Edičná séria - Fakulta zdravotníctva TnUAD

Transkript

Edičná séria:
OŠETROVATEĽSTVO
►
FYZIOTERAPIA
LABORATÓRNA MEDICÍNA
VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Fakulta zdravotníctva
Zdravotnícke Listy
Vedecký recenzovaný časopis, ročník 2, číslo 2.
Scientific peer-reviewed journal, volume 2, number 2.
2014
REDAKČNÁ RADA / EDITORIAL BOARD
VYDAVATEĽ – REDAKCIA
PUBLISHER- EDITORIAL OFFICE
PREDSEDA REDAKČNEJ RADY / CHAIRMAN OF THE EDITORIAL BOARD
doc. MUDr. Ján Bielik, CSc.
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
v Trenčíne
Študentská 2
91101 Trenčín
IČO 31118259
ŠÉFREDAKTOR / EDITOR IN CHIEF
RNDr. Zdenka Krajčovičová, PhD.
ČLENOVIA REDAKČNEJ RADY / MEMBERS OF THE EDITORIAL BOARD
Baňárová Patrícia, Mgr.
Mastiliaková Dagmar, doc., PhDr., PhD.
Botíková Andrea, doc., PhDr., PhD.
Matišáková Iveta, PhDr., PhD.
Bučková Ľudmila, MUDr., MPH.
Meluš Vladimír, RNDr., PhD., MPH.
Čelko Juraj, doc., MUDr., CSc.
Netriová Jana, Ing., PhD.
Fábryová Viera, doc., MUDr., CSc.
Oleár Vladimír, doc. MUDr., CSc.
Gerlichová Katarína, PhDr., PhD.
Ondrušová Adriana, prof., MUDr., PhD.
Habánik Jozef, doc., Ing., PhD.
Otrubová Jana, doc., PhDr., PhD.
Kaščák Marián, MUDr., PhD.
Poliaková Nikoleta, PhDr., PhD.
Kaščák Peter, MUDr., PhD.
Slobodníková Jana, doc., MUDr., CSc.
Král Lubomír, PaedDr., PhD.
Šimurka Pavol, MUDr., PhD.
Kutnohorská Jana, doc., PhDr., CSc.
Štefkovičová Mária, doc., MUDr., PhD., MPH.
Litvová Slavka, PhDr.
Zelisková Helena, Bc.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov alebo
inzerátov. Reprodukcia obsahu je povolená iba s priamym súhlasom redakcie.
Registrácia MK SR pod číslom EV 4755/13
Vychádza štyrikrát ročne.
Náklad: 200 ks
Dátum vydania: jún 2014
ISSN1339-3022
Publisher is not responsible for the information and opinions of authors of the articles or
advertisements. Reproduction of content is permitted only with direct permission of the editors.
© Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
OBSAH
Editoriál
.
.
.
.
.
.
.
.
3
Psalman V., Vobr R., Malátová R., Petríková Rosinová I., Ciencala J.
Zmeny úrovne stability a držania tela po transplantácii hrudného stavca
Changes in stability level and body posture after transplantation of thoracic column
.
6
Čelko J., Širilová A.
Riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod pri športe u seniorov
The risk of acute cardiovascular events in senior sportsmen .
.
.
.
.
11
Malátová R., Psalman V., Vobr R.
Využití svalového dynamometru při vertebrogenních obtížích
The use of muscle dynamometer in case of back pain
.
.
.
.
15
.
.
22
.
.
Baňárová P., Popelárová L., Petríková Rosinová I., Krajčovičová Z., Meluš V.
Výskyt hypermobility u žien a mužov v tretej dekáde života
Incidence of female and male hypermobility in the third decade of life .
.
Kotyra J., Černický M., Baňárová P.
Návrhy na zlepšenie pozície pohybovej aktivity v hodnotovom systéme mládeže
Suggestions for improving of the role of physical activity in the value system of young people
27
Gurín D., Franková V.
Subjektívne vnímanie záťaže pacientov po operáciách srdca
Subjective load perception of patients after cardial surgery
.
.
.
.
33
Bunc V.
Aktivní životní styl a jeho determinanty
Active life style and its determinants
.
.
.
.
.
39
Čillík I., Kremnický J., Kollár R., Pivovarniček P.
Všeobecná pohybová výkonnosť, telesný vývin a pohybová aktivita
pohybovo zaostávajúcich žiakov
General physical performance, physical development and physical activity
motional lagging pupils .
.
.
.
.
.
.
.
.
44
Nevolná T., Malay M.
Zdravotné plávanie a pohybová liečba vo vodnom prostredí
Medical swimming and kinesiotherapy in the aquatic environment.
.
.
.
50
Oborný J.
Beh, vnútorná pohoda a mentálne zdravie
Running, inner being and mental health .
.
.
.
56
.
.
.
.
.
Kotyra J., Lorenčíková V., Baňárová P.
Fyzioterapia po plastike predného skríženého väzu kolena pomocou balančných pomôcok
Physiotherapy after plastic surgery of anterior cruciate knee ligamen
using a balance tools .
.
.
.
.
.
.
.
.
62
Kynštová Z., Havel Z.
Zdravotně orientovaná zdatnost studentek ergoterapie
na Fakultě zdravotnických studií Univerzity J. E. Purkyně Ústí nad Labem
Health oriented physical fitness occupational therapy students
at the Faculty of Health Studies, University of JE Purkyně in Usti nad Labem.
.
.
67
Kutlík D.
Pohybová aktivita a obezita
Physical activity and obesity
.
.
.
74
Korfová Wenclová J.
Význam pohybových aktivit u seniorů žijících v domovech pro seniory
v rámci primární prevence sarkopenie
The importance of physical activity in seniors living in homes for seniors
in primary prevention of sarcopenia
.
.
.
.
.
.
.
79
Baňárová P., Šugárová Z., Petríková Rosinová I.
Účinnosť kinezioterapie v liečbe plochej nohy v závislosti od veku pacienta
Efficacy of kinesiotherapy in the flatfoot treatment depending on the age of the patient .
85
.
.
.
.
.
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 2, 2014
ISSN 1339-3022
EDITORIÁL
Fyzioterapia a fyzioterapeut
Fyzioterapia je jedným z odborov liečebnej rehabilitácie. Je to odbor metodicko-terapeutický,
medicínsky, nelekársky. Kineziologicko terapeutické postupy sú dominantné. Fyziatria sa pozitívne
uplatňuje vo väčšine medicínskych odborov. Fyzioterapeut je vysokoškolský vzdelaný odborník
bakalárskeho, magisterského stupňa. V praxi sa stretávame aj s absolventmi stredoškolského štúdia –
rehabilitačnými pracovníkmi.
Na Slovensku existuje nepomer študentov fyzioterapie a kvalifikovaných odborníkov, ktorí sa
podieľajú na vzdelávacom procese. Zmena financovania z kapitácie, na niektorý kvalitatívny ukazovateľ
môže pozitívne ovplyvniť štúdium fyzioterapie a budúcich fyzioterapeutov.
Študent fyzioterapie má deficit praktickej výučby. Má medzery v komunikácii s pacientom, klientom.
Nevie získať anamnestické informácie. Anamnéza nie je policajné vyšetrovanie (otázka – odpoveď).
Anamnéza je dôverný rozhovor. Moji učitelia hovorili: počúvaj pacienta, hovorí ti diagnózu. V teoretickej
výučbe sa spomínanej problematike venuje málo pozornosti. Zdôrazňujem to preto, že stavba
rehabilitačného programu je priamo závislá na získaných informáciách vo vzťahu ku konkrétnemu
pacientovi, klientovi. V profile to znamená, že rehabilitačný program je tak kvalitný, aké kvalitné
informácie máme k dispozícii.
Dnešný absolvent je veľmi dobre pripravený pre aplikáciu preventívnych programov. Je však potrebné
vytvoriť pre ich aplikáciu a zužitkovanie optimálny priestor. Spomínam si, že v osemdesiatych rokoch
sme pripravovali koncepciu, kde sme navrhli systémové miesta pre fyzioterapeutov (vtedy rehabilitačný
pracovník) v materských a základných školách. Dnes je to nerealizovateľné. Zdravie a zdravá populácia
nebola priorita žiadnej vlády Slovenskej republiky.
V terapeutických postupoch je najčastejšou chybou nesprávna pracovná diagnóza, terapeutický zámer,
cieľ a konkrétny program. Prognózu je potrebné vždy udržať v reálnych hraniciach. Konkrétny program,
liečebnú metódu vždy aplikujeme v prospech pacienta. Nemôže sa pacient prispôsobovať vybranej
metóde, postupu. Profesionálna vyspelosť fyzioterapeuta sa zákonite prejaví na konkrétnych liečebných
výsledkoch.
Fyzioterapeuti sa musia zapojiť aj do riešenia výskumných problémov svojho odboru. Môžu
predkladať klinické štúdie, prieskumy, pilotné štúdie, laboratórny výskum.
Na Slovensku je asi desať doktorandov z radov fyzioterapeutov. Niektorí z nich majú iba krôčik
k úspešnej habilitácii. Je to dobré a správne, lebo posilnia svoj vlastný odbor.
Prezentované práce v Zdravotníckych listoch jednoznačne potvrdzujú miesto fyzioterapeuta
v prevencii, diagnostike, terapii a vo výskume.
prof. MUDr. Myrón Malý, PhD.
emeritný profesor
Národné rehabilitačné centrum
962 37 Kováčová
5
ISSN 1339-3022
ZMENY ÚROVNE STABILITY A DRŽANIA TELA PO TRANSPLANTÁCII
HRUDNÉHO STAVCA
CHANGES IN STABILITY LEVEL AND BODY POSTURE AFTER TRANSPLANTATION
OF THORACIC COLUMN
PSALMAN Vladimír1, VOBR Radek1, MALÁTOVÁ Renáta1, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta2,
CIENCALA Jan3
Katedra tělesné výchovy a sportu, Pedagogická fakulta, Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích,
Česká republika
2
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Slovenská republika
3
Ortopedická klinika, Fakultní nemocnice, Masarykova Univerzita Brno, Česká republika
1
V prípade porušenia nervového systému musí
dochádzať k opätovnej inervácii, pri porušení
svalového systému ide o obnovenie jeho funkčnosti a vyrovnanie svalovej rovnováhy. Optimálny svalový tonus a kvalita svalstva sú veľmi
dobrým predpokladom pre kvalitné držanie tela a
eliminovanie prípadných bolestí na rôznych
úrovniach tela človeka (Malátová a kol., 2013).
Vertebrogénne poruchy vznikajú na základe
nefunkčného systému stabilizácie chrbtice. Stabilizačná funkcia svalov pri vertebrogénnych
problémoch je študovaná už veľmi dlho a niektoré
práce tejto problematiky sú od autorov: Cresswell
a kol. (1992), Cresswell a kol. (1994), Deyo
(2004), Gracovetsky a kol. (1985), Hides a kol.
(1996), Hodges a Richardson (1996), Hodges a
Gandevia (2000), Philips a kol. (2008) a iných.
Držanie tela (postúra) je podľa Kolářa a kol.
(2009) aktívne držanie segmentov tela proti
pôsobeniu vonkajších síl, z ktorých je najpodstatnejšia sila tiaže. Dochádza k svalovej aktivite,
ktorá je riadená centrálnym nervovým systémom
(Vařeka, 2002). Pre hodnotenie držania tela poznáme viac kritérií.
ABSTRAKT
Autori sa vo svojom príspevku zaoberajú diagnostikou úrovne
stability prostredníctvom testov statickej a dynamickej rovnováhy na stabilografickej plošine. Taktiež sa venujú problematike držania tela, kde hodnotenie vychádza z názorov a
skúseností expertov z oblasti medicíny. Ide o prípadovú štúdiu, v ktorej bola sledovaná jedna testovaná osoba vo veku
51,7 roka a ktorá podstúpila transplantáciu hrudného stavca
Th6. Momentálne je v úspešnom rehabilitačním procese, ktorý
je veľmi náročný a je dopĺňaný vhodnými pohybovými
aktivitami.
Kľúčové slová: Kineziológia. Dynamika pohybu predlaktia.
ABSTRACT
Authors take care about diagnostics of stability level by using
tests of static and dynamic balance on the stabilographic
board. They also study the body posture where the evaluation
is done by experts from medicine field. This paper is based on
case study and tested person was male in age of 51,7 years
who underwent the transplantation of thoracic column Th6. At
this time, there is a rehabilitation which is very difficult and is
extended by suitable motion activities.
Key words: Kinesiology. Dynamics of forearm movement.
ÚVOD
Zmeny v stabilite tela a jeho držaní sa dejú
v priebehu celého života človeka. Ak sú postupného charakteru, organizmus sa dokáže na ne
adaptovať. Horšie je to ale v prípade, ak ľudské
telo dostane nečakané poškodenie väčšieho alebo
vážnejšieho rozsahu a túto vzniklú situáciu nedokáže adaptačne vyriešiť. Vtedy sú častokrát možné
iba vážne zásahy do organizmu v podobe náročných operácií. Tým, že každý ľudský organizmus
je zložitý systém a súčasne aj jedinečne špecifikovaný, existuje nespočetné množstvo systémových väzieb a spojení na úrovni ako celého tela,
tak aj jeho subsystémov (Psalman, 2010) .
SÚBOR A METÓDY
Súbor
Jedná sa o prípadovú štúdiu, v ktorej bola testovaná jedna osoba vo veku 51,7 roka. Výber bol
zámerný, dôvodom bola možnosť pravidelného
testovania. Testovaná osoba bola na základe
výsledkov magnetickej rezonancie nútená podstúpiť transplantáciu hrudného stavca Th6, ktorý sa
nachádzal v značnom poškodení a ako jediné
možné riešenie sa ukázalo jeho odstránenie a
následná výmena (obr. 1).
6
ISSN 1339-3022
pohybujúcej sa krivky (Hamar, 2010). Tento test
posuzuje úroveň nervovosvalových funkcií aktivovaných pri udržiavaní polohy tela (z fyziologického pohľadu) a úroveň dynamickej rovnováhy
(z pohľadu antropomotoriky a biomechaniky).
Expertné hodnotenie držania tela bolo
vykonávané dvomi lekármi – jeden neurochirurg a
druhý neurológ. Tí posudzovali kvalitu držania tela
podľa ohnutia chrbtice a ich výsledkom mohli byť
štyri rôzne verdikty: normálne držanie tela,
kyfotické, lordózne alebo skoliotické držanie tela.
Tieto možnosti boli navyše dopĺňané časťou
chrbtice, o ktorej výrok vypovedal (krčná, hrudná,
lumbálna).
Obrázok1 Pooperačný RTG snímok hrudníka ukazuje
výsledok operácie (transplantácie) hrudného stavca Th6
a jeho následnú fixáciu
VÝSLEDKY
Úroveň stabilty
Úroveň stabily, ktorú sme zisťovali pomocou
stabilografickej plošiny možno na základe charakteru testov rozdeliť na dve oblasti. Prvou z nich je
úroveň statickej rovnováhy, ktorá bola testovaná
v stabilnej polohe v stoji. Obrázok 2 ukazuje
priebeh udržiavania statickej rovnováhy a u
testovanej osoby v čase pred operáciou sme
zaznamenali nadpriemernú úroveň.
METÓDY
Zisťovali sme úroveň stability pomocou testovej
batérie na stabilografickej plošine FiTRO Sway
Check, v ktorom ide o monitorovanie centrálneho
ťažiska tela v horizontálnej rovine, konkrétne
v smere predozadnom určovaným prostredníctvom
osi x a v smere bočnom (laterálnom, os y).
Vertikálna sila a jej distribúcia (rozloženie na
plochu dynamometrickej platne štvorcového tvaru)
bola zaznamenaná pomocou tenzometrických
snímačov a počítačom sa vypočítal pohyb ťažiska
v priebehu jednotlivých testovacích pokusov.
Výsledok bol hodnotený rozsahom v oboch
sledovaných smeroch, ich vzájomným pomerom,
rýchlosťou a zrýchlením pohybu ťažiska a
vzdialenosťou od ich nakalibrovaného stredu,
v ktorom sa ťažisko nachádzalo na začiatku
testovacieho pokusu. Grafickým výstupom bola
stabilografická krivka, ktorá vyjadrovala presnú
trajektóriu pohybu centrálneho ťažiska vzhľadom
k času. Na základe získaných hodnôt uvedených
parametrov sme mohli hodnotiť úroveň stability.
Test mal 30 sekundové trvanie, vždy bol jeden
zácvičný pokus a tri merané. Z nich výsledok
najlepšieho pokusu bol braný do úvahy.
V prípade narušenia dynamickej rovnováhy sme
tiež evidovali schopnosť nadobudnúť znovu jej
optimálny stav (test „kopírovania dráhy“) pohybom centrálneho ťažiska tela. Programovo bola
tvorená krivka na obrazovke počítača a ťažisko tela
ako hmotný bod malo za úlohu túto krivku kopírovať. Kritérium testu bola vypočítaná priemerná
vzdialenosť polohy ťažiska (hmotný bod) od
Obrázok 2 Odchýlky v predozadnom (os x) a bočnom
(os y) smere v priebehu 30 sekundového testu statickej
rovnováhy (pred operáciou)
Trajektória pohybu centrálneho ťažiska tela je
sústredená do pomerne malého priestoru a
z obrázku 3 je vidieť, že viac problematické je
udržiavanie statickej rovnováhy v predozadnom
ako v bočnom smere. Vyplýva to samozrejme
z rozloženia plochy opory, pretože predozadný
rozmer bol 30 centimetrov, zatiaľ čo bočný rozmer
mal hodnotu 58 cm. Nameraná hodnota 1,967 mm
7
ISSN 1339-3022
znamenajúca odchylku od nakalibrovaného miesta
počas 30 sekúnd potvrdzuje nadpriemernú úroveň
statickej rovnováhy.
Z porovnania uvedených štyroch obrázkov (obr.
2-5) dokumentujúcich úroveň statickej rovnováhy
je zrejmé, že úroveň po operácii, ktorej výsledkom
bola transplantácia hrudného stavca Th6, je
podstatne nižšia. Pri matematickej kvantifikácii je
možné to vyjadriť až ako 14-násobné zhoršenie
úrovne statickej rovnováhy. Je to najmä z dôvodu
porušenia inervácie v hrudnej oblasti a to od
povrchu kože až do hĺbky hrudníka, teda ku
chrbtici. Toto bolo ale pri takomto druhu operácie
nevyhnutné. Druhým podstatným dôvodom bola aj
pooperačná straty hmoty tela, keď pokles
hmotnosti bol až o 18 kilogramov. Táto skutočnosť
pochopiteľne znamenala aj to, že pokles svalstva
na rôznych úrovniach bol evidentný.
(os y) smere v priebehu 30 sekundového testu statickej
rovnováhy (po operácii)
Obrázok 3 Trajektória a vzdialenosť, ktorou sa
testovaná osoba odchyľovala od nakalibrovaného miesta
(1,967 mm) v priebehu 30 sekundového testu statickej
rovnováhy (pred operáciou)
Obrázok 5 Trajektória a vzdialenosť, ktorou sa
testovaná osoba odchyľovala od nakalibrovaného miesta
(27,235 mm) v priebehu 30 sekundového testu statickej
rovnováhy (po operácii)
Úroveň
dynamickej
rovnováhy
bola
diagnostikovaná na stabilografickej plošine na
základe testu „Cesta“, kde boli porovnané
výsledky pred operáciou a po nej. Rok po uplynutí
od transplantácie hrudného stavca a oslabení
celého svalstva tela došlo ku zníženiu dynamickej
rovnováhy až o výrazných 23 percent (obr. 6,7 a
obr. 8,9).
Pri porovnaní nameraných hodnôt testu
dynamickej rovnováhy – „Cesta“ pred operáciou a
po nej je taktiež zrejmý pokles a ide o 23 percentné
zhoršenie úrovne. Tento signifikantný rozdiel
vyplýva zo vzájomného porovnania dvoch dvojíc
vyššie (obr. 6,7) a nižšie (obr. 8,9) uvádzaných
obrázov.
8
ISSN 1339-3022
(os y) smere v priebehu 30 sekundového testu „Cesta“
(pred operáciou)
(os y) smere v priebehu 30 sekundového testu „Cesta“
(po operácii)
Obrázok 7 Trajektória a vzdialenosť, kterou sa
testovaná osoba odchylovala od ideálnej trajektórie
(33,086 mm) v priebehu 30 sekundového testu (pred
operáciou)
Obrázok 9 Trajektória a vzdialenosť, kterou sa
testovaná osoba odchyľovala od ideálnej trajektórie
(40,761 mm) v priebehu 30 sekundového testu (po
operácii)
Držanie tela
Držanie tela bolo diagnostikované dvomi
lekármi, neurochirurgom a neurológom, ktorí svoje
expertné vyjadrenia mali úplne zhodné. Okrem
vizuálneho a palpačného vyšetrenia mali k dispozícii tiež RTG a MR snímky. Následky operácie
boli o niečo väčšie než sa predpokladalo, a preto
predoperačný stav normálneho držania tela a
optimálneho ohnutia chrbtice bol po operácii
preklasifikovaný na zväčšenú kyfózu v hrudnej
oblasti a zväčšenú lordózu v oblasti krčnej (obr.
10). Tento jav zatiaľ pretrváva aj po šesťnástich
mesiacoch od transplantácie hrudného stavca Th6.
V dôsledku nie kompletného obnovenia svalstva
navyše dochádza k predsunutiu a poklesu obidvoch
ramien, čo tiež znižuje kvalitu postúry.
Obrázok 10 Pooperačný RTG snímok (dva pohľady),
ktorý dokumentuje hrudnú kyfózu a krčnú lordózu
testovanej osoby po transplantácii hrudného stavca Th6
9
ISSN 1339-3022
HAMAR, D. Funkčná diagnostika v ľadovom
hokeji – funkčná diagnostika pre trénerov. In:
Tóth et al., 2010: Ľadový hokej. Vysokoškolská
učebnica aplikovaných predmetov pre trénerov
špecializácie ĽH. (s.235-257). ISBN 978-80970545-0-2.
HIDES, J.A., RICHARDSON, C.A., JULL
G.A. Multifidus muscle recovery is not
automatic after resolution of acute, first-episode
low back pain. Spine 21, 1996, p. 2763-2769.
HODGES, P.W., GANDEVIA, S.C. Activation of
the human diaphragm during a repetitive
postural task. Journal of Physiology. 1, 2000, p.
165-175.
HODGES, P. W, RICHARDSON, C. Inefficient
muscular stabilization of the lumbar spine
associated with low back pain. A motor control
evolution of transversus abdominis. Spine. 21,
1996, p. 2640-2650.
HOŠKOVÁ, B., MATOUŠOVÁ, M. Kapitoly z
didaktiky zdravotní tělesné výchovy pro
studující FTVS UK. Praha: Universita Karlova v
Praze, 2005.
KOLÁŘ, P. Vertebrogenní obtíže a stabilizační
funkce páteře - terapie. Rehabilitace a fyzikální
lékařství. 1, 2007, s. 3-17.
KOLÁŘ, P. et al. Rehabilitace v klinické praxi.
Praha: Galén, 2009.
MALÁTOVÁ, R., ROKYTOVÁ, J., ŠTUMBAUER J. The use of muscle dynamometer for
correction of muscle imbalances in the area of
deep stabilising spine systém. Proc Inst Mech
Eng H. 2013; 227 (8): 896-903.
PHILLIS, S., MERCER, S., BOGDUK, N. Anatomy and biomechanics of quadratus lumborum.
Proceedings of the Institution of Mechanical
Engineers Part H-Journal of Engineering in
Medicine. 2, 2008, p. 195-207.
PSALMAN, V. Hodnotenie športovej techniky
z aspektu biomechaniky. ICM AGENCY, 2010,
149 s. ISBN 978-80-89257-22-5.
VAŘEKA, I. Posturální stabilita (I. část)
Terminologie a biomechanické principy. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 4, 2002, s. 115121.
ZÁVER
Na základe získaných výsledkov môžeme
potvrdiť signifikantný pokles úrovne stability a tiež
držania tela po náročnej operácii. Pokles o 23
percent v úrovni dynamickej rovnováhy, 14-násobné zníženie úrovne statickej rovnováhy a po mnohých mesiacoch od operácie stále existujúce
nekorektné držanie tela vyzerajú nie príliš optimisticky, ale na druhej strane, ak si uvedomíme, že
pri nie dostatočne včasnom a kvalitnom neurochirurgickom zákroku hrozila imobilita spodnej
polovice tela, môžeme byť spokojní. Rehabitačný
proces je veľmi náročný a vyžaduje si detajlnú a
poctivú systematickú prácu. Najviac sa osvedčila
pravidelnosť a primeranosť v celom regeneračním
procese, ktorý spočíva v úprave celkového režimu,
v úprave stravovaných návykov, v cvičení jogy,
včítane dychových cvičení, v aktívnom strečingu,
v thajskom pasívnom strečingu, v klasickej masáži,
vo vykonávaní vhodných posilňovacích cvičení
s vlastným telom a s ľahkými závažiami. Doporučujeme tiež vodoliečbu a saunovanie a z pohybových aktivít sú najvhodnejšie chôdza, chôdza
s paličkami (nordic walking), plávanie, jazda na
kajaku a cestná cyklistika.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV
CRESSWELL, A.G, GRUNDSTROM, H.,
THORSTENSSON, A. Observations on intraabdominal pressure and patterns of abdominal
intra-muscular activity in man. Acta Physiol
Scand. 4, 1992, p. 409-418.
CRESSWELL,
A.G,
ODDSSON,
L,
THORSTENSSON, A. The influence of sudden
perturbations on trunk muscle activity and
intraabdominal pressure while standing. Experimental Brain Research. 2, 1994, p. 336-341.
DEYO, R. A. Treatments for back pain: can we get
past trivial effects? Ann Intern Med. 12, 2004,
p. 957-958.
GRACOVETSKY, S., FARFAN, H., HELLEUR,
C. The Abdominal Mechanism. Spine. 4, 1985,
p. 317-324.
10
ISSN 1339-3022
RIZIKO AKÚTNYCH KARDIOVASKULÁRNYCH PRÍHOD PRI ŠPORTE U SENIOROV
THE RISK OF ACUTE CARDIOVASCULAR EVENTS IN SENIOR SPORTSMEN
ČELKO Juraj1, ŠIRILOVÁ Alica2
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Interná ambulancia, Trenčín
1
2
ÚVOD
Vplyvu športu na zdravie bolo venovaných veľa
štúdií. U zdravých osôb môže pravidelná pohybová
aktivita nízkej intenzity (3-5x týždenne) podstatne
zlepšiť hodnoty kvality života a rizikové faktory
kardiovaskulárnych chorôb (KVCH). Intenzívnejšia pohybová aktivita je spojená s redukciou
rizikových faktorov KVCH a mortality u osôb
s rôznymi chronickými chorobami. Pod ňou sa
myslí energetický výdaj minimálne 1000 kcal za
týždeň, avšak optimálna hodnota je bližšie
k hodnote 2000 kcal za týždeň. Primeraná pohybová aktivita, či šport okrem priaznivých zdravotných účinkov tiež zvyšujú sebestačnosť v
starobe a pôsobia proti depresii. Ak však počas
pohybovej aktivity dôjde k akútnej kardiovaskulárnej príhode, alebo k úmrtiu, je z toho udalosť,
ktorá sa ľahko dostáva do pozornosti. Týka sa to
najmä úmrtí známych ľudí pri rekreačnom športe,
čo bulvárne médiá umiestňujú na titulku,
napríklad: „Autor televíznych seriálov Jaroslav
Dietl zomrel na infarkt pri tenise so synom pred
očami manželky“.
Napriek dôkazom podporujúcim vplyv intenzívnej dlhodobej pohybovej aktivity na redukciu
rizikových faktorov KVCH a mortality, každé intenzívne cvičenie zvyšuje riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod, čo sa označuje ako „rizikový
paradox“ cvičenia (Thompson et al, 2007). Profesor Ludwig Prokop udával, že v Rakúsku zomrie
pri tenise ročne 60 ľudí, pri horskej turistike viacnásobok tohto počtu. Austrian Alpin Club posudzoval súbor 8,5 milióna turistov, ktorí sa venujú
niektorému z horských športov. Náhla srdcová
smrť, t.j. do jednej hodiny od prejavov prvých
príznakov, postihla v rakúskych horách v rokoch
1985-1991 celkom 416 osôb. Terén, v ktorom sa
postihnutí pohybovali, bol vo výškovom pásme
1100 – 1200 m. Príčinou je kombinácia ICHS s
nezvyklou záťažou alebo stresom, alebo dispozícia
k vzniku maligných arytmií v kombinácii s námahou, stresom a chladom. Incidencia náhlej srdcovej
smrti je vyššia vo veku nad 40 rokov. Zvýšené rizi-
ABSTRAKT
Napriek dôkazom podporujúcim vplyv intenzívnej dlhodobej
pohybovej aktivity na redukciu rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb a mortality, každé intenzívne cvičenie zvyšuje riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod, čo sa označuje ako „rizikový paradox“ cvičenia. Pre prevenciu akútnych
kardiovaskulárnych príhod pri športe je rozhodujúca včasná
diagnóza aterosklerózy koronárnych artérií. Pravidelné športovanie vo vyššom veku vedie k vytvoreniu kolaterál, ktoré čiastočne kompenzujú znížené zásobovanie aterosklerotickou
koronárnou artériou. Tým sa oddiali vznik na ischemickej
choroby srdca a akútna koronárna príhoda má ľahší priebeh.
Preto športovci infarkt myokardu často prechodia. V článku sú
uvádzané 3 kazuistiky seniorov, ktorí pri športe dostali infarkt
myokardu s prítomnými klinickými príznakmi, napriek tomu
navštívili lekára o 1 až 5 dní, z toho jeden peši a dvaja na bicykli. Pri vzniku akútnej koronárnej príhody je včasné privolanie záchrannej služby rozhodujúcim opatrením pre možnosť
zníženia rozsahu poškodenia. Športovcov v seniorskom veku
je potrebné upozorniť, že aj v prípade netypickej stenokardie
trvajúcej dlhšie ako 10 minút nesmú čakať na spontánny ústup
ťažkostí, ale majú volať záchrannú službu.
Kľúčové slová: Rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb.
Pohybová aktivita. Akútna kardiovaskulárna príhoda. Šport
seniorov.
ABSTRACT
Despite the evidence supporting the impact of intense longterm physical activity on reduction of risk factors of cardiovascular diseases and mortality, any intense exercise increases
the risk of acute cardiovascular events which is referred to as a
„risk paradox“ of exercise. For the prevention of acute
cardiovascular events in sports an early diagnosis of coronary
arteries atherosclerosis is critical. Regular engagement in
sports in old age causes the formation of collaterals that
partially compensate for the reduced supply through atherosclerotic coronary artery. This will delay the onset of coronary
heart disease and the course of acute coronary event becomes
milder. Therefore myocardial infarction in sportsmen is often
not paid sufficient attention. The article lists three case reports
of seniors who suffered myocardial infarction in sports with
clinical symptoms present, nevertheless, they went to a doctor
after 1 to 5 days, one of them went on foot and two on a bike.
In case of acute coronary event an early call for emergency
service is an essential measure that can reduce the extent of
damage. Senior sportsmen need to be advised that even in the
case of atypical stenocardia lasting longer than 10 minutes,
they must not wait till the difficulty goes away spontaneously
and call the emergency service.
Key words: Cardiovascular disease risk factors. Physical
activity. Acute cardiovascular event. Sporting seniors.
11
ISSN 1339-3022
ko nevzniká u mužov, ktorí pravidelne trénujú a sú
na uvedené športy zvyknutí.
V skutočnosti sa odhaduje, že len 4% - 17% infarktov myokardu u mužov má súvislosť s telesnou
záťažou, oveľa nižší pomer je pozorovaný u žien
(Goodman et al, 2013). Nižší pomer žien postihnutých uvedenými príhodami pri športe sa zdôvodňuje neskorším rozvojom ICHS a nižšou účasťou
na intenzívnej pohybovej aktivite (Goodman et al,
2011).
Akútne kardiovaskulárne príhody a mortalita
počas športu, alebo bezprostredne po ňom sa však
vyskytujú aj u ľudí, ktorí sa dlhodobo pravidelne
venujú rekreačnému športu. Pomerne podrobne je
spracovaný nárast akútnych kardiovaskulárnych
príhod a mortality v súvislosti s maratónom (Running USA, 2008). Zvyšujúca sa popularita maratónu vedie nielen k vyššej celkovej účasti, ale aj
k vyššiemu zastúpeniu bežcov vyššieho veku
(Tunstall, 2007).
U 95 % úmrtí počas športu u osôb starších ako 40
rokov sa zistila arterioskleróza, predchádzajúci,
alebo akútny infarkt myokardu, avšak koronárna
trombóza nebola vždy prítomná (Noronha et al,
2009). Z uvedených dôvodov včasná diagnóza
KVCH zostáva limitujúcim faktorom pre prevenciu akútnych kardiovaskulárnych príhod a mortality (Franklin, 2005). Prítomnosť rizikových faktorov pomáha odhaliť tichú ischémiu u seniorov,
ktorí sú bez subjektívnych ťažkostí. U diagnostikovaných KVCH má aj rehabilitácia lege artis
vyššie riziko ako u iných chorôb.
Incidencia urgentných stavov v počte hodín
cvičenia na pacienta: zástava srdca: 1 na 100000;
infarkt myokardu: 1 na 200000; fatálna príhoda:1
na 700000.
V rámci sekundárnej prevencie u pacientov s
ICHS, alebo iným aterosklerotickým ochorením,
odporúča Európska kardiologická spoločnosť
aeróbnu záťaž (chôdza, plávanie, bicyklovanie) počas 20-30 minút 4-5x týždenne. Odporúčaná záťaž
však neuspokojuje seniorov, ktorí pravidelne športujú a nemajú príznaky kardiovaskulárneho ochorenia. V prípade akútnej koronárnej príhody však
často prichádzajú k lekárovi neskoro, čím premeškajú čas vhodný na zníženie rozsahu poškodenia
myokardu.
tak 15 km. V sobotu 3. 2. 2007 doobeda veľké
upratovanie, potom išla trénovať na bicykli. Cestou
sa dostavila bolesť za hrudnou kosťou, ktorú asi za
10 minút „rozdýchala“. V nedeľu od 10.30 do 16.
hod. bez ťažkostí lyžovala. V pondelok ráno sa
v intervaloch dostavujú tlakové bolesti za sternom,
vybrala sa k lekárovi na bicykli. Cestou stenokardie so zhoršeným dýchaním. Pri vstupe do
ordinácie bolesť neudáva, len taká ťažoba.
EKG: normotyp, PQ do 0,2, QRS nerozšírené, ST
minidepresia V5-6, plochonegatívne T III, ploché
AVF, negat. V1-4,bifázické V5.
Obrázok 1 EKG z 5. 12. 2006 a zo 6. 2. 2007
OA: r. 2003 hypertonická reakcia na záťaž.
RA: Rodičia zomreli vo veku 74 rokov na NCMP,
liečili sa na arteriálnu hypertenziu, brat zomrel ako
50 ročný na I.M. , sestra mala VVCH srdca, mala 2
operácie, zomrela ako 55 ročná na srdcové zlyhanie.
SA: dôchodkyňa, žije s manželom, nefajčiarka.
Pacientka prevezená na JIS, kde na EKG potvrdené nové ST-T zmeny, bez odozvy kardiošpecifických enzýmov. TK: 110/80, P: 55/min., fcBGLU: 5,5 mmol/l, s-Chol: 4,94 mmol/l, s-TAG:
0,71 mmol/l, TPHA test: negat.
Aj napriek vyťaženej liečbe pretrvávajú recidivujúce bolesti na hrudníku, korešpondujúce s prehĺbenými zmenami v repolarizácii pri menšej fyzickej námahe, reagujúce na nitráty. Pacientka
preložená za účelom koronarografického vyšetrenia na interné oddelenie NÚSCH k posúdeniu
chorobných zmien koronárneho riečiska s perspektívou potreby event. invazívneho zákroku.
Koronarografické vyšetrenie: Ľavá koronárna
artéria: hlavný kmeň bpn., ramus interventricularis
anterior – už pred odstupom RD 1 sa cieva zužuje
Kazuistika č. 1
Pacientka E. H., 66 ročná. Pravidelne športuje,
v sezóne 40-50 km na bicykli, ak je suchá zima,
12
ISSN 1339-3022
do cca 40 %, za odstupom RD 1 je fokálna kritická
stenóza. Pravá koronárna artéria: ostiálna stenóza
do 50 %.
Echokg: ĽK v diastole 41 mm, EF 60 %, bez
lokálnych porúch kinetiky, bez hypertrofie, normálna diastolická funkcia.
Prima vista na RIA 75 – 95 % stenózy, naložený
stent, PTCA balónom. Pri následnej ergometrii na
vrchole submaxima verifikovaná len tichá ischémia, inferolaterálne pri hypertenznej reakcii.
U pacientky kontrastoval výrazný nález na koronárnych artériách (dvojcievny postih, kritická stenóza na RIA), s dobrou funkciou myokardu a s minimálnym klinickým nálezom
Kazuistika č. 3
Pacient L.Š., 68 ročný, bývalý výkonnostný cyklista, ešte teraz bicykluje 30 km denne. 8.9.2006 v
noci naraz nemohol dýchať, noc presedel a prechodil, bolo mu zle. Ďalšie 2 noci relatívne dobre,
potom opakovanie ťažkostí. Pre riešenie sociálnej
situácie navštívil lekára, ktorý ho prehováral k
liečbe na internom oddelení. 13.9. sa cítil horšie a
na bicykli navštívil internú ambulanciu. Mal cyanotické pery a udával dyspnoe s ťažobou na hrudníku.
EKG: SR, fr. 105/min., PQ do 0,2, QRS nerozš.,
QS V1-V6 s eleváciami T V1-V6, ploché T I,
plochoneg. T aVL.
OA: u obvodného lekára bol pred 10 rokmi, mával vyšší tlak.
RA: otec zomrel ako 65 ročný na Ca pľúc, bol
chronický fajčiar, matka ako 72 ročná na Ca uteru.
SA: rozvedený, býva sám, plánuje umiestnenie v
domove dôchodcov. 4 mesiace nefajčí, predtým 30
rokov 20 cigariet denne.
Pacient s 5-dňovou anamnézou nočnej kardiálnej
astmy prevezený na JIS.
TK: 120/80, P: 72/min., fcB-GLU: 5,4 mmol/l, sChol: 5,32 mmol/l, s-HDL chol: 0,88 mmol/l, sTAG: 1,44 mmol/l. RTG hrudníka 13.9.: rozšírený
tieň srdca, akcentované hily bilat., zvýraznená
hilová kresba. RTG hrudníka 19.9.:ústup známok
stázy. Echokg: akinéza anteroseptoapikálne, aj
laterálne segmenty, EF 25%, diastol. dysfunkcia,
mitrálna insuf., trikuspidálna insuf., pulmonálna
insuficiencia.
Záver: Subakútny STEMI prednej steny, KillipKimball II
V úvode prítomné známky globálnej kardiálnej
insuficencie, prevažne maloobehovej, pri liečbe
zlepšenie stavu a RTG nálezu. Pacient v zlepšenom
stave, kardiopulmonálne rekompenzovaný, tlakovo
stabilizovaný, prepúšťaný do domácej starostlivosti.
Kazuistika č. 2
Pacient M.K., bývalý športovec, t.č. šport rekreačne 1x týždenne. 14.11.2006 sa konal podnikový
turnaj v stolnom tenise vylučovacou formou.
Pacient M.K. úspešne postupoval až do semifinále,
kde pri hre náhle tupá bolesť s propagáciou do
ľavej ruky. Maximum bolesti do hodiny, pacient
užil Novalgin, do 3 hodín bolesť ustúpila. Slabšie
spal, ráno bolesť len pri hlbšom nádychu.
K obvodnej lekárke aj k internistovi išiel peši.
EKG: ľavotyp, PQ do 0,2, QRS nerozš., QS III,
aVF, naznačená elevácia ST II, III, aVF, T
pretermin. negat. II, až negat. III, aVF.
OA: 7/2006 DM II. typu novodg., zahájená
inzulinoterapia Ins Humalog 3-2-2, Humulin 3j o
21 hod.
RA: otec zomrel na Ca stomatol., matka na Ca
uteru, v rodine nemal nik DM. SA: ženatý, žije s
manželkou, pracuje ako projektant, bývalý fajčiar.
Pacient prevezený na JIS, kde prijatý ako subakútny I.M. inferiórny s ST eleváciami. TK: 120/70,
P: 68/min. fcB-GLU: 5,4...8,4 mmol/l, s-Chol.: 5,2
mmol/l. TPHA test: negat.
Echokg.: ĽK- nález hypokinézy spodnej steny a
akinézy inferiórneho septa, prítomná diastolická
dysfunkcia ľavej komory – II typ, EF 55%.
Ergometrické vyšetrenie: Subj. počas záťaže bez
opresií na hrudníku, záťaž bola ukončená pre únavu nôh. Ergometria negatívna pre poinfarktovú
koronárnu insuficienciu.
Záver: Subakútny STEMI inferiórny
Vyťažená antiischemická a kardioprotektívna
liečba, pacient v ďalšom priebehu bez stenokardií.
Hemodynamicky a tlakovo stabilizovaný prepustený do ambulantnej starostlivosti.
DISKUSIA A ZÁVER
Pravidelné športovanie vo vyššom veku vedie
k vytvoreniu kolaterál, ktoré čiastočne kompenzujú
znížené zásobovanie aterosklerotickou koronárnou
artériou. Tým sa oddiali vznik ICHS a akútna koronárna príhoda má ľahší priebeh. Preto športovci
infarkt myokardu často prechodia. Spoločným
menovateľom z uvedených kazuistík je podcenenie
klinických príznakov akútnej koronárnej príhody,
čo neumožňuje nasadiť adekvátnu liečbu. Napr.
13
ISSN 1339-3022
pacientka E.H.: „s takou maličkosťou som nechcela obťažovať lekára“, príchod do ambulancie
internistu s infarktom peši, alebo na bicykli. Všetci
mali rizikové faktory ICHS. Včasná diagnóza
ochorenia na základe rizikových faktorov a záťažového testu je limitujúcim faktorom pre prevenciu
akútnych kardiovaskulárnych príhod. Pri ich
vzniku je včasné privolanie záchrannej služby
rozhodujúcim opatrením pre možnosť zníženia
rozsahu poškodenia.
Smernice Amerického kolégia športovej medicíny (Whaley, 2006) a Americkej kardiologickej
spoločnosti (Fletcher et al, 2001) požadujú vykonať záťažový test u osôb považovaných za „mierne
rizikové“. Tieto smernice vychádzajú zo stúpajúcej
prevalencie KVCH v populácii. Záťažový test
nevyžadujú u mužov a žien mladších 45 a 55
rokov, ak nemajú rizikové faktory KVCH. Záťažový test by mal byť zvážený po dosiahnutí vyššie
uvedeného veku, ak je prítomný jeden rizikový
faktor. V prípade dvoch a viacerých rizikových
faktorov je absolvovanie záťažového testu nevyhnutné.
Súčasťou prevencie má byť aj dodržiavanie
tréningového režimu. Zníženiu perfúzie a sekundárnej ischémie po skončení intenzívneho cvičenia
sa má predísť pomalou chôdzou, alebo bicyklovaním až do upokojenia obehu, čo zabezpečuje
návrat krvi svalmi dolných končatín. U zjavne
zdravých jedincov bez prítomnosti rizikových
faktorov je riziko výskytu nepriaznivých kardiovaskulárnych príhod v súvislosti s pohybovou
záťažou extrémne nízke. Pri negatívnom klinickom
náleze a záťažovom teste by nemali seniori pri
tréningu prekračovať submaximálnu záťaž. Tréning má byť aeróbny, do celkovej záťaže je
potrebné započítať všetky aktivity v uvedenom dni
(aj namáhavé domáce práce). Športovcov v seniorskom veku je potrebné upozorniť, že aj v prípade
netypickej stenokardie trvajúcej dlhšie ako 10
minút, nesmú čakať na spontánny ústup ťažkostí,
ale majú volať záchrannú službu.
ODKAZOV
DE NORONHA, S. V., SHARMA, S., PAPADAKIS, M., DESAI, S., SHYTE, G., SHEPPARD,
M. N., Aetiology of sudden cardiac death in
athletes in sthe United Kingdom: a pathological
study. Heart 2009; 95 (17): 1409-1414.
FLETCHER, G. F., BALADY, G. J., AMSTERDAM, E. A., CHAITMAN, B., ECKEL, R.,
FLEG, J. et al.: Exeriose standards for testing
and training: a statement for healthcare professionals from the American Heart Association.
Circulation 2001; 104 (14): 1694-1740.
FRANKLIN, B. A.: Cardiovascular events associated with exercise. The risk-protection paradox.
J Cardiopulm Rehabil 2005; 25 (4): 189-197.
GOODMAN, J., THOMAS, S., BURR, J. F.:
Cardiovascular risks of physical activity in
apparantly healthy individuals. Can Fam Physician. 2013 January; 59 (1): 46-49.
GOODMAN, J., THOMAS, S., BURR, J. F.: Evidence-based risk assessment and recommendations for exercise testing and physical
activity clearance in apparently healthy individuals. Appl Physiol Nutr Metab 2011; 36
(Suppl 1) S14-32.
RUNNING USA – Road Running Information
Centre. Trend and demographics 2008. Road
running Information Centre; 2008
THOMPSON, P..D., FRANKLIN, B. A., BALADY, G. J., BLAIR, S. N., CORRADO, D.,
ESTES, N. A. et al. Exercise and acute cardiovascular events: placing risks into perspective:
a scientific statement from The American Heart
Association Council on Nutrition, Physical activity, and Metabolism and the Council on
Clilnical Cardiology. Circulation 2007; 115
(17): 2358-2358.
TUNSTALL PEDOE DS. Marathon cardiac
deaths: the London experience. Sports Med
2007; 37 (4-5): 448-450.
WHALEY, M.H., editor., editor. ACSM´s guidelines for exercise testing and prescription. 7th
ed. Philadelphia, PA: Lippincott Wiliams &
Wilkins; 2006.
14
ISSN 1339-3022
VYUŽITÍ SVALOVÉHO DYNAMOMETRU PŘI VERTEBROGENNÍCH OBTÍŽÍCH
THE USE OF MUSCLE DYNAMOMETER IN CASE OF BACK PAIN
MALÁTOVÁ Renata, PSALMAN Vladimír, VOBR Radek
Katedra tělesné výchovy a sportu, Pedagogická fakulta, Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích,
Česká republika
kávají, že se tento počet zdvojnásobí (Hnízdil,
Šavlík & Beránková, 2005).
Každý lidský organismus je složitý systém, ve
kterém jsou jednotlivé podsystémy hierarchicky
uspořádány. Jednotlivé prvky tohoto systému
vzájemně vytváří nekonečné množství vazeb a tím
určují vlastnosti celku. Mechanickým projevem
svalové činnosti je kontrakce svalu, která je
výsledkem kooperace jednotlivých systémů organismu, které pracují vždy jako jeden celek. Za
normálních podmínek je tonus svalů naprotilehlých stranách kloubů v takovém poměru, aby
bylo zajištěno účelné a správné držení příslušného
segmentu těla. Hovoříme o svalové rovnováze.
Každé porušení svalové rovnováhy může způsobit
v různých časových intervalech potíže a bolestivé
stavy. Bolest v zádech je popisována jako jeden
z nejběžnějších a podstatných muskuloskeletálních
problémů v USA (Natarajan a kol., 2008). Bonetti
a kol. (2005) uvádí, že samotná bolest v kříži nebo
s ischialgickou propagací postihuje přibližně 80%
populace alespoň jednou za život. Vertebrogenní
poruchy vznikají na základě nefunkčního systému
stabilizace páteře. Stabilizační funkce svalů u
vertebrogenních obtíží je studována již řadu let
Cresswell a kol. (1992), Cresswell a kol. (1994),
Deyo (2004), Gracovetsky a kol. (1985), Hides a
kol. (1996), Hodges (1996), Hodges a Richardson
(1996), Hodges a Gandevia (2000), Philips a kol.
(2008) a jiní.
Držení těla, dle Koláře et al. (2009) postura, je
aktivní držení segmentů těla proti působení
zevních sil, ze kterých dominuje tíhová síla.
Dochází ke svalové aktivitě, která je řízená centrálním nervovým systémem (Vařeka, 2002). Jsou
známa různá kritéria hodnocení postury. Podle
Bursové (2005) je vzpřímený stoj výsledkem naší
individuální posturální funkce zajištující zaujetí a
udržení vzpřímené polohy těla vůči měnícím se
podmínkám v gravitačním poli a tím je umožněn
specifický lidský pohyb. Dále uvádí, že správné
držení těla je v období dětství a dospívání jedním z
ukazatelů zdraví dětí. U školní mládeže je vadné
ABSTRAKT
Cílem práce bylo zjistit stav hlubokého stabilizačního systému
páteře (HSSP). Byl vybrán test leh-sed opakovaně z testové
baterie UNIFITTEST 6-60 a brániční test. Jednotlivé testy
byly měřeny svalovým dynamometrem, zdokonalenou třetí
verzí. Svaly stabilizačního systému tvoří jednu funkční
jednotku a dysfunkce pouze jediného svalu způsobuje dysfunkci celého systému, proto předpokládáme, že za fyziologické situace bude poměr zapojení přímého břišního svalu i
příčného břišního svalu shodný. Výzkumu se zúčastnilo 45
zdravých žen. Výsledky měření byly statisticky zpracovány.
Byla prokázána nedostatečná přední stabilizaci páteře u
sledované skupiny. V klasickém vyhodnocení testu leh-sed,
z testové baterie UNIFITTEST byla skupina celkově mírně
podprůměrná.
Klíčová slova: Svalový dynamometr. Hluboký stabilizační
systém páteře. Břišní svaly. Bolest. Bederní páteř.
ABSTRACT
The aim of this study was to take the condition of deep
stabilizing spine system (DSSS). There was chosen sit-up test
from testing battery UNIFITTEST 6-60 and diaphragm test.
Individual tests were measured with muscle dynamometer, the
third version. Because muscles of DSSS form one functional
unit and dysfunction of only one muscle makes dysfunction of
the whole system. We suppose that the proportion of
engagement of musculus rectus abdominis and musculus
transversus abdominis will be constant. 45 healthy women
took part in the research. The results of measurement were
statistically processed. There was proved the underaction
ventral stabilization of spine at monitored subjects. The
evaluation of the sit-up test, from the test battery
UNIFITTEST, the group was generally slightly below
average.
Key words: Deep stabilizing spine system. Muscular
dynamometer.
Abdominal
muscles.low
back
pain.
Strengthening.
ÚVOD
S pojmem bolesti zad se dnes setkáváme stále
častěji. S tímto typem bolestí se během svého
života setká přibližně 85% veškeré populace.
Můžeme říci, že tato problematika nabývá charakteru celosvětové epidemie. Každý pátý Evropan
trpí bolestmi hlavy, zad a kloubů. Lékaři odhadují,
že bolestmi zad a kloubními obtížemi trpí okolo 39
milionů Evropanů, přičemž do roku 2020 oče15
ISSN 1339-3022
držení těla tak časté, že bývá řazeno mezi
civilizační nemoci.
Kolář (1996) uvádí, že vzpřímené postavení,
které si musí každý jedinec po narození osvojovat,
je výsledkem reflexních dějů, které vznikají v centrální nervové soustavě na základě vrozených,
geneticky daných pohybových vzorců. Podmínkou
tohoto děje je určitá pohybová stimulace, která
zajišťuje upevnění reflexních vazeb. Výsledkem je
individuální posturální stereotyp vzpřímeného
držení těla. Z hlediska posturálních funkcí Kolář
(2006, 2007) dále hodnotí držení těla (ideální
posturu) na základě biomechanických, anatomických a neurofyziologických funkcí a zdůrazňuje,
že propojení těchto funkcí je nutné chápat v
kontextu motorického (morfologického) vývoje.
Hošková a Matoušová (2005) popisují vzpřímené
držení těla jako individuální posturální program,
který vznikl během pohybového vývoje daného
jedince a je výsledkem složitých posturálních
reflexů. Charakterizují ho jako způsob adaptace
jedince na zemskou tíži, kterou je nutno posuzovat
individuálně. Proces udržování vzpřímeného
držení těla vyžaduje souhru všech zainteresovaných svalů.
Při vertebrogenních obtížích je třeba sestavit
cílený kompenzační program. K dosažení požadovaného efektu zvoleného kompenzačního cvičení
je nutné vycházet z fyziologických poznatků o
pohybovém systému, aby nedošlo k nesprávnému
zatěžování během kompenzace. Pro obnovení
svalové rovnováhy během kompenzačního cvičení
nejprve normalizujeme poměry v periferních strukturách pohybového aparátu (uvolněním a protažením zkrácených svalů a posílení svalů oslabených). Následně provedeme edukaci fyziologického (správného) způsobu provádění daného
pohybu (Kabelíková a Vávrová, 1997). Reedukace
posturálního programu je podle Véleho (1995)
velmi složitý a dlouhodobý proces, který přeprogramuje již zafixované většinou nesprávné držení.
Během pohybu je velmi důležitá koordinace mezi
svaly vykonávající pohyb. Ta je zajištěna pomalým
prováděním pohybu, který je neustále pod volní
kontrolou a je možné ho kdykoliv zastavit
(Kabelíková a Vávrová, 1997). Důležité je
provádět kompenzační cvičení v souladu s dechem.
Kabelíková a Vávrová (1997) uvádí, že u většiny
svalů dochází ke zvyšování napětí při nádechu a
naopak snížení napětí při výdechu. Véle (2007)
uvádí, že mezi dechovým a posturálním svalstvem
jsou oboustranné vzájemné vztahy. Jednotlivé
skupiny svalů pracují ve vzájemné souhře. Pokud
chceme upravit držení těla, musíme upravit i
dýchací pohyby.
Vertebrogenní bolesti souvisí s poruchou v
oblasti páteře. Mají většinou etiologii funkční bez
výraznějšího objektivního nálezu. Nejčastěji je
nalézáme v oblasti krční a bederní. Příčinou vzniku
zmíněných bolestí bývá nezvyklá či nadměrná
fyzická zátěž, jednostranná fyzická zátěž, dále pak
přetížení v důsledku vadného držení těla nebo
nevhodného pohybového stereotypu. Jedná se tedy
o exogenní přetížení pohybové soustavy, které
charakterizuje typický obraz svalové nerovnováhy
v podobě dolního nebo horního zkříženého
syndromu. Jedná se o funkční poruchu pohybového systému projevující se změnami ve tvaru těla,
které lze, na rozdíl od skutečných deformit nebo
ortopedických vad, odstranit tělesným (kompenzačním) cvičením.
Stabilizace páteře je považována za předpoklad
stability osového skeletu a ochrany před přetížením. Podrobnější rozbor přinesl Panjabi (1992)
počátkem devadesátých let. Stabilizace páteře
znamená schopnost udržet klidové seskupení
páteře jako celku, které je dané tvarem obratlů a
zakřivením páteře. Stabilizace páteře je zajištěna
svalovou souhrou, neboli zpevněním páteře během
všech pohybů. Svaly zajišťující stabilizaci páteře
jsou aktivovány i při jakémkoliv statickém
zatížení, tj. stoji, sedu apod. Změny zapojení svalů
do stabilizace jsou jedním z hlavních důvodů
vzniku vertebrogenních obtíží. Velmi často bývá
porušena svalová souhra řízená centrálním
nervovým systémem. Zjednodušeně to znamená to,
že cvičenec při pohybu využívá nadměrné svalové
síly a větší počet svalů, než je při cíleném pohybu
třeba. Vznikají tak vnitřní síly, které značně
přetěžují pohybové segmenty (Kolář a Lewit,
2005).
Na stabilizaci páteře se podílí hluboký stabilizační systém páteře, který je tvořen břišními
svaly, paravertebrálními svaly, svaly pánevního
dna a bránicí. Nejedná se o samostatné funkce
jednotlivých svalů systému, ale o svalovou synergii fungující jako celek, který hraje zásadní roli pro
statiku páteře. Poruchy svalové stabilizace páteře
jsou významným etiopatogenetickým faktorem
vzniku bolestí zad, ale i celé řady jiných poruch
(Kolář a Lewit, 2005). Oslabené břišní svaly jsou
přítomny u lidí s bolestí v bederní části páteře, to
16
ISSN 1339-3022
může být upraveno tréninkem těchto svalů.
Izolované posilování hlubokých břišních svalů
odděleně od ostatních svalů trupu je nutné
v počáteční fázi tréninku, aby se zlepšilo načasování aktivace posilovaných svalů a redukovaly se
příznaky a návrat bolesti v bederní páteři (Hall et
al., 2007). I další autoři poukazují (Urquhart et al.,
2005; McCook et al., 2007) na souvislost mezi
stavem břišních svalů, stabilizací páteře a bolestí
v bederní části páteře.
Pro stabilizaci páteře je velmi důležité, aby došlo
k jejímu zpevnění v úseku bederní páteře. Na této
stabilizaci se podílí všechny svaly hlubokého
stabilizačního systému a je nutné, aby při zvyšování intraabdominálního tlaku došlo k souhře mezi
bránicí a břišními svaly, které zajišťují přední stabilizaci páteře, a jejich protihráči zádovými svaly.
Při správné funkci břišní stěny má zvýšení
intraabdominálního tlaku pozitivní vliv na stabilitu
bederní páteře (Janura a Míková, 2003). Bederní
páteř se zpevňuje a snižuje se vliv vnější zátěže.
Při nedostatečném zpevnění břišní stěny má
zvýšení intraabdominálního tlaku spíše negativní
účinky. Břišní stěna se vyklenuje a je následována
jak vnitřními orgány, tak i páteří. Tento posun
směrem dopředu způsobuje změnu těžiště a
následný nárůst momentu působící tíhové síly. To
pak klade zvýšené nároky na bederní vzpřimovače
trupu. Současně při posunu bederní páteře dopředu
(zvětšení bederní lordózy) dochází k zešikmení těla
obratle vzhledem k horizontále. Zvětšuje se
namáhání meziobratlové ploténky ve smyku, při
kterém je ploténka méně odolná v porovnání
s jejím stlačováním. Dále se zvyšuje napětí stabilizujících vazů (Janura a Míková, 2003).
Optimální klidové napětí břišních svalů
s odpovídající silovou úrovní je velice důležité.
Podílí se na fyziologickém postavení pánve a tím
vytváří podmínky pro správné zapojování
svalových skupin v průběhu pohybu, zajišťuje
správnou polohu vnitřních orgánů. Výrazně se
podílí na kvalitě dechových funkcí (Bursová,
2005). Dechové pohyby probíhají podvědomě
automaticky podle potřeby oxidativních pochodů.
Jsou řízeny autonomním nervstvem. Současně jsou
vědomě kontrolovány při řeči a zpěvu (Velé,
2003). Břišní svaly jsou svaly výdechové, proto se
koncentrická fáze posilovacích cviků vždy provádí
s výdechem (Tlapák, 2007).
Posturální funkci bránice dokázal již Skládal,
který pozoroval posturální reakci bránice podmí-
něnou rychlým postavením se na špičky. Během
tohoto pokusu došlo při poklesu bránice k výraznému zvýšení její elektrické aktivity a tím k
nádechu. Tuto odpověď nazval posturální reakcí.
Prudký vzestup na špičky odpovídá startovací
reakci při běhu či skoku (Skládal, 1976).
Bránice je schopna posturální funkce pouze
nepřímo, přes břišní dutinu. Úlohu předního
stabilizátoru může břišní dutina plnit za aktivace
bránice a pánevního dna (Lewit, 1999). Na stabilizaci trupu se podílí navíc i ostatní svalstvo: svaly
břišní stěny a bederní páteře. Jsou-li všechny tyto
svaly v rovnováze, zajišťují stabilitu celé této
oblasti (Vařeková, 2000).
Cílem práce bylo, na základě výše uvedených
poznatků, zjistit stav hlubokého stabilizačního
systému páteře (HSSP) a to pomocí standardně
používaného testu leh-sed opakovaně z testové
baterie UNIFITTEST 6-60 (Měkota et al., 2002),
jedná se o test dynamické, vytrvalostně silové
schopnosti břišního svalstva a bedrokyčlostehenních flexorů. A pomocí specifického testu –
brániční test (Kolář a Lewit, 2005), který sleduje
schopnost jedince vědomě aktivovat HSSP jako
celek. Průběh obou testů byl u každého jedince
změřen pomocí svalového dynamometru SD02
(Malátová et. al., 2007; Malátová et. al., 2008;
Malátová a Dřevikovská, 2009; Malátová,
Rokytová a Štumbauer, 2013).
Na základě skutečnosti, že svaly hlubokého
stabilizačního systému páteře tvoří jednu funkční
jednotku, předpokládáme, že za fyziologické
situace výsledky zvolených testů prokážou shodný
poměr zapojení přímého břišního svalu i příčného
břišního svalu.
SOUBOR A METODY
Soubor
Měřili jsme 45 probandů. Byly to zdravé ženy,
průměrný věk 21,6 let. Jednalo se o záměrný
výběr.
Metody
Měření zvolených testů jsme prováděli svalovým
dynamometrem.
Místo pro správné umístění dotykových ploch
svalového dynamometru SD02 bylo nutné nejprve
palpačně vyhledat. Svalový dynamometr byl
upevněn na probanda pomocí popruhů. Nejprve
byl prováděn brániční test (test 1). Požadujeme,
17
ISSN 1339-3022
aby proband provedl v kaudálním postavení
hrudníku (předozadní osa spojující zadní
kostofrénický úhel a pars sternalis bránice je
nastavena horizontálně) protitlak s roztažením
dolní části hrudníku. Během vyšetření zůstává
páteř celou dobu v napřímeném držení, nesmí se
flektovat v hrudní oblasti. Dolní oblouk žeber se
posouvá kaudálním směrem (Kolář a Lewit, 2005).
V místech dotykových ploch nastává aktivace,
rozšiřuje se obvod pasu a vzniká tlak na dotykové
plochy svalového dynamometru. Tímto testem
hodnotíme schopnost aktivovat svaly hlubokého
stabilizačního systému páteře společně v koordinaci s bránicí, břišními svaly a svaly pánevního
dna.
V dorzální části jsme silové senzory umístili pod
dolními žebry na rozhraní regio lumbalis a regio
lateralis, tj. laterálně od zevní hrany m. guadratus
lumborum. Na ventrální straně jsme silové senzory
umístili na horní a dolní část přímého břišního
svalu. Probanda jsme instruovali, aby v kaudálním
postavení hrudníku provedl nádech a současně s
výdechem provedl protitlak na všechny dotykové
plochy svalového dynamometru tak, aby došlo
k roztažení dolní části hrudníku a provedl výdrž
v zapojení svalů. Tento test proband prováděl
opakovaně po dobu 60sekund. Během testu
dochází ke statickému zatížení svalů HSSP.
Testem vyšetřujeme, jak je proband schopen
aktivovat bránici v souhře s aktivitou břišního lisu
a pánevního dna.
Dále byl prováděn test leh-sed opakovaně (test 2)
z testové baterie UNIFITTEST 6-60 po dobu jedné
minuty (Měkota et al., 2002). Proband byl instruován, aby zaujal základní polohu leh na zádech
pokrčmo (úhel 90 stupňů, vzdálenost chodidel 2030 cm), paže skrčil vzpažmo zevnitř, ruce v týl,
lokty se dotýkaly podložky. Druhá osoba fixovala
chodidla u podložky. Proband na povel prováděl co
nejrychleji opakovaně sed-leh s cílem dosáhnout
maximálního počtu cyklů za dobu 60 sekund.
Výsledky měření, respektive signály ze všech
čtyř silových senzorů byly přes USB rozhraní
převáděny do Notebooku jak u testu 1, tak u testu
2. Data importována do EXCELu a připravena pro
statistické vyhodnocení.
Pro srovnání mezi hodnotami získanými testem 1
a testem 2 byl použit jednak párový t-test (normální rozložení dat bylo ověřeno Lillieforsovým
testem). Vzhledem k nižšímu počtu subjektů
v souboru byl pro porovnání hodnot použit také
Wilcoxonův test pro dva závislé výběry. Shodnost
poměrů zapojení břišních svalů při dynamické a
statické zátěži byla ověřena testem χ2 dobré
shody). Za statisticky signifikantní bylo považováno p < 0,05. Subjekty byly samy sobě
kontrolou.
VÝSLEDKY
V klasickém vyhodnocení testu leh-sed,
z testové baterie UNIFITTEST podle standardizace
Měkoty a kol. (2002), byla skupina celkově mírně
podprůměrná (2,64 bodu). 40% probandů dosáhlo
podprůměrných hodnot, 35,6% probandů bylo
průměrných a 24,4% bylo nadprůměrných.
Pro statistické vyhodnocení bylo přístrojem SD02
zaznamenáno 6002 signálů za 60 sekund na každé
sondě při jednotlivých testech.
Při statickém zatížení svalů HSSP (test 1) bylo u
probandů naměřeno průměrné úsilí 3,1 kg/60s.
Přímý břišní sval se podílel 58,9% (horní část
svalu 42,6% a dolní část 16,4%) a příčný břišní
sval byl zapojen 41,1% (levá část 15,1% a pravá
část 26%). Během prvního testu subjekt 33 vyvinul
nejnižší průměrné úsilí – 0,1 kg/60s, maximální
průměrné úsilí vyvinul subjekt 40 a to 11,5 kg/60s.
Při dynamickém zatížení svalů HSSP (test 2)
bylo u probandů naměřeno průměrné úsilí 4,25
kg/60s. Přímý břišní sval se podílel 61,7% (horní
část svalu 45,4% a dolní část 16,3%) a příčný
břišní sval byl zapojen 38,3% (levá část 20,7% a
pravá část 17,6%). Během druhého testu Proband
17 vyvinul nejnižší průměrné úsilí 0,2 kg/60s,
maximální průměrné úsilí vyvinul proband 41 a to
11,3 kg/60s.
Předpoklad, že přímý a příčný břišní sval budou
zapojeny při statickém a dynamickém zatížení ve
shodném poměru, nebyl vyvrácen. Porucha funkce
HSSP projevuje jak při dynamické, tak při statické
práci.
18
ISSN 1339-3022
1a
1b
Obrázek 1 Znázornění průběhu testu 1(1a) a testu 2 (1b) u subjektu 40, kde první křivka shora zaznamenává
zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis po dobu 60 sekund. Druhá
křivka shora zaznamenává zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis
po dobu 60 sekund. Třetí křivka shora zaznamenává zapojení dolní části musculus rectus abdomins po dobu 60
sekund a čtvrtá křivka shora zaznamenává zapojení horní části musculus rectus abdomins po dobu 60 sekund.
2a
2b
Obrázek 2 Znázornění průběhu testu 1(2a) a testu 2 (2b) u subjektu 32, kde první křivka shora zaznamenává
zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis po dobu 60 sekund. Druhá
křivka shora zaznamenává zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis
po dobu 60 sekund. Třetí krivka shora zaznamenává zapojení dolní části musculus rectus abdomins po dobu 60
sekund a čtvrtá křivka shora zaznamenává zapojení horní části musculus rectus abdomins po dobu 60 sekund.
zatěžují bederní část páteře. Flexe trupu má být
provedena bez účasti pánve. Pohyb pánve a
překlápění provádí bedrokyčlostehenní sval, který
se zkracuje místo aby plnil funkci ohýbače. Při
posilování v nesprávné stabilizační poloze posilujeme právě ohýbače kyčle a bederní části páteře
(Jarkovská a Jarkovská, 2005) místo posilování
břišních svalů.
Měření svalovým dynamometrem ukázalo, že při
testu 1 tak i testu 2 se nejvýrazněji zapojuje horní
část při měření nad přímým břišním svalem, dále
se významně zapojí pravá část při měření nad
příčným břišním svalem a nejméně jsou zapojeny
spodní část při měření nad přímým břišním svalem
a levá část při měření nad příčným břišním svalem.
Stanovená hypotéza, kde jsme předpokládali na
základě faktu, že HSSP je jedna funkční jednotka,
proto budou přímý i příčný břišní sval zapojen ve
stejném poměru, nebyla vyvrácena, přesto při
správném provedení testu 1 by měla být aktivita
DISKUSE
Optimální, spíše však vyšší úroveň motorické
výkonnosti a fyzické zdatnosti je významnou
hodnotou v životě člověka, protože prokazatelně
přispívá k jeho kvalitě (Měkota et al., 2002). Podle
UNIFITTESTu (Měkota et al., 2002), test sed-leh
opakovaně, je skupina celkově mírně podprůměrná.
Test sed-leh opakovaně (test 2) byl vybrán
záměrně. Jedná se o terénní test, který je v tělovýchovné praxi hojně používán. Test hodnotí
silově-vytrvalostní schopnosti břišního svalstva,
nepřímo ukazuje na úroveň silových předpokladů
břišních svalů a tonických flexorů kyčelních
kloubů, které se hyperaktivně zapojují do pohybu.
Tuto skutečnost je třeba brát v úvahu u lidí se
zvětšenou bederní lordózou a se slabým břišním
svalstvem (Měkota et al., 2002). Opakované sedylehy s fixací chodidel u podložky nepříznivě
19
ISSN 1339-3022
horní části, při měření nad přímým břišním svalem,
eliminována. Pohyb by měl být proveden tak, aby
bránice pracovala v koordinaci s břišními svaly a
svaly pánevního dna. Bránice rovnoměrně stlačuje
vnitřní orgány do břišní dutiny a pánve, dochází ke
zvýšení intraabdominálního tlaku. V břišní dutině
se společně s vnitřními orgány vyskytuje viskózní
tekutina, která při stlačení expanduje. Při správném
provedení je expanze břišní dutiny rovnoměrná. Při
dysfunkci nedochází k expanzi dozadu laterálně
díky zkrácení quadratus lumborum, není zapojena
základní stabilizace. U vertebrogenních poruch je
největším problémem insuficience přední stabilizace páteře a naopak převaha extenční aktivity
povrchových zádových svalů (Kolář, 2007).
Svalový dynamometr SD02 je ojediněle schopen
hodnotit koordinaci zapojení těchto svalů a sílu
expanze břišní dutiny, díky rozmístění dotykových
senzorů na více místech těla.
Z toho vyplývá, že brániční test (test 1) probandi
neprovedli správně, že neumí aktivovat svaly
hlubokého stabilizačního systému páteře, proto
můžeme říci, že ani test 2 nebyl proveden správně,
protože probandi nebyli schopni zaujmout správnou výchozí polohu.
Jestliže proband není schopen kontrolovat aktivaci bránice spolu s laterální skupinou břišních
svalů, tak nedochází k dostatečné přední stabilizaci
páteře. Důsledkem je přetěžování dolní bederní
části páteře s nadměrnou aktivací paravertebrálních
svalů. Jedná se o funkční poruchu břišního lisu
(Kolář a Lewit, 2005). Při testu 1 bylo zapojení
pravé a levé části laterálních břišních svalů odlišné
(výrazněji se zapojila pravá část) od testu 2
(výrazněji se zapojila levá část). Celkově se pravá
část laterálních břišních svalů během testování
zapojila aktivněji. To poukazuje na výskyt svalových dysbalancí v oblasti bederní části páteře u
testované skupiny.
Stabilita páteře je závislá na nejhlouběji uložených zádových svalech s krátkými snopci, které
zajišťují stabilitu segmentu. Povrchové zádové
svaly zajišťují stabilitu celého sektoru (Dylevský,
2006). Na základě získaných výsledků testem 1
(brániční test), kdy jak již bylo zmíněno aktivita
horní části přímého břišního svalu měla být
eliminována, můžeme konstatovat, že celkově se u
testovaných osob vyskytuje nedostatečná přední
stabilizace páteře. Během bráničního testu, při
zvýšení intraabdominálního tlaku, byla celkově expanze břišní dutiny dozadu laterálně při
měření svalovým dynamometrem o 23,4% menší
než expanze břišní dutiny ventrálně dopředu.
ZÁVĚR
Z výsledků experimentu je zřejmé, že test sed-leh
opakovaně z testové baterie UNIFITTEST podá
určitou informaci o kondici břišních svalů, ale
neodhalí nedostatečnou přední stabilizaci páteře a
poruchu funkce HSSP. Svalovým dynamometrem
lze objektivně vyšetřit stav HSSP. Díky dynamometru můžeme i kontrolovat účinnost sestaveného
kompenzačního programu, který vede ke zlepšení
zdravotního stavu jedince, popřípadě lze na
základě měření účelně měnit cílená cvičení.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ
BONETTI, M., FONTANA, A., COTTICELLI, B.,
VOLTA, G.D., GUINDANI, M., LEONARDI,
M. Intraforaminal O(2)-O(3) versus periradicular steroidal infiltrations in lower back pain:
randomized controlled study. AJNR Am J
Neuroradiol. 5, 2005, p. 996-1000.
CRESSWELL, A.G, GRUNDSTROM, H.,
THORSTENSSON, A. Observations on intraabdominal pressure and patterns of abdominal
intra-muscular activity in man. Acta Physiol
Scand. 4, 1992, p. 409-418.
CRESSWELL, A.G, ODDSSON, L, THORSTENSSON, A. The influence of sudden
perturbations on trunk muscle activity and
intraabdominal pressure while standing. Experimental Brain Research. 2, 1994, p. 336-341.
DEYO, R. A. Treatments for back pain: can we get
past trivial effects? Ann Intern Med. 12, 2004,
p. 957-958.
GRACOVETSKY, S., FARFAN, H., HELLEUR,
C. The Abdominal Mechanism. Spine. 4, 1985,
p. 317-324.
HENDL, J. Přehled statistických metod zpracování
dat: analýza a metaanalýza dat. 2. opravené
vyd. Praha: Portál, 2006, s. 583.
HIDES, J.A., RICHARDSON, C.A., JULL
G.A. Multifidus muscle recovery is not
automatic after resolution of acute, first-episode
low back pain. Spine 21, 1996, p. 2763-2769.
HNÍZDIL J., ŠAVLÍK J., BERÁNKOVÁ B.
Bolesti zad: mýty a realita. Triton: Praha, 2005.
HODGES, P.W. Is there a role for transversus
abdominis in lumbo-pelvic stability? Manual
Therapy. 4, 1999, p. 74-86.
20
ISSN 1339-3022
MALÁTOVÁ, R., DŘEVIKOVSKÁ, P. Testing
procedures for abdominal muscles using the
muscle dynamometer SD02. Proc. IMechE Part
H: J. Engineering in Medicine. 8, 2008, p.
1041-1048.
MALÁTOVÁ,
R.,
ROKYTOVÁ,
J.,
ŠTUMBAUER J. The use of muscle
dynamometer for correction of muscle
imbalances in the area of deep stabilising spine
systém. Proc Inst Mech Eng H. 2013.
August;227(8):896-903.
MĚKOTA, K., KOVÁŘ, R., CHYTRÁČKOVÁ,
J.,
GAJDA,
V.,
KOHOUTEK,
M.,
MORAVEC, R. Unifittest (6-60): příručka pro
manuální a počítačové hodnocení základní
motorické
výkonnosti
a
vybraných
charakteristik tělesné stavby mládeže a
dospělých v České republice. Praha: FTVS UK,
2002, s. 65.
NATARAJAN, R. N., WILLIAMS, J. R.,
LAVENDER, S. A., AN, H. S., ANDERSSON, G.
B. Relationship between disc injury and manual
lifting: aporoelastic finite element model study.
Proceedings of the I MECH E Part H-Journal
of Engineering in Medicine. 2, 2008, p. 195207.
PANJABI, M. M. The stabilizing system of the
spine. Part 1. Function, dysfunction, adaptation
and enhancement. The stabilizing system of the
spine. Part 2. Neutral zone and instability
hypothesis. Journal Spinal Disorders. 5, 1992,
p. 383-389 and 390-397.
PHILLIS, S., MERCER, S., BOGDUK, N.
Anatomy and biomechanics of quadratus
lumborum. . Proceedings of the Institution of
Mechanical Engineers Part H-Journal of
Engineering in Medicine. 2, 2008, p. 195-207.
VAŘEKA, I. Posturální stabilita (I. část)
Terminologie a biomechanické
principy. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 4,
2002, s. 115-121.
VÉLE, F. Kineziologie posturálního systému.
Praha: Karolinum, 1995.
VÉLE, F. Kineziologie - Přehled klinické
kineziologie a patokineziologie pro diagnostiku a
terapii poruch pohybové soustavy. Praha: Triton,
2007.
HODGES, P.W., GANDEVIA, S.C. Activation of
the human diaphragm during a repetitive
postural task. Journal of Physiology. 1, 2000, p.
165-175.
HODGES, P. W, RICHARDSON, C. Inefficient
muscular stabilization of the lumbar spine
associated with low back pain. A motor control
evolution of transversus abdominis. Spine. 21,
1996, p. 2640-2650.
HOŠKOVÁ, B., MATOUŠOVÁ, M. Kapitoly z
didaktiky zdravotní tělesné výchovy pro
studující FTVS UK. Praha: Universita Karlova v
Praze, 2005.
JANURA,
M.,
MÍKOVÁ,
M.
Využití
biomechaniky v kineziologii. Rehabilitace
a fyzikální lékařství. 1, 2003, s. 30-33.
JARKOVSKÁ, H., JARKOVSKÁ, M. Posilování
s vlastním tělem 417krát jinak. Praha: Grada
publishing, 2005, s. 212.
KABELÍKOVÁ, K., VÁVROVÁ, M. Cvičení k
obnovení a udržení svalové rovnováhy. Praha:
Grada Publishing, 1997.
KOLÁŘ, P. Význam vývojové kineziologie pro
manuální medicínu. Rehabilitace a fyzikální
lékařství. 4, 1996, 139-143.
KOLÁŘ, P., LEWIT, K. Význam hlubokého
stabilizačního systému v rámci vertebrogenních
obtíží. Neurologie pro praxi. 5, 2005, s. 270275.
funkce páteře - diagnostika. Rehabilitace a
fyzikální lékařství. 4, 2006, s. 155-170.
funkce páteře - terapie.
Rehabilitace a fyzikální lékařství. 1, 2007, s. 3-17.
KOLÁŘ, P. et al. Rehabilitace v klinické praxi.
Praha: Galén, 2009.
MALÁTOVÁ, R., PUČELÍK, J., ROKYTOVÁ, J.,
KOLÁŘ, P. The objectification of therapeutical
methods used for improvement of the deep
stabilizing spinal system. Neuro Endocrinol
Lett. 3, 2007, p. 315-320.
MALÁTOVÁ, R., PUČELÍK, J., ROKYTOVÁ, J.,
KOLÁŘ, P. Technical means for objectification
of medical treatments in the area of the deep
stabilisation spinal system. Neuro Endocrinol
Lett. 1, 2008, p. 125-130.
21
ISSN 1339-3022
VÝSKYT HYPERMOBILITY U ŽIEN A MUŽOV V TRETEJ DEKÁDE ŽIVOTA
INCIDENCE OF FEMALE AND MALE HYPERMOBILITY IN THE THIRD DECADE OF LIFE
BAŇÁROVÁ Patrícia, POPELÁROVÁ Lenka, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta,
KRAJČOVIČOVÁ Zdenka, MELUŠ Vladimír
ÚVOD
ABSTRAKT
Cieľ: Cieľom práce bolo zistiť a porovnať výskyt
hypermobility u žien a mužov v tretej dekáde života.
Súbor: Výskumnú vzorku tvorilo 70 probandov vo veku od 20 do 30 rokov. Priemerný vek bol 23 rokov.
Najmladší zúčastnený mal 20 rokov a najstarší 30
rokov. Mužov bolo spolu 34 (48,6%) a žien 36 (51,4%).
Metódy: Použité boli testy na diagnostiku hypermobility podľa Jandu a Sachseho. Výber probandov bol
náhodný.
Výsledky: Hypermobilita sa potvrdila u 62,9% probandov. Hypermobilných žien bolo až 72% a hypermobilných mužov 53%.
Záver: Na sledovanie znakov hypermobility by sa mal
klásť dôraz už v detskom veku. Zaradenie skúšok na
zistenie hypermobility do preventívnych prehliadok by
pomohlo včas odhaliť hypermobilitu a účinnejšie proti
nej a jej dôsledkom bojovať.
Hypermobilita (HM) klinicky popisuje kvalitu
väziva, ktoré ovplyvňuje biomechanickú stabilitu
myoskeletálneho systému a za fyziologických
okolností chráni kĺb pred preťažením (Janda,
2001). Žiaľ, aj v súčasnosti sa HM berie na ľahkú
váhu, keďže nie je považovaná za chorobu. O chorobe hovoríme až vtedy, keď HM začne sprevádzať
bolesť v pohybovom systéme (vtedy už ale ide
o hypermobilný syndróm – klinická diagnóza
M35.7). Cieleným preventívnym skríningom HM
by sme pritom mohli vzniku hypermobilného syndrómu predchádzať, čím by sa ušetrili aj náklady
spojené s jeho liečbou (analgetiká, aplikácia fyzikálnej terapie s analgetickým účinkom a pod.). Na
druhej strane si však treba uvedomiť, že ak sa aj
pacient s HM dostane k liečbe, tá nemusí byť vždy
úspešná, pretože ani v dnešnej dobe neexistujú
fyzioterapeutické postupy spevňujúce väzy (Ross,
2011). Natiahnuté väzy v okolí hypermobilného
segmentu spevňujeme nepriamo a to posilnením
svalov v okolí kĺbu.
Problematická býva aj samotná diagnostika HM.
Jednotlivé skúšky zamerané na jej odhalenie totiž
nerozlišujú vek ani pohlavie jedinca, pričom je
známe, že ženy bývajú v porovnaní s mužmi ohybnejšie. Preto sa aj HM častejšie vyskytuje u žien.
Podobne aj v detskom veku je hybnosť v kĺboch
väčšia ako v dospelosti a následnej starobe (Lewit,
2003; Janíková, 1998). Môžeme teda tvrdiť, že
pohyblivosť kĺbov sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje. Konštitučná HM postihuje až 40% žien. Ide
prevažne o mladé ženy, u ktorých je HM najvýraznejšia. S pribúdajúcim vekom sa postupne stabilizuje a po dosiahnutí štyridsiateho roku života sa
zmenšuje (Janda, 2001; Lawrence, 2005). Rybár
(2003) uvádza, že detská HM dosahuje svoj vrchol
medzi 2. a 3. rokom života, kedy sa nachádza až u
50% detí. Bird (2005) udáva výskyt HM u detí vo
veku 5 – 17 rokov v rozmedzí 8 – 21%. Byer
(2010) poukázal na skutočnosť, že s pribúdajúcim
vekom klesá prevalencia HM u 6–14 ročných detí,
ale štatisticky významne (p < 0,001) iba u chlap-
Kľúčové slová: Hypermobilita. Hypermobilný syndróm. Výskyt.
ABSTRACT
Aim of study: The aim was to determine and compare
the incidence of female and male hypermobility in the
third decade of life.
Research sample: The research sample included 70
probates aged 20-30 years. The mean age was 23 years.
The youngest participating was 20 and the oldest 30
years old. The men in the group had been a total of 34
(48.6%) and women 36 (51.4%).
Methods: The results were obtained using examinations
oriented to diagnose hypermobility according to Janda
and Sachs. Selection of subjects was randomized
Results: Hypermobility was validated by 62.9% of
respondents (in 72% cases of women, and 53% cases
of men).
Conclusion: Monitoring of hypermobility characters
should begin in childhood. The inclusion of tests for the
diagnosis of hypermobility in preventive examinations
could help to detect hypermobility at an early stage and
effectively fight against its consequences.
Key words: Hypermobility. Hypermobility Syndrome.
Incidence.
22
ISSN 1339-3022
cov. U dospelých prevalencia klesá asi na 5%
(Němec, Bočkayová, 2009). HM býva zriedkavo
lokalizovaná len na jeden segment. Častejšie sa
stretávame s jej globálnym výskytom na všetkých
kĺboch. „Máme na ňu podozrenie už pri prvom
kontakte s pacientom, keď nám podáva ruku (Gúth,
s.a., s.43)“. Pri porovnaní hornej a dolnej časti tela
býva spravidla častejšie a výraznejšie postihnutá
horná časť tela. V niektorých prípadoch sa stretávame aj so stranovou asymetriou (Janíková, 1998).
Väčšinou sa vyskytuje samostatne, ale stretávame
sa aj s prípadmi, kedy je súčasťou celkového ochorenia (Němec, Bočkayová, 2009). V práci sme si
určili za cieľ zistiť, aký je výskyt HM u ľudí
v tretej dekáde života a porovnať jej výskyt medzi
ženami a mužmi.
skúšku rotácie hlavy, šálu, zapažených rúk, založených rúk, extendovaných lakťov, zopnutých rúk,
zopnutých prstov, anteflexie trupu, lateroflexie trupu a skúšku posadenia sa na päty. Na rozdiel od
Sachseho, Janda rozlišuje len normálny rozsah
pohybu a HM, pričom sa nezaoberá jej stupňom
(Janda, 2004).
Skúšky hypermobility podľa Sachseho: Sachse
vypracoval praktické návody pre určenie HM,
normálnej pohyblivosti a HM. Podobne ako Janda,
ani on neprihliada na vek a pohlavie vyšetrovaného
jedinca. Vyšetrenie HM podľa Sachseho zahŕňa
takmer všetky testy ako má Janda, ale navyše
pridáva skúšku retroflexie trupu, skúšku rotácie
trupu a skúšku hyperextenzie kolien (Lewit, 2003).
V hodnotení HM podľa Sachseho rozoznávame tri
stupne rozsahu pohybu. Označujeme ich písmenami „A“, „B“ a „C“. Písmeno „A“ predstavuje znížený a normálny rozsah pohybu. Písmenom „B“
označujeme miernu HM a pod písmenom „C“ rozumieme už výraznú HM (Janíková, 1998; Lewit,
2003).
Beightonovo - Horanovo skóre: Beighton skóre
hodnotí HM na základe dosiahnutých bodov
(maximálne 9 bodov). Hodnotí sa pasívna hyperextenzia v metakarpofalangeálnych kĺboch, teda
extenzia nad 90°, hyperextenzia lakťov a kolien
nad 10°. Hodnotíme pasívne pritiahnutie (resp. stupeň pritiahnutia) palca ruky k volárnej strane
predlaktia a potom aj to, či je vyšetrovaný schopný
pri predklone s vystretými kolenami dotknúť sa
dlaňami podložky. Pri obojstrannom postihnutí
započítame dva body a za predklon počítame jeden
bod. Podľa bodov zistíme či ide o ľahkú formu
HM (4 – 6 bodov), o ťažký stupeň HM (viac ako 6
bodov), prípadne o generalizovanú HM pri deviatich bodoch (Rovenský a kol., 2006).
Hypermobilita a hypermobilný syndróm
Pokiaľ pacient nemá bolesti v kĺboch, ale je
prítomná nadmerná pohyblivosť kĺbov, ide o HM.
Ak však nadmernú pohyblivosť v kĺboch sprevádza aj bolesť kĺbov, jedná sa už o hypermobilný
syndróm (Němec, Bočkayová, 2009; Ramcharan,
2012). „Rozsah a intenzita charakteristických
klinických príznakov sa zvyšuje s pribúdajúcim
vekom (Tuchyňová, Rovenský a kol., 2006, s.27).“
Za hlavné faktory podieľajúce sa na vzniku HM
považujeme genetické faktory, zníženú stabilitu
spôsobenú poranením kĺbu a jeho štruktúr, niektoré
patologické procesy centrálnej nervovej sústavy
a pohybového aparátu spojené s hypotóniou a životný štýl (napríklad športová aktivita zväčšujúca
rozsah pohybu nad fyziologické hranice, ale tiež aj
nadmerná pasivita, ktorá vedie k oslabeniu svalov,
hypotónii a k natiahnutiu kĺbnych väzov) (Janíková, 1998; Němec, Bočkayová, 2009).
Diagnostika hypermobility
Pri vyšetrení HM zisťujeme rozsahy pohybu
v jednotlivých kĺboch a kĺbovej vôle (Janíková,
1998). V rehabilitačnej praxi najčastejšie využívame skúšky od Jandu, Sachseho a Beightonovo Horanovo skóre (Janíková, 1998). Výsledok jednotlivých skúšok hodnotíme potom podľa kritérií
autora danej skúšky. V podstate ide o porovnanie
nameraného rozsahu s fyziologickým rozsahom
pohybu.
Skúšky hypermobility podľa Jandu: Niektoré
skúšky HM podľa Jandu sú vyšetrením takmer
totožné ako tie od Sachseho. Janda (2004) popisuje
CIEĽ PRIESKUMU
Našim cieľom bolo zistiť výskyt HM u ľudí
vo veku od 20 do 30 rokov vo vybranom súbore a
porovnať jej výskyt medzi mužmi a ženami.
SÚBOR
Prieskumu sa zúčastnilo 70 probandov vo veku
od 20 až 30 rokov. Priemerný vek bol 23 rokov.
Najmladší zúčastnený mal 20 rokov a najstarší 30
rokov (tabuľka 1). Mužov bolo spolu 34 (48,6%)
a žien 36 (51,4%).
23
ISSN 1339-3022
Tabuľka 1 Vek probandov
Vek
n
%
20
15
21,4
21
15
21,4
22
11
15,7
23
4
5,7
24
4
5,7
25
1
1,4
METODIKA
Prieskum bol realizovaný v období december
2013 až február 2014. Jeho realizácia sa
uskutočňovala v priestoroch Fakulty zdravotníctva
Trenčianskej univerziy Alexandra Dubčeka
v Trenčíne. Výber probandov do súboru bol náhodný. Podmienkou pre zaradenie do prieskumu však
bola dobrovoľná účasť a dobrovoľné podstúpenie
testov pre diagnostiku HM. Postup prebiehal
v troch krokoch:
zisťovali sme, či probandi majú, resp. nemajú
diagnostikovanú HM na základe lekárskeho
vyšetrenia,
zisťovali sme, či si probandi myslia, že sú
hypermobilní,
vykonali sme testy na diagnostiku HM podľa
Jandu (2004), išlo o skúšku rotácie hlavy, šálu,
zapažených rúk, založených rúk, extendovaných lakťov, zopnutých rúk, anteflexie
trupu, lateroflexie trupu a skúšku posadenia sa
na päty.
Následne sme tieto testy doplnili aj troma skúškami od Sachseho a to o skúšku retroflexie trupu,
skúšku rotácie trupu a skúšku hyperextenzie kolien
(Lewit, 2003). Jednotlivé skúšky boli obodované.
V prípade potvrdenia HM vo všetkých testoch sa
celkovo dalo získať 21 bodov. V 9-tich skúškach
sme vyšetrovali pravú aj ľavú stranu tela (spolu 18
bodov) a v troch skúškach sa dalo získať po
jednom bode (skúška posadenia sa na päty, skúška
anteflexie a retroflexie trupu). Probanda sme
označili za hypermobilného, ak získal aspoň 10
bodov.
26
8
11,4
27
4
5,7
28
2
2,6
29
3
4,3
30
3
4,3
Spolu
70
100
Graf 1 Predpoklad vlastnej hypermobility
Nasledujúce grafy znázorňujú výsledky nami realizovaných meraní na diagnostiku HM. Na 70
probandoch sme vykonali 12 skúšok potvrdzujúcich resp. zamietajúcich HM (spolu 21 bodov). Za
HM považujeme získanie aspoň 10-tich z 21 bodov. Na základe výsledkov našich vyšetrení sme
zistili, že skutočne hypermobilných je 44 probandov (62,9%) (graf 2).
Graf 2 Výskyt hypermobility
V grafe 3 porovnávame výskyt HM medzi mužmi
a ženami. Z grafu vyplýva, že až 72% probandov
ženského pohlavia je hypermobilných, kým
probandov
mužského
pohlavia
bolo
hypermobilných „len“ 53%.
VÝSLEDKY
V prvom kroku sme zisťovali, či majú probandi
HM diagnostikovanú na základe absolvovaného
lekárskeho vyšetrenia. Zistili sme, že len 1 proband
(1,40%) má túto diagnózu potvrdenú lekárom.
V druhom kroku sme zisťovali, či si probandi
myslia, že sú hypermobilní. Položili sme im
otázku: „Domnievate sa, že trpíte HM?“ Z grafu 1
vyplýva, že len 15,7% probandov si myslí, že sú
hypermobilní.
Graf 3 Porovnanie výskytu hypermobility u mužov a
žien
Tabuľka 2 zaznamenáva výsledky jednotlivých
skúšok podľa Jandu a Sachseho. Ide o celkový
prehľad (muži aj ženy spolu).
24
ISSN 1339-3022
Tabuľka 2 Výsledky jednotlivých skúšok
P.č.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
Skúška
Skúška rotácie hlavy
Skúška šálu
Skúška zapažených rúk
Skúška založených rúk
Skúška extendovaných lakťov
Skúška zopnutých rúk
Skúška hyperextenzie kolien
Skúška posadenia sa na päty
Skúška anteflexie trupu
Skúška retroflexie trupu
Skúška lateroflexie trupu
Skúška rotácie trupu
Legenda:
Hypermobilita
dx. %
sin. %
22,9
12,9
94,3
95,7
45,7
34,3
45,7
51,4
60,0
60,0
67,1
74,3
41,1
42,8
61,4
32,9
91,4
47,1
52,9
72,9
77,1
Norma
dx. %
sin. %
50,0
55,7
5,7
4,3
34,3
20,0
47,1
52,9
20,0
20,0
30,0
21,4
58,6
57,2
25,7
43,3
8,6
42,9
45,7
27,1
22,9
Hypomobilita
dx. %
sin. %
27,1
31,4
0,0
0,0
20,0
45,7
1,4
1,4
20,0
20,0
2,9
4,3
0,0
0,0
12,9
22,8
0,0
10,0
1,4
0,0
0,0
výskyt hypermobility u viac ako 50% probandov
končatinách (výsledky súhlasia s tvrdením Janíkovej, 1998, ktorá udáva, že HM sa najvýraznejšie
prejavuje na HK). Konkrétne pri skúške šálu bola
pozitivita u viac ako 90% probandov. Pritom rozdiel medzi pravou a ľavou stranou bol minimálny.
Medzi testy pozitívne na HM vyskytujúce sa u viac
ako polovice probandov patrili okrem skúšky šálu
aj skúška rotácie trupu, retroflexie trupu, skúška
posadenia sa na päty, skúška zopnutých rúk
a extendovaných lakťov. Naopak, najmenej často
sme sa stretli s HM pri anteflexii trupu, pri skúške
rotácie hlavy a hyperextezie kolien.
Janíková (1998) tiež uvádza častejší výskyt HM
u žien ako u mužov, čo sa prejavilo aj v našom
prieskume. HM u žien výrazne prevyšovala výskyt
HM u mužov. Vyskytla sa až u 72% probandov
ženského pohlavia a „len“ u 53% probandov mužského pohlavia.
DISKUSIA
V práci sme sledovali výskyt HM u jedincov
medzi 20. a 30. rokom života a porovnávali sme jej
výskyt medzi mužmi a ženami. S HM sa vo
fyzioterapeutickej praxi stretávame pomerne často.
Jej prejavy bývajú najvýraznejšie v detskom veku
a počas dospievania avšak s pribúdajúcim vekom
sa jej prejavy zmierňujú (Lewit, 2003; Janíková,
1998). Janda (2001) tvrdí, že s pribúdajúcim
vekom sa postupne HM stabilizuje a po dosiahnutí
štyridsiateho roku života sa zmenšuje. Kĺby
postihnuté HM sú dlhé roky preťažované, čo
časom vedie ku vzniku degeneratívnych zmien na
postihnutých kĺboch. Preto sa aj HM právom
zaraďuje medzi tzv. „preartrózy“. Časom teda
naozaj dochádza k normalizácii stavu a dokonca až
k hypomobilite. Ako „bod zlomu“ považuje Janda
(2001) práve obdobie po 40. roku života. Preto sme
sa v našom prieskume rozhodli sledovať výskyt
HM u jedincov práve v tretej dekáde života.
Každého probanda sme podrobili 12-tim jednoduchým testom na diagnostiku HM. Za HM považujeme získanie aspoň 10-tich bodov z celového
počtu 21. Pred samotným testovaním sme sa
každého spýtali, či má diagnostikovanú HM na
základe lekárskeho vyšetrenia a či si o sebe myslí,
že je hypermobilný. Lekárom potvrdenú HM mal
len jeden zo 70-tich probandov (1,4%). Z toho
usudzujeme, že HM sa v lekárskej praxi berie na
ľahkú váhu a cielene sa nevyšetruje ani v rámci
primárnej či sekundárnej prevencie.
Len 15,7% probandov malo o sebe mienku, že sú
hypermobilní, pričom my sme HM potvrdili u viac
ako polovice (62,9%). HM sa na základe nášho
testovania najčastejšie prejavila na horných
ZÁVER
Ako sme sami pri prieskume zistili, HM postihuje až 62,9% jedincov v tretej dekáde života.
Napriek tomu je nedostatočne prejednávaným
problémom, z čoho vyplýva aj jej zanedbávanie.
Myslíme si, že by sa mal klásť dostatočne veľký
dôraz na sledovanie znakov HM a to už v detskom
veku. Zaradenie skúšok na zistenie HM do preventívnych prehliadok by pomohlo včas odhaliť HM
a účinnejšie proti nej a jej dôsledkom bojovať.
Treba si uvedomiť, že liečba HM je dlhodobý proces, preto je jednoduchšie a hlavne efektívnejšie
HM a hypermobilnému syndrómu predchádzať ako
ho liečiť (Keer, 2010). Pre dieťa by boli tieto
zmeny jednoduchšie ako pre dospelého jedinca,
ktorého zvyklosti a stereotypy sa menia ťažšie.
25
ISSN 1339-3022
Navyše by sme mohli týmto spôsobom predchádzať aspoň čiastočne bolestiam kĺbov už vo veľmi
mladom veku a tým zlepšiť aj kvalitu života hypermobilným jedincom. Zatiaľ je toto všetko však len
výzvou do budúcnosti.
LAWRENCE, A.: 2005. Benign hypermobility
syndrome. In Journal of Indian Rheumatology.
2005, vol. 13, p. 150-155
NĚMEC,V., BOČKAYOVÁ, E.: 2009 , Hypermobilní syndrom. [Cit. 2013-02-28]. Aktualizované: 10-09-2012. Dostupné na internete:
<http://www.nemocnicepardubice.cz/stranka/pro-pacienty-anavstevy/
prorodiceadeti/hypermobilnisyndrom/66/>
RAMCHARAN, M., ANDREWS, L.: 2012,
Clinical Brief: Recognition of Benign Joint
Hypermobility Syndrome (BJHS), In Topics in
Integrative Health Care, 2012, roč. 3 (1), [Cit.
2013-10-19].
Dostupné
na
internete:
<http://www.tihcij.com/Articles/Clinical-BriefRecognition-of-Benign-Joint-HypermobilitySyndrome-BJHS.aspx?id=0000345>
ROSS, J., GRAHAM, R.: 2011, Joint
hypermobility syndrome. [Cit. 2013-10-18].
Aktualizované: 2013. Dostupné na internete:
<http://www.bmj.com/content/342
/bmj.c7167?keytype=ref&siteid=bmjjournals&i
jkey=Lw4LnyH/eWJwA>
RYBÁR, I.: 2003. Hypermobilní syndrom. In:
Klinická revmatologie, Praha, Galén, 2003,
ISBN 80-7262-124-2
TUCHYŇOVÁ, A., ROVENSKÝ, J., RYBÁR, I.:
2006. Vybrané dedičné poruchy a ich
muskuloskelerálne prejavy. In Lekárske listy.
2006, č. 23, ISSN 1335-4477
ODKAZOV
BAYER, M.: 2012. Pediatrie. Triton, 2012, ISBN
978-80-7387-388-2
BIRD, H., A.: 2005. Joint hypermobility in
children Rheumatology 2005, 44, 703–704
GÚTH, A.: [s.a.]. Propedeutika v rehabilitácií pre
fyzioterapeutov. LIEČREH GÚTH s.r.o. [s.a.],
ISBN 80-88932-24-6
JANDA, V.: 2001. Hypermobilita. Společnost
myoskeletální medicíny ČLS JEP, 2001,
Projekt MZ ČR, Reg. č. a/079/111
JANDA, V. a kol.: 2004. Svalové funkční testy.
Grada, 2004, ISBN 978-80-247-0722-8
JANÍKOVÁ, D.: 1998. Fyzioterapia funkčná
diagnostika lokomočného systému I. Osveta,
1998, ISBN 80-8063-015-1
KEER, R., BUTLER, K.: 2010. Physiotherapy and
occupational therapy in the hypermobile adult.
[Cit. 2013-10-18]. Aktualizované: 04-2010.
Dostupné na internete: <http://www.london
handtherapy.co.uk/wp-content/uploads/2010/
04/Ch09-143-162-9780 70203 0055.pdf>
LEWIT, K.,: 2003. Manipulační léčba myoskeletální medicíně. 5. vyd. nakladatelství Sdělovací technika. 2003, ISBN 80-86645-04-5
26
ISSN 1339-3022
NÁVRHY NA ZLEPŠENIE POZÍCIE POHYBOVEJ AKTIVITY
V HODNOTOVOM SYSTÉME MLÁDEŽE
SUGGESTIONS FOR IMPROVING OF THE ROLE OF PHYSICAL ACTIVITY
IN THE VALUE SYSTEM OF YOUNG PEOPLE
KOTYRA Ján, ČERNICKÝ Miroslav, BAŇÁROVÁ Patrícia
a životnú filozofiu. Hodnoty by mali byť v živote
mladého človeka koreňmi a príkladmi. Hodnotami
spoľahlivými, o ktoré sa možno oprieť a podľa
ktorých sa v živote riadiť.
ABSTRAKT
Súčasná doba je orientovaná skôr na materiálne hodnoty, konzumný spôsob života. Tradičné hodnoty ako rodina, čestnosť,
slušnosť a viera stoja v úzadí. V teoretickom rozbore našej
práce sme sa snažili analyzovať hodnoty, klasifikovať hodnoty, charakterizovať hodnotový systém. Vysvetliť význam
a dôležitosť pohybovej aktivity ako hodnoty a ponoriť sa do
hierarchie hodnôt stredoškolskej mládeže. Praktická časť bola
zameraná na výskum hodnôt a zistenie postavenia pohybovej
aktivity v hodnotovom systéme študentov stredných škôl,
realizáciu aktivít podporujúcich zlepšenie postavenia pohybovej aktivity v živote mládeže, spracovanie a vyhodnotenie
výsledkov a uvedenie odporučení pre prax.
CIEĽ, HYPOTÉZY A ÚLOHY PRÁCE
Cieľ práce
Cieľom práce je rozšíriť poznanie škály hodnôt a
štruktúry hodnotového systému stredoškolskej
mládeže. V nadväznosti zistiť miesto pohybovej
aktivity v hodnotovom systéme našich respondentov, navrhnúť aktivity na zlepšenie jej postavenia a realizovať tieto aktivity na vybranej
skupine študentov.
Kľúčové slová: Hodnoty. Hodnotový systém. Hodnotové
preferencie mládeže. Pohybová aktivita.
ABSTRACT
Contemporary age is focused more on material values and
consumerist lifestyle. Traditional values such as family,
honesty, decency and faith stand on the sidelines. In the
theoretical analysis of our work we tried to analyze the values,
classify values and characterize the value system. We
attempted to explain the meaning and importance of physical
activity as a value and to immerse into the hierarchy of values
of secondary school youth. The practical part was focused on
the research of values and determining the status of physical
activity in the value system of high school students, implementation of activities promoting empowerment of physical
activity in the lives of youth, processing and evaluation of
results and presenting recommendations for practice.
Hypotézy práce
Na základe doposiaľ zistených faktov a využitím
dedukcie sme stanovili tieto hypotézy práce:
predpokladáme a myslíme si, že u väčšiny
študentov stredných škôl sa pohybová aktivita
na začiatku ich štúdia nebude nachádzať na
popredných miestach ich hodnotového systému,
predpokladáme, že študenti u ktorých sa aplikovali naše aktivity po dobu trvania štúdia sa
pohybová aktivita umiestni na vyšších miestach
ich hodnotového systému.
Key words: Values. Value system. Value preferences of
youth. Physical activity.
Úlohy práce
Z cieľa a uvedených hypotéz vyplývajú nasledovné úlohy:
zistiť štruktúru hodnotového systému študentov
a vyhodnotiť postavenie pohybovej aktivity
v tomto systéme,
navrhnúť agility na zlepšenie miesta pohybovej
aktivity ako axiologického prvku v hodnotovom
systéme študentov stredných škôl,
realizovať navrhnuté aktivity na vytypovanej
strednej škole zamerané na zvýšenie autority
a pozície pohybovej aktivity v hodnotovom
systéme študentov (počas doby štúdia vybraného ročníka od začiatku nášho výskumu),
ÚVOD
Hľadanie zmyslu života a racionálne formovanie
jeho koncepcie predstavuje jednu z najdôležitejších
stránok v živote mladých ľudí. Je potrebné vyrovnať sa so štandardizovanými, vnútornými úlohami
spoločnosti a súčasne vyvíjať úsilie o vlastnú
identitu, ako výsledkov vzťahov medzi požiadavkami spoločnosti a úlohami vo sfére pracovnoprofesijnej a ideovej. Mladý človek musí hlboko
racionalizovať vlastnú sebarealizáciu, využiť svoje
danosti, predpoklady a schopnosti, vytvoriť si
vlastný postoj k životu, vytýčiť si životné ciele
27
ISSN 1339-3022
požiadaviek na správne vyplnenie dotazníkov
a taktiež sme sa dozvedeli ďalšie informácie, ktoré
nám neposkytol dotazník.
vyhodnotiť zistené poznatky o pozícii pohybovej aktivity v hodnotovom systéme u študentov:
- Strednej odbornej školy (SOŠ) na začiatku
a na konci výskumu a interpretovať tieto
zistenia,
- Gymnázia Milana Rastislava Štefánika na
začiatku a na konci výskumu a interpretovať
tieto zistenia,
porovnať postavenie pohybovej aktivity v hodnotovom systéme študentov SOŠ (ktorí absolvovali nami navrhnuté aktivity) a študentov
gymnázia (u ktorých sme nerealizovali aktivity
pre zlepšenie pohybovej aktivity).
Dotazníková metóda
Hlavnou metódou získavania empirických údajov
pre účely našej práce boli dotazníky venované
hodnotám a pohybovým aktivitám. Otázky dotazníkov boli zamerané na zistenie údajov o hodnotách, hodnotovom systéme a o pohybovej aktivite
študentov stredných škôl v Novom Meste nad
Váhom.
Na začiatku štúdia sme študentom rozdali dva
dotazníky (vstupné „A“, „B“) na konci štúdia
(výstupné „C“, „D“). Naše dotazníky pozostávali z
dvoch časti: sprievodného textu a z otázok k danej
problematike práce. Z celkového pôvodného rozsahu 160 dotazníkov sa nám vrátilo 160 kusov a to
na začiatku ako aj v závere výskumu.
METODIKA PRÁCE
Charakteristika súboru
Skúmanú vzorku tvorili vybraní študenti (na
začiatku výskumu študenti prvých ročníkov a na
konci výskumu študenti štvrtých ročníkov). Študenti pochádzajú zo zámerne vybraných stredných
škôl v okrese Novom Meste nad Váhom (Stredná
odborná škola, Gymnázium M. R. Štefánika).
Empirický materiál sme získali od 160 študentov
(80 študentov SOŠ, z toho 40 chlapcov a 40 dievčat a 80 študentov Gymnázia M. R. Štefánika, z
toho 40 chlapcov a 40 dievčat) z Nového Mesta
nad Váhom. Respondentov sme skúmali v dvoch
vekových obdobiach. Študenti prvých ročníkov
(vek 15-16 rokov) a študenti štvrtých ročníkov
(vek 18-19 rokov).
Počet študentov prvého ročníka zapojených do
nášho výskumu z SOŠ bol 80 z celkového počtu
120 študentov, čo predstavovalo 67%. Počet študentov prvého ročníka zapojených do nášho
výskumu z gymnázia bol 80 z celkového počtu
105 študentov, čo predstavovalo 76%.
Metódy spracovania a vyhodnocovania empirických údajov
Pri spracovaní a vyhodnotení empirických údajov
sme využili matematicko-štatistické metódy a metódy percentuálnej analýzy. Údaje sme triedili
podľa typov stredných škôl na začiatku a na konci
štúdia. Pri interpretácií sme využili metódy logickej analýzy, syntézy, indukcie a dedukcie. Údaje
získané z dotazníkov sme spracovali v programe
Microsoft Word a Excel vo forme kvalitatívnych
znakov do grafov a tabuliek. Následne sme ich
štatisticky vyhodnotili pomocou Chi – kvadrát
testu a popísali. Hodnotenie sme vyjadrili na
hladine štatistickej významnosti (p < 0,01; p < 0,05
a p < 0,10). Pri hodnotení vybraných ukazovateľov
sme štatisticky pozorovali skupiny študentov
stredných škôl (SOŠ, Gymnázia v Novom Meste
nad Váhom) počas ich štúdia.
VÝSLEDKY PRÁCE
Hodnotami a hodnotovým systémom, hierarchiou
hodnôt a ich zmenami v priebehu vlastného života
sa zaoberá každý z nás a súčasne si kladie otázky
o ich významu pre kvalitný život.
Hlavnou úlohou v našej práci bolo zistiť štruktúru hodnotového systému študentov a vyhodnotiť
postavenie pohybovej aktivity v tomto systéme.
Výsledky výskumu na začiatku štúdia u študentov
SOŠ a gymnázia ukázali hodnoty, ktoré sa
umiestnili na popredných priečkach ich hodnotového systému. Patrili tam hodnoty zdravie, láska
Metódy získavania teoretických poznatkov a
empirických údajov
Pri štúdiu a výskume sme použili základné logické a štandardné štatistické postupy. Pre získanie
podkladového materiálu – neštandardizovaný dotazník. V prvej etape sme využili aj neštandardizovaný rozhovor v záujme zvýšenia našej informovanosti o probléme výskumu, ktorý bol obsahovo
zameraný na aktivizáciu a získanie respondentov.
Uplatnili sme ho aj pri konzultáciách so študentmi a pri distribúcii a zbere dotazníkov. Osobný
kontakt sa nám osvedčil pri zdôrazňovaní našich
28
ISSN 1339-3022
a vzdelanie. Pohybová aktivita obsadila v hierarchii hodnôt študentov u oboch typov škôl nepriaznivé deviate miesto (obr.1, obr.2).
peniaze manželstvo a športová činnosť. U chlapcov
na popredných priečkach boli hodnoty zdravie,
láska a priateľstvo. Na ich konci hodnoty úspech,
peniaze manželstvo a športová činnosť. Seböková
(2008) v práci hodnoty a hodnotová orientácia
mládeže prezentuje cieľové hodnoty, ktoré preferuje dnešná mládež. Boli nimi zabezpečenie
rodiny, sloboda, šťastie, priateľstvo. Okrem cieľových hodnôt sa zaoberá aj hodnotami inštrumentálnymi. Tam do popredia vystúpili hodnoty veselosť, tvorivosť, intelektuálnosť, láskavosť a zodpovednosť. Autori Oborný, Kotyra J. (2008) uvádzajú
vo svojom príspevku na konferencii, že na popredných priečkach hodnotového systému študentov
stredných škôl sa umiestnili hodnoty zdravie, vzdelanie a peniaze. Na ich konci to boli hodnoty viera
sloboda a pohybová aktivita.
V dôsledku týchto negatívnych indikátorov
postavenia pohybovej aktivity v hierarchii hodnôt,
snažili sme sa zaviesť aktivity a inovácie na
posilnenie jej postavenia u študentov na SOŠ
(obr.3). Konkrétne išlo o zvýšenie športových
krúžkov a pestrú paletu pohybových aktivít oproti
študentom študujúcim na gymnáziu. V prvom roku
štúdia študenti SOŠ mohli navštevovať šesť krúžkov, v druhom roku to bolo osem krúžkov a v treťom roku štúdia až deväť krúžkov. Nárast počtu
krúžkov, ako aj ich návštevnosť každým rokom
gradovala.
17,0
17,0
15,5
16,2
Zdravie
Láska
12,9
13,0
Vzdelanie
10,6
10,0
10,6
11,2
Peniaze
Rodina a domov
7,7
Sloboda
5,3
7,5
8,0
Chi = 32,44** p < 0,01
7,5
6,7
6,4
SOŠ-vstup
7,6
Pravé priateľstvo
Kariéra
Šport, pohybová aktivita
SOŠ-výstup
4,2
5,0
Viera
0
5
10
15
(%)
20
Obrázok 1 Porovnanie hodnotového systému u
študentov SOŠ
17,3
Zdravie
17,4
16,3
Láska
16,3
13,2
Vzdelanie
13,5
11,5
Peniaze
10,4
10,6
Rodina a domov
11,1
9,8
Kariéra
6,7
6,7
Pravé priateľstvo
Chi = 103,5** p < 0,01
10,0
6,2
Sloboda
4,1
5,0
Šport, pohybová aktivita
3,5
Viera
4,6
Chi = 32,44** p < 0,01
5,9
0
5
Gymn.-vstup
10
(%)
15
20
Gymn.-výstup
Obrázok 2 Porovnanie hodnotového systému u študentov gymnázia
Florbalový
0,0
0,0
Turistický
0,0
Bedmintonový
0,0
9,2
Športové hry
Pre porovnanie našich výsledkov uvádzame
ďalších autorov, ktorí sa podobnou problematikou
zaoberali. Jendrichovská (2008) vo svojej diplomovej práci uvádza hierarchiu hodnôt rómskych
študentov. Na popredných miestach sa umiestnili
hodnoty zdravie, zabezpečený domov, dostatok
jedla, nové auto, bohatstvo, láska. Pohybová
aktivita, šport sa nachádzali na konci ich hierarchie
hodnôt. Paluš (2007) sa zameral na hierarchiu
hodnôt študentov stredných škôl. Na popredných
miestach sa umiestnili hodnoty zdravie, rodina
a deti, priatelia a peniaze. Pohybová aktivita dosahovala posledné miesta. Nerádová (2007) uvádza
vo svojej práci poradie hodnôt študentov stredných škôl podľa pohlavia v poradí. Prvé priečky u
dievčat obsadili hodnoty láska, zdravie, priateľstvo. Naopak na ich konci boli hodnoty úspech,
21,2
15,1
12,5
12,6
19,4
10,6
5,9
Stolnotenisový
12,5
Potápačský
2,5
Plavecký
7,7
17,7
15,1
9,7
17,7
9,6
Volejbalový
13,4
16,1
11,5
11,8
Futsalový
14,4
14,3
0,0
5,0
2007/2008
10,0
(%)
15,0
2008/2009
19,4
20,0
25,0
2009/2010
Obrázok 3 Športové krúžky študentov SOŠ v školských
rokoch
Naopak študenti gymnázia mohli navštevovať
v prvom roku štúdia iba štyri krúžky a v ďalších
rokoch to bolo päť krúžkov (obr.4). Ich návštevnosť zďaleka neprevýšila návštevnosť študentov
SOŠ.
29
ISSN 1339-3022
0,0
Stolnotenisový
Zdravie
13,3
16,3
Vzdelanie
21,7
Basketbalový
17,4
Láska
18,9
11,1
Peniaze
10,4
Pravé priateľstvo
43,5
Volejbalový
13,5
Rodina a domov
26,7
24,3
31,1
29,7
6,7
Šport, pohybová…
4,6
Kariéra
34,8
Futbalový
0,0
10,0
2007/2008
20,0
30,0
(%)
2008/2009
10
Sloboda
28,9
27,0
5,9
Viera
40,0
50,0
4,1
0
5
(%)
SOŠ
2009/2010
10
15
20
Gymn.
Obrázok 4 Športové krúžky študentov gymnázia
v školských rokoch.
Obrázok 5 Porovnanie hodnotového systém študentov
SOŠ a gymnázia na konci štúdia.
V práci Mikulovej (2009) sa dozvedáme, že
v SOŠ Skalica navštevuje 29% študentov krúžok
jazda na koni ako jediný športový krúžok. Na rozdiel SOŠ Bratislava, kde študenti mohli navštevovať tri krúžky a to aerobik 17%, stolný tenis
17% a volejbal 67%. Ak porovnáme krúžkovú činnosť medzi uvedenými školami dochádzame k názoru, že s väčšou ponukou krúžkov sa zvyšuje i počet športujúcich študentov. Podobné výsledky prezentuje vo svojich prácach aj autorka Medeková
(1997, 1998, 2007). Aktivity, ktoré sme ponúkli
študentom SOŠ počas štúdia boli pre nich zaujímavé o čom svedčí aj ich návštevnosť. V prvom
roku štúdia ich bolo šesť. V druhom roku štúdia
sme zvýšili aktivity na trinásť. Tretí rok ich počet
vzrástol až na devätnásť. Každú aktivitu navštívilo
počas štúdia minimálne trinásť študentov a maximálne sedemdesiat štyri (tab.1). Najobľúbenejšími
aktivitami počas štúdia boli korčuľovanie, atletika,
besedy, volejbalové turnaje, futsalové turnaje a pre
dievčatá to boli najmä cvičenia na fit loptách
a rôzne druhy tancov. V porovnaní so študentmi
gymnázia, ktorí mali len tradičné aktivity, ktorými
boli beh, futbal, volejbal, lyžiarsky kurz môžeme
vysloviť názor, že škola (teda SOŠ) počas posledných rokov priniesla veľký nárast pohybových
aktivít. Na záver výskumu sme sa venovali postaveniu hodnôt v hodnotovom systéme našich
respondentov a zvlášť nás zaujímalo postavenie
pohybovej aktivity v ňom (obr.5). Ako sa ukázalo,
náš vplyv na študentov pomocou pestrosti nami
aplikovaných pohybových aktivít a krúžkov sa
odzrkadlil na postavení hodnoty pohybovej aktivity v ich celkovej hierarchii. U študentov SOŠ sa
pohybová aktivita posunula v hodnotovom systéme
o dve miesta nahor. Obsadila siedmu priečku.
Pre porovnanie so študentmi gymnázia, kde hodnota pohybovej aktivity pretrvávala na predposlednom deviatom mieste. Tieto výsledky potvrdili, že pokiaľ sa pedagógovia telesnej a športovej
výchovy venujú študentom a prinášajú nové trendy
a metódy (aktivity) do praxe, sa hodnota pohybovej aktivity posunie vyššie v ich hierarchii hodnôt
a stane sa súčasťou ich života a životného štýlu.
Tabuľka 1 Pohybové aktivity študentov SOŠ
2007/ 2008/
2008
2009
Aktivita
(%)
(%)
Korčuľovanie
78,8
76,3
Atletika
87,5
87,5
Turistické vychádzky
42,5
50,0
Beseda
85,0
75,0
Lyžiarsky kurz
30,0
35,0
Futsalový turnaj
38,8
42,5
Volejbalový turnaj
N
37,5
Stolnotenisový turnaj
N
18,8
Šport. podujatie (volejbal)
N
38,8
Šport. podujatie (futbal)
N
56,3
Veľkonočný volejbalový
N
25,0
turnaj
Športové dni
N
77,5
Tance
N
28,8
Cvičenia na fit loptách
N
N
Propagácia tancov
N
N
Korčuľovanie (kolies. korč.)
N
N
Hokejbal
N
N
Vianočný bedmintonový
N
N
turnaj
Gymnastické zostavy
N
N
Legenda: N - aktivita nezaradená v danom roku
30
2009/
2010
(%)
73,8
87,5
52,5
90,0
17,5
85,0
46,3
36,3
42,5
75,0
52,5
92,5
41,3
55,0
48,8
56,3
26,3
47,5
16,3
ISSN 1339-3022
systému a zvýšenie pozície pohybovej aktivity
v ňom. Dokumentuje to i výsledný hodnotový systém študentov na konci ich štúdia na SOŠ.
Našou prácou sme prispeli k rozšíreniu škály
poznatkov o axiologickom povedomí stredoškolákov o hodnotách, hodnotovom systéme a postavení
pohybovej aktivity v ňom. Uvedomujeme si však,
že pre zvýšenie akceptácie pohybovej aktivity
v hodnotovom systéme mládeže je dôležité neustále sledovanie a monitorovanie zmien v hodnotovom systéme a následná aplikácia takých inovačných podnetov a činností (aktivít), ktoré sú teleologicky nasmerované na posilnenie postavenia pohybovej aktivity ako hodnoty v danom systéme.
Dôvodom pre náš výskum bola zlá situácia
postavenia pohybovej aktivity v živote mladých
ľudí. K tomuto názoru sme dospeli každodenným
stretávaním sa so študentmi, pri pracovných rozhovoroch a stretnutiach s vyučujúcimi iných škôl.
Sledovaním a čítaním článkov a vedeckých prác
s už spomínanou problematikou sa náš názor
potvrdzoval. V hodnotovom systéme dnešnej mládeže, kde prevládajú hodnoty konzumného charakteru a kde pohybová aktivita je na posledných
priečkach ich hodnotového systému, sa odzrkadľuje životný štýl mladého človeka dnešnej
doby.
Preto sme sa pokúsili zmeniť túto nelichotivú
situáciu zvyšovaním akceptácie pohybu prostredníctvom nami navrhnutými aktivitami. Aktivity
sme vyberali podľa zisteného záujmu našich respondentov a podľa miestnych, materiálnych a časových možností školy.
Vzhľadom na úspešnosť výsledkov, ktoré sa
prejavili vzrastom postavenia pohybovej aktivity
v hodnotovom systéme respondentov u ktorých sa
naše aktivity realizovali počas ich štúdia, si
dovoľujeme odporučiť nasledovné závery :
Vysvetľovať študentom konkrétne význam
hodnoty pohybovej aktivity a správne ich motivovať pre celoživotné športovanie.
Zaujímať sa o nové trendy pohybových aktivít
súčasnej mládeže, monitorovať zahraničné skúsenosti z tejto oblasti.
Odporúčame školám zaradiť do učebných
plánov telesnej a športovej výchovy zaujímavejšie, netradičné a moderné pohybové aktivity.
Zvýšiť počet športových krúžkov ako ponukovú
škálu, ktorá zodpovedá záujmom študentov
a pristupovať k ich odbornému vedeniu zodpovedne.
ZÁVER
Empirická časť práce bola zameraná na cieľovú
skupinu stredoškolákov počas ich štúdia. Študenti
sa počas štúdia na SOŠ zapájali do nami navrhnutých pohybových aktivít a športových krúžkov,
ktorými sme sledovali zvýšenie sa pohybovej aktivity, ako kvalitatívneho prvku v ich hodnotovom
systéme. Gymnazisti, ako druhá skupina respondentov, sa venovali pre nich tradičným pohybovým
aktivitám a športovým krúžkom.
Cieľom práce bolo rozšíriť a konkretizovať poznanie hodnotového systému a hodnotových preferencií stredoškolskej mládeže. Zistiť miesto pohybovej aktivity v hodnotovom systéme našich
respondentov, navrhnúť aktivity na zlepšenie jej
postavenia a realizovať ich na vybranej skupine
študentov.
Pri plnení jednotlivých úloh práce sme dospeli
k nasledovným poznatkom:
Hypotéza č.1 sa nám potvrdila v ktorej sme
zistili predpoklad, že u väčšiny študentov stredných škôl sa pohybová aktivita na začiatku
štúdia nenachádzala na popredných miestach
ich hodnotového systému. Pohybovú aktivitu
umiestnili študenti oboch typov škôl v hodnotovom systéme na predposledné miesto.
Hypotéza č.2 sa nám potvrdila, že študenti
u ktorých sa aplikovali naše inovácie obsahu
telesnej a športovej výchovy po dobu trvania
ich štúdia umiestnili pohybovú aktivitu na
vyššie miesta vlastného hodnotového systému.
Dokázali to naše výsledky z ktorých je zrejmé,
že študenti SOŠ v svojom hodnotovom systéme
hodnotu pohybovej aktivity posunuli o dve
pozície dopredu z deviateho na siedme miesto.
Dôležitou úlohou pre posilnenie pozície pohybovej aktivity, ako kvalitatívneho prvku v hodnotovom systéme študentov stredných škôl ako sa
ukázalo v našom výskume, je systematická práca
pedagóga a správny výber športových pohybových
aktivít. V priebehu výskumu sme v konkrétnych
podmienkach overili pedagogickú paradigmu, že
telovýchovný proces mládeže by mal byť vedený
tak, aby mládež zaujal a zabezpečil jej fyziologické
a emocionálne uspokojenie. Mal by byť zameraný
na skvalitňovanie a racionálnu modernizáciu pohybových aktivít a športových krúžkov. Aplikáciou
moderných pohybových aktivít a nových športových krúžkov, systematickou a cieľavedomou
prácou možno docieliť i zmenu hodnotového
31
ISSN 1339-3022
MEDEKOVÁ, H. 1997. Telovýchovná aktivita
detí a mládeže. In: Acta Facultatis Educationis
Physicae Universitatis Comenianae, Univerzita
Komenského v Bratislave, 1997/a, s. 35-65.
MEDEKOVÁ, H. 1998. Telovýchovná aktivita
slovenskej
populácie.
In:
Východiská
k optimalizácií
pohybových
programov
obyvateľov SR. Zborník výstupov z grantového
projektu. Bratislava, FTVŠ UK, 1998.
MEDEKOVÁ, H. 2007. Pohybová aktivita. In:
LABUDOVÁ, J. a kol.: Obsahová báza
v programe šport a zdravie, Bratislava: ICM
AGENCY, 2007, s. 69-70. ISBN 80-89257-011.
MIKULOVÁ, M. 2009. Voľný čas a jeho spôsob
trávenia z pohľadu rôznych vekových kategórií.
Diplomová práca. Bratislava: Pedagogická
fakulta UK, 2009. s. 68.
NERÁDOVÁ, M. 2007. Hodnotová orientácia
stredoškolskej mládeže. Bakalárska práca.
Bratislava 2007: Pedagogická fakulta UK,
2007. s. 51.
OBORNÝ, J., KOTYRA, J. 2008. Voľný čas
a šport v životnom štýle stredoškolákov. In:
Sport a kvalita života. Sborník z konferencie
z Masarykovej Univerzity FSS. Brno, 2008, s.
107. ISBN 978-80-210-4716-7.
SEBÖKOVÁ, D. 2008. Hodnoty a hodnotová
orientácia
mládeže.
Bakalárska
práca.
Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2008. s.
39.
Propagovať počas štúdia pohybovú športovú
aktivitu aj prostredníctvom organizácie rôznych
neformálnych besied a profesionálnych výkladov s problematikou významu pohybovej aktivity pre mladých ľudí. Zúčastňovať sa so
študentmi rôznych atraktívnych športových
podujatí.
Sme presvedčení, že naša práca je prínosom k aktualizácii poznania problematiky hodnôt a hodnotového systému mládeže a zaradí sa k prostriedkom ako posunúť pozíciu hodnoty pohybovej
aktivity
vyššie
v hodnotovom
systéme
mládeže. Súčasne dúfame, že predložená práca
bude vhodným podnetom na spracovanie
podobných tém v budúcnosti a tým prispeje
k zvýšeniu akceptácie pohybovej aktivity dnešnou
mládežou.
ODKAZOV
JENDRICHOVSKÁ, K. 2008. Hodnoty a hodnotové orientácie rómskych žiakov vo vzťahu
k vzdelávania. Diplomová práca. Bratislava:
Pedagogická fakulta UK, 2008. s. 47.
KOTYRA, M. 2007. Vplyv športu na kvalitu života
študentov strednej priemyselnej školy v Piešťanoch. Diplomová práca. Bratislava: FTVŠ
UK, 2007. s. 71.
MASTSCHOVSKÁ, D. 2008. Zdravie, voľný čas
a pohybová aktivita v názoroch a postojoch
stredoškolákov. Rigorózna práca. Bratislava:
FTVŠ UK, 2008. s. 53.
32
ISSN 1339-3022
SUBJEKTÍVNE VNÍMANIE ZÁŤAŽE PACIENTOV PO OPERÁCIÁCH SRDCA
SUBJECTIVE LOAD PERCEPTION OF PATIENTS AFTER CARDIAL SURGERY
GURÍN Daniel1, FRANKOVÁ Veronika2
1
2
Fakulta zdravotníctva SZU v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici
Kúpele Sliač
Results: there was evaluated the relationship of subjective
perception of blood pressure with the measured values and
training rehabilitation effect. The average distance in meters
that patients managed without cardiac complications was
383.65 ± 72.60 at baseline and 460.29 ± 80.17 in the final test.
The relationship between subjective perception and objective
hemodynamic parameters measured values characterize the
correlation coefficients r = 0.59, r = 0.69. Numeric measurements of the difference in blood pressure were 11.35 ± 5.70.
Discussion and conclusion: The results did not exactly prove
that patients in the study group were able to adequately assess
blood pressure during rehabilitation. The study further
confirmed the positive effect of cardiovascular rehabilitation
on an objective improvement in the state and many similar
studies, but it did not confirm a statistically significant effect
in terms of the state of subjective perception. There was also
said the assumption that the patients who are overweight has
tendency to underestimate the body response to the load. For
the running of the occupy of subjective perception capacity in
patients with cardiovascular disease is necessary to revitalize
the first comprehensive cardiovascular rehabilitation process
in Slovakia.
ABSTRAKT
Autor sa v príspevku venuje kardiovaskulárnej rehabilitácii,
a to hlavne jej druhej, teda včasnej posthospitalizačnej fáze.
Doložená štúdia hovorí o vzťahu medzi subjektívnym vnímaním záťaže a reálnymi reakciami na záťaž u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením, ktorí podstúpili revaskularizačný
zákrok. Súbor tvorilo 52 pacientov, ktorí absolvovali 3-týždňový rehabilitačný program v kúpeľoch Sliač.
Metodika: Pacienti absolvovali štandardný kúpeľný pobyt
zameraný na rehabilitáciu kardiovaskulárneho systému. Na
začiatku a na konci podstúpili 6 minútový test chôdze. Počas
celého pobytu bolo monitorované subjektívne vnímanie záťaže
jednak Borgovou škálou a jednak subjektívnym odhadom
hemodynamických parametrov.
Výsledky: vyhodnocoval sa vzťah jednak subjektívneho
vnímania tlaku krvi s objektívne nameranými hodnotami
a jednak tréningový efekt rehabilitácie. Priemerná vzdialenosť
v metroch, ktorú pacienti zvládli bez kardiálnych komplikácií,
bola 383,65 ± 72,60 pri vstupnom a 460,29 ± 80,17 pri
výstupnom teste. Vzťah medzi subjektívnym vnímaním hemodynamických parametrov a objektívne nameranými hodnotami
charakterizujú korelačné koeficienty r = 0,59, r = 0,69. Číselný
rozdiel meraní pri tlaku krvi bol 11,35 ± 5,70mmHg.
Diskusia a záver: Výsledky exaktne nepreukázali, že v sledovanom súbore boli pacienti schopní adekvátne hodnotiť tlak
krvi v priebehu rehabilitácie. Ďalej potvrdili priaznivý efekt
kardiovaskulárnej rehabilitácie na objektívne zlepšenie stavu,
čo uvádzajú aj mnohé podobné štúdie, ale nepotvrdil sa štatisticky významný efekt z hľadiska subjektívneho vnímania
stavu. Bol vyslovený aj predpoklad o tom, že pacienti s nadváhou majú tendenciu podhodnocovať reakcie svojho tela na
záťaž. K tomu, aby bolo možné kvalitne sa venovať subjektívnemu vnímaniu záťaže u pacientov s kardiovaskulárnym
ochorením, je nutné najskôr revitalizovať komplexný proces
kardiovaskulárnej rehabilitácie na Slovensku.
Key words: Cardiac rehabilitation. Subjective load perception. Physical therapy. Cardiovascular disease.
ÚVOD
Infarkt myokardu ako jedna z akútnych foriem
ischemickej choroby srdca predstavuje aj v súčasnosti nebezpečnú hrozbu. Ako uvádza WHO,
okolo roku 2000 dosahovala mortalita na kardiovaskulárne ochorenia vo svete asi 30% spomedzi
všetkých úmrtí (Špinar, 2003). Naša krajina, pravdepodobne aj vplyvom nedostatočnej kardiovaskulárnej rehabilitácie, zaznamenala napríklad v roku 2005 1,5 krát vyššiu úmrtnosť na ischemickú
chorobu srdca ako Česká republika, 2,5 krát vyššiu
ako Rakúsko (Národný program prevencie ochorení srdca a ciev, 2010). V súčasnosti sa hovorí
o miernom poklese mortality zapríčinenej kardiovaskulárnymi ochoreniami. Napríklad USA udáva
pokles mortality na spomínané ochorenia o 3,7%
za roky 2008 a 2009 (Kochanek, 2011).
Kľúčové slova: Kardiovaskulárna rehabilitácia. Subjektívne
vnímanie záťaže. Fyzioterapia. Kardiovaskulárne ochorenia.
ABSTRACT
Author of the contribution dedicated to cardiovascular
rehabilitation and particularly its second, post-hospitalisation
phase. Proven study says about the relationship between
subjective perception of load and the real reactions in patients
with cardiovascular disease who underwent revascularisation.
The file consisted of 52 patients who completed the 3-week
rehabilitation program at the Sliač spa.
Methods: Patients received standard spa treatment focused on
the rehabilitation of the cardiovascular system. At the
beginning and at the end they underwent 6-minute walking
test. Patients was monitored during the program by subjective
perception of load at first by the Borg scale and secondly
through a subjective estimate of the hemodynamic parameters.
KARDIOVASKULÁRNA REHABILITÁCIA
Neoddeliteľnou súčasťou liečby infarktu myokardu je kardiovaskulárna rehabilitácia. Proces kardio33
ISSN 1339-3022
vaskulárnej rehabilitácie, ktorý by mal trvať už do
konca života, spravidla rozdeľujeme na 4 fázy:
Prvá fáza je hospitalizačná a jej hlavným cieľom
je zabrániť dekondícii, prevencia tromboembolických komplikácií a snaha o navrátenie pacienta
k bežným denným aktivitám (Chaloupka, 2004).
Druhá fáza (včasná posthospitalizačná) predstavuje najväčší prínos z hľadiska možnosti zmien
životného štýlu a dodržiavania zásad sekundárnej
prevencie. Môže prebiehať niekoľkými formami,
ktoré sa môžu aj prelínať a kombinovať. Najčastejší je riadený ambulantný tréning trvajúci spravidla 2 mesiace s frekvenciou cvičenia 3-krát týždenne pod vedením erudovaného fyzioterapeuta.
Táto forma je vo svete veľmi preferovaná, bohužiaľ na Slovensku ešte stále nepatrí medzi štandard, ak je vôbec dostupná. Ďalšou možnosťou je
individuálny domáci tréning, ktorý často začína už
v období riadeného tréningu, ale prebieha v domácom prostredí bez priameho odborného dohľadu.
Obávame sa, že jedinou formou využívanou aj na
Slovensku, je kúpeľná liečba (napr. kúpele Vyšné
Ružbachy, kúpele Dudince, kúpele Sliač).
Tretia fáza (stabilizačná) je obdobím stabilizácie
klinického nálezu a kladie dôraz na vytrvalostný
tréning a pokračovanie v zmenách životného štýlu.
Štvrtá fáza je fáza udržiavacia, čo znamená
pokračovanie v navodených aktivitách. Tréning
prebieha už s minimálnym dohľadom. Táto fáza by
mala trvať už do konca života (Chaloupka, 2005).
U pacientov s kardiovaskulárnym ochorením netreba zabúdať na prevenciu. Zásady sekundárnej
prevencie spočívajú v redukcii rizikových faktorov
a v nastavení režimových opatrní, ktoré túto zmenu
životného štýlu podporujú. Pohybovú liečbu považujeme za veľmi dôležitú aj z dôvodu jej možného
priameho ovplyvnenia väčšiny rizikových faktorov
akými sú hypertenzia, telesná inaktivita, obezita,
stres, diabetes mellitus. Za veľmi významné kroky
z hľadiska sekundárnej prevencie, ktoré priamo
pohybovou liečbou neovplyvníme, pokladáme zanechanie fajčenia a diétne opatrenia.
Riadený ambulantný tréning predstavuje najvýznamnejšiu zo spomínaných foriem rehabilitácie.
Intenzita záťaže by sa mala pohybovať tesne pod
hranicou anaeróbneho prahu. Táto úroveň je dostatočná na dosiahnutie tréningového efektu a zároveň
bezpečná pre pacienta. Prekročenie anaeróbneho
prahu a teda prechod na väčšinový podiel anaeróbneho metabolizmu predstavuje u kardiakov riziko
vzniku nežiaducich komplikácií hlavne v podobe
arytmií. Za najvodnejší spôsob nastavenia intenzity
záťaže teda považujeme stanovenie tréningovej
pulzovej frekvencie na základe výsledkov záťažového testu. Odporúčame výpočet tréningovej pulzovej frekvencie na základe percenta pulzovej rezervy pričom je vhodné použiť 70 až 80% pulzovej
rezervy, podľa výsledkov záťažového testu (do
1,2 w/kg - 70%, do 1,6 W/kg - 75% a nad 1,7
W/kg - 80%).
Vlastný tréning by mal mať štandardnú skladbu
teda rozcvička, hlavná časť, záverečná časť. Rozcvička je zahrievacia časť, ktorá zlepší prekrvenie
a svalový tonus kostrového svalstva čím uľahčí
prechod z pokoja do plného zaťaženia. Trvá približne dvadsať minút, je viacvrcholová a môže využívať viac polôh či pomôcok. Hlavná časť
pozostáva hlavne z vytrvalostných aktivít či už
kontinuálnych alebo intervalových. Pacient sa
počas aktivity pohybuje na úrovni stanovenej tréningovej pulzovej frekvencie s ohľadom na subjektívne vnímanie záťaže. Po niekoľkých tréningoch
a zistenia tlakovej normoreakcie (do 180/120
mmHg) na silovú záťaž napríklad hand-grip testom, je vhodné zaradiť do hlavnej časti aj silový
tréning. Nemal by však byť zaradovaný ako prvá
aktivita hlavnej časti tréningu. Záverečná časť môže obsahovať strečing a relaxáciu s možným využitím rôznych pomôcok. Je dôležitá z hľadiska prevencie vzniku arytmií a možnej hypotenzie. Po
dvoch týždňoch tréningu bez komplikácií je vhodné odporučiť aspoň dvakrát do týždňa vykonávať
vytrvalostné aktivity v domácom prostredí pri dodržiavaní stanovenej tréningovej pulzovej frekvencie a zásad kardiovaskulárneho tréningu (Gurín,
2011, Gurín, 2012, Chaloupka, 2004).
Efektivitu riadeného ambulantného tréningu dokazujú výsledky množstva štúdií na celom svete
vrátane našej vlastnej. Štúdia vykonaná v Českej
republike so súborom 582 pacientov po infarkte
myokardu, ktorí absolvovali dvojmesačný riadený
ambulantný tréning uvádza, že došlo k významnému zlepšeniu tolerancie záťaže, a to priemerne v
celom súbore z 1,5 ± 0,3 W/kg na 1,7 ± 0,4 W/kg.
Ďalej uvádza, že u starších pacientov má intenzívna rehabilitácia rovnaký pozitívny dopad ako u
mladších pacientov (Chaloupka, 2005). Ďalšia štúdia uvádza významné zlepšenie ejekčnej frakcie
ľavej komory a vrcholovej spotreby kyslíka u 109
pacientov, ktorí trénovali 8 týždňov s frekvenciou
3x týždenne (Elbl, 2005). Takéto zistenia potvrdzuje aj naša štúdia na 50 pacientoch po infarkte
34
ISSN 1339-3022
myokardu, ktorí absolvovali dvojmesačný tréning.
Došlo k zlepšeniu sledovaných parametrov v celom súbore v priemere: tolerancia záťaže z 1,9
W/kg na 2,1 W/kg, zlepšenie vrcholovej spotreby
kyslíka z 23,05 na 27,50, prepočítané na metabolický ekvivalent z 6,6 METs na 7,9 METs (Gurín,
2011). Menšie riziko smrti na infarkt myokardu
v nasledujúcich troch rokoch vykazovali pacienti
zaradení do kardiovaskulárneho programu. Dokazuje to štúdia autorov z Minnesoty na 1821 pacientoch (Witt, 2004). Veľa štúdií potvrdzuje efekt
riadeného programu, alebo hovorí o vyrovnanosti
efektivity riadeného ambulantného tréningu a domáceho individuálneho tréningu podľa „heart manual“ (Bodil, 2011, Dalal, 2007, Jolly, 2006, Taylor, 2006, Wang). Výsledky následného prieskumu
hovoria aj o tom, že aktívna a kontrolovaná druhá
fáza rehabilitácie má pre pacientov efekt nie len
počas riadeného programu či kúpeľnej liečby. Elbl
et al. (2005) tiež porovnávali stav pacientov po
roku od ukončenia riadeného tréningu, ale z ohľadom na remodeláciu ľavej komory. U pacientov
došlo k významnému zlepšeniu tolerancie záťaže a
k zvýšeniu vrcholovej spotreby kyslíka, ktoré
pretrvávali aj po roku. Autori ďalej uvádzajú, že
ani krátkodobý program, ani sledovanie po roku
nepreukázalo negatívny vplyv na remodeláciu
ľavej komory (Elbl, 2005). My sme v rokoch
2010/2011 sledovali 53 pacientov, ktorí ukončili
riadený ambulantný tréning vo Fakultnej nemocnici Brno Bohunice. Náš prieskum bol realizovaný
v rozmedzí 12 až 24 mesiacov po ukončení spomínaného tréningu so zámerom zistiť, koľko pacientov stále pravidelne trénuje a či nastavujú záťaž
v pohybových aktivitách na základe subjektívnych
ukazovateľov. Výsledky hovoria o tom, že väčšina
pacientov pravidelne trénuje. Došlo k výraznej redukcii počtu fajčiarov aj priemernej dennej dávky
cigariet. Nepotvrdili sme závislosť frekvencie
a dĺžky tréningu od veku pacientov. Pre našu nasledujúcu štúdiu bol ale zaujímavý ten fakt, že sme
zamietli hypotézu, ktorá by predpokladala, že
pacienti kontrolujú a nastavujú priebeh tréningových aktivít objektívne, teda na základe sledovania svojich hemodynamických parametrov
(Gurín, 2012). Pre domáci tréning je dôležité
správne nastavenie záťaže a schopnosť pacientov
vnímať zmeny sprevádzajúce jednotlivé aktivity.
Zamerali sme sa teda na subjektívne vnímanie
záťaže.
Dôležitú súčasť kardiovaskulárnej rehabilitácie
predstavuje aj kúpeľná liečba. Pacient absolvuje
pobyt v špecializovanom kúpeľnom zariadení ako
napríklad kúpele Vyšné Ružbachy, Sliač, Dudince.
Takáto forma liečby napomáha k rýchlejšej normalizácii psychického aj fyzického stavu pacienta.
Upevňujú sa návyky správneho životného štýlu
a napomáha k redukcii rizikových faktorov a ovplyvneniu negatívnych stresových psychických
vplyvov. Kúpeľnú liečbu môže pacient absolvovať
aj keď je zaradený do prebiehajúceho ambulantného riadeného tréningu, kedy preruší tréning na
dobu pobytu v kúpeľnom zariadení a následne tréning dokončí. Tu je však nutné pripomenúť, že pre
dosiahnutie maximálneho efektu by mu mal program počas kúpeľnej liečby rešpektovať jeho
nastavenú tréningovú pulzovú frekvenciu a zohľadniť intenzitu záťaže na akej trénoval (Chaloupka, 2006).
Naša štúdia bola podkladom pre záverečnú diplomovú prácu. Cieľom štúdie bolo zhodnotiť význam
subjektívneho vnímania intenzity záťaže u pacientov po revaskularizačných operáciách srdca ako
jednej z možností liečby infarktu myokardu.
CHARAKTERISTIKA SÚBORU
Sledovali sme 52 pacientov (muži 35, ženy 17)
vo veku 63,28±7,96 (BMI 27,65 ± 4,12, EF 50,67
± 5,25). Všetci pacienti absolvovali jednu z foriem
revaskularizácie (z toho 30 pacientov podstúpilo
aorto-koronárny bypass po infarkte myokardu)
a následne podstúpili rehabilitačný program v kúpeľnom zariadení Sliač Kúpele v rámci posthospitalizačnej fázy kardiovaskulárnej rehabilitácie.
Účasť pacientov v štúdii bola dobrovoľná a informácie boli spracované podľa príslušných predpisov.
METODIKA
Rehabilitačný pobyt trval 3 týždne s frekvenciou
procedúr 3-4 krát týždenne. Na začiatku, v priebehu a na konci pobytu boli sledované a zaznamenávané namerané aj subjektívne udávané hodnoty
hemodynamických parametrov. Ďalej vyšetrovaní
hodnotili vnímanie intenzity záťaže pomocou Borgovej RPE škály. V rámci vstupného a výstupného
vyšetrenia absolvovali pacienti 6 minútový test
chôdze. Rostagno et al. v roku 2003 vo svojej štúdii predstavoval 6MWT, spolu s frakčným skrátením ľavej komory ako najsilnejší prediktor prognózy (Rostagno et al, 2003). Vzhľadom na to, že
35
ISSN 1339-3022
na Slovensku nám nie je známe žiadne zariadenie,
kde by bol realizovaný riadený ambulantný tréning, museli sme pracovať s pacientmi v spomínanom kúpeľnom zariadení. Vzhľadom na náš zámer bola doba 3 týždňov dostatočná. Uvedomujeme si však, že na dosiahnutie zmeny životného
štýlu a nastavenie režimových opatrení, ktoré
k takejto zmene povedú, by bol potrebný riadený
tréning v trvaní aspoň 2 mesiace. Pacienti teda
absolvovali štandardný program kúpeľnej liečby
po infarkte myokardu (suchý uhličitý kúpeľ a iné
fyzikálne procedúry) so zameraním na pohybovú
aktivitu (skupinové cvičenie, stacionárny bicykel,
individuálne cvičenie). Najdôležitejšou časťou
však bolo získavanie nameraných hodnôt pulzovej
frekvencie a tlaku krvi súčasne s pacientmi udávanými hodnotami v priebehu rehabilitácie a ich porovnanie. Pre štatistické vyhodnotenie sme sa
zamerali na hodnotu tlaku krvi, pretože pre meranie pulzovej frekvencie existujú dnes dostupné
prostriedky, ako šport testery a podobne, takže aj
v teréne nemusia byť pacienti odkázaní na subjektívny pocit. Meranie pulzovej frekvencie pri záťaži
v súvislosti so subjektívnym vnímaním u pacientov
po infarkte myokardu môže byť ešte neobjektívne
z dôvodu farmakologickej liečby (hlavne betablokátormi).
Graf 2 Porovnanie skupín podľa Borgovej RPE škály
Vzťah medzi subjektívnym vnímaním hemodynamických parametrov a objektívne nameranými
hodnotami charakterizujú korelačné koeficienty r =
0,59, r = 0,69, čo môžeme považovať za stredne
silnú závislosť. Číselný rozdiel meraní pri tlaku krvi bol 11,35 ± 5,70 mmHg. Tento vzťah mal však
iné parametre v závislosti na BMI pacientov.
V grafe 3 uvádzame tento rozdiel vzhľadom na
BMI u pacientov. Vzhľadom na málo početnú
vzorku pacientov tento vzťah len predpokladáme.
VÝSLEDKY
Šesťminútový test chôdze absolvovali všetci pacienti bez prerušenia na začiatku aj na konci liečebného pobytu. Priemerná vzdialenosť v metroch,
ktorú pacienti zvládli bez kardiálnych komplikácií,
bola 383,65 ± 72,60 pri vstupnom a 460,29 ± 80,17
pri výstupnom teste. Porovnanie výsledkov je znázornené v grafe 1. Subjektívne hodnotenia s použitím Borgovej RPE škály boli pri spomínanom teste
nasledovné graf 2.
Graf 3 Subjektívne vnímanie hemodynamických parametrov vo vzťahu k objektívnym meraniam
DISKUSIA
V našej štúdii sme sa sústredili na niekoľko
oblastí. Predpokladali sme, že pacienti sú pri záťaži
schopní subjektívne adekvátne hodnotiť hladinu
tlaku krvi. Ukázalo sa, že pacienti nie sú schopní
adekvátne hodnotiť tlak krvi v záťažových situáciách. Pri meraní v pokoji, by sme mohli predpokladať adekvátne subjektívne hodnotenie na základe korelačných koeficientov, ktoré potvrdzujú
stredne silnú závislosť, ako aj na základe malej
odchýlky od priemeru. Myslíme si však, že to
mohlo byť spôsobené tým, že pacienti poznajú pokojové hodnoty svojho tlaku krvi, pretože je im
pravidelne meraný. Hypotézu teda zamietame
s odôvodnením nepreukázania validity výsledkov.
Schopnosť spoľahlivo subjektívne vnímať hodnoty
hemodynamických parametrov by bola veľmi
Graf 1 Porovnanie výsledkov 6 minútového testu
36
ISSN 1339-3022
dôležitá pre správne nastavenie nielen tréningových aktivít. Umožnilo by to predísť komplikáciám
pri záťažových situáciách v ich bežnom dennom
živote vrátane tréningových pohybových aktivít.
Vzhľadom na zistené skutočnosti by mali poznať
svoje limity v číselných hodnotách, aby vedeli, čo
je pre nich bezpečné a čo dostatočné pre zlepšenie
kondície a čo nebezpečné. Reálna dostupnosť prenosných prístrojov na meranie hemodynamických
parametrov je v súčasnosti pre pacientov veľmi
dobrá.
Ďalej sme predpokladali, že tréningový efekt sa
u pacientov prejaví ako na subjektívnom tak aj na
objektívnom zlepšení stavu. Napriek štatisticky významnému rozdielu výsledkov vstupného a výstupného testu 6 minútovej chôdze na hladine významnosti p = 0,05 a pozitívnym výsledkom v subjektívnom meraní pomocou Borgovej škály hypotézu zamietame. Dĺžka pobytu pacientov nebola
dostatočná. A subjektívne vnímanie záťaže sa nám
nepodarilo adekvátne štatisticky vyhodnotiť, aby
sme hypotézu mohli prijať. V tejto oblasti ale
existuje mnoho štúdií, ktoré pozitívny efekt kardiovaskulárneho tréningu nesporne potvrdzujú. Karel
et al. (2009) pomocou kardiovaskulárnej rehabilitácie po kardiochirurgickom výkone u 2 166
chorých vykonával 6MWT, kde došlo k predĺženiu
prejdenej vzdialenosti o 46%. Zlepšenie bolo štatisticky významné p < 0,0001 (Karel et al, 2009).
Ďalšie pozitívne výsledky uvádzajú štúdie, ktoré sú
uvedené v úvode tohto príspevku (Bodil, 2011, Dalal, 2007, Elbl, 2005, Gurín, 2011, Chaloupka,
2005, Jolly, 2006, taylor, 2006,).
Na základe preukázaného vzťahu medzi konštitučným typom a subjektívnym vnímaním seba samého sme formulovali poslednú hypotézu. Predpokladáme, že pacienti s nadváhou majú sklon k
podhodnocovaniu svojich hemodynamických parametrov. Vieme, že nielen obezita, ale už aj nadváha môže byť jedným z hlavných rizikových faktorov infarktu myokardu. Z výsledkov vyplýva, že
polovica nášho sledovaného súboru trpela nadváhou, čo predstavovalo 56% a obezitou 23%. Z toho
viac ako polovica nášho sledovaného súboru z nadváhou, čo predstavovalo 52%, reálne podhodnocovala svoje hemodynamické parametre. Na základe týchto zistení môžeme hypotézu pre náš
súbor prijať. Nadhodnocovanie hemodynamických
parametrov, ako aj symptómov či varovných signálov týkajúcich sa kardiovaskulárneho systému,
predstavuje riziko nedostatočného zaťažovania, čo
vedie ku dekondícii a celkovému zhoršeniu stavu.
Naopak nadhodnocovanie predstavuje reálne riziko
vzniku akútnych komplikácií, ktoré môžu končiť
až fatálne. Je teda dôležité zamyslieť sa aj nad tým,
podľa čoho pacienti limitujú pohybové aktivity,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť ich každodenného života. Je nutné si uvedomiť, že aktivity,
ktoré považujú za tréningové, tvoria minimum
vzhľadom na časové rozloženie pohybu počas dňa.
ZÁVER
Pohyb patrí medzi základné prejavy života. Vnímanie záťaže pri pohybe je subjektívny pocit
závislý na mnohých faktoroch. Pri ochoreniach
kardiovaskulárneho systému, akým je aj infarkt
myokardu, je vnímanie aktuálnej záťaže veľmi
dôležité. Na základe výsledkov našej štúdie sa môžeme domnievať, že pacienti po infarkte myokardu
majú určitú schopnosť subjektívne vnímať mieru
odozvy kardiovaskulárneho systému na aktuálnu
záťaž. Nepreukázali sme však, že je to schopnosťou adekvátne hodnotiť svoje hemodynamické
parametre. Preto si myslíme, že by sa pri edukácii
pacientov nemala chýbať aj dôkladná analýza reakcie kardiovaskulárneho systému na záťaž v číselných hodnotách hemodynamických parametrov.
Vzhľadom na súčasný alarmujúci stav kardiovaskulárnej rehabilitácie na Slovensku môže byť
proces práce s pacientovým vnímaním ešte značne
vzdialený. Prvým krokom by mala byť dostupnosť
riadeného ambulantného tréningu či obdoba „heart
manual“ pre individuálny domáci tréning na čo
najväčšej časti nášho územia. Okrem už spomínaných úloh a benefitov má posthospitalizačná
fáza rehabilitácie aj ideálnu pozíciu pre zoznámenie sa pacienta s reakciou vlastného tela na
telesnú záťaž.
ODKAZOV
BODIL, O., et al. Home-based cardiac
rehabilitation is as effective as centre-based
cardiac rehabilitation among elderly with
coronary heart disease: results from a
randomized clinical trial. In Age & Ageing
[online]. 2011, vol. 40, issue 1, p 78- ISSN
00020729.
DALAL, H.M., et al. Home-based versus hospitalbased rehabilitation after myocardial infarction.
In International Journal of Cardiology
37
ISSN 1339-3022
KAREL, I., SKALICKÁ, H. Kardiovaskulární
rehabilitace u nemocných po chirurgické
revaskularizaci myokardu. In Interv Akut
Kardiol [online]. 2009, roč. 8, č. 4.
KOCHANEK, KD. Et al. Deaths: Preliminary data
for 2009. In National vital statistics report. vol.
59, no. 4. Hyattsville: National Centre for
Health, 2011 Statistics.
NÁRODNÝ
PROGRAM
PREVENCIE
OCHORENÍ SRDCA A CIEV. Úrad verejného
zdravotníctva slovenskej republiky [online].
2010
ROSTAGNO, C., OLIVO, G., COMEGLIO, VB.
et al. Prognostic value of 6-minute walk
corridor test in patients with mild to moderate
heart failure: comparison with other methods of
functional evaluation. In The European Journal
of Heart Failure [online]. 2003, roč. 5, č. 3.
ŠPINAR, J., VÍTOVEC, J. Ischemická choroba
srdeční. 1.vyd. Praha : Grada publishing, 2003.
364 s. ISBN 80-247-0500-1.
TAYLOR, R.S., et al. Home-based cardiac
rehabilitation
versus
hospitalbased
rehabilitation. In International Journal of
Cardiology [online]. Elsevier. 2006, vol. 2,
issue 119, p 196-201 ISSN 0167-5273.
WANG, W., et al Effects of home-based
rehabilitation on health related quality of life
and psychological status in Chinese patients
recovering from acute myocardial infarction. In
Heart & Lung [online]. Mosby. ISSN 01479563.
WITT, BJ. Et al. Cardiac rehabilitation after
myocardial infarction in the comunity. In
Journal of the American College of Cardiology.
Elsevier. 2004, vol. 44, no. 5, p 988-996. ISSN
0735-1097.
[online].2007, vol. 2, issue 119, p 202-211
ISSN 0167-5273.
ELBL, L. et al. Remodelace levé komory srdeční u
nemocných s akutním infarktem myokardu po
absolvování
ambulantního
řízeného
rehabilitačního programu. In Cor et Vasa
[online]. 2005, č. 4 ISSN 1803-7712.
ELBL, L. et al. Vliv kombinovaného aerobního a
silového tréninku na funkci levé komory
srdeční u nemocných po akutním infarktu
myokardu. In Vnitřní lékařství [online]. 2005,
roč. 51, č. 2, s. 190-197 ISSN 1801–7592.
GURÍN, D. Možnosti pohybovej liečby pacientov
po infarkte myokardu. In Medzinárodná
vedecká konferencia : Ošetrovateľstvo a zdravie
V., pohyb a zdravie VIII. : abstrakty. [CDROM]. Trenčín : Trenčianska univerzita, 2011,
s. 254-260. ISBN 978-80-8075-487-7.
GURÍN, D. Tréning pacientov po infarkte
myokardu v domácom prostredí In: Pohyb a
zdravie [Medzinárodná vedecká konferencia
Pohyb a zdravie IX., Trenčín , 2012. s. 448-454.
ISBN 978-80-8075-544-7.
CHALOUPKA, V. Rehabilitace nemocných po
infarktu myokardu. In : Medicína pro praxi.
2004, č.2, s. 65-68 ISSN - 1214-8687.
CHALOUPKA, V., et al. Rehabilitace po infarktu
myokardu a revaskularizaci u starších
nemocných. In Vnitřní lékařství. 2005, č. 4, s.
414-420 ISSN: 0042-773X.
CHALOUPKA, V., et al. Rehabilitace u
nemocných s kardiovaskulárním onemocněním.
In Cor vasa, 2006. s. 127-131, 140.
JOLLY, K., et al. Home-based cardiac
rehabilitation compare with centre-based
rehabilitation and usual care. In International
Journal of Cardiology [online]. 2006, vol. 3,
issue 111, p 343-351 ISSN 0167-5273.
38
ISSN 1339-3022
AKTIVNÍ ŽIVOTNÍ STYL A JEHO DETERMINANTY
ACTIVE LIFE STYLE AND ITS DETERMINANTS
BUNC Václav
Fakulta tělesné výchovy a sportu, Univerzita Karlova v Praze, Praha, Česká republika
ÚVOD
Současnost je charakterizována neustálým poklesem realizovaných pohybových aktivit ať spontánních tak organizovaných (Bunc 2004, Pate a
O´Neill 2008). Je doloženo, že za poslední dvě dekády klesl objem realizovaných pohybových aktivit (PA) u dětí a mládeže cca o 30% (Bretschneider
a Naul 2007, Bunc 2004). Snížený objem pravidelně realizovaných PA má pak zásadní dopad na
životní styl.
Při této příležitosti je často uváděn pojem sedavý
a aktivní životní styl. Sedavý životní styl v současnosti jednoznačně převládá; nacházíme ho u cca
82 až 84% populace, v podstatě nezávisle na věku
a pohlaví.
Aktivní životní styl je takový ŽS, v němž podstatné místo zaujímá také přiměřená pravidelná
pohybová aktivita (Bunc 2004). Pohybová aktivita
přitom není chápána jenom biologicky, ale respektuje i bio-psycho-sociální složky existence a fungování lidského organismu (Karasik et al. 2005).
Životní styl se mění v průběhu života u jedince i
u různých sociálních skupin. Ovlivňuje jeho tělesné, mentální a sociální chování a jednání. Formuje
osobnostní vývoj a kompetence jedince, jeho výkonnost a identitu. Je podmíněný jak vnitřními
(např. věk, pohlaví, zdraví), tak i vnějšími podmínkami, které reflektují kulturní tradice, sociální,
ekonomickou a politickou situaci ve společnosti
atd.
Pohyb představuje základní biologickou potřebu
člověka, která bohužel, není-li kultivována, s rostoucím věkem zaniká (Bouchard 2000, Bunc
2004). Jeho nedostatek může vyvolat zásadní
ohrožení jedince. Nedostatek pohybu - hypokinéza
je jedním z průvodních jevů dnešního způsobu
života.
Hypokinéza i inaktivita jsou pojmy, které charakterizují nedostatek pohybu. Hypokinéza znamená
nedostatek pohybových činností nikoliv z objektivních příčin, ale subjektivních. Je tedy determinována přirozenou „leností“ člověka. Inaktivita
naopak je dána objektivními příčinami, zranění,
zdravotní stav, atd., které zamezují realizaci
ABSTRAKT
Aktivní životní styl (AŽS) je forma životního stylu (ŽS), který
je charakterizován interakcí mezi jednotlivcem a prostředím.
Tato interakce v základním zjednodušení má dvě části biologickou a sociální. Aktivní životní styl je takový ŽS, kde
má své místo i adekvátní pravidelná fyzická aktivita. Cílem
této studie bylo ověřit AŽS u dětí a charakterizovat jeho
determinanty. Studie byla realizována zdravých dětí obou
pohlaví. V rámci studie bylo v laboratoři nebo v terénu
vyšetřeno 17 978 zdravých dětí (51% chlapců a 49% dívek) ve
věku trvala 6 až 14 let. Děti s AŽS mají méně zdravotních
problémů, než děti neaktivní. Cca 84% dětské populace neplní
doporučované minimální objemy pohybových aktivit. Tento
počet narůstá se zvyšujícím se věkem. Většina české dětské
populace je charakterizována snižováním realizovaných
pohybových činností s přibývajícím věkem. Základem všech
intervencí s cílem ovlivnění stavu populace je zvýšení
energetického výdeje, realizované převážně pomocí pohybových aktivit. Minimální objem týdenních realizovaných pohybových aktivit by měl být cca 1 hodina denně. Nárůst dětí s
AŽS musí být hlavním cílem všech intervence u dětí.
Zodpovědnost za úspěch těchto zásahů mají jak rodina, tak i
škola.
Klíčová slova: Aktivní životní styl. Tělesná zdatnost.
Pohybové aktivity. Děti.
ABSTRACT
Active life style (ALS) it is a form of life style (LS), that we
understand like an interaction between individual and
environment. This interaction in basic simplification has the
two parts – biological and social. ALS is considered to be such
LS where adequate regular physical activity has its place too.
The aim of this study was verify ALS in children and
characterize its determinants. The study was realized in the
groups of healthy children of both genders. Assessed were in
laboratory and field 17 978 healthy children (51% boys and
49% girls) in age ranged from 6 to 14 years. The children with
ALS have less healthy problems then the non-active.
Approximately 84% of children´s populations have a
sedentary LS and this amount increased with an increased age.
Majority of the Czech children population is characterized by
decrease of realized activities with increased age. The
background of all successful management for health state
influence is based on increase of energy output, mainly
realized by movement activities. The minimal volume of
weekly realized movement activities could be about 5 hours.
The increase of children with ALS must be main goals of all
intervention in children, and the responsibility of a success of
these interventions have family and school.
Key words: Active life style. Physical fitness. Movement
activities. Children.
39
ISSN 1339-3022
pohybových aktivit. Setkáváme se s pojmy
relativní (např. obezita, zranění) a absolutní (např.
kardiomyopatie, některá neurologická onemocnění
atd.).
Vedle chronických onemocnění je aktuální zdravotní stav ovlivňován chováním a jednáním jedince. Aktivní životní styl se pak jeví jako jeden
z dominantních faktorů momentálního zdravotního
stavu (Bouchard 2000).
V současnosti se podstatná část populace již
dostala v objemu realizovaných pohybových aktivit pod hranici, která je charakterizována jako biologická potřeba. Na základě našich šetření bylo
této biologické hranice dosaženo cca v roce 1996.
Nedostatek pohybu významným způsobem ovlivňuje nejen aktuální tělesnou zdatnost a výkonnost
jedince, ale i jeho pracovní výkonnost a zdravotní
stav (Bunc 2004, Pate a O´Neill 2008).
Na základě řady studií u nás i ve světě se
ukazuje, že doporučované objemy denních pohybových aktivit jsou pro děti a mládež na úrovni 60
min (Bretschneider a Naul 2007, Bunc 2004).
Jedním ze zásadních determinantů pravidelné
realizace PA je ekonomická situace rodiny. Ta
limituje využívání nových, populárních a bohužel i
drahých forem PA (Bunc 2004).
Pro nápravu neutěšeného stavu současné populace, kdy lze předpokládat stále narůstající deficit
pohybového zatížení i v blízké i vzdálené budoucnosti, je třeba přednostně řešit tuto problematiku u
dětské populace. Pohybové aktivity dětí jsou jednoznačně determinovány podmínkami a znalostmi
rodičů i učitelů o možnostech realizace PA v tomto
věku.
K základním problémům, které vyplývají z nedostatečného pohybového zatížení dětské populace, lze řadit nadváhu nebo obezitu a z ní vyplývající zdravotní komplikace jako je hypertenze a
diabetes 2. typu na straně jedné a na straně druhé
snížená pohybová gramotnost, která zásadním způsobem limituje výběr a následně realizaci pohybových aktivit. Tento omezený výběr tak může znamenat, že děti nejsou schopné zvládat moderní
v jejich populaci běžné aktivity, což ve svém
důsledku vede k prohlubující se pohybové nedostatečnosti (Bunc 2004).
Na druhou stranu se v současnosti také setkáváme s dětmi, které jsou významným způsobem
přetěžovány, což může ve svém důsledku vyvolat
systematické odmítání PA. Počet těchto dětí není
vysoký, ale je třeba s touto skutečností počítat.
Cílem této studie bylo získat informace o determinantech aktivního životního stylu dětí a mládeže
v ČR.
SOUBOR A POUŽITÉ METODY
K získání poznatků o aktivním životním stylu a
jeho dopadu na aktuální stav dětské populace byl v
letech 1997 až 2007 vyšetřen reprezentativní vzorek dětí a mládeže ve věku 6-14 let.
V rámci řešení projektu VZ bylo (laboratorně a v
terénu) vyšetřeno 17 978 zdravých dětí (51%
chlapců a 49% děvčat) a 1 382 dětských pacientů
(52% chlapců a 48% děvčat) ve věku 6-14 let.
Realizované pohybové aktivity v průběhu týdne
(jejich objem a forma) byly získány pomocí ankety
a byly ověřovány u reprezentativní vzorku sledované populace pomocí Sporttesteru. Vedle informací o aktuálním pohybovém režimu dětí jsme se
ptali i na současný a minulý pohybový režim rodičů (cca u 40% rodičů sledovaných dětí).
Vhodnou nebo nevhodnou tělesnou hmotnost
hodnotíme podle množství tělesného tuku. Podpůrným parametrem k určení tělesného složení je
koeficient tělesné plnosti → BMI (Body Mass
Index). Tělesné složení bylo hodnoceno pomocí
celotělové bioimpedanční impedanční metody
s využitím predikčních rovnic pro dětskou populaci
(Bunc 2004, Heyward a Wagner 2004).
Tabulka 1 Normy pro dětskou nadváhu a obezitu
vyžívající BMI a %BF platné pro věk 6 až 14 let
Klasifikace
Podváha
Norma
Nadváha
Obezita
BMI
(kg.m-2)
≤15,4
15,5-21,9
22,0-26,9
27 nebo více
%BF
(%)
≤16,0
16,1-23,0
23,1-28,0
28,1 nebo více
VÝSLEDKY A DISKUSE
Celková doba trvání pohybového zatížení za týden (včetně školní TV) se u neaktivních dětí pohybovala v rozmezí od 120 do 250 min. U aktivních
pak v rozmezí 480 – 1200 min. Rozdíly mezi
chlapci a děvčaty byly nevýznamné.
Současná dětská populace vykazuje převážně
sedavý životní styl. Cca 84% dětské populace
neplní doporučované minimální objemy pohybových aktivit. Tento počet narůstá se zvyšujícím se
věkem.
U dětí ve věku nižším než 10 let nacházíme v
průměru 7,3 ± 2,3 hodiny pohybových aktivit
40
ISSN 1339-3022
týdně, u dětí ve věku 14 let pak už jen 2,1 ± 0,4
hodiny za týden, vše včetně hodin školní TV.
Pokles realizovaných týdenních pohybových
aktivit v závislosti na rostoucím věku je v podstatě
lineární a lze jej popsat následující závislostí
u chlapců:
V naší studii se potvrdilo, že děti spíše preferují
mimoškolní tělesnou výchovu a sport před jinými
zájmovými činnostmi pokud k tomu mají odpovídající podmínky a jsou vhodným způsobem informovány a motivovány.
Jednoznačně se potvrzuje růst podílu pohybových
aktivit realizovaných mimo „oficiální" sportoviště
a často „zastaralá“ nabídka, nebo nevhodná forma
pohybových aktivit v rámci školní TV.
Výsledky hodnocení tělesného složení (průměrné
hodnoty procenta tělesného tuku - %BF) a současně i procentuální výskyt dětí s nadváhou nebo
obezitou (hodnoceno dle Tabulky 1) jsou pro
chlapce uvedeny v Tabulce 2 a pro děvčata v Tabulce 3.
Tyto výsledky jsou podstatně lepší než například
v USA, kde v některých státech zaznamenávají až
40 i více procent obézních dětí. Vyšší počet dětí
s nadváhou nebo obézních je uváděn i v rozvojových zemích (Bouchard 2000, Bretschneider a
Naul 2007).
Podstatnou skutečností, která vyplývá ze současného životního stylu je že, počet dětí s nadváhou nebo obézních u nás, ale i v ostatních rozvinutých zemích stále stoupá.
PA (hod.týden-1) = -0,917*věk (roky) + 15,044
r = 0,876, p<0,0001
u děvčat pak má podobná závislost tvar:
PA (hod.týden-1) = -0.876*Věk (roky) + 14.412
r = 0.834, p<0.0001.
Pohybově neúspěšní jedinci, kteří představují cca
6-10% školní populace, jsou charakterizováni významným neplněním školních norem v TV. Podstatná část těchto dětí je schopna, v případě individuálního přístupu, tento deficit překonat.
Pouze malá část, cca do 10% má příčiny morfologické nebo zdravotní.
Průměrný celkový denní energetický objem
pohybových aktivit včetně školní TV se, jak u
mladších dětí, tak i u dětí starších pohybuje zhruba
na 60-70% doporučovaného objemu – tedy objem
pohybových aktivit je na úrovni 60-70% potřebného objemu, doporučovaného pro zdravý rozvoj
dítěte (Bunc 2004).
Realizované pohybové aktivity jsou významně
určovány aktuálními finančními možnostmi rodiny. Hlavně nové a mezi dětmi populární PA, které
jsou často drahé a tím i obtížně dostupné pro děti z
rodin s nižšími příjmy.
Z pohledu možného ovlivňování pohybového režimu dětí je třeba si uvědomit, že děti ve většině
případů tráví ve škole podstatně více času než v
rodinném prostředí. Tedy školní prostředí má často
významně lepší podmínky pro realizaci PA a tím i
ovlivňování ŽS dětí než rodinné prostředí.
Za rozhodný věk pro získání „kladného“ vztahu k
pohybovým aktivitám, tedy vztahu, který má
dlouhodobý charakter a přetrvává i do dospělosti je
věk 1-3 roky a mladší školní věk 6-7 let. U prvé
skupiny je jasná odpovědnost rodiny. U starší
skupiny vzrůstá odpovědnost školy.
Potvrdila se významná genetická závislost realizovaných pohybových aktivit u dětí.
U fyzicky aktivních obou rodičů se potvrdil předpoklad, že z cca 75% jsou pohybově aktivní i děti.
U fyzicky aktivního jednoho rodiče je pravděpodobnost aktivity dítěte okolo 50%.
Tabulka 2 Průměr ±sD procenta tělesného tuku (%BF) a
procento výskytu obezity a nadváhy u chlapců
Věk
(roky)
6
7
8
9
10
11
12
13
14
NChl
160
168
166
162
165
168
164
166
167
%BF
(%)
22,4±4,1
21,4±3,8
20,4±4,4
20,1±3,6
19,9±3,2
19,5±3,0
18,2±3,1
17,9±2,9
18,0±2,8
Obezita
(%)
8,0±1,0
8,3±1,1
8,6±1,2
9,4±1,0
9,8±0,9
10,2±1,3
10,6±1,6
10,8±1,8
11,0±2,0
Nadváha
(%)
15,0±3,1
15,6±2,4
16,2±2,6
16,8±3,1
17,0±2,6
17,4±2,4
17,9±2,6
18,3±2,7
19,0±3,0
Energetický výdej realizovaných pohybových
aktivit je jak u chlapců tak i děvčat přímo úměrný
množství realizovaných PA. Energetická náročnost
je rovněž ovlivňována trénovaností dětí, jejich
adaptací na pohybové zatížení, kterou lze kultivovat přiměřeným pohybovým tréninkem.
Na základě našich šetření se ukazuje, že intervenční pohybové programy v rozsahu alespoň 3
hodin týdně jsou realizovatelné ve školním prostředí jak u zdravých tak i u dětí s hendikepem.
41
ISSN 1339-3022
Tyto programy jsou pak schopné vyvolat měřitelné
změny morfologických i funkčních předpokladů.
Zásadní pro dosažení požadovaného efektu aplikovaných PA je intenzita zatížení. Intervence je
efektivní přesahuje-li intenzita zatížení cca 85%
maximální srdeční frekvence, za předpokladu, že
doba trvání je alespoň 10 min nebo delší.
děti nemají dostatek volného času pro volnočasové pohybové aktivity,
rodiči jsou často upřednostňovány aktivity
vzdělávacího charakteru na místo spontánních
nebo řízených pohybových aktivit,
děti s nadváhou nebo obézní jsou často osvobozovány ze školní TV, aniž k tomu je objektivní
důvod,
je třeba mít stále na paměti, že školní tělesná
výchova má nejen složku realizační, ale i vzdělávací,
často je ve škole nevhodný nábytek, který může
být jednou z příčin špatného držení nebo
svalových disbalancí – je třeba mít na mysli, že
sezení je dynamická činnost,
pohyb není chápán jako nezbytná součást
denního režimu dítěte a není využíván jako
kompenzační prostředek a z toho pak vyplývá
nedostatečný pohybový režim,
podstatná část současné dětské populace má
nedostatečnou svalovou zdatnost a není dostatečně vybavena pohybovými dovednostmi,
nedostatečná pozornost ze strany rodičů i pedagogů dopadům hypokinézy na dětský organismus,
ekonomická situace rodiny determinuje pravidelnou realizaci PA, její formu i kvalitu,
zapomíná se na možnosti kompenzačních cvičení v „lavicích“ a často se nevyužívá „volný“ čas
dětí ve škole pro přiměřené pohybové aktivity,
pohybová aktivita realizovaná v průběhu týdne
(PA) významně klesá v závislosti na vzrůstajícím věku dítěte. Pokles je podobný jak
u chlapců, tak i u děvčat,
nenašli jsme významné rozdíly v množství
realizovaných týdenních pohybových aktivit u
dětí z měst a na venkově.
Tabulka 3 Průměr ±sD procenta tělesného tuku (%BF) a
procentuální výskyt obezity a nadváhy u děvčat
Věk
(roky)
6
7
8
9
10
11
12
13
14
NDěv
143
144
141
146
140
142
146
144
143
%BF
(%)
24,5±4,0
23,1±3,8
22,8±3,9
22,3±3,6
21,9±3,3
21,3±3,1
20,3±3,0
20,9±2,6
21,4±3,0
Obezita
(%)
8,0±1,5
8,3±1,4
8,7±1,6
9,6±2,0
10,0±2,1
10,4±2,0
10,9±2,3
11,4±1,9
12,0±1,7
Nadváha
(%)
16,0±2,1
16,4±2,1
16,8±2,2
17,0±2,4
17,3±2,1
17,7±1,8
18,2±1,9
19,0±2,1
19,5±2,0
Potvrdilo se, že v prostředí základní školy lze
realizovat intervenční pohybový program v rozsahu 5 hodin TV týdně, aniž dojde k poklesu prospěchu.
Prokazatelné výsledky poskytují již krátkodobé
pohybové intervence jak u zdravých dětí, tak i u
vybraných skupin pacientů což může významně
ovlivnit jejich integraci hlavně ve školním prostředí.
Tělesné složení odráží nejen absolvovaný pohybový režim, ale současně úprava hmotnosti je jedním z rozhodujících motivačních faktorů pro realizaci pohybových aktivit.
Změny zdatnosti dětí v důsledku „přirozeného“
rozvoje jsou velmi podobné, jak u dětí trénovaných, tak u dětí bez pravidelného pohybového tréninku.
Cílený pohybový trénink u dětí a mládeže
zařazených do systému sportovních tříd a navazujících Sportovních center mládeže není v současnosti schopen efektivně dlouhodobě „rozvíjet“
vybrané jedince.
Co jsou možné příčiny nedostatečného pohybového režimu dětí (Bouchard 2000, Bunc 2004,
Katzmarzyk a kol. (2008):
nedostatečné znalosti o determinantech životního stylu jak rodičů, tak učitelů,
význam pravidelných pohybových aktivit u dětí
je často podceňován,
Pohybový nebo sportovní trénink dětí a mládeže bude dlouhodobě úspěšný jestliže:
nebude v žádném případě ohrožen jejich zdravotní stav a vývoj,
bude respektován aktuální stupeň zralosti dítěte,
pohybová intervence bude minimálně kladně
akceptována nejbližším okolím,
vedle vlastní pohybové intervence budou
„součástí“ i další informace o zdravém životním
stylu,
sportovnímu tréninku budou „podrobeni“
vhodní jedinci,
42
ISSN 1339-3022
budou intervenováni tréninkem v odpovídajícím
prostředí – nejen sportoviště, ale i vlastní
tréninkový proces.
Lang.
BUNC, V. (2004). Role pohybových aktivit
v životě dětí a mládeže. (Role of the movement
activities in the children and youth life).
Závěrečná zpráva VZ MSM 115100001, Praha:
UK FTVS.
BUNC, V., ŠTILEC, M. (2007). Tělesné složení
jako indikátor aktivního životního stylu seniorek. Česká Kinatropologie, 11/3,17-23.
HEYWARD, V.H., WAGNER, D.R. (2004).
Applied body composition assessment. Champaign: Human Kinetics.
KARASIK, D., DEMISSIE, S., CUPPLES, L.A.,
KIEL, D.P. (2005) Disentanging the genetic
determinants of human aging: Biological age as
an alternative to the use of survival measures.
Journal of Gerontology, 60(5), 574-587.
KATZMARZYK, P.T., BAUR, L.A., BLAIR,
S.N., LAMBERT, E.V., OPPERT, J.M.,
RIDDOCH, C. (2008). International conference
on physical activity and obesity in children:
summary statement and recommendations.
Appl.Physiol.Nutr.Metab., 33/2, 371-388
PATE, R.R., O'NEILL, J.R. (2008). Summary of
the American Heart Association Scientific
statement: Promoting physical activity in
children and youth: A leadership role for
schools. J.Cardiovascular Nursing, 23/1, 44-49.
ZÁVĚR
Děti, které mají aktivní životní styl, mají v průběhu týdne alespoň 5 hodin přiměřených pohybových
aktivit, jsou zdatnější, vyskytuje se u nich významně méně zdravotních a obecně řečeno civilizačních
komplikací, které jsou spojeny s hypokinézou.
Intervenční pohybové programy s délkou trvání
3-5 hodin týdně, které lze realizovat ve školním
prostředí vyvolají pozitivní změny stavu dětského
organismu a nezhorší jejich studijní výsledky.
Zodpovědnost za aktuální stav dětské populace
má rodina a škola.
Valná část dětské populace nezískává rozhodující
informace o zdravém způsobu života ani v rodině
ani ve škole.
Poděkování
Studie byla realizována s podporou VZ MŠMT ČR
MSM 0021620864 a projektu UK Praha P38.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH PRAMENŮ
BOUCHARD, C. (2000). Physical activity and
obesity. Champaign: Human Kinetics
BRETTSCHNEIDER, W.D., NAUL, R. (2007).
Obesity in Europe. Frankfurt am Main: Peter
43
ISSN 1339-3022
VŠEOBECNÁ POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ, TELESNÝ VÝVIN A POHYBOVÁ AKTIVITA
POHYBOVO ZAOSTÁVAJÚCICH ŽIAKOV
GENERAL PHYSICAL PERFORMANCE, PHYSICAL DEVELOPMENT AND PHYSICAL
ACTIVITY MOTIONAL LAGGING PUPILS
ČILLÍK Ivan, KREMNICKÝ Juraj, KOLLÁR Rastislav, PIVOVARNIČEK Pavol
Katedra telesnej výchovy a športu, Filozofická fakulta, UMB Banská Bystrica
reason for the low level, in the mentioned tests, was lack of
physical activity and high body weight of pupils.
ABSTRAKT
Cieľom výskumu je identifikovať žiakov, ktorí zaostávajú
v úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti. U týchto žiakov
zistiť úroveň telesného vývinu a zistiť mimoškolskú pohybovú
aktivitu. Výskumný súbor tvorili žiaci prvých ročníkov
základných škôl v meste Banská Bystrica. Z celkového počtu
n = 572 bolo testovaných celkovo 492 žiakov, t. j. 86 %
z celkového počtu. Pri výbere testovsme vychádzali z dvoch
testových batérií – EUROFIT a UNIFIT. Všeobecnú pohybovú výkonnosť sme zisťovali nasledovnými testami:
predklon s dosahovaním v sede, skok do diaľky z miesta, ľah
– sed za 30 s, výdrž v zhybe, člnkový beh 4 x 10 m,
vytrvalostný člnkový beh. Z ukazovateľov telesného vývinu
sme zaznamenávali telesnú výšku, telesnú hmotnosť a BMI.
Okrem toho sme zisťovali zapojenie detí do mimoškolských
pohybových aktivít. Veľmi slabú úroveň (horší výkon ako
priemer - 2,5 SD) sme zistili u 28 žiakov a 24 žiačok.
Najhoršie výsledky z pohľadu frekvencie veľmi slabých
výkonov sme zistili v testoch výdrž v zhybe a ľah – sed.
Najčastejšou príčinou veľmi slabej úrovne v uvedených
testoch bola nedostatočná pohybová aktivita a vysoká telesná
hmotnosť žiakov.
Key words: General physical performance. Physical
development. Physical activity. Motional lagging 7 – years
pupils.
ÚVOD
Problematika pohybovej výkonnosti, zdravotného
stavu a pohybovej aktivity je predmetom záujmu
odborníkov na celom svete, Slovensko nevynímajúc. Učitelia, vedeckí pracovníci a ďalší zodpovední odborníci v oblasti telesnej výchovy neustále
hľadajú cesty ako zlepšiť stav, ktorý je v posledných rokoch charakterizovaný ako neuspokojivý. Tieto poznatky vychádzajú z výsledkov
rôznych výskumov, prieskumov a meraní, v ktorých sa v posledných rokoch konštatuje nízka úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti, pribúdajúci
počet detí s nadváhou a obezitou, zhoršovanie
zdravotného stavu, väčší počet detí so svalovou
nerovnováhou a oslabeniami, zlé držanie tela
a v neposlednom rade znížený záujem detí
o pohybové aktivity.
V posledných rokoch sa uvedenou problematikou
zaoberali viacerí autori, ktorí vo svojich prácach
hľadajú príčinu tohto stavu, resp. hľadajú možnosti
na zlepšenie. Pribúdajú aj práce, ktoré sa zaoberajú
problematikou telesne nezdatných jedincov školského veku, napr. Bursová (1990), Chytráčková
a Kovář (1994), Bunc (1995), Suchomel (1997),
a iní. Autori sa nezhodujú v tom, ako vybrať
telesne nezdatné deti. Kaplan (2001) vybral
jedincov, ktorí mali podpriemerné výsledky v 4 zo
6 testových položiek. Preto sme sa saj v našej práci
snažili zistiť všeobecnú pohybovú výkonnosť,
telesný vývin a pohybovú aktivitu pohybovo
zaostávajúcich žiakov. Príspevok bol napísaný
s podporou GÚ VEGA 1/1158/12.
Kľúčové slová: Všeobecná pohybová výkonnosť. Telesný
vývin, pohybová aktivita. Pohybovo zaostávajúci 7-roční
žiaci.
ABSTRACT
The aim of the research is to identify pupils, who lag behind in
general physical performance. In these pupils to determine the
level of physical development and identify after-school
physical activity. The sample consisted of pupils attending the
1st grade at primary schools in Banská Bystrica. Overall, we
tested 492 pupils of the total number of n = 572 and this is 86
%. Tested pupils were from 11 schools from all the classes of
first-year public schools in the number of boys n = 252 and n
= 240 girls. The average age of tested boys was 7.39±0.43
decimal years during the measuring and the average age of
tested girls was 7.24±0.34 decimal years. When selecting
tests, we used two sets of test – EUROFIT and UNIFIT. We
used the following tests to find out the general physical
performance: sit-and-reach test, standing long jump, sit-ups in
30 seconds, flexed arm hang, shuttle-run 4 x 10 m, endurance
shuttle-run. From all indicators of physical development, we
recorded the following - body height, body weight and BMI.
However, we monitored the involvement of children in afterschool physical activities as well. Very low level (worse
performance than the average – 2.5 SD) was achieved by 28
male pupils and 24 female pupils. The worst results from the
point of frequency of very low performances were monitored
in the tests of flexed arm hang and sit-ups. The most common
CIEĽ
Cieľom je identifikovať žiakov, ktorí zaostávajú
v úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti.
44
ISSN 1339-3022
U týchto žiakov zistiť úroveň telesného vývinu a
zistiť mimoškolskú pohybovú aktivitu a tak poukázať na možné príčiny stavu.
veku sa vyznačuje prílišnou šírkou „diagnostického záberu“, napr. Turek (1996,1999). Preto
sme aplikovali súbor testov, ktoré pokrývajú celú
škálu všeobecnej pohybovej výkonnosti ale sme
znížili počet testových položiek v porovnaní
s uvedenými testovými batériami. Test rovnováhy
„plameniak“ sme vynechali z dôvodu jeho nedostatočnej validity a diskutabilnej realizácie v mladšom školskom veku ako to uvádza Turek (1999).
Keďže rýchlostné schopnosti sme zisťovali iným
testom (člnkový beh 4 x 10 m) vynechali sme
tanierový tapping, ktorý zisťuje frekvenčnú rýchlosť ruky. Ručnú dynamometriu sme vynechali
z dôvodu, že statickú silu horných končatín sme
zisťovali testom výdrž v zhybe. Člnkový beh 10 x
5 m sme nahradili testom 4 x 10 m vzhľadom na
jeho dĺžku trvania a jednoduchšiu realizáciu. Test 4
x 10 m je v batérii UNIFIT ale vzhľadom na vek
detí sme ho zjednodušili. (Úlohou bolo po štarte
prekonať vzdialenosť 10 m, prekročiť protiľahlú
čiaru oboma chodidlami, vrátiť sa späť tak,
prekročiť štartovú čiaru oboma chodidlami a celý
cyklus zopakovať, s dobehnutím do cieľa po
absolvovaní štyroch 10 m úsekov). Použitý súbor
testov je takmer zhodný s testovou batériou
Browna (2001) na identifikáciu športového talentu. Podľa metodiky Moravec – Kampmiller – Sedláček a kol. (2002) sme realizovali testy: predklon
s dosahovaním v sede, skok do diaľky z miesta,
ľah – sed, výdrž v zhybe a vytrvalostný člnkový
beh. Poradie testov nebolo striktne dodržiavané,
z časových dôvodov, ale vytrvalostný člnkový beh
bol realizovaný vždy ako posledný test.
Testovanie žiakov bolo súčasťou vyučovania,
spravidla bolo realizované na hodinách telesnej
výchovy. Diagnostika úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti bola realizovaná vždy po rovnakom, vopred pripravenom rozohriatí a rozcvičení
žiakov v telocvični. Merania boli vykonané v súlade s dennými biorytmami (Jančoková, 2000)
vždy v dopoludňajších hodinách v čase od 8. do
12. hod. v štandardných podmienkach telocvične v
priestoroch školy, ktorú žiaci navštevujú. Jedna
trieda bola testovaná na jednej vyučovacej hodine.
Pri vyhodnotení výsledkov sme použili aj základné štatistické charakteristiky centrálnej tendencie
a rozptýlenosti: aritmetický priemer (x), smerodajnú odchýlku (SD), minimum nameraných hodnôt (min) a maximum nameraných hodnôt (max)
a percentá (%). Pri vyhodnocovaní a interpretácii
výsledkov sme použili základné logické metódy.
METÓDY
Výskumný súbor tvorili 7-ročné deti, navštevujúce prvý ročník základných škôl v Banskej
Bystrici. Z počtu n = 572 všetkých žiakov základných škôl v Banskej Bystrici bolo testovaných
celkovo 492 žiakov, t. j. 86 %. Zvyšných 14 %
nebolo testovaných z dôvodu neprítomnosti na
vyučovaní, resp. nemohli cvičiť, najčastejšie zo
zdravotných dôvodov. Na jednej škole nie je
telocvičňa, preto neboli hodnotení ani žiaci tejto
školy (n = 10). Testovaní žiaci boli z 11 škôl, zo
všetkých tried prvých ročníkov štátnych škôl
v počte n = 252 chlapcov a n = 240 dievčat. Súbor
chlapcov ku dňu merania mal decimálny vek
7,39±0,43 roka a súbor dievčat 7,24±0,34 roka,
teda súbor chlapcov bol starší o 0,15 roka.
Výskum bol realizovaný na základe podpísanej
dohody medzi Univerzitou Mateja Bela v Banskej
Bystrici a mestom Banská Bystrica. Súhlas s realizáciou vyjadrili všetci riaditelia základných škôl,
ktoré sú v pôsobnosti mesta Banská Bystrica.
Merania realizovali učitelia KTVŠ FHV UMB
a študenti doktorandského, magisterského a bakalárskeho stupňa štúdia na KTVŠ v priebehu mesiacov apríl – jún 2013. Priebeh merania:
po príchode do telocvične žiaci dostali štartové
čísla a boli oboznámení s cieľom výskumu,
následne boli zistené základné identifikačné
údaje: meno a priezvisko, dátum narodenia
a taktiež informácia o mimoškolskej pohybovej
aktivite, uvedené údaje vopred zabezpečili
triedne učiteľky,
rozohriatie (3 min) a rozcvičenie (5 min),
meranie telesného rozvoja (telesná výška, telesná hmotnosť, výpočet BMI). BMI hodnotíme
podľa UVZSR (2013),
meranie všeobecnej pohybovej výkonnosti
(skok do diaľky z miesta, predklon s dosahovaním v sede, výdrž v zhybe, ľah – sed,
člnkový beh 4 x 10 m, vytrvalostný člnkový
beh).
Pri výbere testov sme vychádzali z dvoch testových batérií – EUROFIT (1988) a UNIFIT (Měkota – Kovář, 1995). Na základe analýz početne
limitovaných súborov bolo konštatované, že diagnostikovanie motoriky detí mladšieho školského
45
ISSN 1339-3022
Na základe štatistických charakteristík, aritmetický priemer (x) a miera variability – smerodajná
odchýlka (SD), sme expertíznou vecnou analýzou
definovali kritériá a škálu hodnotenia úrovne
všeobecnej pohybovej výkonnosti (tab. 1, 2):
+0,5 SD až +1,5 SD - nadpriemerná úroveň hodnotenie výkonu +1,
x ± 0,5 SD - priemerná úroveň - hodnotenie
výkonu 0,
+0,5 SD až -1,5 SD - podpriemerná úroveňhodnotenie výkonu -1,
-1,5 SD až -2,5 SD – slabá úroveň- hodnotenie
výkonu -2,
menej ako -2,5 SD – veľmi slabáúroveň hodnotenie výkonu -3.
viac ako +2,5 SD – výborná úroveň – hodnotenie výkonu +3,
+1,5 SD až +2,5 SD – veľmi dobrá úroveň –
hodnotenie výkonu +2,
Tabuľka 1 Škála hodnotenia všeobecnej pohybovej výkonnosti súboru chlapcov
Úroveň
Výborná
Veľmi dobrá
Nadpriemerná
Priemerná
Podpriemerná
Slabá úroveň
Veľmi slabá
PRE
(cm)
>32,09
26,29-32,09
20,48-26,29
14,67-20,48
8,86-14,67
3,04-8,86
<3,04
SDM
(cm)
>168,64
149,7-168,64
130,75-149,7
111,8-130,75
92,85-111,8
73,89-92,85
<73,89
Ľ -S
(n)
>27,48
22,58-27,48
17,68-22,58
12,78-17,68
7,88-17,78
2,98-7,88
<2,98
VÝD
(s)
>59,55
42,49-59,55
25,42-42,49
8,35-25,42
0-8,35
0
0
4 x 10
(s)
<10,9
12,2-10,9
13,49-12,2
14,78-13,49
14,78-16,07
16,07-17,35
>17,35
VB
(n)
>50,94
39,16-50,94
27,37-39,16
27,37-15,58
3,79-15,58
0-3,79
0
Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah – sed; VÝD -Výdrž v zhybe; 4x10 Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh
Tabuľka 2 Škála hodnotenia všeobecnej pohybovej výkonnosti súboru dievčat
Úroveň
Výborná
Veľmi dobrá
Nadpriemerná
Priemerná
Podpriemerná
Slabá
Veľmi slabá
PRE
(cm)
>33,53
28,45-33,53
23,37-28,45
18,29-23,37
13,21-18,29
8,13-13,21
<8,13
SDM
(cm)
>157,49
139,08-157,46
120,69-139,08
102,3-120,69
83,91-102,3
65,51-83,91
<65,51
Ľ -S
(n)
>27,04
21,46-27,04
15,87-21,46
10,28-15,87
4,69-10,28
0-4,69
0
VÝD
(s)
>52,07
37,65-52,07
23,22-37,65
8,79-23,22
0-8,79
0
0
4 x 10
(s)
<11,69
12,83-11,69
13,97-12,83
15,11-13,97
16,25-15,11
17,39-16,25
>17,39
VB
(n)
>45,37
35,17-45,37
24,97-35,17
14,77-24,97
4,57-14,77
0,4,57
0
Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah – sed; VÝD -Výdrž v zhybe; 4x10 Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh
Do nášho súboru pohybovo zaostávajúcich žiakov sme zaradili žiakov, ktorí dosiahli aspoň v jednom z testov úroveň veľmi slabú alebo horšie.
Teda v porovnaní s priemerom dosiahli menej ako
- 2,5 SD – podľa našich kritérií veľmi slabá úroveň
a celkové skóre zo 6 testov dosiahli -9 a menej. To
je napr. úroveň, keď žiak dosiahol veľmi slabú
úroveň v troch testoch a v troch testoch dosiahol
priemernú úroveň.
celkovo u 28 žiakov a u 24 žiačok, pričom niektorí
žiaci a žiačky dosiahli veľmi slabú úroveň vo
viacerých disciplínach (tab. 3).
Tabuľka 3 Prehľad počtu žiakov s veľmi slabou
úrovňou v jednotlivých testoch
PRE
SDM
Ľ-S
VÝD
4x10
VB
VÝSLEDKY
Z pohľadu identifikácie pohybovo zaostávajúcich
žiakov uvádzame žiakov, ktorí dosiahli v škále
hodnotenia veľmi slabú úroveň minimálne v jednom zo 6 testov. Veľmi slabú úroveň sme zistili
Chlapci
3
2
6
22
2
0
Dievčatá
4
3
8
17
3
0
Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok
do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah – sed; VÝD -Výdrž v zhybe;
4x10 - Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh
46
ISSN 1339-3022
Tabuľka jednoznačne ukazuje, že najviac veľmi
slabých výkonov bolo vo výdrže v zhybe u chlapcov i dievčat, kde všetci uvedení žiaci sa nedokázali vôbec udržať vo výdrži v zhybe. Test Ľ-S sa
z pohľadu veľmi slabej výkonnosti umiestnil na
druhom mieste v oboch pohlaviach. Patria sem
žiaci, ktorý neurobili ani jeden cyklus ľah – sed za
30 s. Naopak, ani jeden veľmi slabý výkon sme
nezaznamenali vo vytrvalostnom člnkovom behu.
B.M.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe,
ľah-sed; BMI: 16,0; šport: žiadny, skóre: -8,
P.T.: veľmi slabá výkonnosť: skok do diaľky
z miesta, výdrž v zhybe; BMI: 19,3; šport: žiadny, skóre: -7,
P.L.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž v zhybe; BMI: 16,7; šport: žiadny, skóre: -4,
K.M: veľmi slabá výkonnosť:člnkový beh 4x10 m;
BMI: 16,1; šport: karate, skóre: -8,
I.CH.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž v
zhybe; BMI: 21,0; šport: žiadny, skóre: -13,
CH.E.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
BMI: 23,0; šport: golf, skóre: -7,
M.A.G.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
BMI: 18,8; šport: tenis, skóre: -8,
S.G.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
18,2; šport: plávanie, skóre: -7,
L.K.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
16,9; šport: žiadny, skóre: -9,
Š.Š.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
21,3; šport: plávanie, skóre: -4,
L.H.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 14,4;
šport: žiadny, skóre: -5.
Charakteristika pohybovo zaostávajúcich žiakov:
H.Ľ.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 14,8; šport: plávanie, skóre: -2,
S.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
L.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
BMI: 19,9; šport: gymnastika, skóre: -7,
P.F.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
V.S.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 12,4; šport: žiadny, skóre: -4,
O.M.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 12,7; šport: žiadny,
skóre: -8,
S.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
BMI: 23,2; šport: bedminton, skóre: -7,
Š.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
BMI: 24,8; šport: žiadny, skóre: -6,
Z.O.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
H.L: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe,
člnkový beh 4x10 m; BMI: 16,4; šport: žiadny,
skóre: -11,
M.M.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, skok do
diaľky z miesta; BMI: 16,4; šport: žiadny,
skóre: -11,
A.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
20,3; šport: športový krúžok, skóre: -9,
D.P.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
F.S.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
16,4; šport: futbal, skóre: -12,
A.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
R.R.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
B.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe, ľahsed; BMI: 13,8; šport: žiadny, skóre: -10,
V kategórii chlapcov všetci žiaci dosiahli záporné
skóre od -2 do -13. Celkové skóre -9 a menej dosiahli 7 chlapci. Z nich 5 nevykonávajú žiadny
šport a dvaja uviedli mimoškolskú pohybovú aktivitu. Vysoké BMI, na úrovni vysokej nadhmotnosti
sme zaznamenali len u dvoch chlapcov. Väčšinou
majú BMI na úrovni priemeru. Veľmi slabý výkon
dosiahli 5 žiaci vo výdrži v zhybe. Veľmi slabú
výkonnosť dosiahli chlapci v 1 – 2 testoch
všeobecnej pohybovej výkonnosti.
Charakteristika žiačok pohybovo zaostávajúcich:
B.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, člnkový
beh 4x10 m; BMI: 25,0; šport: basketbal, skóre: -12,
D.E.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 16,5; šport: tanec, skóre: +3,
P.L.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
19,6; šport: plávanie, basketbal, skóre: -1,
K.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž
v zhybe; BMI: 23,2; šport: žiadny, skóre: -9,
V.E.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 19,2;
šport: žiadny, skóre: -5,
G.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 16,5;
G.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
47
ISSN 1339-3022
T.K.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 13,7; šport: plávanie,
skóre: -5,
P.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
V.CH.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
BMI: 18,3; šport: športový krúžok, skóre: -6,
L.V.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
W.N.: veľmi slabá výkonnosť: skok do diaľky
z miesta, predklon, výdrž v zhybe; BMI: 16,1;
P.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
B.A.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
K.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
P.N.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 18,8;
Z.T.: veľmi slabá výkonnosť:ľah-sed, skok do
diaľky z miesta, člnkový beh 4x10 m, výdrž v
zhybe; BMI: 17,2; šport: hádzaná, skóre: -14,
V.V.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
C.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
16,0; šport: žiadny, skóre: +2,
N.A.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
E.Ď.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede, skok do diaľky z miesta, ľahsed, člnkový beh 4x10 m; BMI: 14,3; šport:
plávanie, skóre: -13,
S.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;
BMI: 20,0; šport: plávanie, skóre: -8,
D.M.: veľmi slabá výkonnosť:ľah-sed, člnkový
beh 4x10 m, výdrž v zhybe; BMI: 33,1; šport:
žiadny, skóre: -12,
S.S.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:
21,9; šport: žiadny, skóre: -1.
nali hlavne v teste ľah-sed (5x) a výdrž v zhybe
(5x). Veľmi slabú výkonnosť dosiahli dievčatá v 1
– 4 testoch všeobecnej pohybovej výkonnosti.
DISKUSIA
Uvedomujeme si, že samotné testové skóre, použité k určeniu pohybovo zaostávajúcich detí, je len
časťou komplexnejšej problematiky. Okrem stanovenia úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti je
dôležitý pozitívny lebo negatívny postoj k pohybovým aktivitám a vo vyššom veku poznanie významu pohybu v živote človeka. Dôležité postavenie
zohráva škola a možnosti pohybových aktivít
v školách a samozrejme rodina, spôsob trávenia
voľného času, podnecovanie k pohybovým aktivitám a vytváranie podmienok. Veľmi slabú úroveň
(horší výkon ako priemer - 2,5 SD) sme zistili u 28
žiakov a 24 žiačok. Z týchto celkové skóre -9
a menej dosiahli 7 chlapci, t. j. 2% z počtu testovaných chlapcov a 8 dievčat, t. j. 2,5 z celkového
počtu. Najhoršie výsledky z pohľadu frekvencie
veľmi slabých výkonov sme zistili v testoch výdrž
v zhybe a ľah – sed v oboch kategóriách. Z 15
pohybovo zaostávajúcich žiakov 10 nevykonávajú
žiadnu mimoškolskú pohybovú aktivitu. Vysoké
BMI na úrovni nadhmotnosti dosiahlo 6 detí. Naše
výsledky sú porovnateľné s výsledkami, ktoré
uvádza napr. Suchomel v prácach v rokoch 1997 –
2003 (2006). Použili sme podobnú batériu testov,
zistili sme podobné rozloženie nezdatných detí.
Zistili sme podobné počty pohybovo menej nadaných detí v kategórii chlapcov i dievčat.
ZÁVERY
Pri testovaní všeobecnej pohybovej výkonnosti
nepovažujeme jeden test na úrovni veľmi slabej
výkonnosti za dostatočný ukazovateľ na to, aby
sme mohli žiaka charakterizovať ako pohybovo
zaostávajúceho. 2 žiačky dosiahli celkové kladné
skóre, aj keď dosiahli v jednom teste veľmi slabú
výkonnosť.
Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti, telesného vývinu a pohybovej aktivity je len čiastkový
ukazovateľ hodnotenia pohybovo zaostávajúcich
žiakov.
2% chlapcov a 2,5% dievčat dosiahli úroveň pohybovo zaostávajúcich žiakov. Najhoršie výsledky
z pohľadu frekvencie veľmi slabých výkonov sme
zistili v testoch výdrž v zhybe a ľah – sed v oboch
kategóriách.
V kategórii dievčat dosiahli dve dievčatá celkové
kladné skóre (+2 a +3) napriek tomu, že v jednom
teste dosiahli veľmi slabú výkonnosť. Ostatné dosiahli záporné skóre v rozsahu -1 až -14. Celkov
dosiahlo 8 dievčat celkové skóre -9 alebo menej.
Z toho 5 dievčat nevykonáva žiadny šport a 3 dievčatá uviedli mimoškolskú pohybovú aktivitu: basketbal, hádzaná a plávanie. U 4 žiačok sme zaznamenali vysoké BMI, na úrovni vysokej nadhmotnosti. Veľmi slabú úroveň sme u žiačok zazname48
ISSN 1339-3022
Za hlavné príčiny dosiahnutej úrovne pohybovo
zaostávajúcich žiakov považujeme u 2/3 žiakov
nedostatočnú pohybovú aktivitu a u 1/3 žiakov
vysoké BMI na úrovni nadhmotnosti.
KAPLAN, A. 2001. Identifikace pohybově
indisponovaného žáka a studium jeho role ve
školní tělesné výchově. Praha: FTVS UK.
MĚKOTA, K. – KOVÁŘ, R. et al. 1995.
UNIFITTEST (6 – 60). Tests and Norms of
Motor Performance and Physical Fitness in
Youth and in Adult Age. Olomouc : Palacky
University, 1995.
MORAVEC, R. – KAMPMILLER, T. –
SEDLÁČEK, J.et al. 2002. Eurofit. Telesný
rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie
na Slovensku. Bratislava : SVSTVŠ, 1996. 181
s.
SUCHOMEL,
A.
1997.
Diagnostika
kardiorespirační zdatnosti u dětí stašího
školního věku. Věd. Pojednání, roč. 3, č. 1, s.
96 – 105.
SUCHOMEL, A. 2006. Tělesně nezdatné děti
školního věku (motorické hodnocení, hlavní
činitele výskytu, kondiční přípravy). Liberec :
PedF TU, 2006.
TUREK, M. 1999. Telesný vývin a pohybová
výkonnosť detí mladšieho školského veku.
Prešov : SVSTVŠ, 1999. 112 s.
UVZSR. 2013. [online]. 2011. [cit. 2013-04-11].
Dostupné na internete: http://www.uvzsr.sk/
docs/info/hdm/Antropometria.pdf
ODKAZOV
BROWN, J. 2001.Sports talent. Champaign :
HumanKinetics, 2001.
BUNC, V. 1995 Zásady dlouhodobé kultivace
zdravotně orientované tělesné zdatnosti. Těl.
Vých. Sport Mlád., roč. 61, č. 6, s. 6 – 9.
BURSOVÁ, M. 1990 Analýza některých
biologických
charakteristik
motoricky
extrémních žaku. Teor. Praxe Těl. Vých., roč.,
38, č. 5, s. 281 – 285.
EUROFIT: European Tests of Physical Fitness.
1988. Rome : Council of Europe, Comittee for
the Development and Sport, 1988. 180 s.
CHYTRÁČKOVÁ, J. 2002. Unifitest. Praha :
FTVS UK. 66 s.
CHYTRÁČKOVÁ, J. – KOVÁŘ, R. 1994. Frekvence výskytu extrémních variant v projevech
motorické výkonnosti a jejich vazba na vybrané
somatické charakteristiky. In: SLEPIČKA, P.
Školní tělesná výchova a celoživotní pohybová
aktivita. Praha: FTVS UK, 1994, s. 18 – 20.
JANČOKOVÁ, Ľ. 2000. Biorytmy v športe (S
úvodom do chronobiológie). Banská Bystrica :
FHV UMB, 2000. 120 s.
49
ISSN 1339-3022
ZDRAVOTNÉ PLÁVANIE A POHYBOVÁ LIEČBA VO VODNOM PROSTREDÍ
MEDICAL SWIMMING AND KINESIOTHERAPY IN THE AQUATIC ENVIRONMENT
NEVOLNÁ Tatiana, MALAY Miroslav
ÚVOD
Vo vodnom prostredí sa dá realizovať množstvo
pohybových aktivít. O plávaní sa právom hovorí
ako o vhodnej pohybovej aktivite určenej pre každý vek človeka a to nielen u zdravých jedincov, ale
aj u ľudí so zdravotným znevýhodnením alebo
zdravotným postihnutím. Plávanie je pohybová
aktivita, ktorú podľa tvrdení mnohých autorov
(Čechovská, Miler, 2001; Michal, 2002; Bence a
kol., 2005; Macejková 2005, 2009; Merica, 2007,
2011; Nevolná, Petríková, Rosinová, 2013 a iní)
jednoznačne možno zaradiť medzi jednu z najzdravších a najfrekventovanejších v rámci záujmovo-rekreačných aktivít populácie.
Okrem aktívnych plavcov sa tomuto športu venujú i ostatní aktívni športovci, ktorí ho využívajú
najmä ako súčasť svojho tréningového a regeneračného procesu, resp. využívajú ho ako doplnkový
šport. Vo veľkej miere sa plávanie využíva ako súčasť poúrazovej rehabilitácie, ale aj liečby telesne
aj duševne postihnutých ľudí.
Plávanie je pohybová aktivita, ktorou môžeme
kompenzovať psychické a fyzické zaťaženie populácie. Máloktorá pohybová aktivita tak blahodárne
a všestranne pôsobí na celý organizmus človeka
ako práve plávanie.
Naučiť sa a vedieť plávať je dôležité nielen pre
samotné ovládanie tejto pohybovej činnosti, ale je
pomerne dôležitým predpokladom bezpečného vykonávania i niektorých iných pohybových činností,
alebo športov, realizovaných vo vodnom prostredí,
napr. potápanie, vodné pólo, synchronizované plávanie, kanoistika, rafting, a pod. Je tiež nevyhnutnou podmienkou pre vedenie a realizáciu zdravotného plávania ako aj pohybovej liečby vo vodnom prostredí.
ABSTRAKT
Vodné prostredie svojou rozmanitosťou ponúka človeku veľa
možností na vykonávanie rôznych pohybových aktivít. Dominantu v systéme pohybových aktivít vo vodnom prostredí tvorí
plávanie. Plavecká gramotnosť by mala byť súčasťou
vzdelania každého zdravého jedinca. Ako praktická činnosť
bolo plávanie známe ľudstvu už od najstarších čias, keď
vedieť plávať bolo životnou nutnosťou. Platón a jeho veta
„nevie čítať ani plávať“, podporuje názor, že v minulosti
plávanie tvorilo neoddeliteľnú súčasť telesnej kultúry. I keď
plavecká gramotnosť dnes už nepredstavuje v dôsledku
technických vymožeností podmienku ľudskej existencie,
ostáva hodnotou trvalého charakteru, ktorá sa rôznym
spôsobom podieľa na obohatení človeka. Pritom samozrejme
i dnes určitá úroveň plaveckej spôsobilosti je jednou zo
životne dôležitých telovýchovných aktivít ako prevencia straty
života utopením. Autori vo svojom príspevku prezentujú, že
plávanie je pohybová aktivita, ktorá veľmi pozitívne vplýva na
zdravie človeka, pričom ju môžu realizovať nielen zdraví
jedinci, ale i jedinci so zdravotným znevýhodnením. Poukazujú na možnosti a využívanie zdravotného plávania ako aj
pohybovej liečby vo vodnom prostredí.
Kľúčové slová: Zdravotné plávanie. Zdravie. Hydrokinezioterapia. Plavecká gramotnosť.
ABSTRACT
Aquatic environment with its diversity offers man many
opportunities for performing different physical activities. The
dominant place in the system of water activities occupies
swimming. Swimming literacy should be an unconditional
part of education of a healthy individual. Mankind was
familiar with the swimming skills since the old times when
knowing how to swim was a life necessity. Plato and his
sentence “He can neither read nor swim“ supports the opinion
that in the past swimming was an inseparable part of physical
culture. Although life nowadays is not conditioned by
swimming literacy due to technical conveniences, it remains
a value of a permanent character which enriches human life in
many different ways. Moreover, even today a certain level of
swimming skills is one of physical education activities of
a vital importance as prevention against drowning. The
authors in this contribution present the opinion that swimming
is an activity which has a very positive impact on human
health. Swimming can be performed not only by healthy
individuals but as well by physically impaired ones. They
show the possibilities of medical swimming as well as motor
treatment in an aquatic environment.
ZDRAVOTNÉ PLÁVANIE
Pohybová aktivita vo vodnom prostredí pri určitej intenzite pohybu sa z fyziologického hľadiska
vyznačuje vytrvalostným charakterom. Plávanie
patrí z hľadiska najväčšieho aeróbneho potenciálu
medzi päť najčastejšie realizovaných pohybových
aktivít cyklického charakteru: 1. beh na lyžiach, 2.
Key words: Medical swimming. Health. Hydro kinesis
therapy. Swimming literacy.
50
ISSN 1339-3022
plávanie, 3. beh, 4. jazda na bicykli, 5. chôdza. Z
hľadiska zdravotného efektu patrí plávanie medzi
jednu z najprospešnejších pohybových aktivít a to
najmä vplyvom fyzikálnych zákonitostí vodného
prostredia, v ktorom sa realizuje i charakterom a
účinkom plaveckého pohybu na organizmus. Zabezpečenie horizontálnej polohy tela plavca pri
plávaní (správna technika plávania jednotlivých
plaveckých spôsobov) a oslabenie vplyvu gravitácie, pôsobia veľmi pozitívne na srdcovo-cievny
systém, ktorému napomáha rytmické striedanie
napätia a uvoľnenia svalstva. Plavecké pohyby
intenzívne podporujú cirkulorespiračný systém
práce svojou cykličnosťou, intenzitou i viazanosťou na vodné prostredie. Špecifické vlastnosti vody
stimulujú k zapájaniu do dýchacích pohybov aj
také svalové skupiny, ktoré sú pri dýchaní mimo
plávania pasívne (prekonávanie odporu vody pri
výdychu pod vodou). Ako uvádzajú Kováčová,
Kossárová (2014), zdravotné plávanie sa považuje
za najvhodnejšiu pohybovú aktivitu pre respiračne
oslabených jedincov a to najmä pre svoje špecifické prostredie, v ktorom sa realizuje. Pravidelným plávaním zabezpečujeme aj zvyšovanie vitálnej kapacity pľúc. V tejto súvislosti Bence a kol.,
(2005), Michal (2002) uvádzajú, že práve aktívni
plavci a potápači majú najväčší objem vitálnej
kapacity pľúc (Vitálna kapacita, VO2MAX = objem
nádychu, výdychu + inspiračný rezervný objem +
exspiračný rezervný objem). Hydrostatický tlak
spôsobuje stlačenie a následne vyprázdňovanie
povrchových žíl z periférie, čo následne spôsobuje
presun krvi do vnútrohrudníkového priestoru a zabezpečuje väčšie prekrvenie srdca a pľúc ako za
bežných okolností. Pravidelným tréningom srdcovo-cievneho aparátu dosiahneme excentrickú hypertrofiu srdcového svalu, ktorá je z hľadiska
trénovanosti vhodná. Plávanie má tiež priaznivé
účinky na posilňovanie kostí, pomáha zvládnuť telesné a duševné napätie, pôsobí pozitívne pri
duševných poruchách, zvyšuje telesnú zdatnosť,
pôsobí na zníženie telesnej hmotnosti, chráni proti
nadmernej hmotnosti a chorobám srdca.
Pohybové aktivity vo vodnom prostredí Jursík
(1996) rozdeľuje na rekreačné plávanie, kondičné
plávanie, súťažné plávanie a zdravotné plávanie.
Macejková (2005) uvádza modernejší pohľad na
rozdelenie pohybových aktivít vo vodnom prostredí. Ich členenie je určované dominantnosťou cieľa
pohybovej aktivity vo vodnom prostredí a to:
základné plávanie,
výkonnostné plavecké športy,
úžitkové plávanie,
zdravotne orientované aktivity vo vode (Macejková, 2005).
V nadväznosti na uvedené Čechovská (2002)
konštatuje, že zdravotné plávanie sa vzťahuje
k celkovej rehabilitácii, pričom ju nenahrádza, ale
dopĺňa a podporuje. Podobne Dinka a kol., (2008)
uvádzajú, že zdravotné plávanie je integrálnou
súčasťou pohybovej liečby vo vode. Zdravotné
plávanie je vo všeobecnosti využiteľné nielen u
osôb so zdravotným znevýhodnením, ale aj pre
bežnú populáciu. Aby zdravotné plávanie splnilo
svoj účel, musí rešpektovať potreby konkrétneho
jedinca (pacienta) a jeho aktuálny zdravotný stav.
Programy zdravotného plávania sa organizujú
v zmysle cieľov, ktoré chceme dosiahnuť a špecifických potrieb jedincov alebo pacientov nasledovne:
zdravotné plávanie pre bežnú populáciu,
zdravotné plávanie pre osoby so špecifickými
potrebami,
zdravotné plávanie pre osoby so zdravotným
oslabením, postihnutím, alebo diagnostikovanou poruchou zdravia a pre rehabilitujúce
osoby.
Zdravotné plávanie pre bežnú populáciu
Plávanie je využívané bežnou populáciou, pričom
cieľom je celková podpora zdravia, zvýšenie
telesnej zdatnosti, regenerácia, relax, pohybové
zdokonaľovanie a socializácia.
Zdravotné plávanie pre osoby so špecifickými
potrebami
zdravotné plávanie pre seniorov,
zdravotné plávanie pre tehotné ženy,
zdravotné plávanie pre kojencov a batoľatá.
Ide o skupinu jedincov, ktorí sú zdraví, ale vyžadujú si špecifické potreby, ktoré by pri iných pohybových činnostiach neboli zabezpečené (fyzikálne
vlastnosti vody). Jednou z nich je hustota vody,
ktorá zabezpečuje odľahčenie oporno-pohybovej
sústavy, čo je prínosom najmä pre seniorov a tehotné ženy. Pri zdravotnom plávaní pre tehotné
ženy a kojencov, batoľatá je primárna požiadavka
kladená na hygienu vody a teplotu vody v zmysle
vyhlášok pre baby plávanie a s ňou súvisiace
51
ISSN 1339-3022
Nariadenie vlády SR č. 252/2006 Z. z. zo dňa 5.
apríla 2006 (Merica, 2007).
osôb so špecifickými potrebami, najmä u tehotných žien.
Ako sme už vyššie uviedli základným predpokladom pre zdravotné plávanie je ovládanie plaveckých zručností a určitá úroveň plaveckej spôsobilosti. Z uvedeného vyplýva, že pred samotnou
aplikáciu alebo odporučením zdravotného plávania
pacientovi, kompetentným odborníkom (fyzioterapeutom, lekárom a pod.), musí tento zistiť na akej
úrovni je pacientova plavecká spôsobilosť. Ovládanie správnej techniky plávania jednotlivých plaveckých spôsobov umožňuje ich aplikáciu v zdravotnom plávaní v zmysle odstraňovania diagnostikovaného oslabenia alebo poruchy, respektíve
môžu byť aplikované ako kompenzačné cvičenia.
Naše odporúčania sú nasledovné.
Plavecký spôsob kraul sa aplikuje pri koxartróze,
skolióze s dôrazom na správnu techniku dýchania,
plochých nohách, oslabení srdcovo-cievneho aparátu s dôrazom na pravidelný rytmus dýchania
a voľné tempo, oslabeniach kolenného kĺbu. Tento
plavecký spôsob sa neodporúča plávať pri opakovaných luxáciách ramenných kĺbov, pri skrátených
prsných svaloch a astme.
Plavecký spôsob znak je vhodný pri zväčšenej
hrudnej kyfóze, skolióze s dôrazom na správnu
techniku dýchania, spondylóze (výrastky na okraji
stavcov) krčnej chrbtice, pri poškodených kĺboch
(bedrové, kolenné), pri oslabení a poruchách sluchu, zraku a srdcovo-cievneho aparátu. Nevhodný
je pri asymetrii pravej a ľavej strany tela a
hyperlordóze bedernej chrbtice.
Plavecký spôsob prsia je vhodný pri oslabeniach
a poruchách dýchacieho aparátu, astme (s dôrazom
na správnu techniku dýchania), vpadnutom hrudníku, oslabenom držaní tela a Scheuermannovej
chorobe. Tento plavecký spôsob je nevhodný
pri poruchách kolenných a bedrových kĺbov, pri
svalovej nerovnováhe v oblasti krčnej chrbtice a
pri platničkových ochoreniach bedernej chrbtice
(Labudová, 1999; Bartošíková, 1991; Michal,
2002).
V zdravotnom plávaní je veľkým prínosom využívanie plaveckých pomôcok, ktoré pomáhajú prekonávať individuálne nedostatky cvičencov (pacientov), pričom platia nasledovné funkcie:
pomáhajú prekonať strach z vody (emocionálny
aspekt),
uľahčujú nácvik techniky plávania (psychomotorický aspekt),
Zdravotné plávanie pre osoby so zdravotným
oslabením, postihnutím, alebo diagnostikovanou
poruchou zdravia a pre rehabilitujúce osoby
Zdravotné plávanie (ZP) v tejto skupine, podobne
ako v predchádzajúcej je orientované na využívanie špecifických vlastností vody (hustota vody).
Využívanie chemického vplyvu vodného prostredia (kysličník uhličitý, zlúčeniny síry a iných látok,
ktoré pôsobia dráždivo na pokožku, zvyšujú ich
prekrvenie a nároky na činnosť obehovej sústavy)
je možný u tejto skupiny, avšak primárne sa
využíva v hydrokinezioterapii, balneológii a
rehabilitácii. ZP je odporúčané najmä u:
osôb s oslabením alebo postihnutím opornopohybového systému,
osôb s oslabením srdcovo-cievneho systému,
osôb s oslabením dýchacieho systému (najmä
respiračne oslabené osoby),
duševne oslabených a postihnutých osôb.
Účinky vodného prostredia a zdravotného plávania na ľudský organizmus sú mnohostranné. Uvádzame najvýznamnejšie z nich:
spevňuje svalstvo chrbtice a napomáha k správnemu držaniu tela,
obnovuje funkciu postihnutých svalov,
zlepšuje rozsah a pohyblivosť kĺbov,
pomáha otužovaniu a prekrveniu organizmu,
napomáha rozvíjať termoregulačné schopnosti,
zvyšuje vitálnu kapacitu pľúc,
posilňuje dýchacie svaly, ktoré pracujú proti
tlaku vody. Výdych do vody vedie k rozvoju
expiračnej sily a k zlepšeniu ďalších respiračných funkcií,
horizontálna poloha tela pri plávaní podporuje
prácu srdcovo-cievneho systému a uľahčuje
prečerpávanie krvi,
pozitívne vplýva na duševnú relaxáciu a je
dôležitou súčasťou mentálnej hygieny človeka
(Michal, 2002; Bence, Merica, Hlavatý, 2005;
Merica 2007; Dinka a kol. 2008; Kováčová,
Kossárová, 2014).
Vo väčšine prípadov aplikácie zdravotného plávania je nutná konzultácia s lekárom, najmä ak ide
o už diagnostikovanú poruchu alebo oslabenie
zdravia. Podobne uvádza Čechovská (2002b) konzultácia lekára je nutná aj pri zdravotnom plávaní
52
ISSN 1339-3022
Dinka a kol., (2008) uvádzajú, že plavecké
pomôcky je možné využívať aj v pohybovej liečbe
vo vodnom prostredí (hydrokinezioterapii, obr. 1).
Plavecké pomôcky autor rozdeľuje na nadľahčovacie (zvyšujú účinok vztlaku) a rôzne formy
závaží, ktoré znižujú účinok vztlaku.
spestrujú hodiny zdravotného plávania (motivačný aspekt),
stabilizujú polohu tela pri prvkovom plávaní,
umožňujú zväčšiť odpor pri plávaní, čím spôsobujú zmenu podmienok pri zdokonaľovaní
správnej techniky plávania, ktorá je základom
pre zdravotné plávanie.
Obrázok 1 Pomôcky využívané v zdravotnom plávaní a HKT
V závere tejto kapitoly udávame do pozornosti,
že opakované výskumy v tejto problematike potvrdili, že pri správnej diagnostike a aplikácii zdravotného plávania pacientom, dodržaní zákonitostí
správnej techniky plávania a tréningového procesu
v zdravotnom plávaní, boli zaznamenané požadované zmeny a to v správnom držaní tela, v respiračných ochoreniach, v srdcovo-cievnych ochoreniach a iných (Kováčová, Kossárová, 2014). V súčasnosti sa organizujú kurzy zdravotného plávania
v spolupráci s FTVŠ UK Bratislava, prostredníctvom ktorých sa jedinci, ktorí boli do nich
zaradení naučili nielen plávať v zmysle zákonitostí
zdravotného plávania, ale vytvorili si i pozitívny
postoj k plávaniu a k vodnému prostrediu, čo je
v rámci vyššie uvedených diagnóz prínosné.
myelitídou, ktorú nazval hydrogymnastikou. To
bol začiatok modernej hydrokinezioterapie (ďalej
iba HKT), ktorá má svoje trvalé miesto v rehabilitácii a je súčasťou štandardného obsahu štúdia
fyzioterapeutov.
Ak chceme dosiahnuť, aby fyzioterapeut ovládal
HKT nielen po stránke teoretickej, ale aj praktickej, je nevyhnutné, aby nadobudol minimálne
primárnu úroveň plaveckej spôsobilosti. Podobne
uvádzajú Nevolná, Petríková Rosinová (2013).
Fyzioterapeut po zvládnutí základov plávania
a správnej techniky jednotlivých plaveckých spôsobov, aplikuje HKT ako klasickú pohybovú liečbu vo vodnom prostredí. Využíva pozitívne fyzikálne vlastnosti vodného prostredia ako hydrostatický vztlak a hydrostatický tlak (Čelko,
Zálešáková, 1997; Dinka a kol., 2008).
POHYBOVÁ LIEČBA VO VODNOM
PROSTREDÍ
Už od čias prvých storočí n. l. boli využívané
prvky pohybovej liečby vo vodnom prostredí,
hlavne v prípade liečby ranených rímskych legionárov, čo je dokumentované v knihe jedného z posledných rímskych cisárov Marcusa Auréliusa
(Hovory k sebe samému). V dvadsiatych rokoch
minulého storočia sa zásluhou CH. L. Lowmana
objavila metóda v liečení detí postihnutých polio-
Hydrostatický vztlak
V zmysle aplikácie Archimedovho zákona
hydrostatický vztlak nadľahčuje telo pacienta a
tým dáva zdravotne postihnutému jedincovi možnosť vykonať pohyb v potrebnom rozsahu, ktorý
by inak nevykonal. Zároveň umožňuje zlepšenie
funkcie a rozsahu pohybu bez bolesti, prináša pocit
slobody pohybu a vieru, že dokáže pohyb v
príslušnom segmente vykonať aj v budúcnosti. To
53
ISSN 1339-3022
vyvoláva kladné príjemné emócie a presvedčenie,
že pohybová liečba bude pre neho prospešná.
svalové kontraktúry rôznej etiológie,
všetky obmedzenia pohyblivosti pri rôznych
diagnózach (reumatické ochorenia, rôzne formy
artróz, ankylozujúca spondylitída a iné).
Hydrostatický tlak
Tlak stĺpca vodného prostredia vytvára fyziologickú elastickú bandáž pre postihnuté kĺby, tým
pevnejšiu, čím je ponorenie hlbšie.
Oproti pohybovej liečbe na suchu nie je pri HKT
také presné dávkovanie a cielenosť pohybov, preto
je nutné aby fyzioterapeut zabezpečil stabilizáciu
necvičiacej časti tela.
Kontraindikácie hydrokinezioterapie
porušenie integrity kože, kedy hrozí riziko
infekcie aj pri vodotesnom prekrytí,
zápalové a hnisavé ochorenia kože,
celkové akútne zápalové ochorenia,
srdcová nedostatočnosť (ICHS NYHA III –
IV),
respiračná nedostatočnosť so zníženou vitálnou
kapacitou pľúc na 900 – 1500 ml.,
gastrointestinálny dyskomfort,
perforovaný ušný bubienok,
röntgenová terapia v posledných 3 mesiacoch,
hydrofóbia,
inkontinencia moču a stolice.
Zásady pri hydrokinezioterapii
teplota vody by mala byť izotermálna v rozmedzí 34 – 36 °C,
dĺžka cvičenia by mala dosiahnuť 10 minút
zahrievacej fázy a následne 20 – 30 minút vlastného cvičenia,
v rámci zahrievacej fázy je vhodné aplikovať
rôzne druhy chôdze so synkinézami (chôdza
dopredu, dozadu, poklus, chôdza na špičkách),
pri samotnom cvičení vo vodnom prostredí je
základným princípom uvoľnenie svalov skrátených a posilnenie svalov oslabených s využitím
toho, že pacient si odpor dávkuje individuálne a
citlivo rýchlosťou pohybu. Fyzioterapeut môže
odpor zvýšiť pomôckami ako plaváky, závažia
alebo zväčšením plochy odporu rukavicami
alebo plutvami, čím sa dosiahne posilnenie
oslabených svalov,
v rámci uvoľňovania je vhodné mierne flekčné
postavenie a využitie princípov postizometrickej relaxácie (PIR), zároveň je nutné exaktne
vedieť, čím je obmedzenie pohybu zapríčinené
(či sa jedná o poruchu štrukturálnu alebo postihnutie mäkkých tkanív),
pri cvičení je okrem vyššie uvedeného potrebné
zabezpečiť pohodlnú polohu, stabilizáciu protiľahlých kĺbov ku kĺbom cvičiacim, správne
dýchanie, bezbolestný rozsah pohybu, výdaj a
príjem tekutín,
dodržiavanie doby cvičenia pre fyzioterapeuta
(maximálne 2 hodiny bez prestávky, inak 1,5
hodiny s 30 minútovou prestávkou).
Techniky cvičenia vo vodnom prostredí
Všetky cvičenia vo vodnom prostredí využívajú z
fyzikálneho hľadiska hydrostatický vztlak. Tieto
cvičenia rozdeľujeme na asistujúce, rezistujúce
a podporné. Základné polohy, ktoré pri týchto
cvičeniach využívame sú stoj, sed, kľak a ľah.
Najčastejšie využívanou metodikou cvičenia vo
vodnom prostredí je metodika Bad Ragaz. Jedná sa
o cvičenie v horizontálnej polohe s pomocou
plavákov. Cvičiť môžeme:
Izokineticky - fyzioterapeut fixuje pacienta,
ktorý sa pohybuje k nemu, od neho a okolo
neho. Odpor si pacient určuje sám rýchlosťou
pohybu. Cvičenie facilituje stabilizačné funkcie,
vytvára pohybové synergie a zabezpečuje izotonicky rezistované cvičenie agonistov a antagonistov.
Izotonicky - fyzioterapeut je fixujúcim bodom,
ktorý sa pohybuje a tlačí pacienta v smere
pohybu.
Izometricky - pacient vo fixovanej polohe je
tlačený fyzioterapeutom, ktorý za účelom
stabilizácie pasívne hýbe pacientom pri využití
úchopov panvového, axilárneho až lakťového.
Fyzioterapeut môže ďalej pri cvičení využívať
postizometrickú relaxáciu, repetitívne kontrakcie,
dýchacie cvičenia, spinálne mobilizácie, hydrodynamické cvičenia, techniku Watsu, ktorá pripomína tanec vo vodnom prostredí. Každý fyzioterapeut musí naučiť pacienta z hľadiska bezpečnosti
Indikácie hydrokinezioterapie
spastické a hypotonické stavy (detská mozgová
obrna a iné neurologické ochorenia),
parézy a plégie (centrálneho a periférneho pôvodu),
54
ISSN 1339-3022
vertikálnu a laterálnu rotáciu a zároveň zásady
Halliwickovej metódy, ktorá pozostáva zo 4 fáz:
fáza 1: fyzioterapeut musí cvičiaceho naučiť základné princípy kontroly rovnováhy a najbezpečnejšiu polohu na chrbte z hľadiska bezpečného dýchania,
fáza 2: obsahuje zvládnutie vertikálnej, laterálnej a kombinovanej rotácie. Bez zvládnutia
týchto princípov by pacient nemal ísť do hlbšej
vody,
fáza 3: obsahuje kontrolu pohybu vo vode s
akceptáciou, že zabezpečenie rovnovážnej polohy je pre každého jedinca iné z hľadiska
konštitúcie,
fáza 4: predstavuje zvládnutie aktívneho pohybu vo vodnom prostredí s malými pohybmi v
blízkosti pásu.
ČELKO, J. – ZÁLEŠÁKOVÁ, J. – GÚTH, A.
1997.
Hydrokinezioterapia.
Bratislava:
LIEČREH GÚTH, 1997. 158 s. ISBN 80967 383-6-4.
DINKA, P. a kol. 2008. Voda a chlad,
rehabilitácia, prevencia a liečba. Bratislava:
Formát a LIEČREH GÚTH, 2008. 313 s. ISBN
978-80-967229-5-2.
JURSÍK, D. 1996. Formy plaveckej pohybovej
aktivity. In: Teoretické a didaktické problémy
plávania
a plaveckých
športov.
IV.
Medzinárodný vedecký seminár. Bratislava:
UK FTVŠ Katedra plávania a plaveckých
športov, 1996. s. 29 – 32.
KOVÁČOVÁ, E. – KOSSÁROVÁ, K. 2014.
Význam zdravotného plávania pre respiračne
oslabené deti. In: Alergia, astma a my. IX roč.
1/2014. Bratislava: Združenie astmatikov SR,
2014. ISSN 1337-6667, s. 144-156.
LABUDOVÁ, J. 1999. Zdravotné cvičenie na
chrbticu. In: Šport pre všetkých. Bulletin č. 17.
SZ RTVŠ. Bratislava: 1999, KORETH.
MERICA, M. 2007. Plávanie. Bratislava:
Slovenská technická univerzita, 2007. 136 s.
ISBN 978-80-227-2726-6.
MACEJKOVÁ, Y. 2005. Didaktika plávania.
Bratislava: FTVŠ UK – Katedra plávania
a plaveckých športov, 2005.149 s. ISBN 80969268-3-7.
MACEJKOVÁ, Y. 2009. Vyučovanie plávania
patrí predovšetkým na školy. In: Športový
edukátor, 2009. roč. II, č. 2/2009. ISSN 13377809, s. 37 – 42.
MERICA, M. 2007. Plávanie. Bratislava:
Slovenská technická univerzita, 2007. 136 s.
ISBN 978-80-227-2726-6.
MICHAL, J. 2002. Teória a didaktika plávania.
2002, PF UMB, Banská Bystrica, 98 s. ISBN
80-8055-679-2.
NEVOLNÁ, T. – PETRÍKOVÁ, ROSINOVÁ, I.
2013. Význam plávania pre poslucháčov
odboru fyzioterapia TnUAD v Trenčíne. In:
Pohybová aktivita, šport a zdravý životný štýl.
Recenzovaný zborník vedeckých prác. Trenčín:
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2013. ISBN
978-80-8075-580-5, s. 198-205.
Špecifickou súčasťou HKT sú dynamické stabilizačné cvičenia, ktoré sú využívané pri skupinových liečbach vo väčšine kúpeľných zariadení
s bazénom.
Hydrokinezioterapia tvorí neoddeliteľnú súčasť
komplexnej rehabilitácie a preto je dôležité, aby
bola vo fyzioterapii zvládnutá v teórii aj v praxi.
ODKAZOV
BARTOŠÍKOVÁ, Z. 1991. Kapitoly z didaktiky
zdravotní
tělesné
výchovy.
Univerzita
Palackého v Olomouci: 1991. ISBN 80-7067106-8.
BENCE, M . - MERICA, M. - HLAVATÝ, R.
2005. Plávanie. Banská Bystrica: Univerzita
Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2005. 197 s.
ISBN 80-8083-140-8.
ČECHOVSKÁ, I., MILER, T. 2001. Plavání.
Praha: Grada Publishing, spol. s.r.o., 2001.130
s. ISBN 80-247-9049-1.
ČECHOVSKÁ, I., BŘEČKOVÁ, G., NOVOTNÁ,
V. 2002a. Zdravotní plavání 1. Využití
plaveckého dýchání a splývavých poloh. Těl.
Vých.
Sport
Mlád.,
68,
2002,
č. 3, s. 27-30.
ČECHOVSKÁ, I., BŘEČKOVÁ, G., NOVOTNÁ,
V. 2002b. Zdravotní plavání 2. Využití splývání
a změny v polohování. Těl. Vých. SportMlád.,
68, 2002, č. 4, s. 15-17.
55
ISSN 1339-3022
BEH, VNÚTORNÁ POHODA A MENTÁLNE ZDRAVIE
RUNNING, INNER BEING AND MENTAL HEALTH
OBORNÝ Josef
Katedra športovej edukológie a športovej humanistiky, Fakulta telesnej výchovy a športu,Univerzita
Komenského v Bratislave
úvah majú predovšetkým tí, ktorí pociťujú reálne
alebo fiktívne ohrozenie svojho zdravia. Byť zdravý je prirodzenou potrebou, akýkoľvek iný stav je
podnet k vzniku frustrácie z neuspokojenej potreby. Pripomíname, že k ďalším aspektom zdravia
patrí napríklad psychologický, morálny, estetický,
sociálny a iný aspekt. Týmto však nebudeme venovať pozornosť.
ABSTRAKT
Článok predkladá čitateľovi výsledky teoretickej analýzy
možností aplikácie všeobecne akceptovaného poňatia hodnoty
zdravia na vytrvalostný beh v podaní neprofesionálnych bežcov. Súčasne článok publikuje niektoré výsledky dotazníkového výskumu motivácií a osobných pocitov respondentov účastníkov maratónskych behov v relevancii na samotný maratón a výsledky prieskumu postojov študentov Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského k behu a vnímaní jeho prínosu pre osobnosť človeka. Článok publikuje aj
niektoré osobné skúsenosti autora z praktikovania vytrvalostného behu.
CIEĽ
Cieľom našich úvah a empirických prieskumov je
analýza možností aplikácie všeobecne akceptovaného poňatia hodnoty holisticky chápaného zdravia
na vytrvalostný beh v podaní neprofesionálnych
bežcov. V tejto súvislosti chceme predostrieť čitateľovi niektoré výsledky nášho dotazníkového
výskumu motivácií a osobných pocitov respondentov - účastníkov maratónskych behov v relevancii na samotný maratón a výsledky prieskumu
postojov študentov FTVŠ UK k behu a vnímaní
jeho prínosu pre osobnosť človeka a pohodu jeho
vnútorného psychického prostredia. Dovolíme si
publikovať aj niektoré osobné skúsenosti. (Autor
tohto príspevku absolvoval, okrem iných vytrvalostných behov, viac ako 100 maratónov na
klasickej trati v niekoľkých krajinách Európy).
Kľúčové slová: Beh. Duševná rovnováha. Psychická pohoda.
Mentálne zdravie.
ABSTRACT
Article submitted to the reader the results of theoretical
analysis of the possibilities of application generally accepted
axiological conception health to endurance run in nonprofessional administration of the guard. Simultaneously
article published some results of the questionnaire research
motivations and personal feelings of the respondents - runtime
marathon participants in the relevance of the marathon itself
and the results of a survey of attitudes of students Faculty of
Physical Education and Sports, Comenius University to run,
and the perception of its benefits to the human personality.
Article published even some personal experiences of the
author of the practice of the long runtime.
Key words: Running. Psychological balance. Psychological
well-being. Mental health.
Telesné a mentálne zdravie ako relevantná a
irelevantná hodnota
Teoretickú časť nášho príspevku si dovolíme
uviesť známou skratkou ASICS, v ktorej je skrytý
často opakovaný latinský výrok „Anima Sana in
Corpore Sano”. Istý svetový výrobca športových
potrieb si zvolil za značku svojich produktov
skratku zo slov tejto historickej múdrosti, ktorá
hovorí o zdravom duchu v zdravom tele. V princípe však nehovorí nič o športe a jeho súvise so
zdravím. Tento nádych dala citovanej myšlienke až
moderná doba a moderné poňatie športových pohybových aktivít. Predovšetkým v súčasnosti zdôrazňujeme priamu a kauzálnu súvislosť medzi športovými pohybovými aktivitami, všestrannou kondí-
ÚVOD
V súčasnosti sme svedkami zvyšujúceho sa záujmu mladých ľudí, predovšetkým vo väčších mestách, o rôzne bežecké podujatia. Usporiadatelia
týchto podujatí registrujú až tisícky aktívnych
účastníkov. V Bratislave sú to napríklad beh Devín
– Bratislava, Nočný beh, ČSOB Bratislava
Marathon a mnohé iné. V názve toho príspevku sa
explicitne neuvádza, že zdravie má viacero aspektov, z ktorých dominantné postavenie má aspekt
hodnotový, axiologický. Dôraz sa v tomto názve
kladie na „netelesné“, to znamená na mentálne
zdravie. Samotné zdravie sa považuje, ako je banálne známe, za hodnotu „najvyššiu“. Takýto
autentický axiologický postoj k predmetu našich
56
ISSN 1339-3022
ciou a s ňou súvisiacim zdravotným stavom jedinca a celej populácie.
Dynamický rozvoj športu, vznik nových športových disciplín, vzrast rizikovosti týchto disciplín
voči zdraviu a niektoré ďalšie skutočnosti nasvedčujú, že spojitosť športovania a zdravia nie je vždy
lineárna. Jednoducho – šport a zdravie sú dve hodnoty, ktoré majú svoje miesto v hodnotovom rebríčku konkrétneho človeka, konkrétneho športovca aj „nie-športovca“, teda nešportujúceho človeka.
Tým nespochybňujeme všeobecne akceptované
presvedčenie, že zdravie je relevantná a nenahraditeľná hodnota pre každú ľudskú bytosť. Chceme
týmito slovami iba povedať, že zdravie a šport sú
v mnohých prípadoch „konkurenčné“ hodnoty,
ktorých voľba je často vecou priorít v životných
aktivitách človeka a že tieto hodnoty majú rôzne
miesto v hodnotovom rebríčku konkrétnej ľudskej
osoby.
Samozrejme, športovec musí byť zdravý ak chce
dosiahnuť kvalitný športový výkon. Mladý človek
musí byť zdravý, ak sa chce aktívne zúčastniť
športového, povedzme bežeckého podujatia. Avšak
v akejkoľvek oblasti mentálnych a fyzických aktivít je dosiahnutie špičkového, a nielen športového,
výkonu späté s rizikom, s vedomým obmedzením
rozvoja iných kvalít osobnosti, môže byť dokonca
späté aj s vedomým seba poškodzovaním. „Mnohé
choroby súčasného človeka vyplývajú z nadmiery,
alebo z nedostatku psychických alebo fyzických
aktivít, z nadmerného psychického, alebo fyzického zaťaženia, či preťaženia, alebo z nedostatku
pohybu a narúšajú jeho harmóniu (Šmidkeová,
2009).“ V takých prípadoch, keď víťazstvo, výkon,
finančná prémia, „sláva“, osobná „ješitnosť“
(samoľúbosť), rivalita medzi kolegami alebo prehnaná túžba po tom „byť videný“ figurujú
v hodnotovom rebríčku nad zdravím niet pochýb
o tom, že zdravie má status irelevantnej hodnoty
vo väzbe na dôsledky a výsledky športovania. Je to
síce paradoxné zistenie, ale niektoré osobné praktické skúsenosti s konaním kolegov športovcov
toto zistenie potvrdzujú.
Úroveň športového výkonu vo všeobecnosti je
v priamej závislosti na celkovej príprave športovca
a v závislosti na niektorých objektívnych faktoroch. In concreto: Je až neuveriteľné aký vplyv na
športový výkon, napríklad v maratóne, majú psychické faktory. Mnohý nezainteresovaný má k tomuto faktu skeptický postoj na základe skutočnosti, že ide o technicky jednoduchú atletickú dis-
ciplínu, ktorá sa vykonáva monotónnym pohybom
na rovnej trati a bez nárokov na športové kinestetické zručnosti, bez nárokov na kontemplatívnu
psychickú koncentráciu. Na základe vlastnej skúsenosti môžeme potvrdiť, že pravý opak je pravdou. Dôležitá je v tejto súvislosti aj morálna kondícia, dokonca môžeme povedať morálne zdravie.
Taká morálna príprava, ktorá vychádza z kalokagatického princípu a formuje mravnú, rozumovú
a emocionálnu zameranosť maratónca. Zastávame
totiž názor, že netelesná stránka kalokagatie spočíva svojou podstatou predovšetkým v mravnej
„kráse“, teda v zmysle pre fair play, v obdive
a k rešpektu k dobru, v snahe byť v živote a športe
spravodlivý. Prostredníctvom takto zameranej prípravy maratónec „získa aj schopnosť utvárať si
podmienky na radostné zážitky z víťazstva nad sebou (Glesk, Kurhajec, 2005, 81).“ Celková psychická príprava má byť koncipovaná tak, aby
„morálne, racionálne a emocionálne podnety vytvárali jednotnú motivačnú štruktúru, v ktorej sú
v optimálnom vzťahu osobné a spoločenské motívy (tamtiež).“
Príspevok behu ku kontenancii
S ohľadom na to, že pojem kontenancia nemá
príliš vysokú užívateľskú frekvenciu v takýchto
textoch prikladáme jeho stručné vysvetlenie. Označuje sa ním zachovanie duševnej rovnováhy, ovládanie sa, rozvaha. S kontenanciou prichádza aj
radosť. So zreteľom na výsledky výskumov možno
len v skratke pripomenúť, že bežecký výkon je
značne podmienený trénovanosťou a technikou.
Týmto konštatovaním však nechceme „odstrašiť“
potenciálnych záujemcov začiatočníkov o behanie.
„Efektívny beh vyžaduje dobrú techniku ... Úžasný
paradox však je, že k tomu, aby ste začali behať,
techniku nepotrebujete. Vôbec žiadnu. Aby ste sa
stali bežcami, stačí dôjsť do lesa alebo vyjsť na
ulicu a rozbehnúť sa. Pokojne 50 metrov, ak viac
nezvládnete. Zajtra dobehnete ďalej. Pohybová
aktivita vo vás sama vyvolá radosť a inštinktívne
potešenie z pohybu. Budete mať pocit, že si hráte,
a tak to má byť (Jurek, 2013, 29; autor je
svetoznámym špičkovým ultramaratóncom).“ Ale
aj so zreteľom na vlastné zážitky a skúsenosti
môžeme potvrdiť, že beh (predovšetkým vytrvalostný beh), má ambivalentné dôsledky na zdravotný stav športovca. Máme tým na mysli predovšetkým fyziologické zdravie. Na tomto mieste však
nebudeme rozvádzať ďalšie podrobnosti tejto
57
ISSN 1339-3022
témy. Chceme venovať niekoľko myšlienok vplyvu behu na mentálne zdravie človeka.
Domnievame sa, že vplyv behu (ako prirodzenej
pohybovej aktivity s prívlastkom športová aj niešportová) na kontenanciu, vnútornú pohodu osoby
je nepopierateľný, je evidentný. Tento záver však
platí iba vtedy ak je organizmus človeka „súci“ pre
beh a vtedy, ak jeho dôsledky neobsahujú žiadne
dominantné negatívne aspekty, napríklad v rovine
somatickej. V tejto súvislosti sa ponúka, najmä
bežeckým začiatočníkom, príslušná odborná literatúra, najlepšie tá, ktorá je písaná naratívnou a esejistickou formou. Aj v takej literatúre sa môžeme
dočítať istého varovania, s ktorého štatistickou
fakticitou sa však nestotožňujeme: „Každý rok čelí
zraneniu spravidla až osem z desiatich bežcov.
Nezáleží na tom, či ste tuční alebo chudí, rýchli
alebo pomalí, či ste vyhrali maratón, alebo vás
záchvat behania ovládne len príležitostne – pravdepodobnosť, že si zničíte kolená, holenné kosti,
šľachy, bedrá a päty, je u všetkých rovnaká
(McDougall, 2012, 15).“ Beh, predovšetkým v súvise s mladým človekom alebo dokonca dieťaťom,
je treba chápať v celom komplexe jeho pohybových telesných dispozícií, potrieb a aktivít.
Aj preto je dnes z pohľadu predmetu telesná
a športová výchova „výraznejšie deklarované presmerovanie telesnej a športovej výchovy na starostlivosť o zdravie a vytváranie všestranne (telesne, mentálne i emotívne) zdravého životného štýlu
(Šafárik, Oborný, 2013, 200-201).“ Pre vytrvalostný beh – jeho dĺžku treba chápať v intenciách
súčasnej športovej teórie a súčasne aj podľa
vekovej kategória účastníka rekreačného alebo pretekárskeho behu - sa musí človek narodiť. Súčasne
platí aj to, že kontenanciu musíme od behu očakávať ako jeho prínos len v tom prípade, že
jestvuje u bežca potreba tejto kontenancie. V takom prípade podporuje beh stabilitu nášho mentálneho zdravia takmer bezkonkurenčne.
V svojej pedagogickej činnosti sme uskutočnili
prieskum postojov študentov FTVŠ UK k behu
z hľadiska vnímania behu ako „stabilizátora“ psychiky mladého človeka. Základná téza znela: „Pri
behu zabúdam na svoje starosti.“ Išlo o študentov
študujúcich v 1. roku bakalárskeho stupňa štúdia;
počet respondentov – 89. Škálový dotazník sme
v prepracovanej podobe prevzali od skúsených a
fundovaných autorov (Hurych a kol., 2013, 250).
Číslo 1 na danej škále vyjadruje zápornú odpoveď
(postoj) „nie, absolútne nie, nikdy“, č. 7 vyjadruje
kladnú odpoveď (postoj) „áno, 100% áno, veľmi
často“. Respondenti však mohli zvoliť pre vyjadrenie svojho postoja aj čísla vnútri tejto škály. Výsledky zistení sú uvedené v obrázku č.1.
Obrázok 1 Pri behu zabúdam na svoje starosti
Z obrázku je zrejmé, že naši študenti, v priemernom veku asi 20 rokov, nevnímajú beh a behanie
prioritne ako spôsob „defrustrácie“ a upokojenia.
Ich životné problémy a starosti to zatiaľ ešte nevyžadujú. Beh je pre nich skôr prostriedkom udržiavania alebo zvyšovania fyzickej kondície, ktorá je
potrebná pre inú športovú disciplínu, ktorej sa venujú naplno (napríklad pre športové loptové hry).
Obrázok č. 2 vyjadruje postoje týchto študentov k
tézy „Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej
fyzickej kondície“. Tento postoj zaujala vyše štvrtina respondentov. V osobných rozhovoroch so
študentmi, ktoré dokresľujú štatistické zistenia,
sme získali nasledovný poznatok: študenti dôverujú starším športovcom, ktorí sa venujú aktívnemu behu intenzívnejšie práve pre jeho „oslobodzujúce“ účinky, akceptujú jeho mentálne zdravotný prínos, ale sami jeho hlbšie spirituálne, estetické a psychické dôsledky zatiaľ nepociťujú a ani
v behu nehľadajú. Mladých ľudí teda netreba
„lámať“ k bežeckému vytrvalostnému tréningu.
Tento prirodzený ľudský pohyb je totiž kondične
v tréningovej podobe namáhavá, vôľovo, morálne
aj psychologicky náročná športová pohybová aktivita. Číselným hodnotám na škále 1 až 7 treba rozumieť tak, ako v prípade obrázku č. 1.
Obrázok 2 Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej
fyzickej kondície
58
ISSN 1339-3022
Medzi pozitívne dôsledky behu, ktoré majú priamy súvis s mentálnym zdravím človeka, patria
kognitívne dôsledky. Napríklad sa zvyšuje kvalita
a hladina sebapoznania. Aj prostredníctvom behu
sa napĺňa a konkretizuje požiadavka starej gréckej
múdrosti vyjadrenej vo výroku „Poznaj sám seba“.
V tomto duchu sa vyjadrujú aj mladé, ale napriek
tomu skúsené autorky, aktívne športovkyne. „Pred
samotnými pretekmi (išlo o Beh hrebeňom Nízkych Tater – pozn. J. O.) sme si kládli množstvo
otázok, avšak odpovede na ne sme mohli získať iba
aktívnou účasťou. Inými slovami môžeme povedať, že k štartu na tento beh nás priviedli vlastné
otázky, zvedavosť a chuť spoznávať seba samé. ….
Keď sme zbadali tabuľku oznamujúcu, že sme sa
dostali finálne na Donovaly, zaplavil nás pocit
šťastia. Nevieme, či dovtedy bola v našom živote
taká silná chvíľa, ktorá by nám dopriala tento pocit. Väčšina pretekov v minulosti bola skôr
o umiestnení a výkonoch, ako o prežívaní aktuálnej
situácie. Na hrebeni nás zaplavili intenzívne pocity
šťastia, radosti; také obrovské uvoľnenie endorfínov sme v živote, počas žiadnych pretekov, či
tréningu, nezažili (Danišová, Liptáková, 2009).“
Na základe osobnej skúsenosti tento postoj bez
výhrad akceptujeme a prikláňame sa k jeho myšlienkovej hodnote. Považujeme beh za potenciálne vhodnú cestu k ozdraveniu organizmu a psychiky, za faktor, ktorý významne podporuje mentálnu zdravotnú kondíciu.
Vedecký, objektívny a korektný pohľad na problém si však žiada pripustiť aj kritický postoj
k behu. Chceme v tejto súvislosti uviesť názor,
o ktorom v tejto chvíli nemožno tvrdiť, že je verifikovaný a potvrdený výskumom a praxou. Beh
v podaní mnohých neprofesionálnych, tzv. rekreačných bežcov má niekedy znaky kompulzívneho
správania. (Kompulzia – nutkavé, nezmyselné
opakovanie určitých pohybov alebo konaní, ktorým sa nemôže postihnutý ubrániť). Príprava na
vytrvalostný pretek, napríklad na maratón, si totiž
vyžaduje vysoké tréningové dávky. Športovec je
vlastne prinútený absolvovať náročnú tréningovú
prípravu, „nabehať“ pred pretekom stovky kilometrov. V jeho organizme aj v psychike sa odohrávajú adekvátne adaptačné procesy a postupne sa
vytvára závislosť na behu, na vysokých tréningových dávkach, na zaťažení. Na ilustráciu,
skutočne len na ilustráciu, tejto skutočnosti môžeme uviesť príbeh románovej a filmovej postavy
Forresta Gumpa. (Forrest Gump je román americ-
kého spisovateľa Winstona Grooma z roku 1986.
Vypráva príbeh istého Forresta Gumpa, muža s IQ
75, a jeho neobvyklého života). Ako je známe,
autor románu „nechal“ čistého a úprimného Forresta prebehnúť kontinuálne USA zo západu na
východ a z východu na západ. Beh sa však pre túto
osobu stal akýmsi samoúčelom. Nazvime preto
jeho počínanie a počínanie každého jeho nasledovníka metaforickým pojmom „gumpizmus“. Netrúfame si však povedať, že odborná verziu tohto
pseudopojmu má podobu a obsah pojmu kompulzia. Dôležitá je však tá skutočnosť, že racionálna
percepcia behu nebola v danej situácii vôbec dôležitá a nebola ani pomenovaná. Domnievame sa, že
je tomu tak v mnohých prípadoch aj v reálnom
športovom živote mnohých našich súčasníkov, pričom toto vôbec nepovažujeme za negatívny jav.
Nie je závislosť ako závislosť. Psychická rovnováha človeka navodená uspokojením takejto závislosti je na mieste. Závislosť na behu je v danej
súvislosti produktívna a tvorivá. Na rozdiel od fetišistickej závislosti na vecných hodnotách, pseudohodnotách a antihodnotách, ktoré považujeme za
kontraproduktívne fenomény voči zdraviu alebo vo
väzbe k pojmu zdravie. Napriek tomu môžeme naformulovať čisto akademickú otázku, či aj táto závislosť nenesie znaky patologického mentálneho
poddanstva. Na túto otázku si však musí dať odpoveď každá konkrétna osoba športovca.
Športový psychológ na margo podobnej situácie
napísal, že „šport má kompenzačnú a konzumnú
funkciu. Človek uniká z dosahu exponovanej civilizácie do umelej či imaginatívnej quasi reality, iluzórnosti a sféry vlastného, subjektívneho sveta hry,
ktorý je ale zároveň i objektívnym a reálnym svetom športu (Gregor, 2013, 24).“ Dočasný a oslobodzujúci únik človeka z ťaživej reality života je
akceptovateľná potreba, ktorej netreba stavať
bariéry.
Výsledky výskumu štruktúry motivácií
maratóncov
Danou témou štruktúry motivácií k športu sa
vo vedeckej aj neformálnej rovine zaoberáme niekoľko rokov. Jeden z konkrétnych dotazníkových
prieskumov sa uskutočnil pred štartom Záhoráckeho maratónu (24. 6. 2006). Prirodzene, bol anonymný a jeho vyplnenie bolo dobrovoľné. Zamerali sme sa na motivácie k maratónskemu behu
a pocitové stavy bežcov. Autor prieskumu súčasne
uskutočňoval zúčastnené pozorovanie, pretože ab59
ISSN 1339-3022
solvoval maratón spolu s respondentmi. Dotazník
obsahoval 6 položiek. Jeho čítanie a vypracovanie
respondentmi muselo byť „jednoduché“ a nesmelo
zaberať veľa času z ich bezprostrednej prípravy na
beh.
Respondentmi boli autentickí účastníci maratónu.
Môžeme povedať, že tvorili akúsi vzorku z pomedzi tých, ktorí sa zúčastňujú maratónov a iných
vytrvalostných behov na teritóriu Slovenskej republiky. Distribúcia dotazníka bola zverená organizátorom podujatia. Dotazník vyplnilo 28 štartujúcich, 3 ženy a 25 mužov. Niektorí respondenti
označili 2 ponuky z uzatvorených otázok. Veková
štruktúra respondentov bola veľmi rôznorodá.
Rôznorodá bola aj výkonnostná štruktúra respondentov:
najlepší zabehnutý čas muža v jeho športovej
kariére sa pohyboval na škále 2:30:51 až
3:42:00,
najlepší zabehnutý čas ženy v jej športovej
kariére sa pohyboval na škále 2:48:52 až
3:07:00.
Konkrétne výsledky výskumu motivácií bežcov
k rozhodnutiu bežať maratón a k realizácii tohto
rozhodnutia uvádzajú tabuľky č. 1 a 2. Je z nich
možno čítať, že v obidvoch prípadoch prevažujú
vnútorné intrapersonálne motivácie. V týchto intenciách ich opisuje aj športová psychológia.
Odborníci z oblasti športovej psychológie s bohatými praktickými skúsenosťami zásadne uprednostňujú motívy, ktoré sú imanentné osobe človeka, „prichádzajúce zvnútra pred vonkajšími motívmi. Podľa skúseností vonkajšie motívy majú
totiž iba krátke trvanie a niekedy majú dokonca
negatívne dôsledky (napr. pivo po športovom výkone), a preto prestávajú trvalo účinkovať. Môžem
byť hrdý na svoj výkon (na to, čo som dosiahol),
môžem sa „poklepať po pleci“. To je motivácia,
ktorá nás vedie k opakovaniu podobného výkonu
(Bražina, 2009).“ Z tabuľky č. 1 sa dozvedáme
základné poznatky o štruktúre motívov k účasti na
klasickom maratónskom behu.
Prečo sa neobjavila v ponuke odpovedí na uvedené otázky položka zdravie je logicky zdôvodniteľné. Vytrvalostní bežci nepovažujú samotný
maratón za nástroj upevnenie zdravia alebo za
spôsob ako vyliečiť určitý zdravotný neduh svojho
organizmu. Zdravé „telo“ je totiž apriórny predpoklad k absolvovaniu maratónskej trate. Ani v položke iné motívy sa neobjavila dopísaná hodnota
zdravia.
Tabuľka 2 Štruktúra motivácií k ďalším maratónskym
behom
Položka
Počet (%)
Návyk na vytrvalostný beh
42,9
a extrémnu vytrvalostnú záťaž
Ctižiadostivosť
32,1
Stretnutia s priateľmi
25,0
Materiálne a finančné podnety
0,0
Iné motívy
0,0
Odpovede na druhú otázku potvrdzujú hypotézu,
ktorá predpokladá, že tréning vytrvalostných bežcov a následné preteky vytvárajú návyk organizmu
a psychiky športovcov na túto extrémnu vytrvalostnú záťaž. Čokoľvek, čo spôsobí tréningový
a pretekový „výpadok“ vedie k vzniku špecifického abstinenčného syndrómu, k výčitkám svedomia a k deštrukcii kontenancie osoby rôzneho rozsahu. Určite stojí za pozornosť aj osobnostný
morálny a sociálny aspekt v štruktúre motivácii
k účasti na maratónskych behoch. Hodnotu ctižiadostivosť však nemožno zamieňať s arivizmom
(nezdravá ctižiadosť, nekontrolovateľné úsilie stať
sa „jednotkou“ v skupine športovcov alebo v určitej športovej disciplíne, chorobná ambicióznosť,
nezdravo vysoké športové ašpirácie so znakmi zveličenej, prisilnej túžby po víťazstve za akúkoľvek
cenu, preexponovanej súťaživosti, chorobnej túžby
vyniknúť a byť najlepší dokonca aj za použitia
nedovolených praktík, prostriedkov alebo nečistej
hry, túžby po víťazstve aj za cenu porušenia
pravidiel fair play).
ZÁVER
Hodnota psychickej stability, duševnej rovnováhy a príjemného zážitku nebola prioritná pre
našich mladých respondentov – vybranej skupiny
vysokoškolských študentov. Väčšina študentov
modifikuje svoj vzťah k behu v duchu predloženej
tézy „Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej
fyzickej kondície“.
Hodnota zdravia, čo možno znie paradoxne, sa
neobjavuje v hodnotovom rebríčku skúmaných
Tabuľka 1 Štruktúra motivácií k prvému maratónskemu behu
Položka
Počet ( %)
Moje športové a ľudské ambície
67,9
Zvedavosť, čo to so mnou spraví,
35,7
bolo to vzrušujúce
Prehovorili ma iní bežci
4,0
Iné motívy
1,0
Stávka s priateľmi
0,0
60
ISSN 1339-3022
vytrvalostných bežcov ako jedna z motivácií k tréningu a k samotnému preteku. Táto hodnota zdravia je totiž apriórnym predpokladom k tejto športovej aktivite. V týchto motiváciách dominujú prirodzené ľudské a osobné ambície, morálne zdravá
ctižiadostivosť, potreba priateľstva a sociálnych
kontaktov.
HURYCH, E. a kol. Spiritualita pohybových
aktivít. Vydanie 1. Brno: Masarykova univerzita, 2013, 251 s. ISBN 978-80-210-6207-8.
McDOUGALL, Ch. (2012). Stvorení pre beh.
(Tajomný kmeň, ultrabežci a najimpozantnejšie
preteky, aké kedy svet videl). Vydanie 1.
Bratislava: TATRAN, 2012, 287 s. ISBN 97880-222-0612-9.
SCOTT, J. (Spoločne so Stevem Friedmanem). Jez
a běhej. (Moje nečekaná cesta k úspěchu na
ultramaratonu). Vydanie 1. Praha: Mladá fronta,
2013, 248 s. ISBN 978-80-204-2871-4.
ŠAFÁRIK, M. & OBORNÝ, J. Športová aktivita
ako faktor zdravého a moderného životného
štýlu mládeže. In OBORNÝ, J. & SEMAN, F.
(eds.). Estetika tela, telesnosti a športového
pohybu. Zborník príspevkov z vedeckej
konferencie s medzinárodnou účasťou. Vydanie
1. Bratislava: Slovenská vedecká spoločnosť
pre telesnú výchovu a šport v spolupráci s
Univerzitou Komenského, Fakultou telesnej
výchovy a športu, 2013, 206 s., s. 199-203.
ISBN 978-80-89075-38-6.
ŠMIDKEOVÁ, A. Filozofia, šport a zdravie. In
Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a
humanitné vedy, 2009. (Zborník abstraktov,
ktorého súčasťou je elektronické CD s plnými
verziami príspevkov). Vydanie 1. Bratislava:
ICM AGENCY. ISBN 978-80-89257-14-0.
ODKAZOV
BRAŽINA, I. Autoregulácia motivácie v športe. In
Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a
ICM AGENCY. ISBN 978-80-89257-14-0.
DANIŠOVÁ, L., LIPTÁKOVÁ, K. Preži svoj beh.
In Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a
ICM AGENCY. ISBN 978-80-89257-14-0.
FINN, A. Běhání s Keňany. (Cesta za tajemstvím
nejrychlejších lidí planety). Vydanie 1. Praha:
Mladá fronta, 2013, 219 s. ISBN 978-80-2042778-6.
GLESK, P., KURHAJEC, P. Maratón. Vydanie 1.
Bratislava: Spoločnosť Ferdinanda Martinenga,
2005. ISBN 80-969399-7-1.
GREGOR, T. Psychológia športu. Vydanie 1.
Bratislava: MAURO Slovakia s.r.o., 2013, 400
s. ISBN 978-80-968092-7-1.
61
ISSN 1339-3022
FYZIOTERAPIA PO PLASTIKE PREDNÉHO SKRÍŽENÉHO VÄZU KOLENA
POMOCOU BALANČNÝCH POMÔCOK
PHYSIOTHERAPY AFTER PLASTIC SURGERY OF ANTERIOR CRUCIATE KNEE LIGAMEN
USING A BALANCE TOOLS
KOTYRA Ján, LORENČÍKOVÁ Veronika, BAŇÁROVÁ Patrícia
zodpovedný za vedenie pohybu v rotácii, preto
môže byť jeho ruptúra vyvolaná aj anteriolaterálnou rotáciou tíbie. Významná je klasifikácia poranenia. Najvhodnejšie je vykonať ju prostredníctvom testovania predného zásuvkového fenoménu. Rozlišujeme 4 stupne, kde hodnotíme veľkosť
ventrálneho posunu tíbie. Stupeň 1 je menej ako 5
mm, stupeň 2 je posun do 10 mm, pri stupni 3 je
posun do 15 mm a pri stupni 4 je veľkosť posunu
viac ako 15 mm. Prvé dva stupne liečime najčastejšie bandážou alebo ortézou a rehabilitáciou.
Druhé dva stupne vyžadujú rekonštrukciu. O rozhodnutí pre operáciu rozhodujú však skôr ťažkosti
a požiadavky pacienta, vzhľadom na jeho fyzické
aktivity, ako samotné posúdenie stupňa poškodenia
(Vojtaššák, 2004).
ABSTRAKT
Kolenný kĺb je najzaťažovanejším kĺbom ľudského tela. Často
dochádza k poraneniu jeho väzivového aparátu. My sme
sledovali vplyv cvičenia na balančných pomôckach počas
rehabilitácie u dvoch pacientov po plastike predného skríženého väzu na rozvoj svalovej sily a rozsah pohybu v operovanom kĺbe. Z výsledkov vyplýva, že zapojenie balančných
pomôcok do rehabilitácie má priaznivý vplyv na nami
sledované ukazovatele. U oboch pacientov došlo k zvýšeniu
svalovej sily, zväčšeniu rozsahu pohyblivosti. Pacienti
hodnotili rehabilitáciu pozitívne, cvičenie s balančnými
pomôckami označili ako zaujímavé a motivujúce.
Kľúčové slová: Kolenný kĺb. Predný skrížený väz. Balančné
pomôcky.
ABSTRACT
The knee joint is the most weight baring joint in human body.
Therefore the injuries of knee ligaments happen very often.
During the exercise with balance tools, we were observing two
patients after plastic surgery of a knee ligament with our focus
on a development of the muscle strength and the range of the
movement of the knee joint that the surgery was performed.
From the results we can conclude that the us of balance tools
has a positive impact on the indicators we were focused on. In
both patients the muscle strength and the range of movement
had increased. The patients also evaluated the rehabilitation as
a positive experience, and they also evaluated the exercise
with balance tools as interesting and motivating.
Fyzioterapia po plastike predného skríženého
väzu
Kolenný kĺb po plastike LCA neimobilizujeme,
ale iba chránime ortézou. Pohyb cvičíme prakticky
od začiatku (Chaloupka, 2001). Pooperačná rehabilitácia prebieha v niekoľkých fázach. Prvá fáza sa
vymedzuje približne na prvých 7 - 14 dní. Začína
sa hneď v prvých dňoch na lôžku, kedy aplikujeme
na koleno kryoterapiu a chránime ho ortézou.
Aktívne cvičíme pohyby v členkovom kĺbe. Ako
nevyhnutnosť prevencie hypotrofie stehenného
svalu zaraďujeme na úvod jeho izometrické napínanie v sériách niekoľkokrát denne, s dôrazom na
správne zapínanie, výdrž a uvoľnenie. Vykonávame celkové kondičné cvičenie spolu s dychovou
gymnastikou. Veľmi dôležitý je nácvik ohybnosti
v kĺbe prostredníctvom motodlahy. Ohybnosť taktiež zvyšujeme metódou vyťahovacích cvičení
zameraných na flexory a extenzory kolenného kĺbu
a taktiež aj postizometrickou a antigravitačnou relaxáciou. V tomto období sa snažíme dosiahnuť
flexiu do 90° a plnú extenziu. Pacienta vertikalizujeme a učíme ho chôdzu s 2 NB a ortézou kolenného kĺbu. Vo fáze v rozmedzí 2. - 6. týždňa
od operácie prebieha nekróza a vaskularizácia šte-
Key words: Knee joint. Anterior cruciate ligament. Balance
tools.
ÚVOD
Kolenný kĺb je vystavený výraznému zaťaženiu
už pri bežnom pohybe ako je chôdza. Toto zaťaženie sa stupňuje pri pracovnej alebo športovej
činnosti. V dôsledku toho je kolenný kĺb vystavený
možnému vzniku poranenia. Úrazy kolenného kĺbu
patria medzi najčastejšie poranenia kĺbov. V našom príspevku sa venujeme fyzioterapii po operácii predného skríženého väzu kolena pomocou
balančných pomôcok.
Poškodenie predného skríženého väzu (LCA) je
vždy spôsobené náhlym násilím, kedy vzniká neúmerný tlak na tíbiu ventrálne vo flexii, ktorý spôsobuje pretrhnutie tohto väzu. LCA je taktiež
62
ISSN 1339-3022
pu. Začíname so starostlivosťou o jazvu mäkkými
technikami, aby sme zabránili vzniku bolestivých
zrastov a pohybových obmedzení. Pokračujeme
s nácvikom rozsahu pohybov. Kladieme dôraz na
posilňovanie stehenného svalstva. Dbáme, aby
pacient zvládal normálnu chôdzu a chôdzu po
schodoch. V tejto fáze môžeme tiež využiť elektroterapiu. V období 1. - 8. mesiaca od operácie
začína fáza rekonvalescencie. Pacient chodí bez
opory barlí, bez ortézy a je schopný stáť na
operovanej dolnej končatine. Pacient dosahuje
potrebný rozsah pohybu cca 100 - 110° flexie. Tu
sa spočiatku venujeme obnoveniu sily, citlivosti
a koordinácie. Využívame metódy a princípy silového tréningu (drill quadricepsu, stabilizačný výcvik). Neskôr začíname zaraďovať dynamické
cvičenia, ľahké skoky a poklus. Prechádzame na
ľahké odrazové cvičenia na zemi s mäkkou podložkou, plyometrické cvičenia a začíname trénovať
odrazovú výbušnosť. Cieľom je dosiahnuť stabilné
a nebolestivé koleno. Nesmieme zabúdať na dostatočnú a kvalitnú regeneráciu počas rehabilitácie
(Hromádková et al., 2002; Chaloupka, 2001).
Nakoniec začleňuje nové pohybové programy do
bežných denných aktivít. Cvičenie na balančných
podložkách prebieha v troch etapách: v statickom
režime, vo vedenom režime a taktiež v dynamickom režime. V prvom statickom režime sa pacient
koncentruje na nácvik správnej polohy zabezpečujúcej posturálnu stabilitu. Po zvládnutí prvej časti
sa pridávajú pohyby končatín. Nakoniec prechádzame na náročnejšie aktivity. Na realizáciu používame najrôznejšie pomôcky, ako sú: malá balančná
pologuľa (balance step), balančná valcová úseč,
vzduchové podložky, fitlopta a bosu. Ak cvičíme
naboso, dochádza pri cvičení k lepšiemu vnímaniu
polohy a pohybu. Progres v senzomotorickom nácviku sa získa postupnou redukciou zrakovej kontroly, zmenšovaním opornej bázy, zväčšovaním
amplitúdy a frekvencie odchýlok balančnej plochy
a pridaním pohybov končatín. Kontraindikácie balančných cvičení v zásade nie sú. Nie veľmi vhodnou metódou sú však pri akútnych bolestivých
a zápalových stavoch. Cvičenie musíme prispôsobovať individuálne každému pacientovi s ohľadom na jeho funkčné schopnosti (Jebavý, Zumr,
2009; Kociová et al., 2013; Chaloupka, 2001;
Kolář, 2009).
Fyzioterapia pomocou balančných pomôcok
Balančné pomôcky patria medzi facilitačné
prostriedky, pri ktorých sa aktivujú proprioreceptory. Propriocepčné cvičenie zahrňuje činnosť
stimulujúcu kĺbne mechanoreceptory. Mechanoreceptory v kĺbnych štruktúrach a väzoch poskytujú spätnú väzbu a informácie o polohe a pohybe
kĺbu. Pri väzivovom poranení dochádza k strate
stability z porušenia väzu, ale súčasne aj zo straty
informácií z poranených mechanoreceptorov. Preto
môžeme v tomto prípade využiť techniku senzomotorickej stimulácie. Obsahuje sústavu balančných cvikov, ktoré sa vykonávajú v rôznych
posturálnych polohách. Balansovanie a cvičenie na
balančných pomôckach podporuje rozvoj statických i dynamických rovnovážnych schopností,
rozvíja svalovú koordináciu, odstraňuje svalovú
nerovnováhu a podporuje uvedomenie si polohy
tela. Možno ho tiež chápať ako špecifické posilňovanie s vlastnou alebo pridanou hmotnosťou. Cieľom tejto metódy je individuálne, podľa stavu
pacienta, zvoliť základné cvičenie a postupne
zvyšovať nároky. Cvičenie zlepšuje svalovú koordináciu, vyvoláva zrýchlený nástup svalovej kontrakcie pomocou proprioceptívnej aktivácie vyvolanej zmenou postavenia v kĺbe. Taktiež zlepšuje
držanie tela a stabilizáciu trupu v stoji a pri chôdzi.
CIEĽ
Cieľom práce bolo zistiť ako vplýva cvičenie na
balančných pomôckach na obnovu motorických
funkcií kolena u pacienta po plastike LCA.
METODIKA A SÚBOR
Spracovali sme dve kazuistiky. Prvým pacientom bol muž vo veku 21 rokov a druhým pacientom bola žena vo veku 23 rokov. V oboch prípadoch išlo o ruptúru LCA. Obaja podstúpili operačné riešenie, pričom u prvého pacienta bola použitá
technika odobratia štepu z patelárnej šľachy (tzv.
technika BTB plastika), u druhého pacienta bola
operácia vykonaná odobraním štepu zo šliach
hamstringov (tzv. STGR plastika). Prvý pacient bol
operovaný v Popradskej nemocnici, druhý vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. U oboch bol stanovený približne rovnaký rehabilitačný program,
ktorého základ tvorilo cvičenie na instabilných
podložkách. Rehabilitačný program pozostával
zo stabilizačného výcviku cielenom na operovanú
dolnú končatinu, cvičení s balančnými pomôckami
(cvičenie na bosu, s fitloptou a balance step). Doplnili sme aj starostlivosť o jazvu mäkkými technikami, mobilizáciu pately a cvičenie na motodlahe.
63
ISSN 1339-3022
Za cieľ rehabilitácie sme si u oboch pacientov
stanovili odstrániť bolesť v oblasti operovaného
kolena, zlepšiť rozsah pohyblivosti operovaného
kolena a posilniť oslabené svalstvo na operovanej
dolnej končatine. Sledovali a porovnávali sme
zmeny svalovej sily a rozsahu pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe pred a po ukončení ambulantnej
rehabilitácie. Informácie sme získali rozhovorom,
obsahovou analýzou dokumentov, pozorovaním a
vyšetrením pacientov. Pre vyhodnotenie nášho cieľa uvádzame len jednotlivé katamnézy a výsledky
svalového testu a rozsahu pasívnej pohyblivosti
v kolennom kĺbe na začiatku a na konci rehabilitácie.
trofia m. quadriceps femoris, znížená svalová sila,
extenzia plná, flexia obmedzená. Porovnanie veľkosti svalovej sily flexorov a extenzorov kolena
a rozsahu pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe
na začiatku a na konci rehabilitácie uvádza tabuľka
1.Tabuľka 2 uvádza zmeny v obvodoch dolných
končatín taktiež na začiatku a na konci rehabilitácie.
Kazuistika 2 - žena, 23 ročná. Pacientka pri náhlej zmene smeru pri behu ucítila podvrtnutie kolena a následnú bolesť. Bola prevezená RZP na
úrazovú chirurgiu, kde jej bola pre náplň kolena
a opuch doporučená artroskopia kolenného kĺbu.
Dňa 24. 9. 2013 bola prijatá na ortopedické oddelenie v Ružomberku, kde jej bola v celkovej anestézii vykonaná artroskopia ľavého kolenného kĺbu.
Bola zistená ruptúra LCA s poškodením zadného
rohu menisku. Operácia prebehla bez komplikácii,
pacientka na druhý deň prepustená domov
s odporúčaním na plastiku LCA. Tá bola vykonaná
dňa 23. 10. 2013. Štep bol odoberaný z hamstringov (štep STGR). Priebeh operácie bez komplikácií, pooperačne nasadená ortéza. Dňa 25. 10. 2013
bola pacientka prepustená domov. Doporučená
ortéza operovaného kĺbu s obmedzujúcou flexiou
do 90° po dobu dvoch mesiacov. Ambulantná
rehabilitácia začala dňa 30. 12. 2013, kedy bol aj
vykonaný vstupný kineziologický rozbor. Pacientka už bola bez ortézy kolena a aj bez bariel. Operovaný kĺb bez náplne a opuchu, stehy ex, jazva zhojená, mierna palpačná bolestivosť v oblasti jazvy.
Mierna hypotrofia m. quadriceps femoris vľavo,
mierne znížená svalová sila, bez extenčného deficitu, flexia obmedzená. Porovnanie veľkosti svalovej sily flexorov a extenzorov kolena a rozsahu
pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe na začiatku
a na konci rehabilitácie uvádza tabuľka 1. Tabuľka
2 uvádza zmeny v obvodoch dolných končatín
taktiež na začiatku a na konci rehabilitácie.
VÝSLEDKY
Kazuistika 1 - muž, 21 ročný. Pacient dňa 3. 10.
2013 utrpel pri basketbale úraz pravého kolena. Pri
zlom dopade po doskoku pocítil prasknutie a následnú bolesť v pravom kolene. Bol vyšetrený na
úrazovej chirurgii v Kežmarku. Pre blok a náplň
kolena odoslaný na artroskopiu kolena na ortopedické oddelenie. Dňa 7. 10. 2013 prijatý na ortopedické oddelenie v Poprade, kde bola vykonaná
artroskopia pravého kolenného kĺbu v celkovej
anestézii s nálezom ruptúry LCA. Na druhý deň
pacient bez komplikácií prepustený domov. Dňa 5.
11. 2013 bola vykonaná doporučená plastika LCA
l. dx. genu spôsobom BTB. Operácia prebehla bez
komplikácií. Pooperačne prítomná mierna náplň
kolena a naložená ortéza. Dňa 13. 11. 2013 bol
pacient prepustený domov. Dňa 25. 11. 2013 bola
zahájená ambulantná rehabilitácia a vykonaný
vstupný kineziologický rozbor. Pacient č. 1 udával
bolesti pri chôdzi, pocit obmedzenej pohyblivosti a
zníženej svalovej sily, čo sa prejavilo aj pri
objektívnom vyšetrení. Používal ortézu pravého
kolenného kĺbu. Po jej zložení kolenný kĺb bez
náplne, mierny opuch, stehy ex, jazva zhojená, palpačná bolestivosť v oblasti pately. Vpravo hypoTabuľka 1 SFTR a svalový test
Na začiatku
rehabilitácie
P1
0 – 0 – 70
SFTR
(kolenný kĺb)
P2
0 – 0 – 85
P1
3
SS
flexorov kolena
P2
4
P1
2+
SS
extenzorov kolena
P2
4
Tabuľka 2 Obvody dolných končatín
Na začiatku
rehabilitácie
Na konci
rehabilitácie
0 – 0 – 140
0 – 0 – 145
5
5
4+
5
Oper.
Neoper.
Oper.
Neoper.
P1
41
45
45
45
Lýtko
P2
P1
P2
P1
38
38
36
36
42
36
35
37
43
37
35
38
43
36
35
38
(10 cm pod
patelou)
P2
36
36
36
36
Stehno
(10 cm nad
patelou)
Koleno
(cez patelu)
Legenda: SS – svalová sila, S – sagitálna rovina, P1 – pacient
č.1, P2 P1 – pacient č.2
Na konci
rehabilitácie
Pozn.: hodnoty sú uvedené v centimetroch, , P1 – pacient č.1,
P2 P1 – pacient č.2, oper. – operovaná, neoper. - neperovaná
64
ISSN 1339-3022
Pacient č. 1 po ukončení rehabilitácie neudával
žiadne bolesti operovaného kolenného kĺbu. Počas
rehabilitácie spolupracoval a pravidelne cvičil aj
individuálne. Udával celkové zlepšenie stavu
o čom svedčia aj výsledky uvedené v tabuľkách 1
a 2. Pacient je schopný operovanú dolnú končatinu
plne zaťažovať.
Pacientka č. 2 bola po ukončení rehabilitácie
taktiež bez bolestí. Počas celej doby rehabilitácie
spolupracovala a individuálne cvičila odporúčané
cvičenia aj doma. Operovanú dolnú končatinu môže plne zaťažovať. Rozsah pohybu operovaného
kolena zodpovedá rozsahu zdravej dolnej končatiny. Pacientka udáva i pocit zlepšenia stability
oboch kolenných kĺbov. Je športovo založená, preto bude i naďalej pokračovať v rehabilitácii.
reakcie pri neočakávanom vyvedení tela z rovnováhy.
K pacientom sme pristupovali individuálne. Chaloupka (2001) uvádza, že rehabilitovať začíname
prakticky od začiatku po operačnom zákroku.
Taktiež udáva, že začiatok záťaže končatiny závisí
od jednotlivých pracovísk, kde bola operácia vykonaná. Aj u našich pacientov začala ambulantná
rehabilitácia v rôznych časových intervaloch od
operácie. Rovnako tak aj povolené zaťažovanie
končatiny prebiehalo v rôznom časovom intervale
od operácie. Včasná pooperačná rehabilitácia však
prebiehala už na lôžku deň po operácii u oboch
pacientov.
S ambulantnou rehabilitáciou sme u prvého pacienta začali už po troch týždňoch od operácie,
kedy ešte bola pacientovi naložená fixačná ortéza
s obmedzením pohybu do 90°. Spočiatku sme zvolili jednoduchšie a nenáročné cvičenia na obnovu
rozsahu pohybu a tiež svalovej sily. Balančné
pomôcky sme do rehabilitácie začali zapájať
približne v období dvoch mesiacov od operačného
riešenia. Začínali sme jednoduchými cvikmi na
uvedomenie si polohy tela a hlavne polohy kĺbu a
na udržiavanie stability. Neskôr sme zapájali ťažšie
a zložitejšie cvičenia.
U druhej pacientky sme zahájili rehabilitáciu
podľa odporúčania operatéra až po dvoch
mesiacoch od plastiky LCA. Pacientka už nemala
fixačnú ortézu. Keďže sme začali rehabilitovať
neskôr od operácie, balančné pomôcky sme
zapájali prakticky hneď. Aj v tomto prípade sme
začínali jednoduchými nácvikmi udržiavania stability a postupne sme pridávali na náročnosti.
U oboch pacientov sme počas celej rehabilitácie
prihliadali na subjektívne pocity a tomu sme podriadili celý priebeh fyzioterapie. Pri porovnaní
vstupných a výstupných vyšetrení oboch pacientov
(tabuľky 1 a 2) môžeme povedať, že došlo k zlepšeniu motorickej funkcie operovaného kolena.
Viditeľná bola zmena k lepšiemu v rozsahu
pohyblivosti v operovaných kĺboch. Došlo i k posilneniu svalstva extenzorov a flexorov kolien. Pri
porovnaní obvodov môžeme po ukončení rehabilitácie pozorovať takmer symetriu s druhostrannou (neoperovanou) dolnou končatinou.
Našim hlavným cieľom bolo zistiť vplyv cvičenia
na balančných pomôckach na motorické funkcie
kolena po plastike LCA. Myslíme si, že použitie
týchto pomôcok pri rehabilitácii je pre terapiu
prínosom. K výsledkom, ktoré sme dosiahli, by
DISKUSIA A ZÁVER
Jedným z najčastejších poranení u mladých ľudí
je ruptúra LCA. Vzniká najmä pri športových aktivitách, pričom k poraneniu dochádza v dôsledku
násilnej abdukcie a vonkajšej rotácie predkolenia.
Často ide aj o deceleračné poranenie - doskok na
extendovanú dolnú končatinu (Šinglarová, 2012).
Naši pacienti boli taktiež v mladom veku (21 a 23
rokov). K poškodeniu LCA u nich došlo úrazom
pri pohybovej aktivite. Následne podstúpili plastiku LCA. Každý z nich však podstúpil zákrok
iným spôsobom operačného riešenia (BTB /
STGR). V súčasnej dobe sa najviac využívajú práve tieto dve techniky plastiky LCA (Chaloupka,
2001). Labunová (2013) uvádza, že u techniky
BTB býva rýchlejšie vhojenie štepu pomocou
kostných „bločkov“. Vhojenie implantátu u techniky STGR trvá relatívne dlhšie. No po správne
vedenej rehabilitácii býva výsledná stabilita kolena
rovnaká. Podľa Labunovej (2013) závisí výsledný
funkčný stav pacienta vo veľkej miere od kvalitne
prevedenej plastiky LCA. Dôležitá je aj správne
vedená fyzioterapia, ktorá znižuje možnosť poškodenia implantátu a skracuje dobu prinavrátenia do
funkčnej úrovne. Hromádková (2002) a iní opisujú,
že rehabilitácia po operácii skrížených väzov
kolena sa delí do niekoľkých fáz a z hľadiska
časového obdobia trvá aj niekoľko mesiacov. Do
rehabilitačného programu našich pacientov sme sa
rozhodli zapojiť cvičenie na balančných pomôckach. To predstavovalo hlavnú časť rehabilitácie.
Podľa Kolářa (2009) kvalitná propriocepcia spojená s balančným cvičením zrýchľuje nástup svalovej kontrakcie, čo je prvou podmienkou rýchlej
65
ISSN 1339-3022
sme sa však s najväčšou pravdepodobnosťou dopracovali aj keby vedieme rehabilitáciu i bez
použitia balančných pomôcok. Rehabilitácia s použitím týchto pomôcok však pacientov zaujala a zároveň motivovala. Vyvolala u nich aktívny postoj
k terapii. Aj z nášho pohľadu i osobnej skúsenosti
je cvičenie na nestabilnej podložke zábavnejšie
v porovnaní s cvičením podľa svalového testu
alebo cvičeniami v otvorenom či zatvorenom pohybovom reťazci. Podarilo sa nám docieliť aktívnu
spoluprácu oboch pacientov, ktorí pravidelne
cvičili aj v domácom prostredí, čo v prípade
„klasickej“ kinezioterapie býva často veľkým
problémom.
Fyzioterapia po plastike LCA zahrňuje široké
možnosti terapeutických postupov. Od procedúr
pasívnych, cez terapiu fyzikálnu, až po aktívne
cvičenie rôzneho charakteru a druhu. Jednou
z možnosti terapie je aj cvičenie na balančných
pomôckach. Toto cvičenie zlepšuje propriocepciu
a to nielen v operovanom kĺbe, ale v celom tele.
Keďže pri cvičení dochádza ku svalovej koaktivácii, facilitujú sa súčasne viaceré svalové skupiny.
Je známe, že svalová aktivita sa vplyvom existencie svalových slučiek reťazí do celého tela. Preto aj
pri cvičení na balančnej podložke ovplyvňujeme
nielen operovaný kĺb ale aj vzdialenejšie štruktúry.
Toto cvičenie v súvislosti s reťazením činnosti
svalov so sebou prináša aj isté riziko. Ak napríklad
nebudeme hneď od začiatku klásť dôraz na správne
- centrované postavenie v kĺboch, vyvoláme v rámci reťazenia šírenie poruchy do ostatných častí tela.
Preto je z nášho pohľadu účasť fyzioterapeuta
pri cvičení na balančných pomôckach u pacientov
po plastike LCA nevyhnutná.
ODKAZOV
CHALOUPKA, R. et al. 2001. Vybrané kapitoly
z LTV v ortopedii a traumatologii, Brno:
Institut pro další vzdělávaní pracovník ve
zdravotnictví v Brne, 2001. 186 s. ISBN 80–
7013–341-4
HROMÁDKOVÁ, J. et al. 2002. Fyzioterapie,
Jinočany: Nakladatelství H&H, 2002. 428 s.
ISBN 80-86022-45-5
JEBAVÝ, R., ZUMR, T. 2009. Posilování
s balančními pomůckami, Praha: Grada
Publishing, 2009. 176 s. ISBN 978-80-2472802-5
KOCIOVÁ, K. et al. 2013. Základy fyzioterapie,
Martin: Osveta, 2013. 238 s. ISBN 978-808063-389-9
KOLÁŘ, P. 2009. Rehabilitace v klinické praxi,
Praha: Galén, 2009. 713 s.
ISBN 978-80-7262-657-1
LABUNOVÁ, E. et al. 2013. Možnosti fyzioterapie
po plastike predného skríženého väzu
kolenného kĺbu. In Physiotherapia Slovaca.
ISSN 1338-1601 roč. 3, č. 2. str. 12,16
ŠINGLAROVÁ, H. 2012. Lézia predného
skríženého väzu kolena ako model deaferentačnej traumy. Rehabilitačná medicína
a fyzioterapia.2012. č. 2, s. 64, 65
VOJTAŠŠÁK, J. 2004. Traumatológia, Bratislava:
Slovak Academic Press, 2004. 351 s. ISBN 8089104-47-9
66
ISSN 1339-3022
ZDRAVOTNĚ ORIENTOVANÁ ZDATNOST STUDENTEK ERGOTERAPIE NA FAKULTĚ
ZDRAVOTNICKÝCH STUDIÍ UNIVERZITY J. E. PURKYNĚ ÚSTÍ NAD LABEM
HEALTH ORIENTED PHYSICAL FITNESS OCCUPATIONAL THERAPY STUDENTS AT THE
FACULTY OF HEALTH STUDIES, UNIVERSITY OF JE PURKYNĚ IN USTI NAD LABEM
KYNŠTOVÁ Hana, HAVEL Zdeněk
Katedra fyzioterapie a ergoterapie, FZS UJEP, Ústí nad Labem, Česká republika
ÚVOD
Zdatnost obecně je souhrn předpokladů člověka
pro optimální reakci na jakoukoli náročnou činnost
a vlivy vnějšího prostředí (Kasa, 2000). Tělesná
zdatnost je považována za jednu ze složek celkové
zdatnosti, která též zahrnuje zdatnost sociální, duševní a emocionální (Měkota & Cuberek, 2007).
Do značné míry je podmíněna geneticky, během
života ji rozvíjíme a udržujeme prostřednictvím
tělesných cvičení, otužováním, přiměřenou zdravou výživou a životosprávou (Měkota & Cuberek,
2007). Dle Bunce (1995) je výjimečným produktem pohybových činností, kde rozhodujícím prvkem se stává míra fyziologických adaptací jedince
jako přímý důsledek pohybové činnosti. Tělesná
zdatnost je podle Bunce (1995) dělena vzhledem
ke svému dopadu na:
zdravotně orientovanou tělesnou zdatnost,
výkonově orientovanou tělesnou zdatnost.
ABSTRAKT
Cílem studie je přispět k rozšíření poznatků o úrovni zdravotně orientované zdatnosti studentek oboru Ergoterapie, FZS
UJEP v Ústí n. L., a jejím ovlivnění prováděnou pohybovou
aktivitou (PA). Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky.
První, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti spíše
jejich komponent (motorických schopností) studentek ergoterapie ve srovnání s obecnou populací a druhou, zda intenzita
a objem prováděné PA ovlivňuje výkonnost jednotlivých motorických schopností. Výsledné hodnoty motorických testů
porovnáváme s hodnotami dosažené obecnou populací. Studentky absolvovaly tyto testy: progresivní člunkový běh na 20
metrů, hod plným míčem obouruč 2 kg těžkým, skok daleký
z místa odrazem snožmo, výdrž ve shybu na hrazdě - držení
podhmatem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty, hluboký předklon v sedu, Iowa Brace test a dále jsme vypočítali
BMI. Pro zjišťování objemu a intenzity PA jsme použili Mezinárodní dotazník k pohybové aktivitě (dále IPAQ) v krátké
verzi. Z výsledků vyplynulo, že studentky oboru Ergoterapie
měly shodnou úroveň motorických schopností jako obecná
populace a že úroveň výkonnosti v motorických testech není
ovlivněna týdenním objemem prováděné PA.
Klíčová slova: Ergoterapie. Měření a testování. Zdatnost a
pohybová aktivita.
Při hodnocení úrovně zdravotně orientované
zdatnosti je podle Bunce (1998) nutné posuzovat
dvě základní oblasti:
strukturální faktory: výšku, hmotnost, složení
těla,
funkční faktory: kardiorespirační vytrvalost,
svalovou sílu, vytrvalost a flexibilitu.
ABSTRACT
Aim study is contribute to enlargement piece of knowledge
about level health oriented efficiency student game enclosure
occupational therapy, FZS UJEP at the mouth of n. L., and her
influence conducted by PA. To ours delivery of opinion we're
laid two questions. First, what is the level health oriented
efficiency rather their component (motor ability) student occupational therapy in comparison with common population and
second, whether intensity and capacity conducted by PA
works efficiency single motor ability. Resulting funds motor
tests confront with Dember effect achieved common population. Student pass these tests: progressive navicular run on
20 meters, throw medicine - ball with both hands 2 kg heavy,
long jump from seats reflection feet closing, tenacity in pull up on trapeze - possession combined hold, supine - sit
repeatedly for a period of one’s minutes, jack - knife in setting
position, IA Brace test and further we're computed BMI. To
recognition capacity and intensity PA we're used international
questionnaire to kinetic activity (further IPAQ) in short
version. From results result that the student game enclosure
occupational therapy have had coincident level motor ability
like general population and as though standard of productivity
in motor tests isn't effected weekly capacity conducted by PA.
Podobné komponenty určil i Haskell et al.
(1985), který do komponent zdravotně orientované
zdatnosti řadí aerobní zdatnost, svalovou zdatnost maximální svalovou sílu a svalovou vytrvalost,
flexibilitu a složení těla.
Takto pojatá zdravotně orientovaná zdatnost
vytváří nezbytné předpoklady pro účelné fungování lidského organismu a je předpokladem pro
dobrou pracovní výkonnost (Bunc, 1995). Úroveň
zdatnosti v dospělosti je rozhodující měrou ovlivňována úrovní v dětském a mládežnickém věku za
předpokladu, že tělesně zdatní jedinci pokračují
v pohybové činnosti (Máček & Radvanský, 2011).
Adolescence je charakterizovaná jako stadium integrace motoriky a završování motorického vývoje.
Key words: Occupational therapy. Measuring and testing.
Fitness and movement activity.
67
ISSN 1339-3022
Jedná se o definitivní ukončení procesu diferenciace motorických schopností, fixace jejich struktury a ustálení jejich úrovně (Měkota & Novosad,
2005). Pro studentky ergoterapie, tedy studentky
vysoké školy to znamená vysokou výkonnost
v motorických testech, které jsou indikátory motorických schopností. V dalším věkovém období by
pak mělo docházet ke stabilizaci pohybových
schopností, v případě vyššího věku pak k jejich involuci. Z hodnocení úrovně zdravotně orientované
zdatnosti Bunce (1998) i Haskela (1985) vyplynulo, že se pro hodnocení v podstatě jedná o motorické schopnosti a proto jsme se na ně zaměřili.
Byli jsme si vědomi, že na jejich úroveň usuzujeme pomocí indikátorů, což jsou motorické testy.
Vybrali jsme testy motorických schopností, ze
kterých bylo možné usuzovat kromě motorických
schopností i na zdravotně orientovanou zdatnost.
Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky. První, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti
spíše jejich komponent (motorických schopností)
studentek ergoterapie ve srovnání s obecnou populací a druhou, zda intenzita a objem prováděné PA
ovlivňuje výkonnost jednotlivých motorických
schopností.
METODIKA PRÁCE
Stanovili jsme tyto testy:
strukturální faktory – somatická měření: tělesná
výška, tělesná hmotnost a z toho vypočítaný
BMI,
kardiovaskulární zdatnost: progresivní člunkový běh na 20 metrů,
aerobní zdatnost – Katch-McArdle Step Test
(Pollock & Wilmore, 1990) - hodnocení dle
hodnoty maximální spotřeby kyslíku (VO2 max.),
svalová zdatnost: hod plným míčem obouruč 2
kg těžkým, skok daleký z místa odrazem snožmo, výdrž ve shybu na hrazdě, držení podhmatem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty,
flexibilita - kloubní pohyblivost: hluboký předklon v sedu,
koordinační schopnosti: Iowa Brace test (dále
jen IBT). Testová baterie IBT obsahuje koordinačně náročné pohyby, rovnovážné a koordinační tělesná cvičení, položku 1 a 9 je možno
pokládat i za test flexibility (Čepička, 1999).
Všechny testy byly převzaty z literatury. Základní literaturou byl „Unifittest (6 - 60)“ (Měkota &
Kovář, et al., 1996), měření i testování probíhalo
podle manuálu uvedeného v této literatuře. Výjimku činí Katch-McArdle Step Test, z kterého usuzujeme na aerobní zdatnost, který je popsán včetně
hodnocení v literatuře Pollock & Wilmore (1990).
Druhou výjimkou byl test hod plným míčem obouruč 2 kg těžkým, který je popsán včetně norem
v literatuře Komeštíka (2006). Normy pro obecnou
populaci jsou uvedeny v tabulkách 1 – 3.
CÍL STUDIE
Cílem studie je přispět k rozšíření poznatků
o úrovni zdravotně orientované zdatnosti studentek
oboru Ergoterapie, FZS UJEP v Ústí n. L., a jejím
ovlivnění prováděnou PA.
Hypotézy studie
Úroveň výkonnosti v motorických testech studentek ergoterapie bude ve srovnání s obecnou
populací vyšší.
Úroveň výkonnosti v motorických testech studentek ergoterapie bude významně ovlivněna
objemem prováděné PA.
Tabulka 1 Klasifikace aerobní kapacity pro ženy ve
věku 20 – 29 roků
Úroveň
Nízká
<29
Podprůměrná
29 – 34
Průměrná
Nadprůměrná
Vysoká
35 - 40
41 - 46
>46
Převzato: Pollock & Wilmore (1990)
Tabulka 2 Normy Unifittestu (6–60) žen ve věku 18 – 20 roků
Skok daleký
Leh - sed
do – 154
155 – 174
175 – 194
195 – 214
do – 26
27 – 33
34 – 41
42 – 48
Vytrvalostní člunkový
běh
do – 3,50
3,51 – 5,00
5,01 – 6,75
6,76 – 8,50
Výrazně nadprůměrný
215 a více
Převzato: Měkota & Kovář, et al. (1996)
49 a více
8,51 a více
Hodnocení
Výrazně podprůměrný
Podprůměrný
Průměrný
Nadprůměrný
68
Výdrž ve shybu
0
1–5
6 – 14
15 - 33
34 a více
ISSN 1339-3022
Tabulka 3 Normy pro hodnocení Iowa–Brace testu,
hlubokého předklonu v sedu a hodu plným míčem 2 kg
těžkým
výborně
IOWA – BRACE
testu (body)
Hluboký předklon
v sedu (cm)
Hod plným míčem
2kg (m)
CHARAKTERISTIKA SOUBORU
Výzkumný soubor tvořilo 32 studentek prvního
ročníku studijního oboru Ergoterapie. Studentky
prošly přijímacím řízením na základě teoretických
testů z biologie člověka a somatologie a byly vybrány z celkového počtu 130 uchazečů ze středních
škol. Studentky jsou z 25% z gymnázií, 56% ze
středních zdravotnických škol, 14% ze zdravotních
lyceí a 5% z ostatních středních škol.
Věk je uváděn k datu měření s přesností jednoho
měsíce (tab. 4). Testování a vyplňování dotazníku
probíhalo v únoru a březnu roku 2013 ve sportovní
hale PF UJEP.
Hodnocení
dobře
špatně
> 16
13 – 16
< 13
> 15
15 – 5
< 5
>7
7–5
< 5
Převzato: Komeštík (1995)
Pro zjišťování objemu a intenzity PA jsme použili Mezinárodní dotazník k pohybové aktivitě –
International Physical Activity Questionnaire (dále
IPAQ) v krátké verzi (Craig et al., 2003; Frömel, et
al., 2006). Dotazník obsahuje otázky týkající se PA
a aktivity respondentů v posledních sedmi dnech a
dále obsahuje otázky zaměřené na účast v organizované PA a na druh sportovní aktivity. Hodnoty
dotazníku PA ukazuje, které PA jedinci vykonávají
jako součást každodenního života. V otázkách se
odpovídá na čas, který respondenti strávili PA v
posledních 7 dnech. Jedná se o zamyšlení se nad
aktivitami, které provádí při studiu jako součást
domácích prací, na zahradě, při přemísťování se z
místa na místo a ve volném čase při rekreaci,
cvičení či sportu. Jedná se o:
intenzivní (tělesně náročné) PA se vyznačují
těžkou tělesnou námahou a zadýcháním (výrazně rychlejší a těžší dýchání než normálně),
středně zatěžující PA se vyznačují střední tělesnou námahou, při níž se dýchá více než normálně,
nepřetržitou chůzi nejméně 10 minut. Zahrnuta
je chůze v zaměstnání i doma, přesuny (cestování) chůzí z místa na místo, ale i jinou chůzi,
vykonávanou výhradně pro rekreaci, sport, cvičení nebo vyplnění volného času,
sezení v pracovních dnech, během posledních 7
dnů. Zahrnutý je čas strávený sezením v
zaměstnání, doma, při plnění domácích úkolů a
během volného času, čas strávený sezením u
stolu, při návštěvě u přátel, při čtení, nebo také
sezením či ležením při sledování televize.
Tabulka 4 Průměrný věk a počty studentek
Studentky
ergoterapie
n
19,8
32
Statistické zpracování
Pro statistické vyhodnocení dat jsme použili program Statistica a provedli následující statistické
výpočty: základní statistické charakteristiky polohy
a variability (aritmetický průměr, směrodatná odchylka, Me, Mo, R - variační rozpětí), korelační
koeficient r, pro věcnou významnost pak koeficient
determinace r2.
VÝSLEDKY
Hodnoty BMI a motorických testů jsou uvedeny
v tab. 5 a 6, statistická charakteristika hodnot dotazníku je v tab. 7. Interkorelace testů a výsledných
hodnot dotazníku jsou uvedeny v tab. 8.
Složení těla
Ze somatických ukazatelů byla zjišťována tělesná
výška a tělesná hmotnost pro výpočet BMI. Odvozená hodnota indexu BMI (tab. 5) nás informuje o
tom, zda aktuální tělesná hmotnost odpovídá tělesné výšce nebo zda je nadměrná či snížená. Vypočítaný průměrný index BMI patří podle norem
Riegrové & Ulbrichové (1993) do skupiny „normální hodnota“ (tab. 5).
Motorické testy
Srovnáme-li průměrné hodnoty jednotlivých testů
studentek s normami pro obecnou populaci uvedenými v literatuře „Unifittest (6 - 60)“ Měkota &
Kovář, et al., (1996), (tab. 2), zjišťujeme, že se u
tohoto souboru jedná o poměrně nízkou výkonnost.
Výrazně podprůměrných hodnot dosáhly tyto studentky v progresivním člunkovém běhu na 20
metrů – fáze a v testu skok daleký z místa odrazem
Pro naše sdělení jsme použili celkový objem prováděné PA, provádění intenzivní PA a čas strávený
sezením v průběhu týdne.
69
ISSN 1339-3022
snožmo. Podprůměrných hodnot pak v lehu-sedu
opakovaně po dobu jedné minuty a v hodu plným
míčem obouruč 2 kg těžkým.
Nadprůměrné byly ve své věkové kategorii v hlubokém předklonu v sedu. Průměrné byly v aerobní
zdatnosti – Katch-McArdle Step Testu podle norem Pollocka & Wilmora, 1990 (tab. 4) a podle
norem Komeštíka (2006) (tab. 1) v hodu plným
míčem obouruč 2 kg těžkým.
Tabulka 5 Statistické charakteristiky somatických znaků a testů studentek Ergoterapie
Testy
BMI
Fáze
VO2 max
Hod
Skok daleký
Výdrž ve shybu
Sed – leh
Flexibilita
IBT
22,12
2,41
38,59
576,76
144,16
12,70
27,41
26,41
-
SD
Me
Mo
R
3,30
1,06
3,20
109,04
28,16
5,60
6,28
7,15
-
21,8
2,00
39,21
540,00
145,00
12,00
26,00
27,00
14,00
23,23
1,50
39,21
510,00
145,00
9,00
25,00
23,00
11,00
14,56
4,50
13,30
460,00
128,00
25,00
24,00
35,00
16,00
v týdnu. Z výsledných hodnot se ukazuje, že se
většinou jedná o organizovanost na nejnižší úrovni,
pouze dvě studentky provádí sport na vyšší úrovni
a ty také při nízkém počtu respondentek zvyšují
statistické charakteristiky. Vysoké hodnoty aktivity
– sezení jsou u skupiny studentek, které provádí
aktivity neorganizovaně.
Iowa Brace test
V tab. 5 jsou výsledné hodnoty Iowa Brace testu
v rámci hodnocené baterie, medián, modus a variační rozpětí. Z norem Komeštíka (2006) vyplynulo, že 8 studentek splnilo test výborně, 14 dobře
a 10 špatně (tab. 6).
Výsledné hodnoty dotazníku
V tab. 7 jsou statistické charakteristiky objemu
PA, intenzivní PA a sezeni studentek v průběhu
týdne. Tab. 7 zahrnuje hodnoty celého souboru,
hodnoty studentek, které uvedly, že provádí aktivity organizovaně a skupinu studentek, které provádí aktivity neorganizovaně. Podmínkou organizované aktivity bylo, že je prováděna nejméně 2x
Tabulka 6 Hodnocení Iowa – Brace testu studentek
Ergoterapie
Hodnocení
Studentky
výborně
výborně
výborně
ergoterapie
10
14
8
Tabulka 7 Statistické charakteristiky objemu pohybových aktivit, intenzivní pohybové aktivity a sezeni studentek
Ergoterapie
Činnost
Objem pohybových aktivit
Intenzivní pohybové aktivity
Sezeni
Soubor
Celý
Organizovaní
Neorganizovaní
Celý
Organizovaní
Neorganizovaní
Celý
Organizovaní
Neorganizovaní
1025
1137
949
123
194
74
1154
893
1332
70
SD
Me
Mo
R
775
665
851
125
164
51
1062
695
1240
768
950
720
90
120
60
600
600
720
510
620
960
60
50
60
600
600
600
2860
2010
2860
600
500
180
3480
1800
3420
ISSN 1339-3022
Tabulka 8 Interkorelace hodnot pohybových aktivit, sezení a testů studentek
Soubor
Znak
BMI
Flexibilita
Dálka
Leh-sed
Výdrž
Hod
Fáze
VO2 max
IBT
Celý soubor ( n= 32)
Intenzivní
Objem
Sezení
aktivity
-0,155
0,195
0,126
0,252
0,208
0,012
0,091
0,344
-0,038
-0,073
-0,150
0,193
0,143
0,257
0,270
0,050
0,083
-0,035
0,192
0,151
-0,141
0,125
-0,326
0,327
0,088
0,521**
-0,107
Organizovaní ( n=13)
Intenzivní
Objem
Sezení
aktivity
-0,033
0,531
-0,077
0,195
0,299
-0,083
-0,304
-0,423
-0,233
0,098
0,302
-0,734**
-0,184
-0,023
0,530
-0,169
0,024
-0,295
0,046
0,039
-0,232
0,106
-0,467
0,313
-0,260
-0,167
-0,077
Neorganizovaní (n=19)
Intenzivní
Objem
Sezení
aktivity
-0,198
-0,004
0,169
0,254
0,161
0,068
0,236
-0,049
0,058
-0,193
-0,040
0,046
0,286
0,131
0,200
0,206
0,305
0,049
0,324
-0,039
0,042
0,149
-0,480*
0,328
0,181
0,114
-0,082
Kritické hodnoty pro: celý soubor *) r0,05=0,349, **) r0,01=0,449; pro organizovaní: *) r0,05=0,553, **) r0,01=0,684; pro neorganizovaní: *) r0,05=0,455
orientované tělesné zdatnosti než má obecná
populace. To byl také hlavní důvod, proč se zabýváme úrovní zdravotně orientované tělesné zdatnosti těchto studentek.
Jsme přesvědčeni, že u studentek ergoterapie
bude preferována především zdravotně orientovaná
zdatnost před výkonnostní zdatností, přestože 13
studentek uvedlo, že provádí organizovanou PA.
Domníváme se, že budoucí profese ergoterapeuta
vyžaduje v souvislosti s charakterem pracovní zátěže i vysokou kvalitu svalové koordinace.
Interkorelace testů a výsledných hodnot
dotazníku
Výpočtem interkorelací testů a výsledných hodnot dotazníku jsme chtěli zjistit, jaký vliv má
objem nebo provádění intenzivní PA či čas strávený sezením v pracovních dnech na výsledné
hodnoty jednotlivých motorických testů. Korelační
koeficienty jsou uvedeny v tab. 8. Oproti předpokladům jsme statistickou významnost zaznamenali jen výjimečně. Statistická významnost při hladině r0,01 vyšla pouze v případě celého souboru u
intenzivní PA a IBT, věcná pak 27,1%, dále pak
vyšla záporná statistická významnost při hladině
r0,01 u studentek, které uvedly, že provádí aktivity
organizovaně u testu leh – sed a sezení, věcná
53,8%. U souboru studentek, které provádí aktivity
neorganizovaně, vyšla rovněž záporná statistická
významnost při hladině r0,05 VO2 max. a intenzivní
PA, věcná pak 23%. Více korelací jsme nezjistili,
přestože vypočítané korelační koeficienty naznačují očekávané závislosti.
BMI
Vypočítaný průměrný index BMI patří podle norem Riegrové & Ulbrichové (1993) do skupiny
„normální hodnota“ (tab. 5). U tohoto souboru
mělo podváhu 16 studentek, ale pouze dvě nadváhu. Můžeme konstatovat, že složení těla je
v souladu s populačním průměrem a výsledné hodnoty nás vedou k přesvědčení, že studentky tohoto
oboru kontrolují svoji hmotnost.
Motorické testy
Výsledky nepotvrdily naší první hypotézu, že
úroveň výkonnosti v motorických testech studentek ergoterapie bude ve srovnání s obecnou populací vyšší. Výrazně podprůměrných hodnot dosáhly
tyto studentky v progresivním člunkovém běhu na
20 metrů (fáze) a podprůměrných hodnot pak
v lehu-sedu opakovaně po dobu jedné minuty. Na
základě zkušenosti s testem progresivní člunkový
běh na 20 metrů jsme se snažili studentky maximálně motivovat. Výsledky ukázaly, že vytrvalost
u studentek závisí především na volních vlastnostech, které v oblasti tělesné aktivity studentkám
DISKUSE
Z šetření řady autorů vyplynulo (Kolář, et al.
1989; Měkota, 1989; Paulík, 2012), že studentky
vysokých škol mají vyšší výkonnost než obecná
populace. Paulík (2012) upozorňuje na to, že výsledky šetření ukazují zhoršení výkonnosti v použitých motorických testech i na jednoznačně negativní trend vývoje základní motorické výkonnosti
studentek VŠ od roku 1992 do roku 2011.
Studentky ergoterapie představují populaci studentek VŠ, u nichž jsme vzhledem k jejich specializaci předpokládali vyšší úroveň zdravotně
71
ISSN 1339-3022
chyběly, což potvrdil i druhý vytrvalostní test lehsed opakovaně po dobu jedné minuty. Vytrvalostní
schopnosti mají však mezi ostatními motorickými
schopnostmi nejzřetelněji vymezený vztah ke konceptu lidského zdraví. Jejich úroveň reflektuje
funkční kapacitu a připravenost organismu optimálně reagovat na stresové faktory zevního prostředí (Jurca, 2005). Uvedené výsledky jsou v rozporu s testem aerobní zdatnosti – Katch-McArdle
Step Testem, z něhož vyplývá, že organismus probandů byl schopen lepších výsledků v oblasti vytrvalosti. Obecnou populaci převyšovaly studentky
ergoterapie pouze v testu hluboký předklon v sedu.
Průměrné byly v aerobní zdatnosti – KatchMcArdle Step Testu podle norem Pollocka &
Wilmora (1990) (tab. 4) a podle norem Komeštíka
(2006) (tab. 1) v hodu plným míčem obouruč 2 kg
těžkým.
zvláště když byla potvrzena věcnou významností
53,8%. Rovněž potvrzená záporná statistická
významnost při hladině r0,05 VO2 max. a intenzivní
PA, věcná pak 23% u souboru studentek, které
provádí aktivity neorganizovaně je zdůvodnitelná.
Předpokládali jsme závislost mezi intenzivními
činnostmi a testy hod plným míčem obouruč 2 kg
těžkým i testem skok daleký z místa odrazem snožmo, ani v jednom případě se o závislost nejedná.
Rovněž jsme předpokládali závislost mezi celkovým objemem PA a vytrvalostními testy a ani
v tomto případě se o závislost nejedná, koeficienty
jsou však vyšší (tab. 8).
Výsledky korelačních koeficientů nepotvrdily ani
naší 2. hypotézu, že úroveň výkonnosti v motorických testech studentek bude významně ovlivněna objemem prováděné PA. Z vypočítaných korelačních koeficientů lze vyvodit závěr, že tomu
tak není.
Iowa Brace test
Testová baterie Iowa Brace testu obsahuje koordinačně náročné pohyby, rovnovážné a koordinační tělesná cvičení, některé položky je možno
pokládat i za test flexibility. V tab. 5 jsou výsledné
hodnoty Iowa Brace testu medián, modus a variační rozpětí, v tab. 6 je pak uvedeno splnění
normy Komeštíka (2006) jednotlivými probandy.
Měkota & Novosad (2005) uvádí, že maximální
výkonnost v koordinačních schopnostech je v období 20 – 30 let věku. Z výsledků vyplývá, že
31,3% studentek Ergoterapie test nesplnilo a my
můžeme usuzovat na nízký rozvoj koordinačních
schopností v rámci školní tělesné výchovy v předcházejícím studiu. Vzhledem k tomu, že se jednalo
o studentky prvního roku studia, můžeme předpokládat, že na další rozvoj koordinačních schopností bude mít vliv studium daného oboru.
ZÁVĚR
Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky. První, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti
spíše jejich komponent (motorických schopností)
studentek ergoterapie ve srovnání s obecnou populací a druhou, zda intenzita a objem prováděné PA
ovlivňuje výkonnost jednotlivých motorických
schopností.
Pro odpověď na tyto otázky jsme nashromáždili
hodnoty 32 studentek studijního oboru Ergoterapie
na FZS UJEP v Ústí n. L.
Studentky jsme změřili v těchto testech: progresivní člunkový běh na 20 metrů, hod plným míčem
obouruč 2 kg těžkým, skok daleký z místa odrazem
snožmo, výdrž ve shybu na hrazdě - držení podhmatem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty,
hluboký předklon v sedu, Iowa Brace test a dále
jsme vypočítali BMI. Pro zjišťování objemu a intenzity PA jsme použili Mezinárodní dotazník
k pohybové aktivitě - IPAQ v krátké verzi.
Interkorelace testů a výsledných hodnot
dotazníku
V tab. 8 jsou uvedeny korelační koeficienty. Vezmeme-li v úvahu, že statistická i věcná významnost
může být ovlivněna nízkým počtem probandů,
přesto jsme byli počtem korelačních koeficientů
pře-kvapeni. Statistická významnost při hladině
r0,01 vyšla pouze v případě celého souboru u intenzivní PA a IBT, věcná pak 27,1%, kterou nedovedeme zdůvodnit. Naopak zápornou statistickou
významnost při hladině r0,01 u studentek, které
uvedly, že provádí aktivity organizovaně u testu
leh – sed a sezení, bylo možné předpokládat,
Z výsledků vyplynulo:
Vypočítaný průměrný index BMI patří podle
norem Riegrové & Ulbrichové (1993) u obou
souborů do skupiny „normální hodnota“. Můžeme konstatovat, že složení těla obou souborů je
v souladu s populačním průměrem a zároveň to
potvrzuje, že studentky vysoké školy kontrolují
svojí hmotnost.
Výsledky nepotvrdily naší 1. hypotézu, že úroveň výkonnosti v motorických testech studentek
72
ISSN 1339-3022
Ergoterapie ve srovnání s obecnou populací
bude vyšší, i když v testu hluboký předklon
v sedu byly nadprůměrné ve své věkové kategorii. V ostatních testech byly studentky průměrné až výrazně podprůměrné. Zdravotně
orientovaná zdatnost studentek Ergoterapie je
shodná s obecnou populací.
Výsledky nepotvrdily ani naší 2. hypotézu, že
úroveň výkonnosti v motorických testech studentek Ergoterapie bude významně ovlivněna
objemem prováděné PA. Z vypočítaných korelačních koeficientů lze vyvodit závěr, že tomu
tak není.
KASA, J. (2000) Športová antropomotorika. 1.vyd.
Bratislava: SVSTVŠ.
KOLÁŘ, V., MĚKOTA, K. & ŠORM, G. (1989).
Pohybová výkonnost a tělesný rozvoj
studujících 1. ročníku vysokých škol ČSSR
1986. In: Sborník Tělesná kultura. Olomouc:
Univerzita Palackého v Olomouci.
KOMEŠTÍK, B. (2006). Kinantropologie Antropomotorika - Metodologie. (1. vyd.)
Olomouc: Univerzita Palackého.
MÁČEK, M., & RADVANSKÝ, J. (2011).
Fyziologie a klinické aspekty pohybové
aktivity. Praha: Galén.
MĚKOTA, K. (1989). Pohybová výkonnost a
tělesný rozvoj studujících tělesnou výchovu. In:
Sborník Tělesná kultura. Olomouc: Univerzita
Palackého v Olomouci.
MĚKOTA, K. & CUBEREK, R. (2007). Pohybové
dovednosti-činnosti-výkony.
Olomouc:
Univerzita Palackého.
MĚKOTA, K., KOVÁŘ, R. et al. (1996).
Unifittest (6 – 60). Manuál pro hodnocení
základní motorické výkonnosti a vybraných
charakteristik tělesné stavby mládeže a
dospělých v České republice. Ostrava:
Pedagogická fakulta Ostravské univerzity.
MĚKOTA, K. & NOVOSAD, J. (2005).
Motorické schopnosti. Olomouc: Univerzita
Palackého v Olomouci, Fakulta tělesné kultury.
PAULÍK, M. (2012) Vývoj základní motorické
výkonnosti studentů 1. ročníků prezenčního
bakalářského studia Matematicko-fyzikální
fakulty Univerzity Karlovy v Praze od roku
1992 do roku 2011. Rigorózní práce.
Pedagogická fakulta, UK Praha.
POLLOCK, M. L. & WILMORE, J. (1990).
Exercise in health and disease: Evaluation and
prescription for prevention and rehabilitation.
Philladeplhia: W. B. Saunders.
RIEGROVÁ, J., & ULBRICHOVÁ, M. (1993).
Aplikace fyzické antropologie v tělesné výchově a sportu. Olomouc: Univerzity Palackého
v Olomouci, PF.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH PRAMENŮ
BUNC, V. (1995). Pojetí tělesné zdatnosti a jejích
složek. Těl. Vých. Sport. Mlád., 61, č. 5, 6 – 9.
BUNC, V. (1998). Zdravotně orientovaná zdatnost
a možnosti její kultivace na základní škole. Těl.
Vých. Sport. Mlád. č. 4, 2 -10.
CRAIG, C. L., MARSHALL, A. L., SJÖSTRÖM,
M., BAUMAN, A. E., BOOTH, M. L.,
AINSWORTH, B. E., OJA, P. (2003). International physical activity questionnaire: 12 –
country reliability and validity. Medicine and
Science in Sports and Exercise, 35(8), 13811395.
ČEPIČKA, L. (1999). Stanovení obtížnosti motorického testu. Česká kinantropologie. 3(1). 8794.
FRÖMEL, K., BAUMAN, A. et al. (2006).
Intenzita pohybové aktivity 15-69leté populace
České Republiky. Česká kinantropologie, 10(1),
13-27.
HASKELL, W. L., MONTOYE, H. J. &
ORENSTEIN, D. (1985). Physical activity and
exercise to achieve health-related physical
fitness components. Public Health Rep. 100 (2):
202–2.
JURCA, R. et al. Assessing Cardiorespiratory
Fitness Without Performing Exercise Testing.
American Journal of Preventive Medicine,
2005, vol. 29, no. 3. 185-193.
73
ISSN 1339-3022
POHYBOVÁ AKTIVITA A OBEZITA
PHYSICAL ACTIVITY AND OBESITY
KUTLÍK Dušan
Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave
ÚVOD
Nedostatok pohybovej aktivity je stále väčším
problémom ľudí na celom svete, ale hlavne populácie rozvinutých krajín. Nebol by to možno až
taký veľký problém, keby pohybová aktivita nebola prirodzenou potrebou človeka a jej nedostatok
by nekráčal ruka v ruke s chorobami ako je obezita
a z nej vyplývajúce choroby srdcocievneho aparátu, diabetes II. stupňa a ďalšie choroby, ktoré ohrozujú život človeka.
Obezitu môžeme charakterizovať ako nadmerné
uloženie tuku v organizme, ale aj ako komplexnú
chorobu vyvolanú nerovnováhou medzi prísunom
energie a energetickým výdajom. Aj keď obezita
sprevádza človeka odjakživa, bola to „choroba“
hŕstky „vyvolených“. Situácia sa zásadne začala
meniť v minulom storočí a v posledných desaťročiach môžeme hovoriť o pandémii obezity.
Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)
v roku 1995 bolo na svete 200 miliónov obéznych
ľudí v roku 2000, 300 miliónov a predpoklad na
rok 2015 je 700 miliónov obéznych ľudí starších
ako 15 rokov, (Kunešová, et.al. 2011). Počet ľudí,
ktorí trpia nadváhou sa odhaduje na 1 až 1,7
miliardy ľudí. Najviac ľudí s nadváhou je v Spojených štátoch amerických, kde 79,3 mužov a 77%
žien trpí nadváhou a 42,3 % mužov a 48,6% žien je
obéznych. Situácia v Európe nie je oveľa lepšia.
Pozitívny a preventívny vplyv pohybovej aktivity
na zdravie človeka, ako aj na vznik a rozvoj obezity je nepopierateľný a vedecky podložený. Podľa
najnovších zistení sa vďaka pravidelnej pohybovej
aktivite „biely“ tuk mení na „hnedý“ a získava
schopnosť zbavovať sa energie. To vysvetľuje
význam pravidelnej pohybovej aktivity, ako najdôležitejšieho opatrenia pri liečbe obezity a zdravotných komplikácii z nej vyplývajúcich, (Svačina,
2013). V našom príspevku predkladáme výsledky
viacerých štúdii, ktoré sledujú problematiku pohybovej aktivity, zdravia a obezity.
Kniha Hieronimusa Mercurialisa „De arte gymnastica libri IV (Štyri knihy %o gymnastickom
umení), ktorá vyšla v roku 1573 v Benátkach patrí
k prvým prácam, ktoré sa zaoberali pozitívnym
ABSTRAKT
V našej práci sa zaoberáme vplyvom pohybovej aktivity
na zdravie človeka. Vzhľadom k nárastu civilizačných
chorôb vplyvom nedostatočného pohybu je stále
aktuálne objektizovať vplyv pohybovej aktivity na zdravie a výsledky popularizovať. Jedna z chorôb, ktoré
nazývame civilizačné je aj obezita. Obezitu môžeme
charakterizovať ako nadmerne uloženie tuku v organizme. Vzniká na základe nerovnováhy medzi príjmom
a vydajom energie v ľudskom tele. Môžeme o nej
hovoriť, ako o najčastejšom chronickom ochorení tretieho tisícročia. V Európe ňou trpí 10 až 25% dospelej
populácie a nadváhu ma 50 až 70% dospelých mužov a
žien, v Spojených štátoch amerických je situácia ešte
horšia. Dá sa povedať, že „spolu s obezitou prichádzajú
choroby“. Nie sú to však len problémy s kĺbmi vyplývajúce z veľkej váhy, ale obéznych ľudí ohrozujú závažné ochorenia, ktoré sa veľkou mierou podieľajú na mortalite populácie. V prvom rade sú to kardiovaskulárne
ochorenia a cukrovka typu 2.
Kľúčové slová: Pohybová aktivita. Chôdza. Genetická
predispozícia. Civilizačné choroby. Obezita. Vnútrobrušná obezita.
ABSTRACT
We focus on influence of motion activities on health.
Considering an increase in number of civilization diseases due to lack of motion it is still necessary to monitor
and quantify an influence of motion activity on health.
We can define an obesity as an excessive deposit of fat
in body. It is a result of an imbalance between energy
input and output. We can call it the most frequent
chronical disease in the 3rd millenium. In Europe 10 to
25 % of population suffer from obesity and 50 to 70 %
adult men and women suffers fromexcessive weight.
The situation is even worse in the United States. We can
say that the obesity bringsfurther diseases. Not only
joints problem as a consequence of excessive weight.
The obese people arethreatened by serious illnesses that
contribute to human mortality. First of all there are
cardio-vascular diseases and the diabetes type 2.
Key words: Motion activity. Walking. Genetic
disposition. Civilization diseases. Obesity. Abdominal
obesity.
74
ISSN 1339-3022
vplyvom pohybovej aktivity na zdravie človeka
(Schott, 1994).Táto kniha patrila k prvým pokusom
odlíšiť „čistú“ gymnastiku od vojenskej a atletickej
a využiť ju na podporu zdravia. Merculiaris vychádzal z antickej literatúry zaoberajúcej sa telesnými
cvičeniami a jeho kniha bola veľkým prínosom.
K rozsiahlemu využívaniu rôznych pohybových
aktivít došlo za I. svetovej vojny v kúpeľných zariadeniach, kde z technický – organizačných príčin
sústreďovali rekonvalescentov po vojnových
úrazoch (Čelko, 1991). Už v rámci rekonvalescencie vojakov velitelia nariadili organizovať ich
voľný čas tak, aby sa využili telesné cvičenia
pre návrat do vojenského nasadenia. Zodpovednosť za výber cvičenia bola prenechaná zdravotníckemu personálu. Ukázalo sa, že organizovaná
pohybová aktivita má významné účinky pre skrátenie rekonvalescencie a pri predchádzaní sekundárnych následkov dlhodobej nečinnosti. Vďaka tejto
empírii sa získali prvé objektívne výsledky o účinkoch cvičenia z hodnotenia rozsiahlych súborov.
Od tej doby bolo publikovaných veľa štúdií
so snahou objektivizovať účinky pôsobenia pohybovej aktivity a jej vplyv na zdravie.
Chôdza ako základná ľudská lokomócia je veľmi
vhodnou pohybovou aktivitou, ktorá pri vhodnej
intenzite zaťaženia kompenzuje možnosť vzniku
už spomínaných ochorení, alebo je vhodným doplnením ich úspešnej liečby. Je vhodná aj pre starších ľudí, ktorí z rôznych dôvodov sa nemôžu venovať iným pohybovým aktivitám.
Zaujímavé výsledky priniesla štúdia, ktorá sledovala pohybovú aktivitu starších mužov (vek 70,5 ±
9,2 rokov, BMI = 28,3 ± 5,2 kg/m²) a žien (vek
71,5 ± 9,0 rokov, BMI = 29,8 ± 5,9 kg/m²), Strath
et al. (2009). Bolo sledovaných 451 probandov.
Pre našu tému je zaujímavé, že probandi boli
rozdelení tiež z hľadiska normálnej hmotnosti,
(BMI 20,0-24,9), nadváhy, (BMI 25-29,9) a obéznych (BMI ≥ 30,0). Pohybová aktivita bola sledovaná pomocou krokomera. Osoby so zvýšenou
hmotnosťou (BMI 25-29,9) vykázali denne o 1875
krokov menej ako osoby s normálnou hmotnosťou
(BMI 20,0-24,9) a obézne osoby (BMI ≥ 30,0)
o 2629 krokov menej ako osoby s normálnou
hmotnosťou. Zaujímavé sú aj ďalšie, výsledky.
Probandi priemerne urobili 3987 ± 2680 krokov
denne. Vo všetkých rasách sa zistila negatívna
korelácia medzi vekom a počtom krokov za deň
a medzi BMI a počtom krokov za deň. 53%
probandov boli belosi, v porovnaní s nimi černosi
absolvovali denne priemerne o 756 krokov menej.
56% účastníkov štúdie malo nižší ročný príjem ako
14999 dolárov. Osoby s vyšším príjmom absolvovali denne o 473 krokov viac ako osoby s nižším
príjmom. Osoby s univerzitným vzdelaním absolvovali denne o 1927 krokov viac ako osoby so
stredoškolským vzdelaním. Dôchodcovia absolvovali denne o 2206 krokov menej ako tí, ktorí ešte
pracovali, bez ohľadu či na plný, alebo čiastočný
úväzok, prípadne i ako dobrovoľníci. Z uvedeného
vyplýva, že vek, rasa, vzdelanie, BMI, príjem
a pracovný štatus sú signifikantne spojené s priemerným počtom krokov za deň. V tejto štúdii
probandi s vekovým priemerom okolo 71 rokov
denne priemerne absolvovali menej ako 4000
krokov. Osoby so sedavým spôsobom života denne
absolvujú menej ako 5000 krokov, norma pre
zdravých seniorov sa pohybuje v rozsahu 60008500 krokov denne. Podľa tejto klasifikácie 74%
probandov zo štúdie sa dá zaradiť do kategórie
osôb so sedavým spôsobom života a len 17%
podľa počtu krokov spĺňa kritériá pre kategóriu
zdravých seniorov. Závery tejto štúdie korešpondujú aj s výsledkami iných štúdií.
Pohybová aktivita predstavuje komplex multifaktorálneho správania, ktorý je ovplyvnený environmentálnymi a biologickými faktormi. Niektoré
rizikové faktory ochorenia v dospelosti majú súvislosť s nízkou pohybovou aktivitou v detstve. Dokumentujú to aj výsledky výskumnej úlohy zameranej na faktory determinujúce pohybovú aktivitu
11 až 12-ročných detí, získané z rozsiahleho súboru 5451 detí (Mattocks, 2008). Vzhľadom
k poznatkom, že z pôrodnej hmotnosti a obezity
rodičov je možné predvídať detskú obezitu vo veku
7 rokov, vznikla hypotéza že niektoré faktory
raného obdobia života môžu ovplyvniť pohybovú
aktivitu už v detstve. Od veku 7 rokov boli u detí
opakovane hodnotené fyziologické a a psychometrické parametre. Vo veku 11 rokov sa podrobili
meraniu týždennej fyzickej aktivity akcelerometrom, 10 hodín denne. Vzhľadom k limitám použitia metodiky pri plávaní a bicyklovaní, sa v prípade týchto aktivít hodnotil len čas ich trvania.
Výsledky dokumentovali pozitívnu asociáciu medzi aktivitou matky počas gravidity (najmä rýchla
chôdza a plávanie) a neskoršou pohybovou aktivitou detí. Autori upozorňujú, že pravdepodobne
pohybová aktivita počas gravidity môže byť markerom pre neskoršiu aktivitu matky, čo následne
ovplyvňuje fyzickú aktivitu dieťaťa. Fyzická
75
ISSN 1339-3022
aktivita rodičov vo veku dieťaťa 21 mesiacov bola
priamo úmerná s fyzickou aktivitou dieťaťa len
vtedy, keď sa porovnali dvaja neaktívni rodičia
s dvomi aktívnymi. Vplyv pohlavia, ani pôrodnej
hmotnosti, s pohybovou aktivitou detí, sa v tejto
štúdii nezistil.
Jedným z dôležitých ukazovateľov kvality života
je sexuálna funkcia, ktorá môže byť nepriaznivo
ovplyvnená mnohými faktormi. Sexuálna dysfunkcia by mala byť považovaná za jednu z mnohých
potenciálne reverzibilných komplikácií obezity
(Ramsey, 2008). Stupeň sexuálnej dysfunkcie bol
meraný u 97 chorobne obéznych mužov a porovnaný so zmenou sexuálnej funkcie po podstatnom
znížení hmotnosti chirurgickým výkonom – gastrickým bypassom. Pred chirurgickým výkonom
mali chorobne obézni muži podstatne nižšiu sexuálnu funkciu v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Stupeň sexuálnej funkcie chorobne obéznych mužov zodpovedal úrovni sexuálnej funkcie o dvadsať rokov starších neobéznych mužov. Po chirurgickom výkone došlo k zníženiu nadmernej hmotnosti priemerne o 2/3. Sexuálna funkcia sa zlepšila
na normálnu hodnotu, alebo hodnotu približujúcu
sa k norme odpovedajúceho veku. Stupeň zlepšenia sexuálnej funkcie korešpondoval s množstvom
zníženej hmotnosti. Sexuálna funkcia je dôležitým
aspektom kvality života a uvedená štúdia zdokumentovala reverzibilnosť tejto poruchy. Pokračovaním štúdie by malo byť hodnotenie sexuálnej
dysfunkcie u chorobne obéznych žien. Vzhľadom
k tomu, že pohybová aktivita s úpravou diétnych
návykov dokáže priaznivo ovplyvniť i ťažšiu obezitu, je reálny predpoklad úpravy sexuálnej dysfunkcie spôsobenej obezitou i týmto spôsobom.
Skutočnosť, že niektorí ľudia vyhľadávajú pohybovú aktivitu a ľahko si udržiavajú zdravú hmotnosť oproti iným, ktorých pohybová aktivita je nedostatočná a energetický príjem vyšší ako výdaj
viedla k názoru , že podstatnou príčinou obezity je
genetický základ.
Pietiläinen et al. (2007) skúmali vplyv pohybovej
aktivity, resp. inaktivity u adolescentov (16-18 r.)
na rozvoj obezity a abdominálnej obezity vo veku
25 rokov v longitudinálnej štúdii na dvojčatách. Do
štúdie bolo zahrnutých 4240 osôb, ktoré sa narodili
ak dvojičky. Účastníci štúdie vypĺňali dotazník
vo veku 16, 17, 18 rokov a potom v dospelosti vo veku 25 rokov, keď boli všetci vyšetrení. Hodnotila sa telesná aktivita akcelerometrom, celkový
energetický výdaj, bazálny metabolizmus a anam-
néza telesnej aktivity od 12. rokov. U jednovaječných dvojčiat je hmotnostná nezhoda veľmi
vzácna. Za obezitu sa považoval BMI ≥ 30kg/m²,
za abdominálnu obezitu pás ≥ 88 cm u žien a ≥ 102
u mužov. Z 658 párov jednovaječných dvojčiat bolo vo veku 25 rokov 14 párov hmotnostne nezhodných, t. j. jeden bol štíhly a jeho súrodenec obézny,
rozdiel v hmotnosti v rámci páru presahoval 16 kg.
Ukázalo sa, že obezita u adolescentov bola zriedkavá (0,7% u 16r. , 0,7% u 17r. a 1,1% u l8 ročných). Vo veku 25 rokov 4% z celkového počtu
dvojčiat bolo obéznych a 8% malo abdominálnu
obezitu. U telesne neaktívnych jedincov bolo riziko obezity v dospelosti 3,9-krát väčšie a abdominálnej obezity dokonca 4,8x väčšie v porovnaní
fyzicky aktívnymi jedincami, dokonca i pri nastavení hodnôt na BMI v dospelosti. To potvrdzuje
existenciu začarovaného kruhu – nižšia telesná
aktivita, nízky energetický výdaj a nárast tuku.
U zhodne obéznych jednovaječných dvojčiat denná telesná aktivita dosahovala len polovičné hodnoty v porovnaní so zhodne aktívnymi jednovaječnými dvojčatami, čo sa potvrdilo i akcelerometricky. Pri hodnotení hmotnostne nezhodných jednovaječných dvojčiat sa ukázalo že riziko obezity
bolo nezávislé od genetických faktorov. Po vzniku
obezity bežná telesná aktivita zostala extrémne
nízka.
Štúdie hodnotiacej vplyv 30-ročnej telesnej aktivity na nárast hmotnosti a objem pásu sa zúčastnilo 89 párov dvojčiat, z toho 47 párov zhodne
telesne aktívnych a 42 párov s rozdielnou telesnou
aktivitou medzi súrodencami (Waller et.al. 2008).
V pároch s rozdielnou úrovňou pohybovej aktivity
mal aktívnejší súrodenec po 30 rokoch hmotnosť
o 5,4 kg nižšiu a obvod pásu o 8,4 cm menší ako
jeho neaktívne dvojča. Tento trend bol rovnaký
u jednovaječných i dvojvaječných dvojčiat. U 47
párov s rovnakou úrovňou pohybovej aktivity sa
medzi súrodencami rozdiely v hmotnosti i v objemu pása nevyskytovali.
Ak hodnotíme závery uvedených a tiež ďalších
rozsiahlych štúdií na dvojčatách z posledných rokov môžeme konštatovať, že primeraná pohybová
aktivita môže byť úspešnou prevenciu obezity
aj pri rešpektovaní genetickej predispozície a skúseností z detstva. Zvýšené riziko nárastu hmotnosti
i objemu pásu je v období po skončení adolescencie, preto pohybová aktivita v čase dospievania
má mimoriadny význam v prevencii obezity v dos-
76
ISSN 1339-3022
pelosti a v znížení rizika výskytu už spomínaných
závažných civilizačných chorôb.
V predchádzajúcom texte sme už viac ráz spomínali abdominálnu, vnútrobrušnú obezitu, ktorá má
väčší súvis s ochoreniami, ktoré spájame s obezitou, ako obezita celého tela (podkožný tuk). Táto
obezita nazývaná tiež viscerálna, androidná, tvaru
jablka, predstavuje významný rizikový faktor výskytu kardiovaskulárnych chorôb a diabetu typu 2.
Často je spojená s fyzickou inaktivitou, stredným
a vyšším vekom a metabolickými abnormalitami,
čo spolu vytvára metabolicky syndróm. Vnutrobrušná, abdominálna obezita je definovaná obvodom pása ≥ 102 cm u mužov a obvodom pása ≥ 88
u žien. V novších štúdiách sú tieto kritéria už sprísnené na 94 cm u mužov a 80 cm u žien. Predstavuje len 10% tukového tkaniva , ale ma oveľa
tesnejší vzťah už k spomínaným ale aj ďalším
zdravotným problémom, ako obezita celého organizmu. (Nárast obvodu brucha o 10cm predstavuje
o 20% väčšie riziko výskytu ischemickej choroby
srdca u mužov).
Rôzne formy pohybovej aktivity sú finančne rentabilnou nefarmakologickou liečbou, ktorá môže
účinne ovplyvniť závažné rizikové faktory a zároveň zvýšiť kvalitu života
Je odporúčaná vytrvalostná záťaž nízkej a strednej intenzity, maximálne tesne pod anaeróbnym
prahom. Preto sú zaujímavé výsledky niektorých
výskumov v ktorých boli probandi cielene podrobení záťaži rovnej a vyššej ako individuálny anaeróbny prah.
Irving et al. (2008) rozdelili 27 obéznych žien
s metabolickým syndrómom (vek: 51 ± 9 r., BMI:
34 ± 6 kg/m²) do troch skupín so 16-týždňovým
programom. Do kontrolnej skupiny bez telesného
tréningu bolo zaradených 7 žien, ktorých úroveň
fyzickej aktivity sa nezmenila. V skupine s nízkou
intenzitou cvičenia bolo 11 žien, ktoré 5x týždenne
cvičili s intenzitou ≤ laktátový prah. V skupine
s vysokou intenzitou cvičenia bolo 9 žien, ktoré 3x
v týždni cvičili s intenzitou > laktátový prah a 2x
v týždni s intenzitou ≤ laktátový prah. Laktátový
prah bol stanovený individuálne na bicyklovom
ergometri pri stupňovaní záťaže o 10 W každé 3
minúty, až do stúpnutia úrovne kyseliny mliečnej
nad hodnoty pred záťažou. Vzorky krvi sa
odoberali z venóznej kanyly na predlaktí pred
záťažou a na konci každého záťažového stupňa.
Pre stanovenie množstva vnútrobrušného tuku bola
použitá počítačová tomografia, percento telesného
tuku bolo stanovené pletysmograficky. Dĺžka cvičenia bola upravená tak, aby sa kalorický výdaj pri
každom tréningu rovnal 400 kcal. Skupine s nízkou
intenzitou cvičenia bola odporúčaná záťaž z Borgovej škály subjektívneho pocitu záťaže (Rate of
perceived Exertion) RPE 10–12. Skupine s vysokou intenzitou cvičenia bola odporúčaná záťaž 3x
v týždne RPE 15–17 a 2x v týždni 10–12. Vysoká
intenzita cvičenia sa v porovnaní s nízkou intenzitou ukázala byť účinnejšia v redukcii brušného
podkožného tuku (-47 cm² vs. -11 cm²) ako i vnútrobrušného tuku (-24 cm² vs. -7 cm² ). V skupine
s vysokou intenzitou cvičenia došlo k výraznému
vzostupu maximálnej spotreby kyslíka (VO(2)
max) v porovnaní so skupinou s nízkou intenzitou
cvičenia (p = 0,047) a skupinou bez telesného tréningu (p = 0,004)
Nicklas et all. (2009) hodnotili vplyv intenzity
cvičenia spolu s obmedzením kalorického príjmu
u 120 postmenopauzálnych obéznych žien (BMI:
25-40 kg/m², obvod pásu >88cm), ktoré randomizovane rozdelili do troch skupín. Vo všetkých skupinách počas 20-týždňového programu ženy dodržiavali individuálne stanovené kalorické obmedzenie (približne 400 kcal/deň). Ženy v prvej skupine
necvičili, v druhej skupine 3x týždenne absolvovali
chôdzu na treadmille intenzity 45-50% (stredná záťaž) a v tretej skupine 70-75% (veľká záťaž) maximálnej srdcovej frekvencie. Štúdiu dokončilo 95
žien s priemernou stratou hmotnosti 12,1 kg (± 4,5
kg), bez signifikantného rozdielu medzi skupinami.
Vo všetkých skupinách došlo k rovnakej strate
vnútrobrušného tuku (približne 25%; p < 0,01),
v prvej skupine, v ktorej sa necvičilo, však došlo
relatívne k väčšej strate svalovej hmoty (p < 0,05).
V skupine s veľkou záťažou došlo v porovnaní
s ostatnými skupinami k signifikantnému vzostupu
(VO(2) max; p < 0,01).
V štúdiách sa potvrdilo, že vytrvalostný tréning
vyššej intenzity vedie k podstatne väčšej strate
vnútrobrušného tuku ako cvičenie s nízkou intenzitou. Pri cvičení spojenom s obmedzením kalorického príjmu, vedie k výraznejšiemu zníženiu vnútrobrušného tuku aj cvičenie strednej intenzity.
ZÁVER
V našom príspevku sme sa zaoberali vplyvom
pohybovej aktivity človeka na jeho zdravie. Sledovali sme rôzne možnosti a hľadiská pôsobenia
pohybových aktivít na ovplyvnenie nadváhy a obezity, tak viscerálnej ako celotelovej. Upozornili
77
ISSN 1339-3022
sme aj na vplyv genetických predpokladov pre
obezitu v dospelom veku.
obese postmenopausal women: a randomized,
controlled trial. Am J Clin Nutr. 2009; 89 (4):
1043-1052
PIETILAINEN, KH. KAPRIO, J. BORG, P.et.al.
Physical inactivity and obesity: A vicious circle
Obesity 2008;16(2):409-414
RAMSEY, D. et al.: Weight loss surgery improves
sexual funkcion in men. Journal of the
American College of Surgeons, 2008, 6; 624629
SCHOTT, H. et all.: Kronika medicíny. Bratislava:
Fortuna Print, 1994, 1-647
STRATH, SJ. SWARTZ, AM. CASHIN, SE.
Ambulatory Physical Activity Profiles of Older
Adults. J Aging Phys Act. 2009; 17 (1): 46-56.
SVAČINA, Š. Obezitológie a teorie metabolického
syndromu. Praha, Triton, 2013, 978-80-7387678-4. 286.
WALLER, K. KAPRIO, UM. KOSKENVUO, M.
RANTANEN, T. Effect of Physical Activity on
Health in Twins: A 30-Year Longitudinal
Study. Med Sci Sports Exerc. 2010;42 (4): 658664.
ODKAZOV
ČELKO, J. Zvýši nadobudnutie psa čas venovaný
chôdzi? Rehabilitácia. 2010;47(3):167
ČELKO, J.: Komplexný prístup k liečbe pacientov
po úraze v kúpeľoch. In: Efeta, 1991, 2, s.
IRVING, BA. DAVIS, CK. BROCK, DW. et. al.
Effect of exercise trainig intensity on abdominal
visceral fat and body composition. Med Sci
Sports Exerc 2008; 40 (11): 1863-1872
KUNEŠOVÁ, M., MULLEROVÁ, D., HAINER,
V. Epidemiologie a zdravotní rizika obesity. In
HAINER, V. et.al. Základy klinické obezitológie. Praha. Grada, 2011.978-80-247-3252-7.
448. 15-34.
MATTOCKS, C. et al.: Early life determinants of
physical activity in 11 to 12 years olds: cohort
study. BMJ. 2008 5; 336 (7634); 26-29.
NICKLAS, BJ. WANG, X. YOU, T. et.al..Effeck
of exercise intensity on abdominal fat loss
during calotorie restriction in overweight and
78
ISSN 1339-3022
VÝZNAM POHYBOVÝCH AKTIVIT U SENIORŮ ŽIJÍCÍCH V DOMOVECH PRO SENIORY
V RÁMCI PRIMÁRNÍ PREVENCE SARKOPENIE
THE IMPORTANCE OF PHYSICAL ACTIVITY IN SENIORS LIVING IN HOMES FOR SENIORS
IN PRIMARY PREVENTION OF SARCOPENIA
KORFOVÁ WENCLOVÁ Jitka
Katedra fyzioterapie a ergoterapie, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, Česká
republika
Methods: Near for - set were to be effected partial tests, that
are part of testing battery father fitness test, namely „ arm curl
test", „ chair stand test", evaluative power upper and lower
extremities. Further was in connection with force measuring
upper limbs used test „ hand grip", whose through is taxation
parameter utmost handgrip. Further was to effected subjective
upward revaluation effect short - term kinetic intervention
through questionnaire.
Results: Z load 5 fatherships was to achieved aggramdizement
force upper and lower extremities near 4 of them. In all cases
was to on record positive sensation kinetic intervention in the
framework evaluation through questionnaire.
Conclusion: Already five weekly physical intervention
consisting from resistive training mild intensity it is possible
account efficient.
ABSTRAKT
Východiská: Pohybová aktivita představuje jednu z variant,
jak pozitivně ovlivňovat tělesné a duševní zdraví u seniorů.
Důležité je, aby se s prodloužením lidského věku prodloužilo
také období, kdy je člověk schopen vést plnohodnotný a nezávislý život v dobrém zdravotním stavu. Vzhledem
ke skutečnosti, že se procentuální zastoupení seniorů v populaci na celém světě neustále zvyšuje, zaznamenáváme tak
zvýšený zájem o nemoci spojené se stářím a stárnutím organismu. Jedním z nejvíce diskutovaných témat, které v souvislosti s trendem stárnutí populace poslední dobou mezi
odbornou veřejností slýcháme je sarkopenie.
Soubor: V rámci pilotní studie, vypracované za účelem
sestavení návrhu projektu k disertační práci bylo do
zkoumaného souboru zařazeno 5 probandů, ženského pohlaví,
jejichž průměrný věk činil 78,8 roků.
Metody: U probandů byly provedeny dílčí testy, které jsou
součástí testové baterie Senior Fitness Test, a to „arm curl
test“, „chair stand test“, hod-notící sílu horních a dolních
končetin. Dále byl v souvislosti s měřením síly horních končetin použit test „hand grip“, jehož prostřednictvím je
hodnocen parametr maximálního stisku ruky. Dále bylo provedeno subjektivní zhodnocení efektu krátkodobé pohybové intervence prostřednictvím dotazníku.
Výsledky: Z celkového počtu 5 seniorek bylo dosaženo zvětšení síly horních končetin u 4 z nich. Ve všech případech bylo
zaznamenáno pozitivní vní-mání pohybové intervence v rámci
hodnocení prostřednictvím dotazníku.
Závěry: Již pěti týdenní pohybovou intervenci sestávající se
z odporového tréninku mírné intenzity lze považovat za efektivní.
Keywords: Physical activity. Senior.Rresistant training.
Sarkopenia.
ÚVOD
Lidský život směřuje ke stáří a smrti zcela zákonitě. Stárnutí je proces zákonitý a fyziologický a
nikdo živý se mu nemůže vyhnout. Je potřeba
zdůraznit, že stárnutí a stáří není nemoc, nýbrž
přirozený a fyziologický proces. Je pochopitelné,
že lidé chtějí žít dlouho a stejně tak dlouho chtějí
být zdraví a soběstační. Většina lidí se chce dožít
co nejvyššího věku, ale nikdo nechce být starý se
všemi důsledky, které stáří s sebou přináší. Narůstá
tak dilema stárnoucí společnosti snažící se o
„věčné mládí“.
Podle demografické prognózy zpracované Českým statistickým úřadem bude v roce 2050 žít v
ČR přibližně půl milionu občanů ve věku 85 a více
let (ve srovnání s 101 718 v roce 2006) a téměř tři
miliony osob starších 65 let (31,3%). Předpokládá
se, že v období let 2000-2050 se v hospodářsky
vyspělých zemích zvýší podíl lidí ve věku 80 a
více let třikrát, avšak počet stoletých a starších
15,5 krát (MPSV, 2008).
Stárnutí populace s sebou přináší problémy, které
je třeba řešit. Důležité je, aby se s prodloužením
lidského věku prodloužilo také období, kdy je člo-
Klíčová slova: Pohybová aktivita. Senior. Odporový trénink.
Sarkopenie.
ABSTRACT
Basis: Physical activity presents one of variant of, how
positively work bodily and sanity in the elderly. The point is,
to with extension generation extended also period, when is
man capable lead full - value and independent life in good
health. Appearance to matter that the percent substitution
fathers in population in the whole world all the time increases,
record so increased interest in diseases contact age and
fadeaway organism. By one of most discussed subjects, that in
connection with general drift fadeaway population lately
among special public is sarkopenie.
Group: In the framework pilot studies, high - wrought with the
view of draw up scheme project to dissertation work was to
into surveyed set registered 5 for - set, female sex, whose
mean age do 78,8 ys.
79
ISSN 1339-3022
věk schopen vést plnohodnotný a nezávislý život v
dobrém zdravotním stavu. V této oblasti má své
nezastupitelné místo vhodně zvolená pohybová
aktivita. „Pohybově aktivní lidé mají obvykle vyšší
sebedůvěru, snadněji zvládají problémy, které
život přináší a jsou tvořivější ve všech druzích
činnosti“ (Kebza, Komárek 2006).
Během posledních let zaznamenáváme zvýšený
zájem o nemoci spojené se stářím a stárnutím
organismu. Vzhledem k výše uvedenému je zcela
jasný důvod tohoto zájmu. Senioři a jejich vysoké
procentuální zastoupení ve společnosti mají zásadní vliv na otázky týkající se sociální, léčebné i ekonomické sféry života ve společnosti. Výzkum
zaměřený na léčbu nemocí souvisejících se stárnutím proto nabývá stále na významu. Jedním
z nejvíce diskutovaných témat, které v souvislosti s
trendem stárnutí populace poslední dobou mezi odbornou veřejností slýcháme je sarkopenie.
hmoty u člověka v období čtvrté dekády a toto
ubývání svalové hmoty postupuje rychlostí 0,5-1%
za rok. Svalová hmota kolem osmé dekády života
člověka tak dosahuje přibližně k 60% své původní
aktuální hodnoty z období dekády druhé (Narici,
Maganaris, 2006).
Studie dle Janssena aj. (2000) poukazuje na to, že
muži mají prokazatelně větší množství svalové
hmoty než ženy a zároveň u nich dochází k její
vyšší ztrátě v závislosti na věku. Mechanismus této
vyšší ztráty svalové hmoty u mužů není zcela
znám, avšak předpokládá se jistá souvislost mezi
růstovým hormonem, IGF-1 (inzulinu podobný
faktor) a testosteronem. Závěry studie zároveň
poukazují na fakt, že ztráta svalové hmoty s
přibývajícím věkem je vyšší v kaudální části těla, a
to u mužů i u žen. Ve svalech v oblasti horních
končetin je úbytek svalové síly patrný v nejmenší
míře, oproti svalům z jiných částí těla (Kalvach aj.,
2004). Svaly z oblasti dolních končetin jsou tedy
ovlivněny poklesem síly více v porovnání se svaly
z oblasti končetin horních. Toto tvrzení podporuje
také fakt, že morfologické změny související s
věkem jsou ve větší míře patrny v m.quadriceps
femoris, než-li v m.biceps brachii (Macaluso, De
Vito, 2004). Úbytek svalové hmoty představuje
závažný rizikový faktor z hlediska zhoršené
mobility, pádů a zlomenin, disability, ztráty
soběstačnosti a tím pádem nebezpečí hospitalizace
a mortality.
Úbytek svalové hmoty je zčásti kryt prostřednictvím zmnožení tukové tkáně. Histologicky lze
potvrdit přítomnost a ukládání lipofuscinu, zmnožení méněcenného vaziva, atrofii myocitů a selektivní pokles vláken typu II (Kalvach aj., 2004). Dle
procentuálního zastoupení tukové tkáně, lze sarkopenii rozdělit na tzv. sarkopenii spojenou se ztrátou
hmotnosti (SH) a sarkopenii spojenou s obezitou
(SO), jejíž nebezpečí tkví v maskování jinak
viditelných změn tukem. V takovém případě bez
preventivního měření svalové síly může docházet
k rozvoji komplikací (Morley aj., 2001). Podle
některých studií trpí sarkopenickou obezitou více
než 20% mužů a 10% žen nad 80 let věku. Tuto
skupinu představují nejčastěji diabetici 2. typu.
Sarkopenie
Jedná se o geriatrický syndrom s multifaktoriální
etiologií, který definoval Rosenberg (1989) jako
úbytek svalové hmoty a současný pokles fyzické
výkonnosti organismu podmíněného věkem. Název
byl vytvořen z řeckých slov „sarx“ = maso a
„penia“ = ztráta. Sarkopenie je výsledkem
molekulárních, celulárních, nutričních a hormonálních změn, které jsou odpovědné za progresivní
deterioraci funkce kosterního svalu (Reeves, Narici, Maganaris, 2006).
Sarkopenii můžeme dělit na primární (kromě věku není patrná jiná zjevná příčina úbytku svalové
hmoty) a sekundární (její vznik je spojován s jiným
patologickým stavem, inaktivitou, malnutricí).
Klinický obraz
Za typický klinický obraz sarkopenie můžeme
považovat ztrátu svalové hmoty, změnu v distribuci svalových vláken a s tím související ztrátu síly
a schopnosti efektivně provádět činnosti v rámci
ADL (Activity of Daily Living) (Johnston, De Lisio, Parise, 2008). Sarkopenie, tak negativně zasahuje pacientovi do provádění běžných denních
úkolů jako je vstávání ze židle, chůze po rovině,
chůze do schodů a mnoha dalších (Lang et al.,
2010).
Dle Nariciho, Maganarise (2006) se první
příznaky sarkopenie začínají manifestovat v průběhu šesté dekády života člověka. Dle Johnston,
De Lisio, Parise (2008) dochází k úbytku svalové
Příčiny vzniku sarkopenie
Přestože hlavní příčina vzniku sarkopenie nebyla
zatím přesně determinována, existuje celá řada hypotéz podporujících existenci řady mechanismů,
které se na vzniku sarkopenie různou měrou podílí.
80
ISSN 1339-3022
Jedním z možných činitelů podílejícím se na vzniku sarkopenie je ztráta motorických neuronů v důsledku apoptózy převážně u rychlých svalových
vláken, což vede v důsledku k atrofii a následnému
snížení
funkceschopnosti
fázického
svalu
(Aagaard, Suetta, Caserotti, Magnusson, Kjaer,
2010). Dalším faktorem, spolupodílejícím se na
rozvoji syndromu křehkosti stáří spojeným se
vznikem sarkopenie je změna sekrece některých
hormonů, které způsobují úbytek svalové a kostní
tkáně a podílí se na aktivaci mediátorů zánětu. Jde
především o pokles hladiny pohlavních hormonů
(testosteron, dehydroepiandrosteron, estrogeny).
Kromě těchto pohlavních hormonů jde o pokles
hladiny růstového hormonu (GH) a inzulinu podobného růstového faktoru 1 (IGF-1) (Roubenoff,
2000). Další důležitou roli v patogenezi sarkopenie
hraje přítomnost prozánětlivých cytokinů, volných
radikálů a alterace neuronálního řízení. Mezi nejdůležitější faktory přispívající k vývoji sarkopenie
patří nedostatek fyzické aktivity (Castillo et al.,
2003). Ztráta svalové hmoty je vyšší u osob se
sedavým způsobem života. Prevalence sarkopenie
se liší podle sledované populace a použité metody
vyšetření a způsobu hodnocení (Berková, Berka,
Topinková, 2013).
ní výhoda dynamometrie spočívá v její jednoduchosti a v minimálních nárocích na přístrojové
vybavení. Naopak mezi její nesporné handicapy
patří ovlivnitelnost výsledků v důsledku nespolupráce, případně neschopnosti maximálního stisku
probanda. Její výpovědní hodnota závisí dále
mimo jiné i na citlivosti a přesnosti použitého
přístroje (Hrnčiariková, 2007).
Měření fyzického výkonu a fyzické zdatnosti
Zdatnost lze hodnotit anamnesticky, testováním
v terénu či v laboratoři. Tělesnou zdatnost lze definovat jako schopnost řešit každodenní úkoly
(ADL, IADL - Instrumental Activity of Daily
Living) s dostatečným množstvím energie a pohotově, bez zjevné únavy a s dostatečnou rezervou:
ergometrie, spiroergometrie, běhací pás, rumpál
6-ti minutový test chůze (six minute walk test –
6MWT)
test chůze po schodech
test rychlosti běžné chůze
krátká baterie pro testování fyzické zdatnosti
seniorů (Short Physical Performance Battery –
SPPB)
Senior Fitness Test (SFT)
Vzhledem k faktu, že v rámci pilotní studie byly
při testování probandů použity dílčí testy ze SFT,
bude detailněji popsán pouze SFT.
METODY VYUŽÍVANÉ V RÁMCI
DIAGNOSTIKY SARKOPENIE
Dotazníkové metody
Subjektivní hodnocení fyzické zdatnosti pacientem je velmi nepřesné.
Senior Fitness Test
„SFT byl vytvořen pro potřeby jednoduchého
stanovení jednotlivých komponent funkční tělesné
zdatnosti, potřebných pro zachování mobility a
celkové funkčnosti u seniorské populace“ (Macháčová, Bunc et al., 2007). Pozitiva SFT shledáváme především v jeho komplexnosti, jednoduchosti a v možnosti použít jej v terénních podmínkách. Přehled jednotlivých testů SFT:
Chair stand test (sed-vztyk ze židle) – síla dolních končetin: počet vztyků ze sedu na židli,
Arm curl test (flexe v lokti) – síla horních končetin: počet flexí v loketním kloubu se závažím
2,3 kg pro ženy a 3,6 kg pro muže za 30 sekund,
2-minute step test (chůze 2 min) – aerobní
vytrvalost: počet zdvižení kolen za 2 minuty,
Chair sit-and-reach test (hloubka předklonu) –
flexibilita kyčelního kloubu: předklon vsedě na
židli k jedné natažené dolní končetině (cm),
Antropometrické metody
Měření obvodu paže či lýtka. Metody nejsou doporučovány při diagnostice sarkopenie, z důvodu
zkreslení objemu končetiny přítomností tukové
tkáně.
Měření množství svalové hmoty
Počítačová tomografie
Magnetická rezonance
DXA (dual energy X ray absorptiometry)
Podvodní vážení
Bioimpedance
Měření svalové síly
Dynamometry, handgrip
Metody dynamometrie kvantifikují vnější projevy svalové kontrakce pomocí motorických testů,
dynamometrů či jiných technických zařízení. Hlav-
81
ISSN 1339-3022
Řada studií se zabývá nárůstem sarkopenie u starší populace, zejména pak u klientů žijících v domovech pro seniory a v domovech s pečovatelskou
službou (Landi et al., 2011; Mitchell et al., 2010;
Chien, Huang, Wu, 2008).
Na rozvoji sarkopenie se podílí mnoho faktorů,
zejména hypokinéza, poruchy výživy, zánět, změny metabolismu. Dominantní úlohu v etiologii sarkopenie hraje hypomobilita a nedostatek pohybové
aktivity.
Existují studie zabývající se ekonomickými dopady sarkopenie, v důsledku rychlé expanze starší
populace a nedostatečného množství terapeutických přístupů (Buford et al., 2010). Pohybová
aktivita má své nezastupitelné místo v boji proti
vzniku a rozvoji sarkopenie, nicméně, ani lidé snažící se udržovat svou kondici pravidelnou a vhodně
dozovanou pohybovou aktivitou nejsou vůči rozvoji sarkopenie dostatečně chráněni.
Back scratch test (dotyk prstů za zády) – flexibilita ramenního kloubu: vzdálenost mezi prostředníčky při oboustranném zapažení,
8-foot up-ang-go test (chůze okolo mety) –
obratnost, dynamická rovnováha: doba potřebná
k překonání vzdálenosti 2,44 m ze sedu na židli,
otočením se kolem mety a návratu na místo
s opětovným posazením.
Pohybová aktivita v rámci primární prevence
sarkopenie
Řada studií poukazuje na skutečnost, že aktivního
pohybu lze využít jako prostředku preventivní terapie u sarkopenie a celé řady dalších onemocnění
(Brooks et al., 2008; Petrella, Kim et al. 2007).
V současné době platí již celosvětově uznávaná
teorie o pozitivním vlivu pohybu v životě člověka.
Pohybové intervence můžeme rozdělit na dvě
základní skupiny, a to cvičení odporová a cvičení
vytrvalostní. Obě skupiny mají svá specifika a
jejich působení přináší pozitivní účinky pro lidský
organismus.
Cvičení vytrvalostní zvyšuje maximální spotřebu
O2 (VO2max), zlepšuje kvalitu svalu, tj. poměr
svalové síly a hmoty. Zároveň díky vytrvalostnímu
(dynamickému, aerobnímu) cvičení pozorujeme
zlepšení koordinace pohybu, dochází ke zlepšení
obratnosti a stability jedince a ke snížení únavnosti. Prostřednictvím vytrvalostního pohybu dochází k redukci tukové tkáně, ke snižování rizikových kardiovaskulárních faktorů. Dynamická fyzická aktivita s převahou izotonické zátěže provozovaná na rekreační úrovni nestačí k prevenci
úbytku svalové hmoty.
Silové (odporové) cvičení s převahou izometrické
zátěže zvyšuje syntézu myofibrilárních proteinů a
jeho prostřednictvím dochází zároveň ke zlepšení
funkce muskulárních neuronů. Dochází ke zvětšení
svalové hmoty a síly. Nejlepší prevencí a léčbou
sarkopenie je silové cvičení.
CÍL
Cílem pilotní studie provedené za účelem vypracování návrhu projektu disertační práce je zhodnotit vliv pohybové aktivity prováděné formou odporového tréninku po relativně krátkou dobu na
rozvoj svalové síly u seniorů. Dále pak zhodnotit
subjektivní vnímání efektivity pohybové intervence prostřednictvím dotazníku.
SOUBOR
V rámci pilotní studie bylo do zkoumaného souboru zařazeno 5 probandů, ženského pohlaví, jejichž průměrný věk činil 78,8 roků (ve věkovém
rozmezí mezi 75-83 lety). Průměrná výška činila
1,616 m (s minimem 1,50 m, maximem 1,70 m).
Průměrná hmotnost probandů byla 69,4 kg (s
minimem 58 kg, maximem 80 kg). Dominantní
končetinou byla u všech probandů končetina pravá.
Podmínkou pro zařazení do výzkumného souboru
v rámci vypracování pilotní studie byla schopnost
samostatné lokomoce, sedu a stoje. Dále absence
onemocnění, zejména kardiovaskulárního a respiračního aparátu, ve fázi dekompenzace.
Shrnutí teoretických poznatků
„Sarkopenie je jednou z důležitých komponent
syndromu stařecké křehkosti a vede k významnému zhoršení kvality života starších lidí, je provázena vyšší morbiditou i mortalitou“ (Holmerová,
2006). Hlavní charakteristikou sarkopenie je úbytek svalové hmoty na podkladě snížené syntézy
svalových bílkovin a zvýšené degradace bílkovin,
které vedou ke změnám myofibril (Kosek et al.,
2006).
METODIKA
Požadavkem pro zařazení probandů do výzkumného souboru v rámci vypracování pilotní studie
byla dobrovolná participace účastnic na výzkumu,
dobrovolné podstoupení vyšetření a dobrovolná
účast na pravidelném intervenčním pohybovém
programu, sestávajícího se převážně z odporového
tréninku, prováděného 3x týdně po dobu 5-ti týdnů
82
ISSN 1339-3022
v prostorách domova pro seniory v Bystřanech
u Teplic v Čechách. U všech probandů bylo provedeno testování svalové síly, která byla hodnocena
prostřednictvím testů „hand grip“, „arm curl test“ a
„chair stand test“. V rámci antropometrického měření byl změřen obvod paže a kožní řasa nad
tricepsem a z těchto veličin byl prostřednictvím
matematického vztahu vypočítán obvod čisté
svaloviny paže. V rámci kineziologického vyšetření byla provedena anamnéza, orientační vyšetření hybnosti a síly svalů horních a dolních končetin.
došlo k pozitivnímu ovlivnění výsledku při provádění „arm curl testu“ u 5 probandů. Po terapii
došlo k pozitivnímu ovlivnění výsledku při provádění „chair stand testu“ u 3 z 5 probandů. Dále
došlo k ovlivnění parametrů v rámci antropometrického měření. Po terapii došlo ke změně
hodnoty v rámci měřeného parametru obvod paže
u 2 probandů. Dalším měřeným parametrem byla
kožní řasa, kde došlo ke změně u 1 probanda ve
smyslu poklesu velikosti naměřené hodnoty. Posledním měřeným parametrem byla hodnota svaloviny paže, která se změnila u 2 probandů z 5 a to
ve smyslu jejího nárůstu. V rámci dotazníkového
šetření bylo shledáno pozitivní hodnocení pohybové intervence všemi probandy.
Dynamometrie
V rámci dynamometrického vyšetření byl použit
ruční dynamometr COLLIN pro dospělé, měřící
maximální sílu stisku svalů ruky. Úkolem vyšetřované osoby bylo vyvinout maximální tlak ruky
proti dynamometru. Tlak (resp. maximální stisk ruky) měl být vyvíjen postupně, plynule a s maximálním úsilím. Byly provedeny dva pokusy,
z nichž byl zaznamenán ten s lepším dosaženým
výsledkem. Výsledek byl zaznamenán v kg, pro
posouzení v rámci vstupního a výstupního měření.
Další test, který byl proveden v rámci hodnocení
síly svalů horních končetin, byl „arm curl test“,
který je součástí baterie testů SFT. Test spočívá
v provedení maximálního počtu flexí v loketním
kloubu po dobu 30-ti vteřin se závažím 2 kg.
Výsledek byl zapsán jako maximální počet flexí
v loketním kloubu provedených z plné extenze pro
porovnání výsledků vstupního a výstupního vyšetření. V rámci zjištění síly svalů dolních končetin
byl použit „chair stand test“, jehož provedení spočívá v dosažení maximálního počtu vztyků ze sedu
na židli se zkříženýma rukama na prsou po dobu
30-ti vteřin. Výsledek byl opět zaznamenán pro porovnání v rámci vstupního a výstupního měření.
DISKUZE
Sarkopenie představuje geriatrický syndrom, na
jehož vzniku se podílí řada faktorů. Příčina vzniku
sarkopenie není jednoznačně determinována, ale
řada studií poukazuje na fakt, že nedostatečná pohybová aktivita představuje jeden z důležitých
faktorů podílejících se na úbytku svalové hmoty.
Zároveň existují studie podporující teze, že
aktivního pohybu lze využít jako prostředku v prevenci sarkopenie a celé řady dalších onemocnění.
Z literárních zdrojů je patrné, že díky pravidelnému odporovému tréninku se zvyšuje plocha příčného řezu svalových vláken II. typu (Johnston, De
Lisio, Parise, 2008). V rámci pilotní studie byla
využita mírnější forma intenzity odporového tréninku, kdy podle Abate aj. (2007) se jedná o
přijatelný způsob zvyšování síly u osob vyššího
věku. Cílem studie bylo poukázat na význam pohybové aktivity prováděné relativně krátkou dobu
s odezvou na svalovém systému probandů. V souvislosti s nízkým počtem probandů participujících
v rámci pilotní studie, která vznikla za účelem vypracování projektu disertační práce, nabývají
výsledky na nízké významnosti. Pro přesnější analýzu by bylo potřeba zapojit do studie vyšší počet
probandů.
VÝSLEDKY
Vzhledem k nízkému počtu probandů účastnících
se pilotní studie nebylo provedeno statistické testování a byla využita možnost popisné statistiky. Pilotní studie vznikla za účelem sestavení návrhu
projektu k disertační práci s cílem prokázat pozitivní vliv krátkodobé pohybové intervence ve formě odporového tréninku na svalovou sílu u seniorů
stejného pohlaví ve věku 75-83 let.
Po intervenční terapii se velikost parametru
„hand grip“ zvýšila u 4 z 5 probandů, u jednoho
probanda nebyla zjištěna změna žádná. Po terapii
ZÁVĚR
Výzkumné studie naznačují, že právě pohybová
aktivita, především odporové cvičení je jednou z
nejjednodušších a ekonomicky nejvýhodnějších
variant, kterých lze využít v boji proti ztrátě svalové hmoty (Kosek et al., 2006; Petrella et al.,
2007; Suetta et al., 2009). Podle výsledků mnoha
studií byl prokázán pozitivní vliv pravidelně pro-
83
ISSN 1339-3022
váděné pohybové aktivity na funkční i psychický
stav seniorů. Pravidelný a vhodně sestavený pohybový intervenční program napomáhá ke zlepšení
kardiorespiračních funkcí stárnoucího organismu,
napomáhá předcházet úbytku svalové hmoty a
ztrátě síly. Stejně významný je pozitivní účinek pohybu v oblasti zlepšení psychického stavu seniorů.
Praha: Česká alzheimerovská společnost, 2003.
88 s. ISBN 80-86541-12-6.
HRNČIARIKOVÁ, D., JURAŠKOVÁ, B.,
KLEMERA, P., aj. Antropometrická vyšetření a
měření svalové síly u geriatrických pacientů.
Česká geriatrická revue [online]. 2007, vol. 5
(2), s. 96-101.
JANSSEN, I. et al. Skeletal muscle mass and
distribution in 468 men and women aged 18-88
years. Journal of Applied Physiology [online].
2000, vol. 89, s. 81-88.
JOHNSTON, A.P.W, DE LISIO, M., PARISE, G.
Resistance training, sarkopenia and the mitochondrial theory of aging. Applied Physiology
Nutrition and Metabolism [online]. 2008, vol.
33, s. 191-199.
KALVACH, Z. et al. Geriatrie a gerontologie.
Praha: Grada, 2004. 861s. ISBN80-247-0548-6.
KEBZA, V., KOMÁREK, L. Pohyb a relaxace.
Praha: Státní zdravotní ústav, 2006. 23 s. ISBN
80-7071-264-3.
LANG, T. et al. Sarkopenia: etiology, clinical
consequences, intervention and assessment.
Osteoporos Int. 2010, 21 (4), s. 543-559.
MACALUSO, A., DE VITO, G. Muscle strength,
power and adaptations to resistance training in
older people. European Journal of Applied
Physiology [online]. 2004, vol. 91, s. 450-472.
MACHÁČOVÁ, K., BUNC, V., VAŇKOVÁ, H.
aj. Zkušenosti s hodnocením tělesné zdatnosti
seniorů metodou „Senior Fitness Test“. Česká
geriatrická revue [online]. 2007, vol. 5 (4), s.
248-253.
MORLEY, J.,E. et al. Sarkopenia. Journal of
Laboratory and Clinical Medicine [online].
2001, 137, s. 231-243.
NARICI, M., V.,
MAGANARIS, C., N.
Adaptability of elderly human muscles and
tendons to increased loading. Journal of
Anatomy [online]. 2006, vol. 208, s. 433-443.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ
AAGARD,P., SUETTA,C., CASEROTTI,P.,
MAGNUSSON, S.,P. et KJAER,M. Role of the
nervous system in sarkopenia and muscle atrophy with aging: strength training as a
countermeasure. Scand J Med Sci Sports. 2010,
20 (1), s. 49-64.
ABATE, M., DI IORIO,A., DI RENZO,D.,aj.
Frailty in the elderly: the physical dimension.
Europa Medicophysica [online]. 2007, vol. 43,
s. 407-415.
BERKOVÁ, M.,BERKA, Z.,TOPINKOVÁ, E.
Problematika seniorského věku: Stařecká křehkost, sarkopenie a disabilita. Practicus [online].
2013, 2, s. 13-17.
BROOKS ,N. Restitance training and timed
essential amino acid protect against the loss of
muscle mass and strength during 28 days of bed
rest and energy deficit. Journal of Applied
Pgysiology. 2008, 105 (1), s. 241-248.
BUFORD, T. W. et al. Models of accelerated
sarkopenia: critical pieces for solving the puzzle
of age-related muscle atrophy. Ageing Res Rev.
2010 Oct. 9 (4), s. 369-383.
CASTILLO, E. M. et al. Sarkopenia in elderly men
and women : The Rancho Bernardo study.
American Journal of Preventive medicine.
2003, 25 (3), s. 226-231.
HOLMEROVÁ, I., Aktivní stárnutí – strategie
Světové zdravotnické organizace. Česká gerontologická a geriatrická společnost, 2006, 36.
HOLMEROVÁ, I., JURAŠKOVÁ, B., ZIKMUNDOVÁ, K. Vybrané kapitoly z gerontologie.
84
ISSN 1339-3022
ÚČINNOSŤ KINEZIOTERAPIE V LIEČBE PLOCHEJ NOHY
V ZÁVISLOSTI OD VEKU PACIENTA
EFFICACY OF KINESIOTHERAPY IN THE FLATFOOT TREATMENT
DEPENDING ON THE AGE OF THE PATIENT
BAŇÁROVÁ Patrícia, ŠUGÁROVÁ Zuzana, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta
Key words: Flat-foot. Foot arch. Rehabilitation. Kinesiotherapy. Freeman’s method.
ABSTRAKT
Cieľ: Za cieľ práce sme si stanovili pozorovať vplyv
kinezioterapie na korekciu plochonožia a s tým aj spojené
celkové držanie tela. Klenba nohy totiž významne ovplyvňuje
postavenie v talocrurálnom kĺbe a teda aj postavenie dolných
končatín, panvy a chrbtice. Sledovali sme, ako bude kinezioterapia vplývať na klenbu nohy u pacientov v rôznom vekovom zložení. Predpokladali sme, že bude oveľa jednoduchšie
ovplyvniť plochonožie u dospievajúceho pacienta, keďže
v tomto období sa klenba nohy stále vyvíja, v porovnaní
s pacientom v produktívnom veku alebo u seniora.
Súbor: Do súboru boli zaradené tri pacientky s diagnostikovaným plochonožím. Prvá vo veku 16 rokov, druhá 34
rokov a tretia vo veku 69 rokov. Žiadna z pacientok doposiaľ
neabsolvovala žiadnu liečbu cielenú k úprave plochonožia.
Metodika: Vypracovali sme komplexné kazuistiky, ktoré sme
vyhodnotili kvalitatívne. Hlavnou metódou bolo teda pozorovanie. Vykonali sme vstupné vyšetrenie a stanovili rehabilitačný program, ktorého podstatou bola Freemanova metodika
a mobilizácia kĺbov nohy. Kinezioterapia prebiehala po dobu
troch mesiacov. Po jej skončení sme vyhodnotili zmeny, ktoré
nastali.
Výsledky: Zvolená trojmesačná kinezioterapia dokázala iba
mierne korigovať plochú nohu. Najvýraznejšie zmeny k lepšiemu sme spozorovali u prvej – najmladšej pacientky.
U tretej – najstaršej pacientky nenastali žiadne zmeny.
ÚVOD
V priebehu evolúcie sa ľudská noha adaptovala
na vzpriamené držanie tela a bipedálnu chôdzu človeka. Aby bola zachovaná jej správna funkcia je
potrebné, aby sa mohla oprieť o zdravé chodidlo
(Vojtaššák, 1998). Z fyziky vieme, že ak má byť
teleso stabilné, musí byť podopreté v troch bodoch
a ťažisko musí ležať medzi nimi. Noha má tiež tri
oporné body a to hlavičku prvého a piateho metatarzu a hrboľ pätovej kosti. Medzi týmito bodmi sú
vytvorené dva systémy klenieb – priečnej a pozdĺžnej. Práve zachovanie priečnej a pozdĺžnej klenby je pre pružnú chôdzu a stoj nesmierne dôležité
(Dylevský, 2009). Ako najčastejšia patológia klenby nohy sa uvádza poklesnutý až zborený mediálny oblúk nohy. Takéto postavenie nohy si vynucuje valgózne postavenie päty a častou komplikáciou je aj tzv. hallux valgus (Vojtaššák, 1998;
Silverstein, Moeller, Hutchinson, 2011).
Kľúčové slová: Plochá noha. Klenba nohy. Rehabilitácia.
Kinezioterapia. Freemanova metodika.
Plochá noha v detskom veku
Deformita nohy vzniká v období rastu, kde podmienkou pre jej rozvoj je zvýšená laxicita väzov.
Na jej vzniku sa však môže podieľať aj obezita
alebo malnutrícia. Ak je takto predisponovaná noha zaťažená, dochádza k poklesu hlavice členkovej
kosti plantárne a mediálne, pätová kosť sa stavia
do valgozity a jej predná časť sa stáča do vonkajšej
strany s celým prednožím. Ťažisko sa tým presúva
na mediálnu stranu nohy, ktorá je preťažovaná.
Dlhodobým pôsobením záťaže s biomechanicky
nevhodným postavením sa tak noha stáva bolestivou a postupne dochádza aj k obmedzeniu hybnosti a fixácii patologického postavenia kostí. Dôležité je uvedomiť si, že pozdĺžna klenba, ktorá je
založená už pri narodení, je u dojčiat a batoliat
vyplnená tukovým vankúšikom. Klinicky zreteľ-
ABSTRACT
Aim: The objective of the work is to observe the effect of
physiotherapy for the correction of flat feet and with it the
associated overall posture. Arch of the foot does significantly
affects the position in talocrural joint and thus the position of
the lower extremities, pelvis and spine. We monitored as
kineziotherapy affects the arch of the foot in patients in
different age structure. We assumed that correction of flat foot
will be much easier for adolescent patient compared with
patients of working age and the elderly, because in this period
the arch of the foot is still evolving.
Research sample: We treated three patients with flat foot. The
first one was 16 years, second one 34 years, and third was at
the age 69 years. None of the patients has not previously
completed treatment targeted for flat feet correction.
Results: The selected three-month kineziotherapy only slightly
corrected flat foot. The most significant changes were observed in the first - the youngest patients. In the third case - the
oldest patient, were not be observed any changes.
85
ISSN 1339-3022
nou sa stáva až po druhom roku života. Za patológiu považujeme absenciu mediálneho oblúka
u detí nad tri roky života (Adamec, 2005). Preto
hovoriť o vrodenej plochej nohe nie je vhodné.
Väčšina detských plochých nôh sa upraví samovoľne tým, že väzivo vekom dozrieva. Len malé
množstvo detských plochonoží prechádza do
dospelosti, kedy sa začnú vytvárať sekundárne
štrukturálne zmeny kostí nohy a padnutá klenba
nohy sa stáva rigidnou. Ploché nohy u malých detí
sa neodporúča liečiť metódami kinezioterapie. Odporúča sa však nechať deti chodiť v čo najväčšom
množstve naboso po prírodnom teréne. Bosá noha
odpovedá na kontakt s takýmto terénom dynamickou kontrakciou svalov, ktoré kontrolujú nohu
a pohyby v jej kĺboch (Šmondrk, 1995).
a opačne. Veľmi dôležité je aj prepojenie stabilizátorov bedrového kĺbu a chodidla. Preto môžeme povedať, že dysfunkčné zaťaženie chodidla
a nevhodná ergonómia prostredia či obuvi sa prejavuje naozaj v celom organizme (Buchtelová,
Vaníková, 2010).
Plochá noha v dospelosti
Plochá noha dospelých sa vyvíja pri nepomere
záťaže a schopnosti nohy zaťaženie tolerovať.
Často ide o dôsledok zmeny životného štýlu. Na jej
vzniku sa tak môže podieľať statické preťažovanie
nôh v zamestnaní, zdvíhanie ťažkých bremien,
alebo niektoré silové športy. Dôležitým faktorom
je aj nosenie nevhodnej obuvi a ďalej preťažovanie
nôh pri obezite. Význam majú i hormonálne vplyvy, napríklad v klimaktériu alebo v tehotenstve
(Medek, 2003). Ťažkosti sa najskôr prejavujú únavou až bolesťami v subtalárnom kĺbe, bolesťami v
predkolení a kŕčmi v lýtkach, môžu sa objaviť
statické opuchy. Pretože chôdza nie je plastická,
vznikajú vplyvom reťazenia svalovej činnosti aj
bolesti vo vyšších častiach tela ako v bedrových
kĺboch a v lumbosakrálnej časti chrbtice (Medek,
2003).
Obrázok 1 Zmeny držania tela pri plochej nohe (modifikované podľa Chuckle Shoes, 2014)
Freemanova metodika
Freemanova metodika je najčastejšie voleným
postupom kinezioterapie v liečbe plochej nohy.
Tým, že pacient zatlačí prsty k podložke a vztýči
pozdĺžnu klenbu chodidla aktivuje svaly nohy a m.
peroneus longus, čím uvedie nohu do korigovaného postavenia a vznikne tzv. „malá noha“.
Malá noha je osobitým typom cvičenia, ktoré je
zamerané na zvýšenie aferentácie nohy, pri ktorom
sa aktivujú hlboké svaly chodidla a tým sa noha
skracuje a zužuje. Nastáva aktivácia a dráždenie
proprioreceptorov z krátkych plantárnych svalov.
Do CNS tak začne prichádzať zvýšený počet
proprioreceptívnych vzruchov a na ich základe
začne mozog upravovať a vyberať príslušné motorické programy (Pavlů, 2003; Hagovská, 2012).
Vplyv plochej nohy na ľudský organizmus
Tvar klenby nohy významne ovplyvňuje postavenie v talocrurálnom kĺbe a teda aj postavenie
dolných končatín, panvy a chrbtice. Plochá noha si
vynucuje valgózne postavenie päty, čím sa narúša
mechanika chôdze. Pretože chôdza nie je pružná,
vznikajú zmeny postavenia a bolesti aj vo vyšších
častiach tela ako v kĺboch kolenných, bedrových a
v lumbosakrálnej prípadne až krčnej časti chrbtice
(obrázok 1).
Vo svojej funkcii je postavenie plosky nohy úzko
späté s panvovým dnom, hlbokým stabilizačným
systémom bedrovej chrbtice, brušnou stenou a hornou hrudnou apretúrou. Postavenie chodidla výrazne ovplyvňuje funkciu svalov panvového dna
CIEĽ
Za cieľ práce sme si stanovili pozorovať vplyv
kinezioterapie na korekciu plochonožia a s tým aj
spojené celkové držanie tela. Klenba nohy totiž
významne ovplyvňuje postavenie v talocrurálnom
kĺbe a teda aj postavenie dolných končatín, panvy
a chrbtice. Sledovali sme, ako bude kinezioterapia
vplývať na klenbu nohy u pacientov v rôznej vekovej skupine. Predpokladali sme, že bude oveľa
jednoduchšie ovplyvniť plochonožie u dospievajúceho pacienta, keďže v tomto období sa klenba
nohy stále vyvíja, v porovnaní s pacientom v produktívnom veku alebo u seniora.
86
ISSN 1339-3022
známky patológie, pretože sa neudržala v stabilnej
polohe. Pri pozorovaní v stoji sme spozorovali
padnutú klenbu oboch nôh, bez známok halluxov,
valgózne postavenie piet a kolien oboch dolných
končatín. Panva nejaví známky stranového poklesu. Porušená fáza odvíjania planty počas stereotypu chôdze.
SÚBOR
Do súboru boli zaradené tri pacientky s diagnostikovaným plochonožím. Prvá vo veku 16 rokov,
druhá 34 rokov a tretia vo veku 69 rokov. Cielene
sme si vybrali pacientky so značným vekovým
rozostupom, aby sme zachytili tri generácie (dospievajúci pacient – 16 rokov, pacient v produktívnom veku – 34 rokov, senior – 69 rokov). Žiadna z pacientok doposiaľ neabsolvovala kinezioterapiu cielenú k úprave plochonožia.
Kazuistika 2
34-ročná žena s lekárskou diagnózou pes planus
l. dx. a scoliosis l. sin. s 20 st. uhlom podľa Cobba
v lumbálnej oblasti chrbtice (od r. 2000). Pacientka
prišla na ambulanciu fyziatricko-rehabilitačného
oddelenia s bolesťou v lumbálnej oblasti chrbtice
a bolesťami plosiek nôh, ktoré sú intenzívnejšie na
pravej dolnej končatine. Po RTG vyšetrení bola
diagnostikovaná plochá noha l. dx. so začiatočným
stupňom vývoja hallux valgus. Naordinovaná bola
pohybová liečba ambulantnou formou, ortopedické
vložky doporučené neboli. Matka aj sestra pacientky v minulosti taktiež liečené na plochonožie. Pracuje vo výrobe, prevažne v stoji. Toho času na materskej dovolenke. Aktívne nikdy nešportovala.
V minulosti rehabilitovaná pre skoliózu, kedy sa
jej ako sama uvádza polepšilo, od vtedy cvičila už
iba doma.
Test na diagnostiku oslabenia svalového systému
sme vykonali pomocou Mattiasovho testu. Po 15
sekundách pacientka vykazovala známky patológie: predsunutá hlava, predsunuté a padnuté plecia, guľatý chrbát a tiež zvýšená lumbálna lordóza.
Prítomné bolo aj výrazné valgózne postavenie päty
na pravej dolnej končatine a taktiež pravého kolenného kĺbu a pokles panvy na pravej strane. Pravá
dolná končatina dlhšia o 2 cm (merané boli spinomaleolárne dĺžky). Pri chôdzi narušená fáza odvíjania chodidla vpravo.
Základný rehabilitačný program popísaný v metodike práce (Freeman, mobilizácia kĺbov nohy
a nácvik správneho držania tela) bol u tejto pacientky doplnený aj o Klappovu metódu na
ovplyvnenie skoliózy.
METODIKA
Vypracovali sme komplexné kazuistiky. Hlavnou
metódou bolo pozorovanie. Informácie sme nadobudli od pacientov prostredníctvom rozhovoru, na
základe pozorovania a metódou obsahovej analýzy
dokumentov, pri ktorej sme čerpali aj zo zdravotnej dokumentácie pacientov.
Vykonali sme vstupné vyšetrenie a stanovili rehabilitačný program, ktorého podstatou bola Freemanova metodika, mobilizácia kĺbov nohy
a nácvik správneho držania tela. Kinezioterapia
prebiehala po dobu troch mesiacov. Prvý mesiac
pacientky cvičili 3x do týždňa pod dohľadom
fyzioterapeuta a v ostatné dni cvičili samé. Druhý
a tretí mesiac cvičili pod dohľadom fyzioterapeuta
už len dva dni v týždni. Podmienkou zaradenia do
pozorovania bola ochota pacientok spolupracovať
počas terapie a dodržiavanie terapeutického procesu aj v dni, kedy mali pacientky cvičiť samé v domácom prostredí. Po skončení terapie sme vyhodnotili zmeny, ktoré nastali v posturálnom systéme.
Kazuistika 1
16-ročná žena s lekárskou diagnózou pedes plani,
gonalgia a coxalgia. Už rok popisuje bolesti
v oblasti bedrových a kolenných kĺbov a taktiež
pociťuje algie v oboch ploskách nôh, hlavne po
záťaži. Korekčné vložky lekárom neboli predpísané. Niekoľkohodinové sedenie v škole si kompenzuje príležitostným športovaním (najmä plávaním). V minulosti bola liečená na ambulancii fyziatricko-rehabilitačného oddelenia, nie však v súvislosti s plochonožím, ale pre bolesti v oblasti
bedrových a kolenných kĺbov. Liečba priniesla len
krátkodobý efekt.
Pomocou orientačnej skúšky „spor kľačmo“ sme
zisťovali, či pacientka vykazuje známky oslabenia
celého svalového systému. V tejto polohe mala elevovať hornú končatinu a kontralaterálnu dolnú
končatinu. Po prvých sekundách sa objavili zjavné
Kazuistika 3
69-ročná žena s diagnózou pedes plani a osteoporóza. Pociťuje bolesti oboch plosiek nôh, ktoré
sú výraznejšie hlavne v stoji a pri chôdzi. Od roku
2013 pociťuje zvýšené bolesti kĺbov, najmä
v oblasti dolných končatín, hlavne po záťaži. Lekárskym vyšetrením bola bola diagnostikovaná
osteoporóza s pridruženým plochonožím. Predpí-
87
ISSN 1339-3022
sané boli korekčné vložky. Od roku 2014 sledovaná reumatológom pre reumatoidnú artritídu v pokročilom štádiu. Od roku 1988 invalidná dôchodkyňa. Práca predtým prevažne v stoji, často s bremenami. Nikdy aktívne nešportovala. Okrem početných návštev ambulancií fyziatricko-rehabilitačného oddelenia navštívila aj mnohé kúpele na
Slovensku (Piešťany, Dudince, Bojnice) kedy sa
jej vždy polepšilo. Na ploché nohy sa však nikdy
neliečila. Medikamentózne liečená pre osteoporózu
(Movalis) a reumatoidnú artritídu (SulfasalazinEn).
Pacientka vykazuje známky oslabenia svalového
systému. Hlava je v predsune a taktiež je zvýšená
lumblálna lordóza. Prítomné výrazné valgózne
postavenie piet oboch dolných končatín a taktiež
valgózne postavenie oboch kolien. Výška panvy je
na oboch stranách rovnaká. Pri chôdzi sa planta
odvíja cez mediálnu stranu nohy (bilaterálne). Pacientka sa sťažuje na polyartralgie, čo súvisí s reumatoidnou artritídou a osteoporózou. Ako sama
udáva, bolí ju celé telo.
Z toho vyplýva aj pretrvávajúci patologický
stereotyp chôdze. Pravidelnou pohybovou aktivitou sa nám však podarilo redukovať bolesť.
Prioritou našej práce bolo sledovať vplyv kinezioterapie na úpravu plochonožia a s tým spojené
držanie tela v závislosti od veku. U všetkých troch
našich pacientok bol rehabilitačný program zameraný na Freemanovu metodiku, mobilizáciu kĺbov
nohy a nácvik správneho držania tela. Dĺžka rehabilitácie aj jej frekvencia bola taktiež u všetkých
pacientok rovnaká. Napriek tomu sme u nich
spozorovali rozdielny výsledný efekt. U najstaršej
pacientky (69 rokov) sme po terapii nebadali
známky zlepšenia klenby chodidla, ani známky
zlepšenia stereotypu chôdze a ani známky v zlepšení držania tela. Domnievame sa, že je to do značnej miery ovplyvnené vekom pacientky. Je známe,
že vekom svaly strácajú na sile a oslabujú sa aj
stabilizačné funkcie väzov. Klenbu nohy tak svaly
a väzy „nevládzu“ udržať vo fyziologickom postavení. S vekom sa hlásia aj rôzne degeneratívne
zmeny postihujúce oporno-pohybový systém, ktoré
menia tvar držania tela. Aj táto naša pacientka je
sledovaná a liečená reumatológom pre reumatoidnú artritídu a súčasne je dispenzarizovaná aj v
osteologickej ambulancii pre osteoporózu. Takže aj
to môže byť jeden z dôvodov, prečo sme u nej
nespozorovali zmeny k lepšiemu.
Najvýraznejšie zmeny k lepšiemu nastali u najmladšej pacientky (16 rokov). Došlo k výraznému
zlepšeniu držania tela (v stoji i v sede). Plochonožie, ktoré bolo výrazné na oboch dolných končatinách, sa u pacientky zlepšilo (vzdialenosť vrcholu
oblúku od podložky cca 1,5 cm). Takéto postavenie nohy však pretrváva len v krátkotrvajúcej
statickej polohe. Pri chôdzi opäť dochádza k preťažovaniu mediálneho oblúka. Korekcia klenby nohy
zmenila postavenie v proximálnych kĺboch a tým
sa zlepšilo aj držanie tela. Na zmenu držania tela
však mohlo vplývať aj plávanie, ktorému sa pacientka začala venovať už pred začatím terapie vo
svojom voľnom čase. Keďže svaly a väzy sú v nižšom veku silnejšie a pružnejšie, tak sa aj vplyv
kinezioterapie prejavil u tejto pacientky najvýraznejšie. Organizmus si však v mladom veku veľmi
rýchlo navykne na nesprávny stereotyp zaťaženia,
preto je veľmi dôležité opakovane zdôrazňovať
význam správneho stereotypu chôdze, držania tela
a tiež význam nosenia ortopedických vložiek
a vhodnej obuvi. Podľa Adamca (2005) sú práve
kvalitné vložky s mediálnou podporou klenby
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Zdravotný stav pacientky z kazuistiky 1 (16 r.) sa
po ukončení trojmesačnej terapie výrazne polepšil.
Priaznivo sme ovplyvnili držanie tela pacientky.
Plochonožie, ktoré bolo výrazné na oboch dolných
končatinách sa pohybovou liečbou už na pohľad
zlepšilo a päty oboch nôh boli takmer v predĺžení
achillových šliach (valgozita nie viac ako 5°). Stereotyp chôdze sa však výrazne nezmenil. Pacientka
pokračuje s rehabilitáciou v domácom prostredí.
Pacientka z kazuistiky 2 (34 r.) po troch mesiacoch rehabilitácie vykazovala známky zlepšenia
sily svalového korzetu (pri Mattiasovom teste prejav patologie cca po 20 sekundách – zlepšenie o 5
sekúnd v porovnaní so vstupným vyšetrením).
Padnutá klenba na pravej dolnej končatine sa na
pohľad mierne zvýšila a postupne sa podobala
ľavej ploske nohy (rozdiel v základnom stoji 1 cm
– meraná vzdialenosť podložky a najvyššieho bodu
klenby). Stereotyp chôdze sa výrazne nezlepšil.
Pacientka pokračuje s rehabilitáciou v domácom
prostredí.
U pacientky z kazuistiky 3. (69 r.) sme zmeny
k lepšiemu nezaznamenali. Svoju rolu tu zohrala
prítomnosť osteoporózy a reumatoidnej artritídy,
na ktoré sa pacientka lieči už takmer 20 rokov.
Neupravili sme ani držanie tela a ani plochonožie,
ktoré je na oboch dolných končatín stále výrazné.
88
ISSN 1339-3022
a laterálnou zarážkou päty k prevencii jej valgozity
základom terapie. Musia však byť vytvorené na
mieru podľa odtlačku nezaťaženej nohy. My sme
však názoru, že len nosenie ortopedických vložiek
nestačí. Dôležitý je aktívny prístup pacientov k terapii. Medek (2003) však tvrdí, že je nutné si
uvedomiť, že plochú nohu v dospelosti cvičením
nemožno skorigovať do normálneho tvaru. Toto
cvičenie ma však dôležitý význam pre udržiavanie
celkovej kondície nôh a tiež slúži ako podpora
kardiovaskulárneho systému, pretože pracuje ako
svalová pumpa, ktorá napomáha návratu venóznej
krvi do srdca. Pavlů (2003) odporúča do rehabilitačného programu plochej nohy zaradiť Freemanovu metodiku. My sme sa týmto odporúčaním
riadili. Freemanova metodika bola základom nášho
terapeutického postupu a ako z vyššie spomenutého vyplýva, aj nám sa touto metodikou podarilo mierne korigovať padnutú klenbu nohy. Ideálnu výšku mediálneho oblúka sme však ani u jednej
z pacientok nedosiahli. Na základe vlastných skúseností teda súhlasíme s autorkou a Freemanovu
metodiku odporúčame na liečbu plochonožia ako
jeden z hlavných fyzioterapeutických postupov.
losti prakticky nemožné (Medek, 2003), no
na základe našich výsledkov sa nazdávame, že isté
zlepšenie stavu sa javí ako reálne.
ODKAZOV
ADAMEC, O. 2005. Plochá noha v dětském věku.
In Solen. ISSN 1213-0494, 2005, roč. XIV., č.
6, s. 194-196.
BUCHTELOVÁ, E. – VANÍKOVÁ, K. 2010.
Rehabilitace v oblasti chodidla u dětí školního
věku. In Rehabilitácia. ISSN 0375-0922, 2010,
roč. XLVII., č. 3, s. 145-152.
CHUCKLE SHOES. 2014. Problem Feet. (online),
citované:
21.07.2014
[aktualizované:
22.06.2014]
dostupné
na:
˂ http://chuckleshoes.co.uk/problem-feet.html˃
DYLEVSKÝ, I. 2009. Speciální kineziologie. 1.
vyd. Praha : Grada Publishing, a.s., 2009. 184 s.
ISBN 978-80-247-1648-0.
HAGOVSKÁ, M. – MIHALEČKOVÁ, N. 2012.
Najčastejšie používané liečebné metodiky vo
fyzioterapii. Košice : LF UPJŠ, 2012. 216 s.
MEDEK, V. 2003. Plochá noha dospělých. In
Solen. ISSN 1212-7299, 2003, roč. XV., č. 6, s.
315-316.
PAVLŮ, D. 2003. Speciální fyzioterapeutické
koncepty a metody. 2. vyd. Brno : Cerm, 2003.
239 s. ISBN 80-7204-312-9.
SILVERSTEIN, J. A. – MOELLER, J. L. –
HUTCHINSON, M. R. 2011. Common issues
in orthopedics. In RAKEL, R. E. – RAKEL, D.
P. (ed.) Textbook of Family Medicine. 8th ed.
Philadelphia : Saunders Elsevier, 2011. ch. 30,
ISBN 978-1-4377-1160-8.
ŠMONDRK, J. 1995. Balneofyzikálna liečba
plochej nohy. In Rehabilitácia. ISSN 03750922, 1995, roč. XXVIII., č. 4, s. 220-223.
VOJTAŠŠÁK, J. 1998. Ortopédia. 2. vyd.
Bratislava : Slovak Academic Press, 1998, 779
s. ISBN 80-88908-00-0.
ZÁVER
V práci sme sa venovali problematike plochej
nohy, jej vplyvu na držanie tela a využitiu Freemanovej metodiky ako jednej z terapeutických možností. Tento špecifický fyzioterapeutický postup sa
v konečnom dôsledku ukázal ako prospešný, keďže
s jeho prispením sa aspoň mierne korigovala
padnutá klenba nohy. Prirodzene, konzervatívna
liečba plochej nohy sa nie vždy musí preniesť až
do štádia dosiahnutia ideálnej klenby. Často sa
môžeme stretnúť s korigovanou klenbou v statickej
polohe (sed, stoj) ale pri chôdzi naďalej pretrváva
chybný stereotyp prejavujúci sa preťažovaním
mediálnych častí nôh. Ani u našich pacientok sa
stereotyp chôdze nezlepšil. Uvedenie padnutej
klenby nohy do fyziologického stavu je v dospe-
89
POKYNY PRE AUTOROV
Časopis Zdravotnícke listy je vedecký recenzovaný časopis, ktorý sa zameriava na publikovanie príspevkov z oblasti zdravotníckych lekárskych
i nelekárskych odborov. Časopis uverejňuje pôvodné práce, prehľadové referáty a recenzie odbornej literatúry, ktoré sa vyznačujú aktuálnosťou a obsahovou
relevantnosťou.
Redakcia prijíma rukopisy v slovenskom, českom a anglickom jazyku, ktoré sa stávajú subjektom recenzného konania minimálne dvoch nezávislých
recenzentov. Identita recenzentov môže byť utajená. V priebehu recenzného konania sa editori zaväzujú udržiavať v tajnosti informácie o autorstve posudzovaného
príspevku pred recenzentmi, redakčnou radou a vydavateľom. Ďalej sa zaväzujú nepoužiť bez písomného súhlasu žiadnu časť nepublikovaného rukopisu. Za vedeckú
a zároveň etickú úroveň časopisu zodpovedá predseda redakčnej rady spolu s vedúcim editorom a redakčnou radou.
Záverečné rozhodnutie vo veci akceptácie alebo zamietnutia článku na publikovanie zostáva v plnej kompetencii redakčnej rady. Za jazykovú korektúru
(jazykovú a gramatickú stránku príspevku) zodpovedajú autori. Redakcia si vyhradzuje právo vykonávať drobné štylistické úpravy textu bez konzultácie s autorom,
s ktorými sa autor oboznámi pri autorskej korektúre, ako aj na zamietnutie textu, ktorý obsahovo nezapadá do koncepcie časopisu alebo nebol schválený odborným
recenzným posudzovaním. Práca s formálnymi nedostatkami sa vráti autorovi na prepracovanie.
Príspevky musia spĺňať základné etické princípy kladené na výskum na ľudskom subjekte. V rukopise je nutné uviesť, že štúdia, ktorej je príspevok súčasťou,
bola schválená etickou komisiou (uviesť názov etickej komisie). Ďalej je potrebné uviesť, že účasť respondentov na štúdii bola dobrovoľná a údaje boli spracované
dôverne. Autor má povinnosť uviesť prípadné zdroje financovania a vyjadriť sa k potenciálnemu konfliktu záujmov. Práca musí obsahovať prehlásenie, že nebola
a v prípade akceptácie, nebude zaradená na publikovanie do iného časopisu, ktoré musí byť podpísané všetkými autormi na znak ich súhlasu s obsahom rukopisu.
Prijaté práce sa stávajú trvalým vlastníctvom časopisu a bez písomného súhlasu vydavateľa nesmie byť reprodukovaná žiadna časť akceptovanej práce.
-
-
Formálna stránka rukopisu –
rozsah rukopisu je obmedzený na 12 normostrán (21 600 znakov aj s medzerami).
Odporúčané nastavenie pre MS Word - abstrakt: typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,0, všetky okraje nastavené na 2,5 cm, zarovnanie
doľava, nedeliť slová.
Odporúčané nastavenie pre MS Word – vlastný text: typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5, všetky okraje nastavené na 2,5 cm, zarovnanie
doľava, nedeliť slová.
V texte nepoužívať tučné písmo (bold) a kurzívu (okrem citátov). Tučné písmo používať iba na označenie názvu príspevku a jeho jednotlivých častí, názvy
tabuliek a obrázkov.
Tabuľky, obrázky a grafy musia byť umiestnené na príslušnom mieste v článku (autor ich neposiela samostatne). Tabuľky, grafy a obrázky musia byť označené
číslom a názvom a musí byť na ne uvedený odkaz v texte. Veľkosť písma v tabuľke a v grafe je stanovená 10pt.
Titulná strana rukopisu by mala obsahovať nasledujúce údaje: názov v slovenskom, resp. českom a anglickom jazyku, meno a priezvisko autorov (uvádzať
v plnom znení aj s titulmi), oficiálny úplný názov pracoviska aj s korešpondenčnou adresou každého autora, kontaktné údaje prvého autora, resp. autora
určeného pre korešpondenciu.
Štruktúra abstraktu je nasledovná:
Východiská
Ciele
Súbor a metódy/metodika
Výsledky
Záver
Práca teoretického charakteru by mala obsahovať nasledujúce časti:
názov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, štruktúrovaný abstrakt v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku (rozsah do 250 slov),
maximálne 5 kľúčových slov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, úvod, vlastný text, (vrátane vymedzenia cieľov štúdie, príp.
formulovanie sledovaných problémov), metodiku (spôsob výberu literárnych zdrojov, spôsob analýzy), výsledky (prezentácia vlastných výsledkov
analýzy), záver a zoznam bibliografických odkazov.
Práca výskumného charakteru by mala obsahovať nasledujúce časti:
názov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, štruktúrovaný abstrakt v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku (rozsah do 250 slov),
maximálne 5 kľúčových slov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, úvod, cieľ, súbor, metodiku, výsledky, diskusiu, záver a zoznam
bibliografických odkazov.
Citovaná literatúra je zoradená tak, aby všetci autori citovaní v texte boli uvedení v Zozname bibliografických odkazov a naopak. V texte sa uprednostňuje
citovanie podľa metódy prvého údaja a dátumu (vrátane uvedenia čísla strany, resp. strán), citovaná literatúra je v zozname bibliografických odkazov zoradená
v abecednom poradí. Uvádzajú sa všetci autori, pri väčšom počte autorov ako 3 sa uvádza za menom tretieho autora skratka „et al.“.
Príklady citácie:
Monografické publikácie/knihy:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov: Podnázov. Vydanie. Miesto vydania: Názov vydavateľa, rok vydania. Počet strán. ISBN.
Kapitoly v monografiách/ knihách:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Priezvisko, M. editorov. Názov monografie. Vydanie. Miesto vydania: Vydavateľ, rok vydania. ISBN, rozsah strán (strana
od - do).
Článok v seriálovej publikácii:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Názov zdrojového dokumentu (noviny, časopisy). ISSN, rok, ročník (číslo zväzku), číslo, rozsah strán.
Príspevok v zborníku:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov článku. In Názov zborníka [druh nosiča]. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania, ISBN, rozsah strán (strana od – do).
Články v elektronických časopisoch a iné príspevky:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Názov časopisu. [Druh nosiča]. rok vydania, ročník, číslo [dátum citovania]. Dostupnosť a prístup. ISSN.
Legislatívne dokumenty:
Označenie a číslo legislatívneho dokumentu/rok publikovania a skratka úradného dokumentu. Názov. Poznámky.
Rukopis je možné zaslať v elektronickej podobe na e-mailovú adresu: [email protected]
Časopis ponúka priestor na reklamu a sponzorovanie časopisu, a to predovšetkým zameranú na zdravotnícke produkty a služby. Redakcia a vydavateľ majú
právo odmietnuť reklamu alebo sponzorstvo, a to z akéhokoľvek dôvodu. Redakcia aj vydavateľ zaručujú, že edičná a reklamná činnosť sú na sebe nezávislé a
zadávatelia reklamy a sponzori nemôžu ovplyvňovať publikačný a recenzný proces.
Adresa redakcie:
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Študentská 2, 911 01 Trenčín
tel.: +421 32 7400611
e-mail: [email protected]
www.fz.tnuni.sk

Edičná séria - Fakulta zdravotníctva TnUAD

Transkript

Podobné dokumenty

obsah 4/2007 - Fakulta tělesné výchovy a sportu UK