POZDRAVY k 90. výročiu CB v Bratislave

POZDRAVY k 90. výročiu CB v Bratislave

POZDRAVY k 90. výročiu CB v Bratislave
Náš pozdrav bych chtěl vyjádřit textem 90. žalmu, když připomínáme
90 let sboru:
Žalm 90
1 Modlitba Mojžíše, muže Božího. Panovníku, u tebe jsme měli domov
v každém pokolení!
2 Než se hory zrodily, než vznikl svět a země, od věků na věky jsi ty,
Bože.
3 Ty člověka v prach obracíš, pravíš: „Zpět, synové Adamovi!“
4 Tisíc let je ve tvých očích jako včerejšek, jenž minul, jako jedna noční
hlídka.
5 Jako povodeň je smeteš, prchnou jako spánek, jsou jak tráva, která
odkvétá hned ráno:
6 zrána rozkvete a už odkvétá, večer uvadne a uschne.
7 Pro tvůj hněv spějeme k svému konci zděšeni tvým rozhořčením.
8 Před sebe si kladeš naše nepravosti, do světla své tváře naše tajné
hříchy.
9 Pro tvou prchlivost naše dny pomíjejí a jako vzdech doznívají naše
léta.
10 Počet našich let je sedmdesát roků, jsme-li při síle, pak osmdesát,
a mohou se pyšnit leda
trápením a ničemnostmi; kvapem uplynou a v letu odcházíme.
11 Kdo zná sílu tvého hněvu, tvou prchlivost, jak by se tě nebál?
12 Nauč nás počítat naše dny, ať získáme moudrost srdce.
1
13 Vrať se, Hospodine! Ještě dlouho se chceš hněvat? Měj se svými
služebníky soucit,
14 nasyť nás svým milosrdenstvím hned ráno a po všechny dny se
budeme radovat a plesat.
15 Tolik radosti nám dopřej, kolik bylo dnů, v nichž jsi nás pokořoval,
a let, v nichž se nám zle vedlo.
16 Nechť se na tvých služebnících ukáže tvé dílo a tvá důstojnost na
jejich synech!
17 Vlídnost Panovníka, Boha našeho, buď s námi. Upevni nám dílo
našich rukou, dílo našich rukou učiň pevným!
Z tohoto Žalmu chci připomenout nejprve podle 1. verše naši VDĚČNOST, že jsme v tomto sboru měli v Boží blízkosti svůj domov.
Sboru přejeme podle 12. verše MOUDROST, která je ve správném počítání, sbor si připomíná 32 872,5 dnů Boží milosti. Díky za každý den.
Vyprošujeme sboru podle 17. verše VLÍDNOST Boží a UPEVNĚNÍ Božího/
Vašeho díla.
S láskou
Noemi a Daniel Komrskovi
2
Vážené staršovstvo bratislavského sboru, milé sestry, bratři a přátelé sboru Církve bratrské!
Přijměte prosím naše srdečné pozdravení s přáním požehnaných
oslav spojených se založením vašeho sboru. Bratislavský sbor byl
a je významnou součástí historie Církve bratrské. Nejen vaši kazatelé, ale také pestrá paleta sborových aktivit inspirovala řadu našich
služebníků a vůbec celou českou církev. Osobně rád vzpomínám na
období stavby modlitebny na Cukrové kam jsme jezdívali na brigády,
na nezapomenutelné osobnosti jako byli bratři Rosa, Jurčo, Ciesar,
Lupták, André a další, na společenství v rámci vznikající skupiny Navigátorů, a také na první pořádnou křesťanskou bigbítovou skupinu
Tŕne, na roztomilé Kvapočky, a mohl bych pokračovat bohatým výčtem. Zkrátka vaše progresivní pojetí sborové práce se v mnohém
vymykalo běžnému standardu CB. Svým nadšením pro Boží věc jste
obohatili celou církev a za to přijměte náš upřímný dík.
Do nového období, zejména do blížící se stovky vám přejeme duchovní jednotu v Kristu, moudrost k vedení vaše početného společenství,
a hlavně duchaplnost k rozhodování na mnoha křižovatkách, které
živou církev čekají. Ať je váš sbor požehnáním pro druhé, ať Kristovo
evangelium zní mocně nejen z vaší kazatelny, ale také z vašich životů
pro Boží slávu a spasení mnohých.
Přejeme vám, aby se při vás naplnilo to, co při rané církvi, jak o tom
čteme ve Skutcích 9:31: A tak církev v celém Judsku, Galileji a Samaří
měla klid, vnitřně i navenek rostla, žila v bázni Páně a vzrůstala počtem, protože ji Duch svatý posiloval.
Za Radu Církve bratrské v Česku, váš
Daniel Fajfr
3
Kdo v úkrytu Nejvyššího bydlí, přečká noc ve stínu Všemocného.
Říkám o Hospodinu: „Mé útočiště, má pevná tvrz je můj Bůh, v nějž
doufám.“
Až mě bude volat, odpovím mu, v soužení s ním budu, ubráním ho,
obdařím ho slávou, dlouhých let dopřeji mu do sytosti, ukáži mu
svoji spásu.
Žalm 91,1–2 a 15–16
Milé sestry, milí bratři,
radujeme se spolu s Vámi z Boží milosti, s níž se již po 90 let setkáváte ve Vašem bratislavském sboru. V průčelí brněnské modlitebny
jsou slova Pána Ježíše „neboj se, toliko věř“. Toto povzbuzení slyšel
představený synagógy. Prosil o uzdravení své dcery. Když pak přišla
zpráva o tom, že dcera již zemřela, a tedy již není důvod obtěžovat
Mistra, zazní slovo: „Neboj se, jen věř!“ S ním měl nešťastný otec
čelit nemožnosti. Učinil tak a jeho víra uviděla ovoce. Dcera byla
uzdravena. S podobnými příběhy víry a Božího milosrdenství se nesetkáváme jenom v biblických dějinách, ale také v těch našich. I vy se
máte kam ohlížet. Boží milost zjevená v dávném Písmu a nedávných
dějinách Vám i nám chce být povzbuzením k životu v přítomnosti
i pohledu do budoucnosti, protože náš Pán a Spasitel je věrný, a to
co s námi započal, dovede do dobrého konce.
Přejeme Vám Boží blízkost, lásku, péči, pokoj a moudrost, abyste
dobře uměli rozpoznat, na čem skutečně záleží, co je cenné, čeho je
potřeba se držet, a co je možné či potřebné opustit. Přejeme Vám
hojnost moci a darů Ducha svatého k životu i službě.
Jménem brněnského sboru Církve bratrské
Jan Asszonyi kazatel v Brně, 6. 11. 2014
4
Milí bratia a sestry,
tieto dni si pripomínate 90. výročie založenia Vášho zboru v Bratislave. Spolu s Vami prichádzame pred Boží trón s vďačnosťou za Jeho
milosť a dobrotu, ktorú mnoho ľudí mohlo zažiť a prijať vo Vašom
zbore a skrze Vaše spoločenstvo nielen v Bratislave, ale aj po celom
Slovensku, či za hranicami Slovenska.
Naše prianie do budúcich rokov Vášho spoločenstva je modlitba apoštola Pavla z listu Kolosanom:
„...neprestávame sa za vás modliť
a prosiť, aby ste vo všetkej múdrosti
a duchovnej rozumnosti boli naplnení
poznaním jeho vôle, aby ste žili hodní
Pána a páčili sa mu vždy, keď budete prinášať
ovocie v každom dobrom skutku
a hlbšie poznávať Boha a z moci jeho
slávy nadobudnete všestrannú silu na
vytrvalosť a trpezlivosť vo všetkom.
S radosťou budete ďakovať Otcovi, ktorí
vás urobil účastnými na podiele svätých
vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy
a preniesol do kráľovstva svojho milovaného
Syna, v ktorom máme vykúpenie
a odpustenie hriechov.“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista, láska Božia a prítomnosť Ducha Svätého nech je s vami všetkými!
Za vašich bratov a sestry v spišskonovoveskom zbore
Martin Kačur, kazateľ zboru
5
Milí bratia a sestry,
sme radi, že už 90 rokov môžeme spolu s vami pracovať a slúžiť na
Božom diele v našom meste. Sme vďační nášmu Bohu za vás. Mohli
sme prijať od Pána skrze vás počas tých rokov mnoho Božieho požehnania. Radi spomíname na naše spoločné zhromaždenia, brigády,
stretnutia mládeže a všetky ďaľšie príležitosti, keď sme mohli byť
spolu.
Prajeme vám, aby oheň evanjelia a Ducha Svätého horel vo vašich
srdciach aj naďalej, aby ste ho vedeli odovzdávať aj nasledujúcicm
generáciám. Nech vášmu spoločenstvu Hospodin udeľuje hojnosť
svojho požehnania, aby aj Cirkev bratská mohla byť svetlom a soľou
v tomto meste aj v ďaľších rokoch, až kým Pán neukončí našu službu
na tomto svete.
S pozdravom
Ján Szöllös
kazateľ zboru BJB Palisády
6
Iva Drápalová, rod. Václavíková (1925) je dcéra významného českého
etnografa prof. Antonína Václavíka, ktorý prišiel po vzniku Československej republiky v roku 1918 do Bratislavy pomôcť budovať slovenské
múzejníctvo. Jeho manželkou bola Lucie Urbánková, dcéra vtedajšieho
predsedu Rady JČB F. Urbánka. V byte Václavíkovcov na Prayovej ulici
(dnes ul. 29. augusta) bola v roku 1924 založená brnianska stanica
JČB v Bratislave. Po rozpade Československa v roku 1939 rodina musela opustiť Slovensko, pretože jej úrady nového štátu nepriznali štátne
občianstvo. Iva Drápalová je matkou Dana Drápala, zakladateľa cirkvi
Kresťanské spoločenstvo. Náš zbor ju pozval na slávnosť k 90. výročiu začiatku práce JČB v Bratislave, ale pre zdravotné problémy účasť
odriekla. Poslala nám pozdravný list tohto znenia:
Milé sestry, milí bratři,
před takovými osmdesáti lety bych možná seděla mezi vámi. Byla jsem
tehdy malá holčička, ale dobře si pamatuji shromáždění, která se konala
v obecné škole v Cukrovej ulici. Pamatuji se i na bazary, na kterých se
vybíraly peníze na plánovanou stavbu modlitebny. A pamatuji se i na
první shromáždění v nové modlitebně. (v r. 1933 pozn. J. Uhlík). Na
červené dřevěné lavice, na zvláštní vůni nově natřeného nábytku – to
mě jako dítěti utkvělo v paměti víc, než první kázání. Dnes ovšem modlitebna vypadá jinak.
Nicméně slovo Boží z kazatelny zaznívalo po všechna ta léta, ať už na
kazatelně stál kdokoliv.
Dovolte, abych vás alespoň takto pavlovsky pozdravila: „Milost vám
a pokoj od Boha našeho a Pána Ježíše Krista.“ Spolu s Pavlem se modlím, „aby se vaše láska ještě více rozhojňovala a s ní i poznání a hluboká
vnímavost, abyste rozpoznali, na čem záleží…“.
A ještě jedno osobní přání: Buďte sborem laskavým k příchozím – ale
hlavně k sobě navzájem. Dnes v devadesáti letech vnímám laskavost
jako velký dar.
Dr. Iva Drápalová
V Praze, 4. 11. 2014
7
Klára Hrubišková, rod. Linhartová (1926) je dcérou Václava Linharta
(1895-1990), ktorý patril k zakladajúcim členom zboru v roku 1928.
Život Václava Linharta bol úzko prepojený so životom zboru. Až do staroby bol jeho laickým pracovníkom a viacnásobným členom staršovstva. Aktívne sa zúčastňoval na kľúčových rozhodnutiach zboru, ako
bola kúpa budovy v roku 1933, záchrana zboru po zákaze v roku 1940,
či pripojenie Modrého kríža v roku 1950. Klára Hrubišková sa pre zdravotné ťažkosti nemohla zúčastniť na našej slávnosti, tak nás pozdravila
aspoň písomne:
Drahé sestry a bratia, účastníci života jubilujúceho zboru,
pretože mi neduhy staroby nedovoľujú zúčastniť sa vášho slávnostného zhromaždenia, dovoľujem si vás krátko pozdraviť a popriať vám,
aby vám život tomto zbore prinášal mnoho duchovných darov, radosti
a úžitku z nich a aby každý z vás mohol byť s Božím požehnaním jedným zo stavebných kamienkov zboru v budúcnosti, aby vás to posilňovalo v schopnosti šíriť zvesť evanjelia vo svojom okolí.
Pastorom zboru prajem vedenie Duchom svätým, aby vedeli čo najjednoduchšie osvetľovať Božiu pravdu, múdrosť a lásku a tak získavali pre
život v našom trojjedinom Bohu ďalších a ďalších nasledovníkov.
Nech im v tom pomáhajú aj naše modlitby.
S láskou vás pozdravuje
Klára Hrubišková rod. Linhartová
V Bratislave, 8. 11. 2014
8
Ruth Kolman, rod. Mikulecká (1928) je najstaršie z piatich detí prvého
kazateľa nášho zboru Ladislava Mikuleckého (1899–1993). Narodila sa
v Bratislave počas služby jej otca (1926–1930) v našom meste. Vydala
sa za lekára Samuela Kolmana (1925–2005), ktorý bol synom Karla
Kolmana (1892–1962) úzko spojeného s prácou Modrého kríža na Slovensku.
Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968
rodina Ruth Kolmanovej opustila rodnú krajinu a začala žiť v Holandsku. V roku 1976 odišli za nimi aj rodičia – kazateľ Ladislav Mikulecký
s manželkou. Ruth Kolmanová žije v Holandsku a veľmi sa chcela zúčastniť na našej slávnosti. V septembri 2014 však utrpela úraz, ktorý jej
v tom zabránil. Poslala nám tento pozdrav:
Milí bratři a sestry,
přeji Vám požehnané oslavy Bratislavskeho sboru a plné Božího požehnání, nejen ve dnech oslav,ale také pro budoucnost práce ve sboru.
Kéž se Pán Buh oslaví a dá Vám své požehnání pro budoucnost, aby
ješte mnozí lidé poznali a uverili v Pána Ježíše Krista a prijali jeho jako
svého Vykupitele.
Budu moc ráda,když mi napíšete,jak jste se měli a jak ty oslavy probehly. Budu na Vás vzpomínat a přeji vám i Vašemu zboru Boží přítomnost
a vše dobré.
Zdravím Vás uprimne
Ruth Kolmanová-Mikulecká
4. 10. 2014
9
Čo nám Boh daroval cez Cirkev bratskú?
Môj manžel Ladislav Lencz (Laco) pracoval na Drevárskom výskumnom
ústave od roku 1957 so vzácnym a odvážnym kresťanom, s bratom Milanom Jurčom z Cirkvi bratskej. Spriatelili sa a vzájomne si boli svedkami viery. To spojilo aj naše rodiny: Pojem „misijná rodina“ brata Milana
bol aj nám veľmi blízky a snažili sme sa podľa tohto modelu žiť od
začiatku nášho manželstva (1967). Ďalším styčným bodom s CB boli
priateľské vzťahy s rodinou Markušovcov, Števa a Drahušky, ktorí boli
našimi susedmi na Štrkovci. A tiež s rodinou Milana a Boženky Číčelových, s Jolikou Molnárovou a s rodinou Milenky a Jožka Uhlíkových.
Brat Milan nás pozýval na bohoslužby do CB, tak sme občas radi prišli
v nedele, po skončení našej sv. omše, občas i na modlitbové a biblické
hodiny. Pre mňa to bolo novým povzbudením k pravidelnému čítaniu
Biblie, v čom som už ako študentka napodobňovala môjho brata, ale
neskôr počas VŠ som z toho „vypadla“. Obľúbila som si najmä Žalmy,
čo mi je doteraz veľkým darom. Keď sme našim priateľom rozprávali o
CB, zvykli sme ju charakterizovať ako svojho druhu „rehoľu žijúcu vo
svete“, tým sme mysleli na prijímanie členov do spoločenstva CB na
základe osobného rozhodnutia. Týmito návštevami začala svojho druhu
„výmena duchovných darov“ medzi KC v Bratislave a jej širokom okolí a
členmi CB v Bratislave a neskôr na Starej Turej.
Spomeniem niektoré momenty:
– Laco napríklad pozval svojho priateľa jezuitu, skvelého biblistu, pátra
Emila Krapku, SJ, aby vysvetlil záujemcom zo zboru CB podstatu katolíckej svätej omše (Pravoslávna cirkev ju nazýva Božská liturgia, Grékokatolícka cirkev Svätá liturgia). Od CB sme dostali ako dar možnosť
kúpiť si asi 50 kusov Biblickej konkordancie pre našich kňazov, ktorú po
25 ročnej práci publikoval vzácny brat Juraj Potúček.
– Brat Milan pozval Laca, aby v mládeži viedol spoločné čítanie tých
častí Svätého písma, kde sa hovorí o Eucharistii, ako ju Pán Ježiš predpovedal, ustanovil a ako ju slávili prví kresťania. Mali v pláne pokračovať
výkladom o ďalších sviatostiach, ale potom sa už nepokračovalo, lebo sa
začalo s prestavbou modlitebne CB v Bratislave.
10
– Slávnou kapitolou našich vzťahov bola intenzívna účasť katolíckej
mládeže a rodín na stavbe modlitebne CB na Starej Turej, za br. kazateľa Sadloňa. Bolo to nádherné! V dvoch týždňových turnusoch sme
sa my s manželom zúčastnili aj s deťmi ako rodina, bol s nami aj náš
priateľ kňaz Pavel Jančík – s gitarou a chuťou spievať nás pekne spájal do jednej rodiny. Nikdy nezabudnem na ranné spoločné modlitbové
stíšenia, kde sme sa v príprave striedali z CB a z KC. V nadšení z týchto
krásnych plodov spoločenstva nám brat Milan raz povedal svoju víziu:
ak sa dočkám roku 2000 (ešte do neho veľa chýbalo, ešte bola tvrdá totalita), rád by som išiel k pápežovi do Ríma porozprávať sa o spolupráci
a zmierení kresťanov (v tomto žiaľ už nedokážem citovať doslovne slová
br. Milana, len jeho ideu).
– Spolu s manželom sme dostali milosť, že sme sa v rokoch 1979–80
stretli v Nemecku s Hnutím fokoláre. V roku 1982 sme potrebovali nejaký priestor, kde by sa členovia HF z Bratislavy a okolia mohli voči eštebákom „nenápadne“ stretnúť. Brat Milan nás pozval do CB, lebo vtedy
menšie protestantské cirkvi neboli tak komunistami ostro sledované.
Dali sme tomuto stretnutiu krycí názov: oslava 15. výročia sobáša manželov Lenczových. A tak sme mohli celý deň meditovať, zdieľať si skúsenosti s žitím Božieho slova a sláviť Eucharistiu na priateľskej pôde CB.
Myslím, že v tomto prípade to nebolo bez určitého rizika pre br. Milana
a CB. Boli sme za to veľmi vďační.
– Keď bol kazateľom CB brat František Ciesar, otvorenosť CB voči kresťanom z iných cirkví ďalej rástla. Boli to pekné roky. Keď náš syn Tomáš
v 9 rokoch (1977) ochorel na osteogénny sarkóm, v CB bola v jednu nedeľu modlitbová hodina pred bohoslužbou venovaná vrúcnym spoločným modlitbám za nášho syna. Boh milostivo zhliadol na tieto modlitby
a na modlitby našich príbuzných, priateľov a duchovných rehoľných
spoločenstiev a zachránil nám syna pre život. Dnes má 46 rokov a spolu
s našou drahou nevestou Katkou majú 4 deti (15, 12, 9, 3-ročné). Tu sa
Pán Boh veľmi oslávil a ďalej upevnil naše bratské vzťahy.
– Brat kazateľ Ciesar nám pri jednej ceste do zahraničia sprostredkoval
možnosť vydania samizdatu „Listy rodičom, o tebe a o nás”, ktorý sme s
manželom a priateľmi preložili z nemčiny. Táto kniha vyšla vo vtedajšom
Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
11
– Neskôr nám 5 rokov starostlivosti o manželovu tetu, ktorá sa u nás
dočkala veku 98,5 roka, neumožnilo pokračovať v pravideľných návštevách CB. Aj skutočnosť, že po prevrate sa otvorili bohaté možnosti pre
všetkých kresťanov pracovať v apoštolskej práci, intenzitu našich stretávaní tiež oslabila. Pre mňa je vždy sviatkom, keď môžem pri nejakej
ekumenickej príležitosti prísť do CB „spoločne sa s nimi modliť“. To pre
mňa veľa znamená!
– Keď môj manžel Laco zomrel v roku 2010, brat kazateľ Daniel Pastirčák nám poslal krásny kondolenčný list s viac ako 50 podpismi členov
CB. Pre mňa to bol nesmierne vzácny dar, opatrujem si ho!
– V súčasnosti pokračujeme vo výmene duchovných darov spirituality evanjeliovej jednoty v duchu modlitby Pána Ježiša za jednotu jeho
učeníkov (Ján 17,21) s tromi rodinami z CB. Hovoríme, že žijeme spolu
„dialóg života“, dialóg vzájomnej lásky. A je to tak.
Za toto všetko a za oveľa viacej, ako sa dá povedať, vrúcne ďakujem
Bohu. A prajem zborom CB v Bratislave, aby vám Pán Ježiš daroval vernosť evanjeliu a hlbokú vzájomnú lásku, ktorá prináša do spoločenstva
prítomnosť Pána Ježiša, ako nám to On zasľúbil v Mt 18:20. On nech
je vašou múdrosťou a svätosťou pre Pánov deň, ktorý sa, ako pevne
veríme, blíži.
Ďakujem.
Terézia Lenczová
12
Vážení bratia a sestry!
Pred časom som sľúbil, že Vám pošlem niekoľko spomienok pri príležitosti 90. výročia CB BA.
CB BA, bratia Rosa, Jurčo a i. pozitívne ovplyvnili môj život...
Brat Rosa bol u nás v LV v rodine na návšteve. Pýtal sa akú školu navštevujem. Bola to pedagogická. Dostal som otázku či chcem byť kresťan.
Ja som bol mesiac po obrátení – odpoveď bola áno.
Vysvetlil mi, že pre kresťana by bolo problematické byť učiteľom a vybavil mi prestup na strednú priemyselnú školu strojnícku v BA. Ich dom
mi bol vždy otvorený.
Brat Jurčo mi doma ponúkol tiché miesto na štúdium Písma a modlitby.
Boli veľmi milí srdeční... Dokázal aj napomenúť miesto ohovárať...
Pred sobášom s evanjeličkou zapojenou do misie sme spolu hovorili
a dohodli sa na službe v ECAV s požehnaním CB. Bolo to vážne a významné rozhodnutie na dlhé roky...
Som mu vďačný aj za niekoľko slávnych výrokov... Boli to perličky.
Blahoželám k výročiu. Boli ste a ste celé desaťročia predmetom mojich
modlitieb.
Nech Vás ochraňuje a požehná Hospodin !
Praje Vám
Kerekréty Ján
13
Naši milí súrodenci v Pánu Ježišovi Kristovi,
srdečne Vás pozdravujeme z Ostravy. Tí trochu starší z Vás si na Michalkovcov z Kresťanských zborov hádam spomenú.
Dozvedeli sme sa o mimoriadnych stretnutiach, ktoré sa vo Vašom zbore pripravujú. Chystáme sa prísť na sobotu 8. 11. a radi by sme sa radovali s radujúcimi a ďakovali Pánu Bohu s ďakujúcimi.
Naša rodina, ostravský Kresťanský zbor i celé Kresťanské zbory v ČR
mnohému vďačia veriacim z Cukrovej.
Zhrniem to do týchto štyroch bodov:
a) Milanovi Číčelovi, Milici a Pavlovi Kailingovcom i br. Milanovi Jurčovi
za nové pohľady na zborovú a evanjelizačnú prácu a prácu s mládežou,
b) Jankovi a Petrovi Komrskovcom za mimoriadnu pomoc s riešením
stavby zborového domu v Ostrave,
c) Kailingovcom, Ivanovi Valentovi, br. Rosovi za mimoriadnu pomoc pri
tvorbe spevníka „Píseň nového života“ pre české Kresťanské zbory,
d) Kailingovcom, br. Milanovi Jurčovi a ďalším za tvorbu a realizáciu
dramatizácie poetickej zbierky „Cesta na vrch Morija“ a ďalšie tvorivé
činy z oblasti duchovnej poézie (vrátane Janky Nagajovej).
Keby sa náš príhovor nehodil či nevošiel do programu, s úžasnou radosťou a úžitkom budeme celú dobu potichu a za Vás všetkých ďakovať
– za to, čo bolo, je a bude.
Ak dá Pán, skutočne mimoriadne sa tešíme na pospolubytie.
Milan a Daniela Michalkovci
14