historická architektúra 2015 - rozvoj

Transkript

EURÓPSKA ÚNIA
EURÓPSKY FOND
REGIONÁLNEHO ROZVOJA
SPOLOČNE BEZ HRANÍC
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
STAVEBNÁ FAKULTA
VYSOKÁ ŠKOLA BÁŇSKÁ
TECHNICKÁ UNIVERZITA OSTRAVA
STAVEBNÍ FAKULTA
Zborník príspevkov z vedeckej konferenciu s medzinárodnou účasťou
HISTORICKÁ ARCHITEKTÚRA 2015
09. FEBRUÁR 2015
Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta,
poslucháreň AC 12
Konferencia sa koná s podporou medzinárodného projektu
Operačný program cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013
„Rozvoj přeshraniční spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury“
Odborný garant konferencie
VIČAN Josef, prof. Ing. CSc. - ŽU SvF Žilina
Vedecký výbor konferencie
BUJŇÁK Ján, prof. Ing. CSc. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
HRŮŠA Petr, prof. Ing. arch. CSc. - VŠB-TU Ostrava, Stavebná fakulta
PEŘINKOVÁ Martina, doc. Ing. Ph.D. - VŠB-TU Ostrava, Stavebná fakulta
RYBÁRIK Ján, doc. Ing. PhD. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
MAKÝŠ OTO, doc. Ing. PhD. - STU Bratislava, Stavebná fakulta
AUGUSTINKOVÁ Lucie, Mgr., Ph.D. - VŠB-TU Ostrava, Stavebná fakulta
KRUŠINSKÝ Peter, Ing. arch., PhD. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
KORENKOVÁ Renáta, Ing. PhD. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
GOCÁL Jozef, Ing. PhD. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
Organizačný výbor konferencie
KRUŠINSKÝ Peter, Ing. arch. PhD.- ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
Všetky príspevky v zborníku sú recenzované.
Odborní recenzenti:
BUJŇÁK Ján, prof. Ing. CSc. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
RYBÁRIK Ján, doc. Ing. PhD. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
AUGUSTINKOVÁ Lucie, Mgr., Ph.D. - VŠB-TU Ostrava, Stavebná fakulta
KRUŠINSKÝ Peter, Ing. arch., PhD. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
GOCÁL Jozef, Ing. PhD. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
GRÚŇOVÁ Zuzana, Ing. arch. PhD. - ŽU v Žiline, Stavebná fakulta
Kontaktná adresa
Ing. arch. Peter Krušinský, PhD.
Katedra pozemného staviteľstva a urbanizmu
Stavebná fakulta
Žilinská univerzita v Žiline
Komenského 52
010 26 Žilina
e-mail: [email protected]
tel: +421 41 513 5707
© Nakladateľstvo EDIS
ISBN 978-80-554-1005-0
2
OBSAH
01 M. Borošová-Michalcová - K. Ďurian
Prezentácia a uvedenie niekoľkých príkladov historizujúcej sakrálnej
architektúry Žilinského kraja ............................................................................
4
02 F. Bahleda – M. Brodňan – J. Jošt – P. Koteš – P. Paulík – J. Vičan
Historické mosta na území Krásna nad Kysucoun .........................................
13
03 M. Cangár - M. Hočová
Stavebno-architektonické a umelecké kvality objektu budovy železničnej stanice
v Žiline ..............................................................................................
19
04 J. Gocál – J. Vičan
Historický železničný most ponad rieku Vltava v Prahe ................................
30
05 Z. Grúňová
Vývoj morfológie a tématiky kachlíc v dejinách ............................................
34
06 R. Kollárová - Z. Grúňová - J. Babjak - J. Žiak
Artikulárny kostol v Zemianskych Kostoľanoch ............................................
46
07 R. Korenková – P. Krušinský
Technický stav zastrešenia Oravského hradu .............................................
58
08 R. Korenková – P. Krušinský
Analýza tepelno-vlhkostných problémov detailu pri pomúrnici ....................
62
09 P. Krušinský - R. Korenková
Sanácie historických krovov na Slovensku ...................................................
69
10 O. Makýš
Modelový prístup k riešeniu zavĺhania historického objektu metódou postupných
krokov ...........................................................................................................
76
11 O. Makýš
Účinok odvetrávacích technológií na barokové tehlové murivo kostola piaristov
v Nitre ..........................................................................................................
82
12 L. Augustinková
Výzkum kanálu Nečíz V Litovli –postřehy k metodice SHP ..........................
88
13 L. Augustinková - A. Knápek
Ruinou snadno a rychle ...............................................................................
95
14 L. Augustinková
Zámek Jeseník nad Odrou ........................................................................
3
103
_________________________________________________________
vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou
09. FEBRUÁR 2015 Žilinská univerzita v Žiline
PREZENTÁCIA A UVEDENIE NIEKOĽKÝCH PRÍKLADOV
HISTORIZUJÚCEJ SAKRÁLNEJ ARCHITEKTÚRY ŽILINSKÉHO
KRAJA.
Mgr. Miloslava Borošová - Michalcová1, Ing. arch. Karol Ďurian2
Abstrakt
Historizujúca architektúra ako fenomén návratu ku poznaným slohovým koncepciám výstavby
reprezentatívnejších stavieb sa emotívne a retrospektívne snaží naviesť pozorovateľa do dôb
minulých pričom v mnohých prípadoch realizuje túto ideu komplexne od celku až k dokonalým
prevedeniam detailu. Mnohé z týchto stavieb sú realizované v rámci krátkeho časového úseku pod
jedným autorským perom. Územie severného Slovenska najmä Oravy, Kysúc a čiastočne aj Turca
zažíva svoj hospodársky a ekonomický rozmach až po 2. polovici 19.storočia a začiatku 20.storočia.
Dochádza k dôležitým spoločenským a technickým zmenám, ktoré ovplyvnili mnohé odvetvia výroby,
úžitkového umenia a umeleckého remesla. Na tento rozmach sa viaže čulejší stavebný ruch
iniciovaný miestnou šľachtou alebo zámožnejším obyvateľstvom novo vznikajúcich mestečiek. V
niektorých prípadoch dochádza k nahradeniu starších (drevených alebo murovaných) sakrálnych
objektov, ktoré svojim charakterom a mierkou reprezentujú dedinské kostoly – novými,
reprezentatívnejšie poňatými stavbami. V rámci Žilinského regiónu je predmetom nášho príspevku od
prezentovanie koncepčne najlepšie či už umelecko-remeselne, projekčne a architektonicky
realizovaných rímskokatolíckych kostolov v regióne Oravy - v Dolnom Kubíne a v Sedliackej Dubovej,
v regióne Turca - vo Vrútkach, v regióne Čadca – v obci Raková.
1. PRÍKLADY HISTORIZUJÚCEJ ARCHITEKTÚRY
Región Žilinského kraja po rokoch 1848-49 prechádza postupným hospodárskym rozvojom súvisiacim
s premenou hospodárskej základne od jednoduchého cechového a manufaktúrneho k priemyselnému
podporeného od 70.rokov 19.storočia aj výstavbou Košicko–Bohumínskej železničnej trate.
Historizmus alebo retrospektívne tendencie pri stavebnej činnosti v rámci jednotlivých slohových
období neboli v tomto regióne neznámym pojmom a ako príkladom je možné uviesť pozdĺžne
dispozične riešené renesančné trojloďové kostoly s polygonálne ukončenými svätyňami „Horného
Turca“. Jedno z najplodnejších období stavebného ruchu regiónu 13. - 16. storočie prinieslo
množstvo významných sakrálnych stavieb, ktoré mnohí znalci dejín radia k tomu najvýznamnejšiemu
postavenému v rámci regiónu Slovenska a vtedajšieho Uhorska (premonštrátsky kostol Blahoslavenej
Panny Márie v Kláštore pod Znievom, rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša v Liptovskom
Mikuláši, kláštorný kostol v Okoličnom atď.). Na základe tejto tradície staviteľského umenia a
zobrazovania zaužívaného sakrálneho priestoru v duchu rannej, vrcholnej a neskorej gotiky a v
súvislosti s hospodárskym rozvojom územia bolo len prirodzeným trendom pomerne rýchle
udomácnenie romantizujúcich tendencií v neogotickom duchu. Na tieto nové stavebné projekty sa v
rámci možností angažujú rôzny architekti, stavitelia z veľkej časti z iného prostredia ako je tento
región. Príkladom sú kostoly postavené v rozvíjajúcich sa mestečkách alebo priamo pod donáciou
bohatších vlastníkov panstiev. Tieto kostoly vzhľadom na vek, menšej miere opotrebovanosti
a nutnosti zvyšovania štandardu sú menej dramaticky obnovované a nedochádza ku rozsiahlym
obnovám. Pri obnovách tohto druhu architektúry je však naďalej nutné sa zamerať od celku po
absolútny detail, pretože práve stratou autentickosti detailov ako sú obnova dverných a okenných
otvorov pre zvýšenie štandardu, obnova nástenných malieb, obnova fasád objektu so štukovou
výzdobou alebo obnova klampiarskych prvkov dochádza často k amatérskej až zjednodušenej
rekonštrukcii resp. redukcii pôvodného výzoru a materiálového riešenia. Pri uvádzaní týchto kostolov
okrem zhodnotenia jeho architektonicko – historického a umelecko-historického významu chcem
*
Mgr. Miloslava Borošová – Michalcová, Mariánske námestie č. 19, 010 01 Žilina
Ing. arch. Karol Ďurian, Krajský pamiatkový úrad Žilina, pracovisko Martin, Nám. S.H. Vajanského č.1, 036 01
Martin
**
4
_________________________________________________________
upozorniť aj na šťastnejšie a menej šťastné čiastočné obnovy kostolov s ich detailmi. Jedným s prvých
kostolov postavených pod vplyvom romantizujúcich tendencií v našom kraji je rímskokatolícky kostol
Narodenia Panny Márie v Rakovej. Autorom projektu je známy český architekt Jozef Zítek a kostol bol
oproti projektu postavený v rokoch 1870 – 1874 v redukovanej podobe so skrátenou loďou, zníženou
vežou a zjednodušenou exteriérovou výzdobou. Koncept kostola je jednoloďový chrámový priestor s
transeptom, svätyňou ukončenou polygonálne a asymetricky osadenou vežou vedľa hmoty
presbytéria. Samotný priestor interiéru kostola založený na koncepcii latinského kríža je dotvorený
bohatou architektonickou výbavou v podobe členenia zaklenutím celého priestoru krížovými rebrovými
klenbami dosadajúcimi do mohutných polygonálnych konzol s nábežnými štítkami. Poňatie kostola
vychádza z klasických predlôh usporiadania vnútorného prostredia kostola s dôrazom na symboliku a
hľadaním inšpirácie v ich stvárnení v ranogotickej architektúre. Architekt oproti istým zaužívaným
kanónom poňatia gotického interiéru ho posúva ďalej svojimi voľnejšími vyobrazeniami
architektonickej výbavy nerešpektujúc niekedy ani proporcionalitu a tektoniku tejto imitácie.
Najviditeľnejšie je to vnímateľné na stvárnení aproporčnej konzoly. Podobne riešené neogotické
kostoly sa v tomto regióne nachádzajú v Lutišiach, Novej Bystrici – Riečnici. O existencii pôvodnej
výmaľby v interiéri kostola sa dnes dozvedáme už len z dobových fotografii, ktoré zachytávajú
kvádrovanie na stenách a šablónovú ornamentálnu výzdobu. Údajne sa na výmaľbe kostola zúčastnil
aj J. B. Klemens, ktorý stvárnil výjavy zo života Ružencovej Panny Márie. Táto výmaľba bola približne
v 60-tych rokoch prekrytá. V 90-tych rokoch 20. storočia však došlo k celoplošnému odstráneniu
pôvodnej výmaľby a omietkových vrstiev. na ich mieste bola realizovaná jednoduchá výmaľba s
obrazmi evanjelistov na klenbe od E. Prokoppa. Dokladom dobového vkusu interiérového zariadenia
je mobiliár kostola v neogotickom štýle - oltáre, krížová cesta a organ situovaný na empore, ktorý bol v
súčasnosti reštaurovaný. Pri mobiliári ide o prebratie tvarov a detailov z obdobia stredoveku (pôvod
tvaroslovia najmä z anglickej gotiky) adaptovaných novými technickými a technologickými
možnosťami výroby. povrchová úprava však už zohľadňuje estetické nároky svojej doby a uplatňuje
novú eleganciu. Pri obnove tohto kostola tak ako vo viacerých prípadoch boli vymenené vstupné
dvere z exteriéru za novotvary absolútne nekorešpondujúce neogotickú koncepciu výzoru architektúry.
Ďalšími kostolmi postavenými niekedy až o dekádu sú stavby chrámov v Dolnom Kubíne a Sedliackej
Dubovej postavené či už s prispením Oravského komposesorátneho panstva alebo z príspevkov
miestnych veriacich. Pri oboch sú známy architekti - stavitelia a pri rímskokatolíckom kostole sv.
Kataríny Alexandrijskej aj kamenársky majstri a palieri stavby. Autorom rímskokatolíckeho kostola sv.
Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne je Ing. Cancrinyi, kamenárske práce viedol taliansky majster
Francesco Joannes a palierom bol Andrej Krivoš. Postavený bol v rokoch 1880-1887. Pri týchto
stavebných podujatiach sa už neangažujú renomovaní architekti – stavitelia, ale menej známe
osobnosti, ktorý pri skladaní a koncipovaní nových chrámov čiastočne kopírujú už zažité prvky alebo
celé architektonické predlohy. Pri rímskokatolíckom kostole v Dolnom Kubíne koncipovaným ako
jednoloď so svätyňou s rozsiahlym polygonálnym záverom, excentricky osadenou predstavanou
vežou na severozápadnej strane a po stranách lode s pristavanou kaplnkou a sakristiou je vo veľkej
miere zachovaná architektonická výbava, ktorá svojou kvalitou, prepracovaným architektonickým
detailom a celkovou koncepciou patrí medzi cennejšie stavebné diela. Pri tomto kostole sa opätovne
uplatňuje zaklenutie priestorov krížovou rebrovou klenbou s vystúpeným medziklenbovým rebrom
dosadajúcimi na ihlanovité konkávne poprehýbané dvojstupňové konzoly s hmotnejším abakom
rozdeleným horizontálne na dve polovice jednu hranolovitú a jednu oblúnovú. Samotné stupne
ihlanovitej konzoly oddeľuje vystupujúca ozdobne oblúnom a žliabkom riešená rímsička. Rebrá
klenby sú klasické vyžľabené s postrannými bočnými pásikmi. Rebrá klenby sa spájajú do
jednoduchých kruhových svorníkov s vyžľabenou strednou časťou v tvare polgule. Ďalšia
architektonická výbava ako okná, portály s dverami, výzdoba exteriérových fasád, zastrešenie objektu
sú inšpirované zaužívanými historizujúcimi predlohami kombinujúc najmä pri dverách aj niekoľko
štýlov. Medzi najhodnotnejšie patrí lomené okno panskej empory s doskovým obkladom imitujúcim
gotizujúce bohato vyrezávané drevené okno s dvoma otvormi, so stredovým a okrajovými prútikmi so
štylizovanými hlavicami a pätkami a vo vrchole so štvorlístovou kružbou. Nad týmto oknom sa
nachádza bohato vyrezávaný reliéf krížovej kytice a pod parapetom vyrezávaného okna sa nachádza
bohato ozdobená vyrezávaná nepravidelná doska odstupňovaná v dolnej časti ukončená konkávne
poprehýbanými doskami v ústredných poliach s trojlistovými kružbami a pod nimi s odstupňovanými
cibuľovitými bodcami. Samotná doska obsahuje drevený rám, v ktorom je bohato vyrezávaná rastlinná
výzdoba (ruža) v ústrednom poli s vyobrazením erbu rodiny (ZICHI), ktorá mala výhradné právo
predmetnú emporu užívať. Pri tomto kostole je oproti iným netradične pravdepodobne vzhľadom na
pôvod autora použitá väzníková sústava krovnej konštrukcie tzn. vlašská sústava. Ani v tomto kostole
5
_________________________________________________________
sa nezachovala pôvodná výmaľba súvisiaca so vznikom kostola. V súčasnosti je prezentovaná
výmaľba z roku 1939, ktorú vytvoril kolektív autorov: Massányi, Petrikovič a Enhof. Táto výmaľba bola
reštaurovaná v roku 2005, pričom sondážou bola zisťovaná prítomnosť staršej výmaľby. Iba v
ojedinelých miestach sa našli stopy po vtláčanej červenej linke, dnes však už ťažko
rekonštruovateľnej. Vo svätyni sa nachádzajú okná s vitrážou z 19.storočia. Po výtvarnej stránke ide o
technicky kvalitnú prácu koncipovanú v štýle novogotického výtvarného vyjadrenia. Charakterizuje ju
kombinácia stredného naratívneho figurálneho zobrazenia výjavov, rámovaného gotizujúcou
architektúrou a dekoratívnym kobercovým vzorom. Neogotický ucelený architektonický výraz
stavebného diela dopĺňa zachovaný mobiliár v interiéri kostola - oltáre, súbor kostolných lavíc, krížová
cesta, sedílie (ktoré vznikli sekundárnym použitím architektonickej časti pravdepodobne bočného
oltára). Nie je známa rezbárska dielňa odkiaľ tento súbor pochádza. Záľuba v ornamentálnosti sa tu
prejavuje na kvalitných rezbárskych detailoch a na aplikácií šablónovej ornamentiky na pozadiach ník
oltárnej architektúry, ktoré akoby tvorili podklad za plastikami. Pri čiastočnej obnove tohto kostola
resp. jeho vstupných drevených dverí je zaujímavé, že prvky obnovené štátnou firmou v 70. rokoch
20. storočia výzorovo a šírkou dosiek nekorešpondovali so zachovaným výrazom autentických
interiérových dverí (pozn. použitie úzkych dosiek pero – drážka) avšak obnovou iniciovanou zo strany
vlastníka v roku 2008 došlo práve k prinavráteniu pôvodného výzoru a farebnosti týchto vstupných
dverí.
Ďalší vyššie spomínaný rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela v Sedliackej Dubovej je jedným
z najautentickejších historizujúcich sakrálnych objektov nachádzajúcich sa v kraji. Táto pamiatka je
okrem iného dokladom záľuby 19. storočia v duchu romantického historizmu - vytvárať kópie a
napodobneniny. Ide o kópiu kostola sv. Egídia z roku 1434 v alpskom Altaussee v Salzburgskom
regióne Štajerska, neďaleko od Hallstattu. postavený bol v roku 1880 - 1886. Pri koncipovaní
sakrálneho priestoru kostola architekt okrem neogotického repertoáru tvaroslovia využíva aj
eklektické doplnky ako je zaklenutie lode do polpilierov s rímsovými hlavicami. Kostol je klasickejšie
riešený ako jednoloď, s polygonálnou svätyňou a predstavanou vežou. Steny a zaklenutia jeho
jednotlivých priestorov obsahujú komplexne zachovanú autentickú maľovanú výzdobu s
geometrickými ornamentmi, listovo-kvetinovými motívmi, pri stenách s kvádrovaním, v katušových
rámoch s vyobrazeniami Námetov zo života Ježiša Krista a v kruhových rámoch so symbolmi
kresťanstva. Pri tejto výmaľbe išlo o imitovanie celodrevených obkladov stien za účelom vytvoriť
atmosféru stredoveku, alebo o napodobňovanie kvalitnejších historických tapetových vzorov, pričom
vzniká úplne iný novotvar. Šablónové vzory neboli doposiaľ z hľadiska ornamentiky prehodnotené vo
vzťahu k svojim vzorom. Výplne otvorov ako aj samotné portály sú oproti dolnokubínskemu kostolu
riešené štylizovanejšie jednoduchšie s aplikovaním eklektického fondu. Výzdoba exteriérových fasád
riešená v kamennom nepravidelnom obklade je jedným z prvých atypických poňatí exteriérovej
výzdoby fasád. Toto priznanie murovacieho materiálu so štylizáciou výzdoby exteriérových fasád je
jedným z prvých príkladov racionalizujúcich tendencií v rámci nášho kraja typických pre poňatie
historizujúcej architektúry poslednej štvrtiny 19.storočia. Tento kostol nebol zásadnejšie obnovovaný
až na realizáciu novej plechovej krytiny s tmavočerveným náterom aplikovanej priamo na zvetralý
a silno poškodený šindeľ v priebehu poslednej tretiny 20.storočia. Touto realizáciou novej krytiny
aplikovanej priamo na poškodenú drevenú krytinu v nie príliš prevetrávanej plechom pokrytej streche
s extrémnymi výkyvmi teplôt dochádza už k poškodeniam krovnej konštrukcie so začínajúcou hnilobou
a zaneseným drevokazným hmyzom. Po upozorneniach vlastníka zo strany Krajského pamiatkového
úradu Žilina na daný stav, by tento chcel realizovať komplexnú obnovu strechy v najbližšom možnom
období.
Ďalším reprezentantom vyspelej historizujúcej neogotickej architektúry je rímskokatolícky kostol sv.
Jána Krstiteľa vo Vrútkach postavený na miestne staršieho ranogotického. V zmluve uzatvorenej 10.
augusta 1904 sa Stanislav Zachar zaviazal ukončiť stavbu kostola, ktorú projektoval hlavný inžinier
Košicko-bohumínskej železnice Ing. Jozef Pfinn do 15. augusta 1905. Samotný kostol je jednoloďový
s transeptom, s polygonálnou päťosminovou svätyňou, s predstavanou vežou, pri ktorej je na
juhovýchodnej strane pristavaný schodiskový rizalit s točitým železobetónovým schodiskom. Pri
svätyni sa na južnej strane nachádza sakristia a na opačnej severnej strane pomocná miestnosť.
Severné aj južné rameno transeptu je taktiež ako svätyňa polygonálne päťosminové. Pri tomto kostole
už architekt voľnejšie aplikuje zaužívané kanóny a vytvára tak jeden z najmonumentálnejších
neogotických sakrálnych priestorov. Fasády majú neogotický výraz horizontálne členený podokennými
rímsami s oplechovaním a vertikálne členený medzi okennými osami a na nárožiach dvojnásobne
odstupňovanými piliermi s pultovými oplechovanými strieškami. Všetky fasády sú ukončené
profilovanou korunnou rímsou v dolnej časti so zubovitým pravouhlým pravidelným ornamentom.
6
_________________________________________________________
Samotná veža je na jednotlivých podlažiach horizontálne členená kordónovými rímsami taktiež so
zubovitým ornamentom s oplechovaním a lizénovými rámami s imitáciou bosáže. Prízemná časť veže
obsahuje na nárožiach odstupňované piliere s dvomi oplechovanými pultovými zošikmeniami a s
jedným trojuholníkovým štítom na pultovom zošikmení. Medzi týmito piliermi je vstupný neogotický
ústupkový portál s pravouhlým nadpražím členený lomenými bohato profilovanými archivoltami
dosadajúcimi na vložené stĺpiky s bobuľovitými hlavicami s pásikom, trištvrtevalcovým driekom a
jednoducho oblúnom členenou pätkou. Portál obsahuje v tympanóne basreliéfnu plastiku
znázorňujúcu okrídleného anjela držiaceho v rukách Veronikinu rúšku. Nad portálom je trojuholníkový
vimperg vo vrchole s krížovou kyticou. V portály sú osadené drevené zbíjané dvere pobité ozdobne
riešeným kovaním a plechmi. Loď je zaklenutá tromi poliami krížovej rebrovej klenby, v krížení s
transeptom hviezdovou klenbou, v južnom a severnom ramene transeptu, rovnako ako pri svätyni
šesťdielnym i klenbami na polygonálnom pôdoryse. Rebrá klenieb majú hruškovitý profil s postrannými
pásikmi a spájajú sa do kruhovitých svorníkov s dvoma žliabkami. Samotné rebrá klenieb dosadajú na
zväzkové prípory s bobuľovitými hlavicami s pásikom hranolovitým driekom s predstupujúcim
polvalcom a oblúnom s pásikmi členenou pätkou, pod ktorými je hranolovitý sokel. Rovnaký systém
prípor avšak rozvinutejší je v priestore kríženia lode s transeptom. Priestor kostola je osvetlený
vysokými neogotickým lomenými oknami s ústupkovito profilovanými osteniami a s vitrážami. Okná
veže sú kruhové, pravouhlé a vysoké lomené s vystupujúcou nadpražnou šambránou v dolnej časti s
jednoduchými rímsami. Väčšina portálov interiéru kostola je pravouhlá s pravouhlým ústupkom a
členená žliabkom a obsahujúca drevené dvere kazetové. Novšia kruchtová empora je nesená
dvojicou kruhových stĺpov s bobuľovitými hlavicami a profilovanými pätkami, ozdobne riešeným
dreveným parapetom. Okná lode, transeptu a svätyne kostola obsahujú vitrážovú výzdobu v počte 17
kusov, zhotovených v sklomaliarskom ateliéri Gedeona Waltherra v Budapešti na konci 19.storočia.
Tento posledne menovaný kostol nebol zásadnejšie obnovovaný až na klampiarske prvky a to
nástrešné medené žľaby a zvody pri zachovaní ich situovania a spôsobu odvedenia dažďovej vody.
Všetky tieto kostoly obsahujú taktiež autentický mobiliár - ako doklad sériovej produkcie umeleckých
remesiel, riešený v historizujúcom neogotickom slohu, importovaný z väčšej časti z rakúskeho
Tyrolska, na ktorý nadviazali aj domáce rezbárske dielne (v Košiciach, Kežmarku - kde sa vyrábal
mobiliár pre viaceré kostoly na Spiši a Orave, Banskej Štiavnici) orientujúce sa v druhej polovici 19.
storočia takmer výlučne na výrobu, úpravu, opravu a zariaďovanie interiérov kostolov v neogotickom
štýle. Prezentáciou príkladov historizujúceho sakrálneho neogotického staviteľského umenia na ceste
k eklektizmu, sme chceli urobiť jednoduchý nie však komplexný prehľad tohto druhu architektúry
nachádzajúceho sa na území Žilinského kraja. Prezentovaná architektúra sa v rámci daného
časopriestoru ničím nevymykala od iných či už v prevedení detailu, použití kvalitnejšieho materiálu,
ale aj mierkou a logikou usporiadania jednotlivých hmôt a detailov architektonickej výbavy.
2. RESUMÉ
Historizujúca architektúra alebo retrospektívne tendencie pri stavebnej činnosti v rámci jednotlivých
slohových období neboli v regióne Žilinského kraja neznámym pojmom. Jedno z najplodnejších
období stavebného ruchu regiónu 13. - 16. storočie prinieslo množstvo významných sakrálnych
stavieb, ktoré mnohí znalci dejín radia k tomu najvýznamnejšiemu postavenému v rámci regiónu
Slovenska a vtedajšieho Uhorska (premonštrátsky kostol Blahoslavenej Panny Márie v Kláštore pod
Znievom, rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši, kláštorný kostol v
Okoličnom atď.). Na základe tejto tradície staviteľského umenia a zobrazovania zaužívaného
sakrálneho priestoru v duchu rannej, vrcholnej a neskorej gotiky a v súvislosti s hospodárskym
rozvojom územia bolo len prirodzeným trendom pomerne rýchle udomácnenie romantizujúcich
tendencií v neogotickom duchu. Tieto kostoly vzhľadom na vek, menšej miere opotrebovanosti
a nutnosti zvyšovania štandardu sú menej dramaticky obnovované a nedochádza ku rozsiahlym
obnovám. Pri obnovách tohto druhu architektúry je však naďalej nutné sa zamerať od celku po
absolútny detail.
Literatúra :
1. Príspevky k dejinám výtvarného umenia v Turci, autor Dr. Alžbeta Güntherová-Mayerová,
Zborník MSS, r. XXXIV – XXXV, r. 1940 - 41
7
_________________________________________________________
2. Gotická sakrálna architektúra Slovenska, vydavateľstvo Gerlach print spol s.r.o., autor – Karol
Kahoun, vydavateľstvo Osveta, rok 2002
3. Dejiny a súpis výtvarných pamiatok Oravy, autor Dr. Alžbeta Günterová – Mayerová, Vydal
MSS v Turč. Sv. Martine, r. 1944
4. Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc, autori : Suchý L., Krušinský P., Grúňová Z., Ďurian
K., Zacharová D., Korenková R., Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra
pozemného staviteľstva u M. Gibala KNM 2010
5. Historické krovy sakrálnych stavieb Turca, publikácia, autori : Ing. Lubor Suchý, Ing. arch. Karol
Ďurian, Ing. arch. Peter Krušinský a Ing. arch. Zuzana Babjaková, Žilinská univerzita v Žiline Stavebná fakulta - Katedra pozemného staviteľstva u M. Gibala KNM 2008
6. Aktualizačné listy národných kultúrnych pamiatok – r.k. kostolov realizovaných v rámci plánu
hlavných úloh Pamiatkového úradu SR, rok 2001 - 2008, autor: Ing. arch. Karol Ďurian, Ing.
arch. Zuzana Babjaková a Ing. arch. Milan Marček
Zoznam fotografií uvedených v prílohe:
1. Raková, r.k. kostol – pohľad západný stav k roku 1954, autor Kovačevičová, archív PÚ SR č.
2708_1
2. Raková, r.k. kostol – pohľad západný stav k roku 2009, autor Ing. arch. Zuzana Babjaková
3. Raková, r.k. kostol – svätyňa stav k roku 1959, autor Kosák, archív PÚ SR č. 31308
4. Raková, r.k. kostol – svätyňa stav k roku 2009, autor Ing. arch. Zuzana Babjaková
5. Dolný Kubín, r.k. kostol – pohľad juhozápadný stav k roku 1960, autor Borodáč, archív PÚ SR
č. 10935
6. Dolný Kubín, r.k. kostol – pohľad juhozápadný stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava
Michalcová – Borošová
7. Dolný Kubín, r.k. kostol – loď stav k roku 1956, autor Fialová, archív PÚ SR č. 5538
8. Dolný Kubín, r.k. kostol – loď stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava Michalcová – Borošová
9. Dolný Kubín, r.k. kostol – dvere do kaplnky južná fasáda – stav pred obnovou stav k roku
2008, autor Ing. arch. Karol Ďurian
10. Dolný Kubín, r.k. kostol – dvere do kaplnky južná fasáda – po obnove stav k roku 2009, autor
Ing. arch. Karol Ďurian
11. Sedliacka Dubová, r.k. kostol - pohľad severný stav k roku 1956, autor Fialová, archív PÚ SR
č. 6599
12. Sedliacka Dubová, r.k. kostol - pohľad južný stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava
13. Sedliacka Dubová, r.k. kostol – klenba záveru svätyne stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava
14. Sedliacka Dubová, r.k. kostol – krov nad loďou poškodenie krokiev v úrovni väzných trámov
a výmen stav k roku 2009, autor Ing. arch. Karol Ďurian
15. Vrútky, r.k. kostol - pohľad západný stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava Michalcová –
Borošová
16. Vrútky, r.k. kostol – vstupný portál stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava Michalcová –
Borošová
8
_________________________________________________________
Prílohy:
Foto 1, 2
Foto 3, 4
9
_________________________________________________________
Foto 5, 6
Foto 7, 8
10
_________________________________________________________
Foto 9, 10
Foto 11, 12
11
_________________________________________________________
Foto 13, 14
Foto 15, 16
12
_________________________________________________________
HISTORICKÉ MOSTY NA ÚZEMÍ KRÁSNA NAD KYSUCOU
František Bahleda, Miroslav Brodňan, Jozef Jošt, Peter Koteš, Peter Paulík,
Josef Vičan*
Abstrakt
Článok sa zaoberá zachovanými historickými mostami na území mesta Krásno nad Kysucou.
Kamenný most U Blažkov je pravdepodobne najdlhším celo-kamenným mostom na Slovensku.
Železobetónový most cez rieku Bystrica je zrejme jedným z najväčších dodnes zachovaných
železobetónových mostov v strednej Európe pochádzajúcich zo začiatku 90-tych rokov 19-teho
storočia, teda z obdobia prvých väčších aplikácií železobetónu v mostnom staviteľstve vo svete.
1. HISTÓRIA A POPIS MOSTOV
1.1 Kamenný most U Blažkov
Výstavba mosta sa začala pravdepodobne v roku 1831 a dokončený bol približne v roku 1835. V
tomto čase sa na území dnešného Krásna nad Kysucou nachádzali talianski stavitelia, o ktorých
zručnej práci svedčia hlavne úchvatné mosty, ktoré v tej dobe zrealizovali. V tom čase vznikli tri a boli
navrhnuté z rovnakého materiálu. Medzi staviteľmi bol aj Karlo Tajano-Talian, ktorý sa v Krásne aj
oženil a usadil. Most U Blažkov (obr. 1) sa nachádza pri vstupe do Krásna nad Kysucou v smere od
Kysuckého Nového Mesta.
Obr. 1 Pohľad na kamenný most, zdroj: 1.
*
Ing. František Bahleda, Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
Ing. Miroslav Brodňan, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, email: [email protected]
Ing. Jozef Jošt, Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
doc. Ing. Peter Koteš, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, email: [email protected]
Ing. Peter Paulík, PhD., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Radlinského 11, blok A,
810 05 Bratislava 15, e-mail: [email protected]
prof. Ing. Josef Vičan, CSc., Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, email: [email protected]
13
_________________________________________________________
Most prechádza vo výške asi 10 metrov ponad malé údolie Drozdovského potoka, ktorý preklenuje
klenbou o svetlosti 5,8 metra a výške viac ako 9,4 metra. Popri výške je nezanedbateľná aj jeho dĺžka,
ktorá je približne 50 metrov, čím zrejme prekonáva dĺžky všeobecne známych celo-kamenných
mostov na Slovensku a je tak pravdepodobne najdlhším v rámci Slovenska. Na moste nechýbajú ani
pôvodné kamenné otvory slúžiace k odvodneniu mostovky, ktorá je medzi parapetmi široká 7,35
metra.
1.2 Železobetónový most cez rieku Bystrica
Most bol postavený v roku 1891 firmou Wayss a má dve klenby, ktoré majú svetlosť až 16,45 m (obr.
2). Železobetónový most v Krásne nad Kysucou je pravdepodobne jedným z najväčších dodnes
zachovaných železobetónových mostov v strednej Európe pochádzajúcich zo začiatku 90-tych rokov
19-teho storočia. Toto obdobie bolo známe prvými rozsiahlejšími aplikáciami železobetónu v mostnom
staviteľstve v Európe. V časti predmostia tohto mosta sa kedysi nachádzal kanál mlynského náhonu,
ktorý dával do pohybu mlyn. Tento most je nazývaný aj Brichtov most, pretože v minulosti bývala v
blízkosti mosta židovská rodina Brichtových.
Obr. 2 Pohľad na železobetónový most cez rieku Bystrica.
2. REKONŠTRUKCIA ŽELEZOBETÓNOVÉHO MOSTA CEZ RIEKU BYSTRICA
2.1 Diagnostika mostného objektu
V ďalšej časti príspevku sa budeme venovať železobetónovému mostu ponad rieku Bystrica, na
ktorom pracovníci Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline v spolupráci so Stavebnou fakultou
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave realizovali pred plánovanou rekonštrukciou objektu
diagnostické merania zamerané na overenie skutočných materiálových charakteristík a správanie
mosta pri zaťažovacej skúške realizovanej pred rekonštrukciou (obr. 3).
Obr. 3 Zaťažovacia skúška mosta.
14
_________________________________________________________
V rámci komplexnej diagnostiky boli na mostnom objekte overované rozmerové a materiálové
charakteristiky nosnej konštrukcie. Zisťovali sme pevnosť v tlaku betónu nedeštruktívnym spôsobom
pomocou Schmidtovho tvrdomeru a na porovnanie aj pevnosť v tlaku betónu na odobratých vzorkách
(obr. 4) v tvare valcov.
Obr. 4 Odber vzoriek z oblúkovej nosnej konštrukcie.
Z dôvodu overenia hrúbok nosnej časti oblúkov boli vývrty realizované cez celú hrúbku nosnej
konštrukcie (obr. 5) v strede rozpätia aj na krajoch oblúkov pri podperách.
Obr. 5 Vývrt realizovaný cez celú hrúbku nosnej konštrukcie.
Odber vzoriek sa realizoval aj z bočných stienok (obr. 6). Pri oceľovej výstuži oblúkovej nosnej
konštrukcie mosta boli zmerané skutočné prierezové rozmery (priemery), počet výstuží (obr. 7), kvalita
ocele a bol stanovený korózny úbytok plochy výstuže. Zo spodnej časti oblúka bola deštruktívne
odrezaná výstuž na laboratórne zistenie mechanických vlastností. Z hľadiska pôsobenia
atmosférických a degradačných činiteľov na mostný objekt sme overili prienik oxidu uhličitého
a stanovili sme stupeň karbonatizácie betónu. Na odobratých betónových vzorkách bolo stanovené
množstvo chloridových iónov Cl , ktoré vnikajú do konštrukcií pri zimnej údržbe komunikácií.
15
_________________________________________________________
Obr. 6 Vývrty boli realizované aj na bočných stienkach mosta.
Obr. 7 Overovanie parametrov betonárskej výstuže.
2.2 Numerický model nosnej konštrukcie mostného objektu
Statický výpočet konštrukcie a vytvorené dva numerické modely slúžili na posúdenie vybratých
prvkov, potrebných k návrhu nosnej konštrukcie zosilneného mosta. Prvý model (obdobie výstavby),
kde sú modelované len pôvodné klenby mosta s uložením zaťažený len čerstvým betónom
zosilňujúcej klenby a druhý model zosilneného mosta, ktorý bol modelovaný ako dosko-stenový
systém, kde spolupôsobenie medzi starou a novou časťou zosilnenej konštrukcie je vytvorené
pomocou fiktívnych prútov s rastrom 400/400 s nulovou tiažou a s veľmi veľkou tuhosťou
zohľadňujúcou spriahnutie betónov oboch častí nosnej konštrukcie. Konštrukcia bola modelovaná ako
škrupina, na ktorú sa líniovo pripojili stienky podopreté na koncoch líniovými podperami s možnosťou
natočenia v pozdĺžnom smere.
2.3 Rekonštrukcia mostného objektu
Rekonštrukcia železobetónového mosta cez rieku Bystrica bola realizovaná v období od augusta do
novembra 2014. Mostný objekt bol v tomto období úplne uzatvorený a vodiči museli využívať
niekoľkokilometrovú obchádzku.
16
_________________________________________________________
Hlavnou podmienkou projektu a následne realizovanej rekonštrukcie (obr. 8, obr. 9, obr. 10) bolo
zachovanie vizuálneho stavu podľa pôvodného objektu a zároveň riešenie motoristickej a pešej
dopravy.
Obr. 8 Novo položená izolácia nosnej konštrukcie mosta.
Obr. 9 Zaizolované a zrekonštruované boli aj oporné steny pred a za mostom.
Obr. 10 Výstuž novej časti nosnej konštrukcie mosta.
17
_________________________________________________________
Projekt bol vypracovaný tak, že ostala zachovaná pôvodná šírka mostného objektu realizáciou
chodníka pre peších a ponechaním šírky mosta 4,5 metra pre motoristickú dopravu. To znamená, že
doprava na moste bude fungovať jednosmerne, s využitím dynamicky riadenej svetelnej signalizácie.
Most bol po rekonštrukcii (obr. 11) slávnostne uvedený do prevádzky koncom novembra 2014.
Obr. 11 Pohľad na zrekonštruovaný most, zdroj: 2.
Rekonštrukcia bola náročná najmä z technologického hľadiska hlavne preto, že pri zachovaní
historického charakteru a ponechaní jeho výnimočných prvkov budú na most kladené požiadavky
súčasnej doby a takisto musí spĺňať platné normy. Najmä, čo sa týka zaťažiteľnosti existujúcou
dopravou. Pred rekonštrukciou bola prevádzková zaťažiteľnosť 10 ton, po rekonštrukcii mosta
a zosilnení jeho nosných častí sa zvýšila zaťažiteľnosť až na 32 ton.
3. ZÁVER
Rekonštrukciu mosta realizovala firma Eurovia v rámci Regionálneho operačného programu ako
súčasť stavby Rekonštrukcia a obnova cesty II/520. Žilinský samosprávny kraj sa na rekonštrukcii
mosta podieľal vlastnými finančnými prostriedkami v množstve 5 %, 10 % bolo z európskeho
regionálneho operačného programu a 85 % z prostriedkov Európskej únie. Celá stavba, ktorej
súčasťou bola aj rekonštrukcia železobetónového mosta v Krásne nad Kysucou, si vyžiadala finančné
prostriedky v množstve jeden milión eur. Samotná stavba mosta bola z toho približne v množstve 30
% z celkovej sumy.
Literatúra:
1. Dostupné na internete: http://www.mestokrasno.sk/o-meste/pamiatky.html
2. Dostupné na internete: http://www.teraz.sk/regiony/krasno-nad-kysucou-most/108205clanok.html
18
_________________________________________________________
STAVEBNO-ARCHITEKTONICKÉ A UMELECKÉ KVALITY OBJEKTU
BUDOVY ŽELEZNIČNEJ STANICE V ŽILINE
Marek Cangár, Marta HOČOVÁ *
Abstrakt
V článku sa venujem popisu stavebno-architektonických a umeleckých kvalít objektu budovy
železničnej stanice v Žiline, ktorá je významným reprezentantom žilinskej moderny. Nie je zatiaľ
vedená v zozname kultúrnych pamiatok, má však kvality, ktoré ju predurčujú získať patričnú pozornosť
odbornej verejnosti aj laikov.
Rozsiahla časť príspevku je venovaná popisu alarmujúceho súčasného stavu objektu, ktorý spolu s
vizuálnym smogom znehodnocuje celkový dojem z objektu.
1.
UMIESTNENIE OBJEKTU A JEHO VZNIK
Železničná stanica v Žiline sa nachádza severovýchodne od starého mesta (Obr. 1). takto boli
umiestňované stanice v čase ich vzniku (v období priemyselnej revolúcie), mimo mesta a na
rovinatom teréne (zatiaľ čo pôvodné stredoveké mesto vznikalo väčšinou na terénnej vyvýšenine.
Obr. 1
Poloha železničnej stanice voči starému mestu (Google maps)
Prvá výpravná budova (na mieste súčasnej stanice) bola postavená v roku 1870 (Obr. 2). Postavila ju
súkromná spoločnosť Košicko-bohumínska železnica (KBZ). Pre výpravné budovy na KBZ bolo
charakteristické, že išlo o postranne výpravne budovy, to platilo aj v prípade stanice v Žiline. Podľa
*
Marek Cangár, Ing., PhD., ŽU v Žiline, SvF, KPSU, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina [email protected]
Marta Hočová, Ing., arch. PhD., ŽU v Žiline, SvF, KPSU, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
[email protected]
19
_________________________________________________________
vzhľadu výpravných budov vo viacerých staniciach sa dá predpokladať, že bolo vypracovaných
niekoľko typových projektov, podľa ktorých sa postupovalo1.
Obr. 2 Pôvodná železničná stanica v Žiline z roku 1870 [3]
2.
SÚČASNÁ BUDOVA STANICE
Stanica, v podobe ako ju poznáme dnes, bola postavená v rokoch 1937-1942 v umeleckom štýle
Moderna. Projekt vypracovali architekti František Eduard Bednárik (1902 -1960) a Fedinand Čapka
(1905 -2005). Architektúra súčasnej budovy stanice je ovplyvnená československou medzivojnovou
tvorbou, charakteristickou prepojením princípov európskeho Funkcionalizmu s prvkami národnej
umeleckej tvorby.
Objekt je tvorený dvoma oddilatovanými časťami "A" (rozmerov 72,25 x 22,7 m) a "B" (rozmerov 42,94
x 22,7m). Najväčšia výška časti "A" je 10,85 m a časti "B" 11 m. Ako celok pôsobí osovo súmerne, s
výnimkou postrannej trojpodlažnej časti z juhovýchodnej strany a dvoch hlavných vstupov s výraznými
portálmi, ktoré sú vyosené. Okná sú viacdielne, osadené v pravidelnom rastri. Budovu výtvarne
zjednocuje keramický obklad okrovohnedej farby (Obr. 3). [4]
Obr. 3
Čelný pohľad na súčasnú železničnú stanicu
Pôdorys objektu je obdĺžnikového tvaru, vstup od strany mesta je z juhozápadu, nástup na koľajisko
zo severovýchodu. Hmotovo je objekt tvorený niekoľkými samostatnými dispozično-prevádzkovými
časťami. Centrálnou časťou je dominantná zvýšená vstupná hala, prechádzajúca cez dve podlažia
(má však výšku trojpodlažnej časti budovy). Po oboch stranách haly sú dve nižšie dvojpodlažné krídla.
Po obvode objektu, z viacerých strán, sú jednopodlažné časti prístreškov alebo objektov. Stanica má
1 podzemné a 1 až 3 nadzemné podlažia (Obr. 4).
1
Na území Slovenska bolo stavaných niekoľko typov železničných staníc, ktoré sa líšila sa podľa príslušnosti
trate k jednotlivým železničným spoločnostiam a ich ráz ovplyvňovalo tiež obdobie vzniku. Najvýraznejšími
majiteľmi tratí boli štátne spoločnosti MÁV (Uhorské kráľovské železnice, dnes "Maďarské železnice"), StEG
(Rakúsko-uhorská spoločnosť štátnej železnice). Tretím majiteľom tratí bola súkromná Košicko-Bohumínskej
železnica. [2]
20
_________________________________________________________
Obr. 4
Priečny rez vstupnou halou
Nosný systém v časti "A" je železobetónový skelet, v časti "B" kombinovaný (ŽB skelet a
murovaný). Dispozične aj tvarovo je najzaujímavejšie 1.NP. časti "A". Najväčšia plocha
podlažia je vyhradená pre vstupnú halu, čo je zhromaždovací priestor pre cestujúcich.
Nachádzajú sa tu tiež kancelárie (predaj lístkov), kiosky, čakárne a zázemie zamestnancov.
3.
CHARAKTERISTICKÉ RYSY A DETAILY OBJEKTU
Zaujímavosťou architektúry je výškové a objemové striedanie hmôt, zaoblenia pôdorysov, rímsy vo
vstupnej hale (Obr. 6) a už spomenuté výrazne, travertínom obložené vstupné portály. Tie nesú
rukopis autora (F. E. Bednárika), rozpoznateľný tiež na budove energetiky SSE v Žiline (Obr. 7).
Obr. 5
Pôdorys 1.NP časti "A" (vstupná hala)
21
_________________________________________________________
Obr. 6
Obr. 7
Rímsy na umiestnenie svietidiel navrhnuté po obvode vstupnej haly
Budova SSE v Žiline navrhnutá F. E. Bednárikom, autorom projektu železničnej stanice
Ďalším typickým prvkom žilinskej železničnej stanice je päť vitrážových okien vo vstupnej hale (Obr.
8). Vytvorili ich podľa návrhu akademických maliarov Róberta Dúbravca a Fera Kráľa v rokoch 1955
až 1956. Okrem estetických kvalít nesú v sebe aj náboj národovectva, doznievajúcu traumu z 2.
svetovej vojny, obdiv slovenskej krajiny a optimistický ladenú propagandu nastupujúcej spoločenskej
ideológie. Prejavilo sa to napríklad v podobe hesiel "Radostne pracovať, radostne žiť", "A dnes
minulosť jak krvavý prah sme prekročili", "Orava, Orava, Oravienko milá, kdeže sú tie časy, keď si v
biede žila", "Svet nádherný je -kde šťastné srdcia sídlia", Liptov môj -ty čarovný veľchrám, veľchrám
3
čudesných krás".
Obr. 8
3
Jedna z vitráži inštalovaná vo vstupnej hale stanice [8]
Vitráže predstavujú mestský erb a krojové motívy z oblastí Žilinského kraja -Liptov, Čičmany, Kysuce, Orava.
22
_________________________________________________________
Z rovnakého obdobia (zo 60. rokov) pochádzajú aj oveľa štylizovanejšie dekorácie, kovové reliéfy od
Andreja Rudavského (Obr. 9), Vladimíra Kompánka (Obr. 10) a Rudolfa Uhera (Obr. 11) umiestnené
na protiľahlých kratších stenách haly [8].
Obr. 9
Kovové reliéfy Andreja Rudavského [9]
Obr. 10 Kovový reliéf Vladimíra Kompánka [10]
Obr. 11 Kovový reliéf Rudolfa Uhera [11]
Na priemyselnú éru Žiliny poukazujú oceľové stĺpy a prievlaky vonkajších prístreškov (Obr. 12).
23
_________________________________________________________
Obr. 12 Štylizované dekorácie oceľových stĺpov a prievlakov
4.
AKTUÁLNY STAV OBJEKTU
Z obhliadky predmetného objektu vyplýva, že objekt je z užívateľského a technického hľadiska vo
veľmi zlom stave. Celkovo sa stav objektu dá hodnotiť z viacerých stavebných hľadísk:
- stavebno-technického: celkové hodnotenie stavebných konštrukcií, ich stavebná a morálna
hodnota, funkčnosť, celistvosť stavebných konštrukcií,
- tepelno-technického: splnenie kritérií návrhu a posúdenia podľa STN 73 0540:2012,
- architektonického: aktuálnosť vizuálneho (materiálového), ale aj funkčného riešenia objektu.
4.1 Stavebno-technické hodnotenie
Železobetónový nosný systém objektu (prefabrikovaný ŽB skelet) pri obhliadke nevykazoval vážnejšie
nedostatky. V niektorých miestach dilatácii bola porušená omietka (Obr. 13), čo je skôr estetický
problém.
24
_________________________________________________________
Obr. 13 Porušená omietka v mieste dilatácie objektu (pohľad na ŽB prievlak)
Na viacerých miestach v interiéri (strop, stĺpy, prievlaky) boli badateľné zatečenia cez existujúcu
strešnú konštrukciu (Obr. 14). Zatečenie má okrem vizuálneho dojmu aj nepriaznivý vplyv na nosnú
konštrukciu ŽB dosky a jej výstuže. Zatečenie bolo viditeľné aj na okenných konštrukciách (Obr. 15),
kde sa problém objavil aj v miestach parapetov okien.
Obr.14 Zatečenie stropnej konštrukcie
25
_________________________________________________________
Obr.15 Zatečenie okennej konštrukcie
4.2 Tepelno-technické hodnotenie
Obalové konštrukcie objektu výpravnej budovy nespĺňajú požiadavky platnej STN 73 0540:2012.
Rozdiely parametrov jestvujúcich obalových konštrukcií, oproti minimálnym normovým, sa ešte viac
prehĺbia po sprísnení kritérií v roku 2015.
Popri nedostatočnom tepelnom odpore obvodových stien a tepelných mostoch, sú problémovou
častou okenné konštrukcie, ktoré tvoria značnú časť vonkajšej plochy objektu. Okenné otvory sú
vyhotovené z väčšej časti z hliníkových okien bez prerušeného tepelného mostu. Okná v miestach,
kde je umiestnená vitráž, sú riešené ako okná z oceľovým rámom a jednoduchým zasklením.
Nevyhovujúci odpor má aj strešná konštrukcia, ktorá vykazuje známky zatečenia, čím sa znižuje
schopnosť tepelnej izolácie plniť svoju úlohu. Preto v postihnutých miestach dochádza k nadmernému
ochladzovaniu konštrukcie.
Stúpajúce ceny energií spolu zo zastaranými konštrukciami vytvárajú z tohto objektu neekonomickú
stavbu.
4.3 Architektonické hodnotenie
Výpravnej budove dodatočne pribudli ďalšie funkcie, s ktorými pôvodný návrh nepočítal (nápojové
automaty, predajné stánky, trhový predaj a pod.). Ich neodborným umiestnením vzniká nekonzistentný
chaos funkcií a ich nevhodného napojenia na vnútorné inštalácie vody, odpadu a elektriky (Obr. 16).
26
_________________________________________________________
Obr.16 Umiestnenie predajných stánkov a automatov v odchodovej hale
Ďalším problémom je morálne zastaranie vnútorného materiálového aj farebného riešenia interiéru,
ktoré výrazne javí známky povrchového znečistenia. Znečistenie je hlavne badateľné na exteriérových
obkladových konštrukciách, ktoré sú vyhotovené z keramických neglazovaných obkladačiek
a travertínu (Obr. 17). Oba materiály majú výraznú pórovú štruktúru, do ktorej sa ukladá značné
množstvo prachu a iných nečistôt. Celé riešenie ešte umocňuje bezhlavé používanie reklamných
pútačov, provizórnych smetných košov a hrdzavých vykurovacích telies (Obr. 18, 19).
Obr.17 Znečistené steny objektu
27
_________________________________________________________
Obr.18 Interiérové prvky
Obr. 19 Výpravná budova Žilina
5. ZHRNUTIE
Návštevník si často nevšimne spomenuté detaily, ktorými objekt disponuje. Budova ako taká, sa javí
ako menej výrazná spomedzi stavieb svojej doby, najmä ak sú jej estetické kvality zakryté zrejmým
dezolátnym stavom budovy ako aj všadeprítomným vizuálnym smogom. Objekt nie je pamiatkovo
chránený, zrejme aj z obavy, že by prípadné zapísanie mohlo ochromiť jeho prevádzku. Dôsledkom
môže byť, že pri jeho rekonštrukcii vzniká riziko, že budú pôvodné prvky ničené, nahrádzané a
charakteristický ráz objektu sa nebadane vytratí. Citlivosť človeka na krásu býva otupená, preto sa
28
_________________________________________________________
nemožno diviť, že mu unikne to, čo nie je dostatočne krikľavé. V záujme odbornej verejnosti by preto
malo byť, prezentovať hodnoty aj verejnosti laickej, tak aby ich bola schopná a ochotná prijímať.
6.
ZÁVER
Otázne ostávajú dve témy -jednak zapísanie budovy stanice do zoznamu kultúrnych pamiatok, no na
druhej strane schopnosť objektu "zarobiť si na seba", bez toho aby boli zničené estetické kvality
stavby. Téma slovenských železničných staníc sa v perspektíve európskych trendov ich vývoja môže
javiť ako bezvýznamná a na okraji spoločenského záujmu. Architektúra železničných staníc ustupuje
do úzadia kvôli zameraniu sa na technické parametre tratí. Pravdou ale ostáva, že železničné stanice
sú vstupnými bránami miest. Majú preto spĺňať aj istú reprezentatívnu funkciu, spojenú s estetickou
hodnotou stavby.
LITERATÚRA
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
HAVIAROVÁ Michaela, Mgr., PhD. : Železničné stanice v medzivojnovom období na
Slovensku, VLAKY.NET, dostupné na : http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/4734-Zeleznicnestanice-v-medzivojnovom-obdobi-na-Slovensku/, november 2013
PÁTEČEK Peter, Ing. : Architektúra našich staníc (4.), dostupné na :
http://www.zeleznicne.info/rservice.php?akce=tisk&cisloclanku=2011030006, november 2013
Výstava Žilina na starých pohľadniciach, súkromná zbierka Ing. Juraja Nedorosta
Dokumentácia k zameraniu skutkového stavu objektu železničnej stanice, spracovala Ing.
Ľubica Kisková, apríl 2003
KUBÁČEK Jiří, Ing., a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava, 1999,
dostupné na: http://www.zsr.sk/slovensky/historia-zeleznic/1867-1873/zeleznicnatechnika/zeleznicne-budovy.html?page_id=1382
KUBINSZKY Mihály: Régi magyar vasútállomások, Corvina Kiadó, Budapest, 1983
RAPCO Pavol, PhDr. a kol.: 125. výročie železničnej trate Budapešť – Lučenec-Zvolen,
Mestský úrad v Lučenci, ŽSR, 1996
GROMA Patrik, NOVÁK Milan, ŠTANSKÝ Peter : Žilina Genius Loci, Publishing house, a.s.,
2013, str. 56-60, ISBN 978-80-971363-0-7
Železničná stanica vo Svite, snímka dostupná na :
https://www.google.sk/search?q=svit,+zeleznicna+stanica, november 2013
29
_________________________________________________________
HISTORICKÝ ŽELEZNIČNÝ MOST PONAD RIEKU VLTAVA V PRAHE
Jozef Gocál - Josef Vičan *
Abstrakt
Článok sa zaoberá hodnotením historického oceľového železničného priehradového mosta ponad
rieku Vltava v Prahe. Najskôr je uvedený opis nitovanej nosnej konštrukcie mosta, zachytávajúci jej
dispozičné riešenie ako aj niektoré konštrukčné detaily. Ďalej sú stručne zhrnuté poruchy
a poškodenia, ktoré boli zistené počas diagnostickej prehliadky a ktoré boli čiastočne zohľadnené
v statickej analýze. Nakoniec sú prezentované výsledky statickej analýzy oceľovej nosnej konštrukcie
mosta vo forme jej zaťažiteľnosti.
1. ÚVOD
Na železničných tratiach u nás, ale aj inde v zahraničí sú stále v nemalom zastúpení v prevádzke
staré, oceľové nitované mosty, postavené prevažne v prvej polovici minulého storočia. V súčasnej
dobe sa väčšina z nich blíži k svojej plánovanej životnosti, alebo v mnohých prípadoch ju už aj
prekročila. V tejto súvislosti vyvstávajú otázky o potrebe ich nahradenia novými, modernými
konštrukciami, ktoré by spĺňali súčasné zvýšené nároky, tak z hľadiska spoľahlivosti ako aj
prevádzkových požiadaviek. Výmena značného množstva týchto konštrukcií je však z kapacitných ako
aj ekonomických dôvodov nereálna a okrem toho je potrebné prihliadať aj na ich historickú hodnotu.
Preto sa hľadajú cesty, ako tieto konštrukcie aj naďalej využívať, samozrejme za predpokladu
splnenia príslušných požiadaviek bezpečnosti a používateľnosti. Za týmto účelom je nevyhnutné
urobiť dôkladnú analýzu týchto objektov, tak z hľadiska zhodnotenia ich súčasného technického stavu,
ako aj z hľadiska ich statického pôsobenia, na základe ktorej je možné objektívne rozhodnúť o
možnostiach ich ďalšej exploatácie.
Tento príspevok sa zaoberá zhodnotením a statickou analýzou historického železničného mosta
ponad rieku Vltava v Prahe, ktorý bol zostrojený v roku 1901, a teda jeho plánovaná životnosť
(štandardne 80 rokov) už bola prekročená. Nakoľko sa jedná o jednu z historických dominánt Prahy,
záujmom predstaviteľov mesta bolo podľa možností zachovať tento objekt v pôvodnej podobe,
prirodzene plne funkčný. Z tohto dôvodu bola naša katedra požiadaná o zhodnotenie aktuálneho
technického stavu objektu a následne o vypracovanie podrobnej statickej analýzy nosnej konštrukcie
mosta vrátane návrhu prípadných potrebných opráv, či zosilnení nosnej konštrukcie, za účelom
rozhodnutia o možnej ďalšej exploatácii tohto mostného objektu.
2. OPIS MOSTNÉHO OBJEKTU
Dvojkoľajný priehradový trámový most o troch poliach s dolnou prvkovou mostovkou premosťuje
všetkými otvormi rieku Vltavu v Prahe a slúži na prevedenie trati Praha hl. stanica - Praha Smíchov
v km 3,706. Rozpätia všetkých nosných konštrukcií sú rovnaké v hodnote 71,720 m, takže celková
dĺžka premostenia Lp = 216,08 m a dĺžka mostu Lm = 234,50 m, pričom most je kolmý na tok rieky.
Šírka mostu je 8,80 m, šírka medzi zábradlím je 7,50 m a celková šírka mostu spolu s dvoma
obojstrannými chodníkmi dosahuje hodnotu 13,260 m.
*
Ing. Jozef Gocál, PhD., ŽU v Žiline, Stavebná fakulta, Katedra stavebných konštrukcií a mostov,
Komenského 52, 010 26 Žilina, e-mail: [email protected]
prof. Ing. J. Vičan, CSc., ŽU v Žiline, Stavebná fakulta, Katedra stavebných konštrukcií a mostov,
Komenského 52, 010 26 Žilina, e-mail: [email protected]
30
_________________________________________________________
obr. 1 Pohľad na železničný most z nábrežia. Zdroj: autori
Nosná konštrukcia mosta bola vyrobená v roku 1901 z plávkovej ocele, pričom v roku 1987 bola
čiastočne zrekonštruovaná úpravou a zosilnením pozdĺžnikov, ako aj a výmenou nadmostovkového
pozdĺžneho stužidla vrátane vetrového portálu. Hlavné nosníky s parabolicky zakriveným horným pásom
sú zhotovené vo všetkých troch poliach v tvare priehradovej násobnej sústavy. Osová výška hlavného
nosníka sa mení od hodnoty 7,136 m v portáli po 12,347 m v strede rozpätia. Hlavný nosník je členený na
16 polí s dĺžkami 3,46 m + 4,00 m + 4,40 m + 5 x 4,80 m na polovici rozpätia. Horný pás tvorí dvojstenný
prierez tvaru π o svetlosti 416 mm. Stena má v celej dĺžke pásu konštantnú výšku 470 mm ako aj
konštantnú hrúbku 24 mm. Nárast osovej sily je zohľadnený zmenou hrúbky hornej pásnice od 10 mm v
prvej priehrade až do hrúbky 70 mm v strede rozpätia. Spojenie pásnice so stenami zabezpečujú 4
uholníky L 110 x 110 x 14 mm. Dolný pás hlavného nosníka má dvojstenný obojstranne otvorený prierez o
svetlosti 416 mm s konštantnou výškou steny 560 mm a hrúbkou 24 mm. Dolné pásnice prierezu sú
odstupňované po 10 mm až do hrúbky 57 mm a šírky 410 mm. Spojenie stien s pásnicami je opäť
realizované pomocou 4 uholníkov L 110 x 110 x 14 mm. Diagonály D1 až D3 majú členený prierez tvorený
z 2 štvoríc uholníkov L 80 x 80 x 9 mm, každá zosilnená dvojicou pásnic. Diagonálu D4 tvoria 2 štvorice
uholníkov L 80 x 80 x 8 mm zosilnené opäť dvojicou pásnic. Diagonály D5 až D7 sú zhotovené iba z 2
štvoríc uholníkov L 90 x 130 x 12 mm (D5), L 80 x 120 x 11 mm (D6) a L 80 x 100 x 10 mm (D7). Prierezy
diagonál D8, D9 a D10 sú členené z dvojíc uholníkov L 80 x 100 x 13 mm (D8), L 90 x 90 x 10 mm (D9)
a L 80 x 80 x 8 mm (D10). Spojenie štvoríc aj dvojíc uholníkov do členeného prierezu zabezpečujú
60 x 8 mm. Prierezy zvislíc V1 až V3 tvoria vždy 2 štvorice uholníkov L 100 x 150 x
priehradové spojky
14 mm (V1), L 90 x 130 x 14 mm (V2) a L 90 x 130 x 11 mm (V3) spojené do členeného prierezu
priehradovými spojkami
60 x 13 mm. Zvislice V4 až V8 majú členený prierez zložený z 2 dvojíc
uholníkov L 100 x 150 x 14 mm (V4), L 90 x 130 x 14 mm (V5), L 80 x 120 x 12 mm (V6), L 80 x 100 x 12
mm (V7) a L 80 x 80 x 10 mm (V8) prepojených rovnakými priehradovými spojkami. Prierez krajnej
portálovej zvislice tvorí 16 uholníkov L 100 x 100 x 12 mm zložených do profilu I.
Pozdĺžniky dolnej prvkovej mostovky majú vzhľadom k rôznym poliam diferencovaný prierez. Pozdĺžnik v
poli 0 – 1 tvorí stena P 690 x 10 mm spojená 4 uholníkmi 80 x 80 x 10 mm s pásnicami
190 x 10 mm
(dolná) a 250 x 10 mm (horná). Pozdĺžniky v poliach 1-2 a 2-3 majú rovnakú stenu aj pásnice, avšak ich
prepojenie zabezpečujú 4 uholníky L 80 x 80 x 10 mm respektíve 4 uholníky L 90 x 90 x 10 mm.
Pozdĺžniky v ďalších poliach majú pásnice profilu
220 x 10 mm (dolná) a
280 x 10 mm (horná)
spojené so stenou P 690 x 10 mm uholníkmi L 100 x 100 x 12 mm. Stredný prierez krajného priečnika (0)
tvorí stena P 1 030 x 13 mm spojená s pásnicami
400 x 20 mm pomocou uholníkov L 110 x 110 x 13
mm. V krajných častiach priečnika je prierez pásnic odstupňovaný na profil
400 x 10 mm. Prierez
priečnika 1 a 2 sa líši iba hrúbkou pásnic, ktorá je v strednej časti
400 x 26 mm, v krajných častiach
prechádza do prierezu
400 x 14 mm. Priečniky 3 až 8 majú rovnaký prierez tvorený stenou
1 030 x
400 x 30 mm štyrmi uholníkmi L 110 x 110 x 13 mm. Pásnice sú 2 krát
13 mm spojenou s pásnicami
31
_________________________________________________________
odstupňované na profil
400 x 20 mm pod vonkajším pozdĺžnikom a
400 x 10 mm v častiach
priľahlých k hlavným nosníkom. Prípoj priečnikov na hlavné nosníky je nitovaný nitmi Ø 20 mm.
obr. 2: Dispozičné riešenie jedného poľa mostného objektu
32
_________________________________________________________
3. STATICKÁ ANALÝZA A VÝPOČET ZAŤAŽITEĽNOSTI
V statickom prepočte bolo zohľadniť pomerne rozsiahlu koróziu prútov hlavných nosníkov. Nevhodne
riešený spodný pás predstavuje výrazný zdroj korozívnej degradácie, najmä pri vnútorných prútoch S4 až
S8, kde sme konštatovali až 5 mm korozívne úbytky vnútorných pásnic spojovacích uholníkov. Členené
výplňové prúty zložené z uholníkov poskytujú priaznivé podmienky pre štrbinovú koróziu. Tento typ korózie
sa prejavil najmä pri diagonálach, kde sme zistili až 50 % úbytok hrúbky napadnutých pásnic.
Najvýraznejšie sú koróziou napadnuté dolné časti zvislíc v miestach napojenia na styčníkové plechy
dolných pásov, najmä pri zvisliciach V1, V2 vo všetkých poliach. Z hľadiska zaťažiteľnosti mostu však tento
defekt nie je tak významný, pretože prierez zvislíc je v oblasti prípoja zosilnený plechom. Mostovkové prvky
nevykazovali výraznejšie korozívne poškodenia, čo bolo spôsobené pozitívnym vplyvom rekonštrukcie
pozdĺžnikov v roku 1987. Pre potreby statickej analýzy bol spracovaný priestorový výpočtový model na
báze MKP v programe IDA NEXIS (obr. 3).
obr. 3: Vizualizácia priestorového výpočtového modelu
Po overení spoľahlivosti jednotlivých mostných prvkov a stanoveniu ich zaťažiteľnosti sme mohli
konštatovať, že zaťažiteľnosť nosnej konštrukcie limitovali koróziou najmenej postihnuté mostovkové prvky.
Zaťažiteľnosť nosnej konštrukcie bola limitovaná odolnosťou prípoja krajného priečnika na hlavný nosník
v hodnote ZUIC = 0,41. Posúdením prechodnosti železničných vozidiel triedy zaťaženia D4-UIC sa
preukázalo, že vypočítaná zaťažiteľnosť v prípade mostovkových prvkov bola nepostačujúca. Zaťažiteľnosť
hlavného nosníka však pre požadované zaťaženie a traťovú rýchlosť v = 90 km/hod bola vyhovujúca.
Na základe výsledkov statického prepočtu boli navrhnuté opatrenia pre zvýšenie zaťažiteľnosti nosnej
konštrukcie, ktoré sa týkali výmeny niektorých nitov, zosilnenia, resp. výmeny pásnic pozdĺžnikov
a priečnikov, ako aj sanácie štrbinovej korózie diagonál a zvislíc hlavných priehradových nosníkov.
4. ZÁVER
Príspevok opisuje nosnú konštrukciu mosta cez Vltavu v Prahe a oboznamuje čitateľov s výsledkami
statického prepočtu realizovaného Katedrou stavebných konštrukcií a mostov. Výsledky a odporúčania
statického prepočtu boli následne využité pri oprave uvedeného mosta, po zrealizovaní ktorej most aj
naďalej bezpečne slúži svojmu účelu.
Literatúra:
1. VIČAN, J. – GOCÁL, J. – ODROBIŇÁK, J.: Statický přepočet nosné ocelové konstrukce
příhradového mostu přes Vltavu v km 3,706 trati Praha hl. nádraží – Praha Smíchov.
Žilina 09/2004.
33
_________________________________________________________
VÝVOJ MORFOLÓGIE A TÉMATIKY KACHLÍC V DEJINÁCH
Zuzana Grúňová1
Abstrakt
Kachľové pece sú v historických stavbách nedeliteľnou súčasťou ich stavebného interiéru, cenným
prvkom, ktorý dokladuje nielen remeselnú zručnosť a znalosť fyzikálnych princípov, ale umožňuje aj
nahliadnuť do myšlienkového sveta súdobých obyvateľov pomocou výjavov na nich zobrazených.
Poslúžia aj ako vodítko k datovaniu výstavby či stavebných etáp stavby samotnej, prípadne
k ozrejmeniu majetkových pomerov aj sociálneho statusu majiteľa domu.
1
OD OHNISKA KU KACHLIAM
V obytných miestnostiach stredoveku bolo z hľadiska dosiahnutia tepelnej pohody a osvetlenia
potrebné vyriešiť uspokojivo viacero problémov - otvorené ohnisko bolo málo tepelne účinné a
zamorovalo vzduch splodinami. Typický stredoveký človek mal vo vlastnom dome večne slziace oči
od dymu a jeho obydlie bolo v hornej časti beznádejne zadymené a steny čierne. Po celý stredovek sa
obytné miestnosti vykurovali otvorenými ohniskami či pecami. Technickou inováciou vrcholného
stredoveku bol krb a tiež teplovzdušné vykurovanie, tzv. hypocaustum. Jednoduché pece postupne
nahrádzali v bohatších domácnostiach a v miestnostiach, kde nebola nevyhnutná príprava pokrmov
na otvorenom ohni kachľové pece. Ich éra nastupuje od 14. - 15. storočia, keďže pece neboli
dokonalé a hypocaustum si vyžadovalo veľmi veľkú spotrebu dreva. Kachle, keramické základné
stavebné jednotky kachľovej pece boli v jednotlivých obdobiach výtvarne zdobené a odrážali aj
spoločenský vývoj a záujmy majiteľov stavby.
2 KACHĽOVÉ PECE
Kachliarstvo bolo zo začiatku nešpecializovanou činnosťou, ktorú realizovali hrnčiari a džbánkari.
Kachle vyrábali podobne ako iné keramické nádoby a teda nepoužívali špecifické nástroje či pomôcky
= je veľmi ťažké až nemožné výrobu kachlí archeologicky spoľahlivo doložiť len podľa nálezov
nástrojov.
Vývojom sa požiadavky na kachle zvyšovali, a teda museli nevyhnutne vznikať hrnčiari so
špecializáciou na výrobu kachľových pecí a tiež sa museli naučiť kooperovať s inými remeslami, napr.
rezbármi - pri vytváraní foriem na výzdobu (česky kadlub).
2.1 Časti kachľovej pece
Kachľové pece boli stavané z niekoľkých desiatok až stovák kusov keramických prvkov - kachlíc. Mali
dve funkcie - ohrev a výzdobu, ktorá odrážala architektonický vkus a estetické cítenie. Čisto výzdobnú
funkciu mali od vrcholného stredoveku špeciálne kachlice – bohato zdobené rímsové, rohové a rôzne
reliéfne. Tvar, výzdoba a časti kachľových pecí sa typologicky menili, vyvíjali od jednoduchších po
zložité, výrobne náročné a umelecky stvárnené druhy.
1
Ing. arch. Zuzana Grúňová, PhD. ŽU v Žiline, SvF, [email protected].
34
_________________________________________________________
Najstaršie pece vychádzali z tvarov chlebových pecí. Nad hranolový podstavec - chlebovú pec, bol
vystavaný homolovitý tvar - vyšší alebo polguľovitý nižší nadstavec, do ktorého boli zasadené
nádobkové, hrncové kachle.
Obr. 1 Schéma členenia a umiestnenia jednotlivých typov stredovekých kachlíc. (Smetánka, Z. 1968: Technologie
výroby českých kachlů od počátku 14.století do počátku 16.století, PA LIX, 543-578.).
Kachľové pece sa vo vrcholnom stredoveku v obydliach nobility, tzv. "rytierska" kachľová pec - skladali
najčastejšie z troch častí:
C Podstavec z tehál či trámov
B Sokel vymurovaný z keramických kachľov
A Nadstavcová časť, zvyčajne valcovitá.
V ľudovom prostredí je známy skôr kužeľovitý tvar so zrezaným vrcholom.
Podstavec bol najčastejšie vymurovaný z lomového kameňa, tehly či zmiešaného muriva, omietnutý a
natretý vápnom. Niekedy sa v ňom zjavila odľahčovacia klenbička, ktorú neskôr nahradil prázdny,
úložný priestor. Ten bol ohraničený najskôr keramickými a od renesancie aj železnými podperami v
tvare rôznych architektonických prvkov či zvieracích tiel.
35
_________________________________________________________
Sokel bol murovaný z kachlíc a keramickej hmoty. V sokli bolo ohnisko, tento priestor sa teda zahrial
najskôr. Výška sokla bola zvyčajne okolo 1 m a hmota bola ukončená rôznymi typmi rímsových
kachlíc.
Nástavec bol obvykle o niečo užší ako sokel, býval vystavaný zo základných kachlíc orientovaných na
výšku. Ukončenie bolo vytvorené taktiež rímsovými kachlicami či korunnými nadstavcami akrotériami. Zhora bol nadstavec zakrytý keramickými platňami a vystuženou mazanicou. Priestor
nadstavca sa ohrieval prúdiacim horúcim vzduchom a z hornej časti nadstavca vychádzal dymovod.
(Loskotová, Menoušková, Pavlík, Vitanovský, 2008).
2.2 Úpravy povrchu kachlíc
Glazúry (glas – sklo) sú anorganické, nízkotaviteľné sklá – sklovité povlaky, natavené v tenkých
vrstvách na povrch keramických výrobkov. Črep je tak menej nasiakavý, čistiteľný, glazúra zvýši jeho
odolnosť a zároveň ho zdobí. V ľudovej keramike používali hrnčiari najmä olovnaté glazúry sfarbené
ďalšími oxidmi kovov. Iné typy glazúr – kremičité a bórité sa začínajú objavovať od 19. stor. Farebná
paleta olovnatých glazúr je neveľká – rôzne odtiene hnedej (železo), zelenej (meď), hnedofialovej až
tmavohnedej (oxid manganičitý) a svetložltej (slieň). Oxidy si spravidla pripravoval sám z železných a
medených surovín od kováča. Mangánovú rudu väčšinou nakupoval od podomových obchodníkov a
slieň je usadená hornina voľne dostupná v prírode. Glazúry sa nanášali namáčaním, polievaním a
vylievaním. Glazúrou sa upravovali režné nádoby aj engobované.
Engoba - hlina (nástřepí) je íl alebo hlina, nanášaná na povrch keramiky a prekrývala pôvodnú farbu
suroviny (mohla byť ale vytvorená aj rozriedením hliny použitej na základnú hmotu). Polievala sa či
namáčala. Bola to náročná technika, keďže engoba rozpúšťala - rozmáčala pôvodnú hmotu, ak bola
keramika namočená príliš dlho a taktiež chyby nebolo možné riadne opraviť.
3 KACHĽOVÉ PECE A KACHLICE V JEDNOTLIVÝCH OBDOBIACH
3.1 Prvé tvary kachlíc a rekonštrukcie pecí
Najskôr boli do kupolí pecí vkladané nádoby, ktoré mali zvýšiť cirkuláciu ohrievaného vzduchu v
miestnosti. Takéto pece sú doložené z južného Nemecka a Švajčiarska už z 11. - 12. storočia. V 13.
storočí sa technická inovácia šíri po strednej Európe.
Najstaršie pece vychádzali z tvarov chlebových pecí. Nad hranolový podstavec - chlebovú pec, bol
vystavaný homoľovitý tvar - vyšší alebo polguľovitý nižší nadstavec, do ktorého boli zasadené
nádobkové, hrncové kachle.
Hrncové, pohárovité kachle mali kruhové ústie a dlhé telo, ktoré bolo vsadené do tela pece.
Postupne sa tieto typy kachlíc začali skracovať a začali sa zjavovať štvorcové či obdĺžnikové tvary
ústia kachlíc - miskové kachlice.
36
_________________________________________________________
Obr. 2 Rekonštrukcie pecí s nádobkovými kachľami.
Obr. 3 Vľavo pohárové kachlice, Hradec Králové. Vpravo baňkovité kachlice z múzea v Tubingene.
http://www.ufg-db.uni-tuebingen.de/sammlung-ma/glossar/topfkachel.jpg
Nádobkové kachlice boli ďalším vývojovým typom, podobali sa prostým nádobám s opraveným
kruhovým či pravouhlým ústím - a boli podobne hrnčiarsky vyrábané. Teplo odvádzali zo spodnej
strany cez otvorené ústie do miestnosti, kachle tak hriali rýchlo, no krátkodobo.
Špeciálnym typom boli baňkovité kachlice (pilzkacheln), ktoré sa zabudovávali zrejme len sčasti a
teplo sa šírilo plochou trčiacej cibuľovej časti kachlice, alebo mohli byť (topfkacheln) používané ako
ozdobné prvky na vrchole tela pece.
37
_________________________________________________________
Obr. 4 Nádobkové kachle so štvorcovým ústím a spôsob ich zabudovania
3.2. Gotika
Komorové kachle, ktoré sa v gotike vyvinuli, majú zásadne odlišnú konštrukciu - výhrevná komora je
obrátená naopak dovnútra kachlí a má kruhovité ústie. Do miestnosti smeruje čelná výhrevná stena
(čelní vyhřívací stěna ČVS). Kachle už dokázali akumulovať teplo, takže aj po vyhasnutí ohňa ešte
sálali do priestoru. Najstaršie komorové kachle majú rozmer 135x135 mm, hĺbku 150 mm. Neskôr, 15.
stor., sa čelná stena zväčšila na 200 - 220 mm a ešte neskôr sa postupne kachle zväčšujú a
vyhrievacia komora sa mení len na obvodovú lištu.
Kachlice sú zdobené najmä dvomi základnými motívmi, a to heraldikou a náboženskými motívmi.
Heraldické znaky sú štátne – kráľovské, mestské, šľachtické atď. a sú dosť vďačné na určovanie,
pretože existuje viacero zdrojov na porovnanie.
Náboženské motívy sú najmä scény a podobenstvá zo Starého a Nového zákona - Adam a Eva,
Boh Otec, stvoriteľ, Kain a Ábel, súboj Dávida a Goliáša, Abrahámova obeta či adorácia Panny Márie,
Panna Mária s anjelmi, Korunovácia Panny Márie, narodenie, Kristus na Olivovej hore,
Zmŕtvychvstanie a pod.
Medzi zoomorfné námety patria sirény (napol žena, napol ryba), sfinga či postava divého lesného
muža, vychádzajúca z gréckej mytológie – boh Pan.
Vyskytujú sa často aj motívy turnajov s postavami rytierov na koni, pijácke scény, lovecké scény či
scény s rôznymi bitkami a hádkami.
Špecifickým typom sú kachle s prerezávanou čelnou stenou (Nischenkachel) - majú uzatvorenú
komoru alebo zahĺbenú oblú niku, pred ňou je bohato zdobená mriežka – architektonický motív
kružby, niekedy s figurálnym motívom (napr. biskupský hrad Melice, Morava).
38
_________________________________________________________
Obr. 5 Kachlice s prerezávanou čelnou stenou
Vzhľadom na to, že životnosť frekventovane používaných kachlí je cca 25 rokov (presnejšie práce z
19. - 20. stor. vydržia cca 50 rokov), potom musia byť rozobraté a znovu zostavené – gotické kachľové
pece u nás zachované nie sú, ich časti mohli byť znovu použité. Najstaršia vcelku zachovaná
kachľová pec je zrejme z arcibiskupského hradu Hohensalzburg nad Salzburgom. Kachlice sú
pestro glazované, datované rokom 1501.
Obr. 6 Kachľová pec je zrejme z arcibiskupského hradu Hohensalzburg nad Salzburgom, 1501
39
_________________________________________________________
3.3 Renesancia
Zásadné zmeny v myslení človeka sa prejavili aj na zmene motívov, náboženské motívy zo Starého a
Nového zákona vyšli z módy, objavujú sa len vyobrazenia starozákonných prorokov Daniela,
Ezechiela a iných.
Alegorické či symbolické kachle, napr. cyklus planét, mesiacov v roku, štyroch živlov, štyroch ročných
dôb, piatich zmyslov či motívy siedmych slobodných umení - gramatika, logika (dialektika), rétorika,
geometria, hudba, aritmetika a astronómia.
Obr. 7 Glazované renesančné kachlice z Bavorska.
Motívy z antickej mytológie ako kachlice s Herkulovými prácami, prípadne portrétne kachlice rímskych
cisárov, triumfálne sprievody. Často sú pripojené vysvetľujúce texty.
Obľúbené ostávajú motívy šľachtických erbov, znakov, postáv (ľahko určiteľné, vysledovateľné podľa
rodostromov a iných dokladov).
Z geometrických motívov sa objavujú rozety či neskoro renesančné tzv. tapetové motívy, kde kruhové
línie prechádzajú z kachlice na kachlicu.
Architektonické
motívy
zaznamenávajú
kachlice
s
listovcom,
rannorenesančnými vázami, maskarónmi v rastlinnom dekore a pod.
vajcovcom,
arkádami,
V 16. storočí boli kachle súčasťou interiéru už takmer v každej spoločenskej vrstve. Menej zámožní
mali kachľové pece "len" zeleno glazované alebo väčšinou celkom bez glazúry, zámožnejší si dali
zhotovovať pece s kachlicami pestro glazovanými (buntglasierte Ofenkacheln; coloured glazed stove
tiles) a celkový tvar bol architektonicky zložito riešený – horná časť končila zdobeným cimburím či
štítkami.
40
_________________________________________________________
Podobné pece stáli aj napr. na zámku v Českom Krumlove - kronikár Břežan ich napočítal 72, z toho v
9 miestnostiach boli práve pece s glazovanými kachlicami. Úlomky kachlíc sa našli pri
archeologických výskumoch (1918, 1995). Zdobené sú listovcom a vajcovcom, majú bohaté rastlinné
a alegorické námety. Figurálne kompozície sú menej časté.
Obr. 8 Glazované renesančné kachľové pece s tzv. tapetovým dekorom, prechádzajúcim z jednej kachlice na
druhú.
Farebne glazované kachlice boli veľmi nákladné – nielen vysoké náklady na suroviny ale aj prácnosť –
na niektoré sa nanášalo štetcom až 6 rôznych farieb. Časté boli zlatá – žltá, modrá, zelenkavé, hnedá,
čierna a biela. Kachlice zhotovovali hrnčiari a výrobky boli vypaľované v peci spolu s ostatnou
keramikou. Zachovali sa kachlice, na ktorých sú stopy po zatekaní glazúr z iných výrobkov, čo zrejme
nebolo považované za výrobnú chybu.
3.4 Barok, rokoko
Výroba kachieľ sa postupne stále viac segreguje na výrobu pre vyššie vrstvy a pre ľudové prostredie.
Na náročnejšie realizácie sa používajú fajansové a majolikové kachle, v ľudovej architektúre prevažujú
kachle hrnčinové. Náročnosť práce si už vyžiadala oddelenie profesie kachliarov od hrnčiarstva ako
samostatnej umelecko-remeselnej profesie.
Typovo sa objavujú kachlice so záchytnými rebrami obvode, ktoré nahrádzajú staršie typy dutých
stredovekých kachlíc od 2. pol. 16. stor. a najmä v 17. stor. Barokové kachľové pece majú väčšinou
zložité, často krivkové tvary, ktoré si taktiež vyžadujú množstvo špeciálnych tvaroviek na vyskladanie
do požadovaného tvaru.
Okrem samotných kachlíc je vyrábaný aj pestrý repertoár rôznych doplnkov s estetickou funkciou napríklad vázy a iné ornamenty ukončujúce kompozíciou pece vo vrchole. Podobne ako renesančné
kachlice sú aj barokové glazúrované, farebnosť aj motívy sa však výrazne odlišujú - dochádza k
zúženiu tematiky. Pokračuje obľuba tapetových kachlíc, v interiéri sa používa rovnaký motív pre
kachle, textílie a tapety.
41
_________________________________________________________
Obr. 9 Barokní kachlová kamna v České kanceláři v Ludvíkově křídle Starého královského paláce na Pražském
hradě. Atelier restaurování kachlových kamen, Praha.
Obr. 10 Kachľové pece zo Štrassburgu, 1755 – 1760. Výška cca 3 m.
http://www.hmb.ch/de/sammlung/keramik/77542-kachelofen.html
Od konca 17. stor. sú kachlice prevažne jednofarebné, od 18. storočia často hnedé či tmavozelené,
neskôr v rokoku biele. U luxusných výrobkov sa od 16. 17. stor. vzácne objavuje aj technika zlátenia
kachlíc, aplikovaná na glazúru. Rozmerovo sú kachlice oveľa väčšie a zložitá modelácia povrchu
sleduje obľúbené krivkové tvary, prejavujúce sa aj v architektúre stavieb a ornamentike.
42
_________________________________________________________
V 17. storočí sa mení zaužívaný systém fungovania kachieľ od odvodu dymu do dymníka na
pripojenie pece do komína. Vyžiadalo si to množstvo experimentov i nezdarov, kým boli správne
realizované všetky potrebné fyzikálne princípy v konštrukcii komínov.
3.5 Klasicizmus, empír
Kachľové pece sú už súčasťou každého domu. Objavujú sa motívy váz, kvetín, lýry i geometrické
riešenia. Väčšina kachlíc má bielu, modrozelenú či zelenú glazúru.
Obr. 11 Kachľové pece - Ofen Museum Senftenberg a aukciový portál http://old.fredimathys.ch.
Empírové kachľové pece boli už farebnejšie. Tvarovo šlo najmä o valce a hranoly, skôr štíhle a vysoké
vzhľadom na usporiadanie komôr. Častým typom ukončenia boli rôzne antikizujúce vázy a šišky.
Objavujú sa figurálne motívy, doplnené staroegyptskými a antickými ornamentmi.
Bohatá zbierka klasicistických interiérov s dochovanými kachľovými pecami je uchovaná v zámku vo
Vranově nad Dyjí.
3.6. Secesia
Posledný výrazný komplexný sloh nielen v architektúre, ale aj v kachliarstve.
Architektonicky, tektonicky nie sú pece výrazné, podstatný je dekór s bohatou, elegantnou rastlinnou a
geometrickou ornamentikou. Súčasťou sú liatinové dvierka s ornamentom.
Kachle už nie sú samonosné, objavuje sa vnútorná výhrevná vložka, kachlice sú už "len"
dekoratívnym obalom. Prechodom z kúrenia drevom na uhlie sa objavuje v kachliach kovový rošt.
43
_________________________________________________________
Obr. 12 Kachľové pece zo Slovenska 1900 – 1920, rôzna proveniencia (o.i. celkom vpravo Meissen).
4 Kachle na Slovensku
Spočiatku pracovali kachliari najmä pre hrady a kaštiele. Koncom 15. storočia patrila k
najvýznamnejším kachliarska dielňa v Banskej Bystrici, v 16. a 17. storočí boli výrobnými centrami
Košice, Sabinov, oblasti Spiša a Gemera. V 18.a 19. storočí sa kachľové pece rozšírili aj v dedinskom
prostredí. V 40. rokoch 20. storočia pôsobilo na Slovensku 68 kachliarskych lokalít, z nich
najvýznamnejšie boli Prešov a Banská Bystrica, Bytča, Trenčín, Hrnčiarske Zalužany, Kežmarok,
Kremnica, Martin, Michalovce, Nitra, Poprad, Bojnice, Pukanec, Trnava, Žilina a ďalšie. Po roku 1918
prenikali na Slovensko továrenské kachle z Čiech, odkiaľ sa dovážali aj suroviny.
V súčasnosti nie je pre Slovensko spracovaná ucelená publikácia, týkajúca sa výroby kachlíc. Existujú
čiastkové práce najmä z archeologických výskumov jednej lokality prípadne skôr umelecko-historické
rozbory tematiky výjavov na kachliciach zo zbierky jedného múzea, niekedy časovo členené.
Odborníčkou, ktorá sa v súčasnosti zrejme najviac venuje práve problematike kachlíc, najmä
z rôznych archeologických lokalít je archeologička PhDr. Marta Mácelová, PhD.
44
_________________________________________________________
Literatúra:
1. Loskotová, I. – Menoušková, D. – Pavlík, Č. – Vitanovský, M. 2008: Krása, která hřeje –
Výběrový katalog gotických a renesančních kachlů Moravy a Slezska. Uherské Hradiště:
Slovácké muzeum v Uherském Hradišti.
2. Brych, V. 2004: Kachle doby gotické, renesanční a raně barokní, Praha.
3. Franz, R. 1969: Der Kachelofen, Graz.
4. Hazlbauer, Z. 1998: Krása středověkých kamen, Praha.
5. Hazlbauer, Z. 2003: Dobová znázornění rozličných kachlových kamen s přihlédnutím k
jejich zřízení v různých místnostech stavebních objektů, Svorník 1, Sborník příspěvků z I.
konference stav.hist. průzkumu konané 4.-6.6. 2002 v Zahrádkách u České Lípy “Vývoj a
funkce topenišť“, 169-186.
6. Hauserová, M. 2003: Teplovzdušné vytápění ve středověku, Svorník 1, Sborník příspěvků z
I. konference stav.hist. průzkumu konané dne 4.6.2002 v Zahrádkách u České Lípy „Vývoj a
funkce topenišť, 49-74.
7. Holčík, Š. 1978: Středověké kachliarstvo, Bratislava.
8. Krajíc, R. 1997: Středověká kachlová kamna v Táboře, Archeologický výzkum v Křižíkově
ulici č.p.28, Tábor.
9. Krajíc, R. 2005: Středověké kamnářství, Výzdobné motivy na gotických kachlích z Táborska,
Tábor.
10. Pavlík, Č., Vitanovský, M. 2004: Encyklopedie kachlů v Čechách, na Moravě a ve Slezsku,
Praha.
11. Richterová, J. 1982: Středověké kachle, Praha.
12. Smetánka, Z. 1968: Technologie výroby českých kachlů od počátku 14.století do
počátku 16.století, PA LIX, 543-578.
13. Smetánka, Z. 1969: K morfologii českých středověkých kachlů, PA LX,228-262.
14. Skružný, L. 1963: Příspěvek k třídění a chronologii slovanských otopných zařízení na
území ČSSR - Památky Archeologické 1963 - II.
15. Škabrada, J. 2009: Historické stavební konstrukce a materiály, Praha.
16. Vařeka, J. - Frolec, V. 1983: Lidová architektura, Praha.
17. Rada, P. 1956: Kniha o technikách keramiky. Praha: Orbis.
18. Scheufler, V. 1971: Lidové hrnčířství v českých zemích. Praha: Academia.
19. Remeselná výroba s akcentom na hrnčiarsku, džbankársku, kachliarsku a kameninovú
produkciu. Zborník Etnograf a múzeum, VII. (Bodorová, O. ed.). Rimavská Sobota 2004.
20. MÁCELOVÁ, Marta: Renesančné kachlice z Banskej Bystrice. In: Archaeologia historica
33, Brno 2008, S. 491-497.
21. MÁCELOVÁ, Marta: Atribúty svätca na gotických kachliciach stredoslovenskej banskej
oblasti. In: Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I. (Kožiak, R.-Nemeš, J., eds.). Bratislava
2006, S. 369-382.
45
_________________________________________________________
ARTIKULÁRNY KOSTOL V ZEMIANSKYCH KOSTOĽANOCH
Renáta Kollárová, Zuzana Grúňová, Jozef Babjak, Jozef Žiak1
Abstrakt
Evanjelický kostol, národná kultúrna pamiatka, nachádzajúca sa v Zemianskych Kostoľanoch je
stavba malého rozsahu. Jej stavebný vývoj od doby vzniku na prelome 17. a 18. storočia nebol
výrazne zložitý, čo sa týka prestavieb či prístavieb. Stavba predstavuje zaujímavý súbor problémov
z hľadiska nutnosti riešiť rôznorodé okruhy porúch v rámci obnovy. Najpálčivejším je sanácia pamiatky
voči vode a vlhkosti najmä v priestore krypty. Statické poruchy zapríčiňuje okrem nestabilného,
podmáčaného podložia aj neodborne obnovený a neudržiavaný novodobý krov.
1.
EVANJELICKÝ CHRÁM V ZEMIANSKYCH KOSTOĽANOCH
Evanjelický kostol je situovaný v intraviláne obce Zemianske Kostoľany, západne od hlavnej cesty
vedúcej do Prievidze. Objekt stojí v juhozápadnej časti areálu starého cintorína, ktorý je obohnaný
kamenným múrom, vystavaným v r. 1872. Súčasťou areálu je zvonica a pyramidálna hrobka. Stavba
je prístupná cez bránu v múre, ktorá je orientovaná južným smerom a napája sa na komunikáciu
vedúcu v smere na Dolné Lelovce.
Obr. 1. Vľavo: situovanie areálu evanjelického kostola s farskou budovou a priľahlým cintorínom s pyramidálnou
hrobkou. Vpravo pôdorys s vyznačením rozsahu krypty pod loďou chrámu. Zdroj: Zameranie exs. stavu Ing.arch.
Zuzana Grúňová, 2013.
Jednoloďová, jednopodlažná baroková stavba, zaklenutá v lodi dvoma poľami pruskej klenby. Svätyňa
je zaklenutá valenou klenbou s výsečami. Hladká fasáda má na vstupnej strane polkruhovo vykrojený
1
Mgr.
Renáta
Kollárová,
architektonicko-historický
a umelecko-historický
výskum
súdna znalkyňa, Bojnice, [email protected]. Ing. arch. Zuzana Grúňová, PhD. ŽU v Žiline, SvF,
[email protected]. Ing.arch. Jozef Babjak, diagnostika porúch stavieb, vlhkostný prieskum, Žilina,
[email protected],
Jozef
Žiak,
heraldický,
genealogický
a
archívny
výskum
[email protected].
46
_________________________________________________________
štít, objekt je prístupný portálom s polkruhovým záklenkom v osi južnej fasády. Pod objektom je krypta
rod. Kosztolániy. Strecha je sedlová s ihlanom nad polygonálnym záverom oltárneho priestoru.
1.1 Pamiatkové výskumy v roku 2013
Architektonicko-historický a umeleckohistorický výskum evanjelického chrámu, zapísaného do
zoznamu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod číslom 896/1 bol realizovaný v interiéri a
exteriéri objektu ako kombinácia sondážneho a obhliadkového výskumu s terénnymi výskumnými
prácami počas jesene v roku 2013.
Obr. 2. Chrám je situovaný v areáli za ohradným múrom. Vysoký podiel vzrastlej zelene neumožňuje efektívnu
fotodokumentáciu. V interiéri sa nachádza drevená empora s konvexným vyklenutím parapetu. Vizualizácia
chrámu Ing.arch. Grúňová, fotografia interiéru Mgr. Kollárová.
Doteraz neboli na pamiatke realizované žiadne výskumné práce – sondážny výskum pamiatkového
charakteru. Metóda výskumu bola preto zvolená kombinovaná – vizuálno-komparatívna a sondážna,
s podporou skúmania archívnych podkladov a štúdia odbornej literatúry.
Architektonicko-historický pamiatkový výskum bol zameraný na analytický rozbor kultúrnych vrstiev
kostola s cieľom poznať vývoj, umeleckohistorické a pamiatkové hodnoty objektu. Pred realizáciou
sondážneho výskumu bola realizovaná vizuálna obhliadka, ktorá čiastočne identifikovala následnosť
stavebného vývoja. Prioritou výskumu bolo spresniť a definovať vývoj objektu, overiť rozsah
dispozície, existenciu prekrytých cenných detailov, získanie dobových vyobrazení. Vizuálne poznatky
systematicky generovali miesta sondážneho overenia, nálezových situácií a jednotlivé historické
prestavby budovy. Sondážny výskum sa realizoval v sprístupnenom interiéri, v krypte, ako aj na
exteriérových plochách a sústredil sa na zdôvodnenie a presné vymedzenie jednotlivých stavebných
etáp.
1.2 Dejiny kostola a vyhodnotenie stavebných etáp
I. etapa baroková 1736 – 37
47
_________________________________________________________
2
Najstarší zachovalý dokument týkajúci sa stavby kostola pochádza z dňa 11. mája 1737 . V tomto
dokumente murársky majster Ján Šmíd vyúčtováva murárske a kamenárske práce vykonané počas
dostavby kostola. Podrobne sú v tejto listine spomenuté rozmery múrov kostola a niektoré stavebné
detaily.
V tomto období vzniká základný skelet objektu, krypta pod kostolom bola vystavaná a zaklenutá
svätyňa priestor s polygonálnym uzáverom, presvetlený dvojicou okien z južnej a západnej strany.
Boli vystavané múry lode, ako aj štítový múr. Podľa vyúčtovania prác z r. 1737 boli rozmery kostola
nasledovné : štítový múr meral 4 siahy a bočné múry obidva dohromady 12 siah. Sanktuárium meralo
z vonku 8 siah a zvnútra 6 siah, 4 stopy a 6 palcov. Ďalej boli vyúčtované dva murované piliere a
jeden „rampuch“ (výklenok, pravdepodobne označenie klenby krypty). Výšky múrov boli aj so
základom 3 a pol siahy. Pod spomenutým „rampuchom“ základy nie sú. Z kamenárskej roboty bolo
3
vyúčtovaných 6 oblokov, jedny veľké a jedny malé dvere. Interiér kostola bol vymaľovaný bielym
vápenným náterom Prestrešenie kostola tvorila sedlová strecha so šindľom. Pôvodné tvaroslovie
klenby lode nie je známe. Keďže však murárske práce riešili len dva murované piliere, možno
predpokladať, že strop bol rovný drevený s trámov, možno so záklopom. Výskum zistil, že na čelnej
fasáde bol pôvodne väčší okenný otvor, ako je zachovaný do súčasnosti. Bol aj nižšie umiestnený
tak, aby presvetľoval dostatočným spôsobom loď kostola.
II. etapa barokovo – klasicistická 1776 - 79
V tomto roku je zaznamenaná výraznejšia stavebná etapa na kostole. Bol odstránený dovtedajší
strop. Do lode boli pristavené štyri piliere, na ktoré boli vybudované dve polia pruskej klenby. Na
južnej fasáde bolo prestavané okno do súčasnej podoby, nakoľko do kostola pribudol chór s organom
a pôvodné okno bolo oproti chóru pomerne nízko. V dobových dokumentoch sa spomína,
4
dokumentoch sa spomína, že spomínaný Alexander Kostolanyi "z ruín vyzdvihol kostol" .
Interiér kostola ostáva biely. Počas tejto prestavby bol interiér kostola vybavený novým zariadením a
bol vybudovaný drevený chór. Podľa záznamu z 3 februára 1778 vyrobil miestny kováčsky majster
Ján Fábry dodnes existujúce železné háčiky, ktorými je o nosnú konštrukciu zaistený oltár a veľký
5
kovaný hák, ktorým je nosná konštrukcia upevnená o stenu kostola
Z pôvodného zariadenia, zostala patronátna lavica z roku 1742 s erbmi Terézie Prileszkej, vdovy po
Jozefovi Kosztolányim a jej druhého manžela Ladislava Ujfalussyho.
V priebehu XIX. storočia došlo dvakrát ku výmene šindľovej krytiny na kostole. Prvýkrát v auguste
6
7
1843 a druhýkrát v roku 1886 .
III. stavebná etapa - 1. 1/3 20. storočia
Poslednou výraznejšou stavebnou etapou, ktorá zasiahla do výzoru – najmä čelnej fasády, bola
obnova objektu pri príležitosti 200-ročnice založenia objektu. Štítová stena, ktorá dovtedy bola obitá
drevenými doskami dostala podobu „barokového“ štítu s konkávno – konvexným prelamovaním. Z
vonkajšej strany bol štít olemovaný mierne vystupujúcou rímsičkou z pálených tehál, ukladaných na
plocho. Šindľová strecha bola nahradená škridlou. Na južnej fasáde bol zamurovaný tzv. „panský
2
Dokument sa nachádza v ŠUA Bratislava: archív rodu Kosztolányi kart. č. 70 inv. č. 296/2 list 147 a 147 A
ŠUA Bratislava: archív rodu Kosztolányi kart. č. 70 inv. č. 296/2 list 147 a 147 A
4
ŠOA- Nitra: Matriky ECAV Zemianske Kostolany: matrika narodených, sobášených a zomrelých 1769-1842
strana 222. Informácia je zapísaná v rámci záznamu o úmrtí Alexandra Kosztolányiho.
5
Súkromný archív rodu Kosztolányi: Vyúčtovanie kováčskych prác pre kostol z roku 1778.
6
ŠUA Bratislava: archív rodu Kosztolányi kart. č. 70
7
Farský archív ECAV Zemian. Kostoľany: Zápisnica z vizitácie biskupa Gustáva Szeberényi z r. 1886, str. 10.
3
48
_________________________________________________________
vstup“ . Z časti priestoru zamurovaných dverí bol vytvorený zásobník paliva na vykurovanie a v časti
bolo vybudované komínové teleso. Sokel bol osekaný a bol naň aplikovaný betón s vysokou
pevnosťou, fasáda bola vyspravená brizolitom a dostala nový náter – biely.
IV. stavebná úprava v r. 1990 a ďalšie z 20. storočia
Začiatkom roku 1990 poškodila víchrica štít južnej fasády tak, že vrchná takmer polovica sa zrútila.
Štít bol nanovo domurovaný, ale s menšími odchýlkami ako ten z r. 1935 . Boli obnovené fasády a to
takým spôsobom, že objekt bol osekaný až na murivo, pravdepodobne dočistený tlakom vody. Potom
bol nanesený cementový špric a celoplošne aplikované brizolitové omietky v hrúbke 2,5 – 4 cm.
Obr. 3. Vľavo fotografia zachytávajúca pôvodný, starší štít. Vpravo fotografia dokumentujúca rozsah poškodenia.
Zdroj: Priečelie kostola okolo r. 1960. Archív ev.a.v. cirkvi Zemianske Kostoľany.
Ďalšie práce v priebehu 20. storočia zachytáva Rodinný archív rod. Pleško: Záznamy zborového
kurátora Branislava Plešku v období od 17.02.2003 – 04. 11. 2009, Údaje z denníka sú (citát):
•
•
•
12. 03. 2003 bola vykonaná kontrola stropu statikom Ing. Kohútom, pričom bolo zistené, že zo 6
kusov klenbových závesov je funkčný len jeden kus. Bolo odporučené vyčistiť povalu od
nežiaducich predmetov a prachu, ako aj predĺžiť odvody dažďovej vody cca o 0,5 m.
03.07.2003 boli zosilnené pôvodné hranoly – hrady na streche kostola.
20. 08. 2003 boli ukončené práce na klenbovom systéme – závesy.
02.09.2003 Zosilnenie prasknutej krokvy na streche.
•
•
•
•
21. – 29.05.2004 – výkop ryhy okolo kostola pre uloženie zámkovej dlažby, položenie dlažby.
26.08.2004 – Výmaľba sokla kostola
15. 09. 2004 - zabetónovanie častí pod zvodom dažďovej vody, úprava odpadov.
25.09. 2009 – začatie prác na prístrešku (nad vchodom do kostola).
•
49
_________________________________________________________
Obr. 4. Pozdĺžny rez zachytávajúci rozsah podstatných stavebných etáp.
Výskumom sa podarilo upresniť jednotlivé stavebné etapy, postup prác na objekte a závažné zistenie,
že neskôr neboli realizované žiadne zásadnejšie stavebné úpravy, ktoré by podobu chrámu
výraznejšie upravili. Zachovali sa teda všetky stavebné a architektonické prvky a výtvarné súčasti
z dvoch základných fáz jeho stavebného vývoja – 1736-37 a 1776. Evanjelický chrám je unikátne
zachovaný priestor s pôvodnou architektonickou a výtvarnou koncepciou, bez podstatných
8
radikálnych zásahov .
Obr. 5 Evanjelický chrám na prvom vojenskom mapovaní ani nie je naznačený.
9
Zaujímavosťou je, že aj keď bol kostol stavaný na základe artikulárneho práva , nie všetky podmienky
artikúl boli pri stavbe objektu dodržané. Tak napr. podmienka, musel byť celý z dreva a postavený
8
Po Šopronskom sneme bolo povolených postaviť asi 50 kostolov - po dva kostoly v každej stolici Horného
Uhorska, pričom miesto na stavbu kostola určovali cisárski komisári, ktorých sprevádzali jezuiti. Preto miesta na
stavbu vyberali nevhodné a neprístupné.
9
Zákonný článok (artikula) č.25 stanovoval pre stavbu nového protestantského chrámu tieto podmienky:
o
o
o
o
musel byť postavený na okraji obce, mimo mestských hraníc
musel byť postavený v priebehu jedného roka
musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov
kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme
50
_________________________________________________________
bez použitia kovových prvkov nebola od začiatku stavby dodržaná. Kostol bol vybudovaný z kameňa
od základov, ako aj všetky múry, pričom podmienka, že kamenný základ mal byť nanajvýš jednu stopu
od zeme bola tým pádom tiež nenaplnená. Boli však dodržané požiadavky, že objekt bol postavený na
okraji obce, bol vysvätený v priebehu jedného roka, bol bez veže a vchod taktiež nebol v tom čase
z ulice.
Možno predpokladať, že vzhľadom na nevhodný – zamokrený terén a kvôli možným technickým
problémom kostol začali (aj napriek artikulám) stavať ako murovaný. Bola však dodržaná základná
charakteristika artikulárneho chrámu ako centrálneho priestoru, bez výrazného odlíšenia presbytéria
10
od lode .
Nevedno, akým spôsobom bola zaklenutá loď kostola, mohlo to byť dreveným trámovým stropom
(v podkroví neboli nájdené stopy po uložení trámov) alebo murovanou valenou (?) klenbou. Vieme
však, že už v r. 1776 boli vybudované nové – tehlové klenby.
Hoci bol kostol stavaný v čase baroka, výrazné barokové prvky sa v architektúre takmer neobjavujú.
Architektúra je poňatá až minimalistickým spôsobom. Priestor exteriéru aj interiéru bol natretý bielym
náterom, tak celky, ako aj architektonické detaily / rímsičky, jednoduché štukové zrkadlá/. Dôraz bol
preto kladený na mobiliár – vyrezávané oltáre, kazateľnice, patronátne lavice či chór s organom.
Obr. 6 Výrazový program interiéru stavby je pomerne jednoduchý, s využitím štukových prvkov. Foto:
Mgr Kollárová.
Plány s prestavbou priečelia kostola, ktoré boli objavené v rámci archívneho výskumu – murovaný štít
11
v duchu baroka či prístavba veže neboli realizované, zhatil ich nedostatok financií. A tak objekt
zostal až do r. 1935 v pôvodnom barokovom výraze. Tento nenarušil ani murovaný štít z r. 1935,
ktorý nahradil drevený štít a vo svojej podstate kopíroval barokové štíty s konkávno – konvexným
prelamovaním.
o
o
nesmel mať vežu
vchod nesmel byť priamo z ulice
10
Spoločenstvo rovnako mysliacich a rovnocenných veriacich, pričom priestor poskytuje všetkým veriacim
rovnako dobrú počuteľnosť a viditeľnosť.
11
Podľa intimátu z 1. augusta 1786 smeli evanjelici používať zvony. Intimát z 02. januára 1787 dovolil
evanjelikom stavať veže.
51
_________________________________________________________
Obr. 7 Plány prestavby štítu kostola, prístavby veže a celková barokizácia výrazu. Prestavba nebola
uskutočnená. Zdroj: súkromný archív J. Žiaka.
1.3 Krov evanjelického chrámu – opis a statické problémy
Pre obdobie prvej polovice 19. storočia sú typické ešte historické hambálkové krovy, viazané v
pozdĺžnom smere väznicou / väznicami. Vývojovo neskoršie schémy krovových konštrukcií sú
označované ako prechodové, typické u nás pre obdobie II. pol. 19. storočia a nastupujúceho 20.
storočia – sú medzistupňom medzi historickými krovmi a modernými inžinierskymi konštrukciami.
Prechodové krovy používajú už novodobé spojovacie materiály ako priemyselne vyrábané klince,
svorníky. Prvky krovov sú čím ďalej, tým častejšie pílené, nie kresané a používané sú aj nové prvky,
ako klieštiny. Mení sa spôsob riešenia niektorých detailov spojov – od čapovania krokiev do hornej
strany väzného trámu na spoj osedlaním.
Krov evanjelického chrámu je v statickej schéme dvojitým vešadlom – ide pravdepodobne o veľmi
nevydarený pokus o vytvorenie kópie staršieho krovu z konca 19. stor., ktorý bol realizovaný pri
rekonštrukcii po pol. 20. storočia.
52
_________________________________________________________
Obr. 8 Pohľady na konštrukčný systém krovu. Foto: Mgr Kollárová.
Prvky krovu sú nové, pílené, použité sú klieštiny a priemyselné spojovacie prvky – svorníky atď.
Tesárske spoje nie sú riešené vôbec, trámy sú remeselne veľmi primitívne spájané na tupý zraz a
fixované jedným – dvomi priemyselnými klincami. Tesárske značky neboli nájdené.
Schéma krovu rieši problém klenieb v podstreší nevyhnutným nahradením väzných trámov krátčatami
– tu je nie veľmi šťastne riešené uloženie na pomúrnicu s podložením menšími trámkami rôznej
veľkosti a kvality (niekde chýbajú). Tlakom krokvy vzniká páka, ktorá sa výmenou medzi krátčatami
prenáša do murovaných rebier nad medziklenebnými pásmi, nesúcich ďalšiu úroveň krovu – celý
systém vešadla.
Obr. 9 Rezy chrámom. Zdroj: Zameranie exs. stavu Ing.arch. Zuzana Grúňová, 2013.
53
_________________________________________________________
Obr. 10 Fotografie zachytávajúce sanáciu havarijného stavu nosných častí krovu vo vzťahu ku podvesenému
klenbenému systému – väzné trámy boli príložkované.
Statické problémy prinútili vlastníka k ďalšej etape neskorších opráv (2. pol. 20. stor.) – napr. väzný
trám je zosilnený príložkou zo spodnej strany, zachytenou systémom svorníkov.
Krov evanjelického kostola v Zemianskych Kostoľanoch je kompletne nový, stavaný a upravovaný vo
viacerých fázach počas 20. storočia. Krov je v statickej schéme dvojitým vešadlom – Prvky krovu sú
nové, pílené, použité sú Klieštiny a priemyselné spojovacie prvky – svorníky atd. Tesárske spoje nie
sú riešené vôbec, trámy sú remeselne veľmi primitívne spájané na tupý zraz a fixované jedným –
dvomi priemyselnými klincami. Tesárske značky neboli nájdené.
Niektoré prvky, najmä krokvy, boli do krovu vložené s ponechanými fragmentmi kôry (predpoklad
napadnutia škodcami), väčšina prvkov vykazuje známky pôsobenia vody a vlhkosti – mapy zo
zatečenia, najmä v oblasti pomúrnice – výmeny, pomúrnice, krátčatá – a tiež v hrebeni strechy.
Staticky problematická konštrukcia krovu a problém so zatekaním komplikuje aj v podstate úplne
znemožnená pravidelná inšpekcia stavu prvkov krovu, ktorá by zistila prípadné razantné zhoršenie
stavu a umožnila tak včasný zásah a tiež riešenie priebežných lokálnych opráv poškodenej krytiny.
Pred čelnú fasádu je predstavaná pevná konštrukcia striešky, zabraňujúca sprístupnenie dverí v štíte,
vedúcich do krovu.
1.4 Poruchy z pôsobenia vody a vlhkosti, krypta kostola
Objekt kostola je výrazne zavlhnutý – vizuálna hranica zavlhnutia je do výšky 1,2 až 1,5 m nad úroveň
podláh interiéru. Do priestoru krypty badať intenzívny prienik vody. To má za následok deštrukciu
západného nárožia vstupu do krypty, ako aj vytláčanie bočných stien krypty tlakom zeminy v úrovni
vstupu.
V exteriérovej časti bola na fasádach – kompletne použitá nevhodná materiálová štruktúra omietok –
pôvodné omietky boli osekané na murivo a nahradené cementovým špricom a cementovými
omietkami /brizolit/. Pod takto realizovanými omietkami, ktoré sú takmer bez akejkoľvek
paropriepustnosti dochádza až v úrovni kamenných ostení okien k degradácii hmoty. Kameň je
značne zavlhnutý, zasolený a drolí sa. Omietková vrstva na ňom praská a odpadáva čím berie zo
sebou aj časti kamennej hmoty. V úrovni sokla sú cementové / betónové/ omietky aplikované až do
hrúbky 5 cm.
54
_________________________________________________________
Obr. 10 Pozdĺžny rez so zakreslením najvýraznejších aktívnych trhlín v klenbách a murivách stavby. Sanačný
prieskum a návrh opatrení, Ing. arch. Jozef Babjak, 2013.
Z hľadiska zvislých, vodorovných a klenbových konštrukcií, v murivách sa prejavujú statické poruchy,
aktívne. Vyplavovaním jemných časti z podzákladia objektu spôsobuje objemové zmeny základnej
pôdy a následný pokles nosných konštrukcií. V zlom stave je pôvodná kamenná dlažba, ktorá v
miestach najväčšieho zaťaženia je deštruovaná, rozpadáva sa. Pokles okolitého terénu spôsobil, že
na okrajoch, tam, kde dlažba nie je držaná klenbou krypty je viditeľne znížená. Vzlínajúca vlhkosť
negatívne pôsobí aj na drevené stĺpy empory, v spodnej časti sú viditeľne zavlhnuté.
Obr. 11 Platňa, pôvodne v interiéri kostola, kryjúca vstup do krypty. Zdroj: Zameranie exs. stavu Ing.arch.
Zuzana Grúňová, 2013.
Vchod do krypty prekrýva masívna kamenná platňa so štyrmi kovovými kovanými úchytmi v tvare
kruhov. Táto sa ukladá do kamenného rámu. Do krypty sa vstupovalo dreveným schodiskom (dnes už
v značne torzálnom stave), chodbičkou v šírke kamennej platne. Krypta je v tvare obdĺžnika, s
valenou klenbou, steny kamenné, neomietané, len ložná malta je miestami rozotieraná po stenách.
Klenba je vytvorená do šalovania, nakoľko v malte vidieť stopy po debnení. Na západnej strane v
zadnej časti krypty je nepravidelný kamenný výbežok. Za ním sa nachádza priestor s druhotne
55
_________________________________________________________
uloženými kostrovými pozostatkami (tento priestor bol pravdepodobne využívaný ako ossarium).
Podlaha je hlinená.
Obr. 12 Vstup do krypty pod chrámom, západná stena, nárožie vstupu do krypty, pôvodne s dreveným
schodiskom je deštruovaná, výplň vysypaná do krypty. Statické zaistenie dočasným pilierom.
Jednotlivé hroby v krypte sú zničené z dôvodu viacnásobného zaplavenia priestoru. Keďže krypta
nemá vybudovaný žiadny vetrací otvor, nebolo po týchto zaplaveniach možné priestor dostatočne
odvetrať a vysušiť. Vysoká vlhkosť spôsobila úplný rozpad rakiev. Niektoré rakvy boli s veľkou
pravdepodobnosťou dokonca odplavené z miesta svojho pôvodného uloženia. väčšina rakiev bola
uložená pozdĺž stien krypty. Pri východnej stene krypty boli rakvy pravdepodobne uložené v dvoch,
prípadne troch vrstvách na sebe. Táto situácia spôsobila po rozpadnutí rakiev zmiešanie kostrových
pozostatkov navzájom.
Obr. 13 Pôdorys a rezy priestorom krypty. Zdroj: Zameranie exs. stavu Ing.arch. Zuzana Grúňová, 2013.
56
_________________________________________________________
1.5 Záver, odporúčania pre obnovu stavby
Dispozične tvorí kostol jeden ucelený priestor, ktorý nie je vhodné meniť. Hodnotné sú všetky
historické vertikálne, horizontálne a klenbová konštrukcia. Pre autentický historický výraz stavby je
dôležité zachovať aj pôvodné záklenky, špalety a parapety okien, dverného otvoru.
Odporúčané je prezentovať zamurovaný „panský“ vstup na východnej fasáde lode tak, že vznikne
slepá nika s hlbším priestorom zo strany interiéru. V tejto časti umelecko-remeselne obnoviť ostenia,
konečný farebný náter v tóne biela – lomená. Zo strany exteriéru vyprezentovať kamenný pravouhlý
portál. Je vhodné vo vzniknutej nike v interiéri umiestniť informačnú tabuľku k histórii kostola,
respektíve zoznam mien pochovaných v krypte.
Na stenách a klenbe interiéru sa zachovala pôvodná vrstva historickej omietky aj s primárnou
úpravou. Na nich je aplikovaný len náter na vápennej báze. V spodnej časti sú omietky degradované
vlhkosťou. Je preto nutné tieto deštruované a zasolené omietky odstrániť až na murivo, aplikovať
sanačné v zmysle návrhu sanačných prác na objekte. Sondami bol zistený pôvodný náter v interiéri –
biely, bez akýchkoľvek farebných úprav architektonických článkov - tento aplikovať po vyspravení
statických trhlín (po stabilizácii krovu).
Obnovu omietok v exteriéri je možné realizovať umelecko-remeselným spôsobom, pričom je potrebné
celoplošne odstrániť hrubý brizolitový nástrek a omietku. Je nevyhnutné, pred aplikáciou nových,
paropriepustných omietok a záverečného náteru /paropriepustného/ – biela lomená, odborne vyspraviť
množstvo statických trhlín, ktoré miestami prechádzajú celou hrúbkou muriva a sú viditeľné v exteriéri
a zároveň v interiéri. Povrchový paropriepustný náter realizovať v tóne – biela –lomená. Profilované
prvky je nutné očistiť od všetkých sekundárnych zásahov (vysprávok, náterov) a doplniť chýbajúce
detaily.
Pôvodnú kamennú dlažbu zrekonštruovať, chýbajúce časti doplniť v kameni prírodnom či umelom –
podľa veľkosti poškodenia. Nové prvky musia byť povrchovo upravené tak aby korešpondovali s
pôvodnými v štruktúre aj farebnosti. Upraviť niveletu pod dlažbou na jednotnú úroveň (pokles v
dôsledku pôsobenia vody) a realizovať sanačné opatrenia.
Okolie kostola je nutné upraviť, znížiť násypy na pôvodnú niveletu (dokladom je v súčasnosti po
terénom sa nachádzajúci prah bočného, zamurovaného vstupu), čím sa budú minimalizovať priesaky
do muriva objektu, najmä z východnej strany, t.j. zo strany spádu ku objektu.
Literatúra:
1. Zápisnica z vizitácie biskupa Gustáva Szeberényi z roku 1886. Farský archív ECAV
Zemianske Kostoľany.
2. Kópia zápisnice z vizitácie superintendenta Jozefa Székács z roku 1862, strana 1.
Súkromný archív rodu Kosztolányi.
3. Katastrálny úrad Prievidza, Pozemkovo-knižná vložka č. 88, Zemianske Kostoľany.
4. Kollárová, R.: Aktualizačný list Kultúrnej pamiatky, Kraj. pamiatkový úrad Trenčín,
pracovisko Prievidza, 12/ 2003
5. Záznam z 1. mapovania pamiatok na Slovensku z r. 1954, Archív PÚ Bratislava Z 303
6. ŠOA Nitra - ŠOA- Nitra: Matriky ECAV Zemianske Kostoľany: matrika narodených,
sobášených a zomrelých 1734-1768 strana 40. Informácia je zapísaná v zázname o úmrtí a
pochovaní Ondreja Kosztolányiho)
7. ŠA - Nitra: Matriky ECAV Zemianske Kostoľany: matrika narodených, sobášených a
zomrelých 1734-1768 strana 5.
8. ŠUA Bratislava: archív rodu Kosztolányi kart. č. 70 inv. č. 296/2 list 147 a 147 A
57
_________________________________________________________
TECHNICKÝ STAV ZASTREŠENIA ORAVSKÉHO HRADU
Renáta Korenková, Peter Krušinský 1
Abstract
The second building-historical survey of historical roof trusses in the region of Orava in Slovakia and
Kysuce during the summer of 2009 has mapped the current state of the art roof. This paper describes
the roofs of Orava Castle, respectively of individual buildings. Roofs have been proposed as a
temporary roof in view of the extensive damage to the castle after the devastating fire in 1800.
Inspections of roofs were under construction and historical research carried out in the summer of 2009
and preliminary structural and technological research in terms of damage to the roof in winter (2010).
1. ÚVOD
Na Slovensku boli zmapované krovy historických objektov v regiónoch Oravy a Kysúc v období leta
2009 v rámci druhého stavebno-historického prieskumu historických krovov, kedy bol zrealizovaný aj
prieskum krovov Oravského hradu. Strechy nad jednotlivými budovami Oravského hradu boli
navrhované ako dočasné zastrešenie vzhľadom na rozsiahle poškodenie hradu po ničivom požiari
v roku 1800. Predbežný stavebno-technický prieskumu z pohľadu poškodenia krovu sme zrealizovali
v zime 2010. Krovy z hľadiska konštrukcie, histórie a typológie sú popísané v samostatnej publikácii
[1].
2. METODIKA PRIESKUMU KROVOV, POUŽITÉ PRÍSTROJE
Pri predbežnom stavebno-technickom prieskume sme používali vizuálne nedeštruktívne
a semideštruktívne metódy. V krovoch sme vytipovali miesta, v ktorých sme merali vlhkosť drevených
prvkov pomocou vlhkomeru a tiež rýchlosť šírenia ultrazvukovej vlny prístrojom ADD. Zároveň sme
merali teplotu a vlhkosť prostredia podstrešného priestoru, a tiež prúdenie vzduchu v podstrešnom
priestore. Výsledky meraní sú zostavené do tabuliek. Pri informatívnych – predbežných prieskumoch
krovov bola použitá metodika zameraná na históriu budovy, konštrukciu krovu, jednotlivé konštrukčné
prvky a spôsob ich spájania a použitý materiál.
3. POPIS KROVOV ORAVSKÉHO HRADU
Komplex budov, z ktorých sa skladá Oravský hrad, sa rozprestiera na terasách výraznej terénnej
dominanty – hradného brala. Skladá sa z troch základných častí: horného, stredného a dolného
hradu. Horný hrad je tvorený Citadelou s jednotne koncipovaným hambálkovým krovom, v prednej
časti s postrannými stojatými stolicami, a priľahlými objektmi na východnej strane brala so
samostatnými krovmi. Stredný hrad je tvorený objektmi zoskupenými okolo nádvoria a to Korvinovým
palácom, palácom Jána z Dubovca s komunikačným traktom, Východnou a Západnou baštou. Krovy
na Dubovcom paláci a obytnej veži boli obnovené v 20. storočí. Ostatné objekty majú jednoduché
hambálkové krovy. Dolný hrad je tvorený objektmi zoskupenými okolo hlavného nádvoria. Ide o tzv.
Faru, Thurzov palác, Kaplnku, Administratívny trakt, Archívnu baštu a 3. Hradnú bránu. Všetky
spomínane objekty majú jednoduché hambálkové krovy zo začiatku 19. storočia, okrem Archívnej
bašty, ktorá má krov zo začiatku 20. stor. s väznicovým vešadlom a 3-omi úrovňami klieštin.
Posledným objektom je Prvá hradná brána s jednoduchým hambálkovým krovom. Vo viacerých
spomínaných krovoch boli počas obnovy hradu v 20. storočí urobené zásahy v súvislosti so statickým
zabezpečením objektov a to hlavne zaliatím pomúrnic, skrátených väzných trámov a koncov krokiev
do železobetónových vencov.
1
Renáta Korenková, Ing., PhD., Peter Krušinský, Ing. arch. PhD.: ŽU v Žiline, SvF, KPSaU, Univerzitná 8215/1, 01026 Žilina
58
_________________________________________________________
4. PREDBEŽNÝ PRIESKUM POŠKODENIA
Výber miest pre merania sme riadili podľa už známych rizikových miest drevených krovových
konštrukcií. Výber z výsledkov jednotlivých meraní je uvedený v Tab.1.
Obr. 1. Krov Thurzovho paláca v pôdoryse – časť vpravo od veže kaplnky, foto
A – miesta poškodené zatekaním poškodenou krytinou, B – miesta poškodené zatekaním nedôsledne riešeným
úžľabím strechy, C – poškodená krytina v hrebeni strechy, vypadnuté drevené šindle, D – zatekanie v mieste
prestupu držiaka bleskozvodu cez hrebeň strechy
B
C
A
D
E
Obr. 2. Krov nad Farou v pôdoryse
A – miesta poškodené zatekaním poškodenou krytinou, B – miesta poškodené zatekaním riešeným úžľabím
strechy, C – poškodená krytina v hrebeni strechy, vypadnuté drevené šindle, D – poškodenie červotočom
drevených prvkov v dolnej úrovni krovu, E – poškodenie pôsobením nadmernej vlhkosti vplyvom zatekania
v napojení strešného plášťa na komínové teleso
Z predbežného stavebno-technického prieskumu vyplynulo, že krovové konštrukcie sú v relatívne
dobrom stave, čo sa týka kvality dreva. Iba niekoľko miest je výraznejšie poškodených vlhkosťou
vplyvom poškodenej krytiny, zatekaním a následne hnilobou. Miestami sa vyskytuje aj poškodenie
drevokazným hmyzom, ktorý napáda len tenkú vrstvu tesne pod povrchom dreva, a taktiež
červotočom. V určitých miestach jednotlivých krovov bol zaznamenaný výskyt plesní v rôznych
štádiách. Meraním ADD šírenia ultrazvukovej vlny bol potvrdený dobrý stav meraných drevených
prvkov. Prvky, u ktorých bola nameraná vysoká rýchlosť šírenia ultrazvukovej vlny vykazovali
najvyššiu vlhkosť.
59
_________________________________________________________
5. NAJČASTEJŠIE DRUHY POŠKODENIA
Všetky budovy Oravského hradu sú zastrešené drevenými krovmi s krytinou z dreveného šindľa na
drevených latách. Najčastejším dôvodom pre vznik poškodenia je vo všeobecnosti poškodená krytina.
Vo všetkých strechách, resp. krovoch, sme našli známky poškodenia vplyvom zatekania.
Obr. 3 Zatekanie v mieste prestupu držiaka bleskozvodu a vypadnutých šindľov cez hrebeň strechy, stĺpik so
známkami plesní a drevokaznej huby; vplyv zatekania v úžľabí krovu, plesne, hniloba
Obr. 4 Preplnený priestor krovu stavebným odpadom, skladovanými predmetmi – najčastejšia príčina poškodenia
drevených prvkom drevokaznými činiteľmi
Najmä v miestach prestupov cez strešnú rovinu, v mieste prestupu držiaka bleskozvodu – Thurzov
palác, Citadela, 2. Hradná brána, 3. Hradná brána a Administratívny trakt. Tieto miesta nie sú vôbec
zaizolované, po tyči držiaka steká voda, poškodzuje drevené prvky v tesnej blízkosti, a pod
bleskozvodom. Defekty v krytine vznikajú najmä v dôsledku degradácie jednotlivých šindľov, resp. ich
vypadávaním z plochy strešného plášťa, v hrebeni. Taktiež sú problematické miesta lomov strešných
rovín nedôsledným izolovaním, prestupy komínov, napojenie vikierov – Thurzov palác, Fara. Krovy sú
slabo prevetrávané štrbinami v podbití a medzerami v krytine. Tu nastáva problém v prípade
zaplnenia priestoru nepotrebnými vecami, resp. skladovaním málo používaných vecí, predmetov,
prípadne odpadu. V prípade dlhodobého zatekania v okolí pomúrnic, môže nastať problém ak
dodatočne zavlhne zabetónované drevo (pomúrnica), napr. cez zatečenú, silne zavlhnutú krokvu,
ktorá je dlhšiu dobu atakovaná zatekanou vodou. Vlhkosť sa môže dostať až k pomúrnici, odkiaľ sa
nemôže vysušiť, koniec krokvy v napojení na pomúrnicu a časť pomúrnice môže odhniť. Lokálne bol
zaznamenaný výskyt hniloby ako dôsledok zatekania, ojedinele vplyvom drevokazného hmyzu.
60
_________________________________________________________
Poškodenie drevokazným hmyzom je mierne, jeho výskyt bol zaznamenaný vo všetkých
prehliadaných krovoch. Ide o hmyz požierajúci podpovrchovú časť dreveného prvku. V prípade Fary
sú poškodené najmä miesta s odkladaným historickým nábytkom napadnutým červotočom. Je
nevyhnutné robiť priebežné prehliadky krovu v rámci údržby, najlepšie počas lejakov, kedy je viditeľné
a ľahko identifikovateľné miesto zatekania. Tieto miesta je potrebné potom, počas obdobia bez dažďa
opraviť – doplniť krytinu, vyspraviť oplechovanie, a pod.
24,6
17,1
16,1
15,4
-0,1
-1,3
-0,5
-1,9
krokva
krokva úžľ.
krokva
krokva
pomúrnica
krokva
väzný trám
38,9
48,7
17,2
19,1
18,1
17,9
19,0
9,5
9,1
9,1
9,1
10,3
9,4
76 0,155
74 0,135
--
79,5
57,4
89,5
87,1
82,3
89,6
0,16
0,16
0,16
0,16
0,16
0,16
0,18
2039
1824
-
2013
2787
1788
1837
1944
2009
Fara
výmena
výmena
krokva
hambálok
ADD
rýchlosť
[m/s ]
krokva
vikier
krokva
trám
19,4
47,5
19,9
13,3
8,7
9,5
9,3
12,8
81,5
91,6
0,15
0,155
0,16
0,15
1963
1638
Administratívny
3. brána
druh
Konštrukčný drevený prvok
šírka
vlhkosť teplota ADD čas prvku
[µs ]
[% ]
[°C ]
[m ]
Thurzov palác
budova
Tab. 1 Výber z výsledkov meraní jednotlivých krovov Oravského Hradu
krokva
väzný trám
krokva
väzný trám
krokva
výmena
krokva
pomúrnica
pomúrnica
12,8
14,4
13,8
13,6
16,2
13,9
14,9
16,4
15,8
-6,2
-0,04
-1,2
0,2
3,2
-0,8
-0,6
-1,3
-0,5
72
88
105
79
78
-
0,145
0,165
0,165
0,145
0,155
-
2014
1875
1571
1835
1987
-
6. ZÁVER
Na základe výsledkov prieskumu môžeme povedať, že historické krovy Oravského hradu sú
v relatívne dobrom stave. Zistili sme, že priame sanačné zásahy sú však nevyhnutné v časti krovu nad
Thurzovým palácom, kde je potrebné vymeniť prehnité časti krokiev, opraviť poškodenú krytinu
a doplniť chýbajúce kusy, minimalizovať miesta zatekania najmä opravou oplechovania a dôsledným
riešením detailov najmä pri lomoch strešných rovín a prestupoch cez plochu strechy (vikiere, komíny,
bleskozvody). Ďalším nedostatkom je slabé prevetrávanie podstrešného priestoru krovu nad Farou,
kde je taktiež potrebné sanovať časť úžľabia krovu a drevené prvky pri vikieri, a tiež prehodnotiť
využívanie priestoru krovu. Vo všetkých uvedených krovoch je vhodné v suchom období otvárať
okienka vikierov, ktoré je ale nevyhnutné predtým opatriť ochrannou sieťkou proti prenikaniu
nežiaducich živočíchov a hmyzu. Veľmi dôležité pre čo najdlhšie zachovanie nielen historického krovu
v dobrom stave je dodržiavanie zásad údržby a starostlivosti o krov.
Literatúra:
[1] Suchý, L., Krušinský, P., Grúňová, Z., Ďurian, K., Zacharová, D., Korenková, R.: „Historické krovy
v regiónoch Oravy a Kysúc“. ŽU v Žiline - SvF - KPSaU u M. Gibala KNM 2010, ISBN 978-80970171-1-8.
[2] Reinprecht, L.: Ochrana dreva, TU Zvolen, Zvolen 2008
[3] Makýš, O.:
61
_________________________________________________________
ANALÝZA TEPELNO-VLHKOSTNÝCH PROBLÉMOV DETAILU PRI
POMÚRNICI
Renáta Korenková1), Peter Krušinský 2)
Abstrakt
Pomúrnica je vodorovný prvok v konštrukcii krovu, ktorý prenáša zaťaženie z konštrukcie krovu do
nosného systému budovy. Vzhľadom na svoju polohu patrí k najviac namáhaným prvkom, jednak
vplyvom samotnej konštrukcie krovu, kvality strešného plášťa, klimatických podmienok v exteriéri,
interiéri a v povalovom priestore.
ÚVOD
Užívanie historických budov je spojené s mnohými tepelno-vlhkostnými problémami. Je to najmä
vysoká spotreba energie na vykurovanie, hygienické problémy, ale tiež ovplyvňovanie vlhkosti
drevených prvkov v kontakte s murovanými konštrukciami, čo má dopad na znižovanie ich životnosti.
Hygienické problémy sa prejavujú rastom plesní v chladnom období, kondenzáciou vodnej pary na
vnútorných povrchoch vonkajších stavebných konštrukcií. Problémom býva tiež sálavý chlad zo
studených vonkajších konštrukcií čo negatívne ovplyvňuje užívateľský komfort.
Navrhovanie nových aj obnovovaných stavebných konštrukcií z hľadiska tepelnej ochrany vyžaduje
splnenie požiadavky na najnižšiu povrchovú teplotu v kritickom detaile [1]. Plnenie požiadavky sa
vykonáva posúdením konštrukčného detailu v dvojrozmernom teplotnom poli. Problematika
historických a pamiatkovo chránených budov v rámci tepelnej ochrany budov nie je zákonom [2]
jednoznačne stanovená (vzhľadom na ich primárne konštrukčnú rôznorodosť). V praxi potom tepelná
ochrana budovy je len na rozhodnutí vlastníka (príp. správcu) budovy a v prípade NKP aj na
súčinnosti s metodikom PÚ SR.
1. KONŠTRUKČNÝ DETAIL PRI POMÚRNICI
Pomúrnica je vodorovne uložený trám na korune obvodového muriva, na ktorý sú spravidla uložené
väzné trámy a krátčatá (u historických krovov cca do polovice 19. stor.), u tradičných krovov sú na ne
osedlané krokvy. Riziko poškodenia pomúrnice drevokaznými hubami je vysoké v celej jej dĺžke,
najmä však v kritických detailoch [3]. Napadnutie drevokaznými hubami zvyšuje jej priame uloženie
spodnou plochou na murive, primurovanie bočných plôch, celkové obmurovanie alebo zasypanie
sutinou. K vzniku a šíreniu napadnutia dochádza najčastejšie zo spodnej alebo exteriérovej bočnej
plochy. Hlavnou príčinou býva zvýšenie vlhkosti dreva zatekajúcou alebo vzlínajúcou vodou, ktorá pri
obmurovaní alebo zasypaní neodvetráva do okolitého priestoru. Napadnutie sa môže neskôr šíriť z
pomúrnice do ďalších konštrukčných prvkov. Ohrozené sú predovšetkým hrany spodných plôch nad
nimi uložených väzných trámov a krátčat, prípadne krokiev [4].
2. PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE
V príspevku sú analyzované rozloženia vlhkosti na základe difúzneho toku, vlhkosť z iných zdrojov nie
je vyhodnocovaná (napr. zatekanie a pod.). Analyzované sú rôzne príklady umiestnenia pomúrnice v
prípade murovanej nosnej steny z kameňa (pieskovec) s omietkou z vnútornej aj vonkajšej strany.
Porovnávané sú navzájom príklady v závislosti od druhu stropnej konštrukcie vo dvoch alternatívach –
kamenný strop (pieskovec) a drevený trámový strop (v mieste uloženia trámu do steny). Pieskovec je
popri pálenej tehle častým stavebným materiálom používaným pri konštrukciách klenieb na profánnej
architektúre.
1)
2)
Renáta Korenková, Ing. PhD., ŽU v Žiline, SvF, KPSU, Univerzitná 1, 01026, Žilina.
Peter Krušinský, Ing. arch. PhD., ŽU v Žiline, SvF, KPSU, Univerzitná 1, 01026, Žilina.
62
_________________________________________________________
Analyzované sú rôzne prípady umiestnenia pomúrnice:
A. Voľná – položená jednou plochou na múr, 3 plochy sú voľné
B. Obmurovaná z dvoch strán – dve plochy sú voľné
C. Obmurovaná z troch strán – jedna plocha dreva je voľná
Ďalej sú analyzované rôzne materiálové varianty stropnej konštrukcie:
1. Kamenný z pieskovca
2. Drevený trámový so záklopom z hornej aj dolnej strany
Vplyv výšky nadmurovky na rozloženie teplôt a vlhkosti v kritickom detaile:
a. Nadmurovka výšky 100 mm nad stropom
b. Nadmurovka výšky 450 mm nad stropom
Tab. 1 Tepelnotechnické charakteristiky použitých konštrukčných materiálov
Materiál
λ
c
ρ
µ
Použitie
3
(W/m.K) (J/kg.K)
(kg/m
(1)
)
Pieskovec
1,4
840
2400
23
Murivo, strop
Mäkké
drevo
– 0,18
2510
400
157
Záklop na drevenom strope
tepelný tok kolmo na
vlákna
θe = -15°C
φe = 84 %
Rse = 0,04 m2.K/W
θae = -12°C
φe = 84 %
Rse = 0,08 m2.K/W
θai = 20°C
φi = 50 %
Rsi = 0,25 m2.K/W
Obr. 1 Okrajové podmienky výpočtu pre analyzovanie všetkých variantov detailu pri pomúrnici pre
prvý stĺpec uvedený v Tab. 2. Vľavo farebná škála pre relatívne vlhkosti vyhodnocovaného detailu,
vpravo pre teplotné polia.
.
3
2
6
pomúrnica
4
5
1
murivo
Obr. 2 Vyznačenie zisťovaných bodov v detaile uloženia pomúrnice
Analyzované detaily sú posudzované podľa návrhových okrajových podmienok. Podmienky
uvažované vo výpočte sú uvedené na obr. 1, podľa [5], [6]. Charakteristiky podstrešného priestoru sú
63
_________________________________________________________
predpokladané, teplota v priestore je navrhnutá na základe reálnych meraní v historických krovoch na
profánnych aj sakrálnych budovách. Táto teplota je v zimnom období nižšia oproti exteriérovej teplote
vzhľadom na prechod tepla cez stropnú konštrukciu bez tepelnej ochrany. Analyzovaných je spolu 12
detailov. Detaily sú kombináciami riešení uvedených v krátkom prehľade vyššie.
Obr. 3 Príklady analyzovaných detailov.
Výsledné rozloženia vlhkosti v kritických detailoch sú zrejmé z údajov uvedených v Tab. 2 a Tab. 3.
Uvedené sú hodnoty relatívnych vlhkostí v detaile podľa obr. 2. V poslednom stĺpci je tiež uvedená
hodnota vnútornej povrchovej teploty v kúte miestnosti pod stropom.
Tab. 2 Rozloženie vlhkostí a priebehu teplôt v detaile pri pomúrnici podľa obr. 3
Kritický detail – rozloženie vlhkosti/ Detil pomúrnice – rozloženie vlhkosti
teplotné polia
A1a
1) 77.98 %,
2) 83.89 % ,
3) 81.22 %,
4) 79.58 %,
θsi = 1.27 °C
5) 82.99 %,
6) 83.12 %
A1b
1) 83,42 %,
2) 84,06 %,
3) 84,25 %,
4) 82,82 %,
5) 84,51 %,
6) 84,14 %
θsi = 1.36 °C
A2a
1) 80,32 %,
2) 83,92 %,
3) 84,81 %,
4) 78,62 %,
5) 84,41%,
6) 83,65 %
θsi = 6.99 °C
A2b
1) 84,07 %,
2) 84,03 %,
3) 84,87 %,
4) 82,46 %,
5) 84,70%,
6) 84,19 %
θsi = 6.93 °C
64
_________________________________________________________
B1a
1) 74,87 %,
2) 82,60 %,
3) 81,23 %,
4) 88,35 %,
5) 85,40%,
6) 84,38 %
θsi = 1.32 °C
B1b
θsi = 1.38 °C
1 – 81,68 %, 2 – 83,70 %, 3 – 83,91 %, 4 – 85,98
%, 5 – 85,00%, 6 – 84,41 %
B2a
θsi = 6.98 °C
1) 77,29 %, 2) 83,26 %, 3) 82,69 %, 4) 89,66 %, 5)
88,09 %, 6) 85,67 %
B2b
θsi = 6.92 °C
1) 84,45 %, 2) 83,35 %, 3) 84,83 %, 4) 86,64 %, 5)
86,35 %, 6) 85,16 %
C1a
θsi = 1.42 °C
1) 88,45 %, 2) 76,37 %, 3) 81,69 %, 4) 91,01 %, 5)
91,09 %, 6) 87,07 %
C1b
θsi = 1.37 °C
1) 84,54 %, 2) 81,23 %, 3) 83,99 %, 4) 86,25 %, 5)
85,52 %, 6) 84,53 %
C2a
θsi = 7.10 °C
1) 92,08 %, 2) 81,89 %, 3) 82,61 %, 4) 90,93 %, 5)
93,11 %, 6) 87,90 %
65
_________________________________________________________
C2b
θsi = 7.02 °C
1) 85,81 %, 2) 82,24 %, 3) 84,96 %, 4) 86,75 %, 5)
86,91 %, 6) 85,37 %
Tab. 3 Prehľad vlhkostí v jednotlivých bodoch podľa obr. 2
Detail
Bod 1
Bod 2
Bod 3
Bod 4
Bod 5
Bod 6
A1a
A1b
A2a
A2b
B1a
B1b
B2a
B2b
C1a
C1b
C2a
C2b
83,12
84,14
83,65
84,19
84,38
84,41
85,67
85,16
87,07
84,53
87,90
85,37
77,98
83,42
80,32
84,07
74,87
81,68
77,29
84,45
88,45
84,54
92,08
85,81
83,89
84,06
83,92
84,03
82,60
83,70
83,26
83,35
76,37
81,23
81,89
82,24
81,22
84,25
84,81
84,87
81,23
83,91
82,69
84,83
81,69
83,99
82,61
84,96
79,58
82,82
78,62
82,46
88,35
85,98
89,66
86,64
91,01
86,25
90,93
86,75
82,99
84,51
84,41
84,70
85,40
85,00
88,09
86,35
91,09
85,52
93,11
86,91
Vnútorná
povrchová
teplota θsi (°C)
1,27
1,36
6,99
6,93
1,32
1,38
6,98
6,92
1,42
1,37
7,10
7,02
3. VLHKOSŤ DREVA
Na drevený prvok vystavený vplyvu prostredia pôsobí vlhkosť, ktorú obsahuje okolitý vzduch (sorpčná
a kondenzovaná voda), tiež vlhkosť, ktorú obsahujú materiály v tesnom kontakte (vzlínajúca voda) a
tiež vlhkosť zatekajúca – zrážková voda. Drevo je biodegradovateľný materiál, takže zvýšená vlhkosť
pôsobiaca dlhšie obdobie spôsobuje v drevnej hmote zmeny, ktoré vedú k zmenám technických
vlastností dreva. Absolútna vlhkosť dreveného prvku je rozdielna v priereze prvku. Povrchová vrstva
do hĺbky cca 3-5 mm reaguje na aktuálnu relatívnu vlhkosť vzduchu a dochádza k vyrovnávaniu
vlhkostí – k procesom navĺhania a vysúšania drevného materiálu v závislosti od absolútnej vlhkosti a
teploty vzduchu (sorpcia, desorpcia) [7]. Hlbšie v priereze prvku sa nachádza vlhkosť ustálená. Na
základe nameraných relatívnych vlhkostí vzduchu je možné pomocou sorpčnej a desorpčnej krivky
pre konkrétny materiál určiť obsah absolútnej vlhkosti vzduchu [8]. Na základe relatívnych vlhkostí
vyznačených v kritickom detaile je možné určiť obsah absolútnej vlhkosti jednotlivých materiálov na
základe ich sorpčných kriviek.
4. DISKUSIA
Cieľom tejto štúdie je porovnať rozloženie vlhkosti v kritickom detaile so zohľadnením polohy a
spôsobu uloženia pomúrnice, typu stropnej konštrukcie a výšky nadmurovky pri výpočtových
okrajových podmienkach v stacionárnom stave (obr. 1). Rozloženie vlhkosti bolo spracované
pomocou simulačného software AREA (software Svoboda 2011). Pre teplotné pole sú v tab. 2
uvádzané hodnoty vnútornej povrchovej teploty θsi (°C). V STN 73 0540:2012 sú pre navrhovanie a
posudzovanie budov uvedené požiadavky na jednotlivé tepelnotechnické charakteristiky, avšak v tejto
štúdii nie sú zohľadňované, pozornosť je zameraná na rozloženie vlhkosti v materiáloch.
Z celkového porovnania rozloženia relatívnych vlhkostí v kritickom detaile v jednotlivých variantoch
vyplýva, že priemerná ustálená vlhkosť (cca v strede prierezu – bod 6) voľne položenej pomúrnice
oproti variantom A je vo variantoch B vyššia o 1,2% a vo variantoch C je vyššia o 2,5%. Čiže vlhkosť
66
_________________________________________________________
pomúrnice obmurovaním stúpa, čo je dané aj zvýšením teplôt v týchto miestach. V praxi sa veľmi
často v prípade historických budov stáva, že s úmyslom znížiť tepelné straty objektu je položená
tepelnoizolačná vrstva na hornú stranu stropu. Preto sme overili aj vplyv dodatočne položenej tepelnej
izolácie na báze minerálnych vlákien (λ = 0,043 W/m.K) v hrúbke vrstvy 100 mm na rozloženie vlhkosti
v pomúrnici. Vplyv zateplenia stropnej konštrukcie v prípade kamenného stropu sa prejavil znížením
vlhkosti pomúrnice v spodnej vodorovnej ploche o cca 8 %, v hornej časti pomúrnice o cca 1 %. Pri
drevenej konštrukcii stropu vplyvom zateplenia stropu dôjde k zníženiu vlhkosti v spodnej ploche
pomúrnice o cca 3%, v hornej ploche o max. 1 %. Vo výpočtoch sme predpokladali teplotu
podstrešného priestoru totožnú s exteriérovou teplotou, teda -15°C a relatívnu vlhkosť vzduchu 84 %.
Vplyvom zateplenia konštrukcie stropu z kameňa dôjde k zvýšeniu vnútornej povrchovej teploty vo
vnútornom rohu priestoru pod stropom o 4 až 5 °C. Zateplenie drevenej konštrukcie stropu sa prejaví
zvýšením vnútornej povrchovej teploty o cca 1 až 2 °C. Uloženie pomúrnice vo variantoch A má
kritické miesta (so zvýšenými vlhkosťami) najmä na ľavej strane hornej vodorovnej plochy pomúrnice.
Vlhkosť z muriva prechádza do prvku pomúrnice zo strednej časti – bod 5. Napojenia pomúrnice na
murivo v bodoch 1 a 4 vykazujú najnižšie vlhkosti. Vo variantoch B sú kritickými miestami najmä
plochy v styku s murivom, vo variantoch C sú to najmä spodné vodorovné plochy pomúrnic.
Vo variantoch A je zrejmé, že pri výške nadmurovky 100 mm je vlhkosť nižšia oproti nadmurovke
vysokej 450 mm o 3 – 4 %. Vplyv výšky nadmurovky u variantov B je takmer nulový, pri variantoch C
je vlhkosť pri nižšej nadmurovke vyššia o cca 2,5 %. Vplyv druhu stropu má väčší význam vo všetkých
variantoch. Všeobecne u drevených stropov vychádza vlhkosť v pomúrnici vyššia ako u stropov
kamenných. Vo variantoch A, B je to rozdiel 1 – 3 %, vo variantoch C je pri nadmurovke 100 mm je
vlhkosť vyššia u dreveného stropu sú v nadmurovke a v pomúrnici nižšie teploty a zvýšená vlhkosť v
rozsahu 0,5 – 5% (najväčší rozdiel je v bode 1 a 2). Uvedené rozdiely súvisia s rozložením teplotného
poľa, kedy v prípade obmurovania pomúrnice z troch strán vychádzajú nižšie teploty v celej
nadmurovke aj v pomúrnici, v prípade voľne položenej pomúrnice sú teploty v pomúrnici výrazne
vyššie.
5. ZÁVER
Tepelné a vlhkostné javy prebiehajú súčasne a navzájom sa podmieňujú. Pri náraste množstva
vlhkosti v materiáloch dochádza k väčším tepelným stratám. Zároveň teplotné pole ovplyvňuje
transport vlhkosti. V príspevku je uvedená analýza rozloženia vlhkosti v pomúrnici v závislosti od
spôsobu uloženia pomúrnice na múre, druhu stropnej konštrukcie (drevo, kameň) a tiež od výšky
nadmurovky, resp. prevýšenia pomúrnice od hrany stropu. Uvedená analýza má za cieľ poukázať na
vplyv umiestnenia pomúrnice najmä pri historických budovách, u ktorých sa často vykonávajú len
čiastkové obnovy veľmi často bez tepelnej ochrany. Z analýzy vyplýva, že pomúrnica je najviac
atakovaná vlhkosťou pri obmurovaní z troch strán v kombinácii s dreveným stropom a pri nízkej
nadmurovke 100 mm. Vyššia výška nadmurovky spravidla pozitívne ovplyvňuje rozloženie vlhkosti v
múre a drevenom prvku.
Údaje získané výpočtom je vhodné overiť meraním reálnych hodnôt vlhkostí v reálnych prvkoch.
Dlhodobé merania jednotlivých prvkov krovu sú realizované na reálnych prvkoch v reálnych
podmienkach existujúcich historických budov s historickými krovmi [9]. Z reálnych meraní vyplýva, že
v prípade obmurovanej pomúrnice v kombinácii s dreveným stropom sú namerané vlhkosti počas
dlhšieho obdobia zvýšené najmä na severnej strane objektu. Zvýšenie vlhkosti v prípade voľne
uloženej pomúrnice je mierne. Z uvedeného vyplýva, že orientácia na svetové strany a najmä teda
vplyv slnečného žiarenia má nezanedbateľný vplyv na obsah vlhkosti drevených prvkov konštrukcie
krovu. V prípade trvania zvýšených vlhkostí v pomúrnici nad hranicu 20% je vysoké riziko vzniku
biotického poškodenia dreveného prvku vplyvom mikroklimatických podmienok podstrešného
priestoru.
LITERATÚRA
[1] STN 73 0540-2 Thermal protection of building. Thermal performance of building and components.
Part 2: Functional requirements: July 2012.
[2] Zákon č. 300/2012 Energetická hospodárnosť budov.
[3] Suchy, L. et al., Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc (SK). KNM : Miroslav Gibala, 2010.
67
_________________________________________________________
[4] Korenkova, R., The analysis of methods used in renovations of historical roof frames. In: Civil and
environmental engineering, 9(2), 2013, 144 - 149.
[5] STN EN ISO 10211:2009 Thermal bridges in building construction. Heat flows and surface
temperatures. Detailed calculations (ISO 10211:2007).
[6] STN EN ISO 6946: 2007 Building components and building elements. Thermal resistance and
thermal transmittance. Calculation method.
[7] Reinprecht, L. et al, Performance of methyl-tripotassiumsilanol treated wood against swelling in
water, decay fungi and moulds. „Wood research”. 58(4), 2013, 511-520.
[8] Bratasz, L., et al.,. Sorption of moisture and dimensional change of wood species used in historic
objects. „Wood Science for Conservation of Cultural Heritage”. Braga, Firenze University Press, 2008.
[9] Korenkova, R., Krusinsky, P., Pisca, P., Analysis of the impact of microclimate in a roof space on a
ghotic truss construction. In: Communications, 15(4), 2013, 27 -31.
68
_________________________________________________________
SANÁCIE HISTORICKÝCH KROVOV NA SLOVENSKU
Peter Krušinský1, Renáta Korenková2,
Abstrakt
Historicky cenné a zvlášť pamiatkovo chránené objekty si vyžadujú citlivý prístup pri obnovách. Ich
súčasťou sú veľmi často historické krovy, ktoré sú nosnou časťou ich strešného plášťa. Historické
krovy patria z viacerých dôvodov k najohrozenejším častiam historických budov, keďže ide zväčša
o drevené konštrukcie namáhané klimatickými vplyvmi. Ich pravidelná údržba a správna obnova je
pre celkovú životnosť objektu a zachovanie jej pamiatkových hodnôt veľmi dôležitá.
1 Úvod
Obnova historických krovov má svoje špecifiká a práve preto by im mala byť venovaná zvýšená
pozornosť. Zlý stav krovu sa prejavuje nielen samotnou deštrukciou jeho drevených prvkov ale
následne celého objektu. Dôležitým východiskom pred začiatkom príprav obnovy historického krovu
je určenie jeho veku, typologické zaradenie a v konečnom dôsledku stanovenie pamiatkovej hodnoty,
ktorá určuje metodiku pamiatkovej obnovy. Pričom je nevyhnutné, aby žiadna obnova historického
krovu nebola realizovaná bez dôkladne pripravenej projektovej dokumentácie.
Na území Slovenska sa zachovali po všetkých stránkach veľmi cenné historické krovové konštrukcie
od stredovekých až po krovy, pri ktorých sa už aplikoval inžiniersky prístup pri ich návrhu. Vývoj
historických krovov na Slovensku v Európskom kontexte v ničom nezaostáva, o čom svedčia aj
výsledky výskumov historických krovov na našom území. Pri plošných výskumoch historických krovov
bol nájdený zvyšok gotického krovu z roku 1292d (d – dendrochronologicky datovaný) na
Rímskokatolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne (Obr. 1.). Na Katedrále sv. Martina
v Bratislave, je pravdepodobne, v strednej Európe najväčší gotický krov z rokov 1432d (Obr. 2).
Obr. 1 Fragment najstaršieho krovu na Slovensku Obr. 2 Pohľad do krovu nad loďou na Katedrále sv.
z roku 1292d na Rímskokatolíckom kostole sv. Jána Martina v Bratislave
Krstiteľa v Liptovskom Jáne
1
Peter Krušinský, Ing. arch., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta, Katedra pozemného
staviteľstva a urbanizmu, Univerzitná 8215/1, 01026, Žilina, [email protected],
2
Korenková Renáta, Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta, Katedra pozemného staviteľstva a
urbanizmu, Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina, [email protected],
69
_________________________________________________________
Nálezov historických krovových konštrukcií s vysokou kvalitou remeselného a technologického
opracovania je na Slovensku veľa. Vzhľadom na svoju „neviditeľnosť“ pod krytinou a neprístupnosť
pre bežného človeka, sú ich krása a hodnoty v našom prostredí málo známe.
2 PRÍPRAVNÁ FÁZA OBNOVY HISTORICKÉHO KROVU
Každej obnove historického objektu (pri národných kultúrnych pamiatkach je to automatické) by mal
predchádzať architektonicko-historický výskum. V prípade obnovy historických krovov by mal byť
spravený podrobný stavebno-historický výskum konštrukcie zachytávajúci jednotlivé vývojové etapy
a opravy s určením ich pravdepodobnej príčiny v minulosti (Obr. 3,4). Realizovaný by mal byť
špecialistom na historické krovy, nakoľko sa jedná o odlišné typy. Získané informácie môžu napomôcť
lepšiemu pochopeniu fungovania objektu ako celku, čím sa predíde nasledovným poruchám
spôsobeným nevhodne zvolenou rekonštrukciou vyplývajúcou z nepoznania celku.
Obr. 3 Katedrála sv. Martina v Bratislave – slohová
analýza krovu nad loďou.
Obr. 4 Kláštorny kostol sv. Petra z Alkantary
v Okoličnom, terénna slohová analýza krovu nad
loďou.
V rámci predprojektovej prípravy je nutné zrealizovať stavebno-technický a dendrologický prieskum.
Stavebno-technický prieskum poukáže na primárne statické poruchy konštrukcie (trhliny na dreve
a konštrukcii objektu, skrútenie prvkov, uvoľnenie tesárskych spojov a prvkov, prasknuté prvky,
deformácie,...). Výstupom dendrologického prieskumu je dokumentácia lokalizujúca a popisujúca
mieru a rozsah biotického poškodenia drevenej konštrukcie. Dendrologický prieskum taktiež definuje
druhy drevokazného hmyzu a drevokazných húb, plesní, ktoré poškodzujú samotnú konštrukciu. Na
základe rozsahu a miery poškodenia sa určia prvky a ich časti na odstránenie, prípadne iné spôsoby
najmä technického alebo chemického ošetrenia. Ako pri každej obnove aj tu treba počítať
s objavením časti porúch po demontáži krytiny a záklopu.
3 PROJEKTOVÁ PRÍPRAVA A VOĽBA TECHNOLÓGIE SANAČNÝCH ÚPRAV
Spracovanie projektovej dokumentácie vychádza zo spomínaných výskumov a prieskumov. V prvom
rade by mala byť snaha o zachovanie v čo najväčšej miere pôvodného materiálu, teda autenticitu
konštrukcie, ktorá je základom pamiatkovej hodnoty (samozrejme v závislosti od poškodenia
konštrukcie). Hlavnou podstatou by malo byť odstránenie príčiny statických porúch. V prípade
biotického poškodenia ide o odstránenie zvýšenej vlhkosti, zatekania a nedostatočného prevetrávania
podstrešného priestoru, čo býva ich hlavnou príčinou. Technické riešenie obnovy by malo rešpektovať
v prvom rade pamiatkovú hodnotu, optimálne riešenie z hľadiska statiky a dlhodobej životnosti
sanácie, čomu by mali zodpovedať zvolené sanačné úpravy. Ideálne je používať rovnaké, kresané
drevo a tradičné tesárske spoje pri nadpájaní prvkov. V prípade použitia chemickej ochrany použiť
70
_________________________________________________________
transparentné materiály, ktoré nespôsobujú rozvlákňovanie dreva. Možné je použiť aj sterilizačné
technológie ako je termosanácia alebo fumigácia celej konštrukcie.
Základné spôsoby sanačných úprav:
-
Výmena poškodených prvkov
Príložkovanie
Kotvenie do oceľových prípravkov (tvar a spôsob závisí od konkrétnej situácie)
Protézovanie
Plombovanie
Systémy podpier a vzpier
Odľahčenie prvku pomocnou konštrukciou
Stuženie
Požitie prídavných prvkov
Predpätie konštrukcie ťahadlami alebo napínacími systémami
4 CHYBY PRI OBNOVÁCH HISTORICKÝCH KROVOV
Pri obnovách je nutné sa vyvarovať častým chybám pri sanáciách, ktoré môžu časom spôsobiť ešte
vážnejšie poškodenia ako tie, ktoré sa odstránili. Zväčša ide o neodborné zásahy riešiace problém
iba dočasne alebo o zásahy „odborníkov“, ktorí nerozumejú princípom fungovania historických
krovov. Vždy treba zohľadňovať inú podstatu konštrukčných zásad použitých pri ich navrhovaní
a rozdiely ich základného typologického členenia (vychádzali z geometrie, optimálnych pomerov).
Najčastejšie chyby pri sanáciách:
-
Ponechanie degradovaných prvkov v konštrukcii, ktoré sa do budúcna stávajú zdrojom pre
opätovné rozšírenie biotického poškodenia s napadnutím nových prvkov.
Neodstránenie príčiny poškodenia (napr. poškodená krytina spôsobujúca zatekanie a zvýšenú
vlhkosť).
Nezabezpečenie optimálneho prevetrávania konštrukcie.
Použitie neodkôrnených prvkov, ktoré sú náchylné biotickému poškodeniu
(Obr. 5).
Použitie nekresaných alebo neohobľovaných prvkov, ktoré sú náchylnejšie biotickému poškodeniu.
Provizórne krátkodobé riešenia, ktoré sa stávajú trvalými s následným znehodnocovaním
konštrukcie
Nevhodný prístup znižujúci pamiatkovú hodnotu (Obr. 6).
Obr. 5 Použitý neodkôrnený prvok spôsobujúci
biotické poškodenie v krove.
Obr. 6 Nevhodný
hodnotu.
71
prístup
znižujúci
pamiatkovú
_________________________________________________________
5 PRÍKLADY OBNÔV HISTORICKÝCH KROVOV
Celkovo možno konštatovať, že situácia sa v prístupe k obnove historických krovov na Slovensku
z roka na rok zlepšuje. Aj vďaka podpore ministerstva kultúry sa v poslednom desaťročí prehĺbilo
úsilie o čo najpodrobnejšie spoznanie krovových konštrukcií postupne v jednotlivých regiónoch, tak
aby pri samotnom realizovaní sanácií boli v čo najväčšom rozsahu zachované historicky aj remeselne
cenné konštrukcie. V súčasnosti, na rozdiel od minulosti, sa v podstatnej miere upúšťa od úplných
výmen historických krovov a pristupuje sa k ich pamiatkovej obnove so zachovaním ich autenticity.
Príkladom starších, nie príliš vhodných obnov, je obnova krovu nad Rímskokatolíckym kostolom sv.
Jána Krstiteľa v Hruštíne, kde boli na stiahnutie krovu a muriva použité priestorové priehradové
väzníky. Principiálne podobný spôsob sanácie trámu no v jemnejšom prevedení na kostole v Zákopčí
(Obr. 7), krokvy a ostatné prvky prijateľne zrekonštruované. Iným, nie príliš vhodným príkladom, je
sanácia krovu na kostole vo Vyšnom Kubíne kde o dlhodobosti riešení sa dá polemizovať (Obr. 8).
Nie príliš citlivý spôsob sanácie na krove kostola v Krásne nad Kysucou (Obr. 9). Príkladom citlivej
obnovy je výmena prvkov s ich tradičným spôsobom opracovania na kostole v skanzene v Zuberci
(prenesený zo Zábreža) (Obr.10). Ďalším, pomerne citlivým príkladom, je krov na kaštieli v Istebnom,
kde boli v hornej úrovni manzardovej strechy doplnené prvky, ktoré upravili pôvodný konštrukčný
systém krovu. V rokoch 2010 a 2011 prebehla rozsahom jedna z najväčších obnov veľmi cenných
stredovekých krovových konštrukcií z druhej polovice 15. storočia na rímskokatolíckom kostole sv.
Petra z Alkantary, ktorá svojim prevedením citlivo zapadá do kontextu konštrukcie krovu (Obr. 11,
12). V roku 2011 bola na Slovensku prvýkrát použitá nedeštruktívna metóda termosanácie krovu proti
aktívnemu a značne rozšírenému drevokaznému hmyzu v krove na Katedrále sv. Martina
v Bratislave. Taktiež išlo o mimoriadne cennú konštrukciu krovu s ležatými stolicami zo začiatku 16.
storočia (obr. 13). Princípom metódy termosanácie je prehriatie vzduchu v podstrešnom priestore
na teplotu 110°C, pričom dôjde k nahriatiu drevených konštrukcií napadnutých aktívnym
drevokazným hmyzom na teplotu, pri ktorej nezvratne dochádza k úhynu škodcov vo všetkých
jeho štádiách – vajíčko, larva, kukla, chrobák. Teplota dreva v celom jeho priereze, na základe
mnohoročných skúseností zo zahraničia (v Nemecku je využívaná táto metóda sanácie už od 30.
rokov 21. storočia) je stanovená na 55 stupňov počas jednej hodiny (obr. 14).
Obr. 8 Obnova krovu na kostole vo Vyšnom Kubíne
- pamiatkovo a staticky nevhodné riešenie .
Obr. 7 Obnova krovu na kostole v Zákopčí
72
_________________________________________________________
Obr. 9 . Obnova krovu v Krásne nad Kysucou riešenie
spoja
krokvy
s väzným
trámom
príložkovaním. Z hľadiska prístupu nie príliš citlivý
spôsob.
Obr. 10 Kostol v skanzene v Zuberci – výmena prvkov
krovu za remeselne opracované, kresané.
Z hľadiska používania tradičných technológii máme na Slovensku čo zlepšovať. Pri obnovách krovov
sa minimálne používajú tradičné tesárske spoje používané pri opravách, vrátane spojovacích prvkov
(drevené kolíky a pod.), nehovoriac o dreve pripravenom a spracovanom tradičným spôsobom
počnúc sušením a končiac jeho kresaním. Na Slovensku chýbajú firmy, ktoré zvládnu realizáciu
obnovy tradičným remeselným spôsobom v primeranej kvalite. V tomto prípade si môžeme brať
príklad z obnôv v Českej republike, kde v poslednej dobe prebehlo viacero úspešných sanácií
s použitím tradičných postupov. (obr. 16)
Obr. 11 Pohľad do krovu kláštorným kostolom sv.
Petra z Alkantary v Okoličnom
Obr. 12 obnova krovu nad kláštorným kostolom sv.
Petra z Alkantary v Okoličnom
Obr. 13 Krov nad svätyňou Katedrály sv. Martina v
Bratislave
Obr. 14 Katedrála sv. Martina v Bratislave termosanácia krovu nad svätyňou
73
_________________________________________________________
Obr. 15 Rímskokatolícky kostol sv. Sebestiána
v Třemešné - použitie tradičných spojov pri obnove
krovu.
Obr. 16 Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
v Kružberku - použitie tradičných spojov pri obnove
krovu.
ZÁVER
Vzhľadom na podrobnejšie a rozsiahlejšie poznanie historických krovov a rastúce povedomie o ich
význame ako súčasti historických budov rastie potreba zlepšovať prístup pri ich obnove. Filozofiou
každej obnovy by malo byť zachovanie v čo najväčšej miere pamiatkovej hodnoty historického krovu,
rovnako ako celok, aj keď samotnú konštrukciu bežný človek nevníma. Obnova, sanácia krovu je až
krajné riešenie v prípade porúch znehodnocujúcich pamiatku ako takú. Ideálny stav je keď sa
realizuje pravidelná údržba a správne užívanie objektu (údržba krytiny, správne prevetrávanie
priestorov a konštrukcií, pravidelné čistenie, .....), ktoré nezanedbáva jednotlivé súčasti ale vytvára
podmienky pre trvalo udržateľný stav konštrukcií s predpokladom minimálnych zásahov. Vzhľadom na
impozantnosť a krásu remeselnej práce stojí za úvahu sprístupnenie niektorých významných
historických krovov pre širokú verejnosť, tak ako je to v zahraničí (obr. 17,18).
Obr. 17 Zámok v Kostelci nad Černými lesy Optimálne obnovený krov z hobľovaných prvkov
sprístupnený pre verejnosť.
74
Obr. 18 Obnova krovu plombovaním a použitím ručne
opracovaného dreva – vhodný no pracný spôsob
obnovy.
_________________________________________________________
LITERATÚRA:
1. Krušinský P., Korenková R., Grúňová Z., Ďurian K.: Stredoveké krovy v regióne Liptova. In: Civil
and environmental engineering = Stavebné a environmentálne inžinierstvo : scientific technical
journal. - ISSN 1336-5835. - Vol. 9, No. 1 (2013), s. 27-31.
2. Krušinský P., Korenková R., Ďurian K.: Research of the roof trusses of the franciscan monastery in
Okoločné, In: Theoretical foundation of civil engineering : XXI Russian - Slovak - Polish Seminar :
Moscow - Arkhangelsk, 3.07-6.07.2012. - Warszawa: Politechnika Warszawska, 2012. - ISBN 97883-7814-021-4. - S. 335-342.
3. Krušinský P., Suchý L., Ďurian K., Rybárik J., Glos P., Horanský P.: Historické krovy nad dómom
sv. Martina, Termosanace krovů presbyteria katedrály sv. Martina v Bratislavě, Sborník příspěvků
k semináři konaného,11.8. 2011 v Bratislave, ŠMIRA - PRINT, s.r.o, ISBN 978-80-87427-16-3
4. Suchý L., Krušinský P., Grúňová Z., Ďurian K., Zacharová D., Korenková R.: Historické krovy v
regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného
staviteľstva u M. Gibala KNM 2010, ISBN 978-80-970171-1-8, Realizované s finančnou podporou
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
5. Suchý L., Krušinský P., Babjaková Z., Ďurian K.,: Historické krovy sakrálnych stavieb Turca.
Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného staviteľstva, 2008, ISBN 97880-965547-9-7, Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
6. Makýš, O.: Technológia sanácie porúch a ochrany konštrukcií z dreva, In: Príprava vedenie
a organizácia stavieb, Bratislava: Verlag Dashöfer, 2004, aktualizácia 1/2004, časť 6/6, kap. 4.14.2, 12 pg., ISSN 1335-8626.
7. Capková E., Krušinský P.: Geometrická analýza historického krovu rímskokatolíckeho kostola v
obci Belá-Dulice, Zborník sympózia o počítačovej geometrii SCG´2011 - Kočovce, STU Bratislava
ISBN 978-80-227-3580-3
75
_________________________________________________________
MODELOVÝ PRÍSTUP K RIEŠENIU ZAVĹHANIA HISTORICKÉHO
OBJEKTU METÓDOU POSTUPNÝCH KROKOV
doc.Ing. Oto Makýš, PhD1
Abstrakt
V rámci modelovej výskumnej úlohy MVRR SR (viď referencie nižšie), zameranej na obnovu
pamiatky, bola riešená aj problematika odstránenia nežiaduceho zavĺhania konštrukcií. Úloha bola
riešená na konkrétnom modelovom prípade barokového pálffyiovského kaštieľa v Malackách, pričom
museli byť skĺbené nielen technické požiadavky na výstavbu a prevádzku obnovenej budovy na úrovni
dnešných požiadaviek, ale aj požiadavky na ochranu pamiatky. Riešenie bolo preto postavené na
primeranej aplikácii metódy postupných zásahov, odporúčanej Chartou ICOMOS (2003).
1. ÚVOD
Charta ICOMOS „Princípy pre prieskum, konzerváciu a statickú konsolidáciu architektonických
pamiatok“, ktorú ratifikovalo 14. Valné zhromaždenie ICOMOS v roku 2003, nabáda v čl.3.8: „k
uplatneniu observačnej metódy, t. j. k prístupu postupných zásahov, začínajúcich na minimálnej
úrovni a s možnosťou následne prijať dodatočné alebo opravné prostriedky“.
Táto požiadavka vychádza zo skúsenosti, že: „niekedy je ťažké posúdiť skutočný stav stavebnotechnickej bezpečnosti a možný výsledok zásahu“. Využite „observačnej metódy“ sa núka obzvlášť
v častých prípadoch riešenia zvĺhania historických objektov, ktoré – okrem toho, že sú nezriedka
postavené zo zmesi rôznych neznámych stavebných materiálov a s nie vždy známymi detailmi
konštrukčného riešenia – bývajú aj pamiatkovo chránené a teda v prístupe k nim býva oprávnene
vyžadovaný aj čo najmenej invazívny prístup.
2. MODELOVÝ OBJEKT POSÚDENIA – KAŠTIEĽ V MALACKÁCH
Obr. 1 Pállfyiovský kaštieľ v Malackách (stav začiatkom 20. storočia). Zaujímavé je, že už vtedy bol položený
základ zhoršovaniu problémov s vlhkosťou – na častiach fasády vyrástli popínavé rastliny a pred kaštieľom boli
zasadené smreky, ktoré neskôr zhoršili bilanciu vysušovania múrov ako vidno na obr.2.
Kaštieľ v Malackách – ako rodinné sídlo Pálffyiovcov - bol pôvodne vybudovaný asi už začiatkom 17.
storočia. Ešte pred koncom tohto storočia však bol asi prebudovaný do dnešnej hmotovej podoby,
pričom súčasný vzhľad barokovo-neoklasicistickej stavby získal až začiatkom 19.storočia. Pállfyiovci
kaštieľ užívali až do konca 1. svetovej vojny, kedy ho odovzdali rehole františkánov. Po nástupu
komunistov k moci bol kaštieľ násilne zoštátnený a bola v ňom umiestnená nemocnica, ktorá sa síce
1
doc.Ing. Oto Makýš, PhD., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra technológie
stavieb, Centrum technológie obnovy pamiatok, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, [email protected]
76
_________________________________________________________
postarala o zachovanie budovy ako celku, avšak z rôznych dôvodov zničila skoro celý interiér budovy
a rôznymi nevhodnými zásahmi technický stav konštrukcií výrazne zhoršila. Dnes kaštieľ od rehole
Františkánov odkúpilo mesto Malacky a pripravuje jeho postupnú revitalizáciu.
Obr.2 Pohľad an čelnú fasádu kaštieľa v roku 2009 malé smreky vyrástli do veľkej výšky a zatieňujú podstatnú
časť fasády, čím zhoršujú jej vysychanie. Popínavé rastliny však už zo vstupného rizalitu zmizli.
3. REALIZÁCIA VÝSKUM ZAVĹHANIA A ZASOLENIA KONŠTRUKCIÍ IN SITU
K získaniu presných údajov o zavĺhaní a zasolení konštrukcií, ktorého výskyt bolo možné jednoznačne
identifikovať aj vizuálne, bolo potrebné realizovať inštrumentálny výskum. Orientačným premeraním
konštrukcií nedeštruktívnym prístrojom sa ukazovalo vcelku rovnomerné rozloženie zavlhnutia, ktoré
však bolo pomerne vysoké. Následne boli z muriva budovy deštruktívne (vŕtaním, alebo dlabaním)
odobrané vzorky, ktoré sa do vzduchotesných nádob, kde bola zachovaná odobraná úroveň vlhkosti.
V miestach odberu boli vzorky odobrané z rôznych výšok (skúmaný profil vlhkosti múrov) – zvyčajne
v niektorej z úrovní 30/50-100/150-200cm, resp. podľa situácie konštrukcie a ideálne z oboch jej strán.
Skúmané profily vlhkosti múrov by mali byť rozmiestnené po celom objekte - ideálne každých 15 bm
(požiadavka Önorm B 3355-1). Podľa tejto požiadavky by však pri dĺžke krídiel kaštieľa - v priemere
50m (krát dve-tri pozdĺžne steny) a hrúbke jeho múrov 1,60 až 2,00m, bol potrebný odber niekoľkých
stoviek vzoriek. Z praktických dôvodov boli preto počty vzoriek výrazne redukované a boli odobrané
zvyčajne len v troch redukovaných profiloch na stranu krídla, pričom boli doplnené odberom vo
vizuálne nápadných oblastiach.
Odber vzoriek na výskum vlhkosti a zasolenia murív bol vykonaný v troch etapách:
• prvý bol odobraný kompletný súbor, na ktorom bolo analyzované zavlhnutie a zasolenie,
• druhý bol odobraný kontrolný súbor pre kontrolu meraní vlhkosti a tiež pre mapovanie vývoja
miery zavlhnutia konštrukcií v čase,
• tretí bol odobraný kontrolný súbor, na ktorom bolo analyzované len zavlhnutie.
Tab.2.1 Podmienky odberu vzoriek
Dátum / čas odberu (rok 2009)
Priemerná teplota vonkajšieho vzduchu
Priemerná RV vonkajšieho vzduchu
Teplota v interiéri 1.PP
RV v interiéri
Teplota v interiéri 2.PP
RV v interiéri
1. odber
29.5. / 8:30-17:00
14,3°C
67%
12,0°C
89%
10,3°C
85%
77
2. odber
4.6. / 8:00-12:00
13,6°C
64%
14,5°C
72%
3. odber
21.8. / 9:30-10:00
20,0°C
56%
15,0°C
84%
_________________________________________________________
Vzorky boli čiastočne analyzované v laboratóriách Stavebnej fakulty STU BA (Katedra fyziky) a tiež v
akreditovanom laboratóriu Chemicko-technologického oddelenia (CHTO) Pamiatkového úradu SR.
o
Analýza vlhkosti bola vykonaná gravimetrickou metódou pri teplote 105 C. Analýza vzoriek zasolenia
bola vykonaná – pri síranoch gravimetricky, chloridov titračne a dusičnanov kolorimetricky. Sledované
ukazovatele (z praktických dôvodov boli pre projekt posúdenia kaštieľa v Malackách redukované na
rozhodujúce veličiny). Fyzikálna analýza: hodnoty vlhkosti [%hm]. Chemická analýza – obsah solí
[%hm] chloridov, dusičnanov a síranov.
4. STAV ZAVLHNUTIA KONŠTRUKCIÍ
Z výsledkov laboratórnych výskumov zavlhnutia vyšiel až veľmi vysoký stupeň zavlhnutia zvislých
konštrukcií kaštieľa – a to predovšetkým tých, ktoré sú v priamom kontakte s terénom, resp. sú vo
vzájomnom kapilárnom prepojení. Z výsledkov však pre nedostatok miesta uvádzame len ilustráciu
situácie časti predného krídla:
Tab.3.1 Zavlhnutie časti predného krídla (vysoké – veľmi vysoké: ČSN 73 0610)
Podlažie
2. PP
1. PP
1. NP
Vonkajšia
fasáda
Vnútorná fasáda nádvorie
Vz.č. / výška odberu
A2P1/30
A2P1/100
A2P2/30
A2P2/100
A2P3/30
A2P3/100
AIP1/30
AIP1/100
AIP2/30
AIP2/100
AIP3/30
AIP3/100
A1NP1/50
Hmotnostná vlhkosť [%]
16,88
13,40
19,41
20,53
15,54
14,17
12,95
12,37
17,53
17,76
9,01
8,88
3,86
A1NP2/50
0,39
AE1/30
8,11
AE1/100
0,29
AE1/190
1,43
AE2/30
10,35
AE2/100
13,54
AE3/30
3,57
AE3/100
3,28
AI1/30
13,59
AI1/150
5,05
AI2/30
18,91
AI2/150
4,83
5. STAV ZASOLENIA KONŠTRUKCIÍ
Z laboratórnych výskumov zasolenia vyšiel prekvapivý výsledok – prevažná väčšina analyzovaných
miest je minimálne zasolená. Zvýšené zasolenie sa vyskytuje len výnimočne a vo väčšine prípadov je
možné predpokladať jeho výnimočný zdroj (stajňa, bar, toalety a pod.). Z výsledkov takisto uvádzame
len ilustráciu situácie časti predného krídla:
Tab.4.1 Zasolenie časti predného krídla (vysoké–stredne vysoké: WTA E-2-6-99/D )
78
_________________________________________________________
Miesto odberu
2.PP
1.PP
1.NP
Fasáda Ext
Fasáda Int
Vz.č. / výška odberu
A2P8/50
A2P1/30
A2P4/100
A2P5/100
A1P1/30
A1P2/30
A1P10/30
A1NP2/50
AE1/30
AE2/100
AE3/30
AI1/30
AI2/30
sírany [% hm.]
0,12
0,02
0,04
0,04
0,00
0,02
0,00
0,20
0,00
0,00
0,10
0,03
0,00
chloridy [% hm.]
0,25
0,03
0,13
0,01
0,00
0,01
0,03
0,02
0,01
0,00
0,07
0,01
0,00
dusičnany [% hm.]
1,00
0,10
0,50
0,02
0,00
0,00
0,05
0,03
0,00
0,00
0,10
0,00
0,00
6. METODICKÉ POŽIADAVKY OBNOVY PAMIATOK
V Deklarácii NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva (č.91/2001 Z.z. z 28.februára 2001) sa Slovenská
republika zaväzuje k uplatňovaniu princípov zakotvených v medzinárodných zmluvách, dohovoroch a
odporúčaniach medzinárodných organizácií na ochranu kultúrneho dedičstva. Z relevantných
dokumentov (najmä Benátske charta/1965, Amsterdamská deklarácia/1975, Kongres ICOMOS,
Florencia/1981, Odporúčania ISCARS/1999, Charta ICOMOS/2003) je potrebné sa oprieť najmä
o nasledujúce výstupy a požiadavky:
• prísna ochrana pôvodnej hmoty stavby.
• uprednostniť technológie najmenej invazívne a najviac kompatibilné s pamiatkovými hodnotami,
pričom treba zohľadňovať požiadavky na bezpečnosť a trvácnosť,
• zásahy by mali byť podľa možnosti reverzibilné, ireverzibilné zásahy by nemali obmedziť ďalšie
zásahy, materiály (najmä novodobé) by mali mať vlastnosti dlhodobo plne kompatibilné s
jestvujúcimi materiálmi v stavbe,
• každý zásah by mal podľa možnosti rešpektovať pôvodné koncepcie, technológie a historické
hodnoty,
• uplatniť „observačnú metódu“, t. j. prístup postupných zásahov začínajúcich na minimálnej
úrovni s možnosťou následne prijať dodatočné alebo opravné prostriedky.
7. APLIKÁCIA METÓDY POSTUPNÝCH ZÁSAHOV
Metóda postupných zásahov umožňuje k riešenému problému pristúpiť systémom akcie – reakcie korekcie a zložitosť riešeného problému nielen postupne redukovať, ale nápravné opatrenia aj lepšie
2
zacieliť. Postup podľa metódy postupných zásahov, aplikovaný na kaštieľ v Malackách :
1. krok – PRIESKUMY A VÝSKUMY
• Prieskum zdrojov zavĺhania in situ
• Prieskum podkladov
• Fotodokumentácia súčasného stavu
• Lokálne merania zavlhnutia
• Odber a laboratórne vyhodnotenie vzoriek muriva
3
2. krok – ZÁKLADNÉ OPATRENIA
2.a krok – REVITALIZÁCIA PÔVODNÝCH RIEŠENÍ ODVLHČENIA
4
• Vyhľadávanie a prieskum pôvodných – historických riešení problémov s nadmernou vlhkosťou
• Pochopenie a namodelovanie funkcie pôvodných systémov
2
Rozpracovanie metódy je v príspevku z priestorových dôvodov uvedené stručne a schematicky.
Kroky 2a, 2b a 2c je možné a aj vhodné robiť paralelne.
4
Väčšinou ide o potencionálne využiteľné odvetrávacie kanály, alebo systémy, ílové izolačné vrstvy, alebo
zábaly, drenážne konštrukcie, resp. kanály, priekopy, jarky znižujúce vodnú hladinu a odvádzajúce vodu a pod.
3
79
_________________________________________________________
•
Revitalizácia pôvodných riešení odvlhčenia na budove, alebo jej časti
2.b krok – ZLEPŠENIE PRIEBEŽNEJ ÚDRŽBY BUDOVY
• Podchytenie odtoku dažďovej vody
• Revízia, oprava a výmena zdravotechnických rozvodov v budove
• Revízia - oprava, prečistenie, modernizácia až výmena sanitárnych rozvodov a prípojok mimo
budovy
• Odstránenie zásobníkov vlhkosti z kontaktu na konštrukcie
• Premiestnenie, alebo vhodné umiestnenie nábytku
• Riešenie nevhodnej zelene v tesnom kontakte na murivá
2.c krok – NÁPRAVA PREDCHÁDZAJÚCICH NEVHODNÝCH ZÁSAHOV
• Terénne úpravy okolia
• Úpravy vodorovných povrchov v exteriéri aj interiéri
• Úpravy zvislých povrchov konštrukcií
• Odstránenie niektorých nefunkčných častí predchádzajúcich odvlhčovacích riešení, prípadne
oprava dotknutých konštrukcií
1. STAVEBNO-TECHNOLOGICKÁ PRESTÁVKA
(vyhodnotenie účinnosti základných opatrení)
Vzhľadom na situáciu kaštieľa - je možné aj pokračovať hneď (bez prestávky) skupinou opatrení bodu
3.a (Rozhodujúce opatrenia) a vyhodnotenie (Bod obratu 1) vykonať následne.
3. krok – ROZHODUJÚCE OPATRENIA
Vzhľadom na vysoký stav zamokrenia, avšak minimálne zasolenie murív kaštieľa môžeme
predpokladať, že základné opatrenia nebudú dostatočne účinné. Avšak už vďaka realizácii základných
opatrení by riešenie zvyškového problému malo byť podstatne jednoduchšie.
3.a krok – APLIKÁCIA MENEJ NÁROČNÝCH RIEŠENÍ
(málo invazívne, prevažne reverzibilné)
• Bočné izolovanie múrov pod úrovňou terénu - odkopanie múrov z vonkajšej aj z vnútornej strany,
nanesenie tesniacej hydroizolačnej vrstvy.
• Návrh a osadenie odvetrávacích systémov - vytvorenie odvetrávaných dutinových podláh,
napojenie na prívod aj odvod vzduchu – napr. komínom.
• Vytváranie drenáží v pieskovom podloží nemá veľký význam.
• Znižovanie hladiny podzemnej vody by mohlo mať význam pri prípadnom oživení studne v strede
nádvoria – možno aj v interakcii s podzemným chodbovým a stokovým systémom.
2. STAVEBNO-TECHNOLOGICKÁ PRESTÁVKA
(vyhodnotenie účinnosti základných opatrení – aspoň za jeden rok od realizácie)
BOD OBRATU 1 – najneskôr v tomto bode (časovom úseku) je potrebné rozhodnúť, či doterajšie
riešenia mali dostatočný účinok, alebo je potrebné zvoliť náročnejšie riešenia.
3.b krok – APLIKÁCIA STREDNE NÁROČNÝCH RIEŠENÍ
(málo invazívne, čiastočne reverzibilné)
• Inštalácia zariadení aktívnej elektroosmózy
• Inštalácia zohrievacích systémov
4. krok – RADIKÁLNE OPATRENIA
4.a krok – aplikácia clonovej hydroizolácie
• Infúzia, alebo injektáž muriva – prichádza do úvahy len aplikáciou z oboch strán múrov.
4.b krok – invazívna aplikácia mechanickej bariéry
• Prerezanie muriva a vloženie novej vrstvy – neprichádza do úvahy.
• Vtlačenie hydroizolačného materiálu do muriva – neprichádza do úvahy.
4.c krok – Zbúranie a rekonštrukcia konštrukcií
• Premurovanie konštrukcie s vložením hydroizolácie - neprichádza do úvahy.
80
_________________________________________________________
5. krok – APLIKÁCIA VHODNÝCH POVRCHOVÝCH ÚPRAV
• Inštalácia paropriepustných povrchov v exteriéri budovy
• Inštalácia interiérových povrchových úprav
• Zhotovenie omietok
• Vybudovanie sanačného omietkového systému
8. ZÁVER
Žiaľ, najväčšou slabinou prístupu postupných zásahov je nedočkavosť majiteľa budovy, ktorý nemá
trpezlivosť s pomalým postupom sanačných prác. Nie zriedka tak majiteľ podľahne rôznym tlakom
a objedná technológiou, ktorá sľubuje rýchly účinok, hoci stojí aj viac peňazí a pamiatku poškodzuje.
K negatívnym súvislostiam je tiež možné pripočítať zvrátené požiadavky niektorých európskych
grantových systémov, ktoré prijímateľov nútia objednávať aj práce, ktoré by citlivý prístup k pamiatke
nevyžadoval. Následne tak nezriedka dochádza k ďalšiemu poškodeniu pamiatky. Deštruktívny vplyv
majú aj súčasné systémy verejného obstarávania na Slovensku, ktoré nepokryte potláčajú kvalitu
realizácie pamiatkovej obnovy a jednostranne preferujú hľadisko najnižšej ceny. Takto sa často
„vysúťaží“ firma, ktorá tým, že je najlacnejšia, tak zvyčajne aj zamestnáva nedostatočne remeselne
zdatných pracovníkov a používa nevhodné materiály. V konečnom dôsledku tak dochádza nielen
k poškodzovaniu pamiatky, ale aj k nadbytočnému míňaniu financií z pamiatkových grantových
systémov, keď sa ďalšími dotáciami musí naprávať to, čo sa najlacnejším spôsobom pokazilo. Takže
napokon sa na pamiatkovú obnovu minie ešte viac peňazí, ako keby sa veci robili poriadne a – čo je
horšie – dochádza aj k nevratnému poškodzovaniu autenticity našich kultúrnych pamiatok. A to je
naozaj na zamyslenie...
Referencie
Materiál vznikol z výstupov úlohy výskumu a vývoja MVRR SR č. 470/550/2008: „Pilotný projekt
rekonštrukcie historickej budovy“, ktorá bola na Stavebnej fakulte STU BA riešená v rokoch 20082009 pod vedením prof.ing. Antona Puškára, PhD.
81
_________________________________________________________
ÚČINOK ODVETRÁVACÍCH TECHNOLÓGIÍ
NA BAROKOVÉ TEHLOVÉ MURIVO KOSTOLA PIARISTOV V NITRE
doc.Ing. Oto Makýš, PhD.1
Abstrakt
V roku 2010 bola Katedra technologie stavieb Stavebnej
fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
požiadaná rehoľou piaristov v Nitre pomôcť s problémom
zavĺhania obvodových múrov kostola a sakristie. Popri
spracovaní konceptu zápasu s nežiaducou vzlínajúcou
vlhkosťou boli podniknuté aj viaceré meranie vývoja vlhkosti
v múroch. Spracovaný koncept postupných zásahov bol
väčšinou dodržaný, čo umožnilo vyhodnotiť jeho úspešnosť
v dlhšom časovom horizonte. Avšak – žiaľ popri vplyvu
názorov univerzitných expertov vstúpili do hry aj iné bočné
vplyvy, pochádzajúce od iných „praktikov“ priamo v lokalite.
Výsledkom toho bol len čiastočný úspech a tiež aj čiastočný
neúspech sanácie.
Obr.1: kostol Sv. Ladislava – piaristický kostol v Nitre
1. OPIS MIESTA
Kostol sv. Ladislav v Nitre je chránenou Národnou kultúrnou pamiatkou podľa zákona č.49/2002 pod
evidenčným číslom 18/1. Kostol bol postavený v období ranného baroka na vyvýšenine. Založený bol
na pravouhlom pôdoryse v centre objektu kláštora, ktorý ho obopína.
Stavba bola navrhnutá ako jednoloďový kostol, zvýraznený dvoma dominujúcimi vežami, situovanými
z oboch strán hlavného vchodu. V interiéri bola loď rozdelená do troch priečnych zaklenutých polí.
Interiér je bohato zdobený s využitím objektov bočných oltárov, iluzívnej maľby na stenách a strope
a tiež umelého mramoru, zhotoveného technológiou stucco lustro. V tesnom kontakte s kostolom sa
na jeho južnej strane vo vnútornom dvore nachádza pomerne veľký objekt sakristie.
Samotný kostol bol postavený v rokoch 1742 až 1789 na mieste, kde predtým stála staršia bazilika,
ktorá bola asi kompletne rozobraná. Stavba kostola si vyžiadala veľmi dlhý čas – v priebehu výstavby
bola stavba tri razy (!) poškodená mohutnými požiarmi. Hlavný oltár bol postavený v roku 1750
a pozostáva zo šiestich hlavných nosných stĺpov z mramoru.
Žiaľ, z doby výstavby, či neskorších prestavieb a opráv sa dodnes zrejme nezachovala žiadna
dokumentácia. A to dokonca ani zo stavebných aktivít, ktoré boli organizované v priebehu 20.storočia.
V priebehu prvej polovice 40-tych rokov boli na spodnej časti vnútorných stien kostola inštalované
mramorové panely, dodané z Talianska, ktoré vo vstupnom zádverí siahajú aj na stropné klenby.
Zmyslom tejto inštalácia bola pravdepodobne snaha skryť povrchové poškodenie povrchov omietok
vnútorných stien kostola vzlínajúcou vlhkosťou a kryštalizujúcimi vodorozpustnými soľami. Nedá sa
vylúčiť, že práve v tomto období prišlo aj k zamurovaniu vchodu do krypty kostola, ktorá sa nachádza
najmä pod presbytérium, včítane uzatvorenia vetracích šácht, ústiach z krypty. Posledné menšie
1
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra technológie stavieb, Centrum technológie obnovy
pamiatok - [email protected]
82
_________________________________________________________
poškodenie, ktoré kostol postihlo, pochádza z konca 2. svetovej vojny a bolo opravené až v roku
2002.
V roku 2010 sa zástupcovia rehole piaristov, ktorý kostol spravujú, rozhodli riešiť problém zavĺhania
kostola a sakristie a obrátili sa preto na Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
2. VYUŹITIE METÓDY POSTUPNÝCH KROKOV
Pre riešenie problémov kostola piaristov v Nitre bolo spracovateľmi expertízy navrhnuté postupovať
v súlade s odporúčaním Charty ICOMOS: Princípy pre prieskum, konzerváciu a statickú
konsolidáciu architektonických pamiatok z roku 2003 a využiť Metódu postupných zásahov.
Charta vyžaduje:
• bez preskúmania dosiahnuteľného úžitku a prípadného poškodenia pamiatky nevykonávať žiadne
opatrenia,.
• uprednostniť najmenej invazívne a najviac kompatibilné zásahy,
• uplatňovať „observačnú metódu“, t. j. prístup postupných zásahov začínajúcich na
minimálnej úrovni s možnosťou následne prijať dodatočné alebo opravné prostriedky.
• zásahy realizovať reverzibilne - tam, kde nie sú opatrenia úplne zvratné, nemali by sa tým
obmedziť ďalšie zásahy.
Využitie tejto metódy poskytuje možnosť uplatňovať sanačné opatrenia krok za krokom, pri súbežnom
vyhodnocovaní vyvíjajúcej sa situácie. V závislosti od situácie je potom možné prijať korekcie
ďalšieho postupu tak, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok bez nadmerných nákladov na nadbytočné
opatrenia. V priebehu realizácie jednotlivých zásahov má murivo čas reagovať na zmenenú situáciu
a to následne ovplyvňuje ďalší postup sanácie.
Hlavnou nevýhodou takéhoto postupu je jeho značná zdĺhavosť, čo ale pri objekte kostola nemuselo
byť prekážkou. Táto metóda tiež predstavuje značnú výhodu z pohľadu ochrany pamiatkového
stavebného fondu – v prvom stupni realizácie je založená predovšetkým na využití málo invazívnych
a značne reverzibilných technologických zásahoch. Viac invazívne metódy riešenia prichádzajú do
úvahy až potom, keď sa ukáže, že málo invazívne zásahy na vyriešenie problému nestačia. Aj tak
však zvyčajne tieto málo invazívne zásahy dokážu intenzitu zavlhnutia konštrukcií znížiť, takže potom
sa už môže riešiť menej závažný problém.
2.1 Odvetranie krypty
Prvým odporúčaným krokom bolo otvorenie pôvodných barokových ventilačných otvorov v krypte,
ktoré boli zamurované pravdepodobne v 40-tych rokoch 20.storočia. Vďaka tomuto kroku sa výrazne
zlepšila kvalita vzduchu v krypte a takisto začala klesať úroveň relatívnej vlhkosti v okolitých múroch –
hoci nie dostatočne.
Obr.2 a 3: Jeden z ventilačných kanálov krypty pred prerazením zaslepenia otvoru a po ňom
83
_________________________________________________________
Ako súčasť ventilačných opatrení boli tiež upravené vstupné dvere do krypty, na ktorých bol
vymenený neprievzdušný plech za prievzdušné pletivo. Funkcia aktívnej fungujúcej ventilácie bola
potvrdená skúškou s pomocou plameňa sviečky (viď obr. 5).
Obr.4 a 5: Vhodná odvetrávacia úprava dverí do krypty
a skúška funkcie ventilácie plameňom sviečky.
2.2 Demontáž neprievzdušných panelov
Ďalším dôležitým krokom bolo, ktorý viedol k zvýšenému odparovaniu vlhkosti a tým pádom aj
k zníženiu úrovne zavlhnutia murív bola demontáž neprievzdušných panelov mramorového obkladu.
Panely sa však dosiaľ nepodarilo demontovať v plnom rozsahu, hoci v tých častiach kostola, kde
k demontáži prišlo sa dalo exaktným meraním dokázať, že vlhkosť v múroch začala klesať.
Obr.6 a 7: Čiastočne odstránené obkladové panely interiérových stien z mramoru.
84
_________________________________________________________
2.3 Kontrola dažďových zvodov
Náhodne organizovaná kontrola dažďových zvodov na jeseň 2013 ukázala, nebolo priebežnému
čisteniu lapačov nečistôt a kanalizačných rúr venovaná náležitá pozornosť. Správca kostola však
následne vykonal nápravu a pri ďalšej kontrole v júli 2014 už boli lapače a rúry primerane čisté.
Obr.8 a 9: Výsledok priebežnej kontroly dažďových zvodov zo strechy na jeseň 2013 a v lete 2014.
2.4 Bočné izolovanie muriva základov
V pôvodnom návrhu bola spomenutá možnosť bočnej izolácie základov, ktorá mohla obmedziť prísun
vody do muriva z boku konštrukcie. Žiaľ, toto odporúčanie nebolo dobre pochopené. Akási stavebná
spoločnosť, ktorú si piaristi vybrali na realizáciu odvlhčenia, mala – ako sa ukázalo – len málo
pochopenia pre skutočné fungovanie ventilačných systémov. To vyústilo vo veľmi podivný návrh
odvetrávacieho obvodového kanála, ktorý nemal zabezpečený dostatočný rozdiel tlaku vzduchu
medzi nasávacím a výfukovým otvorom a teda nezabezpečoval potrebnú cirkuláciu vzduchu v ňom.
Po konzultáciám priamo na mieste kostola sme realizátor vystríhali pred nefunkčnosťou systému
a realizátor prisľúbil svoj návrh prepracovať. To sa však nestalo, či lepšie povedané, realizátor
napokon zhotovil systém ešte horší než bol samotný návrh. Na výsledku meraní sa prejavilo.
Obr.10 a 11: Skica zámeru inštalácie ventilačného kanála a jeho skutočné vyhotovenie...
85
_________________________________________________________
Obr.12 a 13: Vnútro „ventilačného“ kanála a skúška jeho funkcie plameňom sviečky – v kanáli nie je viditeľne
žiadny pohyb vzduchu...
3. PRÍKLADY TABULIEK S VÝSLEDKAMI PRESNÉHO MERANIA
Kvôli podpore (a verifikácii) našich záverov, týkajúcich sa efektu ventilačných technológií na
2
potláčanie vlhkosti v murivách, bol vykonaný rad exaktných meraní s nasledujúcimi výsledkami
[merania boli vykonané s pomocou prístroja GANN UNI -1]:
Tab.1: Dáta získané z krypty kostola
Bod merania/
Dátum merania
Číslo bodu
44
47
50
52
57
58
9.3.
2010
%s
17,6
12,1
14,2
14,2
13,1
13,2
6.10.
2010
%
17,3
12,3
13,8
13,8
13,5
13,4
21.6.
2011
%
16,9
12,5
13,4
12,4
13,9
13,5
Krypta kostola
5.10. 19.6.
2011 2012
%
%
16,5
16,1
12,0
11,8
13,1
12,9
11,5
11,1
14,1
13,0
13,5
13,0
4.12.
2012
%
13,8
11,8
12,6
9,7
12,7
12,9
12.4.
2013
%
11,3
11,8
12,4
12,5
12,0
13,5
30.10.
2013
%
7,2
12,0
12,0
13,4
12,9
13,7
10.12.
2013
%
7,2
11,4
10,2
14,2
12,4
13,5
2.7.
2014
%
7,1
11,3
10,0
11,5
12,4
12,9
10.12.
2013
%
9,2
6,9
9,5
8,8
7,1
6,1
6,0
4,5
4,7
5,3
2.7.
2014
%
8,6
6,3
9,3
9,3
7,5
7,5
5,7
5,5
5,3
5,6
Tab.2: Dáta získané z fasády kostola
Bod merania/
Dátum merania
Číslo bodu
6
7
8c
15
20
22
23
24
25
26
2
9.3.
2010
%
11,6
12,8
10,9
13,0
5,0
6,0
4,2
2,6
3,5
3,3
6.10.
2010
%
11,9
11,7
10,3
12,4
4,9
5,0
3,8
2,5
3,4
3,2
Exteriér kostola
21.6. 5.10. 19.6.
2011 2011 2012
%
%
%
12,1 11,7 11,2
12,1 13,4
9,1
10,5 10,0
9,9
11,9 11,3 11,1
4,7
4,3
4,2
4,9
4,5
4,1
3,6
3,5
3,6
2,5
2,0
2,1
3,4
3,3
3,4
3,5
3,0
3,0
4.12.
2012
%
11,0
11,2
10,0
11,3
4,0
4,9
3,8
2,6
3,3
2,9
12.4.
2013
%
10,9
9,2
10,1
8,6
5,0
4,4
3,7
2,4
3,4
3,1
30.10.
2013
%
10,2
7,3
10,8
8,6
6,3
6,0
5,9
4,0
3,8
4,7
Kvôli nedostatku miesta v tomto príspevku sú kvôli ilustrácii uvedené výsledky merania len niektorých bodov.
86
_________________________________________________________
Tab.3: Dáta získané v interiéri kostola
Bod merania/
Dátum merania
Číslo bodu
34a
35b
37
39a
40a
9.3.
2010
%
14,0
13,8
9,8
9,4
9,4
6.10.
2010
%
13,6
13,5
8,1
8,9
7,9
Interiér kostola
21.6. 5.10. 19.6.
2011 2011 2012
%
%
%
13,2
13,0 10,9
13,2
12,5
7,7
8,0
7,2
4,7
8,0
8,1
7,7
7,5
7,7
6,6
3.12.
2012
%
6,7
4,5
4,0
7,8
7,9
12.4.
2013
%
6,1
4,3
4,0
6,5
7,6
30.10.
2013
%
4,7
4,1
4,0
6,9
7,7
10.12.
2013
%
3,8
4,0
4,1
5,7
6,9
2.7.
2014
%
4,6
3,8
3,8
4,1
6,5
Tab. 4: Vyhodnocovanie miery zavlhnutia podľa ČSN
1
2
Stupeň zavlhnutia
Veľmi nízke zavlhnutia
Nízke zavlhnutie
Vlhkosť (UM) [%]
< 3,0
3,0 - 5,0
3
4
5
Zvýšené zavlhnutie
Vysoké zavlhnutia
Veľmi vysoké zavlhnutie
5,0 – 7,5
7,5 – 10
> 10
4. ZÁVER
Uvedené výsledky meraní dávajú jasnú odpoveď na potenciál ventilačných technológií, pri
odvlhčovaní muriva. Je jasné, že môžu mať určitý pozitívny efekt, ten však nemusí byť dostatočný na
to, aby sme murivá mohli prehlásiť za dostatočne suché. Pri meraní v kostole piaristov sa prejavil
pokles vlhkosti približne v rozsahu 3-5%. Každopádne sú však ventilačné technológie závislé od
kvality návrhu a realizácie. Pretože ak sa nepodarí zabezpečiť aktívny prúd vzduchu, cirkulujúci okolo
vlhkých konštrukcií nie je možné predpokladať, že budú vysušené. Najlepšie výsledky odvlhčovania
však boli dosiahnuté v bodoch 34a a 34b – v základe oltára, kde však bola použitá technológia
tlakovej injektáže tesniacou látkou.
LITERATÚRA
[1]
[2]
[3]
[4]
Ashurst, J. – Ashurst, N. (1989): Practical Building Conservation. - Vol. 2. Brick, Terracotta and
Earth, Hants: English Heritage Technical Handbook, Gower Technical Press.
Balík, M. – Starý, J. (2003): Sklepy - opravy a rekonstrukce. Praha: Grada Publishing, 110 pp.
ISBN 80-247-0221-5.
Lebeda, J. a kol. (1988): Sanace zavlhlého zdiva. Praha: SNTL.
Makýš, O. (2004): Technologie renovace budov, Bratislava: Jaga group, ISBN801-8076-006-3,
262 pp.
87
_________________________________________________________
VÝZKUM KANÁLU NEČÍZ V LITOVLI –POSTŘEHY K METODICE SHP
Lucie Augustinková 1
Abstrakt
Stavebně historický průzkum kanálu Nečíz v Litovli, realizovaný na přelomu let 2012 a 2013 přinesl
konkrétní výsledky o stavebním vývoji starého vodního díla Nečíz a prověřil vhodnost souboru metod
SHP pro liniovou vodní stavbu.
Abstract
Historical research of channel Nečíz in Litovel, launched in late 2012 and 2013 led to specific results
of the structural development of the old water works Nečíz and examined the suitability of a set of
methods of Architectural and Historical Survey for linear water construction.
1. ÚVOD
Na podzim roku 2012 bylo naplánováno čištění kanálu Nečíz v intravilánu Litovle. Současně byl zadán
stavebně historický průzkum historického vodního díla Nečíz [1]. Při realizaci stavebně historického
průzkumu musel být soubor metod stavebně historického průzkumu, definovaných metodikami SHP
[2] a jejich doplněním pro operativní dokumentaci [3] upraven pro zadání, vyplývající ze specifik
vodního díla.
Obr. 1. Pavel Kurfürst, ramena řeky Moravy, 2011
1
Mgr. Lucie Augustinková, Ph.D., FAST VŠB TU Ostrava
88
_________________________________________________________
2. NEČÍZ JAKO PAMÁTKA
Nečíz je rameno řeky Moravy protékající intravilánem města Litovel.[8] Koryto Nečízu, při nebo po
lokaci města výrazně rozšířené a prohoubené [4], vede přímo přes náměstí, z jehož plochy se po
kamenném schodišti sestupuje k otevřené vodní hladině. Ostatní části Nečízu pod zástavbou, ulicemi
a náměstím jsou dnes zaklenuty nebo uzavřeny stropem. Po početných stavebních úpravách a
terénních zásazích do toku lze Nečíz chápat spíše jako vodní dílo, než jako přírodní vodoteč. [9]
Obr. 2. Schodiště k vodě Nečízu na náměstí v Litovli, foto, 2012
Nečíz má za sebou poměrně složitý stavební vývoj. V počátečních fázích existence města musely
být od 2. čtvrtiny 14. století uzavřeny úseky Nečízu pod hradbami zesílenými na východní a západní
straně při Nečízu věžemi. Partie pod zástavbou, prokazatelně od 15. století, musely být klenuty
nejpozději se vznikem pevných staveb. Podle mapových i písemných pramenů byl Nečíz v ploše
náměstí uzavřen prokazatelně ve 30. letech 17. století [1]. Pro další využívání vody Nečízu zůstaly
dva přístupy z náměstí - východní u městských jatek a západní při radnici. Západní sestup byl v roce
1856 kultivován kamenným schodištěm, které ve formách pozdního klasicismu realizoval místní
stavitel Ignác Cerha a východní přístup byl uzavřen počátkem 20. století v souvislosti s dopravním
zprůchodněním ulice Husovy východně od náměstí. V souvislosti s industriálními změnami a rozvojem
dopravy byla část Nečízu na západní straně města zásadně upravena při výstavbě vodní elektrárny
po zrušení městského mlýna v roce 1909 a nad východní částí byl v roce 1906 firmou K. Herzána a L.
Uhlíře vybudován most z vyztuženého betonu [5].
Nečíz dlouho nebyl pojímán komplexně jako vodní dílo. Jako kulturní památka bylo registrováno
schodiště sestupu z náměstí [6] a partie pod radnicí, ostatní části Nečízu podléhají památkové
ochraně jako součást Městské památkové zóny Litovel [7].
89
_________________________________________________________
Obr. 3. Mapa Městské památkové zóny Litovel, 2013. NPÚ, ú.o.p. v Olomouci
3. VÝZKUMNÉ PROBLÉMY VYPLÝVAJÍCÍ Z POVAHY NEČÍZU JAKO VODNÍHO
DÍLA
První problém při pojímání vodního díla Nečíz vznikl již ve fázi zadávání výzkumných a jiných prací.
Nečíz totiž dosud nebyl pojímán celistvě jako vodní dílo a technická památka a neexistovalo jeho
přesné definování. Nejenže nebylo známo parcelní vymezení Nečízu, ale ani vlastnické vztahy,
neboť vlastnictví parcely a nadzemní stavby automaticky nezakládá vlastnictví vodní stavby pod ní.
Neexistoval ani mapový záznam Nečízu. Tok Nečízu prochází ve městě zčásti jako otevřené koryto,
zčásti je sveden pod povrch dnešního terénu. V době vzniku prvních map Litovle v 17. a 18. století byl
už Nečíz z velké části klenutý, proto se do map promítly pouze partie s otevřenou vodní hladinou. Ani
katastrální mapa Nečízu nebyla zcela aktuální v pojetí Nečízu a staveb nad ním. Katastrální úřad
z povahy své činnosti eviduje změny vlastnictví a stavební zásahy v souvislosti s nimi. Pokud si
vlastník parcely postaví na této své parcele stavbu, která je a zůstává jeho majetkem, katastrální úřad
ji nemusí evidovat. Proto katastrální mapa Litovle nebyla zcela přesná v zákresech mostů a nadstaveb
nad vodou.
90
_________________________________________________________
Obr. 4. Litovel, císařský otisk stabilního katastru, 1834. CUZK Praha.
Z charakteru vodního díla Nečíz jako rozsáhlé struktury vyplývala i roztříštěnost dokumentace.
K Nečízu jako celku neexistovala dokumentace ani v odborných organizacích památkové péče, ani
na příslušných odborech městského úřadu (hospodářství a stavebních investic, odbor výstavby a
odbor životního prostředí...). Stejně tomu bylo s archivními fondy, kde výzkum komplikovala složitost a
proměnlivost majetkových vztahů, které pak bylo velmi obtížné sledovat. Do stavebních úprav Nečízu
a struktur s ním souvisejících, což byly například kanalizační odbočky, totiž investovala v minulosti
řada subjeků – od vrchnosti, přes město, po vlastníky jednotlivých domů.
Obr. 5. Most na ulici Komenského mezi Mlýnskou a Šerhovní, foto, 2013
91
_________________________________________________________
Terénní průzkum Nečízu, jako nezbytnou součást SHP, komplikovalo více faktorů, především ztížený
přístup ke zkoumaným konstrukcím. Za běžného vodního režimu je totiž Nečíz v celé své délce
přístupný jen z lodi, což samozřejmě problematizovalo měření a pořizování fotodokumentace. Poznání
a vyhodnocení Nečízu ztěžovala dostupnost velké části konstrukcí tohoto vodního díla. Především
se jednalo o partie v suterénech staveb, mnoha městských domů soukromých vlastníků, z nichž ne
všichni umožnili přístup na svůj pozemek.
Přesnější zaměření Nečízu jako klenuté stavby komplikoval kromě ztíženého přístupu další faktor,
který u běžné povrchové stavby není. V případě vodního díla se velmi obtížně stanovuje rovina (0),
od níž se odměřují výšky, což se v případě běžné povrchové stavby děje od úrovně prahu hlavního
vstupu.
Při výzkumu a dokumentaci vodního díla metodami SHP se rovněž objevil problém v chápání
členění stavby a jejím popisu. Na rozdíl od běžné povrchové stavby, postavené v tradiční
prostorové situaci, u níž lze rozlišit exteriér a interiér, nelze toto standardní vydělení u vodního díla
aplikovat. Lze totiž popsat jen okolní situaci a u uzavřených partií interiér. Z povahy vodního díla
interiér není a ani nemůže být členěn zdmi a v tomto případě není z velké části traktován ani
jednotlivými travé. Nad podstatnou části Nečízu prochází valená klenba, jejíž úseky, lišící se
materiálovým zpracováním nebo stářím, na sebe plynule (ovšem viditelně) navazují.
Obr. 6. Nečíz pod náměstím, úseky klenby z lomového a tesaného kamene, foto, 2012.
4. ŘEŠENÍ VÝZKUMNÝCH PROBLÉMŮ VYPLÝVAJÍCÍ Z POVAHY NEČÍZU JAKO
VODNÍHO DÍLA
První problém nedostatečného, respektive chybějícího parcelního a vlastnického vymezení Nečízu
bylo možno řešit s KÚ pro Moravu a Slezsko, KP v Olomouci, který vymezil průběh Nečízu
v intravilánu města parcelami v k. ú. Litovel s čísly 1627/6, 1642, 142 st., 1573/1, 1573/12, 205, 1644,
270/5, 1573/11. Obtíže vyskytující se při zadávání prací na Nečízu pak řeší případ od případu
dohodou město Litovel spolu se státním podnikem Povodí Moravy jako správcem toku.
Piř výzkumu Nečízu bylo nutné doplnit alespoň elementární mapový záznam Nečízu v jeho průběhu
v intravilánu města. Vznikl tak podklad pro další zákresy související s pracemi SHP jako byl zákres
epigrafických pramenů v Nečízu, barevné vyhodnocení stavebního vývoje a barevné hodnocení
Nečízu z hlediska památkové péče. Promítnutí reálné trasy vodoteče s jejími nepravidelnostmi, které
převážně nekopírují parcelaci městského jádra, bylo dalším argumentem pro podporu teze o
92
_________________________________________________________
přírodním původu Nečízu jako říčního ramena. Doplnění mapy se samozřejmě týkalo i nadzemních
částí s přesným záznamem mostů a komunikací.
Obr. 7. R. Urválek, průběh Nečízu v intravilánu Litovle, nákres, 2013..
Heuristika písemných a ikonografických pramenů k Nečízu plně vycházela z dosud používaných
principů definovaných pro SHP [2] a operativní dokumentaci [3]. Byla ovšem pracnější a zdlouhavější,
než archivní výzkum běžné nadzemní stavby s jedním investorem v určité fázi výstavby a obvyklým
vývojem. Výsledek heuristiky k prameni tak složité struktury, jako je vodní dílo Nečíz, je ovšem
podkladem pro další zpracování ve více vědních oborech a samozřejmě je vhodný i pro další využití
např. v turistickém ruchu, kdy se popularizuje v podmínkách ČR litovelský unikát – vodoteč
procházející přímo náměstím.
Komplexní poznání Nečízu ztěžované omezenou dostupností konstrukcí je dlouhodobou
záležitostí, kdy je třeba maximálně využít každé příležitosti pro výzkum. Zásadní možnost pro další
poznávání vodního díla tak nabízí například tzv. srážka, při níž je uzavřeno stavidlo u dřívějšího
městského mlýna a voda odtéká a je odčerpávána z Nečízu kvůli čištění koryta. Srážky v roce 2012
bylo pro poznání Nečízu plně využito pro získání nových poznatků o stavebním vývoji Nečízu
metodami SHP. Byly pořizovány nákresy a fotodokumentace. Vznikly tak vpodstatě první využitelné
fotografie z nitra Nečízu, což bezpochyby souvisí s rozvojem fotografické techniky, protože ve
ztížených světelných a vlhkostních podmínkách kanálu dokázaly pracovat až digitální zrcadlovky.
Rovněž stavební úpravy náměstí a ulic Litovle v blízkosti Nečízu nabízí možnosti získání dalších
poznatků o vodním díle, které lze získat nejen metodami SHP ale i prostřednictvím archeologického
průzkumu. V případě destruktivních stavebních zásahů do konstrukcí nebo archeologických vrstev je
třeba zdůraznit, že jde o možnost jedinou, která se na rozdíl od srážky pro čištění koryta nikdy
nezopakuje, protože jednou zničené archeologické vrstvy nelze nahradit.
Zato pořizování podrobnější plánové dokumentace s přesností, běžně dosažitelnou u obvyklých
nadzemních staveb včetně reálného zákresu kleneb se nejeví jako realizovatelná metodami SHP.
Zaměření dlouhých podzemních prostor s požadovanou přesností lze vyhotovit nejsnáze geodeticky,
jistě podle zkušeností s důlními měřeními.
Pro zpracování metodami SHP bylo zapotřebí Nečíz rozdělit. Pro liniovou vodní stavbu, neobsahující
vnitřní traktování ani dělení pomocí klenebních polí tak připadala v úvahu jen jedna možnost –
rozstrukturovat Nečíz na úseky podle otevřených a krytých partií a dále podle některých vývojových
souvislostí.
93
_________________________________________________________
5. ZÁVĚR
Stavebně historický průzkum Nečízu v Litovli přinesl výsledky ve dvou rovinách. Jednak byl Nečíz
zkoumán a zhodnocen jako historicky i technicky unikátní vodní dílo situované v intravilánu obce,
procházející skrz náměstí, kde se do dnešní doby zachoval přímý přístup k otevřené vodní hladině,
existující v ČR bez přímé paralely. Kromě toho byly prověřeny metody SHP na netypickém zadání –
starém vodním díle Nečíz. Ukázala se vhodnost a výhodnost konkrétních postupů SHP i pro využití
pro ČR v nestandardním zadání a potřeba interdisciplinarity při řešení konkrétních problémů,
vyplývajících ze specifičnosti úkolu.
Článek vznikl za podpory prostředků koncepčního rozvoje vědy, výzkumu a inovací pro rok
2013, přidělených VŠB – TU Ostrava Ministerstvem školství, mládeže a tělovýchovy České
republiky.
LITERATURA:
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
Augustinková, L.: Kanál Nečíz v Litovli (k. ú. Litovel, č. parc. 1627/6, 1642, 142 st., 1573/1,
1573/12, 205, 1644, 270/5, 1573/11, bez čp.). Stavebně historický průzkum. Ostrava 2013.
Nepublikovaný materiál uložený na Městském úřadě v Litovli.
Macek, P.: Standardní nedestruktivní stavebně historický průzkum. Praha, Státní ústav
památkové péče, 2001.
Bláha, J. – Jesenský, V. – Macek, P. – Razím, V. – Sommer, J. - Veselý, J.: Operativní průzkum
a dokumentace historických staveb. Praha, Národní památkový ústav, 2005.
Šlézar, P.: Kostely a sakrální stavby v Litovli. Archeologické památky střední Moravy, svazek
17. Olomouc, Archeologické centrum Olomouc, 2008.
Lapáček, J.: Průkopnická činnost Harla Herzána a Ludvíka Uhlíře při zavádění železobetonu do
stavebnictví. Sborník Státního okresního archivu Přerov. 2010, s. 28 – 71.
Ústřední seznam kulturních památek ČR. www.npu.cz
Vyhláška MK ČR č. 476/1992 Sb. ze dne 10. 9. 1992 o prohlášení území historických jader
vybraných měst za památkové zóny.
Kurfürst, P.: Historický vývoj říční sítě v městě Litovel [Sborník]. Konference Venkovská krajina,
Ekologický institut Veronica, 2011, s. 157 – 162.
Augustinková, L – Paclová, H.: Vodní dílo Nečíz v Litovli. Ostrava, Agriprint, 2013.
94
_________________________________________________________
RUINOU SNADNO A RYCHLE
Lucie Augustinková, Aleš Knápek 1
Abstrakt:
Tento článek reprezentuje tři příklady rychlého chátrání či zániku historických objektů (památek)
v průběhu druhé poloviny 20. století. Zmiňuje důvody a procesy vedoucí k chátrání a ztrátám
architektonických částí, nebo hůře, celých budov. V příspěvku jsou předloženy také nové poznatky
z kláštera ve Fulneku a tvrze ve Velké Polomi zaznamenané v průběhu procesu rozpadu. Autoři
ukazují také příklad digitální rekonstrukce zmizelého zámku v Odrách a současný stav či vyhlídky na
využití popisovaných objektů.
1. ÚVOD
Ruinou snadno a rychle se bohužel ještě i v současnosti může stát leckterá stavební památka.
Důvody bývají různé a liší se od důvodů, jež vedly k rychlému chátrání památek v letech 1945 (8)1989, nicméně proces samotný zůstává podobný. Následující řádky jsou věnovány příkladům tohoto
devastujícího procesu v období po druhé světové válce. Vybrali jsme tři větší stavební komplexy
s různým osudem, které, jak věříme, dobře ilustrují část scénářů zbytečného chátrání historického
objektu, jeho možné záchrany, a v neposlední řadě potvrzují nutnost dokumentace stavu v dané době.
Všechny lokality se nacházejí na historickém území Slezska, jejich okolí bylo roku 1945 místem
závěrečných bojů 2. světové války a později odsunu německého obyvatelstva.
obr. 1 Vlevo: Odry, historické jádro se zámkem na severovýchodní straně města. Fotografie z počátku
50. Let 20. Století (zdroj: web Cenia, mapy kontaminace). Vpravo: Odry, odstřel zámku; foto, 1966
(zdroj: Soukromá sbírka Z. Mateiciuca, Odry).
2. PRVNÍ PŘÍKLAD
První příklad rychlého „chátrání“ památky sem možná ne zcela patří, stavba byla ve stavu torza jen
krátkou dobu, ale dovolujeme si ho uvést jako memento a ukázku prezentace zmizelé architektury.
Jde o zámek ve městě Odry, který se stavebně transformoval z bývalého hradu, založeného na
hranici Moravy a Slezska. V letech 1535 – 1612 drželi Odry páni ze Zvole, za nichž byl
pravděpodobně objekt přestavěn v duchu renesance. Budova v podobě, kterou dostala před polovinou
1
95
_________________________________________________________
18. století, stála na hraně nad řekou na severní straně náměstí. V období napoleonských válek zde
byl zřízen lazaret, ale později klasicistně upravená architektura opět sloužila jako aristokratické sídlo.
Zámek ač poškozen, přežil závěrečné boje druhé světové války, která v blízkosti Oder skončila až 8.
května. Následovaly odsuny části německého obyvatelstva a změny vlastnictví zámku, který ale záhy
začal sloužit pro správní a kulturní účely (knihovna, archiv atd.). Bohužel počátkem roku 1964 zámek
vyhořel. Při požáru byly poškozeny zejména horní partie stavby. Zničena byla větší část krovů, ale
obvodové zdivo zůstalo stát až do výše korunní římsy v podstatě v celém rozsahu stavby. Poškození
zámku nebylo příliš rozsáhlé, existoval ovšem velký tlak tehdejších činovníků MěNV na jeho zbourání,
ke kterému přes odpor veřejnosti laické i odborné nakonec roku 1966 přece jen došlo. Zámek byl
zničen odstřelem (!) celé stavby a jejím srovnáním se zemí. Uvolněnější atmosféra konce šedesátých
let umožnila dokonce otištění článku s názvem „Demolice, devastace, destrukce“ týkajícího se zámku
v Odrách (Literární noviny č. 50, 10. prosince 1966) a následnou diskuzi či spíše obranu odpovědných
osob v 7. čísle Lidových novin (18. února) z roku 1967. Memorandum Ústavu pro teorii a dějiny umění
Československé akademie věd, stejně jako stanovisko Městského svazu architektů ČSSR v Olomouci
kritizovaly zánik stavby bez potřebné dokumentace (ve stavu po požáru), ale zmiňovaly také její
hodnotu a samu absurditu odstranění. Pro dokreslení vzpomínka na onu dobu - pamětníci si dobře
vybavují větu jednoho z činovníků MěNV, že „ze sklepení zámku se šířil zatuchlý puch feudalismu“,
bylo tedy nutné jej odstranit.
obr. 2 Vlevo: 2. Odry, zámek, pohlednice 1909 (Soukromá sbírka Z. Mateiciuca, Odry). Vpravo: 3.
Odry, zámek; digitální 3D model E. Slováková, L. Šešulková, 2010.
Město přišlo o svou dominantu, kterou nahradilo typickou socialistickou stavbou obchodního domu.
Pracovníkům a studentům VŠB - Technické univerzity v Ostravě se podařilo vytvořit alespoň digitální
model zámku. Informace o podobě exteriéru zámku před demolicí zprostředkovává digitální
trojrozměrný otáčející se model, zhotovený kombinací programů ArchiCad 13 a Artlantis 2. [7]. Model
zámku a jeho nejbližšího okolí charakterizuje vysoká míra věrohodnosti, neboť zámek v Odrách byl po
druhé světové válce poměrně pečlivě zaměřen v rámci předprojektové přípravy před plánovanými
změnami využití. Skutečný vzhled jednotlivých částí stavby pak dokládá velmi početný soubor
historických fotografií a pohlednic [5]. Model dnes slouží jak k výuce studentů, tak k popularizaci dějin
a kultury města Oder. (Poznámka autora: Dnes by se mohlo zdát, že takto daleko věci zajít nemohou.
Snad bych si to také myslel, kdybych před nedávnem nehledal budovu zámečku v Bačkově,
sloužícího dlouho jako součást místního statku (JZD). Problematické majetkové vztahy po roce 1989
přispěly k tomu, že jsem po kratším hledání nalezl jen haldu stavební suti. Očividně (a příkladů je jistě
více) je tedy i dnes možné ztratit celou budovu bez toho abychom diskutovali o tom zda to není ztráta
citelná. A. K.).
3. DRUHÝ PŘÍKLAD
O něco severněji Oder leží město Fulnek s dominantním zámkem vypínajícím se přímo nad
náměstím. Město samo je sevřeno mezi svahem zámeckého vrchu a Husím potokem. Na svahu
naproti městu vznikl v 17. století církevní komplex zahrnující postupně kostel, klášter a loretu
s navazujícími zahradami. Části areálu charakterizuje vývojová nepravidelnost a nesoustavnost,
96
_________________________________________________________
jednotlivým partiím byla věnována v průběhu vývoje nestejná péče, v důsledku čehož se stávaly
torzálními stavbami v sousedství intenzivně využitých budov.
Fulnecký klášterní areál je spjat s působením řádů kapucínů. Kapucíny pozval do Fulneka Jan
František Hrabě Bruntálský z Vrbna, aby účinněji potlačil stále živý odkaz české reformace [9] ve
městě kde dokonce přímo působil J. A. Komenský. Pro stavbu nového kláštera byl, jako tomu bylo u
kapucínů časté, vybrán pozemek za hradbami středověkého města. Nejdříve byl postaven kostel. Ten
nese na překladu hlavního portálu datum 1674 [6]. Na budovu kostela navazovala východním směrem
křídla kláštera, jenž byl ještě rozestavěný poškozen v roce 1677 prvním požárem. Budování
klášterního komplexu, na rozdíl od první fáze výstavby realizované nejspíš ve dřevě, se v pevném
zdivu relativně protáhlo [1]. Severní a východní křídlo konventu nejspíš stálo až v polovině 90. let 17.
století. Stropy a krovy byly dendrochronologicky datovány do roku 1695 [11]. Uzavřenou podobu pak
konvent dostal přístavbou jižního křídla krátce po polovině 50. let 18. století [1].
Obr. 3 Fulnek; loreta v troskách. Zdroj ZA v Opavě, fond Vs Nová Horka.
V meziválečném období byly budovy konventu v plném provozu a opatřeny novou střechou. V roce
1950 byli klášter nuceni opustit řeholníci a v 50. letech byl využit jako skladiště, případně dílny. Na
přelomu 60. A 70. Let 20. Století se uvažovalo o různých způsobech využívání objektu, ale k jejich
realizaci nedošlo. V roce 1976 byla opravena střecha kostela. Koncem 80. Let se pak stal klášter
předmětem podvodu – dotace načerpané na jeho obnovu nebyly za opravy vydány. Budovy konventu
pak velmi rychle zchátraly. Relikty krovu byly pozorovatelné ještě v roce 2002.
Velmi důležitá byla v tomto případě dokumentace realizovaná v různých fázích procesu chátrání, kdy
byly rozkrývány nálezové situace, z nichž některé brzy přestaly existovat. Ještě nejméně do roku 2002
střechy objektu částečně fungovaly a pomáhaly stavbu ochránit. Následně ovšem zatékání a hniloba
způsobily zhroucení částí krovu a bylo nutné celou konstrukci sejmout a nahradit provizorním
zastřešením. Při těchto úpravách byly narušeny (nebo zničeny) vztahy konstrukcí, kdy například
autentické vrcholně barokní zárubně mnišských cel byly původně kotveny přímo ve vazbě krovu.
Zárubně byly součástí obvodových zdí cel, které tak mohly být silné na jednu cihlu a při
97
_________________________________________________________
vyhodnocování stavebního vývoje v roce 1976 byly pokládány za vestavby z 1. Poloviny 20. Století.
Byly ztraceny také mladší malované dřevěné podhledy stropů.
Hlavním problémem pro budoucnost stavby je patrně nalezení smyslu (nemalé) investice do záchrany
komplexu, pro který není jasné využití. Zachráněn tak byl pouze dominantní kostel tvořící čtvrtinu
stavby a o jehož využití jsme se zmínili výše. Pro potřeby muzea není stavba zcela relevantní, neboť
v tomto nevelkém městě spravuje také budovu někdejší českobratrské školy – působiště J. A.
Komenského, ve výhodné poloze na náměstí. Je nutno si také uvědomit, že jen o rekonstrukci stavby
konventu, ale také o náklady nutné pro další provoz budovy, které tvoří významnou položku u již
opravené části – bývalého kostela. Kostel sv. Josefa se podařilo zachránit v hodině dvanácté a slouží
nyní výstavám a kulturním akcím Muzea Novojičínska. Bohužel prostředky pro záchranu zatím
nestačily na zachování budov konventu, kde došlo i v nedávné době ke ztrátě některých cenných
detailů.
Odlišný vývoj měl sousední areál Lorety, původně ve správě bratří kapucínů. Jako první vzniklo na
přelomu 70. A 80. let 17. Století samotné kultovní místo – Santa Casa. Podobných připomínek domku
Svaté rodiny, zázračně přeneseného z Nazaretu do italského Loreta, bylo v barokní Evropě
zbudováno bezpočet. Fulnecká Santa Casa měla do značné míry vývoj typický pro poměry
habsburské říše. Okolo Santa Casy byl v průběhu 18. Století postupně vybudován výstavný areál
s ambity, kaplemi a osovou věží charakteristický pompézní sochařskou a malířskou výzdobou.
Josefinské sekularizace se dotkly právě jen Lorety. V roce 1786 byla zrušena a odsvěcena. Pak ji
čekalo více než čtyřicetileté období neúdržby, drancování uměleckých pokladů a transformace na
textilní manufakturu. Tehdy zmizela i dvouplášťová Santa Casa. Fulnecký obchodník Valentin Knopp
nechal ve 2. Polovině 30. Let 19. Století areál přestavět na klasicistní vilu s využitím poměrně velké
části stojících konstrukcí. Obytným účelům a pro firemní reprezentaci sloužila Loreta do konce 30. Let
20. Století. Jako židovský majetek byla konfiskována a ve 2. polovině 20. Století tu fungovala školská
zařízení, základní škola, školka a učiliště [8].
Obr. 4 Fulnek; areál Lorety a kapucínského kláštera vlevo dole s napravo ležící hřbitovní kaplí a
hřbitovem na mapě F. Bourichequa, 1778 (Zdroj: Ústřední archiv zeměměřičství a katastru, Praha).
Areál lorety byl několikrát přestavěn a dnes je využit jako učiliště dětský domov tzv. rodinného typu.
Na nádvoří byly archeologickým výzkumem potvrzeny pozůstatky jádra kultu „Santa Casy“ známé
z některých dobových vyobrazení města, zvláště pak u Kledenského [8]. Z celého klášterního
komplexu se tedy tomuto souboru budov dostalo nejlepší péče a údržby, byť za cenu často necitlivých
zásahů. Pro dnešního návštěvníka města však nepůsobí jako součást bývalého kláštera a ten vlastně
jako celek nepůsobí ani v detailu, což podtrhuje stav někdejší zahrady včetně zdí, které ji vymezovaly.
Velký hospodářský dvůr, náležející kdysi ke komplexu, zcela zmizel (až na část ohradní zdi) avšak
jeho jádro s kostelem, konventem, zahradou a bývalou budovou lorety by mohlo a mělo fungovat
organicky nejen z pohledu památkáře, ale zejména urbanismu této části města.
98
_________________________________________________________
Obr. 5 Fulnek, současný pohled na konvent s provizorním zastřešením severního křídla. V pozadí
zámecká budova nad městem.
Obr. 6 Fulnek, stav jižního křídla konventu v roce 1934 a dnes (Foto Muzeum Novojičínska a Aleš
Knápek).
4. TŘETÍ PŘÍKLAD
Posledním objektem, který zmíníme, je areál tvrze ve Velké Polomi. Tato čtyřkřídlá stavba
středověkého původu a složitějšího vývoje stojí na okraji obce (historicky) spolu s hospodářským
dvorem, z jehož staveb je severně od tvrze dochována sýpka se stopami pivovarského provozu a
domem správce. Počátkem padesátých let byl celý komplex tvrze s příkopy a rozsáhlého
hospodářského dvora tvořícího uzavřený organismus dochován prakticky neporušený. Válečné
poškození nebylo rozsáhlé, přestože okolí obce se stalo místem průlomu fronty za bojů Ostravské
operace [10]. Hospodářské budovy v předpolí tvrze fungovaly i nadále (statek JZD) a tvrz samotná
byla utilitárně využita a (byť necitlivě) udržována.
Aristokratické sídlo ve Velké Polomi se vyvinulo z vodní tvrze s historickým názvem Milotičky,
uváděné mezi lety 1466 - 1530 [12]. Z rozpracovaného stavebně historického průzkumu tvrze je
možné vyslovit jen některé teze. Objekt má za sebou několik renesančních přestaveb. Od roku 1702
měli Velkou Polom Wilczkové z Dobré Zemice. Za nich bylo ve Velké Polomi pouze sídlo správy a
areál byl adaptován k hospodářským účelům. Na počátku 19. století byla stará tvrz přestavěna na
sýpku vložením druhé úrovně stropů tak, aby se mezi stropem a podlahou nad ním vytvořil prostor
otevřený větracími okénky do vnější fasády. Ještě po 2. světové válce byla tvrz v akceptovatelném
technickém stavu.
99
_________________________________________________________
Obr. 7 Velká Polom, areál tvrze a dvora na počátku 50. let 20. století (zdroj: web Cenia, mapy
kontaminace).
Proces chátrání se projevil až ve 2. polovině 20. Století. V roce 1954 se vlivem povětrnosti zřítila část
střechy tvrze a v roce 1958 stav tvrze komentuje kronika Velké Polomi jako podléhající dále zkáze. Na
snímku z roku 1962 chybí tvrzi krov nad severozápadním nárožím a nad podstatnou částí západního
křídla. Na snímcích z 80. Let už zcela chybí krovy [2]. Proces destrukce vyvrcholil zborcením východní
vnější obvodové zdi (do podmáčené části příkopu) a velké části patra východního křídla v 80. letech
20. Století. V současné době stojí z větší části obvodové zdivo budovy, zachovány zůstaly některé
(suterénní) převážně kamenné klenby. V objektu se nalézá také soubor kamenných prvků převážně
renesančních ostění. Přes vznik několika řešení, je další osud tvrze dosud nejasný. Jeden z hlavních
záměrů investorů, který počítal se znovu zastřešením tvrze, památková péče odmítla.
Obr. 8 Vlevo: Velká Polom, severozápadní nároží tvrze se zříceným krovem, foto z roku 1962.(Zdroj:
NPÚ, ú.o.p. v Ostravě, Č. neg. A 728). Vpravo: Velká Polom, tvrz s částečně zříceným východním
křídlem (rok 2010).
Průzkum zbývající budovy hospodářského zázemí - sýpky, který proběhl v r. 2008 – 2009 v rámci
rekonstrukce objektu, přinesl kromě dokumentace stavebně-technického řešení stavby také poznatky
o jejím vývoji. Jde o jediný dochovaný objekt z bývalého areálu hospodářského dvora u tvrze. Budova
půdorysu protáhlého „L“ (čp. 164), o níž se nejčastěji píše jako o sýpce, měla dlouhý a spletitý
100
_________________________________________________________
stavební vývoj. Objet se podle všeho vyvinul z přízemní stavby obsažené dnes v jihovýchodním
průčelí. V jeho střední části se po vyklizení suti našly stopy provozu barokního pivovaru – torzo
kamenného náduvníku (namáčecí nádrže) a stopy po historických topeništích s tímto provozem
spojených. Krov nad touto střední částí byl dendrochronologicky datován do doby po roce 1687/1689
a spadá tak velmi pravděpodobně do doby obnovy hospodářského dvora po požáru v roce 1681,
kterou už ale nejspíše realizoval v roli stavebníka velehradský klášter. Počátkem 19. Století byla jižní
část objektu upravena vložením obytných místností, které pak využívala správa a čeleď dvora. V roce
1904 byla stavba opět upravena vložením sýpky do severní části objektu a patrně v téže době i
zbořením severního a zkrácením jižního křídla [2].
Obr. 9 Velká Polom, tvrz; západní zeď západního křídla tvrze v pohledu od východu, Nákres A.
Knápek, 2009.
V současné době má objekt novou střechu, která ve střední části spočívá na obnoveném raně
barokním krovu, z něhož se zachovala podstatná část autentického dřeva datovaného 1687 – 1689.
Po dokončení obnovy by měl být v objektu minipivovar a restaurace, v níž mají být v lokálu
prezentovány relikty barokního pivovaru. Návazně na rekonstrukci sýpky začalo zajištění podstatně
hůře poničené budovy bývalé tvrze provázené jednak stavebně historickým, jednak archeologickým
průzkumem. Krom půdorysných vztahů byly dokumentovány veškeré plochy stěn objektu a
samostatně soubor částí kamenných ostění.
Obr. 10 Velká Polom – sýpka v areálu tvrze. Zákres pivovarské technologie do náčrtu půdorysu 1NP
(nákres A. Knápek, převzato z Augustinková 2010).
5. ZÁVĚR
Suma sumárum se při naší práci potvrdila, v odborných kruzích uznávaná nezbytnost pokud možno
detailního a i opakovaného průzkumu památky v procesu chátrání. Postupné a často nechtěné
101
_________________________________________________________
rozpady různých částí stavby přinášejí často neopakovatelná zjištění. Bez dokumentace zanikají
nenahraditelně, čímž se připravujeme o možnost správného pochopení či interpretace objektu, či jeho
detailu. Kamenem úrazu při úvahách o záchraně jednotlivých objektů je vždy jejich plánované využití a
- na což se někdy „zapomíná“ - jeho udržitelnost.
LITERATURA:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
AUGUSTINKOVÁ, L.: Vznik a výstavba kapucínského kláštera a kostela sv. Josefa ve Fulneku.
Sborník Národního památkového ústavu v Ostravě 2006. Ostrava 2006, s 45 – 53.
AUGUSTINKOVÁ, L.: Objekt čp. 164 – torzo hospodářského dvora ve Velké Polomi. Dějiny
staveb 2009, s. 79 – 86.
AUGUSTINKOVÁ, L.: Stavebně historický průzkum Tzv. sýpky (čp. 164) ve Velké Polomi. Rkp.
Stavebně historického průzkumu, 2009; uloženo: Národní památkový ústav, územní odborné
pracoviště v Ostravě.
AUGUSTINKOVÁ, L.: Doklady provozu historického pivovaru v budově č. p. 164 ve Velké
Polomi. In: Techné 2010, Ostrava, s 36-39.
AUGUSTINKOVÁ, L.: Prameny k zaniklému zámku v Odrách. In: Peřinková, M.: Architektura
v perspektivě. Minulost; Místo; Každodennost. Ostrava 2011, nakl. Gasset, s G97 – 102.
AUGUSTINKOVÁ, L. – Kouřilová, D. 2007: Kostel sv. Josefa bývalého kapucínského kláštera
ve Fulneku. Rkp. nálezové zprávy, č.j. 857/NJ/305. Uloženo: Národní památkový ústav, územní
odborné pracoviště v Ostravě.
AUGUSTINKOVÁ, L. – SLOVÁKOVÁ, E. – ŠEŠULKOÁ, L. 2011: Zámek v Odrách – vizualizace
zaniklé památky. Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské – Technické univerzity
Ostrava, Řada stavební XI, s. 159 – 166.
AUGUSTINKOVÁ, L. – GREPL, E. – ORLITA, Z. 2010: Příběh o Loretě. Proměny fulnecké
Santa Casy od barokní kaple ke klasicistní vile. Ostrava: Moravskoslezský kraj.
ROSOVÁ, R. 2006: Barokní historie kapucínského kláštera ve Fulneku. Sborník Národního
památkového ústavu v Ostravě 2006. Ostrava 2006, s. 40 – 44.
KNÁPEK, A. 2010: Polní opevnění v Oderské bráně. In: Polní opevnění od třicetileté války do
roku 1945. Monumentae vivent, Jaroměř – Josefov.
KYNCL, T.: Dendrochronologické datování dřeva z kapucínského kláštera ve Fulneku. Rkp.
Výzkumné zprávy, uloženo: Národní památkový ústav, územní odborné pracoviště v Ostravě.
NEKUDA, V. – UNGER, J. 1981: Hrádky a tvrze na Moravě. Brno.
102
_________________________________________________________
ZÁMEK JESENÍK NAD ODROU
Lucie Augustinková 1
Abstrakt
Článek navazuje na stať PhDr. Zezulčíka (Zezulčík, 2000) o šlechtických rodech v roli jesenické
vrchnosti, publikovanou zde před několika lety, a informuje o nálezech učiněných při probíhající
památkové obnově zámku. Upozornění na již pozapomenutou výzdobu a nová zjištění z právě
rozkrytých nálezových situací obohacují poznání zámku a také posouvají jeho uměleckohistorické
hodnocení do jiné roviny.
1. ÚVOD
Před započetím památkové obnovy byl proveden stavebně historický průzkum (Augustinková, L. Rosová, R., 2006) a dendrochronologická datace dřevěných konstrukcí (Kyncl, T., 2006). Během
oprav byl dále realizován restaurátorský průzkum (Bárta, O. - Hemala, R. - Popov, I.). Jednotlivé fáze
oprav jsou dále sledovány a nálezové situace zaznamenávány a vyhodnocovány.
Zámek v Jeseníku nad Odrou jako historická stavba a památka příliš velkou pozornost badatelů
neprobouzel, soupis Umělecké památky (Samek, B., 1999) jej odbyl 6 řádky, o dějinách zámku se
dozvíme v příslušném díle soupisu Hrady, zámky a tvrze (Spurný, F., 1983) a v publikovaném
seznamu památek okresu Nový Jičín (Gavendová, M. - Koubová, M. - Levá, P. 1996). Několik
drobností k proměnám právního postavení panství (Německý) Jeseník od první zmínky v roce 1383 v
podobě Jessenyk Theutonicalis (Rosová, R. 2006) a jeho proměnám přináší soubor vzpomínek od
jednoho z odsunutých obyvatel Hrabětic (Sehorsch, O., 1982). Zámek byl zahrnut i do knihy o
zámcích okresu Nový Jičín z pera novináře Tichánka a jeho kolektivu (Tichánek, J. - Šerý, Z., 2003).
2. POPIS
Počátky aristokratického sídla v Jeseníku nad Odrou můžeme hledat zřejmě na konci 16. století ve
zdejší tvrzi, zajištěné zřejmě jako vodní fortifikace. Podle některých názorů předcházela tvrzi existence
hospodářského dvora. Turek na základě původu dvora dovozuje existenci tvrze již koncem 15. století.
(Turek, A., 1977) Nejčastěji je tvrz datována do konce 16. století a její výstavba je spojována s
Bohušem ze Zvole. Starší původ tvrze je v souvislosti s dvorem možný, ale ne jednoznačně
prokazatelný (Ondřej Tvorkovský se v roce 1437 psal „na Jeseníku“ a Kryštof Tvorkovský se na
počátku 90. let 15. století označoval jako „z Jesenice“.)
Už při stavebně historickém průzkumu byl určen rozsah této tvrze v severní části zámku. Jednalo se
o místnosti na půdorysu značené 105, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 116 a části chodby. Šlo o
obytnou budovu obdélného půdorysu a přilehlou hranolovou věž. Schodiště, které se v exteriéru
projevuje jako přiložený čtvrtválec, může být mladší. Na průčelí zbaveném omítek se zdivo nejstarší
tvrze projevuje jako ohněm poznamenané materiálově různorodé stavivo ve východním nároží zámku.
Věž samotná očazení nevykazuje, což lze vysvětlit dvojím způsobem – buď šlo o jen o lokální požár
nebo je věž mladší. Vazba obytné budovy a věže posoudit nelze, v odhalené části zdiva je původní
situace porušena zazdívkou vstupu a čtvrtválce schodiště. Vyjma tělesa věže je tvrz zachována
prokazatelně v přízemí zámku a snad také v patře. Pokud se základní dispozice tvrze dosud odráží ve
struktuře severní části tvrze, tak svádí k úvahám o trojprostorovém (nebo trojprostorovém s chodbou)
uspořádání nejstarší tvrze, jak potvrzuje urbář zmínkou o kuchyni, komoře a čeledníku (v přízemí?).
Můžeme se domýšlet, že šlechtickému bydlení bylo vyhrazeno patro. Pavlač na třech stranách mohla
být vnější komunikací pro místnosti patra, což bývalo řešení na drobnějších aristokratických sídlech
renesance velmi časté.
Při opravě se podařilo zachytit ve zdivu chodby 103 na jejím severozápadní konci (u místnosti 111)
malé pravoúhlé okénko s křížovou mříží těsně (cca 20 cm) nad zemí. S velkou pravděpodobností
jde o mírně upravené okénko staré tvrze, které zároveň dosvědčuje změnu úrovně podlah při
1
103
_________________________________________________________
přestavbě na zámek. Dalším důkazem stejného jevu může být zazděná závorová kapsa ve vstupu z
chodby do věže 110 v přízemí. Bohužel nijaké stylově určitější architektonické detaily nalezeny
nebyly, proto přesnější datace původní tvrze z nálezů na základě uměleckohistorických souvislostí asi
nevyplyne.
Konkrétní informaci o tvrzi v Jeseníku přináší urbář panství Německý Jeseník z roku 1650, sepsaný
při prodeji statku Janu Bernardu ze Zvole: „V Jeseníku je dobře postavené rytířské sídlo neboli obytný
dům se 2 patry, se sýpkou (Schithaus) a pavlačemi (Pawleschen), obklopujícími budovu na 3
stranách. Kromě toho je v tomto obytném domě čeledník (gesinde Stube), komora (Kammer), klenutá
kuchyň (gewelbten Kuchel) a kamenná požární zeď (steiner feuer Mauer), zde bydlí šafář se šafářkou
a s čeledí. U obytného domu je také přistavěn dvůr o třech stranách s ovčínem, dobře postavenými
stájemi pro koně a chlévy pro krávy a jiný dobytek a také stodola a studna.“ V zahradě měly podle
urbáře zůstat tři stodoly či kůlny po třech selských usedlostech, na jejichž místě bylo postaveno
rytířské sídlo. (Rosová, R., 2006)
Dvojitou koupí přešel roku 1685 Jeseník na Annu Kateřinu z Kochtic, provdanou (a tehdy již i
ovdovělou) paní Witten, vdovu po císařském důstojníkovi Jindřichu Rudolfovi z Wittenu. V roce 1691
již měl panství jejich syn Rudolf Kryštof von Witten. Rudolf Kryštof byl v letech 1712 – 1722 c.k.
komořím a radou, také olomouckým krajským hejtmanem. V roce 1708 byl povýšen do hraběcího
stavu. Jeho první manželkou byla Marie Anna Berchtoldová (zemřela 1706), druhou ženou, vdova po
sv. p. Františku Bedřichu z Andlern. Rudolf Kryštof zemřel bezdětný a majetek zdědil jeho nevlastní
syn František Reinhold z Andlern. (Zezulčík, J., 2000)
Právě Rudolf Kryštof von Witten se stal stavebníkem proměny tvrze v zámek, přitom Jeseník
nebyl jeho jedinou rezidencí, sídlil rovněž na zámku v Chudobíně nebo přebýval ve svém olomouckém
paláci. Jeho působení bylo spojeno také s větší stavební činností v Chudobíně, a to jak na zámku, tak
v případě kostela sv. Františka Serafínského. (Samek, B., 1999). Zámek byl výrazně přestavěn v
polovině 19. století, podle datace na průčelí snad v roce 1847. V případě kostela je wittenovská fáze
stavebních úprav více patrná, a to v završení prostoru klenbou s výsečemi a zřejmě i na úpravách
průčelí.
Zámek v Jeseníku by rozšířen jihozápadním směrem, o trojici příčně položených místností a
podélnou chodbu, jejíž poměrně velká šířka byla asi vynucena nutností navázat na jednu místnost
staré tvrze. Zámek dostal ne příliš obvyklou dispozici s krajním průjezdem, jak ukazuje ještě
Kledenského veduta z roku 1817. Dokonce i závora v průjezdu, datovaná po roce 1713 (Kyncl, T.,
2006), potvrzuje nejspíš ještě barokní stáří a tím snad i původní polohu průjezdu. Velmi
pravděpodobně bylo zaklenuto celé přízemí (kromě interiéru věže a jižní části průjezdu) výsečovými
klenbami. S tím souvisí rovněž technické zajištění - ztužení celé budovy v úrovni podlah patra
dřevěným roštem. Šlo o konstrukci z trámů o průřezu přibližně 15 x 15 cm, pojených hřeby přes
kovové kramle.
Přestavba byla zhruba dokončena ještě za života Rudolfa Kryštofa. Na klenáku severozápadního
portálu se dochoval rytý letopočet 1728, i když tento pramen nemusí být zcela jednoznačný, portál
později prošel výraznými úpravami. Výstavbu zámku v jedné fázi ovšem potvrzují i dendrodata krovu.
Krovová konstrukce barokní části byla totiž datována do let 1726 – 1728 (Kyncl, T., 2006). Krov s
ležatou (šikmo ke krokvím přisazenou) stolicí byl postaven jako pravá mansarda se dvěmi úrovněmi
hambalků a zavětrováním ondřejskými kříži v rovině krokví. Omyl s empírovou střechou na nepravé
mansardě (Gavendová, M. - Koubová, M. - Levá, P.) vznikl zřejmě in situ neověřeným přepsáním
zprávy z prohlídky zámku pracovníky Památkového ústavu v Brně v roce 1950. (Rosová, R., 2006)
Pro sestavení krovu na stavbě podle prvotní skladby na zemi byly použity obvyklé tesařské značky, v
tomto případě složené z příslušného počtu zadlábnutých trojúhelníčků. Z nálezových situací a
dendrochronologické datace podlahy v přízemí vyplývá i další zajímavá drobnost týkající se úpravy
interiéru: barokní podlahy byly z neglazovaných čtvercových dlaždic, jak je viditelné např. pod
podlahou místnosti 107, kde se podařilo desky podlahy ležící v poloze nad neglazovanými čtverci
datovat do let 1814/15 (Kyncl, T., 2006). U kleneb patra není jednoznačné, že pocházejí z doby
proměny v zámek, mohly být spolu s dalšími úpravami provedeny i později, možná dostaly později
pouze štukovou výzdobu.
Přibližně v této podobě ještě s věží a doškovou střechou pak zachycuje zámek veduta F. Kledenského
z roku 1817.
O podobě zámku po přestavbě vypovídá pozůstalostní inventář Rudolfa Kryštofa Wittena z r. 1733,
kde se uvádí ve staré budově (in dem alten Gebau) jen 3 místnosti, nepříliš bohatě vybavené. Byla
zde jídelna (Tafel Zimmer) s 11 křesly, 1 židlí, 1 špatným jídelním stolem, stolkem, 2 postelemi a 8
obrazy (7 krajinek a 1 portrét), ve vedlejším pokoji (Neben Zimmer) byly pouze 3 stoly, 2 postele a 2
104
_________________________________________________________
židle, v dolním „zříceném“ (zřejmě byl ve špatném stavu) pokoji (untern gerölten Zimmer) byl stůl, 7
křesel, 3 postele. Ani nová budova nebyla zařízena velkým množstvím inventáře. Pokud další inventář
patřil nové budově (ačkoliv to zde není výslovně uvedeno, inventář je označen jako inventář zámku),
byla v nově přistavěné části kuchyň, vybavená pouze několika kusy nádobí, klenutá místnost
(Gewölb) se 4 postelemi, 2 krájecími stoly, 2 dlouhými lavicemi a jídelním stolem. V nebožtíkově
velkém pokoji byly pouze 2 stoly a lněné čalouny do 4 pokojů, v ložnici (Schlafkammer) byla postel,
křeslo, noční lampa a deska na vrhcáby, v jídelně (Tafel Zimmer) postel, na chodbě byl servírovací
stůl, kulatý stolek a chladnice, v tzv. kostelní pokladnici (Kürchen Cassa) byly zvony, spisy a účty.
(Rosová, R., 2006) Celkem zde bylo 7 místností, obytné pokoje byly zřejmě jen v patře, v přízemí se
uvádí pouze 1 místnost ve staré části (untern Zimmer). Z popisovaných místností lze s jistotou
identifikovat kuchyň (104) podle otevřeného kuchyňského topeniště. Přízemí zřejmě sloužilo jako
obydlí pro čeleď a jako hospodářské zázemí domu.
Po Rudolfu Kryštofovi z Wittenu získal panství 1733 jeho nevlastní syn František Reinhold z
Andlern. Literatura obvykle u něj uvádí, že pokračoval v přestavbě zámku. Na základě uvedených
poznatků je zřejmé, že mu lze připsat snad jen některé interiérové úpravy, a to nejspíš úpravu
interiérů. Výzdoba kleneb patra štukovými zrcadly může pocházet právě z doby pokročilého 18.
století. Při probíhající památkové obnově byly profilované štukové rámy odkryty i ve dvou prostorách
(213 - 215), které byly v nové době opatřeny níže položeným stropem. Interiérové úpravy se jistě
týkaly i oken a dveří. V zámku jsou dosud uloženy okenní výplně, většinou s nepůvodním zasklením,
ale velmi často s vnějšími vegetabilními závěsy a zavíraná na obrtlíky. Část oken sejmutých v
poslední čtvrtině 20. století pochází s velkou pravděpodobností ještě z některé z barokních úprav
zámku, další historické výplně mohou pocházet z doby klasicistní přístavby.
Stručný popis zámku přináší rovněž pozůstalostní inventář pořízený po smrti Františka
Reinholda z Andlern roku 1766. Kromě kuchyňského nádobí a nářadí jsou zapsány v kvelbu (Gewölb)
2 stoly, v hraběcím pokoji (Graffen Zimmer) 2 stoly, lněné čalouny do 4 pokojů, v jídelně
(Taffelzimmer) pouze postel, v chodbě (Gang) kulatý stolek, 24 křesel, 11 kožených křesel a nádobí
(šálky na čaj, kávu, čokoládu, konvičky, kafemlýnek atd.). Ve starém bytě (in der alten Wohnung) byly
4 dveře, 3 okna s železnou mříží, 4 mříže (bez oken), zelná kachlová kamna, kulatý stolek, almara na
spisy. (Rosová, R., 2006)
V roce 1800 koupila panství za 90.000 zl. Walburga Truchsses-Zeil, majitelka nedalekého Kunína.
Hraběnka Walburga zde nesídlila, ale často sem zajížděla na krátké pobyty a vyjížďky. Jejímu
působení lze v Jeseníku připsat některé zřejmě jen interiérové úpravy směřující ke zútulnění zámku.
Z dendrochrologického datování vyplynulo například položení prkenných podlah na dosavadní
neglazovanou keramickou dlažbu v roce 1814/15 (Kyncl, T., 2006.)
Patrně nestihla své záměry s jesenickým zámkem dovézt do konce, proto sídlo je v inventáři
pořízeném při prodeji Valentinu Laminetovi 1821 popsáno jako ne zcela dostavěné (nicht ganz
gebautes). Laminet byl lékař a byl za své zásluhy při epidemii ve Fulneku během napoleonských válek
nobilitován a obdržel roku 1822 přídomek von Arztheim.(Kadisch, H. - Blažek, C., 1899). V inventáři
pořízeném při prodeji zámku je uvedeno jednopatrové sídlo s věží, v němž se kromě pěkných
rozsáhlých sklepů nacházejí v přízemí 3 pokoje, pěkná kuchyň a klenutá místnost (kvelb), v patře pak
5 pokojů. Kromě zámku patřil k panským budovám pivovar, dvůr se stájí pro 100 ks dobytka
s bydlením správce a také dvůr Wittenberg. Součástí inventáře bylo také zhodnocení stavu budov. Byt
v zámku byl v přízemí i v patře s velkými náklady nájemce udržován v pohodlném a použitelném
stavu. Před nějakou dobou byl zámek, stejně jako zahrada a sad nájemcem s velkými náklady
opraven (Rosová, R., 2006).
Právě do doby Valentina Lamineta, vlastně tehdy už pana von Arztheim, spadá rozšíření zámku
jihozápadním směrem o reprezentativní schodiště a tři místnosti v přízemí i v patře, budované
snad ve snaze o vlastní reprezentaci a přiblížení sezpůsobem života i úrovní bydlení „starožitné“
šlechtě. Přístavba s trojramenným schodištěm, kterou už podklady autorů připravujících Vlastivědu
moravskou ve 30. letech 19. století hodnotily jako „velmi elegantní“, byla provedena obecně v duchu
historismu přibližujícího novou část architektuře stávajícího barokního zámku, spodní místnosti jsou
dostaly klenby s půlkruhovými výsečemi, v patře byly pak použity ploché stropy. Skutečný rozsah
zámku je zakreslen včetně parku na indikační skice ke stabilnímu katastru z roku 1833.
Při stavbě Laminetovy přístavby bylo použito odlišných konstrukčních schémat. Kvůli poměrně
odvážným klenbám byl zámek stažen v úrovni podlah patra pásovinou. Při památkové obnově se
ukázalo, že stropy v patře jsou vlastně povalové z polovičních kuláčů, pospojovaných navzájem
dřevěnými kolíky. Tradičně bylo použito staršího systému nepřímého vytápění s kamny v pokojích,
tentokrát upraveného pro obsluhu tří kamen z podesty schodiště. Poměrně zajímavým příkladem
105
_________________________________________________________
pokračování v řemeslné tradici byla i konstrukce krovu nad novou částí: Pokračování krovu jižním
směrem bylo provedeno podle naprosto stejného konstrukčního schématu, tedy jako pravá mansarda
s dvojí úrovní hambalků a šikmou stolicí, na navázání ukazuje pouze nastavená pozednice. Při
přestavbě byla sejmuta přesahující část severní věže a rovněž na této straně dostal zámek krov podle
starého schématu. Stanovení doby výstavby obou mladších částí krovu bylo ověřeno i
dendrochronologickým datováním (Kyncl, T., 2006) krokví i vazných trámů do let 1822/23.
V r. 1833 byl vypracován popis panství pro potřeby moravské vlastivědy. Panské budovy tehdy
sestávaly ze zámku, dvora a pivovaru. Zámek byl obklopen anglickou zahradou, měl 2 průčelí (byl
tedy jednokřídlý, na půdoryse obdélníku) a byl jednopatrový, pěkně a pevně postaven. V přízemí byly
3 panské pokoje, velká kuchyně, 2 komory a průjezd se dvěma vjezdovými branami, dále zde byly
nutné prostory pro sloužící, spižírna a prostorné a dobré sklepy. Celé přízemí bylo klenuté. V 1. patře,
do nějž vedlo velmi elegantní schodiště, se nacházela velká chodba, rovněž klenutá, 8 panských
obytných pokojů, kuchyň a množství kabinetů a služebných pokojů, také velká předsíň (hala) a
chodba. Vše, kromě 3 nově přistavěných pokojů, bylo zcela klenuté. Nahoře se nacházela
prostorná půda. Celá budova byla v dobrém stavu. Kromě zámku patřil k panským budovám
hospodářský dvůr, tvořící dvojitý obdélník. Byl postaven z pevného materiálu a prostory byly většinou
klenuté. Ke konci zámku přiléhal pivovar, rovněž z pevného materiálu, se všemi možnými komorami,
sklepy a jinými místnostmi. Všechny tyto prostory byly prostorné a v nejlepším stavu, zcela klenuté a
chráněné před ohněm. O zámku se dále píše, že byl nově přestavěn (neu hergestellt) a sloužil jako
obydlí panstva (Rosová, R., 2006).
V pozůstalosti novojičínského stavitele Ignáce Klosse jsou dochovány jeho záznamy o jesenickém
zámku a hospodářském dvoře. Kloss byl pravděpodobně odhadcem nemovitostí při přípravě prodeje
v r. 1865 (ke kterému nakonec nedošlo). O zámecké budově v tomto roce píše, že byla dobře
postavená z pevného materiálu, jednopatrová, stála zcela samostatně, obklopena anglickým parkem.
Severní strana byla dlouhá 21 sáhů (asi 38 m), jižní 18 sáhů 3 stopy (asi 33,5 m), východní a západní
strana měly shodnou délku 7 sáhů (asi 12,5 m). Střecha měla valbu a byla konstruovaná jako
mansardová, na hřebeni byl hromosvod a krov byl krytý hořlavou krytinou (asi šindelem). Okraj
střechy byl obehnán okapem. Budova byla odhadnuta na 1950 zl. Na východním konci budovy byla
přistavěna dřevěná, prkny šalovaná kůlna, dlouhá 4 sáhy (asi 7,5 m) a široká 2 sáhy (asi 3,6 m),
s pultovou střechou krytou šindelem. Kůlna byla oceněna na 70 zl. (Rosová, R., 2006)
Pravděpodobně ve 2. polovině 19. století musela proběhnout (zřejmě v několika fázích) další, jinými
prameny nedoložená vlna historizujících úprav. Tehdy došlo k výměně některých dveřních výplní,
včetně dveří hlavních. Interiéry dostaly šablonové výmalby. Zřejmě až tehdy byla překlenuta
jihovýchodní část průjezdu, která byla později oddělená od nástupního prostoru schodiště zdí s
dveřmi. Součástí úprav byla i výměna kamenných částí obou portálů do průjezdu. Oba portály do
průjezdu byly nahrazeny novými kusy kamene v profilaci, nejspíš jen připomínající tu původní,
barokní, přitom spodní části stojek starého portálu tu byly použity v položené situaci. Poměrně
neobvyklé je v těchto případech - na zámku a v tak pozdním 19. století – použití nepálených cihel k
zazdívkám (zazdívka v jihozápadní zdi věže) a také zazdívka mezi průjezdem a schodištěm, kde se
nepálené cihly vyskytují v každém druhém šáru. Interiéry zámku byly v několika fázích opatřeny
šablonovou výmalbou složenou z florálních ornamentů a malovaných rámců, což se týkalo průjezdu i
některých obytných místností. Starší zřejmě klasicistní výmalbu jsme schopni prokázat z
restaurátorských sond na schodišti a snad také v případě některých štukových zrcadel v místnostech
patra.
R. 1905 se v soupisu majetku při prodeji statku uvádí, že v obci jsou 2 panské obytné budovy,
vzájemně spojené, z pevného materiálu, sestávající z 9 deštěných pokojů, kuchyně se sporákem,
spíže, předsíně s dlažbou, 2 malých sklepů, kryté chodby a suchého (tedy rovněž krytého) vjezdu. Za
budovami na návrší byla ovocná a květinová zahrada (Rosová, R., 2006).
V roce 1945 by zámek konfiskován Jindřich Stückerovi. Na konci války tu přebývali vojáci Rudé
armády. V letech 1949 nebo 1950 získaly zámek Československé státní statky. Bohužel postupně
mizel mobiliář zámku. Ještě ve zprávě z roku 1950 byla zmíněna poškozená skříň z roku 1640 a
několik kusů barokního nábytku. V roce 1957 provedlo místní JZD stavební úpravy- v suterénu a
vložením sociálního zařízení. Nejméně šťastnou úpravou zámku bylo vložení výtahu do tubusu
severního vřetenového schodiště a také proražení klenby v severní části zámku kvůli nákladnímu
výtahu. V roce 1984 proběhla oprava fasády, při níž byla sejmuta barokní a klasicistní okna.
106
_________________________________________________________
3. ZÁVĚR
Závěry průzkumu a vyhodnocení nálezů z probíhající opravy zámku v Jeseníku nad Odrou přispěly k
přesnějšímu rozlišení jednotlivých fází jeho vývoje při organickém růstu zámku od tvrze v severní části
směrem k jihu přisazením barokní zámecké přístavby a klasicistní části a k lepšímu poznání použitých
stavebních konstrukcí zámku. Byl určen rozsah renesanční vodní tvrze. Dále byl prokázán skutečně
barokní původ střechy nastavené v duchu řemeslné tradice na obou stranách při klasicistní přestavbě
a zachyceny ztužovací věnce provedené v baroku ve dřevě a v klasicismu v kovu. Dále byla nalezena
a zdokumentována interiérová výzdoba klasicistního a historizujícího charakteru, z níž bylo možno
rozlišit a alespoň přibližně datovat úpravy v v duchu pozdního historismu.
LITERATURA:
Augustinková, L. - Rosová, R.: Stavebně historický průzkumu zámku v Jeseníku nad Odrou.
Ostrava 2006. Nepublikovaný strojopis, archiv vlastníka zámku Adolfa Nytry, Nový Jičín.
Bárta, O. - Hemala, R. - Popov, I.: Zámek Jeseník nad Odrou. Restaurátorský průzkum.
Nepublikovaný materiál uložený v digitální podobě na CD. Nepublikovaný strojopis, archiv
vlastníka zámku Adolfa Nytry, Nový Jičín.
Gavendová, M. - Koubová, M. - Levá, P.: Kulturní památky okresu Nový Jičín, Nový Jičín,
Ostrava 1996, s. 72, 73.
Kyncl, T.: Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování dřevěných konstrukcí zámku v
Jeseníku nad Odrou. Brno 2006. Nepublikovaný strojopis, archiv vlastníka zámku Adolfa Nytry,
Nový Jičín.
Samek, B.: Umělecké památky Moravy a Slezska. Díl 2, J – N. Praha 1999, s. 61.
Sehorsch, O.: Erinnerungen an Grafendorf. Sine loco 1982.
Spurný, F. a kol.: Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Díl II – Severní
Morava. Praha 1983, s. 112, 114.
Tichánek, J. - Šerý, J.: Šlechtická sídla na Novojičínsku. Opava 2003, s. 93 - 98.
Zezulčík, J.: Památky v obci. Poodří 1/2000, s .14 – 18. (Číslo věnované obci Jeseník nad
Odrou.)
Turek, A.: Jeseník nad Odrou do konce třicetileté války. Vlastivědný sborník okresu Nový Jičín č,
20, 1977, s. 17-24.
KADISCH, H. VON, BLAŽEK, C.: Der Mährische Adel. Nürnberg 1899. J. Siebmacher´s
grosses und Allgemeines W appenbuch.
Prameny (podle R. Rosové):
ZAO, Sbírka mikrofilmů, Vs Jeseník n. O., inv. č. 1; Dosoudil, J.: Urbar des Rittersitzes
und Gutes Deutsch-Jassnik und Gross Petersdorf. ZDVGMS 1941, s. 182-189.
MZA Brno, C2, sig. W 59, kart. 268.
MZA Brno, C2, sig. A60, kart. 6.
SOkA Nový Jičín, AO Jeseník n. O., inv. č. 22, kart. 1
ZAO, Vs Jeseník n. O., inv. č. 29, kart. 8
SOkA Nový Jičín, AO Jeseník n. O., inv. č. 33, kart. 2
mapový list č. 25 1. vojenského mapování, 1764 – 68. soubor historických map
zveřejněný na internetových stránkách www.oldmaps.geolab.cz
císařský otisk Deutsch Jassnik, 1833, soubor císařských otisků stabilního katastru
zveřejněný na internetové adrese www.archivnimapy.cuzk.cz
indikační skica Deutsch Jassnik, 1833. Slezský zemský archiv v Opavě, fond Stabilní
katastr slezský.
Přílohy:
1.
A. Knápek, půdorys přízemí zámku v Jeseníku, 2006
2.
A. Knápek, řez vazbou krovu, 2006
3.
Situace na jihovýchodním průčelí zprava doleva: kamenný portál na otočené staré
stojce, barokní zdivo z cihel a kamene z roku 1728, klasicistní zdivo z roku 1822/23,
foto, 2008
4.
Zdivo staré tvrze očazené lokálním požárem ve východním nároží zámku, foto, 2008
107
_________________________________________________________
5.
6.
7.
Zárubeň se zazděným nadsvětlíkem z haly 201 do chodby 202, foto, 2008
Západní roh místnosti 106 a 111, kam byl pod klenbu vsazen podklenutý sopouch
pro odvod kouře, foto, 2008
Zárubeň se zazděným nadsvětlíkem z haly 201 do chodby 202, foto, 2008
Severovýchodní průčelí zámku, foto, 2008.
Detail restaurátorské sondy ukazující barevnost štukové výzdoby, foto, 2008.
Středová výzdoba klenby nad podestou schodiště na půdu (1. pol. 19. století?), foto,
8.
9.
2008.
10.
Pohled do krovu, foto, 2008.
11.
Struktura povalového stropu z polovičních kuláčů pojených kolíky, foto, 2008.
12.
katastrální mapa Deutsch Jassnik, 1885
Příloha 1
Příloha 2
108
_________________________________________________________
Příloha 3
Příloha 4
109
_________________________________________________________
Příloha 5
110
_________________________________________________________
Příloha 6
111
_________________________________________________________
Příloha 7
Příloha 8
112
_________________________________________________________
Příloha 9
Příloha 10
113
_________________________________________________________
Příloha 11
Příloha 12
114

historická architektúra 2015 - rozvoj

Transkript

Podobné dokumenty

3/2008 v PDF - Časopis Poodří

oprava a obnova staveb

Zpravodaj České geologické společnosti č.17

HERE. - franzschubert.cz

Osnovy kurzů

MoravsKou cestou po technicKých paMátKách

Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska - rozvoj