Abstrakta
Transkript
Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť Slovenská lekárska spoločnosť Univerzita Komenského Jesseniova lekárska fakulta v Martine Martinská fakultná nemocnica Spolok lekárov v Martine Klinika tuberkulózy a pľúcnych chorôb UK JLF a MFN s medzinárodnou účasťou Martin 22.-23. október 2009 ZBORNÍK ABSTRAKTOV zbor ník a bstr aktov Zostavovatelia zborníka: prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc. doc. MUDr. Robert Vyšehradský, PhD. Zborník neprešiel redakčnou úpravou. Za obsahovú aj jazykovú stránku abstraktov zodpovedajú samotní autori. 2 zbor ník a bstr aktov 1. Veda a výskum na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine Dobrota, D. prvý prodekan a prodekan pre rozvoj fakulty a pre vedecko-výskumnú činnosť Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine Vedeckovýskumná činnosť na Jesseniovej lekárskej fakulte UK sa považuje za základ jej existencie a rozvoja. Je zdrojom nových teoretických a praktických poznatkov v rôznych predklinických a klinických odboroch, ktoré sú uplatňované najmä v liečebno-preventívnej činnosti, ale aj v procese vzdelávania. Dosiahnuté výsledky vo vedeckovýskumnej práci sú veľmi dôležité pri posudzovaní kvality fakulty v procese jej akreditácie na národnej a medzinárodnej úrovni. V roku 2006 sa na JLF UK riešilo na rôznych úrovniach 119 vedeckých projektov s celkovým finančným prínosom v objeme 26,756 000 Sk, v roku 2007 sa riešilo 153 projektov s finančným objemom 24,912 000 Sk a v roku 2008 to bolo 180 projektov s finančným objemom 38,316 000 Sk. Na JLF UK sa v priebehu vývoja postupne profilovalo šesť komplexných výskumných oblastí. Výskum v týchto oblastiach sústreďuje podstatnú časť ľudských a ekonomických kapacít fakulty a zásadne prispieva k tvorbe výsledkov vedecko-výskumnej činnosti a k zvyšovaniu kvalifikovanosti jej zamestnancov. O pozitívnych výsledkoch tohto smerovania svedčí aj zaradenie 3 pracovísk fakulty medzi Centrá excelentnosti v rámci programu Transfer vedy a výskumu na Slovensku. Za celé obdobie evidencie publikácií bolo zamestnancami fakulty publikovaných 16 388 publikačných prác. Počet ohlasov za celé obdobie ich evidencie je 15 802. V roku 2006 bolo na JLF UK školených 205 doktorandov, z toho 65 v dennej forme a 140 v externej forme štúdia, v roku 2007 bolo školených 210 doktorandov, z toho 69 v dennej forme a 141 v externej forme štúdia a v roku 2008 to bolo 248 doktorandov, 90 v dennej forme a 158 v externej forme štúdia. O kvalite vedecko-výskumnej a pedagogickej práce na fakulte svedčí hodnotenie Akademickou ratingovou a rankingovou agentúrou (ARRA), ktorá od roku 2005 hodnotí Jesseniovu lekársku fakultu ako najlepšiu lekársku fakultu v SR. *** 3. Plicní hypertenze u granulomatózních a fibrotizujících plicních procesů Homolka, J., Jansa, P. 1. klinika TRN a Pneumologická klinika 1. LF UK Praha, Česká republika Plicní hypertenze je syndrom charakterizovaný zvýšením středního tlaku v plicnici nad 25 mmHg v klidu nebo nad 30 mmHg při zátěži a zvýšením plicní cévní rezistence nad 3 WU (Woodovy jednotky). Její příčinou může být řada stavů od přenosu elevovaných tlaků v levém srdci přes plicní onemocnění spojená s obstruční nebo restrikční ventilační poruchoiu až po vzácná primární onemocnění plicních cév. Vzhledem k četnosti výskytu je více dat týkající se plicní hypertenze u CHOPN. I granulomatózní a fibrotizujcí plicní procesy mohou být komplikovány vývojem plicní hypertenze, která významně zhoršuje prognózu těchto nemocných. Sarkoidóza je komplikována plicní hypertenzí nejčastěji štvrtok 22. októbra 2009 1 zbor ník a bstr aktov ve stádiu III a IV., příčinou je hypoxémie, tvorba granulomů v cévách a další faktory. U nemocných na waiting listu pro transplataci plic je častější plicní hypertenze u sarkoidózy než u idiopatické plicní fibrózy. Uvádíme vlastní pozorování plicni hypertenze u sarkoidózy. *** 4. Farmakogenetika, terapeutické monitorovanie a optimalizácia imunosupresie 1 Grandtnerová, B., 2Lasabová, Z., 3Macháleková, K., 4Karafová, N., 5Laca, Ľ. 1 Transplantačné centrum, 2Ústav molekulárnej biológie, 3Ústav patologickej anatómie, 4 Ústav klinickej biochémie, 5Klinika cievnej a transplantačnej chirurgie MFN a JLF UK Martin Inhibítory kalcineurínu (CNI) podávané v prevencii akútnej rejekcie u orgánových transplantácií sa vyznačujú úzkym terapeutickým indexom a širokou interindividuálnou variabilitou farmakokinetiky. Biologická dostupnosť imunosupresív závisí od ich absorbcie, distribúcie, biotransformácie a eliminácie. Single nucleotide polymorfizmy v génoch kódujúcich biotransformačné enzýmy (CYP3A) a trasportéry (ABCB1) otvárajú možnosť individualizovaného dávkovania. Koncentrácie takrolimu (Tac) korigované na podávanú dávku sú nižšie u nosičov aspoň jednej alely CYP3A5*1 v porovnaní s homozygotným genotypom CYP3A5*3/3 u pacientov po transplantácii obličky, pečene, srdca aj pľúc. Príjemcovia obličky s genotypom CYP3A5*3 vyžadujú na dosiahnutie cieľovej hladiny nižšiu dávku cyklosporínu (CsA) než nosiči alely CYP3A5*1. V našom súbore 78 pacientov po obličkovej transplantácii sme sledovali vplyv C3435T polymorfizmu p-glykoproteínu; wild type CC homozygotní pacienti potrebovali na konci prvého týždňa po transplantácii vyššiu dávku CNI na dosiahnutie stanoveného terapeutického okna ako TT homozygotní jedinci. Pomer koncentrácia CNI (ng/ml) / dávka CNI (mg/kg) bol nižší u 3435 CC homozygotov v porovnaní s TT homozygotmi (CsA hladina C2: 127 ± 12 vs 216 ± 20, p<0.01, Tac: 54 ± 4 vs 82 ± 11, p<0.05). 6-mesačné prežívanie štepu bez rejekcie bolo signifikantne zriedkavejšie u CC v porovnaní s TT genotypom tak pre CsA (100% vs 25%) ako aj Tac (90 % vs 23%) (p<0.05). Terapeutické monitorovanie predstavuje naďalej základný postup, ako udržať koncentrácie imunosupresív v zvolenom rozpätí. Interpretácia dosiahnutých koncentrácií musí zohľadňovať relatívne rozdiely medzi jednotlivými metodikami. Príkladom je monitorovanie Tac, kde doteraz rozšírene používaná metodika MEIA II (microparticle enzyme immunoassay), významne nadhodnocuje namerané hladiny u pacientov s nízkym hematokritom alebo albumínom. Tieto nedostatky odstraňuje metodika ACMIA (afinity column-mediated immunoassay) na analyzátore RXL Dimension (Siemens). V našom súbore 39 pacientov v rôznom období po transplantácii obličky bola síce korelácia medzi obidvoma metodikami vysoká (Spearmanov korelačný koeficient r = 0,92), ale hodnoty merané metodikou MEIA boli vyššie, s bias (Bland-Altmannov test) 0,79 ng/ml, 95% hranica súhlasu od -0,7 do 2,29 ng/ml. U 13% pacientov! sa hodnota nameraná pomocou ACMIA dostala pod dolnú hranicu požadovaného terapeutického okna. Adekvátna imunosupresia znamená dosiahnuť čo najoptimálnejší pomer benefit/riziko. 2 štvrtok 22. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov Súčasné možnosti farmakogenetiky a poznanie úskalí terapeutického monitorovania nás k tomuto cieľu ďalej približujú. Úzka spolupráca medzi klinickými a laboratórnymi odbormi je absolútnou nevyhnutnosťou. Literatúra: 1. Mourad M., Wallemacq P., De Meyer M. et al.: Biotransformation enzymes and drug transporters pharmacogenetics in relation to immunosuppressive drugs: impact on pharmacokinetics and clinical outcome. Transplantation, 85, 2008, S19–S24 2. Wallemacq P., Armstrong V.W., Brunet M. et al.: Opportunities to optimize tacrolimus therapy in solid organ transplantation: report of the European consensus conference. Ther. Drug. Monit., 31, 2009, č. 2, s.139-152. 3. Brown N.W., Gonde CH.E., Adams J.E., Tredger J.M.: Low Hematocrit and Serum Albumin Concentrations Underlie the Overestimation of Tacrolimus Concentrations by Microparticle Enzyme Immunoassay versus Liquid Chromatography–Tandem Mass Spectrometry. Clinical Chemistry, 3, 51, s.586–592. *** 7. Lung transplantation – challenge for patients with end stage lung diseases Jastrzębski, D., Ziora, D., Kozielski, J. Departament of Lung Diseases and Tuberculosis, Silesian Academy of Medicine, Zabrze Poland Until the year 2001, lung transplantation was not available in Poland, as the only one among other kinds of solid organ transplantation. In the 2001, in the Silesian Center for Heart Diseases the first successful combined heart-lung transplantation was performed. In 2003 a successful, first in Poland, single lung transplantation was performed in Zabrze. Nowadays, about 12 lung transplantations are performed yearly in Zabrze. Department of Lung Diseases and Tuberculosis in Zabrze is the only one center of lung diseases where patients are referred for lung transplantation in Poland. Difficulties involving the recognition and proper medical management of potential lung recipients, and a clinically challenging postoperative course have introduced a long time barrier to achieve success in the field. In the present lecture authors describe their own experience with patients referred for lung transplantation, with special interests on indications and contra-indications for this procedure. *** 8. Transplantácia pľúc u pacientov s cystickou fibrózou Zlochová, D., Hájková, M. Klinika PaF SZU FNsP Bratislava V práci prezentujeme naše skúsenosti získané v Centre pre cystickú fibrozu pri príprave pacientov na transplantáciu pľúc v spolupráci s Klinikou transplantácie srdca a pľúc nemocnice Allgemeines Krankenhaus AKH Viedeň, Rakúsko. Cystická fibroza je geneticky podmienené multiorgánové ochorenie. V 80% je dominantne postihnutý respiračný systém. Vďaka komplexnej starostlivosti sa hranica prežívania posúva do vyššieho veku, medián prežívania je 34 až 36 rokov. V prípade terminálnej fázy štvrtok 22. októbra 2009 3 zbor ník a bstr aktov pľúcneho ochorenia indikujeme pacientov na transplantáciu pľúc. V porovnaní s inými pľúcnymi ochoreniami má cystická fibroza svoje špecifiká v indikačných aj vyradovacích kritériách, v potransplantačnej starostlivosti ako aj v dlžke prežívania . V našom Centre pre cystickú fibrozu bolo do mája 2009 evidovaných 97 dospelých pacientov, z toho 17 pacientov dosiahlo parametre umožňujúce indikovať transplantáciu: 10 pacientov bolo kontraindikovaných, 7 pacientov bolo indikovaných, z toho 5 p *** 9. Kardiovaskulárne a metabolické komplikácie spánkového apnoe Tkáčová, R. Klinika pneumológie a ftizeológie, Lekárska fakulta UPJŠ a FN L. Pasteura Košice Pozadie problému: Pacienti s obštrukčným spánkovým apnoe (OSA) majú vysoké riziko vzniku a/alebo progresie ochorení kardiovaskulárneho systému, v patogenéze ktorých zohráva kľúčovú úlohu ateroskleróza. Pre pacientov s OSA je charakteristická prítomnosť tradičných rizikových faktorov aterosklerózy, akými sú obezita a metabolický syndróm. Medzi ďalšie mechanizmy prispievajúce k rozvoju kardiovaskulárnych komplikácií pri OSA patria zmeny v systéme renín-angiotenzín, vaskulárna dysfunkcia, zvýšenie sérových koncentrácií endotelínu, adhéznych molekúl, C-reaktívneho proteínu a cytokínov (interleukínu 6 a tumor nektorizujúceho faktora-), zvýšenie aktivácie a agregácie trombocytov so súčasným zvýšením hladín fibrinogénu. Interakcia medzi OSA, tradičnými rizikovými faktormi aterosklerózy a kardiovaskulárnymi chorobami sa označuje ako “syndróm Z”. OSA a kardiovaskulárne riziko: Artériová hypertenzia sa vyskytuje u 50 až 60% pacientov s OSA, a naopak, približne 40% pacientov s artériovou hypertenziou má súčasne OSA. U pacientov s refraktórnou hypertenziou je prevalencia OSA až 90%. Na kauzálnu súvislosť medzi OSA a vzostupom krvného tlaku (TK) upozornili zistenia, že a) systolický TK je u pacientov s OSA priamo úmerný závažnosti spánkového apnoe, b) u pacientov s OSA a normálnym TK je riziko rozvoja hypertenzie v priebehu 4-8 rokov zvýšené približne trojnásobne. OSA zvyšuje riziko výskytu cievnych mozgových príhod o 60% a riziko rozvoja ICHS o 30%. Časť pacientov má výrazný diurnálny rytmus výskytu epizód angíny pectoris s maximom v nočných hodinách. OSA je nepriaznivým prognostickým faktorom prežívania chorých s ICHS: v prospektívnej 5-ročnej štúdii mali pacienti s koexistenciou ICHS a OSA až 38% kardiovaskulárnu mortalitu, oproti 9% u pacientov bez OSA. OSA a metabolický syndróm: OSA je nezávisle asociované so zvýšenou prevalenciou metabolického syndrómu, pričom riziko prítomnosti metabolického syndrómu u pacientov s OSA je 9,1-krát vyššie oproti pacientom bez spánkovej poruchy dýchania. Počet prítomných komponent metabolického syndrómu stúpa so závažnosťou OSA, a to nezávisle od hmotnosti. Navyše viaceré práce dokumenotvali významnú asociáciu medzi inzulínovou rezistenciou a OSA u obéznych aj u neobéznych jedincov. Jednotlivé polysomnografické parametre významne korelujú s indexmi inzulínovej rezistencie, pričom najvýznamnejšiou sa javí korelácia s najnižšiou nočnou hodnotou SaO2. Predpokladá sa, že kľúčovú patogenetickú úlohu pri vyniku a/alebo potencovaní 4 štvrtok 22. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov inzulínovej rezistencie zohráva pri OSA intermitentná hypoxia spojená s intermitentnou reoxygenáciou a oxidatívnym stresom, ako aj zvýšená aktivita sympatikového nervového systému. Dôležitú úlohu pri vzniku metabolických porúch v dôsledku pôsobenia intermitentnej hypoxie zohráva tiež deficit leptínu alebo rezistencia na leptín, ako aj subklinický zápal so zvýšením cirkulujúcich prozápalových cytokínov. Vplyv liečby OSA na metabolický syndróm a kardiovaskulárne riziko: Viaceré práce dokumentovali priaznivý vplyv liečby spánkového apnoe neinvazívnou ventiláciou na jednotlivé komponenty metabolického syndrómu, ako aj na samotnú inzulínovú rezistenciu a výskyt kardiovaskulárnych príhod. Výsledky jednotlivých štúdií však nie sú jednotné; výraznejší efekt bol pozorovaný u pacientov s nižšou hmotnosťou, ako aj u tých chorých, ktorí dobre tolerovali neinvazívnu ventiláciu a používali ju dlhšie ako 4 hodiny každú noc. Práca vytvorená realizáciou projektu „Centrum excelentnosti pre výskum aterosklerózy a jej komplikácií - srdcového a mozgového infarku (CEVA)“, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a s podporou projektov APVV-0122-06 a VEGA 1/0348/09. *** 10. Porovnanie dvoch spôsobov neinvazívnej podpory ventilácie pri odpájaní pacienta od UPV Bajcár, Ľ., Michaličková, M., Elexová, K. Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n.o., Nitra, Nemocnica podporujúca zdravie, Výučbová základňa SZU, OAIM Úvod: Neinvazívna podpora ventilácie (NIV) je odporúčaná metóda pri odpájaní pacientov od UPV. Cieľ práce: Na našom oddelení sme pri odpájaní od UPV použili dva spôsoby neinvazívnej ventilácie: Bifázickú tlakovú podporu ventilácie (BiPAP) a vysokofrekvenčnú tryskovú ventiláciu (VFV). Metodika: Retrospektívna analýza, 55 pacientov na UPV. Výsledky 34 z nich splnilo kritériá pre odpájanie. BiPAP u 17, odpojili sme 10 (58,82%), VFV u 17, odpojili sme 12 (70,59%). Diskusia: Bolo preukázané, že NIV zlepšuje výsledky odpájania pacientov od UPV. Literatúra: frekvencie zlyhania odpájania od UPV od 25% do 42%. Záver: VFV bola pri odpájaní efektívnejšia, ale rozdiely neboli štatisticky významné. Literatúra: 1. Boles JM, Bion J, Connors A, at al. Weaning from mechanical ventilation. Eur Respir J 2007; 29:1033-1056. 3. Esteban A, Frutos-Vivar F, Ferguson ND, at all. Noninvasive Positive-Pressure Ventilation for Respiratory Failure after Extubation. New England Journal of Medicine 2004; (24), 350:2452-2460. 3. Vallverdu I, Calaf N, Subirana M, at al. Clinical characteristics, respiratory functional parameters, and outcome of a two-hour T-piece trial in patients weaning from mechanical ventilation. Am J Respir Crit Care Med 1998;158:1855–1862. *** štvrtok 22. októbra 2009 5 zbor ník a bstr aktov 11. Neinvazívna ventilácia u pacientov s CHOCHP Bližniaková, S.1, Bauer J.-U.1, Rozborilová, E.2 1 Klinik für Pneumologie, Beatmungs- und Schlafmedizin, SRH Klinikum Suhl, Nemecko, 2Klinika tbc a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN Martin Neinvazívna ventilácia (NIV) znamená podporu ventilácie bez invazívného zaistenia dýchacích ciest, t.j. bez endotracheálnej intubácie alebo tracheostómie. Cieľom NIV u pacientov s ťažkou exacerbáciou CHOCHP, s hyperkapnickou respiračnou acidózou je zmiernenie obtiaží pacienta (znížením dychovej práce inspiračných svalov a zvýšením alveolárnej ventilácie), zabránenie umelej pľúcnej ventilácie s následnými komplikáciami, skrátenie doby hospitalizácie, zvýšenie doby prežitia a zlepšenie kvality života Oproti invazívnej ventilácii, NIV znižuje riziko ventilátorovej pneumónie, je znížená potreba sedácie, je uchovaná schopnosť expektorácie, možnosť perorálného príjmu a komunikácie pacienta. Neinvazívna ventilácia je relatívne jednoduchá, vyžaduje primerané prístrojové vybavenie, ale nie menej je dôležitý motivovaný zároveň erudovaný personál a monitoring pacienta. NIV má aj svoje komplikácie a kontraindikácie, nemala by byť preceňovaná, ani podceňovaná. V prípade, že je insuficientná musí nasledovať umelá pĺúcna ventilácia. V prezentácii bude podaný pohľad na túto liečebnú metódu, zároveň doplnený kazuistikami a vlastnými skúsenosťami. *** 12. Invazívna ventilácia u pacientov s CHOCHP Michaličková, M., Bajcár, Ľ., Elexová, K. OAIM ŠN sv. Svorada Zobor, n.o., Nitra Charakteristickým prejavom pokročilých štádií CHOCHP je porucha výmeny dýchacích plynov, ktorá vedie k respiračnej insuficiencii, najskôr len počas námahy, neskôr aj v kľude. Neschopnosť zabezpečiť adekvátnu výmenu dýchacích plynov označujeme ako respiračné zlyhanie. V praxi na liečbu respiračného zlyhania používame neivazívnu alebo invazívnu pľúcnu ventiláciu, podľa aktuálneho klinického stavu pacienta a laboratórnych parametrov vyšetrenia acidobázy a krvných plynov. Invazívna pľúcna ventilácia (UPV) prináša o.i. narušenie fyziologickej integrity dýchacích ciest, komplikácie, ktoré sa s ňou spájajú bývajú často letálne. Cieľom je, ak je to možné, skoré odpojenie pacienta od UPV. Vyžaduje splnenie niekoľkých kritérií ako aj spoluprácu pacienta. V prípade pokročilých štádií CHOCHP sú možnosti obmedzené, komplikácie UPV sú často letálne. Uvádzame prehľad hospitalizovaných pacientov v rokoch 2007-2009. Z celkového počtu 317 pacientov bolo invazívne ventilovaných 75, exitovalo 86 pacientov. Predchádzať nutnosti invazívnej ventilácie nám pomáha včasná aplikácia neinvazívnej podpory ventilácie už pri miernejších formách respiračného zlyhania. Lege artis vedená UPV so špecifickými opatreniami úre pacientov s CHOCHP a snahou o skoré odpojenie nám pomáha redukovať mortalitu pacientov s CHOCHP pri nutnosti UPV. Literatúra: 1. Global Initiative for Chronic Obstructive Lung Disease. Global strategy for diagnosis, 6 štvrtok 22. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov management, and prevention of chronic obstructive pulmonary disease 2006 2. Hogg JC. Patophysiology of airflow limitation in chronic obstructive pulmonary disease. Lancet 2004; 364(9435): 709-721 3. Gladwin MT, Pierson DJ. Mechanical ventilation of the patient with severe chronic obstructive pulmonary disease. Intensive Care Med. 1998; 24: 898-910 *** 14. Víme, kolik je nemocných s chronickou obstrukční plicní nemoci (CHOPN) v České republice Musil, J.1, Kolek, V.2, Vondra, V.3, Malý, M.4, Fišerová, J.5 1 Pneumologická klinika UK 2.LF a FN Motol Praha, 2Klinika plicních nemocí a tuberkulózy FN a LF UP Olomouc, 3Pneumologie, nestátní zdravotnické zařízení Praha, 4Státní zdravotní ústav Praha, 5Oddělení funkční diagnostiky, Ústí nad Labem Česká republika Cílem studie, která byla provedena jako společný projekt Českého občanského sdružení proti CHOPN (ČOPN) a České aliance proti chronickým respiračním onemocněním (ČARO) bylo zjistit prevalenci CHOPN v ČR u 40-75-tiletých obyvatel. Byla zvolena forma dotazníku zjišťovaného tazatelem podle náhodného výběru v seznamu pevných telefonních linek a následným spirometrickým vyšetřením suspektních osob z onemocnění CHOPN včetně provedení bronchodilatačního testu. Výběr respondentů zajistila společnost Factum Invenio, Praha. Tázaní byly zváni ke spirometrickému vyšetření na základě jejich odpovědí ve screeningovém dotazníku. Byly zváni jak všichni respondenti, u nichž bylo podezření na CHOPN, tak i skupina kontrolní. Získali jsme 1155 zodpovězených dotazníků (576 v Ústeckém kraji, 579 v Olomouckém kraji). Zjistili jsme: • Prevalenci chronické bronchitidy 10,6% • Zkušenosti s kouřením mělo 47% dotázaných v Ústeckém kraji a 40% v Olomouckém kraji. • Kouření bylo v obou krajích častější mezi muži než ženami a rovněž bylo častější u lidí s nižším vzděláním • Prevalence CHOPN ve věkové skupině 40 až 75tiletých byla 5,4%. *** 15. THE CZECH “BURDEN” STUDY: Burden and QUality of Life in ChRonic Obstructive Pulmonary Disease ExacerbatioN Kašák, V.1,Skoupá, J.2, Bláhová, M.3 Pneumology Outpatient Clinic LERYMED s.r.o. Prague1, Pharma Projects s.r.o. Prague2 Pneumology Clinic of Faculty Thomayer Hospital Prague3 Objective: To estimate direct and indirect costs and quality of life (QoL) of patients with COPD exacerbation in comparison with costs and QoL of patients with similar COPD severity (GOLD criteria) but without exacerbation. štvrtok 22. októbra 2009 7 zbor ník a bstr aktov Methods: A total of 90 in- and outpatients with COPD (grade II – IV) exacerbation (EXA-group) were assessed retrospectively (3 month prior to exacerbation) and prospectively (3 month after exacerbation resolution). A control (CO-group) of 90 patients with the same GOLD grade but in stable health during past 3 months was assessed retrospectively (past 3 months). Direct costs were hospitalization, outpatient visits, laboratory tests, imaging, medication and rehabilitation. Indirect costs included short and long term disability payments. All costs were converted to a period of 180 days; healthcare costs used 2008 prices from the payer´s perspective. At inclusion day (in both groups) and at final visit in the EXA-group a validated Czech translation of the EQ5D was completed. Results: Both groups were comparable at baseline in terms of age, gender, duration of COPD. Mean 6-months costs were significantly higher, 3796 € vs. 1540 € (1€=26CZK), in the EXA-group (p<0.001). Direct costs accounted for 86 % in the EXA-group and 78 % in the CO-group. Costs for exacerbation management (hospitalization and/or outpatient treatment) and medication represented major cost-drivers in the EXA-group. In the CO-group medication represented 52 % of direct costs. Utilities in the CO-group and in the EXA-group at final visit were comparable (0.566 EXA-group vs. 0.582 Co-group; NS). EXA-group utilities at inclusion were significantly lower compared to final measurement (0.377 EXA-entry v.s. 0,566 EXA-final; p<0.001), reflecting the quality of life impairment during COPD exacerbation. Conclusions: The BURDEN study confirmed for the Czech Republic a considerable economic burden of COPD exacerbations. It also showed severe impairment of QoL. Results are in accordance with international literature. *** 16. Dlouhodobé sledování hospitalizace pro chronickou obstrukční plicní nemoc a astma v ČR Vondra, V.1, Malý, M.2 1 Plicní a alergologické oddělení Praha, 2Státní zdravotní ústav Praha Česká republika Zpracovali jsme údaje o hospitalizaci pro astma a chronickou obstrukční plicní nemoc (CHOPN) v České republice na podkladě dostupných informací Ústavu zdravotnických informací a statistiky a Českého statistického úřadu za posledních 41 let. Astma: Absolutní počet hospitalizovaných stoupl z minima 4802 v roce 1970 (51,9/100 000 obyvatel) na 9668 v roce 1995 (93,6/100 000 obyvatel), poté následoval plynulý pokles na 5582 v roce 2006 (54,4/100 000 obyvatel). Průměrný věk hospitalizovaných zůstával stabilní (35,3 - 39,7 let). Průměrná ošetřovací doba klesla z maxima 20,6 dnů v roce 1970 na 13,2 dne v roce 1993 a dále na minimum 6,3 dne v roce 2007, tj. pokles o 69%. Hospitalizace žen vždy převažovala. Relativní počet zemřelých na 1000 hospitalizovaných pro astma v roce 1981 byl 12,2, stoupl na 15,4 v roce 1986 a postupně plynule klesal na 4,9 v roce 2005. CHOPN: Také na CHOPN hospitalizace kolísala. V roce 1967 bylo 15872 hospitalizací (171/100 000 obyv.), maximum 27055 bylo v roce 1973 (236/100 000 obyv.). V 8 štvrtok 22. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov prvním roce platnosti 10. revize Mezinárodní klasifikace nemocí, tj. v roce 1994, bylo hospitalizováno 20545 (198/100000 obyv.), vzestup byl do roku 1996 na 22450 (217/ 100 000 obyv.). Poté následoval postupný pokles na 17191 (167/100 000 obyv.). Pokles byl obdobný u obou pohlaví, ale u mužů bylo významně více hospitalizací v každém roce (absolutní maximum u mužů 14792 bylo v roce 1986, minimum 9636 v roce 2006, u žen bylo maximum 9484 v roce 1986 a minimum 6769 v roce 2006). Maximální průměrná délka hospitalizace 22,3 dne byla zaznamenána v roce 1981 a postupně klesala až na 10,1 dne v roce 2007. Průměrný věk hospitalizovaných stoupl od roku 1986 z 61,6 let na 67,5 let v r. 2005 i 2007. Relativní počet zemřelých na 100 hospitalizovaných byl 56,6 v roce 1981 a postupně klesal až na 41,5 v roce 2006; v roce 2007 byl 45,2. Závěry: – Během let 1967-2007 došlo v ČR k podstatnému poklesu absolutního počtu hospitalizací, relativního počtu na 100 000 obyvatel a délky hospitalizace, přičemž významnější zlepšení bylo u astmatu než u CHOPN. – Pokles hospitalizací byl u obou nemocí větší u žen než u mužů. – Hospitalizační letalita poklesla u obou nemocí, u astmatu dokonce o více než 50%. – Ani nedostupnost údajů z některých roků sledování a administrativní nedostatky nemohou popřít optimistické výsledky dlouhodobého vývoje hospitalizace pro astma i CHOPN v ČR. *** 17. Dlouhodobé sledování úmrtnosti na chronickou obstrukční plicní nemoc a astma Malý, M.1, Vondra, V.2 1 Státní zdravotní ústav Praha, 2Plicní a alergologické oddělení Praha Česká republika V příspěvku budou prezentovány údaje o vývoji úmrtnosti na astma a chronickou obstrukční plicní nemoc (CHOPN) v České republice v posledních desetiletích. Na podkladě dat Českého statistického úřadu bude prostřednictvím absolutních, relativních a standardizovaných ukazatelů provedeno porovnání hladiny úmrtnosti na obě nemoci a budou popsány trendy celkově i pro věkové kategorie. Vybrané ukazatele budou porovnány s údaji za Slovensko. Pro astma jsou v České republice k dispozici údaje za roky 1919-2007. V průběhu celého období byly počty úmrtí u mužů poněkud vyšší než u žen, až v posledních letech jsou rozdíly mezi pohlavími velmi malé a postupně se otáčejí v neprospěch žen. V roce 1919 zemřelo na astma v ČR 382 mužů a 321 žen. Následoval pomalý pokles ročních počtů případů, v roce 1949 bylo zaznamenáno úmrtí 276 mužů a 154 žen. V 50. létech minulého století počty úmrtí spíše stagnovaly a poté dále klesaly, v roce 1979 došlo 96 a 79 úmrtím na astma u mužů a žen. V 80. létech počty úmrtí rostly a v 90. létech až do roku 1996 klesaly, v posledních létech zůstávají nízké, v roce 2007 to bylo 47 úmrtí mužů a 67 úmrtí žen. Úmrtnost na CHOPN v ČR bude ilustrována na datech za roky 1950-2007 (v dřívějších letech s využitím údajů za chronickou bronchitidu a emfyzém). Od roku 1950 počty úmrtí na CHOPN výrazně rostly a roce 1970 dosáhly 4019 a 1749 úmrtí mužů a žen. Od konce 70. let došlo k výraznému poklesu až na 687 a 375 úmrtí v roce 1996. štvrtok 22. októbra 2009 9 zbor ník a bstr aktov V posledních letech vykazují počty úmrtí na CHOPN opět rostoucí tendenci. V roce 2007 zemřelo v ČR na CHOPN 1312 mužů a 747 žen. Počty případů u mužů výrazně převyšují počty u žen v celé době sledování, nicméně v posledním období se rozdíly mezi pohlavími zmenšují. V příspěvku budou rovněž diskutovány faktory, které mohou ovlivnit validitu dat státní statistiky, která byla podkladem analýzy. *** 18. Symptómy pri CHOCHP a ich ovplyvnenie Rozborilová, E. Klinika tuberkulózy a pľúcnych chorôb JLF UK Martin Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je progresívne ochorenie, ktoré je spojené s vysokou morbiditou a mortalitou. Symptómy ochorenia ako je progresívna dýchavica zhoršujúca sa pri námahe, chronický kašeľ, nadmerná produkcia spúta a znížená tolerancia záťaže, majú značný vplyv na denné aktivity pacienta a jeho kvalitu života. Kým astma je považovaná za variabilné ochorenie s častým zhoršením v noci alebo nad ránom, CHOCHP je medzi exacerbáciami považované za ochorenie viac ochronické a menej variabilné. Viaceré prehľadové štúdie, ale ukázali prítomnosť cirkadiálnych variácií denných symptómov vrátane inspiračnej kapacity a PEF. V štúdii s 803 pacientami 73 % pacientov s diagnostikovanou ťažkou CHOCHP udávalo ráno za čas, kedy symptómy ochorenia boli najťažšie. Dýchavica je aj symptóm, ktorý najlepšie koreluje s problémami počas ranných aktivít (osobná hygiena, obliekanie, chôdza, ustielanie postele, atď.). Vykašliavanie hlienu a perzistentný rekurentný kašeľ sú tiež ranné symptómy. Väčšina pacientov užíva svoje lieky neskôr ako je obdobie, keď majú najhoršie symptómy, preto je potrebné bronchodilatačné lieky, hlavne tie, ktoré majú okrem dlhodobého aj rýchly nástup účinku, užívať hneď po prebudení, aby sa redukoval nástup ranných symptómov. Sponzorované prostredníctvom vzdelávacieho grantu AstraZeneca *** 19. Vliv nesprávné inhalační techniky na úroveň kontroly nad astmatem Kašák, V., Feketeová, E. LERYMED spol. s r.o., Oddělení respiračních nemocí Praha 4 Česká republika Úvod: Hlavním cílem léčby astmatu je dosažení a udržení kontroly nad astmatem (1). U mnoha pacientů, však není hlavního cíle dosahováno. Jedním z důvodů tohoto neúspěchu může být i nesprávná inhalační technika kontrolujících (preventivních) antiastmatik (2,3). Cíle práce: Zjistit chybovost v užívání inhalačních systémů k aplikaci kontrolujících antiastmatik v léčbě pacientů s perzistujícím astmatem a zhodnotit vliv chybovosti na úroveň kontroly nad astmatem. Metody práce: Reprezentativní průzkum navazoval na pilotní průzkum provedený v roce 2007 /3/. Kvantitativní průzkum byl proveden na 44 alergologických a pneumologických pracovištích v celé republice vybraných na základě kvótního výběru. Sběr dat probíhal od 10 štvrtok 22. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov října do prosince roku 2008. Na průzkumu se podílely odborné zdravotní sestry a lékaři – pneumologové i alergologové. Lékaři hodnotili klasifikaci astmatu podle tíže, aktuální spirometrické vyšetření a úroveň kontroly nad astmatem. Ostatní sběr dat provedly zdravotní sestry - průzkum se skládal z pacientovi praktické ukázky inhalační techniky aktuálně používaného inhalačního systému s placebem, strukturovaného rozhovoru s pacientem, vyhodnocení chybovosti sestrou (kategorizované hodnocení celkové práce pacienta s inhalačním systémem), testu kontroly astmatu (TKA) a provedení spirometrie. Testovány byly 4 nejčastěji používané inhalační systémy v České republice (Aerosolový dávkovač - MDI, Aerolizer, Diskus, Turbuhaler). U Diskusu a Turbuhaleru byli testováni pacienti užívající fixní kombinaci (inhalační kortikosteroid plus inhalační beta2-agonista s dlouhodobým účinkem - LABA). Získaná data byla zpracována firmou Ipsos Pharma Target ve statistickém programu SPSS a průzkum byl realizován podle standardů SIMAR a ESOMAR. Základní demografická data: Náhodně vybraní, dospělí astmatičtí ambulantní pacienti, ne nově diagnostikovaní (celkem 1000 osob; mužů 39 %, žen 61 %). Průměrný věk pacientů byl 50 roků (medián 51; rozmezí 14-88 roků). Základní vzdělání mělo 132 (13 %) pacientů, vyučených bylo 320 (32 %) pacientů, středoškolské vzdělání mělo 403 (40 %) pacientů a vysokoškolské vzdělání mělo 142 (14 %) pacientů. Průměrná doba léčení astmatu byla 10,1 roků (medián 8,8; rozmezí 0,2-50 roků). K aplikaci kontrolujících antiastmatik používalo Aerosolový dávkovač 159 pacientů, Aerolizer 249 pacientů, Diskus 250 pacientů, Turbuhaler 342 pacientů. Stávající inhalační systém používali pacienti průměrně 4,6 roků (medián 4 roky; rozmezí 1 měsíc – 36 roků). Lehké perzistující astma mělo 357 (36 %) pacientů, středně těžké perzistující astma mělo 507 (52 %) pacientů, těžké perzistující mělo 123 (12 %) pacientů. Pacienti užívající Aerosolový dávkovač měli nejlehčí formy astmatu (54 % lehké perzistující a 41 % středně těžké perzistující, 5 % těžké perzistující), následovali pacienti užívající inhalační systém Turbuhaler (41 % lehké perzistující, 50 % středně těžké perzistující a 9 % těžké perzistující) a pacienti užívající Aerolizer (35 % lehké perzistující, 51 % středně těžké perzistující a 14 % těžké perzistující). Pacienti užívající Diskus měli nejtěžší formy astmatu (lehké perzistující 20 %, středně těžké perzistující 60 % a těžké perzistující 20 %). Výsledky: Většina pacientů hodnotí poučení o správné inhalační technice jednotlivých inhalačních systémů jako velmi srozumitelné nebo srozumitelné (96 %). Rovněž většina pacientů hodnotí inhalační systémy jako velmi snadno či snadno aplikovatelné, jako nesnadnou aplikaci označili pouze pacienti používající inhalační systémy Aerolizer (2 %) a Turbuhaler (0,2 %). U 11 % pacientů nebyla technika inhalace nikdy kontrolována, u 89 % pacientů byla technika inhalace kontrolována minimálně jednou. Největší chybovost (48%) byla tradičně zjištěna u Aerosolového dávkovače, jenž je považován za nejtěžší systém pro nácvik a udržení správné inhalační techniky. Následoval Aerolizer s 33% chybovostí, Diskus s 26% chybovostí a Turbuhaler s 25% chybovostí. U většiny pacientů (819 osob tj. 82 %) byla vyhodnocena metodika správného používání inhalačního systému jako účinná, pouze u 10 (1 %) pacientů byla metodika hodnocena jako neúčinná. Metodika správného užívání inhalačního systému byla nejvyšší u Diskusu (87 %) a Turbuhaleru (86 %). Celková compliance pacientů k pravidelnému štvrtok 22. októbra 2009 11 zbor ník a bstr aktov užívání kontrolujících antiastmatik byla 46%. Nejvyšší compliance měli shodně pacienti užívající Turbuhaler a Diskus (52%). V třístupňové škále testu kontroly astmatu (TKA) dosáhlo nejvyšší počet bodů (tj. 25 bodů - úplná kontrola astmatu) 23 % pacientů, 52 % mělo výsledek testu v rozmezí 20 – 24 bodů (tj. dobrá kontrola astmatu) a 25 % pacientů dosáhlo méně než 20 bodů (tj. astma není pod kontrolou). Výsledky TKA korelovaly s hodnocením kontroly nad astmatem provedenými lékaři, pacienti s astmatem pod kontrolou měli nejvyšší bodové hodnoty TKA (průměr 22,7 bodů), pacienti s astmatem pod částečnou kontrolou měli průměr hodnoty TKA 19,5 bodů a pacienti s astmatem pod nedostatečnou kontrolou měli nejnižší počty bodů (průměr 14,7 bodů). Pacienti s lehkým perzistujícím astmatem dosáhli průměrné hodnoty TKA 22,6 bodů, pacienti se středně těžkým perzistujícím astmatem dosáhli průměrné hodnoty TKA 21,0 bodů, pacienti s těžkým perzistujícím astmatem dosáhli průměrné hodnoty TKA 16,3 bodů. Průměrná hodnota FEV1 získaná při spirometrickém vyšetření u 998 pacientů byla 84 % náležité hodnoty (medián 83 %; rozmezí 20-187 % náležité hodnoty, SD 18,6). Podle hodnocení lékaře mělo astma pod kontrolou 578 (58 %) pacientů, astma pod částečnou kontrolou mělo 341 (34 %) pacientů, astma pod nedostatečnou kontrolou mělo 77 (8 %) pacientů. Úroveň kontroly nad astmatem je statisticky významně (p< 0,05) propojena s chybovostí pacienta v inhalační technice. Pacienti, kteří používají inhalační systém bez chyby ve správné inhalační technice, mají astma pod kontrolou v 66 %, astma pod částečnou kontrolou v 29 % a astma pod nedostatečnou kontrolou v 5 %. Pacienti, kteří používají inhalační systém s chybou v inhalační technice, mají astma pod kontrolou ve 41 %, pod částečnou kontrolou ve 46 % a pod nedostatečnou kontrolou ve 13 %. Závěr: Analýza reprezentativního průzkumu chybovosti v používání inhalačních systémů k aplikaci kontrolujících antiastmatik v České republice prokázala statisticky signifikantní průkaz vztahu úrovně kontroly nad astmatem a chybovosti v inhalační technice. Kontrola nad astmatem je signifikantně vyšší (p< 0,05) u pacientů, kteří nechybují v inhalační technice než u pacientů, kteří v inhalační technice chybují. Byla prokázána dobrá korelace TKA a hodnocení úrovně kontroly nad astmatem provedenými lékaři. Celková compliance pacientů k pravidelnému užívání kontrolujících antiastmatik byla jen 46%. K dosažení a k udržení hlavního cíle léčby astmatu, tj. astma pod kontrolou, je nutná trvalá edukace pacientů, obsahující nácvik správné inhalační techniky, její opakovanou kontrolu a zdůraznění nutnosti trvalého užívání kontrolujících antiastmatik. Literatura: 1. GINA Workshop Report - Updated 2008; www.ginaasthma.org 2. Virchow JC, Crompton GK, Dal Negro R, et al. Importance of inhaler device in the management of airway disease. Resp Med 2008;102: 10-17. 3. Kašák V, Feketeová E, Macháčková M, Blažková M. Chybovost v užívání inhalačních systémů v léčbě perzistujícího astmatu. Alergie 2008; 10 (Suppl 1/08): 31-44. *** 12 štvrtok 22. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov 20. Nová molekula v liečbe CHOCHP Rozborilová, E., Benčová, A. Klinika tuberkulózy a pľúcnych chorôb JLF UK Martin Agonisti β2-adrenergných receptorov s dlhodobým účinkom (LABA) majú podľa medzinárodných smerníc nezastupiteľnú úlohu v liečbe CHOCHP. Je zrejmé, že zjednodušenie dávkovacieho režimu liekov, obzvlášť u viac krokových terapeutických režimov, vedie k zvýšeniu compliance pacienta. Ultra-LABA je termín označujúci skupinu nových agonistov β2-adrenergných receptorov s 24-hodinovým účinkom. Jedným z nich je indacaterol (QAB 149, Novartis). Experimentálne štúdie dokázali bronchodilatačný účinok indacaterolu, počas celých 24 hodín. Indacaterol má vysokú účinnosť, porovnateľnú s formoterolom a vyššiu ako salbutamol. Zlepšuje kontrolu symptómov u pacientov s CHOCHP a signifikantne zlepšuje pľúcne funkcie v porovnaní s formoterolom a tiotropiom po 3 mesiacoch liečby. Je prvým bronchodilatansom, v ktorom sa kombinuje 24-hodinový bronchodilatačný účinok s rýchlym nástupom účinku- do 5 minút. Všetky sledované dávky indacaterolu boli dobre tolerované s dobrým bezpečnostným profilom. V štúdiách nebol pozorovaný vývoj tachyfylaxie pri dlhodobom užívaní indacaterolu ani antagonizmus pri súčasnom užití β2-agonistov s krátkodobým účinkom (SABA). V štádiu výskumu je v súčasnosti i použitie fixnej kombinácie indacaterolu a anticholinergík s dlhodobým účinkom, resp. inhalačných kortikosteroidov. Sponzorované prostredníctvom vzdelávacieho grantu Novartis *** 24. Reaktivita aferentných nervových zakončení v dýchacích cestách a genetická predispozícia viazaná na HLA molekuly u detí s astma bronchiale – grant MZ SR 2007/50-UK-14 Péčová, R. Ústav patologickej fyziológie JLF UK Martin Aferentné nervové zakončenia dýchacích ciest sú hyperreaktívne u astmy bronchiale. Táto neurálna hyperreaktivita vedie k vzniku dysfunkčných reflexov a pocitov (hlavne kašeľ, bronchokonstrikcia, hypersekrécia hlienu, dušnosť, atď.), ktoré spôsobujú zhoršenie kvality života detí s astma bronchiale. V súčasnosti nie sú známe patomechanizmy atypického priebehu bronchiálnej astmy, ktorá sa najčastejšie prejavuje nešpecifickým chronickým kašľom. Jedným z dôležitých mechanizmov vzniku nešpecifického kašľa je zmenená reaktivita aferentných nervových zakončení dýchacích ciest v dôsledku prítomnosti patologického procesu v dolných dýchacích cestách, nosovej a prínosových dutinách a v gastrointestinálnom trakte. Štúdium týchto procesov bude viesť k zlepšeniu diagnostiky a diferenciálnej diagnostiky astma bronchiale u detí hlavne s nešpecifickým chronickým kašľom. Budeme sledovať úlohu HLA komplexu v patogenéze vzniku bronchiálnej astmy u detí, prítomnosť genetickej predispozície alebo protektívnych alel. Naše výsledky budú znamenať zlepšenie diagnostiky detí s astma bronchiale. *** štvrtok 22. októbra 2009 13 zbor ník a bstr aktov 1. Aktuálne trendy vo výskume tuberkulózy Solovič, I. Národný ústav tbc, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy Tuberkulóza je špecifické ochorenie, ktoré je vzhľadom na svoje osobitosti a závažnosť sledované oddelene od ostatných infekčných chorôb. Bola aj je sociálnou chorobou a za zhoršenia sociálno-ekonomických podmienok dochádza vždy k vzostupu jej výskytu. Presvedčivo to dokazuje aj dokumentácia z obdobia prvej a druhej svetovej vojny, ale i nárast všade tam, kde nie je možné zabezpečiť aspoň minimálny životný štandard. Optimistické prognózy, ktoré vznikli v 80. rokoch 20 st. na základe kontinuálneho aj keď pomalého poklesu incidencie tuberkulózy, že do tretieho tisícročia vstúpime bez tohto ochorenia, sú dnes jednoznačne utópiou. Svetová pandémia AIDS, narkománia, migrácia obyvateľstva i stále zlá sociálno-ekonomická situácia a nezriedka i neadekvátna terapia spôsobili novú vlnu nárastu tuberkulózy. V roku 2004 sme sa stali súčasťou ekonomicky a spoločensky jedného z najrozvinutejších celkov vo svete - Európskej únie. Veda a výskum ohľadom zachovania a ochrany zdravia je v rámci Európskej únie jedným z kľúčových podporovaných odvetví. Hovorí sa o zvýšení a udržaní životnej úrovne a o eliminovaní všetkých nežiaducich vplyvov. Napriek tomu však vidíme, že niektoré problémy pretrvávajú, ba dokonca si žiadajú byť nanovo prediskutované. Vzhľadom na zdravie populácie sa mení štruktúra i možnosť boja, ale i toky nákazy. Mnohé krajiny a medzi nimi tak Česká republika ako aj Slovensko urobili nesmierny pokrok v dosiahnutí kontroly nad touto chorobou. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami EÚ sú však veľmi veľké – pohybujú sa od 4,4 prípadu (Cyprus, Island) do 127 prípadov na 100 000 obyvateľov (Rumunsko). Z nových členov EÚ len Cyprus s 4,4; Česká republika 9,5; Slovensko s 13,13 a Slovinsko s 10,7 prípadmi na 100 000 obyvateľov neprekračujú priemer 27 krajín EÚ. Ostatné krajiny majú incidenciu veľmi vysokú. Stále zaostávajú v boji pobaltské krajiny podobne ako Rumunsko a Bulharsko. Zo starých krajín EU je na tom podobne Portugalsko s 32,4 prípadmi na 100 000 obyvateľov. Choroba je považovaná za eliminovanú v prípade, ak je výskyt menší ako jeden prípad na jeden milión obyvateľov. V EÚ je stále výskyt 17,8/100 000 obyvateľov, čo je 178 prípadov na jeden milión obyvateľov. Pokles 4% za štyri roky sa zdá byť pomalý. Dnešná Európska únia potrebuje nový plán boja proti tuberkulóze. Tak ako sa zmenili okolnosti a aspekty možných rizík, čo súvisí predovšetkým s rozšírením bezhraničného priestoru a pohybom obyvateľstva, je potrebné navrhnúť efektívnejšiu ochranu pred možnou nákazou a uviesť do života nové prístupy v boji proti TBC. ECDC vypracovala v roku 2007 rámcový akčný plán na boj proti TBC. V súčasnosti sa ho pokúša uviesť ho do života. Jedným z možných budúcich ohrození sú multirezistentné kmene TBC. Tieto sú rezistentné voči dvom najefektívnejším antituberkolutikám - isoniazidu a rifampicinu, predstavujú veľkú výzvu do budúcnosti. V pobaltských štátoch sa pri testoch dokázalo, že až 19% pozitívne testovaných na TBC sú infikovaní multirezistentnými kmeňmi. 14 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov V iných krajinách sa toto číslo pohybuje pod hranicou 2%. Podobne rozdielna je aj úroveň infikovania TBC a HIV v jednotlivých regiónoch EÚ. Najviac TBC pacientov infikovaných zároveň vírusom HIV je v Portugalsku - 14%, ale signifikantný nárast bol zaznamenaný aj vo Veľkej Británii z dôvodu prisťahovalectva a v Estónsku z dôvodu zvýšenia HIV infekcie u užívateľov drog. *** 2. Benzotiazinóny ako nová nádej v boji s tuberkulózou Mikušová, K. Katedra biochémie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava Dôležitou prioritou mykobakteriálneho výskumu v súčasnosti je vývoj nových účinnejších antituberkulotík, nakoľko TBC je ešte stále jednou z najčastejších príčin mortality v dôsledku infekčného agens. V rámci širokej medzinárodnej spolupráce laboratórií združených v projekte 6. rámcového programu EU s názvom Nové lieky proti tuberkulóze (New medicines for tuberculosis, NM4TB), vedenom profesorom Stewartom Colom, boli identifikované ako sľubné molekuly vybrané deriváty zo skupiny benzotiazinónov (BTZ). Tieto látky vykazujú mimoriadne silné baktericídne účinky voči patogénnym mykobaktériám v niekoľkých in vitro a in vivo modeloch. Zistili sme, že molekulárnym cieľom ich pôsobenia je proteín Rv3790, ktorý spolu s proteínom Rv3791 katalyzuje tvorbu jedinečného medziproduktu, dekaprenylfosforylarabinózy, dôležitého pre výstavbu esenciálnych polysacharidových štruktúr mykobakteriálnej bunkovej steny, lipoarabinomanánu a arabinogalaktánu. Odhalenie molekulárneho cieľa pre pôsobenie benzotiazinónov je významným príspevkom pre ďalší vývoj týchto látok do štádia klinických štúdií. Literatúra: Makarov, V., Manina, G., Mikušová, K., Möllmann, U., et al.: Benzothiazinones Kill Mycobacterium tuberculosis by Blocking Arabinan Synthesis (2009), SCIENCE 324 (5928), 801 Podporené: 6FP, Integrated project, LSHPCT_2005_018923, New Medicines for Tuberculosis *** 3. Súčasný pohľad na H1N1 2009 chrípku Plutinský, J. Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, Nitra Od polovice apríla 2009, keď bola identifikovaná chrípka volaná novým vírusom prenášaným z človeka na človeka typu H1N1, boli zaznamenané najprv ojedinelé prípady ochorení vyvolaných novým druhom vírusu H1N1, a postupne sa ochorenie šírilo. WHO vyhlásila stav pandémie nového ochorenia 11. júna, ktoré sa tiež nazýva prasacia chrípka a WHO ju označuje ako chrípka H1N1 2009. Meno prasacia chrípka dostal vírus preto, lebo jeho gény odpovedali vírusu chrípky, ktorý sa vyskytuje u prasiat v USA. Neskoršie sa však ukázalo, že nový vírus má gény z vírusu chrípky u prasiat v Severnej Amerike, 2 gény z prasiat v Európe a Ázii, gény vyskytujúce sa u divých vtákov piatok 23. októbra 2009 15 zbor ník a bstr aktov a u ľudí. Tiež sa preto nazýva quadruple reassortant virus. Ochorenie ktoré sa vyznačuje zvýšenou incidenciou medzi mladými ľuďmi (26,7 na100 000 vo vekovej kategórii od 5do 4 rokov), potom vo vekovej skupine od 0 do 4 rokov (22,9). Naproti tomu vo vekovej skupine nad 65 rokov, kde je incidencia 1,3. Vo väčšine prípadov prebieha pod ľahkým klinickým obrazom. U hospitalizovaných chorých dominuje horúčka (93%), kašeľ (83%), ťažkosti s dýchaním (54%) a ďalšie. Najviac úmrtí bolo zaznamenaných vo vekovej skupine od 25 do 49 rokov (41%), potom vo vekovej skupine od 5 do 24 rokov (16%). Ako komplikujúce ochorenia sa pozorovali diabetes, tehotenstvo, ochorenia srdca, astma bronchiale alebo ochorenia obličiek. V liečbe ostáva oseltamivir a zinamivir ako základ. V prevencii sa odporúča vakcinácia. Vakcína by mala byť na trhu už čoskoro a je vyvíjaná troma firmami. *** 4. Azitromycín v liečbe respiračných infekcií Rozborilová, E.1, Krkoška, D.2 1 Klinika tbc a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN Martin, 2Klinika infektológie a cestovnej medicíny JLF UK a MFN Martin Respiračné infekcie dnes predstavujú závažný zdravotnícky a ekonomický problém. Sú to najčastejšie infekcie u ľudí, najčastejšia príčina, pre ktorú sa predpisujú antibiotiká, najčastejšia príčina úmrtí na infekčné choroby a najčastejšia práceneschopnosť. Medzi skupinu makrolidových antibiotík patrí prvé azalidové antibiotikum – azitromycín. Má široké spektrum účinku proti mnohým kmeňom grampozitívnych, gramnegatívnych, anaeróbnych, intracelulárnych a atypických mikroorganizmov. Výhody azitromycínu spočívajú v priamom a nepriamom antiinfekčnom efekte na baktérie, toxíny, enzýmy, ale aj v imunomodulačnom efekte (ovplyvnení produkcie cytokínov, chemokínov, fagocytózy, apoptózy). Významný je vplyv na tvorbu biofilmu, napríklad pri cystickej fibróze, vplyv na adherenciu baktérií k slizniciam, vplyv na tvorbu hlienu a funkciu ciliárneho aparátu a má významné antiproliferatívne vlastnosti, napríklad pri antitumoróznom efekte pri karcinóme pľúc. Azytromycín sa dobre distribuje v tele a dosahuje vysoké tkanivové koncentrácie – 50-násobne oproti plazmatickým koncentráciám. Absorbuje do fagocytov, ktoré migrujú na infikované miesta. Terapeutické koncentrácie sa v tkanivách udržiavajú počas 5-7 dní po užití poslednej perorálnej dávky. Sponzorované prostredníctvom vzdelávacieho grantu TEVA *** 6. Vybraté ukazovatele a časové trendy karcinómu pľúc u nás a vo svete Kavcová, E.1, Halašová, E.2, Žucha, J.1, Dzian, A3, Matáková, T. 4 1 Klinika tbc a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN Martin, 2Ústav lekárskej biológie JLF UK Martin, 3Chirurgická klinika JLF UK a MFN Martin, 4Ústav lekárskej biochémie JLF UK Martin Karcinóm pľúc (KP) je vo svete hlavnou príčinou smrti na zhubné nádorové ochorenia. Vo svete zomrelo na KP v r. 2000 približne 817 800 mužov (M), 296 000 žien (Ž), v Európe 280 500 mužov a 67 000 žien. Za hlavnú príčinu sa považuje stúpajúca 16 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov prevalencia fajčenia cigariet v niektorých najľudnatejších krajinách sveta (Čína: vyše 300 miliónov fajčiarov). KP je v USA, Anglicku onkologický „top killer“ nielen mužov ale aj žien. V krajinách EÚ klesá celková mortalita na zhubné nádory (ZN) vďaka poklesu mortality najmä troch hlavných malignít: žalúdka, čreva a pľúc u mužov. V rozvinutých krajinách Európy je u žien zaznamenávaná stabilne stúpajúca mortalita na KP. V SR bolo v roku 2003 zistených 2280 prípadov KP, (M: 1 802, Ž: 478). Incidencia /ASR(W)/ M: 55,47/100 000, Ž: 10,3/100 000, celkom 29,4/100 000. Mortalita /ASR(W)/ M: 49,8/100 000, Ž: 7,63/100 000, celkom 25,5/100 000. Nové prípady KP hlásené v jednotlivých rokoch: r.1968: 1 459 prípadov (11,8%), r.1983: 2 416 (15,3%), r.1998: 2 307 (10,7%), r.2001: 2 128 (9,8%), r. 2004: 2 343 prípadov (9,3%). Autori rozoberajú časové trendy KP podľa pohlavia (nárast KP u žien prebiehal v porovnaní so susednými štátmi na relatívne nízkych hodnotách), poukazujú na vekovú štruktúru pacientov a najmä na stúpajúci podiel pacientov diagnostikovaných v III. a IV. klinickom štádiu. V I. a II. štádiu je diagnostikovaných menej ako 1/3 pacientov. Záver: KP je choroba XX. aj XXI. st. s klesajúcou incidenciou u mužov a stúpajúcou u žien, so stúpajúcim podielom pokročilých štádií. Pre zlepšenie stavu v oblasti KP autori formulujú naliehavé výzvy. *** 8. Histológia ako prediktívny faktor liečby nemalobunkového karcinómu pľúc Mazal, J. Oddelenie pneumológie a ftizeológie, FNsP FDR Banská Bystrica Terapia 1. línie pokročilého nemalobunkového karcinómu pľúc dosiahla v 90.tych rokoch hranice plató účinnosti. Pomocou 3. generácie chemoterapie s derivátom platiny nie sme schopní prekonať hranicu celkového přežitia cez 11 mesiacov, ako ukazujú meta-analýzy. V nových klinických štúdiách fázy II a III bolo dokázané, že existujú rôzné terapie, ktoré tuto hrancu prekonávajú. Tieto látky účinkujú odlišne u rôzných histologických typov nemalobunkového karcinómu pľúc. Od toho času sa snažíme , v spolupráci s patológmi, čo najviac konkretizovať histologický typ nádoru. Zo strany patológov zaznieva prosba o získanie čo najväčšieho množstva bioptického materiálu. Výskum aj klinická prax ukazujú, že lepšíe klinické výsledky sú predevšetkým u nesquamóznej histológie ,tzn. v skupine obsahujúcej adenokarcinóm, veľkobunkový karcinóm a akýkoľvek iný histologický typ, kde nie je prevaha dlaždicových buniek. Veľkú účinnosť v skupine nesquamóznej histológie preukázal predovšetkým Pemetrexed a to tak, že to dokonca viedlo k zavedeniu celkom novej indikácie liečby – udržovacej terapie. Predpokladom tejto terapie je, aby se pacienti dožívali vyššieho veku a tiež, aby se zväčšilo percento pacientov, ktorí budú môcť dostať 2. líniu liečby a ich přežívanie bude dostatočne kvalitné. Na základe týchto výsledkov je potrebné sa zamerať aj na diagnostiku a čo najpresnejšie určenie histologického typu. *** piatok 23. októbra 2009 17 zbor ník a bstr aktov 9. Diagnostika včasných štádií pľúcnej rakoviny Majer, I. Klinika pneumológie a ftizeológie LF UK a FNsP Bratislava Napriek pokrokom v diagnostike bronchogénneho karcinómu pľúc diagnostika nádorov pľúc vo včasnom štádiu ostáva z dlhodobého hľadiska málo povzbudivá. Mortalita a výsledky liečby sa pritom najlepšie dajú ovplyvniť vyhľadávaním a diagnostikou pacientov vo včasnom štádiu ochorenia. Definícia včasného štádia pľúcnej rakoviny nie je jednotná. Tradičné štádiá I ( T1 N0, T2 N0) a II (T1 N1, T2 N1) sú považované za operabilné a preto sa uvádzajú ako včasné štádia, tzv. „early stage lung cancer“. Pojem včasného pľúcneho nádoru sa diferencuje podľa lokalizácie. Niektorí autori považujú za včasné štádium u periférnych pľúcnych karcinómov, ak je periférna pľúcna lézia (PPL) v priemere < 2 cm. Musí sa však vylúčiť postihnutie pleury, lymfatických uzlín, ako aj vzdialených metastáz. Za centrálne tumory pľúc vo včasnom štádiu, sa považujú, ak slizničné lézie majú rozsah < než l cm2 a hrúbku 3 mm. t.j. hĺbka malígnej infiltrácie je limitovaná na bronchiálnu stenu, bez postihnutia LU. Periférne pľúcne lézie (PPL), za významné sa považujú už lézie > 8 mm, menšie lézie sa odporúčajú iba sledovať kontrolnými CT vyšetreniami ohľadom dynamiky rastu. K ďalším vyšetreniam sa používa pozitrónová emisná tomografia FDG –PET. Autofluorescenčná bronchoskopia (AFB) – spolu s klasickou bronchoskopiou v bielom svetle dokáže špecifickejšie diagnostikovať včasné štádiá karcinomu pľúc, ale len v centrálnej časti bronchiálneho stromu, teda do úrovne viditeľnosti flexibilným bronchoskopom. V prednáške sa uvádzajú výsledky včasného záchytu pľúcnej rakoviny na našej klinike za rok 2008. Celkový počet novodiagnostikovaných tumorov na bronchoskopickom pracovisku bolo 211. Včasných štádií pľúcneho karcinómu za rok 2008 bolo 14 ( 6,6%), pričom sme do tohto počtu zahrňovali všetky nádory diagnostikované v I. a II. štádiu ochorenia. Autor rozoberá možnosti diagnostiky včasných štádií pľúcnych nádorov. *** 10. Chirurgie rakoviny plic v neobvyklých indikacích Klein, J., Král, V., Neoral, Č., Johanes, T., Szkorupa, M., Kolek, V., Grygárková, I., Koutná, J., Janásková, T. I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc, Klinika plicních nemocí a tuberkulózy LF UP a FN Olomouc, Klinika anestezie a resuscitace LF UP a FN Olomouc, Oddělení TRN Nemocnice blahoslavené Antoníny, Ostrava-Vítkovice Česká republika Autoři ve svém sdělení prezentují aktuální pohled na problematiku chirurgické léčby karcinomu plic v hraničních indikacích. Recidivy: V časných stadiích plicního karcinomu je pouze 30 % recidiv lokálních a zbytek systémových. U pokročilejších nádorů je tento poměr ještě výraznější, až 80 % recidiv je ve stadiu III systémových nebo kombinovaných. Chirurgická reintervence je indikovaná 18 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov u nemocných s recidivou lokální, a to pouze výjimečně, za předpokladu, že stav pacienta a jeho ventilační rezerva takový výkon dovolují a generalizace byla vyloučena. Nádor může lokálně recidivovat v pahýlu bronchu, v uzlinách, na pleuře nebo v hrudní stěně, na bránici, na perikardu a také jako solitární metastáza ve zbylém laloku. Jen pečlivá reevaluace ventilačních funkcí pomůže rozhodnout, zda je retorakotomie a reresekce únosná. Vzhledem k tomu, že v operovaném hrudníku lze očekávat sekundární změny po předchozí preparaci plicních struktur a lymfadenektomii, nelze počítat s výkonem menším než je dokončující pneumonektomie. Druhé primární nádory: Operace kontralaterálních metastáz či druhých primárních nádorů je určena rozsahem předchozího výkonu. Po lobektomii je druhostranná resekce, většinou také lobektomie, obvykle proveditelná. Po předchozí pneumonektomii je možnost reoperace přísně individuální, daná samozřejmě poresekční restrikcí ventilačních funkcí. Operace ve stadiu IIIA/N2: Obecně je považována chirurgie za vhodnou součást kombinovaných protokolů, pokud nevyvstane nutnost pneumonektomie. Diskutována je problematika relevantního pre- a zejména postindukčního stagingu. Operace ve stadiu IIIB/T4: Pětileté přežití nemocných v tomto stadiu je bez chirurgické intervence naprosto vyjímečné. Autoři ve svém sdělení poukazují na překvapivý benefit nemocných po resekcích negeneralizovaných T4 nádorů. *** 12. Výsledky chirurgickej liečby metastáz do pľúc na Chirurgickej klinike JLF UK a MFN v Martine Dzian, A.1, Hamžík, J.1, Stiegler, P.1, Fúčela, I. 1, Kavcová, E.2, Mištuna, D1. 1 Chirurgická klinika JLF UK a MFN, 2 Klinika tbc a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN Martin Charakteristickou vlastnosťou malígnych nádorov je zakladanie vzdialených metastáz, pričom práve pľúca bývajú často miestom metastázovania. Torakochirurgické odstránenie pľúcnych metastáz je podľa publikovaných údajov akceptované ako jedna z možností liečby. Autori retrospektívne vyhodnotili 61 pacientov, ktorí sa podrobili chirurgickému odstráneniu pľúcnych metastáz na Chirurgickej klinike JLF UK a MFN v Martine. Solitárne ložisko malo 50% chorých. Najčastejším primárnym tumorom bol kolorektálny karcinóm (41%). Priemerný vek operovaných bol 51,7 roka a priemerný DFI 40,3 ± 36,5 mesiacov. Najčastejším operačným výkonom bola klinovitá resekcia z torakotómie (54%). Pooperačné komplikácie sa vyskytli u 4,5% pacientov. Pooperačná mortalita bola 0%. Dvojročné prežívanie pacientov po chirurgickej kompletnej aj nekompletnej resekcii bolo 59%, trojročné prežívanie 48 %, medián prežívania bol 33 mesiacov. Pacienti v našom súbore s viacpočetným postihnutím mali štatisticky signifikantne horšie prežívanie ako pacienti so solitárnou metastázou (trojročné prežívanie 37% verzus 61%, p=0,03%). Pacienti s DFI 36 a viac mesiacov mali štatisticky nesignifikantné dlhšie prežívanie, ako pacienti s DFI menej ako 36 mesiacov. piatok 23. októbra 2009 19 zbor ník a bstr aktov Chirurgické odstránenie pľúcnych metastáz je dnes bezpečná a potenciálne kuratívna metóda spojená s nízkym rizikom komplikácií a s dobrou efektivitou. *** 13. Chirurgie thymu: naše zkušenosti Szkorupa, M., Klien, J., Neoral, Č., Bohanes, T. 1. chirurgická klinika FN a LF UP Olomouc, Česká republika Thymus je lymfoepiteliální orgán uložený retrosternálně v předním mediastinu. Hlavní funkcí je produkce thymus dependentních lymfocytů. Pokud thymus splní svou základní funkci, pak fyziologicky dochází k jeho involuci mezi 12 až 14 rokem věku. V některých případech však dochází k perzistenci thymu ať vlivem neúplných regresivních změn, hyperplazie, zánětem, nebo nádorem. Nádory thymu, thymomy, které vznikají transformací epiteliálních a lymfatických buněk thymu a jsou jedním z nejčastějších nádorů mediastina (20%). Thymomy můžeme klasifikovat z hlediska biologické povahy, etiopatogenetického nebo patologickoanatomického. Symptomy, včetně paraneoplastických projevů (nejčastěji myasthenia gravis 50%), diagnostika, indikace k chirurgické a onkologické léčbě jsou všeobecně známy. Prognosa u thymomů vychází především z jejich rozsahu a invaze do okolí (stadia dle Masaoky) a vzhledem k většinou pomalému růstu, pozdnímu metastazování a chemoradiosenzitivitě, mají i pokročilejší stadia III a *** 14. Bronchoskopická ablácia benígneho tumoru pľúc elektrokauterizáciou Majer, I., Demian, J., Laššán, Š, Čavarga I. Klinika pneumológie a ftizeológie LF UK a FNsP Bratislava Benígne nádory pľúc tvoria len asi 5% všetkých pľúcnych nádorov. Bývajú lokalizované väčšinou vo veľkých bronchoch, ale môžu sa vyskytovať aj v pľúcnom parenchýme. Majú väčšinou hladký povrch a polypózny tvar. Vysokofrekvenčná chirurgia využíva termický účinok prúdu k rezaniu a koagulácii biologických tkanív. Rezanie vysokofrekvenčným prúdom v biologickom tkanive je možné, keď elektrické napätie medzi elektródou použitou k rezu a rezaným tkanivom je dostatočne veľké na to, aby sa medzi elektródou a tkanivom zapálil elektrický oblúk. Autori prezentuje prípad 62 ročného pacienta bez vážnejších ochorení. Bol hospitalizovaný na rajónnom pľúcnom oddelení, kde na základe CT a bronchoskopie nález uzavreli ako ľavostranný tumor pľúc a keďže morfologicky sa neverifikoval, bol odoslaný na naše pracovisko na doriešenie. U nás vykonaná bronchoskopia, kde sa zistila temer totálna obturácia ľavého hlavného bronchu tumorom. Z makroskopického vzhľadu sme vyslovili podozrenie na benígny tumor, čo potvrdila aj histológia. Pacienta po konzultácii s hrudníkovým chirurgom sme sa rozhodli neoperovať a vykonať endoskopickú abláciu tumoru polypektomickou slučkou. Po príprave sme vykonali v celkovej anestézii abláciu celého tumoru. Priebeh bol bez komplikácií, použili sme režim rezania a koagulácie o výkone 30 -35 Wattov. Endoskopická ablácia elektrokauterizáciou u benígnych tumorov je kurabilným 20 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov výkonom, na rozdiel od malígnych tumorov, kde dosiahneme „len“ rekanalizáciu lumenu bronchu Chirurgická liečba je indikovaná až keď endoskopický pokus o odstránenie nie je účinný, alebo v prípadoch keď nádor rastie v parenchýme pľúc. *** 15. Bevacizumab pri karcinóme pľúc: výsledky v registračných štúdiách a v klinickej praxi Beržinec, P., Arpášová, M., Chowaniecová, G., Kuzmová, H., Strhan, M. Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor Nitra Úvod: Bevacizumab je monoklonálna protilátka viažuca sa na VEGF s inhibíciou väzby VEGF na receptory VEGFR-1 a VEGFR-2. Registrácia lieku pri nemalobunkovom karcinóme pľúc (NMBKP) regulačnými úradmi globálne prebehla vďaka dvom úspešným štúdiám fázy III: ECOG 4599 a AVAiL. Pri NMBKP je bevacizumab pridaný k chemoterapii na báze platiny indikovaný ako liečba prvej línie u pacientov s neresekovateľným pokročilým, metastatickým alebo recidivujúcim NMBKP, histologicky iným ako s prevahou skvamóznych buniek. Cieľ: Porovnanie výsledkov liečby bevacizumabom v registračných štúdiách s výsledkami z praxe na Onkologickom oddelení ŠN sv. Svorada Zobor – jedného z centier určených MZ SR pre indikáciu bevacizumabu. Metódy: Retrospektívna analýza odpovedí na liečbu (RR), prežitia bez progresie ochorenia (PFS) a celkového prežitia (OS) pacientov s pokročilým, metastatickým NMBKP, liečených na našom oddelení. Analýza štúdií ECOG 4599 a AVAiL (rameno LD: nižšia dávka bevacizumabu, HD: vyššia). Výsledky: Bevacizumabom sme liečili 16 pacientov. Definitívny medián PFS a OS zatiaľ nebol docielený. Výsledky sú zhrnuté v Tab. Štúdia/Výsledky ECOG 4599 AVAiL LD AVAiL HD Nitra – Zobor RR (%) 35 34,1 30,4 56 PFS medián (mes) 6,2 6,7 6,5 8+ OS medián (mes) 12,3 13,6 13,4 11+ Nepozorovali sme ani jeden prípad hemoptoe. Významná nauzea a vomitus s prerušením liečby sa vyskytli v jednom prípade, významná hypertenzia s oddialením liečby tiež v jednom prípade. Záver: Výsledky docielené v našom súbore pacientov sú v súlade s výsledkami registračných štúdií. Pozornosť si zasluhuje zvlášť doteraz nebývalé predĺženie PFS a OS. 16. Neinvazívne vyšetrovanie zápalu – dychové testy Čáp, P. Ústav klinickej alergológie a klinickej imunológie, Nemocnica Na Homolce Praha Česká republika Vydechovaný oxid dusnatý je zatím jediný standardizovaný ukazatel poskytující piatok 23. októbra 2009 21 zbor ník a bstr aktov informace o eozinofilním zánětu v dýchacích cestách. Zánět v oblasti dolních dýchacích cest je důležité a užitečné nejen detekovat a kvantifikovat, ale i monitorovat a hodnotit účinnost zvolené protizánětlivé terapie. Autor nabízí ve svém přehledu některé imunologické mechanismy, které souvisí s neinvazivním monitorováním zánětu u astmatu. Důraz je kladen na začátek procesu zánětu dýchacích cest s účastí dendritických buněk, epiteliálních buněk, ale i na zdánlivě nesouvisející souběžné procesy metabolické (např.natriuretické peptidy). Zmiňuje diagnostický význam manitolového testu, který je asi největším příslibem ve vyšetřování bronchiální hyperreaktivity v poslední době. Jádro sdělení je zaměřeno na význam stanovení FENO u astmatu včetně obtížně léčitelného a komentuje dosavadní poznatky na tomto poli z recentních klinických studií. *** 17. Zápalové zmeny priedušiek u pacientov so sezónnou alergickou rinitídou bez asthmy a s alergickou rinitídou s asthmou počas a mimo peľovú sezónu Žucha, J.1, Rozborilová, E.1, Péčová, R.3, Vyšehradský, R.1, Kavcová, E.1, Benčová, A.1, Pulmann, R.2, Tatár, M.3, Hajtman, A..4, Petrisková, J.5, Čalkovský, V.4, Huťka, Z.6 1 Klinika tbc a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN, 2Ústav klinickej biochémie JLF UK a MFN, 3Ústav patologickej fyziológie JLF UK, 4ORL klinika JLF UK a MFN, 5 Martinské centrum imunológie, 6Ústav patologickej anatómie JLF UK a MFN Martin Chronický perzistujúci zápal pri alergických ochoreniach v horných a dolných dýchacích cestách zohráva veľmi závažnú úlohu a eozinofilný zápal dýchacích ciest sa považuje za jeden z rozhodujúcich patogenetických činiteľov pri bronchiálnej asthme. Ďalšou zo základných charakteristík prieduškovej asthmy je bronchiálna hyperreaktivita. Potvrdila sa prítomnosť bronchiálneho zápalu a hyperreaktivity priedušiek u pacientov so sezónnou alergickou rinitídou bez klinických známok prieduškovej asthmy. Hoci vzťah medzi sezónnou alergickou rinitídou a bronchiálnou asthmou sa potvrdil vo viacerých klinických a epidemiologických štúdiach,však priame spojenie medzi nazálnym,bronchiálnym zápalom a hyperreaktivitou priedušiek neboli dokázané u sezónnej alergickej rinitídy bez asthmy. U pacientov so sezónnou alergickou rinitídou bez asthmy stanovili sme v indukovanom spúte počas a mimo peľovú sezónu koncentráciu eozinofilov, eozinofilového kationového proteínu (ECP) a vo vydychovanom vzduchu koncentráciu NO. U pacientov so sezónnou alergickou rinitídou s asthmou sme v indukovanom spúte stanovili počas peľovej sezóny po liečbe inhalačnými kortikosteroidmi koncentráciu eozinofilov a koncentráciu NO vo vydychovanom vzduchu. Pri vstupnom vyšetrení sme okrem objektívneho nálezu zisťovali prítomnosť a stupeň hyperreaktivity priedušiek na nešpecifický inhalačný podnet. Pacienti so zvýšenou hyperreaktivitou priedušiek na druhý deň inhalovali 4,5% NaCl roztok pomocou ultrasonického nebulizéra na získanie indukovaného spúta. Hladina NO vo vydychovanom vzduchu sa zisťovala pomocou prístroja NIOX. Z 34 pacientov so sezónnou alergickou rinitídou bez asthmy bolo 23 mužov a 11 žien. Počas sezóny mali v indukovanom spúte koncentráciu eozinofilov 14% a hladinu ECP 133,1 ng/ml. Mimo 22 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov peľovú sezónu došlo k signifikantnému poklesu eozinofilov na 5,3% a hladiny ECP na 31,4 ng/ml. Počas peľovej sezóny v tomto súbore pacientov sa zistila koncentrácia NO vo vydychovanom vzduchu 39,6 ppb a mimo peľovú sezónu klesla na 15,5 ppb. Z 36 pacientov so sezónnou alergickou rinitídou a prieduškovou astmou bolo 25 mužov a 11 žien. Počas peľovej sezóny mali v indukovanom spúte koncentráciu eozinofilov 19,6 . Po liečbe inhalačnými kortikosteroidmi došlo k signifikatnému poklesu eozinofilov na 6,1%. Počas peľovej sezóny v tomto súbore pacientov sa zistila koncentrácia NO vo vydychovanom vzduchu 98,9 ppb a po liečbe inhalačnými kortikosteroidmi klesla na 31,6 ppb. V kontrolnom súbore zdravých probandov (8 žien a 2 muži) bola počas peľovej sezóny koncentrácia eozinofilov 2,6%, hladina ECP 17,5 ng/ml a koncentrácia NO vo vydychovanom vzduchu 9,4 ppb. U pacientov so sezónnou alergickou rinitídou bez asthmy sa ukázala, že prirodzené vystavenie pelovým alergénom sa spája s eozinofilným zápalom v prieduškách, ktorého intenzita mimo peľovú sezónu ustupuje. U pacientov so sezónnou alergickou rinitídou a asthmou nám markery eozinofilného zápalu priedušiek po inhalačnej liečbe kortikosteroidmi signifikantne klesli. *** 19. Meranie exhalovaného oxidu dusnatého v pediatrickej praxi Michnová, Z.1,2, Jeseňák, M.1,2,3, Bacmaňáková, I.1,2, Babušíková, E.2,4, Bánovčin, P.1,2 1 Klinika detí a dorastu JLF UK Martin, 2Centrum experimentálnej a klinickej respirológie JLF UK Martin, 3Clinica Pediatrica, Università „La Sapienza“, 2 Facoltà della Medicina e Chirurgia, Rome, Italia, 4Ústav lekárskej biochémie JLF UK Martin Úvod: Stanovenie oxidu dusnatého vo vydychovanom vzduchu (FeNO) jednoznačne vyčnieva spomedzi inflamometrických metód a jeho využiteľnosť a význam v manažmente bronchiálnej astmy bola potvrdená v mnohých kontrolovaných štúdiách. Cieľom našej práce bolo zhodnotenie možných faktorov ovplyvňujúcich hladiny FeNO v skupine detských astmatikov. Materiál a metódy: V populácii, ktorá sa skladala z 222 astmatikov a 27 zdravých detí kontrolnej skupiny, sme stanovili hladinu exhalovaného oxidu dusnatého pomocou prenosného prístroja NIOX-Mino® (Aerocrine). Všetky deti podstúpili aj panel ďalších štandardizovaných klinických a laboratórnych vyšetrení. Výsledky: Koncentrácia oxidu dusnatého ako aj iné vyšetrované parametre sa menili v závislosti od klinických alebo laboratórnych charakteristík testovaných detí. Astmatici v porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali vyššie hodnoty FeNO, pričom najvyššie hodnoty sme zaznamenali počas akútnej exacerbácie. Najmä atopická astma a astma asociovaná s alergickou rinitídou bola charakterizovaná vyššími hodnotami FeNO v porovnaní s neatopickou a izolovanou astmou. Hodnoty FeNO pozitívne korelovali so stupňom eozinofílie, hladinou celkových sérových IgE, s % prediktívnej hodnoty forsírovanej vitálnej kapacity a so stúpajúcim vekom. Záver: Rôzne klinické fenotypy bronchiálnej astmy v detskom veku sú charakterizované určitou „matricou“ výsledkov laboratórnych a klinických testov. Pri posudzovaní hodnoty piatok 23. októbra 2009 23 zbor ník a bstr aktov FeNO treba preto brať do úvahy viaceré faktory, ktoré môžu ovplyvniť jeho hodnoty bez ohľadu na klinické štádium respiračného alergického ochorenia. Táto práca bola podporená Grantom Ministerstva zdravotníctva SR 2006/38-UK-05 a projektom "Centrum experimentálnej a klinickej respirológie", ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov ES – Európskeho fondu regionálneho rozvoja. *** 20. Nazálny oxid dusnatý v klinických štúdiách a v praxi Benčová A.1, Rozborilová E.1, Antošová M.2, Žucha J.1 1 Klinika tbc a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN, 2Ústav farmakológie JLF UK Martin Oxid dusnatý je vysoko reaktívna molekula, nepostrádateľná pre mnohé biologické procesy v organizme. Úloha exhalovaného oxidu dusnatého v diagnostike a terapii ochorení dolných dýchacích ciest je známa. Nazálny oxid dusnatý (nNO) je v súčasnosti predmetom záujmu viacerých štúdií. Prínos merania jeho hladín v klinickej praxi je však v mnohých ohľadoch rozporuplný. U pacientov s primárnou ciliárnou dyskinézou a cystickou fibrózou vykazuje nazálny NO veľmi nízke hodnoty v porovnaní so zdravými jedincami. Pacienti s alergickou rinitídou majú podľa niektorých štúdií vyššie, podľa iných rovnaké hladiny nNO ako zdraví jedinci, avšak vždy je podstatná dynamika ich zmien a odozva na aplikáciu nazálnych kortikosteroidov. V práci prezentujeme aj spôsob a zásady merania nNO, faktory ovplyvňujúce meranie, referenčné hodnoty a naše skúsenosti s vyšetrením nNO. VEGA 1/0055/08, Grant MZ 2007/46 UK 11 *** 21. FVC alebo FEV6 u pacientov s CHOCHP? Vyšehradský, R., Žucha, J., Oravcová, G., Rozborilová, E. Klinika tbc a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN Martin Autori prezentujú svoj príspevok do diskusie o parametri FEV6 ako o alternatíve FVC. Retrospektívne analyzovali randomizovanú vzorku vyšetrení úsilného výdychu 102 pacientov s CHOCHP. Napriek tesnej lineárnej korelácii medzi hodnotami FVC a FEV6, rozdiel medzi hodnotami uvedených parametrov bol významný u 44 pacientov (43%). Následné použitie parametra FEV1/FEV6 miesto FEV1/FVC by viedlo k diskvalifikácii 5 pacientov s CHOCHP GOLD II (pomer FEV1/FEV6≥70% pri FEV1/FVC<70%). Použitím mnohonásobných korelácií zistili, že diferencia medzi FEV6 a FVC najvýznamnejšie koreluje s hodnotami FEV1 a MEF50. Po analýze príčin vzťahu MEF50 a uvedenej diferencie dospeli k odhaleniu ešte tesnejšej mnohonásobnej korelácie s hodnotami FEV1 a sklonom exspiračného ramena krivky prietok/objem v jej druhej polovici. Autori na základe uvedených skutočností upozorňujú, že: • FEV6 môže byť u nemalej časti pacientov významne nižšie ako FVC napriek zachovaniu ERS/ATS kritérií akceptovateľnosti manévrov úsilného výdychu. • Použitie FEV1/FEV6 miesto FEV1/FVC diskvalifikuje časť pacientov s reálne prítomnou obštrukciou dýchacích ciest. 24 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov • K významnej diferencii medzi FVC a FEV6 sú predisponovaní jedinci s vyšším FEV1 menším uhlom sklonu exspiračného ramena prietok/objemovej krivky v jej druhej polovici. *** 22. Poškodenie dýchacieho systému zo splodín horenia Buchancová J.1, Legáth, Ľ.2, Osina, O.3, Hudečková, H1., Švihrová, V.1 1 Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin, 2Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ Košice, 3Klinika pracovného lekárstva a toxikológie JLF UK a MFN Martin Pri poškodeniach zdravia pri požiaroch sú u plameňmi zasiahnutých osôb v popredí popáleniny telesného povrchu. Súbežne s vonkajším zasiahnutím tela, ale niekedy aj bez vonkajších známok popálenia môžu byť príčinami závažného zdravotného stavu zmeny odohrávajúce sa v dýchacom trakte a v iných orgánoch. Katastrofy vo svete upozornili na početné úmrtia zapríčinené nielen bezprostredne udusením pri poklese kyslíka, vzostupe CO, či HCN, ale aj zásahom rôznych dráždivých plynov z horiacich produktov. Zvýšený počet obetí sa vyskytol aj po niekoľkých dňoch po požiari. Autori predstavili prehľad látok vznikajúcich pri horení rôznych materiálov, ktoré vstupujú do organizmu dýchacími cestami a spôsobujú poškodenie zdravia. Upozornili na vývoj chemicky a tepelne zapríčinených poškodení sliznice dýchacích ciest a možný rozvoj ARDS a septického stavu. Osobitne zdôraznili aj účinky tzv. „of gas“ fázy, venovali sa niektorým úskaliam včasnej diagnostiky a názorom na liečbu. U prežívajúcich osôb a u požiarnikov opakovane vystavených splodinám horenia, je potrebné sledovať ich zdravotný stav a zohľadniť aj časový odstup od zásahu požiarom pre možný vývoj trvalého poškodenia respiračného traktu. Práca je spojená s prezentáciou profesionálneho poškodenia splodinami horenia u paliča potrubí s vývojom ARDS a s následným syndrómom reaktívnej dysfunkcie dýchacích ciest. *** 23. Kašeľ sprostredkovaný aktiváciou TRPA1 (Transient Receptor Potential Ankyrin 1) receptora u morčiat Brozmanová, M.1, Mazúrová, L.1, Ru, F.2, Tatár M.1, Kollárik, M.1,2 1 Ústav patologickej fyziológie JLF UK Martin, 2The Johns Hopkins School of Medicine, Baltimore, MD, USA TRPA1 receptor je aktivovaný niektorými endogénnymi zápalovými molekulami a exogénnymi dráždivými látkami, ktoré sú dôležité pre respiračné ochorenia. TRPA1 je exprimovaný vo vágových aferentných nervoch, avšak jeho úloha pri vzniku kašľa nie je dostatočne objasnená. V tejto štúdii sme u morčiat analyzovali farmakológiu kašľa sprostredkovaného TRPA1 a identifikovali aferentné nervové vlákna spúšťajúce tento kašeľ. Inhalácia TRPA1 agonistu allyl-izotiokyanátu (AITC) v maximálne efektívnej koncentrácii (10 mM) vyvolala kašeľ (2,4±0,6 zakašľaní/5 min, n=14). Tento kašeľ bol úplne zablokovaný selektívnym TRPA1 antagonistom AP-18 (1 mM, n=8, p<0,05). Maximálne efektívna koncentrácia AITC (10 mM) bola na vyvolanie kašľa približne 3x piatok 23. októbra 2009 25 zbor ník a bstr aktov menej účinná než submaximálne efektívna koncentrácia TRPV1 agonistu kapsaicínu (50 µM, n=9, p<0,05). Podobne, AITC (10 mM) bol približne 3x menej účinný než kyselina citrónová (v submaximálne efektívnej koncentrácii 0,4 M, n=9, p<0,01). Snímanie nervovej aktivity z vágových nervových podtypov v dýchacích cestách spúšťajúcich kašeľ ukázalo, že AITC stimuluje jugulárne nervové vlákna, ale nie nodózne mechanosenzory. V súlade s kašľovou štúdiou, AITC bol na stimuláciu jugulárnych C-vlákien približne 3x menej účinný než kapsaicín [maximálny výboj akčných potenciálov 65±18/30s (n=7) vs. 210±57/30 s (n=7), p<0,05]. Naše výsledky ukazujú, že kašeľ sprostredkovaný TRPA1 je relatívne slabší ako kašeľ sprostredkovaný TRPV1. TRPA1 agonisty vyvolávajú kašeľ stimuláciou jugulárnych vágových nervových vlákien. Podporené: VEGA 1/0018/08 and MZd 2007/54-UK-15. *** 24. Kašeľ pri ochoreniach nosovej dutiny, periférne a centrálne nervové mechanizmy Plevková, J. Ústav patologickej fyziológie JLF UK Martin Rinosinopatie sú jednou z častých príčin chronického kašľa. Tento kašeľ sa podľa súčasnej terminológie označuje ako UACS, upper airway cough syndrome. V jeho patogenéze participujú mechanizmy ako je zatekanie hlienu do distálnejších častí dýchacieho systému, mikroaspirácia zápalového aerosólu, neadekvátna úprava vdychovaného vzruchu, ako aj periférne a centrálne nervové mechanizmy. V minulosti sme ukázali, že stimulácia aferentných nervov v sliznici nosovej dutiny výrazne facilituje kašľovú odpoveď, preto súčasný projekt VEGA rieši problematiku účasti nervového systému v patogenéze UASC. Zistili sme, že stimulácia aferentných nervov v sliznici nosovej dutiny zosilňuje nielen kašeľ, ale aj exspiračný reflex vyvolaný z hlasiviek. Ďalej sme zistili že utlmenie aktivity prvého aferentného neurónu nosovej sliznice lokálnym anestetikom vedie k down regulácii predtým zosilnenej kašľovej odpovede na zvieracom modeli kašľovej hyperreaktivity. Ďalej sme mapovali pomocou imunohistochemickej detekcie c fos génu a jeho génového produktu lokalizáciu neurónov mozgového kmeňa morčiat, ktoré sa podieľajú na spracovaní aferentnej informácie pochádzajúcej z nosovej sliznice. Tieto neuróny sú lokalizované v blízkosti obexu, kaudále i rostrálne, nachádzajú sa predovšetkým v trigeminálnom komplexe a to v nc. caudalis a nc. interpolaris, v area postrema a nTs. Senzibilizácia morčiat ovalbumínom a opakované vyvolanie alergickej rinitídy vedie k zvýšeniu fos pozitivity v uvedených oblastiach. V projekte je ďalej naplánovaná metodika mikroinjikovania neuromediátorov do uvedených oblastí, s cieľom zistiť ktoré z nich sa podieľajú na neprimeranej facilitácii obranných reflexov dýchacích ciest pri rinosinopatiách *** 26 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov 25. Supresia kašľa polysacharidmi z tekvice olejnatej Prisenžňáková, Ľ., Nosáľová, G. Ústav farmakológie JLF UK Martin Úvod: V posledných rokoch sa výskum sústredil na hodnotenie efektívnosti chemicky definovaných extraktov rastlín aj v oblasti dýchacieho systému. Patrí k ním i tekvica olejnatá obsahujúca účinné bioaktívne zložky podieľajúce sa na jej farmakologických účinkoch. Cieľom práce bolo sledovať kašeľ supresívnu schopnosť pektínov izolovaných z Cucurbita pepo var. Styriaca, a porovnať ich s účinnosťou kodeínu. Jednotlivé testované frakcie boli označené ako N01-N04. Materiál a metódy: Pektínové frakcie sme testovali na bdelých morčatách v rôznych časových intervaloch od podania látky. Zvieratá boli umiestnené do bodypletyzmografu a následne boli stimulované ku kašľu inhaláciou 0,3 M kyselinou citrónovou. Testované látky boli podávané per orálne v dávke 50 mg.kg-1 hmotnosti. Na porovnanie sme použili kodeín aplikovaný v dávke 10 mg na kg telesnej hmotnosti. Výsledky: Pektínové polysacharidy izolované z tekvice (frakcie N01, N02 a N04) signifikantne tlmia počet nárazov kašľa. Tento efekt prevyšuje účinnosť kodeínu. U frakcie NO3 sme nepotvrdili kašeľ supresívny účinok. Diskusia: Kašeľ supresívny účinok rastlinných polysacharidových pektínov nie je známy. Naše výsledky ukázali, že významnú úlohu zohráva prítomnosť kyseliny galakturónovej, ktorá zabezpečí naviazanie molekúl vody a následné vytvorenie protektívnej vrstvy gélu na sliznici dýchacích ciest. Záver: Kašeľ supresívna schopnosť sledovaných pektínov významne prevyšovala efekt kodeínu. Po aplikácii frakcií sme nepozorovali vedľajšie nežiaduce prejavy, čo radí tieto substancie medzi perspektívne supresancia kašľa. Podporené grantom: APVV 0030-07, GUK/35/2009 *** 26. Monitoring ochorení pohybového systému u zdravých sestier (vedecko-výskumný projekt 2007-2008) Gáliková, T. E., Garajová, J., Žigová, A. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie JLF UK a MFN Martin Vychádzali sme zo skutočnosti, že pracovné podmienky žien pracujúcich v zdravotníctve nie sú ľahké. Pracovné zaťaženie v sesterskej profesii má za následok významné zvýšenie telesnej záťaže. Vypracovali sme dotazník so zreteľom na monitoring ochorení pohybového systému v zdravotníctve. Celkovo bolo oslovených prostredníctvom anonymného dotazníka 70 sestier predovšetkým z klinických pracovísk Martinskej fakultnej nemocnice – Ort opedicko-traumatologickej kliniky MFN, Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny MFN, Neurologickej kliniky MFN a z ďaľších pracovísk – Domu dôchodcov a sociálnej starostlivosti Čadca-Žarec, Infektologického oddelenia FNsP F.D.Roosevelta, Banská Bystrica, DSS Lipovec, Hospic San Martin. Predpokladali sme, že na týchto piatok 23. októbra 2009 27 zbor ník a bstr aktov pracoviskách zdravotné sestry uskutočňujú fyzicky namáhavú prácu. Z rozposlaných 70 dotazníkov bolo možné vyhodnotiť 64 dotazníkov. Vyhodnotili sme tieto údaje: subjektívne ťažkosti – bolesti chrbtice, horných a dolných končatín v závislosti od veku, od expozície v zdravotníctve, výskyt bolestí chrbtice, horných a dolných končatín (HK a DK) so zreteľom na anatomickú oblasť, výskyt týchto údajov z hľadiska vekového faktora, posúdili sme spôsob vykonávania zdravotníckej práce, mimopracovné aktivity a výskyt ochorení mimo ochorení pohybového systému. Zistili sme: 1. bolesť chrbtice v porovnaní s bolesťou HK a DK bola dominujúca 2. pre výskyt bolestí chrbtice, HK, DK bol rozhodujúci vekový faktor 3. pracovná expozícia bola rozhodujúca pre výskyt bolestí HK 4. najčastejší výskyt bolestí chrbtice bol v krížovej oblasti, na HK v lakťoch, na DK v bedrových kĺboch 5. vekový faktor bol významný pre výskyt bolestí v krížovej časti chrbtice, na HK v lakťoch, na DK v bedrových a kolenných kĺboch 6. spôsob práce na zmeny vykonávalo 96,72% zdravotných sestier, nočné zmeny 93,44%, prácu s imobilnými pacientmi vykonávalo 86,89%, polohovanie pacientov pomocou personálu vykonávalo 50,82%, personálu a pomôcok 36,07% 7. mimopracovné aktivity typu domácich prác uskutočňovalo 57,38% zdravotných sestier, prácu v záhrade 40,98%, športovú aktivitu 54,10%, ručné práce 8,20% 8. pri hodnotení iných ochorení v 9,84% sme zistili hypertenziu, hypothyreózu v 3,84%, ostatné ochorenia-dyspepsia, migrenózny cefalea a iné v 1,64%. Z našich výsledkov, ktoré mapujú viaceré skutočnosti v súvislosti s ochorením pohybového systému u zdravotných sestier vyplýva, že pracovným podmienkam zdravotných sestier treba venovať adekvátnu pozornosť. Rešpektovať vstupné a preventívne lekárske prehliadky, ergonomické uspôsobenie pracovného miesta a tým zníženie nadmernej fyzickej záťaže. *** 27. Citlivosť kašľového reflexu a bronchiálna astma u detí Jeseňák, M.1,2,3, Turčan, T. 1, Babušíková, E. 2,4, Vyšehradská, J. 1, Bánovčin, P. 1,2 1 Klinika detí a dorastu JLF UK Martin, 2Centrum experimentálnej a klinickej respirológie JLF UK Martin, 3Clinica Pediatrica, Università „La Sapienza“, 2 Facoltà della Medicina e Chirurgia, Rome, Italia, 4Ústav lekárskej biochémie JLF UK Martin Úvod: Bronchiálna astma je najčastejším chronickým respiračných ochorením detského veku. Hoci je kašeľ jej najčastejším príznakom, aj napriek tomu je vzťah medzi jednotlivými charakteristikami kašľa a ďalšími príznakmi detskej astmy nedostatočne preskúmaný. Cieľom našej práce bolo stanovenie zmien citlivosti kašľového reflexu u detí s rôznymi klinickými fenotypmi astmy. Materiál a metódy: Náš súbor pacientov tvorilo 86 astmatických detí a 15 zdravých detí. U každého z nich sa vyšetrila citlivosť kašľového reflexu (CKR) modifikovanou metódou s kapsaicínom. Výsledky: Citlivosť kašľového reflexu sa líšila v jednotlivých skupinách detských 28 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov astmatikov. Astmatické deti vykazovali vyššiu citlivosť kašľového reflexu v porovnaní so zdravými deťmi, pričom počas exacerbácie astmy došlo k signifikantnému nárastu CKR v porovnaní s deťmi s klinicky stabilnou formou ochorenia a zdravými deťmi. V skupine astmatikov s pridruženou alergickou rinitídou sme zaznamenali zvýšenú citlivosť reflexu v porovnaní s deťmi s izolovanou astmou a zdravými deťmi. Atopická astma bola asociovaná s nižšími hodnotami parametra C2 v porovnaní s neatopickou formou ochorenia. Záver: Citlivosť kašľového reflexu sa mení v závislosti od klinických ako i laboratórnych charakteristík (fenotypov) detského astmatika. Sledovanie zmien citlivosti kašľového reflexu môže prispieť k lepšiemu objasneniu vzťahu medzi kašľom a astmou v detskom veku a zároveň môže byť súčasťou algoritmov vyšetrení pri diferenciálnej diagnostike syndrómu perzistujúceho kašľa. Táto práca bola podporená Grantom Ministerstva zdravotníctva SR 2006 38UK05 a projektom "Centrum experimentálnej a klinickej respirológie", ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov ES: Európskeho fondu regionálneho rozvoja. *** 28. Psychofarmaká v liečbe bolesti Kerná, V.1,2, Nosáľová, G.1, Ondrejka, I.2 1 Ústav farmakológie JLF UK Martin, 2Psychiatrická klinika JLF UK a MFN Martin V priebehu mnohých ochorení dýchacieho systému je potrebná aj adjuvantná liečba, ktorou sa ovplyvňuje akútna alebo chronická bolesť ako aj psychické funkcie pacienta. Kombináciou liečiv z rôznych farmakologických skupín sa zvyšuje terapeutický efekt a znižuje sa výskyt nežiaducich účinkov, najmä v prípade chronickej bolesti. Pacienti s chronickou bolesťou si často vyžadujú kombinácie analgetík a psychofarmák. Použitie psychofarmák ako adjuvantných analgetík vychádza z toho, že tieto látky okrem vlastného analgetického pôsobenia ovplyvňujú aj pridružené psychopatologické symptómy sprevádzajúce chronickú bolesť. Najčastejšie ide o anxietu, depresiu, poruchy spánku, nechutenstvo a ďalšie psychické abnormality. Klinická prax ukázala, že za najvhodnejšie psychofarmaká v tlmení bolesti sa považujú antidepresíva s duálnou pôsobnosťou na noradrenergický a sérotonínergický nervový systém. Tento fakt súvisí aj s tým, že duálne antidepresíva pri vysokej analgetickej aktivite majú dobrú toleranciu. Zo skupiny antipsychotík sú najpoužívanejšie tioridazín, levomepromazín a haloperidol. Benzodiazepíny sa pre vysoké riziko vzniku závislosti v liečbe chronickej bolesti neodporúčajú. *** piatok 23. októbra 2009 29 zbor ník a bstr aktov 29. Výskyt bronchogénneho karcinómu s ohľadom na expozíciu chrómu a fajčenie Halašová, E.1, Kavcová, E.2, Ondrušová, M.3, Letková, L.4, Bukovská, E.1, Rozborilová, E.2 1 Ústav lekárskej biológie JLF UK Martin, 2Klinka tuberkulózy a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN Martin, 3Ústav experimentálnej onkológie SAV Bratislava, 4Ústav lekárskej biochémie JLF UK Martin Cieľom našej práce bolo zistiť výskyt bronchogénneho karcinómu u pracovníkov exponovaných chrómu a u profesijne neexponovaných osôb. Súčasne sme sledovali aj ich fajčiarske návyky ako aj vek manifestácie ochorenia. Analyzovali sme 574 mužov a 58 žien s diagnostikovaným pľúcnym karcinómom. Mužov sme rozdelili do ďaľších podskupín podľa stupňa expozície. Zistili sme štatisticky významný rozdiel v percente výskytu bronchogénneho karcinómu z celkového počtu nádorových ochorení medzi mužmi okresu Dolný Kubín a celkovou slovenskou populáciou mužského pohlavia. Relatívne riziko bronchogénneho karcinómu u mužov a u žien sa líši, čo poukazuje na skutočnosť, že bronchogénny karcinóm v regióne nášho výskumu postihuje predovšetkým mužov. Relatívne riziko pre všetky typy nádorových ochorení je podobné u oboch pohlaví a je nižšie ako hodnoty platné pre celú slovenskú populáciu. Incidencia výskytu bronchogénneho karcinómu v neexponovanej skupine bola blízko hodnoty v celej slovenskej populácii mužského pohlavia. U profesijne exponovaných osôb bol výskyt bronchogénneho karcinómu 4.04 krát vyšší ako v neexponovanej skupine. Z pohľadu fajčenia v skupine, ktorú tvorili neexponované osoby bol štatisticky významný rozdiel vo veku manifestácie ochorenia medzi fajčiarmi (64.3 rokov) a nefajčiarmi (67.7 rokov). Neexponovaní nefajčiari mali explicitne vyšší vek manifestácie prvých príznakov ochorenia v porovnaní s ostatnými. Nezistili sme štatisticky významný rozdiel vo veku prejavenia sa ochorenia medzi fajčiarmi a nefajčiarmi v chrómu exponovaných skupinách. *************************************************************************************************** Ostatní autori abstrakt nedodali 30 piatok 23. októbra 2009 zbor ník a bstr aktov Abecedný register prvých autorov: strana Bajcár, Ľ. 5 Benčová, A. 24 Beržinec, P. 21 Bližniaková, S. 6 Brozmanová, M. 25 Buchancová J. 25 Čáp, P. 21 Dobrota, D. 1 Dzian, A. 19 Gáliková, T. E. 27 Grandtnerová, B. 2 Halašová, E. 29 Homolka, J. 1 Jastrzębski, D. 3 Jeseňák, M. 28 Kašák, V. 7, 10 Kavcová, E. 16 Kerná, V. 29 Klein, J. 18 Majer, I. 18, 20 Malý, M. 9 Mazal, J. 17 Michaličková, M. 6 Michnová, Z. 23 Mikušová, K. 15 Musil, J. 7 Péčová, R. 13 Plevková, J. 26 Plutinský, J. 15 Prisenžňáková, Ľ. 26 Rozborilová, E. 10, 13, 16 Solovič, I. 14 Szkorupa, M. 20 Tkáčová, R. 4 Vondra, V. 8 Vyšehradský, R. 24 Zlochová, D. 3 Žucha, J. 22 31 ISBN 978-8088866-62-6
Podobné dokumenty
abstraktů - Hillary Consulting
po celou dobu kongresu (slouží jako vstupenka do kongresových prostor a na společenské večery).
V ceně registračního poplatku je zahrnut: vstup do všech přednáškových a výstavních prostor, vstup na...
Respimat SMI – nový inhalační systém v léčbě CHOPN
Oddělení respiračních nemocí, LERYMED, spol. s r. o., Praha
Základné princípy laparoskopickej chirurgie
J Minim Access Surg. 2011, vol. 7, no. 3, p. 165-168.
Dubois, F., Berthelot, G., Levard, H. Cholecystectomie par coelioscopie. In
Presse Med. 1989, vol. 8, no.12, p. 980-982.
Dubois, F., Icard, P.,...
17. konference českých a slovenských patofyziologů Praha 2008
študentov, ktorým syntéza naštudovaných vedomostí nerobí veľké ťažkosti a naopak, pomáha
odhaliť tých, ktorí nie sú ochotní alebo schopní túto syntézu uskutočniť.
Náš spôsob výučby diabetes mellitu...
ultra-LABA
s ultra-dlouhodobým
účinkem (ultra-LABA) pro
léčbu CHOPN
MUDr. Viktor Kašák ❙
Úvod
Chronická obstrukční plicní nemoc (CHOPN) je definována jako léčitelné onemocnění, kterému lze předcházet
a které ...