eBibo – Die virtuelle Bibliothek der Städtischen Bibliotheken Dresden
Transkript
MESTSKÁ KNIŢNICA V BRATISLAVE AUDIOKNIHY V KNIŢNICIACH Zborník Bratislava 2011 1900 2010 Mestská kniţnica v Bratislave 1900 - 2010 Audioknihy v kniţniciach Zborník príspevkov z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou, 30. september 2010, Mestská kniţnica v Bratislave, Galéria Artotéka, Kapucínska 1, Bratislava 1 Zostavila Mgr. Eva Šulajová Príspevky neprešli jazykovou korektúrou Uzávierka príspevkov bola 31. januára 2011 Zborník v elektronickej podobe vydala Mestská kniţnica v Bratislave, Klariská 16, 814 79 Bratislava 1 Mestská kniţnica v Bratislave, jún 2011 www.mestskakniznica.sk © Mestská kniţnica v Bratislave, 2011 ISBN 978-80-970713-0-1 EAN 9788097071301 2 AUDIOKNIHY V KNIŢNICIACH Celoslovenský odborný seminár s medzinárodnou účasťou pri príleţitosti 110. výročia zaloţenia Mestskej kniţnice v Bratislave 30. september 2010 (štvrtok) od 10:00 hod. Galéria Artotéka, Kapucínska ul. č. 1, Bratislava PROGRAM 1. eBibo – virtuálna kniţnica Mestských kniţníc v Dráţďanoch Marcus Rahm, vedúci kniţnice v Strehlene, Nemecko Prednáška predstaví vývoj a technickú realizáciu samostatného portálu, ako aj skúsenosti v štyroch oblastiach: 1. Sťahovanie elektronických médií, 2. E-learningová platforma, 3. Plnotextové databanky, 4. Nemecká internetová kniţnica. Podrobne pritom objasní sťahovanie elektronických médií, akými sú elektronické knihy, časopisy, videá, ako aj hudba a predovšetkým e-audioknihy (eBooks, ePapers, eVideos, eAudios). Venovať sa bude aj licenčno-právnym zvláštnostiam, ktoré umoţňujú sťahovanie a vypoţičiavanie médií (Digital Rights Management). Tlmočenie je zabezpečené 2. Audioknihy v Českej republike Mgr. Marie Dočkalová, riaditeľka Mestskej kniţnice v Třebíči, Česká republika 3. Diskusia k príspevkom zo zahraničných kniţníc Prestávka 4. Terminológia v oblasti elektronických dokumentov Mgr. Jarmila Majerová, námestníčka generálneho riaditeľa Slovenskej národnej kniţnice pre kniţničné procesy, Martin 5. Audioknihy – knihy súčasnosti a budúcnosti Úvodná prednáška k problematike audiokníh Ing. Karol Achberger, Univerzita Komenského v Bratislave 6. Audioknihy vo verejných kniţniciach v Slovenskej republike Ing. Ernest Huska, riaditeľ Miestnej kniţnice Petrţalka, Bratislava 7. Audioknihy v sluţbách zdravotne znevýhodnených Mgr. Miroslava Valentíková, vedúca Úseku odbornej literatúry a Oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých, Mestská kniţnica v Bratislave Mgr. Norbert Végh, Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (krátky vstup) 8. Diskusia o problematike audiokníh v kniţniciach Slovenskej republiky Úvodný vstup do diskusie: PhDr. Darina Janovská, riaditeľka Odboru sluţieb, Slovenská národná kniţnica s príspevkom Audioknihy z pohľadu výpoţičiek. Diskusie sa zúčastnia zástupcovia autorskej spoločnosti LITA, Ministerstva kultúry SR, Slovenskej asociácie kniţníc, Slovenskej národnej kniţnice, Spolku slovenských knihovníkov a účastníci seminára. Zmena programu vyhradená 3 OBSAH Úvod ……………………………………………………………………………………... 5 Marcus Rahm eBibo – virtuálna kniţnica Mestských kniţníc v Dráţďanoch…………………………… 7 Audioknihy v knihovnách ČR…………………………………………………..………13 Vít Richter Podmínky pro půjčování zvukových záznamů v knihovnách …………………………… 13 Marie Dočkalová Zvukové knihy a audioknihy v České republice ………………………………………… 19 Jarmila Majerová Terminológia v oblasti elektronických dokumentov..……………………………………. 23 Karol Achberger Audioknihy – knihy súčasnosti a budúcnosti ……………………………………………. 28 Helena Pangrácová Audioknihy – fenomén dneška? .………………………………………………………… 37 Miroslava Sládeková - Valentíková Audioknihy v sluţbách zdravotne znevýhodnených …………………………………….. 40 Norbert Végh Audioknihy ako súčasť sluţieb Slovenskej kniţnice pre nevidiacich M. Hrebendu ……. 44 Darina Janovská Audioknihy z pohľadu výpoţičiek ………………………………………………………. 48 Závery a odporúčania z celoslovenského odborného seminára ………………………. 51 Fotografie zo seminára Audioknihy v knižniciach .…………………………………… 54 4 ÚVOD Celoslovenský odborný seminár s medzinárodnou účasťou Audioknihy v kniţniciach (ďalej len seminár), ktorý sa uskutočnil 30. septembra 2010 v Mestskej kniţnici v Bratislave – Galérii Artotéka, bol zameraný na problematiku práce s audioknihami v kniţniciach na Slovensku i v zahraničí. Organizátorom bola Mestská kniţnica v Bratislave, oslavujúca týmto podujatím 110. výročie svojho zaloţenia a nepretrţitej práce pre verejnosť. Seminár pripravila v spolupráci s Goetheho inštitútom v Bratislave, ktorý zabezpečil prednášateľa z Nemecka, tlmočnícke sluţby a preklad príspevku M. Rahma do slovenského jazyka pre účely tohto zborníka. Na seminári sa zúčastnilo 17 zástupcov z 12 kniţničných, kultúrnych, vzdelávacích organizácií a autorskej spoločnosti, ktorí ako prednášatelia a hostia v diskusii vystúpili v programe seminára. Spolu sa na seminári zúčastnilo 80 účastníkov. Práca s audioknihami v kniţniciach je na Slovensku ovplyvňovaná platnou legislatívou, ktorá ich absenčné poţičiavanie obmedzuje (Zákon č. 618/2003 Z. z. NR SR o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom – autorský zákon, Zákon č. 84/2007 Z. z. NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 618/2003 Z. z. NR SR o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obsah seminára sa preto sústredil na prezentovanie skúseností s touto prácou v zahraničných kniţniciach (Nemecko a Česká republika) a súčasného obrazu postavenia audiokníh na slovenskom trhu, v kniţniciach aj v sluţbách pre zrakovo znevýhodnených pouţívateľov. Malo na ňom odznieť 8 príspevkov. Z pozvaných prednášateľov sa však ospravedlnil Ing. Ernest Huska, riaditeľ Miestnej kniţnice Petrţalka s príspevkom Audioknihy vo verejných kniţniciach v Slovenskej republike, ktorý mal obsahovať aj výsledky ankety o audioknihách. Keďţe tú v priebehu roka 2010 zrealizovala PhDr. Helena Pangrácová, v zborníku na mieste chýbajúceho príspevku p. Husku uvádzame ňou spracovaný príspevok obsahujúci výsledky ankety s názvom Audioknihy – fenomén dneška? Príspevky pripravili a odprednášali nemeckí, českí a slovenskí prednášatelia: 1. eBibo – virtuálna kniţnica Mestských kniţníc v Dráţďanoch Marcus Rahm, vedúci kniţnice v Strehlene, Nemecko Tlmočenie: Ingrid Zelenay 2. Audioknihy v Českej republike Mgr. Marie Dočkalová, riaditeľka Mestskej kniţnice v Třebíči, Česká republika 3. Terminológia v oblasti elektronických dokumentov Mgr. Jarmila Majerová, námestníčka generálneho riaditeľa Slovenskej národnej kniţnice pre kniţničné procesy, Martin 4. Audioknihy – knihy súčasnosti a budúcnosti Ing. Karol Achberger, Univerzita Komenského v Bratislave 5 5. Audioknihy – fenomén dneška? PhDr. Helena Pangrácová, Mestská kniţnica v Bratislave 6. Audioknihy v sluţbách zdravotne znevýhodnených Mgr. Miroslava Sládeková - Valentíková, vedúca Úseku odbornej literatúry a Oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých, Mestská kniţnica v Bratislave 7. Audioknihy ako súčasť sluţieb Slovenskej kniţnice pre nevidiacich M. Hrebendu Mgr. Norbert Végh, Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči 8. Audioknihy z pohľadu výpoţičiek PhDr. Darina Janovská, riaditeľka Odboru sluţieb, Slovenská národná kniţnica Príspevok PhDr. Dariny Janovskej v závere seminára rozprúdil ţivú diskusiu. O moţnostiach zástupcovia: - - poţičiavania audiokníh v slovenských kniţniciach diskutovali autorskej spoločnosti LITA: Mgr. Anna Chovancová a Mgr. Miroslava Majerová, právničky zaoberajúce sa autorským právom, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky: Mgr. Monika Lopušanová, riaditeľka Odboru múzeí, galérií a kniţníc Ministerstva kultúry SR, Mgr. Hana Kováčiková a Mgr. Lenka Topľanská – zástupkyne právneho odboru MK SR, Slovenskej asociácie kniţníc: PhDr. Daniela Dţuganová, predsedníčka, Slovenskej národnej kniţnice: PhDr. Darina Janovská, Mgr. Jarmila Majerová, Spolku slovenských knihovníkov: PhDr. Judita Kopáčiková, podpredsedníčka, účastníci seminára. Zo záverečnej diskusie sa vyvodili závery - s odstupom času upravené a doplnené výkladom Mgr. Magdalény Debnárovej, zástupkyne riaditeľa autorskej spoločnosti LITA a vedúcej licenčného oddelenia - podávajúce výklad k moţnostiam: 1. poţičiavania zvukových dokumentov, načítaných bez umeleckého výkonu, ktorých obsah nie je sprevádzaný ani doplnený hudobnou zloţkou, 2. poţičiavania tlačených dokumentov (kníh), ktorých súčasť tvorí príloha - pevný nosič (CD, DVD a pod.), 3. rozšírenia výpoţičných sluţieb Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči pre všetky skupiny zdravotne postihnutých občanov. S poďakovaním za spoluprácu Goetheho inštitútu v Bratislave, všetkým zúčastneným prednášateľom, hosťom diskusie i účastníkom seminára vydala Mestská kniţnica v Bratislave tento zborník venovaný aktuálnemu pohľadu na prácu s audioknihami v slovenských kniţniciach, aby sa stal inšpiráciou na produktívne riešenia v tejto oblasti. Eva Šulajová V Bratislave dňa 9. februára 2011 6 Marcus Rahm Mestské kniţnice v Dráţďanoch eBIBO – VIRTUÁLNA KNIŢNICA MESTSKÝCH KNIŢNÍC V DRÁŢĎANOCH Preklad článku: Eva Smolíková Projekt a fázy vývoja Vývoj správania sa ľudí pri vyuţívaní médií bol pre Mestské kniţnice v Dráţďanoch rozhodujúcim momentom pre poskytovanie digitálnych ponúk. V dôsledku technického vývoja v posledných rokoch, najmä ďalší rozvoj Internetu spôsobil to, ţe tento trend sa stal nevyhnutným či uţ v profesionálnej tak i v súkromnej oblasti. Rozširujúca sa digitalizácia médií a prípadne i digitálne publikovanie obsahu bez fyzických nosičov týchto informácií a prelom k nízko nákladovej a lacnej širokopásmovej technológii na prístup k internetu sa postaral aj naďalej o to, ţe sa objavuje čoraz viac a viac obsahu, ktorý bude v budúcnosti prístupný priamo elektronicky a fyzické médiá, ako sú disky CD a DVD, zostanú postupne v úzadí. Stále viac sa tlačia na trh čítacie zariadenia na elektronické knihy a aj poskytovatelia elektronických novín a časopisov. Okrem toho sa rozvoj tabletových počítačov, ako aj najnovších smartphonov, postará o to, aby sa elektronická kniha, ako doplnok k tlačenej knihe, oslobodila od svojho druhoradého postavenia. Pri zohľadnení dôsledkov tohto vývoja bolo prirodzené, ţe Mestské kniţnice v Dráţďanoch reagovali na tieto okolnosti s komplexnou ponukou. Vo fáze plánovania a vývoja, ktorá sa začala v septembri 2008, sa vyskúšali všetky moţnosti, aby sa mohol pouţívateľom poskytnúť inovatívny a obsahovo zodpovedajúci produkt. Po počiatočných koncepčných prácach začala 13. marca 2009 fáza vývoja virtuálnej pobočky. A tak doplnila internetová filiálka prepletenú sieť Mestských kniţníc v Dráţďanoch, ktorú tvoria Hlavná kniţnica a hudobná kniţnica, medien@age, 19 pobočiek, Kniţničná sociálna práca a najstaršia ešte existujúca nemecká mobilná kniţnica – bibliobus. Táto nová digitálna sluţba bola vytvorená ako samostatná jednotka a dostatočne primerane vybavená na organizáciu pobočky s vlastným rozpočtom a počtom zamestnancov. Toto rozhodnutie poukazuje jasne na to, ţe to nie je len dočasný projekt, ale ţe virtuálnu kniţnicu treba chápať ako perspektívnu ponuku poskytovania informácií občanom krajinského hlavného mesta Dráţďany. V počiatočnom štádiu vývoja sa sprevádzkoval blog Wordpress, aby sa vzbudila zvedavosť a záujem o budúcu ponuku. Tu sa mohli pouţívatelia pravidelne informovať o aktuálnom priebehu prác na projekte ako aj o dostupnom sortimente produktov i o ďalších technických podrobnostiach. Pomocou ďalších doplnkových modulov sa začal prieskum, ktorý vyzýval všetkých obyvateľov Dráţďan, aby predloţili návrhy na názov novej virtuálnej kniţnice. Z mnohých návrhov bol nakoniec vybratý názov pre elektronickú kniţnicu eBibo príp. www.ebibo-dresden.de , pretoţe tento získal najväčšiu popularitu a počet hlasov. Nová ponuka sluţieb mala byť prístupná cez vlastnú internetovú stránku a mala umoţniť viacerým spolupracovníkom na rôznych miestach prístup na túto stránku a moţnosť jej 7 aktualizácie. Tento zámer sa realizoval cez dynamický portál Portal-Engine a Open Source v redakčnom systéme Content-Management-System Joomla (www.joomla.org). Zahájenie a aktivovanie elektronickej kniţnice eBibo sa napokon uskutočnilo 24. 10. 2009. Spustili sa štyri digitálne produkty. A tak sú pouţívateľom k dispozícii rozsiahle bázy dát spoločnosti Munzinger GmbH, platforma elektronického vzdelávania firmy bitmedia a Nemecká internetová kniţnica (Deutsche Internetbibliothek). Hlavnú ponuku virtuálnej pobočky predstavujú elektronické výpoţičky spoločnosti DIVIBIB GmbH (Digitale virtuelle Bibliotheken) Štyri virtuálne ponuky elektronickej kniţnice eBibo 1. Elektronické výpoţičky (Onleihe) Systém elektronických výpoţičiek (Onleihe) je kompletným riešením spoločnosti DIVIBIB GmbH. Toto riešenie znamená, ţe si kniţnica kúpi kompletnú technickú infraštruktúru a konečný dizajn webovej stránky si nechá upraviť podľa svojich potrieb. Na nákup digitálnych médií je k dispozícii obchod s médiami. Príslušné druhy tovaru sa potom objavujú v reţime elektronických výpoţičiek, sú k dispozícii a môţu sa poţičiavať. Tento systém umoţňuje všetkým registrovaným pouţívateľom kniţnice sťahovať digitálne médiá. Dovedna existuje päť rôznych typov médií. 1. ePaper: 2. eBook: 3. eAudio: 4. eMusic: 5. eVideo: elektronické časopisy, elektronické noviny elektronické knihy elektronické knihy na počúvanie elektronické hudobné súbory elektronické súbory filmov. Z toho sú elektronické knihy (eBooks) a elektronické časopisy a noviny (ePaper) vo formáte PDF. Súbory elektronické časopisy a noviny obhajujú denníky, týţdenníky i mesačníky. Súbory elektronické knihy na počúvanie (eAudio) a elektronické hudobné súbory (eMusic) sú k dispozícii vo formáte Windows Media Audio a elektronické súbory filmov (eVideo) vo formáte Windows Media Video Format. Výpoţičné lehoty sú pri všetkých médiách jeden týţdeň. Len pri časopisoch sú iné výpoţičné lehoty, denníky sa poţičiavajú na hodinu a týţdenníky na deň. Po uplynutí výpoţičnej lehoty si samozrejme moţno ešte raz príslušné médium vypoţičať, prípadne si ho predznačiť. Kaţdé médium je teda rovnako ako vo fyzickom fonde len raz vo vlastníctve kniţnice. Ak by malo byť pouţívateľovi k dispozícii viac exemplárov z jedného titulu, musela by kniţnica získať aj zodpovedajúce mnoţstvo licencií. Kontrolu času a záruku, aby sa nemohli jednotlivé média ľubovoľne často pouţívať alebo kopírovať, riadi správa digitálnych práv (DRM). Pri audiovizuálnych médiách sa pouţíva vlastná správa digitálnych práv systému Windows. Tieto databázy moţno na mobilný terminál doposiaľ prehrávať, prípadne kopírovať len pomocou prehrávača Windows Mediaplayer. Dokumenty vo formáte PDF zabezpečuje správa digitálnych práv systému Adobe Lifecycle Policy Server. Tieto súbory moţno otvoriť len pomocou programu Adobe Reader a Adobe Digital Edition. Takýto program treba pouţiť aj vtedy, keď pouţívateľ chce kopírovať elektronickú knihu na prenosnú čítačku elektronických kníh. Nasledujúci graf znázorňuje spôsob práce a integrácie elektronických výpoţičiek do kniţničného systému. 8 Obrázok. 1 – Zdroj: DiViBib Ponuka dráţďanského systému elektronických výpoţičiek obsahuje: 1 600 elektronických médií z rôznych oblastí, od vzdelávania a štúdia cez počítače a internet aţ po hospodárstvo a podnikanie 4 000 elektronických kníh na tému škola 4 700 elektronických hudobných titulov s etiketou NAXOS v hudobných ţánroch – klasika, dţez a blues 900 elektronických filmov pre dospelých pouţívateľov i pre deti 1 000 elektronických časopisov a novín, napríklad exempláre časopisu Der Spiegel, novín Frankfurter Allgemeine Zeitung, Süddeutsche Zeitung... 2. Databázy spoločnosti Munzinger Archiv GmbH Spoločnosť Munzinger Archív GmbH má za sebou dlhú históriu. Bola zaloţená uţ v roku 1913 ako informačná sluţba, ktorej cieľom vtedy bolo pomáhať menším novinám a časopisom bez vlastnej archívnej redakcie. V priebehu času sa jednotlivé databázy rozvinuli a narástli do značnej veľkosti. Od roku 1985 sa táto ponuka rozšírila o elektronické publikácie a kniţniciam sa umoţnil nákup databáz na médiách CD-ROM alebo DVD-ROM. Zahájením elektronickej kniţnice eBibo sa umoţnilo pouţívateľom Mestských kniţníc v Dráţďanoch pouţívať databázy pomocou prístupu na diaľku a to aj z domu. Z bohatej ponuky boli udelené licencie pre tieto databázy: digitálna encyklopédia Brockhaus ponúka viac neţ 260 000 poloţiek encyklopédie Brockhaus v 30 zväzkoch, 9 databáza Munzinger – osobnosti obsahuje viac neţ 26 300 ţivotopisov osôb z oblasti politiky, hospodárstva, vedy a kultúry, databáza Munzinger – krajiny poskytuje rozsiahle vlastivedné a štatistické informácie o všetkých krajinách sveta, databáza Filmová sluţba kompaktných filmov obsahuje informácie o všetkých filmoch premietaných v Nemecku od roku 1948 ako aj s nimi súvisiace kritiky filmovej sluţby, databáza Kronika zahŕňa dôleţité udalosti z politiky a súčasných dejín od roku 1986, databáza Pamätné dni a výročia poskytuje prístup k dátumom narodenia a úmrtia, výročiam, katastrofám, rozhodujúcim bitkám, atď., a to pomocou vyhľadávacieho kľúča, ako aj pouţitím kalendára. Treba ešte ale pripomenúť, ţe kvalitu obsahu zabezpečuje redakčné spracovanie. 3. Platforma elektronického vzdelávania SITOS firmy bitmedia Pomocou platformy elektronického vzdelávania (eLearning) moţno absolvovať elektronické kurzy alebo výučbové semináre zamerané na rôzne témy. A tým sa cez internet umoţní vzdelávanie zaloţené na vyuţití počítača. Podľa druhu kurzu sa pracuje s multimediálnym obsahom zaznamenaným na videonahrávkach, audionahrávkach alebo pomocou animácie, ktoré sú v týchto kurzoch začlenené do výučby. Obsah výučby si môţe interaktívne vytvoriť sám pouţívateľ. Pomocou týchto multimediálnych funkcií moţno lepšie sprostredkovávať abstraktný obsah. Táto ponuka vzdelávania dnes zahŕňa viac neţ 100 kurzov z oblastí informačných technológií (aplikácie systému MS Office, operačné systémy, grafické programy), priemyslu (riadenie projektov, oprávnenie na podnikanie) a jazykov (angličtina, španielčina, nemčina ako cudzí jazyk). Pomocou platformy elektronického vzdelávania moţno v rôznych jazykoch absolvovať aj kurzy na tému Európsky vodičský preukaz na počítače (European Computer Driving Licence – ECDL), medzinárodne uznávaný certifikát na potvrdenie zručností na pouţívanie štandardných počítačových aplikácií rozšírených vo svete. 4. Nemecká internetová kniţnica Nemecké internetová kniţnica je kooperatívnym zdruţením, ktoré zahŕňa viac neţ 50 verejných a vedeckých kniţníc a Kniţničné servisné stredisko v Bádensku-Württembersku pod záštitou Nemeckej asociácie kniţníc. Popri vyuţívaní elektronickej pošty pri poskytovaní informácií, ktoré sa realizuje pomocou softvéru InfoDesk, ponúka Nemecká internetová kniţnica aj komentovaný katalóg prepojení (Linkkatalog). Tu spolupracuje asi 70 lektorov z rôznych kniţníc na tom, aby sa umoţnil prístup na dôleţité webové stránky obsahujúce relevantné témy. Katalóg prepojení obsahuje vyše 6 000 prepojení, ktorých kvalita sa pravidelne kontroluje. Tieto štyri digitálne sluţby sú zlúčené a prístup k nim umoţňuje vyššie uvedená internetová adresa. 10 Ďalším krokom, ktorý stojí za zmienku a ktorý bol veľmi významný pri vývoji digitálnej kniţnice, bolo vyriešenie poţadovaného rozhrania pre systém riadenia kniţnice (obr. 2) Po prvé, pre overenie pravosti registrovaných pouţívateľských účtov tak, aby sa mohli vôbec pouţívať digitálne ponuky a po druhé, ďalšie rozhranie pre katalóg. Tým sa umoţní v reţime verejne prístupného digitálneho katalógu OPAC (Online Public Access Catalogue) vyhľadávať nielen fyzické médiá, ale aj digitálne produkty. Ak obsahuje vyhľadávací dotaz v zozname výsledkov napríklad elektronickú knihu, ktorú si moţno elektronicky vypoţičať (Onleihe), tak sa dostane pouţívateľ z verejne prístupného digitálneho katalógu OPAC priamo cez odkaz na stránku, umoţňujúcu stiahnutie. Ak sa nenahrajú titulné údaje virtuálnych ponúk do elektronického katalógu, tak je to značná nevýhoda, pretoţe médiá sú potom pre uţívateľa takpovediac neviditeľné. V tomto prípade existuje potom jediný spôsob ako robiť rešerše, a to vyhľadávať na patričnej platforme podľa zvoleného obsahu. Plné znenie textov databáz spoločnosti Munzinger moţno vyhľadávať aj cez verejne prístupný digitálny katalóg OPAC. Ak pouţívateľ vyhľadáva obsah na určitú tému a výsledok rešerše zobrazí relevantný obsah v databázach, dostane sa rovnako cez odkaz z verejne prístupného digitálneho katalógu OPAC priamo na poţadovaný úplný text. Obrázok 2 - rozhrania digitálnych ponúk pre systém riadenia kniţnice 11 Zhrnutie po roku existencie elektronickej kniţnice eBibo Digitálne produkty sú vynikajúcim doplnkom k uţ aj tak veľmi rozmanitým ponukám Mestských kniţníc v Dráţďanoch a ponúkajú uţívateľom nasledujúce dôleţité výhody: výpoţičky 24 hodín denne a 7 dní v týţdni, prístup k databázam a účasť na kurzoch elektronického vzdelávania bez časových obmedzení, netreba nič vracať a tým nevznikajú ani ţiadne poplatky z omeškania, uţ nie sú ţiadne poškriabané disky CD alebo DVD, knihovnícky zaručený výber médií a informácií namiesto náhodného výberu vyhľadávača Google, prístupnosť a dosah aj pre pouţívateľov z vidieckych oblastí. Virtuálne médiá prijali pouţívatelia veľmi dobre. V prvom roku existencie elektronických výpoţičiek sa uskutočnilo 30 000 stiahnutí/výpoţičiek. Do databáz spoločnosti Munzinger Archiv sa vstúpilo viac neţ 17 000 krát. To je obrovský nárast oproti minulému roku, kedy sa databázy mohli vyuţívať iba v kniţnici a rešerší bolo len 2 000. Platforma elektronického vzdelávania sa rovnako teší rastúcej popularite. V prvom roku absolvovali záujemcovia viac ako 500 kurzov. V budúcnosti predpokladáme, ţe sa počet kurzov ešte rozšíri a tým by sa mohla ponúknuť a rozšíriť i pestrosť tém. Od decembra je k dispozícii aj ďalšia ponuka, a to hostiteľská databáza GENIOS. Táto databáza ponúka aj moţnosť vyhľadať si vysokokvalitné informácií z oblasti priemyslu, podnikania, politiky a vedy a vyvolať si plné texty. 12 AUDIOKNIHY V KNIHOVNÁCH ČR Právní rámec pro půjčování zvukových dokumentů v knihovnách České republiky. Zvukové knihy a audioknihy – pro laika totéţ, pro knihovníka dva pojmy a dva obsahy. Česká nakladatelství audioknih. Portál www.audioknihy.net. PhDr. Vít Richter Knihovnický institut NK ČR PODMÍNKY PRO PŮJČOVÁNÍ ZVUKOVÝCH ZÁZNAMŮ V KNIHOVNÁCH 2. ledna 2004 byla uzavřena kolektivní licenční smlouva mezi Národní knihovnou ČR 1 a kolektivními správci autorských práv OSA, DILIA a INTERGRAM2 (dále jen "kolektivní správci"). V rámci této smlouvy udělili kolektivní správci knihovnám oprávnění (licenci) pro půjčování zvukových záznamů, tj. gramofonových desek, magnetofonových kazet a pásků, CD apod. Tato smlouva nahradila smlouvu, kterou pro tuto oblast uzavřel v roce 1994 Svaz knihovníků a informačních pracovníků (SKIP). Nová licenční smlouva je výsledkem více neţ ročního sloţitého vyjednávání a podstatným způsobem mění podmínky, za jakých mohou knihovny půjčovat zvukové záznamy. Základní principy nové licenční smlouvy můţeme shrnout do těchto bodů: 1. Smlouva platí pro všechny knihovny, které jsou evidovány v souladu s knihovním zákonem v evidenci Ministerstva kultury ČR. 2. Stát prostřednictvím Národní knihovny ČR hradí odměnu kolektivním správcům za bezplatné půjčování zvukových záznamů ve výši 5 mil. Kč za rok. 3. Pokud knihovna vybírá za půjčování zvukových záznamů poplatek, který v různé míře kompenzuje náklady vynaloţené na poskytování této sluţby, je povinna odvést kolektivním správcům 40% z celkové vybrané částky. 4. Knihovny, které umoţňují prezenční vyuţití zvukových záznamů, nesmí poskytnout vypůjčitelům ţádné technické zařízení k rozmnoţování chráněných děl v prostorách knihovny ani mimo ně. 5. Knihovny, které poskytují absenční půjčování, mohou zvukový záznam půjčit aţ po uplynutí 9 měsíců od jeho nákupu, respektive vydání. Knihovny se při vyjednávání především snaţily vytvořit co nejlepší podmínky pro půjčování zvukových záznamů. Naopak kolektivní správci poţadovali vytvoření bariér pro poškozování autorských práv, které umoţňují nové technologie kopírování a také usilovali o získání vyšší odměny za uţití autorských děl pro drţitele autorských práv. Obě strany musely v průběhu 1 Národní knihovna ČR v souladu s ustanovením § 9, odst. f) zastupuje knihovny systému knihoven při jednání s kolektivními správci autorských práv ve věci úhrady odměn za uţití autorských děl. 2 Ochranný svaz autorský (OSA) je na základě svého statutu, smluv o zastupování autorských práv uzavřených s českými hudebními autory (skladateli, textaři), jakoţto i s dalšími nositeli hudebních autorských práv (dědici, právními zástupci a hudebními nakladateli) a na základě smluv uzavřených s partnerskými kolektivními správci v zahraničí oprávněn udělovat oprávnění k uţití hudebních děl 13 vyjednávání přistoupit na celou řadu kompromisů a podepsaná smlouva je jejich výsledkem. V následujícím textu jsou uvedena nejdůleţitější pravidla pro půjčování zvukových záznamů. Rozsah oprávnění pro půjčování zvukových záznamů 1. Kolektivní správci udělují knihovnám oprávnění (licenci) k uţití děl a uměleckých výkonů zaznamenaných na zvukových záznamech a zvukových záznamů prezenčním i absenčním půjčováním zvukových záznamů zachycujících chráněná díla a umělecké výkony výkonných umělců nebo jiné zvuky. 2. Toto oprávnění se nevztahuje na jakékoliv jiné způsoby uţití chráněných děl, uměleckých výkonů a zvukových záznamů. 3. Oprávnění půjčovat zvukové záznamy mají pouze knihovny, které poskytují veřejné knihovnické a informační sluţby a které jsou zapsány v evidenci knihoven, jeţ vede Ministerstvo kultury ČR dle zákona č. 257/2001 Sb., o knihovnách a podmínkách provozování veřejných knihovnických a informačních sluţeb (knihovní zákon). Povinnosti knihoven při půjčování zvukových záznamů Udělení souhlasu s půjčováním zvukových záznamů je vázáno na dodrţení následujících povinností: Povinnost knihovny při prezenčním půjčování: Neposkytnout vypůjčitelům ţádné technické zařízení k rozmnoţování chráněných děl, uměleckých výkonů a jejich zvukových záznamů v prostorách knihovny ani mimo ně. Oznámit Národní knihovně ČR skutečnost, ţe je poskytována sluţba půjčování zvukových záznamů. Povinnost knihovny při absenčním půjčování: Dodrţení odkladné lhůty pro absenční půjčování 9 měsíců u absenčního půjčování, viz Odkladná lhůta pro absenční půjčování Povinnosti při vybírání úhrady vynaloţených nákladů od vypůjčitelů: V případě, ţe knihovna od vypůjčitelů vybírá úhradu svých vynaloţených nákladů, je povinna tuto skutečnost písemně oznámit kolektivním správcům a Národní knihovně. Kontaktní adresy: INTERGRAM 110 00 Praha 1, Na Poříčí 27 tel. 222311392, fax 222323341 Národní knihovna České republiky Odbor knihovnictví 110 00 Praha 1, Klementinum 190 tel. 221663333, fax 221663175 Knihovna, která vybírá úhradu svých vynaloţených nákladů, je povinna uhradit kolektivním správcům odměnu ve výši 40% celkové vybrané částky. Odměna se platí čtvrtletně, vţdy nejpozději do konce měsíce následujícího po ukončení příslušného čtvrtletí na účet INTERGRAM. Povinnosti Národní knihovny ČR: Národní knihovna ČR má závazek upozornit knihovny na povinnosti vyplývající z kolektivní licenční smlouvy. 14 Národní knihovna je povinna poskytnout kolektivním správcům vţdy k 31. 12. příslušného kalendářního roku aktuální přehled knihoven, které půjčují zvukové záznamy. V tomto přehledu označí ty knihovny, o nichţ jí bude známo, ţe v souvislosti s půjčováním zvukových záznamů vybírají od vypůjčitelů úhradu. Odkladná lhůta pro absenční půjčování Oprávnění se v případě absenčního půjčování vztahuje pouze na zvukové záznamy, od jejichţ nabytí knihovnou uplynulo 9 měsíců, ledaţe je nade vší pochybnost prokazatelné, ţe zvukový záznam byl vydán před více neţ 9 měsíci. V pochybnostech smí knihovna zahájit půjčování v říjnu roku následujícího po roce, který je uveden u značky © nebo vydavatele. Toto omezení se nevztahuje na případy: a. smlouvy o výpůjčce s registrovaným uţivatelem, který je zdravotně postiţen a výpůjčka souvisí s jeho postiţením (např. zvukové knihy apod.), viz. ust. § 38 odst. 2 zákona 121/2000 Sb., b. půjčování zvukových záznamů, které spolu s tištěným dokumentem tvoří dohromady nerozlučný celek, c. výpůjček registrovaných uţivatelů - pedagogů, d. výpůjček registrovaných uţivatelů - studentů hudebních škol v knihovnách hudebních škol přímo vyjmenovaných v příloze č. 1 této smlouvy. Odměny za půjčování zvukových záznamů v knihovnách 1. Za udělení oprávnění k půjčování zvukových záznamů platí Národní knihovna paušální odměnu ve výši 5 mil. Kč za kaţdý kalendářní rok trvání smlouvy. Tato odměna pokrývá takové půjčování zvukových záznamů knihovnami, kdy v souvislosti s půjčováním zvukového dokumentu není od vypůjčitele vybírána úhrada nákladů. 2. Jednotlivé knihovny, které od vypůjčitelů vybírají úhradu svých vynaloţených nákladů v souvislosti s půjčováním zvukových záznamů, zaplatí kolektivním správcům odměnu rovnající se 40% celkové částky, které za dané období vybraly od registrovaných uţivatelů. 3. Do této částky se nezapočítává: a. úhrada nákladů vynaloţených na administrativní úkony spojené s registrací vypůjčitelů knihovny, b. platba za rezervaci zvukového nosiče pro vypůjčitele, pokud výše této platby nepřevyšuje obvyklou platbu za rezervaci ostatních druhů dokumentů knihovního fondu knihovny, c. náhrada škody a platba související s likvidací škody způsobené vypůjčitelem na půjčeném zvukovém nosiči, d. smluvní pokuta zajišťující včasné a řádné vrácení nosiče zvukového záznamu. Knihovna je povinna v rámci smluvní pokuty vybrat od vypůjčitele úhradu svých vynaloţených nákladů za období, o které byla lhůta překročena, a z této úhrady zaplatit odměnu ve výši 40%. 15 4. Odměna je hrazena jednotlivými knihovnami čtvrtletně, vţdy nejpozději do konce měsíce následujícího po ukončení příslušného čtvrtletí. 5. V této souvislosti je kaţdá z knihoven povinna písemně oznámit kolektivním správcům a Národní knihovně, ţe nosiče zvukových záznamů poskytuje vypůjčitelům za úhradu nákladů. V oznámení se uvádí název, adresu svého sídla a všech poboček, v nichţ se půjčují zvukové záznamy, a dále se uvádí úplné údaje o výši úhrady nákladů. Změny v údajích vyjmenovaných v tomto odstavci je knihovna povinna písemně oznámit bez zbytečného odkladu. 6. Knihovna je dále povinna vést záznamy o počtu absenčních výpůjček, při nichţ přijala úhradu nákladů, a o částkách, které v souvislosti s nimi vybrala, na základě těchto záznamů knihovna také poskytuje kolektivním správcům a Národní knihovně údaje o skutečně vybraných úhradách nákladů za předchozí čtvrtletní období, z nichţ se odměna odvádí. 7. Odměny jsou hrazeny na účet INTERGRAM. 8. Pro případ prodlení s platbou delší neţ jeden měsíc se povinná strana zavázala uhradit smluvní pokutu ve výši 0,05% z dluţné částky, a to za kaţdý byť i započatý den, o který je v prodlení. Smluvní pokuta je splatná nejpozději do 30 dnů od doručení písemné výzvy k její úhradě. 9. V případě prodlení s platbou odměny poskytují kolektivní správci knihovně dodatečnou lhůtu v trvání 30 dnů k zaplacení částky, s jejíţ úhradou je povinná knihovna v prodlení. V případě, ţe platba není uhrazena ani v dodatečné lhůtě podle tohoto ustanovení, jsou kolektivní správci oprávněni v souladu s § 101 odst. 6 zákona č. 121/2000 Sb. dotčené knihovně zakázat uţití zvukových záznamů podle této smlouvy, a to do okamţiku řádného zaplacení včetně příslušenství. Tento zákaz se doručuje dané knihovně a v kopii téţ Národní knihovně. Kontrola plnění kolektivní licenční smlouvy 1. Knihovny umoţní kolektivním správcům řádný výkon kolektivní správy a za tím účelem jim umoţní provádět kontrolu všech písemností, dokladů a materiálů, které přímo souvisejí s půjčováním uţitím zvukových záznamů knihovnami. Obě strany smlouvy se zavazují přitom respektovat přísl. ustanovení zák. o ochraně osobních údajů č. 101/2000 Sb. 2. Knihovny jsou povinny kolektivním správcům poskytnout nezbytnou součinnost, kterou po nich lze rozumně poţadovat. Zejména: a. Knihovny pro účely kontroly předloţí veškeré doklady vztahujících se k předmětu této smlouvy, zejména knihovní řád, doklady o počtu absenčních výpůjček a účtování úhrad nákladů za půjčování zvukových záznamů. b. Knihovny umoţní vstup pověřeného zástupce kolektivních správců do prostor, ve kterých dochází k uţití podle této smlouvy, a umoţní kontrolu všech zvukových záznamů a to i těch, které se nacházejí v knihovně a nejsou dosud určeny k půjčování. 3. Kolektivní správci se zavazují, ţe vybaví pracovníka pověřeného kontrolou zvláštním zmocněním, které obsahuje jeho jméno a rozsah pověření a které podepisuje ředitel/předsedkyně představenstva kolektivního správce. Kontrolní zjištění pouţijí kolektivní správci výlučně pro účely sledované touto smlouvou. 16 4. O proběhlé kontrole, zejména o shledání či neshledání závad, kontrolující osoba vyhotoví bez zbytečného odkladu zápis, který předá zapsané knihovně, v níţ prováděla kontrolu. Kolektivní správci jsou povinni provádět kontrolu tak, aby při ní co moţno nejméně narušili běţný provoz kontrolované knihovny. 5. Pro případ, ţe knihovna, u níţ kontrola shledala závady, vytknuté závady v uloţené lhůtě neodstraní sama, kolektivní správci po projednání této věci s Národní knihovnou a danou knihovnou mohou v případě opakovaného hrubého porušování autorského zákona nebo této smlouvy jednostranně s účinky vůči této knihovně odejmout souhlas s půjčováním zvukových záznamů. Výklad některých pojmů Chráněné dílo je autorské dílo hudební, literární, dramatické a jiné, poţívající na území České republiky ochranu podle autorského zákona. Umělecký výkon výkonného umělce je výkon herce, zpěváka, hudebníka, dirigenta, sbormistra nebo jiné osoby, která hraje, zpívá, recituje, předvádí nebo jinak provádí umělecké dílo včetně výtvorů tradiční lidové kultury poţívající na území České republiky ochranu podle autorského zákona. Zvukový záznam je výlučně sluchem vnímatelný záznam zvuků výkonu výkonného umělce či jiných zvuků nebo jejich vyjádření zaznamenaných na hmotné médium poţívající na území České republiky ochranu podle autorského zákona. Záznam zvuku přitom můţe být v jakékoliv formě a na jakémkoliv hmotném médiu. Půjčováním zvukových záznamů se pro účely smlouvy rozumí půjčování zvukových záznamů v knihovnách nikoli za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního prospěchu poskytnutím originálu nebo rozmnoţeniny. Prezenčním půjčováním zvukových záznamů se rozumí půjčování zvukových záznamů, při kterém je vypůjčiteli umoţněno uţití zvukového záznamu pouze v prostorách knihovny, která půjčování konkrétního zvukového záznamu provádí. Absenčním půjčováním zvukových záznamů se rozumí takové půjčování zvukových záznamů, při kterém je vypůjčiteli umoţněno uţití zvukového záznamu mimo prostory knihovny, která půjčování konkrétního zvukového záznamu provádí. Knihovnou se rozumí zařízení, v němţ jsou poskytovány veřejné knihovnické a informační sluţby a které je nebo bude zapsáno v evidenci knihoven, jeţ vede Ministerstvo kultury ČR dle zákona č. 257/2001 Sb., o knihovnách a podmínkách provozování veřejných knihovnických a informačních sluţeb (knihovní zákon). V souladu s ust. § 101 odst. 5 autorského zákona vznikají z této kolektivní smlouvy knihovnám práva a povinnosti vůči kolektivním správcům přímo. Vypůjčitelem se rozumí osoba, které na základě smlouvy s knihovnou vznikne právo dočasně uţívat zvukový záznam. Na základě kolektivní licenční smlouvy o půjčování zvukových záznamů zachycujících autorská díla, umělecké výkony výkonných umělců a jiné zvuky. DILIA je na základě svého statutu, smluv o zastupování autorských práv uzavřených s autory literárních, dramatických a hudebně dramatických děl a na základě smluv uzavřených s obdobnými partnerskými zahraničními kolektivními správci k provedení autorského zákona 17 oprávněna vybírat autorské odměny a udílet oprávnění k uţití děl kromě jiného téţ půjčováním jejich zvukových záznamů. INTERGRAM je na základě svého statutu, kolektivního členství IFPI ČR (národní skupina Mezinárodní Federace Fonografického průmyslu, profesní sdruţení výrobců zvukových nosičů) a profesních organizací výkonných umělců, individuálního členství výkonných umělců a výrobců a individuálních smluv o zastupování jejich práv, dohod se zahraničními kolektivními správci a mezinárodních smluv oprávněn kromě jiného udělovat oprávnění také k uţití uměleckých výkonů a zvukových záznamů jejich půjčováním a vybírat pro ně odměny. 18 Mgr. Marie Dočkalová Městská knihovna v Třebíči ZVUKOVÉ KNIHY A AUDIOKNIHY V ČESKÉ REPUBLICE Mluvená kniha, načtená kniha, zvuková kniha, audiokniha – v češtině se tyto pojmy i jejich další kombinace a variace nijak zásadně neliší, běţný uţivatel je schopen při nákupu nebo výpůjčce tohoto média pouţít všechny termíny, aniţ by mezi nimi dělal rozdíl. V podstatě je to tak správné, ale v praxi knihoven, především těch, které v průběhu let zaloţily zvuková oddělení, se pro tyto pojmy vydělil poměrně odlišný obsah a především odlišné určení cílových uţivatelů. Termín „zvuková kniha“ se v praxi knihoven jiţ dlouhou dobu pouţívá pro audioknihy určené specifické skupině vypůjčitelů (dále dle kontextu i uţivatelů, čtenářů), a to zrakově postiţeným a od novely autorského zákona (zákon č. 216/2006 Sb., kterým se mění zákon č. 121/2000 Sb., o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon) i těm zdravotně postiţeným, jimţ rozsah postiţení znemoţňuje číst tištěné dokumenty. Dlouhou dobu se pod tímto termínem rozuměly soubory magnetofonových kazet, výhradně pořízených a distribuovaných Knihovnou a tiskárnou pro nevidomé Karla Emanuela Macana v Praze (dále jen „KTN“) a výhradně půjčovaných ve zvukových knihovnách těmto zdravotně postiţeným. Od roku 2007 jsou magnetofonové kazety nahrazeny vyspělejší technologií, a to počítačovými soubory ve formátu mp3, které lze podle potřeby vypůjčitele nahrát na CD, USB flash disc, paměťovou SD kartu nebo mp3 přehrávač. Stručně řečeno – zvuková kniha je v praxi knihoven určena výhradně k půjčování zrakově a zdravotně postiţeným. Takto realizované výpůjčky mají v knihovnách nastaven poněkud jiný reţim neţ výpůjčky ostatním vypůjčitelům zvukových dokumentů a nelze na ně proto uplatňovat ani všechna ustanovení výše zmíněné smlouvy o podmínkách půjčování zvukových dokumentů v knihovnách. Výpůjčky i další sluţby jsou zrakově a zdravotně postiţeným poskytovány zdarma a řídí se specifickými knihovními řády, vytvořenými v souladu s ustanoveními „Smlouvy o spolupráci“ mezi KTN a knihovnou. Tato smlouva je v souladu s autorským zákonem. Moţnost zhotovit rozmnoţeninu pro zdravotně postiţeného na některý z digitálních nosičů je zakotven v § 383 zákona č. 216/2006. 3 § 38 Licence pro zdravotně postiţené 1) Do práva autorského nezasahuje ten, kdo a) výhradně pro potřeby zdravotně postiţených, v rozsahu odpovídajícím jejich zdravotnímu postiţení a nikoliv za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního prospěchu zhotoví nebo dá zhotovit rozmnoţeninu vydaného díla; takto zhotovená rozmnoţenina díla jím můţe být také rozšiřována a sdělována, pokud se tak neděje za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního prospěchu, Sb. b) výhradně pro potřeby zrakově postiţených a nikoliv za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního prospěchu opatří zvukovou sloţku zvukově obrazového záznamu audiovizuálního díla slovním vyjádřením obrazové sloţky; takto doplněná zvuková sloţka zvukově obrazového záznamu audiovizuálního díla jím můţe být také rozmnoţována, rozšiřována a sdělována, neděje-li se tak za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního prospěchu. (2) Do práva autorského nezasahuje také osoba uvedená v § 37 odst. 1, půjčuje-li originály či rozmnoţeniny vydaných děl pro potřeby zdravotně postiţených v souvislosti s jejich postiţením. (3) Ustanovení § 30 odst. 5 se pouţije přiměřeně. 19 Takový vypůjčitel je vázán další smlouvou s knihovnou, podle které je povinen uţít rozmnoţeninu zvukového záznamu pouze pro svou potřebu a zamezit rozmnoţování díla. Naproti tomu pojem audiokniha se v knihovnách pouţívá především pro označení komerčně vydaných zvukových nahrávek, které jsou k dispozici na běţném trhu (specializované obchody, knihkupectví, internet aj.). Jako takové je moţné je půjčovat běţně registrovaným čtenářům knihoven a v plném rozsahu se jich týkají podmínky půjčování zvukových dokumentů v knihovnách. Praxe jednotlivých knihoven je rozdílná, v některých knihovnách se za půjčování zvukových dokumentů platí, v některých nikoli. Pro zrakově a tělesně postiţené pak platí, ţe komerčně vydané audioknihy si půjčují bezplatně, ale na rozdíl od mp3 zvukových knih pořízených a distribuovaných KTN není moţné poskytovat jejich rozmnoţeniny. Spolupráce zvukových knihoven ČR s Knihovnou a tiskárnou pro nevidomé K. E. Macana v Praze Nové webové stránky KTN (www.ktn.cz) uvedou návštěvníka do světa nevidomých a zrakově postiţených. V sekci Historie je moţné si přečíst důleţité mezníky na cestě k současnému modernímu poskytování sluţeb, které díky moderním technologiím mohou být dostupné nejen praţským uţivatelům, ale prostřednictvím zvukových oddělení veřejných knihoven i všem potřebným na území České republiky (seznam smluvních zvukových knihoven na http://www.ktn.cz/contact). Mluvíme o zvukovém záznamu knihy ve formátu mp3, který KTN zavedla v roce 2007. Radikálně se tak změnil nejen způsob distribuce zvukových knih, ale především jejich poskytování koncovým uţivatelům. Připomeňme si v krátkosti rozdíly mezi analogovou zvukovou knihou na magnetofonové kazetě a ve formátu mp3: Analogový záznam na magnetofonové kazetě: - originální záznam byl pořízen KTN, která vlastní nahrávací a rozmnoţovací zařízení. Knihovny na základě seznamů KTN vytvářely objednávky zvukových knih a kvůli kapacitě rozmnoţovacího zařízení i hospodárnosti bylo třeba vyčkat na více objednávek téhoţ titulu, aby se rozmnoţeniny vyrobily současně pro více knihoven, čímţ se prodluţovala doba od objednávky k jejímu vyřízení, - jedna magnetofonová kazeta stála 60,- Kč, coţ při rozsáhlosti některých titulů (20 i 30 kazet) znamenalo poměrně velkou finanční zátěţ pro zvukovou knihovnu i fyzickou zátěţ pro čtenáře zvukových knihoven, kteří si pro tituly chodili s batohem, - kazety bylo třeba přetáčet a kontrolovat jejich kvalitu. Kromě časové náročnosti tohoto úkonu docházelo k jejich poškození a tím ke znehodnocení celého titulu. Náhradní kazeta se opět musela objednat, počkat i několik měsíců na zhotovení a samozřejmě zaplatit, - ţádná knihovna si vzhledem k finanční náročnosti neobjednávala více exemplářů téhoţ titulu, bylo moţné ji proto půjčit pouze jednomu uţivateli. Téměř ţádná knihovna si ze stejného důvodu nemohla objednat všechny tituly. Digitální záznam mp3: - na zabezpečeném serveru KTN existuje mp3 soubor zvukové knihy. Smluvní knihovně je zpřístupněn ke staţení po zadání vstupních údajů a hesla bezprostředně po objednání emailem. Stahování můţe probíhat současně z několika knihoven a soubor zůstává trvale uloţen na počítači smluvní knihovny, 20 - ţádné čekací lhůty pro koncové uţivatele - smluvní knihovna jim můţe mp3 zvukovou knihu poskytnout jako rozmnoţeninu na digitální nosič – CD, mp3 přehrávač, SD paměťová karta, a to všem, kteří mají o zvukovou knihu v dané chvíli zájem, - za staţení jednoho mp3 souboru zvukové knihy knihovna zaplatí jednorázově 120,- Kč. U rozsáhlých titulů můţe být 1 zvuková kniha rozdělena na 2, výjimečně na 3 mp3 soubory, ale koncová cena 1 titulu zdaleka nedosahuje výše titulů na magnetofonových kazetách. V případě poškození nebo ztráty dat můţe poţádat KTN o znovuzpřístupnění a staţení souboru, za který jiţ neplatí. Knihovny, které mp3 zvukové knihy i nadále objednávají fyzicky na CD, zaplatí 150,- Kč. Z uvedených základních rozdílů je vidět, ţe mít zvukovou knihovnu jiţ není pro knihovny luxus – pořízení jedné zvukové knihy vyjde často levněji neţ koupě originálního dokumentu v tištěné podobě. Platí zde však striktní pravidlo, ţe zvukové knihy z KTN jsou určeny výhradě zrakově postiţeným a tělesně postiţeným se specifickými vadami, které jim znemoţňují číst tištěný dokument. Oprávněnost k vyuţití sluţeb zvukové knihovny neposuzuje knihovník, ale odborný lékař, jehoţ doporučení je třeba při registraci zrakově a zdravotně postiţeného předloţit. Městská knihovna v Třebíči má zvukové knihy od roku 1996. První fondy byly pořízeny částečně ze sponzorských darů oslovených soukromých osob a podnikatelů. Jak uţ to v kultuře bývá, nedá se říci, ţe by tato zkušenost byla jednoznačně pozitivní. Další finanční prostředky jiţ knihovna získávala v rámci grantového programu Knihovna 21. století vyhlašovaného MK ČR – od roku 1997 do roku 2010 se z tohoto programu podařilo získat celkem 190 000,- Kč, spoluúčast knihovny je 210 000,- Kč. Kromě zvukových knih má knihovna také počítače s programy pro zrakově postiţené, které získala a později obnovovala z grantů MK ČR, OSI Budapest a Fondu Vysočiny. Vzhledem k tomu, ţe v roce zaloţení zvukové knihovny měli pracovníci minimální zkušenosti a představy o moţnostech poskytování sluţeb zrakově postiţeným, rozhodla se třebíčská knihovna uspořádat dvoudenní republikový odborný seminář pro pracovníky zvukových knihoven. Z prvního semináře se pak vyvinula tradice jednodenních setkání, která v Třebíči probíhají kaţdý rok v první polovině dubna. Mohou tak být zodpovězeny nejen všechny aktuální otázky, které se v praxi vyskytnou, ale především předány zkušenosti, nápady, postřehy i problémy, které mohou nastat. Poslední seminář v dubnu 2010 měl na programu nejen novinky z KTN, ale také několik prezentací firem, které se zabývají vydáváním audioknih na komerční bázi. Komerční audioknihy v knihovnách ČR Komerční nakladatelství, která v ČR vydávají audioknihy, se zaměřují především na produkci, která měla úspěch u čtenářů v klasické tištěné podobě. Jejich produkty je moţné nakoupit od distributorů, v běţné síti knihkupectví i v supermarketech a v neposlední řade v e-shopech na internetu. Tyto audioknihy se pak půjčují jako kterýkoliv zvukový záznam všem čtenářům a v plné míře se na ně vztahují ustanovení kolektivní smlouvy mezi SKIP a autorskými svazy. Jediný rozdíl je, ţe pro čtenáře registrované ve zvukové knihovně jako zrakově nebo zdravotně postiţení jsou výpůjčky zdarma, pro ostatní podle knihovního řádu konkrétní knihovny mohou být poskytovány za úplatu – v takovém případě jsou knihovny povinny odvádět 40% půjčovného autorským svazům. V Třebíči se vybírá 20,- Kč za výpůjčku, výpůjční lhůta je 1 týden. V rámci kolektivní smlouvy je třeba vypůjčitelům zdůrazňovat, ţe se moţnost výpůjčky vztahuje pouze na audiozáznamy, coţ jsou v praxi 21 nejčastěji hudební CD a audioknihy komerčních nakladatelů, nikoli na audiovizuální záznamy. Pro první orientaci na trhu komerčních audioknih je nejrychlejší pouţít vyhledávání na internetu. Je moţné si pamatovat weby jednotlivých nakladatelství: www.tympanum.cz, www.audiostory.cz , www.popronmusic.cz , www.supraphon.cz , www.radioservis-as.cz , www.fonia.cz a další, ale nejjednodušší je zapamatovat si jednu adresu – www.audioknihy.net. Tato webová stránka vznikla jako projekt studentů Kabinetu informačních studií a knihovnictví Masarykovy univerzity v Brně (KISK) a kromě obsáhlých informací přináší především rozcestník nakladatelství audioknih http://www.audioknihy.net/rozcestnik/. Kromě základních informací o profilu nakladatelství přináší webové adresy, kontaktní údaje i poslední vydané novinky. (Podrobnosti o projektu na http://www.inflow.cz/audioknihynet ). Některá nakladatelství vznikla nově za účelem vydávání audioknih, některá je vydávají jako posilu a alternativu své kmenové produkce. V profilech nakladatelství pak dominují především audioknihy, které měly úspěch na trhu v kniţní podobě. Jako kaţdá novinka mají audioknihy své zastánce i pochybovatele - ti poukazují především na zjednodušení nebo další impuls, jak nahradit četbu knih méně náročnou aktivitou. Při vhodné „indikaci“ se však projeví řada kladů, jímţ můţe být nevšední umělecký záţitek z profesionálního přednesu poezie, doplněk při literární výchově ve školách, školkách i knihovnách, moţnost autentického záznamu hlasu jiţ neţijících osobností, záznam starších rozhlasových i televizních dramatizací děl a další plusy, včetně rozšíření titulů pro zrakově postiţené a zdravotně postiţené, cizince učící se česky nebo dokonce negramotné. Počty titulů jednotlivých nakladatelství se dnes počítají na stovky a je z čeho vybírat jak pro děti, tak pro dospělé. Kladem českých audioknih je ve velké většině právě vynikající umělecké zpracování, které mnohdy pomůţe doplnit a povýšit „četbu“ na zajímavý umělecký záţitek. Pokud bychom se měli zmínit o nedostatcích, pak je tu jeden podstatný. Posluchači audioknih by si měli uvědomit, a to především u adaptací tištěných předloh, ţe většinou poslouchají do jisté míry více či méně zkrácenou verzi této předlohy. Toto neplatí pro zvukové knihy vzniklé pro zrakově postiţené v KTN. Předloha je profesionálem načtena celá včetně všech poznámek a příslušenství a je to i jeden z důvodů, proč je výroba zvukových knih KTN časově i finančně náročná. V kaţdém případě je moţné na závěr říci, ţe moţnosti vyuţití zvukových knih KTN i komerčně vydaných audioknih se v několika posledních letech velmi rozšířily. Technické prostředky potřebné k přehrávání zvukových záznamů jsou všudypřítomné, miniaturizované do kapsy a se sluchátky připraveny k pouţití nejen doma, ale i v autě, dopravním prostředku, na dovolené nebo na besedě v knihovně. 22 Mgr. Jarmila Majerová Slovenská národná kniţnica TERMINOLÓGIA V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH DOKUMENTOV – ÚVAHY AJ O TYPOLÓGII Úvod Vývoj a implementácia nových informačných technológií ovplyvňuje všetky oblasti ľudského poznania, kniţničnú vedu nevynímajúc. Vývoj nových poznatkov prináša nové pojmy a terminológia poznatkových oblastí sa aktualizuje a mení. Súčasnosť je poznačená globalizáciou spoločenských procesov, ktorých pevnú súčasť tvorí komunikovanie informácií a poznatkov. Dynamiku tohto procesu priamo ovplyvňujú informačné a komunikačné technológie, ktoré urýchľujú výmenu informácií a poznatkov, čo má mimoriadny význam vo vedeckej komunikácii. Kniţnice v šírení a komunikovaní informácií zohrávajú dôleţitú úlohu. Je to prirodzené, pretoţe predstavujú informačný potenciál, ktorý je zaujímavý pre takmer všetky spoločenské komunity. „Kamenné kniţnice“ sa otvárajú svetu, vstupujú do virtuálnej reality a sú nútené riešiť úlohy súvisiace s týmto fenoménom. Kniţnice sú súčasťou webu, vyuţívajú jeho nástroje na propagáciu svojich zbierok a na druhej strane ponúkajú pouţívateľom webu sluţby na kvalitatívne a technologicky vyššej úrovni. Web predstavuje pre kniţnice výzvu, ktorej sa kniţnice chopili s väčšími či menšími úspechmi. V súvislosti s pojmami web, komunikovanie informácií a sprístupňovanie rôznorodého obsahu musíme hovoriť o digitálnej kniţnici, o elektronických zdrojoch, o reformátovaní klasických – analógových – kniţničných zbierok do digitálnej formy. Bez zveličovania moţno konštatovať, ţe digitalizácia predstavuje v ţivote kniţníc revolúciu. Revolúciu, ktorá prináša zmenu nielen do interných aktivít kniţníc, ale predovšetkým do ich externých prejavov, ktorými vstupujú do partnerstva s kniţnicami a ďalšími pamäťovými inštitúciami. Partnerstvo pamäťových inštitúcií sa realizuje na rôznych úrovniach interoperability, ktorá je v priamom vzťahu s poskytovaním globálnych a komplexných informácií a poznatkov verejnosti. Informačné technológie a procesy priniesli nové typy zdrojov, ktoré si postupne nachádzajú miesto v kniţniciach. Tradičné analógové zbierky sa dopĺňajú o nové typy nosičov, a to fyzicky prítomných v zbierkach, alebo virtuálne sprístupňovaných zdrojov. Nové typy zdrojov menia technológiu tradičných kniţničných postupov a procesov a to vo všetkých kľúčových i nadstavbových oblastiach. Terminológia Kľúčovým momentom v sprístupňovaní a sprostredkovaní informácií a poznatkov je presná a zrozumiteľne formulovaná terminológia. Je základom komunikácie medzi skupinami tvorcov a poskytovateľov informácií a skupinami prijímateľov – pouţívateľov. Terminológia 23 jednotlivých odvetví sa vyvíja a mení v závislosti od stupňa rozvoja daného odboru. Tento proces je rovnako pevnou súčasťou rozvoja kniţno-informačnej vedy a jej jednotlivých súčastí. Termíny pouţívané na označovanie tradičných kniţničných dokumentov (zdrojov) sú pomerne kvalitne rozpracované v príslušných štandardoch a záväzných materiáloch pre konkrétne kniţničné činnosti. V súčasnosti vznikajú nové – netradičné – zdroje a je ţiaduce prihliadať aj na terminologické otázky, aby knihovníci medzi sebou a najmä vo vzťahu k pouţívateľom pouţívali vţdy, keď je to moţné, „spoločný jazyk“. Kniţničné činnosti navzájom spolu úzko súvisia. Knihovníci, ktorí vstupujú do jednotlivých procesov, si musia plne uvedomovať túto skutočnosť. Kvalitné vykonávanie činností na vstupe do kniţnice sa totiţ výrazne prejaví na jej výstupe a najmä v kvalite poskytovaných sluţieb pouţívateľom. Z tohto hľadiska je potrebné, aby knihovníci dokázali správne určiť typy dokumentov, ktoré kniţnica získava. Správne typologické určovanie dokumentov nesúvisí len s vnútornými procesmi a operáciami (katalogizácia, uchovávanie, sprístupňovanie), ale aj s tvorbou ukazovateľov výkonu kniţnice a rôznymi inými výstupmi (štatistiky a pod.). Súčasný stav terminológie elektronických dokumentov (zdrojov) Pre elektronické dokumenty (zdroje) existuje celý rad dokumentácie, ktorá definuje pojem elektronický zdroj. I v tejto oblasti však badáme určitý vývoj a zmeny pri definovaní tejto kategórie kniţničných materiálov. Termíny súvisiace s elektronickými zdrojmi sú obsiahnuté jednak v technických normách, jednak v knihovníckych štandardoch, ktoré spravidla slúţia pri spracúvaní takýchto zdrojov. V ďalšej časti uvádzame niekoľko termínov a definícií súvisiacich s problematikou elektronických zdrojov uvedených v rozličných štandardoch: STN ISO 2789 – Informácie a dokumentácia. Medzinárodná kniţničná štatistika. 2009 Digitálny dokument - informačná jednotka s definovaným obsahom, ktorú zdigitalizovala kniţnica, alebo bola získaná v digitálnej forme ako súčasť kniţničného fondu. Patria sem eKnihy, elektronické patenty, sieťové audiovizuálne dokumenty a iné digitálne dokumenty, napr. výskumné správy, kartografické a hudobné dokumenty, preprinty atď. Nepatria sem databázy a elektronické seriály. Digitálny dokument môţe byť štruktúrovaný v jednom alebo vo viacerých súboroch. Digitálny dokument obsahuje jeden alebo viaceré obsahy jednotiek. Elektronická kniha, eKniha - digitálny dokument, licencovaný alebo nelicencovaný, na ktorom prevláda text, ktorý moţno prehľadávať, a na ktorý moţno nazerať analogicky ako na tlačenú knihu (monografiu). Pouţívanie eKníh je v mnohých prípadoch závislé od zariadenia a/alebo špeciálneho prehliadača alebo zobrazovacieho softvéru. eKnihy sa môţu pouţívateľom vypoţičať buď na prenosnom zariadení (prehliadače eKníh), alebo zaslaním obsahu na pouţívateľské PC na obmedzený čas. Patria sem dokumenty, ktoré kniţnica reformátovala do digitálnej formy. Elektronická zbierka - všetky zdroje v elektronickej forme, ktoré má kniţnica vo fonde Patria sem databázy, elektronické seriály, digitálne dokumenty a počítačové súbory. Elektronický seriál - seriál vydávaný buď len v elektronickej forme, alebo v elektronickej a inej forme. Patria sem seriály, ktoré má kniţnica vo fonde a zároveň zdroje so vzdialeným 24 prístupom, pre ktoré kniţnica získala prístupové práva aspoň na určitý čas. Patria sem seriály, ktoré kniţnica zdigitalizovala. Multimediálny dokument - dokument obsahujúci rozličné informačné médiá, text, grafiku, fotografie, video a zvuk v digitálnom formáte, slúţiaci na interaktívne pouţitie. Multimediálne dokumenty sa uvádzajú podľa ich hlavných charakteristík alebo účelu, napr. databáza, elektronický seriál alebo digitálny dokument. STN ISO 11620 – Informácie a dokumentácia. Ukazovatele výkonu kniţníc. 2010 Digitálny dokument - informačná jednotka s definovaným obsahom, ktorú zdigitalizovala kniţnica alebo bola získaná v digitálnej forme ako súčasť kniţničného fondu. Elektronická kniha, e-kniha - digitálny dokument, licencovaný alebo nelicencovaný, na ktorom prevláda text, ktorý moţno prehľadávať a na ktorý moţno nazerať analogicky ako na tlačenú knihu (monografiu). Anglo-americké katalogizačné pravidlá (AACR2). 2003 Elektronický zdroj - materiál (dáta a/alebo programy) zakódovaný s cieľom jeho vyuţitia na počítači, ktorý si vyţaduje buď periférne priame zapojenie na počítačové zariadenie (napr. CD-ROM), alebo pripojenie do počítačovej siete (napr. internet). Medzinárodný štandardný bibliografický popis (ISBD) – Konsolidované vydanie. 2007 Elektronický zdroj – zdroj pozostávajúci z materiálov, ktoré sú počítačom riadené vrátane materiálov, ktoré vyţadujú pouţitie periférnych zariadení (napr. prehrávač CD-ROM-ov) pripojených k počítaču. Zdroje sa môţu, ale nemusia pouţívať v interaktívnom reţime. Patria sem dva druhy zdrojov: dáta (údaje) (informácie vo forme čísel, písmen, grafiky, obrázkov a zvuku alebo ich kombinácia) a programy (inštrukcie alebo programy na vykonávanie určitých úloh vrátane spracovania dát). Okrem toho môţu byť kombinované a v takom prípade obsahujú údaje a programy (napr. vzdelávací softvér s textom, grafikou a programami). Popis a sprístupňovanie zdrojov (RDA). 2010 Digitálny zdroj – zdroj (údaje a/alebo program(y)) v kódovanej forme určené na manipuláciu na počítačovom zariadení. Zdroj môţe vyţadovať pouţitie periférnych zariadení priamo pripojených k počítaču (napr. CD-ROM drajv), aplikačných programov (napr. prehrávač médií, prehliadač obrázkov) a/alebo pripojenie k počítačovej sieti (napr. internet). Onlinový zdroj – digitálny zdroj prístupný prostredníctvom hardvérového a softvérového pripojenia ku komunikačnej sieti. Z uvedeného prehľadu vyplýva, ţe technické normy sa podrobnejšie zaoberajú definovaním elektronických dokumentov (zdrojov). Naproti tomu knihovnícke štandardy definujú len všeobecné kategórie a je na rozhodnutí knihovníkov, ako pristúpia k typológii kniţničných materiálov. Pri rozhodovaní im môţu byť technické štandardy pomôckou, a preto je dôleţité, aby vedeli o ich existencii. 25 Prístupy k definovaniu a typológii elektronických dokumentov Elektronické dokumenty sú súčasťou základných kniţničných procesov. Sú zaujímavé z pohľadu akvizície, katalogizácie, uchovávania i sprístupňovania. Kaţdý proces má svoje vlastné črty i náplň, ale v konečnom dôsledku všetky navzájom spolu úzko súvisia. Je preto dôleţité pouţívať presnú terminológiu a typologickú kategorizáciu. Elektronické dokumenty sa môţu vyskytovať ako základná popisná jednotka a zároveň aj ako príloha základnej popisnej jednotky (napr. knihy). Z dôvodu správneho typologického zaradenia elektronického dokumentu je nutné poznať jeho obsah. Bez poznania obsahu nemoţno korektne katalogizovať a bez presnej typologickej kategorizácie nemoţno zodpovedne vytvárať štatistické výkazy. Podrobná typológia a presná terminológia v tejto oblasti má ďalekosiahle dôsledky napríklad pri tvorbe noviel zákonov, ktoré sa priamo týkajú kniţničných a kniţniciam príbuzných činností. Krátka úvaha o audioknihách Príspevok nemá ambíciu venovať sa problematike sprístupňovania a vypoţičiavania tohto špecifického typu dokumentu. Tieto otázky rieši príslušná legislatíva a vlastne aj prax jednotlivých typov kniţníc. Tradične sa audioknihy (hovoriace knihy) povaţovali za zvukový záznam (audio dokument). Tvorili teda prvok širokej skupiny tzv. audiovizuálnych dokumentov, ktoré mnohé kniţnice získavajú a sprístupňujú pouţívateľom. Podobne ako sa vyvíja terminológia a obsah typológie a definovania elektronických dokumentov (zdrojov), názory na typologickú kategorizáciu audiovizuálnych dokumentov prechádzajú svojím vývojom. Otázka správnej interpretácie termínu „audiovizuálny dokument“ je v súčasnosti veľmi aktuálna, nakoľko aj tieto typy dokumentov sa „elektronizujú“ a dávajú tak podnet na vznik nových typov AV dokumentov. Súčasné štandardizačné materiály sa prikláňajú k striktnému rozdeleniu audiovizuálnych dokumentov na audiálne a vizuálne. Termín audiovizuálny dokument sa definuje prevaţne v staršej literatúre (napr. Informačná výchova, 1998 a iné). Vo vyššie uvedených technických normách a knihovníckych štandardoch však uţ nachádzame termíny úzko špecifikované na kategóriu audiálnych, resp. vizuálnych dokumentov, ktoré majú svoje vlastné špecifiká (dominantný zvuk, resp. obraz s alebo bez zvuku). Nové informačné technológie na druhej strane umoţňujú vytváranie „hybridných produktov“, ktoré vykazujú prvky elektronického dokumentu spolu s audiálnymi a vizuálnymi prvkami (multimédiá). V takýchto prípadoch by sa knihovníci pri správnom určení typu dokumentu mali orientovať podľa nosného prvku, ktorým je obsah dokumentu (zdroja), a to buď fixovaný na fyzickom nosiči, alebo prístupný v sieti ako onlinový zdroj. Praktické skúsenosti zo spracovania takýchto typov dokumentov poukazujú na jednu závaţnú skutočnosť. Pri popisovaní elektronického disku (CD, CD-ROM, DVD) knihovník akosi automaticky posudzuje daný dokument ako elektronický zdroj. Takýto prístup nie je korektný, a preto je potrebné, aby mali spracovatelia k dispozícii úplnú a aktuálnu sumu poznatkov o výskyte netradičných kniţničných dokumentov a nosičov. Primárna orientácia podľa obsahu potom zabezpečí, ţe dokument bude správne typologicky zaradený a relevantne spracovaný. Takáto zodpovedná typológia potom slúţi ďalším aktivitám kniţnice, kniţničné sluţby nevynímajúc. 26 Určitý posun v nazeraní na audioknihy z hľadiska ich kategorizácie a spracovania znamená definovanie audiokníh v technickej norme ISO 2108 – Informácie a dokumentácia. Medzinárodné štandardné číslo knihy (ISBN) z roku 2006. Norma uvádza, ţe jedným z typov monografických publikácií, ktorým sa môţe prideliť číslo ISBN sú „zvukové knihy na kazetách alebo na CD alebo na DVD (hovoriace knihy)“. Číslo ISBN sa zvukovým záznamom neprideľuje. Norma sa nezmieňuje o onlinových audioknihách, ktoré sa postupne začínajú objavovať v kniţničnej praxi. Audioknihu moţno definovať ako nahrávku hovoreného slova. Zvyčajne vychádza z tlačených materiálov (tlačených kníh), ale nemusí ísť za kaţdú cenu o presnú audioverziu knihy. Existujú dva druhy audiokníh – skrátené a neskrátené. Audiokniha môţe mať podobu kompletnej dramatizácie s kompletným obsadením úloh, s hudbou a ďalšími sprievodnými efektami. V súčasnosti uţ audiokniha môţe sprevádzať aj novo vydávanú knihu ako jej súčasť. Uvedené skutočnosti moţno v kniţničnej praxi vyuţiť tak, ţe pri spracúvaní audiokníh sa bude vychádzať z toho, ţe audiokniha je len inou fyzickou formou tlačenej (papierovej) knihy a ţe nespadá do kategórie zvukových záznamov. Pôjde teda o jazykový materiál (text), fixovaný na fyzickom nosiči alebo dostupný v sieti v rôznych formátoch so špecifickými fyzickými vlastnosťami, ktoré spracovatelia zohľadnia pri tvorbe katalogizačných záznamov. Záver Terminologická práca je náročná úloha. Je priamo závislá od vývoja tej-ktorej oblasti a určite aj od vývoja a vyuţívania informačných technológií. Je preto dôleţité venovať jej patričnú pozornosť a jej výsledky aplikovať do zásadných materiálov, ktoré usmerňujú a formujú praktickú činnosť kniţníc. Mala by sa stať východiskom pri tvorbe alebo aktualizácii legislatívnych materiálov, ktoré sú záväzné v mnohých oblastiach. Pouţitá literatúra Anglo-americké katalogizačné pravidlá : 2. revidované vydanie 2002. 1. slov. vyd. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2003. ISBN 80-89023-38-X. Audiokniha. [online]. Wikipedia, the free encyclopedia. [citované 10. marca 2010]. Dostupné: http://cs.wikipedia.org/wiki/Audiokniha International Standard Bibliographic Description (ISBD) : preliminary consolidated edition / by IFLA Cataloguing Section and ISBD Review Group [online]. 2007. [citované 10. marca 2010 ]. Dostupné: http://www.ifla.org/files/cataloguing/isbd/isbd-cons_2007-en.pdf Resource Description and Access (RDA) : glossary / by Joint Steering Committee for development of RDA [online]. 2008. [citované 11. marca 2010]. Dostupné: http://www.rdatoolkit.org/constituencyreviewfiles/Phase1Gloss_10_21_08.pdf STN ISO 2789: 2009 : Informácie a dokumentácia. Medzinárodná knižničná štatistika STN ISO 11620: 2010 : Informácie a dokumentácia. Ukazovatele výkonu knižníc 27 Ing. Karol Achberger Univerzita Komenského v Bratislave AUDIOKNIHY – KNIHY SÚČASNOSTI A BUDÚCNOSTI Úvod Môj prvý kontakt s audioknihou bol uţ v rannom detstve. V podstate to nebola audiokniha, ale predčítavanie kniţky mojimi rodičmi a starými rodičmi. Ako deti by sme bez rozprávky na dobrú noc ani nezaspali. Večer čo večer si k nám sadali a čítali pútavé príbehy o kocúrovi v čiţmách, Ferdovi mravcovi a iných hrdinoch detských svetov. Ak by sme medzi audioknihy zaradili aj inscenácie, ktoré v tom čase vo veľkej miere vysielal Slovenský rozhlas a detské rozprávky na platniach a magnetofónových páskach, moje detstvo bolo audiokníh plné. Čo je audiokniha Audiokniha je prevedenie písaného textu do zvukovej podoby. K prvým audioknihám sa radia napríklad záznamy príbehov domorodých indiánskych kmeňov Severnej Ameriky, ktoré v roku 1933 nahrával J. P. Harrington na hliníkové disky. Ešte o 2 roky skôr schválil kongres USA program šírenia literatúry medzi nevidiacich a v nasledujúcich desaťročiach vďaka tomuto programu nahovorili profesionáli veľké mnoţstvo nahrávok. Viaceré krajiny západnej Európy si z neho tieţ zobrali príklad. Súbeţne s programom a zároveň rozmachom rádiového vysielania začali redakcie vyrábať dramatizácie kníh, ktoré sa okrem rádiových vĺn šírili aj na platniach a magnetofónových kazetách. Tie boli však skôr určené pre ľudí, ktorí radi počúvajú, a nemali rozsah originálnej knihy. V 80. a 90. rokoch dvadsiateho storočia začali v USA vznikať vydavateľstvá špecializujúce sa na nahrávanie audiokníh pre širokú verejnosť. Zrejme tomu napomohol aj vynález kazetového prehrávača do osobných automobilov4. V roku 1986 bola zaloţená profesijná organizácia The Audio Publishers Association (APA) a o desaťročie neskôr sa začali udeľovať ceny Audie Awards. Tento rok sa audioknihou roka stala Nelson Mandela's Favorite African Folktales5. Ako názov nasvedčuje, nahovoril ju Nelson Mandela, jedna z najvplyvnejších osobností Afriky a zrejme aj celého sveta. Výhody audiokníh Veľkou prednosťou audiokníh je to, ţe ich moţno počúvať a zároveň vykonávať aj inú činnosť: pri športovaní, na prechádzkach, pri domácich prácach, či počas cestovania. V dnešnej dobe plnej zhonu a stresu poskytujú audioknihy ideálny nástroj na relax. Neviem si predstaviť čítať knihu v preplnenom prostriedku MHD, audioknihu si tá situácia priam ţiada. Neodporúčam ich však počúvať počas riadenia motorového vozidla, nakoľko hrozí tzv. započúvanie sa a moţná havária. Z časového hľadiska je tieţ efektívnejšie počúvať, neţ čítať. Audioknihy sú jednou z ciest ako zvýšiť úroveň hovorenej reči. Kaţdý vie, ţe spolu s mnoţstvom prečítaných kníh rastie aj slovná zásoba a audiokniha poskytuje podobný osoh ako kniha tlačená. Toto je dôleţité najmä pre deti. Audiokniha poskytuje aj umelecký záţitok z hovoreného slova a pohodlné, praktické zoznámenie sa so skvelými autormi a ich dielami v jednom. Je tu však aj ďalší rozmer. Ţijú medzi nami aj zrakovo postihnutí občania, pre 4 BooksAlley.com, A VERY BRIEF HISTORY OF AUDIOBOOKS AND MEDIA PLAYERS [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete : <http://booksalley.com/bAMain/bAlleyT02_Museum.php> 5 The 2010 Winners & Finalists Audiobook of the Year [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete: <http://www.theaudies.com/> 28 ktorých predstavujú knihy na počúvanie ideálnu moţnosť zoznamovať sa so skvostami domácej a zahraničnej tvorby. Z čisto praktického hľadiska moţno za veľkú výhodu povaţovať skladnosť audiokníh. Ak je audiokniha v digitálnom formáte, súbore mp3, alebo podobnom, zaberá buď miesto na pevnom disku počítača, alebo jedno aţ niekoľko CD nosičov. Oproti tlačenej podobe knihy je to nepomerne menej. Formáty audiokníh V dnešnej dobe plnej techniky je najrozšírenejším formátom audiokníh ich digitálna forma, či uţ vo formáte mp3, alebo inom. Podľa výročnej správy APA6 sa v roku 2009 predalo o 4,7% viac audiokníh, neţ v roku 2008, celkovo skoro 20 miliónov. Recesia však prinútila zníţiť ceny a celkový pokles v obrate bol aţ 12%, 291 miliónov dolárov reportovaných 29 spoločnosťami zdruţenými pod APA. 49% objemu predaných nahrávok tvorili digitálne nahrávky sťahované uţívateľmi pomocou internetu, 46% predaje na CD nosičoch a 5% ostatné formáty. V obrate vedú jasne CD nosiče so 65%, digitálne súbory vďaka niţším cenám dosahujú 29% obratu. V USA sú podľa štatistík rozšírené aj tzv. pre-loaded nahrávky, ktoré tvoria 4% obratu na trhu audiokníh. Jedná sa o zariadenia, na ktorých sú nahraté zvukové stopy a ktoré slúţia zároveň aj ako prehrávače. Stretnúť sa s nimi môţeme napríklad v múzeách, kde má za poplatok návštevník zvukový výklad expozície bez nutnosti pohybovať sa v skupinke. Vo výkaze sa ešte nachádzajú magnetofónové kazety a mp3 CD nosiče. Platňa je vďaka cenovej nákladnosti výroby v tomto segmente mŕtva uţ niekoľko rokov. Druhy audiokníh Pokračujúc ďalej z ročnej štatistiky, APA rozdeľuje audioknihy do 3 skupín. Neskrátené, tzv. UNABRIDGED, skrátené ABRIDGED a neknihy Non-Book, kde sa radia napríklad dramatizácie, prednášky, rozhovory a iné. Jasným lídrom v predajoch sú neskrátené verzie, ktoré reprezentujú aţ 78 % predaných kníh. Tieto audioknihy reprezentujú presnú kópiu literárnej predlohy, bez zásahov a opráv. Skrátené knihy na druhom mieste zaujali 21 % poslucháčov. Ich veľkou výhodou sú niţšie finančné náklady výroby a kratšia časová náročnosť ako pri výrobe, tak aj pri počúvaní. Je dôleţité, aby bola výroba takejto verzie knihy dôkladne konzultovaná, nakoľko vynechanie podstatného momentu by mohlo mať za následok znehodnotenie príbehu. Zvyšné 1 % tvoria neknihy, z ktorých spomeniem dramatizáciu. Predlohou dramatizácie sú knihy, no tie sú prepísané do podoby scenára a poskytujú tak poslucháčovi iný záţitok. Pôţitok z dramatizovanej audioknihy zvyšuje aj väčší počet interpretov čítajúcich predlohu. Cesta k audioknihe Ako som uţ vyššie spomenul, audioknihy sa distribuujú väčšinou v digitálnom formáte, prípadne na CD, alebo MP3 CD nosičoch. V menšom meradle sa stále dajú zohnať na magnetofónových páskach, v špeciálne pripravených zariadeniach, alebo historické kusy na platniach. Najjednoduchšou formou získania audioknihy je jej objednanie z internetovej stránky kníhkupectva. Ak sa jedná o digitálnu formu, napr. mp3, je nahrávka dostupná v priebehu minút na stiahnutie. V prípade CD, MP3 CD, magnetofónových pások alebo platní sa dostupnosť obmedzuje dodacou lehotou. Ale človek ich môţe zakúpiť aj v štandardnom kníhkupectve. Tie lepšie majú audioknihy vo svojej ponuke, taktieţ na rôznych nosičoch. Platne však asi uţ len v antikvariátoch. Audioknihy je moţno aj tzv. streamovať, avšak len 6 Kaitlin Friedmann, Audiobook Sales Increase in 2009, The Audio Publishers Association, 2010 [online]. [cit. 1.9. 2010]. Dostupné na internete: <http://www.audiopub.org/PDFs/SalesSurveyPR62810.pdf> 29 v digitálnej forme na internete. Stream, či v preklade tok, je prehrávanie nahrávky zo servera bez moţnosti jej uloţenia na lokálne úloţisko. Záleţí len na prevádzkovateľovi, či umoţní prehrávanie zdarma, alebo ho spoplatní. K audioknihe sa dá dostať aj cez známych. Takisto ako tlačené, aj nahovorené knihy je moţné poţičiavať. Čo však tlačené nedokáţu, je súbeţné čítanie jednej knihy viacerými osobami. Rozdielnosť v rýchlosti čítania u jednotlivcov to sťaţuje. Tu má audiokniha navrch. Stačí jeden prehrávač s reproduktormi dostatočného výkonu a audioknihu si môţe vychutnať aj plná kinosála. Špeciálnou formou audiokníh sú podcasty zaraďujúce sa medzi neknihy. Podcast/netcast patrí medzi neknihy a reprezentuje sériu periodicky vychádzajúcich digitálnych súborov. Výskumná skupina Texaskej univerzity v Austine definovala podcast štyrmi podmienkami: periodický, sťahovateľný, programovo vedený väčšinou témou, alebo hosťom a automatizovane sťahovateľný pomocou softvéru, alebo iného nástroja7. Medzi podcasty zaraďujeme napríklad relácie rádiových staníc, prípadne vzdelávacie audio nahrávky. Najčastejšie sú podcasty zdarma k stiahnutiu z webstránok rádio staníc, ale nachádzajú sa často aj na iných. Ďalšou formou je výpoţička. Niektoré kniţnice majú sekciu audiokníh a uţívateľ má moţnosť si vypoţičať audioknihu. Záleţí na kniţnici, či je výpoţička prezenčná, alebo absenčná. Najnovším počinom na poli audiokníh je iniciatíva spoločnosti Orange s názvom Rozprávka na zavolanie8. Ide o streamovaciu sluţbu bez nutnosti pripojenia k internetu. Za poplatok 0,33 Euro vám automat prehrá jednu zo 140 dopredu nahovorených rozprávok v dĺţke od 4 do 20 minút. V ponuke je najviac z autorov zastúpený Pavol Dobšinský. Proces vzniku audioknihy Proces výroby audioknihy nie je jednoduchý, častokrát ani krátky. Ako prvé je potrebné vybrať správnu predlohu podľa určitých kritérií, ako napr. predajnosť kniţného formátu, alebo obľúbenosť u zákazníkov kniţníc. Potom nastupuje riešenie autorských práv, nakoľko voľné nahrávanie audiokníh je moţné aţ 70 rokov po smrti autora kniţnej predlohy. Po vyriešení týchto dvoch podmienok nastupuje reţisér a výber interpreta. Reţisér vedie celé nahrávanie a pomáha aj pri výbere umelca, ktorý nahovorí knihu. Umelca som pouţil zámerne, lebo načítať kvalitne dlhý text tak, aby bol po celý čas pútavý, je veľké umenie. Po výbere interpreta prídu na rad hlasové a mikrofónové skúšky a akt nahrávania hlasu. Dĺţka nahrávania závisí od šikovnosti čítajúceho a rozsahu kniţnej predlohy. V konečnom štádiu sa pridáva do nahrávky hudba. Hudba je neoddeliteľnou súčasťou audiokníh, no jej pouţívanie je striedme. Po dokončení nahrávania a úpravy sa dielo lisuje na CD, umiestni na server vydavateľstva, prípadne distribútorov, alebo inak distribuuje medzi poslucháčov. Technické podmienky V dnešnej pretechnizovanej dobe nie je nič ľahšie, ako si vypočuť audioknihu. Formát mp3 a jeho deriváty, prípadne konkurencia, otvorili svetu audiokníh nové obzory. Vlastníte počítač? Perfektné. Alebo máte mobilný telefón mladší neţ cca 4 roky? Ideálne. Uţ nie je potrebné nosiť veľké špecializované zariadenie, ako boli kazetové prehrávače, alebo prehrávače CD, i keď aj na ne dostať audioknihy. Na posluch stačí malý mp3 prehrávač veľkosti IKEA ceruzky, alebo mobilný telefón. Uţ niekoľko rokov je problém nájsť v ponuke nových zariadení telefón, ktorý by nepodporoval jeden z digitálnych formátov zvukového záznamu. Väčšinou podporujú viaceré, prípadne vedia konvertovať audiosúbory do im 7 The University of Texas at Austin, Podcasting at the University [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete: <http://www.utexas.edu/academic/ctl/podcast/index.php> 8 Orange Slovensko, Rozprávky na zavolanie [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete: <http://www.orange.sk/web/prevas/doplnok/rozpravky-na-zavolanie.html> 30 čitateľného formátu pomocou priloţeného softvéru. Trh sa tak rozšíril na v podstate kaţdého vlastníka mobilného telefónu. Taktieţ distribúcia sa vďaka technológii Fraunhoferovho inštitútu v Štutgarte a rozmachu internetu stala hračkou. Ku kúpe audioknihy v dnešnej dobe stačí účet v banke a internetové pripojenie. Z pohodlia domova je moţné zakúpiť akúkoľvek audioknihu z ktoréhokoľvek kúta sveta. A prístupná je uţ v priebehu niekoľkých minút, prípadne hodín. Záleţí len na jej dĺţke a rýchlosti pripojenia. Veľký podiel na dnešnom stave má aj spoločnosť Apple, ktorá svojimi zariadeniami iPod, iPhone a v ostanej dobe i iPad vyvolala doslova ošiaľ. Všetky tri zariadenia vyuţívajú softvérové zázemie iTunes a internetový obchod iTunes Store, v ktorom sa nachádzaju okrem iného aj tisíce audiokníh a podcastov, resp. netcastov. Situácia na Slovensku Slovenský trh s audioknihami je malý. Celkovo je trh našej krajiny malý pre veľa odvetví umenia. Po rozpade spoločného česko-slovenského štátu sme totiţ nezachytili vlnu, ako to urobili naši západní susedia, a tá nám zmietla príleţitosť preraziť aj v Čechách a skoro zoštvornásobiť bázu zákazníkov. Susedia produkovali veľké mnoţstvo audiovizuálneho materiálu a tak sme si my, Slováci, veľmi ľahko zvykli na český jazyk. Opačne to však uţ nefunguje. Tento jav má za následok určitú izoláciu slovenskej tvorby a uţ spomenutú malosť trhu. Ako som pri popise procesu vzniku audioknihy napísal, finančné náklady tvorby zahŕňajú autorské práva, nahrávacie štúdio, reţiséra, interpreta, prípadne interpretov a finálne zvukové úpravy. Podľa cenovej kalkulácie menšieho nahrávacieho štúdia Ars Studio (www.ars.szm.com) a mnou stanoveného titulu Pýcha a predsudok spisovateľky Jane Austen by jeho nahrávanie bez breptov v jednom slede pri odhadovanej dĺţke trvania 13 hodín 25 minút (podľa www.librivox.org) stálo minimálne 600 Eur s neznámym interpretom za mikrofónom. Známe osobnosti, herci, či speváci by za účinkovanie zobrali podstatne viac, nakoľko ich hodinová sadzba sa pohybuje rádovo v stovkách Eur. A to pri viac neţ 13 hodinách nahrávania poriadne natiahne rozpočet. Aj napriek tomu existujú ľudia, ktorí sa neboja a berú bremeno na ramená v ústrety výzve. Jedným z nich je aj Luboš Houška, ktorý minulý rok zaloţil vydavateľstvo Kniha do ucha a uţ sa mu podarilo vydať 4 audioknihy. Ako hovorí „Keby sme neboli blázni, tak sa na to asi vykašleme. Ale sme veľkí čitatelia a máme radi knihy“9. Ale ako sú na tom veľkí hráči na trhu s tlačenou knihou? Ikar odskúšal predaj audiokníh 4 titulmi ešte v roku 2007, no neuchytili sa. Najviac sa predalo Alchymistu od autora Paola Coelha, ale 1300 kusov ďaleko zaostalo za tlačenou verziou. Preto svoj vlastný projekt nahrávania Ikar zastavil. Slovart hľadá riešenie, hlavne ekonomické, ako vydávať audioknihy a zároveň z nich mať aspoň mierny zisk. Doteraz sa mu to nepodarilo. Vydavateľstvo PT Alberta Marenčina ani neuvaţuje nad vydávaním audiokníh, čo je pochopiteľné. Nesmieme zabudnúť na najväčšie vydavateľstvo audiokníh na Slovensku, Kniţnicu pre nevidiacich v Levoči, ktorá však audioknihy nevydáva do voľného predaja, ale pre kniţnice, pre potreby výpoţičných sluţieb. Weby s audioknihami Keďţe najľahšou cestou k audioknihe je v dnešnej dobe internet, nemôţem nespomenúť najzaujímavejšie weby s audioknihami. Začnem slovenskými webmi. Martinus.sk, najväčší predajca kníh na slovenskom internete, ponúka najväčšie mnoţstvo audiokníh. Okrem beletrie a detských kníh aj jazykové kurzy, motivačné čítania, básne a nahrávky štúdiových programov. 9 Eva Andrejčáková, Dá sa čítať ušami? [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete: <http://www.orange.sk/web/prevas/doplnok/rozpravky-na-zavolanie.html> 31 Artforum.sk je web kníhkupectva, ktoré sa zameriava viac na intelektuálnych poslucháčov a má najkvalitnejšiu ponuku na Slovensku. Obsahuje veľké mnoţstvo hlavne česky nahovorených titulov. Slovakradio.sk je web Slovenského rozhlasu, ktorý ponúka zdarma veľa zo svojich relácií na stiahnutie ako podcast. I-legalne.sk je odkaz na českú webstránku, kde sa nachádza okrem hudby aj viacero audiokníh. Ako názov nasvedčuje, dá sa to i legálne, a preto sa za stiahnutie audiokníh platí. České, ktorých je podstatne viac, nebudem spomínať. Ale spomeniem ešte tri veľké projekty. Audible.co.uk je najväčším predajcom audiokníh na internete. Jeho ponuka pokrýva viac ako 40.000 nahrávok. Premysleným systémom dokáţu predávať audioknihy lacnejšie, neţ kdekoľvek inde. Stačí sa zaregistrovať, predplatiť si sluţbu za mesačný paušál (v ktorom je zahrnutá jedna, alebo dve knihy) a okamţite má uţívateľ moţnosť sťahovať ostatné knihy za ceny aţ do 80% niţšie, neţ bez registrácie. Majú zabezpečený pravidelný prísun financií a ešte aj motivujú poslucháčov kupovať audioknihy. Na zľavy sa láka najlepšie. BBCAudiobooks.com, resp. po novom AudioGO je vydavateľstvo britského rozhlasu (BBC), ktoré by mohlo a malo byť príkladom pre všetkých, nie len pre Slovensko. Archív obsahuje cez 3500 titulov, ktoré sa dajú objednať priamo z webu AudioGO. Librivox.org je medzinárodný projekt nadšencov, ktorí bez nároku na honorár vo vlastnej réţii nahrávajú audioknihy a cez webstránku ich distribuujú bezplatne. Keďţe sa jedná o nadšencov, kvalita kolíše od interpreta k interpretovi. Niektoré nahrávky sa vyrovnajú profesionálnym, iné zase majú nízku kvalitu. Krása projektu spočíva v tom, ţe je bezhraničný a aktuálne poskytuje tituly v 13 jazykoch. Nás bude najviac zaujímať čeština. Jediný háčik je ten, ţe projekt sa zaviazal dodrţiavať autorský zákon a preto na stránke nenájdete nahrávky mladšie neţ 70 rokov. Sonda Rozhodol som sa preto urobiť malú sondu medzi mojimi známymi, či poznajú audioknihy, či ich počúvajú, kupujú a koľko by boli ochotní za ne platiť. Sondu som vykonal online formou na nereprezentatívnej vzorke 47 známych, vekovo od 17 do 40 rokov. Drvivá väčšina je vysokoškolsky vzdelaná, alebo študuje na vysokej škole, ovláda aspoň 1 cudzí jazyk a je počítačovo gramotná. 1. Otázka: Počúvate audioknihy? Zo 47 respondentov len 14 počúva audioknihy, čo tvorí necelých 30%. 32 2. Ak nepočúvate, prečo? Najväčší počet respondentov, pribliţne 40%, uviedlo, ţe ani nevedia o moţnosti vyuţívať audioknihy, jedna tretina zvolila ako odpoveď nedostatok času. Na slabú ponuku sa sťaţuje iba cca 13%. 3. Ak počúvate, v akom jazyku najčastejšie? Slovenský, alebo český jazyk vybrala skoro dvojtretinová väčšina, čo beriem ako pozitívum. 4. Aký typ audiokníh počúvate najčastejšie? Tu nastalo pre mňa prekvapenie, nakoľko som očakával väčšie zastúpenie nekníh, hlavne podcastov. 33 5. Počúvate aj knihy, za ktoré platíte? V prípade otázky ohľadne platenia som uţ prekvapený nebol, skoro 80% respondentov počúva knihy bezplatne. Nerozlišoval som, či sa jedná o voľne šíriteľnú tvorbu, alebo pirátsky stiahnuté nahrávky. 6. Ak platíte, koľko v priemere platíte za 1 audioknihu? Pri platbách sa sily relatívne vyrovnali a po tretine, resp. po jednom hlase získali 3 kategórie. 7. Ak neplatíte, odrádza Vás cena? Toto prekvapenie bolo pre mňa príjemné a zároveň zarmucujúce. Na jednej strane odrádza od počúvania audiokníh cena len mierne nadpolovične, na strane druhej to znamená, ţe veľa poslucháčov hľadá medzery, ako i ilegálne zohnať poţadovaný materiál a tak sa vyhnúť plateniu. 34 8. Koľko ste ochotní platiť za audioknihu? Na poslednú otázku odpovedali všetci respondenti. Len 8,5% je ochotných platiť za audioknihu viac, neţ 10 Euro, pričom aţ 30% nie je ochotných platiť za audioknihu viac, neţ 3 Eurá. Rýchlym filtrom na stránkach najväčšieho slovenského internetového kníhkupectva martinus.sk som zistil, ţe viac neţ 56% ponuky audiokníh presahuje cenu 10 Euro. Veľmi oblúbená kniha Harry Potter a kameň mudrcov sa predáva za 15,73 Euro, pričom jeho kniţná verzia za 6,28 Euro. Je moţné namietať cenou tlačenej formy pri príchode na trh, ktorá presahovala 15,73 Euro, ale ja by som skôr poukázal na celkovo nulový marketing uvedenia jeho zvukovej podoby. Pritom v roku 2007 prekonala siedma audiokniha Harry Potter Vzostup Temného pána na americkom trhu rekord v predaji a zároveň aj v rýchlosti predaja audiokníh, keď za prvý víkend našla viac neţ 225.000 poslucháčov10. Podobný pozitívny trend badať aj na niektorých európskych trhoch, ako napríklad vo Veľkej Británii, v Nemecku, alebo v Českej Republike. Je slovenská audiokniha mŕtva alebo sa ešte poriadne nenarodila? Je mi ťaţko písať túto otázku a ešte ťaţšie na ňu odpovedať. V minulosti bola produkcia hudobných nahrávok nemuzikálneho charakteru výkladnou skriňou Slovenského rozhlasu. Inscenácie, ktoré štartovali pohodu nedeľného popoludnia, však dnes márne hľadám v archíve tejto inštitúcie, či v kníhkupectvách. Podľa vyjadrení riaditeľa literárno-dramatického centra Slovenského rozhlasu Karola Horvátha sa SRo koncentruje hlavne na vysielanie vo vlastnom éteri a neuvaţuje nad vydávaním audiokníh. Zase kvôli finančnému hľadisku. No napriek tomu konvertujú archív do digitálnej formy a zároveň nahrávajú nové audioknihy, čo je vysoko pozitívny smer. Vyššie som spomenul postoje veľkých vydavateľov tlačených kníh, všetky boli zamietavé. Nemoţno sa čudovať. Zo série Harryho Pottera bol do slovenského jazyka nahovorený vo forme audioknihy iba prvý diel. Kvalitou zaostával za českou konkurenciou, ktorá tak zahubila nahovorené pokračovania v našom rodnom jazyku. Neviem, či je to len slovenský fenomén, alebo je nám podobných národov viac, ale aj cez príklad audiokníh mám pocit, ţe pomaly strácame vlastnú identitu a nechávame sa pohltiť väčšími národmi. Desaťročia sme bojovali za vlasť, za samostatnosť a dnes často pozeráme americké filmy s českým dabingom, či počúvame české audioknihy. Príde ešte čas na prebudenie? 10 North American Publishing Company (NAPCO), Listen Up: Audiobook Sales Increase [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete: < http://www.bookbusinessmag.com/article/listen-up-audiobook-sales-increase77101/1> 35 Budúcnosť audiokníh Audioknihy majú obrovský potenciál. Voči tlačeným predlohám sú ekologickejšie, skladnejšie, ľahšie prenosné, ich počúvanie zaberie menej času a vďaka internetu sú okamţite k dispozícii bez nutnosti návštevy kníhkupectva. Akým smerom sa budú uberať, je momentálne nejasné. Pár rokov dozadu boli tlačené knihy pochovávané a dnes je najbohatšou občiankou Veľkej Británie spisovateľka. Audio formát mp3 bol v počiatkoch odsudzovaný, vydavateľstvá ho chceli postaviť mimo zákon, a dnes vďaka nemu inkasujú mastné zisky. Veľké trhy ako USA, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko majú silnú základňu poslucháčov, odchovaných na kvalitných načítaných audioknihách, čo nám zatiaľ chýba. Potenciál na rast v dnešnej uponáhľanej dobe má hlavne beletria a rôzne vzdelávacie programy, napríklad jazykové. Zo štatistík APA je jasný kurz rastu a to aj napriek kríze. Trochu zefektívniť marketing, pridať na reklame a audioknihy čaká jasná, krásna budúcnosť. 36 PhDr. Helena Pangrácová AUDIOKNIHY - FENOMÉN DNEŠKA? Sú audioknihy skutočne fenoménom dneška na Slovensku? Odpoveď na túto otázku sme chceli nájsť formou prieskumu, ktorý uskutočnila Mestská kniţnica v Bratislave z dôvodu získania podkladov pri príprave celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou Audioknihy v kniţniciach. Cieľom seminára bolo upozorniť na problematiku audiokníh – rast trhu a záujmu o tieto dokumenty v zahraničí s predpokladom rovnakého trendu na Slovensku a na nedostatočnú legislatívu a metodiku v oblasti ich sprístupňovania v kniţniciach Slovenskej republiky. Cieľom prieskumu bolo nielen zistiť postoj verejnosti, kniţníc, vydavateľov a kníhkupcov k audioknihám, ale aj to, či rozšírením sluţieb orientovaných na tento typ dokumentov, získajú kniţnice väčší „kredit“ medzi mládeţou. Pouţili sme dve základné metódy: 1. anketu a) študenti od 14 do 20 rokov, b) kniţnice všetkých typov, 2. voľný rozhovor pri vydavateľstvách a kníhkupectvách. 1. VÝSLEDKY ANKETY a) Študenti od 14 do 20 rokov Prieskum medzi študentmi sme robili na Gymnáziu Ivana Horvátha v Bratislave, s ktorým dlhodobo spolupracujeme pri príprave a realizácii rôznych podujatí. Predpokladali sme, ţe študenti poznajú audioknihy a vo veľkej miere ich aj počúvajú vzhľadom k tomu, ţe vlastníctvo a pouţívanie potrebnej „techniky“ je v tejto vekovej kategórii samozrejmosťou. Kvôli vylúčeniu omylu sme v úvode definovali pojem audioknihy ako dokument vnímaný sluchom v rôznom formáte (CD, kazeta, MP3, WMA). Anketu tvorilo 5 jednoduchých otázok s viazanými odpoveďami áno/nie, ktorými sme sledovali nielen znalosť problematiky, ale aj to, či by si študenti audioknihy poţičiavali z fondov kniţníc. Spolu odpovedalo 85 respondentov. Predpoklad, ţe študenti poznajú audioknihy, sa potvrdil, z celkového počtu 85 respondentov len 8 ich nepozná. Väčšina respondentov ich však nepočúva, počúva len 20 respondentov, a to hlavne vo formáte MP3. Počúvanie chápu ako jednu z foriem oddychu, len 6 respondentov ich počúva z dôvodu štúdia. Aţ 60 respondentov si myslí, ţe audioknihy majú budúcnosť, 25 respondentov, ktorí sa k otázke stavajú negatívne, tvorí hlavne skupina, ktorá nepozná audioknihy (8 respondentov) a tí, čo ich síce poznajú, ale ich nepočúvajú. V kniţniciach by si poţičiavalo audioknihy celkovo 30 respondentov z počtu 60, ktorí si myslia, ţe audioknihy majú budúcnosť. b) Kniţnice všetkých typov Stav práce s audioknihami v kniţniciach a ich názory sme zisťovali formou ankety uverejnenej na stránke Infolibu. Predpokladali sme, aj na základe vlastnej kniţničnej praxe, problémy súvisiace s ich absenčným poţičiavaním – nepriaznivou legislatívou a chýbajúcou metodikou. Napriek dostatočne dlhému času odpovedalo len 14 kniţníc vrátane Mestskej 37 kniţnice v Bratislave. Celkový počet tvorí 11 verejných kniţníc, Slovenská národná kniţnica (SNK) v Martine, Rakúska kniţnica pri Univerzitnej kniţnici ÚPJŠ v Košiciach a Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Z celkového počtu má 8 kniţníc vo svojom fonde audioknihy, z kniţníc, ktoré ich nemajú, 1 uviedla ako dôvod nedostatok finančných prostriedkov. Absenčné výpoţičky poskytujú 4 kniţnice (3 verejné), len prezenčné výpoţičky poskytuje 1 kniţnica (SNK v Martine), Mestská kniţnica v Bratislave poskytuje výpoţičky prezenčne a absenčne len pre nevidiacich a slabozrakých, Slovenská kniţnica pre nevidiacich v Levoči poskytuje výpoţičky prezenčne, absenčne, zásielkou a ako digitálnu kniţnicu. Rozsah poskytovaných sluţieb v tejto oblasti vyplýva z osobitného postavenia kniţnice v kniţničnom systéme SR. Jedna kniţnica uviedla, ţe po zrušení hudobného oddelenia presunuli audioknihy do depozitu. Aţ 13 kniţníc súhlasí s tým, ţe kniţnice majú zhromaţďovať a sprístupňovať audioknihy, jedna to podmienila moţnosťami kniţnice a jej zameraním. Náš predpoklad, ţe sa prieskumu zúčastní viac kniţníc, sa nepotvrdil. Pohodlie? Záujem o účasť na seminári a diskusia, ktorá sa uskutočnila v jeho priebehu, ukázal opak. Potvrdil sa náš predpoklad, ţe nepriaznivú situáciu v poţičiavaní audiokníh negatívne ovplyvňuje zlá legislatíva. Natíska sa otázka – Keď to „ide“ v Česku, Nemecku a pod., prečo to nejde aj u nás? Ako vysvetliť čitateľovi, ktorý si chce domov poţičať audioknihu, napr. prílohu jazykovej učebnice, ţe sa to nedá? 2. Voľný rozhovor vo vydavateľstvách a kníhkupectvách Prieskumom vo vydavateľstvách a kníhkupectvách sme chceli získať informácie, či produkcia vydavateľstiev a kniţný trh reagujú na zvýšený záujem o audioknihy v zahraničí ich vydávaním a ponukou trhu aj u nás. Rozhovor sme realizovali buď osobne alebo telefonicky. Mladé letá Audioknihy vydávajú málo, väčšinou ako prílohu tlačených kníh. Ako dôvod udávajú, ţe finančné náklady na ich výrobu sú veľké a na trhu nie je o ne záujem pre vysokú cenu. Slovenský spisovateľ Audioknihy nevydávajú pre veľké finančné náklady a nezáujem kupujúcich. Artfórum Audioknihy predáva, má bohatú ponuku predovšetkým v českom jazyku. Veľký záujem je o rozprávky v slovenskom jazyku – pre malý počet titulov nemôţu uspokojiť záujem (rozpor s názorom Mladých liet). Kupujúci sa zaujímajú o audioknihy z dôvodu spríjemnenia dlhších ciest autom (osobné rozhovory kníhkupcov s kupujúcimi). Panta Rhei, Martinus, Svet knihy V kníhkupectvách majú veľkú ponuku audiokníh, väčšinou v českom jazyku. Sú vydávané českými vydavateľstvami. Podľa ich vyjadrenia sa predávajú dobre. Všade chýbajú rozprávky v slovenskom jazyku. Potvrdil sa náš predpoklad, ţe vydavateľstvá a kniţný trh zatiaľ nereagujú na zvýšený záujem o audioknihy v zahraničí s rozšírením ponuky v tejto oblasti aj u nás. Potvrdili nám to aj informácie z tlače, ktoré boli publikované v minulom i tomto roku, napríklad rozhovory so 38 spisovateľmi. A tak slabú ponuku zapĺňajú postupne české vydavateľstvá a internetové kníhkupectvá. Prieskum, výber metód a respondentov mal poskytnúť informácie pre potreby organizácie seminára a jeho výsledky majú len orientačný charakter. 39 Mgr. Miroslava Sládeková - Valentíková Mestská kniţnica v Bratislave ZVUKOVÉ KNIHY PRE ZDRAVOTNE ZNEVÝHODNENÝCH POUŢÍVATEĽOV V súčasnosti sa uţ aj v slovenských kniţniciach začína uvaţovať o rozšírení fondov o zvukové knihy. Avšak ešte predtým, neţ sa vôbec začalo diskutovať o moţnosti vyuţívať audioknihy vo verejných kniţniciach (t.z. všetkými pouţívateľmi), boli tieto vyrábané pre a vyuţívané tzv. znevýhodnenou verejnosťou, čiţe zdravotne znevýhodnenými pouţívateľmi. Napriek pomerne rozšírenej tendencii spájať zvukové knihy len s nevidiacimi a slabozrakými pouţívateľmi, audioknihy poskytujú inak ťaţko nahraditeľné moţnosti recepcie informácií aj iným druhom zdravotných znevýhodnení a to predovšetkým: ľuďom s telesným znevýhodnením, ľuďom s mentálnym znevýhodnením, ľuďom s vývinovými dysfunkciami, ľuďom so zmyslovým znevýhodnením. Keď hovoríme o vyuţívaní audiokníh ľuďmi s telesným znevýhodnením, máme na mysli najmä imobilných pacientov, ľudí pripútaných na lôţko či ľudí s chýbajúcimi hornými končatinami. Pre nich predstavuje audiokniha vhodnú, niekedy aţ jedinú alternatívu ku klasickej knihe, či uţ sa jedná o rekreačné alebo vzdelávacie čítanie. Na Slovensku sa k väčšine existujúcich zvukových kníh nedostanú. O niektorých mentálne znevýhodnených ľuďoch sa zvykne hovoriť ako o „veľkých deťoch.“ Niektorým ide čítanie tlačených ťaţšie, niektorí čítať nevedia a niektorí (tak ako deti) preferujú počúvanie rozprávok a iných ľahších ţánrov pred čítaním. Aj pre nich predstavuje zvuková kniha vhodnú alternatívu oproti tlačenej. Na Slovensku sa k väčšine existujúcich zvukových kníh nedostanú. Dospelí a dospievajúci s dyslexiou, čiţe špecifickou vývinovou poruchou čítania, v zahraničí profitujú z existencie zvukových verzií beletrie, ale aj študijnej a odbornej literatúry. Na Slovensku sa k väčšine existujúcich zvukových kníh nedostanú. Absenciu zraku vedia zrakovo znevýhodnení pouţívatelia čiastočne nahradiť inými zmyslami, pri recepcii dokumentov je to najčastejšie sluch. Z tohto dôvodu sa zvukové knihy produkujú predovšetkým pre nevidiacich a slabozrakých a táto skupina ľudí ich aj najviac vyuţíva. Na Slovensku sa k väčšine existujúcich zvukových kníh dostanú, avšak musia mať očným lekárom potvrdenú diagnózu „nevidiaci alebo slabozraký.“ Audioknihy a zrakovo znevýhodnení V Slovenskej republike majú zrakovo znevýhodnení jednu obrovskú výhodu oproti iným znevýhodneniam a tou je existencia Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Hlavnou úlohou tejto kniţnice je spracovávať a sprístupňovať rôzne typy dokumentov do foriem prístupných pre slabozrakých a nevidiacich, t. z. do Braillovho písma, do čiernotlače a do zvukovej podoby. Takto spracované dokumenty distribuuje zrakovo znevýhodneným po celom Slovensku a to prostredníctvom zásielkovej sluţby, svojich 30 pobočiek vo verejných kniţniciach SR a svojej Digitálnej kniţnice (poslednými dvoma 40 spôsobmi sa sprostredkovávajú len zvukové dokumenty). Najväčšia pobočka sa nachádza v Mestskej kniţnici v Bratislave v Oddelení pre nevidiacich a slabozrakých. Druhá veľká výhoda vyplýva z histórie a spočíva v blízkosti Českej republiky a najmä českého jazyka slovenským zrakovo znevýhodneným občanom. Predstavuje znásobenie počtu dostupných audiokníh, keďţe slovenskí zrakovo znevýhodnení pouţívatelia sa môţu registrovať v Knihovně a tiskárně pro nevidomé K. E. Macana v Prahe a nechať si audioknihy, braillovské, digitálne a čiernotlačové dokumenty buď zasielať alebo sťahovať priamo online cez Digitální knihovnu Wiking Biblio. Oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých Mestskej kniţnice v Bratislave Oddelenie bolo zaloţené v roku 1991 princeznou Dianou z Walesu. Odvtedy poskytuje svoje sluţby slabozrakým a nevidiacim pouţívateľom z Bratislavy a okolia. V súčasnosti: má pribliţne 150 čitateľov, má pribliţne 5000 titulov na audiokazetách, má pribliţne 550 titulov na CD, má pribliţne 1500 titulov vo formáte MP3 na CD, 1 čitateľ si za rok vypoţičia priemerne 99 kníh. Vo všeobecnosti sa audioknihy najčastejšie vyskytujú vo formátoch ako audiokazety, CD, MP3 a WMA DRM. Audiokazety predstavujú desaťročiami overený formát, v ktorom je v SR i ČR nahovorených stále najviac kníh. V oboch krajinách síce prebieha retrokonverzia na digitálny formát MP3 alebo WMA, avšak ešte nejaký čas potrvá, kým sa zdigitalizujú všetky tituly. Druhou veľkou výhodou audiokaziet je návyk nevidiacich a slabozrakých na ich pouţívanie. Väčšinu čitateľov v Oddelení pre nevidiacich a slabozrakých tvoria seniori, pre ktorých je často komplikované naučiť sa pouţívať nové technológie aj bez pridruţeného zrakového znevýhodnenia. Medzi argumenty resp. výhody, ktoré ich dokáţu presvedčiť, aby sa preorientovali na MP3, patrí váha (10 kníh na MP3 predstavuje hmotnosť 10 CD, kým 10 kníh na audiokazetách moţno počítať v kilogramoch) a nedostupnosť nových titulov na audiokazetách (nové knihy sa načítavajú uţ len v digitálnej podobe). Originálne CD ako formát zvukovej knihy sa javí ako neperspektívne, a to aj napriek tomu, ţe v kníhkupectvách sa s ním stretneme najčastejšie. Dá sa naň totiţ zaznamenať maximálne 80 minút zvuku, čo spôsobuje vysokú cenu dlhších kníh a skoro úplnú absenciu románov ako rozsiahlejších útvarov v ponuke vydavateľstiev. Typickými pre formát CD sú načítané poviedky, rozprávky a dramatizácie a v ponuke Slovenskej kniţnice pre nevidiacich a Knihovny a tiskárny pro nevidomé sa skoro nevyskytuje. WMA DRM je digitálny formát, ktorý umoţňuje ochrániť zvukovú knihu pred jej nelegálnym šírením, takto chránené knihy umoţňuje nevidiacim a slabozrakým stiahnuť napr. Slovenská kniţnica pre nevidiacich11. Ďalšie vlastnosti niektorých formátov sú zobrazené v tabuľke č. 1 Vlastnosti niektorých formátov audiokníh z hľadiska pouţívateľskej praxe. 11 V zahraničí, kde sa dajú poţičiavať audioknihy aj vo verejných kniţniciach, sú v tomto formáte sprostredkované audioknihy všetkým (aj vidiacim) pouţívateľom. 41 Audiokazety CD MP3 + osvedčené + tisíce titulov => väčší výber + prestávky v počúvaní a zaspávanie pri počúvaní12 - nové tituly - váha, objem - cena - kazivosť - kvalita zvuku + váha - dĺţka nahrávky + dostupnosť v kníhkupectvách - cena + akýkoľvek prehrávač s CD - “nový“ formát - nový prehrávač - prestávky v počúvaní a zaspávanie pri počúvaní + váha, objem + kvalita zvuku + slovenský/český a anglický jazyk Tab. č. 1 Vlastnosti niektorých formátov audiokníh z hľadiska pouţívateľskej praxe Otázka platnej legislatívy V Slovenskej republike sa momentálne v kniţniciach nedajú poţičiavať zvukové knihy. Ak by to aj finančné moţnosti niektorých kniţníc dovoľovali, neumoţňuje to Hromadná licenčná zmluva medzi Slovenskou národnou kniţnicou (zastupuje v nej všetky kniţnice v SR) a autorskou spoločnosťou LITA, ktorá sa na zvukové dokumenty nevzťahuje. Podľa Zákona o autorskom práve (2003) výnimku predstavujú zdravotne znevýhodnení, pre ktorých platí § 29 Pouţitie diela pre potreby zdravotne postihnutých: (1) Súhlas autora sa nevyţaduje na vyhotovenie rozmnoţeniny zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné rozširovanie vypoţičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto pouţitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. (2) Na pouţitie podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 25 tretia veta13. (3) Za pouţitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Na základe tohto zákona a svojej zriaďovacej listiny môţe Slovenská kniţnica pre nevidiacich zhotovovať a verejne šíriť rozmnoţeniny zverejnených diel medzi svojimi pouţívateľmi, ktorými sa však na základe zriaďovacej listiny a kniţničného a výpoţičného poriadku (Hasaj, 2009) môţu stať len nevidiaci a slabozrakí. Z praxe v Oddelení pre nevidiacich však vyšli 12 Z finančných a iných dôvodov pouţívatelia riešili počúvanie audiokníh ako MP3 na CD zakúpením rádiomagnetofónu s CD prehrávačom. Na tomto prehrávači fungujú kazety tak ako inde – keď si chce pouţívateľ spraviť prestávku, kazetu zastaví a tá ostane zastavená na tom istom mieste, či uţ zapne rádio alebo prehrávač prenesie z izby do izby. Taktieţ, keď čitatelia pri počúvaní zaspia, magnetofón prehrá kazetu iba po koniec jednej strany. Na rozdiel od kaziet, najmä staršie takto kombinované prehrávače vedia CD s MP3 prehrávať iba naraz. T. z., ţe pri prepnutí prehrávača na rádio alebo jeho vypnutí sa informácia o mieste “pauzy“ stratí a čitateľ hľadá miesto, kde skončil počúvať, len veľmi ťaţko, zvlášť ak je nevidiaci alebo slabozraký. Moderné MP3 prehrávače uţ si miesto “pauzy“ pamätajú, avšak audiokniha z CD sa do nich najskôr musí prehrať cez počítač. 13 Tretia veta § 25: Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň (Zákon č. 618/2003). 42 najavo potreba a dopyt po zvukových knihách aj zo strany iných zdravotne znevýhodnených ľudí ako napr. dyslektikov pripravujúcich sa na maturitné a prijímacie skúšky, mentálne postihnutých či ľudí nevládnych a dlhodobo resp. trvalo upútaných na lôţko. Bohuţiaľ, súčasná legislatíva im neumoţňuje vypoţičať si zvukové knihy načítané Slovenskou kniţnicou pre nevidiacich. Téma poskytovania audiokníh z Levoče takto zdravotne znevýhodneným ľuďom bola prednesená v diskusii na seminári, kde sa zástupcovia LITA (autorská spoločnosť) a Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči zhodli, ţe stačí, ak si Slovenská kniţnica pre nevidiacich poţiada o zmenu zriaďovacej listiny14 a zvukové knihy si môţu v rozsahu svojho postihnutia vypoţičiavať aj inak ako zrakovo znevýhodnení ľudia. Dňa 27. októbra 2010 však LITA (Debnárová, 2010) vydala písomné stanovisko, v ktorom uviedla: “Výnimku ustanovenia § 29 je moţné pouţiť pri vypoţičiavaní literárnych diel napr. pre nevidiacich občanov napísaných osobitným typom písma (braillovo písmo). Výnimka sa v ţiadnom prípade nemôţe vzťahovať na všetky skupiny zdravotne znevýhodnených občanov“ (Debnárová, 2010, s. 2). Z tohto dôvodu nemôţu občania SR, ktorí sú dyslektici, mentálne znevýhodnení, paralyzovaní, imobilní, dlhodobo upútaní na lôţko či inak zdravotne znevýhodnení profitovať z obrovskej zbierky zvukových kníh zhotovených Slovenskou kniţnicou pre nevidiacich, tak ako je tomu v ostatných vyspelých krajinách sveta, kde je úplne beţné spájanie sluţieb pre nevidiacich a slabozrakých so sluţbami pre telesne znevýhodnených (napr. National Library Service fort he Blind and Physically Handicapped). Zoznam bibliografických odkazov DEBNÁROVÁ, M. et al. 2010. Závery a odporúčania z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou Audioknihy v knižniciach [online]. Bratislava : InfoLib, 2010 [cit. 2010-12-14]. Dostupné na internete: <http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=51&idm=1&prm1=1&prm2=1&prm3=3661 >. HASAJ, František. 2009. Kniţničný a výpoţičný poriadok Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči [online]. Levoča : Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, 2009 [cit. 2010-12-14]. Dostupné na internete: <http://www.skn.sk/?kniznicny-a-vypozicny-poriadok>. Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 234/2000 Z. z. Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). 14 Zriaďovacia listina v dnešnej podobe bola vytvorená v čase platnosti predchádzajúceho Autorského zákona, ktorý poskytoval výnimku len pre nevidiacich, nie pre zdravotne postihnutých (Zákon č. 383/1997). 43 Norbert Végh Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči AUDIOKNIHY A DIGITÁLNA KNIŢNICA SLOVENSKEJ KNIŢNICE PRE NEVIDIACICH MATEJA HREBENDU Zvukové knihy (ďalej ZK) uţ mnoho desaťročí patria medzi najdôleţitejšie prvky kniţničného fondu Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (ďalej SKN). Budúci rok si pripomenieme 50. výročie prvej ZK, ktorá sa nahrala v našej kniţnici, pričom v roku 2010 vznikla aj päťtisíca ZK. Počas tohto obdobia boli míľniky, ktoré sú hodné pripomenutia. Vývoj ZK začal nahrávaním na magnetofónové pásy či cievky, neskôr na magnetofónové kazety. V roku 1997 bola vyrobená prvá DAISY (Digital Audiobased Information System) kniha. Od roku 2004 sú zvukové knihy a časopisy nahrávané digitálne v oddelení zvukových štúdií, ktoré zodpovedá aj za ich kvalitu. V roku 2006 vznikla Digitálna kniţnica SKN (ďalej DK), ktorá je prevádzkovaná na webovej stránke www.skn.sk . V úvode je nutné poznamenať, ţe SKN je špeciálna kniţnica, ktorá poskytuje svoje sluţby zrakovo postihnutým pouţívateľom a od iných kniţníc sa líši aj tým, ţe všetky knihy a časopisy vo všetkých formátoch (v Braillovom písme, vo zvuku, či digitálne) vyrába sama. Zároveň musí zabezpečiť také postupy pri šírení kníh a časopisov, aby bol dodrţaný Autorský zákon. Webová stránka kniţnice je úzko prepojená so sluţbami Digitálnej kniţnice. Je preto potrebné vymenovať funkcie stránky, ktoré dopĺňajú obrovské moţnosti prehrávania ZK nielen z klasických CD vo formáte MP3, ale aj ich vyuţívanie on-line. Počas piatich rokov fungovania DK sme sa snaţili o postupné vylepšovanie jej všetkých funkcií. Podstatou DK je moţnosť počúvať ZK on-line priamo z webovej stránky. U registrovaného pouţívateľa, ktorý sa sám na stránke zaregistroval, si overíme, či patrí medzi zrakovo postihnutých pouţívateľov a následne mu aktivujeme jeho prihlasovacie meno a heslo. Zaregistrovaný pouţívateľ si môţe z webovej stránky sťahovať zvukové knihy a časopisy vo formáte WMA DRM 10. Po prvom zadaní mena a hesla získa z nášho servera licenciu na prehrávanie zvukových súborov. Táto licencia mu umoţňuje prehrávať dokumenty počas nasledovného roka. Počúvanie ZK je zdarma. Počúvanie všetkých čísel štyroch zvukových časopisov (Nový ţivot, Prameň, Novet a Nádej) stojí spolu ročne 1 €. Počúvať môţu naši čitatelia ľubovoľnú kapitolu, alebo si stiahnu celú knihu naraz ako jeden ZIP súbor. V začiatkoch fungovania DK bolo nutné jednu ZK sťahovať aj niekoľko hodín. Na sklonku minulého roka sme zvýšili rýchlosť internetového pripojenia na 10 Mbit/s, čo umoţňuje 500 MB knihu stiahnuť za 15 minút. Na prehrávanie ZK odporúčame OS Windows. V začiatkoch DK sa mohli ZK počúvať s OS Win ´98, dnes majú pouţívatelia aj 64 bitovú verziu Win7. Bez problémov fungujú naše knihy s hlasovým výstupom NVDA (NonVisual Desktop Access, www.nvda-project.org). Pri hlasovom výstupe Jaws odporúčame na počúvanie známy program Winamp. Okrem počúvania ZK na počítači môţu čitatelia pouţívať aj MP3 prehrávače, ktoré podporujú formát WMA DRM 10 (najpouţívanejšie sú značky Transcend, Sony, Sandisk). Ich ceny sú od 33 € vyššie, takţe sú cenovo dostupné. Mnohé kniţnice (napr. v Banskej Bystrici, Ţiline, Prešove, Starej Ľubovni, Lučenci, Nových 44 Zámkoch,...) poţičiavajú tieto prehrávače pre nevidiacich, pričom nevidiaci si má moţnosť vybrať knihy, ktoré mu v kniţnici do tohto prehrávača nahrajú. Ďalšia moţnosť počúvania ZK je pomocou mobilných telefónov s OS Windows mobile, alebo Symbian. Z mobilných telefónov sa najviac osvedčila značka Nokia. Nevidiaci preferujú lepšie vybavené mobily s hlasovým výstupom (napr. MobileSpeak) a pripojením cez Wifi. Nájde sa však aj lacnejšie riešenie, ZK prehráva aj napr. Nokia 2730, ktorá sa dá kúpiť za 8 €, dokonca na najlacnejší paušál. Musíme však počítať s tým, ţe takýto lacný mobil nebude mať hlasový výstup. S príchodom mobilu Nokia C5 s hlasovým výstupom sú moţnosti prehrávania ZK ešte zaujímavejšie. V prípade, ţe napriek týmto moţnostiam by mal náš čitateľ iný mobil, či mp3 prehrávač, stále sú mu k dispozícii ZK aj na CD v beţnom formáte MP3, doplnené zvukovou pečiatkou, ktoré sú zhotovované na výkonných DVD duplikátoroch. Mnohé sluţby DK sú dostupné aj bez zadania mena a hesla. Bez mena a hesla máme pripravenú demo ukáţku fungovania kníh. Podobne aj bez mena a hesla si záujemcovia môţu pozrieť zoznam našej bohatej ponuky zvukových kníh. Radi by sme tento zoznam doplnili o krátke 30 sekundové ukáţky, ako je to na webovej stránke Kniţnice a tlačiarne pre nevidiacich K. E. Macana v Prahe. Je našou snahou neustále zlepšovanie sluţieb DK, preto je na našej webovej stránke veľa informácií, ktoré dopĺňajú základné počúvanie ZK. Knihy sa dajú vyhľadávať podľa názvu chronologicky aj abecedne, podľa mena autora, načítavateľa, ţánru a roku vydania. Pri kaţdej knihe je podrobná informácia vrátane anotácie z on-line OPAC katalógu. Od konca minulého roka tu nájdeme aj linku, vďaka ktorej si naši pouţívatelia môţu celú knihu či kapitolu stiahnuť nielen z nášho hlavného servera, ale aj zo záloţného servera. Týmto krokom sme chceli prispieť nielen k zrýchleniu sťahovania kníh, ale aj k vyššej bezpečnosti a dostupnosti počas 24 hodín počas celého týţdňa (24/7), prípadne pri údrţbe servera, alebo výpadkoch internetu. Podarilo sa nám to vďaka rekonštrukcii PC siete i serverovne a inštalovaním diskového poľa IBM. Za posledné roky sme veľmi zintenzívnili našu prácu. Kaţdý rok sa snaţíme pridávať viac a viac kníh do DK. V súčasnosti máme v DK vyše 1600 ZK a časopisov (ktoré sa skladajú z vyše 27 800 digitálnych objektov), pričom plánovaný ročný prírastok je 500 ZK. Takýto prírastok DK je moţný aj vďaka projektu Digitalizácia: nevidiaci pre nevidiacich, v ktorom nám sami nevidiaci pomáhajú digitalizovať zvukové knihy z nášho archívu. Pri digitalizácii vyuţívame aj špeciálne zariadenie Gem-digitizér, ktorý digitalizuje analógové nahrávky vyššou rýchlosťou. Od roku 2006 sa z DK stiahlo vyše 80 000 digitálnych objektov v objeme vyše 9 TB. Počet aktívnych poţívateľov DK sa pohybuje okolo 200. Nasledovné štatistiky sú on-line dostupné aj na našej stránke. Rok Počet stiahnutých objektov 2006 200 2007 10363 2008 22708 2009 21087 2010 25622 45 Rok Prírastky DK 2006 10 2007 100 2008 124 2009 667 2010 709 Uvedené ukazovatele sú aj výsledkom doplnkových funkcií DK na našej stránke. Nevidiaci hlasovaním môţu ovplyvniť poradie kníh, ktoré sa prednostne dostanú do DK, pričom v galérii hlasovania sú zaznamenané všetky hlasy od začiatku fungovania DK. Čitatelia môţu adresovať svoje návrhy edičnej komisii, ktorá návrhy posúdi a zaradí ich na spracovanie. Nevidiaci na svoje návrhy a pripomienky môţu vyuţívať aj sluţbu Spýtajte sa kniţnice, či prispievať svojimi skúsenosťami do špecializovaných tém diskusného fóra, čo pozitívne ovplyvňuje komunikáciu medzi pracovníkmi kniţnice a našimi pouţívateľmi. Medzi ďalšie vylepšenia webovej stránky patria prvky Webu 2.0. Zaviedli sme komentáre ku kaţdej knihe, kde získavame cenné informácie, či uţ pozitívne alebo negatívne. Pri digitalizovaní zvukových kníh spred 49 rokov a pri počte 27 800 súborov sa niekedy „chybička vlúdi“. Podstatné je, ţe máme vypracovaný systém na odstraňovanie takýchto nedostatkov. Preto by sme boli veľmi radi, ak nám čitatelia svoje poznatky o prípadných chybách uvedú aj v príslušnej časti nášho diskusného fóra. Taktieţ by sme privítali, ak by pouţívatelia pridávali v diskusnom fóre aj osvedčené, zaujímavé linky. Takúto poţiadavku vzniesli nevidiaci účastníci seminára Reset v auguste 2010. V prípade, ţe kvalita nahrávky je „poznačená časom“, dokáţeme ju označiť istou značkou kvality. Sme radi, ţe mnohí pouţívatelia vyuţívajú na našej stránke napr. RSS kanály, mapu stránky, či textovú verziu stránky. V časti kontakty nájdu záujemcovia okrem e-mailu a telefónnych čísel aj Google mapu s presným určením polohy našej kniţnice. Kaţdý mesiac uverejňujeme aktuálne prírastky zvukových kníh za predošlý mesiac a informujeme našich čitateľov o pripravovaných akciách. Nájdete nás aj na Facebooku. Napriek tomu, ţe o elektronické sluţby je čím ďalej, tým väčší záujem, nemalú pozornosť venujeme aj osvete a propagovaniu sluţieb digitálnej kniţnice. Sme veľmi radi, keď dostaneme príleţitosť navštíviť nevidiacich osobne, alebo knihovníkov v našich 30 pobočkách vo verejných kniţniciach. Preto sme v roku 2010 predviedli naše sluţby v kniţniciach v Prešove a Banskej Bystrici, predtým v Leviciach, Nitre, Košiciach a Bardejove. O našich najnovších sluţbách sme referovali na konferencii Digitálna kniţnica 2010 v Jasnej, na seminári k 20. výročiu zaloţenia UNSS, na seminári Reset v Ţdiari, na seminári Audioknihy v Bratislave. Najnovšie informácie o našich sluţbách uverejňujeme v odborných časopisoch, napr. IT-lib, alebo v časopise Nový ţivot. V čitárni v Levoči, ale aj v hlavnej budove SKN, sme pre našich čitateľov zaviedli Wifi pripojenie. Pre čitateľov, ktorí sú z rôznych kútov Slovenska a majú technický problém pri prehrávaní ZK, dokáţeme podať pomocnú ruku on-line na diaľku pomocou programu TeamViewer. Za niekoľko minút cez internet dokáţeme v prípade potreby pomôcť s doinštalovaním napr. licencie na prehrávanie našich kníh. Medzi ďalšie elektronické sluţby patrí zasielanie časopisov vo formáte RTF a TXT e-mailom, alebo na CD. Spolu so sluţbou Audioweb, ktorá umoţňuje on-line počúvanie zvukových časopisov, máme vyše 100 odberateľov elektronických časopisov. Ďalšia zaujímavá sluţba je moţnosť sťahovania DAISY kníh I. a II. generácie z našej webovej stránky (prvé tituly „Cesta k Internetu“ a „Kniha kráľov - Panovníci Slovenska a Slovákov“ bola skonvertovaná do formátu, ktorý prehráva špeciálny prehrávač Tomboy 46 s hlasovým výstupom. Naďalej chceme pokračovať aj v aktivitách, aby sme podporili počúvanie DAISY kníh. Koncom roka 2010 pokračoval projekt EoD (Zasielanie kníh na objednávku) v spolupráci s Univerzitnou kniţnicou, vďaka ktorému si nevidiaci mohli pomocou hlasového výstupu vypočuť zasielané textové knihy vo formáte RTF. Aj táto sluţba je ponúkaná pre našich čitateľov zdarma. Medzi zaujímavé sluţby, ktoré pribudli na stránke od konca minulého roka, je aj prístup do databáz EBSCO. Po zadaní mena a hesla majú pouţívatelia DK prístup k plným textom časopisov, ale aj kníh, prevaţne v angličtine. V minulom roku sme zaviedli na stránke aj sledovanie počtu kliknutí na jednotlivé knihy. Vychádzame z toho, ţe čím je kniha zaujímavejšia, tým viac návštevníkov si ju pozrie. Medzi nové funkcie patrí aj to, ţe pri kaţdej zvukovej knihe na stránke sa nachádza ponuka najzaujímavejších titulov z toho istého ţánru. Túto funkciu zrejme mnohí poznajú z YouTube. Začali sme budovať katalóg autorov DK, aby sa čitateľ dozvedel viac aj o autorovi zvukovej knihy. V závere roku 2010 sme sa v Bratislave zúčastnili medzinárodného seminára o audioknihách, kde nás Marcus Rahm z Nemecka oboznámil s projektom Digitálnej kniţnice v Nemecku, ktorý začal v roku 2009. Na seminári Moderné kniţničné sluţby a ich efektívna prezentácia nás pán Wolfgang Tiedtke z kniţnice v Hamburgu podrobnejšie informoval o nemeckom projekte, do ktorého je zapojených pribliţne 190 kniţníc z Nemecka. Z archívu ich digitálnej kniţnice si môţu čitatelia stiahnuť audioknihy, knihy a časopisy v textovej forme, videá. Všetky súbory sú chránené systémom DRM. Porovnali sme ich s našou digitálnou kniţnicu. Zistili sme ţe, obidve digitálne kniţnice pouţívajú systém WMA DRM 10 a pracujú na veľmi podobných princípoch. Pán Marcus Rahm sa vyjadril, ţe naši čitatelia majú oproti ich čitateľom isté výhody pri sťahovaní hlavne väčších zvukových kníh. Na záver by som chcel vysloviť presvedčenie, ţe aj v roku 5. výročia fungovania DK zavedieme ďalšie zaujímavé funkcie a naďalej budeme rozširovať ponuku o ďalšie tituly kníh a časopisov. 47 PhDr. Darina Janovská Slovenská národná kniţnica AUDIOKNIHY Z POHĽADU VÝPOŢIČIEK Kým tradičná printová kniha je určená na čítanie, audiokniha je určená na počúvanie. Z toho vyplývajú takmer neohraničené moţnosti jej vyuţitia. Čítanie printovej knihy totiţ vyţaduje isté prostredie i čas, ktorý v dnešnej uponáhľanej dobe nie je ľahké nájsť, no počúvať sa môţe i popri iných činnostiach počnúc domácimi prácami a končiac napríklad šoférovaním auta. Audioknihám teda jednoznačne patrí budúcnosť. Ich ponuka na slovenskom kniţnom trhu je zatiaľ obmedzená, no počet titulov v tejto forme bude narastať, s čím sa musia vyrovnať i kniţnice. Keďţe z mnoţstva foriem audiokníh sa v kniţniciach najčastejšie vyskytujú audioknihy na CD, príspevok je zameraný na audioknihy na tomto nosiči. Kniţničný zákon hovorí, ţe kniţnice majú zabezpečovať slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov. Fond audiokníh v kniţniciach je však veľmi úzky, pretoţe ich získava iba obmedzený počet kniţníc. Z oslovených 49 kniţníc zastúpených v Národnej komisii pre sluţby a v pracovnej skupine pre výpoţičky a MVS v KIS VIRTUA iba 8 kniţníc (1 verejná, 3 krajské a 4 vedecké) uviedlo, ţe nakupujú, resp. inak získavajú i audioknihy. Všetky ostatné oslovené kniţnice povaţovali získavanie audiokníh do kniţničného fondu vzhľadom na problémy s ich poţičiavaním za zbytočné. Ďalší problematický okruh tvorí nerovnaká terminológia pouţívaná pri ich katalogizačnom spracovaní. Pri vyhľadávaní audiokníh na portáli Slovenská kniţnica sa termín audiokniha nachádza zväčša len pri tituloch, ktorých vydavateľom je Slovenská kniţnica pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči. Tieto tituly však majú prísne determinovaný typ pouţívateľov, čiţe nie sú určené pre beţného pouţívateľa. Ak chce beţný pouţívateľ kniţnice nájsť v katalógoch na portáli audioknihy, pod týmto termínom ich nenájde. Musí pouţiť termíny: kompaktné platne, elektronické dokumenty, elektronické optické disky a mnoho ďalších. Keďţe pouţívateľ nevie, ţe má pouţiť práve tieto termíny, ak nevyhľadáva na autora alebo na konkrétny názov audioknihy, ţiadnu audioknihu nenájde. Popis v katalógu teda zdôrazňuje typ nosiča a nie to, ţe ide o zvukový dokument. Zároveň sa pri CD zväčša nerozlišuje dokument určený na čítanie (najčastejšie textové CD) a na počúvanie. Autorský zákon pozná iba termín zvukový záznam – čiţe ide o zvuky zaznamenané na nejakom nosiči. Zvukovým záznamom môţe byť zachytené buď autorské dielo (hudobné alebo literárne), alebo iný zvukový prejav, ktorý za autorské dielo nemoţno povaţovať. Ani pouţitie termínu zvukový záznam preto nepovaţujeme za vhodné kritérium rešeršovania, pretoţe sa nevzťahuje len na audioknihy, ale i na iné typy dokumentov, napríklad na hudobné nahrávky na CD. Terminológia však nie je jasná ani kniţnému obchodu. Na stránke martinského internetového kníhkupectva Martinus, jedného z najpopulárnejších na Slovensku, napríklad v kategórii nazvanej Audioknihy nájdeme okrem foriem CD, MC, MP3 a audiokníh aj tituly vo forme e-book, CD ROM alebo CD s ľudovými, vianočnými či detskými piesňami. Vydavatelia zas pouţívajú na svojich stránkach termíny: audioknihy, knihy na počúvanie alebo zvukové knihy. Práve termín audioknihy povaţujeme v rámci sluţieb čitateľom za najvhodnejší. Čitateľ vie, čo si má pod ním predstavovať a môţe naň rešeršovať s vedomím, ţe v získanom 48 zozname budú iba audioknihy a nič iné. V kaţdom prípade by kniţnice mali byť pri spracovaní a označovaní tohto typu dokumentu jednotné a označovať ho rovnako. Najväčším problémom kniţníc v súvislosti s audioknihami je však problematika ich (ne)poţičiavania. Ich poţičiavanie je v zmysle autorského zákona moţné len so súhlasom výlučného nositeľa práv, ktorý sa udeľuje písomnou licenčnou zmluvou. Aby sa teda audioknihy dostali do beţného reţimu poţičiavania, musia byť zmluvne upravené vzťahy s organizáciami zastupujúcimi práva autorov, interpretov i výrobcov zvukových záznamov, čo v súčasnosti ešte nie je vyriešené. V súčasnosti je vyriešený len vzťah s organizáciou zastupujúcou práva autorov – autorskou spoločnosťou LITA. Medzi autorskou spoločnosťou LITA a SNK sa na kaţdý rok uzatvára hromadná licenčná zmluva, podľa ktorej LITA ako organizácia kolektívnej správy práv poskytuje Slovenskej národnej kniţnici licenciu na verejné rozširovanie rozmnoţenín literárneho, dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela alebo diela úţitkového umenia vypoţičaním prostredníctvom kniţníc v kniţničnom systéme Slovenskej republiky a to v neobmedzenom rozsahu čo do počtu výpoţičiek. V zmysle tejto licenčnej zmluvy SNK uhrádza od roku 2007 kaţdoročne nositeľom práv licenčnú odmenu za všetky kniţnice kniţničného systému SR odvíjajúcu sa od počtu výpoţičiek v predchádzajúcom roku. Z uvedeného vyplýva, ţe hromadná licenčná zmluva sa nevzťahuje ani na zvukové dokumenty (napr. audioknihy), ani na elektronické dokumenty (napr. textové CD), čiţe ich výpoţičky v súčasnosti nie sú moţné. Osobitný problém v problematike výpoţičiek audiokníh predstavujú prílohy printových dokumentov napr. vo forme CD so zvukovou nahrávkou textu. Knihy s prílohami sú v súčasnosti uţ veľmi beţné, najmä v oblasti cudzích jazykov. Keďţe printovú časť moţno poţičať, ale zvukovú nie, CD sa pred výpoţičkou musí z publikácie vybrať, čo je nepochopiteľné nielen pre pouţívateľov, ale často i pre pracovníkov výpoţičných sluţieb. Často sa mylne interpretuje, ţe výpoţičkám audiokníh a ďalších dokumentov v inej ako v printovej forme bráni autorský zákon. Nie je tomu tak. Autorský zákon iba hovorí, ţe verejné rozširovanie diela vypoţičaním sa môţe realizovať iba na základe písomného súhlasu nositeľa autorských práv resp. osoby, ktorá jeho práva vykonáva a za vypoţičanie diela patrí autorovi odmena. Pri audioknihách je situácia o to komplikovanejšia, ţe tu nejde len o práva autorov literárneho diela, ktorých zastupuje LITA, ale i o práva interpretov (napr. hercov čítajúcich text) a o práva výrobcov zvukového záznamu, ktorých zastupujú iné organizácie kolektívnej správy práv a ktorým taktieţ patrí v prípade výpoţičiek odmena. Problémom sú teda financie – kto to všetko zaplatí? Na umoţnenie verejného rozširovania zvukových, ale i elektronických dokumentov vypoţičiavaním v kniţniciach SR sú v podstate moţné 3 riešenia: Rozšíriť hromadnú licenčnú zmluvu medzi LITOU a SNK o zvukové a elektronické dokumenty, pričom LITA by mohla licenčné odmeny prerozdeľovať ďalším organizáciám kolektívnej správy práv na základe kooperačných zmlúv. Uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu medzi SNK a kaţdou z organizácií kolektívnej správy práv osobitne. 49 Ponechať problematiku na kniţnice – ak by kniţnica chcela poţičiavať zvukové a elektronické dokumenty, musela by sama uzavrieť licenčnú zmluvu s kaţdou z organizácií kolektívnej správy práv – a samozrejme im i uhradiť príslušnú licenčnú odmenu. V kaţdom prípade treba situáciu riešiť. Verejnosť i kniţnice očakávajú riešenie od SNK. Samozrejme, SNK môţe za kniţnice platiť licenčné odmeny iba vtedy, keď na to dostane finančné prostriedky. 50 ZÁVERY A ODPORÚČANIA z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou AUDIOKNIHY V KNIŢNICIACH, ktorý sa konal dňa 30. 9. 2010 v Galérii Artotéka, v Úseku hudobnej a umenovednej literatúry, Kapucínska ul. č. 1, Bratislava 1 pri príleţitosti 110. výročia zaloţenia Mestskej kniţnice v Bratislave Na celoslovenskom odbornom seminári Audioknihy v kniţniciach sa prediskutovali tieto témy: 1. moţnosť poţičiavania zvukových dokumentov, načítaných bez umeleckého výkonu, ktorých obsah nie je sprevádzaný ani doplnený hudobnou zloţkou, 2. moţnosť poţičiavania tlačených dokumentov (kníh), ktorých súčasť tvorí príloha pevný nosič (CD, DVD a pod.), 3. moţnosť rozšírenia výpoţičných sluţieb Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči pre všetky skupiny zdravotne postihnutých občanov. ZÁVERY ZO SEMINÁRA K bodu 1: Zvukové (audiálne) dokumenty na pevných nosičoch (napr. v súčasnosti audiokazety, audioknihy na CD – aj vo formáte mp3), ktoré sú načítané bez umeleckého výkonu (nie umelcom - hercom), a ktorých obsah nie je sprevádzaný ani doplnený hudobnou zloţkou (napr. ak autor sám načíta na pevný nosič svoje dielo), môţu kniţnice kniţničného systému SR poţičiavať svojim pouţívateľom absenčne, pokiaľ získali súhlas na pouţitie umeleckého výkonu od nositeľa práv - autora, ktorý dielo načítal a súhlas od výrobcu zvukového záznamu. Z hľadiska zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) je irelevantné, či interpretom diela (výkonným umelcom) je autor alebo iná osoba. Podľa ustanovenia § 5 ods. 13 AZ je umeleckým výkonom predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo folklórneho diela spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom. Autor, ktorý umelecké dielo interpretuje, sa pri "načítaní" svojho diela na zvukový záznam dostáva do postavenia výkonného umelca so všetkými oprávneniami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú; ide predovšetkým o ustanovenie § 63 ods. 2 písm. e) - právo udeľovať súhlas na verejné rozširovanie zvukového záznamu vypožičaním. Podľa § 5 ods. 20 AZ je výrobcom zvukového záznamu fyzická alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie, a to so všetkými právami, ktoré pre túto osobu vyplývajú z príslušných ustanovení AZ, predovšetkým z ustanovenia § 64 ods. 2, psím. c) - právo udeľovať súhlas na verejné rozširovanie zvukového záznamu vypožičaním. Výklad k bodu 1 z hľadiska zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon, ďalej len AZ) poskytla Mgr. Magdaléna Debnárová, zástupkyňa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA a vedúca licenčného oddelenia. 51 K bodu 2: Pokiaľ je prílohou tlačenej knihy nosič so zvukovým alebo zvukovoobrazovým záznamom, majú okrem autora k nemu práva aj výkonný/í umelec/umelci a výrobca zvukového záznamu. V zmysle autorského zákona ide o dva odlišné predmety ochrany a síce, vydané literárne dielo a zvukový záznam, na ktorom je zaznamenané literárne dielo a výkon interpreta. Čo sa týka jazykových kurzov, ako prílohu na zvukovom, prípadne zvukovoobrazovom nosiči, ide o zvukový záznam, ku ktorému má práva jeho výrobca, ktorý udeľuje súhlas na jeho pouţitie. Pokiaľ je na zázname autorské dielo, je potrebný aj súhlas autora/autorov na pouţitie jeho/ich diel na zvukovom/zvukovoobrazovom nosiči. Podľa § 5 ods. 18 AZ je výkonným umelcom spevák, hudobník, herec, tanečník a iná osoba, ktorá spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak vykonáva literárne dielo, umelecké dielo alebo folklórne dielo. To znamená, ţe aj osoby, ktoré "načítali" jazykový kurz (pokiaľ je tento kurz literárnym alebo umeleckým dielom v zmysle autorského zákona) sú výkonnými umelcami z hľadiska autorského zákona a je potrebný súhlas na pouţitie ich výkonu. Kniţnice môţu poţičiavať knihy s takýmito prílohami, pokiaľ majú udelenú licenciu od všetkých nositeľov práv (okrem autorov sú to teda výrobcovia záznamov a interpreti/výkonní umelci). Mgr. Magdaléna Debnárová, zástupkyňa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA a vedúca licenčného oddelenia K bodu 3: Ustanovenie § 29 autorského zákona upravuje výnimku z výhradného práva autora dielo pouţiť (tzv. zákonná licencia), v prípade, ak sa verejné vypoţičanie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím. Pre autorskoprávne účely treba za zdravotne postihnutú osobu povaţovať takú osobu, ktorá vzhľadom na jej zdravotné postihnutie (najmä postihnutie zmyslové), nie je objektívne dlhodobo schopná vnímať dielo (vnímanie diela má znemoţnené alebo podstatne sťaţené). Výnimku ustanovenia § 29 je moţné pouţiť pri vypoţičiavaní literárnych diel napr. pre nevidiacich občanov napísaných osobitným typom písma (Braillovo písmo). Výnimka sa v ţiadnom prípade nemôţe vzťahovať na všetky skupiny zdravotne znevýhodnených občanov. Mgr. Magdaléna Debnárová, zástupkyňa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA a vedúca licenčného oddelenia ODPORÚČANIA ZO SEMINÁRA 1. Odporúča sa Slovenskej národnej kniţnici v Martine vstúpiť do rokovania s Ministerstvom kultúry a cestovného ruchu SR a iniciovať doplnenie hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2011 uzatvorenej s ochrannou autorskou spoločnosťou LITA, resp. uzatvoriť hromadné licenčné zmluvy s ďalšími organizáciami kolektívnej správy SOZA, SLOVGRAM a OZIS o verejné rozširovanie zvukových (audiálnych), 52 zvukovo-obrazových a elektronických dokumentov vypoţičiavaním v kniţniciach kniţničného systému SR. 2. Odporúča sa Slovenskej národnej kniţnici v Martine, aby v rámci svojej národnej metodickej pôsobnosti doriešila otázku odbornej terminológie pre zvukové (audiálne), audiovizuálne a elektronické dokumenty najmä v súvislosti so spracovaním dokumentov. V Bratislave dňa 27. októbra 2010 Na spracovaní Záverov a odporúčaní z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou Audioknihy v kniţniciach sa podieľali: Debnárová Magdaléna Mgr. zástupkyňa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA a vedúca licenčného oddelenia Dţuganová Daniela PhDr. predsedníčka Slovenskej asociácie kniţníc a riaditeľka Univerzitnej kniţnice Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Janovská Darina PhDr. riaditeľka Odboru sluţieb Slovenskej národnej kniţnice v Martine, Kopáčiková Judita PhDr. podpredsedníčka Spolku slovenských knihovníkov a riaditeľka Staromestskej kniţnice, Bratislava, Lopušanová Monika Mgr. riaditeľka Odboru múzeí, galérií a kniţníc Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR, Majerová Jarmila Mgr. námestníčka generálneho riaditeľa Slovenskej národnej kniţnice v Martine pre kniţničné procesy, Šulajová Eva Mgr. vedúca Útvaru koordinácie a metodiky Mestskej kniţnice v Bratislave. V Bratislave dňa 27. októbra 2010 53 FOTOGRAFIE ZO SEMINÁRA AUDIOKNIHY V KNIŢNICIACH Foto 1: Odborný seminár s medzinárodnou účasťou Audioknihy v kniţniciach uviedol a prítomných privítal riaditeľ Mestskej kniţnice v Bratislave Mgr. Juraj Šebesta, PhD. Foto 2: Mgr. Anna Gašparovičová, riaditeľka Malokarpatskej kniţnice v Pezinku a Mgr. Juraj Šebesta, PhD. sa prihovárajú účastníkom seminára 54 Foto 3: V úvode seminára Mgr. Anna Gašparovičová odovzdala Mgr. Jurajovi Šebestovi, PhD. putovnú sošku v podobe múdrej sovy – ocenenie Slovenskej asociácie kniţníc, ktorá udelila cenu Sakáčik 2009 za realizáciu výskumu Čítanie mládeţe v Bratislavskom kraji Malokarpatskej kniţnici v Pezinku, Mestskej kniţnici v Bratislave, Staromestskej kniţnici, Kniţnici Ruţinov, Kniţnici Bratislava – Nové Mesto a Miestnej kniţnici Petrţalka. Soška putovala po ocenených kniţniciach celý rok. Potom nasledovali príspevky jednotlivých prednášateľov a diskutérov: Foto 4: Marcus Rahm, Nemecko 55 Foto 5: Mgr. Marie Dočkalová, Česká republika Foto 6: Mgr. Jarmila Majerová, Slovenská národná kniţnica 56 Foto 7: Ing. Karol Achberger, Univerzita Komenského v Bratislave Foto 8: Mgr. Miroslava Sládeková - Valentíková, Mestská kniţnica v Bratislave 57 Foto 9: Mgr. Norbert Végh, Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči Foto 10: Diskusia v závere seminára so zástupcami Ministerstva kultúry SR, autorskej spoločnosti LITA, Spolku slovenských knihovníkov a Slovenskej asociácie kniţníc 58 Foto 11: PhDr. Daniela Dţuganová, predsedníčka Slovenskej asociácie kniţníc v diskusii Foto 12: Účastníci seminára sledujúci seminár na premietacom plátne v prepojenej miestnosti Galérie Artotéka 59 Foto 13: Smajlík pre budúcnosť audiokníh v kniţniciach na Slovensku 60 Audioknihy v kniţniciach Zborník príspevkov z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou, 30. september 2010, Mestská kniţnica v Bratislave, Galéria Artotéka, Kapucínska 1, Bratislava 1 Zostavila Mgr. Eva Šulajová Typografická úprava Mgr. Eva Šulajová Vydala Mestská kniţnica v Bratislave, 2011 1. vydanie Náklad 100 kópií Nepredajné ISBN 978-80-970713-0-1 EAN 9788097071301 61 ISBN 978-80-970713-0-1 EAN 9788097071301 62
Podobné dokumenty
Sborník - Most k partnerství
Perspektivy českého lázeňství
Jak vyplývá z výše uvedených statistických dat, je lázeňství pro některé
kraje velmi důleţitou formou cestovního ruchu. V případě Karlovarského
kraje je pak jeho význa...
číslo 4, 2010 /1,6 MB
budovy Muzea východních Čech, kde bude zahájen sjezd a otevřeny dvě výstavy: Japonské exlibris a Ex libris Emila Orlika. Budova muzea, postavená podle plánů významného českého architekta Jana Kotěr...
aktuálne pohľady na konkurencieschopnosť a
hospodárskej praxe. Tematicky sa dotýkame mnoţstva problémov, ktoré vyplývajú z vyššie
uvedených javov 21. storočia.
Vzhľadom na uvedené široké tematické zameranie zborníka predpokladáme jeho
vyuţi...
Zborník - Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
Konferencia „Aplikovaná etika v sociálnej práci“ má ašpiráciu byť nielen stretnutím
akademikov a odborníkov, ale aj jednou z ciest aplikovania teoretických poznatkov
na sociálnu prácu s jej rôznoro...
- Institucionální digitální repozitář NTK
S elektronickými knihami souvisí problematika DRM (Ditital rights management).
Wikipedia tento termín překládá jako správu digitálních práv [Digital rights
management, 2010]. Jsou to: „technické me...
Knihy nejen lidem, ale i sochám!
Se čtenáři-sochami se budou moci lidé potkat nejen v centru města, ale i na sídlištích Prahy 11 a
následně také Prahy 10. „Prostor mezi panelovými domy je domovem zajímavých plastik, leckdy
přehlíž...