Zborník príspevkov z konferencie
Transkript
Konferencia v Bratislave, 18. – 19. marca 2010 Zborník príspevkov konferencie Infraštruktúra intermodálnej prepravy IN F R A Š T RUK TÚRA IN T E R M O DÁLNEJ PREPRAVY O P E R A Č N Ý PROGRAM DOPRAVA 2 0 07 – 2 013 Operačný program Doprava je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu. 2 Program konferencie Infraštruktúra intermodálnej prepravy 18. – 19. marec 2010 v Bratislave, City Hotel Bratislava 18. marec 2010 08:15 – 09:00 Registrácia účastníkov 09:00 – 09:10 Zahájenie konferencie (MDPT SR) 09:10 – 09:20 Rudy Colle (UIRR) úvodné slovo 09:20 – 09:40 Peter Hrapko (MDPT SR) Úvod do problematiky – Operačný program Doprava a prioritná os č. 3 – Infraštruktúra intermodálnej prepravy 09:40 – 10:00 Jiří Samek (Metrans, a. s., Česká republika) Vplyv infraštruktúry kombinovanej dopravy na rozvoj kombinovanej dopravy z pohľadu súkromnej sféry 10:00 – 10:20 Ján Simčo (ZSSK Cargo, a. s.) Obchodné aktivity a zámery ZSSK CARGO v intermodálnej preprave 10:20 – 10:35 Prestávka 10:35 – 10:55 Hans-Paul Kienzler (K&P Consultants, Nemecko) Výsledky projektu DIOMIS – príležitosti a ohrozenia pre kombinovanú dopravu na Slovensku a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy 10:55 – 11:15 Jaroslav Luterán (Sudop Trade, spol. s r. o.) Projektová príprava TIP Košice 11:15 – 11:35 Pavol Marušinec (MDPT SR) Finančná podpora štátu prevádzky intermodálnej prepravy 11:35 – 11:55 Peter Špalek (MDPT SR) Úloha štátu pri rozhodovaní o výstavbe terminálov intermodálnej prepravy 12:00 – 13:30 Obed 13:30 – 13:50 Erich Possegger (RCA, Rakúsko) Skúsenosti s prevádzkovaním terminálov v Rakúsku 13:50 – 14:10 Ján Bušovský (Prodex, spol. s r. o.) Terminál intermodálnej prepravy Bratislava 14:10 – 14:30 Radek Čech (Správa železniční dopravní cesty, Česká republika) Dopad interoperability železničnej infraštruktúry na intermodálnu dopravu 14:30 – 14:50 György Bessenyei (Jaspers, Rakúsko) Aktivity na podporu intermodálu a porovnanie s ďalšími krajnami 14:50 – 15:10 Prestávka 15:10 – 15:30 Patric Judge (Bridgwater Consortium, Ltd, Velká Británia) Integrovaný prístup k udržateľnosti intermodálnej prepravy 15:30 – 15:50 Eduard Prochác (Reming Consult, a. s.) Terminál intermodálnej prepravy Žilina 15:50 – 16:10 Jaroslav Čermák (DUSLO, a. s.) Projekt ChemLog a kombinovaná doprava v chémii 16:10 – 16:30 Ján Bušovský (Prodex, spol. s r. o.) Terminál intermodálnej prepravy Leopoldov 16:30 – 16:50 Magdaléna Konvičková (Ministerstvo dopravy, Česká republika) Informácie o súčasnej podpore kombinovanej dopravy v Českej republike 16:50 – 17:10 Miloš Zaťko (SIMCON, s. r. o.) Počítačové simulácie intermodálnych terminálov – plánovanie, racionalizácia prevádzky 18:30 – 22:30 Večerný program 3 Program konferencie Infraštruktúra intermodálnej prepravy 18. – 19. marec 2010 v Bratislave, City Hotel Bratislava 19. marec 2010 Vladimír Fišer (Bohemiakombi, Česká republika) Kombinovaná doprava by nemala predstavovať pre cestných dopravcov konkurenciu, ale službu 09:20 – 09:40 Jiří Pokorný (TransContainer – Slovakia, a. s.) Jurij Vladimirovič Juriev (TransContainer RU) Oleg Vadimovič Agafontsev (TransContainer RU) Intermodálne prepravy východ – západ 09:40 – 10:00 Ralf-Charley Schultze (GEFCO, Rakúsko) Návrhy riešenia kombinovanej dopravy (Kaluga project) 10:00 – 10:15 Prestávka 10:15 – 10:35 Rainer Mertel (KombiConsult, GmbH, Nemecko) Prečo sa v Nemecku zdvojnásobil objem intermodálnej prepravy za posledných 10 rokov? 10:35 – 10:55 Helmut Jerolitsch (SCHENKER & CO AG, Nemecko) Rozvoj kombinácie dopravy cesta – železnica. Prípadová štúdia pre prepravy medzi strednou a juhovýchodnou Európou 10:55 – 11:15 Juergen Koehl (IBM) Optimalizácia pohybu kontajnerov 11:15 – 12:00 Diskusia, záverečné slovo 4 09:00 – 09:20 Conference program Infrastructure of intermodal transport 18. – 19. March 2010 Bratislava, City Hotel Bratislava March 18th 2010 08:15 – 09:00 Registration of participants 09:00 – 09:10 Minister of transport, posts and telecommunication (Slovak Republic) introduction and commencement 09:10 – 09:20 Rudy Colle (UIRR) opening speech 09:20 – 09:40 Peter Hrapko (Ministry of transport, posts and telecommunication, Slovakia) Introduction to the The Operational Programme Transport – Priority axis no.3 – Infrastructure of intermodal transport 09:40 – 10:00 Jiří Samek (Metrans, a. s., Czech Republic) The effect of infrastructure of combined transport for the development of combined transport in terms of private field 10:00 – 10:20 Ján Simčo (ZSSK Cargo, a. s., Slovakia) Business activities and intentions of ZSSK CARGO Slovakia in intermodal transport 10:20 – 10:35 Coffee break 10:35 – 10:55 Hans-Paul Kienzler (K&P Consultants, Germany) Results of the DIOMIS project –opportunities and threats for combined transport in Slovakia and the other CEE countries 10:55 – 11:15 Jaroslav Luterán (Sudop Trade, spol. s r. o., Slovakia) ) The project preparation of TIP Košice 11:15 – 11:35 Pavol Marušinec (Ministry of transport, posts and telecommunication, Slovakia) The financial support of the state for intermodal transport operations 11:35 – 11:55 Peter Špalek (Ministry of transport, posts and telecommunication, Slovakia) Position of the goverment in decision about construction of terminals of intermodal transport 12:00 – 13:30 Lunch (90 min) 13:30 – 13:50 Erich Possegger (RCA, Austria) Experience in operating terminals in Austria 13:50 – 14:10 Ján Bušovský (Prodex, spol. s r. o., Slovakia) Public terminal of intermodal transport Bratislava 14:10 – 14:30 Radek Čech (SŽDC, Czech Republic) The impact of the rail infrastructure interoperability on the intermodal transport 14:30 – 14:50 György Bessenyei (Jaspers, Austria) JASPERS activities to promote intermodal projects 14:50 – 15:10 Coffee break 15:10 – 15:30 Patric Judge (Bridgwater Consortium, Ltd, United Kingdom) An integrated approach to sustainable intermodal infrastructure 15:30 – 15:50 Eduard Prochác (Reming Consult, a. s., Slovakia) Public terminal of intermodal transport Žilina 15:50 – 16:10 Jaroslav Čermák (DUSLO, a. s., Slovakia ) Project ChemLog and combined transport in chemistry 16:10 – 16:30 Ján Bušovský (Prodex, spol. s r.o., Slovakia) – Public terminal of intermodal transport Leopoldov 16:30 – 16:50 Magdaléna Konvičková (Ministry of transport, Czech Republic) Information about the current support of combined transport in the Czech Republic 16:50 – 17:10 Miloš Zaťko (SIMCON, s. r. o., Slovakia) Computer simulation of intermodal terminals – planning, streamlining operations 18:30 – 22:30 Evening event 5 Conference program Infrastructure of intermodal transport 18. – 19. March 2010 Bratislava, City Hotel Bratislava March 19th 2010 Vladimír Fišer (Bohemiakombi, Czech Republic) The combined transport should not be a competition for road transport but the service 09:20 – 09:40 Jiří Pokorný (TransContainer – Slovakia, a. s.) Jurij Vladimirovič Juriev (TransContainer RU) Oleg Vadimovič Agafontsev (TransContainer RU) Intermodal transport east – west 09:40 – 10:00 Ralf-Charley Schultze (GEFCO, Austria) Solution of intermodal transport (Kaluga project) 10:00 – 10:15 Coffee break 10:15 – 10:35 Rainer Mertel (KombiConsult, GmbH, Germany) Why intermodal traffic volume in Germany doubled within 10 years? 10:35 – 10:55 Helmut Jerolitsch (SCHENKER & CO AG, Germany) Development rail – road. A case study for traffics between central and southeast Europe 10:55 – 11:15 Juergen Koehl (IBM) The optimalization of the containers movement 11:15 – 12:00 Discussion, conclusion 6 09:00 – 09:20 Konferencia v Bratislave 18. – 19. marca 2010 Zborník príspevkov konferencie Infraštruktúra intermodálnej prepravy 7 8 Ing. Jiří Samek Metrans, a. s., Česká republika Vplyv infraštruktúry kombinovanej dopravy na rozvoj kombinovanej dopravy z pohľadu súkromnej sféry The effect of infrastructure of combined transport for the development of combined transport in terms of private field 9 Abstrakt : Ministerstvo DPaT SR investovalo v 90 letech minulého století do kombinované dopravy (terminál Dobrá, Ružomberok, N. Zámky, vagony) více jak 35 Mio EUR. Efekt těchto investic byl nulový. V prvních 10 letech tohoto tisíciletí investoval soukromý zahraniční kapitál 70 Mio. EUR – efekt byl 4 násobný nárůst v letech 2000 (564.228 tun) – 2008 (2,279.584 tun) Ministerstvo plánuje v následujícím období nepotřebné investice do KD ve výši 100 Mio EUR a pouze 700 Mio. EUR do železniční infrastruktury, což je z hlediska potřeb nepoměr a není garantovaný nárůst podle prognóz. Nižší poplatek za železniční infrastrukturu a mýtné na silnici pomůže dalšímu růstu KD v budoucnosti bez další státních intervencí. Abstract: Transport Ministry of Slovak Republic made in the 90 – ties years of the last century the investments in to the combined traffic more than 35 Mio. EUR (terminals Dobrá, Ružoberok, N. Zámky, wagons). The effect of these investments was zero. In the first 10 years of this century the private capital made the investment 70 Mio. EUR – effect of this was the 4 times increase in the years 2000 (564.228 tons) – 2008 (2.279.584 tons). Ministry plans not necessary investments in to combined traffic in the height of 100 Mio. EUR and only 700 Mio EUR in to the rail infrastructure. This is not proportional and the increase of quantities made by prognosis is without guarantee. Lower payment of railways infrastructure and toll payment for roads help for future growing intermodal transport without other state interventions Pohled z pozice soukromého kapitálu na aktivity v oblasti použití veřejných prostředků na infra – a suprastrukturu 1. Vliv infrastruktury KD na rozvoj KD (ekonomické dopady, úzká místa a veřejný přístup) z pohledu soukromé sféry 2. Porovnání terminálů soukromých a státních v sousedních zemí – veřejný přístup 3. V čem spočívá výhoda soukromých terminálu a v čem je výhoda státních terminálu Úvod Děkuji za pozvání na tuto konferenci a i za to že jsem byl zařazen, jako jeden z předních řečníků. Panu řediteli Hrapkovi z MDPaT SR jsem sdělil varování, že nebude mít radost z mého vystoupení, nicméně mě přesto o to požádal. Vždy, když se setkávám se snahami politiků se vrhat do podnikání a řešit podnikatelsky problémy, tak se ptám, jestli ta paní prodavačka buřtů, která platí daně a potažmo i tyto úředníky bude ráda, jak její peníze investují. Při těchto procesech se ministerstvo rozhoduje na základě principu kolektivní nezodpovědnosti. Zejména v oblasti kombinované dopravy se Ministerstvu dopravy, pošt a telekomunikací SR „podařilo“ proinvestovat v 90-tých letech minulého století neužitečně více jak miliardu Slovenských korun do terminálu v Ružomberku, Nových Zámcích, Dobré u Košic a do košových vozů a nikdo se z těchto zmařených investic nezodpovídal. Naopak, když náš zahraniční holding přišel v roce 1999 s program v Dunajské Stredě, tak nám byla odmítnuta veškerá, v té době možná, podpora. Nějak jsme nezapadli do koncepce, která je zde pořád na stole a projednává se i po 10-ti letech na tomto kongresu. Obdobně i jiné firmy se zahraničním kapitálem začali provozovat v posledním desetiletí terminály v Bratislavě, Žilině, Sladkovičově a Velké Idě. Tímto došlo k nárůstu kombinované dopravy, který je uveden v přeloženém materiálu. To znamená přičiněním státu a proinvestováním veřejných prostředků nebylo dosaženo nic Přičiněním soukromého zahraničního kapitálu bylo dosaženo rekordního a v Evropě neobvyklého růstu. 10 1. Vliv infrastruktury KD na rozvoj KD (ekonomické dopady, úzká místa a veřejný přístup) z pohledu soukromé sféry Jestliže se zamýšlíme nad myšlenkou, jak je možné zvýšit podíl kombinované dopravy a zejména kontinentální dopravy, tak jsme došli k závěru, že rozhodující vliv resp. rozhodující překážkou je vysoké zpoplatnění železniční infrastruktury a to nejen v SR, ale na celé trase přepravy. Neustále provádíme kalkulace pro přepravu výměnných návěsů a výměnných nástaveb, nicméně železniční dopravní cesta se podílí na celkových nákladech cca 30-40% a náklady na terminálové služby pouze ve výši cca 4%. Úzká místa nevidíme v terminálech, ale často na železniční síti · chybějící interoperabilita lokomotiv · chybějící elektrifikace – například spojení DNV-Vídeň, Bratislava – D. Streda – Komárno · nedostatečné parametry železniční sítě z hlediska délky staničních odstavných kolejí · nedostatečné parametry z hlediska stoupání a nutnost zapojení více lokomotiv Slovensko disponuje předimenzovanou sítí terminálu a zahraniční kapitál je připraven efektivně a účinně investovat na rozdíl od státních projektů do infrastruktury. Oblast Bratislavy disponuje 4 terminály ve vzdálenosti do 50 km. MDSaT plánuje výstavbu dalších dvou kontejnerových terminálů. Bratislava bude mit 6 terminálů! Košice a Žilina disponuji 2 terminály a jsou dále nevyužity terminály v dobré a v Ružomberku Košice a Žilina budou mít 3 terminály. Pro efektivitu terminálových služeb není nutná četnost terminálů, ba naopak větší koncentrace vagónů, svozových prostředků v menším počtu terminálů. Vídeň disponuje pouze dvěma soukromými terminaly Berlín disponuje pouze dvěma soukromými terminály Mnichov disponuje pouze dvěma soukromými terminály Nediskriminovaný neutrální přístup na stávajících termánlech na Slovensku deklarují hlavní operátoři terminálů a jsou schopni nabídnout neutrální služby za ceny 20% pod dotovanými podmínkami v západní Evropě na dobu deseti let. Tržní prostředí mezi 4 terminály s nadbytečnou kapacitou vytváří i dostatečný tlak na snížení cen, ale i na efektivitu. Proč se tedy Slovenský stát skutečně angažuje po desetileté přestávce do kombinované dopravy? Tuto odpověď naleznete při podrobnějším studiu designu jednotlivých terminálů. Tyto terminály jsou projektovány, jako terminály pro námořní kontejnery a ne, jak je tvrzeno v předložených materiálech pro kontinentální dopravu a mají být tudíž přímou konkurencí zahraničních investic v námořních kontejnerů. Mají napomoc likvidaci stávajících projektů kombinované dopravy ? Nebo se očekává skutečně tak dramatický růst námořních kontejnerů ? Opravdu nechápu na co potřebuje Bratislava a okolí 6 terminálů? Dovolím si vyjádřit, že MDPaT pravděpodobně, pokud bude tyto terminály stavět, tak oslabí kombinovanou dopravu a zahraniční investory na Slovensku. Pravděpodobně se nevyvaruje mezinárodním arbitrážím na základě úmluvy o ochraně zahraničních investic a dojde k rozpadu a ohrožení existujících realizovaných projektů z důvodu rozdrobnění množství a menší produktivity dosavadních operátorů! 2. Porovnání terminálů soukromých a státních v sousedních zemí – veřejný přístup Terminály v sousedních zemích jsou až na výjimky (Graz, Enns) ve vlastnictví soukromě právních firem a často jsou propojeny s operátory, spedičními firmami, železničními společnostmi, přístavy) Tak je tomu i u Ral Cargo Austria Wels, DB Schenker DUSS Mnichov, Rail Cargo Hungaria BILK Budapest, Kindl Salzburk, Mierka Krems, Polzug Slawkow, PCC Slawkow, PKP Cargo Katowice, ERS Melnik, OKDD Paskov atd. 11 Slovensko se snaží o nový pokus návratu do minulosti. V 80 tých letech byly všechny terminály státní a patřily zpravidla státní železničním podnikům. Intercontainer a UIRR (kombiverkehr) měly monopol. Teprve směrnicí EU 91/440 došlo k uvolnění trhu i v kombinované dopravě a nastaly významné změny. Soukromý kapitál dosáhl významný nárůst v kombinované dopravě a původní státní monopoly se sice brání, ale jejích pozice je neudržitelná. Bohužel, jak jsme slyšeli, i MDPaT se opírá o tuto snahu a napomáhá těmto starým strukturám s veřejnými prostředky v tržním prostředí v boji proti těmto soukromým firmám, pod pláštíkem kontinentální dopravy. S tímto postupem nemůžeme souhlasit 3. V čem spočívá výhoda soukromých terminálu a v čem je výhoda státních terminálu Soukromé terminály pracují efektivněji, flexibilně reagují na požadavky klientů s ohledem na otevírací dobu a další požadavky zákazníků. Státní terminály jsou nepružné, nerentabilní. Náklady na výstavbu státních terminálů jsou vyšší. Na příklad z propočtu rentability uvedených projektů, jsme zjistili, že dosahujeme až o 100% nižších nákladů. Přičemž ve studie na str. 8 jsou uvedeny pouze investiční náklady za obdobní 30 let. Nikdo ale nepočítá s tím, že jeřáby, koleje a další je nutno udržovat a je nutno počítat s tím, že Slovenská republika, pokud nepostaví za tyto peníze něco jiného, tak si bude muset vzít na výstavbu silniční a železniční infrastruktury úvěry a tyto bude splácet. Takže vznikne úroková spirála a tyto projektu budou splácet i vnoučata. U investic tohoto řádu je nutné zajistit množství a lze jednoznačně doložit, že v těchto podkladech jsou kardinální chyby. Na příklad autoři předpokládají, že v letošním roce bude v relaci RAIL/ROAD bude přeloženo 870 000 TEU. Náš odhad je o polovinu nižší. V roce 2015 autoři předpokládají překlad 1,455.000 TEU a za deset let, 2,606.000 TEU. Zásadním rozdílem přístupu mezi soukromých kapitál a státním je také v tom, že státní kapitál staví zpravidla tam, kde to není a nebylo potřeba – Nové Zámky, Ružomberok, Dobrá. Zatímco soukromý kapitál staví tam kde jsou úzká místa, a kde se investice osvědčila. Viz například rozšíření terminálu v Žiline, Sládkovičově, Bratislavě a v Dunajské Stredě. Nesdílíme optimismus, že dojde za 5 let k ztrojnásobení, a za 10 let z 6 násobení. Tyto čísla musejí být v podkladech tak vysoká, aby se zajistila pseudonávratnost… Nelze očekávat ani nárůst a ani dramatické změny ve zpoplatnění zahraniční infrastruktury. Eurovignette se nezavede z důvodu odporu okrajových zemí unie a zásah do regulace cen železniční infrastruktury v sousedních zemí je nemožný. V některých zemí se prostřednictvím železniční infrastruktury dotuje osobní doprava a nelze očekávat, že se to změní a EU na to nemá vliv. Takže nic dramatického pro tento deklarovaný šestinásobný nárůst se nestane a Slovensko samostatně nezmění rámcové podmínky pro železniční dopravu v zahraničí . Soukromá sféra si nemůže dovolit falšovat údaje. Managementu by hrozila trestně právní zodpovědnost, což v případě státních úředníků se nestalo v 90 letech a bohužel se nestane ani nyní. Zejména, když se zaštítí consultingovými firmami, které mají ale jasná zadání. Tento přístup ke kombinované dopravě je dán rozdílem přístupu k vlastnictví. Je to základní filosofický problém, zda socialismus nebo kapitalismus? Za je stát dobrým hospodářem? Já jsem pro to druhé… A zkušenosti na Slovensku to jenom dokazují. 12 Ján Simčo ZSSK Cargo, a. s. Obchodné aktivity a zámery ZSSK CARGO v intermodálnej preprave Business activities and intentions of ZSSK CARGO Slovakia in intermodal transport 13 Obchodné zámery a aktivity ZSSK CARGO v intermodálnej preprave Ján Simčo člen predstavenstva a riaditeľ Úseku obchodu Prepravný trh v SR (2009) iné 22% Prepravný trh SR (t) - 2009 Pre pravný trh SR (čtkm) - 2009 železnica 13% cesta 65% Pokles v cestnej a železničnej preprave (mil.t) železnica - 24% cesta - 11% 46,40 196,80 175,60 ž e le z nica 19% Pokles v cestnej a železničnej preprave (mld. čtkm) železnica - 27% cesta -2% 9,10 35,30 železnica 28,10 6,60 cesta 2008 14 ce sta 78% iné 3% 2009 železnica 2008 2009 cesta 27,60 Podiel ZSSK CARGO na železničnom prepravnom trhu SR (2009) Podiel ZSSK CARGO v tonách Ostatní 6,95% ZSSK CARGO 93,05% Podiel ZSSK CARGO v čtkm ZSSK CARGO 97,10% Ostatní 2,90% Základné ukazovatele ZSSK CARGO EBITDA Tržby z nákladnej prepravy Prepravený objem Prepravný výkon Počet rušňov Dopravný výkon k 31.12.2009 2008 -34 mil. EUR mil. ton 44,53 mil. ton 6,48 mld. čtkm 715 10,90 14 758 Počet vlakov 350 Počet ložených vlakov 59,80 mil. EUR Počet vozňov Počet zamestnancov mil. EUR 273 33,79 9 826 250 k 31.12.2008 ks mil. vlkm ks zam. vl./deň lož.vl/deň 386 8,91 mil. EUR mld. čtkm 738 ks 14 510 sk 16,51 10 448 500 400 mil. vlkm zam. vl./deň lož.vl/deň 15 Kapacity vozňového a rušňového parku ZSSK CARGO k 31.12.2009 striedavý prúd multisysté mové HNACIE DRÁHOVÉ VOZIDLÁ NEZÁVISLÁ TRAKCIA 385 JEDNOSMERNÝ PRÚD 223 STRIEDAVÝ PRÚD dieselové jednosmer ný prúd NÁKLADNÉ VOZNE ZAKRYTÉ 2 315 PLOŠINOVÉ 3 854 VYSOKOSTENNÉ 7 665 OSTATNÉ CELKOM ostatné 924 14 758 vysokostenné MULTISYSTÉMOVÉ CELKOM 84 23 715 zakryté plošinové Služby ponúkané ZSSK CARGO Preprava tovaru • Intermodal • Hromadné substráty • Automotive • Ostatné Údržba a opravy ŽKV Vlečkové služby Služby vo VSP 16 Ostatné služby Certifikované produkty Naša spoločnosť je držiteľom Certifikátu kvality ISO 9001:2001 pre nasledujúce produkty: •Nákladná železničná preprava- Logistické vlaky (ktoré zahŕňajú prepravy pre VW, Porche, Continental, Slovalco, rudné vlaky a vlaky intermodálnej prepravy) •Skupina procesov obstaranie a logistika •Údržba a oprava železničných koľajových vozidiel •Východoslovenské prekladiská Prepravy ZSSK CARGO podľa režimov Režim 2009 (mil. t) 2008 (mil. t) Rozdiel 2009/2008 (%) Dovoz 13,93 16,79 -2,86 -17% Tranzit 7,55 12,00 Vnútro Vývoz CELKOM 3,88 8,43 33,79 5,46 10,28 22,3% Vnútro 24,9% Dov oz 41,2% -37% -10,74 -24% Prepravy v roku 2008 a 2009 ( mil.t) 16,79 2008 13,93 5,46 Výv oz -18% -4,45 -24% 11,5% -29% -1,85 44,53 Podiel jednotlivých režimov na prepravách ZSSK CARGO (2009) Tranzit -1,58 -29% Vnútro 3,88 10,28 -17% Dovoz 2009 12,00 8,43 7,55 -18% -37% Vývoz Trazit 17 Prepravné prúdy ZSSK CARGO (2009) Smerovanie prepráv ZSSK CARGO a porovnanie s rokom 2008 Poľsko 8,34 % 1,6 mil. t Česko 36,21% -27% 8,2 mil. t -40% -30% 5,3 mil. t 12,6 mil. t -20% 1,5 mil. t Ukrajina 35,29% -22% Rakúsko 7,18% -13% 2,0 mil. t -64% 0,7 mil. t -26% 0,5 mil. t -32% 1,2 mil. t 3,6 mil. t -43% Maďarsko 12,98% Komoditná štruktúra prepráv ZSSK CARGO v roku 2009 Komodita Nešpecifikované Chémia Drevo Potraviny Stavebniny Kovy Ropné produkty Uhlie Železná ruda Intermodal Total Objem (mil. t) Vs. 2008 2,33 -28% 0,69 1,93 0,41 2,83 4,55 2,85 6,50 9,71 1,99 33,79 Cca 88% prepráv je medzinárodného charakteru (dovoz, vývoz, tranzit) 18 -37% -14% -24% Vyše 72% tovaru sú hromadné substráty (63% sypké, 9% kvapalné) 6,0% 28,1% 1,9% 7,0% -39% 5,4% 1,0% 8,7% -39% -15% 13,6% -12% -22% -13% -24% 9,0% 19,3% Nešpecifikované Chém ia Drevo Potraviny Stavebniny Kovy Ropné výrobky Uhlie Železná ruda Kom binovaná Vyše 55% prepráv sa týka hutníckeho priemyslu (47% stavebnín, 51% uhlia, železná ruda a kovy) Vývoj podielu intermodálnej prepravy na celkových prepravách ZSSK CARGO 5,87% 5,12% 3,68% 1,69% 2003 1,92% 2004 2,66% 2,47% 2005 2006 2007 2008 2009 Vývoj intermodálnej prepravy (t) Vývoj IP v t (2003-2009) 0,86 2003 0,96 2004 Medziročný vývoj 2004/2003 +12% 2006/2005 +13% 2005/2004 2007/2006 2008/2007 2009/2008 1,18 2005 1,33 2006 1,81 2007 2,28 2008 1,99 2009 Podiel jednotlivých režimov na IP v roku 2009 Vývoz 39,44% +23% +36% +26% -13% Tranzit 11,55% Dovoz 45,29% Vnútro 3,72% 19 Vývoj IP podľa režimov 1 200 000 1 000 000 Vnútro 800 000 Dovoz 600 000 Vývoz 400 000 Tranzit 200 000 0 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Porovnanie vývoja v roku 2009 a 2008 2004/2003 2005/2004 2006/2005 2007/2006 2008/2007 2009/2008 2008/2003 2009/2003 Medziročný vývoj vývoz dovoz tranzit vnútro celkom 42% 28% -10% -25% 12% 44% 18% 13% 62% 23% 32% 18% -13% 88% 13% 21% 61% 24% -13% 36% 43% 34% -8% 16% 26% 4% -17% -42% 44% -13% 367% 284% 1% 129% 166% 385% 220% -41% 230% 132% 1 079 833 +44% 51 143 899 104 753 744 782 839 17% +4% 394 889 73 840 Vnútro -42% Dovoz Vývoz 2008 Tranzit 2009 Vývoj IP (t) – dovoz 1 079 833 899 104 807 992 424 941500 462 281 327359 054 2003 2004 2005 2006 Medziročný vývoj 2004/2003 28% 2005/2004 18% 2006/2005 18% 2007/2006 61% 2008/2007 34% 2009/2008 -17% 2008/2003 284% 2009/2003 236% 20 Pokles o 17% 2007 2008 229 236 2009 Hlavné relácie: •Kúty št.hr. - Dunajská Streda •Kúty št. hr. – BA Pálenisko •Rusovce št.hr. - Dunajská Streda •Kúty št.hr. – Sládkovičovo •BA východ – Žilina •Plaveč št.hr. – Veľká Ida •Skalité št.hr. – Žilina •BA východ – Liptovský Hrádok Vývoj IP (t) – vývoz 753 745 782 839 161 449 2003 228 482 2004 329 602 2005 436 302 2006 526 874 2007 Nárast o 4% 2008 2009 Hlavné relácie: •Dunajská Streda – Kúty št. hr. •Bratislava Pálenisko – Kúty št.hr. •Liptovský Hrádok – BA východ •Dunajská Streda – Rusovce št.hr. •Žilina – Skalité št.hr. •Veľká Ida – Plaveč št.hr. •Sládkovičovo – Kúty št.hr. •Žilina – BA východ •BA UNS – Rusovce št.hr. Medziročný vývoj 2004/2003 42% 2005/2004 44% 2006/2005 32% 2007/2006 21% 2008/2007 43% 2009/2008 4% 2008/2003 367% 2009/2003 381% Vývoj IP (t) – tranzit 391 304 351 811 397 684 346 060 430 287 394 889 229 236 Pokles o 42% 2003 Medziročný vývoj 2004/2003 -10% 2005/2004 13% 2006/2005 -13% 2007/2006 24% 2008/2007 -8% 2009/2008 -42% 2008/2003 1% 2009/2003 -41% 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Hlavné relácie: •Kúty št.hr. – Štúrovo št.hr. •Štúrovo št.hr. - Kúty št.hr •Kúty št.hr. – Rusovce št.hr. •Rusovce št.hr. – Kúty št.hr. 21 Vývoj IP (t) – vnútro 73 840 50 791 22 372 2003 16 690 2004 27 068 2005 Medziročný vývoj 2004/2003 -25% 2005/2004 62% 2006/2005 88% 2007/2006 -13% 2008/2007 16% 2009/2008 44% 2008/2003 129% 2009/2003 186% 2006 44 087 2007 51 143 Nárast o 44% 2008 2009 Hlavné relácie: •Sládkovičovo – BA ÚNS •Okrem toho len JZ Počet prepravených IPJ 216 353 187 713 159 308 69 656 2003 80 061 2004 Medziročný vývoj počtu IPJ 22 101 650 105 373 Pokles o 13% 2005 2006 2007 2008 2009 Priemerná hmotnosť IPJ: 2004/2003 15% 2005/2004 27% 2006/2005 4% 2007/2006 51% 2008/2007 36% 2009/2008 -13% 2007 – 11,3t 2008/2003 311% 2008 – 11,0t 2009/2003 271% 2009 – 10,6t 2003 – 12,3t 2004 – 11,9t 2005 – 12,5t 2006 – 12,7t Priemerná prepravná vzdialenosť vlakov IP 2003 130 km 2004 118 km 2005 119 km 2006 120 km 2007 84 km 2008 77 km 2009 116 km Prepravné prúdy ZSSK CARGO v intermodálnej preprave (2009) Poľsko 11,1 % Čechy 56,7 % 154 tis. t 83 tis. t 20 tis. t 708 tis. t Ukrajina 1,1 % 502 tis. t 3 tis. t 78 tis. t Rakúsko 10,3 % 208 tis. t 142 tis. t 236 tis. t Maďarsko 20,8 % Vlakové spojenie s: • nemeckými prístavmi Hamburg a Bremerhaven • slovinským prístavom Koper – Luka • terminálmi v ČR (Praha a Mělník) • terminálmi v Rakúsku 23 Garantovaný čas prepráv logistických vlakov podľa GVD PPS Kúty – TKD Dunajská Streda: 3-6 hod. PPS Rajka – TKD Dunajská Streda: 2-3 hod. PPS Kúty – TKD Sládkovičovo: 3 hod. PPS Štúrovo – PPS Kúty: 4-6 hod. PPS Kúty – BA Pálenisko: 2 hod. Poznámka: závisí od konkrétneho vlaku v GVD Základné linky IP a operátori KP Metrans: -Prepojenie terminálu v Dunajskej Strede s Hamburgom, Bremerhavenom, Prahou a Koperom - Prepojenie Koper Sládkovičovo FELB: - Prepojenie Číny s TKD Dobrá ČSKD Intrans: - Prepojenie Sládkovičova s Rotterdamom a Hamburgom - Prepojenie Bratislavy s Bremerhavenom, Prahou a Mělníkom 24 Adria Kombi / SKD Intrans:: ERS: - Prepojenie Koperu so Žilinou, Bratislavou ÚNS a Sládkovičovom - Tranzitné prepravy: prepojenie Budapešti s Bremerhavenom a Mělníkom ČD LOGISTIC - prepojenie Bratislavy Pálenisko s Bremerhavenom a Mělníkom - Vlakové spojenie Liptovský Hrádok – Zeltweg a Knittelfeld (Rakúsko) ARGO - Prepojenie Veľkej Idy a Kalugy - prepojenie Gyoru a Kalugy SKD Intrans: - Prepojenie Žiliny s Černjachovskom (Kaliningrad) Kombiverkehr: - Tranzitné prepravy: Prepojenie Budapešti s Maschenom a Hamburgom. Od 1.5.2009 sa prepravy nerealizujú TI Ferest: - Prepojenie TKD Dobrá – Varšava, Vozňový park ZSSK CARGO nákladné vozne IP Rad vozň vozňa Poč Počet vozň vozňov Sggrmss 90´ 100 Sgnss 167 60 Sdgnss Kbkks 170 Lgs 400 Sgs 28 925 Spolu k 28. 02. 2010 Vozňový park ZSSK CARGO Nové nákladné vozne – Sggmrss 90´ IN NOV KA 25 Vozňový park ZSSK CARGO nákladné vozne – Kbkks 40´ kontajnery 45´ kontajnery Vozňový park ZSSK CARGO nákladné vozne – Lgs 40´kontajnery 26 Vozňový park ZSSK CARGO nákladné vozne – Sdgnss cestné návesy 20´ a 40´kontajnery výmenné nadstavby Príležitosti pre rozvoj kombinovanej prepravy v prepravách Ázia – Európa s využitím ZSSK CARGO • rozvoj automobilového priemyslu v Strednej Európe (Slovensko – KIA, VOLKSWAGEN, PSA PEUGEOT CITROËN,) • okamžitá pripravenosť a dostatočná kapacita Terminálu kombinovanej dopravy Dobrá, jeho prenájom spoločnosti TransContainer a ďalší rozvoj • väzba železnica – Dunajská vodná magistrála • potenciál obchodu na línii južná Európa – krajiny SNŠ a Ázia • reštriktívne a regulačné opatrenia v cestnej nákladnej doprave (zavádzanie systému spoplatňovania cestných komunikácií, ...) 27 Komerčná politika ZSSK CARGO v oblasti IP Poskytovanie komplexných služieb najmä pri preprave pravidelných UV V prípade záujmu zákazníka - stanovovanie podmienok prepravy na celú prepravnú cestu (ZF a SA dohody) – zákazník je v kontakte len s vedúcim dopravcom, s ktorým rieši všetky požiadavky a problémy Zmluvný systém - ZoPNP (všeobecné podmienky poskytovania služieb a cien, platobné podmienky) a DoC (stanovenie ceny na konkrétnu prepravu, ako aj GVD, prepravný čas, prepravné dni, podmienky odriekania pravidelných vlakov a zavádzania mimoriadnych vlakov) V oblasti IP možnosť stanovenia ceny na jednotku: • IPJ • Vozeň • Ucelený vlak 28 Hans-Paul Kienzler K&P Consultants, Nemecko Výsledky projektu DIOMIS – príležitosti a ohrozenia pre kombinovanú dopravu na Slovensku a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy Results of the DIOMIS project – opportunities and threats for combined transport in Slovakia and the other CEE countries 29 Plan of the presentation DIOMIS Module 3 Background Objectives Case Study: Combined Transport in Slovakia Assessment of the development by 2015/2020 Assessment of Impact on Rail Infrastructure and CT Terminals Capacity Evaluation of Opportunities and Threats 2009-04-27 Chart 2 Infrastructure enlargement investments Domestic & international CT trains : 2015 N°of trains per day and direction on a double tracked electrified line Rate of employment > 173 > 100 % 145 - 173 85 – 100 % 121 – 144 70 – 84 % < 120 < 70 % 50 CT trains/day Rail network load 2015 (all ongoing & planned investments implemented) 30 2009-04-27 Chart 3 Combined Transport in Slovakia 2009-04-2 Chart 4 New EU Memberstates – Slovakia - CT Volumes and market shares 3,00% 2500 2280 2,6% CT volumes (1,000 tonnes) 1810 2,00% 1,9% 1500 1336 1,7% 1256 1,5% 1000 1,50% 1,2% 952 1,0% 0,9% 756 0,8% 0,7% 500 564 0,5% 0,4% 386 426 432 1998 1999 1,00% 855 CT market shares within rail transport 2,50% 2000 632 0,50% 313 220 0,00% 0 1995 1996 1997 CT 2000 2001 2002 2003 CT market share 2004 2005 2006 2007 2008 2009-04-2 Chart 5 source: Transport Research Institute, Zilina 31 New EU Memberstates – Slovakia - CT Services (per week) 2009-04-27 Chart 6 New EU Member States – Slovakia - Comparison of observed and estimated development (CT) 12 11,40 10 million tonnes 8 6 6,55 5,73 4,99 4 4,28 3,63 2,28 1,81 2 1,31 2,51 0,85 2,02 1,31 0 3,05 1,60 0,85 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 CT (est.) 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 CT (obs.) 2009-04-27 Chart 7 32 New EU Member States – Slovakia - Comparison of CT volumes 2007/2008/2009 250 1,000 net tonnes per month 200 150 100 50 0 I. II. III. IV. 2007 V. VI. 2008 VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2009 (preliminiary figures) 2009-04-2 Chart 8 New EU Member States –Slovakia- Comparison estimated and observed figures 100 87,1 90 80 66,8 million tonnes 70 60 48,5 50,0 50,4 50,0 49,0 51,4 52,7 54,3 56,3 60,9 58,3 63,7 50 48,5 40 44,5 30 20 11,4 10 1,309 1,6 2,02 3,05 3,63 4,28 0,847 2,51 4,99 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 5,73 6,55 2014 2015 0 Rail (est.) Rail (obs.) 2016 2017 2018 2019 2020 CT (est.) 2009-04-2 Chart 9 33 New EU Member States – Slovakia - Use of infrastructure capacity by 2025 2009-04-27 Chart 10 New EU Member States – Slovakia - CT Terminals 2009-04-27 Chart 11 (Source: ZSSK cargo) 34 New EU Member States – Slovakia - Terminal handling capacity currently available and required in 2020 Total handling capacity available in 2007 (gross tonnes) 5,185,100 Total CT volume (without transit) (TEU) 294,715 total CT volume (without transit) (gross tonnes) 2,710,941 (%) 52 (gross tonnes) 7,175,816 (%) 138 (gross tonnes) 1,990,716 Use of capacity Handling capacity required in 2020 Use of capacity in 2020 disregarding capacity extensions Capacity required in 2020 disregarding capacity extensions 2009-04-27 Chart 12 (Source: ZSSK cargo) New EU Member States – Slovakia - Future CT Terminals Žilina Zvolen Kosie ? Bratislava port + Bratislava district Sladkovicovo (existing) Dunajska Streda (existing) ? Dobrá (existing) Bratislava UNS (existing) Bratislava Pálenisko (existing) 2009-04-27 Chart 13 35 Opportunities 1. Geographical situation Turntable between North Sea/Baltic Sea ports and Mediterranean/Black Sea ports “Bridgehead” to Ukraine, Russia ( China) 2. Export and import driven market 3. Exponential growth within the last decade 4. Economical growth requires sophisticated logistic solutions 2009-04-27 Chart 14 Threats 1. Concentration of the western part 2. Monostructure Maritime market Automotive industry 3. (With one exception) relatively outdated terminal infrastructure 4. Generally no open access to terminals 5. Strong competition to road transport 6. Highest infrastructure access fees in Europe 2009-04-27 Chart 15 36 Which lessons can be drawn? 1. Adjustment of infrastructure fees on a European level 2. Development of a continental market 3. Development of a “domestic” market (central hub or Gateway) 4. Open access to terminals 5. Development of turntable services 2009-04-2 Chart 16 New EU Member States – Slovakia - Thank you for your attention 2009-04-2 Chart 17 (Source: ZSSK cargo) 37 38 Jaroslav Luterán Sudop Trade, spol. s r. o. Projektová príprava „TIP Košice“ The project preparation of TIP Košice 39 Abstrakt : Príspevok je zameraný na popis výberu lokality a aktuálneho stavu projektovej prípravy „Terminálu intermodálnej prepravy v Košiciach“. Pojednáva o územnom začlenení terminálu, kapacitných parametroch ako aj o napojení na koľajovú a cestnú infraštruktúru v konkrétnych podmienkach daného územia. Abstract: The paper focus on description of territory selection and actual advancement of project dokumentation „Intermodal transport terminal in Košice“. Paper deals with the terminal area integration, capacity parameters as well as connection on rail and road infrastructure in particular area conditions. 1. Úvod Terminál intermodálnej prepravy (TIP) Košice je jedným zo štyroch na území SR projekčné pripravovaných verejných terminálov medzinárodného významu, s ktorými uvažuje schválená Koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy. Rozhodujúce faktory pre výber lokality Košice – Bočiar : • väzba na skrátenie času tovarových prúdov z krajín Ázie do Európy • geograficky priaznivá poloha ako uzla na východnom Slovensku a v strednej Európe • poloha v rámci paneurópskej dopravnej siete (koridor Va) • umiestnenie v strede priemyselného regiónu Košíc • začlenenie do regionálneho plánovania • možnosť pripojenia na trate normálneho (NR) a širokého rozchodu (ŠR) • v blízkosti diaľnice a rýchlostnej cesty 2. Poloha TIP Košice – ako súčasť GLIP-u Východisková lokalita umiestnenia TIP Košice bola stanovená na základe spracovaných koncepčných štúdii. V roku 2005 bola vypracovaná Výskumným ústavom dopravy (VÚD) Žilina štúdia, ktorá riešila lokalizáciu TIP Košice v predmetnom území. Štúdia realizovateľnosti TIP Košice spracovaná v roku 2008 firmou Erlach Consulting & Engeniering (ECE) Gratz zhodnotila navrhovanú lokalitu ako vhodnú na vybudovanie TIP. 2.1. Územné začlenenie Navrhovaný areál TIP Košice sa nachádza v katastrálnom území Železiarne a Sokoľany, v priemyselnej zóne Košice - Bočiar, medzi haldou USSK a obcou Sokoľany. TIP Košice je navrhovaný ako 1. etapa pripravovaného zámeru výstavby areálu GLIP Košice (Globálny logistický a industriálny park). Zámer GLIP pozostáva z troch vzájomne územne, technický a prevádzkovo súvisiacich investičných celkov: • Verejný železničný terminál – TIP • Medzinárodné logistické centrum • Strategický industriálny park Zámer výstavby GLIP bol schválený Zastupiteľstvom KSK vo februári 2007. Vo VZN Košického samosprávneho kraja č. 10/2009 z augusta 2009 boli vyhlásené zmeny a doplnky záväznej časti ÚPN VÚC Košický kraj, kde sú uvedené záväzné regulatívy územného rozvoja týkajúce sa tohto územia. Koľajisko TIP je napojené na koľaje normálneho rozchodu (NR) cez vlečkové koľaje spoločnosti Interport do Žst. Veľká Ida. Na koľaje širokého rozchodu (ŠR) je navrhované napojenie prostredníctvom vlečkových koľají U.S. Steel Košice (USSK) do Žst. Haniska pri Košiciach ŠRT. Pripojenie na nadradenú cestnú sieť je cez dnešnú účelovú komunikáciu vo vlastníctve USSK a cestu III/050187 na cestu I/50 (severozápadným smerom) a cestu I/68 (juhovýchodným smerom) – 1. variant. V predmetnej lokalite v roku 2010 začne výstavba rýchlostnej cesty R4. V 2. variante je uvažované s mimoúrovňovým napojením na R4 v katastri obce Haniska a vo variante 3. bolo uvažované s napojením v lokalite obce Bočiar. S mimoúrovňovým napojením na rýchlostnú komunikáciu R4 nie je v súčasnosti možné ani v jednom z uvažovaných bodoch (s lokalitou napojenia v 2. variante nie je uvažované v spracovanej projektovej dokumentácii a s lokalitou v 3. variante je možné uvažovať len 40 výhľadovo, po naplnení celého územia a potrebou riešenia vysokého dopravného zaťaženia so smerom do MR. V 4. variante je uvažované s vybudovaním mimoúrovňovej križovatky na pripravovanú výstavbu rýchlostnej cesty R2 pri Haništianskom lese. Termín zahájenia výstavby rýchlostnej komunikácie R2 nie je v súčasnosti známy. Návrh TIP rešpektuje polohu koľajového napojenia PP Kechnec, ktoré bolo spracované ako 5. stavba „Štúdie integrovaného systému osobnej koľajovej dopravy v regióne Košíc“ v roku 2009. 2.2. Technicko-technologické a prevádzkové požiadavky • výkon terminálu – 105 000 zmanipulovaných IPJ pri 250 pracovný dňoch ročne • % podiel IPJ – 45 % VK, 40 % VN, 10 % N, 5 % RoLa • % podiel druhov dopráv – železnica/cesta – 50/50 resp. 40/60 • rozsah manipulačných koľají (5) – 2 x NR, 1 x ŠR, 1 HK (hybridná koľaj), 1 x RoLa ŠR • dĺžka koľají – 750 m v dosahu portálových žeriavov • dopravné napojenie železničné: NR (Žst. Veľká Ida), ŠR (Žst. Haniska ŠRT) cestné: sieť rýchlostných ciest (R2, R4) resp. ciest I. tr. (E50, E68) • manipulačné prostriedky – 2 portálové žeriavy (45t záves), 1 MMP (15t) • stohovanie – 3 vrstvy • počet pozícií pre prázdne (deponované) VK – 1500 TEU • ostatné objekty – administratívno-prevádzková budova, opravárenská hala, ekologická čistiaca stanica (základná infraštruktúra), havarijná koľaj Predložený koncepčný návrh železničnej obsluhy terminálu: • NR–vchodovo-odchová skupina koľají č. 201, 202 situovaná paralelne s manipulačnou skupinou koľ. č. 101-105 vlečkára Interport, obsluha s využitím infraštruktúry a náležitosti spoločnosti Interport 41 • ŠR – spojovacia koľaj napojená do koľ. č. 22 vlečky USSK, obsluha zo Žst. Haniska pri Košiciach ŠRT v dĺžke cca 2km s potrebou prechodu infraštruktúrou USSK Situovanie areálu TIP Košice v prezentovanej lokalite neumožňuje nezávisle a nepodmienené napojenie na železničnú infraštruktúru. Lokalita s veľkým počtom pozemkov v súkromnom vlastníctve dáva predpoklad náročného a zdĺhavého riešenia pri majetkoprávnom vysporiadaní 3. Nová poloha TIP Košice Pre splnenie vyššie uvedenej požiadavky bolo preverené alternatívne umiestnenie TIP s možnosťou priameho železničného napojenia na infraštruktúru ŽSR. 3.1. Územné začlenenie Nová poloha TIP je navrhovaná v blízkosti pôvodnej lokality, medzi traťovou koľajou ŽSR (žel. trať Zvolen - Košice) a koľajiskom USSK (koľajisko CPR). Napojenie na železničnú trať NR je navrhované vybudovaním novej dopravne žst. Hutníky TIP. Na dnešnú železničnú sieť ŠR je navrhované napojenie vedením samostatnej spojovacej koľaje zo Žst. Haniska pri Košiciach ŠRT. Cestné napojenie areálu je identické ako pri pôvodnom návrhu s využitím dnešnej účelovej komunikácii USSK (dĺžka cca 3,2 km) s napojením na št. cestu III/050187. 3.1. Spresnenie technicko-technologických a prevádzkových parametrov • rozsah manipulačných koľají (4) – 2 x NR, 1 x ŠR, 1 x HK (RoLa NR, ŠR) • dopravné napojenie – železničné: NR (Žst. Hutníky TIP), ŠR (Žst. Haniska pri Košiciach ŠRT) • stohovanie – 4 vrstvy 42 Nový návrh železničnej obsluhy terminálu: • NR – priame vchody a odchody vlakov kombinovanej dopravy do/z dopravných koľají č. 3, 5 novozriadenej Žst. Hutníky TIP. Obsluha manipulačných koľají nezávislou trakciou využitím výťažnej koľaje na severovýchodnej strane terminálu. • ŠR – nezávislé vedenie spojovacej koľaje zapojenej do zhlavia Žst. Haniska ŠRT. Obsluha nezávislou trakciou s možnosťou obehu HDV v areáli terminálu. • 4. Kapacitné parametre Na základe odporúčania situovania TIP v novej lokalite boli vyčíslené ďalšie kapacitné parametre: • VK – 2 rady v rozpätí + previs, 378 pozícií (ISO1A), 252 pozícií (ISO1C) • VN – 3 rady v rozpätí + previs, 101 (SAL), 235 (WAB) • N – 28 pozícií s odporučením situovania pod previsom portálových žeriavov • parkovacie plochy – 280 CV/deň, 56 špičk. hod. – 45 miest/vstup, 30 miest/výstup • 2 x jazdný, 2 x manipulačný vnútro areálový cestný pruh • check-in, check-out - súčasťou objektu administratívno-prevádzkovej budovy (dispečerské, špedičné, colné, bankové, stravovacie služby) 5. Aktuálny stav a ďalší postup Situovanie TIP Košice v obidvoch polohách bolo prerokované na pracovných rokovania za účasti ŽSR a MDPT SR. Posúdením možnosti napojenia na dopravnú infraštruktúru spolu so splnením podmienky zabezpečenia nediskriminačného napojenia terminálu bolo ako optimálne prijaté situovanie TIP v novej polohe Zo strany USSK, ako rozhodujúceho vlastníka pozemkov a infraštruktúry v predmetnej oblasti bol daný predbežný súhlas na umiestnenie terminálu v novej polohe. Po spoločnom rokovaní medzi ŽSR a USSK, ktoré sa uskutočnilo 25. 2. 2010 bolo súhlasné stanovisko USSK oficiálne potvrdené. Termíny vydania Územného rozhodnutia resp. vydanie schvaľovacieho rozhodnutia MDPT SR sa predpokladajú do konca roka 2010. V súčasnej dobe prebiehajú geodetické a prieskumné práce (inžiniersko- geologický, hydrogeologický prieskum, korózny prieskum a prieskum inžinierskych sieti). Súbežne prebiehajú projekčné práce na vypracovaní konečného priestorového usporiadania a návrhu technológie prevádzky terminálu. 43 44 Pavol Marušinec MDPT SR Finančná podpora štátu prevádzky intermodálnej prepravy The financial support of the state for intermodal transport operations 45 Abstrakt : Príspevok pojednáva o poskytovaní podpory pre kombinovanú dopravu v SR. V súčasnosti je možné požiadať o dotáciu na prevádzku kombinovanej dopravy až do výšky 30 % oprávnených nákladov s ročným rámcom 634 tisíc €, ktorý má byť postupne zvyšovaný na 1,66 milióna €. K dispozícii je so zdrojov EÚ taktiež podporný program Marco Polo, ktorý poskytuje podporu až do výšky 2 € na 500 tkm. Zo štátneho rozpočtu SR sa navyše pripravuje v súčasnosti poskytovanie dotácií na nákup technických prostriedkov až do výšky 15 % hodnoty s celkovým finančným rámcom 13,5 milióna € rozdelený do štyroch rokov. Abstract: This presentation treat about the provision of subsidies to combined transport in Slovakia. In the present time is possibkle to demand for subsidy on operation of combined transport to the 30 % eligible costs with yearly financial framework 634 tousand € which could be increased on 1,66 milions €. As well is available subsidy programme Marco Polo from sources of EU which provide subsidy till 2 € for 500 tkm of transport. From state budget is into the bargain prepared in the present time providing of subsidies on the buying of hardware for combined transport till level of 15 % from value of hardware with framework 13,5 milions € which is divided into four years. 1. Východiská Podpora kombinovanej dopravy v Slovenskej republike v širšom význame pojmu, ako aj platných uznesení vlády SR a programového vyhlásenia je postavená na troch základných pilieroch takto: • Výstavba a prevádzkovanie siete verejne prístupných a nediskriminačne poskytovaných služieb intermodálnych terminálov. • Finančné podpory na sprevádzkovanie liniek, prepráv a na dopravné prostriedky kombinovanej dopravy. • Promočná podpora intermodálnej prepravy a kombinovanej dopravy v logistických reťazcoch vrátane podpory komodality. Tieto tri piliere spolu úzko súvisia a spolupracujú. Nie je možné ich oddeliť a realizovať samostatne, pretože by sa nedosiahol požadovaný výsledok, čo je zvýšenie výkonov kombinovanej dopravy a citeľný presun prepráv z cestnej na kombinovanú dopravu. 2. Finančná podpora kombinovanej dopravy V tomto príspevku sa budeme venovať finančným podporám na sprevádzkovanie liniek a prepráv kombinovanej dopravy. Je však potrebné zdôrazniť, že tento prostriedok je viazaný na základné ciele podpory kombinovanej dopravy. Kombinovaná doprava nie je tak homogénna, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Existuje množstvo klasifikácií kombinovanej dopravy, ale pri plnení cieľov sleduje MDPT SR existujúci stav a delenie na zámorské kombinované dopravy a kontinentálne kombinované dopravy. Na zámorské prepravy sú zaužívané veľké kontajnery podľa normy ISO a nie sú kompatibilné so základnou nákladnou jednotkou na európskom kontinente, europaletou. Operátori preto vyvinuli pre kontinentálne kombinované prepravy výmennú nadstavbu, ako aj manipulovateľný cestný náves. Zámorské sú v SR veľmi dobre rozvinuté a tvoria všetky štatisticky sledované výkony kombinovanej dopravy, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na hodnote 2 milióny ton čistého nákladu ročne. V kontinentálnych vykazujeme dlhodobo štatistickú nulu, aj keď máme relevantné informácie, že tento druh kombinovanej dopravy k nám už preniká napríklad cez viedenské terminály. Ročne je to asi 40 tisíc ton čistého nákladu, čo je v praxi asi 10 až nákladových jednotiek denne. 46 Z celoeurópskych štatistík však vyplýva, že hlavne v krajinách západnej Európy, kde je kombinovaná doprava vysoko rozvinutá, sa v zámorských prepravách realizuje asi štvrtina výkonov a v kontinentálnych tri štvrtiny. Pre Slovensko z toho vyplýva, že jeho intermodálne potenciály sú enormne vysoké. Už aj preto, že celkový podiel kombinovanej dopravy na celkovej slovenskej doprave je približne 1 %, ale priemer západoeurópskych krajín je až 8,4 %. Z porovnania s čistou železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou, ktoré majú klesajúcu tendenciu a existujúcou medzinárodnou cestnou dopravou vyplýva, že Slovensko má reálny potenciál pre kombinovanú dopravu v hodnote asi štvornásobku súčasných výkonov, t.j. asi 8 až 9 miliónov čistého nákladu. To bol aj hlavný dôvod, prečo MDPT SR presadilo takú koncepciu rozvoja kombinovanej dopravy, ktorá počíta s vybudovaním novej siete intermodálnych terminálov univerzálneho typu, ktoré budú vybavené technológiami aj na zámorské, aj na kontinentálne kombinované prepravy. MDPT SR si však uvedomuje, že len vybudovať a sprevádzkovať terminály nebude stačiť. Kombinovaná doprava sa veľmi dynamicky rozvíja a rozvíjajú sa aj používané technologické postupy. V súčasnosti používa kombinovaná doprava dva základné režimy prepráv v kombinovanej doprave: • Režim NEX – nákladných expresných vlakov a samostatných alebo skupinových zásielok kombinovanej dopravy. Na ústupe. Nevýhodou sú relatívne vysoké ceny. Je však okamžite použiteľný. • Režim kyvadlových ucelených vlakov kombinovanej dopravy. Jednoznačný vývojový trend do budúcnosti. Relatívne dobré ceny a časová spoľahlivosť. Zavedenie linky kombinovanej dopravy je však rizikové a potrebuje zvyčajne v prvých troch rokoch počiatočnú podporu. Kombinovaná doprava teda jednoznačne potrebuje štartovnú podporu na zavádzanie nových prepráv a liniek prepravy. Naviac pri sprevádzkovaní novej siete intermodálnych terminálov sa predpokladá, že sa prejaví okamžite nedostatočná vybavenosť dopravnými prostriedkami, ako sú špeciálne vagóny, cestné rozvozné súpravy a výmenné nadstavby. MDPT SR preto pripravilo pre obidva typy dotácií základné legislatívne podmienky v zákone č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. V zmysle tohto zákona, podľa § 22, môže MDPT SR podporiť aj sprevádzkovanie nových liniek kombinovanej dopravy, ako aj na nákup technických prostriedkov potrebných na prevádzkovanie kombinovanej dopravy. 2.1. Dotácie v kombinovanej doprave V zmysle výnosu MDPT SR č. 491/M-2006 a v znení výnosu MDPT SR č. 3152/M-2007 o dotáciách v kombinovanej doprave, povoleného rozhodnutím Európskej komisie č. K(2006) 4359 konečné znenia pod ev. č. N 226/2006 – Slovenská republika, môže podnikateľ v kombinovanej doprave dostať dotáciu na sprevádzkovanie linky alebo prepravy v kombinovanej doprave až do výšky 30 % oprávnených nákladov počas prvých troch rokov trvania podporeného dopravného projektu. Táto podpora funguje na Slovensku od začiatku roka 2007 s celkovým ročným rámcom 664 tisíc €. Do 47 vstupu Slovenska do Európskej únie bola táto podpora vyčlenená pre bývalé monopolné železnice na zriaďovanie liniek Ro-La. Žiadateľ o dotáciu musí splniť celú radu formálnych podmienok zameraných predovšetkým na zisťovanie, či má vyrovnané všetky záväzky vyplývajúce so zákonných odvodových povinností, ale taktiež musí preukázať, že má dostatok prostriedkov, t.j. 70 % celkových nákladov, na realizáciu projektu. V praxi potom prebieha preplácanie dotácií bezprostredne po preukázaní realizovaných prepravných výkonov. Osvedčila sa metóda preplácania podľa mesačných výkonov. Podstatou však sú preukázané výkony. Tento postup sa podľa doterajších skúseností ukázal, ako dostatočne pružný, tak aby žiadateľ o podporu netrpel nedostatkom financií a prostriedky štátu boli bezpečne a preukázateľne využité na určený účel. Je to teda obojstranne férový postup. Najväčší nápor na dotácie sa však očakáva v súvislosti so sprevádzkovaním novej siete intermodálnych terminálov, keď sa budú zavádzať nové linky kombinovanej dopravy. Preto má MDPT SR pripravené na tento čas zvýšenie celkového ročného rámca na 1,66 milióna €. 2.2. Dotácie na nákup dopravných prostriedkov MDPT SR si uvedomuje, že pri sprevádzkovaní novej siete intermodálnych terminálov sa prejaví akútny nedostatok špeciálnych dopravných prostriedkov kombinovanej dopravy. Preto v súčasnosti pripravuje aj finančne aj legislatívne na základe § 34, zákona č. 514/2009 Z.z. výnos MDPT SR, ktorý umožní poskytovať dotácie na nákup technických prostriedkov. Predstava MDPT SR je taká, že bude poskytovať do 15 % nadobúdacej ceny na nákup: • špeciálnych vagónov pre kombinovanú dopravu, • výmenných nadstavieb, • cestných rozvozných súprav pre výmenné nadstavby, • cestných návesov na kontajnery (chassis), • ACTS – kontajnery, ako aj vagóny a cestné vozidlá na ich prepravu. Celkový rámec tejto finančnej podpory ja 13 476 732 € a je rozvrhnutý do štyroch rokov takto: 1 rok 2 rok 3 rok 4 rok 1 749 320 € 5 191 529 € 5 088 628 € 1 447 255 € 2.3. Program Marco Polo MDPT SR nepodceňuje ani poskytovanie podpory Európskou úniou v rámci dlhodobého programu Marco Polo o poskytovaní finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy. Tento program mal svojho predchodcu, ktorý sa volal PACT – pilotné akcie kombinovanej dopravy, na základe ktorého vznikol. Oproti svojmu predchodcovi sa však neorientuje výhradne len na kombinovanú dopravu, ale zahŕňa všetky druhy multimodality. Jeho cieľom je dosiahnuť masívne presuny prepráv z preťaženej cestnej dopravy na iné, trvalo udržateľnejšie druhy dopravy. Je rozvrhnutý do piatich druhov akcií takto: • Akcie modálneho presunu – orientované na presun prepráv z ciest na iné druhy dopravy, • Katalytické – urýchľujúce akcie – orientované na inovácie zamerané na prekonávanie prekážok a presuny prepráv z ciest na iné druhy dopravy, • Akcie morských diaľnic presun prepráv z cestnej dopravy na príbrežnú námornú dopravu, • Akcie zdržania sa cestnej dopravy – integrácia dopravy do logistiky tak, aby klesal podiel nákladnej cestnej dopravy aj prípadnou zmenou výrobnej logistiky, 48 • Spoločné vzdelávacie akcie - zlepšovanie spolupráce a zdieľanie know-how, školenia a výmena informácií v doprave a logistike. Program funguje od roku 2003, kedy bolo Slovensko ešte len pozorovateľom v pracovných skupinách Európskej komisie. Program bol schválne formulovaný tak, aby sa dosahovali masívne presuny z cestnej na iné druhy dopravy. Okrem iného preto stanovil program ako jednu zo základných podmienok tzv. minimálne prahové hodnoty výkonov, ktoré musí projekt žiadajúci o podporu dosiahnuť, aby mohol byť podporený. Napríklad u jednoduchého modálneho presunu to znamenalo začať projekt s dvoma plne vyťaženými kyvadlovými vlakmi za týždeň na minimálnu vzdialenosť 700 km. Realita Slovenska je však taká, že bežne sa tu začínajú linky kombinovanej dopravy s jedným vlakom do týždňa a najmä v prvom roku tento vlak nebýva plne vyťažený. V roku 2004 združenie operátorov a dopravcov zo Slovenska, Rakúska a Slovinska požiadalo o podporu projektu Adria Express, kyvadlového vlaku z Bratislavy do prístavu Koper. Projekt nebol prijatý, čo je veľký paradox, lebo v histórii slovenskej kombinovanej dopravy, kedy bol realizovaný aj bez podpory a s väčšími problémami, ako by to bolo s podporou, je to jeden z najúspešnejších dopravných projektov, ktorý vysoko prevýšil pôvodné očakávania. V roku 2008 prebehlo na Európskej komisii strednodobé prehodnotenie programu Marco Polo pri ktorom sa zistilo, že z dlhodobého hľadiska je program neudržateľný a klesá záujem o jeho podpory. Výsledkom bola novela nariadenia Marco Polo, v ktorej sa zásadne zmenili podmienky. Štáty Višegrádskej štvorky sa pred pripomienkovaním dohodli na spoločnom postupe a požadovali 50 % zníženie prahových hodnôt, pretože sa zistilo, že majú podobné problémy ako Slovensko. Výsledkom jednaní v pripomienkovom konaní bolo, že k požiadavke sa pripojilo ďalších osem štátov a nakoniec bol prijatý takýto kompromis: Akcie modálnych presunov Trvanie akcie Katalytické urýchľujúce akcie 36 / 38 mesiacov Akcie námorných diaľnic Akcie zdržania sa cestnej dopravy Spoločné vzdelávacie akcie 60 / 62 mesiacov 24 / 26 mesiacov Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1692/2006 - pôvodné Intenzita pomoci Prahové hodnoty 1 € / 500 tkm 250 mil. tkm 2 mil. € (1 mlrd. tkm) 1,25 mlrd. tkm 500 mil. tkm 25 mil. vzkm 250 000 € Nariadenie EP a Rady (ES) č. 923/2009 - novelizované Intenzita pomoci Prahové hodnoty Doplnok 2 € / 500 tkm - 400 mil. tkm 180 mil. tkm 150 mil. tkm 1 mlrd. tkm 250 000 € 20 mil. vzkm 39 mil. tkm Do výpočtov môžu byť zahrnuté tzv. prázdne spätné behy nákladových jednotiek, ktoré sú považované tiež za modálny presun Znamená to, že prahové hodnoty boli znížené len o 25 %, ale pribudla možnosť započítať spätné prázdne behy, čo môže najmä v kombinovanej doprave za určitých podmienok znamenať ešte väčšie zníženie prahových hodnôt ako požadovaných 50 %. Okrem to ho sa zdvojnásobila maximálne možná intenzita pomoci s pôvodného 1 € na 2 € na 500 tkm. Sú to teda podmienky na základe ktorých už môžeme operátorom kombinovanej dopravy zaujímať sa o počiatočnú podporu aj zo zdrojov Európskej únie. 49 3. Hodnotenie finančnej podpory kombinovanej dopravy Kombinovaná doprava nie je určite všeliekom na problémy nákladnej dopravy, ale vo výkonoch, ktoré môže dosiahnuť má svoje nesporné pozitíva. Najmä však v potlačení nepriaznivých environmentálnych vplyvov nákladnej dopravy. Je však komplikované len na základe tvrdení, aj keď preukázaných, zisťovať efektivitu presunov prepráv z cestnej na kombinovanú dopravu. Vynikajúcu pomôcku však poskytla v podobe doplnkového aparátu k programu Marco Polo Európska komisia. Dala vypracovať celý rad podkladových štúdií na základe ktorých zostavila tabuľku špecifických externých nákladov jednotlivých druhov dopravy, ktorá vyjadruje náklady štátnych správ členských štátov Únie na prevezenie jednej tony alebo vozidla na vzdialenosť 1 kilometra. Špecifické externé náklady (€/vzkm) Cestná 0,70 Železničná 0,30 Vnútrozemská vodná 0,20 Námorná príbrežná 0,18 3 Poznámka: 1 vzkm 20 tkm 80 m km Druh dopravy Špecifické externé náklady (€/tkm) 0,035 0,015 0,010 0,009 Rozdiel medzi pôvodnou prepravou po ceste a iným druhom dopravy je potom úsporou štátu na externých nákladoch. Z doteraz poskytnutých podpôr vyplýva, že sa bežne dosahuje index 0,8, čo znamená, že na poskytnuté 1 € dotácie získal štát späť 0,8 €. Ak ale začneme používať novú metodiku zavedenú v programe Marco Polo, to znamená započítavať pri hodnotení aj spätné prázdne behy nákladových jednotiek, ktoré sú podľa názoru Európskej komisie taktiež modálnym presunom z ciest na iné druhy dopravy, potom bude index výrazne vyšší ako 1, čo znamená že úspora štátu bude výrazne vyššia ako poskytnuté dotácie. Literatúra 1. Výnos č. 491/M-2006 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 15. februára 2006, Vestník dopravy č. 1/2007. 2. Výnos č. 3152/M-2007 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 7. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 491/M-2006 z 15. februára 2006 o poskytovaní dotácií v oblasti kombinovanej dopravy, Vestník dopravy č. 1/2008. 3. Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1382/2003 z 22. júla 2003 o poskytnutí finančnej pomoci spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy. 4. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1692/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje druhý program „Marco Polo“ na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy („Marco Polo II“) a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1382/2003. 5. Nariadenie Európskeho parlementu (ES) č. 923/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1692/2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (Marco Polo II) 50 Peter Špalek MDPT SR Úloha štátu pri rozhodovaní o výstavbe terminálov intermodalnej prepravy 51 Abstrakt : Článok informuje o štruktúre organizácii a dokumentov nevyhnutných pre úspešné čerpanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu v oblasti dopravy v Slovenskej republike. Článok je zameraný špeciálne na projekty týkajúce sa jednej z prioritných osi Operačného programu Doprava, ktorou je prioritná os č. 3 – Infraštruktúra intermodálnej prepravy. V prvej kapitole sú popísané podstatné dokumenty a inštitúcie týkajúce sa čerpania finančných prostriedkov pre tento účel. Následne v druhej kapitole sú definované rozdiely pri výstavbe takýchto projektov a sledované ciele z pohľadu súkromnej firmy a štátu. Tento rozdiel je definovaný rozdielmi v finančnej analýze projektu a ekonomickej analýze projektu. Je zdôraznený fakt, že z pohľadu štátu je dobré sledovať najmä dopady ekonomickej analýzy z dôrazom na monitorované ciele, ktoré by si mala vláda všímať, pokiaľ sa rozhodne implementovať takýto projekt. V poslednej kapitole sú vyčíslené úspory štátu v priebehu referenčného obdobia realizovaných projektov pre plánované verejné terminály intermodálnej prepravy v Slovenskej republiky, ktoré by mali byť financované z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Doprava 2007 – 2013. Úvod Každý projekt realizovaný súkromným alebo verejným sektorom ma svoje vlastné ciele. Je normálne, že súkromný sektor môže mať odlišné ciele ako vláda v mnohých ohľadoch týkajúcich sa toho istého projektu. Veľmi zaujímavým príkladom je výstavba terminálov intermodálnej prepravy, ktorá je financovaná z Kohézneho fondu Európskej únie. Na jednej strane súkromná spoločnosť, ktorá postaví terminál intermodálnej prepravy chce z toho projektu dosiahnuť zisk. Na druhej strane terminály intermodálnej prepravy postavené štátom nemusia mať ako hlavný cieľ dosiahnutie zisku, ale nemali by spôsobovať stratu. Terminály intermodálnej prepravy môžu byť nástrojom pre dosahovanie odlišných cieľov, ktoré sú typické zo strany štátu. Konkrétne ak výstavba terminálov intermodálnej prepravy môže pomôcť presunúť časť nákladnej prepravy z ciest na železnicu a vláda tak môže ušetriť značné množstvo finančných prostriedkov, ktoré by musela vynaložiť ako externé náklady spôsobené pôsobením dopravy. V tomto článku budú porovnané rozdiele prístupy z pohľadu finančného ako aj ekonomického pri rozhodovaní o výstavbe terminálov intermodálnej prepravy. 1. Riadenie projektov financovaných z fondov Európskej únie Riadenie projektov financovaných z fondov Európskej únie hra veľmi dôležitú úlohu, ak chceme dosiahnuť uspokojivé výsledky pri investovaní do dopravnej infraštruktúry. Riadenie projektov financovaných zo fondov Európskej únie je založené na viacerých strategických dokumentoch vydaných Európskou komisiou a implementovaných Európskou úniou a národnými Slovenskými inštitúciami. Strategické dokumenty Všetky strategické dokumenty vydané inštitúciami Európskej únie majú svoju vlastnú hierarchiu, ktorá je používaná v jednotlivých štátoch Európskej únie, ktoré čerpajú finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Najdôležitejšími dokumentmi pre Slovenskú republiku sú: - Národný strategický referenčný rámec - Operačné programy Národný strategický referenčný rámec Národný strategický referenčný rámec je základným programovým dokumentom pre čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie a Kohézneho fondu. Je tam možné nájsť aktuálnu situáciu v Slovenskej republiky ako aj víziu a stratégiu budúceho vývoja Slovenskej republiky Národný strategický referenčný rámec má dva typy priorít Strategické priority - Infraštruktúra a regionálna dostupnosť - Vedomostná spoločnosť - Ľudské zdroje 52 Horizontálne priority - Marginalizované rómske komunity - Rovnosť príležitosti - Trvalo udržateľný rozvoj - Informačná spoločnosť - Národný strategický referenčný rámec ako základný strategický dokument v Slovenskej republiky pre čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie a Kohézneho fondu je rozdelený na jedenásť operačných programov. Najväčším a najdôležitejších z pohľadu tohto článku je Operačný program Doprava 2007 – 2013. Operačný program Doprava 2007 – 2013 Operačný program Doprava 2007 – 2013 je základným strategickým dokumentov pre využívanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie a Kohézneho fondu v oblasti dopravy v Slovenskej republike. Tento operačný program ma stanovených prijímateľov. Uvedený prijímatelia sú vládne inštitúcie, ktoré by mali byť zainteresované na implementácií projektov zaradených do zásobníka projektov. Operačný program Doprava 2007 – 2013 ma sedem prioritných osí, ktoré sú reprezentované jednotlivými projektmi podľa ich kategórie. Prioritné osi Operačného programu Doprava 2007– 2013 - Železničná infraštruktúra - Cestná infraštruktúra (TEN-T) - Infraštruktúra intermodálnej prepravy - Integrované dopravné systémy - Cestná infraštruktúra (Rýchlostné cesty a cesty prvej triedy) - Železničná verejná osobná doprava - Technická pomoc Tretia prioritná os – Infraštruktúra intermodálnej prepravy Táto prioritná os má svoje špeciálne miesto v Operačnom programe Doprava, pretože realizáciou uvedených projektov je možné dosiahnuť vysoké benefity v pozitívnych externalitách ako sú redukcie emisií CO2, zníženie emisií hluku, zníženie zápch na cestách, zníženie počtu dopravných nehôd, úspory cestovného času. Tieto ciele by mali byť dosiahnuté výstavbou siete terminálov intermodálnej prepravy z prostriedkov Európskej únie prostredníctvom Operačného programu Doprava 2007 – 2013. Terminály intermodálnej prepravy financovanie zo zdrojov Európskej únie by mali byť umiestnené v blízkosti nasledujúcich lokalít: - Košice - Žilina - Bratislava - Leopoldov Inštitúcie zapojenie do implementácie projektov financovaných z fondov EÚ. Vyššie uvedené sú implementované štátnymi inštitúciami, ktoré majú svoju úlohu v tomto procese. Úlohou týchto inštitúcií je postarať sa o prípravu, výstavbu a neskôr prevádzku týchto projektov. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky je riadiacim orgánom pre Operačný program Doprava 2007 – 2013. Táto inštitúcia a ostatné inštitúcie koordinujú prípravu a implementáciu vyššie uvedených projektov medzi ktoré patria aj terminály intermodálnej prepravy. 53 Prijímatelia V Operačnom programe Doprava sú zahrnutí štyria prijímatelia. Jedným z týchto prijímateľov sú Železnice Slovenskej republiky, ktoré sú prijímateľov pre projekty infraštruktúry železničnej, integrovanej a intermodálnej prepravy. Tým sa myslí, že prijímateľ by mal byť zainteresovaný na príprave a výstavbe týchto projektov a neskôr na ich prevádzke. 2. Hodnotenie projektov financovaných z fondov Európskej únie ako podklad pre rozhodovanie vlády Každý projekt financovaný zo zdrojov EÚ musí byť hodnotený z pohľadu a) Ekonomickej analýzy b) Finančnej analýzy Ekonomická analýza Investičné projekty by mali byť realizované iba v prípade, že sú všeobecné prospešné pre spoločnosť ako celok. Tým je myslené, že projekty by mal mať aj nefinančné prínosy, ktoré sú užitočné pre spoločnosť ako celok. Tento druh analýzy nazývame ekonomická analýza a podľa môjho názoru tieto benefity by mali byť cieľom pri rozhodovaní o realizáciu daného projektu v súkromnom sektore ako aj pre vládu. Viac informácií o nefinančných benefitoch je popísané v tretej kapitole. Spoločnosti zo súkromného sektora by sa mali zaujímať aj finančnú ziskovosť projektu. Pre vládu nie je prevádzkový zisk až tak dôležitý v prípade, že externé benefity vypočítané v ekonomickej analýze sú významné a prevádzkové náklady spolu s investičnými nákladmi sú pokryté prevádzkovými príjmami. Finančná analýza Finančná analýza hodnotí projekt z finančnej stránky. Je potrebné získať informácie, či projekt a) Generuje príjmy počas referenčného obdobia b) Generuje príjmy iba z príspevkom EÚ c) Hospodárenie je vyrovnané d) Generuje stratu Malé a veľké projekty Poznáme z hľadiska veľkosti pri financovaní z fondov EÚ dva druhy projektov a) Malé projekty (ktorých investičné náklady sú pod 50 mil. €) b) Veľké projekty (ktorých investičné náklady sú vyššie ako 50 mil. €) Projekty generujúce príjmy a projekty negenerujúce príjmy Projekty financované zo zdrojov EÚ môžu, ale nemusia generovať príjmy. Je to závisle na obchodnej politike prevádzkovateľa projektu. Ak užívateľ projektu musí platiť poplatky za používanie projektu to znamená, že projekt generuje príjmy, ak nemusí, tak projekt príjmy negeneruje. Výška finančného príspevku z Európskej únie Ak sú investičné náklady projektu vyššie ako 50 mil. € a projekt generuje príjmy, je potrebné spracovať kompletnú nákladovo výnosovú analýzu vrátane finančnej analýzy a vypočítať výšku grantu EÚ. Keď chceme vypočítať výšku grantu EÚ je potrebné najskôr všetky náklady projektu rozdeliť na oprávnené a neoprávnené náklady. Potom sa oprávnené náklady redukujú finančnou medzerou, ktorá závisí na výške projektov generovaných príjmov. Projekty terminálov intermodálnej prepravy by nemali byť ziskovou činnosťou pre štát, ale mal by to byť iba nástroj pre dosiahnutie iných cieľov, ktoré sú prínosné pre celú spoločnosť. Z uvedeného dôvodu projekty terminálov intermodálnej prepravy by nemali generovať prílišne zisky. Tým je myslené, že by mali generovať iba malé zisky po získaní príspevku z EÚ alebo by ich náklady a príjmy mali byť vyrovnané. 54 INVESTIČNÉ NÁKLADY+PREVÁDZKOVÉ STRÁTY<EXTERNÉ PRÍNOSY Na jednej strany terminály intermodálnej prepravy môžu generovať externé benefity, ale na druhej strane je potrebné na začiatku do ich výstavby investovať nejaké peniaze a taktiež počas ich prevádzky. Z toho vyplýva, že bez výstavby terminálov intermodálnej prepravy by sme nemali externé benefity, ale externé náklady, ktoré by musela vláda počas toho istého obdobia kedy by boli bývali terminály v prevádzke. Viac informácií o externých o externých benefitov z výstavby intermodálnych terminálov sú popísané v tretej kapitole. 3. Sledované ciele pri výstavbe terminálov intermodálnej prepravy Je veľa cieľov, ktoré môžu byť sledované v rámci výstavby terminálov intermodálnej prepravy. Ako už bolo spomenuté ide predovšetkým o nefinančné ciele, ktoré sú sledované touto výstavbou. Z pohľadu vlády je dôležitejšie sledovať tieto nefinančné ciele ako finančné ciele. Na jednej strane finančné ciele sú typické pre súkromný sektor, ktorý by mal dosahovať zisk, ale na druhej strane vláda by mala sledovať ciele z dlhodobejšie pohľadu. Ciele ktoré by mala sledovať vláda realizáciou týchto projektov sú popísané nižšie. Úspora času Ľudia musia používať nejaký dopravný prostriedok za účelom, aby sa dostali do práce a z práce. Dopravné prostriedky sú ľuďmi využívané aj v prípade aj keď cestujú niekde za zábavou alebo na dovolenku, Pričom veľmi dôležité je cestovanie do práce a z práce, pretože takého cestovanie je uskutočňované takmer každý deň. Každý kto pracuje sa podieľa na tvorbe HDP ako člen spoločnosti. Na jednej strane je takmer pre všetkých ľudí byť všade na čas, ale na druhej strane sú každý deň cesty plné aut a doprava sa stáva pomalšou. Tento problém sa vyskytuje špeciálne vtedy keď nákladne auta spomaľujú dopravu na cestách a diaľniciach, a ľudia cestujú zo dňa na deň menej komfortnejšie. Prichádzajú neskoro do práce, sú menej koncentrovaný a pracujú kratší čas. Toto sú strany na HDP. Výstavba terminálov intermodálnej prepravy by mala pomôcť presunúť časť nákladnej automobilovej dopravy z ciest na železnicu, ktorá ma stále dostatočné kapacity. Zmeny v počte dopravných nehôd Keď sa na cestách nachádza veľké množstvo aut je väčšie riziko nehody. Pri nehodách môžu byť ľudia zranení, alebo môžu zomrieť na následky tejto nehody. Ľudia zranení pri dopravnej nehode sa stávajú dočasne práceneschopnými a sú v podstate bez príjmu, ktorý mohli v práci zarobiť. Ich zamestnávateľ prichádza o zisk. Nižší zisk zamestnávateľa sa nakoniec prejaví v poklese HD a daňových príjmov, ktoré mohli byť potom prerozdelené. Na druhej strane vládne inštitúcie platia týmto zraneným peniaze, pretože nemôžu pracovať. Ak hovoríme o zranených pri dopravných nehodách, tak hovoríme iba o dočasnom probléme. Väčší probléme nastáva vtedy keď množstvo mladých ľudí zomrie pri takýchto dopravných nehodách. Títo ľudia mohli tvoriť väčšie hodnoty, ktoré sú potrebné pre fungovanie a rozvoj spoločnosti. To je ďalší dôvod, prečo by mala vláda činiť kroky, ktoré pomôžu presunúť časť nákladnej dopravy z ciest na železnicu. Zmeny v znečistení ovzdušia Keď používame cestnú dopravu príliš často, sme menej priateľský k životnému prostrediu. Tieto faktory ničia mnohé vecí na Zemi. Ľudia sa častejšie chorí. Keď sú ľudia častejšie chorí, vláda musí vynakladať väčšie množstvo peňazí na lieky a ostatné veci, ktoré sú s tým spojené. Ľudia zomierajú mladší a ako už bolo spomenuté z toho plynú ďalšie problémy. Je tiež potrebné spomenúť, že prílišné znečisťovanie životného prostredia nie je trvalo udržateľné z dlhodobého hľadiska. To je ďalší dôvod, prečo je potrebné presunúť časť nákladnej prepravy z ciest na železnice a výstavba terminálov intermodálnej prepravy je jedným zo spôsobov ako toto dosiahnuť. Zmeny v vplyvoch hluku Na jednej strane je hluk prirodzeným dopadom dopravy. Na druhej strane poznáme viacero druhov 55 dopravy. Niektoré sú hlučnejšie a iné naopak. Ako už bolo spomenuté hluk je jedným z negatívnych dopadov dopravy. Tieto negatívne dôsledky majú fatálne následne efekty na ľudské zdravie, ktoré je potrebné riešiť. Na jednej strane musíme investovať peniaze na zdravotnú starostlivosť pre ľudí, ktorých zdravie bolo poškodené hlukom, na druhej strane títo ľudia mohli pracovať a to prináša už vyššie spomenuté problémy keďže nepracujú. Z uvedeného dôvodu je potrebné robiť všetko s prihliadnutím na dlhodobé dopady. Toto je tiež dôvod prečo je výstavba terminálov intermodálnej prepravy dobrým nástrojom na to ako dosiahnuť ciele, ktorý by mala vláda plniť v sektore dopravy. Klimatické zmeny Negatívne klimatické zmeny sú tiež dôsledkom dopravy. Tieto zmeny majú nepriaznivé vplyv napríklad lesy a množstvo vody v prírode a tiež na povodne. Sme svedkami negatívnych dopadov povodní. Po povodniach musí vláda investovať veľké množstvo peňazí na obnovu krajiny. Aj toto je dôvod prečo by sme pri rozvoji dopravy mali myslieť v dlhodobejšom horizonte. Ekonomický rozvoj je veľmi dôležitý je blahobyt v každej krajine. Na jednej strane ekonomický rozvoj tiež potrebuje dopravu za účelom presúvania tovaru a ľudí, ale na druhej strane sú je tu viacero druhov prepráv a nie každý druh je rovnako problematický. Aj toto je dôvod, prečo by sme mali tiež do budúcnosti v dlhšom časovom horizonte a pokúsiť sa dosiahnuť všetko, čo chceme, ale viac priateľskejšie k ostatnými veciam, ktoré nie sú napojené na dopravu alebo ekonomický rozvoj v prvom momente. Náklady na opravu ciest Ľudia chcú mať tak kvalitné cesty ako je len možné, lebo zlé cesty sú zle pre vodičov ako aj pre ich auta. Cesty sú pravidelne nákladnými autami, ktoré vozia ťažký náklad. Vlastníkom väčšiny ciest a diaľnic je štát, ktorý potom musí míňať veľké množstvo peňazí na ich opravu. Tieto peniaze mohli byť z časti ušetrené, ak by sa časť prepravovaného množstva nákladu podarilo presunúť z ciest na železnicu. Na jednej strane to môže byť lepšie pre obchodné výsledky železníc a cesty môžu byť voľnejšie a bezpečnejšie pre individuálnu prepravu a na druhej strane vládu bude musieť minúť menšie množstvo peňazí na opravu ciest ako v súčasnosti. Zamestnanosť počas výstavby a prevádzky Počas výstavby a prevádzky terminálov môžu niektorí ľudia byť zamestnaní, čo je pozitívne pre zamestnancov ako aj pre vládu. 4. Očakávané výsledky týkajúce sa sledovaných cieľov pri výstavbe terminálov intermodálnej prepravy na Slovensku Na začiatku tohto článku bola spomenutá informácia, že je plánovaná výstavba štyroch terminálov intermodálnej prepravy v Slovenskej republike z Operačného programu Doprava. Nižšie sa môžete pozrieť na lokalizáciu jednotlivých terminálov a očakávané výsledky úspor externých nákladov. Čísla boli prevzaté zo štúdií realizovateľnosti, ktoré sa spracovávajú pre každý terminál zvlášť. Terminál intermodálnej prepravy Žilina Príprava výstavby terminálu intermodálnej prepravy Žilina je v súčasnosti na najvyššom stupni z pomedzi ostatných plánovaných terminálov. Štúdia realizovateľnosti a Nákladovo – výnosová analýza boli dokončené a schválené riadiacim orgánom, ktorým je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Na začiatku roku 2009 bol podpísaná zmluva medzi Železnicami Slovenskej republiky a spoločnosťou Reming consult, a. s. pre spracovanie zámeru EIA, stavebného zámeru a projektovej dokumentácie po stupeň „dokumentácie pre územné rozhodnutie“. Zámer EIA bol spracovaný ako prvý, potom nasledoval stavebný zámer, ktorý bol schválený Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v januári 2010. Poslednou časťou projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou uvedenej zmluvy je dokumentácie pre územné rozhodnutie. Táto časť projektovej dokumentácie bude dokončená v máji 2010. Následne Železnice 56 Slovenskej republiky pripravia verejnú súťaž pre dokumentáciu pre stavebné povolenie, dokumentáciu pre výber zhotoviteľa, dokumentáciu pre realizáciu a realizáciu podľa žltého FIDICu. Terminál by mal začať svoju prevádzku v roku 2012. Obrázok č. 1: Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy Žilina Zdroj: www.telecom.gov.sk a autor Tabuľka č. 1: Externé prínosy výstavby terminálu intermodálnej prepravy Žilina Externalita Emisie Dopravné nehody Ušetrená suma 161 573 000,00 € 23 234 000,00 € Náklady na opravu ciest 3 472 000,00 € Hluk 5 299 000,00 € Zápchy 77 351 000,00 € Klimatické zmeny 11 836 000,00 € Spolu Zdroj: autor 282 765 000,00 € Terminál intermodálnej prepravy Košice Príprava výstavby terminálu intermodálnej prepravy Košice začala v rovnakom čase ako príprava výstavby terminálu intermodálnej prepravy Žilina, ale vznikli určité problémy týkajúce sa zámery súkromnej firmy postaviť v blízkosti podobný terminál. Z uvedeného dôvodu prebiehali prípravné práce pomalšie. Štúdia realizovateľnosti a nákladovo výnosová analýza boli pripravené. Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu so spoločnosťou SUDOP TRADE, a. s. ktorá spracuje dokumentáciu stavebného zámeru a dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Zámer EIA bude tiež spracovaný v krátkom čase a potom bude nasledovať spracovanie dokumentácie pre stavebné 57 povolenie, dokumentácie pre výber zhotoviteľa a dokumentácie pre realizáciu a realizácia podľa žltého FIDICu. Terminál by mal začať prevádzku v roku 2014. Obrázok č. 2: Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy Košice Zdroj: www.telecom.gov.sk a autor Tabuľka č. 2: Externé prínosy výstavby terminálu intermodálnej prepravy Košice Externalita Ušetrená suma Emisie 88 367 143,00 € Dopravné nehody 12 707 393,00 € Náklady na opravu ciest 1 898 993,00 € Hluk 2 898 071,00 € Zápchy Klimatické zmeny Spolu Zdroj: autor 42 305 164,00 € 6 473 371,00 € 154 650 135,00 € Terminál intermodálnej prepravy Bratislava Terminál intermodálnej prepravy Bratislava by mal byť tri-modálnym terminálom umiestneným v prístave Bratislava. Štúdia realizovateľnosti a nákladovo výnosová analýza už boli spracované. Zámer EIA bol tiež spracovaný, avšak v tomto prípade bude potrebné prepraviť dokumentáciu SEA. Bude niečo ako druhá časť EIA procesu. Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu so spoločnosťou PRODEX, s. r. o., ktorá spracuje stavebný zámer a dokumentáciu pre územné rozhodnutie. V tejto časti projektovej dokumentácie bude taktiež rozhodnuté, či sa výstavba bude realizovať v jednej alebo dvoch fázach. Následne po tomto rozhodnutí bude príprava pokračovať dokumentáciou pre stavebné povolenie, dokumentáciu pre výber zhotoviteľa a dokumentáciu pre realizáciu a realizácia podľa žltého FIDICu. Terminál by mal začať prevádzku niekedy v roku 2013 58 Obrázok č. 3: Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy Bratislava Zdroj: www.telecom.gov.sk a autor Tabuľka č. 3: Externé prínosy výstavby terminálu intermodálnej prepravy Bratislava Externalita Emisie Dopravné nehody Ušetrená suma 133 006 000,00 € 19 126 000,00 € Náklady na opravu ciest 2 858 000,00 € Hluk 4 362 000,00 € Zápchy Klimatické zmeny Spolu Zdroj: autor 63 675 000,00 € 9 743 000,00 € 232 770 000,00 € Terminál intermodálnej prepravy Leopoldov Terminál intermodálnej prepravy Leopoldov by mal byť postavený ako HUB. Mal by to byť zároveň najväčší terminál v rámci spomenutej siete intermodálnych terminálov. Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu pre spracovanie stavebného zámeru a dokumentácie pre územné rozhodnutie so spoločnosťou Prodex, s. r. o. Počas spracovávania stavebného zámeru a dokumentácia pre územné rozhodnutie sa objavili problémy týkajúce sa presnej lokalizácie terminálu. Jednalo sa súlad výstavby terminálu s ostatnými železničnými objektmi. Z uvedeného dôvodu bolo spracovanie štúdie realizovateľnosti, nákladovo výnosovej analýzy a zámeru EIA pozastavené a bude obnovené v dohľadnom čase. Po spracovaní stavebného zámeru a dokumentácie pre územné rozhodnutie bude pokračovať príprava ďalších časti projektovej dokumentácie ako dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie pre výber zhotoviteľa, dokumentácie pre realizáciu a realizácia podľa žltého FIDICu. Terminál by mal začať prevádzku v priebehu roku 2013. . 59 Obrázok č. 4: Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy Leopoldov Zdroj: www.telecom.gov.sk a autor Vzhľadom na to, že spracovanie štúdie realizovateľnosti a nákladovo výnosovej analýzy bolo pozastavené nie je možné demonštrovať očakávané výsledky externalit ako v prípade predchádzajúcich terminálov intermodálnej prepravy. Tabuľka č. 4: Externé prínosy výstavby všetkých terminálov intermodálnej prepravy (okrem terminálu Leopoldov) Externalita Emisie Dopravné nehody Náklady na opravu ciest Hluk Zápchy Klimatické zmeny Spolu Zdroj: autor Ušetrená suma 382 946 143,00 € 55 067 393,00 € 8 228 993,00 € 12 559 071,00 € 183 331 164,00 € 28 052 371,00 € 670 185 135,00 € Na jednej strane skutočné peniaze, ktoré by mohli byť ušetrené počas referenčného obdobia výstavbou terminálov intermodálnej prepravy by mohli byť vyššie, keďže vyčíslené dáta sú bez terminálu v Leopoldove nakoľko ešte nie je hotová štúdia realizovateľnosti a nákladovo výnosová analýza. Na druhej strane je možné v tabuľke uvedenej vyššie vidieť, že podpora výstavby terminálov intermodálnej prepravy je pre vládu zaujímavá. 60 Záver Prístup pri rozhodovaní o výstavbe akéhokoľvek projektu môže byť odlišný ak projekt je realizovaný súkromným sektorom alebo vládou. Na jednej strane súkromný sektor je zvyknutý investovať peniaze, pretože očakáva pridanú hodnotu. Tým je myslené, že investičné náklady by sa mali prevádzkou projektu vrátiť s primeraným ziskom. Na druhej strane vláda ma odlišné úlohy vo vzťahu k obyvateľstvu krajiny ako súkromný spoločnosť. Ako už bolo spomenuté vyššie na jednej strane tu existujú aktivity, ktoré sú financované vládou, pretože sú považované na verejné služby, ale na druhej strane tieto aktivity zvyknú byť drahé a majú vplyv na intenzitu dopravy. Závisí aj toho, ktorý druh dopravy má väčšiu intenzitu. A to je rozdiel medzi prístupom súkromného sektoru a vlády, že vláda by sa nemala ani tak starať o finančnú stránku projektu, pretože to je úloha súkromného sektoru, ale vláda by sa mala zaujímať o vyrovnané hospodárenie projektu a pokúsiť sa dosiahnuť výsledky, ktorú pomôžu zredukovať budúce externé náklady. To je najpodstatnejší rozdiel medzi dvomi základnými prístupmi. Najlepším riešením by bolo, ak by projekt realizovaný vládou mal aspoň vyrovnané náklady a príjmy a bol ziskový v úspore externých nákladov. Zoznam tabuliek Tabuľka č. 1 Tabuľka č. 2 Tabuľka č. 3 Tabuľka č. 4 Leopoldov) Externé prínosy výstavby terminálu intermodálnej prepravy Žilina Externé prínosy výstavby terminálu intermodálnej prepravy Košice Externé prínosy výstavby terminálu intermodálnej prepravy Bratislava Externé prínosy výstavby všetkých terminálov intermodálnej prepravy (okrem terminálu Zoznám obrázkov Obrázok č. 1 Obrázok č. 2 Obrázok č. 3 Obrázok č. 4 Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy Žilina Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy Košice Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy Bratislava Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy Leopoldov References 1. STAR EU, a. s., Guide for Cost benefit analysis of investment projects in transport sector, Bratislava: 2009, 121 s. 2. Komodalita a nákladná logistika. Bratislava: MDPT SR, 2006. Url: http://www.telecom.gov.sk/index/index. php?ids=341 3. Ministry of transport, Posts and Telecommunications of the Slovak republic, Operational program Transport 2007-2013, 1st. issue. Bratislava: MTPT SR, 2007, 105 p. 4. Národný strategický referenčný rámec. Bratislava: MVRR SR, 2008. Url: http://www.nsrr.sk/narodnystrategicky-referencny-ramec-2007-2013/ 5. Výskumný ústav dopravný, a. s., Analýza nákladov a prínosov TIP Košice, Žilina: 2009, 73 s. 6. Výskumný ústav dopravný, a. s., Analýza nákladov a prínosov TIP Žilina, Žilina: 2009, 70 s. 7. STAR EU, a. s. Analýza nákladov a prínosov TIP Bratislava, Bratislava: 2010, 44 s. 61 62 Peter Špalek MDPT SR Position of the government in decision about construction of terminal of intermodal transport 63 Abstrakt : Article provides information about structure of organisations and documents, which are needed for successful absorption of financial sources from Cohesion fund in transport sector in Slovak Republic. Article is focused on projects concerning to one priority axis of Operational programme Transport, which is priority axis no. 3 – Infrastructure of intermodal transport. In first chapter you can find information about important documents and institutions connected to implementation of this kind of projects. In the next chapter you can find definitions of differences, when these kinds of the projects are implemented by private company or government. It defines in differences in financial and economic analysis. It is mentioned that from the government view is more important to monitor influences of economical analysis than influences of financial analysis in decision of implementation of this kind of project. In the last chapter you can find calculated savings for the government during reference period of public intermodal terminals, which should be funded from Cohesion fund from Operational programme transport 2007 – 2013 in Slovak Republic. Introduction Each project implemented by private sector or by government has to have its own aims. It is common that private sector may have different aims in many ways than government. Very interesting example is construction of intermodal terminals funded from Cohesion fund of the European Union. On one hand, private company, which build intermodal terminal wants to achieve profit from this business. On the other hand, intermodal terminal constructed by government institution need not have profit as the main aim, but they should not generate losses. Intermodal terminals may be only tool for different aims, which is typical for the government. Specifically, it means that when construction of intermodal terminal may help to redirect some volume of freight transport from the roads to the railways government may save huge amount of money, which would have to spend for external costs caused by transport. In this article you can see more information about differences between financial and economic attitudes in decision of construction of intermodal terminals. 1. Management of the projects financed from the European Union funds Management of the EU funded projects plays very important role, when we want to achieve satisfactory results by investing in transport infrastructure. Management of the EU funded projects is based on many strategic documents issued by the European Union authorities and implemented by the European Union and national Slovak authorities. Strategic documents All strategic documents issued by the European Union authorities has own hierarchy, which is used in separate member states of The European Union, which may use money from the European Union structural and Cohesion funds. The most important documents in Slovak Republic are: - National strategic reference framework - Operational programmes National Strategic Reference Framework National strategic reference framework is basic program document for usage of financial sources from the European Union structural funds and Cohesion fund. You can find there current situation in Slovak Republic and future vision and strategy of the future development of the Slovak Republic. National strategic reference framework has two kinds of priorities Strategic priorities - Infrastructure and regional accessibility - Knowledge society - Human Resources 64 Horizontal priorities - Marginalized gipsy communities - Equal opportunities - Permanent sustainable development - Information community National strategic reference framework as the main strategic document in Slovak Republic for usage of the European Union structural funds and Cohesion fund are divided into eleven operational programmes. The biggest and the most important one for this article is Operational programme Transport for years 2007 – 2013. Operational programme Transport 2007 – 2013 Operational programme Transport for years 2007 – 2013 is the basic strategic document for usage of the European Union structural funds and Cohesion fund in transport sector in Slovak Republic. This Operational programme has defined beneficiaries. Mentioned beneficiaries are government institutions, which should be interested in implementation of the projects in project pipeline. Operational programme transport for years 2007 – 2013 has seven priority axes, which are represented by individual projects according to their category. Priority axis of Operational programme Transport for years 2007 - 2013 - Railway infrastructure - Road infrastructure (TEN-T) - Infrastructure of intermodal transport - Integrated transport systems - Road infrastructure (Express roads and roads of first category) - Railway public passenger transport - Technical assistance Third Priority Axis – Infrastructure of intermodal transport This priority axis has a special place in Operational programme Transport because it may have big benefits in positive externalities such as reduction of emissions CO2, noise reduction, reduction of congestions, reduction of car crashed, saving travel time. This aims should by achieved by construction of a network of intermodal transport terminals using the European Union sources via Operational programme transport for years 2007 – 2013. Intermodal terminal financed from the European Union sources should be located in the following places: - Košice - Žilina - Bratislava - Leopoldov Institutions connected with implementation of the European Union funds Above mentioned projects are implemented by government institutions, which have their own roles in this process. These institutions should take care of the preparation, construction and later about operation of these projects. Ministry of Transport, Posts and Telecommunications of the Slovak Republic Ministry of Transport, Posts and Telecommunications of the Slovak Republic is the managing authority for Operational programme Transport for years 2007 – 2013. This institution coordinates all others institutions in preparation and construction of above mentioned projects, in which terminals of intermodal transport are included. 65 Beneficiaries In Operational programme transport are included four beneficiaries. One of these beneficiaries is Railways of the Slovak Republic, which is the beneficiary for the projects of intermodal transport terminals. It means that this beneficiary should be interested in preparation and construction of these projects and later in their operation as well. 2. Valuation of the projects financed from the European Union funds as background for government decision Each project funded from the European Union sources has to be valuated by: a) Economical analysis b) Financial analysis Economic analysis Investment projects should be implemented only in case the project is generally useful for whole society. It means that the projects generate non – financial revenues useful for whole society. This kind of analysis we call economic analysis and in my opinion, to gain these kinds of benefits should be the aim of construction intermodal transport terminals for private sector and also for government. More information about non – financial benefits is described in third chapter. Company from private sector, should be also interested in generating profits. For the government operational profit is not so important if external benefits calculated in economic analysis are significant, and operational costs and investment costs are equal with operational revenues. Financial analysis Financial analysis valuates project from financial side. We have to gain information if the projects a) generate profit during reference period b) generate profits only with financial contribution from the EU c) have equal costs and revenues d) generate losses Small and big projects We recognize two kinds of bigness of the project financed from the European Union sources. There are a) Small projects (which have investment costs under 50 mil. €) b) Big projects (which have investment costs more than 50 mil. €) Projects generating revenues and projects not generating revenues Projects financed from the European Union sources may generate revenues but they need not to generate revenue. It depends on policy of the operator of the project. If users have to pay any fees for usage of the project it means that project generates revenues. If they need not to pay anything it means that project does not generate revenues Amount of financial contribution from the European Union If the investment costs of the project are more than 50 mil € and project generates revenue, we have to make complete cost benefit analysis including financial analysis and than count the amount of financial contribution from the European Union. When we want to count financial contribution for specific project we have to divide all costs between eligible and ineligible costs. Then all eligible costs are reduced by funding gap, which depends on amount of generated revenues from the projects. Projects of intermodal transport terminals should not be business for the government but they should be only a tool for gain of other aims, which should be valuable for whole society. 66 Due to this reason projects of intermodal transport terminal should not generate big profits. It means that it may generate small profits with financial contribution from the EU, or to have equal costs and revenues. Of course it should also have external benefits INVESTMENT COSTS + OPERATIONAL LOSSES <= EXTERNAL REVENUES On one hand terminals of intermodal transport may generate external benefits, but on the other hand it is necessary to spend some investment costs at the beginning and operational costs during reference period. Consequently, without terminals of intermodal transport we would not have external benefits but we would have external costs, which should have been spent by government during the same period as intermodal terminal would have been in operation. More information about external benefits from construction of intermodal terminal is described in third chapter. 3. Monitored aims in construction of terminal of intermodal transport There are many aims, which can be monitored within construction of intermodal transport terminal. It has been already mentioned that there are financial and non – financial aims, which can be monitored by construction of these projects. From the government view it is more important to monitor non – financial benefits than financial benefits. On one hand, financial benefits are typical for private entrepreneur companies, which should gain profits. But on the other hand, government should monitor aims from wider perspective. Aims which should be monitored by government are described bellow. Time saving People usually have to use some kind of transport when they travell to work and back home from work. They are also used to use transport when they travel somewhere for entertainment or on holiday. But very important is travelling to work and home from work, because this transport is used daily. Working population creates a part of Gross Domestic Product (GDP) as a member of society. On one hand, for almost all people it is very important to be everywhere on time, but on the other hand, on the roads is a lot of cars from day to day and transport is becoming slower. Especially this problem is visible when long vehicles are slowing transport on roads and junctions and people who commute to work are getting less comfortable from day to day. They come late to work, they are less focused and they work less time. There are losses on Gross Domestic Product (GDP). Construction of intermodal transport terminals should help to move some part of freight transport from the roads to railway which has still enough capacity. Changes in the number of car accidents When we have a lot of cars on the roads, we have bigger risks of car accident. People may be injured in accident or they may die in this accident. People who get injured in accidents cannot work their job and they do not have money, which they earn otherwise. Their employer does not have profit, which he would have if injured people had worked. Lower profits for employer mean lower Gross Domestic Product for government and also less tax income which could be later reallocated. On the other hand, government institutions pay money to injured people because they are not able to work. When we speak about people injured in car accidents we speak only about temporary problem. Bigger problem is when many young people die in these car accidents. These people will not produce any more value which is needed for function of developed society. There is the next reason why government should do steps to help to move some parts of freight transport from roads to railway. Changes in air pollution When we use road transport more frequently we are less friendly to our environment. These factors destroy many things on the Earth. People are ill more often. When people are ill more often government has to pay much money for medicaments and for other things which are connected with these things. People dye younger and then we have here already mentioned problems. It is also necessary to say that big pollution is non-sustainable. This is another reason why to move some parts of freight transport from roads to railway and construction of intermodal transport terminals are one of the most possibilities how to achieve it. 67 Changes in noise influence On one hand, noise is natural result of transport. But on the other hand we know many types of transport. Some of them are noisier than others. We have already spoken about negative impacts of transport on people’s health. Noise is one of the negative results. These negative results have fatal impacts on people’s health which are necessary to solve. On one hand we invest money in health care for people injured by loud noise, on the other hand, these people cannot work and this brings all above mention problems. Due to this reason, it is necessary to do all things with thinking in long time period. This is also reason why construction of intermodal transport terminals is a good tool how to achieve aim which should do government in transport sector. Climate changes Negative climate changes are also results of transport. These changes have bad influence for example for forests and amount of water in the nature and also for floods. We witness negative consequences of floods. After floods government have to invest huge amount of money in country recovery. This is also reason why we should be thinking in transport development in long time perspective. Economic development is very important for welfare in each country. On one hand, economic development needs transport for moving goods and people, but on the other hand, there are more types of transport and not all are problematic. There is a reason why we should think also in the future in long time period and trying to achieve everything we want but more friendly to all other things which are not connected to the transport or economic development at the first moment. Costs of road repairs People want to have the roads as best as possible, because bad road conditions are bad for drivers and for their cars also. The roads are permanently destroyed if there are more tracks in the roads, which are moving heavy freight. Owner of the most of roads and junctions are government, which have to spend a huge amount of money for their reparation. This money may be saved if some transport of good will be moved in railways. On one hand railways can have better business results and roads may be freer for individual transport and on the other hand government will have to spend less money for roads reparation as in present. Employment during construction and operation During construction and operation of the terminal may some people be employed, which is good for employees and for the government also. 4. Awaited results concerning to monitored aims in construction of terminals of intermodal transport in the Slovakia At the beginning of this article you could find information, that there are plan to build four terminal of intermodal transport in Slovak Republic from Operation programme transport. Bellow you can look localisation of the concrete terminals and awaited results of saved money in external costs. Numbers are taken from feasibility analysis, which are making for each projects of intermodal terminal. Žilina intermodal terminal Preparation for construction of Žilina intermodal terminal is in the highest level from all other terminals of intermodal transport. Feasibility study and Cost benefit analysis have been already finished and approved by managing authority, which are Ministry of Transport, Posts and Telecommunications of the Slovak Republic. In the beginning of the year 2009 has been signed contract between Railways of the Slovak Republic and company Reming consult, a. s. for elaboration of EIA intent, documentation for construction intent and documentation for territorial decision. EIA intent has been elaborated as first, than follow documentation for construction intent, which has been approved by Ministry of building and regional development in January 2010. Last part of documentation, which is included in above mention contract is documentation of territorial decision. This part of documentation should be 68 finished by May 2010. After that Railways of the Slovak Republic will prepare tender for documentation for building permit, documentation for chose contractor and documentation for realisation and realisation according to yellow FIDIC. Terminal should start operation in 2012. Picture No 1: Localisation of Žilina intermodal terminal Source: www.telecom.gov.sk and author Chart No. 1: External benefits of construction of Žilina intermodal terminal Externality Saved amount of money Emissions 161 573 000,00 € Car crashes 23 234 000,00 € Costs of road repairs 3 472 000,00 € Noise 5 299 000,00 € Congestions 77 351 000,00 € Climate changes 11 836 000,00 € Together Source: author 282 765 000,00 € Košice intermodal terminal Preparation of construction of Košice intermodal terminal has began at the same time as Žilina intermodal terminal, but there were some problems concerning construction of intermodal terminal by private company. Due to this reason preparation works have been done slowly. Feasibility study and Cost benefit analysis have been already prepared. Railways of the Slovak Republic have already signed contract with SUDOP TRADE, a. s. which will prepare documentation for construction intent and documentation for territorial decision. EIA intent will be elaborated soon as well and than preparation works will continue with documentation for building permit, public procurement for a contractor and documentation for realisation and realisation according to yellow FIDIC. Terminal should start operation sometimes in 2014. 69 Picture No 2: Localisation of Košice intermodal terminal Source: www.telecom.gov.sk and author Chart No. 2: External benefits of construction of Košice intermodal terminal Externalities Saved amount of money Emissions 88 367 143,00 € Car crashes 12 707 393,00 € Costs of road repairs 1 898 993,00 € Noise 2 898 071,00 € Congestions Climate changes Together 42 305 164,00 € 6 473 371,00 € 154 650 135,00 € Source: author Bratislava intermodal terminal Bratislava intermodal terminal is planned as a tri-modal terminal located in Bratislava port. Feasibility study and Cost benefit analysis have been already elaborated. EIA intent has been already elaborated as well. Strategic environmental assessment (SEA) will be conducted .Railways of the Slovak Republic have signed contract with company Prodex, s. r. o., which will elaborate documentation for construction intent and documentation for territorial decision. In this part of documentation will be decided if terminal will be constructed in one or two phases. After this decision preparation will continue with documentation for building permit, documentation for procurement of a contractor and documentation for realisation and realisation according to yellow FIDIC. Terminal should start operation sometimes in 2013. 70 Picture No 3: Localisation of Bratislava intermodal terminal Source: www.telecom.gov.sk and author Chart No. 3: External benefits of construction of Bratislava intermodal terminal Externalities Saved amount of money Emissions 133 006 000,00 € Car crashes 19 126 000,00 € Costs of road repairs 2 858 000,00 € Noise 4 362 000,00 € Congestions Climate changes Together Source: author 63 675 000,00 € 9 743 000,00 € 232 770 000,00 € Leopoldov intermodal terminal Leopoldov intermodal terminal should be constructed like HUB. It should be the biggest terminal of above mention network of intermodal terminals. Railways of the Slovak Republic have signed contract for elaboration documentation for construction intent and documentation for territorial decision with company Prodex, s. r. o. During the elaboration of documentation of construction intent and documentation for territorial decision have been find out problems with exact localisation of the terminals. Problems have concerned to consistency of terminal with other railway objects. Due to this reason elaboration of feasibility study, cost benefit analysis and EIA intent have been interrupted and will be restored in shortly. After preparation documentation of construction intent and documentation for territorial decision will continue preparation of other part of documentation like documentation for building permit, documentation for procurement of a contractor and documentation for realisation and realisation according to yellow FIDIC. Terminal should start operation sometimes in 2013. 71 Picture No. 4: Localisation of Leopoldov intermodal terminal Source: www.telecom.gov.sk and author Due to the fact, that elaboration of feasibility study and cost benefit analysis have been interrupted it is not possible to display awaited results of externalities like in previous terminals of intermodal transport. Chart No. 4: External benefits of all public terminals of intermodal transport (except Leopoldov terminal) Externalities Saved amount of money Emissions 382 946 143,00 € Car crashes 55 067 393,00 € Costs of road repairs Noise Congestions Climate changes Together Source: author 8 228 993,00 € 12 559 071,00 € 183 331 164,00 € 28 052 371,00 € 670 185 135,00 € On one hand, real money which can be saved from government side during reference period if public terminals of intermodal transport are built, may be higher. There is no calculated savings about data created by public terminal of intermodal transport in Leopoldov, because feasibility study and cost benefit analysis have not yet been conducted. On the other hand savings, which you can see in table above is so high that from government side is really interesting to support construction of terminals of intermodal transport. 72 Conclusion Attitude in decision making about realisation of any kind of project may be different when project is realised by a company from private sector and by government. On one side private sector is used to invest money, because additional value is expected. It means that investment costs should be returned by business activity with some profit. On the other hand, government has different tasks in relationship with inhabitants of the country than private company. As I have already mentioned above, on one hand, there some activities, financed by government because we consider them public services, but on the other hand, these activities are usually expensive and influence intensity of transport. Especially it depends on the fact which kind of transport has bigger intensity. This is what defines difference between private sector and government attitude, that government should not stress financial side of specific project because it is task for private sector. The government’s interest should be balanced budget of the project and try to achieve results beneficial for reduction of many future external costs. This is the most important difference between two general attitudes. Of course, these saved external costs should be higher than operational losses. The best solution is if the projects realized by government have at least balanced operation costs and revenues and it is profitable in external costs savings. List of charts Chart No. 1 Chart No. 2 Chart No. 3 Chart No. 4 External benefits of construction of Žilina intermodal terminal External benefits of construction of Košice intermodal terminal External benefits of construction of Bratislava intermodal terminal External benefits of all public terminals of intermodal transport (except Leopoldov terminal) List of pictures Picture No. 1 Picture No. 2 Picture No. 3 Picture No. 4 Localisation of Žilina intermodal terminal Localisation of Košice intermodal terminal Localisation of Bratislava intermodal terminal Localisation of Leopoldov intermodal terminal References 1. STAR EU, a. s., Guide for Cost benefit analysis of investment projects in transport sector, Bratislava: 2009, 121 s. 2. Komodalita a nákladná logistika. Bratislava: MDPT SR, 2006. Url: http://www.telecom.gov.sk/index/index. php?ids=341 3. Ministry of transport, Posts and Telecommunications of the Slovak Republic, Operational program Transport 2007-2013, 1st. issue. Bratislava: MTPT SR, 2007, 105 p. 4. Národný strategický referenčný rámec. Bratislava: MVRR SR, 2008. Url: http://www.nsrr.sk/narodnystrategicky-referencny-ramec-2007-2013/ 5. Výskumný ústav dopravný, a. s., Analýza nákladov a prínosov TIP Košice, Žilina: 2009, 73 s. 6. Výskumný ústav dopravný, a. s., Analýza nákladov a prínosov TIP Žilina, Žilina: 2009, 70 s. 7. STAR EU, a. s. Analýza nákladov a prínosov TIP Bratislava, Bratislava: 2010, 44 s. 73 74 Ján Bušovský Prodex, spol. s r. o. Terminál intermodálnej prepravy Bratislava Public terminal of intermodal transport Bratislava 75 Abstrakt : Príspevok popisuje stav projektovej prípravy verejného terminálu intermodálnej prepravy Bratislava, požiadavky na jeho parametre a navrhované technické riešenie. Abstract: This article is presenting the status of project preparation of public transportation intermodal terminal Bratislava, requirements on its parameters and the proposed technical solution. 1. Úvod Železnice Slovenskej republiky Bratislava (ŽSR) začali projektovú prípravu pre verejné terminály intermodálnej prepravy, z ktorých jeden je aj Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava (TIP BA), umiestnenie ktorého sa navrhuje v lokalite Prístavu Bratislava. Typ a výber lokality terminálov bol navrhnutý v „Štúdii možností optimalizácie intermodálnej prepravy na území západného Slovenska a Bratislavy“ [1] (štúdia). Štúdia pri optimalizácii infraštruktúry vychádzala hlavne z Koncepcie rozvoja kombinovanej dopravy z roku 2001 a jej aktualizácii z roku 2003, ktorú vypracoval Odbor kombinovanej dopravy Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR (MDPaT SR). Koncepcia uvažuje s vybudovaním štyroch verejných terminálov Bratislava, Žilina, Košice a v oblasti Zvolena. Koncepčné štúdie pre terminál intermodálnej prepravy v Žiline, Košiciach a Budči (v lokalite vyššieho územného celku Banská Bystrica) boli spracované v rokoch 2004 - 2006. V štúdii sa taktiež vypracoval návrh umiestnenia ťažiskového terminálu pre územie západného Slovenska a druhého osobitného (podľa možnosti trimodálneho) terminálu pre Bratislavu a blízke okolie. Na základe výsledkov štúdie ŽSR ako objednávateľ a MDPaT SR ako gestor projektu vypísali v roku 2009 verejnú súťaž na vypracovanie Dokumentácie pre územné rozhodnutie (DÚR) a Dokumentácie stavebného zámeru verejnej práce (DSZ) pre stavbu Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava, ktorej víťazom sa stala spoločnosť PRODEX spol. s r.o. Bratislava. 2. Existujúci stav terminálov Z existujúcich terminálov v SR, kontajnerové prekladiská Bratislava ÚNS (SKD INTRANS a.s. Žilina), Bratislava prístav Pálenisko (SPaP a.s. Bratislava), v Košiciach (SKD INTRANS a.s. Žilina), v Žiline (SKD INTRANS a.s. Žilina) a Sládkovičove (Lörincz, s. r. o.) v rozhodujúcej miere nespĺňajú požiadavky Dohody AGTC, terminál v Dobrej (ZSSK Cargo a. s. Bratislava) čiastočne a terminál v Dunajskej Strede (METRANS Danubia, a. s.) sa približuje k požiadavkám v najväčšej miere. Hlavnými limitujúcimi faktormi kontajnerových prekladísk sú: - nedostatočná dĺžka prekládkových koľají, - nevyhovujúce manipulačné prostriedky z hľadiska ich počtu, únosnosti, rýchlosti manipulácií a možnosti manipulovať všetky IPJ (kontajnery, výmenné nadstavby a manipulovateľné návesy), - nedostatočné úložné plochy v dosahu manipulačných prostriedkov, vyžadujúce zvýšený počet manipulácií s IPJ. Okrem nevyhovujúcej infraštruktúry terminálov, limitujúcimi faktoromi ďalšieho rozvoja intermodálnej prepravy sú: - vysoká doba prepravy v dôsledku nedostatočnej rýchlosti vlakov na železničných tratiach zaradených do Dohody AGTC, - vysoké náklady na dopravu. 3. Požiadavky na TIP Bratislava V zmysle Súťažných podmienok [3] a Záväzného pokynu pre stavbu [4] sa má vypracovať DÚR a DSZ pre výkonný terminál s veľkou kapacitou, ktorý bude plniť funkciu terminálu využívaného na trimodálny spôsob prekládky intermodálnych prepravných jednotiek (IPJ) v režime vodná doprava – železničná doprava – cestná doprava. Terminál bude zriadený v lokalite Prístav Bratislava, pri bazéne Pálenisko. 76 Hlavným účelom stavby je vybudovanie technickej infraštruktúry intermodálnej prepravy, ktorá bude spĺňať parametre dohody AGTC a dohody AGC [5]. Návrh terminálu je pripravovaný tak aby bol terminál po spustení do prevádzky schopný vykazovať požadovaný limitný výkon 105 000 IPJ/rok. TIP BA je trimodálnym terminálom – trimodálna časť sa nachádza pri existujúcej prístavnej hrane bazénu Pálenisko v dĺžke približne 300m, čo umožní žeriavu terminálu obsluhovať tri člny typu “Dunaj Európa II” pristavené k tejto hrane súčasne. Bimodálna čast TIP (železnica – cesta) sa navrhuje umiestniť v pokračovaní trimodálnej časti terminálu, v dĺžke takej aby celková dĺžka priamych železničných koľají, umiestnených pod žeriavmi terminálu, spĺňala podmienku dohody AGTC – min. 750m. V termináli sa navrhujú pre prácu s IPJ dva portálové koľajové žeriavy a jeden mechanický manipulačný prostriedok (MMP). Rozpätie koľajových žeriavov musí byť také aby bolo možné obslúžiť všetky koľaje, spevnené plochy pre krátkodobé uskladnenie IPJ, cestné komunikácie pre nakládku a vykládku IPJ z a na cestné vozidlá a v trimodálnej časti aj člny. Na obsluhu plôch určených pre dlhodobé uskladnenie (hlavne prázdnych) IPJ je určený MMP. Portálové koľajové žeriavy by mali byť navrhnuté tak aby ich pohyb podvozku aj mačky umožňoval obslúžiť požadované koľaje, plochy aj bazén. Technické parametre žeriavov by mali byť také aby bol možný špičkový hodinový výkon 40 manipulácií na žeriav. Mobilný manipulačný prostriedok sa má používať iba pre manipuláciu s prázdnymi IPJ, takže jeho nosnosť postačuje 15t. Na túto záťaž je potrebné dimenzovať spevnené plochy pre uskladnenie prázdnych IPJ. Vlaky určené pre TIP, sa v zmyslu súťažných podmienok, mali pred odchodom a po príchode spracovať v ŽST BRATISLAVA ÚSTREDNÁ NÁKLADNÁ STANICA (ŽST BA ÚNS), preto sa nemali navrhovať v priestore TIP žiadne koľaje pre vlastnú vchodovo odchodovú skupinu koľají. Terminál sa navrhuje zapojiť úvraťou na existujúce koľajisko vlečky SPaP, pristavenie vlakových súprav pod žeriavy bude riešené zatláčaním. Prepojenie ŽST BA UNS (kde sa má nachádzať vchodovo odchodová skupina koľají pre TIP) a samotného TIP sa má riešiť po existujúcej spojovacej vlečkovej koľaji ŽST BA UNS – ŽST BA PÁLENISKO. V rámci terminálu sa majú umiestniť pod žeriavy štyri manipulačné koľaje v dĺžke 750m v priamej a v priamom dosahu portálových žeriavov. Cestná preprava v areáli TIP sa zabezpečí novovybudovanou cestnou sieťou vnútroareálových obslužných komunikácií, ktorých skladba bude navrhnutá na zaťaženie cestnými súpravami s celkovou hmotnosťou do 44 ton. Priestorové usporiadanie miestnych komunikácií a návrh ich smerového vedenia musí vyplývať z budúcej organizácie dopravy v TIP. TIP BA sa napojí na existujúcu cestnú sieť na Prístavnej ulici s napojením na diaľnicu D1 existujúcou mimoúrovňovou križovatkou pod Prístavným mostom. Spevnené plochy a komunikácie v TIP budú: - plochy pre krátkodobé uskladnenie IPJ pod portálovými žeriavmi, - plochy pre dlhodobé uskladnenie IPJ obsluhované MMP, - plochy pre súpravy nákladných automobilov (NA) čakajúcich na vstupné a výstupné vybavenie, - manipulačná dvojpruhová komunikácia pod žeriavmi pre NA, - komunikácia pre návrat NA a súprav po manipulácii s IPJ, - plochy pre odstavenie osobných automobilov (OA) pred areálom, Budovy TIP a zariadenia: - prevádzková budova, budova Check-In a Check-Out, - objekty na zachytávanie škodlivých látok a následkov ekologických havárií, - objekt opravovne IPJ a priestor pre deponovanie poškodených IPJ, - osvetlenie terminálu, príjazdových a vnútroareálových komunikácií, spevnených plôch. - 4. Návrh technického riešenia Projektová príprava TIP BA začala v 09/2010 prácami na DÚR. Rozpracovaním technického riešenia a ich prerokovaním na pracovných poradách so zložkami ŽSR, SPaP a garantom projektu MDPaT SR sa dospelo k nasledujúcim zmenám: 77 - umiestnenie vchodovo odchodovej skupiny koľají (VOS) pre TIP v ŽST BA ÚNS nie je možné a to hlavne z hľadiska chýbajúcej infraštruktúry spĺňajúcej podmienky dohody AGTC (užitočná dĺžka koľají 750m), nevhodnej konfigurácie koľajiska ŽST BA ÚNS, dlhej spojovacej koľaje (1600m) medzi ŽST BA ÚNS a ŽST BA PÁLENISKO, - preto sa navrhuje VOS v novej ŽST BA PÁLENISKO TIP, umiestnenej v lokalite vlečkového koľajiska SPaP v priestore skupiny koľají 100 vlečky SPaP. Podmienkou pre umiestnenie VOS TIP (3 koľaje s luž=750m) je však zachovanie existujúceho počtu koľají skupiny 100 vlečky SPaP, ich užitočnej dĺžky a všetkých zapojení do ostatných častí vlečky SPaP. Dodržanie tejto podmienky znamená úpravu existujúceho koľajiska vlečky SPaP, trakčného vedenia a zabezpečovacieho zariadenia vlečky. - rozsah navrhovanej VOS TIP vychádza z výpočtov Dopravnej a prevádzkovej technológie terminálu – 2 koľaje sa navrhujú pre spracovanie vlekov pred odchodom a po príchode, 1 koľaj pre obeh hnacieho dráhového vozidla (HDV). - v zmysle Záväzného pokynu sa mala v rámci TIP BA navrhnúť aj koľaj Ro-La, čo však vzhľadom na stiesnené podmienky v danej lokalite je ťažko realizovateľné, preto bolo garantom rozhodnuté o jej nebudovaní v rámci stavby. Stavba TIP BA je členená na 3 Ucelené časti stavby (UČS), ktoré sa dajú samostatne realizovať a uvádzať do prevádzky: - UČS 01, Rekonštrukcia spojovacej traťovej koľaje ŽST BA ÚNS - ŽST BA PÁLENISKO TIP - UČS 02, ŽST BA PÁLENISKO TIP - UČS 03, ŽST BA PÁLENISKO TIP, terminál 4.1. UČS 01, Rekonštrukcia spojovacej traťovej koľaje ŽST BA ÚNS - ŽST BA PÁLENISKO TIP V rámci tejto UČS sa navrhuje rekonštrukcia existujúcej vlečkovej spojovacej koľaje a to v oblasti železničného spodku a zvršku, trakčného vedenia, traťového zabezpečovacieho zariadenia, úpravy zabezpečovacieho zariadenia v ŽST BA ÚNS vyplývajúceho s novo navrhovanej ŽST BA PÁLENISKO TIP, rekonštrukcie existujúcich železničných mostov a úrovňového priecestia. Smerová a výšková poloha existujúcej koľaje sa nemení. 4.2. UČS 02, ŽST BA PÁLENISKO TIP UČS 02 predstavuje výstavbu novej ŽST pozostávajúcej s VOS TIP (3 koľaje) a nutných ostatných koľají ŽSR (napr. koľaj pre likvidáciu a zachytávanie škodlivých látok a následkov ekologických havárií). Súčasťou tejto UČS sú aj vyvolané investície do vlečkového systému SPaP a to hlavne posunu skupiny koľají 100, úprav TV a zabezpečovacieho zariadenia. V rámci UČS sa vybuduje (resp. zrekonštruuje existujúca) prevádzková budova TIP (spoločná pre TIP aj ŽSR), preložia alebo upravia sa dotknuté existujúce inžinierske siete, upravia resp. vybudujú sa miestne komunikácie. V rámci ŽST BA PÁLENISKO TIP sa navrhuje elektronické zabezpečovacie zariadenie a jeho prepojenie so ŽST BA ÚNS, oznamovacie zariadenie, zatrolejovanie všetkých koľají VOS TIP. Napájanie všetkých zariadení v ŽST sa navrhuje z existujúcej transformovne SPaP T5. 4.3. UČS 03, ŽST BA PÁLENISKO TIP, terminál V rámci UČS 03 sa vybuduje samotný terminál – 4 koľaje pod žeriavmi, žeriavová dráha, 2 portálové žeriavy vrátane ich napájania, spevnené plochy pod žeriavmi, spevnené plochy pre dlhodobé uskladnenie TIP, miestne komunikácie, budovy Check-In a Check-Out, budova Opravovne IPJ vrátane spevnených plôch, oznamovacie a informačné zariadenie terminálu vrátane kamerového systému, oživí sa dispečing a riadenie TIP, dobuduje sa záchytná vaňa nebezpečných odpadov, všetky potrebné inžinierske siete a osvetlenie terminálu. Terminál je navrhovaný v záplavovom území rieky Dunaj, ale pre priaznivé smerové a výškové pomery sa navrhuje na výšku vody H1000. 78 4.4. Priebeh spracovania projektovej prípravy V rámci spracovania PD došlo okrem už vyššie spomenutých zmien v umiestnení VOS TIP k ďalším zmenám: - v rámci pozemkov v prístave Bratislava, určených pre TIP, sa nachádzajú aj pozemky prenajaté tretím stranám, preto sa DÚR pripravuje tak aby sa prípadne do doby majetkovo právneho vysporiadania týchto pozemkov dal vybudovať terminál, aj keď v obmedzenom rozsahu (iba trimodálna časť TIP) a následne sa po vysporiadaní pozemkov terminál dobuduje podľa zadania. Toto si však vyžiada zvýšené investičné náklady. - v rámci štúdie [1] sa predpokladal zásah do vlečkového koľajiska SPaP iba v minimálnej miere, čo sa však ukázalo ako nereálne, v rámci spracovania DÚR sa navrhol variant s menšími vyvolanými investíciami ale zásahom aj do Skládky č.15 v Zimnom prístave, s čím však SPaP nesúhlasí, - projektant požiadal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavu o územno plánovaciu informáciu, v rámci ktorej bola zo strany mesta vznesená požiadavka na posúdenie dopadu nárastu dopravného zaťaženia, očakávaného v dôsledku výstavby TIP, na priľahlú komunikačnú sieť (čo nebolo riešené v predchádzajúcich stupňoch PD), a na základe záverov posúdenia navrhnúť opatrenia na skapacitnenie kľúčových križovatkových uzlov dotknutých cestnou dopravou TIP. V súčasnosti sa spracováva toto posúdenie a ešte nie je známy dopad na DÚR. - MDPaT SR ako garant projektu v 12/2009 potvrdilo požiadavku MDPaT SR, sekcie civilného letectva a vodnej dopravy na posunutie TIP od prístavnej hrany bazénu Pálenisko tak aby v budúcnosti bolo možné aj na prístavnej hrane súbežnej s bimodálnou časťou TIP prevádzkovať prístavnú prácu. Táto požiadavka znamená zmenu technického riešenia TIP. 5. Záver Projektová príprava DÚR a DSZ je závislá od výsledkov dokumentácie EIA (objednávateľ MDPaT SR), ktorá je v štádiu spracovania Správy o hodnotení. Predpoklad ukončenia DÚR je v 09/2010. Následne sa podľa predpokladov objednávateľa a garanta vypíše verejná obchodná súťaž v zmysle „žltej knihy FIDIC“ na zhotoviteľa stavby vrátane ďalších stupňov PD. Výsledkom projektovej prípravy aj v ďalších stupňoch by mal byť moderný a výkonný verejný terminál intermodálnej prepravy, ktorý umožní rozvoj tohto druhu dopravy. Obr.1: Prehľadná situácia 79 Obr. 2: ŽST BA PáLENISKO TIP – červenou farbou vchodovo odchodová skupina koľají TIP, zelenou farbou úprava koľajiska vlečky SPaP Literatúra [1] Štúdia možností optimalizácie intermodálnej prepravy na území západného Slovenska a Bratislavy, Záverečná správa, Výskumný ústav dopravný Žilina, číslo projektu 180/270/2008, 03/2009. [2] Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch (European Agreement on Important International Combined Transport Lines and Related Installations, skrátene AGTC), 02/1991. [3] Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava – projektová príprava DÚR, Súťažné podmienky, ŽSR Bratislava, 07/2009. [4] Záväzný pokyn pre investorskú prípravu: ŽSR, Terminál intermodálnej prepravy Bratislava, ŽSR Bratislava, 07/2009. [5] Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach (AGC - European Agreement on Main International Railway Lines), 05/1985 (platnosť v SR od 05/1990). 80 Radek Čech Správa železniční dopravní cesty, Česká republika Dopad interoperability železničnej infraštruktúry na intermodálnu dopravu The impact of the rail infrastructure interoperability on the intermodal transport 81 Abstrakt : V úvodu je popsán legislativní rámec interoperability evropského železničního systému, kterými jsou zejména směrnice o interoperabilitě evropského železničního systému 2008/57/ES a na ní navazující nařízení nebo rozhodnutí Evropské komise – Technické specifikace pro interoperabilitu. V závěru je popsán dopad zavádění interoperability železniční infrastruktury na intermodální dopravu. Abstract: There is in the beginning of article short introducing of legislative framework of interoperability European railway system. There are interoperability directive 2008/57/EC and regulations and decisions of European Commission – Technical Specifications for interoperability. There is in the end impact of railway infrastructure interoperability deployment to intermodal transport. 1. Úvod Železnice se v Evropě vyvíjela téměř dvě stě let a jednotlivé evropské státy uváděly v mnoha technických oblastech do provozu technicky a provozně odlišná řešení, a to většinou bez ohledu na integraci v mezinárodním měřítku. Společná technická pravidla byla definována jen v několika málo oblastech, a to zejména v pozdější době díky tvorbě společných technických předpisů Mezinárodní železniční unie UIC. Ty však platily jen pro členské železnice a neměly žádnou právní váhu. Zmíněné odlišnosti jsou základním kamenem veškerých problémů při zajišťování železniční dopravy přes hranice jednotlivých států a při nemožnosti naplnit myšlenku společného volného trhu v oblasti železniční techniky. Příkladem mohou být rozdílná vlaková zabezpečovací zařízení, návěstní systémy, provozní předpisy atd. Jedním ze tří pilířů Evropské unie je volný pohyb osob a zboží. Evropská komise si uvědomuje, že pokud tato zásada má být naplňována i prostřednictvím železnice, nesmí existovat hranice ani mezi národními železnicemi. Musí dojít zejména k odstranění nebo alespoň minimalizaci technických bariér. Na druhé straně vytvoření evropského trhu v oblasti železniční techniky povede ke zvýšení konkurence a z toho vyplývajícímu tlaku na zvýšení kvality a snížení cen. 2. Definice interoperability 2.1. Co se rozumí interoperabilitou Před již více než deseti lety jsme se začali setkávat s termínem „interoperabilita“, který se mezitím stal běžnou a významnou součástí našeho odborného slovníku. Do češtiny je tento termín překládán jako provozní a technická propojenost evropského železničního systému. Může jím rozumět technicky jednotnou evropskou železnici. Evropská unie a její Evropská komise si počátkem devadesátých let minulého století uvědomily, že ani zavádění evropských norem a jejich harmonizace nezajišťují, aby se i nadále nevyvíjely rozdílné národní systémy, především v oblasti kolejových vozidel pro vysokorychlostní tratě. Vysokorychlostní vlaky přitom začaly spojovat různé státy Unie a měly představovat konkurenci zejména letecké dopravě. Navíc, s rozvojem automobilového průmyslu a přesunem části tradičních železničních přeprav na silnice, začala Unie řešit kongesce na silnicích i problémy se zhoršující se kvalitou životního prostředí. Důvodem bylo vytvoření společného trhu zboží a volný pohyb osob v rámci celé EU. Doprava tak ztrácí národní charakter, výrazně roste význam mezinárodní dopravy osob i zboží. Technické národní bariéry v oblasti železnice však přetrvávají, případně se i prohlubují s výrazným způsobem tak zhoršují konkurenceschopnost železniční dopravy na přepravním trhu. To vše vedlo Evropskou komisi (EK) k rozhodnutí začít nekompromisně požadovat od vlastníků a provozovatelů železniční infrastruktury, železničních společností i od podniků železničního průmyslu, aby začaly řešit systému umožnit bezpečný a nepřerušovaný provoz vlaků, dosahujících stanovených úrovní výkonnosti; tato schopnost je založena na všech předpisových, technických a provozních podmínkách, které musí být dodrženy v zájmu splnění základních požadavků.“ sjednocování výrobků, předpisů, subsystémů a systémů tak, aby byly interoperabilní, tj. schopné vzájemné součinnosti a spolupráce. Přesně je interoperabilita definována jako „schopnost železničního 82 2.2.Důsledky interoperability pro železniční sektor Rozhodnutí EU o postupném zavádění interoperability evropského železničního systému se pro železnici, jako dopravní systém 21. století, ukázalo nezbytným. Je nadále neudržitelné provozovat v Evropě mezinárodní železniční dopravu (a ta při velikosti a geografické poloze naší republiky představuje u nás rozhodující prvek v nákladní a významný prvek v osobní dopravě) při existenci téměř 30 typů zabezpečovacího zařízení, 5 typů napájecích elektrických systémů, různém rozchodu kolejí, různém průjezdném průřezu atd. I když se České republiky z pohledu mezinárodní dopravy netýká rozdílnost rozchodu kolejí, je již problémem rozdílnost zabezpečovacích a elektrických napájecích systémů se sousedními státy. Rozdílnost resp. překážky však najdeme i na naší vlastní síti, například u průjezdného průřezu, které, především u některých stávajících tunelů, představují omezení pro přepravu určitých typů kontejnerů, používaných v kombinované dopravě. Česká republika je od 1. května 2004 členem Evropské Unie a deklarovala snahu stát se vzhledem k relativně husté železniční dopravní síti a strategické poloze státu srdcem integrované železniční dopravy Evropy. K dosažení tohoto cíle je nezbytné splnění všech stanovených regulačních, technických a provozních podmínek obsažených v příslušných směrnicích Evropského parlamentu a Rady, které hovoří o tzv. interoperabilitě. O důležitosti technicky jednotné nebo chcete-li interoperabilní železnice svědčí i to, že konkurenční dopravní obory – letecká i silniční doprava – jsou plně interoperabilní, s drobnými a z globálního aspektu zanedbatelnými výjimkami. 3. Právní rámec interoperability 3.1. Směrnice o interoperabilitě První směrnicí Evropských společenství, ve kterém se slovo interoperabilita železniční dopravy objevilo, byla směrnice 96/48/ES, o interoperabilitě transevropského železničního systému. Tato směrnice řešila postupné technické sjednocování vysokorychlostní evropské železniční sítě. Zavedla pojem subsystém, na které je rozčleněn evropský železniční systém – jsou jimi infrastruktura, energie, kolejová vozidla, řízení a zabezpečení, provoz a řízení dopravy a telematické aplikace v osobní a nákladní dopravě. Pro každý subsystém bude vydána nejméně jedna Technická specifikace pro interoperabilitu (TSI), která stanoví technické požadavky na subsystém včetně postupu jejího zavádění. Neméně důležitý je pojem „prvky interoperability“, kterými se rozumějí veškeré základní konstrukční části, skupiny konstrukčních částí, podsestavy nebo úplné sestavy zařízení, která jsou nebo mají být v budoucnu zahrnuta do subsystému a na nichž přímo nebo nepřímo závisí interoperabilita transevropského konvenčního železničního systému. Pojetí „prvku“ zahrnuje jak hmotné předměty, tak nehmotné předměty, jako je programové vybavení. V roce 2001 byla přijata obdobná směrnice pro konvenční železniční systém pod číslem 2001/16/ ES. Obě směrnice předpokládaly aplikaci interoperability pouze na vybranou železniční síť, v zásadě totožnou se systémem TEN-T. Situace se zásadním způsobem změnila v roce 2008, kdy byla přijata směrnice 2008/57/ES, o interoperabilitě evropského železničního systému. Tato směrnice byla zásadní v následujících skutečnostech: • sjednocuje pohled na vysokorychlostní a konvenční železniční systém z pohledu vyššího právního předpisu. Tato změna nemá ale žádný dopad na tvorbu TSI, která mohou být nadále učena pouze pro vysokorychlostní či konvenční železniční systém resp. pro oba. Přesná působnost je vymezena v části TSI geografická oblast působnosti. • předpokládá postupné rozšíření interoperability na celou železniční síť Společenství. Postupně budou TSI doplněny tak, aby byly aplikovatelné i na tratě mimo síť TEN-T. • nově definuje pojem projektu v pokročilé fázi vývoje, kdy nemusí být TSI plně dodrženy. Rozumí se jím projekt, který je v takové fázi vývoje, že by změna specifikací byla pro členský stát nepřijatelná, a to zejména z důvodu ekonomické, smluvní, enviromentální, hospodářské, finanční či sociální povahy. Relevantním datem pro posouzení je nově datum zveřejnění TSI v Úředním věstníku. 83 3.2. Technické specifikace pro interoperabilitu Již několikrát zmíněné směrnice o interoperabilitě definují pojem interoperabilita a určují způsoby k jejímu dosažení. Aby bylo možno prohlásit jednotlivé subsystémy konvenčního i vysokorychlostního železničního systém za interoperabilní, musí splňovat určité společné harmonizované technické standardy tzv. Technické specifikace pro interoperabilitu (TSI). V praxi to znamená, že pro každý subsystém musí být vypracována jedna nebo více TSI. V TSI jsou podrobně specifikována rozhraní a vzájemné vazby s dalšími subsystémy, na jejichž základě se tvoří evropské normy. V případě potřeby může být pro subsystém vypracováno několik TSI a jedna TSI se může vztahovat na několik subsystémů. Na určování společných harmonizovaných technických standardů se v minulosti podíleli zaměstnanci zainteresovaných stran v rámci EU, zejména průmyslu a železničních společností, kteří se aktivně účastnili práce pracovních skupin Evropské asociace pro železniční interoperabilitu (AEIF). Ke dni31. ledna 2006 byla činnost AEIF ukončena a současně byla ke dni 1. ledna 2006 zahájena plnohodnotná činnost Evropské agentury pro železnice (ERA), na kterou byla převedena veškerá činnost AEIF. Hlavním posláním Evropské železniční agentury je v oblasti interoperability tvorba TSI a společných bezpečnostních standardů a nově pak dohled nad zajišťováním interoperability a bezpečnosti evropského železničního systému. TSI jsou nařízení nebo rozhodnutí Evropské komise, z toho vyplývá jejich přímá aplikovatelnost. 3.3. Struktura TSI V úvodu každého TSI nalezneme důvody pro jeho vytvoření, cíle a záměry. Následuje definice subsystému, která jednak představuje subsystém, ale také definuje geografickou působnost TSI. Třetí část ukazuje, jakým způsobem TSI naplňuje základní požadavky. V části čtvrté nalezneme základní informace o rozhraní a specifických znacích subsystému. Část pátá definuje prvky subsystému, které budou předmětem posuzování shody. To je popsáno v části šesté, včetně volby modulů. Hlava sedmá pak představuje postup implementace TSI, včetně krátkodobých či dlouhodobých výjimek relevantních pro naplňování TSI, či požadavky na případné vytvoření implementačního plánu. 3.4. ERTMS V roce 1995 definovala Evropská komise globální strategii pro vývoj Evropského systému řízení železniční dopravy ERTMS - European Rail Traffic Management System s cílem připravit jeho budoucí implementaci na evropské železniční síti a promítla ji do směrnic o interoperabilitě a následně do Technických specifikací pro interoperabilitu subsystému řízení a zabezpečení jak pro vysokorychlostní, tak i konvenční evropský železniční systém. ERTMS je projekt, který řeší zejména oblasti: • komunikace – projekt EIRENE – European Integrated Railway radio Enhanced Network - v jehož rámci byly vytvořeny funkční a systémové specifikace, které vedly k systému GSM-R – Global System for Mobile communications – Railway - vychází ze standardu GSM, používá však vlastní frekvence a má některé rozšířené funkce specifické pro drážní dopravu. Jedná se o rádiový systém určený především k výměně informací hlasových i datových mezi traťovou a mobilní částí. • Služby, funkce a vlastnosti systému GSM-R umožňují plnou integraci všech požadavků na mobilní rádiovou komunikaci železničního provozu, tedy jak provozní komunikaci (hlasovou i datovou) s přímým vlivem na bezpečnost, provoz technologických systémů, tak i obecnou interpersonální komunikaci. Tímto způsobem je vytvářeno telekomunikační prostředí pro jednotlivé telematické aplikace systému GSM-R. • Systém GSM-R, tak jako každý radiokomunikační prostředek, se sestává z části infrastrukturní a části mobilní představované mobilními terminály uživatele. Vlastní infrastrukturní část systému je možno rozdělit na dvě základní části. Síťovou a spínací část s vybavením pro správu a dohled nad systémem a pro připojení na okolní telekomunikační sítě. A dále potom na rádiovou část, která sestává z jednotlivých kontrolérů základnových radiostanic a jednotlivých skupin řízených základnových radiostanic rozmístěných podél tratí a oblastí zajišťující vlastní pokrytí rádiovým signálem. • zabezpečení a řízení dopravy – projekt ETCS - European Train Control System - evropský vlakový 84 zabezpečovací systém, který umožňuje jednak předávat strojvedoucímu informace o povolené rychlosti, jednak neustále kontrolovat, že strojvedoucí tyto pokyny dodržuje. • Prostřednictvím systému ETCS předává traťová část do vlakové soupravy informace, které umožňují neustále zjišťovat maximální povolenou rychlost daného vlaku. Existují tři aplikační úrovně systému ETCS: • tam, kde existují optická návěstidla podél tratě (návěstidla a signalizační tabule, z nichž strojvedoucí zjistí povolenou rychlost), mohou být tyto informace předávány standardními balízami (Eurobalízy), umístěnými podél tratě. V takovém případě se hovoří o první úrovni ETCS. ETCS úroveň 1 je vybaven „velký“ zkušební okruh Zkušebního centra Velim Výzkumného ústavu železničního, a.s. • informace mohou být rovněž předávány rádiovým systémem (GSM-R), pak se jedná o druhou úroveň ETCS, u které již nejsou optická návěstidla podél tratě potřebná, což vede v cílovém stavu k podstatným úsporám při investicích a údržbě infrastruktury. Poloha vlaků se i nadále zjišťuje z traťové části. Vlaková souprava vybavená rádiovým systémem GSM-R a systémem ETCS může jezdit po tratích první i druhé úrovně. • třetí úroveň ETCS znamená, že u vlaku je kontrolována jeho celistvost a vlaky mohou samy vysílat svou přesnou polohu, což mimo jiné přispívá k optimálnímu využití kapacity tratí a k dalšímu omezení vybavení potřebného v traťové části. • Na všech úrovních porovnává palubní počítač Eurocab rychlost vlaku s maximální povolenou rychlostí a v případě jejího překročení vlak automaticky zabrzdí. • Evropská komise rozhodla o koridorovém přístupu, kdy jako první bude vybaveno šest prioritních koridorů ERTMS. Česká i Slovenská republika leží na koridoru E: Drážďany – Děčín – Praha/Nymburk – Kolín – Česká Třebová/Havlíčkův Brod – Brno – Břeclav – Bratislava/Vídeň – Budapešť – Konstanta. Prioritní koridory ERTMS 85 4. Dopad interoperability železniční infrastruktury na intermodální dopravu Díky postupnému zavádění interoperability bude umožněna jízda vlaků bez přerušení mezi libovolnými členskými státy. Hlavní důraz je kladen na napojení terminálů kombinované dopravy, ať už překladišť voda – železnice nebo silnice – železnice na evropskou interoperabilní železniční síť, zejména na prioritní koridory ERTMS. Postupná implementace ERTMS umožní vedení přímých vlaků mezi těmito terminály. tím bude možné rychlé, kapacitní a spolehlivé spojení těchto terminálů. Tím dojde ke zvýšení atraktivity železnice pro její využití v rámci intermodální dopravy. Současně dojde k odstranění úzkých hrdel železniční infrastruktury, neboť aplikace ERTMS má pozitivní dopad i na její kapacitu. Díky aplikaci telematických aplikací bude možná přesná predikce dodání zásilky včetně systému místenkování míst pro kontejnery ve vlaku. Zlepší se možnost využití speciálních vozů určených pro intermodální dopravu díky zrychlení jejich jízdy a lepším možnostem plánování jejich oběhů. Na závěr lze konstatovat, že největší profit z interoperability železniční infrastruktury bude mít právě intermodální doprava. Literatúra [1] Čech, Březina: Interoperabilita, Univerzita Pardubice 2007 [2] Čech, Březina: Interoperabilita z pohledu železničního dopravce, Univerzita Pardubice 2008 86 György Bessenyei Jaspers, Rakúsko Aktivity na podporu intermodálu a porovnanie s ďalšími krajnami 87 Abstrakt : JASPERS je organizácia na technickú podporu, ktorá vznikla v roku 2006 na pomoc 12 členským štátom, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, pri výbere a príprave projektov, aby mohli byť oprávnené na pomoc zo Štrukturálnych fondov EÚ. JASPERS môže v rámci intermodálnych projektov zabezpečiť skĺbenosť hodnotenia projektov v týchto štátoch, pomôcť prijímateľom, aby od poradcov dostávali zosúladené informácie a normalizovať metódy pre budúcu prípravu projektov. 1. Kto je JASPERS? Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch Partnerstvo pri technickej pomoci na prípravu väčších projektov medzi DG REGIO, EIB, EBRD a KfW. JASPERS je ďalším zdrojom technickej pomoci členským štátom. Je to pridaná hodnota: lepšie štruktúrované a koordinované využívanie skúseností a expertízy EIB, EBRD a KfW. Administratívne je JASPERS sekciou v rámci EIB a hoci je “oddelená” od úverových činností EIB, ide o úzku koordináciu a využitie odborných poznatkov v danom rezorte, skúseností z danej krajiny, operačných programov a iných služieb EIB. 1.1. Prečo bol založený JASPERS? Ako reakcia na “ponaučenia” z predchádzajúceho finančného obdobia, okrem iného: členské štáty predkladali neprimerané žiadosti, čo spôsobilo oneskorenie schvaľovania a realizácie niektoré otázky neboli správne vytipované, čo spôsobilo problémy s realizáciou v dôsledku toho sa fondy EÚ v predchádzajúcich finančných obdobiach využívali neuspokojivo 1.2. Činnosti JASPERSu: poradenstvo koordinácia tvorba a posúdenie štruktúry projektov odstránenie úzkych miest odstraňovanie nedostatkov zisťovanie neriešených problémov (napr. štátna pomoc, EIA) informovanie DG REGIO o napredovaní projektu Veľká časť podrobnej odbornej práce zostáva na pleciach prijímateľa/členského štátu JASPERS má svoju vlastnú rámcovú zmluvu o technickej pomoci Poradenstvo pri realizácii (riadenie a zdroje projektu) počiatočná etapa obstarávania Zameranie na 12 „nových“ členských štátov Cieľ: zvýšenie kapacity prijímateľských krajín, najlepšie využitie prostriedkov z EÚ Programové obdobie 2007-2013 Kohézne nástroje: nenávratné prostriedky vo výške 308 mld. eur 88 1.3. JASPERS: bezplatne a dobrovoľne JASPERS poskytuje pomoc prijímateľovi bezplatne. Členský štát nie je povinný využiť služby JASPERSu. Členský štát, ktorý využije pomoc JASPERSu, nie je povinný požičať si peniaze z EIB alebo EBRD. EIB ani EBRD nie sú povinné úverovať projekty, pripravené za pomoci JASPERSu. EIB ani EBRD nebudú vylúčené z úverovania projektov, využívajúcich služby JASPERSu. 1.4. Štruktúra JASPERSu JASPERS riadi Riadiaci výbor, zložený zo zástupcov DG REGIO, EIB, EBRD a KfW. Luxemburg zabezpečuje koordináciu a služby JASPERSu na Malte a Cypre Varšava – kancelária od novembra 2006: poskytuje služby JASPERSu v Poľsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve. Viedeň – kancelária od marca 2007: poskytuje služby JASPERSu pre Českú republiku, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko. Bukurešť – kancelária od apríla 2007: poskytuje služby JASPERSU v Bulharsku a Rumunsku. V Sofii je otvorené zastúpenie v marci 2009, ale bez pracovníkov. 1.5. JASPERS má kľúčové operačné pravidlá a funkčné úrovne Experti: sú zdrojom technickej pomoci prijímateľom, a preto sú kľúčovým prvkom štruktúry Rezortní manažéri: sú zodpovední za optimálne využitie expertov a kvalitu poradenstva zosúlaďujú metodiku medzi expertmi a štátmi Vedúci regionálnych kancelárií: sú zodpovední za spojenie medzi JASPERSom a riadiacimi orgánmi monitorujú činnosť domácich pracovníkov majú hlavnú úlohu ako územní manažéri pripravujú a monitorujú ročné akčné plány poskytujú správnu a organizačnú podporu v regionálnych kanceláriách zodpovedajú sa operačným manažérom Operačný manažér: poskytuje podporu vedúcemu JASPERSu vo vzťahoch na vysokej úrovni s riadiacimi orgánmi, DG REGIO a Riadiacim výborom pripravuje správy pre riadiaci výbor zodpovedá sa vedúcemu JASPERSu 1.6. Súčasné portfólio JASPERSu asi 450 úloh v akčných plánoch na rok 2009 očakáva sa, že v roku 2009 JASPERS ukončí asi 100 úloh Akčný plán je opakujúci sa plán – prvá priorita: nedokončené úlohy z prechádzajúceho roku, JASPERS pružne reaguje na prijímanie nových úloh v priebehu roka na väčšie projekty pripadá asi 84% celkových aktívnych zásahov, na malé projekty 7 % a na horizontálne 9% podpora bola požadovaná aj pre celý rad horizontálnych úloh (ako sú kombinované granty EÚ a PPP, príručka CBA (analýzy príjmov a výdavkov), vzdelávacie semináre, štúdie prognózy nákladov) 89 dopyt po odbornosti JASPERSu v prípade nekonvenčných alebo zložitých projektov, napr. kultúrne projekty v Poľsku JASPERS “dokončil” doteraz 119 úloh, týkajúcich sa väčších projektov, ale len 84 bolo predložených do DG REGIO a 33 je schválených 2. JASPERS sa zapája do intermodálnych projektov Sofia (BG) Russe (BG) Vilnius (LT) Žilina (SK) Košice (SK) Horizontálne (PL, RO): opodstatnenie štátnej pomoci pri intermodálnej doprave 2.1. Problematika štátnej pomoci prevod majetku presné definovanie verejného príspevku (z EÚ, aj národných a miestnych zdrojov) výber prevádzkovateľa podmienky prístupu k zariadeniam terminálu 2.2. Opodstatnenie projektu investičné alternatívy odhad indukovanej (umelo vyvolanej) a odklonenej premávky dĺžka hodnotiaceho obdobia dopyt po doprave a prognózy finančných tokov stanovenie výšky prevádzkových poplatkov zber a vyhodnotenie ekonomických nákladov a príjmov na dosiahnutie oprávnenosti spolufinancovania z EÚ by mali byť ekonomické ukazovatele pozitívne 90 György Bessenyei Jaspers, Rakúsko JASPERS activities to promote intermodal projects 91 Abstract: JASPERS is a technical support facility set up in 2006 to help the 12 Member States which joined the EU in 2004 and 2007 identify and prepare projects potentially eligible for assistance under the EU Structural Funds. JASPERS involvement in intermodal projects can create consistency across countries in project evaluation, help beneficiaries to get consistent performance from consultants and standardise methods for the future project preparations. 1. What is JASPERS? Joint Assistance to Support Projects in European Regions A technical assistance partnership to prepare major projects between DG REGIO, EIB, EBRD and KfW. JASPERS is an additional technical assistance resource for the Member States. It’s value added: drawing on the experience and expertise of the EIB, the EBRD and KfW in a more structured and coordinated way. For administrative purposes, JASPERS is a Unit within the EIB, and though « separate » from the lending activities of EIB, will coordinate closely and draw on Sectoral Expertise/Country Experience of PJ, Ops and Other EIB Services. 1.1. Why was JASPERS set up? As a feedback to the “lessons learnt” from previous funding period, i.a.: applications submitted by MS have been inadequate causing delays in their approval and implementation; some issues not properly identified causing problems during implementation, as a result the absorption of EU funds in previous funding periods has been unsatisfactory. 1.2. Activities of JASPERS: advice coordination develop and review project structure removing bottlenecks filling gaps identification of problems not addressed (e.g. state aid, EIA) provide DG REGIO with information on project maturity Much of the detailed technical work will remain the responsibility of the beneficiary/Member State JASPERS has its own TA framework contract Advice on implementation (Project Management and Resources) early stage of procurement Focus on 12 ‘new’ Member States Objective: increase the capacity of beneficiary countries, make best use of EU funding Programming period 2007-13 Cohesion instruments: EUR 308bn EU grants 92 1.3. JASPERS: free and voluntary JASPERS assistance will be provided free of charge to the beneficiary. There will be no obligation on the Member States to use JASPERS. There will be no obligation on a Member State which benefits from JASPERS to borrow from the EIB or the EBRD. There will no obligation on the EIB or the EBRD to lend to projects prepared using JASPERS. There will be no exclusion of EIB or EBRD lending to projects benefiting from JASPERS. 1.4. JASPERS structure JASPERS is managed by a Steering Committee with representatives from DG REGIO, EIB, EBRD and KfW. Luxemburg provides overal coordination and JASPERS services to Malta and Cyprus Warsaw office since November 2006: provides JASPERS services to Poland and the Baltic States: Estonia, Latvia and Lithuania Vienna office since March 2007: provides JASPERS services to Czech Republic, Hungary, Slovakia and Slovenia Bucharest office since April 2007: provides JASPERS services to Bulgaria and Romania. Sofia facility opened in March 2009 (not manned) 1.5. JASPERS’ key operational roles and functional levels Experts: Are the source of the technical assistance to the beneficiaries and therefore the key element of the structure Sector Managers: Responsible for the optimal use of experts and the quality of the advice provided Harmonise methodology across experts and countries Heads of Regional Offices Responsible for the formal liaison between JASPERS and the managing authorities Monitor the activity of local staff Have a primary role as country managers Prepare and monitor the annual action plans Provide administrative and logistical support in regional offices Report to the Operations Manager Operations Manager: Provides support to the Head of JASPERS for high level relations with the Managing Authorities, DG REGIO and Steering Committee Prepares reports to the Steering Committee Reports to the Head of JASPERS 1.6. Current JASPERS portfolio Some 450 assignments in the Action Plans 2009 It is expected that JASPERS will complete about 100 Assignments in 2009 Action Plan is a rolling plan – first priority: uncompleted assignments from previous year; JASPERS is flexible to take on new assignments during the year Major projects account for some 84% of total active interventions, small projects for 7% and horizontal projects for 9%. 93 Support also requested for wide range of relevant Horizontal Issues (such as combining EU Grants with PPPs, CBA guidelines, training workshops, cost forecasting studies) Demand for JASPERS expertise in non-conventional or complex projects e.g. Cultural projects in Poland JASPERS ‘completed’ until now 119 assignments, concerning major projects, but only 84 are submitted to DG REGIO and 33 are approved 2. JASPERS involvements in intermodal projects Sofia (BG) Russe (BG) Vilnius (LT) Žilina (SK) Košice (SK) Horizontal (PL, RO): justification of state aid in intermodal transport 2.1. State aid issues Transfer of property Exact definition of public contribution (both EU, national and local) Selection of the operator Access conditions to the terminal‘s facilities 2.2. Project justification Investment alternatives Estimation of induced and diverted traffic Length of evaluation period Transport demand and cash-flow forecast Pricing of operation fees Collection and evaluation of economic costs and benefits In order to be eligible for EU co-financing, economic indicators should be positive. 94 Patric Judge Bridgwater Consortium, Ltd, Velká Británia Integrovaný prístup k udržateľnosti intermodálnej prepravy An integrated approach to sustainable intermodal infrastructure 95 Abstract: The development of an innovative Public Sector / Private Sector co-operative model for the realization of integrated and sustainable Intermodal Terminals and Logistics Parks at strategic locations in the Slovak Republic requires a shared vision; recognition of the economic, social and political drivers; an understanding of disparate agendas, cultures and objectives; the identification and appropriate apportionment of risk by the creation of a risk management structural framework within which the Private Sector parties can participate. 1. A Shared Vision There are instances when there are clear benefits to be gained by the Public Sector working in close cooperation with the Private Sector. This requires a shared vision in what each can contribute in order to achieve maximum effectiveness for the integrated project. The shared vision in this project model is that there is a symbiotic relationship (“symbiosis”, from the Greek, literally “living together”) in the integrated realization of the Public Sector provision of public infrastructure, the Intermodal Terminal, and the Private Sector’s provision of the Logistics Park. Both are predicated on “open access”: any intermodal freight provider has access to the Terminal and any Private Sector 3PL or distribution company may lease a facility at market rates within the Logistics Park, (at least until the Logistics Park has reached full development). This common vision of the symbiotic relationship implicitly understands that each requires the other in an environment in which both thrive and reach maximum effectiveness. Whilst the Terminal is public infrastructure, its users will be private commercial companies and the Terminal will depend on them to achieve sufficient throughput to justify a good return for the taxpayer. For the private sector companies, logistics / distribution facilities adjacent to the Terminal encourages and justifies the investment at that location rather than at one which does not provide this infrastructure, thus delivering the social and economic benefits of the Public Sector investment. 2. The Drivers There are clear Public Sector and Private Sector commercial drivers that make this integrated project model sustainable and coherent. For the Public Sector the project meets social, economic and political objectives. At the macro level the projects are part of the European effort to upgrade freight infrastructure within the context of structural development and increased international cohesion and interoperability. At the national and regional level they provide a hub for increased economic growth and the potential for developing the prosperity and well-being of its citizens. Additional social benefits include a reduction in road congestion and air pollution and a positive impact on the commitment to reduce CO² emissions. For the Private Sector the market drivers for integrated freight transport, logistics and distribution are clear: tangible cost savings, the globalization of trade, increasing internationalisation, road congestion, unstable fuel prices and again, CO² reduction. Cost reduction pressures on the global supply chain will continue to be unremitting, demanding the most efficient freight transport use, hence the rapid growth of intermodal transport around the world. 3. Understanding Public / Private Sector agendas, cultures and objectives The Public and Private Sectors do not share common agendas, cultures and objectives. Whilst they are not mutually exclusive they are very different and both parties need to try to understand the different demands of, and on the other. For the Public Sector the agenda, culture and objectives can be summarized by the need to provide a public service within the context of Local / Regional / National / International framework at a fixed given budget and to deliver the best possible outcome in terms of economic and social prosperity and / or value for money for the State and the taxpayer. 96 For the Private Sector the agenda, culture and approach is very different and can be characterised as follows. To apply rigorous analysis to determine whether the project is a sound business proposition and from that to calculate, minimize and allocate risk correctly and then to secure sufficient funds in the appropriate mixture of equity and debt in order to deliver a bankable project that can be developed so that it returns an acceptable profit to the investors. 4. Additional Challenges for the Private Sector Project Coordinator There are a number of additional challenges for the Private Sector Project Coordinator. The coordinator is operating in a complex space: all of the interlocutors are being asked to think outside their “comfort zone”. In order to succeed the coordinator must develop a new and deliverable project template. There are fairly obvious different agendas, cultures and objectives between the Public and Private Sectors. However, this becomes an infinitely more complicated space when the Project Coordinator must take into consideration the complex agendas of elected politicians as well as the civil servants within the Ministries and Self-Governing Regions; another set of agendas, cultures and objectives within State controlled institutions such as the Railway company, and then the myriad of sometimes competing interests, agendas and objectives within the Private Sector: investors, equity funds, property investment and institutional funds, banks, real estate developers, agents and intermediaries, not to mention those of the legal, accountancy and professional services advisories. The development of a new, innovative, bankable and deliverable template is challenging for every party involved. Strategic partners need to be identified, sold to and committed. In the very fluid post-credit crunch environment, strategic partners can be lost, so others need to be identified and secured, as the financial landscape and market sentiment changes. Above all, the Private Sector Project Coordinator needs to remain agile, adaptable and persistent. There are three common themes in this challenge: it is outside every party’s natural “comfort zone” in terms of business model or approach; as a result it is always easier to say “no” rather than to say “yes”; and finally, no-one understands that “time is money” for the Private Sector Project Coordinator, except the Private Sector Project Coordinator. 5. Risk Management and the Creation of a Structural Framework in which Private Sector Parties can Participate. Risk is the effect of uncertainty on objectives. The Private Sector Project Coordinator must identify, assess, prioritise, manage, and apportion risk and where possible seek to mitigate risk. The biggest risk for the Private Sector in these projects is their strategic nature. Strategic also means big in size in this context. The project’s sheer size constitutes risk. Logistics real estate developers, even the global players, operate within a relatively short term business model of about a twenty month developable land bank. As a result, no single developer is prepared to undertake the risk as a single developer / investor for sites of 40 hectares and 110 hectares. Logistics, distribution and supply chain service providers require premises constructed to their specification in the right place at the right time at a price or lease agreement they can commercially justify. Land acquisition, planning and permitting, site preparation and asset construction are not part of their business. They are downstream strategic partners. For investors and debt providers alike, since the credit crunch the pendulum has swung from an environment of totally inadequate risk management to one in which a zero risk approach is the preferred option. Access to credit and perceived risk in real estate development has changed dramatically within the last two years, requiring the creation of a framework in which the investment risk, the development risk and the risk on return is identified, mitigated where possible, managed and appropriately allocated. Signed Memorandums of Understanding between the Private Sector Project Coordinator and the Public Sector parties indicates to the Private Sector parties the reality of the projects, their investmentreadiness within the Public Sector and the role of the Project Coordinator in their integrated delivery. 97 Negotiation with the European Investment Bank to provide loan guarantees to local banks seeks to minimize local banks’ risk in providing senior debt. National Strategic Investor status confers a number of benefits to Private Sector investors of both equity and debt, but principally mitigates risk in land acquisition and planning grants. Construction of assets on a pre-let basis only mitigates development risk to equity and debt providers. Transfer of completed assets at Open Market Value to a controlled Fund, mitigates extended development risk exposure to equity and debt providers and also allows rolling debt and equity facilities to be capped, thereby minimizing total financial risk exposure. 6. Conclusion Large strategic Public / Private cooperative projects offer opportunities for both parties to maximise the benefits if delivered in an integrated and coherent project model. The parties need to share a vision and understand what each has to bring to the project. The Private Sector needs to create a clear framework in which the risks can be identified, mitigated and managed in order to make the project bankable and deliverable. 98 Eduard Prochác Reming Consult, a. s. Terminál intermodálnej prepravy Žilina Public terminal of intermodal transport Žilina 99 Terminál intermodálnej prepravy Žilina V Slovenskej republike je v súčasnosti 8 prekladísk, v ktorých sa dá prekladať aspoň jeden druh intermodálnej prepravnej jednotky (ďalej len „IPJ“). Zámerne používame termín prekladiská nakoľko uvedené zariadenia nemožno s výnimkou terminálu v Dobrej (pri Čiernej nad Tisou) a Dunajskej Strede, nazývať terminálmi intermodálnej prepravy. Prekladiská v Bratislave ÚNS, v Bratislave – prístave (Pálenisku), v Žiline, Ružomberku, Košiciach a Čiernej nad Tisou boli vybudované v 70-tych až 80-tych rokoch minulého storočia, ako kontajnerové prekladiská hospodárskeho zoskupenia socialistických krajín (RVHP), prednostne určené a vybavené technickými prostriedkami len na manipuláciu s 20´ kontajnermi ISO. Prekladiská na Slovensku Úroveň technického vybavenia a služieb v jestvujúcich prekladiskách v SR nie je kompatibilná s modernými terminálmi intermodálnej prepravy v ostatných krajinách EÚ. Manipulačné koľaje dosahujú približne len tretinu, výnimočne polovičku požadovanej dĺžky, čo neumožňuje manipuláciu s ucelenými vlakmi intermodálnej prepravy podľa Dohody o významných železničných traťiach kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch (ďalej len „AGTC“), čo zvyšuje náklady z dôvodu dodatočných železničných radiacich operácií a predlžuje dobu spracovania vlakov, čím sa znižuje kvalita intermodálnej prepravy. Manipulačné zariadenia nevyhovujú požiadavke prevádzkovej praxe v krajinách EÚ na únosnosť 45 ton na závese, čo neumožňuje manipulovať v prekladiskách so všetkými nákladovými jednotkami, ktoré sa bežne v intermodálnej preprave používajú. Najväčším nedostatkom kontajnerových prekladísk v SR je však obmedzená veľkosť ich úložných plôch s praktickou nemožnosťou ich ďalšieho rozšírenia kvôli ich umiestneniu v intravilánoch miest. Zahraniční zasielatelia a operátori intermodálnej prepravy poznajú skutočný stav prekladísk a preto len výnimočne akceptujú Slovensko, ako krajinu s vhodnými podmienkami na koncové a počiatočné prepravy zásielok intermodálnej prepravy. Koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy do roku 2010, schválená uznesením vlády SR č. 37/2001, a jej aktualizácia z roku 2003 vymedzili štyri tzv. základné terminály intermodálnej prepravy (v oblasti Bratislavy, Žiliny, Košíc a Zvolena). Sú to terminály, ktorých strategický význam spočíva v ich polohe v paneurópskych (Helsinských) dopravných koridoroch, železničných tratiach intermodálnej prepravy zaradených v Dohode AGTC a ich významných križovaniach a sú aj súčasťou projektu TEN-T v súlade s Rozhodnutím 884/2004 EP a Rady. Terminál intermodálnej prepravy Žilina Terminál intermodálnej prepravy Žilina je jedným z terminálov medzinárodného významu, s ktorými uvažuje schválená koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy, ktorú vypracovalo Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Navrhovaný TIP Žilina je situovaný medzi železničnou traťou Žilina - Vrútky a Vodným dielom Žilina v bezprostrednej blízkosti zriaďovacej stanice Teplička nad Váhom, ktorá sa začala budovať v rokoch 1976-1992, no žiadna z jej rozhodujúcich častí nebola doposiaľ skolaudovaná a uvedená do prevádzky. V súčasnosti prebieha súťaž na zhotoviteľa stavby rekonštrukcie zriaďovacej stanice Teplička. Plánovaná výstavba terminálu bude napojená do zhlavia medzi smerovou a odchodovou skupinou zriaďovacej stanice, teda pri projektovaní sa vychádza zo stavu, že zriaďovacia stanica Teplička je stávajúca funkčná stanica. Terminál bude slúžiť na prekladanie IPJ z cestnej na železničnú nákladnú dopravu a opačne, ako aj na skladovanie IPJ. V termináli sa plánuje výstavba 5 koľají, z ktorých 4 budú obsluhované dvoma portálovými koľajovými žeriavmi s únosnosťou na závese 45 t, prekladajúcich tovar medzi dopravnými prostriedkami navzájom (vlak/vlak, vlak/nákladný automobil a naopak) alebo z prepravných prostriedkov na skladovú plochu a opačne. Jednu koľaj bude možno využiť aj na prepravy RoLa (kamióny sa pomocou čelnej rampy naložia na plošinu špeciálneho železničného vozňa a pokračujú v preprave na vlaku). Okrem žeriavov sa odporúča, aby terminál disponoval aspoň jedným doplnkovým prekládkovým mechanizmom, ktorý by sa pohyboval v priestoroch mimo ich dosah. Ako doplnkový mechanizmus na prepravu prázdnych kontajnerov bude použitý mobilný manipulačný prostriedok s nosnosťou cca 15 t. Terminál bude zabezpečovať manipuláciu s IPJ zo žilinského kraja a severnej časti kraja trenčianskeho, prípadne doplňovať linky RoLa v smere sever – juh. Terminál leží na križovatke tratí AGTC C – E40 a C – E63 a jeho atrakčný obvod s dosahom 80 km umožňuje obslúžiť celý žilinský kraj, severné okresy trenčianskeho kraja, Ostravsko v ČR a južnú časť Katovického vojvodstva v Poľsku. Terminál má predpoklady stať sa vstupným a prípojným terminálom pre prepravy vo všetkých smeroch a v budúcnosti bude tvoriť súčasť logistického centra pre oblasť severného Slovenska. 100 Riešenie terminálu Výber vhodného typu sa uskutočnil na základe záverov analýzy doterajších riešení terminálov kombinovanej dopravy. Pri hľadaní riešenia bolo v prvom rade potrebné dbať na to, aby terminál spĺňal podmienky Dohody AGTC a mal dostatočnú výkonnosť s ohľadom na výsledok prieskumu potenciálu tovarov vhodných pre kombinovanú dopravu. Vnútorné usporiadanie terminálu je navrhnuté s koľajovými skupinami a funkčnými celkami vedľa seba. V smere od železnice k bočnej hrádzi Vodného diela Žilina budú nasledovať v tomto poradí: - cestná komunikácia na zabezpečenie obojstranného prístupu k mobilným čelným rampám na nakládku a vykládku cestných súprav prepravovaných v režime RoLa , - vchodová a odchodová koľajová skupina s jednou koľajou umožňujúcou prepravy RoLa, - manipulačné koľaje terminálu, - terminál, - cestná komunikácia na obchádzanie terminálu, - rezervný priestor pre budúce úložné a manipulačné plochy určené na depóniu Terminál intermodálnej prepravy Žilina bude výkonný terminál s veľkou kapacitou, ktorý bude plniť funkciu terminálu v napojení na logistické centrá a preto je navrhnuté nasledovné vybavenie a technológia: • 2 portálové koľajové žeriavy, • 1 mobilný čelný ramenový prekladač ľahkej konštrukcie, • obslužná technológia prekládky s prvkami prúdovej metódy práce s jedným okruhom, • vertikálna prekládka VK, VN a návesov, • možnosť horizontálnej nakládky a vykládky cestných súprav v systéme RoLa, • doplnkové služby poskytované priamo v termináli, • colné vypravenie, • opravy a revízie VK a VN, • sociálne vybavenie a stravovacie služby, • logistické služby, • poradenské a informačné služby. V čase predpokladaného spustenia TIP do prevádzky (predpokladá sa najskôr v roku 2012) by mohol v prvom roku prevádzky prepravný prúd smerujúci do atrakčného obvodu dosahovať cca 200 000 ton tovaru vhodného pre intermodálnu prepravu a vystupujúci prúd cca 300 000 ton (bez započítavania objemov od KIA Motors). V rutinnej prevádzke je možné očakávať, postupné narastanie množstva prepraveného tovaru. Z toho vyplýva potreba regiónu prepraviť intermodálnou prepravou cca 500 000 ton za rok. Tento objem tovaru predstavuje pri vyťažení 16,5 t/IPJ cca 30 000 IPJ/rok. Základná prepravná kapacita pri nábehu Počet prekladaných IPJ za deň /250 dni/ Pri 8 hodinovej pracovnej dobe jedna manipulácia trvá Základná prepravná kapacita pri cieľovom objeme Počet prekladaných IPJ za deň /250 dni/ Pri 8 hodinovej pracovnej dobe jedna manipulácia trvá Celkový počet IPJ v dosahu žeriavu Celkový počet prázdnych IPJ na skladovej ploche Administratívna budova Plocha kancelárskych miestnosti Plocha jedálenského zariadenia Opravárenská hala IPJ Plocha opravárenskej haly Kapacita opravovaných IPJ Plocha skladov Plocha kancelárskeho zabezpečenia Parkoviská Počet parkovísk NA na vstupe 30 000 IPJ/rok 120 IPJ/deň 8 minút 70 000 IPJ/rok 280 IPJ/deň 3,4 minúty 3598 TEU 1998 TEU 482,22 m2 257,85 m2 767,89 m2 4-5ks 20“ alebo 6-8ks 20“ kontajnerov 146,40 m2 86,63 m2 63 miest 101 Počet parkovísk NA na výstupe Počet parkovísk ON na vstupe Počet odstavných plôch pre výmenné nádstavby Plocha odstavených IPJ v dosahu žeriava Plocha odstavených prázdnych IPJ Plocha na deponovanie poškodených IPJ 35 miest 95 miest 33 miest 31 587 m2 23 817 m2 8 877 m2 Terminál je navrhnutý tak, že prekladacie zariadenia, plochy, koľaje a parkoviská sú v navrhovanom termináli dimenzované s dostatočnou rezervou, aby aj v prípade objemov, ktoré prekročia očakávania, terminál zvládal denné úlohy. Priestorové usporiadanie TIP poskytuje do budúcnosti možnosť rozširovania terminálu aj LCND. Možnosť dokúpenia tretieho portálového žeriavu vytvára predpoklad na zabezpečenie dostatočnej rezervy prekládkovej výkonnosti terminálu. Technické údaje navrhovaných žeriavov sú nasledujúce: nosnosť na závese rozchod koľají žeriavu pracovné rýchlosti: zdvih pri plnom zaťažení zdvih pri čiastočnom zaťažení rýchlosť žeriavu po koľajach rýchlosť pohybu závesu otáčanie závesu rozsah otočenia závesu výška zdvihu 45 t, 44,78 m, 0-20 m/min 0-40 m/min 0-120 m/min 0-140 m/min 0-2 otáčky/min 305° 12 m Žeriavová dráha je pre oba žeriavy spoločná a jej dĺžka je 750 m, aby bolo možné obslúžiť celý ucelený vlak bez posunovania. Dĺžka koľají pod žeriavom musí byť minimálne 750 m, aby boli splnené požiadavky Dohody AGTC. V záujme využitia žeriavovej dráhy sú všetky navrhnuté manipulačné koľaje dlhé viac ako 750 m. Terminál intermodálnej prepravy Žilina bude napojený na cestnú sieť novoriešenou prístupovou komunikáciou a úrovňovou stykovou križovatkou na komunikáciu II /583/A. Prístupová komunikácia je navrhnutá v kategórií C 9,5/60 so šírkou jazdných pruhov 3,5 m. Alternatívnym riešením je napojenie terminálu pôvodnou komunikáciou popod hrádzu Vodného diela Žilina s napojením na cestu III/018 89 a ďalším pokračovaním na cestu I/18 v smere na Martin. Z navrhovanej technológie a použitých technických zariadení vyplynula potreba pracovných síl a predpokladá sa, že čase dosiahnutia špičkovej výkonnosti bude v termináli zamestnaných okolo 35 zamestnancov. 102 Jaroslav Čermák DUSLO, a. s. Projekt ChemLog a kombinovaná doprava v chémii Project ChemLog and combined transport in chemistry 103 Abstrakt : Príspevok popisuje Projekt ChemLog, jeho zameranie, zistenia a ciele. Zameriava sa na projekt verejných terminálov, ich využitie pre prepravu chemických produktov a návrh ich napojenia na terminály v susedných krajinách. Abstract: The presentation is devoted to presenting of ChemLog project, his focusing, determination and targets. Focusing is in multimodal public terminals, using for chemical logistic and connection to terminals in neighboring countries. Projekt ChemLog Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ďalej ZCHFP SR) sa zapojil do projektu Chem Log, ktorý je súčasťou operačného programu Stredná Európa. Projekt chemickej logistiky je financovaný zo zdrojov EÚ. Pokrýva krajiny strednej Európy a Taliansko, vedúcim projektu je Ministerstvo hospodárstva a práce spolkovej krajiny Saska-Anhaltska z Magdeburgu. Zapojené sú do neho nasledovné krajiny prostredníctvom inštitúcii: Ministerstvo hospodárstva a práce Saska - Anhaltska Nemecko ISW - inštitút pre štrukturálnu politiku a ekonomický rozvoj Halle Nemecko Ministerstvo regionálneho rozvoja a dopravy Saska - Anhaltska Nemecko Poľský zväz chemického priemyslu Varšava Poľsko Svaz chemického průmyslu ČR Praha ČR Ústecký kraj Ústí n.L. ČR ČR FH OO Výskum a vývoj / Logistikum GmBH Wels Rakúsko Zväz chemického a farmaceutického priemyslu SR Slovensko Provincia Novara Taliansko Taliansko Regionálny rozvojový holding Budapešť Maďarsko Cieľom projektu je hľadanie nových riešení v logistike pre zlepšenie konkurencieschopnosti chemického priemyslu, združeného v národných zväzoch. Pre zvýšenie bezpečnosti prepravy výrobkov a surovín, ktoré sú nebezpečné pre okolie je potrebné hľadať bezpečnejšie a ekologickejšie spôsoby prepravy. Projekt vychádza aj z myšlienky konkurenčnej nevýhody chemického priemyslu strednej Európy voči západnej Európe, ktorá má k dispozícii lacnejšiu a bezpečnejšiu prepravu po sieti vodných cestách, hlavne po Rýne. Taktiež niektoré krajiny strednej Európy – Slovensko, Maďarsko a Rakúsko - nemajú prístup k moru a nemôžu využívať výhodu z toho vyplývajúce. V základných surovinách je výrazná závislosť na dodávkach produktovodmi z Ruska. Pre vysokú zaťaženosť ciest treba hľadať riešenia, ktoré ich odľahčia a zabezpečia vyššiu úroveň bezpečnosti prepravy. Jedným z riešení, na ktoré sa projekt sústreďuje je podpora kombinovanej dopravy (ďalej KD) s použitím multimodálnych prepravných jednotiek . Ďalej sa zaoberá rozšírením európskej siete produktovodov pre olefíny ako náhradu cestnej prepravy skvapalnených plynov (etylén, propylén). Projekt je v súlade s dopravnou politikou Európskej únie, zhrnutej v Bielej knihe. Jej cieľom je hľadanie ekologickejších, úspornejších a bezpečnejších spôsobov prepravy. Rovnako je v súlade so zámermi Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii, zahrnutými v Operačnom programe Doprava 2007-2013 a programom podpory kombinovanej prepravy, schválených vládou ako Návrh opatrení na podporu rozvoja intermodálnej prepravy v SR. Projekt bude nadväzovať aj na Koncepciu rozvoja vodnej dopravy v SR a Projekt DIOMIS. Zhodnotenie doterajších výsledkov projektu SWOT analýza bola prvým krokom projektu ChemLog k identifikovaniu vnútorných silných a slabých stránok chemických spoločností, vonkajších príležitostí a hrozieb pre slovenskú chemickú logistiku. Spracovateľom analýzy bol kolektív pracovníkov Žilinskej univerzity, vedený prof. Gnapom. Závery analýzy budú ďalej rozpracované do konkrétnych opatrení ako napr. bezpečnejšie trasy kamiónov s nebezpečným nákladom, podpora zavedenia vlakov kombinovanej dopravy, zlepšenie plavebných podmienok na Dunaji a Váhu a vyššia bezpečnosť dodávok strategických surovín - ropy a zemného plynu. 104 Tieto hlavné opatrenia budú využité pre ďalšie projektové aktivity s cieľom dosiahnuť efektívnejšiu a bezpečnejšiu prepravu. V súčinnosti s projektovými partnermi sa sústredíme na podporu efektívnejšieho rozvoja cezhraničnej infraštruktúry v strednej Európe. Napríklad napojenie do Rakúska pre kamióny je síce po diaľnici ale cez chránenú vodohospodársku oblasť a cisterny jazdia po cestách Petržalky. Iná trasa zatiaľ nie je vybudovaná a preto bude našim cieľom pomôcť pri zavedení linky KD z Rakúska na Slovensko. Množstvo zásielok prichádza do terminálov vo Viedni a odtiaľ pokračujú na Slovensko po diaľnici. Tieto kontajnery a výmenné nadstavby by mohli cez Viedeň pokračovať na Slovensko a ich presun na koľaje by odľahčil preťažené cesty. Kapacita súčasných tratí je dostatočná na zavedenie pravidelnej linky a do budúcnosti sa zvýši pripravovaným zdvojkoľajnením tratí. Súčasná situácia železničnej prepravy na Slovensku je výrazne ovplyvnená cenou za dopravnú cestu na ŽSR, ktorá je výrazne vyššia oproti okolitým krajinám a skôr podporuje presun prepráv na cesty a na susedné železnice. Preto je potrebné pre harmonizáciu dopravného trhu okrem zavedenia mýta na cestách aj znížiť poplatky za použitie slovenských koľají čo najskôr. Žilinskou univerzitou bola spracovala Príručka najlepšej praxe (Best Practice), ktorá propaguje najlepšie riešenia slovenskej chemickej logistiky. Zamerala sa na propagáciu progresívnych logistických riešení – prečerpávanie chemikálii v Čiernej nad Tisou, železničnú prepravu AD Blue v IBC kontajneroch a ďalšie. V tomto roku začala spracúvať Žilinská univerzita Štúdiu realizovateľnosti (Feasibility Study) zameranú na medzinárodnú železničnú dopravu zo Slovenska. v oblasti železničnej a kombinovanej dopravy. Od začiatku projektu spolupracujeme s MDPT SR – oddelením komodality a logistiky, nakoľko zameranie presunu z cestnej na kombinovanú dopravu. Prvým výsledkom našej spolupráce bol návrh na začlenenie čistiacich staníc tankkontajnerov a cisterien do siete verejných terminálov KD v projekte Marco Polo. V dokumentácii je pre ne vyčlenená lokalita a počíta sa s inžinierskymi sieťami (voda, elektrina, kanalizácia). Do úvahy prichádza stavebnicový modulový systém s možnosťou rozšírenia a zvýšenia kapacity. Čistenie tankkontajnerov aj prenosných cisterien je podmienkou efektívnej chemickej logistiky, nakoľko obmedzuje prejazdy nevyčistenie niekedy aj stovky km. Na Slovensku sú v súčasnosti čističky ADR autocisterien len v Bratislave, Novom Meste n.V a v Strážskom. Uvažované čističky v Žiline, Košiciach, Novákoch a v Šali vytvoria spolu s existujúcimi dostatočnú sieť. Pre efektívnu prepravu sa nedá uvažovať len s jednosmernou prepravou a cestou naspäť naprázdno. Veľké chemické podniky v Európe sú vybavené depami tankkontajnerov, čistiacou stanicou, často aj menším terminálom a pravidelnými vlakmi KD do veľkého terminálu. Uvedené činnosti zabezpečujú veľké logistické firmy alebo operátori KD. Slovenské chemičky patria v Európe len k menším a uvedenú logistiku nemajú vybudovanú. Náš projekt má pomôcť odstrániť tento nedostatok, nakoľko v najbližších rokoch očakávame postupný nárast kombinovanej dopravy. Projekt má vylepšiť podmienky prepravy chemikálii na Východ pre projektových partnerov. Snažíme sa ponúknuť a propagovať možnosti východoslovenských prekladísk ako protiváhu prekladísk v Záhony, presadzovaného ako súčasti koridoru V. Ich perspektívu vidíme v záujme nemeckých chemičiek o trh Ruska, Číny a Ukrajiny a sieť terminálov ruského TransContaineru by mohol v prípade záujmu ponúknuť zaujímavé služby. Výhodou KD oproti klasickým autocisternám je aj vyššia hmotnosť nákladu o 4 t vďaka vyššej dovolenej hmotnosti 44 t. Pri diaľkových prepravách je garantovaná doba prepravy porovnateľná s cestnou ale samozrejme s menšou spotrebou energie a menšími emisiami CO2. Jednoduchšie postupy pri zmene substrátu oproti železničnej doprave a operatívnejšie presuny k zákazníkom sú pozitívami pre použitie tankkontajnerov a prenosných cisterien na viaceré produkty. 105 Obr. 1 – Terminál Žilina – Teplička – časť doplnkových služieb Nedostatky súčasného stavu Problémom Slovenska je absencia národného cestného aj železničného operátora KD. Taktiež chýba pravidelné spojenie na kontinentálnu sieť KD, keďže súčasné pravidelné linky vedú len do námorných prístavov. Dostupné kontajnery sú vlastníctvom lodiarov a je problém nejaké získať pre kontinentálnu prepravu. Ich nevýhodou sú aj problémy pri rozložení Euro paliet v námornom kontajneri. a výmenných nadstavieb je na Slovensku nedostatok. Výmenné nadstavby majú k dispozícii len veľké zahraničné logistické firmy, na Slovensku takmer nie sú dostupné, záujem o , štátna podpora ich nákup je malý je nízka a pre odosielateľa je ich nákup alebo prenájom veľkou záťažou. Viac sa používajú cisternové kontajnery ale často ako náhrada autocisterien. Zatiaľ nie je motivácia k používaniu kontinentálnej kombinovanej dopravy a preto sa stretávame len s prepravami do a z námorných prístavov. V minulom roku sa jeden dopravca rozhodol pre využitie KD pri preprave kyseliny dusičnej z Dusla do Strážskeho. Výsledky tohto pokusu sú poučné a odokryli našu realitu. Preprava z Bratislavy do Košíc cez Žilinu trvá niekoľko dní, pobyt v žilinskom uzle bol minimálne 1 deň!!! Ak to porovnáme s jazdou kamióna cca. 8 - 10 hodín, výsledok je jednoznačný. Preto náš dopravca začal tankkontajnery voziť po ceste na terminál v Žiline. Jeho cieľom bolo rozbehnúť kombinovanú dopravu východ – západ pre budúce prepravy. Ak to porovnáme s dodacími dobami v Rakúsku, kde je medzi bližšími terminálmi odovzdanie zásielky do 18.00 a prevzatie v ďalší deň podľa terminálu od 6.00 do11.00 nasledujúceho dňa! Dodanie zásielky metódou nočného skoku trvá menej ako 12 hodín! Len pri vzdialených termináloch je vyzdvihnutie zásielky až v tretí deň dopoludnia!! K takémuto stavu sa musíme v krátkom čase dopracovať, lebo inak bude vnútroštátna KD nepoužiteľná voči cestnej doprave. 106 Obr. 2 – Mapa súčasných a pripravovaných terminálov KD v SR Súčasná sieť terminálov tiež ponúka určité možnosti a netreba čakať na nové terminály. Inšpirovať sa môžeme napr. kontajnerovými vlakmi ERS, ktoré ťahajú už staršie lokomotívy ČD z Brna resp. Kutnej Hory až do Budapešti a pri vhodnej organizácii netreba čakať na ETCS a super drahé viacsystémové lokomotívy. Projekt ChemLog tomu môže zavedeniu liniek KD na Slovensko pomôcť. KD však musí ponúknuť zaujímavé služby a garantované doby prepravy. Pri súčasnej cene a technológii vnútroštátnej prepravy je však iné riešenie ako ucelený vlak nepoužiteľné. Najbližšími terminálmi sú české Lovosice resp. moravský Přerov, kde končia linky Bohemiakombi. Ďalej sú to terminály vo Viedni, odkiaľ by bola optimálnou linka do Košíc resp. Žiliny ale linka do Bratislavy bola veľmi krátka. Zaujímavejšia by bola linka do Welsu, ktorý ako rakúsky centrálny terminál je napojený množstvom spojov na viaceré európske terminály. S výhodou by sa dali využiť priame vlaky, ktoré odchádzajú z Dusla a cez stanicu Wels rovnako ako cez Sládkovičovo aj Bratislava UNS prechádzajú. Vďaka projektu ChemLog spolupracujeme s oddelením komodality a logistiky MDPT SR ako jediný priemyselný zväz a snažíme sa o vzájomnú obojstranne užitočnú výmenu informácii. Prepravy pre chemický priemysel sa odlišujú od bežných, často bývajú ako nebezpečné podľa ADR / RID. V projekte spolupracujeme aj so Zväzom logistiky a zasielateľstva, nakoľko máme veľa spoločných problémov a vzájomnou informovanosťou sa snažíme o spoločné riešenia aj v oblasti nebezpečného nákladu. Napr. v súčasnosti sa pripravuje na schválenie nariadenie o sieti koridorov pre nákladnú dopravu TEN-T. Už v ich návrhu sa podarilo presadiť viac slovenských tratí ako pri európskych koridoroch, kde nás vďaka lobbingu susedov koridor IV úplne obchádza. Očakávania a výsledky projektu ChemLog V poslednom roku projektu ChemLog (od novembra 2010 do októbra 2011) sa zameriame na stratégiu rozvoja a na prípravu investícii. Na základe výsledkov analýz a štúdií uskutočniteľnosti budeme pripravovať konkrétne kroky pre zlepšenie chemickej logistiky v strednej a východnej Európe. Táto stratégia a akčný plán budú obsahovať zoznam prioritných úloh a opatrení v oblasti infraštruktúry a medzinárodnej spolupráce. Okrem finančného rámca bude tiež riešené kombinované financovanie z verejných zdrojov, z rôznych zdrojov (EU, národných a regionálnych) a zo súkromných investícii. Stratégia a akčný plán budú obsahovať tiež časový plán s konkrétnymi krokmi a medzníkom v rokoch po skončení projektu ChemLog. Na záver projektu bude zriadená Európska sieť pre chemickú a logistickú spoluprácu v strednej a východnej Európe za účelom vytvorenia podpornej štruktúry pre dokončenie a uskutočnenie strategických doporučení a akčného plánu a pokračovania v spolupráci v oblasti chemickej logistiky po skončení projektu. Predpokladáme, že za 3 roky projektu sa dopracujeme ku konkrétnym riešeniam, ktoré budú prínosom pre konkurencieschopnosť slovenského chemického priemyslu voči európskej a hlavne silnejúcej mimoeurópskej konkurencii. 107 Obr. 3 Prenosná cisterna Literatúra Obr. 4 Cisternový kontajner 20“ 1. Stratégia dopravy do roku 2020 MDPT SR Bratislava 2010 2. SWOT Analýza Projekt ChemLog Žilinská univerzita Fakulta PEDAS 2009 3. Railinform 2009 Zborník konferencie Vrútky 2009 108 Ján Bušovský Prodex, spol. s r. o. Terminál intermodálnej prepravy Leopoldov Public terminal of intermodal transport Leopoldov 109 Abstrakt : Príspevok popisuje stav projektovej prípravy verejného terminálu intermodálnej prepravy Leopoldov, požiadavky na jeho parametre a navrhované technické riešenie. Abstract: This article is presenting the status of project preparation of public transportation intermodal terminal Leopoldov, requirements on its parameters and the proposed technical solution. 1. Úvod Železnice Slovenskej republiky Bratislava (ŽSR) začali projektovú prípravu pre verejné terminály intermodálnej prepravy, z ktorých jeden je aj Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov (TIP LE), umiestnenie ktorého sa navrhuje v katastrálnom území Šulekovo (Hlohovec). Typ a výber lokality terminálov bol navrhnutý v „Štúdii možností optimalizácie intermodálnej prepravy na území západného Slovenska a Bratislavy“ [1] (štúdia). Štúdia pri optimalizácii infraštruktúry vychádzala hlavne z Koncepcie rozvoja kombinovanej dopravy z roku 2001 a jej aktualizácii z roku 2003, ktorú vypracoval Odbor kombinovanej dopravy Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR (MDPaT SR). Koncepcia uvažuje s vybudovaním štyroch verejných terminálov Bratislava, Žilina, Košice a v oblasti Zvolena. Koncepčné štúdie pre terminál intermodálnej prepravy v Žiline, Košiciach a Budči (v lokalite vyššieho územného celku Banská Bystrica) boli spracované v rokoch 2004 - 2006. V štúdii sa taktiež vypracoval návrh umiestnenia ťažiskového terminálu pre územie západného Slovenska a druhého osobitného (podľa možnosti trimodálneho) terminálu pre Bratislavu a blízke okolie. Na základe výsledkov štúdie ŽSR ako objednávateľ a MDPaT SR ako gestor projektu vypísali v roku 2009 verejnú súťaž na vypracovanie Dokumentácie pre územné rozhodnutie (DÚR) a Dokumentácie stavebného zámeru verejnej práce (DSZ) pre stavbu Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov, ktorej víťazom sa stala spoločnosť PRODEX spol. s r.o. Bratislava. 2. Existujúci stav terminálov Z existujúcich terminálov v SR, kontajnerové prekladiská Bratislava ÚNS (SKD INTRANS a.s. Žilina), Bratislava prístav Pálenisko (SPaP a.s. Bratislava), v Košiciach (SKD INTRANS a.s. Žilina), v Žiline (SKD INTRANS a.s. Žilina) a Sládkovičove (Lörincz, s. r. o.) v rozhodujúcej miere nespĺňajú požiadavky Dohody AGTC, terminál v Dobrej (ZSSK Cargo a. s. Bratislava) čiastočne a terminál v Dunajskej Strede (METRANS Danubia, a. s.) sa približuje k požiadavkám v najväčšej miere. Hlavnými limitujúcimi faktormi kontajnerových prekladísk sú: - nedostatočná dĺžka prekládkových koľají, - nevyhovujúce manipulačné prostriedky z hľadiska ich počtu, únosnosti, rýchlosti manipulácií a možnosti manipulovať všetky IPJ (kontajnery, výmenné nadstavby a manipulovateľné návesy), - nedostatočné úložné plochy v dosahu manipulačných prostriedkov, vyžadujúce zvýšený počet manipulácií s IPJ. Okrem nevyhovujúcej infraštruktúry terminálov, limitujúcimi faktormi ďalšieho rozvoja intermodálnej prepravy sú: - vysoká doba prepravy v dôsledku nedostatočnej rýchlosti vlakov na železničných tratiach zaradených do Dohody AGTC, - vysoké náklady na dopravu. 3. Požiadavky na TIP Leopoldov V zmysle Súťažných podmienok [3] a Záväzného pokynu pre stavbu [4] sa má vypracovať DÚR a DSZ pre ťažiskový terminál pre územie nielen Západného Slovenska s veľkou kapacitou ale aj ako HUB terminál pre SR, teda ako centrálny prerozdeľovací terminál pre celé Slovensko. Terminál bude plniť funkciu terminálu využívaného na bimodálny spôsob prekládky intermodálnych prepravných jednotiek (IPJ) v režime železničná doprava – cestná doprava. 110 Hlavným účelom stavby je vybudovanie technickej infraštruktúry intermodálnej prepravy, ktorá bude spĺňať parametre dohody AGTC a dohody AGC [5]. Návrh terminálu je pripravovaný tak aby bol terminál po spustení do prevádzky schopný vykazovať požadovaný limitný výkon 105 000 IPJ/rok. Umiestnenie terminálu sa v zmysle [3, 4] má umiestniť do lokality Šulekovo vedľa trate Leopoldov – Galanta. V budúcnosti pri náraste objemu intermodálnej prepravy a naplnení kapacity TIP LE sa uvažuje s vybudovaním druhého „zrkadlového“ terminálu. V tesnej blízkosti terminálu sa uvažuje s vybudovaním logistických centier. V termináli sa navrhujú pre prácu s IPJ dva portálové koľajové žeriavy a jeden mechanický manipulačný prostriedok (MMP). Rozpätie koľajových žeriavov musí byť také aby bolo možné obslúžiť všetky koľaje, spevnené plochy pre krátkodobé uskladnenie IPJ, cestné komunikácie pre nakládku a vykládku IPJ z a na cestné vozidlá. Na obsluhu plôch určených pre dlhodobé uskladnenie (hlavne prázdnych) IPJ je určený MMP. Portálové koľajové žeriavy by mali byť navrhnuté tak, aby pohyb ich podvozku aj mačky umožňoval obslúžiť požadované koľaje a plochy. Technické parametre žeriavu by mali byť také, aby sa zabezpečil špičkový hodinový výkon 40 manipulácií na žeriav. Mobilný manipulačný prostriedok sa má používať iba pre manipuláciu s prázdnymi IPJ, takže jeho nosnosť postačuje 15t. Na túto záťaž je potrebné dimenzovať spevnené plochy pre uskladnenie prázdnych IPJ. Vlaky určené pre TIP sa v zmyslu [3] mali pred odchodom a po príchode spracovať v ŽST LEOPOLDOV, resp. ŽST SILADICE, preto sa nemali navrhovať v priestore TIP žiadne koľaje pre vlastnú vchodovo odchodovú skupinu koľají. Terminál sa navrhuje zapojiť na trať Leopoldov – Galanta na obidvoch koncoch terminálu, v smere na Siladice buď vybudovaním samostatnej koľaje do ŽST SILADICE alebo s priamym napojením zo šírej trate v samostatnej dopravni. V rámci terminálu sa majú umiestniť pod žeriavy päť manipulačných koľají v dĺžke 750m v priamej a v priamom dosahu portálových žeriavov. Jednu z týchto koľají navrhnúť tak aby sa dala využívať ako Ro-La koľaj. Cestná preprava v areáli TIP sa zabezpečí novobudovanou cestnou sieťou vnútroareálových obslužných komunikácií, ktorých skladba bude navrhnutá na zaťaženie cestnými súpravami s celkovou hmotnosťou do 44 ton. Priestorové usporiadanie miestnych komunikácií a návrh ich smerového vedenia musí vyplývať z budúcej organizácie dopravy v TIP. TIP sa napojí na existujúcu cestnú sieť križovatkou s cestou II/513. Spevnené plochy a komunikácie v TIP budú: - plochy pre krátkodobé uskladnenie IPJ pod portálovými žeriavmi, - plochy pre dlhodobé uskladnenie IPJ obsluhované MMP, - plochy pre súpravy nákladných automobilov (NA) čakajúcich na vstupné a výstupné vybavenie, - manipulačná dvojpruhová komunikácia pod žeriavmi pre NA, - komunikácia pre návrat NA a súprav po manipulácii s IPJ, - plochy pre odstavenie osobných automobilov (OA) pred areálom, Budovy TIP a zariadenia: - prevádzková budova, budova Check-In a Check-Out, - objekty na zachytávanie škodlivých látok a následkov ekologických havárií, - objekt opravovne IPJ a priestor pre deponovanie poškodených IPJ, - osvetlenie terminálu, príjazdových a vnútroareálových komunikácií, spevnených plôch. - 4. Návrh technického riešenia Projektová príprava TIP LE začala v 10/2009 prácami na DÚR. Rozpracovaním technického riešenia a ich prerokovaním na pracovných poradách so zložkami ŽSR a garantom projektu MDPaT SR, sa dospelo k nasledujúcim zmenám: - TIP LE nie je zahrnutý v územno plánovacej dokumentácii ani mesta Hlohovec, ani Trnavského samosprávneho kraja, čo znamená, že pred požiadaním o vydanie územného rozhodnutia je nutné 111 - - - - zo strany objednávateľa požiadať o zmenu jednej z uvedených územno plánovacích dokumentácií. Vzhľadom na časový priestor sa jednoduchšou javí zmena ÚPN mesta Hlohovec, do ktorého administratívne patrí k.ú. Šulekovo. Pri prerokovaní umiestnenia TIP v k.ú. Šulekovo vyslovilo mesto obavu z nadmerného dopravného zaťaženia mesta Hlohovec nákladnou automobilovou dopravou a podmieňuje vydanie súhlasného stanoviska k DÚR realizáciou dopravných prieskumov a prípadných riešení z nich vyplývajúcich v rámci stavby TIP, spracovanie vlakov v ŽST LEOPOLDOV alebo v ŽST SILADICE vo vchodovo odchodovej skupine koľají (VOS) určených pre TIP nie je možné s využitím existujúcej infraštruktúry, nakoľko táto nespĺňa požiadavky dohody AGTC (hlavne užitočnej dĺžky koľají 750m). Preto je nutné v uvedených ŽST navrhnúť úpravy koľajiska ŽST tak aby táto požiadavka bola pre potrebný počet koľají splnená, úprava koľajiska modernizovanej ŽST LEOPOLDOV si vyžiada nielen úpravu koľají ale aj trakčného vedenia, osvetlenia a oznamovacieho zariadenia, avšak aj výraznou mierou zabezpečovacieho zariadenia, ktorého úprava je finančne náročná. Preto sa gestor projektu rozhodol zmeniť zadanie a požiadal o vyhľadávaciu štúdiu pre novú lokalitu tak aby nebol nutný zásah do ŽST LE. Navrhli sa lokality umiestnenia VOS buď do ŽST SILADICE s rôznymi variantmi umiestnenia TIP alebo v samostatnej dopravni ŽST LEOPOLDOV TIP, umiestnenej na trati Leopoldov – Galanta, tak aby nebol nutný zásah do zabezpečovacieho zariadenia ŽST LE. Zároveň sa prešetrovalo cestné napojenie pre jednotlivé varianty, tak aby bol dopad nákladnej dopravy pre mesto Hlohovec čo najmenší, vypracovaním technického riešenia VOS a umiestnenia TIP a následným odhadom investičných nákladov (IN) sa zistilo že IN pre jednotlivé varianty sú približne rovnaké ako úprava ŽST LEOPOLDOV, veľkú časť z nich zohráva potrebný výkup pozemkov vrátane odvodov za vyňatie z PPF a vysoké IN na cestné napojenie TIP. V rámci variant sa skúmalo napojenie na diaľnicu D1, čo však bolo MDPaT SR zamietnuté. Preto sa gestor projektu rozhodol znovu prehodnotiť a podrobnejšie rozpracovať technické riešenie umiestnenia VOS do ŽST LEOPOLDOV. v súčasnosti sa preverujú technické možnosti umiestnenia VOS v ŽST LEOPOLDOV a napojenie TIP na ŽST tak aby jeho umiestnenie bolo medzi traťou Leopoldov – Trnava a diaľnicou D1, tak aby bola rešpektovaná územná rezerva pre vysokorýchlostnú trať [6]. Následne, po splnení požiadaviek zložiek ŽSR na úpravy ŽST LEOPOLDOV, sa rozpracuje technické riešenie terminálu a všetkých požiadaviek na terminál kladených. 5. Záver Pre ukončenie projektovej prípravy DÚR a DSZ je potrebné urobiť zmenu územno plánovacej dokumentácie mesta Hlohovec a vypracovať Dokumentáciu EIA. Následne sa podľa predpokladov objednávateľa a garanta vypíše verejná obchodná súťaž v zmysle „žltej knihy FIDIC“ na zhotoviteľa stavby vrátane ďalších stupňov PD. Výsledkom projektovej prípravy aj v ďalších stupňoch by mal byť moderný a výkonný ťažiskový verejný terminál intermodálnej prepravy, ktorý umožní rozvoj tohto druhu dopravy. Literatúra [1] Štúdia možností optimalizácie intermodálnej prepravy na území západného Slovenska a Bratislavy, Záverečná správa, Výskumný ústav dopravný Žilina, číslo projektu 180/270/2008, 03/2009. [2] Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch (European Agreement on Important International Combined Transport Lines and Related Installations, skrátene AGTC), 02/1991. [3] Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov – projektová príprava DÚR, Súťažné podmienky, ŽSR Bratislava, 06/2009. [4] Záväzný pokyn pre investorskú prípravu: ŽSR, Terminál intermodálnej prepravy Leopoldov, ŽSR Bratislava, 07/2009. [5] Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach (AGC - European Agreement on Main International Railway Lines), 05/1985 (platnosť v SR od 05/1990). [6] Koncepcia územného rozvoja Slovenska, 2001. 112 Magdaléna Konvičková Ministerstvo dopravy, Česká republika Informácie o súčasnej podpore kombinovanej dopravy v Českej republike Information about the current support of combined transport in the Czech Republic 113 Vláda ČR schválila svým usnesením č. 882 ze dne 13. července 2005 „Dopravní politiku České republiky pro léta 2005 – 2013“. Ve vztahu ke kombinované dopravě (dále KD) lze uvést především tyto dvě její priority: • zajištěním rovných podmínek na přepravním trhu dosažení vhodné dělby přepravní práce mezi jednotlivými druhy dopravy, • zajištění kvalitní dopravní infrastruktury. V rámci první uvedené priority a jejího specifického cíle „Zkvalitnění přepravní práce v nákladní dopravě“ se jedná i o uplatnění KD při: • rozvoji a oživení železniční dopravy orientované na rychlou nákladní přepravu zapojenou do logistického procesu se zajištěním služeb „z domu do domu“, • rozvoji a využití labské vodní cesty. V říjnu 2005 vláda ČR projednala materiál „Koncepce a programy podpory kombinované dopravy na období 2005 - 2010“ (viz usnesení vlády č. 1290 z 5.10.2005), který vychází z programového prohlášení vlády a navazuje na materiál „Systémová podpora rozvoje kombinované dopravy do roku 2000, s výhledem do roku 2005“. Program je zaměřen na ochranu životního prostředí a veřejného zdraví snížením negativních vlivů dopravy převedením části přeprav ze silniční na kombinovanou dopravu. Program podpory KD byl následně, v lednu 2006, schválen ministerstvem financí a v dubnu 2006 Evropskou komisí (Státní podpora č. C 12/2006). Vlastní realizace programu byla vymezena do konce roku 2012. Program vychází z principů podpory KD realizovaných v rámci ES a vyjadřuje zájem státu kompenzovat dosud neharmonizované mezioborové podmínky, zejména ve srovnání se silniční dopravou. Cílem programu je: • snížení negativních dopadů dopravy na životní prostředí převedením části přeprav ze silniční dopravy na jiný druh dopravy šetrnější k životnímu prostředí, • zvýšení podílu nedoprovázené KD na přepravním trhu zlepšením její konkurenceschopnosti, • snížení nehodovosti v důsledku převedení části přeprav silniční nákladní dopravy na jiný druh dopravy, • zvýšení komplexnosti služeb ve veřejných překladištích, • zvýšení bezpečnosti přepravovaného zboží (snížení rizika poškození či ztráty) v přepravním řetězci v rámci KD, • plnění parametrů mez. dohody AGTC, která je součástí právního pořádku ČR. Program je tvořen třemi investičními a jedním neinvestičním podprogramem: • investiční podprogram „Opatření 2.2 OP-Infrastruktura (Podpora rozvoje veřejných překladišť)“. Podprogram byl koncipován pro období 2004-2006, s ukončením realizace do konce roku 2008. Byl připraven k zajištění povinného dofinancování z prostředků státního rozpočtu investičních akcí soukromých investorů podporovaných ze strukturálních fondů EU. Podprogram byl vyhlášen v únoru 2006 a podávání žádostí o podporu bylo ukončeno k 30.6.2006. Celkový objem schválené podpory ze státního rozpočtu ČR byl 23 mil. Kč a ze strukturálních fondů EU 59 mil. Kč. • investiční podprogram „Výstavba nových, rozšíření a modernizace stávajících veřejných překladišť KD“ byl připraven pro podporu výstavby nových a rekonstrukci stávajících veřejných překladišť KD. Realizace ještě nebyla zahájena, neboť pro tento podprogram dosud nebyly poskytnuty finanční prostředky; • investiční podprogram „Inovační technologie nových linek KD“. Finanční prostředky pro vyhlášení podprogramu byly poskytnuty pouze v roce 2009, kdy poslaneckou iniciativou byla posílena kapitola státního rozpočtu MD o 100 mil. Kč. V minulém roce bylo podáno celkem 5 žádostí. Poskytnutí veřejné podpory bylo schváleno pro 4 projekty, v celkové výši cca 20 mil. Kč. • neinvestiční podprogram „Podpora zaváděcí fáze nových linek KD“. Realizace podprogramu byla zahájena v roce 2006 a dosud není ukončena. V roce 2006 byla poskytnuta provozní podpora 0,613 mil. Kč.na linku KD „Bohemia expres“ Lovosice – Hamburg Billwerder. V prosinci 2006, vzhledem k možnému porušení závazných podmínek Evropské komise byla podpora pozastavena 114 z důvodu zákazu kumulace této 30 % podpory se 40 % slevou z ceny dopravní cesty; • Podporu KD je možné poskytovat i v rámci Operačního programu Doprava, prioritní osy 6, oblast podpory 6.1 a to z programu „Podpora revitalizace železničních vleček“. První výzva k podání žádostí byla zveřejněna 22. února 2008 a pro poskytnutí veřejné podpory byly schváleny čtyři akce, z nichž tři jsou již dokončeny. V závěru loňského roku vláda ČR projednala materiál o podpoře logistiky z veřejných zdrojů, dle nějž je rovněž uvažováno i s podporou KD. 115 116 Miloš Zaťko SIMCON, s. r. o. Počítačové simulácie intermodálnych terminálov – plánovanie, racionalizácia prevádzky Computer simulation of intermodal terminals – planning, streamlining operations 117 Abstrakt : V súčasnosti investuje veľa stredoeurópskych krajín nemalé finanční prostriedky do výstavby a rekonštrukcie nosných dopravných systémov s cieľom zabezpečiť rýchlo sa rozvíjajúcemu a meniacemu výrobnému segmentu adekvátnu ponuku. Pre zvýšenie kvality celosieťovej prevádzky je samozrejme nevyhnutné, aby dostatočnú priepustnosť a ekonomickú prevádzku vykazovali i logistické uzly v Počítačové simulácie intermodálnych terminálov – plánovanie, racionalizácia prevádzky sieti, ako napríklad terminály intermodálnej dopravy. Tento príspevok má za cieľ informovať o moderných možnostiach riešenia problémov návrhu a optimalizácie konfigurácie infraštruktúry a prevádzky v intermodálnych termináloch s využitím počítačovej simulácie. Abstract: In order to provide adequate services for the quickly developing industry sector, many central European countries invest considerable amount of financial resources into the development and construction of their transportation systems. The quality of the whole network operation is evidently dependent also on the sufficient throughput and efficient operation of transportation logistic terminals (e.g. intermodal terminals) in the network. The paper deals with modern methods of solving problems related to the design and optimization of inter-modal terminals infrastructure and operation with the utilization of computer simulation. 1. Simulácia Dopravné systémy sú dynamické systémy so zložitými vzťahmi medzi jednotlivými prvkami. Z dôvodu ich zložitosti sa pre výskum ich komplexného správania prakticky nedajú využiť exaktné matematické metódy. Veľmi dobré výsledky hlavne pri výskume komplexných, prípadne neexistujúcich (projektovaných) systémov však prinášajú experimentálne simulačné techniky. Simulácia je výskumná technika, pri ktorej: • reálny (aj projektovaný) systém nahradíme jeho počítačovým (simulačným) modelom, ktorý verne odráža všetky tie vlastnosti reálneho systému, ktoré sú dôležité z hľadiska cieľa výskumu, • vykonávame experimenty so simulačným modelom, v ktorých preverujeme správanie sa systému pri zvolených podmienkach (tzv. scenároch), • aplikujeme výsledky simulačných experimentov na reálny systém. Medzi najväčšie výhody, ktoré pre zákazníka prináša použitie simulačných techník patria tieto vlastnosti simulačného modelu: zrozumiteľnosť (s využitím animácie a priestorového zobrazenia je vizuálna podoba modelu veľmi blízka podobe reálneho systému), vernosť (kritické miesta systému možno modelovať s ľubovoľnou mierou detailnosti), opakovaná použiteľnosť (model vybudovaný vo fáze projektovania možno opakovane použiť v ďalších fázach na riešenie iných problémov). Aby bolo možné výsledky modelu preniesť na reálny systém, simulačný model by mal byť čo najvernejší, no na druhej strane existuje i hranica podrobnosti modelovania, ktorá by nemala byť prekročená. 118 2. Modelovanie intermodálneho terminálu Ak sa na dopravný systém pozeráme prostredníctvom teórie hromadnej obsluhy, tak je veľmi jednoduché rozoznať zákazníka a zdroje potrebné na jeho obsluhu. Preložené do reči intermodálneho terminálu je možné za zákazníka považovať : Samotný kontajner, výmennú nadstavbu... Nákladné auto s jedným, resp. viacerými kontajnermi Kontajnerový vlak Kontajnerovú loď Obr. 1 Časti obslužného systému V prípade zdrojov, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v intermodálnom termináli, je potrebné rozlišovať stabilné a mobilné zdroje. Stabilné zdroje Železničné koľajisko Cesty Skladovacie plochy Mobilné zdroje Portálové žeriavy Vysokozdvižné vozíky Interné vozidlá pre dopravu kontajnerov v rámci terminálu Personál, ktorý sa priamo podieľa na obsluhe kontajnerov, vlakov... Cieľom je nakonfigurovať taký intermodálny terminál, ktorý je schopný spracovať nielen všetky reálne splniteľné požiadavky (zákazky), ale zároveň zaručiť návratnosť investícií a ekonomicky efektívnu prevádzku. V konečnom dôsledku sa teda hľadá odpoveď na otázku, aká rozsiahla má byť železničná a cestná infraštruktúra, koľko skladovacej plochy, či manipulačných prostriedkov a personálu si bude prevádzka vyžadovať. Ďalšími významnými faktormi pri návrhu intermodálneho terminálu sú obmedzenia, vyplývajúce z možného územného umiestnenia a napojenia na jednotlivé dopravné siete. V neposlednom rade je potrebné taktiež uvažovať i o eventuálnom rozširovaní terminálu v budúcnosti, kedy v prípade modulárneho návrhu, predovšetkým infraštruktúry, je možné očakávať ďaleko nižšie investície potrebné na zmeny konfigurácie intermodálneho terminálu. Týmto istým spôsobom môžeme pristupovať i k modelovaniu iných druhov logistických uzlov, ako: zriaďovacie stanice, osobné stanice, vlečky (kde však často ide o kombináciu železničnej a cestnej dopravy obsahujúcu tiež manipulačné a skladovacie operácie pri nakládke a vykládke), údržbové centrá (pre údržbu, opravu, čistenie a inú obsluhu vozidiel). Je nutné brať do úvahy, že mnohokrát sa v realite jedná o zmiešané uzly, t.j. kontajnerový terminál sa nachádza v blízkosti zriaďovacej stanice, vlečky alebo prístavu. Z hľadiska riešenia problémov infraštruktúry je potrebujeme danú konfiguráciu chápať ako integráciu viacerých typov uzlov, ktoré sa z hľadiska prevádzky navzájom ovplyvňujú. 3. Simulačný nástroj Villon Medzi úspešné a v praxi overené simulačné nástroje môžeme zaradiť i program Villon. Simulačný program Villon predstavuje veľmi účinný prostriedok nielen na preverenie plánovaných zmien v infraštruktúre, obslužných zdrojoch, v prevádzke, ale i na hľadanie možností racionalizácie prevádzky logistických uzlov/terminálov. 119 3.1. Typy problémov Z pohľadu intermodálnych terminálov je simulačný nástroj Villon schopný odpovedať na nasledujúce typy otázok: Úprava vnútornej organizácie prevádzky terminálu vzhľadom na zvýšenie/zníženie vstupných prúdov Vyhodnotenie účinnosti zmien a modernizácie infraštruktúry a zariadení terminálu (nové žeriavy, rozšírenie koľajiska, atď.) Overenie funkčnosti návrhu nového multimodálneho terminálu z pohľadu dopravných a logistických procesov Identifikácia interakcie medzi cestnou a železničnou dopravou Analýza cestnej dopravy v termináli (napr. klasické križovatky vs. kruhové objazdy) Optimalizácia tokov kontajnerov v termináli Stanovenie optimálneho počtu a kapacity prekládkových modulov Určenie potrebného počtu manipulačných zariadení (vysokozdvižné vozíky, žeriavy) Minimalizácia nákladov na personál, ktorý je potrebný pri dopravných a logistických procesoch (plánovanie zmien, využitie, ...) Dimenzovanie skladovacích kapacít Identifikácia úzkych miest a ich odstránenie Plánovanie prevádzky počas údržby a rekonštrukcie a mnohé iné 3.2. Priebeh simulačnej štúdie Priebeh práce v nástroji Villon počas simulačnej štúdie na základe stanovenej úlohy obsahuje nasledovné štandardné fázy: zber, spracovanie a analýza dát; výstavba modelu infraštruktúry; výstavba dynamického modelu prevádzky; experimentovanie so simulačným modelom; analýza výsledkov experimentov. Významnou časťou pri realizácii simulačnej štúdie je model infraštruktúry, ktorý vzniká konverziou mapových podkladov v elektronickej forme – zvyčajne vektorové grafické podklady vytvorené v programe AutoCAD alebo podobnom. Vďaka konverzii originálnych pokladov nedochádza pri simulácii k používaniu zjednodušenej schémy železničnej a cestnej infraštruktúry, pri použití ktorej hrozí neprípustné zjednodušenie a skreslenie vplyvu reálnych vzdialeností prekonávaných mobilnými prostriedkami v simulačnom modeli. Aby bolo z pohľadu simulačného modelu zrejmé, akým spôsobom obslúžiť, kontajner, nákladné auto, vlak či loď dostupnými zdrojmi terminálu, musí byť vopred známy technologický postup – obsahujúci všetky úkony nevyhnutné pre obsluhu zákazníka. Pre takýto popis následnosti a vzájomnej závislosti čiastkových procesov sa využívajú sieťové grafy, ktoré umožňujú na jednej strane viacnásobné použitie toho istého zápisu dopravných a logistických procesov pre rovnakú skupinu zákazníkov v modelovanom systéme, na druhej strane poskytuje tento popis procesov veľkú mieru flexibility pri zmenách. 120 Obr. 2 Simulácia kontajnerového terminálu s 3D vizualizáciou procesov Animácia modelovaných procesov v simulačných nástrojoch je dnes samozrejmosťou. V súčasnosti sa však štandardom každej simulačnej štúdie stáva možnosť využiť 3D vizualizáciu procesov, ktorej primárnym účelom je prezentovať čo najzrozumiteľnejším spôsobom dôsledky rôznych riešení a optimalizácií procesov vedeniu terminálu, ale i iným dotknutým subjektom, prípadne transparentne vysvetliť investičný zámer štátnym inštitúciám s cieľom napríklad získať štátnu podporu pre multimodálnu dopravu. Obr. 3 Príklad technologického postupu obsluhy vlaku v kontajnerovom termináli Je zrejmé, že počas simulačného behu nie je možné postrehnúť všetky aspekty správania sa tak komplexného systému ako je intermodálny terminál, preto Villon ponúka možnosť uloženia priebehu simulačného pokusu do simulačného protokolu, ktorý potom slúži ako zdroj dát pre neskoršie post-simulačné vyhodnotenie výsledkov pokusu. Okrem toho je možné využiť sadu nástrojov na štatistické vyhodnocovanie dát uložených v protokole, vytvoriť grafické plány činnosti zdrojov, obsadenia infraštruktúry apod. V prípade potreby sa dajú všetky evidované údaje exportovať do formátu MS Excel. 4. Prípadové štúdie Simulačný nástroj Villon bol doteraz nasadený v troch simulačných štúdiách, v ktorých simulačný model obsahoval kontajnerové terminály. V prvých dvoch prípadoch sa simulácia zamerala len na modelovanie železničnej dopravy v kontajnerových termináloch, ktorá význame ovplyvňovala i prevádzku na vlečke privátnych spoločností z oblasti chemického priemyslu. Simulačné modely obsahovali všetky vchody a odchody kontajnerových vlakov, posuny so súpravami a tiež samotné jazdy, či už vlakových alebo posunovacích lokomotív. Výsledky štúdii tak transparentne prezentovali obraz o prevádzke v sledovanej časti a odhalili prevádzkové konflikty a rezervy železničnej infraštruktúry. 121 V prípade simulácie kontajnerového terminálu spoločnosti HUPAC Intermodal, bolo cieľom preveriť maximálnu kapacitu terminálu. Vstupnými údajmi do štúdie boli konfigurácia súčasného terminálu, možnosti rozšírenia infraštruktúry, modernizácie technického vybavenia a zmeny organizácie prevádzky, ale tiež kapacitné obmedzenia hlavných tratí ústiacich do terminálu. Okrem kompletného modelovania železničnej prevádzky (vchody/odchody vlakov, posun, nástup/ odstup lokomotív, obsluha vlakov personálom a pod.), boli modelované i portálové žeriavy v prekládkových moduloch. Samotná cestná doprava nebolo modelovaná, napriek tomu na základe štatistických podkladov o vstupoch a výstupoch kontajnerov cestnou dopravou bola blokovaná istá hodinová prekládková kapacita portálových žeriavov z ich celkovej kapacity. Tým bolo zabezpečené korektné správanie sa modelu s ohľadom na prekládkovú kapacitu žeriavov. Sériou experimentov bola pre maximálny možný vstupný prúd (daný kapacitným obmedzením tratí) preverená účinnosť jednotlivých opatrení. Simulácia priniesla odpovede na otázky, kedy je vhodné vykonávať úplnú skúšku brzdy priamo v prekládkovom module, ktoré koľaje je potrebné dobudovať, ako upraviť časy nasadenia posunovacích lokomotív, aký vplyv bude mať na prevádzku terminálu vybudovanie opravovne kontajnerových vozňov v areáli terminálu. Ukázalo sa tiež, že niektoré scenáre prevádzky nie sú realizovateľné. Simulačná štúdia transparentne ukázala efektívnosť jednotlivých investícií v prevádzke kontajnerového terminálu, jeho kapacitné možnosti a postupným krokmi odhalila úzke miesta infraštruktúry. 5. Plánovací nástroj pre intermodálny terminál Na základe skúseností s modelovaním intermodálnych terminálov a logistických uzlov bol vytvorený osobitný plánovací nástroj využívajúci simulačné techniky. Pomocou toho nástroja je možné s podobnou funkčnosťou ako v simulačnom nástroji Villon jednoducho plánovať železničnú dopravu v intermodálnom termináli pri každej zmene GVD, resp. vyskúšať si rôzne scenáre prevádzky na vytvorenom simulačnom modeli. Plánovací nástroj momentálne testuje spoločnosť HUPAC Intermodal na jednom zo svojich vnútrozemských terminálov, ako podporný nástroj strednodobého plánovania prevádzky – obsadenie jednotlivých koľají vchodovo-odchodovej skupiny a prekládkových moduloch, nasadenie posunovacích lokomotív a portálových žeriavov cez pracovné dni a cez víkend, odstavovanie nadbytočných súprav cez víkend. 6. Záver Plánovanie a optimalizácia infraštruktúry intermodálnych terminálov sa nemôže zaobísť bez podrobného a objektívneho posúdenia dôsledkov prijímaných rozhodnutí, pretože v hre sú mimoriadne vysoké finančné prostriedky. Vhodnosť plánovaných zásahov do infraštruktúry nemôžeme objektívne posúdiť bez podrobného štúdia prevádzky uzla po plánovanom zásahu. Z dôvodov mimoriadnej komplexnosti uzlov a prevádzky v nich je azda jedinou účinnou technikou skúmanie dôsledkov rozhodnutí experimentovaním na dostatočne vernom simulačnom modeli prevádzky terminálu. Literatúra [1] Adamko,N., Zaťko,M., Klima, V., Kavička, A.: Alternatívne možnosti využitia simulačných modelov železničnej prevádzky. In: Proceedings of the International Symposium ŽEL 02, Žilina, 2002 [2] Edinger,M., König,R., Márton,P., Zaťko,M.: Simulácia vnútrozávodnej železničnej dopravy v podniku BASF Ludwigshafen. In: Proceedings of the International Symposium ŽEL 04, Žilina, 2004 122 Vladimír Fišer BOHEMIAKOMBI, spol. s.r.o. Kombinovaná doprava by nemala predstavovať pre cestných dopravcov konkurenciu, ale službu The combined transport should not be a competition for road transport but the service 123 Abstrakt : Rozvoj kombinované dopravy v Evropě v uplynulých dvaceti letech plně prokazuje její konkurenceschopnost a potenciál pro další rozšíření do střední a východní Evropy. Klíčem k takovému rozvoji jsou tři základní pilíře: rozvoj neutrálních překládkových míst, nabídka linek kombinované dopravy a v neposlední řadě vhodné přepravní jednotky v rukou silničních dopravců. Pro vybudování těchto pilířů je důležitý nejen aktivní přístup všech zúčastněných stran, ale také státní podpora kombinované dopravě. Především v době krize se projevuje, že investice do kombinované dopravy přinášejí dlouhodobý užitek a to nejen silničním dopravcům a operátorům kombinované dopravy, ale také konečným zákazníkům. Kombinovaná doprava Železnice a silnice. Dva dopravní obory, které se na pevnině přetahují o to, který z nich ovládne větší část přepravního koláče. Každý z nich má své výhody, každý z nich s sebou nese také mnohé nevýhody. Dají se spojit výhody obou dopravních oborů a zároveň potlačit nevýhody každého z nich? Teoreticky zcela jistě ano. Kudy však na věc, aby se teorie možné spolupráce dvou rozhodujících dopravních oborů dostala z roviny teorie do roviny praktického života? Kdo bude mít navrch a kdo se bude muset přizpůsobit? Cíl je jasný: propojit výhody časově i plošně flexibilnější silniční nákladní dopravy s energeticky úspornější a tím také efektivnější železniční dopravou. Nezbytnou podmínkou pro zajištění hospodárnosti přepravy po železničních kolejích je zároveň hromadnost přepravy, ale také dostatečně dlouhá přepravní vzdálenost, aby se energetická úspornost mohla významněji uplatnit a prosadit. Z toho vyplývá že kombinovaná přeprava silnice/železnice může být efektivní jedině za podmínky, že bude provozována masovém měřítku. V uplynulých dvaceti letech se ve střední Evropě úspěšně prosadila kombinovaná doprava sloužící přepravě námořních kontejnerů. Podmínka hromadnosti je zde splněna předem na straně námořních přístavů a nechyběla ani podmínka dlouhých přepravních vzdáleností. Dokonce i přepravní jednotky technicky vhodné pro přepravu po železnici byly po ruce -universální kontejnery ISO. Propojením zájmů rejdařů, námořních přístavů, železnic a vnitrozemských terminálů kombinované dopravy vznikly vysoce efektivní přepravní systémy kombinované dopravy, u nichž silniční dopravce sice plní důležitou roli dopravce na tzv.poslední míli, nicméně v celém přepravním řetězci je pouhým subdodavatelem. Nelze se pak divit tomu, že silniční dopravci na kombinovanou dopravu nahlížejí více jako na svého konkurenta. Vybudování sítě kontinentálních linek v zemích střední a východní Evropy je úkolem do budoucna. V západní polovině Evropy jezdí na takových linkách denně na pět set vlaků. Ve střední a východní Evropě je to spíše jen výjimečný jev. Jedná se o vlaky, které slouží potřebám silničních dopravců a pro silniční dopravce jsou alternativou k přímým přepravám po silnici. Takto pojatá kombinovaná doprava není a ani nesmí být pro silniční dopravce konkurencí. Přepravy se uskutečňují v přepravních jednotkách patřících silničním dopravcům (výměnné nástavby, manipulovatelné návěsy, nádržkové kontejnery, apod.) a z pohledu obchodního i provozního zůstávají plně v rozhodovací moci silničního dopravce. Takto pojímaná kombinovaná doprava tvoří v Evropě téměř 2/3 objemů kombinované dopravy. V ČR je zatím její podíl dosud jen velmi malý -do 5%, na Slovensku dosud není prakticky žádný1. Pro masivnější rozvoj takto koncipovaných moderních trendů kombinované dopravy ve střední a východní Evropě a jejich postupné rozšiřování nejen na území České republiky, ale návazně dále na Slovensko musí být paralelně vytvářeny a naplňovány tři základní předpoklady: 1. Vznik veřejné infrastruktury překládkových míst silnice/železnice s garantovaným volným a nediskriminovaným přístupem pro jejich uživatele – silniční dopravce 2. Vznik kontinentálních linek kombinované dopravy otevřených pro všechny silniční dopravce a speditéry 3. Technické vybavení silničních dopravců pro přepravy silnice/železnice 4. 124 Jednou ze zásadních překážek masivnějšího rozšíření přepravy silničních návěsů po železnici napříč Českou republikou a na Slovensko je nedostatečná a jen velmi omezeně vyhovující infrastruktura překládkových míst. Překladiště v centru Moravy kromě toho disponují jen velmi omezenou překládkovou kapacitou a plochou překladišť. Tyto kapacity jsou k dispozici ostatním uživatelům – v našem případě silničním dopravcům -jen v omezené míře a za podmínky, že provozovatelé překladišť sami nemají dostatek vlastních přepravních objemů. Překládková místa silnice/železnice byla v ČR vybudována v minulých letech za účelem zajištění překládek námořních kontejnerů ložených zbožím ze zámoří, a to především v blízkosti Prahy a Bratislavy. Tato překládková místa jsou poměrně kapacitní a většinou byla budována se státní finanční podporou. Přesto tyto terminály nesplňují základní podmínku garance volného přístupu pro jejich uživatele, kterými jsou v případě kombinovaných přeprav silnice/železnice po evropském kontinentu ponejvíce silniční dopravci. Od překladišť silnice/železnice, u kterých provozovatelé překladišť figurují zároveň v pozici konkurenta silničních dopravců, nelze očekávat rovné konkurenční prostředí pro všechny uživatele. Státní podpora novým linkám kombinované dopravy První mezinárodní kontinentální linka kombinované dopravy mezi Německem a ČR mohla vzniknout díky poskytnutí dočasné státní provozní dotace určené pro nově instalované linky po omezenou dobu dvou let. Cílem státní podpory bylo alespoň částečně zmírnit extrémně vysokou počáteční ztrátovost nově otevřených linek. Český národní program podpory schválený komisí EU existuje, je platný a bude-li naplňován, nic nebude stát v cestě vzniku dalších nových kontinentálních linek kombinované dopravy napříč Českou republikou. Rovněž tak existuje program podpory novým linkám i na Slovensku. Chybí však dostatek peněz, s jejichž pomocí by se programy mohly realizovat. Státní podpora na pořízení přepravních jednotek kombinované dopravy byla v ČR spuštěna až teprve v roce 2009 Chybějící technické vybavení českých silničních dopravců pro přepravy silnice/železnice dosud bránilo rychlejšímu rozvoji převádění přeprav nákladů ze silnice na železnici. V tomto smyslu se v roce 2009 konečně hnuly ledy a českým silničním dopravcům, kteří mají zájem rozvíjet své přepravní služby nejen po silnici, ale zároveň také po železnici, byla nabídnuta pomoc státu ve formě investiční dotace až do výše 30% investičních nákladů na pořízení přepravních jednotek schopných přepravy nejen po silnici, nýbrž alternativně také po železnici. Některé české dopravní firmy nečekaly až na státní dotace a přepravní jednotky si pořídily z vlastních prostředků už v předchozím roce. Až teprve v létě 2009 zveřejněná výzva MD ČR na podávání žádostí o investiční dotace je tím sice mírně znevýhodnila, na druhou stranu však měli před ostatními více než jednoroční náskok v získávání cenných zkušeností z oblasti organizování kombinovaných přeprav na mezinárodních kontinentálních linkách. Mimo jiné i díky tomuto jejich kroku můžeme dnes hodnotit první kontinentální linky kombinované dopravy na území ČR jako velmi úspěšné také v období hospodářské krize. Rovněž na Slovensku existuje program investiční podpory a dotací ve výši 15 %. Investiční dotace do přepravních jednotek použitelných v kombinované dopravě silnice -železnice napomáhá ke zvýšení konkurenceschopnosti českých dopravních společností na přepravním trhu a zároveň je významným způsobem motivuje k využívání železniční dopravní cesty. Samozřejmě za předpokladu existujících možností rychlé a spolehlivé přepravy po železničních kolejích – tj.existence kontinentálních linek mezi jednotlivými terminály kombinované dopravy. Investiční dotace do přepravních jednotek současně zkracuje délku počátečního ztrátového období po zahájení jejich provozu. Nedostatek infrastruktury překládkových míst s garancí volného přístupu V dopravě a logistice je úkolem privátního sektoru organizovat přepravní a logistické služby, úlohou státu je dát k dispozici infrastrukturu. Kombinovaná přeprava silnice/železnice může být efektivní 125 jedině za podmínky, že bude provozována v masovém měřítku. Zdá se, že nepříjemnou brzdou dalšího žádoucího rozvoje linek kombinované dopravy bude především chybějící infrastruktura překladišť s garancí volného přístupu. Infrastruktura překládkových míst, které tuto důležitou podmínku splňují, bude pravděpodobně už letos velmi citelně chybět především v oblasti střední Moravy. Hospodářská krize kontinentální linky neohrozila, naopak posílila jejich význam Hospodářská krize přiměla dopravce k intenzivnímu hledání všech možných úspor v nákladech. Využití kontinentálních linek „Bohemia Express“ mezi severočeskými Lovosicemi a 700 km vzdáleným Duisburgem nebo severoněmeckým Hamburkem takové úspory nabídlo. Podíl zásilek českých silničních dopravců na vlacích „Bohemia Express“ se meziročně ztrojnásobil. Z pohledu použitých přepravních jednotek v průběhu roku 2009 nejvíce posílil význam sedlových návěsů, jejichž podíl posílil na 22 %. Pokles přeprav v důsledku hospodářské krize byl po prvním pololetí znovu vystřídán růstem. Zásluhu na tom mají především české dopravní firmy, které na vlaky přivedly zcela nové přepravy. Silniční dopravci konečně správně pochopili nový trend kombinované dopravy, který je pro ně službou a nikoliv konkurencí. Přepravené objemy na vlacích "Bohemia Express" 12000 10843 10895 10000 7611 8000 TEU 9284 9350 9797 11230 6000 4000 2000 0 1746 0 571 5 05 06 06 07 07 08 08 09 09 00 20 20 20 20 20 20 20 20 20 .2 r r r r r r r r r r a a a a a a a a a a ye ye ye ye ye ye ye ye ye ye lflflflflflflflflflfa a a a a a a a a a h h h h h h h h h h 1. 2. 1. 2. 1. 2. 1. 2. 1. 2. dosažený trend v letech 2005 - 2008 po jednotlivých pololetích Společná výzva silničních a železničních dopravců V České republice existují schválené a platné programy na podporu kombinované dopravy, tyto programy však nejsou podloženy finančními Silniční dopravci sdružení do ČESMAD BOHEMIA Chybí účinnázdroji. a přesvědčivá osvěta z toho důvodu společně s národním železničním dopravcem ČD Cargo vydali výzvu státní správě k Pohled silničního dopravce naplňování programů. K výzvě přednesené na valné hromadě Svazu dopravy v Praze dne 4.3.2010 se Z pohledu lze formulovat pět nejpádnějších důvodů, které vedou silniční Svaz dopravysilničního ČR připojildopravce s tím, že výzva bude adresována přímo předsedovi vlády. dopravce ke hledání alternativních cest a k tomu, aby se vážně zabývali z jejich pohledu organizačně poněkud náročnějším způsobem osvěta přepravy: Chybí účinná a přesvědčivá Pohled silničního dopravce Z pohledu silničního dopravce lze formulovat pět nejpádnějších důvodů, které vedou silniční dopravce ke hledání alternativních cest a k tomu, aby se vážně zabývali z jejich pohledu organizačně poněkud • Rostoucí sazby mýtného náročnějším způsobem přepravy: • Rostoucí mýtného • Růstsazby cen paliv • Růst cen paliv • Přetížená silniční infrastruktura • Přetížená silniční infrastruktura • Nedostatek kvalifikovaných řidičů 126 • Nedostatek kvalifikovaných řidičů • Tlak zákazníků a veřejnosti na ekologicky šetrnější dopravu • Tlak zákazníků a veřejnosti na ekologicky šetrnější dopravu • Menší kapitálová náročnost (méně tahačů) Pohled koncového zákazníka Pro konečného zákazníka se při využití kombinované přepravy silnice-železnice-silnice z praktického pohledu vlastně nic zásadního nemění. I nadále jedná o ceně za celou přepravu se svým silničním dopravcem, i nadále objednává realizaci jednotlivých přeprav u svého silničního dopravce, i nadále nakládá své zboží do kamionu, tedy do návěsu nebo výměnných nástaveb a ze stejného kamionu ho také vykládá u příjemce zboží v cíli cesty. O skutečnost, že se rozhodující úsek přepravní cesty neodehrává po dálnicích, nýbrž po železnici, se nemusí odesílatel ani příjemce zboží vůbec starat. Všechno potřebné zařídí silniční dopravce se svými partnery. Výhodou pro zákazníka je, že nedochází k žádné překládce zboží mezi různými přepravními jednotkami. Zboží je po celou dobu přepravy bezpečně uloženo v jedné přepravní jednotce. Pro majitele zboží se tedy nic nemusí měnit, použití ekologicky šetrnějšího způsobu kombinované přepravy v kombinaci se železnicí může naopak marketingově využít a tím získat výhodu před konkurencí. Strategicky nesporně nejdůležitější výhodou pro konečného zákazníka je diverzifikace rizik na dva dopravní obory – např. v případě stávky na železnici anebo naopak blokády silnic -a to při stejné anebo dokonce vyšší míře spolehlivosti a bezpečnosti přepravy. Na dopravní obor, který je za dané situace výhodnější, může pak flexibilně směrovat větší podíl přepravovaných objemů. Literatura: Projekt DIOMIS 1 127 128 Ralf-Charley Schultze GEFCO, Rakúsko Návrhy riešenia kombinovanej dopravy (Kaluga project) 129 GEFCO – Projekt Kaluga: multimodálna výzva GEFCO: celosvetová sieť a Kaluga • • • • 130 Kaluga - 120 km juhovýchodne od Moskvy Región Kaluga : 1 milión obyvateľov Mesto Kaluga : 341.700 obyvateľov Ekonomický rast regiónu je spojený s príchodom zahraničných investorov: VW, PSA & MMC, Volvo, GE, Samsung, Nestlé, John Deere, Faurecia, Visteon Peugeot Citroën Mitsubishi Automobiles - Rusko • JV 70% PSA / 30% MMC • 145 ha v rámci priemyselnej zóny v lokalite Rosva • investície vo výške 300 M € • 2600 zamestnancov • Peugeot 308 & 4007 Citroën C4 & C-Crosser Mitsubishi Outlander • 204 nových áut denne (144 C-segment, 60 SUV) • SKD od marca 2010 do júna 2012 • CKD od 2012 «PCMA RUS» LLC Š 600 peciá >12 >40 0 km lny p r 0 >80 00 urč urče celko ojekt: v n e á nák ý n lad ých T ch va trasa nýc C n gón Misia : Doprava z východného Francúzska do Ruska hv o ozi a jedn v SKD (polorozmontované súčiastky) súčiastky budú montované v Kaluge die u l na tras ces u Kroky: 1 Transport 144 automobilov denne 308 & C4 zo Sochaux a te Projekt Kaluga – SKD projekt Mulhouse a 60 automobilov z Zeebrugge do Vesoul pre rozmontovanie Francúzsko Poľsko, Bieloruské hranice 2 Vesoul Z Bieloruska do Ruska 3 Malaczewisze / Brest 4 Stanica Vorotinsk Rusko 5 Do továrne Kaluga European gauge 1,435m 1,520m Kontajnery na železnici 6 Russian gauge Prekládka do ruských vozňov Transport hotových automobilov z Kalugy do GEFCO skladu súčiastok v Bykove (Moscow). 131 Projekt Kaluga : Nový typ spolupráce medzi zákazníkmi, GEFCO a železničnými spoločnosťami Výstavba koľajníc Výstavba továrne PCMA-R Projekt Kaluga – CKD projekt Misia : dodávka CKD (úplne rozmontované súčiastky) do továrne v Kaluge z ostatných závodov skupiny PSA a od iných dodávateľov z Európy a Ruska, v snahe nájsť to najlepšie riešenie… Európa > Rusko Vnútorný transport na nakladiská Svet > Rusko Transport Európa – Rusko Kaluga Konsolidácia a nakladanie kontajnerov Vnútorný transport Mercosur, Čína, Japonsko Rusko > Rusko Európske nákladiská ZÁVOD Transport cez východoeurópske prístavy a Rusko do Kalugy ZÁVOD Transport od ruských dodávateľov do Kalugy ZÁVOD 132 Ralf-Charley Schultze GEFCO, Austria Solution of intermodal transport (Kaluga project) 133 GEFCO - Kaluga Project: a multimodal challenge GEFCO: worldwide network and Kaluga • • • • 134 Kaluga - 120 km South-East from Moscow Oblast in Kaluga : 1M inhabitants City of Kaluga : 341 700 inhabitants Economic growth with VW, PSA & MMC, Volvo, GE, Samsung, Nestlé, John Deere, Faurecia, Visteon Peugeot Citroën Mitsubishi Automobiles - Russia • JV 70% PSA / 30% MMC • Area of 145 ha in the industrial zone of Rosva • Investment 300 M€ • 2600 employees • Peugeot 308 & 4007 Citroën C4 & C-Crosser Mitsubishi Outlander • 204 new cars per day (144 C-segment, 60 SUV) • SKD from March 2010 until June 2012 • CKD from 2012 «PCMA RUS» LLC The Kaluga program – SKD Project Mission : Transportation from eastern France to Russia SKD (Semi Knocked Down) parts to be assembled in Kaluga Steps: : Transport of 144 cars per day 308 & C4 from Sochaux and Mulhouse and 60 from Zeebrugge to Vesoul for disassembling 1 Transport of finished cars from Kaluga to the GEFCO car Ex tra 600 ordin > >12 400 0 k ary pr m 00 d de edic rou ojec >80 dica ated ndtrip t: tru ted T wag cks g C on for r ons the oun roa dtri p d compound Bykovo (Moscow). France Poland, Bielorussian border 2 Vesoul Bielorussia to Russia 3 Malaczewisze / Brest Russia 4 Station of Vorotinsk 5 To factory in Kaluga European gauge 1,435m 1,520m Containers on the rail Russian gauge Transshipment on Russian waggons 6 135 The Kaluga – Program: A new kind of cooperation between customer, GEFCO and the railway undertakings Construction of the tracks Construction of the factory PCMA-R The Kaluga program – CKD project Mission : supply the factory of Kaluga with CKD (completely knocked down) parts from the other factories of the PSA group and from the other suppliers in Europe and Russia, searching the best solution… Europe > Russia Inbound Transport to the platform World > Russia Transport Europe – Russia Kaluga Consolidation and loading in containers Inbound Transport Mercosur, Chine, Japon Russia > Russia Platform Europe FACTORY Transport eastern European ports and Russia to Kaluga FACTORY Transport from russian suppliers to Kaluga FACTORY 136 Helmut Jerolitsch SCHENKER & CO AG, Nemecko Rozvoj kombinácie dopravy cesta – železnica. Prípadová štúdia pre prepravy medzi strednou a juhovýchodnou Európou Development rail – road. A case study for traffics between central and southeast Europe 137 Abstrakt : Rozvoj kombinované dopravy v Evropě v uplynulých dvaceti letech plně prokazuje její konkurenceschopnost a potenciál pro další rozšíření do střední a východní Evropy. Klíčem k takovému rozvoji jsou tři základní pilíře: rozvoj neutrálních překládkových míst, nabídka linek kombinované dopravy a v neposlední řadě vhodné přepravní jednotky v rukou silničních dopravců. Pro vybudování těchto pilířů je důležitý nejen aktivní přístup všech zúčastněných stran, ale také státní podpora kombinované dopravě. Především v době krize se projevuje, že investice do kombinované dopravy přinášejí dlouhodobý užitek a to nejen silničním dopravcům a operátorům kombinované dopravy, ale také konečným zákazníkům. If you look on the actual modal share following situation is clear: there is a large potential in the railtransport of goods. Even if the rail contingent will be doubled, the modal share would increase only marginallly. Next to the huge developing-potential there are existing barriers and troubles with the handling in the international rail-traffic, which are blocking a further growth. Looking on the rail-transport between Germany and Turkey trough the corridor IV (via Sopron in Hungary), so only this distance is demanding the overcoming of five national borders as well as the integration of six independent railways in six countries. This situation is placing Rail Logistics and Forwarding, rail-department of DB Schenker, in front of big challenges. Different standards and different service understanding of several railways are bringing an extremely high demand of coordination when organising blocktrains. In addition to this there is the confrontation with variant quality-demands and the availability of convenient freight-wagons and failed tracking. To be able to offer an optimal service to the client, forwarder has to offer the requested special service and a competitive offer. The price-creation of the railways is especially critical. A comparison of prices in the period from 01/2008 to 09/2009 using the distance Munich –Istanbul for container, truck and rail transports is showing a relative stability of prices in rail-traffic compared with prices in truck-transport. The prices in the road-traffic are depending on the seasonal fluctuations – so the rail-traffic is in a way a “stopgap”, without plans from the economical point to consider the stability and the system-advantages of rail. DB Schenker has the opinion that the future of the conventional rail-traffic is the built-up of railports in southeast-Europe, meaning forwarding terminals, which are connected to efficient blocktrains and from where the distribution of goods by truck can start. DB Schenker converted this philosophy in a high dimension in practice and is operating these rail-ports in whole Europe, first of all in southeast-Europe, where the industry has marginal connection-tracks. To encourage the rail-traffic for a short-term, DB Schenker is expecting competitive offers from the rails-ways, first of all in the block-train traffic, an adequate availability of capable freight-wagons, on higher flexibility considering the prices in the south-north-traffic and on secure delay with trackingsystem. The company will built-up her rail-port grid – forthcoming with new up-to-dated terminals in Salzburg and Sofia. The model of success in rail-traffic, the block-train-system “PowerRailer” owned and operated by DB Schenker, EXIF and PROODOS since 1997, can be an example: In the 4 consolidation-points (Sopron/Hungary, Villach/Austria, Sturovo/Slovakia and Ljubljana/ Slovenia) the single-wagons consolidate into block-trains which run directly to Greece, Macedonia, Bulgaria, Serbia, Romania and Turkey. The most successful Year of this product was 2007, 4.118 blocktrains, meaning around 95.000 wagons were running at this time. The facts for the success of this service are - beside the willingness of the involved forwarders to take over the economical risk – the 138 infrastructure at the railports and the know how of 300 employees which create customer tailored door – door solutions for the industry and trade. For the future it is to be expected that the pressure on road trucking will increase further (tolls, traffic restrictions etc.). In future it will not be a matter of understanding anymore that the traction will be effected by the traditional “state-owned” railways: Especially the traditional railways will have to rethink about their existing role moreover the significance of private railway undertakings is continuously increasing. A special potential is to be seen in intermodal strategies and solutions. The system of the rolling road is not state of the art anymore because due to the high percentage of dead freight it is generally seen as unefficient. For a senseful development and realisation of the visions described before it is necessary to cooperate with railway undertakings which are willing to cooperate actively on cross border and new transport concepts. If these signs will not be realised the share of private railway undertakings will increase further. The future and the success of the international railway traffic is based on the development and construction of a efficient and multifunctional terminal infrastructure (railports) and a partnership cooperation with specialised logistic providers with a pan European networtk. 139 140 Juergen Koehl IBM Systém pre optimalizáciu logistiky kontajnerov Container Logistics Optimization System (L-OPT) 141 Abstrakt : Rozvoj súčasného svetového hospodárstva a rozvoj dopravného priemyslu prispeli k dramatickému nárastu objemu prepravovaných kontajnerov. Spoločnosti čelia novým prevádzkovým nástrahám a často je pre ne ťažké znížiť prevádzkové náklady, keď je to od nich vyžadované. Kľúčom k úspechu v dnešnom obchodnom prostredí je zdokonalená metóda prognózy, optimalizovaná logistika a zvýšená ziskovosť. Abstract: Recent developments in the world economy and the shipping industry have to lead to a dramatic increase in the volume of transported containers. Companies are facing new operational complexities and often find it difficult to scale operations when required. The key to success in today’s business environment lies in enhanced forecasting techniques, optimized logistics and improved profitability. Výzvy v logistike prepravných kontajnerov Dnešné prepravné spoločnosti čelia týmto nástrahám: Prázdne kontajnery musia byť k dispozícii v každom bode exportu a to v správnom množstve, správneho druhu, v správny čas za minimálnu cenu Spoločnosti môžu obchodovať so stovkami kontajnerov , ktoré plnia svoju úlohu v niekoľkých prepravných termináloch a často vo vnútrozemí Logistické náklady na prázdny kontajner môžu dosiahnuť stovky miliónov eur ročne „Znižovanie nákladov naďalej predstavuje najvyššiu prioritu pre akúkoľvek Iniciatívu zo strany IT v rámci sektorov nákladnej dopravy a logistiky. Aby si zasielateľské spoločnosti udržali pozíciu na trhu, musia udržiavať konkurencieschopné ceny zároveň s dokonalejšími službami, ktoré zasielatelia v dnešnej dobe požadujú. Dominantný IT trend v rámci sektoru nákladnej dopravy a logistiky bol zameraný na znižovanie prevádzkových nákladov“. – Gartner Znižovanie nákladov a komplexnosť: Logistický a optimalizačný systém (L-OPT) vytvorený vo výskumnom stredisku IBM Haifa bol vyvinutý pre prepravné spoločnosti na optimalizovanie distribúcie prázdnych kontajnerov. L-OPT je vysokový142 konný prostriedok optimalizácie a analýzy, ktorý uplatňuje sofistikované algoritmy na vytvorenie detailného plánu kontajnerov v každom prístave znižuje prevádzkové náklady. L-OPT umožňuje plynulú komunikáciu s trhom tým, že pomáha zhromažďovať rozhodujúce informácie pre každú úlohu. Tieto informácie sú potom dané k dispozícii „on line“ regionálnym a centrálnym úradom prostredníctvom širokej škály monitorovaní a hlásení, na ktoré L-OPT umožňuje veľmi rýchlo reagovať/odpovedať. Riešenie problému nerovnováhy v obchode Logistické optimalizačné riešenie umožní lodným spoločnostiam: • Predpovedať nerovnováhu v budúcom obchode priamo v prepravnom terminály • Zabezpečí dodávku kontajnerov do každého prepravného terminálu a to včas, v správnom množstve, v správnom druhu a v správnej veľkosti • Pomôže vyvinúť plán masívneho premiestňovania prázdnych kontajnerov (až 30 týždňov vopred) • Podstatne zníži ročné logistické náklady premiestňovania prázdnych kontajnerov • Zdokonalí koordináciu v rámci regionálnych a centrálnych úradov a s ústredím • Analyzuje každú „what if“ možnosť s tým, že používa vysokovýkonný nástroj, ktorý pomáha pri rozhodovaní v logistike • Umožňuje prístup k všeobecným logistickým informáciám • Výhody riešenia L-OPT L-OPT znižuje náklady, maximalizuje ziskovosť a umožňuje sa rozhodovať inteligentne, poskytuje nasledovné riešenia: • Benefity z dokonalejších predpovedí obchodov a hodnôt odchýlky • Podstatne zníži ročné náklady na premiestňovanie prázdnych kontajnerov až o 15 % • Využíva nízko nákladové alternatívy a nízko nákladové kontra-intuitívne rozhodnutia • Znižuje veľkosť kontajnerovej flotily • Využíva zdokonalenú koordináciu medzi regionálnymi logistickými pobočkami a ústredím (prostredníctvom webovej aplikácie) • Umožňuje prístup k výsledkom monitorovania a hláseniam, pričom má schopnosť reagovať na ne veľmi rýchlo • Používa vysokovýkonný prostriedok na „what if“ scenáre Obmedzenia, ktoré systém dokáže odstrániť L-OPT môže byť použitý pri rozhodovaní, analýzach a scenároch manažérskeho plánovania. Systém môže automaticky zohľadňovať veľký počet obmedzení, ktoré by inak zabránili presnému manuálnemu riešeniu problémov dopravnom priemysle. Niektoré z týchto obmedzení zahrňujú: • Rovnováhu v prepravnom termináli a pohotovostnú zásobu • Kapacitu prepravy a alokáciu partnerských dohôd • Limity kontinentálnej prepravy • „On/Off“ zmluvné podmienky prenájmu • Fixné dáta (zadané ručne) 143 L-OPT komponenty Optimalizačný systém IBM zahŕňa množstvo sofistikovaných pomôcok: • Obchodné forecasty • Prenos informácií z prepravného terminálu priamo na prepravný prostriedok • Simulovanie „what if“ scenárov prostredníctvom nástroja pre analýzu citlivosti Obchodné forecasty Pomocný program na obchodný forecasting ja založený na matematickom modeli, ktorý ponúka spoľahlivý predpokladaný obchodný obrat medzi špecifikovaným počiatočným prepravným terminálom a cieľovým prepravným terminálom. Zahŕňa nasledovné možnosti: • Forecast až na obdobie 30 týždňov • Rozloženie forecastu na konkrétny týždeň, typ kontajneru a veľkosť kontajneru • Forecast času, ktorý kontajner trávi z miesta exportu do miesta importu (bez intersekcií) • Zisťovanie súvislostí medzi forecastom nižšej úrovne a súhrnným forecastom a to pre druh/veľkosť kontajneru a rôzne geografické úrovne (región, krajina, oblasť) • Použitie vhodnej kombinácie sezónnosti a priemerných metód premiestňovania (táto kombinácia môže byť rôzna v každom prepravnom termináli) • Aplikácia mechanizmov, ktoré sa automaticky prispôsobujú a učia automaticky Prenos informácií z prepravného terminálu priamo na prepravný prostriedok Pretože sa obchodné rozhodnutia všeobecne robia na každý prepravný prostriedok osobitne, komponent prenosu informácií priamo na prepravný prostriedok umožňuje nasledovné funkcionality: • Preloží obchodné dáta z prepravného terminálu do formátu dát prepravného prostriedku, pričom sa riadi prepravnou schémou organizácie • Zdokonalí presnosť výpočtov reziduálnej kapacity • Používa osemtýždňový horizont forecastov pre plány, ktoré riešia množstvo nákladu na každý prepravný prostriedok, množstvo nákladu pre každý prepravný terminál a množstvo nákladu na každý deň a to v prepravných jednotkách, ktoré sú rozmerovo rovnajú dvadsiatim stopám (twenty-foot equivalent units -TEU) • Rozšírenie na optimalizačný nástroj pre logistiku plných kontajnerov Simulačný a analytický program pre prípady „what-if“ Tento pomocný program umožní variovať rozličné hodnoty forecastov obchodu, prevádzkových nákladov, kapacity prepravných prostriedkov, obmedzení a obtiažností. Program je veľmi praktický 144 na pozorovanie dosahu typických nepravidelností ako sú obídené prepravné terminály, dodatočné dopyty a štrajky. Príklad 1: Očakáva sa štrajk v jednom z hlavných prepravných terminálov. Spustite simuláciu s nastavenou kapacitou terminálu na veľmi malé číslo alebo 0 a následne posúďte naplánované výsledky. Príklad 2: Chcete overiť dôsledok pridania dodatočného dopytu. Spustite simuláciu so zmeneným rozvrhom prepravného prostriedku. Porovnajte pôvodné náklady a náklady vyplývajúce zo zmenených dát. Príklad 3: Predpokladajte limit na množstvo nákladu, ktorý môže byť prepravený z mesta A do mesta B za týždeň je 400 prepravných jednotiek. Spustite analýzu citlivosti, aby ste videli nárast pri zvýšení limitu o jednu jednotku na 401. Príklady využitia logistického optimalizačného riešenia Tvorba obchodných forecastov: Veľká medzinárodná lodná spoločnosť potrebovala zdokonaliť svoju schopnosť predpovedať obchod do budúcna v rozsahu 0 až 20 týždňov, v rámci doručovania formou port-to-port forecastov nákladu jednotlivých plavidiel. IBM L-OPT systém prognózy umožnil klientovi: • Automaticky sa prispôsobiť zmenám v objeme obchodu • Znížiť veľkosť kontajnerovej flotily • Zvýšiť presnosť prognózy až na 85 % a viac • Podstatne zdokonaliť rozhodovanie • Využívať nízko nákladové alternatívy Premiestňovanie prázdnych kontajnerov: Jedna z významných medzinárodných lodných spoločností ročne vynakladala stovky miliónov dolárov na premiestňovanie prázdnych kontajnerov. IBM L-OPT systém manažmentu pre kontajnery pomohol klientovi: • Znížiť ročné náklady na premiestňovanie prázdnych kontajnerov až o 10 % • Zminimalizovať veľkosť kontajnerovej flotily • Využiť nízko nákladové prevádzkové alternatívy a kontra-intuitívne rozhodovania • Zdokonaliť koordináciu v celej spoločnosti • Zvýšiť dostupnosť prázdnych kontajnerov v každom prístave a to na čas a v nevyhnutných množstvách, druhoch a veľkostiach Riadenie zisku Jeden z veľkých globálnych lodných prepravcov chcel zvrátiť hrozbu prudkého poklesu na šancu rastu. Bolo to možné tak, že proaktívne zrealizoval kľúčové iniciatívy, sústredil sa na podstatné zdokonalenia v ekonomickej výkonnosti v celom procese riadenia zisku a optimalizácie organizácie. Aktuálne IBM poskytuje klientovi „end to end“ systém logistickej implementácie, ktorá mu umožní: • Vyvinúť nové globálne systémy vstupov a výstupov • Reštrukturalizovať a zdokonaliť obchodné procesy • Implementovať sieťový manažment, riadenie zisku , manažment vzťahov so zákazníkom a riešenia v oblasti ľudských zdrojov • Od tohto riešenia sa očakáva, že prinesie zlepšenie pre kontajnerovú flotilu v rozmedzí od 5% do 10% a zníži ročné náklady v rozmedzí od 7 % do 10 %. Hodnota prínosov Nasadením L-OPT môžu klienti očakávať až 20% redukciu nákladov ročne pri premiestňovaní prázdnych kontajnerov, s úsporami vyplývajúcimi z: 145 • • • • • Redukcie veľkosti kontajnerovej flotily Zdokonaleného forecastu obchodu a odchýlnych hodnôt Posilnenej koordinácie medzi regionálnymi logistickými úradmi a ústredím (webová aplikácia) Využívania nízko-nákladových alternatív a nízko-nákladových kontra-intuitívnych rozhodnutí Dostupnosti širokej škály on-line informačných prostriedkov v progresívnych rozhodovacích aktivitách Vysokovýkonný optimalizačný systém sa môže použiť na riešenie iných výziev v cestovnom ruchu a preprave, vrátane prevádzky železničnej logisticky, cestnej prepravy a leteckej nákladnej prepravy. 146
Podobné dokumenty
Baví mě někoho udělat hezkým
při výběru modelu?
Zákaznice, které přicházejí do obchodu, už
mívají cílenou představu a vědí, jaký model
chtějí. Tam není co řešit. Většinou doporučím,
co by jim více slušelo, ale pokud to jsou tř...
číslo 2/2012 - Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
Zostaveniu virtuálneho modelu vozidla pre dynamickú analýzu predchádza dôkladná
analýza mechanickej sústavy vozidla. Zo zistenej geometrie vozidla, vlastností pružných
väzieb a definície zaťažení v...
Mentor Visual iQ VideoProbe Uživatelská příručka
kamery převádí obraz do elektronického formátu a odesílá jej zpět do sondy. Systém zobrazí obraz na příruční sestavě. Není nutné zaostřování, protože Visual iQ systém obsahuje
optický systém s pevn...
Standardy dopravní obslužnosti: centrální strategie vs. krajské priority
Standards of Public Transport in Market Economy with privatized
Transport Services
Antonín Peltrám
4/2011 - Ředitelství vodních cest ČR
se začne velmi brzy stavět. V listopadu jsme předali staveniště pro výstavbu přístavišť základní infrastruktury Baťova
kanálu ve Spytihněvi, Strážnici a Sudoměřicích-Výklopníku.