Svetová vojna.
Transkript
Svetová vojna.
Slovenský orgán sociálno-demokratickej strany Uhorska.
Adressa na dopisy,
Vychodia každý štvrtok. —
__=
predplatky a všetky zásielky je: „ R o b o t n í c k e
Noviny", Pozsony, Korházutca 18.
Ročník XI.
Motto:
Vlastnou
silou
P r e d p l a t n é t Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 konín, na pol rcka 2.5.
kor., na štvrt roka 1.25 kor.
Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok.
J e d n o t l i v é císEa v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.
V Prešporku 8. októbra 1914.
Číslo 41,
Svetová vojna.
ci vpadli Ido bosenského územia a boli po , da nariadila položenie podmorských mín na
Vysoko šľahajú vlny svetovej vojny
a
Dve (určitých miestach.
bijú divoko do základov europejských štá- dvojdennom boji celkom porazení.
černohorské brigády zahnané boly za Toču
tov. t Celý svet otriasa sa vo svojich zákla
Boje pri Čmgtau.
doch. Europejské veľmoci povolaly si na po a sú na úteku cez hranicu. Zanechaly náš
v
moc aj príslušníkov čiernej a žltej rassy, aby mu vojsku celý trén a mnoho zásob
Japonské a anglické vojsko napadlo ne
Bosne ukoristených. Pri tom našlo naše voj- mecké vojsko pri rieke Ličunu a ztratilo
BO zbraňou v ruke pomáhali riešiť europejské
problémy. S válečnými príšerami vlúdila 6a ' sko mrtvých r.akúsko-uhorských vojakov, kto tam 150 mužov. Ztráty Nemcov sú nezná
rých Srbi zohavili. Jedon prápor srbského me. Nefnci povolali všetko svoje vojsko do
do našich krajov aj cholera. Na niekoľko
miestach v Uhorsku konštatované boly prí- vojska tiež zajaly.
boja.
N
fiairjji cKoleiy, z ktorých poniektoré skon
Nezdar Rusov.
Ztráty Rusov.
čily sa smrťou cholerou postihnutých. Vrch
Vpád
Rusov
do
Uhorska
nebol,
ako
sa
nosti vynakladajú všetko na to, aby roz
Dľa zprávy rímskeho veľvyslanca Rusi ma
širovanie tejto ťažkej choroby zamezily, a dalo očakávať, sprevádzaný so zdarom. Naše jú 250 tisíc mrtvých, 250 tisíc zajatých a
fhíflajú ^a,'že v tomto svojom usilovaní bu vojsko porazilo Rusov pri Korôsmezo a u- ztratili 1100 diel, čo je štvrtá čiastka rus
dú od obyvateľstva podporované zachová tiahlo sa do Hosszumezô, keď vyklidilo Mar- kého delostrelectva.
vaním najväčšej čistoty, ktorá je najmocnej marošskú Sihotu. Stoličná správa rnarmarošskej stolice úraduje zatiaľ v Husztu, aby
, Ultimátum Turecku.
ším nepriateľom cholery.
sa navrátila zas do Marmarošskej Sihoty,
Naše vojsko v poli v terajších chladných
Vedľa zprávy anglického veľvyslanca
v
časoch prirodzene mnohé útrapy snášať mu až naše vojsko Rusov zaženíe za hranice. Ríme predostrela trojdohoda Turecku ulti
sí. Zaujalo na severu našej ríše nové po Všade, kde Rusi vtrhli priesmykmi do U- mátum a žiada otvorenie Dardanel.
zície, spojilo (sa s (nemeckým vojskom a yzkiox horska, naše vojsko víťazne napreduje. Proti
Bulhari a Srbsko.
nepohode postupuje víťazne proti nepriate Rusom vyposlaná bola veliká sila nášho voj
ľovi, ktorý utrpel pri Klimentove a Opato ska, Irby nepriateľa zahnala za hranice.
Bulharské časopisy žiadajú, aby Bulhar
vé ťažkú porážku.
Porážky Rusov.
sko zakročilo proti Srbsku pre neprestajné
Na juhu zas napreduje naše vojsko
v
Rusi boli pri Augustové, ako oznamuje masakrovanie Bulharov v Macedónsku, ktoré
Srbsku a na bosenskom území porazilo Sr- Wolfova kancellária, porazení od nemecké musí byť od srbského panstva osvobodené.
bov a Černohorcov, ktorí vtrhnuli do Bo ho vojska. Na tri tisíce Rusov zajali a vzali
Vrchnosti pri nepriateľskom vpádu.
sny a znepokojovali obyvateľstvo.
im mnoho válečného materiálu.
Nemenej úspešne postupuje naše vojsko
Ministerstvo
vydalo nariadenie, ako sa ma
Bitka vo Francúzsku.
zahnaly Rusov na viacerých miestach za Kar
jú zadržať vrchnosti v území od nepriateľa
Wolfova kancellária sdeľuje, že na fran obsadenom. Štátne, stoličné a obecnie vrchpaty a vtrhnuly na rozličných miestach do
Uhorska. Je úfnosť, že v najkratšom čase cúzskom bojišti nenastaly žiadne zmeny. Boj posti majú zostať na mieste a konať svoje
nebude na uhorskej pôde ozbrojeného Ru trjvá bez prerušenia ďalej. Na ľavom krýdle povinnosti, kým nepriateľ nepríde do bez
muselo francúzske vojsko ustúpiť a postú prostrednej blízkosti. Vrchnosti dostanú zpra
sa. —
Veliká bitka vo Francúzsku dosiaľ nebola pilo proti Albertu. Pri Arrasu muselo odde vidla od vyššieho úradu pokyn, aby opustily
skončená. Boj trvá, ačpráve vojsko je uko- lenie francúzskeho vojska ustúpiť. Z Indie miesto svojho pôsobenia. Len v páde naj
nané, s velikou prudkosťou ďalej a je pre dostalo francúzske vojsko posilu. Indické voj väčšej nutnosti môžu na svoju vlastnú zod
nemecké vojsko priaznivé. Aj generál Hin- sko priviezli na 20 parníkoch a vylodili ho povednosť vrchnosti miesto svojho pôsobe
v Marzeillesu. Nemci robia prudké útoky. nia opustiť. Policajná vrchnosť musí vytr
tíenburg pri Suvalkách porazil Rusov.
Na mori neprišlo dosiaľ ku väčším bojom.
vať na svojom mieste, až nepriateľ prevezme
Útok na Antverpy.
Anglické loďstvo zachovávalo dosiaľ zo stra
Nemci bombardujú s velikým úspechom policajnú službu. Mešťanosta, rychtář, podchu pred nemeckými mínami rezervu, ale
rychtár a iní členovia obecnej správy sú
všetky známky ukazujú, že aj ono vystúpi opevnenie Antverp. Tri tvŕdze boly od ne povinní zostať na mieste aj pri príchodu
meckého
vojska
zničené.
Nemci
ukoristili
pred
zo svojej rezervy a súčastní sa energicky v
Antverpami 330 belgických diel. Keď padly nepriateľa. Vrchnosti, ktorých obvod pôsob
krátkom čase bojov na mori.
nosti neobsadie celkom nepriateľ, majú sa
Všade hukot diel, rachot pušiek, výbuchy prvé granáty do Antverp, nastala medzi o- Uťahnúť do neobsadeného územia a udržovať
byvatelstvom
panika.
Kráľ
vyšiel
na
balkón
šrapnelov a mín, ale nikde dosiaľ neobja
spojenie aj s územím od nepriateľa obsa
vuje sa holubica s mierovou vetvičkou v svojej paloty a napomínal obyvateľstvo, aby deným.
zachovalo
kľud
a
vyčkalo
budúcich
vecí.
Mo
zobáku. Dielo zkazy, ako by malo byť do
konané, kým vzkrsne semä nádeje na eu hutné rany z 42centimetrových mažiarov o- Ako prišli Rusi do Marmarošskej Sihote.
triasajú celým mestom. Nemci chcú sa zmoc
rópsky mier.
V piatok večer objavily sa pred bránou
niť všetkých tých miest v západnom Bel
Naše úspechy.
gicku, kde by mohli Angličania vylodit' voj fmesta prvé ruské čaty. Stotina kozákov pod
vedením oficiera prišla do mesta, kde vy
Úradne sa oznamuje, že operácie nášho sko.
šiel im v ústrety mešťanosta s popredňajvojska v Ruskom Poľsku a v Haliči pria
Škody Angličanov.
šími občanmi a žiadali oficiera, aby šetril
znivé pokračujú. V spoločnom boji rakúmesto
a jeho kľudné obyvateľstvo. Oficier
Anglické
časopisy
bedákajú,
že
nemecké
sko-uhorské čaty zahnaly nepriateľa pri CM
a
patové a Klimentove ku Visle. V Uhorsku loďstvo robí anglickému obchodnému loď prisľúbil, že nikomu nebude ubližené
ci vpadli do bosenského územia a boli po stvu velikú škodu. Do 30. septembra ztra poslal deputáciu domov. Kozáci patroíovali
paty a prenasledujú ich na haličskej pôde. tilo sa Anglicku 30 obchodných lodí. Ča celú noc v meste a strieľali do vzduchu,
sopisy žiadajú, aby anglické válečné loď čo medzi obyvateľstvom narobilo mnoho ne
Vpád Srbov a černohorcov.
stvo pečovalo o odstránenie válečných ne pokoja. Naše vojsko utiahlo sa z Marma
Úradne sa sdeľuje, že Srbi a Černohor meckých lodí z Atlantického Oceánu. Vlá- rošskej Sihote do lepších pozícií.
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
Strana 2.
Nemci bombardujú Osovcie.
Nemecké vojsko bombarduje ruskú pevnosť
Osovcie s dobrým úspechom.
Portugalsko a Nemecko.
Portugalsko chce vypovedať vojnu Nemec
ku na žiadosť Anglicka.
Dardanely zostanú uzavreté.
Turecká vláda odvrhnula žiadosť Angli
cka, aby otvorila pre lode Dardanely.
Taliani chcú obsadiť Valónu.
Z Ríma sa sdeľuje, že talianska vláda v
tom
prípade obsadí albánsku Valónu, keby
bola ohrožená od cudzej moci, najmä od
Grécka.
Essad baša v Dračí.
V Dráči nasťaho.val sa do paloty albán
skeho kniežaťa Essad baša a vyzval senát,
aby ho volil za predsedu vlády. Senát tejto
(žiadosti vyhovel.
O svetovej vojne.
ia jej následkách uvažuje v socialistickej re
vue „Akademie" súdr. Fr. Modráček a pri
chodí ku tomuto záveru:
Pádem Napoleonovy moci započala ona
perioda demokratického a národnostního přetvořování se Evropy, na jejichž pilířích, kte
ré již nezvrátí žádná moc světová, spočívá
budova nynějšího století. Kdyby dnes znovu
povstal nějaký Napoleon, musil by s tím
počítati jako s nezdolnými překážkami pří
rody. Ostatně shroutil by se každý pokus
rázu napoleonského již v 'zárodku z pří
čin finančních a hospodářských. Obchodní
a průmyslové státy našeho století hodí se
k podobným experimentům méně, nežli ze
mědělské státy před sto lety, ä moderní ar
mádu desíti milionů, kterou by dobyvatel
potřeboval, nelze ani na dlouho ani často
držeti ve zbrani.
Ovšem může i v našem století některý
stát docíliti neobyčejného vlivu mezinárod
ního a státi se jaksi nepřímým způsobem
odstínem napoleonské moci. Takový
stát
ínrusil by však počítati s nebezpečím, že
proti němu stále tvořiti se budou světové
koalice odpůrců, kteří postaví dohromady
více vojáků do pole nežli on a posléze jej
přemohou. V tom spočívají na příklad hra
nice námořní moci Anglie, kterou taková
koalice může rázem zlomiti. Že k tomu do
kud nedošlo, toho jedinou příčinou jest ri
valita mezi evropskými mocnostmi, zejmé
na mezi Německem a Francií.
Není pochyby, že nynější světová válka
přivodí posunutí hranic a změny mocenských
Crta z d e j n Balkánu.
Z knihy J. E. Tomiča : Bosenský šarkan.
(Pokračovanie.)
— Alláh je milostivý, on ťa zachoval pri
zdraví! — riekla Mejra, ktorá zrejmou ne
spravodlivosťou oproti svojmu mužovi po
hnutá s veľkým súcitom stála Vedľa neho.
— Vyniesol som z boja živú hlavu, —
odvetil Ali-paša bôrne, — avšak predsa mi
súdené zahynúť. Husein-kapitán teraz pri
spel pomocou Mahmud-agt>vi, ja im nemô
žem odolať.
— Husein? — zakoktala Mejra a
celá
zbľadla v tvári. Ali-paša toho nespozoroval.,
lebo v tom okamihu nastala střelba a zá
pas pri bráne obydlia, cez ktorú sa chceli
predrať Mahmudovi vojaci.
— Bežte odtiaľto! — zvolal Ali-paša Mejre
i Jurke s dieťaťom. — Pre vás niet tu
miesta schovajte sa do pivnice. — Mejra
chcela práve vziať chlapca od Jurky, mysliac
si, že bude najbezpečnejší u matky, keď.
ivšak naraz skríkla a padla na zem. Oufká
z pušky prestrelila jej hruď a mladá, krásna
pasová za okamih bola v krvi. Nariekajúc
odbehla Jurka s dieťaťom, kým sa Ali-paša,
akb hromom zasiahnutý sohnul k Mejre.
— Mejra, žena milá, život môj, či žiješ?
poměrů. Dnes ještě je nám zahaleno závo
jem blízké osuduptaé budoucnosti, v jaké
míře a v jakém směru tyto změny nastanou.
Tolik lze však podle zkušenosti dějin před
pokládati, že žádný stát nezmizí 6 povrchu,
ani nebude ve větší míře oslaben. Posuny
hranic na západě evropském mohou býti dle
daného stavu poměrně malé. Na východě
lze v případě porážky Ruska počítati nej
výše s odkrojením ruského Polska a ně
kterých jiných pohraničních částí ruských,
čímž z kolosu ruského zmizí sotva více než
SO až 15 mil. obyvatel.
Války, které odehrály se v průběhu po
sledních sto let, zahrnuje v ně i poslední
válku balkánskou, ukazují nám zřetelně, že
poražený ztratil obyčejně jen to, co mu ne
patřilo a co držel nesnadno i v době míru.
Jistá část válek vedla se z příčin více mo
cenských, než teritoriálních; nynější světo
vá válka vykazuje též podobný charakter.
Takové války vyplní svůj úkol odstraněním
jisté mocenské převahy a nemívají třeba za
následek žádné, nebo jen nepatrné změny
hranic. Příkladem jest nám na př. válka
krimská.
Ostatně poukazuje se právem na to, že
nynější válka nevede se toliko pro nerozřešené otázky evropského kontinentu, nýbrž
lže hrají v ní velikou úlohu i interessy ko
loniální. Vystoupení Anglie a Japonska na
válečném jevišti jaet toho pádným dokladem.
Z toho vysvítá, že výsledky války pozemní
nemusí přivoditi ještě úplné rozhodnutí nebo,,
abychom se vyjádřili zřetelněji: k úplnému
vítězství té neb oné strany jest třeba pře
moci odpůrce na soušji i na moři. V případě
vítězství toliko jednostranného, jaké podle
dosavadního stavu války dá se pravděpodob
ně očekávati, poslouží poraženému úspěchy
spojence na jiné straně, jež budou sloužiti
jako kompensace a ochrání je před příliš
těžkými podmínkami vítěze.
Číslo 41.
stanou, arciť nemyslíme, že by snad byly
to změny takové, které by nynější stup
ně politického (vývoje podstatně zvrátily. Vel
kou historickou událostí jest nepochybně čin
né účastenství stran socialistických ve vál
ce, zejména smíření se německé sociální de
mokracie s vojenskou monarchií. Tím vstou
pily strany socialistické zcela na nové drá
hy a z nenadání vznikly hluboké rozpory
mezi socialistickými stranami různých států,
jež znamenají konec dosavadní Internacio
nály. Porážka Francie může způsobiti na
jistou dobu oslabení republikánských a de
mokratických ideí netoliko ve Francii, ný
brž v celé Evropě, neboť bude se vykládati
jako důsledek nedostatečné discipliny
voj
ska zaviněné režimem přílišně demokratic
kým. Naproti tomu v Rusku, nechť dopadne
válka tak nebo onak, budou se asi opakovati
koncesse starého režimu duchu nové doby,
jako po každé válce, neboť ukázaly již po
čátky války, jak nejisté jest Rusko pod vlast
ní střechou za nezdravého režimu carského,,
jakmile na brány ruské zabuší mezinárod
ní krise. V Rakousko-Uhersku nezůstane tato
válka bez vlivu v národnostních poměrech.
Světový otřes, jejž prožíváme, činí každý
národní kmen v našem mocnářství důleži
tým a nepostradatelným. Doufejme, že vliv
ní národové v mocnářství vštípí si tento
fakt v pamět a nebudou na příště vzpí
rati se ústupkům, jichž vyžadují nejvyšší,
interesy mocnářství právě tak jako zásady
práva a spravedlnosti.
Zo súdnej siene.
Cigáň-dezertér.
Máme za to, že vítězi v nynější válce
budou pamětlivi toho, aby poraženým kladli
požadavky splnitelné, neboť nedá se před
vídati, zdali nebudou za krátko po válce
poraženého potřebovati. Jest ostatně jisto,
že příliš těžké podmínky, uložené poraže
ným, neupevnily by mír v Evropě, nýbrž
sváděly by k odvetám a mohly by prodloužiti
válečnou periodu. Již vzhledem k této okolnosti nesplní se asi fantasie oněch žur
nálů, které krájejí na svém redakčním stol
ku mapu Evropy jako těstový koláč.
Mnoho mluví se též o změně politických
poměrů v jednotlivých státech po válce. I
iv tom směru dlužno přiznati, že změny na-
Dňa 5. septembra ráno cigáň Ignác Vašek
Z Mor. Sv. Jánov zatúžil po dobrodružstve,
keď vstal v prešporskej honvédskej kasárni z
kavalca. Cigánska krv nedala pokoja, najmä
keď mal päť korún vo vačku. Zatúžil po
svobodě a trepotal sa túžbou po voľnosti
ani vtáčik v pevne uzavretej klietke. Vtá
čik nevie si pomôcť na svobodu z klietky,
?le Cjigáň vedel si ľahko poradiť, akoby sa
dostal z kasárne von. Bez čiapky, bosý išiel
na dvor a jedným skokom bol cez plot. Ani
ho nezpozorovali na tomto hrdinskom úteku,
za ktorý sa dostal pred honvédsky vojen
ský súd. Vojenskí sudcovia, ktorí nad tým
to cigáňom súdili, budú dlho na toto po
jednávanie s cigáňom pamätať. Ani v di
vadle nemohli sa lepšie pobaviť.
— pýtal sa s úžasnou zúfalosťou AH Vidaic.
Mejra otvorila slabé oči i šeptala tichým,
vysileným hlasom:
— Hľaď . . . spasiť . . seb&
dieťa
Pptner.isa s Huseinong . , S Bohom!
— chcela ešte zdvihnúť pravicu, chcela snáď
na újtnrtí objať muža, ktorého vo svojom
živote nikdy neobjala, no ruka klesla a udrela o ze|m.
— Žena moja, Mejra! — voial Ali-paša,
nedbajúc na borbu pri bráne a roztrhol jej
rúcho na ňadrách. Darmo. Ani jediný dych
repodvihol bielu, krvou zrosenú hruď. Aejra zomrela. Jej srdce prestalo byť za tento
svet, na ktorom nemohlo si nájsť lieku.»
Ali-pašovi junáci odrazili od múrov oby
dlia Mähmudových ľudí, zatarasili dvere a
dováľali brvná, kamenie, aby lepšie držaly a prileteli k svojmu vodcovi, ktorý zni
čený bôľom kfačal vedľa mŕtvej ženy, boz
kávajúc jej vlasy, čela líca a ľadové ruky.
S ťažkou mukou oddialili ho od mŕtveho
telja a odviedli do bytu. Prijdúc do izby
padol tvárou na zem, snáď aby zakryl vrelé
slzy, ktoré sia mu fialy mužnou tvárou.
Husein-kapitán a Mahmud-aga sa s d n n
žili ,a ten prvý, netušiac ani z ďaleká, že
mu drahá zahynula, nariadil, že zajtra má
6a so všetkých strán udreť, na obydlie AN
li'-pašovo. V noci pochovali Mejru vo dvo-
re pod mandľový strom, kde najradšej se
dávala, a jej nesúdený milý dal zorou udreť na obydlie. Divno bolo okolo srdca
Husein-kapitánovi, keď zorou sadol na svoj
ho belka a viedol vojakov proti mocným
hradbám. „Či sa díva oua na mňa? — my
slel si, — „či sa mi teší alebo ma preklína?
Ako ma pozdraví, čo mi riekne, keď stúpi
predomňa ako zajatá? Či ma bude prosiť
za jej muža, aby som mu daroval život,
slobodu?" Takéto a podobné myšlienky krúžily myseľ mladého kapitána, keď počal útočiť na bydlo Ali-pašovo. Mahmud-aga po
stavil delá oproti múrom a dobýja ich so
(všetkých strán, pešiaci jeho i Huseinovi vy
liezli na hradby. Rozvila sa ľúta bitka okolo múrov. Delá hrmia a rúcajú
staré
hradby okolo bydla a pušky s jednej i dru|hej strany triafajú živé svoje ciele. Ali-paša
bráni sa junácky, jeho druhovia cez mazgale (otvory na múroch) i s múrov ráňajú
najodVážlivejších protivníkov, ale aj oni sa
mi padajú. Delové gule porúchaly celé hor
né poschodie Ali-pašovho bytu, ktorý nad
můrami vyčnieval. Dvere do dvora boly úplne rozbité a len s najväčším náporom a
chrabrosťou mohol sa brániť vchod pred
útočiacimi. Ali-pašu opustila všetka nádej a
úfanie. „Či mi má aj syn zahynúť v tejto
borbe?" myslel si, — radšej sa poddám,
Keď fea i tak obrániť nemôžem."
Číslo 41.
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
Strana 3.
prevezmú úlohu tlmača, keď ho vidia v tie
sni pri preklade výpovedí slovenského ob
žalovaného a slovenského svedka".
Naše pravoty. V stredu, dňa 14. októbra
bude sa pojednávať pred prešporským sú
dom záležitosť súdr. Jozefa Keilu, ktorý je
obžalovaný pre urážku kráľa a búrenie proti
národnosti, spáchané článkami vo vianočnom,
čísle Robotníckych Novín z minulého roku.
Našich dlžníkov dôrazne žiadame, aby nám
svoje dlžoby zaplatili. V terajšej ťažkej dobe
je každý vrahom robotníckeho časopisu, kto
voči nemu neplní svoje zaviazanosti.
Albánsky knieža Wied vstúpil do nemec
kého vojska. V jeho palote v Dráči ubytoval
sa Essad baša, ktorý do Draču prišiel z
Nisa.
V Berlíne dáva mestská správa 60 tisíc
obedov obyvateľstvu zadarmo alebo za malý
poplatok.
Mzdy zemerobotníkov. Ministerstvo poľ
nohospodárstva vydalo štatistiku o poľno
hospodárskych mzdách v Uhorsku v roku1
1902. Priemerná denná mzda poľnohospo
dárskeho robotníka obnášala v Uhorsku 1
K 28 hal., robotníčky ale len 91 halierov..
Pokus samovraždy.
& dieťaťa 63 halierov.
Pred prešporským honvédskym súdom zod
V Molline v Taliansku pobili sa organizo
povedal sa mlynár O s k á r H u t t e l z Vie
vaní
poľnohospodárski robotníci s neorga
dne, že v Štokerave v dobe mobilizácie sa
nizovanými.
Traja robotníci boli zabiti, dvad
postrelil, aby nemusel isť do vojny. Pred
siati
poranení.
súdom Huttel ubezpečoval, že nespáchal sa
Medzinárodná mierová kancellária presťa
movraždu preto, že nechcel isť do vojny, ale
preto, že je na svete nešťastný človek. Je hovala sa z Brusselu do Kristiánie.
Kanál La Manche uzavretý bol mínami.
nemanželské dieťa, vlastných rodičov nepo
Bývalý minister dr. Randa, predseda čes
zná, preto si chcel vzať život. Na nešťastie
ale jsa trafil na miesto do srdca do nohy. ké akademie vied a umenia v Prahe, jedon
z najlepších českých právnikov, zomrel v
Súd uznal ho ale na základe svedeckých
Dobřichoviciach v Česku.
výpovedí vinovatým a odsúdil ho na sedem
Obuvník Voigt, povestný kapitán z Kopmesiacov do žalára.
níku, prihlásil sa dobrovoľne k vojsku. Ale
nemecká vojenská správa ho neprijala.
Do 10. októbra musia byť skončené v
celej krajine popisy voličov. Upozorňujeme
našich ľudí, pokiaľ sú doma, aby sa hlásili
o svoje prijatie do voličského popisu.
Predĺženie moratoriums Úhor- vláda pre
Oprava. Do minulého čísla dostal sa zas
rad hrubých chýb, ktoré treba opraviť. V dĺžila moratorium do 30. novembra.
Prešporský mešťanosta Bŕolly v zasadnu
referáte žo súdnej siene má stať v prvom
tí
mestskej reprezentácie prešporskej ozná
odstavci:,, Teraz vojenský fiškus žiada od
súdenie obžalovaného, obranca jeho osvo- mil, že mestské vrchnosti porobily všetky
bodenie a s u d c i s ú d i a". V treťom od- poriadky, aby čelily zdražovaniu životných
I stavci má stať správne: „S tlmačom majú pri potrieb. Dražobu spôsobilo hlavne to, že
ľudia narobili si veliké zásoby potravných
súde svoj kríž. Vojenský fiškus a členovia
článkov
a vyprázdnili sklady obchodníkov,
s e d r i e, ktorí nevedia po slovensky, chceli 1
Že
títo
nemohli
okamihne pre zastavenú že
by každé slovo vedeť, ktoré obžalovaný a
svedkovia povedia, ale to je pre tlmača ťaž lezničnú premávku zásoby doplniť, nastala
ká vec. Často páni oficieri, ktorí sú sudcami, drahota.
Sociálno- demokratický časopis „Vorwärts"
keď ide o slovenského obžalovaného, sami
vojenská vrchnosť celkom zastavila pre člá
nok o jubiläum Internacionály, v ktorom bo
— Včera zahynula od nepriateľskej guľ la reč o triednom boji. Keď vodcovstvo so— Dosť bolo, junáci! — zvolal AH-paša
svojim druhom. — Vďaka vám za vašu lásku ky, — odvetil smutne Ali-paša a obrátiac ciálno-demokratickej strany v Nemecku sa za
a junáctvo. Vidím, že nadarmo by sme hy sa ku dVoru dodal, — tam pod mandľou
viazalo, že na budúce nebude o triednom
nuli, lebo sa obrániť nemôžeme. Vytýčte leží pochovaná.
boji písať, dovolila vojenská vrchnosť ďalšie
bielu zástavu i poddajme sa.
vychádzanie „Vorwärtsu".
Huseinovi sa zatmelo pred očami. Za^Neradi ho poslúchli súdruhovia, ač i sa zdlalo sa mu, že ho rozum opúšťa, že svet
Zastavené listy. Kladenská „Svoboda
a
mi [uznávali, že |junácký odpor jim nič nepomô sa tratí pred ním, že ho nebesá prikrývajú. „Východočeský Obzor" v Pardubiciach boly
že. Keď Husein-kapitán zbadal bielu zásta Vymaniac sa zpod prvého dojmu, skočil so
úradne zastavené.
vu na 'múre, rozkázal, aby zastavili každý
svojho belka a pálil do dvora. Pod man
Tisíc anglických železničiarov poslal an
boj. O niekoľko minút žatým vyšiel z bytu dľou zbadal čerstvý rov. To je hrob Mej- glický minister vojny do Francúzska, aby
Ati-paša. Idúc pešo viedol za uzdu svojho tin. Letel ta i ľahol si na hrob, ktorý po pomáhali konať železničnú službu.
koňa a za ním išiel sluha nesúc na rukách rosil vrelými slzami.
3 miliardy národných bankoviek uzavrela
malého Ahmeta. Zastal si pred Huseina a
h- Mejra, drahá moja, takto sme sa si- vydať francúzska vláda.
prehovoril trúchlivým hlasom: „Tebe Hu- •šli? — zaúpěl junák, akoby želal čuť oft<
V Prahe posúdili údenára na týždeň do
• sein-kapitán, poddávam sa, lebo ty si ma fretu smrťou zlomeného srdca, ktoré ho živé väzenia, že robil malé viršle.
i premohol." Na to ukázal rukou na dieťa nado všetko milovalo.
V Poznani dovolilo pruské ministerstvo vy
svoje a koňa zápasníka: „Toto je všetko,
Tichým krokom prišiel Ali-paša za ním učovať náboženstvo po poľsky.
čo mi zostalo". Tu pozrel gánivým okom k MejrinmU hrobu a skormútený díval sa
Gróf Szeptycki, grécko-katolícky biskup vo
na Mahmud-agu: „Ty si mi uchvátil dedo- na ohromnú žalost' svého súpera i premo Ľvove, bol od Rusov odvezený do Nižného
lyizeň, a hľa tu ti dávam| i dieťa; jeho otec žiteľa.
Novgorodu.
nemá čím odchovať úbohú sirotu." Sluha,
Keď odolal prvému návalu nečakanej ža
Drahota. Cena múky úžasne stúpa. Ľudia
ktorý držal dieťa, na tie slová odovzdal ho
losti, vstal Husein-kapitán a celý zmätený ÍUŽ ani na to nemyslia variť múčne jedlá
Mahmud-agovi, ktorý dieťa vzal na ruky podíval sa okolo seba. Prvý, ktorého zba- pre vysokú cenu múky. V Nemecku mysleli
rieknuc: „Dobre, ja mu budem odteraz ot ďal, bol Ali-paša.
na drahotu múky už na začiatku vojny a
com".
veľkoobchodníkmi
Husein díval sa naňho zrakom plným sú uzavreli s rumunskými
Zlomený neopísateľným bôľom Ali-paša o- citu i ľútosti. Tu naraz pristúpil náhle k smluvu o dodávke jednoho milióna metri
vesil hlavu na vzbúrenú hruď nemohúc pre-, nemu a vidomoči všetkých vojakov objal ckých centov múky. Teraz už aj u nás pririecť ďalej ani slova.
svojho zaprisahaného protivníka: „Nie ra chodia vládnuce kruhy na myšlienku, že bu
— A kde je mať dieťaťa, kde je Mejra? bom," prehovoril sviatočným hlasom, „ale de treba zrušiť obilné clá a pečovat' o do
voz cudzieho obilia do krajiny, aby cena
— pýtal sa trochu neistým hlasom Husein, mojím priateľom budeš odteraz. Oba sme
múky klesnula.
ktorého ten výjav silno potriasol.
nešťastní; nešťastie nech nás smieri."
Už pred pojednávaním v izbe obžalovaných
•{uplatňoval cigáň svoj herecký talent. Keď
videl oficierov, ktorí povolaní boli za sved
kov, klakol pod ochranou bajonetov na zem
a prosil ani-starý cigáň, aby mu neblížili.
A keď zaviedli ho neskoršie do súdobnej
siéne, prvé bolo, že si chcel pred súdom
kľaknúť, ale majór-auditor dr. Dalmay ráz
nym spôsobom učinil prozatýmny koniec he
reckému vystúpeniu cigáňovmu tým, že mu
pohrozil, že ho dá odviesť, keď bude robiť
komédie. Cigáň sa utíšil a len stál pred
súdom so sopjatými rukami, držiac medzi
prstami svoju honvédsku čiapku.
Ťažký kríž bol, kým dostali z cigáňa je
ho nacionále. Kedy sa narodil, nevedel. Keď
sa ho predseda súdu pýtal, koľko má rokov,
vyhováral sa že nevie, bo má popletenú
-hlavu. Keď sa cigáňa pýtali, či bol už tre
staný, uisťoval, že ešte nebol. Ale keď mu
prečítali jeho tresty, pripustil, že bol tre
staný, len že nevie koľkokrát. V Malac
kách bol niekoľkokrát trestaný, raz celý me
siac, v Nitre sedel osem mesiacov, ale na
-svoj trest v Prešporku, kde bol zavretý ce
lý ŕrok, nemohol sa upamätať. Keď ho ale
tfcnač upozornil, že mu to nebude škodiť,
keď sa prizná ku svojím trestom, bo páni
sudcovia majú všetky jeho tresty spísané,,
rozpamätal sa aj na svoj prešporský trest.
Zápisník súdu prečítal obžalobu a vedúci
pojednávania dr. Dalmay pýtal sa cigáňa,
H sa cíti vinovatý. Cigáň kľakol zas a uisťoval, že len na stranu išiel. Neskoršie
fiisťoval, že si išiel chlebíčka kúpiť.
Dr. Dalmay sa pýtal cigáňa: Kade Ste
išiel z kasárne?
Cigáň: Prosím, z kasárne som išiel.
Dr. Dalmay: To neni odpoveď na moju
-otázku. Cez plot alebo pod bránou Ste išiel?
Cigáň: Ano, prosím ponížene, cez brá
n u som p r i š i e l .
Ale k tomu sa cigáň priznať nechcel, že
išiel cez plot a' topánky nechal vo dvori
kasárne.
Majór-auditor dr. Dalmay pýtal sa ďalej
cigáňa, prečo odišiel z kasárne. Na to cigjäň dal mnoho odpovedí. Najsamprv uisťo
val, že si išiel vyprosiť chlebíčka, neskoršie
ale pripustil, že utiekol, bo sa bál, že ho
zastrelia.
„Ako si prišiel nazpiatky, cigáň!"
„Prosím ponížene, sám som prišiel".
„Veď ťa priviedli hájnici!"
„Oh, prosím ponížene, tí len so mnou
išli. Prosím ponížene, išiel som podobrotky.
Jedon z tých hájnikov ma chcel kameňom
do hlavy [udreť. Chceli ma do smrti zabiť".
„Veď ťa priviedli sviazaného, bosky a
bez čiapky. Mal si čiapku na hlave."
„Prosím ponížene, mal som čiapku na
hlavu.
„To viem, že si dostal čiapku na hla
vu. Ale ja sa pýtam, či si mal, keď si ušiel,
čiapku na hlave."
„Oh áno, veľkomožný pán, mal som
čiapku na hlavu.
Cigáňa posúdili na sedem mesiacov ža
lára, že v dobe vojjny ušiel od vojska. Keď
sa ho pýtali, či trest prijíma, uisťoval cgáň,
ktorý nemal obrancu, že je celkom spokojný.
Keď ho odvádzalL do žalára, prisahal, že
sa do vojny isť nebojí, ďakoval na kolenách
pánom sudcom, že mu dali malý trest, a
Uisťoval, že už nikdy z vojny neutečie a
v žalári piHne bude píliť drevo.
Bolo treba dlhšieho času, kým sa členovia
súdu utíšili od smiechu, za ktorý boli ci
gáňovi v terajších ťažkých časoch vďační.
Pán major Segner, ktorý súdu predsedal,
naskizzoval si hlavu podareného cigáňa z M.
Sv/ Jánov.
Chýrnik
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
Strana 4.
V Prešporfcu zistené boly tri prípady cho
lery, z ktorých dva skončily smrťou. Vrch
nosti porobily všetky poriadky, aby chole
ra sa nemohla rozšíriť.
Ústredné dělnické kníhkupectvo v Prahe
vydávať bude rozsáhle historické dielo pod
titulom S v e t o v á v á l k a . Objednávky pri
jíma aj' naša admistrácia. Cena sošitu asi
50 halierov.
Zdravotnictvo.
Ochrana pred cholerou. Úradne bola na
niektorých miestach Uhorska konštatovaná azijská cholera. Preto je povinnosťou kaž
dého, aby sa staral o to, aby nebezpečná
táto choroba nemohla sa rozšíriť. Uhorská
vláda rozposlala po celej krajine zdravotných
dozorcov, ktorí majú o to pečovať, aby cho
lera bola potlačená. Povinnosťou každého je,
aby zachovával najväčšiu čistotu tela a do
mácnosti. To je prvým príkazom. Cholero
vé bacilly sú veľmi citlivé voči kyselinám,
preto je najlepšie požívať len varenú vo
du smiešanú s kyselinou.
V
39. čisle
našeho jistu {poukázali sme na b i e 1 u h l i e n k u (bolus abba) ako výborný ochranný pro
striedok proti cholere. Nevarené ovocie sa
vôbec nemá požívať. Každú nepravidelnosť
stolice je treba okamihne liečiť, bo tým sa
prichystáva pôda pre choleru. Pôsobenie cho
lerových bacilov v tom spočíva, že od nich
povstalé jedovaté látky na črevných
ste
nách zpôsobují zapálenie, následok čoho je
nebezpečne ľahká a často sa opakujúca sto
lica. V krátkom čase berie sa telu veliké
množstvo vody, čím povstává veliká smäd,
ale ztráta vody v tele nemôže byť nahradená,
bo žalúdok vypitú vodu nepodrží a vyvrhne.
Výborne pomáha pri tom biela hlinka.
O chytľavých chorobách píše dr. Wiesner:
V prvé řadě poutají náš zájem v ny
nější době tři prudké nakažlivé nemoci, kte
ré mají za společnou známku průjmy. Jest
(to cholera asijská, řádící nyní v jižním Ru
sku, úplavice střevní, vyskytující se na Bal
káně, a tyf břišní, jenž jest u nás domo
vem.
Cholera asijská jeví se v nejmírnějším
stupni jako průjem cholerový, velmi nápadný
svou hojností a končící se po několika dnech
většinou uzdravením, ve větším stupni jako
c h o I e r i n á, význačná průjmy a zvracením
končící se také po většině uzdravením, a
v největším stupni jako z á c h v a t c h o l e
r o v ý , při kterém průjmové stolice pozbývají
své žluté barvy a nabývají vzezření rýžové
vody nebo mléčné polévky, mocné zvracení
a průjmy mají v zápětí velikou žízeň, křeče
lýtek, rychlé zhubnutí, zesinavění a klesání
činnosti srdeční, takže nemocný během ně
kolika hodin až dvou dní zpravidla zmírá.
Horečky u cholery není, naopak teplota tě
lesná klesá o několik stupňů jako při Os
travách. Cholerou umírá v některých epi
demiích jen 10 procent, v jiných však až
90 procent, průměrně 50 procent onemoc
nělých.
Úplavice střevní (dysenterie) je nebez
pečná horečnatá nemoc, význačná tím, že
k počátečnímu obyčejnému průjmů přidružují
se silné bolesti v levé straně břicha, vystře
lující až do kříže, veliké nucení na stolici
s pálčivostí v konečníku a že po odchodu
obyčejného žlutého obsahu střevního odchá
zí ze střeva p r ů s v i t n ý h l e n (jako bí
lek vejce), po případě i krev a hnis. Vel
iké zapáchajících stolic bývá denně až 40
i více. Úmrtnost úplavici střevní jest dosti
značná, na př. 25 procent.
Tyf břišní je prudká nemoc
nakažlivá,
jevící se hlavně v e l i k o u h o r e č k o u (40
Btupňů i více), trvající průměrně asi 3 neíIděle a provázenou často blouzněním, a ča
stými bezbolestnými průjmy barvy žluto hnědé, podobnými hrachové polévce. Také
tyf břišní končí se často smrtí.
Příčinou uvedených tří nakažlivých ne
mocí jsou tyčinkovité bakterie (bacily cho
lerové, úplavicové, tyfové), které se nalázají hlavně ve v ý k a l e c h (stolici), mimo
:to i v blinkách (u cholery) a v m o č i , v ýk a š l a n é m h l e n u (u tyfu břišního). Tě
mito • ýměty tělesnými může nemocný potřísniti sám sebe, Okolní lidí, misu kálecí,
prádlo ložní a všeliké předměty svého okolí, při neopatrném zacházení s výměty mo
hou se tyto dostati i do vody studnic, pa
toků, řek, na rozličné potraviny, mohou býti
vssány mouchami, vosami i jiným hmyzem,
mohou zaschnoujti a s prachem se pak dostati
na rozličné potraviny, jako ovoce, pečivo a
podobné. Z těchto věcí dostává se pak na
kažlivá látka (bacilly) do těla zdravého člo
věka ú s t y .
Chceme-li tudíž zameziti, aby se cholera,
úplavice a tyf břišní dále nerozšiřovaly jest
třeba: 1. nemocného isolovati doma nebo v
nemocnici, 2. veškeré výměty jeho desinfikovati řádně hned u lože nemocného, než
se vlijí do záchodu nebo jámy odpadové;
to se stane nejlépe tím, že se v nádobě
poleji stejným dílem 20 procent mléka vá
penného nebo 1 procentem roztokem chlo
rového vápna nebo 3 proč. roztokem odoritu.
P r á d l o (prostěradla, košile, ručníky) dá
Be n a 2 hodiny máčeti do 2 procent odoritu,
pak se vyvaří v 2 proč. roztoku sody nebo
3 proč. roztoku mýdla draselnatého (mazla
vého) a teprve se vypere obvyklým způji
sobem. 4. Nádoby, ze kterých nemocný jí
a pije, vaří se po čtvrt hodiny ve 2 proč.
roztoku sody; věcí, kterých bez poškození
nelze vařiti, vloží se na 2 hodiny do 1 proč.
roztoku formaldehydového neb odoformového, pak se teprve utírají. 5 Ošetřovatelé
mají si po každém styku s nemocným, jeho
výměty, ložem a prádlem desinfikovati ruce
1 proč. roztokem odoritu neb odoformu, po
příp. umýti se mýdlem odoritovým neb odoformovým, nemají se s neumytýma ruka*
ma dotýkati jídel nebo dávati do úst předr1
mety, které v pokoji nemocného mohou býti
znečištěny, jako jest, jídelní a picí náčiní,
doutníky. Také si mají ošetřovatelé často
vyplachovati ústa buď slabým, to jest bledě-růžovým roztokem nadmangananu drasel
natého nebo 3. proč. roztokem kysličníku
vodičitého. 6. Š p i n a v é v o d y , jichž ne
mocný používal ku kloktání, mytí a koupání,
smísí se s vápenným mlékem neb roztokem
chlorového vápna a po 2hodinovém stání
se teprve vypustí. 7 U z d r a v í - l i s e ne
m o c n ý , vykoupe se, omyje řádně mýdlem
tíraselnatým a obleče si prádlo a šaty, před
tím desinfikované. 8. Skončí-li se nemoc uzdravením nebo smrtí nemocného, nebo bylli nemocný po několika denním pobytu doi
ma odvezen do nemocnice, desinfikuje se
celý byt, což se provádí nejlépe takto:
Osoby, které desinfekci provádějí,
obléknou na sebe prací plášť (ženy župan) a
zahalí si vlasy a vousy šátkem. Vzduch a
povrch zdí, stropu a nábytku desinfikují se
parami formaldehydovými, které se vyvozují
ve zvláštních desifekčních přístrojích, (kot
lích, lampách). Nejsou-li po ruce takové pří
stroje desinfekční, na př. na venkově, vzduch
se řádným větráním stále obnovuje a zdi
a strop desinfikují se nejlépe tím, že se
vybílí řádně vápnem; stěny, natřené ole
jem, omyjí se 2 proč odoritem. P o d l a h a
se důkladně vydrhne 2 proč. odoritem a
pak spláchne horkou vodou mýdlovou. Ná
bytek, dvéře, okna, obrazy (sklo, rámy i
zadní plocha), k o v o v é p ř e d m ě t y (kli
ky), nářadí a hračky kovové a dřevěné omyjí se 2 proč. roztokem odoritu. P o v l e č e
ný nábytek (plyšem, aksamitem), šaty v r c h
ní a k o ž e š i n y se vykartáčují kartáčem,
namočeným ve 2 proč. odoritu nebo odo
formu, a nechají se dobře vyvětrati a vy
sušiti nejlépe na slunci; šaty se ihned zase
vyžehlí. Knihy a sešity otrou se na jejich
povrchu 1 proč. odoformem. Kartáče a štět
ky na vlasy a na šaty, vloží se na 2 hodiny
do 1 proč. roztoku odoritu nebo odofermu,
Číslo 41.
pak se vymyjí a usuší. V l á s e n k y a vložky
d o v 1 s ů vaří se čtvrt hodiny ve vodě nebo
se desinfikují parami formaldehydovými. Bez
cenné věci, jako slámu ze slamníku, papí
ry, sešity hračky, jest nejlépe spáliti. Z áa h o d y , jichž nemocný používal, se desin~
fikují podobně jako pokoj a do otvoru vlijí
se nejméně 2 litry 20 proč. mléka vápenného
nebo 3 proč. odoritu; pissoiry se desinfikují
3 proč. odoritem. Po skončené desinfekci
osoby, které desinfekci prováděly, odloží v r
chní šaty, které se dají vyprati, umyjí si
ruce, obličej, vlasy a vousy 1 procentem!
odoformem a pak teplou vodou a mydleni:
důkladně, mimo to si vypláchnou ústa, p o
případě i nos slabým roztokem nadmanga
nanu draselnatého.
Druhou skupinu prudkých nemocí na
kažlivých, majících za společný příznak v y
r á ž k u n a k ů ž i , tvoří tyf skvrnitý, vy-tskytující se ná Balkáně, spála, domácí u
nás,
a neštovice pravé, které mohou se k
nám
dostati z Ruska nebo z Balkánu.
Odkazy redakcie.
Laeo.Jeho meno v dosiaľ vyšlých listinách
sme nenašli. V časopise budeme aj na ďakj
Uverejňovať listiny padlých, poranených a
chorých vojakov.
Jubilejný dar Robotníckym Novinám: Ga
briel Petrikovič zo Zniova pod kláštorom
5 korún.
Slovenskí robotníci m
•
vašej
Napomáhajte vývin
hospodár, organizácie
stálym odberom
1
S chleba s kladivom.
S
Objednávajte
výlučne zbytky
l á t o k len u známej
solídnej firmy
iHojzStodola
prvý zasielateľ, závoji:
v Chroustovicích, Česko.
1 bálik 50—60 m najlepších zbytkov dám
skych módnych látok na šaty a blúzy, kanafasov, plátna, flanelov, barchentov a iných
len za 24 korún na dobierku a vyplateno,,
alebo polovičné báliky za 12 kor. nefrankovane. Ku každej objednávke prikladá sa cen
ný dárok celkom zadarmo, kecľ sa odvoláte
na „Robotnícke Noviny".
Vlastná výroba v Náchode.
Majiteľ a zodpovedný redaktor : A n d r e i Kubál. — Knihtlačiareň B. R a p e k v Holiči.