Sex a humor v psychoterapii - Psychiatria ~ Psychoterapia
Transkript
PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, 15, 2008, č. 4, s. 241-244 241 Editoriál Sex a humor v psychoterapii Andrea Marsalová, Anton Heretik Súhrn Cieľom práce je prehľad psychologických prístupov a teórií humoru. Analýza použitia humoru v psychoterapii začína Freudovým dielom Vtip a jeho vzťah k nevedomiu. K základným funkciám humoru v psychoterapii patrí zmena atmosféry, podpora kognitívnych faktorov, uľahčenie katarzie, zlepšenie sociálnych zručností. Cielene sa s humorom pracuje najmä v metódach paradoxnej intencie, naratívnej psychoterapie a skupinovej psychoterapie. Sexualita ako téma v psychoterapii sa môže dotýkať všetkých jej funkcií – reprodukcie, rekreácie a tvorivosti vo vzťahu. Použitie humoru v psychoterapii sexuality je viazané na dodržanie zásad správneho načasovania, vhodnosti situácie a vnímavosti klienta. Práca je ilustrovaná vtipmi s psychoterapeutickým potenciálom a minikazuistikami z praxe autorov. Kľúčové slová: sexualita, humor, psychoterapia. Summary The article offers an overview of psychological approaches and theories of humor. The analysis of use of humor in psychotherapy begins with Freuds opus: The joke and its relation to the unconsciousness. To the basic functions of humor in psychotherapy belongs change of atmosphere, support of cognitive factors, releasing of catharsis and improvement od social skills. Humor is used especially in methods of paradoxical intention, narrative psychotherapy and group psychotherapy. Sexuality as a topic in a psychotherapy is touching all three functions – reproduction, recreation, as well as cocreation in relationship. Use of humor in psychotherapy of sexuality is connected with fulfilling of three principles – timing, appropriate situations and sensitivity of client. The article is illustrated by jokes with psychotherapeutic potential and minicase reports from practice of the authors. Key words: sexuality, humor, psychotherapy. Úvod – o psychológii humoru Komickú obrazotvornosť chápeme predovšetkým ako niečo ” živé. Budeme ju teda rozoberať, i keď nejde o vec veľmi vážnu, s úctou, ktorou sme povinní všetkému, čo žije.“ Bergson, 1966 Henri Bergson sa v úvodnom citáte ospravedlňuje, že sa zaoberá tak nevážnymi vecami, ako je komickosť, smiech, humor. Psychológia humoru (komiky, smiechu) však je vážna vec. Keď si pozrieme prehľad (tab. 1) teórií a ich autorov, ktorí vysvetľujú humor, je to zoznam najväčších mysliteľov Adresa: REA – Ambulancie psychiatrie a psychoterapie, s.r.o., Istrijská 49, 841 07 Bratislava, [email protected] našej civilizácie od Platóna a Aristotela, Descarta a Kanta, Schopenauera a Bergsona, až po Freuda (Goldstein a McGhee, 1972). Freudom, a najmä jeho prácou Vtip a jeho vzťah k ne” vedomiu“ (1905) sa vývoj psychológie humoru neskončil, ale začal a to najmä vo vzťahu k psychoterapii. Musíme konštatovať, že Freud svojou monografiou nasadil veľmi vysokú latku pre ďalší výskum humoru. Pripomeňme si, že celá práca je členená do troch častí: analytickej, ktorá sa venovala technike a zámerom vtipu, časti syntetickej, ktorá sa zaoberala mechanizmami slasti, psychogenézou humoru, motívmi vtipu, vtipom ako sociálnym procesom. Vzťahom vtipu ku snu a nevedomiu a druhom komična sa venovala tretia časť. Dodnes vznikajú práce, ktoré analyzujú Freudov prínos na tomto poli (napr. Matte, 2001, Newirth, 2006). Aj vtipy, na 242 MARSALOVÁ A., HERETIK A.: SEX A HUMOR V PSYCHOTERAPII ktorých ilustroval Freud svoje myšlienky, neboli najjednoduchšie, napr.: Žena je ako dáždnik. Skôr či neskôr si človek ” zoberie drožku.“ Tabuľka 1. Teórie humoru a ich tvorcovia. • teória superiority (Platon, Aristoteles, Hobbes, Bergson) • teória inkongruencie (Schopenhauer, Kant, McGhee) • teória prekvapenia (Stanley, Hollingworth) • teória ambivalencie (Descartes, Hegel) • teória uvoľnenia a úľavy, teória vzrušenia (Spencer, Berlyne) • teória konfigurácie, Gestalt (Maier) • psychoanalytické teórie (Freud) V súčasnosti sa psychológia humoru pokladá za relatívne samostatnú interdisciplinárnu oblasť výskumu. Časopis Humor, ktorý vychádza už 21 rokov, prináša štúdie o humore, aj ako faktore salutogenézy, o uplatnení humoru v psychoterapii a poradenstve. V júni 2007 sa vo Florencii konal kongres Európskej asociácie psychoterapie (EAP) na tému Humor v psychoterapii, na ktorej mali autori potešenie zúčastniť sa. Terapeutický humor vs. humor v psychoterapii Na začiatok ponúkame niekoľko definícii terapeutického humoru. Napríklad Franzini tvrdí, že ide o . . .akýkoľvek zá” krok, ktorý vedie ku zlepšeniu zdravotného stavu, pričom pacient bol povzbudzovaný k tomu, aby sa na svoju životnú situáciu pozrel s humorom, aby objavil, vyjadril, pochopil jej absurditu a nesúlad“ (Franzini, 2001). Kulka (2008) pokladá za terapeutický humor akúkoľvek srdečnú, radostnú, či humornú interakciu, ktorá je konštruktívne využitá na zlepšenie klientovej psychickej pohody. V našich predchádzajúcich prácach (Heretik a spol., 1983, Heretik a Marsalová, 2007) sme použitie humoru v psychoterapii vymedzili širšie. 1. Humor mení „atmosféru“. Mení intimitu v dyadickom vzťahu a kohéziu v terapeutickej skupine. 2. Humor podporuje kognitívne faktory, napr. – vhľad, prerámcovanie a reštrukturalizovanie. 3. Humor uľahčuje katarziu. Prináša abreakciu napätia a úzkosti. 4. Humor zlepšuje sociálne zručnosti. Zvyšuje asertivitu a sociálnu atraktivitu klienta. Pri terapeutickom humore by sme mali, v duchu tradície prof. Guensbergera odlišovať humor chcený (cielený, úmyselný), od nechceného, ktorého zdrojom, napr. v rámci psychopatológie všedného dňa (prerieknutie, zabudnutie), môže byť nielen klient, ale aj terapeut. Príkladom metódy, ktorá cielene narába s humorom, je Franklova paradoxná intencia, ktorá pomocou hyperboly, amplifikácie, želania si neželaného, umožní nielen zmenu náhľadu, ale aj abreakciu. Podobne sa pracuje s humorom v Peseschkianovej pozitívnej, naratívnej psychoterapii (Kulka, 2008). Najväčšiu príležitosť k zámernému i nezámernému humoru ponúka skupinová psychoterapia. Humor tu možno odhaliť vo všetkých jeho psychogenetických fázach, ako ich opísal Freud – od hravého humoru, ktorý vzniká náhlymi zmenami situácie a prekvapeniami v psychogymnastických etudách ( molekuly“), cez žartovanie v rámci hrania rolí, až ” po štádium zmysluplného tendenčného humoru, teda vtipu v užšom slova zmysle pri prehrávaní manželských konfliktov v psychodráme. Minikazuistika Prvá autorka má skúsenosť, kedy klientkin zmysel pre humor sa stal nielen pomocným faktorom terapie, ale aj podnetom pre sebareflexiu terapeuta. Klientku trápili mnohonásobné špecifické fóbie, vrátane klaustrofóbie. Počas hodiny, pri analýze klientkinho strachu z tunelov, si so smiechom uvedomila, že keby tunely viedli do nákupných centier, boli by pre ňu oveľa menším problémom. Terapeutka sa smiala tiež, čiastočne aj na sebe. Humor a sexualita v práci s klientom Rovnako ako humor aj sexualita je komplexný fenomén, ktorý aj v psychoterapii má bio-psycho-sociálny (a niektorí autori sa domnievajú, že aj spirituálny) aspekt. Z tohto hľadiska citujeme často prácu dvoch procesorientovaných terapeutiek Diamond a Summers (1991). Sex – rekreácia, prokreácia, či kokreácia. Sex je podľa ich chápania jednak prokreáciou – cestou k reprodukovaniu, zachovaniu rodu, vytvoreniu rodiny. Je pre nás aj rekreáciou – zdrojom slasti, ktorý má silný antistresový, endorfíny stimulujúci účinok. Je však aj obrovským priestorom pre kokreáciu – tvorivosť a osobný rast – od práce na vlastnej sexuálnej identite a orientácii, cez vzájomné zdieľanie a oblažovanie partnerov, až po vrcholové zážitky (peak experiences), ktoré sú podľa Maslowa jedným zo spúšťačov sebaaktualizácie na ceste ku spiritualite. Každá z týchto oblastí môže byť zdrojom radosti, ale aj strasti a obsahom, témou v psychoterapii. Všetci sme už pracovali s klientmi, ktorí nemohli mať deti. S klientmi, ktorí mali funkčné poruchy a sex sa pre nich stal nočnou moru a nie zdrojom slasti. Ale aj s klientmi, ktorí vo vlastnej sexualite hľadali niečo viac než len plodenie detí a občasnú rozkoš a my sme ich sprevádzali v tomto aspekte sebaaktualizácie. Práve tragikomickosť je zdrojom vtipov a v niektorých môžeme vytušiť všetky vrstvy a esenciu ľudskej skúsenosti. Mladá žena nastúpi do výťahu v newyorskom mrakodrape. Po chvíli pozrie na muža, ktorý stojí v kúte a prekvapene sa pýta: Ž: ,Nie ste Vy Robert Redford ?“ ” M: ,Som a čo má byť ?“ ” Ž: A nemohla by som Vám ho vyfajčiť ?“ ” M: No mohla, ale čo z toho budem mať ja ?“ ” MARSALOVÁ A., HERETIK A.: SEX A HUMOR V PSYCHOTERAPII Tento vtip je prvoplánovo o tom, kto má väčší zisk (slasť) zo sexu. Ale zároveň je to vtip o narcizme individuálnom a spoločenskom, kulte celebrít, sexizme, sexe bez lásky a vzťahu a iste má rad ďalších vrstiev. Pri práci na sexualite platia všeobecné zásady použitia terapeutického humoru (Goldin a spol., 2006): a) načasovanie Z hľadiska vývoja vzťahu terapeut – klient a prepracovania témy sexuality je dôležité správne načasovanie, rovnako, ako to platí pre interpretácie. b) vhodnosť situácie Je potrebné empaticky odhadnúť momentálnu atmosféru, emočné vyladenie klienta a spracovať jeho reakciu. c) vnímavosť klienta Je dôležité zohľadniť osobnostné vlastnosti, kognitívny štýl, ale aj hierarchiu záujmov, hodnôt a postojov klienta. Isté varovanie nachádzame aj vo Freudovej analýze nevinných a zámerných vtipov (Freud, 2005). Pri nevinnom vtipe je slasť viazaná na techniku (prerieknutie, naivita, dvojzmysly, metafory). Zámerný vtip môže mať podľa Freuda len dva zámery – je hostilný (ide o agresiu, satiru a obranu), alebo obscénny (cieľom je odhalenie). Tým, že u zámerných vtipov je slasť viazaná na techniku i na zámer, je ťažko rozoznať ich podiel. Vlastne nevieme čomu sa smejeme“ (Freud, ” 2005). Vtip teda môže byť klientom vnímaný ako sexuálna agresia a nesie so sebou riziko zranenia. Navyše sa domnievame, že k limitom použitia humorných stimulov v psychoterapii patria aj kognitívne a emocionálne poruchy v prežívaní humoru, najmä u depresívnych a schizofrénnych pacientov. Svedčia preto naše dlhoročné skúsenosti s testom vtipov (Guensberger a spol., 1982, Heretik a Vajdičková, 2004) i výskumy celého radu autorov, ktorí sa zaoberali psychopatológiou humoru (napr. Thwaites a Dagman, 2004, Kuiper a spol., 2004). Minikazuistika Pri práci na klientovej sexualite sme sa opakovane dostávali k problematike masturbácie. Terapeutovi sa zdalo, že prepracovanie témy nepokračuje a opakuje sa (častosť a normálnosť“ ” masturbácie, vplyv na partnerské súžitie). Odcitoval vtip W. Allena: Neviem, čo majú ľudia proti masturbácii, je to sex ” s niekým, koho mám skutočne rád“. Klient sa, na terapeutovo sklamanie, nezasmial a nastalo trochu napäté ticho. Potom sa však dostali k otázke vlastného sebaobrazu, sebahodnotenia a sebaúcty. Na masturbáciu sa dalo nahliadnuť aj ako na spôsob, ako sa dostať viac do kontaktu so svojím telom a so sebou samým. Vzhľadom k téme tejto práce, sa terapeut po pár sedeniach spýtal klienta, ako na neho ten vtip zapôsobil. Klient odpovedal, že sa nesmial preto, že už ten vtip v minulosti od terapeuta počul. Donútil ho však zamyslieť sa nad hlbšími aspektami masturbácie. To, že sa terapeut so svojím vtipom opakoval, môžeme hodnotiť ako chybný úkon (snáď nie demenciu) a teda aj zdroj nechceného humoru. Môžeme len dúfať, že to vybudovaný terapeutický vzťah unesie. 243 Humor pri práci na protiprenose Ďalšou možnosťou uplatnenia humoru (a sexuálneho humoru) je psychoterapeutický výcvik a supervízia. Rovnako ako našim klientom, aj nám terapeutom, môže humor pomôcť k náhľadu a vnútornej zmene postojov. Peknú ilustráciou ponúkol americký terapeut Prochaska (čítaj pročeske) Autor so svojou ženou, tiež terapeutkou, sa pokúsili uhádnuť troch ľudí eroticky príťažlivých pre toho druhého. Prochaska uviedol troch mužov. Pani Prochaskovú tento zoznam rozosmial. Odhalila však vďaka nemu tri ženy – partnerky mužov zo zoznamu – ktoré sa naopak páčia jej manželovi. Prochaska si s prekvapením uvedomil svoje mnohoročné projekcie a to, ako mu bránili, aby spoznal kvality, ktoré jeho žena u mužov oceňuje (Prochaska a Nocross, 1999). Zdrojom poučenia sú aj židovské anekdoty. Bonder (2008) v knihe Jidiše kop analyzuje štyri oblasti toho, čo židovská múdrosť skrýva – informácie (zjavná oblasť toho, čo je zjavné), porozumenie (skrytá oblasť toho, čo je zjavné), múdrosť (zjavná oblasť toho, čo je skryté) a úcta (skrytá oblasť toho, čo je skryté). Procesorientovaný terapeut Max Schuepbach na jednom seminári rozprával židovskú ankdotu, ktorá je podľa autorov esenciou fenoménu prenosu a protiprenosu : Sára: Rabi, keď som počúvala Tvoje kázne, zistila som, že ” som do Teba zamilovaná.“ Rabi: Ale Sára, Ty cez lásku ku mne miluješ všetkých ľudí. ” Choď domov a porozmýšľaj o tom !“ Sára: Mal si pravdu Rabi, je to tak, cez lásku k Tebe, milujem ” všetkých ľudí.“ Rabi: Ale Sára, ja myslím, že Ty cez lásku k ľuďom vlastne ” miluješ Boha. Choď domov a porozmýšľaj o tom !“ Sára: Mal si pravdu, Rabi. Cez lásku k ľuďom vlastne milujem ” Boha.“ Rabi: Počuj Sára, Ty si do mňa zamilovaná !“ ” Záver Na záver ponúkame známu karikatúru V. Jiránka (2006). Nie náhodne sa na nej smejú psychoterapeuti a snáď aj ľudia so skúsenosťou klienta psychoterapie. A v čom je jej pointa ? 1. Psychoterapeuti lezú“ klientom do postelí. ” 2. Klienti nevyzerajú šťastní z toho, že terapeut s nimi zdieľa ich intimitu. 3. Ochranné krídla terapeuta sa týkajú aj sexu klientov. Nech sa páči – skúste voľne asociovať aj vy ! Literatúra Bergson, H.: Smiech. Esej o význame komična. Bratislava, Tatran 1966. Bonder, R.N.: Jidiše kop. Tvůrčí řešení probému v židovské tradici, vzdělanosti a humoru. Praha, Euromedia Group 2008. 244 MARSALOVÁ A., HERETIK A.: SEX A HUMOR V PSYCHOTERAPII Prednáška na kongrese European Association of Psychotherapy. Florence 2007. Heretik, A., Vajdičková, K., Novotný, V.: Humor v psychoterapii. Prednáška na Československej psychoterapeutickej konferencii. Luhačovice 1983. Heretik, A., Vajdičková, K.: Test vtipov po 25 rokoch. Psychiatria, 11, 2004, č. 2, s. 72-74. Jiránek, V.: Knížka pro blázny. Praha, Paseka 2006. Diamond, J., Summers, G.: Sex - reproduction, recreation or cocreation. J. proces. psychol. 11, 1991, č. 1, s. 25-41. Freud, S.: Vtip a jeho vztah k nevědomí. Praha, Psychoanalytické nakladatelství 2005. Francini, L.R.: Humor in therapy: The case for training therapists in its uses and risks. J. Gen. Psychol. 128, 2001, č. 2, s. 170-193. Goldin, E., Bordan, T., Araoz, D.L., Gladding, S.T., Kaplan, D., Krumboltz, J., Lazarus, A.: Humor in counseling: leader perspective. J. counsel. develop. 84, 2006, č. 4, s. 397- 404. Goldstein, J.H., McGhee, D.E.: The psychology of humor. New York: Academic Press, 1972. Guensberger, E., Adamišová, D., Heretik, A., Vajdičková, K.: Možnosti diagnostického využitia interpretácie vtipov. Čs. psychiat., 78, 1982, č. 6, s. 382-387. Heretik, A., Marsalová, A.: Sense of humor in schizophrenic and depressive patients. Consequences for psychotherapy. Kuiper, N.A., Grimshaw, M., Leite, Ch., Kirsch, G.: Humor is not always the best medicine: Specific components of sense of humor na psychological well-being. Humor, 17, 2004, č. 1/2, s. 135-168. Kulka, J.: Využití humoru v psychoterapii. Psychiat. psychoter. psychosom., 15, 2008, č. 2, s. 135- 138. Matte, G.: A psychoanalytical perspective of humor. Humor, 14, 2001, č. 2, s. 223-241. Newirth, J.: Jokes and their relation to the unconscious: Humor as a fundamental emotional experience. Psychoanal. dialog., 16, 2006, č. 5, s. 557-571. Prochaska, J.O., Nocross, J.C.: Psychoterapeutické systémy - průřez teoriemi. Praha, Grada 1999. Thwaites, R., Dagman, D.: Moderating variables in the relationship between social comparison and depresssion. Psychol. psychother., 77, 2004, č. 2, s. 309-323. Do redakcie došlo 20.11.2008.
Podobné dokumenty
Active Ice® Spray Dr. Ritsert Aktívna zložka: Chlóretán Zloženie
ešte viac obmedzuje schopnosť viesť dopravný
prostriedok.
Kontrolované pití alkoholu Controlled alcohol drinking 2015
24. Jak omezit pití? Strategie zvládání dostupné na webu Alkohol pod kontrolou. Dostupné z
http://www.alkoholpodkontrolou.cz/index.php/strategie-zvl%C3%A1d%C3%A1n%C3%AD/jakomezit-pit%C3%AD.
Klinika...
PS_2010_4
„společnost vědění“, jsou jen rétorické
fráze. Ve skutečnosti nejde o ideu vzdělání
a vědění, ale o silné politické a ekonomické
zájmy. Čím více se přísahá na hodnotu
vědění, tím rychleji ji vědění...
závěrečná zpráva 2 MB
v podstatě týkají výuky všech řádných studentů na Lékařské fakultě MU.
II-3. Význam projektu pro spolupráci Lékařské a Přírodovědecké fakulty MU
Ačkoli byl projekt řešen na Lékařské fakultě MU a vě...
1 praxe – inspirace – konfrontace
Také se může považovat za hlubinnou psychologii, ovšem nikoliv ve smyslu učení
o „duševně nevědomém“, ale prostřednictvím požadavku jít k základu fenoménu,
který se ukazuje. Fundamentem daseinsanal...
9 / 2010
Pavlovi Ondruchovi, ktorý sa na javisku snaží predovšetkým o oživenie jazyka, ktorý skutočne prehovára. Akýsi
kaleidoskop fenoménov, ktoré považujeme za určujúce
pre stav súčasnej kultúry, vytvára ...
1 praxe – inspirace – konfrontace
v bolestech umírá. Tato příhoda mě zajímá,
proto ji chci trochu více popsat. Sám jsem
zažil po nástupu k útvaru něco podobného.
Tato vzpomínka se mi občas vrací jako flashback. Ptám se pana Jiřího ...