Obalka zbornik - Česká parazitologická společnost

Slovenská parazitologická spoločnosť pri SAV
Česká parazitologická spoločnosť
PROGRAM
&
ZBORNÍK ABSTRAKTOV
24. – 28. mája 2010
Hotel SOREA Máj***
Liptovský Ján, Slovenská republika
Program konferencie
Pokyny autorom referátov a posterov
Žiadame všetkých prednášajúcich o dodržanie časového limitu: 20 minút + 5 minút diskusia
pre vyžiadané referáty a 10 minút + 5 minút diskusia pre referáty v sekciách. Pri nedodržaní
ustanoveného časového limitu má predsedajúci právo prerušiť prednášku pred jej
dokončením. Autorov posterov žiadame, aby v čase vymedzenom pre posterovú diskusiu boli
prítomní pri svojich posteroch. Maximálny rozmer posterov by mal byť 90 x 100 cm.
* - súťažné prednášky
PONDELOK 24. 5. 2010
9.00 – 9.10 Otvorenie IX. slovenských a českých parazitologických dní
(B. Peťko, L. Mikeš, M. Várady)
Plenárna prednáška – Keynote presentation
9.10 – 9.50 D. B. Conn: Biomonitoring for zoonotic protists in terrestrial and aquatic
environments using insects and bivalve molluscs as sentinel organisms
Sekcia: Mikrosporídie a protozoá
Predsedajúci: Zuzana Vasilková a Břetislav Koudela
9.50 – 10.15 B. Koudela, K. Kovařčík: Besnoitióza - nové parazitární onemocnění skotu
v Evropě (vyžiadaná prednáška)
10.15 – 10.30 B. Sak, M. Kváč, D. Květoňová: Latentní mikrosporidiové infekce lidí
v České republice
10.30 – 10.45 D. Květoňová, M. Kváč, B. Sak: Vliv blízkého kontaktu člověka a lidoopů na
výskyt vybraných oportunních parazitálních infekcí – předběžné výsledky
10.45 – 11.00 M. Kváč, M. Jeníková, B. Sak, D. Květoňová: Smíšené infekce kryptosporidií
prasat: RFLP vs. druhově specifické primery
11.00 – 11.20 Prestávka
11.20 – 11.35 *A. Čobádiová, K. Reiterová, S. Špilovská: Analýza séroprevalencie
neosporózy u kráv po aborte na východnom a západnom Slovensku
11.35 – 11.50 K. Reiterová, S. Špilovská, A. Čobádiová: Prvý izolát Neospora caninum na
Slovensku
1
11.50 – 12.05 *F. Spišák, Ľ. Turčeková, K. Reiterová, S. Špilovská, P. Dubinský: Výskyt
Toxoplasma gondii u hovädzieho dobytka
12.05 – 12.20 E. Bártová, K. Sedlák, H. Říhová, I. Literák: Kozy v České republice protilátky proti Neospora caninum a Toxoplasma gondii
13.00 – 14.00 OBED
Sekcia: Lekárska parazitológia, terapia a profylaxia parazitóz
Predsedajúci: Vlasta Svobodová a František Ondriska
14.00 – 14.25 G. Hrčková, S. Velebný, J. Bajnok: Mechanizmus vzniku fibrogenézy
v pečeni pri larválnej cestodóze a možnosti jej ovplyvnenia prírodným
antioxidantom silymarínom a liečivom praziquantelom (vyžiadaná prednáška)
14.25 – 14.40 F. Ondriska, I. Vrabcová, S. Brinďáková, O. Ditrich, V. Boldiš, M. Bastlová, M.
Kváč: Prvé prípady humánnej kryptosporidiózy spôsobenej druhom
Cryptosporidium hominis v SR
14.40 – 14.55 *L. Ječná, A. Dostálová, P. Volf: Přichycení leishmanií ve střevě flebotomů:
klíčový okamžik vztahu parazit-vektor
14.55 – 15.10 M. Blažeková, N. Jalili, P. Blaha: Výskyt črevných parazitov u utečencov
v Záchytnom tábore MV SR v Humennom
15.10 – 15.25 K. Zitek, Č. Beneš: Leptospiróza – zdravotní riziko po bleskových
povodních na Novojičínsku
15.25 – 15. 45 Prestávka
15.45 – 16.10 M. Várady: Rezistencia parazitov voči antihelmintikám – môže veda
vyhrať? (vyžiadaná prednáška)
16.10 – 16.25 *M. Dolinská, M. Várady: In vitro detekcia rezistencie gastrointestinálnych
parazitov oviec voči antihelmintikám zo skupiny makrocyklických laktónov
16.25 – 16.40 A. Novobilský, S. M. Thamsborg: The effects of sainfoin (Onobrychis
viciifolia) on the feeding behaviour of Ostertagia ostertagi and Cooperia
oncophora first stage larvae
16.40 – 16.55 *P. Rudohradská, I. Papajová, P. Juriš, G. Adam: Výskyt helmintóz u
rómskych detí žijúcich v podmienkach nízkeho hygienického štandardu
2
17.00 – 18.00 Posterová diskusia
P. Kubáčková, R. Svoboda: Viscerální leishmanióza – kazuistika
M. Goldová, M. Halánová, M. Halán, P. Jarčuška, A. Valenčáková, P. Major, P. Ravaszová:
Možnosti diagnostiky kryptosporidiózy u HIV pozitívnych pacientov
E. Bártová, K. Sedlák, M. Syrová, I. Literák: Koně v České republice – protilátky proti
Neospora caninum a Toxoplasma gondii
J. Ilgová, B. Koudela, A. Valigurová: Patologické zmeny žalúdka myši ako následok
kryptosporídiózy
L. Čisláková, M. Stanko, M. Halánová, Z. Sulinová, A. Valenčáková, T. Pohorencová:
Séroprevalencia anti Encephalitozoon cuniculi protilátok u drobných cicavcov
M. Goldová, V. Letková, P. Major, A. T. Mariássy: Computerized measurement of cecal
epithelial carbohydrates in Eimeria colchici infected pheasants
M. Halánová, P. Jarčuška, A. Valenčáková, L. Čisláková, Z. Sulinová, T. Pohorencová:
Detekcia mikrosporídiových infekcií u HIV+ pacientov použitím monoklonálnych
protilátok
V. Letková, M. Goldová, P. Major, A. T. Mariássy: Quantitative assessment of
carbohydrate expression in the duodenal epithelial glycocalyx of Eimeria infected
pheasants
L. Luptáková, A. Valenčáková, P. Ravaszová, E. Petrovová: Výskyt toxoplazmózy a
encefalitozoonózy u HPV pozitívnych žien
B. Malčeková, A. Valenčáková, L. Luptáková, M. Halánová, P. Ravaszová, Z. Sulinová:
Sérologický screening mikrosporidiálnych druhov Encephalitozoon cuniculi a
Encephalitozoon intestinalis u ľudí a zvierat
M. Mrva, M. Garajová, M. Martinka, F. Ondriska: Klinický izolát Acanthamoeba
lugdunensis (Amoebozoa, Acanthamoebidae): svetelná a elektrónová mikroskopia
K. Trnková: Voľne žijúce meňavky (Heterolobosea, Gymnamoebia) a ich rozšírenie v
bazénoch umelých kúpalísk Banskobystrického kraja
A. Valenčáková, P. Ravaszová, B. Malčeková, M. Halánová: Identifikácia a genotypizácia
E. cuniculi u králikov maličkých
Z. Vasilková, P. Dubinský, Z. Hurníková, M. Miterpáková, J. Slamečka, R. Jurčík:
Occurrence of parasites in wild population of the European brown hare (Lepus
europaeus) in south -western Slovakia
Z. Doležil, L. Hozáková, D. Vaňková: Močová schistozomóza – kazuistika.
B. Voxová, Z. Čermáková: Toxokaróza stále aktuální
Ľ. Turčeková, F. Spišák, Z. Hurníková: Výskyt Toxoplasma gondii u líšok hrdzavých na
Slovensku
E. Vernerová, A. Hera, V. Billová: Extrapolace MRLs u lovné zvěře po aplikaci
medikovaného krmiva s obsahem rafoxanidu a mebendazolu
J. Pavlinová, J. Kinčeková, P. Kodym, Ľ. Straka, A. Ostró: Experimentálna infekcia
Toxoplasma gondii – úloha a dôsledky v gravidite
P. Ravaszová, A. Valenčáková, L. Molnár, B. Malčeková, P. Major, M. Goldová:
Kryptosporidióza u medveďov na Slovensku
19.00 – 23.00 Uvítací večer – Strachanovka Jánska koliba
3
UTOROK 25. 5. 2010
Sekcia: Helmintozoonózy
Predsedajúci: Emília Dvorožňáková a Petr Horák
9.00 – 9.25 P. Dubinský: Helminty – manipulátori imunity (vyžiadaná prednáška)
9.25 – 9.40 A. Štefančíková, B. Chovancová, B. Hájek: Poznatky dlhodobého výskumu
ekológie a epizootológie pľúcnych helmintóz kamzíkov v podmienkach
národných parkov Slovenska
9.40 – 9.55 B. Koudela, M. Sloboda, J. Harna: Zkušenosti s mezilaboratorními
srovnávacími testy při vyšetřování masa na přítomnost larev trichinel podle
Nařízení Komise (ES) č. 2075/2005
9.55 – 10.10 K. Reiterová, M. Stanko, S. Špilovská, J. Fričová, L. Mošanský: Larválna
toxokaróza u drobných cicavcov a zvláštnosti jej cirkulácie
10.10 – 10.25 P. Horák, A. Kocába: Thelazióza, nově se objevující importovaná oční
helmintóza psů v ČR
10.25 – 10.45 Prestávka
10.45 – 11.00 G. Hrčková, P. Olson, M. Miterpáková, V. Šnábel, J. Bajnok: Výskyt
a molekulárno-morfologická identifikácia druhov rodu Mesocestoides (Cestoda)
v líškach hrdzavých na Slovensku
11.00 – 11.15 *J. Bulantová, M. Chanová, P. Horák: Vývoj a funkce nervové soustavy
ptačí schistosomy Trichobilharzia regenti
11. 15 – 11.30 M. Chanová, P. Horák: The biology of bird schistosome schistosomula
11.30 – 11.45 *R. Brown, M. Soldánová, A. Kostadinova: Trematode communities in
Lymnaea stagnalis and Planorbarius corneus in two fishponds in South
Bohemia: variations on small spatial and temporal scales
11.45 – 12.00 *M. Soldánová: Struktura společenstev larválních stádií motolic v
Lymnaea stagnalis na úrovni infrakomunit
12.00 – 12.15 A. Valigurová: Kryptosporídie: epicelulárne parazity v objatí hostiteľskej
bunky, alebo keď zdanie klame
13.00 – 14.00 OBED
Sekcia: Ichtyoparazitológia
Predsedajúci: Vladimíra Hanzelová a Tomáš Scholz
14.00 – 14.25 M. Gelnar, N. Musilová, I. Přikrylová, E. Řehulková, L. Šafarčíková, M.
Pátková, A. Šimková, M. Dávidová, Š. Mašová, B. Koubková, V. Baruš, M. Jirků, M.
Ondračková, R. Blažek, M. Reichard: Cizopasníci sladkovodních ryb Afriky:
současný stav a perspektivy (vyžiadaná prednáška)
4
14.25 – 14.40 *Š. Mašová, V. Baruš, F. Moravec, B. Koubková: Hlístice čeledi
Camallanidae z afrických sladkovodních ryb
14.40 – 14.55 M. Oros, B. W. Xi, M. Orosová: Parasitological survey of freshwater fishes
in China: preliminary results
14.55 – 15.10 *A. Ash: Helminths of fresh-water fishes of India
15.10 – 15.25 O. Ditrich, R. Kuchta, T. Tyml, A. Bednářová: Paraziti mořských živočichů
na Svalbardu: informace o aktivitách české arktické stanice a předběžné
výsledky výzkumu
15.25 – 15.40 *C. A. Mendoza-Palmero: Monogenean parasites of freshwater fish of
Mexico
15.40 – 16.00 Prestávka
16.00 – 16.25 R. Kuchta: Current situation in phylogeny of tapeworms (vyžiadaná
prednáška)
16.25 – 16.40 *M. Seifertová, M. Vyskočilová, A. Vetešníková Šimková: Společenstva
mnohobuněčných parazitů jelce tlouště (Leuciscus cephalus): testování
biogeografických hypotéz druhové diverzity
16.40 – 16.55 *T. Mihok, L. Košuthová, P. Košuth, A. Kočišová, J. Koščo, J. Ševc, L.
Pekárik: Zmeny v štruktúre endohelmintov slíža severného (Barbatula
barbatula) v dĺžkovom profile modelového toku
16.55 – 17.10 M. Dávidová, K. H. Jensen, L. A. Hamre, F. Nilsen, A. Skorping: Vliv
dominance lososa obecného (Salmo salar L.) na vztah plodnosti a virulence
parazitického korýše Lepeophtheirus salmonis (Kroyer, 1837)
17.10 – 17.25 *T. Barciová, V. Hanzelová, J. Torres, Ľ. Turčeková: Biomonitoring
znečistenia vodnej nádrže Ružín ťažkými kovmi
17.25 – 17.40 I. Hodová, A. Valigurová, B. Koubková: Kombinace morfologických přístupů
k vyhodnocení ontogenetických a fylogenetických adaptací diplozoonů
(Monogenea) k ektoparazitickému způsobu života
17.40 – 17.55 A. Yoneva: Comparative ultrastructural studies on the spermiogenesis and
mature spermatozoa of cestodes of the order Cyclophyllidea
17.55 – 18.10 D. González-Solís: Endohelminths of freshwater fish from Mexico
18.15 – 19.00 Posterová sekcia
M. Halán, M. Goldová, V. Letková, L. Molnár: Výskyt parazitov u plazov z umelých
chovov a z odchytov vo voľnej prírode
O. Kiš, K. Oberhauserová, J. Maľová, J. Ciberej: Výskyt endoparazitóz u diviačej zveri vo
vybraných lokalitách Slovenska
P. Major, L. Molnár, J. Štofík, M. Goldová: Prevalencia a druhová skladba parazitov
medveďa hnedého (Ursus arctos) v NP Poloniny
5
K. Oberhauserová, J. Maľová, J. Čurlík, J. Ciberej: Aktuálne ohniská fasciolózy (Fasciola
hepatica L.) v regiónoch severného Slovenska – prvá etapa monitoringu pečeňových
trematodóz u jeleňovitých (Cervidae)
Z. Hurníková, M. Miterpáková, P. Dubinský: Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) ako indikátor
vplyvu globálnych zmien na výskyt parazitozoonóz v ekologickej oblasti
Východoslovenskej nížiny
M. Miterpáková, Z. Hurníková, D. Antolová, P. Dubinský: Dirofilarióza za bránami
Slovenska
M. Chmelová, I. Papajová: Kontaminácia detských pieskovísk vývinovými štádiami
endoparazitov v meste Košice
C. Levron: Eggs of basal tapeworms (Cestoda) using modern techniques of electron
microscopy
E. Řehulková, J.-L. Justine, M. Gelnar: Dactylogyridi (Monogenea) z jícnu hlubokomořské
ryby Hoplichthys citrinus (Scorpaeniformes: Hoplichthyidae)
L. Košuthová, A. Kočišová, P. Košuth, T. Mihok: Predačný tlak kormorána veľkého vo
svetle parazito-hostiteľských vzťahov
D. Kirin, Ľ. Turčeková, S. Shukerova, S. Pehlivanov: Biomonitoring znečistenia rieky Ardy
(juhovýchodné Rodopy, Bulharsko) ťažkými kovmi
L. Lantová, M. Svobodová, J. Votýpka, P. Volf: Nový druh gregariny (Apicomplexa,
Eugregarinida) parazitující ve Phlebotomus sergenti (Diptera, Psychodidae)
M. Podhorský, B. Pochopová, M. Ulrichová, D. Pospíšilová: Málo známé druhy
pseudoparazitů a artefaktů vyskytující se u helmintofobních pacientů
A. Königová, G. Hrčková, S. Velebný, M. Várady: Distribúcia apoptických a zápalových
buniek v žalúdku pieskomila mongolského (Meriones unquiculatus) počas infekcie
Haemonchus contortus
I. Papajová, P. Juriš, P. Rudohradská, N. Sasáková: Parasitological and chemical changes
in organic wastes during composting
Z. Hůzová, V. Tolarová: Střevní parazitózy v ČR nejen v roce 2009 Zpráva NRL pro
diagnostiku střevních parazitóz
S. Velebný, G. Hrčková: Vplyv terapie praziquantelom a silymarínom na
patobiochemické procesy v pečeni myší s infekciou larválnym štádiom Mesocestoides
vogae (Cestoda)
20.00 Zasadnutie výborov SPS a ČPS
6
STREDA 26. 5. 2010
Sekcia: Molekulová biológia a imunológia
Predsedajúci: Ivica Kráľová-Hromadová a Martin Kašný
8.30 – 8.55 I. Kráľová-Hromadová, E. Bazsalovicsová, M. Špakulová, J. Štefka, J. Radvánský,
G. Minárik: Štúdium ciest šírenia introdukovaných parazitov modernými
molekulárnymi prístupmi: modelový druh Fascioloides magna (Trematoda,
Fasciolidae) (vyžiadaná prednáška)
8.55 – 9.10 *E. Bazsalovicsová, I. Kráľová-Hromadová, M. Špakulová, M. Reblánová:
Stanovenie druhovo-špecifických ITS2 rDNA markerov u Fasciola hepatica,
Fascioloides magna, Dicrocoelium dendriticum a Paramphistomum cervi
(Trematoda), parazitov domácich a voľne žijúcich prežúvavcov
9.10 – 9.25 M. Kašný, K. Beránková, V. Sieglová, K. Poláková, P. Horák: Možnosti
diagnostiky fascioloidózy u spárkaté zvěře
9.25 – 9.40 *M. Reblánová, M. Špakulová, M. Orosová, I. Kráľová-Hromadová, E.
Bazsalovicsová: Porovnanie karyotypov a lokalizácia ribozomálnych génov na
chromozómoch pečeňových motolíc Fasciola hepatica a Fascioloides magna
(Trematoda, Fasciolidae)
9.40 – 9.55 M. Orosová, M. Špakulová: Karyological analysis of monozoic group of
cestodes (Caryophyllidea)
9.55 – 10.10 *K. Huňová, V. Skála, P. Horák: Neinvazivní metody získávání DNA
z mezihostitelů ptačích schistosom
10.10 – 10.25 L. Mikeš, K. Koberna, A. Ligasová, K. Dolečková, J. Bulantová:
Ultrastruktura, 3-D rekonstrukce a obsah žlázového aparátu cerkárií ptačí
schistosomy Trichobilharzia regenti
10.25 – 10.45 Prestávka
10.45 – 11.00 *L. Lichtenbergová, P. Horák, L. Kolářová: Patogeneze neuroinfekce
vyvolané migrací schistosomul Trichobilharzia regenti
11.00 – 11.15 J. Dvořák, S. Beckmann, K.-C. Lim, J. C. Engel, C. G. Grevelding, J. H.
McKerrow, C. R. Caffrey: Biolistic transformation of Schistosoma mansoni using
regulatory regions of protease genes
11.15 – 11.30 E. Dvorožňáková, Z. Hurníková, M. Jalčová: Imunogénna variabilita
Trichinella spiralis, T. britovi a T. pseudospiralis pri experimentálnej infekcii
myší
11.30 – 11.45 *M. Jalčová, E. Dvorožňáková: Účinok olova na imunitnú odpoveď myší
infikovaných Ascaris suum
11.45 – 12.00 V. Hajnická, I. Vančová-Štibrániová, M. Slovák: Obrana kliešťov pred
imunitným systémom svojich hostiteľov
12.00 – 12.15 I. Rohoušová: Složení slinných žláz Phlebotomus tobbi (Diptera:
Phlebotominae), přenašeče Leishmania infantum
7
12.30 – 13.30 OBED
14.00 Výlet – Vlkolínec (obec pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry zapísaná do
Zoznamu svetového dedičstva UNESCO)
ŠTVRTOK 27. 5. 2010
Sekcia: Ektoparazity, vektory a choroby prenášané článkonožcami
Predsedajúci: Marketa Derdáková a František Rettich
9.00 – 9.25 B. Peťko, M. Derdáková, A. Štefančiková, V. Majláthová, D. Lenčáková, B.
Víchová, M. Nováková, G. Hrkľová, M. Lukáň, E. Bullová: Nové poznatky o
výskyte a epidemiologickom význame kliešťov na Slovensku (vyžiadaná
prednáška)
9.25 – 9.40 M. Derdáková, V. Tarageľová, E. Špitalská, A. Štefančíková, I. Cíglerová, K.
Kybicová, G. Hrkľová, V. Majláthová, M. Stanko, B. Peťko: Ekologické aspekty
cirkulácie genetických variant Anaplasma phagocytophilum v prírodných
ohniskách
9.40 – 9.55 *G. Hrkľová, A. Štefančiková, M. Revallová, J. Habovštiaková, B. Peťko: Liptov
– horské ohnisko Lymskej boreliózy
9.55 – 10. 10 J. Koči, V. Tarageľová, M. Derdáková, D. Selyemová, I. Cíglerová, E. Špitalská,
D. Lenčáková, V. Majláthová, B. Víchová, M. Stanko, M. Kazimírová, †M. Labuda:
Sezónna dynamika kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) a prevalencia kliešťami
prenášaných patogénov na Slovensku sledované v rámci projektu EDEN
10. 10 – 10.25 *I. Guľová, B. Víchová, B. Peťko: Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) ako
potenciálny vektor Borrelia burgdorferi sensu lato a Anaplasma
phagocytophilum v mestských aglomeráciách Slovenska
10.25 – 10.45 Prestávka
10.45 – 11.10 M. Stanko, J. Fričová, D. Várfalvyová, L. Čisláková, K. Reiterová, J.
Ondríková, L. Mošanský, J. Kvíčerová, J. Jareková: Súčasný stav poznatkov o
parazitologickom a epidemiologickom význame myši kopčiarky (Mus
spicilegus) na Slovensku (vyžiadaná prednáška)
11.10 – 11.25 E. Kocianová, I. Literák, E. Špitalská, V. Tarageľová: Parazitácia
subadultných kliešťov Ixodes ricinus a I. arboricola na vtáčích hostiteľoch
11.25 – 11.40 *J. Rádrová, Z. Galková, V. Šeblová, J. Votýpka: Monitoring krevsajících
dvoukřídlých a jimi přenášených patogenů na území ČR
11.40 – 11.55 F. Rettich, O. Šebesta, K. Imrichová: Změny v populacích komárů českých
nížin
11.55 – 12.10 M. Vlková, I. Rohoušová, J. Hostomská,V. Volfová, P. Volf: Sliny flebotomů,
imunitní systém hostitele a leishmanie
8
12.10 – 12.25 J. Konvalinová, V. Svobodová: Diagnostika anaplasmózy u pacientů Kliniky
chorob psů a koček VFU Brno pomocí PCR a stanovení specifických
protilátek(IFAT)
12.25 – 12.40 R. Tønnessen, V. Svobodová: Bartonella henselae infection in Domestic cat
13.00 – 14.00 OBED
14.00 – 15. 00 Posterová sekcia
E. Bocková, A. Kočišová: Klimatické a antropogénne faktory vplývajúce na šírenie a
diverzitu komárov
I. Cíglerová, V. Tarageľová, M. Derdáková, E. Špitalská , M. Kazimírová: Vertikálne
rozšírenie kliešťa druhu Ixodes ricinus a ním prenášaných patogénov v lokalite
Martinské hole
A. Kočišová, P. Manko, V. Letková: Druhová skladba a epizootologická úloha ovadov
(Tabanidae) a mušiek (Simuliidae) v povodí Bodrogu a Hornádu
E. Špitalská, E. Kocianová, I. Literák, V. Tarageľová: Sezónny výskyt kliešťov a nimi
prenášaných patogénov parazitujúcich na vtákoch
K. Štefanidesová, E. Kocianová, M. Sopková, E. Špitalská: Výskyt kliešťami prenášaných
baktérií v intraviláne Bratislavy
V. Majláthová, I. Majláth, B. Haklová, M. Hromada, A. Ekner, M. Antczak, P. Tryjanowski:
Krvné parazity u dvoch sympatrických druhov jašteríc (Zootoca vivipara a Lacerta
agilis) v Poľsku
M. Kašný, K. Kovarčík, B. Robešová, P. Horák, B. Koudela: Proteomická analýza exkrečněsekrečních proteinů L1 larev trichinel - Trichinella spiralis/T. britovi a jejich využití pro
přípravu rekombinatního antigenu s diagnostickým využitím
L. Lecová, G. Gioia, M. Mortarino, V. Letková: Vysoko citlivá duplex PCR pre súčasnú
detekciu a diferenciáciu Dirofilaria immitis a Dirofilaria repens v periférnej krvi psov
I. Štibrániová, M. Slovák, P. Takáč., V. Hajnická: Purifikácia látok s anti-CXCL8 aktivitou
z extraktov slinných žliaz kliešťov Dermacentor reticulatus
L. Maďarová, K. Trnková: Real-time PCR na dôkaz prítomnosti Naegleria fowleri
J. Bajnok, M. Rogan: Je gigantizmus u bahenných slimákov Hydrobia ulvae vyvolaný
larválnymi štádiami motolíc?
E. Dvorožňáková, M. Jalčová, Z. Hurníková: Th2 imunomodulačný účinok somatického
extraktu Trichinella spiralis
E. Dvorožňáková, M. Jalčová: Humorálna imunita myší pri nízkej infekčnej dávke lariev
Trichinella spiralis, T. britovi a T. pseudospiralis
M. Renčo, A. Čerevková, P. Šalamún: Soil nematode communities in the birch (Betula
pendula) from Slovakia
L. Háněl, A. Čerevková, M. Renčo: Taxonomic variety of soil nematodes in the Vihorlat
woodland
P. Šalamún, M. Renčo, V. Hanzelová: Soil nematode community structure in the vicinity
of industrial plant, Široká (Orava)
9
N. Sasanelli, I. Papajová, F. Ciccarese, T. D’Addabbo, M. Renčo, M. Gallo: Ozone
treatments for the control of the soil born pathogen Pyrenochaeta lycopersici and the
root-knot nematode Meloidogyne incognita
T. D’Addabbo, I. Papajová, M. Renčo, N. Sasanelli, V. Radicci: Combination of composted
olive mill wastes with different neem formulations for the control of the root-knot
nematode Meloidogyne incognita
P. Supuka, A. Supuková, J. Salaj: Kokcidióza králikov – prevencia a terapia pomocou
probiotických kultúr Lactobacillus fermentum a Enterococcus faecium
15.00 – 15.30 Vyhlásenie súťaže o najlepšiu študentskú prednášku a ukončenie
konferencie
19.00 Spoločenský večer – hotel SOREA Máj
Ceny do súťaže o najlepšiu študentskú prednášku venovali Slovenská parazitologická
spoločnosť pri SAV a firma Olympus Czech Group, spol. s r.o.
10
Abstrakty
Helminths of Fresh-water fishes of India
A. Ash
Institute of Parasitology, Biology Centre ASCR, Branišovská 31, 370 05 České Budějovice,
Czech Republic
Parasites are an important, but often neglected component of any ecosystem. By their very nature they
siphon off energy at virtually every trophic level within a food web. India is one among 12 megadiversity
countries and a total of 42 families of freshwater fishes are found here. For the last few decades, fishes have been
extensively used as a protein rich diet for human consumption in India and thus contribute a lot to its economy.
Helmithology is quite old practice, since 1000 B.C., in India, but research on helminth parasites in modern sense
began in India from the middle of the eighteenth century and fish helminthology has been rather neglected area.
Most current data originate from research of a relatively few groups, especially those from Lucknow, Kolkata,
Allahabad and Aurangabad. Until now, a high number of taxa of trematodes, nematodes (mainly camallanids and
species of Rhabdochona and Spinitectus) and cestodes, mainly bothriocephalidean cestodes of the genera Senga
and Polyonchobothrium, caryophyllideans (numerous taxa of Lytocestus) and proteocephalideans (species of
Gangesia and Silurotaenia) have been described by Indian authors. For example, as many as 157 species of
cestodes have been reported from Indian freshwater fish, but validity of many of them is questionable and
critical evaluation of the current fauna is necessary. In fact, the Indian fauna of endoparasitic helminths and
monogeneans was studied only superficially and most data have been published in regional journals without
peer-reviews. Systematics and taxonomy of helminth parasites of freshwater fish in India suffer from the
following problems:
(i) most species descriptions are less than satisfactory, usually incomplete;
(ii) morphology was frequently misinterpreted;
(iii) good-quality, realistic illustrations (line drawings) are almost always missing;
(iv) most, if not all, taxa were described on the basis of inadequately fixed, deformed or decomposed or
even incomplete specimens, which impeded the authors to provide reliable data on the actual morphology;
(v) types and voucher specimens practically do not exist; if they allegedly exist, they are almost never
lent upon request, which makes their re-examination impossible and violates the rules of the International Code
of Zoological Nomenclature;
(vi) almost all new taxa were described in local journals without rigorous peer-review process of
manuscript evaluation; this results in poor quality of published papers; in addition, most of these journals are
unaccessible and their on-line versions are never available,
(vii) the authors generally ignored previously published data, including those from India;
(viii) some fish have been reported to harbour extraordinarily high number of helminths, for example as
many as 53 caryophyllidean cestodes have been described from the catfish Clarias batrachus; this markedly
contrasts with a relatively low number of cestode species parasitic in one fish host in other regions.
The only solution of this unsatisfactory situation in the knowledge of the fauna of fish helminths in
India seems to be sampling and appropriate processing of new material and its evaluation using adequate
methods of modern taxonomy and systematics. Newly obtained, reliable data will represent a solid basis for
future studies on fish helminths in the Indian subcontinent.
Je gigantizmus u bahenných slimákov Hydrobia ulvae vyvolaný larválnymi štádiami
motolíc?
J. Bajnok¹, M. Rogan²
¹Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, Košice, 040 01, Slovenská republika
²University of Salford, 43 Crescent, Salford, M3 5WT, United Kingdom
Slimáky boli zbierané v lokalite Hilbre Islands (pri ústí rieky Dee) počas mesiacov február, máj a júl
2008. Celkovo bola zmeraná veľkosť 1200 slimákov a zistená prítomnosť 6 druhov motolíc. Všetky slimáky
nad 5mm boli infikované. Prevažujúce cerkárie pochádzali z čeľade Cryptocotylidae (76,02 %), ďalej
nasledovala čeľaď Echinostomatidae (15,9%) a Microphallidae (8,9%). Najfrekventovanejšie metacerkárie
12
patrili rodu Microphallus sp. Najväčšie slimáky boli infikovane rodmi Microphallus a Maritrema. Tieto
druhy majú iba jedného medzihostiteľa a v ňom sa aj priamo zacystujú. Slimáky infikované s Cryptocotyle
jejuna (metacerkárie sa tvoria v rybách) boli tiež väčšie, ale ich ulita bola tenšia a odlišovala sa aj farbou,
bola slabo hnedá až žltkastá. Himasthla sp. bol jediný druh ktorý preferoval aj malé slimáky.Rédie sa
vyskytovali len v oblasti gonád, nikdy nie v oblasti tráviacich žliaz. Metacerkárie sa tvoria až v druhom
medzihostiteľovi v blízkosti slinných žliaz (u slimákov infikovaných metacerkáriami Himasthla sp. bol
pozorovaný gigantizmus). Výskum a merania potvrdili, že gigantizmus je prítomný v infikovaných
slimákoch na Hilbre Islands a je vyvolaný parazitom. Z tohto výskumu je možné vyvodiť záver, že larvy
motolíc menia správanie a výzor svojho hostiteľa a tým zvyšujú šancu na prenos.
Biomonitoring znečistenia vodnej nádrže Ružín ťažkými kovmi
T. Barciová1, V. Hanzelová1, J. Torres2, Ľ. Turčeková1
1
2
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 04001 Košice
University of Barcelona, Faculty of Pharmacy, Laboratory of Parasitology, Av. Joan XXIII,
s/n, 08028 Barcelona, Spain
Vodná nádrž Ružín je jednou z najviac zaťažených lokalít ťažkými kovmi východného Slovenska.
Nachádza sa v regióne stredného Spiša, územia historicky známeho intenzívnou baníckou a spracovateľskou
činnosťou vyťažených rudných surovín, ich úpravou a hutníctvom. V sedimentoch sú dominantnými prvkami
zinok, mangán a meď, ktoré majú pôvod v geologickom podloží a horninovom prostredí tohto územia a priamo
súvisia aj so spracovaním rudných surovín. Najvyššia kontaminácia bola zistená v miestach prítokov nádrže.
Vzorky rýb (ostriež zelenkastý, Perca fluviatilis L.) boli získané v roku 2009 v mieste vyústenia rieky Hnilec do
vodnej nádrže. Celkovo bolo spracovaných 30 rýb; ich priemerná celková dĺžka bola 160,83 mm (129 - 180
mm); hmotnosť sa pohybovala v rozmedzí 23,3 - 78 g, v priemere 50,63 g. Z rýb boli odobrané vzorky
svalového tkaniva, pečene, obličiek, mozgu a pohlavných orgánov. Pri parazitologickom skríningu ostriežov sa
zistila infekcia háčikohlavcom Acanthocephalus lucii (prevalencia 87 %; intenzita infekcie 3 - 48 jedincov)
a pásomnicou Proteocephalus percae (prevalencia 73 %; intenzita infekcie 1- 8 jedincov). Množstvo 10
stopových prvkov (As, Cd, Cr, Cu, Hg, Mn, Ni, Pb, Se a Zn) vo vzorkách tkanív sa zisťovalo pomocou
hmotnostnej spektrofotometrie (ICP-MS; inductively coupled plasma mass spectroscopy). Z 10 analyzovaných
prvkov dosahovali najvyššiu koncentráciu vo vzorkách tkanív zinok, mangán a meď, ktoré sa nachádzajú
v najvyšších množstvách v sedimentoch vodnej nádrže a tvorili až 95 % z celkového obsahu ťažkých kovov
akumulovaných v orgánoch rýb. Najvyššie koncentrácie ťažkých kovov sa zistili v obličkách (314,6 mg/kg)
a pečeni, nižšie v pohlavných orgánoch a mozgu rýb a najnižšie v svalovine rýb. Porovnaním koncentrácií
ťažkých kovov neinfikovaných rýb a rýb, ktoré boli infikované parazitmi sa zistilo, že v orgánoch infikovaných
ostriežov sa ich akumulovalo menej než u neinfikovaných rýb, rozdiel však nebol štatisticky významný (P 
0,05). Akumulačná kapacita pásomníc P. percae (120,8 mg/kg) a háčikohlavcov A. lucii (95,6 mg/kg) bola
vysoká, nepresiahla však hodnoty zistené v obličkách rýb. Oba parazity vykazovali odlišnú afinitu k jednotlivým
ťažkým kovom: háčikohlavce akumulovali významne viac olova a kadmia, z esenciálnych prvkov meď, kým
pásomnice, v porovnaní s akantocefalmi, koncentrovali vo svojich tkanivách viac arzénu a mangánu.
U pásomníc sa zistili viaceré formy fenotypových malformácií. Ich frekvencia u pásomnice P. percae bola 4 %.
Z hľadiska zdravia ľudí najdôležitejšie toxické prvky (As, Cd, Pb) sa v svalovine rýb Ružínskej vodnej nádrže
vyskytovali v koncentráciách nižších ako sú prípustné hodnoty uvádzané v Potravinovom kódexe SR pre ryby
a výrobky z nich. Výnimkou bola ortuť, ktorej koncentrácia v nádrži bola relatívne nízka (0,5-2,1 mg/kg), v
svalovine rýb však dosiahla dvojnásobne vyššie hodnoty než pripúšťa Potravinový kódex.
Táto práca vznikla za podpory grantových agentúr APVV projekt č. LPP – 0151 – 07 a VEGA, projekt č.
2/0080/10.
13
Koně v České republice – protilátky proti Neospora caninum a Toxoplasma gondii
E. Bártová, K. Sedlák, M. Syrová, I. Literák
Ústav biologie a chorob volně žijících zvířat, Fakulta veterinární hygieny a ekologie,
Veterinární a farmaceutická univerzita Brno, Palackého 1/3, 61242, Brno
Oddělení virologie a serologie, Státní veterinární ústav Praha, Sídlištní 136/24, 165 03 Praha
K vyšetření byla použita séra odebraná 552 zdravým koním, kteří pocházeli z devíti různých krajů
České republiky. Séra byla vyšetřena na přítomnost protilátek proti Neospora caninum kompetitivní
enzymoimunoanalýzou a konfirmována nepřímou immunofluorescenční reakcí. Stejná séra byla použita ke
stanovení protilátek proti Toxoplasma gondii latex aglutinačním testem. Protilátky proti N. caninum byly
v cELISA zjištěny u 131 (24 %) koní s inhibicí 30,1 - 82,7 %. Výsledky byly konfirmovány metodou NIFR u 7
vzorků u kterých byly zjištěna ≥ 50 % inhibice (2 vzorky reagovaly pozitivně s titrem 50 a 100). V jednotlivých
krajích byly zjištěny rozdíly s prevalencí od 17 % do 50 %. Protilátky proti T. gondii byly zjištěny u 125 (23 %)
koní s prevalencí 11 % - 25 % v různých krajích. Protilátky proti oběma parazitům současně byly zjištěny u 28
(5 %) koní. Jedná se o první průkaz protilátek proti N. caninum u koní v České republice.
(Podpořeno grantem MSM6215712402 z MŠMT ČR).
Kozy v České republice - protilátky proti Neospora caninum a Toxoplasma gondii
E. Bártová, K. Sedlák, H. Říhová, I. Literák
Ústav biologie a chorob volně žijících zvířat, Fakulta veterinární hygieny a ekologie,
Veterinární a farmaceutická univerzita Brno, Palackého 1/3, 61242, Brno
Oddělení virologie a serologie, Státní veterinární ústav Praha, Sídlištní 136/24, 165 03 Praha
V této studii bylo celkem vyšetřeno 276 koz. Kozy byly rozděleny do dvou skupin na kozy pocházející
z faremních chovů (n=251) a kozy ze zoo a cirkusů (n=25). Séra byla vyšetřena kompetitivní
enzymoimunoanalýzou na přítomnost protilátek proti Neospora caninum a enzymoimunoanalýzou na přítomnost
protilátek proti Toxoplasma gondii. V první vyšetřované skupině byly zjištěny protilátky proti N. caninum u 62
(25 %) koz a protilátky proti T. gondii u 166 (66 %) koz. V jednotlivých krajích se prevalence pohybovala od 11
% do 44 % pro N. caninum a od 43 % do 83 % pro T. gondii. Ve druhé vyšetřované skupině byly protilátky proti
N. caninum zjištěny u 2 (8 %) koz a protilátky proti T. gondii u 6 (24 %) koz. Protilátky proti oběma parazitům
současně byly zjištěny u 62 (25 %) koz z první skupiny a u jedné (4 %) kozy ze druhé skupiny. Jedná se o první
průkaz protilátek proti N. caninum u koz v České republice.
(Podpořeno grantem MSM6215712402 z MŠMT ČR).
Stanovenie druhovo-špecifických ITS2 rDNA markerov u Fasciola hepatica,
Fascioloides magna, Dicrocoelium dendriticum a Paramphistomum cervi (Trematoda),
parazitov domácich a voľne žijúcich prežúvavcov
E. Bazsalovicsová, I. Králová-Hromadová, M. Špakulová, M. Reblánová
Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Trematódy rodov Fasciola, Fascioloides, Dicrocoelium a Paramphistomum patria medzi závažné
parazity tráviaceho traktu širokého spektra domácich (ovce, kozy, hovädzí dobytok) a voľne žijúcich
prežúvavcov (raticová zver). Kozmopolitne rozšírená a medicínsky významná motolica pečeňová Fasciola
14
hepatica (Fasciolidae), sa vyskytuje v žlčovodoch definitívnych hostiteľov, vrátane človeka. Zástupca tej istej
čeľade, cicavica obrovská Fascioloides magna, patrí medzi najväčšie druhy trematódov a u infikovaných zvierat
je lokalizovaná v parenchymatóznych cystách v pečeni. Ďalším druhom pečeňovej motolice je motolica
kopijnatá Dicrocoelium dendriticum (Dicrocoeliidae), vyskytujúca sa v žlčovodoch a žlčovom mechúre, kým
motolica jelenia Paramphistomum cervi (Paramphistomidae), má primárnu lokalizáciu v predžalúdkoch (rumen
a reticulum) domácich a voľne žijúcich prežúvavcov. Zatiaľ čo dospelé jedince týchto trematódov je možné
spoľahlivo rozlíšiť na základe morfologických znakov, vajíčka a larválne štádia, vyskytujúce sa
u medzihostiteľov (vodné ulitníky), sú morfologicky ťažko odlíšiteľné. Najmä vajíčka druhov F. hepatica, F.
magna a P. cervi sa vyznačujú veľmi podobnou veľkosťou, tvarom a vnútornou štruktúrou, čo do veľkej miery
sťažuje ich identifikáciu koprologickými metódami. Vhodnou alternatívou pre spoľahlivú in vivo diagnostiku
týchto parazitov je využitie molekulárnych markerov. Vnútorné transkribujúce sa medzerníky (internal
transcribed spacers, ITS1, ITS2), ktoré sú súčasťou tandemovo sa vyskytujúceho jadrového ribozomálneho génu
(rDNA), sa vyznačujú vo všeobecnosti nízkou mierou vnútrodruhovej variability, ale na druhej strane
významnými medzidruhovými rozdielmi. Cieľom našej práce bolo na základe ITS2 rDNA sekvencií navrhnúť
druhovo-špecifické primery, umožňujúce spoľahlivé odlíšenie F. hepatica, F. magna, D. dendriticum a P. cervi.
Práca nadväzovala na naše predchádzajúce štúdie, kedy boli originálne osekvenované a porovnané kompletné
ITS2 sekvencie u jedincov F. magna a F. hepatica, pochádzajúcich z viacerých geografických oblastí.
V náväznosti na tieto údaje boli získané úplné ITS2 sekvencie D. dendriticum, a po prvýkrát bola determinovaná
primárna štruktúra ITS2 medzerníka u motolice jelenej, P. cervi. Porovnaním sekvencií geograficky
vzdialených populácií všetkých druhov bola zistená buď veľmi nízka (F. hepatica; D. dendriticum), alebo žiadna
(F. magna; P. cervi) miera vnútrodruhovej variability. ITS2 oblasti, ktoré sa nevyznačovali vnútrodruhovými
polymorfizmami, ale na druhej strane boli druhovo špecifické, boli aplikované ako vhodné oblasti pre dizajn
druhovo-špecifických primerov. Špecifickosť navrhnutých primerov bola testovaná na genomickej DNA, ktorá
bola izolovaná z dospelých jedincov študovaných trematódov. Navrhnuté ITS2 markery budú aplikované pri
diferenciácii larválnych štádií trematódov a na rozlíšenie morfologicky podobných vajíčok F. hepatica, F.
magna a P. cervi po koprologickom vyšetrení.
Práca bola financovaná zo zdrojov Agentúry pre podporu výskumu a vývoja APVV-51-062205 a LPP-0126-07.
Výskyt črevných parazitov u utečencov v Záchytnom tábore MV SR v Humennom.
M. Blažeková1, N. Jalili1, P. Blaha2
1
Mikrobiologický ústav LF UK a FNsP Bratislava
2
Záchytný tábor MV SR– ambulancia, Humenné
Migrácia obyvateľstva patrí k javom, ktoré majú celosvetový charakter a stali sa neoddeliteľnou súčasťou
aj súčasnej vývojovej etapy Slovenskej republiky. Jej príčinou je najmä útek občanov z krajiny pôvodu alebo
posledného trvalého pobytu pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských, národnostných,
politických, ako aj pred dôsledkami vojnových konfliktov a etnických čistiek. Veľkú skupinu tvoria aj cudzinci,
ktorých dôvodom migrácie sú nepriaznivé ekonomické a životné podmienky.
Nelegálnu migráciu môžeme definovať ako prekročenie štátnych hraníc alebo pobyt osoby na území Slovenskej
republiky, ktorý nerešpektuje medzinárodné dohody a zákonné predpisy Slovenskej republiky.
V našom parazitologickom laboratóriu sme od júla do septembra 2009 vyšetrili dve skupiny utečencov
nachádzajúcich sa v Záchytnom tábore MV SR v Humennom.
Prvú skupinu tvorili osoby zachytené na území SR podľa zákona 48/2002 Z.z. a boli umiestnené v Záchytnom
tábore MV SR v Humennom. Vo vyšetrovanom súbore bolo 109 osôb (104 mužov a 5 žien). Tieto osoby
pochádzali z 21 krajín Európy, Ázie a Afriky. Najpočetnejšiu skupinu tvorili utečenci z Pakistanu, Moldavska
a Afganistanu.
U 29 osôb (26,6%) sme identifikovali črevné parazity. Najčastejšie to boli črevné prvoky. Okrem črevných
komensálov sme diagnostikovali Entamoeba histolytica/dispar,, Giardia lamblia, Blastocystis hominis (spolu
u 14 osôb). Z helmintov sme u 11 osôb
diagnostikovali Ancylostoma duodenale
Druhú skupinu tvorili utečenci z Palestíny, ktorých Slovenská republika prichýlila na základe žiadosti vysokého
komisára pre utečencov (UNHCR). Celkovo sme vyšetrili 98 ľudí z toho 33 mužov, 21 žien a 39 detí
rozličných vekových kategórií. V tejto skupine sme u 24,5% osôb identifikovali črevné prvoky. Okrem
komensálnych prvokov sme diagnostikovali Giardia lamblia a Blastocystis hominis (u 10 osôb).
Práca bola čiastočne financovaná z grantovej úlohy Ministerstva zdravotníctva SR č. 2007/35-UK-20.
15
Klimatické a antropogénne faktory vplývajúce na šírenie a diverzitu komárov
E. Bocková, A. Kočišová
Ústav parazitológie, UVLF v Košiciach, Komenského 73, 041 81 Košice
Šírenie komárov v ostatných desaťročiach výrazne ovplyvňuje antropogénna činnosť, ktorá sa výrazne
prejavuje otepľovaním prostredia, častými záplavami apod. Následkom toho pozorujeme zmeny v šírení
komárov, inváziu nových druhov a tým aj výskyt ochorení netypických pre stredoeurópske mierne pásmo.
Nezanedbateľné riziko predstavuje medzinárodný obchod, kamiónová a lodná doprava. Závažný problém
predstavuje stojatá voda v rôznych nádobách, potenciálne rozmnožovacie miesta komárov. Aby sme pochopili
ako zmeny životného prostredia vplývajú na rozdelenie a šírenie komárov, je nevyhnutné poznať základné
princípy a mechanizmy ovplyvňujúce ich životný cyklus a prežívanie. Životným prostredím pre kladenie vajíčok
a vývin lariev je voda alebo veľmi vlhký substrát. Vajíčka nie sú odolné voči vysychaniu a larvy sa z nich liahnu
krátko po embryogenéze, pokiaľ sú vo vlhkom a nie príliš chladnom prostredí (typické pre rody Anopheles,
Culex a Culiseta). Vajíčka rodov Aedes a Ochlerotatus sú odolnejšie voči vysychaniu, a môžu ostať po
embryogenéze niekoľko mesiacov až rokov v „kľudovom“ štádiu. Avšak najvýznamnejší vplyv na prežívanie či
už vývinových štádií alebo dospelých komárov má teplota prostredia. Šírenie niektorých druhov a ich vývin
ovplyvňujú aj ďalšie fyzikálne a chemické vlastnosti vody. Teplota ovplyvňuje rýchlosť vývinu lariev, čím sú
teploty vyššie, tým prebieha vývin rýchlejšie. Teplotné optimum našich druhov sa nachádza v rozmedzí 20-28
°C. Nároky na teplotu sa však u jednotlivých druhov líšia. Larvy skorých jarných druhov Aedes communis, Ae.
punctor a pod. sú v prvých štádiách vývinu vystavené teplotám blízko 0 °C a dobre ich znášajú. Naopak, larvy
neskorých jarných druhov (Ae. excrucians a Ae. cinereus) vyžadujú vyššie teploty a preto sa aj ich liahniska
vyskytujú v nížinných oblastiach. Z hľadiska chemického zloženia vody, väčšina lariev nevyžaduje jej
špecifické zloženie. Výnimkou sú druhy vyvíjajúce sa napr. v rašelinových vodách (Ae. punctor, Ae. communis,
Ae. diantaeus), v dutinách stromov s vodou bohatšou na organické látky (Ae. geniculatus), alebo druhy ako Ae.
messae a Ae. claviger vyžadujúce pomerne čisté vody. Dôležitým javom ovplyvňujúcim vývin larvy je
vysychanie vody v liahniskách. Ak voda v liahnisku vyschne skôr ako sa skončí larválny vývin, larvy mnohých
druhov rodu Aedes, napr. Ae. communis majú schopnosť určitú dobu prežiť tak, že migrujú do vlhkej pôdy a
lístia v okolí a sú schopné vývinu v imágo. Naopak, larvy druhu Anopheles maculipennis sú na vysychanie
veľmi citlivé. V súvislosti s pH vody sa názory autorov rôznia, podľa Marshalla (1938) pH vody nezohráva vo
vývine významnú úlohu. Larvy Ae. punctor však uprednostňujú vodu s pH okolo 6, t.j. skôr kyslé vody.
K množstvu kyslíka vo vode vykazujú larvy pomerne vysokú toleranciu, nakoľko na dýchanie využívajú
prevažne atmosferický kyslík. Menej významným faktorom ovplyvňujúcim život lariev je svetlo. Vplyv svetla
na vývin komárov nie je významný, nakoľko sa ukázalo, že rovnako dobre prospievajú pri nižšej ako aj pri
vyššej intenzite svetla. Larvy komára Culex molestus sú dokonca schopné vyvíjať sa vo vodách tmavých
pivničných priestorov. Dospelé komáre patria všeobecne k šeromilným živočíchom, avšak od svetla je závislé
napr. rojenie, ktoré je viazané na západ slnka. Oteplenie klímy, dlhé teplé jesene a mierne zimy vytvárajú vhodné
podmienky k predĺženiu aktivity adultov, možnosti získavania potravy,čo v konečnom dôsledku vedie
k zvýšeniu počtu generácií za rok. Zmena klimatických podmienok a súvisiacich hydrologických pomerov, ako
aj antropogénne činnosti (zmena tokov riek, výstavba nádrží, záplavových kanálov, odlesňovanie a pod.) majú za
následok zmeny v ekológii komárov.
Práca je prezentovaná v rámci riešenia grantov VEGA č. 1/0106/10, 1/0523/09 a základného výskumu NRL.
Trematode communities in Lymnaea stagnalis and Planorbarius corneus in two
fishponds in South Bohemia: variations on small spatial and temporal scales
R. Brown1,2, M. Soldánová2, A. Kostadinova2
1
2
University of Glasgow, UK
Institute of Parasitology, Biology Centre v.v.i., Academy of Sciences of the Czech Republic,
31 Branisovska, 370 05, České Budějovice, Czech Republic
We examined the variations in component community composition and structure of digenetic
trematodes in two pulmonate snails, L. stagnalis and P. corneus, common in Europe's aquatic environments. A
total of 1508 snails (703 L. stagnalis and 805 P. corneus) were examined for patent infections comprising three
16
seasonal samples for each host (Spring, Summer and Autumn of 2009). Snails were sampled from two closely
located fishponds in the area of Třebon in South Bohemia (Vlkovský and Hluboký u Hamru).
L. stagnalis was infected with 11 trematode species and P. corneus with 7 with no shared parasites. Component
community richness was low to moderate and varied between 2-9 and 2-8 species for L. stagnalis and P.
corneus, respectively. Trematode diversity in both snail hosts was higher in Vlkovský pond (4-9 vs 2-5 and 5-8
vs 2-4 species in the samples of L. stagnalis and P. corneus, respectively), with a maximum richness usually in
Summer. Trematode communities in L. stagnalis were dominated (prevalence > 20%) by two species completing
their life-cycles in birds [Diplostomum pseudospathaceum and Plagiorchis elegans (Vlkovský pond only)]
whereas the most prevalent species in communities of P. corneus was a parasite of small mammals
(Rubenstrema exasperatum).
Infection levels in both hosts were distinctly higher in Vlkovský pond (44.4 vs 24.1% and 61.2 vs 31.0%) with
significant differences in overall prevalence in Spring (p=0.0001) for both hosts and in Autumn for P. corneus
(p=0.009). These differences were associated with the significantly higher prevalence of P. elegans, D.
pseudospathaceum and Echinoparyphium aconiatum in the samples of L. stagnalis and of Rubenstrema
opisthovitellinum and Echinostoma sp. in the samples of P. corneus from Vlkovský pond.
Since the frequency distributions of snail sizes indicated differences in the representation of different cohorts in
the Spring and Autumn samples, we estimated the number and size range of cohorts in each seasonal sample and
recalculated the prevalence of the most prevalent species in each cohort. Fisher's exact tests carried out on these
data in corresponding snail cohorts between ponds produced identical results for L. stagnalis; no inter-cohort
comparison was carried out for P. corneus due to the small sample size of the Autumn sample from Hluboký u
Hamru.
The different prevalence patterns of the most prevalent species resulted in higher dissimilarity of
trematode communities of both snail hosts in the two ponds studied in Spring. Overall, our results demonstrate
consistent differentiation in the two host-parasite systems which may reflect small scale variability in the
structure of communities of the definitive vertebrate hosts associated with pond size. The different population
structure of both snail hosts, although not significantly affecting the distribution of the dominant species, seem to
contribute to the increased variability in trematode communities in Spring and Autumn.
Vývoj a funkce nervové soustavy ptačí schistosomy Trichobilharzia regenti
J. Bulantová, M. Chanová, P. Horák
Oddělení parazitologie PřF UK, Viničná 7, 128 44 Praha 2
Ačkoli patří motolice čeledi Schistosomatidae mezi významné zástupce parazitů přímo ohrožující
zdraví významné části lidské populace, dosud nebyla provedena studie, shrnující vývoj nervové soustavy
schistosom od vajíčka po dospělce. Ptačí schistosomy Trichobilharzia regenti jsou v naší laboratoři chovány po
několik let. Zaběhlý cyklus umožňuje získání parazita takřka v jakékoli fázi jeho vývoje, přičemž možnost držení
parazitů v podmínkách in vitro během transformace a krátce po ní má velký význam pro monitorování změn,
následujících v rychlém sledu po simulovaném přestupu larev parazitů z vnějšího prostředí do těla hostitele.
Cílem našeho započínajícího výzkumu je sledovat změny nervové soustavy a s ní spojených povrchových
receptorů během ontogeneze T. regenti, a to pomocí různých technik využívajících mj. elektronového a
konfokálního mikroskopu, speciálních metod značení nervových drah a povrchových receptorů pomocí
sloučenin stříbra i specifických protilátek značených fluorochromy. Dosažené výsledky budou dále použity pro
srovnání se stadii získanými kultivacemi in vitro, a tedy zhodnocení vývoje těchto parazitů bez přítomnosti
hostitele. Specifickým značením neuropřenašečů získáme údaje o fyziologii centrálních i periferních nervových
drah a o principu fungování a aktivitě povrchových receptorů během ontogeneze. Tím se do budoucna otevírá
možnost specificky zasahovat do fungování nervové soustavy či blokovat požadovaná nervová zakončení,
sloužící těmto parazitům k orientaci.
17
Vertikálne rozšírenie kliešťa druhu Ixodes ricinus a ním prenášaných patogénov do
vyšších nadmorských výšok v lokalite Martinské hole
I. Cíglerová1, V. Tarageľová1, M. Derdáková1,2, E. Špitalská3, M. Kazimírová1
1
Ústav zoológie, SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava, Slovenská republika, e – mail:
[email protected]
2
Parazitologický ústav, SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, Slovenská republika
3
Virologický ústav, SAV, Dúbravská cesta 9, 845 05 Bratislava, Slovenská republika
Kliešťami prenášané patogény vyvolávajúce mnohé závažné ochorenia hlavne v tropických a
subtropických oblastiach predstavujú v súčasnosti zvýšené riziko aj v miernom podnebnom pásme. Zmeny
v klimatických pomeroch a vplyv ľudskej činnosti výrazne ovplyvňujú hustotu a šírenie kliešťov a nimi
prenášaných patogénov do vyšších nadmorských výšok. Ixodes ricinus je najvýznamnejším a najrozšírenejším
vektorom kliešťami prenášaných patogénov v Európe, zahŕňajúc vírus kliešťovej encefalitídy, spirochéty
komplexu Borrelia burgdorferi sensu lato, anaplazmy, rickettsie a babézie. V práci sme sa zamerali na štúdium
vertikálneho rozšírenia I. ricinus v doposiaľ málo preskúmanej lokalite na strednom Slovensku, v lokalite
Martinské hole. Cieľom bolo sledovať rozšírenie kliešťov do vyšších nadmorských výšok a detekovať
prítomnosť a genetickú variabilitu kliešťami prenášaných patogénov u tohto druhu kliešťa. Kliešte boli zbierané
vlajkovaním vegetácie v troch rôznych nadmorských výškach v rokoch 2006 a 2007. Na izoláciu genomickej
DNA bola použitá metóda alkalickej hydrolýzy. Prítomnosť B. burgdorferi s.l. bola detekovaná PCR metódou
amplifikovaním úseku 5S-23S rRNA a následne zaradená do jednotlivých druhov metódou RFLP. Anaplasma
phagocytophilum sme detekovali metódou PCR amplifikáciou msp4 génu a Babesia spp. metódou TouchDown
PCR amplifikovaním úseku 18S rRNA. Na detekciu prítomnosti Rickettsia spp. sa použili primery odvodené zo
sekvencie R. prowazekii génu gltA a R. rickettsii a R. conorii kmeň Malish génu ompA.
Z celkového počtu vyšetrených kliešťov (407) sa borélie vyskytovali u 19%. Z toho v nadmorskej výške
600 metrov bolo infikovaných 26,3% kliešťov s výraznou dominanciou B. lusitaniae (61,0%). Naproti tomu
v 800 metroch bolo nakazených 12,2% s najvyšším výskytom B. afzelii (84,6%) a v 1000 metroch nad morom
bolo pozitívnych 4,4% kliešťov s dominujúcim druhom B. valaisiana (66,6%).
Časť zozbieraných kliešťov (278) bola vyšetrená na prítomnosť A. phagocytophilum, Babesia sp. a
Rickettsia sp. Ich prítomnosť bola potvrdená vo všetkých nadmorských výškach s výnimkou anaplaziem, ktoré
sa nevyskytovali v 600m n.m. Celková prevalencia A. phagocytophilum dosahovala 1,0%. Prevalencia Babesia
spp. a Rickettsia spp. dosahovala 1,1% a 18,0%.
Naša štúdia potvrdila šírenie kliešťov do vyšších nadmorských výšok a prítomnosť širokého spektra
kliešťami prenášaných patogénov. Rozdiely v druhovom zastúpení borélií v sledovaných nadmorských výškach
poukazujú na odlišné zastúpenie rezervoárových hostiteľov v mikroekosystémoch podhorských a horských
oblastí.
(Poďakovanie: Táto štúdia bola finančne podporovaná projektom VEGA 2/0161/09).
Biomonitoring for zoonotic protists in terrestrial and aquatic environments using insects
and bivalve molluscs as sentinel organisms
D. B. Conn
School of Mathematical and Natural Sciences, Berry College, Mount Berry, GA, 30149, USA
Department of Invertebrate Zoology, Museum of Comparative Zoology, Harvard University,
Cambridge, MA, 02138, USA
In natural environments, both helminth and protistan parasites are associated with a number of non-host
animals, either internally by consumption with the food of those animals or by physical adhesion to the outer
surface. These non-symbiotic associations may play important roles in the maintenance and dissemination of the
parasites, but few studies have examined these roles as epidemiological factors. For example, bivalve molluscs,
through filter feeding, may remove small parasite stages from the water column and deposit them in sediments,
thus potentially affecting their transmission potential. For many years, we have examined two groups of insects
18
and two groups of bivalve molluscs with reference to their ability to take up and maintain or transport viable
protistan parasites, Cryptosporidium spp., Giardia lamblia, and human-infectious microsporidia. One insect
group includes synanthropic flies (Diptera) of the families Muscidae, Sarcophagidae, and Calliphoridae, which
carry the protists both internally and externally, and may serve as mechanical vectors among humans, livestock,
and wildlife. The second insect group includes various species of dung beetles (Coleoptera: Scarabaeidae),
which carry the protists internally and bury them underground, thus affecting their transmission potential. One
mollusc is the invasive Asiatic clam, Corbicula fluminea, which burrows in freshwater sediments. The other
mollusc group includes the invasive zebra mussels, Dreissena polymorpha and Dreissena rostriformis, which
attach to hard freshwater substrates. Both groups are capable of taking up and maintaining viable protists in their
tissues. The insects and molluscs may serve as sentinel organisms for biomonitoring when coupled with
laboratory techniques ranging from acid-fast staining to Fluorescent In-Situ Hybridization (FISH) and
immunofluorescent antibody techniques (IFA), and others. We are now developing a robust method for
combining such studies with surveying of navigational aids (buoys) in major navigable waterways as a
systematic way to discern patterns of pathogen distribution. Our pilot studies in the Laurentian Great Lakes and
St. Lawrence River of North America suggest that this approach yields accurate results across large geographical
areas, and may be adapted to waterways worldwide. Furthermore, these techniques could potentially be applied
to similar studies with helminth eggs.
Séroprevalencia anti - Encephalitozoon cuniculi protilátok u drobných cicavcov
L. Čisláková1, M. Stanko2, M. Halánová1, Z. Sulinová1, A. Valenčáková3, B. Malčeková3, T.
Pohorencová1
1
Ústav verejného zdravotníctva UPJŠ LF, Šrobárova 2, 041 80 Košice
2
Ústav zoológie SAV, Lőflerova 10, 041 01 Košice
3
Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie UVLaF, Komenského 73, 041 81 Košice
Mikrosporídie patria k obligátnym intracelulárnym mikroorganizmom systematicky radeným do ríše
Fungi a kmeňa Microsporidia. Tieto patogény patria k organizmom, ktorých adaptácia na vnútrobunkový
parazitizmus sa považuje za jeden z najdokonalejších. Dôkazom toho je aj ich životný cyklus, v ktorom sú
okrem spór všetky štádiá životného cyklu intracelulárne. Mikrosporídie napádajú rôzne skupiny živočíšnych
skupín, od prvokov, hmyzu, rýb až po cicavce, vrátane človeka. Tieto patogény sa do vonkajšieho prostredia
vylučujú stolicou, močom a respiračnými výlučkami, ktoré sa považujú za možné zdroje infekcie pre človeka a
zvieratá.
Mikrosporidióza bola u zvierat prvýkrát detegovaná u králikov domácich v roku 1922 a ako etiologický agens
bol identifikovaný druh Encephalitozoon cuniculi. Z klinických príznakov sa u postihnutých zvierat vyskytovala
letargia, tremor, ataxia, opistotonus a paréza až paralýza končatín. Druh E. cuniculi je najčastejšie izolovaný z
mozgu a z obličiek, kde infikuje bunky epitelu obličkových kanálikov, ktoré po naplnení spórami praskajú.
Následne sa spóry dostávajú do moču nakazených zvierat a sú vylučované do vonkajšieho prostredia.
Na Slovensku boli mikrosporídie po prvýkrát diagnostikované v roku 1995 u farmových králikov a neskôr boli
potvrdené aj u iných druhov zvierat: u psov, hovädzieho dobytka, mačiek, kôz, myší, ošípaných a voľne žijúcej
zveri.
Cieľom našej sérologickej depistáže bolo zistiť séroprevalenciu proti druhu Encephalitozoon cuniculi
v krvných sérach drobných cicavcov, pričom najpočetnejšie boli zastúpené druhy Apodemus flavicollis a
Mus spicilegus.
Na detekciu protilátok proti E. cuniculi bolo vyšetrených 96 krvných sér z lokalít Košická kotlina (31),
Východoslovenská rovina (19), Lučenecká kotlina (39) a Podunajská pahorkatina (7).
Na dôkaz protilátok bola použitá nepriama sérologická metóda - enzýmová imunosorbentná analýza (ELISA),
ktorá patrí medzi najčastejšie využívané sérologické metódy na detekciu špecifických protilátok proti
mikrosporídiovým antigénom.
Z 96 krvných sér vyšetrených na prítomnosť protilátok proti E. cuniculi bolo pri riedení 1:400 pozitívnych 60 sér
(Košická kotlina – 19, Východoslovenská rovina – 13, Lučenecká kotlina – 24 a Podunajská pahorkatina – 4), čo
predstavuje 62.5% séropozitivitu.
Záver:
Drobné cicavce, u ktorých boli detegované protilátky proti E. cuniculi sa mohli infikovať od zvierat, ktoré
vylučovali mikrosporídie do vonkajšieho prostredia trusom, močom a respiračnými výlučkami, ale k infikovaniu
mohlo dôjsť aj kontaminovanou vodou alebo potravou.
Práca riešená v rámci grantov MŠ SR VEGA č. 1/0412/09, č. 1/0108/10, č. 2/0043/09 a KEGA č. 3/6155/08.
19
Analýza séroprevalencie neosporózy u kráv po aborte na východnom a západnom
Slovensku
A. Čobádiová, K. Reiterová, S. Špilovská
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Neospora caninum je protozoárny vnútrobunkový parazit s celosvetovým rozšírením. Podobne ako
ostatné viachostiteľské cystogénne kokcídie má nepriamy vývoj cez medzihostiteľa. Definitívnym hostiteľom N.
caninum je pes, u ktorého spôsobuje neuromuskulárne ochorenie, najčastejšie parézy a paralýzy končatín. Z
hospodársky významných zvierat postihuje najmä hovädzí dobytok, u ktorého je hlavnou príčinou opakovaných
potratov. Jej zoonotický charakter nie je zatiaľ potvrdený. Spôsobuje výrazné ekonomické straty v dôsledku
porúch plodnosti, abortov a predčasných pôrodov, či zvýšenej mortality novonarodených teliat, ako aj zníženej
hmotnosti teliat, kvality mäsa a dojivosti kráv. Hlavnou cestou šírenia je vertikálny prenos (z nakazenej matky
na potomstvo), ale môže sa šíriť aj horizontálne (krmivom alebo vodou kontaminovanými oocystami).
Klinickými príznakmi u kráv sú aborty, poruchy plodnosti, predčasné pôrody. U teliat N. caninum spôsobuje
zvýšenú mortalitu, zníženú životaschopnosť po narodení, nízku popôrodnú hmotnosť, nervové príznaky.
Kongenitálne infikované teľatá po zaradení do reprodukcie udržujú v chove infekciu. Cieľom prezentovanej
štúdie bolo zistiť výskyt neosporózy, podmienky a štruktúru chovu a frekvenciu abortov v rámci pilotného
prieskumu na západnom Slovensku a porovnať výsledkami z východného Slovenska. Vzorky sér kráv, oviec
a kôz pochádzajúce z okresov Dunajská Streda, Nové Zámky, Trnava, Komárno, Levice, Nové Mesto nad
Váhom, Nitra, Galanta, Topoľčany, Trenčín, Šaľa, Senica a Senec, boli poskytnuté ŠVPÚ Bratislava.
Vyšetrením celkom 373 náhodne vybraných sér kráv s reprodukčnými poruchami na prítomnosť anti-Neospora
caninum protilátok bola zistená 4,83 % séroprevalencia. Najvyššia séropozitivita bola zaznamenaná v okrese
Nové Zámky (26,5%). Ovce z okresov Dunajská Streda, Nové Zámky, Senec a Trenčín a kozy z okresu Nové
Zámky boli vysoko séropozitívne, avšak kvôli malému počtu vyšetrených zvierat výsledky nie sú štatisticky
významné. V porovnaní s doteraz zisteným výskytom neosporózy na východnom Slovensku (Košický kraj
15,6%, Prešovský kraj 26,2%) a v okolitých štátoch (Maďarsko 10%; Poľsko 15,6%) predpokladáme jej rýchle
šírenie z východných regiónov smerom na západ. Pri pastevnom chove je riziko nakazenia zvierat v sylvatickom
ohnisku neosporózy. Prvé zistenie neosporózy aj na západnom Slovensku poukazuje na potrebu širšieho
prieskumu tejto parazitózy na celom území Slovenska. Teľatá od infikovaných kráv, ale aj šteňatá sú nakazené
už pred narodením. Pokiaľ sa tieto teľatá neskoršie zapájajú do chovu, dochádza stále častejšie k potratom
v stáde a celá chovná línia ostáva trvale infikovaná. Liečba neosporózy u hovädzieho dobytka nie je efektívna,
preto jediným spôsobom zabránenia šírenia tejto nákazy v stádach je monitoring séropozitivity a vyradenie
pozitívnych jedincov z chovu.
Práca bola finančne podporovaná grantovou agentúrou VEGA Grant č. 2/0069/08.
Combination of composted olive mill wastes with different neem formulations for the
control of the root-knot nematode Meloidogyne incognita
T. D’Addabbo1, I. Papajová2, M. Renčo2, N. Sasanelli1, V. Radicci1
1
Institute for Plant Protection, C.N.R., Section of Bari, Italy
2
Parasitological Institute SAS, Košice, Slovak Republic
Soil amendments with composted olive mill wastes, as well as treatments with various formulations, i.e.
leaves, seeds, oil, from neem, Azadirachta indica Juss, may represent effective alternatives to environmentally
unsafe chemical treatments for the control of root-knot nematode infestations on horticultural crops. A
greenhouse trial in potting mixes was undertaken to evaluate the potential synergism of combination of
composted olive mill wastes with neem oil, either alone or adsorbed on a zeolite substrate, or with neem seed
meal, for the control of the root-knot nematode Meloidogyne incognita on tomato. All compost and neem
treatments significantly suppressed nematode multiplication on tomato roots and final population densities,
whereas a lower effect was found on root gall formation. Nematode suppression was significantly enhanced by
combination of compost with the neem formulates in comparison with the single treatments. Most treatments
affected positively tomato plant growth, though some phytotoxicity was found for the neem seed meal. A
20
synergic growth effect emerged only for the combination of compost with the neem oil adsorbed on zeolite
substrate.
The research was undertaken in the framework of the Bilateral Agreement of Slovak Academy of Sciences and
the Italian National Council of Research.
Vliv dominance lososa obecného (Salmo salar L.) na vztah plodnosti a virulence
parazitického korýše Lepeophtheirus salmonis (Kroyer, 1837)
M. Dávidová1, K. H. Jensen2, L. A. Hamre3, F. Nilsen3, A. Skorping2
1
Ústav botaniky a zoologie, Přírodovědecká fakulta MU, Brno, Česká republika
2
Department of Biology, University of Bergen, Norsko
3
Institute of Marine Research, Bergen, Norsko
Schopnost parazita snižovat biologickou zdatnost hostitele se označuje jako virulence parazita.
V současnosti je pohled na virulenci založený na předpokladu, že je parazit nucen dělat kompromisy mezi dvěma
základními potřebami: 1) udržet hostitele naživu a zajistit si co nejdéle rozšiřování potomstva nebo 2) využít
hostitele jako zdroj k produkci maximálně možného množství potomstva. Obě cesty nelze maximalizovat
současně. Za daných předpokladů může být virulence vnímána jako kompromis mezi plodností a dlouhověkostí
parazita. Hypotéza pozitivní závislosti plodnosti a virulence (míra poškození hostitele) parazita byla testovaná na
modelu lososa obecného a parazitického korýše Lepeophtheirus salmonis v experimentálních podmínkách.
Délka vaječných váčků L. salmonis byla definována jako parametr odhadu plodnosti. Ukazatele virulence
sumarizovala poškození způsobená parazity na každé rybě. Před zahájením experimentu se jednotliví lososi
velikostně nelišili. Na konci experimentu byly zaznamenány statisticky významné rozdíly ve váhovém přírůstku,
koncentraci chloridových iontů a hematokritu mezi dominantními a subdominantními rybami. Žádný vztah mezi
ukazateli virulence a délkou vaječných váčků L. salmonis nebyl zjištěn u všech testovaných ryb dohromady.
Avšak když byli lososi rozděleni na dominantní a subdominantní, prediktory virulence pozitivně korelovaly
s délkou vaječných váčků L. salmonis ve skupině dominantních ryb. Žádné z prediktorů virulence nekorelovaly s
délkou vaječných váčků L. salmonis u subdominantních ryb, ačkoliv rozdíly v intenzitě infekce mezi
dominantními a subdominantními rybami nebyly zjištěny na začátku ani na konci experimentu. Uvedené
výsledky naznačují, že hierarchické postavení subdominantních ryb, které je úzce spojené se sociálním stresem,
může signifikantně ovlivnit výsledky měření virulence parazita.
Ekologické aspekty cirkulácie genetických variant Anaplasma phagocytophilum v
prírodných ohniskách.
M. Derdáková1,2, V. Tarageľová2, E. Špitalská3, A. Štefančíková1, I. Cíglerová2, K.
Kybicová5, G. Hrkľová4, V. Majláthová1, M. Stanko2, B. Peťko1
1
Parazitologický ústav SAV, Košice, Hlinkova 3, 04001 Košice
2
Ústav Zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 84506 Bratislava,
3
Virologický ústav SAV, Bratislava, 84505 Bratislava
4
Pedagogická fakulta, Katolíckej univerzity, Ružomberok
5
Státní zdravotní ústav, Šrobárova 48100 42, Praha 10
Medzi závažné kliešťami prenášané ochorenia u hospodárskych, voľne žijúcich a domácich zvierat v
Európe patria anaplazmózy. Vyvolávajú ich vnútrobunkové gramnegatívne baktérie patriace do čeľade
Anaplasmataceae. V Európe je najvýznamnejším zástupcom spomínanej čeľade Anaplasma phagocytophilum,
ktorá je pôvodcom granulocytárnej anaplazmózy zvierat a ľudí. Vektorom A. phagocytophilum v Európe je
kliešť Ixodes ricinus, hoci do jej cirkulácie v prírodných ohniskách sú pravdepodobne v menšej miere zapojené
aj ďaľšie druhy kliešťov. Prítomnosť A. phagocytophilum na Slovensku bola potvrdená v kliešťoch a širokom
spektre domácich a voľne žijúcich stavovcov. Genetická variabilita a jej význam v ekológii anaplazmózy však
21
doteraz nebol objasnený. Cieľom štúdie je získať údaje o výskyte geneticky odlišných variant anaplaziem v
kliešťoch I. ricinus a rezervoárových hostiteľoch viacerých lokalít na Slovensku a Českej republiky.
Na určenie prítomnosti A. phagocytophilum boli použité metódy založené na PCR a real time PCR
analýze. Genotypizácia zástupcov vybraných pozitívnych vzoriek z kliešťov, hlodavcov a prežúvavcov bola
vykonávaná analýzou genetickej variability na dvoch lokusoch, a to 16S rRNA a msp4. Pozitívne PCR produkty
boli osekvenované a pomocou BLAST vyhľadávania porovnané s dostupnými homológnymi sekvenciami z
databázy GenBank a podrobené fylogenetickým analýzam.
V kliešťoch bola detegovaná prítomnosť 6 druhov baktérií patriacich do čeľade Anaplasmataceae: A.
phagocytophilum, Anaplasma-like, Neoehrlichia mikurensis, Ehrlichia muris a Wolbachia pipientis. Výskyt A.
phagocytophilum bol potvrdený v kliešťoch zo všetkých sledovaných lokalít s geografickými rozdielmi v
prevalencii od 1, 8 % na východe do 7, 8% na severe Slovenska. Analýzou krvi 264 oviec z piatich fariem na
Slovensku a v Českej republike bola potvrdená prítomnosť A. phagocytophilum na štyroch sledovaných
lokalitách s celkovou prevalenciou od 1,7% do 6,4%. Najvyšší výskyt A. phagocytophilum u oviec bol zhodný s
výsledkami vyšetrenia kliešťov, a to v podhorskej lokalite na severe Slovenska. Na dvoch farmách boli ovce
naviac infikované Anaplasma ovis, patogénom napádajúcim erytrocyty, ktorý vyvoláva hemolytickú anémiu u
imunosuprimovaných jedincov. Na juhovýchode Slovenska bolo týmto patogénom infikovaných až 64%
testovaných zvierat. Vyšetrením krvi a biopsií hlodavcov bola zachytená prítomnosť A. phagocytohilum u
jedného jedinca Apodemus agrarius a Apodemus microps. Tieto dva druhy hlodavcov boli infikované aj
Anaplasma-like organizmami, ktorých čiastočné 16S rRNA sekvencie boli zhodné so sekvenciami detegovanými
v kliešťoch zo severnej Afriky. Analýza sekvencií msp4 génu a 16 sRNA odhalila takmer výhradnú prítomnosť
prežúvavčích genotypov A. phagocytophilum na Slovensku v hostiteľoch a kliešťoch s výraznou vnútrodruhovou
variabilitou. A. ovis bola zastúpená dvoma genotypmi, popísanými v Taliansku. Prítomnosť A. ovis bola na
Slovensku zaznamenaná po prvýkrát a predstavuje doteraz najsevernejšiu hranicu jej rozšírenia. Prevalencia A.
ovis bola na juhu signifikantne vyššia ako na severe Slovenska Získané výsledky poukazujú na dominantnú
úlohu prežúvavcov pri cirkulácií anaplaziem v prírodných ohniskách. Súbežná infekcia domácich prežúvavcov
A. ovis a A. phagocytophilum môže vyvolať závažnejší priebeh ochorenia s búrlivými klinickými príznakmi
a zníženou produkciou.
Táto práca bola podporená EU grantom GOCE-2003-01 0284 EDEN. Ďakujeme za poskytnutie vzoriek krvi
oviec dr. Váradymu, dr. Schánilcovi a dr. Guľovej. R. Ivanovej ďakujeme za technickú pomoc.
Paraziti mořských živočichů na Svalbardu:
informace o aktivitách české arktické stanice a předběžné výsledky výzkumu.
O. Ditrich1,2, R. Kuchta1,2, T. Tyml1,2, A. Bednářová2
1
2
Biologické centrum AVČR, v.v.i., Parazitologický ústav,
Jihočeská univerzita, Přírodovědecká fakulta Branišovská 31, 37005 České Budějovice,
Česká republika
V rámci Mezinárodního polárního roku začala Přírodovědecká fakulta Jihočeké univerzity v českých
Budějovicích budovat polární stanici a zahájila výzkum v rámci projektu Biologická a klimatická diverzita
centrální části arktického souostroví Svalbard.
Výzkum je podpořen v rámci INGO (Podpora účasti v nevládních organizacích výzkumu
a vývoje), kromě PřF JčU se na něm podílejí Botanický ústav AV ČR a Masarykova univerzita v Brně. Stanice je
lokalizovaná v zátoce Petuniabukta v severní části Isfjordu.
Parazitologická část projektu se nazývá Studium litorálních společenstev a vztahů mezi hostiteli, mezihostiteli a
parazity. V současné době je stanice vybavena pro terénní práce: sběr materiálu (lov ryb do sítí a potápšní), pitvy
hostitelů. dokumentace a fixace nalezených parazitů.
V roce 2008 byl zahájen výzkum mapováním biodiverzity zájmového území a v loňském roce
pokračoval se zaměřením na vytipované problémy: studium životních cyklů trematod čeledi Opecoelidae
z předožábrých plžů Buccinum undatum a z ryb čeledi Cottidae a dále motolic čeledi Gymnophalidae z mlžů
Hiatella arctica, jejichž definitivním hostitelem jsou mořští ptáci, pravděpodobně kajky. Životní cykly těchto
motolic vykazují překvapivě vysokou sezónní dynamiku. Z tasemnic byl hojně nalézán druh Diplocotyle olrikii
(Cestoda: Spathebothriidea) a plerocerkoidy Tetraphyllidea v bentických rybách Myoxocephalus scorpius
a Icelus bicornis (Cottidae). Celkem jsme dosud pitvali 11 druhů ryb a kromě uvedených helmintů jsme se
soustředili na parazity ze skupin Myxozoa, Microsporidia, Ciliata a izoláty amfizoických améb.
22
Zajímavé výsledky přinesly pitvy vodních ptáků náhodně odchycených do rybářských sítí: pro rok 2010
máme zažádáno o povolení vybrané druhy ptáků lovit a pitvat.
Stanice má dostatečnou kapacitu i pro odborníky ze spolupracujících organizací: již na ní pracovali
kolegové ze Slovenska, Ukrajiny a Belgie. Protože plánujeme ve výzkumu pokračovat i v budoucnu a získali
jsme prostředky na provoz stanice pro příštích 5 let, nabízíme případnou účast zájemcům o parazitologický
výzkum.
Močová schistozomóza – kazuistika
Z. Doležil1, L. Hozáková2, D. Vaňková1
1
Oddělení parazitologie a lék. zoologie, ZÚ se sídlem v Ostravě
2
Klinika infekčního lékařství, Fakultní nemocnice Ostrava
Muž, ročník 1975, pracoval jako dobrovolník v Zambii od 11/2008 do 5/2009, při pobytu se koupal
v jezeře. Od konce července 2009 pozoroval tmavou moč při konci močení, v září měl žlučníkové obtíže, pro
které byla provedena cholecystektomie. Vzhledem k prokázané hematurii následovalo v říjnu urologické
vyšetření se sonografickým nálezem na spodině močového měchýře – suspekce z tumoru močového měchýře.
Koncem října provedena transuretrální resekce útvaru a histologicky prokázána schistozomóza. Až poté pacient
uvedl pobyt v Zambii. Na infekční ambulanci Fakultní nemocnice Ostrava vyšetřen 30.11.2009, pozitivní nález
vajíček Schistosoma haematobium v moči, léčba Cesolem, 2x 9 tbl. á 150 mg úspěšná, hematurie ustala za 8 dní
po léčbě. U případu je téměř typické opomenutí epidemiologické anamnézy s následným zbytečně
komplikovaným diagnostickým postupem.
In vitro detekcia rezistencie gastrointestinálnych parazitov oviec voči antihelmintikám
zo skupiny makrocyklických laktónov
M. Dolinská, M. Várady
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Okrem chorôb bakteriálneho a vírusového pôvodu nám na zdravotný stav oviec negatívne vplývajú aj
parazitárne ochorenia, ktoré postihujú rôzne orgány a tkanivá organizmu. Parazity znižujú úžitkovosť,
zapríčiňujú chorobnosť a niekedy aj úhyn hostiteľa, teda ekonomické straty. Na prevenciu a terapiu týchto
ochorení sa v súčasnosti používajú širokospektrálne antihelmintiká – benzimidazoly, imidazotiazoly
a makrocyklické laktóny, ktoré sú zatiaľ poslednou dostupnou skupinou antihelmintík S nesprávnym používaním
chemoterapeutík môže byť spojený vznik rezistencie. Príčinou môže byť poddávkovanie liečiva či nadmerné
používanie, dlhodobé podávanie liečiva s tým istým mechanizmom účinku. Na detekciu rezistencie voči
antihelmintikám sa používajú viaceré in vivo a in vitro metódy. In vivo testy sú časovo náročnejšie, cenovo
drahšie a niekedy charakterizované nízkou preukázateľnosťou výsledkov – reprodukovateľnosť, presnosť. Za
účelom získania vajíčok nematódov sme vykonali infekciu jahniat s 5 000 infekčnými larvami tretieho
vývinového štádia. Použili sme dva ivermektín citlivé a tri ivermektín rezistentné izoláty parazita Haemonchus
contortus. Na detekciu ivermektínovej rezistencie u nematódov oviec sme použili mikro agarový test larválneho
vývinu. S cieľom stanoviť hodnoty LD50/LD99 sme získané údaje analyzovali pomocou logitsového regresného
modelu. Zo získaných hodnôt sme určili faktory rezistencie - FR (hodnota získaná u rezistentného
izolátu/hodnota získaná u citlivého izolátu). Pri teste sme okrem ivermektínu použili aj eprinomektín
a ivermektín aglykón. Zistili sme, že pri použití ivermektín aglikónu bol FR v rozmedzí od 7,6 do 60,9.
Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že test vývinu lariev je vhodnou citlivou a spoľahlivou metódou na detekciu
rezistencie voči makrocyklickým laktónom z dôvodu signifikantného rozdielu medzi citlivými a rezistentnými
izolátmi parazita Haemonchus contortus.
23
Helminty – manipulátori imunity
P. Dubinský
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3 040 01 Košice
Terapia mnohých autoimunitných, alergických a podobných chorôb je v súčasnosti veľkým problémom
modernej medicíny. Spravidla nie je úplne známy mechanizmus ich vzniku, preto nie sú ani účinné lieky.
Používané prostriedky pôsobia iba proti prejavom týchto chorôb. Epidemiologické štúdie ukázali, že výskyt
autoimunitných a podobných chorôb je častejší v rozvinutých krajinách a naďalej sa zvyšuje. Mnohé z týchto
chorôb sú zriedkavé v krajinách s nízkou úrovňou hygieny. Tento paradox sa pokúša vysvetliť takzv. hygienická
hypotéza ktorá tvrdí, že slabé antigénne stimuly v detskom veku zvyšujú riziko vzniku alergie. Platnosť tejto
hypotézy bola rozšírená aj na parazity, ktoré sú taktiež modulátormi vývoja imunitného systému. Odpoveďou
hostiteľa na prítomnosť helmintov je spravidla imunita riadená cytokínmi pomocných T-buniek typu 2 (Th 2).
Autoimunitné a zápalové choroby indukujú spravidla Th 1 imunitnú odpoveď, ktorá môže byť tlmená Th 2
odpoveďou vyvolanou prítomnosťou helmintov.
Pre dôkaz takýchto imunitných odpovedí boli vytvorené modely autoimunitných chorôb na laboratórnych
zvieratách a na zmiernenie ich prejavov boli aplikované antigény alebo pohlavné produkty helmintov.
V experimentoch boli použité rôzne druhy trematód, cestód aj nematód. Týmito experimentmi bolo zistené, že
helminty sú schopné zmierniť prejavy pri alergiách, autoimunitnej encefalitíde, astme, roztrúsenej skleróze,
ulceróznej kolitíde (UC), Crohnovej chorobe (MC), zabrániť vzniku autoimunitného diabetu a pod. Podobné
pokusy s ovplyvnením priebehu UC a MC boli robené aj u ľudí s použitím infekčných vajíčok Trichuris suis.
Povzbudivé výsledky viedli k patentovaniu takejto aplikácie helmintov a produkcii vajíčok T. suis pre ich
použitie ako výživového doplnku pri idiopatických črevných zápaloch. Boli stanovené veľmi prísne požiadavky
na helminty určené pre terapiu autoimunitných chorôb u ľudí. V súčasnosti sa v liečbe UC a MC používajú iné
prostriedky biologickej terapie, ktoré neutralizujú kľúčový prozápalový cytokín TNF-alfa (tumor nekrotizujúci
faktor alfa), ale aj tie pôsobia len symptomaticky.
V súčasnosti sa objavili v literatúre výhrady použitia helmintov pre terapiu autoimunitných a podobných chorôb.
Ich použitie na takéto účely bude vyžadovať ďalšie štúdie.
Táto práca bola podporená projektom SAV—FM—EHP—2008—02—06.
Humorálna imunita myší pri nízkej infekčnej dávke lariev Trichinella spiralis, T.
britovi a T. pseudospiralis
E. Dvorožňáková, M. Jalčová
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, SR
Protilátky sa významne podieľajú na vychytávaní a rýchlom vypudení infekčných lariev Trichinella
spp., redukcii plodnosti adultov a na zabíjaní novouliahnutých lariev. Konštantné uvoľňovanie larválnych
cirkulujúcich antigénov zohráva podstatnú úlohu pri udržiavaní hostiteľovej imunitnej odpovede až do
kalcifikácie parazita.
V našom experimente pri nízkej infekčnej dávke 10 lariev T. spiralis a T. britovi nebola zistená zvýšená
špecifická protilátková IgM odpoveď, ktorá je charakteristická pre akútnu infekciu. Iba T. pseudospiralis
indukovala vyššiu hladinu špecifických IgM počas črevnej fázy až do 30. dňa p.i. Produkcia špecifických IgG pri
T. spiralis infekcii bola stimulovaná až od 45. dňa p.i. a pri T. britovi až na 60. deň p.i. T. pseudospiralis
nepodporila výraznejšiu produkciu IgG protilátok. Nízka infekčná dávka 10 lariev T. spiralis stimulovala
produkciu IgG1 protilátok od 20. dňa p.i. s výrazným vzostupom od 45.dňa p.i, ale pri T. britovi až na 60. deň p.i.
Pri infekcii T. pseudospiralis nebola zistená pozitivita na špecifické IgG1 protilátky. Produkcia IgG2a a IgG2b
opäť bola výraznejšia a pri infekcii T. spiralis od 45. dňa p.i. na rozdiel od T. britovi, kde tieto protilátky zvýšili
svoju koncentráciu v sére až na 60. deň p.i. Jedine izotyp IgG2b bol detegovaný pri infekcii T. pseudospiralis na
45. a 60. deň p.i., avšak vo veľmi nízkych hodnotách v porovnaní s kapsulotvornými druhmi trichinel.
Nízka infekčná dávka trichinel T. spiralis, T. britovi a T. pseudospiralis indukovala neskorý nástup
sérokonverzie u infikovaných myší. T. spiralis navodil intenzívnejšiu a skoršiu špecifickú protilátkovú odpoveď
24
hostiteľa, od 45. dňa p.i., keď sa výrazne nahromadil antigénny materiál z novouliahnutých a svalových lariev,
na rozdiel od T. britovi a T. pseudospiralis, kde bol zaznamenaný nástup špecifickej protilátkovej odpovede až
na 60. deň p.i.
Táto práca bola podporená Slovenskou grantovou agentúrou VEGA 2/0071/08.
Imunogénna variabilita Trichinella spiralis, T. britovi a T. pseudospiralis pri
experimentálnej infekcii myší
E. Dvorožňáková, Z. Hurníková, M. Jalčová
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, SR
Práca bola zameraná na bunkovú imunitnú odpoveď hostiteľa (myš) na infekciu nízkymi dávkami lariev
kapsulotvorných (Trichinella spiralis, T. britovi) a nekapsulotvorných trichinel (T. pseudospiralis). Nízka
infekčná dávka 10 lariev simulovala prirodzené podmienky infekcie hlodavcov, významných rezervoárov
trichinelózy.
T. spiralis indukoval intenzívnejšiu T-bunkovú odpoveď v črevnej fáze infekcie ako T. britovi. Obidva druhy
trichinel stimulovali proliferačnú aktivitu slezinových T a B lymfocytov počas črevnej fázy infekcie, pričom T.
spiralis aktivovala proliferačnú odpoveď aj v svalovej fáze, najmä u B buniek. Najvýraznejšie odchýlky
vykazoval nekapsulotvorný druh T. pseudospiralis , ktorý stimuloval proliferačnú odpoveď T a B buniek len na
10. deň p.i. a neskôr počas svalovej fázy. Počty CD4 a CD8 T buniek v slezine T. spiralis infikovaných myší sa
signifikantne zvýšili už v črevnej fáze (10. deň p.i.) a potom v pokročilej fáze svalovej infekcie (60. deň p.i.). Pri
infekcii T. britovi vzrástli počty CD4 a CD8 T buniek len na 30. deň p.i. Znížené počty CD4 a CD8 T buniek po
infekcii T. pseudospiralis naznačujú supresiu bunkovej odpovede. Obidva kapsulotvorné druhy trichinel
indukovali rozvoj Th2 odpovede (cytokíny IL-5, IL-10) už v črevnej fáze a dominantná úloha Th2 odpovede
bola potvrdená aj v rozvinutej svalovej fáze. Produkcia IFN-g (Th1 typ) začala stúpať s migráciou
novouliahnutých lariev od 15. dňa p.i. až do konca experimentu. Počas črevnej fázy infekcie T. pseudospiralis
bola potlačená IL-5 produkcia. Imunitná odpoveď na T. pseudospiralis smerovala skôr do Th1 typu imunitných
reakcií počas svalovej fázy, už na 10. deň p.i. bola pozorovaná vysoká produkcia IFN-g, pričom maximálne
koncentrácie boli zistené v tejto skupine myší na 45. a 60. deň p.i.
Táto práca bola podporená Slovenskou grantovou agentúrou VEGA 2/0071/08.
Th2 imunomodulačný účinok somatického extraktu Trichinella spiralis
E. Dvorožňáková, M. Jalčová, Z. Hurníková
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, SR
Epidemiologické údaje podporujú predpoklad, že parazitárne helmintózne infekcie môžu poskytovať
istú ochranu voči autoimunitným a idiopatickým zápalovým ochoreniam. Mnoho helmintov je schopných
vyhnúť sa imunitnej odpovedi a potláčať Th1 odpoveď získanej imunity. Základom je cytokínové prostredie,
keď Th bunky sekretujú veľké množstvá IL-4, IL-5 a IL-13, aby usmernili Th polarizáciu, ale hlavne, aby
pôsobili antizápalovo na makrofágy a dendritické bunky. Sprievodným účinkom je silná Th2 odpoveď. Naproti
tomu autoimunitné a zápalové choroby indukujú Th1 odpoveď, ktorá by mohla byť tlmená Th2 odpoveďou,
vyvolanou prítomnosťou helmintov. S cieľom modulovať imunitný systém hostiteľa do Th2 typu, ale vyhnúť sa
parazitárnej infekcii, boli v práci na myšiach otestované účinky somatického antigénu helminta Trichinella
spiralis na produkciu Th1 a Th2 cytokínov, T-bunkovú odpoveď a aktivitu makrofágov.
Myšiam bol aplikovaný somatický extrakt lariev T. spiralis v koncentrácii 1mg/kg ž.h. v piatich dávkach na 0.,
5., 10., 15. a 20. deň experimentu. Z imunomodulačnej schémy sa javí ako optimálne podávanie 3 dávok
antigénu T. spiralis, ktoré výrazne nenarušilo funkciu bunkovej imunitnej odpovede (proliferácia lymfocytov,
metabolizmus makrofágov), ale zvýšilo počty CD4+ T bunkovej subpopulácie, ktorá svojou sekréciou cytokínov
určuje Th imunitný profil. Somatický antigén T. spiralis indukoval nárast produkcie Th2 cytokínov IL-5 a IL-10
od 15. dňa experimentu. Zápalový Th1 cytokín TNF-alfa vykazoval od 15. dňa len miernu inhibíciu, ale
25
produkcia IFN-gama bola potlačená už od 10. dňa na veľmi nízke hladiny. Tieto výsledky naznačujú možnosť
úspešného terapeutického účinku trichinelového antigénu pri autoimunitných zápalových ochoreniach.
Táto práca bola podporená projektom SAV–FM–EHP–2008–02–06.
Biolistic transformation of Schistosoma mansoni using regulatory regions
of protease genes
J. Dvořák1,2, S. Beckmann3, K.-C. Lim2, J. C. Engel2, C. G. Grevelding3,
J. H. McKerrow2, C. R. Caffrey2.
1
Parazitologický ústav, Biologické centrum AV ČR, Branišovská 31, 370 05 České Budějovice
2
Sandler Center for Basic Research in Parasitic Diseases, California Institute for
Quantitative Biosciences, 1700 4th St., University of California, San Francisco, CA 941582550, USA.
3
Justus-Liebig-University Giessen, Institute for Parasitology, Rudolf-Buchheimstr. 2,
35392 Giessen, Germany
Biolistics of the flatworm parasite Schistosoma mansoni facilitates the accurate spatial expression of
transgenes under the control of gene-specific promoter elements. To improve reporter gene expression, we tested
plasmid constructs incorporating 5′ and 3′ gene-specific genomic fragments, and parts of the open reading frame
for two proteases, cathepsins D (SmCD) and F (SmCF). GFP-expression was gut-localized, a novel finding
for SmCD and consistent with previous data for SmCF. We also demonstrate that mCherry can substitute for
GFP as an alternative reporter. Electroporation showed unexpected reporter signals in tissues other than the gut.
Overall, biolistic efficiency was slightly improved in mean of the spatial expression of transgenes.
Cizopasníci sladkovodních ryb Afriky: současný stav a perspektivy
M. Gelnar1, N. Musilová1, I. Přikrylová1, E. Řehulková1, L., Šafarčíková1, M. Pátková1, A.
Šimková1, M. Dávidová1, Š. Mašová1, B. Koubková1, V. Baruš3, M. Jirků2, M. Ondračková3,
R. Blažek1 a M. Reichard3
1
Ústav botaniky a zoologie, Přírodovědecká fakulta MU, Kotlářská 2, 611 37 Brno;
2
Parazitologický ústav AV ČR, Branišovská 31, 370 11 České Budějovice
3
Ústav biologie obratlovců AV ČR, Květná 8, 603 65 Brno
Ichtyofauna subsaharské Afriky je v současné době silně ohrožená nejrůznějšími environmentálními
tlaky a aplikace účinných ochranářských strategií je jednou z priorit ochrany biodiverzity v uvedené části
afrického kontinentu. Jednou z klíčových podmínek aplikace skutečně účinných opatření vedoucích ke zmírnění
devastace krajiny a životního prostředí je dostatek argumentů nejen o povaze nepříznivých vlivů a působení, ale
také dobrá znalost současného stavu biologických populací a společenstev, cizopasníky nevyjímaje.
V rozvinutých zemích světa je již v odborných kruzích běžně přijímáno, že cizopasníci jako zcela přirozená
součást přírodních i člověkem ovlivněných ekosystémů, mají v přírodě nezastupitelné místo a mohou sehrát roli
velice perspektivních bioindikátorů integrity a zátěže životního prostředí. Z těchto důvodu je potřeba věnovat
značnou pozornost studiu biologické diverzity cizopasníků a jejich hostitelů v nejrůznějších podmínkách a
typech prostředí také v Africe a pečlivě analyzovat údaje o složení a struktuře společenstev cizopasníků
v interakci s nejrůznějšími environmentálními vlivy a faktory. Dnes není pochyb, že cizopasníci ryb představují
vynikající model pro studium sladkovodních ekosystémů, avšak v mnoha afrických zemích existují v současné
době jen velice kusé informace o jejich výskytu. Díky absenci komplexních ichtyoparazitologických dat jsou pak
jakékoliv ekologické studie velmi obtížně proveditelné, neboť v řadě afrických zemí chybí byť jen bazální
informace o výskytu a rozmanitosti životních strategií cizopasníků ryb. Ryby zde navíc představují i mimořádně
cenný zdroj bílkovin a jejich úspěšný odchov bude mít v řadě oblastí nepochybně rozhodující vliv na výživu a
26
zdraví obyvatelstva. Mimo přínosu teoretického či vědeckého mají veškeré výsledky o diverzitě cizopasníků
také mimořádný aplikační potenciál při rozvoji chovů a akvakultur v dané části světa. Cílem tohoto příspěvku je
podat informaci o současném stavu poznání biodiverzity cizopasníků v několika afrických zemích a poukázat na
perspektivy a možnosti ichtyoparazitologického výzkumu v této části světa.
Poděkování: Výzkum byl podpořen projektem AV ČR č. IAA6093704, výzkumným záměrem PřF MU MSM č.
0021622416 a projektem Ichtyoparazitologie – centrum základního výzkumu – LC522.
Computerized measurement of cecal epithelial carbohydrates
in Eimeria colchici infected pheasants
M. Goldová1, V. Letková1, P. Major1, A. T. Mariássy2
1
University of Veterinary Medicine and Pharmacy, Dept. of Parasitology, Komenského 73,
04181 Košice
2
Nova Southeastern University, College of Medical Sciences, University Drive 3200, Ft.
Lauderdale, 33328 Florida, USA
Attachment of coccidia to the specific intestinal segments is based on the interaction of
carbohydrates and lectins on the infecting parasites, cecal secretions and epithelium. We localized the stored
carbohydrates in cecal epithelium and the carbohydrates on the colonizing Eimeria colchici schizonts/gamonts.
We used lectin probes on the cecal histological sectiones of E. colchici (5k/animal) infected pheasant chicks at 1
and 6 days post infection (p. i.) Lectin binding was detected by Avidin-Biotin, Vector kit. The localized
visualant in the cecal epithelium was measured with a computer based image analysis program, Image Pro Plus®
to quantify the engendered loci. Epithelial volume densities were determined on digital images and the obtained
data were statistically analyzed to compare carbohydrate density between day 1 and 6 p. i. There were
significant (p<0.05) differences among carbohydrate expression in cecal epithelium between day 1 and 6 p. i.
We conclude that the pathogenesis of parasite-host interaction in coccidiosis is associated with an altered
expression of carbohydrates on the both epithelial glycocalyx and Eimeria surface.
This study was supported by a grant VEGA SR No. 1/0144/10, and NSU Faculty Grant.
Možnosti diagnostiky kryptosporidiózy u HIV pozitívnych pacientov
M. Goldová1, M. Halánová2, M. Halán3, P. Jarčuška4, A. Valenčáková5, P. Major1, P.
Ravaszová5
1
Katedra epizootológie a parazitológie, UVLaF, Komenského 73, 041 81 Košice
2
Ústav verejného zdravotníctva UPJŠ LF, Šrobárova 2, 041 80 Košice
3
Katedra životného prostredia, veterinárskej legislatívy a ekonomiky, UVLaF, Komenského
73, 041 81 Košice
4
Klinika infektológie a cestovnej medicíny UPJŠ LF, Rastislavova 43, 041 90 Košice
5
Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie UVLaF, Komenského 73, 041 81 Košice
V ostatnom období sa v humánnej populácii čoraz častejšie vyskytujú stavy imunitnej deficiencie, ktoré
so sebou ako dôsledok prinášajú infekcie vyvolané oportúnnymi mikroorganizmami. Oportúnne nákazy môžu
vznikať nielen pri vrodených imunodeficienciách, ale najmä pri zníženej imunite či už v dôsledku ochorenia
(HIV pozitivita, AIDS, hemopoetické ochorenia) alebo v dôsledku dlhotrvajúcej liečby imunosupresívnymi
preparátmi (pacienti po transplantáciách, pacienti v liečbe chemoterapiou, rádioterapiou,…).
Do skupiny oportúnnych nákaz sa svojim charakterom radí aj kryptosporidióza. Kryptosporídie, ktoré ju
vyvolávajú predstavujú skupinu enteropatogénnych protozoí, ktorých vývoj prebieha v sliznici tráviaceho traktu.
V humánnej populácii sa v súčasnosti popisuje najmenej 8 druhov kryptosporídií, ktoré sú schopné infikovať
človeka – C. hominis, C. parvum, C. meleagridis, C. felis, C. canis, C. suis, C. muris a C. andersoni, pričom prvé
27
dva patria k najbežnejším patogénom zodpovedným za infekcie u ľudí. Do kategórie rizikových osôb patria
pacienti s dysfunkciou imunity, nádorovými ochoreniami, pacienti po transplantáciách kostnej drene a solidných
orgánov, deti s malnutríciou a cukrovkou. Za významný epidemiologický faktor za považuje aj sexuálne
chovanie, ochorenie je často krát popisované v skupine homosexuálov. Nákaza kryptosporidiózou je značne
variabilná, môže byť asymptomatická, s miernym alebo aj ťažkým priebehom. Dĺžka trvania symptómov a jej
následky sú väčšinou závislé na imunologickom stave postihnutého jedinca. Osobitú skupinu tvoria HIV
pozitívni pacienti a pacienti s AIDS, u ktorých býva priebeh kryptosporidiózy odlišný. Ochorenie
v tejto skupine pacientov je chronické a život ohrozujúce, priebeh závisí na stupni imunodeficiencie.
Pri poklese CD4 lymfocytov pod 200/ml3 krvi dochádza k diseminácii do ďalších orgánov, najmä do ďalších
úsekov tráviaceho traktu smerom kraniálnym (duodenum, žalúdok, pažerák), ale aj kaudálnym (slepé črevo,
hrubé čreve, rektum). Postihuje tiež sliznice žlčovodov, vývody pankreasu a dýchací systém.
V súčasnosti je stanovenie diagnózy kryptosporidiózy založené na detekcii oocýst, kryptosporidiálneho antigénu
a/alebo DNA zo stolice alebo iných vhodných telesných tekutín (duodenálna tekutina, žlč, BAL, indukované
spútum) a na jej správnom odobratí a spracovaní vzoriek. Pre kryptosporídie infikujúce gastrointestinálny trakt je
diagnóza primárne založená na mikroskopickom dôkaze oocýst v stolici neinvazívnymi konvenčnými farbiacimi
metódami, ako aj imunofluorescenčnou metódou alebo stanovením kryptosporídiového antigénu
v stolici
metódou ELISA.
Na prítomnosť kryptosporídiovej infekcie sme vyšetrili spolu 16 pacientov registrovaných v AIDS centre FNLP
v Košiciach. Vzorky stolice boli vyšetrené metódou ELISA a súčasne bol z každej vzorky urobený
mikroskopický náter farbený podľa Kinyona. Pozitívny výsledok sme zaznamenali v 6 prípadoch (37.5%).
Riešené v rámci projektov VEGA MŠ SR č.1/0144/10, č.1/0412/09, č.1/0108/10 a KEGA MŠ SR č.3/6155/08.
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) ako potenciálny vektor Borrelia burgdorferi sensu lato a
Anaplasma phagocytophilum v mestských aglomeráciách Slovenska
I. Guľová1, B. Víchová1, B. Peťko1,2
1
2
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, Košice, 04001
Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku
Klimatické zmeny výrazne ovplyvňujú šírenie a (novo) objavovanie sa niektorých závažných
infekčných ochorení. Na prenášaní a rozširovaní pôvodcov takýchto ochorení sa výraznou mierou podieľajú
kliešte. Na Slovensku je z epidemiologického hľadiska najvýznamnejším druhom kliešť obyčajný (Ixodes
ricinus), ktorý je vektorom vírusov a baktérií spôsobujúcich ochorenia, ako napr. kliešťová encefalitída, lymská
borelióza, anaplazmóza, tularémia, Q horúčka. V našej práci sme sa zamerali na priamy dôkaz baktérií
z komplexu Borrelia burgdorferi sensu lato (lymská borelióza) a Anaplasma phagocytophilum (granulocytárna
anaplazmóza) PCR metódou, v kliešťoch navlajkovaných v košickej aglomerácii v rokoch 2007 - 2009. Oba
patogény sú lokalizované v čreve kliešťa, odkiaľ sa po začatí cicania krvi presúvajú do jeho slinných žliaz a
následne do hostiteľa, kde sa množia. Výskyt a sezónnu aktivitu kliešťov I. ricinus sme zisťovali klasickou
metódou, vlajkovaním prízemnej vegetácie dubovo-hrabových lesov, v košickom lesoparku a zvyškovej lesnej,
ale aj zväčša krovitej vegetácii so solitérmi alebo alejami stromov v periférnych, pericentrálnych a centrálnych
parkoch a záhradkárskych osadách v rokoch 2007- 2009. Kliešte I. ricinus sme pravidelne zaznamenali od marca
do novembra v prímestskom lesoparku, jednotlivo počas vegetačného obdobia aj v periférnych a pericentrálnych
parkoch a zvyškoch lesnej vegetácie medzi centrálnou časťou mesta a periférnymi sídliskami. Kliešte sme
nazbierali aj na tráve pozdĺž prístupových komunikácií v záhradkárskych osadách, medzi záhradkami, dokonca
v samotných záhradkách. V centrálnych mestských parkoch s pravidelnou údržbou a odvozom pokosenej trávy
sme kliešte na vegetácii nezaznamenali, alebo len ojedinele. Zistili sme výrazný, niekoľkonásobný nárast jeho
relatívnej denzity v košickom lesoparku oproti údajom spred 14-17 rokov, ako aj zmenu v sezónnej aktivite tohto
parazita. Počas mnohých doterajších sledovaní bola dokumentovaná jeho vysoká aktivita najmä v jarných
a jesenných mesiacoch, pričom v lete jeho aktivita značne poklesla. Sezónna aktivita tohto parazita nadobúda
jednovrcholový priebeh, s pretrvávaním aktivity aj v letných mesiacoch, na čo poukazujú výsledky našej práce
v rokoch 2007 a 2008. V r. 2008 sme na vegetácii navlajkovali dva exempláre pijaka lužného, Dermacentor
reticulatus, v periférnej východnej časti mesta neďaleko záhradkárskej osady pod sídliskom Dargovských
hrdinov (pri Sečovskej ceste), ktorý je na južnom Slovensku známy ako vektor babeziózy psov (Babesia canis).
Výskyt oboch sledovaných patogénov sme zaznamenali v kliešťoch I.ricinus v prímestských i mestských
parkoch. Prevalencia borélií (5,3 %) bola vyššia ako prevalencia anaplaziem (2,1%). Dvojitú infekciu boréliami
a anaplazmami sme zistili u samice navlajkovanej v prímestskom lesoparku. Vypovedá to o možnej infekcii ľudí
28
alebo domových zvierat priamo na území mesta, čoho dôkazom sú aj údaje z mestských veterinárnych
ambulancií o ochorení psov na lymskú boreliózu a babeziózu, pohybujúcich sa len na území mesta.
Práca bola podporená grantmi VEGA 2/6163/26, VEGA 2/0128/09, APVV č. LPP-0341-06 a Ministerstva
zdravotníctva SR č. 2006/31-SAV-02.
Obrana kliešťov pred imunitným systémom svojich hostiteľov
V. Hajnická, I. Vančová-Štibrániová, M. Slovák
Virologický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 845 05 Bratislava
Preniknutie ústnej časti kliešťa do kožného tkaniva hostiteľa by malo spúšťať reakcie jeho imunitného
systému známe ako hojenie rany. Keby sa však v hostiteľskom organizme rozvinula imunitná odpoveď so
vznikom protilátok, ovplyvnilo by to vývoj kliešťa a v konečnom dôsledku zabilo ektoparazita. Ak chceli kliešte
ako živočíšny druh prežiť, museli v priebehu evolúcie násť spôsob, ako oklamať hostiteľský imunitný systém.
Kliešte to úspešne zvládajú pomocou svojich slín, ktoré vypúšťajú do kože svojho hostiteľa v mieste cicania
krvi. Sliny kliešťov sú schopné potláčať reakcie prirodzenej imunity - hostiteľskú hemostázu, zápalové reakcie,
ako aj adaptívnu časť imunitnej odozvy sprostredkovanú bunkami a protilátkami.
Na imunitnej odozve hostiteľa sa podieľajú rôzne typy buniek, rezidentné bunky z rany, keratinocyty,
fibroblasty, dendritické bunky, endoteliálne bunky, ako aj infiltrujúce subtypy leukocytov. Migráciu buniek,
medzibunkovú komunikáciu, ako aj komunikáciu medzi bunkami a extracelulárnym matrixom zabezpečujú
cytokíny, ich podskupina-chemokíny a rastové faktory. Sliny kliešťov sú schopné viazať dôležité cytokíny, IL-2
a IL-4, ako aj chemokíny CXCL8/IL-8, CCL-2/MCP-1, CCL3/MIP-1, CCL5/RANTES, CCL11/eotaxin
v závislosti na druhu kliešťa a jeho vývojového štádia. Takým spôsobom vedia kliešte neutralizovať ich
biologickú aktivitu. Molekuly, ktoré viažu chemokíny boli už identifikované, sú známe pod menom „Evazíny“.
Naše najnovšie práce dokazujú schopnosť kliešťov ovplyvňovať aj aktivity rastových faktorov, ktoré sa
podieľajú na reakciách hojenia rany.
Práca vznikla za finančnej podpora grantov APVV-51-004505, VEGA grant 2/0163/10 a EEA grant SAV-FMEHP-2008-02-06.
Výskyt parazitov u plazov z umelých chodov a z odchytov vo voľnej prírode
M. Halán1, M. Goldová2, V. Letková2, L. Molnár3
1
Katedra životného prostredia, veterinárskej legislatívy a ekonomiky, UVLaF, Komenského
73, 041 81 Košice
2
Katedra epizootológie a parazitológie, UVLaF, Komenského 73, 041 81 Košice
3
Klinika vtákov, exotických a voľnežijúcich zvierat, UVLaF, Komenského 73, 041 81 Košice
Chov domácich zvierat má neustále narastajúcu tendenciu, pričom osobitú kapitolu tvorí chov
exotických domácich „miláčikov“. Zvýšený záujem o túto kategóriu zvierat je daný nielen súčasnou
spoločenskou situáciou, ale aj informačnou a finančnou dostupnosťou. Nemalý podiel na tomto trende majú
okrem predchádzajúcich dôvodov aj väčšie možnosti cestovania, ako aj vznik komerčných firiem zaoberajúcich
sa dovozom teráriových živočíchov.
U nás chované plazy pochádzajú čiastočne z odchovov v zajatí, no väčšina z nich je importovaná z krajín ich
prirodzeného výskytu, kde sú odchovávané na farmách, alebo odchytené vo voľnej prírode. Toto má za
následok, že tieto plazy sú ešte v krajine pôvodu vystavené možnosti nakazenia sa bakteriálnymi patogénmi a
parazitmi bežnými v danej geografickej oblasti. Infikované jedince sa potom stávajú prameňom nákazy pre
ďalšie zvieratá ešte počas transportu na miesto určenia, alebo v chovoch u nových majiteľov. Nezanedbateľné sú
aj straty, vznikajúce úhynmi živočíchov nakazených častokrát aj menej patogénnymi druhmi parazitov a baktérii,
ktoré sú vystavené transportnému a adaptačnému stresu. Z epidemiologického hľadiska je tiež dôležitý fakt, že
u takto importovaných a distribuovaných plazov sa môžu vyskytnúť patogény potenciálne nebezpečné pre ľudí.
Vzhľadom na rôznorodosť druhov plazov dovážaných pre chovateľské účely, je spektrum patogénov, ktoré
29
môžu byť importované spolu s nimi veľmi široké. V praxi sa tak môžeme stretnúť v našich podmienkach so
zriedkavými až exotickými parazitárnymi druhmi. Pre praktických veterinárnych lekárov tým vzniká problém s
identifikáciou, diagnostikou a následnou terapiou, čo môže viesť ku strate často vzácnych a drahých živočíchov.
V našej práci sme sa zamerali na celkové zmapovanie parazitologickej situácie v chovoch plazov a čiastočne aj
vo voľnej prírode. Vyšetrované jedince mali rôzny pôvod. Importované plazy pochádzali farmových chovov,
alebo odchytov priamo v krajinách pôvodu. Zvieratá z tuzemských odchovov boli potomkami jedincov
chovaných v zajatí na území bývalého Československa. Zber vzoriek z plazov z voľnej prírody bol realizovaný
na území Slovenska i v zahraničí a tieto plazy neboli predmetom ďalšieho chovu. Ihneď po odobraní vzoriek boli
vypustené na lokalite odchytu. Na prítomnosť parazitov bolo spolu vyšetrených 287 jedincov rôznych druhov,
veku a pohlavia. Z odchytov vo voľnej prírode pochádzalo 134 kusov, 104 kusov bolo importovaných zo
zahraničia, a z tuzemských odchovov pochádzalo 49 kusov. Z celkového počtu bolo 176 jašterov, 102 hadov, 8
korytnačiek a 1 krokodíl.
Z celkového počtu bolo na prítomnosť endoparazitov pozitívnych 131 vyšetrených zvierat (46,0 %),
negatívnych bolo 156 vyšetrených zvierat (54,0 %). Iba v dvoch percentách prípadov sa vyskytli zmiešané
infekcie protozoami a helmintami. Diagnostikované endoparazity boli zastúpené radom Trichomonadida,
čeľaďou Haemogregorinidae, rodom Isospora, Eimeria, Cryptosporidium a Sarcocysta. Z helmintov sme
identifikovali trematoda rodu Ochetosoma, cestoda rodu Duthresia a nematoda rodov Rhabdias, Strongyloides,
Capillaria a radov Ascaridida, Oxyurida, Strongylida. Samostatnou skupinou boli jazyčnatky rodu Reilletiella.
Detekcia mikrosporídiových infekcií u HIV+ pacientov použitím monoklonálnych
protilátok
M. Halánová1, P. Jarčuška2, Valenčáková A.3, Čisláková L.1, Sulinová Z.1, Pohorencová T.1
1
2
Ústav verejného zdravotníctva UPJŠ LF, Šrobárova 2, 041 80 Košice
Klinika infektológie a cestovnej medicíny UPJŠ LF, Rastislavova 43, 041 90 Košice
3
Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie UVLaF, Komenského 73, 041 81 Košice
V ostatnom období pozorujeme nárast oportúnnych infekcií, ktorí sa zvyšuje najmä v dôsledku
stúpajúceho počtu HIV pozitívnych pacientov a pacientov s AIDS, ale aj ďalších osôb s narušeným imunitným
systémom, či už v dôsledku primárnej alebo sekundárnej imunodeficiencie. V spomínanej skupine pacientov sa
ako pôvodcovia oportúnnych infekcií popisujú aj mikrosporídie, ktoré môžu vyvolať ochorenia viacerých
orgánových systémov zahrňujúcich najmä črevné ochorenia, ale aj ochorenia očí, prínosových dutín, svalov
a obličiek. U cicavcov bolo doteraz popísaných 15 druhov, 14 z nich môže vyvolať ochorenie u ľudí.
Pri infekciách vyvolaných dvoma najčastejšie diagnostikovanými mikrosporídiami u ľudi - Enterocytozoon
bieneusi a Encephalitozoon intestinalis dochádza k postihnutiu najmä tráviaceho systému. Enterocytozoon
bieneusi sa po ingescii spór dostáva cez duodenum, jejunum až do epiteliálnych buniek tenkého čreva –
enterocytov a hostiteľovi spôsobuje chronickú hnačku, bolesti brucha a chudnutie. V ojedinelých prípadoch
môže E. bieneusi spôsobiť aj pľúcne infekcie, cholecystitídy a cholangitídy. Podobne aj E. intestinalis infekcie
vyvolávajú klinické príznaky zahrňujúce chronickú hnačku sprevádzanú horúčkou, stratou chuti do jedla,
chudnutím a celkovým chradnutím organizmu. Aj keď v posledných rokoch počet klinicky manifestných
ochorení u HIV/AIDS v dôsledku používania vysoko účinnej antiretrovírusovej terapii (HAART) poklesol,
netreba zabúdať, že k ich eliminácii nedochádza u všetkých pacientov, resp. u časti z nich dochádza k relapsom
ochorenia.
Diagnostika mikrosporídiových ochorení je v dôsledku ich častého asymptomatického priebehu pomerne
obtiažna, aj keď v poslednej dekáde sa počet diagnostických metód výrazne rozšíril a pomocou niektorých je už
možné detegovať a špecifikovať jednotlivé druhy. Ešte stále však hlavnou úlohou zostáva zlepšenie
diagnostických postupov a nájdenie vhodnej metódy, pri ktorej by sa dalo vyhnúť prácnej elektrónovej
mikroskopii ako aj invazívnemu spôsobu získavania vzoriek. Okrem toho včasná a správna diagnostika zohráva
rozhodujúcu úlohu pre výsledok liečby. Medzi metódy, ktoré spĺňajú tieto kritéria patrí aj imunoflourescenčný
test využívajúci monoklonálne anti-Enterocytozoon bieneusi a anti-Encephalitozoon intestinalis protilátky. Na
diagnostiku mikrosporídiových infekcií zo stolice sa v súčasnej dobe používajú aj špeciálne farbiace techniky
(podľa Webera, van Goola), ktoré však vyžadujú vysokú úroveň odborných znalostí, aby boli spoľahlivé, a PCR,
ktorá je finančne nákladné a časovo náročná. Navyše druhová identifikácia bola dovtedy možná len s použitím
transmisívnej elektrónovej mikroskopie a PCR. Detekcia pomocou monoklonálnych protilátok sa tak javí ako
jedna z najspoľahlivejších a umožňuje identifikáciu druhov najčastejšie detegovaných mikrosporídií v humánnej
30
populácii. Rozlišovanie medzi týmito dvoma črevnými mikrosporídiami je potrebné i na adekvátnu terapiu.
Zatiaľ čo pacienti s E. intestinalis infekciou sú liečení albendazolovými prípravkami, na terapiu E. bieneusi
infekcie sa ako vhodný javí fumagillin.
Práca riešená v rámci grantov MŠ SR VEGA č. 1/0412/09, č. 1/0108/10 a KEGA č. 3/6155/08.
Taxonomic variety of soil nematodes in the Vihorlat woodland
L. Háněl1, A. Čerevková2, M. Renčo2
1
Biology Centre AS CR, v. v. i., Institute of Soil Biology, Na Sádkách 7, CZ-370 05 České
Budějovice, Czech Republic, E-mail: [email protected];
2
Parasitological Institute, Slovak Academy of Sciences, Hlinkova 3, 040 01 Košice, Slovak
Republic, E-mail: [email protected]
The fauna of soil nematodes was studied in deciduous forest ecosystems at three localities of the
Vihorlat Protected Landscape Area in Slovakia: Querceto-Fageto-Aceretum at Remetské Hámre (403 m a.s.l.),
Fagetum at Morské oko National Nature Reserve (618 m a.s.l.), and Fageto-Aceretum at Sninský kameň (1 005
m a.s.l.). At each locality representing a forest type five plots were surveyed for nematodes on 2 April and 2
October 2008. In total 198 species of soil nematodes from 98 genera, 54 families and 11 orders were
distinguished. The number of species markedly decreased with increasing altitude of the locality, which could be
explained by harsher climate, reduced plant undergrowth, decreasing soil pH, and accumulation of
undecomposed organic matter up the altitudinal gradient. Of the 198 species only 26 (13.1 %) had the frequency
of occurrence in the woodland greater than 49.9 %, of the 98 genera such were 19 (19.4 %). The majority of
species thus belonged to rare taxa and such composition of nematode fauna indicated a great number of soil
microhabitats and undisturbed conditions of the Vihorlat woodland soils. More nematode species and genera as
well as families belonged to the life-strategy groups (on r-K continuum according to Bongers, 1990) with higher
cp scaling (together for 3, 4 and 5) than to the groups with lower cp scaling (together for 1 and 2). The
prevalence of nematode persister over colonizer taxa together with very high species richness indicated a low
degree of disturbance of the Vihorlat woodland. The 65 nematode species found in Vihorlat soils were recorded
in Slovakia for the first time.
Acknowledgement: The study was carried out as a part of the IRP ISB BC AS CR AV0Z60660521 and project
VEGA2/0136/10 SAS. Study stays were realised within frame of the priority theme of
cooperation between AS CR and SAS for the period of 2008 - 2010 "Nematode communities of
the Vihorlat Protected Landscape Area in Slovakia".
Kombinace morfologických přístupů k vyhodnocení ontogenetických a fylogenetických
adaptací diplozoonů (Monogenea) k ektoparazitickému způsobu života
I. Hodová, A. Valigurová, B. Koubková
Ústav botaniky a zoologie PřF MU, Kotlářská 2, 611 37 Brno, Česká republika
S využitím metod světelné, elektronové a konfokální mikroskopie byla studována jednotlivá vývojová
stádia (onkomiracidium, diporpa, juvenil a adult) parazita Eudiplozoon nipponicum (Monogenea, Diplozoidae)
ze žaber kapra, s cílem prokázat významné morfologické adaptace k ektoparazitickému způsobu života.
Hematofágní strategii umožňuje dobře vybavený a přizpůsobený komplex trávicího traktu parazita, tvořený
ústním otvorem, nápadnými bukálními přísavkami, vychlípitelným hltanem, přilehlými žlázovými strukturami a
slepě zakončeným laločnatým střevem. Za součást trávicího traktu jsou považovány také apikálně umístěné
žlaznato-svalové orgány, které vyúsťují do ústní dutiny. Na základě pozorování vychlípení hltanu a v souvislosti
s přítomností několika žláz nebo žlázám podobných struktur navrhujeme novou hypotézu o možnosti
mimotělního trávení u tohoto druhu. Zadní část těla parazita je opatřena příchytným aparátem tvořeným
haptorem, lobulárními rozšířeninami a tegumentálními záhyby, které slouží k pevnému uchycení na žábrách
31
hostitele. Diskutujeme o možnosti uplatnění bukálních přísavek při přesunu parazita v souvislosti s
vyhledáváním optimální niky nebo o jejich dočasné přichycovací funkci během příjmu potravy. Adultní stádium
srostlé ze dvou jedinců je vyplněno dvěma kompletními reprodukčními soustavami zahrnujícími samčí a samičí
orgány. Reprodukční strategie, v níž se dva nezávislí heterogenní jedinci trvale spojí do jednoho
hermafroditického organismu, aniž by museli hledat partnera k rozmnožování, ukazuje na specializaci
diplozoonů k jejich způsobu života.
Tento výzkum byl finančně podpořen Grantovou agenturou ČR (grantem č. 524/07/1610), Výzkumným záměrem
Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy ČR (MSM 0021622416) a Ichtyoparazitologickým centrem
základního výzkumu LC522.
Thelazióza, nově se objevující importovaná oční helmintóza psů v ČR
P. Horák1, A. Kocába2
1
2
Katedra parazitologie PřF UK, Viničná 7, 128 44 Praha 2
Veterinární klinika Karakal, Petrohradská 2909, 390 03 Tábor
Úvod: Thelazióza působená druhem Thelazia callipaeda je oční helmintóza (nematodóza) psů, která byla svým
výskytem původně typická pro asijské státy. V Evropě byla od 90. let minulého století hlášena jako velmi časté
onemocnění psů (případně koček) v Itálii (některé lokality udávají prevalenci 20-40%); infekce je známa i z
lišek, vlků a dalších zvířat. Přenos (zejména v Evropě) přes hmyzí vektory (nikoli krevsající) není příliš
objasněn, nicméně existují experimentální i terénní data o významu tak běžných druhů hmyzu, jako je Phortica
spp. (Drosophilidae). Od roku 2005 jsou známy autochtonní infekce psů ze Švýcarska, Francie a Německa. V
Itálii a Francii byly popsány i lidské infekce.
Kazuistika: Desetiletá kastrovaná fena plemene landseer o hmotnosti 55 kg pobývala v oblasti Lago Maggiore na
italsko-švýcarské hranici. Při následné preventivní prohlídce před vakcinací (přelom roku 2007-2008) bylo
pozorováno zarudnutí očí, epifora a v konjunktiválních vacích přítomnost thelazií. Po aplikaci anestetických
očních kapek Novesin byly z očí odstraněny thelazie - z levého oka 5, z pravého 7 dospělců. Jeden jedinec byl
vyjmut z oblasti spodního slzného bodu. Poté byl aplikován Advocate Spot On. Při kontrole po 10 dnech byly
oči bez epifory a konjunktivální reakce, přítomnost thelazií již nebyla prokázána. Podobný případ byl zachycen
podruhé v odstupu jeden a půl roku. Odstraněné hlístice byly dle morfologie určeny jako Thelazia callipaeda.
Závěr: Vzhledem k možnosti cestování s chovanými zvířaty, klimatickým změnám i s přihlédnutím k šíření
thelazií i jiných parazitóz (např. dirofilarióza) z jižních oblastí lze předpokládat, že s thelaziemi se ve
veterinárních ordinacích budeme setkávat častěji. Postižení oka má relativně dobrou prognózu - odstraňování
červů z oka může být mechanické nebo lze lokálně použít chemoterapii, což se zdá být účinnější; onemocnění je
tedy dnešními antiparazitiky dobře kontrolovatelné. Vzhledem k prokázanému přenosu na člověka je thelazióza
aktuální i z hlediska lékařské (humánní) parazitologie.
Mechanizmus vzniku fibrogenézy v pečeni pri larválnej cestodóze a možnosti jej
ovplyvnenia prírodným antioxidantom silymarínom a liečivom praziquantelom.
G. Hrčková, S. Velebný, J. Bajnok
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 04001 Košice
Infekcia larválnymi štádiami helmintov iniciuje u hostiteľov kaskádu hostiteľsko-parazitických
interakcií, výsledkom ktorých je chronický zápal a imunosupresia, fibrogenéza v infikovaných tkanivách
a narušené fyziologické funkcie hostiteľa bez zjavného poškodenia parazitov. Larválne štádia cestóda
Mesocestoides vogae (syn. M. corti) a iných cestódov sa rozmnožujú nepohlavným delením v pečeni,
peritoneálnej dutine a ďalších orgánoch cicavcov a počas svojej parazitácie mechanicky poškodzujú tkanivá
paratenických hostiteľov. Terapia týchto ochorení antihelmintickými liečivani je problematická, pretože súčasne
používané liečebné postupy majú len parazitostatický účinok. V našej práci sme študovali účinky liečiva
praziquantelu (PZQ) a silymarínu (SIL), ktorý je tvorený skupinou prírodných látok flavonoidného charakteru,
32
v podmienkach in vitro a na infikovaných zvieratách. In vitro inkubácia lariev M.vogae s PZQ spôsobila rýchlu
deštrukciu ich tegumentu a následnú nervovo-svalovú paralýzu v závislosti od koncentrácie lieku. Tie isté
koncentrácie SIL nemali žiaden larvicídny účinok a ani neinhibovali cytotoxický účinok PZQ pri súčasnej
prítomnosti v médiu. V in vivo experimentoch boli použité myši kmeňa ICR, ktoré boli infikované 55-60
larvami M. vogae per os. Skupiny myší boli liečené od 15. do 24. dňa do po infekcii (p.i.) PZQ (I), SIL (II)
a kombináciou oboch liečiv (III). Najväčší larvicídny účinok PZQ sa dosiahol počas prvého týždňa po terapii
(p.t.) v pečeni aj v peritoneálnej dutine, ale súčasné podávanie PZQ a SIL významne zvýšilo účinnosť terapie
v porovnaní so samotným liečivom, pričom liečba SIL nemala žiaden larvicídny účinok. Na vysvetlenie
uvedeného fenoménu sa študovali mnohé molekulárne, biochemické, imunologické a patofyziologické
mechanizmy hostiteľa počas dvoch mesiacov p.t. V akútnej fáze infekcie (do 14. dňa p.i.) došlo k masívnej
akumulácii zápalových buniek, z ktorých v pečeni najväčší podiel tvorili neutrofilné granulocyty a eozinofily
a v peritoneálnej dutine to boli hlavne makrofágy a eozinofily. Redukcia počtu lariev po terapii PZQ mala za
následok zníženie intenzity zápalu, ale pomer jednotlivých zápalových buniek ani ich efektorové funkcie neboli
významne ovplyvnené. Kombinovaná terapia PZQ a SIL ovplyvnila ich počet a distribúciu a potlačila produkciu
voľných kyslíkových radikálov bunkami, čo priamo korelovalo s tvorbou antioxidačného systému GSH larvami.
Podávanie SIL významne znížilo expresiu génu pre profibrotické faktory (napr. TGF-beta) v Kuppferových
bunkách pečene, čo sa prejavilo zníženou aktiváciou a transformáciou hviezdicových buniek v pečeni, ktoré sú
kľúčové pre fibrogenézu. Následne došlo k zníženiu expresie génov pre kolagén I a III v pečeni a k stimulácii
potlačenej expresie génov pre cytokíny IFN-gama, TNF-alpha a zníženiu expresie génov pre cytokíny Th2
imunitnej odpovede (IL-4, IL-5, IL-10 a IL-13). Na rozdiel od kombinovanej liečby, podávanie samotného PZQ
nemalo uvedený imunomodulačný účinok. Výsledky naznačujú, že SIL svojim antioxidačným účinkom
významne potlačil fibrogenézu, čo sa prejavilo redukciou množstva kolagénu v pečeni a regeneráciou
pečeňového parenchýmu. Zvýšenie účinnosti kombinovanej terapie bolo pravdepodobne spôsobené
ovplyvnením rovnováhy medzi produkciou reaktívnych foriem kyslíka a aktivitou antioxidačných systémov u
lariev a zápalových buniek.
Práca bola urobená s využitím prostriedkov grantu VEGA č. 2/0188/10.
Výskyt a molekulárno-morfologická identifikácia druhov rodu Mesocestoides (Cestoda)
v líškach hrdzavých na Slovensku.
G. Hrčková1. P.Olson2, M. Miterpáková1, V. Šnábel1, J. Bajnok1
1
2
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Department of Zoology, The Natural History Museum, Cromwell Road, London SW7 5BD,
UK
Pásomnice rodu Mesocestoides (Cestoda, Cyclophyllidea, Mesocestoididae) parazitujú v tenkom čreve
mäsožravcov a sú takmer kozmopolitne rozšíreným rodom. Cestódy čeľade Mesocestoididae sa odlišujú od
iných druhov radu Cyclophyllidea jednak svojou morfológiu a svojim životným cyklom vyžadujúcim troch
hostiteľov. V dôsledku úspešnej vakcinácií líšok voči besnote ich počet v Európe výrazne vzrástol, čím sa
zvýšilo riziko diseminácie nimi prenášaných parazitov. Cieľom našej práce bolo zistiť prevalenciu, distribúciu
a druhové zastúpenie rodu Mesocestoides v líškach hrdzavých na Slovensku počas rokov šiestich rokov (20012006). Z celkového počtu 3157 kusov vyšetrených líšok, ktoré boli odchytené na území šiestich okresov
Slovenska (BA, NR, ZV, DK, KE, PO), 1322 (41.9%) zvierat bolo pozitívnych na prítomnosť pásomníc rodu
Mesocestoides v rôzne veľkej intenzite. Vzorky červov z uvedených lokalít boli spracované pre klasickú
morfologickú analýzu (n= 87). Na základe porovnania 13 anatomických znakov v zrelých a gravidných článkoch
sa zistila prítomnosť dvoch druhov : M. litteratus a M. lineatus, ktoré sa odlišovali hlavne v tvare a veľkosti
cirusového vačku a cirusa, tvare a uložení párových vaječníkov a žĺtočníkov a počte a veľkosti semenníkov. M.
litteraus bol dominantným druhom vyskytujúcim sa na všetkých lokalitách, zatiaľ čo M. lineatus mal nízku
prevalenciu (5-7%) a jeho výskyt sa zistil v okresoch DK, ZV, KE a PO. V súčasnosti sa na druhovú validáciu
a fylogenetické analýzy využíva molekulárna charakterizácia ribozolálnych génov. V našej práci sme časť
morfologicky identifikovaných pásomníc (n=25, M. litteratus; n=4, M.lineatus) použili na molekulárnu analýzu
génu pre mitochondriálnu ribozomálnu 12S podjednotku a génu pre ITS2 (jadrový ribozomálny medzerník).
Výsledky molekulárnej analýzy oboch génov sa zhodovali s morfologickou identifikáciu všetkých vyšetrených
izolátov. Po prvý krát bol molekulárnymi metódami správne identifikovaný druh M.lineatus. Na základe
sekvencie úseku 12S génu sme zistili 13% odlišnosť v nukleotidovej sekvencii medzi oboma druhmi
33
Mesocestoides (314bp, M. litteraus; 315bp, M.lineatus). Zistila sa variabilita DNA sekvencie izolátov druhu M.
litteratus (1-3 nukleotidy), ktoré tvorili 5 hlavných haplotypov. DNA sekvencie 12S génu u 4 izolátov M.
lineatus boli rovnaké. Veľkosť amplifikačného produktu ITS génu bola výrazne odlišná (cca 50 bp) pre oba
druhy, avšak ich sekvenovaním sa zistila prítomnosť paralógov, v dôsledku čoho neboli použité v následnej
fylogenetickej analýze. Na základe sekvencií uvedeného úseku 12S génu u našich izolátov a izolátov iných
druhov rodu Mesocestoides, dostupných v génovej databanke, bola pomocou metódy Neighbor-Joining“
uskutočnená fylogenetická analýza (bootstrap test, 1000 replikátov). Zistila sa vysoká fylogenetická príbuznosť
M. lineatus s cladom A, popísaným v Severnej Amerike a vysoká príbuznosť M .litteratus s ostatnými druhmi
popísanými v Európe.
Práca bola podporovaná z prostriedkov projektu EU „SYNTHESYS“ (ID GB-TAF-3588) a projektu VEGA č.
2/0188/10.
Liptov – horské ohnisko Lymskej boreliózy
G. Hrkľová1, A. Štefančíková2, M. Revallová3, J. Habovštiaková3, B. Peťko2
1
Katedra biologie a ekologie, PF KU, Hrabovská cesta 1/56, 034 01 Ružomberok
2
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
3
Štátny veterinárny a potravinový ústav, Janoškova, 026 01 Dolný Kubín
Spirochéty Borrelia burgdorferi sensu lato patria medzi často študované baktérie, spôsobujúce
frekventovanú antropozoonózu Lymskú chorobu. V podmienkach Slovenska je na prvom mieste v nákazách
prenášaných kliešťom, so stúpajúcou incidenciou výskytu (19,26 v r. 2008). Oblast dolného Liptova, spadá do
okresu Ružomberok, v ktorom je incidencia Lymskej boreliózy od 1,7 (r.1999) po 11,85 (r.2008).
Monitorovanie Liptova v rokoch 2004-2008 nadväzuje na výskum geografickej distribúcie kliešťov na
Slovensku v r. 1985-1989 (Řeháček, 1991).
V sledovanom období sme mapovali výskyt kliešťov, ich sezónnu dynamiku a následné mapovanie výskytu
pôvodcu LB v biotopovo, spoločensky a hospodársky rozdielnych lokalitách modelových oblastí Liptovskej
kotliny a Veľkej Fatry. Jednotlivé lokality sa nachádzali v nadmorských výškach 492 m.n.m. (Ivachnovský luh)
po 1019 m.n.m. (Malinné Brdo). V lokalitách bol uskotčnený zber kliešťov vlajkovaním, pričom relatívna
denzita nazbieraných kliešťov predstavuje 5,34 až 59,61 kliešťa na hodinu zberu. Navlajkované boli kliešte
druhu Ixodes ricinus. Najvyššia hustota kliešťov sa ukazuje v nadmorskej výške 620-700 m.n.m. V rámci
sezónnej dynamiky sme zaznamenali dvojvrcholový výskyt s dominanciou v mesiacoch apríl-jún a druhým
vrcholom v septembri. V biotope lesokriačin nenastáva pokles výskytu počas letného obdobia.
Prítomnosť borélií komplexu B. burgdorferi s. l. bola potvrdená PCR metódou, - amplifikáciou ~250~bp úseku
5S-23S (rrfA-rrlB) rDNA intergénového medzerníka, pomocou komerčného setu PPP Master Mix,
z 1317 vyšetrených kliešťov, u 171 jedincov bol potvrdený komplex Borrelia burgdorferi sensu lato, čo
predstavuje prevalenciu 12,98 %. Dominantným izolátom je Borrelia garinii.
Metódou ELISA boli vyšetrené domáce zvieratá: 88 sér hovädzieho dobytka, 78 sér oviec a 12 sér psov na
prítomnosť IgG protilátok proti Borrelia burgdorferi s.l. Z uvedeného súboru sme zistili séropozitivitu u 16
(19,51 %) sér hovädzieho dobytka a 29 (37,2 %) sér oviec.
Za obdobie 2003-2008 bolo na infekčnom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku
diagnostikovaných 104 prípadov lymskej boreliózy, maximum ochorení sa vyskytol v roku 2007 v počte 27.
V rámci sezonality ochorenia je výskyt zaznamenaný v mesiacoch máj až september. V anamnéze 38 %
pacientov udáva poštípanie kliešťom. Erythema migrans sa vyskytla u 18 % klinických prípadov. V 46 %
prípadov pacienti boli postihnutí kĺbovou formou, 23 % pacientov nervovou a 18 % kožnou formou lymskej
boreliózy.
34
Neinvazivní metody získávání DNA z mezihostitelů ptačích schistosom
Huňová K., Skála V., Horák P.
Katedra parazitologie PřF UK, Viničná 7, 12844 Praha 2
Mezihostiteli ptačích schistosom rodu Trichobilharzia jsou v České republice plicnatí sladkovodní plži,
zejména rodu Lymnaea a Radix (čeled Lymnaeidae). Determinace plžů rodu Radix je složitá a v současnosti lze
provést určení jedinců do druhu pouze na základě získaných sekvencí (např. ITS2, COI). Odebrání vzorku DNA
předpokládá usmrcení plže, což vylučuje použití daného jedince k dalším pokusům. Proto byla testována
možnost získání genetického materiálu neinvazivní cestou. Pro pokusy byly použity výkaly, vajíčka a hemocyty
plžů rodu Radix. Izolace DNA byla provázena některými problémy (zbytky slizového obalu vajíček
znemožňující proces lyze buněk, nedostatek hemocytů v hemolymfě, nedostatek buněk střevního epitelu ve
výkalech). Vyizolované DNA bylo výrazně méně než při izolacích z tkáně. PCR proběhla úspěšně při použití
DNA z vajíček a hemocytů, pro větší koncentraci ITS2 úseku v PCR produktu byla následně provedena nested
PCR. Ze vzorku obsahujícího DNA z výkalů se PCR nepodařila udělat. PCR produkty byly následně
osekvenovány. Ačkoliv metody izolace DNA z hemocytů a vajíček jsou pracnější než izolace DNA z tkáně plže,
jejich využití je široké, zejména pokud plže potřebujeme k dalším pokusům (např. zjišťování mezihostitelské
specifity schistosom).
Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) ako indikátor vplyvu globálnych zmien na výskyt
parazitozoonóz v ekologickej oblasti Východoslovenskej nížiny
Z. Hurníková, M. Miterpáková, P. Dubinský
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
V ostatných desaťročiach sa vplyvom globálnych zmien rozmáhajú, alebo vynárajú nové parazitárne
ochorenia, prenosné zo zvierat na ľudí. Parazitozoonózy predstavujú závažný veterinárny a zdravotnícky
problém, ktorý vyvstáva z viacerých príčinných faktorov spätých jednak s ekologickými zmenami, ako aj s
exponenciálnym nárastom globálnych ľudských aktivít. Tieto zmeny ovplyvňujú aj epidemiológiu zoonóz,
ktorých rezervoármi a vektormi sú voľne žijúce zvieratá, ktoré môžu patogény preniesť na domáce zvieratá,
alebo ľudí. Práve rezervoárové zvieratá sú vhodným indikátorom pre monitorovanie výskytu a štúdium parazitohostiteľských vzťahov v súvislosti s meniacim sa ekosystémom.
Na území Slovenska je ideálnym indikátorovým zvieraťom líška hrdzavá (Vulpes vulpes). Tento predátor je
vďaka svojej adaptabilite schopný využívať širokú škálu ekosystémov, vrátane urbanizovaného typu krajiny.
Zároveň je hostiteľom, medzihosteľom, alebo vektorom pôvodcov viacerých ochorení, prenosných na domáce
zvieratá a na ľudí. V našej práci sme sa zamerali na štúdium vplyvu ekologických zmien na výskyt troch
závažných parazitozoonóz (echinokokózy, trichinelózy a dirofilariózy) v populácii líšok hrdzavých z modelovej
oblasti Východoslovenskej nížiny.
V roku 2009 sme vyšetrili 69 jedincov ulovených v okresoch Košice-Košice okolie, Trebišov, Michalovce
a Sobrance. Prítomnosť pásomnice Echinococcus multilocularis sme zisťovali pitvou tenkých čriev. Svalovinu
líšok sme tráviacou metódou vyšetrovali na trichinelózu. Infekciu Dirofilaria spp. sme po izolácii DNA zo slezín
detegovali PCR metódou s použitím druhovo špecifických primerov.
V oblasti Východoslovenskej nížiny sme zistili vysokú premorenosť líščej populácie všetkými troma druhmi
parazitov. Priemerná prevalencia E. multilocularis bola 39,5 %, trichinelózu malo 25 % jedincov a až 71 % líšok
boli infikovaných dirofiláriami. Analyzovali sme ekologické a antropické vplyvy, ktoré ovplyvňujú cirkuláciu
parazitov v tomto ekosystéme. Významným faktorom, ktorý prispieva k vysokej prevalencii pôvodcov všetkých
študovaných parazitóz je premnoženie líšok, spôsobené ozdravením ich populácie antirabickou vakcináciou.
Vplyv antropogénnych faktorov je rovnako intenzívny, pretože silná koncentrácia ľudských aktivít zahusťuje
priestor krajiny, narúša homeostázu prírodného prostredia a zintenzívňuje kontakt voľne žijúcich zvierat
s ľudským prostredím. Environmentálne a klimatické zmeny ovplyvňujú výskyt parazitov rovnako intenzívne.
Globálne otepľovanie rozšírilo pásmo s teplou klímou a spôsobilo expanziu vektorov a parazitov do nových
oblastí, čo sa prejavilo aj na území Východoslovenskej nížiny.
Tento výskum bol financovaný z prostriedkov grantu VEGA 2/0145/09.
35
Střevní parazitózy v ČR nejen v roce 2009
Zpráva NRL pro diagnostiku střevních parazitóz
Z. Hůzová, V. Tolarová,
Oddělení parazitologie, Zdravotní ústav se sídlem v Praze, Rajmonova 4, 182 00 Praha 8
NRL každoročně shromažďuje údaje o počtech provedených vyšetření a o výskytu jednotlivých druhů
střevních parazitů na území ČR na základě hlášení jednotlivých laboratoří. V roce 2009 se zúčastnilo EHK –
diagnostika střevních parazitóz – celkem 73 laboratoří, z nichž 71 obdrželo certifikát správné diagnostiky.
Posterová prezentace představuje sumarizaci výsledků 65 laboratoří, které poskytly statistické údaje ke
zpracování.
V roce 2009 došlo ve srovnání s rokem 2008 k mírnému navýšení počtu provedených standardních
vyšetření stolice, součastně však ke znatelnému poklesu počtu specializovaných vyšetření. Na vyšším počtu
vyšetření osob bez cestovatelské anamnézy se podílela hlavně mimopražská pracoviště; celkově bylo v roce
2009 v ČR provedeno více než 59 000 standardních parazitologických vyšetření stolice. Specializované
vyšetření stolice osob po návratu z endemických oblastí, na kterých se podílejí tradičně převážně pražská
pracoviště, bylo provedeno téměř 4 700 (to je však o 2 tisíce méně než v roce 2008). Vyšetřování cizinců se od
roku 2003, kdy bylo zrušeno povinné vyšetřování imigrantů, na celkových počtech prováděných vyšetření podílí
stále méně.
Počet vyšetření na enterobiózu, kterých bylo v roce 2009 provedeno 22 300, je nižší než počet vyšetření
provedených v předchozích letech, stejně jako počet pozitivních nálezů, kterých bylo v roce 2009 celkem pouze
826. I přes znatelný pokles nálezů je Enterobius vermicularis v našich podmínkách nejhojnějším helmintem
vůbec. V roce 2009 se snížil i počet osob nakažených škrkavkami Ascaris lumbricoides (celkem 40), většina z
nákaz byla autochtoní. Naopak z 18ti nálezů Trichuris trichiura diagnostikovaných v roce 2009 je většina
případů importovaných. Počet nálezů tasemnic Taenia saginata stále klesá, a v roce 2009 bylo v celé republice
diagnostikováno pouze 5 případů.
V diagnostice střevních prvoků je dlouhodobě situace neměnná. Případy nosičství cyst Entamoeba
histolytica/dispar jsou zaznamenávány nejčastěji u našich občanů po návratu z endemických oblastí, případně u
cizinců. V roce 2009 to bylo celkem 21 případů diagnostikovaných převážně na pražských pracovištích.
V současné době se již většina pozitivních vzorků zasílá k rozlišení patogenního druhu Entamoeba histolytica od
nepatogenního druhu E. dispar do NRL pro tropické parazitózy. 95% nálezů bylo dosud pomocí PCR určeno
jako nepatogenní E. dispar. Nosičů cyst Giardia intestinalis bylo v roce 2009 diagnostikováno pouze 136, proti
minulým létům se tedy jedná o značný propad (v roce 2008 zaznamenáno 211 nálezů!). Více než polovina
případů, často rezistentních na léčbu, je importována z indického subkontinentu. Autochtonní nálezy
Cryptosporidium sp., stejně jako nálezy vzácnějších importovaných parazitóz protozoárního původu (Cyclospora
cayetanensis), jsou v našich laboratořích diagnostikovány jen ojediněle (Cryptosporidium sp. 3 nálezy,
Cyclospora cayetanensis 4 nálezy).
Závěr: Zatím se stále nepotvrdil předpoklad, že rozvoj cestování do rizikových oblastí a častější migrace
obyvatel přinese i nárůst importovaných střevních parazitárních nákaz a tím i zvýšení požadavků na odbornou i
personální kapacitu diagnostických laboratoří. Díky účasti většiny specializovaných pracovišť v EHK, kde jsou
pravidelně zařazovány i vzácnější druhy střevních parazitů, jsou naše laboratoře na případný nárůst požadavků
v této oblasti průběžně připravovány. Otázkou však zůstává, zda ubývá v našich zemích parazitů skutečně, nebo
je jen větší počet nediagnostikovaných případů z důvodu neprovádění vyšetření, špatné diagnostiky, nebo
nedostatečné informovanosti českých cestovatelů a ošetřujících lékařů?
The biology of bird schistosome schistosomula
M. Chanová and P. Horák
Dept. of Parasitology, Faculty of Science, Charles University in Prague, Viničná 7, 128 44
Prague 2, Czech Republic
Schistosomulum is the first life stage of schistosomes developing in definitive host body, affecting
various body parts and in the case of bird schistosomes present in host tissues for longest period. The aim of the
36
presentation is to summarize recent knowledge in bird schistosomula migration, development and pathogenic
impact on host tissues, to emphasize the differences from well known human schistosomes and to complete the
details for two model species (Trichobilharzia szidati and T. regenti) with different life strategies.
Schistosomulum (either mammalian or bird) is formed from cercaria by the transformation at the time of host
skin penetration. The process is preceded by cercarial tail detachment and includes emptying of penetration
glands and extensive surface changes. Transformed schistosomulum migrates through the host body to the place
of final location, feed on the host cells/tissues, develop and mature into adults. Depending on the species, bird
schistosomula use different migratory route. Migration via the circulatory system or nervous tissues, and
orientation either towards intestinal or nasal area (visceral or nasal species, respectively) is described. Specific
migratory pattern for lung passage of T. szidati and migration of T. regenti through the nervous system, both
unique among schistosomes and including intra- and extra vascular location, were confirmed to be obligatory for
schistosomula of these species. Further, the periods of food ingestion and for T. regenti also the ingested food are
different from that of well studied mammalian schistosomes. Pathological consequences of bird schistosome
infections caused by schistosomula (contrary to mammalian schistosomes with low pathogenic impact of
migrating larvae) are of high significance. Besides birds, bird schistosomula are also able to penetrate abnormal
(mammalian) host. Depending on the host immune status (previously unexposed or sensitized host) penetrating
cercariae either transform to schistosomula and migrate and develop for certain period, or cause specific
cutaneous immune response (cercarial dermatitis) and become trapped in the skin.
Kontaminácia detských pieskovísk vývinovými štádiami endoparazitov v meste Košice
M. Chmelová1,2, I. Papajová1
1
2
Parazitologický ústav SAV, Košice
Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Košice
Cieľom prezentovanej štúdie bolo sledovať kontamináciu detských pieskovísk vývinovými štádiami
endoparazitov vo vybraných mestských častiach Košíc. V priebehu rokov 2007 – 2009 bolo celkovo vyšetrených
105 vzoriek piesku. Vzorky pochádzali z 80 detských pieskovísk, z ktorých bolo 51 neohradených a 29
ohradených. V 8,64 % vyšetrených detských pieskovísk boli detegované vajíčka endoparazitov. Vo vzorkách
piesku z ohradených pieskovísk neboli zistené vývinové štádiá endoparazitov. Vajíčka Toxocara spp. boli
prítomné v 3,92 % neohradených pieskovísk v Košiciach. Okrem vajíčok Toxocara spp. boli v týchto
pieskoviskách zaznamenané aj vajíčka z čeľade Ancylostomatidae (11,76 %). Následne bol porovnaný výskyt
vajíčok endoparazitov v pieskoviskách na sídliskách Dargovských hrdinov a Ťahanovce. Vo vzorkách piesku
boli zistené len vajíčka z čeľade Ancylostomatidae v pieskovisku na Zupkovej ulici na sídlisku Dargovských
hrdinov. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že vajíčka endoparazitov boli detegované len v neohradených
detských pieskoviskách, na ktoré majú prístup aj túlavé zvieratá a voľne žijúce mäsožravce. Vonkajšie prostredie
kontaminované zárodkami endoparazitov tak môže ako potenciálny faktor vo významnej miere vplývať na
šírenie sa parazitóz nielen medzi zvieratami, ale aj v ľudskej populácii.
Práca bola financovaná z grantu VEGA č. 2/0147/10.
Patologické zmeny žalúdka myši ako následok kryptosporídiózy
J. Ilgová1, B. Koudela2, A. Valigurová1
1
Ústav botaniky a zoologie, PřiF MU, Kotlařská 2, 611 37 Brno
2
Ústav parazitologie, FVL VFU, Palackého 1/3, 612 42 Brno
Kryptosporídie (Apicomplexa) sú významné oportúnne parazity stavovcov vrátane človeka, ktoré
spôsobujú ochorenie tráviaceho traktu zvané kryptosporidióza, prejavujúce sa predovšetkým silnými
kolikovitými bolesťami a vyčerpávajúcimi hnačkami. Cieľom predkladanej štúdie bola makroskopická a
mikroskopická analýza zmien tkaniva žalúdka myši pri nákaze žalúdočným druhom, Cryptosporidium muris
Tyzzer, 1907. Laboratórne myši (kmeň IRC) boli perorálne inokulované infekčnou dávkou 3 × 104 oocýst izolátu
37
C. muris. Úspešnosti infekcie bola potvrdená koprologickým vyšetrením experimentálnych zvierat (≥ 25 DPI)
pre zistenie prítomnosti infekčných oocýst. Pozitívne zvieratá boli usmrtené, vypitvané a odobraté tkanivo
žalúdka bolo spracované štandardnými histologickými postupmi. Jednotlivé žalúdočné komponenty boli
vizualizované za použitia rôznych farbiacich techník (hematoxylín-eozín, hematoxylín-Bestov karmín, zelený
Massonov trichróm, Ziehl-Neelsen). Vyhodnotené patologické zmeny žalúdočného epitelu infikovaných zvierat
boli porovnané so stavom žalúdočného tkaniva u zdravej laboratórnej myši s cieľom určiť rozsah zmien pri
kryptosporídiovej nákaze. Vývojové štádiá kryptosporídií boli pozorované v žľaznatej časti žalúdka.
Zaznamenaná bola značná dilatácia žalúdočných žliaz a hypertrofia parazitovaného epitelu. Na zobrazenie
patologických zmien žalúdočného epitelu na subcelulárnej úrovni boli využité metódy transmisnej a skenovacej
elektrónovej mikroskopie.
Práca bola finančne podporovaná projektom GP506/10/P372 a účasť na konferencii bola hradená z projektu
MUNI/A/0976/2009.
Účinok olova na imunitnú odpoveď myší infikovaných Ascaris suum.
M. Jalčová, E. Dvorožňáková
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, SR
Myši C57BL/6 boli vystavené chronickej intoxikácii olovom s rôznou koncentráciou (100 a 1 mg
octanu olovnatého/l pitnej vody) počas celého experimentu a na 21. deň intoxikácie boli infikované 1000
vajíčkami A. suum/myš. V porovnaní s len infikovanými myšami, bola parazitárna záťaž vyššia
u intoxikovaných myší, ale vyššie počty lariev boli zistené v pľúcach myší pri nižšej dávke olova. Proliferácia T
a B lymfocytov bola potlačená už po 1. týždni podávania olova pri oboch koncentráciách, signifikantne sa
znížila produkcia superoxidového aniónu v peritoneálnych makrofágoch. Intoxikácia olovom výrazne
zredukovala subpopuláciu CD4+ T lymfocytov v slezine myší, pri CD8+ T bunkách bol supresívny účinok olova
väčší pri nižšej toxikačnej dávke. Produkcia IL-5 a IL-10 (Th2 cytokíny) bola stimulovaná od 2. týždňa
intoxikácie. Po troch týždňoch intoxikácie bola zistená znížená produkcia IFN-g a TNF-a (Th1 cytokíny).
Infekcia A. suum stimulovala proliferáciu T lymfocytov, s maximom na 7. deň p.i., a zvýšila tvorbu
superoxidového aniónu v makrofágoch, s maximom na 3. deň p.i. Obe subpopulácie CD4+ a CD8+ T
lymfocytov boli signifikantne znásobené v slezine infikovaných myší, produkcia IFN-g bola zvýšená len 1.
týždeň infekcie, potom došlo k signifikantnému vzostupu IL-5. U myší intoxikovaných a následne infikovaných
došlo k stimulácii proliferácie T lymfocytov, s väčšou intenzitou pri vyšších dávkach olova, ale hodnoty
stimulačných indexov nedosiahli úroveň zistenú u len infikovaných myší. Naopak, pri proliferácii B lymfocytov
boli zistené rovnaké hodnoty u infikovaných aj intoxikovaných a následne infikovaných myší. Produkcia
superoxidového aniónu v makrofágoch ostala výrazne zredukovaná aj po následnej infekcii intoxikovaných
myší. Počty CD4+ a CD8+ T lymfocytov signifikantne stúpli po infekcii intoxikovaných myší, s väčšou
intenzitou po vyššej dávke olova, ale nedosiahli úroveň len infikovaných myší. U intoxikovaných myší
nasmerovaných do Th2 cytokínového profilu následná infekcia A. suum ešte zvýšila produkciu IL-5 cytokínu,
čím potvrdila dominanciu Th2 imunitnej odpovede. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že napriek
imunosupresii intoxikovaného hostiteľa bola pozorovaná stimulácia T bunkovej imunitnej odpovede na infekciu
A. suum. Potlačená metabolická aktivita makrofágov a Th2 imunita intoxikovaného hostiteľa umožnili
intenzívnejší rozvoj parazitárnej infekcie, ktorá však čiastočne reštaurovala imunotoxikačný účinok olova.
Táto práca bola podporená Slovenskou grantovou agentúrou VEGA 2/0213/10.
Přichycení leishmanií ve střevě flebotomů: klíčový okamžik vztahu parazit-vektor
Ječná L., Dostálová A., Volf P.
Katedra parazitologie PřF UK, Viničná 7, 128 44 Praha 2
Leishmaniózy jsou protozoární nákazy přenášené flebotomy (Diptera: Phlebotominae). Promastigoti
leishmanií se přichytávají na střevní epitel flebotomů pomocí bičíků, kterými se zachytí mezi mikrovily. Toto
přichycení je základním předpokladem pro přežití leshmanií během defekace flebotoma. Dříve se předpokládalo,
38
že univerzální roli v přichycení hraje povrchový lipofosfoglykan (LPG) leishmanie. Naše studie prokázaly, že
LPG je nepostradatelný pouze v tzv. specifických vektorech, tedy druzích, které jsou náchylné pouze na jeden
druh leishmanie. Příkladem takových specifických dvojic vektor-parazit jsou Phlebotomus papatasi Leishmania major, nebo P. sergenti - L. tropica. Naopak většina flebotomů patří mezi permisivní vektory, kteří
jsou schopni přenášet více druhů leishmanií. U těchto vektorů se uplatňuje jiný mechanismus, nezávislý na LPG
a rozhodující roli hraje glykosylace střevního epitelu. U všech studovaných permisivních vektorů (Lutzomyia
longipalpis, P. perniciosus, P. arabicus, P. argentipes a P. halepensis) jsme nalezli O-glykosylované proteiny,
které jsou lokalizovány na mikrovilech střeva a in vitro se vážou na povrch leishmanií. U druhu Lutzomyia
longipalpis se jedná o GPI- vázaný protein o molekulové hmotnosti 45 kDa. Protein byl identifikován pomocí
hmotnostní spektrometrie (MALDI-TOF/TOF) jako 19 kDa „midgut protein“ nalezený již dříve v EST
knihovně L. longipalpis. Glykoprotein je silně glykosylován a má vysoký obsah serinů a threoninů na C-konci
sekvence. V současé době jej dále charakterizujeme a pokoušíme se o výrobu rekombinantního glykoproteinu
pomocí baculovirového expresního systému.
Možnosti diagnostiky fascioloidózy u spárkaté zvěře
M. Kašný, K. Beránková, V. Sieglová, K. Poláková, P. Horák
Katedra parazitologie PřF UK, Viničná 7, 128 44 Praha 2
Fascioloides magna (motolice velká), původce fascioloidózy, je významný patogen parazitující
v játrech volně žijících, ale i domácích přežvýkavců. Tento původně Severoamerický helmint byl do Evropy
(Itálie) zavlečen koncem 19. století. Od té doby se areál výskytu F. magna zvětšil a v současnosti je tato závažná
parazitóza monitorována na území Chorvatska, Maďarska, Slovenské republiky, Rakouska, Německa a rovněž
České republiky. V některých oblastech České republiky dosahuje nákaza v populacích spárkaté zvěře
prevalence až 95%. Prvním předpokladem pro aplikaci účinného antihelmintika je včasné rozpoznání nákazy.
Diagnostika fascioloidózy u definitivních hostitelů je doposud založena zejména na patologicko-morfologickém
vyšetření odlovených či uhynulých jedinců - pitevně, případně na koprologickém vyšetření - mikroskopicky.
Alternativní diagnostické metody prozatím chybí. Spolehlivou alternativou by mohla být diagnostika nákazy
realizovatelná na základě průkazu vhodných imunogenních markerů (např. cathepsin L z exkrečně–sekrečních
produktů F. magna) ELISA/imunoblot metodami a molekulárních markerů (např. úseky DNA ribozomálních
genů F. magna – 18S, 28S, ITS1, ITS2) prokazatelných pomocí PCR. Tyto diagnostické přístupy jsou
momentálně prověřovány v naší laboratoři.
Proteomická analýza exkrečně-sekrečních proteinů L1 larev trichinel - Trichinella
spiralis/T. britovi a jejich využití pro přípravu rekombinatního antigenu s diagnostickým
využitím
M. Kašný1, K. Kovarčík2, B. Robešová2, P. Horák1, B. Koudela3,4
1
Katedra parazitologie, Přírodovědecká fakulta, Univerzita Karlova v Praze, Viničná 7,
128 44 Praha 2
2
Oddělení virologie, Výzkumný ústav veterinárního lékařství, Hudcova 70, 621 32 Brno
3
Ústav parazitologie, Fakulta veterinárního lékařství, Veterinární a farmaceutická
univerzita Brno, Palackého 1/3, 612 42 Brno
4
Parazitologický ústav, Biologické centrum Akademie věd ČR, Branišovská 31, 370 05
České Budějovice
Trichinelóza je závažné zoonotické parazitární onemocnění vyvolané požitím tepelně nedostatečně
zpracované svaloviny obsahující larvy trichinel. Preventivní opatření z hlediska bezpečnosti potravin v
souvislosti s trichinelózu spočívají v pravidelné kontrole masa. Podle evropské legislativy se jedná o přímý
39
průkaz larev trichinel v čerstvém mase doporučenou referenční trávicí metodou s použitím magnetické
míchačky. Nepřímé - sérodiagnostické metody (např. ELISA/imunoblot) jsou využívány k monitoringu
trichinelózy zejména v oblastech se zanedbatelným výskytem tohoto onemocnění a k certifikaci chovů prasat.
Současné sérodiagnostické testy jsou založeny na nepřímém průkazu exkrečně-sekrečních (ES) antigenů larev
trichinel. Směs blíže neurčených antigenů z ES však představuje jeden z limitujícím faktorů specifity těchto
nepřímých metod. Z tohoto důvodu jsme se zaměřili na identifikaci antigenních biomolekul (proteinů) z ES
produktů larev trichinel a jejich přípravu v rekombinantní formě pro účely imunodiagnostického využití. Byla
provedena separace ES proteinů L1 larev trichinel druhů Trichinella spiralis a T. britovi pomocí jedno- a
dvourozměrné elektroforézy v polyakrylamidových gelech (1D a 2D SDS-PAGE), separované proteiny byly
přeneseny na polyvinyliden-fluoridovou membránu (PVDF) a inkubovány se séry experimentálně infikovaných
prasat. Proteinové antigeny u nichž byla zaznamenána nejsilnější reakce antigen-protilátka (spoty 43, 45 a 53
kDa) byly identifikovány s využitím metod hmotové spektrometrie (MALDI TOF/TOF). Geny identifikovaných
antigenů byly klonovány a v současnosti probíhá příprava rekombinantních forem těchto protein-antigenů,
jejichž imunodiagnostické využití bude testováno.
Finančně podpořeno grantem Národní agentury pro zemědělský výzkum č. QH81069.
Biomonitoring znečistenia rieky Ardy (juhovýchdné Rodopy, Bulharsko) ťažkými
kovmi
D. Kirin2, Ľ. Turčeková1, S. Shukerova2, Pehlivanov, L.3
1
2
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, Slovensko
Poľnohospodáska univerzita Plovdiv, Mendelejevova 12, 4000 Plovdiv, Bulharsko
3
Centrálne laboratórium všeobecnej ekologie BAN, Sofia, Bulharsko
Údolie rieky Ardy je ekologicky významnou oblasťou známou svojou bohatou druhovou diverzitou
a výskytom endemických a unikátnych taxónov. Viac ako 67 % povodia rieky Ardy patrí do chráneného územia
Natura 2000 a jeho časť patrí do Národného parku pohoria východné Rodopy. Na druhej strane táto oblasť
zápasí vážnym problémom znečistenia ťažkými kovmi pochádzajúcimi z banských ťažieb zlata, rudných
popraškov a hutníckeho priemyslu. Od roku 2000 bola ťažba v celom úseku rieky zastavená. Súčasné analýzy
dnových sedimentov rieky ukázali zvýšený obsah kadmia, ktorý podľa platných noriem EC 466/2001 prekročil
cieľovú hodnotu zanedbateľného rizika pre živé organizmy o 0,49 mg.kg-1, u zinku bola prekročená aj
maximálna prípustná koncentrácia o 62,56 mg.kg-1. V roku 2009 bolo v rieke odlovených 139 rýb patriacich k
21 druhom. Tri z nich, jalec hlavatý (Squalius cephalus), červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus) a
ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis) a ich parazity (Acanthocephalus anguillae, Posthodiplostomum cuticola
a Ligula intestinalis) sa analyzovali spektrofotometricky metódou atómovej absorpčnej spektrofotometrie na
prítomnosť ťažkých kovov (Cd, Cu, Mn, Pb a Zn). Koncentrácia ťažkých kovov v analyzovaných orgánoch
(svaly, koža, kosti, pohlavné orgány) bola najvyššia u jalca. Najvyššia koncentrácia ťažkých kovov sa zistila
v koži a pohlavných orgánoch jalca, najmenej vo svaloch. V prípade olova sa veľmi vysoká koncentrácia (5,84 ±
0,99 mg.kg-1) zistila v kostiach. V parazitoch sa kumulovalo niekoľkonásobne viac ťažkých kovov ako
v orgánoch ich hostiteľov. Háčikohlavce A. anguillae kumulovali viac ťažkých kovov ako metacerkárie P.
cuticola. Pilotný výskum ukázal na značné znečistenie ekologicky významného ekosystému rieky Arda.
Práca bola financovaná projektom SK-BG-0031-08 a grantovým projektom VEGA č. 2/0080/10.
40
Výskyt endoparazitóz u diviačej zveri vo vybraných lokalitách Slovenska
O. Kiš, K. Oberhauserová, J. Maľová, J. Ciberej
Ústav pre chov a choroby zveri a rýb, UVLF v Košiciach, Komenského 73, 041 81 Košice,
Slovenská republika
Denzita diviačej populácie, ako aj spoločenský (čriedový) spôsob života, sú najvýznamnejšie faktory
vplývajúce na rozširovanie parazitárnych ochorení diviačej zveri. Nakoľko parazitárne infekcie často znižujú
kondičný stav a oslabujú imunitný systém jedinca, majú veľký význam v patogenéze rôznych ochorení diviakov
(najmä klasický mor ošípaných – KMO). Cieľom práce bolo zistiť prevalenciu najčastejších parazitóz diviačej
zveri v oblastiach s vysokou denzitou jej populácie. V priebehu rokov 2007 – 2009 bolo vyšetrených 60 vzoriek
(pľúc a trusu) z diviakov ulovených vo voľných poľovných revíroch v okresoch: Rimavská Sobota, Poltár,
Lučenec, Zvolen a Levice, patriacich do infikovanej (vakcinačnej) oblasti vzhľadom k výskytu KMO.
Koprologicky (flotačnou metódou) sa v týchto vzorkách našli vajíčka parazitov rodu: Metastrongylus sp.
(100%), Eimeria sp. (81,1%), Oesophagostomum sp. (17,9%), druhov: Ascaris suum (5%) a Trichuris suis (3%).
Helmintologickou pitvou pľúc sa zistila 100% prevalencia zástupcou Metastrongylus sp, s maximálnou
intenzitou infekcie 1033 exemplárov. Z výsledkov vyplýva, že vysoká hustota diviačej zveri, ako aj klimatické
a trofické podmienky biotopu v daných lokalitách, vytvárajú vhodné podmienky pre vývoj parazitov a ich
medzihostiteľov.
Parazitácia subadultných kliešťov Ixodes ricinus a I. arboricola na vtáčích hostiteľoch.
E. Kocianová1, I. Literák2, E. Špitalská1, V. Tarageľová3
1
2
Virologický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 842 05 Bratislava
Ústav biologie a chorob volně žijících zvířat, Fakulta veterinární hygieny a ekologie
Veterinární a farmaceutická univerzita, Palackého 1-3, 612 42 Brno
3
Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 842 06 Bratislava
Medzi najznámejšiu skupinu hematofágnych článkonožcov, ktoré parazitujú na stavovcoch, patria
kliešte Ixodoidea, menovite Ixodes ricinus. Je to exofilný druh, ktorý väčšiu časť života prežíva v otvorenom
priestore, najmä na vegetácii (len pri krátkom prijímaní potravy je parazitom), pričom je úzko viazaný na svojich
hostiteľov. Nie je druhový špecialista a ako zdroj potravy využíva rovnako krv cicavcov, vtákov a aj niektorých
plazov. Je trojhostiteľský a má zo stredoeurópskych ixodových kliešťov najdlhší životný cyklus (2 - 4 roky), čo
ho stavia do významnej pozície nie len vektora ale aj dlhodobého rezervoára pôvodcov viacerých zoonóz
(borelióza, rickettsiózy, anaplazmóza, babezióza). Za dôležitých hostiteľov subadultných štádii tohoto kliešťa sú
v Európe považované najmä drobné zemné cicavce, ale podľa posledných výskumov významnými hostiteľmi sú
aj vtáky, a to najčastejšie na zemi sa vyskytujúce spevavce. Kliešť I. ricinus často na nich parazituje spolu s
výhradne ornitofilným druhom I. arboricola, ktorý je zviazaný najmä s vtákmi hniezdiacimi v dutinách a v
zemných norách. Hoci obidva druhy kliešťov majú rovnaké nároky na makrohabitat, líšia sa v nárokoch na
mikrohabitat. Okrem toho I. arboricola na rozdiel od I. ricinus má inú stratégiu prichytenia / pricicania ako aj
odpadnutia z hostiteľa.
Počas r. 2003 – 2006 bolo predovšetkým v zimnom období v zmiešaných lesných porastoch v okolí Brna
(Drahanská vrchovina) oboma druhmi kliešťov, v niektorých prípadoch simultánne, zaparazitovaných 8,5% (z
1781 odchytených) spevavcov. Podiel jednotlivých druhov kliešťov bol takmer navlas rovnaký, ako aj priemerná
intenzita zaklieštenia, u I. ricinus I = 4,4 a u I. arboricola I = 4,3. Čo sa týka pomeru lariev a nymf
u jednotlivých druhov, tak u I. arboricola prevažovali larvy (536 = 82,7 %) nad nymfami (112 = 17,3 %) a u I.
ricinus to bolo presne naopak, nymf bolo 80,9 % (543) a lariev 19 % (128). Avšak kolísala sezónna aktivita.
V mesiacoch máj až október dominovali I. ricinus a v mimohniezdnom období, v zimných a skorých
jarných mesiacoch (november až apríl), to boli larvy I. arboricola. Parazitácia I. arboricola môže mať význam
v zoonotickom cykle prenosu rickettsií a borélií a pri ich cirkulácii v prírodných ohniskách najmä v zimnom
období roka. V sledovanom súbore boli pozitívne larvy aj nymfy, najmä na Rickettsia sp.(163/412 =39,6%
pozitívnych PCR metódou). U 1,3% lariev kliešťov bola dokázaná aj DNA B. burgdorferi s. l., čo je prioritný
výsledok pre možné rozšírenie druhového spektra vektorov tejto borélie.
41
Z epidemiologického hľadiska je významné spoločné cicanie, (tzv. kofeeding) viacerých druhov kliešťov, a to
hlavne s druhom I. ricinus, ktorý je prakticky jediným druhom kliešťa v strednej Európe, ktorého všetky
vývojové štádia cicajú aj na človeku, je dominantným vektorom A. phagocytophilum a zároveň dôležitým
kompetentným vektorom všetkých genospecies B. burgdorferi s.l., ktoré cirkulujú v našich geografických
podmienkach.
Práca bola parciálne finančne podporená VEGA grantami 2/0161, 2/0142, 2/0065 a grantom MSM6215712402
z MŠMT ČR.
Sezónna dynamika kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) a prevalencia kliešťami
prenášaných patogénov na Slovensku sledované v rámci projektu EDEN
J. Koči2, V. Tarageľová1, M. Derdáková1,3, D. Selyemová1, I. Cíglerová1, E. Špitalská2, D.
Lenčáková3, V. Majláthová3, B. Víchová3, M. Stanko1, M. Kazimírová1, †M. Labuda1
1
2
Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava
Virologický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 845 05 Bratislava
3
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
† zosnulý
Na základe predchádzajúcich štúdií týkajúcich sa kliešťami prenášaných ochorení na Slovensku sme na
zbery kliešťov vybrali 6 lokalít (západné Slovensko: Malacky, Devín, Medné, Topoľčianky, východné
Slovensko: Zádiel, Rozhanovce). Cieľom našej práce bolo zaznamenať sezónnu dynamiku kliešťov a
prevalenciu patogénov prenášaných kliešťami. Nenacicané kliešte sme zbierali v mesačných intervaloch (20062008) štandardnou metódou vlajkovania (100 m2). Na detekciu patogénov v kliešťoch sme využili metódy
molekulárnej diagnostiky a to qRT-PCR na detekciu vírusu kliešťovej encefalitídy (TBEV) a Anaplasma
phagocytophilum, touch-down PCR a následne reverse line blot (RLB) na genotypizáciu zástupcov komplexu
Borrelia burgdorferi s.l. a Babesia spp. Prevalenciu borélií sme detekovali v individuálnych kliešťoch. V
prípade anaplaziem a babézií sme robili detekciu v pooloch, pri ktorých sme vypočítali pravdepodobnú
prevalenciu (maximum likelihood estimation, MLE).
Počet zozbieraných kliešťov a prevalencia kliešťami prenášaných patogénov medzi sledovanými
lokalitami ako aj počas sezóny značne varíruje. Dominantným druhom bol Ixodes ricinus (95%; rozsah 72100%, v závislosti od lokality a sledovaného roku). Okrem neho boli zaznamenané druhy Haemaphysalis
concinna a Haemaphysalis inermis na západnom Slovensku a Dermacentor marginatus a H. inermis na
východnom Slovensku. Medzi jednotlivými lokalitami sme počas sledovaných rokov zaznamenali zmeny v
hustote výskytu kliešťov. V roku 2006 bola najvyššia priemerná hustota I. ricinus v Malackách (252 jed./100m2)
a najnižšia v Zádieli (3,7 jed./ 100m2), zatiaľ čo v roku 2008 klesla hustota kliešťov v Malackách na 23,2
jed./100m2 a najvyššia hustota bola zaznamenaná v Topoľčiankach (64,1 jed./100m2). Vrchol sezónnej aktivity I.
ricinus sme sledovali medzi aprílom a júnom. Prítomnosť TBEV bola potvrdená v známom ohnisku v
Topoľčiankach. MLE pre infekciu TBEV bolo v roku 2006 u imág 4,5%. Na základe sekvenovania a BLAST
analýzy bol detekovaný vírus zaradený do kmeňa HYPR (európsky subtyp). Na všetkých sledovaných lokalitách
sme potvrdili prítomnosť B. burgdorferi s.l., A. phagocytophilum a Babesia spp. Distribúcia kliešťov a
prevalencia detekovaných patogénov sa líšili medzi lokalitami aj rokmi. Celková prevalencia A.
phagocytophilum bola 3,2%, u Babesia spp. 2,7%. Obidva patogény boli najviac zastúpené v Malackách. U
vzoriek pozitívnych na babézie tvorila Babesia microti 42,8% a Babesia divergens 4,7%. U 47,6% pozitívnych
vzoriek sa nepodarilo babézie určiť do druhu. Tieto vzorky budú osekvenované. Prítomnosť B. microti (50%) a
B. divergens (10%) bola potvrdená aj v Topoľčiankach, ďalšie pozitívne vzorky boli identifikované len ako
Babesia spp. Prevalencia B. burgdorferi s.l. bola 25,9% na západnom a 31,7% na východnom Slovensku.
Zaznamenali sme zreteľnú priestorovú heterogenitu jednotlivých genospecies. Na západnom Slovensku
dominovala Borrelia garinii, zmiešané infekcie Borrelia afzelii a Borrelia burgdorferi s.s. Na východnom
Slovensku bola najfrekventovanejšia Borrelia lusitaniae a B. garinii. Vybranú vzorku kliešťov zozbieraných v
roku 2006 v Malackách sme vyšetrili aj na prítomnosť rickettsií. Zaznamenali sme 10,7% prevalenciu, z toho
8,3% tvorí pre ľudí patogénna Rickettsia helvetica a 2,5% Rickettsia spp. IRS4, ktorej patogenita nie je zatiaľ
potvrdená.
Naše výsledky potvrdzujú, že vo vybraných oblastiach Slovenska sú ľudia vystavení vysokému riziku
infekcie kliešťami prenášaných patogénov, najmä borélií, ale aj anaplaziem, babésií a rickettsií.
Poďakovanie. Táto práca bola podporená EU grantom GOCE-2003-01 0284 EDEN a VEGA 2/0161/09. Za
technickú pomoc ďakujeme Z. Gulášovej, M. Siebenstichovej a R. Ivanovej.
42
Druhová skladba a epizootologická úloha ovadov (Tabanidae) a mušiek (Simuliidae)
v povodí Bodrogu a Hornádu
A. Kočišová1, P. Manko2, V. Letková1
1
2
Ústav parazitológie, UVLF v Košiciach, Komenského 73, 041 81 Košice
Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra Ekológie, Prešovská univerzita, Prešov
Epizootologická úloha ovadov a mušiek spočíva v aktívnom a pasívnom prenose infekčných agens
(Franciscella tularensis, Bacillus anthracis, Staphylococcus spp., Onchocerca gutturosa, O. cervicalis, O.
lineatis, Leucocytozoon anatis apod). Naviac, oproti ostatným hematofágnym dvojkrídlovcom vpich mohutným
cuciakom je veľmi bolestivý, podporený inokuláciou antikoagulačných a proteolytických látok. Predkladaná
práca je úvodnou štúdiou do druhovej skladby týchto nespochybniteľne významných dvojkrídlovcov na
východnom Slovensku.
Materiál a metodika: Druhová skladba lariev a adultov ovadov (Tabanidae) a mušiek (Simuliidae) bola
sledovaná v povodí Bodrogu a Hornádu na 36 lokalitách. Sledované územie bolo v pásme od 162 do 444 m n.m.
Hmyzie larvy boli zbierané hydrobiologickou sieťkou do hĺbky 20 cm a konzervované v 70 % alkohole. Imága
boli odchytávané exhaustorom alebo sieťkou-lapačom a boli uskladnené v petriho miskách „na sucho“.
Výsledky a diskusia: Celkove bolo odchytených 120 ks dospelých ovadov a 37 ich lariev. V pásme 329-444 m
n.m. boli dominantnými druhmi Tabanus autumnalis ( 16,7 %), Haematopota pluvialis (16,7 %), H.
subcilindrica (16,7 %) a Chrysops relictus (16,7 %). Z ďalších druhov sme zaznamenali výskyt Hybomitra
bimaculata, Tabanus maculicornis a T. mikii. V nížinných oblastiach v pásme od 162 do 205 m n.m. sme
zaznamenali ojedinelý výskyt Haematopota pluvialis a Chrysops relictus. Zo 63 druhov ovadov, ktoré boli
dosiaľ na našom území diagnostikované, tvoria podstatnú zložku fauny skôr chladnomilné druhy (Chrysops,
Hybomitra, Tabanus a Haematopota). Tieto druhy predstavujú asi 60 % fauny a patria aj k najhojnejším a
najdôležitejším druhom (Chvála a kol., 1972). Z čeľade Simuliidae sme z vodných tokov odchytili 591 lariev a
27 dospelcov. V sledovanom povodí v pásme nad 300 m n.m. sme determinovali 9 druhov: Simulium reptans
(56,6 %), Prosimulium rufipes (21,1 %), S. morsitans (9,9 %), Eusimulium angustitarse (7 %), E. angustatum
(2,1 %), E. costatum (1,7 %), S. tuberosum (0,8 %), S. reptans (0,4 %) a E. aureum (0,4 %). V pásme do 200 m
n.m. sme odchytili 6 druhov. Najhojnešie boli druhy S. reptans (54,7 %), Prosimulium rufipes (23,8 %) a S.
morsitans (11,4 %). Z rodu Eusimulium sme určili druhy E. angustitarse (7 %), E. angustatum (1,8 %) a E.
costatum (1,3 %). Druhová diverzita bola najvyššia v mesiacoch apríl-júl, a postupne ako dôsledok sezónnej
emergencie sa znižovala. Z rodu Simulium bol eudominantný druh Simulium reptans a to v sledovanej lokalite
nad 300 m n.m., čo môže zodpovedať potravnej prefencii tohoto druhu ako aktívneho filtrátora (Šporka et al.,
2003). V porovnaní s výsledkami Illéšovej a kol. (1995), robených na rieke Morava (139-210 m n.m.) kde bolo
zaznamenaných 15 druhov muškovitých s extrémnym výskytom Simulium ornatum a S. erytrocephalum, sme na
východnom Slovensku zaznamenali 9 druhov mušiek s rozdielnym druhovým zastúpením. Tieto výsledky úzko
súvisia s hydrologickou situáciou na sledovaných tokoch a tiež s podmienkami podnebia študovaného územia.
Literarúra: u autorov.
Práca je prezentovaná v rámci riešenia grantu VEGA č. 1/0106/10 a základného výskumu NRL UVLF v
Košiciach pre pesticídy.
Distribúcia zápalových a apoptických buniek v stene žalúdka pieskomila mongolského
(Meriones unquiculatus) počas infekcie H. contortus
A. Königová, G. Hrčková, S. Velebný, M. Várady
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, SR
Po orálnej infekcii lariev tretieho vývinového štádia benzimidazol citlivého a rezistentného kmeňa H.
contourtus sme sledovali vplyv experimentálnej infekcie H. contourtus na slizničnú imunitu hostiteľa dynamiku zápalových buniek: mukozálnych mastocytov (MMC), tkanivových mastocytov (CTMC), eozinofilov
a CTMC buniek v apoptóze na 4., 7., 10. a 14. deň po infekcii. Parazitárna infekcia vyvolala silnú zápalovú
reakciu v mukóze aj submukóze žalúdka hostiteľa. Počet MMC/1 mm2 tkaniva (51,4 ± 15,1, P <0,01) v lamina
propria mucosae bol signifikantne vyšší na deň 7 po infekcii (pi) u experimentálnych zvierat infikovaných BZ43
citlivým kmeňom. Zníženie počtov MMC a CTMC bolo zaznamenané vo všetkých vrstvách žalúdka, avšak na
14. deň pi boli diagnostikované MMC (13,2 ± 6,3, P <0,05) u pieskomilov infikovaných BZ-rezistentným
kmeňom. Nezaznamenali sme žiadne zmeny v dynamike výskytu eozinofilov počas parazitárnej infekcie.
Najvyšší počet apoptotických CTMC buniek počas experimentálnej infekcie bol zistený v lamina propria
mucosae a v sekrečných žľazách v submucosae. V tunica muscularis bola distribúcia buniek v apoptóze znížená
a v tunica serosa apoptické bunky neboli pozorované vôbec.
Počty buniek v apoptóze boli v negatívnej korelácii zo zápalovými zmenami v stene žalúdka pieskomila
mongolského. Prvé zápalové bunky v apoptóze boli zistené na 4 deň pi a intenzita výskytu apoptózy kulminovala
na 7.deň v submucosae v sekrečných žľazách. Infekcia vyvolala zvýšenie počtu zápalových buniek vo všetkých
vrstvách žalúdka, pričom ich najvyšší počet bol zaznamenaný najmä v miestach priameho prisatia larvou.
Výsledky naznačujú, že apoptóza sa podieľa na regulácii dynamiky zápalových buniek v stene žalúdka
infikovaných zvierat, ale mechanizmus jej indukcie nie je známy. Zdá sa, že pri iniciácii vypudenia lariev H.
contourtus zo žalúdka zvierat zohrávajú dôležitú úlohu tkanivové mastocyty a eozinofily sa na tomto procese
podieľajú nepriamo enzýmami prítomnými v ich granulách. Vzhľadom k tomu, že zápalové bunky v apoptóze
môžu zohrávať dôležitú úlohu pri vypudení parazita z hostiteľského organizmu, naše výsledky môžu prispieť
k lepšiemu pochopeniu parazito-hostiteľských vzťahov.
Práca bola financovaná grantom VEGA 2/0188/10 a VEGA 2/0135/10.
Diagnostika anaplasmózy u pacientů Kliniky chorob psů a koček VFU Brno pomocí
PCR a stanovení specifických protilátek (IFAT)
J. Konvalinová, V. Svobodová
KCHPK VFU Brno, Palackého 1/3, 62142 Brno
Granulocytární anaplasmóza je infekční onemocnění jehož původcem je obligátní intracelulární bakterie
Anaplasma phagocytophilum. Tato bakterie infikuje buňky pocházející z kostní dřeně, zejména neutrofily,
v jejichž cytoplasmě tvoří typické inkluse – moruly. Onemocnění je rozšířeno celosvětově a bylo popsáno u celé
řady živočišných druhů včetně člověka. Rezervoárovými zvířaty v Evropě jsou hlodavci a volně žijící a domácí
přežvýkavci. V osmdesátých letech minulého století bylo popsáno i u psů. Vektorem zodpovědným za přenos
této infekce je klíště Ixodes ricinus. Klinické příznaky nejsou specifické, zahrnují nejčastěji zvýšenou teplotu,
apatii a anorexii. Byly popsány také neurologické, gastrointestinální potíže, bolestivost svalů, krvácení a
v ojedinělých případech až multiorgánové selhání. Podle posledních výzkumů probíhá infekce často také
subklinicky.
V období od března do června 2009 bylo na KCHPK VFU Brno vyšetřeno 150 psů. Z toho bylo 115
z různými klinickými příznaky onemocnění a 35 zdravých. Dále byl zaznamenáván věk, pohlaví, plemeno a u
většiny pacientů bylo provedeno hematologické a biochemické vyšetření krve. Séra byla vyšetřena na přítomnost
specifických protilátek pomocí IFAT a v krvi byla detekována přítomnost DNA vyšetřením PCR. Specifické
protilátky byly zjištěny u 64 psů (42,6 %), nejvyšší zaznamenané titry 1: 5120. DNA byla zjištěna u 10 psů (6,6
%).
Predačný tlak kormorána veľkého vo svetle parazito-hostiteľských vzťahov
L. Košuthová1, A. Kočišová2, P. Košuth1,T. Mihok1
1
2
Ústav pre chov a choroby zveri a rýb
Ústav parazitológie UVLF, Komenského 73, 041 81 Košice
V rámci začínajúceho sa projektu ŠOP SR „Monitoring a manažment kormorána veľkého“ (2010–2012) sa
naše pracovisko zapája do monitoringu pri zisťovaní jeho vplyvu na ichtyocenózy i vodné biotopy, do osvety
a vypracovania programu starostlivosti o tento druh.
Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) ako výhradný piscifág, je aktuálne diskutovanou témou v radoch
ichtyológov, ichtyopatológov, rybárskych organizácií a chovateľov rýb. Ryby v potravnom reťazci kormorána
44
slúžia ako medzihostitelia pre mnohé druhy parazitov, ktoré môžu v konečnom dôsledku poškodzovať samotné
ryby, manipulovať ich správanie a robiť z nich ľahkú korisť pre predátorov. Kormorán naopak, vzhľadom na
jeho početné stavy a migrácie, propaguje patogénne agensy rýb rôzneho druhu v rámci jednej aj medzi
vzdialenými populáciami rýb.
V období 2009-2010 sme úplnou parazitologickou pitvou vyšetrili 63 kormoránov, pochádzajúcich z lokalít
povodia Váhu, Slaná a Hornád. Celková prevalencia parazitov (ekto aj endo) u kormorána dosiahovala 100%.
Dominantným bol druh Contracaecum rudolphi (Nematoda, Anisakidae) lokalizovaný v žalúdku vtákov. Vysoká
bola prevalencia pásomníc (95%) a motolíc (67%), lokalizovaných v žalúdku a črevách, črevné Acanthocephala
dosahovali 50% prevalenciu. Ektoparazity sme izolovali z tiel 28 kormoránov (44%). Aktuálne nálezy sú
v štádiu determinácie.
Paralelne s helmintologickou pitvou kormoránov, vyšetrovali sme aj ryby prítomné v žalúdku. Ryby, ktoré
bolo možné vzhľadom na rôzny stupeň natrávenia druhovo determinovať, sa nachádzali v žalúdku 33
kormoránov (spolu 94 ks rýb), helmitologickej pitve sme podrobili 44 rýb. Zaznamenali sme celkovo 12 druhov
(z toho 2 chránené – Alburnoides bipunctatus a Gymnocephalus schraetser). Zistená bola 63,64% (28/44)
prevalencia helmintov, s vysokou intenzitou infekcie (2-76, priemerná 22,5). Najčastejším nálezom boli
zástupcovia kmeňa Acanthocephala (Pomphorhynchus laevis, Acanthocephalus lucii, Acanthocephalus
anguillae), ktorých definitívnym hostiteľom sú ryby, s prevalenciou 46,4 - 64,3% u jednotlivých druhov,
lokalizované v čreve a na serózach vnútorných orgánov rýb, s priemernou intenzitou infekcie 22,5 a maximálnou
76 jedincov v čreve rýb. Najviac parazitovaným druhom bola hrebenačka G. schraetser (89,5% - 17/19; intenzita
infekcie 1-76 červov), jalec S. cephalus (2/3; int. inf. 11-29), mrena B. barbus (3/6; int. inf. 3-17) a kapor C.
carpio (2/3; int. inf. 5-37). Vyšetrenie bolo doplnené o analýzu potravy v tráviacom trakte hrebenačiek. Vysokú
prevalenciu háčikohlavcov u hrebenačky vysvetľuje vysoká frekvencia makroevertebrátov (Isopoda,
Amphipoda) v potrave týchto rýb, ktoré tvoria medzihostiteľský článok háčikohlavcov.
Do akej miery je predačný tlak kormorána ovplyvnený parazito-hostiteľskými vzťahmi a naopak, je
predmetom ďalšieho výskumu.
Práca je riešená v rámci projektov ŠOP SR (č. 22230) Monitoring a manažment kormorána veľkého
(Phalacrocorax carbo) a grant. agentúry VEGA reg.č. 1/0125/10.
Besnoitióza - nové parazitární onemocnění skotu v Evropě
B. Koudela1,2, K. Kovařčík
1
2
Ústav parazitologie VFU Brno, Palackého 1-3, 612 42 Brno
Parazitologický ústav, BC AV ČR ,v.v.i., Branišovská 31, 370 05 České Budějovice
3
Výzkumný ústav veterinárního lékařství, Hudcova 70, 621 00 Brno
Bovinní besnoitióza je parazitární onemocnění, jehož původcem je cystotvorná kokcidie Besnoitia
besnoiti. Onemocnění probíhá ve formě kožní a systémové a způsobuje značné ekonomické ztráty v chovech
skotu. Současná epidemiologická data potvrzují zvýšený počet případů a geografické rozšíření besnoitiózy
v chovech skotu v Evropě. Besnoitióza je proto považována v evropských zemích za „emerging disease“.
V České republice nebyla besnoitióza skotu doposud zjištěna. V příspěvku shrnujeme současné poznatky o
biologii B. besnoiti, o klinických příznacích onemocnění, epidemiologii besnoitiózy a hypotézy o hlavních
cestách šíření B. besnoiti.
Finančně podpořeno grantem MŠMT MSM6215712402.
45
Zkušenosti s mezilaboratorními srovnávacími testy při vyšetřování masa na přítomnost
larev trichinel podle Nařízení Komise (ES) č. 2075/2005
B. Koudela1,2, M. Sloboda1, J. Harna3
1
Ústav parazitologie VFU Brno, Palackého 1-3, 612 42 Brno
Parazitologický ústav, BC AV ČR ,v.v.i., Branišovská 31, 370 05 České Budějovice
3
Národní referenční laboratoř pro oblast parazitů, Státní veterinární ústav Olomouc
2
Parazitické hlístice rodu Trichinella jsou původci závažného parazitárního onemocnění, které vzniká po
požití syrového nebo nedostatečně tepelně upraveného masa. Z těchto důvodů je ve všech zemích EU uložena
povinnost vyšetřovat maso na přítomnost larev trichinel v rámci veterinárního vyšetření jatečných domácích
prasat, koní, černé zvěře a dalších zvířat vnímavých na trichinelózu a určených k lidskému konzumu. Podle
nařízení Komise (ES) č. 2075/2005, kterým se stanoví zvláštní předpisy pro úřední kontroly trichinel v mase je
jako referenční určena metoda trávící za použití magnetické míchačky. V příspěvku popisujeme zkušenosti s
přípravou vzorků masa se známým počtem larev trichinel, jejich využitím a vyhodnocením při srovnávacích
testech laboratoří, ve kterých se provádí vyšetření masa na přítomnost larev trichinel. Mezilaboratorní srovnávací
testy jsou nezbytné pro certifikaci metod a akreditaci laboratoří. Ze srovnání s obdobnými testy prováděnými
v ostatních evropských zemích vyplývá, že doposud není sjednocena standardní příprava velkého počtu vzorků
pro srovnávací testy a nejsou stanovena jednotná kriteria pro jejich vyhodnocení.
Finančně podpořeno grantem Národní agentury pro zemědělský výzkum QH81069.
Štúdium ciest šírenia introdukovaných parazitov modernými molekulárnymi prístupmi:
modelový druh Fascioloides magna (Trematoda, Fasciolidae)
I. Králová-Hromadová1, E. Bazsalovicsová1, M. Špakulová1,
J. Štefka2, J. Radvánský3, G. Minárik3
1
2
Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Parazitologický ústav, Biologické centrum AV ČR, Branišovská 37, 370 05 České Budějovice
3
Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina, 842 15
Bratislava
Dôsledkom prirodzenej migrácie alebo importu infikovaných zvierat dochádza k zavlečeniu
(introdukcii) rôznych druhov parazitov z pôvodných areálov do nových geografických oblastí. Veľakrát sú
pôvod a/alebo cesty šírenia introdukovaného druhu neznáme. Aplikácia súčasných moderných molekulárnogenetických metód napomáha zistiť pôvodný areál výskytu parazita a sledovať spôsoby jeho introdukcie do
nových geografických oblastí. Výsledkom takýchto biogeografických štúdií je aj možnosť predpovedať ďalšie
cesty šírenia parazita, a v niektorých prípadoch navrhnúť opatrenia voči zamedzeniu ich šírenia. V poslednej
dobe je intenzívne študovaným a do Európy introdukovaným druhom parazita závažný pečeňový trematód
Fascioloides magna (Platyhelminthes, Trematoda), ktorý sa vyskytuje u voľne žijúcich a domácich prežúvavcov.
Parazit je severoamerického pôvodu; do Európy (Taliansko) bol zavlečený so svojimi hostiteľmi (jelene wapiti)
v 19. storočí. V Európe vytvoril ďalšie dve stabilné prírodné ohniská výskytu, ktorých pôvod bol doteraz
neznámy; juhozápadné a stredné Čechy a oblasť Dunajských lužných lesov (Slovensko, Rakúsko, Maďarsko
a Chorvátsko).
Na objasnenie pôvodu týchto dvoch ohnísk F. magna boli využité originálne zistené sekvencie génov
mitochondriálnej DNA, podjednotky 1 cytochróm c oxidázy (cox1, 384 bp) a nikotínamid dehydrogenázy (nad1,
405 bp). Výsledkom molekulárnej analýzy 324 jedincov F. magna, izolovaných zo 70 pečení jelenej zveri,
pochádzajúcej z 12-tich európskych (Taliansko, Čechy, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko) a severoamerických
(USA, Kanada) oblastí, bolo zistenie 16 cox1 a 18 nad1 haplotypov (5 cox1 a 7 nad1 v Európe; 11 cox1 a 11
nad1 v Severnej Amerike). Z tohto spektra bol iba jeden cox1 a jeden nad1 haplotyp spoločný pre parazity
z Európy (Taliansko) a zo Severnej Ameriky (USA/Oregon, Kanada/Alberta), čo je v súlade so známou
skutočnosťou, že do Talianska boli parazity introdukované zo severozápadnej oblasti USA (Wyoming). Analýza
poukázala aj na to, že pôvod ohniska výskytu F. magna v Čechách nesúvisí s introdukciou parazita do Talianska,
46
pretože parazity z Čiech boli geneticky príbuzné F. magna z juhovýchodného pobrežia USA. Jedince F. magna
z Čiech a z oblasti Dunajských lužných lesov sa vyznačovali štrukturálne identickými haplotypmi oboch
mitochondriálnych génov. K zavlečeniu parazita do Podunajskej oblasti došlo pravdepodobne translokáciou
infikovanej zveri z južných Čiech.
Vzájomné vzťahy populácií parazita v jeho pôvodnom severoamerickom areáli ostávajú nepreskúmané
a budú predmetom ďalších analýz, vyžadujúcich štúdium širokého spektra vzoriek z rôznych geografických
oblastí. Preto sme optimalizovali HRM (high-resolution melting) metódu, ktorá sa využíva na rýchlu a
spoľahlivú detekciu nukleotidových variácií a skríning rôznych genotypov. Originálne boli navrhnuté tri
vnútorné oligonukleotidové sondy, ktoré boli následne využité pri optimalizácii metódy. Výsledkom HRM
analýzy bola determinácia teplotných kriviek, ktoré zodpovedali klasifikácii vzoriek podľa výsledkov
sekvenačnej analýzy. Špecificky modifikovaná HRM metóda umožní detekciu geneticky neznámych variantov
parazita za značne znížených časových a finančných nákladov.
Práca bola financovaná zo zdrojov Agentúry pre podporu výskumu a vývoja APVV-51-062205, z projektu VEGA
(1/0602/08) a grantov Univerzity Komenského (289/2008 a 308/2009).
Viscerální leishmanióza - kazuistika
P. Kubáčková1, R. Svoboda2
1
2
Oddělení klinické mikrobiologie FN Brno
Klinika infekčních chorob FN Brno, Jihlavská 20, 625 00 Brno
Pacient JT (1970), pracující jako analytik, s ničím se dlouhodobě neléčící, přichází na KICH FN Brno
pro asi 6 dní trvající febrilie až 40°C, suchý kašel a noční pocení, také úbytek váhy .
V anamnéze horečky a suchý kašel již od února 2009, kdy byl opakovaně přeléčen antibiotiky i antipyretiky (s
přechodným ústupem), pobyt v zahraničí neudával!
Pacient byl přijat k hospitalizaci na KICH (28.4.2009) k vyšetření původu obtíží. V průběhu
hospitalizace bylo provedeno množství vyšetření, výsledky bakteriologie ani serologie však nevysvětlují příčiny
obtíží. Horečky poklesly třetí den hospitalizace za silného pocení. 30.4. byl pacient přeložen na IHOK k
došetření případných hematoonkologických příčin obtíží. Pacient bez lymfadenopatie, přetrvává splenomegalie,
teploty až 40°C, laboratorně prokázán rozvoj neutropenie, zvýšené IgE, známky hemolýzy, CRP 5, bez
jednoznačného nálezu hematologické malignity.
Infekční fokus nenalezen, navzdory rozsáhlému vyšetřování.
23.6.2009 byla na OKM zaslána krev na vyšetření malárie. Pacient však nepobýval v endemické oblasti výskytu
malárie, pouze v létě 2008 navštívil Chorvatsko. Vzhledem k cestovní anamnéze a diagnostikované
splenomegalii doporučeno vyšetření kostní dřeně na leishmaniózu . Na sklíčku s nátěrem aspirátu kostní dřeně
(sternální punkce, barveno Giemsa-Romanowski) byly nalezeny suspektní útvary, sklíčko bylo 24.6.2009
zasláno spolu s krví na do Laboratoře pro diagnostiku tropických parazitóz v Praze.
Pacient byl tedy s viscerální leismaniózou, diagnostikovanou přímým i nepřímým průkazem, přeložen
na JIP KICH (26.6.2009), kde se začalo se s terapií preparátem Amphocil .
Během léčby odeznění febrilií, regrese hepatosplenomegalie, po ukončení terapie (17.7.2009) pacient
předán do ambulantní péče. Po přeléčení se subjektivně cítil lépe, zhruba od října postupně však udává zhoršení
únavy a tupý tlak v pravém i levém podžebří, v krevním obraze leukopenie. hemoglobinu, vzestup bilirubinu a
retikulocytozy.
23.10.2009 pacient přijat na KICH pro suspektní relaps viscerální leishmaniózy. Parazitologické
vyšetření provedeno RNDr. Nohýnkovou s nálezem jedné amastigotní formy. Vzhledem k progresi febrilií a
pancytopenie zahájena terapie Amphotericinem B ve 250ml 20% Structolipidu a objednán v ČR neregistrovaný
preparát miltefosin (Impavido).
17.12. zahájena terapie miltefosinem v dávce 100mg denně na dobu 28dnů.
Viscerální leishmanióza v ČR je diagnostikována pouze jako nákaza importovaná nejčastěji ze
Středomoří, nejvíce případů pochází právě z Chorvatska. Základem diagnostiky je vůbec na viscerální
leishmaniozu pomyslet, většinou bývá v počátku zaměněna za suspektní hemoblastozu.
47
Current situation in phylogeny of tapeworms
R. Kuchta1,2
1
2
Biologické centrum AVČR, v.v.i., Parazitologický ústav,
Jihočeská univerzita, Přírodovědecká fakulta Branišovská 31, 37005 České Budějovice,
Česká republika
Autor nedodal abstrakt.
Smíšené infekce kryptosporidií prasat: RFLP vs. druhově specifické primery
M. Kváč1,2, M. Jeníková3, B. Sak1, D. Květoňová1
1
Parazitologický ústav, BC AV ČR, v.v.i., Branišovská 31, 370 05 České Budějovice
2
Katedra veterinárních disciplín, ZF JU, Studentská 13, 370 05 České Budějovice
3
Katedra medicínské biologie, PřF JU, Branišovská 31, 370 05 České Budějovice
Celkem pět druhů (C. hominis, C. meleagridis, C. muris, C. parvum a C. suis) a tři genotypy
(Cryptosporidium pig genotype II, mouse genotype I a Cryptosporidium sp. Eire w65.5) kryptosporidií bylo
popsáno jako infekční pro prasata. Nedávné studie prokázaly výskyt dvou majoritních kryptosporidií
specifických pro prasata: Cryptosporidium suis a Cryptosporidium pig genotype II.
Ačkoliv je velmi dobře známo, že jak prasata, tak i další hostitelé (skot, hlodavci, člověk, ptáci) jsou vnímaví
k více druhům kryptosporidií, bylo publikováno jen velmi malé množství případů smíšených infekcí u prasat.
Příčinou tohoto stavu není fakt, že by se u smíšené kryptosporidiové infekce nevyskytovaly, ale nevhodnost
používaných metod, které je neprokáží.
Bylo vyšetřeno celkem 457 vzorků trusu prasat s 38% pozitivitou. Na základě výsledků získaných
standardními metodami (PCR-RFLP) bylo zjištěno, že C. suis se vyskytovalo pouze u zvířat před odstavem (42
vzorků) a Cryptosporidium pig genotyp II u selat po odstavu (131 vzorků), přičemž byla detekována pouze 1
smíšení infekce u odstaveného selete. Vyšetřením stejných vzorků pomocí nově navržených druhově
specifických primerů byl prokázán výskyt C. suis u obou sledovaných chovatelských kategorií zvířat. Bylo
prokázáno 42 monoinfekcí C. suis, 91 monoinfekcí Cryptosporidium pig genotype II a 41 smíšených infekcí.
Smíšené infekce a monoinfekce Cryptosporidium pig genotype II byly prokázány pouze u zvířat starších 6 týdnů
věku. Závěrem lze konstatovat, že smíšené kryptosporidiové infekce prasat jsou velmi podceněny a publikované
výsledky pravděpodobně neodpovídají skutečnosti. Dále byla nepřímo prokázána věková specifita
Cryptosporidium pig genotype II. Tato práce vznikla za finanční podpory výzkumného záměru Ministerstva
školství, mládeže a tělovýchovy České republiky (MSM 6007665806) a výzkumného záměru Parazitologického
ústavu, BC AV ČR, v.v.i. (Z60220518).
Vliv blízkého kontaktu člověka a lidoopů na výskyt vybraných oportunních
parazitárních infekcí – předběžné výsledky
D. Květoňová¹, M. Kváč¹,², B. Sak¹
¹Laboratoř veterinární a lékařské protistologie, BC AV ČR, v. v. i., Branišovská 31, 370 05
České Budějovice
²Katedra veterinárních disciplín a kvality produktů, Zemědělská fakulta, Jihočeská univerzita
v Českých Budějovicích, Studentská 13, 370 05 České Budějovice
Naše studie byla zaměřena na diagnostiku vybraných oportunních parazitárních infekcí (kryptosporidie,
mikrosporidie a giardie) u afrických lidoopů. Bylo získáno 487 vzorků trusu, jak od volně žijících lidoopů, tak
48
od jedinců ze zoologických zahrad a rezervací včetně vzorků stolic od ošetřujícího personálu. Do současné doby
bylo genotypizováno 181 vzorků pocházejících z Limbe (Kamerun) – 124 vzorků a ze Středoafrické republiky
(SAR) – 57 vzorků.
Kryptosporidie byly nalezeny u dvou jedinců (1× C. parvum, 1× C. bovis), Encephalitozoon spp. v 63 případech
(1× E. hellem genotyp 1A, 3× E. cuniculi genotyp II, 56× E. cuniculi genotyp I, 3× Encephalitozoon sp.),
Enterocytozoon bieneusi ve 4 případech (2× EpbA, 1× BfrmR2, 1× Isolate 5) a Giardia intestinalis u 5 jedinců
(1× assamblage B, 4× assamblage A).
V materiálu získaném z Limbe byla 100% promořenost goril, téměř 50% juvenilních a dospělých šimpanzů, 40%
ostatních primátů a 60% promořenost lidí mikrosporidií E. cuniculi. Dále byl zaznamenán 18% výskyt giardií u
juvenilních šimpanzů a 4% záchyt kryptosporidií u dospělých šimpanzů. Naproti tomu ve Středoafrické
republice byl pouze 13% záchyt E. cuniculi, 3% záchyt kryptosporidií a giardií u habituovaných goril a nulový
záchyt oportunních parazitů u semihabituovaných goril.
Výsledky naznačují, že předpokládaným zdrojem oportunních parazitárních infekcí u lidoopů jsou
primárně lidé – ošetřovatelé nebo turisté, sekundárně hospodářská zvířata (skot a prasata).
Tato práce byla finančně podpořena projektem GAČR 206/09/0927.
Nový druh gregariny (Apicomplexa, Eugregarinida) parazitující ve Phlebotomus
sergenti (Diptera, Psychodidae)
L. Lantová, M. Svobodová, J. Votýpka, P. Volf
Katedra parazitologie, PřF UK, Viničná 7, 128 44 Praha 2
Flebotomové (Diptera, Psychodidae) jsou známí především jako přenašeči leishmanií, protozoálních
parazitů způsobujících viscerální leishmaniózy a různé formy kožních leishmanióz. Tito důležití vektoři bývají
ale i sami parazitováni, například gregarinami (Apicomplexa), které by mohly být zajímavé pro využití v
biologickém boji. Gregariny jsou nalézány výhradně u bezobratlých živočichů a jsou považovány za vysoce
hostitelsky specifické. Druhy vyskytující se u Dipter jsou z důvodu absence merogonie řazeny mezi
Eugregarinida; gregariny flebotomů byly recentně odděleny od gregarin komárů (rod Ascogregarina) a zařazeny
do nového rodu Psychodiella (Votýpka et al. 2009, J. Eukaryot. Microbiol. 56, 583-588).
V kolonii flebotomů druhu Phlebotomus sergenti jsme objevili novou gregarinu, která byla
pojmenována Psychodiella sergenti. Prostudovali jsme její životní cyklus, prokázali její patogenní efekt na
dospělce a potvrdili její vysokou hostitelskou specifitu.
Životní cyklus Ps. sergenti jsme zdokumentovali histologicky na řezech larev a dospělců P. sergenti
obarvených metodou PAS (Periodic Acid and Schiff) a Ehrlichovým hematoxylinem. V larvách byly gregariny
nalezeny ve střevě, v dospělcích v tělní dutině. U samic byly gametocysty přichyceny k přídatným žlázám a
oocysty v jejich lumen. Na nativních preparátech z vypitvaných larev i dospělců jsme porovnávali životní cyklus
této nově popsané gregariny s dobře známým druhem Ps. chagasi parazitujícím u Lutzomyia longipalpis.
Podstatné odlišnosti byly nalezeny při vývoji v dospělcích: sexuální vývoj Ps. chagasi (syzygie vedoucí
k produkci gametocyst s oocystami) probíhal v samcích i samicích, naopak Ps. sergenti se vyvíjela sexuálně
pouze v samicích, které sály krev. Infikováním nenakažené kolonie P. sergenti jsme prokázali, že Ps. sergenti
má signifikantně negativní vliv na přežívání samců a samic a nemá vliv na fekunditu samic. Při pokusných
infekcích různých druhů flebotomů jsme prokázali, že tato gregarina je vysoce hostitelsky specifická.
Psychodiella sergenti byla schopná dokončit životní cyklus (produkce oocyst) pouze ve svém přirozeném
hostiteli P. sergenti, nikoliv však v P. papatasi (v larvách a nasátých samicích byly nalezeny pouze
gametocysty) a P. arabicus (nákaza vůbec neprobíhala).
49
Vysoko citlivá duplex PCR pre súčasnú detekciu a diferenciáciu Dirofilaria immitis a
Dirofilaria repens v periférnej krvi psov
L. Lecová1, G. Gioia2, M. Mortarino2, V. Letková1
1
Ústav parazitológie, Katedra epizootológie a parazitológie, Univerzita veterinárskeho
lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského 73, 040 01 Košice, SR
2
Dipartimento di Patologia Animale, Igiene e Sanità Pubblica Veterinaria, Università degli
Studi di Milano, Via Celoria 10, Milan, Italia
Dirofilarióza psov je najčastejšie diagnostikovaná na základe dôkazu larválnych štádií - mikrofilárií
(mf) v krvi infikovaných psov, použitím modifikovaného Knottovho testu. Z ďalších metód sa používa
imunohistochemické farbenie, detekcia cirkulujúcich antigénov a molekulárne diagnostické metódy. V
posledných rokoch niekoľko výskumníkov vyvinulo rôzne molekulárne protokoly, najmä druhovo špecifické
PCR testy, multiplex PCR a PCR-RFLP testy pre simultánnu detekciu rôznych druhov dirofilárií v samotných
vektoroch tohto ochorenia, alebo v periférnej krvi infikovaných psov. Napriek tomu iba niekoľko z týchto štúdií
bolo navrhnutých s rýchlym, jednoduchým a jednoznačným diagnostickým postupom pre praktické použitie u
psov, vrátane presného označenia úrovne citlivosti.
Účelom našej štúdie bolo vyvinúť spoľahlivý a vysoko citlivý druhovo špecifický duplex PCR test, ktorý
možno použiť na simultánnu detekciu a diferenciáciu D. immitis a D. repens z DNA extrahovanej z periférnej
krvi psov s rôznym mikrofilariálnym zaťažením.
Samostatný krok duplex PCR bol založený na amplifikácii časti malej podjednotky génu ribozomálnej RNA
(12S rDNA) s kombináciou všeobecných a druhovo špecifických primerov v jednej reakcii. Tento
mitochondriálny gén 12S rDNA bol vybraný ako cieľ z dôvodu najvyššieho možného počtu kópii pre
maximalizáciu citlivosti testu. Sekvencie génu pre 12S rDNA D. immitis a D. repens boli získané z GenBank
(a.n. EU169125 a AJ544832) a následne usporiadané pomocou on-line verzie ClustalW2 pre identifikáciu
potencionálnych regiónov s nezhodou sekvencií (bodové mutácie, inzercie, delécie) medzi týmito dvoma
druhmi. Na základe toho bol nami navrhnutý špecifický forward primer pre D. immitis (12SF2B) a špecifický
revers primer pre D. repens (12SR2). Zo všeobecných primerov sa použil pár 12SF a 12SRdeg, už skôr
navrhnutý pre 12S rDNA región. Duplex PCR bola vykonaná na základe kombinácie týchto 4 primerov
(12SF/12SRdeg/12SF2B/12SR2) v jednej reakcii. Duplex PCR analýza 12S rDNA génu D. immitis a D. repens,
uskutočnenej na DNA extrahovanej z pozitívnych vzoriek krvi a na DNA jednotlivých dospelých červov ako
pozitívnych kontrol, ukázala očakávané amplifikácie produktov. Približne 450 bp pre rod Dirofilaria, 327 bp pre
D. repens a 204 bp u D. immitis. Diferenciálne zobrazenia po oddelení v agarózovom géli umožnili ľahké a
jednoznačné odlíšenie oboch druhov vlasovcov.
Rozsah citlivosti bol potvrdený úspešnou amplifikáciou pre najvyššie (prirodzene infikované krvné vzorky
32.250 mf/ml pre D. immitis a 100.000 mf/ml pre D. repens) ako aj najnižšie (umelo vytvorené krvné vzorky 4
mf/ml pre oba druhy dirofilárií) mikrofilariálne zaťaženie. Taktiež DNA izolovaná z krvi s prirodzenou
zmiešanou infekciou bola potvrdená ako pozitívna na prítomnosť oboch parazitov.
Práca je riešená v rámci grantových úloh VEGA č. 1/0523/09 a KEGA č. 3/6155/08.
Quantitative assessment of carbohydrate expression in the duodenal epithelial
glycocalyx of Eimeria infected pheasants
V. Letková1, M. Goldová1, P. Major1, A. T. Mariássy2
1
University of Veterinary Medicine and Pharmacy, Dept. of Parasitology, Komenského 73,
04181 Košice
2
Nova Southeastern University, College of Medical Sciences, University Drive 3200, Ft.
Lauderdale, 33328 Florida, USA
Pattern of coccidial intestinal lesions vary with the Eimeria and host species. We hypothesize that the
coccidial attachment and colonization of specific intestinal segments is based on an interaction of
carbohydrates and lectins on the parasites and duodenal epithelium of experimentally infected pheasant chicks.
50
Lectin probes were used for the detection of carbohydrate expression in epithelial glycocalyx. We detected the
carbohydrate residues on the developing parasitic forms and duodernal epithelium in situ. Serial sections of
paraffin embedded duodenum of Eimeria duodenalis (5k/animal) infected pheasant chicks were examined 1
and 6 days post infection (p. i.), with biotinylated lectins listed with abbreviations and target carbohydrates:
Dolichos biflorus (DBA), alpha-d-galNac; Ulex europeus I. (UEA), alpha-L-fuc; Griffonia simplicifolia I.B4
(GSA) alpha-D-gal; Arachis hypogea (PNA) beta-gal-d-galNac; Lens culinaris LCA), alpha-man and Maacka
amurensis II. (MAL), alpha-sialyl. Lectin binding to carbohydrates was visualized by Avidin-Biotin, Vector
kit. We used computer based image analysis program, Image Pro-Plus® to quantify the engendered visualant,
indicating the carbohydrate distribution in serial histological sections. Histochemically reacted serial sections
were digitized, and computer based measurements were made of the carbohydrate localization in glycocalyx
and its distribution of randomly chosen cross sections of duodenum. There was a marked divergence of
carbohydrate binding with individual lectins among duodenal samples from days 1 and 6 p. i. This glycocalyx
alteration is characterized by an increase in the expression of terminal, alpha-D-gal, alpha-D-galNac and
alpha-l-fuc residues. We conclude that the pathogenesis of parasite-host interaction in coccidiosis is associated
with quantitatively altered expression of carbohydrates on both the duodenal glycocalyx and the E. duodenalis
surfaces. Further quantitative exploration of these findings is currently being undertaken.
This study was supported by a grant VEGA SR No. 1/0144/10, and NSU Faculty Grant.
Eggs of basal tapeworms (Cestoda) using modern techniques of electron microscopy
C. Levron
Institute of Parasitology, Biology Centre of the Academy of Sciences of the Czech
Republic, Branišovská 31, 370 05 České Budějovice, Czech Republic
Tapeworms (Cestoda) bear a number of morphological and biological characteristics unique among
animals, including extremely high reproductive capacity and morphology of eggs. The morphology of tapeworm
eggs has proven to be a key characteristic in their diagnostics, but it has also extraordinary phylogenetic
importance. The principal objective of the recently approved project by the Grant Agency of the Czech Republic
is to obtain new data on egg morphology of different orders of cestodes considered to be most primitive (basal)
and which possess polylecithal eggs using “modern” techniques of electron microscopy.
Transmission electron microscopy (TEM) has proven to be crucial for the advancement of modern cell biology.
However, better understanding of the composition and functions of biological models is not possible without
obtaining images of intact assemblages in situ. Cryofixation by high pressure freezing will be applied to selected
model species. In some cases, life cycles will be studied experimentally to obtain ontogenetic stages (eggs and
early larval stages) suitable for a study using “modern” techniques of electron microscopy.
Application of modern methods of electron microscopy (cryomethods, tomography) combined with studies on life
cycles will represent a key innovation, which should help us better understand the evolutionary history and diversity
of cestodes.
Patogeneze neuroinfekce vyvolané migrací schistosomul Trichobilharzia regenti
Lichtenbergová L1, Horák P1 a Kolářová L2
1
Katedra parazitologie, Přírodovědecká fakulta, Univerzita Karlova v Praze, Viničná 7, 128
44 Praha 2, Česká republika
2
Ústav imunologie a mikrobiologie, 1. Lékařská fakulta, Univerzita Karlova v Praze,
Studničkova 7, 128 00 Praha 2, Česká republika
Ptačí schistosoma, Trichobilharzia regenti, patří do skupiny schistosom, jejichž dospělci jsou
lokalizováni v nosní sliznici definitivních hostitelů. Způsob migrace T. regenti není ve skupině Trematoda příliš
častý. Migrace začíná průnikem do kůže hostitele, kde se cerkárie mění na schistosomulum. Schistosomuly dále
51
migrují periferními nervy do CNS a odtud do nosní sliznice. Kromě do definitivního ptačího hostitele, cerkárie
T. regenti mohou proniknout do kůže savců, včetně člověka. Část schistosomul je imunitním systémem
zachycena již v kůži. U člověka se projev této imunitní reakce nazývá cerkáriová dermatitida.
Na základě experimentálních prací na laboratorních myších bylo zjištěno, že ne všechny schistosomuly jsou
zničeny v kůži. I když je v nespecifickém hostiteli vývoj neúplný a nedochází k pohlavnímu dospívání parazita,
některé schistosomuly jsou schopny dále migrovat a proniknout do nervové soustavy, kde mohou být nalezeny i
více než 20 dní po infekci. Zvláště silnější infekce se, a to jak u ptačích, tak u savčích hostitelů, navenek mohou
projevit neuromotorickými poruchami, jako jsou paralýzy dolních končetin, poruchy orientace a rovnováhy.
Pro studium patologického působení schistosomul v nervové soustavě savčího hostitele byly použity dva kmeny
myší, imunokompetentní kmen Balb/c a imunodeficientní kmen SCID. Nervová tkáň myší byla vypreparována
v určitých intervalech po infekci a následně pomocí histologických a imunohistochemických metod vyšetřena.
Infekce CNS začala již 2. den po průniku cerkárií do hostitele a progrese infekce vedla ke vzniku zánětlivé
reakce s tvorbou granulomatózních lézí okolo schistosomul. S rozvojem infekce docházelo ke zvýšení
proliferace astrocytů v šedé a bílé hmotě míchy a k tvorbě gliových jizev v místech migrace schistosomul.
Přítomnost schistosomul vyvolala zvýšenou expresi adhezivních molekul ICAM-1 na povrchu endoteliálních
buněk, což usnadnilo průnik imunitních buněk, makrofágů a CD4+ lymfocytů do nervové tkáně.
U většiny infekcí imunodeficientních myší docházelo k různě závažným paralýzám. Otázkou zatím zůstává, zda
příčinou těchto paralýz jsou degenerativní změny na neuronech nebo vznikají jako důsledek imunitní reakce
(formace granulomů, tvorba gliové jizvy).
Projekt vznikl za finanční podpory grantů z Ministerstva školství (MSM 0021620828 a MSM LC06009).
Výskyt toxoplazmózy a encefalitozoonózy u HPV pozitívnych žien
L. Luptáková1, A. Valenčáková1, P. Ravaszová1, E. Petrovová2
1
Katedra biológie a genetiky, UVLF, Komenského 73, 04181 Košice
2
Ústav anatómie, UVLF, Košice
V štúdii bol sledovaný výskyt protilátok proti oportúnnym patogénom Toxoplasma gondii,
Encephalitozoon cuniculi a Encephalitozoon intestinalis u 64 gynekologických pacientiek. Ľudský
papilomavírus bol detegovaný u 26 z celkového počtu 64 žien, ktoré boli vyšetrené HPV DNA testom a
cytologickým vyšetrením. Anti-Toxoplasma gondii protilátky boli detegované pomocou reakcie väzby
komplementu u 9 žien (34.62 %). Anti-E. cuniculi a anti-E. intestinalis boli detegované pomocou nepriamej
imunofluorescencie. Anti-E. intestinalis protilátky boli detegované u 1 ženy (3.85 %), zmiešaná HPV infekcia s
T. gondii a E. cuniculi bola detegovaná u 4 žien (15.39 %), zmiešaná HPV infekcia s T. gondii a E. intestinalis
bola detegovaná u 7 žien (26.92 %), zmiešaná HPV infekcia s E. cuniculi a E. intestinalis bola detegovaná u 1
ženy (3.85 %), zmiešaná HPV infekcia s T. gondii, E. cuniculi a E. intestinalis bola detegovaná u 1 ženy (3.85
%).
Práca bola riešená v rámci grantových úloh VEGA č. 1/0108/10; 1/0412/09.
Real-time PCR na dôkaz prítomnosti Naegleria fowleri
L. Maďarová, K. Trnková
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici,
Odbor lekárskej mikrobiológie, Cesta k nemocnici č.25, Banská Bystrica 975 56
Cieľom našej štúdie bolo vyvinutie novej real-time PCR metódy na dôkaz prítomnosti Naegleria fowleri
v klinických a environmentálnych vzorkách.
52
Naegleria fowleri je voľne žijúca meňavka spôsobujúca primárnu amébovú meningoencefalitídu
(PAM). Tradičné dôkazové metódy sú založené na kultivácii, no do popredia sa stále častejšie dostávajú
molekulárno-biologické metódy ako sú PCR a real-time PCR.
V príspevku predstavujeme real-time PCR dôkazovú metódu využívajúcu formát detekcie pomocou
fluorescenčne označených sond a prístroj LightCycler. Viažucou oblasťou je sekvencia génu Mp2Cl5 Naegleria
fowleri, kódujúceho vznik unikátneho porínového proteínu. Testovaný súbor tvorili modelové vzorky - klinické
vzorky CSF- bakteriologicky a virologicky sterilné, pomocou real-time PCR negatívne na prítomnosť Naegleria
fowleri; následne obohatené o kmeň Naegleria fowleri ATCC 30214 ako aj o iné mikroorganizmy spôsobujúce
ochorenia podobné PAM: Neisseria meningitides, Haemophilus influenzae, Streptococcus pneumoniae,
Streptococcus agalactiae a Toxoplasma gondii. Environmentálne vzorky vody boli odobraté z bazénov na
kúpanie, negatívne na prítomnosť voľne žijúcich meňaviek, následne obohatené o Naegleria fowleri kmeň
ATCC 30214, Naegleria lovaniensis kmeň ATCC 30569, Acanthamoeba sp. a Hartmannella sp..
Na testovanie špecificity reakcie bola použitá DNA z vybratých prokaryotických (baktérie) a
eukaryotických (niektorých environmentálne príbuzných) organizmov: Naegleria lovaniensis (ATCC 30569),
Hartmannella sp.; Acanthamoeba sp.; Pneumocystis carinii; Toxoplasma gondii; Bordetella pertussis;
Francisella tularensis; Streptococcus pneumoniae, Streptococcus agalactiae, Haemophilus influenzae, Neisseria
meningitidis. Nami navrhnutá dôkazová metóda nevykazovala skríženú reaktivitu so žiadnou z testovaných
vzoriek DNA. Po amplifikácii desiatkového riedenia (1010kópií DNA-1 kópia DNA) plazmidovej kontroly bol
definovaný limit detekcie reakcie. Detekčný limit reakcie je jedna kópia DNA Mp2Cl5 sekvencie.
Po optimalizácii podmienok real-time PCR, koncentrácie primerov, sond a MgCl2 bola testovaná
opakovateľnosť a reprodukovateľnosť real-time PCR za použitia série desiatkových riedení plazmidovej DNA
kontroly (10-103, 107, 109 kópií DNA). Každé riedenie bolo testované v troch opakovaniach a celá reakcia bola
opakovaná trikrát. Následne boli vypočítané koeficienty variácie (CV) pre opakovateľnosť aj pre
reprodukovateľnosť. Hodnoty CV pre opakovateľnosť sa pohybovali v rozmedzí 2,2%-19,7%, a CV
reprodukovateľnosti v rozmedzí 9,6%-21,12%. CV reprodukovateľnosti ako aj opakovateľnosti boli nižšie pri
vyššom počte testovaných kópií.
Nami vyvinutá real-time PCR pre kvalitatívnu aj kvantitatívnu detekciu N. fowleri v klinických
a environmentálnych vzorkách je rýchla a vysoko citlivá metóda na diagnostiku i surveillance N. fowleri.
Využívanie diagnostických metód založených na princípoch molekulárnej biológie (napr. aj real-time PCR)
v laboratórnej praxi je užitočným nástrojom prevencie, diagnostiky ako aj terapie závažných ochorení, ku
ktorým nesporne PAM patrí.
Krvné parazity u dvoch sympatrických druhov jašteríc (Zootoca vivipara a Lacerta
agilis) v Poľsku
V. Majláthová1, I. Majláth2, B. Haklová1, M.Hromada3, A. Ekner4, M. Antczak4, P.
Tryjanowski5
1
Parazitologický Ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Ústav biologických a ekologických vied, Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach, Moyzesova
11, 040 01 Košice
3
Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Přírodovědecká fakulta, Branišovská 31, 370
05 České Budějovice
4
Department of Behavioural Ecology, Adam Mickiewicz University, Umultowska 89, PL-61701 Poznań, Poland
5
Institute of Zoology, Poznań University of Life Science,Wojska Polskiego 71C, 60-625
Poznań, Poland
2
Parazitické jednobunkovce napádajú celé spektrum hostiteľov od rýb, cez plazy, vtáky až po cicavce. V
našej práci sme sa zamerali na prítomnosť krvných parazitov dvoch sympatrických druhov jašteríc, jašterica
živorodá (Zootoca vivipara) a jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) v západnom Poľsku. Celkovo bolo
odchytených 218 adultných jašteríc (88 Z. vivipara, 130 L. agilis), u ktorých bola zisťovaná prítomnosť krvných
jednobunkových parazitov. Na odchytených jaštericiach bola zistená prítomnosť ektoparazitov druhov Ixodes
ricinus a Ophyonyssus saurarum. V červených krvinkách oboch druhov jašteríc bola na sledovanej lokalite
zistená prítomnosť krvých parazitov. Prevalencia bola u jašteríc druhu Z. vivipara (39,8; 95% CL: 29.5 – 50.8)
53
signifikantne vyššia ako u L. agilis (22,3%; 95% CL: 15.5 – 30.4). Medzi pohlaviami rozdiely neboli
signifikantné a nebola zistená ani korelácia medzi prítomnosťou parazitov a morfometrickými znakmi, či
prítomnosťou ektoparazitov. Priemerný počet parazitov na 10 000 krviniek bol 73.8 ± 110.4 u Z. vivipara
(kurtosis = 2.85) a 85.7 ± 115.2 u L. agilis (kurtosis = 15.79). Najvyšší zistený počet parazitov bol 376
infikovaných erytrocytov u samca L. vivipara a najnižší 4 infikované bunky rovnako u samice L. vivipara a
samca L. agilis. U jedného jedinca L. agilis bola v krvi zistená prítomnosť Proteromonas spp. a Trichomonas
spp., bičíkaté jednobunkovce, ktoré parazitujú v čreve.
Prevalencia a druhová skladba parazitov medveďa hnedého (Ursus arctos) v NP
Poloniny
P. Major1, L. Molnár2, J. Štofík3, M. Goldová1
1
Ústav parazitológie, Katedra epizootológie a parazitológie, Univerzita veterinárskeho
lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského 73, 040 01 Košice, SR
2
Klinika vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat, Univerzita veterinárskeho lekárstva a
farmácie v Košiciach, Komenského 73, 040 01 Košice, SR
3
Štátna ochrana prírody SR, Správa NP Poloniny, Ulica mieru 193, 067 61, Stakčín
Medveď hnedý (Ursus arctos) je najpočetnejšou veľkou šelmou žijúcou na území Slovenska. Súčasný
stav jeho populácie sa odhaduje približne na 600 až 800 jedincov. Cieľom predkladanej práce bolo preskúmať
parazitofaunu medveďa hnedého na území NP Poloniny a zistiť prevalenciu jednotlivých druhov parazitov.
V rozpätí rokov 2008 – 2010 sme spolu vyšetrili 143 vzoriek trusu medveďa hnedého na prítomnosť vajíčok
helmintov a cýst protozoí za použitia štandardných flotačných metód. Zistili sme prítomnosť štyroch druhov
helmintov: Baylisascaris transfuga, Trichuris spp., Ancylostoma spp., a Capillaria spp., pričom dominantným
druhom bol B. transfuga. Z parazitických jednobunkovcov boli zastúpené rody Cryptosporidium, Isospora
a Sarcocystis. V súvislosti so zoonotickým charakterom niektorých druhov je potrebné hovoriť aj o možnom
riziku pre ľudskú populáciu.
Práca vznikla s podporou grantu VEGA č. 1/0144/10 a VEGA č. 1/0108/10.
Sérologický screening mikrosporidiálnych druhov Encephalitozoon cuniculi and
Encephalitozoon intestinalis u ľudí a zvierat
B. Malčeková, A. Valenčáková, L. Luptáková, M. Halánová, P. Ravaszová, Z. Sulinová
Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie, UVMF, Komenského 73, 041 81 Košice, Slovensko
Ústav verejného zdravotníctva, UPJŠ, Trieda SNP 1, 040 11 Košice, Slovensko
Mikrosporídie predstavujú rozmanitú skupinu obligátnych intracelulárnych parazitov, ktoré sú schopné
infikovať široké spektrum bezstavovcov a stavovcov vrátane ľudí. Zoonotický charakter druhov rodu
Encephalitozoon bol už potvrdený viacerými autormi. Práca je zameraná na vyšetrenie prítomnosti protilátok
proti antigénom Encephalitozoon cuniculi a Encephalitozoon intestinalis použitím enzýmovej imunosorbentnej
analýzy (ELISA). Vyšetrilo sa 215 vzoriek krvných sér od pacientov a 488 vzoriek sér od spoločenských (111
psov), hospodárskych (123 kráv, 140 oviec, 90 svíň) a imunosupresovaných zvierat (24 BLV séropozitívnych
kráv). Za pozitívne boli považované zvieratá, ktorých séra reagovali pri titri 1:200 a vyššom. Pri titri 1:200 sa
zistili špecifické anti-E. cuniculi protilátky u ľudí (0.9%), svíň (52%), kráv (2%), oviec (9%) a psov (15%)
okrem BLV séropozitívnych kráv. Pri titri 1:400 sa detekovali protilátky jedine u ľudí (0.5%). Prítomnosť
špecifických anti-E. intestinalis protilátok pri titri 1:200 bola potvrdená u ľudí (6%), svín (51%), kráv (11%),
BLV séropozitívnych kráv (13%) a psov (6%) ale nie u oviec, pri titri 1:400 u ľudí (1%), svíň (4%) a BLV
séropozitívnych kráv (17%). Len u svíň (1%) bola pozorovaná prítomnosť protilátok pri titri 1:600. Za štatisticky
signifikantné boli považované zvieratá pri titri 1:200 a 1:400 (chi-squared test: p < 0.0001) pre oba patogény a u
ľudí len pre E. cuniculi pri titri 1:400 (chi-squared test: p < 0.0075).
Práca bola riešená v rámci grantového projektu VEGA MŠ SR č. 1/0108/10 a 1/0412/09.
54
Hlístice čeledi Camallanidae z afrických sladkovodních ryb
Š. Mašová1, V. Baruš2,3, F. Moravec4, B. Koubková1
1
Ústav botaniky a zoologie, Přírodovědecká fakulta MU, Kotlářská 2, 611 37 Brno
2
Ústav biologie obratlovců, Akademie věd ČR, v.v.i., Květná 8, 603 65 Brno
3
Katedra ochrany lesa a myslivosti, Fakulta lesnická a dřevařská, Česká zemědělská
univerzita v Praze, Kamýcká 129, 165 21 Praha
4
Parazitologický ústav, Biologické centrum Akademie věd ČR, v.v.i., Branišovská 31, 370 05
České Budějovice
Během parazitologického výzkumu ryb jezera Turkana (Keňa, 2008-2009) a tůní v Národním parku
Niokolo Koba (Senegal, 2004-2008) byly v gastrointestinálním traktu ryb řádů Characiformes, Cypriniformes a
Siluriformes nalezeni zástupci tří následujících rodů hlístic čeledi Camallanidae: Camallanus, Paracamallanus a
Procamallanus (včetně podrodů Procamallanus a Spirocamallanus).
Camallanus longicaudatus Moravec, 1973 byl zjištěn v Labeo horie (Cyprinidae), Paracamallanus
cyathopharynx (Baylis, 1923) v sumcích Clarias gariepinus a Heterobranchus bidorsalis (oba Clariidae) a
Procamallanus (Spirocamallanus) sp. v sumci Synodontis frontosa (Mochokidae). Hlístice Procamallanus
(Procamallanus) laeviconchus (Wedl, 1861) byly nalézány hlavně v sumcích z čeledí Clariidae a Mochokidae,
částečně také v Bagridae a characiformních rybách z čeledi Citharinidae.
Pro morfologické studium významných determinačních znaků samců i samic byly kromě klasického
světelného mikroskopu vybaveného diferenciálním interferenčním kontrastem použity dva druhy elektronových
mikroskopů: environmentální skenovací elektronový mikroskop (ESEM) a skenovací elektronový mikroskop
(SEM). Na základě získaných výsledků bylo potvrzeno, že P. laeviconchus je komplexem zahrnujícím dva nebo
více druhů. Tato problematika bude nadále studována.
Poděkování
Tato studie byla podpořena Výzkumným záměrem MSM 0021622416 (2005-2011) financovaným Ministerstvem
školství, mládeže a tělovýchovy České republiky (MŠMT), dále projektem GD526/09/H025 Grantové agentury
České republiky (GA ČR), projektem LC522 - Ichtyoparazitologie - centrum základního výzkumu (MŠMT),
projektem MU - MUNI/A/0976/2009 a společností FEI Czech Republic, s.r.o.
Monogenean parasites of freshwater fish of Mexico
C. A. Mendoza-Palmero
Institute of Parasitology, Biology Centre ASCR, Branišovská 31, 370 05 České Budějovice,
Czech Republic
Mexico is located in a transition zone between two major biogeographic regions, Nearctic and
Neotropical ones. Uplifting, intense volcanic activity and sea intrusions at various events characterize the
geologic history of this complex area. These events have also promoted the diversification of various terrestrial
and aquatic taxa, including freshwater fish. About 385 species of freshwater fish inhabit in Mexico, with about
60% of them being endemic to this region.
The freshwater fish of Mexico have been studied for helminth parasites for several decades and in
different regions, the south, southeast, central and southwest parts of the country being the most intensively
studied. However, very few studies have been carried out in the northern (Neartic) part of Mexico. A literature
review of data on monogeneans revealed that a total of 69 species of 39 genera of 6 families have been recorded
from 80 fish species belonging to 52 genera of 17 families. These hosts have been collected in 11 river basins,
including rivers, streams, lakes, sinkholes (cenotes), artificial water bodies and fish farms.
In the neotropical part of Mexico, species of Sciadicleithrum (Dactylogyridae – a total of 4 species)
which parasitize altogether 18 species of cichlids, represent the dominant group of monogeneans. On the other
hand, species of Gyrodactylus (Gyrodactylidae – a total of 10 species) are the dominant group in the neartical
part of Mexico. Four species of Gyrodactylus (2 of them have been already described, and the 2 remaining
species are to be described) have been found parasitizing 10 species of goodeids. Six species of Gyrodactylus
55
have been found in 7 species of cyprinids, although these 6 species of Gyrodactylus of cyprinids still remain
undescribed.
Seventeen species (25%) of monogeneans have been introduced to Mexico with their hosts for
aquaculture purposes. Although only one case of transfer of monogeneans from native cichlid to tilapia and vice
versa has been documented in the southern part of Mexico, the high number of introduced species and
inadequate aquaculture practices represent a potential risk to native fish in Mexico.
Studies on freshwater monogenean fauna are relatively recent, with the first species, Octomacrum
mexicanum, described in 1980. Systematic research on this group started as late as in the 1990’s. The
information about the species composition, host specificity and phylogenetic relationships of monogeneans of
freshwater fish in Mexico is still rather fragmentary and intensive research should be performed to better
describe diversity of these helminth parasites.
Zmeny v štruktúre endohelmintov slíža severného (Barbatula barbatula) v dĺžkovom
profile modelového toku
T. Mihok1, L. Košuthová1, P. Košuth1, A. Kočišová1, J. Koščo2, J. Ševc2, L. Pekárik3
1
Ústav pre chov a choroby zveri a rýb a Ústav parazitológie, UVLF, Komenského 73, 041 81
Košice
2
Katedra ekológie, FHPV PU v Prešove, Ul. 17. novembra 1, 080 16 Prešov
3
Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava
Parazity sú ubikvitárnymi organizmami a zároveň integrálnou súčasťou všetkých ekosystémov,
o ktorých nám poskytujú cenné informácie. V rokoch 2008-2009 sme uskutočnili sezónne skríningové odlovy
v rámci prípravy projektu zameraného na sledovanie patogénneho pôsobenia parazitických helmintov na
jednotlivé ekologické charakteristiky dominantných druhov rýb, na modelovom toku - rieke Olšave. Odber
vzoriek sme realizovali na troch odberových lokalitách – v hornom, strednom a dolnom úseku toku. Paralelne
bol vykonaný monitoring bentických evertebrátov v súvislosti so štúdiom parazitologických a trofických
vzťahov.
Slíž severný Barbatula barbatula (Balitoridae) je malá bentická ryba, ktorá ma rozsiahly areál v palearktickej
oblasti. V povodí Tisy je jedným z najrozšírenejších druhov v chladnejších tečúcich vodách.
Helmintologickou pitvou sme vyšetrili 259 jedincov slíža, izolovali 821 kusov endohelmintov. Všetky zistené
druhy patria k bežnej parazitofaune našich rýb (Allocreadium isoporum, Crepidostomum farionis, Apatemon
cobitidis, Pomphorhynchus laevis, Acanthocephalus anguillae a Rhabdochona ergensi). Dominantnými druhmi,
tzv. „core species“ boli črevné helminty R. ergensi (Nematoda) a P. laevis (Acanthocephala). Najvyššia
priemerná intenzita infekcie (9,5) ako aj maximálna (35) bola zistená u metacerkárií motolice A. cobitidis
(Trematoda) lokalizovanej na serózach čreva a vnútorných orgánov, pri prevalencii do 18% v strednom
a dolnom úseku. U rýb v hornom úseku rieky sme zaznamenali najvyššiu prevalenciu R. ergensi - 66,6% a C.
farionis (Trematoda) 25,9%. Prevalencia P. laevis bola rovnako vysoká v strednom a dolnom úseku toku (68,3%
a 56,5%), výrazne nižšia v hornom úseku (9,8%). Rozdiely v druhovej štruktúre helmintov medzi jednotlivými
lokalitami korelovali s prítomnosťou medzihostiteľov zo skupiny makroevertebrátov (Amphipoda, Mollusca,
Ephemeroptera). Intenzita infekcie rástla s dĺžkou ryby (p˂0,05).
Práca je riešená v rámci projektov grant. agentúry VEGA reg.č. 1/0125/10, 1/0718/08 a 1/0352/08 a APVV0154-07.
56
Ultrastruktura, 3-D rekonstrukce a obsah žlázového aparátu cerkárií ptačí schistosomy
Trichobilharzia regenti.
L. Mikeš1, K. Koberna2, A. Ligasová2, K. Dolečková1, J. Bulantová1
1
2
Katedra parazitologie PřF UK v Praze
Oddělení buněčné biologie ÚEM AVČR v.v.i.
Cerkárie motolic čeledi Schistosomatidae využívají při penetraci do svého hostitele biologicky aktivní
látky, jež jsou produkty specializovaných jednobuněčných žlázek s holokrinní sekrecí. Tyto jsou obecně
nazývány podle polohy vůči břišní přísavce cerkárií jako cirkumacetabulární (2 páry buněk) a postacetabulární
(3 páry). Jejich obsah se liší, což lze odvodit již na základě rozdílné barvitelnosti různými histologickými
barvivy.
V naší studii byla provedena stereologická analýza a 3-D rekonstrukce podoby obou typů penetračních
žláz u cerkárií Trichobilharzia regenti. Pro tento účel byly zvoleny dva nezávislé postupy. V prvním případě
byly žlázy cerkárií barveny pomocí Cy3-azide a AlexaFluor 488 pro konfokální mikroskopii. Druhý přístup byl
založen na TEM ultratenkých příčných řezů cerkárií kontrastovaných uranyl acetátem, snímky byly složeny
pomocí software Adobe Photoshop a Amira. Pro získání snímků s vysokým rozlišením byly původní snímky z
TEM rekonstruovány z 2x2 nebo 3x3 snímků pomocí software Cell F. Požadované oblasti byly rekonstruovány
pomocí software Amira v případě obou přístupů. Jemná ultrastruktura požadovaných oblastí žláz a struktura
sekrečních vezikulů byla charakterizována pomocí TEM, s využitím vysokotlakého zamražování vzorků a
mrazové substituce.
Bylo změřeno pH uvnitř jednotlivých typů penetračních žláz pomocí fluorescenční sondy SNARF-1 a
konfokální mikroskopie, po in situ kalibraci pomocí sady pufrů o různém pH. Naměřené pH v
cirkumacetabulárních žlázách je cca 7,44 a v postacetabulárních žlázách 7,1. To je v rozporu s očekáváním
podstatně nižšího pH v postacetabulárních žlázách vzhledem k přítomnosti cathepsinu B2 ověřené pomocí
specifických protilátek a imunogold techniky v TEM. Jeho optimum aktivity je totiž v kyselé oblasti.
Celkový objem těla cerkárií T. regenti byl změřen pomocí metody Cavalieriho (Gundersen et al.1988,
Apmis 96: 379-394) z optických řezů 20 cerkárií značených na povrchu FITC-lektinem UEA-I v konfokálním
mikroskopu. Objem penetračních žláz byl odvozen z řezů cerkáriemi v TEM. Byl spočítán z poměrů relativních
ploch zaujímaných jednotlivými typy žláz a celkovým povrchem cerkárií. Pro výpočet plochy byla použita
čtvercová mřížka pravidelně rozmístěných bodů (Gundersen et al.1988, Apmis 96: 379-394). Postacetabulární
žlázy tvoří 14% a preacetabulární 11% celkového objemu těla cerkárie. Bylo provedeno ověření těchto výsledků
pomocí konfokální mikroskopie na intaktních cerkáriích při fluorescenčním barvení povrchu a žláz různými
markery.
Metoda kvantitativní PCR byla použita pro zjištění relativní míry exprese genu pro cathepsin B2
v různých stádiích životního cyklu T. regenti (enzym původně objevený v postacetabulárních žlázách cerkárií).
Nejnižší míra exprese (mRNA) byla zjištěna v případě zralých cerkárií uvolněných z plže. Nejvyšší množství
bylo nalezeno u schistosomul a dospělců. Tyto výsledky podporují hypotézu, že zralé cerkárie jsou synteticky
málo aktivní - enzymy nutné pro průnik do hostitele si musely nasyntetizovat již uvnitř mezihostitele. Naopak
schistosomuly a dospělci jsou synteticky velice aktivní vzhledem k potřebě migrovat tělem definitivního
hostitele, získávat potravu, interagovat s imunitním systémem, respektive produkovat potomstvo.
Dirofilarióza za bránami Slovenska
M. Miterpáková, Z. Hurníková, D. Antolová, P. Dubinský
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Klimatické zmeny prebiehajúce v posledných desaťročiach v Európe majú za následok šírenie mnohých
článkonožcami prenosných ochorení. Za najrýchlejšie sa šíriacu parazitárnu infekciu zoonózneho charakteru sa
v súčasnosti považuje dirofilarióza. Definitívnym hostiteľom dirofilárií sú psy a iné mäsožravce, vektormi
a medzihostiteľmi rôzne druhy komárov. Príležitostným hostiteľom môže byť človek, u ktorého sa parazit
lokalizuje najčastejšie v podkoží, v oku, a zriedkavejšie v pľúcach alebo iných orgánoch. Na Slovensku bola
dirofilarióza po prvý krát diagnostikovaná u psov pochádzajúcich z oblasti Bratislavy a Komárna v roku 2005.
57
V roku 2007 bol zahájený intenzívny epizootologický prieskum zameraný na diagnostiku a mieru rozšírenia
dirofilariózy u psov na Slovensku. Výskum prebiehal v troch fázach a spolu bolo v rokoch 2007 až 2009
vyšetrených 997 psov. Počas prvej fázy výskumu, od februára 2007 do septembra 2007, bolo vyšetrených 287
psov pochádzajúcich z klimaticky najteplejších oblastí krajiny - z Podunajskej a Východoslovenskej nížiny.
Dirofilarióza bola diagnostikovaná u 34,5 % psov - vysoká prevalencia bola zaznamenaná u policajných (51,1
%), strážnych (50,0 %) a poľovníckych (40,0 %) psov. Druhá etapa výskumu bola zameraná na vyšetrenie
služobných psov. V období od septembra 2007 do februára 2008 bolo spolu vyšetrených 591 policajných a 119
vojenských psov. Prítomnosť mikrofilárií – vývinových štádií parazita, bola detegovaná u 20,0 % policajných
a 7,4 % vojenských psov z rôznych regiónov Slovenska. Vyšetrovanie pokračovalo v roku 2009 treťou fázou,
počas ktorej boli opätovne vyšetrované všetky policajné psy držané na Slovensku po preliečení a po zavedení
preventívnych opatrení. U infikovaných psov bola nastolená terapia pomocou prípravkov na báze selamektínu,
ivermektínu alebo moxidektínu. Preventívne opatrenia spočívali v používaní antiparazitárnych obojkov
napustených insekticídmi a v preventívnom podávaní prípravkov na báze selamektínu a moxidektínu pred
návštevou endemických oblastí. Po zavedení ochranných opatrení došlo k signifikantnému poklesu prevalencie –
zo 617 vyšetrených policajných psov bola dirofilarióza diagnostikovaná u 29 jedincov, čo predstavuje 4,7 %.
Diagnostika dirofilariózy u psov spočívala v dôkaze mikrofilárií v periférnej krvi pomocou modifikovaného
Knottovho testu; druhová špecifikácia parazita bola robená pomocou PCR. U všetkých infikovaných psov bol
potvrdený druh Dirofilaria repens zodpovedný za podkožnú formu ochorenia, u 7 jedincov bola dokázaná
zmiešaná infekcia s druhom D. immitis vyvolávajúcim nebezpečnú pľúcnu dirofilariózu. Výsledky prvého
epizootologického prieskumu potvrdili existenciu endemických oblastí dirofilariózy na území Slovenska.
Endemické oblasti zahŕňajú Podunajskú nížinu a Záhorie na juhozápade a Východoslovenskú nížinu na
juhovýchode krajiny.
Tento výskum bol financovaný z prostriedkov grantu VEGA 2/0145/09.
Klinický izolát Acanthamoeba lugdunensis (Amoebozoa, Acanthamoebidae): svetelná a
elektrónová mikroskopia
M. Mrva1, M. Garajová1, M. Martinka2, F. Ondriska3
1
Katedra zoológie, PRIF Univerzita Komenského, Mlynská dolina B-1, 842 15 Bratislava
2
Katedra fyziológie rastlín, PRIF Univerzita Komenského, Mlynská dolina B-1, 842 15
Bratislava
3
Oddelenie parazitológie, HPL spol. s r .o., Istrijská 20, 841 07 Bratislava
Voľne žijúce meňavky rodu Acanthamoeba Volkonsky, 1931 sú častými pôvodcami oportúnnych
protozoárnych infekcií človeka, čo koreluje predovšetkým so širokou škálou ich biotopov a kozmopolitným
výskytom. Najčastejším ochorením, ktoré spôsobujú je akantamébová keratitída, progresívny devastujúci zápal
rohovky s chronickým priebehom. V súčasnosti stále chýbajú podrobné údaje o morfológii a ultraštruktúre
trofozoitov a cýst pri väčšine druhov a identifikácia týchto meňaviek je preto veľmi problematická. Klinický
izolát, pochádzajúci z jedného z piatich zachytených prípadov na území Slovenska, bol podrobne preštudovaný
prostredníctvom svetelnej a transmisnej elektrónovej mikroskopie. Bola použitá impregnácia stien cýst
protargolom a PST Ag r metóda na zvýraznenie povrchovej štruktúry cýst. Izolát bol na základe morfologických
kritérií identifikovaný ako druh Acanthamoeba lugdunensis Pussard & Pons, 1977, patriaci do skupiny II. Tvar
bunky trofozoita je plastický, obdĺžnikový až trojuholníkový s hyaloplazmou sústredenou na prednom konci a
uroidom s akantopódiami na zúženom zadnom konci. Z celého povrchu bunky vybieha množstvo akantopódií.
Veľkosť trofozoitov dosahuje 20 – 40 μm. Trofozoit je typický masívnym vezikulárnym jadrom veľkosti 2 – 3
μm s výrazným jadierkom veľkosti 1 – 1,5 μm. V endoplazme sa nachádzajú oválne mitochondrie veľké 0,4 –
0,6 μm s tubulárnymi kristami. Dobre viditeľné sú cisterny granulovaného endoplazmatického retikula. Početné
sú potravné vakuoly s obsahom natrávených baktérií. Cysty majú zreteľne oddelenú zvlnenú ektocystu a
polyedrickú endocystu s vrstevnatou štruktúrou. Cytoplazmatická membrána je oddelená od endocysty a
vyznačuje sa početnými invagináciami. Tesne pod ňou sú uložené zásobné lipidické vezikuly. Sférické
mitochondrie cýst sú typické elektróndenznými telieskami umiestnenými často na ich periférii. Veľkosť cýst
dosahuje priemerne 18 μm.
Výskum bol podporený grantom VEGA 1/0124/09.
58
The effects of sainfoin (Onobrychis viciifolia) on the feeding behaviour of Ostertagia
ostertagi and Cooperia oncophora first stage larvae
A. Novobilský, S.M. Thamsborg
Department of Veterinary Disease Biology, University of Copenhagen, Dyrlaegevej 100, 1870
Frederiksberg C, Denmark
The use of natural plant anthelmintics has been suggested as possible alternative control of
gastrointestinal nematodes (GIN) in ruminants. Anthelmintic effects of sainfoin (Onobrychis viciifolia), a tanninrich leguminous plant, are documented by several in vitro and in vivo studies in sheep and goat nematodes.
However, effects of sainfoin on cattle nematodes have not been studied yet. In this study, an effect of sainfoin on
the feeding behaviour of first stage larvae of cattle GIN was investigated. Ostertagia ostertagi and Cooperia
oncophora were selected for testing of sainfoin extracts as the most important GIN of cattle in Europe. Acetonewater extracts from 12 different varieties of O. viciifolia were examined for both nematode species. The role of
condensed tannins in anthelmintic effect of O. viciifolia was verified by adding polyvinylpolypyrrolidone
(PVPP) in tested extracts. The effects of sainfoin extracts were analysed using a modified larval feeding
inhibition assay (Jackson and Coop, 2000). A significant feeding inhibition of first stage larvae of O. ostertagi
and C. oncophora was detected for all varieties at concentrations 10 and 40 µg/ml. The rate of inhibition varied
significantly between sainfoin varieties. The addition of PVPP led to total or partial restoration towards control
values (PBS). Our results suggest that sainfoin could have anthelmintic effects on cattle GIN. In addition, the
larval feeding inhibition assay could be applied as simple and sensitive diagnostic tool for screening of plantderived anthelmintics in the future.
Aktuálne ohniská fasciolózy (Fasciola hepatica L.) v regiónoch severného Slovenska –
prvá etapa monitoringu pečeňových trematodóz u jeleňovitých (Cervidae)
K. Oberhauserová, J. Maľová, J. Čurlík, J. Ciberej
Ústav pre chov a choroby zveri a rýb, UVLF v Košiciach, Komenského 73, 041 81 Košice,
Slovenská republika
Fasciolóza (Fasciola heptica L.) je kozmopolitne rozšírené parazitárne ochorenie, ktoré spôsobuje
najmä v chovoch prežúvavcov významné ekonomické straty. F. hepatica je primárnym parazitom
hospodárskych prežúvavcov, no z dôvodu zdieľania pasienkov s voľne žijúcimi prežúvavcami existuje možnosť
skríženej infekcie. Kým v minulosti bola popisovaná na Slovensku najmä u oviec a hovädzieho dobytka,
v súčasnosti podobné výskumy neboli realizované. Cieľom tejto práce je monitorovať výskyt fasciolózy
u jeleňovitých v regiónoch Slovenska a ako prvý krok bolo zvolené vysledovanie aktuálnych ohnísk fasciolózy
u hospodárskych prežúvavcov v rokoch 2008 - 2009. Vykonali sme orgánovú helmintologickú pitvu pečení
hovädzieho dobytka podozrivých na fasciolózu. Vyšetrenia odhalili ohniská výskytu F. hepatica v hornatých
biotopoch severného Slovenska – okresy Námestovo, Tvrdošín, Bardejov. Tento fakt pripisujeme aktuálne
zvýšenej záplavovej situácii aj v horských a podhorských oblastiach (globálne klimatické zmeny), čo vedie k
zvýšenému výskytu medzihostiteľských ulitníkov v daných lokalitách a možnosti prenosu fasciolózy na zver.
Zistené ohniská budú použité na ďalší monitoring výskytu fasciolózy u prežúvavej raticovej zveri a sledovanie
skríženej infekcie hospodárske zviera – medzihostiteľ – raticová zver a naopak.
59
Prvé prípady humánnej kryptosporidiózy spôsobenej druhom Cryptosporidium hominis
v SR
F. Ondriska1, I. Vrabcová2, S. Brinďáková1,O. Ditrich3, V. Boldiš1, M. Bastlová1, M. Kváč3
1
HPL, s.r.o., Istrijská 841 07 Bratislava
Ambulancia praktického lekára pre deti a dorast, Rovniankova 1, 85102 Bratislava
3
Parazitologický ústav, Biologické centrum AVČR, v.v.i, Branišovská 31, 37005 České
Budějovice
2
Infekcie človeka kryptosporídiami sú asociované prevažne s druhmi C. hominis a C. parvum. C. parvum
je rozšírený v chovoch hospodárskych zvierat a najfrekventovanejším druhom u človeka. C. hominis disponuje u
človeka vysokou virulenciou a interhumánnou kontagiozitou. V krajinách strednej Európy sa vyskytuje vzácne,
na Slovensku ako pôvodca ochorenia človeka nebol doteraz identifikovaný. Prezentujeme prvé prípady
kryptosporidiózy spôsobenej C. hominis v Slovenskej republike.
7. ročný chlapec bol vyšetrený 9.9.2009 v ambulancii praktického lekára pre bolesti brucha, zvýšenú
teplotu (37,2 oC) a hnačku. Dieťa bolo malátne, skleslé, bez chuti do jedla. USG vyšetrením brucha bola zistená
zväčšená slezina a mezenteriálne lymfatické uzliny, ostatné orgány nevykázali ložiskové zmeny. Potiaže trvali
niekoľko dní, potom sa stav postupne zlepšoval, pri kontrolnom vyšetrení dňa 14. 9. 2009 bolesti brucha
i teploty ustúpili. 16. 9. sme v sedimente stolice spracovanej merthiolát-formol-éterovou metódou zistili veľké
množstvo útvarov podobných oocystám kryptosporídií. Kryptosporídie sme verifikovali Sheatrovou cukrovou
metódou, farbeným preparátom podľa Ziehla a Neelsena a pozitívnym testom na koproantigén Cryptosporidium
sp.. Stolice neboli frekventované, riedke iba sporadicky, stolica s nálezom kryptosporídií bola formovaná.
Determináciou genómu parazita metódou PCR a na základe molekulovej hmotnosti pomocou RFLP analýzy
s využitím endonukleáz SspI a VspI (Fermentas) sme identifikovali druh Cryptosporidium hominis.
28. a 30. 9. 2009 sme kryptosporídie našli iba sporadicky. Kontrolné USG vyšetrenie 2.10 nezistilo
patologické zmeny, slezina, a lymfatické uzliny boli normálnej veľkosti. V stolici vyšetrenej 12. 1.2010 sme
parazity nezistili.
Kryptosporídie sme zistili aj u dvojročnej sestry pacienta, ktorá nejavila žiadne známky ochorenia.
Naopak, u otca pozitívnych detí, napriek hnačkovitým epizódam sme kryptosporídie nezistili. Matka i stará
mama boli parazitologicky negatívni.
Záver: Prvé prípady humánnej kryptosporidiózy v SR spôsobené C. hominis sa manifestovali miernym
klinickým priebehom, resp. asymptomaticky. Najmä u chlapca, vzhľadom na určitý stupeň imunodeficiencie
(alergia na bielkoviny kravského mlieka), sa dal očakávať komplikovanejší priebeh ochorenia. Prezentované
prípady poukazujú na nutnosť systematickej pozornosti pri diagnostike črevných parazitóz aj na kryptosporídie.
Parasitological survey of freshwater fishes in China: preliminary results
M. Oros1, B. W. Xi2, M. Orosová1,3
1
Parasitological Institute SAS, Hlinkova 3, 040 01 Košice, Slovak Republic
Freshwater Fisheries Research Center CAFS, Shanshui East Road 9, Wuxi, China
3
Institute of Parasitology, Biology Centre ASCR, Branišovská 31, 370 05 České Budějovice,
Czech Republic
2
China is one of the leading aquaculture countries, and has also an extraordinarily rich fauna of
freshwater fishes and their parasites. Although the parasite fauna has been reviewed by several authors (mostly
in Chinese), the current knowledge is still little known. In March 2009 and 2010, a total of 1,006 freshwater fishes
belonging to 10 families, 20 genera and 21 species from different localities of Hubei and Jiangsu Provinces, China
(Dong Hu Lake, Niushan Lake, Yangtze River, Tai Hu Lake and local fish markets) have been examined for
metazoan parasites. The fishes were provided by local fishermen or purchased at local fish markets. Metazoan
parasites belonging to Trematoda (Aspidogastrea and Digenea), Cestoda, Nematoda, Acanthocephala and Hirudinea
were found in 13 species of fish hosts: Abbottina rivularis, Carassius auratus auratus, Coilia brachygnathus,
Cyprinus carpio, Misgurnus anguillicaudatus, Monopterus albus, Odontobutis obscura, Parabotia banarescui,
60
Pelteobagrus fulvidraco, Rhinogobius giurinus, Sarcocheilichthys nigripinnis, Saurogobio dabryi and Silurus
soldatovi.
An extensive material of monozoic tapeworms (Cestoda: Caryophyllidea) from A. rivularis, C. auratus auratus,
C. carpio, M. anguillicaudatus and S. dabryi have been sampled and processed for subsequent morphological
(staining, histology), morphometrical, ultrastructural (SEM and TEM), molecular (PCR-RFLP, sequencing of
ITS-1, ITS-2 and 18S + 28S rRNA) and cytogenetic (karyotype and FISH) studies. The preliminary taxonomical
survey resulted in identification of the following caryophyllidean tapeworms: Atractolytocestus sagittatus
(Kulakovskaya et Akhmerov, 1962), Breviscolex orientalis Kulakovskaya, 1962, Khawia japonensis (Yamaguti,
1934) and K. sinensis, Hsü, 1935. In addition, two new species, namely Khawia saurogobii Xi, Oros, Wang, Wu,
Gao and Nie, 2009 and Paracaryophyllaeus sp. from Saurogobio dabryi and Misgurnus anguillicaudatus,
respectively, have been described from this region.
Field work was supported by the Slovak Research and Development Agency (project no. LPP 0171-09), Grant
Agency of the Czech Republic (No. 524/08/0885), Institute of Parasitology (Nos. Z60220518 and LC522), and
National Science Foundation, USA (PBI award Nos. 0818696 and 0818823).
Karyological analysis of monozoic group of cestodes (Caryophyllidea)
M. Orosová1,2, M. Špakulová2
1
Institute of Parasitology, Biology Centre of the Academy of Science of the Czech Republic,
Branišovská 31, 370 05 České Budějovice, Czech Republic
2
Parasitological Institute, Slovak Academy of Sciences, Hlinkova 3, 04001 Košice, Slovakia
Cestodes of the order Caryophyllidea are unique among tapeworms in respect to their morphology, host relations
and evolutionary status. Although many studies on systematics have been done, the relationship of these
unsegmented cestodes remains a matter of speculation. Karyology represents a conspicuous gap in phylogenetic
methodology within this cestode order despite the fact that chromosome structure and gene localization are
indisputably of evolutionary relevance. To date, 24 species of all 4 existing families have been studied
cytogenetically and karyotypes of 13 species have been completed. A summary of cytological studies done on
the Caryophyllidea is presented.
New techniques, such as differential staining and fluorescence in situ hybridization (FISH), widely used in
cytogenetic studies on free-living animals, have very rarely been applied in cestodes. These methods generally
provide a better characterization of karyotypes, detect evolutionary relevant markers and hence afford more
refined data for the study of karyotype evolution. Here we present examples of several differential lightmicroscopy and fluorescent methods including FISH with small subunit of ribosomal genes (rDNA) in
chromosome complements of caryophyllidean tapeworms. In all seven studied species, rDNA-FISH successfully
localized nucleolar organizer regions (NORs) including inactive clusters of rDNA. Our knowledge of cestode
cytology is not sufficient to draw any general lines of chromosome evolution, but we believe that our studies
demonstrate that karyological approach may help considerably in better understanding of the relationships of
parasites and can help reply important evolutionary questions.
Parasitological and chemical changes in organic wastes during composting
I. Papajová, P. Juriš, P. Rudohradská, N. Sasáková1
1
Parasitological Institute SAS, Hlinkova 3, 040 01 Košice, Slovak Republic
University of Veterinary Medicine and Pharmacy, Komenského 73, 041 81 Košice, Slovak
Republic
Animal husbandry, in relation to humans, is connected with whole range of ecological and medical
problems. Manure and other wastes from agriculture often contain high concentration not only of animal but also
of human pathogens. On the other hand, animal excrements can supply essential plant nutrients and serve as a
soil amendment by adding organic matter. One of the suitable methods for recycling organic wastes compatible
61
with the environment is composting. The process of composting of organic wastes on survival of parasitic germs,
causative agents of human and animal infections, was studied. The different waste types, potentially
contaminated with parasitic and other pathogenic germs, were used for the recycling: poultry excrements, a byproduct from Penicillin production (mycelium), sludge from waste water treatment plant, wastes from beer
production, straw, sawdust and wood chips. The ”artificial contamination of trough and piles” with model nonembryonated Ascaris suum eggs and Eimeria oocysts served to make sure that there was a sufficient number of
positive samples in our observations. In aerobic composting in the compost channels in thermophilic temperature
range, high temperatures (up to 70ºC) and changes of physical and chemical parameters resulted in total
devitalisation of protozoa germs as early as after 24 hours and helminth germs after 48 hours. A total
devitalisation of non-embryonated A. suum eggs occurred within 7 days of composting in the compost piles. The
key factors for a viability of parasite eggs are temperature, humidity, changes in physical and chemical
parameters of the substrate and a suitable carbon - nitrogen ratio (C:N - 15-30:1). Based on the results it may be
stated that aerobic theromophilic composting process can be used for the devitalisation of endoparasite agents of
farm animals with zoonotic nature in their excrements as well as human parasitic stages which are potentially
present in sludge from waste water treatment plants. From the hygienic and epidemiologic point of view, wastes
treated by aerobic thermophilic composting are safe and suitable for further use as fertiliser for direct application
on the soil causing no subsequent contamination of surrounding ecosystem with endoparasite agents.
This study was supported by the project VEGA No. 2/0147/10.
Úloha toxoplazmovej infekcie v gravidite
J. Pavlinová1, J. Kinčeková1, P. Kodym2, Ľ. Straka3, A. Ostró4
1
Slovenská akadémia vied, Parazitologický ústav, Hlinková 3, 040 01 Košice, Slovensko;
[email protected]
2
SZÚ, Národní referenční laboratoř pro toxoplasmózu, Šrobárova 48, 10 042 Praha 10,
Česká republika
3
Klinická patológia Prešov s.r.o., Hollého 14, 080 01 Prešov, Slovensko
4
II. gynekologicko - pôrodnícka klinika LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Rastislavova 43,
041 90 Košice, Slovensko
Plod v tele matky je chránený placentou, plodovými obalmi a plodovou amniotickou tekutinou.
Placenta, ako novo sa vyvíjajúci orgán potrebujú k svojmu rastu a fungovaniu prísun živín, ktoré zabezpečujú
cievy. Proces tvorby nových ciev (angiogenéza) je dôležitý u žien v súvislosti s rastom endometira, maturáciou
ovariálnych folikulov a graviditou. Tehotné ženy sú jednou z najrizikovejších skupín pacientov, predovšetkým
pokiaľ ide o primoinfekcie. Medzi najčastejších pôvodcov intrauterinných infekcií patria tzv. TORCH infekcie,
kde sa radí aj Toxoplasma gondii. V priebehu toxoplazmovej infekcie dochádza k potlačeniu angiogenézy, ktoré
môže byť vyvolané faktormi, produkovanými bunkami imunitného systému, ako napr. typ I a typ II IFN.
Doposiaľ bola infekcia T. gondii sledovaná v súvislosti s inhibíciou angiogenézy nádorov, kde bola
doprevádzaná silnou systémovou supresiou tvorby krvných ciev s následnou hypoxiou.
Cieľom našej práce bolo vytvorenie modelu infekcie Toxoplasma gondii u gravidných myší a sledovanie vplyvu
infekcie na tvorbu, zmeny a rast ciev v maternici, placente, plodových obaloch a embryách, ale aj zmeny
v ďalších orgánoch. Experimentálnej časti predchádzalo dvojročné sledovanie výskytu špecifických protilátok
T. gondii u žien s diagnózou opakovaných abortov.
V skupine 221 gravidných žien z gynekologických oddelení východného Slovenska s diagnózou Gravidita
končiaca potratom, sme zisťovali špecifické protilátky tried IgG a IgM, pri seropozitivite obidvoch aj IgE
a aviditu IgG protilátok. Použili sme metódu imunoenzýmového dôkazu (ELISA) v niekoľkých stupňoch. Pre
štatistické porovnanie výskytu anti-toxoplazmových protilátok bolo vyšetrených 176 krvných vzoriek žien
s fyziologickým priebehom gravidity.
Experimentálna časť: 32 myší – ICR outbredna línia; 17 infikovaných cystickým kmeňom T. gondii, 15 tvorilo
kontrolnú skupiny. Následne na 100 – 151 deň sme realizovali pripustenie zvierat. Dĺžka gravidity a čas
usmrtenia - 14, 17, 20 dpo. simulovali 1 – 3 trimester u žien.
Biologický materiál získaný pri pitve sme spracovali štandardnou histologickou technikou a farbili HE. Na
hodnotenie angiogenézy a ďalších patologických zmien boli použité imunohistochemické vyšetrovacie metódy
pomocou monoklonových protilátok CD34 a CD31.
62
V skupine žien s opakovaným potrácaním plodu sme zaznamenali 42,1% séropozitivitu IgG
antitoxoplazmových protilátok. Pri porovnaní so zdravou skupinou 176 tehotných žien – 21,3% séropozitivita,
vyplýva že k opakovaným abortom dochádza dvakrát častejšie u gravidných žien s chronickou toxoplazmovou
infekciou.
Histologické preparáty tkanív skupiny neinfikovaných myší (kontrolná skupina) sme hodnotili ako primeraný
nález. V skupine infikovaných zvierat sme zaznamenali patologické zmeny vo všetkých vnútorných orgánoch,
v maternici, placente a mozgu. Nález sme klasifikovali ako chronické zápalové infiltráty. V mozgu (pia mater)
boli prítomné ložiská s guľatobunkovými zápalovými infiltrátmi a foálnymi infiltrátmi v kortexe. Perivaskulárne
chronické zápalové infiltráty a kalcifikácie boli nájdené v mozgu a placente. Monoklonová protilátka CD34
namierená oproti endotelu krvných kapilár vizualizovaná chromogénom DAB (3,3 diaminobenzidín) vo
vyšetrovaných vzorkách dáva hnedé sfarbenie. Táto diagnostika nám umožní zistiť rozdiely v hustote krvných
kapilár, medzi skupinou infikovaných a neinfikovaných myši.
Výsledky práce poukazujú na význam toxoplazmovej infekcie u žien v gravidite pri patológii potrácania plodu.
Z predbežných histologických záverov poukazujeme na pretrvávanie zápalových zmien vo všetkých vnútorných
orgánoch,mozgu a na výskyt zápalových zmien v maternici a placente. Predpokladáme, že chronické zmeny v
maternici vyvolané toxoplazmózou predstavuje riziko výskytu opakovaných potratov, prípadne infekcie plodu.
Táto práca bola realizovaná s finančnou podporou grantového projektu VEGA 2/0134/09.
Nové poznatky o výskyte a epidemiologickom význame kliešťov na Slovensku
B. Peťko1,2, M. Derdáková1, A. Štefančiková1, V. Majláthová1, D. Handžáková-Lenčáková1,
B. Víchová1, M. Nováková1, G. Hrkľová3, M. Lukáň4, E. Bullová1
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Fakulta zdravotnictva Katolíckej univerzity, Nám. A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok
3
Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity, Hrabovská cesta 1/56, 034 01 Ružomberok
4
Výskumný ústav vysokohorskej biologie Žilinskej univerzity, 059 55 Tatranská Javorina 7
1
2
Intenzívne výskumy kliešťov na Slovensku sa datujú od rožňavskej epidémie kliešťovej encefalitídy
v polovici minulého storočia, kedy ochorelo vyše 500 ľudí. Množstvo prác bolo venovaných ekológii kliešťov a
ich epidemiologickému a epizootologickému významu. No v ostatných 2-3 dekádach zaznamenávame na
Slovensku výrazné zmeny vo výskyte kliešťov, objavujú sa noví pôvodcovia prírodne ohniskových nákaz.
Príčinou sú pravdepodobne globálne klimatické ale aj spoločenské a hospodárske zmeny. Z externých kliešťov je
na Slovensku známych 6 druhov. Ich počet zostal nezmenený, no mení sa ich rozšírenie na Slovensku. Náš
najznámejší a najčastejší kliešť Ixodes ricinus sa posúva do vyšších nadmorských výšok. Ak ešte v 80-tych
rokoch sa pásmo 600-800 m n.m. považovalo za hornú hranicu ich výskytu, dnes ich nachádzame aj v pásme
1000-1200 m n.m. a v pásme okolo 600 m n.m. majú priam ideálne podmienky na svoj vývin. Tento posun sa
prejavil aj posunom ohnísk kliešťovej encefalitidy (KE) o približne 200-300 výškových metrov do podhorských
a horských oblastí. Počet ochorení KE sa pohybuje približne od 60 do 100 prípadov ročne s mierne stúpajúcicm
trendom. Kliešť obyčejný je hlavným vektorom pôvodcu lymskej boreliózy. Počet nových pacientov sa pohybuje
rádovo v rozpätí 600-1000 ročne so stúpajúcou tendenciou. Pôvodne jeden pôvodca, Borrelia burgdorferi sa už
rozrástol na komplex 15 opísaných druhov (genospecies), z ktorých na Slovensku je známych 7: B. burgdorferi
sensu stricto, B. garinii, B. afzelii, B. valaisiana, B. lusitaniae a B. spilmanii. Novo opísaný druh B. bavariensis
bol doposiaľ aj u nás uvádzaný ako sérotyp B.garinii OspA 04. Bol prioritne opísaný nový epidemiologický
cyklus B. valaisiana v prírodných ohniskách cez jašterice. Novou nákazou ľudí i zvierat na Slovensku je
granulocytárna anaplazmóza. Pôvodca Anaplasma phagocytophilum (Ap), alebo špecifické protilátky boli
zistené u ľudí a širokého spektra voľne žijúcich zvierat v rôznej prevalencii, čo poukazuje na genetickú
variabilitu Ap na našom území. Predpokladá sa výskyt pre človeka, psov a kone nepatogénneho Ap variantu, no
zistili sme aj klinické formy anaplazmózy u psov východného Slovenska. Zaznamenali sme aj prvý dôkaz Ap u
lesného robotníka v okrese Ružomberok, avšak bez vážnějších klinických prejavov. U oviec z viacerých fariem
Slovenska sme potvrdili pôvodcu kliešťovej horúčky A.phagocytophylum, naviac na dvoch farmách sme zistili aj
výskyt Anaplasma ovis, na Slovensku novej choroby napádajúcej červené krvinky malých prežúvavcov. Druhý
najčastejší kliešť na Slovensku, pijak lužný (Dermacentor reticulatus) sa stal novou pohromou pre psov. Od
začiatku storočia na juhu Slovenska zaznamenávame prudký nárast krvomočenia psov, ktoré vyvoláva
jednobunkový krvný parazit Babesia canis canis s výrazným posunom areálu jeho pôvodného rozšírenia
z lužných lesov Dunaja, Moravy a Medzibodrožia o 150-200 km na sever do karpatských kotlín. U líšok bol
63
prioritne zistený výskyt jednobunkového tkaninového parazita Hepatozoon canis, doposiaľ známeho
v stredomorí, kde jeho vektorom je Rhipicephalus sanguineus . Jeho prenášač na Slovensku zatiaľ nie je známy.
Práca bola podporená grantmi APVV č. LPP-0341-06 a Ministerstva zdravotníctva SR č. 2006/31-SAV-02.
Málo známé druhy pseudoparazitů a artefaktů vyskytující se u helmintofobních
pacientů.
M. Podhorský, B. Pochopová, M. Ulrichová, D. Pospíšilová
Parazitologická laboratoř BIO-PLUS s.r.o., Lazaretní 6, 615 00 Brno
Správné rozlišení parazitárních útvarů od různých artefaktů nebo pseudoparazitů patří k základním
dovednostem pracovníků v parazitologické diagnostice. Vedle známých artefaktů, které méně zkušený
parazitolog může zaměnit za parazity, se však můžeme setkat s útvary, jejichž přítomnost v těle pacienta je velmi
neobvyklá nebo nemožná. Takové objekty se do laboratoře dostávají většinou společně s pacientem, který se
vyznačuje obavami z parazitických i volně žijících helmintů, larev hmyzu, roztočů nebo kroužkovců. V našem
příspěvku jsou prezentovány některé méně obvyklé artefakty a pseudoparaziti, které jsme zaznamenali
v souvislosti s parazitologickým vyšetřením stolice.
Monitoring krevsajících dvoukřídlých a jimi přenášených patogenů na území ČR
J. Rádrová, Z. Galková, V. Šeblová, J. Votýpka
Katedra parazitologie, PřF UK, Viničná 7, 128 44 Praha 2
Jedním ze závažných důsledků klimatických změn posledních desetiletí, jsou změny v distribuci
onemocnění přenášených hmyzem. Zejména komáry přenášená onemocnění, která se šíří na nová území, se
dostávají do popředí jak vědeckého, tak i laického zájmu. Také v České republice se v posledních letech nově
objevují některá infekční onemocnění, jako např. komáry přenášená Západonilská horečka působená virem West
Nile (WNV). Zaznamenány byly jak lidské případy, tak i infikovaní komáři. V letech 2004–2007 proběhla v ČR
studie zaměřená na detekci virů a na mapování výskytu komárů zejména rodu Culex, hlavního přenašeče WNV v
Evropě. Celkem bylo odchyceno přes 80 tisíc komárů 23 druhů náležící do pěti rodů. Dva druhy, Anopheles
hyrcanus a Culiseta fumipennis, jsou nové pro území ČR (Votýpka et al. 2008: J.Vector.Ecol.33,269-277). Dle
literatury dříve spíše sporadicky se vyskytující mediteránní teplomilný druh Culex modestus se nyní rozšířil na
celé území Čech a v mnoha rybničnatých lokalitách je dominantním druhem. Na přítomnost WNV a viru
Rabensburg (subtyp WNV tvořící samostatnou linii III) bylo celkem testováno 8767 komárů rozdělených do 189
skupin. Rabensburg virus byl detekován u čtyř skupin druhu Culex modestus z jižních Čech a u šesti skupin
druhu Cx. pipiens z jižní Moravy.
Další, v současné době sledovanou infekcí, je Katarální horečka ovcí, působená virem Bluetongue
(BTV) a přenášená tiplíky. Do ČR se toto onemocnění (sérotyp 8, BTV-8) dostalo na podzim roku 2007, v r.
2008 bylo u nás zaznamenáno devět ohnisek a v r. 2009 čtyři. Studie zaměřená na monitoring přenašečů BTV
probíhá na území ČR od roku 2008, a to ve spolupráci s SVÚ Jihlava (Dr. Barták). Během dvou let bylo
odchyceno přes 250 tisíc jedinců rodu Culicoides náležící ke 32 druhům. Z toho tři druhy, Culicoides clastrieri,
C. odiatus a C. saevus, nebyly na území ČR dosud zaznamenány a z území Slovenska je znám pouze C. saevus.
Detekce BTV v tiplících zatím neprobíhá, avšak studie zaměřené na detekci ostatních patogenů potvrdili u
tiplíků i komárů výskyt jak jednohostitelských (Herpetomonas, Crithidia, Wallaceina), tak i vícehostitelských
(Trypanosoma) trypanosomatid, mikrosporidií (rod Vittaforma) a patogenních hlístic (Mermithidae).
Naše dosavadní výsledky ze studií zaměřených na komáry a tiplíky částečně podporují teorii o šíření
vektorů a jimi přenášených patogenů na nová území, a to pravděpodobně jako důsledek klimatických změn.
64
Kryptosporidióza u medveďov na Slovensku
P. Ravaszová, A. Valenčáková, L. Molnár2, B. Malčeková, P. Major1, M. Goldová1
Katedra biologie a genetiky, UVLF, Komenského 73, 041 81 Košice
1
Ústav parazitologie, UVLF, Košice
2
Klinika vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat, UVLF, Košice
Kryptosporidióza doposiaľ nebola opísaná u medveďov žijúcich na Slovensku a vo svetovej literatúre je
opisovaný jediný potvrdený prípad kryptosporidiózy u mláďaťa medveďa čierneho, žijucého vo voľnej prírode,
v Západnej Virgínii. Cieľom tejto práce bolo zmapovať prevalenciu kryptosporidiózy u medveďov na
Slovensku. Bolo vyšetrených 45 vzoriek výkalov medveďov z oblasti NP Poloniny, kde sa nachádza približne 15
jedincov. Vzorky boli zbierané počas decembra 2009 a januára 2010 a boli uchovávané v chladničke až do
spracovania. Oocysty boli z výkalov extrahované flotáciou podľa Sheatera a zmiešané v pomere 1:1 s lyzačným
pufrom. Takto pripravené vzorky boli podstúpené šiestim cyklom striedania teplôt (-196 ̊C/+ 95 ̊C). DNA bola
zo vzoriek izolovaná izolačným kitom fy ECOLI. Na molekulovú charakteristiku boli použité primery NDIAGF
2 a NDIAGR 2, amplifikujúce 655 – 667bp úsek kryptosporidiálnej SSU rRNA. V druhej PCR reakcii (nested
PCR) boli použité primery CPB-DIAGF a CPB-DIAGR, ktoré amplifikujú 435bp úsek SSU rRNA. Produkty
nested-PCR boli vizualizované elektroforeticky po ofarbení Gold View.
Výsledkom tohto pokusu je dokázanie prítomnosti parazita Cryptosporidium spp. vo výkaloch
medveďov, voľne žijúcich na území Slovenskej Republiky. Zo 45 vzoriek bolo 44 vzoriek pozitívnych (97,8%).
Vysoké percento pozitívnych vzoriek môže byť spôsobené tým, že vzorky boli odobrané len od malého počtu
jedincov a práve tí boli pozitívni. Tiež, možným vysvetlením vysokej prevalencie kryptosporidiózy u skúmaných
medveďov môže byť aj skutočnosť, že vzorky boli zbierané začiatkom decembra a januára, kedy je obdobie
predpokladanej hybernácie tejto medveďovitej šelmy. V dôsledku stresu organizmu, spôsobeného aktivitou
medveďov, neobvyklou na dané ročné obdobie, došlo pravdepodobne k zníženiu imunity a následne k prejavu
oportúnneho charakteru kryptosporidiálnej infekcie.
Medvede, tak ako aj ostatné zvieratá, žijúce vo voľnej prírode, predstavujú potenciálny rezervoár, a teda
aj zdroj kryptosporidiálnych oocýst. Sú významné z hľadiska epidemiológie najmä v oblastiach, kde sa
nachádzajú významné zdroje pitnej vody či už pre ľudí alebo pre zvieratá. Práve preto sú monitorovania
kryptosporidiálnej nákazy u voľne žijúcej zveri, ako aj výskum prevalentných druhov Cryptosporidium spp.,
veľmi dôležité.
Táto práca bola riešená v rámci grantových úloh VEGA 1/0108/10; 1/0144/10.
Porovnanie karyotypov a lokalizácia ribozomálnych génov na chromozómoch
pečeňových motolíc Fasciola hepatica a Fascioloides magna (Trematoda, Fasciolidae)
M. Reblánová1, M. Špakulová1, M. Orosová1,2, I. Kráľová-Hromadová1,
E. Bazsalovicsová1
1
2
Slovenská akadémia vied, Parazitologický ústav, Hlinkova 3, 040 01 Košice, Slovensko
Biologické centrum Akadémie vied Českej republiky, Parazitologický ústav, Branišovská 31,
370 05 České Budějovice, Česká republika
Cytogenetika, ako vedný odbor zaoberajúci sa usporiadaním a kinetikou štruktúry chromozómov, je
okrem iného aj vhodným nástrojom na štúdium evolúcie karyotypu, kedy skúma jeho charakteristiky
a porovnáva zistené poznatky u rôznych populácií, druhov či vyšších taxónov. Cytogenetika parazitických
živočíchov je popri ostatných pomerne málo rozvinutou oblasťou. Vybrané druhy fasciolidných motolíc boli
spracované klasickými cytogenetickými metódami a vzájomné porovnanie bolo uskutočnené aj na úrovni génov
kombináciou klasických metód s metódami molekulárnymi. Jednou z techník molekulárnej cytogenetiky je
fluorescenčná in situ hybridizácia (FISH). Využíva sa k vizualizácii subchromozómových štruktúr ako
centroméra, teloméra, prípadne lokus určitého génu, spravidla na báze fluorescenčne značených repetetívnych
sekvencií vyskytujúcich sa v špecifickom počte opakovaní na chromozóme. Karyotyp pečeňového parazita
raticovej zveri Fascioloides magna bol porovnaný s chromozómami príbuznej pečeňovej motolice prežúvavcov
65
a človeka, Fasciola hepatica. Cytogenetická analýza odhalila zreteľný rozdiel v počte chromozómov (2n = 22
u F. magna a 2n = 20 u F. hepatica) a v morfológii prvého páru, ktorý bol metacentrický a dvojnásobne dlhší
u F. hepatica v porovnaní s prvým subtelocentrickým chromozómovým párom u F. magna. Využitím metódy
FISH so sondou veľkej podjednotky ribozomálnych génov bola dokázaná prítomnosť rDNA na 10.
chromozómovom páre u F. magna a na 5. páre u F. hepatica. Karyologický výskum naznačil možnosť
fylogenetickej pôvodnosti F. magna, avšak táto hypotéza nie je v súlade s doterajšími molekulárnymi štúdiami
zástupcov čeľade Fasciolidae.
Výskum bol finančne podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (SR) projektmi LPP-0126-07 a APVV51-062205.
Prvý izolát Neospora caninum na Slovensku
K. Reiterová, S. Špilovská, A. Čobádiová
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Neosporóza je ochorenie zvierat zapríčinené obligátnym intracelulárnym parazitom Neospora caninum.
Parazit je častou príčinou potratov u hovädzieho dobytka na celom svete. Spôsobuje výrazné ekonomické straty
v dôsledku reprodukčných porúch, či zvýšenej mortality novonarodených teliat, ako aj zníženej hmotnosti teliat,
kvality mäsa a dojivosti kráv. Prenos N. caninum prebieha u infikovaných zvierat transplacentárne. Cieľom
práce bola in vitro izolácia a molekulárna charakteristika Neospora caninum s následnou sekvenčnou analýzou.
Natrávený mozgový homogenát séropozitívnej vyradenej kravy bol intraperitoneálne inokulovaný štyrom
pieskomilom mongolským (Meriones unguiculatus). Infikované zvieratá nevykazovali ani po 60. dňoch
sledovania žiadne klinické príznaky ochorenia. Po trypsínovom trávení bol mozgový homogenát hlodavca
naočkovaný na Vero bunkové kultúry. Rast buniek bol mikroskopicky sledovaný denne. Uvoľnené tachyzoity
z infikovaných Vero buniek boli prvý krát nájdené na 77. deň po inokulácii. Histopatologickým vyšetrením
mozgového tkaniva kravy a pieskomila boli zistené lézie pripomínajúce tkanivové cysty N. caninum, bez
zápalových zmien. Štandardnou PCR reakciou použitím špecifických primerov Np21 a Np6 bola po izolácii
DNA z tachyzoitov potvrdená prítomnosť 328 bp sekvencie N. caninum a zároveň úspešná experimentálna
infekcia hlodavcov. DNA prvého slovenského izolátu, nazvaného NC-SKB1, bola následne sekvenovaná a
zaslaná do Génovej banky, kde je vedená pod číslom GU300774. Sekvenčná BLAST analýza identifikovala
izolát ako N. caninum s najvyššou homológiou s izolátmi EU073600 z mozgu kurčaťa z Brazílie (99%) a
FJ464412 Nc Kr2 NC5 gén, Južná Kórea (98%). Získanie izolátu a jeho in vitro kultivácia umožňuje nové
pohľady na základný výskum tohto parazita. Môže prispieť k odhaleniu medzidruhovej variability medzi doteraz
získanými izolátmi z rôznych krajín sveta a umožniť výber nízkovirulentného kmeňa na výrobu vakcíny.
Práca bola finančne podporovaná grantovou agentúrou VEGA Grant č. 2/0069/08.
Larválna toxokaróza u drobných cicavcov a zvláštnosti jej cirkulácie
K. Reiterová1, M. Stanko1,2,S. Špilovská1, J. Fričová1, L. Mošanský1
1
2
Parazitologický ústav SAV, Košice, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Ústav zoológie SAV Bratislava, pracovisko Košice, Löfflerova 10, 04001 Košice
Problematika toxokarózy za posledné desaťročia je trvale aktuálna tak vo veterinárnej ako aj v
humánnej medicíne. Jej pôvodcami sú migrujúce larvy škrkaviek Toxocara canis a T. cati, častých parazitov
tráviaceho systému domácich a voľne žijúcich mäsožravcov. Pri cirkulácii toxokarózy významnú úlohu
zohrávajú drobné cicavce v úlohe paratenického hostiteľa. Cieľom práce bolo zistiť séroprevalenciu larválnej
toxokarózy u drobných cicavcov, porovnať výskyt medzi jednotlivými druhmi cicavcov a potvrdiť ich úlohu
v cirkulácii Toxocara spp. v rôznych typoch prostredia na Slovensku. V rokoch 2005 až 2008 bolo ulovených
spolu 1546 jedincov drobných cicavcov patriacich k 18 druhom. Najvýznamnejšími orografickými celkami
odchytu drobných cicavcov boli: Košická kotlina, Slanské vrchy, Pieniny a Lučenecká kotlina. Najpočetnejším
zástupcom z 11 druhov hlodavcov bol Apodemus agrarius (39,9 %). Podiel hrabošovitých (Microtidae) bol 23,7
66
% a myšovitých hlodavcov (Muridae) 73,1 %. Hmyzožravce (Insectivora, Eulipotyphla) mali zastúpenie len 3, 0
%. Špecifické protilátky boli zistené celkom u 100 jedincov siedmych druhov, čo predstavuje 6,5% priemernú
séropozitivitu. Najvyššia pozitivita bola zistená u najpočetnejšie zastúpeného druhu Apodemus agrarius (11,8 %)
a ďalších myšovitých hlodavcov: Mus spicilegus (11,5 %) a Mus musculus (5,0 %), pričom u myšovitých
priemerná pozitivita predstavila 8,4 %. Ostatné druhy hlodavcov boli menej početné a nebola u nich detegovaná
toxokaróza. Hrabošovité hlodavce vykazovali iba 1,1 % pozitivitu. Problematika výskytu larválnej toxokarózy
u drobných cicavcov v podmienkach Slovenska bola s väčšími a menšími prestávkami študovaná od roku 1991.
V období 1991-1995 bola zaznamenaná 15,1 % priemerná séroprevalencia a v ďalšom období 2001-2004
výrazne nižšia, len 6,4 %. V poslednom 8 ročnom období došlo k ustáleniu výskytu tejto zoonózy u drobných
cicavcov na úrovni 6,0 %, čo znamená, že naďalej sa podieľajú na dlhodobom udržiavaní a cirkulácii pôvodcov
tejto zoonózy v prostredí. Na základe vysokej séroprevalencie u drobných cicavcov, ktorí sú indikátormi
koncentrácie vajíčok toxokár v prostredí, autori upozorňujú na riziko infekcie u ľudí infekčnými vajíčkami
z prostredia, ktoré najmä v detskej populácii môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Výskum bol sponzorovaný z projektov APVV-0108-06, VEGA 2/0043/09 a VEGA 2/7186/27.
Soil nematode communities in the birch (Betula pendula) from Slovakia
M. Renčo, A. Čerevková, P. Šalamún
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, Košice, E-mail: [email protected]
Birch (Betula pendula) is one of the most common European birch. It is a medium-sized deciduous tree
with a typical height of about 20 m, slim trunk and a white rind. On the territory of Slovakia is widespread in the
lowlands and in highland, support the dry land, but it is svere to light. Like in the soil arround all plants in soil of
birch live a large number of soil organisms, including soil nematodes. They are due to its frequency and species
diversity an important component of all types of soil ecosystems from arable land through temporary and
permanent grassland and forests to sustainable ecosystems. In the process of evolution have developed a certain
food or. trophic groups of soil nematodes, which differs in source of food. Based on this division now distinguish
5 basic trophic groups of nematodes in: bacterial feeders, fungal feeders, plant parasites, predators and
omnivorous. Within these groups there are exists root-fungal feeders and insects parasites. The proportion of
trophic groups of nematodes in soil, species diversity, abundance of genera or species of nematodes within their
community may be one indicator of the environmental assessment of the soil ecosystem. It serves us well on the
basic characteristics of the soil ecosystem, whereas different soil ecosystems have some more or less specific
composition of the community nematodes, as well as to assess the ecological communities through
environmental indices. The paper summarizes the results of the study communities of soil nematodes in the root
domain birch (Betula penudula) in Slovakia. The thirteen birch stands in the middle and eastern Slovakia on sites
Tuhár, Polichno, Budiná, Kľačany, Ihráč, Močiar, Kozelník, Hýľov, Jahodná, Zlatá Idka, Nižný Klatov, Košice
and Remetské Hámre were investigated in 2008. The results showed that communities of soil nematodes in birch
stands are represented all trophic groups of nematodes, but dominant nematode trophic groups were bacterial
feeders (18 genera), followed by parasites of plants (17 genera) and fungal feeders (5 genera). Depending on the
locality of bacteriovorous nematodes prevailed the genera Rhabditis, Cephalobus, Plectus and Acrobeloides, of
plant parasites Paratylenchus, Pratylenchus, Trichodorus and Aglenchus, of fungal feeders Aphelenchoides.
Ecological assessment of nematode communities by using ecological indices points to the increased microbial
activity in soil arround the birch trees, positive decomposition of organic matter and a sufficient supply of
nutrients.
Acknowledgement: This study was supported by the VEGA project No. 2/0136/10.
67
Změny v populacích komárů českých nížin
F. Rettich1, O.Šebesta2, K, Imrichová1
1
Státní zdravotní ústav Praha, Šrobárova 48, 100 42 Praha 10
2
KHS Jihomoravského kraje územní pracoviště Břeclav
Tento příspěvek navazuje na studie populací komárů vyskytujících se v polabských a jihomoravských
nížinách přednesených na českých a slovenských parazitologických dnech v Sezimově Ústí (19.-23.2008). Roku
2009 (ale i 2008) jsme pokračovali v monotoringu larev i dospělců komárů. Z jara 2009 dominovaly populace
skupiny Ochlerotatus cantans, hustota larev byla ale na běžné úrovni do 50 larev 4.stadia/ dm2 a nic
nenaznačovalo, že výskyt komárů se v letním období 2009 dramaticky změní. Klimatické změny ve střední
Evropě stále častěji způsobují extrémy v počasí včetně katastrofálních povodní. Na konci června a začátkem
července postihly ČR po přívalových deštích tzv. bleskové povodně, které způsobily ztráty na životech a značné
škody na majetku. Nejhorší situace byla v Moravskoslezském kraji. V Poodří na Novojičínsku, kde se komáří
kalamity nevyskytují, se vyvinuly masové populace komárů Aedes vexans a Ochlerotatus sticticus.
V posledním desetiletí bylo v Polabí a na dolním Pomoraví/ Podyjí zjištěno 32(31?) druhů komárů: Anopheles
maculipennis (s.str.), An.messeae, An.claviger, An.plumbeus, An.hyrcanus, Ochlerotatus cantans, Oc.annulipes,
Oc. excrucians, Oc. flavescens, Oc.caspius, Oc.dorsalis, Oc. communis, Oc.punctor, Oc. cataphylla,
Oc.leucomelas, Oc. sticticus, Oc.intrudens, Oc. refiki, Oc..geniculatus ,Aedes vexans, Ae. cinereus, Ae.rossicus,
Ae.geminus, Culex pipiens, Cx.molestus (poddruh či jen bioforma?), Cx.modestus, Cx. torrentium, Cx. territans,
Culiseta annulata, Cs.morsitans, Coquillettidia richiardii a Uranotaenia unguiculata.
Chyběly 2 druhy zjištěné dříve - Cs. alaskaensis. Cs. subochrea -nalézané v Polabí v šedesátých a sedmdesátých
letech min. století. V Polabí došlo k vymizení chladnomilného druhu Cs. alaskaensis a dramatickému poklesu
počtu též chladnomilného druhu Oc. communis (obě jako možná důsledek oteplení místního klimatu). Naopak
byly zachyceny v podstatě teplomilné druhy, které se zde dříve nevyskytovaly - Oc.refiki v Polabí a An.
hyrcanus v okolí Mikulova.
Jižní palearktický druh, Anopheles hyrcanus var. pseudopictus, byl námi nalezen pomocí světelné pasti s CO2 v
rákosinách na březích rybníka Nesyt u Sedlce (48°47'N, 16°43'E), 176n. m. během léta 2008 (i 2009) (Šebesta a
kol., 2009). Votýpka a kol. (2008) nalezli An.hyrcanus v letech 2005 - 2007 a to i na jiných lokalitách jižní
Moravy (toto jsme dosud nepotvrdili a tak náš jediný záchyt je zatím jen z Nesytu). Nález tohoto nového druhu
pro Českou republiku může být jen důsledek použité odchytové techniky, ale též můžeme předpokládat, že se
druh posunul severněji (z jižního Slovenska) v důsledku oteplení klimatu. Potřeba užití různých technik sběru
komárů, tak aby se získal realistický obrázek četnosti populací ( An.hyrcanus, Cx.modestus a Ur. unguiculata aj.
) bude diskutován.
Dalšími kandidáty pro osídlení oblastí jižní Moravy (v důsledku možných vyšších teplot) jsou Cx. theileri, Cx.
martinii, Cx. hortensis a Cs. longiareolata, opakovaně zachycované na sousedním jižním Slovensku (Országh a
kol., 2001).
K dalším změnám, ke kterým došlo v posledních zhruba 20 letech, patří mnohem častější výskyt (v březnu)
populací larev Oc.. sticticus (ale i Ae. vexans), považovaných za pozdně jarní druhy. Ke změně chování došlo i
u Oc. cataphylla, který se dříve držel v blízkosti svých lesních líhnišť a který nyní běžně zalétá do lidských
osídlení.
Bude rovněž diskutována antropofilie populací komárů Culex pipens v nadmořských výškách pod 200
m a četnost populací Cx.torrentium v možném důsledku oteplení klimatu.
Složení slinných žláz Phlebotomus tobbi (Diptera: Phlebotominae),
přenašeče Leishmania infantum
I. Rohoušová
Katedra Parazitologie, Přírodovědecká fakulta UK, Viničná 7, 128 44 Praha 2, ČR
Leishmanióza je onemocnění tropů a subtropů, ale v importované formě se vyskytuje i v České
republice. Onemocnění způsobují prvoci rodu Leishmania (Kinetoplastida: Trypanosomatida) přenášení
flebotomy (Diptera: Phlebotominae), což je drobný krevsající hmyz z příbuzenstva komárů. Sliny flebotomů,
68
jejichž primární funkcí je inhibovat reakce vedoucí k srážení krve, mají vliv i na imunitní systém hostitele zvyšují virulenci leishmanií. Imunizací proti slinám vektora je naopak možné u myší navodit ochranu proti
infekci leishmaniemi, a proto je snaha o využití antigenů vektora ve vakcíně, která by zamezila přenosu
leishmanií na hostitele.
Přes značný počet publikací věnujících se vlivu slin flebotomů na rozvoj leishmaniové infekce, informace o
samotném složení a funkci jednotlivých složek slin jsou stále sporadické. Je známo, že složení slin jednotlivých
druhů flebotmů se vzájemně liší, což má vliv i na antigenní vlastnosti slin. Imunizace slinami jednoho druhu
flebotoma tak nezajištuje ochranu proti leishmaniím přenášeným jiným druhem flebotoma. Pomoci nám může
molekulární biologie – konstrukcí cDNA knihovny slinných žláz a následnou sekvenací nukleotidových
sekvencí získáme základní přehled o proteinovém složení slinných žláz flebotomů a můžeme tak vytipovat
kandidátní proteiny pro vakcínu, které by byly společné více druhům přenašečů.
Z cca 30 známých vektorů leishmaiózy již známe složení slinných žláz 4 přenašečů kožní (Phlebotmus papatasi,
P. duboscqi, P. sergenti, P. arabicus) a 4 přenašečů viscerální leishmaniózy (P. perniciosus, P. argentipes, P.
ariasi a Lutzomyia longipalpis). Seznam jsme nově rozšířili o prozatím nepublikovanou cDNA knihovnu slin P.
tobbi (přenašeč kožní formy L. infantum).
Z cDNA knihovny slinných žláz Phlebotomus tobbi jsme pro sekvenaci vybrali 1152 klonů, z čehož 981
sekvencí bylo dostatečně kvalitních pro další analýzu. Na základě homologie sekvencí jsme získali 193 klastrů
(včetně 125 singletonů, tzn. klastrů o 1 sekvenci); 50 z nich pravděpodobně kóduje proteiny podílející se na
chodu buňky, 85 pak kóduje sekretované proteiny, které jsou zřejmě součástí obsahu slinných žláz. Tyto
proteiny lze rozdělit do 11 různých proteinových rodin: apyrázy (ATP/ADP diphosphohydroláza, inhibitor
agregace destiček), proteiny podobné Yellow proteinu drosophily (neznámá funkce), Antigen5-related proteiny
(neznámá funkce), D7 proteiny (u komárů jako antikoagulanty, u flebotomů je jich funkce neznámá), SP15related proteiny (patří sem protein P. papatasi, který ve formě cDNA vakcíny ochránil myši před leishmaniózou)
a další rodiny, většinou s neznámou funkcí.
Fylogenetická analýza v rámci jedné proteinové rodiny pak naznačuje 3 hlavní větve tvořené (1) L. longipalpis,
(2) P. sergenti, P. papatasi a P. duboscqi a (3) P. tobbi, P. perniciosus, P. ariasi, P. arabicus a P. argentipes.
Vyčlenění L. longipalpis odpovídá relativně dlouhému období, kdy se oba rody flebotomů vyvíjely odděleně.
Dělení v rámci rodu Phlebotomus na 2 základní větve pak dobře odráží fylogenetickou pozici jednotlivých
druhů.
Výskyt helmintóz u rómskych detí žijúcich v podmienkach nízkeho hygienického
štandardu
P. Rudohradská1, I. Papajová1, P. Juriš1,2, G. Adam2
1
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, Slovenská republika
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o. Bratislava, detašované
pracovisko blahoslaveného Z. G. Mallu, Exnárová 8, 040 22 Košice, Slovenská republika
2
Parazitárne ochorenia majú popri infekčných ochoreniach spôsobených choroboplodnými baktériami,
vírusmi či plesňami, závažný zdravotnícky význam. Črevné parazity sa u ľudí vyskytujú najmä tam, kde sa na
obmedzenom priestore sústreďuje väčšie množstvo osôb a kde je absencia zdrojov pitnej vody a kanalizácie.
Ohrozená je predovšetkým detská populácia. Výskyt črevných parazitárnych nákaz u ľudí v Slovenskej
republike je vzhľadom na geografickú polohu a dobré hygienické podmienky pomerne nízky, i keď nie
nezanedbateľný, najmä v sociálne slabších vrstvách obyvateľstva. Cieľom našej práce preto bolo zistiť výskyt
helmintóz u rómskych detí vo vybraných oblastiach východného Slovenska (Košice, Michalovce, Prešov,
Vranov nad Topľou, Sečovce). Celkovo bolo ovoskopicky vyšetrených 246 vzoriek stolice detí vo veku 0-14
rokov. Vajíčka helmintov boli detegované u 19,92 % vyšetrených detí, pričom dominovali vajíčka Ascaris sp.
(18,29 %) a Trichuris sp. (5,29 %). Nízky štandard bývania, komunálnej a osobnej hygieny, absencia pitnej vody
a kanalizácie v rómskych osadách zvyšuje riziko orofekálnych infekcií. Na fekálne znečistené životné prostredie
nepriamo poukazuje aj nami zistená vysoká prevalencia enteronematodóz, ktoré boli spôsobené Ascaris sp.
a Trichuris sp.
Práca bola financovaná z grantu VEGA č. 2/0147/10.
69
Dactylogyridi (Monogenea) z jícnu hlubokomořské ryby Hoplichthys citrinus
(Scorpaeniformes: Hoplichthyidae)
E. Řehulková1, J.-L. Justine2, M. Gelnar1
1
Ústav botaniky a zoologie, Přírodovědecká fakulta MU, Kotlářská 2, 611 37 Brno, ČR
2
Équipe Biogéographie Marine Tropicale, Unité Systématique, Adaptation, Évolution (CNRS,
UPMC, MNHN, IRD), Institut de Recherche pour le Développement, BP A5, 98848 Nouméa
Cedex, Nouvelle Calédonie
Zástupci skupiny Monogenea jsou v převážné míře žaberními a kožními ektoparazity ryb a jen relativně
málo z nich parazituje v jejich vnitřních orgánech. V rámci čeledi Dactylogyridae bylo v trávicím systému ryb
dosud popsáno 7 následujících rodů monogeneí: Diplectanotrema Johnston & Tiegs, 1922, Pseudempleurosoma
Yamaguti, 1965, Neodiplectanotrema Gerasev, Gayevskaya & Kovaleva, 1987, Paradiplectanotrema Gerasev,
Gayevskaya & Kovaleva, 1987, Pseudodiplectanotrema Gerasev, Gayevskaya & Kovaleva, 1987,
Metadiplectanotrema Gerasev, Gayevskaya & Kovaleva, 1987 a Enterogyrus Paperna, 1963. Zatímco prvních 6
zmíněných rodů patřících do tzv. „skupiny Diplectanotrema“ parazituje v hltanu a jícnu mořských ryb, rod
Enterogyrus cizopasí v žaludku sladkovodních ryb.
Nedávný průzkum zaměřený na diverzitu parazitických helmintů mořských ryb v oblasti Chesterfieldských
ostrovů, Jižní Pacifik, odhalil přítomnost konspecifických monogeneí v jícnu hlubokomořské ryby Hoplichthys
citrinus Gilbert. Nalezení daktylogyridi byli zařazeni do „skupiny Diplectanotrema“ na základě přítomnosti
těchto znaků: nepříliš silný tegument (silný tegument u rodu Enterogyrus), dobře vyvinuté hlavové orgány
(hlavové orgány zakrnělé nebo chybí u rodu Enterogyrus), dvouvětevné střevo s laterálními výběžky (bez
laterálních výběžků u rodu Enterogyrus), gonády situované v přední třetině těla (v zadní polovině těla u rodu
Enterogyrus) a žloutkové trsy uspořádané do laloků vmezeřených mezi střevní výběžky (trsy rovnoměrně
rozptýlené u všech zbývajících rodů čeledi Dactylogyridae). Srovnávací morfometrická analýza
sklerotizovaných struktur ukázala, že nalezená monogenea jsou druhově identická s druhem
Paradiplectanotrema lepidopi Gerasev, Gayevskaya & Kovaleva, 1987, který byl popsán z jícnu tkaničnice
stříbřité Lepidopus caudatus a je charakteristický přítomností 1 dorzální a 1 ventrální dvoudílné destičky. Avšak
detailnější taxonomická studie typového materiálu druhů Diplectanotrema balistes Johnston & Tiegs, 1922,
Pseudempleurosoma carangis Yamaguti, 1965 a Paradiplectanotrema lepidopi odhalila, že zmíněné druhy
nesou mnohem více společných znaků než se dosud uvádělo. Na rozdíl od originálního popisu zmiňujícího
přítomnost pouze 2 jednoduchých destiček, haptor druhu D. balistes je vyzbrojen 1 dorzální a 1 ventrální
destičkou, která je však tvořena jako 2 zcela oddělené struktury. Také kopulační orgán je opatřen přídatným
aparátem, který podle originálního popisu u tohoto druhu chybí. V případě druhu Pseudempleurosoma carangis
jsou ventrální destičky připojené k ventrálním háčkům ve skutečnosti nápadně protáhlé vnější výrůstky středních
háčků, a proto haptor tohoto druhu nese 2 (resp. 1 dvoudílnou) místo 4 ventrálních destičky. Na základě výše
uvedených skutečností se proto domníváme, že rody Pseudempleurosoma a Paradiplectanotrema jsou mladšími
synonymy rodu Diplectanotrema.
Latentní mikrosporidiové infekce lidí v České republice
B. Sak1, M. Kváč1,2, D. Květoňová1
1
Laboratoř veterinární a lékařské protistologie, BC AVČR, v.v.i., Branišovská 31, 370 05
České Budějovice
2
Katedra veterinárních disciplín a kvality produktů, Zemědělská fakulta, Jihočeská univerzita
v Českých Budějovicích, Studentská 15, 370 05 České Budějovice
Mikrosporidie jsou obligátní jednobuněční intracelulární paraziti řazení do samostatného kmene
Microsporidia v říši hub, který zahrnuje přes 1200 druhů rozdělených do 150 rodů. Mikrosporidie jsou původci
onemocnění - mikrosporidióz u různých skupin živočichů od jednobuněčných přes bezobratlé po obratlovce
70
včetně člověka. Největší část lidských infekcí je způsobeno mikrosporidiemi Enterocytozoon bieneusi a
Encephalitozoon spp. (E. cuniculi, E. hellem a E. intestinalis).
V rámci naší studie bylo mikroskopicky a molekulárně vyšetřeno 676 vzorků stolice od 384
imunokompetentních jedinců žijících v České republice. Jednodruhové infekce Enterocytozoon bieneusi byly
detekovány u 9 a Encephalitozoon spp. u 136 lidí. Koinfekce těmito dvěma rody mikrosporidií byla detekována
u 14 jedinců. Byly identifikovány 4 genotypy Encephalitozoon spp. a 7 genotypů E. bieneusi, zahrnující tři nově
popsané genotypy. Některé z genotypů byly u lidí popsány poprvé. Nejvyšší prevalence mikrosporidií byla
zaznamenána u lidí starších 50 let a ve vzorcích formované stolice. Nicméně pomocí statistického vyhodnocení
nebyla zjištěna žádná statistická závislost mezi výskytem mikrosporidií, pohlavím, věkem a konsistencí vzorku.
Tyto výsledky jasně ukazují, že značná část zdravé populace České republiky je nositelem latentních
mikrosporidiových infekcí bez klinických příznaků.
Tato studie byla finančně podpořena projektem Grantové agentury AVČR [KJB500960701], projektem Grantové
agentury České republiky [206/09/0927] a výzkumným záměrem Parazitologického ústavu BC AVČR, v.v.i.
[Z60220518].
Ozone treatments for the control of the soil born pathogen Pyrenochaeta lycopersici and
the root-knot nematode Meloidogyne incognita
N. Sasanelli1, I. Papajová2, F. Ciccarese3, T. D’Addabbo1, M. Renčo2, M. Gallo3
1
Institute for Plant Protection, C.N.R., Section of Bari, Italy
2
Parasitological Institute SAS, Košice, Slovak Republic
3
Department of Biology and Plant Pathology, University of Bari, Italy
Combined attacks of the soil borne pathogen Pyrenochaeta lycopersici and the root-knot nematode
Meloidogyne incognita are frequently reported in tomato-growing areas both under field and protected
conditions. A greenhouse trial on tomato crop was undertaken to evaluate the effect on the infestation of the
above pests of soil treatments with 1 ppm gaseous ozone, applied through the sub irrigation system as a 9-hour
single treatment in pre transplant, or in three times, either in pre transplant for 9 hours and in post transplant for
4.5 hours. Non treated soil and dazomet-treated soil were used as controls. At the end of the experiment total
tomato yield was recorded, severity of corky root, on main and secondary roots, and root gall index caused by
nematode attack were assessed according to a 0-5 scale and soil nematode population density was determined by
processing 0.5 l soil samples. A positive significant correlation was found between root gall index and severity
of symptoms of corky root. Both ozone treatments significantly decreased severity of corky root, root gall index
and soil nematode population and increased tomato yield in comparison to untreated control. Tomato yield from
ozone-treated soil was not significantly different from those of plots fumigated with dazomet.
The research was undertaken in the framework of the bilateral agreement of Slovak Academy of Sciences and the
Italian National Council of Research.
Společenstva mnohobuněčných parazitů jelce tlouště (Leuciscus cephalus): testování
biogeografických hypotéz druhové diverzity
M. Seifertová, M. Vyskočilová, A. Vetešníková Šimková
Ústav botaniky a zoologie, Přírodovědecká fakulta, Masarykova Univerzita, Kotlářská 2,
61137 Brno, Česká republika
Biologická diverzita parazitů je výsledkem mnoha faktorů, které jsou v posledních letech hlavním
předmětem ekologického výzkumu. Cílem této studie bylo testování dvou hypotéz vhodných pro analýzu
biogeografických gradientů druhové diverzity parazitů: a) gradient zeměpisné délky a b) pokles podobnosti se
vzdáleností. Protože druhové složení mnohobuněčných parazitů je nejen výsledkem současných ekologických
procesů, ale také historických procesů, byly do analýz zahrnuty fylogenetické vztahy mezi populacemi hostitele
71
v areálu jeho rozšíření. Mnohobuněční paraziti byli zkoumáni na 15 populacích jelce tlouště (Leuciscus
cephalus) v Evropě. Zjistili jsme, že lokality v okrajových oblastech distribuce jelce tlouště vykazovaly nižší
druhovou diverzitu mnohobuněčných parazitů. Gradient zeměpisné délky byl prokázán pro druhovou bohatost
motolic, abundanci druhu Diplostomum sp. (Digenea) a abundanci druhu Dactylogyrus vistulae (Monogenea).
Podobnost společenstev parazitů významně klesala s narůstající geografickou i fylogenetickou vzdáleností.
Struktura společenstev larválních stádií motolic v Lymnaea stagnalis na úrovni
infrakomunit
M. Soldánová
Parazitologický ústav, Biologické centrum AV ČR a Přírodovědecká fakulta Jihočeské
univerzity v Českých Budějovicích, Branišovská 31, 370 05 České Budějovice, ČR
Měkkýši a larvální stádia motolic představují vhodné modelové organismy nejen pro studium parazitohostitelských vztahů, ale i pro studium vztahů mezi parazity v jednom hostiteli. Výzkumem interspecifických
interakcí se zabývala celá řada autorů již od 30. let 20. století ve snaze zdůvodnit obecně pozorovaný, relativně
nízký výskyt vícenásobných infekcí ve společném hostiteli. Propracovanější metody hodnocení společenstev
motolic v měkkýších se objevily v 80. a 90. letech a umožnily zjistit, zda jsou společenstva výsledkem pouze
náhodného setkání druhů, podmíněného jejich prevalencí nákazy (heterogenita v získání infekcí, tzv.
recruitment) nebo se na jejich formování spíše podílejí interakce mezi druhy (kompetice). Jelikož každý
individuální hostitel – měkkýš – představuje omezený zdroj pro parazita, kompetice mezi druhy motolic, která
často vede k eliminaci kompetitivně slabšího druhu, může mít významný vliv na strukturu společenstev na
úrovni infrakomunit.
Metoda zpětného odchytu a plovatka bahenní (Lymnaea stagnalis) byly zvoleny pro dlouhodobé sledování
společenstev motolic. Plovatky byly sbírány v třítýdenních intervalech od srpna 2006 do listopadu 2008 na
vybraných lokalitách Jindřichohradecka (4 rybníky) a Třeboňska (3 rybníky) v jižních Čechách. Měkkýši byli
vyšetřeni pouze na přítomnost cerkárií. V obou oblastech bylo zjištěno 14 druhů cerkárií s dominancí druhů
Opisthioglyphe ranae a Plagiorchis elegans. Z 10 382 vyšetřených měkkýšů, 280 jedinců bylo nakaženo více
než jedním druhem motolice (2,7%). Celkem bylo zaznamenáno 16 typů dvojitých a 4 typy trojitých infekcí. Ve
většině případů byly dvojité infekce zastoupeny druhem tvořícím pouze sporocysty ve svém vývojovém cyklu
v kombinaci s druhem tvořícím sporocysty i redie. Druhy O. ranae a Trichobilharzia szidati se vyskytovaly
nejčastěji ve dvojitých infekcích, O. ranae navíc i v trojitých druhových kombinacích. Použitá metoda naznačila
jak možnost vymizení infekce, tak i náhradu jednoho druhu motolice za jiný, která byla ověřena parazitologickou
pitvou.
Hlavním cílem této studie bylo zjistit do jaké míry jsou společenstva motolic strukturovaná a které
z faktorů, heterogenita v získání infekcí nebo kompetice, se významněji podílejí na jejich formování. Výchozím
bodem pro hodnocení společenstev parazitů je hierarchie dominance stanovená pro všechny nalezené druhy
cerkárií na základě konkrétních údajů získaných monitorováním změn v nákazách zpětně odchycených měkkýšů.
Analýza společenstev motolic je založená na nulovém modelu náhodného společného výskytu a distribuce
parazitů, umožňující vytvořit společenstva za předpokladu, že mezi parazity nedochází k žádným
intraspecifickým interakcím, tzv. „nulová společenstva“. Tato hypotetická společenstva jsou dále porovnána se
společenstvy zaznamenanými na studovaných lokalitách, tzv. „pozorovaná společenstva“, a stupeň, kterým se
odlišují od nulového modelu, vyjadřuje míru struktury společenstev.
Výskyt Toxoplasma gondii u hovädzieho dobytka
F. Spišák, Ľ. Turčeková, K. Reiterová, S. Špilovská, P. Dubinský
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Toxoplasma gondii je obligátny protozoárny parazit, ktorý je schopný infikovať vtáky a cicavce, vrátane
človeka. Potravinové zvieratá zohrávajú dôležitú úlohu pri prenose tohto parazita na človeka. Cieľom tejto práce
72
preto bolo pomocou sérologických metód zistiť výskyt T. gondii u hovädzieho dobytka, molekulárnou analýzou
potvrdiť DNA parazita v tkanivách a v surovom mlieku, a u pozitívnych prípadov charakterizovať genotyp T.
gondii. ELISA testom bolo vyšetrených 312 vzoriek sér hovädzieho dobytka z územia Slovenska. Protilátky
proti T. gondii boli detegované v sérach 31 zvierat, čo predstavuje 9,94 % prevalenciu. U 5 zvierat boli výsledky
dubiózne. Zo séropozitívnych a dubióznych zvierat bola na molekulárne analýzy použitá DNA izolovaná zo
žuvacích svalov. Vyšetrovaná bola aj prítomnosť DNA parazita v surovom mlieku dojníc. Pre molekulárnu
diagnostiku T. gondii bola použitá PCR metóda génov TGR1E a B1. Prítomnosť T. gondii bola v žuvacích
svaloch hovädzieho dobytka potvrdená u 41,94 % séropozitívnych zvierat. V mlieku dojníc bola zistená 15,79 %
prevalencia parazita. Genotyp T. gondii bol zisťovaný metódou nested PCR lokusu SAG2 s následnou RFLP
metódou za použitia restrikčných endonukleáz Sau3A I a Hha I. Na základe polymorfizmu na lokuse SAG2 boli
u svaloch hovädzieho dobytka na Slovensku určené všetky tri genotypy T. gondii (I, II a III) zatiaľ čo v mlieku
bol zistený výhradne genotyp I. Výsledky práce potvrdzujú, že manipulácia alebo konzumácia surového alebo
nedostatočne tepelne upraveného hovädzieho mäsa a mlieka môže predstavovať potenciálne riziko nákazy
ľudskej populácie.
Práca bola financovaná grantovými projektmi VEGA č. 2/0134/09 a APVV č. 51-027605.
Súčasný stav poznatkov o parazitologickom a epidemiologickom význame myši
kopčiarky (Mus spicilegus) na Slovensku
M. Stanko1,2, J. Fričová2, D. Várfalvyová2, L. Čisláková3, K. Reiterová2, J. Ondríková2, L.
Mošanský2, J. Kvíčerová4, J. Jareková5
1
Ústav zoológie SAV, Löfflerova 10, Košice
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, Košice
3
Ústav verejného zdravotníctva Lekárskej fakulty UPJŠ, Šrobárova 2, Košice
4
Parazitologický ústav AV České republiky, Branišovská 31, České Budějovice
5
Ústav epidemiologie Lekárskej fakulty UK, Špitalská 24, Bratislava
2
Sumarizované sú výsledky výskumov myši kopčiarky (Mus spicilegus Petényi, 1882) na východnom
(Východoslovenská rovina, Košická kotlina) a západnom Slovensku (Hronská a Ipeľská pahorkatina) v období
rokov 2003-2009. Výskum bol zameraný na faunu ektoparazitov, endoparazitov, sérologické vyšetrenia
srdcových výluhov a krvných sér na prítomnosť protilátok proti pôvodcom viacerých zoonóz (chlamýdie,
leptospíry, babézie, bartonelly, toxokary), ako aj vyšetrenie hniezd na prítomnosť ektoparazitov. Vyšetrených
bolo takmer 400 jedincov M. spicilegus, zistené boli veľmi nízke hodnoty parazitácie roztočmi, blchami i všami.
Na hostiteľoch bolo zaznamenaných 9 parazitických druhov roztočov (Mesostigmata), 4 druhy bĺch
(Siphonaptera) a 3 druhy vší (Anoplura). Dominovali druhy – Laelaps algericus (roztoč), Ctenophthalmus
assimilis (blcha) a Hoplopleura captiosa (voš). Špecifickými parazitmi pre M. spicilegus (resp. pre rod Mus) sú
druhy: Laelaps algericus, Myonyssus decumani (roztoče) a Hoplopleura captiosa (voš). Bola vyhodnotená fauna
dvoch skupín článkonožcov (Mesostigmata, Siphonaptera) z 36 hniezd myši kopčiarok (Mus spicilegus). Bol
zistený bohatý materiál článkonožcov (priemerne cca 2 tisíc ex./hniezdo), zastúpený 62 druhmi roztočov (z toho
8 parazitickými) a 7 druhmi bĺch. V skupine parazitických roztočov dominoval druh Laelaps algericus (vyše 22
%), z bĺch absolútne dominoval druh Ctenophthalmus assimilis (vyše 80 % bĺch). Významným výsledkom bolo
zistenie blchy Stenoponia tripectinata (spolu 64 ex.) z dvoch lokalít na Hronskej pahorkatine (Gbelce, Malá
Mužla). Ide o najsevernejší výskyt tohto mediteránneho druhu. Analýzou gastrointestinálneho traktu u 134
jedincov bola zistená chudobná fauna helmintov; 2 druhy nematódov: Heligmosmoides polygurus (prevalencia
7,4 %), Syphacia obvelata (23,7 %) a 1 druh pásomnice – Hymenolepis diminuta (1,5%). Vyšetrením vzoriek
trusu u 45 jedincov M. spicilegus , použitím štandardnej flotačnej metódy, bola zistená prítomnosť oocýst
Eimeria falciparum (u 24,4 % jedincov) a cýst Giardia sp. u 4,4 % jedincov. Z tenkého čreva bol potvrdený
výskyt prvokov Trichomonas sp. Protilátky proti Chlamydophila (Chlamydia) psittaci boli potvrdené u 20,5 %
vyšetrených jedincov, protilátky proti Leptospira sejroe boli zaznamenané u 12,3 % jedincov. Vyšetrením
krvných rozterov u 251 jedincov boli zistené nízke hodnoty pozitivity na Bartonella sp. (1,2 %) a Babesia sp.
(2,4 %). Sérologickým vyšetrením výluhov sŕdc u 139 jedincov M. spicilegus na prítomnosť antitoxokarových
protilátok bola zistená vysoká prevalencia (11,5 %), t.j. dvakrát vyššia hodnota oproti celkovej priemernej
séroprevalencie u drobných cicavcov (6,5%).
Výsledky prioritne potvrdili úlohu M. spicilegus v cirkulácií leptospír, chlamýdií a larvárnej toxokarózy
(Toxocara sp.).
Výskum bol sponzorovaný z projektov VEGA 2/0043/09, 2/0137/10, 2/7186/27 a 2/0042/10.
73
Kokcidióza králikov – prevencia a terapia pomocou probatických kultúr Lactobacilus
fermentum a Enterococcus faecium
P. Supuka, A. Supuková, J. Salaj
Ústav chovu zvierat, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Komenského 73, 04181
Košice
V našej štúdii sme sa zamerali na pozorovanie účinku probiotických kultúr Lactobacillus fermentum
a Enterococcus faecium na tráviacu sústavu králikov. Je známe, že tráviaca sústava králikov je veľmi citlivý
systém, ktorý rýchlo reaguje na akékoľvek výkyvy v kŕmnej dávke, spôsobe chovu, klimatických zmenách, ale
tiež na aplikáciu liečiv či transportný stres. Preto je veľmi dôležité zabezpečiť čo najúčinnejšiu ochranu tráviacej
sústavy a to hlavne v kritických obdobiach, ako sú obdobie odstavu, prvé dva týždne po odstave , počas
odchovu, ale tiež pri tetovaní či premiestňovaní. Medzi najnebezpečnejšie patogény u králikov, ktoré vyvolávajú
ťažké klinické stavy, často končiace smrťou patria kokcídie a klostrídie. Ešte do nedávna prevažoval medzi
veterinármi a chovateľmi názor, že najúčinnejšia prevencia a liečba kokcidiózy a klostridiózy králikov je
prostredníctvom antikokcidík. Nevýhody používania týchto preparátov sú: ochranná doba na mäso jatočných
králikov, oslabenie imunitného systému, nepriaznivý vplyv na prospešnú mikroflóru tráviacej sústavy.
V dôsledku úbytku až vyničeniu prospešnej mikroflóry sa po 1 až 2 týždňoch po ukončení liečby objavujú
tráviace poruchy prejavujúce sa tympániou, hnačkou, nechutenstvom, stratou kondície, úbytkom hmotnosti až
úhynom. Cieľom nášho príspevku je interpretovať nami zaznamenané výsledky a objasniť účinok probiotických
kultúr Lactobacillus a Enterococcus na tráviacu sústavu králika domáceho Oryctolagus cuniculus. Tieto
probiotické kultúry majú tak lokálny, ako aj systémový biomedicínsky účinok a možno ich veľmi efektívne
využívať vo výžive, prevencii a terapii chorôb králikov či už v malochovoch, ale tiež veľmi úspešne vo
farmových veľkochovoch.
V našom pokuse sme použili kombináciu probiotických kultúr Lactobacillus a Enterococcus s obsahom
maltodextrínu a prebiotika (fruktooligosacharidu).Vytvorili sme tri skupiny zvierat. Prvá skupina, bola kontrolná
skupina (KS) a pozostávala zo 69 jedincov. Bola chovaná bežným spôsobom, ale na prevenciu boli použité
chemické antikokcidiká na báze sulfonamidov. Druhú skupinu (LP) tvorilo 74 králikov, ktorým bolo
podávané iba probiotikum Lactobacillus v kombinácii s maltodextrínom a prebiotikom (fruktooligosacharid).
Tretia skupina (LEP) pozostávala zo 112 králikov, ktorým boli podávané obe probiotické kultúry (Lactobacillus
a Enterococcus) spoločne s maltodextrínom a prebiotikom (fruktooligosacharid). U králikov sme v jednotlivých
štádiách odchovu sledovali prírastok živej hmotnosti, počet klinicky chorých jedincov, výskyt patogénov
kvalitatívne ako aj kvantitatívne a úhyn králikov.
Počas celého pokusu boli sledované aj priemerné denné prírastky, ktoré boli v skupine LEP o 17% vyššie
ako v skupine LP a o 24% vyššie ako v KS. Počet klinicky chorých jedincov bol v KS 17 prípadov (24%), v LE
skupine 11 prípadov (14%) a v skupine LEP 6 klinických prípadov (5%) tráviacich porúch diagnostikovaných
ako kokcidióza, resp. klostridióza.
Králiky u ktorých sa vyskytli klinické príznaky kokcidiózy boli liečené vyššou dávkou oboch probiotických
kultúr individuálnym podávaním. Úspešnosť pri takejto terapii dosiahla až 99 %.
V priebehu experimentu boli najviac pozitívne výsledky zaznamenané v skupine LEP, ktorej boli podávané
obe prebiotické kultúry spoločne s maltodextrínom a prebiotikom (fruktooligosacharid). Takže najlepší
preventívny efekt bol dosiahnutý aplikáciou v LEP skupine.
Soil Nematode Community Structure in the Vicinity of Industrial Plant, Široká; Orava
P. Šalamún, M. Renčo, V. Hanzelová
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 04001 Košice
The soil nematode communities structure in the vicinity of metallurgical plant OFZ, a.s. in Široká and
the influence of emission fallout from this plant on nematode communities was investigated in 2009. This
metallurgical plant is one of few similar facilities in the area, which are the main sources of air pollution in
Žilina region. OFZ, a.s. is well known by its long-time activity in polymetallic ore-processing and production of
feroalloys. It is one of the biggest producer of feroalloys in the Europe. In the surrounding of the facility the soils
74
are loaded by heavy metals which accrue from the technological processes exploited in ore-processing and
production of feroalloys. These heavy metals reached the soils by emission fallout originated from facility. In
this study, soils from grassland ecosystems were sampled along 6 km transect from the plant. Four average soil
samples were collected from the surface horizont (0-20 cm) of each site. The nematodes from these soil samples
were isolated, identified to the genus level and divided into the trophic and functional groups. The chosen
ecological indices (Maturity Index, Plant Parasitic Index, Maturity Index 2-5) were using to assess the influence
of heavy metals at the assemblages of soil nematodes and the condition of soil environment. The content of
spotted elements (As, Cd, Cr, Cu, Hg, Ni, Pb, a Zn) in soil samples were analysed by Mass Spectrometry (ICPMS, inductively coupled plasma mass spectroscopy). Results from the soil analysis showed that the contents of
almost all heavy metals were in negative correlation with the distance and the highest concentrations were found
at the sampling site nearest to the facility. On the other hand the total abundance of nematodes was in positive
corelation with the distance. All spotted heavy metals were under the limits established by Ministry of
Agricultural except cadmium, which was in slightly higher concetration that is allow for uncontaminated soils.
After the nematodes were assigned to the trophic groups, the most obvious correlation was found among the
chromium concentrations and proportion of bacterivores, fungal feeders and predators. The proportion of
bacterivores and fungal feeders was in positive correlation but proportion of predators was in the negative
correlation with the concentrations of chromium in the soil, what indicates their relative resistance resp.
sensitivity to the changes in chromium concentrations in the soil. Similarly, like nematode abundance, the value
of Maturity Index (MI) was in positive correlation with the distance from the source of pollution at sampling
sites 0, 2, 4 km, but there were decline in the MI value at the last sampling site (6 km), what is caused by higher
abundance of bacterivores and fungal feeders in the soil. On the other hand the values of Plant Parasitic Index
(PPI) and Maturity Index 2-5 (MI2-5) were in negative correlation with the distance.
Acknowledgement: This study was supported by the APVV project No. 0085-09 and VEGA 2/0136/10 .
Sezónny výskyt kliešťov a nimi prenášaných patogénov parazitujúcich na vtákoch
E. Špitalská1, E. Kocianová1, I. Literák2, V. Tarageľová3
1
Virologický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 845 05 Bratislava
Ústav biologie a chorob volně žijících zvířat, Fakulta veterinární hygieny a
ekologie,Veterinární a farmaceutická univerzita, Palackého 1-3, 612 42 Brno
3
Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava
2
Voľne žijúce vtáky sú schopné šíriť patogény ako kompetentní rezervoároví hostitelia alebo ako
hostitelia infikovaných ektoparazitov. Sú rezervoármi niektorých druhov borélií patriacich do komplexu
Borrelia burgdorferi sensu lato a prenášajú kliešte infikované Rickettsia spp. a Anaplasma phagocytophilum.
Predmetom štúdie bolo sledovať výskyt kliešťov parazitujúcich na vtákoch vzhľadom na ročné obdobie a
sezónnosť výskytu patogénov v týchto kliešťoch.
Celkovo bolo zozbieraných 549 subadultných kliešťov, 412 Ixodes arboricola, 127 I. ricinus a 10
Haemaphysalis concinna zo 120 vtákov 20 druhov na 4 lokalitách Českej republiky (2003–2005). Najviac lariev
I. arboricola bolo zozbieraných počas jesenných (52%) a zimných (46%) zberov, nýmf počas zimy (63%),
menej v jarných mesiacoch a najmenej v jesenných. Larvy a nymfy I. ricinus sa vyskytovali na vtákoch počas
celého roka, najviac na jeseň (60% larvy a 40% nymfy), menej na jar. Kliešte H. concinna boli z vtákov
zozbierané v lete.
Najviac PCR Rickettsia-pozitívnych lariev I. arboricola bolo v jesenných zberoch (52%), menej
v zimných a jarných. Nymfy boli najviac infikované na jar (48%), menej na jeseň a najmenej v zimných zberoch.
Larvy a nymfy I. ricinus boli pozitívne na rickettsie v jarných a jesenných zberoch (larvy – 13% a 16%; nymfy –
4% a 3%).
A. phagocytophilum bola potvrdená v 2 nymfách I. ricinus odobratých z Erithacus rubecula a Parus
major odchytených na jeseň.
Infekcia B. burgdorferi s.l. bola zaznamenaná u 1% lariev I. arboricola, u 10% lariev a 25% nýmf I.
ricinus. Všetky infikované kliešte pochádzali z vtákov odchytených v jarných a jesenných mesiach, s výnimkou
B. garinii-infikovanej nymfy I. ricinus, ktorú sme získali v lete.
Práca bola finančne podporená grantami VEGA 2/0065 a 2/0161/09 a MSM6215712402 z MŠMT ČR
75
Poznatky dlhodobého výskumu ekológie a epizootológie pľúcnych helmintóz kamzíkov
v podmienkach národných parkov Slovenska.
A. Štefančíková1, B. Chovancová2, B. Hájek3
1
Parazitologický ústav SAV, Košice
Vyskumná stanica Tatranského Národného Parku, Tatranská Lomnica
3
Ochrana Prírody, Správa Národného parku Slovenský Raj, Spišská Nová Ves
2
Kamzík na území Slovenska je pôvodným druhom vo Vysokých, Belianských a Západných Tatrách
Tatier kde vytvára osobitný endemický poddruh (Rupicapra rupicapra tatrica, Blahout 1971), čo zvyšuje jeho
prírodovedecký a kultúrno-historický význam. Pre prípad vyhynutia kamzíka na území TANAP –u bola
realizovaná introdukcia tohto poddruhu do centrálnej časti Nízkych Tatrier. Malé populácie alpských kamzíkov
boli dovezené v 60-tych rokoch z Čiech a Moravy do Slovenského raja a Veľkej Fatry. Populácie tatranského
kamzíka sú stále kolísavé a vyžadujú neustálu a komplexnú ochranu. Najvýznamnejšie faktory ohrozenia sú
faktory klimatické, potrava, predátory, zdravotný stav a antropogénne faktory ako vysoká návštevnosť, športové
aktivity, zber lesných plodov , pytliactvo , strata vhodných biotopov , či kontaminácia cudzorodými látkami,
globálne klimatické zmeny a vo významnej miere parazitárne ochorenia. Najvyššie straty a oslabenie kamzíkov
spôsobujú najmä pľúcna červivosť u všetkých vekových kategórií. V príspevku analyzujeme výsledky
dlhoročného štúdia zameraného na pľúcne helmintózy kamzíkov v podmienkach národných parkov Slovenska.
Práca bola podporovaná grantom VEGA č. 2/0042/08 , projektom Centrum excelentnosti pre parazitológiu Kód
ITMS: 26220120022 a čiastočne Národným fondom životného prostredia.
Výskyt kliešťami prenášaných baktérií v intraviláne Bratislavy
K. Štefanidesová, E. Kocianová, M. Sopková, E. Špitalská
Virologický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 845 05 Bratislava
Cieľom prezentovanej štúdie bolo zistiť výskyt kliešťami prenášaných baktérií z čeľadí Rickettsiaceae a
Anaplasmataceae v kliešťoch na často navštevovaných lokalitách Bratislavy.
Kliešte sme zbierali vlajkovaním vegetácie na dvoch mestských cintorínoch (Ondrejský cintorín,
Ružinovský cintorín), v mestskom lesoparku (Železná studienka - Partizánska lúka a okolie), v areáli SAV (svah
pahorku Sitina pri zoologickej záhrade), a v okolí sústavy Rusoveckých ramien v blízkosti dunajskej cyklotrasy,
od októbra 2007 do septembra 2009. Sledované baktérie sme detegovali pomocou PCR s rodovo a druhovo
špecifickými primermi v celkovej DNA kliešťov získanej alkalickou hydrolýzou.
Spolu bolo vyšetrených 357 kliešťov, z ktorých 98 % bolo zaradených do druhu Ixodes ricinus.
Sporadicky boli odchytené aj druhy Haemaphysalis concinna (v mestskom lesoparku) a Dermacentor reticulatus
(v okolí sústavy Rusoveckých ramien). Zo súboru vyšetrených kliešťov tvorili dospelé jedince I. ricinus 50,1 %,
subadultné štádiá (larvy a nymfy) I. ricinus 47,9 %, a kliešte ostatných druhov 2 %.
Rickettsie boli zistené v 15,1 % dospelých a v 13,5 % lariev a nýmf I. ricinus. Anaplasma
phagocytophilum bola identifikovaná v 2,2 % dospelých a v 1,2 % subadultných kliešťov I. ricinus. V dospelých
I. ricinus bola sporadicky, s prevalenciou 0,6 % nájdená aj Ehrlichia sp. Kliešte H. concinna a D. reticulatus boli
negatívne.
Rickettsia sp. boli detegované v 8,2 % dospelých a v 5,6 % nýmf I. ricinus z bratislavských cintorínov.
V 8,8 % dospelých kliešťov odchytených na Ružinovskom cintoríne bola nájdená A. phagocytophilum.
V Malých Karpatoch (lokality mestský lesopark a areál SAV) bolo rickettsia pozitívnych 15,5 % dospelých
a 19,2 % subadultných vyšetrených kliešťov. Na oboch lokalitách sa vyskytla aj A. phagocytophilum (v 1,7 %
dospelých a 2,9 % nýmf). V okolí sústavy Rusoveckých ramien bola v čase zberu v porovnaní s ostatnými
lokalitami nízka populačná hustota kliešťov, avšak Rickettsia sp. pozitívnych bolo až 30,6 % z analyzovaného
súboru. Na lokalite boli nájdené aj kliešte infikované Ehrlichia sp. Predpokladáme, že väčšina kliešťov
pozitívnych na rickettsie bola infikovaná druhmi R. helvetica a Rickettsia sp. IRS4, čo overíme sekvenovaním.
Naše výsledky poukazujú na možnosť nákazy kliešťami prenášanými baktériami, ako sú rickettsie
a anaplasmy aj na lokalitách v intravilánoch miest – na cintorínoch, v mestských parkoch, lesoparkoch, na
76
miestach využívaných na rekreačné účely, v areáloch inštitúcií, pričom tieto lokality sa môžu nachádzať i vo
vnútri mestskej zástavby.
Práca bola finančne podporená projektmi VEGA 2/0065 a 2/0142.
Purifikácia látok s anti-CXCL8 aktivitou z extraktov slinných žliaz kliešťov
Dermacentor reticulatus
I. Štibrániová, M. Slovák, P. Takáč, V. Hajnická
Virologický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 845 05 Bratislava
Penetrácia ústnych ústrojov kliešťa cez kožu hostiteľa vyvolá jej fyzické aj chemické poškodenie. To by
malo vyvolať reakcie imunitného systému hostiteľa ako je zápal a hemostáza vedúce k hojeniu rany. Tieto
reakcie sú charakteristické masívnou migráciou leukocytov do poškodeného miesta, ktorá je koordinovaná
viacerými chemokínmi. Kliešte sú však schopné tieto procesy efektívne potláčať látkami produkovanými vo
svojich slinách. Počas cicania kliešťov sa pod ich ústnymi ústrojmi vytvorí dutina vyplnená krvou
a infiltrujúcimi leukocytmi. Histopatológia lézií kože v mieste prichytenia kliešťov ukázala, že v závislosti na
druhu kliešťov a ich hostiteľov, z infiltrujúcich buniek majú prevahu neutrofily / heterofily. Neutrofily sú aj prvé
bunky prichádzajúce do miesta poranenia, preto je v záujme kliešťov ovplyvniť aktivitu neutrofilov.
Chemokín CXCL8/IL-8 patrí k chemoatraktantom pre neutrofily, ktorý reguluje putovanie neutrofilov
z krvného riečišťa do miesta poškodenia,. V našich prácach sme dokázali, že v slinách všetkých sledovaných
kliešťov sa vyskytujú molekuly ktoré viažu CXCL8. Dnes je už táto látka identifikovaná a dostala meno Evasin3, ktorý okrem CXCL8 viaže aj CXCL1. V porovnávacích štúdiách sme zistili veľké rozdiely medzi antiCXCL8 a anti-CXCL1 aktivitami u kliešťov Dermacentor reticulatus DR. Predpokladáme, že sliny týchto
kliešťov by okrem známeho Evasinu-3 mohli obsahovať aj ďalšie molekuly s touto aktivitou. Preto sme sa
rozhodli identifikovať molekulu/ly z extraktu slinných žliaz (SGE) kliešťov D. reticulatus. V nami pripravenom
materiáli SGE samíc D.reticulatus rozdeleného metódou chromatografie na molekulovom site (FPLC) sme
identifikovali 2 píky aktívnych frakcií. Podobne metódou afinitnej chromatografie na pevnom nosiči (Glutatión
sefaróza+ GST-CXCL8) a následnej analýze hydrofóbnou HPLC sme identifikovali z SGE samíc kliešťov
D.reticulatus taktiež dva píky aktívnych frakcií. Analýzou pomocou MS MALDI sa snažíme odpovedať na
otázku, či ide o dve rôzne molekuly, alebo jednu s rôznou post-translačnou úpravou.
Práca vznikla za finančnej podpora grantov APVV-51-004505, VEGA granty 2/7158/27 a 2/0163/10 a EEA
grant SAV-FM-EHP-2008-02-06.
Bartonellahenselae infection in Domestic cat
R.Tønnessen, V.Svobodová
KCHPK VFU Brno, Palackého1/3, 61242 Brno
Bartonella henselae is the causative agent of Cat scratch disease (CSD) in humans. It is a fastidious,
pleomorphic, rod shaped, gram negative bacteria, that can be found in the RBC's.It is spread from cat to cat by
the cat flea, Ctenocephalides felis, and from cat to human by a cat scratch or bite. The best way to prevent the
spread of this disease is by strict fleacontroll and good hygienic measures after contact with cats and when
dealing with human wounds made by cats.
In immunocompetent people CSD is mostly a selflimiting disease affecting children and young adults, but more
severe atypical manifestations can occur. For immunosuppressed people serious problems like Bacilliary
angiomatosis or Peliosis hepatis can occur.
The diagnosis is based on serology, PCR and blood culture. Serology can be a usefull tool for evaluating whether
cats that are ment for adoption are a potential risk for infection. This is particularly important when the cat is
ment for adoption to an immunosuppressed person.
The cats usually don't develop clear clinical symptoms, and antibiotic therapy only based on seropositivity is not
recommended.
In a research that are beeing performed in the Czech Republic, 58 % of domestic cats was seropositive.
77
Voľne žijúce meňavky (Heterolobosea, Gymnamoebia)a ich rozšírenie
v bazénoch umelých kúpalísk Banskobystrického kraja
K. Trnková
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, odbor lekárskej
mikrobiológie, Cesta k nemocnici č.1, 975 56 Banská Bystrica, SR
Patogénne kmene voľne žijúcich meňaviek, vzhľadom na svoju schopnosť vyvolať u ľudí závažné
ochorenia, môžu pri nadmernom výskyte v životnom prostredí človeka predstavovať možné ohrozenie zdravia.
Za patogénne meňavky sú považované Naegleria fowleri, Balamuthia mandrillaris a viaceré druhy rodu
Acanthamoeba. Okrem uznaných patogénov môžu do tkanív a orgánov vyšších živočíchov a človeka prenikať aj
meňavky iných rodov, napr. Vahlkampfia, Vannella, Hartmannella, napriek tomu ich patogénny účinok zatiaľ
nebol potvrdený.
Prípady infekcií vyvolaných meňavkami sú často v priamej súvislosti s využívaním vôd na kúpanie,
preto sa tieto organizmy stali predmetom sledovania kvality bazénových vôd. Povinnosť vyšetrovať okrem
štandardných mikrobiologických a biologických ukazovateľov aj prítomnosť meňaviek v rekreačných vodách je
jednou z úloh úradov verejného zdravotníctva, ktorá je podporená i legislatívne. V zmysle právnych predpisov sa
v SR vykonáva pravidelný monitoring bazénov v tomto ukazovateli od roku 2002. V súčasnosti platná Vyhláška
MZ SR č.72/08 o podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody na kúpanie a jej kontrolu a na kúpaliská ako
jeden z biologických ukazovateľov stanovuje améby kultivovateľné pri 36 ºC a pri 44 ºC. Odbery sledovaného
materiálu boli vykonané v priebehu rokov 2004 až 2007 v bazénoch umelých kúpalísk Banskobystrického kraja.
Sledované lokality zahŕňali bazény s celoročnou prevádzkou (kryté plavárne, rekreačné, školské, liečebné,
rehabilitačné bazény) a sezónne prevádzkované (V.- IX.) letné kúpaliská. Pre dôkaz prítomnosti meňaviek sa
odoberali vzorky vôd a sterov z povrchov bazénov.
Na izoláciu bolo použité kultivačné stanovenie na pevnom agarovom médiu s vrstvou inaktivovanej
kultúry Enterobacter spp. pri teplotách 20±2 ºC, 36±2 ºC a 44±2 ºC počas 5-10 dní. Prítomnosť meňaviek bola
zisťovaná na povrchu agaru mikroskopickou analýzou pri 100 až 200- násobnom zväčšení. Identifikácia
prebiehala in vivo na základe morfologických znakov podľa prác PAGE (1988), SMIRNOV (1999) a SMIRNOV &
GOODKOV (1997), pomocou mikroskopu Nikon Labophot s fázovým kontrastom a mikroskopu Olympus BX51
s Nomarského kontrastom (DIC) a kamerou. Všetky veľkostné charakteristiky (dĺžka a šírka trofozoitov) boli
merané s použitím okulárového mikrometra a merítka za pomoci softvéru DP Soft pre kameru DP 70.
Vo vzorkách pozitívnych na prítomnosť meňaviek bolo taxonomické zastúpenie meňaviek tvorené
zástupcami rodov Acanthamoeba, Naegleria, Hartmannella, Vannella, Vahlkampfia a ďalších bližšie
nedeterminovaných taxónov. Druhová skladba teda vykazovala aj zastúpenie rodov, ktoré by potenciálne mohli
byť pôvodcami infekcií. Výsledky monitoringu vôd zameraného na sledovanie týchto príležitostných patogénov
sú základom pre následné preventívne opatrenia zabraňujúce vytvoreniu podmienok k vzniku vážnych ochorení,
ktoré s využívaním vôd na kúpanie priamo súvisia. Výsledky poukazujú na uplatnenie nového účinného
ukazovateľa pri kontrole kvality rekreačných komplexov.
Výskyt Toxoplasma gondii u líšok hrdzavých na Slovensku
Ľ. Turčeková, F. Spišák, Z. Hurníková
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
T. gondii je parazit so širokou hostiteľskou špecificitou a bez geografického ohraničenia. Spôsobuje
ochorenie toxoplazmózu, ktorá patrí k dávno známym zoonózam. Údaje o výskyte T. gondii u voľne žijúcich
zvierat sú sporadické, preto bolo cieľom práce zistiť jeho rozšírenie, diagnostikovať parazita molekulárnymi
metódami a geneticky ho charakterizovať. V rokoch 2006 – 2009 bol na Slovensku sledovaný výskyt
toxoplazmózy u líšky hrdzavej (Vulpes vulpes), ktorá patrí medzi najpočetnejšie voľne žijúce mäsožravce.
Celkovo bolo vyšetrených bolo 111 jedincov ulovených v 82 poľovných revíroch Košického, Prešovského
a Žilinského kraja. T. gondii bola zo svaloviny líšok izolovaná trávením v pepsínovom roztoku a DNA bola
následne izolovaná metódou fenol-chloroform-izoamylalkohol. Pre molekulárnu diagnostiku toxoplazmózy bola
DNA analyzovaná metódou PCR za použtia primerov pre gén TGRIE. Genetická charakteristika T. gondii bola
78
uskutočnená metódou nested PCR lokusu SAG2 a následnou RFLP analýzou reštrikčnými endonukleázami
Sau3A I a Hha I. PCR metódou génu TGR1E bol zistený výskyt T. gondii u 30 líšok, čo predstavuje prevalenciu
27,03 %. Vo vyšetrovaných vzorkách sme detegovali všetky tri známe genotypy (I, II, III) iba v okresoch
Košice-okolie a Vranov nad Topľou. V okrese Poprad boli zaznamenané genotypy II a III a v okrese Svidník sa
vyskytoval len genotyp II. V každom revíre bol zaznamenaný iba jeden genotyp. Výnimku tvorili dva revíry
okresu Košice-okolie, kde boli detegované súčasne dva genotypy: v revíre Ruskov genotypy II a III a v revíre
Rozhanovce genotypy I a II. Pozitívne PCR vzorky T. gondii boli na základe zistenia genotypov zaradené
k virulentným alebo avirulentným kmeňom. Z našich výsledkov vyplýva, že u líšok hrdzavých prevláda
cirkulácia virulentného kmeňa, ktorý je charakterizovaný ako genotyp I. Jeho zastúpenie v súbore pozitívnych
vzoriek bolo až 63,33 %. Avirulentné kmene sú zastúpené genotypom II v 26,67 % a tiež genotypom III v 10,00
%. Pomerne vysoká prevalencia toxoplazmózy u líšok poukazuje na šírenie sa tejto parazitozoonózy vo voľnej
prírode a dominancia virulentného kmeňa T. gondii predstavuje rizikový faktor pre ľudskú populáciu.
Práca bola financovaná grantovým projektom VEGA č. 2/0145/09 a Agentúrou na podporu výskumu a vývoja č.
APVV-51-027605
Identifikácia a genotypizácia E. cuniculi u králikov maličkých
A. Valenčáková, P. Ravaszová, B. Malčeková, M. Halánová1
Katedra biológie a genetiky, UVLF, Komensk0ho 73, 04181 Košice
1
Ústav verejného zdravotníctva, Šrobárová 2, LF UPJŠ Košice
Práca opisuje dôkaz a určenie genotypu Encephalitozoon cuniculi vo vzorkách z 11 králikov domácich
(Oryctolagus cuniculus) plemena Maličký zo slovenského regiónu. U všetkých králikov boli pozorované
klinické príznaky typické pre encefalitozoonózu ako tortikollis, manéžovitý pohyb, slabosť zadných končatín,
u dvoch králikov boli očné zmeny (uveitis, hypopyon). Vzorky boli odobraté intra vitam (moč, trus, krv) a post
mortem (obličky, mozog), ktoré sme podrobili sérologickým a molekulovo-biologickým analýzam na prítomnosť
Encephalitozoon spp. Vo viacstupňovom procese diagnostiky sme zistili u všetkých králikov séropozitivitu
v rozpätí od 1:128 až po 1:512 metódou IFAT. Mikroskopická analýza optickými zjasňovačmi potvrdila
prítomnosť spór vo féces u štyroch králikov, v moči u šiestich králikov a u dvoch králikov neboli detegované
spóry ani v truse, ani v moči. U týchto dvoch králikov však bola zistená prítomnosť spór post mortem
v obličkách a mozgu. Všetkých 11 králikov uhynulo a post mortem boli zistené makroskopické zmeny na
obličkách u šiestich králikov, u štyroch boli zmeny na mozgu, jeden králik bol bez makroskopických zmien na
predilekčných orgánoch. Všetky odobraté orgány boli homogenizované a inokulum bolo vložené do bunkovej
línie RK13. Po 6 až 8 týždňoch boli rozmnožené spóry podrobené analýze DNA.
Zo spór z klinických vzoriek ako aj z bunkových línií bola izolovaná DNA pomocou komerčného kitu
fy Ecoli a následne bola vykonaná klasická PCR s použitím druhovo nešpecifických (530F a 580R) primerov
a druhovo špecifických (ECUNR a ECUNF) primerov. Elektroforézou a vizualizáciou PCR produktov sme pod
UV lampou analyzovali a identifikovali E. cuniculi u všetkych 11 králikov. Pri primeroch 530F a 580R sa
vytvorili fragmenty veľkosti 1350 bp a pri primeroch ECUNR a ECUNF fragmenty veľkosti 550 bp.
PCR produkty boli sekvenované a sekvencie DNA boli vložené do programu BLAST v databáze NCBI,
kde boli porovnané sekvencie analyzovanej DNA so sekvenciami uloženými v génovej banke. Štyri vzorky boli
identifikované ako myšací genotyp E. cuniculi GB – M1 na základe počtu opakovaní sekvencií 5’GTTT3’ v ITS
oblasti, ktoré sa opakujú dva krát a boli v 99 až 100% zhode s izolátom uloženým pod označením a číslom GBM1: AL391737.2. Sedem vzoriek bolo identifikovaných ako psí typ E. cuniculi na základe počtu opakovaní
sekvencií 5’GTTT3’ v ITS oblasti, ktoré sa opakujú štyri krát a boli zhodné s izolátmi uloženými v GenBank
pod číslami TVDML: AF144248.1; BfR mr5: EU847243.1; Stewart: X98469.1; VTPB BOSTON 5:
AF144253.1.
Práca bola riešená v rámci grantových úloh VEGA č. 1/0108/10; 1/0412/09.
79
Kryptosporídie: epicelulárne parazity v objatí hostiteľskej bunky, alebo keď zdanie
klame
A. Valigurová
Ústav botaniky a zoologie, PřiF MU, Kotlařská 2, 611 37 Brno
Kryptosporídie (Apicomplexa) sú významné parazity gastrointestinálneho traktu stavovcov vrátane
človeka, ktoré sú vďaka svojmu unikátnemu spôsobu prichytenia k hostiteľskej bunke považované za zvláštnu
skupinu parazitických protist. Súčasné fylogenetické analýzy preukázali ich blízku príbuznosť s vysoko
diverzifikovanými parazitmi bezchordátov - gregarinami a odlíšili ich tak od „pravých kokcidií“. Lokalizácia
endogénnych vývojových štádií kryptosporídií vzhľadom k hostiteľskej bunke bola po dlhú dobu terčom
rôznych kontroverzných teórií. Prevažná väčšina z nich sa prikláňala k názoru, že kryptosporídie sú parazity
intracelulárne avšak extracytoplazmatické. Vzhľadom k nejasnostiam v literatúre, hlavným cieľom
prezentovanej štúdie bolo za pomoci transmisnej a skenovacej elektrónovej mikroskopie podrobne analyzovať
lokalizáciu parazita v tkanive hostiteľa a stanoviť či dochádza k preniknutiu infekčného štádia kryptosporídií
(sporozoit, merozoit) pod cytoplazmatickú membránu hostiteľskej bunky. Ako modelový systém slúžili dva
žalúdočné druhy, Cryptosporidium muris z laboratórnych hlodavcov a C. fragile z importovaných žiab,
u ktorých bol sledovaný proces uchytenia infekčného štádia k bunke hostiteľa a následný vývoj parazita.
U oboch druhov boli zaznamenané zmeny mikroklkov hostiteľskej bunky a následné vytvorenie záhybu
cytoplazmatickej membrány, ktorý postupne obrastá parazita a následne vytvára parazitoforný vak. Nedochádza
však ku skutočnému zanoreniu parazita pod cytoplazmatickú membránu hostiteľa a ani ku vytvoreniu priameho
kontaktu parazita s cytoplazmou hostiteľskej bunky. Ako kontrolné organizmy slúžili črevné kryptosporídie, C.
parvum z hlodavcov, C. saurophilum a Cryptosporidium sp. z jašterov, a boli získané zhodné výsledky. Analýza
dvoch evolučne vzdialených žalúdočných druhov a kontrola vo forme troch črevných zástupcov nám umožnili
generalizovať tieto výsledky pre celý rod Cryptosporidium. Preto navrhujeme termín „epicelulárny“ ako
vhodnejší na vyjadrenie lokalizácie kryptosporídií v hostiteľskom tkanive.
Práca bola finančne podporovaná projektmi GP506/10/P372, MSM 0021622416 a LC522.
Rezistencia parazitov voči antihelmintikám – môže veda vyhrať?
M. Várady
Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Rezistencia parazitov voči antihelmintikám je definovaná ako dedičná zmena v schopnosti jednotlivých
parazitov prežiť terapiu doporučenou dávkou antihelmintika. Problematika vzniku rezistencie voči
chemoterapeutikám prešla postupným vývojom od ojedinelých nálezov začiatkom šesťdesiatich rokov až po
súčasný stav, keď rezistencia k antihelmintikám predstavuje vážny ekonomický problém hlavne v krajinách
s rozvinutým chovom hospodárskych zvierat. Vážnosť situácie vhodne dokumentuje porovnanie prieskumov
výskytu rezistencie na farmách oviec v Austrálii z rokov 1991 a z roku 2007. Zatiaľ čo prvý prieskum uvádza,
výskyt rezistencie na benzimidazolové antihelmintiká na 85 % fariem. Podobne vysoké rozšírenie, až 65 % sa
uvádza aj pri rezistencii parazitov na ďalšiu skupinu antihelmintík, imidazotiazolov. Pri tomto prieskume však
rezistencia voči antihelmintikách zo skupiny makrocyklických laktónov nebola zistená. Prieskum uskutočnený
o 16 rokov neskôr poukázal na rovnaký alebo mierne zvýšený stav pri rezistencii na benzimidazolové (90 %)
a imidazotiazolové (80 %) antihelmintiká, ale rezistencia na liečivá z tretej skupiny antihelmintík vzrástla na 70
%. Vznik a rýchle rozšírenie antihelmintickej rezistencie vo svete spôsobilo vývoj viacerých in vitro a in vivo
metód na detekciu rezistencie. Vo všeobecnosti in vivo testy sú časovo náročnejšie, cenovo drahšie a niekedy
charakterizované nízkou preukázateľnosťou výsledkov, ktorá môže byť zapríčinená rozdielmi vo
farmakodynamike liečiv u zvierat. Najpoužívanejšou in vivo metódou je test redukcie počtu vajíčok v truse pri
ktorom sa porovnáva počet vajíčok parazitov vo vzorkách trusu v deň aplikácie a o 10-14 dní neskôr. Testovaná
populácia nematódov je považovaná za rezistentnú ak je redukcia pri vyšetrení nižšia ako 95 %.
In vitro testy môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to farmakologické, kde výsledný efekt je dosiahnutý priamym
pôsobením na fyziologické funkcie parazitov (napr. na vajíčka alebo larvy parazitov) a biochemické pri ktorých
80
vyhodnocujeme vplyv antihelmintika na niektoré biochemické pochody. Z hľadiska použiteľnosti však tieto
metódy môžu byť využívané len špeciálne zaškoleným odborným personálom.
Vývoj nového antihelmintika predstavuje zložitý, zdĺhavý a finančne náročný proces. V súčasnom období sú na
Slovensku dostupné 3 skupiny širokospektrálnych antihelmintík, voči ktorým sa už vyvinula rezistencia a preto
vzniká potreba vývinu nového antihelmintika, prípadne je nutné využiť iné prostriedky na likvidáciu
gastrointestinálnych nematódov.
Súhrn opatrení proti rezistencii voči antihelmintikám sa v prvom rade koncentruje na prevenciu. Až na druhom
mieste sú pokusy o zvládnutie už vzniknutého stavu. Pri štúdiu možností prevencie a tlmenia rezistencie voči
antihelmintikám je nevyhnutné poznať faktory, ktoré pôsobia pri vzniku a vývoji rezistencie. Takýmito faktormi
sú predovšetkým podávanie nedostatočnej dávky liečiva, vysoká frekvencia dehelmintizácií, kontinuálne
používanie jedného typu antihelmintika ako i presuny zvierat nakazených rezistentnými nematódami. Z
dlhodobého hľadiska nie je však rozumné spoliehať sa na chemoterapiu ako na jediný i keď stále vysoko účinný
spôsob liečenia či prevencie helmintóz. Preto sa do popredia vedeckého, ale už aj praktického záujmu dostávajú
popri chemoterapii a cielených pasienkových úpravách iné, alternatívne metódy tlmenia parazitóz.
V prednáške uvádzam vybrané výsledky z dvadsaťročného výskumu vzniku a šírenia rezistencie helmintov k
antihelmintikám u hospodárskych zvierat na Slovensku.
Práca bola podporená Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV (VEGA 2/0135/10).
Occurrence of parasites in wild population of the European brown hare (Lepus
europaeus) in south-western Slovakia
Z. Vasilková1, P. Dubinský1, Z. Hurníková1, M. Miterpáková1, J. Slamečka2, R. Jurčík2
1
Parasitological Institute of Slovak Academy of Sciences, Košice, Slovak Republic; 2Animal
Production Research Centre Nitra, Department of Small Farm Animals, Lužianky, Slovak
Republic
A total of 74 animals, hunted during the winter seasons of 2006 and 2007, were examined for the
presence of protozoa and helminths. The animals came from the five districts with a high population density of
European brown hares (Lepus europaeus Pallas, 1778). Our records revealed a high prevalence of eimeriid
coccidia (91.89%). The prevalence of helminths reached 54.05%. As for coccidia, Eimeria semisculpta (74.35%)
and E. leporis (61.54%) were recorded in all districts. Other coccidia showed lower prevalence rates - E.
robertsoni (15.38%), E. europaea (12.82%), E. babatica (12.82%), E. hungarica (5.13%) and E. towsendi
(2.56%), occurring only in some districts. The highest infection rate was observed in E. semisculpta, 7657.8
oocysts per 1 g of faeces (OPG). The highest prevalence of helminths was recorded for Trichuris sylvilagi
(55.41%), lower in Passalurus ambiguus (12.16%) and in Trichostrongylus retortaeformis (6.76%), with low
infection rates in all helminth species.
The study was supported by the Science Grant Agency VEGA project No. 2/7186/27.
Vplyv terapie praziquantelom a silymarínom na patobiochemické procesy v pečeni myší
s infekciou larválnym štádiom Mesocestoides vogae (Cestoda).
S. Velebný, G. Hrčková
Oddelenie experimentálnej farmakologie PaÚ SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice
Pri chorobách pečene s rôznou etiológiou je oxidačný stres bežným mechanizmom, ktorý sa podieľa na
jej poškodení a následnej fibrogenéze. Infekcia pečene larvami M. vogae u myší spôsobuje poškodenie
pečeňového parenchýmu a granulomatózny zápal, ktorý je sprevádzaný oxidačným stresom v hepatocytoch,
zápalových bunkách a redukciou funkčnej kapacity pečene.
Cieľom práce bolo preskúmať účinok antihelmintika praziquantel (PZQ) a prírodnej antioxidačnej látky
silymarin (SIL) na oxidačno-redukčný potenciál a intenzitu oxidačného stresu v pečeňovom parenchýme a na
priebeh fibrogenézy v pečeni počas experimentálnej infekcie myší larvami M. vogae. Myši, samci kmeňa ICR,
81
boli rozdelené do štyroch skupín a od 15. do 24. dňa po infekcii (p.i.) im boli orálne denne podávané preparáty
podľa nasledovnej schémy: PZQ - celková dávky 350 mg/kg (Skupina 1), SIL – celková dávka 300 mg/kg
(Skupina 2), PZQ a SIL v uvedených dávkach (Skupina 3). Neliečené myši slúžili ako kontrola (Skupina 4).
Príslušné biochemické stanovenia sa robili vo vzorkách pečene a séra odobratých pred liečbou a počas troch
týždňov po liečbe. Vybrané parametre oxidačno-redukčného potenciálu boli stanovované v larvách izolovaných
z peritoneálnej dutiny a pečene infikovaných myší v rôznych dňoch p.i.
Zistilo sa, že po infekcii larvami M. vogae a následnom mechnickom poškodení pečene sa vplyvom oxidačného
stresu značne zvýšilo množstvo voľných kyslíkových radikálov, ktoré spôsobili peroxidáciu lipidov v
bunkových membránach hepatocytov. Zároveň sa narušila oxidačno-redukčná rovnováha glutatiónu (GSH),
ktorý je hlavný ne-enzymatický antioxidačný systém buniek. Nadbytok reaktívnych foriem kyslíka a pokles
množstva GSH v pečeni koreloval s narastajúcou intenzitou fibrogenézy, čo sa prejavilo zvyšením obsahu
kolagénu v pečeni a kyseliny hyalurónovej v sére zvierat. Po liečbe s PZQ sa signifikantne redukoval počet
lariev, zvýšil sa obsah GSH nad hodnotu u zdravých zvierat, ale neklesol oxidačný stres v pečeni. Liečba
samotným SIL nespôsobila redukciu počtu larev. Pozitívne účinky SIL sa prejavili po súčasnom podávaní SIL
s PZQ, kde SIL svojim priamym antioxidačným pôsobením výrazne znížil peroxidáciu lipidov ako aj tvorbu
superoxidoých aniónov zápalovými bunkami. Súčasne došlo k potlačeniu fibrogenézy v pečeni, čo sa prejavilo
znížením koncentrácie kolagénu a kyseliny hyalurónovej. Následkom toho sa signifikatne znížilo množstvo
granulómov obsahujúcich larvy obalené v kolagénovej kapsule. Výsledkom antioxidačného a antifibrotického
pôsobenia SIL bola významná redukcia počtu lariev v porovnaní so samotným liečivom. Zároveň sa zvýšila
syntéza GSH v pečeni a znížila proliferácia fibroblastov produkujúcich kolagén. Výsledky naznačujú, že jednou
z možností ako zvýšiť efektívnosť terapie parazitických infekcií vyvolaných larválnymi štádiami helmintov
antihelmintikami je dlhodobé podávanie látky s antioxidačným a regeneračným účinkom.
Práca bola urobená s využitím prostriedkov grantu VEGA č. 2/0188/10.
Extrapolace MRLs u lovné zvěře po aplikaci medikovaného krmiva s obsahem
rafoxanidu a mebendazolu
E. Vernerová, A. Hera, V. Billová
Ústav pro státní kontrolu veterinárních biopreparátů a léčiv, Hudcova 56a, 621 00 Brno
Zájem Evropské lékové agentury a její komise pro veterinární léčivé přípravky, veterinárních lékařů,
chovatelů a farmaceutických výrobců je v poslední době soustředěn na problém nedostatečného pokrytí trhu
léčivy pro některé kategorie zvířat určených k produkci potravin, pro tzv.minoritní druhy zvířat a pro některá
nepříliš často se vyskytující onemocnění u majoritních i minoritních druhů, tzv.minoritní použití (MUMS).
Nedostatek léčiv pro tyto kategorie je způsoben přísnými legislativními nároky pro léčiva určená zvířatům k
produkci potravin, neboť farmakologicky účinné látky v léčivech aplikovaných potravinovým zvířatům musí
splňovat podmínky dané nařízením ES o maximálních reziduálních limitech..
Vydávané legislativní normy a pokyny pro MUMS by měly vést k postupnému odstranění nedostatku léčiv pro
tyto kategorie zvířat a tyto indikace. Nabízejí jednak okamžitá řešení, jakými jsou extrapolace již stanovených
MRLs pro majoritní druhy zvířat, dále možnost použití veterinárních léčivých přípravků v tzv.kaskádě a
stanovením ochranných lhůt dle již stanovených ochranných pro stávajících léčivé přípravky.
Uskutečněná reziduální studie k ověření ochranných lhůt VLP Rafendazol premix určeného pro lovnou
zvěř, minoritní druh zvířat a minoritní použití, fasciolóza,, se snaží za použítí stávající evropské legislativy
zajistit bezpečnost potravin získaných od lovné zvěře a ukázat, že léčivý přípravek splňuje přísná kriteria
stanovená EMEA/CVMP pro bezpečnost potravin a zdraví konzumenta.
82
Sliny flebotomů, imunitní systém hostitele a leishmanie
M. Vlková, I. Rohoušová, J. Hostomská,V. Volfová, P. Volf
Oddělení parazitologie PřF UK, Viničná 7, 128 44 Praha 2
Flebotomové (Diptera: Phlebotominae) jsou přenašeči leishmanióz, jednoho z deseti nejzávažnějších
onemocnění sledovaných WHO. Prvoci rodu Leishmania (Kinetoplastida: Trypanosomatida) jsou do hostitele
přenášeni inokulativně, spolu se slinami flebotoma. Sliny přenašeče mají na rozvoj onemocnění zásadní vliv. U
„naivních“ hostitelů bylo prokázáno, že sliny snižují infekční dávku a zároveň zvyšují virulenci parazita. Tento
fenomén byl popsán jako „enhancing effect“. Opakované sání flebotomů však stimuluje imunitní systém
hostitele a tato imunitní odpověď chrání hostitele proti přenosu leishmaniové infekce: laboratorní myši
imunizované pobodáním neinfikovanými flebotomy jsou tak v porovnání s „naivními“ hostiteli odolnější vůči
nákaze leishmaniemi.
Výsledky laboratorních studií by tedy napovídaly, že lidé opakovaně vystavení častému pobodání
flebotomů budou vůči přenosu leishmaniózy chráněni. To ale neodpovídá situaci v endemických ohniscích, kde
onemocním trpí i místní obyvatelé dlouhodobě vystavení pobodání flebotomů. Vysvětlení tohoto zdánlivého
paradoxu může spočívat v sezónním výskytu flebotomů a s tím spojeným vymizením imunitní reakce proti
slinám přenašeče během „zimního období“. Naproti tomu opakovaná expozice antigenům slin přenašeče v
„letním období“ by mohla vést k desenzitizaci na daný antigen. V současné práci jsme se proto zaměřili na
studium dynamiky specifické protilátkové odpovědi a její vliv na rozvoj leishmaniové infekce.
Vliv opakované expozice slinám vektora na vývoj leishmaniové infekce jsme sledovali na modelu myš-P.
duboscqi-L. major. V sérech myší opakovaně sátých P. duboscqi se potvrdila korelace mezi růstem hladiny
specifických IgG a délkou imunizace. Ve shodě s literárními údaji jsme u krátce imunizovaných myší (dvě
expozice v týdenním intervalu) pozorovali protektivní efekt – velikost leishmaniových lézí i množství antileishmaniových protilátek bylo v porovnání s kontrolní neimunizovanou skupinou signifikantně menší. Naproti
tomu dlouhodobá expozice slinám flebotomů (patnáct v týdenních intervalech) způsobila určitou desenzitizaci myši nebyly chráněné vůči infekci a vývoj lézí byl u nich podobný jako u kontrolní skupiny. Z našich pokusů
vyplývá, že hostitel dlouhodobě vystaven sání flebotomů je vnímavý k leishmaniové infekci podobným
způsobem jako jedinec neimunizovaný. Tento poznatek vysvětluje situaci pozorovanou v přírodních ohniscích a
zároveň je i velmi důležitý pro vývoj anti-leishmaniové vakcíny založené na slinách přenašeče.
Toxokaróza stále aktuální
B. Voxová, Z. Čermáková
Ústav klinické mikrobiologie, Fakultní nemocnice a Lékařská fakulta UK, Hradec Králové
Larvální toxokaróza je vyvolaná larvou parazita, který se vyskytuje u psů, případně u koček - škrkavky
psí (Toxocara canis) nebo škrkavky kočičí (Toxocara cati). Postižení u psů se udává kolem 18%, u koček až
50%. Protilátky proti Toxocara spp. jsou přítomné u 10 - 20% populace. Literatura uvádí, že nejvyšší výskyt této
parazitózy je u dětí. Děti se nejčastěji infikují při hraní na zemi - v kontaminovaných pískovištích a na hřištích,
kde se vyskytují vajíčka škrkavek. Ta se do půdy dostávají s výkaly infikovaných zvířat. Infekce může u člověka
způsobit onemocnění jater, plic, svalů, kloubů, oka a mozku, průběh však může mít i nespecifický obraz.
Diagnóza toxokarózy se provádí stanovením protilátek ve třídě IgG metodou ELISA, stanovením
avidity těchto protilátek a metodou Western blot.
V letech 2005 – 2009 bylo v naší laboratoři vyšetřeno přes 2000 pacientů na protilátky proti toxokaróze.
Procento pozitivity záchytu se pohybovalo mezi 12 – 15 %.
Naše laboratorní data se zásadně rozcházejí s literárními údaji, neboť ze 280 pozitivních pacientů vyšetřených
ve FN Hradec Králové mělo pozitivní hodnoty IgG protilátek proti Toxocara spp. jen 9 dětí ve věku do 5 let.
Negativním trendem také je, že zachycujeme stále minimální počet pacientů se nízkou hodnotou avidity
protilátek, což svědčí o tom, že většina infekcí je zachycena až v období delším než 5 měsíců po nákaze.
Závěr.
Toxokaróza je onemocnění, jehož výskyt nelze nikdy zcela eliminovat a je stále aktuální. V rámci snahy o co
nejnižší prevalenci infekce, je potřeba apelovat zejména na chovatele psů a koček, aby dbali na pravidelné
83
odčervování svých zvířat, stejně jako na odstraňování exkrementů ze zevního prostředí.V neposlední řadě je
třeba informovat veřejnost o cestách přenosu tohoto nepříjemného onemocnění a možnostech prevence.
Comparative ultrastructural studies on the spermiogenesis and mature spermatozoa of
cestodes of the order Cyclophyllidea
A. Yoneva
Institute of Experimental Pathology and Parasitology, Bulgarian Academy of Sciences, Acad.
G. Bonchev Street, Bl. 25, 1113 Sofia, BULGARIA
The present work represents the first study on the ultrastructure of the spermiogenesis and mature
spermatozoa of species of the families Metadilepididae, Paruterinidae and Gryporhynchidae as well as the first
study on the spermiogenesis of the family Dilepididae. The ultrastructural characters are described by means of
transmission electron microscope. The spermiogenesis and mature spermatozoa of five cyclophyllidean species
were examined: Skrjabinoporus merops (Metadilepididae), Anonchotaenia globata and Triaenorhina rectangula
(Paruterinidae), Valipora mutabilis (Gryporhynchidae) and Angularella beema (Dilepididae). The results were
compared with the ultrastructural spermiological data on other previously studied cyclophyllidean cestodes.
Spermiological characters of Skrjabinoporus merops (Metadilepididae) are similar to those of the families
Taeniidae, Catenotaeniidae and Paruterinidae (Triaenorhina rectangula) and differ from those of the Dilepididae
where the metadilepidids have previously been classified. The pattern of spermiogenesis of Anonchotaenia
globata and Triaenorhina rectangula (Paruterinidae) is similar to that in Metadilepididae and Taeniidae, which
are currently considered phylogenetically close to Paruterinidae. It differs from that in the Dilepididae, where
paruterinids have previously been classified. The comparison of the mature spermatozoon of Angularella beema
(Dilepididae) with those of other two dilepidid species demonstrate some variation within the family relative to
the presence/absence of periaxonemal sheath and electron-dense rods. The present results revealed substantial
similarities in the ultrastructure of spermiogenesis and mature spermatozoon between Valipora mutabilis
(Gryporhynchidae), dilepidids, some hymenolepidids and some anoplocephalids. In contrast to a recent opinion
for close phylogenetic relationships, the ultrastructural data demonstrate the distant position between
gryporhynchids and the family Taeniidae.
Leptospiróza – zdravotní riziko po bleskových povodních na Novojičínsku
K. Zitek, Č. Beneš
Státní zdravotní ústav Praha
Epidemiologové a klinici u nás získali novou zkušenost. Po častějších skupinových epidemiích
leptospirózy profesionální či rekreační povahy v naší populaci od druhé poloviny minulého století , jsme nyní
opakovaně prokázali, že v souvislosti s posledními klimatickými změnami a katastrofálními záplavami (1997 a
2002) na území našeho státu, stoupá incidence leptospirózy (jako jediné nákazy po povodních) i v našich
klimatických podmínkách. Zatímco v subtropických a tropických oblastech světa je běžné, že incidence
leptospirózy u populace v období monzunových dešťů vícenásobně stoupá a jsou registrována úmrtí lidí, v
našich klimatických podmínkách tato skutečnost doposud zaznamenána nebyla. Humánní leptospiróza se u nás
vyskytuje spíše sporadicky a většinou v přírodních ohniscích nákaz a její incidence se normálně pohybuje kolem
0, 3 případu na 100 000 obyvatel.
Avšak v letech 1997 a 2002, kdy Moravu, Slezsko a Čechy postihl nečekaný přírodní fenomén - katastrofální
záplavy rozsáhlého území (zahrnující i přírodní ohniska této nákazy) - se zvýšil počet hlášených a sérologicky
potvrzených onemocnění v naší populaci tři až pětinásobně na rozdíl od předchozích let. V roce 1997 bylo u nás
vyšetřeno na leptospirózu celkem 7.156 osob a onemocnění bylo diagnostikováno a hlášeno u 94 pacientů (resp.
u 92 v roce 2002). Dvě třetiny z těchto případů pocházely z inundačních oblastí , polovina z nich měla přímou
souvislost s povodněmi (kontakt s reziduální vodou, úklid bahna ve sklepech domů apod.). Čtyři registrované
84
případy Weilovy choroby (1997) měly letální závěr. Od roku 1963, kdy se začala Weilova choroba povinně
hlásit, zemřelo na ni u nás již 41 nemocných.
Podobnou situaci, samozřejmě v menším rozsahu, zaznamenali autoři i po loňském červnu (2009), kdy část
území Novojičínska v Moravskoslezském kraji skončila pod vodou. Přímo ze zaplavené lokality jsou hlášeny a
hospitalizovány dva případy leptospirózy u dvou mužů, kteří v osobní anamnéze uvedli při epidemiologické
depistáži záchranné práce během této bleskové povodně. Podrobnější kazuistiky uvedou autoři v referátu a dále
graficky vyhodnotí současnou epidemiologickou situaci ve výskytu leptospirózy v ČR v posledních letech,
včetně dalších rozborů hlášené nemocnosti.
Endohelminths of freshwater fish from Mexico
D. González-Solís
El Colegio de la Frontera Sur, Unidad Chetumal. Av. Centenario Km. 5.5, Chetumal,
Quintana Roo 77900, Mexico
Mexico is considered one of the most megadiverse countries around the world, due to its high richness
of flora, fauna and terrestrial and aquatic ecosystems. Fishes represent the most abundant and diverse groups of
fauna in Mexico, particularly, those inhabiting in freshwater environments. In this country, the parasites of these
fishes have been studied for almost 80 years and a great amount of information has been accumulated so far. To
date, around 212 fish species have been examined for parasites, 194 native and 18 introduced, belonging to 30
families, of these the list of parasites includes 262 species, 152 genera and 59 families (89 trematodes, 49
monogeneans, 37 cestodes, 12 acantocephalans, 75 nematodes y 4 leeches). The Mexican endoparasite fauna is
composed by a neotropical (150, 57%), neartic (35, 13%), introduced (21, 10%) and cosmopolitan components
(7, 3%), out of these species, 18 are endemic. Neartic species are mostly generalists, allogenic and able to invade
Neotropical hosts and environments, whereas Neotropical ones are autogenic, specialists of various host groups
and with a restricted distribution. Generalist parasites (allogenic larvae) and autogenic adults are widely
distributed among Mexican freshwater fishes. The most studied fish families are Cichlidae, Poeciliidae and
Goodeidae, being Cichlasoma urophthalmus (71) the species with the highest richness. Trematodes and
nematodes are the most common helminths (in terms of species richness and abundance) found in fishes in
Mexico. Incomplete knowledge about the parasites of freshwater fishes and scarcity of studies on marine and
brackishwater forms.
85
Index autorov
Adam G. – 69
Antczak M. – 53
Antolová D. – 57
Ash A. - 12
Bajnok J. – 12, 32, 33
Barciová T. – 13
Bártová E. – 14, 14
Baruš V. – 26, 55
Bastlová M. – 60
Bazsalovicsová E. – 14, 46, 65
Beckmann S. – 26
Bednářová A. – 22
Beneš Č. – 84
Beránková K. – 39
Billová V. – 82
Blaha P. – 15
Blažek R. – 26
Blažeková M. – 15
Bocková E. – 16
Boldiš V. – 60
Brinďáková S. – 60
Brown R. – 16
Bulantová J. – 17, 57
Bullová E. – 63
Caffrey C. R. – 26
Čerevková A. – 31, 67
Čermáková Z. – 83
Chanová M. – 17, 36
Chmelová M. – 37
Chovancová B. – 76
Ciberej J. – 41, 59
Ciccarese F. – 71
Cíglerová I. – 18, 21, 42
Čisláková L. – 19, 30, 73
Čobádiová A. – 20, 66
Conn D. B. – 18
Čurlík J. – 59
D’Addabbo T. – 20, 71
Dávidová M. – 21, 26
Derdáková M. – 18, 21, 42, 63
Ditrich O. – 22, 60
Dolečková K. – 57
Doležil Z. – 23
Dolinská M– 23
Dostálová A. – 38
Dubinský P. – 24, 35, 57, 72, 81
Dvořák J. – 26
Dvorožňáková E. – 24, 25, 25, 38
Ekner A. – 53
Engel J. C. – 26
Fričová J. – 66, 73
Galková Z. – 64
Gallo M. – 71
Garajová M. – 58
Gelnar M. – 26, 70
Gioia G. – 50
Goldová M. – 27, 27, 29, 50, 54, 65
González-Solís D. – 85
Grevelding C. G. – 26
Guľová I. – 28
Habovštiaková J. – 34
Hájek B. – 76
Hajnická V. – 29, 77
Haklová B. – 53
Halán M. – 27, 29
Halánová M. – 19, 27, 30, 54, 79
Hamre L. A. – 21
Handžáková-Lenčáková D. – 63
Háněl L. – 31
Hanzelová V. – 13, 74
Harna J. – 46
Hera A. – 82
Hodová I. – 31
Horák P. – 17, 32, 35, 36, 39, 39, 51
Hostomská J. – 83
Hozáková L. – 23
Hrčková G. – 32, 33, 43, 81
Hrkľová G. – 21, 34, 63
Hromada M. – 53
Huňová K. – 35
Hurníková Z. – 25, 25, 35, 57, 78, 81
Hůzová Z. – 36
Ilgová J. – 37
Imrichová K. – 68
Jalčová M. – 24, 25, 25, 38
Jalili N. – 15
Jarčuška P. – 27, 30
Jareková J. – 73
Ječná L. – 38
Jeníková M. – 48
Jensen K. H. – 21
Jirků M. – 26
Jurčík R. – 81
Juriš P. – 61, 69
Justine J.-L. – 70
Kašný M. – 39, 39
Kazimírová M. – 18, 42
Kinčeková J. – 62
Kirin D. – 40
Kiš O. – 41
Koberna K. – 57
Kocába A. – 32
Koči J. – 42
Kocianová E. – 41, 75, 76
Kočišová A. – 16, 43, 44, 56
Kodym P. – 62
Kolářová L. – 51
Königová A. – 43
Konvalinová J. – 44
Koščo J. – 56
Kostadinova A. - 16
Košuth P. – 44, 56
Košuthová L. – 44, 56
Koubková B. – 26, 31, 55
Koudela B. – 37, 39, 45, 46
Kovařčík K. – 39, 45
Králová-Hromadová I. – 14, 46, 65
Kubáčková P. – 47
Kuchta R. – 22, 48
Kváč M. – 48, 48, 60, 70
Květoňová D. – 48, 48, 70
Kvíčerová J. – 73
Kybicová K. – 21
Labuda M. – 42
Lantová L. – 49
Lecová L. – 50
Lenčáková D. – 42
Letková V. – 27, 29, 43, 50, 50
Levron C. – 51
Lichtenbergová L. – 51
Ligasová A. – 57
Lim K.-C. – 26
Literák I. – 14, 14, 41, 75
Lukáň M. – 63
Luptáková L. – 52, 54
Maďarová L. – 52
Majláth I. – 53
Majláthová V. – 21, 42, 53, 63
Major P. – 27, 27, 50, 54, 65
Malčeková B. – 19, 54, 65, 79
Maľová J. – 41, 59
Manko P. – 43
Mariássy A.T. – 27, 50
Martinka M. – 58
Mašová Š. – 26, 55
McKerrow J. H. – 26
Mendoza-Palmero C. A. – 55
Mihok T. – 44, 56
Mikeš L. – 57
Minárik G. – 46
Miterpáková M. – 33, 35, 57, 81
Molnár L. – 29, 54, 65
Moravec F. – 55
Mortarino M. –50
Mošanský L. – 66, 73
Mrva M. – 58
Musilová N. – 26
Nilsen F. – 21
Nováková M. – 63
Novobilský A. – 59
Oberhauserová K. – 41, 59
Olson P. – 33
Ondračková M. – 26
Ondríková J. – 73
Ondriska F. – 58, 60
Oros M. – 60
Orosová M. – 60, 61, 65
Ostró A. – 62
Papajová I. – 20, 37, 61, 69, 71
Pátková M. – 26
Pavlinová J. – 62
Pehlivanov L. – 40
Pekárik L. – 56
Peťko B. – 21, 28, 34, 63
Petrovová E. – 52
Pochopová B. – 64
Podhorský M. – 64
Pohorencová T. – 19, 30
Poláková K. – 39
Pospíšilová D. – 64
Přikrylová I. – 26
Radicci V. - 20
Rádrová J. – 64
Radvánský J. – 46
Ravaszová P. – 27, 52, 54, 65, 79
Reblánová M. – 14, 65
Řehulková E. – 26, 70
Reichard M. – 26
Reiterová K. – 20, 66, 66, 72, 73
Renčo M. – 20, 31, 67, 71, 74
Rettich F. – 68
Revallová M. – 34
Říhová - 14
Robešová B. – 39
Rogan M. - 12
Rohoušová I. – 68, 83
Rudohradská P. – 61, 69
Šafarčíková L. – 26
Sak B. – 48, 48, 70
Salaj J. – 74
Šalamún P. – 67, 74
Sasáková N. – 61
Sasanelli N. – 20, 71
Šebesta O. – 68
Šeblová V. – 64
Sedlák K. – 14, 14
Seifertová M. – 71
Selyemová D. – 42
Ševc J. – 56
Shukerova S. – 40
Sieglová V. – 39
Šimková A. – 26
Skála V. – 35
Skorping A. – 21
Slamečka J. – 81
Sloboda M. – 46
Slovák M. – 29, 77
Šnábel V. – 33
Soldánová M. – 16, 72
Sopková M. – 76
Špakulová M. – 14, 46, 61, 65
Špilovská S. – 20, 66, 66, 72
Spišák F. – 72, 78
Špitalská E. – 18, 21, 41, 42, 75, 76
Stanko M. – 19, 21, 42, 66, 73
Štefančíková A. – 21, 34, 63, 76
Štefanidesová K. – 76
Štefka J. – 46
Štibrániová I. – 77
Štofík J. – 54
Straka Ľ. – 62
Sulinová Z. – 19, 30, 54
Supuka P. – 74
Supuková A. – 74
Svoboda R. – 47
Svobodová M. – 49
Svobodová V. – 44, 77
Syrová M. - 14
Takáč P. – 77
Tarageľová V. – 18, 21, 41, 42, 75
Thamsborg S.M. – 59
Tolarová V. – 36
Tønnessen R. – 77
Torres J. – 13
Trnková K. – 52, 78
Tryjanowski P. – 53
Turčeková Ľ. – 13, 40, 72, 78
Tyml T. – 22
Ulrichová M. – 64
Valenčáková A. – 19, 27, 30, 52, 54, 65, 79
Valigurová A. – 31, 37, 80
Vančová-Štibrániová I. – 29
Vaňková D. – 23
Várady M. – 23, 43, 80
Várfalvyová D. – 73
Vasilková Z. – 81
Velebný S. – 32, 43, 81
Vernerová E. – 82
Vetešníková Šimková A. – 71
Víchová B. – 28, 42, 63
Vlková M. – 83
Volf P. – 38, 49, 83
Volfová V. – 83
Votýpka J. – 49, 64
Voxová B. – 83
Vrabcová I. – 60
Vyskočilová M. – 71
Xi B.W. – 60
Yoneva A. – 84
Zitek K. – 84
Merck Chemicals pre Bioscience. Výskum je
úspešný, keď má možnosť využiť inovácie
a výhody, ktoré súčasná veda prináša, tak ako
výskum pod hlavičkou Merck Chemicals. Každý
rok uvádzame stovky nových produktov pre
Bioscience. Náš cieľ? Pomôcť vám byť lepšími
Ako
medzi najlepšími. Podporujeme výskum
produktami prémiovej kvality. Ako najlepší
z najlepších myslíme dopredu a novými
technológiami dláždime cestu pre vás.
www.merck-chemicals.sk
Ako Merck Chemicals podporuje úspech Bioscience?
Je to jednoduché.
Naše inovatívne technológie, prémiové produkty
a profesionálna technická podpora
vás dovedú k prelomovým riešeniam
na svetovej úrovni.
That’s what’s in it for you. Merck Chemicals
Firma BIOTECH s.r.o. ponúka už od roku 1999 špičkové vybavenie laboratórií
prístrojmi a spotrebným materiálom. Zastupuje desiatky renomovaných značiek,
mnohé exkluzívne, ako napr.Carestream Health, Systec, New England Biolabs,
Finnzymes, Serva, Macherey Nagel...
Eppendorf Czech & Slovakia s.r.o. ponúka kvalitné výrobky značiek Eppendorf, New
Brunswick Scientific, 5Prime a UVP na Slovensku. V našej ponuke máme:
-
chemikálie pre molekulárnu biológiu
laboratórne plasty
pipety a dávkovače pre objemy od 0,1 μl až do 50 ml
laboratórne centrifúgy, vortexy, inkubátory
PCR cyklery
Realtime PCR cyklery
automatické pipetovacie stanice
hlbokomraziace boxy
laboratórne trepačky
fotodokumentačné zariadenia a transiluminátory.
kontaktná osoba: RNDr. Gabriel Minárik, PhD.
e-mail: [email protected]
web stránka: www.eppendorf.sk
telefón: 0911 181 474
ITES
EN ISO 9001:2000
12 100 22058 TMS
ITES Vranov, s. r. o.
Čemernianska 137
093 03 Vranov nad Topľou, Slovenská republika
… nábytok a digestory pre laboratórium
V spoločnosti ITES Vranov s.r.o. nás zaujímajú predstavy našich zákazníkov. Na Vaše želanie pre
Vás vytvoríme laboratórium presne na mieru.
Odlíšte sa od iných laboratórií nielen profesionálnym prevedením laboratórneho nábytku, ale aj
napríklad jeho dizajnom a úrovňou bezpečnosti obsluhy. S použitím materiálov špičkovej kvality
zároveň zvyšujeme úžitkovú hodnotu nábytku.
ITES .... partner vo Vašom laboratóriu
KONTAKT
tel: +421-57-4461961, 4431139
fax: +421-57-4422097
e-mail: [email protected]
http://www.ites.sk
...riešenie pre Vaše laboratórium
PRÍPRAVA VZORIEK
ANALÝZA VZORIEK
SKLADOVANIE VZORIEK
centrifúgy a ultracentrifúgy
laminárne boxy, biohazardy, digestory
chladiace, mraziace a hlbokomraziace boxy
termostaty, sušiarne, autoklávy
anaeróbne a hypoxické boxy
laboratórne umývačky a sušičky skla
PCR cykléry, PCR boxy, hybridizačné piecky
mikroplatničkové fotometre, premývačky, dispenzory
bio-imaging - gelová analýza a dokumentácia
lyofilizátory, vákuové koncentrátory
automatické počítače kolónií
monitoring teploty a vlhkosti
pipety FINNPIPETTE® a špičky FINNTIPS®
purifikácia vody
chovné boxy pre laboratórne zvieratá
laboratórne plasty NUNC&NALGENE
state-of-art dizajn
unikátna technológia
spoľahlivý servis
DLHOROČNÁ TRADÍCIA
výhradné zastúpenie popredných svetových výrobcov
THERMO SCIENTIFIC - Laboratory Equipment Division (Jouan/Heto - Holten/Heraeus/H+P/Hybaid/Forma/Labsystems/Savant/Sorvall/Barnstead)
EVERmed - LANCER - RUSKINN - SYNGENE - SYNBIOSIS - TECNIPLAST
TRIGON, s.r.o., Štefunkova 13, 821 03 Bratislava 2
IČO: 31 340 954, IČ DPH: SK2020343490
Bankové spojenie: Tatrabanka Bratislava, č.ú.: 2629002352/1100
Registrácia na Okresnom súde BA I., odd. Sro, vložka č. 4225/B
prevádzka: TRIGON, s.r.o., Goralská 40, Bratislava
tel./fax: +421 2 635 31 241, +421 905 707 597 - 728 896
tel./fax: +421 2 635 31 240, servis: +421 905 215 212
e-mail: [email protected], www.trigon-plus.sk
Laboratórne prístroje a zariadenia
pre aplikácie v oblastiach :
Spektrálna a elementárna analýza
Analýza životného prostredia
Materiálová analýza
Vákuová technika, nízko-teplotné aplikácie
Príprava vzoriek a čistej vody
Všeobecné laboratórne zariadenia
Testovanie a kontrola farmaceutických výrobkov
Spotrebný materiál
analytikjenaAG
Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava
Tel: 02/43634 487, Fax: 02/43634 488
email: [email protected]
www. bio-rad.com
Firma Bio-Rad, Váš dlhoročný a spoľahlivý partner vo Vašom laboratóriu ponúka:
-
Komplexné riešenia pre vybavenie proteomického laboratoria
Komplexné vybavenie pre genomiku, PCR a Real-Time PCR
Dokumentačné a zobrazovacie zariadenia vrátane xMap technológie
Spoločnosť *Bio-Consult Slovakia* sa špecializuje na dovoz reagencií
a prístrojovej techniky značky *QIAGEN* najmä z oblasti Life Science,
klinickej diagnostiky, molekulárnej biológie a genetiky. *QIAGEN* je
svetovým výrobcom kitov na stabilizáciu a izoláciu nukleových kyselín a
proteínov z rôznych typov vzoriek, enzýmov na analýzu biomolekúl a tiež
precíznych prístrojov určených na automatizované pipetovanie, izoláciu,
aj real-time analýzu. Tento široký sortiment dopĺňa ponuka syntézy
rôznych druhov oligonukleotidov, značených prób aj génov de novo
u výrobcu *Eurofins MWG Operon*.
JEMO TRADING spol. s r.o.
výhradný distribútor výrobcu R-Biopharm AG
dovoz a dodávka diagnostík in vitro pre
o klinickú mikrobiológiu a parazitológiu
o klinickú imunológiu
o klinickú biochémiu
LUKAS s.r.o.
Čsl. Armády 4, MARTIN
oficiálny distribútor výrobkov
Spoločnosť Siemens ponúka kompletné portfólio in vitro a in vivo diagnostiky a patrí k najväčším svetovým
dodávateľom zdravotníckych zariadení. Divízia Healthcare Diagnostics vznikla akvizíciou firiem Bayer
Diagnostics, Diagnostic Products Corporation a Dade Behring. Naše portfólio produktov je rozdelené do
nasledujúcich oblastí:
 Automatizované riešenia (ADVIA LabCell, ADVIA WorkCell, StreamLAB, VersaCell,...)
 Klinická chémia a Imunológia (Dimension, Dimension Vista, Immulite, ADVIA Centaur, ADVIA
Chemistry, Viva, BN Systems,...)
 Infekčná diagnostika (BEP 2000, BEP III, MicroScan,...)
 Hematológia (ADVIA 2120, ADVIA 120,...)
 Hemostáza (BCS, BCS XP, Sysmex CA 1500, , Sysmex CA 560, Sysmex CA 7000,...)
 Point of Care (Rapidlab, Rapidpoint, Stratus,...)
 Močová analýza (Clinitek Advantus, Clinites Atlas, Clinitek Status,...)
 Molekulárna diagnostika (Versant, TMA, AutoBlot,...)
 Softvérové riešenia (ADVIA CentraLink, RAPIDComm, EasyLink,...)
Váš partner vo vede a výskume
Široká škála reagencií a kitov pre :
 Genomiku
 Proteomiku
 Bunkovú biológiu
Špièkové systémy pre :




Real-Time PCR
Automatizovanú extrakciu NK
Sekvenovanie DNA
Bunkovú biológiu
www.roche-applied-science.com
Michal Laurenèík
[email protected]
tel.: +421 918 730 897
Zborník bol zostavený z abstraktov zaslaných autormi, redakcia
nezodpovedá za vecný obsah a jazykovú úpravu.
Redakcia
Zuzana Vasilková, Mikuláš Oros, Emília Dvorožňáková
Náklad
150 ks
Grafický návrh a typografie
Zuzana Vasilková
ISBN 978-80-968473-6-5
Vydali Slovenská parazitologická spoločnosť pri SAV a
Parazitologický ústav SAV
©Košice, máj 2010