011 - Ezechiášova vojna

KNIHA PROROKA IZAIÁŠA
časť 11.
EZECHIÁŠOVA VOJNA
(36,1–41,29)
SARGON ZAVRAŽDENÝ! (36 – 39)
V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým
ohradeným mestám Júdska a zaujal ich. (Isa 36:1 SSV)
SITUÁCIA:
PRVÝ VPÁD ASÝRIE DO IZRAELA + SPOPLATNENIE JUDSKA
„Recin, kráľ damascénsky, chápe sa rázne iniciatívy. Pod jeho vedením je znovu
oživotvorená defenzívna liga aramejských štátov proti Asýrii. Fenické a arabské
štáty, filištínske mestá a Edomci sa pridávajú. Aj Izrael pristupuje k tomuto zväzu. Len
kráľ Achaz z južnej ríše Júdskej zostáva tvrdošijne stranou; Recin a Pekach sa
pokúšajú násilím začleniť Júdsko do tejto ligy. „Vtedy vytiahol sýrsky kráľ Recin a
izraelský kráľ'Pekach, syn Remaliašov, do boja proti Jeruzalemu a obľahli Achaza; ale
nemohli ho premôcť' (2. Kráľ. 16, 5). V najväčšej úzkosti vydáva júdsky kráľ volanie
o pomoc „. . . Achaz poslal poslov k Tiglatpilezarovi, asýrskemu kráľovi a odkázal mu:
Som tvojím služobníkom a tvojím synom; príď a pomôž mi z ruky sýrskeho kráľa a
izraelského kráľa, ktorí sa postavili proti mne. A Achaz vzal striebro a zlato, ktoré sa
nachodilo v dome Hospodinovom a v pokladoch kráľovského domu, a poslal dary
asýrskemu kráľovi (2. Kráľ. 16, 7. 8). „Tribút od júdskeho Jauhaziho (Achaza) som
prijal", poznamenáva opätovne Asýrčan. A teraz sa dala skaza do pohybu. Z Izraela
ostal len trpasličí štátik. Nepatrná bodka na mape: Pohorie Efrajimu s rezidenciou
Samáriou. Tam žil kráľ Ozeáš. Hoci južná ríša zostala ušetrená cudzej nadvlády —
predbežne! Ale Tiglatpilezarovi III. je poplatná. Asýrsky vojenský kolos tvrdou
päsťou spútal „Úrodnv polmesiac", od brehov Perzského zálivu po Malú Áziu, od
roviny krajiny dvoch riek cez Libanon a Antilibanon až po Palestínu. Iba hlboko na
juhovýchode ležiacu sedem a pol hektára veľkú rezidenciu Samáriu s niekoľkými
štvorcovými kilometrami pseničnvch a iačmenných polí ako zázemím nepremohli. Z
tohto cípu hodili rukavicu Assurovi rukavicu k nojám!“ (ABMPP)1
DRZHÝ VPÁD ASÝRIE DO IZRAELA – POSLEDNÝ…
„Po smrti Tiglatpilezara III. sprisahal sa kráľ Ozeáš s Egyptom. Odmietol
Asýrčanom každoročný tribut. Saimanassar V., následník Tiglatpilezara III., ihneď
vracia úder. Spolu so Samáriou stihol aj posledný zvyšok severnej ríše Izraela osud
Damasku. Tri roky odolávala malá horská pevnosť s odvahou leva drvivej presile.
Texty klinového písma rozprávajú, že Salmanassar V. zomrel neočakávane počas
obliehania Samárie. Ale jeho následník Sargon II. v boji pokračoval. „V prvom roku
svojej vlády", chvália sa Sargonove anály, „obliehal a dobyl som Samáriu ... 27 290
ľudí, ktorí v nej bývali, som odviedol preč." Stará zmluva opisuje aj v tomto prípade
taktiku vykynožovania, ktorú použili nemilosrdní diktátori, Asýrčania, a predviedli
vtedy svetu po prvý raz vo veľkom experimente: „Asýrsky kráľ doviedol ľudí z
Babylona, Kréty, Chámatu a zo Sefarvaimu a osadil ich do miest Samárie namiesto
Izraelcov. Zaujali Samáriu a bývali v jej mestách.1' (2. Kráľ. 17, 24). Desaťtisíce a
desaťtisíce ľudí násilím vyhnali z ich vlasti, do cudzích krajín deportovali a medzery
po odvlečených doplnili zasa z iných krajín. Cieľ bol jasný: mali zlomiť národnú
osobitnosť a tým vôľu k odporu. Ľud severnej ríše a s ním kráľovstvo zanikli a
pohltené obyvateľstvom cudzích krajín, nikdy sa viac v dejinách nevynorili. Všetky
bádania po pozostatkoch desiatich kmeňov, ktoré tam mali svoju vlasť, vyšli podnes
nazmar.“ (ABMPP)
EZECHIÁŠ (HIZKIJÁŠ):
• Nový kráľ Judska, po Achazovi.
• ZBOŽNÝ!
„Odkedy sa otec Hizkijašov roku 733 pr. Kr. dobrovoľne poddal Tiglat-pilezarovi III.,
bolo Júdsko závislým vazalským štátom, ktorého odvádzanie tribútu bolo v Ninive
starostlivo zaznamenávané. Hizkijaš nebol ochotný ísť ďalej touto cestou svojho otca. S
ním prišla na trón reakcia. On sa „sprotivil asýrskemu kráľovi" (2. Kráľ. 18, 7).
Hizkijaš nie je horúca hlava, ale rozumný, chladno počítajúci a rozhľadený muž. Vie
veľmi presne, že jeho zámer znamená pre neho ako aj pre jeho národ nanajvýš
nebezpečnú, odvážnu hru. Iba päťdesiat kilometrov od Jeruzalema sedí v Samárii
asýrsky miestodržiteľ, ktorý ho podozrievavo pozoruje. Jeden nerozvážny krok, jeden
1
Werner Keller, A Biblia má predsa pravdu!
pokyn do Ninive, a Hizkijaš bude zosadený a uvrhnutý do reťazi. Trón je iba lénom. So
všetkou opatrnosťou a rozhľadom Hizkijáš postupuje. „Kamkoľvek šiel, počínal si
rozumne" (2. Kr. 18, 7).“ (ABMPP)
„V rovnako potlačenom filištínskom štáte Ašdóde vypukli protiasýrske nepokoje. To
postavilo na nohy ligu proti utláčateľom od Tigrisu'. Hizkijáš tu vidí svoju prvú šancu
pre svoj plán. Sympatizuje, ale oficiálne ostáva stranou. Vyjednáva potajomky.
Nepokojom v Ašdóde čelil Asýrčan so zbraňou. Protiasýrska liga sa už pri približovaní
sa Asýrčanov rozpadla. Územie Ašdódu sa stalo asýrskou provinciou. Kráľovi
Hizkijášovi sa nestalo nič, i keď bol na čiernej listine. Asýrski špicľovia totiž jeho hru
už prehliadli a Sargona II. presne informovali aj o Hizkijášových tajných rokovaniach s
nílskou krajinou.“ (ABMPP)
SARGON ZAVRAŽDENÝ!
„Na všetkých miestach v „Úrodnom polmesiaci", v asýrskych provinciách a vo
vazalských štátoch sa začali komploty, dohovory, rokovania.“ (ABMPP)
• Na jeho miesto ale nastúpil SANCHERIB. A veľmi rýchlo dal o sebe vedieť…
MERODACH-BALADAN (k. 38 a 39)
„V tom čase Hizkijaš smrteľne ochorel" (2. Kráľ. 20, I). To bol práve teraz, v tomto
okamihu horúčkovitej činnosti ťažký handicap. Pretože mnoho štátov v Sýrii a Palestíne
hľadelo s očakávaním na múdreho júdskeho kráľa. Čo sa môže stať, aby sa Hizkijaš zo
svojej ťažkej nemoci vyliečil ,,A Izaiáš povedal : Prineste figovú náplasť! A keď ju
priniesli, priložil ju na vred: a ozdravel" (2. Kráľ. 20, 7).2 „V tom čase poslal Merodach
Baladan, syn Baládanov, babylonský kráľ listy a dary Hizkijášovi, lebo sa dopočul, že
Hizkijaš bol chorý. (2. Kráľ. 20, 12.) To bol medzi panovníkmi tradičný dvorný zvyk a
patril k dobrému tónu v starej východnej krajine. Posielali si dary a vyzvedali sa o stave
„svojho brata". V hlinených tabuľkách z El-Amarny o tom častejšie čítame. Pre
Merodach-Baladana bolo ochorenie Hizkijášovo iba vítanou vonkajšou zámienkou,
výhovorkou, nadviazať s kráľom Hizkijášom kontakt. Skutočný dôvod tohto
zdvorilostného gesta bol vo vysokopolitických veciach. … ako kráľ a Babylončan (bol)
najneľútostnejším a najtvrdším protivníkom Ninive. Ani jeden panovník v „Úrodnom
polmesiaci" na Asýrčanov po celé desaťročia, tak nedorážal, toľko horúcich bojov s
2
Pri severosýrskom prístave Ras Samre vyhrabali roku 1939 francúzski vykopávači v ruinách fenického prímorského
mesta Ugaritu úlomky prastarej veterinárskej knihy, ktorá obsahovala predpisy zaobchádzania s chorými a neduživými
koňmi. Hlavný rotmajster ugaritského kráľa tu dal zapísať osvedčené kúry ako túto okolo roku 1500 pr. Kr. : „Ak má kôň
opuchnutú hlavu alebo boľavý nos, priprav masť z fíg a hrozienok, pomiešanú s ovsenou múčkou a tekutinou. Túto
zmiešaninu treba naliať koňovi do nozdier." (ABMPP)
nimi neviedol a proti utláčateľom od Tirgisu tak vytrvale neintrigoval ako on. O čom sa
pri oficiálnej návšteve nemocného skutočne hovorilo, je medzi riadkami. „Hizkijáš sa
tešil s nimi a ukázal im celú klenotnicu … i celú svoju zbrojnicu …" (2. Kráľ. 20, 13).
Prorok Izaiáš hovorí to ešte zreteľnejšie: ,,. . . a ukázal im všetky svoje zbrojnice . . ."
Iz. 39, 2), júdske skladiská zbraní. Tajné vyzbrojenie, horúčkovité prípravy na deň X,
na vytúžený veľký spor s Aššurom boli v plnom prúde. „A on . . . postavil všetky múry,
ktoré boli zborené, a postavil na ne veže a von postavil ešte jeden múr a opevnil
Dávidovo mesto Millo a narobil mnoho zbraní a štítov" (2. Kron. 32, 5).
Opevnenia Jeruzalema opravili, na tvrdé obliehanie vystrojili, starý okružný múr opäť
postavili, prielomy vylepšili, veže postavili. Na severnej strane mesta, na najľahšie
zraniteľnom mieste pristavili k tomu ešte druhý vonkajší múr. Dokonca domy dal
Hizkijáš preto zrúcať. (Iz. 22, 10.) Tým sa však jeho predbežná starostlivosť
nevyčerpala. ,,Čo ešte možno povedať o Hizkijášovi a o celej jeho moci i o tom, čo
vykonal, ako spravil rybník a vodovod, ktorým priviedol do mesta vodu, ajhľa, to je
napísané v Kronických knihách o kráľoch júdskych" (2. Kráľ. 20, 20).“ (ABMPP)
• IZAIÁŠ má ale predtuchu – nakoniec, je prorok, nie?
• Hovorí Ezechiášovi: „5 Izaiáš povedal Ezechiášovi: "Čuj slovo Pána zástupov: 6
Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohto dňa nazhromaždili
tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán. 7 A vezmú aj z
tvojich synov, čo budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v
paláci babylonského kráľa." (Isa 39:5-7 SSV)“
• A Ezechiáš? Reaguje vskutku pragmaticky (nakoniec, ako inak reagovať
v tejto temnej a neistej dobe, že?): „8 Ezechiáš povedal Izaiášovi: "Dobré je slovo
Pánovo, ktoré si hovoril." A ešte povedal: "Veď za mojich dní bude pokoj a
stálosť." (Isa 39:8 SSV)“
• A s touto istotou sa odhodlá do VOJNY!
VZBURA A VOJNA
„Odboj proti Asýrii probíhal po linii politické i náboženské. Judsko využilo asyrských
starostí s Babylónií, spolehlo na slíbenou pomoc Egypta a přestalo odvádět tribut
asyrskému králi. Současně Chizkijáš očistil chrám (2Kr 18,4nn) od pohanských
kultických předmětů a symbolů nejen kenaanského, ale i asyrského původu (srov. 2Kr
16,10nn). Tím zpřetrhal politickou i náboženskou závislost na asyrské velmoci. To si
ovšem Asýrie nedala líbit a podnikla trestnou výpravu.“ (VSZ)
„Štyri roky času mali štáty v Sýrii a Palestíne na svoje obranné opatrenia.
Asýrskych miestodržiteľov vyhnali. Vznikla mocná liga. Králi Aškalónu a Ekrónu
spojili sa s Hizkijášom, a Egypt prisľúbil pomoc v prípade vojnovej zápletky.
Novému asýrskemu panovníkovi Sancheribovi toto všetko nezostalo prirodzene
utajené. Ale mal poviazané ruky. Po zavraždení jeho predchodcu, Sargona, prepuklo na
východe ríše povstanie. Hybnou silou bol Merodach-Baladan. Len čo sa stal Sancherib
koncom roku 702 pr. Kr. opäť v krajine dvoch riek pánom situácie, vyrazil na západ
a v jednej jedinej vojnovej výprave pobil rebelantské malé štáty. Rovnaký osud stihol
aj egyptskú armádu, ktorú faraón Šabaka3 vyslal pod vedením svojho synovca Taharku
proti Asýrčanom. Celé Júdsko obsadilo Sancheribovo vojsko, kráľa Hizkijáša
v Jeruzaleme obkľúčili. Z pohraničných pevností iba Lachiš kládol ešte odpor. “
(ABMPP)
• 36,4nn. „Chizkijášovi vyslanci slyší projev plný zpupné nadutosti a demagogie.
Nej vyšší číšník mluví jménem ,velkokrále', který všechny krále považuje za své
vazaly. Vysmívá se nadějím a slibům i kalkulaci s pomocí Egypta, která je nejen
klamná, ale přímo zhoubná. Znevažuje autoritu krále Chizkijáše a podkopává
důvěru lidu k němu. Proti nadějím Jeruzalémských staví Asýrie drtivou převahu
vojska a výzbroje.“ (VSZ)
• 36,7nn: „Zvláštní argumenty má nejvyšší číšník připraveny proti spoléhání na
Hospodina'. Ne ve spoléhání na Egypt, ale v důvěřivém spoléhání na Hospodina
byla nepochybně síla Chizkijášova, o níž věděli i Asyřané a brali ji vážně jako
politickou a vojenskou realitu. Viděli, že se Chizkijášova důvěra přenáší na lid.
Proto se nejvyšší číšník snaží Chizkijášovo spoléhání na Hospodina zlehčit a
prokázat je jako nebezpečný svod (v. 14n). Ukazuje nejen na prostou materiální
převahu asyrského vojska, jemuž padla do rukou už většina země, ale satansky
zneužívá reformního úsilí Chizkijášova a tvrdí, že Judejci se sami připravili o
Boží pomoc.“ (VSZ)
• 36,12nn: „Jeruzalémští parlamentáři žádají nejvyššího číšníka, aby hovořil
diplomatickou řečí, kterou tenkrát byla aramejština. Bojí se o bojovou morálku
obránců hradeb, kteří vyslechli v rodném jazyku zpupnou řeč asyrského
hodnostáře. Nejvyšší číšník nejenže nevyhoví, nýbrž dokonce předstírá, že je
poslán k lidu, jako by byl nositelem dějin, který může odvrátit zkázu hrozící
městu. Ve skutečnosti chce jeruzalémské obránce donutit ke kapitulaci hrozbou,
že oni ponesou tíhu obležení a vyhladovění města (srov. Pl 4,4n). Nová
Asyřanova řeč je adresována přímo lidu. Z hodnostářovapostoje lze vyčístpýchu;
chce zbavitBoží lid odvahy apřivéstk zoufalství tím, že jej oslepí pyšným leskem
3
Označený v Biblii ako „Tarak“
asyrské moci. Řeč má vrazit klín mezi lid a Chizkijáše, jemuž cizinec upírá titul
krále a činí z něho podvodníka a svůdce.“ (VSZ)
• 36,18nn: „Se stejným posměchem hovoří o Hospodinu, za jehož nástroj před
chvíli prohlásil svého krále (v. 10). Nyní Hospodina snižuje na úroveň
bezmocných model pohanských národů a vyvyšuje svého ,velkokrále', který
dokázal moc nejen nad odbojnými vazaly, ale i nad jejich bohy. V nabídce
„sjednejte se mnou dohodu" se opět ozve narážka na ,požehnání (srov. vk v. 2; H.
baráka = požehnání, dohoda). Nepřítel nabízí své požehnání, jež staví nad
požehnání Hospodinovo (srov. Dt 8,7-9 Mi 4,4), budou-li kapitulovat. Mezi
lákavými sliby však probleskuje vlastní záměr Asyřanů: odvlečení do zajetí.
Marně tvrdost zajetí zakrývá lákavou kresbou země, která je čeká.“ (VSZ)
• 36,21nn: „Když se judské deputaci nepodařilo nepřítele obměkčit, zbývá
výmluvné mlčení. Mlčí poslové i lid. Mlčením nevyjadřují netečnost vůči
potupování Hospodina. Oni rouhavými slovy nejvyššího číšníka trpěli, jak
prokazuje kající akt ,roztržení roucha'. Mlčením vyjadřují svůj protest. A tak
poslušné mlčení prozrazuje, že se Asyřanům nepodařilo vrazit mezi krále a jeho
lid klín nedůvěry. Na králi nyní spočívá tíha rozhodnutí i osud města.“ (VSZ)
EZECHIÁŠOVA DILEMA
„Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho
domu. 2 Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov,
poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. (Isa 37:1-2 SSV)“
• POSLAL K IZAIÁŠOVI – „Králi zbývá jediná naděje: Předložit případ Bohu v
kající modlitbě (srov. Ž 123,2) a hledat pro sebe a pro svůj lid pomoc u
Hospodina. Nejde do chrámu z pověrečného spoléhání na chrám (Jr 7,4), ale pro
zaslíbení Boží (1Kr 8,294) dané Šalomounovi. K pokání patří i ochota slyšet Boží
slovo; proto se král obrací na proroka. Složení deputace je dokladem úcty,
kterou král k prorokovi chová.“ (VSZ)
• v 37,26: „Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna, chystal som to od dní
pravekých a teraz som to priviedol: premeníš na pusté sutiny opevnené mestá. 27
By sa ich obyvateľstvo bezmocné triaslo a hanbilo, ostalo sťa poľná tráva, sťa
zeleň lúk, ako zelina na streche, spálenina nerozvinutá. 28 Ja viem, či sedíš, či
ideš a či prídeš, i ako si zúril proti mne. 29 Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja
nadutosť dostali sa mi do uší, vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku a svoju uzdu ti
vložím do perí a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel. (Isa 37:26-29 SSV)“ –
4
Aby tvoje oči v noci i vo dne boli otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: “Tam bude moje
meno!” Aby si vypočul modlitbu, ktorú sa bude tvoj sluha modliť na tomto mieste. (1Ki 8:29 SSV)
v konečnom dôsledku je aj Asýr iba súčasťou Božích zámerov. A Boh JHWH má
stále nad všetkým plnú moc!
A ZRAZU… ČO SA VLASTNE STALO? (37,36–38)
„Bezprostredne prechádzajú asýrske texty od opisu bojových udalostí okolo Jeruzalema
na Hizkijášovo odvádzanie tribútu. Vo chvíli, keď temer celú krajinu dobyli
a obliehanie Jeruzalema, poslednej opory vzbury, bolo v plnom behu, stalo sa niečo
celkom neočakávané: Sancherib prerušil — päť minút pred dvanástou — útok. Len
čosi nezvyčajné ho mohlo pohnúť, aby prerušil boje. Čo to mohlo byť? Kým sa
asýrske správy o tomto zahaľujú mlčaním, Biblia hovorí: „A tej istej noci vyšiel anjel
Hospodinov a pobil v asýrskom tábore 185 000 mužov. A ked zavčasu ráno vstali, ajhľa,
tu všetko bolo mŕtvolami. Preto sa asýrsky kráľ Sancherib pobral a odtiahol, vrátil sa
a býval v Ninive“ (2. Kráľ. 19, 35, 36).“ (ABMPP)
• ANJEL – Biblia, ako obyčajne, ani tak neopisuje ČO sa konkrétne stalo (to je
nezaujímavé), ani AKO sa to stalo. Zuajíma ju skôr, PREČO sa to stalo. Anjel –
to je jasný odkaz: BOH JHWH to urobil!
• Na naše AKO odpovedajú archeológovia: Bol to meč MORU!
„Na okraji mesta Lachíšu našiel archeológ Starkey roku 1938 otriasajúci dôkaz :
Masový hrob v skale s 2000 ľudskými kostrami, zrejme vo veľkej náhlivosti ta
nahádzanými. Epidémia musela skutočne zhubne zúriť medzi asýrskymi
bojovníkmi.“ (ABMPP)
MIER A SLOBODA Z HODINY DVANÁSTEJ!
Sancherib sa už nikdy nevrátil, pretože dve nasledujúce desaťročia vypĺňajú
vojnové výpravy a boje tohto despotu v Mezopotámii. Potom padol Sancherib ako
jeho otec Sargon rukou vraha. „A ked sa klaňal v dome svojho boha Nizrocha, zabili
ko mečom jeho synovia Adrammelech a Sarecer a utiekli ao krajiny Araratu. A kráľom
sa stal na jeho mieste jeho syn Azar-Chaddon“ (2. Kráľ. 19, 37) je to presne a vecne
v Biblii napísané.
ASSARHADON
Azar-Chaddon5 sám, následník trónu, opisuje podrobne a malebne rušné dni v Ninive:
„Neverná dychtivosť sa zmocnila mojich bratov. Vzbúrili sa. Aby mohli vykonávať
5
Assarhadon
kráľovskú vládu, zabili Sancheriba. Ako lev som zúril a moja myseľ sa búrila …“
Napriek tuhej zime, v snehu a ľade vyrazil v 11. mesiaci roku 681 pr. Kr. bez váhania,
aby porazil svojich nepriateľov. „Oni zlodeji trónu uprchli do neznámej krajiny.
Dosiahol som pobrežie Tigrisu, nechal som svoje vojská skákať cez široký Tigris ako
cez nejaký kanál. V addare6 prišiel som radostne do Ninive. Rád som si zasadol na trón
svojho otca. Vanul južný vietor . . . ktorého van je priaznivý na vykonávanie kráľovskej
vlády. Som Azar-Chaddon, kráľ sveta, kráľ asýrsky . . . syn Sancheriba …““ (ABMPP)
• JÚDSKO sa náhle ocitlo mimo diania. V mieri a v slobode. Na nejaký čas…
• Presne ako sľúbil Boh Ezechiášovi: „6 A vytrhnem teba i toto mesto z rúk
asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať. (Isa 38:6 SSV)“
SPEV NÁDEJE (40 – 41)7
• Ako prorokovali všetci proroci:
o Nie Egypt (do ktorého aj sám Ezechiáš vkladal veľké nádeje a vyjednával
s ním)
o Ani Babylon a Merodach- Baladan.
o Už vôbec nie vojnová sila Ezechiáša, ktorá sa ukázala ako nedostatočná.
o Bola to RUKA JHWH, ktorá zachránila krajinu a darovala mier!
TEXT:
• v. 40,1nn – Text má vskutku mesiášsky nádych (a dň prerastie v 42. kapitole).
Súčasne ale vyjadruje vôňu slobody pod záštitou JHWH, ktorú Júdsko v týchto
rokoch prežíva.
• v. 40,12nn – Nádherný hymnus o Božej veľkosti a moci. Nie nadarmo sa
o Izaiášovi píše ako o Shakespearovi Starého zákona…
• v. 40,26 – „vojskom“ sa myslia zástupy hviezd
• v. 41,4 – „Ja, Jahve, prvý a ten istý som i posledný. (Isa 41:4 SSV)“ Čo k tomu
dodať?
• v. 41,14 – „Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham - hovorí
Pán -, tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela. (Isa 41:14 SSV)“ – to je ten beuveriteľný
PAEADOX, z ktorého sa rodí jírá, bázeň pred Bohom!
• 41,21nn – „Hospodin volá k soudu ty, o nichž se znavený Izrael domníval, že mají
převahu nad Králem Jákobovým. Představa soudního přelíčení, na kterém se
měla projednávat nejen záležitost Izraele, ale i pohanských bohů, se v Druhém
6
7
12. mesiac
Touto kapitolou začína DEUTEROIZAIÁŠ.
Izajášovi několikrát opakuje. Bohové i jejich bohorovní královští zástupci na zemi
mají předložit důkazy své moci i svého nároku na titul ,bůh'. Svou božskou moc
mají dokázat tím, že odhalí smysl dění od dávné minulosti až po ohlášení
budoucích událostí. Toho však nejsou schopni. Znalost věcí minulých i
budoucích patří jen do Hospodinovy kompetence (42,9 46,9n 48,3.6). Stejně
jako nemohou oznámit věci minulé ani budoucí, nemohou je ani zvládat, nemohou
prospět ani uškodit. Hospodin, Bůh slova a činu, byl na začátku a bude i na konci
dnů a let, a jen on jediný má nárok na titul Bůh. Toho má být Izrael dobře
pamětliv. Obávaná božstva jsou charakterizována slovy „jste pouhé nic ". Nejde
o filozofický pojem existence či neexistence, nýbrž o vyjádření Hospodinovy
velikosti a naprosté bezvýznamnosti božstev. Kdo se navzdory tomuto jasnému
svědectví rozhoduje pro pohanské kulty, vrhá se do zkázy (srov. Dt 7,26).“ (VSZ)