Kone - Nová Veterinária 2014
Transkript
Kone - Nová Veterinária 2014
ZBORNÍK PREDNÁŠOK 25. a 26. október 2014 Agrokomplex, Nitra pavilón M2, M3, K 8:00 - 9:00 REGISTRÁCIA 9:00 - 9:50 Nebolestivé ochorenia chrbta 9:00 - 9:20 OTVORENIE KONGRESU 9:50 - 10:40 Bolestivé ochorenia chrbta 9:20 - 10:10 Neurologické vyšetrenie 10:40 - 11:40 PRESTÁVKA 10:10 - 11:00 Lokalizácia lézie 11:40 - 12:30 Ochorenia medzistavcovej platničky 11:00 - 12:00 PRESTÁVKA 12:30 - 13:50 OBED 12:00 - 12:50 Trauma hlavy 13:50 - 14:40 Status epilepticus 14:40 - 15:30 Neurologické ochorenia mozgu mladých zvierat 12:50 - 14:20 OBED 14:20 - 15:10 Vestibulárny syndróm 15:10 - 16:00 Záchvaty - ako k nim pristupovať 16:00 - 17:00 PRESTÁVKA 17:00 - 17:50 Záchvaty - ako ich liečiť 20:00 BANKET Nedeľa 26. 10. 2014 Sobota 25. 10. 2014 Spoločenské zvieratá - pavilón M2 / Simon Platt ZÁVER KONGRESU 3 Hospodárske zvieratá - pavilón K 8:00 - 9:00 REGISTRÁCIA 9:00 - 9:50 9:00-9:20 OTVORENIE KONGRESU 9:50 - 10:40 Choroby pohybového aparátu HD z pohľadu svetovej bujatriky (P. Mudroň) 10:40 - 11:40 PRESTÁVKA Sobota 25. 10. 2014 10:10 - 11:00 4 Klinické účinky mykotoxínov u HD (M. Schuh) 11:00-12:00 PRESTÁVKA 12:00 - 12:50 Odber vzoriek a analýza mykotoxínov v krmive (M. Schuh) 12:50 - 14:20 OBED 14:20 - 15:10 15:10 - 16:00 Bachorová detoxikácia a zásahové možnosti pri mykotoxínoch (M. Schuh) 16:00 - 17:00 PRESTÁVKA 17:00 - 17:50 Prevencia a liečba pri mykotoxínoch (M. Schuh) 20:00 BANKET Informácie zo Svetového bujatrického kongresu (WBC) 2014 v Cairns, Austrália: prehľad 11:40 - 12:30 závažných ochorení HD vo svete (P. Mudroň) 12:30 - 13:50 OBED ZÁVER KONGRESU Nedeľa 26. 10. 2014 9:20 - 10:10 Kone - pavilón K 9:00 - 9:20 9:20 - 10:10 Sobota 25. 10. 2014 10:10 - 11:00 REGISTRÁCIA OTVORENIE KONGRESU Použitie kortikosteroidov vo vnútornej medicíne koní (P. Jahn) 11:00 - 12:00 PRESTÁVKA 12:00 - 12:50 Lieky vhodné pre intraartikulárnu terapiu (M. Mihály) 12:50 - 14:20 OBED 14:20 - 15:10 15:10 - 16:00 Zásady racionálnej antibiotickej terapie u koní (P. Jahn) 16:00 - 17:00 PRESTÁVKA 17:00 - 17:50 Chondroprotektíva a spol. (M. Mihály) 20:00 BANKET 9:00 - 9:50 Sedácia a analgézia stojaceho koňa (B. Sist) 9:50 - 10:40 Celková anestézia a infúzia s konštantným prietokom anestetík u koní (B. Sist) 10:40 - 11:40 PRESTÁVKA 11:40 - 12:30 Použitie nesteroidných antiflogistík u koní (B. Sist) 12:30 - 13:50 OBED ZÁVER KONGRESU Nedeľa 26. 10. 2014 8:00 - 9:00 5 6 8:00 - 9:00 REGISTRÁCIA 9:00 - 9:50 Najčastejšie infekčné a neinfekčné ochorenia plazov 9:00 - 9:20 OTVORENIE KONGRESU 9:50 - 10:40 Liečivá používané pri exotických vtákoch a plazoch 9:20 - 10:10 Úvodná triáž a urgentné stavy u exotických vtákov a plazov 10:40 - 11:40 PRESTÁVKA 10:10 - 11:00 Manipulácia, anestézia a analgézia exotických vtákov 11:40 - 12:30 Základné chirurgické zákroky na exotických vtákoch a plazoch 11:00 - 12:00 PRESTÁVKA 12:30 - 13:50 OBED 12:00 - 12:50 Manipulácia, anestézia a analgézia plazov 12:50 - 14:20 OBED 14:20 - 15:10 Diagnostické techniky pri exotických vtákoch 15:10 - 16:00 Diagnostické techniky pri plazoch 16:00 - 17:00 PRESTÁVKA 17:00 - 17:50 Najčastejšie infekčné a neinfekčné ochorenia exotických vtákov 20:00 BANKET ZÁVER KONGRESU Nedeľa 26. 10. 2014 Sobota 25. 10. 2014 Exoty - pavilón K / Alberto Barbon Sobota 25. 10. 2014 Sestričky - pavilón K / Peter Škoda 8:00 - 9:00 REGISTRÁCIA 9:00 - 9:20 OTVORENIE KONGRESU 9:20 - 10:10 Efektívna komunikácia v praxi - Identifikácia správania sa k zákazníkovi v komunikácii 10:10 - 11:00 Sociálne kompetencie komunikácie 11:00 - 12:00 PRESTÁVKA 12:00 - 12:50 Zásady efektívnej komunikácie v praxi 12:50 - 14:20 OBED 14:20 - 15:10 Typy sociálneho správania v komunikácii 15:10 - 16:00 Štandardy telefonickej komunikácie so zákazníkom 16:00 - 17:00 PRESTÁVKA 17:00 - 17:50 Záver témy Individuálne stanovenie si rozvojového plánu 20:00 BANKET Sponzor sekcie 7 Sobota 25. 10. 2014 Komerčné prednášky - pavilón K 8 8:00-9:00 REGISTRÁCIA 9:00-9:20 OTVORENIE KONGRESU 9:20-10:10 Alcom - Dr. Baran registračné pokladne 10:10-11:00 Topvet - Antihistaminiká vo veterinárnej medicíne, B. Sist 11:00-11:30 PRESTÁVKA/ POSTEROVÁ SEKCIA 11:30-12:20 Topvet - Použitie prípravku Theranekron vo veterinárnej onkológii, B. Sist 12:20-13:10 Vetis - Hill´s 13:10-14:00 14:00-14:50 OBED Agrokomplex Nitra Pavilón K Sekcia KOMERČNÉ PREDNÁŠKY Banketová zóna Prechod k prednáškovým sálam Sekcia EXOTY A PLAZY Sekcia HOSPODÁRSKE ZVIERATÁ Auxivet - Dr. Fichtl UVLF Brno Sekcia KONE 14:50-15:40 Bisi plus s. r. o. - Veclis 15:40-16:30 IVSA - Mojžišová Zuzana Sekcia VETERINÁRNE SESTRY prechod do pavilónov M2, M3 Výstavná zóna Sekcia SPOLOČENSKÉ ZVIERATÁ 20:00 BANKET Legenda: Pavilón M3 - Registrácia účastníkov - Výstavná časť - Prechod do pavilónu M2 - Reštauračná zóna - Oddychová zóna - WC Pavilón M2 - Prednášková sála - SPOLOČENSKÉ ZVIERATÁ Pavilón K - Prednášková sála - HOSPODÁRSKE ZVIERATÁ - Prednášková sála - KONE - Prednášková sála - VETERINÁRNE SESTRY - Prednášková sála - EXOTY A PLAZY - Prednášková sála - KOMERČNÉ PREDNÁŠKY - BANKET (sobota večer) - WC - Parkovacia plocha pre návštevníkov a vystavovateľov (len denné parkovanie) - Kontrola - vstup len s menovkami (sekcia Komerčné prednášky - voľný vstup) 9 Číslo stánku 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 10 Názov firmy / vystavovateľa podľa č. stánku PharmaGal s.r.o. VETIS KRKA Slovensko, s.r.o. Alpha medical a.s. B. Braun Medical FOMEI Slovakia s.r.o. LABOKLIN s.r.o. BISI plus s.r.o. / veclis MED-ART spol. s.r.o. HLS Body s.r.o. Vet-Med-Labor Slovakia s.r.o. Norbrook EM Medical s.r.o. FOLAFROG MeWAdia s.r.o. A care s.r.o. Elanco SEVARON s.r.o. Vétoquinol s.r.o. texDAN s.r.o. Meditools s.r.o. HENRY SCHEIN s.r.o. MVDr. Miroslav Baran - registračné pokladnice Lyssetky / LS Promotion RESORBA s.r.o. Dyntec / Enervet, spol. s r.o. ULTRAMED s.r.o. Zoetis MERIAL / MEVET spol. s.r.o. Veterinářství a Veterinární klinika Royal Canin VIRBAC / GS PARTNERS, s.r.o. ORION PHARMA s.r.o. CEVA HSC Medical spol. s r.o. PLAČEK PREMIUM s.r.o. / beaphar AUXIVET s.r.o. / traumaPet Ag TRHOŇ s.r.o. Royal Canin Animed s.r.o. ATOMVET s.r.o. Topvet spol. s r.o. MSD Animal Health / Intervet s.r.o. vetsoftware.eu / system IN s.r.o. Bayer Animal Health All4vets spol. s r.o. PHARMACOPOLA s.r.o. Nestlé Slovensko s.r.o. / PURINA VetPlus SLO - WERFFT spol. s r.o. BIOVETA SK spol. s r.o. / Vetservis VEYX - PHARMA spol. s r.o. Nitra Trouw Nutrition Slovakia s.r.o. SAVLMZ / Registrácia Cymedica SK, spol. s r.o. Číslo stánku 16 47 4 41 42 38 5 46 52 8 35 56 27 17 13 14 6 23 10 36 3 7 25 9 21 30 15 44 24 49 12 34 48 1 37 26 32 40 55 18 51 20 43 39 54 28 11 31 2 19 50 45 53 33 29 22 Názov firmy / vystavovateľa abecedne A care s.r.o. All4vets spol. s r.o. Alpha medical a.s. Animed s.r.o. ATOMVET s.r.o. AUXIVET s.r.o. / traumaPet Ag B. Braun Medical Bayer Animal Health BIOVETA SK spol. s r.o. / Vetservis BISI plus s.r.o. / veclis CEVA Cymedica SK, spol. s r.o. Dyntec / Enervet, spol. s r.o. Elanco EM Medical s.r.o. FOLAFROG FOMEI Slovakia s.r.o. HENRY SCHEIN s.r.o. HLS Body s.r.o. HSC Medical spol. s r.o. KRKA Slovensko, s.r.o. LABOKLIN s.r.o. Lyssetky / LS Promotion MED-ART spol. s.r.o. Meditools s.r.o. MERIAL / MEVET spol. s.r.o. MeWAdia s.r.o. MSD Animal Health / Intervet s.r.o. MVDr. Miroslav Baran - registračné pokladnice Nestlé Slovensko s.r.o. / PURINA Norbrook ORION PHARMA s.r.o. PHARMACOPOLA s.r.o. PharmaGal s.r.o. PLAČEK PREMIUM s.r.o. / beaphar RESORBA s.r.o. Royal Canin Royal Canin SAVLMZ / Registrácia SEVARON s.r.o. SLO - WERFFT spol. s r.o. texDAN s.r.o. Topvet spol. s r.o. TRHOŇ s.r.o. Trouw Nutrition Slovakia s.r.o. ULTRAMED s.r.o. Vet-Med-Labor Slovakia s.r.o. Veterinářství a Veterinární klinika VETIS Vétoquinol s.r.o. VetPlus vetsoftware.eu / system IN s.r.o. VEYX - PHARMA spol. s r.o. Nitra VIRBAC / GS PARTNERS, s.r.o. Zoetis REŠTAURAČNÁ ZÓNA 52 53 ODDYCHOVÁ ZÓNA POSTEROVÁ SEKCIA 12 54 29 11 43 42 30 13 10 41 31 28 51 45 46 39 33 26 6 49 37 24 19 36 35 48 23 22 20 21 4 3 2 1 56 WC hlavný vchod / východ PRECHOD DO PAVILÓNU M2 47 50 38 34 25 18 5 PRECHOD DO PAVILÓNU K - Kontrola - vstup len s menovkami Registrácia REGISTRÁCIA SAVLMZ A STÁNOK 55SAVLMZ 44 40 32 27 16 15 7 17 8 14 9 [ sobota, 8:00-18:30 ] [ nedeľa 8:30-14:00 ] Agrokomplex Nitra Pavilón M3 11 Spoločenské zvieratá Spoločenské zvieratá Generálny sponzor SAVLMZ Simon R. Platt, BVM&S, Diplomate ACVIM (Neurology), Diplomate ECVN, MRCVS RCVS Recognized Specialist of Veterinary Neurology Profesor neurológie, Veterinárna fakulta na Univerzite v Georgii. Dr. Platt získal svoj veterinársky titul na Univerzite v Edinbourghu v Škótsku v roku 1992. Následne absolvoval internship na oddelení malých zvierat na veterinárnej fakulte Golfskej Univerzity v Ontáriu a dva roky pôsobil v súkromnej praxi v Anglicku. Dr. Platt ukončil svoj rezidenčný program z neurológie a neurochirurgie v roku 1998 na Floridskej Univerzite a následne strávil dva roky ako asistant professor neurológie na Univerzite v Georgii. V roku 2000 sa vrátil do Veľkej Británie, kde do roku 2006 viedol oddelenie neurológie a neurochirurgie na Animal Health Trust. V roku 2006 sa vrátil na Univerzitu v Georgii, kde je momentálne profesorom. V roku 1998 získal Dr. Platt cenu rezidenta roka od AAVC, v roku 2005 Blainovu cenu BSAVA za výnimočný prínos v odbore medicíny a chirurgie malých zvierat, v roku 2010 cenu UGA za klinický výskum a v roku 2012 cenu Davida Tylera za inovatívnosť vo výučbe. Dr. Platt je autorom a spoluautorom viac ako 140 odborných článkov a tridsiatich knižných kapitol, spolueditorom najnovšieho vydania BSAVA manuálu neurológie psa a mačky a taktiež spolueditor publikácie Manuál neurologických urgentných stavov psa a mačky. Dr. Platt je momentálne prezidentom ACVIM neurologickej špecializácie a zakladajúcim členom SEVEN - South Eastern Veterinary Neurology group v USA (juhovýchodná neurologická veterinárna skupina). 12 Spoločenské zvieratá Poznámky 13 Spoločenské zvieratá Poznámky 14 Spoločenské zvieratá Poznámky 15 Spoločenské zvieratá Poznámky 16 Spoločenské zvieratá Poznámky 17 Exoty Generálny sponzor SAVLMZ Alberto Rodriguez Barbon Lic. en Vet., CertZooMed., DipECZM (Avian-Non practicing) MRCVS Kariéra v medicíne zoo zvierat vrátane výskumu, participácie v záchranných programoch a v rozvojových a profesných tréningových príležitostiach. Skúsenosti 07/2011-do súčasnosti Veterinárny lekár, Durrell Wildlife Conservation Trust (Jersey, Channel Islandswww.durrell.org) Veterinárny lekár zoo zvierat riešiaci klinické prípady, postmortálnych vyšetrení, spracovanie exportu a importu zvierat, spoluúčasť ako lektor na záchranárskych kurzoch poskytovaných v medzinárodnom tréningovom centre 04/2009-07/2011 Veterinárny lekár, Seers Croft Veterinary Surgery (Faygate, Veľká Britániawww.seerscroft.co.uk) Prax malých a exotických zvierat, konzultačná a chirurgická činnosť na malých a exotických zvieratách a príležitostná prax na veľkých zvieratách. 10/2008-03/2009 Veterinárny lekár, Centro Veterinario Benicam, (Benijofar, Španielsko). Prax malých zvierat – rutinná prax veterinárneho lekára v malej praxi. 03/2005- 08/2008 Resident aviárnej medicíny a medicíny exotických zvierat, Great Western Referrals (Swindon, Veľká Británia). Rezidenčný program schválený európskou college zoo medicíny a chirurgie (www.eczm. eu). Program prebieha na pracovisku prvého kontaktu a referenčnom pracovisku: Great Western Referrals (www.gwexotics.com) a Bristol Veterinary School. Program zahŕňa rotácie na oddeleniach chirurgie, anesteziológie, zobrazovacích metód a patológie malých zvierat a hydiny. Riadny lektor veterinárnych študentov a veterinárnych sestier v oblasti aviárnej a exotickej medicíny na Bristol University. Pohotovostné povinnosti zahŕňajú starostlivosť o hospitalizovaných pacientov, urgenty malých a exotických zvierat v ambulancii prvého kontaktu na šiestich pracoviskách v danej oblasti. 06/2004- 02/2005 Internship na malých zvieratách, Davies Veterinary Specialists (Hitchin, Veľká Británia, www.vetspecialists.co.uk). Denná rutina zahŕňajúca asistenciu na chirurgii mäkkých a tvrdých tkanív, na internej medicíne, onkológii, zobrazovacích metódach, kardiológii a oftalmológii. Veterinárna starostlivosť o pacientov počas nočnej hospitalizácie. Vzdelanie Diplomant European College of Zoo Medicine (Avian), Marcec 2009 Certifikát zo Zoological Medicine, by the Royal College of Veterinary Surgeons, Veľká Británia, 2007 Lic. en Vet. Na University of Leon School of Veterinary Medicine, Španielsko, 2003 International Exchange Program: 5th-year at University of LaSalle Bajio, Guanajuato, Mexiko, 2002 Členstvo v organizáciách American Association of Avian Veterinarians (AAV, www.aav.org) Association of Reptilian and Amphibian Veterinarians (ARAV, www.arav.org ) Association of Exotic Mammal Veterinarians (AEMV, www.aemv.org) American Association of Zoo Veterinarians (AAZV, www.aazv.org) British Veterinary Zoological Society (BVZS, www.bvzs.org) 18 Poznámky 19 Poznámky 20 Poznámky 21 Poznámky 22 Poznámky 23 Hospodárske zvieratá Hospodárske zvieratá Generálny partner ZVLHZ Univ. Prof. Dr. Maximilian Schuh, PhD. Prof. Schuh získal svoj titul doktora veterinárnej medicíny v roku 1972 a PhD. V 1982 na Univerzite veterinárnej medicíny vo Viedni. Jeho PhD. práca sa zaoberala chronickým pôsobením deoxynivalenolu (vomitoxinu) vo výkrme ošípaných. Jeho vedecká kariéra začala v roku 1968 na Ústave lekárskej chémie vyšetrovaním toxikologických prípadov z ohnísk nákazy ošípaných a prežúvavcov, ako aj experimenty, pokiaľ ide o účinky antibiotík a ich rezíduí v živočíšnych tkanivách. V roku 1975 zmenil svoju pozíciu ako asistent profesora na lekárskej klinike ochorení prežúvavcov a ošípaných. Po jeden a pol roku pobytu (1977 - 1978) na veterinárnych diagnostických laboratóriách Iowa State University v Ames, Iowa, USA, ako pridružený výskumný pracovník, jeho výskum sa zameral na vývoj analytických metód pre najdôležitejšie mykotoxíny ako aflatoxíny, ochratoxín, zearalenón a trichotecénov v rôznych kŕmnych zmesiach pomocou TLC, HPLC a GC. Ďalej sa zaoberal vplyvom rôznych mykotoxínov na poľnohospodárske zvieratá v teréne. V roku 1992 získal plnú profesúru a viedol vyššie zmienenú kliniku. Je autorom viac ako 225 článkov v národných i medzinárodných vedeckých časopisoch, a bol spoluautorom rôznych kníh o klinickom vyšetrovaní hospodárskych a domácich zvierat. Viac ako 500 ústnych prezentácií pri príležitosti národných i medzinárodných kongresov a seminárov dokončili jeho vedeckú prácu. Jeho pedagogická činnosť bola zameraná na vnútorné a infekčné choroby prežúvavcov a ošípaných, ako aj chirurgických techník u týchto živočíšnych druhov. Bol tiež zamestnaný ako školiteľ pri 180 dizertačných prácach a člen rôznych pracovných skupín a panelov na univerzite a národných i medzinárodných asociáciách. Od roku 1995 bol vedúcim rakúskej rady Bravčové špecialistov. Ako študijný dekan z 2000 - 2005 bol vedúcim tímu, ktorý vyvinul nový učebný plán. Po odchode do dôchodku v roku 2005, funguje ako konzultant krmovinárskych a farmaceutických spoločností, kde je zameraný na zlepšenie zdravotného stavu ošípaných a mliečnych stád v európskych (Nemecko, Švajčiarsko) a ázijských krajinách (Čína, Vietnam, Japonsko, Taiwan), Rusko , Bielorusko a Pobaltské krajiny. Clinical effects of mycotoxins in cattle M. Schuh [ sobota, 9:20-11:40 ] Department of Farm Animals and Herd Health Management University of Veterinary Medicine Vienna, Austria Introduction Mycotoxins are toxigenic metabolites of fungi, which occur worldwide and are a potential risk for humans and animals as well when feeds and cereals are contaminated. Their importance and occurrence was recognized in the last four decades. By oral uptake of mycotoxin contaminated foods and feeds so called mycotoxicoses in animals are observed. These intoxications should be differentiated from mycoses, which are caused by active invasion of growing fungi into living tissues and in that way a mechanical destruction initiated. In cattle the course of mycotoxicoses is acute or chronical, but dependent on the amount of these toxic substances fed to the animals. Moreover cows are predisposed to infectious diseases by decrease of the natural resistance mechanisms and the immunogenesis. Furthermore mycotoxin contaminated feedstuffs are a potential risk for the consumer because of residues in meat- and milk-products. Specific my24 Hospodárske zvieratá cotoxins affect certain organs or tissues like liver, kidney, brain, mucous membranes of the gastrointestinal- and genital-system as well. Based on the climatic conditions the most important mycotoxins in Austrian food-stuffs are as follows: Fusarium toxins (deoxynivalenol = vomitoxin and other trichothecenes), affecting the mucous membranes of the digestive tract and zearalenone, causing infertility. Aflatoxins (liver damage) occur in imported feed-stuffs (soybean meal) and ochratoxin A (kidney problems) are of lesser importance in terms of economic losses in cattle. In this paper a general view of the most important mycotoxins regarding their clinical effects on cattle is shown. Feeding studies with zearalenone and vomitoxin contaminated feed-stuffs and their effect on dairy cows are reported. Aflatoxins Primary mycotoxicoses in cattle which are affecting the liver are caused by aflatoxins, An important role play aflatoxins, very potent carcinogens, which are elaborated by Aspergillus flavus and -parasiticus spp. under subtropical conditions. Until now 18 different chemical compounds of this highly toxic fungal metabolite are well known and 4 of them in different feed-stuffs detected (B1, B2, G1, G2). Aflatoxin B1 is the most toxic compound and is metabolized in the liver to aflatoxin M1 and eliminated via the milk. Clinically a chronical aflatoxicosis can only be suspected and false feeding ration, endoparasites or other diseases are increasing this intoxication. In dairy cows 100 to 300 μg/kg feed (88% dry matter = DM) and 200 to 300 μg/kg feed total aflatoxins in finishing steers are causing clinically apparent symptoms. Adult dairy cows are lesser sensitive against aflatoxins as younger or pregnant animals. As predominant clinical symptoms of a chronical aflatoxicosis a decreased milk-yield and finishing performance are evident. Roughened hair-coat, decreased appetite and occasional diarrhea are observed. In case of acute intoxications clinical symptoms are depression, loss of appetite and fever. Pathohistological findings are cholangiectasis, loss of liver-cell-glycogen, fatty degeneration, fibroblastic proliferation and perivascular edema. Ochratoxins Ochratoxins (A - D) are nephrotoxic mycotoxins, formed by Aspergillus and Penicillium spp. and were found in Austrian feed-stuffs in chronical effective concentrations. Experimental examinations in 30 days old calves, which received daily 0.1 to 0.5 mg OA/kg LM (body mass) over a period of 4 weeks have shown polyuria, depression, decreased weight gain, low specific gravity of urine and dehydration as well. At necropsy greyish kidneys and mild enteritis were seen. Pathohistological findings were a slight tubular degeneration with abundant eosinophilic, hyalinic material as sign for deposition of protein into the tubuli and Bowmann'sche capsule. Furthermore necrosis of the epithelium of proximal tubules and interstitial fibrosis occurred. OTA was also found combined with Citrinin, a metabolic product elaborated by the same fungi as OTA in concentrations of 1 to 2 mg/kg feed (88% DM). Trichothecenes Trichothecenes cause irritations of the mucous membranes of the digestive tract. They comprise approximately 50 different toxins with various toxicicty. In farm animals especially deoxynivalenol (DON = vomitoxin), nivalenol, T-2-toxin, diacetoxyscirpenol (DAS) and the macrocyclic trichothecenes as roridin 25 Hospodárske zvieratá A and verrucarin A cause intoxications. These secondary metabolites of fungi are developed by Fusarium species, and as known main producers are Fusarium roseum (Gibberella zeae), F. granimearum and F. culmorum. In Austrian farms DON and the estrogenic active zearalenone (ZEN) cause important economic losses. Humid and cold weather-conditions as well as abrupt changes of temperature between day and night enhance the severity of fusariumtoxin contamination of different cereals and maize species. T-2-toxin, DAS and the macrocyclic trichothecenes are more toxic than DON. Thereof following clinical symptoms in cattle are observed: decreased feed intake, general weakness and severe bleeding, cardiovascular shock and apathy. As local cytotoxic effects inflammation of muzzle, lips, tongue and pharynx are described. T-2-toxin causes in calves after 6 weeks of feeding (4 mg/kg feed) atrophy of thymus. Concerning the effect of DON in cattle only a few information is available. Experiments using 3 dairy cattle, which were fed for 5 days with 43 and 83 mg total DON did not exhibit any clinic-pathological symptoms. Milk yield as well as minerals were in the normal range. DON was excreted via feces and urine in a very short period of time but not via milk. Therefore it can be concluded, that DON is metabolized by rumen flora. A trichothecene-toxicosis can only be diagnosed by positive chemical analytical detection of incriminated toxins in the feed. Because of the rapid metabolism in the rumen T-2-toxin, DON and DAS could neither be found in tissues nor in serum, urine and liver respectively. Zearalenone Zearalenone (ZEN) influences particularly the genital system and is elaborated by fusarium spp. on the field. Frequently this estrogenic effective fungal metabolite occurs with DON and sometimes its active alcohol zearalenol. As best growing factors of fungus and toxin production of the fusarium spp. a moisture content of 23 % and environmental temperature of 27 °C is necessary. The temperature optimum range of the enzyme activity which is essential for the elaboration of ZEN should be 12 - 24 °C and changes of temperature are the basis for toxin production. Chemically ZEN shows a similar configuration as estradiol, is connected at cytoreceptors and causes estrogenic effects as well as abnormal estrus. Heifers display a prolonged estrus as well as decreased conception- and non-return-rates. Dairy cows, which were fed with fusarium-contaminated grain (25 mg ZEN/kg) showed vaginitis, extended estrus, decrease of feed intake and milk yield as well. Corn-silage, maize kernels and wheat were frequently contaminated and exhibited the highest ZEN levels. In Great Britain a decreased fertility in dairy cows after feeding of hay and grass-silage containing ZEN (14 mg) were observed. The insemination ratio increased from 1.2 to 4.0. Diagnosis It is really difficult to diagnose mycotoxicoses in cattle. First of all the case history containing clinical symptoms (indigestion, hemorrhagic diathesis, central nervous disturbances, fertility problems) and the feeding regimen are of utmost importance. Frequently an antibiotic therapy is ineffective, a seasonal occurrence of such intoxications (spring, fall) is observed, storage conditions of the different feed components should be checked and visible mold contaminated feed-stuffs are suspicious for mycotoxin elaboration. Other pathogens like bacteria, virus and parasites must be excluded. By chemic analytical detection of the mycotoxins in the feed or residues in tissue samples (liver, kidney) and blood serum samples respectively the diagnosis "mycotoxicosis" is confirmed. 26 Hospodárske zvieratá Summary Effects of one mycotoxin might be enhanced in the presence of other mycotoxins showing a synergistic effect, e.g. deoxynivalenol (DON) is enhanced by zearalenone (ZEN), T-2toxin synergizes the activity of DON. When questions from farmers and veterinarians are concerned to safe levels of mycotoxins there are no safe levels at all! The reason for that is due to the immunosuppressive effect of low concentrations of various mycotoxins, particularly trichothecenes, and the consequences are an increased risk of infection, more severe disease outbreaks, less effective treatment and in case of vaccination an impaired response of the immune system is observed. When mycotoxin contaminated feed ingested by ruminants harmful effects are observed and the incidence of health disorders, such as ketosis, fatty liver syndrome, mastitis, diarrhoea, retained placenta, metritis, infertility, displacement of abomasum, lameness is increased. Finishing bulls are showing reduced daily weight gain, increased feed conversion rate, poor meat quality and extended finishing period. References available by request to the author. Adress of the author: Prof. Maximilian Schuh, Ph.D; Liechtensteinstraße 70/2/4, A-2345 Brunn/Gebirge; e-mail: [email protected] 27 Hospodárske zvieratá Poznámky 28 Hospodárske zvieratá Poznámky 29 Hospodárske zvieratá Sampling and analytical procedures of mycotoxins in animal food M. Schuh [ sobota, 12:00-12:50 ] Department of Farm Animals and Herd Health Management University of Veterinary Medicine Vienna, Austria Sampling Sampling of feed is the first critical and important step concerning chemical analysis of mycotoxins and well known as largest source of error (88%) in terms of mycotoxin detection. Mycotoxins are not distributed homogeneously within a feed lot, but are forming so called “hot spots”. Procedures of handling feed samples comprise following steps: collection of the largest sample size practically, testing samples as soon as possible to avoid any changes in respect to quality and contamination. Collecting procedure of feed should involve sampling from the bulk, and means that each sample is selected by reference to both surface area and depth of the feed bulk. Therefore representative parts of the feed lot have an equal chance of selection. Feed samples from bags are collected in a way that the sample is taken from the whole depth of the package or at top, middle and bottom levels. Representative feed samples should be collected from multiple locations and prepared as quickly as possible to avoid changes of the quality of the samples and to prevent any contamination. The feed sample from the bulk should be reduced either manually (by hand) or mechanically. This process should be repeated by means of mixing each time, to obtain a feed sample size not less than 2 kg. This feed sample should be thoroughly mixed and divided into three laboratory samples of approximately equal (similar) size of at least 0.5 kg. Every feed sample for laboratory use should be placed in an appropriate container. Freezing or air-tightening packing is necessary in case of feed samples with high moisture content (liquid feed, corn silage). As appropriate feed sampling tools closed spear for collecting large grains such as maize, small grains such as wheat, open spear and double-tube spear are used. Official collection of feed samples in terms of legal issues To protect oneself in case of right of compensation following procedure of feed sampling has to be fulfilled: 1. Qualified and competent person 2. Sampling of one collective feed sample taken from at least 10 different locations of the feed lot 3. This collective feed sample is partitioned into 3 feed samples of equal size 4. The feed samples need to be sealed up 5. One feed sample is submitted for official examination to a competent laboratory 6. One feed sample is kept for official preservation 7. One feed sample remains on the farm or feed company for cross-examination 30 Hospodárske zvieratá 8. A protocol is compulsory and should contain controlling persons, address of official institution, number of protocol, location of official feed sampling, amount of feed, date, time, signature of persons involved. Sample preparation Sample preparation represents the second crucial step in a proper sampling procedure and consists of the careful combination of the incriminated samples in order to achieve an aggregate sample which is then usually reduced to obtain a laboratory sample. For this step two approaches can be used: 1. Dry milling, in which samples are milled without application of water. This process might lead to clogging of samples with high oil content. 2. Slurry mixing, in which samples are milled together with an appropriate amount of water at high speed in a slurry mixer, resulting in a homogeneous paste. In general the application of slurry mixing technique leads to smaller particle size and a better homogenization of the sample, which will reduce the subsampling variability and enable a better estimation of the true mycotoxin content of a lot. Analytical techniques The analytical process follows the sampling procedure. There are many considerations that could be of relevance, but only the more practical ones will be discussed. Before analyzing a commodity/feed sample one should ask for “Which result I expecting from the analysis?” If a yes/no response or a semi-quantitative response is considered as satisfactory, then rapid tests (ELISA; lateral flow test; fluorometry) serve the purpose and enable an increase in knowledge of the presence and distribution of mycotoxins in feedstuffs. If a more accurate result is needed, then reference methods are to be used. Rapid Tests (RTs) RTs provide quantitative results in the calibration range for validated commodities. They require minimal lab equipment and basic personnel training. These are suitable for screening in quality control laboratories in feed and food industries and are commonly used by veterinarians and for one-site testing. RTs are packaged systems of the principal or key components of an analytical method used to determine the presence of the specific analyte(s) in a given matrix(es). Rapid test kits include directions for their use and are often self-contained, complete analytical systems, but they may require supporting supplies and equipment. RTs can detect the specific analyte (s) in given matrix(es) in significantly less time than reference methods. For rapid detection of mycotoxins the following technologies are widely accepted by the industry and recognized by the scientific community: Enzyme Linked Immunosorbent Assay (ELISA), lateral flow and fluorometry. Enzyme Linked Immunosorbent Assay (ELISA) This is one of the most popular immunologically-based procedures used in test kits for the analysis of mycotoxins in foods and feeds. A commonly used approach is a competitive assay where a known amount of labeled (enzyme) toxin competes with any possible toxin in the sample for the specific antibodies attached to the reaction vessel. Any unbound toxin is then washed from the vessel. The quantification is 31 Hospodárske zvieratá dependent upon the amount of enzyme labelled toxin remaining in the vessel to react with the substrate for the enzyme. This reaction results in a colored product measured optically. Lateral Flow Test (LFT) The LFT is a one-step lateral immune-chromatographic concentration assay based on an inhibition immunoassay format. A typical immune-chromatography test strip is composed of a sample pad, a conjugate pad, a membrane, an absorbent pad and an adhesive backing. A sample extract is placed on the sample pad or the test strips dipped directly into the sample extract. Any mycotoxin present binds to the anti-mycotoxin antibody gold particle complex in the conjugate pad and they migrate together with the anti-2nd antibody gold particle complex along the membrane. The membrane contains a test zone and a control zone, onto which a mycotoxin-protein conjugate and a 2nd antibody are dried. The mycotoxin-protein conjugate in the test zone can capture any free anti-mycotoxin antibody gold particle complex, allowing color particles to concentrate and form a visible line. Hence, a positive sample will result in no visible line in the test zone, the control zone will always be visible indicating the validity of the performed test. Fluorometry The basis of fluorometry is the quantification of compounds by measuring their fluorescence using a fluorometer. In some cases the compounds may be innately fluorescent, and in others the compounds are rendered fluorescent by some chemical derivatization. Tests for compounds using fluorometry include the extraction of the compound from the specific matrix, followed by a cleanup process using either immune-affinity columns or solid phase cleanup columns, and then a derivatization (if necessary) and measurement of the fluorescence. Reference Testing A reference method is an internationally or nationally recognized standard analytical method applicable to a particular analyte being tested (AOAC INTERNATIONAL). Reference testing is more widely used in legal issues, as in the case of governmental control and enforcement of legislation, and in the food industry. It requires expensive lab equipment and well trained personnel. The advantage of using this quantitative method is the achievement of low detection limits, the possibility of testing very complex commodities (for instance finished feed and silage) and the analysis of several substances at once. ISO 17025 is the main standard used by testing and calibration laboratories. This accreditation ensures that a laboratory is audited at least once a year by strict auditors who check not only whether process are in place but that people are competent and that constant improvement is attained. Thin Layer Chromatography (TLC) TLC is the separation of compounds in a mixture that are spotted near one end of a plate coated with a thin layer of an adsorbent matrix such as silica gel. Separation occurs when the end of the plate nearest the spotted mixture is placed in a solvent system in the bottom of a closed vessel and the solvent is allowed to migrate through the adsorbent matrix moving toward the top of the plate. As this occurs the mixture of compounds separate based on the interaction between the solvent system (mobile phase) and the matrix (stationary phase). If the mycotoxin of interest is present in the mixture it will be identified 32 Hospodárske zvieratá by comparison with standard spots of this mycotoxin that are spotted on the plate in a similar manner as the mixture. Gas Chromatography (GC) GC uses sophisticated equipment in which compounds are separated by a gas flowing through a heated glass column coated with a stationary nonvolatile liquid. Samples injected into the system are separated into the specific components on the column and the separated analytes coming off the column are detected by a chemical or physical detection system (ECD = Electron Capture Detector; FID = Fluorescence Ionising Detector). High Performance Liquid Chromatography (HPLC) HPLC is similar to TLC in principle but is a much more sophisticated system. A small portion of a sample to be analyzed is injected into a stream of solvent being pumped through a column of an adsorptive matrix. As the sample moves through the column the compounds are separated by basically the same principle as described for TLC. The sample components elute off the column as separate entities, and the flow of solvent with the respective compounds passes through a detector to measure the response of the specific compound. The measurements are determined based on detector response, which are compared to selected concentrations of standard that were injected into the instrument as part of the analysis sequence. HPLC can be coupled with a variety of detectors, e.g. spectrophotometric (UV-VIS) detectors, refractometers (RI), fluorescence detectors (FLD), electrochemical detectors, radioactivity detectors and mass spectrometers. Liquid Chromatography – Mass Spectrometry (LC/MS) The technology of LC-MS or LC coupled to tandem MS allows efficient spectrometric assays in a routing laboratory setting. This technique can be used for a wide range of potential analytes to be measured, with no limitations by molecular mass, a very straightforward sample preparation, not requiring chemical derivatization and has only limited maintenance needs. The main advantages include low detection limits, the ability to generate structural information, the requirement of minimal sample treatment and the possibility to cover a wide range of analytes differing in their polarities. Sometimes co-eluting matrix components influence the ionization efficiency of the analyte positively or negatively, impairing the repeatability and accuracy of the analytical method. Therefore a sample clean-up prior to LC will be necessary. In order to overcome matrix effects, stable isotope labeled internal standards are used. Advantages and disadvantages of rapid methods compared with reference testing methods: Rapid methods Reference testing Advantages • Fast Reliable and quantitative for most commodities • Inexpensive Result refers to the single toxin • Very reliable for raw materials (corn, wheat) • Quantitative for the validated commodities Necessary for legal issues 33 Hospodárske zvieratá Disadvantages • Matrix problems can occur in e.g. mixed feed-stuffs • Result can be a sum of similar toxins, e.g. all type-B trichothecenes More time consuming Relatively expensive References available by request to the author. Adress of the author: Prof. Maximilian Schuh, Ph.D; Liechtensteinstraße 70/2/4, A-2345 Brunn/Gebirge; e-mail: [email protected] 34 Hospodárske zvieratá Poznámky 35 Hospodárske zvieratá Ruminal detoxification and counteractive measures of mycotoxins M. Schuh [ sobota, 14:20-16:00 ] Department of Farm Animals and Herd Health Management University of Veterinary Medicine Vienna, Austria Ruminal detoxification Aflatoxins (AFs), ochratoxin A (OTA), and the fusarium-toxins zearalenone (ZEN), and deoxynivalenol (DON) are potential risk factors for cattle. In cattle with completely developed forestomach-system the rumen fluid content represents however for the mycotoxins above mentioned a detoxifying barrier and the protozoa are significantly more active than bacteria. Examinations have shown, that these mycotoxins are metabolized and detoxified respectively to significant lesser toxic substances. OTA is metabolized to ochratoxin a and phenylalanine, ZEN into a-zearalenol (10 times more estrogenic) and b-zearalenol, and T-2-toxin into monacetoxyscirpenol (MAS) and HT-2-toxin deacetylated. Such metabolic changes in the rumen are natural defense mechanisms of ruminants against toxigenic feed-components. Aflatoxin B1 is metabolized up to 42% in the liver into AM1, and excreted via milk. DON is metabolized up to 35% into de-epoxy-metabolite 1 (DOM 1) and excreted via urine. But it should be kept in mind that mycotoxins impair in a certain amount the rumen function before having any effect on the dairy cow itself! Relevant to consider is the fact, that feed intake of cattle limits the time of detoxification of mycotoxins. Various factors may influence the ruminal detoxifying process. High level of concentrates (starch) increases the production of propionic acid in the rumen, reduces the pH of the rumen content and also the microbial population. As a consequence a reduction of detoxifying capacity occurs. In case of high feed intake in high yielding dairy cows a high passage rate of the feed is observed and the time of degradation of mycotoxins is significantly decreased. The feed intake of low producing cows is about 12-15 kg (dry matter = DM) and in 24 hours for detoxification 120 min. per kg feed are available, but in contrast to high yielding dairy cows showing a feed intake of about 26 kg feed (DM) only 55 min. per kg are available for the degrading process in the rumen. Counteractive measures of mycotoxins Preventive measures in the field and during harvest Prevention of mycotoxin elaboration must start in the field prior to seeding and should continue up until the animal intakes the feed. The growth of fusarium fungi and the occurrence of fusarium-toxins in the field is influenced by many factors, such as land management/crop rotation, plant variety, tillage procedure (elimination of crop residues from the field by means of deep tillage), plant stress (high temperatures, drought, poor fertilization) increase mycotoxin production in the field. Crop damage by mechanical, insect or bird damage of grains provide an optimal opportunity for fungal invasion and development, and an adequate harvesting date is of utmost importance to avoid fungal growth and following mycotoxin production. 36 Hospodárske zvieratá Storage facilities should be dry and present minimum temperature fluctuations (rise of 2-3°C may be a sign of microbial growth). The stored goods should be aerated by circulation of air through the storage area to maintain proper and uniform temperature levels throughout the storage area. The equipment has to be cleaned in a regular basis. Good housekeeping measures should be applied to decrease the levels of insects and fungi in storage facilities. Chemicals used should not interfere with the intended end use of the goods. Elimination of mycotoxins Concerning preventive measures during crop growth, harvest and storage only decrease the potential risk of mycotoxin contamination, detoxification procedures after harvest are necessary and should deactivate, destroy or remove the toxin, but should also retain the nutrient value and acceptability of the feed by the animal. The process should be readily available, easily utilized, not expensive and the effects on the environment should also be considered. Three categories of detoxification procedures, such as physical, chemical and biological (adsorption, biotransformation) methods are available. But it should be mentioned, that physical processes (cleaning, mechanical sorting and separation, washing, density segregation and thermal inactivation) and various chemicals (many acids, bases, aldehydes, bisulfite, oxidizing agents and different gases) have been tested for decreasing or detoxifying mycotoxins in various feedstuffs. The results obtained are often uncertain because of forming toxic residues and are frequently with high feed losses, high investment of money, having negative effects on nutrient content, flavor, color, texture and/or functional properties of the feedstuffs and therefore their practical application is very limited. Biological procedures (adsorption, biotransformation) Adsorption For prevention of mycotoxicoses the application of adsorbent materials is very common, especially in case of afltoxicosis. These compounds are added to the feed and the toxin is bound during the digestive process resulting in a more or less reduction of toxin bioavailability. The efficacy of binding mycotoxins is dependent on the molecular structure and physical properties of the sorbent as well as on the physical and chemical properties of the mycotoxins. As potential mycotoxin-binding agents which are scientifically tested are primarily bentonites, zeolites, organophilic clays, activated charcoal and yeast cell walls. Various studies with aflatoxins have been carried out concerning the adsorption capacity of bentonites, which are phyllosilicates. The intensity of binding was very high, suggesting high stability of interlayer-adsorbed aflatoxins. It was reported, that bentonites displayed the most promising results as far as aflatoxin B1adsorption is concerned. Zeolites are porous tectoaluminosilicates and possess an infinite three dimensional cage-like structure. Experiments have shown, that aflatoxin B1is a molecule too large to enter zeolite chanels, therefore the adsorption capacity is limited to the external surface of the zeolite particle. Zeolites are able to bind in the intestinal tract toxic ammonia and suppor the liver regarding its detoxifying capacity. Organoclays are produced by modification of bentonites or zeolites with quaternary amines, which are 37 Hospodárske zvieratá surfactants carrying a hydrophilic and lipophilic end. These compounds are mainly used for treatment of wastewater because of their high adsorbing capacity. But it should be kept in mind, that in case of mycotoxins other components of the feeds such as vitamins, trace elements, nutrients and pigments are also adsorbed. Studies regarding interactions of zearalenone with organoclays have shown that the greater hydrophobicity of the clay, the higher the affinity for binding zearalenone. Concerning the adsorption of fumonisins and ochratoxin A reduction of 80% and 40% at pH 3 and pH 6 respectively was found when complex media instead of buffer solutions were used. An explanation might be the non-specificity of the binding between mycotoxins and organoclays. Activated charcoal is formed by a pyrolysis of organic material and is a very porous non-soluble powder with a high surface to mass ratio (500-3500 m2/g), but it has less or even no effect against mycotoxicoses. This might be explained by the non-specificity of the binding in which essential nutrients are also adsorbed. As adsorbents for mycotoxins yeast and yeast cell wall derived products are used. They consist of an inner and outer portion of the yeast cell wall glucomannans and mannanooligosaccharides respectively. Recently it was reported that main forces involved in the molecular mechanism of the binding of aflatoxin B1by glucomannans are Van der Waals attractions and hydrogen bonds. Biological methods – biotransformation Materials promoting the adsorption of mycotoxins might be satisfactory in regard to aflatoxins, but they are ineffective for protection of toxic effects of fusarium-toxins, such as trichothecenes, fumonisins and zearalenone as well. Therefore biotransformation procedures were developed to eliminate the negative effects into less or non-adsorbable mycotoxins. Biotransformation is capable to convert mycotoxins into less or non-toxic molecules by enzymes or microorganisms. The degradation process takes place in the gastro-intestinal tract of the animals having consumed mycotoxin contaminated feed. For their application in feed additives, mycotoxin-detoxifying microorganisms and enzymes have to meet following demands: - Metabolites formed have to be non-toxic - Detoxification process has to take place very rapidly in the digestive tract - Used microorganisms and enzymes have to be safe - Microbial and enzyme additives have to be stable during storage and must be able to act in a complex environment such as the gastrointestinal tract - Mycotoxin-detoxifying microorganisms and enzymes have to prove their efficacy in feeding trials with target animals. Binder and coworker were the first having isolated a pure bacterial strain, BBSH 797, which is able to bio-transform DON in DOM-1 (Schatzmayr et al., 2006). For the application of BBSH 797 as a feed additive, the fermentation and stabilization process were optimized in regard to fast growth of the microbe and high biotransformation activity of the resulting product. A three-step encapsulation process was implemented to enhance the stability during storage and within the gastrointestinal tract. Up to know BBSH 38 Hospodárske zvieratá 797 is the only microorganism which has been developed into a commercial product designed for detoxifying trichothecenes in animal feed and was officially licensed by the EFSA (EFSA 2006, 2013). Another yeast strain was isolated from the hind gut of lower termite, Trichosporon mycotoxinivirans (MTV), and was found suitable to detoxify both OTA and ZEN. MTV detoxifies OTA by the cleavage of its amide and resulting in phenylalanine and the non-toxic ochratoxin alpha. For the reaction between MTV and ZEN, a non-estrogenic ZEN metabolite (ZOM-1) was the main product of the degradation. For the deactivation of FUM, Sphingopyxis MTA 144 is a bacterium which is capable of bio-transforming FUM B1 into non-toxic metabolite 2-keto-HFB1. References available by request to the author. Adress of the author: Prof. Dr. Maximilian Schuh, Ph. D., Liechtensteinstraße 70/2/4, A-2345 Brunn/Gebirge, Austria; e-mail: [email protected] 39 Hospodárske zvieratá Poznámky 40 Hospodárske zvieratá Poznámky 41 Hospodárske zvieratá prof. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM prof. Dr. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM sa narodil 18. 7. 1962 v Ružomberku. Vysokú školu veterinársku školu v Košiciach ukončil v roku 1985. Od tohto roku je zamestnaný na UVLF v Košiciach v oblasti vnútorných chorôb prežúvavcov a ošípaných. Vedeckú prípravu absolvoval externou formou vo vednom odbore 43-02-9 „Vnútorné choroby zvierat a farmakológia“ obhájením kandidátskej práce v roku 1996 na tému „Štúdium účinku vitamínu E na prirodzenú odolnosť hospodárskych zvierat“. Od roku 1998 pôsobil ako docent na II. Internej klinike UVL v Košiciach a v roku 2003 bol rektorom UVL menovaný za mimoriadneho profesora UVL. O štyri roky neskoršie je prezidentom SR vymenovaný za riadneho profesora. Od roku 2004 je viceprezidentom Združenia veterinárnych lekárov hospodárskych zvierat (ZVLHZ) a začiatkom roka 2006 bol prijatý za člena European College of Bovine Health management (ECBHM). V období rokov 1992 – 2004 doc. MVDr. Pavol Mudroň, PhD. absolvoval viacero dlhodobých a krátkodobých zahraničných študijných pobytov na klinikách a veterinárnych ambulanciách zaoberajúcich sa problematikou chorôb hovädzieho dobytka (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia). Najrozsiahlejší výskumný program realizoval na Klinike chorôb hovädzieho dobytka v Hanoveri, kde sa taktiež aktívne zapojil do doktorandského štúdia. Toto ukončil obhajobou dizertačnej práce „Vitamin-E-Status bei Kühen mit linksseitiger Labmagenverlagerung und Fettleber“ a následnou slávnostnou promóciou v decembri 1994, pri ktorej mu bol udelený titul „Dr. med. vet“. Dosiahnuté výsledky na medzinárodnom poli boli v roku 1996 na XIX. Svetovom bujatrickom kongrese v Edinburgu ocenené udelením ceny „Gustav Rosenberger Memorial Award“. Od 1. septembra 2011 je prednostom Kliniky prežúvavcov UVLF v Košiciach. CHOROBY POHYBOVÉHO APARÁTU HD Z POHĽADU SVETOVEJ BUJATRIKY Prof. Dr. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM [ nedeľa, 9:00-10:40 ] Klinika prežúvavcov na UVLF v Košiciach [email protected] 0915986901 Úvod Choroby pohybového aparátu patria medzi časté zdravotné problémy hovädzieho dobytka. Nielen u nás, ale ani vo svete nie sú zriedkavé farmy, na ktorých je krívaním postihnutá viac ako polovica dojníc. Práve krívanie je symptóm, ktorým sa choroby pohybového aparátu prejavujú najčastejšie a vyjadruje, že zviera je postihnuté značne bolestivým patologickým procesom, alebo procesom, ktorý obmedzuje pohyblivosť niektorej časti tela zvieraťa. Najzávažnejším prejavom ochorenia pohybového aparátu je uľahnutie. Krívanie je u dojníc najčastejšie vyvolané chorobami paznechtov, ktoré sú zároveň najbolestivejšie zdravotné poruchy, akým môžu byť dojnice vystavené. Táto bolesť nie je väčšinou jednorázová, ale má obyčajne dlhodobý charakter, nakoľko vo väčšine prípadov ubehne dlhší čas od prvého prejavu krívania po jeho rozpoznanie a ošetrenie. Ekonomické straty následkom ochorení paznechtov sú značné a tvoria ich tak zjavné, ako aj skryté náklady: • Náklady na zverolekára; • Náklady na nákup nových zvierat; • Zvýšené brakovanie (predčasné odporazenie resp. úplná konfiškácia odporazeného zvieraťa); • Znížený pôdoj mlieka a zhoršenie jeho kvality; • Znížená pohlavná aktivita (slabé prejavy ruje, ktoré sa ľahko prehliadnu, predĺžené medziobdobie); • Vychudnutie; • Nárast pracovných nákladov na manažment a ošetrovanie krívajúcich kráv; 42 Hospodárske zvieratá • • • • • • • • • Straty spôsobené ochrannými dobami na mlieko pri liečbe. Medzi najčastejšie ochorenia paznechtov dojníc patria: Dermatitis digitalis (prechod osrstenej kože do kože medzipaznechtového priestoru) Dermatitis interdigitalis (koža medzi paznechtami, na okraji pätiek a povrch pätiek) Pododermatitis solearis circumscripta purulenta et necroticans (Rusterholzov vred) Pododermatitis circumscripta septica (v inej lokalizácii) Phlegmona interdigitalis (hniloba paznechtov/nekrobacilóza) Hyperplasia interdigitalis (tyloma) Pododermatitis aseptica diffusa acuta/chronica (schvátenie/laminitída) Svetová bujatrika sa v poslednom období zaoberá predovšetkým dvoma významnými poruchami pohybového aparátu. Ide u syndróm uľahnutia dojníc a digitálnu drrmatitídu. Syndróm uľahnutia dojníc Tento závažný syndróm bol na poslednom Svetovom bujatrickom kongrese (Austrália, 2014) podrobne rozobraný Dr. Poultonom, ktorý sa zameral na uľahnutie spôsobené najmä poškodením kostí, svalov a nervov, t. j. stavy, pri ktorých zaznamenávame slabú alebo žiadnu reakciu na liečbu, a ktoré aj napriek intenzívnej starostlivosti mávajú často fatálny koniec. Za uľahnutú dojnicu z pohľadu neuro-muskulo-skeletárnej poruchy považujeme takú, ktorá nevstala viac ako 12 hodín, netrpí systémovým ochorením a je čulá. U takýchto zvierat je nutné zistiť, či ide o uľahnutie vyvolané primárnou príčinou alebo uľahla v dôsledku sekundárneho poškodenia pohybového aparátu. Sekundárne poškodenie môže nastať u dojníc, ktoré uľahli v dôsledku metabolických porúch (hypokalcémia, hypokalémia, hypofosfatémia, hepatálna encefalopatia, koliformná mastitída, intoxikácia, atď.). Medzi hlavné primárne príčiny uľahnutia je možné zaradiť nasledovné poruchy a poškodenia pohybového aparátu: • Traumy: luxácia bedrového kĺbu, fraktúry kostí (môžu nastať aj sekundárne a majú nepriaznivú prognózu); • Poranenie m. longissimus dorsi v bedrovej oblasti (prejavy ruje): veľmi bolestivé, nedokážu vstať, pri zdvihnutí pomocou techniky ostanú stáť, často sa trauma prehlbuje; • Poškodenie n. obturatorius: strata addukčnej funkcie svalov panvovej končatiny, nerv prechádza vnútrom panvovej dutiny a pri jeho paralýze hrozí luxácia bedrového kĺbu; paterlárny reflex a citlivosť sponiek je zachovaná, na rozdiel od poškodenia sedacieho nervu; • Poškodenie n. ischiadicus: môže nastať úplná paralýza panvových končatín, ak je jedna končatina postihnutá viac, je náchylnejšia na sekundárne svalové poškodenie; peroneálna zložka sedacieho nervu zabezpečuje povrchovú citlivosť dorzálneho povrchu distálnej časti končatiny, flexiu pätového kĺbu a extenziu prstov, tibiálna zase povrchovú citlivosť plantárneho povrchu distálnej časti končatiny, extenziu pätového kĺbu a flexiu prstov; klinicky rozlišujeme 4 stupne poškodenia sedacieho nervu: pri prvom je strata motorických funkcií pri zachovaní povrchovej citlivosti a pri štvrtom je strata motoriky, povrchovej a hlbokej citlivosti; stupeň 3 a 4 majú nepriaznivú prognózu; • Poškodenie n. femoralis: znížený alebo vypadnutý patelárny reflex, zachovaná citlivosť distálnej končatiny (inervované sedacím nervom); pri pokuse o postavenie sa panvové končatiny kĺžu do strany a dozadu; poškodenie môže byť v štyroch stupňoch, pri prvom sa dojnica s pomocou postaví a doká43 Hospodárske zvieratá • • že chodiť a pri štvrtom pretrváva stále v tzv. „žabej“ polohe a má nepriaznivú prognózu; Poškodenie plexus brachialis: k poškodeniam plexu a jeho vetiev (n. medianus, ulnaris, brachialis) dochádza pri dlhodobom ležaní, pri zavesení sa do popruhov v paznechtárskej klietke na dlhší čas, ... „compartmnet syndrome“: sekundárne poškodenie svalov a nervov pri dlhšom ležaní (popôrodná paréza); najcitlivejšie sú m. semimebranosus a semitendinosus, ktoré sú pri ležaní vystavené veľkému tlaku; pri posudzovaní závažnosti poškodenia svalov sa opierame o výsledky stanovenia AST a CPK; ich niekoľkonásobné zvýšenie (7 krát u AST a 10 a viac u CPK) je spojené s nepriaznivou prognózou, do úvahy však treba brať aj na ktorý deň od uľahnutia bola krv odobraná (Tabuľka). Tabuľka. Kritické hodnoty CPK u uľahnutých dojníc (násobok normálnej hodnoty, Clark a kol., 1987) Dni uľahnutia Násobok normálnej hodnoty CPK 0,5 33 1 50 2 44 3 38 4 29 5 23 6 17 7 10 Pri pokuse o záchranu uľahnutej dojnice je potrebné zvoliť manažérsky prístup, ktorý zahŕňa otázky liečby a starostlivosti o postihnuté zviera. Ak farmár nedokáže zabezpečiť pre liečenú uľahnutú dojnicu vhodné prostredie a potrebnú starostlivosť, sú vyhliadky na jej vyliečenie takmer nulové. Základnou podmienkou je, aby bolo uľahnuté zviera uložené na suchú a hlbokú podstielku (30 – 40 cm vrstva) na mieste, kde je chránené pred nepriaznivým počasím (prístrešok), a ktoré príliš nepresahuje rozmery dojnice. Dojnice sa cítia bezpečnejšie, ak sú aspoň z dvoch strán chránené stenou alebo balíkmi slamy. Každých 4 – 6 hodín je nutné dojnicu prevrátiť na druhú stranu (optimum každé 3 hodiny).Charakteristika nevhodného miesta: tvrdý povrch (betón alebo štrk), pri šikmej ploche hlavou dole, príliš chladné alebo horúce. Počas prvých 12 hodín je nutné vynaložiť maximálne úsilie o stanovenie diagnózy a nasadenie účinnej liečby. Spôsob liečby závisí od príčiny uľahnutia, pričom jej štandardnou súčasťou by mali byť nesteroidné protizápalové prípravky. Veľmi dôležité je sledovať vedomie zvieraťa, čulé zvieratá majú priaznivejšiu prognózu, nie je však vždy zárukou vyliečenie. Ak po 12 hodinách ostáva zviera apatické a nevstáva je nutné pristúpiť k eutanázii. Pri čulých zvieratách treba pokračovať v liečbe a intenzívnej opatere. Za najvhodnejšie dôvody eutanázie možno považovať: • Pretrvávajúca bolesť a utrpenie • Apatia bez primeranej reakcie na liečbu v priebehu 48 hodín • Anorexia počas 48 hodín • Trvalé uľahnutie v bočnej polohe • Nemožnosť farmára zabezpečiť potrebnú opateru a miesto • Preležaniny • Ďalšie komplikácie • Zhoršenie napriek primeranej liečbe 44 Hospodárske zvieratá Digitálna dermatitída Pri digitálnej dermatitíde ide primárne o ochorenie kože pri korunkovom okraji paznechtov, ktoré sa vyznačuje typickými klinickými príznakmi. Prvýkrát ho opísali Cheli a Morterallo v roku 1974 a ešte začiatkom 90-tych rokov nebola známa jeho príčina. Následne sa predpokladalo, že ide o infekčné ochorenie, avšak bez dôkazu konkrétnych mikroorganizmov, rozhodujúcich pre jeho vznik. V roku 1998 (READ a kol., 1998) bolo histopatologicky a imunohistochemicky potvrdené, že ide predovšetkým o spirochéty. V súčasnosti sa na základe kultivačných, fenotypických a molekulárnych vyšetrení ukazuje, že hlavným agensom môže byť druh Treponema spp. (NORDHOFF a kol., 2008;), pričom ďalšie mikroorganizmy ako Porphyromonas levii, Mycoplasma sp. A Campylobacter fecalis môžu prispievať k rozvoju klinických príznakov (YANO a kol., 2010). Za dostatočne spoľahlivý dôkaz prítomnosti Treponema spp. v patogenéze digitálnej dermatitídy možno považovať prvé vyvolanie ochorenia po experimentálnej infekcii kože dojníc (GOMEZ a kol., 2012). Jedince postihnuté digitálnou dermatitídou nielenže kvôli bolestivému zápalu kože krívajú, ale vykazujú aj výrazné obmedzenie príjmu krmiva, a tým aj produkcie mlieka. Úspešnosť liečby je vždy podmienená fixáciou zvieraťa vo fixačnej klietke, skarifikáciou a dezinfekciou zápalového ložiska a použitím lokálnych antibiotík, čo je na farmách finančne a časovo náročné. Nedávne ekonomicko-epidemiologické štúdie ukázali, že náklady spojené s výskytom digitálnej dermatitídy sa môžu pohybovať od 30 do 60 € na prípad ((ARCHER a kol., 2010; FELCAN, 2012). V poslednej dobe došlo k zameraniu výskumu pôvodcu digitálnej dermatitídy najmä na nasledovné treponémy: Treponema medium, Treponema vincentii, Treponema phagedenis, Treponema denticola, Treponema putidum (Ollhoff, 2014). mnohí však zastávajú názor, že na vzniku digitálnej dermatitídy sa môžu podieľať aj iné mikroorganizmy. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomína Dichelobacter nodosus (Rasmussen a kol. 2012). zaujímavým bolo zistenie, že u dojníc postihnutých digitálnou dermatitídou je možné treponémy izolovať z ústnej dutiny a bachorovej tekutiny. Ide o rezervoár alebo sekundárnu kontamináciu olizovaním? Niektorí autori vyslovili aj podozrenie, že treponémy sa môžu podieľať na vzniku deformít prstových kostí, najmä na paznechtovej kosti, čo môže mať za následok chronické pretrvávanie zápalov škáry (Blowey, 2014). Prenos digitálnej dermatitídy z farmy na farmu nastáva prostredníctvom zvierat, znečistenej podlahy vozidiel na prevoz zvierat a možnou cestou prenosu môžu byť aj nástroje, ktoré sa používajú na úpravu a ošetrenie paznechtov (Blowey a kol., 2014). Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-070111. 45 Hospodárske zvieratá Poznámky 46 Hospodárske zvieratá Poznámky 47 Hospodárske zvieratá PREHĽAD ZÁVAŽNÝCH OCHORENÍ HD VO SVETE (INFORMÁCIA Z WBC 2014) Prof. Dr. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM [ nedeľa, 11:40-12:30 ] Klinika prežúvavcov na UVLF v Košiciach [email protected] 0915986901 Na Svetovom bujatrickom kongrese v austrálskom meste Cairns sa počas jeho konania v dňoch 27.7. – 1.8.2014 otvorili otázky mnohých ochorení, ktoré v súčasnosti spôsobujú výrazné straty v ekonomike chovu hovädzieho dobytka. Popri metabolických poruchách (acidóza, hypokalcémia, negatívna energetická bilancia, ...), poruchách reprodukčného cyklu a manažmentu zdravia bola významná časť rokovaní venovaná infekčným chorobám, a to nielen tým, ktoré majú antropozoonotický charakter (salmonelóza, Q-horúčka, chlamydióza), ale aj infekciám zodpovedným za zdravotné a ekonomické problémy v samotných stádach hovädzieho dobytka. V tejto súvislosti išlo predovšetkým o nasledovné infekčné choroby, ktoré sú vysoko aktuálne aj v európskom priestore: vírusová hnačka hovädzieho dobytka, paratuberkulóza, a infekcia bovinným respiratórnym syncyciálnym vírusom (BRSV). Vírusová hnačka HD: Známe infekčné ochorenie vyvolané pestivírusom (BVDV), ktorý spôsobuje klinické prejavy u infikovaných jedincov (hnačka, respiračné príznaky) a zároveň môže u gravidných zvierat navodiť vznik perzistentne infikovaných teliat. Takéto zvieratá sú po narodení permanentným zdrojom vírusu pre naivné jedince, produkujú ďalšie perzistentne infikované zvieratá, avšak mnohé podľahnú v priebehu 12 mesiacov života infekcii cytopatogénnym vírusom (slizničná choroba) alebo iným infekciám (imunosupresia). Pôvodne sa myslelo, že takto skončí prevažná väčšina PI zvierat, nedávne sledovania však ukázali, že pomerne veľké množstvo jedincov dokáže s perzistentnou infekciou prežiť viacero rokov (až 6 – 7) a stále šíriť vírus do prostredia. BVDV typ I nemusí navodiť dramatický priebeh infekcie v stáde, ale typ II môže viesť k ťažkým formám ochorenia, vrátane úhynov dospelých jedincov (krvavá hnačka, respiračné ťažkosti). Vzhľadom na vysoké nebezpečenstvo, ktoré predstavuje vírus BVDV, sa mnohé štáty Európy rozhodli zaviesť eradikačné programy a eliminovať vírus z populácii hovädzieho dobytka. Nie je to jednoduché v krajinách, v ktorých je možný kontakt pasúceho sa dobytka s voľne žijúcimi prežúvavcami, ktoré môžu byť rovnako infikované pestisvírusom. V súčasnosti sa za ozdravené krajiny považujú štáty Severnej Európy (Nórsko, Švédsko, Fínsko a Dánsko), úspešne s programom pracujú v Rakúsku, Švajčiarsku a od roku 2011 aj v Nemecku (Tabuľka). V krátkej dobe má byť podobný program spustený aj v Belgicku a Írsku. Všetko smeruje k tomu, aby mali farmári v týchto štátoch nižšie náklady na výrobu potravín a tak boli viac konkurencieschopní na globálnych trhoch s potravinami. V minulosti sa eradikácia opierala hlavne o elimináciu pozitívnych (PI) zvierat a o vakcináciu, v súčasnosti je väčšina programov založená na rannej detekcii PI teliat a ich likvidácii s cieľom odstrániť vírus z populácii. Popularite vakcinácii proti BVDV nepridala ani ne48 Hospodárske zvieratá dávna epizóda, keď použitie jednej z vakcín viedlo v Európe k výskytu veľkého počtu teliat postihnutých bovinnou neonatálnou pancytopéniou (Mudroň, 2013). Diagnostika PI zvierat sa opiera o detekciu antigénu v ušných bioptátoch (ear notch), ktoré pochádzajú z nasadzovania ušných čísle. Čísla musia byť nasadené do 7 dní od narodenia a je preukázané, že počas tohto času nie je antigén v ušnom tkanive eliminovaný kolostrálnymi protilátkami. Detekcia sa opiera buď o RT PCR alebo o ELISA testy. Určitým rizikom je možná kontaminácia tkaniva lymfou alebo krvou, čo môže v niektorých prípadoch viesť k vychyteniu antigénu vo vzorke, a tým k negatívnemu výsledku, aj keď ide o perzistentne infikovaného jedinca. Tabuľka. Prevalencia (%) PI zvierat (červená čiara) a ich počty (modrá čiara) 2011 – 2013 (Schirrmeier, 2014). Paratuberkulóza: Pôvodcom paratuberkulózy je baktéria Mycobacterium avium subsp. paratuberculosis, ktorá dokáže napádať všetky plemená hovädzieho dobytka a sú na ňu citlivé aj ostatné prežúvavce, vrátane divo žijúcich. Choroba postihuje stáda na celom svete a významnou mierou sa podieľa na znižovaní produkčnej efektívnosti fariem. Dokáže sa šíriť horizontálne, a aj vertikálne. Najčastejšou cestou infekcie je vstup mykobaktérii z kontaminovaného trusu do tráviaceho traktu novonarodených teliat, u ktorých je niekoľko hodín po narodení otvorená črevná bariéra na prestup kolostrálnych imunoglobulínov. Baktérie ľahko vnikajú do steny čreva, väčšina sa usadzuje v lokálnom imunitnom systéme, tzv. Payerovych plakoch, kde potom spustia chronickú zápalovú reakciu, ktorá v priebehu 1 – 2 rokov dokáže výrazne obmedziť resorbčné schopnosti tenkého čreva. Postihnuté črevo je zhrubnuté a vyznačuje sa hrubými riasami sliznice. U niektorých jedincov to potom vo veku okolo 3 rokov vedie k prejavom chronickej hnačky, ktorá sa nedá vyliečiť. V konečnom štádiu zvieratá hynú, typické je, že takmer až do posledných dní sa vyznačujú dobrou chuťou do žrania. Nepriame straty idú na vrub nedostatočnom využívaní živín z krmiva, čo sa odrazí v poklese úžitkovosti. 49 Hospodárske zvieratá Z epidemiologické pohľadu je zvlášť významné, že zvieratá s klinickou paratuberkulózou predstavujú len „špicu ľadovca“ infekcie paratuberkulózy. Na každé zviera s pokročilou klinickou paratuberkulózou je nutné v stáde počítať s 1 až 2 ďalšími klinickými prípadmi, 6 až 8 zvieratami so subklinickou infekciou a 12 až 25 s tzv. tichou infekciu s MAP (Fecteau a Whitlock, 2010). Riziko pre človeka nebolo doposiaľ dokázané, baktérie vylučované mliekom sú pasterizáciou zneškodnené. Je dôkaz o určitej predispozícii na nákazu, ktorá však nie špecifická len pre Mycobacterium avium subsp. paratuberculosis. V súčasnosti sa na diagnostiku paratuberkulózy využíva detekcia protilátok (ELISA) a metóda PCR, ktorou zisťujeme prítomnosť agensu v truse alebo krvi chorých zvierat. Oba testy však majú obmedzenú citlivosť a v prípade stanovenia protilátok aj špecifickosť. Pri dodržaní vhodných opatrení je možné utlmenie nákazy v chove. BRSV: Táto vírusová infekcia dokáže výrazne poškodiť pľúcne tkanivo teliat, ale aj dospelých jedincov. Nie zriedkavý je úhyn postihnutých zvierat, pričom popri ťažkých respiratórnych symptómoch pozorujeme aj podkožný emfyzém. Významným poznatkom pre boj s touto infekciou je fakt, že parenterálna vakcinácia mladých teliat nevedie k žiadnej ochrane pred vírusom (Ellis a kol., 2014), a aj ochrana poskytovaná kolostrálnymi protilátkami je len symbolická, najmä ak dôjde k infekcii teliat počas prvých dní života (Ferella a kol., 2014). účinnejšiu cestu predstavuje podanie antigénu priamo do dýchacích ciest už v priebehu prvého dňa po narodeníTáto práca bola podporovaná grantom VEGA 1/0730/12. 50 Hospodárske zvieratá Poznámky 51 Kone Kone Generálny partner SHA competence in pain management MVDr. Petr Jahn, CSc. 1980 – 1985: Denní studium na Vysoké škole veterinární Brno 1986 – 1987: Studijní pobyt, Katedra diagnostiky, terapie a prevence VŠV Brno 1988 – 1992: Interní vědecká aspirantura na I. interní klinice VŠV Brno 1993 květen: Obhajoba kandidátské práce: „Dynamika plazmatických aminokyselin ve vztahu k energetickému metabolismu a vnitřnímu prostředí u sportovních a dostihových koní“ 1993 – 1999: Odborný asistent, I. interní klinika VFU Brno Od r. 1999 dosud: Odborný asistent a vedoucí oddělení vnitřních chorob, Klinika chorob koní VFU Brno Od r. 2010 dosud: Garant předmětu „Vnitřní nemoci koní“ Profesní zaměření: Vnitřní choroby koní, fyziologie a intolerance zátěže u koní, fyziologie a patologie dýchacího aparátu u koní, dermatologie koní. Použití kortikosteroidů v terapii vnitřních nemocí koní MVDr. Petr Jahn, CSc. [ sobota, 9:20-11:00 ] Veterinární a farmaceutická univerzita Brno V oblasti vnitřních nemocí koní se kortikosteroidy používají pro svůj silný protizánětlivý, imunosupresivní, případně antimitotický účinek. Tyto účinky se liší u jednotlivých kortikosteroidů a do značné míry závisí na dávce. Protizánětlivý účinek spočívá ve snížení aktivity leukocytů, omezení jejich kumulace v místě zánětu, stabilizaci cévní stěny a tím snížení její permeability, supresi eozinofilů a mastocytů a snížení produkce prostaglandinů. Imunosupresivní účinek spočívá ve snížení počtu lymfocytů a jejich funkce a snížení produkce imunoglobulinů. Podstatou antimitotického efektu je inhibice fibroblastů. V oblasti interní medicíny mají kortikosteroidy zejména následující indikace: 1. Chronické záněty dolních cest dýchacích (syndrom RAO, syndrom IAD). Kortikosteroidy se v této indikaci používají buď systémově, nebo inhalačně. 2. Kožní onemocnění (letní dermatitida, imunitně zprostředkovaná onemocnění, jako vaskulitida, urtikarie, pemfigus, systémový lupus erytematosus, sarkoidóza). 3. Onemocnění krve a krvetvorných orgánů (imunitně zprostředkovaná hemolytická anemie, lymfom). Terapie kortikosteroidy, zejména dlouhodobá, je spojena s rizikem rozvoje následujících nežádoucích účinků a komplikací: 1. Ovlivnění osy hypofýza-nadledvinky a suprese produkce endogenních kortikosteroidů. 2. Polydipsie a polyurie. 52 Kone 3. Změny chování. 4. Imunosuprese, která může vést k rozvoji oportunních infekcí. 5. Katabolický efekt, projevující se ztrátou hmotnosti, zhoršenou kvalitou srsti a kůže a zpomaleným hojením ran. 6. Syndrom adrenální insuficience po náhlém vysazení podobný hypoadrenokorticismu (Addisonově nemoci). Tento syndrom není u koní popsán a zdá se, že koně jsou méně k této komplikaci méně náchalní, nicméně terapie kortikosteroidy, zejméně dlouhodobá by neměla být náhle ukončena. 7. Laminitida je velmi obávanou komplikací terapie kortikosteroidy u koní. Její riziko je patrně přeceňováno, nicméně bychom měli být zvláště obezřetní při aplikaci koním s dalšími predispozicemi k laminitidě, jakou jsou obézní poníci, koně s endotoxemií apod. Riziko laminitidy je také větší při aplikaci větších dávek kortikosteroidů nebo současné podávání několika přípravků s obsahem kortikosteroidů. Mnohá z výše uvedených onemocnění vyžadují pulzní nebo dlouhodobé podávání kortikosteroidů. Obecným doporučením při dlouhodobém podávání je preferovat perorální aplikační formy před injekční aplikací. Aplikace per os je spojena s menším rizikem nežádoucích účinků. Minimální rizika s sebou nese také lokální aplikace kortikosteroidů (např. v dermatologii intralesionální aplikace malých dávek) a u koní s chronickými záněty dolních cest dýchacích inhalační terapie. 1. Systémová terapie kortikosteroidy Kortikosteroidy používané systémově lze rozdělit podle délky trvání účinku na: 1. Krátkodobě působící (hydrokortizon, kortizol) jsou velmi rychle metabolizovány, takže jejich účinek netrvá déle než 12 hodin. 2. Středně dlouhodobé (prednisolon, metylprednisolon) mají účinek trvající 12 – 24 hodin, proto jsou vhodné pro dlouhodobou terapii s aplikací každý den nebo každý druhý den. 3. Dlouhodobě působící (dexamethason, betamethason, flumethason) s účinkem trvajícím více jak 48 hodin. Často je používáme na úvod dlouhodobé terapie, méně často k dlouhodobé medikaci každý den nebo každý druhý den. 4. Depotní (metylprednisolon acetát) mají účinek trvající několik dní. Z uvedených kortikosteroidů se v interní medicíně koní používá nejvíce prednisolon a dexamethason. Pro protizánětlivé účinky se používá: Prednisolon v indukční dávce 0,8 – 2,2 mg/kg, udržovací dávka je 0,4 – 1 mg/kg, Dexamethason v indukční dávce 0,1 mg/kg, udržovací dávka je 0,05 mg/kg. Pro imunosupresivní účinky se používá: Prednisolon v dávce 2,0 – 4,0 mg/kg, dexamethason v dávce 0,1 - 0,2 mg/kg. Obecným doporučením dlouhodobé terapie kožních onemocnění a zánětlivých nemocí dolních cest dýchacích kortikosteroidy je začít vyššími dávkami a po dosažení remise redukovat dávku během dvou až tří týdnů na nejnižší účinnou. Pokud remise nenastane do deseti dní, mělo by se zvážit další podávání. V případě, že nastane požadovaný účinek a bude nutno pokračovat v podávání kortikosteroidu, doporučuje se přejít na aplikaci každý druhý den. Tento režim méně ovlivňuje produkci endogenních kortikoidů a je spojen s menším rizikem komplikací než každodenní podávání. Pro minimalizaci účinku na produkci endogenních kortikosteroidů se doporučuje aplikovat steroidní přípravky v ranních hodinách. 2. Terapie inhalačními kortikosteroidy Inhalační kortikosteroidy lze použít pro dlouhodobou terapii mírných a středně těžkých zánětů dolních 53 Kone cest dýchacích jako náhradu za systémově podávané kortikosteroidy (prednisolon). Inhalační aplikace umožňuje podávat léčivo přímo na místo požadovaného působení, tj. do průduškového stromu, případně až do plicních sklípků. Velikost plicní depozice závisí na funkci plic pacienta, na použitém inhalačním systému, na inhalované léčivé látce a na inhalační technice. Použití inhalačních kortikosteroidů umožňuje snížit dávku léčiva a omezuje jeho systémové působení. Nicméně i po použití inhalačních kortikosteroidů bylo u koní zjištěno ovlivnění osy hypotalamus - hypofýza. Přesto jsou inhalační kortikosteroidy pro dlouhodobou udržovací terapii koní s chronickým zánětem DCD vhodnější než celkově podávané steroidy. Ze škály inhalačních kortikosteroidů, které jsou používány v humánní medicíně, byly u koní vyzkoušeny: beclomethason dipropionát, fluticason propionát, flunisolid a budesonid. Afinita jednotlivých inhalačních kortikosteroidů k receptorům je pro flunisolid 1,9 krát, pro beclomethason 13,5 krát a pro fluticason 18 krát vyšší než pro dexamethason. Fluticason propionát je z uvedených inhalačních kortikosteroidů nejdražší. Díky relativně vysoké liposolubilitě setrvává dlouho v dýchacích cestách a po vstřebání do systémového oběhu se metabolizuje na inaktivní metabolity. Pro terapii syndromu RAO se doporučuje dávka 2000 μg dvakrát denně (AeroMask). Beclomethason dipropionát je patrně nejvíce používaným inhalačním kortikosteroidem v humánní medicíně i u koní. Efekt terapie se projevuje až za 24 hodin po započetí terapie. Doporučená dávka je 3750 μg dvakrát denně (AeroMask). Flunisolid je z uvedených tří nejméně účinný; jeho výhodou je relativně nižší cena. K dosažení léčebného účinku je zapotřebí vyšších dávek. Poměrně dobře se vstřebává ze sliznice dýchacího aparátu a díky tomu má také více vedlejších účinků. U koní nebyly jeho účinky podrobně testovány. Všechny uvedené inhalační kortikosteroidy jsou dostupné ve formě tlakových aerosolových dávkovačů (metered-dose inhaler, MDI) převzatých z humánní medicíny. Alternativně lze použít také nebulizérů. Oproti nebulizérům mají tlakové aerosolové dávkovače výhody: - přesnější dávkování preparátu, - optimální velikost inhalovaných částic, která umožňuje depozici poměrně velké části aplikované dávky do dolních dýchacích cest s minimální ztrátou léčiva v horních cestách dýchacích, - snižuje se riziko kontaminace DCD mikroorganismy protředí, - odpadá nezbytnost nebulizéru napájeného elektrickou energií. Důležitým předpokladem účinku inhalačního kortikosteroidu je volba inhalačního systému a správná inhalační technika. Manipulace s inhalačním systémem a technika inhalace mohou přinášet různé těžkosti a být důvodem selhání efektu inhalační terapie. Nejstarším inhalačním systémem pro použití v kombinaci s MDI je AeroMask (Canadian Monagan, Kanada). Skládá se z masky a inhalačního nástavce (spaceru) a umožňuje aplikaci aerosolu nebo nebulizovaného roztoku. Tento systém zajišťuje rovnoměrnou depozici aerosolu v množství okolo 14% dávky uvolněné z MDI, určitou nevýhodou je nutnost těsného přilnutí masky pro zajištění potřebného negativního inspiračního tlaku. Equine Haler (Equine Healthcare APS, Dánsko) sestává z trychtýřovitého aplikátoru spojeného s inhalačním nástavcem, který se přiloží na nozdru koně. Při aplikaci je velmi důležitá časová koordinace stlačení tlakového aerosolového dávkovače s dechovým cyklem koně, kdy dávka se musí uvolnit z dávkovače na konci výdechu pacienta. Větší depozice léčiva, která se pohybuje okolo 8%, lze docílit obturací druhé nozdry. 54 Kone Flexineb (Nortev, Irsko) je nově vyvinutý inhalační systém, který se skládá z masky a inhalačního nástavce, na nějž lze napojit buďto nebulizér nebo tlakový aerosolový dávkovač. Podobně jako u AeroMask je zapotřebí těsného přilnutí masky pro zajištění negativního tlaku. Manipulace s ním je snazší než u inhalátoru Equine Haler. 55 Kone Poznámky 56 Kone Poznámky 57 Kone Použití antibiotik u koní MVDr. Petr Jahn, CSc. [ sobota, 14:20-16:00 ] Veterinární a farmaceutická univerzita Brno Antibiotika jsou v hipiatrické praxi bezesporu jedněmi z nejčastěji používaných léčiv. Podobně jako v humánní medicíně jsou i zde v mnoha případech užívána zbytečně a v nesprávných indikacích. Hlavním důsledkem nesprávného použití antibiotik je vývoj získané rezistence u dříve citlivých mikroorganismů a zanedbatelné nejsou ani vedlejší nežádoucí účinky na organismus pacienta. Obě tato rizika s sebou nese zejména použití antibiotik se širokým spektrem účinku. Obecně platná zásada racionální antibiotické terapie je proto preference antibiotik s úzkým spektrem a cíleným účinkem před antibiotiky se širokým spektrem. První nezbytnou podmínkou takovéto terapie je znalost patogenních mikroorganismů, které se uplatňují jako původci onemocnění u koní a jejich citlivosti na antibiotika. V praxi bývá u převážné většiny případů antibiotická terapie zahájena empiricky, poté co je na základě klinických příznaků odhadnut předpokládaný původce. Protože spektrum patogenů u koní je poměrně malé a zejména u Gram pozitivních mikroorganismů lze citlivost na antibiotika často předvídat, většinou s tímto postupem vystačíme. Správnou volbu antibiotika pak ve většině případů potvrdí příznivý klinický vývoj onemocnění. V nejednoznačných případech může představovat určitou pojistku vzorek pro bakteriologické vyšetření, který se odebere před zahájením antibiotické terapie. Ten se odešle do laboratoře buďto bezprostředně, nebo se po omezenou dobu uschová tak, aby nedošlo k jeho znehodnocení, a do laboratoře se odešle v případě neuspokojivého klinického vývoje pacienta. Nezbytným předpokladem spolehlivého výsledku kultivace je pochopitelně správný odběr vzorku (zamezení kontaminace), manipulace s ním a také vhodná volba vyšetřovacích metod (v indikovaných případech nejen aerobní, ale i anaerobní kultivace). Při klinickém rozhodování, zda aplikovat antibiotikum a jaké, je zásadní racionální interpretace výsledku bakteriologického vyšetření. To platí zejména u orgánů, které jsou přirozeně osídleny nepatogenními nebo podmíněně patogenními mikroorganismy (např. trávicí trakt, dýchací cesty). Zde hraje důležitou roli i kvantitativní vyhodnocení kultivačního nálezu. Mezi další aspekty, které musí být zváženy při volbě antibiotika, patří kromě citlivosti stanovené in vitro: Schopnost antibiotika penetrovat do místa infekce (např. při léčbě infekcí způsobených intracelulárními bakteriemi, jako je Rhodococcus equi). Skutečnost že účinek v prostředí infikované tkáně nemusí být vždy shodný s účinkem zjištěným in vitro. Příkladem je nižší účinnost potencovaných sulfonamidů v hnisu nebo neúčinnost aminoglykosidů v anaerobním prostředí. Dávka, aplikační schéma a délka terapie, které jsou nutné pro zajištění terapeutického efektu. Dávky doporučené výrobcem, které jsou účinné u běžných nekomplikovaných infekcí, nemusí mít dostatečnou účinnost u imunosuprimovaných pacientů, apod. Zohledněno musí být rovněž, který orgánový systém je infekcí postižen. I když neexistuje univerzální návod, obecně platí, že akutní infekce vyžadují podávání antibiotik po dobu 5-7 dní, septické artritidy 2 – 3 týdnů, infekce močového aparátu a kůže až 4 týdny, případně i déle. Rodokoková pneumonie může vyžadovat terapii v délce 1 – 3 měsíců. Podle našich zkušeností bývá skutečnou příčinou selhání terapie v terénních podmínkách u infekcí způsobených domněle 58 Kone „rezistentními mikroorganismy“ nízká dávka podávaného antibiotika, dlouhé intervaly mezi aplikacemi, případně krátká doba léčby. Cílem následujícího textu je podat přehled o antibioticích používaných u koní, mechanismu jejich účinku, spektru aktivity, indikacích a možných vedlejších účincích. 1. Betalaktamová antibiotika Betalaktamová antibiotika (peniciliny a cefalosporiny) jsou díky své vysoké účinnosti proti běžným patogenům koní bezesporu nejčastěji používanými antibakteriálními látkami v hipiatrické praxi. Jejich účinek je baktericidní a extracelulární. Spočívá v inhibici syntézy bakteriální stěny. Peniciliny jsou v mnoha indikacích lékem první volby, zatímco cefalosporiny jsou většinou lékem až druhé volby. 1.1. Benzylpenicilin (Penicilin G) Antibakteriální spektrum Penicilin G je lékem volby proti gram pozitivním bakteriím, zejména beta hemolytickým streptokokům (Streptococcus equi), a některým anaerobním bakteriím (Clostridium, Fusobacterium). Citlivé jsou i některé izoláty Staphylococcus aureus, Staphylococcus intermedius a koaguláza negativní stafylokoky. Jeho účinek proti gram negativním bakteriím je limitovaný na některé kmeny Pasteurella spp., zatímco izoláty Actinobacillus equuli mohou být často rezistentní. Inaktivují ho betalaktamázy, produkované některými stafylokoky a většinou gram negativních bakterií. Farmakokinetika a farmakodynamika Peniciliny patří mezi antibiotika závislá na čase, tzn., že pro jejich účinnost je nutné, aby plazmatická koncentrace byla vyšší než minimální inhibiční koncentrace antibiotika po celou dobu terapie. Z tohoto požadavku vyplývá nutnost častých aplikací. Po podání se rychle distribuují v plazmě, ale díky malé rozpustnosti v tucích špatně pronikají přes biologické membrány. Špatně pronikají do abscesů nebo do nekrotických tkání. Z organismu se vylučují močí. Díky tomu dosahují v moči vysoké koncentrace a jsou vhodné k léčbě infekcí močových cest. K parenterálnímu podání se nejčastěji používá draselná nebo sodná sůl benzylpenicilinu. Po nitrožilním podání lze rychle dosáhnout vysoké koncentrace v séru, po intramuskulární aplikaci poněkud nižší koncentrace s delším časem působení. Další substance, prokain-benzylpenicilin, může být aplikován pouze intramuskulárně a nemusí být tak účinný jako výše uvedené soli. Benzathin-benzylpenicilin je velice málo rozpustná sůl penicilinu. Bývá obsažen v různých „long acting“ přípravcích spolu s prokain penicilinem. Protože po intramuskulární aplikaci nevytvoří dostatečně vysokou plazmatickou koncentraci, jeho použití se u koní nedoporučuje. Případné terapeutické účinky pozorované po aplikaci preparátů obsahujících benzathin-benzylpenicilin a prokainbenzylpenicilin lze přičíst druhému z uvedené kombinace. Indikace Používá se k terapii mnoha infekcí způsobených Gram pozitivními mikroorganismy, zejména infekcí horních a dolních cest dýchacích, močových cest a některých anaerobních infekcí. V kombinaci s aminoglykosidy (viz dále) se používá jako antibiotikum první volby k terapii smíšených infekcí pleurální a břišní dutiny, osteomyelitidy a septické artritidy. Lze jej podávat také v kombinaci s fluorochinolony, neměl by být podáván současně s chloramfenikolem a tetracykliny. Dávkování Penicilin G draselná nebo sodná sůl: 22 000 – 44 000 iu/kg ž.hm iv. nebo im. každých 4-6 hodin. Prokain penicilin G: 22 000 iu/kg ž. hm. každých 12-24 hodin. 59 Kone Nežádoucí účinky Rychlá intravenózní aplikace draselné soli penicilinu je spojena s rizikem srdečních arytmií. Dlouhodobá intramuskulární terapie prokain penicilinem může vést k iritaci svalů a rozvoji fokální myozitidy provázené elevací svalových enzymů. Nahodilá intravenózní aplikace prokain penicilinu G má za následek excitace, křeče, případně apnoe a zástavu srdce. U některých koní se může vyvinout alergie projevující se anafylaktickou reakcí po aplikaci. Opatrnosti je třeba také u dostihových a sportovních koní, protože rezidua prokainu mohou být nalezena při antidopingové kontrole. Detekovatelné množství prokainu v moči koní bylo nalezeno ještě za 425 hodin po opakované aplikaci prokain penicilinu. Vysoce rizikové a tedy nevhodné je podávání penicilinu koním per os. 1.2. Aminopeniciliny. Z antibiotik této skupiny se u koní používá hlavně ampicilin a amoxicilin. Antibakteriální spektrum Oproti penicilinu jsou účinné i proti některým gramnegativním bakteriím (E. coli,Salmonella, Pasteurella spp.). Citlivá je také většina anaerobů. Ve srovnání s penicilinem G vykazují poněkud nižší účinnost proti gram pozitivním bakteriím. Amoxicilin penetruje do Gram negativních bakterií snáze než ampicilin. Nevýhodou těchto antibiotik je citlivost k účinku bakteriálních penicilináz a betalaktamáz, podobně jako v případě benzylpenicilinu. Tato skutečnost, spolu s horší lokální snášenlivostí některých přípravků (ampicilin trihydrát) limitují jejich použití u koní. Jen v ojedinělých případech je ampicilin lékem první volby pro léčbu infekcí koní. Farmakokinetika a farmakodynamika Podobně jako u penicilinu je pro zajištění antibakteriálního účinku nutné, aby plazmatická koncentrace antibiotika byla vyšší než minimální inhibiční koncentrace po celou dobu terapie. Dostatečnou plazmatickou koncentraci ampicilinu lze navodit aplikací sodné soli ampicilinu intravenózně, intramuskulárně nebo subkutánně. Ampicilin trihydrát podaný i.m. navodí menší plazmatickou koncentraci. Vylučování se děje převážně močí. Indikace Ampicilin může být využit jako alternativa penicilinu, v kombinaci s gentamicinem pro terapii neonatální sepse. Dávkování Ampicilin sodná sůl: 15 mg/kg ž.hm. iv. každých 6-8 hodin. Ampicilin trihydrát: 20 mg/kg ž.hm. im. každých 12 hodin. Nežádoucí účinky Ampicilin trihydrát může po intramuskulární aplikaci lokálně dráždit. Terapie je spojena s rizikem enterokolitidy s přerůstáním patogenních bakterií z rodu Clostridium včetně C. difficile. 1.3. Cefalosporiny. Jedná se o betalaktamová antibiotika rezistentní k penicilináze a citlivá k betalaktamázám, využívaná především v humánní medicíně. Tradičně se rozdělují do čtyř generací podle pořadí, v jakém byly objeveny. Cefalosporiny první generace jsou účinné hlavně proti Gram pozitivním mikroorganismům, cefalosporiny druhé a třetí generace proti Gram negativním bakteriálním původcům. Cefalosporiny čtvrté generace mají široké spektrum aktivity s vysokou účinností proti mikroorganismům rodu Pseudomonas a jsou rezistentní vůči působení betalaktamáz. 60 Kone Použití cefalosporinů u koní je relativně omezené vzhledem k poměrně dobré citlivosti patogenů koní k penicilinům, případně aminoglykosidům a vzhledem k poměrně vysoké ceně cefalosporinů. Na druhé straně jsou častými antibiotiky druhé volby tam, kde původci vykazují rezistenci k penicilinům. U nás se z antibiotik této skupiny používá ceftiofur a cefchinom. 1.3.1. Ceftiofur Ceftiofur je cefalosporin třetí generace. V případech, kdy je zapotřebí použít cefalosporiny, by měl být upřednostněn před cefchinomem. Antibakteriální spektrum Široké spektrum účinku zahrnuje gram negativní a gram pozitivní mikroorganismy (Enterobacteriaceae, Actinobacillus equuli, Staphylococcus aureus), mnoho anaerobů včetně Clostridium spp. a Fusobacterium spp. Širšímu použití tohoto antibiotika brání především jejich vyšší cena. Farmakokinetika a farmakodynamika Podobně jako u penicilinů závisí účinnost na době, po kterou je plazmatická koncentrace vyšší než minimální inhibiční koncentrace. Po intramuskulárním podání dosahuje účinné koncentrace v respiračním traktu, v tělních tekutinách (synoviální, pleurální a peritoneální) a v moči, penetrace do mozkomíšního moku je nedostatečná. Vylučuje se glomerulární filtrací a aktivní tubulární sekrecí. Indikace Lze jej použít pro terapii infekcí gram negativními a gram pozitivními mikroorganismy (pneumonie, kožní infekce, infekce močových cest, infekce kloubů). Kombinace s aminoglykosidy rozšiřuje spektrum účinku. Dávkování Doporučená dávka je 2,2 – 4,4 mg/kg ž.hm. im. nebo iv. každých 12- 24 hodin. Pro terapii neonatální sepse může být dávka zvýšena na 5 – 10 mg/kg každých 8 – 12 hodin. Nežádoucí účinky Terapie vysokými dávkami ceftiofuru je spojena s rizikem rozvoje kolitidy. Opakované aplikace vedou k lokální iritaci svalové tkáně. 1.3.2. Cefchinom Cefchinom je reprezentantem čtvrté generace cefalosporinů. Antibakteriální spektrum Cefchinom je účinný na širší spektrum bakteriálních druhů než ceftiofur včetně mikroorganismů rodu Pseudomonas a stafylokoků rezistentních na peniciliny. Farmakokinetika a farmakodynamika Po intramuskulární aplikaci se distribuuje podobně jako ceftiofur. Vylučuje se ledvinami. Indikace Indikace je podobná jako má ceftiofur, měl by však být používán jako lék pro záchranu života, nikoliv jako alternativa k ceftiofuru. Dávkování 1 – 2 mg/kg im. každých 12 hodin pro hříbata 1 – 2 mg/ kg i.m. každých 24 hodin pro dospělá zvířata Nežádoucí účinky V dostupné literatuře chybí informace o nežádoucích účincích. Podle našich zkušeností vede opakovaná intramuskulární aplikace u některých zvířat k lokálnímu dráždění, podobně jako u ceftiofuru. 61 Kone 2. Aminoglykosidy Jedná se o velmi významnou skupinu antibiotik s baktericidním účinkem, který je omezen na extracelulární prostředí hostitele. Po průniku do bakteriální buňky a vazbě na ribozomální subjednotku 30S interferují se syntézou proteinů. Aktivní přestup do bakteriální buňky je závislý na kyslíku (proto do spektra nepatří obligátní anaeroby) a je usnadněn působením betalaktamových antibiotik. Antimikrobiální aktivita aminoglykosidů je nižší v kyselém a anaerobním prostředí (např. v abscesech). Nejdéle používaným aminoglykosidem u koní je streptomycin. Přestože jsou na našem trhu stále dostupné přípravky obsahující kombinaci penicilinu a streptomycinu, ztratilo toto antibiotikum již svůj význam. Důvodem je vysoká četnost získané rezistence u dříve citlivých mikroorganismů. Vedle streptomycinu ztrácí svůj význam také kanamycin. Lékem volby z této skupiny je v léčbě infekcí u koní v současné době gentamicin. Nejčastěji se používá gentamicin nikoliv samostatně, ale v kombinaci s peniciliny, a to jako antibiotikum první volby. Antibakteriální spektrum Do spektra citlivých mikrobů se řadí aerobní gramnegativní bakterie jako A. equuli. Bakterie z čeledi Enterobacteriaceae mají někdy sníženou citlivost. Z Gram pozitivních bakterií vykazuje vysokou citlivost Staphylococcus aureus a koaguláza negativní stafylokoky. Farmakokinetika a farmakodynamika Aminoglykosidy se téměř nevstřebávají z trávicího traktu, proto je nutné parenterální podávání. Účinné koncentrace dosahují v synoviální, pleurální a peritoneální tekutině, terapeutické koncentrace naopak nedosahují ve žluči, cerebrospinálním moku a sekretu dýchacích cest. Vylučují se glomerulární filtrací, což vede k navození vysoké koncentrace v moči. Indikace Používají se k léčbě infekcí gramnegativními mikroorganismy nebo, v kombinaci s betalaktamovými antibiotiky, k léčbě smíšených infekcí. Dávkování Gentamicin: 6,6 - 8,8 mg/kg iv. jednou denně. Díky dlouhému postantibiotickému efektu by měla být vyšší dávka podaná v jednou denně účinnější než časté podávání nižších dávek. Nežádoucí účinky Mezi nežádoucí účinky gentamicinu patří především jeho nefrotoxicita (akutní tubulární nekróza). Ta závisí úměrně na délce podávání a četnosti aplikací. Výše doporučený režim vyšší dávky jednou denně významně přispívá ke snížení nefrotoxicity a zkracuje délku aminoglykosidové terapie. Zdá se, že riziko poškození ledvin spojené s podáváním gentamicinu bývá přeceňováno, protože dávka 6.6 mg/kg podávaná v experimentu jednou denně dospělým koním po dobu 10 dnů nevedla k poškození renálních tubulů. V některých klinických situacích však mohou být nežádoucí účinky gentamicinu potencovány endotoxemií, acidózou, elektrolytovýmí dysbalancemi, dehydratací a s ní spojenou sníženou perfúzí ledvin apod. Stupeň renálního poškození by proto měl být během terapie monitorován, např. stanovením aktivity enzymu GGT v moči. Příležitostně bývá popisována ototoxicita aminoglykosidů. Intramuskulární aplikace vede k iritaci svalů, proto se doporučuje intravenózní podání. 3. Potencované sulfonamidy Sulfonamidy zasahují do syntézy bakteriální DNA kompeticí s kyselinou para-aminobenzoovou (PABA). Jejich účinek je bakteriostatický. Vzhledem k velkému nárůstu získané rezistence vůči základním sulfonamidům u patogenů koní byly tyto nahrazeny kombinací sulfonamidů a diaminopyrimidinů. Takto potencované sulfonamidy se vyznačují baktericidním účinkem. V přípravcích určených pro koně bývají sulfonamidy nejčastěji kombinová62 Kone ny s trimethoprimem. Jsou častou první i druhou volbou, zejména v případech infekcí vyvolaných citlivými grampozitivními původci, zejména S. equi, kdy nelze použít penicilin. Velkou výhodou potencovaných sulfonamidů v hipiatrické praxi je možnost jejich bezpečné aplikace per os. Antibakteriální spektrum Potencované sulfonamidy jsou účinné proti streptokokům, zejména druhu S. equi. Variabilní je citlivost koaguláza pozitivních stafylokoků (S. aureus a S. intermedius) a lékem volby mohou být v případě infekcí vyvolaných druhem Actinobacillus equuli. Podle některých údajů je zřejmá nižší citlivost původců z čeledi Enterobacteriaceae. Farmakokinetika a farmakodynamika Sulfonamidy používanými u koní nejčastěji jsou sulfadiazin a sulfametoxazol. Antimikrobiální aktivita a farmakokinetické vlastnosti jsou lepší u sulfadiazinu než u druhého z uvedených sulfonamidů. Díky své liposolubilitě trimethoprim a sulfadiazin snadno pronikají do buněk a vstupují do synoviální a peritoneální tekutiny. Nejvyšší koncentrace dosahují v játrech, ledvinách a plicích. Některé sulfonamidy přestupují hematoencefalickou bariéru a dosahují terapeutické koncentrace v cerebrospinální tekutině. Vylučují se močí. Hnis a nekrotické tkáně poskytují bakteriím PABA a snižují tak účinek potencovaných sulfonamidů. Indikace Široké spektrum aktivity, cenová dostupnost a možnost aplikace per os činí z potencovaných sulfonamidů jedny z nejčastěji u koní. Dobrá penetrace umožňuje jejich použití v terapii dýchacích cest, u septických artritid, osteomyelitid, peritonitidy a meningitidy, vylučování močí pro léčbu infekcí močových cest. Pro svůj dobrý průnik do dělohy a přes placentu jsou používány rovněž pro terapii placentitid. V kombinaci s rifampinem byly úspěšně použity také pro léčbu abscesů. Dávkování Názorová nejednotnost panuje v otázce dávkování potencovaných sulfonamidů a frekvence podávání. Výrobci přípravků registrovaných pro koně doporučují podávání jednou denně, v zájmu dosažení terapeutické plazmatické koncentrace diaminopyrimidinu je doporučitelné podávání dvakrát denně. 15 – 25 mg/kg ž.hm. pomalu iv. každých 8 – 12 hodin 24 – 30 mg/kg ž.hm. per os každých 12 hodin Nežádoucí účinky Po dlouhodobém podávání sulfonamidů byla zaznamenána reverzibilní neutropenie, která je zdůvodňována inhibicí syntézy kyseliny listové. Vedlejší účinky potencovaných sulfonamidů v podobě průjmu jsou vzácné, ale toto riziko je vyšší při současném podávání penicilinu. Rychlá intravenózní aplikace může navodit pokles tlaku krve provázený ataxií, kolapsem, případně exitem. Fatální dysrytmie jsou popisovány po aplikaci potencovaných sulfonamidů současně s detomidinem. používaných antimikrobiálních látek 4. Tetracykliny Z antibiotik této skupiny se u koní používá oxytetracyklin a doxycyklin. Jejich účinek je bakteriostatický a intracelulární, ve vyšších dávkách baktericidní. Spočívá v inhibici bakteriální proteosyntézy vazbou na ribozomální podjednotku 30S. Antibakteriální spektrum Tetracykliny mají široké spektrum aktivity, ale řada bakteriálních druhů dříve citlivých, jako jsou původci z čeledi Enterobacteriacace, anaerobní Gram negativní bakterie z rodu Bacteroides ale i Streptococcus equi a Staphylococcus aureus v současnosti vykazuje dosti vysokou míru rezistence. Vysokou citlivost vykazují rickettsie 63 Kone (Anaplasma phagocytophilum) a mykoplasmata. Farmakokinetika a farmakodynamika Tetracykliny jsou velmi dobře distribuovány do mnoha tkání (srdce, ledviny, plíce, svaly, kosti) a tekutin (pleurální, synoviální, peritoneální). Dobře pronikají placentou a nacházejí se ve vysoké koncentraci v mléce. Nízká je jejich penetrace do cerebrospinálního moku. Perorální podání se doporučuje pouze u doxycyklinu, který má z této skupiny antibiotik také nejlepší vstřebávání (95 %). Doxycyklin má rovněž mírně antiinflamatorní účinek. Indikace Tetracykliny zůstávají lékem první volby pro infekce vyvolané obligátně intracelulárními bakteriemi (Anaplasma phagocytophilum) a dále pak mykoplasmaty. Další indikací v podobě druhé volby je terapie proliferativní enteropatie hříbat způsobené Lawsonia intracelularis. Oxytetrycyklin lze použít jako širokospektré antibiotikum pro léčbu jiných generalizovaných infekcí. Použití je však limitováno možnými nežádoucími účinky, nutností intravenózní aplikace a snadným vznikem rezistence. Doxycyklin je alternativou oxytetracyklinu, přičemž v jeho prospěch hovoří mimo jiné možnost aplikace per os. Dávkování Oxytetracyklin: 5 – 10 mg/kg ž.hm. iv. (pomalu) každých 12 hodin Doxycyklin: 10 mg/kg ž.hm. per os každých 12 hodin Nežádoucí účinky Intravenózní podání je spojeno s rizikem renální tubulární nekrózy, zejména u zvířat s hypovolemií, endotoxemií nebo myoglobinurií/hemoglobinurií. Rychlá intravenózní aplikace může vést k hypotenzi až kolapsu, které jsou navozeny náhlou hypokalcemií. Intravenózní podání doxycyklinu má fatální kardiovaskulární efekt. Enterohepatická cirkulace tetracyklinů narušuje střevní mikroflóru a umožňuje pomnožení kmenů Clostridium perfringens typu A s rizikem následného průjmu. Intramuskulární aplikace tetracyklinu lokálně dráždí. 5. Ansamyciny Rifampicin (rifampin), který je jediným antibiotikem této skupiny, používaným u koní, má baktericidní a intracelulární účinek. Ten spočívá v inhibici syntézy bakteriální RNA polymerázy, enzymu, který katalyzuje transkripci RNA do DNA. Antibakteriální spektrum Rifampin má poměrně úzké antibakteriální spektrum, které zahrnuje grampozitivní a gramnegativní aerobní bakterie a většinu anaerobních bakterií. Má vynikající účinek proti Rhodococcus equi, ale také Staphylococcus aureus, Mycobacterium spp., Corynebacterium spp. a Streptococcus spp. Farmakokinetika a farmakodynamika Rifampicin se rychle absorbuje po perorálním podání a běžně se distribuuje intracelulárně i extracelulárně, účinné koncentrace dosahuje v kostech, exsudátech, mléce a cerebrospinální tekutině. Pro svůj vynikající průnik do fagocytujících buněk a abscesů má nezastupitelné místo v terapii pneumonií hříbat způsobených mikroorganismem Rhodococcus equi. Způsob exkrece tohoto antibiotika u koní není přesně znám. Indikace Hlavní indikací tohoto antibiotika jsou pneumonie způsobené Rhodococcus equi a vnitřní abscesy způsobené mikroorganismy rodu Corynebacterium spp., Streptococcus spp. nebo penicilinázu produkujícími stafylokoky. Rezistence proti rifampicinu se vyvíjí rychle, proto musí být vždy podáván v kombinaci s účin64 Kone ným antibiotikem jiné skupiny. U hříbat je to některé makrolidové antibiotikum nebo gentamicin. Pro terapii vnitřních abscesů jej lze kombinovat s penicilinem, ceftiofurem nebo potencovanými sulfonamidy. Nelze jej kombinovat s fluorochinilony. Dávkování Základní dávka rifampinu je 5 mg/kg ž.hm. per os každých 12 hodin. V léčbě rodokokových pneumonií může být dávka zvýšena na 10 mg/kg ž.hm. Nežádoucí účinky Podávání rifampicinu může vést k oranžovočervenému zbarvení moče, trusu, slin, sputa, slz a potu. Pro hořkou chuť jej některá hříbata odmítají. Mezi nežádoucí účinky terapie kombinací rifampicin-erytromycin patří u hříbat průjem, u dospělých koní byl popsán rozvoj fatální kolitidy. 6. Makrolidová antibiotika Do této skupiny patří erytromycin, klaritromycin, azitromycin, tulatromycin, tylosin a tilmikosin. Erytromycin se tradičně používal v kombinaci s rifampinem pro terapii onemocnění hříbat způsobených rodokoky. V dnešní době je nahrazován klaritromycinem, azitromycinem nebo tulatromycinem. Synergický účinek obou látek této kombinace brání vzniku mutant rezistentních k rifampinu. Účinek makrolidových antibiotik je bakteriostatický, ve vyšších dávkách baktericidní a jeho podstatou je inhibice proteosyntézy bakterií vazbou na ribozomální podjednotku 50S. Rezistence mikroorganismů k makrolidům se vyvíjí poměrně rychle. Antibakteriální spektrum Makrolidy jsou účinné zejména proti grampozitivním aerobním mikroorganismům (R. equi, Streptococcus equi), rostoucí rezistence se pozoruje u Staphylococcus aureus a koaguláza negativních stafylokoků podobně jako proti gramnegativním aerobním mikroorganismům (Actinobacillus equuli) a některým anaerobům (Clostridium spp., Bacteroides spp.). Farmakokinetika a farmakodynamika Makrolidy jsou dobře rozpustné v tucích, což umožňuje jejich dobrou penetraci do buněk a tkání. Vysoká koncentrace po perorálním podání byla zjištěna u hříbat v alveolárních makrofázích. Azitromycin a klaritromycin i tulatromycin dosahují vyšších koncentrací a mají pomalejší vylučování než erytromycin, proto frekvence jejich podávání může být menší. Indikace Hlavní indikací všech makrolidových antibiotik je léčba infekcí způsobených R. equi. Erytromycin v tradiční kombinaci s rifampinem je dnes nahrazován azitromycinem, klaritromycinem nebo tulatromycinem, které mají menší riziko nežádoucích účinků. Jejich farmakokinetické vlastnosti také umožňují menší frekvenci aplikací. Azitromycin se používá rovněž pro terapii proliferativní enteropatie způsobené Lawsonia intracelularis. Dávkování Erytromycin: 20 – 25 mg/kg ž.hm. per os každých 6 – 8 hodin. Azitromycin: 10 mg/kg ž.hm. per os každých 24 hodin na začátku léčby, pak každých 48 hod. Klaritromycin: 7,5 mg/kg ž.hm. per os každých 12 hodin Tulatromycin: 2,5 mg/kg ž. hm. im. jednou týdně Nežádoucí účinky Podávání makrolidů koním je spojeno s velkým rizikem vzniku kolitidy, zejména u dospělých zvířat. Vznik fatálních kolitid byl popsán i u klisen, jejichž hříbata byla léčena kombinací rifampin-erytromycin. Intra65 Kone muskulární aplikace erytromycinu je bolestivá, proto se preferuje perorální podání. Po aplikaci erytromycinu za horkého počasí byly zaznamenány případy hypertermie (horečky) spojené s těžkou dechovou tísní, vedoucí k úhynu. Erytromycin ani azitromycin se nedoporučuje kombinovat s jinými makrolidovými antibiotiky a s chloramfenikolem. 7. Fluorochinolony Fluorochinolony jsou baktericidní antibiotika, která zasahují do syntézy bakteriální DNA. Žádný z nich není obsažen v přípravcích registrovaných pro celkové použití u koní. Pro svou dobrou snášenlivost a antimikrobiální aktivitu se však u koní používat enrofloxacin pro terapii závažných gramnegativních nebo stafylokokových infekcí. K léčbě koní lze použít i marbofloxacin. Antibiotika této skupiny by se neměla používat jako antibiotika první volby u banálních infekcí a měla být vyhrazena pro indikace zdůvodněné kultivačním průkazem původce a jeho prokázanou citlivostí. Antibakteriální spektrum Fluorochinolony jsou účinné hlavně proti gramnegativním mikroorganismům, včetně Pseudomonas aeruginosa a proti mykoplasmatům, riketsiím a erlichiím. S výjimkou většiny stafylokoků jsou velmi málo účinné proti grampozitivním mikroorganismům a stejně tak vůči anaerobním mikroorganismům. Farmakokinetika a farmakodynamika Fluorochinolony mají vysokou rozpustnost v tucích a vysoké koncentrace dosahují v játrech, slezině a ledvinách, nejnižší v CNS a oku. Enrofloxacin se po perorálním podání dobře vstřebává. Vstřebávání ciprofloxacinu dosahuje u dospělých koní jen kolem 7 %, proto by neměl být k léčbě koní používán. Po resorpci je asi 25 % enrofloxacinu metabolizováno na ciprofloxacin, který má poněkud vyšší antimikrobiální aktivitu. Vylučování se děje převážně ledvinami. Indikace Hlavní indikací je léčba infekcí způsobených gramnegativními mikroorganismy, příp. Staphylococcus aureus. Fluorochinolony mohou být podávány současně s betalaktamovými antibiotiky nebo aminoglykosidy, není vhodná kombinace s chloramfenikolem nebo rifampinem. Možná je i kombinace enrofloxacinu s metronidazolem. Dobrá penetrace do plic a kostí je důvodem pro volbu tohoto antibiotika při terapii pneumonií způsobených gramnegativními mikroorganismy, septických artritid a osteomyelitid, vysoká koncentrace v játrech a v ledvinách pro terapii močových infekcí a hepatitidy. Dávkování Enrofloxacin: 5 mg/kg ž.hm. iv. jednou denně 5 – 10 mg/kg ž.hm. per os jednou denně Marbofloxacin: 2 mg/kg iv. nebo po. jednou denně. Nežádoucí účinky Intravenózní aplikace enrofloxacinu koně tolerují, intramuskulárním podání je spojeno s lokální iritací, i když vstřebávání antibiotika je dobré. Rychlá aplikace enrofloxacinu intravenózně může navodit přechodné nervové příznaky. Toxicita enrofloxacinu je malá, mezi nežádoucí účinky patří redukce syntézy proteoglykanů v chrupavkách. Proto by se fluorochinolony měly používat u hříbat opatrně. začal 8. Metronidazol Metronidazol je baktericidní antibiotikum, které narušuje bakteriální DNA a inhibuje její reparaci. 66 Kone Antibakteriální spektrum Spektrum aktivity je poměrně úzké a zahrnuje většinu anaerobních bakterií a některé prvoky. Farmakokinetika a farmakodynamika Po perorálním nebo intravenózním podání se dobře distribuuje v organismu a penetruje do většiny tkání, včetně kostí, peritoneální a synoviální tekutiny, abscesů a CNS. Pokud z nějakého důvodu není možný žádný z výše uvedených způsobů podání, je možná aplikace per rectum. Vylučování z organismu se děje játry a močí. Indikace Hlavní indikací je léčba infekcí způsobených anaerobními mikroorganismy, jako jsou myozitidy způsobené klostridiemi, tetanus apod. V kombinaci s jinými antibiotiky (penicilin – gentamicin) se používá k terapii smíšených infekcí (pleuropneumonie, aspirační pneumonie). Další indikací je terapie kolitidy způsobené mikroorganismy rodu Clostridium spp. Dávkování Dávkování metronidazolu se liší u jednotlivých indikací: 15 mg/kg ž.hm. per os každých 8 hodin při enteritidě způsobené klostridiemi. 20 mg/kg ž.hm. per os nebo per rectum každých 8 hodin pro léčbu jiných anaerobních infekcí. 20 mg/kg ž.hm. iv. každých 8 hodin. Nežádoucí účinky U některých koní, kteří byli léčeni metronidazolem v kombinaci s jinými léky byla popsána apatie, ataxie, vestibulární příznaky a periferní neuropatie. Závažnou skutečností je teratogenní účinek metronidazolu, který byl prokázán u laboratorních zvířat. Proto by měl být metronidazol používán obezřetně u klisen v první třetině gravidity. Stejně závažný je prokázaný karcinogenní účinek, který zcela vyřazuje metronidazol z použití u zvířat určených pro potravinářské účely. 9. Chloramfenikol a florfenikol Chloramfenikol byl zaveden do humánní medicíny v 50. letech minulého století. Florfenikol je jeho novější fluorovaný derivát. Jedná se o bakteriostatická antibiotika s širokým spektrem účinku. Jejich účinek spočívá v inhibici proteosyntézy v bakteriálních buňkách po vazbě na ribozomální jednotku 50S. Antibakteriální spektrum Široké spektrum aktivity zahrnuje kromě streptokoků, stafylokoků a anaerobních bakterií také mikroorganismy rodů Salmonella a Pasteurella. Enterobakterie jsou k florfenikolu méně citlivé, antibiotikum však působí na některé kmeny rezistentní k chloramfenikolu (Staph. aureus, E. coli, Klebsiella, Proteus, Salmonella). Farmakokinetika a farmakodynamika Obě látky se dobře vstřebávají po perorálním podání. Díky své liposolubilitě se distribuují ve všech tkáních a dosahují terapeutické koncentrace v játrech, ledvinách, synoviální tekutině, peritoneální tekutině a cerebrospinálním moku. Průnik florfenikolu hematoencefalickou bariérou je přitom poněkud menší ve srovnání s chloramfenikolem. Chloramfenikol i florfenikol jsou převážně vylučovány játry, jejich inaktivní metabolity močí. Indikace Obě antibiotika lze použít pro léčbu mnoha infekčních onemocnění, kde požadujeme široké spektrum účinku. Schopnost dobrého průniku chloramfenikolu do CSF zdůvodňuje jeho použití v terapii meningitid, případně abscesů CNS, kde je lékem na úrovni druhé volby, zatímco v ostatních případech spíše 67 Kone poslední volby s ohledem na vysokou toxicitu. Doporučuje se tedy spíše zdrženlivost při jeho volbách. V kontrastu s tím je florfenikol méně toxický, nicméně pro jeho větší použití u koní bude potřebné rozsáhlejší klinické ověření. Dávkování Chloramfenikol palmitát: 30 – 50 mg/kg ž.hm. per os každých 6 – 8 hodin. Chloramfenikol sukcinát sodný: 25 – 50 mg/kg ž.hm. každých 6- 8 hodin. Florfenikol: 20 mg/kg ž.hm. iv., im. nebo p.o. Nežádoucí účinky K nežádoucím účinkům chloramfenikolu patří anemie, případně pancytopenie. Ta může být u lidí trvalá, proto je toto antibiotikum vyloučeno z použití u koní určených pro produkci potravin. Tato fatální aplastická anémie se vyskytuje u lidí v prevalenci 1 : 25 000 až 1: 60 000 a není závislá na dávce, proto by měl personál, který manipuluje s tímto antibiotikem, dodržovat přísná bezpečnostní opatření. U většiny koní je chloramfenikol dobře tolerován, ale perorální, intravenózní i intramuskulární aplikace florfenikolu může být komplikována vznikem průjmu. Použití obou antibiotik u koní je proto velice omezené. Své uplatnění najdou zejména ve vitálních indikacích v případech, kdy je nutno dosáhnout terapeutické koncentrace účinného antibiotika v CNS. Obě antibiotika nesmí být podávána současně s peniciliny, makrolidovými antibiotiky, aminoglykosidy a fluorochinolony. Závěr Vzhledem k omezenému spektru patogenních mikroorganismů, které se uplatňují u koní, je i výčet základních antibiotik poměrně úzký. Patří mezi ně penicilin, gentamicin a potencované sulfonamidy. Cefalosporiny, tetracykliny, fluorované chinolony, a florfenikol by měly být vyčleněny pro infekce způsobené mikroorganismy, které jsou k základním antibiotikům rezistentní, metronidazol pro infekce způsobené anaerobními mikroorganismy. Kombinace rifampinu s některým makrolidovým antibiotikem mají u koní své specifické indikace. 68 Kone Poznámky 69 Kone MVDr. Martin Mihály, PhD 1987 – 1993 – štúdium Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice 1993 – 1994 – Okresná veterinárna správa Rimavská Sobota, inšpektor veterinárnej hygienickej služby 1994 – 2008 – Klinika chirurgie, ortopédie a RTG, Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice, odborný asistent od 2004 – člen Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky 2005 – obhajoba dizertačnej práce: Analýza makro a mikroelementov v rohovine kopýt u niektorých plemien koní 2008 – 2010 – Klinika koní, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, odborný asistent Zahraničné študijné pobyty 1996 – Klinika chirurgie, Veterinární a farmaceutická univerzita Brno, Česká republika 1997 – Klinika chirurgie, Veterinárna univerzita Budapešť, Maďarská republika 2000 – Centrum pre diagnostiku ochorení pohybového aparátu koní, Goustrainville, Francúzsko 2001 – Klinika koní Vysoká škola veterinárna Hannover, Nemecko 2007 – Klinika ortopédie párno a nepárnokopytníkov, Veterinárna univerzita Viedeň, Rakúsko Členstvo v profesných organizáciách Prezident Slovenskej hipiatrickej asociácie Člen Českej hipiatrickej společnosti Liečivá pre intraartikulárnu aplikáciu MVDr. Martin Mihály, PhD. [ sobota, 12:00-12:50 ] Bukovec 265, 044 20 Bukovec [email protected] Intrartikulárna terapia je považovaná za nejefektívnejšiu terapiu bolesti u pacientov s artrózou. Dôležitá je dôkladná aseptická príprava, aj keď mnoho praktikov s rôznych dôvodov nestrihá chlpy v injikovanej oblasti. Spolu s terapeutickou látkou sa do kĺbu tiež podávajú preventívne ATB, najčastejšie amikacín v dávke 125 – 250 mg. V zriedkavých prípadoch môže dôjsťpočas prvých 48 hodín po aplikácii k výraznému zhoršeniu krívania. Vo väčšine prípadov sa dá problém vyriešiť celkovým podaním nesteroidných antiflogistík, niekedy je potrebné vykonať laváž kĺbu. Pre vylúčenie septického stavu je potrebné vykonať aspiráciu synoviálnej tekutiny. Terapia septickej artritídy si vyžaduje podanie antibiotík, laváž kĺbu a možno aj artroskopické vyšetrenie. Kortikosteroidy Intrartikulárne kortikosteroidy sa už desaťročia používajú na zníženie zápalu v kĺboch. Najčastejšie sa používajú triamcinolón acetát, metylprednizolón acetát a betametazónové estery. Frekvencia podávania pri artrózach je zvyčajne 1 x za 6 – 12 mesiacov. Pokiaľ je nutné častejšie podávanie, u takýchto koní je slabšia odpoveď a treba zvážiť iný typ terapie. V nedávnom období bol kortikosteroidom pripisovaný negatívny vplyv na stav kĺbovej chrupka, avšak artroskopickými vyšetreniami to potvrdené nebolo. V kĺboch po aplikácii kortikosteroidov bol pozorovaný pozitívny efekt na tlmenie zápalu – nižšia koncentrácia PgE2, minimálna hyperplázia výstelky a menšia vaskularizácia. 70 Kone Antibiotiká Z antibiotík sa intraartikulárne najčastejšie podávajú gentamicín a amikacín. Hyaluronát Pozri kapitolu Chondroprotektíva a spol. 71 Kone Chondroprotektíva a spol. MVDr. Martin Mihály, PhD. [sobota, 17:00-17:50] Bukovec 265, 044 20 Bukovec [email protected] Polysulfátový glykózaminoglykan (PSGAG) PSGAG je semisyntetický glykózaminoglykan, zložený z polymerického reťazca opakujúcich sa sacharidových jednotiek. Je derivátom heparínu (heparinoid). Primárnym glykozamínoglukanom v reťazci je chondroitin sulfát. Klasicky je označovaný ako chondroprotektívum, preto bol tradične používaný len pri predpokladanom poškodení chrupavky a nie pri akútnych synovialitídach. V súčasnosti sú tentoto liek klasifikovaný ako liek ovplyvňujúci osteoartritídu. Cieľom jeho použitia je predísť vzniku, spomaliť alebo zvrátiť deštrukciu kĺbovej chrupky. Komerčný produkt obsahujúci PSGAG je Adequan. Prípravok sa získava extrakciou z hovädzích pľúc a priedušnice a je upravený sulfátovou esterifikáciou. Predpokladá sa, že PSGAG má v kĺbovej chrupke afinitu k proteoglykanom, kolagénu a nekolagénovému proteínu. Okrem toho inhibuje rôzne enzýmy spôsobujúce degradáciu chrupky, vrátane neutrálnych metaloproteináz (kolagenázy a stromelyzínu), serínových proteináz, lyzozomálnej elastázy, katepsínu B, katepsínu G a môže tiež ovplyvniť metabolizmus synoviocytov. Tiež bol dokázaný priamy inhibičný efekt na syntézu PGE2. Výborné výsledky boli pozorované pri pokusne vyvolaných poškodeniach chrupavky u rôznych druhov zvierat. Pri intraartikulárnom podaní však bolo zistené vyššie riziko septickej artitídy. Tento jav je pravdepodobne spôsobený schopnosťou PSGAG inhibovať aktivitu komplementu. Riziko vzniku septickej artritídy môže byť znížené pridaním 125 mg amikacínu. Vzhľadom k tomu, že PSGAG je heparinoid, je možné očakávať jeho vplyv na hemostatické mechanizmy, ale napriek tomu nebol u koní popísaný prípad krvácania do kĺbu. PSGAG je podávaný často intramuskulárne. Aj napriek nedostatku vedeckých štúdií má toto podanie dobrý klinický efekt. Na základe dotazníkového prieskumu AAEP (American association of equine practitioners) bol prípravok vyhodnotený ako mierne zlepšujúci stav idiopatickej synovialitídy, akútnej synovialitídy, subakútnej artrózy (mierne rtg zmeny) a chronickej artrózy. Pri porovnávaní s kyselinou hyalurónovou bol hodnotený ako účinnejší pri liečbe subakútnej artrózy a menej účinný pri idiopatickej efúzii kĺbu a akútnej synovialitíde. Pentózan polysulfát (PPS) Sodná soľ pentózan polysulfátu je v Európe používaná viac ako 30 rokov v humánnej medicíne ako antitrombotický a antilipidemický liek, ale len v poslednej dobe bol skúmaný jeho vplyv na choroby kĺbov. Takisto bola vyvinutá jeho kalciová soľ, ktorá sa dokáže lepšie vstrebávať pri jeho perorálnom podaní. Surovina pre prípravu PPS sa získava z bukového dreva. In vitro stimuluje syntézu proteoglykanov a kyseliny hyalurónovej. Inhibuje rôzne procesy degradácie artikulárnej matrix, napr. inhibuje matrixmetaloprpteinázu 3 (MMP 3). U koní bolo jeho použitie popisované len v Austrálii a je o ňom zatiaľ málo údajov. Prorálne glykozamíny – chondroitín, glukozamín, morské mäkkýše Do tejto skupiny patrí purifikovaný chondroitín sulfát extrahovaný z hovädzej priedušnice, komplex 72 Kone glykózaminoglykanov a iných látok extrahovaných z morských mäkkýšov Perna canaliculus. V rôznych prípravkoch sa kombinujú s inými latkami – vitamíny, minerálne látky a pod. V kontrolovaných štúdiách v humánnej medicíne perorálne podávanie glukozamínu znížilo bolestivosť a zvýšilo rozsah pohybu v porovnaní so skupinou, ktorá dostávala placebo. V inom pokuse bolo zistené, že glukozamín znížil bolestivosť rovnako, ako ibuprofen. Hlavným problémom je posúdenie črevnej absorbcie pri perorálnom podávaní glykózaminoglykanov. Pokusy na potkanoch ukázali, že vápenatá soľ pentózan polysulfátu je dobre je dostatočná na ochranu a biosyntézu proteoglykanov chrupky. Podobne sa zistilo zabudovanie značeného glukózamínu do kĺbových chrupiek. Rovnako bol zistený jeho protizápalový efekt. Ďalším možným pozitívnym efektom je to, že chondroitín sulfát zabraňuje tvorbe mikrotrombov v drobných cievach výstelky kĺbového puzdra a subchondrálnej kosti. Viaceré štúdie v humánnej medicíne potvrdzujú pozitívny efekt, ale veľa štúdií ich aj spochybňuje. Existuje viacero dôkazov o absorpcii glukozamínu ako o absorpcii chondroitín sulfátu. Glukozamín je aminomonosacharid, ktorý je základným stavebným prvkom glykózaminoglykanov kĺbovej chrupke V humánnej medicíne bola popísaná až 87% absorbcia z čreva. In vitro preukazne zvyšuje syntézu glykozamínov a kolagénu v chondrocytoch. Väčšina štúdií však bola vykonaná so sulfátovou soľou a vo veterinárnych produktoch sa nachádza glukózamín hydrochlorid. MSM Metylsulfonylmetán (dimetylsufón) je organická zlúčenina síry, používaná ako výživový doplnok na liečbu rôznych ochorení kĺbov. Je metabolitom DMSO, avšak v porovnaní s ním je MSM je stabilnejší, menej dráždivý a bez zápachu. O MSM sa často hovorí ako o zdroji organicky viazanej síry, avšak priamo ho dokážu využiť len niektoré pôdne a črevné baktérie. Ostatné organizmy ho pravdepodobne prijímajú a vylučujú v nezmenenej podobe. V jednej experimentálnej štúdii bol MSM značený rádioaktívnym izotopom 35S podávaný morčatám. Menej ako 1% podanej rádioaktívnej síry bolo nájdené v plazmatických bielkovinách v aminokyselinách metionín a cysteín, kde bola pravdepodobne inkorporovaná vyššie popísanou činnosťou črevných mikroorganizmov. Z organizmu sa MSM vylučuje v nezmenenej podobe močom. Komerčné prezentácie výrobkov obsahujúcich MSM prisudzujú tejto látke celé množstvo priaznivých účinkov na ľudský organizmus, o ktorých neexistuje dostatok klinických údajov, ktoré by tieto účinky spoľahlivo potvrdili alebo vyvrátili. Na prvom mieste sú to protizápalové účinky, kvôli ktorým je MSM odporúčaný pri chorobách kĺbov (artróza, reumatoidná artritída), alergiách, bolestiach svalov a iných. Dosť často je MSM zaraďovaný medzi SYSADOA (symptomaticky pomaly pôsobiace lieky pri osteoartróze), aj keď táto vlastnosť nebola doteraz potvrdená klinickými štúdiami (určité práce existujú, ale ich výsledky by mali byť potvrdené podrobnejším výskumom) a reumatologickými organizáciami nie je táto látka uznávaná. Podľa doterajších klinických štúdií je možné, že mierne tlmí bolesť a opuchy kĺbov pri artróze, neovplyvňuje však stuhnutosť kĺbov. Používa sa tiež vo forme spreja pri chrápaní. Na malom počte koní (4) bola vykonaná štúdia s pozitívnym účinkom na zápalové ochorenia pľúc. Kyselina hyalurónová Kyselina hyalurónová je lineárny polydisacharid a polyiónický nesulfátovaný glykózaminoglykan. Jej koncentrácia vo jednotlivých kĺboch kolíše a väčšinou za fyziologického stavu dosahuje hodnoty 0,33 – 1,5 mg/L. Vzhľadom k takémuto širokému rozpätiu je dosť obtiažne porovnávať vedecké štúdie zaoberajúce sa ovplyvňovaním tejto koncentrácie. KH je integrálnou súčasťou synoviálnej tekutiny a kĺbovej chrupky. Je syntetizovaná v synoviocytoch synoviálnej membrány. V chrupke je produkovaná chondrocytmi a následne zabudovaná do extracelulárnej matrix. Do periférnej cirkulácie sa dostáva z kĺbu pomocou lymfatického systému a potom je za veľmi krátky čas rozložená v pečeni. Bolo zistené, že k degradácii môže dochádzať aj v niektorých tkanivách kĺbu, ale nie v kĺbovej dutine. KH zabezpečuje viskozitu sy73 Kone noviálnej tekutiny a táto viskozita závisí od koncentrácie a stupňa polymerizácie KH v tekutine. KH tiež ovplyvňuje presun komponentov plazmy do synoviálnej tekutiny a takisto aj migráciu niektorých buniek. V extracelulárnej matrix chrupky vytvára molekula KH jadro proteoglykánových agregátov (aggrecan) a tým priamo ovplyvňuje odolnosť chrupky voči tlakovým silám. Samotný mechanizmus pôsobenia exogénneho hyaluronátu nie je doteraz dostatočne objasnený. Je známe, že pri patologických stavoch v kĺbe, dochádza k zníženiu koncentrácie KH v kĺbe a zníženiu jej molekulárnej hmotnosti. Polčas rozpadu hyaluronátu podaného do zdravého kĺbu u koňa bol 96 hodín. Avšak pri experimentoch na ovciach bolo zistené, že v patologicky zmenenom kĺbe sa polčas rozpadu skrátil na polovicu, v porovnaním so zdravým kĺbom. Je predpoklad, že aj keď je exogénna KH rýchlo odstránená z kĺbovej tekutiny, ukladá sa (buď nezmenená alebo jej metabolity) v medzibunkovom priestore medzi synoviocytmi a ovplyvňuje ich metabolickú aktivitu. Bolo zistené tiež, že KH s molekulárnou hmotnosťou vyššou ako 500 kDa stimuluje tvorbu endogénneho hyaluronátu, ale pri hmotnosti pod 500 kDa je tento efekt nevýrazný, až nulový. Priamy efekt KH na reparáciu poškodenej chrupky dokázaný nebol a je málo pravdepodobný. Je však možné, že zabraňuje ďalšej degradácii chrupky. Pri štúdiách in vitro bolo zistené, že KH má protizápalové vlastnosti – inhibuje chemotaxiu granulocytov a makrofágov a migráciu lymfocytov a tiež redukuje fagocytárnu chopnosť granulocytova a makrofágov. Pravdepodobne vytvára priestorovú zábranu medzi enzýmami, cytokínmi alebo antigénnmi a ich cieľovými bunkami. Na králičích chondrocytoch stimulovaných IL - 1 bolo dokázané, že v nich blokuje tvorbu PGE2. U humánnych pacientov s artritídou bol zistený, okrem redukcie PGE2, aj nárast cAMP. Kinicky sa KH používa u koní od roku 1970. Pre zlepšenie viskozity synoviálnej tekutiny však bolo zistené v humánnej medicíne, že je potrebné pdávať prípravok opakovane do kĺbu 6 – 10 krát. Preto boli vyvinuté hylány – hyalutonáty s chemicky prepojenými reťazcami. Tieto výraznejšie zvyšujú viskozitu synoviálnej tekutiny, pôsobia dlhšiu dobu v synoviálnom priestore a sú odolnejšie voči pôsobeniu voľných radikálov. Za klinicky najúspešnejší sa považuje G-F20 (Synvisc). Intravenózne podanie bolo najlepšie prebádané v práci Kawcaka a kol. (1997). Zistili, že kone s umelo vytvoreným osteochondrálnym fragmentom (čipom) v karpálnom kĺbe, liečené intravenóznym hyaluronátom mali nižší stupeň krívania, signifikantne lepší stav synoviálnej membrány (bunková infiltrácia a vaskularita) a nižšie hladiny proteínov a PGE2 ako kontrolná skupina. Liečba však nemala vplyv na syntézu glykózaminoglykanov, morfologické zmeny na chrupke a koncentrácia KH v kĺbovej tekutine sa nezmenila. Profylaktické podávanie u športových koní naznačuje pozitívne trendy, ale vedecky potvrdené nebolo. Boswellin Extrakt zo živice kadidlovníka Boswellia serrata. Používa sa často v tradičnej ayurvédskej medicíne. Hlavnými identifikovanými zložkami sú pentacyklická triterpény, a to β – boswellová kyselina, acetyl – β – boswellová kyselina, 11 – keto – β – boswellová kyselina a acetyl – 11 – keto – β – boswellová kyselina. V súčasnosti prebiehajú vedecké štúdie skúmajúce jeho účinky. Predpokladá sa protizápalový efekt. V humánnej medicíne sa používa pri liečbe reumatickej artritídy, artrózy, chronickej kolitídy, ulceratívnej kolitídy, crohnovej choroby, bronchiálnej astmy a peritumorálneho edému mozgu. V niekoľkých štúdiách popísaný ich pozitívny vplyv na zníženie edému kĺbu, zlepšenie pohyblivosti a zmiernenie bolesti. Orgotein Orgotein je vo vode rozpustný metaloproteín obsahujúci meď a zinok. V malých koncentráciách sa na74 Kone chádza v celom tele a má superoxid dizmutázovú aktivitu – vychytáva voľné radikály. Orgotein, dostupný v injekčnej forme, bol použitý na liečbu zápalu mäkkých tkanív a artritídy u psov. Aj keď bol podávaný intramuskulárne alebo subkutánne, orgotein je podávaný hlavne intraartikulárne, pretože ide o veľkú molekulu, čo môže spôsobiť problémy s jej absorpciou. Intraartikulárne podanie bolo efektívne pri ortopedických ochoreniach koní, ale jeho nástup je pomalý (2 – 6 týždňov). 75 Kone Poznámky 76 Kone Poznámky 77 Kone Birgit Sist, DVM Po ukončení štúdia na Veterinárnej univerzite vo Viedni v roku 2002 začala pracovať na klinike pre spoločenské zvieratá “Tierklinik Kreuzbergl” vo svojom rodnom meste na juhu Rakúska. Počas piatich rokov, okrem špecializovania sa na reprodukciu, prejavila osobitný záujem o anestéziu a terapiu bolesti a zaviedla nové postupy a protokoly na klinike. V rokoch 2008 až 2010 bola zamestnaná na klinike v Linzi “Tierklinik Leonding”, kde opätovne pracovala na zlepšení anestetických protokolov a terapii bolesti pre chirurgických pacientov, ako aj pre iných pacientov v dennej praxi. V súčasnosti pracuje pre Richter Pharma AG, rakúskeho výrobcu veterinárnych liekov, so zameraním na terapiu bolesti. Okrem toho prednáša v rôznych krajinách, kde sa delí so svojimi poznatkami získanými v klinickej praxi a takisto aj na rôznych konferenciách a kongresoch postgraduálneho vzdelávania. Je zakladajúcou členkou a členkou výboru Austrian Veterinary Analgesia Network (AVAN, Rakúska skupina pre veterinárnu analgéziu), ktorá je platformou pre výmenu vedomostí medzi veterinármi, podporovanou Veterinárnou univerzitou vo Viedni a International Veterinary Academy of Pain Management (IVAPM, Medzinárodná veterinárna akadémia terapia bolesti). Sedácia a analgézia stojaceho koňa Birgit Sist, MVM [ nedeľa, 9:00-9:50 ] Richter Pharma AG Feldgasse 19 A - 4600 Wels Úvod Anestézia koňa prináša relatívne vysoké riziko s mortalitou dosahujúcou 1%. Predĺžená anestézia nad 45 minút by mala byť vykonávaná na klinikách, ktoré sú schopné zabezpečiť inhalačnú anestéziu, dostatočné vypodloženie ležiaceho pacienta, meranie krvného tlaku, umelú ventiláciu a podporu kardiovaskulárneho systému a tiež miestnosť pre indukciu anestézie a prebúdzanie pacienta (2). Avšak veľa chirurgických a terapeutických zákrokov (tab. 1) môže byť vykonaných bezpečne a humánne na stojacich zvieratách, s použitím sedácie, analgézie a lokálnej anestézie, čo poskytuje viaceré výhody oproti celkovej anestézii znížením mortality, morbidity a ekonomických nákladov (3). Na sedáciu stojaceho koňa bolo v minulosti používané veľké množstvo rôznych prípravkov, ale moderná prax sa zameriava na tri skupiny látok: fenotiazíny , alfa 2 adrenergní agonisti a agonisti opioidných receptorov. Benzpdiazepíny majú výrazné myorelaxačné vlastnosti, s následnou ataxiou alebo excitáciou, a preto nie sú vhodné na sedáciu stojaceho dospelého koňa. Avšak diazepam a midazolam sú vhodné pre sedáciu mladých žriebät (menej ako 4 týždne) alebo chorých žriebät, či už samostatne alebo v kombinácii s butorfanolom. Zabezpečenie dostatočnej analgézie je nevyhnutnou súčasťou sedácie stojaceho zvieraťa, pretože bolesť má výrazný negatívny vplyv na fyziológiu koňa (napr. zvýšená potreba energie, nechutenstvo, strata hmotnosti, negatívna dusíková bilancia, imunosupresia, zlé hojenie rán, predĺžené zotavovanie atď.). Tomuto negatívnemu vplyvu môžeme predísť vhodnou terapiou bolesti pred, počas a po chirurgickom zákroku. Lieky by mali byť kombinované podľa zásad multimodálnej alebo vyváženej analgézie, aby sa dosiahol žiadaný efekt pri minimálnych dávkach jednotlivých liekov, čím sa zníži riziko vedľajších účinkov. 78 Kone Fenotiazíny Fenotiazíny vyvolávajú kľudný a relaxovaný stav, pri ktorom je kôň pri vedomí a môžu byť podávané per os, IM alebo IV. Najčastejšie používaným predstaviteľom tejto skupiny je acepromazín, ktorý je registrovaný v mnohých európskych krajinách. Fenotiazíny vyvolávajú sedáciu prostredníctvom blokovania viacerých receptorov pre neurotransmitery centrálne aj periférne. Acepromazín ovplyvňuje správanie, autonómny a endokrinný systém, ale nemá analgetické vlastnosti. Zmeny v správaní sú spôsobené primárne blokovaním dopamínových receptorov v bazálnych gangliách a v limbickom systéme. Stupeň trankvilizácie je normálne dostačujúci pre neinvazívne procedúry, ako je strihanie, ale môžu sa vyskytnúť aj paradoxné excitácie. Podobne ako pri iných druhoch, môže dôjsť k hypotenzii prostredníctvom blokovania alfa 1 adrenergných receptorov a týka sa to najmä nervóznych a vzrušených koní a pacientov s hypovolémiou a endotoxéniou. Acepromazín je tiež spájaný s prolapsom penisu a trvalou paralýzou penisu, čo vytvára relatívnu kontraindikáciu u plemenných žrebcov, aj keď tento jav je zriedkavý (4). Alfa 2 receptoroví agonisti Alfa 2 adrenoreceptoroví agonisti vyvolávajú na dávke závislú sedáciu, somatickú analgéziu a myorelaxáciu po intravenóznom, intramuskulárnom alebo transmukozálnom podaní. Naväzujú sa na alfa 2 receptory, ktoré sú lokalizované pre- a postsynapticky na neurónoch a tiež v iných častiach tela mimo neurónov, kde sa nachádza endogénne naviazaný noradrenalín. Pre sedáciu alfa 2 agonistami je charakteristická hlboká depresia s poklesom hlavy, pokles mihalníc a pier a takisto kolísanie tela spôsobené ataxiou a svalovou relaxáciou. Napriek obrazu hlbokej sedácie, kôň je schopný presne kopnúť po bolestivej stimulácii, preto je doporučená kombinácia s opioidom. Xylazín bol zavedený do veterinárnej medicíny ako prvý alfa 2 agonista približne pred 40 rokmi, a to u veľkých aj malých zvierat. V posledných 2 desaťročiach boli vyvinuté účinnejšie a selektívnejšie látky z tejto skupiny. Z nich sa u koní najčastejšie používajú detomidin a romifidin. Klinické sledovania ukázali, že tieto nové prípravky poskytujú silnejšiu a dlhšie trvajúcu sedáciu a analgéziu ako xylazín (5). Hĺbka sedácie je limitovaná, pretože zvyšovanie dávky predlžuje dobu trvania, ale neprehlbuje účinok. Z vedľajších účinkov je najvýraznejší vplyv na kardiovaskulárny sytém: srdcový výdaj sa znižuje primárne v dôsledku vaskulárnej rezistencie a bradykardie. Tiež môže dôjsť k exacerbácii atrioventrikulárnych blokov prvého a druhého stupňa. Dochádza aj k depresii dýchania, avšak tento jav nie je zreteľný, pokiaľ sa nepridáva iný typ liekov, alebo pokiaľ nie je indukovaná celková anestézia. K iným vedľajším účinkom patrí zvýšenie tvorby moču, hyperglykémia a potenie. Alfa 2 agonisti sú často používaní u koní s kolikou pre uľahčenie vyšetrovania a zníženie bolesti. Avšak toto použitie je kontroverzné, pretože môžu znižovať črevnú motilitu. Tlmením bolesti tiež môžu zakryť niektoré symptómy a odsunúť život zachraňujúcu intervenciu. Xylazín tiež zvyšuje intrauterinný tlak a kontraktilitu myometria, preto by sa nemal používať u kobýl v poslednom trimestri gravidity. Opioidy Napriek ich zlej povesti, že u koní môžu spôsobiť excitácie, opioidy sú teraz často používané na analgéziu a prehĺbenie sedácie. Tieto možné vedľajšie účinky majú historický charakter – najmä chodenie v boxe a tlačenie hlavy proti stene – a vyskytujú sa pri oveľa vyšších dávkach, aké sú v súčasnosti klinicky používané a sú zriedkavé u koní s bolestivými stavmi (3). Všetky opioidy sú chemicky príbuzné skupine zlúčenín ktoré boli extrahované s výlučkov makovíc (Papaver somniferum). Množstvo semisyntetických a syntetických analógov týchto opiátov bolo pripravených 79 Kone pre klinické použitie a nazývajú sa opioidy. Svoje účinky prejavujú prostredníctvom interakcie so špecifickými opioidovými receptormi (μ, κ, δ a ďalšie subtypy) v CNS a na periférii. Tieto receptory sú súčasťou veľkej superrodiny G-proteín viažúcich receptorov, ktoré sú funkčne príbuzné receptorom viacerých ďalších neurotransmiterov a neuropeptidov, ktoré ovplyvňujú aktivitu nervových buniek. Rôzne opioidy pôsobia rozdielne na rôzne receptory, čo určuje ich klinické použitie: Butorfanol je μ-antagonista a κ-agonista a zabezpečuje dobrú viscerálnu analgéziu ako aj veľmi dobrú sedáciu, hlavne v kombinácii a alfa 2 agonistami. Buprenorfín ja parciálny agonista na μ-receptoroch s vysokou receptorovou aktivitou a preto poskytuje účinnú analgéziu na dlhú dobu (až do 12 hodín). Buprenorfín nie je schválený pre kone vo väčšine európskych krajín, preto je potrebné používať ho opatrne, vzhľadom k malému množstvu dostupných dát o jeho účinkoch u koní. Morfín a metadón sú čistí μ-agonisti, ktorí zabezpečujú dobrú analgéziu počas 4 – 6 hodín. Možné vedľajšie účinky zahŕňajú už spomínané excitácie, respiratórnu depresiu, bradykardiu (aj keď opioidy, pri relevantných klinických dávkach, majú minimálny vplyv na srdcový výdaj, rytmus a arteriálny tlak krvi) a gastrointestinálne komplikácie. Zriedkavo je po rýchlej intravenóznej injekcii pozorované opioidmi vyvolané uvoľnenie histamínu. Ketamín Ketamín sa často používa na indukciu anestézie v dávkach spôsobujúcich uľahnutie koňa. Ako antagonista NMDA (N – metyl – D – aspartát) receptoru, ketamín môže byť v subanestetických dávkach používaný na stojacich koňoch na analgéziu, alebo v prípadoch keď sedácia alfa 2 agonistami a opioidmi nie je dostatočne účinná („ketamínové omráčenie“). Analgézia je zvlášť účinná v prípadoch neuropatickej alebo chronickej bolesti a pri zápalových ochoreniach, pretože môže zredukovať prudký záchvat bolesti, ako prejav allodýnie a hyperalgézie. Systémovo podaný lidokain Okrem toho, že lidokain je lokálne anestetikum, pri systémovom podaní zabezpečuje analgéziu, má protizápalové, prokinetické a antiendotoxické účinky. Preto vhodne dopĺňa liečbu endotoxémie, brušné operácie a pooperačné koliky. Najvýraznejšie vedľajšie účinky sú spojené s celkovou toxicitou lidokainu a môžu sa vyskytnúť tak pri celkovom, ako aj lokálnom podaní. Prvé príznaky sú spojené s CNS a sú to úzkosť, sedácia a svalové zášklby, ktoré môžu postupovať až ku kŕčom, bezvedomiu, kóme a zástave dychu. K vedľajším kardiovaskulárnym účinkom patrí bradykardia, hypotenzia, vantrikulárna arytmia, ale tieto sa zvyčajne prejavia až pri oveľa vyšších koncentrácich lidokainu v krvi, v porovnaní s príznakmi CNS. Nesteroidné antiflogistiká (NSAIDs) NSAIDs by mali byť zahrnuté do každého protokolu chirurgickej analgézie a sú spomínané v inej časti tohto zborníka. Lokálna anestézia Lokálne anestetiká sú skupinou chemicky príbuzných látok, ktoré sa reverzibilne viažu na sodíkové kanály a blokujú vedenie vzruchov v nervových vláknach. Sú vhodným doplnkom sedácie a celkovej analgézie, pretože blokujú prenos v senzorických aferentných nervoch po lokálnej infiltrácii, zvodovej anestézii 80 Kone a epidurálnej anestézii. Výborne redukujú bolesť počas a po operácii a zabraňujú záchvatom prudkej bolesti. Súhrn Veľa chirurgických a diagnostických zákrokov môže byť vykonaných na stojacich zvieratách, ktoré sú pri vedomí, kombináciou sedácie, systémovej analgézie a techník lokálnej anestézie. Existuje veľa prípravkov, ktoré sú vhodné pre vyvážené alebo multimodálne protokoly s cieľom zabezpečiť dostatočnú sedáciu a analgéziu. Tabuľka 1: Indikácie pre sedáciu a analgéziu na stojacom zvierati Hlava Enukleácia oka, odstránenie žmurky, extrakcia zubov, chirurgia paranazálnych dutín, zavedenie subpalpebrálneho lavážneho systému, sutúra rán Perineálna and genitálna Chirurgia rekta, anu, perinea, chvosta, uretry, machúra, vulvy a vagíny. oblasť kastrácia. Chirurgia penisu a lonovej oblasti Končatiny Povrchové rany, tenotómia Všeobecná malá povrchová Vyčistenie a sutúra rán, odstránenie tumorov anestézia Laparoskopia Biopsia pečene, ovariektómia, kryptorchidektómia Tabuľka 2: Sedatíva Liečivo Dávka Spôsob Nástup Trvanie podania maximálneho účinku sedácie Acepromazín (maleát) 0,02-0,05 mg/kg IM, IV 30 min 4-6 h 0,15-0,25 mg/kg PO 40-60 min 4-6 h Xylazín (hydrochlorid) 0,5-1,1 mg/kg IV 2-5 min 30 min 1,0-2,0 mg/kg IM 15-20 min 30 min Detomidín (hydrochlorid) 0,01-0,02 mg/kg IV 2-5 min 45-60 min 0,01-0,04 mg/kg IM 30 min 60-90 min 0,04 mg/kg OTM gel 30-45 min 60 min Romifidín (hydrochlorid) 0,04-0,12 mg/kg IV 2-5 min 60-120 min Tabuľka 3: Opioidy Liečivo Dávka Butorfanol Morfín Metadón Buprenorfín 0,02-0,05 mg/kg 0,05-0,1 mg/kg 0,1-0,2 mg/kg 0,1-0,2 mg/kg 0,005-0,01 mg/kg 0,0015-0,006 mg/kg Spôsob podania IV (sedative dose) IV (analgesic dose) IV/IM IV/IM IV OTM Nástup maximálneho účinku 1-2 min 2-5 min 1-2 min 1-2 min 30-45 min 30-45 min Trvanie sedácie 1-2 h 1-2 h 4-6 h 4-6 h 8-12 h 8-12 h Dávky sú na základe odporúčania literatúry a terénnych skúseností. 81 Kone Literatúra 1. Johnston, et al. The confidential enquiry of perioperative equine fatalities (CEPEF-1): mortality results of phases 1 and 2. Vet Anaesth Analg. 2002, 29, pp. 159-170. 2. Caulkett. Equine Field Anesthesia and Sedation. Large Animal Veterinary Rounds, Western College of Veterinary Medicine, University of Saskatchewan, Canada. Nov 2007, Vol. 7, 9. 3. Michou and, Leece. Sedation and analgesia in the standing horse 1. Drugs used for sedation and systemic analgesia. in Practice. Oct. 2012, 34, pp. 524-531. 4. Driessen, et al. Contemporary use of acepromacine in the anaesthetic management of male horses and ponies: a retrospective study and opinion poll. Equine Veterinary Journal. 2011, 43, pp. 88-98. 82 Kone Poznámky 83 Kone Vyvážená anestézia a infúzia s konštantným prietokom (Constant rate infusion CRI) u koní. Birgit Sist, MVM [ nedeľa, 9:50-10:40 ] Richter Pharma AG Feldgasse 19 A - 4600 Wels Úvod Koncept použitia samotných intravenózne podaných liekov na indukciu a udržiavanie anestézie, označovaný ako celková intravenózna anestézia (total intravenous anaesthesia - TIVA), je najčastejšie používanou technikou anestézie koní v terénnych podmienkach, pretože má mnoho výhod: je technicky jednoduchá, cenovo prístupná, nevyžaduje si drahé anesteziologické prístroje a personál nie je vystavený anestetickým plynom. Bolo zistené, že TIVA môže spôsobovať menšiu depresiu kardiovaskulárneho systému ako odparované anestetiká u koní, s oveľa lepším tlakom krvi a srdcovým výdajom. Prebúdzania sú väčšinou hladké a lepšie kontrolovateľné. Jedným z nedostatkov je kumulatívny efekt intravenóznych liekov, ktorý má za následok zlé prebúdzanie, pokiaľ anestézia trvá dlhšie ako 1 hodinu. Kontrola hĺbky anestézie je komplikovanejšia ako pri inhalačných anestetikách a takisto je v terénnych podmienkach problematickejší monitoring a suplementácia kyslíkom (2). Keď berieme do úvahy benefity a potenciálne riziká TIVA, výsledkom by mala byť vhodná kombinácia intravenóznych a inhalačných anestetík, čím by došlo k zníženiu potreby obidvoch typov liečiv, a tým k zníženiu negatívneho vplyvu inhalačných anestetík na kardiovaskulárny systém a možný vedľajší efekt spôsobený akumuláciou intravenóznych anestetík. Tento koncept je popisovaný ako vyvážená anestézia alebo čiastočná intravenózna anestézia (partial intravenous anesthesia – PIVA) (3). Liečivá a postupy používané pre TIVA Bez ohľadu na spôsob udržiavania anestézie, indukcia je vykonávaná rovnakým spôsobom. Dostatočná sedácia je nevyhnutná pred indukciou a je dôležité, aby všetky zúčastnené osoby vedeli ako používať potrebné vybavenie a ako manipulovať s koňom predtým ako uľahne. Samozrejmosťou by malo byť zavedenie intravenózneho katétra pre bezpečné a rýchle podanie liekov (aj opakované). Účinné látky používané na premedikáciu sú v základe tie isté ako sú popísané v článku „Sedácia a analgézia na stojacom koni“, ale vo vyšších rozpätiach dávok. Typickou látkou pre indukciu je ketamín v dávke 2,2 mg/kg, ideálne kombinovaný s myorelaxanciom ako je diazepam 0,04 – 0,1 mg/kg (IV) alebo guaifenezínom (35 – 50 mg/kg prísne IV do nástupu účinku). Pre prehĺbenie analgézie a predĺženie času ležania, môžeme pridať butorfanol v dávke 0,025 – 0,05 mg/kg. Táto kombinácia zabezpečí krátkodobú anestéziu na 10 – 20 minút. Môže byť predĺžená podaním 1/3 až ½ pôvodnej dávky alfa 2 agonistu a ketamínu, ktoré musia byť v striekačke pripravené na aplikáciu. Táto dávka môže byť opakovane podávaná v prípade potreby (2). Pre zákroky trvajúce viac ako 60 minút, zvyčajne po sedácii a indukcii anestézie, podáva sa zmes rôznych 84 Kone liekov ako infúzia s konštantným prietokom, aby sa dosiahla stabilná koncentrácia v plazme a predišlo sa jej kolísaniu, ktoré je spojené s rizikom toxicity alebo nedostatočnej hĺbky anestézie. Najčastejšie je v posledných desaťročiach používaná kombinácia „Triple Drip“, ktorá bola pôvodne zložená z xylazínu, ketamínu a guajfenezínu. V súčasnosti je možné použiť akýkoľvek liek so skupiny alfa 2 – agonistov, ketamín a guajfenezín (Tabuľka 2). Monitoring a podporná starostlivosť počas TIVA. Hypoxémia a hypoventilácia sú častým javom počas anestézie v terénnych podmienkach, preto je vhodné použiť pulzný oximeter (so sondou upevnenou na jazyk) a pri poklese saturácie pod 90% je nutné suplementovať kyslík. Časti tela ktoré sú vystavené tlaku pri kontakte so zemou (rameno, bedrá) musia byť podložené, aby sa predišlo postanestetickým myopátiám a neuropátiám. Príznaky nedostatočnej anestézie sú zrýchlené a prehĺbené dýchanie, zvýšená aktivita očnej gule a palpebrálny reflex. Pohyb končatín a naťahovanie alebo napínanie krku tiež poukazujú na to, že je potrebné podať ďalší bolus anestetík alebo zvýšiť prietok infúzie (1). Čiastočná intravenózna anestézia (PIVA) Ako bolo spomenuté vyššie, kombinácia inhalačnej a injekčnej anestézie je popisovaná ako PIVA alebo vyvážená anestézia. Kardiovaskulárne funkcie sú menej ovplyvnené pri PIVA ako pri samostatnej inhalačnej anestézii, ale spôsobuje väčšiu depresiu dýchania ako TIVA alebo inhalačná anestézia, preto sa pri tomto spôsobe anestézie v klinických podmienkach používa mechanická ventilácia. Liečivá používané na PIVA sú tie isté ako pre sedáciu na stojacom pacientovi alebo pri TIVA, ale vo všeobecnosti sú znížené na 1/10 až ¼ štandardných dávok pri TIVA (4). Lidokain, napriek tomu, že má relatívne úzky terapeutický index, je v posledných rokoch častou súčasťou PIVA, pretože poskytuje celkový analgetický efekt, môže znížiť výskyt pooperačného ileu pri chirurgii kolikových ochorení a redukuje potrebu MAC o 25 %. Bolo tiež zistené, že lidokain ovplyvňuje stupeň ataxie u koní počas prebúdzania, odporúča sa zastaviť CRI 30 minút pred ukončením CRI (1). Súhrn Anestézia koní je vždy výzvou, aj v tých najlepšie kontrolovaných podmienkach. TIVA zostáva naďalej hlavnou metódou v terénnej anestézii so zabezpečením dobrej straty vedomia, svalovej relaxácie a analgézie na dobu do 60 minút. PIVA používa kombináciu injekčných a inhalačných anestetík so zabezpečením lepšej funkcie kardiovaskulárneho aparátu v porovnaní so samostatnými inhalačnými anestetikami. Vzhľadom k tomu, že veľa komplikácií pri anestézii koní je spojených so zníženým srdcovým výdajom a hypotenziou spôsobenou inhalačnými anestetikami, PIVA poskytuje výrazné výhody pri celkovej anestézii tohto druhu. 85 Kone Tabuľka 1: Dávky liekov pri bežných kombináciách na premedikáciu Látka Dávka Acepromazín + 0,03 mg/kg Xylazín 1,0 mg/kg Acepromazín + 0,03 mg/kg Detomidin 0,02 mg/kg Butorfanol + 0,02 mg/kg Xylazín 0,5-1,0 mg/kg Butorfanol + 0,02 mg/kg Detomidin 0,02 mg/kg Metadón + 0,1 mg/kg Xylazín 0,5-1,0 mg/kg Metadón + 0,1 mg/kg Detomidín 0,01-0,02 mg/kg Spôsob aplikácie IV IV IV IV IV IV IV IV IV IV IV IV Upravené podľa : Lendl 2006; “Zum Einsatz von alpha 2-Adrenozeptor-Agonisten bei Equiden unter besonderer Berücksichtigung des Detomidins“; Fachpraxis 2006, (50), 20 - 26 Tabuľka 2: Protokoly pre TIVA infúzie Látky Príprava Xylazín+ketamín +guaifenezín Detomidín+ketamín +guaifenezín Midazolam+ketamín +xylazín 250 mg xylazín + 1000 mg ketamín + 500 ml of 5% guaifenezin 10 mg detomidín + 1000 mg of ketamín + 500 ml 5% guaifenezin 25 mg midazolam + 650 mg ketamín + 325 mg xylazín + 500 ml 0,9% fyziologického roztoku Záverečná koncentrácia G: 50 mg/ml K: 2 mg/ml X: 0,5 mg/ml G: 50 mg/ml K: 2 mg/ml D: 20 μg/ml M: 0,05 mg/ml K: 1,3 mg/ml X: 0,65 mg/ml Rýchlosť infúzie 1,5 ml/kg/h 1,2-1,6 ml/kg/h 1,6 ml/kg/h Dávky a odporúčania sú podľa literatúry a terénnej praxe. Tabuľka 3: Doporučené dávky pre lieky používané pre PIVA u koní Látky Dávka Rýchlosť infúzie 3,5 mg/kg/h IV 7 μg/kg IV pred indukciou Medetomidín (nahrádza všetky ostatné látky (nie je schválený pre použitie u koní) zo skupiny alfa 2 agonistov používaných na indukciu) Ketamín Po indukcii ihneď začína infúzia 1-3 mg/kg/h IV Lidokaín 86 1,3 mg/kg IV počas 15 min Poznámky Diuretický efekt, nutná katetrizácia Zastaviť infúziu minimálne 20 minút pred ukončením inhalačnej anestézie. Poskytuje sedáciu pre prebúdzanie 30-50 μg/kg/min. IV 1,6 ml/kg/h Kone Literatúra 1. Auckburally, and Flaherty. Use of supplemental intravenous anaesthesia and analgesia in horses. In Practice. 2011, 33, pp. 334-339. 2. Caulkett. Equine Field Anesthesia and Sedation. Large Animal Veterinary Rounds, Western College of Veterinary Medicine, University of Saskatchewan, Canada. Nov 2007, Vol. 7, 9. 3. Bettschart-Wolfensberger , and Larenza. Balanced Anesthesia in the Equine. Clinical Techniques in Equine Practice. 6, 2007, 2, pp. 104-110. 4. Lerche. Total Intravenous Anesthesia in horses. Vet Clin Equine. 29, 2013, pp. 123-129. 5. Valverde. Balanced Anesthesia and Constant-Rate Infuions in Horses. Vet Clin Equine. 29, 2013, pp. 89122. 87 Kone Poznámky 88 Kone Poznámky 89 Kone Použitie nesteroidných antiflogistík (NSAIDs) u koní Birgit Sist, MVM [ nedeľa, 11:40-12:30 ] Richter Pharma AG Feldgasse 19 A - 4600 Wels Úvod Nesteroidné antiflogistiká sú protizápalové látky inej povahy ako steroidy, ktoré inhibujú niektorú zložku zápalovej kaskády. Napriek tomu, že sú známe viac ako 100 rokov, stále patria medzi najrozšírenejšie analgetiká používané u všetkých živočíšnych druhov. NSAIDs môžu byť klasifikované viacerými spôsobmi: na základe ich chemickej štruktúry do dvoch skupín – karboxylové kyseliny, ktoré zahŕňaju väčšinu NSAIDs a enolové kyseliny – ktoré môžu byť ďalej klasifikované ako salicylové kyseliny, octové kyseliny, propiónové kyseliny, fenamové kyseliny, pyrazolóny a oxikamy (tab. 1). Druhý spôsob zatrieďovania je na základe inhibovania cyklooxygenázy (reverzibilne alebo ireverzibilne) a tretí spôsob na základe selektivity pre COX izoenzýmy 1a 2. Mechanizmus účinku Pri poranení každého tkaniva v tele, dochádza k uvoľneniu fosfolipázy A z bunkových membrán, čo vedie k aktivácii kaskády kyseliny arachidónovej a v konečnom dôsledku k syntéze preostaglandínov a leukotriénov. Tento mechanizmus je katalyzovaný už spomenutými COX enzýmami (obr. 1). Prostaglandíny sú produkované v celom tele a zúčastňujú sa na mnohých fyziologických pochodoch v zdravom aj chorom organizme. Sú silnými mediátormi zápalu a bolesti a hlavnou zložkou zodpovednou za klinické prejavy zápalu – začervenanie, opuch, teplota, bolesť a porušená funkcia. Začervenanie a teplota sú spôsobené vazodilatáciou, ktorá vzniká primárne ako odpoveď na prostaglandín E2. Opuch je spôsobený zvýšenou kapilárnou permeabilitou riadenou histamínom a bradykinínom, ktoré sú potenciované prostaglandínmi. Bolesť je výsledkom zvýšenej citlivosti (znížený prah bolesti) lokálnych receptorov bolesti (nociceptorov) na mechanickú a chemickú stimuláciu. NSAIDs narúšajú tento mechanizmus cez špeciálnu inhibíciu COX enzýmov, a tak potláčajú klinické príznaky začervenania, opuchu, teploty a nakoniec bolesti. Cyklooxygenáza existuje v dvoch hlavných izoformách – COX 1 a COX 2 – a v poslednej dobe bola objavená tretia izoforma (COX 3). COX 1 je základný izoenzým, tradične považovaný za „dobrý“ COX, je zodpovedný za ochrannú funkciu hlavne v gastrointestinálnom aparáte a pri cirkulácii krvi v obličkách. COX 2 je tvorený počas zápalu a jeho koncentrácia sa zvýši oproti normálu až 20 násobne v tkanive so zápalom alebo poranením. Preto sa dlhú dobu myslelo, že COX 2 je „zlý“ izoenzým a veda sa zamerala na vývoj špecifických COX 2 inhibítorov, ktoré by boli účinné pre odstránenie bolesti, pri zachovaní aktivity COX 1, a tým zredukovaní potenciálnych možných vedľajších efektov spojených s podávaním NSAIDs. Nanešťastie, pretože je to biologický systém, nie je „čiernobiely“ a COX 2 – aj keď je tvorený počas zápalu – hrá tiež dôležitú úlohu v ukončení zápalu a jeho inhibícia môže predĺžiť dobu trvania zápalu. Je dokázané, že COX 2 má tiež 90 Kone ochrannú funkciu pri udržiavaní gastrointestinálnej integrity, pri hojení vredov a môže mať dôležité úlohy spojené s funkciou nervov, mozgu, vaječníkov a maternice a tiež s metabolizmom kostí. Farmakológia Nesteroidné antiflogistiká sú slabé organické kyseliny s hodnotami pKA medzi 3 až 5. Za fyziologického pH sú ionizované a vysoko viazané na proteíny (>98%). Distribuované sú v malých objemoch, ale zvyšujú penetráciu do zapálených tkanív, ako výsledok zvýšenej vaskulárnej permeability a prietoku krvi. Kvôli ich vysokej viazanosti na proteíny a ionizácii, akumulujú sa v zapálených tkanivách a sú účinné, aj keď plazmatické koncentrácie sú pod merateľnými hodnotami. Len neproteínová väzba je biologicky aktívna. Tieto lieky sú lipofilné s nízkou rozpustnosťou vo vode a často sú vyrábané ako sodné soli, hlavne tie, ktoré sú určené pre parenterálne použitie. Môžu byť podávané per os, intramuskulárne, intravenózne alebo per rectum. Penetrácia do synoviálnych kompartmentov väčšinou dosahuje približne 60% priemernej plazmatickej koncentrácie, a to kvôli nízkej koncentrácii proteínov v synoviálnej tekutine, ale môže sa zvýšiť počas zápalu (synovitis) kvôli akumulácii a naviazanosti na proteíny. NSAIDs sú metabolizované hlavne v pečeni, kde podliehajú oxidácii, redukcii, hydrolýze a konjugácii. Zdá sa, že všetky NSAIDs sú metabolizované na neaktívne metabolity, s výnimkou fenylbutazónu. Farmakokinetika sa líši medzi liekmi aj medzi živočíšnymi druhmi. Tieto rozdiely je potrebné brať do úvahy pri určení správneho dávkovania. Exkrécia je takmer vždy prostredníctvom renálnej tubulárnej sekrécie a je limitovaná glomerulárnou filtráciou, kvôli vysokej viazanosti na proteíny. Špecifické NSAIDs Dávkovanie pozri v tabuľke 2. Ketoprofen Ketoprofen je nešpecifický inhibítor COX 1 a COX 2 a je efektívne používaný na kontrolu muskuloskeletálnej a pooperačnej bolesti u koní. Následkom mechanizmu vychytávajúceho ióny sa akumuluje v zapálených tkanivách a je účinný až 24 hodín, aj keď jeho koncentrácie v plazme sú pod merateľnými hodnotami. K možným vedľajším účinkom patria gastrointestinálne problémy, obličkové poruchy a zvýšená krvácavosť. Fenylbutazón Napriek relatívne úzkemu terapeutickému rozpätiu a vzniku žalúdočných vredov a nefrotoxicite, fenylbutazón je stále najrozšírenejším nesteroidným antiflogistikom v konskej praxi. V poslednej dobe sú schválené produkty obsahujúce prekurzor suxibuzón, ktorý je konvertovaný na fenylbutazón po perorálnom podaní a má nižšie riziko vzniku vedľajších účinkov na gastrointestinálnom trakte. Flunixin meglumine je nešpecifický COX 1 a COX 2 inhibítor, ktorý je často používaný na liečbu kolikových bolestí u koní, pretože má najsilnejší antiendotoxemický účinok zo všetkých NSAIDs a okrem toho silný analgetický a protizápalový účinok prostredníctvom inhibície tvorby eikosanoidov a TXA2. Meloxicam je nesteroidné antiflogistikum s preferenčným účinkom na COX 2, ktorého účinnosť u koňa je porovnateľná s flunixinom, čo sa týka protizápalového, analgetického a antiendotoxemického efektu, s lepšou toleranciou gastrointestinálneho traktu a nižším rizikom vedľajších účinkov. 91 Kone Záver NSAIDs zostávajú základným kameňom terapie bolesti u koní a zohrávajú dôležitú úlohu v prídavnej terapii mnohých chorôb. Indikácie pre ich použitie sú zápalové stavy, bolesť, horúčka, endotoxémia a trombóza. Je dôležité si zapamätať, že za určitých podmienok, hlavne pri strese a dehydratácii, môžu mať vážne vedľajšie účinky, ako je vznik gastrointestinálnych vredov, ochorení obličiek, a preto musia byť u pacientov dôsledne diagnostikované príznaky toxicity. Výber špecifického NSAID závisí od indikácie, individuálnych reakcií a osobných preferenciách. Obr. 1: Kaskáda kyseliny arachidónovej Podľa: Lumb and Jones Veterinary Anesthesia and Analgesia, Fourth edition; Blackwell publishing; 2007 92 Kone Tabuľka 1: Klasifikácia NSAIDs Chemická trieda Podtrieda NSAID Karboxylové kyseliny Salicylové kyseliny Aspirín, salicylát Octové kyseliny Etodolac, eltenac Propiónové kyseliny Ketoprofen, carprofen, naproxen Fenamové kyseliny Flunixin, kyselina meklofenamová Pyrazolóny fenylbutazón, dipyrone (metamizol) Oxikamy meloxicam, piroxicam Enolové kyseliny Table 2: Dávkovanie špecifických NSAIDs Látka Dávkovanie Spôsob podania Dávkovací interval Ketoprofen 2,2 mg/kg IV SID-BID Phenylbutazone 2,2-4,4 mg/kg IV, PO SID-BID Flunixin 1,1 mg/kg IV, IM, PO SID-BID Carprofen 0,7 mg/kg IV, PO SID-BID Meloxicam 0,6 mg/kg IV SID, BID 93 Kone Poznámky 94 Kone Poznámky 95 Postery [ Pavilón M5, sobota, 17:30-18:30 ] Postery Zoznam posterov Nová Veterinária 2014 1. Dr. Veronika Nagyová Vplyv diarhoického syndrómu na proteínový profil teliat 2. Dr. Lucia Kottferová Aspergilóza u vtákov 3. Dr. Peter Smrčo Imunitná odpoveď psov po vakcinácii po dlhodobom podávaní kortikosteroidov (Prednison) 4. MVDr. Jana Farbáková Kanínna kognitívna dysfunkcia 5. MVDr. Mária Figurová Využitie laserovej terapie pri degeneratívnych ochoreniach chrbtice (spondylosis deformans) psov 6. MVDr. Aladár Maďari Kazuistika: generalizovaná forma tetanu u psa 7. MVDr. Adriana Osová VÝZNAM DICHELOBACTER NODOSUS A FUSOBACTERIUM NECROPHORUM PRI CHOROBÁCH PAZNECHTOV 96 Postery 97 Postery 98 Postery 99 Postery 100 Postery 101 Postery Využitie laserovej terapie pri degeneratívnych ochoreniach chrbtice (ƐƉŽŶĚLJůŽƐŝƐĚĞĨŽƌŵĂŶƐ) psov Figurová M., Hluchý M., Karasová M., Ledecký V. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Klinika malých zvierat – Oddelenie chirurgie, ortopédie, röntgenológie a reprodukcie, Komenského 73, 041 81 Košice Úvod Degeneratívne ochorenia chrbtice (DOCH) sú sprevádzané akútnou alebo chronickou bolesĢou, ktorá môže spôsobiĢ u pacienta nielen neochotu vstávaĢ a pohybovaĢ sa, ale aj stratu chuti do jedla, podvýživu. Podstatou terapie DOCH je zmiernenie bolesti a obnovenie pohyblivosti atrofovaných oblastí tela. V humánnej medicíne je súþasĢou terapeutických postupov aj fyzikálna terapia. Fyzikálne vlastnosti laserového lúþa sa prejavujú rôznymi biologickými úþinkami (analgetickým, antiflogistickým, antiedematóznym, biostimulaþným a vazodilataþným). Materiál a metodika V klinickej štúdii sme použili diódový laser (BTL-5000) s laserovou sprchou o vlnovej dĎžke 4x50mW a 685nm s aktívnou plochou 25 cm2. Laser patrí podĐa hygienickej triedy do skupiny 3B, þo predstavuje laser s výkonom nepresahujúci 0,5 W. Tento typ je veűmi nebezpeēný pre sietnicu oka. Klinickí pacienti: psy n=10 (nemecký ovþiak 50 %, boxer 30%, iné plemená 20%) s degeneratívnymi ochoreniami chrbtice (spondylosis deformans) v oblasti posledných hrudníkových stavcov a lumbálnych stavcov (Obr. 1, 2). Veková hranica pacientov sa pohybovala v rozmedzí 8-10 rokov. Postup laserovej terapie sa navrhol individuálne po ortopedickom, neurologickom a röntgenologickom vyšetrení. Neurologický deficit sa prejavoval predovšetkým slabosĢou a ataxiou (zníženou propriocepciou) panvových konþatín, neochotou postaviĢ a pohybovaĢ sa. Obr. 1 pes Boxer, on, O 11r Rehabilitaþná laserová terapia sa vykonávala na ležiacom pacientovi s laserovou sprchou v rehabilitaþnom programe Arthrosis s kontinuálnym režimom s analgetickým a myorelaxaþným úþinkom v dávke 20 J/cm2. Každý pacient absolvoval 15 sedení (Obr.3). Výsledky Prvotné pozitívne výsledky nám potvrdili samotní majitelia týchto psov. Po kontrolnom neurologickom vyšetrení sa nám potvrdil pozitívny vplyv laserovej terapie. Pacienti vykazovali výrazne zlepšenie v propriocepcii panvových konþatín a ochoty postaviĢ a pohybovaĢ sa. Záver Laserová terapia si vyžaduje veĐmi dobrú spoluprácu medzi majiteĐom a veterinárnym lekárom. Nami uvedené þiastkové výsledky nám zatiaĐ potvrdzujú pozitívny vplyv laserovej terapie pri degeneratívnych ochoreniach chrbtice. Obr. 2 pes NO, ona, 11r 102 103 Poznámky 104 Poznámky 105 Poznámky 106 www.savlmz.sk www.veterinaria.sk
Podobné dokumenty
obsah - Fakulta strojní - VŠB-TU Ostrava
Students of AGH-UST wants build walking robot with eight legs (fig 1.) which be
actuated by SMA (Shape Memory Alloys) wires. SMA wires are smart materials with many
advantages but have disadvantage...
Paliativní péče o pacienty v terminálním stádiu nemoci
Praktický lékař je reálně ústřední osobou ve zdravotní péči o nemocného v domácím prostředí. V současné
době umírá v domácím prostředí kolem 10-15 % nevyléčitelně nemocných. Ze zahraničních st...
Neurológia
46. Z. Kadaňka ml. (Brno): Kdy indikovat EMG pánevního dna?
(10 + 2 min.)
47. L. Mrázová, Z. Juříková, P. Danhofer, J. Pejčochová, P. Vondráček, J. Zámečník, T. Honzík,
H. Ošlejšková (Brno, Pra...