať a musí sa dať ľahko čistiť a dezinfikovať. Používajú sa hladinové merače a tiažové. Pri tiažových meračoch sa nevyskytuje problém s nepresnosťou s dôvodu penenia mlieka. Používanie meračov mlieka je vo vysokoužitkových, veľkokapacitných stádach takmer nevyhnutnosťou. K zvládnutiu manažmentu stáda slúži identifikácia dojníc s riadiacim počítačom využívajúcim program pre ukladanie údajov o každej dojnici – pôvod, dátum narodenia, dátumy pripustenia, otelenia, množstvá nadojeného mlieka na pôdoj, láktáciu, celkovo za život, hodnoty aktivity kravy, resp. mernej elektrickej vodivosti mlieka, predbežný termín pripuustenia, zasušenia, otelenia a pod. Využívanie tohoto kompletného riadiaceho systému veľmi pomôže v práci zootechnikovi. Separačný box slúži predovšetkým vo veľkokapacitných stádach k oddeleniu dojníc, ktoré sú určené buď k pripusteniu, veterinárnemu zákroku, vyradeniu a pod. Môžu byť jednostranné, alebo obojstranné. Pre uľahčenie procesu dojenia slúži viacero prídavných zariadení. Jedným z nich je polohovateľné rameno dojacej súpravy. Toto slúži na uľahčenie práce obsluhy a na šetrné snímanie dojacej súpravy z vemena kravy. Ďalším zariadením je pneumatické otváranie a zatváranie vstupných a výstupných dvier dojárne a výškovo nastaviteľná podlaha dojacej jamy v dojárni (podľa výšky dojiča). Záverom si dovolím zdôrazniť, že trend vývoja a nadväznej výroby dojacej technky smeruje k využívaniu techniky vo veľkokapacitných vysokoužitkových stádach, pričom hlavný dôraz sa kladie na optimalizáciu zariadení k zdravotným požiadavkám dojníc, k znižovaniu možností ovplyvňovania procesu dojenia obsluhou a k zvyšovaniu efektívnosti dojacej techniky. Návrh novej maštale pre dojnice Claus Brink S.A.Christensen Nordre Havnevej 2, DK 6000 Kolding Dôvody pre navrhnutie novej maštale: Optimalizácia produkcie, Optimalizácia hospodárnosti Lepšie zdravie stáda Lepšia organizácia pracovnej sily Koncentrácia zvierat Ako plánovať novú maštaľ: Inšpirovať sa sledovaním maštalí aj v cudzích krajinách Kontaktovať znlacov, finančné inštitúcie, stavebné spoločnosti a dodávateľov v oblasti poľnohospodárstva Body návrhu: Vyhotovenie detailného výkresu návrhu Cenové ponuky od dodávateľov Príprava zmlúv s dodávateľmi 40 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Potrebné žiadosti pre povolenie novej maštale Možnosti rozšírenia Konštrukcia budovy: Možnosti vzhľadom na veľkosť stáda (1 krava 1 ležovisko a max. 2 kravy na kŕmne miesto) Rošty Kŕmny stôl Betónová podlaha alebo roštová podlaha - v tomto prípade odstraňovanie hnoja z podroštových priestorov Umiestnenie dojacieho zariadenia Izolácia mliečnice Kapacita čakárne Ventilácia Minimálne rozmery roštov, dvojitých roštov , uličky zhŕňača maštaľného hnoja atď.. Technická stránka maštale: Vybavenie Bránky Kŕmna zábrana Čerpadlá hnojovice Zhŕňač hnoja Matrace (piesok, guma) Guma na podlahu uličky Závesy Premiestňovanie kráv nad kŕmnym stolom Dodávka vody Pohodlie zvierat – čistiaca kefa Plne automatická maštaľ: Prezentácia maštale s robotmi, robot na kŕmenie TMR kŕmnou dávkou – maštaľ budúcnosti Modernizovaná farma masného skotu v Královicích u Prahy Ing. Luděk Bartoň, PhD., Ing. Radka Zahrádková, PhD. a Ing. Daniel Bureš Výzkumný ústav živočišné výroby, v.v.i., Praha Uhříněves, Česká republika Chov masných plemen skotu nemá v České republice dlouhou historii. Po několika spíše ojedinělých importech zvířat zejména v 70. letech minulého století se toto odvětví živočišné výroby začalo výrazněji rozvíjet až po r. 1989. Z počátečního stavu cca 3 000 krav chovaných v systému bez tržní produkce mléka v r. 1990 tento počet narostl až na 155 000 krav v r. 2007. V současnosti je v ČR chováno celkem 12 masných plemen skotu s různým početním zastoupením (aberdeen angus, belgické modré, blonde d’aquitaine, galloway, gasconne, hereford, highland, charolais, limousine, masný simentál piemontese a salers). Nastartování tohoto vývoje by bývalo nebylo možné bez podpory státu. K rozvoji přispěl i vznik Českého svazu chovatelů masného skotu v r. 1990, jehož prostřednictvím se v r. 1991 začala realizovat kontrola užitkovosti a výběr mladých býků do plemenitby. Farma masného skotu Královice V r. 1994 byla na pozemcích obhospodařovaných Výzkumným ústavem živočišné výroby v Praze - Uhříněvsi vybudována farma masného skotu Královice. Kromě provádění experimentů bylo účelem i demonstrace způsobu chovu krav bez tržní produkce mléka, protože v době vzniku farmy byl tento systém v ČR poměrně nový. Při budování areálu byl důraz kladen na zachování jednoduchosti a nenáročnosti použité technologie z hlediska investic a pracovních sil, což je obecným principem zakládání farem tohoto typu. Farma je rozdělena na dvě základní části, pastevní areál a zimoviště se zpevněným výběhem. Pastviny o celkové výměře 19 ha se nacházejí v nadmořské výšce 250 – 300 m a jsou rozděleny do jednotlivých oplůtků pro postupné vypásání celé pastevní plochy. Jako zimoviště slouží adaptovaná stodola s hlubokou podestýlkou a se zpevněným výběhem, kde se nachází venkovní zastřešené krmiště, nezamrzající napáječka, manipulační ulička a klec k provádění inseminace, vážení zvířat a zooveterinárních zákroků. Na počátku r. 1994 bylo na farmu dovezeno 15 kusů jalovic plemene gasconne, čímž byl v podstatě zahájen chov tohoto plemene v ČR. V současné době je zde chováno 27 krav, 16 jalovic narozených v období 2005-2006, 13 jaloviček a 8 býčků narozených v r. 2007 a jeden plemenný býk. V chovu je uplatňováno sezónní připouštění plemenic přibližně od 5. dubna do poloviny června. Snahou je využít první dvě říje k inseminaci a na poslední měsíc do stáda přichází plemenný býk. Sezóna telení tedy každoročně vychází na období leden až březen. Jalovice jsou poprvé zapouštěny ve věku dvou let. Odstav telat se obvykle uskutečňuje v období od konce září do konce října. 41 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Jalovice s odpovídajícím exteriérem a růstovými vlastnostmi jsou ve většině případů využity pro obměnu stáda. Nejlepší býčci (cca 5 kusů), kteří splňují podmínky a kritéria stanovená plemennou knihou, odcházejí do odchovny plemenných býků. Zde je prováděn test jejich vlastní užitkovosti a na základě výsledků jsou býci vybíráni do plemenitby. Tímto způsobem bylo v období 1996 - 2007 do plemenitby vybráno celkem 43 býků plemene gasconne pocházejících z farmy Královice. Teprve v posledních letech začínají plemenné gaskoňské býky ve větší míře produkovat i jiné chovy v ČR. Býci netestovaní v odchovně jdou do výkrmu. Každoročně je několik krav ze stáda prodáno, většinou z důvodu hrozící příbuzenské plemenitby ve stádě. Ve stádě jsou rovněž využívány biotechnické metody (výplachy a přenosy embryí). V počátcích chovu sloužily k rychlému rozšíření početních stavů čistokrevných zvířat ve stádě, nyní jsou výplachy prováděny u plemenic, které nezabřezly v připouštěcím období, a získaná embrya jsou většinou prodávána. Výživa je v pastevní sezóně zajišťována výhradně pastevním porostem s možností příkrmu krmnou slámou. V zimním období se zkrmuje směsná krmná dávka založená na vojtěškové a luskoobilní senáži, senu a krmné slámě. Pomocí lizů a přimícháním do směsné krmné dávky jsou zvířatům dodávány minerální látky. V rámci grantových projektů a výzkumných záměrů řešených VÚŽV Praha je chov využíván k různým experimentům zaměřeným např. na růstovou schopnost telat, masnou užitkovost býků, tělesnou kondici zvířat, etologická pozorování, měření pánevních rozměrů ve vztahu k obtížnosti porodů atd. Plemeno gasconne Současná podoba plemene gasconne byla vytvořena z původní populace skotu chovaného v podhůří francouzských Pyrenejí, kde se původně využíval jako skot s trojstrannou užitkovostí. Přibližně před třiceti lety se francouzský šlechtitelský program tohoto plemene zaměřil na jednostrannou masnou užitkovost v extenzívních podmínkách při zachování vrozené tvrdosti a odolnosti, s velmi dobře utvářenými končetinami a tvrdými paznehty, výbornou konverzí živin z objemných krmiv, mateřskými vlastnostmi s důrazem na lehký průběh porodů a snadnou ovladatelností zvířat. Podobné cíle v současnosti sleduje i šlechtitelský program plemene gasconne v ČR. Pro plemeno gasconne je charakteristické plášťově světle šedé zbarvení s přechodem tmavé barvy v okolí očních otvorů a mulce. Telata se rodí světle hnědá, ve 4 až 5 měsících přelínávají do šedého zbarvení. Černé sliznice umožňují vysokou toleranci zvířat k slunečnímu záření a odolnost vůči onemocnění infekční keratokonjuktivitidou (IKKS). Tím je umožněno spásání chudé vegetace na strmých svazích hor ve vysoké nadmořské výšce i při extrémních změnách počasí. Tím je umožněna ekonomicky efektivní produkce kvalitního hovězího masa i ve velice extenzívních podmínkách. V dospělosti plemenní býci dosahují hmotnosti 1000 – 1100 kg a výšky v kohoutku 145 cm. Hmotnost dospělých krav se pohybuje okolo 650 kg a výška v kohoutku okolo 135 cm. Průměrná hmotnost při narození telat na farmě Královice v uplynulých letech činila 41,5 kg, hmotnost ve 120 dnech 174 kg a hmotnost v 210 dnech 266 kg. Podrobné výsledky v jednotlivých letech zvlášť u býčků a jaloviček jsou uvedeny v tabulkách 1 a 2. I při vyšší hmotnosti telat při narození než je plemenný standard (38 kg) je u matek vykazován snadný průběh porodů. Parametry růstu jsou ve srovnatelných podmínkách chovu porovnatelné s ostatními plemeny středního tělesného rámce, mezi které se plemeno gasconne řadí. V tabulce 3 je uveden vývoj počtů stád a stavů krav plemene gasconne v období 1995-2006. V přehledu jsou uvedeny pouze chovy zapojené do kontroly užitkovosti. V počtu krav jsou zahrnuta čistokrevná zvířata i kříženky s minimálním podílem plemene gasconne 50 %. Příspěvek byl zpracován s podporou výzkumného záměru MZE0002701403. Ukazatel Hmotnost při narození (kg) Hmotnost- 120 dnů (kg) Hmotnost- 210 dnů (kg) 1995 (n=10) 1996 (n=7) 1997 (n=3) 1998 (n=10) 1999 (n=5) 2000 (n=6) 2001 (n=9) 2002 (n=5) 2003 (n=5) 2004 (n=11) 2005 (n=8) 2006 (n=12) 189 189 166 177 196 172 173 181 189 180 180 180 292 272 275 262 265 257 271 297 281 280 295 280 Tabulka 1: Ukazatele růstu u býčků gasconne v jednotlivých letech Ukazatel Hmotnost při narození (kg) Hmotnost- 120 dnů (kg) Hmotnost- 210 dnů (kg) 1995 (n=9) 1996 (n=2) 1997 (n=4) 1998 (n=6) 1999 (n=8) 2000 (n=8) 2001 (n=5) 2002 (n=7) 2003 (n=7) 2004 (n=4) 2005 (n=8) 2006 (n=8) 41 39 37 41 37 36 39 37 42 41 43 42 182 163 178 165 166 164 154 164 160 164 180 164 272 277 267 234 248 244 232 244 263 253 279 253 1999 4 91 2000 4 125 2001 10 184 2002 10 209 2003 11 315 2004 11 332 2005 10 264 2006 9 303 Tabulka 2: Ukazatele růstu u jaloviček gasconne v jednotlivých letech Počet chovů Počet krav 1995 3 11 1996 4 21 1997 4 42 1998 4 51 Tabulka 3: Počet stád a stavy krav plemene gasconne v kontrole užitkovosti Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 42 Rekonštrukcia objektov pre chov mäsového dobytka v PD Trenčianska Turná Ing. Peter Michal, PD Trenčianska Turná chodba. Súčasne Ing. Peter Polák, PhD. – SCPV – VÚŽVbola Nitra zakúpená kvalitná mobilná fixačná klietka využívaná pri zooveterinárnych zákrokoch ako v stáde mäsovom tak i dojnom, ktorá nadväzuje na túto Chotár PDchodbu. Trenčianska sa rozprestiera rieky Váh k svahom Považského Inovca. Subjekt hospodári na výmere 1186 ha PriTurná projektovaní všakod povodia neboli brané do až úvahy praktické skúsenosti chovateľov poľnohospodárskej pôdy z toho 142 ha lúk a pasienkov, 48 ha chmeľníc a 3 ha sadu. Hlavné zameranie predstavuje chov HD, v rámci neho výroba mlieka a predovšetkýmstavebných vysoko kvalitného mäsa.aPre zintenzívnenie výroby hovädzieho PD V nakúpilo v roku 1994 10 a odporúčania noriem chodba bola postavená príliš mäsa široká. takejto chodbe savysokoteľných jalovíc plemena blonde d´Aqitaine z Francúzska čím sa započalo s tvorbou geneticky vysoko kvalitného jadra určeného na intenzívnu produkciu zvieratá otáčať čo znižuje plynulosť manipulácie a zvyšuje riziko z Francúzska poranenia ľudí plemennéhomôžu materiálu cestou embryotransféru. Otcami teliat dovezených v tele matiek boli plemenníky vybrané pre ich vynikajúcu genetickú hodnotu pre intenzitu rastu a exteriér. Výraznú stopu v stáde zanechal excelentný plemenník Drop. a zvierat. V budúcnosti príde k zúženiu chodby. Stádo blonde d´Aquitaine v PD Trenčianska Veľký telesný rámec dáva plemenu blonde d´Aquitaine predpoklad pre intenzívny rast vysokokvalitnej svaloviny. V KÚ mäsového dobytka dosiahli jalovičky priemerný denný prírastok živej hmotnostichovu do vekuv365 dní 2000. 1400 g Od a býčky 1500času – 1850 g. Plemeno v krížení dobre nadviazalo Turná získalo štatút šľachtiteľského roku tohto bolo vyprodukovaných na mliekové a kombinované plemená, kde predovšetkým v krížení so slovenským strakatým plemenom sú dosahované výborné rastové parametre a nadpriemerné zatriedenie jatočných tiel podľa systémua SEUROP. vo výkrme dosahujú priemerný denný prírastok živej niekoľko stoviek embryí na predaj niekoľkoKomerčné desiatokkrížence kvalitných plemenných býkov do hmotnosti na úrovni 1200 – 1300 g s jatočnou výťažnosťou vyše 61 %. prirodzenej Väčšej expanzii plemena podmienkach zabránil Pôvodne boli importovanéplemenitby. zvieratá umiestnené v objekte OMD, kde mali v vyhradené 3 koterceSlovenska s napojením na pasienky.výskyt Po otelení a zväčšení stáda objekt prestal vyhovovať a preto bolo nutné nájsť nové riešenie. Na chov mäsového dobytka bola najskôr zadaptovaná stará koniareň, kde BSE v dojnom stáde, kvôli ktorému bolo pozastavené obchodovanie s plemenným materiálom bolo vytvorených 6 kotercov určených na telenie kráv. Neskôr bol zrekonštruovaný nevyužívaný sklad priemyselných hnojív. Pretože steny boli presiaknutéachemickými látkami, bolo treba pristaviť z vnútornej strany múrik do výšky 2 metrov aby bolo zabránené nežiaducim účinkom chovu hrozil zánik. týchto látok na zvieratá. Vnútorný priestor je členený na 4 koterce. Z prednej strany bolo vybudované prekryté krmovisko takisto delené na 4 nadväznosti na farmu PD Trenčianska Turnázobol vybudovaný areál sekcie ako vnútorný V priestor. Na vybudovanie boli použité staré stĺpy z vedenia zrušených chmeľnícpasienkový . V každej sekcii je umiestnená loptová napájačka. Nakoľko mäsový dobytok je chovaný voľne, vyvstala potreba vybudovania manipulačných priestorov. K objektu bol teda pristavaný rozlohou ha. V optimálnych podmienkach táto rozloha poskytuje dostatočnej prístrešok, sv ktorom boli20 umiestnené dva koterce (telenie, liečenie) a manipulačná chodba. Súčasnemožnosť bola zakúpená kvalitná mobilná fixačná klietka využívaná pri zooveterinárnych zákrokoch ako v stáde mäsovom tak i dojnom, ktorá nadväzuje na túto chodbu. pastvy pre stádo rátajúce vyše 40 kráv s teľatami a jalovicami počas letného kŕmneho Pri projektovaní však neboli brané do úvahy praktické skúsenosti chovateľov a odporúčania stavebných noriem a chodba bola postavená príliš široká. V takejto chodbe sa môžu zvieratá otáčaťNa čo znižuje manipulácie a zvyšuje riziko poranenia ľudí a zvierat. V budúcnosti priestorov príde k zúženiu obdobia. pevnéplynulosť hradenie boli použité staré stĺpy z chmeľníc. Rekultiváciou pochodby. Stádo blonde d´Aquitaine v PD Trenčianska Turná získalo štatút šľachtiteľského chovu v roku 2000. Od tohto času bolo vyprodukovaných niekoľko bývalej betonárke v bezprostrednej blízkosti ustajňovacieho – stoviek embryí na predaj a niekoľkozískali desiatokzvieratá kvalitnýchvýbeh plemenných býkov do prirodzenej plemenitby. Väčšej expanziipriestoru plemena v podmienkach Slovenska zabránil výskyt BSE v dojnom stáde, kvôli ktorému bolo pozastavené obchodovanie s plemenným materiálom a chovu hrozil zánik. zimoviska. V nadväznosti na farmu PD Trenčianska Turná bol vybudovaný pasienkový areál s rozlohou 20 ha. V optimálnych podmienkach táto rozloha poskytuje možnosť dostatočnej pastvy pre stádo rátajúce vyše 40 kráv s teľatami a jalovicami počas letného kŕmneho obdobia. Na pevné hradenie boli použité staré stĺpy z chmeľníc. Rekultiváciou priestorov po bývalej betonárke získali zvieratá výbeh v bezprostrednej blízkosti ustajňovacieho priestoru – zimoviska. Tabuľka 1 Tabuľka 1 Živá hmotnosť a priemerný denný prírastok živej hmotnosti býčkov plemena blonde d´Aqitaine v PD Trenčianska Turná Živá hmotnosť a priemerný denný prírastok živej hmotnosti býčkov plemena blonde d ´Aqitaine v PD Trenčianska Turná Kontrolný rok Počet kráv 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 05/06 14 19 17 17 23 28 32 Zdroj - ŠPÚ SR vo veku 120 dní živá priemerný hmotnosť denný prírastok 191 1219 182 1137 181 1150 192 1259 180 1157 179 1156 176 1144 vo veku 210 dní živá priemerný hmotnosť denný prírastok 303 1231 266 1059 259 1034 258 1031 257 1028 261 1070 262 1079 vo veku 365 dní živá priemern hmotnosť ý denný prírastok 446 1099 416 1018 408 1002 422 1043 438 1089 452 1137 469 1185 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka 43 Technologické prvky maštaľného prostredia a ich vplyv na plynné emisie v chove hovädzieho dobytka Ing. Monika Knížatová, prof. Ing. Štefan Mihina, PhD. Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, SCPV, Hlohovská 2, 949 92 Nitra Úvod Ustajňovacie objekty, hnojiská a hnojovicové nádrže sú fixné a permanentné zdroje emisií rozličných plynných zlúčenín. Amoniak (NH3) sa tvorí bakteriálnym a enzymatickým rozkladom dusíkatých látok v exkrementoch, najmä močoviny obsiahnutej v moči. Metán (CH4) vzniká pri anaeróbnom rozklade organickej hmoty predovšetkým s vysokým obsahom celulózy. Výrazný podiel na jeho tvorbe majú prežúvavce (črevná fermentácia). Oxid uhličitý (CO2) produkujú zvieratá dýchaním a len v nepatrnom množstve sa uvoľňuje pri rozklade maštaľného hnoja. Odhaduje sa, že až 80 % amoniakálnych emisií pochádza z chovu hospodárskych zvierat (Hartung a Phillips, 1994). Opatrenia znižujúce tieto emisie by sa mali predovšetkým sústrediť na dobytok a ošípané, aplikáciu hnojovice a ustajnenie. Chov dobytka má v Európe podiel na celkových emisiách amoniaku z poľnohospodárstva zhruba 53 % (Asman, 1995). V záujme zníženia národných emisií sa v mnohých krajinách zavádzajú nové technológie ustajnenia zvierat, skladovania a aplikácie hnojovice. Ak sa však dosiahne redukcia emisií amoniaku z ustajnenia, treba rátať s rizikom nárastu dodatočných emisií počas skladovania a aplikácie hnojovice na pôdu. Emisie z ustajnenia dobytka predstavujú 18 – 37 % (Dohler, 2003) a je zrejmé, že znižovať straty amoniaku je potrebné na každom kroku produkčného reťazca. Opatrenia na redukciu amoniakálnych emisií Intenzitu tvorby a uvoľňovania amoniaku ovplyvňujú viaceré faktory, ako napr. objem vylúčeného moču a koncentrácia močoviny, aktivita ureázy (spôsobujúca hydrolýzu močoviny na amoniak), hodnota pH hnojného roztoku, konštrukcia podláh, teplota, prúdenie vzduchu, veľkosť emitujúcej plochy (podlaha, kanály), frekvencia odpratávania exkrementov, zloženie krmív a i. Opatrenia zamerané na redukciu amoniakálnych emisií ovplyvňujú jeden alebo viacero z uvedených faktorov. Medzi najefektívnejšie opatrenia patrí: použitie podstielky zmenšenie emitujúcej plochy a časté odpratávanie exkrementov sprchovanie podláh roztokom formaldehydu (utlmí sa aktivita ureázy) šikmé podlahy (odtok moču, obmedzená výmena vzduchu medzi podroštovým a maštaľným prostredím) okysľovanie hnojovice (regulácia pH) výživové opatrenia (krmivá vybilancované na dusíkaté látky) Podstielkový a hnojovicový systém Ustajnenie na podstielke emituje menej NH3 ako hnojovicové systémy s voľným ustajnením, plnou podlahou a automatickou zhrňovacou lopatou. Tento systém znižuje emisie amoniaku tým, že sa znižuje množstvo celkového amoniakálneho dusíka vylúčeného jednou dobytčou jednotkou (skrmuje sa menej dusíka, menej intenzívny systém chovu). Svoju úlohu tu zohráva aj schopnosť slamy znižovať prúdenie vzduchu nad emitujúcim povrchom a jej nasiakavosť obmedzujúca kontakt moču so vzduchom. Pri ustajnení na slamenej podstielke boli zistené emisie amoniaku 33 g na zviera a deň pri hnojovicovom systéme a 49 g (Chambers a i., 2003). Použitie podstielky znižuje emisie amoniaku len ak je pridávaná v dostatočnom množstve. V opačnom prípade sa môže vytvárať viac amoniaku ako pri bezpodstielkovom systéme (Hartung a Phillips, 1994). Zvýšenie množstva podstielanej slamy z 3,5 kg na kravu a deň o 25 %, umožnilo znížiť emisie amoniaku o 55 % (Sommer a i., 2006). Rozdiely boli zistené aj pri úprave slamy rezaním. V odchove býkov na nerezanej slamenej podstielke dosiahli emisie NH3 hodnotu 58 g na kus a deň, ale pri použití rezanej slamy klesli na 46 g. Pri hnojovicových systémoch sú hlavnými zdrojmi amoniakálnych emisií znečistené plochy podláh, roštov, stien skladovacích nádrží a povrchová vrstva hnojovice v podroštových skladovacích priestoroch (Sommer a i., 2006). Emisie metánu (CH4) sú pri podstielkovom systéme vyššie (1 kg na zviera a deň) než pri hnojovicovom systéme (0,15 – 0,37 kg na zviera a deň) (Groenestein a Reitsma, 1993; Crutzen a i., 1986) a môže to súvisieť s rozkladnými procesmi pri nedostatku kyslíka v podstielke. Zmenšenie emitujúceho povrchu Významným faktorom ovplyvňujúcim tvorbu emisií amoniaku je veľkosť znečisteného povrchu (Monteny a Erisman, 1998). Pri väznom systéme ustajnenia sa zistili nižšie emisie amoniaku (5 – 27 g na zviera a deň) ako pri voľnom ustajnení (25 – 45 g na zviera a deň) práve z dôvodu zmenšenia plochy znečisťovanej exkrementami. Frekvencia čistenia Rýchlym odstránením moču a výkalov z ustajňovacieho priestoru a ich uskladnením v uzatvorených nádržiach je možné tiež dosiahnuť zníženie emisií amoniaku. Elzing a Monteny (1997a, 1997b) zistili, že unikanie amoniaku nastáva cca 2 hodiny po depozícii moču na podlahu a celý proces trvá asi 15 hodín, výnimočne dlhšie. Sprchovanie podláh Systém sprchovania podláh znižuje koncentráciu močoviny a súčasne odstraňuje moč z povrchu podláh. Samotné zhrňovanie bez oplachovania vodou zanecháva na povrchu tenkú vrstvu, ktorá je významným zdrojom unikajúceho amoniaku (Braam a i., 1997). Sprchovaním roštov sa dosiahla redukcia emisií NH3 o 17 % (Ogink a Kroodsma, 1996). Zhrňovanie exkrementov z plnej podlahy bez sprchovania vykazovalo emisie o 34 % vyššie ako zhrňovanie s následným sprchovaním vodou v množstve 50 l na kravu a deň každé dve hodiny (De Boer a i., 1994). 44 Zborník z konferencie pre chovateľov hoädzieho dobytka Hlavnou nevýhodou je množstvo pridávanej vody. Pri priemernej dennej produkcii hnojovice 50 l od jednej kravy, sprchovanie roštových podláh môže spôsobiť nárast objemu hnojovice až o 200 % (pri plných podlahách o 10 – 100 %). Okrem investičných nákladov na technológiu, skladovanie a aplikáciu nadmerného objemu hnojovice, bude viesť táto technológia pravdepodobne k ďalším operačným nákladom. Sprchovanie podláh roztokom formaldehydu umožňuje použitie menšieho množstva vody. Formaldehyd brzdí aktivitu ureázy (enzým rozkladajúci močovinu na amoniak), čo je účinnejšie ako zrieďovanie moču a jeho odstraňovanie (Monteny, 2000). Zhrňovanie a sprchovanie plnej spádovej podlahy každé dve hodiny roztokom formaldehydu v množstve 34 l na kravu a deň pomohlo znížiť emisie amoniaku o 87 % v porovnaní s boxovým roštovým ustajnením (Bleijenberg a i., 1995). Nevýhodou použitia formaldehydu je tvorba formaldehydových pár, ktoré môžu mať negatívny vplyv na zdravie zvierat (Monteny, 2000). Sklon a povrch podláh Zhŕňanie exkrementov z hladkej podlahy môže znížiť emisie amoniaku až o 30 % (Braam a Swierstra, 1999). Napriek tomu sa uprednostňujú menej šmykľavé ryhované podlahy zohľadňujúce welfare zvierat. Šikmé podlahy s odtokovými kanálmi zhŕňané každých 12 hodín znížili emisie amoniaku o 21 % (Braam a i., 1997). Kombinácia čistenia vyspádovanej podlahy samovoľným odtokom moču, zhrňovania a sprchovania, môže znížiť emisie amoniaku až o 65 % (Swierstra a Braam, 1999). V porovnaní s roštovou podlahou sa pri plných podlahách s 3 % - ným sklonom dosahuje zníženie amoniakálnych emisií asi o 52 % (Swierstra a i., 1995). Emisia amoniaku je určená koncentráciou močoviny a objemom moču deponovaným na povrchu podlahy. Po jednom močení kravy sa na povrchu roštovej podlahy vytvorí vrstva moču hrubá 0,6 mm na ploche asi 0,8 m2 (objem 0,48 l). Na plnej podlahe, kde je odtok moču zabezpečený 3 % -ným sklonom, zostáva vrstva hrubá asi 0,15 mm na ploche 1,2 m2 (objem 0,18 l). To znamená, že potenciál amoniakálnych emisií pre šikmé plné podlahy je v priemere 3-krát nižší (Braam a Van den Hoorn, 1996). Na redukcii emisií sa pri plných podlahách podieľa aj obmedzená výmena vzduchu. Pri roštových podlahách môže výmena vzduchu prebiehať na ploche 20 – 25 % z celkovej podlahovej plochy, kým pri plných podlahách len cez otvory na konci chodieb, kam je zhŕňaná hnojovica (Monteny, 2000). Úprava pH Regulácia pH okysľovaním hnojovice je účinný spôsob redukcie emisií amoniaku. Hoci sa môžu použiť rôzne organické a anorganické kyseliny, podrobne sa skúmala iba kyselina dusičná (HNO3). Zmes hnojovice a kyseliny dusičnej môže byť určitou náhradou umelých hnojív. Z dôvodu rizika denitrifikácie pridávaných dusičnanov a následných emisií škodlivého oxidu dusného (skleníkový plyn), sa musí pH hnojovice udržiavať pod hodnotu 4,5 (Bleijenberg a i., 1995). Pri použití kyseliny dusičnej a znížení pH hnojovice na 4 – 4,5 sa dosiahol pokles emisií amoniaku o 37 % (Bleijenberg a i., 1995). Množstvo HNO3 potrebné na dosiahnutie takéhoto pH je asi 5 kg na m3 hnojovice. Upravená hnojovica má vysoký obsah anorganického dusíka (cca 8 kg na m3), s čím treba rátať pri aplikácii na pôdu (Hartung a Phillips, 1994). Výživa Emisie z jednotlivých chovov dobytka sa líšia nielen z dôvodu rozdielov v ustajnení, ale aj rozdielov v kŕmení a úžitkovosti. Najvyšší obsah dusíka má krmivo určené pre dojnice, potom pre teľatá a nakoniec pre výkrmový dobytok. Z celkového denného množstva prijatého dusíka priemerná dojnica vylúči 50 % močom, 29 % výkalmi, 19 % mliekom a 2 % sa uložia v organizme (Tamminga, 1992). Na každý kilogram vyprodukovaného mlieka pripadá 10 – 45 g dusíka uvoľneného do ovzdušia (Tamminga, 1996). Výživové opatrenia znižujúce emisie amoniaku by sa mali sústrediť na znižovanie koncentrácie močovinového dusíka v moči. Medzi emisiami amoniaku a koncentráciou močoviny totiž existuje priama súvislosť (Elzing a Monteny, 1997b). Jednou z praktických možností obmedzenia prebytku dusíka v krmive je náhrada časti trávnej siláže krmovinou s nízkym obsahom dusíka, ako je napr. kukurica (Dewhurst a Thomas, 1992). Výživa a spotreba vody ovplyvňujú okrem zloženia moču aj objem a frekvenciu močenia (Whitehead, 1995). Všeobecne sa uvádza na 1 kravu denná produkcia moču 10 – 40 l a frekvencia močenia 8 – 12 krát za deň. Pri koncentrácii močovinového dusíka 2 – 20 g na liter sa potom močom vylúči denne 80 – 320 g dusíka (Monteny, 2000). Emisie metánu Produkcia črevného metánu v tráviacom trakte prežúvavcov je základný proces pri odstraňovaní bachorového vodíka, predstavuje stratu stráviteľnej energie a je hlavný zdroj poľnohospodárskych emisií tohto skleníkového plynu (Alford a i., 2006). Metán vzniká aj pri rozklade živočíšnych exkrementov, hnoja a hnojovice, ak sú skladované v anaeróbnych podmienkach. Metán vytvorený črevnou fermentáciou predstavuje 3 – 8 % celkovej energie prijatej krmivom. Zvieratá ho produkujú v množstve 25 – 37 l na kg prijatej sušiny (Minami a Takata, 1997). Emisie tohto plynu sa pohybujú v rozmedzí 194 - 390 g na DJ a deň a sú predovšetkým ovplyvnené hmotnosťou zvierat, prijatou energiou v krmive a mliekovou úžitkovosťou. Kinsman a i., (1995) zistili na vzorke dojníc s priemernou živou hmotnosťou 602 kg a s priemernou dojivosťou 28,5 kg . deň-1 emisie metánu 348 g . DJ-1 (pri väznom ustajnení). Dojnice s hmotnosťou 584 kg a dojivosťou 18,5 kg . deň-1 produkovali 194 g CH4 . DJ-1 (Amon a i., 1998). Pri voľnom ustajnení boli zistené emisie metánu 267 – 390 g . DJ-1 (Seipelt a i., 1999). Emisie oxidu dusného Pri sledovaní emisií N2O neboli zistené rozdiely medzi väzným ustajnením s tuhým hnojom a väzným ustajnením s tekutým hnojom. Rozdiely boli len medzi ročnými obdobiami (v zime 0,14 a v lete 1,19 g . DJ .deň-1). Systém na hlbokej podstielke sa všeobecne vyznačuje vyššími emisiami tohto plynu (2,01 g . DJ-1) (Amon a i., 1998). Záver Technologické prvky maštaľného prostredia (typ, plocha, tvar a povrch podláh, odstraňovanie exkrementov), jeho mikroklimatické parametre (teplota, vlhkosť, prúdenie vzduchu) a ustajnené zvieratá (druh, kategória, úžitkovosť, živinové požiadavky, zdravotný stav) sú najdôležitejšie faktory určujúce emisie amoniaku z jednotlivých chovných systémov. Zavádzanie nízkoemisných technológií sa nielen znížia emisie z ustajnenia zvierat, skladovania a aplikácie hnojovice, ale zároveň sa vytvorí zdravšie prostredie pre chované zvieratá a zníži sa negatívny dopad živočíšnej výroby na životné prostredie. Grafický layout, spracovanie a tlač: GaRT, s.r.o. - Grafická a reklamná tvorba www.gart.sk, [email protected] Termín konania: 25/10/2007 – 26/10/2007 Miesto konania: Kultúrny dom Andreja Hlinku, a. s. A. Bernoláka 1, 034 01 Ružomberok (Veľká dvorana)
Podobné dokumenty
Sborník konference - Česká a slovenská etologická
popadajú na zem, zahrabú sa a cyklus sa opakuje. V južnej časti USA sa vyskytujú 4 druhy
cikád s 13 ročným cyklom a v severnej časti zase tri druhy s periodicitou 17 rokov. Aj keď sa
cikády v danej...
Sborník konference (PDF, 1 037 kB)
preferovanie jedincov opačného pohlavia vykazujúceho určitý ornamentálny znak, na to, aby
sa nový znak mohol v populácii ujať, výber opačného pohlavia musí byť do určitej miery
flexibilný. Okrem to...
Zemědělská technika a biomasa 2004
v neposlední øadì nezastupitelnou úlohu v oblasti ochrany
ivotního prostøedí a ochrany krajiny.
S pøijetím ÈR do Evropské unie se i Èeská republika
zaøazuje nejen do systému spoleèné zemìdìlské po...
Zemědělská technika a biomasa 2005
platformu v oblasti rozvoje venkova a péče o krajinu. A
v tomto prostoru řízené činnosti má pak i využití
osevních ploch pro pěstování biomasy a vlastní využití
biomasy jiný rozměr, širší společens...
TECHNOLOGIE CHOVU TELAT
zaznamenali i v našich podmínkách [Brouček a kol., 1988; Brouček a kol., 1990 a].
Existuje více typů bud. Většinou se vyrábějí ze dřeva, plastu nebo sklolaminátu. Přírůstky
živé hmotnosti telat jso...
Život v půde - Slovenská poľnohospodárska knižnica
Šimek M. - Hynšt J. - Chroňáková, A. - Elhottová D. - Šustr V. - Semanová S. Procházková, H.: Tvorba a spotřeba metanu v půdě terestrického ekosystému ....................... 99
Biomax® Premium
Pozn.: Dávka odpovídá způsobu sklizně a typu použitého aplikátoru a jeho výkonu.
Pokud jsou silážní podmínky komplikované, kontaktujte pro více informací regionálního zástupce společnosti Chr.Hanse...