Zborník príspevkov z konferencie MG SNUS 2014
Transkript
Zborník príspevkov z konferencie MG SNUS 2014 Častá-Papiernička 25.4.2014 Programový výbor konferencie: Matej Zachar (DECOM, a.s.) Jana Röschlová (MAAE) Martin Závodský (VUJE , a.s.) ISBN: 978-80-971498-2-6 Zoznam príspevkov z konferencie MG SNUS 2014 Roman Strážovec Aktualizácia limít a podmienok pre prevádzku technológií JZ TSÚ RAO Andrej Slimák Hodnotenie vplyvu prevádzky zariadenia pre pretavovanie kontaminovaného kovového šrotu na pracovníkov a životné prostredie Martin Hornáček Scenáre nakladania s veľkými komponentmi v rámci procesu vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky a možnosti ich realizácie v Slovenskej republike Marek Mikloš Hot cell facility in CVR Martina Malá Inspekce paliva v Čechách Amine Bouhaddane Výpočet indukovanej aktivity reaktora VVER-440/V-230 Andrea Horniaková Posúdenie seizmickej odolnosti zariadení analytickou a výpočtovou metódou Peter Heretík Napäťové a skratové pomery vo vlastnej spotrebe jadrovej elektrárne pri rozbehu motorov Petra Bublíková Nová metodika přípravy 1 mm fólií pro TEM analýzu austenitických ocelí ozářených neutrony Stanislav Pecko Využitie iónovej implantácie pri výskume radiačného skrehnutia reaktorových ocelí Marek Mikloš Multi-purpose research facility: 60Co gamma irradiation unit at the research centre Řež Marek Mikloš Projekt SUSEN, udržitelná energetika Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 AKTUALIZÁCIA LIMÍT A PODMIENOK PRE PREVÁDZKU TECHNOLÓGIÍ JZ TSÚ RAO Roman Strážovec1,4, Martin Lištjak2, Tomáš Hrnčíř3, Teodor Zajíček1, Pavol Pajerský2,4 1 JAVYS, a.s., Tomášikova 22, 821 02 Bratislava 2 Vuje, a.s., Okružná 5 918 64 Trnava 3 Decom, a.s., Sibírkska 1, 917 01 Trnava 4 STU v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava [email protected] ABSTRAKT Jadrové zariadenie Technológie spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov (TSÚ RAO) slúži na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov (RAO) z vyraďovania jadrovej elektrárne (JE) V-1, JE A-1 a z prevádzok JE V-2 a SE-EMO. Pod pojmom vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky rozumieme súbor technických a administratívnych úkonov zameraných na uvoľnenie jadrového zariadenia (JZ) alebo jeho časti spod kontroly dozorných orgánov. Vlastné vyraďovanie JZ z prevádzky zahŕňa rozmanité technické činnosti, ako sú dekontaminácia, demontáž technologických zariadení, demolácia stavebných objektov, spracovanie a úprava rádioaktívnych materiálov do formy vhodnej pre ich finálne uloženie na úložisku a obnovenie lokality a jej uvoľnenie pre iné použitie. Uvedené činnosti sú vykonávané na základe požadovaných podrobných plánov, s ohľadom na radiačnú bezpečnosť, princípy ALARA (As Low As Reasonably Achievable) a ochranu životného prostredia (ŽP), za predpokladu dodržiavania limitov a podmienok (LaP) pre bezpečnú prevádzku JZ TSÚ RAO. V Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. (JAVYS, a.s.) do súboru JZ TSÚ RAO neoddeliteľne patria technológie pre spracovanie a úpravu RAO, ktoré sú sústredené v Bohunickom spracovateľskom centre (BSC RAO). Znenie limitov a podmienok pre prevádzku zariadení BSC RAO boli vypracované na základe bezpečnostných rozborov dodávateľa technologických zariadení spoločnosti NUKEM Technologies, GmbH v roku 1992. Podkladom pre spracovanie týchto bezpečnostných analýz bolo pôvodné zadanie, ktoré vzhľadom na vtedajšie znalosti o jednotlivých druhoch RAO vychádzalo najmä z odborných odhadov a inventáru RAO skladovaného v lokalite Jaslovské Bohunice. V predkladanom článku je popísaný inovatívny prístup k stanoveniu LaP pre niektoré technológie spolu s nadväznosťou na súčasne platnú legislatívu. Hlavnou obsahovou náplňou príspevku je aktualizácia LaP pre technológiu vysokotlakého lisovania (VT), zmena LaP procesne nadväzujúcich technológií a nová metodika rádiologických výpočtov. Príspevok súčasne popisuje opodstatnenosť predkladanej zmeny a nové možnosti spracovania RAO z činností zahrnutých do II. a III. etapy vyraďovania JE A1. -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 1 ÚVOD Pri vyraďovaní jadrových zariadení, ale aj počas ich prevádzky, sú produkované rádioaktívne odpady v rôznom množstve a s rôznou koncentráciou rádionuklidov obsiahnutých v týchto materiáloch. Z hľadiska efektívneho využívania kontajnerov aj úložného priestoru úložísk je vhodné materiály koncentrovať a znižovať ich objem. Jedným zo spôsobov redukcie objemu pre špecifické typy rádioaktívnych materiálov je vysokotlaké lisovanie. Bohunické spracovateľské centrum pre rádioaktívne odpady disponuje zariadením na vysokotlaké lisovanie. Zaužívaný technologický postup pri lisovaní pozostáva z niekoľkých krokov v závislosti od producenta a charakteru odpadu. V prvom kroku je potrebné lisovateľné RAO rozdeliť na: • RAO určené na priame VT lisovanie • RAO pochádzajúce z procesu triedenia V prvom prípade je RAO prijaté v 200 l štandardizovaných MEVA sudoch do budovy BSC RAO, kde je odpad priamo transportovaný do procesu merania a spracovania. V druhom prípade je lisovateľný odpad transportovaný na triedenie v triediacom boxe. Po pretriedení a separácii horúcich miest (miesta s výrazne väčšou koncentráciou rádionuklidov) je RAO uskladnené v 200 l sudoch a následne je transportované do procesu merania a spracovania. V oboch etapách je RAO pred VT lisovaním analyzované na jeho rádiologické parametre, dávkový príkon a hmotnosť. Po premeraní sú sudy transportované do miestnosti s vysokotlakovým lisom, kde prebieha samotné lisovanie pod tlakom 20 000 kN. Vyprodukované výlisky sú v miestnosti určitú dobu skladované v preddefinovaných miestach a následne sú vkladané do prázdnych vláknobetónových kontajnerov (VBK). Po naložení VBK výliskami, je kontajner transportovaný na cementáciu, kde je pevné RAO stabilizované a zafixované cementovou zálievkou. Samotné VBK sú po dočasnom skladovaní a vyzretí transportované do Republikového úložiska nízkoaktívnych odpadov v Mochovciach za účelom ich finálneho uloženia v úložných boxoch úložiska. 2 PLATNÉ LIMITY A LIMITUJÚCE FAKTORY Súčasný limit povoľujúci príjem sudu na vysokotlakové lisovanie je pre objemovú aktivitu od zdrojov emitujúcich β a γ žiarenie na úrovni 1 GBq/m3, resp. limit po prepočítaní zodpovedá celkovej aktivite 200 MBq na sud. Cieľom predkladanej správy je prehodnotiť súčasne platný limit v závislosti od existujúcich obmedzení týkajúcich sa obdržanej individuálnej efektívnej dávky a aktivitných limitov platných v JAVYS, a.s a určiť maximálnu aktivitu suda s 13 fragmentmi puzdier dlhodobého skladu vyhovujúcu spomínaným obmedzeniam. Konkrétne sa jedná o nasledovné 4 obmedzenia: 1. Dávkové obmedzenie na „R“ príkaz. Obdržaná IED pre pracovníka vykonávajúce činnosti zahrnuté v „R“ príkaze nesmie prekročiť hodnotu 1 mSv. -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 2. Legislatívne stanovené obmedzenie dávkových príkonov pre transport rádioaktívnych materiálov. Dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste povrchu dopravného prostriedku nesmie presiahnuť hodnotu 2 mSv/h a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku hodnotu 0,1 mSv/h. 3. Platný limit celkovej aktivity pre VBK pre uloženie na RÚ RAO. Celková aktivita VBK nesmie prekročiť hodnotu 1.1013 Bq. 4. Platný limit aktivity 137Cs vo VBK pre transport. Celková aktivita transportovaného VBK nesmie prekročiť hodnotu 6.1011 Bq. 3 VYKONÁVANÉ ČINNOSTI SÚVISIACE S VT LISOVANÍM Činnosti súvisiace s VT lisovaním možno rozdeliť do nasledovných 4 skupín: 1. Meranie sudov na gama a alfa skeneri 2. Vysokotlakové lisovanie 3. Uloženie výliskov do VBK 4. Fixácia a úprava výliskov vo VBK cementovou zálievkou a uzavretie VBK Väčšina vykonávaných činností je realizovaná diaľkovými manipuláciami, čím je výrazne znížené dávkové zaťaženie obslužného personálu. Zoznam činností, pri ktorých pracovník dochádza do styku s RAO je popísaný v Tab. 3.1. a tieto činnosti je potrebné komplexne zahrnúť do analýzy a metodiky rádiologických výpočtov. Tab. 3.1 Zoznam činností pri spracovaní a úprave RAO Sk. činností Meranie sudov Lisovanie Zalievanie VBK Transport VBK Názov činnosti Typ zdroja Vzdial. (m) Transport sudu z m.č. 119 do m.č. 124 1 sud s PDS 1 Doba činnosti (min) 5 Preloženie sudu na stolec alfa skenera 1 sud s PDS 1 5 Transport späť do m.č. 119 1 5 1-3 5 Osadenie oceľového roštu 1 sud s PDS 1 sud s PDS v lise; 27 skladovaných výliskov 16 výliskov vo VBK 0,5 - 1 5 Lepenie veka na VBK 16 výliskov vo VBK 0,5 - 1 20 Zalepenie 2 zátok 16 výliskov v zaliatom VBK, nezalepené zátky 0,5 - 1 20 Transport VBK – DP v legislatívne stanovených bodoch 16 výliskov v zaliatom VBK 0-2 - Kontrola / nutná obhliadka V nasledovných kapitolách je bližšie popísaný spôsob modelovania jednotlivých činností vo výpočtovom prostriedku VISIPLAN 3D ALARA spolu s uvažovanými vstupnými geometrickými a rádiologickými údajmi. Dominantným rádionuklidom obsiahnutom v PDS z hľadiska externého ožiarenia je 137Cs. -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 4 OHODNOTENIE EXTERNÉHO OŽIARENIA VO VYBRANÝCH ČINNOSTIACH 4.1 Ohodnotenie externého ožiarenia vo vybraných činnostiach V jednotlivých scenároch bolo uvažované s umiestnením 13 fragmentov PDS v 200 dm3 sude Obr. 4.1. Nakoľko jednotlivé sudy budú lisované a výsledné rozloženie fragmentov vo výlisku nebolo možné určiť, pristúpilo sa k porovnaniu výsledkov dosiahnutých v detailnom modeli s výsledkami pre zjednodušený model. Detailný model uvažoval 13 zdrojov žiarenia vo forme fragmentov PDS, zatiaľ čo zjednodušený model uvažoval s 1 homogénnym zdrojom o veľkosti celého vnútorného objemu suda a efektívnou hustotou takéhoto homogénneho suda. Na základe dosiahnutých výsledkov pre referenčnú hodnotu aktivity 2 Bq na 1 PDS je možné uvažovať v ďalších scenároch so zjednodušeným modelom sudu, nakoľko rozdielnosť výsledkov je v akceptovateľnom intervale. Navyše model uvažujúci s homogénnym sudom ako zdrojom žiarenia predstavuje konzervatívne riešenie (vypočítané DP budú vyššie) z hľadiska modelovania rádiologických situácii. Obr. 4.1 Rozloženie fragmentov PDS v sude Tab. 4.1 Porovnanie detailného a zjednodušeného modelu suda Popis scenára (pre celkovú aktivitu suda 26 Bq) PD (mSv/h) 2 cm v strede výšky suda PD (mSv/h) 50 cm v strede výšky suda PD (mSv/h) 100 cm v strede výšky suda PD (mSv/h) 200 cm v strede výšky suda 13 PDS v 200 l sude 9,70E-09 1,80E-09 6,80E-10 2,20E-10 1 homogénny sud 1,30E-08 2,20E-09 8,10E-10 2,60E-10 V ďalších modelových scenároch bolo uvažované už iba s homogénnym sudom ako zdrojom žiarenia s referenčnou celkovou aktivitou 2,5.109 Bq. 4.2 Meranie sudov Pre všetky činnosti vykonávané v rámci tejto skupiny činností bol vytvorený 1 rádiologický model vzhľadom na výraznú podobnosť, priam totožnosť z geometrického, materiálového a rádiologického hľadiska. Avšak uvažovalo sa s nasledovnými 2 variantmi realizácie transportu sudov: -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 1) Transport netieneného sudu; 2) Transport tieneného sudu umiestneného v tieniacom kontajneri (7,5 cm oceľ). Dosiahnuté výsledky pre jednotlivé varianty sa nachádzajú v nasledovných tabuľkách: Tab. 4.2 Dosiahnuté výsledky pre 1 netienený sud Doba činnosti (min) PD (mSv/hod) Aktivita suda (Bq) Jednotkový PD ((mSv/hod)/Bq) Jednotková IED (mSv/Bq) Premanipulovanie suda z m.č. 101 do m.č. 119 10 5,00E-02 2,50E+09 2,00E-11 3,33E-12 Premanipulovanie suda z m.č. 119 do m.č. 109 5 5,00E-02 2,50E+09 2,00E-11 1,67E-12 Preloženie suda z vozíka na stolec alfa skenera 5 5,00E-02 2,50E+09 2,00E-11 1,67E-12 Preloženie suda zo stolca alfa skenera na vozík 5 5,00E-02 2,50E+09 2,00E-11 1,67E-12 Premanipulovanie suda späť z m.č. 109 do m.č. 119 5 5,00E-02 2,50E+09 2,00E-11 1,67E-12 Názov činnosti 1,00E-11 Tab. 4.3 Dosiahnuté výsledky pre 1 tienený sud v tieniacom kontajneri Doba činnosti (min) PD (mSv/hod) Aktivita suda (Bq) Jednotkový PD ((mSv/hod)/Bq) Jednotková IED (mSv/Bq) Premanipulovanie suda z m.č. 101do m.č. 119 10 1,70E-02 2,50E+09 6,80E-12 1,13E-12 Premanipulovanie suda z m.č. 119 do m.č. 109 5 1,70E-02 2,50E+09 6,80E-12 5,67E-13 Preloženie suda z vozíka na stolec alfa skenera 5 5,00E-02 2,50E+09 2,00E-11 1,67E-12 Preloženie suda zo stolca alfa skenera na vozík 5 5,00E-02 2,50E+09 2,00E-11 1,67E-12 Premanipulovanie suda späť z m.č.109 do m.č.119 5 1,70E-02 2,50E+09 6,80E-12 5,67E-13 Názov činnosti 5,60E-12 Pri variante s tieniacim kontajnerom je znížený DP iba pri transporte, nakoľko pri prekladaní suda na stolec alfa skenera bude sud vybratý z tieniaceho kontajnera a pracovník bude priamo vystavený jeho žiareniu. Počas pracovnej zmeny sa uvažuje s transportom a odmeraním 16 ks sudov. Tento počet bol zvolený na základe maximálneho množstva výliskov umiestniteľných do 1 VBK pri uvažovaní ich výšky (tretinová výška suda). -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 4.2 Modely pre transport suda s 13 fragmentmi PDS 4.3 Lisovanie Pre lisovanie bol vytvorený 1 modelový scenár popisujúci nevyhnutný vstup pracovníka do miestnosti s VT lisom, pričom bolo uvažované so skladovaním 27 výliskov (uvažuje sa tretinová výška oproti sudu) na 9 preddefinovaných pozíciách v miestnosti a 1 sudom umiestnenom za stenou VT lisu. Tab. 4.4 Dosiahnuté výsledky pre lisovanie Názov činnosti Doba činnosti (min) DP (mSv/hod) Aktivita sudu (Bq) Jednotkový DP ((mSv/hod)/Bq) Jednotková IED (mSv/Bq) Kontrola / nutná obhliadka 5 1,37E-01 2,50E+09 5,47E-11 4,56E-12 4,56E-12 Počas pracovnej zmeny sa uvažuje s vykonaním 1 nutnej obhliadky. Obr. 4.3 Model pre nutnú obhliadku počas lisovania 4.4 Zalievanie VBK V tejto skupine činností boli vytvorené 2 rádiologické modely. Prvý pre umiestnenie roštu do VBK a lepenie veka na VBK, a druhý pre lepenia zátok na veko VBK už zaplneného cementovou zálievkou. Vstupné údaje týkajúce sa VBK sú uvedené v Tab. 4.5. -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Tab. 4.5 Vstupné údaje pre VBK kontajner Vstupné údaje VBK Rozmer steny Hrúbka bočnej steny Hrúbka spodnej steny a veka Priemer zátky Hustota obalu VBK Hustota cementovej zálievky 170 cm 10 cm 15 cm 30 cm 2,7 g/cm3 1,6 g/cm3 Dosiahnuté výsledky sa nachádzajú v nasledovnej tabuľke: Tab. 4.6 Dosiahnuté výsledky pre zalievanie VBK Osadenie oceľového roštu Doba činnosti (min) 5 Priemerný PD (mSv/hod) 2,12E-01 Lepenie veka na VBK 20 Zalepenie 2 zátok Aktivita suda (Bq)a Jednotkový PD ((mSv/hod)/Bq) Jednotková IED (mSv/Bq) 2,50E+09 8,48E-11 7,07E-12 2,12E-01 2,50E+09 8,48E-11 2,83E-11 20 8,30E-03 2,50E+09 3,32E-12 1,11E-12 Utesnenie zátok a veka 60 Preloženie VBK na 30 transportné vozidlo 10 a - celková aktivita VBK je 4.10 Bq 7,65E-03 2,50E+09 3,06E-12 3,06E-12 9,57E-03 2,50E+09 3,83E-12 1,91E-12 Názov činnosti 4,14E-11 Počas pracovnej smeny sa uvažuje so zaliatím 1 VBK a s činnosťami súvisiacimi s týmto zaliatím. Obr. 4.4 Model pre vkladanie roštu a lepenie veka 4.5 Obr. 4.5 Model pre lepenie zátok veka VBK Transport VBK Modelový scenár transportu VBK sa venoval výpočtu príkonov dávky na povrchu a vo vzdialenosti 2 m od VBK. PD boli určené pre všetky bočné strany a vrchnú časť VBK. -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Tab. 4.7 Vypočítane DP v rôznych referenčných bodoch Bod PD (mSv/hod) Aktivita suda (Bq) Jednotkový PD ((mSv/hod)/Bq) 16 výliskov vo VBK Bočná strana - dotyk Bočný strana – 2m Veko - dotyk Veko– 2m Bočná strana - dotyk Bočný strana – 2m Veko- dotyk Veko– 2m 2,53E-02 2,50E+09 5,28E-03 2,50E+09 2,00E-03 2,50E+09 5,10E-04 2,50E+09 20 výliskov vo VBK 2,63E-02 2,50E+09 6,50E-03 2,50E+09 4,40E-02 2,50E+09 1,00E-02 2,50E+09 1,01E-11 2,11E-12 8,00E-13 2,04E-13 1,05E-11 2,60E-12 1,76E-11 4,00E-12 Obr. 4.6 Určenie DP v okolí VBK 5 URČENIE MAXIMÁLNEJ AKTIVITY SUDOV S PDS V nasledovných podkapitolách bude určená maximálna aktivita 1 sudu s 13 fragmentmi PDS v závislosti od jednotlivých uvažovaných obmedzení, pričom výsledky budú zosumarizované vo výslednej Tab.5.2. 5.1 Dávkové obmedzenie na „R“ príkaz Zhrnutie z analýzy externého ožiarenia pracovníkov vykonávajúcich zadané činnosti je uvedené v Tab. 5.1 nižšie. Tab. 5.1 Zhrnutie analýzy externého ožiarenia pracovníkov Skupina činností Celková expozičná doba (min) -8- Priemerný jednotkový PD ((mSv/hod)/Bq) Jednotková IED (mSv/Bq) Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Meranie sudov a manipulácie s ním spojené 180 Lisovanie - obhliadka 5 Zalievanie VBK a premanipulovanie na vozidlo a 2,00E-11 b 6,00E-11 b 1,12E-11 c 3,36E-11 c 5,47E-11 4,56E-12 d 4,14E-11d 2,90E-11e 6,53E-11 e 1,84E-11 135 a - Meranie a premanipulovanie 6 sudov počas jednej pracovnej smeny (pracovník je pri každom meraní a premanipulovávaní suda vystavený žiareniu po dobu 30 minút) b - netienený sud c - sud tienený tieniacou nádobou BU30001 d - VBK obsahujúci 16 výliskov e - VBK obsahujúci 20 výliskov Vychádzajúc z predpokladu, že každú skupinu činností vykonáva iný pracovník, limitujúcim faktorom z hľadiska obdržanej IED je pracovník vykonávajúci činnosti súvisiace so zalievaním VBK pre scenár VBK obsahujúceho 20 výliskov, resp. meranie suda a manipulácie s ním spojené, za predpokladu premanipulovávania netieneného suda a umiestnení 16 výliskov do VBK. Maximálna celková aktivita suda je určená na základe daného dávkového obmedzenia na „R“ príkaz a vypočítanej jednotkovej IED obdržanej počas kritickej činnosti. Nakoľko bolo vypracovaných viac variantov, kritickú skupinu činností predstavuje: a) meranie sudov a manipulácie s ním spojené a b) zalievanie VBK V závislosti od predpokladov braných do úvahy v jednotlivých variantov (napr. prítomnosť tieniacej nádoby, počet výliskov vo VBK). Z toho dôvodu sú v bezpečnostnej analýze uvedené nasledovné maximálne hodnoty celkovej aktivity suda pre jednotlivé varianty: 1) 1,67.1010 Bq v prípade manipulácií netieneného suda a VBK obsahujúceho 16 výliskov; 2) 2,47.1010 Bq v prípade manipulácii tieneného suda a VBK obsahujúceho 16 výliskov; 3) 1,53.1010 Bq v prípade VBK obsahujúceho 20 výliskov. 5.1.1 Legislatívne stanovené obmedzenie príkonov dávky pre transport rádioaktívnych materiálov Na základe výsledkov uvedených v Tab.5.1 je možné určiť referenčný bod s vypočítaným PD, na základe ktorého sa určí maximálna hodnota celkovej aktivity výlisku (resp. suda), pri ktorej ešte bude splnený legislatívne stanovený limit PD vo vzdialenosti 2 m na úrovni 0,1 mSv/h. Aj v tomto prípade sa uvažuje s 2 variantmi počtu výliskov, pre ktoré boli dosiahnuté nasledovné výsledky: 1) 4,74.1010 Bq v prípade VBK obsahujúceho 16 výliskov (kritický bod je 2 m vzdialenosť od bočnej steny); -9- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 2) 2,50.1010 Bq v prípade VBK obsahujúceho 20 výliskov (kritický bod je 2 m vzdialenosť od veka). 5.1.2 Platný limit celkovej aktivity pre VBK Ako je spomenuté v kapitole 5.1, súčasný platný limit pre celkovú aktivitu VBK je rádovo 1.1013 Bq. Maximálna celková aktivita 1 výlisku (resp. suda) bola určená pre oba uvažované scenáre a síce: 1) 6,25.1010 Bq v prípade VBK obsahujúceho 16 výliskov; 2) 5,00.1010 Bq v prípade VBK obsahujúceho 20 výliskov. V jednotlivých prípadoch výsledné hodnoty predstavujú 1/16, resp. 1/20 limitu (pri uvážení hodnoty limitu 1.1013 Bq pre celkovú aktivitu VBK. Bežná hodnota celkovej aktivity zálievky nepresahuje 1.107 Bq, čiže túto hodnotu je možné zanedbať. 5.1.3 Platný limit celkovej aktivity VBK pre transport Ako je tiež spomenuté v kapitole 5.1, súčasný platný limit pre aktivitu 137Cs vo VBK pre transport je 6.1011 Bq. Maximálna celková aktivita 1 výlisku bola určená pre oba uvažované scenáre a síce: 1) 3,75.1010 Bq v prípade VBK obsahujúceho 16 výliskov; 2) 3,00.1010 Bq v prípade VBK obsahujúceho 20 výliskov. V jednotlivých prípadoch výsledné hodnoty predstavujú 1/16, resp. 1/20 daného limitu pre aktivitu 137Cs vo VBK. Pri tejto hodnote celkovej aktivity výlisku je možné, podobne ako v predchádzajúcom prípade, zanedbať celkovú aktivitu cementovej zálievky. 6 ZHODNOTENIE Limitujúcim obmedzením z hľadiska možnosti zvyšovania aktivitných limitov pre príjem a spracovanie sudov VT - lisovaním je medzná IED platná pre činnosti vykonávané na „R“ príkaz. Avšak v prípade aplikácie optimalizačných opatrení počas kritickej vykonávanej série činností na „R“ príkaz môžu byť hodnoty maximálnej celkovej aktivity suda ešte navýšené. Tab. 6.1 Sumár maximálnych hodnôt celkovej aktivity v závislosti od jednotlivých uvažovaných obmedzení Obmedzenie Maximálna hodnota celkovej aktivity suda (Bq) 1,67.1010 Bq a, c Dávkové obmedzenie na „R“ príkaz 10 2,41.10 Bq Legislatívne stanovené obmedzenie príkonov dávky pre a, d 4,74.1010 Bq a transport rádioaktívnych materiálov - 10 - 1,53.1010 Bq b 2,50.1011 Bq b Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obmedzenie Maximálna hodnota celkovej aktivity suda (Bq) Platný limit celkovej aktivity pre VBK 6,25.1011 Bq a 5,00.1010 Bq b Platný limit aktivity 137Cs vo VBK pre transport 3,75.1010 Bq a 3,00.1010 Bq b a - VBK obsahujúci 16 výliskov b - VBK obsahujúci 20 výliskov c - premanipulovanie netieneného suda d - premanipulovanie suda tieneného tieniacou nádobou BU30001 Vychádzajúc z dosiahnutých výsledkov, limitujúcim obmedzením je maximálne povolená IED obdržaná pracovníkom vykonávajúcim činnosti na „R“ príkaz. Konkrétne sa jedná o pracovníka vykonávajúceho činnosti súvisiace so zalievaním VBK, resp. za predpokladu premanipulovávania netieneného suda a umiestnenia 16 výliskov do VBK je to pracovník vykonávajúci činnosti spojené s premanipulovaním suda na jeho meranie a meraním suda na alfa skeneri. Avšak aj napriek konzervatívnemu modelovaniu činností, výsledky z vykonaných analýz naznačujú, že súčasne platné limity pre VT - lisovanie na úrovni 2.108 Bq na sud je možné navýšiť približne o dva rády pri súčasnom dodržaní všetkých analyzovaných obmedzení na hodnotu 2,41.1010 Bq v prípade manipulácií suda v tieniacej nádobe BU30001 a súčasnom predpoklade umiestnenia 16 výliskov do VBK, resp. na hodnotu 1,67.1010 Bq pre prípad manipulácií netieneného suda a súčasnom predpoklade umiestnenia 16 výliskov do VBK. Najnižšiu hodnotu 1,53.1010 Bq, na ktorú môže byť súčasný limit navýšený, predstavuje scenár uvažujúci s umiestnením 20 výliskov do VBK. Na základe týchto vypočítaných hodnôt maximálnej celkovej aktivity suda s fragmentmi PDS boli určené aj kontaktné príkony dávky na povrchu suda a tieniacej nádoby pre jednotlivé varianty (viď Tab. 6.1). Výsledky naznačujú, že využitím tieniacej nádoby pri manipuláciach so sudom by bolo možné znížiť hodnoty PD na povrchu viac ako o polovicu. V prípade odtienenia suda, pre ktorý bol rátaný variant „netieneného suda“, by na povrchu tieniacej nádoby bol príkon dávky 2,5 mSv/h. Pri transporte suda s RAO z obj. 30 do obj. 808 v kontajneri PKIII/SUDY, musia mať sudy pri aktivite 137Cs, 2,41.1010 Bq minimálne hmotnosť s kovovým RAO 90 kg a pri aktivitách 1,67.1010 Bq a 1,53.1010 Bq min. 60 kg, aby nebol prekročený limit hmotnostnej aktivity povolený pre prepravu prepravným zariadením PKIII/SUDY, ktorý je pre 137 Cs 2,8.108 Bq/kg (pri nižších hmotnostiach ako sú uvedené by došlo k prekročeniu tohto limitu). Tab. 6.1 Príkony dávky na povrchu suda a tieniacej nádoby pre jednotlivé varianty Variant Meranie a manipulácie netienených sudov; umiestnenie Hodnota celkovej aktivity (Bq/sud) Kontaktný PD na povrchu suda (mSv/h) Kontaktný PD na povrchu tieniacej nádoby (mSv/h) 1,67.1010 6,22 - - 11 - Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 16 výliskov do VBK Meranie a manipulácie tienených sudov; umiestnenie 16 výliskov do VBK 2,41.1010 9,01 3,62 Umiestnenie 20 výliskov do VBK 1,53.1010 5,71 2,30 7 ZÁVER Záverom je možné konštatovať, že na základe vyššie uvedených výpočtov je možné navrhnúť nové LaP pre Technológie spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov (TSÚ RAO) takto: 7.1.1 LaP 2.6.1 z A-02/JZ JE A1 „Bezpečnostné limity pre manipulácie s RAO na PS PDS a v DU“ Znenie LaP 2.6.1 A: Dávkový príkon na povrchu transportného kontajnera, resp. manipulačného zvona, pri preprave fragmentov PDS nesmie prekročiť 2 mGy/hod. Nové znenie LaP: Príkon dávky na povrchu kontajnera pri preprave fragmentov PDS formou výlučnej prepravy nesmie prekročiť 10 mGy/h. 7.1.2 LaP 3.9.8 z A-02/JZ JE A1 „Dávkový príkon a aktivita fragmentov po dekontamináciií“ Znenie LaP 3.9.8 A: Dávkový príkon na povrchu obalového súboru naplneného fragmentmi po dekontaminácii nesmie prekročiť 2 mGy/hod. Nové znenie LaP 3.9.8 A: Dávkový príkon na povrchu obalového súboru naplneného fragmentmi po dekontaminácii nesmie prekročiť 10 mGy/hod. Znenie LaP 3.9.8 B: Celková beta, gama aktivita fragmentov v obalovom súbore nesmie prekročiť 200 MBq. Nové znenie LaP 3.9.8 B: Celková beta, gama aktivita fragmentov v obalovom súbore nesmie prekročiť 8,9 GBq. 7.1.3 LaP 3.2.4 z A-02/JZ TSÚ RAO „Lisovanie PRAO“ Znenie LaP 3.2.4.A: Objemová ∑ β,γ aktivita PRAO musí byť menšia ako 1 GBq/m3 Nové znenie LaP 3.2.4.A: Objemová ∑ β,γγ aktivita PRAO musí byť menšia ako 44,4 GBq/m3 Znenie LaP 3.2.4 C: nie je Nové znenie LaP 3.2.4 C: Sumárna merná alfa aktivita v obalovom súbore nesmie prekročiť 4000 Bq/g. - 12 - Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 7.1.4 LaP 3.2.6 z A-02/JZ TSÚ RAO „Cementácia PRAO“ Znenie LaP 3.2.6 F: Pre príjem PRAO na cementáciu môže byť objemová aktivita β, γ max. 20 GBq/m3 Nové znenie LaP 3.2.6 F: Pre príjem PRAO na cementáciu môže byť objemová aktivita β, γ max. 133 GBq/m3 Znenie LaP 3.2.6 G: Pre príjem PRAO na cementáciu môže byť objemová aktivita α max. 450 kBq/m3 Nové znenie LaP 3.2.6 G: Pre príjem PRAO na cementáciu nesmie hodnota maximálnej hmotnostnej α aktivity prekročiť v obalovom súbore 4000 Bq/g. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] Bezpečnostná analýza pre zvýšenie limitov a podmienok pre príjem a spracovanie kovového RAO v BSC; PVJEA-1_II/RAO/2.2.5.2/SPR/VUJE/12/00 - 13 - Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 HODNOTENIE VPLYVU PREVÁDZKY ZARIADENIA PRE PRETAVOVANIE KONTAMINOVANÉHO KOVOVÉHO ŠROTU NA PRACOVNÍKOV A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Andrej Slimák, Vladimír Nečas Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva, Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava [email protected] ABSTRAKT Príspevok sa zaoberá pretavovaním kontaminovaného kovového šrotu ako perspektívnou dekontaminačnou technológiou. Prvá časť príspevku sa zaoberá stručným popisom procesu pretavovania rádioaktívnych kovov, za ktorou nasleduje časť o možnosti využitia tejto technológie v Slovenskej republike. Hlavným cieľom práce je ohodnotenie vplyvov prevádzky pretavovacieho zariadenia na pracovníkov a životné prostredie. Podľa dosiahnutých výsledkov bude najkritickejším pracovníkom manipulátor s troskou, pričom jeho obdržaná dávka neprekračuje legislatívne stanovené limity pre ožiarenie pracovníkov. Najvýznamnejším kontaminantom z hľadiska vplyvu na životné prostredie bude 137Cs. 1 ÚVOD Neoddeliteľnou súčasťou každého jadrového zariadenia je jeho vyraďovanie z prevádzky po skončení jeho prevádzkovej životnosti. V súčasnosti je v procese vyraďovania veľké množstvo jadrových zariadení, z ktorých sa predpokladá vznik významného množstva kovových rádioaktívnych odpadov. Ide najmä o uhlíkovú oceľ, nehrdzavejúcu oceľ ako aj iné farebné kovy ako napríklad meď, hliník, olovo, atď. Ukladanie takýchto odpadov ako rádioaktívny odpad (RAO) by bolo veľmi neefektívne, pretože by sa veľmi rýchlo zaplnili kapacity úložísk. Preto je veľmi dôležité zaradiť do manažmentu rádioaktívnych odpadov vhodnú technológiu na dekontamináciu takých materiálov, respektíve vhodnú kombináciu viacerých technológií. Všeobecne medzi najmodernejšie technológie znižovania množstva kovových rádioaktívnych materiálov patri ich pretavenie. 2 POPIS PROCESU PRETAVOVANIA Pretavovanie kovov predstavuje vysokoteplotný proces, počas ktorého je kovový komponent zahriaty na jeho teplotu topenia. Počas tohto procesu sú jednotlivé prvky, ako aj ich rádioaktívne izotopy prerozdelené medzi [1]: • Ingot: Primárny produkt pretavovania. S ingotom je ďalej zaobchádzané podľa jeho rádiologickej charakterizácie. • Troska: Predstavuje sekundárny pevný RAO, ktorého hmotnosť predstavuje cca. 14% z pôvodnej hmotnosti šrotu. S troskou sa ďalej zaobchádza ako s RAO. • Prach/pecné plyny: Sekundárny RAO, ktorý je zachytený na vzduchotechnických filtroch. -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Distribúcia rádionuklidov počas pretavovania predstavuje zložitý proces, ktorý závisí od vlastností pretovavaného kovu a kontaminantov (chemické zloženie, rozpustnosť kontaminantu v roztavenom kove, hustota oxidov, zloženie a zásaditosť troskotvorného činidla) ako aj vlastností pece (teplota pretavovania, typ pece). Prchavé kontaminanty ako sú napr. cézium, jód a trícium prechádzajú najmä do pecných plynov a sú zachytávané na filtračnom systéme. Kontaminanty chemicky podobné železu ako kobalt, nikel, chróm, zinok a mangán zostávajú v tavenine. Transurány a niektoré štiepne produkty prechádzajú do trosky, ktorá je následné z povrchu taveniny odstránená. Jednou z veľkých výhod pretavby rádioaktívneho kovového šrotu je, že vo výslednom ingote sú inkorporované takmer iba prvky podobné železu, ktoré sú prevažne krátkožijúce. Dominantným rádioizotopom (pre väčšinu šrotu pochádzajúceho z vyraďovania JZ obsahujúcich jadrový reaktor) je 60Co, ktorý má dobu polpremeny 5,27 roka. Takmer všetky ostatné rádionuklidy inkorporované v ingote majú kratšiu dobu polpremeny (55Fe – 2,73 roka, 54 Mn – 312 dní, 57Co – 272 dní) [2], výnimku tvoria iba rádioizotopy niklu 63Ni – 100 rokov a 59Ni – 76 000 rokov. 3 VÝZNAM VYUŽITIA PRETAVOVANIA V PODMIENKÁCH SLOVENSKEJ REPUBLIKY V súčasnosti sú v procese vyraďovania v Slovenskej republike dve jadrové elektrárne (JE) v areáli Jalsovské Bohunice. Prvou vyraďovanou je JE A1, ktorá bola odstavená v roku 1977 po nehode označenej stupňom 4 na medzinárodnej stupnici INES. Išlo o ťažkou vodou moderovanú, plynom chladenú elektráreň, ktorá bola v prevádzke iba 5 rokov. Počas nehody došlo k poškodeniu kanála reaktora a vniknutiu ťažkej vody do plynového chladiaceho okruhu a následnému poškodeniu pokrytia všetkých palivových článkov nachádzajúcich sa v aktívnej zóne reaktora. Porušenie pokrytia malo za následok kontamináciu celého primárneho okruhu a následne prostredníctvom netesností parogenerátorov aj niektorých častí sekundárneho okruhu. Vyraďovania JE A1 začalo v roku 1998 prvou etapou a podľa plánu by mala byť elektráreň vyradená v roku 2033. Vzhľadom na charakter a úroveň kontaminácie je jej vyraďovanie veľmi zložité. V poradí druhou elektrárňou v procese vyraďovania je JE V1. Ide o dvojblok s reaktorom typu VVER-440. Elektráreň bola odstavená po 28 rokoch štandardnej prevádzky. Jej vyraďovanie začalo v roku 2011 a elektráreň by mala byť vyradená z prevádzky v roku 2025. Obidve elektrárne predstavujú potenciálny zdroj kovových RAO s veľkým objemom a relatívne nízkou aktivitou, ktoré budú vhodné na dekontamináciu a opätovné využitie. Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej kapitole vhodnou dekontaminačnou technológiou sa javí pretavba. V súčasnosti však nie je v Slovenskej republike vybudované zariadenie na pretavovanie kontaminovaného kovového RAO, avšak v blízkej budúcnosti sa plánuje sprevádzkovanie takéhoto zariadenia. Zaradenie pretavby do manažmentu nakladania s kovovými RAO predstavuje významne zníženie objemu materiálov, ktoré musia byť uložené ako RAO, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na znížení celkových nákladov na nakladanie s RAO. 4 PREDPOKLADANÝ VPLYV PREVÁDZKY NA PRACOVNÍKOV Pretavovanie kovov predstavuje komplexný proces, ktorý sa začína dovezením kovového šrotu do pretavovacieho zariadenia, končiaci uvoľnením ingotov do životného prostredie pre neobmedzené, resp. obmedzené využitie. Ako už bolo spomenuté, príspevok sa okrem iného zaoberá aj vplyvom pretavovania na obslužný personál zariadenia. Konkrétne boli -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 ohodnotené iba činnosti súvisiace priamo s pretavovaním, teda samotné pretavovanie, manipulácia s troskou, odlievanie ingotov a manipulácia s ingotmi. 4.1 Vstupné predpoklady výpočtu Predpokladané vplyvy prevádzky pretavovacej pece boli analyzované pomocou výpočtového prostriedku VISIPLAN 3D ALARA. Vytvorený model vychádza z nasledovných vstupných predpokladoch: • Pretavovacie zariadenie obsahuje pec s taviacou kapacitou 2 t kovového šrotu na jednu zavážku. • Pretavovacie zariadenie pretaví v priemere 2 zavážky kovového šrotu denne. • Ročne sa uvažuje s 250 pracovnými dňami, teda ročná taviaca kapacita zariadenia je cca 1000 ton. • Maximálne vstupné limity prijatia kovového šrotu na pretavbu predstavujú 1000 Bq/g pre beta a gama aktivitu, pričom sa konzervatívne uvažuje, že aktivita pretavovaného kovového šrotu je celý rok práve maximálna vstupná aktivita. • Uvažované rádionuklidy spolu aj s dobou polpremeny sú uvedené v Tab. 1, pričom jednotlivé rádionuklidy tvoria dva nuklidové vektory zodpovedajúce rádiologickej situácii a charakteru spracovávaných RAO z JE V1, respektíve JE A1. Zastúpenie jednotlivých rádionuklidov v nuklidovom vektore je prepočítané na referenčný dátum január 2018 • Distribúcia rádionuklidov počas pretavby medzi taveninu, trosku a pecné plyny je vo výpočtoch braná do úvahy a je uvedená v Tab. 1. Koeficienty boli prevzaté z prevádzkových skúseností zariadenia CARLA v Nemecku [3] a dokumentu „NUREG-1640“ [4]. Tab. 1: Uvažované rádionuklidy spolu s distribučnými koeficientmi a dobou polpremeny Distribúcia v % Doba polpremeny Rádionuklid Tavenina / Prach / pecné [rok] Troska ingot plyny 55 Fe 2,73 100 0 0 60 Co 5,27 88 11 1 59 Ni 76 000 90 10 0 63 Ni 100 90 10 0 90 Sr 28,70 1 97 2 93 Mo 3 500 98 0 2 94 Nb 20 300 81 17 2 125 Sb 2,76 95 4 1 137 Cs 30 1 60 39 151 Sm 90 0 93 7 152 Eu 13,50 4 95 1 239 Pu 24 110 1 97 2 241 Am 432 1 97 2 • Okrem distribúcie aktivity dochádza aj prerozdeleniu hmotnosti pôvodnej zavážky medzi ingot, trosku a pecný plyn (98,35% pre taveninu/ingot, 1,64% pre trosku a 0,01% pre prach/pecné plyny [5]). -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 4.2 Popis scenárov pre pracovníkov Pre účely ohodnotenia predpokladaných vplyvov prevádzky pece bolo vytvorených niekoľko scenárov pre pracovníkov, ktoré sú stručne popísané nižšie. Scenár operátora pece modeluje potenciálnu dávku pre pracovníka, ktorý prevádzkuje pec a riadi celý proces tavenia. Predpokladá sa, že operátor pece okrem iného ovláda aj zavážací žeriav, teda scenár zahŕňa aj zavážanie pece kovovým šrotom. Scenár odstraňovania trosky modeluje pracovníka, ktorý používa štandardné metódy a nástroje pre odstránenie trosky, pričom sa konzervatívne uvažuje, že pracovník odstraňuje trosku manuálne z povrchu taveniny. Trosku je možné odstrániť aj inými spôsobmi ako napríklad priamo z pece pomocou špeciálne prispôsobeného manipulátora, ktorý ovláda operátor pece z riadiacej miestnosti, je ju možné odliať spolu s kovom do kokíl a po stuhnutí odstrániť alebo roztavený kov spolu s troskou preliať do liacej panvy, na ktorej dne je umiestnený odlievací otvor s uzáverom, cez ktorý sa odleje kov a následne troska. Scenár odlievania ingotov modeluje potenciálnu dávku pracovníkovi, ktorý obsluhuje liace pole. Po odstránení trosky je roztavený kov prelievaný do železných kokíl. Výsledný ingot má hmotnosť cca. 400 kg. Scenár manipulácie s ingotmi predstavuje pracovníka, ktorý manipuluje s už vychladnutými ingotmi. Po stuhnutí sú ingoty vyberané z kokíl a premiestňované do 200 l sudov. Ich zvyšková aktivita je premeraná na gama scaneri s následným uvoľnením do životného prostredia, respektíve umiestnením do skladu v prípade ak nespĺňajú limity pre uvoľnenie. 4.3 Popis výpočtového prostriedku VISIPLAN 3D ALARA Na ocenenie dávkového zaťaženia bol vybraný výpočtový prostriedok VISIPLAN 3D ALARA Planning Tool. Ide o výpočtový prostriedok vyvinutý belgickou spoločnosťou SCKCEN. Tento prostriedok predstavuje analytický nástroj pre výpočet dávky vonkajšieho ožiarenia pracovníkov gama žiarením. Pomocou tohto výpočtového prostriedku môže byť nasimulované nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi a následne môžu byť vypočítané výsledky použité v praxi. Dosiahnuté výsledky môžu byť prínosom pri optimalizácii nakladania s danými rádioaktívnymi materiálmi. Gama žiarenie môže mať bodový alebo objemový zdroj a je vyžarované radiálne do všetkých smerov. Tok fotónov vo výpočtovom bode dávky závisí tiež aj od vzdialenosti od zdroja. Pre objemový zdroj žiarenia platí rovnica: φ=∫ V Kde: S .B.e −b dV 4.π .r 2 (1) S - zdroj gama žiarenia emitujúci fotóny za jednotku času [n.s-1], r - polomer gule, do ktorej sa fotóny vyžarujú, b - bezrozmerná veličina, ktorá popisuje účinnosť absorpcie častíc v tieniacom materiáli B – vzrastový faktor (Build-up factor) Tok fotónov vo výpočtovom bode dávky nachádzajúcom sa pri objemovom zdroji môže byť reprezentovaný príspevkami od viacerých bodových zdrojov rozmiestnených v danom objeme. Výsledný vypočítaný dávkový príkon je potom superpozíciou čiastkových dávkových príkonov od jednotlivých bodových zdrojov. Bodové zdroje sa nazývajú ,,kernely“ -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 a proces integrácie, kde sa výsledná dávka kumuluje od príspevkov dávok jednotlivých bodových zdrojov, sa nazýva metóda ,,point – kernel“ [6]. 4.4 Dosiahnuté výsledky V Tab. 2 sú uvedené obdržané ročné dávky pre uvažované nuklidové vektory vypočítané na základne predpokladov stanovených v prechádzajúcich kapitolách. Ako je možné vidieť z dosiahnutých výsledkov obdržaná dávka závisí od viacerých faktorov ako je kompozícia nuklidového vektora a distribučné koeficienty aktivity počas pretavovania. Nezanedbateľným faktorom je taktiež doba trvania jednotlivých činností. Tab. 2: Dosiahnuté výsledky pretavovanie kovového šrotu Obdržaná dávka [mSv/rok] Nuklidový vektor A1 Nuklidový vektor V1 Operátor pece 1,28 1,38 Odstraňovanie trosky 2,25 8,53 Odlievanie ingotov 0,20 1,75 Manipulácia s ingotmi 0,09 0,73 Najvyššiu dávku obdrží pracovník počas odstraňovania trosky priamo z pece pri pretavbe kovového šrotu kontaminovaného najmä štiepnymi produktmi a transuránmi. Ako bolo už spomenuté tieto kontaminanty sú po pretavbe akumulované najmä v troske. Keďže dekontaminačný faktor pre štiepne produkty je oveľa vyšší ako pre aktivačné produkty, pracovník obsluhujúci liace pole a pracovník manipulujúci s ingotmi obdrží nižšiu dávku od kovového šrotu kontaminovaného najmä štiepnymi produktmi (nuklidový vektor A1). Do úvahy sa bralo ako vonkajšie, tak aj vnútorné ožiarenie pracovníkov, pričom vo všeobecnosti možno povedať, že dávka obdržaná vonkajšou cestou je oveľa významnejšia ako vnútornou. Vzhľadom na skutočnosť, že troska a prach predstavujú sekundárne RAO, ktoré je potrebné uložiť v Republikovom úložisku RAO v Mochovciach, je potrebné aby ich obsah rádionuklidov neprekročil limity a podmienky pre ukladanie, respektíve aby odpad spĺňal kritéria pre nízkoaktívne RAO. Podľa vyhlášky ÚJD SR č. 30/2012 Z.z. je nízkoaktívny RAO definovaný ako odpad, v ktorom hmotnostná aktivita rádionuklidov s dlhou dobou polpremeny, najmä rádionuklidov emitujúcich alfa žiarenie, je nižšia ako 400 Bq/g [7]. Z uvedeného teda vyplýva, že obsah alfarádionuklidov v šrote určenom na pretavbu je limitujúcim faktorom. Na základe distribučných koeficientov rádionuklidov (Tab. 1) a distribúcie hmotnosti (kapitola 4.1) bola stanovená maximálna hmotnostná aktivita alfarádionuklidov na 6,76 Bq/g. 5 PREDPOKLADANÝ VPLYV PREVÁDZKY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Pretavovacia pec predstavuje zdroj emisií tuhých znečisťujúcich látok a škodlivín z procesu tavenia kovových RAO. Obslužný priestor pracoviska bude odsávaný autonómnym filtračným zariadením. Takto prefiltrovaný vzduch bude privedený do centrálneho odsávacieho systému s ďalšou samostatnou filtráciou s účinnosťou 99,95 %. Počas celého procesu pretavovania nesmú výpuste do atmosféry prekročiť limitné hodnoty stanovené v [8] (Tab. 3). -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Tab. 3: Ročné limity pre výpuste do atmosféry [8] Rádionuklid 54 57 60 65 94 110m Mn, Co, Co, Zn, Nb, Ag, 125Sb, 134Cs, 137Cs, 144Ce 90 Sr 238 Pu, 239-240Pu, 241Am Výpusť [Bq] 6,58E+08 1,96E+07 6,16E+06 Pri výstavbe pretavovacieho zariadenia bude využívaná kombinovaná filtrácia (filtračné zariadenie na pracovisku a centrálny odsávací systém). Predpokladá sa teda, že kombinovaná filtrácia bude mať významne vyššiu účinnosť. Ako príklad môže byť uvedené zariadenie CARLA v Nemecku, kde celková filtračná účinnosť dosahuje hodnoty 99,997 % [9]. Vypočítané hodnoty výpustí pre spomínanú hodnou sú uvedené v Tab. 4. Tab. 4: Ročné predpokladané výpuste rádiokontaminantov do atmosféry pre filtračný systém s celkovou filtračnou účinnosťou 99,997 % Výpust do Atmosféry po Čerpanie limitu Rádionuklid prečistení na filtroch [Bq/rok] [%] 60 Co 3,0E+05 0,05 94 Nb Sb 137 Cs 6,0E+05 3,0E+05 1,2E+07 0,09 0,05 1,82 Sr 6,0E+05 3,10 241 4,06E+03 0,07 125 90 239 Pu, Am* * Pre limitnú aktivitu 6,76 Bq/g Z uvedených výpočtov ako aj z distribučných koeficientov a rádiologickej charakterizácie kovových RAO vyplýva, že najvýznamnejším rádionuklidom vypúšťaným v aerosóloch do ŽP bude 137Cs. Hodnoty vypočítané v Tab. 4 neuvažujú so zastúpením jednotlivých nuklidov v nuklidových vektorov, ale sú vypočítané pre jednotlivé nuklidy pre maximálné možné vstupne hmotnostné aktivity kovového šrotu. 6 ZÁVER Hlavným cieľom príspevku je oceniť predpokladaný vplyv prevádzky zariadenia na pretavovanie kontaminovaného kovového RAO na pracovníkov a životné prostredie. Ako vyplýva z predpokladaného vplyvu na pracovníkov maximálnu dávku obdrží pracovník pri odstraňovaní trosky z pece, 8,53 mSv za jeden rok, čo je v rámci platných limitov stanovených slovenskou legislatívou (20 mSv ročne) [10]. Dôležité je však spomenúť, že trosku je možné odstrániť viacerými spôsobmi, pričom vo výpočtoch sa konzervatívne uvažovalo s najhorším scenárom z radiačného hľadiska. Pri uvažovaní iného scenára odstraňovania trosky (kapitola 4.2) by obdržaná dávka pre pracovníkov bola nižšia. Z dosiahnutých výsledkov taktiež vyplýva, že zariadenie nebude mať významný vplyv na životné prostredie, pretože vypočítané výpuste čerpajú z limitov iba zlomok za stanovených podmienok. -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 POĎAKOVANIE Tento projekt bol čiastočne podporený Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ Slovenskej republiky grantom VEGA 1/0796/13 a nariadením číslo CD-2009-36909/39460-1:11 v rámci projektu CONRELMAT. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] International Atomic Energy Agency. Application of Thermal Technologies for Processing of Radioactive Waste, IAEA-TECDOC-1527, Vienna: IAEA, 2006. ISBN: 978-92-0-113806-7. [2] Organisation for Economic Co-operation and Development – Nuclear Energy Agency. Decontamination Techniques Used in Decommissioning Activities, OECD/NEA, 1999. [3] QUADE, U., MULLER, W. Recycling of radioactively contaminated scrap from the nuclear and spin-off for other application. Revista de metalurga, Madrid Vol. Extr., 2005, pp. 23-28. [4] U.S. Nuclear Regulatory Commission. Radiological Assessment for Clearance of Materials from Nuclear Facilities. Main Report. NUREG-1640, Washington D.C., 2005. [5] Swedish Radiation Protection Authority. Validation of Dose Calculation Programmes for Recycling. SSI Report 2002:23. Stockholm: SSI, 2002. [6] VERMEERSCH, F. VISIPLAN 3D ALARA Planning Tool. User´s manual. SCK-CEN, Mol, Belgicko, 2005. [7] Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky z 30. Januára 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom. [8] Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva z 21.10.2011 o vydaní povolenia na uvoľňovanie rádioaktívnych látok do životného prostredie. [9] QUADE, U., Kluth, T. Recycling by Melting, 20 Years Operation of the Melting Plant CARLA by Siempelkamp Nukleartechnik GmbH. International Journal for Nuclear Power. Volume 54 (2009), No. 10 October. [10] Nariadenie vlády SR z 10. mája 2006 o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením. Zbierka zákonov č. 345/2006. -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 SCENÁRE NAKLADANIA S VEĽKÝMI KOMPONENTMI V RÁMCI PROCESU VYRAĎOVANIA JADROVÝCH ELEKTRÁRNÍ Z PREVÁDZKY A MOŽNOSTI ICH REALIZÁCIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Martin Hornáček, Vladimír Nečas Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva, Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava [email protected] ABSTRAKT Proces vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky je neoddeliteľnou súčasťou ich životného cyklu. Táto problematika sa v súčasnosti stáva čoraz aktuálnejšou, a to jednak ako dôsledok prijatých rozhodnutí o okamžitom resp. predčasnom ukončení prevádzky existujúcich jadrových elektrární ako aj faktu, že mnohé zariadenia dosiahli alebo v dohľadnej dobe dosiahnu svoju plánovanú životnosť. Špecifickú skupinu zariadení predstavujú tzv. veľké komponenty, ktoré tvorili súčasť primárneho okruhu jadrovej elektrárne a ako dôsledok neutrónovej aktivácie a kontaminácie je úroveň ich aktivity zvýšená o niekoľko rádov (v porovnaní s aktivitou prírodného pozadia). V prípade tlakovodných reaktorov sú tieto komponenty reprezentované tlakovou nádobou reaktora, vnútroreaktorovými časťami (blok ochranných rúr, kôš aktívnej zóny, šachta reaktora, dno šachty reaktora), kompenzátorom objemu a parogenerátormi. Je zrejmé, že v prípade plánovania a samotnej realizácie činností spojených s ich demontážou je nutná modifikácia resp. návrh nových postupov. Predmetom príspevku je všeobecné zhodnotenie stratégií demontáže veľkých komponentov z pohľadu skúseností získaných z realizovaných projektov ako aj identifikácia faktorov determinujúcich voľbu príslušného demontážneho postupu. Príspevok sa ďalej zaoberá možnosťami demontáže parogenerátora použitého v jadrovej elektrárni V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá je v súčasnosti v procese vyraďovania. Sú analyzované rôzne scenáre demontáže, skladovania resp. ukladania do úložiska. Je skúmaný vplyv poklesu aktivity prirodzenou rádioaktívnou premenou ako aj aplikácie dekontaminačných technológií (predresp. podemontážna dekontaminácia) na množstvá materiálov uvoľniteľných do životného prostredia resp. uložiteľných v príslušnom úložnom systéme. 1 ÚVOD Vyraďovanie jadrových elektrární (JE) z prevádzky predstavuje komplex činností, ktoré je vzhľadom na ich rozsah a náročnosť nutné plánovať v dostatočnom časovom predstihu. V rámci tohto procesu predstavuje jednu z najnáročnejších úloh demontáž tzv. veľkých komponentov. Je zrejmé, že pri navrhovaní ako aj samotnej realizácii činností spojených s demontážou uvedenej kategórie komponentov je nutné zohľadniť množstvo faktorov, ktoré je možné rozdeliť do nasledujúcich skupín [1]: • Problematika demontáže – prístupy k ukladaniu vznikajúcich primárnych a sekundárnych odpadov, bezpečnostné hľadisko a princíp ALARA, dostupnosť zaužívaných a overených technológií, dizajn JE, prítomnosť zdvíhacích a transportných zariadení v objekte, fyzikálno-rádiologické pomery v JE pred začiatkom projektu -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 • • • demontáže, finančné hľadisko, problematika splnenia požiadaviek príslušných dozorných orgánov, verejná mienka. Problematika transportu – splnenie príslušných predpisov, technické a prevádzkové hľadisko, finančné hľadisko, verejná mienka. Je potrebné zdôrazniť, že transport veľkého komponentu ako 1 kus je logisticky značne náročný vo viacerých ohľadoch (rozmery, zaťaženie vozovky a pod.). Na druhej strane, dôsledkom fragmentácie veľkého komponentu na menšie časti je väčší počet transportov. Spracovanie, úprava a skladovanie odpadov – druh a spôsob aplikácie dekontaminačnej technológie (pred- resp. podemontážna dekontaminácia), realizácia príslušných postupov spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov (RAO), pričom je potrebné zohľadniť ich dostupnosť a nároky na skladovacie kapacity. Uloženie do úložiska – kľúčovým je splnenie tzv. kritérií prijateľnosti pre daný úložný systém. V prípade uvažovaného použitia novej formy upraveného odpadu (napr. tlaková nádoba reaktora vyplnená cementovou zmesou – JE Maine Yankee, USA [2]) je nutné schválenie príslušnými dozornými orgánmi. Tento proces schvaľovania je však časovo a mnohokrát aj ekonomicky náročný (často je nutné vykonať úpravy v rámci úložiska). Z uvedeného je zrejmé, že existuje viacero stratégií demontáže veľkých komponentov, ktorých realizácia je silne závislá od miestnych pomerov v lokalite. Základné možnosti demontáže veľkých komponentov sú uvedené v nasledujúcej podkapitole. 1.1 Stratégie demontáže veľkých komponentov Ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti, dôsledkom komplexnosti problematiky demontáže veľkých komponentov je viacero scenárov nakladania s veľkými komponentmi. Vo všeobecnosti existujú 2 prístupy demontáže veľkých komponentov: • • Demontáž ako 1 kus (angl. „one-piece removal“), Fragmentácia na menšie časti. Podrobnejšie možno spôsoby demontáže veľkých komponentov rozdeliť nasledovne [3]: • • • Fragmentácia na mieste, skladovanie a uloženie v úložisku (angl. „cut and dispose“), ako príklad možno uviesť JE Stade v Nemecku (672 MW, prevádzka v rokoch 1972-2003), kde bola tlaková nádoba reaktora (TNR) fragmentovaná a jednotlivé časti umiestnené do kontajnerov pre plánované úložisko Konrad [4]. Demontáž ako 1 kus a transport do spracovateľského centra (angl. „pack and go“), ako príklad možno uviesť JE Stade v Nemecku, kde boli 4 PG demontované ako 1 kus a transportované loďou do spracovateľského centra Studsvik vo Švédsku, kde boli dekontaminované, fragmentované (pomocou technológií tepelného a mechanického delenia) a pretavené [5]. Demontáž ako 1 kus a skladovanie (angl. „pack and wait“), ako príklad možno uviesť JE Greifswald, kde boli niektoré z PG, všetky TNR (bloky 1 až 5) a niektoré z vnútroreaktorových častí transportované ako 1 kus do dočasného skladu v lokalite (Interim Storage North), kde sú skladované až do doby, pokiaľ ich aktivita nepoklesne na úroveň umožňujúcu jednoduchšiu demontáž (z pohľadu radiačnej ochrany), resp. uvoľnenie ich častí do životného prostredia (ŽP) [6]. -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 • Demontáž ako 1 kus a uloženie v úložisku (angl. „pack and dispose“), ako príklad možno uviesť JE Maine Yankee, USA, kde bola TNR (spolu s vnútroreaktorovými časťami) vyplnená betónom a transportovaná na úložisko v lokalite Barnwell [2]. 2 SITUÁCIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V Slovenskej republike sú v súčasnosti v procese vyraďovania JE A1 a JE V1 v Jaslovských Bohuniciach. Kým prevádzka JE A1 bola ukončená po nehode v roku 1977, ukončenie prevádzky JE V1 (bez mimoriadnych udalostí) bolo dôsledkom prístupových rokovaní Slovenskej republiky a Európskej únie. Jadrová elektráreň V1, ktorej PG je predmetom príspevku, sa v súčasnosti nachádza v 1. etape vyraďovania. Začiatok 2. etapy, zahrňujúcej demontáž aktivovaných a kontaminovaných komponentov je plánovaný na 1.1.2015 s predpokladaným ukončením v roku 2025 [7]. Uvedené komponenty budú podľa [8] demontované na mieste a časti neuvoľniteľné do ŽP budú predmetom ďalšieho spracovania a úpravy s následným uložením v Republikovom úložisku RAO (RÚ RAO) v Mochovciach. V uvedenej lokalite je v súčasnosti v prevádzke povrchové úložisko (PÚ) a v roku 2016 je plánované začatie stavby úložiska veľmi nízkoaktívnych RAO (VNAO) [7]. Rozdiel medzi povrchovým úložiskom a úložiskom VNAO je absencii niektorých inžinierskych bariér ako aj vo forme upraveného RAO. Zároveň sú náklady na ukladanie do úložiska VNAO približne 10-krát nižšie ako v prípade ukladania do povrchového úložiska [9]. Odlišný prístup bol aplikovaný v prípade JE Greifswald v Nemecku. Napriek skutočnosti, že uvedená JE používala rovnaký typ reaktora ako v JE V1 (typ VVER-440/230) a počas prevádzky sa nevyskytli mimoriadne udalosti, veľké komponenty (TNR, PG, vnútroreaktorové časti) boli demontované ako 1 kus a sú skladované v dočasnom sklade v lokalite (Interim Storage North). Rozdiel medzi uvedenými projektmi vyraďovania možno vysvetliť aj faktom, že v Nemecku sú v prevádzke len podpovrchové úložiská [10], z čoho vyplýva, že náklady na ukladanie sú značne vysoké. V Slovenskej republike, ako už bolo spomenuté, je v prevádzke povrchové úložisko a výstavba úložiska veľmi nízkoaktívnych RAO je plánovaná v dohľadnej budúcnosti. 2.1 Charakteristika parogenerátora pre JE s reaktorom typu VVER Ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach, predmetom príspevku je parogenerátor, ktorý bol súčasťou každej zo 6 slučiek primárneho okruhu JE V1. Jeho rez je znázornený na Obr. 1: -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 1 Rez parogenerátorom pre JE s reaktormi typu VVER-440 [11] Uvedený PG pozostáva z 3 hlavných častí: • • • Plášť parogenerátora – dĺžka približne 12,9 m, celková hmotnosť 113,4 t. 2 kolektory – výška 4,2 m, vonkajší polomer 48,5 cm, každý o hmotnosti 12,7 t, Teplovýmenné rúrky – dĺžka približne 9,7 m, celková hmotnosť 34,7 t. Celková hmotnosť parogenerátora je približne 173 t. Z hľadiska materiálových vlastností je plášť PG z uhlíkovej ocele 22K; materiál kolektorov a teplovýmenných rúrok je austenitická oceľ s 0,08% uhlíka, 18% chrómu, 10% niklu and menej než 1% titánu [12]. Vzhľadom na fakt, že parogenerátor sa nachádza v relatívne veľkej vzdialenosti od aktívnej zóny reaktora (a teda aj neutrónového toku), jediným zdrojom aktivity je kontaminácia vnútorných povrchov kolektorov a teplovýmenných rúrok chladivom primárneho okruhu. Podrobnejšie sa inventáru aktivity PG venuje kap. 3.2. 3 VSTUPNÉ PREDPOKLADY PRE HODNOTENIE SCENÁROV DEMONTÁŽE PAROGENERÁTORA V úvodnej časti príspevku bolo uvedené, že pri voľbe stratégie demontáže ako aj manažmentu vznikajúcich materiálov je nutné zohľadniť množstvo faktorov. V rámci analyzovaných scenárov boli uvažované 2 vybrané aspekty: • • Pred- a podemontážna dekontaminácia. Časový pokles aktivity. V nasledujúcich častiach budú uvedené parametre bližšie charakterizované. 3.1 Aplikácia dekontaminačných technológií Účelom dekontaminácie môže byť zníženie dávkového príkonu v okolí zariadenia, minimalizácia rizika ďalšieho rozšírenia kontaminácie (napr. pri rozrezaní rúrok), zníženie -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 triedy RAO alebo uvoľnenie do ŽP. Účinnosť dekontaminácie možno kvantifikovať tzv. dekontaminačným faktorom (DF), ktorý možno definovať aj ako pomer dávkového príkonu pred a po dekontaminácii. Je potrebné rozlišovať pred- a podemontážnu dekontamináciu. Preddemontážna dekontaminácia má za cieľ zlepšenie radiačnej situácie v okolí zariadenia, ktoré je predmetom ďalších činností (napr. demontáže). V súčasnosti bolo realizovaných mnoho projektov dekontaminácie ako napr. celookruhová dekontaminácia nemeckej JE Unterweser (1410 MW, prevádzka v rokoch 1978-2011), kde DF na teplovýmenných rúrkach PG dosahoval hodnotu 147 [13]. Z tohto dôvodu sa v analýzach uvažuje s hodnotu DF = 100. Podemontážna dekontaminácia smeruje k zlepšeniu a zefektívneniu nasledujúcich fáz spracovania a úpravy RAO a v určitých prípadoch umožňuje zníženie triedy RAO či uvoľnenie do ŽP. V prípade parogenerátora je podemontážna dekontaminácia fragmentovaných teplovýmenných rúrok vzhľadom na ich rozmery (priemer 10 mm) problematická (je nutné ich pozdĺžne rozrezanie). Z tohto dôvodu je pri podemontážnej dekontaminácii uvažované s DF = 10. 3.2 Časový pokles aktivity Rádioaktívny inventár PG je tvorený predovšetkým aktivačnými produktmi (55Fe, 60Co, 63Ni). Prítomnosť štiepnych produktov (137Cs, 90Sr) je vzhľadom na prevádzku bez mimoriadnych udalostí výrazne limitovaná. Hodnoty aktivít jednotlivých častí predstavujú odhadované hodnoty pre výpočet parametrov vyraďovania JE V1 a sú uvedené v Tab. 1: Tab. 1 Aktivity jednotlivých častí PG a ich pokles v čase Komponent Teplovýmenné rúrky 1 kolektor Plášť PG Spolu Aktivita [Bq] 2020 4,45E+11 4,33E+08 1,15E+05 4,45E+11 2015 7,40E+11 7,20E+08 1,92E+05 7,41E+11 2025 3,37E+11 3,27E+08 8,72E+04 3,37E+11 Z uvedených hodnôt a na základe limitov stanovených v príslušných predpisoch [14] možno skonštatovať, že plášť PG možno z hľadiska radiačnej ochrany okamžite uvoľniť do ŽP. Ostatné časti (teplovýmenné rúrky a kolektory) bude možné uložiť v príslušnom type úložného systému (povrchové úložisko, úložisko VNAO), resp. uvoľniť do ŽP v závislosti na časovom poklese aktivity a aplikácii dekontaminačných technológií. Kombináciou uvedených parametrov možno vytvoriť rôzne scenáre, ktoré sú charakterizované v nasledujúcej kapitole. 4 UVAŽOVANÉ SCENÁRE NAKLADANIA S KOMPONENTMI PAROGENERÁTORA JE V1 Celkovo boli vytvorené 4 scenáre, reflektujúce aplikáciu pred- resp. podemontážnej dekontaminácie. Zároveň je v rámci každého scenára skúmaný pokles aktivity prirodzenou rádioaktívnou premenou (roky 2015, 2020 a 2025 – Tab. 1). V rámci každého scenára možno identifikovať nasledovné významné činnosti: -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 • • • • Demontáž predstavujúca fragmentáciu teplovýmenných rúrok a kolektorov na menšie, transportovateľné časti, problematika bola z pohľadu dávkového zaťaženia pracovníkov čiastočne analyzovaná v [15]. Spracovanie, úprava primárnych RAO – prípadné vysokotlakové lisovanie, manipulácia s kontajnermi v rámci spracovateľského centra (Bohunické spracovateľské centrum RAO v Jaslovských Bohuniciach – BSC RAO). Povaha týchto činností nepredpokladá vysoké dávkové zaťaženie (v porovnaní s demontážou). Transport fragmentovaných častí z BSC RAO do RÚ RAO v Mochovciach (vzdialenosť 97 km). Ukladanie upravenej formy RAO – manipulácia s kontajnermi v rámci štruktúry príslušného úložného systému. Celkový prehľad uvažovaných scenárov je na Obr. 2: Koncový stav Scenár 0 bez preddemontážnej dekontaminácie demontáž bez podemontážnej dekontaminácie spracovanie, úprava transport PÚ, VNAO demontáž bez podemontážnej dekontaminácie spracovanie, úprava transport PÚ, ŽP demontáž DF = 10 spracovanie, úprava transport VNAO, ŽP demontáž DF =10 spracovanie, skladovanie transport ŽP Scenár 1 DF = 100 Scenár 2 DF = 100 Scenár 3 DF = 100 Obr. 2 Schéma uvažovaných scenárov nakladania s teplovýmennými rúrkami a kolektormi parogenerátora Problematika vplyvu času na kategóriu vznikajúcich primárnych RAO bola sčasti analyzovaná v [16]. Scenár 0 reprezentuje tzv. nulový variant bez uvažovania akejkoľvek dekontaminácie. Je zrejmé, že uvedený prístup je v rozpore s princípom ALARA, t.j. minimalizácii rizika a úrovne ožiarenia na personál. Z tohto dôvodu tento scenár slúži len ako referenčný. V rámci scenáru 0 možno vznikajúce primárne odpady (teplovýmenné rúrky) považovať v súlade s aktuálnou legislatívou [17] za nízkoaktívne RAO, t.j. uložiteľné v povrchovom úložisku. Kolektory bude možné po 5 rokoch (t.j. v roku 2020) preklasifikovať na VNAO. -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Scenár 1 umožňuje popri redukcii dávkového zaťaženia aj uvoľnenie kolektorov do ŽP (hneď v roku 2015). Scenár 2 umožňuje preklasifikovanie teplovýmenných rúrok na VNAO, a to hneď v roku 2015. Scenár 3 koncepčne vychádza zo Scenára 2 avšak s tým rozdielom, že namiesto úpravy teplovýmenných rúrok je uvažované ich skladovanie, a to do doby, kým ich aktivita nepoklesne na úroveň umožňujúcu ich uvoľnenie do ŽP. To je možné dosiahnuť v roku 2039, t.j. po 24-, 19-, resp. 14-ročnom skladovaní (v závislosti na dobe začiatku demontážnych činností). V porovnaní so Scenárom 0 tak dochádza k úspore približne 60 t ocele (pre 1 PG). 5 ZÁVER Cieľom príspevku bolo poskytnutie základného prehľadu problematiky demontáže veľkých komponentov uvedením stratégií demontáže ako aj faktorov ovplyvňujúcich ich voľbu. Ťažiskom je problematika vyraďovania JE v SR, ktorá je demonštrovaná na príklade parogenerátora JE V1. Vzhľadom na schválenú stratégiu a možnosti ukladania RAO boli vytvorené 4 scenáre, pričom bol analyzovaný vplyv času a aplikácie dekontaminačných technológií na možné koncové stavy primárnych RAO. Výraznú redukciu dávkového zaťaženia (počas demontáže) predstavuje preddemontážna dekontaminácia. Realizácia podemontážnej dekontaminácie má za cieľ predovšetkým zníženie kategórie RAO, resp. umožnenie uvoľniť materiály do ŽP. Z prezentovaných výsledkov je zrejmé, že kolektory je možné okamžite uvoľniť do ŽP v prípade súčasnej aplikácie pred- a podemontážnej dekontaminácie. V prípade zamýšľaného uvoľnenia teplovýmenných rúrok do ŽP je nutné ich ďalšie skladovanie, čo na jednej strane predstavuje značnú úsporu materiálov i priestorov úložiska. Na druhej strane je však v takomto prípade nutné vybudovať vhodné skladovacie priestory s inštitucionálnou kontrolou po dobu minimálne 14 rokov, čo si vyžaduje dodatočné náklady. Taktiež je nevyhnutné zrealizovať spracovanie, úpravu a uloženie vznikajúcich sekundárnych RAO (použité dekontaminačné roztoky), čo môže predstavovať nezanedbateľný príspevok k celkovej kolektívnej efektívnej dávke. Uvedené skutočnosti budú preto predmetom ďalších analýz. Vo všeobecnosti však možno skonštatovať, že v prípade parogenerátorov JE V1 možno optimalizovať nároky na úložné kapacity, resp. umožniť uvoľnenie ich častí do ŽP. POĎAKOVANIE Tento projekt bol čiastočne podporený Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ Slovenskej republiky grantom VEGA 1/0796/13 a nariadením číslo CD-2009-36909/39460-1:11 v rámci projektu CONRELMAT. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] [2] Organisation for Economic Co-operation and Development – Nuclear Energy Agency. Radioactive Waste Management Committee. The Management of Large Components from Decommissioning to Storage and Disposal: A report of the Task Group on Large Components of the NEA Working Party on Decommissioning and Dismantling (WPDD). NEA/RWM/R(2012)8. Paris: OECD/NEA, 2012. WHEELER, D., M.: Large Component Removal/Disposal. In. WM’02 Conference, February 24-28, 2002, Tucson, AZ. [online]. [cit. 10. apríl 2014]. Dostupné na internete: <http://www.wmsym.org/archives/2002/Proceedings/44/573.pdf>. -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 [3] [4] [5] [6] [7] [8] [9] [10] [11] [12] [13] [14] [15] [16] KNAACK, M.: Dismantling of Large Components. [online]. [cit. 9. apríl 2014]. Dostupné na internete: <http://www.iaea.org/OurWork/ST/NE/NEFW/WTSNetworks/IDN/idnfiles/WkpPlanLicencingDecomProjetc_Germany2012/WkpPlanLicencingDe comProjetc_Germany2012-Dismantling_Large_Components-Knaack.pdf>. LOEB, A.: RDB Rückbau im Kernkraftwerk Stade: Innovative Umsetzung. In International Journal for Nuclear Power, ISSN 1431-5254, 2011, vol. 56, no. 3, pp. 171-175. GEIGER, H., SCHYMKE, K.: Weltweite Logistik im gesamten Nuklear-Kreislauf: Nuclear Cargo + Service GmbH. In International Journal for Nuclear Power, ISSN 1431-5254, 2011, vol. 56, no. 3, pp. 169-170. PHILIPP, M.: Die Energiewerke Nord GmbH – Der Weg vom Betreiber eines stillgelegten russischen Kernkraftwerkes zu einem führenden Stilllegungsunternehmen in Europa. In International Journal for Nuclear Power, ISSN 1431-5254, 2011, vol. 56, no. 3, pp. 160-164. Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi: Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR. Schválená PV MH SR, 25.10.2012. [online]. [cit. 10. apríl 2014]. Dostupné na internete: <http://www.economy.gov.sk/posudzovanie-vplyvov-na-zp---strategiazaverecnej-casti-mieroveho-vyuzivania-jadrovej-energie-v-slovenskej-republike/127873s> Jadrová a vyraďovacia spoločnosť: Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov – 2. ETAPA VYRAĎOVANIA JADROVEJ ELEKTRÁRNE V1 JASLOVSKÉ BOHUNICE, Jún 2013. [online]. [cit. 10. apríl 2014]. Dostupné na internete: <http://www.javys.sk/sk/o-spolocnosti/projekty/posudenievplyvu-2-etapy-vyradovania-je-v1-na-zp/dokumenty>. DUTZER, M. et al. Disposal of very low level waste and safety assessment. In: Proceedings of an International Symposium on Disposal of Low Activity Radioactive Waste, Cordoba, Spain, 13-17 December 2004. Vienna: IAEA, 2005. ISBN 92-0-102905-5, s.153-163. Federal Ministry for the Environment, Nature Conservation and Nuclear Safety. Joint Convention on the Safety of Spent Fuel Management and on the Safety of Radioactive Waste Management: Report of the Federal Republic of Germany for the fourth Review Meeting in May 2012, August 2011. [online]. [cit. 3. Jún 2013]. Dostupné na internete: <http://www.bmu.de/fileadmin/bmuimport/files/english/pdf/application/pdf/jc_4_bericht_deutschland_en.pdf> BARABÁŠ, K.: Jaderné elektrárny. Elektrotechnická fakulta, České vysoké učení technické v Praze, 1985. s. 48. International Atomic Energy Agency: Assessment and management of ageing of major nuclear power plant components important to safety: Steam generators, IAEA-TECDOC-981. Vienna: IAEA, 1997. TOPF, CH. et al.: Full System Decontamination at German Nuclear Power Plant Unterweser. In: International Journal for Nuclear Power, ISSN 1431-5254, 2013, vol. 58, no. 4, s. 216-220. Nariadenie vlády Slovenskej republiky z 10. mája 2006 o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením. Zbierka zákonov č. 345/2006. HORNÁČEK, M., NEČAS, V., BEZÁK, P.: Calculation of the dose load during dismantling of large components in the process of decommissioning of nuclear installations. In: Proceedings of the 15th International Conference on Environmental Remediation and Radioactive Waste Management ICEM2013, September 8-12, 2013, Brussels, Belgium. HORNÁČEK, M., NEČAS, V.: The Analysis of the Process of Dismantling of Large Components used in Nuclear Power Plants from the Perspective of Radioactive Waste Disposal. In: Regional Seminar on Radioactive Waste Disposal, September 8-9, 2013, Senec, Slovak Republic. ISBN 978-80-971498-0-2. -8- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 [17] Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky z 30. januára 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom. Zbierka zákonov č. 30/2012. -9- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 HOT CELL FACILITY IN CVR M. Miklos, O. Srba Structural and System Diagnostics Department, Centrum Výzkumu Řež s.r.o, Řež, Czech Republic Tel: +420 266 14 2 323; [email protected] ABSTRACT Paper presents the construction of hot cell facility within the project SUSEN (Sustainable Energy) at CVR (Research centre Rez). Design and construction as well as the instrumental and experimental part are carried out by our company, namely the Design department and Structural and System Diagnostics department. The cells will be used for preparation and testing of irradiated structural materials (eight gamma cells) and experiments with flame fluorination of pulverized fuel (two alpha cells). Paper summarizes new approach of layout of the cells, benefits and difficulties that come out from the layout. The project uses existing building converted for the purpose of placement of new hot cells. Area of the existing building is one of the restricting conditions for the hot cells construction. The project SUSEN is fully funded by the European Union. Most components must be purchased on the basis of competitive tendering or competitive dialogue. 1 INTRODUCTION The Sustainable Energy Project (SUStainable ENergy, SUSEN) [2] is implemented as a regional R&D centre in Priority Axis 2 and its objective is to act as a relevant research partner for cooperation within the sphere of application including the establishment of partnerships and cooperation with important European research centers. Within this project a new complex of 10 hot cells will be build. They are divided to 8 gamma hot cells and 2 alpha hot cells, also 1 semi-hot cell will be constructed as well. The cells will be equipped with experimental devices for diagnostics and testing for admittance of radioactive samples entering the hot cells, technologies for a complex samples processing (cutting, welding machining) and set of equipment for carrying out mechanical tests (sample preparation area, stress testing machine, impact tester, etc.) as well as to study material microstructure (optical microscope, SEM). The hot cells are currently under construction and must be finished and operational till the end of 2015. 2 CONSTRUCTION PART Design of the hot cells as well as overseeing of the construction part is being done by our Design department. The main limitation for the design of the hot cells is the building by itself. Limited space inside the building gives no other alternative than to build the hot cells in two lines with their back together (fig.1). As the shielding material a stainless steel was chosen. It has been decided to make the outer wall shielding thickness 500mm, internal wall between hot cells 300mm with the possibility to make it wider up to 500mm. The ceiling shielding was designed in the thickness of 400mm and the floor shielding of hot cells is 300mm. The final design of the shielding will be decided by the supplier of the shielding in order to make the -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 production easier for him. Our conditions are to prevent the gamma ray shots through the shielding, it must stand itself and cannot collapse and it must prove the shielding properties. For the supplier we have prepared in 3D software three variants but it is upon him what layout he will use. Fig. 1 Design of the hot cells In each hot cell will be a hermetic, removable box from stainless steel (fig 2), different type of devices will be installed inside these boxes. This approach to the hermetic properties of the hot cells allowed us maintain the condition inside very easily and if we have a reason to change the instrumentation inside the box, we simply pull out the box and put new inside with the new instrumentation without delay. Fig. 2 Hermetic steel Box with holes for window, entrance for the workers and specimens With removable boxes inside hot cells we need every connection to the instrumentation device inside to be disconnectedly. This is very difficult task. All connections (wires, pipes, -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 etc.) will be managed through the bottom of the box (fig 3). Before pulling of the box out of the hot cell all connection must be disconnected. The hermetic box is a first barrier of the containment and it will be built from stainless steel plates. Outer construction will be same for all other boxes. Actually we have 6 types of boxes including the semi hot chamber. The box itself has active ventilation with filters, active waste piping and LED light system for illumination of the work space. Inside the box will be numerous sensors (temperature, pressure, radiation level, etc.) and cameras for better control of the device inside. The entry for workers to the box is from top of the box. The box has also openings in floor for the Glands where the low voltage, high voltage and piping will be placed. Under these openings there is a shielded plate with the same thickness as the floor shielding of the hot cells. Fig 3 Box inside the hot cell (left) and Box with connection to the support technologies (right) Limited space in the building did not allow to create a pre-chambers, therefore was a mobile pre-chamber developed. It is used for entry to a hot cell for workers. The pre-chamber has its own electrical circuit, ventilation, connector for the fresh air (for the protective suits) and entrance doors. Door in the floor is for access to a hot cell. Pre-chamber will be equipped with shelves for tools, overhead crane and protective suits. It will be moved via the indoor crane and it has its swap space on the ceiling of operator halls. Fig. 4 Mobile pre-chamber -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Currently a draft of a transportation device for the specimens is known. The idea is to use a container or cask with internal shell or another container which will be lowered through the openings in shielding and box into the cell. It opens itself and the operator with use of manipulators will remove the irradiated sample. The container closes itself and is pulled back into the transportation cask. The main operation and the problems with transport could be summarized: Known operation: 1. Opening of shielding part of hot cell 2. Airtight connection to box 3. Opening of transportation device and box 4. Delivering of irradiated sample to box 5. Closing of transportation device and box 6. Disconnection of transportation device 7. Closing of shielding part of hot cell Difficulties: Access from above Airtight connection Heavy shielding Precise position of device Time-consuming To complex for one device Whole areas of building were the hot cells are could be divided to six parts (fig. 5): • Box/hot cell, where the test and preparation of radioactive material will be carried out • Operation hall, where the worker will monitor and control everything inside the cell • Hall above the cells, where the workers will enter the hot cell, sample will be transport and box will be change • Operator hall ceiling, where the clean decontamination of the box will occur and new experiment will be prepare • Operator hall basement, where the support technologies for the devices inside the box will be • Cell basement, where the radioactive waste and input of media for hot cell will be. Fig. 5 Crosscut of the hot cell building -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 At the operator hall ceiling, there will be space for docking station of hermetic box. At the docking station there will be operations such as light decontamination of the box, service and maintenance works on machinery equipment, space for mobile pre-chamber, space for other support materials and the mobile clean air compressor. 3 INSTRUMENTATION PART The hot cells will be equipped for manufacturing of the specimens (cutting, welding, drilling, machining) with: • Electrical discharge machine (EDM) • CNC machining centre • Electron beam welding machine (EBW) The hot cells will be equipped for mechanical testing with: • Universal test machine for combined axial-torsional loading up to 250kN • High frequency resonance pulsator up to 50kN • Electromechanical creep machine up to 50kN • Fatigue machine • Autoclave with water loop The microscopes (SEM, nanointender) will be placed in the semi-hot cell. All the technological and experimental devices will be purchase by public tender. Fig. 6 Instrumentation devices inside hot cells -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 4. CONCLUSIONS New hot cells complex will be ready and operational in 2016. The whole system will cover all process: receiving of the material, samples preparing, mechanical testing and microstructure observation. Due to high shielding we will be prepare for material from decommission NPP. Our hot cells are close to research nuclear reactor LVR-15 and new irradiation facility which will be built in project SUSEN. This allowed us to cover even the irradiation part and we will have everything for R&D of new materials for future NPP Gen IV. ACKNOWLEDGEMENTS: The presented work was financially supported by the SUSEN Project CZ.1.05/2.1.00/03.0108 realized in the framework of the European Regional Development Fund (ERDF). REFERENCES [1] [2] http://cvrez.cz http://susen2020.cz -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 INSPEKCE PALIVA V ČECHÁCH Martina Malá Centrum výzkumu Řež s.r.o. [email protected] ABSTRAKT Ačkoliv je poškozování paliva tlakovodních reaktorů běžným jevem, snahou je těmto poškozením zabránit či je alespoň minimalizovat, prodloužit tak životnost paliva a zamezit šíření štěpných produktů do chladiva a dále do životního prostředí. Vhodnými metodami sledování paliva během jeho provozu se pak předchází rozvoji jeho nekontrolovatelného chování, jež by mohlo mít závažné důsledky pro provoz elektrárny. K těmto metodám patří poradiační monitorování, neboli inspekce paliva, pomocí vybraných technik, např. vizuální kontrola, ultrazvuková zkouška, sipping test ad. Inspekce paliva byly doménou zejména na západních blocích LWR, ale se současnými narůstajícími požadavky na palivo, např. vyšší vyhoření, prodlužování palivových kampaní, se inspekce dostávají také na východní typy paliva. V České republice se inspekce ozářeného paliva vykonávají na JE Temelín již od roku 2003, zprvu z důvodu použití východní koncepce reaktoru se západním typem paliva, později pak pro potvrzení nového paliva od jiného výrobce. Od roku 2008 pak na inspekcích spolupracuje Centrum výzkumu Řež s.r.o., jehož tým od roku 2011 působí jako nezávislá kontrola dodavatele paliva. V rámci poradiačního programu jsou vždy během odstávky na daném bloku prováděny kontroly stavu vybraných palivových souborů, tj. probíhá vizuální kontrola a měření zkrutu, průhybu a délky palivového souboru. 1 ÚVOD Pod inspekcemi paliva si lze představit např. inspekce výroby paliva ve výrobním závodě, inspekce čerstvého paliva na elektrárně při přejímce od dodavatele, kontroly zavezení kontejnerů na použité palivo, kontroly správnosti zavezení aktivní zóny a další. Mnohými kontrolami prochází palivo nejen energetických reaktorů, ale také reaktorů výzkumných, kdy inspektoři státních dozorných orgánů či IAEA kontrolují evidenci jaderných materiálů. Problematické je zejména měření a zkoumání stavu jaderného paliva energetických reaktorů po ozáření, během tzv. „pool-side“ inspekcí. Vysoce aktivní jaderné palivo má vysoký zbytkový tepelný výkon a emituje γ-záření a neutrony, proto jeho inspekce musí probíhat pod vodou v bazénech paliva. V současnosti jsou ve světě pro inspekce používány zejména vizuální metody hodnocení, ale postupně jsou stále více používány i jiné moderní metody měření a zkoumání (např. laser, viz [1], ultrazvuk). Pool-side inspekce byly zavedeny v 70. letech s narůstajícími se poškozeními paliva během provozu a byly doménou zejména západních bloků (PWR, BWR). Avšak se stále vyššími nároky na provoz paliva v aktivní zóně (např. vyšší vyhoření, delší cykly) se inspekce dostávají i do jiných oblastí světa (např. bloky VVER). Inspekce jsou zpětnou vazbou nejen pro výrobce paliva, ale také pro provozovatele jaderné elektrárny. S poškozením paliva úzce souvisí jeho výrobní proces (výrobní vady vedoucí k netěsnostem), manipulace s palivem (poničení konstrukce paliva) a provozní parametry aktivní zóny (chemický režim, teplota, výkon paliva a průtok chladiva aktivní zónou vedoucí např. ke korozi pokrytí, vibracím paliva způsobující otěr pokrytí o distanční mřížky či cizí předměty, hydridaci pokrytí či interakci -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 palivo-pokrytí). Nejčastějšími příčinami poškození paliva PWR/VVER je koroze a otěr, neboli fretting (grid-to-rod, otěr pokrytí paliva o distanční mřížku, a debris, otěr cizího předmětu o pokrytí paliva) [2]. Přínosy pravidelného sledování stavu paliva spočívají v pravidelném ověřování bezpečnostní rezervy paliva během provozu z hlediska jeho deformací a ke včasnému podchycení nebezpečných trendů v chování paliva. Dalším přínosem je ekonomika palivového cyklu, neboť je možné kvantifikovat projektové rezervy paliva a podložit tak např. navýšení výkonu či vyhoření paliva. K metodám inspekcí ozářeného paliva typu „pool-side“, tedy přímo na jaderné elektrárně, v bazénu paliva, patří např. vizuální kontrola, ultrazvuková zkouška, měření geometrie palivového souboru, měření oxidických vrstev vířivými proudy, sipping test. Sipping test (více zde [3]) se od ostatních metod odlišuje tím, že se provádí ve většině případů během vyvážení paliva z aktivní zóny, přímo na zavážecím stroji. již během provozu z měření aktivit chladiva lze posoudit, zda je palivo těsné či nikoliv. První informace o stavu (o těsnosti) konkrétního palivového souboru však plyne až z vyvážení zóny (ze sipping testu). Zbylé metody jsou pak aplikovány v bazénu paliva. Součástí vybavení bloků PWR je tzv. „fuel building“, který umožňuje vykonávat veškeré kontroly i manipulace (např. zavezení kontejnerů použitým palivem) prakticky bez omezení. Naproti tomu inspekce na blocích VVER jsou omezeny pouze na odstávku bloku, kdy jsou bazény paliva přístupné. Pro tyto účely byly vyvinuty různé konstrukce, tzv. stendy; jedním z nich je právě Mobilní stend inspekcí a oprav na JE Temelín. 2 INSPEKCE PALIVA NA JE TEMELÍN Poradiační monitorování paliva na JE Temelín bylo zavedeno na americkém palivu VVantage-6 (Westinghouse) z důvodu potvrzení kompatibility západního typu paliva s východní koncepcí reaktoru. První kontroly proběhly zhruba před deseti lety na prvním bloku. Během provozu soubory vykazovaly značné průhyby, a proto byl původní typ souboru postupně modifikován. Konstrukce souboru byla postupně zpevňována. Pokrytí paliva, vodicí trubky a vnitrní mřížky byly vyrobeny ze slitiny Improved Zircaloy-4. Tento design ovšem vykazoval větší růst a prohýbání proutků a následně způsoboval nedosedání regulačních klastrů. Soubory také vykazovaly náchylnost k opotřebení pokrytí v místech styku proutků s distanční mřížkou (již zmiňovaný grid-to-rod fretting). K poškození pokrytí došlo již v průběhu první kampaně na prvním bloku. Typ VVantage-6 prošel řadou konstrukčních změn do podoby, která umožnila omezení průhybu proutků. Od roku 2007 byl do reaktoru zavážen typ obsahující slitinu ZIRLOTM, jež umožnil omezit opotřebení vlivem grid-to-rod fretting. [2] Od roku 2011 inspekce pokračují na palivu od ruského dodavatele TVEL (typ TVSA-T, tzv. Alternative Fuel Assembly for Temelín NPP). Tento typ paliva je pevnější a odolnější díky skeletu s úhelníky ze Zr slitiny. Soubory typu TVSA jsou dnes používány na blocích VVER-1000 v Rusku, Bulharsku a na Ukrajině. Na JE Kalinin se od roku 1998 testují soubory TVSA, typ TVSA-T byl zavezen k testování v roce 2003. Odzkoušeno bylo 108 souborů, vizuální inspekce nepotvrdila žádné poškození. Zkušební provoz prokázal dobrou provozní schopnost, pevnost skeletu a geometrickou stabilitu během zavážení i během provozu. [2] Totožné výsledky prokázaly kontroly paliva na JE Temelín. Poradiační monitorování paliva provádí primárně dodavatel paliva, TVEL, nezávislým hodnocením stavu paliva jsou pověřeni pracovníci Centra výzkumu Řež s.r.o. Vše probíhá ve spolupráci se zaměstnanci JE Temelín, kteří se věnují provozu a manipulacím s palivem. Během tří let prošlo kontrolou na obou blocích v součtu přes 50 souborů. Výsledky z inspekcí potvrzují dobrý korozní i mechanický stav paliva. [5] V roce 2014 k padesáti změřeným souborům přibude dalších zhruba 20. Kontrolou tak projdou jednoleté, dvouleté, tříleté, ale také již čtyřleté soubory. -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Inspekce paliva na JE Temelín v současnosti sestávají z vizuální inspekce celého palivového souboru pomocí černobílé radiačně odolné podvodní kamery umístěné na Mobilním stendu inspekcí a oprav a z měření geometrie palivového souboru (zkrut, průhyb a délka). Při vizuální kontrole se v záběru ocitají periferní palivové proutky, úhelníky, distanční mřížky a hlavice a patice. Kamery se používá také pro měření geometrie souboru. 3 ULTRAZVUK PRO MĚŘENÍ GEOMETRIE PALIVA Důvodem inspekcí paliva je pravidelné ověřování bezpečnostní rezervy paliva během provozu z hlediska jeho deformací a včasné podchycení nebezpečných trendů v chování paliva. Proto se pracovníci CVŘ zabývají možnostmi inspekcí paliva na jaderných elektrárnách typu VVER. Jednou takovou metodou je právě ultrazvuk, který umožňuje s velkou přesností a rychlostí stanovit deformaci palivového souboru. V současnosti se ultrazvuku v oblasti paliva používá zejména k identifikaci netěsných palivových proutků. V případě aplikace této metody na měření geometrie souboru by došlo ke zkrácení doby měření i vyhodnocování dat oproti stávající vizuální metodě, ale zároveň tato metoda nabízí možnost navýšit počet měřených souborů při zachování současné doby inspekcí paliva během odstávky. Nejedná se sice o novinku na trhu, avšak nabízená zařízení jsou k dispozici většinou jen pro čtvercové soubory (např. Areva, Westinghouse). [6] V loňském roce bylo v laboratoři CVŘ vybudováno experimentální zařízení pro měření pozice distanční mřížky šestihranného palivového souboru. Cílem tohoto zařízení je ověřit vhodnost použití ultrazvuku pro měření deformace (zkrutu a průhybu) ozářeného palivového souboru typu VVER. Ultrazvukové zařízení bylo navrženo tak, aby co nejvěrněji simulovalo podmínky při měření deformace palivového souboru v bazénu paliva. Pro realizovatelnost však bylo nutné přijmout některá zjednodušující opatření, např. neaktivní zkoušky (tzn. bez radiace), soubor je reprezentován pouze jednou distanční mřížkou (zatím nebyly použity makety palivových proutků), na začátek měření nebylo uvažováno s použitím kyseliny borité (která je součástí chladiva bazénů paliva), hydraulický tlak neodpovídá tlaku na dně bazénu paliva, výška hladiny chladiva je dána pouze nutností ponoření ultrazvukových sond. [6] Experimentální zařízení bylo navrženo jako skleněná nádrž s vyhříváním, vychylovacím systémem pro šestihrannou distanční mřížku a rámem pro pohyblivé umístění ultrazvukových sond. Vychylovací systém pro mřížku umožňuje simulovat všechny pohyby, které charakterizují změnu její polohy při deformaci palivového souboru: posun k sondám a od sond (projevuje se při průhybu podél strany souboru), posun zleva doprava (projevuje se při průhybu podél jedné strany souboru) a pootočení mřížky (projevuje se při zkrutu souboru). Jelikož je teplota v blízkém okolí palivového souboru výrazně ovlivněna konvektivním přenosem tepla z pokrytí, je teplotní pole kolem souboru proměnné. Ultrazvukové sondy bez teplotní kompenzace umístěné v různých výškách by tedy udávaly při stejných měřených vzdálenostech různé hodnoty. Řešení této situace jsou dvě: buď použít sondy s teplotní kompenzací, nebo provést kalibraci vzdálenosti se změnou teploty. Jednodušším řešením se jeví varianta se sondami s teplotní kompenzací. Pro určení teplotní závislosti během měření je tedy ultrazvukové zařízení možné vyhřívat. [6] V první sadě měření byl stanovován posun mřížky v rovině simulující zkrut a průhyb palivového souboru, zatím beze změny teploty. Z prvních výsledků měření pozic distanční mřížky plynou následující závěry: většina hodnot rozdílu mezi nastavenou a změřenou pozicí v případě měření průhybu souboru se pohybuje pod 0,5 mm (maximum je 0,6 mm). Rozdíly v nastavených a detekovaných pozicích lze vysvětlit několika důvody, a to nízkou tuhostí měřicího zařízení (zařízení se pod působením síly při nastavování mírně ohýbá), volností zavěšení distanční mřížky, vlivem lidského faktoru při nastavování pozice a odečítání hodnot -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 a součtem chyb měření v různých směrech. Hodnoty rozdílu mezi nastavenou a změřenou pozicí jsou vyšší než předpokládané, avšak pro měření deformace palivového souboru v bazénu skladování vyhořelého paliva nejsou překážkou. V tomto případě jsou totiž z principu eliminovány první nejzávažnější důvody, tedy vliv konstrukce experimentálního zařízení; v případě použití automatizovaného sběru dat je vyloučen i vliv lidského faktoru na měření. V případě simulace měření zkrutu souboru jsou rozdíly mezi nastavenou a změřenou pozici velké. Vysvětlením může být samotná konstrukce experimentálního zařízení, vliv lidského faktoru při nastavování a odečítání hodnot, metoda výpočtu, či nedokonalá rovina bočního plechu distanční mřížky. Největší vliv na rozdíl v nastavených a měřených pozicích je vlivem nedokonalé roviny bočního plechu distanční mřížky. Pro měření pootočení distančních mřížek a zkrutu palivového souboru v bazénu skladování vyhořelého paliva se neuplatní první dva důvody, v případě automatizovaného sběru dat je vyloučen i vliv lidského faktoru. [6] Další sady měření obsahující vliv různé teploty vody, příměsi kyseliny borité a radiace na měření pokračují v roce 2014, čímž se ověří vhodnost použití metody na celý ozářený palivový soubor. 4 ZÁVĚR Inspekce ozářeného paliva na jaderných elektrárnách jsou důležitou součástí provozu, neboť v sobě zahrnují zpětnou vazbu o stavu a chování paliva během provozu a umožňují pravidelně ověřovat bezpečnostní rezervy paliva během provozu z hlediska jeho deformací a zavčasu podchytit nebezpečné trendy v chování paliva. Dalším přínosem je ekonomika palivového cyklu, neboť je možné kvantifikovat projektové rezervy paliva a podložit tak např. navýšení výkonu či vyhoření paliva. Inspekce ozářeného paliva v Čechách probíhají na JE Temelín již přes 10 let a vystřídaly západní design paliva společnosti Westinghouse (VVantage-6) i východní design společnosti TVEL (TVSA-T). V roce 2014 to bude kolem 70 souborů typu TVSA-T, které prošly kontrolami a měřením geometrie. Inspekce ozářeného paliva provádí primárně dodavatel paliva, pracovníci Centra výzkumu Řež zde provádí nezávislé hodnocení stavu paliva po jednotlivých kampaních. V rámci inspekcí paliva se pracovníci CVŘ zabývají také dalšími možnostmi, jak inspekce zefektivnit. Jednou z možností je použití ultrazvuku pro měření geometrie souboru. Tato možnost přináší urychlení měření i vyhodnocování dat. Pro tyto účely bylo v CVŘ vybudováno experimentální ultrazvukové zařízení. Palivový soubor je zde simulován jednou šestihrannou mřížkou. Na této mřížce se stanovuje odezva ultrazvukových sond na posuv v různých směrech. Cílem zařízení je ověřit vhodnost navržené metody pro měření celého ozářeného palivového souboru. PODĚKOVÁNÍ Tato činnost byla podpořena z projektu "Efektivní infrastruktura pro komercializaci VaV, financovaného z Operačního programu Výzkum a vývoj pro inovace". POUŽITÁ LITERATURA [1] Američané vyvíjejí novou metodu laserové spektroskopie pro sledování povrchu palivových článků, web AtomInfo, http://atominfo.cz/2012/09/americane-vyvijeji-novou-metodu-laserovespektroskopie-pro-sledovani-povrchu-palivovych-clanku/ -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 [2] [3] [4] [5] [6] International Atomic Energy Agency. “Review of Fuel Failures in Water Cooled Reactors”. Vienna: IAEA, 2010. IAEA Nuclear Energy Series No. NF-T-2.1. Andrlík M., Pávková Z., Martykán M. - Hodnocení těsnosti pokrytí paliva na jaderné elektrárně Temelín, http://www.iaea.org/inis/collection/NCLCollectionStore/_Public/42/039/42039992.pdf Malá M. – Inspekce a opravy paliva na JE Temelín. Jaderná energetika, transmutační a vodíkové technologie v pracích mladé generace. Mikulášské setkání mladé generace ČNS. Brno. 2010. Sborník ze setkání. ISBN 978-80-02-02288-6. Malá M. - Post-irradiation inspections on TVSA-T fuel assemblies at Temelín NPP, konference VVER 2013, Praha. 2013. Nerud P., Malá M. - Aplikace UT pro měření deformace ozářeného PS, interní dokument CVŘ -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 VÝPOČET INDUKOVANEJ AKTIVITY REAKTORA VVER-440/V-230 Amine Bouhaddane, Gabriel Farkas, Vladimír Slugeň Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU v Bratislave Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava [email protected] ABSTRAKT Pokrok v oblasti výpočtových technológií umožňuje uskutočňovať doteraz ťažko realizovateľné simulácie a zvyšovať presnosť doterajších výpočtov. Z tohto progresu ťažia aj kódy založené na metóde Monte Carlo. Modelovanie transportu častíc má svoje nezastupiteľné miesto v jadrovej energetike. Príspevok sa zaoberá výpočtami transportu neutrónov v aktívnej zóne a jej okolí, ktoré slúžia ako zdrojový člen pre výpočty aktivácie v rámci rádiologickej charakterizácie reaktora. V tomto príspevku je využitý kód MCNPX umožňujúci nielen výpočet hustoty toku neutrónov a reakčnej rýchlosti, ale aj samotnej indukovanej aktivity a to v prípade výpočtu „kcode“ (výpočtu kritickosti). Výpočet je realizovaný pre prípad reaktora VVER-440/V-230 aký sa nachádza v odstavenej jadrovej elektrárni V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Výsledky sú porovnané so simuláciami uskutočnenými vo svete pre reaktory VVER-440. 1 ÚVOD Reaktory VVER-440, prevádzkované v Slovenskej republike, patria do druhej generácie jadrových reaktorov. Ich plánovaná doba životnosti je 30 rokov, pričom sa počíta s jej predĺžením aspoň o desať rokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti a dobu ich uvedenia do prevádzky sa zvyšuje dopyt po tvorbe plánov vyraďovania a likvidácie rádioaktívneho odpadu (RAO). Jednou z úloh, ktorá predchádza spracovaniu RAO je stanovenie inventáru rádionuklidov. Určovanie inventáru rádionuklidov priamym meraním je finančne i technologicky náročné, preto je výhodné mať k dispozícii validované počítačové simulácie. Stanovenie inventáru rádionuklidov je špecifickou činnosťou, ktorá si vyžaduje znalosti z oblasti dizajnu reaktora, jeho prevádzky, z dozimetrie a z vyraďovania jadrových zariadení. Správny odhad inventáru rádionuklidov vedie k zníženiu nákladov ako aj k zvýšeniu radiačnej bezpečnosti v procese vyraďovania. V tejto práci boli uskutočnené výpočty pre reaktor typu VVER-440/V-230. 2 STANOVENIE INVENTÁRU RÁDIONUKLIDOV Najvyššiu rádioaktivitu v jadrovom reaktore má ožiarené jadrové palivo. Po jeho vyňatí z reaktora pozostáva inventár rádionuklidov z indukovanej aktivity a produktov kontaminácie. V prípade, že sa počas prevádzky reaktora nevyskytla žiadna nehoda, tvoria aktivačné produkty až 99% aktivity [1]. Preto sa bude nasledujúci text venovať už len indukovanej aktivite. Indukovanú aktivitu tvoria aktivačné produkty viazané v konštrukčných materiáloch reaktora. Väčšinou teda ide o konštrukčné časti vo vnútri tlakovej nádoby reaktora, ale patrí sem aj tepelné a biologické tienenie pozostávajúce z betónu ako aj oblasti -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 bazéna skladovania vyhoreného jadrového paliva (VJP) pri reaktore a skladovacie koše VJP v medzisklade VJP. Precízna znalosť inventáru rádionuklidov umožňuje stanoviť radiačné podmienky v priebehu vyraďovania, čo má vplyv na: proces výberu scenára vyraďovania, nasadenie rôznych druhov techník demontáže, posúdenie potreby a spôsobu dekontaminácie, výber metódy spracovania RAO a v neposlednom rade na zníženie dávkového zaťaženia pracovníkov. Preto je cieľom charakterizačného programu získať reprezentatívne výpočty, in situ merania a analýzy vzoriek, ktoré poskytujú lepšie porozumenie radiačnej situácii, ktorá nastane počas samotného vyraďovania. 2.1 Výpočet inventáru rádionuklidov V ideálnom prípade sú k dispozícii vzorky ožiarených materiálov vhodné pre uskutočnenie laboratórnych analýz na určenie aktivít a koncentrácií jednotlivých rádionuklidov. Avšak získať takéto vzorky môže byť do značnej miery finančne a technologicky náročné, pretože dávkový príkon v blízkosti aktivovaných komponentov sa pohybuje v rádoch Gy/h [1]. Z týchto dôvodov narastá potreba validovaných počítačových kódov a metodiky pre výpočet indukovanej aktivity v reaktore a v jeho bezprostrednom okolí. Základným predpokladom pre výpočet indukovanej aktivity je znalosť priestorového a energetického rozdelenia hustoty toku neutrónov v systéme. Hustota toku neutrónov je následne použitá pre stanovenie výťažkov reakcií jednotlivých rodičovských nuklidov, ktorých dcérske rádionuklidy produkujú ionizujúce žiarenie. Tieto výťažky reakcií sú na základe definovaných parametrov (doba ožarovania, doba po ožiarení) prevedené na špecifickú (hmotnostnú) aktivitu konkrétnych rádionuklidov. Na záver nasleduje výpočet celkovej aktivity komponentu na základe „známej“ koncentrácie rodičovských nuklidov v materiály, z ktorého je komponent vyrobený a na základe celkovej hmotnosti komponentu. Pod „známou“ koncentráciou sa rozumie priemerná hodnota zobratá z vzorkovacieho programu alebo predpokladaná na základe iného relevantného zdroja (napr. informácie od konštruktérov) [1]. Prvé komplexné výpočty inventáru rádionuklidov pre reaktory VVER-440 boli uskutočnené v druhej polovici 90-tych rokov vo Fínsku (VTT Energy) pre jadrovú elektráreň (JE) Loviisa [2], [3], [4], [5]. Ďalšie výpočty pre reaktory tohto typu boli vykonané pre JE Kola v Rusku [6], pre JE Dukovany v Českej republike [7], pre JE V-1 Jaslovské Bohunice na Slovensku [8] a pre Arménsku JE a JE Paks v Maďarsku [9]. Podobné výpočty pre iné typy jadrových reaktorov možno nájsť o. i. v publikáciách [1], [10], [11], [12]. Výpočty sa líšia v použití výpočtových kódov. Niektoré z nich už dnes nie sú používané, ďalšie sa v súčasnosti naďalej vyvýjajú. V nasledujúcom výpočte by som chcel poukázať na možnosť výpočtu inventáru rádionuklidov za použitia kódu MCNPX. 2.2 Výpočet kódom MCNPX Vo výpočtoch bol použitý kód MCNPX (Monte Carlo N-Particle eXtended), verzia 2.7.0. MCNPX je všeobecný Monte Carlo transportný kód pre modelovanie interakcie žiarenia s látkou. Jeho najväčšou výhodou je možnosť trojrozmerného modelovania reaktora a jeho komponentov. Takisto používa pre výpočet transportu neutrónov spojité energetické spektrum neutrónov [13]. Toto je zabezpečené použitím spojitých účinno-prierezných knižníc (napríklad validované ENDF/B-VII.0). Výpočet v tejto práci bol uskutočnený v móde kritickosti („kcode“) využívajúc schopnosť kódu MCNPX (zabudovaný modul CINDER‘90) počítať vyhorievanie/aktiváciu prostredníctvom vstupu „BURN“. -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Na základe technickej dokumentácie pre reaktor typu VVER-440/V-230 bolo možné zostrojiť zjednodušený model tohto reaktora, ktorý môže byť ďalej upravený alebo prispôsobený pre ďalšie výpočty. Model pozostáva z aktívnej zóny (palivové kazety bez profilácie obohatenia, automatické regulačné kazety (ARK) a tieniace kazety), vnútorných konštrukčných častí reaktora (kôš aktívnej zóny, šachta reaktora) a je ohraničený tlakovou nádobou reaktora, takže hlavné konštrukčné časti boli zachované. Ide o šestinový model využívajúci symetrickú geometriu tohto typu reaktora (pozri Obr. 1). Materiálové údaje boli stanovené pre strednú teplotu chladiva 280°C. Chemické zloženie paliva bolo určené podľa dostupných údajov napočítaných pre palivo s obohatením 3,82% o 235U. Stredná pozícia 6-tej skupiny ARK bola na základe technickej dokumentácie stanovená vo výške 175 cm. Poslednou časťou prípravy vstupného súboru bolo určenie kritickej koncentrácie kyseliny boritej. Táto úloha bola riešená iteračným výpočtom v kóde MCNP5. Obr. 1 Horizontálny rez šestinovým modelom aktívnej zóny reaktora VVER-440/V230 v programe MCNPX. 1 – tlaková nádoba reaktora (TNR), 2 – austenitický a silový návar výstelky TNR, 3 – chladivo, 4 – šachta reaktora, 5 – kôš aktívnej zóny, 6 – tieniaca kazeta (TK), 7 – palivová kazeta, 8 – kazeta automatickej ochrany, regulovania a kompenzácii, 9 – ARK 6. skupiny. 3 VÝPOČET A VÝSLEDKY Výpočet bol uskutočnený pre tieniace kazety, pretože ide o komponent v tesnej blízkosti aktívnej zóny, čo znižuje výpočtový čas a neistotu. Druh potenciálne sa vyskytujúcich rádionuklidov vychádza z chemického zloženia konštrukčného materiálu. Niektoré z nich môžu byť zanedbané kvôli ich neutrónovo-fyzikálnym vlastnostiam ako sú napr. nízka miera aktivácie alebo krátka doba polpremeny. Tieniace kazety boli vyrobené z austenitickej ocele 08Ch18N10T (rovnako ako kôš aktívnej zóny alebo šachta reaktora). Zadané chemické zloženie je uvedené v Tab. 1 (v prípade intervalovo určeného obsahu prvku bola použitá stredná hodnota). Tab. 1: Chemické zloženie ocele 08Ch18N10T [14] C N Si P S Ti V Cr Mn Fe Co Ni Mo W Prvok Zastúpenie 0,08 0,05 0,8 0,035 0,02 0,5 0,2 18 1,5 68,065 0,05 10 0,5 0,2 [hm. %] -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Výpočty boli uskutočnené pre prvých 15 kampaní po inštalácií tieniacich kaziet do reaktora. Stredná hodnota vyhorenia na jednu kampaň bola stanovená na 16 MWd/kgU. Veľká väčšina aktivity bola tvorená aktivitou rádionuklidov s krátkou dobou polpremeny, ktoré sa rozpadnú v prvých mesiacoch po odstavení reaktora. Preto bola v rámci celkovej aktivity uvažovaná len aktivita rádionuklidov s dobou polpremeny na úrovni približne jedného roka a viac. Neistota MCNPX výpočtov je odhadovaná do 5%. Výsledky sú napočítané pre dobu odstavenia jadrového reaktora. Tab. 2 Celková aktivita vybraných rádionuklidov po 15 kampaniach pre jednu TK Rádionuklid T1/2 Druh žiarenia Ai [Bq] 55 Fe 2,73 r EC (X) 4,69E+15 60 Co 5,2714 r β- (γ) 8,41E+14 54 Mn 312,3 d EC (γ) 3,57E+14 63 Ni 100,1 r β1,95E+14 57 Co 271,79 d EC 3,92E+12 59 Ni 7,6E04 r EC (X) 1,18E+12 93 Mo 4,0E03 r EC (X) 2,54E+10 94 Nb 2,03E04 r β- (γ) 6,15E+06 Celková aktivita vybraných rádionuklidov: 6,09E+15 *EC – elektrónový záchyt, X – emisia röntgenovského žiarenia Obr. 2 znázorňuje priebeh celkovej aktivity vybraných rádionuklidov (pozri Tab. 2) vo všetkých 36 tieniacich kazetách po inštalácii do aktívnej zóny reaktora prvého bloku JE V-1 pred začiatkom trinástej kampane. Vypočítané hodnoty v grafe potvrdzujú exponenciálny (1e-λτ) priebeh aktivačného procesu. Odchýlky od exponenciálneho trendu sú spôsobené rozličnými dobami trvania kampaní a jednotlivých odstávok medzi nimi, počas ktorých dochádza k premene rádionuklidov. Výsledky pre tieniace kazety boli porovnané (pozri Tab. 3) s údajmi publikovanými v [15] pre fínske [4] a ruské [6] výpočty. Konkrétne išlo o porovnanie hodnôt špecifickej aktivity, pri ktorých je obzvlášť nutné vziať do úvahy podmienky výpočtu. Výpočty pre JE Loviisa boli uskutočnené 1-D transportným kódom ANISN a pre odhad inventáru rádionuklidov bol použitý kód ORIGEN-S. Výsledky sa k sebe približujú, keď uvážime rôznu dĺžku doby ožarovania. Tab. 3 Celková špecifická aktivita tieniacich kaziet reaktora VVER-440 v rôznych JE JE Jaslovské Bohunice (1) JE Loviisa (2) JE Kola (3) Lokalita Aktivita TK [GBq/t] 7,7E+07 1,6E+06 2,3E+07 (1) priemerná aktivita vybraných rádionuklidov (Tab. 2) po 15 rokoch prevádzky, (2) maximálna povrchová aktivita po 30 rokoch prevádzky, (3) údaje k roku 2010, bez doplňujúcich informácií. -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 2 Priebeh celkovej aktivity vybraných rádionuklidov (Tab. 2 +58Co a 59Fe) vo všetkých tieniacich kazetách 1. Bloku JE V-1 v priebehu 15 kampaní po inštalácii do reaktora V priebehu prvých rokov po odstavení reaktora prudko klesá aktivita krátkožijúcich rádionuklidov (napr. 58Co T1/2=70,86 dní , 59Fe T1/2=44.503 dní, Obr. 3) a hlavnú úlohu v celkovej aktivite preberajú dlhšie žijúce rádionuklidy (Obr. 3). Výsledky ukazujú, že 55Fe (doba polpremeny 2,73 rokov) je najdôležitejším aktivačným produktom v prvej dekáde po ukončení prevádzky reaktora. V ďalších rokoch budú mať najväčší podiel na celkovej aktivite tieniacich kaziet rádionuklidy 60Co (doba polpremeny 5,2714 rokov) a následne 63Ni (doba polpremeny 100,1 rokov). Obr. 3 Priebeh celkovej aktivity vybraných rádionuklidov počas prvých 50 rokov po odstavení reaktora (v logaritmickej mierke). -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 4 ZÁVER Možnosť výpočtového stanovenia inventáru rádionuklidov pomocou kódu MCNPX bola prezentovaná na príklade výpočtu pre tieniace kazety reaktora typu VVER-440/V230 aký bol použitý v JE V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Výsledky výpočtov boli porovnané s hodnotami výpočtov uskutočnených pre reaktory VVER-440 v rôznych lokalitách (Kola, Loviisa). Údaje vychádzajú z prevádzkovej histórie reaktora počas 15 kampaní po inštalácii tieniacich kaziet. Výsledky potvrdzujú, že najvýznamnejšími rádionuklidmi z hľadiska rádioaktivity v priebehu likvidácie jednotlivých komponentov sú 55Fe (prvých 10 rokov), 60Co (10 - 50 rokov) a 63Ni (počas celého vyraďovania). V ďalších výpočtoch by bolo vhodné uvážiť rôznu mieru aktivácie komponentov v radiálnom ako aj axiálnom smere a takisto vplyv prevádzkových parametrov na mieru aktivácie. Kód MCNPX môže byť vhodným nástrojom pre výpočet inventáru rádionuklidov v komponentoch reaktora. POĎAKOVANIE Autori ďakujú podpore projektom VEGA 1/0366/12 a VEGA 1/0204/13 ako aj APVV DO7RP-005-12. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] International Atomic Energy Agency. Radiological Characterization of Shut Down Nuclear Reactors for Decommissioning Purposes. Vienna : IAEA, 1998. ISBN 92–0–103198–X. [2] NYKYRI, M., ANTILLA, M., „The Activated Metal Waste at Olkiluoto Power Plant - The Arisings, Activity and Packaging for Disposal. Report YJT-85-31,“ Nuclear Waste Commission of Finnish Power Companies, October 1985. [3] F. WASASTJERNA, „Flux Calculations for Determination of the Activity Inventory in the Loviisa-1 and 2 Nuclear Power Stations.Technical report, FVO/VLJ Repository 89-3,“ Imatran Voima Power Company, 1989. [4] ANTILLA, M. et al. Activity Inventory of the Activated Decommissioning Waste of the Loviisa Nuclear Power Plant, Rep. YJT-89-02. s.l. : Nuclear Waste Commission of Finnish Power Companies, 1989. [5] P. SALONEN, „Analysis of the Concretes of the Biological Shields of the Loviisa and Olkiluoto Nuclear Power Plants. Technical Report TVO/VLJ Repository 89-03,“ Teollisuuden Voima Oy, February 1989. [6] ENGELMANN, H.J., MELNIKOV, N.N. Decommissioning Plans of Nuclear Facilities in the Regions of Murmansk and Archangelsk in Northwest Russia. s.l. : Kontec Gesellschaft für Technische Kommunikation mbH, 1997. SMUTNÝ, V., HEP, J., NOVOSAD, P., „The Change of Austenitic Stainless Stell Elements Content in the Inner Parts of VVER-440 Reactor During Operation,“ rev. 13th International Symposium. Reactor Dosimetry State of the Art 2008: pp. 220-227., Akersloot, The Netherlands, 2009. [7] [8] KRIŠTOFOVÁ, K., RAPANT, T., SVITEK, J., „Radiological Characterization of V1 NPP Technological systems & Buildings - Activation,“ rev. Workshop on Radiological Characterisation for Decommissioning, Studsvik, Sweden, April 2012. [9] SZABOLCS, C., FEHÉR, S., „Conclusions of Activation Analyses of Two Different VVER440 NPPs,“ rev. AER Working Group C and G meeting, Paks, 23 May 2013. -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 [10] EZURE H. Survey of estimation methods for radioactive inventory in nuclear reactors to be decommissioned. Journal of Nuclear Science and Technology, 1998, vol.35, no.5, pp. 379-391. [11] K. KRIŠTOFOVÁ, "Výpočtové stanovenie indukovanej aktivity reaktora KS-150 pre účely vyraďovania". Dissertation work., Bratislava: FEI STU, 2005. [12] HEP, J., KONEČNÁ, A., VALENTA, V., „Výpočty pro likvidaci JE A1 Jaslovské Bohunice. Ae10043/Dok Rev.1, 30 s,“ Škoda JS a.s., Plzeň, 2000. -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 POSÚDENIE SEIZMICKEJ ODOLNOSTI ZARIADENÍ ANLYTICKOU A EXPERIMENTÁLNOU METÓDOU Andrea Horniaková Divízia prípravy prevádzky JE, VUJE, a.s., Okružná 5, 918 64 Trnava, Slovenská republika [email protected] ABSTRAKT Príspevok sa zoberá posúdením seizmickej odolnosti zariadení analytickou a experimentálnou metódou. Jednoduché vysvetlenie seizmickej udalosti a jej delenie. Z hľadiska seizmickej odolnosti je dôležité poznať konštrukcie zariadení/komponentov a systémov vyskytujúcich sa v jadrových elektrárňach – ukážka niektorých modelov. Popis jednotlivých metód analýz. Experimentálna metóda – priebeh experimentálnej analýzy: - predpríprava merania - meranie dát - analýza a vyhodnotenie dát Analytická – výpočtová metóda MKP - príprava výpočtového modelu - výpočtový model a možnosti výpočtov - analýza a vyhodnotenie dát získaných výpočtom 1 ÚVOD Článok sa zaoberá hodnotením seizmickej udalosti zariadení inštalovaných v jadrových elektrárňach analytickou a experimentálnou metódou. Popisuje základné informácie seizmickej udalosti a základné delenie konštrukcie zariadení/komponentov vyskytujúcich sa v jadrových elektrárňach. Na Obr. 1., 2., 3., 4., 5., 6., sú znázornené výpočtové modely zariadení, ktoré sú reálne inštalované v JE. V projekte bol použitý SW ANSYS – modelovanie 3D modelu DesignModeler, simulácia a výpočet Workbench 14.5 (metódou konečných prvkov). Softvér:VibrationVIEW 10, LabVIEW 2010, Total Comander slúžia na vyhodnocovanie nameraných dát z experimentu. Projekt - hodnotenie seizmickej udalosti analytickou a experimentálnou metódou sa uskutočnil na skúšobnej vzorke Obr. 7. 2 SEIZMICKÁ UDALOSŤ – ZEMETRASENIE Zemetrasenie je činnosť (chvenie, vibrácie) za určité obdobie, spôsobené prírodnými javmi alebo ľudskou činnosťou a činnosťou zariadení s vplyvom na danú lokalitu a jej okolie. Rozlišujem dva druhy seizmickej udalosti: Prírodná sú zemetrasenia, dej ktorý má krátku dobu trvania a dosah v kilometroch a frekvencie 0,5 – 33 Hz. Najčastejšie to býva pohyb tektonických dosiek, vulkanická činnosť. -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Indukovaná je spojená s ľudskou činnosťou ako napríklad: explózie, ťažba nerastných surovín, doprava, činnosti strojov a podobne. Môže mať ustálený charakter, dosah v metroch a frekvencia 2-100 Hz. 3 KONŠTRUKCIE ZARIADENÍ/KOMPONENTOV A SYSTÉMOV VYSKYTUJÚCE SA V JE V JE sa vyskytuje veľké množstvo zariadení. Konštrukcie komponentov a systémov vyskytujúce sa v JE majú takéto špecifikácie: tuhé poddajné nádoby (prázdne, naplnené kvapalinou) Obr. 1.: Model čerpadla s elektrickým pohonom Obr. 2.: Prvý vlastný tvar kmitania, frekvencia – 317,6 Hz Obr. 2.: z modálnej analýzy vyplýva že zariadenie má charakter tuhej konštrukcie, prvý vlastný tvar kmitania je až pri frekvencii – 317,6 Hz. Obr. 3.: Model oceľovej konštrukcie vrátane zariadení Obr. 4.: Prvý vlastný tvar kmitania, frekvencia – 5,4Hz Obr. 4.: z modálnej analýzy vyplýva že zariadenie má charakter pružnej konštrukcie, prvý vlastný tvar kmitania je pri frekvencii – 5,4 Hz. -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 5.: Model konštrukcie zásobnej nádrže Obr. 6.: Prvý vlastný tvar kmitania, frekvencia – 8,6Hz Obr. 6.: z modálnej analýzy vyplýva že zariadenie má charakter pružnej konštrukcie avšak nádoby sú zaujímavé z hľadiska, že môžu byť naplnené do rôznej úrovne, prvý vlastný tvar kmitania je pri frekvencii – 8,6 Hz. 4 METÓDY ANALÝZ Posudzovanie seizmickej a vibračnej odolnosti je možné vykonať rôznymi metódami. 4.1 Experimentálna metóda Experimentálna metóda sa používa najčastejšie. Slúži hlavne na overenie funkčnosti zariadení. Často býva požadovaná z hľadiska verifikácie analytickej metódy, alebo keď analytická metóda nedáva požadované výsledky. Skúšobná vzorka reprezentuje typovú radu. Skúšobná vzorka aby mohla byť testovaná sa musí vždy čo najviac priblížiť reálnym, prevádzkovým podmienkam. Obr. 7.: Skúšobná vzorka na seizmickej stolici -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Priebeh experimentálnej analýzy Predpríprava merania: vytvorenie siete meracích bodov, určenie budiaceho/meracieho bodu, uloženie meranej štruktúry, výber spôsobu budenia, výber snímačov sily a zrýchlenia, kalibrácia snímačov, nastavenie analyzátora. Meranie dát: uchytenie snímačov, vybudenie štruktúry zvoleným budičom, záznam jednotlivých frekvenčných prenosových funkcií (FRF) v jednotlivých meracích/budiacich bodoch. Analýza a vyhodnotenie nameraných dát. pri vyhovujúcich výsledkoch – záverečný protokol + technická správa, pri nevyhovujúcich výsledkoch navrhnúť požadované opatrenia napr. zodolnenie. 4.1.1 Meranie zrýchlení na skúšobnom stande Snímač 1 – umiestnený v hornej časti konštrukcie merajúci zrýchlenie v smere budenia hydraulickým valcom Snímač 2 – umiestnený v hornej časti konštrukcie merajúci zrýchlenie v smere budenia hydraulickým valcom Snímač 3 – umiestnený v hornej časti konštrukcie merajúci zrýchlenie v smere priečnom voči budeniu hydraulickým valcom Obr. 8.: Konštrukcia schematicky Snímač 4 – umiestnený v spodnej časti konštrukcie merajúci zrýchlenie v smere budenia hydraulickým valcom -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Legenda: Snímač 1 Snímač 2 Snímač 3 Snímač 4 Obr. 9.: Frekvenčné spektrum Obr. 9. Znázorňuje namerané frekvenčné spektrá v danom snímači. Legenda: Snímač 1 Snímač 2 Snímač 3 Snímač 4 Obr. 10.: Seizmická skúška Obr. 10. znázorňuje namerané zrýchlenia a výchylky v danom snímači. -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 4.2 Analytická – výpočtová metóda MKP Analytická metóda sa využíva v prípade nadrozmerných zariadeniach, alebo keď zariadenie/konštrukcia majú jednoduchý mechanický systém. Často sa výpočtová metóda požíva aj pri návrhoch prototypov. Často používaný softvér pre výpočet seizmickej odolnosti metódou konečných prvkov je ANSYS, je verifikovaný a validovaný v súlade s príslušným systémom zabezpečenia kvality ISO 9001, ANSI / ASME NQA-1. ANSYS môže pracovať v dvoch platformách: APDL – staršia platforma, ktorá sa už ďalej nevyvíja ANSYS Workbench – platforma, ktorá sa stále vyvíja a je v popredí Základné kroky výpočtového modelu – MKP Príprava výpočtového modelu: vytvorenie 3D modelu (CAD systém, alebo priamo v SW ANSYS – APDL , Workbench - DesignModeler), zadanie materiálových vlastností napr.: medza klzu (σKt), Youngov modul pružnosti, hustota, poissonova konštanta, model MKP konštrukcie – sieťovanie v SW ANSYS. Obr. 11.: Výpočtový model Výpočtový model a možnosti výpočtov: zadanie počiatočných podmienok a zaťaženia, statická analýza, analýza priebehov napätí v konštrukcii od gravitácie, modálna analýza, určenie vlastných frekvencií, vlastných tvarov kmitania, ktoré je potrebné uvažovať v spektrálnej analýze. Modálna analýza súvisí s voľným kmitaním sústav. Toto voľné kmitanie sústav je popísané maticou pohybovou rovnicou v tvare: kde M je symetrická matica hmotnosti sústavy, K symetrická matica tuhosti sústavy a B je tlmenie sústavy Obr. 12.: Výpočtový model – statická analýza -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 13.: Výpočtový model – modálna analýza (prvé tri vlastné tvary) dynamická analýza, priebehy napätí od výsledného (statického + seizmického) namáhania a hodnoty síl v kotvení konštrukcie, dynamická analýza, priebehy napätí od výsledného (statického + technologického) namáhania a hodnoty síl v kotvení konštrukcie. Analýza a vyhodnotenie dát získaných výpočtom. pri vyhovujúcich výsledkoch – technická správa, pri nevyhovujúcich výsledkoch navrhnúť požadované opatrenia napr. zodolnenie. Obr. 14.: Výpočtový model - budiace spektrum a seizmická analýza 5 ZÁVER Príspevok sa zaoberal základným vysvetlením seizmickej udalosti a základným delením konštrukcií zariadení inštalovaných v jadrových elektrárňach. Následne boli v článku popísané základné postupy experimentálnej a analytickej metódy overenia seizmickej udalosti zariadení a ich využitie v praxi. -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 POUŽITÁ LITERATÚRA [1] [2] [3] [4] ŽIARAN, S., Technická diagnostika. – 1. - Bratislava: STU 332p. ISBN 978-80-227-4051-7. https://ksm.fsv.cvut.cz/homeworks/student/DYN1/DYN1_07.pdf http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/19- 2011/pdf/178-184.pdf Brüel & Kjaer: Zkoušení konstrukcí; Část II: Analýza vidů kmitání a modelování. 70 p., Firemní brožura -8- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 NAPÄŤOVÉ A SKRATOVÉ POMERY VO VLASTNEJ SPOTREBE JADROVEJ ELEKTRÁRNE PRI ROZBEHU MOTOROV Peter Heretik Ústav elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU, Slovenská Technická Univerzita, Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava, Slovenská republika [email protected] ABSTRAKT Hlavným cieľom tohto príspevku je predstaviť dizajn elektrických zariadení v JE. Dizajn by mal zobrať do úvahy prevádzkové podmienky, medzi ktoré patrí pokles napätia na prípojniciach elektrických zariadení a skratové pomery na prípojniciach. Daný článok je zameraný na podmienky úbytkov napätí a skratových výpočtov pre model vlastnej spotreby. Pre simuláciu prevádzky vlastnej spotreby jadrovej elektrárni bol vytvorený model, ktorý pozostával z hlavnej siete, generátora, transformátorov a motorov. Pre výpočet boli použité katalógové údaje komponentov priamo od výrobcov. Napäťové pomery boli vypočítané v programoch ETAP a MATLAB a porovnané s teoretickými výpočtami. Pre výpočet skratových pomerov boli takisto použité uvedené programy. 1 ÚVOD Cieľom článku je simulácia dynamických vlastností asynchrónnych motorov zapojených do vlastnej spotreby jadrovej elektrárne. Daný článok je zameraný na rozbeh skupiny motorov, dynamické vlastnosti pri rozbehu a pri skrate. V projekte boli použité programy ETAP a MATLAB/Simulink. Vstupné parametre boli poskytnuté výrobcom. Posudzované parametre dynamických vlastností motorov budú napäťové pomery asynchrónnych motorov spúšťaných či už skupinovo alebo samostatne a skratové pomery. Napájanie vlastnej spotreby je v tomto projekte riešené cez dvojvinuťový transformátor 1 ktorý je pripojený na tvrdú sieť. Boli použité 3 asynchrónne motory, ktoré boli zapojené paralelne. Na Obr. 1 a Obr. 2 sú zobrazené použité schémy v tomto projekte. Napäťové pomery v oboch prípadoch, či už s generátorom alebo bez, sú riešené teoretickým výpočtom a následne porovnané so simuláciami programov ETAP a MATLAB/Simulink. 2 POPIS SCHÉM A PARAMETRE JEDNOTLIVÝCH PRVKOV Na nasledujúcich obrázkoch Obr. 1 a Obr. 2 sú znázornené principiálne schémy modelu rozdelené do blokov. Jednotlivé schémy sa skladajú z: • Bloku napájania • Bloku transformácie a spínania • Bloku motorov Vstupné parametre jednotlivých prvkov použitých v schémach, ktoré boli následne použité pre výpočty a simulácie, sú zobrané v nasledujúcich tabuľkách. Blok transformácie a spínania pozostáva z dvoch dvojvinuťových transformátorov trojfázových výkonových vypínačov. -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 2: Principiálna schéma 2 Obr. 1: Principiálna schéma 1 3 KONTROLA NAPÄŤOVÝCH POMEROV Bol namodelovaný prípad, kde najväčší motor M2 je spúšťaný súčasne s motorom M1. Počas tohto kroku klesne napätie na motorovej prípojnici Bus 2 na Obr. 1 a Obr. 2. Po ustálení tohto napätia, teda v čase, keď motory M1 a M2 dosiahnu ustálené otáčky, pripojí sa ešte motor M3, čo ma za následok ďalší skokový pokles napätia a nakoniec ustálenie na určitej napäťovej hladine. Táto situácia je rovnaká pre obe schémy zapojenia. 3.1 Napäťové pomery pri zapojení schémy 1 3.1.1 Teoretický výpočet Pri teoretickom výpočte sa uvažuje úbytok napätia vytvorený súčtom prúdov motorov na transformátore. Impedancia transformátora sa mení v závislostí od pretekaných prúdov transformátorom. Pri prúdoch vyšších ako nominálnych je magnetický obvod transformátora nasýtený a preto sa ďalej vo výpočtoch uvažuje s jeho nominálnou impedanciou Ztn. Prúdy motorov boli použíté zo simulácii v programe ETAP, nakoľko záťaž nebola nominálna ale mala určitý priebeh, ktorý bol v tomto programe namodelovaný pomocou mocninovej funkcie. Impedancia siete sa pre jej malú hodnotu pri ďalších výpočtoch zanedbáva. Nábeh motorov M1 a M2 Prúd cez transformátor je súčet záberových prúdov motorov odčítaných zo simulácie v programe ETAP. Prúd M1 bol 920A a prúd M2 2808 A , čo dokopy dáva 3728 A. Keďže nominálny prúd transformátora na sekundárnej strane je 2598 A, impedancia transformátora bude Zt1n. (1) (2) Ustálenie motorov M1 a M2 Prúd cez transformátor je súčet ustálených prúdov motorov M1 a M2, teda 147 A + 750 A = 897 A. Tento prúd je menší než nominálny prúd transformátora na sekundárnej strane, preto bude vzťah pre impedanciu transformátora nasledovný: (3) (4) -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Nábeh motora M3 Motor M3 nabieha po ustálení motorov M1 a M2. Preto sa sčítavajú ustálené prúdy motorov M1 a M2 (897 A) s nábehovým prúdom M3 (761,5 A). Výsledná hodnota 1658,5 A je nižšia ako nominálna. Bude preto potrebné vyrátať Zt. (5) (6) Ustálenie motorov M1, M2, M3 Prúd transformátora sa vypočíta ako súčet ustálených prúdov motorov M1, M2 a M3 odčítaných zo simulácie v programe ETAP. (7) (8) Pre tento prípad nebude zanedbaná impedancia siete, z dôvodu porovnania tejto hodnoty v ďalšej sekcii s vplyvom generátora. (10) 3.1.2 Simulácia v programe MATLAB/Simulink Na základe Obr. 1 bola namodelovaná celá sústava v programe MATLAB/Simulink, ktorá je zobrazená na nasledujúcom obrázku Obr. 3. Obr. 3: Model podľa schémy 1 v programe MATLAB/Simulink Obr. 4: Model podľa schémy 2 v programe MATLAB/Simulink Z dôvodu zjednodušenia výsledkov a rýchlejšej simulácie bola v bloku powergui zvolená fázorová metóda výpočtu, kde ako vzťažná frekvencia bola zadaná frekvencia sústavy, t.j. 50 Hz. Trojfázová rezistancia zapojená paralelne ku každému motoru bola zvolená z dôvodu, že program MATLAB/Simulink nedovolí zapojenie transformátora a motora do série. Každá z rezistancií má 100 MΩ, aby prúd tečúci cez tieto rezistancie bol minimálny a neovplyvňoval výsledky simulácie. Postup spúšťania jednotlivých motorov je nasledovný: 1. Motor 1 (2650kW) + Motor 2 (11650 kW) sa spustia súčasne v čase 0 sekúnd 2. Po ustálení motorov sa spustí Motor 3 (1880 kW) -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Celková simulácia je rozdelená na dve simulácie, kde prvá časť simuluje rozbeh prvých dvoch motorov a ich ustálenú hodnotu. Ustálené hodnoty sklzu a prúdu po rozbehu týchto motorov sú nasledovne použité ako počiatočné podmienky motorov pre ďalšiu simuláciu, ktorá simuluje napäťovú hladinu počas rozbehu tretieho motora. Na Obr. 5 je znázornený výsledok simulácie, napätie na prípojnici Bus 2 počas spúšťania motorov 1 a 2. Prvotný pokles napätia je na hodnotu 82,5% z menovitej hodnoty napätia. Ustálený stav napätia, v čase keď oba motory dosiahnu konštantné otáčky, je 98,48% menovitej hodnoty Un. Obr. 6 znázorňuje napätie na tej istej prípojnici počas rozbehu tretieho motora. Napätie spočiatku poklesne na hodnotu približne 85% menovitého napätia. Táto hodnota sa nedá presne odčítať zo simulácie, nakoľko napätie na prípojnici osciluje. Obr. 5: Napätie na prípojnici Bus 2 počas spúštania M1 a M2 Obr. 6: Napätie na prípojnici Bus 2 počas rozbehu M3 (M1 a M2 rozbehnuté) 3.1.3 Simulácia v programe ETAP Na Obr. 7 vidieť pokles napätia na prípojnici motorov po zapojení motora 1 a 2 v čase t=2s na 82,67 % z nominálnej hodnoty. Napätie sa po rozbehnutí motorov ustálilo na hodnote 97,92 % Un a vtedy (čas t = 6s) bol pripojený aj tretí motor M3. Ustálená hodnota napätia všetkých troch motorov s nominálnymi otáčkami je 97,64 % z nominálnej hodnoty prípojnice. Obr. 7: Grafické znázornenie danej simulácie v programe ETAP (Transient Stability Analysis) -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 3.1.4 Porovnanie výsledkov Tab. 1: Porovnanie výsledkov výpočtov a simulácií pri modelovaní schémy 1 Teor. výpočet MATLAB ETAP Nábeh M1 a M2 M1 a M2 v prevádzke 82.86 82.50 82.67 98.58 98.48 97.92 Nábeh M3 M1-3 v prevádzke 95.16 95.00 94.00 98.15 98.10 97.64 3.2 Napäťové pomery pri zapojení schémy 2 3.2.1 Teoretický výpočet Teoretický výpočet bol urobený rovnakým princípom ako v kapitole 3.1.1. Počítalo sa ešte s generátorom a transformátorom 2. 3.2.2 Simulácia v programe MATLAB/Simulink Na základe Obr. 2 sme namodelovali celú sústavu v programe MATLAB/Simulink, ktorá je zobrazená na nasledujúcom obrázku. Postup simulacie je rovnaký ako v kapitole 3.1.2, s rozdielom, že je pripojený generátor. Na nasledujúcom Obr. 8 je znázornený výsledok simulácie s použitím generátora pre rozbeh motorov M1 a M2. Napätie na prípojnici Bus 2 na začiatku spúšťania pokleslo na hodnotu 82,7% z menovitej hodnoty napätia. Po rozbehnutí motorov sa hodnota ustálila na 98,51% z menovitého UN. Na Obr. 9 je zobrazené napätie na prípojnici Bus 2 počas rozbiehania tretieho motora. Napätie spočiatku pokleslo na hodnotu pribliţne 95,2% z nominálnej hodnoty napätia a po rozbehu motora sa ustálilo na hodnote 98,14% z UN. Z výsledkov simulácií je zrejmé, že zapojenie generátora do siete má pozitívny, aj keď nepatrný vplyv na napäťové pomery pri spúšťaní asynchrónnych motorov. Obr. 8: Napätie na prípojnici Bus 2 počas spúštania M1 a M2 s pripojeným generátorom Obr. 9: Napätie na prípojnici Bus 2 počas rozbehu M3 (M1 a M2 rozbehnuté) 3.2.3 Porovnanie výsledkov Na Obr. 14 je porovnanie rozbehu tretieho motora s použitím generátora a bez použitia v programe MATLAB / Simulink. -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 10: Porovnanie napäťovej hladiny počas rozbehu M3 s použitím generátora a bez použitia V programe ETAP bol nasimulovaný rozbeh všetkých troch motorov naraz a cieľom simulácie bola ustálená hodnota napätia na prípojnici motorov. Prvá simulácia na Obr. 11 je bez zapojenia generátora, druhá na Obr. 12 s pripojenou vetvou generátora. Pripojenie generátora malo nepatrný vplyv na zvýšenie ustálenej hodnoty ustáleného napätia všetkých troch motorov, 97,53 %Un, oproti pôvodnej hodnote bez generátora 97,48 %Un. Obr. 12: Pokles napätia s uvažovaním vplyvu generátora Obr. 11: Pokles napätia bez uvažovania vplyvu generátora 4 KONTROLA SKRATOVÝCH POMEROV Elektrické zariadenia musia byť navrhnuté tak, aby pri pôsobení skratových prúdov, ktoré sa môžu v danom mieste vyskytnúť, nevzniklo na nich poškodenie alebo deformácia elektrického, mechanického alebo tepelného charakteru. Je preto nutné, vzhľadom k nebezpečným účinkom skratových prúdov na elektrické zariadenia, poznať skratové pomery v -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 celej sieti. V našom prípade sme robili výpočty pre trojfázový zemný skrat na 10kV prípojnici (Bus2). 4.1 Simulácia v programe ETAP V programe ETAP je možnosť priamo simulovať trojfázový zemný skrat na prípojnici, po zvolení skratového miesta. Po simulácii program zobrazí príspevky skratových prúdov od jednotlivých vetiev na danú prípojnicu, ako aj celkovú hodnotu skratového prúdu na prípojnici. Pre simuláciu skratu na prípojnici Bus 2 na Obr. 3 program ETAP vypočítal hodnotu 27,8 kA. Výsledok simulácie je zobrazený na Obr. 13. Obr. 13: Výpočet skratov v programe ETAP Simulácia skratu bola namodelovaná na prípojnici Bus 2 v čase, keď všetky motory boli rozbehnuté. V čase 0,7s bol namodelovaný trojfázový skrat prípojnice Bus 2 so zemou. Hodnota prúdu v čase nastania skratu je 29,08 kA. 4.2 Simulácia v programe MATLAB/Simulink Obr. 14: Priebeh skratového prúdu na prípojnici Bus 2 5 ZÁVER V projekte sme sa zaoberali porovnávaním simulácií v simulačných programoch ETAP a MATLAB/Simulink a teoretickými výpočtami napäťových pomerov a skratových pomerov -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 pri spúšťaní a za ustáleného stavu asynchrónnych motorov v modeli vlastnej spotreby jadrovej elektrárne. V kapitole porovnania výsledkov je vidieť, že odchýlky výsledkov jednotlivých simulačných programov a teoretických výpočtov sú relatívne malé. Napäťové pomery počas spúšťania motorov vyhoveli podmienkam medzinárodnej normy IEEE Std 3991997, ktorá je popísaná v Tab. 2. Tab. 2: Prehľad kritických napätí pri spúšťaní elektrických motorov Minimálne dovolené napätie (% menovité) Úbytok napätia Na prípojniciach štartujúcich motorov 80%a Prípojnice ďalších motorov, ktoré musia byť opätovne 71%a spustené Pzn. – Viac podrobnejších informácii je poskytnutých in Table 51 of IEEE Std 242-1986. Vzhľadom na bezpečnosť pri spúšťaní asynchrónnych motorov, je potrebné poznať skratové pomery sústavy. V tomto projekte boli vypočítané skratové pomery počas zemného skratu na motorovej prípojnici v čase, keď všetky motory boli rozbehnuté a v ustálenom stave. Vzhľadom na skratové pomery je potrebné nastaviť príslušné ochrany týchto motorov v danej sústave. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] [2] [3] [4] [5] ETAP User Guide, version 1110. Germany HRUSKOVIČ, L. Electrical Machines [in Slovak] Bratislava: Vydavatelstvo STU, 1999, 497p. ISBN 80-227-1249-3. HÜTTNER, Ľ., KĽUG, Ľ.: Electrical Machines [in Slovak], STU Bratislava 2005. KOLCUN, M., et al. Power Plants Machines [in Slovak] Kosice: Vydavatelstvo Kosice, 2006, 453p. ISBN 80-8073-704-5. ETAP for Electrical Power Systems, ONLINE HELP, http://etap.com/index.htm, 11.01.2014 -8- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 NOVÁ METODIKA PŘÍPRAVY 1 MM FÓLIÍ PRO TEM ANALÝZU AUSTENITICKÝCH OCELÍ OZÁŘENÝCH NEUTRONY Petra Bublíková1, Vít Rosnecký1, Jan Michalička1, Eliška Keilová2, Jan Kočík2, Miroslava Ernestová2 1 Centrum výzkumu Řež, 250 68 Husinec-Řež, Česká republika 2 ÚJV Řež, 250 68 Husinec-Řež, Česká republika [email protected] ABSTRAKT Stanovení životnosti jaderných elektráren podmíněné provozuschopností jednotlivých částí jaderných reaktorů je důvodem množství mechanických zkoušek a s nimi spojených mikrostrukturních analýz prováděných na ozářených vzorcích v rámci svědečných programů jaderných elektráren či odborných projektů se zapojením výzkumných reaktorů. Austenitické oceli jsou běžně používanými konstrukčními materiály tlakovodních jaderných reaktorů (PWR). Během provozu jaderného reaktoru, který může trvat déle než 60 let, dochází v mikrostruktuře materiálu vlivem neutronového záření ke změnám, které výrazně ovlivňují fyzikální a tím i mechanické vlastnosti závislé na vzniku tzv. radiačně-indukovaných defektů (např. Frankových dislokačních smyček, kavit, precipitátů, segregátů po hranicích zrn, apod.). Defekty o minimální velikosti řádově v nanometrech snižují odolnost materiálu proti křehkému porušení, u austenitických ocelí odolných proti korozi dochází po ozáření materiálu nad prahovou dávku (cca 1–3 dpa neutronů) k radiačně-indukovanému koroznímu praskání pod napětím (IASCC). Výzkum neutrony ozářených austenitických ocelí se proto zaměřuje na studium degradačních mechanismů a jejich vlivu na mechanické vlastnosti s využitím transmisní elektronové mikroskopie (TEM). Pro TEM analýzu kovových materiálů se běžně využívá metoda elektrolytického leštění fólií o průměru 3 mm. V Centru výzkumu Řež byla vytvořena nová metodika přípravy fólií o průměru 1 mm pro studium mikrostruktury tahových vzorků z austenitické oceli CW 316 o průměru dříku cca 2 mm (po tahové zkoušce v blízkosti místa přetržení o průměru menším než 2 mm). Metodika je určena pro vyhodnocení velmi malých vzorků, mimoto napomáhá ke snížení aktivity vzorků, příp. jejich magnetismu, který výrazně ovlivňuje svazek elektronů dopadající na povrch vzorku při TEM analýze. Metodika popisuje celý proces výroby 1 mm fólií od způsobu manipulace s tahovými vzorky, řezání vzorků po zkoušce tahem ve zúžené oblasti krčku pomocí manipulátorů v odstíněném prostředí polohorké komory, broušení aktivních vzorků v rukavicových boxech, vystřižení fólií o průměru 1 mm speciálním razníkem a finální elektrolytické leštění 1 mm fólií pro TEM analýzu radiačních defektů v transparentní oblasti fólie. 1 ÚVOD Hlavním účelem TEM analýzy austenitické oceli CW 316 bylo prokázání přítomnosti radiačních defektů ve struktuře a jejich kvantitativní vyhodnocení. Ze vzorků bylo nutné vyrobit fólie s množstvím transparentních oblastí dostatečných pro vyhodnocení defektů v oblasti uvnitř i na hranicích zrn. U fólií o průměru 1 mm je obtížnější dosáhnout rovnoměrného odleštění materiálu při elektrolytickém leštění a souvislých transparentních oblastí ve srovnání s fóliemi o průměru 3 mm. U transparentních oblastí pro TEM analýzu -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 (nutná tloušťka řádově ve stovkách nanometrů, závislá na urychlovacím napětí TEM) je nutné docílit lesklého povrchu fólie bez přítomnosti oxidů pro vyhodnocení zmíněných radiačněindukovaných defektů struktury. 2 METODIKA PŘÍPRAVY 1 MM FÓLIÍ Příprava 1 mm fólií byla přizpůsobena pro práci s aktivním materiálem. Veškeré práce probíhaly v polohorkých komorách s manipulátory, v rukavicových boxech či s dodatečným stíněním v prostorech TEM laboratoří, přičemž všechny procesy byly monitorovány. Před přípravou aktivních 1 mm fólií bylo navrženo několik nových přípravků či byly provedeny úpravy stávajících pro zajištění větší přesnosti jednotlivých kroků přípravy (výroba nového držáku pro tahové vzorky, úprava držáku na 1 mm vzorky pro elektrolytické leštění, úprava razníku pro vyražení 1 mm fólií, apod.). Úkony a parametry jednotlivých procesů byly optimalizovány při přípravě řádově desítek neaktivních fólií ze zkušebních tahových zkoušek austenitických ocelí, které prošly všemi kroky metodiky přípravy pro aktivní fólie. Po získání reprodukovatelnosti výsledků byla metodika aplikována na aktivní vzorky. Tenké plátky pro výrobu 1 mm fólií pak byly odříznuty z oblasti co nejblíže lomu (ve zúžené oblasti krčku po zkoušce tahem) pro vyhodnocení deformované struktury a radiačně-indukovaných defektů (Obr. 1). Vzorky pro přípravu fólií vzorek č. 2 vzorek č. 1 Obr. 1 Analyzovaná oblast vzorku po zkoušce tahem -2- prořez pily Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 2.1 Řezání tahových vzorků v polohorké komoře Řezání tahových vzorků probíhalo v polohorké komoře určené pro práci s aktivními materiály. Manuální obsluha kotoučové pily Struers Minitom for Hot Cell s diamantovým kotoučem ø150 x 0.3 a manipulace se vzorky probíhala pomocí manipulátorů ovládaných vně komory, řídící jednotka pily byla umístěna rovněž v operátorovně polohorké komory. Práce s manipulátory zahrnovala veškerou manipulaci s tahovými vzorky, upnutí vzorků do držáku (Obr. 2) a do kleštiny pily, nastavení vhodné polohy řezného kotouče tečně vzhledem ke vzorku (Obr. 4), čehož bylo docíleno pomocí digitální kamery a zrcadla umístěných uvnitř polohorké komory. Pomocí systému kamery a zrcadla bylo možné zobrazit také horní pohled pro nastavení tloušťky řezu mikrometrickým měřidlem (Obr. 5). Z každé poloviny tahové zkoušky byly kotoučovou pilou odříznuty 3 vzorky maximální rychlostí 150 otáček/min, které byly pomocí manipulátoru a pinzety vloženy do označené přepravní ampule pro transport do místnosti s rukavicovými boxy pro následné broušení. Vzorky měly výchozí tloušťku cca 300 – 450 µm. Celková doba odříznutí 3 vzorků z tahové zkoušky trvala cca 50 min. Obr. 2 Upínání vzorku do držáku manipulátory Obr. 4 Čelní pohled polohy vzorku a řezného kotouče Obr. 3 Obsluha pily pomocí manipulátorů Obr. 5 Horní pohled polohy vzorku a řezného kotouče pro nastavení tloušťky řezu -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 2.2 Broušení vzorků v rukavicových boxech Broušení vzorků z výchozí tloušťky 300 – 450 µm na finální tloušťku cca 60 µm probíhalo v rukavicových boxech. Vzorky byly broušeny ve dvou krocích, nejprve na tloušťku cca 200 µm, v druhém kroku na finální tloušťku 60 µm. Z připravené fólie o průměru cca 2 mm a tloušťky 60 µm byly vyraženy dvě 1 mm fólie speciálním razníkem (Obr. 6), fólie pak byly vloženy do držáku pro 1 mm vzorky a elektrolyticky leštěny. Během optimalizace finální tloušťky fólií byl studován vliv deformace materiálu po vyražení na analyzovanou oblast transmisním elektronovým mikroskopem, přičemž byla zvolena optimální tloušťka 60 µm s minimálním otřepem po vyražení fólie. Tloušťka byla také vhodná pro získání transparentních oblastí po elektrolytickém leštění. 2.3 Elektrolytické leštění 1 mm fólií Aktivní fólie umístěny v držáku pro 1 mm vzorky (Obr. 8) byly elektrolyticky leštěny v 5% roztoku kyseliny chloristé za optimalizovaných podmínek: teploty -25°C a proudu v rozmezí 10-20 mA. Fólie byly po elektrolytickém leštění neustále udržovány ve styku s methylalkoholem pro zamezení oxidace povrchu fólie a po dokonalém vysušení byly vloženy do měděné síťky o průměru 3 mm pro umístění do držáku TEM (Obr. 10). Některé fólie byly v druhém kroku doleštěny pro nedostatek transparentních míst. Doba elektrolytického leštění byla ve srovnání s přípravnými neaktivními materiály delší vzhledem k radiačnímu zpevnění vzorků, řádově v minutách. Obr. 6 Razník pro 1 mm fólie Obr. 7 Elektrolytická leštička Obr. 8 Držák pro 1 mm fólie s detailem místa pro vložení fólie -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 9 Vzhled fólie o průměru 1 mm po elektrolytickém leštění - model Obr. 10 Aktivní fólie o průměru 1 mm umístěná v měděné síťce pro TEM analýzu 3 TEM ANALÝZA 1 MM FÓLIÍ Z každé poloviny vzorku po zkoušce tahem byly analyzovány 2-3 fólie s množstvím dostatečně tenkých míst pro statistické vyhodnocení radiačně-indukovaných defektů v deformované struktuře pomocí analýzy TEM JEOL 2010LaB6. Struktura byla vyhodnocena ve světlém a tmavém poli za použití selekční clony SAED (Selected Area Electron Diffraction) pro zobrazení a vyhodnocení charakteristických radiačně-indukovaných defektů ve struktuře difrakční analýzou. Mikrostruktura deformované austenitické oceli CW 316 obsahovala deformační dvojčata s množstvím radiačně indukovaných precipitátů viditelných v tmavém poli, které byly identifikovány a vyhodnoceny kvantitativně (Obr. 11, 12, 13). Materiál vystavený radiaci obsahoval typickou dislokační mikrostrukturu (Obr. 14) s Frankovými dislokačními smyčkami, které byly opět identifikovány SAED (Obr. 15). Ve struktuře byly v objemu zrn i na jejich hranicích rozeznány kavity (Obr. 16), které zejména po hranicích zrn mohou dopomáhat k radiačně-indukovanému koroznímu praskání pod napětím (IASCC). Přítomnost a hustotu kavit ve struktuře lze obtížně vyhodnotit na fóliích s přítomností oxidů. Po optimalizaci přípravy 1 mm fólií bylo docíleno lesklého nezoxidovaného povrchu pro identifikaci kavit uvnitř zrn i po hranicích zrn a jejich kvantitativní analýzu. -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 11 Dvojčatová struktura deformované oceli CW 316 Obr. 12 Radiačně-indukované precipitáty zobrazené v tmavém poli Obr. 13 Difraktogram radiačně-indukovaných precipitátů (ppt) Obr. 14 Dislokační mikrostruktura oceli CW 316 Obr. 15 Frankovy dislokační smyčky Obr. 16 Kavity ve struktuře uvnitř zrn i po hranicích zrn -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 ZÁVĚR Nová metodika přípravy fólií o průměru 1 mm byla aplikována na aktivní vzorky po zkoušce tahem z austenitické oceli CW 316. Jednotlivé kroky metodiky byly nejprve postupně optimalizovány na neaktivních tahových vzorcích z austenitické oceli. Při přípravě aktivních fólií bylo po elektrolytickém leštění dosaženo množství transparentních oblastí s lesklým nezoxidovaným povrchem vhodným pro analýzu radiačně-indukovaných defektů v deformované struktuře. Metodika byla vytvořena pro přípravu fólií z velmi malých vzorků, ze kterých nelze připravit fólie o průměru 3 mm pro TEM analýzu, zároveň je vhodná pro snížení aktivity a magnetismu vzorků. TEM analýza radiačně-indukovaných defektů přispívá ke komplexnímu vyhodnocení vlivu neutronového záření na mechanické vlastnosti částí jaderných reaktorů a stanovení jejich životnosti. PODĚKOVÁNÍ Tato práce vznikla za finanční podpory projektu SUSEN CZ.1.05/2.1.00/03.0108, který je realizován v rámci Evropského fondu regionálního rozvoje (ERDF). POUŽITÁ LITERATURA [1] Zinkle, S. J., Matzke, H., Skuratov, V. A.: In Microstructural Processes During Irradiation; Zinkle, S. J., Lucas, G. E., Ewing, R. C., Williams, J. S., Eds. Materials Research. Society: Warrendale, PA, 1999; Vol. 540, 299–304. [2] Mansur, L. K., Lee, E. H. J.: Nucl. Mater. 1991, 179–181, 105–110. [3] Lee, E. H.; Byun, T. S., Hunn, J. D., Farell, K., Mansur, L. K.: Origin of hardening and deformation mechanisms in irradiated 316 LN austenitic steel. Journal of Nuclear Materials 296, 2001, 183 – 191. [4] M.L. Jenkins, M.A. Kirk: Characterization of Radiation Damage by Transmission Electron Microscopy, 133, IoP Publishing Ltd 2001. [5] G.S. WAS, Fundamentals of Radiation Materials Science. New York, USA: Springer- Verlag Berlin Heidelberg, 2007. 827 p. ISBN 978-3-540-49471-3. -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 VYUŽITIE IÓNOVEJ IMPLANTÁCIE PRI VÝSKUME RADIAČNÉHO SKREHNUTIA REAKTOROVÝCH OCELÍ Stanislav Pecko, Stanislav Sojak, Vladimír Slugeň Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Ilkovičova 3, 81219 Bratislava [email protected] ABSTRAKT Nemecká reaktorová oceľ P370WM z programu CARISMA bola skúmaná pomocou pozitrónovej anihilačnej spektroskopie. Vybraná vzorka bola ožiarená v nemeckom experimentálnom reaktore VAK (Versuchsatomkraftwerk Kahl) v 80-tych rokoch. Tento materiál v základnom stave bol taktiež podrobený vodíkovej iónovej implantácii na lineárnom elektrostatickom urýchľovači na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva v Bratislave. Energia implantovaných jadier vodíka bola stanovená na 100 keV s dôrazom na ideálnu hĺbku a poškodenie vplyvom implantovania vodíka. Ožarovanie iónmi vodíka sa uskutočnilo v 3 postupných dávkach, kde posledná sa rovnala dávke dosiahnutej neutrónovým poškodením. Veľkosť defektov sa v neožiarenej vzorke pohybovala na úrovni 1-2 vakancií. Vplyvom radiačného poškodenia neutrónmi narástla veľkosť defektov na úroveň 2-3 vakancií. Taktiež vplyvom implantácie, veľkosť defektov postupne narastala zväčšujúcou sa dosiahnutou dávkou. V tretej úrovni implantácie sme dosiahli veľkosť defektov na úrovni 2-3 vakancií, čo odpovedalo aj neutrónovému poškodeniu. Intenzita defektov, poukazujúca na hustotu distribúcie defektov v materiáli, v oboch prípadoch mierne poklesla z dôvodu efektu zhlukovania defektov do väčších celkov. Tieto výsledky poukazujú na možnosť využitia iónovej implantácie vodíkom na simuláciu radiačného poškodenia a radiačného skrehnutia v reaktore za určitých, vopred definovaných podmienok. 1. ÚVOD Poškodenie neutrónmi má na radiačné skrehnutie tlakových nádob jadrových reaktorov (TNR) zásadný vplyv. Preto je nutné poznať presné správanie ocelí TNR vplyvom neutrónového žiarenia, ako je zmena kryštalickej mriežky, veľkosť a hustota defektov v materiáli a ďalšie fyzikálno-mechanické parametre. Experimentálne ožarovanie neutrónmi ocelí v komerčných alebo experimentálnych reaktoroch je drahé, dlhotrvajúce a prináša značné problémy s vyhodnocovaním a manipulovaním so vzorkami vplyvom aktivácie materiálu. Jedna z najlepších experimentálnych možností, ako sa vyhnúť týmto problémom, je využitie iónovej implantácie. Takto ožiarené vzorky nie sú rádioaktívne a ožarovanie nezaberie veľa času. 2. POPIS MERANÝCH VZORIEK Skúmané vzorky typu P370 WM (zvarový materiál) boli dodané z firmy AREVA NP GmbH Erlangen a pochádzajú z nemeckého programu CARISMA [1], ktorý slúžil na vytvorenie databázy reaktorových ocelí tlakovodných reaktorov (PWR) používaných v Nemecku. -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Vzorky v základnom stave o veľkosti 10x10x0,2 mm boli vyleštené 1 µm diamantovou pastou. Neutrónmi poškodené vzorky boli ožiarené v experimentálnom reaktore VAK (Versuschsatomkraftwerk Kahl), ktorý bol zvolený z dôvodu veľmi podobného spektra neutrónov ako v komerčných nemeckých tlakovodných reaktoroch. Teplota ožarovania bola v rozmedzí 280-290 °C. Ožiarené vzorky o veľkosti 10x10x1 mm boli taktiež upravené čistením v ultrazvukovom kúpeli. Chemické zloženie skúmaných ocelí je uvedené v Tab. 1. Tab. 1 – Chemické zloženie vzoriek Vzorka C [%] Si [%] Mn [%] P [%] S [%] Cr [%] Mo [%] Ni [%] Cu [%] P370 WM 0.08 0.15 1.14 0.015 0.013 0.74 0.60 1.11 0.22 Vzorka P370 WM bola k dispozícii v dvoch rôznych odrezkoch z toho istého materiálu s odlišnou ožarovacou fluenciou. V Tab. 2 môžeme vidieť neutrónovú fluenciu a aktivitu meraných vzoriek. P370 WM patrí medzi prvú generáciu nemeckých reaktorových ocelí a je špecifická z hľadiska vysokého podielu medi v materiáli. Tab. 2 – Neutrónová fluencia a aktivita k 24.01.2013 Vzorka -2 Fluencia [cm ] Aktivita [kBq] P370WM-D77 2,21x1019 12,85 P370WM-D161 2,3x1019 97,1 3. POZITRÓNOVÁ ANIHILAČNÁ SPEKTROSKOPIA Pozitrónová anihilačná spektroskopia je osvedčená spektroskopická metóda a jej základom je elektromagnetická interakcia medzi elektrónom a jeho antičasticou – pozitrónom, pri ktorej dochádza k ich vzájomnej anihilácii. Pri tejto anihilácii sa vyžiaria dva anihilačné fotóny pod vzájomným uhlom 180° a so známou energiou 511 keV (E0=m0c2). Pozitrón má v materiáli výbornú pohyblivosť, kde najskôr termalizuje (~1 ps) a potom difunfuje (~100 nm) do oblastí so zníženou hustotou častíc látky, ktorá značí defekt materiálu (Obr. 1). Obr. 1 Schéma pozitrónovej anihilácie -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Pri PAS využívame meranie doby života pozitrónov, teda čas od jeho vzniku po jeho anihiláciu s elektrónom. Podľa doby života častice je možné určiť veľkosť defektov a ich koncentráciu. Dlhšia doba života častice značí anihiláciu do miesta so zníženou hustotou elektrónov (teda aj atómov) látky v meranom materiáli, čo znamená prítomnosť defektu vakančného typu [2]. Rozlišovacia schopnosť je relatívne vysoká, dokáže rozoznať 1 defekt na 107 atómov [3]. 4. VODÍKOVÁ IMPLANTÁCIA Na poznanie degradácie materiálu vplyvom radiačného poškodenia a ostatných nepriaznivých vplyvov počas prevádzky jadrového zariadenia existuje viacero možnosti simulovať poškodenie TNR. Najlepšia možnosť stanoviť degradáciu ocelí je ožarovanie pomocou neutrónov priamo v experimentálnom alebo komerčnom reaktore, ako je napríklad program svedočných vzoriek. Avšak ožarovanie pomocou neutrónov prináša niekoľko negatívnych aspektov, ako je najmä aktivácia materiálu, z ktorej vyplýva sťažená manipulácia a modifikácia meracej aparatúry (koincidenčné 3-detektorové zapojenie). Preto možnosť simulovať radiačné poškodenie pomocou iónovej implantácie prináša značné výhody, ako je hlavne napríklad: ožiarené vzorky nie sú rádioaktívne a neexistujú problémy s manipuláciou, meraním, upravovaním alebo skladovaním. Taktiež neexistuje možnosť kontaminácie okolitého prostredia alebo zariadení. Čas ožarovania iónmi je relatívne krátky a ide o efektívnu metódu pre štúdium základných efektov ožiarenia materiálu, ako je nárast objemu, tečenie a segregácia chemických prvkom v materiáli [4]. V našom experimente sme si zvolili na simuláciu poškodenia reaktorových ocelí implantovanie jadrami vodíka, čo sú vlastne len samotné protóny. Voľba sa javí ako ideálna z dôvodu takmer rovnakej hmotnosti protónu a neutrónu. Jediným rozdielom je, že protón je častica s kladným nábojom a preto interaguje s atómami v kryštalickej mriežke trocha odlišne, ako neutrálne nabitý neutrón. Na kladný protón vplývajú odpudivé sily kladne nabitých atómov (Coulombovské odpudzovanie). Avšak pri vyšších energiách a rýchlostí urýchlených iónov existuje predpoklad, že v povrchových vrstvách (niekoľko nm) nevzniká Coulombovské odpudzovanie, ktoré by výrazne spomaľovalo jadrá a znížilo schopnosť iónov vyrážať atómy. Výhodou implantácie H (aj He) je aj akumulovanie týchto prvkov v materiáli, ktoré simuluje jadrové reakcie (n,p) a (n,α) [4] a istým spôsobom nahradzujú aj proces transmutácie [5]. Ďalšou odlišnosťou v procese poškodenia je charakter kaskády vyrazených atómov a rýchlosť hromadenia poškodenia (intenzita vyrážania atómov je väčšia rádovo 102 až 103) [5]. Pri ožarovaní iónmi chýba v zásade efekt transmutácie a tak nevznikajú nestabilne jadrá a parazitné prvky v materiáli. V ideálnom prípade by bolo na simuláciu poškodenia neutrónmi pomocou iónov vhodné, použiť rovnaké energetické spektrum ako majú neutróny, čo je v našom urýchľovači nedosiahnuteľné (energia urýchlených častíc max 1 MeV) a preto sme implantovali len s jednou energiou iónov. Energia implantácie bola stanovená na 100 keV a experiment bol uskutočnený na lineárnom urýchľovači Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva v Bratislave. Na Obr. 2 môžeme vidieť výstup zo simulácie v programe SRIM pre vodíkovú implantáciu pre náš materiál, kde maximálna hĺbka poškodenia bola v 0,64 nm a maximálne poškodenie v približne 0,44 nm pri tvorbe 16,8 vakancie na ión. -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Obr. 2 – Grafický výstup z programu SRIM Implantácia sa uskutočnila v troch rôznych úrovniach ožarovania (implantovaná dávka) do materiálu, kde sa tretia úroveň z hľadiska počtu častíc rovnala neutrónovej fluencii (Tab. 3). Je dôležité poznamenať, že vypočítaná dávka v našom experimente je lokálna hodnota dávky v úzkej implantovanej vrstve. Najväčší rozdiel medzi implantáciou iónmi a ožarovaním neutrónmi je, že poškodenie je pri iónoch len v povrchovej vrstve, kde pri ožarovaní neutrónmi je v celom objeme vzorky. Tab. 3 – Prehľad plošného náboja, počtu iónov a dávky implantovaných vzoriek Vodíková implantácia 1. úroveň 2. úroveň 3. úroveň Implantovaná dávka [C/cm2] 0,10 0,82 3,20 Dávka prepočítaná na počet iónov [cm-2] 6,24x1017 5,12x1018 2,00x1019 Dávka v implantovanej vrstve [dpa] 1,980 16,235 63,354 5. EXPERIMENTÁLNE VÝSLEDKY Vyhodnotením spektra PAS dostaneme tri doby života pozitrónov a ich intenzity. Prvý komponent τ1 charakterizuje anihiláciu v základnom, nepoškodenom materiáli, druhý komponent τ2 poukazuje na anihiláciu v dislokáciách a defektoch vakančného typu. Tretí komponent udáva anihiláciu mimo vzorky, vo vzduchu. Doba života pozitrónov v defektoch, charakterizovaná parametrami τ2 a I2 je vykreslená v grafoch (Obr. 3 a Obr. 4). Vzorka v základnom stave má dobu života v defektoch na úrovni 187 ps čo značí väčšinovú prítomnosť defektov o veľkosti 1-2 vakancií. V prípade vzoriek ožiarených neutrónmi vzrástla doba života v defektoch na úroveň 203 a 213 ps, čo už naznačuje prevládajúci výskyt 2-3 vakancií [6-8]. V prípade implantovaných vzoriek, doba života pozitrónov v defektoch τ2 očakávane vzrástla vplyvom poškodenia iónmi vodíka (Obr. 3). Pri prvej úrovni implantácie vzrástla τ2 z 187 na 209 ps. V ďalšom kroku bol nárast τ2 na úroveň 214 ps. Z pohľadu teoretických vypočítaných hodnôt [9] tieto doby života poukazujú na prevládajúci výskyt defektov o veľkosti 2-3 -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 vakancií v kryštalickej mriežke. V tretej, poslednej úrovni implantácie nastal zreteľný nárast doby života pozitrónov v defektoch na 239 ps, čo už hovorí o prevládajúcom výskyte väčších vakančných klastrov o veľkosti 3-vakancií. Priemerná doba života pozitrónov (Average positron lifetime - τavg) je vypočítaná hodnota z nameraných údajov a pozostáva len z anihilácie v materiáli, komponentov τ1 a τ2. Vieme, že vplyvom radiačného poškodenia vzrástla veľkosť defektov v skúmaných vzorkách. V prípade nášho materiálu P370 WM vzrástol parameter τavg zo 142 ps na 147 ps, respektíve na 157 ps (Obr. 3). V prípade implantácie vodíka, nárast je zreteľný s každou vyššou dávkou. Z pôvodných 142 ps vzrástol τavg na 146 ps pri prvej úrovni, pri druhej na 147 ps a nakoniec na 151 ps pri dávke rovnajúcej sa aj neutrónovej fluencii. Pri porovnaní priemernej doby života pozitrónov τavg v implantovanej a neutrónmi ožiarenej vzorke, v oboch prípadoch došlo len k jej miernemu nárastu. Tento fakt môžeme interpretovať ako dôkaz, že poškodenie, ku ktorému došlo vplyvom implantácie a ožiarenia nespôsobilo zreteľný nárast v dobe života pozitrónov v defektoch a merateľne sa nezmenili fyzikálne a mechanické vlastnosti materiálu. Doba života pozitrónov [ps] 250 Positron lifetime τ Positron lifetime in defects τ2 Average positron lifetime τa 230 210 190 170 150 130 110 90 Obr. 3 – Doby života pozitrónov všetkých meraných vzoriek P370 WM Analýzou založenou na veľkosti intenzít anihilácií pozitrónov v materiáli (Obr. 4) môžeme vidieť pokles intenzity anihilácií v defektoch I2 viac ako o 10%. S predchádzajúcimi výsledkami o zmene veľkosti defektov vplyvom implantácie môžeme usúdiť, že defekty vakančného typu sa začali zhlukovať do väčších celkov, čo vidíme ako pokles intenzity anihilácií v defektoch I2 so súčasným nárastom veľkostí týchto defektov τ2 a nárastom intenzity v nepoškodenom materiáli I1. Tento efekt sa uplatnil v implantovaných rovnako ako v ožiarených vzorkách. -5- IIntetzita [%] Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 Intensity I1 Intensity in defects I2 Obr. 4 – Intenzity dôb života pozitrónov všetkých meraných vzoriek P370 WM 6. ZÁVER Vo vzorke P370 WM sme sa pokúsili simulovať radiačné poškodenie pomocou implantácie jadier vodíka. Využitím pozitrónovej anihilačnej spektroskopie sme zistili veľkosť a zastúpenie defektov v materiáli. Z nameraných údajov sme zistili, že veľkosť defektov pri implantácií vodíka dosiahla podobnú úroveň ako pri vzorkách ožiarených neutrónmi s dobou života pozitrónov v defektoch 210-230 ps, čo značí prevládajúci výskyt 2-3 vakancií. Intenzita defektov poklesla rovnako pri oboch prípadoch radiačného poškodenia. Pri tretej úrovni implantácie sme dosiahli približne rovnakú fluenciu vztiahnutú na počet dopadnutých častíc ako u neutrónmi poškodených vzorkách (~2.0x1019 cm-2 ). Priemerná doba života pozitrónov bola v prípade tretej úrovne implantácie mierne vyššia ako v prípade vzoriek ožiarených neutrónmi, čo môže poukazovať na fakt, že implantovanie vodíka spôsobuje mierne vyššie poškodenie. Tento fakt treba zohľadniť pri ďalších experimentoch pri iónovej implantácii vodíkom. Proces zoskupovania defektov do väčších celkov a pokles ich intenzít ukazuje, že pomocou vodíkovej implantácie je možné za určitých okolností a so zohľadnením zistených faktov efektívne simulovať neutrónové poškodenie. 7. POĎAKOVANIE Autori ďakujú podpore projektom VEGA 1/0366/12 a VEGA 1/0204/13 ako aj APVV DO7RP-005-12. 8. LITERATÚRA [1] [2] [3] H. Hein, E. Keim, H. Schnabel. T. Seibert, A. Gundermann, J. ASTM Int. 6 (2009) Paper ID JAI101962. Grafutin, V. I., Prokopev, E. P., Positron annihilation spectroscopy in materials structure studies, Physics - Uspekhi 45 (1) 59 - 74 (2002). Slugeň, V., Safety of VVER-440 Reactors – Barriers Against Fission Products Release, Springer, 2011, ISBN 978-1-84996-419-7 -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 [4] [5] [6] [7] [8] [9] Veterníková, J., Vysokoteplotné reaktory a ich využitie pri výrobe vodíka, diploma thesis, ÚJFI STU, 2008/2009 Mota, F., Ortiz, C. J., Vila, R., Primary displacement damage calculation induced by neutron and ion using binary collision approximation techniques, Laboratorio Nacional de Fusión – CIEMAT, Madrid, First Technical Meeting on Primary Radiation Damage, IAEA Vienna, October 1-4 2012 P. Hautojärvi, L. Pöllönen, A. Vehanen, J. Yli-Kauppila, J. Nucl. Mater.114 (1983) 250. A. Vehanen, P. Hautojärvi, J. Johansson, J. Yli-Kauppila, P. Moser, Phys. Rev. B25 (1982) 762. G. Brauer, M. Sob, J. Kocik, Report ZfK-647 (1990). Slugeň V., What kind of information we can obtain from Positron Annihilation Spectroscopy, DG JRC Institute for Energy, 2006. -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 MUTLI-PURPOSE RESEARCH FACILITY: 60CO GAMMA IRRADIATION UNIT AT CENTRUM VÝZKUMU ŘEŽ M. Miklos, H. K. Namburi Structural and System Diagnostics Department, Centrum Výzkumu Řež s.r.o, Řež, Czech Republic [email protected]. ABSTRACT It is well know from 1950’s till date, that the users, demand and network of gamma irradiation facility centers are growing rapidly to support industries as well as research due to its versatility. At present, its applications are in the fields of biological, chemical, solid state physics, medical, food & sterilization etc. The Gamma Irradiation Facility of the CVREZ is a dry-storage irradiator, which reached source end of life. The facility is now under refurbishment as a multi-purpose research center, fulfilling the requirements of international standards to support primarily the research sector and industries. Apart from the classical usage of gamma irradiation facility there is great scientific interest to use them to characterize the materials that are used in Nuclear Power Plants (NPP’s). Electrical system unit in a nuclear power plants consists of several components. For instance some of them are light emitting diodes, pin-type photo-detectors and optical fibers, rubber seals, electrical insulation, thermal insulation, polymeric composites and metallic components etc. Under normal environmental conditions these materials possess good mechanical properties/chemical stability. The qualification of these materials for usage in NPPs under radiation environments and at high temperatures are desired for their better performance. Another feasibility of using gamma irradiation facility in the contest of NPP’s is radiation hardening of robots that are used time-to-time in inspection of NPP’s. Overal objective of our project is to support research activities aiming to understand the materials modification due to ionizing radiation. Upgraded facility will provide high-fidelity simulation of nuclear radiation environments for materials and component testing. We present our work by providing the information on (i) our objectives in utilizing the gamma facility, (ii) specific experimental test set-up under development to perform tests at elevated/cryogenic temperature’s in ionizing environment (iii) summarize modern material characterization tools available at CVREZ. 1 INTRODUCTION The commercial usage of Gamma irradiation facilities started in early 1950’s. Till date, the users, demand and network of gamma irradiation facility centers are growing rapidly to support not only primarily research activities but also industries. The exponential trend in growth of usage and fields of application of these facilities can be found in [1]. The exponential trend in the statistics of cobalt source usage until 2003 is depicted graphically in Figure 1. The specific reason for its growth is that the ionizing radiation can amend the physical, chemical and biological properties of the materials that are irradiated. Irradiation of materials by gamma source is a simplified technology and the depth of penetration is deeper. At present, its beneficial applications are in the fields of biological, chemical, solid state physics, medical, food sterilization and materials modification (polymerization, crosslinking) etc. [2-8]. With its increasing demand in usage and gained technological experiences, -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 versatile applications are being developed and there is tremendous variation in design of each irradiation facilities that are being built now-a-days. 2 GAMMA IRRADIATION FACILITY AT CENTRUM VÝZKUMU ŘEŽ Cobalt -60 irradiation facility at Research Center Rez in Czech Republic was installed in the year 1960’s by joint collaboration of Nuclear Research Institute (NRI) and Institute for Research, Production and Usage of Radioisotopes (ÚVVVR in Czech). Until the year 2002, this facility was dedicated to perform the research activities related to physics, electronics and chemical analysis. After almost usage of 50 years, currently the source has nearly reached its end of life and at present the facility is under up-gradation. Considering the latest trends in advancements in the terms of usage and application of gamma irradiation facilities, at CVREZ it is planned to develop a multi-purpose irradiation unit. Upgraded unit should serve as a unique facility to perform numerous experiments related materials research, life science and commercial purpose. The process of up-gradation involves on one hand installation of new Cobalt-Co60 source and on the other hand development of new experimental device that operates in semi-automated mode. The experimental device could be used to test materials under various experimental conditions in the gamma radiation environment. Apart from the Gamma irradiation facility and experimental set-up, at CVREZ the research laboratories are also being upgraded to state-of-the-art of materials characterization tools. This includes Focused Ion Beam facility integrated with Scanning Electron Microscope, High resolution Transmission Electron Microscope, Scanning Electron Microscope equipped with EDX, WDX and EBSD detectors, Mechanical testing equipment’s etc. In future, at CVREZ it makes possible to perform pre and post-irradiation examinations of the materials to study their response to gamma irradiation and to identify the key alterations/developments. Figure1: Graphical representation of cumulative cobalt [1]. 3 INVESTIGATING FOR SUSTAINABLE MATERIALS OF NPP‘S The refurbishment of the current multi-purpose type gamma irradiation facility has the following prominent objectives. Firstly it is the reliable approach to qualify and quantify lifespan of materials that are subjected to ionizing radiation used in Nuclear Power Plants (NNP’s). For instance, rubber composite seals are used in the electrical equipment’s of NPP’s, -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 where they may be exposed to high-energy radiation and heat. Under the above mentioned conditions, depending on their level, can lead to the degradation of the seals and therefore shorten their lifespan [9] [10]. Secondly, there is great research interest to study the radiation effects in metallic materials susceptible to ionization damage. For example, there is a renewed research interest to understand its impact on radiation-induced embrittlement of ferritic steels used as structural material in NNP’s because gamma rays can induce atomic displacements in metals [11]. Furthermore the facility also provides feasibility to perform hardness testing of electronic-component, materials properties testing, examinations of various physical and chemical processes, to simulate electron-rich environments for space environments, to study gamma irradiation effects on solar technology components, etc. Above illustrated scientific research topics brings our attention to simulate parameters of interest that could help to understand the degradation effects and damage mechanisms in materials. This supports the research community to examine the current materials and could lead to develop the future materials. 4 DESCRIPTION OF THE INSTRUMENTATION 4.1 A brief description of the Gamma Irradiation Facility at CVREZ Irradiation facility at CVREZ is a self-contained compact dry type irradiator with Cobalt–60 as source. It was designed and constructed for the purpose of the execute carrying out research activities. It can also be used for the applications that involve small doses and relatively small throughputs. The irradiator’s schematic design is shown in Figure 2, with the following characteristics listed in Table 1. Foremost advantage of the self-contained compact type irradiator is due to its simple design, ease in installation and operation. The irradiation facility has chamber as shown in Figure 3 built with concrete, with a wall thickness of app. 1.45 m. Chamber is divided into two parts bottom part (shielded storage room) and the upper part (irradiation room). Bottom part is to place the source in dry conditions. Source can be moved from the loading position (bottom part) to the irradiation position (irradiation room) with the help of Rack and Pinion source hoist mechanism that is operated manually from outside the chamber. From Figure 3 of the irradiation chamber, one could see the provision for the maintenance purpose or for source replacement that is sealed with several lead blocks of required thickness (as per calculations). Chamber has tunnel to feed the test samples and lead shielding block inside to cover the inner surface of tunnel, when the source is in the irradiation room. Chamber tunnel and pulleys of the source hoist drive mechanism are depicted in Figure 3. The uniqueness of the design remains on rotating the source hoist mechanism that is assembled with the lead shielding block to close the tunnel. When the source is in the bottom part of chamber i.e. shielded storage room, the tunnel shielding lead block is away from its closing position and makes provision to feed samples into the irradiation room. On the other hand when the source is moved to the upper part i.e. into the irradiation room with the help of hoist mechanism, the tunnel shielding lead block completely shields the tunnel. The outer surface of tunnel is closed by a manually operated rectangular lead block as shown in Figure 4. This attenuates the radiation originating from the source and maintains radiation level at the location of work to natural background. Prominent work at present in CVREZ involves replacement of Cobalt60 source with activity of 200 TBq and upgrade some of the technical features but still keeping the originality of the facility. -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 1. 2. 3. 4. 5. Cobalt-60 capacity Source geometry type Shield walls material Shield doors material Source hoist mechanism operation type 200 TBq Cylindrical Capsule Concrete Lead Manual, Rack and Pinion type Table 1: Characteristics of CVREZ gamma irradiation facility 4.2 Objective and Description of experimental Apparatus for Gamma Irradiation Facility Objective: We present here, 3 most important topics out of our research interests that drawn our attention to design and develop new experimental apparatus for the gamma irradiation facility to characterize materials. They include: 1. Electrical system unit in a nuclear power plants consists of several components. For instance some of them are light emitting diodes, pin-type photo-detectors and optical fibers, Ethylene propylene rubber seals, metal-polymeric composites and metallic components etc. Under normal environmental conditions these materials possess good mechanical properties/chemical stability. The qualification of these materials for usage in the NPPs under radiation environments and at high (elevated) temperatures are desired for their better performance. 2. Space research occupies a vital role in the current developments. Solar cells are being extensively used in satellites as auxiliary power sources. Also they comprise of many electronic components like HCMOS devices, transistors- SiGe HBTs, SiJFETs, rad-hard MOSFETs, and GaAs MESFETs etc. requiring operation at cryogenic temperatures. These components are particularly sensitive to electromagnetic radiation such as x-rays and gamma-rays (γ-rays). 3. Polymers and Polymer composites are significantly used now-a-days in almost all applications. For example, polymer-carbon fiber composite has tremendous usage. Ionizing radiation at different temperatures have been found as an effective approach to enhance the structure as well as properties of polymers and their composites. Description of the Experimental apparatus: The specific design of the experimental apparatus depends on the type of irradiation facility. In this current situation, the simplicity of CVREZ gamma irradiation facility with feeding tunnel, shown in Figures 2-4 makes feasible to develop experimental apparatus. In Figure 5, the preliminary design of experimental apparatus has been illustrated. It consist of basically 2 parts i.e. Part A: Test chamber and Part B: Head. The other parts of the experimental apparatus consists of programmable temperature controller unit for heating elements, cryogenic tank for liquid helium/nitrogen, low/high vacuum pumps, solenoid valve to control cryogenic liquid flow into test chamber and telescopic dosimeter. The head part of the experimental apparatus has a provision for mounting the test specimen. It has also vacuum hosing, heating elements, cryogenic liquid hosing, pressure sensor and thermocouples. The cryogenic tank and the vacuum pumps will be connected to the respective hosing and are present out-side of gamma irradiation facility. Only the experimental apparatus will be passed into the tunnel of gamma facility, as shown in Figure 6. By passing the head into the test chamber and locking them by clamps one could create the vacuum inside the test chamber i.e. Part A to the desired level. It is also possible to allow the inert gas into test chamber and pump-out to create a clean atmosphere in the test chamber. -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Instead of inert gas, it is also possible to direct the cryogenic liquid into the test chamber instead of inert gas. This set-up will help to perform experiments at cryogenic temperature under gamma radiation. On the other hand, after the vacuum creation step, avoiding the cryogenic liquid flow step, the specimen temperature could be raised to desired level (200C 4000C) by heating elements. Figure 2: 3D schematic design of the compact type Irradiation Facility at CVREZ Figure 3: Chamber tunnel for feeding experimental set-up Figure 4: Pulleys for rotating source hoist mechanism and external lead block to close outer side of tunnel -5- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Figure 5: Preliminary 3D model of experimental apparatus designed to execute experiments in Irradiation Facility Figure 6: (a) Outlook of Cobalt source, (b) Section of Gamma Irradiation Facility chamber with tunnel, (c) arrangement of experimental apparatus in tunnel In the heating experiments mode, since the heating elements will be coupled with the programmable temperature controller unit, test temperature could be maintained stable through-out the test period. In cryogenic mode experiments, solenoid valve will control flow of the liquid helium/nitrogen into test chamber. Solenoid valve is connected to the programmable temperature controller unit. When the temperature in the test chamber drops down, it detected by thermocouples and information is sent to programmable control unit that lets the solenoid valve to open allowing flow of liquid helium/nitrogen and vice-versa. Detailed arrangement of experimental apparatus with different units is shown schematically in the Figure 7. -6- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Figure 7: Schematic representation of experimental apparatus with detailed arrangement of cryogenic and vacuum systems 5. CONCLUSIONS Preliminary design of the experimental apparatus of gamma irradiation facility has been described. There is further scope to enhance some of the technical aspects and optimize the design. The experimental apparatus that will be developed in-house should provide flexibility to execute the intended pilot scale studies. At CVREZ, it is planned to have the gamma facility with new source and experimental apparatus in full working conditions by 2015. ACKNOWLEDGEMENTS The presented work was financially supported by the SUSEN Project CZ.1.05/2.1.00/03.0108 realized in the framework of the European Regional Development Fund (ERDF). REFERENCES [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] [9] INTERNATIONAL ATOMIC ENERGY AGENCY, "Gamma Irradiators for radiation processing," IAEA Publication, Vienna, Austria, 2006. A. CHMIELEWSKI, "Radiation technologies: past, present and future," Radiation Physics 71, pp. 17-21, 2004. J. DROBNY, "Radiation technology for polymers," CRC Press, New York, 2003. B. FAIRAND, "Radiation sterilization for health care products – X ray, gamma and electron beam," CRC Press, New York, 2002. G. FÖLDIÁC, "Industrial application of radioisotopes," Akademiai Kiado, Budapest, Hungary, 1986. INTERNATIONAL ATOMIC ENERGY AGENCY, "Emerging applications of radiation processing," IAEA-TECDOC-1386, Vienna, Austria, 2004. J. MASEFIELD, "Reflections on the evolution and current status of the radiation industry," Radiat. Phys.Chem. 71, p. 8–15, 2004. R. MOLINS, "Food irradiation: Principles and applications," John Wiley & Sons, New York, 2001. R. L. P. CLAVREUL, "Lifespan prediction of EPR seals under gamma radiation," Polymer Testing 20, p. 769–770, 2001. [10] SHINICHI ITOH et al., "Irradiation properties of T0 chopper components," Nuclear Instruments and Methods in Physics Research A654, pp. 527-531, 2011. -7- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 [11] D. E. ALEXANDER, "Defect production considerations for gamma ray irradiation of reactor pressure vessel," Journal of Nuclear Materials 240, p. 196–204, 1997. -8- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 PROJEKT SUSEN, UDRŽITELNÁ ENERGETIKA Marek Mikloš Centrum výzkumu Řež, s.r.o., Hlavní 130, 250 68 Řež [email protected] ABSTRAKT Centrum výzkumu Řež, s.r.o., dceřiná společnost ÚJV Řež, a.s., společně se Západočeskou univerzitou zahájila koncem roku 2011 projekt Udržitelná energetika (SUSEN – Sustainable Energy). Hlavním cílem projektu je vybudování významného dvou-regionálního centra výzkumu a vývoje v oblasti dlouhodobě udržitelné energetiky s úzkou vazbou na evropský výzkumný prostor. Prostřednictvím rozšíření a modernizace výzkumné infrastruktury bude vytvořeno špičkové pracoviště zaměřené především na klíčové segmenty jaderné energetiky. Z hlediska časového rámce lze rozlišit dva základní strategické cíle projektu: • Přispět výzkumnými a vývojovými aktivitami k zajištění bezpečného, spolehlivého a dlouhodobě udržitelného provozu stávajících energetických zařízení, tj. zejména jaderných elektráren typu GII a GIII, a to prostřednictvím prodloužení jejich životnosti o 20 – 40 let. Cílem projektu je rovněž výzkum a vývoj nových technologií s vysokou účinností v oblasti klasické energetiky. Konkrétní aplikace budou realizovány bezprostředně po dokončení instalace potřebných technologií. • Prostřednictvím generovaných výsledků výzkumu a vývoje přispět k plynulému přechodu na jaderné reaktory nových generací, tzn. GIII+ a GIV. S nasazením těchto tzv. pokročilých jaderných reaktorů v rámci ostrého provozu se počítá po roce 2030. V rámci dlouhodobého horizontu je předmětem projektu také výzkum a vývoj špičkových technologií a materiálů v oblasti termojaderné fúze. Článek podává základní informace o cílech a výstupech projektu, jeho organizací, věcném a časovém plánu, ale zejména současnému stavu prací na projektu. 1. ÚVOD Česká republika se vstupem do EU zařadila mezi členské státy, které využívají cílené podpory v rámci evropské regionální politiky. Pro období 2007–2013 jsou všechny regiony ČR (s výjimkou hlavního města Prahy) zařazeny pod cíl Konvergence. V souladu s cíli evropské regionální politiky je jednou z priorit ČR posílení konkurenceschopnosti státu a orientace na znalostní ekonomiku. Operační program Výzkum a vývoj pro inovace (dále jen „OP VaVpI“) je jedním z významných operačních programů, které přispívají k naplnění uvedených cílů. Globálním cílem OP VaVpI je posilování výzkumného, vývojového a inovačního potenciálu ČR, který přispěje k růstu konkurenceschopnosti a k vytváření vysoce kvalifikovaných pracovních míst tak, aby se regiony ČR staly významnými místy koncentrace těchto aktivit v Evropě. Projekt Udržitelná energetika (SUStainable ENergy, SUSEN) je realizován jako regionální centrum VaV v Prioritní ose 2 a jeho cílem je plnit funkci relevantního výzkumného partnera pro spolupráci s aplikační sférou včetně navazování partnerství a spolupráce s významnými -1- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 výzkumnými evropskými centry. Jedná se o tzv. velký projekt (nad 50 mil. Euro), jehož schválení náleží Evropské komisi. Projektem SUSEN získala Česká republika, její výzkumná komunita a v neposlední řadě Centrum výzkumu Řež s.r.o. a jeho partner, Západočeská univerzita v Plzni, možnost rozšířit významné materiální a lidské kapacity pro energetický výzkum a vývoj. 2. CÍLE PROJEKTU Cílem projektu SUSEN je přispět výzkumnými a vývojovými aktivitami k zajištění bezpečného, spolehlivého a dlouhodobě udržitelného provozu stávajících energetických zařízení, tj. zejména jaderných elektráren typu GII a GIII, a to prostřednictvím prodloužení jejich životnosti o 20–40 let. Cílem projektu je rovněž výzkum a vývoj nových technologií s vysokou účinností v oblasti klasické energetiky. Konkrétní aplikace budou realizovány bezprostředně po dokončení instalace potřebných technologií. Prostřednictvím generovaných výsledků výzkumu a vývoje přispěje projekt SUSEN k plynulému přechodu na jaderné reaktory nových generací, tzn. GIII+ a GIV. S nasazením těchto tzv. pokročilých jaderných reaktorů v rámci ostrého provozu se počítá po roce 2030. V rámci dlouhodobého horizontu je předmětem projektu také výzkum a vývoj špičkových technologií a materiálů v oblasti termojaderné fúze. Projekt SUSEN zahrnuje také výstavbu výzkumné infrastruktury, která dlouhodobě zvýší vědecký, výzkumný a vývojový potenciál České republiky v oblasti aplikovaného výzkumu v energetice, převážně (ale neexkluzivně) jaderné. Prostřednictvím příjemce podpory, společnosti Centrum výzkumu Řež s.r.o., člena skupiny ÚJV, nabídne řešení významných úloh spojených s rozvojem udržitelné jaderné energetiky a poskytne pro společnosti podnikající v oblasti aplikovaného výzkumu v energetice robustní a moderní výzkumnou infrastrukturu. Projekt bude řízen s důsledným respektováním pěti zásad: 1. Prostředky poskytnuté Evropskou unií představují unikátní a neopakovatelnou příležitost k rozvoji výzkumné infrastruktury energetického výzkumu ČR. Musí být investovány účelně, budovaná pracoviště musí odpovídat dnešnímu poznání stavu technologií a strategických směrů jejich vývoje a být účelně využitelná i v budoucnosti. 2. Jakákoli nakupovaná nebo vyvíjená technologie musí mít konkurenční výhodu ve své technologické vyspělosti nejméně do roku 2016, u technologií s dlouhým životním cyklem musí mít konkurenční výhodu špičkové technologie nejméně do roku 2020. Provozovatel umožní infrastrukturu pronajímat jiným organizacím podle principů Open Access (http://www.cvrez.cz/web/open-access). 3. Projekt bude úzkostlivě dbát na dodržení všech podmínek pro poskytnutí dotace, zejména na dodržení zásad transparentnosti, rovného zacházení a zákazu diskriminace v zadávacích řízeních veřejných zakázek pro projekt. 4. Projekt bude zaměřen k doplnění a rozšíření možností stávajících infrastruktur v ČR a nebude cíleně rozšiřovat technologické prostředky v oblastech, které jsou efektivně pokryty jinými infrastrukturami ČR. 5. Projekt bude cíleně vytvářet příležitosti pro uplatnění mladých specialistů a podmínky pro jejich profesní rozvoj. -2- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Cíle jsou směrovány zejména na: a. Integraci českých VaV institucí do aplikovaného výzkumu v energetice b. Dosahování aplikovatelných výsledků VaV v oblasti GIV a fúze c. Podporu bezpečného provozu a prodlužování životnosti pro technologie GII & GIII 3. STRUKTURA A OBSAH PROJEKTU Projekt je postaven na čtyřech základních pilířích, které představují následující výzkumné programy členěné dále na výzkumné aktivity: 1. Technologické experimentální okruhy (TEO) 2. Strukturální a systémová diagnostika (SSD) 3. Jaderný palivový cyklus (JPC) 4. Materiálový výzkum (MAT) Projekt je navržen komplexně, tj. od výzkumu vstupních nosičů energií (paliva), výzkumu materiálů a komponent včetně diagnostiky při výrobě a výstavbě, diagnostiky provozu energetických zařízení (predikce spolehlivého provozu a prodlužování životnosti) až po likvidaci a bezpečné uložení nosičů energií. 3.1 Program č. 1: Technologické experimentální okruhy Cílem tohoto výzkumného programu je vybudovat velká experimentální zařízení umožňující výzkum a vývoj v oblasti IV. generace jaderných reaktorů a fúzního reaktoru. Experimetální data získaná na těchto zařízeních rozšíří stávající znalosti o vlastnostech materiálů a jejich chování ve specifi ckých podmínkách a budou využita při vývoji daného typu reaktoru. V těchto reaktorech je přenos tepla zprostředkován médii, o jejichž chování neexistuje dostatek informací, a to především v oblasti jejich působení na konstrukční materiály, termodynamických a termohydraulických vlastností, nejsou známy výrobní technologie, neexistují potřebné komponenty atd. Experimentální data získaná v těchto zařízeních rozšiřují stávající znalosti o chování materiálů a komponent při parametrech prostředí. Budou využita pro zdokonalení výpočetních kódů, databází vlastností látek apod. a jsou potřebná pro vývoj daného reaktoru. V rámci tohoto programu budou studována tato média: • superkritická voda; médium pro primární okruh superkritického lehkovodního reaktoru (SCWR); • helium; médium primárního okruhu (velmi) vysokoteplotního reaktoru (V/HTR); • helium; médium pro chlazení první stěny fúzního reaktoru; • superkritický oxid uhličitý – potenciální médium sekundárního okruhu pro přenos tepla z primárního okruhu reaktoru GIV; • eutektická slitina olovo-lithium (Pb-Li) – médium pro kontinuální tvorbu fúzního paliva – tritia 3H. 3.2 Program č.2: Strukturální a systémová diagnostika Výzkumný program je tematicky zaměřen na podporu prodlužování životnosti jaderných elektráren současné generace (generace II. a III.), podporu výstavby a budoucího provozu reaktorů nastávajících generací (generace IV. a fúze) a s tím související materiálové studie vysoce ozářených vzorků. -3- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 Hlavní cíle • Získání komplexního popisu degradace vlastností a životnosti konstrukčních materiálů jaderných reaktorů po dlouhodobé provozní expozici. • Návrh, optimalizace a osvojení výroby zkušebních těles pro výzkum vlastností materiálu. • Vývoj nových postupů nedestruktivního zkoušení (NDE) feritických, austenitických a heterogenních svarových spojů a komponent komplexní konfigurace a jejich certifikace (NDE kvalifikace) s využitím zkušebních těles s umělými necelistvostmi a realistickými simulacemi provozních trhlin a matematického modelování procesu měření a odezvy indikací necelistvostí. • Vývoj nového univerzálního hardware a software systému řízení manipulátorů pro zkoušení svarů kritických uzlů primárního a sekundárního okruhu JE. • Vývoj nových postupů ověření tepelné a radiační odolnosti a chování strukturních materiálů a systémů v extrémních podmínkách těžkých havárií. 3.3 Program č.3: Jaderný palivový cyklus Výzkumný program JPC je zaměřen na výzkum a vývoj (VaV) v oblasti tzv. zadního konce jaderného palivového cyklu, do kterého patří především nakládání s radioaktivními odpady (RAO) a použitým jaderným palivem. Ve svém poli působnosti pokrývá program JPC všechny důležité oblasti od vývoje technologií pro nakládání s problematickými radioaktivními odpady a technologií pro výraznou redukci objemu radioaktivních odpadů, přes VaV v oboru geologického ukládání vysoceaktivních odpadů a použitého jaderného paliva, až k vývoji vysokoteplotních separačních technologií transuranů a štěpných produktů. V rámci výzkumného programu JPC bude vybudována unikátní laboratoř pro experimentální studium chování materiálu, tzv. Coria, vznikajícího při roztavení aktivní zóny jaderného reaktoru a laboratoř SIMS pro studium vlivu zadního konce jaderně-palivového cyklu na životní prostředí a účely záruk v jaderných materiálech. Hlavní cíle • Výzkum a vývoj nových materiálů a principů pro efektivnější a bezpečnější ukládání RAO • Vývoj pokročilých technologií a technologických postupů pro zneškodňování RAO a minimalizaci jejich objemu • Vývoj nových technologií palivového cyklu jaderných reaktorů nových generací založených na fluoridových technologiích • Vytvoření vědecko-technické základny pro podporu výstavby hlubinného úložiště v ČR • Vývoj nových metod detekce velmi nízkých aktivit dlouhodobých radionuklidů ve velmi malých objemech vzorků • Získání souboru poznatků o chování Coria pro účely zvýšení bezpečnosti jaderných reaktorů v posthavarijních stavech 3.4 Program č.4: Materiálový výzkum Materiálový výzkum je jedním ze čtyř výzkumných programů, které tvoří obsahovou náplň projektu SUSEN – Udržitelná energetika. Je primárně zaměřen na výzkum materiálů pro jadernou energetiku, ale předpokládá se zapojení i v oblastech klasické energetiky a nových nekonvenčních postupů získávání energie. Program je zacílen na studium mezních stavů nových progresivních materiálů, resp. dílů a uzlů z nich vyrobených. Činnost pracoviště bude -4- Odborná konferencia Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti Častá-Papiernička, 25.apríl 2014 probíhat v oblasti základního výzkumu vlastností konstrukčních materiálů, výsledky budou přímo aplikovatelné v energetickém průmyslu. Ve spolupráci se ZČU v Plzni bude nové pracoviště hrát významnou roli při výchově nových materiálových odborníků. Fakulta strojní – Katedra materiálu a strojírenské metalurgie – bude v programu participovat v oblasti svařování. Při řešení konkrétních úkolů bude využívána spolupráce v rámci diplomových a doktorských prací. Pozornost bude cíleně zaměřena na práci zahraničních doktorandů s tím, že na jejich stáže budou získávány prostředky z programů ES. Hlavní cíle • podpora vývoje feritických a martenzitických ocelí s potenciálem aplikace do 650 °C pro neaktivní okruhy jaderných reaktorů GIV a komponenty parních turbín se superkritickými parametry páry • podpora vývoje materiálů na bázi austenitických ocelí a vysoce legovaných niklových slitin, odolných v agresivních prostředích za vysokých teplot a tlaků, pro výrobu komponent jaderných a klasických elektráren s ultra superkritickými bloky. • dokumentace vlivu degradačních mechanismů na vlastnosti konstrukčních materiálů pro komponenty vyšších generací jaderných reaktorů (GIII+,GIV) v neaktivních okruzích. • vývoj nových technologií tavného svařování pro jadernou i klasickou energetikou (ve spolupráci s partnerem – katedrou materiálu ZČU) PODĚKOVÁNÍ Tato práce vznikla za finanční podpory projektu SUSEN CZ.1.05/2.1.00/03.0108, který je realizován v rámci Evropského fondu regionálního rozvoje (ERDF). POUŽITÁ LITERATURA [1] [2] http://cvrez.cz http://susen2020.cz -5-
Podobné dokumenty
Jaderná energetika, transmutační a vodíkové technologie v pracích
Manažment nízkoaktívnych materiálov z procesu vyraďovania jadrových
zariadení
(Matej Zachar)
Inteligentné siete - vipies
Z distribučnej sústavy 110 kV je cez transformátory 110/22 kV napájaná distribučná
sústava 22 kV (obr. 1.1). Transformátory 110/22 kV sú riaditeľné a môžu pri zaťažení
(t. j. pod napätím a s prúdo...
zde
16:40 – 16:50 Přestávka
16:50 – 17:05 Příprava na testování hydraulických charakteristik jaderného paliva
zde
Štúdium roztavených fluoridových sústav, zaujimavých pre chladiace systémy
v pokročilých vysokoteplotných reaktoroch
(František Šimko)
Cestovní mapa České republiky velkých infrastruktur pro výzkum
komunikační prostředky, jakož i veškeré další prvky jedinečné povahy, které jsou nezbytné k provádění výzkumu. Tyto infrastruktury se mohou nacházet na jednom místě nebo mohou být „rozmístěné“ v rá...