5 - MASM
Transkript
5 - MASM
2 - 2009 3 4 2 - 2009 Názov: KVALITA odborný časopis o systémoch kvality, štvrťročník Vážení čitatelia, Vydavateľ: Ing. Ladislav Majchrák MASM IČO: 22871691 Trenčianska 4, 010 08 Žilina nepatrí sa hneď na úvod ospravedlňovať, ale nedá nám to. Je nám ľúto, že toto číslo vychádza oneskorene ako je plánované. Redakčná rada: Prof. Dr. Ing. DrSc. Matej Bílý, Bratislava • Ing. Milan Šesták, TRW Steering Systems Slovakia, Nové Mesto nad Váhom • Doc. Ing. Iveta Paulová, PhD., MTF STU Trnava • Ing. Igor Mráz, PhD., LIKO Bratilava • Prof. Ing. Rúžena Petříková, CSc., DTO Ostrava • Prof. Ing. Jaroslav Nenadál, CSc., VŠB Ostrava • Prof. Ing. Zuzana Šternová, PhD., TSÚS Bratislava • Mgr. Mária Kovaľová, PhD., Tabita n.o., Štefanov • Ing. Mark Slavický, PosAm Bratislava • Ing. Peter Neuhybel, TIMAN Banská Bystrica • Ing. Emília Boďová, SAŽP Trnava • Ing. Ladislav Majchrák, MASM Žilina Vo všetkých periodikách okolo nás je mnohokrát spomínaná kríza a jej dôsledky. Tento dopad trochu cítime aj my, ale veríme, že je to len dočasné a k opätovnému rastu úrovne a potvrdeniu úspešnosti našich organizácií prispeje i to, čo vzniklo vďaka úspešnej implementácii systémov manažérstva v organizáciách. Ku comebacku chceme pomôcť aj my, informáciami, ktoré poskytujú články uverejnené v našom časopise. Adresa redakcie: Na Šefranici 5 010 01 Žilina Tel/fax: +421/7632 362 e-mail: [email protected] www.masm.sk Jazyková korektúra: Marian Schmidt Technická a grafická úprava: DRaM Žilina, [email protected] Tlač: Krupa print, s.r.o., Žilina Dátum vydania: júl 2009, Ročník XVII, Por. číslo 2/2009 Cena výtlačku: 5,39 EUR Evidenčné číslo: EV 3203/09 ISSN: 1335-9231 e d i t o r i a l Ročník XVII Číslo 2/2009 Čo Vám ponúkame v tomto čísle? Trochu informácií zo zahraničia, kde vďaka jednému z členov redakčnej rady, Markovi Slavickému, ponúkame informácie, čo priniesla implementácia Modelu výnimočnosti EFQM v jednej z najvýznamnejších inštitúcií vo Francúzsku, vo francúzskej pošte. Veľmi blízko k tejto téme je i článok na pokračovanie, článok nášho priateľa profesora Nenadála, zaoberajúci sa benchmarkingom. Tak užitočnému nástroju nielen pre vlastné učenie sa, ale hlavne pri nastavení si vyššej latky, pri zvyšovaní výkonnosti organizácie. Články zamerané na nástroje využívané v systéme manažérstva v organizáciách, spôsobilosť a angažovanosť ľudského potenciálu v organizáciách vhodne dopĺňa i veľmi zaujímavý článok v oblasti hodnotenia kvality služieb v pohostinstvách. Veríme, že v ponúkaných informáciach, ktoré vás oslovia, nájdete inšpiráciu a možnosť nasmerovania vašich aktivít v procese neustáleho zlepšovania sa. Leto je už skoro za nami a jeseň si pamätáme ako obdobie zmien. Sme presvedčení, že tohtoročnú jeseň budeme vnímať v pozitívnom slova zmysle a v očakávaní lepších výsledkov. Vaša redakcia Príspevky odborne posudzuje a ich uverejnenie schvaľuje redakčná rada. Nevyžiadané rukopisy a obrazový materiál nevraciame. Kopírovanie, znovupublikovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Názory prezentované autormi článkov nie sú oficiálnymi stanoviskami vydavateľa. 2 - 2009 5 6 2 - 2009 OBSAH ZO ZAHRANIČIA 6 Partenariats Institut Qualité & Performance: Model výnimočnosti EFQM vo francúzskej pošte EFQM Excellence Model in french post KVALITA V PRAXI 15 Blecharz, P., Štverková, H.: Kvalita služeb v pohostinství Quality of Service in the hospitality sector Kubo, S.: Trendy v štátnom overovaní kvality o b s a h 10 SYSTÉMY KVALITY 16 22 30 Bílý, M., Šalgovičová, J.: Angažovanosť ľudí a ich kompetentnosť v systémoch manažérstva kvality People‘s involvement and their competency in the Quality Management System Nenadál, J.: Jak začít s benchmarkingem? Část 1 How to start with Benchmarking? Part 1 Kasanická, M.: Lean Six Sigma je záväzok Lean Six Sigma is a Commitment ENVIRONMENT 32 Boďová, E.: Uhlíková stopa – čo to je, aký má význam a ako ju merať Carbon foot mark - what is it, what is the significance and how to measure MANAŽÉRSTVO 38 Hutníková, A.: Záchranné koleso pre firmy ohrozené krízou v podobe krízovej komunikácie Lifebuoy for company‘s affected by the crisis through crisis communication INFORMÁCIE 42 Marton, M.: Aplikácia metódy DOE pri procese lisovania hriadeľov vo firme TRW Steering System Slovakia, s.r.o. DOE Method Implementation by shaft pressing process in the TRW Steering System Slovakia, Ltd. PRÍLOHA 47 Prehľad certifikovaných organizácií 2 - 2009 7 R E S U M É EFQM Excellence Model in french post z a h r a n i č i a The Article provides several interviews with key managers of La Poste Group and describes ways and benefits of EFQM Excellence Model implementation in this company. This article is published in KVALITA Magazine with the kind permission of Mr. Jagues Séget. Článok prevzatý od Partenariats Institut Qualité & Performance so súhlasom Jacques Ségota rozhovor z o MODEL VÝNIMOČNOSTI EFQM VO FRANCÚZSKEJ POŠTE Použitie prístupu a adaptability Modelu EFQM Jacques Ségot, námestník riaditela pre kvalitu, La Poste Group Čo sa deje s implementáciou Modelu EFQM v poštovej asociácii? Výnimočnosť v rámci Modelu EFQM sa používa vo väčšine veľkých poštových organizácií v Európe (European Post Office Groups), a to v Nemecku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Maďarsku, Švajčiarsku, Grécku, Francúzsku... La Poste tak ako iné organizácie kultivuje, zdokonaľuje a rozvíja výnimočnosť na dennej báze a má neustále rastúce plány na roky dopredu. Nasledujúc počiatočné pokusy v relatívne nemenných oblastiach, sa hlavné organizačné jednotky zapájajú do procesu a sú mobilizované desiatky pobočiek a tisíce ľudí. Čo priniesol Model EFQM vašej organizácii? Pre nás je Model EFQM v prvom rade vynikajúci nástroj pre integráciu rôzných existujúcich procesov. Dovoľuje nám jednoduchšie vytvoriť synergiu medzi naši- 8 2 - 2009 mi rôznorodými manažérskymi procesmi, ktoré zlepšujú synergický efekt zameraný na spokojnosť zákazníkov. Okrem toho Model EFQM ponúka jedinečnú flexibilitu a adaptabilitu pre organizáciu, ktorá ho používa. V La Poste je každý EFQM proces iný v závislosti na úlohách, cieľoch a obchodných prioritách. Týka sa to predovšetkým: • troch základných konceptov excelentnosti: lepšia spokojnosť zákazníkov, rozvoj a zapojenie zamestnancov, alebo riadenie na základe procesov a faktov, o čom máme dobrú evidenciu; • ďalej piatich iných konceptov: orientácia na výsledky, vodcovstvo, zlepšovanie a učenie sa, partnerstvo a spoločenská zodpovednosť. La Poste vie, že sa môže spoľahnúť na zapojenie sa všetkých svojich zamestnancov. Napísali ste veľké množstvo prác zameraných na kvalitu. Môžete nám povedať o poslednej - Who Framed Excllence? Who Framed Excllence? je niečo iné, pretože táto kniha publikovaná Insepom v spolupráci so spisovateľom Christianom Maréchalom, odborníkom na vzdelávanie, je detektívny román zaoberajúci sa otázkami kvality. Môže excelentnosť zabíjať? Toto je otázka adresovaná v novom prípade tímom vyšetrovateľov okolo húževnatého Carla Brunetta. Rozsiahle vyšetrovanie naprieč celou Európou sa začalo objavením tela Jeana Latora. Cieľom bolo zistiť, čo sa skrýva za iniciálmi EFQM a dostať sa tak k vzniku Európskej ceny za kvalitu EEA, ktorá je udeľovaná každoročne najlepším firmám. Týmto vzdelávacím thrillerom zabijete dve muchy jednou ranou. Čítaním detektívky sa uvolní napätie a súčasne si ani neuvedomíte, ako ste prišli na to, prečo sa Model EFQM stal kľúčovým nástrojom k udržateľnej excelentnosti. rozhovor Spokojnosť zákazníka: prispôsobenie modelu k tomu, čo sa skutočne deje vo vnútri organizácie Divízia pošty severného Paríža je držiteľom ocenenia C2E (Commitment to Excellence) od septembra 2007. Ako ste odštartovali implementáciu Modelu EFQM? rozhovor Mali sme šťastie. Implementovali sme Model EFQM v rovnakej dobe, ako sa u nás vymenilo vedenie firmy. Bola to skutočne dobrá príležitosť, pretože model bol kompletne stotožnený s novými cieľmi vedenia a jasne zákaznícky orientovaný. Zapojenie všetkých zamestnancov bolo jedným z kľúčových faktorov úspechu v tomto procese. Najprv sme preložili jazyk Modelu EFQM, vylúčili žargón manažmentu kvality a zjednodušili celkový koncept použitím spoločného jazyka, čo je vlastne súčasťou našej firemnej kultúry. Vy máte takisto zavedené paralelne procesy ISO 9001. EFQM nám umožnila zaviesť novú dynamiku do našich procesov ISO 9001 (certifikovaný od apríla 2007), ktorý sa nám zdal až príliš komplikovaný a veľmi reštriktívny a nemotivujúci. A aké sú výsledky hodnotenia spokojnosti zákazníkov? Na začiatku roku 2006 bol náš výsledok z hodnotenia spokojnosti zákazníkov 41 bodov a dnes máme 54. Vyvinuli sme enormné úsilie, aby sme lepšie počúvali našich zákazníkov. Napríklad sme použili interný prieskum spokojnosti na internete, a to nám umožnilo pozbierať sťažnosti i odporúčania pre oblasť zlepšovania od našich zákazníkov. Akú radu by ste dali niekomu, kto implementuje proces EFQM? V prvom rade potrebujete prispôsobiť model tomu, čo sa práve deje vo vašej organizácii - a to zhora nadol. To znamená od manažmentu až po radových zamestnancov tak, aby bolo jasné, že je zákazník vždy pre nás najdôležitejší. Taktiež si myslím, že je najdôležitejšie vytvoriť sieť spolupráce pre zavedenie procesu implementácie Modelu EFQM do každodenného života. A napokon, čo je veľmi podstatné, model sa musí adaptovať do aktuálnych potrieb vedenia. To je vlastne spôsob, akým sa stáva model skutočným nástrojom vrcholového manažmentu a zabezpečí sa tak úplne proces implementovania a nastavenia Modelu EFQM. Manažéri kvality uskutočňujúci pilotný projekt zavedenia EFQM sú tak trochu ako dirigenti orchestra. Využívajú nepriamo svoje skúsenosti, aby zdokonalili celkovú víziu vykonnosti spoločnosti, a to bez toho, aby stratili skutočný pohľad na to, čo sa deje v obore! z o Manažéri kvality riadiaci proces EFQM sú tak trochu ako dirigenti orchestra. z a h r a n i č i a Pierre Agullo, riaditeľ pre styk so zákazníkmi, divízia pošty (severný Paríž), La Poste Group Rozvoj a zapojenie zamestnancov je kritickým faktorom úspechu Henri Baque, riaditeľ pre styk s medzinárodnými zákazníkmi, divízia HR, La Poste Group Prevádzková divízia HR má 1800 zamestnancov pracujúcich v Montrouge, Nantes a v 24 regionálnych centrách. Uskutočňuje riadenie a správu miezd pre 290 tisíc zamestnancov La Poste. Prečo ste si vybrali proces implementácie Modelu EFQM a nie iný? Implementácia Modelu EFQM znamená, že môžeme využiť systém diagnostikovania, ktorý nám momentálne vyhovuje a ktorý ukazuje naše silné stránky a oblasti pre zlepšovanie naprieč celého vedenia podniku, a tiež pre každé kritérium a kaž- 2 - 2009 9 EQFM v spoločnosti La Poste Group z a h r a n i č i a 1988 vytvorenie EFQM 1991 spustenie Modelu EFQM 1992 XEROX prvá organizácia ocenená EFQM IQP konferencia EFQM Learning Edge v La Poste, Paríž 2001 z o vytvorenie certifikátov EFQM • C2E (Commited to Excellence) • R4E (Recognised for Excellence) IQP Fórum EFQM HR spúšťa proces C2E Divízia pošty spúšťa proces C2E prvá poštová jednotka získala ocenenie C2E EFQM 2000 IQP skúsenosti európskeho spoločenstva pôšt na EFQM DAIC ocenené EFQM Divízia kvality DAIC ocenené spoločnosti R4E ocenená C2E ognózy vára pr t y v a a j ripá Inštitút kvalit y a výkonnosti sa p 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 revízia modelu EFQM dé oddelenie. Tento systém diagnostikovania sme uskutočnili pomocou samohodnotiacieho dotazníka (49 otázok), ktorý bol zaslaný všetkým zainteresovaným, aby ho vyplnili na základe dobrovoľnosti. Každý účastník mal tak možnosť pripomienkovať prácu vedenia firmy. Návratnosť dotazníka bola 74%. Model EFQM nám umožnil pochopiť všetky kritéria ovplyvňujúce naše služby, omnoho lepšie než akýkoľvek iný nástroj. Vďaka tomu máme dnes zhodnotené naše silné stránky a oblasti pre zlepšovanie od každého zainteresovaného, ktorý je zapojený do našich činností (interní zákazníci, zamestnanci, partneri, externé organizácie). Takže samohodnotenie zabezpečí, že sa všetky ukryté nedokonalé činnosti prejavia? Predovšetkým samohodnotenie umožňuje meranie pochopenia a pripravenosti všetkých zamestnancov v oblasti stratégie, výsledkov, interných postupov prevádzky a vzťahu so zákazníkmi a partnermi. Tiež umožňuje diagnostikovať definované a zdieľané metodiky prevádzky. Slabé stránky sú viac menej známe, ale táto metodika ich dopomáha objasniť a príčiny sa môžu potom dohľadať a riešiť. Náročnosť spočíva v znalosti ako premeniť tieto informácie zo samohodnotenia do konkrétnych činností, s viditeľnými výsledkami a motiváciou pre každého. Dosiahli ste 74% návratnosti dotazníkov pre vaše samohodnotenie. Ako motivujete zamestnancov na implementáciu Modelu EFQM? Táto motivácia je vlastne splnenie určitých požiadaviek. Po prvé to znamená plné zapojenie riadiacej štruktúry do definovaní cieľov, stanovenia procesov riadenia, mobilizácie zdrojov a zaručenie, že toto zapojenie je dodržiavané. Po ďalšie, úspech závisí od zapojení vedenia, ktoré sa účastní procesu a rešpektuje metodiku a nástroje pre jej implementáciu. A nakoniec, komunikácia počas implementácie nie je len základom pre vyjasnenie súčasného stavu a určenie stupňa pokroku všetkých zainteresovaných, ale slúži aj pre reportovanie diagnóz a uskutočnených činností. Diskusia a zdieľanie skúseností Francúzsky benchmarkingový klub pre samohodnotenie Vedenie tímu pre internú kvalitu a audity skupiny viedlo ben- 10 2 - 2009 chmarkingové aktivity s približne 20 firmami na tému samohodnotenie v spolupráci s AFNOR, ktorá reprezentuje EFQM vo Francúzsku. Čo je samohodnotenie? Aké sú jej charakteristiky, aké sú výstupy, rozhodujúce faktory úspechu, výhody, obmedzenia a limity? Výsledky z benchmarkingu Prvé stretnutie spoločenstva Postal Community of Practice (CoP) sa uskutočnilo s láskavým dovolením La Poste v ich priestoroch v Paríži v dňoch 8. a 9. februára 2007. Významnou časťou stretnutia bola diskusia o cieľoch a spôsoboch práce pre budúcnosť poštového spoločenstva EFQM CoP. Všetci zástupcovia sa zhodli, že stretnutie bolo mimoriadne užitočné pre zdieľanie neformálnych vedomostí. Každý bol motivovaný pokračovať s CoP a nasledujúce témy budú výborným námetom pre Po roku práce dvadsať účastníkov definovalo jasné charakteristiky a špecifické výhody benchmarkingu. Zhrnuli sériu dobrých praktík a nástrojov potrebných pre správne uskutočnenie všetkých stupňov úspešného samohodnotenia. Vyvinuli sme firemný diagram založený na modeli a predovšetkým sme implementovali Red Threads - červené nite, ktoré výrazne formujú konkrétne prístupové body pre mnohých užívateľov. Výsledky boli prezento- Európske spoločenstvo Postal Community pre používanie EFQM ďalšie stretnutia: • riadenie styku so zákazníkmi – metódy reportovania sťažností zákazníkov, • motivácia zamestnancov pre kultúru kvality, • spoločenská zodpovednosť, • benchmarkingové nástroje, • systém manažérstva kvality, • vývoj procesov – funkčné prepojenie v procesoch, • strategické neustále zlepšovanie, • dialógy na tému riešenia budúceho množstva pošty, • vzťahy so zákazníkmi a komunikačné prostriedky. Po Štokholme a Londýne sa budúce stretnutie uskutoční vo Fínsku. Zástupcovia sú z Belgium Post, z Itelly (Fínsko), Magyar Posta, Posten AB, Royal Mail, Post Dánsko, Hellenic Post a Post Švédsko. z a h r a n i č i a vané na Fóre EFQM 2008 v Paríži a potom publikovateľné v priebehu kurzu 2009. z o Bol to pokus, ako poskytnúť konkrétne odpovede na tieto otázky, ktoré sme priniesli spoločne s ďalšími približne 20 firmami a ktoré boli vytvorené pre benchmarking pre zdieľanie a zlepšenie vlastnej samohodnotiacej praxi. Integrácia a synergia modelov EFQM a ISO 9001 EFQM a Investors in People (IiP) Model EFQM a ISO 9001:2000 sú veľmi podobné. V uvedenom grafe je znázornený spoločný prínos normy ISO 9001 s hlavnými kritériami Modelu EFQM. V rámci procesov EFQM je metodika IiP obzvlášť vhodná v dvoch kritériách európskej štruktúry: Zamestnanci a Výsledky – zamestnanci. IiP taktiež umožňuje pracovať iniciatívne na kritériách Vedenie, Politika a stratégia a Kľúčové výsledky výkonnosti. ISO Invesrors in people ISO 9001 zamestnanci –výsledky zamestnanci vedenie politika a stratégia partnerstvo a zdroje procesy výsledky – zákazníci spoločnosť – výsledky zamestnanci –výsledky zamestnanci kľúčové výsledky výkonnosti vedenie politika a stratégia partnerstvo a zdroje procesy výsledky – zákazníci kľúčové výsledky výkonnosti spoločnosť – výsledky 2 - 2009 11 R E S U M É Quality of Service in the hospitality sector k v a l i t a v p r a x i In the USA, hospitality services play a major role in the economy - over 80% of employees work in the service sector and similar trends have started to occur in our country in the last years. We look at just one of a large variety of services - the hospitality sector which is one of the most frequently provided services. Pavel Blecharz, Hana Štverková, VŠB-TU Ostrava Ekonomická fakulta KVALITA SLUŽEB V POHOSTINSTVÍ Úvod Kvalita v průmyslových organizacích je v České republice i na Slovensku, hlavně díky automobilovému průmyslu na úrovni srovnatelné s Evropou i se světem. V USA hrají hlavní roli v ekonomice služby (okolo 80% zaměstnanců pracuje ve službách) a podobný trend se v posledních letech začíná projevovat i v České republice a na Slovensku. Proto bude jistě vhodné zabývat se otázkou kvality ve službách. Oblast služeb je velice různorodá. Mezi služby patří návštěva kadeřníka nebo psychologa, stejně jako mytí auta nebo zásah hasičů nebo policie. Proto z této nepřeberné škály vybíráme pouze jednu vybranou specifickou část – oblast pohostinství. Důvodem je, že tato oblast patří mezi jednu z nejčastěji poskytovaných služeb. Tento text se proto zabývá zjišťováním spokojenosti zákazníka v oblasti pohostinství v České republice. Na začátek je asi vhodné odpověď na otázku, co je to vůbec služba? 12 2 - 2009 „Služba je poskytována formou určitých činností nebo užitků, které jeden subjekt poskytuje druhému subjektu a po provedení služby nedochází k převodu vlastnictví“ [2]. Služba je ve své podstatě nehmotná, pouze je doprovázena tu více, tu méně, nějakými hmotnými prvky. V restauraci jsou těmito hmotnými prvky jídlo, pití, ale také jídelní či nápojový lístek, hezký ubrus, pohodlná židle a další věci. Mezi nehmotné prvky pak patří zejména všechny vlastnosti obsluhy (rychlost, vstřícnost, úsměv atd.). Abychom zjistili skutečnou spokojenost zákazníka, musíme vědět, co zákazník chce, neboli zjistit jeho skutečné požadavky. Majitelé restaurací nebo obecně všichni poskytovatelé služeb dělají průzkum spokojenosti často tak, že si požadavky zákazníka určí sami, což je velká chyba. Pochopitelně, že jim pak průzkum spokojenosti dává mnohem lepší výsledky než odpovídá realitě. Ve skutečnosti totiž poskytovatel služby určí jako požadavky zákazníka to, co si myslí, že jsou jeho požadavky. Proto autoři textu napřed na vzorku 526 zákazníků zjistili jejich požadavky. Toto bylo provedeno tak, že každý zákazník napsal svých 15 nejpreferovanějších požadavků, poté byly tyto požadavky seřazeny podle četnosti výskytu sestupně. 15 požadavků s nejvyšší celkovou četností bylo pak vybráno jako klíčové požadavky zákazníka (Voice of Customer, VOC). Jde o metodiku prezentovanou v literatuře [1]. Pro zajímavost totéž bylo provedeno u poskytovatelů služeb (velikost vzorku 50). Požadavky zákazníka se kryly s požadavky, které určili poskytovatelé pohostinských služeb na 66%. Vlastní výzkum spokojenosti zákazníka s pohostinskými službami využívá tedy skutečný VOC, který je představován 15 nejvíce frekventovanými požadavky zákazníků na pohostinské služby. 1. Základní analýza dat týkající se spokojenosti zákazníka Autory byl proveden průzkum spokojenosti zákazníků s těmito 15 parametry. Vzorek má veli- Tabulka 1: Úroveň provedení parametrů služby (kvalita vnímaná zákazníkem). ucházející dobrá vynikající aritmetický průměr 1) obsluha - ochotná 54 203 216 53 2,510 2) jídlo - šíře výběru 8 67 442 9 2,860 17 68 392 49 2,900 0 147 374 5 2,730 5) čistota - toalety a hygien.zařízení 73 367 86 0 2,025 6) prostředí - styl 15 227 245 39 2,586 7) přiměřená cena 78 375 73 0 1,991 8) nápoje - kvalita 0 44 471 11 2,937 9) prostředí - čistota 4 102 394 26 2,840 10) obsluha - rychlá 15 241 221 49 2,578 8 77 405 36 2,891 11 89 384 42 2,869 1 121 276 128 3,010 14) jídlo - rychlost přípravy 24 328 118 56 2,392 15) dostupnost, poloha 24 76 311 115 3) jídlo - kvalitní 4) prostředí - atmosféra 11) prostředí - nekuřácké, dělené 12) prostředí - vybavení 13) nádobí - čistota Součet v špatná k v a l i t a Požadavky p r a x i Kvalita provedení 2,983 40,099 Průměrná hodnota úrovně provedení: 40,099/15 = 2,673 kost 526 respondentů (526 vyplněných dotazníků) a jedná se o náhodně vybraný vzorek. Tento výzkum byl prováděn v dubnu 2009. Zákazník pro každý parametr služby určil úroveň (kvalitu) provedení a důležitost. Použitá bodová stupnice je od 1 do 4. Kdy 1 představuje nejhorší hodnotu a 4 nejlepší hodnotu pro úroveň provedení, resp. nejmenší a největší důležitost. Výsledky průzkumu včetně základní statistiky (četnost, průměr) ukazují tabulky 1 a 2. Z průměrné úrovně provedení můžeme vypočítat souhrnné kriterium provedení, které vyjádříme v %. Tzn. 100% by byl průměr 4 a naše hodnota je 2,673. Což je 66,828% a překračujeme hra- nici 60%. Toto je hranice, kdy se obecně můžeme přiklonit na stranu splnění. Např. v automobilovém průmyslu je hranice splnění 60% nutná ke schválení dodavatele „s výhradami“[4]. Tzn. na otázku, zda jsou zákazníci se službami spokojeni, odpovídáme ano. Na otázku jak moc jsou zákazníci spokojeni nebude jednoznačná odpověď. Obecně není stanovena žádná procentuální hodnota, na které by se měla firma pohybovat, a bude závislá na odvětví a konkurenci. Např. společnost Swiss Air má tuto hranici stanovenou na 90% [2]. Je ale pravděpodobné, že pokud by si firma stanovila hranici 80% (podle [4] kategorie AB u schvalování dodavatele v automobilovém průmyslu, tj. převážně splněno) a tuto hranici splnila, dostane se mezi absolut- ní špičku co se týče kvality v našich podmínkách. Průměrná hodnota důležitosti větší než 3 indikuje, že jsme vybrali z předchozího výzkumu skutečně důležité požadavky. Nás v této chvíli bude zajímat, jak dosáhnout maximálního efektu zlepšení se zaměřením na priority. K identifikaci potřeby zlepšení poslouží grafické zpracování dat (okno zákazníka), které je prezentováno v části 3. Než přistoupíme ke grafické analýze, je ještě vhodné provést, nebo přesněji řečeno dokončit analýzu variability. Jedním z ukazatelů variability je aritmetický průměr (poloha rozdělení), druhý ukazatel musí popsat rozptýlenost dat. K tomuto účelu se použí- 2 - 2009 13 Tabulka 2: Důležitost požadavků pro zákazníka. Důležitost v p r a x i Požadavky nevýznamné méně významné důležité mimořádně důležité aritmetický průměr 1) obsluha - ochotná 21 59 318 128 3,051 2) jídlo - šíře výběru 2 230 266 28 2,608 3) jídlo - kvalitní 8 93 151 274 3,314 42 198 269 17 2,496 0 25 163 338 3,595 6) prostředí - styl 17 185 201 123 2,817 7) přiměřená cena 32 153 327 14 2,614 8) nápoje - kvalita 0 50 212 264 3,407 9) prostředí - čistota 0 21 143 362 3,648 10) obsluha - rychlá 13 198 286 29 2,629 11) prostředí - nekuřácké, dělené 2 32 347 145 3,207 12) prostředí - vybavení 3 314 196 13 2,416 13) nádobí - čistota 0 6 86 434 3,814 76 185 178 87 2,525 5 75 418 28 2,892 k v a l i t a 4) prostředí - atmosféra 5) čistota - toalety a hygien. zařízení 14) jídlo - rychlost přípravy 15) dostupnost, poloha 45,034 Součet Průměrná hodnota důležitosti: 45,034/15 = 3,002 vá rozptyl, nebo častěji směrodatná odchylka. Problém při použití směrodatné odchylky může nastat při její interpretaci. Je směrodatná odchylka velká, malá nebo přiměřená? Proto lepší bude využít sofistikovanější postup – analýzu rozptylu dat (ANOVA) [3]. ANOVA nám dá odpověď na otázku, jestli data jsou konzistentní, tj. zda respondenti mají vesměs podobný nebo stejný názor. 2. ANOVA pro důležitosti a úrovně provedení Analýzu rozptylu musíme provést pro každý parametr, a to pro důležitost i pro stupeň plnění. Tyto rozsáhlé výpočty jsou provedeny pomocí softvéru Excel a na tomto místě je ukázán jen příklad vý- 14 2 - 2009 počtu pro první parametr a jeho důležitost. Cílem je zjistit, zda jsou data konzistentní (respondenti odpovídají podobně), čili zda má aritmetický průměr dobrou vypovídací schopnost. ANOVA pro důležitost Použijeme tabulku 2 jako zdroj dat. V prvním řádku máme parametr „ochotná obsluha“. 21 respondentů označilo parametr jako nevýznamný, 59 respondentů jako méně významný, 318 dotazovaných jako důležitý a 128 dotazovaných jako mimořádně důležitý. Celkem bylo tedy k dispozici 526 dotazovaných. Máme 4 skupiny dat (odpovědí), celkový počet výsledků (skupin) je proto 4. Celkový počet stupňů volnosti: fT = celkový počet výsledků -1 = 4 -1= 3 Průměr odpovědí ve skupině dat: celkem: 526/4 = 131,5 tj. = 131,5 Celkový součet čtverců: ST = (Y1)2+(Y2)2+…+(Y4)2 = (21)2 + (59)2 + …. + (128)2 = 121430 Součet čtverců pro průměr: Sm= n . (Y)2 = 4.(131,5)2 = 69169 Součet čtverců pro chybu: Se = ST – Sm = 121430 - 69169 = 52261 Rozptyl pro průměr: Vm = Sm / fm = 69169/1 = 69169 fE počet stupňů volnosti pro chybu, fe = fT – fm = 3 -1 = 2 Nebo koeficient spolehlivosti CL: CL =1-alfa = 1-0,14 = 0,86 Koeficient spolehlivosti volíme obvykle 90% [3], náš vypočtený koeficient má hodnotu necelých 75,5%, a proto jsou data konzistentní. Celkově o konzistentnosti dat vypovídá následující tabulka 2.2, kde jsou ukázány vypočtené hodnoty alfa a CL. Data z průzkumu týkající se důležitosti ukazují, že parametr rychlost přípravy jídla je nekonzistentní, tj. zákazníci odpovídají statisticky V ochotná obsluha (průměr) 1 69169 chyba 2 52261 26130,5 celkem 3 121430 69169 významně rozdílně. Špatná konzistence dat je způsobena buďto nejasnou definicí parametru nebo se názor respondentů prostě významně odlišuje. Rychlost přípravy jídla je v tomto případě zcela jasná definice parametru, a proto variabilitu odpovědí můžeme přisoudit spíše rozdílným preferencím zákazníků. Hodnotu průměru pro tuto položku budeme proto považovat pouze za orientační s tím, že tato položka bude vyžadovat zvýšenou pozornost při interpretaci. ANOVA pro úroveň provedení (kvalita) Zcela analogickým způsobem byla provedena ANOVA pro úroveň F ALFA CL 2,647 0,245268 0,754732 vnímání kvality provedení. Data z průzkumu týkající se úrovně (kvality) provedení ukázala, že všechny parametry jsou konzistentní, tj. zákazníci odpovídají podobně a aritmetický průměr má všude adekvátní vypovídací schopnost. v Pomocí funkce FDIST (MS Excel) vypočítáme hladinu významnosti alfa, tj. FDIST(3,97059;1;2): Alfa = 0,245 S k v a l i t a F - kriterium pro průměr: Fm=Vm / Ve = 69169 / 26130,5 = 2,647 f p r a x i Tabulka 3: Tabulka ANOVA pro důležitost, rozšířená o alfa a CL Rozptyl pro chybu: Ve = Se / fe = 52261/2 = 26130,5 3. Grafická analýza spokojenosti zákazníka Grafická analýza bude založena na vytvoření okna zákazníka. Na základě tohoto grafu provedeme interpretaci výsledků s ohledem na priority pro zlepšování. Okno zákazníka je vytvořeno tak, že na vodorovnou osu vynášíme průměry pro stupeň plnění a na svislou osu průměry pro důležitost. Osy se protínají v hodnotě 2,5. Tabulka 4: Konzistence dat pro důležitost Parametr služby alfa CL CL (%) Data konzistentní obsluha - ochotná 0,245268 0,754732 75,47 ano jídlo - šíře výběru 0,254464 0,745536 74,55 ano jídlo - kvalitní 0,194441 0,805559 80,06 ano prostředí - atmosféra 0,219753 0,780247 78,03 ano čistota - toalety a hygien. zařízení 0,300685 0,699315 69,93 ano prostředí - styl 0,123548 0,876452 87,64 ano přiměřená cena 0,274901 0,725099 72,51 ano nápoje - kvalita 0,231572 0,768428 76,84 ano prostředí - čistota 0,325273 0,674727 67,47 ano obsluha - rychlá 0,303606 0,696394 69,64 ano prostředí - nekuřácké, dělené 0,303203 0,696797 69,68 ano prostředí - vybavení 0,289941 0,710059 71,01 ano nádobí - čistota 0,405622 0,594378 59,44 ano jídlo - rychlost přípravy 0,065789 0,934211 93,42 ne dostupnost, poloha 0,382087 0,617913 61,79 ano 2 - 2009 15 p r a x i Počátky os jsou v bodě 1 a maxima v bodech 4. k v a l i t a v Pokud se bod ocitne v kvadrantu A, znamená to vysokou prioritu pro zlepšování. Bod v kvadrantu B znamená pouze udržet kvalitní práci, bod v kvadrantu C nízkou prioritu pro zlepšování a konečně bod v kvadrantu D může znamenat nadměrné (zbytečné) úsilí. Protože jsme však již předtím provedli výběr nejfrekventovanějších požadavků zákazníka, mělo by se v kvadrantech C a D objevit minimum požadavků, tj. požadavků s malou důležitostí (menší než 2,5). Půjde tedy spíše o rozdělení požadavků do kvadrantů A nebo B, tj. na ty které nejsou adekvátně plněny a na ty, kde plnění je přijatelné. 1) obsluha - ochotná 5) čistota - toalety a hygienická zařízení 7) přiměřená cena 14) jídlo - rychlost přípravy Z hlediska kvadrantu B bychom měli být ostražití a udržet dosaženou úroveň zejména u: 6) stylu prostředí, 10) rychlosti obsluhy. Obě tyto položky leží poměrně blízko hranice s kvadrantem A, takže zde může být hrozba nesplnění kvality pro tyto požadavky. Závěr V rámci tohoto průzkumu byly identifikovány priority pro zlep- • • • lení personálu), čistota toalet a hygienických zařízení (častější kontrola a úklid včetně používání adekvátních hygienických prostředků), přiměřená cena (znamená snižování nákladů pro restauraci, kde se nabízí celá řada kroků podle dané situace, např. výběr levnějších dodavatelů při zachování kvality dodávek, snížení používání drahých polotovarů při přípravě jídla, vhodnější skladba menu apod.), rychlost přípravy jídla (zlepšení komunikace obsluha-kuchyně, vyšší kvalifikace pracovníků v kuchyni, zlepšení vybavení kuchyně, vhodnější skladba menu apod.). Závěrem lze říci, že tento průzkum je relativně jednoduchý, takže si jej každý provozovatel může udělat přímo pro svou provozovnu a závěry přizpůsobit svým konkrétním podmínkám. Toto může bez velkých nákladů zlepšit úroveň kvality služeb a tím i konkurenceschopnost. Literatura Obr. 1.: Okno zákazníka Nepřítomnost parametrů služby v kvadrantech C a D spíše potvrdí, zda jsme před studií vybrali skutečně důležité parametry. Čísla položek v grafu jsou převzata z tabulky 1 a 2. V kvadrantu A se objevují tyto parametry služby jako priority pro zlepšování1 : 1) 16 šování pohostinských služeb ze syntetického (obecnějšího) pohledu na tento obor. Jak zlepšovat konkrétní priority bude odvislé od daného restauračního zařízení. Nicméně budou zcela jistě na místě obecně platné kroky: • ochotná obsluha (výběr a ško- [1] CLAUSING, D.: Total Quality Development. ASME PRESS 1994, ISBN 0-7918-0035-0 [2] KOTLER, P.: Marketing Management, 10. rozšířené vydání, Grada Publishing, Praha 2001, ISBN 80-247-0016-6 [3] ROY, R.K.: A Primer on the Taguchi Metod. SME 1990, ISBN 0-87263-468-X [4] VDA 6.1 Audit systému managementu jakosti. ČSJ 1996 Položku 14 vzhledem k nízké konzistenci dat z hlediska důležitosti budeme považovat raději za důležitou. Položka 1 vychází na hranici kvadrantů a budeme tedy plnění považovat spíše za nedostatečné. 2 - 2009 TRENDY V ŠTÁTNOM OVEROVANÍ KVALITY Úrad, okrem zabezpečovania procesu štandardizácie a kodifikácie, vykonáva štátne overovanie kvality dodávok na základe žiadosti ústredných orgánov štátnej správy a orgánov štátnej správy vykonávajúcich štátne záležitosti, žiadosti príslušných orgánov členských štátov aliancie a žiadosti príslušných orgánov iných štátov. Úrad vykonáva štátne overovanie kvality dozorom nad kvalitou a auditmi kvality, pričom plní najmä tieto úlohy: • zodpovedá za proces prijatia žiadosti na štátne overovanie kvality a proces vydania rozhodnutia o vykonaní štátneho overovania kvality v súlade so Zákonom č.11/2004 Z.z. a štandardizačnou dohodou aliancie NATO STANAG 4107, • vykonáva štátne overovanie kvality dodávok výrobkov a služieb na účely obrany pre potreby ústredných orgánov štátnej správy a orgánov štátnej správy vykonávajúcich štátne záležitosti, potreby členských štátov aliancie NATO a potreby ozbrojených síl iných štátov, v súlade s rozhodnutím o vykonaní štátneho overovania kvality, • vydáva Osvedčenie o kvalite a úplnosti produktu, • vydáva Certifikát o zhode systému zabezpečovania kvality výrobcu alebo dodávateľa produktu so zmluvnými požiadavkami, • zastupuje Slovenskú republiku v príslušných pracovných skupinách NATO pre kvalitu, • zodpovedá za realizáciu príslušných štandardizačných dohôd aliancie a implementáciu spojeneckých publikácií na oblasť štátneho overovania kvality. V rokoch 2004 až 2009 bolo úradu predložených 241 žiadostí na vykonanie štátneho overovania kvality. Z uvedeného počtu v oblasti medzinárodnej spolupráce podľa štandardizačnej dohody NATO STANAG 4107 o vzájomnom štátnom overovaní kvality dodávok, bolo úradu doručených 43 žiadostí a úrad požiadal o štátne overovanie kvality u dodávateľov mimo územia Slovenskej republiky v 37 prípadoch. Po preukázaní zhody produktov so zmluvnými požiadavkami na kvalitu úrad vydal 442 osvedčení o kvalite a úplnosti produktu a 355 certifikátov konformity pre zahraničné úrady pre rôzne druhy produktov. V roku 2004 až 2009 úrad taktiež v zmysle uvedeného zákona vykonával audity kvality zamerané na posudzovanie zhody systému zabezpečovania kvality výrobcov a dodávateľov výrobkov a služieb na účely obrany podľa požiadaviek NATO (SOŠ AQAP ra- p r a x i dy 2000) u výrobcov produktov alebo poskytovateľov služieb na účely obrany. V uvedenom období úrad vydal 22 výrobcom alebo dodávateľom produktov Certifikát o zhode systému zabezpečovania kvality so zmluvnými požiadavkami podľa SOŠ AQAP rady 2000, pričom bolo sumárne vykonaných 98 auditov. v Štátne overovanie kvality je proaktívny proces, ktorý je určený na znižovanie pravdepodobnosti výskytu rizika systému, procesu alebo výrobku a teda k minimalizácii negatívnych dopadov na zmluvné požiadavky súvisiace s kvalitou výrobkov a služieb na účely obrany. Odbor štátneho overovania kvality v súlade so schválenými direktívami NATO skupiny CNAD/ AC 327 pre životný cyklus systémov a produktov na účely obrany bude mať pri zvyšovaní spôsobilosti ozbrojených síl počnúc rokom 2010 podstatne významnejšiu úlohu ako doteraz. Dotváranie procesu štátneho overovania kvality v rámci Slovenskej republiky a zároveň v súlade s požiadavkami aliancie pre životný cyklus je z pohľadu dlhodobého plánu prioritou. Nakoľko samotná spôsobilosť v svojej definícii sa týka kvality a použiteľnosti zbrojných systémov, bude štátne overovanie kvality rozširovať svoju pozíciu do všetkých etáp a súvisiacich procesov životného cyklu, vrátane monitoringu a merania kvality v čase. Vzhľadom k predpokladanému použitiu zbrojných systémov v extrémne horúcich a studených klimatických podmienkach bude štátne overovanie kvality nutné výraznejšie orientovať i do technologických procesov a permanentného monitoringu výrobcov a dodávateľov produktov. V tejto oblasti plánujeme v spolupráci s ÚNMS SR A SNAS rozšírenie možnosti autorizácie právnických osôb a certifikačných orgánov na certifikáciu systémov kvality výrobcov podľa SOŠ AQAP ako i ich využitie pre posudzovanie zhody v procese štátneho overovania kvality. Cieľom súvisiaceho rozšírenia a harmonizácie metód štátneho overovania kvality s metódami aplikovanými i v ostatných štátoch NATO bude výraznejšie zvyšovať dôveru k plneniu kvalitatívnych zmluvných požiadaviek pre dodávky produktov na účely obrany a poskytovať štátnu záruku pre dodávky zahraničným odberateľom. Podstatný význam bude i naďalej zameraný na ďalšie rozšírenie medzinárodnej evaluácie nášho procesu štátneho overovania kvality cestou memoránd o porozumení, predovšetkým s USA, Kórejskou republikou, Izraelom a Srbskom. Z pohľadu hlavných pilierov budovania požadovaných spôsobilostí ozbrojených síl do ďalšieho obdobia bude štátne overovanie kvality stálou súčasťou predovšetkým rozvoja vyzbrojovania a logistickej podpory, a preto musí byť rozvíjané ako ich neoddeliteľná súčasť. k v a l i t a Úrad pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality so sídlom v Trenčíne je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou v oblasti obrannej štandardizácie, kodifikácie a štátneho overovania kvality v rozsahu danom Zákonom č.11/2004 Z.z. Aj preto, lebo naším produktom je dôvera, že ozbrojené sily dostanú od výrobcov kvalitnú výzbroj a výstroj, ktorá im bude spoľahlivo slúžiť i v najnáročnejších podmienkach. Slavomír Kubo, Úrad pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality 2 - 2009 17 R E S U M É People‘s involvement and their competency in the Quality Management System s y s t é m y k v a l i t y Several processes including human and technological factors have to be balanced to run the Quality Management System successfully. People represent a weakness in the system and therefore advanced attention must be paid to them. Work experience demonstrates that qualification and competency make the implementation of the Quality Management System easier. Matej Bílý, TnUAD Fakulta mechatroniky Trenčín Jarmila Šalgovičová, TnUAD Fakulta mechatroniky Trenčín a MTF STU Trnava ANGAŽOVANOSŤ ĽUDÍ A ICH KOMPETENTNOSŤ V SYSTÉMOCH MANAŽÉRSTVA KVALITY 1) Úvod Aby systém manažérstva kvality v organizácii úspešne fungoval, musia sa vyvážiť rozličné aspekty procesov, ľudských faktorov a technológií. Zatiaľ čo procesy a technológie sú spravidla optimálne zabezpečené, ľudia nezriedka predstavujú slabšie miesta a preto im treba venovať zvýšenú pozornosť. Hoci terminologická norma ISO 9000: 2005 vo svojich ôsmich zásadách manažérstva kvality uvádza aj požiadavky na pracovníkov organizácie, prax dokazuje, že kompetentnosť (t. j. preukázaná spôsobilosť) a angažovanosť ľudí uľahčuje zavádzanie systémov manažérstva kvality a zlepšuje efektívnosť a účinnosť nasledujúcich činností. V rezultáte sa tak vytvárajú podmienky pre zvýšenú spokojnosť zákazníka. 1) 18 Zásady manažérstva kvality z ľudského pohľadu Predovšetkým si treba uvedomiť, že každá z ôsmich zásad systému manažérstva kvality predstavuje základné a komplexné pravidlo manažérstva a prevádzkovania organizácie, ktoré sa zameriava na zlepšovanie jej dlhodobej výkonnosti pri uspokojovaní zákazníkov a zainteresovaných účastníkov. Uplatňovaním týchto zásad organizácie vytvoria osoh pre zákazníkov, vlastníkov, ľudí, dodávateľov, miestne spoločenstvá a celú spoločnosť. uspokojovať požiadavky zákazníkov a majú sa snažiť prekonať ich očakávania. Zásada č. 1: orientácia na zákazníka Praktické kroky: • zlepšovať vzťahy medzi zákazníkmi a pracovníkmi organizácie; • zlepšovať chápania potrieb a očakávaní zákazníkov týkajúce sa produktov, ich dodávania, cien, spoľahlivosti, popredajných služieb atď.; • zvyšovať informovanosť pracovníkov neprichádzajúcich do styku so zákazníkmi o ich potrebách a očakávaniach; • merať a oznamovať výsledky meraní spokojnosti zákazníkov. Organizácie závisia od svojich zákazníkov, a preto majú chápať ich súčasné i budúce potreby, majú Realizácia týchto krokov bude znamenať: • zlepšovanie formulácie politi- Spracované na základe pripravovanej normy ISO 10018 o angažovanosti ľudí a ich kompetentnosti v systémoch manažérstva kvality. 2 - 2009 Zásada č. 2: vodcovstvo/vedenie Vodcovia určujú jednotu účelu a smerovania organizácie, majú vytvárať a udržiavať interné prostredie, v ktorom sa pracovníci plne zapoja do plnenia cieľov organizácie. Praktické kroky: • stanoviť jasnú víziu budúcnosti organizácie a oboznámiť pracovníkov s ich úlohami; • vytvárať spoločné hodnoty a etické zásady pre všetkých pracovníkov organizácie s uvažovaním vonkajších zásahov a vysvetlení všetkým zainteresovaným osobám; • dávať príklad všetkým pracovníkom, zákazníkom, všetkým zainteresovaným účastníkom, vlastníkom, dodávateľom a celej spoločnosti; • vzdelávať, pripravovať a viesť ľudí; • poskytovať potrebné zdroje pre pracovníkov a možnosti zodpovedne konať podľa vlastného uváženia; • podporovať otvorenú a čestnú komunikáciu medzi ľuďmi; • inšpirovať, podporovať a oceňovať prínos pracovníkov; • budovať dôveru a odstraňovať obavy; • vytvárať ovzdušie pre navrhovanie cieľov a zámerov organizácie; • implementovať stratégiu zame- Realizácia týchto krokov bude znamenať: • vypracovanie a oznámenie jasnej vízie budúcnosti organizácie, vyjasnenie jej misie a definovanie hodnôt potrebných na jej dosiahnutie; • transformáciu vízie organizácie do jej zámerov a merateľných cieľov a úloh; • preskúmavanie a zlepšovanie procesov organizácie; • poskytovanie modelov úloh pracovníkom organizácie. za riešenie problémov; • aktívne vyhľadávať príležitosti na zlepšovanie činností; • aktívne sa podieľať na odovzdávaní vedomostí a skúseností jednotlivcom a kolektívom. k v a l i t y ranú na dosiahnutie týchto cieľov a zámerov. Realizácia týchto krokov bude znamenať: • vytvorenie pocitu vlastníctva v pracovníkoch organizácie pri budovaní jej zámerov; • správanie ľudí a ich presvedčenie bude v súlade s politikou a stratégiou organizácie; • aktívny prístup pracovníkov pri prijímaní riešení a zlepšovaní procesov; • uspokojenie pracovníkov s vlastnou prácou a osobným rastom a ich hrdosť na príslušnosť k organizácii. s y s t é m y ky a stratégie organizácie; • zosúladenie cieľov a zámerov organizácie s potrebami zákazníkov; • zlepšenie prevádzky organizácie s cieľom plniť očakávania zákazníkov; • zvyšovanie sebavedomia pracovníkov spĺňať očakávania zákazníkov. Zásada č. 4: procesný prístup Želaný výsledok sa dosiahne účinnejšie, ak sa činnosti a súvisiace zdroje riadia ako proces. Zásada č. 3: zapojenie pracovníkov Pracovníci na všetkých úrovniach sú základom organizácie a ich plné zapojenie umožňuje využívať ich schopnosti v prospech organizácie. Praktické kroky: • aktívne vyhľadávať príležitosti na zvyšovanie svojej kompetentnosti a zlepšovanie svojich vedomostí a skúseností; • podporovať inovačný a kreatívny prístup k presadzovaniu cieľov organizácie; • zamerať sa na vytváranie hodnôt pre zákazníkov; • vytvárať pocit zodpovednosti Praktické kroky: • identifikovať interných a externých zákazníkov, dodávateľov a ďalších zainteresovaných účastníkov procesov; • určiť pracovníkov garantujúcich procesy, ktorí zodpovedajú za dosahovanie želateľných výsledkov; • stanoviť jednoznačnú zodpovednosť ľudí, ich právomocí a zodpovedností za manažérstvo procesov; • určiť pracovníkov identifikujúcich rozhrania medzi procesmi a funkciami organizácie; • určiť pracovníkov definujúcich a merajúcich vstupy do procesov a výstupy z nich; • určiť ľudí hodnotiacich možné 2 - 2009 19 s y s t é m y k v a l i t y riziká, ich následky a dopady procesov na zákazníkov, dodávateľov a na ďalších na procesoch zainteresovaných účastníkov; • zohľadňovať kroky, činnosti, postupnosti, kontrolné opatrenia, potreby prípravy, zariadení, metód, informácií, materiálov a zdrojov nevyhnutných na dosahovanie želaných výsledkov procesov. Realizácia týchto krokov bude znamenať: • lepší odhad očakávaných výsledkov, lepšie využitie zdrojov, skrátenie pracovných cyklov a zníženie nákladov; • zosúladenie cieľov a zámerov jednotlivých častí organizácie integrovaným spôsobom; • zvýšenie zmyslu pre zodpovednosť, zníženie nákladov, predchádzanie chybám, skrátenie trvania cyklov a poskytovanie lepšie predpovedateľných výsledkov; • lepšie porozumenie ľudí pri ich začleňovaní do organizácie a pri realizácii procesov. Zásada č. 5: systémový prístup k manažérstvu Identifikácia, pochopenie a riadenie vzájomne previazaných procesov ako systém prispieva k efektívnosti a účinnosti organizácie pri dosahovaní jej cieľov. Praktické kroky: • lepšie chápať a zabezpečovať previazanosť procesov vytvárajúcich systém; • štrukturalizovať systém zamerať ho na dosahovanie cieľov organizácie najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom; • vytvoriť systém procesov, kto- 20 2 - 2009 rý ovplyvňuje ciele organizácie; • podporovať ľudí, ktorí neprestajne zlepšujú systém na základe jeho meraní a hodnotení. Realizácia týchto krokov bude znamenať: • pochopiť ako dosahovať úspech v rámci celej organizácie; • pochopenie, že ciele jednotlivcov, funkcií a procesov sa musia zameriavať na podporu celkových cieľov organizácie; • manažérstvo, zosúladenie a lepšovanie individuálnych činností a procesov s cieľom podporovať celý systém; • poskytovanie lepšieho chápania úloh a zodpovedností pri dosahovaní cieľov celého systému, odstraňovaní bariér medzi jednotlivými činnosťami a pri zlepšovaní tímovej spolupráce. Zásada č. 6: trvalé zlepšovanie Trvalým cieľom organizácie má byť nepretržité zlepšovanie jej celkovej výkonnosti. Praktické kroky: • trvalo zlepšovať produkty, procesy a systém tak, aby sa tieto aktivity stali cieľom každého pracovníka organizácie; • zavádzať postupné a revolučné zlepšovanie postupov; • trvalo monitorovať a merať s cieľom odhaliť oblasti potenciálneho zlepšovania; • trvalo zlepšovať účinnosť a efektívnosť všetkých procesov; • podporovať činnosti založené na prevencii; • poskytovať primerané vzdelanie a školenie každému pra- covníkovi organizácie v oblasti metód a nástrojov trvalého zlepšovania ako je PDCA cyklus, riešenie problémov, proces technických riešení a inovačný proces; • vypracovať kritériá a ciele riadenia a sledovania zlepšení; • oceňovať zlepšenia a dôkazy dosiahnutých výsledkov. Realizácia týchto krokov bude znamenať: • zavedenie kultúry trvalého zlepšovania ako zdroja konkurenčných výhod; • vypracovanie realistických a motivujúcich cieľov zlepšovaní a poskytovanie zdrojov na ich dosiahnutie; • nepretržité zlepšovanie účinnosti a efektívnosti procesov v celej organizácii; • zaangažovanie všetkých pracovníkov organizácie do metód, nástrojov a príležitostí trvalého zlepšovania a podpora zlepšovania produktov, procesov a systémov. Zásada č. 7: rozhodovanie na základe faktov Efektívne rozhodnutia sa zakladajú na analýze údajov a informácií. Praktické kroky: • odsúhlasovať ciele, realizácie meraní, zber údajov a informácií súvisiacich s cieľmi; • ubezpečiť, že údaje a informácie sú dostatočne presné, spoľahlivé a dostupné; • analyzovať údaje a informácie všeobecne akceptovanými metódami; • priznávať význam príslušných štatistických metód; • poskytovať výsledky analýz v tvare, ktorý možno pochopiť Zásada č. 8: vzájomne výhodné vzťahy s dodávateľmi Organizácia a jej dodávatelia sú vzájomne závislí a ich vzájomne výhodný vzťah umocňuje schopnosť obidvoch vytvárať hodnotu. Praktické kroky: • zapájať pracovníkov organizácie do hľadania a výberu kľúčových dodávateľov a využívať ich vedomosti a skúsenosti; • vytvoriť otvorenú, jasnú a čestnú dvojstrannú komuniká- Ľudské faktory Realizácia týchto krokov bude znamenať: • vytvorenie konkurenčnej výhody vyplývajúcej z vybudovania strategických vzťahov s dodávateľmi a osobných vzťahov medzi pracovníkmi organizácie a dodávateľmi; • vytvorenie stimulujúcich cieľov a zámerov na základe včasného zapojenia a účasti dodávateľov a pracovníkov organizácie; • vytvorenie a manažérstvo vzťahov medzi dodávateľmi a pracovníkmi organizácie s cieľom zabezpečiť spoľahlivé, včasné a bezporuchové dodávky; • zlepšovanie spôsobilosti dodávateľov prostredníctvom ich prípravy a spoločných zlepšovateľských činností. Manažérske faktory Zo stručného prehľadu uvedených náplní ôsmich zásad vyplýva, že existuje nemalý počet ľudských faktorov, ktoré úspešný systém manažérstva kvality musí brať do úvahy. Pritom ide nielen o faktory týkajúce sa vlastných pracovníkov, ale aj pracovníkov dodávateľov a všetkých zainteresovaných organizácií. Možno ich rozdeliť do troch skupín podľa tabuľky 1. k v a l i t y Realizácia týchto krokov bude znamenať: • vypracovanie stratégií založených na relevantných údajoch a informáciách, pochopiteľných pracovníkom organizácie; • využitie patričných údajov a informácií pri vypracúvaní reálnych a motivujúcich zámerov a cieľov; • využitie údajov a informácií pri objasňovaní fungovania procesov a systémov s cieľom riadiť ich zlepšovanie a zabraňovať budúcim problémom; • dosiahnuť kompetentnosť pracovníkov pri využívaní údajov s cieľom zlepšiť procesy a ich fungovanie. ciu s dodávateľmi s cieľom vymieňať si informácie uľahčujúce vzájomné chápanie potrieb a možností; • zapájať jednotlivcov a skupín dodávateľskej organizácie do vlastných pracovných tímov a tak spoločne realizovať vývoj a zlepšovanie produktov a procesov; • uznávať a odmeňovať úsilie a výsledky práce jednotlivcov z dodávateľskej organizácie; • vytvárať a budovať vzťahy s dodávateľmi zohľadňujúc krátkodobé zisky a dlhodobé prínosy pre organizáciu, jej zamestnancov a celú spoločnosť. s y s t é m y a na ktorý možno reagovať; • prijímať rozhodnutia a konať na základe výsledkov logickej analýzy konfrontovaných so skúsenosťami a intuíciou. Charakterizujme jednotlivé skupiny ľudských faktorov z tejto tabuľky. Kľúčovým manažérskym faktorom je vodcovstvo ako jedna z ôsmich zásad manažérstva kvality, ktoré patrí k životne dôležitým faktorom každého úspešne zavedeného systému. Bez efektívneho vodcovstva je prakticky vylúčená realizácia akéhokoľvek systému manažérstva kvality. Úloha vodcov však nezávisí iba od ich oficiálneho postavenia, ale vodcovia musia byť dostatočne kompetentní v oblasti plánovania, komunikácie a manažérstva, musia byť schopní vypracúvať vízie organizácie a spôsoby ich realizácie, ako aj participácie pracovníkov na ich uskutočňovaní. Úspešní vodcovia realizujú ciele a vytvárajú hodnoty, ktoré patria ku kľúčovým snahám každej organizácie. Tabuľka 1 Manažérske faktory Faktory kompetentnosti vodcovstvo kultúra organizácie manažérstvo zmeny manažérstvo vedomostí nábor vzdelávanie kompetentnosť kreativita a inovačná spôsobilosť Faktory angažovanosti komunikácia spolupráca a vytváranie sietí tímová spolupráca disciplína splnomocnenie a zodpovednosť uznanie a ocenenie 2 - 2009 21 s y s t é m y k v a l i t y Kultúra organizácie a jej hodnoty sú faktory, ktoré sa v každej organizácii vyvíjajú od jej vzniku a sú výsledkom správania sa jej pracovníkov. Kultúra organizácie ovplyvňuje jej celkové konanie, vzťahy medzi ľuďmi, promptnosť reakcií na podnety a vzťahy so zákazníkmi. Pritom nemusí ísť o konštantné zaužívané správanie sa, ale aj vzájomne prospešné zmeny vyplývajúce zo vzťahov so zákazníkmi. Manažérstvo zmeny patrí k základným činnostiam úspešnej organizácie. Schopnosť organizácie realizovať zmeny vyvolané vlastnými pracovníkmi alebo vyplývajúce zo styku so zákazníkmi umožňuje prekonávať rozličné bariéry, minimalizovať prevádzkové prekážky a uspokojovať tak vlastných pracovníkov, ako aj zákazníkov. Okrem toho umožňuje organizácii realizovať nové stratégie a procesy. ganizácie i zvonku. Tento proces môže realizovať sama organizácia alebo tým môže poveriť profesionálnu náborovú organizáciu. Úspešný nábor znižuje náklady na personálne manažérstvo, zvyšuje kvalitu a efektívnosť organizácie, zabraňuje fluktuácii a zvyšuje dobré meno organizácie. Všetci pracovníci vrátane subdodávateľov a zainteresovaných účastníkov sa musia vzdelávať, čím sa zvyšuje nielen ich osobná kompetentnosť, ale aj kompetentnosť celej organizácie, morálka pracovníkov, spokojnosť s vykonávanou prácou a v konečnom dôsledku sa vylepšuje aj postavenie organizácie na trhu. Faktory kompetentnosti Východiskovým krokom zabezpečovania kompetentnosti pracovníkov je ich nábor - vyhľadávanie, posudzovanie a výber v rámci or- 22 2 - 2009 Faktory angažovanosti ľudí Angažovanosť ľudí je základnou a nevyhnutnou podmienkou realizácie každého systému manažérstva kvality a preto všetky plánované a navrhované procesy musia zodpovedať ich schopnostiam a kompetentnosti, pričom treba brať do úvahy viaceré skutočnosti. Základom angažovanosti ľudí je komunikácia, objasňujúca očakávania organizácie, názory manažmentu a všetkých zainteresovaných, spôsoby manažérstva organizácie atď. Môžu sa k tomu využiť rozličné médiá (verbálne, tlačové, e-mailové, konferenčné stretnutia, pracovné stretnutia a iné). Zámerom týchto činností je zabezpečiť, aby každý pracovník organizácie alebo spolupracujúci s organizáciou mal rovnaké ciele a aby sa vylúčili možné nedorozumenia pri realizácii zámerov. Manažérstvo vedomostí je integrálnou súčasťou organizačnej kultúry umožňujúcej vytvárať a uchovávať hodnoty. Keďže v súčasnosti sa vedomosti pokladajú za rovnako dôležité ako financie a ľudia, manažérstvo vedomostí musí byť kľúčovou stratégiou manažmentu. Základom úspechu každej organizácie sú ľudia, ktorí realizujú procesy a preto musia mať patričnú kompetentnosť, t. j. preukázanú spôsobilosť, doloženú skúškami, testami, certifikátmi, vzdelaním atď. Kreativita a inovačná spôsobilosť sú podmienkami úspešnej existencie organizácie na trhu. Rapídne meniace sa trhové podmienky v dôsledku rozširovania svetového obchodu a narastajúcich požiadaviek na produkty zákonite vyžaduje realizáciu nových myšlienok a novej techniky a tým aj realizáciu kolektívnych znalostí. Kompetentnosť jednotlivcov treba v tomto zmysle pokladať za základ úspešnej činnosti organizácie a predstavuje zdokladovanú kombináciu vedomostí, zručností, prístupov a vzdelávania a vo viacerých oblastiach je podmienkou vykonávania pracovných činností. Zvyšuje sa tým dôvera zákazníka k dodávateľovi a spravidla aj kvalita dodávaných produktov vrátane ich optimálnej ceny. K dobrým spôsobom komunikácie patrí spolupráca a vytváranie sietí, ktoré sa pokladajú za výborné spôsoby zapájania ľudí do práce organizácie, získavanie nových podnetov a aj ich realizáciu. Sieť pritom môže byť otvorená alebo zatvorená, pričom každá z nich má svoje prednosti i nevýhody, ktoré v konkrétnej realizácii treba starostlivo zvážiť. Ich spoločnou Je prirodzené, že tímová spolupráca vyžaduje, aby všetci jednotlivci pracovali disciplinovaným spôsobom, niekedy potláčali svoje vlastné ciele a rešpektovali ciele pracovných tímov. Pod pojmom disciplína tu pritom treba chápať tak samodisciplínu, ako aj disciplínu vyžadovanú politikou systému manažérstva kvality a prezentovanú napríklad vo forme inštrukcií pri jeho zavádzaní. Tieto otázky musia byť obsahom školení a musia byť v súlade so zákonmi či inštrukciami, najmä ak ide o činnosti s vysokým rizikom. Súčasne si treba uvedomiť, že ľudské faktory sa stávajú stále závažnejšou časťou rizík a príčinou tragédií. Žiadny systém manažérstva kvality nie je natoľko dokonalý, aby obsahoval opatrenia proti všetkým neočakávaným udalostiam. Z toho dôvodu treba v organizácii vyčleniť a splnomocniť vybratých manažérov riešiť problematické situá- Dobre vykonaná práca vyžaduje uznanie a ocenenie, čo pomáha vytvárať tvorivé ovzdušie, zvyšovať záujem pracovníkov o problémy organizácie a v prípade finančných odmien aj zvyšovať životnú úroveň odmenených pracovníkov. Angažovanosť pracovníkov a ich kompetentnosť Z uvedených konštatácií je zrejmé, že angažovanosť pracovníkov a vytvorenie podmienok pre ich primeranú kompetentnosť sú základom úspechu každej organizácie a preto sa musia stať integrálnou súčasťou množiny procesov každého systému manažérstva kvality. Početné skúsenosti rozličných certifikačných organizácií jednoznačne potvrdzujú, že angažovanosť ľudí s požadovanou kompetentnosťou je kľúčom k úspechu každej organizácie. Manažérstvo angažovanosti pracovníkov vajúcich k efektívnosti a účinnosti činností organizácie. k v a l i t y Systém manažérstva kvality sa vo všeobecnosti vzťahuje na celú organizáciu a aj spolupracujúce organizácie. Z toho dôvodu je žiaduca tímová spolupráca ako forma zapájania pracovníkov a budovania vzájomne výhodných vzťahov. Týmto spôsobom sa optimalizujú vedomosti a skúsenosti pracovných tímov, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť dosahovania cieľov. Z druhej strany sa však zvyšuje zložitosť procesov, čo v národnom či medzinárodnom meradle môže spôsobovať isté komplikácie. cie a prideliť im aj príslušnú zodpovednosť na základe skúseností s predchádzajúcou prevádzkou a s uvažovaním problémov orientovanej prípravy. Manažérstvo kompetentnosti Procesný model každej organizácie vyžaduje jasne definované kompetentnosti angažovaných pracovníkov, čo sa v súčasnosti ukazuje byť veľmi výhodným faktorom pri ich nábore a príprave. Okrem toho pracovník s preukázanou kompetentnosťou je sám so sebou spokojný a stáva sa integrálnou súčasťou systému manažérstva kvality zvyšujúcou jeho efektívnosť a účinnosť. Manažérstvo kompetentnosti začína analýzou potrebných kompetentností požadovaných na základe podnikateľských plánov, politík a požiadaviek zainteresovaných strán. Takým spôsobom sa zmapujú jestvujúce kompetentnosti všetkých pracovníkov, zistia sa možné nedostatky a vytvoria sa podklady pre systémové zabezpečenie ich kompetentnosti a vytvorenie plánov na jej zvyšovanie. Po ich odsúhlasení sa pristúpi k odstraňovaniu možných nedostatkov a k realizácii ďalšieho zvyšovania kompetentnosti všetkých pracovníkov. s y s t é m y prednosťou však je spolupráca a širšie vstupné i výstupné informácie a tým aj vyššia úroveň vedomostí všetkých zainteresovaných. Záver Aby vrcholový manažment organizácie zabezpečil jej efektívnosť, musí rozhodnúť o tom, kto bude zapojený do konkrétnych procesov s cieľom dosiahnuť ich maximálne možnú účinnosť. Môže ísť o zapojenie jednotlivcov a ich zodpovedajúcu motiváciu, alebo v zložitejších situáciách o vytvorenie skupín, pre ktoré treba vytvoriť spôsoby komunikácie a koordinácie, modely právomocí a vplyvov, vyjasniť vzťahy s inými skupinami vrátane riešenia možných konfliktov a rad ďalších vzťahov prispie- Dlhoročné skúsenosti so zavádzaním a realizáciou systémov manažérstva kvality dokazujú, že viaceré neúspechy spôsobila nedostatočná angažovanosť ľudí v organizácii a nedocenenie ľudského faktora v manažérstve kvality. Úspešné fungovanie každého systému manažérstva kvality musí preto vytvárať rovnováhu medzi procesmi a zainteresovanými ľuďmi a vytvárať aj ovzdušie pre prípadné zmeny. 2 - 2009 23 R E S U M É How to start with benchmarking? Part 1 s y s t é m y k v a l i t y In our situation there is always the unused opportunity for personal learning and for setting a more demanding bar of performance. In the article we will focus on the elimination of one of the many initial barriers of benchmarking activities related to the initiation of benchmarking projects in companies. Jaroslav Nenadál, Katedra kontroly a řízení jakosti, VŠB-TU Ostrava JAK ZAČÍT S BENCHMARKINGEM? Část 1 O benchmarkingu se toho v posledních několika letech popsalo už tolik, až by se mohlo zdát, že v této souvislosti už není co sdělit. Několik článků o benchmarkingu vyšlo ostatně už i v tomto časopise. Realita podnikových systémů managementu však hovoří o tom, že v našich podmínkách jde stále o nevyužívanou šanci k vlastnímu učení se a nastavování si náročnější laťky výkonnosti. V tomto článku (který bude rozdělen na dvě části) si připomeneme některé výchozí skutečnosti, jež se k benchmarkingu vztahují, ale zejména se zaměříme na eliminaci jedné z mnohých počátečních překážek a bolestí benchmarkingových projektů, související s inicia- cí benchmarkingových projektů v organizacích a s tím spojené roli vrcholových manažerů. Benchmarking není normovanou metodou a tak se lze v praxi setkat i s nejrůznějšími definicemi tohoto pojmu. My zde můžeme posloužit dvěma definicemi, které jsou ve světě pravděpodobně nejvíce respektovanými. První pochází z Amerického centra produktivity a kvality (APQC), které je dnes klíčovou institucí, která se benchmarkingovým projektům dlouhodobě věnuje. Tato definice hovoří, že benchmarking je proces identifikace, poznání a adaptace vynikající praxe a procesů z jakékoliv organizace na světě, jež po- máhá zlepšovat vlastní výkonnost [1]. Druhou z definicí, kterou zde představíme bude ta, která je uvedena v oficiálním slovníku Americké společnosti pro jakost (ASQ): benchmarking je technika, v jejímž rámci organizace měří svou výkonnost v porovnání s organizacemi, které představují světovou špičku, poznávají jak tyto organizace světovou výkonnost dosáhly a využívají získané informace ke zlepšování své vlastní výkonnosti [2]. Podněty, které mohou organizace přivést k realizaci benchmarkingových projektů, jsou vesměs společné všem typům organizací. V podstatě je lze rozdělit do dvou skupin Tabulka 1: Všeobecně platné podněty k benchmarkingu. Podněty interní: • • • 24 slabé výsledky posouzení stavu vyzrálosti systému managementu audity, sebehodnocením apod., potřeba změnit technologie a zvýšit výkonnost procesů organizace, nastavené ambiciózní cíle, odvozené od celkové strategie a politiky. 2 - 2009 Podněty externí: • • • neustále a dynamicky se měnící požadavky všech zainteresovaných stran, trvalý rozvoj přímých i nepřímých konkurentů v našich segmentech trhu, změny v legislativě, jež nutí organizace ke zlepšování a inovacím. Z výše uvedeného textu, ale i na základě vlastních zkušeností vyplývá několik důležitých skutečností, na které je žádoucí upozornit: a) Výstupem jakéhokoliv procesu benchmarkingu je identifikace oblastí vlastního zlepšování. Benchmarking bez re- b) c) d) e) f) g) h) i) zainteresovaným stranám a zejména zákazníkům, výkonnost určitých procesů, přístupy k zajišťování bezpečnosti informací, celková výkonnost organizace apod. Základním pravidlem pro výběr objektu benchmarkingu by měla být poznaná vlastní slabá stránka, např. na bázi prováděného sebehodnocení, poctivě realizovaných interních auditů apod. Benchmarking má silnou učící se a motivační roli: poznáváme při něm, že někde jinde to jde lépe, protože se neporovnáváme s fiktivním ideálem, ale jednoduše s identifikovanou lepší realitou. Mnohé výzkumy v oblasti efektivnosti benchmarkingu potvrzují, že poučení se lepší realitou je vnímáno jako jeho klíčový přínos. Benchmarking může být i relativně exaktním měřením, protože bychom měli být schopni nejenom vymezit určité mezery ve výkonnosti naší, resp. našich partnerů, ale měli bychom být schopni i velikost těchto mezer (rozdílů výkonnosti) kvantifikovat. Benchmarking dalece překračuje rámec tradičních konkurenčních analýz, které se obvykle soustřeďují na srovnávání výrobků nebo finančního potenciálu, byť tato analýza může být i součástí některých benchmarkingových projektů. Benchmarking může efektivně využívat celou řadu metod a nástrojů, které společně vedou k odhalování cest a přístupů k vlastnímu zlepšování. V této souvislosti připomeňme např. brainstorming, analýzu hodnoty pro zákazníka, zpracování dat v maticích, jakož i všechny běžně uplatňo- 2 - 2009 k v a l i t y V poslední době však zájem o benchmarking vyvolávají i snahy o aplikaci různých modelů excelence, ať už se jedná o EFQM Model Excelence, Model národní ceny za jakost Malcolma Baldrige nebo i modely podobných národních cen, protože ty s realizací podobných aktivit počítají s naprostou samozřejmostí při hledání cest k podnikové excelenci. Pro všechny profesionály v oblasti managementu jakosti však může být zajímavou i informace, že pracovní návrh nové normy ISO 9004 také s benchmarkingem uvažuje, když v čl. 8.3.5 doporučuje, aby organizace vytvořily a udržovaly metodologii benchmarkingu s jasně definovanými pravidly a postupy [3]. V souvislosti s důvody k benchmarkingu se v anglicky psané literatuře velmi často objevuje akronym 4C: Change, Compare, Challenge, Create. Při volnějším výkladu podstaty 4C pak můžeme hovořit také o důvodech, spojených: • s poznanou nutností měnit dosavadní stav věcí, • s vnitřní potřebou organizací porovnávat se s těmi lepšími, • s výzvou vůči našim dosavadním procesům a praktikám, a s tvorbou a definováním náročnějších cílů ve vlastní organizaci, viz např. [4]. alizace projektů zlepšování je bezcenným a zbytečným mrháním zdrojů a aktivity mnoha lidí. Až realizace projektů vlastního zlepšování dává benchmarkingu smysl. Benchmarking je proces, který musí být iniciován a podporován vrcholovým vedením organizací, které se chtějí zlepšovat. Je považován za metodu strategického managementu a bez aktivní účasti a trvalé podpory vrcholového vedení benchmarking nemá šanci na úspěch. Benchmarking je procesem systematickým, tzn. standardně zařazeným mezi procesy celkového systému řízení, procesem plánovaným jak z hlediska přístupů, nástrojů a technik, tak i z hlediska potřebných zdrojů, včetně financí, lidí apod. V praxi by to mělo znamenat to, že benchmarkingové projekty budou přirozenou součástí všech systémů managementu, o kterých se tvrdí, že jsou integrované, pokročilé atd. Zejména externí benchmarking vždy vyžaduje alespoň jednu organizaci, vůči které budeme posuzovat vlastní realitu. Tato organizace má být zvolena na základě poznání, že je ve sledované oblasti výrazně lepší než naše organizace a má být považována spíše za partnera, než konkurenta. Aspekt partnerství a strategie win – win (tj. aby byl benchmarkingový projekt pro všechny zúčastněné organizace přínosem) je pro úspěch benchmarkingu rozhodující. Objektem benchmarkingu se může stát cokoliv: parametry konkrétního produktu, schopnost nabízet určitou hodnotu s y s t é m y – na interní a externí podle toho, z jakého prostředí vycházejí - jak to ostatně ukazuje tabulka 1. 25 s y s t é m y k v a l i t y vané metody a nástroje zlepšování, viz např. [5]. j) Benchmarking vytváří v organizacích nenásilným způsobem atmosféru otevřenosti vůči novým podnětům, přístupům a netradičním alternativám vykonávání činností a odbourává tak odpor vůči pozitivním změnám. k) Benchmarking sice může organizaci přinést dočasnou konkurenční výhodu, ke které ale dojde pouze za předpokladu, že samotná zjištění budou doprovázena realizací účinného a efektivně zavedeného projektu zlepšování. Uvedené podpůrné argumenty by mohly být v konkrétní organizaci doplněny i některými dalšími pozitivními impulzy. Aby však v praxi nedocházelo k trapným nedorozuměním, je žádoucí na druhé straně zmínit, že benchmarking opravdu není: • všelékem na léčení všech neduhů a nedostatků dané organizace, • nástrojem, jež prvoplánově vede k redukci nákladů v organizacích, třebaže podobné efekty se v mnoha případech mohou objevit, • pohnutkou k tzv. manažerské turistice, v rámci které se řídící pracovníci snaží jen formálně shromažďovat určitá data a informace od jiných organizací, často ve vzdáleném zahraničí, • průmyslová špionáž, jelikož benchmarking se řídí určitými etickými zásadami. V této souvislosti stačí připomenout, že EFQM v r. 2007 zveřejnila tzv. etický kodex benchmarkingu [6], • sveřepým porovnáváním se s 26 2 - 2009 absolutní světovou špičkou, protože našimi benchmarkingovými partnery mohou být organizace, které jsou sice lepší než my, ale nemusí být absolutními lídry v odvětví. Kromě toho už ve fázi iniciace prvního benchmarkingu musíme mít na mysli, že v konkrétní organizaci mohou existovat i silné momenty, které jsou namířeny proti realizaci podobných porovnávání a měření. Které to jsou? Nejčastěji se lze v praxi setkat s následujícími překážkami a omezeními: • benchmarking je u nás spojen s celou řadou zkreslených názorů a mýtů, tvrdících, že je např. vhodný pouze pro anglosaské prostředí a do střední Evropy nepatří, • u vrcholového vedení různých organizací i u mnoha dalších zaměstnanců se setkáváme s absolutním nedostatkem pokory, projevujícím se např. výroky typu „Vždyť máme rozhodující podíl na trhu, tak jednoduše musíme být dobří“, resp. s pocitem vlastní jedinečnosti, což všechno brání pocitu potřeby srovnávání se s jinými, • s tím pak souvisí faktický nezájem manažerů o systematické provádění benchmarkingu, navíc často motivovaný skutečností, že by se tím iniciovaly změny – a změny to jsou přece problémy a my problémy necháme až těm, kteří přijdou po nás, • nedostatečná podniková kultura, která se může projevovat i výše zmiňovanými okolnostmi, ale je navíc mnohdy ovlivněna silně direktivním stylem řízení, nepodporováním iniciativ a proaktivní- • • • ho jednání zaměstnanců, ignorováním zásady učící se organizace, případně i jinými, už dávno překonanými přístupy, momentální omezení kapacit, které by bylo nutné uvolnit jak na samotný benchmarking, tak i na navazující aktivity a projekty neustálého zlepšování. Analýzy však mohou odhalit, že mnoho z podnikových kapacit je vázáno právě proto, že se snaží operativně zahlazovat problémy, neshody, nehody a další slabé stránky vlastních činností, obtíže s vyhledáváním partnerů pro konkrétní benchmarkingový projekt. To může být v některých případech objektivní realita, zvláště pak v situacích, kdy hledáme partnery jen v oblasti vlastního působení, tj. organizace, které jsou přímými konkurenty, některé benchmarkingové projekty končí neúspěchem i proto, že se v organizaci, která se rozhodla tyto projekty podporovat a sponzorovat došlo k výraznému podcenění fáze, kterou budeme dále označovat jako iniciační. A právě na tuto fázi, jež se zejména u nás jeví jako kritická (s ohledem na budoucí úspěšnost benchmarkingu) se zaměří další pasáže obou částí tohoto článku. Za iniciační fázi benchmarkingu považujme všechny aktivity, které organizace musí realizovat ještě před zahájením prvního benchmarkingového projektu. Je přitom zajímavé, že žádný ze známých modelů benchmarkingu s podobnou fází explicitně neuvažuje. Osobně se domnívám, že dů- Definování potřeb organizace a důvodů vnitřních změn Zdá se naprosto samozřejmé, že by si vrcholové vedení všech typů organizací mělo být vědomo permanentní nutnosti měnit dosavadní stav věcí v zájmu neustálého zlepšování – nakonec jde o jeden z principů všech moderních systémů managementu jakosti! A B Náklady zákazníka Obr. 1: Schéma takzvaného hodnotového grafu. k v a l i t y ce vložil do produktu efektivně. Naopak, pokud se analýzou hodnoty pro zákazníka zjistí, že produkt leží v pravém dolním rohu (segment B), jde o stav, kdy je dodávaný produkt zákazníkem vnímán negativně jeho investice na pořízení produktu nevede k jeho uspokojení. Tyto souvislosti si mnohdy neuvědomují ani samotní interní, resp. externí zákazníci a tím méně pak manažeři organizací. Ale pokud se zamyslíme nad svým vlastním chováním při jakémkoliv objednávání zboží, resp. poptávání po službách, tak dříve nebo později přijdeme k poznání, že si všichni klademe otázku, co z toho budeme mít a co nás to bude stát (to je např. i zcela primární přístup jednotlivých organizačních jednotek, když fungují na principu tzv. profit center nebo samostatných nákladových středisek). O těchto souvislostech píše podrobně např. prof. Vlček [7]. s y s t é m y Naše zkušenosti a zkušenosti získané sdílením dobré praxe na půdě Evropské nadace pro management jakosti (EFQM) naznačují, že tzv. iniciační fáze benchmarkingu by měla být plně v kompetenci vrcholového vedení organizace a měla by pokrývat minimálně následující oblasti aktivit: a) definování potřeb organizace a důvodů vnitřních změn, b) vzdělávání a výcvik k benchmarkingu, c) stanovení a komunikování politiky benchmarkingu, d) hodnocení připravenosti organizace k benchmarkingovému projektu, e) výběr, resp. návrh vhodného modelu benchmarkingu. Podívejme se nyní na jednotlivé oblasti podrobněji. Přesto by si však vrcholové vedení mělo ze všeho nejdříve poctivě odpovědět na zcela principiální otázku: „Chceme vůbec změny?“ Mezi uvědoměním si nutnosti změn a opravdovou vůlí je prosazovat může totiž ležet propastná mezera! Pokud si vrcholové vedení určité organizace odpoví pravdivě na výše deklarovanou otázku v tom smyslu, že změnu skutečně chce, zároveň si tak vymezí svou základní potřebu – potřebu změny. Ta je obvykle vyvolána zjištěním, že externím, resp. interním zákazníkům nedodáváme takovou hodnotu, jakou si představují. Protože zde není prostor na podrobnější výklad o tzv. hodnotě pro zákazníka, pouze stručně charakterizujme, že pod tímto pojmem se chápe schopnost poskytovat výrobky a služby interním i externím zákazníkům (resp. i dalším zainteresovaným stranám), které splňují jejich potřeby a očekávání za přiměřenou cenu (náklady). Obrázek 1 jednoduše ilustruje pojem hodnoty pro zákazníka. Nachází – li se dodávaný výrobek nebo služba v levém horním rohu grafu hodnoty (tento segment je označen jako A), zákazník se domnívá, že své finan- Schopnost plnit požadavky vodem může být skutečnost, že se v těchto modelech a algoritmech automaticky předpokládá nezpochybnitelná snaha se poučit z odhalené lepší reality a aktivní role a trvalá podpora vrcholového vedení. Jak už ale bylo uvedeno dříve, reálná výchozí situace v naprosté většině našich organizací je poněkud odlišná a vrcholové vedení si hledá cestu k benchmarkingu zdlouhavě, formálně a bez valného hlubšího zaujetí. A právě proto by tzv. iniciační fáze neměla být v našem prostředí podceňována. Poznání potřeby změn však samo o sobě pro iniciaci benchmarkingu obvykle nestačí. Je žádoucí, aby si vrcholoví manažeři formou speciálních workshopů odpověděli i na některé další otázky. Jednoduchou pomůckou může být v této souvislosti rozhodovací matice, prezentovaná obrázkem č. 2. Naznačené úvahy by měly být vrcholovým vedením organizací, jež hodlají v budoucnu benchmarking provádět, realizovány s maximální mírou odpovědnosti vůči všem zainteresovaným stranám, nejenom vůči externím zákazníkům. Předpokládejme však, že tyto úvahy povedou ke strategickému rozhodnutí zařadit benchmarking mezi systematicky používané přístupy a metody. Dalším krokem by pak měl logicky být speciálně 2 - 2009 27 s y s t é m y k v a l i t y Číslo Filtrovací otázky Ano Ne 1. Podpoří změna, vyvola- Umožněte tedy dal- Odložte rozhodnutí o ná potenciálně realizo- ší úvahy o realizaci benchmarkingu a žádejvaným benchmarkin- benchmarkingu. te bližší analýzy vhodgem dosažení alespoň nosti. jednoho strategického cíle? 2. Bude realizace změny vyvolané potenciálním benchmarkingem vyžadovat lidské a finanční zdroje nad rámec současného rozpočtu a běžných kapacit? Proveďte případovou studii a studii proveditelnosti potenciálního benchmarkingu. Prosaďte rychlou realizaci výsledků benchmarkingu do běžných aktivit organizace. 3. Budou naše dosavadní přístupy a aktivity neustálého zlepšování ovlivněny předpokládanými novými změnami? Zvažte efekty nové změny a snažte se dosavadní aktivity zlepšování skloubit a koordinovat s nově vyvolanými aktivitami. Schvalte projekt realizace změny s tím, že by měla být řízena podobným způsobem, jako změny dosavadní. 4. Ovlivní realizace nových změn průběh našich dosavadních aktivit a procesů při plnění požadavků zákazníků? Dopady změn je potřebné zvažovat a upravit plány a postupy dosavadních aktivit tak, aby tyto dopady zákazníci pocítili co nejméně. Schvalte projekt realizace změny a komunikujte důvody změny se všemi zainteresovanými stranami. Obr. 2: Rozhodovací matice při úvahách nad potenciálně realizovaným benchmarkingem. připravený vzdělávací program. Vzdělávání a výcvik k benchmarkingu Z mnoha důvodů je potřebné považovat specializovaný výcvikový program za nedílnou součást iniciační fáze všech benchmarkingových projektů. Tuto skutečnost, byť pro řadu lidí může být nepopulární, musíme jednoduše respektovat! Závažnost tohoto výcviku vyplývá z poznání toho, že následně přímo ovlivňuje efektivnost a účinnost řízení jednotlivých benchmarkingových pro- 28 2 - 2009 jektů. Výcvik v oblasti benchmarkingu má dvě základní funkce: osvětovou a znalostní. Osvětová funkce znamená, že všechny zainteresované skupiny by se měly dozvědět základní informace o povaze, smyslu, efektech a modelech benchmarkingu. Klíčovou cílovou skupinou jsou zde zejména vrcholoví manažeři organizací, zástupci jejich vlastníků, odběratelů apod. Znalostní funkci pak garantují především ty formy výcvikových programů, které rozvíjejí potřebné znalosti a dovednosti zejména u členů budoucích benchmarkingových týmů a jejich facilitátorů. Pro plánování výcviku z toho také vyplývá logický fakt, že zcela jiný je rozsah výcviku orientovaného na osvětu (zde stačí např. i jednodenní školení) a výcviku orientovaného na získání potřebných znalostí (kde několikadenní výcvik, skutečně tréninkového charakteru není výjimkou). V souvislosti s benchmarkingem si musíme uvědomit, že existují minimálně tři různé typy výcvikových programů. Jejich základní charakteristiky přináší tabulka 2. Zaměřme pozornost pouze na tzv. informativní typ výcviku, protože právě ten je spojen s iniciační fází benchmarkingu. Účastníky tohoto výcviku jsou všichni vrcholoví manažeři a manažeři střední úrovně, kteří budou určitým způsobem vtaženi do benchmarkingových projektů, ať už v roli sponzorů, uživatelů získaných výsledků nebo jen těch, kteří mají zájem na tom, aby benchmarking byl v organizaci systematicky a tvořivě rozvíjen. Tento výcvik má vpravdě osvětový účel a očekává se, že všichni účastníci tohoto typu výcviku alespoň: a) pochopí co benchmarking je, resp. co není a dosáhnou na základě toho konsensu v tom, že podobné aktivity je žádoucí systematicky rozvíjet, resp. v záporném případě, že benchmarking bude v dané organizaci na dlouhou dobu zatracen, b) získají základní znalosti potřebné k tomu, aby byl benchmarking systematicky rozvíjen i na základě aktivního přístupu a podpory vrcholových manažerů. Tento výcvik by měl proběhnout ještě před zahájením prvního Tab.2: Struktura a typy možného vzdělávání a výcviku v oblasti benchmarkingu Základní Doplňující Zaměření na: počáteční uvědomění základní dovednosti benchmarkingu speciální témata podle potřeb týmu Cílová skupina, posluchači: střední a vrcholový management členové benchmarkingového týmu členové benchmarkingového týmu Cíl výcviku: pochopení smys- získání nutných dovedností k realu benchmarkingu. lizaci benchmarkingu získání dalších nutných dovedností podle charakteru objektu benchmarkingu Náplň: všeobecné informace zaměřena asi z 50 % na speciální témata výcvik k dovednostem týmu Využití přípa- nedoporučuje se vhodné dových studií: Časování: před rozhodnutím o realizaci benchmarkingového projektu Maximální po- není omezen čet účastníků: Lektor: doporučován způsobilý externí vhodnost závisí na tématech výcviku po rozhodnutí o realizaci benchmarkingového projektu těsně před realizací benchmarkingového projektu všichni určení členové týmu, max. ale 20 osob vybraní členové benchmarkingového týmu a další určení zaměstnanci, max. ale 20 osob způsobilý externí, resp. interní vedoucí týmu, nebo odborník na dané téma Doba výcviku: maximálně 1 den minimálně 2 dny minimálně 2 dny Funkce výcviku: znalostní osvětová benchmarkingového projektu a jako lektor by měl vždy působit zkušený a charismatický externista, protože bude mít obvykle velmi těžkou úlohu: přesvědčit silou svých argumentů, že benchmar- znalostní king je fair metoda, přinášející z hlediska dlouhodobé perspektivy organizace mnoho pozitivního. Rozsah informativního výcviku není nikde přesně stanoven, k v a l i t y Informativní s y s t é m y Typ výcviku nicméně za naprosté minimum je považován výcvik v trvání 3 až 4 hodin. Naše zkušenosti ukazují, že jednodenní výcvik (tj. v rozsahu 8 vyučovacích jednotek) je schopen plně realizovat svou osvětovou funkci. Počet zúčastněných zde není omezen, protože forma bude odvozena od aktivního výkladu lektora a naslouchání auditoria, nicméně měl by být vždy stanoven s ohledem na velikost organizace, která hodlá benchmarking iniciovat a sponzorovat, jakož i na potřebu podat informace všem, kteří je budou potřebovat při následných rozhodováních (např. i o tom, zda uvolní některého ze svých podřízených pro účast v konkrétním benchmarkingovém projektu). Nejde zde totiž o to naučit se postupům a metodám, ale pochopit základy, smysl a souvislosti benchmarkingu. Obrázek 3 ilustruje možný rámcový program informativního výcviku v rozsahu 8 vyučovacích hodin. 1. Podstata a význam benchmarkingu v systémech managementu. Rozsah: 1 hodina. 2. Modely benchmarkingu a jeho etické aspekty. Rozsah: 1 hodina. 3. Fáze a etapy benchmarkingu Rozsah: 2 hodiny. 4. Kritické faktory úspěšnosti benchmarkingu – analytická diskuse. Rozsah: 1 hodina. 5. Vymezení rolí, odpovědností a pravomocí v benchmarkingových projektech. Rozsah: 1 hodina. 6. Analýza nákladů a přínosů benchmarkingu v prostředí organizace. 2 - 2009 29 k v a l i t y Rozsah: 1 hodina. 7. Příklady nejlepší praxe benchmarkingu. Rozsah: 1 hodina. Obr.3: Doporučená struktura jednodenního informativního výcviku k benchmarkingu. s y s t é m y V každém případě bychom informativní formy výcviku měli považovat pouze za nezbytný úvod ke skutečnému výcviku, který je určen především členům benchmarkingových týmů a jenž může mít v souladu s výše uvedenou tabulkou 2 podobu základního, resp. doplňujícího výcviku. Stanovení a komunikování politiky benchmarkingu V rámci iniciace budoucích benchmarkingových projektů se od vrcholového vedení organizací oprávněně očekává i oficiální prohlášení o svých závazcích ve vztahu k benchmarkingu. Zejména náročnější standardy systémů řízení a hlavně pak popisy modelů excelence totiž kladou důraz i na to, aby organizace rozvíjely své dílčí politiky (např. v oblasti řízení lidských zdrojů, bezpečnosti informací, vztahů k dodavatelům apod.). Jednou z těchto dílčích politik se může stát i politika benchmarkingu. Pod tímto pojmem budeme chápat celkové strategické záměry vrcholového vedení pro oblast benchmarkingových aktivit, které jsou tímto vedením zformulovány a oficiálně vyhlášeny. V praxi jde o nastavení základních strategických pravidel a současně i o závazek vrcholového vedení, ve kterém se přihlašuje k podpoře a účasti na podobných činnostech. Členové vrcholového vedení organizace, která hodlá aktivovat a systematicky benchmarking 30 2 - 2009 uplatňovat, se proto musí nad všemi aspekty politiky benchmarkingu zamyslet a následně dospět ke konsensu v tom, co bude obsahem deklarované politiky benchmarkingu. Ve světě nejsou známa žádná závazná pravidla a rámce, jež by vymezovaly náplň podobných strategických vyhlášení, ale existují některá doporučení, hovořící o tom, že politika benchmarkingu by měla zahrnovat např.: • charakteristiku významu a účelu benchmarkingu v organizaci, • vazbu na jiná strategická vyhlášení vrcholového vedení (např. misi a vizi organizace), • definování potřeb, jež firmu dovedly k benchmarkingu, • závazek k dodržování zásad korektního a etického jednání, • rámce výběru potenciálních partnerů pro konkrétní benchmarkingové projekty, • přístupy k motivaci lidí a komunikaci smyslu benchmarkingu, • závazek k aktivní podpoře týmů, které benchmarking budou provádět, • závazek k realizaci nutných změn a zlepšení apod. Jako ilustrativní příklad možných formulací politiky benchmarkingu je uvedena deklarace tohoto vyhlášení řecké potravinářské společnosti Elais na obrázku 4. Podobně jako u jiných strategických vyhlášení, může i deklarovaná politika benchmarkingu připomínat soubor nekonkrétních, až frázovitých vět. Na tom ostatně nemusí být vůbec nic špatného, pokud vrcholové vedení organizací bude svá vyhlášení skutečně považovat za významný závazek k budoucímu chování, jednání, rozhodování apod. Možná si čtenář teď klade otázku o smyslu podobných prohlášení, když tak silně připomínají prázdné fráze. Pokud pomineme sílu už zmiňovaného závazku, tak je třeba upozornit i na další nezanedbatelný aspekt, politiku benchmarkingu by vrcholové vedení mělo oficiálně vyhlásit, podepsat a komunikovat. Podpis všech členů vrcholového vedení dá politice benchmarkingu oficiální a legální status. Komunikace politiky benchmarkingu by měla být vedena jak směrem k vlastním zaměstnancům, tak i k zástupcům dalších zainteresovaných stran, hlavně pak k dodavatelům, vlastníkům a obchodním partnerům. Jakmile se tyto skupiny dozvědí o obsahu politiky benchmarkingu, dostanou do rukou velmi vzácný nástroj kontroly nad každodenním chováním vrcholového vedení, které tuto politiku vyhlásilo a formálně podepsalo. A jak mnohé zkušenosti potvrzují, tato kontrolní funkce politiky benchmarkingu je snad ještě důležitější, než funkce informační. 1. Benchmarking je a bude v naší organizaci využíván jako jeden z klíčových nástrojů strategického řízení. 2. Benchmarking chápeme jako rozhodující impulz ke změnám a identifikaci příležitostí k dalšímu zlepšování našich aktivit. 3. Benchmarking jako nedílná součást procesů naší organizace, pomáhá naplňovat naši rozvojovou strategii a upevňovat naše pozice na světových trzích. 4. Rozhodujícími objekty benchmarkingu budou ukazatele výkonnosti našich procesů a produktů. 5. Výcvik k benchmarkingu bude standardní součástí systé- 8. 9. Obr. 4: Příklad deklarace politiky benchmarkingu vedením společnosti Elais [8]. k v a l i t y 7. Poradenstvo a vzdelávanie pri výstavbe a príprave systému manažérstva, resp. trvalého zlepšovania kvality, príprava personálu a realizácia interných a externých auditov kvality: ISO 9001:2008; ISO 14001; VDA 6.1; QS 9000; ISO/TS 16949; nariadenie HACCP; BS 8800/ OHSAS 18001; integrovaného systému manažérstva. ZOZNAM PONÚKANÝCH KURZOV A SEMINÁROV NA II. POLROK 2009 P.Č. 1. NÁZOV KURZU QM - Manažér systémov kvality 1. sústredenie 2. sústredenie 3. sústredenie 4. sústredenie 2. QM – AU Príprava a simulačný tréning audítora pre výkon interného auditu 3. Zlepšenie systému manažérstva kvality s uplatnením požiadaviek revízie STN EN ISO 9001:2009 s y s t é m y 6. mu rozvoje odborné způsobilosti našich zaměstnanců. Investování do benchmarkingu považujeme za strategicky významné a v budoucnosti zhodnotitelé. Jako partnery si budeme pokud možno vybírat organizace s tou nejvyšší výkonností. Ve všech etapách benchmarkingových aktivit budeme ctít a podporovat etická pravidla chování a uplatňovat pouze poctivé přístupy a metody. Poslání a výsledky benchmarkingu budeme systematicky komunikovat nejenom s vybranými partnery, ale i se zástupci zainteresovaných stran. TERMÍN 28. 9.- 1. 10. 2009 26. – 29. 10. 2009 23. – 26. 11. 2009 14. – 17. 12. 2009 21. – 23. 9. 2009 19. – 21. 10. 2009 18. – 20. 11. 2009 8. – 10. 12. 2009 17. 9. 2009 Zbývajícím aspektům iniciační fáze benchmarkingu se budeme věnovat v dalším čísle tohoto časopisu. 4. QM – EXT Príprava a praktický tréning audítora pre výkon externého auditu 5. – 9. 10. 2009 Literatura: 5. Benchmarking v praxi – modely a postupy 7. 10. 2009 [1] CAMP,R.C.: Business Process Benchmarking. ASQC Quality Press. Milwaukee. 1995, 464 s. (ISBN 0-87389296-8) [2] Glossary of Terms Related to Quality Management. www.asq.org (staženo 10. 4. 2007) [3] Draft FDIS ISO 9004-N6 (17/04/ 2009). Geneve. ISO. 2009 [4] OAKLAND,J.S.: Oakland on Quality Management. Amsterdam. Elsevier Butterworth Heinemann. 2004. 476 s. (ISBN 0-7506-5741-3) [5] NENADÁL,J.-NOSKIEVIČOVÁ,D.PETŘÍKOVÁ,R.-PLURA,J.-TOŠENOVSKÝ,J.-VYKYDAL,D.: Jak zvýšit výkonnost organizací. Ostrava. Dům techniky. 2005, 204 s. (ISBN 80-0201709-9) [6] The European Benchmarking Code of Conduct – 2007. www.efqm.org (staženo 16.2.2008) [7] VLČEK,R.: Management hodnotových inovací. Praha. Management Press. 2008. 239 s. (ISBN 978-807261-164-5) [8] www.elais.com (staženo 23.7.2006) 6. Metrológia v systéme kvality 13. – 14. 10. 2009 7. Preškolenie manažérov pre systémy manažérstva 15. – 16. 10. 2009 8. Efektívna aplikácia procesného prístupu v praxi 20. 10. 2009 9. Budovanie systému kvality podľa požiadaviek normy STN EN ISO/IEC 17025 22. 10. 2009 10. Meranie výkonnosti QMS a procesov 27. 10. 2009 11. Cesta k výnimočnosti (samohodnotenie a akčné plány) 2. – 3. 11. 2009 a 27. 11. 2009 Prehľad ponúkaných kurzov a seminárov si môžete pozrieť na našej internetovej stránke www.masm.sk. VŠETKY PONÚKANÉ KURZY A SEMINÁRE JE MOŽNÉ PRIPRAVIŤ AJ INDIVIDUÁLNE PODĽA POTRIEB VAŠEJ FIRMY. V prípade záujmu o zaslanie konkrétnej pozvánky nás kontaktujte: MASM, Na Šefranici 5, 010 01 Žilina E-mail: [email protected], Tel./Fax: 041/76 323 62 2 - 2009 31 k v a l i t y R E S U M É Lean Six Sigma is a Commitment Why have some companies, such as General Electric, Motorola, Caterpillar, Honeywell and DuPont achieved required contributions from Lean Six Sigma Program Implementation, while most others have not? The answer lies in their approach to the Lean Six Sigma Program. Miriam Kasanická, Management Systems, s.r.o. s y s t é m y LEAN SIX SIGMA JE ZÁVÄZOK Slová sú lacné, činy pôsobia Vedenie podniku si musí uvedomiť, že Lean Six Sigma nie je produkt, ktorý si môžu kúpiť. Nestačí poskytnúť zamestnancom špecializovaný tréning a očakávať, že budú riešiť projekty. Predpokladať, že budú iniciatívne zlepšovať a dosahovať požadované výsledky. V podniku musí byť vytvorené vhodné prostredie, vhodná podniková kultúra. Tu zohráva dôležitú úlohu vedenie podniku. Je kritickým faktorom úspechu alebo neúspechu programu Lean Six Sigma a má prvotnú zodpovednosť za program. Záujem, záväzok a podpora vedenia hrá nenahraditeľnú rolu. Nestačí len formálna podpora vrcholového manažmentu, ale skutočná. Vedenie podniku sa nemôže pri implementovaní programu Lean Six Sigma správať ako divák pri športe. Vedenie podniku musí brániť a zapojiť sa. Získať srdcia zamestnancov Úspech programu Lean Six Sigma sa dostaví len vtedy, keď sa celý podnik zameria na spoločné ciele. Vrcholový manažment podniku musí mať jasný strategický smer. Lean Six Sigma by sa mala stať základom vytvorenia novej vízie a stratégie podniku, ako i nových hodnôt. Vízia a strategické smerovanie pod- 32 2 - 2009 Prečo niektoré podniky, napríklad General Electric, Motorola, Caterpillar, Honeywell a DuPont, dosiahli požadované prínosy, keď implementovali program Lean Six Sigma, zatiaľ čo väčšine ostatných sa to nepodarí? Odpoveď spočíva v ich prístupe k programu Lean Six Sigma. niku musia byť zrozumiteľne komunikované, aby ich poznali a chápali zamestnanci. Vrcholový manažment podniku by mal byť príkladom. Správanie rozhodujúcich ľudí v podniku nemôže byť v rozpore s víziou. Je vôbec možné odovzdať víziu predtým, ako sa s ňou stotožní vedenie podniku? Je dôležité zapojiť každého do diania v podniku. Každý zamestnanec sa musí stotožniť s programom Lean Six Sigma a pochopiť, že ciele podniku naplnia aj jeho ciele. K tomu ich musí vedenie podniku správne viesť. Nie nariaďovať a požadovať, ale motivovať, vzbudiť túžbu a vyvolať záujem. Najlepšia motivácia sa docieli, keď sa zamestnanci stotožnia s pracovnými úlohami a sú presvedčení o ich význame. Ak sa každý zamestnanec bude cítiť súčasťou víťazného tímu, bude mať záujem o svoju prácu. Podnik tak získa intelektuálny potenciál zamestnancov a ich chuť podieľať sa na výsledkoch. To podnik posunie dopredu. Dostať to do „krvi“ podniku Každý podnik je jedinečný. Má svoju minulosť, prežité situácie. Má svoju vlastnú podnikovú kultúru a za sebou úspešné, ale aj menej úspešné, prípadne dramatické skúsenosti. Implementácia programu Lean Six Sigma si vyžaduje zmenu podnikovej kultúry. Je dôležité vytvoriť a posilniť kultúru, ktorá bude pomáhať podniku dosahovať ciele programu. Veľa podnikov vopred nevie, aké silné účinky má program Lean Six Sigma na kultúru podniku a taktiež, aké veľké budú aj požiadavky na zodpovedajúce zmeny. Predpokladom pre úspech tak významnej zmeny je presvedčiť väčšinu zúčastnených o tom, že zmena je nevyhnutná. Program Lean Six Sigma musí tak vedenie podniku, ako aj zamestnanci brať ako príležitosť a nie ako hrozbu. Dôležité je, aby zamestnanci vedeli, čo zmeny súvisiace s Lean Six Sigma prinesú a ako sa ich dotknú. Pretože často je odpor k zmene výsledkom nepochopenia zmeny, jej príčin a dôsledkov. Lean Six Sigma musí byť zakotvené Komunikovať, komunikovať, komunikovať Je nevyhnutné, aby vedenie podniku „nezmizlo“ za dverami kancelárie, ale neustále komunikovalo s ľuďmi o zmenách súvisiacich s programom Lean Six Sigma. Nedostatok efektívnej komunikácie je jedna z najväčších chýb pri implementácií a vedení programu Lean Six Sigma vedie u zamestnancov k strate orientácie, nedôvere a skepse. Komunikácia musí prechádzať celým podnikom a musí byť z nej cítiť zaangažovanosť najvyššieho vedenia podniku a taktiež, že úspech programu Lean Six Sigma závisí od podpory a účasti každého jedného zamestnanca. Vedenie podniku má rozhodujúcu úlohu v udržaní programu Lean Six Sigma. Pre trvalé udržanie a podporovanie programu je nevyhnutné: 1. vytvoriť systém komunikácie dôležitých informácii v rámci celého podniku, 2. vytvoriť systém monitorovania a reportingu priebehu projektov formou pravidelných prezentácií, 3. propagovať úspešné projekty a dosiahnuté výsledky, aby sa podporil proces zmeny podnikovej kultúry. Záver Lean Six Sigma nie je metódou zaručujúcou okamžité prínosy. Je potrebné byť pripravený prejsť dlhú cestu. Miriam Kasanická je tréner a konzultant Lean Six Sigma v spoločnosti Management Systems, s.r.o.. Má sedem rokov praktických skúseností s riešením projektov, vykonávaním tréningov a kaučingu v implementácii metód a nástrojov zlepšovania a zvyšovania výkonnosti procesov. Je absolventkou programu Black Belt Six Sigma spoločnosti Air Academy, Inc. USA. Titul inžinier získala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu. k v a l i t y Lean Six Sigma môže byť úspešná len v rukách skutočných lídrov, ktorí majú jasnú víziu, sú pripravení definovať nové pravidlá a robiť zmeny zabehaných, ale často prežitých systémov. Management Systems, s.r.o. sa špecializuje na aplikáciu metód a nástrojov zvyšovania výkonnosti v podnikoch výroby a služieb. Implementáciu Lean, Lean Six Sigma a TOC od roku 1995 jej konzultanti realizovali v desiatkach popredných podnikov na Slovensku, v Českej Republike, Poľsku, Rusku, Rumunsku, Bulharsku, Slovinsku a v USA. s y s t é m y v podnikovej kultúre. Musia byť vytvorené presné pravidlá a štandardy, s ktorými sa zamestnanci vžijú. Podniková kultúra sa mení tak, ako sa mení správanie ľudí. Až kým sa Lean Six Sigma stane spôsobom, akým „sa u nás veci robia“ a prenikne do krvi zamestnancov a podniku. Six Sigma Koncepce a příklady pro řízení bez chýb Armin Töpfer a kolektiv Six Sigma je univerzálny manažérsky koncept, ku ktorému dospeje väčšina podnikov, ktoré chcú rýchlo a trvalo zlepšovať svoje procesy. Zameriava sa na analýzu kvalitatívnych problémov a ich následné odstraňovanie na základe využitia údajov, faktov a systematického použitia bežných nástrojov riadenia kvality a štatistických metód. Výsledkom je zvyšovanie úžitku pre zákazníka a zlepšovanie podnikových výsledkov. Táto kniha prináša teoretické základy a zároveň ukazuje úspešné príklady použitia metódy Six Sigma. Autori z renomovaných podnikov ponúkajú široké spektrum konkrétnych skúseností, ktoré odkrývajú dôležité požiadavky a problémy počas zavádzania Six Sigma. Na praktických príkladoch demonštrujú realizáciu konceptu pri zohľadňovaní veľkosti podniku, odvetvia i národných kultúr. Poukazujú na to, že Six Sigma nie je žiadna zázračná zbraň, ale dôsledná realizácia strategického plánu na báze štatistických nástrojov riadenia kvality v mnohých čiastkových projektoch. Prípadové štúdie prichádzajú mimo iného zo spoločnosti General Electric, Ford, Norgren, Motorola a Siemens. Pomocou tejto knihy uvidíte každodennú prax v novom svetle. Nájdete tu napríklad: • filozofiu a koncepciu riešenia Six Sigma projektov, • sedem krokov implementácie Six Sigma, • ako vďaka Six Sigma vybudovať konkurenčnú výhodu, • porovnávanie a harmonizáciu Six Sigma a ISO, • a predovšetkým desiatky príkladov z praxe spoločností, firiem a podnikov. Publikáciu je možné objednať si na stránke http://www.msys.sk/objednavka-knih.htm 2 - 2009 33 e n v i r o n m e n t R E S U M É Carbon foot mark - what is it, what is the significance and how to measure A large part of our environmental legacy is threatened by unprecedented population growth and economical development in recent years. In his 2006 report Mr. Nicolas Stern estimated that climate change would lead to necessary spending to markedly cut emission of greenhouse gasses. Stern‘s analysis has encouraged political initiative at various levels. Emília Boďová, Slovenská agentúra životného prostredia UHLÍKOVÁ STOPA – ČO TO JE, AKÝ MÁ VÝZNAM A AKO JU MERAŤ Slovo na úvod Prírodné prostredie okolo nás vytvára neodmysliteľný a nezriedka fascinujúci kolorit pre náš každodenný život. Okrem európskych starobylých lesov, veľkých riek, podmanivých údolí, veľkolepých horských masívov Álp alebo Karpát, známych pobreží a pláží takmer každý z nás nosí v mysli aj obraz arktických a antarktických ľadových más, amazonských dažďových pralesov alebo afrických safari plání. Veľká časť tohto prírodného dedičstva je v súčasnosti ohrozená v dôsledku bezprecedentného populačného rastu a hospodárskeho rozvoja. Očakáva sa, že do roku 2050 stúpne počet obyvateľov planéty z dnešných 6,7 miliardy na 9 miliard. Svetová ekonomika vyjadrená globálnym hrubým domácim produktom (HDP) rastie mimoriadne rýchlym tempom: v roku 1950 bola výška HDP 4 bilióny EUR, avšak v roku 2007 to už bolo viac ako 42 biliónov EUR. Jednou z hlavných hnacích síl tohto desaťnásobného hospodárskeho rastu je globálne obchodovanie, teda pohyb su- 34 2 - 2009 rovín a tovaru, ktorý má vo väzbe na environmentálne aspekty súvisiace so všetkými činnosťami, procesmi a produktmi zvyšujúcu sa tendenciu negatívneho vplyvu na životné prostredie Kľúčové environmentálne problémy, ktorým čelí Európa Medzi najdôležitejšie environmentálne otázky, od ktorých sa odvíjajú ďalšie ekonomické a sociálne problémy, sú klimatické zmeny. Nicolas Stern v roku 2006 vo svojej správe odhadol, že náklady spôsobené dopadmi vyplývajúcimi z klimatických zmien, by sa dali výrazne znížiť, ak by sme okamžite znížili emisie skleníkových plynov. Táto Sternova analýza podnietila politické iniciatívy na rôznych úrovniach, ktoré smerovali predovšetkým do: • biodiverzity a ekologických služieb, • aktivít na znižovanie skleníkových plynov, • zlepšenia kvality ovzdušia, • hospodárenia s vodnými zdrojmi, • reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, • námornej stratégie a rybolovu, • energetickej efektívnosti a nárastu využívania obnoviteľných zdrojov energie, • materiálovej účinnosti vrátane zvýšenia recyklácie a efektívneho využitia odpadov ako druhotných surovín, • podpory udržateľnej spotreby a výroby, • inovatívnych technológií ako výstupov cielene podporovanej vedy a výskumu. Dôležité politické výzvy a opatrenia Kjótsky protokol, podpísaný v roku 1997, je prvým krokom v dlhodobom úsilí znižovania emisií. Prvé záväzné obdobie protokolu sa ukončí s konečnou platnosťou v roku 2012 a bude dôležité, akým spôsobom sa bude znižovanie emisií riešiť ďalej, keďže doteraz bolo problematické zosúladiť záväzok vyplývajúci z tohto protokolu s ekonomickými cieľmi krajín, ktoré protokol doteraz neratifikovali alebo nemajú ambície si určiť ciele na znižovanie emisií (USA, Čína, India a ďalšie). Z posledných údajov, hodnotených medzinárodnými expertmi vyplýva, že globálne emisie oxidu uhličitého od roku 2000 rástli štyrikrát rýchlejšie ako v predchádzajúcom desaťročí. Tento nárast je vyšší ako sa uvádzalo v najhoršom scenári, ktorý v roku 2007 predložil Medzinárodný panel o klimatickej zmene (IPCC) a zistilo sa, že najväčšími znečisťovateľmi sú menej vyspelé, rozvojové krajiny a naopak vyspelé krajiny sa snažia svoje emisie znižovať. Tieto skutočnosti budú hybnou silou, ktorá by mala umožniť prijať rozhodujúce opatrenia v decembri v Kodani, kde sa uskutoční vrcholné zasadanie OSN ku klimatickým zmenám a ktoré bude pravdepodobne najdôležitejším zasadnutím tejto doby predovšetkým v tom, že sa musí dosiahnuť nasledovanie Kjótskeho protokolu a prijatie závažných rozhodnutí na zamedzenie pokračovania klimatických zmien. Keďže všetky členské štáty EÚ sa zhodli na tom, že na zabránenie závažnej zmeny klímy by nárast globálnej teploty nemal presiahnuť 2oC v porovnaní s predin- dustriálnou úrovňou, je cieľom EÚ ako lídra vo svete sústreďovať sa na realizáciu najmä takých opatrení, ktoré umožnia znižovať skleníkové plyny. Predpokladá sa, že na obmedzenie nárastov teplôt na 2oC je potrebné do roku 2050 znížiť globálne emisie skleníkových plynov až o 50%. V rámci svojich čiastkových politík Európske spoločenstvo na realizáciu tohto cieľa prijalo niektoré významné strategické dokumenty, ako sú najmä Obnovená stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2006), Klimaticko-energetický balíček (2008) a Akčný plán pre udržateľnú výrobu a spotrebu a udržateľnú priemyselnú politiku (2008). Do roku 2020 sa prijali opatrenia: • znížiť emisie skleníkových plynov o 20%, • zvýšiť podiel obnoviteľnej energie o 20%, • zlepšiť energetickú účinnosť o 20%, • dosiahnuť podiel biopalív v doprave 10%. Predmetné opatrenia majú prispieť aj k zníženiu znečistenia ovzdušia v Európe, pretože sa predpokladá, že zvýšenie energetickej účinnosti a zvýšenie používania obnoviteľných zdrojov povedie k minimalizovaniu objemu spaľovania fosílnych palív. Tu sa tiež očakáva, že druhá generácia biopalív môže tiež znížiť aj iné škodlivé účinky, napr. používanie hnojív, revitalizáciu pôdy od ťažkých kovov a podobne. Tieto pozitívne účinky sa označujú ako „spoluvýhody“ politiky v oblasti klimatickej zmeny. Na realizovanie týchto opatrení Spoločenstvo prijalo alebo postupne prijíma nové alebo revido- vané regulačné nástroje, napríklad smernicu o ekodizajne produktov, smernicu o energetickom štítkovaní produktov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o EMAS (EMAS III), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní environmentálnej značky, smernicu o environmentálnom označovaní automobilov a ďalšie najmä v oblasti ochrany ovzdušia, dopravy a chemických látok. e n v i r o n m e n t Doterajšie výsledky plnenia záväzkov naznačujú, že napríklad 15 krajín, ktoré boli členmi EÚ v roku 1997 (EÚ 15), má spoločný cieľ znížiť emisie o 8 % v porovnaní s kjótskym referenčným rokom, pričom v EÚ sa berie ako základ rok 1990 vo vzťahu k oxidu uhličitému, metánu a oxidu dusnému (t.j. 99 % všetkých emisií). Tento cieľ sa musí splniť do roku 2012. Zatiaľ z poslednej správy Európskej environmentálnej agentúry zverejnenej v júni 2008, ktorá hodnotí rok 2006 vyplýva, že emisie EÚ 15 boli 3% pod úrovňou referenčného roku. Čo je uhlíková stopa Vo väzbe na realizáciu opatrení Integrovanej produktovej politiky, ktorú Spoločenstvo prijalo v roku 2003, ako aj na Akčný plán pre udržateľnú výrobu a spotrebu a udržateľnú priemyselnú politiku, Európska komisia uskutočnila viaceré projekty na podporu lepšieho sprístupnenia informácií o produktoch. A to s cieľom zvýšenia záujmu najmä podnikateľských subjektov využívať metódu posudzovania životného cyklu produktov LCA, pri formulovaní a navrhovaní nových, resp. prehodnocovaní súčasných technologických postupov a produktov. Táto metóda poskytuje účinný a efektívny prístup na kalkulácie vstupov a výstupov výrobných procesov najmä vo vzťahu k výpočtu uhlíkovej stopy a tým umožňuje riešiť opatrenia vedúce k znižovaniu emisií skleníkov plynov. Uhlíková stopa (CF) tiež uvádzaná ako uhlíkový profil – je celkové množstvo oxidu uhličitého (CO2) a ďalších emisií skleníkových plynov (metán, oxid dusný, atď.) spojených s jednotlivými fázami životného cyklu produktu (ťažba surovín, výroba, dodávateľský reťazec, používanie, opätovné využitie a zneškodnenie po skon- 2 - 2009 35 Tabuľka 1: Potenciály globálneho otepľovania (GWP100) hlavných skleníkových plynov (IPCC,2007). e n v i r o n m e n t Druhy Oxid uhličitý Metán Oxid dusný HFCs Hexafluorid síry PFCs Chemický vzorec CO2 CH4 N2O SF6 - čení životnosti). Tieto emisie súvisia, okrem iného aj s výrobou elektrickej energie v elektrárňach, vykurovaním fosílnymi palivami, prepravnými operáciami a inými priemyselnými a poľnohospodárskymi procesmi. Uhlíková stopa je kvantifikovaná (vyčíslená) prostredníctvom indikátora, akým je Potenciál globálneho otepľovania (Global warming potential - GWP). Medzinárodný výbor pre klimatické zmeny (IPCC) definuje GWP ako indikátor, ktorý vyjadruje potenciálny relatívny jav klimatickej zmeny na kilogram skleníkového plynu za určité časové obdobie, napríklad 100 rokov (GWP100). Potenciály globálneho otepľovania (GWPs) pre rozličné emisie (viď tabuľka 1) sa môžu spočítať s cieľom dosiahnutia jedného indikátora, ktorým sa vyjadrí celkový vplyv (dopad) produktu na klimatickú zmenu počas jeho životného cyklu. Ako môžeme zmerať uhlíkovú stopu produktu a aký má význam Uhlíková stopa je podskupina údajov zahrnutých v komplexnej analýze posúdenia životného cyklu produktu (Life Cycle Assessment LCA). LCA je medzinárodne štandardizovaná metóda na posúdenie environmentálnych vply- 36 2 - 2009 GWP100 1 25 298 124-14800 22800 7390-12200 vov a zdrojov spotrebovaných počas životného cyklu produktu - od ťažby nerastných surovín, výroby produktu, cez jeho použitie konečným spotrebiteľom alebo poskytnutie služby, recyklovanie, opätovné získanie energie alebo suroviny až po zneškodnenie zostávajúceho odpadu. Podľa technickej normy STN EN ISO 14040 : 2006 Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu. Princípy a štruktúra sa pod pojmom posúdenie životného cyklu rozumie zostavovanie a hodnotenie vstupov a výstupov a možných environmentálnych vplyvov systému produktu počas jeho životného cyklu. Vzťahy medzi jednotlivými fázami životného cyklu, vstupmi a environmentálnymi vplyvmi znázorňujú graf 1 a 2. Jedna z kategórií zameraná na kľúčové environmentálne vplyvy, ktorá sa posudzuje v LCA, je klimatická zmena. Uhlíková stopa je teda posúdenie životného cyklu produktu s obmedzením na posúdenie vstupov a výstupov vzťahovaných na emisie, ktoré majú vplyv na klimatickú zmenu. Vhodnými zdrojmi podkladových údajov pre výpočet uhlíkovej stopy sú súbory údajov o životnom cykle produktov existujúce v LCA databáze Európskej komisie. Tieto súbory dát obsahujú priemerné LCA údaje výrobkov a služieb, ktoré sú dostupné na trhu EÚ zahŕňajúc najfrekventovanejšie, resp. najpoužívanejšie materiály ako vstupy do výrobných procesov, zdroje energií, prepravné a iné služby. Špecifické LCA údaje výrobcov môžu byť okrem databáz LCA, ktoré sú výstupom výskumných prác založených na aplikovanom výskume alebo na súkromnom výskume podnikateľského sektora alebo projektov Európskej komisie, zdokumentované vo vlastných vyhláseniach výrobcov o environmentálnych špe- • na porovnávanie (benchmarking) sa s konkurenciou s cieľom zlepšovanie indikátorov konkurencieschopnosti. Tieto údaje okrem riešenia vlastných environmentálnych problémov podnikateľských subjektov slúžia aj na poskytovanie rozsiahlejších informácií o environmentálnom profile výrobkov a služieb zainteresovaným stranám (obchodní partneri, spotrebitelia, kontrolné a regulačné orgány, finančné inštitúcie), na základe očakávaných nových požiadaviek v kontexte udržateľnej výroby a spotreby (obrázok č.1). V rámci interného rámca podniku meranie uhlíkovej stopy alebo aj posúdenie LCA produktu môže mať veľmi užitočný význam hlavne: • pri identifikácii dôležitých environmentálnych problémov a rizík, • pri riešení dôsledkov dodávateľského reťazca, • ako doplňujúci nástroj na zlepšovanie environmentálneho správania, e n v i r o n m e n t cifikáciách svojich produktov v súlade s ISO 14021 alebo ISO 14025 (environmentálne označovanie - typ II a typ III). Hoci principiálne vychádza výpočet uhlíkovej stopy z prístupu založeného na analýze a posudzovaní životného cyklu, táto sa sústreďuje len na vplyv na klimatickú zmenu. Keď sa teda použijú na rôzne rozhodovania alebo zlepšovania environmentálnej kvality produktov výlučne len údaje o uhlíkovej stope, môžu sa prehliadnuť iné dôležité environmentálne vplyvy. Tie môžu často viesť k protichodným stanoviskám súvisiacim s klimatickou zmenou a majú za následok zmenu hlavnej myšlienky. Dosiahnutie vhodnej spotreby a výroby si vyžaduje zváženie a zhodnotenie všetkých podstatných environmentálnych vplyvov súčasne, ako sú napr. kyslý dážď, letný smog, eutrofizácia, karcinogénne vplyvy a tiež využitie pôdy. Toto sa môže zabezpečiť len úplnejším resp. komplexnejším prístupom LCA. Obr. 1: Konzistentné a spoľahlivé údaje o životnom cykle a verejné a súkromné politiky a nástroje v jednotlivých sektoroch. 2 - 2009 37 e n v i r o n m e n t Obr. 2: Schéma ILCD siete údajov – ponúka prístup ku konzistentným a spoľahlivým údajom. Ak organizácie zbierajú údaje o uhlíkovej stope, a chcú komplexne pristupovať k opatreniam na znižovanie znečisťovania emisiami do ovzdušia, potom má zmysel vyhodnotiť tiež aj relevantné emisie neskleníkových plynov (NOx, tuhé častice, SO2). Zdroje údajov Medzinárodné technické normy ISO EN 14040 a a ISO EN 14044 poskytujú pevné a praxou osvedčené požiadavky na uskutočnenie transparentných a akceptovateľných výpočtov uhlíkovej stopy. Počas uplynulých 15 rokov bola dosiahnutá vo vedeckej spoločnosti zhoda o hodnoteniach produktov v kontexte životného cyklu, ktoré majú vplyv na klimatickú zmenu, a metóda výpočtu CF bola úspešne aplikovaná mnohými vedúcimi spoločnosťami vo všetkých sektoroch. ISO normy tak veľkou mierou pomáhajú pri podpore špecifických komunikačných požiadaviek v témach o klimatických zmenách. Environmentálne označovanie (typ 38 2 - 2009 I) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.1980/2000/ ES a podľa ISO 14024 ako aj a typ III označovania týkajúci sa environmentálnych špecifikácií produktov v zmysle medzinárodnej technickej normy ISO 14025 sú najlepšími referenčnými systémami pre vyhlásenia overené treťou stranou o správaní sa produktu vo väzbe na jeho uhlíkovú stopu, pričom sa veľký význam a dôležitosť pripisuje kritickým posudkom tretej strany, ktoré pomáhajú zabezpečiť kredibilitu a transparentnosť týchto schém. V politickom kontexte je informácia založená na životnom cykle využívaná pre globálne rozhodnutia založené na poznatkoch, ktoré sa robia v kontexte Udržateľnej spotreby a výroby (Marakéšsky proces) a Európskej platformy LCA nadväzne na iniciatívy Európskej komisie. Na jednej strane rastúci počet programov podporujúci meranie uhlíkovej stopy ako aj potenciál metódy LCA a na druhej strane nedostatok serióznych globálnych dohôd nepriamym spôsobom iniciujú priazni- vý vývoj tvorby LCA údajov o produktoch prostredníctvom Medzinárodného systému pre údaje o životnom cykle ILCD. Na základe spolupráce medzi participujúcimi národnými vládnymi projektmi pre LCA a na základe globálnej konzultácie sa vytvorila ILCD Príručka (obrázok č.2), poskytujúca poradenstvo a praktické rady na používanie metódy LCA . Cieľom ILCD je v súlade s technickými normami ISO 14040 a ISO 14044 dosiahnuť lepšiu konzistentnosť a reprodukovateľnosť výsledkov metódy LCA ako aj zabezpečenie kvality porovnávaných a získaných údajov. ILCD Príručka je sériou technických poradenských dokumentov, ktorá poskytuje pôdu pre posudzovanie a konzistentné a kvalitné údaje o životnom cykle (pripravujú sa konzultácie s verejnosťou – budú oznámené). Decentralizovaná ILCD Sieť údajov (ILCD Data Network) umožňuje prístup k ILCD Príručke súbor konzistentných a zaručene kvalitných zozbieraných údajov o životnom cykle. Je otvorená Plnenie požiadaviek na konzistentné a zaručene kvalitné LCA údaje • register údajov pre identifikáciu a prístup k údajom, údaje v súlade s ILCD Príručkou, plus úroveň vstupu vo fáze založenia, obsahuje externý prieskum, • decentralizované, globálne, nezávislé – každá organizácia poskytuje údaje prostredníctvom vlastného serveru, • otvorené pre všetkých, ktorí sa chcú pripojiť (napr. priemysel, národné/regionálne LCI databázy, verejne financované projekty, konzultanti, výskumníci...) podľa vlastných licenčných podmienok (napr. zadarmo, len pre členov, za poplatok...), • podporované voľne dostupným IT balíčkom (aplikácia web-serveru, nástroje na kontrolu súladu, editor údajov) a dokumentmi (napr. vzory správ, multi – jazyková terminológia). Cieľom ILCD siete pre údaje (ILCD Data Network) je umožniť dostupnosť údajov získaných z porovnávacích štúdií LCA a dostupných vyhlásení o environmentálnych špecifikáciách produktov. ILCD Príručka ako aj ILCD Data Network je dostupná na webovej adrese http://lca.jrc.ec.europa.eu. Pozvánky na pripravované jednodňové semináre Pripravovaný kurz BENCHMARKING V PRAXI – MODELY A POSTUPY QM - MANAŽÉR SYSTÉMOV KVALITY Benchmarking patrí k najrešpektovanejším metódam strategického riadenia organizácií. Skúsenosti ukazujú, že v organizáciách chýbajú väčšie znalosti o princípoch a postupoch benchmarkingu. Jeho praktický význam bezpochyby vzrastie i v súvislosti s pripravovanou revíziou normy ISO 9004. Cieľom seminára je zoznámenie s princípmi, postupmi a možnosťami využitia benchmarkingu v organizácii v záujme dosahovania trvalej vysokej výkonnosti. EFEKTÍVNA APLIKÁCIA PROCESNÉHO PRÍSTUPU V PRAXI Skúsenosti z auditov i samohodnotenia organizácií potvrdzujú, že jednou z najčastejšie sa objavujúcich príležitostí k ďalšiemu zlepšovaniu je rozvoj a praktická aplikácia princípov procesného prístupu. Ten už od r. 2000 patrí medzi osem základných princípov manažérstva kvality i podľa radu noriem ISO 9000. Cieľom seminára je poskytnúť účastníkom základné informácie o činnostiach, metódach a nástrojoch, ktoré podporujú aplikáciu procesného prístupu v praxi. MERANIE VÝKONNOSTI QMS A PROCESOV Moderný manažment kladie dôraz na rôzne merania výkonnosti. V praxi tieto merania však nemajú potrebnú mieru objektivity a presnosti. Meranie výkonnosti procesov má pritom poskytnúť vlastníkom procesov správne informácie o reálnom správaní sa procesu. Meranie výkonnosti systémov manažérstva kvality potom poskytuje údaje vrcholovému manažmentu organizácií o tom, ako tento systém plní svoje základné funkcie. Pozvánky na tieto semináre nájdete na www.masm.sk, príp. nás kontaktujte na: [email protected], tel: 041/76 323 62. e n v i r o n m e n t všetkým poskytovateľom ako aj firmám, národným LCA projektom, výskumníkom, konzultantom a iným. Tí aktualizujú údaje, dávajú prístup prostredníctvom ich vlastných serverov založených na vlastných licenčných podmienkach (Obr. 2). Cieľom kurzu je osvojiť si systémový a procesný prístup manažérstva kvality, pripraviť účastníkov kurzu na prácu manažéra kvality v organizácii tak, aby sa splnili požadované kritériá. Kurz je určený všetkým, ktorí v podnikoch zodpovedajú za budovanie, príp. zlepšovanie manažérstva kvality, predstaviteľom manažmentu, pracovníkom útvarov kvality, audítorom kvality, podnikateľom a tým, ktorých poslaním bude v organizáciách navrhnúť, vytvoriť a zlepšovať systém manažérstva kvality. Po absolvovaní všetkých sústredení (minimálne 80% účasť na kurze), zvládnutí písomného testu, ústneho pohovoru a úspešnou obhajobou záverečnej práce získajú úspešní absolventi osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou, ktoré je podkladom pre získanie národného a európskeho certifikátu Manažéra kvality. Termín: 1. sústredenie: 28. 9. - 1. 10. 2009 2. sústredenie: 26. – 29. 10. 2009 3. sústredenie: 23. – 26. 11. 2009 4. sústredenie: 14. – 17. 12. 2009 Miesto konania: Žilina Pozvánku na tento kurz nájdete na www.masm.sk, príp. nás kontaktujte na: [email protected], tel: 041/76 323 62. 2 - 2009 39 R E S U M É Lifebuoy for company‘s affected by the crisis through crisis communication m a n a ž é r s t v o Effective crisis management can reduce the potential consequences of a crisis situation and ensure precautionary measures. Crisis communication has became an important tool for crisis management in both the private and public sectors. Alica Hutníková, Technická univerzita v Košiciach ZÁCHRANNÉ KOLESO PRE FIRMY OHROZENÉ KRÍZOU V PODOBE KRÍZOVEJ KOMUNIKÁCIE Úvod Aj napriek tomu, že najefektívnejší krízový manažment má zabezpečiť preventívne opatrenia vzhľadom na potenciálne katastrofické a krízové situácie, krízy sa nedajú predpovedať a prognózovať. Efektívny krízový manažment môže redukovať potenciálne dôsledky katastrofických alebo krízových situácií. Situácii adekvátny obchodný manažment pred, počas a po krízovej situácii organizuje a určuje potrebné opatrenia. 1. Prežiť krízu Každý typ krízy predstavuje pre firmu prekážku na ceste k dosahovaniu strategických cieľov. Aj firmy na Slovensku už prešli určitými krízami. Na to, čo pre firmu znamená kríza, je možné sa pozerať z dvoch strán. Negatívne na kríze je to, že kríza môže trvať jeden až tri roky, čím dokáže ohroziť samotnú existenciu firmy. Pozitívnym faktom však zostáva, že 80 % krízových situácií je vo 40 2 - 2009 Krízy nie sú všeobecne vítané a objavia sa zvyčajne neočakávane. Všetky krízy, zavinené alebo nezavinené, krízy ktorým je možné sa vyhnúť alebo tie, ktorým nie je možné sa vyhnúť, náhodné alebo predpovedateľné, majú jedno spoločné: postavia podniky pred veľkú výzvu v oblasti informácií a komunikácie. Podnikateľské krízy sú dôverné krízy a strata dôvery v manažment znamená najmä stratu dôvery na verejnosti. Komunikácia v kríze je odkázaná na udržanie dôveryhodnosti a tým aj dôvery, prípadne jej znovuzískanie. firme úspešne zvládnuteľných a to predovšetkým správnym a rýchlym riešením vzniknutých problémov. Tak sa posilnia schopnosti manažmentu a zlepší sa systém riadenia, rozhodovania a orientovania sa smerom k zlepšeniu kvality služieb zákazníkom. Takmer so stopercentnou istotou je možné predpokladať vznik krízy z dôvodu nerovnomerného vývoja firiem a trhov. Tak ako aj trhy, môžeme rozlíšiť i firmy, ktoré sa dostali do krízy na dve skupiny. Faktorom je stav trhu na ktorom daná firma pôsobí. Takto rozlišujeme trhy stagnujúce a trhy rastúce. Rastúce trhy sú reprezentované malými a strednými podnikmi, ktorých obrat je vo výške do 10 mil. Eur. Problémom v týchto firmách sa stáva predovšetkým využívanie cudzích zdrojov, pokles dopytu, cash-flow firmy, organizácia práce a manažment takýchto firiem, ktorý ťažko akceptuje potenciálne spomalenie rastu firmy. Podniky na stagnujúcich trhoch sú charakteristické dlhodobým podkapitalizovaním a problematickým cash-flow. Takéto firmy majú prevažne nízke investície do budúcnosti a v dôsledku toho iba veľmi ťažko odolávajú tlaku konkurencie. Manažment je zaťaže- Každá firma tak na základe týchto rozdielov potrebuje odlišný prístup pri riešení krízového stavu. 2. Krízový manažment súčasných podnikov Nezanedbateľným faktom je aj nedostatok skúseností s riešením krízového stavu. Väčšina slovenských firiem iba v obmedzenej miere využíva pri riešení krízových situácií služby externých firiem, ktoré poskytujú skúsených manažérov vyškolených pre zvládanie krízových problémov a vhodnej aplikácií adekvátnych krízových stratégií. Mnoho firiem v súčasnosti zavádza krízový manažment až vo chvíli, keď je už neskoro, pričom štandardné riadiace procesy dopĺňajú o kontrolné mechanizmy. Dôraz sa tak kladie na znižovanie pohľadávok, schvaľovanie nákladov, znižovanie zásob a taktiež na sledovanie ekonomických ukazovateľov. K základných chybám, ktorých sa podniky v kríze dopúšťajú, patrí privykanie firiem na postupne sa zhoršujúcu situáciu, v dôsledku čoho narastajú problémy. Problémy sa prehlbujú a ich dopad nemusí mať iba lokálny charakter, ale pri vážnych a neriešených problémoch sa dopady krízy môžu prejaviť aj globálne. Ako základnú dobu počas ktorej firmy prehliadajú existujúce problémy, je možné označiť horizont od 6 do 36 mesiacov. Medzi chyby firiem v kríze patrí aj zamieňanie príčin s následkami. Kontraproduktívnym riešením krízovej situácie je možné označiť zvyšovanie kontroly v oblasti obchodu a financií, čím dochádza k viazaniu zdrojov. Práve toto nerieši vzniknutú krízovú situáciu. Mnoho firiem v snahe rýchlo vyriešiť krízovú situáciu akceptuje, že manažment firmy postupuje správne použitím opatrení vo výdavkovej oblasti, ktoré majú pozitívny dosah na hospodárenie firmy. V konečnom dôsledku ale takýto postup môže byť aj napriek pozitívnemu vplyvu zavádzajúci a nesprávny. Najväčším problémom firiem je neochota pripustiť, že firma je v kríze. Manažment a vedenie firmy sa preto neustále systematicky bráni tomu- to faktu a nereaguje tak na vzniknuté problémy včas a správne. 3. Dôležitosť krízovej komunikácie m a n a ž é r s t v o ný vysokou fluktuáciou malých manažérov, pričom sa podporujú starší a opatrnejší manažéri brániaci sa realizovať zásadné rozhodnutia. Komunikácia je najdôležitejším nástrojom riešenia krízových a konfliktných situácií nielen v osobnom živote ľudí, ale aj v živote podniku, trhov či dokonca krajín. Práve efektívna komunikácia je nástrojom pre skoré plánovanie a účelné riadenie vznikajúcich kríz. Na efektívny manažment komunikácie v kríze by sa každá firma mala pozerať ako na spojenie troch základných princípov, a to konkrétne spojenie problémového manažmentu (Issues Management), prevenčného plánovania (Planning prevention) a premeny (Implementation). Existujú faktory, ktoré zintenzívňujú komunikačný manažment, a to: • spravodajstvá masovokomunikačných prostriedkov o rizikách a ich rastúca tendencia, • silný nárast sťažností a súdnych konaní k jednotlivým produktom, • vplyv a pôsobenie krízy aj veľkých podnikov na ich vlastnú reputáciu a finančný priemysel. Obr. 1: model pre manažment krízovej komunikácie Zdroj: Volkart, R. et al.: Information und Kommunikation in der Krise: Theorie und Beispiele aus der Praxis [3] 2 - 2009 41 m a n a ž é r s t v o Podstatným naďalej ostáva fakt, že každá firma musí akceptovať, že krízy majú svoj vlastný životný cyklus, pričom aj tento cyklus môže byť ovplyvnený. Najlepšia stratégia zabránenia negatívneho spravodajstva v médiách je založená na aktivitách podporujúcich reputáciu podniku vo vzťahu k jeho sociálnej zodpovednosti. Aktívny komunikačný manažment v kríze je charakterizovaný prostredníctvom štyroch centrálnych krokov - problémový manažment, prevenčné plánovanie, kríza, a situácia po kríze (postcrisis). Tieto centrálne kroky a ich vzájomné prepojenie a vzťahy zobrazuje Obr. 1. Typológia krízových komunikačných stratégií sa líši množstvom, názvom či poradím jednotlivých komunikačných stratégií. Vzhľadom na približne obsahovú identickosť jednotlivých strategických variantov môžeme zhrnúť typológie do komunikačných stratégií prezentovaných v Tab. 1. Poradie vo vyššie uvedenej tabuľke uvádzajúcej strategické varianty nie je úmyselné. Zatiaľ čo prvé dve stratégie vyjadrujú defenzívny postoj a sledujú cieľ odkladať zodpovednosť za vyhýbanie sa kríze, posledné dve strategické varianty napravujú imidž prostredníctvom proaktívneho vyjednávania tak, že prevezme na seba zodpovednosť za krízu, prijme potrebné opatrenia a vyrovná možné vzniknuté škody. To, pre akú stratégiu sa podnik rozhodne, záleží od vrcholového manažmentu firmy. Podstatné je ale prihliadať na budúci dopad každého rozhodnutia, či už v oblasti verejnej sféry alebo vnútorného prostredia podniku. 42 2 - 2009 Tabuľka 1: Stratégie krízovej komunikácie. 1. OBVINENIE Osoby, ktoré tvrdia že kríza existuje, sú atakované a obvinené. Kríza nie je vôbec spomenutá. 2. ODOPIERANIE Existuje tvrdenie, že žiadna kríza neexistuje a keď je to potrebné, vysvetlí prečo to tak je. 3. ŽIADNY KOMENTÁR Krízou postihnutá organizácia mlčí, príp. nedodáva k tomu žiadne komentáre. 4. OSPRAVEDLNENIE Organizácia zasiahnutá krízou sa síce ospravedlňuje, ale súčasne zahrá minimálnu krízu a vysvetľuje, že ona nemá, nanajvýš má nepriamu vinu na kríze. 5. KOMPENZÁCIA, OPRAVA Organizácia sa pokúša opraviť škody vzniknuté počas krízy, zistia sa možné obete, zaplatí finančné odškodnenie a prijmú sa opatrenia zabraňujúce opakovaniu krízy. 6. ODPROSENIE Postihnutá organizácia prevezme plnú zodpovednosť za krízu, prosí o odpustenie a sľúbi vyrovnanie vzniknutých škôd. Zdroj: Lee, B. K.: Audience-Oriented Approach to Crisis Communication [2] a Coombs, W. T.: An Analytic Framework for Crisis Situations [1] 4. Výber vhodnej stratégie gie sú priradené rôznym krízovým druhom podľa miery zavinenia. Je však možné v rámci jednej krízy uvažovať aj s viacerými stratégiami. Tento vzťah platí aj naopak, každá stratégia sa dá nasadiť v rôznych krízach. Uvedený vzťah zobrazuje Obr. 2. Charakter krízy určuje vo veľkej miere voľbu vhodnej komunikačnej stratégie - to, ako na krízu reagovať. Vo všeobecnosti si situácia krízy s vlastným zavinením vyžaduje zodpovednosť preberajúcu stratégiu. Naopak defenzívna, škody odsúvajúca stratégia je vhodná pri krízach zavinených cudzou činnosťou. Rozdielne straté- To, ktorá krízová komunikačná stratégia je pre firmu vhodná, nezávisí iba od druhu samotnej krí- Tabuľka 2: Význam nástrojov krízovej komunikácie vo fáze. Fázy problémový manažment preventívne plánovanie v kríze po kríze interná komunikácia * ** *** ** PR / médiá ** * *** ** reklama ** * 0 ** internet * ** ** * Nástroje Vysvetlivky: *** vysoký význam, ** stredný význam, * nízky význam, 0 žiaden význam m a n a ž é r s t v o niu obyvateľstva v zmysle organizácie pred a po kríze. Vďaka svojej rýchlosti získava internet obzvlášť v prevenčnom plánovaní ako aj počas krízy rastúci význam. Záver Obr. 2: Druhy kríz a komunikačné stratégie Zdroj: Volkart, R. et al.: Information und Kommunikation in der Krise: Theorie und Beispiele aus der Praxis. zy, ale aj od adresátov komunikácie. Adekvátna stratégia v danej krízovej situácii musí byť vyhovujúca aj kultúrnym zvyklostiam prevládajúcim v danom geografickom regióne. Voľba primeranej krízovej komunikačnej stratégie v určitých situáciách bude okrem toho sťažená hroziacimi právnymi a finančnými dôsledkami. Z tohto dôvodu získavajú takzvané strategické nadstavce na význame. Optimálna komunikačná stratégia v kríze silne závisí aj od histórie postihnutej organizácie. Škoda na imidži utrpená krízou je vyššia, keď bola organizácia v nedávnej minulosti konfrontovaná s podobnými krízami, oproti kríze vykazujúcej jednorázový charakter. Toto vedie k poznaniu, že cudzo zavinené krízy musia byť tiež posudzované vzhľadom na voľbu vhodnej komunikačnej stratégie. 5. Nástroje komunikačnej stratégie Medzi základné nástroje komunikačnej stratégie je možné zaradiť komunikáciu vo vnútri firmy a samozrejme i komunikáciu s okolím danej firmy, ktorá prebieha prostredníctvom rôznych masmediálnych prostriedkov. Význam použitia nástrojov krízovej komunikácie v daných fázach životného cyklu krízy zobrazuje Tab. 2. Zo všetkých uvedených nástrojov má najväčší význam interná komunikácia a verejno-propagačná práca. Naproti tomu sa reklama hodí k dlhodobému ovplyvňova- Najväčšia prekážka v krízových situáciách často nepredstavuje samotnú voľbu krízovej komunikačnej stratégie, ale viac správna interpretácia krízy. Iba ak sa podarí rýchlo a správne odhadnúť typ a rozsah krízy, môže byť určená adekvátna reakcia na skutočnosti. Tento proces je nanajvýš interaktívny a sťažený, často aj znemožnený počas krízy vplyvom časovej tiesni, vysokej dynamiky, chýbajúcimi a protichodnými informáciami, chýbajúcimi personálnymi a technickými vstupmi, ako aj často meniacimi sa skutočnosťami. Literatúra [1] COOMBS, W. T. (1998): An Analytic Framework for Crisis Situations: Better Re-sponses From a Better Understanding of the Situation. In: Journal of Public Relations Research, 3/1998. [2] LEE, B. K. (2004): Audience-Oriented Approach to Crisis Communication – A Study of Hong Kong Consumer’s Evaluation of an Organizational Crisis, in: Communication Research, 5/2004, S. 600–618 [3] VOLKART, R. et al.: Information und Kommunikation in der Krise: Theorie und Beispiele aus der Praxis. Arbeit im Rahmen des Doktorandenseminars »Krisenmanagement« am Institut für Schweizerisches Bankenwesen der Universität Zürich - Práca v rámci doktorandského seminára Krízový manažment na Inštitúte pre švajčiarske bankové podnikanie Univerzity v Zürichu. 2 - 2009 43 R E S U M É DOE Method Implementation by shaft pressing process in the TRW Steering System Slovakia, Ltd. i n f o r m á c i e The aim of this contribution is to meet the utilization of the methods for experiment planning, and to optimize input parameters through the shaft pressing process so that the final product from the process achieves the highest twist moment and at the same time to mention the advance on difficult statistic methods utilization in production (concrete, experiment planning). Michal Marton, Materiálovotechnologická fakulta STU, Trnava APLIKÁCIA METÓDY DOE PRI PROCESE LISOVANIA HRIADEĽOV VO FIRME TRW STEERING SYSTEM SLOVAKIA, s.r.o. 1. Podstata plánovania experimentov Plánovanie experimentov (DOE) je založené na úmyselných zmenách vstupných faktorov procesu s cieľom sledovať zodpovedajúce zmeny na výstupe procesu. DOE [1] umožňuje: • roztriediť faktory na významné a menej významné, a to s ohľadom na okolité podmienky, ktoré sú väčšinou neoddeliteľnou súčasťou procesu, • získať informácie o vzájomnom vplyve jednotlivých faktorov na vstupe - interakciu vstupných faktorov a tým lepšie spoznať celý proces, • identifikovať faktory s vplyvom na hodnotu výstupnej charakteristiky procesu a následné určenie hodnôt faktorov tak, aby sa dosiahli požadované výstupné charakteristiky. 1.1 Základné kroky DOE Plánovanie experimentov nepozostáva iba z návrhu experimentu, 44 2 - 2009 Vážení čitatelia, časopis KVALITA bude poskytovať i možnosť medializácie úspešných prác študentov vysokých škôl – budúcich manažérov kvality, resp. manažérov integrovaného manažérstva vo všetkých typoch organizácií. Od tohto čísla vám postupne prinesieme úspešné práce, ktoré boli ocenené v rámci súťaže O najlepšiu študentskú prácu z oblasti manažérstva kvality a súvisiacich oblastí. Ceny v jednotlivých kategóriách sú slávnostne udeľované na konferencii uskutočnenej v rámci Svetového dňa kvality. Poslaním súťaže je zapojiť čo najväčší počet študentov bakalárskeho, magisterského, inžinierskeho a doktorandského štúdia vysokých škôl Slovenskej republiky a tak podporiť, spropagovať a verejne oceniť najlepšie záverečné práce. ktorý je najdôležitejšou časťou celého postupu, ale je to súhrn mnohých na seba nadväzujúcich činností. Pri ich realizácii sa uplatňujú viaceré štatistické metódy a nástroje manažérstva kvality. Realizáciu metódy plánovania experimentov môžeme rozložiť do nasledovných celkov (obr. 1). Cieľom súťaže je: • podporiť a oceniť študentov za práce, ktoré zachytávajú problematiku manažérstva kvality a jej súvisiacej problematiky, • vytvoriť priestor na prezentáciu možných variantov riešení problémov, ktoré s uvedenou tematikou primárne súvisia. V tomto čísle uverejňujeme prácu ocenenú v kategórii diplomové práce. Autor: Ing. Michal Marton z Materiálovotechnologickej fakulty STU Bratislava so sídlom v Trnave. Téma: Aplikácia metódy DOE pri procese lisovania hriadeľov vo firme TRW Steering Systems Slovakia, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom. Doc. Ing. Iveta Paulová, PhD, viceprezidentka SSK, garantka súťaže 2. Aplikácia metódy DOE v konkrétnych podmienkach Z výsledkov výstupnej kontroly a dlhodobým pozorovaním výrobku sa zistilo, že rotory ktoré sa vyrábajú pri procese lisovania hriadeľa dosahujú najväčšiu nepodarkovosť. Na všetkých nepodarkoch 2.1 Plánovanie experimentu i n f o r m á c i e Na definovaný proces lisovania hriadeľov sme spolu s experimentálnym tímom pomocou metódy brainstorming stanovili všetky faktory, ktoré môžu ovplyvňovať výstupnú charakteristiku – krútiaci moment. Všetky tieto faktory sme zaznamenali do Ishikawa diagramu (obr. 2). Výber vstupných faktorov pre experiment Obr. 1: Etapy pri navrhovaní projektu [2]. Na definovanie vstupných faktorov sme sa spolu s tímom rozhodli využiť metódu FMEA pre proces lisovania hriadeľov a na základe výsledkov tejto metódy určiť hlavné vstupné faktory vplývajúce na proces. Z výsledkov FMEA analýzy vyplynuli tieto faktory: • tvrdosť hriadeľa, • priemer diery puku, • lisovacia rýchlosť. Preto sme sa rozhodli, že tieto faktory použijeme v našom experimente a uskutočníme optimalizáciu spomenutých faktorov. Obr. 2: Ishikawa diagram pre krútiaci moment rotora. bol zmeraný krútiaci moment rotora a zistilo sa, že ani na jednom zlom rotore nebola dosiahnutá jeho požadovaná hodnota. Preto sa spoločnosť TRW Steering Systems Slovakia rozhodla aplikovať vhodnú štatistickú metódu – metódu plánovania experimentov DOE, ktorá má optimalizovať vstupné parametre do procesu lisovania hriadeľov a zvýšiť krútiaci moment rotora na maximálnu hodnotu, avšak minimálne na predpísanú hodnotu 20 Nm. Tabuľka 1: Zoznam faktorov a úrovní. 2.2 Priebeh experimentu Zostavil som tabuľku faktorov a ich uvažované úrovne (tab.1). Každý jeden faktor je uvažovaný na dvoch úrovniach, kde dolná úroveň je označovaná ,,-1“ a horná úroveň je označovaná ako ,,+1“. Na základe schémy návrhu experimentu som vykonal 8 pokusov s príslušnými vstupnými faktormi (tab.2). Výsledkom lisovania hriadeľov vzniklo 24 rotorov pre ktoré som zmeral krútiaci moment (sledovaná charakteristika Y). Výsledky krútiaceho momentu 2 - 2009 45 Tabuľka 2: Schéma návrhu experimentu v kódovaných premenných. sovania. Vyplýva to zo sklonu jednotlivých úsečiek. Čím je priamka faktorov strmšia, tým má faktor väčší vplyv na výsledný krútiaci moment hriadeľa. i n f o r m á c i e Faktor A – priemer diery puku má minimálny vplyv na výsledný krútiaci moment hriadeľa. Tabuľka 3: Namerané hodnoty krútiaceho momentu pre experimentálne vzorky. Faktor B – tvrdosť hriadeľa má významný vplyv na výsledný krútiaci moment hriadeľa. Faktor C – rýchlosť lisovania nemá takmer žiadny vplyv na krútiaci moment hriadeľa. pre jednotlivé hriadele sú uvedené v tab. 3. 2.3 Analýza výsledkov Po uskutočnení experimentu a zaznamenaní údajov nasleduje etapa, v ktorej analyzujeme výsledky získané z experimentu. Je potrebné vyvodiť závery, predpokladané riešenia a následne uskutočniť potvrdzujúce testy. V analýze výsledkov sa musí určiť: • poradie a vplyv jednotlivých faktorov na proces a jeho výstup (efekt), tzv. grafická analýza, • poradie významnosti faktorov, tzv. analýza rozptylu. MiniTab 15. Paretova analýza ukazuje, že významné sú faktory B a A. Príslušné stĺpčeky faktorov B a A pretínajú priamku, ktorá zodpovedá nastaveniu intervalu spoľahlivosti 95%. Efekt faktorov a ich interakcií je znázornený na obr. 4. Pri zmene úrovní faktorov má na moment najväčší vplyv tvrdosť hriadeľa v porovnaní s priemerom diery puku a rýchlosti li- Či vzájomné interakcie medzi jednotlivými faktormi existujú, som graficky overil pomocou spomínaného Minitabu (obr. 5). Z tohto uvedeného obrázka vyplýva, že úsečky nemajú tendenciu pretnúť sa, čiže nedochádza k žiadnej interakcii medzi jednotlivými faktormi. Z vyššie popísanej grafickej analýzy vyplýva, že významné sú: • faktor B - tvrdosť hriadeľa, • faktor A - priemer diery puku. Grafická analýza Vypočítal som efekt každého faktora A, B, C a ich interakcií na výstupnú charakteristiku Y. Významnosť jednotlivých faktorov a ich interakcií som zistil Paretovou analýzou (obr. 3) pomocou programu 46 2 - 2009 Obr. 3: Paretova analýza významnosti faktorov a interakcií • priemer diery puku – faktor A, nastavíme na 8,038 mm • tvrdosť hriadeľa – faktor B nastavíme na 58 HRC, • lisovacia rýchlosť – faktor C nastavíme na 30 mm/s. Obr. 4: Grafy hlavných efektov. Obr. 5: Grafy interakcií hlavných efektov. Tabuľka 4: Tabuľka ANOVA. Analýza rozptylu Výsledkom tejto analýzy je zostavenie výslednej tabuľky ANOVA (tab. 4). Stanovenie významného vplyvu faktorov a ich interakcií na výstup- nú charakteristiku z tabuľky ANOVA vyplýva, že faktory A a B sú významné, ostatné faktory a interakcie sú nevýznamné. Stanovenie optimálnych úrovní faktorov analýzou rozptylu je nasledovné: i n f o r m á c i e 3. Optimalizácia technologického postupu lisovania hriadeľov na základe výsledkov z experimentu Experimentom som zistil, že na výstupnú charakteristiku (krútiaci moment) vplýva v najväčšej miere tvrdosť hriadeľa. Preto sa spoločnosť rozhodla preskúmať najviac tento parameter. Na overovaciu skúšku sme použili 16 štandardných hriadeľov s tvrdosťou 20 HRC a 16 kalených hriadeľov s tvrdosťou 58 HRC. Ďalej sme si pripravili puky s priemerom 8,038 mm, ktoré sa lisovali na hriadeľ. Rýchlosť lisovania sme nastavili na 30 mm/s. Následne sme vylisovali 16 rotorov s použitým hriadeľom, ktorého tvrdosť je 20 HRC a 16 rotorov, ktoré obsahujú hriadeľ s tvrdosťou 58 HRC. Každý rotor obsahuje 3 puky pre ktoré sme následne zmerali krútiaci moment. Výsledok skúšky ukázal, že výsledné krútiace momenty pre štandardný nekalený hriadeľ s tvrdosťou 20 HRC sa pohybujú v priemere od 25,4 Nm do 47,1 Nm a oproti tomu kalené hriadele s tvrdosťou 58 HRC majú priemerný krútiaci moment od 61,9 Nm až po 67,4 Nm. 4. Prínosy experimentu pre spoločnosť TRW Steering Systems Slovakia Najkritickejším vstupným parametrom, ktorý mi vyšiel z oboch analýz experimentu bola jednoznačne tvrdosť hriadeľa. Spoloč- 2 - 2009 47 nosť sa rozhodla pre výrobu rotorov využívať hriadele s tvrdosťou 58 HRC. Toto rozhodnutie má pre spoločnosť rôzne technologické a ekonomické prínosy. i n f o r m á c i e Technologické prínosy 1. zvýšenie lisovacej rýchlosti Lisovacia rýchlosť závisí od tvrdosti hriadeľa. Vyššou tvrdosťou hriadeľa je možné nastaviť aj vyššiu lisovaciu rýchlosť. Znižuje sa počet nepodarkov, pretože pri vyššej lisovacej rýchlosti a mäkkých hriadeľoch dochádzalo k ich poškodeniu, čiže vznikali nekvalitné výrobky. Ekonomické prínosy Zaradením kalených hriadeľov do výroby sa síce zvýšia náklady na výrobu elektromotorov (v prepočte viac o 0,09 EUR na jeden hriadeľ), znížia sa ale vo veľkej miere náklady na nekvalitu výrobku a na opravy. Následne sa zníži počet reklamácií u zákazníka, a tým sa zvýši kvalita výrobku. Spoločnosť môže v budúcnosti očakávať zvýšenie dopytu po kvalitných výrobkoch a zvýšenie profitu zo zníženia prestojov a ostatných technologických prínosov. Záver 2. zníženie doby vykonania zdvihu lisu Vyplýva to z predošlého prínosu zvýšenia lisovacej rýchlosti. Vzhľadom na väčšiu lisovaciu rýchlosť sa zníži čas cyklu vylisovania jedného rotora. 3. vylúčenie potreby naolejovania hriadeľov pred lisovaním Pri doteraz využívaných hriadeľoch bolo potrebné každý hriadeľ pred lisovaním naolejovať z dôvodu lepších vlastností pri lisovaní. Pri kalených hriadeľoch toto už nie je potrebné. Týmto sa vylučujú prestoje počas naolejovania a tým sa zrýchľuje proces lisovania hriadeľov. 4. stabilizácia lisovacej sily Pri používaní štandardných hriadeľov musel lis dosahovať určitú lisovaciu silu, aby nalisoval všetky tri puky na hriadeľ. Veľakrát túto silu nedosiahol z dôvodu mäkkého hriadeľa, vznikali na hriadeli nedolisované puky a rotor bol nepoužiteľný. Kalený hriadeľ túto lisovaciu silu dokázal stabilizovať. 48 2 - 2009 Táto práca ma len utvrdila o význame využívania štatistických metód v podniku. Zistil som, že okrem klasických štatistických metód je dôležité zavádzať aj zložitejšie metódy, ktoré sa venujú nielen výrobnej ale aj predvýrobnej etape. V predvýrobnej etape je potrebné definovať výslednú kvalitu výrobku, a vo výrobnej etape sa dosiahne iba taká kvalita, aká bola stanovená. Preto najlepšou metódou, ktorá dokáže optimalizovať vstupné faktory tak, aby sa dosiahla požadovaná výsledná charakteristika je rozhodne plánovanie experimentov (DOE). Literatúra: [1] GÁLIK R.: Optimalizácia PVC receptúr využitím metódy DOE, Kvalita, 1997, č.5, str. 15 [2] SINAY J. a kol.: Nástroje zlepšovania kvality. Prešov: ManaCon 2007, ISBN 978-80-89040-32-2 AKO PUBLIKOVAŤ V ČASOPISE KVALITA Pokyny pre autorov: 1. Redakcia prijíma iba pôvodné príspevky, doteraz nepublikované alebo nezadané inej redakcii. 2. Rozsah príspevku by nemal presiahnuť 5 normostrán. Článok je potrebné poslať e-mailom na adresu [email protected]. 3. Obrázky, grafy, schémy predložiť v osobitnom súbore vypracovanom v CorelDraw alebo v bitmape s koncovkami .tif, .jpg, .gif, .bmp. Text článku môže byť doplnený, ilustrovaný farebnými obrázkami (kvalitné fotografie, diapozitívy). 4. Odvolania na literatúru sa označujú v texte alebo v poznámkach pod čiarou v hranatých zátvorkách. Zoznam použitej literatúry sa uvádza za príspevkom a je spracovaný v zmysle platnej normy. 5. S príspevkom žiadame zaslať presnú adresu autora, dátum narodenia, OP, č. telefónu, príp. faxu a e-mail. 6. Každý príspevok posudzuje redakčná rada na svojom najbližšom zasadnutí. O výsledku posúdenia je autor informovaný písomnou alebo ústnou formou. 7. Uverejnené články sú honorované. 8. Autor obdrží autorský výtlačok časopisu KVALITA. Termín dodania článkov do najbližšieho čísla je 10.9.2009. Certifikácia ISO 22000, HACCP, IFS, BRC, GMP+... Potraviny, nápoje, krmivá – kvalita a bezpečnosť SGS je vedúcou spoločnosťou vo svete v oblasti skúšania, kontroly a zabezpečovania kvality. Jej výnimo ná pozícia spočíva v pomoci pri poskytovaní bezpečných a kvalitných potravín. SGS môže byť jednou zo zastávok na Vašej ceste zabezpečenia kvality a bezpečnosti v potravinárskom reťazci. SGS pomáha prvovýrobcom, spracovateľom, výrobcom, predajcom, distribútorom, poskytovateľom stravovacích služieb, pri skúšaní, auditoch, certifikáciách, školeniach a pod. Certifikáciu ISO 22000 poskytuje SGS podľa medzinárodného uznaného štandardu pre riadenie bezpečnosti potravín. Systém ISO 22000 integruje systém riadenia kvality založený na ISO 9001:2000 a všetky popredné systémy bezpečnosti potravín a zároveň pôsobí v rámci celého dodávateľského reťazca. Pomôže Vám zjednodušiť procesy kvality a bezpečnosti potravín a je kľúčom k sprístupneniu nových trhov. SGS je akreditovaná na certifikáciu ISO 2200 vo Švajčiarsku (SAS) a vo Veľkej Británii (UKAS). HACCP je medzinárodne akceptovaný systém pre analýzu potenciálnych biologických, mikrobiologických, fyzikálnych a chemických rizík pre bezpečnosť potravín v celom potravinárskom reťazci. SGS poskytuje celý balík služieb obsahujúci certifikáciu systému HACCP, audity prevádzok, dokumentácie a školenia. SGS Slovakia spol. s r.o. je akreditovaná na Slovensku SNAS-om pre vykonávanie certifikácie HACCP pod číslom akreditácie R016. IFS - INTERNATIONAL FOOD STANDARD a BRC GLOBAL STANDARD FOOD – British Retail Consortium IFS a BRC predstavujú medzinárodné normy pre potraviny, ktoré stanovujú požiadavky na výrobcov privátnych značiek pre maloobchod. Tieto požiadavky sa u jednotlivých kupujúcich môžu výrazne líšiť, ale v podstate sú založené na nasledujúcej otázke: je dodávateľ schopný dodávať bezpečný výrobok podľa špecifikácie a v súlade s legislatívou? Účelom týchto noriem je znížiť náklady a vniesť transparentnosť do celého dodávateľského reťazca. Certifikát IFS sa vyžaduje najmä pri exporte do Nemecka, Francúzska a iných európskych krajín. Certifikát BRC sa vyžaduje najmä pri exporte do Veľkej Británie. KRMIVÁ PRE POTRAVINY – FEED FOR FOOD. Product Board Animal Feed (PDV) v Holandsku vypracoval špeciálny program kvality a bezpečnosti GMP+ pre celý reťazec výroby krmív ako súčasť celkovej bezpečnosti potravín. Motto programu naznačuje, že krmivá nie sú izolované od potravín. Systém je uznaný v celej EÚ a zabezpečuje vzájomnú podporu certifikovaných výrobcov pri preukazovaní kvality a bezpečnosti krmív. SGS je u PDV akreditovaná pre certifikovanie výrobcov a predajcov krmív. SGS Slovakia spol. s r.o. poskytuje AJ ĎALŠIE služby: • • • • certifikácia QS pre producentov krmív a kŕmnych zložiek, certifikácia QS (okrem už spomínaných IFS a BRC) pre producentov z potravinárskeho priemyslu, asistencia pri nakládke, prekládke a vykládke tovaru, kontrola množstva, kontrola kvality tovaru, certifikácia a vzdelávanie v oblasti systémov riadenia podľa ISO 9001:2000, ISO 14001, ISO 22000, VDA, ISO TS 16949 a BSi OHSAS 18001 (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), ISO 27001 (bezpečnosť Informačných systémov). SGS Slovakia spol. s r. o. Kysucká 14, 040 11 KOŠICE tel.: 055 7836 111 fax: 055 7836 120 e-mail:[email protected] 2 - 2009 49 50 2 - 2009
Podobné dokumenty
Bubliny
textilní výrobě a také pro výrobu papíru. Ze stonku se po zpracování namáčením a třením získávají vlákna, která se spřádají. Vyrábějí se z nich provazce,
lana, plachty, rohože i pytle velmi pevné a...
Panel desatero
be also dangerous!
The low-head dams might be also dangerous!
– You flip over (capsize) under the dam.
– You can't swim, because of horizontal water circulation.
– You can't breathe.
– You lose...
PIAF 2014 Konferenční blok III. (21. května, 13:00
je fuk jestli tomu říkáme reklama či PR, hlavně to musí být správný nápad (a dobře
provedený), tedy lépe řečeno správný příběh, protože život je od A do Z o příbězích...