Pohyb, šport, zdravie III. - Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela v

Transkript

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Fakulta humanitných vied
Katedra telesnej výchovy a športu
Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu
a šport Banská Bystrica
Banská Bystrica 2006
Vedecko-odborné periodikum
Vedecký redaktor
doc. PaedDr. Matej BENCE, PhD.
Redakčná rada
prof. PaedDr. Ľudmila JANČOKOVÁ, CSc.
doc. PaedDr. Ladislav BENCE, CSc.
doc. PaedDr. Ivan ČILLÍK, CSc.
doc. PaedDr. Karol GÖRNER, PhD.
doc. PaedDr. Miroslav NEMEC, PhD.
doc. PhDr. Jiří ZHÁNĚL, CSc. (Česká republika)
doc. MUDr. Ladislav PYŠNÝ, CSc. (Česká republika)
dr. hab. Krzysztof PRUSIK – prof. AWFiS (Poľská republika)
prof. dr. Vadim ZAPOROZANOV (Ukrajina)
Recenzenti
doc. PhDr. Dušan HLASICA, CSc.
doc. PhDr. Vojtěch GAJDA, CSc.
Príspevky neprešli jazykovou úpravou
ISBN 80–8083-249-8
EAN 9 788 080 832 490
Katedra telesnej výchovy a športu
Vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu
a šport v Banskej Bystrici
2
PREDHOVOR
Súčasný dynamický rozvoj ekonomiky a demokratizácie prináša neustále zmeny
v jednotlivých sférach spoločenského života, ktoré sa rýchlo aktualizujú. Potrebné je
evidovať ich aj v školskej telesnej výchove a ďalej prezentovať pre širokú verejnosť, ale aj
pre selektovanú komunitu bližšie sa zaoberajúcu touto problematikou.
KTVŠ pokračuje v tendencii pravidelného vydávania zborníka pod názvom Pohyb,
šport a zdravie a nadväzuje na predchádzajúce zborníky.
Zborník Pohyb, šport a zdravie III. – Exercitatio corpolis-motus-salus má širokospektrálne zameranie, ktoré umožňuje publikovať riešenú problematiku a výsledky
v interakcii s grantovými projektami, individuálnymi prácami a kolektívnym výskumom.
Poskytuje priestor pre intepretáciu nových poznatkov z jednotlivých oblastí vied
o športe, športovej kinantropológie, edukológie a humanistiky.
V zborníku publikujú najmä učitelia pôsobiaci na Katedre telesnej výchovy a športu,
Fakulty humanitných vied, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale teší nás, že sa
zborník dostáva do povedomia aj na iných vysokých školách na Slovensku a v zahraničí,
o čom svedčia aktuálne príspevky. Vítame takéto pozitívne zmeny, ktoré ovplyvňujú
a zvyšujú kvalitu tejto publikácie.
3
OBSAH
BARTÍK, P.
6
Úroveň držania tela žiakov 5. a 9. ročníka na vybranej základnej škole
BENCE, M. - MANDZÁKOVÁ, M.
12
Vplyv talentových skúšok z plávania na plaveckú výkonnosť študentov telesnej výchovy
v banskej bystrici
BURSOVÁ, M.
19
Kompenzační cvičení jako prostředek zkvalitnění tělovýchovného a sportovního procesu
ČILLÍK, I.
30
Názory študentov telesnej výchovy záverečného ročníka na vzdelanie získané na KTVŠ
FHV UMB v Banskej Bystrici
GÖRNER, K. – JURCZAK, A. – OZIMEK, M.
38
Prieskum voľno-časových športovo pohybových aktivít krakovských detí a mládeže
GÖRNER, K. - SZMATLAN-GABRYŚ, U. – GABRYŚ, T. – IGNACZUK, T.
48
Charakteristika úrovne ∑vo2, vo2-d, ∑ hr , hr-d, wtot pri zaťažení o premenlivom
zastúpení anaeróbneho a aeróbneho metabolizmu
HRUBÝ, M.
58
Variabilita anaerobní výkonnosti vlivem modifikovaného tréninkového programu
u reprezentantů karate kata
CHOVANOVÁ, E. – MAJHEROVÁ, M.
Sledovanie reakčnej schopnosti u detí v mladšom školskom veku
70
JANKO I.
Sledovanie vývoja plaveckej spôsobilosti študentov SPU Nitra
76
JURÁKOVÁ, M.
Efekt pohybových cvičení na bolestivou menstruaci
83
KUBÁTOVÁ, J. – PYŠNÝ, L. – PETRIDIS, L. – HNÍZDIL, J.
94
Anteverze pánve u středoškolské mládeže a vliv kompenzačního cvičení na její korekci
MICHAL, J.
102
Šport ako prevencia proti užívaniu nelegálnych drog u žiakov na Slovensku a Veľkej
Británii
PAUGSCHOVÁ, B. – JANČOKOVÁ, Ľ. – HRUBÝ, M.
109
Zmeny všeobecnej pohybovej výkonnosti 12 – 13 ročných lyžiarov - bežcov športovej
triedy v Banskej Bystrici
4
PEREČINSKÁ K.
Identifikácia rovnováhových schopností 20-ročnej populácie
133
PYŠNÝ, L. – KUBÁTOVÁ, K. – HAJER-MÜLLEROVÁ, L. – PETRIDIS, L.
Vliv sportu na kouření u střdoškolské mládeže
143
STUDENIČ, J.
Tenis - pohybová aktivita pre všetkých
149
TOMKA, M.
155
Diagnostika zmien diferenciácie parametrov impulzu dolných končatín pri streľbe na kôš
zrôznych vzdialeností
VOTÍK, J.
K fenoménu laterální preference v herním výkonu fotbalistů
168
5
ÚROVEŇ DRŽANIA TELA ŽIAKOV 5. A 9. ROČNÍKA
NA VYBRANEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE.
BARTÍK Pavol
Katedra telesnej výchovy, Pedagogická fakulta UMB, Banská Bystrica, Slovenská republika
Kľúčové slová: Držanie tela, Cramptonove testy, 2. stupeň ZŠ.
ÚVOD
Držanie tela je spolu s chôdzou základom ľudskej motoriky. Rozumieme tým relatívne
správne usporiadanie jednotlivých segmentov tela v stoji, v sede, pri chôdzi a v bežnom
pracovnom či športovom pohybe. Pre človeka je vzpriamené držanie tela špecifické. Tento znak
sa v jeho vývoji objavuje postupne tak, ako sa prispôsoboval vonkajšiemu prostrediu a svojim
potrebám. Je to výsledná podoba dlhodobého vývojového procesu, pri ktorom dochádzalo
k významným premenám celého oporno-pohybového aparátu. Vzpriamené držanie tela by si mal
každý jedinec osvojovať už od detstva, čím si upevňuje stereotyp v držaní tela (posturálny
stereotyp), ktorý sa stabilizuje v 6. až 7. roku. Jeho vývoj sa však ukončuje až v období
dospievania pri ukončení rastu (Labudová – Vajcziková – Ramacsay 1990).
PROBLÉM
Správne držanie tela ovplyvňuje požiadavky nielen estetické, ale aj energeticko-ekonomické.
Iba pri správnom držaní tela je správna pohybová koordinácia, ktorá je ekonomická a spotreba
energie pre svalovú prácu je vyvážená. V držaní tela sa odráža aj duševná rovnováha. Ak má dieťa
radosť a pohodu, má iné držanie tela, ako pri nepohode, smútku, alebo strachu (Bartošík 1994).
Vzpriamené držanie tela je podľa Labudovej (1982) zaisťované činnosťou svalového
a nervového aparátu. Podieľajú sa na ňom všetky kostrové svaly, hlavne svaly s prevažujúcou
posturálnou a statickou funkciou v spolupráci so svalmi hybnými a fázickými. Každý jedinec má
svoj vlastný návyk držania tela, ktorý je odrazom vonkajšieho a vnútorného prostredia.
Zodpovedá jeho telesným a duševným vlastnostiam, telesnej stavbe a stavu svalstva. Pôsobí naň
únava, duševné stavy, pohybová aktivita, alebo jej nedostatok, pracovné a športové zameranie.
Držanie tela je usmerňované výchovou, ale aj pohybovými vzormi, ktoré dieťa napodobňuje
(napodobňuje rodiča, kamaráta, učiteľa, speváka). Tento rys nie je trvalý, mení sa s vývojom
jedinca a jeho životných podmienok (Bartík, 2005).
6
Štandardné držanie tela, ktoré by bolo platné pre všetkých, neexistuje. Existujú však
niektoré všeobecne platné ukazovatele. Za správne môžeme považovať tie, kedy usporiadanie
jednotlivých segmentov tela nad sebou je vyvážené a k udržaniu rovnovážneho postavenia je
potrebné relatívne menšie napätie posturálnych svalov. Vtedy existuje rovnováha medzi napätím
posturálnych a hybných svalov. Pri tomto stave pomáha udržať telo vo vzpriamenej polohe
zemská príťažlivosť (Labudová 1991). Každé vychýlenie vzpriamenej časti tela znamená posun
ťažiska v tom istom smere, pričom nastáva kompenzačné vychýlenie inej časti tela na opačnú
stranu. Napríklad vysunutie hlavy vpred je kompenzované zväčšením hrudnej kyfózy, guľatý
chrbát je kompenzovaný zväčšenou krížovou lordózou (Srdečný 1977).
Ideálne je upevniť návyk správneho držania tela tak, aby sa prejavil aj pri uvoľnených
polohách. Takéto držanie tela je potom nielen estetické, ale aj ekonomické, má význam pre
presný a účelný pohyb, pre dobrú funkciu všetkých vnútorných orgánov, vplýva na psychiku
a sebavedomie žiaka (Labudová, 1996).
CIEĽ
Cieľom prieskumu bolo zistiť, aká je úroveň držania tela chlapcov a dievčat 5. a 9.
ročníkov na ZŠ Sučany.
ÚLOHY
1.
Realizovať hodnotenie držania tela pomocou Cramptonových testov
2.
Interpretovať získané výsledky meraní žiakov 5. a 9. ročníka ZŠ
METODIKA
Prieskumné meranie sa uskutočnilo u žiakov 5. a 9. ročníka zo ZŠ Sučany. Chlapcov 5.
ročníka bolo 20 a dievčat 21. Chlapcov 9. ročníka bolo 29 a dievčat 25. Do testovania boli
zaradení žiaci, ktorí mali súhlas školského lekára zúčastňovať sa na hodinách povinnej telesnej
výchovy bez úľav a v čase merania nemali zdravotné ťažkosti. Náš prieskum sme uskutočnili
v mesiaci január 2006. Testovaný súbor sa diferencoval podľa pohlavia: chlapci (49) – dievčatá
(46).
METÓDY HODNOTENIA ÚROVNE DRŽANIA TELA
V našom výskume sme na hodnotenie úrovne držania tela využili Cramptonove testy.
7
Test čelom k stene:
Žiak sa postaví čelom k stene tak, aby sa špičky nôh dotýkali steny. Pri správnom držaní
tela sa dotýka steny hrudník, nos je vzdialený od steny asi 5 cm.
Test chrbtom k stene:
Žiak sa postaví k stene chrbtom. Pri správnom držaní tela sa dotýka steny pätami, sedacím
svalstvom, hrudnou kyfózou a hrbolom tylovej kosti.
VÝSLEDKY
Pri hodnotení úrovne držania tela žiakov 5. ročníka malo 80% chlapcov správne a 20%
nesprávne držanie tela, zatiaľ čo 76,2% dievčat malo správne držanie a 23,8% nesprávne.
Grafické vyhodnotenie úrovne držania tela žiakov 5. ročníka uvádzame v obr. 1.
Úroveň držania tela žiakov 5.ročníka
90
80%
76,2%
80
70
60
50
40
30
23,8%
20%
20
10
0
správne
nesprávne
chlapci
dievčatá
Obr. 1
8
Pri hodnotení úrovne držania tela žiakov 9. ročníka malo 72,4% chlapcov správne a 27,6%
nesprávne držanie tela, zatiaľ čo 68% dievčat malo správne držanie a až 32% nesprávne. Grafické
vyhodnotenie úrovne držania tela žiakov 9. ročníka uvádzame v obr. 2.
Úroveň držania tela chlapcov a dievčat 9.ročníka
80
70
60
50
40
30
20
10
0
72,4%
68%
27,6%
správne
32%
nesprávne
chlapci
dievčatá
Obr. 2
Pri hodnotení úrovne držania tela chlapcov 5. ročníka sme zistili, že 80% malo správne
a 20% nesprávne držanie tela. Chlapci 9. ročníka mali správne držanie tela v 72,4 % prípadoch
a 27,6% malo nesprávne držanie tela. Grafické vyhodnotenie úrovne držania tela chlapcov 5. a 9.
ročníka uvádzame v obr. 3.
Úroveň držania tela chlapcov 5. a 9. ročníka
90
80%
80
72,4%
70
60
50
40
27,6%
30
20%
20
10
0
správne
nesprávne
5.ročník
9. ročník
Obr. 3
Pri hodnotení úrovne držania tela dievčat 5. ročníka malo 76,2% správne a 23,8%
nesprávne držanie tela. 68% dievčat 9. ročníka malo správne držanie tela a až 32% nesprávne.
Grafické vyhodnotenie úrovne držania tela dievčat 5. a 9. ročníka uvádzame v obr. 4.
9
Úroveň držania tela - dievčata 5. a 9. ročník
90
80
76,2%
68%
70
60
50
40
32%
23,8%
30
20
10
0
správne
nesprávne
5.ročník
9. ročník
Obr. 4
ZÁVER
Našim prieskumom sme zistili, že chlapci nášho skúmaného súboru mali lepšie držanie tela
ako dievčatá. Taktiež sme zistili, že žiaci 5. ročníka ZŠ mali lepšie držanie tela ako žiaci 9. ročníka
ZŠ.
Je pochopiteľné, že vzhľadom na nízku početnosť výskumného súboru nemôžeme získané
výsledky zovšeobecňovať, ale aj tak si myslíme, že na 2.stupni ZŠ je potrebné venovať zvýšenú
pozornosť výchove žiakov k správnemu držaniu tela a pravidelne do hodín telesnej výchovy
zaraďovať nápravné a vyrovnávajúce cvičenia.
LITERATÚRA
BARTÍK, P.2005. Zdravotná telesná výchova I. Banská Bystrica: PF UMB, 2005.
BARTOŠÍK, J. 1994. Teória a didaktika zdravotnej a nápravnej telesnej výchovy. Nitra: PF,
1994.
LABUDOVÁ, J. – VAJCZIKOVÁ, L. 1993.
Zmeny telesného a pohybového rozvoja
zdravotne oslabených dievčat. Tel. Vých. a šport 3, 1993.
LABUDOVÁ, J. 1982. Úroveň rozvoja pohybových schopností u oslabených. Tel. Vých. Mlád.
48, 1982.
LABUDOVÁ, J. 1991. Súčasný stav a potreby rozvoja zdravotnej TV. Olomouc: FTK UP,
1991.
LABUDOVÁ, J. 1991. Funkčný rozvoj zdravotne oslabených . Olomouc: FTK UP, 1991.
LABUDOVÁ, J. 1996. Športová edukológia – šport zdravotne oslabených. Bratislava: FTVŠ
UK, 1996.
SRDEČNÝ, V. 1977. Telesná výchova zdravotne oslabených. Praha: SPN, 1977.
10
SUMMARY
The author in his article solved the problems of body holding at pupils at second stage of
basic school.
He found out that boys had better results in Crampton’s tests of body holding like girls.
Also pupils at 5.th classrooms had better results than pupils at 9. th classrooms. 80 % boys of
5.th classrooms and 76,2% of 9. th classrooms had correct body holding and 76,2% girls of 5.th
classrooms and 68% of 9.th classrooms had correct body holding.
11
VPLYV TALENTOVÝCH SKÚŠOK Z PLÁVANIA NA
PLAVECKÚ VÝKONNOSŤ ŠTUDENTOV TELESNEJ
VÝCHOVY V BANSKEJ BYSTRICI
BENCE Matej - MANDZÁKOVÁ Martina
KTVŠ FHV UMB, Tajovského 40, Banská Bystrica
Kľúčové slová: Talentové skúšky, plavecká výkonnosť, vyučovací proces, študenti telesnej
výchovy.
ÚVOD
V súčasnom období dynamických sociálnych a ekonomických zmien očakávame nárast
záujmu spoločnosti o telesný a pohybový rozvoj mladej generácie, ktorú ovplyvňuje množstvo
nových poznatkov a informácií, často aj na úkor zdravých pohybových aktivít. Pri sedavom
trávení voľného času (počítače, videotechnika a pod.) často mládež zabúda na také prioritné
existenčné hodnoty, ako je zdravie, pohybová a psychická výkonnosť podmieňujúca jej životný
potenciál. Nedostatočnú telesnú pripravenosť pozorujeme aj u mnohých adeptov štúdia telesnej
výchovy, konkrétne v plávaní.
PROBLÉM
S plávaním sa stretávame veľmi často v rekreačnej pohybovej forme, v športovom tréningu,
ale aj so zameraním na iné činnosti súvisiace s úžitkovým plávaním.
Teória a didaktika plávania patrí medzi kľúčové predmety učebného plánu fakúlt, ktoré
pripravujú odborníkov v oblasti vyučovania telesnej výchovy. Z doterajších výsledkov vyplýva, že
plavecká výkonnosť študentov vysokých škôl učiteľského zamerania je v porovnaní s inými
fakultami na vyššej kvalitatívnej úrovni (Bence, 2003). Tento stav ovplyvňujú aj prijímacie
talentové skúšky, ktorých súčasťou bolo do školského roku 2005/2006 na našej fakulte aj
plávanie.
Podľa Jursíka (1994) primeraná plavecká spôsobilosť uchádzačov o štúdium telesnej
výchovy počas prijímacích talentových skúšok je predpokladom pre adekvátne zvládnutie
metodiky vo všetkých etapách vyučovacieho procesu na vysokej škole a zárukou bezpečnosti
výučby vo vodnom prostredí.
12
Problematiku plávanie vysokoškolákov z aspektu talentových skúšok uchádzačov o štúdium
sledovali a riešili viacerí vysokoškolskí pedagógovia Chebeň (2001), Janko (2001), Jursík (1994),
Macejková (1996), Mandzák (2001), Merica – Glesk (2001) a ďalší.
Prvé zmeny v požiadavkách na prijímacie talentové skúšky nastali na našej fakulte
v školskom roku 2001/2002. Študenti, ktorí nezískali z plávania ani jeden bod mohli pokračovať
v prijímacom konaní za predpokladu, že plynulo preplávali vzdialenosť 100 m zvoleným
plaveckým spôsobom.
S nárastom počtu uchádzačov o štúdium na FHV UMB v Banskej Bystrici v rokoch 2001,
2002 došlo však aj k nárastu počtu tých uchádzačov, ktorí na skúške z plávania nezískali ani jeden
bod. Už táto skutočnosť ovplyvnila negatívne priemernú plaveckú výkonnosť prijatých
študentov počas ich štúdia (Bence, 2003).
Vzhľadom na ďalšiu zmenu, kedy uchádzači o štúdium telesnej výchovy na našej fakulte
v školskom roku 2005/2006 vôbec neabsolvovali talentovú skúšku z plávania zaujímalo nás, do
akej miery tento krok ovplyvní úroveň plaveckej výkonnosti prijatých študentov.
CIEĽ A ÚLOHY PRÁCE
Cieľom našej práce je zistiť a porovnať stav plaveckej výkonnosti študentov, ktorí
absolvovali prijímaciu talentovú skúšku z plávania a tých, ktorí boli prijatí na štúdium telesnej
výchovy bez absolvovania talentovej skúšky.
ÚLOHY
•
Na konci prvého semestra realizovať plavecké testy na 50 m kraul a 100 m prsia v školskom
roku 2004/2005 a 2005/2006.
•
Zistené výsledky analyzovať, štatisticky vyhodnotiť a navzájom porovnať.
•
Na základe analýzy a komparácie výsledkov navrhnúť možnosti riešenia skúmanej
problematiky pre nasledujúce obdobie.
METODIKA
Plávanie ako povinný vyučovací predmet je v učebnom pláne našej fakulty zaradený do
vyučovacieho procesu počas troch semestrov.
Požiadavkou na splnenie kreditov v prvom semestri je okrem aktívnej účasti študentov na
vyučovacom procese zvládnuť plavecké spôsoby prsia a kraul. Na konci prvého semestra majú
študenti zaplávať správnou technikou 100 m prsia v časovom limite 2:00 min. muži a 2:10 min.
13
ženy a 50 m kraul v časovom limite 0,45 min. muži a 0,55 min. ženy. Okrem toho majú ovládať
štartový skok a základnú obrátku, plávanie pod vodou a ponáranie sa do hĺbky 4 metrov.
Náš výskum sme realizovali v prvom semestri v školských rokoch 2004/2005 a 2005/2006.
Študenti mali rovnaké podmienky a obsah učiva. Do výskumu sme zaradili študentov 1. ročníka
dvojodborového štúdia telesnej výchovy, pričom sme zo súborov vyradili aktívnych plavcov.
Prehľad súborov a počet respondentov uvádzame v tabuľke 1.
Tabuľka 1 Počet študentov TV v rokoch 2004/2005 a 2005/2006
súbor
rok
A
B
ženy/počet
muži/počet
počet spolu
Celkový počet
2004/2005 15
56
71
121
2005/2006 11
39
50
Súbor „A“ tvorilo71 študentov, z toho 15 žien a 56 mužov, ktorí v školskom roku 2004/2005
absolvovali talentové skúšky. Súbor „B“ tvorilo 50 študentov, z toho 11 žien a 39 mužov, ktorí
s už v školskom roku 2005/2006 nezúčastnili prijímacích talentových skúšok.
V tabuľke 1 neuvádzame počty tých študentov, ktorí počas prvého semestra z rôznych dôvodov
zanechali štúdium.
Plavecké testy 50 m kraul a 100 m prsia zamerané na hodnotenie plaveckej výkonnosti sme
realizovali počas obidvoch rokov výskumu v poslednom vyučovacom (zápočtovom) týždni.
Testy sme uskutočnili v 25 m bazéne FHV UMB, ktorý má 6 dráh vybavených štartovými
blokmi, s maximálnou hĺbkou vody 4 m, minimálnou 1,3 m. Priemerná teplota vody a vzduchu
bola 27 - 29°C. Počas realizácie plaveckých testov sme postupovali rovnako. Študenti plávali
v určených dráhach po dvojiciach, čas sme merali elektrickými stopkami s presnosťou na
desatinu sekundy.
Dosiahnuté výsledky sme podrobili logickej a štatistickej analýze. Na ich spracovanie sme
použili základné štatistické metódy vyhodnocovania faktov (aritmetický priemer, smerodajnú
odchýlku, t-test). Výsledky interpretujeme v texte a sprehľadňujeme v tabuľkách.
VÝSLEDKY
Vo výsledkoch porovnávame úroveň plaveckej výkonnosti medzi súbormi mužov a súbormi žien
v absolvovaných plaveckých testoch.
14
Tabuľka 2 Porovnanie plaveckej výkonnosti žien na 50 m kraul
50 m K
x
s
max
min
T-test
súbor A
47,8
5,81
59,6
40
0,12 sn
súbor B
48,6
14
1:12
30,7
Legenda: x – priemerný čas, s- smerodajná odchýlka, max – najpomalší čas, min – najrýchlejší čas
Sn- statisticky nevýznamné
T-krit. na hladine štatistickej významnosti 0,05 v súbore žien (2,07)
Z tabuľky 2 vyplýva, že súbor žien „A“ dosiahol lepší priemerný čas o 1,2 s, čo
nepovažujeme za významné z hľadiska logickej analýzy, ani z hľadiska štatistickej významnosti.
Zaujímavé sú ale rozdiely v najrýchlejších a najpomalších časoch, ktoré sú výraznejšie v súbore
„B“. Dosiahnutý čas 1:12 poukazuje na absenciu talentových skúšok z plávania.
Tabuľka 3 Porovnanie plaveckej výkonnosti žien na 100 m prsia
100 m P
x
s
max
min
T-test
súbor A
2:04,6
15,57
2:42
1:46,5
0,09 sn
súbor B
2:05,4
21,94
2:36
1:30
T-krit. na hladine štatistickej významnosti 0,05 v súbore žien ( 2,07)
Výsledky uvedené v tabuľke 3 opäť poukazujú na lepšiu priemernú plaveckú výkonnosť
súboru „A“ v plaveckom spôsobe prsia. Avšak rozdiel jednej sekundy v prospech súboru „A“ je
zanedbateľný a štatisticky nevýznamný. Podobne ako v plaveckom spôsobe kraul opäť
nachádzame vysoké hodnoty najpomalšie zaplávaných časov, čo poukazuje na nedostatočnú
plaveckú pripravenosť niektorých prijatých študentiek.
Tabuľka 4 Porovnanie plaveckej výkonnosti mužov na 50 m kraul
50m K
x
s
max
min
T-test
súbor A
40,9
6,89
1:07
31
0,08 sn
súbor B
41,1
8,07
1:04
27,8
T-krit. na hladine štatistickej významnosti 0,05v súbore mužov (1,99)
Uvedené výsledky plaveckej výkonnosti mužov na 50 m kraul nás upozorňujú na približne
rovnakú úroveň, i keď niekoľko desatín sekundy posúva na prvé miesto súbor „A“ tento
15
nepatrný rozdiel potvrdzuje jednoznačne aj hodnota t-testu. Tak ako u žien, aj v súbore mužov
zaznamenávame vysoké hodnoty najpomalších dosiahnutých časov, ktoré prekračujú limit až o 20
sekúnd, čo opäť poukazuje na nedostatočnú plaveckú pripravenosť niektorých študentov.
Tabuľka 5 Porovnanie plaveckej výkonnosti mužov na 100 m prsia
100 m P
x
s
max
min
T-test
súbor A
1:56,9
15,63
3:06,1
1:30,7
1,88 sn
súbor B
1:49,3
21,17
2:25
1:30
T-krit. na hladine štatistickej významnosti 0,05v súbore mužov (1,99)
Tabuľka 5 nás upozorňuje na výrazné kvalitatívne zmeny plaveckej výkonnosti v prospech
súboru „B“. V plaveckom spôsobe prsia dosiahol súbor „B“ výrazne lepší priemerný výkon,
ktorý síce štatisticky nie je významný, ale z vecného a pedagogického hľadiska je dôležitý.
Rozdielne sú aj najpomalšie časové hodnoty v prospech súboru „B“, ktoré ale vysoko prekračujú
stanovený limit a potvrdzujú nedostatočnú plaveckú pripravenosť.
ZÁVER
Na základe dosiahnutých výsledkov a ich analýzy môžeme konštatovať splnenie cieľa a
vyriešenie stanovených úloh. V troch testoch súbor „A“ dosiahol predpokladané lepšie výsledky,
ale ani v jednom teste sme nezaznamenali štatistickú významnosť.
Naopak v teste 100 m prsia u mužov získal súbor „B“ značne lepšie výsledky v porovnaní
so súborom „A“, i keď sa štatistická významnosť nepotvrdila ani v tomto prípade.
Hodnoty najpomalších dosiahnutých časov dôrazne upozorňujú na nedostatočnú plaveckú
pripravenosť študentov prijatých na štúdium telesnej výchovy. Táto sa následne prejavuje
v ďalších semestroch, kedy nároky na udelenie kreditov stúpajú. V prípadoch , keď študenti
nezvládajú preberané učivo sa vo všeobecnosti odporúča samoštúdium, v našom prípade
individuálne docvičovanie. Táto forma rieši problém len čiastočne, pretože plávanie je náročným
športom viazaný na špecifické vodné prostredie a vyučovací proces je zameraný na techniku a
metodiku nácviku jednotlivých plaveckých spôsobov. To znamená, že študent sa sám počas
docvičovania nemôže bez pomoci inej osoby naučiť správne technicky plávať. Riešenie kvality
docvičovania vidíme v zapojení študentov telesnej výchovy so špecializáciou plávanie (aktívnych
plavcov), ktorí by okrem dozoru na plavárni zastávali aj funkciu inštruktorov plávania.
16
Ďalšou možnosťou ako zvýšiť úroveň plaveckej výkonnosti študentov – budúcich učiteľov
telesnej výchovy a teda aj plávania je opätovné zavedenie talentovej skúšky z plávania v pôvodnej
verzii, ktorá platila do roku 2001. To znamená, že študent , ktorý z plávania nezíska podľa
bodovacej stupnice ani jeden bod je vyradený z prijímacieho pokračovania. Takéto opatrenie by
zvýšilo efektivitu vyučovacieho procesu, ale najmä jeho bezpečnosť, ktorá je vo výučbe plávania
prioritná.
ZHRNUTIE
Autori v príspevku riešia problematiku plaveckej výkonnosti študentov telesnej výchovy.
Porovnávajú výsledky plaveckých testov súboru mužov a žien, ktorí sa zúčastnili, respektíve
nezúčastnili praktickej časti prijímacích skúšok z plávania. Na základe analýzy dosiahnutých
výsledkov navrhujú opatrenia pre skvalitnenie vyučovacieho procesu plávania.
LITERATÚRA
BENCE, M. 2003. Analýza plaveckej výkonnosti uchádzačov o štúdium a hodnotenie
plaveckého štvorboja študentov telesnej výchovy v Banskej Bystrici v rokoch 2000/2002. In:
Nové trendy v teórii a didaktike plávania a plaveckých športov. Bratislava : FTVŠ UK, 2003. s. 35
– 39.
CHEBEŇ, D. 2001. Analýza kvality plaveckého spôsobu a výkonnosti uchádzačov o štúdium
telesnej výchovy UKF v Nitre. In: Teoretické a didaktické problémy plávania a plaveckých
športov. Bratislava : FTVŠ UK, 2001. s. 22 – 23.
JANKO, I. 2001. Úroveň plaveckej spôsobilosti študentov SPU Nitra v šk. Roku 2000/2001. In:
Telesná výchova a šport na vysokých školách v Slovenskej republike. Nitra : KTVŠ SPU, 2001. s.
12 – 15.
JURSÍK, D. a kol. 1994. Plavecká spôsobilosť uchádzačov o štúdium na FTVŠ UK. Telesná
výchova a Šport, roč. 4, 1994, č. 4, s. 17 – 20.
MACEJKOVÁ, Y. 1996. Aktuálna úroveň plaveckej výkonnosti uchádzačov o štúdium na
FTVŠ UK a faktory, ktoré ju ovplyvňujú. In: Teoretické a didaktické problémy plávania a
plaveckých športov. Bratislava : FTVŠ UK, 1996. s. 5 – 10.
MANDZÁK, P. 2001. Úroveň plaveckej výkonnosti a spôsobilosti študentiek PF UMB v
Banskej Bystrici. In.: Acta Univerzitatis Matthiae Belii, Telesná výchova a šport, Vol. 3., No. 3.
Banská Bystrica: PF UMB, 2001, s. 44 – 49. ISBN 80-8055-612-1
17
MERICA, M. – GLESK, P. 2001. Vybrané ukazovatele plaveckej spôsobilosti študentov
Slovenskej technickej a trnavskej univerzity. In: Teoretické a didaktické problémy plávania a
plaveckých športov. Bratislava : FTVŠ UK, 2001. s. 18 – 21.
SUMMARY
The Authors in this contribution deal with the swimming performance of the student’s
physical education. They compare results of swim tests of the man and woman, which have had
or didn’t have admissions from swimming. On the basis of the analysis results authors suggest
steps for improving swimming education.
18
KOMPENZAČNÍ CVIČENÍ JAKO PROSTŘEDEK
ZKVALITNĚNÍ TĚLOVÝCHOVNÉHO
A SPORTOVNÍHO PROCESU
BURSOVÁ Marta
Katedra tělesné a sportovní výchovy, Pedagogická fakulta, Západočeská univerzita, Plzeň, ČR
Klíčová slova: Posturální funkce, kompenzační cvičení.
ÚVOD
V tělovýchovné a sportovní praxi si pomalu začínáme uvědomovat důležitost využívání
teoretických poznatků při vytváření kondičních programů. Není však ale ještě automatické, aby
harmonizační cvičení (uvolňovací, protahovací a posilovací) byla sestavována na základě
vyšetření, které si každý sám může orientačně udělat. Obdobně ani s největší pravděpodobností
ve školní tělesné výchově či cvičení se zdravotně preventivním zaměřením nebo v tréninkovém
procesu nevyužíváme neurofyziologické zákonitosti řízení motoriky a funkční vztahy jednotlivých
svalových skupin.
Od sportovně talentované mládeže a vrcholových sportovců se očekávají až nadpozemsky
vysoké sportovní výkony, které vyžadují zahájení tréninkového procesu v co nejútlejším věku.
Často nejsou ani respektovány požadavky optimální proporcionality a posloupnosti pohybové
činnosti. V tréninkovém procesu se nacvičují a zdokonalují konkrétní sportovní dovednosti bez
dostatečného všestranně pohybového rozvoje a specializované všestrannosti. Uvedená situace
následně směřuje k neadekvátnímu zatěžování a často až k přetěžování organismu. Hybný systém
se s největší pravděpodobností bude bránit nepříjemnými bolestmi zejména zad, což povede k
nedobrovolným absencím v tréninkovém procesu s následnou nižší výkonností a vyšší úrazovostí
či dokonce až k neadekvátnímu zkrácení vrcholové sportovní formy.
Zkvalitnit životní styl pravidelným (nejlépe každodenním) a optimálním cvičením je
nezbytné u velké části populace. V dnešní době se všeobecně přiznává nedostatek pohybové
aktivity (hypokineza) se současným nekompenzovaným nadměrným udržováním statických
poloh (sezení ve škole, doma u televize, stání v dopravních prostředcích..), jež vede k maladaptaci
hybného systému. Negativním důsledkem tohoto stylu života „sedící populace“ je pak celá řada
zdravotních potíží (a často zbytečné zatěžování zdravotních pojišťoven), které se označují jako
hromadná neinfekční onemocnění (obezita, diabetes mellitus, ischemické choroby srdeční,
19
alergie…). U školní mládeže se mezi civilizační choroby řadí především poruchy v držení těla,
které se v dospělosti projevují degenerativními změnami na páteři (vertebrogenní potíže).
V Centru sportovní diagnostiky při Pedagogické fakultě Západočeské univerzity v Plzni se
věnujeme řešení problematiky vertebrogenních potíží již mnoho let. Cestu k nám našla nejen řada
sportovců různých odvětví, ale i několik desítek klientů z řad veřejnosti. Individuálně zaměřený
cvičební program, ve kterém respektujeme níže uvedené nejnovější teoretické poznatky,
sestavujeme na základě vyšetření funkční úrovně hybného systému jednotlivých edukantů.
Nácvik přesného provedení a průběžné konzultace s případnou korekcí nejčastěji směřující
k vyšší náročnosti považujeme za samozřejmost.
Uvedeným způsobem získané praktické zkušenosti nepřímo verifikují pozitivní přínos
aplikovaných kompenzačních cvičení při specifickém tréninkovém zatížení a při odstraňování
vertebrogenních bolestí klientů. Pro edukátory tělovýchovných a sportovních procesů, sportovce
a zájemce z řad nesportující populace jsme tak mohli připravit metodické zpracování
uvolňovacích, protahovacích a posilovacích cvičení, které nejen umožňují zajišťovat dynamickou
funkci páteře, ale které současně mohou plnit i protistresový, relaxační a harmonizační účinek
(Bursová, 2005).
V předloženém sdělení se soustředíme na základní teoretické podklady, které lze využít
k výraznému zkvalitnění každého tělovýchovného a sportovního procesu. Jejich respektováním
můžeme zabránit nebo alespoň zmírnit vertebrogenní bolesti edukantů obou protikladných stylů
života, jež následně významně přispívají ke vzniku funkčních až strukturálních poruch držení těla.
Kompenzační cvičení erudovaně aplikované může tak pozitivně nejen zvyšovat úroveň
sportovního výkonu, ale i výrazně snížit rizika zranění a zabránit příp. předčasnému ukončení
sportovní kariéry. Aktivní přístup nesportující populace k vlastnímu zdraví povede jistě i ke
snížení pracovní neschopnosti či dokonce předčasnému odchodu do důchodu.
TEORETICKÁ VÝCHODISKA
Úroveň vlastního zdraví a úroveň sportovního výkonu ovlivňuje celá řada bio-psychosocio-spirituálních faktorů. Naše pozornost je soustředěna na kvalitu posturální funkce, neboť
její vysoká úroveň, jež odpovídá individuálně optimálnímu držení těla, umožňuje fyziologické
zapojování jednotlivých svalových skupin v pohybových řetězcích. Všeobecně uznávaný je i její
pozitivní vliv na činnost jednotlivých funkcí vnitřních orgánů (vertebroviscerální vztahy), na
psychickou i sociální pohodu. Pokud neuvedeme jinak, čerpáme zejména z odborné literatury
autorů Véle (1997), Kolář (1988), Janda (1982), Lewit (1990, 2003), Kabelíková (1997) a Trojan
(1996).
20
Kvalita posturální funkce je ovlivněna celou řadou faktorů, z nichž prioritní postavení
zaujímá stav posturálního svalstva, jejichž složitou souhru koordinuje nervová soustava. Na
řízení, regulaci a kontrole lidské motoriky se podílejí všechny tři úrovně CNS - korová,
podkorová a míšní (spinální), jež tvoří jednu funkční jednotku. Nejvyšším řídícím a integračním
centrem je mozková kůra. Spojení mezi CNS a ostatními orgány těla, tedy i svalovou tkání,
zabezpečují obvodové (periferní) nervy.
Mozková kůra řídí a reguluje pohyby volní, tj. pomalé, úmyslné a vědomé, v průběhu
pohybu ovlivnitelné. Mimovolní motoriku, pohyby neuvědomělé, bezděčné až automatické a
pohyby vědomě spouštěné (rychlé, švihové), v průběhu pohybu již nekorigovatelné, řídí
podkorová mozková centra (mícha, prodloužená mícha, retikulární formace, bazální ganglia,
thalamus a mozeček). Čím „vyšší“ řízení k pohybu je potřeba, tím se uplatňují náročnější a
komplikovanější regulační pochody.
Na podkorovém řízení motoriky se významně podílí i limbický systém (tzv. "pocitový,
emoční mozek"), který zastřešuje veškeré motivační a volní procesy a vede k motorické aktivitě.
Je pokládán za nejstarší motorický systém, který je potřebný jako zdroj aktivity k vytváření
paměťových stop a pohybových programů. Funkce limbického systému rozhodujícím způsobem
souvisí s emocemi a motivací, jež mají významný podíl na provedení pohybového úkolu (
důležitost pestrého cvičení, příjemných pocitů z vlastního cvičení, zážitků z tréninku, přesvědčení
o nezastupitelnosti kompenzačních cvičení, pochopení jejich přesnosti v průběhu pohybu,
„vyzařující“ nadšení cvičitele, trenéra...).
Obousměrnou spojkou mezi mozkovou kůrou a výkonným svalem je mícha, která je
chráněna páteřním kanálem sestaveným z jednotlivých obratlů. Toto je další důvod, proč
fyziologický tvar páteře a kvalita posturální funkce jsou tak důležité aspekty ovlivňující naše
zdraví a úroveň sportovního výkonu. Není-li tomu tak, pak činnost nervové soustavy může být
narušena (dráždění, stlačení a uskřípnutí míšních nervů) a negativně ovlivňovat nejen činnost
svalového aparátu ale i ostatních vnitřních orgánů.
Nejnižší rovinou reflexního řízení činnosti svalů je míšní reflexní oblouk, který představuje
automatickou reakci, při které se jednoduchý podnět (pro mozek „nedůležitý“) zpracuje přímo
v míše a odtud je okamžitá svalová odpověď vyslána k odpovídajícím svalům. Jeho úkolem je
např. neustále korigovat svalový tonus a tak nastavovat a udržovat funkční délku jednotlivých
svalových skupin na základě průběžné informace z proprioceptorů uložených ve svalech,
šlachách a kloubních pouzdrech. Tato úroveň řízení velice významně ovlivňuje výsledek
pohybové činnosti. Přestože se jedná o řízení automatické, můžeme ovlivnit jeho kvalitu
především péčí o svalový aparát, o jeho svalovou rovnováhu. Respektováním míšních reflexů
21
(zejména napínací reflex, ochranný útlum, reciproční inervace) můžeme mj. zvyšovat pozitivní
účinek kompenzačních protahovacích cvičení.
Řízení, regulace a kontrola posturální funkce probíhá v podvědomí (subkortikálně), a proto
korekce a případná trvalá přestavba této funkce je velice obtížná. Z tohoto důvodu
doporučujeme již od nejútlejšího dětského věku věnovat zvýšenou pozornost správnému
formování držení těla s optimálním klidovým svalovým napětím, jež je základem pro svalovou
balanci a fyziologické hybné stereotypy.
Základní funkční jednotkou svalu je tzv. motorická (hybná) jednotka, kterou tvoří příslušný
motorický neuron a jím inervovaná svalová vlákna. Podle povahy řídícího motoneuronu
rozlišujeme dva krajní typy svalových vláken s rozdílnou strukturální, biochemickou a funkční
podstatou:
•
tonická svalová vlákna („červená“, pomalá, oxidativní) a
•
fázická svalová vlákna („bílá“, rychlá, glykolytická).
Každý sval obsahuje vlákna jak tonického tak i fázického charakteru, jejichž zastoupení je
v jednotlivých svalech různé a individuální. „Fázické“ svaly plní i tonickou funkci a „tonické“
svaly i funkci fázickou. Dnes jsou již známy svalové skupiny s převahou tonických motorických
jednotek (např. bederní vzpřimovače) a svalové skupiny, v nichž převažují fázické motorické
jednotky (např. břišní svaly). V tělovýchovné praxi by mělo být samozřejmé z těchto teoretických
poznatků vycházet, protože jednotlivé typy svalů vyžadují rozdílný přístup při výběru
kompenzačních cvičení a vlastním tréninkovém procesu.
Uvedené svalové skupiny s rozdílnou funkční podstatou zajišťují dvě základní funkce
pohybové soustavy, které nelze od sebe oddělovat. „První“ úloha označovaná jako „hold“ princip
spočívá v držení celého těla nebo jeho jednotlivých částí v jistých polohách v průběhu pohybu.
Tuto převážně tonickou, fixační úlohu vykonávají svaly uložené hlouběji u osy těla. Vysoká
úroveň této posturální
funkce, která vytváří oporu pro následný pohyb, je nezbytným
předpokladem pro efektivní a účelný pohyb.
Podle Véleho (1997, s.81) je „poloha stálým průvodcem pohybu“. Významně ovlivňuje
úroveň každého sportovního výkonu a samozřejmě úroveň zdraví každého z nás. Véle (1997)
nazývá tuto složku tělesného pohybu jako pohyb ereismatický (oporný, podpůrný) a zdůrazňuje
neoddělitelnost této složky „držící“ od „pohybové“ v každém pohybovém projevu.
„Druhá“ úloha označovaná jako „move“ princip spočívá ve vlastním provedení pohybu, na
kterém mají hlavní podíl svalové skupiny uložené více na povrchu těla. Tato dynamická složka,
jež navazuje vždy na složku statickou, je v terénní praxi měřitelná (např. konkrétní pohybový
22
výkon, motorické testy). Z tohoto důvodu je považována za cílovou, jíž je neoprávněně věnována
hlavní pozornost.
Každý tělesný výkon je vždy výsledkem souhry obou mechanismů, a je proto významně
ovlivněn kvalitou koaktivní (spolupracující) činnosti obou funkcí svalových systémů, jež se
podílejí na konkrétním pohybovém projevu. Doporučujeme proto při záměrné stimulaci
pohybového systému uvedené poznatky zohledňovat.
Svalové skupiny s převahou tonických svalových vláken jsou svojí stavbou přizpůsobeny
pro posturální funkci. Tyto svalové skupiny jsou odolnější vůči únavě a snadněji se po námaze
zotavují. Mají tendenci k nadměrnému zvyšování klidového napětí (hypertonii) vedoucí ke
zkracování, zbytnění až ke ztuhnutí, a proto je nutno tyto svaly preventivně uvolňovat a cíleně
protahovat. Snadno, někdy dokonce až nadměrně, se zapojují do pohybových programů
(hyperaktivní) a mohou až nefyziologicky nahrazovat práci oslabených svalů (např. při
nesprávném posilování břišních svalů cítíme bolesti v bedrech, což je důsledkem zapojení
hyperaktivních svalů v bederní části páteře).
Svalové skupiny s převahou fázických svalových vláken podmiňují činnost maximální
a submaximální intenzity a jsou velice rychle unavitelné. Vyznačují se tendencí k nižšímu (až
nadměrně) klidovému napětí (hypotonii) vedoucí k jejich oslabení, a proto je musíme cíleně
posilovat. Toto nadměrné zvětšování klidové délky vede k nedostatečnému zapojování do
pohybových vzorců (hypoaktivitě), a tudíž při posilování těchto svalů musíme vědomě
kontrolovat jejich zapojení (např. při posilování břišních a hýžďových svalů).
U každé svalové skupiny s převahou tonických svalových vláken je dnes již známa přibližná
fyziologická norma velikosti jeho prodloužení. Nadměrné protažení či naopak zkrácení je
nežádoucí stejně jako nedostatečná funkční zdatnost svalových skupin s tendencí k oslabení.
Dosažená kvalita jednotlivých testovacích cviků by měla být podkladem pro následné vytváření
individuálně cílených pohybových programů.
Základním předpokladem veškeré hybnosti je klidový svalový tonus (napětí), který reflexně
zajišťuje neustálé mírné napětí svalové tkáně. Jeho význam je nejen posturální v klidových
polohách (celkově ovlivňuje držení těla), ale současně napomáhá udržovat správnou polohu i při
pohybu. Je zřejmé, že vyšší klidové napětí je charakteristické pro trénované svaly, jež mají tímto
výhodnější „start“ k samotnému pohybu.
Klidový svalový tonus je ovlivněn řadou faktorů, kromě již zmíněné trénovanosti např.
klimatickými vlivy (teplo, zima), psychickými vlivy (stres), konstitucí, ale i nociceptivními podněty
jako je bolest. Při výběru kompenzačních cvičení je nutno k tomuto faktu přihlížet. Optimálně
volit zahřátí a uvolnění organismu k odstranění rušivých psychických vlivů, nikdy necvičit do
23
nepříjemné bolesti, u hypermobilně hypotonických konstitučních typů (nadměrná pohyblivost a
uvolněné, nezpevněné svalstvo) volit adekvátní posilovací cvičení (nikdy ne strečink), naopak u
typů hypertonicko hypomobilních (nedostatečná pohyblivost a „tuhé“, neuvolněné svalstvo)
dostatečně zařazovat uvolňovací a protahovací cvičení.
Klidové
svalové
napětí
antagonistických
(protihráčských)
svalových
skupin
za
„normálních“ okolností je udržováno tak, aby bylo účelné pro klidové držení příslušných částí
těla i těla jako celku. V uvedeném případě je svalový tonus vyvážený a zajišťuje funkční
rovnováhu (svalovou balanci), jež umožňuje dokonalou souhru svalových skupin (pohybovou
koordinaci) i u nejsložitějších pohybů.
Jedním z prvních projevů adaptace nefyziologického zatěžování hybného systému je
vytváření chybných základních hybných stereotypů (flexe šíje a trupu, abdukce v ramenním
kloubu, extenze a abdukce v kyčelním kloubu), ve kterých se prohlubuje svalová dysbalance.
Janda (1982) charakterizuje základní hybné stereotypy jako dočasně neměnnou soustavu
podmíněných a nepodmíněných reflexů. Jejich kvalita je prioritně ovlivněna vlastnostmi CNS a
dalšími fyziologickými předpoklady (individuální kvalita nervových funkcí, vlastnosti hybného
systému, emoční „nasměrování“ limbického systému, apod.), jsou tudíž individuálně odlišné a dle
Koláře (1988) tvoří součást sportovního talentu. Proto doporučujeme provádět jejich vyšetření
zejména při výběru sportovně talentované mládeže a důkladně zvážit, zda úroveň funkčního
stavu hybného systému je potencionálně schopna absolvovat sportovní zátěž.
Neadekvátní pohybové stimuly (hypokineza s nadměrným sezením, nepřesné posilování,
nevhodná volba cviku..) jsou prioritní příčinou funkční nerovnováhy (svalové dysbalance), která
může přispět k nekoordinovanému provedení daného pohybového úkolu. Svalová dysbalance se
současně projeví nefyziologickým (nesprávným) zapojováním jednotlivých svalových skupin do
„funkčních smyček“ při pohybové ale i při pracovní činnosti (např. nadměrné zapojování
bederních svalů při běhu, horní části trapézového svalu při práci u počítače…).
Je pochopitelné, že nesprávně prováděné pohyby postupně povedou k chronickému
přetěžování hybného systému s následným vznikem funkčních a později strukturálních poruch.
Jelikož strukturální a funkční stránka spolu významně souvisí a nelze je od sebe oddělovat, stoupá
na významu nejen úloha kompenzačních cvičení ale i jejich přesnost (zkrácený sval se bude
aktivněji zapojovat do pohybu na úkor svalu oslabeného).
Např. při svalové rovnováze se při extenzi dolní končetiny jako první aktivuje m. gluteus
maximus. Při jeho oslabení však nemusí vůbec dojít k jeho kontrakci, ale pohyb provedou
hyperaktivní svaly ischiokrurální (na zadní straně stehen) a paravertebrální svaly v oblasti bederní
páteře.
24
V případné funkční nerovnováze mají vždy převahu svaly s převážnou činností tonickou na
úkor aktivity svalů s převážnou činností fázickou, jejichž zapojování v jednotlivých pohybových
programech je dokonce i reflexně tlumeno (Kabelíková, 1997).
Typickým projevem svalové dysbalance jsou substituční hybné stereotypy s kombinačním
zapojováním jednotlivých svalových skupin (cervikobrachiální a lumboischiadický zkřížený
syndrom).
KOMPENZAČNÍ CVIČENÍ
Jednou z možností, jak snižovat riziko uvedených negativních problémů, je pravidelné
provádění kompenzačních cvičení, jejichž obsahem je variabilní soubor nekonečného množství
jednoduchých cviků v jednotlivých cvičebních polohách, které můžeme účelně modifikovat
s využitím různého náčiní a nářadí. Podle specifického zaměření a převládajícího fyziologického
účinku na pohybový aparát dělíme kompenzačních cvičení na kompenzační cvičení uvolňovací,
protahovací (strečink) a posilovací.
Výběr cvičebních tvarů musí být individuálně zacílený, tj. vycházet z funkčního stavu
hybného
systému
jedince
(Janda,
1996).
V jeho
průběhu
je
nezbytné
respektovat
neurofyziologické zákonitosti řízení pohybu a jednotlivá cvičení provádět vždy přesným
způsobem.
V opačném případě můžeme až úplně znehodnotit fyziologický přínos. Dopouštíme-li se
závažných chyb v průběhu pohybu, můžeme podporovat vznik svalové nerovnováhy a
nefyziologického držení těla, a tak daný bolestivý nefyziologický stav ještě výrazně zhoršovat. U
sportovců pak může docházet ke stagnaci či snižování jejich sportovní výkonnosti i přes veškeré
tréninkové úsilí (viz substituční hybné stereotypy s kombinačním zapojováním jednotlivých
svalových skupin).
Udržování harmonického rozvoje hybné soustavy a individuálně optimálního držení těla
vyžaduje zaměření především na posilování svalových skupin s fázickou převahou a na
protahování svalových skupin s tonickou úlohou. V žádném případě bychom ale neměli určité
svalové skupiny pouze protahovat či posilovat.
Nutností efektivního výsledku je dodržování posloupnosti jednotlivých cvičení, kdy
zařazujeme na prvním místě cvičení protahovací po důsledném uvolnění a teprve na místě
druhém posilování svalových skupin s opačnou funkcí (antagonistů).
Teprve po perfektním upevnění přesného pohybového stereotypu můžeme zařazovat
pohyby rychlé (vědomě spouštěné, ale prováděné až automaticky) až švihové, do kterých se
naučené koordinované vztahy svalových skupin přenášejí.
25
Pro vědomé a bezchybné provedení cviků je vhodná určitá znalost anatomických a
funkčních charakteristik zapojovaných svalových skupin a dokonalá představa o průběhu pohybu
se subjektivním vnímáním přesnosti pohybu samotnými cvičenci. Doporučujeme proto učit
vnímat pohyb „zevnitř“ (tzv. interiorizace) prostřednictvím jednotlivých proprioceptorů a toto
„naslouchání vlastního těla“ využít ke korekci odezvy organismu na cvičení či sportovní zátěž.
Uvedené zvyšování kinestetického (pohybového) a senzorického (smyslového) vnímání bude
napomáhat uvědomění si průběhu i koordinačně náročných sportovních dovedností.
V tréninkovém procesu jsou samozřejmě kompenzační programy sestavovány se zřetelem
na specifiku každého sportu. U všech sportovců je nutný individuální přístup jak při výběru
cvičení tak při stanovení počtu opakování i počtu sérií. Kontrolu a příp. korekci zapojování
odpovídajících svalových skupin do pohybových programů a jejich systematickou fixaci
provádíme v rámci sportovního tréninku především ve všeobecné průpravné části tréninkové
jednotky, kam zařazujeme zejména cviky uvolňovací a cviky zaměřené na kvalitu posturální
funkce.
Speciální rozcvičení (sportovci někdy nazývané „dorozcvičení“), které je zaměřené na
přípravu organismu již na konkrétní sportovní výkon, musí obsahovat jak účelová protahovací
cvičení, tak i cvičení posilovací. Protahovací (strečinková) cvičení „tonických“ svalových skupin
jsou v této části tréninku intenzivnější, doba výdrže protažení je kratší (kolem 10-15 s) a nejlépe
bez využití postizometrické relaxace. V závěrečné části má strečink relaxační a tlumivý účinek
(„vyplížení únavy“). Minimální doba výdrže v protahované poloze (klidné, uvolněné dýchání) je
delší (kolem 90 s). Účinek protažení zefektivňujeme postizometrickým útlumem a prodlužujeme
dobu protahované fáze podle individuální délky prodlouženého výdechu tak, aby byla co nejdelší.
Posilovací cvičení v průpravné části jsou zařazována až v závěru všeobecného rozcvičení
(stejně jako ve školní tělesné výchově), která nemohou mít v žádném případě posilovací
charakter. Jejich úkolem je tonizace („nabuzení“) „fázických“ svalových skupin (zvýšení
klidového svalového napětí nejlépe déletrvající izometrickou kontrakcí ve zkrácení), která
napomáhá jejich aktivaci.
Požadovanou pozitivní funkci se specifickým fyziologickým účinkem však mohou kompenzační
cvičení plnit pouze tehdy, stanou-li se součástí celoživotního pohybového procesu s kladným
vztahem k vlastnímu tělu a při dodržování hlavních didaktických zásad, zejména pravidelnosti,
účelovosti, trvalosti, přiměřenosti a racionálnosti. Náležitý efekt umocní kladné prožitky, jež
povedou k trvalosti a k sebeuspokojení nejen po stránce tělesné ale i psychické.
26
ZÁVĚR
Prevencí vertebrogenních bolestí a prioritním předpokladem dosahování vysokých
sportovních výkonů je optimální funkční stav hybného systému s fyziologickým tvarem páteře.
Kompenzační cvičení prováděné všemi sportovci bez rozdílu kalendářního věku a stupně
trénovanosti jsou proto nutnou složkou každého kvalitního tréninkového procesu. Významně
napomáhají nejen zvyšovat sportovní výkon, ale i předcházet negativním důsledkům
jednostranného přetěžování organismu. Aktuálnost dané problematiky se výrazně zvyšuje rannou
specializací a náročností fyzické zátěže.
Má-li být cvičení efektivní s pozitivním účinkem, musíme upřednostňovat vedený, pomalý
pohyb řízený korovou částí nervové soustavy. Uvědomělý pohyb s vnitřním zaujetím umožňuje
soustředění se na přesnost cvičebního účinku a tím i na případnou korekci v průběhu pohybu.
Vedený pohyb umožňuje i přebudovávání špatně zafixovaného pohybového programu a vytváří
nejlepší podmínky pro správné fyziologické zapojování jednotlivých svalových skupin do
pohybových vzorců.
Kompenzační cvičení se mohou stát při dodržování didaktických zásad nejspolehlivější
možností prevence a současně nejúčinnějším prostředkem, jak odstranit případnou, již vzniklou,
funkční poruchu hybného systému. Záměrná koncentrace spojená s vnitřním klidem současně
napomáhá zmírňovat stresové životní situace a tak plní i funkci duševního uvolnění po velké
psychické zátěži po závodech či náročném tréninku nebo po pracovní činnosti.
LITERATURA
BURSOVÁ, M. 1999. Cvičit, ale jak? (videokazeta) Plzeň: PC, 1999.
BURSOVÁ, M. 2005 Kompenzační cvičení (uvolňovací, protahovací, posilovací). Praha: Grada,
2005.
BURSOVÁ, M. 2002. Základní hybné stereotypy a možnosti jejich korekce u dětí předškolního
věku. In: Sborník z V. Mezinárodní konference v oboru funkční antropologie a zdravotní tělesné
výchovy Diagnostika pohybového systému – Metody vyšetření, primární prevence, prostředky
pohybové terapie v Olomouci 26. – 27.8.2001. Olomouc: Univerzita Palackého, 2002.
BURSOVÁ, M. - ČEPIČKA, L. 2001. Posouzení objektivity hodnocení pohybových
stereotypů předškolních dětí. In Sborník z mezinárodní konference Telesná výchova, sport,
výzkum na univerzitách, Bratislava 8. - 9. 11. 2001. Bratislava: Slovenská technická univerzita,
2001.
BURSOVÁ, M. - ČEPIČKA, L. - VOTÍK, J. 2001. Kvalitativní analýza základních hybných
stereotypů a svalových dysbalancí sportovně talentované mládeže se zaměřením na fotbal. In
27
Sborník z 2. Mezinárodní konference Pohyb a zdraví v Olomouci 15. – 18.9.2001. Olomouc:
Univerzita Palackého, 2001.
BURSOVÁ,M. - KNAPPOVÁ, V. 2004. Individuální diagnostika svalové funkce – prioritní
podklad pro stanovení pohybové intervence u sportovně talentované mládeže se zaměřením na
fotbal. Česká kinantropologie, 54, 2004, s.47-49.
BURSOVÁ, M. - MRÁZIKOVÁ, J. 2005. K problematice vlivu alternativního sedu a
kompenzačních cvičení v průběhu školního vyučování na funkční stav svalového aparátu dětí
mladšího školního věku. In: Sborník referátů z mezinárodní konference Sport a kvalita života,
Brno 10.-11.11.2005. Brno: MU, 2005.
BURSOVÁ, M. - VOTÍK, J. - ZALABÁK, J. 2003. Kompenzační cvičení pro fotbalisty.
Praha: Olympia, 2003.
HOŠKOVÁ, B. - MATOUŠOVÁ, M. 1997. Pohybové stereotypy v pedagogické diagnostice.
In Sborník III. celostátní konference Diagnostika pohybového systému, Olomouc 25. – 26. 8.
1997. Olomouc: Univerzita Palackého, 1997.
JANDA, V. 1996. Funkční svalový test. Praha: Grada/Avicenum, 1996.
JANDA, V. 1982. Základy kliniky funkčních (neparetických) hybných poruch. Brno: Ústav pro
další vzdělávání středních zdravotnických pracovníků, 1982.
KABELÍKOVÁ, K. - VÁVROVÁ, M. 1997. Cvičení k obnovení a udržování svalové
rovnováhy (průprava ke správnému držení těla). Praha: Grada/Avicenum, 1997.
KOLÁŘ, P. a kol. 1988. Fyziologie hybnosti a kompenzační cvičení ve sportovní gymnastice.
Praha: ÚV ČSTV, 1988.
LEWIT, K. 2003. Manipulační léčba v myoskeletální medicíně. Praha: Sdělovací technika, 2003.
LEWIT, K. 1990. Manipulační léčba v rámci léčebné rehabilitace. Praha: Nadas, 1990.
TLAPÁK, P. 1999. Tvarování těla pro muže i ženy. Praha: ARSCI, 1999.
TROJAN, S. a kol. 1996. Fyziologie a léčebná rehabilitace člověka. Praha: Grada/Avicenum,
1996.
VÉLE, F. 1997. Kineziologie pro klinickou praxi. Praha: Grada/Avicenum, 1997.
SOUHRN
Jednou z možností zvyšování sportovního výkonu a prevence vertebrogenních bolestí jsou
cíleně individuálně zaměřená kompenzační cvičení (uvolňovací, protahovací a posilovací), která
respektují neurofyziologické zákonitosti řízení motoriky a jednotlivé funkční vztahy svalových
28
skupin a která jsou sestavena na základě fyzioterapeutické diagnostiky. Při vlastním cvičení
musíme kontrolovat především vědomé provádění a přesnost průběhu pohybu.
SUMMARY
One possibility to increase sport performance and to prevent vertebrogenous states of pain
are targetly individually focused compensatory exercises (relaxation, stretching and
strengthening). These exercises respect neurophysiological rules of motor control and individual
functional relations of muscle groups and they are set together on the basis of physiotherapeutic
diagnostics. During the exercises we must first control deliberate performance and accuracy of
movement.
29
NÁZORY ŠTUDENTOV TELESNEJ VÝCHOVY
ZÁVEREČNÉHO ROČNÍKA NA VZDELANIE ZÍSKANÉ NA
KTVŠ FHV UMB V BANSKEJ BYSTRICI
ČILLÍK Ivan
KTVŠ FHV UMB Banská Bystrica, Slovenská republika
Kľúčové slová: Štúdium telesnej výchovy, študenti telesnej výchovy, vzdelanie, názory.
PROBLÉM
Kreditový systém štúdia zavedený pred časom na vysokých školách na Slovensku by mal
priniesť nielen možnosť prenášania kreditov z jednej vysokoškolskej ustanovizne na druhú a
voľby vlastného tempa štúdia. Cieľom by však mala byť predovšetkým príprava flexibilných
absolventov zo širokými vedomosťami v absolvovanom študijnom programe a reálnymi
predpokladmi uplatniť sa na trhu práce na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pritom je potrebné
zohľadňovať humanistickú orientáciu učiteľského vzdelávania, v ktorom je hlavným cieľom
chápanie osobnostného vývoja žiaka, spôsobilosť meniť vlastný prístup k nemu a uplatňovať
jeho potreby v procese vyučovania. Dôležitá je preto tvorba a inovácia vzdelávacích programov,
v ktorých študenti získajú také zručnosti v práci so žiakmi, ktoré by viedli k zlepšeniu výsledkov
výchovno-vzdelávacej práce na školách. Potrebu hlbšej diskusie v príprave študijných programov
telesnej výchovy konštatujú viacerí autori, napr. Tilinger a Šmídová (2000), Junger a Zusková
(2001), Sedláček (2001), Labudová (2002) a ďalší. Prínosom v tomto procese sú aj práce, ktoré sa
zaoberajú názormi študentov a absolventov štúdia telesnej výchovy ako aj ich uplatnením v praxi,
napr. Zímová (1997), Šimonek (2002) a iní.
CIEĽ A ÚLOHY
Cieľom je zistiť názory študentov telesnej výchovy záverečných ročníkov na obsah a kvalitu
vzdelania získaného na Katedre telesnej výchovy a športu Fakulty humanitných vied Univerzity
Mateja Bela v Banskej Bystrici.
ÚLOHY PRÁCE
1.
Vypracovať anketu zameranú na názory študentov na vzdelanie získané na KTVŠ FHV
UMB v Banskej Bystrici.
30
2.
Anonymnou anketou zistiť názory študentov 5. ročníka telesnej výchovy, ktorí končia
štúdium v akademickom roku 2005/2006.
3.
Vyhodnotiť názory študentov.
4.
Porovnať názory študentov v kreditovom systéme so študentami, ktorí študovali
klasickým systémom a ukončili štúdium v roku 2003.
METODIKA
Súbor tvorilo spolu 28 študentov telesnej výchovy v kombinácii s druhým predmetom,
ktorí v akademickom roku 2005/2006 končili štúdium na FHV UMB V Banskej Bystrici. Ich
názory boli zisťované anonymnou anketou v marci 2006, t. j. tesne pred štátnymi skúškami a
ukončením celého štúdia. Anonymnú anketu vyplnilo približne 70 % študentov telesnej výchovy
posledného ročníka v akademickom roku 2005/2006. Tento súbor sme označili ako A. Študenti
súboru A študovali kreditovým sytémom. Rovnakú anketu v roku 2003 vypĺňalo 38 študentov 5.
ročníka štúdia telesnej výchovy a 4. ročníka, ktorí študovali telesnú výchovu s trénerskou
špecializáciou. Súbor sme označili B. Členovia súboru B študovali klasickým systémom.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Študenti A súboru hodnotia vzdelanie získané počas štúdia telesnej výchovy najčastejšie ako
prevažne dostačujúce – 57 % (tab.1). Dostačujúce hodnotenie, teda priemerné uviedlo 36 %
študentov 5. ročníka. Dvaja študenti boli úplne spokojní so vzdelaním získaným na KTVŠ.
Tabuľka 1 Hodnotenie vzdelania získaného na KTVŠ pre budúce zamestnanie v oblasti telesnej
výchovy a športu
Úplne dostačujúce
Prevažne dostačujúce
Dostačujúce
Prevažne nedostačujúce
Úplne nedostačujúce
Súbor A
(%)
7
57
36
0
0
Súbor B (%)
3
53
41
3
0
V súbore B za prevažne dostačujúce vzdelanie pokladalo 53 % (tab. 1). Dostačujúce
hodnotenie, teda priemerné, uviedlo 41. Jeden študent bol úplne spokojný so získaným vzdelaním
a jeden študent B súboru mal výraznejšie výhrady k získanému vzdelaniu. Názory na vzdelanie
31
získané na KTVŠ sú u oboch súborov veľmi podobné, aj keď pozorujeme miernu tendenciu
pozitívnejšieho hodnotenia v súbore A.
Potreba celoživotného vzdelávania je súčasťou všetkých študijných programov. Študenti
oboch súborov si to uvedomujú, ale ich názory sú veľmi rozdielne (tab. 2). V súbore A v oblasti
vedomostí všetci študenti uviedli nutnosť ďalšieho vzdelávania v cudzích jazykoch.
Potrebu ďalšieho vzdelávania vidia predovšetkým ešte v v ekonomike a právnych
predpisoch. Ostatné oblasti uviedli len jedinci. Vidieť, že študenti súboru A v súčasnom rozvoji
spoločnosti vnímajú aktuálne problémy, a tým smerom cítia najväčšie rezervy. Dá sa konštatovať,
že v oblasti spoločenských vied, ale aj biologicko – lekárskych vied a oblasti športu majú dostatok
vedomostí. Študenti súboru B popri cudzích jazykoch videli ďalšiu potrebu vzdelávania
predovšetkým v biologicko – lekárskych vedách. V ostatných oblastiach výrazne menej.
Konštatujeme, že súčasní študenti sa v ďalšom vzdelávaní chcú viacej orientovať na ekonomické
poznatky a právne predpisy, tzn. oblasti širšie súvisiace s ich vzdelaním na rozdiel so
špecifickejším pohľadom študentov súboru B.
Tabuľka 2 V ktorých oblastiach očakávajú študenti nutnosť ďalšieho vzdelávanie
Oblasť vedomostí (každý mohol uviesť
Oblasť zručností
najviac dve oblasti)
(každý mohol uviesť jednu oblasť)
Súbor A Súbor B
Súbor A Súbor B
(%)
(%)
(%)
(%)
Cudzie jazyky
100
90
Motorické
3
5
Ekonomika
42
24
Pedagogicko – 14
40
psychologické
Právne predpisy
36
15
Manažérske
83
55
Teória
športu, 14
21
Iné
0
0
športového tréningu
Biologicko – lekárske 4
39
vedy
Spoločenské vedy
4
0
Iné
0
11
V oblasti zručností v súbore A najviac požadujú ďalšie vzdelanie v manažérskych
zručnostiach (tab. 2). V ostatných zručnostiach sa zrejme cítia na dobrej úrovni a s menšou
potrebou ich ďalšieho zlepšovania. V súbore B sa chcú najviac vzdelávať v oblasti pedagogicko –
psychologických zručností a menej v oblasti manažérskych zručností (tab. 2). Aj v oblasti
zručností pozorujeme u študentov posun od špecifických pedagogických zručností k širšie
použiteľným zručnostiam. Súvisí to pravdepodobne s ich ďalšou profesionálnou orientáciou.
Najlepšie sa cítia byť študenti pripravení v oblasti motorických zručností, lebo len jedinci v
každom súbore uviedli nutnosť ich ďalšieho zdokonaľovania.
32
V súbore A i v súbore B prevažuje pozitívne hodnotenie absolvovaného programu štúdia
(tab. 3). Študenti oboch súborov väčšinou odporúčajú drobné úpravy. Po jednom študentovi
v každom súbore považujú program za úplne dokonalý. V súbore A však viac študentov (25 %)
odporúča podstatné úpravy. Študenti súboru A absolvovali program mierne upravený, ale podľa
ich názoru úpravy neviedli k jeho zlepšeniu, ale skôr naopak.
Tabuľka 3 Hodnotenie absolvovaného programu štúdia
Súbor A (%)
Súbor B (%)
Úplne dokonalý
4
3
Vyžadujúci drobné úpravy
71
81
Vyžadujúci podstatné úpravy
25
16
Úplne nevhodný
0
0
Všetci študenti odporúčajú úpravy v programe štúdia. Absencia cudzieho jazyka medzi
povinnými predmetmi na FHV sa prejavila tým, že 100 % študentov súboru A a 94 % študentov
súboru B odporúčajú zvýšiť hodinovú dotáciu cudzích jazykov. Ďalej by chceli zvýšenie počtu
hodín praktických predmetov – 14 % v súbore A a 26 % študentov súboru B. 11 % študentov
v súbore A by chcelo zvýšiť dotáciu praktických predmetov – povinne voliteľných a 13 %
študentov súboru B odporúča zvýšiť dotáciu hodín pedagogickej praxe a praktických voliteľných
predmetov. V súbore A 29 % odporúča zníženie počtu hodín spoločného základu a 13 %
v teoretických predmetoch. V súbore B študenti neodporúčajú zníženie hodinovej dotácie.
Z hľadiska potrieb pracovníka v oblasti telesnej výchovy a športu je poradie najdôležitejších
predmetov počas štúdia telesnej výchovy v oboch súboroch podobné (všetci študenti mohli
uviesť tri predmety z celého učebného plánu). V súbore A je poradie: fyziológia – 33 %,
anatómia – 30 %, didaktika telesnej výchovy a teória športu po 22 %. V súbore B poradie
najdôležitejších predmetov nasledovné: anatómia - 32 %, fyziológia – 30 %, zvolený šport
a špecializácia – 23 %. Študenti jednoznačne považujú teoretické predmety za dôležitejšie a zvlášť
predmety z oblasti biologicko – lekárskych vied.
Študenti oboch súborov majú takmer rovnaký názor aj na to, poznatky z ktorých
predmetov sú najmenej využiteľné po absolvovaní štúdia ( každý mohol uviesť tri predmety).
Študenti súboru A pokladajú za najmenej využiteľné poznatky z predmetov: estetika, sociológia
po 32 %, filozofia športu 29 % a rekreačného športu 23 %. Podľa študentov súboru B sú
najmenej využiteľné poznatky z estetiky – 40 %, sociológie a filozofie – po 30 % a rekreačného
športu 22. Okrem posledného predmetu sú to povinne voliteľné predmety. Uvedené zistenie je
33
potrebné prehodnotiť z hľadiska obsahu predmetov, spôsobu vyučovania
a zaradenia do
študijného programu.
K problémom telovýchovného vzdelania sa študenti vyjadrili podľa očakávania. Oba
súbory zo všeobecných problémov za najzávažnejšie považujú zlé ekonomické podmienky,
rozdiel medzi realitou a podmienkami na KTVŠ, nízke spoločenské ohodnotenie a rozdiel medzi
štúdiom a praxou (tab. 4).
Názory študentov na špecifické problémy sa mierne rozchádzajú. Študenti súboru A za
najzávažnejšie považujú podceňovanie praktických predmetov – uvádza až 53 % študentov.
Ostatné problémy sa vyskytujú v oveľa menšej miere. V súbore B za najzávažnejšie považovali:
podceňovanie teoretických predmetov, podceňovanie praktických predmetov a málo voliteľných
predmetov (tab. 4). Z uvedených postojov študentov vidieť, že čo niektorí považujú za plus, iní
za mínus – napr. počet voliteľných predmetov v súbore A.
Tabuľka 4 Hlavné problémy telovýchovného vzdelania
Všeobecné problémy (max. 3)
Špecifické problémy (max. 3)
Súbor A Súbor B
Súbor A
(%)
(%)
(%)
Zlé ekonomické problémy 86
90
Málo
voliteľných 0
predmetov
Rozdiel medzi realitou 86
83
Veľká zameranosť na 3
a podmienkami na KTVŠ
výkonnosť
Nízke
spoločenské 46
68
Preceňovanie
3
ohodnotenie
praktických predmetov
Rozpor medzi štúdiom 54
50
Podceňovanie
53
a praxou
praktických predmetov
Nepoužiteľnosť
15
16
Príliš veľ voliteľných 18
teoretických
poznatkov
predmetov
v praxi
Malá možnosť uplatnenia 8
9
Preceňovanie
15
sa v praxi
teoretických predmetov
Iné
0
4
Podceňovanie
15
teoretických predmetov
Malý
dôraz
na 9
výkonnostné limity
Iné
9
Všeobecné požiadavky na absolventa štúdia telesnej výchovy
Súbor B
(%)
35
16
8
35
5
16
39
17
0
sme rozdelili na oblasť
zamerania vzdelávania a oblasť osobnosti telovýchovného pedagóga (tab. 5). Väčšina študentov
súboru A u absolventov zdôrazňuje pedagogicko – psychologické vzdelanie typu „učiteľ –
odborník“ a špecializované vzdelanie „telocvikár – remeselník“ 42 a 39 %. Členovia súboru B
uprednostňujú pedagogicko – psychologické vzdelanie – 50 %.
34
Z hľadiska osobnosti telovýchovného pedagóga sa názory oboch súborov odlišujú (tab. 5).
Študenti súboru A pokladajú za najdôležitejšie chuť pracovať v odbore (36 %) a záujem o telesnú
výchovu a šport (32 % študentov). V súbore B je na prvom mieste záujem o rozvoj telesnej
výchovy a športu (43 %) a vzťah k deťom (27 %).
Tabuľka 5 Aký by mal byť absolvent štúdia telesnej výchovy
Oblasť zamerania vzdelania
Súbor A Súbor
(%)
(%)
Vzdelanie
typu 4
21
„absolvent univerzity“
Pedagogicko
– 42
50
psychologické vzdelanie
typu „učiteľ – odborník“
Špecializované vzdelania 39
6
„telocvikár
–
remeselník“
Manažérske
vzdelanie 15
3
„riaditeľ telovýchovy“
Praktické
zvládnutie 0
21
väčšiny športov „majster
športu“
Oblasť osobnosti pedagóga
B
Súbor
(%)
Vzťah k deťom, vedieť 16
učiť
Organizačné schopnosti 8
A Súbor B
(%)
27
18
Schopnosť
samostatného myslenia
0
0
Chuť
pracovať
v odbore
Záujem
o rozvoj
telesnej
výchovy
a športu
Návyky
k ďalšiemu
vzdelávaniu
Zodpovednosť k práci
36
6
32
43
4
0
0
6
ZÁVER
Anketou sme zistili názory študentov, ktoré sú ovplyvnené rôznymi objektívnymi
a subjektívnymi činiteľmi. Zo získaných výsledkov vyplývajú nasledovné závery:
1. Študenti pokladajú vzdelanie získané na KTVŠ FHV UMB za prevažne dostačujúce
a dostačujúce. Napriek tomu si uvedomujú potrebu ďalšieho vzdelávania, predovšetkým
v cudzích jazykoch a študenti súboru A v ekonomike a právnych otázkach a študenti súboru
B v biologicko – lekárskych vedách. V oblasti zručností vidia študenti súboru A potrebu
získavania predovšetkým manažérskych zručností a študenti súboru B pedagogicko –
psychologických a manažérskych zručností.
2. Študenti považujú študijný program za dobrý, prevažne vyžadujúci drobné úpravy. V súbore
A viac študentov vyžaduje podstatné úpravy. Odporúčajú ho doplniť predovšetkým o cudzie
jazyky ale aj praktické predmety.
3. Z hľadiska potrieb absolventa za dôležitejšie pokladajú teoretické predmety a zvlášť predmety
z oblasti biologicko – lekárskych vied.
35
4. Za najmenej využiteľné poznatky považujú vedomosti z povinne voliteľných premetov:
estetika športu, filozofia športu a sociológia športu.
5. Podľa študentov sú hlavné všeobecné problémy telovýchovného vzdelania: zlé ekonomické
podmienky, rozdiel medzi realitou a podmienkami na KTVŠ, nízke spoločenské ohodnotenie
a rozpor medzi štúdiom a praxou. Najvážnejším špecifickým problémom je podľa študentov
podceňovanie praktických predmetov.
6. Študenti uprednostňujú pedagogicko – psychologické vzdelanie a študenti súboru A aj
špecializované vzdelanie. Z hľadiska osobnosti sú názory súborov rozdielne, ale u oboch je
významný záujem o rozvoj telesnej výchovy a športu a vzťah k deťom, vedieť učiť.
7. Z hľadiska rozdielov medzi súbormi zmeny, ktoré nastali v kreditovom systéme štúdia sa
výraznejšie neprejavili na zlepšenom názore študentov. Pozitívom je iste širšia ponuka
povinne voliteľných a výberových predmetov na katedre, ale na druhej strane študenti viac
požadujú ekonomické a právne vzdelanie oproti špecifickejšiemu vzdelaniu v súbore B.
LITERATÚRA
JUNGER, J. - ZUSKOVÁ, K. 2001. Význam a miesto telesnej výchovy v kreditovom štúdiu
učiteľstva všeobecno-vzdelávacích predmetov. In: Perspektívy školskej telesnej výchovy a športu
pre všetkých v SR. Bratislava : SVSTVŠ, 2001, s. 82 – 85.
LABUDOVÁ, J. 2002. Príprava študentov telesnej výchovy na riadenie integrovaného
telovýchovného procesu. In: Acta Facultatis Educationis Physicae Universitattis Comenianae.
Publicatio XLIII. Bratislava : UK, 2002, s. 19 – 33.
SEDLÁČEK, J. 2001. K niektorým otázkam postgraduálnej prípravy na FTVŠ UK. In:
Perspektívy školskej telesnej výchovy a športu pre všetkých v SR. Bratislava : SVSTVŠ, 2001, s.
141 – 145.
ŠIMONEK, J. 2002. Pôsobenie absolventov KTVŠ PF UKF Nitra v praxi. In: 50. Výročie
organizovaného vyučovania telesnej výchovy na vysokých školách. Nitra : Agroinštitút, 2002, s.
30 – 34.
TILINGER, P. - ŠMÍDOVÁ, M. 2000. Profesí aktivita absolventů FTVS UK 2 – 5 let po
promoci. In: Studia kinantropologica, 1, 2000 (2), s. 183 – 186.
ZÍMOVÁ, L. 1997. Uplatňování absolventů PF UJEP v praxi. Pedagog, XLVII, 1997, č. 3, s.
269 – 276.
36
ZHRNUTIE
Príspevok prezentuje názory študentov telesnej výchovy na obsah a kvalitu vzdelávania na
KTVŠ FHV UMB v Banskej Bystrici. Súbor A tvorili študenti posledného ročníka v roku 2006
a súbor B študenti posledného ročníka v roku 2003. Názory boli zisťované anonymnou anketou
pred ukončením štúdia. Študenti vyjadrovali názory na niekoľko oblastí: všeobecný pohľad na
získané vzdelanie, názory na študijný program, požiadavky na absolventa telesnej výchovy,
potreba ďalšieho vzdelávania, predstavy o svojom ďalšom pôsobení a iné. Študenti považujú
vzdelanie získané na KTVŠ za prevažne dostačujúce, avšak ich názory sú kritické a môžu byť
zaujímavé z pohľadu tvorby a úpravy učebných plánov štúdia telesnej výchovy.
SUMMARY
THE VIEWS OF THE STUDENTS PHYSICAL EDUCATION FINISHING CLASS
CREDIT SYSTEM AT THE EDUCATION OBTAINED AT THE DEPARTMENT
OF PHYSICAL EDUCATION AND SPORT, FACULTY OF HUMANITIES, MATEJ
BEL UNIVERSITY IN BANSKÁ BYSTRICA
The article presents view of the sttudents physical education capacity and quality the
educationat the Department of Physical Education and Sport, Faculty of Humanities, Matej Bel
University in Banská Bystrica. The research gruop A consists the studentts last class physical
education in 2006 year, research gruop B consists the studentts last class physical education in
2003 year. The Views find out with anonymous anket. The students express views at the some
topics: general view of the education, view at the program of study, claim at the graduate of
physical education, need following education, idea about next work and andere. The students
consider education at the Department pfysical education and sport sufficient, but thesse views are
critical and can there are interesting from view creation and arrangement program of study
physical education.
37
PRIESKUM VOĽNO-ČASOVÝCH ŠPORTOVO
POHYBOVÝCH AKTIVÍT KRAKOVSKÝCH
DETÍ A MLÁDEŽE
GÖRNER Karol1, 2 - JURCZAK Adam3 - OZIMEK Mariusz3
KTVŠ FHV UMB Banská Bystrica, Slovensko1
Akademia Wychowania Fizycznago, Varšava, Poľsko2
Akademia Wychowania Fizycznago, Krakov, Poľsko3
Kľúčové slová: Deti, mládež, športovo- pohybová aktivita, voľný čas.
ÚVOD
Podľa svetového manifestu telesnej výchovy, ktorý bol prijatý Medzinárodnou federáciou
telesnej výchovy, medzi hlavné úlohy bola zaradená aj zvýšená starostlivosť o pestrosť
a pravidelnosť zaraďovania športovo pohybových aktivít do režimu dňa mladej populácie na
začiatku nového milénia (Labudová, 2000).
Športovo-pohybové
aktivity
považujeme
za
integrálnu súčasť
telesnej
výchovy
a telovýchovného vzdelávania. Prejavujúceho sa rovnako vo sfére inštrumentálnej, ako aj
aksiologickej. Hlavným cieľom tohoto dlhodobého výchovno-vzdelávacieho procesu by mala byť
príprava detí a mládeže na celoživotné akceptovanie pohybovej a športovej aktivity, ako
nevyhnutnej súčasti zdravého spôsobu života (Grabowski, 1994; Louka – Pyšný, 2001).
Uvedomujeme si však skutočnosť, ako uvádza aj Hrčka (2005), že významným
spoločenským znakom vedecko-technického rozvoja z hľadiska nárokov na motoriku mladého
človeka je redukcia jeho pohybových činností.
Napriek tomu, že sa zvyšuje objem voľného času, dochádza k redukcii pohybových aktivít.
K takýmto záverom dospeli aj viacerí autori, ako Bunc (1996), Junger (1995), Kemper (1995),
Zrubák – Štulrajter et al. (1999), ktorí zhodne konštatujú, že u detí a mládeže pribúda záujem
o prácu s počítačom, sledovanie televízie, alebo iných médií na úkor športovo pohybových
aktivít.
CIEĽ
Cieľom nášho prieskumu, bolo pokúsiť sa o ustálenie rozsahu, druhu a časovej frekvencie
športovo pohybových aktivít detí a mládeže Krakova v rámci ich voľno-časových aktivít.
38
Predmetom výskumu nebola iba samotná diagnostika účasti detí a mládeže na mimoškolských
športovo pohybových aktivitách, ale predovšetkým ponor do analýzy jej prejavov a súvislostí.
METODIKA
Ukazovateľom športovo pohybovej aktivity mimo školskej telesnej výchovy je dobrovoľná
aktivita vykonávaná v čase svojho osobného voľna na báze krúžkovej, klubovej a spolkovej
sféry. Pri jej hodnotení sme sa opierali o kvantitatívnu analýzu, ktorej ukazovateľom bolo
množstvo športovo pohybových aktivít skúmaných, v priebehu klasického školského týždňa.
Nosnou metódou zbierania faktov bola opytovacia metóda- anketa, v ktorej otázky
zahrnovali otázky dotykajúce sa predovšetkým účasti detí a mládeže v rôznych formách športovo
pohybových aktivít v ich voľnom čase. Ako pomocnú metódu zbierania faktov sme použili
voľný rozhovor, ktorý mal v niektorých prípadoch dokresliť zozbierané údaje za pomoci ankety.
Skúmaná skupina bola vybraná na základe náhodného výberu, čo nám malo umožniť
dosiahnuť reprezentatívnosť skúmanej vzorky v danej vekovej kategórii v meste Krakov. Zo
skupiny náhodne vybraných škôl sme následne náhodným výberom vyselektovali po tri triedy zo
stredných škôl a 2 triedy zo skupiny základných škôl ( na stredných školách šlo o druhé ročníky a
na základných o siedme ročníky).
Celkove bolo do prieskumu zahrnutých 1582 žiakov a študentov z krakovských škôl: zo
základných škôl to bolo 682 osôb (43,1%) a zo stredných 900 osôb (56,9%). V uvedenej
skupine bolo 794 dievčat (50,2%) a 788 chlapcov (49,8%). V rámci skúmaných stredoškolských
skupín sme vymedzili ešte následné skupiny mládeže z gymnázií - 31%, stredných odborných škôl
- 37,8% a stredných odborných učilíšť - 35,6%.
Na dosiahnutie cieľa a na špecifikáciu stupňa závislosti medzi skúmanými premennými sme
použili neparametrický test závislosti chí-kvadrát (χ2). Na určenie miery veľkosti vzťahových
väzieb medzi premennými sme použili (T) koeficient.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Vyhodnocovanie ankety sme začali od percentuálnej kvantifikácie skupiny, ktorá sa v
klasickom školskom týždni ( pondelok až nedeľa) venuje športovo – pohybovým aktivitám mimo
povinného základu vyplývajúceho z účasti na školskej telesnej výchove. Z ankety vyplynulo, že
ide o1326 osôb, čo predstavuje 83,8% pravidelne zapájajúcich sa do takýchto aktivít. Do tejto
skupiny sme zaradili aj 163 osôb, ktoré uviedli, že sa zapájajú do týchto aktivít iba raz týždenne. V
prípade, že by sme túto skupinu nezaradili do celkového sumára, predstavovalo by to 73,6%.
39
Tabuľka 1 Množstvo anketovaných aktivizujúcich sa v športovo-pohybových aktivitách podľa
jednotlivých kategórií
Osoby
športovo- χ2
pohybovo aktívne
N
%
Výskumná kategória
etapa vzdelávania
základné školy (roč. 7)
stredné školy (roč. 2)
druh strednej školy
gymnáziá (roč. 2)
stredné odborné školy (roč. 2)
stredné odborné učilištia (roč. 2)
pohlavie
dievčatá
chlapci
p
T
616
710
90,3
71,0
37,40
0,001
0,15
240
248
222
87,0
81,6
69,4
29,50
0,001
0,15
634
692
79,6
87,8
18,51
0,001
0,11
Za pomoci matematicko-štatistickej metódy chí-kvadrátu, ktorú predstavujeme v tabuľke
1, bol preukázaný štatisticky významný vzťah medzi záujmom o športovo pohybové aktivity a
pohlavím, etapou vzdelávania a tiež aj medzi typom strednej školy. Stupeň edukácie je jedným z
hlavných činiteľov podpisujúcich sa pod rozdiely objavujúce sa medzi osobami zapájajúcimi sa do
športovo – pohybových aktivít a ich protipólom, teda osôb nezapájajúcich sa (T = 0,15). Ako
môžeme vidieť, deti zo základných škôl sú športovo – pohybovo aktívnejšie ako stredoškolská
mládež. Táto skutková podstata vyplývajúca z nášho prieskumu, bola potvrdená aj v iných
výskumoch napr. (Grabowski, 1994). K podobným záverom, čo sa týka aj následných nami
prezentovaných ukazovateľov, dospeli (Bukowiec, 1990; Winiarski, 1995).
p<0,001; T=0,16
B
dievčatá
chlapci
p = n.i.
A
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
%
Obr. 1 Športovo pohybová aktivita dievčat a chlapcov zo základných škôl (A) a stredných
škôl (B)
V prípade mládeže zo stredných škôl, chlapci častejšie proklamovali športovo pohybovú
aktivitu (85,3%), ako dievčatá (71,9%). Predstavuje to štatisticky významný rozdiel (χ2 = 24,42)
na úrovni významnosti p < 0,001. Zníženie záujmu o športovo pohybové aktivity je
40
predovšetkým markantne viditeľné pri porovnaní týchto dvoch skupín ZŠ a SŠ navzájom. Túto
skutočnosť nám potvrdzuje aj jednoznačne vyššia hodnota vzťahových väzieb medzi
zaznamenanými premennými ukazovateľmi v rámci skupiny dievčat a chlapcov (obr. 1).
Na základe nami zozbieraného a následne analyzovaného materiálu je ťažké zaujať zásadné
stanovisko, čo viacej vplývalo na zmeny v znížení záujmu o športovo pohybové aktivity - vekové
osobitosti skúmaných probandov, či zmeny v prechode na druhý stupeň edukácie.
Nájdenie takejto odpovede si bude vyžadovať realizáciu následných výskumných šetrení v
tejto oblasti, ako tomu bolo aj v prípade už uskutočnených výskumov (Stanisz,1998 ; Stephens –
Jacobs-White, 1985). V týchto sa uvádza, že najväčší vplyv na zmeny v postoji k športovo
pohybovým aktivitám má predovšetkým faktor veku, pričom fenomén
pasívnosti
sa
predovšetkým s narastaním veku prejavuje viacej u dievčat, ako u chlapcov. Vychádzajúc z rámca
nášho výskumu, kde sme mohli verifikovať iba jeden činiteľ a to zmenu veku, naše výsledky
preukázali zníženie športovo pohybovej aktivity stredoškolskej mládeže, oproti anketovaným
zo základných škôl.
p<0,001; T=0,22
SOU
dievčatá
chlapci
p = n.i.
SOŠ
p = n.i.
G
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
%
Obr. 2 Športovo pohybová aktivita dievčat a chlapcov na stredných školách - gymnáziá (G),
stredné odborné školy (SOŠ) a stredné odborné učilištia (SOU).
Na obrázku dva z prezentovaných typov škôl môžeme konštatovať, že najväčšiu športovo
pohybovou aktivitu sa vyznačovali chlapci z gymnázií (89,2%) a
dievčatá zo stredných
odborných učilíšť (62,6%). Analýza korelácie pohlavia a typu školy s realizáciou športovo
pohybovej aktivity, preukázala štatisticky významnú závislosť na úrovni p < 0,001 (χ2 = 21,13)
jedine v prípade skupiny dievčat. Pri každom type strednej školy je športovo pohybová aktivita
dievčat nižšia, ako u chlapcov. Jedine však pri stredných odborných učilištiach je táto závislosť
preukázaná aj štatisticky. K podobným záverom sa dopracoval vo svojom výskume aj (Winiarski,
1995).
41
Jedným z hlavných kritérií kvantitatívneho hodnotenia športovo pohybových aktivít bolo v
našom prípade množstvo realizovaných aktivít v priemernom školskom týždni(obr. 3). Ak
berieme do úvahy, že obidve formy aktivity – športová a pohybová stoja v jednej rovine a tiež aj
tú skutočnosť, že za systematicky zúčastňujúcu osobu na športovo pohybových aktivitách
považujeme tie osoby, ktoré sa minimálne raz v týždni takejto aktivite venovali nepretržite po
dobu 45 minút, dôjdeme k percentu uvádzanému v úvode podkapitoly (83,8%). Iba 16,2% (256)
probandov sa neprihlásilo k žiadnej pohybovej, alebo športovej aktivite.
40
35
dievčatá
30
chlapci
25
%
20
15
10
5
0
nikdy
menej ako 1 raz
1 raz
2-3 razy
4- 6 ráz
denno denne
Obr. 3 Početnosť realizácie športovo pohybovej aktivity v priebehu jedného pracovného
týždňa v skupine chlapcov a dievčat {p < 0,001; 0,13}
Je viditeľné a štatisticky preukázané, že pohlavie má vplyv na početnosť realizácie športovo
pohybových aktivít. Chlapci sa v našom prípade oveľa častejšie venujú týmto aktivitám ako
dievčatá. Tieto súvislosti môžeme objaviť aj v iných výskumoch, ktoré sa zaoberali ukazovateľmi
zhodnými s našim prieskumným šetrením (Drabik,1995; Kemper, 1995; Stephens – Jacobs White, 1985).
38,4
40
33,4
30,5
dievčatá
chlapci
35
30
15,1
25
%
20
15
10
5
0
A {p < 0,05}
B {p < 0,001; T=0,21}
Obr. 4 Početnosť dievčat a chlapcov zo základných škôl (A) a stredných škôl (B)
zúčastňujúcich sa športovo pohybovej aktivity 3 a viac razy v priebehu pracovného
týždňa
42
Prikláňame sa k záverom z výskumov Kozłowskeho (1972) a Wojnarowskej et al. (1990), že
za zodpovedajúcu úroveň fyzickej aktivity môžeme považovať pohybovú alebo športovú aktivitu,
ktorá je realizovaná minimálne 3 razy v týždni v časovom rozsahu 45 minút. Na obrázku 4,
predstavujeme pomer v rámci tých výskumných podskupín, ktorých početnosť zúčastňovania sa
na športovo pohybových aktivitách považujeme za najviac kladne ovplyvňujúcu ich fyziologickú
úroveň organizmu. Z analýzy dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že najviac chlapcov zo
základných škôl (38,4%) a najmenej dievčat zo stredných škôl (15,1%) sa venuje športovo
pohybovej aktivite minimálne 3 a viac ráz v týždni.
Rozdiely medzi dievčatami a chlapcami v prípade oboch edukačných úrovní sú štatisticky
významné (χ2 = 27,08). Táto skutočnosť sa objavila aj vo výskumoch, ktoré už boli skôr
realizované (Bokovoy - Blair, 1994; Drabik, 1995; Kemper, 1995)i
Na potvrdenie vierohodnosti nami získaných údajov o početnosti účasti na športovo
pohybových aktivitách v rámci klasického školského týždňa, sme použili aj zámerne skryté
otázky, v ktorých za pomoci odvrátenia pozornosti na iné súvislosti, sme dostali verifikujúce
odpovede na nami skúmanú javovú podstatu nášho prieskumu. K aktívne strávenému (športovo
pohybové aktivity) spôsobu voľného času sa prihlásilo 67,8 % anketovaných (1073 osôb) z toho
počtu 69,9% dievčat a 64,5% chlapcov.
Opierajúc sa o obdržané percentuálne výsledky z kategórie početnosti probandov
venujúcich sa športovo pohybovým aktivitám vidíme, že rozdiely medzi jednotlivými veličinami
sú skoro zanedbateľné. Táto skutočnosť nás informuje o relevantnosti výpovedí nami skúmanej
vzorky. Rozdiely, ktoré sa aj napriek všetkému objavili, môžeme pripísať na vrub tej skutočnosti,
že nie všetky predstavované formy športovo pohybových aktivít si probandi vysvetľovali ako
voľno-časové aktivity. Ako príklad nám môže poslúžiť ten fakt, že pri následne zrealizovanom
rozhovore s niektorými so skúmaných sme zistili, že nie všetci chápali výkonnostný šport ako
dobrovoľnú aktivitu, ale ako povinnú. K podobným záverom sa vo svojom výskume dopracoval
aj (Bukowec,1990). Tento problém, ako sa ukázalo aj v našom prípade, si v budúcnosti zaslúži
asi komplexnejší prístup.
Porovnávajúc nami dosiahnuté výskumné výsledky s výskumom Bukowca (1990), nie je
možné si nevšimnúť tú skutočnosť, že v priebehu niekoľkých posledných rokov narástol počet
detí a mládeže zúčastňujúcich sa na športovo pohybových aktivitách.
Chápuc pohybovo športovú aktivitu ako kategóriu spoločenského fenoménu a prijmúc za
jej prejav všetky pohybové formy, môžeme deklarovať, že v našom výskume táto dosiahla
pomerne vysokú úroveň (83,8%). Ak však budeme brať do úvahy iba systematicky realizované
pohybovo športové aktivity, lebo práve oni môžu vplývať na celkový rozvoj a správne
43
fungovanie organizmu, tak v takomto prípade sa náš záber zníži o 10% na (73,6%). V prípade, že
sa stotožníme s konštatovaním Kozłowskeho (1972) a Wojnarowskej et al. (1990), že iba pri
pravidelnej realizácii pohybovo športovej aktivity nie menej ako 3 razy v priebehu týždňa,
dochádza k optimálnym zmenám vo funkčnej zdatnosti organizmu, zistíme, že iba 28,7% našich
anektovaných patrí do tejto kategórie.
Z vyššie prezentovaných pohľadov sa dostávame k dvom konštatovaniam. Jedno je
pozitívne a to v tom, že iba každý piaty žiak a študent sa neaktivizuje v žiadnej pohybovo
športovej aktivite. Druhé je však znepokojujúce, lebo iba jedna tretina skúmaných sa venuje
pohybovo športovým aktivitám, ktoré sú spôsobilé stimulovať fyzický
a psychický rozvoj
organizmu.
Intenzita uplatňovania pohybovo športových aktivít v rámci svojho voľného času sa
preukázala na vyššom stupni v skupine chlapcov oproti dievčatám. Táto skutočnosť nás
upozorňuje, že je nevyhnutné v tejto skupine mladých ľudí sa viacej zamerať na osvetovú
činnosť a to nie len v školskom, ale aj mimoškolskom prostredí.
Na túto skutočnosť nás
upozorňujú aj výskumy Sallisa – McKenzieho (1991) a závery z nich. Lebo práve v tomto období
nastupuje rozvoj a osvojovanie si kvality zdravotných návykov, ku ktorým patrí samozrejme aj
pravidelné vykonávanie pohybovo športových aktivít. Predovšetkým sa táto skutočnosť dotýka
mladších dievčat na základných školách.
ZÁVER
V rôznych formách voľno-časových pohybovo športových aktivít podľa nášho prieskumu
sa zúčastňuje 83,8% detí a mládeže z Krakova. Z tohto počtu systematicky 73,6%, bohužiaľ
v rovine, ktorá môže stimulovať funkčný rozvoj organizmu sa nachádza iba 28,7%.
Pohlavie, stupeň vzdelania a typ školy má vplyv na účasť detí a mládeže v rôznych formách
športovo pohybových aktivít.
Do voľno-časových športovo pohybových aktivít sa viacej zapájajú deti navštevujúce
základné školy ako stredoškolská mládež.
Úplne na koniec môžeme konštatovať, že v porovnaní s výskumom Bukowca (1990) sme
v globálnom ukazovateli zaznamenali 5,8% nárast v rovine realizácie voľno-časových športovo
pohybových aktivít u nami skúmanej vzorky krakovských detí a mládeže (náš výskum = 83,8%,
Bukowecov 78%). Nemyslíme si však, že je to stav pri ktorom už môžeme byť spokojní, hlavne
z tých dôvodov, ktoré sme uviedli vo výsledkovej časti nášho prieskumu a so záverov
vyplývajúcich z nich.
44
LITERATÚRA
BOKOVOY, J. L. – BLAIR, S. N. 1984. Aging and exercise: a health perspective. Journal of
Aging In: BOUCHARD, C. – SHEPHARD, R. J. - STEPHENS, T. 1994. Physical activity
fitness, and health. International proceedings and consensus statement. Human Kinetics
Publishers, Champaign, 34 s.
BUKOWIEC, M. 1990. Postulowane, załoŜone i rzeczywiste funkcje wychowania fizycznego w
przygotowaniu do uczestnictwa w kulturze fizycznej. Wydawnictwo Monograficzne, AWF,
Kraków, 68 s.
BUNC, V. 1996. Nové pohledy na minimální množství pohybových činností. Těl. Vých. Sport
Mlád. 62, s.2-7
DRABIK, J. 1995. Aktywność fizyczna w edukacji zdrowotnej społeczeństwa. AWF, Gdańsk,
82 s.
GRABOWSKI, H. 1994. Ontologiczne, aksjologiczne i teleologiczne podstawy współczesnej
koncepcji wychowania fizycznego. Kultura Fizyczna, 11/12.
GRABOWSKI, H. 1997. Teoria fizycznej edukacji. WS i P, Warszawa, 21, 14 - 15, 51 – 52
HRČKA, J. 2000. Šport pre všetkých – Tvorba športovo rekreačných programov. Prešov:
ManaCon, 117 s.
JUNGER, J. 1995 Tréner a cvičiteľ rekreačnej telesnej výchovy.Bratislava: SZ RTVŠ Mana Con,
49 s.
JURCZAK, A. 2000.Udział młodzieŜy w pozalekcyjnych i pozaszkolnych formach aktywności
ruchowej i jego niektóre uwarunkowania. Praca doktorska. AWF, Kraków, 49-59, 74-88.
KEMPER, H. C. G. 1995. The Amsterdam Growth Study. A Longitudinal Analysis of Health,
Fitness, and Lifestyle. Human Kinetics Publishers, Champaign, 95 s.
KOZŁOWSKI, S. 1972. Aktywność ruchowa współczesnego człowieka. (w): Wolański N.
(red.). Czynniki rozwoju człowieka. PWN, Warszawa, s. 111-113.
LABUDOVÁ, J. et. al. 2000. Šport pre všetkých. Bratislava: SZRTVaŠ, s. 6 - 19
LOUKA, O. - PYŠNÝ, L. 2001. Trekking ve vysokých horách jako rekreační aktivita. Těl.
Vých. Sport Mlád., 67, 3, s. 37-40.
PRZEWEND, R.1989.Wychowanie fizyczne.In: Krawczyk Z., Przewęda R., Ulatowski
T.(red.). Raport o kulturze fizycznej w Polsce. AWF, Warszawa, s. 20.
SALLIS, J. F. – McKKENZIE, T. L. 1991. Physical education’s role in public health.
Research Quarterly of Exercise and Sport, 2, 124 - 137.
45
STANISZ, A. 1998. Przystępny kurs statystyki w oparciu o program STATISTIKA PL na
przykładach z medycyny. Kraków, 112 s..
STEPHENS, T.- JACOBS, D.R.- WHITE, C.C. 1985. A descriptive epiodemiology of leisure
- time physical activity. Public Health Reports, 45 s.
WINARSKI, R. 1995. Aktywność sportowa młodzieŜy. Geneza - struktura - uwarunkowania.
Wydawnictwo Monograficzne 66, AWF, Kraków1995, 60 - 65.
WOJNAROWSKA, B.- SZYMAŃSKA, M..M. - BURZYŃSKA, I.- MAZUR, J.PULTORAK, M.- WOJCIECHOWSKA, A. 1993. Zachowania zdrowotne młodzieŜy w
Polsce. Raport z badań przeprowadzonych w 1990 r. Wydawnictwo Medyczne SANMEDIA,
Warszawa.
ZRUBÁK, A. – ŠTULRAJTER, V. et. al.1999. Fitnes. Bratislava: UK FTVŠ, 62 s.
ZHRNUTIE
Našim výskumným šetrením sme sa pokúsili o ustálenie rozsahu, druhu a časovej
frekvencie realizácie športovo pohybových aktivít detí a mládeže Krakova v rámci ich voľnočasových aktivít. Predmetom výskumu nebola iba samotná diagnostika účasti detí a mládeže na
mimoškolských športovo pohybových aktivitách, ale predovšetkým ponor do analýzy jej prejavov
a súvislostí.
Výskumu sa zúčastnilo 1582 žiakov a študentov z krakovských škôl: zo základných škôl to
bolo 682 osôb (43,1%) a zo stredných 900 osôb (56,9%). V uvedenej skupine bolo 794 dievčat
(50,2%) a 788 chlapcov (49,8%).
V rôznych formách voľno-časových pohybovo športových aktivít podľa našich výskumov
sa zúčastňuje 83,8% detí a mládeže z Krakova. Z tohto počtu systematicky 73,6%, bohužiaľ
v rovine, ktorá môže stimulovať funkčný rozvoj organizmu sa nachádza iba 28,7%.
Pohlavie, stupeň vzdelania a typ školy má vplyv na účasť detí a mládeže v rôznych formách
športovo pohybových aktivít.
46
SUMMARY
THE MONITORING OF THE LEISURE TIME SPORT AND PHYSICAL
ACTIVITIES OF CRACOV CHILDREN AND YOUTH
Keywords: Children, youth, motive activity, physical and sport education, leisure time.
The test of settlement of range is the aim of investigations, kind as well as frequency of the
children and youth's participation Cracov in out of lessons and extra-school forms of physical
education. It investigations were hugged you 1582 pupils with Cracovian schools: elementary 682
persons and secondary 900 persons. Conclusions: 1. In different forms of motive activity
participates 83,8% the school youth of Cracov, from this systematically 73,6%. They influence on
participation of youth 2. Sex, stage of education, type of school in different forms of motive
activity. 3. motive activity participiant of Cracovian youth with elementary schools is higher the
than youth with secondary schools.
47
CHARAKTERISTIKA ÚROVNE ∑VO2, VO2-D, ∑ HR , HR-D,
WTOT PRI ZAŤAŽENÍ O PREMENLIVOM ZASTÚPENÍ
ANAERÓBNEHO A AERÓBNEHO METABOLIZMU
GÖRNER Karol 1,2 - SZMATLAN-GABRYŚ Urszula1 –
GABRYŚ Tomasz1 – IGNACZUK Tomas
1
Akademia Wychowania Fizycznego vo Varšave1
KTVŠ FHV UMB Banská Bystrica2
Kľúčové slová: Aeróbny, anaeróbny metabolizmus, laboratórne zaťaženie, fyziologické
charakteristiky.
ÚVOD
Fyzické zaťaženie je charakterizované, ako práca kostrových svalov, ktorej výsledkom je
uskutočnenie vonkajšej práce za predpokladu dostatku energie (Astrand – Rodahl, 1986).
V prípade svalovej práce nastupuje pretransformovanie energie na vrub metabolických procesov,
uskutočňujúcich sa v podmienkach aeróbnych, alebo anaeróbnych (S. Gabryś et al., 2005).
Prvé sa začínajú využívať anaeróbne zdroje na báze ATP a CP. Rozpad oboch uvedených
zdrojov, po zahájení zaťaženia, tak ako to uvádzajú aj Czarkowska – Paczek – Przybylski (2006),
sa začína skoro v tom istom časovom horizonte. Po vyčerpaní fosfagénových zásob hlavnú rolu
na seba preberá glykolýza – bez kyslíkový rozpad uhľohydrátov. Počas dlhšie trvajúcej záťaže,
kedy sa podstatne znižuje objem rezerv fosfagénov, začína sa do procesu zapájať tretí druh
energetických premien čerpajúci zo základných energetických substrátov (Moriera et al, 1980).
Uskutočňuje sa v podmienkach za prístupu kyslíka, teda prevažne dominuje pri záťaži malej
alebo strednej intenzity.
Každý z týchto procesov sa odlišuje rýchlosťou a množstvom využitia substrátov (Hill et
al., 1997). V závislosti od doby trvania a intenzity zaťaženia sa následne prejavujú v organizme
rôzne, predovšetkým fyziologické zmeny, ktoré sa odohrávajú buď na úrovni anaeróbnych, alebo
aeróbnych premien.
48
CIEĽ
Cieľom našej práce bolo predstavenie charakteristík zmien a závislostí medzi jednotlivými
vytipovanými fyziologickými charakteristikami: spotrebou kyslíka (∑VO2), kyslíkovým dlhom
(VO2-D), pulzovou frekvenciou (∑ HR),
pulzovým dlhom (HR-D), uskutočnenou prácou
(WTOT) a dosiahnutým výkonom pri zmenách
záťaže na úrovni anaeróbnych a aeróbnych
premien.
CHARAKTERISTIKA SKÚMANEJ VZORKY
Výskumný súbor bol zámerne vybraný tak, aby spĺňal všetky základné kritériá pre
uskutočnenie nášho výskumného šetrenia. Do výskumného súboru sme zahrnul štyri probandky
vo veku 23 rokov s hmotnosťou 65 kg a výškou 167 cm. Výskumu sa podrobili aj piati probandi
v tom istom veku. Hmotnosť tela bola 75 kg a výška 176 cm. Výskumná skupina bola v čase
výskumu zdravá, pričom športovým aktivitám sa venovala len rekreačnou formou.
METODIKA VÝSKUMU
Skúmaní sa podrobili štyrom záťažovým skúškam s rôznou intenzitou aerobného
a anaeróbneho charakteru. Všetky záťaže sa uskutočnili na bicyklovom ergometri značky Monark
824 E. Parametre dotýkajúce sa premien plynov boli registrované analyzátorom
plynu
Sensormedics Vmax 29 Spectra. Pulzová frekvencia bola zaznamenávaná za pomoci zariadenia
Polar Team.
Tri dni pred samotným uskutočnením výskumu sa probandi podrobili záťažovej skúške s
progresívne vzrastajúcou intenzitou zaťaženia, ktorá bola realizovaná do stavu odmietnutia
organizmu na pokračovanie v skúške. Zaťaženie narastalo každé tri minúty podľa nastavenia
programu: prvé zaťaženie o 1 W/kg hmotnosti tela, nasledujúce zaťaženia narastali o 0,5 W/kg
hmotnosti tela probanda. Táto skúška nám poslúžila na stanovenie úrovne VO2max a zároveň
parametrov funkčnej zdatnosti skúmanej skupiny.
Zaťaženie po dobu 30 sekúnd – skúmaní realizovali 30s maximálnou intenzitou. Zaťaženie
pre mužov a pre ženy zodpovedalo 9% , 8% hmotnosti ich tela. Pracovnú aktivitu predchádzala
5 min zapracovanie
organizmu na výkon pri intenzite 50% VO2max s následnou 3 min
prestávkou.
Zaťaženie po dobu 90 sekúnd – skúmaní uskutočnili 90s prácu so zaťažením
zodpovedajúcemu 150 %
sily (pri tejto boli
registrované hodnoty VO2max). Zaťaženiu
predchádzalo 5 min zapracovanie sa organizmu na prácu pri intenzite 50% VO2max a následne 3
min prestávka.
49
Zaťaženie po dobu 180 sekúnd – skúmaní realizovali
zodpovedajúcemu 125 % sily (pri tejto boli
180s prácu so zaťažením
predchádzalo 5 min zapracovanie organizmu na prácu pri intenzite 50% VO2max a následne 3
min prestávka.
Zaťaženie po dobu 360 sekúnd – skúmaní uskutočnili 90s prácu so zaťažením
zodpovedajúcemu 100 %
sily (pri tejto boli
predchádzalo 5 min zapracovanie sa organizmu na prácu pri intenzite 50% VO2max a následne 3
min prestávka.
V priebehu uskutočnených záťažových skúšok boli zaznamenávané pomery spotreby
kyslíka (VO2) a pulzová frekvencia (HR). V rámci každého zaťaženia bola registrovaná veľkosť
uskutočnenej práce (Wtot) a tiež aj priemerná práca (Ppr). Na základe získaných údajov sme mohli
špecifikovať nasledujúce kritériá: množstvo spotreby kyslíka -∑VO2 [l/min], kyslíkový dlh VO2-D [l/min], pulzovú frekvenciu -∑HR [úd] a pulzový dlh - HR-D[úd].
VÝSLEDKY
Najnižšiu hodnotu práce sme zaznamenali pri 30s záťaži o maximálnej intenzite. Súčasne
s nárastom doby zaťaženia intenzita práce sa znižovala (zmenšovalo sa aj vonkajšie zaťaženie),
od toho môžeme vyvodzovať aj zmenšujúce sa priemerné hodnoty sily
v nasledujúcich
zaťaženiach, ako to máme možnosť vidieť aj na obr. 1.
Porovnávajúc priebeh zmien mechanických parametrov s parametrami aeróbnej funkčnej
zdatnosti nemôžeme si nevšimnúť líniový priebeh zmien hodnôt ∑VO2 a ∑ HR. Súčasne
s nárastom veľkosti vykonanej práce narastá aj suma spotreby kyslíka (obr. 2). Naopak pri
porovnávaní ∑VO2
so silou , pozorujeme opačné závislosti. Najnižšia spotreba kyslíka, bola
zaregistrovaná pri záťaži vykonávanej
maximálnou intenzitou, kde hodnoty nameranej
priemernej sily dosahovali najvyššiu úroveň. Súčasne so znižovaním priemerných hodnôt sily Ppr
a s predĺžením času práce, hodnoty ∑VO2 narastajú (pozri obr. 3).
50
sila
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
2000
1800
1600
1400
1200
1000
800
600
400
200
0
30
90
180
doba zaťaženia[s]
360
[kW]
[J/kg]
práca
do odmietnutia
Obr. 1 Charakteristika priebehu zaznamenaných priemerných hodnôt práce a priemerných
hodnôt sily v závislosti od času zaťaženia
90
180
3,78
8,2
9,9
9,8
37,55
61,09
425,7
346,3
suma zuŜycia tlenu
360
16,6
9,4
107,2
303,9
moc
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
600
12
500
10
400
8
300
[l]
30
0,97
7
15,85
538,9
[W]
[l]
evo2
vo2-d
praca
moc
6
200
4
100
2
0
0
Obr.2 Charakteristika zaznamenaných zmien v hodnotách ∑VO2 súčasne so smenou
množstva vykonanej práce v závislosti od času zaťaženia
51
moc
30
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
25
[L]
20
15
10
5
0
30
90
180
doba zaťaženia [s]
360
[kW]
∑VO2
do odmowy
Obr. 3 Charakteristika zaznamenaných zmien v hodnotách ∑VO2 súčasne so smenou
veľkosti nadobudnutej priemernej sily v po sebe nasledujúcich zaťaženiach
Podobné súvislosti môžeme pozorovať aj v prípade, keď porovnávame ukazovatele
veľkosti práce a sily v následných zaťaženiach so súhrnnými hodnotami pulzovej frekvencie
v jednotlivých zaťaženiach (obr. 4 a 5). ∑ HR narastá priamo proporcionálne do zmien veľkosti
W tot a neproporcionálne smerom k zmenám ukazovateľov priemernej práce Ppr.
praca
2000
1800
1600
1400
1200
1000
800
600
400
200
0
1200
[ud/min]
1000
800
600
400
200
0
30
90
180
360
[J/kg]
∑HR
1400
do odmowy
Obr. 4 Charakteristika zmien v ukazovateli hodnôt ∑ HR súčasne so zmenami veľkosti
vykonanej práce v závislosti od času zaťaženia
52
∑HR
moc
1400
9
1200
8
7
6
800
5
600
4
[kW]
[ud/min]
1000
3
400
2
200
1
0
0
30
90
180
360
do odmowy
Obr. 5 Charakteristika zmien v ukazovateli hodnôt ∑ HR súčasne so zmenami veľkosti
nadobudnutej priemernej sily v po sebe nasledujúcich zaťaženiach
Charakter zmien v súvislostiach medzi parametrami funkčnej anaeróbnej zdatnosti
a mechanickými parametrami prebieha trochu inakšie, ako tomu bolo v prípade ∑VO2 i ∑ HR.
Predovšetkým sa tu neukazuje lineárna závislosť medzi analyzovanými hodnotami. Analyzujúc
závislosti množstva kyslíkového dlhu so zaregistrovanými hodnotami práce a sily v po sebe
nasledujúcich zaťaženiach (Obr. 6 a 7), si môžeme všimnúť, že najväčšej hodnote VO2-D
neprináležia extrémne zmeny v hodnotách parametrov WTOT a P pr.
Najmenší kyslíkový dlh sa prejavil pri 30s zaťažení, pri ktorom hodnota priemernej sily je
najvyššia a hodnota vykonanej práce najnižšia. Následne hodnota VO2-D rýchlo narastá až do
úrovne
180s zaťaženia, kde jeho maximálna hodnota dosahuje3,5 [l]. Ďalej spoločne
s predlžovaním času práce a znižovaním jej intenzity sa zmenšuje veľkosť kyslíkového dlhu.
53
praca
4
3,5
3
2,5
2
1,5
1
0,5
0
2000
1500
1000
[J/kg]
[L]
VO2-D
500
0
30
90
180
360
do odmowy
Obr. 6 Charakteristika zmien v premenách hodnôt VO2-D spolu so zmenami veľkosti
realizovanej práce v závislosti od doby zaťaženia
moc
4
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
3,5
3
[L]
2,5
2
1,5
1
0,5
0
30
90
180
360
[kW]
VO2-D
do odmowy
Obr. 7 Charakteristika zmien v premenách hodnôt VO2-D spolu so zmenami veľkosti
Obrázky 8 a 9 prezentujú charakteristiky zmien pri pulzovom dlhu a nadobudnutej
priemernej sile, ako odpovede na následne vykonanú záťaž, v po sebe nasledujúcich zaťaženiach.
V prvých troch zaťaženiach, počas krátko trvajúcej práce, hodnota HR-D nepodlieha veľkým
zmenám. Ako však máme možnosť vidieť s týmto úzko súvisí aj dosť veľký pokles hodnôt
priemernej sily. Súčasťou tohto javu je predlžovanie času záťaže a zväčšovanie veľkosti
vykonanej práce.
54
praca
460
450
440
430
420
410
400
390
380
370
360
2000
1800
1600
1400
1200
1000
800
600
400
200
0
30
90
180
360
[J/kg]
[ud]
HR-D
do odmowy
Obr. 8 Charakteristika zmien v premenách hodnôt HR-D spolu so zmenami veľkosti
vykonanej práce v po sebe nasledujúcich zaťaženiach
moc
460
450
440
430
420
410
400
390
380
370
360
9
8
7
6
5
4
[kW]
[ud]
HR-D
3
2
1
0
30
90
180
360
do odmowy
Obr. 9 Charakteristika zmien v premenách hodnôt HR-D spolu so zmenami veľkosti
ZÁVERY
1. Počas znižovania intenzity práce sa objavuje zväčšenie podielu aeróbneho metabolizmu,
o čom svedčí opačná proporcionalita závislostí medzi ∑VO2 a Ppr. Podobné závislosti
môžeme pozorovať aj medzi ukazovateľmi Ppr a ∑HR. Súčasne s nárastom veľkosti
vykonanej práce narastajú hodnoty parametrov funkčnej aeróbnej zdatnosti. Tento fakt sa
prejavuje priamočiaro s predlžovaním doby práce, čo obyčajne je úzko previazané so
znižovaním intenzity práce.
55
2. Väčšiu závislosť medzi dobou, intenzitou práce a tiež aj celkovou prácou, môžeme vidieť
hlavne počas zaťaženia aktivizujúceho anaeróbny metabolizmus. Najvyššie hodnoty VO2D boli dosahované počas 180 s zaťaženia. Naopak najnižšie hodnoty boli nadobúdané pri
zaťaženiach s nízkou intenzitou (nízka úroveň priemernej sily) pri relatívne dlhšom čase
práce.
3. V priebehu analýzy nami
nameraných hodnôt sa preukázalo, že u osôb fyzicky
spôsobilých, ale nezúčastňujúcich sa pravidelnej športovej aktivity, zmena úrovne
fyziologických parametrov je spôsobovaná predovšetkým dobou zaťaženia a zároveň
veľkosťou a intenzitou vykonávanej práce. Charakter zaťaženia v rozsahu jeho intenzity
a doby trvania má vplyv na dynamiku zmien medzi parametrami funkčnej aeróbnej
a anaeróbnej zdatnosti.
LITERATÚRA
ASTRAND, P.O. - RODAHL, R. 1986. Textbook of work physiology. New York
CZARKOWSKA, W. – PACZEK, B. - PRZYBYSKI, J. 2006. Zarys fizjologii wysiłku.
Urban i Partner Wrocław
GABRYŚ, T. 2000. Wydolność beztlenowa sportowców. AWF Katowice
HILL, D. – WILLIAMS, C. - BURT, S. 1997. Response to exercise at 92% and 100% of
velocity associated with VO2max. Int. J. Sports. Med. Vol.5. s.23-25
MORIERA, C. - RUSSO, P. – PICARRO, C. 1980. Oxygen consumption and ventilation
during constant-load exercise in runners and cyclists. J. Sports Med. Phy. Fit. 29(1). s.36 - 44.
SZMATLAN-GABRYŚ, U. – LIPSKI, T. - GÖRNER, K. – LANGFORT, J. –
GABRYŚ, T. 2005. Súvislosti medzi spotrebou kyslíka a pulzovou frekvenciou v priebehu
anaeróbneho zaťaženia o rôznej intenzite a čase trvania. In: Physical Education, Sports, Resarch
at Universities. STU KTV Bratislava. s. 145 -148.
ZHRNUTIE
Cieľom našej práce bolo vyznačenie charakteristík zmien a závislostí medzi jednotlivými
vytipovanými fyziologickými charakteristikami.
Do výskumu sme zámerne zahrnuli štyri probandky vo veku 23 rokov, s hmotnosťou 65
kg a výškou 167 cm a piatich mužov v tom istom veku. Hmotnosť ich tela 75 kg a výška 176
cm. Výskumná skupina bola v čase výskumu zdravá, pričom športovým aktivitám sa venovala
len rekreačne.
56
V nami uskutočnenej analýze nameraných hodnôt sa preukázalo, že u osôb fyzicky
spôsobilých, ale nezúčastňujúcich sa pravidelnej športovej aktivity, zmena úrovne fyziologických
parametrov je spôsobovaná predovšetkým dobou zaťaženia a zároveň veľkosťou a intenzitou
vykonávanej práce.
SUMMARY
THE CHARACTERISTIC OF THE LEVEL OF ∑VO2, VO2-D, ∑ HR , HR-D, WTOT
DURING PHYSICAL LOAD WITH A CHANGEABLE RATIO OF ANAEROBIC
AND AEROBIC METABOLISM
Keywords: Aerobic, anaerobic metabolism, laboratory load, physiological characteristics.
The aim of our work was to determine the characteristics of changes and correlations
between individual selected physiological parameters.
We intentionally included in our research four 23-year-old women with an average weight
of 65 kg and an average height of 167 cm, and five men of the same age, with an average weight
of 75 kg and average height of 176 cm. The settees were healthy during the research and they
only recreationally performed sports activities.
The analysis of the recorded values showed that in the persons who were physically fit, but
did not regularly take part in sports activities, the change in the level of physiological parameters
was primarily due to the duration of load and at the same time the amount and intensity of work.
57
VARIABILITA ANAEROBNÍ VÝKONNOSTI VLIVEM
MODIFIKOVANÉHO TRÉNINKOVÉHO PROGRAMU
U REPREZENTANTŮ KARATE KATA
HRUBÝ Michal
Klíčové slova: Wingate test, výkonnost, anaerobní výkon, karate, karate kata
TEORETICKÉ VÝCHODISKA
Cvičení kata můžeme charakterizovat jako soubor logicky po sobě jdoucích obranných a
útočných technik. Je to jakoby forma boje s imaginárním soupeřem. Poetičtější charakteristikou
kata jsou slova japonského mistra Moria Higaonny: „Skutečný význam a duše karate jsou uložené
v kata a jen při cvičení kata jim můžeme porozumět“. (Kopinič - Klementis, 2002)
Kata tvořili v minulosti hlavní nácvikovou metodu. V současné době jsou též velmi
účinnou metodou nácviku. Neslouží jen jako příručka, ale především je metodou a formou
cvičení samotného karate. Kata je:
1. Prostředkem estetického sebevyjádření
2. Měřidlem technické vyspělosti
3. Vyjádřením kombinace pohybových schopností
a zručností ( Šebej a Klementis, 1982 ).
V současné době jde při cvičení kata především o to, aby cvičenec splnil všechny následující
kritéria, na které se zaměřují i samotní rozhodcové při soutěžním vykonání karate kata:
1) Vykonání reálného významu cvičeného kata
2) Znalost technik použitých v kata ( Bunkai )
3) Správné časování, rytmus, rychlost, stabilita a ohnisko síly ( Kime)
4) Správné dýchaní, tak aby bylo dosáhnuté Kime
5) Správný stupeň pozornosti a koncentrace
6) Správné postoje se správným napětím noh, přičemž jsou chodidla celou polohou na podlaze
7) Správné napětí břišního svalstva (Hara), bez zdvíhaní se během cvičení a přemístňování se
8) Správná forma stylu, který je demonstrovaný
9) Výkon třeba hodnotit i s ohledem na jiné momenty hovořící v jeho prospěch
(Pravidla karate, 2001)
58
Na rozdíl od vytrvalostních schopností, jejichž zabezpečením v energetickém krytí se
především odehrává v aerobní oblasti a s jejichž úrovní je hodnocena hlavně maximální spotřeba
kyslíku se všemi odvozenými parametry, přetrvává v naši řešené problematice krátkodobí vysoce
intenzivní výkon. Tento výkon v maximálním vykonáním resp. s cvičením souborného cvičení
karate kata na soutěži můžeme přirovnat k atletické disciplíně běhu na 400 m. Při této disciplíně
je zabezpečovaný energetický metabolismus převážně anaerobním způsobem (Green, 1994).
Autoři (Green, 1994, Gastin, 2001, Hamar - Komadel 1985), kteří se zabývající sportovním
výkonem a kapacitou krátkodobých vysoce intenzivních činností zabezpečovaných energeticky
převážně v anaerobním metabolismu stejně jako na složky anaerobní alaktátovou a laktátovou.
Anaerobní kapacita alaktátová (10s) s velmi nízkým podílem oxidativního metabolismu,
intermediární (30s) a laktátové (90s), kde podíl oxidativního metabolismu může převyšovat i 50%.
Dále poznáme dělení na krátkodobou anaerobní kapacitu (cca 10s), střednědobou (cca 30s) a
dlouhodobou anaerobní kapacitu 90-12s). Toto dělení je podle Bachla (1998) pouze teoretické i
přesto se však v praxi často používá. V průběhu výkonu vzniká v krvi kyselina mléčná – laktát.
Laktát a další metabolity anaerobní glykolýzy se vyplavují do vnitřního prostředí, ovlivňují tím
jeho kyselost a tím padám i pokles samotné aktivy. To vede k poruchám např. koordinace
pohybu
(Kučera-Truska,2000).
Koncentrace
laktátu
v krvi
oráží
rozsah
anaerobního
energetického metabolismu maximální a submaximální intenzity (Heller, 1996).
Pro hodnocení úrovně anaerobní výkonnosti se v praxi využívá mnoho testu. Pro
hodnocení anaerobní kapacity při vysoce intenzivním krátkodobé činnosti můžeme využít
Wingate test na upraveném cykloergometru popř. jeho modifikace
CÍL PRÁCE
Cílem práce je analýza krátkodobé vysoce intenzivní pohybové činnosti ve vztahu
k anaerobnímu metabolickému krytí u reprezentantu karate kata posuzovaná modifikovaným
Wingate testem.
ÚKOLY PRÁCE
1.
Vykonaní vstupních a výstupních měření laboratorní diagnostiky
2.
Podrobná charakteristika tréninkových programů sledovaných probandů
59
METODIKA
Charakteristika probandů:
Testu se zúčastnili celkem 3 probandi a realizovalo se v testech celkem v jednom měření.
Toto měření bylo vstupním měřením celého výzkumu. Testovaní probandi jsou vrcholnými
představiteli v disciplíně karate kata v České a Slovenské republice. Jejich stupeň sportovní
výkonnosti je ve dvou případech na vrcholové úrovni, kdy se zúčastňují ME a MS. Celkové
hodnoty charakterizující sledované osoby jsou uvedeny v tab.1.
Tabulka 1 Základní charakteristika probandů
počet
věk
výška
M.H.
27
175
V.P.
25
173
M.V.
23
172
Vysvětlivky: ATH – aktivní tělesná hmota
hmotnost
76
68
55
tělesný tuk
10,77
8,72
11,33
ATH
64,25
61,16
34,89
Testovaní probandi den před vstupním měřením absolvovali regenerační tréninkovou
jednotku. Před testováním nejedli. V průběhu testování používali dostupné stimulační prostředky
jako iontové nápoje s minerály. Před samotným testováním bylo vyhrazeno 20 minut na běžné
rozcvičení.
Charakteristika laboratorní diagnostiky:
Wingate test je podle Komadela (1997) testem, který se skládá se šlapání maximálním úsilím
na cykloergometru při konstantním brzdovém odporu. Výkon, který v takovémto režimu závisí
od otáček, dosahuje maxima v úvodních sekundách, v dalším průběhu klesá. Jako parametr se
používá maximální výkon (průměrná hodnota s 5 sekund nebo jedné otáčky). Průměrný z celých
30 sekund a tzv. index únavy (fatigue index), který představuje procentuální pokles výkonu od
úvodních do závěrečných 5 sekund. Náš Wingate test jsme modifikovali tzn. jeho vykonání jsme
změnili na 50 s. Tímto časem jsme se přiblížily hodnotám časového průběhu jednotlivých
souborných cvičení karate kata.
Diagnostikování proběhalo ve vojenské nemocnici v Sliači u Banské Bystrice na oddělení
funkční diagnostiky. Jednotlivé měření byli realizované na cykloergometru. Hodnoty krevního
laktátu jsme získali pomocí zařízení od firmy Accusport.
Testování bylo vykonané 1.12.2004 teda ve fázi přípravného období zaměřeného na
nespecifickou pohybovou výkonnost. Výstupní testování jsme realizovali 18.5.2005 na tomtéž
místě.
60
Registrovali jsme tyto jednotlivé ukazovatele:
PP-maximální výkon, zaznamenaný v prvních 5 sekundách, tento je porovnatelný s anaerobním
prahem
MP-průměrný výkon z celkového časového úseku vykonaní testu (50s)
MP/PP- méně jako 80% - rychlostní schopnost
MP/PP-více jako 80% - vytrvalostní schopnost
IU-index únavy, který zaznamenává pokles výkonu (IU-PP-Pmin.PP)
Hodnoty laktátu byly zjišťované po každém kole a 3 min. po celkové zátěži.
Experimentální činitel:
Jednotlivé tréninkové ukazovatele v přípravném a závodním období v I. polovině
sledovaného RTC v roce 2005 máme znázorněné v tabulkách uvedených v příloze.
VÝSLEDKY A DISKUZE
Výsledky modifikovaného Wingate testu na časový úsek 50 sekund jsme zaznamenali
v jednotlivých grafech a v tabulkách máme uvedené hodnoty krevního laktátu.
Obrázek 1 Modifikovaný Wingate test probandky M.V.
Hodnoty vstupního testování jsou v grafech znázorněny černou barvou a křivka červena je
průběh výstupního měření. Maximální výkon (PP) za nejlepších 5 sek. je při vstupu 10,3 W/kg u
výstupu to bylo 10,9 a průměrná výkon (MP) za celých 50 sekund při vstupném testování 7,9
W/kg je na dobré úrovni. U výstupu to bylo za dobu 50 sekund 8,5 W/kg. Tu můžeme sledovat
nárost v celkové výdrži ve vykonání celého testu. Poměr MP/PP svědčí o lepších rychlostních
jako o vytrvalostních schopnostech. Vysoký stupeň únavového indexu svědčí o snížené toleranci
61
silově – rychlostní zátěže, ale o dobré regenerační schopnosti o čem svědčí stejný index únavy při
prvním a v druhém kole. Ve výstupních měřeních se index stupně únavy lišil od vstupu. Její
tolerance silově – rychlostní zátěže se podstatně změnila. Odolnost byla vyšší.
Tabulka 2 Modifikovaný Wingate test probandky M.V.
1. test
Max. výkon (PP)
Priem. výkon
Min. výkon
Index únavy
Vysvětlivky:
laktát
2. test
laktát
VS
3. test
VÝ
laktát
po 3min.
VS
VÝ
VS
VÝ
VS
VÝ
VS
VÝ
VS
VÝ
VS
VÝ
10,3
7,9
4,7
54
10,9 6,2
8,5
5,0
51
5,8
10,3
7,5
4,7
54
10,9 13,0 12,5 9,0
7,9
7,4
5,0
5,9
51
34
9,5
7,7
6,1
40
11,7 12,1 9,7
9,1
Maximální, průměrný, minimální výkon - jednotka W/kg
Laktát – jednotka mmol/l
Pokojové hodnoty laktátu 2,2 mmol/l mluví o zvýšených hodnotách Vzestup laktátu po
prvním testu (6,2) je výrazně nižší jako po druhém testě. Průměrný pokles v klidové fázi po
třetím teste je maximální
Ve výstupním měření jsou hodnoty
poklesu ještě výraznější.
Trénovanost výborná.
Obrázek 2 Modifikovaný Wingate test probanda M.H.
Maximální výkon (PP) za nejlepších 5 sek. 12,7 W/kg je nadprůměrný a průměrný výkon
(MP) za celých 50 sek. 8,1 W/kg je na dobré úrovni při prvním zatížení. Ve výstupu to bylo
v nejlepších 5 sek. 13,5 W/kg. Průměr 8,8 W/kg. Poměr MP/PP 63% svědčí pro lepší rychlostně
jako vytrvalostní schopnosti. Vysoký stupeň únavového indexu svedší o snížené toleranci silověrychlostní zátěže. Ve výstupu s procento poměru MP/PP posunulo na hranici 75%. Tím pádem
se posunul i index únavy. Posun byl významný, že proband dokončil velice úspěšně celé měření.
62
Tabulka 3 Modifikovaný Wingate test probanda M.H.
1. test
Max. výkon (PP)
Priem. výkon
Min. výkon
Index únavy
Vysvětlivky:
laktát
VS
2. test
VS
VÝ
VÝ
VS
12,7
8,1
4,0
68
13,5 12,9 10,3 8,8
8,8
7,0
5,1
4,4
55
55
laktát
3. test
laktát
po 3min.
VÝ
VS
VÝ
VS
VÝ
VS
VÝ
VS
10,0
8,6
5,5
56
-
8,9
-
9,4
7,5
5,9
50
-
12,3 -
VÝ
8,9
Maximální, průměrný, minimální výkon - jednotka W/kg
Pokojové hodnoty laktátu 2,4 mmol/l hovoří zvýšeným hodnotám. Vzestup laktátu po
zátěži 12,9 mmol/l po prvním teste, po druhém teste snížení na hodnotu, len 8,9 mmol/l, po 3.
teste se nenaměřilo nic protože proband pro nevolnost neabsolvoval. Trénovanost průměrná. Ve
výstupním měření se trénovanost změnila na výbornou.
Obrázek 3 Modifikovaný Wingate test probanda V.P.
Maximální výkon (PP) za nejlepších 5 sek. 11,7 W/kg a průměrný výkon (MP) za celých 50
sek. 9,0 W/kg je na dobré úrovni. Poměr MP/PP je 77% svědčí to o lepších předpokladech pro
vytrvalostní jako rychlostní schopnosti.
Tabulka 4 Modifikovaný Wingate test probanda V.P.
1. test
Max. výkon (PP)
Priem. výkon
Min. výkon
Index únavy
laktát
VS
2. test
VS
VÝ
VÝ
VS
11,7
8,0
6,3
46
11,5 12,7 13,1 9,2
7,8
8,1
6,0
7,1
48
22
laktát
VÝ
VS
3. test
VÝ
VS
10,1 16,3 14,2 9,2
7,6
8,2
6,5
6,1
38
34
laktát
VÝ
VS
po 3min.
VÝ
VS
VÝ
10,1 13,9 12,8 11,3 10,2
7,9
5,8
35
Vysvětlivky: Maximální, průměrný, minimální výkon - jednotka W/kg
63
Pokojová hodnoty laktátu 1,9 mmol/l patří fyziologickým hodnotám, vzestup laktátu
během záleže dobře tolerovaný až k maximálním hodnotám 16,3 mmol/l. Hladina laktátu po
třetím teste nižší jako po 2. zátěži, čemu zodpovídá i pokles minimálního výkonu během
nejslabších 5. sekund. Trénovanost průměrná. I po absolvování tréninkového programu, kde
právě proband nenašel prostor pro kondiční přípravu zůstala jeho trénovanost stále průměrná
k vyšším schopnostem výdrže v činnostech vytrvalostního charakteru.
Tabulka 5 Komplexní vyhodnocení Wingate testu u probandů M.V., M.H. a V.P.
PARAMETRY
PP (W.kg-1)
MP (W.kg-1)
P min (W.kg-1) – min výkon
IU (%) – index únavy
Laktát po 1. testě (mmol.l-1)
Laktát po 3.min. (mmol.l-1)
M.V.
VS
10,3
7,9
4,7
54
6,2
13,0
11,7
9,7
PROBANTI
M.H.
VÝ
VS
10,9
12,7
8,5
8,1
5,0
4,0
51
68
5,8
12,9
10,9
8,9
12,5
9,1
-
VÝ
13,5
8,8
5,1
55
10,3
8,3
12,3
8,9
V.P.
VS
11,7
8,0
6,3
46
12,6
9,2
9,2
11,3
VÝ
11,5
7,8
6,0
48
13,1
10,1
12,8
10,2
U probanda M.H. jsme zaznamenaly nejvyšší maximální výkon v prvních 5 sekundách.
Svědčí to o jeho dobré úrovni pro anaerobní laktátový výkon (ATP-CP systém). Následujícím
údajem je průměrný výkon (MP) podaný v celém průběhu modifikovaného WIngate testu na 50
sekund. Tento výkon je dominantní a svědčí nám o předpokladu dobrého zvládnutí celého
průběhu souborného cvičení kata. V tomto parametru opět dominuje proband M.H. s hodnotou
8,1 přičemž proband V.P. dosáhl hodnotu 8,0. Parametr minimálního výkonu je nejnižší u
probanda M.H. a nejvyšší u probanda V.P. Toto považujeme i s parametrem indexu únavy za
zajímavé zjištění. Proband V.P. projevuje nižší unavitelnost v celkovém výkonu což je důležité
pro celkové podaní předváděné karate kata a samotnou práci v anaerobně laktátové zóně
metabolického krytí. Největší podíl v indexu únavy je u probanda M.H. Jednotlivé hodnoty
krevního laktátu mezi koly dosvědčují tvrzení, že souborná cvičení kata se vykonávání i
v anaerobně laktátové zóně, pochopitelně v porovnání s měřením krevního laktátu při cvičení.
Ve výsledných údajích resp. údajích získaných výstupním měřením můžeme konstatovat jen
prohloubení námi sledovaných parametrů u probandů M.V. a M.H. kde se jednoznačně
prohloubila úroveň silově – rychlostních schopností i ve vztahu k jejich provedení s důrazem na
vytrvalost.
64
ZÁVĚR
Wingate test se používá jako vhodný prostředek na hodnocení anaerobní laktátovou
kapacitu resp. krátkodobé vysoce intenzivní činnosti v laboratorních podmínkách. Cílem našeho
výzkumu bylo diagnostikovat úroveň anaerobních schopností v průběhu přípravného
resp.přechodného období a období soutěžního. V jednotlivých obdobích převažuje v tréninkové
přípravě více nespecifická část, kde se zaměřujeme více na vytrvalost celkovou přičemž v kata je
potřeba rozvíjet specifickou vytrvalost v rychlosti a v sile. Této se věnujeme více v soutěžním
období pro samotné udržení dynamiky při velké soutěžní zátěži. Celkovém hodnocení obstál
nejlépe proband V.P., který se vytrvalosti v sile a rychlosti věnuje průběžně v celém RTC.
Sledovaní probandi a jejich hodnoty ve vstupních a výstupních měřeních dosahují normální
fyziologické hodnoty jejich trénovanost byla u probandů M.V. a M.H. na nižší úrovni jako po
absolvování velice náročného tréninkového programu kde jasně dominovali složky silověrychlostní. I toto samotné se odrazilo ve výsledcích, kteří probandi dosahovali na nejvyšších
soutěžích.
DOPORUĆENÍ PRO PRAXI
Na závěr tedy můžeme konstatovat, že Wingate test se nám ukázal jako vhodní test pro
sledování a hodnocení anaerobních schopností teda i samého tréninkového programu ve kterém
jsme se snažili přípravu směřovat více do rozvoje jednotlivých kondičních schopností než tomu
bývá u cvičenců karate kata nyní. V praxi to znamená, že využitelnost tohoto testu je vysoká i
disciplíně tak specifické jako karate kata je. Doporučuji teda jednotlivým trenérum
v praxi a v samotném tréninkovém procesu dávat větší důraz i vrcholných představitelů stále na
rozvoj jednotlivých kondičních schopností a tyto stále testovat.
Metodikou se bude zabývat technicko metodická komise Českého svazu karate Goju-ryu,
ale i Českého svazu karate kde působím v současné době jako lektor a externí poradce.
65
SUMMARY
The author in this article has been analysis the anaerobic test Wingate test. He wanted
apply this test for the diagnostic anaerobic ability karate practice. During the seasons for the
specialty’s training to aim expansion power and speed like the kinetic ability. After this
training programmer we applied also Wingate test for the diagnostic the changes.
Key words: Wingate test, effeciency, anaerobic capacity, karate, karate kata
LITERATURA
BAĎURA, P. 2003. Pravidlá rozhodovania karate. Bratislava : Slovenský zväz karate, 2003. 69 s.
GASTIN, P. B. 2001. Energy systém interaction and relative contribution during maximal
exercise. Sport Medicin, 2001. č.31, s. 725 –741.
GREEN, S. 1994. A definition and systems view od anaerobic capacity. Eur.J.
Appl.Physiol.,1994. č.69, s.168 – 173.
HELLER, J. 2000. Diagnostika anaerobních schopností. Kandidátská disertační práce, Praha:
FTVS UK, 2000.
KOMADEL, Ľ. – HAMAR, D. – MARČEK, T. 1985. Diagnostika trénovanosti. Bratislava :
Šport, 1985, 216 s.
KOPINIČ, V. – KLEMENTIS, L. 2002. Goju ryu kata 1. Bratislava : Press, 2002, 184 s.
ŠEBEJ, F. - KLEMENTIS, L. 1982. Karate. Učebné texty pre školenie trénerov všetkých tried.
Bratislava : Šport,1982.
66
PŘÍLOHY/ TRÉNINKOVÉ UKAZOVATELE
Tabulka 6 Tréninková analýza průběhu tréninkových ukazovatelů v čtyřtýdenních cyklech
u probantky M.V.
dny nemoci
počet
odcvičených
kata
choreografie
kata
techniky kihon
(v minutách)
techniky kihonido
(v minutách)
rozvoj
vytrvalosti
rozvoj rychlosti
rozvoj sily
rozvoj výbušné
sily
speciální
prostředky
obecné tréninkové ukazovatele
počet
dní
zatížení
počet jednotek
zatížení
počet
závodu/startů
celkový
čas
zatížení
(hodiny)
regenerace
(hodiny)
specifické tréninkové ukazovatele
28.3 – 24..4.
6.
25.4. – 29.5.
5.
28.2. – 27..3.
4.
31.1. – 27.2.
3.
3.1. – 30.1.
2.
2.12.. –2.1.
Tréninkové
ukazovatele
Tréninkové
ukazovatele
1.
14
18
19
16
9
19
18
23
24
21
14
26
1
1
3
1
1
3
36
46
52
42
28
56
4
0
1
3
1
2
10
0
0
4
0
0
35
52
60
45
50
75
20
30
40
35
45
55
450
575
600
525
300
455
360
460
480
420
220
255
10x
13x
14x
5x
0x
0x
5x
8x
5x
5x
5x
10x
0
0
1x
10x
7x
0x
3x
2x
2x
1x
2x
5x
0
0x
2x
0x
0x
0x
67
u probanta M.H.
regenerace
dny nemoci
počet
odcvičených
kata
choreografie
kata
techniky kihon
(v minutách)
techniky kihonido
(v minutách)
rozvoj
vytrvalosti
rozvoj rychlosti
rozvoj sily
rozvoj výbušné
sily
speciální
prostředky
počet
dní
zatížení
počet jednotek
zatížení
počet
závodu/startů
celkový
čas
zatížení
28.3 – 24..4.
6.
25.4. – 29.5.
5.
28.2. – 27..3.
4.
31.1. – 27.2.
3.
3.1. – 30.1.
2.
2.12.. –2.1.
Tréninkové
ukazovatele
Tréninkové
ukazovatele
1.
14
18
19
16
9
19
18
23
24
21
14
26
1
1
23
2
3
3
36
46
52
42
35
56
0
2
4
4
2
4
5
0
7
3
0
3
35
52
60
45
50
75
20
30
40
35
45
55
450
575
600
525
300
455
360
460
480
420
220
255
10x
13x
14x
5x
0x
0x
5x
8x
5x
5x
5x
10x
0
0
1x
10x
7x
0x
3x
2x
2x
1x
2x
5x
0
0x
2x
0x
0x
0x
68
u probanta V.P.
regenerace
dny nemoci
počet
odcvičených
kata
choreografie
kata
techniky kihon
(v minutách)
techniky kihonido
(v minutách)
rozvoj
vytrvalosti
rozvoj rychlosti
rozvoj sily
rozvoj výbušné
sily
speciální
prostředky
počet
dní
zatížení
počet jednotek
zatížení
počet
závodu/startů
celkový
čas
zatížení
28.3 – 24..4.
6.
25.4. – 29.5.
5.
28.2. – 27..3.
4.
31.1. – 27.2.
3.
3.1. – 30.1.
2.
2.12.. –2.1.
Tréninkové
ukazovatele
Tréninkové
ukazovatele
1.
12
15
11
15
14
13
13
15
11
16
14
13
0
0
0
0
0
0
26
30
33
32
28
26
0
1
0
1
1
1
0
0
0
0
0
0
25
30
20
30
35
26
5
15
10
15
20
10
455
525
385
560
490
450
520
600
440
640
560
350
1x
2x
1x
1x
3x
3x
5x
7x
3x
5x
3x
3x
5x
3x
6x
10x
4x
4x
2x
3x
1x
0x
4x
4x
2x
1x
2x
1x
3x
1x
69
SLEDOVANIE REAKČNEJ SCHOPNOSTI U DETÍ
V MLADŠOM ŠKOLSKOM VEKU
CHOVANOVÁ Erika - MAJHEROVÁ Mária
Fakulta športu PU, FHPV PU
Kľúčové slová: Motorické testy, reakčná schopnosť, senzitívne obdobie.
ÚVOD
Pohybová činnosť je fylogeneticky najstaršia. Je zastúpená vo všetkých činnostiach,
v každom vekovom období. Je úzko spojená s telesným rozvojom, ktorý úroveň pohybovej
výkonnosti ovplyvňuje. V rozvoji koordinačných schopností využívame senzitívne obdobie,
pretože je najvhodnejšie pre ich rozvoj ako to zhodne uvádzajú viacerí autori.
PROBLÉM
Rozvoj koordinačných schopností v detskom veku úzko súvisí s intenzívnym priebehom
prirodzeného biologického vývoja organizmu, senzitívnym obdobím ich rozvoja. V tomto veku
treba získať čo najviac pohybových skúseností prostredníctvom sústavného osvojovania si
nových pohybových zručností. Najpotrebnejšie je využívať všestranné cvičenia v neustále
meniacich sa podmienkach.
V pedagogickej praxi sa zameriavame na rozvoj koordinačných schopností dôležitých pre
život: reakčnej rytmickej, rovnováhovej, orientačnej a schopnosti riadiť pohyby v čase, priestore
a dynamike (Šimonek, 2005).
V príspevku venujeme pozornosť reakčnej schopnosti, schopnosti rýchlo reagovať
optimálne vhodnou činnosťou na určitý podnet alebo aktuálnu zmenu organizmu.
Belej (2001) uvádza na základe poznatkov, že reakčná schopnosť sa rozvíja od 7 – 11 rokov.
Šimonek (2005) vymedzuje vhodné obdobie pre rozvoj tejto pohybovej schopnosti podobne a to
8 – 11 rokov. Tým akceptujeme rozvoj reakčnej schopnosti v mladšom školskom veku, kedy
dochádza k jej akcelerovanému zlepšeniu.
CIEĽ A ÚLOHY
Cieľom príspevku je na základe sledovania 7 – 10 ročných žiakov zistiť rozvoj reakčnej
schopnosti v telovýchovnom procese.
70
METODIKA
Výskum sa uskutočnil na 1. stupni plnoorganizovaných základných škôl prešovského
regiónu. Súbor tvorilo 181 sedemročných žiakov, z toho 87 chlapcov a 94 dievčat. Do skupiny
osemročných sme zahrnuli 154 žiakov, z toho 80 chlapcov a 74 dievčat. Deväťročných sme mali
152, 86 chlapcov a 66 dievčat. V poslednej vekovej kategórii sme testovali 196 žiakov, z ktorých
bolo chlapcov 103 a dievčat 93.
Výskum prebehol v roku 2005. Počas tohto obdobia boli realizované v daných súboroch
cvičenia podľa programu, ktorý sme sami zostavili. Pre testovanie vybranej koordinačnej
schopnosti, už spomínanej reakčnej, sme použili test “zastavenie kotúľajúcej sa lopty“ (podľa
Šimoneka, 2002), ktorého výsledkom je vzdialenosť s presnosťou na jednotky centimetra.
Pre spracovanie empirického materiálu sme použili matematicko-štatistické a analytické
metódy. Najskôr neparametrickú analýzu rozptylu a následne Kolmogorov – Smirnov test pre
zistenie normality rozloženia dát. Pre charakterizáciu súborov boli vybrané základné štatistické
charakteristiky (počet – n, aritmetický priemer – x, smerodajná odchýlka – s). Pre porovnanie
zmien medzi vstupom a výstupom v jednotlivých vekových kategóriách sme použili parametrický
t – test pre závislé hodnoty, resp. Wilcoxonov test v prípade, ak rozloženie dát nespĺňalo
podmienku normality. Pre porovnanie intersexuálnych rozdielov sme použili testy pre nezávislé
výbery, parametrický t – test, príp. jeho alternatívu Mann-Whitneyov U-test.
Ako pomôcku pre žiakov sme vytvorili normu, pomocou ktorej sa žiak sám vie zaradiť
a určiť tak úroveň svojej „reakcie“. Vyhodnocovali sme v 3 úrovniach pre každú kategóriu
(vekovú i pohlavnú) nasledovne:
a) minimálny štandard (x + 1,75s)
b) optimálny štandard (x – 0,75s)
c) výkonnostný štandard (x – 1,75s)
podľa Šimoneka (1998).
VÝSLEDKY
Pri sledovaní úrovne komplexnej motorickej reakcie žiakov v jednotlivých vekových
kategóriách v Prešovskom kraji bolo potrebné vytvoriť náhodnú vzorku, preto súbory, s ktorými
sme pracovali, sme náhodne vyberali z viacerých typov základných škôl (mestské, dedinské,
štátne, cirkevné). Neparametrickým Kruskal-Wallisovým testom sme najskôr zistili, či možno
zaradiť tieto súbory do jedného alebo sú medzi nimi významné rozdiely. Tým sme vytvorili
výberové súbory pre jednotlivé kategórie s rozsahmi a charakteristikami uvedenými v tabuľke 1 a
2. Použitím Kolmogorov-Smirnovho testu sme ďalej zistili, že súbory mali Gaussovo rozloženie
(tabuľka 1, 2). Normalita sa nepotvrdila len v prípade výstupného súboru u 7 – ročných dievčat,
71
preto len v tomto prípade sme pre porovnanie vstupu a výstupu vybrali Wilcoxonov test.
V ostatných prípadoch bol použitý parametrický t-test.
Tabuľka 1 Porovnanie vstupných a výstupných meraní reakčnej schopnosti u chlapcov
vek
meranie
x
s
K-S
t - test
7 - roční (n = 87)
VS
VY
175,2
171,8
29,27
27,32
0,06
0,11
+
1,82
8 - roční (n = 80)
VS
VY
154,3
153,5
30,74
31,51
0,08
0,08
0,49
Legenda: n – rozsah
x – aritmerický priemer
s – smerodajná odchýlka
K - S – Kolmogorov – Smirnov test
9 - roční (n = 86)
VS
VY
127,6
124,8
30,24
26,51
0,08
0,09
1,78+
10 - roční (n =
103)
VS
VY
136
134,4
29,23
27,32
0,11
0,11
1,43
VS – vstupné meranie
VY – výstupné meranie
Tabuľka 2 Porovnanie vstupných a výstupných meraní reakčnej schopnosti u dievčat
vek
meranie
x
s
K-S
porovnani
e
7 - ročné (n = 94)
VS
VY
180,1
177,26
30,73
31,76
0,09
0,15+
8 - ročné (n = 74)
VS
VY
158,01
157,2
30,42
28
0,11
0,1
9 - ročné (n = 66)
VS
VY
129,02 126,56
31,89
31,19
0,13
0,11
10 - ročné (n = 93)
VS
VY
140,97 136,62
29,33
28,28
0,11
0,13
3,25++
0,47
1,43
3,6++
Legenda: n – rozsah
x – aritmerický priemer
K - S – Kolmogorov – Smirnov test
VS – vstupné meranie
VY – výstupné meranie
porovnanie – t-test, resp.Wilcoxonov test
Komparáciou aritmetických priemerov sme zistili, že vo všetkých vekových kategóriách sa
ukazuje zlepšenie (čo môžeme pripísať realizácii nami zostavenému programu na hodinách
telesnej výchovy), štatistická významnosť sa potvrdila len v skupine 7 – a 9 – ročných chlapcov.
V skupine dievčat sa signifikantnosť ukázala v „hraničných“ kategóriách a to 7 – a 10 – ročných.
Porovnaním intersexuálnych rozdielov (obrázok 1) sa nám potvrdil poznatok Šimoneka
(1998), že chlapci sú ako vo vstupných, tak aj výstupných meraniach rýchlejší ako dievčatá.
Použitím príslušných štatistických testov pre porovnanie sa nám však štatistická významnosť
rozdielov nepotvrdila v žiadnej vekovej kategórii.
72
vzdialenosť [cm]
Zastavenie kotúľajúcej lopty
180
170
dvs
160
dvy
150
chvs
140
chvy
130
120
7
8
9
10
vek [roky]
Obrázok 1 Intersexuálne rozdiely v meraní reakčnej rýchlosti
Legenda: dvs – vstupné dáta dievčat
dvy – výstupné dáta dievčat
chvs – vstupné dáta chlapcov
chvy – výstupné dáta chlapcov
Vytvorením výkonových štandardov pre reakčnú schopnosť (3. stupne) sme chceli
pripraviť spätnú informáciu pre žiaka, aby poznal úroveň svojej reakčnej schopnosti (obrázok 2,
3). (Pripravujeme tieto normy pre viaceré sledované koordinačné schopnosti.) Podľa Šimoneka
(1998) minimálny štandard stanovuje minimálnu úroveň týchto schopností, ktorú by žiak mal
mať, aby dokázal realizovať základné zručnosti. Optimálny štandard hovorí, že žiak má
optimálne koordinačné predpoklady pre zvládnutie pohybovej činnosti, ktorá je obsahom
telovýchovného procesu v škole. Najvyšší, výkonnostný, štandard predurčuje žiaka k športovej
výkonnostnej úrovni a je predpoklad, že takýto žiak si veľmi rýchlo osvojí aj koordinačne
najnáročnejšie športovo-technické zručnosti.
vzdialenosť [cm]
u chlapcov
250
200
min
opt
vykon
x
150
100
50
0
7
8
9
10
vek
Obrázok 2 Štandardy reakčnej koordinačnej schopnosti u chlapcov
Legenda: min – splnenie minimálneho štandardu
opt – splnenie optimálneho štandardu
vykon – splnenie výkonnostného štandardu
x – priemerná hodnota
73
vzdialenosť [cm]
u dievčat
250
200
min
150
opt
100
vykon
x
50
0
7
8
9
10
vek
Obrázok 3 Štandardy reakčnej koordinačnej schopnosti u dievčat
Legenda: min – splnenie minimálneho štandardu
opt – splnenie optimálneho štandardu
vykon – splnenie výkonnostného štandardu
x – priemerná hodnota
ZÁVER
-
spresnenie poznatkov o úrovni a rozvoji reakčnej motorickej schopnosti detí v mladšom
školskom veku,
-
prezentovanie meraní v Prešovskom kraji,
-
overenie účinnosti modifikovaného programu k rozvoju reakčnej schopnosti.
LITERATÚRA
BELEJ, M. 2001. Motorické učenie. Prešov: SVSTVŠ, FHPV PU, 197 s., ISBN 80-8068-041-8.
ŠIMONEK, J. 1998. Hodnotenie a rozvoj koordinačných schopností 10 – 17 ročných chlapcov
a dievčat. Nitra: UKF, 60 s., ISBN 80-88901-25-1.
ŠIMONEK, J. 2002. Model rozvoja koordinačných schopností v dlhodobej športovej príprave
v športových hrách. Nitra: SVSTVŠ, UKF, 168 s., ISBN 80-89075-03-7.
ŠIMONEK, J. 2005. Didaktika telesnej výchovy. Nitra: PdF UKF, 112 s., ISBN 80-8050-873-9.
ZHRNUTIE
Sledovanie telesného vývinu a motorickej výkonnosti je stále aktuálne. Mladší školský vek je
dôležitým obdobím z hľadiska všestranného motorického vývoja, preto vhodne využívame
senzitívne obdobie pre rozvoj koordinačných schopností. V príspevku, v rámci Vega projektu
č.1/1389/04, prezentujeme výsledky testovania komplexnej motorickej reakcie podľa Šimoneka
v Prešovskom kraji.
74
RESUME
Problems of the motor performance monitoring are topical. The article presents the results
of complex motor reaction according to Šimonek. The study brings the comparison of the results
of 7 - 10 years old pupils in the Presov region.
75
SLEDOVANIE VÝVOJA PLAVECKEJ SPÔSOBILOSTI
ŠTUDENTOV SPU V NITRE
JANKO Ivan
KTVŠ FZKI SPU Nitra, Slovenská republika
Kľúčové slová: Plávanie, plavecká gramotnosť, plavecká výkonnosť.
ÚVOD
S vývojom plaveckej gramotnosti študentov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
v Nitre sa zaoberáme už od roku 1975. Každoročné pravidelné merania však uskutočňujeme až
od roku 1985. Plavecká gramotnosť je fenomén, ktorý je v širokej odbornej verejnosti často
pertraktovaný a interpretovaný rozličným spôsobom. Aj my sa snažíme o zjednotenie názoru na
potvrdenie výroku „plavec“, prípadne „neplavec“. Zároveň sa pri zisťovaní aktuálnej plaveckej
gramotnosti snažíme o hľadanie čo najracionálnejšieho riešenia tohto problému. Hľadáme pre
vysokoškolákov – študentov našej univerzity nové spôsoby a cesty organizovania základného
plaveckého výcviku (Janko, 2005). Sme si však vedomí, že ťažiskom tejto činnosti by malo byť na
základných a stredných školách. Východiskovým bodom nášho programu by mal byť rozširujúci
plavecký výcvik, ktorý sa v rôznych formách spravidla zaoberá zdokonaľovaním sa v plaveckých
schopnostiach. Naša snaha pri tejto činnosti smeruje k tomu, aby sa plávanie pre študentov stalo
trvalým prvkom v ich budúcom programe rekreačnej pohybovej aktivity aj po ukončení štúdia na
SPU.
ROZBOR PROBLÉMU
Plávanie má v hierarchii športov svoje osobitné postavenie. V systéme plaveckých aktivít
majú dôležité miesto aj jeho základné formy a to od základného plaveckého výcviku, cez
zdokonaľovací plavecký výcvik, až po formu rekreačnej pohybovej aktivity. O úžitkovom plávaní
v tejto práci nebudeme hovoriť, pripomíname len dôležitosť jeho poslania (Bence, 2002; 2003).
Pri organizovaní základného výcviku a na ňu nadväzné stupne je bezpodmienečne potrebná
primeraná postupnosť, alebo chronológia na ktorú vo svojej monografii poukázala napríklad
Jančoková (1996). Teoretická a metodická prepracovanosť jednotlivých stupňov a fáz zvládnutia
plaveckej abecedy dáva záruku stáleho vývoja plávania v jeho jednotnej pojmovej podstate.
76
HYPOTÉZY
H1: Predpokladáme, že plavecká gramotnosť študentov SPU postupne klesá.
H2: Predpokladáme, že postupným klesaním plaveckej gramotnosti a postupným zhoršovaním
sa fyzickej kondície mladej generácie klesá aj spôsobilosť využitia plávania vo všetkých jej
formách, a teda aj v rekreačnej pohybovej aktivite.
METODIKA
Zisťovanie plaveckej gramotnosti študentov našej univerzity sme aj v sledovanom roku
uskutočnili jednoduchými previerkami. Vybraným študentom sme zadali úlohu ľubovoľným
plaveckým spôsobom preplávať maximálnu možnú vzdialenosť, najviac však 100 metrov. Testu
sa zúčastnilo celkom 995 študentov 1. – 4. ročníkov SPU (je to asi jedna desatina všetkých
študentov). Výber bol uskutočnený tak, aby sme pre štatistické určenie daného stavu dosiahli čo
najreprezentatívnejšiu vzorku. Za plavca sme považovali každého, kto bol schopný prekonať
viac ako 10 metrovú vzdialenosť. Sme si vedomí, že k tomuto kritériu môžu byť určité výhrady.
Pre zisťovanie základných plaveckých schopností – udržať sa na vode – tento spôsob sa nám
javil ako dostatočný! Sme si vedomí aj toho, že na tejto úrovni preukázaná plavecká gramotnosť
nestačí na bezpečný pohyb vo vodnom prostredí. Podobný výsledok bol dosiahnutý aj vo
výskume, ktorý bol zaradený v roku 1980 do výskumnej kategórie pod značkou RŠ a výsledky
ktorého boli spracované v diplomovej práci na FTVŠ UK (Janko, 1982). Spomenutý výskum bol
zameraný na overovanie použiteľnosti Cooperových testov pre bežnú populáciu. Pred začatím
samotného výskumu však 90% probandov muselo absolvovať takzvaný predvýskum, čo
v prenesenom význame znamenal bežný zdokonaľovací plavecký výcvik. Inak povedané, už pred
začatím výskumu bolo jasné, že naša bežná populácia nebola pripravená na plnenie Cooperových
požiadaviek pre kondičné plávanie.
Plaveckú spôsobilosť každoročne zisťujeme štandardným spôsobom. Umožňuje nám to
porovnávať každé nové meranie s meraniami v predošlých rokoch.
Testovanie sa pravidelne uskutočňuje v päť dráhovom 25 metrovom krytom bazéne SPU
s rozmermi 25 x 12.5 metra s hĺbkou vody 105 – 175 cm. Štandardná teplota je 26 – 29 stupňov
Celzia.
Pre test využiteľnosti plávania, ako rekreačnej pohybovej aktivity, využívame12 minútový
program už spomenutého C. H. Coopera (1982). V uvádzanom školskom roku sa
testu
zúčastnilo celkom 166 študentov 1. – 3. ročníkov všetkých fakúlt SPU. Počas merania sme
zaznamenávali plavecký spôsob, celkové preplávané metre, ako aj schopnosť plávať bez
zastavenia.
Probandi plávali ľubovoľným plaveckým spôsobom a počas testovania mohli
77
jednotlivé spôsoby aj meniť. Je samozrejmé, že najvhodnejším (najrýchlejším) spôsobom je kraul.
Naši študenti však tento plavecký spôsob neovládajú na dostatočnej úrovni. Jeho použiteľnosť je
predovšetkým závislá na zvládnutí splývavej polohy a správneho dýchania s vydychovaním do
vody.
Uvedené schopnosti sa získavajú už počas základného plaveckého výcviku. Väčšina
preverovaných študentov však pravdepodobne neabsolvovala výcvik pod odborným vedením.
Pravdepodobne aj ich fyzická zdatnosť preverovaných bola pomerne nízka, nakoľko väčšina
z nich po dobu 12 minút musela svoj pohyb niekoľko krát prerušiť.
VÝSLEDKY
Z celkového počtu 995 testovaných študentov 10 a viac metrovú vzdialenosť preplávalo
734 študentov. 261 študentov nebolo schopných preplávať ani túto vzdialenosť.
Grafické znázornenie výsledkov testovanie uvádzame na obrázku č. 1.
261
734
995
0
200
400
600
celkový počet
plavci
800
1000
1200
neplavci
Obrázok 1
Podľa tohto merania sa v školskom roku 2004/05 na SPU V Nitre bola plavecká
negramotnosť poslucháčov na hrozivej 26,231 % nej úrovni. Týmto zistením sme potvrdili H1,
nakoľko v roku 1986 sa plavecké negramotnosť študentov SPU (VŠP) pohybovala na úrovni
12,9%, a ešte v roku 1996 bola na úrovni 18,9 %!
Grafické znázornenie tohto vývoja uvádzame na obrázku 2:
78
Vývoj plaveckej gramotnosti
87,1
100
80
Percentuálny 60
rozdiel
40
20
0
81,1
26,3
18,9
12,9
1986
73,7
2003
2005
Vývoj za obdobie
plavci
neplavci
Obrázok 2
Ako to už bolo uvedené, testu plaveckej spôsobilosti sa zúčastnilo 166 študentov, z toho 99
mužov a 67 žien. Pre zjednodušenie hodnotenia, tak ako v predošlých rokoch, sme z testu vylúčili
19 ročných a mladších študentov, nakoľko táto kategória je podľa Coopera inak hodnotená.
Študenti sa samotného testu podrobili dobrovoľne. Merania prebehli v 7. a 8. týždni letného
semestra. Výber tohto termínu je tiež štandardný. Výsledky merania v sledovanom školskom roku
uvádzame v tabuľke 1:
Tabuľka 1
Kategória
Veľmi slabý
Slabý
Prijateľný
Dobrý
Výborný
Spolu
Požiadavky
Počet - n
podľa
Coopera
M < 366
33
Ž < 274
22
M 366 – 448
21
Ž 274 – 357
24
M 449 – 540
28
Ž 358 – 449
11
M 541 – 631
12
Ž 449 – 540
9
M > 632
5
Ž > 541
1
M 99
Ž 67
Percentá %
33,33
32,83
21,21
35,82
28,28
16,41
12,12
13,43
5,05
1,49
Plavecký
spôsob
Poznámky
P–K
P
P–K
P
K–P
P-K
K
K-P
K
K
Bez správnej
techniky
Bez správnej
techniky
Bez správneho
dýchania
Bez správneho
dýchania
Pre porovnanie vývoja výkonnosti na obrázku 2 uvádzame grafické znázornenie vývoja
percentuálneho zastúpenie študentov – mužov v jednotlivých výkonnostných skupinách.
79
Percentuálne výsledky
Grafický záznam výsledkov mužov
v.slabý%
slabý %
prijat. %
dobrý%
výborný%
1996
12,9
19,35
33,87
25,8
8,06
2003
27,77
25,9
27,77
16,66
2,71
2005
33,33
21,21
28,28
12,12
5,05
Výkonnostné skupiny
1996
2003
2005
Obrázok 3
Obrázok 2 zaznamenáva:
•
V sledovaných rokoch postupne pribúda študentov v kategórii „veľmi slabý“ (štatisticky
veľmi významným spôsobom) od roku 1996 po súčasnosť (o 20.43%).
•
Mierne kolísanie až stagnáciu (štatisticky málo významným spôsobom) sme zaznamenali
v kategóriách „slabý“ (o 1,86%).
•
Mierny (štatisticky však významný) pokles je zaznamenaný v kategórii „prijateľný“
(5,52%).
•
Veľký pokles (štatisticky veľmi významný) je zaznamenaný v kategórii „dobrý“! (13,68%).
•
Zmeny v kategórii „veľmi dobrý“ sú ovplyvnené hlavne faktom, že túto výkonnosť
spravidla dosiahnu len bývalí plavci, triatlonisti, prípadne vodní pólisti sa prihlási na
hodiny plávania.
V tejto kategórii sa nachádza spravidla
len minimálne percento
študentov.
Na obrázku 3 uvádzame grafické znázornenie výsledkov, ktoré sme zaznamenali u žien.
V podstate sa dosiahnuté ukazovatele od mužov odlišujú len minimálne.
80
Grafický záznam výsledkov žien
50
Percentuálne
výsledky
0
v.slabý slabý% prijatel. dobrý% výborný
1996
16,32
6,12
32,65
44,89
0
2003
33,33
30
20
13,33
3
Výkonnostné skupiny
1996
2003
2005
Obrázok 4
Obrázok 3 zaznamenáva:
•
Podobne ako u mužov aj u žien pribúda respondentov v kategórii „veľmi slabý“.
Tento nárast bol markantný najmä v období od roku 1996 po 2003. (štatisticky
veľmi významná zmena). Od roku 2003 po súčasnosť sme zaznamenali v podstate
nezmenený stav.
•
Najväčší nárast respondentiek sme zaznamenali v kategórii „slabý“, keď z hodnoty 6,12%
z roku 1996 sa ich percento zvýšilo na 30% v roku 2003, dokonca na 35,85 % v roku
2005. Je to štatisticky veľmi významné zhoršenie.
•
V kategórii „prijateľných“ sme naopak
zaznamenali výrazný pokles, keď z 32,60% nej
hladiny v roku 1996 počet meraných klesol na 20% v roku 2003, a 16,41% v roku 2005.
•
Taký istý regres prebiehal aj v kategórii „dobrý“, keď z hodnoty 44,89% v roku 1996
namerané hodnoty klesli na 13,33% v roku 2003 a 13,43%ˇv roku 2005.
•
Kategóriu „výborných“ nemá význam vyhodnocovať, nakoľko aj u žien je v plnej miera
závislá od skutočnosti, či sa meraní zúčastnia aj bývalí pretekári v plaveckých športoch.
Môžeme konštatovať, že bola potvrdená aj druhá hypotéza H2, keď podľa očakávania
zaznamenávame postupný pokles plaveckej výkonnosti študentov SPU v Nitre.
ZÁVERY
Ako sme to už niekoľkokrát uviedli pravidelné merania uskutočňujeme už 20 rokov.
Môžeme konštatovať, že výsledky zistené v ostatných rokoch s výsledkami z rokov 1985 – 1996
sa nedajú porovnávať. Na prvý pohľad tento fakt hovorí jednak proti zrušenej povinnej telesnej
81
výchove na našej škole, a jednak o zníženom záujme študentov o plávanie. Pri hlbšej analýze
problému sa nám však javí oveľa podstatnejším problémom zanedbávanie dodržiavania učebných
osnov v niektorých regiónoch Slovenska tak na základných, ako aj na
stredných školách.
K podobným výsledkom sa v Banskej Bystrici dopracovali aj BENCE a RYBÁRIK (2003). Do
prvých ročníkov našej univerzity totiž takmer každoročne prichádza viac študentov, ktorí sa
k výučbe plávania nikdy nedostali.
Nemáme to štatisticky podložené, ale podľa skúseností sa nám zdá, že číslo 26, 231%
neplavcov nás radí vo vyspelom svete zrejme na veľmi nelichotivé miesto. Treba ešte
poznamenať aj fakt, že do merania sme mohli zapojiť len študentov, ktorí sa dobrovoľne
prihlásili na telesnú výchovu...!
Aj v sledovanom roku sme zaznamenávali schopnosť súvislého plávania respondentov.
Zvlášť chceme zdôrazniť, že v posledne sledovanom roku sa v kategóriách veľmi slabý, slabý a aj
prijateľný sa nenašiel ani jeden testovaný študent, alebo študentka, ktorý(á) by bol(a) schopný(á)
plávať celých 12 minút bez prerušenia. Dokázali to len študenti s výsledkom dobrý a výborný.
V sledovanom roku to činilo 14,92% žien a 17,17% mužov. Na porovnanie ešte v roku 2003
bolo schopných neprerušene plávať 44,11% respondentov! Tak, ako sme to už uviedli
predpokladáme, že postupne klesá nielen plavecká spôsobilosť, ale celková kondičná
pripravenosť mladej generácie a tak aj študentov SPU. Potvrdil to napríklad aj STUDENIČ
(2005) pri hodnotení tenisových ukazovateľov našich študentov.
LITERATÚRA
BENCE, M. 1995. Porovnávanie plaveckej spôsobilosti študentov na vybraných stredných
školách v Banskej Bystrici v rokoch 1993 a 1995. In: Zborník IV. Medzinárodného vedeckého
seminára. Bratislava: 1996, S. 36.-39.
BENCE, M. 2002. Aktuálne problémy vyučovania plávania študentov telesnej výchovy. Banská
Bystrica: UMB, 2002, 108 s. ISBN 80-96-8726-5-6
BENCE, M. – RYBÁRIK, K. 2003. Retrospektívny pohľad na dynamiku zmien plaveckej
výkonnosti uchádzačov o štúdium telesnej výchovy v Banskej Bystrici. In: Antropomotorika
2003. Banská Bystrica: RVS TVŠ, KTVŠ FHV UMB, 2003, s. 34. – 42.
COOPER,C.H. 1982. The Aerobics program for total WELL – BEING. New York: B.C. 1982,
132s.
JANČOKOVÁ, Ľ. 1996. Chronológia a jej vzťah k športovej praxi. In: Zborník monografií.
Banská Bystrica: RVS TVŠ, 1996, s. 3. – 56.
82
JANKO, I. 1981. Význam plávania ako rekreačnej pohybovej aktivity. Diplomová práca.
Bratislava: FTVŠ UK, 1981, 98. s.
JANKO, I. 1996. Niektoré aspekty plaveckej spôsobilosti študentov SPU v Nitre. In: Zborník
FTVŠ, UK. Bratislava: 1996 s.11. – 14 .
JANKO, I. 2005. Aktuálne problémy vyučovania plávania na SPU. Nitra: SPU, 20005, ISBN 808069-567-9
MERICA, M. – GLESK, P. 2001. Vybrané ukazovatele plaveckej spôsobilosti študentov
Slovenskej technickej a Trnavskej univerzity. In: Teoretické a didaktické problémy plávania
a plaveckých športov. Bratislava: FTVŠ UK, 2001, s. 18. – 21.
RYBÁRIK, K. 1978. K otázkam riešenia problému neplavcov v 1. ročníku lekárskych fakúlt na
Slovensku. In: Universitas Comeniana, Facultas Paedagogica Tyrnaviensis, Telesná výchova III.
Bratislava: SPN, 1978, s.. 49. – 56.
STUDENIČ, J. 2005. Odkaz vplyvu tenisových aktivít na študentov SPU. In: Zborník
z vedeckej konferencie. Nitra: SPU, 2005. [CD ROM], ISBN 80-8069-602-0
RESUMÉ
Swimming as a form of recreational physical activity is mostly influenced by understanding
and developing of individual techniques. This phenomenon at Agricultural University in Nitra is
easily comparable with any other university in Slovakia, where these tests were done.
83
EFEKT POHYBOVÝCH CVIČENÍ
NA BOLESTIVOU MENSTRUACI
JURÁKOVÁ Marcela
KTV FP TU v Liberci, Česká republika
Klíčová slova: Pohybová cvičení, dysmenorea, adolescentní dívky, metody, účinek.
PROBLÉM
Pohyb, pohybová cvičení, pohybový režim jsou spojovány se zdravým životním stylem,
s péčí o zdraví a způsobem života moderní společnosti. Pohyb hraje nezaměnitelnou roli v životě
každého člověka jako prevence většiny civilizačních onemocnění (Stejskal, 2004). Umožňuje
předcházení nežádoucím fyzickým i psychickým obtížím a zpomalení procesu stárnutí (Foster,
1997).
Pohybové aktivity se však dodnes nestaly pevnou součástí životního stylu v rámci denního
nebo alespoň týdenního pohybového režimu. Někteří si sice uvědomují význam pohybu, ale jeho
vykonávání je pouze v rovině teoretické. K praktické potřebě pohybu dochází většinou
v krizových situacích, při snížené fyzické nebo duševní výkonnosti nebo při zhoršení zdravotního
stavu. Průzkumy ukazují na pokles tělesné zdatnosti nejen dětí a mládeže, ale i vysokoškoláků
(Jančoková, 2000; Kompán, 2003; Jankovská, 2005; Strnad, 2005; Labudová, 2005).
O pohybových projevech v dospělosti rozhoduje předcházející výchova a způsob života
v dětství a adolescenci (Kučera a Dylevský et al., 1997). Všichni víme, že pohybová aktivita je pro
komplexní vývoj organismu prospěšná. Ale málokdo si uvědomuje, že pro dobrý zdravotní stav je
naprosto nezbytná (Foster, 1997). Hypokineze je velkým problémem dnešní přetechnizované
doby. A naše společnost omezuje potřebu pohybu na minimum (Slepička a Slepičková, 2002). Jen
22 % populace (včetně dětí) je tak aktivních, aby to mělo význam pro zdravotní prevenci, zatímco
24 % je sedavých a 54 % nedostatečně aktivních (Máček a Máčková, 1995).
Primární dysmenorea (dále jen PD) je bolestivá menstruace s normální pánevní anatomií
(na rozdíl od sekundární dysmenorey) a běžným nástupem menarche během adolescence. Jsou
pro ni charakteristické křeče v podbřišku dostavující se krátce před nebo s menstruačním
krvácením. Trvající 1-3 dny (French, 2005). Tato bolest se může rozšiřovat i do bederní oblasti a
vnitřních stehen. Často je doprovázena bolestmi hlavy, nevolností, zvracením, napětím v prsou a
množstvím celkových obtíží (Juráková, 1998a). Velmi časté jsou psychické potíže nervozita,
84
podrážděnost (Jančoková, 2000), plačtivost, sklíčenost, neschopnost soustředit se aj. Dalšími
symptomy jsou malátnost, útlum, pocity vyčerpání a deprese, stavy na omdlení a někdy i
kolapsové stavy (Juráková, 1998a; Shreeve, 1998; Golomb et al., 1998).
V adolescenci mohou periodicky se vyskytující obtíže ovlivnit sebepojetí dospívající dívky,
ale současně se stát i základnou rozmanitých psychosomatických obtíží (Dvořáček a Bůžková,
1986; Hátlová, 2003). Často vedou až k pracovní neschopnosti nebo školní absenci (Banikarim,
2000; Kinch, 1985). Opakující se krátkodobý absentismus z důvodu PD je základním problémem
adolescentních dívek a žen v reproduktivním věku v USA (French, 2005).
Všeobecně je tvrzeno, že pohybová cvičení jsou prospěšná a účinná na bolestivou
menstruaci (Labudová et al., 1988; Hnízdil et al., 1996; Golomb et al., 1998; Rokyta et al., 1999;
Juráková, 1998a, b, 2000; Marek et al., 2000; Adamírová, 1992, 2002; Strusková a Novotná, 2003;
Kolářová, 2003; Juráková a Pomališová, 2004). I přes pozitivní reference na cvičení pro
formování a průběh menstruačního cyklu (Juráková, 2000; Jančoková, 2000), ale především
ovlivnění bolestivé menstruace (Billig, 1943; Linquist, 1947; Hubbell, 1949; Golub, 1968; Tichá,
1993; Černá, 1997; Juráková, 2000; Juráková a Pomališová, 2004) jsou lékařskou obcí zlehčována
(Prior and Vigna, 1987). Je to pravděpodobně z důvodů obtížné měřitelnosti a subjektivního
hodnocení intenzity PD a tudíž nedostatečně vědecké průkaznosti účinku (French, 2005;
Golomb et al., 1998). Smysl cvičení v případě dysmenorey je uznáván v širší míře v rehabilitační
praxi díky rehabilitační metodě Ludmily Mojžíšové. Úkolem zdravě uvažujícího lékaře,
psychologa, ale především učitele by mělo být včasné a účinné nasměrování k řešení
dysmenoreických problémů. Touto studií chceme poukázat na vliv speciálně sestavených cvičení
na odstranění bolestivé menstruace jako možnosti první volby v léčbě primární dysmenorey u
mladých dívek přímo ve školním prostředí.
CÍLE A ÚKOLY
Hlavním cílem studie je zjistit efekt
pravidelného pohybového cvičení a primární
dysmenorey.
Úkoly:
1. Vyhledat studie, které sledovaly vztah pohybu a dysmenorey;
2. Zjistit experimentální design a efekt pohybové aktivity na PD;
3. Komparovat zjištěné výsledky s našimi experimentálními šetřeními;
4. Vyvodit závěry pro praxi.
85
METODIKA
Předmět naší studie tvořilo 39 publikací (PubMed; Medline; Index Mediscus a klíčová slova:
dysmenorrhea; adolescent; exercise). Na základě těchto zdrojů, popřípadě jejich bibliografických
odkazů jsme vybraly 5 článků publikovaných ve vědeckých časopisech. Pouze ty kontrolované
experimenty, které zkoumaly fyzickou aktivitu respektive speciálně sestavená cvičení na
dysmenoreu jako oddělený parametr ve vztahu k bolestivé menstruaci.
Zaznamenaly jsme: rok publikování; charakteristiku zkoumaného souboru; délku trvání
experimentu; metody zjišťování empirických dat; průběh a charakter cvičení a výsledný efekt na
symptomy dysmenorey (viz. výsledky tabulka 1).
Tato data jsme porovnaly s našimi experimentálními šetřeními (viz. tabulka 2).
VÝSLEDKY A DISKUSE
Většina autorů prohlédnutých článků se zabývala teoretickými poznatky o bolestivé
menstruaci tj. definicí, klasifikací, symptomatologií, etiologií a terapií dysmenorey (D). Objevily
jsme i pozorovací studie (krátkodobé i longitudinální), které zjišťovaly zpravidla dotazníkovou
metodou rozšíření D, některé příznaky D, absentismus z důvodu PD, denní a pohybový režim
apod. Ve zkoumaném vzorku článků bylo shledáno osm kontrovaných experimentů (Golomb et
al., 1998 i Fugh-Berman and Kronenberg, 2002 udávají čtyři), které zkoumaly vztah PD
a pohybové aktivity. Bohužel moderních zahraničních vědeckých studií na toto téma je
nedostatek respektive žádné.
Byť byl pozitivní vliv pohybových cvičení na
symptomy PD potvrzen ve všech
prohlédnutých zahraničních i českých kontrolovaných experimentech (viz. tab. 1 a 2). Definitivní
vztah nemůže být stanoven (a není to ani hlavním předmětem této studie), jelikož všechny
obsahují určité metodologické nedostatky:
1. Většina zahraničních autorů nestanovila definici PD nebo alespoň nespecifikovala bolestivé a
ostatní symptomy PD (Golomb et al., 1998; Locke and Warren, 1999);
2. Zkoumané soubory nebyly prohlédnuty gynekologem, aby byla vyloučena sekundární
dysmenorea popř. jiná patologie (Israel, 1985 nechal probandky prohlédnout, ale somatické
symptomy nezkoumal);
86
Tabulka 1 Zahraniční kontrolované experimenty
Autor
Rok
Soubor
Délka trvání E
Charakteristika a průběh E
Výsledky
Gruenwald
1943
VŠ - učitelé Tv
3 roky
Billigovo protahovací cvičení; 3cviky
u 100 % probandek zlepšení
* (In: Billig)
počet neuveden
3x denně 9 opak. na každou stranu
1-3 měsíce; po odstranění potíží 1x denně
preventivně; bez kontrolní skupiny (KS)
Burke *
1943
ZŠ; SŠ; n = 625
3 měsíce
Billigovo protahovací cvičení; bez KS
u 80 % vymizení D
Deakers *
1943
SŠ; zdr. sestry
2 roky
u všech cvičících zlepšení
Dick *
1943
pracující ženy
45 dní
u všech cvičících zlepšení
Linquist
1947
SŠ; n = 101
15 týdnů
Billigovo protahovací a Mosherovo cvičen
snížení symptomů D u obou
2 cvičící skupiny
skupin; Billigova cvičení větší
efekt
Hubbell
1949
SŠ; n = 53
20 týdnů
Billigovo, Mosherovo
všechny typy cvičení snížily
a kondiční cvičení;
symptomy D
3 cvičící skupiny; dotazník (Q)
Golub
1968
ZŠ; n = 302
3 roky
Golubovo rotačně-ohýbací cvičení;2 cviky
cvičící skupina 39% výskyt D
2x denně 3 -10 opak. na každou stranu
necvičící 61% (p = 0,05)
minimálně 4 - 5x týdně;
3 skupiny - 1 cvičící, 1 necvičící
náhodně vybraná, 1 necvičící
záměrně vybraná; Q
Israel
1985
SŠ; n = 36
12 týdnů
aerobní cvičení (chůze, běh)
cvičící skup. vykazovala
70 - 85 % SFmax;
signifikantně nižší psychické
3x týdně 30 min.; 15 min. strečink
problémy než necvičící skup.
2 skupiny - cvičící vs. necvičící; MDQ
(p = 0,05); bolest nezkoumána
Vysvětlivky: E = experiment; D = dysmenorea; PD = primární dysmenorea; Q = dotazník; KS a ES = kontrolní a experimentální skupina; n = počet; ZŠ = základní škola; SŠ =
střední škola; VŠ = vysoká škola; p = statistická významnost pravděpodobnosti výskytu; t = testovací kritérium.
Tabulka 2 Naše experimentální šetření
Autor
Rok
Soubor
Délka trvání E
Charakteristika a průběh E
Výsledky
Tichá
1993
věk 22 - 35 let; n = 15
2 roky
Kalanetika + doplňková speciální cvičení
zlepšení MC u všech žen;
náhodně příchozí se
na uvolnění a posílení panevního dna dle
u 64 % došlo k úplnému
zájmem o zlepšení
Adamírové; 1 cvičící skupina bez KS
vymizení D do půl roku
menstruačních obtíží
2x týdně 60 min.; doplňková cvičení
u 91 % došlo ke zmírnění
cvičením
doporučena cvičit denně; Q
symptomů D
Speciální cvičení na bolestivou menstruaci
u cvičící skup. došlo u 33 %
dysmenoreické dívky
podle Mojžíšové; 2 skupiny - 1 cvičící
k vymizení D, u 67 % ke zmír-
ochotné spolupracovat
2x týdně 60 min. (dopor. cvičit denně)
nění symptomů D; u necvičící
na experimentu
a 1 necvičící skupina; Q
skup. nedošlo ke zlepšení
Černá
Juráková
Juráková a
1997
2000
2004
Pomališová
VŠ (18 - 25 let); n = 19
věk 22 - 31 let; n = 12
6 měsíců
u 59 % došlo k úplnému vy-
zájemkyně o spec. cv.
podle Jurákové; 1 cvičící skupina bez KS
mizení D, u 64 % ke zmírnění
na bolest. menstruaci
1x týdně 90 min.(dopor. cvičit denně); Q
symptomů D
ES vymizení PD u 80 %
dívky s PD ochotné
podle Jurákové vs. kondiční cvičení
KS u 40 % dívek
spolupracovat na E
2 skup. - 1x týdně 90 min. v hod. TV
u symptomu bolest v podbřišku
SŠ; n = 60
7 měsíců
34 týdnů
1x týdně individuálně (dopor. denně); Q
Juráková
2006
SŠ; n = 60; záměrný
10 týdnů
Kompenzačně-dechová cvičení na PD
zlepšení PD u obou skupin ;
výběr dle 8 kritérií;
podle Jurákové vs. pohyb. program podle
ES vymizení PD u 70 %(21z30)
100% výskyt PD v pod-
Tlapáka; 2 skup ES a KS - 2x týdně 90min
KS u 20 % (6z30) dívek;
břišku
1x v hod TV a 1x individuálně;Q
(p = 0,01; t = 3,89)
Vysvětlivky: E = experiment; D = dysmenorea; PD = primární dysmenorea; Q = dotazník; KS a ES = kontrolní a experimentální skupina; n = počet; ZŠ = základní škola;
SŠ = střední škola; VŠ = vysoká škola; p = statistická významnost pravděpodobnosti výskytu; t = testovací kritérium.
88
3. Žádná ze studií nebyla slepá (zaslepené studie jsou běžné ve farmakologických a
psychologických experimentech – pro určení definitivního vztahu PD a pohybové aktivity by
byly potřebné. Avšak z praktického hlediska a výchově dívek k péči o své tělo a zdraví je
vhodnější informovanost o možnostech terapie a motivace k péči o své tělo, třeba právě
pravidelnou pohybovou aktivitou);
4. Sledované soubory patřily k různým věkovým skupinám ( od ZŠ, SŠ, VŠ až po pracující ženy).
Věk sledovaného souboru, počet těhotenství, dětí, popř. potratů by měl být zaznamenáván.
Adolescentní věk (pod 20 let) a bezdětnost jsou udávány jako rizikové faktory pro D a
vzájemně korelují (French, 2005; Sundell et al., 1990);
5. Nedostatek objektivních měření intenzity bolestí a dalších doprovodných symptomů D a
statistické významnosti zjištěných výsledků (Sundell et al., 1990 používá stupnici pro intenzitu
menstruačních bolestí 0-4 v níž specifikuje omezení z důvodů PD. Ale opět se jedná o
subjektivní hodnocení. Žádné empirické objektivně měřitelné kritérium nebylo doposud
zveřejněno);
6. U pohybových cvičení je třeba přesnějšího popisu cviků, počtu a intenzity opakování. Kromě
evaluace ze strany examinátorů je pro praxi nezbytná zpětná vazba z pohledu cvičících
probandů.
Pozitivní efekt cvičení na symptomy PD (i přes výše uvedené metodologické nedostatky)
byl prezentován a potvrzen s větší či menší úspěšností ve všech kontrolovaných experimentech i
šetřeních (viz tab. 1 a 2 výsledky).
V posledním experimentálním šetření (Juráková, 2006) jsme vytvořily dvě cvičící skupiny
experimentální a kontrolní po 30 probandkách věku 15-16 let se silnými bolestmi v podbřišku od
1. nebo 2. menstruace (vyskytující se vždy, minimálně jeden den menstruačního krvácení.);
výskytem menstruace 3 periody zpět; bez gynekologického zákroku nebo onemocnění; neužívající
hormonální antikoncepci; nepoužívající prostředky na bolest; shodující se v množství pohybové
aktivity týdně (pravidelný rekreační sport maximálně do 4 hodin týdně) a aktivně spolupracující
v průběhu experimentu. Obě skupiny cvičily speciálně vytvořené cvičební sestavy zaměřené na
uvolnění, protažení a posílení svalů pánve (zejména svalů abdominálních, gluteálních a flexorů
kyčelního kloubu). Experimentální skupina cvičila upravenou sestavu speciálních cvičení na
bolestivou menstruaci podle Jurákové (1998b) a kontrolní skupina posilovací program podle
Tlapáka (2002). Hlavním odlišným znakem mezi sestavami u experimentální skupiny je tzv.
prodýchání tj. intenzivní abdominální dýchání směřované do podbřišku k symfýze a pánevnímu
dnu. Po deseti týdenním cvičení došlo ke snížení výskytu bolestí v podbřišku ve skupině E u 70
% a ve skupině K u 20 % probandek.
89
ZÁVĚR
Ukazatel úspěšnosti pohybové terapie je hodnotitelný pouze subjektivně. Pravděpodobně
z tohoto důvodu a nedostatku slepých studií a metodologicky nepřesných experimentů řada
gynekologů se cvičením jako možností nápravy PD polemizuje a ve většině případů o možnosti
pohybové terapie neuvažuje a zpravidla tudíž nedoporučuje. Potvrzení definitivního vztahu je
nezbytné, ale ve školní tělovýchovné praxi je jen těžce aplikovatelné.
Efekt pohybových cvičení na primární dysmenoreu byl potvrzen ve všech zkoumaných
studiích. U dysmenoreických adolescentních dívek ve školním prostředí (Juráková, 2006) byl
věcně i statisticky významný u obou cvičících skupin. Po deseti týdenním cvičení dvou sestav
týdně, 1x organizovaně v hodinách tělesné výchovy a 1x individuálně, došlo ke snížení výskytu
bolestí v podbřišku ve skupině E u 70 % tj. u 21 ze 30 probandek a ve skupině K u 20 % tj. u 6
ze 30 probandek. Zjištěný rozdíl je signifikantní na 1% hladině významnosti (t = 3,89).
DOPORUČENÍ PRO PRAXI
Na
základě
zjištěných
skutečností
doporučujeme
použití
pohybových
cvičení
v kompenzačních částech hodin běžné, volitelné nebo zdravotní TV. Nevýhodou je určitá
monotónnost a potřeba soustředění se na prováděná cvičení. Je vhodné o účincích cvičení
s dívkami promluvit, ukázat, naučit. Ale je nutné tato cvičení opakovat, individuálně opravovat a
prokládat jinými zpestřujícími pohybovými cvičeními např. tancem, power jógou apod. Vzhledem
k možné recidivě PD při úplném přerušení cvičení je vhodné na tuto skutečnost dívky upozornit
a pokusit se je motivovat k zařazení pohybových cvičení do denního nebo alespoň týdenního
režimu, aby se stala součástí jejich životního stylu.
LITERATURA
ADAMÍROVÁ, J. 1992. Speciální cvičení pro dívky. Těl. Vých. Sport mládeže., 58, 16 - 24.
ADAMÍROVÁ, J. 2002. Gynegymnastika. 1. vyd. Praha: Jan Vašut. 213 s. ISBN 80-7236-064.
BANIKARIM, C. - CHACKO, M. R. - KELDER, S. H. 2000. Prevalence and Impact of
Dysmenorrhoea on Hispanic Female Adolescent. Arch Pediatr Adolesc Med. 154 (12), 1226 –
1229.
BILLIG, H. E. Jr. 1943. Dysmenorrhea: the results of postural defect. Archives of Surgery, 611
– 613.
ČERNÁ, H. 1997. Vliv speciálních cvičení na bolestivou menstruaci. Dipl. práce. Liberec:
FP TU, 1997. 50 s.
90
DVOŘÁČEK, V. - BŮŽKOVÁ, J. 1986. Obraz a psychoterapie primární dysmenorey.
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 82 (5), 447 – 457.
FRENCH, L. 2005. Dysmenorrhea. In: Am Fam Physician. 71, 285 - 292.
FUGH-BERMAN, A – KRONENBERG, F. 2002. Complementary and alternative medicine
(CAM) in reproductive – age women: e review of randomized controlled trials. Reproductive
Toxicology. 5503, 1- 16.
GOLOMB, L. M. - SOLIDUM, A. A. - WARREN, M. P. 1998. Primary dysmenorrhoea
and physical aktivity. Medicine & Science in Sports & Exercise. 30 (6), 906 – 909.
GOLUB, L. - MENDUKE, H. - LANG, W. R. 1968. Exercise and dysmenorrhoea in young
teenagers: A 3 – year study. In:Obstet. Gynecol. 32 (4), 508 – 511.
HÁTLOVÁ, B. 2003. Kinezioterapie. Pohybová cvičení v léčbě psychických poruch. 1. vyd.
Praha: Karolinum. 167 s. ISBN 80-246-0719-0.
HNÍZDIL, J. et al. 1996. Léčebné a rehabilitační postupy Ludmily Mojžíšové. 1. vyd. Havlíčkův
Brod: Grada Publishing. 213 s. ISBN 80-7169-187-9.
HUBBELL, J. W. 1949. Specific and non – specific exercise for relief of dysmenorrhea. Res. Q.
20: 378 – 386.
ISRAEL, R. G. et al. 1985. Efects of Aerobic Training on Primary Dysmenorrhea
Symptomatology in College Females. In: J Am Coll Health. 33, 241 – 244.
JANČOKOVÁ, Ľ . 2000. Vplyv pohybových aktivit na formovanie a priebeh menstruačného
cyklu u vysokoškoláčok. In:
Vývojové tendencie v tělesnej výchove a športě na vysokých
školách. Bratislava: KTVŠ MFF UK, s. 25-32. ISBN 80-223-1554-0 (AH 0,5).
JANKOVSKÁ, Ž. 2005. Tělesný rozvoj a zdravie dětí staršieho školského veku. In: Labudová,
J. (ed.). Súčasný stav školském tělesnej výchovy a jej perspektívy. 1. vyd. ICM AGENCY
Bratislava. ISBN 80-969268-6-1.
JURÁKOVÁ, M. 1998a. Bolestivá menstruace (dysmenorea) a její zmírňování cvičením (I). Těl.
Vých. Sport mládeže., 64 (4), 35-36.
JURÁKOVÁ, M. 1998b. Bolestivá menstruace (dysmenorea) a její zmírňování cvičením (II).
Těl. Vých. Sport Mlád., 64 (5), 32-36.
JURÁKOVÁ, M. 2000. Bolestivá menstruace a speciální cvičení jako prevence funkční sterility.
In: Bartošík, J. (ed.). Pohyb a zdravie v hodnotovom systéme ĺudí na začiatku nového tisícročia:
zborník z III. Medzinárodnej vedeckej konferencie – Nitra 14. – 15. 11. 2000: KTVŠ PF UKF, s.
261 – 265. ISBN 80-8050-352-4.
91
JURÁKOVÁ, M. -
POMALIŠOVÁ, D. 2004. Speciální cvičení pro dívky s bolestivou
menstruací ve věku 15 –16 let. In: Suchomel, A.& Volf, M. (Eds.) Tělesná výchova a sport 2004,
Liberec – Euroregion Nisa: Sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference – Liberec 24. –
25. 6. 2004. Liberec: Technická univerzita, s. 152 – 159.
JURÁKOVÁ, M. 2006. Vztah pohybových cvičení a primární dysmenorey u adolescentních
dívek. In: Česká kinantropologie. 10 (1), 14 s. v tisku.
KINCH, R. A. H. 1980 Dymenorrhea: an historical perspektive. In . M. Y. Dawood, J. L.
McGuire and L.M. Demers (Eds.). Premenstrual Syndrome and Dysmenorrhoea. Baltimore:
Urban and Schwarzenberg, 79 – 85.
KOMPÁN, J. 2003. Vplyv cvičení v posilovni na tělesnů zdatnosť vysokoškolákov. Banská
Bystrica: Bratia Sabovci s.r.o., 2003, 92s.
KOLÁŘOVÁ, M. 2003. Bolestivá mentruace I. 1. vyd. Praha: Triton. 92 s. ISBN 80-7254-3156.
KUČERA, M. - DYLEVSKÝ, I. et al. 1997. Pohybový systém a zátěž. 1. vyd. Praha: Grada
Publishing. 252 s. ISBN 80-07169-258-1.
LABUDOVÁ, J. - ANTALA, B. 2005. Východiská k inovácii cieľa a tělesnej výchovy
strednej školy. In: Labudová, J. (ed.). Súčasný stav školském tělesnej výchovy a jej perspektívy. 1.
vyd. ICM AGENCY Bratislava. ISBN 80-969268-6-1.
LABUDOVÁ, J. - KYRALOVÁ, M. - JANOŠDEÁK, J. 1988. Teória a didaktika tělesnej
výchovy oslabených. 2. vyd. Bratislava: SPN. 197 s.
LINQUIST, C. 1947. Use the Billig exercise for dysmenorrhea for college women. Res.Q. 18:
44 – 53.
LOCKE, R. L. – WARREN, M. P. 1999. What is the effect of exercise on primary
dysmenorrhea. In: Western Journal of Medicine. 171(4), 264.
MÁČEK, M – MÁČKOVÁ, J. 1995. Fyziologie tělesných cvičení. Praha: Onyx. 195 s. ISBN
80-85228-20-3.
MAREK, J. et al.. 2000. Syndrom kostrče a pánevního dna. 1. vyd. Praha: Triton. 114 s.
ISBN 80-7254-137-4.
PRIOR, J. C. - VIGNA, Y. 1989. Conditioniong exercise and premenstrual syndrom. J.
Reprod. Med. 32 (6), 423-428.
ROKYTA, R. et al. 1999. Rehabilitační metoda Ludmily Mojžíšové očima fyziologa. 2. vyd.
Praha: 3. LF UK. 107 s. ISBN 80-85467-68-2.
SHREEVE, C. 1998. Obtížné dny. Praha: Maxdorf. 138 s. ISBN 80-85800-75-6.
92
SLEPIČKA, P. - SLEPIČKOVÁ, I. 2002. Sport z pohledu české společnosti. In: Česká
kinantropologie. 6 (1), 7 – 23.
STRUSKOVÁ, O. - NOVOTNÁ, J. 2003. Metoda Ludmily Mojžíšové. 1. vyd. Praha:
Železný. 163 s. ISBN 80-237-3771-6.
STEJSKAL, P. 2004. Proč a jak se zdravě hýbat. 1. vyd. Presstempus. 125 s. ISBN 80-9033502-0.
STRNAD, P. 2005. Soušasný stav vyučovacího předmětu zdravotní tělesná výchova na
základních a středních školách. 1. vyd. Praha. Karolinum. 126 s. ISBN 80-86317-37-4.
SUNDELL, G. - MILSOM, I. - ANDERSCH, B. 1990. Factors influencing the prevalence
and severiny of dysmenorrhea in young women. British Journal of Obstetrics and gynaecology.
97, s. 588 – 594.
TICHÁ, M. 1993. Menstruační cyklus a vliv speciálních cvičení na poruchy a problémy při
menstruačním cyklu: Dipl. práce, Praha : Fakulta tělesné výchovy a sportu Univerzity Karlovy, 79
s.
TLAPÁK, P. 2002. Tvarování těla pro muže i ženy. 2. vyd. Praha: ARSCI. 266 s. ISBN 8086078-16-7.
RESUMÉ
Pospěšnost pohybových cvičení na bolestivou menstruaci je obecně známá, ale pevných
evidencí tohoto vztahu je stále nedostatek. Experimentální studie zkoumající vztah primární
dysmenorey a pohybové aktivity byly prošetřeny pro tento článek. Většina z nich ukázala
vzestupné rozšíření dysmenorey a zlepšení symptomatologie PD pohybovým cvičením. Avšak
kontrolované, dlouhodobé a slepé studie zahrnující dívky s potvrzenou PD jsou nezbytným
předpokladem pro stanovení definitivního vztahu mezi cvičením a bolestivou menstruací.
SUMMARY
It has been widely claimed that exercise is beneficial to dysmenorrhea, yet solid evidence is
lacking. Experimental studies investigating this relatinship have been reviewed for this paper.
Most showed decreased prevalence of dysmenorrhea and /or improved symptomatology with
exercise. However, controlled longitudinal and blinded studies ivolvong girls with confirmed
primary dysmenorrhea are necesary before a definite relationship between exercise and
dysmenorrhea can be established.
93
ANTEVERZE PÁNVE U STŘEDOŠKOLSKÉ MLÁDEŽE A
VLIV KOMPENZAČNÍHO CVIČENÍ NA JEJÍ KOREKCI
*KUBÁTOVÁ Jana - *PYŠNÝ Ladislav
- **PETRIDIS Leonidas - * HNÍZDIL Jan
*Pedagogická fakulta, Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem, Česká republika
**Faculty of Physical Education and Sport Sciences, Semmelweis University Budapest, Maďarsko
Klíčová slova: Anteverze pánve, základní kineziologické vyšetření, pelvimetr, kompenzační
cvičení.
ÚVOD
Současná doba plná technického pokroku souvisí s výskytem hypokinézy a spojené se
vznikem svalové nerovnováhy a potížemi pohybového aparátu. Možným řešením tohoto
problému je terapie v podobě kompenzačního cvičení.
PROBLÉM
Vadné držení těla je do velké míry zaviněné nedostatkem pohybu a jednostranností
moderního způsobu života. Nepříznivým stimulem pro změny pohybového systému je zejména
nadměrná statická zátěž. Počátky vzniku problémů s pohybovým systémem člověka shledáváme
již ve školním věku. Důsledkem hypokinézy podporované nedostatečnou cílenou kompenzací je
svalová nerovnováha s bolestivými následky. S přibývajícím věkem se tato nepříznivá situace ještě
více zhoršuje a přetrvává často do dospělosti (Hošková, Matoušová, 2005).
Důsledkem hyperaktivity a hypoaktivity příslušných párových skupin svalů je narušení
svalové rovnováhy. Funkční změnou pánve v předozadním směru je naklopení pánve dopředu
doprovázené zvětšeným prohnutím v oblasti bederní páteře (Buschbacher, 2002, Norris, 2000,
Tichý, 2000).
Odpovídající pohybová aktivita je významným faktorem korigujícím změny pohybového
systému. Možným řešením je aplikace kompenzačního cvičení, které představuje normalizaci
poměrů v poškozených strukturách pohybového aparátu a po reedukaci správného způsobu
provádění pohybu obnovuje svalovou rovnováhu (Adamírová, 2004, Hálková, 2001, Prusik, et al,
2004).
94
CÍL A ÚKOLY
Cílem šetření je zhodnotit u studentů středních škol výskyt anteverze pánve a v případě
negativních výsledků navrhnout na základě metodických postupů kompenzační systematický
algoritmizovaný pohybový program.
Úkolem bylo provést základní kineziologické vyšetření souboru s pomocí pelvimetru se
zaměřením na oblast pánve, zjistit četnost výskytu anteverze pánve a v případě negativních
výsledků navrhnout systematický algoritmizovaný kompenzační pohybový program.
METODIKA
Výběr části populace byl proveden metodou prostého náhodného výběru. Celý soubor
zahrnoval 216 studentů /128 dívek a 88 chlapců/ středních škol Ústeckého kraje se zastoupením
mužského i ženského pohlaví. Průměrný věk souboru byl 17, 9 let /dívky 17,9 let, chlapci 18,2
let/, průměrné BMI středoškoláků bylo 20,5 /dívky 20,3, chlapci 21,9/, průměrná výška
probandů dosahovala 170,6 cm /dívky 168,4 cm, chlapci 183,5 cm/ a průměrná hmotnost
středoškoláků nabývala hodnot 60 kg /dívky 57,7 kg, chlapci 73,8 kg/. Směrodatná odchylka
výšky středoškoláků byla 8,043 cm a směrodatná odchylka hmotnosti dosáhla hodnoty 9,06 kg
/tab. 1/. Výběr části populace byl realizovaný na Gymnáziu v Teplicích, v Děčíně a v Ústí nad
Labem /tab. 2/
Do studie nebyli zařazeni jedinci s anteverzí pánve spojenou se zvětšenou bederní lordózou
způsobenou vážnými strukturálními změnami skeletu, vážnými funkčními změnami v oblasti
dolních končetin a páteře, těhotné ženy, jedinci s infekcí a nádory kostních struktur sledované
oblasti, s infekcí nervového systému a s vážným onemocněním vnitřních orgánů.
Tabulka 1 Základní somatické charakteristiky
Soubor
n = 216
Věk
průměr
Výška (cm)
průměr
17,9
170,6
směrod.
odchylka
8,0
Hmotnost (kg)
Průměr
směrod.
odchylka
60
9,1
Tabulka 2 Zastoupení středoškoláků na zkoumaných gymnáziích Ústeckého kraje
Soubor
dívky
Chlapci
Celkem
Teplice
40
25
65
Gymnázium
Děčín
48
28
76
Ústí n. L.
40
35
75
95
Pro získání dat jsme použili základní kineziologické vyšetření s pelvimetrem, kdy jsme
metodou aspekce /pohledem/ a palpace /pohmatem/ posoudili uložení hřebenů kostí kyčelních,
výšku levých i pravých horních předních a zadních trnů kyčelních, které by měly být ve stejné
výšce, tzn., že rovina procházející jednotlivými horními trny kyčelními je vodorovná. (Rychlíková,
2002, Tichý, 2000). Pokud jsou uložené trny kyčelní ve vodorovné rovině, potom při měření
pelvimetrem nabývají hodnot 90 ˚, čím jsou horní trny kyčelní uložené níž, tím jsou naměřené
hodnoty nižší. Rozhodující pro anteverzní postavení je uložení horních předních trnů kyčelních
(Gross a kol., 2005).
VÝSLEDKY
U tabulek výsledků byly použity tyto vysvětlivky:
H – HTK LP Úhel mezi horizontálou a horním trnem kyčelním vlevo vepředu
H – HTK PP Úhel mezi horizontálou a horním trnem kyčelním vpravo vepředu
Úhel mezi vodorovnou rovinou a předním levým horním trnem kyčelním je 80,1 ˚ a úhel
mezi vodorovnou rovinou a předním pravým horním trnem kyčelním je 79,8 ˚ /tab. 3/.
Tabulka 3 Průměrné hodnoty stupňů mezi rovinou procházející horními trny kyčelními
a vodorovnou rovinou
H – HTK LP
(˚)
Průměr
Soubor
n = 216
80,1
Směrod.
odchylka
4,7
H – HTK PP
(˚)
Průměr
79,8
Směrod.
odchylka
4,1
U 1,3 % souboru svírá úhel mezi vodorovnou rovinou a předním levým horním trnem
kyčelním 90 ˚, úhel mezi vodorovnou rovinou a předním pravým horním trnem kyčelním je 90 ˚
u 1,3 % středoškoláků. Naklopenou levou i pravou pánevní kost dopředu má 98,7 % vyšetřených
/tab. 4/.
Tabulka 4 Procentuelní zastoupení středoškoláků s fyziologicky naklopenou pánví a s anteverzí
pánve
Soubor
H – HTK LP
100 %
90 ˚
1,3 %
H – HTK PP
< 90 ˚
98,7 %
90 ˚
1,3 %
< 90 ˚
98,7 %
96
Naklopení levé pánevní kosti do 5 ˚ se vyskytuje u 18,4 % souboru a pravé pánevní kosti u
15,8 % souboru, naklopení levé pánevní kosti do 10 ˚ bylo zjištěno u 43,2 % vyšetřených a pravé
pánevní kosti u 39,5 % šetřených. Anteverze levé pánevní kosti do 15 ˚ byla nalezena u 25,2 %
středoškoláků a pravé pánevní kosti u 31,6 % středoškoláků. Anteverze levé pánevní kosti do 20 ˚
byla u 13,2 % vyšetřených a pravé pánevní kosti u 11,8 % vyšetřených, naklopení levé pánevní
kosti o více než 20 ˚ byla nelezena u 1,3 % jedinců /tab. 5, graf 1, graf 2/.
Tabulka 5 Procentuelní zastoupení středoškoláků s různou velikostí anteverze pánve
Hodnoty anteverze
Pánve
90 – 85 ˚
84 – 80 ˚
79 – 75 ˚
74 – 70 ˚
< 69 ˚
H – HTK LP
H – HTK PP
18,4 %
43,2 %
25,2 %
13,2 %
0%
15,8 %
39,5 %
31,6 %
11,8 %
1,3 %
Velikosti anteverz e levé pánevní kosti
13%
0%
18%
25%
44%
90-85 stupňů
1
84-80 stupňů
2
79-75 stupňů
3
74-70 stupňů
4
m éně než 69 st.
5
Obrázok 1
97
Velikost anteverz e pravé pánevní kosti
12%
1%
16%
32%
90-85 stupňů
1
84-80 stupňů
2
79-75 stupňů
3
74-70 stupňů
4
39%méně
než 69 st
5
Obrázok 2
Návrh systematického algoritmizovaného kompenzačního pohybového programu podle
Hoškové (2002), Hoškové, Matoušové (2005), Štilce (2003) /tab. 6/
Tabulka 6 Systematický algoritmizovaný kompenzační pohybový program
ZP: Leh na zádech, připažit, dlaně položit na přední trny
kyčelních kostí. Současně DK táhnout do dálky, provést flexi
chodidel a podsadit pánev a bederní páteř tlačit do podložky.
Chyby: nepřitlačení bederní páteře do podložky,
přitahování brady mezi kosti klíční, zadržování dechu.
ZP: Leh na břiše, vzpažit pravou HK, připažit
levou HK. Současně pravou HK a levou DK táhnout
do dálky.
Chyby: zadržování dechu, stejnostranné táhnutí do
dálky HK a DK.
ZP: Leh na zádech, připažit. Současně provést předklon hlavy,
flexi chodidel, podsadit pánev a bederní páteř tlačit do podložky.
Chyby: nepřitlačení bederní páteře do podložky, zadržování
dechu.
ZP: Leh na zádech, podložit horní zadní trny kyčelních kostí.
Skrčit přednožmo pravou DK, ruce spojit pod čéškou. Podsadit
pánev a zatlačit proti zemi, přitáhnout skrčenou pravou DK
k tělu a levou DK táhnout do dálky.
dechu.
ZP: Leh na zádech, skrčit přednožmo obě DK, podložit horní
zadní trny kyčelních kostí, rukou pravé HK uchopit pod čéškou
pravé DK, rukou levé HK uchopit pod čéškou levé DK.
Podsadit pánev a oddálit jednu DK směrem vzhůru.
dechu.
98
ZP: Leh na zádech, skrčit přednožmo obě DK, rukou pravé HK
uchopit pod čéškou pravé DK, rukou levé HK uchopit pod
čéškou levé DK. Podsadit pánev a zatlačit bederní část proti
zemi, vytvořit tlak pravé DK do dlaní.
dechu, nevytvoření tlaku DK do dlaní HK.
ZP: Leh na zádech, skrčit přednožmo obě DK, rukou pravé HK
uchopit pod čéškou pravé DK, rukou levé HK uchopit pod
čéškou levé DK. Bederní oblast tlačit do podložky, zevním
obloukem kolen oddálit skrčené DK od těla a vnitřním
obloukem co nejvíce přiblížit DK k tělu. Skrčené DK tvoří stále
tlak do dlaní.
dechu, nedostatečný tlak DK do dlaní HK.
ZP: Leh na zádech, přednožit a překřížit pravou DK
přes levou DK, skrčit upažmo. Podsadit pánev a zatlačit
bederní oblastí do země.
dechu.
ZP: Vzpor klečmo, HK na vyvýšené podložce, nohy zkřížit
mírně nad podložkou. Úklon trupu od pasu nahoru i dolů
střídavě na pravou a levou stranu, hlava a nohy se vždy přibližují
k sobě.
Chyby: nedostatečné uvolnění pánve.
ZP: Vzpor klečmo. Kroužit pánví, měnit rychlost.
Chyby: nedostatečné uvolnění pánve
V závěru cvičení vždy protáhnout svaly v oblasti bederní páteře v lehu na zemi.
Vysvětlivky:
ZP Základní poloha; DK Dolní končetina; HK Horní končetina
ZÁVĚRY A DISKUZE
Provedli jsme základní kineziologické vyšetření souboru s pomocí pelvimetru se zaměřením
na oblast pánve a zjistili jsme četnost výskytu naklopení pánve dopředu. Celkem 98,7 % souboru
má nakopenou pánev dopředu. Průměrná hodnota anteverze levé pánevní kosti byla 80,1 ˚ a
pravé pánevní kosti 79,8 ˚.
Při šetření jsme zjistili téměř u celého souboru anteverzní postavení pánve. Pouze u
jediného probanda se nacházela pánev ve fyziologickém postavení, tzn., že rovina horních trnů
kyčelních protínala vodorovnou rovinu. U celého souboru jsem nalezli naklopení levé pánevní
kosti o 9,9 ˚ a pravé pánevní kosti o 10,2 ˚. Nejvíce, téměř polovina probandů (43,2%) měla
99
naklopenou levou pánevní kost o 6 až 10 ˚ a více než třetina (39,5%) pravou pánevní kost také o
6 až 10 ˚. Anteverzní postavení pánve zvětšuje prohnutí v oblasti bederní páteře, které souvisí s
vadným držením těla. Příčinou vzniku může být na jedné straně nedostatek pohybové aktivity a
na druhé straně dlouhodobé jednostranné pracovní nebo sportovní přetěžování (Mc Gill, 2002,
Štilec, 2003, Hošková, Matoušová, 2002).
Možným řešením korekce této svalové nerovnováhy je odpovídající pohybová aktivita ve
formě kompenzačního cvičení, které představuje nejprve normalizaci poměrů v poškozených
strukturách pohybového aparátu a po reedukaci správného způsobu provádění pohybu obnovuje
svalovou rovnováhy (Hošková, 2002, Mc Gill, 2002, Prusik et al., 2004).
Při zjištění negativních výsledků jsme navrhli kompenzační systematický algoritmizovaný
pohybový program. Jedná se o kompenzační cvičení zaměřené na protahování svalů v oblasti
bederní páteře a posilování břišních svalů. Takové cvičení je optimální provádět minimálně 3 krát
týdně 5 až 20 minut podle pozornosti jedince. Zpočátku je vhodné cvičit pod terapeutickým
dohledem (Adamírová, 2004, Buschbacher, 2002, Hálková, 2001, Štilec, 2003).
LITERATURA
ADAMÍROVÁ, J. 2004. Vyrovnávací cvičení. Praha : ČASSPV, 2004. 88 s. ISBN 80-86588610-3.
BUSCHBACHER, R. 2002. Practical guid to musculoskeletal disorders. Woburn : ButterworthHeinmann, 2002. 393 s. ISBN 0-7506-7357-5.
GROSS, J. a kol. 2005. Vyšetření pohybového aparátu. Praha : Triton, 2005. 599 s. ISBN 807254-720-8.
HÁLKOVÁ, J. 2001. Zdravotní tělesná výchova: speciální učební texty. I. část – obecná. Praha :
ČASPV. 2001, 120 s.
HOŠKOVÁ, B. 2003. Kompenzace pohybem. Praha : Olympia, 2003. 63 s. ISBN 80-7033-7877.
HOŠKOVÁ, B. - MATOUŠOVÁ, M. 2005. Kapitoly z didaktiky zdravotní tělesné výchovy.
Praha : Karolinum, 2005. 136 s. ISBN 80-7184-621-X.
MC GILL, S. 2002. Low back disorders : Evidence-based prevention and rehabilitation. London
: Human Kinetics, 2002. 295 s. ISBN 07-3604-241-5.
NORRIS, CH. M. 2000. Back stability. Champaign : Human Kinetics, 2000. 280 s. ISBN 073600-081-X.
100
PRUSIK, K. - GÖRNER, K. - PRUSIK, K. 2004. The Effect of Complex Physical Exercises
on the Body Balance in the Sport-Playng Girls Based on Statokinesiometric Examination. In:
Reaserch yearbook AWFiS Gdansk, Studies In the Theory of Physical Education and Sport,
volume X. Gdaňsk : AWFiS, 2004. s. 85 - 88.
RYCHLÍKOVÁ, E. 2002. Funkční poruchy kloubů končetin: diagnostika a léčba. Praha :
Grada, 2002. 256 s. ISBN 80-247-0237-1.
ŠTILEC, M. 2003. Pohybově-relaxační programy. Praha : Karolinum, 2003. 94 s. ISBN 80-2460515-5.
TICHÝ, M. 2000. Funkční diagnostika pohybového aparátu. Praha : Triton, 2000. 94 s. ISBN
80-7254-022-X.
SOUHRN
Provedli jsme šetření u středoškolské mládeže, kde jsme zjistili až na jednoho probanda
jsme u celého souboru zjistili naklopení pánve dopředu. Toto postavení je spojeno se zvětšením
bederní lordózy s následným vadným držením těla. Možností korekce je kompenzační cvičení,
které představuje protahování svalů v oblasti bederní páteře a posilování břišních svalů.
SUMMARY
We performed the inquiry near secondary youth, where we're founded out except one's for
- set anteverse of pelvis near whole set . This position is connected with bigger deflection of the
lordosis with resulting defective position of the body. One of possibility correction is the
compensatory exercising that presents shaving of muscles in the area hipster spine and
strengthening of ventral muscles.
101
ŠPORT AKO PREVENCIA PROTI UŽÍVANIU
NELEGÁLNYCH DROG U ŽIAKOV
NA SLOVENSKU A VEĽKEJ BRITÁNII
MICHAL Jiří
KTV PF UMB Banská Bystrica, Slovenská republika
Kľúčové slova: Šport, drogy, protidrogová prevencia, telesná výchova.
ÚVOD
Jedným z vážnych celospoločenských problémov sa stalo užívanie drog. Napriek všetkým
doposiaľ prijatým a realizovaným opatreniam neustále narastá počet detí a mládeže, ktoré
experimentujú s drogami, alebo sú od nich závislé a ich priemerný vek sa hrozivo znižuje. Droga
ľahko vkĺzne do života ľudí, a to najmä detí a mládeže, lebo ich psychický a fyzický vývoj nie je
ukončený, len sa stále zdokonaľuje (Nešpor, 2004).
Naša spoločnosť sa orientuje na západný spôsob konzumného života. Ten zo sebou
prináša drogovú závislosť, ktorá sa neustále prenáša do čoraz nižších vekových kategórií. Za
posledné obdobia sa veková kategória znížila na 13 – 15 rokov, ojedinelo aj menej (Kolibáš –
Novotný, 1996).
Z výsledkov výskumu Emmerovej (2003), ktoré sa uskutočnili koncom roka 2003/2004
v banskobystrickom kraji na 28 základných školách, vyplýva, že až 79% žiakov má osobné
skúsenosti s drogami a preto prevencia je jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť, že sa pre mládež
stane samozrejmosťou v spojitosti s akoukoľvek drogou slovo Nie.
Diagnóza „krízy“ tradičného školstva – u nás rovnako ako na celom svete vyjadrená frázou
„Sme vzdelaní, ale zlí“ – sa dennodenne prejavuje v raste kriminality a delikvencie, narastaní
konfliktov, vo vzniku medzietnických napätí, vzniku civilizačných chorôb, pomýlených
hodnotových orientácií, vzniku drogových a iných závislostí (Zelina, 2003).
Telesná výchova zastáva významné miesto v procese prevencie drogových závislostí.
Vytvára u detí návyk na pohybové a športové aktivity a je jednou z ciest boja proti nude ako
jedného z faktorov experimentovania s drogou.
O športovaní sa už dlhšie uvažuje ako o úspešnom prostriedku prevencie. Pod športovaním
sa nemyslí len podávanie vrcholových výkonov alebo športovanie zo záľuby. Zdôvodňuje sa to
102
pozitívnou emocionalitou a najmä pestrosťou obsahu a foriem športových aktivít, trvalejšou
príťažlivosťou a prístupnosťou. Treba dať možnosť zapojiť sa do športovania komukoľvek a to
aj jedincom pohybovo netalentovaným, netrénovaným a výkonnostne neorientovaným. Na
základe uvedeného sa predpokladá, že v širokom protidrogovom fronte môže byť športová
(športovo-rekreačná) činnosť účinnou hrádzou, ktorá môže výrazne sťažiť cestu drogy k mládeži
(Hrčka - Michal - Bartík, 2004).
Podľa Slepičkovej (1999) ide hlavne o správne využitie voľného času, prístupu pedagógov
k hodinám telesnej výchovy ako aj uvedomenie si potrieb a záujmov žiakov. Treba dať možnosť
každému žiakovi zapojiť sa do športových aktivít a to aj takým, ktorí sú netalentovaní,
netrénovaní a výkonnostne neorientovaní.
CIEĽ A ÚLOHY
Cieľom našej práce bolo poukázať na pohybové aktivity a šport - ako na jeden z účinných
prostriedkov boja proti užívaniu drog. Zisťovali sme názory žiakov vybraného regiónu Slovenska
a v Anglicku k danej problematike, ako aj porovnávali ich skúsenosti s nelegálnymi drogami.
METODIKA
Objektom nášho výskumu boli žiaci štyroch škôl, z toho boli 2 v Slovenskej republike a 2
vo Veľkej Británii, kde jedna bola štátna a jedna súkromná. High School, Birmingham
(súkromná) Veľká Británia, High School, Worcester (štátna), Veľká Británia, ZŠ Karpatská,
Žilina, ZŠ sv. Gorazda, Žilina, Slovenská republika. Presné mená základných škôl vo Veľkej
Británii nám nebolo povolené zverejniť. Dôvodom bolo možné poškodenie mena škôl ako aj
možnosť poškodenia reputácie.
K získavaniu empirických údajov sme použili metódu dotazníka. Dotazník bol vypracovaný
v slovenskom a anglickom jazyku. Celkovo sa v každom dotazníku bolo 18 uzavretých, 6
polouzavretých a 2 otvorené otázky. Z 250 rozdaných dotazníkov vo Veľkej Británii sa nám
vrátilo a vyhodnotili sme 105 dotazníkov – 48 chlapcov a 57 dievčat. Návratnosť dotazníkov
bola 42 %. Na high schools, kde sme výskum realizovali, bolo schválené referendum, v ktorom sa
žiaci a učitelia zhodli, že dotazníky zasahujú do ich súkromného života a nemuseli na ne
odpovedať. V Slovenskej republike sme rozdali 120 dotazníkov, z ktorých sa nám vrátilo
a vyhodnotili sme 97 dotazníkov – 45 chlapcov a 52 dievčat. Návratnosť dotazníkov bola 81 %.
Veková kategória všetkých respondentov bola 14 – 15 rokov.
103
VÝSLEDKY
V našej práci sme zistili, že v slovenskom súbore (ďalej SR) je 34 % športujúcich chlapcov
a dievčat 43,3 %. Žiaci, ktorí uviedli športové aktivity mimo hodín povinnej telesnej výchovy,
navštevujú športové krúžky alebo športové kluby. Naopak, percento športujúcich žiakov vo
Veľkej Británii (ďalej VB) je veľmi nízke. Športovaniu sa venuje len 12,4 % chlapcov a 17,1 %
dievčat a to aj napriek luxusnému materiálnemu vybaveniu škôl a množstvu možností na
športové aktivity, ktoré majú k dispoziícií na daných školách. V oboch krajinách sa športu venujú
vo väčšine dievčatá, aj keď percentuálne rozdiely medzi športujúcimi respondentkami v oboch
krajinách sú veľké.
Najfrekventovanejšou odpoveďou dôvodov nešportovania u nešportujúcich žiakov SR tak,
ako aj vo VB je, že žiaci nemajú radi šport. V SR to uviedlo 41, 7 % chlapcov a 30 % dievčat.; vo
VB to bolo 42,9 % chlapcov a 48,7 % dievčat. Druhou frekventovanou odpoveďou u SR bolo,
že žiaci uprednostňujú iné aktivity. Takto odpovedalo až 33,3 % chlapcov a 10 % dievčat.
Naopak, iné aktivity vo VB uprednostňuje len 2,9 % chlapcov a 10,3 % dievčat. Druhou,
najčastejšou odpoveďou u VB bolo, nemyslím si, že športovať je potrebné, na ktorú odpovedalo
až 31,4 % chlapcov a 23,1 % dievčat. Domnievame sa, že títo žiaci nie sú dostatočne informovaní
o pozitívnych vplyvoch pohybových aktivít na zdravý vývoj organizmu. Núti nás to zamyslieť sa
nad dôležitosťou zaradenia telesnej výchovy vo Veľkej Británii do učebných osnov ako
povinného vyučovacieho predmetu.
V ďalšej časti sme zisťovali a vyhodnocovali názory žiakov na škodlivosť vrcholového
športu na organizmus (obr.1). Z celého počtu slovenských respondentov si len 8,9 % chlapcov
a 3,8 % dievčat myslí, že šport je zdraviu škodlivý. Z anglických žiakov si to myslí až 37,5 %
chlapcov a 36,8 % dievčat, čo ich stavia na prvé miesto v tejto odpovedi. Názory respondentov v
oboch krajinách sa teda najviac rozchádzali práve pri tejto odpovedi.
V ďalšej časti výskumu sme sa zamerali na oblasť drog, a to na to či už bola žiakom ponúknutá
nelegálna droga. Z výsledkov vyplýva, že z VB až 68,8 % chlapcov a 70,2 % dievčat bolo už
drogou ponúknutých. Naopak situácia v SR je výrazne pozitívnejšia a potešujúcejšia nakoľko len
48,9 % chlapcov a 34,6 % dievčat uviedlo, že im drogu niekto neponúkol. Najviac ponúkanými
drogami boli v oboch krajinách marihuana a extáza. Veľkej obľube sa u mládeže tešia takisto
halucinogénne huby (tzv. FUMO). Drogy ako LSD, heroín, kokaín a hašiš boli zastúpené len
v v súbore VB.
Prekvapuje nás ako ľahko sa mladí ľudia môžu k drogám dostať. Zamýšľame sa, či
policajné razie na drogových dealerov sú dosť efektívne, pretože toto zistenie nám to určite
104
nepotvrdzuje ani v jednej krajine. Najviac dievčat v oboch krajinách bolo ponúknutých drogou na
diskotéke.
Chlapci zo SR boli najčastejšie ponúkaní na ulici a odpovedalo tak až 28,2%. Vo VB takúto
odpoveď uviedli len 14,4% chlapci, naopak až 34,3% z nich uviedlo, že najčastejšie boli drogou
ponúkaní v škole.
70
60
50
Áno
40
Nie
30
Niekedy
20
Neviem
10
0
Chlapci SR
Dievčatá SR
Chlapci VB
Dievčatá VB
Obr. 1 Názor na škodlivosť vrcholového športu (v %)
Vo výskume sme sa zamerali na názory respondentov na vhodnosť používať šport ako
protidrogovú prevenciu (obr.2). Z odpovedí vyplýva, že viac ako polovica respondentov SR 53,4
% chlapcov a 55,8 % dievčat ako aj 54,2 % chlapcov a 47,4 % dievčat vo VB súhlasí s tým, aby
bol šport využívaný v primárnej protidrogovej prevencii. S uvedeným faktom nesúhlasilo 33,3 %
chlapcov a 19,2 % dievčat SR a 25 % chlapcov a 31,6 % dievčat VB. Potešuje nás toto zistenie, aj
napriek skúsenostiam žiakov s drogami, lebo tu môžeme vidieť, že majú záujem využívať šport
a v drvivej väčšine aj súhlasia s jeho využívaním v boji proti drogám.
60
50
40
Áno
30
Nie
20
Neviem
10
0
Chlapci SR
Dievčatá SR
Chlapci VB
Dievčatá VB
Obr. 2 Názor na šport ako protidrogová prevenciu (v %)
105
So športovaním detí a mládeže úzko súvisí aj ich názor na tých, ktorí športujú.
Respondentom sme položili otázku, či si myslia, že športovci berú drogy (obr.3). Až 42,2 %
chlapcov SR a 38,5 % dievčat SR, ako aj 58,3 % VB chlapcov a 43,9 % VB dievčat sa vyjadrilo, že
športovci drogy berú. To, že športovci drogy užívajú si myslia viac chlapci ako dievčatá. Celá
športová spoločnosť v dnešnej dobe prežíva dopingové aféry, ktoré sprevádzajú aj také podujatia
ako Olympijské hry alebo Majstrovstvá sveta. Takéto podujatia ako aj aféry okolo nich sú
medializované a myslíme si, že aj to môže byť jeden z dôvodov (podľa nás hlavný dôvod), prečo
žiaci v takom počte odpovedali na túto otázku kladne.
60
50
40
Áno
30
Nie
20
Neviem
10
0
Chlapci SR
Dievčatá SR
Chlapci VB
Dievčatá VB
Obr. 3 Názor na používanie drog športovcami (v %)
ZÁVER
V našej práci sme zisťovali u žiakov na školách v Slovenskej republike a vo Veľkej Británii
skúsenosti, názory a ich postoje k športu ako ku prostriedku primárnej protidrogovej prevencie
ako aj zistenie, čo by sa mohlo v ich okolí urobiť, aby sa zabránilo drogám.
Uvedené výsledky nám poukazujú nato, že žiaci Slovenskej republiky majú väčší vzťah
k športovaniu ako žiaci Veľkej Británie. Postrehli sme, že aj napriek materiálnemu vybaveniu
a množstva ponúkaných pohybových aktivít na základných školách vo Veľkej Británii, slovenskí
žiaci viac vo svojom voľnom čase športujú, aj keď nemajú také možnosti ako anglickí žiaci.
Na druhej strane žiaci Veľkej Británie majú väčšie skúsenosti s nelegálnymi drogami ako
žiaci Slovenskej republiky, nakoľko až 68,8 %, chlapcov a 70,2% dievčat z anglických
respondentov, uviedlo, že už má skúsenosti s nelegálnymi drogami. V Slovenskej republike len
48,9 % chlapcov a 34,6 % dievčat uviedlo, že už má skúsenosti s nelegálnymi drogami. Nielen v
Slovenskej republike, ale aj vo Veľkej Británii sa respondenti (viac ako polovica) zhodli
na tvrdení, že šport je vhodným prostriedkom v primárnej protidrogovej prevencii. Aj keď sme
106
v našom výskume zistili, že väčšina žiakov v oboch krajinách už má skúsenosti s nelegálnymi
drogami, zistenie viac ako polovice respondentov, že šport môže byť vhodným prostriedkom
využívaným v primárnej protidrogovej prevencii je potešujúce.
SÚHRN
Výskum nám potvrdil, že väčší vzťah k športovaniu majú žiaci Slovenskej republiky; žiaci
Veľkej Británie majú väčšie skúsenosti s nelegálnymi drogami a žiaci v oboch krajinách si vo
väčšine myslia, že šport je vhodným preventívnym prostriedkom proti šíreniu nelegálnych drog.
Nie každý z nás má tú možnosť, predpoklady ako aj nadanie sa stať tým najlepším. Preto
by sa práve škola a najmä telesná výchova mala snažiť pripravovať naše deti a mládež do života
a to nielen z pohľadu vrcholového športu, ale najmä zo stránky výchovy k športu. Pomocou
výchovy k športu a získaniu žiakov pre športovú činnosť možno odolávať pomerne dosť
rozšírenému užívaniu drog. V tomto boji práve šport môže zohrať pozitívnu úlohu tým, že
ponúka mladým ľuďom alternatívnu motiváciu. Snaha o zabezpečenie zodpovedajúceho
množstva pohybovej aktivity v živote detí a mládeže, by mala byť jedna z dôležitých zložiek
primárnej drogovej prevencie.
LITERATÚRA
EMMEROVÁ, I.: Sociálny pedagóg a prevencia drogových závislostí na základnej škole. In:
Acta UniversitatisMatthaei Belii. Banská Bystrica. PF UMB, 2003.
HRČKA, J. – MICHAL, J. – BARTÍK, P.: Drogová závislosť mládeže a šport. Banská
Bystrica: UMB, Pedagogická fakulta, 2004:
KOLIBÁŠ, E. – NOVOTNÝ, V.: Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava: Univerzita
Komenského, 1996.
NEŠPOR, K.: Širšie závislosti výpadku pamäti spôsobeného alkoholom. In: Čistý deň.
2004, roč. 2, č. 4.
SLEPIČKOVÁ, J.: Tělesná výchova a sport v protidrogově prevenci. Česká
kinantropologie. 1999. roč. 3, č.1.
ZELINA, M.: Dar slobody. In: Čistý deň. 2003, roč. 1, č. 0/2003.
http://www.infodrogy.sk/indexAction.cfm?module= ntID=5, 5.12.2005
http://www.culture.gov.sk/main/file.php3?ida=393&file=file80.html, 12.12.2005
http://www.protidrogovyfond.sk/metodika.htm, 22.1.2006
http://www.drugs.gov.uk/drug-interventions-programme/strategy/, 14.2.2006
107
http://www.drugs.gov.uk/drug-strategy/facts-and-statistics/, 14.2.2006
http://www.education.gov.sk, 15.2.2006
http://www.drugs.gov.uk/drug-strategy/facts-and-statistics/, 18.2.2006
http://stats05.emcdda.eu.int/en/elements/eyefig02e-en.html, 22.2.2006
RESUME
Author in this story going after drug prevention, for the Slovakia and UK students. After
this the u young people said that the sport is something like prevention against dependence, on
drugs. Most of the students said that the people doing any king of sport cannot smoke. Take
drugs. Students take a example for them, they trying have a same behaviout, and they want look
just like them.
108
ZMENY NEŠPECIFICKEJ POHYBOVEJ VÝKONNOSTI
12 – 13 ROČNÝCH LYŽIAROV - BEŽCOV
V BANSKEJ BYSTRICI
PAUGSCHOVÁ Božena - JANČOKOVÁ Ľudmila - HRUBÝ Michal
Kľúčové slová: Beh na lyžiach, športová trieda, charakteristika 12-13 ročných žiakov, motorické
testy, nešpecifická pohybová výkonnosť
ÚVOD
Beh na lyžiach je jednou z pretekových disciplín lyžiarskeho športu. Všestranne a
harmonicky rozvíja funkčnú zdatnosť organizmu, zapája všetky svalové skupiny a zaťažuje i
vnútorné orgány. Beh na lyžiach patrí medzi vytrvalostné športové disciplíny, ide o pomerne
jednoduché pohybové štruktúry cyklického charakteru. Dôležité je, aby bola dostatočne
stabilizovaná technika vzhľadom k účelu, ale zároveň mala dostatočné varianty vzhľadom na
meniace sa podmienky (vonkajšie, vnútorné). Z masovej základne sa vyčleňujú a podchycujú
pohybovo talentovaní jedinci s určitými motorickými a psychickými predpokladmi, ktorí sú
ochotní podrobovať sa náročnému tréningovému procesu.
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
Pohybové schopnosti spoločne s pohybovými návykmi, zručnosťami, vedomosťami
a vlohami zaraďujeme medzi pohybové predpoklady človeka. Tieto skupiny sú podľa Kasu
(2002) považované za vnútorné, integrované predpoklady na pohybovú činnosť. Poznávame ich
na základe ich prejavov v činnosti, v pohybových výkonoch. Na hodnotenie úrovne pohybových
schopností a pohybovej výkonnosti používame jednoduché pohybové skúšky - motorické testy.
Rozlišujeme všeobecnú pohybovú výkonnosť, ktorá vyjadruje pripravenosť človeka podávať
výkony vo všetkých pohybových činnostiach a špecifickú pohybovú výkonnosť, ktorá
podmieňuje výkony vo vlastnej špecifickej činnosti. Testovaním v športovej praxi sledujeme
kontrolu, selekciu a predikciu výkonnosti.
Kontrolná funkcia testov súvisí s overovaním účinnosti jednotlivých tréningových metód.
Slúži aj na hodnotenie pohybového rozvoja a trénovanosti žiakov a športovcov. Pod selekciou
rozumieme aj výber talentovaných žiakov do športových tried, výber a združovanie žiakov do
109
homogénnych skupín ako jednej z podmienok diferenciácie vo vyučovacom procese. Pri výbere
športovo - talentovanej mládeže pre daný druh športu sa používajú testové batérie zložené
z položiek (testov), ktoré sú určené pre hodnotenie úrovne mešpecifických, ale aj špecifických
schopností a predpokladov. Predikcia slúži na prognózovanie budúcich výkonov na základe
testových a športových výsledkov.
Testová batéria využívaná v bežeckom lyžovaní ako aj v našom výskume je totožná
s testami, ktoré použil aj Moravec et al. (1990). Použitie testovej batérie podľa nás dokáže
poukázať na dôležitosť a stav rozvoja základných nevyhnutných predpokladov budúcich
vysokých športových výkonov v behu na lyžiach v zmysle tvrdenia Dovalila (2004), ktorý tvrdí, že
športový výkon v behu na lyžiach ovplyvňujú v podstate všetky faktory, ale hlavne vytrvalosť (55
%), dynamická sila dolných končatín (21 %), dynamická sila paží (6 %), vekový faktor (10 % +
čas tréningu), flexibilita v bedrovom kĺbe (3 %).
V procese športovej prípravy je dôležité dodržiavať vekové osobitosti. Ich zanedbanie
môže spôsobiť poškodenie zdravia športovcov s dočasnými alebo trvalými následkami. Tréner si
musí uvedomiť, že pracuje s človekom v najtvárnejšom období jeho fyzického a psychického
vývoja. Stredný školský vek je charakteristický tým, že v tomto období začína a prebieha
pohlavné dospievanie – puberta, ktorú považujeme za štádium diferenciácie a prestavby motoriky
mladého človeka. U dievčat toto obdobie začína medzi 11.-12. rokom a u chlapcov je to
posunuté o rok neskôr (Šemetka et al., 1993) a trvá asi do 15 rokov (Kasa, 2002). V živote jedinca
nastávajú výrazné anatomicko - morfologické, fyziologické a funkčné zmeny. Tento vývoj
v puberte trvá asi dva roky. Navonok sa to prejavuje najmä akceleráciou rastu tela do výšky,
končatiny rastú relatívne rýchlejšie ako trup, čo potvrdzuje nerovnomernosť telesného vývinu.
Telesná hmotnosť sa podstatne zvyšuje, svalstvo sa nevyvíja rovnomerne. Skôr rastie sila veľkých
svalových skupín a menšie svalové skupiny sa vyvíjajú neskôr. Chromík et al. (1998) tvrdí, že
dievčatá okolo 12 roku výrazne prevyšujú chlapcov v telesnej výške i hmotnosti, čo trvá do 14
roku. Obdobie puberty je pre značnú časť populácie v dôsledku vývinových zmien obdobím
narušenia motorickej koordinácie. Potvrdzuje sa však, že intenzívna telovýchovná a športová
činnosť v tomto vekovom období má kladný vplyv na motorický vývoj žiakov v tomto období.
Havlíček (1982) zároveň tvrdí, že v tomto období je možnosť veľkého rastu trénovanosti a
trénovaní jedinci v niektorých športových odvetviach dosahujú výkony približujúce sa k vrcholu.
Kuric (1986) tvrdí, že nie všetky vývojové prínosy sú výsledkom fyziologických
a biologických zmien, ale mnohé z nich treba považovať za špecifické prínosy psychickej
puberty. Psychické a sociálne zmeny rozširujú pubescentovi životný obzor, jeho poznávanie
postupne získava všetky znaky poznávania dospelého jedinca. Jeho citová a sociálna oblasť sa
110
obohacuje o nové dimenzie, pubescent začína uvažovať o problémoch, ktoré mu predtým boli
cudzie a formujú si svoj názor na svet. Šemetka et al. (1993) zároveň tvrdí, že pubescenti si
vytvárajú vlastné úsudky, tvoria si vnútornú sféru svojej vlastnej osobnosti, zdokonaľuje sa
u nich vnímanie, schopnosť abstrahovať a pamäť. Dochádza u nich k novým citovým vzťahom
k prostrediu,
učeniu,
rodičom,
spolužiakom,
učiteľom.
Vzrastá
u nich
sebavedomie,
sebapozorovanie. Dochádza u nich k častejšej zmene nálad a správania, psychika je veľmi nestála
a prejavuje sa protikladnými stavmi. Ich záujmy sa prehlbujú, ale pomerne ľahko sa menia. Vôľa
silnie, ale nie je ustálená. Táto nestálosť si vyžaduje určité usmernenie záujmov, lebo veľký
záujem o dianie v okolí, ale často aj úplný nezáujem, môže pubescentov negatívne ovplyvniť.
Preto treba voľný čas detí správne vypĺňať. Psychický vývin ľudského jedinca je determinovaný
zložitým komplexom podmienok. V tejto súvislosti hovoríme o vnútorných a vonkajších
podmienkach vývinu. Pod vnútorné podmienky zahŕňame dedičné vlohy, individuálne
skúsenosti, vlastnosti osobnosti jedinca. Vonkajšie podmienky vývinu predstavujú tie činitele
prírodného a spoločenského prostredia, ktoré sú pre jedinca významné, ku ktorým nadobúda istý
vzťah (Kuric, 1986). Vzťah medzi vývinom a výchovou je zložitý. Výchova nepôsobí mechanicky
na vývin osobnosti. Jej vplyv na vývin je sprostredkovaný vekovými a individuálnymi
osobitosťami dieťaťa. Charakteristickým znakom každého normálneho dospievajúceho jedinca je
intenzívny psychický vývoj v rozumovej a citovej oblasti a pri hľadaní odpovedí na rôzne životné
otázky.
Nerovnomernosť pohybového vývoja sa prejavuje aj medzi pohlaviami. Pokiaľ u chlapcov
pokračuje akcelerácia pohybovej výkonnosti najmä v sile a bežeckej vytrvalosti, u dievčat je rast
pomalší alebo stagnuje (bežecká rýchlosť), v bežeckej vytrvalosti zaznamenávame až pokles
výkonnosti (Havlíček et al., 1982, Sýkora, 1972, Šemetka, 1982). Najvyššie prírastky dosahujú
dievčatá v ohybnosti. Predpokladáme, že príčinou zaostávania dievčat v pohybovej výkonnosti za
chlapcami je menšia sila svalov, menšia vitálna kapacita pľúc a širšia a ťažšia panva ako
u chlapcov (Šemetka et al., 1993). Belej (2001); Havlíček et al. (1982); Moravec (1990; 1996; 2004)
a Šimonek (1980) konštatujú, že k zvýšeniu motorickej výkonnosti môže dôjsť len intenzívnym
tréningom. Autori poukazujú na nerovnomerný priebeh rozvoja pohybových schopností. Tvrdia,
že sila sa rozvíja rýchlejšie ako rýchlosť a vytrvalosť, dynamická sila rýchlejšie než sila
vytrvalostná. Stotožňujeme sa aj s názorom, že rýchlosť sa výraznejšie formuje do 12. – 13. roku,
u dievčat následne stagnuje. Od 9 do 12 rokov a od 14 do 17 rokov intenzívne narastá sila
a rýchlostno – silové schopnosti. Po 13. – 14. roku sa rýchlo zvyšuje úroveň vytrvalostných
schopností, ale už 12 ročná mládež je funkčne schopná zvládnuť vytrvalostné zaťaženie malej
intenzity. Uvedení autori však upozorňujú, že jednostranný rozvoj vytrvalosti v anaeróbnych
111
podmienkach síce zvyšuje športovú výkonnosť, ale brzdí rozvoj funkčných systémov. Vplyvom
športovej prípravy sa zvyšujú funkčné možnosti organizmu, rozvíjajú sa pohybové schopnosti
a stimuluje sa zvyšovanie trénovanosti. Havlíček et al. (1982) a Husovská (1980) zistili, že
s narastaním somatických a antropometrických ukazovateľov 11 – 14 ročných žiakov sa
zlepšovali aj ich rýchlostno – silové schopnosti. Závislosť vytrvalosti na telesných rozmeroch
však nebola jednoznačne zistená. Poznatky výskumu potvrdili skutočnosť, že s vekom a vplyvom
športovej prípravy dochádza u mladších športovcov k postupnému rozvoju svalovej sily, rýchlosti
a vytrvalosti.
Musíme si však uvedomiť, že doterajšie získané vedomosti nás presviedčajú o tom, že
biologický vek, ktorý určuje zrelosť organizmu a schopnosť podstupovať to či ono zaťaženie
nesúhlasí často s kalendárnym vekom, na základe ktorého sú zostavované triedy. Preto len presné
poznanie etapy ontogenetického vývoja, v ktorej sa dieťa nachádza, umožní plánovať cieľovo
zamerané pôsobenie na rozvíjanie pohybových schopností žiakov. U mnohých detí pozorujeme
v priebehu puberty len nepatrné negatívne motorické zmeny, alebo vôbec žiadne. Ide hlavne
o mládež, ktorá v období puberty pravidelne a intenzívne športovala. Pravidelná a dostatočne
intenzívna pohybová aktivita má veľký vplyv na harmonický priebeh dospievania. Nakoľko aj
v tomto veku detí dochádza pomerne rýchle k únave ešte nedostatočne vyvinutého svalstva,
srdcovej a nervovej sústavy, dôležitou úlohou je striedanie a pestrosť cvičení, všestranné, ale
primerané zaťažovanie organizmu, radosť z pohybu, hier, súťaží.
Riešená problematika je súčasťou výskumného projektu Vega 1/3697/06 s názvom
Inovácia projektu školskej telesnej výchovy k zdraviu a kvalite života edukovaného žiaka.
CIEĽ, HYPOTÉZA, ÚLOHY PRÁCE
Cieľom práce je analyzovať a zistiť úroveň zmien všeobecnej (nešpecifickej) pohybovej
výkonnosti lyžiarov - bežcov ZŠ na Uhlisku v Banskej Bystrici zameranej na beh na lyžiach.
Dosiahnuté výsledky komparovať s výkonovými štandardami určené pre športové triedy
základných škôl a s normami všeobecnej pohybovej výkonnosti (VPV) lyžiarov bežcov a tak
prispieť k rozšíreniu poznatkov o efektívnosti športovej prípravy v športových triedach.
Pre splnenie cieľa sme si stanovili nasledovné úlohy:
1. Prostredníctvom motorických testov diagnostikovať úroveň a zmeny nešpecifickej pohybovej
výkonnosti výskumného súboru počas dvoch rokov športovej prípravy a to v školskom roku
2003/04 a 2004/05.
2. Dosiahnutú úroveň nešpecifickej pohybovej výkonnosti v sledovaných súboroch porovnať
na základe stanovených výkonových štandardov pre športové triedy základných škôl
112
(Schlank, 2002) a s normami všeobecnej pohybovej výkonnosti lyžiarov - bežcov (Husovská
– Paugschová, 1995).
3. Analyzovať dosiahnuté výsledky a vyvodiť závery pre teóriu a prax športovej triedy.
METODIKA
Výskumné sledovanie sme realizovali na ZŠ Uhlisko v Banskej Bystrici. Výskumný súbor
tvorili 12-13 roční žiaci športovej triedy so zameraním na bežecké lyžovanie. Športová príprava sa
realizovala v priestoroch školskej telocvične alebo na bežeckom štadióne, špeciálna príprava pri
vhodných snehových podmienkach na voľnom priestranstve neďaleko školy (štadión s atletickou
dráhou). Vo väčšine prípadoch bolo potrebné dochádzať za vhodnými tréningovými
podmienkami do lyžiarskeho areálu na Šachtičku, cca 10 km od Banskej Bystrice. Žiaci športovej
triedy absolvujú okrem hodín telesnej výchovy aj hodiny športovej prípravy v dotácii závislej od
ročníka, ktorý navštevujú. Športovú prípravu vedie trénerka II. triedy Mgr. Martina Bialeková.
Probandi dosahujú rôznu výkonnostnú úroveň. V pretekoch sa pohybujú v rozmedzí od získania
I. až po III. výkonnostnú triedu, ktoré percentuálne závisia od dosiahnutého času najlepšieho
pretekára vo výsledkovej listine konkrétnych pretekov.
Do výskumného sledovania bolo zaradených 16 probandov (9 chlapcov a 7 dievčat).
Decimálny vek probandov pri prvom meraní (5.9.2003) bol 11,8 roka, pri štvrtom (6.5.2005)
13,35 roka. U dievčat pri prvom meraní 11,9 roka, na konci sledovaného obdobia 13,44 roka.
Prevod mesiacov na desatiny roku sme vypočítali podľa prepočtovej tabuľky Měkota – Blahuš
(1983).
Priemerná telesná výška testovaných chlapcov výskumného súboru bola v prvom roku
športovej prípravy (šk. rok 2003/04) 156,4 cm. V druhom roku športovej prípravy (šk. rok
2004/05) dosiahla hodnotu 167,5 cm, čo znamenal nárast v priemere o 11,1 cm. Priemerná
telesná hmotnosť bola v šk. roku 2003/04 42,6 kg a v nasledujúcom dosiahla hodnotu 53 kg, čo
znamenalo prírastok hmotnosti 10,4 kg. Dievčatá v šk. roku 2003/04 dosiahli v priemere telesnú
výšku 153,2 cm, v šk. roku 2004/05 161,5 cm, čo predstavoval nárast o 8,3 cm. Priemerná telesná
hmotnosť dievčat bola v prvom roku športovej prípravy 42,5 kg, v druhom
48,5 kg, čo
predstavovalo prírastok na hmotnosti 6 kg (tab.1).
113
Tab. 1 Charakteristika výskumného súboru
Probandi
2003/2004
2004/2005
x
156,4
153,2
n
9
7
x
167,5
161,5
Telesná
výška
chlapci
dievčatá
n
9
7
Telesná
hmotnosť
chlapci
9
42,6
9
53
dievčatá
7
42,5
7
48,5
Vysvetlivky:
n- počet probandov
x – aritmetický priemer
Testovanie nešpecifickej pohybovej výkonnosti mladých lyžiarov bežcov sa uskutočnilo
vždy na začiatku školského roka v mesiacoch september (5. 9. 2003 a 7. 9. 2004) ako vstupné
a v máji (6. 5. 2004 a 6. 5. 2005) ako výstupné meranie. Probandi boli poučení o metodike, cieli
testovania, o časovom harmonograme a organizácii merania. Testovanie nasledovalo po 15 – 20
minútovom rozohriatí a rozcvičení. Oddychový interval medzi pokusmi v teste a medzi
jednotlivými testmi postačoval, aby probandi v nasledujúcom teste podali výkon s maximálnym
nasadením.
Na zistenie údajov o všeobecnej pohybovej výkonnosti, ktoré podmieňujú výkon v behu na
lyžiach sme použili štandardizovanú 7- testovú batériu, ktorá pozostávala z testov:
1.
Beh na 50m – test zameraný na testovanie bežeckej rýchlosti a výbušnej sily svalstva
dolných končatín.
2.
12 minútový vytrvalostný beh – testovanie aeróbnej vytrvalosti.
3.
Hod kg plnou loptou – test na zistenie sily trupu a výbušnej sily horných končatín.
4.
Skok do diaľky z miesta – test zameraný na testovanie výbušnej sily dolných končatín.
5.
Výdrž v zhybe nadhmatom – test na zistenie statickej vytrvalostnej sily svalstva horných
končatín.
6.
Ľah – sed za 2 min. – test na zistenie dynamickej a vytrvalostnej sily brušného a bedrovostehenného svalstva.
7.
Predklon – test na zistenie svalovej flexibility trupu.
Uvedené testy sú všeobecne známe, preto ich presnú charakteristiku a popis neuvádzame.
Presný popis uvádza napr. Měkota – Blahuš, (1983).
Pri vyhodnocovaní kvantitatívnych údajov získaných zo záznamových protokolov sme
v prvej etape spracovania výsledkov použili
výpočty základných štatistických charakteristík:
aritmetický priemer (x), smerodajnú odchýlku (s), maximum nameraných hodnôt (max),
minimum nameraných hodnôt (min) a medián. Štatistickú významnosť rozdielov medzi
114
vstupnými a výstupnými meraniami toho istého súboru sme vyhodnotili neparametrickým
párovým Wilcoxonovým testom pre závislé výbery, kritickou bola 1 %, 5 % a 10 % hladina
štatistickej významnosti.
VÝSLEDKY
Zmeny nešpecifickej pohybovej výkonnosti výskumného súboru chlapcov
Bežeckú rýchlosť sme hodnotili na základe výsledkov dosiahnutých v behu na 50 m.
Z výskumov vieme, že bežeckú rýchlosť značne určujú v závislosti od veku a pohlavia dispozičné
predpoklady. Výsledky meraní dokumentujú, že všetci probandi v priebehu celého sledovaného
obdobia zlepšili svoju bežeckú rýchlosť, s výnimkou M.K., ktorý v druhom roku športovej
prípravy zaznamenal stagnáciu. Zo sledovaných probandov vplyvom športovej prípravy v prvom
výskumnom období dosiahli najlepší výkon M. La. a Ľ.L, ktorí ako jediní dosiahli výkon pod 8 s.
Proband M.La. dosiahol zároveň druhý najvyšší prírastok výkonnosti (1,63 s). Najhorší výkon
dosiahol M.K. (9,73 s, resp. 8,42 s), ktorý výrazne zaostáva za priemernou výkonnosťou súboru
(0,34 s). V druhom roku športovej prípravy najlepšiu výkonnosť dosiahol opäť M.La. (7,1 s, resp.
6,98 s), ktorého výkonnosť stúpala počas celého sledovaného obdobia z 9,44 s na 6,98 s, čo bolo
zlepšenie o 2,46 s. Druhý najlepší výkon podal M.M., ktorý sa zlepšil z 9,87 s na 7,10 s, čo
predstavovalo zlepšenie o 2,77 s. Najhoršiu výkonnosť, podobne ako v predchádzajúcom
období, zaznamenal M.K. (9,20 s) a svoje zaostávanie za priemernou výkonnosťou súboru tak
zvýšil na 1,14 s. O nedostatočných rýchlostných schopnostiach výskumného súboru svedčí
skutočnosť, že až štyria probandi počas oboch výskumných období dosiahli horší výsledok ako
priemerná hodnota (8,08 s, resp. 8,15 s). Dovoľujeme si predpokladať, že sú potrebné zmeny
v štruktúre športovej prípravy výskumného súboru.
Tab. 2 Úroveň nešpecifickej pohybovej výkonnosti chlapcov
Beh na 50 metrov (s)
Meno
2003/
2004
2004/
2005
1. M.La
9,44
7,81
7,10
2. M.L.
9,44
8,05
T.D
3.
Z
9,37
4. P.K.
9,87
Beh na 12 minút (m)
PRÍRAST
KY
Hod plnou loptou (cm)
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03/
04
04/
05
6,98
1,63
0,12
2224
2714
2890
8,40
8,30
1,39
0,10
2139
2425
8,08
8,10
7,90
1,29
0,20
2481
8,28
9,00
8,97
1,59
0,03
2302
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03
/
04
04/
05
1040
70
110
520
690
-5
170
490
510
540
30
30
460
480
470
15
-10
03/
04
04/
05
2957
490
67
770
840
930
2480
2620
286
82
490
485
2784
2700
2695
303
-5
460
2534
2300
2550
232
250
445
115
5. M.K.
9,73
8,42
9,20
9,20
1,31
0,00
2005
2413
2590
2793
408
203
380
460
400
450
80
50
6. M.M
9,87
8,13
8,00
7,10
1,74
0,90
1762
2510
2695
2721
748
26
600
680
815
910
80
95
7. Ľ.L.
8,75
7,85
8,50
8,15
0,90
0,35
2713
2955
2907
3048
242
141
540
540
700
690
0
-10
8. L.V.
9,22
8,06
7,77
7,72
1,16
0,05
2458
2842
2888
2833
384
-55
400
500
560
690
100
130
9. L.M.
8,92
8,43
8,40
8,20
0,49
0,20
1964
2261
2100
2155
297
55
410
400
450
470
-10
20
x
9,401
8,123
8,274
8,058
1,278
0,217
2227,6
2604,2
2616,7
2701,6
376,7
84,89
499,
4
539,4
596,1
661,
1
40
65
123,
4
136,5
179,6
206,
2
42,6
64,13
490
520
690
30
50
440
530
590
110
180
s
medián
R minmax.
Wilcox.
0,394
0,221
0,633
0,745
0,391
0,278
296,3
230,3
281,1
262,8
162,3
97,92
9,44
8,O8
8,40
8,15
1,31
0,12
2224
2534
2695
2721
303
67
1,12
0,62
2,10
2,22
1,25
0,90
951
694
807
893
516
305
2,606∗∗
2,450∗
2,606∗∗
2,606∗∗
2,073∗
2,488∗
460
390
2,030∗
2,251∗
1,19
Vysvetlivky:
∗∗ -hladina štatistickej významnosti na úrovni 0,01% - (99%)
∗ - hladina štatistickej významnosti na úrovni 0,05% - (95%)
R min.- max. – variabilný rozptyl
(∗) -hladina štatistickej významnosti na úrovni 0,10% - (90%)
Wilcox. T- test – neparametrický Wilcoxonov T- test
Chlapci výskumného súboru v prvom roku športovej prípravy zaznamenali rast výkonnosti
na 0,01 % hladine štatistickej významnosti, v nasledujúcom len na 0,05 % hladine štatistickej
významnosti. Tvrdenia, že rýchlostné schopnosti v behu na lyžiach nie sú pre beh na lyžiach
zvlášť podstatné už neplatí. So vznikom nových bežeckých disciplín (stíhacie preteky, skiatlon
atď.), ale aj behu na 50 km, kde o víťazovi rozhoduje
rýchly 200 m finiš, sú rýchlostné
schopnosti nevyhnutnou súčasťou každého pretekára (tab. 2).
Všeobecnú vytrvalosť sme hodnotili na základe 12-minútového behu. Podľa Moravca
(1990) by sa u chlapcov výkonnosť v tomto teste mala s vekom neustále zvyšovať. Výsledky
našej práce dokázali, že výskumný súbor sa postupne od prvého merania zlepšil o 474 m. Najlepší
výkon v prvom roku športovej prípravy dosiahol Ľ.L 2713 m, ktorý bol lepší približne o 230 m
od nasledujúcich dvoch probandov - T.DZ a L.V. Najväčší prírastok výkonnosti dosiahol M.M,
ktorý sa zlepšil o 748 m. Najslabší výkon podal proband L.M., ktorý výrazne zaostáva za
priemernou hodnotou súboru (343 m). V druhom roku športovej prípravy najlepší výkon podal
opäť Ľ.L (2907 m, resp. 3048 m) a najslabší L.M. (2100 m, resp. 2155 m), čo je rozdiel medzi
najlepším a najslabším vo vstupnom 807 m a vo výstupnom meraní 893 m (tab. 2). Predpokladali
sme, že vytrvalostná schopnosť u sledovaných súborov bude dosahovať vysokú výkonnostnú
úroveň, pretože sa v bežeckom lyžovaní predpokladá ich vysoká úroveň, ale dosiahnuté výsledky
nás presvedčili o opaku. Hoci sa probandi počas prvého roka športovej prípravy výrazne zlepšili
a dosiahli nárast výkonnosti na hladine 0,01 % štatistickej významnosti a v druhom výskumnom
116
období na hladine 0,05 %, napriek tomu považujeme dosiahnutú úroveň bežeckej vytrvalosti za
veľmi nízku.
Absolútnu silu horných končatín a trupu sme hodnotili testom hod plnou loptou.
Výskumný súbor dosiahol počas celého obdobia iba nízku výkonnosť, hoci krivka rastu mala
stúpajúcu tendenciu. V prvom roku športovej prípravy M.L. a L.M. zaznamenali pokles
výkonnosti. Najlepší výkon dosiahol M.La. a najhorší M.K. Zatiaľ čo sa proband M.K zlepšil iba
o 70 cm M.La. až o 270 cm. Výskumný súbor chlapcov počas výskumného obdobia dosiahol
nárast výkonnosti na hladine 0,05 % štatistickej významnosti. Rozvoj sily je základnou
podmienkou nielen pre rozvoj ďalších pohybových schopností, ale významne ovplyvňuje
rýchlosť a techniku behu na lyžiach. Z toho dôvodu je potrebné zaradiť do programu športovej
prípravy rôzne cvičenia zamerané na rozvoj sily horných končatín a trupu.
Úroveň výbušnej sily dolných končatín sme hodnotili v teste skok do diaľky z miesta.
Chlapci výskumného súboru dosiahli v tomto teste nízku výkonnosť počas celého sledovaného
obdobia. Najlepší výkon počas celého výskumného obdobia dosiahol M.M., ktorý výrazne
prevyšoval priemernú výkonnosť súboru (32 cm, resp. 59 cm). Druhý najlepší výkon dosiahol
M.La. Obidvaja probandi zaznamenali zároveň najvyššie prírastky výkonnosti počas oboch rokov
prípravy. Najslabšou výbušnosťou dolných končatín disponovali L.M. (155 cm, resp. 153 cm)
a M.K. (158 cm, resp. 162 cm). Proband L.M. dosiahol zároveň aj najmenšie prírastky výkonnosti
(1cm, resp. -2 cm) (tab. 3). Z hľadiska dynamiky rozvoja výbušnej sily dolných končatín
zaznamenávame v prvom roku športovej prípravy u chlapcov výskumného súboru štatisticky
významné zmeny na 0,01 % hladine, v nasledujúcom len na 0,10 % hladine štatistickej
významnosti.
Skok do diaľky z miesta (cm)
Meno
Výdrž v zhybe (s)
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
1. M.La
190
211
228
2. M.L.
172
176
3. T.DZ
174
4. P.K.
Sed – ľah za 2 minúty (počet)
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03/ 04/
04 05
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03/
04
04/
05
03/ 04/
04 05
231
21
3
50
58
55
80
8
25
56
55
71
70
-1
-1
190
191
4
1
65
80
70
65
15
-5
74
75
58
61
1
3
175
182
190
1
8
70
90
52
59
20
7
62
77
65
71
15
6
180
185
180
182
5
2
90
85
60
69
-5
9
72
72
70
70
0
0
5. M.K.
155
158
152
162
3
10
48
52
70
65
4
-5
62
60
54
59
-2
5
6. M.M
212
214
220
249
2
29
53
70
85
105
17
20
70
71
68
65
1
-3
7. Ľ.L.
161
163
190
188
2
-2
90
105
105
102
15
-3
82
86
83
84
4
1
117
8. L.V.
177
184
182
200
7
18
45
58
67
75
13
8
43
50
82
86
7
4
9. L.M.
154
155
155
153
1
-2
20
12
18
18
-8
0
59
60
62
67
1
5
x
175
180,1
186,6
194
5,111
7,444
59
67,78
64,67
70,89
8,778
6,222
64,44
2,889
2,222
s
18,27
21,20
25,33
30,29
6,274
10,32
22,46
27,11
23,86
25,6
9,9
10,78
medián
174
176
182
190
3
3
53
70
67
69
13
7
62
R min-max
58
59
76
96
20
31
70
93
87
87
28
30
39
Wilcox.
test
2,606∗∗
1,896(∗) 0,474
1,955(∗) 1,610
11,51
0,592 1,400
67,33
68,11
11,70
9,84
9,27
5,278
3,114
68
70
1
3
29
27
17
9
71
36
70,33
1,750(∗)
0,338
Vysvetlivky:
Testom výdrž v zhybe sme hodnotili lokálnu statickú vytrvalosť horných končatín. Sila
horných končatín a trupu výrazne ovplyvňuje rýchlosť a techniku behu na lyžiach. Využívame ju
najmä pri štartoch, finiši, predbiehaní súpera na trati a pod. V prvom roku športovej prípravy
probandi P.K. a L.M. zaznamenali pokles výkonnosti. Najlepšiu lokálnu statickú silu preukázal
Ľ.L a najhoršiu L.M. počas oboch výskumných období. Proband L.M. zaznamenal aj najmenšie
prírastky výkonnosti (-8 s, resp. 0 s). Zaujímavé výsledky dosiahol M.M, ktorý sa dokázal zlepšiť
z 53 s na 1: 45 min., čo je zlepšenie skoro o polovicu (tab. 3) Z hľadiska dynamiky zmien
pohybovej výkonnosti zaznamenávame vo výskumnom súbore v prvom roku športovej prípravy
štatistickú významnosť na hladine 0,10 %, v nasledujúcom boli dosiahnuté zmeny štatisticky
nevýznamné. Zaujímavý je fakt, že v období medzi dvomi vstupnými obdobiami došlo
u chlapcov výskumného súboru k poklesu výkonnosti o 3 s.
V teste sed – ľah za 2-minúty zaznamenali v prvom roku športovej prípravy M.La. a M.K.
pokles výkonnosti, P.K stagnáciu a ostatní nárast výkonnosti. V druhom roku športovej prípravy
opäť M.La., M.M pokles výkonnosti, P.K. stagnáciu. Probandi podávali veľmi heterogénne
výkony. Najlepším počas celého obdobia bol Ľ.L, ktorého výkonnosť sa pohybovala okolo 80
opakovaní. Výrazné zlepšenie a nárast výkonnosti zaznamenal L.V., ktorý sa vo vstupnom
meraní druhého roku športovej prípravy výkonom vyrovnal Ľ.L, ale vo výstupnom meraní ho
dokonca prekonal o 2 opakovania (tab. 3). Pre beh na lyžiach má najväčší význam vytrvalosť
v sile. Sila sa prejavuje v hlavných fázach behu, t.j. pri odraze nôh a odpichu palicami. Má
charakter dynamickej sily, uplatňujúcej sa dlhý čas.
Vykonaním testu hĺbka predklonu sme testovali svalovú flexibilitu dolných končatín.
Kĺbová pohyblivosť a pružnosť svalstva dolných končatín je dôležitým faktorom, ktorý
predurčuje správne vykonanie bežeckej techniky a zároveň ovplyvňuje športový výkon lyžiara –
118
bežca. Zaznamenali sme najslabšie výsledky výkonnosti. V prvom roku športovej prípravy ani
jeden z probandov nezaznamenal nárast výkonnosti, u P.K, Ľ.L a L.V konštatujeme len
stagnáciu. Probandi v tomto teste zaznamenali štatisticky významný pokles výkonnosti na hladine
0,05 % štatistickej významnosti. Najhoršou ohybnosťou sa preukázal L.V a najlepšou probandi
Ľ.L. a P.K. a to počas oboch rokov športovej prípravy. V druhom roku športovej prípravy sa
úroveň výkonnosti výskumného súboru chlapcov len mierne zlepšila (tab. 4). Športovo zameraní
chlapci dosiahli v teste hĺbka predklonu výsledky na veľmi nízkej úrovni, dokonca na nižšej ako
dosiahla bežná populácia (3,2 cm, resp. 4 cm). Z hľadiska dynamiky zmien pohybovej výkonnosti
pozorujeme u probandov v prvom roku športovej prípravy zhoršenie výkonnosti na hladine 0,05
% štatistickej významnosti. Z dosiahnutých výsledkov predpokladáme podcenenie strečingových
cvičení v športovom tréningu.
Hĺbka predklonu
Meno
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03/
04
04/
05
1.
M.La
-1
-2
-2
-3
-1
-1
2.
M.L.
-5
-7
-6
-7
-2
-1
3.
T.DZ
5
4
6
4
-1
-2
4.
P.K.
8
8
7
9
0
2
5.
M.K.
0
-1
-1
-2
-1
-1
6.
M.M
4
3
4
2
-1
-2
7.
Ľ.L.
9
9
12
10
0
-2
8.
L.V.
-14
-14
-13
-12
O
1
9.
L.M.
2
1
1
1
-1
0
x
0,889
0,111
0,889
0,222
-0,778
-0,667
s
7,114
7,253
7,491
7,138
0,667
1,414
medián
2
1
1
1
-1
-1
R minmax.
23
23
25
22
2
4
Wilcox.
test
2,096∗
1,190
0,169
Vysvetlivky:
119
Zmeny nešpecifickej pohybovej výkonnosti výskumného dievčat
U dievčat sme podobne ako u chlapcov rýchlostné schopnosti hodnotili testovou položkou
beh na 50 m z nízkeho štartu bez použitia štartových blokov. Podľa Moravca (1990) výkonnosť
v behu na 50 m u dievčat dynamicky rastie od 7 do 11 rokov, potom nasleduje zmiernenie rastu.
Pri individuálnom hodnotení výkonnosti môžeme konštatovať, že v prvom
Tab. 5 Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti dievčat
Beh na 50metrov (s)
Meno
2003/
2004
2004/
2005
1. M.K.
8,81
8,53
9,20
2. P.O.
8,52
8,05
3. D.Š.
9,44
4. T.H.
Beh na 12-minút (m)
PRÍRAST
KY
Hod plnou loptou (cm)
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03/
04
04/
05
8,92
0,28
0,28
1944
2206
2354
8,00
7,77
0,47
0,23
2250
2496
7,95
8,20
8,29
1,49
-0,09
2528
8,32
8,04
7,73
7,60
0,28
0,13
5. N.K.
8,28
7,91
7,82
7,70
0,37
6. M.P.
8,71
8,25
8,50
8,74
7. M.CH.
9,25
8,95
9,60
x
8,761
8,240
s
0,445
0,378
PRÍRASTKY
2003/
2004
2004/
2005
03/
04
04/
05
03/
04
04/
05
2370
262
16
438
450
550
560
12
10
2316
2357
246
41
480
500
460
470
20
10
2694
2540
2610
166
70
492
590
540
570
98
30
2380
2450
2530
2520
70
-10
530
550
610
620
20
10
0,12
2317
2694
2630
2610
377
-20
450
580
565
570
130
5
0,46
-0,24
1944
2169
2397
2307
225
-90
595
610
510
490
15
-20
10,70
0,30
-1,10
1605
1856
2100
2260
251
160
470
510
520
550
40
30
8,436
8,531
0,521
0,096
2138,3
2366,4
2409,6
2433,4
228,1
23,86
493,6 541,4
536,4
547,
1
47,9
10,71
0,715
1,087
0,435
0,479
320,1
306,5
177
144,8
94
78,58
47
16,94
53,76
57,3
47
51,2
8,71
8,05
8,20
8,29
0,37
0,12
2250
2450
2397
2370
246
16
480 550
540
560 20
10
medián
R min.- 1,16 1,04 1,87 3,10 1,21 1,38 923
838
530
350
307
250
157 160
150
150 118
50
max.
Wilcox.
0,085
0,592
1,437 2,282∗
2,282∗
2,282∗
2,282∗
2,282∗ 2,282∗
T- test
Vysvetlivky:
roku športovej prípravy dosiahla každá probandka nárast výkonnosti. V druhom roku športovej
prípravy dosiahli dievčatá horšie výsledky, o čom nás presviedča aj zaznamenaný pokles
výkonnosti u D.Š, M.P. a M.CH. Najlepšou výkonnosťou sa prezentovali probandky N.K. a T.H.
počas celého sledovaného obdobia. Najhoršiu výkonnosť zaznamenala M.CH., ktorá zároveň
dosiahla aj najnižšie prírastky (0,30 s, resp. -1,10 s) (tab. 5) V testovaní zaznamenali dievčatá
v prvom roku športovej prípravy rast výkonnosti na 0,05 % hladine štatistickej významnosti,
ale už v nasledujúcom pokles rýchlostných schopností o 0,09 s.
120
Vytrvalostné schopnosti sme hodnotili v teste beh na 12-minút. Tešiť nás môže
skutočnosť, že dosiahnutá úroveň vytrvalostných schopností prevyšovala priemernú hodnotu
bežnej populácie, hoci na druhej strane boli dosiahnuté výsledky počas celého výskumného
obdobia na nízkej úrovni aj napriek tomu, že dievčatá v podstate zaznamenali počas celého
obdobia nárast výkonnosti (s výnimkou T.H., N.K. a M.P.). zmeny výkonnosti sa prejavili ako
štatisticky významné na 0,05 % hladine. Najlepší výkon zaznamenali D.Š. a N.K., ktorá sa
dokázala od prvého vstupného merania zlepšiť z 2317 m až na 2694 m, čo je nárast o 377 m.
Najhoršie výsledky vo vytrvalostných schopnostiach preukázala M.CH. aj napriek tomu, že
v druhom roku športovej prípravy dosiahla najlepší prírastok výkonnosti 170 m (tab. 5).
Na hodnotenie sily horných končatín a trupu sme použili testovú položku hod plnou
loptou. Dostatočná sila trupu a horných končatín je predpokladom pre úspešné dosahovanie
výsledkov v bežeckom lyžovaní. Dosiahnuté výsledky dievčat boli len na priemernej úrovni, hoci
krivka rastu mala stúpajúcu tendenciu počas celého obdobia. Výnimkou bola M.P., ktorá v prvom
roku športovej prípravy dosiahla najlepší výkon, ale už o rok neskôr zaznamenala pokles
výkonnosti o 20 cm. Najslabší výkon v prvom roku športovej prípravy podala M.K (450 cm),
aby sa v nasledujúcom období zlepšila o 110 cm (na 560 cm). V druhom roku športovej prípravy
zaznamenala najlepší výkon T.H. a najslabší P.O. (tab. 5). Dosiahnuté zmeny výkonnosti sa
prejavili ako štatisticky významné na 0,05% hladine štatistickej významnosti v len prvom roku
športovej prípravy.
Úroveň výbušnej sily dolných končatín sme hodnotili skokom do diaľky z miesta. Dievčatá
preukázali nedostatočné odrazové schopnosti dolných končatín, o čom svedčí skutočnosť, že
v prvom vstupnom meraní dosiahli výkon iba na úrovni bežnej populácie (161,5 cm) a počas
celého obdobia tri probandky zaostávali za priemerným výkonom (167 cm, resp. 185 cm).
Najlepšiu, zhodnú výbušnosť dolných končatín v prvom roku športovej prípravy preukázali
probandky D.Š. a T.H. a najslabšiu M.CH. Výsledky meraní dokumentujú, že v druhom roku
športovej prípravy až štyri probandky zhoršili svoje odrazové schopnosti. Najlepší výkon
zaznamenala T.H., ktorá sa ako jediná dostala na hranicu 200 cm a najslabší opäť M.CH. (tab. 6).
V porovnaní jednotlivých rokov športovej prípravy navzájom v teste skok do diaľky z miesta
zaznamenávame štatisticky významné zmeny na 0,05 % hladine len v prvom roku športovej
pírpravy. Výskumný súbor zaznamenal od prvého po posledné testovanie zhoršenie prírastkov
výkonnosti (o 8 cm) a zaznamenaný pokles sa prejavil ako štatisticky významný na 0,10 %
hladine.
Silu horných končatín sme hodnotili na základe výsledkov dosiahnutých vo výdrži v zhybe.
Vzhľadom na to, že dievčatá v tomto období nedisponujú veľkým svalovým ani silovým
121
potenciálom, môžeme dosiahnuté výsledky považovať za uspokojivé. Vo vstupnom meraní
prvého roku športovej prípravy preukázali N.K., D.Š. a T.H najlepšiu statickú silu horných
končatín.
Tab. 6 Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti dievčat Banskej Bystrici
Skok do diaľky z miesta
(cm)
Meno
2003/
2004
2004/
2005
1. M.K.
165
165
190
2. P.O.
158
167
3. D.Š.
177
4. T.H.
Výdrž v zhybe (s)
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03/
04
04/
05
187
0
-3
22
29
42
190
187
9
-3
20
18
182
183
180
5
-3
29
177
182
200
200
5
0
5. N.K.
160
177
165
182
17
6. M.P.
155
158
182
185
M.C
7.
H
143
150
171
x
162,1
168,7
183
s
12,17
12,27
11,94
Sed – ľah za 2 minúty (počet)
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03/
04
04/
05
42
7
0
71
70
50
36
20
-2
-16
62
60
36
30
32
7
2
52
28
34
32
37
6
5
17
42
20
38
34
-22
3
3
20
15
42
29
166
7
-5
10
15
7
183,9
6,571
0,857
24,43
23,86
32,43
10,16
5,412
7,581
9,96
8,97
12,11
Prírastky
03/
04
04/
05
68
-1
18
76
70
-2
-6
60
55
53
8
-2
79
81
89
92
2
3
-4
60
61
69
73
1
4
-5
-13
72
80
80
78
8
-2
9
5
2
45
45
55
58
0
3
29
-0,571
-3,429
63
65,29
67,71
70,29
2,286
2,571
8,08
11,9
12,72
4
14,78
12,87
4,112
7,700
11,17
10,56
-3
22
20
36
32
5
0
62 61
69
70
1
3
medián 160 167 183 185 5
R min.- 34
32
35
34
17
22
32
21
35
33
29
21
34 36
39
39
10
24
max.
Wilcox.
0,314
0,629
1,099 1,048
0,761 0,085
2,096∗
1,888(∗) 0,507
T- test
Vysvetlivky:
Najlepšie a relatívne najustálenejšie výkony podávala T.H. počas obidvoch RTC a najslabšie
M.CH., ktorá výrazne zaostáva za priemerným výkonom súboru ( 5 s, resp. 23 s) (tab. 6). Hoci
môžeme tvrdiť, že dosiahnuté výsledky dievčat boli na vysokej úrovni, napriek tomu na konci
výskumného obdobia však zaznamenávame zhoršenie výkonnosti o 2, resp. 4 s.
Vzhľadom na nízku úroveň silových schopnosti, či už v teste skok do diaľky z miesta, hod
plnou loptou, alebo výdrž v zhybe u oboch pohlaví výskumného súboru musíme konštatovať, že
zameranie plánu športovej prípravy v oboch sledovaných rokov športovej prípravy bolo
pravdepodobne nesprávne.
Testom sed - ľah za 2-minúty sme hodnotili vytrvalostnú silu brušných svalov. Dievčatá
dosiahli v tomto teste najlepšie výsledky zo všetkých nami sledovaných testov, čo nám
dokumentuje splnenie výkonového štandardu počas obidvoch výskumných období. Dievčatá
122
mali v tomto ukazovateli úplne iný priebeh dynamiky rastu výkonnosti, ako v predchádzajúcich
testoch, keďže práve v kritickom 12.-13. roku zaznamenali najväčší nárast výkonnosti.
Z uvedených výsledkov usudzujeme, že napriek kritickému veku, v ktorom výskumy uvádzajú
stagnáciu a pokles výkonnosti v jednotlivých pohybových schopnostiach, sa dá vplyvom
špeciálneho obsahu hodín telesnej výchovy a športovej prípravy eliminovať tendencia stagnácie
príp. poklesu pohybovej výkonnosti v pubertálnom období dievčat. Počas obidvoch výskumných
období dosiahla najlepší výkon T.H. a najslabší M.CH.. Najvýraznejšie zlepšenie sledujeme
u M.K., ktorá v RTC 2004/05 zvýšila svoju výkonnosť o 18 opakovaní (tab. 6). Dosiahnuté
zmeny dynamiky výkonnosti boli však štatisticky nevýznamné.
Vykonaním hĺbky predklonu sme testovali svalovú flexibilitu dolných končatín. Výsledky
nám dokázali neustály pokles výkonnosti. V porovnaní so všeobecnou populáciou boli
dosiahnuté výsledky na veľmi nízkej úrovni, ale lepšie ako dosiahli chlapci. Je smutné, že
u pravidelne športujúcej mládeže zaznamenávame horšie výsledky ako bežná populácia.
Najlepšiu ohybnosť počas všetkých meraní preukázala D.Š (7 cm) a najslabšiu M.K. (-7cm, resp.5 cm) (tab. 7). U dievčat konštatujeme po prvom roku športovej prípravy pokles výkonnosti o 4
cm a na konci druhého stagnáciu. Zmeny sa prejavili ako štatisticky nevýznamné. Na základe
zistených skutočností odporúčame zaviesť do programu športovej prípravy strečingové,
kompenzačné, vyrovnávacie cvičenia a pravidelne systematicky ich vykonávať.
Tab. 7 Úroveň nešpecifickej pohybovej výkonnosti dievčat
Hĺbka predklonu
Meno
Prírastky
2003/
2004
2004/
2005
03/
04
04/
05
1.
M.K.
-6
-7
-5
-5
-1
0
2.
P.O.
0
1
2
2
1
0
3.
D.Š.
7
7
8
7
0
-1
4.
T.H.
7
1
1
0
-6
-1
5.
N.K.
3
2
3
4
-1
1
6.
M.P.
6
5
5
4
-1
-1
7.
M.CH
9
4
4
3
-5
-1
x
3,714
1,857
2,571
2,143
-1,857
-0,429
s
5,219
4,488
4,036
3,805
2,610
0,787
medián
6
2
3
3
-1
-1
R min.-max.
15
14
13
12
7
2
123
Wilcox.
T- test
1,572
1,079
1,258
Vysvetlivky:
Porovnanie úrovne nešpecifickej pohybovej výkonnosti výskumného súboru chlapcov s výkonovými štandardami
a s normami
Na základe dosiahnutých výsledkov v teste beh na 50 m počas dvoch rokov sledovaný
súbor spĺňa požiadavky pre výkonový štandard (Schlank, 2002) len v prvom roku športovej
prípravy (8,5 s) vo výstupnom meraní. V druhom roku zaostával za výkonovým štandardom (8,0
s) vo vstupnom o 0,4 s a vo výstupnom meraní o 0,15 s (tab. 8). Pri individuálnom hodnotí
probandov vo vstupnom meraní prvého roku športovej prípravy nesplnil ani jeden proband
výkonový štandard, vo výstupnom sa probandi výrazne zlepšili a výkonový štandard splnili už
siedmi probandi. Vo vstupnom meraní druhého roka športovej prípravy splnili výkonový
štandard traja, vo výstupnom štyria probandi. Výsledkami v behu na 50 m podľa noriem
všeobecnej pohybovej výkonnosti pre bežecké lyžovanie (Husovská - Paugschová, 1995) dosiahli
vo vstupnom meraní šk roka 2003/04 nízke výkony, ale vo výstupnom meraní na jeho konci
výrazné zlepšenie, čo hodnotíme ako nadpriemernú výkonnosť. V šk. roku 2004/05 vo
vstupnom meraní dosahujú opäť nízke hodnoty, vo výstupnom však nastalo zlepšenie, ale iba na
priemernú úroveň
Bežeckú vytrvalosť sme hodnotili testovou položkou beh na 12-minút. Chlapci
výskumného súboru sa počas sledovaného obdobia výrazne zlepšili a dosiahli nárast výkonnosti,
napriek tomu však dosiahli nízku úroveň bežeckej vytrvalosti. Výkonový štandard ako celok
nesplnili ani v jednom meraní výskumného obdobia (tab. 8). Pri individuálnom hodnotení splnili
výkonový štandard iba dvaja probandi, a to iba vo výstupnom meraní prvého roka športovej
prípravy (tab. 2). Podľa noriem VPV lyžiarov bežcov sa v danom roku zaraďujú do skupiny
s nízkou úrovňou bežeckej vytrvalosti a v nasledujúcom do skupiny podpriemerných.
Tab. 8 Výkonové štandardy
Testy
Beh na 50 m
Hod
plnou
loptou –2kg
Skok do diaľky
z miesta
Zhyby
(s)
Vekové kategórie
mladší žiaci
8,5
starší žiaci
8
mladšie žiačky
8,8
staršie žiačky
8,2
(cm)
600
750
600
650
(cm)
190
210
180
190
(počet)
5
8
3
3
124
nadhmatom
Výdrž v zhybe
(s)
Ľah – sed
(počet)
(2 min.)
12 – minútový
(m)
beh
-
-
25
30
55
60
55
60
2800
3200
2600
2800
Hod plnou loptou je test zameraný na zistenie úrovne dynamickej sily horných končatín.
Dynamika úrovne výkonnosti probandov bola počas sledovaného obdobia
na
priemernej
úrovni, o čom svedčí, že výskumný súbor výkonový štandard nesplnil (tab. 8), hoci krivka rastu
dynamickej sily mala stúpajúci priebeh. Z výskumného súboru splnili výkonový štandard v prvom
roku športovej prípravy M.La. a M.M., v druhom iba M.La. (tab. 2). Probandi dosiahli podľa
noriem VPV v prvom roku iba podpriemerné hodnoty. Zaujímavý je nasledujúci rok športovej
prípravy, kedy vo vstupnom meraní zaznamenali podpriemerné, ale už vo výstupnom meraní
nadpriemerné hodnoty.
Skok do diaľky z miesta je test zameraný na výbušnú silu dolných končatín. Probandi
výrazne zaostávali v oboch rokoch testovania za výkonovým štandardom. Výkonový štandard
190 cm v prvom roku športovej prípravy splnili vo vstupnom aj výstupnom meraní len dvaja
probandi (tab. 3) a v nasledujúcom splnili výkonový štandard 210 cm opäť len dvaja probandi, tí
istí ako v prvom roku merania (M.La., M.M). O rezervách vo výkonnosti v teste skok do diaľky z
miesta potvrdzujú aj normy VPV, podľa ktorých dosiahol výskumný súbor počas celého
sledovaného obdobia iba priemernú úroveň.
Lokálnu statickú vytrvalosť sily horných končatín sme hodnotili v teste výdrž v zhybe
u oboch pohlaví, hoci vo výkonovom štandarde a v normách VPV je pre chlapcov uvádzaný test
zhyby. Zvolili sme takúto formu, pretože probandi v tomto veku nedisponujú veľkým svalovým
ani silovým potenciálom. Keďže ani jedna porovnávacia škála neudáva hodnoty nami zvoleného
testu pre chlapcov, volili sme porovnávanie našich probandov s bežnou populáciou (Moravec,
1996) a s výsledkami pohybovej výkonnosti lyžiarov - bežcov a Štrby (Roháčová, 2000). Úrovňou
výkonnosti výskumný súbor výrazne prevýšil výkony bežnej populácie v oboch rokoch merania,
keďže bežná populácia dosiahla výkonnosť 25,7 s, resp. 31,1 s. Je pozoruhodné, že náš
výskumný súbor v prvom roku športovej prípravy v porovnaní s meraniami v tom istom klube
z roku 2000 dosiahol horšie výsledky aj vo vstupnom (58,2 s) aj vo výstupnom (79,9 s) meraní.
V druhom roku športovej prípravy vo vstupnom meraní podali lepší výkon v porovnaní
s meraniami v roku 2000 (48,3 s) o 18,7 s, vo výstupnom zaznamenávame zhoršenie o 8,72 s.
V teste sed – ľah za 2 min. výskumný súbor splnil výkonový štandard aj v prvom (55
opakovaní), v druhom roku športovej prípravy (60 opakovaní). V prvom skúmanom období
splnilo výkonový štandard osem probandov, v druhom roku športovej prípravy vo vstupnom
125
meraní sedem probandov a vo výstupnom osem probandov (tab. 3). Podľa noriem VPV pre
lyžiarov - bežcov dosahujú napriek splneniu výkonového štandardu podpriemerné výsledky
a dokonca v prvom meraní 2003/04 až nízke hodnoty. Tu by bolo potrebné prehodnotiť
zostavené normy VPV, pretože nie je možné, aby na jednej strane splnil výskumný súbor
výkonový štandard na výbornej úrovni a zároveň podľa iných noriem bol na podpriemernej
úrovni.
Vykonaním testu hĺbka predklonu sme testovali svalovú flexibilitu dolných končatín. Tento
test nie je zaradený do výkonového štandardu, čo je veľmi zvláštne, pretože práve ohybnosť
v bedrovo-driekovom kĺbe je považovaná za limitujúci faktor športového výkonu v behu na
lyžiach, ktorá sa rozvíja a ktorú treba rozvíjať v úzkej spojitosti s technikou behu. Výskumné
súbory športovo zameraných chlapcov dosiahli v tomto teste výsledky na veľmi nízkej úrovni,
dokonca na nižšej ako bežná populácia. Probandi počas celého sledovaného obdobia dosiahli
podľa noriem VPV iba nízku úroveň výkonnosti. Z výskumného súboru dosiahli v prvom roku
športovej prípravy dvaja probandi nadpriemernú, dvaja podpriemernú a piati nízku úroveň.
V druhom roku nastáva u všetkých probandov zhoršenie výkonnosti s výnimkou probanda P.K.,
ktorý sa z priemernej úrovne zlepšil a dosiahol nadpriemernú úroveň (tab. 4).
Porovnanie úrovne nešpecifickej pohybovej výkonnosti výskumného súboru dievčat s výkonovým štandardom
a s normami
V behu na 50 m zaznamenali probandky v prvom roku športovej prípravy rast výkonnosti
na 0,05 % hladine štatistickej významnosti. Dosiahnutými výsledkami splnili aj výkonový
štandard (8,8 s) vo vstupnom aj výstupnom meraní. V druhom roku športovej prípravy dosiahli
dievčatá zhoršenie o 0,09 s, čo znamenalo nesplnenie výkonového štandardu (8,2 s). Pri
individuálnom hodnotení výkonový štandard vo vstupnom meraní prvého obdobia splnili štyri
probandky a vo výstupnom šesť probandiek., čím zaznamenali veľmi výrazne zlepšenie ako
celok. Vo vstupnom meraní druhého roka športovej prípravy splnili výkonový štandard štyri
probandky, vo výstupnom meraní došlo k zhoršeniu výkonnosti a štandard splnili iba tri
probandky. Podľa noriem všeobecnej pohybovej výkonnosti (VPV) lyžiarov - bežcov dosiahli
probandky výskumného súboru vo vstupnom meraní prvého výskumného obdobia priemernú
úroveň, vo výstupnom nadpriemernú úroveň. Vo vstupnom meraní druhého roka športovej
prípravy zaznamenávame nadpriemernú úroveň, vo výstupnom meraní spomínané zhoršenie,
a tým aj pokles na priemernú úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti.
Podobne ako u chlapcov, tak aj u dievčat výsledky v behu na 12 min. boli na nízkej úrovni.
Tešiť nás môže aspoň skutočnosť, že namerané hodnoty prevyšovali hodnoty bežnej populácie.
126
Moravec et al. (1996) uvádza vek 12 rokov za začiatok stagnácie vytrvalostných schopností
u dievčat všeobecne. Vplyvom špeciálneho obsahu hodín telesnej výchovy a športovej prípravy
ku stagnácií dochádzať nemusí. Výskumný súbor dievčat nesplnil ani v jednom z meraní
výkonový štandard. Pri individuálnom hodnotení výkonnosti probandiek zaznamenávame
splnenie výkonového štandardu iba vo výstupnom meraní prvého roku športovej prípravy u D.Š
a N.K (tab. 5). Podľa noriem VPV dosiahli dievčatá v oboch rokoch merania podpriemerné
hodnoty.
V teste hod plnou loptou nami dosiahnuté výsledky korešpondujú s výsledkami Moravca et
al. (1990), ktorý tvrdí, že najvyššie prírastky v rozvoji dynamickej sily horných končatín u dievčat
zaznamenávame vo veku 8.-13. rokov života. Napriek tejto skutočnosti probandky zaostávali za
výkonovým štandardom v prvom roku športovej prípravy o 50 cm, v nasledujúcom až o 90 cm
(tab. 8). Pri individuálnom hodnotení probandiek sledujeme splnenie výkonového štandardu iba
u M.P., a to iba vo výstupnom meraní prvého výskumného roka (tab. 5). Výskumný súbor
dosiahol podľa noriem VPV priemerné, jedine vo výstupnom meraní prvého roka nadpriemerné
výkony.
V teste skok do diaľky z miesta zaznamenávame u dievčat z Banskej Bystrice v druhom
roku športovej prípravy nárast výkonnosti, čo však nestačilo na splnenie výkonového štandardu.
Je pozoruhodné, že vo vstupnom meraní prvého výskumného roka nesplnila ani jedna výkonový
štandard 180 cm, vo výstupnom ho splnili iba dve probandky. V druhom výskumnom období vo
vstupnom meraní splnili výkonový štandard 190 cm tri, vo výstupnom už len jedna probandka
(tab. 6). Naše závery korešpondujú zo závermi Moravca et al. (1990), podľa ktorého najvyššiu
dynamiku rozvoja odrazovej výbušnosti dievčat možno dosiahnuť medzi 8.-12. rokom života.
Výkonnosť dievčat klesá od 13 roku bez ohľadu na telovýchovnú činnosť. Probandky
zaznamenali podľa noriem VPV v prvom roku merania podpriemerné, v druhom roku priemerné
výkony.
V teste výdrž v zhybe výskumný súbor dievčat nesplnil v prvom roku športovej prípravy
výkonový štandard (25 s). V nasledujúcom roku štandard (30 s) splnili aj vo vstupnom aj vo
výstupnom meraní. Pri hodnotení individuálnej výkonnosti v obidvoch obdobiach športovej
prípravy konštatujeme u štyroch probandiek pokles výkonnosti vytrvalostnej sily horných
končatín. U ostatných dievčat nastáva zlepšenie individuálnych výkonov. U probadky M.CH.
zaznamenávame veľmi slabé výkony, ktoré sú ešte slabšie ako dosiahla bežná populácia (13,38 s)
(tab. 6). Podľa noriem VPV
dosiahli probandky v šk. roku 2003/04 priemerné výkony,
v nasledujúcom vo vstupnom meraní nadpriemerné, ale vo výstupnom meraní sa zhoršili na
úroveň priemernej výkonnosti.
127
V teste sed - ľah za 2-minúty probandky výskumného súboru plnili výkonový štandard
počas celého sledovaného obdobia. Výkonový štandard (55 opakovaní) vo vstupnom meraní
prvého roka splnilo päť, vo výstupnom šesť probandiek. V druhom roku športovej prípravy
výkonový štandard (60 opakovaní) splnili vo vstupnom meraní štyri, vo výstupnom päť
probandiek (tab. 6). Výskumný súbor v celom sledovanom období dosiahol len priemerné
hodnoty noriem VPV.
V teste hĺbka predklonu dosahujú dievčatá v porovnaní s chlapcami lepšie výsledky, ktoré
sú však v porovnaní s normami stále na podpriemernej úrovni, a podobne ako u chlapcov, bežná
populácia dievčat dosiahla lepšie výsledky. Probandky dosiahli najlepšiu výkonnostnú úroveň
v prvom vstupnom meraní, ktorou sa však podľa noriem VPV zaradili len do podpriemernej
skupiny. V ďalších rokoch testovania si udržali približne rovnaké hodnoty, ktoré sú na nízkej
úrovni a nespĺňajú normy VPV pre lyžiarky - bežkyne. V prvom roku športovej prípravy vo
vstupnom meraní dosiahli priemernú úroveň tri probandky, dve podpriemernú a dve nízku
úroveň. Vo výstupnom meraní sme zaznamenali zhoršenie, pretože jedna probandka dosiahla
priemernú, dve podpriemernú a štyri nízku úroveň. V nasledujúcom roku zaznamenali štyri
probandky podpriemernú úroveň a tri nízku (tab. 7). Nepriaznivý výsledok môžeme pripísať
nedostatočnému zaraďovaniu strečingových, vyrovnávacích a kompenzačných cvičení pred a po
tréningovom zaťažení a podcenenie dôležitosti rozvoja pohyblivosti ako jedného z limitujúcich
faktorov pre podávanie optimálneho výkonu v behu na lyžiach.
ZÁVER
Cieľom našej práce bolo analyzovať a zistiť zmeny v úrovni nešpecifickej pohybovej
výkonnosti v športovej triede zameranej na bežecké lyžovanie na Základnej škole Uhlisko
v Banskej Bystrici počas dvoch rokov systematickej športovej prípravy. Dosiahnuté výsledky sme
komparovali s výkonovými štandardami určených pre športové triedy základných škôl a
s normami všeobecnej pohybovej výkonnosti lyžiarov - bežcov.
Zákonite sme predpokladali, že počas sledovaného obdobia 2003 (jeseň) do 2005 (jar) bude
úroveň nešpecifickej pohybovej výkonnosti stúpať a zmeny dosiahnu štatisticky významné
rozdiely. Tento predpoklad sa nám nepotvrdil v plnej miere, pretože úroveň nešpecifickej
pohybovej výkonnosti nemala stúpajúcu úroveň vo všetkých testoch.
Štatisticky významné prírastky výkonnosti sme zaznamenali u probandov v teste beh na 50
m, v 12-minútovom behu, v teste hod plnou loptou, v skoku do diaľky z miesta v obidvoch
rokoch športovej prípravy. Menej výrazné prírastky výkonnosti sme odhalili v teste výdrž v zhybe
a teste sed – ľah, v ktorých probandi zaznamenali štatisticky vzostup na 0,10 % hladine.
128
Najslabšiu výkonnosť preukázali chlapci aj dievčatá v teste hĺbka predklonu. U probandiek
zaznamenávame štatisticky významné prírastky výkonnosti v behu na 50 m, vo vytrvalostnom
behu, v hode plnou loptou a v skoku do diaľky z miesta, ale iba v prvom roku športovej prípravy
(na hladine 0,05 %). V nasledujúcom roku zaznamenávame v behu na 50 m a 12-min. behu
pokles výkonnosti, v hode plnou loptou a v skoku do diaľky z miesta iba minimálny nárast
výkonnosti. V testoch výdrž v zhybe, sed –ľah a hĺbka predklonu nezaznamenali probandky
štatistickú významnosť. Zároveň v uvedených testoch preukázali zhoršenie výkonnosti
s výnimkou testu sed – ľah, v ktorom v druhom prípravnom období dosiahli len minimálne
zlepšenie (1 opak.) a v teste hĺbka predklonu len stagnáciu.
Naše výsledky potvrdili tvrdenia Moravca et al. (1990), ktorý konštatoval, že najväčšie
prírastky výkonnosti dosahujú športujúce dievčatá v rozvoji dynamickej sily horných končatín vo
veku 8.–13. rokov a v dynamike rozvoja odrazovej výbušnosti vo veku 8.–12. rokov, do ktorého
spadá aj náš výskumný súbor. Práve v týchto dvoch testoch sme zaznamenali nárast výkonnosti.
Podobný trend sledujeme aj pri vytrvalostných schopnostiach, kde sa vývoj u dievčat v 12 roku
prerušuje a od 13 rokov výkonnosť klesá. U chlapcov však Moravec et al. (1990) uvádza, že vo
veku 7.-18. rokov sa výkonnosť v 12-minútovom behu neustále zvyšuje.
Z dosiahnutých výsledkov konštatujeme, že nešpecifickú pohybovú výkonnosť preukázali
na vyššej úrovne chlapci výskumného súboru než dievčatá.
ODPORÚČANIA DO PRAXE
Našim zámerom bolo poukázať na zmeny nešpecifickej pohybovej výkonnosti lyžiarov bežcov počas dvoch RTC. Nami zistené výsledky môžu byť použité v podobných výskumoch
v ďalšom období, na porovnanie všeobecnej pohybovej výkonnosti a jej dynamiku rastu v časovo
dlhšom intervale. Zistené závery nemôžeme zovšeobecňovať, ale mali by slúžiť a pomôcť
špecializovaným trénerom ako podklad pri analýze výkonnosti konkrétnych probandov
a športovej triedy ako celku.
Chceli by sme upozorniť na nízku úroveň niektorých ukazovateľov pohybových
schopností, a to najmä ukazovateľa svalovej flexibility dolných končatín. V teste hĺbka predklonu,
dosiahli chlapci aj dievčatá oboch sledovaných súborov veľmi nízku úroveň. Nielenže nesplnili
normy VPV pre lyžiarov - bežcov, ale výrazne zaostávajú za bežnou populáciou. Nemalo by sa
stávať, že športová trieda a jej jednotlivci nedosahujú ani úroveň bežnej populácie. Tréningový
proces by mal byť systematicky zameraný na všestranný a harmonický rozvoj osobnosti, nemala
by v tréningovom procese chýbať maximálna všestrannosť. Nízka úroveň sa preukázala taktiež
v teste beh na dvanásť minút, v ktorom výskumný súbor ani chlapcov ani dievčat nesplnil
129
výkonový štandard, pričom vytrvalostné schopnosti sú limitujúcim faktorom v behu na lyžiach.
U obidvoch výskumných súboroch odporúčame rozvíjať silu dolných a horných končatín, ktoré
sa taktiež percentuálne podieľajú na športovom výkone v behu na lyžiach. U chlapcov
výskumného súboru odporúčame aj rozvíjať rýchlostné schopnosti. Zaostávanie za výkonovým
štandardom pripisujeme nedostatočnému rozvoju tejto pohybovej schopnosti, pretože hoci je pre
bežecké lyžovanie dominantná sila a vytrvalosť, nemôžeme podceňovať ani rýchlostné
schopnosti.
Z dosiahnutých výsledkov práce si dovoľujem odporúčať trénerom zostavenie prísne
individuálneho tréningového plánu, ktorý bude vychádzať z individuálnych predpokladov
a pohybových schopností pretekára prihliadajúc na individuálny telesný rozvoj jedinca.
Výsledkom bude rozvíjanie tých pohybových schopností, v ktorých športovec výkonnostne
v tom ktorom vekovom, respektíve období športovej prípravy zaostáva. K tomu má pri stavbe
tréningových plánov prispieť aj pokračovanie našej analýzy úrovne nešpecifickej, ale aj špecifickej
pohybovej výkonnosti vo vzťahu k absolvovanému tréningovému zaťaženiu a špeciálnej
výkonnosti s cieľom odhaliť konkrétne príčiny a najmä východiská z daného nepriaznivého
stavu.
Na základe získaných výsledkov taktiež odporúčame pravidelne realizovať testovanie
kondičných schopností na začiatku (máj), na konci prvého (august) a na konci (november)
prípravného obdobia ročného tréningového cyklu (nie školského roka), pretože sú základným
pilierom stavby špecifickej výkonnosti v behu na lyžiach. Na základe zisteného stavu budeme
odporúčať aj realizovať aktuálne zmeny v obsahu učebných osnov športovej prípravy.
ZHRNUTIE
Cieľom práce bolo analyzovať a zistiť zmeny v úrovni nešpecifickej pohybovej výkonnosti
v športovej triede zameranej na bežecké lyžovanie počas dvoch
rokov športovej prípravy.
Dosiahnuté výsledky sme komparovali so výkonovými štandardami určených pre športové triedy
a s normami všeobecnej pohybovej výkonnosti lyžiarov bežcov.
Zistili sme veľké výkonnostné zaostávanie probandov výskumného súboru za výkonovým
štandardom v teste beh na 12 - minút a v teste hĺbka predklonu počas celého sledovaného
obdobia. Výsledky našej práce slúžia ako podklad pre prácu trénerov nielen nášho výskumného
súboru pri analýze výkonnosti jednotlivých probandov športovej triedy ako celku, ale tiež ako
podklad v rámci projektu VEGA 1/3697/06: „Inovácia projektu školskej telesnej výchovy
k zdraviu a kvalite zdravia edukovaného žiaka“.
130
LITERATÚRA
BELEJ, M. 2001. Motorické učenie. Prešov : SVS TV a Š, 2001, 197 s. ISBN 80-8068-041-8
DOVALIL, J. et al. 2004. Výkon a trénink ve sportu. Praha : Olympia, 2004, 336 s. ISBN 807033-760-5
HAVLÍČEK, I. 1982. Program športovej prípravy v triedach s rozšíreným vyučovaním telesnej
a športovej výchovy na ZŠ v SSR. Praha : ÚV ČSTZV, MŠ SSR, 1982.
HUSOVSKÁ, L. 1980. Zmeny niektorých somatometrických ukazovateľov u 15- ročných
lyžiarov- bežcov po 3-ročnom špecializovanom tréningu. In: Zborník Prešov : PdF, 1980, s.1520.
HUSOVSKÁ, L. – PAUGSCHOVÁ, B. 1995. Normy všeobecnej pohybovej výkonnosti pre
10.-14. ročných lyžiarov bežcov. In: Možnosti skvalitňovania telovýchovného procesu
v súčastných podmienkach, Zborník z II. vedeckého seminára RVSTVŠ. Banská Bystrica : UMB,
1995, s. 31-36. ISBN 80-901166-7-1
CHROMÍK, M. et al. 1998. Didaktika telesnej výchovy. [Vysokoškolské učebné texty]. Nitra :
PdF UKF, 1998, 146 s. ISBN 80-88901-16-2
KASA, J. 2002. Športová antropomotorika. [Vysokoškolská učebnica pre študentov telesnej
výchovy a športu na VŠ v SR] Bratislava : FTVŠ UK, SVSTVaŠ, 208 s. ISBN 80-968252-3-2
KURIC, J. et al. 1986. Ontogenetická psychológie. Praha : SPN, 1986, 264s.
MĚKOTA, K - BLAHUŠ, P. 1983. Motorické testy v telesné výchově. Praha : SPN, 1983, 366 s.
MORAVEC, R. et al. 1990. Telesný, funkčný rozvoj a pohybová výkonnosť 7-18 ročnej
mládeže v ČSFR. Bratislava : Šport, 1990, 284 s. ISBN 80-7096-170-8
MORAVEC, R. et al. 1996. Eurofit – Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie
na Slovensku. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 1996, 180
s. ISBN 80-967487-1-8
MORAVEC, R. et al. 2004. Teória a didaktika športu. Bratislava : FTVŠ UK a Slovenská
vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 2004. 15-137 s. ISBN 80-89075-22-3
ROHÁČOVÁ, R. 2000. Úroveň a zmeny telesného rozvoja a pohybovej výkonnosti 10 – 14
ročných lyžiarov športových tried v Banskej Bystrici a Štrbe. Diplomová práca. Banská Bystrica :
Pedagogická fakulta UMB, 2000, s. 49 – 51.
SCHLANK, G. 2002. Učebné osnovy športovej prípravy v bežeckom lyžovaní pre športové
triedy základných škôl a osemročné športové gymnáziá. Bratislava : MŠ SR, CROCUS, 2002, 40 s.
ISBN 80-88992-57-5
131
SÝKORA, F. 1972. Somatický vývoj a pohybová výkonnosť bratislavskej mládeže. Bratislava :
UK, 1972, 224 s.
ŠEMETKA, M. 1982. Telesný vývoj a pohybová výkonnosť 7-14 ročnej populácie na
Slovensku. Metodický list. Tréner, 1982, č.1, s. 1-16.
ŠEMETKA, M. et al. 1993. Didaktika telesnej výchovy. Nitra : VŠ pedagogická, 1993, s. 26-43.
ŠIMONEK, J. 1980. Telesná príprava športovcov – rozvoj pohybových schopností. Bratislava :
Šport, STV, 1980, 146 s.
SUMMARY
LEVEL OF NONSPECIFIED
PHYSICAL EFFICIENY 12 – 13 YEARS OLD
ATHLETS – CROSS COUNTRY SKIING IN BANSKA BYSTRICA
The aim of our work was to analyse changes in level of nonspecified physical efficiency of
pupils in the sport class with specialization in cross-country skiing during two years of sport
preparation.. Acquired results were compared with efficiency standards for sport classes as well as
with common phisical efficiency standards of cross country skiers.
We found out leg of efficiency of tested students compared to the capacity standards of the
12 minis´ running test, test of deeps lean forward duving lookung period. The results of our
work will serve not only as the base for the trainers of cross-country skiing but as the
background of the project VEGA 1/3697/06 as well: “Project Inovation of School Physical
Education for Helth and Quality of Helth of Educated Student.”.
132
IDENTIFIKÁCIA ROVNOVÁHOVYCH SCHOPNOSTÍ
20-ROČNEJ POPULÁCIE
PEREČINSKÁ Květa
Fakulta športu Prešovskej univerzity, Prešov, Slovenská republika
Kľúčové slová: Diagnostika, statická rovnováha, dynamická rovnováha, balansovanie,
štandardizácia testov.
ÚVOD
Štúdia je parciálnou časťou grantovej úlohy VEGA č. 1/0462/03 „Štandardizácia
motorických testov koordinačných schopností“, riešená na Fakulte športu Prešovskej univerzity
v rokoch 2002 – 2005. Dosiaľ nemáme štandardizované motorické testy, respekt. testovaciu
batériu na validné overovanie prejavov statickej a dynamickej rovnováhovej schopnosti. Z týchto
dôvodov sme sa zamerali na diagnostiku rovnováhy u 10-, 14-, 17- a 20 ročnej populácie, so
zámerom riešiť validitu a reliabilitu testov overujúcich sýtosť jej latentných prejavov. V článku
predkladáme získané skúsenosti a dosiahnuté výsledky u 20 ročnej vysokoškolskej populácie.
PROBLÉM
Rovnováhové schopnosti majú prioritné postavenie medzi pohybovými schopnosťami a
patria medzi základné v štruktúre koordinačných schopností. Je veľa zahraničných štúdií, ktoré sa
zaoberali schopnosťou udržania rovnováhy z fyziologického a biomechanického hľadiska - Maki,
Holliday, Toper (1994), Woolacott, Shumway-Cook, Nashner (1986), Peterka-Black (1990),
Sasaki, Katahira, Sakaba, Thsukahara (1990) a in. Vzhľadom na antropomotorické zameranie
nášho výskumu sa opierame predovšetkým o odborné poznatky Měkotu, Blahuša (1983),
Raczeka, Mlynarského, Ljacha (1998), Měkotu (2000), Beleja (2001), Kasu (2002), Grozdev,
Dobreva (2005), Dobreva, Perečinská (2005) a ďalších.
Efektivita všetkých pohybových činností je závislá od rovnováhových schopností, ktoré sa
podieľajú na udržanie polohy a riadenia pohybov tela. Rozumieme tým schopnosť človeka
udržať svoje telo v rovnováhovom stave, obnoviť ho v situáciách, kedy dochádza k rýchlym a
nečakaným zmenám polohy vplyvom vonkajších a vnútorných síl. V odbornej literatúre sa
rozlišujú tri zložky rovnováhovej schopnosti - statická rovnováha, dynamická rovnováha,
balansovanie predmetov alebo tela.
133
Mechanizmus rovnováhy nie je jednoznačne objasnený. Predpokladá sa závislosť úrovne
rovnováhy na činnosti vestibulárneho aparátu, vizuálnej kontrole, psychickom stave,
biomechanických momentoch, rozvoji silových schopností. Kvalita činnosti rovnováhových
schopností závisí od kvality receptorov a zmyslových orgánov v riadiacich a regulačných
kôrových a podkôrových centrách, od oporno-pohybovej sústavy, t.j. kontrakcie svalov,
dĺžkových a šírkových parametrov tela, postavenia kĺbov, od procesov v CNS, nervovej inervácie.
Do prejavu rovnováhových schopností významne zasahuje „vnútorná“ aktivita - motivácia,
vôľové vlastnosti.
Vnímanie polohy a pohybu vlastného tela sa uskutočňuje pomocou troch zmyslových
systémov, ktoré poskytujú vstupné informácie o polohe tela a jeho častí v kľude a za pohybu:
1. Zrakový systém - dává informácie o okolí, o pozícii tela, riadení a rýchlosti pohybu
v prostredí. Ak sa zrakové údaje obmedzia, napr. zatvorením očí, u jedincov nastáva
kolísanie, respektíve točenie v hlave, nastávajú problémy s udržaním rovnováhy tela. Sheldon
(1963), Woolacott a kol. (1986), Peterka a Black (1990) zistili, že postoj je stabilnejší ak sú oči
otvorené a zamerané na určitý bod.
2. Vestibulárny systém - osobitný orgán rovnováhy, podáva informácie o pohybe hlavy,
nezávisle od zrakových podnetov. Funkciu plní za spoluúčasti svalových a kožných
receptorov, ktoré sú súčasťou reflexných oblúkov. Pri cvičeniach spojených s dráždením
vestibulárneho aparátu dochádza k dráždeniu statického ústrojenstva nastávajú poruchy v
pohybovej činnosti , napr. po otáčaní tela.
3. Somatosenzorický systém - poskytuje informácie o polohe a pohybu oporno-pohybového
aparátu,
ktoré
sú
potrebné
na
udržanie
rovnováhového
stavu
tela.
Pomocou
proprioreceptorov vo svaloch, šľachách a kĺbových puzdrách vnímame polohu celého tela a
zmeny polôh jednotlivých telesných častí. Tento systém je dôležitý na poskytovanie
informácií o prenášaní hmotnosti tela na končatiny pri rôznych postojoch na mieste i za
pohybu. Strata zmyslových vstupov zo svalových a kožných receptorov spôsobuje problémy
s udržaním rovnováhy.
Z vnútorných mechanizmov sa podstatne podieľa na rovnováhe – tlak na chodidlo. V
štúdiách Duckwortha a kol. (1992) sa uvádza významnejší podiel svalov palca chodidla v
porovnaní s pätou na udržaní rovnováhy. Odporúča sa posilňovací tréning svalov palca na nohe
pri problémoch s rovnováhou. Naopak v iných výskumoch sa zistilo, že pri bežnom zakolísaní
probandi udržali stabilitu na nedominantnej nohe viac na päte, ako na prstoch chodidla nohy.
Brandt a kol. (1981), Okada a kol. (1991) poukazujú na význam polohy hlavy a jej pohybov pri
udržiavaní rovnováhy v stoji.
134
V názoroch na senzitívne obdobia rovnováhových schopností sa autori rozchádzajú.
Bondarevskij (in. Šimonek, Zrubák, 2000) považuje za senzitívne obdobia rozvoja
rovnováhových schopností obdobie predškolského a mladšieho školského veku, 13. roku
dosahuje mládež úroveň rovnováhových schopností blízku dospelým. Naopak Šimonek ml.
(2002) tvrdí, že v statickej rovnováhe medzi 11.-13. rokom dochádza k stagnácii a miernemu
zhoršovaniu, v dynamickej rovnováhe sú veľké oscilácie, výrazná regresia nastáva medzi 12. a 14.
rokom života. Statická rovnováha dosahuje podľa neho najvyššiu úroveň v 17. roku života
a v dynamickej rovnováhe dochádza k ustáleniu po 18. roku, s miernym pokračovaním k maximu
do 22 rokov. Belej (2001) považuje za senzitívne obdobie rovnováhových schopností vek medzi
9 -11 rokom, naopak Kasa (2002) tvrdí, že statická rovnováha od 6. rokov stagnuje, dynamická
rovnováha sa s vekom zdokonaľuje. Vplyv pohlavia na rovnováhu nebol v odborných kruhoch
potvrdený.
CIEĽ A ÚLOHY
Cieľom predkladanej štúdie bola diagnostika úrovne rovnováhových schopností s
následnou štandardizáciou testov pre 20 ročnú populácie mužov i žien.
Stanovili sme si nasledovné úlohy: zostaviť viacpoložkovú batériu testov na meranie troch
zložiek rovnováhy (statickej, dynamickej, balansovania telom); vykonať vstupné a výstupné
merania
u
20-ročnej
populácie;
zistiť
rozloženie
nameraných
dát;
vyčleniť
testy
so zodpovedajúcou validitou, realibilitou, autentickosťou a interpretovať získané výsledky.
METODIKA
Predkladáme výsledky testovania statickej a dynamickej rovnáhovej schopnosti uskutočnené
na skupine 20-ročnej populácie - 98 ženách, a 98 mužoch vysokoškolákoch Prešovskej univerzity
v Prešove a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prvé meranie prebehlo vo februári 2003,
druhé meranie o 5 týždňov neskôr. Úroveň statickej a dynamickej rovnováhy sme zisťovali
viacpoložkovou testovacou batériou. Aplikovali sme viacej rovnováhových testov v predvýskume
i samotnom výskume navrhnutých Perečinskou (2003) v grantovom projekte VEGA č.
1/0462/03. Uvádzame metodiku testov, ktoré dosiahli požadovanú mieru validity a reliability pre
štandardizáciu motorických testov a javia sa vhodnými pre terénne meranie:
1. Výdrž v stoji na jednej nohe (P,Ľ), zavreté oči – faktor statickej rovnováhy
Testovaný urobí stoj jednonožne bez obuvi, voľnú nohu skrčí únožmo, chodidlo priloží
k vnútornej strane kolena stojacej nohy, ruky v bok a zavrie oči, dá pokyn na spustenie stopiek.
Hlava je počas celého úkonu vzpriamená. Test sa ukončí pohnutím sa z miesta, oddialením paží
135
od bokov, chodidla od kolena, otvorením očí, dotknutím sa zeme, úklonom trupu viac ako 45°
od kolmice. Úloha: výdrž v stoji jednonožne, maximálne 60 sekúnd. Test sa opakuje dvakrát.
Meria sa dĺžka času v sekundách, zapíše sa lepší výkon.
2. Balansovanie na pohyblivej doske – faktor staticko-dynamickej rovnováhy.
Testovaný sa postaví nohami na pohyblivú dosku na vyznačené pásy. Pred zaujatím
rovnováhovej polohy sa opiera o rameno inej osoby alebo rebrinu. Opustením opory sa spustia
stopky a testovaný sa snaží balansovať v rovnovážnej polohe na doske čo najdlhšie. Stopky sa
zastavia, keď sa dotkne doska jednou stranou zeme alebo sa zachytí testovaná osoba opory. Je
povolený jeden pokus na zacvičenie pred testovaním. Úloha: vydržať bez dotyku zeme alebo
opory rukami na balanséri, maximálne 30 sekúnd. Test sa opakuje dvakrát za sebou. Meria sa
dĺžka času v sekundách, zapíše sa lepší výkon.
3. Modifikovaný „Plameniak“ – faktor statickej rovnováhy
Testovaný sa postaví ľubovolnou nohou v rovnobežnom smere na kovovú kladinku (50 cm
dlhú, 4 cm vysokú, 3 cm širokú na 15 cm podperoch). Voľnú nohu skrčí a uchopí rukou za
priehlavok nohy na rovnakej strane. Voľnú ruku používa na vyrovnávanie rovnováhy. Testovaný
sa pred zaujatím polohy opiera o oporu. Po zaujatí rovnovážnej polohy sa spúšťajú stopky. Po
páde alebo zachytení testovaného o oporu sa stopky zastavia. Je povolený jeden pokus na
zacvičenie. Úloha: v stoji jednonožne sa snaží zotrvať maximálne 60 sekúnd. Test sa opakuje
dvakrát za sebou, zapíše sa lepší výkon v sekundách.
4. Chôdza vzad a vpred po obrátených lavičkách – faktor dynamickej rovnováhy
Testovaný stojí bočne chrbtom pred koncom obrátenej švédskej lavičky na jednej nohe,
druhú nohu zanoží a položí prednou časťou chodidla na koniec lavičky do vyznačeného pásma
širokého 20 cm, ruky v bok. Na znamenie sa postaví na lavičku a prejde chôdzou vzad s rukami v
bok na opačný koniec lavičky, kde je opäť vyznačený 20 cm pás, urobí obrat znožmo o 180°,
pokračuje chôdzou vpred po druhej obrátenej lavičke. Zastaví sa v stoji znožnom na konci
lavičky v 20 cm pásme, s výdržou 2 sekundy. Počas chôdze sú stále ruky v bok. Pre zaistenie
bezpečnosti odporúčame uložiť po stranách lavičiek žinenky. Povolené jedno zacvičenie. Ak sa
testovaný dotkne zeme, vystúpi na tom istom mieste na lavičku a pokračuje v teste. Za dotyk so
zemou sa pripočíta k výslednému času jedna sekunda. Úloha: čo najrýchlejšie vykonanie úkonu.
Meria sa čas v sekundách, vrátane výdrže 2 sekundy v stoji znožnom po ukončení chôdze.
Pre spracovanie a vyhodnotenie údajov sme použili štatistické charakteristiky a metódy
dané jednotnou metodikou pre grantovú úlohu VEGA č. 1/0462/03.
136
VÝSLEDKY
Kritickú hodnotu Shapir – Wilk testu (FURDAL, 1989) na hladine 0,01 pre α/n50 = 0,930
na posúdenie normality empirických dát spĺňa test T4 - faktor dynamickej rovnováhy u mužov
a žien v 1. meraní, u mužov v 2.meraní sa blíži T4 ku kritickej hodnote, Tab.1. V ostatných testoch
a meraniach vykazujú namerané dáta väčší rozptyl, o čom svedčia aj veľkosti smerodajných
odchýlok. Zistené údaje sú posunuté doľava od strednej hodnoty.
Napriek
uvedeným
zisteniam
bolo
rozhodnuté
použiť
parametrické
štatistické
charakteristiky „x“ a „s“, v zhode s viacerými odborníkmi, ktorí pripúšťajú použitie
parametrických metód aj pri zjavnom porušené normality, ak je vzorka veľká, n>50 (Lienert
1969, Švec 1998, Raczek, Mynarski, Ljach 1998, Rimarčík 2006. Zachovanie jednotnej metodiky
v celom výskume bolo ďalším dôvodom zvoleného štatistického postupu. Štandardizáciu testov –
validitu sme zisťovali tromi štatistickými metódami, reliabilitu overovali štyrmi štatistickými
postupmi, aby sme eliminovali, respekt. vylúčili rozpor.
Väčšiu variabilitu výkonov v testoch statickej rovnováhy a v teste balansovania pripisujeme
nižšej schopnosti koncentrácie na výkon, aktuálnej psychickej labilite a nízkej úrovni pohybových
návykov u niektorých probandov. Výsledky nášho výskumu potvrdzujú poznatky Měkoty a
Blahuša (1983), ktorí konštatujú, že nerovnomerné rozdelenie je charakteristické pre testy
rovnováhy“, kde „smerodajné odchýlky v testoch najmä statickej rovnováhy bývajú často väčšie
ako aritmetický priemer, nakoľko najúspešnejší jedinci sa od priemeru výrazne odchylujú“.
Tabuľka 1 Rovnováhové schopnosti – základné štatistické údaje ( 20 roč.)
Mer.
TESTY
Vek Pohl.
1
sw
M
20
Ž
2
x
3
4
s
sw
x
s
sw
x
s
sw
x
s
1
0,825
17,413
14,209
0,815
10,787
8,794
0,773
14,022
13,127
0,938
13,803
3,615
2
0,843
18,196
14,498
0,849
12,233
8,681
0,810
14,819
12,704
0,903
12,476
3,490
1
0,777
17,772
16,737
0,785
7,961
6,959
0,661
10,222
9,683
0,948
16,150
4,563
0,814
19,910
15,894
0,796
8,946
7,378
0,794
12,806
10,125
0,844
14,054
3,581
Legenda : sw - Shapiro–Wilkov test, x - aritmetický priemer, s - smerodajná odchýlka
Ch – chlapci, D - dievčatá
1 - Stoj jednonožne s vylúčením zraku; 2 - Balansovanie na pohyblivej doske
3 - Modifikovaný „Plameniak“; 4 - Chôdza vzad +180° obrat + chôdza vpred po lavičkách.
Použité motorické testy
na diagnostiku rovnováhových schopností nie sú identické
s doteraz používanými testami. Z toho dôvodu nám neumožňujú porovnávať konkrétne
štatistické údaje s inými autormi. Z časových dôvodov, terénneho merania väčšieho počtu
probandov a viacpoložkovej testovacej batérie sme modifikovali originálny plameniak.
137
Testom T1 (stoj jednonožne s vylúčením zraku) sme zistili z hľadiska pohlavia u 20 ročnej
populácie približne zhodnú úroveň v statickej rovnováhe mužov a žien. Na základe našich
výsledkov dosiahnutých testom T1 sa potvrdil z hľadiska veku pokles statickej rovnováhovej
schopnosti u 20 ročnej vysokoškolskej populácie. Podobný vývin statickej schopnosti testom
„originálny plameniak“ zistili MORAVEC et al. (1996) u slovenskej, RACZEK, MYNARSKI
(1992) u poľskej populácie. Na základe syntézy poznatkov z diagnostiky rovnováhových
schopností sa považuje obdobie okolo 20 rokov za etapu involúcie. V teste T3 (modifikovaný
plameniak) 20-roční muži dosiahli vyššie dáta ako rovnako staré ženy, rozdiely však nie sú
významné. Vzhľadom na vek sme nezistili najlepšie výsledky u 20 ročných mužov a žien, ale
paradoxne u 10 ročnej mládeže. Testom T4 (chôdza po zúženej ploche opory) sme zisťovali
dynamickú rovnováhu. Vzhľadom na pohlavie zistili sme miernu prevahu u 20 ročných žien nad
mužmi rovnakého veku v úrovni dynamickej rovnováhy, čo korešponduje s výsledkami nižšie
uvedených autorov. Z hľadiska veku sme zaznamenali lepšie výsledky u 14 ročnej školskej mládež
ako 20 ročnej vysokoškolskej populácie. Podobný trend testom „obraty na obrátenej lavičke“,
zaznamenali ŠIMONEK, ŠIMONEK ml. (1999) u západoslovenskej mládeže, BELEJ et al.
(2001) u východoslovenskej a RACZEK, MYNARSKI (1992) u poľskej školskej populácie.
Testom T2 sme identifikovali schopnosť balansovania na pohyblivej doske. Medzipohlavné
rozdiely sme zistili v prospech 20-ročných mužov. Z hľadiska veku sme zaznamenali najvyššiu
úroveň u 20 ročnej populácie v porovnaní s 10-, 14- a 17- ročnou mládežou.
Po overení validity testov k zloženému štatistickému kritériu 4 spôsobmi (rxy, rxpr, βr a βk.rxy),
pri dvoch meraniach a zohľadnení uvedených koeficientoch sme zostavili poradie 4 testov
z hľadiska validity (rxy ≤ 0,60):
T3 – stoj jednonožne na úzkej kladinke, meranie statickej rovnováhy vykazuje u mužov
i žien vo všetkých zvolených validizačných ukazovateľoch najvyššie koeficienty. Možno
konštatovať, že schopnosť statickej rovnováhy identifikovaná týmto testom najviac sýti
zostavené zložené štatistické kritérium. T2 – balansovanie na pohyblivej doske, schopnosť
zmiešaného prejavu statickej a dynamickej rovnováhy vykazuje najvyššie validizačné koeficienty
u 20 ročnej populácie oboch pohlaví. Test predstavuje prienik statickej a dynamickej rovnováhy
pri jeho vykonávaní. Testy T1 – stoj jednonožne s vylúčením zraku, schopnosť statickej
rovnováhy, ktorá je dominantne ovplyvnená stavom vestibulárneho aparátu a T4 – chôdza po
obrátených lavičkách, schopnosť dynamickej rovnováhy. Oba testy vykazujú z hľadiska validity
približne rovnaké hodnoty, priaznivejšie u 20 ročných mužov ako u žien.
138
Reliabilitu 4 zvolených testov sme overovali, ako stabilitu v čase troma spôsobmi (rstab, sx,
rxt). Na základe dosiahnutých výsledkov sme určili nasledujúce poradie testov z hľadiska ich
stability v čase (rstab ≤ 0,50, resp. rxt):
T4→ chôdza po obrátených lavičkách s obratom o 180° vykazuje najvyššiu stabilitu v čase z
overených testov. Väčšiu stabilitu pozorujeme u mužov ako u žien, pre ktoré sa ukazuje
z hľadiska stability tento test, ako najmenej vhodný. T3→ modifikovaný plameniak sa u 20
ročných mužov prezentuje s nižšou stabilitou ako test T4, naopak u žien sa ukazuje ako vhodný na
diagnostiku statickej rovnováhy. T1→ stoj jednonožne s vylúčením zraku vykazuje priemernú
stabilitu u oboch pohlaví 20 ročných. Pre tieto skupiny populácie sa javí ako menej vhodný. T2→
balansovanie na pohyblivej doske vykazuje nižšiu stabilitu v čase, priaznivejšiu u ženského
pohlavia v porovnaní s mužmi.
Autentickosť testov rovnováhových schopností
Autentickosť je považovaná za najdôležitejšiu požiadavku pri štandardizácii motorických
testov. Vyžaduje overenie validity a reliability, v ktorých je latentne obsiahnutá aj objektivita.
Vychádzajúc z týchto požiadaviek pokúsili sme sa určiť poradie použitých motorických testov na
identifikáciu rovnováhových schopností z hľadiska ich hodnovernosti. V T3 – modifikovaný
plameniak požadované kritéria validity spĺňajú 20 ročné ženy, k hodnote sa blížia muži. Kritéria
reliability spĺňajú obidve pohlavia. Tento test má zo všetkých použitých testov relatívne najväčšiu
transferibilitu k veku a pohlaviu, preto ho odporúčame pre bežnú populáciu.
T4 – chôdza vzad a vpred po obrátených lavičkách, stanovené kritériá validity spĺňajú 20
roční muži a ženy. Kritériá reliability spĺňajú 20 roční muži, nespĺňajú 20 ročné ženy. T1 – stoj
jednonožne s vylúčením zraku, ku kritériu validity sa blížia obidve skupiny a kritérium reliability
bolo u 20 ročných dosiahnuté. T2 – balansovanie na pohyblivej doske celým telom sa ukazuje ako
vhodný test pre 20 ročnú populáciu, ako aj pre športovcov a špecializované profesie (požiarnici,
letci apod.).
Normy hodnotenia rovnováhových schopností
Po štandardizácii testov sme zostavili u 20-ročnej populácie z hľadiska poradia 9 stupňové
statinové normy pre 3 testy, Tab 2. Vzhľadom na asymetrické rozloženie nameraných
dát, vychýlené doľava sme umiestnili aj stredné hodnoty do intervalov vľavo, za účelom pokrytia
ich rozptylov 9 statinovými intervalmi.
139
Tabuľka 2 Staninové normy testov rovnováhových schopností, 20-ročná populácia
n = 98 M, 98 Ž
Test 1
2
3
4
5
6
7
8
9
20 r.
4
≥ 20,8 20,7-19,1 19,0-17,4 17,3-15,7 15,6-14,0 13,9-12,3 12,2-10,6 10,5-8,9
M
3
≤ 4,6
4,7-11,1
11,2-17,6 17,7-24,1 24,2-30,6 30,7-37,1 37,2-43,6 43,7-50,1
50,2 ≤
2
≤ 5,4
5,5-8,9
9,0-12,4
12,5-15,9 16,0-19,4 19,5-22,9 23,0-26,4 26,5-29,9
30 ≤
2
≤ 2,9
3,0-6,6
6,7-10,3
10,4-14,0 14,1-17,7 17,8-21,4 21,5-25,1 25,2-28,8
28,9 ≤
3
≤ 2,7
2,8-7,8
7,9-12,9
13,0-18,0 18,1-23,1 23,2-28,2 28,3-33,3 33,4-38,4
38,5 ≤
1
≤ 5,4
5,5-12,0
12,1-18,5 18,6-25,1 25,2-31,7 31,8-38,3 38,4-44,9 45,0-51,5
51,6 ≤
20 r.
Ž
8,8 ≥
ZÁVER
1. Pri porovnaní 20 ročných mužov a žien sme zaznamenali rozdiely hodnôt u dynamickej
rovnováhy v prospech muužov. V statickej rovnováhe nie sú signifikantné rozdiely.
2. Celkove vyššie hodnoty koeficientov stability v čase (rstab) u 20 ročných mužov vykazuje test
dynamickej ako statickej rovnováhy. Naopak u 20 ročných žien testy statickej rovnováhy
vykazujú vyššiu stabilitu v čase ako test zameraný na zistenie úrovne dynamickej rovnováhy.
3. Z analýzy vyplýva, že v štatistickom kritériu najviac determinujúcou rovnováhovou
schopnosťou sa javí statická rovnováha. Dynamická rovnováha vystupuje ako samostatná
špecifická schopnosť. Balansovanie telom sa javí ako hybridná schopnosť statickej
a dynamickej rovnováhy, s relatívne vysokou komplexitou rovnováhových schopností.
4. Namerané údaje v oboch skupinách vykazujú väčší rozptyl, o čom svedčia aj veľkosti
smerodajných odchýlok v jednotlivých testoch, okrem T4. Zistené údaje sú posunuté doľava
od strednej hodnoty, čo poukazuje na skutočnosť, že u väčšieho počtu probandov sme
namerali nižšie hodnoty v úrovni rovnováhovej schopnosti.
5. Z hľadiska posúdenia vhodnosti použitej zostavy testov na zostavenie štatistického kritéria sa
ukázalo, že získané hodnoty Cronbach α nedosahujú stanovenú kritickú hodnotu α < 0,60.
Svedčí to o špecifickosti troch okruhov rovnováhových schopností: statickej, dynamickej,
balansovania.
ZHRNUTIE
Výskum potvrdil, že udržanie rovnováhovej polohy tela patrí medzi základné životné
podmienky, nakoľko efektivita pohybových činností je od nej závislá. Udržiavanie a obnovovanie
rovnováhy vyžaduje multimodálny príjem informácií, pretože rovnováhové schopnosti sa
prejavujú značnou komplexitou.
Testovanie rovnováhových schopností ovplyvňujú ďalšie činitele - koncentrácia pozornosti,
únava, úroveň iných pohybových schopností, čas merania, podmienky testovania.
140
LITERATÚRA
BELEJ, M. 2001. Motorické učenie. SVSTVŠ, FHPV PU, Prešov, 2001. ISBN 80-8068-041-8.
GROZDEV, S. - DOBREVA T. 2004. Non-linear character of the preparation level with in
the deduction and training process in gymnastics. National Academy of Sport.
DOBREVA S. - PEREČINSKA K. 2005. Individualna harakteristika na gimnastickata po
sporta gimnastika. Sport-Science nauka, 4, Blgarskija sjuz za fizičeska kultura i sport,
Nacionalnata sportna akademija, Blgarskija olimpijski komitet. ISSN 1310-3393.
KASA, J. 2002.. Športová antropomotorika. Bratislava, SVSTVŠ, s. 84 – 86.
LIENERT, G. A. 1969. Testaufbau und Testanalyse. Berlin: Verlag J. Beltz.
MAKI, B. E. - HOLLIDAY, P.J. - TOPER, A. K. 1994. A prospective study of postural
balance and risk of falling in an ambulatory and independent elderly population, Journal of
Gerontology: Medical Sciences, 49, s. 72 – 84.
MORAVEC, R. - KAMPMILLER, T. - SEDLÁČEK, J. at al. 1996. EUROFIT: Telesný
rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie na Slovensku. Bratislava, SVSTŠ, 181 s. ISBN
80-967487-1-8.
MĚKOTA, K. - BLAHUŠ, P. 1983. Motorické testy v tělesné výchově. SPN, Praha.
PEREČINSKÁ, K. - LITAVCOVÁ, E. - PEREČINSKÁ, J. 2003. Sociálne podmienky a
identifikácia úrovne rovnováhových schopností rómskej mládeže staršieho školského veku.
Zborník z medzinárodnej konferencie „TV a šport v treťom tisícročí“. Prešov, ISBN 80-8068198-8.
PETERKA, R. J. - BLACK, F. O. 1990. Age-related changes in human posture control:
sensory organization tests, Journal of Vestibular Research, 1, s. 73 – 85.
RACZEK, J. - MYNARSKI, W. - LJACH, W. 1998. Teoretyczno-empiryczne
podstawyksztaltowania i diagnozowania koordinacijnych zdolnošci motorycznych. Katowice,
AWG, 187 s.
RIMARČÍK, M. 2006. Testy normality. http://rimarcik.com
SASAK, T. - KATAHIRA, K. - SAKABA, S. - THSUKAHARA, S. 1990. Foot-pressure
and body sway under standing posture with motion of head and lumber, Japanese Journal of
Human Posture, 10, s. 27 – 35.
ŠIMONEK, J. – ŠIMONEK, J. ml. 1999. Rozvoj koordinačných schopností žiakov v škole.
Metodické centrum, Bratislava, s. 19-23.
WOOLLACOTT, M. H. - SHUMWAY-COOK, A. - NASHNER, L. M. 1986. Aging and
posture control: changes in sensory organization and muscular coordination, International
141
Journal of Aging and Human Development, 23, s. 97 – 114.
RESUME
The study is the part of the grand project VEGA č. 1/0462/03 „The standard motoric tests
co-ordinate abilities“. The balance abilities have priority placement among motoric abilities. We
do not have adequate standard static and dynamic balance tests, which are able to identify
statements of the balance abilities. Therefore, we focused to diagnose 20 year old population to
design validity and reliability of
tests which examine the balance abilities. Study was also
conducted with 10, 14, 17 year old current population and the athletes where the balance abilities
affect performance (gymnastic sports, cross-country skiing).
142
VLIV SPORTU NA KOUŘENÍ U STŘEDOŠKOLSKÉ
MLÁDEŽE
*PYŠNÝ Ladislav - **KUBÁTOVÁ Jana
- *HAJER-MÜLLEROVÁ Lenka - *** PETRIDIS Leonidas
* Ústav zdravotnických studií, Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem, Česká republika
** Pedagogická fakulta, Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem, Česká republika
*** Fakulty of Physical Education and Sport Science, Semmelweis University Budapest, Maďarsko
Klíčová slova: Kouření, sport, mládež.
ÚVOD
Kouření je závažným fenoménem současné společnosti. Má svá podstatná zdravotní rizika
a v posledním období dochází k jeho nárůstu i mezi dospívající populací. Sport a obecně pohyb,
jako základní součást zdravého životního stylu, je zde rozhodujícím preventivním faktorem.
PROBLÉM
Kouření je základním problémem naší současné společnosti. Složení tabáku a jeho kouře je
svým působením vysoce nebezpečné pro lidské zdraví. Jedná se nejen o škodliviny přírodního
původu, ale též dodatečně přidané. Přírodním škodlivinám dominují toxické alkaloidy, ale také
např. karcinogenní stopové prvky berylium, nikl, chróm a kadmium i radioaktivní izotopy polonia
a olova. Také látek přidaných, aditivních, jsou stovky. Jedná se o prostředky nutné k ošetření této
rostliny, k její úpravě, zejména fermentaci, ale i například přidávané s cílem zlepšit ladné vinutí
kouře či k parfémování (Králíková, 2003). Výsledkem úplného i částečného spalování tabáku je
cigaretový dým primární, který vdechuje samotný kuřák a dým vedlejší, sekundární. Tento dým,
který se šíří volně do okolí je významně nebezpečný. Z jeho plynných a kapalných složek, jejich
reakcemi se vzdušným kyslíkem, vznikají další velmi početné a rizikové sekundární produkty.
Dým, který se šíří do svého okolí, tak obsahuje podstatně více rizikových složek než kouř
okamžitě vdechnutý. Důvodem je i nižší teplota „klidového“ spalování tabáku v oharku než při
vdechu. Tabákové listí není tak dokonale spáleno a v sekundárním dýmu je více zejména
karcinogenních a dráždivých látek (Hrubá, 2001).
143
Zdravotní rizika jsou obrovská a lze je dělit na onemocnění kardiovaskulární, nádorová
onemocnění, nenádorová onemocnění dýchacích cest a další onemocnění. Onemocnění
kardiovaskulárního systému jsou spojena s podporou aterosklerózy. Výsledkem je zvýšené riziko
vzniku a závažnější průběh rozvoje zejména u ischemické choroby srdeční a cévní mozkové
příhody (Adámková a kol., 2003, Jha, Chaloupka, 2004, Strožický, 1999). Spojitost se zvýšeným
rizikem vzniku nádorových onemocnění je prokázána u řady vnitřních orgánů organizmu,
zejména plic, ústní dutiny, slinivky břišní, ledvin a močového měchýře (Langrová, 2004, Proctor,
2002). Při kouření jsou samozřejmě významně zatěžovány dýchací cesty s výsledným významným
rizikem rozvoje chronické bronchitidy a plicního emfyzému (Niederle, 1999) a musíme připustit
vážnou spojitost se vznikem celé řady dalších onemocnění. Jistě zde k zásadním můžeme řadit
například vliv na fertilitu, která souvisí i s přímými toxickými účinky kouření na varlata či
vaječníky, vznik závislosti či psychické poruchy (Kernová, Kebza, 2003, Králíková, 2003). Ženy
kuřačky jsou dvakrát častěji neplodné než nekuřačky (Králíková, Himmerová, 2004a) a
experimentální šetření dokladují i nepříznivé ovlivnění normálního vývoje mozkových systémů u
plodů matek kuřaček (Králíková, Himmerová, 2004b).
Kouření a pohyb spolu tvoří pevný vztah. Kouření ovlivňuje sportovní výkonnost jedince
svým působením na řadu systémů lidského těla. Snižuje transportní kapacitu oběhového systému,
zhoršuje funkci samotného myokardu, narušuje termoregulaci apod. Důležitější je ale vztah
opačný, léčebné a preventivní působení pohybové aktivity. Sportovní aktivita snižuje projevy
abstinenčních příznaků. Vedle dechových a relaxačních metod jsou nejdůležitější motivační
aerobní formy zátěže. Sport se tak stává součástí zdravého životního stylu, naplňuje volný čas
jedince, mění jeho volní vlastnosti a ukazuje mu nové životní priority (Görner, 2003, Kernová,
Kebza, 2003). Samozřejmě vznikající endorfiny vlastně vytvářejí jinou, „žádoucí“ formu
závislosti, která je pro vývoj a zdraví organizmu příznivá (Kebza, Komárek, 2003).
Zejména v období dospívání se v naší společnosti stává kouření stále výraznějším jevem.
Cigareta se prosazuje jako symbol dospělosti, mužnosti i pocitem něčeho neznámého,
uspokojujícího zvědavost a umožňujícího často splynutí s kolektivem. Podstatným faktorem je i
současná situace kouření ve společnosti s významným rozšířením, velkou tolerancí, snadnou
dostupností i chybějícím odpovídajícím vhodným systémem preventivních postupů. Existuje tak
celá řada studií, která dokladuje, že i v České republice dochází k významnému rozšíření kouření
u této skupiny populace. Např. GYST z roku 2002 /The Global Youth Tabaco Servery/,
zaštítěná WHO /World Health Organization/, která hodnotila 4716 žáků 7. až 9. tříd se závěry,
že prevalence kouření je 35% a že zatím nekouřících žáků, kteří předpokládají, že začnou kouřit
144
během příštího roku je 23% (Sovinová a kol., 2003). Ale i u středoškoláků sportovních škol je
podíl kuřáků 31% (Pecha, 2004).
CÍL
Cílem práce je hodnocení prevalence kouření u skupiny středoškoláků a její rozdíly
sportujících a nesportujících studentů.
METODIKA
Pro výzkumné šetření jsme použili zkrácenou verzi (Králíková, 2003) standardizovaného
Fagerströmova testu nikotinové závislosti /FTND/, kterou jsme rozšířili o základní otázky, které
hodnotí vztah ke sportu u sledovaných respondentů. Souborem bylo 355 studentů sedmi
středních škol v Ústí nad Labem a sběr dat proběhl koncem roku 2005. Pro hodnocení rozdílů
mezi jednotlivými soubory jsme použili χ2 test.
VÝSLEDKY
Námi sledovaný soubor můžeme vzhledem ke sportovní činnosti charakterizovat takto. Ze
176 hodnocených středoškolských chlapců sportuje závodně 40,9%, sportuje rekreačně 47,7% a
nesportuje 11,4%. Dívky, kterých je celkem 179, udali závodní sport v 20,1%, rekreační sport
v 56,4% a že nesportují v 23,5% /tab. 1/. Při hodnocení prevalence kouření středoškoláků a
jejích rozdílů u sportujících a nesportujících studentů jsme zjistili. Z chlapců kouří denně 31,8%,
kouří příležitostně 10,8% a nekouří 57,4%. U dívek je denních kuřaček 35,8%, příležitostně
kouřících 17,9% a nekouřících 46,4% /tab. 2/.
Tabulka 1 Vztah ke sportu u chlapců a dívek
chlapci (n = 176)
dívky (n = 179)
sportují závodně
72 (40,9%)
36 (20,1%)
sportují rekreačně
84 (47,7%)
101 (56,4%)
nesportují
20 (11,4%)
42 (23,5%)
kouří příležitostně
19 (10,8%)
32 (17,9%)
nekouří
101 (57,4%)
83 (46,4%)
Tabulka 2 Prevalence kouření u chlapců a dívek
chlapci (n = 176)
dívky (n = 179)
kouří denně
56 (31,8%)
64 (35,8%)
Důležitý je vztah sportu a kouření. U rekreačně a závodně sportujících studentů nekouří
55,6%, kouří příležitostně 14,7% a kouří denně 29,7%. U nesportujících středoškoláků nekouří
33,9%, kouří příležitostně 12,9% a kouří denně 53,2% /tab. 3/. U závodně sportujících jsou
145
rozdíly ještě vyšší. Závodně sportujících studentů nekouří 64,8%, kouří příležitostně 11,1% a
kouří denně 24,1% respondentů a u nesportujících je to 33,9% nekuřáků, 12,9% kouřících
příležitostně a 53,2% kouřících denně /tab. 4/.
Tabulka 3 Vztah ke kouření u sportujících závodně i rekreačně a nesportujících
sportující (n = 293)
nesportující (n = 62)
p < 0.05
kouří denně
87 (29,7%)
33 (53,2%)
43 (14,7%)
8 (12,9%)
nekouří
163 (55,6%)
21 (33,9%)
Tabulka 4 Vztah ke kouření u sportujících závodně a nesportujících
sportující (n = 108)
nesportující (n = 62)
p < 0.05
kouří denně
26 (24,1%)
33 (53,2%)
12 (11,1%)
8 (12,9%)
nekouří
70 (64,8%)
21 (33,9%)
Míry závislosti na nikotinu mezi závodně sportující a nesportující skupinou ukazují také
významné rozdíly /tab. 5/.
Tabulka 5 Hodnocení míry závislosti na nikotinu u závodně sportujících a nesportujících
středoškoláků
závislost
nekuřák
sportovci
(n = 108)
nesportovci
(n = 62)
p < 0.05
70
(64,8%)
21
(33,9%)
žádná
– slabá
velmi
slabá
19
10
(17,6%)
(9,3%)
14
7
(22,6%)
(11,3%)
střední
Vysoká
velmi
vysoká
5
4,6%)
5
(8,1%)
4
(3,7%)
11
(17,7%)
0
4
6,5%)
ZÁVĚR
Potvrdili jsme, že rekreačně a závodně sportující studenti kouří významně méně než
nesportující. Jednalo se o poměrně velké rozdíly zejména ve skupině jedinců, kteří kouří denně.
Z našich výsledků lze potvrdit, že i v současnosti musí být sportovní aktivity dále vnímány jako
rozhodující faktor, který má pozitivní vliv na zdravý životní styl dospívajících. Sport je tedy nutné
dále významně podporovat ve všech jeho formách tak, aby tvořil stálou složkou každodenního
života naší populace i při řešení daného problému.
146
LITERATURA
ADÁMKOVÁ, V. a kol. 2003. Kouření a riziko kardiovaskulárních onemocnění. Iatrike techne,
4, 2003, s. 14-16.
GÖRNER, K. 2003. Šport, ako spoločensky podmienený jav so všetkými jeho podstatnými
vlastnosťami v kontexte širších súvislostí. In: Telesná výchova a šport v kultúre spoločnosti.
Bratislava: UK FTVŠ, 2003. s. 36-38. ISBN 80-89075-20-7.
HRUBÁ, D. 2001. Kouření a zhoubné bujení. In: Kolektiv autorů (editor): Onkologická rizika.
Projekt podpory zdraví 151/2001 „Prevence nádorových onemocnění ve 21. století“. Brno:
Masarykův onkologický ústav, 2001. s. 5-11. ISBN 80-238-7620-1.
CHALOUPKA, F. 2004. Jak zvládnout kuřáckou epidemii. Praha: Státní zdravotní ústav,
2004. 117 s. ISBN 80-7071-234-1.
KEBZA, V. - KOMÁREK, L. 2003. Pohyb a relaxace. Praha: Státní zdravotní ústav, 2003. 23
s. ISBN 80-7071-217-1.
KERNOVÁ, V. - KEBZA, V. 2003. Prevence kuřáctví a možnosti odvykání kouření. In:
SOVINOVÁ, H. a kol. (editor). Kouření cigaret a pití alkoholu v České republice. Praha: Státní
zdravotní ústav, 2003. s. 19-33. ISBN 80-7071-230-9.
KRÁLÍKOVÁ, E. 2003. Tabák a závislost na tabáku. In: KALINA, K. a kol. (editor). Drogy a
drogové závislosti 1. Praha: Úřad vlády České republiky, 2003. s. 205-209. ISBN 80-8673-405-6.
KRÁLÍKOVÁ, E. - HIMMEROVÁ, V. 2004. Kouření a reprodukce 1. část: kouření a
sexuální zdraví. Časopis lékařů českých, 143, 3, 2004a. s. 207-210.
KRÁLÍKOVÁ, E. - HIMMEROVÁ, V. 2004. Kouření a reprodukce 2. část: kouření a
těhotenství. Časopis lékařů českých, 143, 4, 2004b. s. 270-273.
NIEDERLE, P. 1999. Kouření a onemocnění srdce. Praha: Triton, 1999. 7 s. ISBN 80-7254061-0.
LANGROVÁ, K. 2004. Zdravotní důsledky expozice pasivnímu kouření. Zdravotní politika a
ekonomika, 2, 2004, s. 1-30.
PECHA, O. 2004. Konzumace alkoholu a kouření u středních sportovních škol v České
republice. TVSM, 70, 3, 2004, s. 40-43.
PROCTOR, RN. 2002. Tabák a globální epidemie rakoviny plic. Časopis lékařů českých, 141,
18, 2002, s. 567-570.
SOVINOVÁ, H. a kol. 2003. Kouření cigaret a pití alkoholu v České republice. Praha: Státní
zdravotní ústav, 2003. 96 s. ISBN 80-7071-230-9.
147
STROŽICKÝ, F. 1999. Silné kuřácké návyky a ateroskleróza. Plzeňský lékařský sborník, 72,
1999, s. 45-47.
SOUHRN
Kouření je negativním a stále narůstajícím společenským jevem dospívající mládeže. Cílem
práce bylo hodnotit prevalenci kouření u skupiny středoškoláků a její rozdíly u sportujících a
nesportujících. Potvrdili jsme, že rekreačně a závodně sportující studenti kouří významně méně
než nesportující. Jednalo se o poměrně velké rozdíly zejména ve skupině jedinců, kteří kouří
denně. Z našich výsledků lze potvrdit, že i v současnosti musí být sportovní aktivity dále vnímány
jako rozhodující faktor, který má pozitivní vliv na zdravý životní styl dospívajících.
RESUME
The smoking is a negative and groving social phenomen of teenagers. The aim of the work
was value prevalence of smoking near a group of students at the secondary schools and its
differences near sports and no sports students. We confirmed, that the students who practice
sport recreative and profesional, smoke notably less than no sports students. It dealed about the
big differences, especially in a group individuals that smoke every day. From our results it is
possible to acknowledge, that the sports activities must be further perceived like bottom line,
which positive influence healthy style near the adolescent population.
148
TENIS - POHYBOVÁ AKTIVITA PRE VŠETKÝCH
STUDENIČ Ján
KTVŠ SPU v Nitre, Slovenská republika
Kľúčové slová: Tenis, tenisové aktivity, podmienky, záujem subjektov, osobnosť pedagóga.
ÚVOD
V dnešnom uponáhľanom svete, plnom nervov a stresov, veľkého pracovného vypätia
a rýchleho životného tempa, je nutné takto vyťažený ľudský organizmus určitým spôsobom
zregenerovať, odreagovať a zrelaxovať. Spôsobov na regeneráciu organizmu je viac, každý
organizmus je svojim spôsobom jedinečný a každému jedincovi vyhovuje iná forma regenerácie.
Spánok, masáže, vodné procedúry, sauna, ale aj kino, divadlo, športové podujatia a samotné
športové aktivity (a iné), umožňujú každému človekovi určitým spôsobom zregenerovať,
zrelaxovať a oddýchnuť si (Görner, 2000).
Tenis je šport, ktorý dokáže stimulovať ľudský organizmus po fyzickej i psychickej stránke.
Patrí k individuálnym športom, v ktorom sa môže naplno prejaviť osobnosť človeka ako hráča,
ktorý chce byť úspešný, ktorý chce víťaziť, ale aj ktorý sa chce odreagovať od pravidelného,
mnohokrát aj monotónneho pracovného rytmu.
Tenis je hra pre dvoch (dvojhra), resp. pre štyroch hráčov (štvorhra), čo je do určitej miery
výhoda (nemusí sa schádzať viac hráčov). Ani rozdiely vo veku a v pohlaví nepredstavujú
prekážku pre hru. Tenis obsahuje všetky variácie pohybov, podporuje rozvoj a zdokonaľovanie
pohybových schopností, zlepšuje postreh, reakciu, pomáha zlepšovať vlastnosti súvisiace
s odhadom, s orientáciou v priestore a pod. (Meruňka, 1986).
Scholl (2000) vo svojej publikácii predstavuje princíp 3-Z, za ktorým sa skrývajú tri
nasledovné myšlienky:
-
zabavte sa (buďte veselí, uvoľnení, smejte sa , bavte sa, získajte nových priateľov, zverte
sa, a pod.),
-
zahrajte sa (rozptýľte sa, buďte podnikaví, aktívni, robte chyby, bodujte, hrajte atď.),
-
zašportujte si (hýbte sa, buďte zdraví, namáhajte sa, zistite čo je vo vás, prehrávajte,
vyhrávajte, buďte fér a pod.).
Toto všetko patrí k tenisu, hlavne k jeho rekreačnej forme, ktorá ovláda niekoľko miliónov
ľudí, ktorí predstavujú oveľa väčšiu masu ako profesionálny či výkonnostní hráči. Tenis sa dá
pestovať v každom veku, čo je jeho ďalšou výhodou.
149
CIEĽ
Hlavným cieľom príspevku je poukázať na vzrastajúci záujem o tenis zo strany študentskej
obce v rámci vyučovacieho procesu, z pohľadu účasti (členstva) v tenisovom klube TK Slávia
SPU Nitra a z hľadiska vzrastajúceho záujmu podnikateľských (komerčných) subjektov
o obsadzovanie tenisových kurtov v TK Slávia SPU (v hodinách za týždeň).
HYPOTÉZA
Predpokladáme, že záujem o tenis zo strany študentov bude mať vzostupný trend v rámci
vyučovacích hodín, že sa bude zvyšovať účasť študentov v tenisovom klube TK Slávia SPU
Nitra a že sa bude zvyšovať záujem podnikateľských (komerčných) subjektov o tenis, čo by sa
malo prejaviť v náraste počtu obsadených hodín (kurtohodín) v týždni.
ÚLOHY
1.
Overiť nárast v počte študentov zúčastňujúcich sa na hodinách telesnej výchovy v
školských rokoch 2002/2003, 2003/2004, 2004/2005.
2.
Zistiť počet študentov, členov tenisového klubu TK Slávia SPU Nitra v rokoch 2003,
2004 a 2005.
3.
Zistiť počet podnikateľských (komerčných) subjektov, ktoré sa aktívne zúčastňovali na
využívaní tenisových dvorcov (počet kurtohodín za týždeň), v rokoch 2003, 2004 a 2005.
METODIKA
Po niekoľkých rokoch systematickej práce je veľmi potešiteľné, že tenis ako šport dokázal
pritiahnuť študentov na hodiny telesnej výchovy. Za veľmi dôležité považujeme to, aby prvú
informáciu dostali študenti pozitívnu a to priamo od vyučujúceho daného športu (príp. od
pedagógov z KTVŠ pri úvodných informáciách prvých ročníkov po nástupe na SPU), alebo od
spolužiakov (príp. iných študentov), ktorí už daný šport navštevovali. Ďalším spôsobom ako
získať informácie je sprostredkovane z internetovej stránky KTVŠ FZKI SPU, ktorá poskytuje
všetky základné a podstatné informácie o vyučovaní predmetu telesná výchova a o jednotlivých
športoch vyučovaných v objektoch KTVŠ (text, fotografie). Podobné informácie sa nachádzajú aj
na informačných paneloch v priestoroch KTVŠ. Metódy rozhovoru, otvoreného dialógu i
sprostredkovacie metódy dokážu osloviť študentov a pritiahnuť ich na hodiny telesnej výchovy,
v našom prípade tenisu.
Odraz práce vo vyučovacom procese, záujem o ďalšie hranie, trénovanie a zdokonaľovanie
sa, sa u študentov neskôr postupne prejavil aj v záujme stať sa členom tenisového klubu TK
150
Slávia SPU Nitra. Veľkou výhodou členstva v klube je, že študenti si môžu zadarmo požičať
tenisové rakety a lopty a že tenisové dvorce majú rovnako zadarmo (platia len symbolický členský
poplatok). Táto mimo vyučovacia forma športovej (hernej) činnosti študentov priamo i nepriamo
naväzuje na samotný vyučovací proces v rámci hodín telesnej výchovy, kde si môžu študenti
vyskúšať metódy moderného tenisového tréningu, venovať sa nácviku (oboznámia sa
s metodikov nácviku jednotlivých tenisových úderov) a zdokonaľovaniu jednotlivých herných
zručností, môžu sa venovať samotnej tenisovej hre atď. Tenisový klub, študenti a KTVŠ dva
krát ročne (jar, jeseň) organizujú tenisový turnaj, ktorý má veľký motivačný vplyv, či už priamo
na výkony, alebo do ďalšej tréningovej činnosti.
To, že tenis ako šport sa ujal v podnikateľskej sfére je už dávno známe. Firmy i živnostníci
si pravidelne objednávajú tenisové dvorce, aby pre seba i svojich zamestnancov dokázali
zabezpečiť dokonalé športové vyžitie sa. Niektorí hľadajú veľké (väčšie) kluby, s rušnejším
životom a väčším servisom (reštaurácia, bufet, regeneračné zariadenie apod.), a naopak, niektorí
sa snažia nájsť a hrať v menších a malých kluboch, ktoré im zabezpečujú určitý stupeň
anonymity, kľud a pohodu. Náš klub nepatrí medzi veľké, ale ani medzi malé kluby. Má dva
antukové a tri betónové dvorce, s perspektívou ďalšieho rozrastania sa. Je v krásnom uzavretom
prostredí, čo láka práve takých podnikateľov, ktorí vítajú komornejšie prostredie.
Na základe dlhodobého pozorovania sme dosiahnuté výsledky spracovali do tabuliek, ktoré
prinášame v nasledujúcej kapitole.
VÝSLEDKY
Možnosti realizácie vlastnej osobnosti prostredníctvom športu (tenisu), možnosti aktívneho
oddychu a regenerácie, rekreačné i výkonnostné hranie, to všetko umožňuje KTVŠ a TK Slávia
SPU Nitra študentom a iným záujemcom vo svojich priestoroch. O tom, že vyučovacie programy
sú pre študentov príťažlivé svedčí aj narastajúci počet ich účasti na hodinách telesnej výchovy
(tenisu). Popri samotnej tenisovej praxe (založenej na individuálnom prístupe k jednotlivcom) sa
študenti oboznamujú
aj s teoretickými poznatkami z tenisu (história, vývoj materiálov,
organizácia a riadenie tenisu na Slovensku, svetové súťaže, atď.). Súbor teoretických
a praktických vedomostí z tenisu vytvára u študentov komplexnejší pohľad na tento krásny šport
a predikuje možnosti účasti študentov na hodinách tenisu. Tabuľka 1 vyjadruje postupný nárast
počtu študentov na hodinách telesnej výchovy (tenisu) od školského roku 2002/2003.
151
Tabuľka 1 Počet študentov zúčastnených na hodinách tenisu
Školský rok
Zimný semester
Letný semester
Spolu
2002/2003
59 (90)
86
145 (176)
2003/2004
87
80
167
2004/2005
117
110
227
V zimnom semestri školského roku 2002/2003 a v celkovom súčte oboch semestrov sú
údaje v zátvorkách doplnené aj o hráčov profesionálov (hrajúcich extraligu, nižšie súťaže
družstiev a individuálne turnaje). V tomto čase viedli vyučovacie hodiny dvaja pedagógovia a
v dvoch areáloch. Neskôr prebiehali vyučovacie hodiny už len v areáli KTVŠ FZKI SPU Nitra a
z celkového počtu študentov 145, 167 a 227 je vidieť evidentný nárast. V týchto počtoch
a celkových súčtoch nie sú zaradený študenti profesionáli, ale len študenti hrajúci na rekreačnej
a výkonnostnej úrovni a samozrejme, študenti začiatočníci.
Od školského roku 2002/2003 sme začali realizovať pre danú kategóriu študentov tenisové
turnaje. Podľa počtu zúčastnených hráčov sme vytvorili hrací systém, v ktorom sa mohli
realizovať všetci, ktorí si chceli vyskúšať ako chutí tenisové víťazstvo. Prípravu na tieto turnaje,
zápasy (dvojhry i štvorhry) i voľnú hru mohli študenti realizovať na hodinách telesnej výchovy
(1x týždenne, čo im však nestačilo), ale aj prostredníctvom tenisového klubu, na hodinách, ktoré
im boli v rozvrhu vymedzené a ktoré mohli každý deň v týždni bezplatne využívať. Tieto
pohybové aktivity a samotný záujem študentov o tenis prilákali študentov do tenisového klubu,
čo sa odrazilo aj na rastúcom počte jeho členskej základne. TK Slávia SPU Nitra sa tak stal
partnerom pre študentov. V tabuľke č.2 uvádzame postupný nárast študentov v tenisovom klube,
postupne od roku 2003.
Tabuľka 2 Počet študentov- členov TK Slávia SPU Nitra
Rok
Počet študentov
2003
36
2004
62
2005
70
Z tabuľky 2 je viditeľný nárast počtu študentov od roku 2003. Práca v klube je veľmi
náročná a zodpovedná. Udržať tento trend bude našou povinnosťou a pre študentov budeme
musieť naďalej pripravovať atraktívne a zaujímavé programy.
152
Pohoda, kľud, anonymita, možnosti odohrania dvojhry i štvorhry v tichom, krásnom
prostredí prírody (s možnosťami ďalšieho vylepšovania prostredia) umožňujú podnikateľom
i iným záujemcom vysokú kvalitu športového vyžitia sa. Na vplyv prostredia na pohybové
a športové aktivity vo voľnom čase poukazuje aj Gırner (2000). Bez veľkej reklamy si našli
záujemcovia cestu do nášho areálu a postupne z roka na rok ich počet rastie. Tabuľka č. 3
poukazuje na nárast počtu komerčných subjektov od roku 2003, ktorí si celosezónne objednali
tenisové kurty (v počte hodín za týždeň).
Tabuľka 3. Počet hodín komerčných subjektov za týždeň
Rok
Počet hodín za týždeň
2003
4
2004
7
2005
9
Tabuľka 3 zobrazuje len celosezónnych záujemcov, ktorí prejavili o hodiny záujem. Popri
nich sa ešte vyskytovali náhodilí záujemcovia, ktorí si hodiny objednávali len sporadicky, príp.
častejšie, ale nepravidelne.
ZÁVER
Záverom môžeme konštatovať, že hypotézy sa potvrdili. Počty študentov na hodinách
telesnej výchovy sa postupne zvyšovali, hlavne vďaka atraktívnosti ponúkaného programu
vyučovacích hodín. Aj tento fakt
zohral dôležitú rolu (spolu so samotným individuálnym
záujmom) pri náraste počtu členov tenisového klubu TK Slávia SPU Nitra zo strany študentov.
Tým sa potvrdila aj druhá hypotéza. Veľký vplyv prostredia sa odrazil pri náraste počtu
komerčných subjektov, ktoré si celosezónne objednali tenisové kurty a tým sa potvrdila aj tretia
hypotéza.
Výchovná a vzdelávacia činnosť pedagóga, aktívna práca na športovom poli, aktívna mimo
vyučovacia činnosť, organizačná a riadiaca činnosť v tenisovom klube a mnohé ďalšie aktivity
robia pedagóga pedagógom nielen pred očami študentov, ale i pred očami širokej verejnosti.
Transformáciou vzťahov i prístupov s následným zvyšovaním kvality edukačného procesu sa z
pedagogického hľadiska zaoberá napríklad Janko (2000) i iní autori.
153
LITERATÚRA
GÖRNER, K. 2000. Pohybové a športovo rekreačné aktivity voľného času obyvateľov
produktívneho veku, žijúcich v Banskej Bystrici. In: Pohyb a zdravie v hodnotovom systéme ľudí
na začiatku nového tisícročia. Nitra: KTVŠ PF UKF, 2000, s.196. – 199. ISBN 80-8050-852-4
JANKO, I.: 2000. Niektoré aspekty problematiky edukácie v období transformácie školy na
podmienky pluralitnej spoločnosti. In: Medzinárodné vedecké dni 2000. Zborník vedeckých prác.
Nitra: FEM SPU, 2000, s. 349.- 351. ISBN-80-7137-717-1
MERUŇKA, L. 1986. Tenis – učebnica pre školenie trénerov. Bratislava: Šport, 1986, s.14.-15.
SCHOLL, P. 2002. Tenis. Průvodce sportem. České Budějovice: Kopp nakladatelství, 2002,
s.20. ISBN 80-7232-169-2
ZHRNUTIE
Pohybové aktivity v akejkoľvek forme sú pre človeka veľmi dôležité. Tenis k nim
samozrejme patrí tiež. Je to emocionálny, fyzicky i psychicky náročný šport, schopný pritiahnuť
hráčov na vrcholovej, výkonnostnej i rekreačnej úrovni. Našim cieľom je pomocou atraktívneho
programu a kvalitných podmienok pritiahnuť k tenisu študentov i podnikateľov a udržať u nich
záujem o tento krásny šport.
SUMMARY
TENNIS – MOTOR ACTIVITIES FOR ALL
Key words: Tennis, tennis activities, conditions, the personality of trachet.
All kinds of motor activities are very important for human being. Of course, tennis is one
of them. It is an emotionally, physically and psychologically complicated sport which always
brings the players of different levels. Our goal is creating an attractive program and also offer the
best conditions for students of tennis lessons. Finally, we would like to get them more involved
in this beautiful sport.
154
DIAGNOSTIKA ZMIEN DIFERENCIÁCIE PARAMETROV
IMPULZU DOLNÝCH KONČATÍN PRI STREĽBE NA KÔŠ
Z RÔZNYCH VZDIALENOSTÍ
TOMKA Milan
KTVŠ FHV UMB, Banská Bystrica, Slovenská republika
Kľúčové slová: Streľba, výskokový ergometer, rýchle svalové vlákna.
ÚVOD
Individuálny herný výkon je suma herných zručností, ktoré hráč realizuje v zápase.
Vyjadruje vývojový stupeň spôsobilosti hráča participovať na tímovom hernom výkone. Jeho
úroveň závisí na vnútorných a vonkajších determinantách (Dobrý 1986, 1988 ).
Herné zručnosti podľa Dobrého - Semiginovského (1988) vznikajú v dôsledku sformovania
otvoreného špecializovaného integrovaného funkčného systému, zahrňujúceho syntézu
autonómnych nervových funkcií (vrátane metabolických procesov), biomechanických štruktúr
a psychických procesov. Zručnosti majú špecifické zameranie a sú označované ako konkrétne
činnosti. Bolo dokázané, že s rozvojom zručností sa mení skladba schopností, tvoriaca ich základ.
Preto sa schopnosti považujú za faktory limitujúce úspešnosť výkonu v konkrétnej zručnosti.
Individuálnu diferenciáciu v herných zručnostiach si môžeme vysvetľovať rôznou úrovňou
schopností.
Takto ponímaný individuálny herný výkon je subjektívne podmienený bioenergetickými,
biomechanickými a psychickými predpokladmi, ktoré hráčovi umožňujú podieľať sa na tímovom
hernom výkone.
PROBLÉM
Medzi základné pohybové činnosti basketbalistu patria okrem iného výskoky (vykonávané
odrazom jednonožne alebo znožmo, z miesta alebo z niekoľkých krokov rozbehu). Výskok
uplatňuje basketbalista v boji o loptu, pri doskakovaní, dopichovaní lopty do koša, pri prihrávke
a pri streľbe. Odrazovú výbušnosť môžeme preto právom rátať medzi rozhodujúce faktory
štruktúry pohybového výkonu basketbalistu. V hre hráč vykonáva často výskoky nielen
jednorázovo, ale aj v sériách (výskoky nasledujú v krátkych intervaloch za sebou), čo vyžaduje
155
dostatočnú úroveň špeciálnej vytrvalosti – schopnosti realizovať potrebný počet výskokov bez
zníženia intenzity a efektívnosti odrazových úsilí (Mačura a kol., 1994).
Jednou z rozhodujúcich herných činností je streľba, pri ktorej sa hráč snaží hodiť loptu do
koša. Hoci pri nácviku zdôrazňujeme dôležitosť všetkých útočných herných činností jednotlivca,
streľbu považujeme za najdôležitejšiu. Veď účelom hry je dosiahnuť kôš. Dokonalé ovládanie
ostatných útočných činností uľahčuje hráčovi získať výhodnú streleckú pozíciu. Úspešná streľba
je vyvrcholením hry, rozhoduje o výsledku, nadchýna nielen obecenstvo, ale i hráčov (Rehák,
1999).
Výskumy potvrdzujú, že ak po odraze (vo výskoku) nasleduje koordinačne náročnejšia
pohybová činnosť – streľba, mal by sa basketbalista odraziť maximálne s 90% úsilím.
V opačnom prípade dôjde spravidla k narušeniu jemnej koordinácie nadväzujúcej činnosti, čo
záporne ovplyvňuje konečný efekt. Basketbalista by preto mal mať určitú zásobu odrazovej
výbušnosti, aby mu aj požadované optimálne
90% odrazové úsilie vytvorilo potrebné
predpoklady pre realizáciu efektívnej hernej činnosti (Šimonek, 1987, Mačura a kol., 1994)
Jednou z úloh kondičnej prípravy
basketbalistu je zvýšiť úroveň odrazovej výbušnosti
a odrazovej vytrvalosti, ako aj zlepšiť odrazovú zručnosť. Pri rozvoji odrazovej výbušnosti sa
orientujeme na zlepšenie morfologickej štruktúry svalových vlákien (nárast svalovej hmoty),
zdokonaľovanie vnútrosvalovej (medzi motorickými jednotkami) a medzisvalovej (medzi
svalovými skupinami zúčastňujúcimi sa na vystretí končatiny), koordinácie, ako aj zdokonalenie
techniky vykonania odrazu (v špecifických podmienkach hernej činnosti).
CIEĽ A ÚLOHY PRÁCE
Cieľ práce
Cieľom práce je vo vekovej kategórií kadetiek zistiť, či pri streľbe z rôznych vzdialeností od
koša, dochádza k zmene tlaku na podložku a či pri úspešných streleckých pokusoch sa maximálna
sila tlaku na podložku rovná 90% z maxima.
Úlohy práce
1. Identifikovať percentuálnu hodnotu maximálneho odrazového úsilia.
2. Identifikovať individuálne parametre odrazovej a letovej fázy pri streľbe z rôznych
vzdialeností.
3. Analyzovať dosiahnuté výsledky.
156
HYPOTÉZY
H1: Predpokladáme, že veľkosť tlaku na podložku pri streľbe nebude závislá od vzdialenosti
od koša.
H2: Predpokladáme, že úspešná streľba bude vykonávaná 90% úsilím z maxima.
METODIKA
Objektom výskumu bolo družstvo kadetiek UMB Banská Bystrica v počte 12 s dátumom
narodenia v roku 1989 a 1990. Družstvo viedli tréneri Daniel Uhrík (držiteľ trénerskej licencie B )
a Milo Michalík (držiteľ trénerskej licencie B).
Tab. 1 Charakteristika súboru
Meno
AJ
AU
LS
BB
RM
RP
IDe
IDu
KK
AŠ
LK
IB
Dátum
narodenia
12. 09. 1989
03. 01. 1990
23. 11. 1989
14. 04. 1989
12. 02. 1989
15. 06. 1989
23. 02. 1990
28. 11. 1989
06. 05. 1989
04. 03. 1990
08. 12. 1989
17. 02. 1990
Výška
(cm)
180
177
170
181
164
173
172
169
179
169
173
158
Hmotnosť
(kg)
58
56
57
58
53
61
59
62
64
54
65
54
Športový vek
5
5
4
5
5
4
3
5
4
5
4
5
Priemerný hráčsky vek skúmaného súboru bol 15,8 roku a antropometrické charakteristiky
k júnu 2005 boli nasledovné: priemerná výška 172 cm a priemerná telesná hmotnosť 58kg.
Metódy zisťovania údajov: Pri získavaní teoretických poznatkov sme použili metódu
rozboru literárnych prameňov a dokumentov.
Informácie o skúmanom súbore sme získali metódou neštandardizovaného rozhovoru
s trénerom Danielom Uhríkom a hráčkami basketbalového družstva
UMB Banská Bystrica
a prostredníctvom internetu.
Meranie pohybového výkonu:
1. Test na výskokovom ergometri zameraný na nepriame určenie percentuálneho
zloženia rýchlych a pomalých svalových vlákien.
2. Vertikálny výskok
3. Meranie dĺžky oporovej a letovej fázy na výskokovom ergometri pri:
157
- streľbe z krátkej vzdialenosti (2 metre od koša z pozície pivota)
- streľbe zo strednej vzdialenosti (4 metre od koša z pozície krídla)
- streľbe z dlhej vzdialenosti (6 metrov od koša z pozície krídla a rozohrávača).
Metódy vyhodnocovania údajov:
Pri vyhodnocovaní a interpretácií boli použité metódy matematicko – štatistické (Rmin.,
Rmax., medián.) a metódy logické. Komparácia výsledkov skupiny A a B je popísaná percentuálne.
VÝSLEDKY
Na základe výskokovej ergometrie sme zistili percentuálne zastúpenie rýchlych a pomalých
svalových vláken v dolných končatinách u probandiek. Rozdelil sme ich do dvoch skupín A a B.
A – skupinu tvorili hráčky s vyšším zastúpením rýchlych svalových vláken (55% a viac).
B – skupinu tvorili hráčky s nižším zastúpením rýchlych svalových vláken (do 55%).
Tab. 2 Vsledky testu na výskokovom ergometri
vstup:
opor.fáza
2.6.2005
let.fáza
Pact
% r.s.v.
(s)
(s)
W/kg
AJ
0,139
0,461
42,8
69%
AU
0,161
0,479
39,8
60%
RP
0,157
0,473
39,9
60%
RM
0,148
0,412
38,1
58%
IDe
0,147
0,410
38,2
58%
LS
0,158
0,486
33,6
50%
BB
0,159
0,361
28,4
40%
IDu
0,159
0,361
28,4
42%
KK
0,151
0,382
32,4
50%
AŠ
0,162
0,393
32,3
50%
LK
0,179
0,368
30,8
44%
IB
0,147
0,381
30,1
43%
A - skupina
B - skupina
158
Tab. 3 Parametre vertikálneho výskoku (maximum a 90% z max.)
Meno
Výška výskoku (v cm)
maximum
40 cm
36 cm
31 cm
37 cm
32 cm
35 cm
34 cm
30 cm
29 cm
33 cm
28 cm
31 cm
AJ
AU
RP
RM
IDe
LS
BB
IDu
KK
AŠ
LK
IBa
Výška výskoku (v cm)
90% z max.
36,0 cm
32,4 cm
27,9 cm
33,3 cm
28,8 cm
31,5 cm
30,6 cm
27,0 cm
26,1 cm
29,7 cm
25,2 cm
27,9 cm
cm, W/kg
25
19,7
20
16,8
15,4
15
10
13,1
8
7,2
9,9
9,4
7,9
6,26,2
9,5
10,8
9,3
7,2
8,6
10,4
7,6
9,3
9,1
6,9
6,9
5,25,2
5
0
AJ
AU
RM
IDe
výskok v cm
RP
IBa
BB
LS
IDu
KK
AŠ
LK
tlak na podložku v W/kg
Obrázok 1 Výsledky testu streľby na výskokovom ergometri (krátka vzdialenosť)
Obr. 1 znázorňuje hodnoty získané na výskokovom ergometri pri streľbe (10 pokusov)
z krátkej vzdialenosti (2 metre od koša z pozície pivota). Cvičenie bolo vykonávané v anaeróbnej
alaktátovej
zóne metabolického krytia a zaznamenávali sme parameter impulzu a parameter
letovej fázy pri každom streleckom pokuse. Dĺžka trvania streleckého cvičenia bola do 16 sekúnd.
159
Úspešnosť streľby z krátkej vzdialenosti u probandiek s vyšším zastúpením rýchlych svalových
vláken (A – skupina) bola 68%. U probandiek s nižším zastúpením rýchlych svalových vláken
v dolných končatinách (B – skupina) bola 62%.
cm, W/kg
18
16
14 11,5 12,1
12
10
8
7,8 7,5
6,9
8
6
4
2
0
AJ
AU
RM
16,2
15,4
12,8
9,5
9,3
9
6,7
IDe
8,3
9,4
7
RP
výskok v cm
IBa
BB
LS
10,4
8,4
6,7
IDu
9,8
7,3
KK
7,2
AŠ
8,5
6,9
LK
Obrázok 2 Výsledky testu streľby na výskokovom ergometri (stredná vzdialenosť)
Obr. 2 znázorňuje hodnoty získané na výskokovom ergometri pri streľbe (10 pokusov) zo
strednej vzdialenosti (4 metre od koša z pozície krídla). Cvičenie bolo vykonávané v anaeróbnej
alaktátovej
zóne metabolického krytia a zaznamenávali sme parameter impulzu a parameter
letovej fázy pri každom streleckom pokuse. Dĺžka trvania streleckého cvičenia bola do 16 sekúnd.
Úspešnosť streľby zo strednej vzdialenosti u probandiek s vyšším zastúpením rýchlych
svalových vláken bola 58%. U probandiek s nižším zastúpením rýchlych svalových vláken
v dolných končatinách bola 47%.
160
cm, W/kg
25
19,3
20
15
16,5
10
15,4
14,6
14,4
16,7
17,3
12,9
12
8,5
9,3
9,2
9
9,2
9,7
9,9
10,3 9,6
7
11,5
8,4
7,8
12,1
8,5
5
0
AJ
AU
RM
IDe
RP
výskok v cm
IBa
BB
LS
IDu
KK
AŠ
LK
Obrázok 3 Výsledky testu streľby na výskokovom ergometri (dlhá vzdialenosť)
Obr. 3 znázorňuje hodnoty získané na výskokovom ergometri pri streľbe (10 pokusov) z
dlhej vzdialenosti (6 metrov od koša z pozície krídla a rozohrávača). Cvičenie bolo vykonávané
v anaeróbnej alaktátovej zóne metabolického krytia a zaznamenávali sme parameter impulzu
a parameter letovej fázy pri každom streleckom pokuse. Dĺžka trvania streleckého cvičenia bola
do 18 sekúnd
Úspešnosť streľby z dlhej vzdialenosti u probandiek s vyšším zastúpením rýchlych
svalových vláken bola 26%. U probandiek s nižším zastúpením rýchlych svalových vláken
v dolných končatinách bola 10%.
ZÁVER
Doterajšie poznatky naznačovali, že ak po odraze (vo výskoku) nasleduje koordinačne
náročnejšia pohybová činnosť, medzi ktorú rátame streľbu, mal by sa športovec odraziť
maximálne s 90% percentným úsilím, aby nedošlo k narušeniu jemnej koordinácie. Vtedy by mal
byť strelecký pokus úspešný.
Teória basketbalu hovorí, že hráčka na výbornej kondičnej úrovni by mala dokázať
diferencovať parameter impulzu (tlak na podložku) pri streľbe a mal by byť relatívne stály.
Taktiež, cieľom tréningového procesu je určitá štandardizácia a automatizácia pohybov, ktorá by
mala prispieť k zvyšovaniu pohybovej výkonnosti a preto je snahou tréningového procesu
dosiahnutie takej odrazovej úrovne, ktorej diferenciáciou by hráčka dosahovala relatívne nízky
161
rozptyl tlaku na podložku pri streľbe z rôznych vzdialeností a tým by zabezpečila efektivitu
streľby.
Ako ukazujú naše merania, vo vekovej kategórií kadetiek nie je diferenciácia odrazovej
výbušnosti ustálený jav. U piatich hráčok (AJ, AU, IDe, BB, AŠ – prílohy, obr.1, 2, 4, 7, 11,) sa
tlak na podložku zvyšoval rovnomerne so vzdialenosťou, u dvoch hráčok (IDu, KK – prílohy,
obr. 9, 10) bol relatívne stály a u piatich hráčok (RM, IBa, RP, LS, LK – prílohy, obr. 3, 5, 6, 8,
12) bol tlak na podložku z krátkej a dlhej vzdialenosti vyšší ako pri strednej vzdialenosti.
Hypotéza 1 sa nám potvrdila iba u dvoch hráčok, kde tlak na podložku z troch vzdialeností
bol relatívne stály. U ostatných hráčok sa tlak na podložku menil.
Hypotéza 2 sa nám tiež nepotvrdila. Hráčky pri úspešných streleckých pokusoch z rôznych
vzdialeností neoscilovali pri 90% z maxima. Hráčky (AJ, AU, IDe, AŠ, BB) dosahovali 24%
z maxima z krátkej vzdialenosti, 34% zo strednej a 43% z dlhej vzdialenosti. Hráčky (IDu, KK)
dosahovali 34% z maxima z krátkej vzdialenosti, 32% zo strednej a 38% z dlhej vzdialenosti.
Hráčky (RM, IBa, RP, LK, LS) dosahovali 44% z maxima z krátkej vzdialenosti, 33% zo strednej
a 47% z dlhej vzdialenosti.
Úspešnosť streľby (z krátkej, strednej a dlhej vzdialenosti) bola vyššia u probandiek
s vyšším zastúpením rýchlych svalových vláken v dolných končatinách – skupina A.
LITERATÚRA
DOBRÝ, L. 1986. Malá škola basketbalu. Praha: Olympia, 1986.
DOBRÝ, L.1988. Didaktika sportovních her. Praha: SPN, 1988.
DOBRÝ, L. – SEMIGINOVSKÝ, B. 1988. Sportovní hry – výkon a tréning. Praha: Olympia,
1988.
REHÁK, M. 1999. Teória a didaktika basketbalu. Bratislava: FTVŠ UK, 1999. ISBN 80-8890130-8.
MAČURA, P. a kol. 1994. Teória a didaktika zvoleného športu basketbal. Bratislava: UK, 1994.
ISBN 80-223-0696-7.
ŠIMONEK, J. a kol. 1987. Kondičná príprava v kolektívnych športových hrách. Bratislava:
Šport, 1987.
162
SUMMARY
The paper deals about fast muscle fibrils and jump ergometri. Successfully shooting in
basketball means have to 90% jump bouncing. Our youth-women team practiced shooting from
three positions (short, medium and long distance from the basket). We wrote down resultants
from jump ergometri, success or non-success shoots and floor pressure.
163
PRÍLOHY
Individuálne parametre tlaku, výšky odrazu a percentuálne vyjadrenie úspešnosti streľby na
kôš z 10 pokusov (obr. 1 – 12).
Obr.1
AJ - streľba
cm, W/kg, %
16
14,4
14
11,5
12
10
8
8,5
8
7,2
8
6
4
70%
60%
2
50%
0
krátka vzdialenosť
výskok v cm
stredná vzdialenosť
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
Obr. 2
cm, W/kg, %
AU - streľba
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
16,5
12,1
9,3
7,8
6,2
6,2
80%
70%
výskok v cm
20%
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
Obr. 3
RM - streľba
14
12
cm, W/kg, %
12
10
8
9,4
9,2
7,7
7,5
6,9
6
4
2
80%
50%
20%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
164
Obr. 4
IDe - streľba
16
14,6
cm, W/kg, %
14
12
9
10
8
6
9
6,7
5,2
5,2
4
2
80%
50%
10%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
Obr. 5
cm, W/kg, %
IBa - streľba
18
16
14
12
10
8
6
4
2
0
16,7
15,4
12,8
9,7
9,5
8,3
70%
výskok v cm
50%
10%
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
Obr. 6
RP - streľba
18
16,8
15,4
cm, W/kg, %
16
14
12
10
9,9
9,3
8
6
4
2
9,2
7
50%
40%
30%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
165
Obr. 7
BB - streľba
20
17,3
cm, W/kg, %
16,2
15
13,1
9,9
9,5
8,6
10
5
50%
30%
30%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
Obr. 8
LS - streľba
25
cm, W/kg, %
20
19,7
19,3
15,4
15
10,8
10,3
9,4
10
5
80%
80%
20%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
Obr. 9
IDu - streľba
12
cm, W/kg, %
10
8
9,6
9,3
8,4
7,2
7
6,7
6
4
2
60%
90%
0%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
166
Obr. 10
KK - streľba
12,9
14
cm, W/kg, %
12
10,4
10,4
10
8,4
7,6
8
7,3
6
4
2
50%
40%
10%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
Obr. 11
AŠ - streľba
14
11,5
cm, W/kg, %
12
10
9,8
9,1
7,8
7,2
6,9
8
6
4
2
70%
20%
0%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
Obr. 12
LK - streľba
14
12,1
cm, W/kg, %
12
10
8
9,3
8,5
6,9
8,5
6,9
6
4
2
60%
20%
0%
0
výskok v cm
dlhá vzdialenosť
úspešnosť v %
167
K FENOMÉNU LATERÁLNÍ PREFERENCE V HERNÍM
VÝKONU FOTBALISTŮ
VOTÍK Jaromir
Katedra tělesné a sportovní výchovy, Pedagogická fakulta Západočeské univerzity v Plzni, Česká republika
Klíčová slova: Lidský mozek, lateralita, laterální preference, fotbal, individuální herní výkon.
ÚVOD
Při hledání cest ke zkvalitňování individuálního herního výkonu fotbalistů jsou často
diskutovány problémy ambidextrie (tzv. „obounohosti“) a laterální preference dolních končetin
(upřednostňování pravé nebo levé dolní končetiny). Představa modelu ideálního fotbalisty, který
„umí hrát“ fotbal rovnocenně oběma nohama a to na pokud možno nejvyšší úrovni, je velice
lákavá. Značná rozdílnost názorů na tento problém a především realita na hřištích v utkáních i
v tréninkovém procesu ukazuje na složitost tohoto problému.
Současné pojetí fotbalu na nejvyšší úrovni klade na fotbalisty mnoho požadavků, které jsou
určovány především dynamikou a variabilitou individuálního i týmového herního výkonu. Lákavá
představa „obounohého“ hráče na straně jedné a značná komplikovanost biopsychického
respektive neurofyziologického základy problému na straně druhé, z této představy činní značně
složitý, nepřetržitě diskutovaný a také stále nedořešený problém.
V naše příspěvku, po teoretickém vstupu, předkládáme dílčí výsledky našich sledování
pilotážního charakteru s cílem pokusit se zformulovat určitá doporučení pro trenérskou praxi.
Obecně k problému laterální preference
Základním východiskem pro řešení problému je konstatování Koukolíka (2003), „že
k fundamentálním vlastnostem našeho vesmíru patří to, že rozlišuje levou stanu od pravé. Levou
a pravou stranu rozlišují elementární částice, molekuly, jednobuněčné organismy, jako prvoci,
rostliny, zvířata i lidé“.
Při analýze lidského pohybu se tedy zákonitě musíme dostat k problému stranové
asymetrie. Pravá a levá polovina těla nebývá motoricky rovnocenná, projevuje se zde pohybová
lateralita, stranovost. Nelze se ale na problém dívat jen z pohledu motoriky, neboť se považuje za
prokázané, že normální vývoj laterality ovlivňuje utváření celé osobnosti člověka. Např. Drnková
– Syllabová (1991), Měkota (1983, 1984), Sovák (1962), Synek (1991) aj. Úchylky v souměrnosti
168
jsou dvojího druhu. Rozlišujeme lateralitu tvarovou (morfologickou) a lateralitu týkající se
činnosti párových orgánů čili funkční, ale nelze je od sebe přísně oddělovat. Tvar i funkce jsou
spolu těsně spjaty. Proto je třeba posuzovat projevy laterality celostně, nikoliv jen podle
tvarových změn, ale se zřetelem na funkci, na celý organismus, na jeho vývoj i vztahy k prostředí.
Sovák (1962) lateralitu definuje jako „vývojové úchylky organismu podle jeho střední roviny a to
ve smyslu nadřazenosti jedné strany proti druhé. Tato nadřazenost je ovšem fyziologické povahy,
nejde o patologické úchylky“.
Z neurofyziologického hlediska lze za obecně rozšířené považovat, dnes již překonané
pojetí překřížené mozkové dominance, reprezentované teorií cerebrální dominance, která souvisí
s tzv. organickým pojetím mozku. Podle něho byla mozková nesouměrnost chápána tak, že jedna
hemisféra je o něco větší a má organicky kvalitnější, hodnotnější strukturální základ. Tato teorie
globální neohraničené dominance jedné hemisféry nad druhou i představa o jejich rovnocennosti
ztratila své opodstatnění a byla překonána. Mozkové hemisféry jsou asymetrické, nestejnocennost
se však netýká převládání (kontroly) jedné nad druhou, ale asymetrického rozložení dílčích
centrálních mechanismů motoriky, senzoriky a řeči. Jejich činnost vystihuje pojem doplňková
specializace. Měkota (1983).
Od počátku je problematika laterality řešena v souvislosti s problematikou řízení řeči.
Neurofyziologové považují všeobecné za dominantní tu hemisféru, v níž je situováno centrum
řeči. Výše uvedená klasická teorie přepokládala řízení prakticky všech nejvyšších intelektuálních
funkcí z dominantní hemisféry, subdominantní hemisféře byla přisouzena spíše pomocná funkce.
V 60 letech minulého století, bylo ale zjištěno, že subdominantní hemisféra má vedoucí úlohu při
prostorové a směrové orientaci, při vnímání geometrických tvarů, vytváření neverbálních přestav
atd.
Také původní domněnka, že leváci mají dominanci hemisfér obrácenou, musela být opuštěna.
Ukázalo se totiž, že v levé hemisféře mají situováno centrum řeči nejen všichni praváci, ale i
většina leváků. Měkota (1984).
Z hlediska motoriky lze stručně prezentovat současný pohled na tuto problematiku
následovně. Motorické nervy se kříží po výstupu z mozku tím způsobem, že levá mozková
hemisféra řídí pravou stranu těla a pravá hemisféra levou. Teprve koncem minulého století bylo
možné ale zjistit, jak uvádí Atkinsonová (1995), které funkce může každá z hemisfér vykonávat
samostatně. U zdravého jedince jsou ale mozkové funkce integrovány jako celek. Což znamená,
že informace z jedné hemisféry jsou bezprostředně přeneseny na druhou prostřednictvím
širokého svazku asociačních nervových vláken (corpus callosum), která tvoří jakýsi most spojující
obě hemisféry.
169
Obecně zformuloval tyto poznatky Koukolík (2003), který uvádí, že řada funkcí lidského
mozku je lateralizována – to znamená, že pro danou funkci je dominantní, neboli ji s převahou
vede jedna hemisféra, zatímco pro funkci jinou je dominantní opačná hemisféra. Téměř
v žádném případě nejsou funkce vázané na levou nebo pravou hemisféru přísně dichotomické.
V běžném životě vždy obě hemisféry spolupracují, byť je pro danou funkci jedna z nich
„vedoucí“. Praváctví a leváctví se považují za kontinuum, nikoli za oddělené vlastnosti.
Složitost integračních procesů ve vztahu k lateralitě objasňuje Měkota (1983, 1984), který
vychází z principu vertikálního a horizontálního uspořádání systému nervové regulace.
Vertikální systém nervové regulace je označován jako hierarchicko-integrační a zajišťuje
součinnost funkčně různorodých úrovní centrálního nerovového systému. Horizontální systém
nervové regulace je laterálně – integračně – koordinační a uskutečňuje se mezi potenciálně stejně
vybavenými oblastmi centrálního nervového systému. Oba systémy regulace pracují na stejném
principu – přebírání schémat, navzájem spolupracují, avšak horizontální systém pravděpodobně
představuje poslední instanci neuropsychické regulace.
Jedním z projevů horizontální nervové regulace je také laterální preference. Ontogeneticky
probíhá lateralizace v procesu kortikalizace funkcí v dětství a to na základě zděděných dispozic a
na základě prvotně nashromážděných informací. Na konci vývoje této laterální kompetence je
dominance jedné z dvou mozkových oblastí – jedné z hemisfér. Dominantní oblast má charakter
integrátora, který může využívat informace nashromážděné v oblasti kontralaterální.
Dextrie (praváctví) či sinistrie (leváctví) je tedy podmíněna geneticky, ale diagnostice není
přístupný genotyp, ale konečný výsledek působení prostředí na genotyp, tedy fenotyp laterality.
Poznámky:
a) k vymezení pojmů laterálních preference a laterální dominance. Ve shodě s dalšími autory
chápeme laterální preferenci jako volbu a přednostní užívání pravé nebo levé končetiny při
složitější činnosti a laterální dominanci jako převládnutí činnosti jedné (dominantní) strany,
provádíme-li současně rozdílné činnosti pravou i levou končetinou.
b) pro zjednodušení považujeme v našem příspěvku termíny noha a dolní končetina za
rovnocenné.
K lateralitě dolních končetin – „nohovosti“
Při pohybové činnosti dolních končetin je považována za preferovanou ta, kterou
upřednostňujeme při činnostech prováděných jen jednou z nich, nebo provádíme složitější a
koordinačně náročnější činnost při současné činnosti obou dolních končetin. Nepreferovaná
170
dolní končetina je ta, která provádí činnost jednodušší, pomocnou. Např. při střelbě na branku je
nepreferovaná končetina stojnou nohou, vlastní kop provádí dolní končetina preferovaná.
Pravidla některých sportů vedou sportovce k ambidextrii a požadavek ambilaterality ve
smyslu obounohovosti je považován za žádoucí i ve fotbale. Pro rozlišování dolních končetin
používáme v tělesné výchově a sportu zvláštní názvosloví – rozlišujeme nohu např. odrazovou a
švihovou. Poněvadž noha švihová obvykle vykonává činnost složitější, považujeme ji za
končetinu dominantní ve smyslu funkční laterality. Odrazová je dominantní ve smyslu
způsobilosti k vynaložení maximální explozivní síly, avšak ve smyslu funkční laterality je nohou
subdominantní. Ukazuje se, že pohybově obratnější, šikovnější a výkonnostně přesnější nebývá
noha morfologicky zdatnější, ale právě noha druhá, většinou na téže straně, jako obratnější ruka.
V České republice provedl kritický rozbor problému zkřížené laterality horních a dolních
končetin Kučera (1967). Uvádí ve shodě s výše uvedenými názory, že z hlediska funkční laterality
je třeba považovat za dominantní nebo vedoucí tu dolní končetinu, která je schopna přesnějšího a
koordinačně náročnějšího výkonu. Nesouměrná činnost dolních končetin se tedy projevuje
takovou funkční specializací, že jedna z nich je zdatnější v silových výkonech (odrazy atd., kdežto
druhá je obratnější ve výkonech požadujících přesnost a účelnost při švihu.
Přesné vymezení pojmu laterální preference pak z hlediska funkční specializace, (každá
dolní končetina je dominantní ve smyslu způsobilosti k určitému typu činnosti), se může jevit
složitější než se na první pohled zdá.
Poznámka: Koukolík (2003) uvádí, že zobrazovací metody umožnily poznávat velké soubory
praváků, leváků i stranově nevyhraněných lidí (tzv. nepraváků). Zjistily řadu anatomických
rozdílů. Anatomické a funkční nesouměrnosti vyšetřované magnetickou rezonancí úlohami, které
ověřovaly praváctví nebo leváctví, doložily, že statisticky nejvýznamnější vztah ke stranovým
nesouměrnostem mozku má preference ruky.
K laterální preferenci v herním výkonu fotbalistů
V literatuře se o problematice laterality a laterální preference v tělesné výchově a sportu obecně a
ve fotbalu speciálně pojednává velice sporadicky. V Československu se dříve touto
problematikou z různých aspektů a v různém rozsahu zabývali: např. Kučera (1967), Měkota
(1983, 1984), Korček (1977), Belanský (1987), Votík (1986, 1989).
Pro současný fotbal je charakteristická značná variabilnost výkonu v jeho mnohofaktorové
struktuře. Často je stavěna do popředí i otázka univerzálnosti hráčů nejen z hlediska prostorů
v rozestavení hráčů či v systémech hry, ale i z hlediska předpokladů k optimálnímu způsobu
řešení různých herních situací.
171
Za jeden z nich je provažována tzv. „obounohost“ hráčů. V trenérské praxi je požadavek
rozvoje obounohosti většinou v různém rozsahu a na různé úrovni respektován. Korček (1987)
uvádí převahu hráčů „jednostranných“ (otáčejí se převážně na jednu stranu) a nedostatek těch,
kteří uskutečňují herní činnosti jednotlivce tou nohou, kde se míč v daném momentu nachází,
respektive na tu stranu, kam to vyžaduje herní situace. Skutečnost, že většina hráčů musí dělat
přípravné pohyby, aby míč dostali na „svou“ nohu nebo stranu, často zabraňuje optimálnímu
řešení konkrétní herní situace. Podle analýz řady odborníků vycházejících z pozorování
individuálního herního výkonu se ukázala značná asymetrie ve způsobech provádění herních
činností i u hráčů nejvyšší výkonnosti. Jako optimální poměr mezi dominantní a subdominantní
nohou uvádějí podle Korčeka dotazovaní trenéři 60:40 až 55:45. Stejný autor doporučuje tento
problém řešit už od žákovských kategorií se zdůrazněním na individuální zdokonalování činností
méně obratnější nohy. Problémem laterální preference se zabýval také Belanský (1978). Jako
tréninkový prostředek pro zdokonalování nepreferované nohy použil při experimentu tzv.
„situační hry“, které vyžadují od hráčů činnost nepreferovanou dolní končetinou v herních
podmínkách. O efektivitě jejího zdokonalování rozhoduje kromě individuálních laterálních
předpokladů, také významně složitost struktury daného pohybu. Dále ale uvádí, že zdokonalení
nepreferované dolní končetiny se ještě nemusí odrazit ve zdokonalení obounohosti a ukázalo se,
že trénink nepreferované nohy různé intenzity „provokuje“ růst výkonnosti preferované nohy.
V závěrech své práce autor konstatuje, že nepreferovaná noha je trénovatelná v každé věkové i
laterální skupině.
O přístupech k otázce laterální preference v tréninku fotbalisů informuje Votík (1989).
Konstatuje jejich rozdílnost a uvádí, že např. holandský fotbalový odborník W. Coerver
doporučuje realizovat činnost s míčem na určitou základní úroveň, a pak zahájit trénink „horší“
nohy. Petrohradská škola „Zenitu“ vyházela z experimentálně získaných poznatků Mednikova,
který zjistil při rovnoměrné přípravě oběma nohama podobné problémy jako při přecvičování
leváků a konstatoval ve svém experimentu i určité zpomalení biologického vývoje mladých
fotbalistů. Dále doporučuje intensivní trénink herních činností s míčem „horší“ nohou v určitých
věkových periodách.
Z hlediska struktury individuálního herního výkonu je zajímavé Mednikovem uváděné
zjištění, že čím vyšší úroveň hráče a čím kvalitnější soupeř a důležitější zápas, tím větší procento
herních činností s míčem řeší hráč dominantní nohou. Buzek (2000) publikoval výsledky
experimentu norských autorů, které podporují trend speciálního tréninku slabší nohy, který vede
nejen ke zlepšení nepreferované nohy, ale má i pozitivní efekt na technickou dovednost
dominantní nohy.
172
Výzkumných prací, které by problematiku laterální preference řešily na vědeckém základě je
relativně málo., což jen dokazuje její složitost. Dalším důvodem je, jak uvádí Choutka (1976), že
fotbal patří mezi složité multifaktorální sporty. Na finálním výkonu hráče se podílí velké
množství faktorů nejrůznějšího druhu, navíc velmi variabilních s možností vzájemné
kompenzace. Tyto vztahy se projevují jako individuální specifika. Výkon na nejvyšší úrovni lze
tedy dosáhnout různými způsoby, přičemž je preferován výběr těch činností, které jsou nejvíce
tréninkem osvojeny.
CÍLE A ÚKOLY ŠETŘENÍ – VÝZKUMNÉ OTÁZKY
Na základě teoretických východisek a empirických šetření jsme formulovali tyto výzkumné
otázky:
1. Jaká je frekvence vybraných herních činností jednotlivce a jejich řešení z hlediska laterální
preference?
2. Jsou z hlediska laterální preference rozdíly v řešení sledovaných herních činností při různém
stupni časoprostorového omezení?
METODIKA A ORGANIZACE ŠETŘENÍ
Na základě teoretických východisek a analýzy přecházejících empirických šetření jsme
provedli rozbor čtyř utkání reprezentačního mužstva Brazílie na MS 94 v USA. Analyzovali jsme
individuální herní výkony tří hráčů obranné řady (Aldaira, Jorginha, Santose), tří hráčů středové
formace (Silvy, Dungy, Zinha) a dvou hráčů úročné řady (Bebeta, Romaria).
Sledovali jsme těchto pět herních činností jednotlivce: Přihrávání, zpracování a vedení míče,
obcházení soupeře a střelbu. Metodou zprostředkovaného evidovaného pozorování jsme s
využitím diktafonu registrovali do záznamového archu výše uvedených herních činností
jednotlivce.
Stupně omezení jsme definovali takto:
•
bez omezení – hráč provádí danou herní činnost zcela neatakován, není relativně vystaven
tlaku soupeře (časový tlak z hlediska vývoje utkání nebyl brán v úvahu)
•
střední omezení – hráč atakován, omezován soupeřem (vzdálenost cca 1-2m), ale bez těsného
tělesného kontaktu
•
maximální omezení – hráč provádí sledovanou herní činnost v přímém tělesném kontaktu se
soupeřem
173
Výsledky šetření a jejich interpretace
K otázce první:
Tabulka 1 Frekvence HČJ a procentuální vyjádření
HČJ
Frekvence
V%
Přihrávání
1320
81
Zpracování
1107
75
Vedení
177
92
Obcházení
104
87
Střelba
45
89
Legenda: V% - procento činností realizovaných vedoucí nohou
N%
19
25
8
13
11
N% - procento činností realizovaných nevedoucí nohou
Ilustrativní odpověď k první otázce dává tabulka 1
75% až 89% vybraných herních činností jednotlivce v námi analyzovaných utkáních sledovaní
hráči realizovali vedoucí nohou. Že nejde o náhodný jev nám potvrdily již dříve získané výsledky
šetření 12 hráčů v 10 utkáních na EURO 88, kdy jsme zjistili 87% až 92% činností uskutečněných
vedoucí nohou.
Z nejčastěji frekventovaných činností – přihrávání a zpracování bylo 81% přihrávek řešeno
vedoucí nohou, což znamená, že přibližně z pěti přihrávek byly 4 uskutečněny dominantní nohou
a podobně ze 4 zpracování míče byly 3 realizované vedoucí nohou. u dalších činností jsme zjistili
ještě větší počty řešení vedoucí nohou (viz. tab. 1).
Poměr vedoucí noha: nevedoucí noha byl následující: Vedení míče 11,5:1, obcházení
soupeře téměř 7:1 a střelba 8:1.
Podrobnější věcná analýza také naznačuje určité odlišnosti vyplývající z rozdílných
hráčských funkcí. Například je logické, že hráči středové řady nejčastěji přihrávali a vedli míč,
hráči útočné dvojice měli největší frekvenci obcházení soupeře a střelby. Tato zjištění naznačují,
že při interpretaci a případných doporučení pro tréninkový proces nutně musíme brát v úvahu
mnoho velmi variabilních proměnných. Např. individuální laterální předpoklady, specifiku
hráčských funkcí, pojetí hry, charakter činnosti v útočné či obranné fázi hry, složitost struktury
pohybové činnosti apod.
K otázce druhé:
Tabulka 2 a graf 1 a 2 naznačují určité tendence, které nejsou bez zajímavosti. Podle
získaných údajů lze sledované herní činnosti jednotlivce rozdělit do tří skupin, kdy kritériem je
poměr činností realizovaných vedoucí a nevedoucí nohou.
174
Tabulka 2 Frekvence HČJ pdle stupně omezení – procentuální vyjádření
Stupeň
Bez omezení
Střední omezení
Maximální omezení
omezení
Laterální
V
N
V
N
V
N
preference v %
Přihrávání
37
10
36
8
8
1
Zpracování
39
16
29
8
6
2
Vedení
27
2
51
5
14
2
Střelba
36
4
36
0
18
7
Obcházení
0
0
48
6
39
7
Legenda: V – herní činnosti jednotlivce realizované vedoucí nohou
Suma
V
N
81
75
92
89
87
19
25
8
11
13
N – herní činnosti jednotlivce realizované nevedoucí nohou
Prvá skupina – přihrávání a zpracování míče.
Jedná se o nejčastější frekventované HČJ.
Přihrávání bylo v 81% řešeno vedoucí nohou. Z hlediska časoprostorového omezení je téměř
shodné procento ve stupni bez omezení (cekem 47% z toho 37V+10N) a ve středním omezení
(celkem 44% z toho 36V+8N). V maximálním omezení řešení 9% přihrávek (8V+1N).
Zpracování – 75% realizováno vedoucí nohou, bez omezení celkem 55% (39V+16N), ve
středním 37% (29V+8N) a v maximálním 8%(6V+2N).
Z hlediska poměru mezi řešením činností vedoucí a nevedoucí nohou je u přihrávání naznačen
trend přímé závislosti mezi vzrůstajícím stupněm omezení a tímto poměrem. Jinými slovy, čím
větší stupeň omezení, tím je větší poměr přihrávek mezi vedoucí a nevedoucí nohou. U
zpracování je ve všech stupních omezení přibližně shodný poměr realizovaných činností.
Druhá skupina – vedení míče
Vedení míče v 92% realizováno vedoucí nohu, shodná tendence vedoucí i nevedoucí nohou
k nárůstu četnosti ve středním stupni omezení (graf 1 a 2). Poměr řešení V : N v %. Bez omezení
13V : 1N, střední omezení 10V : 1N, maximální omezení 7V : 1N.
Třetí skupina – střelba a obcházení soupeře
89% a 87% činností řešeno vedoucí nohou. Podrobnější analýza prozrazuje existenci tendence,
kterou jsme u přecházejících herních činností nezjistili. Jedná se o jev, kdy v maximálním stupni
omezení narůstá frekvence činností nevedoucí nohou (graf 2).
Že se s největší pravděpodobností u střelby nejedná o náhodný jev, nám celkem
jednoznačně potvrzují údaje dílčí analýzy střelby, kterou provedl v roce 1998 pro potřeby
diplomové práce trenérského studia UEFA profilicence Klusáček ve 26 utkáních MS 98 ve
175
Francii. V tomto sledování ke stupni omezení přistupovaly jako další proměnné rychlost pohybu
při realizaci střelby a její kvalitativní hodnocení. I přes vstup dalších proměnných, námi zjištěné
tendence analýza potvrdila.
Domníváme se, že výrazným faktorem ovlivňujícím tento trend jsou nároky na rychlost
řešení, kterou vyžaduje realizace obcházení soupeře a střelby v podmínkách současného fotbalu
na profesionální tedy nejvyšší výkonnostní úrovni při maximálním stupni omezení. Kdy není čas
„připravit si“ podmínky pro řešení situace „lepší“ nohou a hráči jsou nuceni situačními faktory
přistoupit na nejrychlejší způsob řešení bez ohledu na preferovanou končetinu. U střelby hraje
jistě roli i skutečnost, že je často úspěšně realizována ve vzdálenostech, které dovolují efektivní
řešení i slabší – nevedoucí nohou.
Graf 1 Frekvence činností vedoucí nohou
Graf 2 Frekvence činností nevedoucí nohou
176
ZÁVĚR
K otázce 1: Pokud analyzujeme pouze frekvenci uvedených herních činností jednotlivce a jejich
řešení z hlediska laterální preference, docházíme k jednoznačné preferenci vedoucí nohy v rozpětí
75% - 89% realizovaných činností.
K otázce 2: Podrobnější analýza již takto jednoznačnou odpověď nedává. Stupeň omezení –
deficit času a prostoru výrazně ovlivňuje realizace řešení činností z hlediska laterální preference.
Trend narůstající preference vedoucí nohy směrem ke stupni maximálního omezení se
nepotvrdilo u obcházení soupeře a především u střelby. Toto zjištění si vysvětlujeme požadavky,
které současný fotbal na nejvyšší výkonnostní úrovni klade na úspěšné řešení těchto herních
činností jednotlivce charakteristických a rozhodujících pro úspěšné zakončení útočné fáze hry.
Při interpretaci zjištěných dat a doporučení pro praxi nutno zohlednit existenci mnoha
proměnných ovlivňujících individuální herní výkon. Mezi tyto proměnné doporučujeme zařadit:
individuální laterální předpoklady, složitost struktury daného pohybu, situační a dispoziční
faktory.
DÍLČÍ DOPORUČENÍ PRO PRAXI
1. Respektovat biologickou (genetickou) podmíněnost laterální preference ve smyslu stupně její
vyhraněnosti. Výrazně vyhranění hráči (především leváci) mají větší problémy s jemnou
koordinací motoriky nedominantní nohy. Lze předpokládat, že stupněm vyhraněnosti je
podmíněna možnost a míra působení prostředí na genotyp laterality a následně i rozsah
ovlivnění výsledku tohoto působení – fenotypu laterality, se kterým pracujeme a snažíme se
ovlivňovat tréninkovým procesem.
2. Respektovat ontogenezi jedince (probíhá lateralizace v procesu kortikalizace funkcí) a
přibližně do deseti roků věku záměrně neorientovat trénink z hlediska laterality.
3. Závěry některých výzkumů a empirické poznatky ukazují, že předčasné nebo nepřiměřené
zatěžování nepreferované nohy může vést až k pohybovým či psychickým poruchám.
4. Osvojování nových dovedností zahájit preferovanou nohou a po zvládnutí na základní úrovni
teprve přistoupit k tréninku dovedností nepreferovanou nohou.
5. V tréninku nepreferované nohy zohledňovat požadavky současného fotbalu jak z hlediska
složitosti řešení herních situací, tak složitosti struktury pohybu (dovednosti) i efektivity
využití naučených dovedností v utkání.
6. V tréninku nedominantní nohy ještě více platí obecný požadavek respektování individuálního
přístupu a tolerování výsledných rozdílů v kvalitě osvojených herních dovedností.
177
LITERATURA
ATKINSONOVÁ, R. L et al. 1995. Psychlogie. Praha: Victorie publishing, 1995.
BELANSKÝ, L. 1987. Zdokonalovanie laterality futbalistov. Trenér, 21, 1987, č. 31.
BUZEK, M. - PROCHÁZKA, L. 1999. Česká fotbalová škola. Praha: Olympia, 1999, s. 124.
BUZEK, M. 2000. Jak zdokonalit ovládání míče „slabší“ nohou. Fotbal a trénink. 2000, č. 1, s.
7-8.
DRNKOVÁ, Z. - SYLLABOVÁ, R. 1991. Záhada leváctví a praváctví. Praha: Avicenum.
1991.
CHOUTKA, M. 1976. Studium struktury sportovního výkonu. Praha: Univerzita Karlova. 1976.
KORČEK, F. 1978. Lateralita vo futbale. Metodické listy. Bratislava: Trenér, 22. 1978.
KUČERA, A. 1967. K problému tzv. překřížené laterality horních a dolních končetin. In Acta
univ. Carol. – Gymnica č. 1. Praha: Univerzita Karlova, Fakulta tělesné výchovy a sportu. 1967, s.
105 – 126.
MĚKOTA, K. 1984. Syntetické studie o pohybové lateralitě. In Acta Univesitatis Palackianae
Olomucensis gymnica. Praha: SPN. 1984.
MĚKOTA, K. 1983. Pohybová lateralita. In Kapitoly z antropomotoriky I. (Lidský pohyb –
motorika člověka) Olomouc: Univerzita Palackého Pedagogická fakulta. 1983.
SOVÁK, M. 1962. Lateralita jako pedagogický problém. Praha: UK, 1962.
SYNEK, F. 1991. Záhady levorukosti, asymetrie člověka. Praha: Horizont. 1991.
VÁŇA, R. 1996. Analýza struktury individuálního herního výkonu ve fotbalu. Diplomová práce,
Západočeská univerzita v Plzni, Pedagogická fakulta, Plzeň.1996.
VOTÍK, J. 1989. Diagnostika struktury herních dovedností fotbalistů. Trenér, 30 (6), 1989, s.
257-259.
VOTÍK, J. 1989. K některým problémům výuky kopané. In Sborník z vedeckej konferencie na
téma „Pregresivne trendy výučby v tělovýchovnom procese“. Prešov: Pedagogická fakultas. 1989,
s. 167-170
VOTÍK, J. 1990. Konfigurace proměnných tréninkového procesu ovlivňujících výkonovou
úroveň ve fotbalu. Rukopis zprávy o řešení DÚ 04-08. Praha: Univerzita Karlova, Fakulta tělesné
výchovy a sportu. 1990.
VOTÍK, J. 1998. K problematice laterální preference v individuálním herním výkonu fotbalistů.
In.: Sborník KTV FPE ZČU – TV VI. Plzeň: 1998, s. 93-97.
VOTÍK, J. 2000. Laterální preference a herní výkon fotbalisty. In.: Sborník ze semináře ČOV
„Sportovní hry – trénink, výzkum, perspektivy.“ Praha: 2000, s. 96-107.
178
VOTÍK, J. 1999. Analýza laterální preference v herním výkonu fotbalisty. In.: Sborník
z mezinárodní konference „Pohyb a zdraví“. Olomouc: 1999, s. 559-563.
VOTÍK, J. 1999. Pravou, levou nebo oběma? Fotbal a trénink. 1999, č. 6, s. 16-19.
RESUME
ON PHENOMENON IN LATERAL PREFERENCE IN THE PERFORMANCE OF
FOOTBALL PLAYERS
The subject of the article is treated on the level, of both theory and practical application
with real outcome. The author analyses neurophysiological mechanismus of movement control
and explains the causes of laterality in terms of genetically based manifestations of brain
assymetry. On the practical level, the author poins out the difficulties involved in the specific
nature of every individual, which makes it hard to tackle for the coach in a universal way. This
problem is still open to investigation as regards the practical applications.
179
Názov:
Náklad:
Rozsah:
Vydanie:
Formát:
Vydavateľ:
POHYB, ŠPORT, ZDRAVIE III.
EXERCITALIO CORPOLIS-MOTUS-SALUS
50 ks
180 strán
tretie
elektronický
ISBN 80–8083-249-8
EAN 9 788 080 832 490
180

Pohyb, šport, zdravie III. - Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela v

Transkript

Podobné dokumenty

9.00–12.30, Bratislava

Cvičení MB – Aerobic ve vodě

mezinárodní cvičení NATO Ramstein Rover 2012 mstein Rover 201

HCS_popis aerobic cz - Zlatá Praha Restaurant

CUBA letak_2 - michal.program.cz

RELAXAČNÍ CVIČENÍ PRO KAŽDÉHO cena 40,