svetlo na astrológiu kovy, stromy a planéty multi-level
Transkript
SVETLO NA ASTROLÓGIU ã KOVY, STROMY A PLANÉTY ã MULTI-LEVEL MARKETING Štvrťročník pre uvedenie duchovných hodnôt do života Číslo 5 jar 1995 Hviezdy ovládajú človeka, ale múdry vládne aj hviezdam K str. 45: “Planéty otvárajú a zatvárajú karmické brány” 2 Z OBSAHU: — SEDM STROMŮ A SEDM PLANET Hermetické analógie kovov, stromov a planét - str. 6 — DUCHOVNÝ POSTOJ A POLITIKA Mal by sa duchovný človek strániť verejného života?- str.11 — KTO JE ČLOVEK? O význame života - str. 12 — ROSA DUŠÍM Alegorické obrazy ľudského života - str. 14 — SOUVISLOST PLANET S KOVY A JEJICH LÉČEBNÉ ÚČINKY Prednáška Rudolfa Steinera - str. 16 — CO JE POSELSTVÍ GRÁLU Rozhovor s Dr. Richardom Steinpachom- str. 19 — ATLANTÍDA O posledných dňoch Atlantídy - str. 23 — PYRAMIDÁLNE HRY Multi-level marketing - str. 27 — SVETLO NA ASTROLÓGIU Osud, slobodná vôľa, životný plán - str. 31 — HVIEZDNY PÔVOD ČLOVEKA Ako sudičky tkajú ľudskú dušu z hviezdneho jasu - str. 34 — AKO SA PREJAVUJÚ ZNAMENIA V ĽUDSKEJ POVAHE Astrologická psychológia v kocke - str. 38 — OTÁZNIKY NAD ASTROLÓGIOU... ... a niektoré odpovede v názorných príkladoch - str. 39 — MÁ ZMYSEL VYBERAŤ SI PARTNERA PODĽA HOROSKOPU? Historický rozmer astrológie - str. 42 — BUDÚ MÔCŤ VEDA A ASTROLÓGIA RAZ SPOLUPRACOVAŤ? O rozdieli medzi horizontálnym a vertikálnym vedeckým myslením- str. 48 Vážení čitatelia! nie je zvykom, aby sa v jednom časopise zlučovali naraz tri žánre: vedecký, umelecký aj náboženský. Chceme preto vysvetliť, prečo sa v Sophii do takéhoto experimentu púšťame a prečo si myslíme, že to stojí za to. Časť čitateľov sa domnieva, že umelecký a náboženský rozmer je viacmenej len zbytočná okrasa, ktorá znižuje racionalitu a exaktnosť. Druhá časť je naopak unavená vedeckými termínmi a uspokojila by sa aj so samotnou emotívnou zložkou, bez racionálneho obsahu. A tretej - ako sa zdá - by sa najviac páčilo, keby sme v Sophii tlačili citáty a úryvky z určitých svätých kníh bez akejkoľvek ďalšej debaty, pochybovania, premýšľania. Tí prví by zase najradšej oddebatovali všetko, čo súvisí s vyššími svetmi, vrátane vlastného svedomia. Všetko, čo súvisí s duševným a duchovným svetom človeka, pokladajú a priori za podozrivé, neobjektívne, ba nebezpečné. Keby však Sophia mala byť len nejaké strohé vedecké pojednanie, ktoré nerozohreje žiadne ľudské srdce, ani neokrídli ľudskú vôľu; alebo len romantické snenie, bez vzťahu k realite, ktoré by nevyústilo do žiadnych činov; alebo len slepé a bezcitné presadzovanie nejakej dogmatickej vôle, ktoré vopred vylučuje diskusiu, nemala by zmysel. Všimnite si: ani v jednom z týchto troch prípadov by nemala zmysel! Sophia postupuje paralelne v troch líniách: v rozvíjaní dôsledného, kritického myslenia; vrúcneho, čistého citu; a vôle k morálnemu životu. Tieto tri sú ako tri piliere alebo tri nohy stola, ktoré je potrebné dvíhať do výšky 3 súčasne, inak sa vám stôl preváži a spadne nabok. V Sophii každý poetický obraz je zároveň exaktným tvrdením aj výzvou k činu! Preto keď hovoríme o cheruboch, archanjeloch, vílach alebo oreádach, nie sú to žiadne básnické figúry, ktoré by snáď mali skrášľovať text zbytočnými arabeskami; ale máme na mysli vždy určitý, celkom presne vymedzený druh živých bytostí na určitom stupni vedomia, s určitými vlastnosťami, vykonávajúce určitý druh činnosti vo vzťahu k iným dejom a bytostiam vo stvorení. Keď hovoríme o duši, nemáme pred vnútorným zrakom obláčik hmly, ani nehovoríme o psychike abstraktne ako psychológia, ale označujeme tým konkrétny jemnohmotný objekt, udržovaný systémom síl v určitej forme, farbe a vibrácii... A keď hovoríme, že duša je ozdobená cnosťami alebo korunovaná múdrosťou, hovoríme tým, že ju skutočne vidieť s náhrdelníkom drahých kameňov okolo krku a s diadémom na hlave.* Vieme, že ľudia si už zvykli na to, že keď sa jedno hovorí, niečo druhé sa tým myslí. Zvykli si po desaťročia počúvať politické a náboženské prejavy pozostávajúce z dlhého reťazca slovných konštrukcií, ktoré majú síce gramatickú a vetnú stavbu v poriadku, no v skutočnosti nič nehovoria. Naučme sa teraz hovoriť zase tým najjednoduchším a najpriamejším spôsobom to, čo máme na mysli, a vychádzať z toho, že všetko je myslené presne tak, ako je to povedané, a nie inak. Dovtedy, kým sa čitateľ bude uspokojovať len s tým, že si za slovami bude predstavovať hmlisté obláčiky, pripravuje sa tým o akúkoľvek možnosť pokroku v pochopení toho, o čom je reč. Až vo chvíli, keď mu za každým Sophiiným slovom vyvstane obraz taký jasný a ostrý ako kryštály, vytryskne z neho storaká inšpirácia vhľadov, podnetov a otázok, a diskusia naberie život aj spád. Keď teda povieme, že Vaša duša je spiaca princezná, ktorá sa má prebudiť a zatiaľčo spí, bdejú nad ňou anjeli, nie je to “banálna metafora ešte nevyzretého básnika”; pretože to vôbec nie je básnická metafora, ale vážne tvrdenie s celkom presným významom. * V Sophii 2 sme začali hovoriť o tom, že myšlienky sa v astrálnom tele formujú do konkrétnych tvarov. 4 Pri pohľade do sveta ducha to ani inak nie je možné, iba tak, že vedecký štýl splýva s umeleckým a náboženským. V duchu, teda v podstatnom bytí, krásne, dobré a pravdivé splývajú: Krása, Pravda a Dobro sú v skutočnosti jedno! Z tohoto dôvodu v starých mystérijných školách veda, umenie a náboženstvo splývali. Približne do čias starého Egypta alebo raného Grécka, pokým ako zdroj poznania stále ešte prevládala inšpirácia nad empíriou a dedukciou, nemohlo tomu inak ani byť. Dajme tomu, že by si kňaz niektorej školy zaumienil, že bude iba vedec. Odložiac náboženské presvedčenie a potlačiac emócie by teda zosnímal z pier onej vyššej bytosti, ktorá bola jeho géniom, jej vôľu a zaznamenal by ju na papier. Tu by sa však ukázalo, že má v ruke báseň s dokonalým rytmom a zvonivým rýmom, ktorá hovorí o Bohu alebo o niektorom večnom tajomstve človeka! Tak by sa nemohol vyhnúť tomu, aby bol vedcom, kňazom a umelcom súčasne. Až keď sa veda oddelila od umenia, dostala svoj mŕtvolný chlad. Dovtedy poznanie pre našich starých otcov nebolo len hromadením informácie, ale vecou nadšenia, úžasu z objavovania tajomného a tiež vecou mravov a vďaky k Bohu. Až keď sa umenie odtrhlo od náboženstva, začalo zvádzať a zobrazovať deformácie; lebo dovtedy bolo výlučne v službách duchovného povznášania. A až keď sa náboženstvo odtrhlo od vedy, poskĺzavalo do všemožných druhov naivnej viery a povery, odtrhnutej od skutočnosti. To nastávalo úmerne ústupu jasnovidných síl, v dôsledku ktorého sa strácalo aj spojenie s tými, ktorí viedli a inštruovali ľudskú rasu. A stratou jednotného vedenia nastalo ono babylónske zmätenie jazykov, pri ktorom sa aj veda, viera a umenie rozišli a stratili jedna druhej. Ani nie, že rozišli. Lebo predtým v súčasnom zmysle slova ani neexistovali. Dovtedy skutočnosť, vrátane vyšších rozmerov a ich obyvateľov, nebola predmetom ani viery ani filozofickej špekulácie; ale vecou priameho vnímania; bola evidentným faktom, ktorý nemalo zmysel ani dokazovať ani vysvetľovať. Až keď tento fakt prestal byť každému evidentný, mohla a musela vzniknúť viera a špekulácia. Vezmime si napríklad Platóna. Zasvätenca, ktorý sa ešte učil v Egypte ale vyučoval už v Grécku. Platón jednoducho opisoval, čo videl: ako si v jemnohmotnosti pred vtelením pod dozorom anjelských bytostí duše vyberajú svoj životný plán. To nebolo predmetom debaty; či to tak je, alebo nie. Až po Platónovi prišiel Aristoteles, logika, povznikali vedy. Ale stratila sa jasnovidnosť. Keď sme teda takto v posledných dvoch-troch tisícročiach prešli dno temného údolia, ktoré každá z tých troch sestier musela prejsť osve, a stojíme opäť na úpätí cesty nahor, budú sa musieť všetky tri znova spojiť práve v tej výške vzostupného oblúka, v akej sa na zostupnom oblúku rozišli. Lenže tentokrát to nebude splynutie do nerozlíšiteľného celku, ako tomu bolo na začiatku; ale skôr uzmierenie troch rozhašterených, do seba zahľadených a teraz už dospelých sestier. Až si odpustia, objímu sa a pustia sa do spolupráce, v ktorej každá si ponechá svoje prednosti v plnej miere a budú sa vzájomne doplňovať: veda, so svojou dôslednosťou a kritickým rozlišovaním pravdy; umenie, so svojím zmyslom pre krásno; a náboženstvo, so svojím zmyslom pre morálne hodnoty. Zatiaľ sú ony tri sestry - myslenie, cítenie a vôľa - v srdci našej civilizácie a v srdci človeka rozorvané vo troje a medzi nimi zíva veľká krvácajúca rana; lebo naše morálne imperatívy nám hovoria niečo iné, ako to, čo nám radí zdravý rozum a oboje tieto zasa niečo iné ako to, k čomu zalieta naša túžba ako ku krásnemu. Takže konáme niečo iné ako to, čo by sme chceli konať, keby sa to smelo, ako aj to, čo by sme mali konať, keby sa to muselo. Poslaním Sophie je túto ranu zacelovať, nie ju jatriť. Kto chce umenie, vedu a vieru oddeľovať, ide proti kolesu dejín; a kto ich chce zbližovať, tomu dejiny budú dávať stále viac za pravdu. Sophia si dala za cieľ prispieť k brúseniu onoho kľúčového kameňa vied, umení a náboženstiev, ktorý ich všetky spája a korunuje spoločným zmyslom. Toto zasnúbenie umenia, duchovnej vedy a pozemskej vedy je základom pre cieľ, ku ktorému Sophia smeruje: Ukázať, že Cnosť je fyzikálnym základom vesmíru. Inými slovami, že všetky hmotné atómy tak v ľudskom tele ako aj v celom vesmíre držia pohromade len a len silou Cnosti duchovných bytostí, ktoré stoja za nimi. Ešte presnejšie, že každý jeden druh javu, zákonitosti v prírode je činným prejavom jednej rýdzej duchovnej kvality, vyžarovanej jedným anjelským chórom. Alebo, ako to prekrásne vyjadril Maimonides, že “hviezdy nekrúžia po svojich dráhach preto, že musia, ale preto, že sú také verné!” Táto myšlienka by nemala znieť až tak fantasticky, ako sa na prvý pohľad zdá. Po tisícročia celé ľudstvo považovalo za samozrejmé, že za prírodou stoja vedomé inteligencie, polia, či bytosti, ktorých úlohou je formovať, organizovať a udržovať hmotu v určitom tvare a funkcii. Vlastne iba posledných tristo rokov sa na túto “samozrejmosť” akosi pozabudlo. A aj to len vo vede, pretože v náboženstve zostala naďalej v nezmenenej podobe. Keďže 80% Slovákov sa hlási ku kresťanstvu, predpokladáme, že 80% obyvateľstva Slovenska o samozrejmosti tejto myšlienky vôbec nemusíme presvedčovať. Keď sme sa na konferencii “Brain, Mind & Physics” v Prahe v septembri 1994 na túto myšlienku opýtali pracovníkov výskumného ústavu fyziky elementárnych častíc v Berkeley, dostali sme prekvapivo pozitívnu odpoveď: “Áno, vyzerá to tak, že s najväčšou pravdepodobnosťou za správaním elementárnych častíc stojí inteligentné vedomie.” Keď sme naopak pred niektorými kresťanmi začali celkom vážne hovoriť o tom, ako konkrétne jednotlivé anjelské hierarchie zasahujú do každodenného života človeka, prekvapene sa na nás zadívali, ako keby v tej chvíli po prvý raz v živote počuli to, čo tvorí základy ich vlastnej viery. Chápeme, že pre väčšinu ľudí táto myšlienka nie je samozrejmosťou, že ju nepociťujú ako očividnú, hmatateľnú súčasť svojej každodennej reality. Sophia by nekonala múdro, keby od svojich čitateľov žiadala, aby jej “len tak uverili”. Ale chce urobiť niečo preto, aby pomohla ukázať smer, akým spôsobom sa čitateľ môže presvedčiť sám, ak bude naozaj chcieť. Preto Vás pozýva zúčastniť sa na takejto hre: Pokladajme horeuvedené za zatiaľ nepodloženú, pracovnú hypotézu. To smieme. A úlohou Sophie bude priniesť čo najviac evidentných dôkazov a indícií, že naša hypotéza je pravdivá. Úlohou tých, čo si myslia, že je pravdivá, bude pomáhať nám. A úlohou tých, čo si myslia, že je nepravdivá, bude robiť oponentúru. Sophii je úplne jedno, či sa s touto myšlienkou budete zaoberať ako obranca alebo odporca. Ak nám však chcete oponovať, buďte prosím partnerom, ktorý stojí za to! Na emocionálne zvolania ako “a ja tomu aj tak neverím” alebo “to predsa nemôže byť pravda” sa nedá nijako rozumne odpovedať, lebo ich komunikatívna úloha spočíva práve v ukončení rozumnej diskusie. Argumentujte vecne - a bráňte svoje stanoviská! Ak napríklad vyslovíme nenávistnú kliatbu nad jednou rastlinkou a druhej vyznáme lásku; a presvedčíme sa, že tá prvá biedne zahynula a tá druhá prekvitá - tak potom je na ťahu oponentská strana, aby dokázala zdôvodniť tento jav z pozícií “naivného materializmu”. Čítajte pozorne a potom si dajte tú námahu pozorovať, porovnávať, experimentovať, premýšľať. Nájdite každú medzeru, každý nejasný pojem v našom systéme. A keď ju nájdete, sformulujte svoju námietku čo najpresnejšie. Tým vytvárate podnet a možnosť, aby sme zase zdvihli priečku a rozvinuli diskusiu na úrovni “o poschodie vyššie”. Nikto však nesmie očakávať, že mu bude na zlatej tácke donesené bez jeho pričinenia úplne všetko. To, čo môžeme v Sophii prinajlepšom urobiť, je dať jasné vysvetlenia, ktoré umožňujú včleniť duchovné svety a bytosti naspäť do vedeckého obrazu sveta a vrátiť tak stratený zmysel všetkým veciam. Vysvetlenia, ktoré nebudú v spore ani s viditeľnou realitou ani medzi sebou navzájom a opísať experimenty, pomocou ktorých sa každý môže pozitívne presvedčiť o určitých skutočnostiach. Ale presvedčiť sa potom už musí naozaj každý sám. My sme sa presvedčili a nemôžeme sa presvedčiť aj za druhých. Môžeme len opísať, ako sme to spravili a dať tak podnet a možnosť, aby každý, kto splní rovnaké predpoklady, mohol urobiť to isté. Nebudeme môcť inak, než spoločne trpezlivo očisťovať, brúsiť a naprávať jeden pojem za druhým; t.j. v jednom článku vybrať len jeden pojem, jednu myšlienku a rozviesť ju zo všetkých strán a uviesť do vzťahov; v druhom druhú atď. Takto si budeme skladať kamienok ku kamienku do mozaiky a budeme sa k nim znova vracať a dobrusovať ich - do obrazu, ktorého hlavná téma a zmysel sa nám bude rysovať stále zreteľnejšie. Nemyslite si, prosím, že redakcia Sophie vie všetko a že chce mať nejaké definitívne slovo. My potrebujeme aj Vašu pomoc v tomto Veľkom Diele! Pravdaže máme na mnohé veci jasný názor. Máme na to aj jasné dôvody. Keď sme sa raz o niečom presvedčili, nikto nemôže od nás žiadať, aby sme sa tvárili, že o tom nevieme. Úlohou čitateľa však nie je stáť v bezmyšlienkovitej opozícii alebo v bezmyšlienkovitom obdive všetko prijímať, ale začať samostatne pracovať a pomáhať nám. Dávame to najlepšie, čo máme, avšak v tom všetkom je stále ešte dosť otáznikov a v budúcnosti sa určite ukáže, že sme sa v takom alebo onakom zmysle aj mýlili. Dokiaľ však hra nie je pri konci a naša hypotéza nie je vyvrátená, budeme naše uvodníky naďalej zakončovať vyjadrením lásky a vďaky nášmu Pánovi a našej Panej, Najvznešejšej, nadovšetko Múdrej! S úctou, Sophia 5 Sedm stromů a sedm planet Johannes Hemleben Královno, vyslyš mne, mnohovzývaná dcera Diova... pomocnice v bolestech... přijď, pomáhající, laskavá bohyně, prosbám zasvěcených nakloněná. Pošli Zemi nádherné plody, mír a líbezné, lákavé zdraví, nemoc a trápení zažeň na vrcholky hor. Theoprastus Paracelsus byl jedním z posledních mužů, v němž žilo ještě samozřejmé přesvědčění, že rostlinám není darován život pouze ze Slunce a Sluncem, nýbrž že v nich působí i Měsíc a hvězdy. Nezávisle na tom, zda pro takový názor máme dnes všestranné vědecké důkazy, je v každém případě stará hvězdná symbolika a její spojení s přírodními říšemi Země naplněna hlubokou a přesto srozumitelnou obraznou mluvou, která objímá jediným pohledem i vzájěmně vzdálené přírodní jednotlivosti. Je-li bříza označována jako strom něžné Venuše, dub jako strom válečného boha Marsu, pak jsou podstatné rozdíly obou těchto stromů vyznačeny daleko ostřeji, než když moderní botanik klasifikuje: bříza čili Betula alba patří k rodu Betulaceae, dub čili Quercus pedunculata patří k rodu Fagaceae atd. Když Rudolf Steiner stál před úkolem vztyčit ve starém Goetheanu sloupy a z duchovních zákonů vyplynula nutnost sedmi sloupů, zvolil pro každý z těchto sedmi sloupů jiný druh dřeva. Staré tradice, které řadily ke každé ze sedmi kdysi známých planet, k nimž byly počítány i Slunce a Měsíc, určitý strom nebo určitou skupinu stromů, byly probuzeny zřivým pohledem a umě- 6 leckou rukou k novému životu. Pokusíme se putovat s těmito sedmi druhy stromů cestou od Měsíce přes Merkur a Venuši k Slunci a odtud přes Mars a Jupiter k Saturnu. Z určitých důvodů, jimiž se tu nebudeme zabývat, bylo řazení sloupů v Goetheanu jiné. Pořadí, zde uvedené, odpovídá starému názoru, jenž si představoval Zemi zahalenou do sedmi “sfér”, jejichž vnějším znamením byla vždy příslušná hvězda, popřípadě Měsíc a Slunce. Jako věrný průvodce putuje po své noční dráze kolem Země Měsíc. Klouže jako stříbrný člun po vlnách ztemnělého étheru oblohy. I když je ve srovnání se Sluncem jeho síla zdánlivě slabá, byl ve všech dobách a u všech národů uctíván a vzýván pro své zvláštní účinky. Řekům byla svatou Artemis (Diana Římanů) jako bohyně Měsíce. V jednom starořeckém mysterijním zpěvu orfického kultu nalezneme tyto řádky jako modlitbu k bohyni Artemis: Narození a péče o děti, plodnost a uzdravení - to byly v první řadě síly, v nichž bylo působení měsíčné bohyně vnímáno jako blahodárné. Ženám stála ku pomoci při těžkých porodních bolestech. Jako ochránkyně a pečovatelka pomáhá mládeži, především dívkám. Každým rokem byla ve Spartě slavena slavnost chův, při níž chůvy přinášely své kojence do chrámu Artemidina. V Efezu byla zobrazována jako matka, jejíž tělo zdobily četné prsy jako symbol plodnosti. Domov a krb jí byly svaté. Byla ochránkyní divé zvěře, dobytka na pastvě a zemědělství. Jako souhrn sil plodnosti přijímala bohyně Měsíce Artemis uctívání lidí. Nedávné pokusy především anthroposofických badatelů, zemědělců a zahradníků, potvrdily mnohokrát stará pravidla rolníků o významu Měsíce pro všechno vznikání a zanikání rostlinného života. Například četné rostliny, jež byly zasety několik dní před úplňkem, rostou mnohem rychleji, než když byly svěřeny Zemi několik dní před novoluním. Epochální pokusy paní Lily Koliskové dále prokázaly oprávněnost starého spojování stříbra s Měsícem. Experimenty ukázaly, že přibývající a ubývající síla měsíčního světla působí až do temné komory na roztoky stříbra. Nemůže být proto dnes už pochyb, že Měsíc nepohybuje jen vlnami moře, nýbrž že působí i na rostliny, zvířata i kovy. Souhlasné názory dávných národů, které považovaly Měsíc za regulátora procesů rozmnožování a sil plodnosti, se nám dnes stávají opět blízkými. A proto je také pochopitelné, když jako strom Měsíce je jmenována třešeň. Tuto příslušnost můžeme pociťovat nejsilněji, když májový úplněk oblévá stříbrné moře třešňových květů. Tu cítíme zřetelně, že v těchto teplých nocích se v korunách ovocných stromů rozvíjí tichý život, k němuž je bezprostředně třeba Měsíce. Jeli dokončeno oplodnění květů, pak nabíhá pomalu plod. Jako v hroznech vinné révy je voda země nasávána kmenem a větvemi a zachycována v plodu, což se jinak děje listy a květy. Třešeň, zatížená zralými plody, je dokonalým symbolem sil plodnosti Měsíce a jeho bohyně Artemidy. Samozřejmě i u třešně je to Slunce, které “dovařuje” plod a svou kouzelnou silou mění nezralou zeleň ve zralou červeň. Avšak ve svěží a chladné chuti srdcovek, chrupavek a višní je zřetelné jemné aroma, za něž podle starého učení vděčíme Měsíci. Síly plodnosti a rozmnožování jsou pro lidské nitro určitým nebezpečím, nejsou-li spojeny s čistou duší. Proto je Artemis zároveň bohyní cudnosti a čistoty. Oblast jí svěřenou, sama střeží před zneužíváním a zakalováním. Třešeň jako její živé znamení ve světě rostlin hovoří zřetelně nabádavou mluvou k člověku: “Ó člověče, proměňuj jako rostlina dolní v horní, očisťuj pudy. Zraj a sklízej plody života!” Jilm je stromem hbitého Merkura, okřídleného posla, jehož povinností bylo zprostředkovávat mezi bohy a lidmi. Řekové jej nazývali Hermés a uctívali jej jako ochránce lékařů, obchodníků a zlodějů, vůbec všech lidských činností, k nimž je třeba pohyblivé inteligence. Lékař nesmí být nikdy dogmatikem, chce-li plnit své pravé poslání. Není dvou nemocí, jež by se vzájemně podobaly. Jestliže dva různí lidé trpí touž formou nemoci, musí mít lékař pohyblivé myšlení, aby každý průběh nemoci nově posoudil a hledal vždy nové prostředky léčení. Znamením Herma-Merkura je hůl, kolem níž se ovíjejí dva hadi. Tím se poukazuje na sílu, jež uschopňuje lidskou duši, aby postavila do služby lidské inteligence i protibožskou bytost, hada. Lékař je člověk, který prohlédá smrtelné jedy tak, že je může použít k uzdravení nemocného. I obchodník stojí ve služách Merkura, pracuje s pohyblivými silami tohoto boha. Jeho úkolem je zprostředkovávat mezi lidmi výměnu zboží, jeho povolání ho nutí k neustále bdělému životu. I on musí jako lékař nově uchopovat každou situaci, žádnou úvahu nesmí rozvíjet šablonovitě. Jeho fantazie objímá zemědíly, jeho dispozice musí brát zřetel na všechny eventuality. Ještě dnes nacházíme v obchodních městech zobrazení Merkura. Protože všechna doprava a cestování podléhaly v minulých dobách tomuto bohu, nosí ještě dnes železničář jako znamení svého povolání obě křídla řeckého posla bohů. Poslední forma řecké úcty k bohům! I zloděj jedná ve znamení Merkura. Pokusíme-li se chápat jeho “řemeslo” mimo dobro a zlo, pak je jasné, že k tomu potřebuje zvláštní měrou síly boha pohyblivé inteligence. Dogmatikem může být ze všech lidí nejméně, naopak, musí být na všechno připraven a bleskově zvládat nové, nepředvídané situace. Moderní kriminalistika může vyprávět o tom, jaké vysoké inteligence se často používá při rafinovaných vloupáních. Zloděj zneužívá z egoismu tutéž duševní sílu, kterou užívá lékař k léčení a dobrý obchodník ke “službě zákazníkům”. Kovem Merkura je rtuť. Mezi všemi kovy zůstává při normální teplotě v tekutém stavu. Jeho podobenství je tak očividné, že lidi s těkavým a pohyblivým temperamentem rádi nazýváme “rtuťovitými”. I skutečnost, že všechny sloučeniny rtuti jsou snadno prchavé, zjevuje merkuriální princip tohoto elementu, jejž v minulosti nazývali prostě “merkurem”. Při měření teploty a hustoty vzduchu prokazuje rtuť svou labilní proměnlivostí velké služby v teploměrech a barometrech všeho druhu. V říši rostlin a zvláště mezi stromy se objevuje stejný element jako jilm. Milovníku rostlin je nápadné, jak neobyčejně variabilní jsou listy jilmů svou formou i velikostí. Ani jeden list se nepodobá druhému. To platí o každém stromu. V celém lese nenalezneme opravdu dva stejné listy. V listech jilmu dosahuje tato síla mnohotvárnosti mezi domácími stromy svého vrcholu. Jde o merkuriální princip, nyní na úrovni rostlinné říše. Tento dojem posiluje skutečnost, že semena jilmu jsou okřídlená. I bůh Merkur je zobrazován, především na vázách, vždy s okřídlenými kotníky. Jako posel bohů musí na křídlech spěchat světem, aby splnil svá poslání. Právě tak letí semena jilmu na křídlech ve vanoucím větru, po drahách vzdušného étheru a nesou svou zárodeční sílu daleko do světa. O živé síle Merkura mluví také neobyčejně rychlý vzrůst a silné rašení kořenů. Po řadu let zachvacuje nesčetné stromy zhoubná choroba - “umírání jilmů” a předčasně je ničí. Člověk cítí, že se v něm vynořuje otázka: neprobíhají snad nějaké podzemní nitky od zkostnatělé lidské inteligence k tragickému mizení krásných jilmových stromů? Kdo se pokouší jako člověk uvést v sobě do pohybu onu sílu, která působí v rostlinné říši jako jilmy, bude z ní vnímat výzvu k živému utváření života. Dnešní “občanský život” je tak nudný a duchaprázdný proto, že všechny události, pokud vycházejí z lidského chtění, probíhají jednotvárně a v mechanickém opakování. Kdo však v sobě oživí sílu Merkura, začne utvářet nově každou malou a každodenní životní situaci. Pokud je nějaká událost senzací, má půvab novosti a je pociťována více nebo méně živě. Avšak utvářet setkání s lidmi a věcmi, a lidmi, na něž jsme dávno zvyklí a jež denně prožíváme, stále nově a jedinečně, to je volání, jež k nám zaznívá z Merkuru přes rtuť a jilmy: “Ó člověče, pohybuj se, buď hbitý, živý a rychlý!” Od Merkura se obraťme k líbezné večernici a jitřence, Venuši. Jejím kovem je tvárná měď, jejím stromem bříza. Pověst ví mnohé o jejím zrození. Říká, že se zrodila z mořské pěny! Když se sluneční světlo třpytí a leskne, láme a zrcadlí v pěně mořských vln, 7 vzniká barevná hra podivuhodného účinku. Ve všem krásném, v každém krásném zdání, rodí se Panna Venuše, bohyně Afrodíté Řeků. Kalichy květů, v nichž se ještě chvějí perly rosy a kolem nichž poletují ve slunečním světle motýli, to jsou pravé přírodní oltáře bohyně. Když stoupající a klesající sluneční světlo ozlacuje ranní a večerní oblaka a dává jim svítit všemi barvami, pak se vznáší na obloze a cítíme dech její bytosti, ponořené do krásy. Ve všem něžném a vonném všeho stvoření, v jemné duševní panenskosti všech bytostí působí milostně Venuše - Afrodíté. Bříza se svým běloskvoucím kmenem, se svým jak vlasy spadajícím větvovím a s jemnou zelení listů je jejím svatým stromem. Čistě biologicky víme o bříze, že ze všech lesních stromů má nejslabší kořeny a největší potřebu světla. Jako znamení vyššího, vznešenějšího světa je přesazena do drsné nordické krajiny a upomíná poutníka, že mimo bouře, mlhy a deště jsou sféry, utkané z čiré něhy. O břízách napsal Friedrich Doldinger: V andělsky bílých břízách žaluje vítr sudby naší. V andělsky bílých břízách Sixtina s děckem se vznáší. Nebezpečí Venuše jsou zřejmá: hýřivost v kráse, romantika a sentimentalita a tím i bezuzdnost v duševním životě. Nelze žít pouze mezi květy a břízami. Kdo si to přeje, stane se nevěrným svým pozemským úkolům v sladké změkčilosti a blouznění. Jde o opačná nebezpečí než u Merkura. Příliš pohyblivá inteligence se snadno spojuje příliš hluboko se Zemí. Jaké možnosti zbloudění skrývají v sobě právě merkuriální povolání, např. kupce! Od poctivého obchodníka ke zloději vede jen krok. Venuše nesvádí inteligenci, nýbrž citlivou duši, odtud nebezpečí “hory Venušiny”. - Přesto však nesmí být oblast Venušina vylučována ze života. Pak by se vzmáhala všestranná duševní chudoba. Čistou sférou Venušinou v člověku je oblast citlivého umění a poezie. Kdo ji zničí, zhrubne a otupí, i kdyby se zahaloval do pláště tzv. mužnosti a věcnosti. Hrubé ruce se hodí ke štípání dřeva. Tam jsou zcela oprávněné. Běda však době, v níž by byly ruce umělcovy donuceny k nečinnosti! 8 Volání břízy napomíná: “Ó člověče, tvor na své duši! Obdivuj něžně a s láskou krásu všeho světa!” Všechny stromy, ba všechny rostliny jsou dětmi Slunce. Přesto jsou však i takové, jež jsou Slunci více nebo méně vzdálené, například houby a vysloveně stínomilné rostliny, a takové, které jsou s ním zpřízněny. V tomto smyslu je jasan stromem Slunce. V Apollónovi uctívali Řekové ducha Slunce. Jeho přízvisko bylo Foibos - Čistý, Zářivý. Přemáhá své nepřátele, mocnosti temnoty, zlatými šípy a zlatým kopím. Jeho bytost je světlá a harmonická, jeho umění všestranné. Je mistrem hudební hry a léčí, co moci temnoty poškodily. Tak chrání zvláště mužskou mládež a je ve spojení se svou sestrou, měsíční bohyní Artemidou, jako ochránce pastvin a stád. Kdo v Řecku navštíví svatyně Apollónovy, má silný dojem čisté přírodní duchovnosti, s níž Řekové uměli prožívat božství v přírodě. Pověst vypráví, že sluneční bůh Apollón a měsíční bohyně Artemis se narodili na ostrově Délu. Malému ostrovu dominuje hora. Kdo stojí na jejím vrcholu, prožívá ve vzácné kráse zrození Slunce i Měsíce z mořských vln. V Bassách na Pelloponésu stojí ještě dnes poměrně dobře zachovaný chrám Apollónův. V tichém osamění, vysoko v horách jakoby v blízkosti Slunce. Člověk je tu sám pod modrým étherem a zlatou září Slunce. Cítí zde svého ducha. Slunečním stromem jihu je palma, stromem severu však jasan. Z jeho štíhlého těla si Germáni vyřezávali své elastické oštěpy. Čím volněji se mohou jasany rozvíjet, tím velkolepěji a vznešeněji rozevírají na vysokých kmenech své široké koruny s prosvětleným listím. Jako je dnes všechen život na zemi nesen Sluncem, tak spat- řovali Germáni ve vše živícím světovém jasanu, zvaném Ygdrasil, základ a prastav všeho stvoření. Duch Slunce a jeho zlata je dnes zatemněn. To, co se stalo skutečností v blízkosti velkoměst a průmyslových oblastí - všechno stvoření pokryté špínou a prachem, všechen vzduch proniknutý výpary chemických produktů - to platí více či měně pro nesčetné duše. Leží na nich jako popelavě šedý povlak břemeno moderního života. Z otupělých tváří a unavených očí pohlížejí lidé na bezbarvou jednotvárnost přetechnizovaného životního prostředí. Ze všech stavů se stali “proletáři” - ne ve smyslu lidí bez majetku, ale lidí, promarňujících svůj život nedůstojně a beze smyslu. Není strašné, že lidé musí žít v nouzi a chudobě, ale že se lidé cítí dobře v nečistotě a bahnu lidské nížiny. Kdo rozumí mluvě svatého stromu Slunce, tomu zvěstuje životní postoj, usilující o vnitřní urozenost. Napomenutí jasanu k člověku zní: “Ó člověče, buď vzpřímený a vznešený! Nepromarňuj se na věcech nedůstojných, buď si dobře vědom své lidské urozenosti!” Symbolická mluva dubu zůstala německ ému národu srozumitelnou až do dnešních dnů. Mnohému se stal tento strom dokonce cizím proto, že se stal nepostradatelným heslem každého přemrštěně vlasteneckého řečníka. To je však zneužití, jež má své časové meze. Strom válečného boha Marsu, jejž Řekové nazývali Arés - je starší než jakýkoliv šovinismus. V řecké mythologii se vypráví o tom, že ostatní bohové nenáviděli Marse pro jeho neotesanou hrubost. Uměnímilovný řecký národ nezahrnoval proto boha války zvláštní úctou. Jen divocí, nezkrotní Thrákové a drsní Sparťané se s ním cítili bytostně spojeni. Pravým marsickým národem jsou však Římané. Světový význam Říma se odedávna zakládal na síle a a dobrotu. Proto ještě dnes nazýváme hrom a šlehaly blesky. Je to Zeus, jenž násilí. “Věčný Řím” je pravým měs- staršího člověka, který se chová las- řídí a pořádá větry a počasí a jemuž tem vládců, v němž si až do dnešního kavě k druhým lidem, žoviálním jsou posléze podřízeny všechny moci dne podržely platnost jako symboly (odvozeno od Jova - 2. pád v latině přírody. Nechce-li, pak ani Slunce neželezné sekery liktorů. Pod ochranou od Jupitera, pozn. překladatele), tedy dosáhne svými paprsky Zemi. Jeho Marsovou dobývaly římské legie svě- člověkem Jupiterovým. služebnicemi jsou Hóry, bohyně potovou říši Caesarů. Ve starověku prožívali boha moud- časí a ročních dob. V rukou boha Když zřící Jan měl na Patmu svou rosti (jeho řecké jméno bylo Zeus) moudrosti je vznikání a zanikání, život mocnou vizi Zmrtvýchvstalého, viděl vysoko na Olympu, jako nejvyššího z a smrt, požehnání a zdar. Všemocnou jej zářícího jako Slunce, se sedmi bohů, jenž řídí osudy lidí i přírody. rukou vládne oblakům. Proto byli Řehvězdami v rukové klidní, když kou, z jeho úst mysleli na Dia: však vycházel jednal z mouddvojbřitý meč. rosti. Proto jsou Jan prožíval bydnešní lidé nertost Ježíše Krista vózní a úzkostní Hovoøí støíbrný Mìsíc v májové dobì kvetoucí tøešnì, tak, že ve své - přes všechna jejíž kvìty v létì zrají v plody: “Ó èlovìèe, promìòuj jako ruce spojoval sípojištění - neboť lu sedmi planet. uvěřili v “bohyrostlina dolní v horní. Oèisuj pudy. Zraj a sklízej plody V Kristu je plnost ni náhodu”, v života!” božství: láska a přírodě i v osupřísnost, radost i du. Hovoøí rtuový Merkur živým rùstem jilmù a jejich okøídlevážnost, život i Stromem Junými semeny: “Ó èlovìèe, pohybuj se, buï hbitý, živý a krása. Kdo zvěspiterovým je rychlý!” tuje jen jednu javor, jeho kostránku jeho byvem je cín. Tato Hovoøí mìdìná Venuše panenskou, bìlostnou bøízou, jež tosti, nepoznává příslušnost je má slabé koøeny a pije mnoho svìtla: “Ó èlovìèe, tvoø na Ho a zkresluje méně snadno posvé duši! Obdivuj nìžnì a s láskou krásu všeho svìta!” křesťanství. I imchopitelná než u puls meče a Marpř ed cho zí ch Hovoøí prosvìtlený, vysoko ènící jasan, strom zlatého su v Něm musí stromů. Snad je Slunce: “Ó èlovìèe, buï vzpøímený a vznešený! Neprožít. Válečný bůh určitým ukazamaròuj se na vìcech nedùstojných, buï si dobøe vìdom pohanů tu vstává telem skutečz mrtvých v pranost, že javor se své lidské urozenosti!” vém bojovém dnes s oblibou Hovoøí sukovitý dub, služebník železného Marsu: “Ó smýšlení, aby nezasazuje na ulitrpěl nespravedlcích a alejích tzv. èlovìèe, mìj své koøeny v hlubinách a èni do výšin. Buï nost, chránil slavznešených čtvrsilný a pevný. Buï bojovníkem, rytíøem, ochráncem!” bost, vytrval v tí velkoměst. Se tvrdosti. “A z jesvou stinnou koHovoøí javor se svými dlanitými listy, strom Jupiterùv, ho úst vycházel runou a svými jemuž cín je svatý: “Ó èlovìèe, pøemáhej v sobì chvat a ostrý dvojbřitý jako dlaň rozespìch. Hledej hodiny klidu, v nichž se mùže zrodit dobro meč!” vřenými listy a moudrost!” Marsův vyzýpropůjčuje ulivající tón k nám cím blahodárný Hovoøí olovìný Saturn stromy temného lesa, jedlemi, buky zaznívá z dubu, klid, po němž a cypøiši: “Ó èlovìèe, pociuj nouzi své doby a celého lidjenž zapouští kouštvaný velkostva. Uchop s niternou vážností úkol, jejž ti ukládá život!” řeny tvrdě a pevměstský člověk ně v zemi, jehož vědomě či nevěkůra i dřevo vzdomě touží. Kdo dorují každé bouři a jehož větve se su- Není snadné chápat základní náladu se chce učit od javoru, musí se nejkovitě vztahují k nebi: řeckého člověka, když zaznělo jméno prve zklidnit. Člověk, který si nedo“Ó člověče, měj své kořeny v Diovo. Žijeme ve věku pojišťovnictví. přeje okamžik klidu, protože neví, jak hlubinách a čni do výšin. Buď sil- Ať přijde cokoliv, dnešní člověk je by jej vyplnil, nemá pod javorem mísný a pevný. Buď bojovníkem, ry- pojištěn. Proti smrti a ohni, proti bles- to. Kdo je však připraven poslouchat, tířem, ochráncem!” ku a kroupám, proti nehodě a krádeži. tomu tento strom zvěstuje: Počasí je mu náladovou děvečkou, Sférou Jupitero- která jedná podle náhodných nápadů. “Ó člověče, přemáhej v sobě vou je život v moud- Jinak se však cítil v celku přírody Řek. chvat a spěch. Hledej hodiny klidu, rosti. Pravá moudrost Nejvyšší moudrost se mu zjevovala v nichž se může zrodit dobro a rozvíjí vždy mír v duši právě tam, kde táhly mraky, hřměl moudrost!” Shrnutí 9 Podle starého podání jsou bukové a jehličnaté lesy přiřazeny nejvzdálenější z kdysi známých planet, temnému Saturnu. Kdo ze vzdušné louky, plné květů, nebo z cesty vlnícím se zrajícím obilným polem vstoupí do temného stínu lesa, uvědomí si bezprostředně změnu celého svého duševního pocitu. Les činí člověka vážným a mlčenlivým. Lidé, kteří tráví život v lese, jsou skoupí na slovo. Přijímají do své duše vlastnosti Saturnu: niternost a vážnost. Kovem Saturnu je olovo. Víme, jakou těžkou otravu může u člověka přivodit. Odtud řčení: “mám údy jako z olova”. Mohli bychom právě tak dobře říci: Mám údy jako ze Saturnu, neboť tíže se zmocňuje duše člověka, působí-li v něm mocně sféra Saturnu. Jestliže jí však duše nese v síle, pak právě saturnská cnost patří k nejušlechtilejším, jež jsme schopni rozvíjet. Saturn byl vždy zobrazován jako stařec. Výsadou mládí je lehkomyslnost, ale plodem stáří je ryzí vážnost. Karikaturou vážnosti je chtěná slavnostnost a uměle důstojný postoj. Opravdu vážný člověk se obojímu vyhýbá. Kdo se naučil prohlédat povrch života, ví, že pravý život je dobýván hořkou zkušeností a smrtí. Optimismus bez pohledu na hlubokou tragiku, jež paří ke všemu lidskému a pozemskému bytí, je povrchní a laciný. Neúprosná přísnost voči sobě samému a plné pochopení pro pozemskou nouzi - to jsou požadavky Saturnu. Proto jsou přesýpací hodiny a kosa symboly této hvězdy. O této sféře platí slova Rudolfa Steinera: Vina je souzena, srdce jsou tříbena. Napomenutí, jež člověku zvěstují stromy temného lesa - jedle, cypřiše a buky - zní: Ó člověče, pociťuj nouzi své doby a celého lidstva. Uchop s niternou vážností úkol, jejž ti ukládá život!” Prevzaté z Anthroposofických rozhledů. Preložil Zdeněk Váňa. 10 Otec synovi Milý syn, prichádza èas, keï budem musie nastúpi cestu, z ktorej niet návratu. Nemôžem a vzia so sebou, a preto a nechávam tu, na svete, kde dobrá rada nie je zbytoèná. Nikto sa nenarodil múdry. Každý potrebuje skúsenos a èas. Žil som a pozoroval svet dlhšie ako Ty, a preto vedz, že nie je všetko zlato, èo sa blyští. Videl som spadnú nie jednu žiariacu hviezdu a videl som, ako sa mnohá palica, o ktorú sa ¾udia opierali, zlomila. Chcem Ti da niektoré rady, aby si vedel, na èo som prišiel a èomu ma nauèili vlastné chyby i èas. Uprostred hluku a náhlenia buï pokojný a trpezlivý. Mysli na pokoj a mier, ktorý môže existova len v tichu. Usiluj sa zo všetkých síl vychádza s ¾uïmi dobre. Svoju pravdu hovor pokojne a jasne, ale vypoèuj si aj iných. Nezabudni, že aj tí, ktorí nie sú uèení a èasto konajú nenápadne, Ti majú èo poveda. Vyvaruj sa ¾udí hluèných a násilných. Tí do Tvojho života neprinesú niè iné ako nepokoj. Keï sa Ti raz podarí splni svoje predsavzatia a budeš ma úspech, ostaò aj naïalej skromný. Skromnos je nesmierny majetok v kolotoèi èasu. Vedz, že pravda sa nikdy neriadi pod¾a nás, ale my sa musíme riadi pod¾a pravdy. Nikoho sa neboj viac ako seba samého. V našom vnútri býva sudca, ktorý neklame a na ktorom záleží viac ako na súhlase celého sveta. Je to svedomie. Nerob preto niè proti jeho radám. Pamätaj si však, že hovorí ve¾mi ticho a keï ho neustále budeš prehliada, stíchne úplne. Toho sa vyvaruj!!! Uè sa od druhých a kde sa hovorí o múdrosti Svetla, o slobode, pokore a láske, tam vždy pozorne poèúvaj. Keï a bude niekto chcie nauèi múdrosti, pozri sa mu najprv do tváre, lebo rozdáva môže len ten, kto sám nieèo vlastní. Nikoho však nepodceòuj! Veï porozumie èloveku je ve¾mi ažké. Neuè iných, pokia¾ sám nie si múdry. Konaj dobro a nestaraj sa o odmenu. Svoju prácu vykonaj s plnou zodpovednosou a o cudzie záležitosti sa nestaraj. Nikomu sa nepoklonkuj a sám poklonkovanie neprijímaj. Nehovor všetko, èo vieš, ale sleduj, èo hovoríš, lebo vypustené slovo je ako vták, ktorého už nechytíš. Buï ochotný vypoèu každého, ale sám sa nesažuj. Maj stále na pamäti nieèo dobré. Nespôsobuj žiadnemu tvoru, èloveku, ani dievèau ažké srdce. Pamätaj si, že aj Tvoja matka bola kedysi dievèaom. Denne rozmýš¾aj o živote i smrti, aby si s pokojnou mys¾ou mohol raz odís z tohoto sveta... V Baltimore 1693 V našom každodennom živote vyvoláva slovo politika rozporuplné a nepríjemné pocity. Tieto vychádzajú z historického i súèasného poznania, že pomocou politiky sa dosahovali zištné ciele rôznych skupín ¾udí, akými sú moc, vplyv a materiálne výhody. Pôvodné uš¾achtilé ciele, ktoré mali vies k ozdraveniu a pozdvihnutiu spoloènosti, slúžili skôr ako krycí pláš pre uskutoènenie vlastných zámerov. Keïže tento postoj pretrváva vo väèšej alebo menšej miere až dodnes, vyvoláva trpkos a opätovné sklamanie. Napriek tomu musíme poveda, že moderné chápanie politi- pozdvihnutie všetkých bytostí do vyššieho stavu zrelosti a porozumenia. Èo je ešte horšie, prehlasujú prirodzený strach a neskúsenos z prevzatia spoloèenskej zodpovednosti za èosi neúnosne ve¾ké a dokonca za nesprávne. Naopak, j e cíti vplyv udrža ¾udí v stave o b á v p r e d vlastným rozhodovaním. A strach, ako vieme, je ve¾kým zotroèova- ky urobilo vo svojom vývoji ve¾ký krok dopredu. Zameranie sa na toleranciu a demokraciu zrovnoprávòuje ¾udí navzájom a dovo¾uje im vyjadrova sa ako aj zasahova do vecí, ktoré ich obklopujú. Myšlienka tolerancie, ktorá je základným princípom demokracie, umožòuje ba priam nasto¾uje požiadavku jedna s ¾uïmi ako so slobodnými a samostatnými bytosami, ktoré už ni e sú závisl é od žel aní a rozhodnutí iných ¾udí. Možno teda poveda, že základný rámec, vytvárajúci rovnocenné vzahy medzi ¾uïmi vo vzáj omnom spoloèenstve je správny. No v praktickom živote je všetko ove¾a zložitejšie. Slobodné rozhodovanie prináša èloveku súèasne zodpovednos za svoje rozhodnutie. Èím väèšie a dôležitejšie je rozhodnutie, tým väèšia je zodpovednos. No v krajinách, ako je naša, nemáme ešte ve¾ké skúsenosti so slobodným rozhodovaním vo veciach verejných. Z tohto dôvodu nás môže zodpovednos s tým spojená zaskoèi do takej miery, že ju nie sme schopní unies. Nie je ažké si domyslie, že existujú ¾udia, ktorí tento prechodný stav k duchovnej zrelosti môžu využi na obnovú starého “dobrého” poriadku. Nie je ažké pochopi, že ide o ¾udí, ktorým materiálne výhody a moc nad ostatnými imponujú viac ako pokorná služba a te¾om ¾udského ducha. Mnoho ¾udí ažko znáša tento psychický nápor a snaží sa vráti spä do starých, zabehaných ko¾ají. Avšak tým sa zákonite vzdáva aj èasti svojej slobody a vkladá ju do rúk tým, ktorí už vedia ako s òou naloži. No nenechajme sa pomýli. Slobodní a zrelí budeme len do takej miery, do akej budeme schopní nies svoju zodpovednos. A tu vystupujú do popredia duchovné cnosti èloveka. K tomu, aby sa èlovek mohol rozhodova pod¾a vlastného uváženia a nenecha sa bezmyšlienkovite vies za ruku je potrebné, aby mal vytvorenú stupnicu duchovných hodnôt, pod¾a ktorej sa riadi. V spoloèenskom a teda aj politickom - živote sú to hodnoty ako pravda, sloboda, tolerancia, schopnos vníma èloveka ako jedineènú bytos a taktiež túžba povznies ostatných ¾udí k porozumeniu duchovných hodnôt. V tomto prechodnom období je obzvláš naliehavé chráni si a zve¾aïova tieto hodnoty. To je výzva pre všetkých, ktorí sa snažia ži duchovne. I keï slovo politika vyvoláva nepríjemné pocity, duchovne zameraný èlovek sa jej nemusí bá a ani stráni. Ak sa cíti zodpovedný za veci spoloèenské a zároveò túži po pozdvihnutí ¾udského ducha v spoloènosti v ktorej žije, môže a má sa do nej zapoji. Pravda, vyžaduje to odvahu a silu, lebo sa bude stretáva s ¾uïmi iných pohnútok a zámerov, bude musie odoláva zvodnému vábeniu využívania možností, ktoré vyplývajú z jeho postavenia a ktoré sa stali kameòom úrazu už pre mnohých schopných ¾udí. Ale už samotné odmietnutie strachu a neohrozené obhajovanie duchovných posto- jov je prejavom vysokej úrovne poznania. Pre celé spoloèenstvo je nesmierne dôležité, aby na jej èele stáli duchovne vyspelí ¾udia. Svojimi názormi a postojmi budú vplýva na spoloènos a táto nimi bude povzbudená a osmelená. A hoci nie každý ich bude prijíma a súhlasi s nimi, predsa len pocíti èerstvý obrodzujúci vietor nového ducha tolerancie. Èím môžeme my, vo svojom každodennom živote, prispie k tomuto sviežemu vetru? Tým, že budeme h¾ada pravdu, hoci aj nepríjemnú, tým, že sa budeme snaži úprimne vypoèu a pochopi názory iného a chráni si vlastnú i cudziu slobodu. Vo verejnom živote najmä tým, že budeme pozorne a kriticky sledova všetkých, ktorí nás vedú a porovnáva slová vyslovené s vykonanými skutkami. Ale hlavne tým, že nebudeme ma strach vyjadri a stá si za svojim názorom a nestratíme odvahu bráni slobodu pred každým, kto na òu úzkostlivo striehne. V súèasnej dobe nie je správa vecí verejných vecou už len nieko¾kých ¾udí. V skutoènosti je vecou nás všetkých. Povedané krátko, naša spoloènost bude na takej úrovni, na akej úrovni bude naše duchovné poznanie a èo všetko sme schopní a ochotní preò urobi. Dominik Filipp 11 Kto je človek. O význame života 2 (Prednesené 10. a 11. septembra 1994 na festivale ezoteriky v Bratislave) Pokračovanie zo Sophie 4 Druhý príklad. Ako zákon rezonancie a zákon akcie a reakcie uskutočňujú Spravodlivosť a Lásku už za pozemského života lovek žije svojou duchovnou polovicou vo svete príčin, a hmotnou vo svete účinkov. Nezastaviteľný kolobeh energií, ktoré sa rinú zhora, ženie do plodov všetko, pre čo sa ľudský duch rozhodol. Kozmické zákony sú ako kolesá obrovského, večne sa točiaceho tkáčskeho stavu. Človek tento tkáčsky stav nemôže zastaviť, ale rozhoduje o farbe nití, ktoré doň vchádzajú. A podľa toho, ako svojím citom tieto nite farbí, také svetlé, tmavé alebo pestré rúcho si bude musieť nakoniec obliecť. Človek v zhmotnenej podobe prežíva následky svojich rozhodnutí; ochutnáva ovocie toho, čo zasial. Takýmto spôsobom sa presvedčí, či bolo jeho chcenie správne alebo nesprávne, či prinieslo trpké alebo sladké plody. V tomto učebnom procese zohrávajú dôležitú úlohu dva zákony: zákon spätného pôsobenia (karmy) a zákon príťažlivosti rovnakého druhu (rezonancie). Zákon spätného pôsobenia (zákon odplaty) zabezpečuje to, že všetko čo robím, či už je to dobré alebo zlé, sa ku mne vracia a musím si to vytrpieť z rúk druhých ľudí. Mám možnosť prežiť to vo vonkajšom objektívnom svete a spoznať to ako dobré alebo ako zlé. Lebo keď ja niečo robím druhým, nemusím na to prísť, aké 12 Služobník Ľalie to je. Ale keď sa ocitnem v situácii, kde druhí robia to isté mne, musím to prežiť do hĺbky, musím vypiť ten kalich až do dna. Poriadne to pochopím. A keď mi to niekto robí celé roky, poznám to už tak dokonale, že si azda sľúbim, že ja taký nikdy nebudem; teda vnútorne sa toho vzdám. A od tej chvíle, keď sa toho vzdám, keď sa zmením, začne to karmické vlákno v duševnom svete - ktorým som bol napojený na príliv týchto síl a po ktorom sa ku mne približovali udalosti tohto druhu - vysychať, až úplne odpadne. Lebo živené bolo iba mojím vlastným ľpením. Vo vonkajšom svete sa to prejaví tak, že sa mi tieto udalosti prestanú diať a vo vnútornom sa to prejaví mierom. Ale to už je pôsobenie druhého zákona, zákona príťažlivosti rovnakého druhu, vďaka ktorému je možné odpustenie, milosť. Ak si nejaký človek vstúpi do svedomia, začne sa modliť či meditovať, duchovne ašpirovať ľubovoľným spôsobom, totiž ak sa naozaj zmení, prežiaria sa jeho duševné telá oveľa krajšími, svetlejšími farbami. Potom sa stane to, že osudové vlákna, ktoré ho pôvodne spájali s centrálami tmavších síl, žačnú vysychať a slabnúť, ak neodpadnú úplne. Pretože ich už neživí svojou náklonnosťou. Vďaka tejto premene sa nepríjemné udalosti, ktoré by ho boli inak čakali, už nemajú viac ako k nemu vrátiť; sú mu odpustené, vlastne to bol on sám, ktorý sa pustil. Potom sa mu buď úplne vyhnú, alebo sa pri prechode jeho jasnejšou aurou tak presvetlia, že ich bude smieť prežiť v zmiernenej, možno len symbolickej forme. Namiesto smrti v plameňoch sa povedzme popáli len na sporáku. Teda aj tu platí: starajte sa o hlavné - a všetko ostatné vám bude pridané/odpustené! Zákon karmy vám umožňuje spoznať sa, akí ste. Každá udalosť vo vašom živote je názorný príklad, ktorý má význam, nesie zakódované posolstvo, svedectvo o vás samých, chce vám niečo povedať. Umožňuje vám spoznať dobro a zlo, vyvinúť schopnosť rozlišovať hodnoty a sformovať vlastné ja. No práve preto, že zmyslom tohto zákona nie je trest, ale učenie, neprotirečí si so zákonom rezonancie, s odpustením; že ak sa rozžiarite na ušľachtilejšiu frekvenciu, na vyššiu úroveň, dostávate sa mimo dosahu sveta, v ktorom ste boli predtým, prestávate preň existovať. Nemá ani zmysel, aby ste prežívali udalosti, ktoré tam boli pre vás pripravené, lebo ich zmyslom bolo iba toľko, aby vám pomohli názorne pochopiť určité veci, ktoré ste už pochopili sami od seba. Vaša životná cesta sa už môže uberať inými dráhami. Podľa toho existujú dva spôsoby učenia: 1. Nedobrovoľné, cez utrpenie. 2. Dobrovoľné, bez utrpenia. Prvý spôsob je pre tupšieho človeka, ktorý všetko pochopí len po lopate. Je pasívny, vzpurný proti svojmu osudu, vyhýba sa svojim životným úlohám, nepočúva svoje svedomie a život mu musí zasadzovať ťažké rany, aby ho priviedol naspäť zo scestia. Ale on zvaľuje príčiny svojho osudu na svoje okolie a tvrdohlavo pokračuje pomýleným smerom. Druhý spôsob je pre bystrejších, samostatne aktívnych, ktorí sa učia na chybách druhých, ktorým stačí len napovedať. Spolupracujú so svojím osudovým plánom, chápu svoje osudové prekážky ako pomoc a úlohu, a práve preto ich anjeli nikdy nenechajú trpieť dlhšie, než je nevyhnutne potrebné; ale vytrhnú ich z každej životnej situácie, len čo na ňu reagujú správne. Vďaka týmto dvom jednoduchým zákonom - rezonancii a spätnému pôsobeniu - sú Láska a Spravodlivosť zakotvené priamo vo fyzikálnej podstate univerza! Často sa hovorí, že Boh je Spravodlivosť ale Boh je aj Láska. Jedným dychom sa hovorí o Božom hneve, o spravodlivom treste a o nekonečnej, bezpríčinnej milosti, všeobjímajúcom odpustení. Lenže ako idú tieto dve veci dohromady? Láska a Spravodlivosť sú jedno! V prísnej Spravodlivosti je úžasná Láska, lebo je vám zrkadlom, pomôckou, oporou, ktorá vás donúti rásť, krásnieť, nenechá zaspať; je to nekonečná milosť, že máme bolesť ako posledný prostriedok, ktorý nás upozorňuje na naše nedostatky; veď najkrutejším trestom by bolo nechať nás škaredých! A Láska, odpustenie je bezpochyby úplnou Spravodlivosťou, lebo keď sa niekto niečoho naozaj vnútorne vzdal, zmenil sa, musel to určite do hĺbky prežiť, precítiť, prebolieť; muselo ho to zasiahnuť, bez ohľadu na vonkajšie udalosti. Osudový plán jednotlivca Často sa pýtate: ako to, že jeden je darebák a na výslní života a druhý, poctivý človek v takej biede. A keď nevidíte okolo seba hneď spravodlivosť podľa vašich zjednodušených predstáv a želaní, preskakujete k unáhlenému záveru, že Spravodlivosti vo svete niet. Tri kozmické zákony, ktoré sme uviedli ako príklady, sú len tri čriepky z jedného veľkého celku. Ukázali sme aj, ako Láska a Spravodlivosť pôsobia v jednote a jedno nie je bez druhého. Tieto zákony sa vo svojom pôsobení skladajú ešte s ďalšími zákonmi, s ktorými pôsobia v nerozlučnej jednote, za to však nie sú o nič menej platné, ako predtým. A pochopiť jednotlivé časti správne môžno len tak, že pochopíme celok. Každý človek, keď sa narodí, prichádza na svet s určitou úlohou, s tzv. osudovým plánom. Tento osudový plán však nie je plánom konkrétnych dátumov a udalostí, ktoré sa majú človeku v živote stať, ale je to plán cieľov. Tieto ciele môže človek naplniť rozličnými cestami. Konkrétne udalosti sa pritom uvádzajú do pohybu vzhľadom na to, nakoľko svoj cieľ plní alebo neplní a formujú sa vždy tak, aby ho postrčili dopredu. Počet týchto cieľov nie je veľký. Človek dostáva na jednu inkarnáciu niekoľko jednoduchých úloh, jednu, dve alebo tri veci, ktoré sa má naučiť, nedostatky, ktoré má odstrániť. Ak pochopí, kvôli čomu sem prišiel a robí to, bude šťastný. Ak to však nerobí, nepomôže mu byť úspešný v akomkoľvek inom smere, lebo to sa nepočíta. Po smrti sa vás anjeli opýtajú len jedinú otázku: Doniesol si to, po čo sme ťa poslali? Anjeli nás vyprevádzali na našu pozemskú púť a anjeli nás vítajú pri návrate. Ženské bytosti, v rozprávkach zvané aj sudičky, nám na hranici duševného sveta, pri vstupe do hmotnosti votkajú do duševného šatu prúdy síl, tzv. dary alebo talenty. Našou úlohou je naučiť sa pracovať s týmito silami tak, aby sme ich ovládli, nie boli nimi ovládaní; a zužitkovať ich na dobré, nie na zlé. Naša životná úloha je daná prosto konfiguráciou duševných síl, duševnou výbavou, ktorú sme dostali, ničím iným. Vo chvíli, keď sa konštelácia makrokozmických síl dostane do súzvuku s konfiguráciou duševného mikrokozmu človeka, otvára sa preňho brána a rodí sa do tohto sveta. Preto horoskop je obraz našej duše. Celý životný plán človeka je zhrnutý v kombinácii niekoľkých jednoduchých, avšak hlboko obsažných prvkov v horoskope. Životný plán sa rovná duševným schopnostiam - a v tom je tá Spravodlivosť. Od nikoho sa nežiada nič iné a nič viac, ako toľko a v takom smere, v akom dostal dary od sudičiek. A každý dostal presne také veľké duševné sily, aká veľká je žiarivosť, sila jeho ducha; pretože duch si duševné sily priťahuje sám podľa toho, aká veľká je jeho magnetická, príťažlivá sila. Niekto dostal duševných síl viac a niekto menej; niekto dostal dvanásť koní a iný jedného koníka; ale každý ich dostal práve toľko, koľko by mohol zvládnuť - keby len chcel! Ako tréner, keď rozdeľuje kulturistom činky, rozdeľuje ich múdro, lebo vie, čo ktorý kde potrebuje a koľko mu má naložiť, aby ani nezaháľal, ani nebol preťažený. Ak však človek nechce, nemôže si hocikedy zmyslieť, že svoje dary len tak vráti; ale všetko, čo dostal pre svoje dobro a krásu, sa mu obráti na škaredé a zlé vlastnosti. Všetky sily, s ktorými hrá, ale nedokáže ich zvládnuť, sa obrátia proti nemu. Kulturistovi, ktorý sa nesústredí, padne na nohu činka. A voziarovi, ktorý nedrží pevne uzdu, idú kone kam chcú a zatiahnu ho do závozu. Potom čím ťažšia bola činka a čím viac bolo koní, tým horšie preňho. Ten s jedným koníkom je na tom lepšie, ak mu vie rozkázať. Preto také rozličné osudy; preto aj lepší človek môže skončiť horšie. Duch jedného je ako litrová nádoba a druhého ako stolitrová. Keď ten prvý nazbiera liter medu, bude mať pocit naplnenia; a keď ten druhý nazbiera päťdesiat, bude mať pocit prázdnoty. Životný plán je úplne individuálny a vzhľadom na tento plán je človek aj úplne individuálne súdený. Vezmite si nejakého uhliara, ktorého najväčšou úlohou bolo zvládnuť svoju agresiu, aby odolal a nepobil sa zase v krčme a aby bol trochu nežný k svojej manželke. Ak to zvládne - splnil, čo mal. Preňho to bolo dosť ťažké. Po smrti mu anjeli nebudú nič vyčítať. Povedia: “Poď, netráp sa, dobre si sa držal.” A vedľa toho si vezmite akademika, doktora vied. Zomrie ako výnimočný človek, obsypaný vencami, na pohrebe čítajú dve hodiny zoznam jeho zásluh. A anjeli mu povedia: - Neurobil si, čo si mal! - Ako to, bude sa brániť, veď ja som na zemi urobil toľko dobrého! - Lenže, povedia mu, ty si dostal také schopnosti, že si mohol celý národ posunúť dopredu - a ty si sa zatiaľ iba učil naspamäť latinské mená motýľov. Že ako to máte vedieť, čo vám povedia po smrti? Vy to viete, moji zlatí, už za života! Ten anjelský šepot, ktorý vám hovorí, čo je správne, sa prejavuje - ako hlas vášho svedomia! Aj ten docent ho počul, ale nepočúvol. Už za života sa cítil nenaplnený, cítil, že by mohol urobiť viac a v inom smere. Ale ospravedlňoval si to sám pred sebou tým, že je stále ešte desaťkrát lepší, ako ten uhliar! A tak dal prednosť ľahkému, pohodlnému životu. Dokončenie v budúcom čísle 13 nosti, která mi náleží? Proč nutíš mne abych tančila vysilující tanec kol zlatého telete, když přála bych si spočinouti v klidném ovzduší na vysokých horách? Proč uvrhl jsi mne do temného sklepení mezi ještěry a hady, když chtěla jsem rozepnout svých perutí v blankytném éteru a koupati se v záři sluneční? A když hynula jsem hladem po chlebě pravdy toužíc, proč podal jsi mi nezáživný tvrdý pokrm lží a klamu? Nápoje-li jsem žádala, dal jsi mi píti ocet se žlučí smíšený. Ó, pověz, co učinila jsem tobě, že učinil jsi mne otrokyní svých chtíčů, I taž se větru, který prudkostí nesmírnou duje, kam pospíchá? Odpoví ti: “Na skále tvrdé odpočinu sobě, jsem zemdlen, tam můj cíl!” Zeptej se oblaku, jenž letí, že sotva očima jej sledovati můžeš, a on ti odpoví: “Vyprahlé pole jest můj cíl, občerstvím tvrdou půdu a sám sobě odpočinu.” Otaž se vlaštovky, líbezného posla jara, kam spěchá přes moře a hory, a ona odpoví tobě: “Jsem zemdlena po dlouhé pouti, hledám hnízda svého pod útulným krovem. Chci odpočinouti v něm, toť můj cíl!” I ty, duše moje, kam spěješ? Jsem zemdlena životem, uvrhnu se v náruč věčné lásky, tam odpočinu sobě, tam můj cíl! Rosa Duším proč pokořil a snížil jsi mne do prachu země? Já k volnosti zrozená, ku slávě vyvolena jsem byla, a ty spoutal jsi mé perutě, že nemožno mi vzlétnouti, takže v kalu a bídě Jsou chvíle v životě každého člo- živořiti musím. věka, nechť sebe více podroben byl Tak zní nářek duše, a běda tomu, hmotě, nechť sebe usilovněji v pře- kdo slyší jej a v ničem neuvolní, ničím kotném chvatu a shonu se lopotil, nepřispěje, by duše svého práva kdy slyší ve chvíli klidu, nebo za ticha dosáhla. Běda, kdo zapomíná, ač nočního, hlas, někdy jemný a tichý slyší úpěnlivé její volání! jako vání větérku, jindy zas ostrý jako hrot meče, a opět těmný a hněviPozorujte, přátelé moji, jak v přívý jako vzdálený hlas hromu. To rodě i v životě lidském všecko má duše ozvala se a hlásí se k svému vytknutý svůj cíl, k němuž spěchá, právu! po jehož dosažení baží. Řeka valí Slyšte! Hlas ten nechť nezní na- své proudy stále vpřed, tříští své vldarmo! Ty, v jehož schránce určeno ny o břehy. Otaž se jí, kam spěchá, mi prožíti věk pozemského života, co tu ona odpoví: “Jsem zemdlena a učinila jsem tobě, že sevřel jsi mne spěchám v širý oceán, tam odpočinu tuhými okovy a nedopřáváš mi vol- sobé, tam můj cíl!” 14 Z domu otcovského vyšli dva bratři do světa na zkušenou. Byli dobří, milovali se pravou láskou bratrskou, snášeli dobré i zlé, pomáhali si navzájem v nesnázích života a jestliže jeden z nich něčeho nabyl, rozdělil se ihned s druhým. Šli spolu po cestě a tu nalezli nepatrný kámen, jakých mnoho na cestě leží. I pravil jeden druhému: “Hleď bratře, vždy jsme se o vše dělili, rozdělíme tedy i tento kámen a ponecháme si každý polovinu”. I učinili tak. Potom se cesty jejich rozdvojili. První odebral se do krajiny úrodné, kde bohaté klasy zrály a ovoce krásné se dařilo; druhý odešel do krajiny pusté, skalnaté, neúrodné. I pracovali oba pilně na půdě své. Ten však, který v krajině pusté bydlel, po práci ve chvílích odpočinku vyňal kámen svůj, leštil a zušlechťoval jej, a brzy nabyl kámen zářivého lesku a každý, kdo jej spatřil, byl potěšen leskem jeho. I na půdě sklanaté počali růsti byliny, stromy se dařily a ovoce nesly a brzy roznesla se pověst, že zázračný kámen původcem všeho dobra jest. Druhý bratr nechával svůj kámen pohozený, a ač bydlel v krajině úrodné, pozoroval za nějakou dobu, že málo poskytuje půda jeho. Rmoutil se nad tím. Chudnul. Tu uslyšel, že bratr jeho má zázračný kámen, i přišel k němu a pravil: “Bratře víš, že vždy jsme se o vše dělili. Dej mi část kamene svého, který tobě štěstí přináší.” Však bratr jeho pravil: “Nikoliv bratře, nemohu s tebou rozděliti kámen svůj; jdi však do domova svého, učiň s kamenem svým totéž, co já jsem učinil, a šťasten budeš!” Tu rozhněval se bratr první a řekl: “Hle, bratr můj lakomec jest, on nepřeje mi část štěstí svého.: Ve hněvu uchopil kámen svůj a uvrhl jej do hluboké studně. Povězte, byl-li opravdu onen bratr lakomec, když nechtěl s druhým rozděliti se o kámen zázračný? Kámen, který bratři našli u cesty jest posvátná věda; ten, který ve chvílích odpočinku zušlechťoval a leštil kámen svůj a k práci nabádal bratra svého, nebyl lakomcem. Druhý, nemoha nabýti bez práce štěstí, ve hněvu zavrhl vědu tuto. On hodil do studny hluboké vše, co šťastným jej učiniti mohlo, i nebude šťastno v duši jeho, neboť nemá kamene zářícího, který by osvětloval temnoty kol něho. Často přátelé moji, když mezi vámi prodlévám, slyším stesky vaše, že není spravedlnosti na tomto světě, že dobro potlačeno bývá zlem. I já, když na této zemi jsem žil, smýšlel jsem tak, a v horlivosti i nadšení pro dobro vypověděl jsem boj zlu, boj urputný na celé čáře. Za úkol svého života zvolil jsem si zlo potírati, jemu sa protiviti a co možno nejvíce je vyhlazovati. Ač horlivě a upřímně jsem prováděl úkol svůj, přece nedařila se práce má tou měrou, jak jsem toho očekával. Tak viděl jsem kdysi nezvedenou mládež, kterak kamením hází do ptačího hnízda. Ihned vzplanul hněv v nitru mém, a přiskočiv prudce, chtěl jsem ztrestati divokých dětí. V tom vypadla mláďata z hnízda a já, chtěje uchopiti vinníka, zašlápl jsem je. Pak viděl jsem, jak staří úzkostlivě poletovali a naříkali nad smrtí holátek svých. V duši mé pocit nespokojenosti svědčil o tom, že nevykonal jsem dobra, a aniž zla jsem zabránil. Jindy byl jsem velice pobouřen, vida, že boháč nevšímavě kráčel okolo bídného žebráka. Prudkými slovy vytýkal jsem mu bezcitnost, a než mohl jsem ohlédnouti se po chuďasovi, již odešel s místa svého, takže nemohl jsem ani já uděliti mu almužny. A opět rozhostil se v nitru mém týž pocit nespokojenosti, důkaz to, že ani tentokrát nebojoval jsem s úspěchem proti zlu. Tak stalo se mi častokrát. Nespokojenost rostla v duši mé a únava zmocňovala se mne v nerovném tom boji. V takové trudné chvíli vyhledal jsem moudrého učitele, jenž často k dobrému mi poradil. Svěřil jsem mu své nesnáze a on pravil: “Ovšem, že tímto způsobem nepřekonal bys zla. Však počni znovu, potírej zlo konáním dobra a brzy uzříš jiného výsledku. Kdybys byl místo ztrestání nezvedenců byl jim domluvil, poukázal na zlo, které konají ničením ptačích hnízd, sám pak při tom hleděl, by hnízdo ani mláďata škody nevzala, byl bys vykonal dvojí dobro: zachránění holátek a poučení divokých hochů. A kdybys byl dříve obdařil chuďasa, byl bys opět dvojí dobro vykonal. Ulehčil bídě jeho, což zároveň by zahanbilo boháče, jenž byť by ne z lásky, tedy ze studu žebráku almužnu udělil. Prudkých slov a činů nech až naposled. Mezi tím schladne žár hněvu v nitru tvém a spokojenost nad vykonaným dobrem uhostí se v něm.” Duše pokoj milující 15 Souvislost planet s kovy a jejich léèebné úèinky Rudolf Steiner (Z cyklu přednášek konaných v r. 1922-23 v Dornachu ve Švýcarsku pro dělníky pracující při stavbě budovy Goetheana) Rudolf Steiner: Má dnes pánové někdo otázku, kterou by chtěl mít zodpovězenou? Dotaz: Rád bych vědel, jak vypadal svět v prastarých dobách a zda uložili planety Venuše, Merkur atd., do Země různé substance kovů? Rudolf Steiner: Jestliže takové věci sdělujeme tak, jak je tomu ve starých knihách, že např. řekneme: Planeta Venuše má co činit s mědí na Zemi, je věc sdělena tak, že jí musíme pouze věřit, neboť lidé zpravidla nemají možnost získat o ní jinak nějakou představu. Maximálně se jim řekne: To vědeli kdysi již staří lidé, a dnes o tom již nic pořádného nevíme. V době, která je vlastně jen pár století za námi, se ještě léčilo velmi mnoho takovými prostředky. Vědelo se, že objeví-li se ta či ona porucha (nemoc) v člověku, tu musíme použít ten či onen kov, to anebo ono z rostliny. Dnes z toho všeho nezbylo již nic, než vědení, že při určitých jevech, které se objevují zejména u syfilitických onemocnění, musíme prodělat rtuťovou léčbu. Zde se tedy používá k léčení kovu (rtuť). Používá se jí, protože se ukázalo, že účinkuje. Žádný lékař vám však nevysvětlí proč účinkuje. V novější době se namísto rtuti používá mnoho jiného, avšak ne zcela úspěšně a lékařství se rychle vrací ke rtuťovým kůrám. Pozoruhodným způsobem, nikoliv snad z vědení dnešní vědy, ale z jakéhosi instinktu, je v léčitelství něco velkolepého. Před 3. až 4. desetiletími se vyskytovaly určité krajiny, v nichž lidové léčitelství používalo proti syfilitidě toto: Vezmou zvířata, jako mloky nebo dokonce ropuchy atp., vysuší je, rozdrtí na prášek a podají to nemocnému. To je na první pohled něco zcela nepochopitelného. Ropuchy v některých krajinách syfilitikům nepomáhají, v jiných krajinách však pomá- 16 hají výtečně. Podíváme-li se blíže, co jsou to za krajiny, v nichž ropuchy pomáhají léčit syfilis, tu zjistíme, že v těchto krajinách jsou rtuťové doly. A to je na tom to podivuhodné. V krajinách, kde se nachází rtuť, je tato přijímána takovými zvířaty a to pak pomáhá léčit. Zde nepomáhá ropucha, ale rtuť, kterou tato rtuť pozřela a zpracovala ve svém těle. To pomáhá. Z věcí je zřejmé dvojí: 1/ U lidí se vyskytuje podivuhodný léčebný instinkt, nejsou-li příliš nakaženi obyčejnou vědou. 2/ Co jako živé bytosti do svého těla přijímáme, to do něj také přechází, to se rozšíří po celém těle. A u člověka je tomu tak ještě ve větší míře než u ropuchy. Teprve v posledních desetiletích došlo v lékařství k čemusi nedobrému, jak tomu dnes je. Když jsem byl ještě malým chlapcem, bylo to ještě poněkud lepší. Ve Vídni žil např. jeden vynikající anatom Hyrtl, ne příliš, ale přece ještě něco vědel ze staré medicíny. A ten ukazoval svým studentům kosti mrtvých lidí, kteří prodělali rtuťovou kůru. Rozlomil jejich kosti a ukazoval v nich maličké kuličky rtuti. Na tom můžeme vidět, jak se rozšiřuje to, co do sebe člověk přijímá. A stejně tak je tomu i u ostatních živých bytostí, které pak mohou lidé použít jako léku. Pohlédneme-li na celý planetární systém, jak ho dnes známe ze školy, tu řekneme: Zde uprostřed je Slunce. Nejblíže Slunci je Merkur, malá planeta, která Slunce oběhne za 90 dní. O něco dál obíhá Venuše a jí nejbližší planetou je Země. Pak přijde na řadu Mars. Za Martem obíhá celý houf maličkých planetek. Těch je na sta a na sta. Jsou to malé nepatrné planetky, na které nemusíme brát zřetel, neboť nemají takový význam jako velké planety. Pak následuje Jupiter a za ním Saturn, Uran a Neptun. Okolo Země obíhá ještě Měsíc, který obíhá kolem Země právě tak, jako ty ostatní planety obíhají kolem Slunce. Dnes již můžeme vypočítat, jak musíme nařídit dalekohled, abychom v určité době, podíváme-li se jím, viděli některou z planet. Můžeme také vypočítat, jak se která planeta rychle otáčí. To vše můžeme vypočítat. O takové věci se dnes staráme, avšak o působení těchto planet na člověka a na ostatní bytosti žijící na zemi, se již nestaráme. Ještě před 2,5 až 3,5 tisíciletími se lidé snažli získat o planetách zcela jinou vědu. Když se např. objevili nemoci, při nichž řekněme lidé dostali špatné trávení v následku zhuštění krve (povíme si proč), a v těchto starých dobách se takové nemoci nevyskytovaly v téže míře jako dnes, tu staří lékaři, kteří byli současně filosofy, uvažovali o těchto nemocech zcela jinak než dnes. Objevila-li se v Babylóně, Sýrii, Ninive atp. (ale i v Egyptě,) z takových důvodů krev v stolici, a tato onemocnění podobná tyfu byla tehdy mnohem častější než dnes, tu lékaři nečekali, až nemocný umře, neboť měli tenkrát zato, že léčit zemřelé je obtížnější a proto nezkoumali, jak se mrtvý choval, ale postupovali jinak. Pozorovali, že nemocný tyfem, dysenterií či silným průjmem atp. se v některých dobách cítí lépe a v jiných hůř. Chorobný průjem s kolikami až záchvaty mdloby vedoucí k útlumu vědomí, měli za velmi zlou věc. Udržel-li si však nemocný vědomí, zůstala-li hlava v pořádku, tu se dalo s nemocným něco dělat. V docela určité době se nedalo s nemocnými počít vůbec nic, neboť bezpodmínečně dostávali závratě a spěli k smrti. V jiných dobách však průjmy byly obzvláště lehké či při těžkém průjmu zůstala hlava jasná. Lékaři tedy začali pozorovat hvězdy. Na Slunce jako takové nebrali žádný zřetel, neboť více méně ozařuje Zemi každý den. Sluneční světlo má pro člověka mimořádný význam a také jsme ho v našich úvahách vždy brali za základ, avšak období oněch onemocnění s ním nevykazovala žádnou zvláštní souvislost. Tu staří lékaři pozorovali, že v dobách, v nichž onemocnění probíhá lehčeji, stojí planeta Venuše tak, že je Zemí zakrytá. Stojí-li však planeta Venuše tak, že není Zemí zakrytá, že člověk dostává ke slunečnímu světlu i světlo Venuše, pak to s onemocněním tyfem dopadá špatně. Tu hlava dostává závratě, je špatná a tyfus se nedá vyléčit. Nyní si řekli: Venuše přece září a její paprsky procházejí Zemí. Tu musí být přece něco v Zemi, co paprsky Venuše proměňuje. Zkoušeli tedy na živých, nikoliv na mrtvých. Tak např. dali nemocnému, bez ohledu na to v jakém postavení se právě Venuše nachází, olovo. Nic se nedělo. Dali nemocnému železo, opět se nic nedělo. Avšak jakmile mu dali měď, tu to pozoruhodně působilo proti závratím a nemocný byl na tom lépe. Aha, řekli si, měď je v nitru Země. tato měď uvnitř Země působí tak, že ovlivňuje tyfus opačným způsobem než Venušiny paprsky. Dopadají-li Venušiny paprsky přímo na člověka, podporují tyfus. Podáme-li nemocnému měď, pak tyfu bráníme. Venuše je tedy nějakým způsobem v souvislosti s mědí! Tedy ne ve spiritistických seansích, ale živým pozorováním, jaká se dnes bohužel již nekonají. Staří postupovali vědecky ze starého instinktu. Uvažovali: v Zemi je měď, která na Zemi souvisí právě se silami, vycházejícími z Venuše. To je zřejmé z jejího zvláštního působení na tu nemoc. Prováděli i jiná pozorování. Vy víte, že můžeme dostat např. všelijaké nemoci do očí. Můžeme mít mlhu před očima, malou pupilu (panenku), můžeme dostat všelijaké nemoci do očí. Tu staří shledali, že stojí-li Jupiter tak, že je zakryt Zemí, je na tom člověk s oční chorobou lépe, než když Jupiter svítí přímo na Zemi. Pak opět zkouše- li, co působí proti Jupiterovi z toho, co se nachází v Zemi a našli, že je to cín, zejména získáme-li ho z rostlin. Tak pomalu a ponenáhlu uváděli působení na člověka v souvislost s planetami a kovy, které jsou v Zemi a shledali: Venuše souvisí s mědí, Jupiter s cínem. Saturn s olovem. Shledali, že když dostane člověk nemoc kostí, jak se také vyskytuje u otravy olovem, že to má co dělat se září Saturna a našli pro Saturn působení olova. Pro Mars, který má obzvláště co dělat s nemocemi krve, bylo lehké nalézt železo. Pro Měsíc, který je tu v docela jiném poměru, protože obíhá kolem Země, našli stříbro. Od takových pozorování se však upustilo, a to teprve před 3. až 4. stoletími. Jak tito pozorovatelé uvažovali dál? Řekli si: To vše, co je tu od sebe odděleno jako planety, to bylo kdysi spojeno v jakési pramlhovině, to vše bylo rozpuštěno v jedné “pra-kaši”. Teprve později se to odlučovalo. Tu v oné prakaši měly jednotlivé kovy zvláštní vztah k tomu, co se později odloučilo jako planety. Staré vědění tedy nebylo nějakým božským zjevením, ani dogmaticky svévolným autoritativním tvrzením, ale spočívalo to ve starých pozorováních. Tak bylo nalezeno, že kovy jsou přiřčeny planetám: Merkur ........... rtuť Venuše ........... měď Jupiter ............. cín Saturn .......... olovo Mars ........... železo Měsíc ......... stříbro Řekli si: Když bylo vše ještě rozpuštěno v oné prakaši, tu byla např. Venušina látka tím, co způsobilo, že se měď uložila v Zemi. Měsíc byl tím, co způsobilo, že se v Zemi uložilo stříbro. V těchto pozorováních můžeme ještě pokračovat. Je velmi pozoruhodné, jak se v určité době, právě v jistých kruzích, projevila snaha určitým způsobem tuto starou vědu zatajit. Ještě dnes nalézáme staré knihy, které neznámeli anthroposofii, vlastně vůbec neumíme číst, s nimiž si prostě nevíme rady. Tak např. jeden švédský badatel dostal knihu od Basilia Valentina, a napsal o ní: “Co ten tu píše, to je největší nesmysl!” Výrazy jako je např. “rtuť”, “železo” atp., používá dnešní chemie tak, že nemají žádný vztah k člověku. Pak se ovšem i tak vynikajícímu chemikovi musí knihy Valentinovy jevit jako holý nesmysl. Jenže tak tomu není. Basilius Valentinus psal ještě v době, v níž se ještě vědělo, že např. ženská perioda přichází přibližně po 28 dnech, stejně jako po 28 dnech přichází do úplňku Měsíc. Že vylučování krve u žen nelze připisovat měsíčnímu vlivu, tak chytří byli staří také. Řekli si však: To přichází podle téhož časového rytmu. Tzn., že kdysi to muselo být v nějaké souvislosti! Dnes se člověk od souvislostí oprostil. To druhé, co o této věci staří vědeli, bylo toto:U ženy, která těžko rodí, u níž trvají porodní bolesti příliš dlouho, tu budou tyto bolesti lehčí, podá-li se jí stříbro. Vědeli též, že u žen, které trpí dlouhotrvajícími periodickými bolestmi, jsou tyto mírnější, je-li měsíc určitým způsobem zakryt, není-li na obloze viditelný. Tak viděli souvislost mezi působením stříbra a Měsíce. U Basilia Valentina stojí často na místě pojmu “stříbro”, pojem “Měsíc” a naopak. Tu však onen severský učenec neví, co si o tom má myslet, neboť 17 zná stříbro jen z chemických sloučenin. Pisatel díla Basilia Valentina, byl mnich benediktinského řádu. V tomto řádě se takové vědění pěstovalo ve vysoké míře. V současné době cestuje po německých městech nějaký páter Mager, který je též benediktinem. Ten koná v německých městech přednášky proti anthroposofii. Protivníci jsou vždy velice různí. Mluví-li proti anthroposofii jesuité, tu je to docela jiného, než když proti ní mluví benediktinové. Dnes již je tomu tak, že církev potlačuje vědu, která se povznáší nad zemi. Vědu, která všude v klášteřích kvetla, pomalu a ponenáhlu začala církevní vrchnost potlačovat. K takové vědě je zapotřebí hodně času a ten mnichové vždy měli. Tak utvářeli starou vědu a tím byli ve starých dobách pro lidstvo velmi užiteční. Ponenáhlu však byli potlačováni. Toto potlačování duchovní vědy vzniklo namnoze uvedeným způsobem. Dnešní světští učenci, kteří dnes zuří proti duchovní vědě ani netuší, že jsou vlastně následovníky kostelních mnichů. Tak např. učený spolek monistů zuřící proti anthroposofii, zuří neméně také proti církvi aniž tuší, že je jejím řádným následovníkem. Dnešní vědci jsou vlastně v určitém smyslu žáky benediktinů nebo jezuitů, ač nikdy nebyli v jejich seminářích. S takovým způsobem myšlení se dnes lze setkat i na ulici. To je právě to, nač musíme vzít zřetel při těchto věcech. Země, na které žijeme, se kdysi vykrystalizovala z pramlhoviny - prakaše. A to, co předtím prodělala Země společně s Venuší, to na Zemi zůstalo v podobě kovu, v mědi. Proto musí být to, co je způsobeno zejména skrze Venuši, léčeno především mědí. Léčivě působí kovy zejména tehdy, získáme-li je z rostlin. Když je kov uložen v Zemi, tu se stane příliš tvrdým. Tím ztrácí něco ze své síly, ačkoliv při nemocech je vždy ještě účinný. Obzvláště je však působivý, víme-li: Zde v této rostlině je v jejich listech rozpuštěno poměrně dost mědi. Jedná se o nepatrné množství, ale pro léčení je jí dost mnoho. Jsou takové rostliny, které mají ve svých listech rozpuštěnou měď. Tu je lék z těchto listů obzvlášť užitečný, když zhuštěním krve nastanou poruchy trávení v podobě, která vede k tyfu, dysenterii (úplavici) atp. Tak souvisí to, co můžeme o rastlině správného vědet, s léčením. A právě tyto věci nejsou dnes v pořád- 18 ku, neboť otevřete-li dnes sebetlustější knihu např. v botanice, tu se v ní dočtete o všem možném, jenom ne to, jaké kovy jsou rozpuštěny v jejich květu, v kořenu či v listu. To nejdůležitější tam prostě nenajdete, nepadne-li o tom nějakou náhodou nepatrná zmínka. Jenže mimořádně důležité je právě i to, že rostlina, která obsahuje např. měď, má v celém svém růstu co do činění s planetou Venuší, neboť klade odpor Venušině síle a tím, že přijímá do sebe měď, Venušinu sílu vlastně vyvíjí. Můžeme tedy říci: Jednou tu byla souvislost Země se všemi planetami, které dnes obíhají kolem Slunce. A tento vliv zde trvá v kovech. Vidíme tedy, jak je důležité, vrátit se k pozorováním tohoto druhu přesto, že člověk dnes již nemá ony léčebné instinkty, které si např. jeho dobytek ještě uchoval. Zvířata mají dosud onen podivuhodný léčebný instinkt a nežerou to, co jim škodí, ani si toho nevšimnou. Člověku, který již takový instinkt pozbyl, nezbývá, než opět poznávat souvislosti pozemských věcí s věcmi v celém planetárním systému a v celém světě vůbec, oklikou přes duchovní vědu. S tím musíme začít opět od začátku. Tak např. u onemocnění, která zachvacují dolní část lidského těla, obzvláště pomáhají květy, nanejvýš však listy rostlin. Získáme-li určité látky z určitých květů či listů, získáme tím dobré léky pro to, co souvisí s dolní částí lidského těla. Vezmeme-li látky z kořenů rostliny, pak obdržíme obzvláště dobré léky pro to, co souvisí s hlavou člověka. Tyto věci jsou totiž u rostliny a u člověka v opačném poměru. U rostlin je kořen dole a květ nahoře. Avšak to, co je u rostliny kořen, to je u člověka hlava a to, co je u rostliny květ, to se u člověka nachází poblíž spodní části těla. Člověk je jak obrácená rostlina. Člověk má hlavu nahoře a rozplozovací orgány dole. Rostlina má kořeny dole, roste vzhůru a květ, který je nositelem rozplozovacích orgánů, má tudíž nahoře. Člověk je v určitém smyslu také rostlinou, jenže rostoucí s hora dolů. Zvíře pak stojí uprostřed (mezi rostlinou a člověkem), je tedy rostlinou rostoucí horizontálně. To není míněno jen obrazně. V člověku se skutečně nachází celá rostlina, přirozeně se však utváří přiměřeně k lidské postavě. Předpokládejme, že tu kreslím rostlinu (RS kreslí na tabuli), dám jí řádné kořeny (hlízu) a potom různé lodyhy. Nakreslím správný strom, jenže rostoucí s hora dolů. Směrem dolů se rozvětvuje a necháme-li ho trochu uschnout, trochu odemřít, získáme lidský nervový systém. nervový systém je totiž obrácená rostlina, která se nachází uvnitř v člověku a která neustále odumírá. Nyní tedy víme: Rostliny rostou ze země. Nejdříve tu však musí být zima, po níž přijde jaro a léto, které rostlinu vylákají ven ze země. Tu uvnitř, v zemi, je síla zimy, kterou si rostlina tvoří kořeny, tím má svoji sílu v kořenech. Pak přijde síla léta, která pochází z okolí Země a vyláká rostlinu ven. Tu tkví uvnitř kovy, např. měď. Slunce nemohlo udělat nic jiného, než vylákat rostlinu ven ze Země. Pak, když už je vylákána, se již rostlina brání proti silám Venuše. Rostlina tedy vyrůstá zimní silou Země a letní silou celého vesmíru. Avšak člověk, vážení pánové, musí mít tuto zimní sílu uvnitř své hlavy, neboť roste nepřetržitě po celý rok. Kořeny jeho nervů rostou neustále směrem dolů a proto musí mít člověk tuto zimní sílu ve své hlavě, bez ohledu na zevní zimu či léto. V současné době svou zimní sílu nemůže člověk čerpat z vnějšího světa. To ovšem znamená, že musel kdysi v oné prakaši, tuto zimní sílu přijmout a podržet jí až do dnešní doby. Tuto zimní sílu má tedy člověk ze starých dob v hlavě z dob, kdy se jeho hlava utvářela a zůstala takovou, jakou je dnes. Tu přicházíme k tomu, že hlava člověka musí být příbuzná s tím, co vzniklo ve starých dobách a co je dnes na Zemi již docela ztuhlé. Pohlédněme nyní do tzv.”prahor”, na žulu a rulu (granit) středního Švýcarska, v níž se jako nejčastější látka nachází kyselina křemičitá (křemen), která je tou nejstarší látkou Země. Ta musí být příbuzná se silami lidské hlavy. Proto lze nemoci hlavy léčit nejsnadněji léky z křemene, neboť jsou jí blízké. V prakaši, v tekuté podobě, hrál křemen zvláštní úlohu. A tu se tyto síly zimy utvořily v lidské hlavě, v níž se udržely dodnes. Porozumění člověku musíme vskutku získat z dějin přírody, z dějin celé Země. To ještě souvisí s otázkou, kterou jste mi položili. A to je to, co jsem vám chtěl vzhledem k této otázce říci, vážení pánové. Na shledanou! Co je Poselství Grálu? (Rozhovor s Dr. Richardem Steinpachem) Pane doktore, když hovoříme o Poselství Grálu, je vůbec možno v krátkosti shrnout a vysvětlit obsah tohoto díla? V jistém ohledu ano. Poselství Grálu je, krátce řečeno, dílo, které nám zprostředkovává poznatky o výstavbě stvoření. Ukazuje nám naši cestu a cíl, který je nám ve stvoření dán. Má pro nás nesmírný význam vědět, co potřebujeme. Celkový pohled na svět je tak obrovitý, že se nedá vtěsnat do několika málo vět. Uvedu jen to nejdůležitější: Poselství Grálu nás přivádí k uvědomění, že člověk je bytost duchovní. Jeho duch potřebuje vývoj a v průběhu opakovaných pozemských životů sbírá zkušenosti, které ho uschopňují smysluplně a užitečně působit ve stvoření - a to krok za krokem - i v jeho vyšších stupních. Poselství Grálu nám zprostředkovává, a to je podstatné, znalost zákonů stvoření. Zde narážíme, myslím, na pozoruhodnou skutečnost. Že musíme být informováni i o našich pozemských zákonech, to víme velice dobře, jinak utrpíme škodu. Ale ony velké, stěžejní zákony stvoření nás téměř nezajímají, domníváme se, že příslušná bádání jsou záležitostí vědy. Zde se ale nejedná o zákony dílčí, jak je věda příležitostně objevuje, tady jde o velké zákony, které jsou základem celého stvoření a jejichž působnost spojuje všechny jevy tohoto světa. Poselství Grálu nám ozřejmuje, že se jedná jen o tři základní zákony. Jsou to: - zákon tíže, - přitažlivosti stejnorodého - a zvratného působení. Tady bych Vás přerušila. Lze uvést příklady k těmto třem zákonům? Co si máme pod nimi představovat? Podívejte se, my přece všichni tyto zákony známe, pouze jsme si dosud neuvědomili jejich dalekosáhlý význam. Zákon tíže: Je nám přece známo, že lehké stoupá vzhůru a těžké klesá. V centrifuze můžeme toto odlučování velmi zřetelně pozorovat. Víme ale také, že neplatí jenom pro fyzikální jevy, ale konec konců i pro naše lidské bytí. Říkáme přece: Když máme starosti, tíží nás srdce a když se starosti rozptýlí, dostaví se ulehčení. Tady se přece ukazuje, že to platí i pro jiné oblasti. Nebo třeba zákon přitažlivosti stejnorodého: ten známe z přísloví »Vrána k vráně sedá, rovný rovného si hledá«. Tak dochází k posílení stejnorodého, známe to na příklad z fyziky jako rezonanci, kde stejné kmitočty vzbuzují souznění. Vzpomeňme na školní pokusy se shodně naladěnými ladičkami, které se navzájem rozeznívají. To jsou stěžejní zákony, které známe. Nebo zákon zvratného působení, který je základem všeho proudění - elektrických obvodů, krevního oběhu, koloběhu vody. Skrývá se i za pojmy jako recycling nebo zpětná vazba a my víme, že platí i pro sféru duchovní, což nám připomíná přísloví »Co nechceš, aby jiní činili tobě, nečiň ty jim«, nebo »Kdo druhému jámu kopá, sám do ní padá«. Víme tedy, že nás takováto zvratná působení postihnou. Zvláštní ale je, že jsme tyto známé skutečnosti nepojali v jejich všezahrnujícím významu. To si při četbě Poselství Grálu uvědomujeme a z toho pak vyplývá zcela nové chápání souvislostí ve stvoření. Naučíme se poznávat nesmírnou jednoduchost a průzračnost, která za vším stojí, naučíme se chápat stvoření v jeho stavbě, působení a řádu. Přináší tím Abd-ru-shin zcela nové učení? Ne, to bych neřekl. Protože, podívejte se, učení je podle mého mínění něco, co vyplývá z osobního přesvědčení toho, kdo je přináší. Učení ale také vždy stojí vedle jiných nauk. Abd-ru-shin ale výslovně říká: Přináším Vám Pravdu. Pravda není žádná nauka, Pravda je nezměnitelná. Jsem si vědom toho, že se zde jedná o velice odvážné tvrzení a Vy se patrně budete chtít právem zeptat, jak jsem došel k názoru, že se tady před námi otevírá Pravda. Odpověď je vlastně velice jednoduchá - protože tuto Pravdu nacházíme všude. Zakládá se totiž na oněch prve zmíněných prazákonech, které nesou veškeré stvoření a 19 jejich působení se projevuje všude, ve všech jevech a formách života. Jak si ale mohu jako jednotlivec tu Pravdu, jak Vy říkáte, potvrdit a ověřit? Vlastně velmi snadno. Víte, v Poselství Grálu čteme: »To, že v mém Poselství vskutku máte Slovo Pravdy, můžete ihned poznat, hledíte-li bdělým zrakem kolem sebe.« Dále se píše, že máme Poselství opětovně nacházet v životě, protože k nám ze života hovoří. A skutečně, také je tam nalézáme. Ve všech jevech a formách našeho života se s ním setkáváme, protože spočívá na stěžejních zákonech nesoucích stvoření. A tím je pro nás jasné, že nemáme co činit s nějakým chytře vyspekulovaným myšlenkovým systémem, nejde o to, že bychom někde něco museli považovat za pravdivé. Ne, právě stálým prožíváním se i v nás utvrzuje přesvědčení o správnosti toho, co bylo řečeno. Podívejte se, to už začíná u prostých daností běžného denního života a sahá až k těm nejspektakulárnějším objevům poslední doby. Věda udělala v posledních desetiletích obrovské pokroky. Tak nám třeba bádání o smrti, výzkum mozku, objev laserového paprsku a na něm založená holografie, objevení tak zvaných »černých děr« astrofyzikou atd. vždycky potvrdily jako správné to, co v Poselství Grálu bylo již dávno řečeno. Pokud to tedy smím trochu podrobněji rozvést: Co si ku příkladu představujeme pod tak rozbředlým pojmem jako je »dědičný hřích«? Jak můžeme být zatíženi hříchem, na němž jsme se nikterak nepodíleli, pokud je nám dán pouze jediný pozemský život? Poselství Grálu nám objasňuje, že se tady jedná o nepoměrné zvětšení předního mozku. Průzkum skutečně prokázal, že přední mozek slouží především k tomu, aby se uplatňovaly pozemské, zvláště hmotné zájmy; je zde rozdíl mezi levou polovinou a pravou, která je více uzpůsobena pro činnosti umělecké. Jakou roli však hraje zadní mozek, který - docela malý a zakrnělý - nosíme v hlavě, nikdo přesně neví. Říká se, že souvisí s emocemi. Poselství Grálu nám připomíná, že se tyto dvě části mozku měly rozvíjet stejnoměrně, že ale přikloněním k pozemskému, k rozumovosti a k hmot- 20 Dr. Richard Steinpach sa narodil v roku 1917 vo Viedni. Po vyštudovaní práva si otvoril advokátsku kanceláriu. Vo svojom povolaní prišiel do styku s celým spektrom ľudských pováh a vyrovnával sa s mnohými otázkami a problémami života. Napísal niekoľko kníh. V rokoch 1979-91 prednášal v mnohých stredoeurópskych mestách o veľkých otázkach ľudstva ako sú zmysel života a smrti, osud, Božia spravodlivosť. Zomrel v septembri 1992. nému přední mozek nepřiměřeně zbytněl. Dnes hovoří i vědci o přímo explozivním rozšíření tohoto předního mozku, jenž potlačil rozvoj ostatních částí. Označují jej dokonce jako »katastrofický orgán«. Vidíte, a s tímto zvětšeným předním mozkem se vlastně každý rodí a to s sebou přináší nebezpečí, že se bude stále více obírat věcmi materiálními, pozemskými, a že přitom ztratí smysl pro hodnoty vyšší, duchovní. Nebo uveďme jiný příklad: »černé díry« objevené astrofyzikou. V Poselství Grálu nám bylo již dávno řečeno, že každé vesmírné těleso prochází kruhem vzniku a zániku. Nakonec u něho dochází k tak nepředstavitelnému zhuštění, že, vtaženo do jakéhosi trychtýře, zmizí z kosmu, načež je na druhé straně tohoto trychtýře po očistě a obnově zase vypuzeno. Před sotva 25 lety objevila také astrofyzika něco, co se jí jevilo téměř nepochopitelným: totiž, že vesmírná tělesa podléhají nesmírnému hmotnému zhuštění, že z nich už nemůže unikat ani světlo. Proto se hovoří o »černých dírách«. Jakoby »odtokovou výlevkou« mizí z vesmírného prostoru. Věda dnes veskrze akceptuje i možnost zmíněného »dvojitého trychtýře«. Vidíte, a to jsou podle mého soudu nesmírně důležité okolnosti, neboť tady nám bylo v Poselství Grálu již zhruba před 60 lety popsáno něco, co jsme teprve asi před dvěma a půl desetiletími objevili prostřednictvím výzkumu. A tady jsme u toho, nač jste se ptala, totiž, jak můžeme zjistit, že se zde jedná o Pravdu. To je to, co nám umožňuje sledovat líčení obsažená v Poselství Grálu i do vyšších oblastí, které nám v našem současném pozemském stavu nejsou přístupné, takže se o nich dovídáme pouze cestou zjevení a zvěstování. Působí tam však tytéž zákony, s nimiž se setkáváme i zde v pozemském bytí a jejichž vlivům jsme nepřetržitě vystaveni. A protože tyto zákony nevznikly v pozemskosti, nýbrž jsou výchozím bodem pro všechno stvořené, dány silou, kterou nazýváme Tvůrce, Bůh či Prasíla; tak je jasné, že musíme hledat ve vyšších oblastech. Pak se můžeme s důvěrou nechat vést líčeními těchto sfér tak, jak jsou nám podávána. To posléze vede k tomu, že ve čtenáři Poselství Grálu vskutku ožije první věta, kterou toto dílo začíná: »Páska padá, a víra se stává přesvědčením«. Když mluvíte o dědičném hříchu v souvislosti s nadměrně vyvinutým rozumem, což má vlastně katastrofální důsledky, znamená to, že Poselství Grálu je spíše antiracionální? To nikoliv. Možná, že jsem se ještě nevyjádřil dosti přesně. Poselství Grálu pouze vykazuje rozumu místo, které mu přísluší. Objasňuje nám, že rozum je tím nejjemnějším hmotným nástrojem pro naše pozemské bytí, s určením převádět duchovně chtěné smysluplným způsobem do pozemského. Staví tedy rozum na místo, které mu náleží, totiž, aby sloužil jako nástroj. Vidíte, základní příčina dnešní situace spočívá ve skutečnosti v tom, že jsme víceméně přenechali rozumu vůdčí pozici. Přestali jsme jej podrobovat vyšší kontrole, kontrole duchem. A tak stojíme tváří v tvář takovým problémům, jako na příklad s atomovou energií, kdy se nám radioaktivní substance vymykají z ruky a my nevíme, kudy kam; stejně tak jsme vystaveni nebezpečím, která provázejí manipulaci s geny. To jsou důsledky úvah založených na víře, že vše, co je proveditelné, se dá provést. Máme před sebou typický příklad nesprávného, nekontrolovaného užívání rozumu. Poselství Grálu nám pouze vysvětluje, že máme nadále používat rozumu právě a jen jako nástroje a že jej musíme podřídit vůdčí kontrole ducha, co se týče smysluplnosti veškerého našeho konání. Teď by mne zajímalo něco jiného. Existují lidé, kteří se hlásí k Poselství Grálu, jež se pro ně stalo základem života. Tvoří tito lidé nějakou sektu? Ne, podívejte se, tady si musíme nejprve ujasnit pojem »sekta«. Toto slovo pochází z latinského »secare«, což znamená »odštěpit, odloučit«. Sekta se tedy vždycky odštěpuje od nějakého jiného učení. Pravda, s níž se setkáváme v Poselství Grálu, se nemůže od ničeho odštěpovat, spíše to jsou ostatní nauky, které jsou odštěpenými zlomky Pravdy. Pojem sekty byl původně církví užíván k označení myšlenkových směrů, odchylujících se od křesťanského učení, a to, aniž by byl spjat se záporným hodnotícím aspektem. Tento znehodnocující význam se do něho vloudil až během doby v důsledku monopolního postavení církve. Zmíněný negativní obraz, který se váže na pojem »sekta«, má platnost pro různé jevy, které se k nám v poslední době dostávají z Ameriky. Tedy odtud, kde lidé, poutaní na příslušnou nauku, mají být skutečně zneužiti. Se všemi těmi snahami nemá Poselství Grálu vůbec co činit. Podívejte se, a v tom přece spočívá podstatný rozdíl. Poselství Grálu se nikdy nijak zvlášť nepropagovalo, myslím v tom ohledu, že by si někdo měl tu knihu koupit nebo se někde zapojit. Je to vždy věc jednotlivce, co s tímto pohledem na svět, který se mu předkládá, udělá. On je to, kdo se musí neustále tázat po možnostech, na něm záleží, jak se bude dále vyvíjet. A to je zcela jasný rozdíl. Promiňte, ale netěží někdo z toho, kolik lidí - zda více, nebo méně - toto Poselství Grálu čte? To absolutně ne. Poselství Grálu nesleduje záměr získávat co největší počet vyznavačů, nýbrž hledá lidi s upřímným zájmem o zásadní otázky bytí. Na tento dotaz jsem byl připraven a tak mohu citovat z publikace katolického informačního střediska o zvláštních náboženských seskupeních, kde se píše: »Abd-ru-shinův systém poskytuje výklad kosmických souvislostí a našeho života.« Toto, a nikoliv snad vlastní postava či nárok Abd-rushina, který se nestal předmětem žádného zvláštního kultu, je důvodem, proč se Poselství Grálu setkalo s ohlasem. Přesto je poměrně málo rozšířeno, málo lidí Poselství Grálu zná. Dobře, nedělá se reklama, ale přesto, jak si to vysvětlujete? To se dá velmi snadno vysvětlit. Již jsem se zmínil o tom, že se nikdy nedělala žádná propaganda ve vlastním slova smyslu, veškeré informace se omezovaly na pouhé sdělení, že toto dílo je. Co s tím každý jednotlivec učiní, je jeho věc. Mimoto Poselství Grálu zastává stanovisko, že každý člověk, který hledá, také nalezne. Autor Poselství Grálu napsal: »Předkládám hledajícím, ale neucházím se o jejich přízeň. Ani jediného člověka se nesnažím přemlouvat, vůbec nikomu své Slovo nevnucuji, kdo je nechce, ať nechá být.« A jedna z úvodních vět tohoto díla zní: »Mluvím jenom k těm, kdo vážně hledají.« A pomyslete, prosím: Kdo je vskutku vážně hledajícím? Většina lidí se do svého náboženství narodí, protože se k němu hlásili už jejich rodiče. A kdo z nich pak v dospělosti podrobí toto učení, v němž vyrostl, samostatnému přezkoumání? Zpravidla nechají vše při starém a cítí se bez- peční ve společenství, k němuž náleží i mnoho jiných osob. Kdo má to štěstí, že narazí na Poselství Grálu, musí také projevit odvahu postavit se mimo všeobecnou myšlenkovou šablonu velké masy. Musí rovněž vzít v potaz, že pravda není tak pohodlná, jak nám ji v podobě pro nás stravitelné připravila církev, nýbrž že s sebou přináší zodpovědnost. Spočívá to v tom, že i církve mají s touto knihou značné těžkosti? Sice je dnes tolerována, ale o nějakém velkém souhlasu ze strany církví se nedá hovořit. Ano, podívejte se, jsou samozřejmě rozdíly, a sice rozdíly podstatné ve vztahu ke zcela rozhodujícím otázkám. Pomysleme třeba jen na skutečnosti pokračujícího života, či znovuzrození. Církev zastává stanovisko, že znovuzrození, nebo lépe řečeno znovuvtělení či reinkarnace, nové bytí neexistuje. To je přece v jasném rozporu s tím, co se dovídáme prostřednictvím Nového zákona. Tam je totiž řeč o tom, že se v Ježíšově době mezi lidem tradovalo, že by Ježíš, nebo Jan Křtitel mohli být znovuvtělením proroka Eliáše, nebo proroka Jeremiáše. Oba žili mnoho století před Kristem. A pak ještě nacházíme v Janově evangeliu místo, popisující setkání s člověkem, který se narodil slepý. Čteme tam: »Ježíš, jda kolem, uviděl člověka slepého od narození. I tázali se jej učedníci jeho, řkouce: Mistře, kdo zhřešil, tento zde, či jeho rodiče, že se slepý narodil?« Takže tedy, jak může někdo zhřešit již před svým narozením? Otázka učedníků v sobě zahrnuje vědění o reinkarnaci a Ježíš nechává ve své odpovědi obě možnosti otevřené. To je přece zcela zásadní rozdíl, který tady vyvstává. A mně se zdá nanejvýš příznačné, že se při jednom průzkumu veřejného mínění, které se konalo asi před dvěma lety ve Spolkové republice, ukázalo, že zhruba jedna čtvrtina příslušníků velkých křesťanských náboženských společenství na znovuvtělení věří, i když se v jejich církvích už nehlásá. Přitom bylo učení o reinkarnaci, pokud to smím ještě dále rozvést... Jistě. 21 ...živé ještě dlouhou dobu po Ježíšově smrti. Origenes, který platí za největšího křesťanského učence, má ve svém systému jedno takové místo byl jsem připraven i na tuto otázku, a tak je zase přečtu: »Každá duše přichází na tento svět posílena vítězstvími, nebo oslabena porážkami svého dřívějšího žití. Její místo v tomto světě je určováno jejími někdejšími zásluhami a chybami. Její dílo v tomto světě určuje její místo ve světě, které bude následovat. Tak se Tvůrce, dodávající každému jeho postavení v důsledku předchozích příčin, nebude jevit nespravedlivým a my nebudeme věřit, že se štěstí a neštěstí zrození, i zvláštní osud jím daný zakládají na náhodě.« Vidíte, a toto vědění o znovuvtělování bylo po staletí součástí křesťanské věrouky a teprve koncil v Konstantinopoli je roku 553 ze světa křesťanství vymýtil. Je potřeba znát souvislosti, tu nesmírnou tragiku, která v tom spočívá. Tehdy docházelo k různým sporům, týkajícím se v prvé řadě otázky, zda byl Ježíš Bohočlověkem v jedné osobě, nebo zda v sobě spojoval Boha a člověka jakožto přirozenosti dvě. Prve zmíněný Origenes, který se mimo jiné hlásil i k myšlence znovuvtělování, zastával stanovisko jednoty Ježíše, tak zvaný monofysitismus, názor, který byl vyznavači dvojí přirozenosti, diofysity, co nejlítěji potírán. To vedlo tak daleko, že některé provincie chtěly kvůli zmíněným rozdílům odpadnout od velké Římské říše. Mimoto se vynořil ještě jiný spor, související s výkladem závěrů koncilu, který později vešel do dějin jako tak zvaný »spor o tři kapitoly«. Císaři samozřejmě záleželo na tom, aby ve své říši nastolil pořádek. Církev tehdy byla pro císaře mocenským nástrojem, na který chtěl hrát. Byla to doba tak zvaného césaropapismu, spojení světské a duchovní moci v jedné osobě. A Justinián I., císař římský, předepisoval koncilu v r. 553 rozhodnutí, která měl koncil přijmout. Mezi jinými i ta, jimiž se zavrhlo Origenovo dílo právě pro monofysistický postoj, který s otázkou znovuvtělování neměl co činit. Šlo jen o to, aby diofysité byli spokojeni. Jim se pak dalo za pravdu ve »sporu o tři kapitoly«. A tím se tedy převtělování.... Tím mělo padnout dvojí politické rozhodnutí, jež by přineslo Říši mír a pokoj. A to je ta úděsná tragedie, mající rozhodující význam pro náš světový názor, protože vlivem politické moci císaře vymizela tato otázka z povědomí křesťanstva. Církev, tehdy ještě závislá a politickou mocí trpěná, nemohla udělat nic jiného, než se těmto rozhodnutím podrobit, což už nemůže dnes odvolat, aniž by ztratila svou věrohodnost. Skutečnost je však taková, že i mnozí příslušníci křesťanských církví jsou si vědomi, že popírání reinkarnace je vede nesprávným směrem, ale to už nemohou změnit. Dokončenie v budúcom čísle Zhovárala sa Marion Jerrendorf 22 Dokončenie zo Sophie 4 NIE VŽDY ¼UDIA DOŽILI svoj život do konca. Rôzne nešťastia pretrhli ich životné vlákno, ktoré sudičky prepúšťali cez svoje ruky pod stromom života. Kto prišiel o život pri dobrodružstve alebo v boji s nepriateľom, toho priniesli s radosťou do siene hrdinov. Kto bol však zabitý v neslávnej hádke alebo pri inom nešťastí, zrútil sa trebárs zo skaly a pod., o tom sa predpokladalo, že musel pykať kvôli nejakému hriechu. Preto sme verili, že po smrti už neostane Erárijcom a musí prekonať také isté zmeny ako ľud. Vedeli sme, že po ukončení nášho života v Atlantíde nie je vše tkému koniec; tomu sme sa naučili už pri styku s bytostnými. Vedeli sme, že telo sa musí po opotrebovaní rozpadnúť a zaniknúť. Ale naše božské jadro - ako sme verili - smelo vystúpiť do ríše, z ktorej prišlo. Bolo pre nás samozrejmé, že Erárijec smel stúpať hore: pán zeme sa nemohol tak hlboko prehrešiť, aby to ohrozilo jeho vzostup. Ak sa pozemsky prehrešil a prišiel na ostrov, tak aj v záhrobí prišiel na ostrov seberovných. Bolo to jeho nešťastím, ale aj jeho vecou, ktorá sa nás ostatných netýkala. Keď sa nás deti niekedy pýtali, čo sa stane neskôr s božskými jadrami takých Erárijcov, museli sme sa zamerať iba na jednu odpoveď. Domnievali sme sa, že sa budú smieť znovu inkarnovať sem dole na ostrov a potom možno niekedy napraviť svoj hriech nejakým hrdinským činom. Ostatní však s potešením a skoro radostne zatvárali oči na konci svojho života a očakávali, že duchovia, už odlúčení od zeme, im vyjdú v ústrety a v triumfálnom sprievode ich doprovodia nahor. Pritom sme boli pevne presvedčení, že muži sa dostanú na oveľa vyššiu úroveň ako ženy. Deti, ktoré zomreli, odchádzali do čarokrásnych záhrad, kde ich ochraňovali čisté ženy dovtedy, kým nezabudli na svoje pozemské skúsenosti a nepociťovali už nijaký strach z návratu na zem. U ľudu to bolo inakšie. Mal zákony a proti týmto zákonom sa previňoval. Keď muž z ľudu zomrel, prišiel najprv k bráne, pri ktorej musel odložiť všetko, TLANTÍDA čo sa mu zdalo na ňom dobré. Taký, akým takto zostal, bol posudzovaný a podľa výsledku odvedený na miesto, kde sa musel učiť zbavovať sa svojich chýb. Potom opäť prišiel k bráne, kde mu odobrali nadobudnuté dobro a opäť bol poslaný do inej úrovne. To sa opakovalo do tých čias, kým všetky chyby neodpykal. Potom sa konečne dostal do záhrady, kde mu pri vstupe vrátili ako sviatočný odev všetko dobro. Tu sa mohol zotaviť a zosilnieť, a potom sa mohol opäť inkarnovať. Takéto chápanie odlišného zaobchádzania s pánmi a s ľudom nemohlo dobre skončiť. Napriek tomu viem, že sme sa dopúšťali omnoho menej chýb a hriechov ako vy dnes. TERAZ MUSÍM PODA SPRÁVU o tom, čo ešte nikdy nebo- lo pravdivo zvestované: o zániku Atlantídy! Celých tristo rokov Amma-Era a Jafnar vystríhali pred našou namyslenosťou, našou spupnosťou a pred tým, že sme všetko chceli vedieť lepšie. Varovali a hrozili, ale nadarmo! Dokonca aj ja, ako kráľ, ktorý to mal vedieť najlepšie, som sa postavil proti všetkým týmto chmúrnym proroctvám a varujúcich som nakoniec donútil mlčať. Nedokázal som vidieť nič zlého v tom, čo odsudzovali. Tu sa k nám jedného dňa priplavil zo svojho ostrova Orokun. Bol veľmi vážny, on, ktorý bol vlastne vždy veselý. “Brat, mám zlé sny,” povedal mi. “V našich ríšach nie je všetko tak, ako má byť. Temno sa blíži k našim svetlým úrovniam. Temno, ktoré sme si sami privolali! Zamyslime sa nad tým, ako by sme tú skazu, ktorá nám hrozí, mohli odvrátiť.” Že dokonca aj môj brat videl čosi také, nad tým som sa musel zamyslieť, ale nechcel som mu to dať najavo. “Vari ťa Jafnar a Amma-Era nastrašili svojimi proroctvami?” spýtal som sa tak výsmešne, ako som len mohol. Orokun potriasol hlavou. “Ešte som o tom nehovoril s nikým okrem teba. Brat môj, nepodceňuj moje varovania! Vo hviezdach je pre nás napísaný strašný osud! Spomeň si na to, čo zvestovali naši starí jasnovidci: Za jedinú noc budú všetci Erárijci zmietnutí z povrchu Zeme!” “Tak vyhostime obrov z našej krajiny. Stratíme tým síce užitočných sluhov, ale musí ich nahradiť ľud a budeme mať pokoj!” “Bratku, nejde o obrov!” Ešte dlho hovoril Orokun o tom, čoho všetkého sa obával. Ale nenašiel u mňa odozvu, a preto ma smutný opäť opustil. V noci sa mi zdalo, akoby som videl stáť vedľa seba postavu anjela. V ruke držal svietnik so 7 x 7 horiacimi plameňmi. Pozrel na mňa vážne a povedal: “Čo plameň, to rok!” Pomaly zhášal jeden plameň za druhým. Ale keď boli všetky plamene zhasnuté, zahodil svietnik veľkým oblúkom do hlbiny. 23 Vtom som precitol a vnímal som všetko dianie okolo seba. A tak som uvidel, ako hlboko sme sa zaplietli vo svojej pýche, vo svojej namyslenosti; ako sme sa už iba zo zvyku dovolávali Boha, ako falošne sme zavádzali ľud tým, že sme sa sami dávali uctievať ako bohovia, a tak sme mu uzavreli cestu k najvyššiemu Bohu. Videl som ešte viac, omnoho viac. Iba keď som začal pochovávať v sebe vieru o našej bezúhonnosti a neomylnosti, tu začali bolestne vystupovať naše hriechy predo mnou jeden po druhom a prejavovali sa v celej svojej hroznej nahote. Sedem krát sedem rokov nám ešte dopriala Božia milosť - mnoho sa dá zmeniť v tomto časovom rozpätí! Áno, môže sa, keď sa chce! Ale ktože chcel? Na druhý deň som si dal predvolať Amma-Eru a Jafnara. Zatiaľ čo môj verný Jafnar sa potešil, že som konečne prišiel k rozumu, stará Amma-Era si zahalila svoju tvár a zaplakala: “Príliš neskoro!” To som nepochopil. Ihneď sa muselo začať hovoriť ľudu o tom, čo som videl, zažil a pochopil. Potom by predsa len mohlo dôjsť k obratu! Odišiel som k Orokunovi na poradu. Súhlasil so mnou, že musíme zvolať všetkých Armanov a oznámiť im, čo sme sa dozvedeli! To sa aj stalo. V krátkom čase sa zhromaždili všetci kráľovskí kňazi, zvedaví, prečo boli zvolaní mimo obvyklého času. Amma-Era musela zvlášť pre nás usporiadať dôstojnú kultovú slávnosť, z ktorej boli vylúčení aj obri. Po nej som porozprával všetko, čo sme zažili. Všetkých sa zmocnil neopísateľný úžas. Povodilo sa im spočiatku tak, ako mne. Nemohli uveriť nášmu previneniu, našim hriechom. Predostrel som im, že im celkom rozumiem, ale že to nočné zjavenie sa anjela mi prinieslo prebudenie a triezve poznanie. “Musí vám stačiť to, čo som videl, anjel nemôže prísť k vám všetkým, keď vás je päťsto!” Zvolal som zúfalo. Ale oni potriasli hlavami a prejavili svoju mienku: “ Sme ďaleko od toho, aby sme pochybovali, čo nám hovorí náš kráľ, ale zrejme si predtým vypočul príliš mnoho temných proroctiev. To mu vo sne pomiatlo zmysly.” A dokazovali, že pokiaľ budú žiť, nič sa nezmení v obyčajoch a v správaní Erárijcov. Čo bolo tak dlho správne, nech je tak aj naďalej. Ľud, pravdaže, ten nie je už taký ako predtým. Tu sa mnoho zmenilo k horšiemu. Mohlo by sa vážnejšie pristupovať k dodržiavaniu zákonov, mohli by sa zaviesť ešte prísnejšie tresty. 24 Týmito múdrymi rečami som sa takmer nechal obalamutiť a takmer som uveril tomu, čomu by som bol v podstate tak rád uveril. Tu Jafnar varovne zvýšil svoj hlas. Mnohí proti nemu šomrali. To sa ešte nikdy nestalo. Kráľovské snemy sa vždy odohrávali v slávnostnom pokoji. Zľakol som sa; aj toto bolo zreteľným dôkazom, že už nie je všetko tak, ako to malo byť. “Keď má starý strach, nechajte ho, nech si pyká za svoje hriechy!” vysmievalo sa niekoľko mladších Armanov. Tu predstúpila Amma-Era s plamenným zrakom a povedala, ako Jafnar odmietol Božiu milosť, aby mohol zostať so svojím ľudom. To zapôsobilo. Orokun navrhol zapáliť dymovú obeť a vypustiť holuby. Ak sme my, Erárijci, pred Božím zrakom bez viny, tak holuby majú opísať veľké kruhy a ihneď sa vrátiť domov. Všetci sme súhlasili. Boli zapálené dymové nádoby a modrý dym stúpal nádherne k bezoblačnému nebu. Naše srdcia zaplesali. Vedeli sme, že Boh nebol s nami nespokojný. Potom bolo vypustených sedem snehobielych holubov. Vzlietli s veselým zatrepotaním krídel a ich perie sa zaskvelo pod azúrovým nebom. Zrazu ako jedným úderom padlo sedem mŕtvych vtákov k zemi! Zmocnilo sa nás zdesenie. Ešte nikdy sa niečo také nestalo. Dymová obeť neobsahovala nijaké jedovaté látky, holuby boli zdravé a čulé. Takže predsa to bola pravda, že Najvyšší sa na nás hneval, na nás, svojich synov, svojich Erárijcov? Teraz už v celom zhromaždení nebolo nikoho, čo by o tom pochyboval, ale boli mnohí, ktorí chceli zúfať. Teraz bolo treba odhaliť naše hriechy jeden po druhom a pri každom jednom pokorne priznať vinu. Počas dlhých troch dní trvalo skúmanie, počas troch dní sme boli malí a skromní sami pred sebou. Avšak u mnohých to asi nebola ešte tá správna pokora. Čo sa zrodí iba zo strachu pred pri- chádzajúcim, to pred Bohom platí menej ako nič! My sme však vtedy verili, že sme v sebaskúmaní a sebaponížení urobili všetko, čo sa dalo, a že ide už len o to, aby sme priviedli ľud na lepšiu cestu. “Nemôžeme urobiť nič iné, ak chceme ukázať, že to berieme skutočne vážne”, povedal Jafnar, “ako povedať ľudu, čo stojí pred nami, a pred ľudom sa aj priznať, do akých hriechov sme upadli. My musíme započať s obratom, potom nás aj ľud bude nasledovať, ako vždy.” To bol návrh, ktorý pôsobil skoro ešte ochromujúcejšie ako Boží súd s holubami. My, bohorovní Erárijci, ktorí sme až do predošlých troch dní na sebe nenašli ani najmenšiu poškvrnu, mali sme sa priznať ľudu, že sme hriešnici ako ostatní ľudia, že sme u Boha upadli do nemilosti! To bolo nemožné, to nemohol od nás nikto požadovať! Kde by zostala poslušnosť a uctievanie ľudu? Okrem toho, už dávnejšie sme sa nechali uctievať ako bohovia a ľudu sme nehovorili nič o Najvyššom, aby neutrpela naša vážnosť. A teraz to všetko malo byť zrazu inak? Čo by zostalo z viery ľudu v nás? Keby sme potom niečo prikázali, či by to neznamenalo: “Kto vie, či je to správne? Veď aj predtým nás už oklamali!” Sotva toto slovo padlo v sneme, tu Amma-Era zvolala: “Klamali, áno, to je to správne slovo! Klamali ste ľud, ktorý bude teraz kvôli vašim hriechom vtiahnutý do Božieho súdu!” “Odkedy hovoria ženy na kráľovskom sneme?” ozvali sa vtom mladé hlasy. “Amma-Era je kňažka!” “Nám je to jedno, má mlčať tam, kde hovoria králi!” A boli tu zas, tie strašné nezhody, zrodené zo strachu pred stratou autority u ľudí. Prv, než som tomu mohol zabrániť, Amma-Era opustila kruh, mlčky a pokojným krokom. Už nikdy viac sa neujala svojho úradu. Ešte tej noci Božia dobrota povolala vernú služobníčku domov. Ale beda nám, umrela prv, než stihla ustanoviť novú Amma-Eru a požehnať ju. Už nikdy viac nebola Amma-Era na Atlantíde. Na niekoľko okamihov zavládlo ticho po tom, čo kňažka opustila kruh. Ale potom nastala vrava nedôstojná kráľov. Sotva sa mi podarilo obnoviť pokoj, zakaždým zaznievali názory pre a proti Amma-Ere. Konečne som všetkých poslal do ubytovní, vystavaných na také príležitosti v blízkosti snemu. V nasledujúci deň sme chceli ďalej v pokoji pracovať. Na druhé ráno som musel kultovú slávnosť viesť sám a kráľovskému zhromaždeniu oznámiť smrť kňažky. Opäť jedno znamenie Božej nemilosti.To všetci uznali, ale pokoriť sa pred ľudom nechceli. Po dlhých poradách, trvajúcich ešte vyše päť dní, sa konečne rozhodli. Ľudu musia oznámiť, že nad Atlantídou sa rozprestiera Božia nemilosť. Každý Arman to mal zvestovať vo svojej ríši a každý kňaz vo svojom meste. Ľud sa mal polepšiť a aj my Erárijci sme chceli odložiť svoje hriechy, pokiaľ by sme nejaké mali. Zákony mali byť odteraz dodržiavané so železnou prísnosťou. V Atlantíde sa už nebude trpieť nijaký porušovateľ zákona. Na kráľovskom sneme pri zimnom slnovrate by sme potom mohli podať správu o pokrokoch. A medzi sebou sme to s nápravou svojich chýb mysleli skutočne vážne. Reči; nič, len reči! Trpko sa to vo mne ozýva, keď ich teraz opakujem. Ako mohol mať Boh zľutovanie s ľuďmi, ktorých počas tisícročí bohato obdarúval, a ktorým úplne chýbala akákoľvek pokora? vy strhnete so sebou do vašej skazy Erárijcov i vašich Armanov.” Bolo to strašné prekrútenie všetkých skutočností, ku ktorým som prepožičal svoje meno. Vo vnútri som vedel, že je to nesprávne, ale domnieval som sa, že keď sa urobí najprv len nejaký krok, tie druhé sa budú môcť tiež dať urobiť. Táto zvesť nezanechala v ľude nijaký dojem. Aj keď sa zákony uplatňovali prísnejšie, ľudí sa to sotva dotklo. Tak ubehol rok bez toho, že by sa navonok zmenilo čo len to najmenšie. Len my, Armani, sme si našu situáciu voči Bohu neznesieľne zhoršili, ale to sme si nepriznali. Pred mojím duchom stál jeden už vyhasnutý plameň - už len štyridsaťosem! PO DOB NÝM S PÔS OB OM prešlo ďalších šesť rokov. Takmer sme si už privykli na stav vnútornej stiesnenosti - keď nám naši jasnovidci ohlásili, že mesiac je omnoho väčší ako predtým! Údajne to pozorovali počas KRÁ¼OVSKÝ SNEM SA SKONÈIL. Nemálo počudovania bo- lo medzi ľudom, čo primälo tých päťsto Armanov k tomu, aby sa zišli v taký neobvyklý čas. Ale ľud musel čakať. Najskôr museli byť oboznámení Erárijci. Išlo to zaužívanou cestou: každý Arman zvolal svojich kňazov, každý kňaz svojich Erárijcov. A ako to bolo u Armanov, tak sa to opakovalo aj u kňazov a potom u Erárijcov. Zo začiatku tomu nikto nechcel veriť; pomaly sa dali presvedčiť a potom hľadali vinu v ľude, len nie u seba samých! Tak to šlo až k najbližšiemu kráľovskému snemu. Ubehlo šesť cenných mesiacov. Armani zistili, že vysvetľovanie nemôžu prenechať kňazom. Pokiaľ kňazi ešte nepresvedčili masu Erárijcov, od ľudu sa nedalo očakávať vôbec nič. Teraz som mal pre všetok ľud vydať zvesť, ktorú mal každý Arman zverejniť vo svojej ríši! Po celý deň sme sa radili, ako sa má táto zvesť zostaviť bez toho, aby sme si pritom uškodili. Konečne boli runy vyryté a hotové aj odtlačky. Táto osudná zvesť sa ma veľmi hlboko dotkla a kvôli nej som vytrpel veľa žiaľu. Znela nasledovne: “Ľud Atlantídy! Bohovia sa na vás hnevajú. Ste porušovateľmi zákonov. Každý nech skúma, kde spravil chyby a nech od nich upustí. Ak sa zakrátko úplne nepolepšíte, bohovia vynesú nad vami súd, aký svet ešte nikdy nezažil. A niekoľkých posledných rokov, ale mysleli si, že to musí byť omyl, pretože mesiac nemôže rásť. Lenže teraz sme to zrazu videli všetci. Mesiac bol skutočne väčší a vyzeral príšerne hrozivo. Malo to byť ďalším znamením od Boha? Rozhodol som sa povedať teraz ľudu toľko pravdy, koľko som myslel, že môžem zodpovedať. Dal som teda rozhlásiť, že anjel mi vo sne povedal o Božom treste voči ľudu Atlantídy. Potom som dal oznámil zvesť o Božom rozsudku a smrti holubov, samozrejme nepovedal som, že “Boh bol nespokojný s Armanmi,” ale s “ľudom Atlantídy!” A nakoniec som dal poukázať na zväčšený Mesiac. Pochopiteľne teraz to už malo účinok, avšak úplne neočakávaný. Ľud sa triasol od strachu a skryl sa, ale len na pár dní. Potom začali hľadať príčiny diania. A podobne ako my ostatní, nehľadali ich u seba. “Erárijci nie sú takí, ako boli predtým. Utláčajú nás. Zle s nami zaobchádzajú. Hrešia.” A Erárijci dostali z masy ľudu strach a snažili sa obhajovať. “Pozrite na Armanov! Robíme len to, čo nám kážu!” Ešte neuplynul ani mesiac a už všetky vrstvy Atlantského národa stáli proti sebe. Bývali sme národom pokoja a jednoty. Samozrejme, nebola to taká jednota, akú chcel Boh, pretože spočívala na potláčaní jednej časti ľudí druhou. Ale predsa sa dalo u nás žiť v mieri, keď bol niekto Erárijcom, a ľud to nepoznal inak a ani si nič iného neželal. Teraz došlo k nepokojom. Zrazu sa medzi ľudom objavili štváči, ktorým ľud uveril! Keby sme sa boli pokorne priznali ku svojim chybám a spolu s ľudom poprosili o Božie zľutovanie, boli by sme lepšie obstáli ako teraz, keď sa proti nám vzbúrila celá veľká masa a vinu zvalila na nás. Teraz už bolo prineskoro k priznaniu. Predovšetkým sme museli s tvrdou päsťou nastoliť poriadok. Mali nám pomáhať obri. Obri! Áno, kde boli obri? Napadlo nás, že sme ich už veľmi dlho nevideli. Pri všetkých starostiach sme na našich pomocníkov zabudli. Po celej krajine som nechal vzlietnuť drakov a hľadať obrov, ale nadarmo. Tu jedného dňa prišiel ku mne Orokun a oznámil, že asi pred dvoma mesiacmi dostali obri od svojho bytostného vodcu rozkaz opustiť Atlantídu. Svoje sily mali nasadiť inde, pretože naša ríša je odsúdená k zániku. Teraz sme sa sami museli vyzbrojiť proti svojmu ľudu, čo sa nikdy predtým nestalo. Veľa krvi sa prelialo v tých hrozných rokoch, ktoré predchádzali zániku. Konečne nastal v ríši zasa pokoj, pokoj vyčerpania a strachu. Už nikto nemohol odtajiť, že Mesiac sa hrozivo zväčšil, ale iba preto, že sa nezadržiteľne približoval k Zemi. Naši jasnovidci už mohli vypočítať, kedy sa zrazí s našou planétou. Blízkosť mesiaca osudovo vplývala na naše telá. Mnohí ľudia ochoreli, vyskytli sa epidémie a strašné duševné choroby, ktoré pôsobili nákazlivo. Tu už nepomáhalo kladenie rúk kňazov, tu nepomohli nijaké liečivé nápoje. Ľudia všade zomierali. A uplynulo vyše polovice lehoty. Už som to nemohol zniesť. Nech si Armani robia čokoľvek, čo si dokážu zodpovedať pred Bohom; ja som zvolal ľud z najbližšieho okresu a otvorene som priznal svoje hriechy. Čo som si od toho sľuboval? To už neviem, zrejme som to nevedel celkom jasne ani vtedy. V každom prípade sa to zvrtlo celkom inak, ako som očakával. Ľud šomral a kričal: 25 “Boh, ktorý sa obviňuje z hriechov? Čo to má znamenať? To je predsa nemožné! To je nejaká pasca, aby ľud priviedli k priznaniu hriechov. Nie, takí hlúpi nie sme! Táto pasca bola nastavená nadarmo.” Armani sa na mňa hnevali. Teraz som len zhodil dôstojnosť postu najvyššieho kráľa bez toho, že by som mal z toho čo len najmenší osoh. Chcel som sa vzdať koruny - nedovolili mi to. Zmätok a nepokoj, kam sa len človek pozrel. Nikto už nikomu nedôveroval. Orokun ku mne viac už neprišiel. Až oveľa neskôr som sa dozvedel, že jeho verní bytostní ho držali zajatého v jeho paláci, aby sa mu pri našom povstaní nič nestalo. Zasial lásku a dôveru, zožal ovocie svojich skutkov. Aj ja som miloval svoj ľud, ale predovšetkým seba samého. To bol môj najväčší hriech. Jafnar mi stál verne po boku, ale nemal síl, aby zažehnal to, čo vyvolalo naše správanie. Každých sedem dní dohovárali kňazi ľudu, napomínali a zaprisahávali ho, aby upustil od zlých ciest, lebo skaza sa nezadržateľne blíži. Konečne ľud dospel k poznaniu, že sa nad nami sťahuje skutočne niečo hrozné. Nevyzeralo to tak, ako keby sa zatmievalo slnko? Aj počasie sa zmenilo, ochladilo sa, veľa pršalo a vo vnútri Zeme to tupo dunelo a hrmelo. Áno, dialo sa skutočne tak, ako povedali kňazi: Atlantída bola odsúdená na zánik! Časť ľudu už neopúšťala kultové miesto ani vo dne, ani v noci. Vrieskajúc a nariekajúc privolávali bohov. Keď som sa ukázal, úpenlivo prosiace ruky mi skoro strhávali odev z tela. Ale väčšina ľudu nechcela o prosení a nariekaní ani len počuť. “Keď už musíme zahynúť, tak si chceme ešte aspoň užiť!” A prepuklo také pôžitkárstvo, aké svet nikdy predtým, ale ani potom, nezažil. Nebolo takej neresti, čo by sa nebola smela rozšíriť. Nedbalo sa už na nijaký zákon. Každý si bral, čo sa mu zapáčilo. Nikoho nebolo možné brať na zodpovednosť. Množstvo Erárijcov sa síce postavilo proti tejto kalnej záplave, ale v ich radoch chýbala jednotnosť, dôvera k ich vodcom a presvedčenie, že ich námaha je ešte zmysluplná. Tupé zúfalstvo sa vlúdilo do našich, predtým tak pyšných radov. Mesiac sa približoval, slnko bolo matnejšie a zem dunela! ŠTYRIDSADVA ROKOV UPLYNULO a pred nami stála už iba sedemročná lehota. A medzi nami bolo mnoho takých, ktorí túto lehotu nepo- 26 važovali za milosť, ale za zostrenie trestu. “Keď to už raz má nastať, prečo tak dlho čakať na to neodvratné? Kiež by už prišlo zničenie!” Viem, že v snahe pomôcť svojmu ľudu som si smel odpykať mnohé hriechy, ale toto odpykanie bolo neopísateľne ťažké. Jednej noci zem zadunela silnejšie ako obyčajne. Medzitým sme si už totiž navykli na podzemné dunenie. Zvláštny dym naplnil vzduch. Vyskočili sme z našich domov. Vonku stála na nebi červená žiara ako z ohromného ohňa. Žiara bola stále silnejšia a silnejšia! Tu sme spozorovali príčinu: oba naše najvyššie vrchy v blízkosti chrlili oheň a kamene a ničili široko-ďaleko všetko vôkol. Aj jeden vrch uprostred mora začal horieť počas jednej z nasledujúcich nocí a také isté správy prichádzali zo všetkých krajín. Čo ešte mohlo prísť? Až do zániku Atlantídy sopky už neprestali byť činné a za nejaký čas k tomu pribudlo ešte aj ohromné vlnobitie. Bolo to, akoby nezadržiteľne sa približujúci Mesiac priťahoval vody, ktoré sa oproti nemu dvíhali. Ešte tri roky, ešte dva roky času! V našich údoliach už nebolo ani obilia, ani trávy. Všetko na steblách zhnilo. Dobytok už nemal nijakú potravu a pošiel od slabosti. Čo sme mali jesť? Hladovali sme. V moriach umierali ryby a vtáky padali zo vzduchu mŕtve. Našim drakom tiež chýbala potrava, ako nám všetkým, ale oni si vedeli poradiť. Unášali ľudí, najradšej ženy a deti. Ak sme im v tom chceli zabrániť, chrlili oheň, zapaľovali obydlia a so svojimi obrovskými mocnými chvostami odrážali útočníkov. Myslím, že niektorí ľudia to robili tak ako draci a ukájali svoj hlad ako oni. ZAÈAL POSLEDNÝ ROK. Prežijeme ho až do konca, alebo príde zánik ešte skôr? Naši jasnovidci povedali, že od zrážky Zeme s Mesiacom nás delí už len niekoľko mesiacov. Ľud vyčíňal, užíval si a zúril ďalej! Nič sa už nedalo zastaviť. Kultové miesta osameli. Ani tí, čo sa v strachu a úzkosti bez prestania utiekali k Bohu, už neprichádzali. Možno, že smeli umrieť skôr, než prepukla tá hrôza. A potom prišiel deň, keď sa Mesiac s ohromnou rýchlosťou rútil na našu Zem. Vyzeral ohnivo červený a nesmierne veľký. Bol to vôbec Mesiac, nebola to nejaká iná žeravá hviezda? Teraz sa už všetkých zmocnilo zdesenie. Teraz, teraz to musí prísť! Teraz! V jednom okamihu sa zdalo, že celá zem sa trasie, akoby sme boli všetci v ohnivom prúde, a potom - potom to pominulo. Rovnakou rýchlosťou sa Mesiac vzdaľoval, zreteľne sme mohli pozorovať, ako sa zväčšoval odstup medzi ním a nami. Výkrik neslýchaného jasotu vystúpil k nebu! Ľudia, ktorí ešte pred okamihom v zdesenom mlčaní stáli na mieste ako prikovaní, začali tancovať dokola v divokej radosti. Zachránení, zachránení! Nič nebude zo zániku! Jasnovidci veštili nesprávne! Kňazi klamali! Ešte žijeme, Mesiac je preč, teraz sa rýchlo zlepší aj všetko ostatné! Opäť vyrastie tráva a obilie pre potravu zvierat a ľudí. Budeme môcť utíšiť svoj hlad. Znovu sa nad Atlantídou rozhostí pokoj! Všetko sa divoko prekrikovalo a ten krik ľudí skoro prehlušil aj dunenie vo vnútri Zeme! Vody sa zdvihli, akoby sa chceli vrhnúť za Mesiacom a zem, na ktorej sme stáli, začala klesať! Nie, nebol to žiaden klam: pevná pôda nezadržateľne klesala! Tam pri mori už vlny spláchli celý rad obydlí! Nálada ľudí sa v okamihu zmenila. Výkriky radosti sa zmenili na výkriky zúfalstva a biedy. Potom nastal v masách pohyb. Všetko sa vrhlo smerom k vrchom. Bolo to však zbytočné. Nemohli sme vyliezť na naše najvyššie vrchy, horeli. Ani ich vrcholky by nás nemohli zachrániť, klesli s ostatnou zemou. Teraz sa strhli ešte aj búrky, nebo bolo tmavočierne, blesky šľahali všetkými smermi! Potom padal vo veľkých kusoch ľadovec a zraňoval ľudí i zvieratá. Táto hrôza trvala jeden deň a jednu noc, a potom sa Atlantída, tá pyšná, nádherná Atlantída potopila. Ja som bol jeden z posledných, ktorí zahynuli. Ako za trest za svoju zbabelosť musel som sa ešte dívať, ako zaniká celé moje okolie, neschopný pomôcť čo len jedinému človeku. Každý zahynul tam, kde práve stál, ani jedna rodina nebola pospolu. Každý mal len snahu zachrániť sám seba, každý si musel sám vytrpieť hroznú smrť. Nikto neostal ušetrený. Ani jediný obyvateľ Atlantídy nevyšiel živý z tejto hrôzy! ¼UDSTVO DNEŠKA! Počuj hlas jedného, ktorý nebol lepší ako ty. Ako sme zahynuli my, tak budete musieť zájsť aj vy v hrôze a strachu, ak ešte v poslednej hodine nebudete chcieť počúvať! To k vám volá Ororun, posledný kráľ Atlantídy. Vydané s láskavým dovolením Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart. Pyramidálne hry alebo “Duša jedného z nás už patrí diablovi” V posledných rokoch k nám prenikli rozličné hry a obchodno-finančné systémy, ktorých vtip spočíva v tom, že každý účastník získava vždy nových a nových účastníkov (AMWAY, Herbalife, rakúska poisťovňa, Golden World Club). Chceme ukázať, že tieto systémy sú založené na matematickom princípe nepretržitého geometrického “Do stredovekej dediny prichádza počerný cudzinec. Prináša so sebou vôňu ďalekých krajín. Jeden z dedinčanov, Ivan, sa ocitol v životných ťažkostiach. Potreboval by naozaj nejaký zázrak, ktorý by mu pomohol. Cudzinec má pre neho lákavú ponuku; obratnými slovami mu ponúka rýchle splnenie všetkých želaní: stačí, ak si od neho kúpi fľaštičku s parfémom. Len za dva šestáky... S fľaštičkou sa však spájajú určité pravidlá. Nemožno ju darovať ani dostať. Môže sa iba kupovať a predávať. A predať sa smie iba za menšiu cenu, než za akú bola kúpená. Pred dávnym časom, v ďalekej krajine, diabol predal túto fľaštičku istému človeku za 12 zlatých. Zaviazal sa, že každému vlastníkovi fľaštičky bude slúžiť a počas pozemského života plniť všetky jeho želania. Avšak duša toho, komu fľaštička nakoniec zostane, bude po smrti patriť diablovi. Ivan stojí pred osudovým rozhodnutím: Ak fľaštiču kúpi, razom vyrieši všetky svoje problémy. Potom ju môže predať ešte za jeden šesták. Lenže šesták je najmenší peniaz. Ten, kto rastu, ktorý nevyhnutne vedie ku krachu a sk lam aniu. Je zbytočné, aby aj obyvatelia Slovenska patrili k tým, čo sa ponižujú a nechajú vodiť za nos. by ju kúpil za šesták, nemohol by ju viac predať. Má riskovať, že sa mu podarí ešte nájsť niekoho, kto si ju kúpi s plným vedomím, že za splnenie svojich želaní zaplatí večným zatratením svojej duše?” Tak sa začínal film, ktorého názov si už nepamätám. Avšak jeho hlavná myšlienka je nanajvýš dôležitá, aktuálna: Prefíkaný spôsob, akým diabol nepriamo chytá ľudské duše - a to ešte aj s ich vlastným súhlasom! Keby totiž ponúkal fľaštičku na výmenu za ľudskú dušu priamo, nenašiel by žiadnych dobrovoľníkov. On ju však predá za 12 zlatých. Prvý kupec nemá proti pravidlám námietky, lebo vie, že fľaštičku určite predá. Každá hrozba je ďaleko. V tej chvíli však už jedna duša patrí diablovi. Čo predaná fľaštička, to duša. U niekoho nakoniec zostať musí, lebo peniaze sa nedajú rozmieňať na drobné donekonečna. Diabol nikoho nedonucuje. Má férovú ponuku a pravidlá. Ľudia sami na tieto pravidlá pristanú, dúfajúc, že sa im potom podarí posunúť “čierneho petra” na niekoho iného. Hra s posielaním pohľadníc V 70-tych rokoch bola medzi deťmi a mládežou po celom svete rozšírená hra s posielaním pohľadníc. Hra sa pre vás začínala tým, že ste dostali list. V liste sú vysvetlené pravidlá hry a zoznam siedmych mien s adresami. Týchto sedem ľudí tvorí cestu, po ktorej sa k Vám list dostal. Vašou úlohou je toto: Každej osobe v zozname pošlete jednu pohľadnicu. Meno na vrchu zoznamu vyškrtnete a svoje meno s adresou pripojíte na spodok zoznamu. Potom list desaťkrát opíšete a do týždňa ho pošlete desiatim vašim známym. Ak všetci dodržia pravidlá a hra sa neskončí, obdržíte v priebehu jedného-dvoch mesiacov desať miliónov (=1010) pohľadníc! Vaši desiati priatelia vám pošlú po jednej pohľadnici; a získajú každý po desať ďalších, ktorí vám zase pošlú po jednej a tak ďalej. V treťom pokolení je to 1000 pohľadníc, vo štvrtom 10.000, v piatom 100.000, v šiestom 1.000.000 a v siedmom 10.000.000. U každého z týchto 10 miliónov ľudí stojíte na prvom mieste v zozname a dostanete od nich po jednej pohľadnici. Nejaký Antony Allerston z Nového Zélandu, ktorý je vo vašom zozname na prvom mieste, skutočne dostal už vyše milióna pohľadníc z celého sveta. Lenže v čase, keď sa do hry zapájate vy, sa s najväčšou pravdepodobnosťou hra práve končí. Tí, čo nasle- 27 dujú po vás, z nejakých záhadných dôvodov už pravidlá nedodržia. Sľúbené pohľadnice vám neprídu. Neprejdú dva roky a je tu ďalšia vlna nadšenia. Posielajú sa listy. Nie pohľadnice, listy. Istý José Buendíaz z Brazílie už vyhral milión v športke; a nejaký John Pendleton z Filadelfie, ktorý porušil pravidlá, prišiel o život pri autonehode.1 Žiaľ, v čase, keď sa do hry chcete zapojiť aj vy, sa hra práve končí a listy vám neprídu. Prejdú tri roky. A my - deti - sme celé rozžiarené. Na návštevu prišla vzdialená teta Berta aj s ďeťmi. Máme novú hru: s nitkami. Okolo zápästia si uviažete niť. A presvedčíte desiatich kamarátov, aby urobili to isté. Niť musí byť rovnakej farby ako vaša (inak kúzlo nefunguje). Ak všetci vaši nasledovníci vydržia s nitkou na zápästí celý mesiac, splní sa vám želanie.2 To je čosi! Najprv presvedčíme všetkých bratov a sestry. Hneď potom všetky deti v dome. A vzápätí sa rozbehneme do susedného dvora. Na tretí deň sú v tom deti z celej štvrte. Prichádza Paľko zo susednej ulice a nadšene nám oznamuje, že má pre nás novú hru. Lenže mi už všetci nitky na zápästiach máme. Paľko odchádza sklamaný. S najväčšou pravdepodobnosťou už nebude môcť nájsť žiadnych voľných “zákazníkov”. Jeho želanie sa nesplní. Hra “na lietadlo” o peniaze Sú tu deväťdesiate roky. Nastal pokrok. Tentokrát sa nehrajú deti, ale dospelí. Nie o pohľadnice, ale o peniaze. Nie je to prvý raz, čo takáto hra skončila zle a nejeden zúčastnený oželel sto alebo tisíc korún. Lenže tentoraz je to tutovka; nič sa nemôže stať: vo Viedni je firma, ktorá všetkých účastníkov eviduje v počítači. Zaplatíte 500 šilingov a získavate nových ľudí. A tí zase nových a nových. A na vašom účte sa zbiera utešená suma. Čím viac ľudí presvedčíte, tým závratnejšie sa peniažky množia. Najlepšie, ak presvedčíte svojich priateľov a priateľov svojich priateľov. Z päťsto bude päťtisíc, päťdesiat alebo aj päťstotisíc. Žiaľ, jedného dňa - práve keď bolo v hre najviac ľudí - po spomínanej viedenskej firme nezostalo ani stopy. Prázdne kancelárie. A telefónne číslo, na ktorom vás automat ubezpečoval, aby ste sa nebáli, že všetko je v poriadku, firma sa iba sťahuje. Dodnes sa nikto nedozvedel, kam sa (s kufríkmi peňazí) odsťahovala. Pyramidálne hry sú založené na princípe geometrického rastu, ktorého efekt dokáže byť impoz ant ný : pošlete šesť po- hľadníc (alebo korún) a dostanete desať miliónov! Majú však jednu Achillovu pätu. Aby sa naozaj všetkým účastníkom podarilo získať potrebný počet nasledovníkov, muselo by byť v priebehu desiatich týždňov v hre 1010 (desať miliárd) ľudí a títo by v priebehu jedenásteho týždňa museli získať ďalších sto miliárd osôb atď. Na Zemi je však iba 6 miliárd obyvateľov. Zapojiť do hry viac ľudí sa zrejme nepodarí. Iba že by tí na špici pyramídy znovu vstúpili do hry a začali platiť tým, čo sú naspodku. Lenže na špici je len malá hŕstka a v základni miliardy, ktoré potrebujú nasledovníkov. Pyramída musí nepretržite rásť a rozširovať sa, aby fungovala. Vo chvíli, keď sa hra pre nedostatok ďalších ľudí zrúti, špica pyramídy odíde s kuf- rami peňazí a spodok o peniaze príde. Tých naspodku je veľká väčšina, takže strata sa medzi nimi rovnomerne rozloží. Ak nechcete, aby hra skončila vo chvíli, keď ste naspodku pyramídy, musíte sa zo všetkých síl snažiť, aby sa pyramída ešte rozšírila a vy sa tak dostali aspoň do stredu. Musíte teda vtiahnuť ešte ďalších ľudí, stále viac a viac, a vybičovať tento diabolský kruh ešte do najvyšších obrátok tesne predtým, ako sa zrúti. Vo chvíli, keď “lietadlo” stroskotá, budete však s najväčšou pravdepodobnosťou na spodku pyramídy, lebo v základni pyramídy je vždy mnohonásobne viac ľudí, ako na špici. Multi-level marketing (viacúrovňový trh) Americká firma AMWAY urobila pyramidálny princíp osou svojej novej koncepcie viacúrovňového trhu (multi-level marketing). Ak začnete kupovať kozmetické a čistiace prostriedky u firmy AMWAY, stanete sa členom jednej veľkej “rodiny”. Budete mať možnosť dosiahnuť určité postavenie v hierarchickej pyramidálnej štruktúre, spojené s finančnými výhodami. Dostanete kreditnú kartu, na ktorej sa zanamenáva stav vášho účtu ako aj postavenie v pyramíde. Vstupenkou je zakúpenie základného balíka výrobkov v cene 2.750 Sk. Výrobky si kúpite v niektorom veľkosklade, ktorý je v každom väčšom meste. Dostanete hneď 30%-nú zľavu, lebo ste obišli maloobchod. Výrobky potom skonzumujete buď sami, alebo ich ponúkate a predávate ďalším. Ale vaším cieľom nie byť len podomovým priekupníkom za určité percento z predaných vecí. Váš cieľ je vyšší: dosiahnuť postavenie v pyramíde tak, že presvedčíte čím viac ľudí, aby sami vstúpili do pyramídy a kupovali si výrobky priamo vo veľkosklade firmy AMWAY. Za každú dušu, ktorú privediete do pyramídy, potom dostávate zvláštny bodový bónus, ktorý je zaznamenaný Táto hra nepostráda reálny základ, ako sme si vtedy mnohí mysleli. Predstavte si, že desať miliónov ľudí z celého sveta vám nepošle pohľadnicu, ale požehnanie. Desať miliónov ľudí sedí za písacím strojom a píše vám list, ktorý začína slovami: “Kto dostane tento list, toho do 14 dní postretne veľké šťastie...” 2 Ani táto hra nepostráda určitú logiku. Všimnite si, aká inštinktívna múdrosť je niekedy v tom, čo robia deti. Skrytým úskalím tejto hry bolo, že s nitkou na zápästí nevydržíte jeden mesiac bez toho, aby ste ju neroztrhli. Po dvoch-troch týždňoch nosenia, kúpania a pod. bola taká vetchá, že jej nebolo veľa treba. Museli ste stále na to myslieť, aby ste ju neroztrhli - a pritom zároveň aj na toho, kto vám ju dal. Šlo v podstate o koncentračnú pomôcku. 1 28 na vašej kreditnej karte. Keď máte vysoký bónus, dostávate výrobky ešte o ďalších 10-20% lacnejšie. A zvláštnu odmenu. Touto odmenou sú percentá z obratu tých ľudí, ktorí sa včlenili do pyramídy na váš podnet a všetkých ich nasledovníkov. Takýmto spôsobom môžete v pyramíde doslova “urobiť kariéru” - ak ste v inom pracovnom obore neuspeli. S bónusom 200 sa stávate rubínovým poradcom a získavate ďalšie 4% zľavy. Dobrý začiatok. Pred sebou máte veľkú perspektívu: perlový poradca, smaragdový poradca, diamantový poradca a konečne najvyšší kráľovský poradca. Je to vhodné pre ľudí, ktorí majú konkrétne predstavy o svojej budúcnosti. Vaša kariéra závisí od toho, koľko ľudí presvedčíte, že kupovať výrobky u firmy AMWAY je výhodné. Preto titul “poradca”. A poradcom musíte byť vskutku kráľovsky šikovným, lebo ceny u firmy AMWAY sú spravidla štvornásobkami alebo aj desaťnásobkami bežných cien u nás. Mydlo, aké by inak stálo 10-20 korún, stojí 97. Šampón, ktorý by inde v rovnakom množstve stál 80, stojí 270. Jar namiesto 30 stojí 300. Prací prášok namiesto 150 korún 770. Poradca vás teda musí presvedčiť, že jeho mydlo vydrží štyrikrát dlhšie, že na vlasy stačí štyrikrát menej šampónu a na čistenie desatina prášku. Alebo, že výrobky sú zdravotne a ekologicky nezávadné. Je to vlastne viacúrovňová reklama, na ktorej sa tým najhorlivejším spôsobom aktívne podieľajú sami kupujúci. Zákazníci sa sami navzájom presviedčajú, aby kúpili! Možno, že výrobky firmy AMWAY sú naozaj ekologicky čisté a štyrikrát kvalitnejšie. O tom nech sa presvedčí každý sám. Faktom však zostáva to, že podstata celého systému sa dá zhrnúť do jedinej vety: “Moje šťastie je tým väčšie, čím viac výrobkov moji blížni konzumujú.” Zbytočne sa členovia multi-level marketingu bránia, že nikoho k ničomu nedonucujú, iba ponúkajú. Samozrejme. Ale želajú si, aby vstúpilo čím viac ľudí a aby čím viac kupovali. Keby si to neželali, ich členstvo v pyramíde by nemalo zmysel; nevrátil by sa im ani základný vklad. Do pyramídy musí vstúpiť čím viac ľudí; a tých čím viac ľudí musí čím viac konzumovať. Musia spotrebovávať čím viac, aby ste vy na svojom rebríčku kariéry stúpali nahor. Spotrebovávajú už tým, že vstúpia do pyramídy, lebo si musia kúpiť základný balík. Nech sa to vezme z ktoréhokoľvek konca, výsledok je vždy len jediný: Stále väčšia časť duševných síl, inteligencie a výrečnosti členov stále rastúcej pyramídy sa zameriava a točí len okolo vymýšľania spôsobu, aby čím viac ľudí robilo to isté ako oni. A pritom čím viac konzumovalo. Aby ich potreby rástli. Aby závislosť ľudí od hmotnej prirodzenosti bola čím väčšia.3 A nie ľudí cudzích, hociakých. Ale tých najbližších! Keď firma AMWAY hovorí, že “tento obchod je založený predovšetkým na dôvere”, ani netuší, akú hroznú krutosť tým vyslovila. V tomto svete, v ktorom už nikto nikomu neverí a ľudia majú podozrievavý postoj k radám cudzích ľudí, vymysleli ešte spôsob, ako vyžmýkať a zužitkovať posledné kvapky dôvery z najužších rodinných a priateľských vzťahov. Manžel presvedčí manželku, dcéra otca, brat sestru, priateľ priateľa, známy známeho. Používať presvedčovacie páky sa naučíte na osobitnom školení. Napríklad: stretnete na ulici priateľa. Už zdiaľky na neho zvoláte s otvorenou náručou: práve som na teba myslel! Mám pre teba niečo úžasné! No ani za svet mu neprezradíte, o čo ide, kým si nedohovoríte schôdzku. Najlepšie na 720 ráno alebo večer, aby videl, aký ste teraz vyťažený a úspešný človek. Na stretnutí ho potom obliehate argumentami až kým sa nerozhodne, že to skúsi. Vysvetlíte mu napríklad, že vaše mydlo je síce päťkrát drahšie, ale vydrží pol roka a navyše lieči ekzémy. Ak mu mydlo pol roka nevydržalo, vysvetlíte mu, že ho používa nesprávne. Čo je vlastne konečný cieľ multilevel marketingu? Aby sa každý stal kráľovským poradcom, poberal viactisícovú dividendu a mohol bezpracne ukájať všetky svoje potreby? Keď bude na svete 6 miliárd kráľovských poradcov, všetkým budú chodiť peniaze bez práce a nastane raj na zemi... Je toto tá perspektíva, ktorú nám skúsená americká ekonomika ukazuje do budúcnosti? Myslia to vážne, ako to majú vo filmoch, že vysnívaným ideálom amerického spôsobu života (AMerican WAY of life) je, aby každý zdedil milióny, alebo bral úroky z banky, nepracoval a iba míňal? Ak je naozaj pravda, čo hovoria niektorí účastníci multi-level marketingu, že v Spojených štátoch sa do toho zapojilo už 50% obyvateľstva, znamená to, že firma AMWAY stojí krátko pred krachom - lebo pyramída dosiahla svoje dno. Golden World Club (klub “zlatý svet”) Golden World Club je spoločenstvo ľudí, ktorí si navzájom poskytujú služby o 10-15% lacnejšie. Člen klubu ponúkne ostatným členom zľavu na svoju vlastnú službu a môže využívať služby všetkých ostatných členov. Všetky tieto kluby však majú jednu Achillovu pätu, ktorá ich z dlhodo- Medzi závislosťou od spotreby tovaru a drogovou závislosťou je viac podobného, ako sa na prvý pohľad zdá. V posledných dvoch desaťročiach sa počet toxikomanov na svete strojnásobil. U nás boli drogy zriedkavejšie, no po otvorení hraníc sa ich konzumácia zmnohonásobila a stále rastie. V Bratislave v súčasnosti zomierajú mesačne dvaja-traja mladí ľudia na predávkovanie. Pri šírení drog sa nezanedbateľným spôsobom uplatňuje práve pyramidálny princíp. Na začiatku dostane toxikoman drogu od niekoho zadarmo. Postupne, ako sa stáva závislým a jeho potreba sa stále zvyšuje, pýtajú od neho stále väčšie čiastky. A ako by mohol náhle pokryť svoju závratne rastúcu potrebu peňazí? Na to existuje okrem krádeže už len jeden jediný spôsob: sám seba reprodukujúci princíp pyramidálnej závislosti! Toxikoman teda musí urobiť čím viac ľuďom to isté, ako urobili kedysi jemu. Začne pichať dávku pätnásťročným chlapcom vo vchode paneláku, spočiatku zadarmo, ako špás. A vychová si z nich klientelu, ktorá vďaka svojej rastúcej spotrebe začína financovať jeho vlastnú spotrebu. 4 Kto získa veľa nových duší, dostane odmenu: najprv zlaté pero, potom rádiotelefón, auto. Stojí to za to, aby ste kvôli nejakému zlatému peru odložili svoju dôstojnosť a nahovárali druhých ľudí na niečo, čo nemá zmysel? Chcete, aby sme boli ako indiáni, ktorí za pár lesklých pozlátok a zrkadielok vymenili všetko, čo mali, a potom do smrti zaväzovali šnúrky na topánkach dobyvateľom vo svojej vlastnej krajine? 3 29 bého a všeľudského hľadiska robí bezcennými: ide o hry, pri ktorých sa nevytvára vôbec žiadna hodnota; iba sa presýpajú peniaze z jedného miesta na druhé; zo spodku pyramídy na vrchol alebo medzi členmi klubu navzájom. Preskúmajme, či a za akých podmienok má členstvo v Golden World klube zmysel: Na jednej strane máte k dispozícii služby za menej peňazí, na druhej strane dostávate aj za vašu službu menej peňazí. Čosi získate a čosi zase stratíte. Suma zisku všetkých členov sa rovná sume strát všetkých členov, pretože samotným členstvom v klube žiadna nová hodnota nevzniká. Jeden člen klubu môže získať len to, čo druhý stratil. Ten, kto v určitom období využíval viac služieb ako poskytol, získal. Ostatní stratili. V ideálnom prípade všetci členovia klubu strácajú presne toľko, koľko získajú. Vstup do klubu ich však už stál 20.000 Sk. Členstvo v klube teda nemá zmysel. Má zmysel pre zakladateľov, ktorí inkasujú vstupné; ďalej pre ľudí, pre ktorých sa získavanie ďalších členov stalo zamestnaním4 a pre tých, čo hodlajú viac brať ako dávať. Členstvo nie je vhodné pre človeka, ktorý veľa tvorí a sám má len skromné potreby. Ten môže iba stratiť. Je tu však predsa ešte čosi, na čom GWC ako celok - t.j. všetci jeho členovia - skutočne získavajú peniaze. Predstavme si, že by členovia GWC boli sebestační a obchodovali by iba medzi sebou. Nominálny ročný obrat každého člena by bol - vďaka klubu - o 10% menší, pretože všetky ceny sú o 10% menšie. Teda aj základ dane a daň budú o 10% menšie. To je skutočná výhoda, ktorú členovia GWC majú - na úkor zvyšku sveta. 10% ich ekonomiky je nezdanených! Ľahko si zrátate, že aby sa vám na daniach, ktoré nezaplatíte štátu, vrátil aspoň základný vklad 20.000, musíte vnútri GWC urobiť obrat aspoň pol milióna korún. Členstvo má teda ešte zmysel pre väčších podnikateľov. Doveďme však celú myšlienku do logického konca. Aby ste spoznali pravú povahu nejakej myšlienky, stačí, ak ju dovediete do extrému. Logickým pokračovaním GWC je, že členovia si budú navzájom poskytovať stále väčšie zľavy. Najlepšie, ak 30 peniaze úplne vylúčia - a zavedú výmenný obchod. Pretože niektorí budú chcieť brať očividne viac služieb ako ostatní, členovia si medzi sebou čoskoro začnú viesť akési záznamy, či bodovací systém, kto koľko pre koho toho urobil. A tento bodovací systém nie je nič iné ako druhé peniaze - čiže tieňová, nezdanená ekonomika. Členovia GWC by neplatili žiadne dane. O toľko lepšie by na tom boli od ostatných; no začala by sa o nich zaujímať aj polícia. A keby sa nakoniec celý svet stal “zlatý”? Všetci by zaplatili 20.000 Sk majiteľom klubu - a to je všetko. Inak by na tom nikto nebol ani horšie, ani lepšie, ako predtým. Má aj tento nezmysel nejaký zmysel? Ak postretnete človeka, ktorý vás bude nahovárať, aby ste vstúpili do klubu, ktorého jediným zmyslom je získavať do klubu stále nových členov, nehnevajte sa na neho. Je to taká hra. Pre tých, ktorí chcú. Tieto hry sú založené na nesprávnom princípe; majú však v sebe určitý pozitívny impulz, ktorý sa neskôr obráti na dobré. Sú znamením toho, že sa ľudia znenáhla preberajú zo spánku, v ktorom sa pasívne nechali oberať všetkými, ktorí jednoducho mali tú moc, aby im vzali, čo sa dá. Začínajú sa konečne zaujímať, kam idú ich peniaze, kto ich načo a proti komu použije a chcú mať na tom aktívny podiel. Sú to prvé, ťarbavé pokusy o alternatívny trh. O nový ekonomický a finančný systém. Ľudia chcú byť súčasťou čohosi, čo je priehľadné; v čom platia jasné pravidlá, pravidlá pre všetkých, ktoré dávajú možnosť vziať svoj osud do vlastných rúk a na vlastnú zodpovednosť. Chcú niečo, kde by sa to, čo dávajú, priamo úmerne odrážalo v tom, čo dostávajú. Nie systém, v ktorom ich životné sily prúdia niekam do prázdna a zanikajú na nejakých neviditeľných a nekontrolovateľných miestach. A to najcennejšie na tom je, že tentokrát už spravodlivosť nechcú zavádzať fyzickým násilím: rabovaním, znárodňovaním, arizáciou a popravami. Najradšej by to urobili cez počítače. Počítače by to možno dokázali. Systém, v ktorom by sa každá hodnota s matematickou presnosťou rozdelila medzi ľudí v takej miere, v akej sa na jej vytvorení podieľali. Systém, kde by si nikto nemohol brať bez toho, aby všetci ostatní nevedeli, kto, koľko, čoho a prečo si vzal. Ak nejaký systém nemá byť len “lietadlom” predurčeným stroskotať, musí byť založený na niečom, čo trvá, teda na Bohu a Jeho dokonalých zákonoch. Božský princíp znamená, že “podporujete v človeku jeho pozitívne stránky, aby rástli”. Diabolský princíp je “vyhľadávať a zužitkovať slabosti protivníkov”. Ak chceme spoločne niekam doletieť, nezakladajme hru na princípe “tvoja slabosť je moja sila”, “môj vzostup je tvoj pád” ale “tvoja sila, tvoj rast, tvoje šťastie je moja sila, naše šťastie”. Tomu druhému nás však nenaučia zahraniční experti a poradcovia. Možno, že v niektorých krajinách naozaj veria, že život na úkor druhého je prirodzený. Že moc znamená zároveň aj právo. Možno nejakí ľudia naozaj uverili, že výrobky sú pre nich preto také lacné, lebo padajú z neba hotové. Možno si myslia, že presýpaním cudzích peňazí na obrazovkách počítačov robia nejakú bohumilú a potrebnú činnosť, za ktorú si zaslúžia miliónové odmeny. Možno niekoho nič neruší na tom, že obrúsok, do ktorého si poobede utrel ústa a zahodil ho, vyšívala vietnamská žena tri noci. Keby si však slovenská duša mala nechať vštepovať takýto falošný spôsob života, bolo by to nedôstojné. Lebo ona to bola, ktorá patrila medzi národy, na úkor ktorých si po tisícročia zariaďoval život kdekto, kto mal širšie lakte. Keby sa teraz na také niečo sama nechala nahovoriť, spreneverila by sa tomu najcennejšiemu, čo jej po tisícročia s takou trpkosťou anjeli vrývali do svedomia. Nielen, že by sa tým ponížila a menila by zlato za blato, ale nakoniec by ani to blato nedostala. Lebo v “pyramíde” nemôžu byť všetci. Namastiť vrecká si môže iba vrchol; teda “zriaďovatelia”, “poradcovia”. Oni potrebujú rýchlo nahovoriť ďalších účastníkov, lebo im padá lietadlo založené na nekonečnom stupňovaní výroby. Ale my - ak by sme chceli byť chamtiví - zbytočne by sme do pyramídy vstupovali tesne pred koncom hry... A “čierny peter” by zostal v ruke nám... Emil Páleš Keď pozorujete pohyb planét po hviezdnej oblohe, zistíte, že planéty na svojej púti po nebeskej klenbe vykresľujú veľmi zložité krivky a obrazce: tzv. cykloidy. Chvíľu sa ženú dopredu, za čas zase spomalia; a potom sa buď znova rozbehnú alebo sa zastavia celkom. Neraz sa obrátia, postupujú nazad a potom zase dopredu, takže vykreslia na oblohe slučku. Človek, ktorý v pohybe planét ešte nerozpoznal zákonitosť, sotva bude vedieť povedať, kam sa ktorá planéta v budúcnosti pohne. Pohyb planét mu môže pripadať ako nerozlúštiteľný hlavolam alebo číra náhodilosť. Jeho zmätenosť bude trvať dovtedy, kým si neuvedomí, že tento zdanlivo komplikovaný pohyb vzniká len zložením dvoch jednoduchých pohy- bov: obehu planéty okolo slnka s obehom Zeme. V tej chvíli porozumie prečo. A schopnosť predvídať planetárne pohyby na dlhý čas dopredu mu bude potvrdením správnosti jeho poznania. Ako pohyby nebeských telies, práve taký spletitý a neprehľadný je osud človeka. Ľudské životné púte sa kľukatia a prepletajú ako korene stromov. Avšak ten, kto spoznal, že za zdanlivo nepochopiteľnými, nesúvislými a často nezmyselne vyzerajúcimi ľudskými osudmi stojí len niekoľko jednoduchých ale dôležitých princípov, môže kráčať labyrintom svojho života už ako vidiaci: musí síce ešte kráčať ďalej po jeho chodbách, no nemusí viac blúdiť: kráča rovno k bráne. Svetlo na astrológiu (Osud, slobodná vô¾a a životný plán) Je astrológia kráľovnou vied alebo pavedou? V uplynulých rokoch sa záujem o astrológiu znova oživil a medzi astrológmi, verejnosťou a vedeckou obcou sa rozprúdil dialóg. V tomto dialógu zostáva veľa nedopovedaného a nepochopeného, hlavne čo sa týka širších filozofických súvislostí astrológie: V čom spočíva slobodná vôľa človeka, ak jeho osud určuje postavenie hviezd na nebi? Je astrológia zlučiteľná s kresťanským učením o Božej milosti? Neodporuje astrológia prírodným zákonom? Prinášame preto niekoľko jasných myšlienok v podobe názorných príkladov. Sú plodom našich viacročných pozorovaní a úprimnému čitateľovi môžu byť inšpiráciou a podnetom k vlastnej práci. Predovšetkým pokladáme za dôležité konkretizovať pojem osudu, inak je každá ďalšia diskusia o ňom bezpredmetná. A potom sa chceme sústrediť na “strašidlo predurčenosti” a “strašidlo náhody”, ktoré obe sú obrovskou brzdou, prekážkou pri prevzatí zodpovednosti človeka za jeho vlastný život. Služobník ¼alie V minulosti boli tajné poznatky uzamknuté vo vežiach kláštorov a v hlavách zasvätencov. A zverovali sa len vybraným, spoľahlivým jednotlivcom. Dnes mnohé z toho, čo bolo vtedy utajované pod hrozbou hrdelného trestu, vychádza tlačou. Tieto poznatky sú v rukách stále väčšieho počtu ľudí, ktorí si nie vždy v plnej miere uvedomujú aj širšie súvislosti; ako aj v rukách jednotlivcov a skupín, ktorých snom je získať pomocou magických síl osobný vplyv; vojenských laboratórií, mocensko-politických klík a lóží, ktoré sa snažia neviditeľne ovplyvňovať dianie. Preto v záujme Svetlého bratstva nemôže byť nič iné, ako informovať a priviesť ľudstvo k poznaniu o týchto pravdách v čo najčistejšej a najúplnejšej podobe. Jedine tak budú môcť ľudia v budúcnosti dorásť na rovnocenných partnerov mocnostiam zla a vedome sa brániť. V minulosti cirkev ľudí chránila pred nebezpečím okultizmu utajovaním všetkých informácií a odstrašovaním, aby o takom niečom radšej ani nič nevedeli. Tento spôsob bol opodstatnený v čase, keď ľudstvo bolo v štádiu detstva, čiže myšlienkovej nesamostatnosti. Avšak dospievajúceho musíte v určitom štádiu oboznámiť so všetkými nástrahami, ktoré na neho čakajú, inak na to doplatí. Od určitého času sa musí naučiť rozhodovať sám a vy ho nemôžete večne držať za ruku a hovoriť mu, čo je “od čerta” a čo “od Boha”, keď to nevie rozoznať samostatne. Naša doba je v istom zmysle opakovaním egyptskej kultúry a všetko to, čo tam zapadlo do zabudnutia, vrátane mágie a astrológie, musí teraz znova vyvstať na denné svetlo a byť vedome zvládnuté! Okultné poznatky sú voľne dostupné a ľudská zvedavosť sa nedá udržať na reťazi. Ešte v ani jednej rozprávke sa nepodarilo uchrániť dievčinu (dušu) pred tým, aby nazrela do trinástej komnaty, aj keď to pre ňu malo mať osudné následky. Aj tá najlepšia veriaca raz neodolá pokušeniu, aby si aspoň nevypočula, o čom ľudia s takým vzrušením hovoria a neskôr aby sa sama nešla presvedčiť, či je naozaj pravda všetko, čo sa o nejakom veštcovi alebo astrológovi hovorí. Potom sa jej môže stať, že bude šokovaná nejakou detailnou predpoveďou budúcnosti. Povie to svojej priateľke a tá zase dvom ďalším. A práve pre svoju na- 31 prostú neinformovanosť budú potom celkom zmätené a vydané napospas rôznym domnienkam a polopravdám. Keď už raz človek vykročí z raja svojej nepoškvrnenej nevedomosti, jedine Poznanie ho tam môže zase vrátiť. Poznanie celej Pravdy jediné môže ľudí na jednej strane účinne ochrániť pred tým, aby podliehali ilúziám a na druhej strane ich priviesť k istote, že žiadna mágia,1 ale len zušľachtenie charakteru, vernosť a láska k Bohu sú jediná cesta. Otázniky nad astrológiou V prírode neexistujú zákony, ktoré by platili len niekedy. Ak platia len niekedy, znamená to, že v hre je viac faktorov, ktoré nám zostali skryté. Pri takomto inštinktívnom a nie celkom vedomom používaní astrológie sa potom nad astrológiou stále vznáša celý kŕdeľ otáznikov: Ak osud človeka určuje postavenie hviezd na nebi, kde zostáva jeho slobodná vôľa? Aký zmysel má život, keď všetko je predurčené? Prečo jedna planéta prináša šťastie a druhá nešťastie? Je spravodlivé, aby jeden mal dobrý život len preto, že sa narodil Všetky tieto otázky sú namieste a je nanajvýš potrebné na ne odpovedať. Ich formulácie sú však zároveň svedectvom, že pýtajúci sa má len veľmi hmlistú predstavu o tom, o čo v astrológii v skutočnosti ide. Aj medzi astrológmi je to len menšina, ktorá má alebo sa aspoň snaží mať ujasnené aj tie širšie súvislosti, ktoré sú také dôležité a ktoré jediné dávajú astrológii zmysel a oprávnenie tým, že ju začleňujú do celkového poznania o človeku. Mnohí prezentujú astrológiu tak, že vzniká nesprávna predstava, akoby hviezdy boli čosi cudzie, čo na ľudskú dušu pôsobí (predurčuje ju) zvonka a násilne. To prirodzene musí vzbudzovať odpor všetkých zdravo cítiacich ľudí s rozvinutým zmyslom pre slobodu a spravodlivosť.2 Boží úmysel, myšlienka, podľa ktorej bol stvorený vesmír, sa v tej najčistejšej podobe zračí na nebeskej klenbe. Preto sa právom hovorí, že ezoterické poznanie je v tej najčistejšej podobe zachytené v astrológii. Pravdepodobne niet človeka, ktorý by o astrológii nepočul. Avšak človek, ktorý má o astrológii zmysluplnú a ucelenú predstavu, je skôr výnimkou. Množstvo ľudí po celom svete používa astrológiu stále len ako súbor namemorovaných značiek a pravidiel, ktorých pôvod sa stráca v šerom dávnoveku. Hlbšia podstata týchto pravidiel im pritom zostáva záhadou a širšie súvislosti sa strácajú. Dobrý astrológ zo skúsenosti vie, že medzi dianím na nebi a na zemi je očividná súvislosť. Ale vie aj to, že astrologické poučky nevychádzajú vždy. U niektorých ľudí dokonca nevychádzajú vôbec. Zdôvodňuje sa to tým, že “hviezdy naznačujú, ale nedonucujú”; že ide len o vplyvy, ktoré sa môžu ale nemusia naplniť, čo je v podstate správne. K tomu však treba dodať to najhlavnejšie: kedy sa tieto vplyvy musia a kedy nemusia či dokonca nemôžu naplniť a čo má človek robiť, aby sa nenaplnili? práve pri dobrej konštelácii hviezd a druhý naopak? Mám snáď opustiť svoje dievča/chlapca, keď máme v horoskope napísané, že sa k sebe nehodíme? Neprotirečí učenie o tom, že osud je nezmeniteľne vpísaný vo hviezdach kresťanskej vierouke o nekonečnej Božej milosti? Ako to, že napríklad čínsky zvieratník je iný ako náš? Ak je pravda, že hviezdy vplývajú na život človeka, prečo sa to už dávno nepodarilo vedecky dokázať? Majme na zreteli, že mágia - to nie sú len zaklínadlá a nápoje. Politické heslá, demagógia, propaganda, reklama, finančné toky, menová politika - to všetko sú magické prostriedky par excellence, ktorými dnes možno učarovať davom a manipulovať s ich vedomím. Na svete nebude pokoj, kým si posledný človek s naprostou istotou a samozrejmosťou neuvedomí, že do raja nee xistuje žiadna “ magická” skratka. Hlbšie a celistvé poznanie astrológie je a bude musieť zostať vyhradené tým, ktorí si to zaslúžili. Títo ľudia pomáhajú tam, kde je to potrebné a skutočne užitočné. Majú však malú chuť strácať čas planými debatami s ľuďmi, ktorí sa chcú len nechať presvedčovať, ale nechcú sa nikdy presvedčiť sami; alebo robením horoskopov zvedavcom, ktorí chcú vedieť, kedy zomrú alebo kedy si nájdu partnera. Vedia, že je to naprostá strata času, lebo výsledkom je vždy len určité vzrušenie, ale žiaden skutočný pokrok. Nikomu nemôže jeho horoskop priniesť skutočný úžitok, kým sa sám neprepracuje k tomu, aby mu dokázal porozumieť aj so všetkými súvislosťami, ktoré patria k Múdrosti o Celku. Prideľovať nejaké zjednodušené, z kontextu vytrhnuté poučenia je veľmi problematické. Lebo keď sa niekto snaží vo svojom živote aplikovať niečo cudzie, na čo neprišiel sám a čoho celkový zmysel mu uniká, je takmer isté, že si tým len pobabre život. Zmysel má viesť žiaka, ktorý prejaví vážny záujem. 1 32 Existuje slobodná vô¾a? 2 Medzi nami je teraz už dosť takých, čo prešli šokujúcimi skúsenosťami s predpovedaním budúcnosti, ktoré vôbec nesvedčia o tom, že by človek mal nejakú slobodnú vôľu: videli, že akokoľvek sa niektorí búchali do pŕs, že oni sú pánmi svojho osudu, predsa sebe predpovedaný osud do bodky naplnili a to ešte s vlastným pričinením - ako slepí. Na niektorých tieto detailné predpovede budúcnosti zapôsobili tak mocne, že dospeli k názoru, že všetko je predurčené. Druhí majú zase dojem, alebo si nahovárajú, že nie sú ničím podmienení, že si voľne robia, čo chcú a že celý život je náhoda. Nejeden z nich by asi bol prekvapený, keby vedel, že o ňom existujú zošity, ktoré boli napísané už pred jeho narodením a v ktorých je dátum jeho svadby alebo je tam opísaný večer, kedy ho na jednej tanečnej zábave náhle rozbolí zub; a že jeho vlastný život bol pre majiteľa týchto zošitov práve tým presvedčivým príkladom, na ktorom uveril, že všetko je nezmeniteľne dané vopred. Pre nás sú nadovšetko dôležité tieto tri otázky: Čo je osud? Aký je zmysel života? A v čom spočíva sloboda človeka, kedy je vlastne človek slobodný? Oba uvedené extrémne názory predurčenosť aj náhodilosť - zrejme uvrhujú ľudského ducha do neslobody. Lebo aj vtedy, keď všetko je dané, aj vtedy, keď nič nie je isté, stráca ľudské úsilie po Dobre zmysel. Aj uprostred chaosu, v ktorom neplatia žiadne pravidlá - aj uprostred už hotového vesmíru je človek bezmocný, zbytočný. Často sa síce hovorí o tom, že hoci človek má akýsi osudový údel či karmu, s ktorou sa už narodí, že predsa len má aj slobodnú vôľu a sám si je kováčom svojho šťastia. Ako konkrétne idú tieto dve veci dohromady, o tom sa hovorí len veľmi abstraktne a neurčito.3 Preto Sophia prináša aspoň niekoľko jasných obrazov, ktoré budú čitateľovi vodidlom a oporou a poprelamuje steny niektorých myšlienkových väzení, ktoré dnes sužujú ľudské duše. Pre čitateľov neoboznalých v astrológii musíme najprv heslovite naznačiť základné prvky, s ktorými astrológia pracuje a potom uvedieme rad konkrétnych príkladov, na ktorých ilustrujeme najdôležitejšie zákonitosti ľudského osudu vo vzťahu k slobodnej vôli. Tým zároveň odpovieme na otázky našich popularizátorov astronómie a oponentov astrológie - Doc. Dr. Záviša Bochníčka, CSc., RNDr. Igora Kapišinského, CSc. a RNDr. Jiřího Grygara, CSc. - aj na tie, ktorých sa vraj “astrológia bojí ako svätenej vody”. Posunieme tým priečku náročnosti o stupienok vyššie a trošku vyprovokujeme aj akademickú vedu, aby sa otázkami astrológie zaoberala o niečo vážnejším spôsobom. Jarmoèné horoskopy Hneď na začiatku musíme z vážnych úvah vylúčiť ten druh horoskopov, aké sa kedysi robievali na jarmokoch a aké sa teraz vydávajú v oddychových časopisoch: podľa toho, v akom ste znamení, prečítate si predpoveď na týždeň alebo mesiac dopredu. Tieto horoskopy sú založené na polohe slnka pri narodení v niektorom z dvanástich znamení. To je však iba jeden z mnohých prvkov horoskopu. Okrem toho sú tam stovky ďalších prvkov, ktoré spolurozhodujú. Je zrejmé, že na svete existuje viac ako len dvanásť druhov ľudí a ľudských osudov. Hovoriť niečo len na základe znamenia je ako keby ste chceli predpovedať, či niekoho príjmu alebo nepríjmu do zamestnania len podľa toho, či vie po anglicky. Znalosť jazyka je dôležitý faktor. Okrem toho sú tu však stovky ďalších faktorov, ktoré spolurozhodujú o tom, či to-ktoré zamestnanie získa alebo nie. Presný horoskop možno nakresliť len so znalosťou miesta, dňa, hodiny a minúty narodenia. Pravdepodobnosť, že sa nejaká predpoveď podarí len na základe znamenia, je minimálna. Niekto môže mať slnko v baranovi, ale ostatných deväť planét v rybách. Taký človek je potom oveľa viac ryba ako baran. V zábavných časopisoch sa napríklad zvyknú určovať sympatie a antipatie medzi znameniami podľa jednoduchých pravidiel ako: K vodnárovi sa hodia váhy, ale nehodí býk. Astrologickým podkladom pre toto pravidlo je toto: v prípade vodnára a býka je pravdepodobnosť, že ich slnká budú zvierať kvadratúru (90° uhol) a ich vyžarovania sa budú vzájomne rušiť. U vodnára a váh je pravdepodonosť, že obe slnká (a možno aj najbližšie obežnice slnka) budú zvierať trigon (120° uhol) a budú sa doplňovať. Keď sa však jedna osoba narodí v prvý deň vodnára a druhá v posledný deň býka, ich slnká zvierajú trigon a majú sa k sebe veľmi dobre. A naopak, keď sa niekto narodí v posledný deň váh, jeho slnko je v kvadratúre so slnkom narodeného na začiatku vodnára. Zmysel takýchto trojriadkových, zábavných novinových horoskopov nemôže byť naozaj nič iné, ako rozptýlenie. Vznikla astrológia náhodou? Aký názor má súčasná akademická veda na pôvod a platnosť astrológie? Žiaľ, veda nad astrológiou prirýchlo zlomila palicu. Dostatočným dôvodom k tomu sotvakedy bola dôkladná znalosť astrológie a vlastné pozorovania; obyčajne stačí toľko, že astrológia tak či onak nebude môcť byť pravdivá, pretože sa nevmestí do súčasnej prírodovedeckej paradigmy; nevmestí sa do predstáv súčasného človeka o svete. Predpokladá sa preto, že asi vznikla omylom. Ako? Možno, že to bolo napríklad takto: Ľudia boli v minulosti veľmi poverčiví a nevedomí. Keď nastalo napríklad zatmenie slnka, znamenalo to určité porušenie poriadku v prírode a ľudia sa báli, že by mohlo vyhasnúť úplne. Tieto javy začali systematicky využívať prešibaní podnikavci. Hovorili davom: “Prinášajte obete, modlite sa - a slnko sa udobrí a bude svietiť ďalej...”. Alebo: “V čase, keď nastala diferenciácia na hŕstku boháčov a masy chudákov, keď nikto nemohol rozhodovať o svojom osude, ponúkala astrológia východisko...” Alebo takto: “Starovekí a stredovekí letopisci mali záľubu v dramatických opisoch. Aby bol opis nejakej vážnej vojensko-politickej udalosti alebo živelnej pohromy zaujímavejší, Kým sa pojmy osud a sloboda budú vysvetľovať tak hmlisto ako doteraz, kým ľudia pri vyslovení týchto dvoch slov nebudú chcieť mať na mysli žiadnu konkrétnu predstavu, zostanú tieto pojmy stále bez úžitku. Uvedomme si, prosím, že toto nie sú filozofické, ale praktické otázky. Za to, že sa ľudia odmietajú týmito otázkami zaoberať ako nedôležitými, platia vlastnými životmi - nie abstraktnými, filozofickými, ale úplne konkrétnymi životmi! Nie je pravda, že obyčajný človek nezastáva žiaden filozofický názor. Každý jeden z ľudí zastáva na všetky filozofické otázky - vrátane otázky o zmysle života, slobode a predurčení - názor svojím vlastným životom - a za tento svoj postoj nie bude, ale je súdený! Ľudia zastávajú polovedomé avšak úplne konkrétne postoje k tomu, kde sú hranice ich slobody; čo nemôžu a čo môžu ovplyvniť a ako. Podľa svojho postoja potom konajú - a podľa toho konania je potom aj výsledok. Keď si napríklad v stredoveku mysleli, že morová nákaza je nejaký nezmeniteľný trest Boží, ktorý nemožno ovplyvniť a nerobili ani základné hygienické opatrenia, jasne tým demonštrovali svoj nerozumný, nevedomý postoj. A keď si v 20. storočí ľudia myslia, že prírodné katastrofy, “únava materiálu”, neúrodnosť pôdy alebo vznik nových vírusov sú čírymi zhodami mechanických okolností nezávislých od ľudského vedomia, je to nevedomosť rovnako strašná. 3 33 Hviezdny pôvod èloveka V Sophii 2 sme hovorili o tom, že ľudské city a myšlienky sa podľa zákona príťažllivosti rovnakého druhu (t.j. rezonanciou) zhlukujú do centrál rovnakej farby, tónu, nálady. Tieto centrály sú “umiestnené na planétach”; presnejšie povedané, sú rozprestreté vo sférach ohraničených obežnými dráhami planét. Tak každá planéta sa stáva strážcom duševného bohatstva určitého druhu. Pred narodením na Zemi musí ľudský duch prejsť všetkými planetárnymi sférami a každá planetárna inteligencia ho vo svojej sfére obdaruje určitými duševnými schopnosťami, ktoré bude potrebovať pri uskutočňovaní svojho životného plánu. Smerom zhora nadol človek putuje sférou Saturna, Jupitera, Marsa, Slnka, Venuše, Merkúra a Luny. V každej sfére strávi určitý čas prípravami na vtelenie. V každej sfére mu bytosti votkajú do duševného rúcha nitky a stužky hlbokých, sýtych farieb; tie potom po svojom precitnutí na Zemi nájde ako talenty a vlohy vo svojej duši. Ľudská duša je doslova utkaná z hviezdneho trblietania! Po odložení pozemského tela človek prechádza sférami zasa v opačnom poradí - zdola nahor - a v každej odkladá tú zložku astrálneho (=hviezdneho) tela, ktorú v tej sfére dostal. Pritom zároveň skladá účty z toho, ako darované sily využíval. Prechod z fyzického do duševného sveta sa v istom zmysle podobá na prechod z tuhého do kvapalného skupenstva.5 Jednotlivé duševné zložky, ktoré dovtedy pôsobili zviazané v ohnisku fyzického tela sa rozídu a rozvrstvia podľa farby a tiaže. Stužky duševných síl, ktoré sa predtým navinuli na vašu duchovnú bytosť ako na hriadeľ, sa teraz zase odvinú. Astromentálne telo človeka sa rozčlení na sedem častí. Je to akoby vám vaše duševné rúcho rozpárali a roztriedili nitky podľa farby; akoby sa rozišlo na sedem jednofarebných rúch a tie ste mali odrazu oblečené namiesto toho prvého. Pritom človek prežíva sám seba vždy Pozri Sophiu 4: "Kto je človek. O význame života." 5 34 Poradie sfér okolo Zeme. Nad zemou je voda, nad ňou sféra vzduchu a potom ohňa. Tým končí sublunárny svet. Potom nasledujú sféry Mesiaca, Merkúra, Venuše, Slnka, Marsu, Jupitera a Saturna. Ôsma supralunárna sféra je sféra stálic. Desiata sféra je prvý hýbateľ. Nad ňou sú už len “empyreovia nebies”, sídlo Boha a všetkých “vyvolených”. Z Apianovej kozmografie. ako oblečeného v tom najvrchnejšom, najhrubšom kabáte, ktorý má práve na sebe, až kým ho neodloží. A podľa toho, koľko jeho duševných síl bolo viazaných v ktorej sfére, taký hrubý je ten-ktorý kabát (zložka) astrálneho tela a tak dlho sa zdrží s jeho odkladaním. Vo sfére Luny musí zúčtovať s tým najhrubším druhom prežívania a pocitov, ktoré pramenili bezprostredne z fyzického tela. Tu sa jedni už po krátkom čase nudia; a druhí sa odtiaľ dlho nevedia odtrhnúť. Vo sfére Merkúra prežíva človek to, čo by sa dalo vzdialene nazvať bežnou ohľaduplnosťou a komunikatívnosťou. Ak také čosi na Zemi nevyvinul, cíti sa tam sám. Na Venuši prežíva to, čo vyvinul na svojom zmysle pre umenie alebo náboženské cítenie. To všetko nájdete aj vo sfére Slnka, ale v oveľa inej kvalite: povedzme zatiaľčo na Venuši ide o úzkoprsé, sek- társke náboženské cítenie, na Slnku je to pochopenie hlbšieho, spoločného jadra náboženskej skúsenosti. A v ďalších sférach stále vyššie a hlbšie druhy duševných činností. Kto však tu na Zemi pre ten-ktorý druh duševnej aktivity nevyvinul zmysel, pre toho je vo vyšších sférach pusto, nedokáže tam vnímať. Hoci okolo neho sa toho deje veľmi veľa, v jeho duši nie je nič, čo by sa zachvelo odozvou. Po zvlečení astrálneho tela prechádza človeka obdobným spôsobom siedmimi sférami mentálu. Aby čitateľovi táto cesta nebeskými sférami nepripadala ako niečo úplne nové a zvláštne, musíme ju trochu uviesť aj do historického kontextu. To, čo sme práve uviedli, je Ptolemaiov model slnečnej sústavy. V Ptolemaiovom modeli sa opisujú skôr duševné sféry, ako ich vidíme z perspektívy cestovateľa zo Zeme ako z centra, než skutočné dráhy astronomických telies. V tom čase sa ľudia málo starali o to, či sa planéty pohybujú presne tak, alebo trochu inak; a prírodovedným poznatkom vôbec venovali malú pozornosť. Ale starali sa o spásu svojej duše. Zaujímal ich duchovný svet. Preto v Ptolemaiovom modeli sú pôvodne znázornené len schematické kruhové sféry okolo Zeme. Z hľadiska vtedajšej priority hodnôt a cieľov je tento model v poriadku. Ptolemaiov Almagest bol základným kameňom stredovekej arabskej a európskej učenosti. Staroveké národy napospol verili, že sú synmi/dcérami nebies a že pochádzajú z hviezd. Napríklad Egypťania. Z kráľovskej a kráľovninej komnaty Cheopsovej pyramídy vedú šachty, ktoré sú nasmerované na pás Orióna a hviezdu Sírius; pretože odtiaľ vraj pochádzal faraon a jeho manželka. Tými istými sférami človek prechádza aj podľa staroperzskej tradície a dokonca aj podľa rozprávania amerických indiánov. Peržania hovorili, že duše zomrelých putujú najprv k Mesiacu a odtiaľ ďalej k Slnku. Preto vraj Mesiac strieda fázy - funguje ako pumpa: Do splnu sa napĺňa a ubúdajúc posiela duše ďalej k Slnku. U Siouxov sa tradovalo, že ich predkovia žili najprv na Slnku a potom na Mesiaci, než sa prisťahovali na Zem. Keď človek niekde v etnografickej literatúre narazí na takéto absurdne znejúce predstavy, že “Indiáni žili kedysi na Slnku a potom sa presťahovali na Mesiac a z Mesiaca sa prisťahovali na Zem”, nevie, čo si má o tom myslieť. Obyčajne to prejde bez povšimnutia, lebo to pre neho nedáva žiaden zmysel. Viacero čitateľov asi čítalo aj knihu “Putovanie duše” od Petra Richelieu. O planétach sa v nej síce nič nehovorí, no autor v nej opisuje sedem sfér, na ktoré je rozčlenený astrálny svet. V najbližšej sfére boli tí, čo sa nevedeli odtrhnúť od Zeme a stále ich to ťahalo späť do krčiem, fajčiarskych salónov a pod. - to je sublunárna sféra. V druhej sfére sa zdržovali takí, ktorých srdce bolo plné najvšednejších vecí ako nakupovanie, klebety, zhromažďovanie vecí do domu; a ktorí z nich nezatúžili po ničom vyššom, strávili tam dlhý čas. To je Merkúr. V tretej sfére opisoval, že sa tam zaoberali umeniami, vedami a náboženstvom - to je Venuša. V ďalších potom stále vážnejšími vecami - pracovali na globálnych problémoch ľudstva a duševne ovplyvňovali rozhodujúce procesy na Zemi atď. To je Slnko a Jupiter. A v siedmej zóne astrálu “žijí obyvatelé, kteří se snaží vyhnout sa za každou cenu styku s jinými lidmi. Jsou toho názoru, že vývoj a pokrok lze uskutečnit pouze v naprosté samotě a mlčení. V hmotném světě se vyskutují svatí mužové, kteří žijí jako poustevníci na odlehlých místech na úpatí nebo na vrcholku nějaké hory, kam lidská noha vkročí jen málokdy. Věnují svůj život meditaci, postům a takzvanému asketickému životu. Takoví lidé se po smrti nezmění a za čas se dostanou do sedmé sféry, kde v meditativním životě pokračují. Najdete tam mnichy a řeholníky různých řádů, které vyžadovaly od svých členů absolutní mlčení a život oddělený od normálních lidí. Natolik si zvykli žít vnitřním životem a modlit se za ostatní, že nacházejí útěchu v tomto způsobu existence i po smrti.” A to je očividne sféra Saturna. Toto je pekný príklad na to, že človek niekedy niečo číta a potom to číta alebo počuje inde, a vôbec si neuvedomí, že je to to isté z druhej strany. pridali na dokreslenie ešte nejaký nápadný nebeský úkaz. Obzvlášť obľúbené boli zatmenia Mesiaca. Keď potom neskorší učenci študovali v knižniciach, nemohla im uniknúť nápadná súvislosť medzi zatmeniami a tragédiami. Z toho usúdili, že pri zatmení musí vždy nastať nešťastie - jedno z najobľúbenejších pravidiel astrológie. Zatmenia, pri ktorých sa nič nestalo, sa samozrejme nezaznamenávali. Neskôr, keď sa ukázalo, že toto pravidlo nefunguje, začali sa vymýšľať ďalšie korigujúce podmienky a pravidlá, aby to vždy vyšlo: napríklad poloha Mesiaca v znamení, poloha ostatných planét a pod. Takým spôsobom sa z toho jednoduchého pravidla astrológia rozrástla na veľmi komplikovaný systém.” Tento zdetinšťujúci, odmietavý postoj k astrológii sa okrem veľkej neznalosti problematiky - zakladá na dvoch veľmi urýchlených, letmých postojoch: Za prvé, že súčasná fyzika už odhalila posledné tajomstvo vesmíru, čiže na vševedúcnosti vedca: inak by si žiaden z nich nemohol dovoliť povedať, že astrológia odporuje všetkým prírodným zákonom - keď ich všetky nepozná. A za druhé, že v minulosti žili na Zemi len samí poverčiví primitívi, akým možno bez váhania pripísať aj to najdetinskejšie počínanie a všetky druhy nezmyslov. Èo vyžarujú planéty? Súčasná astronómia uznáva len dva prípady pôsobenia nebeských telies na život na Zemi. Jedným z nich je gravitačná sila Mesiaca, ktorá dokáže dvakrát denne zodvihnúť všetky pozemské oceány a kontinenty. Druhým je tzv. “slnečný vietor”, prúd častíc, ktorý spôsobuje zvýšené zaťaženie srdcovo-cievneho systému a spomaľuje nervové reakcie. Keď pozorujete slnko, prídete na to, že v čase zvýšenej slnečnej aktivity (to sa prejaví veľkým počtom škvŕn na slnku) nápadne vzrastá počet dopravných nehôd a infarktov. Každé ďalšie pôsobenie planét na biosféru Zeme astronómia zatiaľ odmieta, pretože nepozná žiadne zákony, na základe ktorých by sa mohlo odohrávať. Bezdôvodne sa pritom vychádza z predpokladu, že v každom prípade musí ísť buď o elektromagnetické, magnetické, elektrické alebo gravitačné pole z čoho vzápätí vznikajú otázky a rozpory, na ktoré sa nedá odpovedať. Napríklad: “Ako to, že sa neuplatňujú rozdiely vo vzdialenosti pôsobiacich planét? Napríklad pôsobenie Venuše v hornej a dolnej konjunkcii so Slnkom sa musí odlišovať o štyridsaťnásobok, nech už je povaha tohto pôsobenia akákoľvek.” Alebo: “Izbová žiarovka pôsobí na človeka tisícnásobne väčším elektromagnetickým kvantom ako svetlo Merkúra.” Intenzita pôsobenia uvedených štyroch polí totiž klesá so štvorcom vzdialenosti. Keby sme však pri takýchto úsudkoch chceli hneď skončiť, bolo by to veľmi skratkovité myslenie. Keby napríklad tí istí astronómovia dôsledne uplatnili ten istý postup aj na svoju kresťanskú vieru v Boha a jeho anjelov, museli by sa kresťanstva vzdať - a nemohli by ním argumentovať proti astrológii! Lebo aj pôsobenie anjelov a svätých by muselo ubúdať so štvorcom vzdialenosti a odporovalo by súčasným prírodovedným predstavám. Už z toho vidieť, akí sú k astrológii jej odporcovia nespravodliví, 35 keď na jej tajomstvá uplatňujú iný meter, ako na tajomstvá svojej viery. Okrem uvedených štyroch interakcií očividne existujú ešte ďalšie druhy pôsobenia. Vieme, že napríklad pri telekinéze sa nenameria žiadne veľké elektrické ani magnetické pole a predsa môžno otáčať predmetmi v ľubovoľných smeroch. Pri telekinéze človek sformuje z látky svojho éterického tela výbežok, alebo “ruku”, ktorou potom pôsobí na dotyčný predmet. Pri určitom zhustení začína byť éterická látka viditeľná; potom sa hovorí o “materializácii”.4 Vieme napríklad, že kvalita myšlienkového prenosu sa vôbec nezmenšuje so štvorcom vzdialenosti. Úspešné spojenia na veľké vzdialenosti sú zhruba rovnako časté ako nablízko. Pri telepatii ide o astrálne pôsobenie. Preniesť sa v myšlienkach alebo v astrálnom tele na iný kontinent a povedať, čo sa tam deje, nie je oveľa vyčerpávajúcejšie ako preniesť sa do susednej dediny. Pôsobenie planét nie je hrubohmotné, ale jemnohmotné! Tak ako človek nemá len fyzické, ale zároveň aj viaceré jemnohmotné telá, aj planéty nie sú len fyzickými, ale zároveň aj éterickými a astrálnymi telesami. Sú to jemnohmotné telesá planét, ktoré pôsobia na jemnohmotné telo človeka; pôsobenie hrubohmotných nebeských telies na hrubohmotné telo človeka je zanedbateľné. Sú to duševné sily, ktoré pôsobia na dušu človeka. Osud predsa nepôsobí tak, že by niekoho niekam fyzicky odtiahol pomocou gravitačného alebo magnetického poľa! Osud pôsobí zvnútra, z ľudskej duše. V gréckych bájach je to prekrásne zobrazené, že človek sa na miesto, kde ho čaká jeho osud, spravidla dostaví sám, lebo ho tam niečo ťahá! Dvanás• znamení Všetko, čo potrebujeme v astrológii poznať, je 12 a 7 prvkov - 12 znamení a 7 planetárnych inteligencií a princíp skladania ich pôsobení. V ohnisku týchto 19-tich síl - ich zhustením - sa sformovalo všetko Za takýto alebo podobný cirkusový kúsok človek vždy zaplatí oslabením svojho éterického tela. 4 36 hmotne prejavené v slnečnej sústave: minerálna, rastlinná, a živočíšna ríša, aj ľudské telo. Podstatou dvanástich znamení je dvanásť druhov pôsobenia anjelských hierarchií, ktoré je potrebné vnímať duchovne, nie hmotne; na zemi je každá jedna z týchto síl činná v neprebernom množstve prejavov, takže vymenovávať pozemsky všetky veci, javy alebo aspekty javov, v ktorých sa to-ktoré znamenie prejavuje, by nemalo konca. Dlhoročná skúsenosť zdokonalená v intuíciu umožňuje vnímať znamenia podľa ich pravej povahy ako jasné a jednoznačné podstaty stojace za ohňostrojom prejaveného diania. Dvanásť znamení vzniká vynásobením, kombináciou štyroch živlov ohnivého, vzdušného, vodného a zemského - a troch dynamík - pevnej, pohyblivej a kardinálnej. V troch dynamikách sa prejavujú tri články duše: duša pocitová, rozumová a vedomá; alebo cit, rozum a vôľa. Duša cítivá prestupuje astrálne telo, myslivá éterické a vôľová fyzické. Pre orientáciu uvádzame len schému, ktorá výstižne vyjadruje charakteristické, typické prejavy znamení v jednotlivých aspektoch ľudskej povahy. Dvanás• domov Obloha je rozdelená na dvanásť znamení a zem na dvanásť domov. Prvý dom začína na východnom obzore. Nasledujúcich šesť je pod obzorom a ďalších šesť nad obzorom. Štvrtý je v “hĺbke nebies”, pod našimi nohami, siedmy sa nachádza na západnom obzore, desiaty vrcholí v zenite, v “strede nebies” nad našou hlavou. Pretože Zem sa točí, znamenia zverokruhu sa ocitnú každé dve hodiny v inom dome. Bod oblohy, ktorý práve vychádza, sa volá ascendent a zapadajúci bod oblohy descendent. Ascendent znamená jar, začiatok života; stred nebies leto, vrchol života; descendent jeseň a hĺbka nebies zimu, starobu. Ascendent znamená osobnosť, “ja” - descendent “ty”, “ten druhý”. Stred nebies znamená to, čo je zjavné, čo je vonku; hĺbka nebies to vnútorné, to skryté. Prechod od ‘ja’ k ‘ty’ je postupný, plynulý: Napríklad prvý dom znamená osobnosť, druhý osobný majetok, tretí najbližšie okolie, súrodencov, štvrtý rodinu, piaty okruh priateľov, šiesty pracovný kolektív, siedmy partnera, protivníka. Dvanásť domov vzniká prenesením dvanástich znamení z oblohy na zem. Obloha má dvanásť nebeských domov - znamení - a zem dvanásť pozemských domov. Znamenia obsahujú duševné vlastnosti a domy ukazujú na konkrétnu pozemskú oblasť, v ktorej sa tieto duševné schopnosti môžu uplatniť. Ak napríklad podstatou blížencov je duševná činnosť, ktorú by sme vzdialene mohli nazvať “komunikatívnosť”, a blíženci sú tretím znamením zvieratníka - tak do tretieho pozemského domu budú patriť listy, korešpondencia. Avšak nie len listy, pretože listy nie sú jediným konkrétnym prejavom tejto duševnej schopnosti na zemi! Kto nerozumie tento princíp, tomu sa potom zdá nepochopiteľné, prečo do tretieho domu patrí zároveň toľko rôznorodých vecí, ktoré akoby nemali nič spoločné: dopisy, doklady, zmluvy, krátke cesty, návštevy, susedia, doprava, železnice, telefón, pošta, noviny, úrady. Ak štvrté znamenie - rak - obsahuje duševný základ, ktorý by sa zase veľmi vzdialene dal nazvať sklonom utiahnuť sa, vytvoriť domov, starostlivo ochraňovať - tak do štvrtého domu patrí rodina, čiže miesto, kde sa Astrologická hodnota planét Astrologické domy Slnko: šťastie, úspech, sláva, vzostup, autorita, ušľachtilosť, počestnosť, úctyhodnosť; pýcha, sebapreceňovanie, zbabelosť, domýšľavosť, panovačnosť. Luna: premeny života, cesty, nevedomie, sny, duša, ženskosť, plodnosť, citlivosť; nestálosť, sentimentalita, zlé mravy, slabosť vôle, rozmary. Merkúr: myslenie, výrečnosť, vynaliezavosť, zručnosť, obchod; podvody. Venuša: láska, krása, radosť, družnosť, cudnosť, súlad, čistota, kúzlo; zmyselnosť, pôžitky, záhaľka, perverzia, neporiadok, drzosť. Mars: vôľa, energia, odvaha, aktivita, odolnosť, boj, vášne; krutosť, prudkosť, unáhlenosť, neústupnosť, násilie. Jupiter: láska k pravde, múdrosť, dôstojnosť, blahobyt, moc, víťazstvo, zbožnosť, česť; prílišná smelosť, pokrytectvo, pôžitkárstvo. Saturn: hĺbka, zodpovednosť, vytrvalosť, šetrnosť, opatrnosť; konzervatívnosť, ukrutnosť, chlad, osamotenie, prekážky, osud, plíživé zlo. Urán: originalita, intuícia, neočakávané náhody, revolučnosť, novátorstvo, vynálezy; výstrednosť, fanatizmus, odmietanie tradície. Neptún: idealizmus, zduchovnenie života, podvedomie, fantázia; omyl, podvod, chaos, snivosť, vidiny. Pluto: moc, masy, násilie, genialita, rozvrat. I.dom: hmotné telo, osobný charakter, základný typ. II. dom: majetkové možnosti, sloboda, vlastníctvo. III. dom: blízke okolie, reč, písmo, súrodenci, krátke cesty. IV. dom: domov, zdedené sklony, otec, koniec života. V. dom: pokušenie, vášne, zmyselnosť, hry, zábavy, deti. VI. dom: pracovné podmienky, choroby, zdravie, podriadení. VII. dom: vonkajší svet, spojenectvo, manželstvo, verejní nepriatelia. VIII. dom: smrť, veno, dedičstvo, tajné veci. IX. dom: sláva, kariéra, náboženstvo, duchovnosť, ďaleké cesty. X. dom: povolanie, nadriadení, úspech. XI. dom: priatelia, protekcie, splnenie túžob. XII. dom: tajné nebezpečné vplyvy, nepriatelia, chronické choroby. táto duševná sila na zemi prejavuje. Venušino znamenie váh je siedme v poradí a nesie v sebe duševný impulz k láske, harmonizácii, vyváženiu protikladov. Najväčšou pozemskou inštitúciou pre tento účel je manželstvo. Preto napríklad manželstvo patrí do siedmeho domu.5 Charakter planetárnych inteligencií Žiak astrológie musí začať tým, že sa naučí na planéty dívať ako na živé bytosti. Každá planéta je osobnosťou, vyhraneným charakterom. Povahu planét najlepšie vystihujú ich staroslovenské mená: Merkúr Dobropán, Venuša - Krasopanna, Mars - Smrtonos, Jupiter - Králomoc, Saturn - Hladolet, Urán Nebešťan. Sedem planét je ako sedem tónov stupnice. Ďalšie planéty sú oktávou pôvodnej sedmice. Napríklad oktávou Merkúra je Urán. V ňom sa rozumové myslenie zdokonaľuje v bleskovú intuíciu. Oktávou Venuše je Neptún. V ňom sa osobná láska rozširuje na neosobnú všelásku. Oktávou Marsa (bojovníka) je Pluto (moc nad masami). Každá z planét má svoju privrátenú a odvrátenú tvár; vysokú, čistú a deformovanú, nízku podobu. V padlej podobe sa každá jej cnosť mení na svoj krivý obraz - neresť. Všimite si, že podľa tohto pravidla vychádza to isté, ako podľa pravidla ‘ja’ - ‘ty’: že totiž manželský partner patrí do siedmeho domu. 5 Aj povahu planetárnych inteligencií môžeme naznačiť len heslovite. Precítiť ich hĺbku je možné iba šiestym, duševným zmyslom: imagináciou. Potom táto sedmica princípov slúži ako sedem základných farieb na palete, z ktorých možno namaľovať celý svet. Žiak astrológie má pred očami sedem bytostí, ktoré v čistej, vyhranenej podobe stelesňujú sedem archetypov duševného sveta: múdreho a spravodlivého vládcu (Jupitera), vážneho starca žijúceho v ústraní (Saturna), odvážneho bojovníka (Marsa), krásnu pani (Venušu), vtipného a oboznalého spoločníka (Merkúra). Ich skladaním, presnejšie povedané vzájomným prienikom, vyštiepením čiastočných povahových stránok potom kombinuje všetky druhy a odtiene ľudských pováh. Podľa materialistického svetonázoru sú charaktery, ktoré sa pripisujú planétam, iba ľudskými predstavami prenesenými na oblohu. Na všetko, čo prekračuje rámec hrubohmotného diania, má totiž materializmus univerzálne vysvetlenie: náhodu. Charaktery planetárnych logov vraj vznikli náhodou; napriek tomu, že všetky staroveké národy, oddelené priepasťou času a priestoru, ich identifikovali rovnakým spôsobom. Napríklad Mesiac sa vraj začal spájať so ženstvom preto, lebo náhodou súvisí so ženskou periódou. Merkúr sa stal poslom bohov, lebo je najrýchlejšou, najčipernejšiou planétou. Venuša - ako najkrajšia a najjasnejšia - sa stala bohyňou lásky a krásy. Krvavo- červená farba bola dôvodom, prečo sa Mars stal bohom vojny. Jupiter sa stal vládcom, lebo sa pohybuje pomaly a dôstojne. A Saturn sa stal bohom času, lebo jeden jeho obeh - 29 rokov - sa vraj približne rovná vtedajšej dĺžke ľudského života. A až potom, na základe týchto náhodných znakov, začali ľudia hovoriť, že Jupiter prináša slávu, moc a šťastie; Mars vojny, choroby a mor; Saturn žalár, šibenicu, smrť atď. Tento súbor poverčivých predstáv vraj mal opäť náhodou - takú presvedčivú silu, že sa rozšíril po celej zemi a zapustil také hlboké korene, že sa ho nedarí vykoreniť po tisícročia až do dnešného dňa. Aspekty Aspekty ukazujú cesty, po ktorých sa planetárne sily spájajú. Ak dve planéty vo zverokruhu stoja v určitom uhle (aspekte), dostávajú sa tým do vzťahu: budú sa vzájomne podporovať, doplňovať alebo si prekážať; a takýmto spôsobom spoja záležitosti tých domov, v ktorých sa nachádzajú. Každý aspekt svojím charakterom zodpovedá jednej planéte: Konjunkcia (0°) znamená spojenie, sútok síl. Zodpovedá Merkúru a rieši sa myslením. Harmonickosť konjunkcie závisí od toho, ako dobre sa tieto dve sily znášajú. Konfinis (30°) znamená “prevratnú zmenu”, zodpovedá Uránu a rieši sa intuíciou. 37 Ako sa prejavujú znamenia v ¾udskej povahe Astrologická psychológia v kocke Osobnosť: ^ človek vôle, _človek citu, ` človek kontaktu, a materský človek, b panovačný človek, c prezieravý človek, d kultúrny človek, e človek vášne, f človek ducha a ideí, g kritický človek, h človek intuície, i odovzdávajúci sa človek. Popud: ^ egocentrizmus, _ potreba nehy a rozkoše, ` prianie komunikovať, a rodiaca tvorivosť, b sláva, stred pozornosti, c prianie prežiť, d zmysel pre spoločenstvo, e prekonanie smrti, f snaha o vzdelanie, g využitie času, h ľudskosť, i spoločenstvo viery. Túžba: ^ ctižiadosť, pudové vyžitie, _ citové vyžitie, ` susedia, ktorí si rozumejú, a život, ktorý dáva ďalej, b vládnuca autorita, c filozofická základňa, d nebeská láska, e večný život v ja, f zlepšiť svet, g asketický spôsob života, h prekonať realitu, i prekonať osamotenie. Impulz: ^ víťaziť, viesť, _ milovať, užívať, ` hovorenie, konanie, a rodiť zo seba, b radosť z tvorenia, c ochota k práci, d túžba po spravodlivosti, e zdôraznenie seba, f misionársky, g túžba vyčerpať hĺbku, h nasledovať vnuknutie, i telepatické obrazy. Nasadenie: ^ boj na smrť, _ cielené odovzdanie sa, ` byť vždy pripravený, a ochota prijímať, b vyčkávavý odstup, c vôľa k službe, d sprostredkovanie, e erotická sexualita, f osvietená moc, g kritický pesimizmus, h náhlym skokom, i sebaobetovanie. Názor: ^ vojenstvo, pioniersky duch, _ romantická túžba, ` túžba po vedomostiach a vzdelaní, a zanechať po sebe stopu, b pohŕdavé ovládanie, c rozumový základ, d puto s "ty", e in- 38 dividuácia, f viera v stvoriteľa, g základná úzkosť, h metafyzika, i charita. Utváranie poriadku: ^ revolúcia,_istota, `spoločenstvo rozhovoru, a pestovanie tradície, bregentstvo, c bezpečné ohraničenie, d pokroková tradícia, e zub za zub, fvyššie poslanie, g dodržovanie princípov, h potreba človeka, i súlad so svetom. Náboženstvo: ^ sebaobetovanie, _ láska k blížnemu, ` šíriť evanjeliu m, a späť k počiatkom, b uctievanie slnka, c zrodenie z panny, d byť zasvätený, e vzbura, f dosky zákona, g satan ako druhý boh, h nanebevzatie, i zmŕtvychvstanie. Cnosť: ^ sila vôle, bojovná odvaha, _ ochota k odovzdanosti, ` dobrá schopnosť myslenia, a húževnatosť, b stáť za podriadenými, c usilovnosť, spoľahlivosť, d mravnosť, takt, e vášnivé nasadenie, f odvaha viery, g spytovanie svedomia, h bdelosť, i zrieknutie sa všetkého. Nebezpečie: ^ hnev, hádavosť, _ emocionálne rozplývanie sa, ` ukecanosť, a prehnaná pracovitosť, b chorobná túžba po sláve, c malichernosť, dsnobizmus, e domýšľavosť, f vnútorná pýcha, g stuhnutie, h šaškovstvo, i sebaľútosť. Chyba: ^ zúrivosť, amok, _ nevernosť, ` nestálosť, nesústredenosť, a precitlivelé zábrany, b nepoučiteľnosť, c smrteľná závisť, d márnomyseľná povrchnosť, e sebastravovanie, f urazená pýcha, g chlad, h zaslepenosť, i náruživosť. Charakter: ^ dôstojník, _ románová hrdinka, ` žurnalista, a tvorca, básnik, b vládca, cisár, c úradník, d diplomat, e podivín, f prorok, g skúmajúci, h darca ideí, vtipkár, i kňaz, spovedník. Tendencia v povolaní: ^ podnikateľ, tyran, iniciátor, _ statkárka, salónna dáma, ` agent, hotelový portier, mím, a matka, hostinská, žena v domácnosti, poradca, b šéf, kancelár, c účtovník, pobočník, d politik, umelec, kurtizána, e vynálezca, psychológ, poháňač, f športovec, amazonka, učiteľ, g mysliteľ, mních, šplhúň, h astronóm, astronaut, klaun, i lekár, telepat, žobrák. Konečný cieľ: ^ nadčlovek, _ milujúci, ` človek rozumu, a matka sveta, b hrdina eposu, c pokoj, poriadok, d kráľovná, e nenahraditeľnosť, f múdrosť, g poznanie, h porozumieť onomu svetu, i rozplynutie vo všehomíre. Mocenský princíp: ^ absolutizmus, _ uspokojenie citu, ` vláda myslenia, a právo na život, b autoritatívne právo, c na základe výkonu, d vyrovnávanie prostredia, e sebaurčenie, fzákony náuky, g zákony času, h sily prekračujúce hranice, i božské právo. Bernd A. Mertz ^ baran, _ býk, ` blíženci, a rak, b lev, c panna Sextil (60°) nazveme “šarmantný súlad”. Znamená vzájomné dopĺňanie síl. Zodpovedá Venuši a nápĺňa sa citom. Pri kvadratúre (90°) sa sily krížia a nastáva “iskrenie”. Zodpovedá Marsu a rieši sa disciplínou vôle. Trigon (120°) znamená “trvalú vzájomnú podporu a rozvoj”, zodpovedá Jupiteru. Treba ho využiť usilovnou prácou, ak nemá výjsť nazmar. Kvinkunx (150°) naznačuje skúšky životného plánu; zodpovedá Neptúnu, rieši sa podvedome alebo pomocou snov. Opozícia (180°) znamená “spájanie protikladov” s cieľom vyššej syntézy, zodpovedá Saturnu; prekonáva sa vytrvalosťou, vernosťou v prekonávaní prekážok, sústredenosťou, duchovným prehĺbením. Neexistujú dobré a zlé aspekty, tak ako neexistujú dobré a zlé planéty. Povedať, že niektoré planéty sú zlé a iné dobré znamená asi toľko, ako povedať že nedeľa je dobrý deň, lebo sa nepracuje, a pondelok je zlý deň, lebo človek musí do práce. Je to hodnotenie iba z hľadiska krátkozrakých ľudských želaní. V skutočnosti však jedno bez druhého nemôže byť. V súvislosti s aspektami sa astrológom adresuje táto otázka: “Prečo práve násobky 30° spôsobujú také veľké zmeny v pôsobení planét, keď všetky známe polia pri takýchto konfiguráciách také zmeny nevykazujú?” Dalo by sa ľahko odpovedať, že ak elektromagnetické pole, ktoré sa skladá zo štyroch pólov elektrického a magnetického poľa, vykazuje maximálne výchylky pri 90° a 180°, tak potom zvieratníkové pole, ktoré sa skladá z dvanástich pólov, musí vykazovať maximálne výchylky každých 30°; lebo každých 30° sa planéta dostáva do pravého uhlu s jedným znamením. A pre tých, čo lepšie chápu veci citom ako cez matematické vzorce, je Kde dostať Sophiu Bratislava: Ariadna, Ružinovská 28; Art Fórum, Kozia 20; , Cultus, Nevädzová 4; Centrum rozvoja človeka, Kominárska 1; Gardenia, Jasovská ul.; Blankyt, Orientálna čajovňa, Obchodná ul.; Salmon, Krížna 13; Čajovňa, Remeselnícka 11; Fytomedia, Zelená ul.; Banská Bystrica: CV- Relax, Partizánska 85; Fortberia, Kapitulská 15; Dubnica nad Váhom: Klub Aquamarín; Kanianka: Kvetinárstvo Ľ. Ďurfina Košice: Neko- tu takéto vysvetlenie: Dve planéty, ktoré spolu zvierajú trigon, zlievajú vyžarovania dvoch znamení, ktoré sa zachvievajú v rovnakom živle: oheň s ohňom, zem so zemou, vzduch so vzduchom a vodu s vodou. Preto “vzájomná podpora”. Dve planéty, ktoré zvierajú sextil, spájajú buď ohnivé znamenie so vzdušným alebo zemské s vodným. Tak, ako sa rieky ticho objímajú so svojimi korytami; ako ohník sa tým veselšie rozhorí, čím sviežejší vetrík zafúka, tak pekne sa majú k sebe tieto dva živly, keď pôsobia vedľa seba. Preto “šarmantný súlad”. Kvadratúra spája ohnivé s vodným a zemským, alebo vzdušné s vodným a zemským - čiže živly opačných polarít. Voda prská a drevo praská pri styku s ohňom a vzduch dvíha zem s vodou do púštnych smrští a divokých vlnobití. Preto “iskrenie”. A pri opozícii stoja oheň so vzduchom, zem s vodou jeden proti druhému. Voda musí sústrediť svoje sily, aby prekonala hrádze a oheň aby sa nenechal zahasiť vetrom. Preto “spojenie prekonaním prekážky”. Ani jedna z naznačených úvah pravda nie dostatočným vysvetlením, prečo v jemnohmotnosti platia také a nie iné zákonitosti. Zodiakálne pole má úplne inú povahu ako hrubohmotné fyzikálne polia. V každom znamení sa napríklad odráža znova celý zverokruh, čo sa o magnetickom poli povedať nedá.6 Rovnako dobre by sa astrológ mohol opýtať fyzika: “A prečo sa magnetické pole nechová ako zvieratník?” A nikto by nevedel odpovedať. Ani fyzik nevie povedať, prečo sa gravitačné alebo iné pole správa tak, ako sa správa; prečo predmety nepadajú napríklad nahor alebo v tridsaťstupňovom uhle doľava. Môže povedať len toľko, že je to tak. Žiadať od astrológie v tomto smere viac ako od fyziky je nespravodlivé. Zvieratník má fraktalovú štruktúru. nečno, tr. SNP 57; Levice: Kníhkupectvo P. Herka, Štefánikova 1 OS-Pokrok; Levoča: Vegetarián s r.o., Uhoľná 3; Lučenec: Phoenix, Petofiho 2; Martin: Čajovnička, Škultétyho 4; Disting, s r.o., Červenej Armády 6; Nitra: Viera, Mostná 15; Rema, Ľ.Okánika 2/114; Bonsai; Piešťany: Mystik-M, Dominová promenáda 3617/16-F; Poprad: New Age, nám. sv. Egídia 104; Považská Bystrica: Sezam, M. R. Štefánika 15; Prešov: Mandala, Hlavná 91; Sabinov: 6 d váhy, e škorpión, f strelec, g kozoroh, h vodnár, i ryby Otázniky nad astrológiou Horoskop zrodenia Základným predpokladom astrológie je, že postavenie hviezd na nebi v okamihu narodenia udáva základnú tému života. Vyjadruje hlavný osudový konflikt narodeného; sily, ktorým bude čeliť; sily, ktoré mu budú pomáhať a jeho životnú úlohu. Otázka: Ako môže mať okamih narodenia taký rozhodujúci vplyv na celý ďalší pozemský život? Je to spravodlivé, aby človek s niečím celý život zápasil len preto, že sa nenarodil o pol hodinu skôr alebo neskôr? Tieto otázky vyplývajú z nesprávnej predstavy, že okamih narodenia je náhodný a nezávisí od narodeného. Keby sa ľudia rodili na základe náhodných faktorov a keby životná úloha mala byť pre každého z nás rovnaká, bolo by to vskutku nespravodlivé, nezmyselné a kruté. Jeden by sa nešťastnou náhodou narodil v chudobnej rodine s mentálnou vadou a druhý naopak bez vlastného pričinenia zdravý a bohatý. A od týchto dvoch, ktorí začínali s úplne inými duševnými vlohami a v nerovnakých podmienkach by sme nakoniec požadovali, aby splnili rovnako náročnú úlohu? V skutočnosti sa človek na svoj život pripravuje už dlhý čas pred narodením. A podľa stupňa svojho vedomia sa na tvorbe svojho životného plánu aj vedome zúčastňuje. Postupne zostupuje planetárnymi sférami smerom k Zemi. Najvzdialenejšie, najpomalšie planéty v najvyššej sfére kladú osnovu, uholné kamene jeho nadchádzajúceho života; menšie, rýchlejšie planéty ju v nižších sférach dokresľujú. Nakoniec zastane na samotnom Knihy-Gramo, nám. Slobody 57; Šaľa: H-K Librex, Hlavná 4/45; Veľký Krtíš: Lucia, SNP 33; Zlaté Moravce: Kníhkupectvo Joe; Zvolen: Leštáchovo kníhkupectvo; Žilina: Óm, Horný val 20; Brno: Ženíškovo knihkupectví, Kvetinárska 1; Frýdek-Místek: Hledání, Hluboká 64; Havířov: CV-Relax, Vardasova 3; Cheb: Božena Cekovová, Mánesova 36; Praha: Mandala; Pragma, Vězenská 3; Přerov: Kniha Vlček, Kratochvílova 8; 39 prahu pozemského sveta - vo sfére Luny. Tá je zodpovedná za inkarnáciu. Tu si “vyberie” rodičov, tzn. jeho duša pocíti príbuznosť s tým, čo sa ideálne-duševne odohráva medzi nejakou dvojicou na zemi, v dobrom aj zlom, a to ju pritiahne. Tým sa stane, že sa narodí v prostredí, ktoré predstavuje najvhodnejšie podmienky z hľadiska jeho životného plánu. Proces spájania duše s telom trvá počas celého tehotenstva a vyvrcholí narodením. Narodenie je určitý vrcholný moment osamostatnenia. Podobne ako plod, ktorý celú sezónu zreje na strome, v jeden deň dozrie a zo stromu spadne. Toto osamostatnenie, vstup do nového sveta, sa môže odohrať len v jednej jedinej chvíli: vo chvíli, keď konfigurácia makrokozmu je v súlade s konfiguráciou mikrokozmu (duševného sveta človeka). V takej chvíli, keď postavenie planét presne vyjadruje konfiguráciu duševných síl človeka, otvárajú sa pre neho rezonančné brány alebo kanály, ktorými môže jeho duša “pretiecť” do tohto sveta a definitívne sa s ním spojiť. Teda nie postavenie hviezd predurčuje človeka, ale človek si volí chvíľu, v ktorej je postavenie hviezd také, aby sa mohol narodiť. Preto horoskop je obrazom ľudskej duše lebo je to moment, v ktorom nebeská klenba práve vyjadrovala konfiguráciu jeho duševných síl. Na takú chvíľu čakal možno aj storočia. Pred narodením mu je však cez duševný zrak previazaná šatka, alebo, ako hovorí Platón, musí sa napiť z rieky zabudnutia. Keby vedel kedy a ktoré osudové skúšky ho čakajú, stratili by zmysel. Horoskopy zrodenia sa robia nielen ľuďom, ale čomukoľvek, čo sa “rodí”: teda aj krajinám, inštitúciám, udalostiam, veciam alebo aj myšlienkam, ktoré sa zrodili v určitom okamihu. Napríklad: skupina osôb A, B, C, D, E, F, G chce založiť firmu. V jeden októbrový večer sa zídu, definitívne sa dohodnú na tom, čo chcú, podajú si ruky, štrngnú šampanským a firma je založená. O 8.00 večer. Horoskop tohto okamihu vyjadruje “dušu” tejto firmy: jej vlohy, schopnosti, oblasti, v ktorých môže byť úspešná a v ktorých nie; atmosféru a vzťahy tak vo vnútri firmy ako aj navonok. 40 Napríklad: firma má skvele ožiarený ascendent na 22° ` , bude teda navonok zaujímať význačné postavenie vo svojom odbore. Má však aj Saturna v strede nebies na 23° h, čo znamená, že vážnosť a úctu si vydobyje až po prekonaní veľkých prekážok v neskoršom období svojej existencie. A to znie ľudskému uchu ešte neuveriteľnejšie: Musí tá úbohá firma bojovať s prekážkami len preto, že si jej zakladatelia štrngli práve o ôsmej!? No práve na tomto absurdne znejúcom príklade pochopíme, aké je toto dianie úžasne prirodzené: Keď totiž porovnáte horoskop firmy s horoskopmi jej zakladajúcich členov, prídete na to, že jednotlivé vlohy, schopnosti, prvky v horoskope firmy nie sú nič iné ako duševné roly, ktoré na seba vzali zakladajúci členovia. Napríklad pri pohľade na horoskop pána A zistíte, že pán A má Jupitera v X. dome na 22° ` - na tom istom mieste oblohy, kde má firma ascendent. Teda Jupiter pána A je tým ascendentom firmy! Sú to jeho pracovné úspechy, ktoré vytvárajú osobnosť, “image” firmy. Pán A totiž v ten večer vzal na seba úlohu firmu reprezentovať a robiť predsedu! A kto je tým Saturnom v strede nebies na 22° h? Zistíte, že je to pán B, ktorý má na 22° h Marsa v dome pracovných vzťahov. Pán B je taký, že sa s ním ťažko spolupracuje. Teda je to pán B, ktorého energickosť síce môže pomôcť firme nahor, ale zároveň vytvára aj napätie, problémy v pracovnom kolektíve, ktoré sú firme na prekážku. Vo svojom šiestom dome, ktorý reprezentuje pracovný kolektív, má firma Mars, Merkúr, Pluto a Dračiu hlavu. Dračia hlava sa prekrýva s Merkúrom na ascendente panej C: pretože pani C sľúbila prispieť do pracovného tímu svojou umeleckou zručnosťou. Ďalšie úlohy v 6. dome na seba vzali pán D a E - každý so svojou špecifickou schopnosťou. Pán F má Jupitera v 9. dome a živo sa zaujíma o veci firmy. Jeho Jupiter má podobu Venuše - malého šťastia - v dome priateľov firmy. Vládcom domu financií firmy je Luna. Luna stojí na 26° b. Je to pani G, ktorá má na 26° b roh svojho domu peňazí a na ňom “veľké šťastie” - dobre ožiareného Jupitera. To znamená, že pani G je mecenášom firmy. A odkiaľ je tento Jupiter dobre ožiarený? Je ožiarený Neptúnom a Neptún je u pani G vládcom domu dedičstva, v ktorom má pani G veľmi kladný prvok dračiu hlavu. A skutočne: je to otec pani G, ktorý reštituoval a poskytol firme k dispozícii nejaké prostriedky. Vidíte teda, že osud firmy nie je zapríčinený nijakým zázračným, ale naprosto prirodzeným spôsobom. Duša firmy vznikla tým, že členovia sľúbili poskytnúť niektoré svoje duševné schopnosti v prospech firmy. Založenie sa ťahalo už trištvrte roka, no stále ktosi chýbal alebo čosi nebolo doriešené. Až v ten večer bolo všetko v poriadku a každý bol spokojný so svojou rolou. Je predurčené, že firma bude mať ťažkosti kvôli svojmu “Saturnovi”, za ktorým sa skrýva “Mars” pána B? Ak sa charakter pána B nezmení, tak áno. Je to nespravodlivé? Nie. Pri založení s prijatím pána B predsa všetci súhlasili! Predurčené, či sľúbené je však iba toľko, že duševná zložka “Mars” pána B zohráva vo firme duševnú rolu “Saturn”. Ak sa pánovi B podarí zvládnuť svojho Marsa - svoju výbušnú hádavosť - premení sa na pracovitosť, vytrvalosť, odvahu - a vtedy aj firemný Saturn vezme na seba svoju pozitívnu podobu a zabezpečí firme veľkú vážnosť. Založenie firmy sa teda odkladalo až do chvíle, kedy u zúčastnených osôb neboli v činnosti také duševné sily, ktoré do seba harmonicky zapadli vzhľadom na zamýšľaný cieľ. Na to si potom štrngli a všetko tam vyslovené aj nevyslovené potom pociťovali ako záväzok platný po celý čas existencie firmy. Práve tak aj človek zbiera svoje duševné sily do podniku zvaného “život”, čaká na svoje narodenie a nemá právo sa sťažovať na svoj horoskop lebo pred narodením so svojím životným plánom súhlasil! Tranzity. Dá sa astrológia štatisticky dokáza•? Postavenie hviezd pri narodení tvorí tzv. koreňový horoskop (radix). bude, ak to urobí nejaký počítač, ktorý nič necíti a pracuje len s hmatateľnými faktami. A počítač (alebo počítačovo mysliaci človek) vám urobí niečo takéto: Vyberie desať ľudí. Pozrie, kedy bol Mars v ich horoskope disharmicky ožiarený. A potom si nechá poslať doklady z policajnej stanice, či sa v tom čase títo ľudia dopustili nejakých výtržností. Výsledok: jeden z tých desiatich sa skutočne pobil - s revízorom v električke. Ale to je všetko. No tak vidíte, povedia vám, astrológia nemá žiaden objektívny základ, nič sa nenameralo; keby mala, želkou, takže to v ten večer počuli aj susedia. Jeden mal v tom čase srdcovú príhodu. A s tromi sa v tom čase nestalo nič zvláštne. Jeden vtedy akurát vo dne v noci sústredene pracoval; a ďalší bol na športovej súťaži, kde vyhral tretie miesto. Tieto udalosti nemajú navonok, hmotne nič spoločné. Je nemožné, aby počítač odhalil medzi nimi nejakú súvislosť! Ale ak ste človek, ak máte srdce, tušíte, ba rozumiete veľmi dobre, čo mali spoločné - majú spoločnú náladu, spôsob duševného prežívania! Rozumiete? U každého z tých desiatich - a to bez výnimky pôsobila v tom čase jedna a tá istá sila - marsický princíp. Ale každý ju dokázal zužitkovať len podľa svojej duchovnej úrovne. Mars vo svojej rýdzej podobe znamená vôľu, energiu, činorodosť. Inak sa mení na agresiu, ničivú energiu neužitočnej negácie. Všetci desiati boli postavení do konfliktnej situácie. Ale iba dvaja dokázali podnety z toho vyplývajúce preOtázka: Ak sa pri tranmeniť na užitočnú tvorbu. zitoch Marsa ľudia vždy Ôsmi reagovali negáciou. Z dopúšťajú násilností, netoho šiesti svoju negáciu zadalo by sa to štatisticky domerali na vonkajší svet. kázať? Dvaja, pretože pochopili, že Astrológia je veda o jemnie svet je príčinou ich životnohmotných kozmických ného postavenia, obrátili prúdoch, ktoré na hrubosvoj hnev sami proti sebe. hmotný svet vplývajú len neJeden dostal infarkt a druhý priamo - vždy cez živé bytossa zožieral potichu pre seti:človeka, zvieratá alebo ba. Z tých šiestich dvaja prírodné živly. Ak si niekto Gustave Doré: sféra Slnka. Ilustrácia k Danteho najprimitívnejší si nevedeli tento rozdiel jasne neuvedo- Božskej komédii, raj XII, 19-21. vyliať zlosť inak, ako fyzicmí a snaží sa robiť štatistiku ky. Štyria boli “inteligenti” len nejakým mechanickým sčítavaním tak by sa ju predsa už dávno podarilo a preto zasadili svojim protivníkom hrubohmotných javov, je z toho zmä- dokázať. rany pod pás inteligentnejším a účintený a zdá sa mu, že to nevychádza. Vy sa však nenecháte odradiť a pá- nejším spôsobom. Všetci desiati boli Ilustrujme to na príklade. Pred- trate ďalej, pretože vaša túžba po poz- svojím spôsobom nahnevaní; všetci si stavte si, že s vaším úmyslom prídete naní je oveľa, oveľa väčšia. Pri rozho- povedali “veď ja vám ukážem!”. Ale na vedecký ústav. Povedia vám: Áno, voroch v miestnej krčme ešte zistíte, len dvoch to podnietilo, aby tým druv minulosti ľudia verili, že pod vply- že jeden z tých desiatich sa vtedy nad hým ukázali svojou vlastnou prácou, vom Marsa vznikajú vojny a podob- ránom vracal opitý z krčmy a zdemo- výkonom, sebazdokonalením. ne. Ale to je nezmysel. Prečo by to loval telefónny automat na námestí. Pravdaže je dnes pri tranzitoch Martak malo byť? Ostatní sa už naozaj žiadnej výtrž- sa menej mŕtvych, ako v minulosti. A vy porozprávate svoj príbeh s nosti nedopustili. No štyria mali slov- Kedysi ľudia riešili nepriateľstvá súJanom D. Dobre, povedia, lenže jeden nú roztržku: jeden sa pohádal s kole- bojmi, vojnovými ťaženiami a pod. príklad je málo. Môže to byť náhoda. gom na pracovnej schôdzi; druhý si Dnes sa vedú papierové vojny, šermuPotrebujeme štatistickú vzorku. A do- vylial v ten deň zlosť na sekretárke; je sa heslami a nepriateľom sa zasakázateľné fakty na papieri, žiadne tretí napísal anonymný list na svojho dzujú zdrcujúce údery podpisovaním “pocity” a “tušenia”. Úplne najlepšie nepriateľa; a štvrtý sa pohádal s man- rozličných dokumentov. Planéty sa však po narodení pohybujú zverokruhom ďalej a dostávajú sa do rozličných uhlov a polôh vo vzťahu k planétam v radixe. Tieto prechody (tranzity) planét neprinášajú zásadne nič nové, čo v základnej téme zrodenia už nie je obsiahnuté, no určujú čas, kedy majú jednotlivé tendencie možnosť sa naplniť. Príklad: Jano D., ktorého osobne poznáte, má Marsa na 8° ^. Z tabuliek viete, že 10. apríla bude Mars na 8° ^, teda na tom istom mieste, ako pri Janovom narodení (t.j. tranzitujúci Mars sa dostane do konjunkcie s radixovým Marsom v Janovom horoskope). V astrologickej literatúre vyčítate, že táto konštelácia je disharmonická. Prejaví sa konfliktami, násilnosťami. Z toho, že Janov Mars je v 5. dome sa dá tušiť, v ktorej oblasti násilnosti hrozia. 5. dom je domom priateľstiev, lások, zábav. A skutočne: v sobotu, tri dni pred exaktnou konkunkciou je v dedine svadba. Jano sa na tej svadbe zapletie do bitky. 41 Ak máme porozumieť, prečo astrológia v minulosti zohrávala úplne inú, oveľa významnejšiu úlohu ako dnes, treba si uvedomiť, že konštitúcia ľudskej duše v rôznych historických epochách bola rôzna. Spôsob, akým boli vtedy ľudia spätí s kozmom, bol iný; a aj úlohy, ktoré stáli pred ľudskou rasou, neboli celkom tie isté. Prvé tri poatlantské kultúry - indická, perzská a egyptská - pracovali predovšetkým na zdokonalení prvých troch tiel - fyzického, éterického a astrálneho. Napríklad v Egypte prechádzala ohniskom vedomého prežívania hlavne astralita a pocitová duša. Preto egyptská kultúra je taká imaginatívna, sugestívna, obrazná. Uprostred árijskej epochy, v čase grécko-rímskej kultúry, bol vývoj uvedených troch tiel zavŕšený. Tu vyvstala pred ľudstvom jeho vlastná úloha, na ktorú sa dovtedy len pripravovalo: premeniť (transmutovať) dolné tri hmotné telá na tri telá duchovné. Uprostred rímskej kultúry to bol Ježiš, ktorý prekliesnil cestu a uskutočnil príklad, ako premieňať dolné v horné: ako zvíťaziť nad svojou nižšou prirodzenosťou, ukrižovať ju a vstať v oslávenom tele; ako zomrieť a znovu sa narodiť z ducha. Odvtedy viac ako inokedy sa stáva úlohou človeka nie pod- Má zmysel vybera• si partnera pod¾a horoskopu? Historický rozmer astrológie Cieľom života Egypťana bolo spoluprežívať rytmy kozmu, byť s nimi v súlade, byť do nich bezo zvyšku začlenený. Vlastná, samostatná slobodná vôľa sa v tom čase prejavovala v o niečo obmedzenejšej miere, než v neskorších obdobiach. Preto astrológia hrala primárnu úlohu. V tom čase by nikoho nenapadlo začať stavať dom, vydať sa na cestu alebo vydávať dcéry bez toho, aby sa poradil s hviezdopravcom. Bol by to aj nerozum, keby o to nedbali. Astrálne telo v tom čase zohrávalo oveľa rozhodujúcejšiu úlohu; a do tej miery, do akej je človek vo vleku svojho astrálneho (hviezdneho) tela, alebo nižších tiel vôbec, je zároveň vo vleku hviezd, vo vleku osudu. Ak teda v tom medenom veku ľudstva astrálne telá nejakého Egypťana a Egypťanky do seba zapadali ako kľúč do zámky, keď si boli takto hviezdami určení, že ich duše súzneli ako jeden harmonický akord, pociťovali k sebe takú mocnú príťažlivosť, že by sa im jeden bez druhého nechcelo žiť. Tým bola vec jasná a mohla sa viac-menej uzavrieť; lebo vtedy neboli v hre až také významné sily, ktoré by takú sympatiu ešte mohli skomplikovať; a naopak, ak boli astrálne telá naladené disharmonicky, sotva by tú antipatiu niečo mohlo prekonať - lebo aj rozumová vypočítavosť, aj vyššie duchovné telá mali byť rozpečatené a prevzať dominantnú rolu až v neskorších obdobiach. 42 liehať astrálnym silám, ale nad nimi prevziať vládu a premieňať ich; nie riadiť sa svojím osudom, ale riadiť svoj osud; teda využiť aj zlý osud na duchovný rast. V Indii ešte donedávna zvykli rodičia vyberať deťom partnera podľa horoskopu a postaviť mladých pred hotovú vec. Neraz už pri narodení dieťaťa bola vec medzi rodičmi uzavretá a otcovia si buchli do dlane. To je dané sčasti tým, že v Indii dodnes ešte visí vo vzduchu oná duševná atmosféra spred mnohých tisícročí. Ale dnes - a tobôž uprostred Európy - prideľovať partnerov podľa horoskopu by bola nevýslovná krutosť a nezmysel. Dívajúc sa na horoskop totiž vyberáte astrálne telo, ktoré sa hodí k vášmu astrálnemu telu - nie človeka, ktorý sa hodí k vám. Vaše dolné telá, telá vášní sa snáď budú priťahovať, ale vaše duchovné bytosti si možno budú cudzie. A pre ducha je ponižujúce, aby otročil nižšej zložke. Človek sa znenáhla mení na cieľavedomú, slobodnú duchovnú bytosť. Ak má byť vzťah založený na tom najvyššom v človeku, a nie na tom nižšom alebo najnižšom, musí byť odteraz rozhodujúce len jedno: aby muž a žena mali spoločný cieľ v Duchu! Ostatné potom ide až v druhom a treťom rade. Horoskop vyberá človeka, ktorý vás svojím duševným vybavením doplňuje. Keď máte nejaký cieľ a máte aj časť nástrojov na jeho uskutočnenie, dáte sa samozrejme dohromady s človekom, ktorý má tie chýbajúce nástroje a spolu máte všetko, čo treba. Lenže v prvom rade sa teraz musíte dívať, či ten človek vôbec má ten istý cieľ, ako vy. Inak sa stane, že má tú správnu duševnú výbavu, ale zamýšľa s ňou spraviť niečo úplne iné ako vy. Vy možno zamýšľate poctivo pracovať - a on založiť kriminálnu organizáciu. Keď sa takíto dvaja kvôli svojim nižším telám nevedia od seba odtrhnúť, spôsobujú si veľké komplikácie. Preto úloha astrológie sa odteraz mení. Horoskop nemá určovať, ktorého partnera si vyberiete. Ale keď si ho vyberiete, akú máte vo vzťahu k nemu splniť úlohu - a to aj keby bola čertovsky ťažká. Ak sa vaše sily zlievajú v pravých uhloch, budete si tvrdými brúsnymi kameňmi. Ale vaša odmena na nebesiach bude o to väčšia. Cirkev nikdy nebola proti astrológii; ale proti tomu, že astrológovia, ktorí pracovali starým spôsobom, boli brzdou duchovného pokroku. To však neznamená, že by nejaké prírodné zákony, ktoré dovtedy pôsobili, odrazu prestali platiť. Vo všetkých svetoch panuje jeden Zákon a ten sa od vekov na veky nezmení, lebo je dokonalý. Snažiť sa držať ľudí v nevedomosti o nejakých zákonoch, ktoré Boh vložil do stvorenia, by bolo vskutku rúhaním. Sv. Tomáš Akvinský sa o astrológii vyjadril ako o “vede nanajvýš presnej, ktorá je veľkolepým dôkazom Božej dokonalosti”. Kresťan, ktorý začujúc niečo o astrológii hneď dvíha prst a varuje pred Satanom a “New Age”, nepozná svoje vlastné náboženstvo. Poriadok nebeských sfér je neoddeliteľnou súčasťou scholastiky, ktorá - v popredí s dielami Tomáša Akvinského - je stále ešte oficiálnym základom katolíckej vierouky. Horoskop ukazuje konfiguráciu duševných síl, ktoré sa rinú ľudskou dušou v určitom časovom okamihu. Ale to, ako ich ľudský duch zužitkuje, záleží od neho! Otázka: Nedal by sa štatisticky dokázať aspoň opačný vzťah: že keď sa už niekto pobije, jeho Mars je vždy zle ožiarený? Aj pri tomto spôsobe narazíte na ten istý problém. Povedzme, že by sme sa chceli presvedčiť, či všetci ženíchovia a nevesty mali v deň svadby priaznivo ožiarený dom manželstva. Na magistráte zistíme dátumy desiatich svadieb a pozrieme sa do horoskopu novomanželov. Mnohé budú ožiarené skvele. Ale nie všetky. Bude medzi nimi jeden, čo má siedmy dom ožiarený biedne; zato však výborne ožiarený dom povolania. Keď tú vec prepátrate, zistíte, že ide o cudzinku, ktorá sa formálne vydala, aby v dotyčnej krajine získala pracovné povolenie. Hoci navonok to bola svadba, po duševnej stránke to vôbec nebola svadba - ale úspešný obchod! Jedna a tá istá sila má viacero vonkajších prejavov. A naopak: jedna udalosť - napríklad svadba - sa mohla odohrať z veľmi rozličných duševných pohnútok. Ak chce niekto astrológiu štatisticky dokazovať alebo vyvracať, musí si najprv dôkladne ujasniť, s akými zákonitosťami tu má do činenia. Neraz by išlo o to dokázať, že v určitom časovom okamihu bol nejaký človek v určitom duševnom rozpoložení. Ako to spraviť? To je práve to, čo nemôžete urobiť ako suchopárny, chladný vedec! Predstavte si, keby niekto chodil po domoch s tým, že robí štatistiku. Myslíte, že pani, ktorá mu otvorí dvere, mu na opýtanie prezradí, kedy a prečo preplakala celú noc? Vážny žiak astrológie môže začať tak, že si vyberiete 50 horoskopov ľudí, ktorých dobre pozná. No aby ste o ľuďoch vedeli aj niečo viac ako len dátum narodenia a svadby, musia mať k vám takú dôveru a lásku, aby sa vám nebáli zveriť so svojím životom.7 S tým, čo sa stalo, aj s tým, čo sa nestalo ale čo bolo na krajíčku. A keď Toto je univerzálny princíp: len tomu, kto si zaslúži lásku a dôveru, bude odhalené viac. Poznávanie bez súčasného mravného rastu je ako chodenie dokola v labyrinte, v ktorom vám niektoré časti zostanú navždy uzavreté. 7 sa niečo stalo, prečo sa to stalo a ako ten človek prežíval. Navonok podobné udalosti majú pre rôznych ľudí úplne rozličný význam. Pre jedného je smrť strýka osudovou ranou - a pre druhého to nič neznamená, lebo svojho strýka nikdy nepoznal. Jedno začuté slovo alebo zdvihnutie telefónneho slúchadla môže mať na niekoho zdrvujúci účinok, hoci fyzicky sa nedeje nič zvláštne. Jasnozrakom však veľmi dobre vidíte, čo ten človek práve prežíva, podľa farby a pohybu jeho aurických obalov. Ak chcete obísť jasnovidnosť, je to možné, ale musíte vymyslieť dômyselné postupy, pomocou ktorých možno - síce nepriamo ale predsa - objektívne verifikovať duševné stavy; podobne, ako sa to robí v psychológii. V akom zmysle je život èloveka predurèený a v èom spoèíva jeho sloboda? Otázka: Ako človek vôbec príde k tomu, že nejaká “téma”, cieľ jeho života je daný už od narodenia? To nemá žiadnu “slobodu” zmeniť ho, keď sa mu zapáči nejaký iný? Keď si uvedomíme, že základné ciele svojho života si určuje človek sám, vidíme, že snaha vyhnúť sa svojmu životnému plánu je holý nezmysel. Predstavte si človeka, ktorý by desaťročia šetril na to, aby si mohol zaplatiť liečenie v ďalekej krajine. Cestou do tej krajiny by však zabudol, načo tam prišiel. V kúpeloch by už pre neho mali pripravený celodenný harmonogram: ráno vstávať, doobeda taká kúra, poobede onaká atď. A tento človek by sa ohradil, že jemu nikto nebude rozkazovať, že si nenechá obmedzovať osobnú slobodu a hodlá tráviť čas tak, ako to on uzná za vhodné. Po návrate z liečenia si doma spomenie, načo tam bol a bude nešťastný. Uvedomí si, že skutočná sloboda by bola bývala, keby sa bol poctivo liečil a bol už teraz zdravý; lenže on práve premárnil príležitosť získať ju! Otázka: Ak teda existuje nejaký životný plán, ktorý sa musí alebo má naplniť, do akých veľkých detailov sú v ňom predurčené udalosti, ktorým sa človek nemôže vyhnúť? Neexistujú žiadne udalosti, ktorým by sa nedalo vyhnúť. Životný plán nie je plánom hmotných udalostí ale duchovných cieľov. Vysvetlime si to na príklade vzťahu Saturna a Venuše. Saturn je princíp obmedzenia a Venuša lásky. Aké sú životné osudy ľudí, ktorých Saturnské a Venušanské sily sa zlievajú? To nastáva ak je Saturn vo váhach, v siedmom dome, Venuša v Kozorohu alebo aspektovaná Saturnom. V astrologickej literatúre nájdete, že to znamená sklamanie v láske a manželstve, odklad svadby, manželstvo v neskorom veku, málokedy šťastné; starší partner, napr. bohatý vdovec, predčasná smrť alebo choroba partnera, rozvod, celibát. Medzi našimi päťdesiatimi horoskopmi vyhľadáme také, ktoré obsahujú jeden alebo viaceré z uvedených prvkov naraz. Je ich deväť. Je medzi nimi vdova, dve staré dievky, starý mládenec, dvaja rozvedení, mladé dievča, ktoré už viackrát dúfalo, že sa vydá, ale vydaju vždy niečo zabránilo, katolícky kňaz. U jednej osoby je to naopak: má neobyčajne hlboký a pevný manželský vzťah. Na druhej strane je tu 25 ďalších osôb, ktoré majú Venušine záležitosti “príjemne” ožiarené sextilmi rôznych planét: ľahko ponadväzovali známosti, poženili sa a povydávali už v mladom veku a majú “normálne” manželstvo, v ktorom sú “v podstate spokojní”. Otázka: Bolo týchto deväť ľudí osudovo predurčených k tomu, aby mali nešťastné manželstvo alebo zostali sami? Nebolo! Veď “mať nešťastné manželstvo” nie je žiadna úloha! Saturn v konjunkcii s Venušou znamená, že Venušine sily sú podrobené dlhému procesu zrenia. Takému a len takému dlhému, kým dotyčný nesplní svoju úlohu: uskutočniť hĺbku v láske. Rýdza rola Saturna je predsa duševná hĺbka, duchovnosť. Teda vzťah u takého človeka bude buď hlboký, alebo žiadny. To od neho požaduje jeho “Saturn”. Kdekoľvek stojí v horoskope Saturn, požaduje na tom mieste od človeka hĺbku. A kto je tým “Saturnom”, ktorý človeka tak obmedzuje? Prizrite sa bližšie na jednu z tých deviatich osamelých osôb. Možno sa zamilovala tak, že jej láska zatiaľ nemôže byť splnená. Možno kvôli tomu prekonala 43 množstvo prekážok vonku aj vo svojom vnútri. A jej láska je teraz závratne hlboká, bezodná. Treba ju ľutovať? Nie raz mala možnosť nájsť si partnera - a možno väčšiu ako ostatní! Ale to ju ani nenapadne! Samota jej je milšia, sladšia, ako ktorékoľvek z tých “normálnych” manželstiev, ktoré sa jej zdajú plytké a bezvýznamné. Vyvíja sa v nej schopnosť obetovať úplne všetko. A v jej samote je zároveň aj zvláštna krása. A teraz si všimnite druhého mládenca: schyľuje sa k tomu, že sa možno “naplní jeho osud” a ožení sa so staršou ženou. Ako sa to stane? Celkom prirodzene. Mladé, poplašené dievčatá, ktoré sa zaujímajú len o hlúposti, ho nezaujímajú. Nemá si s nimi čo povedať. Ale so ženou, ktorá už má za sebou jedno nešťastné manželstvo a ktorá si bolestne uvedomuje, že v živote sú hlbšie, dôležitejšie hodnoty - s tou si má veľa čo povedať. “Saturn” je zložka jeho duše, ktotrá spôsobuje, že má náročnejšiu predstavu o vzťahu ako ostatní. Takýto človek nie je schopný povrchného manželstva. Čosi v ňom bude také nespokojné, že polovičatý vzťah sa mu vždy rozpadne. A naplní sa jeho osud: rozvod. Osud človeka sa naplní vždy - bez výnimky! Lenže môže sa naplniť v duchovnom, alebo v hmotnom zmysle. Ak bude počúvať hlas svojej duše, ak bude bytosťou duchovnou, ak pochopí svoju úlohu a začne ju vedome plniť - jeho osud sa naplní duchovne: dostane "starú" ženu. Lenže duchovne stará znamená - múdra! Nájde sa s múdrou, vernou a hlbokou bytosťou, ktorá má rovnakú predstavu o láske ako on. V tej chvíli sa mu to najväčšie nešťastie - Hladolet v siedmom dome - premení na to najväčšie šťastie s najpevnejšími základmi. Ak nebude duchovne-vedomou ale len hmotne žijúcou, inštinktívnou bytosťou, jeho osud sa naplní hmotne: dostane fyzicky starú ženu. A ak svoju úlohu nebude plniť vôbec, ak sa bude pokúšať o niečo opačné, o povrchné vzťahy, bude musieť jeho saturnská energia klesnúť do tých najhrubších hmotných foriem, aby mu tentoraz dala jeho úlohu najavo zvonka, násilím: telesná vada, kožná choroba, nízke sociálne postavenie jedného z partnerov, čokoľvek. Niekto sa opýta: 44 Ako môže mať Saturn v siedmom dome toľko rozličných významov, ktoré nemajú nič spoločné? Majú spoločnú jednu jednoduchú vec: prekážky medzi partnermi, ktoré robia vzťah nemožným, pokiaľ sa neprehĺbi. Povrchný vzťah, aký by si ktokoľvek druhý mohol dovoliť, si človek s konjunkciou Saturna a Venuše dovoliť nemôže. Otázka: Aj telesnú vadu a chorobu si ten človek spôsobí len “nevernosťou svojej duši”? Tu by bolo treba rozobrať a vysvetliť viacero prípadov. Zatiaľ len naznačíme jeden z nich: Existujú deti, ktoré dostávajú astmatické záchvaty alebo trpia chorobami, ktoré majú zdanlivo čisto fyziologický, telesný základ. Lekári sú bezmocní a nič nepomáha. Až psychológ príde na to, že tieto deti dostávajú záchvaty vždy vtedy, keď to ich podvedomie "plánuje": keď nechcú ísť do školy, keď chcú aby im počas choroby bola znova venovaná taká pozornosť, starostlivosť a láskavosť, akej sa im inak nedostáva a pod. Otázka: Aj moja manželka ochorie len preto, aby naplnila môj osud? Ako k tomu chudera príde? Vaša manželka neochorie kvôli vám, ale kvôli niečomu, čo je čisto jej záležitosťou. Avšak Prozreteľnosť využíva túto príležitosť zároveň na naplnenie osudov ľudí, ktorí sú s ňou zviazaní. Keby ste sa vzmužili a robili to, čo máte, ona by možno vo svojej veci urobila to isté, a obaja by ste sa chorobe vyhli. Duševné svety manželov sú zreťazené; zreťazili ich keď si na svadbe vymieňali obrúčky. Iný príklad: Pán F má v horoskope najobávanejšiu astrologickú konšteláciu: exaktnú opozíciu Marsa a Saturna. Mars je v dvanástom dome - dome opustenosti - a v rybách. To znamená “smrť vo väzení, na opustenom mieste, možno samovraždou”. Pretože ryby sú pasívne, ženské znamenie, pán F si svoj osud nespôsobí bezprostredne sám, ale skôr vytrpí od druhých. Skutočne: Pána F udali ako špióna a dostal sa v päťdesiatych rokoch do uránových baní. Bol na pokraji zúfalstva a smrti. Zoči-voči smrti sa prepracoval k poznaniu, ktoré ho úplne zmenilo. Prešiel “mystickou smrťou” - čiže zasvätením! A v tej chvíli sa mu ten najstrašnejší osud zmenil na to najcennejšie, čo môže človek v živote získať: duchovné znovuzrodenie! V opačnom prípade by pán F zomrel fyzicky. Osud sa vždy naplní. Avšak osud je jedna prekrásna úloha, len keď ju správne pochopíme. Neexistujú osudy so zlými scenármi - ale len osudy zle zahraté! Otázka: Musel pán F bezpodmienečne do väzenia? Nemusel. Jeho úloha znela: “smrť na opustenom mieste”. Keby bol išiel povedzme do kláštora, a prešiel tam mystickou smrťou a znovuzrodením, keby tam dokázal dospieť k tomu istému poznaniu ako vo väzení, nemusel by do väzenia. Preèo sa predpovede plnia? To, čo je napísané v astrologickej literatúre, je odpozorované zo skúsenosti na veľkom počte ľudí: vyjadruje to priemernú úroveň vedomia más v určitom období. Človek, ktorý sa vyšvihne nad túto priemernú úroveň vedomia, povedzme, že sa dá na duchovnú cestu, sa tomuto priemernému obrazu vymyká. Planetárne sily majú na neho úplne iné účinky. Tzv. ničivé konštelácie, ktoré na masy pôsobia rozkladne a demoralizujúco, ho stimulujú k veľkej vnútornej aktivite a tvorbe. Väčšina ľudí však odmieta akúkoľvek prácu na svojom vedomí. Držia sa hesla: “Človek je už raz taký, aký je a hotovo.” Takýchto ľudí nie je ťažké predpovedať, pretože s ich vedomím môžete počítať ako s konštantou. Nejaká dostatočne senzibilná osoba, nepreťažená rozumovými záležitosťami, napríklad potulná cigánka, intuitívne vníma astrálne obrazy, ktoré si človek svojou každodennou duševnou činnosťou okolo seba vytvoril. Vyciťuje, že sa “vznášajú” okolo neho a že ho “čakajú”. Kedy budú mať možnosť sa naplniť, o tom rozhoduje rytmus planét. Pravdepodobnosť, že sa duševný svet tohoto človeka dovtedy zmení, je minimálna, ak ten človek nie je v duchovnom svete aktívny, nie je v ňom seba-vedomou bytosťou schopnou vlastných činov, ale len dieťaťom, ktoré pasívne podlieha vplyvom svojho duševného okolia. pánom svojho osudu, je zmeniť sePlanéty nie sú za nič zodpovedné. Preto sa dá s veľkou istotou povedať, ba; zdokonaliť sa. Kto nedokázal Planéty len otvárajú a zatvárajú že čo ho čaká, sa aj naplní. zmeniť seba, toho “sloboda” je iba karmické brány v určitých rytmoch. Duchovne neprebudený človek prázdnym slovom. Planéty sú ako orloj Prozreteľnosti s prejde inkarnáciou v tele ako spiaci dvanástimi ručičkami, z ktorých niekalebo snívajúci pilot v lietadle. Nie je toré sú rýchle (Luna) a niektoré pomaMôžu za to planéty? ťažké predpovedať, kam lietadlo dolé (Saturn, Pluto). Keď skúmate autonehody alebo letí a dopadne, pokiaľ pilot (ľudský Predstavme si to obrazne asi takduch) spí. No akonáhle sa prebudí a úrazy, prídete na to, že sa odohrávajú to: Od svojho narodenia má človek do vezme riadenie do vlastných rúk, je v dňoch, kedy Mars, Merkúr, Slnko duše zafixovaný systém vibračných všetkým predpovediam kokanálov alebo farebných niec. Od tej chvíle sú aj všetstužiek, rozložených po ceci jasnovidci vedľa. lom obvode zverokruhu. To, že nejaký človek je Keď sa niektorá planéta doduchovne mŕtvy, že nežije, stane na stupeň zverokruhu, poznať podľa toho, že jena ktorom má človek nieho život je predpovedateľktorý duševný kanál, začne ný, mechanický. Napríklad sa energia toho znamenia rio Ferovi môžete s naprostou núť cez astrálne teleso plaistotou predpovedať, že v néty ako cez farebnú čočku nedeľu bude zase sedieť v rovno do toho duševného krčme pri pive s borovičkou, kanálu človeka a aktivuje fajčiť atď. A nemusíte byť ho. Pritom planéta sa spráani jasnovidec. Znamená to, va ako farebný filter, ktorý že Fero je osudovo predurz nálady, farby znamenia, v čený? Fero jednoducho podktorom stojí, prepustí iba lieha svojim sklonom a je neurčitú zložku. schopný zmeniť sa. Keby sa Alebo takto: človek je v vzmužil, keby sa v jeho duduševnom svete ponorený ševnom svete niečo zmenilo, do mora farebných vĺn dupredpoveď by vám odrazu ševných energií, ktoré sa penevyšla, lebo by bol v nederiodicky zdvíhajú a zase kleľu niekde inde. Ale Fero sa sajú. Ak sa v duši nachádza nehodlá meniť. Tvrdí, že pirovnaká farba, tak sa v tom je len toľko, koľko chce, a čase rozochveje, reaguje. že keby nechcel, že môže keTakýmto spôsobom rytdykoľvek prestať. Lenže vy mický pohyb planét vytvávidíte, že si tým už spôsobil ra rezonančné brány, vlnonesmierne životné komplikávody medzi jemnohmotcie a utrpenie a napriek tomu nosťou a hrubohmotnoss tým nedokáže prestať. Karma a sansára nie sú cudzie, orientálne pojmy. ťou, ktorými môže pretiecť Toto však o ľuďoch platí Karma je po slovensky osud a koleso sansáry je koleso karma príslušnej farby a v oveľa väčšej miere, ako sú Štasteny (lat. Fortúny) a bytosti, ktoré pradú, rozvíjajú vybiť sa hrubohmotnou ochotní si pripustiť. Dívate a prestrihávajú vlákna ľudských osudov sú sudičky (gr. udalosťou. sa na ich životy a vidíte, že Moiry). Keď sa takáto vlnová keď Saturn prechádza doNa obrázku: koleso osudu - fortunae rota. Šťastie je brána otvorí, všetko záleží mom priateľstva, rozchádza- dočasné a pominuteľné; človek je raz hore a raz dole, od toho, aké poklady si mejú sa s najlepším priateľom všetkého do času. Hviezdy vládnu bez rodielu všetkým dzitým človek “v nebi” naalebo priateľkou, potom do- a koleso osudu zatočí rovnako s mocným ako s nevoľ- zhromaždil; či ho nejaká mom práce - o oni odchád- níkom. Drevorez z počiatku 16. storočia. karma takej farby očakáva zajú zo zamestnania, domom alebo nie. Ak áno, pretečie manželstva - a oni sa rozvádzajú. Na- nepriaznivo tranzitujú cez priesečníky v ten deň a zasiahne ho hrubohmotne. priek tomu budú rozhodne tvrdiť, že rôznych planét a v hodinách, kedy sa Ak nie, nepriaznivý aspekt prejde bez konajú úplne “slobodne”, z vlastnej k nim pridáva aj Luna. Nie každý deň zvláštnej udalosti. Viaceré nepriaznivé vôle. V skutočnosti iba podliehajú je človek takto nepriaznivo ožiarený, aspekty sa u každého človeka zídu vesvojim sklonom, vášňam, strachom, ale v deň nehody sa u neho obyčajne ľakrát za život. Niektorí vtedy utrpia zhlukne aj niekoľko takýchto aspektov úraz s dlhotrvajúcimi následkami, niezvykom a zlozvykom. Saturn sa nie nadarmo zobrazuje naraz. ktorí sa dajme tomu porežú len doma Otázka: Je Mars alebo Urán pri varení. ako starec s kosou, ktorý všetko berie. Ale berie iba to povrchné, to, čo ne- príčinou autonehody, je za ňu zodOtázka: Je teda človek otrokom obstojí! Jediný spôsob, ako sa stať povedný? svojej vlastnej karmy z minulých 45 životov? Existujú niekde nejaké karmické záznamy, ktoré predurčujú, či utrpí ťažký úraz alebo nie? Nie je predurčený a žiadne také záznamy neexistujú. Karmickým záznamom je jeho vlastná duša. Konfigurácia jeho duše je to jediné, čo si z predchádzajúcej existencie priniesol. A ak sa zmení, jeho záznamy sú zmenené. Ak vymaže niektorý svoj duševný sklon, jeho karmický záznam je vymazaný. Človek nikdy nie je trestaný za to, čo bolo. Človek dopláca vždy na to, čím v prítomnej chvíli je! Použime zase príklad, aby sme pochopili naozajstnú jednoduchosť tohto deja: Pán K je pod vplyvom nepríjemného zhluku tranzitov, na ktorom sa zúčastňujú Mars , Merkúr a Urán. Pri jazde autom sa mu stane nepríjemnosť, aká sa mu nestala už roky: na križovatke sa zrazí s druhým vodičom. Ako sa to presne odohralo? Pán K sa v zamestnaní náhle dostal do pozície, ktorá ho rozčuľuje. Už niekoľko dní to zamestnáva jeho myseľ: je roztržitý, neustále vedie polovedomé vnútorné dialógy so šéfom, v ktorých rozčúlene obhajuje svoje stanoviská. Táto aktivita zamestnáva jeho podvedomie do tej miery, že odčerpáva väčšiu časť jeho sviežej pozornosti, takže zľava prichádzajúce vozidlo “nevidel”, hoci sa tým smerom aj díval. Keby si bol večer predtým urobil vo vedomí poriadok; keby bol svoj polovedomý konflikt preniesol do vedomia s úprimnou vôľou nájsť spravodlivé riešenie, uvedomil by si, že sú to niektoré prvky v jeho vlastnom správaní, ktoré spôsobujú, že sa k nemu jeho okolie správa tak, ako sa správa. Keď ich odstráni, ani šéf ani ďalší nebudú mať obavy výjsť mu v ústrety. V tej chvíli šéfovi odpustí, lebo pochopí že nie on je príčinou jeho nešťastia. A zaspí v úplne inom stave vedomia. A v úplne inom, stave sa aj prebudí. Kolízia na križovatke skončí zabrzdením alebo len malým poškodením blatníka. Otázka: A čo ak do pána K z nepozornosti vrazí ten druhý vodič? Za to pán K predsa nemôže. Princíp je stále jeden a ten istý: Stav vášho vedomia vás ako magnetickou silou vtiahne doprostred takých udalostí a takých ľudí, medzi ktorými utŕžite svoj “osud”. 46 Sú napríklad ženy, ktoré majú neobyčajné “šťastie” na to, že ich muži bijú. Nie jeden, ale aj druhý, tretí ako keby sa medzi sebou dohodli. Navonok to vyzerá, že tá žena je úbohou pasívnou obeťou, že za nič nemôže. Keď sa pozriete do jej horoskopu, zistíte, že má v pasívnych znameniach nejakú duševnú zložku ako kvadratúru Marsa a Saturna, ktorá vyjadruje krutosť, násilie. Takí ľudia vyžarujú čosi, čo provokuje, ako keby vysielali “bite ma”. A tí, čo majú taký duševný sklon v aktívnych znameniach im výjdu v ústrety a urobia im to. Je dôležité uvedomiť si, že človek nikdy nedopláca ani na postavenie planét, ani na svoju chvíľkovú nepozornosť, zhodu okolností alebo svojvôľu druhých ľudí, ale vždy len na to, že dlhodobo zotrváva na určitých duševných postojoch. Dá sa utiec• vlastnému osudu? Otázka: Nemohol by som sa osudu vyhnúť tým, že za nepriaznivých aspektov nebudem vychádzať z domu? Raz alebo dvakrát áno. Ale potom to dostanete naspäť aj s úrokami. Priaznivejšie a menej priaznivé aspekty sa striedajú neustále. Museli by ste sa schovávať celý život a nepúšťať sa do žiadnych činností. Každé ráno by ste strávili dve hodiny štúdiom horoskopu. A raz by ste sa prerátali. A čím neskôr vás ruka osudu dolapí, tým tvrdšie na vás dopadne. Zostali by ste doma zo strachu pred úrazom, a pošmykli by ste sa doma vo vani. Alebo sused by nechal otvorený plyn a vyhodil by dom do vzduchu. Museli by ste sa asi nechať zavrieť do čalúnnenej miestnosti, aby sa vám nič nestalo. A čo by sa stalo potom? Osud sa vždy naplní. Ak ho nechcete napĺňať duchovne, naplní sa vám hmotne. A tým jediným hmotným nosičom, na ktorom by sa v tej čalúnnenej miestnosti mohol naplniť, je vaše telo. Keby ste teda utekali pred nejakou planétou, jej potlačená duševná energia by sa somatizovala a príslušný telesný orgán by vám začal zlyhávať. Povedzme, že by ste utekali pred znamením váh; t.j. odmietali by ste sa učiť a rásť v medziľudských vzťahoch. Zlyhali by vám obličky. Odviezli by vás z tej čalúnnenej miestnosti do nemocnice. Ale predpokladajme - celkom teoreticky - že by sa niekomu podarilo osudu “úspešne” vyhýbať až do konca života. Potom by sa stalo to najstrašnejšie zo všetkého: jeho život by bol zbytočný. Premárnil tú najväčšiu príležitosť spoznať sa. Akoby ani nebol žil. Práve náročné osudové situácie dávajú človeku príležitosť prichytiť sa pri čine, spoznať čo v ňom je a zmeniť sa. Najmä pri tranzitoch Saturna ruka osudu doľahne na človeka tak, že duševné súženie je dostatočne veľké, aby nabral odvahu a konečne urobil rozhodnutie prestúpiť na inú osudovú koľaj. Tranzity Saturna vyznačujú križovatky, rázcestia, skúšky v životnom pláne človeka: momenty najväčšej krízy, ale aj najväčšej šance výjsť z tej krízy ako nová bytosť s úplne inou perspektívou do budúcnosti než dovtedy. Otázka: Nedal by sa zlepšiť osud ľudstva tým, že počítače by vykalkulovali pre každú činnosť ten najpríhodnejší okamih? Napríklad založenie štátu, spustenie lode na vodu, svadba... to všetko by sa podnikalo len za tých najpriaznivejších konštelácií. Tu je veľmi dôležité aby sme pochopili, prečo to nejde. Planéty nerobia nič viac, ako že otvárajú a zatvárajú karmické brány v súlade s kozmickými rytmami. Osud, ktorý sa k nám cez tie brány rinie nie je ani o vlások lepší ani o vlások horší od toho, čo sme medzitým svojou duševnou a duchovnou činnosťou v planetárnych sférach vytvorili. Nezabúdajme, že to, čo je v planetárnych sférach umiestnené, sú centrály ľudských myšlienok a citov. Sú to plody našej vlastnej práce, ktoré nám planéty vracajú; presnejšie povedané určujú čas, kedy dozrejú a padnú nám do klína. Pri dobrých konšteláciách vám padne do klína toľko a len toľko, o koľko ste sa medzičasom zaslúžili: môže to byť plný koš skvostných plodov; ale môže to byť aj prázdny košík. A pri zlých konšteláciách si človek musí zjesť a vypiť len toľko trpkého, koľko zapríčinil. Môže to byť plný kalich horkosti, ale môže byť aj prázdny. Z tohoto jednoduchého dôvodu sú ho. Čo vypočítavosťou získate, to ste sa len vyčerpá a nikam nedôjde. Avšak prirodzene žijúci ľudia s nevšetky špekulácie a kalkulácie okolo v tej istej chvíli za chrbtom stratili. skaleným cítením toto robia celkom osudu bezúčelné. Kozmické zákony sú Otázka: Je potrebné študovať dokonalé. Keby ste robili čokoľvek, astrológiu alebo si najať astrológa, samovoľne. Keď sa v ich duši rozžiari nemôžete dostať ani viac ani menej aby človek vedel, čo má kedy robiť? Venuša, milujú; keď Mars, tak bojujú; keď kulminuje Jupiter, dajú sa do od toho, čo si zaslúžite. Nie. Vôbec to nie je nevyhnutné. práce; a keď sa na obzore objaví SaPríklad. Pán A má dobre ožiareného Jupitera v dome povolania a v Nikto nie je v živote odkázaný na ho- turn, vyhľadávajú samotu, pijú plnýtom čase mu udeľujú finančné pros- roskopické výpočty. Horoskop je mi dúškami z kalicha smútku, pretriedky na jeho výskumnú ulohu na predsa len obrazom duše človeka. mýšľajú o svojej minulosti a budúcďalšie tri roky. Pán A usilovne pracuje Sám by mal najlepšie vedieť, kým je nosti. Keby človek túto schopnosť cieľavedome zdokonaľoval, mohol a po troch rokoch výskum uspešne a načo tu je. Sú ľudia, ktorí chodia s tabuľkami by pri pohľade do svojej duše poveukončí. Svoje výsledky má prezentovať verejne. Môže však tušiť, že verej- efemeríd vo vrecku a stále sa dívajú, dať, ktorá planéta sa práve nacháná obhajoba sa bude kvôli nejakým na akú činnosť je práve najvhodnejší dza v ktorom znamení. V starých dobách, keď človek ráno formalitám ešte pol roka odkladať a čas. Je to humorné, lebo oni sa vlastne vyšiel pred dom a zakopol uskutoční sa až v čase, keď o kameň alebo vstal ľavou Jupiter bude znova v takej nohou z postele, hneď vedel, priaznivej konštelácii k deže s ním v ten deň niečo nesiatemu domu, ako na zabude v poriadku, že sa nemá čiatku. Vtedy sa kruh uzapúšťať do určitých vecí. Tavrie s veľkým úspechom. kéto detaily vnímal ako znaBol by však omyl mysmenie. lieť si, že pánovi A stačí naAj pán K z nášho príklaplánovať si termín obhajodu mal v ten deň pocit, že by na priaznivý deň, aby zoby nemal nikam cestovať. žal úspech. Keby tie tri roky Vôbec sa mu nechcelo. Ale zaháľal, ukončenie projektu mal nejaký rozumový dôby sa pretiahlo do času, keď vod. Keby bol hlas svojej Jupiter bude v opozícii a jeduše aspoň vzal do úvahy, ho oponenti by ho na obhamožno by sa vyhol autonejobe zničili. hode. Ale to on nemôže. Je Skúste trochu poexperiprívržencom myšlienkového mentovať so vaším osudom. smeru, podľa ktorého duša Skúste ho dobehnúť. Keď neexistuje a pocity sú vraj máte pracovné zásluhy, môiba pocity: nemajú žiadnu žete si vyhliadnuť nejaký objektívnu existenciu preto priaznivý trigon a prihlásiť sa nimi nemožno riadiť ani sa na rozhovor u šéfa, ktorý im pripisovať žiaden ďalší dopadne veľmi dobre. Ale ak význam. neplníte, čo máte, kárna koDaň, ktorú teraz platímisia podniku si vás predvolá vtedy, kedy ona chce. A Gustave Doré: sféra Marsu. Ilustrácia k Danteho me za to, že sme k svojim dušiam takí hluchí a slepí, vy s prekvapením zistíte, že Božskej komédii, raj XIV, 85-87. je obrovská. Príde však je to pre vás deň nepríjemnej kvadratúry Jupitera s Marsom a že s do tých tabuliek dívajú, aby tam zisti- čas, keď ľudia budú mať hviezdny vami ide byť zle. A keď tam nepríde- li, aké je v tej chvíli ich duševné rozpo- obraz svojej duše zavesený doma na loženie, aby tam vyčítali, čo chcú! stene. Nie preto, aby potom so te, bude s vami ešte horšie. Tragédia dnešného človeka je v založenými rukami čakali na to, že Jedným slovom, prídete na to, že aj tá najväčšia chytrosť ľudského ro- tom, že stratil kontakt so svojou vlast- sa ich osud naplní. Ale aby vedeli, s zumu je prikrátka na to, aby dobehla nou dušou. Preto chodí za astrológom, akými silami majú do činenia a Prozreteľnosť nebies. Prídete na nie- aby sa na seba opýtal, čo vlastne chce. mohli s nimi rozohrať cieľavedomú Múdry človek sa pravdaže vrhá do hru. Bude im neustále pripomínať, čo, čo navždy vnesie mier do vašich duší: že vnútorná ušľachtilosť, určitej činnosti vtedy, keď vie, že ho že sa nepotácajú týmto svetom len cnosť je to jediné, čo má tú moc, vlny kozmických síl budú niesť, keď tak pre nič za nič, ale že sú synovia aby vám naklonilo nebeské mocnosti idú tým istým smerom; a nie naopak. a dcéry nebies, ktorí prišli na Zem - a od toho viac nemôžete ani získať Rozumný kapitán vypláva za odlivu, splniť veľkú úlohu! ani stratiť. Vypočítavosť je z hľadiska nie za prílivu. Keď má vietor v plachV budúcom čísle: Prečo je láska tatrvalých, nepozemských hodnôt na- tách, keď sú kozmické sily na jeho ká mocná, že vládne aj hviezdam; V prosto nadbytočná. Je to len preklada- strane, zvíťazí. Ísť v protismere ku koz- čom sa čínsky a chaldejský zvieratník nie peňazí z jedného vrecka do druhé- mickým rytmom znamená, že človek líšia. 47 veľkým prínosom. Jeho podmienkou však je dôkladná znalosť podstaty astrológie, inak budú už samotné vstupné predpoklady pokusu postavené nesprávne. V tomto smere by sa vedci nemali veľmi spoliehať ani na to, že sa informovali u astrologických špičiek. Keď napríklad niekto povie, že “postavenie planét zapríčinilo rozchod mileneckého páru” alebo že “zostaví nesmrteľnú armádu”, znamená Budú môc• veda a astrológia spolupracova•? Astrológia nie je inštitucionalizovaná, ako iné prírodné vedy. Za astrológa sa môže pokladať ktokoľvek. Preto sa nedá zabrániť tomu, aby na strane astrológie nebolo veľa neodborného prístupu. Mnohé veci sa prijímajú prenáhlene, nekriticky. Ako reakcia na tento stav sa na druhej strane utvárajú rôzne “spoločnosti na podporu kritického myslenia”. Cieľom takýchto spoločností by však malo byť čosi viac, ako len byť čírou reakciou, ktorá bude rovnako prenáhlene a nekriticky tie isté veci odmietať. Mohli by si napríklad vziať za úlohu dokázať, že astrológia neplatí. Ukázať, že napríklad medzi narodenými s viacerými planétami v znamení panny nie je o nič viac úradníkov, medzi blížencami novinárov a medzi baranmi o nič viac vojakov z povolania ako v ktoromkoľvek inom znamení. Že medzi kráľovnami krásy nie je zvvýšený počet dievčat s Venušou na ascendente v konjunkcii so stálicou Regulus alebo že pri disharmonických tranzitoch sú nehody rovnako časté ako pri harmonických. Doterajšie teoreticko-špekulatívne námietky proti astrológii boli väčšinou bezpredmetné, pretože pri nich namietajúci obyčajne vyvracal len akési predpoklady, ktoré si predtým sám svojvoľne stanovil. Napríklad: “ak planéty pôsobia prostredníctvom elektromagnetického poľa, tak to nemôže byť elektromagnetické pole, lebo jeho intenzita by musela ubúdať so štvorcom vzdialenosti”. Alebo: “ak je osud človeka bezo zvyšku napísaný vo hviezdach, tak to odporuje Božej milosti” a pod. Dômyselne volený štatistický pokus by nevyžadoval žiadne zvláštne prostriedky a bol by v každom prípade 48 to, že hlbšia podstata astrológie mu unikla, nech je to ktokoľvek. Úlohou vedca však nie je zaoberať ľudskými názormi a afektovať nad nimi. Poslaním vedy je každý prírodný jav úplne samostatne a nezaujate preskúmať bez ohľadu na to, čo hovoria ľudia. Vedec by nemal od praktického astrológa očakávať ani konzistentné teoretické zdôvodnenia. Veď na to, aby sa niečo teoreticky zdôvodnilo, sú tu vedci. Prečo sa v prípade astrológie veda už nechce správať vedecky - a zavrhuje čosi bez dôkladného preskúmania? Je dôležité, aby sa štatistický výskum uskutočnil na oficiálnej akademickej pôde. Pozorovania uskutočnené mimo oficiálnych inštitúcií akademická veda považuje za laické a nevedecké, pritom však vlastné pokusy nerobí. Predpoklady astrológie sa jej zdajú také absurdné a nezvyčajné, že si je vopred istá, že výsledky pokusov budú záporné. Treba povedať, že astrológia sa od prírodných vied v súčasnom ponímaní skutočne v niekoľkých smeroch zásadne líši. Uplatňuje sa v nej okrem horizontálneho ešte aj tzv. vertikálne myslenie. Kým človek nevidí objektívnu skutočnosť, na ktorej sa takéto vertikálne myslenie zakladá, celý astrologický systém sa zdá byť úplne zmätený a ľubovoľný. V skutočnosti tu nejde o nejaký iný druh myslenia, ale o tú istú, aristotelovskú logiku, ktorá sa však neopiera o hrubohmotné, ale o jemnohmotné, čiže vertikálne súvislosti v človeku a vo vesmíre. Horizontálnymi súvislosťami sú súvislosti medzi dvoma hrubohmotnými javmi: napríklad “cigaretový dym poškodzuje pľúca”. Vertikálnou súvislosťou je súvislosť medzi jemnohmotným a hrubohmotným javom: napríklad “strach sa somatizuje ako nádor pľúc, frustrácia z medziľudských vzťahov ako nádor prsníka atď.” Horizontálnymi vzťahmi by sa vám napríklad sotva podarilo zdôvodniť, prečo sa frustrácia v rodinnom vzťahu prejaví práve nádorom prsníka a a nie iného orgánu. Vo vertikálnom systéme je to však samozrejmé: za morfogenézu ženského poprsia zodpovedá morfogenetické pole, ktoré sa nazýva “znamenie raka”. “Rak” je duševná energia, ktorá utvára domov, starostlivosť, nehu - a keď je táto duševná zložka zasiahnutá, musí tým utrpieť aj príslušný telesný orgán. Doterajšie pokusy o vedecké podchytenie jemnohmotných javov boli veľmi neohrabané, spojené s veľkou neznalosťou a neraz predčasnou skepsou. Napríklad v 50tych rokoch sa vykonávali telepatické pokusy so Zenerovými kartami. Keď si však uvedomíme, že nosnou vlnou telepatického prenosu je práve intenzita emocionálneho náboja, vidíme, že pokusy s emocionálne neutrálnymi geometrickými obrazcami ako štvorec, kruh, vlnovka a krížik vlastne míňali to najhlavnejšie. Keď sa niekde ocitnete v smrteľnom nebezpečí, tak vašu milú doma doslova pichne pri srdci od strachu; ale keby ste od nej chceli aby telepaticky preniesla desaťcifernú číslicu, nič z toho nebude, lebo čísla vo svete citov nič neznamenajú. Iné, hoci veľmi úspešné pokusy boli zase jednoducho ignorované ako neuveriteľné. Spomeňme napríklad Sheldrakeovu morfickú rezonanciu (pozri Sophiu 3) alebo záhradkárstvo Findhorn. Vo Findhorne sa podarilo niekoľkonásobne zväčšiť váhu plodov a urýchľovať rast stromov. Vysvetlenia majiteľov, že tieto výsledky dosiahli spoluprácou s dévickými inteligenciami rastlín, ktoré reagujú na ľudskú lásku, pokladali vedci jednoducho za neprijateľné a vopred vylúčené. Vychádzali z fixného predpokladu, že to musí byť spôsobené zvláštnym chemickým zložením pôdy, ktorá bola v skutočnosti podpriemerná a chudobná na živiny. Nakoniec výskum uzavreli s tým, že musí ísť o nejaký “podivuhodný, neznámy faktor”. Takýchto ignorovaných faktov sa v súčasnosti hromadí stále väčšie množstvo. Napríklad akupunktúra je jedna z metód, ktorá bola v minulých desaťročiach posmievaná ako “magický nezmysel” - a v súčasnosti si už vydobila riadny vedecký status. Podobným spôsobom si veda v budúcich desaťročiach bude musieť vytvoriť systematický metodologický rámec, ktorý umožní rozšíriť súčasný pojem vedy aj na jemnohmotné javy. Potom aj astrológia zaujme znova svoje miesto medzi vedami - a nie hociaké. Tak ako fyzika zaujíma určité význačné, metodické miesto medzi ostatnými prírodnými vedami, tak astrológia zaujíma podobné, centrálne miesto medzi jemnohmotnými vedami: astrológia je fyzika jemnohmotnosti. INFORMAČNÝ MESAČNÍK DUCHOVNÝCH AKTIVÍT ponúka: - recenzie kníh z oblasti rozvoja ducha, duševného a fyzického zdravia, alternatívnej medicíny, homeopatie, psychológie, filozofie, ezoteriky a zdravého životného štýlu - rozhovory s vydavateľmi - edičné plány slovenských a českých vydavateľstiev - kalendár kurzov, školení, prednášok - informácie a reportáže z rôznych podujatí - recenzie meditačnej a relaxačnej hudby Rozsah 40-50strán, cena 9.- Sk (Čk). Informácie a objednávky: EUGENIKA spol s r.o. , P. O. Box 187, 850 00 Bratislava, tel/fax: 08/829 927. Ďalej zabezpečujeme: - distribúciu kníh pre Česko, Moravu a Slovensko - zásielkovú službu pre kníhkupcov - predaj a zásielkovú službu pre maloodberateľov - predaj a distribúciu meditačnej a relaxačnej hudby 49 Cieľ nadácie Cieľom nadácie Sophia je pomáhať pri: - rozvíjaní zmyslu pre Krásno, Pravdu a Dobro; - výchove k zodpovednosti za život a aktívnemu prístupu k spoločenskému dianiu; - vytváraní vedomia ľudskej dôstoj– nosti; - rozširovaní, prehlbovaní a skvalitňovaní myšlienkového obzoru ľudí; - jasnejšej orientácii v usporiadaní hodnôt, pochopení vyššieho zmyslu vecí a zmysluplného zaradenia človeka do systému stvorenia; - rozvoji slobodného, samostatného a tvorivého myslenia jednotlivca, pri jeho oslobodení z pút telesno-materiálnej závislosti a pri ochrane človeka pred manipulovateľnosťou; - spriehľadnení vzťahov v spoločnosti pomocou informovanosti; - rešpektovaní etických noriem a duchovných princípov v podnikateľskej a politickej sfére; - presadení nenásilia, porozumenia a poriadku v medziľudských vzťahoch; - výchove k ochrane a tvorbe životného prostredia a uplatňovaní estetických hodnôt v každodennom živote; - medzináboženskom dialógu; - dialógu medzi vedou a náboženstvom; - liečení noogénnych psychóz; - sexuálnej výchove; - prevencii pred kriminalitou a vznikom drogových závislostí. Bankové spojenie: Ľudová banka Bratislava, č. ú.: 4 000 589 706 / 3100. Zo zahraničia: Acc. No.: 4 000 589 706 / 3100, Volksbanken-AG, A-1011 Wien, Peregringasse 3, Telex: 134 206, Swift: VBOEATWW, Ľudová banka Bratislava, a.s. Nadácia Nadácia pre aplikáciu duchovných, etických a estetických hodnôt v praxi Tak, ako človek má ducha, dušu a telo, tak aj spoločnosť má ducha, dušu a telo: telom spoločnosti je hospodárstvo, dušou právne, kultúrne a akademické inštitúcie a duchom hodnotový systém, morálka. U spoločnosti rovnako ako u jednotlivca platí, že duch je príčina, duša prostredník a telo výsledok. Ak budeme začínať s liečením spoločnosti od tela, budeme nútení stále iba zachraňovať tie najakútnejšie následky - zatiaľčo príčina zostane nezmenená a bude pôsobiť ďalej v stále nových formách. Ak budeme hľadať príčiny našej biedy v ekonomike a očakávať riešenie od ekonomickej sféry, zostane navždy fatamorgánou. Príčiny sú v duchu hmotné sú už iba následky! V programovom vyhlásení vlády SR, ktoré má zhruba 100 normostrán, je 66 venovaných hospodárskej a finančnej prosperite, priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe, sociálnemu a zdravotnému zabezpečeniu; 33 strán kultúre, školstvu, vede a právu. Morálnej obrode spoločnosti je venovaný jeden odstavec. Teda 66 % starostlivosti o hmotné telo, 33 % skvalitneniu duševne-intelektuálnej sféry a len 1 % ozdraveniu duchovného života. Tento nepomer skutočne zodpovedá tomu, koľko energie je spoločnosť ochotná investovať do materiálnej, duševnej a duchovnej oblasti. Hlavný prúd spoločnosti pokladá duchovný rozmer človeka za málo významný faktor, ktorý by sa snáď pri praktických národohospodárskych úvahách a plánovaní dal pokojne aj vynechať. Duchovný svet pokladá len za čosi abstraktné alebo za čosi čisto iracionálne a subjektívne, alebo si ho predstavuje len ako nejaký “iný svet”, ktorý s týmto svetom bezprostredne nesúvisí. Pre veľký počet ľudí je to len záležitosť “viery” v čosi rozumom nepochopiteľné, čo prijali v detstve a čo od tých detských čias u nich neprešlo žiadnou zmenou ani vývojom. Túto stratu spojenia s naším duchovným pôvodom - nevedomosť a nezáujem o najdôležitejšie otázky o zmysle ľudského života a o skutočných príčinách nášho bytia - pokladáme za celosvetový, globálny problém číslo jeden. Aby v tomto smere nastalo zlepšenie, je potrebné, aby ľudstvo prestalo tieto najdôležitejšie otázky svojej existencie odsúvať na vedľajšiu koľaj iracionálnej viery či subjektívnych psychických úchyliek a uvedomilo si, že každá jedna deformácia na tele našej spoločnosti je zhmotneným výsledkom jednej deformovane poňatej a aplikovanej duchovnej hodnoty. Ďakujeme všetkým, ktorí do nadácie prispeli svojou prácou alebo prostriedkami P.O. Box 151, 810 00 Bratislava 1 ¯Tel.: (07) 711 882 ¯Vydavateľka: Magdaléna Martišková ¯Šéfredaktor: RNDr. Emil Páleš, CSc. ¯ Redaktori v zahraničí: Sylvia Mikolajová, Roman Ružička ¯ Grafická úprava: Attila Patocs & Emil Páleš ¯Výtvarník: Igor Strinka ¯Čestný člen redakcie: jeho excelencia Karan Singh, maharadža z Džammu a Kašmíru¯Tlač: FIDAT, 50 tel/fax: 240 8463 ¯Vychádza 4-krát do roka ¯Náklad: 5000 ks ¯Cena jedného výtlačku: 32.- Sk (Kč) ¯Ročné predplatné: 100.- Sk (Kč) + 8Sk (28 Kč) poštovné ¯ V Čechách rozširuje PNS, na Slovensku Mediaprint Kappa, Fant Baláž, súkromné kolportérske siete a knihkupectvá ¯Objednávky na predplatné (vrátane starších čísel) vybavuje vydavateľstvo ¯Registračné číslo: MK SR 659/92 ¯MIČ 497 08 ¯Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt Bratislava pod č. 615 zo dňa 23.2.1993 @ Prvá strana obálky: Johfra: Signs of the Zodiac: Libra (znamenie váh)@ Druhá strana obálky: Igor Strinka: Planéty otvárajú a zatvárajú karmické brány@ Tretia strana obálky: Igor Strinka: Posolstvo Luny @ Štvrtá strana obálky: Thomas Cole: Le Voyage de la Vie (životná cesta) @ Perokresby: na strane 3: Ivana Vorobjovová @ 10, 31: Igor Strinka @ 14, 15: Zdena Djuračková @ Ďalšie strany: Stredoveké, viktoriánske a secesné ornamenty a kresby od starých autorov Hovoří stříbrný Měsíc v májové době kvetoucí třešně, jejíž květy v létě zrají v plody: “Ó člověče, proměňuj jako rostlina dolní v horní. Očisťuj pudy. Zraj a sklízej plody života! ” 51 V žaláři spoutaná a přikovaná žila jsem po dlouhý čas. Ač neznala jsem volnosti, přece časem povstala v nitru mém mocná touha bolestná, která nesla mysl mou daleko za zdi mého žaláře. Dlouhou dobu uvykla jsem svému vězení tak, že byly doby, kdy jsem ničeho nepostrádala, spokojeně žijíc ve svých okovech. Přece však opět a opět vracel se onen pocit, který často až do hloubi mého nitra bolestně pronikal. Tu přilétlo ptáče a na mříže mého žaláře se usadilo. Počalo zpívati píseň tklivou a dojemnou a já, naslouchajíc, zachvácena jsem byla pocitem smutku a nezměrné touhy. Ptáče zpívalo o krásném kraji a šťastném domovu, do něhož jest možno ubohému vězni se vrátiti, o zlatém hradu, v němž posvátný oheň jest rozžat, jenž vábí plamenem svým unaveného poutníka. Když pak tichá noc k zemi se snesla, tu zírala jsem úzkým okénkem svého vězení k jasným hvězdám a vznikla ve mně předtucha, že v oněch krajích snad i domov můj. Ó, kterak uniknouti ze žaláře? Kterak získati volnosti? Ach, ruce i nohy spoutány, okovy obtíženy a sevřeny. Zdi žaláře tvrdé a mříže silné. Ptáče však vracelo se opět a vždy častěji zaznívala jeho píseň, útěchy přinášejíc do temnoty mého vězení. A co nemožným se mi zdálo, vyplnilo se! Povolili stěny mého vězení a byla jsem na svobodě. Okovy spadli z mých údů. Ó, duše drahá, uvězněná a spoutaná, zda i ty pociťuješ časem touhu po svobodě? Ó, zajisté, nebo tuto touhu Bůh sám vložil v nitro tvé, neb jsi-li cizí na tomto světě, tu musí domov tvůj jinde být, a touha tvá k Němu směřuje. Duše pokoj milující
Podobné dokumenty
Duchovní zamyšlení Základní obsah křesťanské nauky
oběť. Nemusíme zoufat, i kdybychom spáchali cokoli, obrátíme-li se a přijdeme s lítostí k Pánu, pro Jeho
oběť nám může být odpuštěno. K tomuto odpuštění ustanovil dvě svátosti, a sice křest a sváto...
bytosť umenia stvorenie sveta život po smrti putovanie grálu
šírenie slobodného duchovného Kultúra stojí peniaze, a nekultúrnosť ešte viac. všetky ekonomické, ekologické,
priestoru človeka, ktoré sa však ob- by sa o človeku dalo povedať, že aj zdravotné a vô...
duchovných hodnôt do života Štvrťročník pre uvedenie
a zákonitú podstatu.
A v tom je tá istota?
alchýmia ducha reč vtákov a kvetín duchovný význam
moja forma a každé slovo im
bude pripomínať čosi
prekrásne, vzácne, dávno
stratené ! Zvoľna v nich bu-
inkvizícia
• Já osobně si pořád myslím, že ve skutečnosti nejde o křesťanskou úchylku, ale,
jak už jsem říkal, o jme náboženství, které jen příležitostně užívá slovníku a
rituálů, jež se jeví jako křesťanské....
Polahoda 4/2014
Výška první zkoumané pyramidy čítá 45
m, délka základny 72 m. Poměr těchto veličin činí 1:1,6, což je standard pro všechny
dnes známé pyramidy a splňuje pravidlo
„zlatého řezu“ Cheopsovy pyramidy....
Kniha ke stažení v PDF - zde - Nakladatelství Klika
prožívají všechny země, které se vymanily ze spárů totality, aby posléze zabředly do bažin postmodernismu a iracionality, což se dokonce často vydává
za přednost – prý jde o navýsost demokratický p...