Biele srdce vo farebnom svete - Katedra ošetrovateľstva

Transkript

TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Katedra ošetrovateľstva
&
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
Zborník
odborných príspevkov z vedeckej konferencie
Trnava 2011
Záštitu nad konferenciou prevzal prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc, dekan FZaSP TU
v Trnave.
Vedecký výbor konferencie:
prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc.
prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc.
prof. MUDr. Miroslav Ryska, CSc.
prof. MUDr. Mojmír Kasalický, CSc.
prof. MUDr. Miroslav Danaj, CSc.
prof. MUDr. Juraj Hromec, CSc.
doc. MUDr. Július Chramec, CSc.
MUDr. Alexandra Šimková, PhD.
h. doc. PhDr. Melánie Beťková, PhD.
doc. PhDr. Jana Boroňová, PhD.
doc. PhDr. Gabriela Vörösová, PhD.
doc. PhDr. Ľubica Ilievová, PhD.
doc. PhDr. Andrea Botíková, PhD.
doc. PhDr. Darina Wiczmándyová, PhD.
PhDr. Eva Červeňanová, PhD.
Organizačný výbor konferencie:
doc. PhDr. Andrea Botíková, PhD.
doc. PhDr. Ľubica Ilievová, PhD
PhDr. Ľudmila Matulníková, PhD.
PhDr. Alena Uríčková, PhD.
PhDr. Andrea Lajdová, PhD.
PhDr. Jana Martinková
PhDr. Ingrid Juhásová
PhDr. Jarmila Jakubeková
PhDr. Karin Liptáková
Mgr. Jana Sedliaková
Mgr. Zuzana Karabová
Trnava 15.november 2011
2
Vydala: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave
1.vydanie
Trnava 2011
Editori © :
Mgr. Jana Sedliaková
Recenzenti:
h. doc. PhDr. Melánie Beťková, PhD.
doc. PhDr. Jana Boroňová, PhD.
Publikácia neprešla jazykovou úpravou. Za obsahovú, vecnú, jazykovú
správnosť a citáciu literárnych zdrojov zodpovedajú autori jednotlivých
príspevkov. Potrebné technické zásahy vykonali editori.
ISBN 978-80-8082-488-4
EAN 9788080824884
3
Obsah
Obsah .......................................................................................................................................... 4
Predslov.......................................................................................................................................7
Skúsenosti s ošetrovaním chorých v Etiópii
Eva Pauerová, Kristína Pauerová ................................................................................................ 8
Žena v islamskom svete
Uríčková Alena, Lajdová Andrea ............................................................................................. 11
Kultúrne a etnické špecifiká Turkov v ošetrovateľskej praxi
Janka Sakačová .......................................................................................................................... 19
Špecifiká komunikácie so študentmi ošetrovateľstva v Južnom Sudáne
Jarmila Jakubeková, Karin Liptáková, Ľubica Ilievová ............................................................ 20
Manažment platby starostlivosti cudzincom na oddelení urgentnej medicíny
Gabriela Vörösová ..................................................................................................................... 28
Skúsenosti sestier pri poskytovaní starostlivosti pacientom iných etník na Slovensku
Marína Piteková, Katarína Gerlichová ...................................................................................... 37
Specifika komunikace v ošetřovatelské péči u těhotných vietnamských žen
Renata Hrubá, Štěpánka Bubeníková ........................................................................................ 47
Smrť ako multikultúrny fenomén
Mária Šupínová ......................................................................................................................... 55
Využití kulturní antropologie v práci porodní asistentky
Štěpánka Bubeníková, Věra Vránová ........................................................................................ 62
Úzkosť v kontexte ošetrovateľstva z multikultúrneho pohľadu
Andrea Solgajová, Gabriela Vörösová ...................................................................................... 73
4
Informovanost žen v oblasti prevence karcinomu prsu sestrou
Lada Cetlová, Marta Valentová ................................................................................................. 78
Využitie nových modelov v multikultúrnom ošetrovateľstve
Jana Virgulová ........................................................................................................................... 86
Etnicko-kultúrne špecifiká pri riešení sociálno-zdravotného stavu podvyživených detí
v Keni
Lenka Fabianová........................................................................................................................ 95
Postoje rómskej komunity k ochrane zdravia
Jana Otrubová, Monika Jankechová, Katarína Gábrišová ......................................................... 96
Monitorování funkčních schopností nemocných ankylozující spondylitidou indexem
BASFI na začátku a na konci lázeňské terapie
Lenka Görnerová, Martin Kališ ............................................................................................... 105
Úloha sestry v prevenci kardiovaskulárních chorob
Vlasta Dvořáková, Jana Kostelecká ........................................................................................ 115
Využitie Leiningerovej modelu v kurzoch psychofyzickej prípravy na pôrod
Adriana Repková ..................................................................................................................... 124
Aspekt emočnej inteligencie v kontexte multikultúrneho ošetrovateľstva
Ingrid Juhásová, Ľubica Ilievová............................................................................................. 129
Multikultúra na Zemplíne
Darina Wiczmándyová, Ľubomíra Tkáčová, Anna Murgová ................................................. 140
Sociálna interakcia sestra – pacient v minoritných skupinách
Monika Labudová, Silvia Puteková......................................................................................... 147
Vybrané kultúrne tradície Dinkov späté s potenciálne vyšším rizikom šírenia HIV
Karin Liptáková, Jarmila Jakubeková, Andrea Botíková ........................................................ 156
Hodnotenie kultúry bezpečnosti pacienta sestrami
Veronika Mikušová, Viera Rusnáková .................................................................................... 162
5
Maloleté obete v kontexte medziodborovej intervencie profesionálov
Iveta Schusterová, Elena Žiaková ........................................................................................... 172
Špecifiká komunikácie s cudzincom
Oľga Kabátová, Andrea Botíková, Miroslav Ryska ................................................................ 179
Možnosti zavedenia validácie do praxe
Eva Ferková ............................................................................................................................. 186
Vplyv rodiny v starostlivosti o dieťa s diabetes mellitus I. typu
Jana Luljáková ......................................................................................................................... 195
Špecifiká poskytovania kúpeľnej starostlivosti klientom z moslimských krajín
Jana Martinková, Mojmír Kasalický ....................................................................................... 199
Rozvoj paliatívnej starostlivosti na Islande
Jana Sedliaková ....................................................................................................................... 204
POSTERY...............................................................................................................................205
Multikultúrne aspekty edukácie v ošetrovateľstve
Zuzana Karabová, Ingrid Juhásová ......................................................................................... 206
Vybrané aspekty v starostlivosti o rómsku komunitu
Silvia Puteková, Oľga Kabátová, Monika Labudová .............................................................. 214
Emigrácia maloletých bez sprievodu v Slovenskej republike
Monika Mačkinová .................................................................................................................. 219
Emocionálna inteligencia v pomáhajúcich profesiách
Monika Mačkinová .................................................................................................................. 220
Etické aspekty ve výuce předmětu Ošetřovatelská péče o duševně nemocné
Jiŕina Hosáková .......................................................................................................................221
6
Predslov
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek každoročne pri príležitosti
Medzinárodného dňa sestier udeľuje prestížne ocenenie "Biele srdce". Biele srdce bolo
oficiálne vybrané ako celosvetový symbol sestier v roku 1999 pri príležitosti 100. výročia
založenia Medzinárodnej rady sestier. Je prestížnym a čestným ocenením, ktorým stavovská
organizácia vyjadruje svoje uznanie sestrám a pôrodným asistentkám za ich významný prínos
v ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii.
Názov našej vedeckej konferencie nesie v sebe posolstvo základných atribútov
ošetrovateľstva, ktoré integrujú prvky morálky, etnicity a pomoci do ošetrovateľskej praxe.
Uvedomujeme si, že pre tento pojem v odbornej literatúre nájdeme mnoho definícií a je
používaný s rôznou intenzitou a odlišným záberom v zámorí či v Európe. Průcha (2001) vo
svojej definícii multikultúrnosti uvádza, že znamená nielen rôznorodosť kultúr, ich prejavov v
správaní, ich tradícií, hodnôt, významov a noriem, ale aj hľadanie spôsobov ich spolužitia od
existencie vedľa seba, k rešpektu, tolerancii až k dialógu a spolupráci. Rešpekt, tolerancia,
úcta a pomoc sú pojmy, ktoré naše povolanie pozdvihujú na úroveň poslania.
Prezentovaný súhrn príspevkov z vedeckej konferencie ošetrovateľstva s medzinárodnou
účasťou s názvom "Biele srdce vo farebnom svete" organizované Katedrou ošetrovateľstva
Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave zahŕňa tému
multikulturality, spája teóriu a prax v ošetrovateľskej starostlivosti. Príspevky predstavujú
témy konferencie:
 Etnicko - kultúrne špecifiká v ošetrovateľskej starostlivosti
 Kultúrna rozmanitosť a potreby pacienta v ošetrovateľskom procese
 Špecifiká interkultúrnej komunikácie v ošetrovateľskej starostlivosti
 Multikultúrna výchova v ošetrovateľstve
 Teórie a modely v multikultúrnom ošetrovateľstve
 Varia.
Oceňujeme a ďakujeme všetkým za príspevky. Veríme, že prispejú k získaniu nových
poznatkov a skúsenosti z oblasti multikultúrneho ošetrovateľstva.
7
Skúsenosti s ošetrovaním chorých v Etiópii
Nursing Experience with the Sick in Ehtiopia
1
1
Eva Pauerová, 2Kristína Pauerová
FN Trnava, Chirurgická klinika, 2VŠ sv.Alžbety Bratislava
Abstrakt
Autorka uvádza skúsenosti s ošetrovaním chorých v Kibre Mengist v Etiópii. Od
januára do apríla 2009 a v tom istom trojmesačnom období v 2011 roku ošetrila spolu 7300
chorých. Uvádza skúsenosti s ošetrovaním rán, ale aj iných ochorení ako alimentárnych
nákaz, AIDS, TBC, ochorení horných dýchacích ciest, stavov vyplývajúcich z podvýživy
a hladovania, a iných. Ošetrovala pacientov od kojeneckého veku až po starobu. Podmienky
na ošetrenie chorých boli často limitované materiálnymi možnosťami. Napriek tomu však
poskytovaná zdravotnícka starostlivosť bola neraz jedinou dostupnou alternatívou pre
chorých a trpiacich a bez nej by mnohí neboli prežili. Pre autorku to bola nenahraditeľná
skúsenosť nielen z pohľadu medicíny, ale aj empatie. Posilnila zároveň aj pocit hrdosti na
poslanie sestry ako aj poznanie, že vedomosti získané u nás možno zúročiť pre blaho
trpiacich kdekoľvek na svete.
Kľúčové slová: Rany – Chorý - Etiópia.
Abstract
The author ushering experiences attend sickens in the Kebre Mengist Ethiopia. Since
January to April 2009 and the same months in 2011 she attended together 7300 sickens
people. The author ushering experience attending wounds like AIDS, TBC, Lunte,
malnutrition sickens and hunger too. She attended people in the all ages. The conditions were
limited with the possibilities of the materials. And in these conditions the health care was
possibility for sickens people, how to survive. Without this health care so many people will be
dead. For the author was irreplaceable experience not only from medical side, but also from
empathy side. This experience afforced the feeling of proud for position of nurses and the
reality that the knowledge obtained in Slovakia we can use all over the world.
Key words: Wounds – Patient - Ethiopia.
„Keď ľudí súdite, nemáte čas ich milovať“
Matka Tereza
V prezentácii uvádzam skúsenosti s ošetrovaním chorých v Etiópii. Ošetrila som
spolu 7300 chorých od kojeneckého veku až po starobu. Podmienky na ošetrenie chorých
boli často limitované materiálnymi možnosťami. Napriek tomu však poskytovaná
zdravotnícka starostlivosť bola neraz jedinou dostupnou pre chorých a trpiacich a bez nej
by mnohí neboli prežili. Bola to nenahraditeľná skúsenosť nielen z pohľadu medicíny, ale aj
8
empatie, posilnila zároveň aj pocit hrdosti na poslanie sestry ako aj poznanie, že vedomosti
získané u nás možno zúročiť pre blaho trpiacich kdekoľvek na svete.
V mestečku Kibre Mengist, 400 km na juh od hlavného mesta Etiopie Addis Ababa,
som strávila 6 mesiacov s chorými v útulku MATKY TEREZY. Hlavnou príčinou
zdravotných problémov v Etiópii je izolácia veľkého množstva populácie od modernej
medicíny. Najčastejšími ochoreniami bolo HIV, TBC, malária, svrab, žaludočné problémy,
bolesti / zuby, žalúdok, celé telo/.
Vírusom HIV je infikovaných viac ako 200 tisíc detí.
Väčšina detí sa smrteľným vírusom infikovala už pri narodení od svojich HIV
pozitívnych matiek.
Viac ako dva milióny detí a matiek zomierajú pri pôrodoch.
Priemerný vek ľudí v tejto krajine je 42 rokov.
Etiópia patrí k najchudobnejším štátom na svete. V období sucha prevláda hlad a s ním
aj rôzne ochorenia, títo biedni ľudia nemajú peniaze na cestu k lekárovi a ani na lekársku
starostlivosť. Aj keď majú akútne ochorenie musia trpieť a zomrieť. V Útulku bolo cca 400
pacientov, ktorým sa sestry MATKY TEREZY snažili zachrániť život aj za pomoci misijnej
práce sociálnych pracovníkov Vysokej školy sv. Alžbety. Mala som tú česť, že som patrila do
tohoto týmu a mohla som zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. Títo ľudia ani nesnívajú o
modernej prístrojovej technike, ktorá diagnostikuje ochorenia a o pomôckach, ako sú rôzne
protézy. Ak majú ochorenie dolného zažívacieho traktu musia pomaly zomrieť. Ak majú
amputovanú končatinu, chodia po štyroch alebo s drevenou bakuľou. Ak ich bolí zub,
v tichosti trpia a myslia si, že to tak musí byť. Napriek tomu, že sme boli v najchudobnejšej
oblasti Ethiopie, v Kibre Mengist, kde prevládala chudoba a utrpenie, no predsa denne títo
ľudia nachádzali svoje bohatstvo, ktoré tvorilo malé políčko kukurice a pitná voda. Mali sme
možnosť vidieť u ľudí úprimný úsmev, ktorý žiaril vďaka ich viere a modlidbám k Bohu
v kostolíkoch, ktoré boli postavené z blata a slamy.
Podvýživou trpí zhruba 1,1 miliardy ľudí na svete.
Títo ľudia nám pripomenuli, aké sú hodnoty života.
Kontaktné adresy autorov:
9
Ing. Eva Pauerová, PhD
FN Trnava, A. Žarnova 11, Trnava 919 00, [email protected]
PhDr. Kristína Pauerová, PhD.
Vysoká škola sv. Alžbety, 1.mája č.1, Bratislava, [email protected]
10
Žena v islamskom svete
Woman in Islamic World
1
Uríčková Alena, 2Lajdová Andrea
Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva
Abstrakt
Islam v sebe spája náboženstvo, kultúru, tradíciu, životné zásady a myšlienku života
v komunite. V tejto spoločnosti majú ženy svoje nezastupiteľné postavenie. Tie emancipované
nechcú byť postavené len do roly manželky, matky a ženy v domácnosti. Vnímanie postavenia
ženy v islamskej spoločnosti podlieha v západnom svete mnohým predsudkom a stereotypom.
Podmienky, v akých moslimské ženy žijú sa výrazne odlišujú a neplatia pre každú moslimskú
krajinu rovnako. V súčasnosti nastávajú zmeny v uznávaní niektorých práv žien v jednotlivých
moslimských krajinách a máme možnosť sledovať, že ženy islamu si stále viac uvedomujú
svoje práva. Príspevok prináša krátke nahliadnutie do niektorých oblastí, v ktorých sú práva
ženy porovnávané s prihliadnutím na korán.
Kľúčové slová: islam – žena – hidžáb - korán – právo.
Abstract
Islam itself joins religion, culture, tradition, life principles and idea of living in
community. Women have their unsubstituted status in this society. Those emancipated ones do
not want to be set only to the role wife, mother and woman in household. Perception of
woman status in islamic society is liable to many prejudices and stereotypes in the west world.
Conditions in what muslim women live are greatly different and do not apply for each muslim
country in the same way. In the present time, changes arrive in recognition of some rights of
women in respectives moslim countries and we can watch that women of Islam realize more
and more their rights. This contribution caries brief looking into some fields in which rights
of women are compare with consideration to Qur´an.
Key words: Islam – woman – hidjab – Qur´an – right.
Úvod
Písať o postavení ženy v islame bez osobných skúseností, vyjadrovať sa k noseniu
hidžábu, právam žien je vo všeobecnosti pre Európanky veľmi ťažké, napokon je to aj otázka,
ktorú riešia nielen islamské ženy. V našom príspevku sme nahliadli na postavenie ženy &
korán.
Islam v sebe spája náboženstvo, kultúru, tradíciu, životné zásady a myšlienku života
v komunite (3). V dnešných časoch je vystavený neustálym debatám o postavení ženy.
11
Emancipované ženy chcú, aby sa ich rola neobmedzovala len na najčastejšie prisudzovanú –
teda manželku, matku a domácu pani. Vnímanie postavenia ženy v islamskej spoločnosti
podlieha v západnom svete mnohým predsudkom a stereotypom. Väčšina ľudí v našej
spoločnosti si myslí, že muž má v moslimskom svete dominantné postavenie, môže mať
niekoľko manželiek a ženy musia povinne chodiť zahalené, nemôžu študovať. Podmienky,
v akých moslimské ženy žijú sa výrazne odlišujú v nadväznosti na krajinu. Neplatia pre každú
moslimskú krajinu rovnako.
V súčasnosti nastávajú zmeny v uznávaní niektorých práv žien v jednotlivých
moslimských krajinách a máme možnosť sledovať, že ženy islamu si stále viac uvedomujú
svoje práva. Určité rozdiely v postavení žien vyplývajú zo spoločenskej triedy, od toho, či
žena žije v meste alebo na vidieku. Spôsob života moslimských žien ovplyvňuje množstvo
faktorov ako napr.: rodina a náboženská horlivosť - určuje čo je morálne., právny rámec
krajiny - ovplyvňuje stupeň slobody., odvetvie islamu - sunniti, šiíti, aleviti. Čo však
ovplyvňuje život žien v minulosti, ale i v súčasnosti sú dejiny (2). Pre správne pochopenie
postavenia ženy v islame je určite potrebné poznať učenie islamu, ktoré je založené na
Koráne. Život moslimov sa riadi tak Koránom, ako aj tzv. Sunnou, čo sú výroky a príklady zo
života Proroka Muhammada zaznamenané v dielach význačných islamských učencov a sú
praktickým výkladom Koránu. Korán a Sunna sa vyjadrujú ku všetkým aspektom
každodenného života človeka od povinných náboženských rituálov cez rodinný a spoločenský
život až po oblasť osobnej hygieny a intímnych záležitostí.
Badawi (2), ktorý publikoval svoju prácu o postavení ženy v islame hovorí, že
najhoršie je, že v súčasnosti sa stretávame s povrchným prezentovaním učenia islamu
západnému čitateľovi bez toho, aby sa podala nestranná štúdia o autentických zdrojoch tohto
učenia. V súvislosti s týmito odchýlkami uvádza tri fakty :
 Dejiny moslimov sú všeobecne bohaté na ženy, ktoré dosiahli veľké úspechy v rôznych
spoločenských postaveniach už od 7. storočia.
 Nikto nemôže ospravedlniť zlé zaobchádzanie so ženou tvrdením, že to pripúšťa
islamské právo a takisto nemôže popierať či redukovať práva ženy, ktoré jej jasne
vymedzilo islamské právo.
 Nezaujatí a nestranní pozorovatelia cez dlhé stáročia obdivovali dobrú povesť, cudnosť
a úlohu materstva moslimských žien.
12
Ďalej vo svojej práci píše: „ Postavenie žien v súčasnom svete nie je výsledkom nežného
mužského prístupu ani prejavom prirodzeného vývoja. Takýto stav sa dosiahol počas dlhého
boja a obetí zo strany žien, ktorých práca bola využívaná v období dvoch svetových vojen a
počas eskalácie technického pokroku. Islam udelil žene dôstojné postavenie nie pod hrozbou
či nátlakom žien a ich organizácií, ale pretože je to náboženstvo pochádzajúce od
spravodlivého a milosrdného Boha“.
Z pohľadu Koránu je uznávaná rovnosť muža a ženy ako sa píše v súrach 33 a 35.
Jediné obmedzenie žien sa týka rituálnej čistoty (súra 2, 222).
 „Ó ľudia, bojte sa Pána svojho, ktorý vás stvoril z bytosti jedinej a z nej stvoril jej
družku a obe rozmnožil na veľké množstvo mužov s žien“ (Korán 4:1).
 „On (Boh najvyšší) je ten, ktorý vás stvoril z bytosti jedinej a učinil z nej jej manželku,
aby u nej pokoj našla“ (Korán 7:189).
 „Stvoriteľ nebies i zeme, ktorý učinil pre vás manželky z vás samých“ (Korán 42:11).
V nasledujúcom texte práce poskytujeme pohľad na postavenie ženy v islame z viacerých
hľadísk s porovnaním textu Koránu.
Duchovný aspekt
Korán poskytuje jasný dôkaz, že žena v očiach Boha má také isté práva a povinnosti
ako muž:
 „Každá duša skutkami, ktoré nabrala, je viazaná“ (Korán 74:38).
 „A vypočul ich Pán ich a povedal: Veru nedopustím, aby boli zmarené skutky, ktoré
ktokoľvek z vás učinil, či muž alebo žena (veď všetci pochádzate) jeden z druhého...“
(Korán 3:195).
 „Kto konal dobré skutky, muž či žena a je veriaci, dožičíme mu dobrý život (v živote
pozemskom) a odmeníme ho podľa zásluhy za dobro, ktoré robil, tým najlepším, čo
konal“ (Korán 16:97).
Korán, oproti biblii neodsudzuje ženu za Adamovu prvú chybu. Obaja neposlúchli Boha,
obaja sa kajali a obom bolo odpustené. V Koráne je písané: „A neuposlúchol Adam svojho
Pána a zo správnej cesty sa odklonil“ (Korán 20:121).
Náboženské povinnosti, ako denné modlitby, pôst, dávanie milodarov a púť do Mekky sú
rovnaké pre muža aj pre ženu. Výnimka pre ženu platí ak:
13
 má menštruáciu,
 alebo je štyridsať dní po pôrode, nemusí sa modliť ani postiť, nemodlí a nepostí sa ani
cez pôstny mesiac Ramadán,
 nemusí sa postiť ani počas tehotenstva alebo dojčenia,
 účasť na piatkových modlitbách je dobrovoľná, zatiaľ čo účasť mužov na nich je
povinná.
Právny aspekt
Islamské manželstvo a zákon o rodine znevýhodňujú ženu rôznymi spôsobmi. Podľa
väčšiny moslimských teológov nie je právom muža len potrestať svoju manželku tým, že ju
zbije, alebo ignoruje, v prípade nezhôd (súra 4, 34). Okrem otázok týkajúcich sa dedičstva a
svedectva na súde sú ženy v nevýhode v porovnaní s mužmi pri zákone týkajúceho sa
manželstva, rozvodu a procesov týkajúcich sa starostlivosti o deti.
 Tradičný rozvodový proces dovoľuje mužovi rozviesť sa so svojou ženou jednoducho
vyhlásením frázy „zavrhujem ťa“ (súra 2, 227).
 Ženy môžu dosiahnuť rozvod iba na súde a ten im je zaručený iba v prípade, že môžu
dokázať u svojho manžela závažné pochybenie.
 Manžel je povinný platiť výživné iba niekoľko mesiacov a tak rozvod ponecháva ženu
bez prostriedkov a bez detí, pretože islamský zákon vždy garantuje zverenie detí do
starostlivosti manželovi (1).
 Je oslobodená od všetkých finančných záväzkov.
 Ako matka má pred zrakom Božím viac uznania a vyššie postavenie (3:14-15; 46:15).
 Žena má nárok na tri štvrtiny synovskej lásky, otcovi pripadá len jedna štvrtina.
 Ako nevesta môže od svojho nastávajúceho požadovať príslušné veno, ktoré jej bude
náležať.
 Nemusí pracovať a podieľať sa na rodinných výdajoch.
 Po uzatvorení manželstva má právo na vlastníctvo všetkého, čo jej pred svadbou patrilo
pričom manžel nemá pravo na žiadnu časť z jej majetku.
 Ako dcéra alebo sestra má právo na bezpečie a zabezpečenie zo strany svojho otca
alebo brata.
Korán hovorí, že svedectvo ženy má polovičnú váhu pri zrovnaní so svedectvom muža:
14
 „Call in two male witnesses from among you, but if two men cannot be found, then one
man and two women whom you judge fit to act as witnesses. Volajte dvoch mužských
svedkov z radov vás, ale ak sa dvaja muži nemôžu nájsť, potom volajte jedného muža a
dve ženy, ktoré sú schopné vystupovať ako svedkovia“ (Qur'an 2:282, Dawood)
(Korán 2:282).
 Právo žien na získanie vedomostí je také isté ako právo mužov.
 Dedičstvo: žena dostane polovicu z toho, čo patrilo mužovi (súra 4, 11-12).
 Výber partnera: žena si nemôže zobrať muža, ktorý nie je moslim, pričom muž takéto
právo má (3).
Zahaľovanie
Asi najväčším špecifikom u žien, ktoré ich už na prvý pohľad odlišuje, je ich odev.
Ženy chodia zahalené. Zahaľovanie má pôvod vo veršoch Koránu:
 „Prorok, povedz manželkám svojim, dcéram svojim i veriacim ženám, aby k sebe
priťahovali závoje! A toto bude najvhodnejšie k tomu, aby boli poznané a neboli
urážané“ (súra 33, 59, 24:30-31).
Podobné verše nájdeme aj v biblii. Pôvod tohto príkazu je v zmyselnosti ženy, ak sa bude
zahaľovať nebude priťahovať mužské pohľady a nič ju nebude ohrozovať. Praktický výklad a
miera zahalení sa môže mierne líšiť vzhľadom na jednotlivé islamskej školy či miestne
zvyklosti. Odev by mal zakrývať celé telo ženy, čiže ruky po zápästia a nohy po členky, vlasy
prekrýva šatka (chimár či hidžáb). Odev by mal byť voľný, nemal by tesne obopínať postavu.
V niektorých krajinách si ženy zahaľujú aj tvár, buď úplne, alebo s otvorom na oči (niqáb),
prípadne nosia rukavice. Ľudia si myslia, že ženy chodia zahalené aj doma, ale nie je to tak.
Doma môžu byť oblečené ako chcú, je potrebné, aby boli zahalené od podpazušia po kolená
(tzv. awrah). Zahalenie je nutné na verejnosti alebo v prítomnosti cudzích mužov. Pri
lekárskom vyšetrení je žiaduce a žiadané, aby pacientku vyšetrovala a liečila pokiaľ je to
možné žena. Ak to nie je možné, môžeme požiadať manžela o výnimku. Vtedy vyšetrenie
urobí lekár za prítomnosti manžela.
15
Láska a manželstvo
Prorok Muhammad povedal:
„Najlepší z vás je ten, ktorý je najlepší ku svojej
manželke a ja som najlepší medzi vami ku svojej manželke.“ V Koráne sa uvádza, že
základom manželstva je láska a úcta. Úlohou manželského spolunažívania je okrem
zachovania ľudského života aj citová pohoda a duševná harmónia. Nasledujúci verš z Koránu
patrí k najpôsobivejším veršom o manželstve:
 „A k Jeho (k Božím) znameniam patrí, že vám stvoril z vás samých manželky, aby ste
u nich pokoj našli a učinil medzi vami náklonnosť a lásku. Veruže v tom sú znamenia
pre ľudí premýšľajúcich“(Korán 30:21).
So zreteľom na fyziologické a psychologické aspekty muž a žena majú rovnaké práva jeden
voči druhému, okrem jedného – vodcovstva rodiny.
 „A majú toľko (a), koľko je na nich (b). A muži majú nad nimi stupeň (c)
(zodpovednosti) práv, koľko im bolo uložených povinností“ (Korán 2:228).
Väčšina islamských učencov sa zhoduje na tom, že stupňom sa tu myslí povinnosť, ktorá
zaťažuje výlučne muža, pričom žena je od nej oslobodená. To znamená, že manžel má nad
manželkou o stupeň viac povinností - uživiť rodinu. Ostatní učenci tvrdia, že stupňom sa tu
myslí dôležitá úloha manžela vo vedení domácnosti, a to najmä vo výchove detí, pretože tam,
kde manželka už na deti nestačí, tam musí nutne zasiahnuť manžel a aby to bolo účinné, musí
mať v rodine autoritu, rešpekt a silné postavenie.
Podľa islamského práva nemožno ženu nútiť vziať si niekoho bez jej súhlasu?
Niektoré aspekty islamského práva týkajúce sa manželstva a rozvodu:
Ak je trvanie manželstva z akéhokoľvek dôvodu nemožné, muž má z neho nájsť vhodné
východisko. V Koráne je napísané:
 „A ak by ste sa rozviedli s manželkami svojimi a uplynula by (ich stanovená) lehota
(a), tak buď si ich ponechajte (u seba) v dobrom, alebo sa s nimi rozíďte v dobrom. A
nedržte ich na ich škodu, aby ste krivdili (b)“ (Korán 2:231).
 Stanovená lehota je čas, ktorý plynie odo dňa rozvodu až po tridsiaty deň po rozvode
pre manželku (okrem dvoch prípadov, kedy sa určuje táto doba inak. Pre tehotnú sa
táto doba určuje až do skončenia tehotenstva a pre manželku, ktorej manžel zomrel,
štyri mesiace a desať dni). Do uplynutia tejto doby nemá nik právo zasnúbiť sa alebo
ponúknuť manželstvo manželke, pretože je to čas určený obom manželom na to, aby
16
premýšľali o svojom chovaní a prípadne prejavili vôľu vrátiť sa k sebe. Po skončení
tejto doby sú už obaja uvoľnení z tohto záväzku. Je to výstraha pre mužov, aby nedržali
svoje manželky v manželskom zväzku len preto, aby im ubližovali.
Úcta
Islam stavia vľúdnosť k rodičom hneď za uctievanie Boha. V Koráne sa píše: „Pán tvoj
uložil, aby ste nikoho okrem Neho neuctievali a aby ste rodičom dobro preukazovali. A ak sa
jeden z nich alebo obaja dožijú u teba staroby, nehovor im „uff“ (slovo neúcty) a neodvrávaj
im, ale hovor s nimi slovom láskavým!“
 „A skloň k nim obom z milosrdenstva krídla pokory a povedz: „Pán môj, zmiluj sa nad
nimi oboma tak, ako ma oni vychovali, keď som bol malý!“ (Korán17:23-4).
Korán prikazuje dobré zaobchádzanie s matkami. Známy je výrok proroka Muhammada:
 „Raj leží pri nohách matiek“ a „ Veľkorysý je ten, kto je dobrý k ženám a podlý je ten,
kto ich haní“(2).

Zamestnanie
Čo sa týka práva ženy na zamestnanie, treba zdôrazniť, že islam považuje za hlavnú
úlohu ženy v spoločnosti predovšetkým úlohu matky a manželky. Pestúnky nemôžu nahradiť
matku. „Takáto vznešená a životne dôležitá úloha formujúca budúcnosť národov sa nemôže
považovať za nečinnosť“ (2). Islam nezakazuje žene hľadať si zamestnanie. Je to ale za
predpokladu, že je pri tom zabezpečená jej česť a mravná čistota. Preferované je povolanie
učiteľky a sudkyne.
Záver
Diskusie o arabskom svete sa zintenzívnili od útokov z 11. septembra 2001.
Muslimovia ukázali Amerike ale aj Európe, že sú našou súčasťou. Jednou z najčastejšie
diskutovaných tém je život žien v arabských krajinách. A aký je život a postavenie ženy
v islamskom svete? Určite je jedinečné a nepodobá sa postaveniu ženy v inom systéme.
Nemožno jej však popierať významné postavenie v spoločnosti, len preto, že je iná – zahalená,
matka, manželka. Ľudia neboli stvorení ako rovnaké bytosti, ale ako rovnoprávne bytosti a v
17
tom je rozdiel. Od 11. septembra pretieklo veľa vody. Možno z nás strach z možnej hrozby
nevymizol, ale mnohí ľudia dokázali pochopiť a akceptovať odlišnosti, zvyky a kultúru
„iných“. Nepoznané väčšinou vyvoláva v ľuďoch strach a predsudky. To je prirodzené. Vďaka
vzájomnému dialógu a spoznávaniu kultúr dochádza k preklenutiu bariér a zbližovanie kultúr
je obohacujúcim prvkom každej spoločnosti.
Napokon aj v Koráne sa píše: „A učinili sme vás národmi a kmeňmi, aby ste sa
navzájom spoznávali...“ (49:13). Je len na nás, či chceme objavovať.
Použitá literatúra:
ASHGAR, A.: The rights of women in Islam. Londýn: C. Hurst & Company, 1992. 188 p.
ISBN 185065154X.
BADAWI, A. J.: The Status of Women in Islam. Indiana: International Islamic Publishing
House; IIPH, 1997. 28 p. ISBN: none.
REEBER, M.: Islám. Francúzko: Éditions Milan, 2007. 65 s. ISBN 978-80-7309-499-7.
Kontaktná adresa autora:
Trnavská univerzita v Trnave, FZaSP, Katedra ošetrovateľstva
Univerzitné námestie 1
918 43 Trnava
[email protected]
18
Kultúrne a etnické špecifiká Turkov v ošetrovateľskej praxi
Cultural and Ethnic Specifics of Turcs in Nursing Care
Janka Sakačová
Abstrakt
Kultúrne a etnické špecifiká Turkov v ošetrovateľskej praxi. Janka Sakačová. Domáca
ošetrovateľská starostlivosť. Ošetrovateľský dozor.
Prezentácia približuje kultúrne a etnické špecifiká Turkov v ošetrovateľskej starostlivosti, ako
aj v ich bežnom živote. Popisuje vplyv kultúry a moslimského náboženstva na ich správanie
sa, očakávania aj počas ochorenia.
Kľúčové slová: Tureckí pacienti – Kultúrne a etnické špecifiká – Moslimovia Ošetrovateľská starostlivosť.
Abstract
Cultural and ethnic specifics of Turcs in nursing care. Janka Sakačová. Home nursing
care. Nursing supervision.
This presentation focuses on cultural and ethnic specifics of Turcs in nursing care and in their
mundane life as well. It describes an influence of muslim cultur and religion on their behavior,
expectations and during illness.
Key words: Turkish patients - Cultural and ethnic specifics – Muslims - Nursing care.
19
Špecifiká komunikácie so študentmi ošetrovateľstva v Južnom Sudáne
Communication Specifics with Nursing Student in South Sudan
Jarmila Jakubeková, Karin Liptáková, Ľubica Ilievová
Abstrakt
Nemocnica Nepoškvrnenej Panny Márie v Južnom Sudáne zamestnáva viac ako 70
miestnych vyškolených krajanov Južného Sudánu, a asi 15 odborných pracovníkov z rôznych
krajín sveta. V nemocnici sa každý rok zaškoľujú študenti, vybraní spomedzi obyvateľov
v Južnom Sudáne, priamo v praxi. Ich vzdelávanie prebieha v teoretickej i praktickej rovine.
Teoretické vedomosti získavajú v škole, prostredníctvom kvalifikovaných pedagógov.
Praktickým kompetenciám sa učia priamo na konkrétnom oddelení pod vedením supervízorov.
V príspevku venujeme pozornosť zvláštnostiam a problémom v pedagogickom procese,
spôsobeným odlišnosťami a vplyvmi inej kultúry. Venujeme sa jednotlivým črtám
charakteristickým pre danú kultúru, metódam vzdelávania a komunikácie, ktoré smerovali
k dosiahnutiu konkrétneho cieľa.
Kľúčové slová: Špecifiká komunikácie - Študenti ošetrovateľstva - Kultúrne rozdiely - Južný
Sudán.
Abstract
Mary Immaculate DOR Hospital is situated in Mapuordit, Southern Sudan. It is staffed
by about 70 locally trained Sudanese, supported by about 15 expatriate professional staff. In
the hospital, there are trained nursing students, chosen from among the population in Southern
Sudan. Their education takes place in both theoretical and practical level. Theoretical
knowledge are acquired at school by qualified teachers. Practical competencies are taught
directly on the ward under the direction of supervisors. This paper pays attention to the
peculiarities and problems in the educational process. It also focuses on the impacts caused by
the differences of another culture. The paper presents individual features of the characteristic
of the culture, educational and communication methods, which were aimed to achieve specific
purpose.
Key words: Specifics of communication - Nursing students - Cultural differences - Southern
Sudan.
Úvod
Nemocnica Nepoškvrnenej panny Márie sa nachádza v Mapuordite, ktorý je vzdialený
75 km od Rumbeku, provinčného hlavného mesta štátu Lakes v Južnom Sudáne. Nemocnica
20
vznikla v roku 2002 z malej ošetrovne, ktorá bola v tom čase jediným zdravotníckym
zariadením pre obyvateľov tejto oblasti. Nemocnica má 112 lôžok, ktoré sú rozdelené do 6
oddelení.
V nemocnici
sa
vykonávajú
liečebné
a preventívne
výkony,
plánované
i pohotovostné chirurgické operácie nie len v dosahu spádovej oblasti. V nemocnici je
poskytovaná zdravotná starostlivosť aj pacientom, ktorí žijú ďaleko od miesta nemocnice
a putujú peši niekoľko hodín. V roku 2010 navštívilo nemocnicu 26 000 pacientov, z ktorých
bolo 3000 prijatých na oddelenia. Vykonalo sa tu viac než 950 operácií. Na zabezpečenie
chodu nemocnice je potrebné neustále zaškoľovanie nových sestier. Fluktuácia sestier je
vysoká, pretože po dosiahnutí vzdelania mnohé odchádzajú pracovať do väčšieho mesta
a neostávajú v nemocnici Nepoškvrnenej Panny Márie. Každoročne sa koná výber študentov
z okolitých stredných škôl, ktorých nemocnica v spolupráci s integrovanou internátnou školou
pripraví na vykonávanie práce sestry. Študenti sú väčšinou obyvatelia miestnych kmeňov –
Dinka a Jur. Pri vzdelávaní týchto študentov sa pedagógovia stretávajú s mnohými
prekážkami, ktoré sú spôsobené kultúrnymi odlišnosťami a povahovými črtami študentov
jednotlivých kmeňov. Je potrebné zvoliť vhodné komunikačné zručnosti, budovať vzťah
študent – supervízor s precíznosťou a jemnosťou, aby študenti dosiahli stanovené ciele a boli
schopní vykonávať prácu sestry kvalifikovane, kvalitne, efektívne a zodpovedne. Vzdelávanie
sestier má v tejto oblasti veľký potenciál nie len z dôvodu jeho veľkej potreby, ale aj z dôvodu
zabezpečenia kvalifikovanej ošetrovateľskej starostlivosti a udržateľnosti chodu nemocnice.
Východiská riešenej problematiky
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave v spolupráci
s Diecézou Rumbek vysiela do Mapuorditu kvalifikovaných lekárov, sestry, a sociálnych
pracovníkov. Tento tím pracuje v nemocnici a podieľa sa i na pedagogickom procese.
Výraznou mierou na financovanie prispieva organizácia Slovenská agentúra pre medzinárodnú
rozvojovú spoluprácu (SAMRS) - Slovak Aid. Študenti ošetrovateľstva, ktorí sú v nemocnici
vzdelávaní, pochádzajú z dvoch kmeňov – Dinka a Jur. Vzhľadom na veľký rešpekt a hrdosť
na kultúru, príslušnosť k danému kmeňu napovedá veľa o názoroch, postojoch a správaní
študenta. Dinkovia tvoria jednu z najväčších etnických skupín v štáte Južný Sudán. Sú pastieri,
chovajú kravy, kozy a ovce. Počas obdobia dažďov sa venujú aj poľnohospodárstvu, ale vo
21
veľmi malej miere. Dôležitosť človeka určujú podľa počtu kráv, ktoré vlastní, množstva
manželiek, ktoré dokáže uživiť, a detí, ktoré splodil. Dinkovia sú pripútaní k ich kultúre, na
ktorú sú hrdí.
Jurovia sú na rozdiel od Dinkov tvrdo pracujúci ľudia. Pracujú v poľnohospodárstve,
venujú sa produkcii medu a ďalším aktivitám v tejto oblasti. Keď sa usadia, žijú Jurovia na
jednom mieste. Táto kultúra, založená na bohatstve, nesie so sebou mnoho čŕt ako plienenie,
etnické štiepenie, vedúce k vraždeniu. V kultúre, kde je pomsta považovaná za hodnotu, žijú
ľudia v neustálom prostredí strachu a nedôvery.
Väčšina ľudí patrí k patriarchálnemu typu spoločnosti, kde je muž centrom rodiny
a autority. Súčasťou tohto patriarchálneho systému je aj mnohoženstvo. Muž môže mať
niekoľko manželiek, ktoré poukazujú na jeho postavenie. Rešpekt ľudí voči starším, je tu stále
prítomný. Väčšinou reprezentujú hlas rodiny v dedine.
Študenti, prichádzajúci do nemocnie, boli vzdelávaní od úplných základov, v
teoretickej i praktickej rovine. Spolupráca s nimi bola mnohokrát náročná. Študenti si
vzdelanie veľmi vážili a mali vysoké ambície, ale ich snaha o sebavzdelávanie
a zdokonaľovanie ich praktických zručností bola na nízkej úrovni. 100% (8) opýtaných
študentov malo záujem o pokračovanie v štúdiu na univerzite. Výsledky prezentujeme v grafe
1.
Záujem o pokračovanie v štúdiu na univerzite
0%
áno
nie
100%
Graf 1: Záujem o pokračovanie v štúdiu na univerzite
22
100% (8) opýtaných študentov chcelo byť najlepších v ročníku. Keď sa to jednému z nich
nepodarilo, opustil školu aj nemocnicu a ukončil štúdium. Podriaďovať sa žene –
supervízorke, bolo pre nich kvôli výchove a kultúrnym odlišnostiam veľmi náročné. Študenti
neboli schopní stanoviť si priority v ošetrovateľskej starostlivosti. Mnohé povinnosti im
museli byť niekoľkokrát denne opakované, a ich prácu bolo nutné zakaždým kontrolovať.
Počas celého pedagogického procesu bolo potrebné používať vhodnú komunikáciu, metódy
výučby a motiváciu, ktoré uľahčovali pedagógom spoluprácu so študentmi.
Analýza problematiky
Povahové črty študentov pracujúcich v nemocnici bolo potrebné dobre poznať
a následne zvoliť vhodnú stratégiu výučby, komunikácie aj motivačných faktorov, ktoré viedli
k splneniu stanovených cieľov. Spolupráca so študentmi bola uľahčovaná vďaka ich horlivosti
a vysokým ambíciám. Mali mnoho otázok a radi diskutovali o plánoch ošetrovateľskej
starostlivosti, pacientoch a ich zdravotnom stave. Boli vďační za vzdelanie, ktoré dostávali
a vysoko si cenili svojich pedagógov. Vďaka tomu, že študenti veľmi radi diskutovali a taktiež
cítili moc v ich rukách, boli veľkým potenciálom pre vykonávanie zdravotnej výchovy
u pacientov na oddeleniach aj u pacientov čakajúcich pred ambulanciami. Zo začiatku museli
byť študenti k tejto aktivite nabádaní a motivovaní, ale po niekoľkých sedeniach robili
vzdelávaciu činnosť ochotne, bez potreby príkazu. Študenti boli na tento druh práce vhodní aj
z dôvodu, že poznali reč kmeňa Dinka, a preto boli dobrými tlmočníkmi. Za prítomnosti
supervízorov vzdelávali
pacientov a ich rodiny o hygienickom
režime nemocnice,
o umiestnení a používaní latrín a spŕch. Informovali ich o zdrojoch pitnej vody, prevencii
infekčných ochorení a taktiež o ich liečbe. Rozdávali chlórové tablety na dezinfekciu vody
pacientom čakajúcim na ambulantné ošetrenie a vysvetľovali im spôsob ich riedenia s vodou.
Medzi povahové črty, ktoré bránili efektivite pedagogického procesu, patrila najmä
lenivosť študentov počas praktickej výučby v nemocnici. Vzhľadom na kultúrny zvyk kmeňa
Dinka, kde muži väčšinu dňa sedia pred domom a o domácnosť sa stará žena, študenti po
vizite sedeli na stoličkách pred oddelením bez akejkoľvek aktivity. Stratégia, ktorá sa
v takýchto prípadoch supervízorom osvedčila, bolo neustále študentov kontrolovať a nabádať
ich k práci.
23
Študenti neboli schopní stanoviť si priority v ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta,
nevideli nedostatky, ktoré by mohli odstrániť, prípadne aktivity, ktorými by mohli pomôcť
uspokojiť individuálne potreby pacienta. Všetky aktivity a povinnosti im museli byť
dennodenne opakované a prízvukované niekoľkokrát.
Pri praktických ošetrovateľských technikách boli hrubí a necitliví, čo takisto vyplývalo
z kultúry kmeňa Dinka, kde človek nesmie dávať najavo bolesť a utrpenie. Aj z tohto dôvodu
očakávali že pacienti bolesť nedajú najavo, a pre ich praktické výkony bola charakteristická
hrubosť a absencia jemnosti a citu. Keďže 100% (8) študentov boli muži, problematická bola
aj ich pomoc pacientkám ženského pohlavia. Bolo pre nich nepredstaviteľné, pomôcť žene
trpiacej závratmi alebo slabosťou pri chôdzi. Ku každej činnosti museli byť nabádaní
a supervízori museli zvoliť vhodnú formu komunikácie, aby ich presvedčili. Osvedčenou
stratégiou sa stala verejná pochvala študenta, ktorý urobil vo svojich zručnostiach výrazné
pokroky, či vykonal činnosť bez toho, aby bol k nej vyzvaný.
Hoci študenti dostávali za prácu v nemocnici plat, a mali zmluvu o ich právach
a povinnostiach, nerozumeli, že počas výučby sa počet aktivít, ktoré robili v nemocnici
zvyšoval. Po teoretickej výučbe jednotlivých ošetrovateľských techník ich mali za dozoru
supervízora vykonávať aj v nemocnici. Boli však zvyknutí na dve povinnosti počas prvého
týždňa štúdia, preto odmietali robiť ďalšie, hoci boli ukotvené v ich pracovnej zmluve.
Supervízorom sa v tomto prípade osvedčil spôsob presviedčania, ktorý umožňoval študentovi
vykonávať najskôr asistenciu pri danej intervencii, následne bol pochválený a povzbudený
k samostatnosti pri najbližšej potrebnej intervencii. V pedagogickom procese bolo potrebné
zvoliť demokratický štýl riadenia a priateľskú formu verbálnej i neverbálnej komunikácie. V
opačnom prípade sa mohlo stať, že sa študenti stanú impulzívnymi a nahnevanými.
Klamstvo je prirodzenou súčasťou tejto kultúry, preto bol pedagogický proces
ovplyvnený aj neúprimnosťou študentov. Aj v prípade, že bolo klamstvo študenta odhalené,
zapieral ho a stával sa agresívnym. Najvhodnejšou stratégiou bolo o klamstve nediskutovať,
ale naplánovať intervencie, aby bola daná požiadavka splnená s jej následnou kontrolou. Pri
výučbe zaznamenávania údajov o pacientovi do ošetrovateľskej dokumentácie absentovalo
u študentov logické myslenie a konali veľmi mechanicky. Zápis hodnôt telesnej teploty
pacienta do teplotnej tabuľky predstavoval pre študentov veľký problém. Konali veľmi
mechanicky, nerozumeli jednoduchej tabuľke a bolo potrebné im jednotlivé hodnoty telesnej
24
tepoty názorne ukázať. Zaznamenanie všetkých fyziologických hodnôt do teplotnej tabuľky
a dokumentácie pacienta bolo pre študentov veľmi náročné, a tieto zručnosti bolo potrebné
opakovať a precvičovať počas celého pedagogického procesu.
Dodržiavanie sterility pri jednotlivých ošetrovateľských technikách bol veľkým
problémom, ktorý bol taktiež spôsobený kultúrnymi zvykmi študentov. Ľudia kmeňa Dinka
a Jur žijú v hlinených domčekoch, v ktorých často spávajú na zemi, alebo spia priamo na zemi
v buši. Kultúrne ornamenty na koži, rezané tou istou žiletkou, si vykonáva mnoho ľudí v tom
istom čase, bez akejkoľvek dezinfekcie. Študenti nemali pochopenie pre dodržiavanie zásad
sterility a bolo im potrebné prednášať o možnostiach prenosu infekčných chorôb a ochrane
pacienta i sestry pred nákazou. V tabuľke 1 uvádzame pozitívne a negatívne stránky práce
študentov v Južnom Sudáne.
Tabuľka 1: Pozitívne a negatívne stránky práce študentov v Južnom Sudáne
Pozitívne stránky
Negatívne stránky
Komunikácia s pacientom v jeho rodnom
Neschopnosť stanoviť si priority
jazyku bez potreby tlmočníka
ošetrovateľskej starostlivosti
Zohľadňovanie a rešpektovanie kultúrnych
Nutná neustála kontrola a plánovanie
zvykov pacienta
činností študentov
Horlivosť pri štúdiu
Lenivosť
Dobré komunikačné zručnosti v oblasti
Absencia jemnosti pri vykonávaní
zdravotnej výchovy pacientov
jednotlivých ošetrovateľských techník
Vysoké ambície
Klamstvo ako prirodzená súčasť
komunikácie
Mechanický spôsob myslenia a konania
Ignorancia dodržiavania sterility
25
Záver
Napriek všetkým odlišnostiam práce študentov, spôsobeným inou kultúrou, po
skončení jednej sekcie pedagogického procesu, 87,5% (7) študentov dosiahlo výsledky
v záverečnom teste, ktoré im umožnili pokračovanie v štúdiu. Výsledky približujeme v grafe
2.
Výsledky záverečného testu študentov
13%
Uspokojivý výsledok
Neuspokojivý výsledok
87%
Graf 2: Výsledky záverečného testu študentov
Vďaka činnosti supervízorov a pedagógov, boli schopní vykonávať jednotlivé
ošetrovateľské intervencie podľa štandardov ošetrovateľskej starostlivosti. Supervízia nad
ošetrovateľskou starostlivosťou sa osvedčila nie len kvôli efektivite práce na oddelení, ale aj
kvôli
zmenám
v správaní
a konaní
študentov.
Osvojili
si
žiadané
formy
správania, dodržiavania požiadaviek a povinností, vyplývajúcich z ich štúdia i pracovnej
zmluvy. Supervízia nad ošetrovateľskou starostlivosťou v Mapuordite má veľký potenciál
a význam nie len pre samotných študentov ošetrovateľstva, ale i pre sestry pracujúce na
oddelení, ktorých práca bude zjednodušená, ale aj pre pacientov, ktorých potreby budú
uspokojené kvalifikovane a bez rizika zhoršenia zdravotného stavu. V neposlednom rade má
význam pre nemocnicu, pretože pomocou kvalitnej pracovnej sily a jej udržania, získa
efektívnu pomoc na oddeleniach, schopnú pracovať samostatne s predpokladom udržateľnosti
študentov ako zamestnancov nemocnice i po ukončení ich štúdia.
26
Odporúčania
Na základe osobnej skúsenosti a spolupráce so študentmi ošetrovateľstva z odlišnej kultúry
odporúčame:

Pred začiatkom pedagogického procesu sa dôkladne oboznámiť s danou kultúrou a jej
odlišnosťami.

Rešpektovať odlišnosti a špecifiká inej kultúry.

Dodržiavať zásady komunikácie a spoločenského správania konkrétnej kultúry,
s ktorou sa stretávame.

Neodsudzovať zvyky a rituály inej kultúry.

Pri komunikácii so študentom inej kultúry zvoliť vhodnú komunikáciu, odstrániť
povýšenecké a autoritatívne správanie.

Hľadať spoločné znaky dvoch kultúr a využívať ich vo vzdelávacom procese.

Vyvarovať sa vnucovaniu inej kultúry študentovi, alebo vyhlasovať jeho kultúrne
zvyky za nesprávne.

Využiť odlišnosti kultúr v pedagogickom procese na dosiahnutie stanovených cieľov.
PhDr. Jarmila Jakubeková
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU
Univerzitné námestie 1, 918 43 Trnava
[email protected]
27
Manažment platby starostlivosti cudzincom na oddelení urgentnej medicíny
Management of payments for provided care to foreigners on the
Department of Emergency Medicine
Gabriela Vörösová
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva,
Abstrakt
Východiská: Celá spoločnosť je rôznym spôsobom štruktúrovaná, preto je potrebné
starostlivosť modifikovať na jednotlivé typy pacientov.
Súbor : Zámerne vybraní pacienti cudzinci (n=50) na oddelení Urgentnej medicíny FN v
Nitre, rozdelení do dvoch skupín (1.sk - platba sa realizovala elektronicky, 2. sk - ručne)
a n=10 sestier vybraného pracoviska.
Metódy: Na získanie relevantných informácií od pacientov a sestier sme použili dotazníky
vlastnej konštrukcie. Na štatistické vyhodnotenie sme použili Studentov t-test, výsledky sme
vyhodnotili na hladine významnosti 0,05.
Výsledky: Ekonomické aspekty sú pre pacientov cudzincov veľmi významné uviedlo 60 %
pacientov z 1. skupiny a 68 % pacientov z 2. skupiny. Pacienti 1. skupine boli viac
informovaní v porovnaní s 2. skupinou. Ako slabé miesto sa ukázala nedostatočná pružnosť
sestier reagovať na väčšie množstvo variantov riešení. Potvrdilo sa, že využitie počítačového
systému malo výrazne pozitívny ohlas. V odpovediach medzi skupinami sa ukázali
signifikantné výsledky na hladine významnosti 0,05 najmä v dĺžke času vykazovania platby,
spokojnosti pacienta a v komunikácii s pacientom.
Záver: Medzi ekonomikou, manažmentom a starostlivosťou existuje zákonitý vzťah.
Zdravotnícka informatika výrazne zefektívnila poskytovanie služieb pacientom cudzincom, čo
predpokladá pripravenosť personálu pre tento manažment a elektronizáciu služieb.
Kľúčové slová: pacient – cudzinec – sestra – platba – elektronizácia – manažment.
Abstract
Resources: The whole company is structured differently, so the care must be modified for
different types of patients.
File: Intentionally selected patients - foreigners (n=50) on the Department of Emergency
Medicine in Teaching Hospital in Nitra, divided into two groups (group 1 – the payment was
made electronically, group 2 – manually) and n=10 nurses working on the selected
department.
28
Methods: To obtain relevant information from patients and nurses we have used
questionnaires compiled by ourselves. For statistical evaluation we have used Student´s t-test,
results were significant at the 0.05 level.
Results: The economic aspects are for patients - foreigner very important reported 60 %
patients from the first group and 68 % patients from the second group. Patients in the first
group were more informed than patients in the second group. Insufficient flexibility of nurses
to respond to a wide range of solutions was proved as a week point. It was confirmed that the
use of computer system had a significantly positive response. The responses between groups
showed significant results at the 0.05 level especially in the length of payment, patients´
satisfaction and communication with the patient.
Conclusion: There is a legitimate relationship between economy, management and care.
Medical informatics made provided services to patients - foreigners more effective, which
implies readiness of the medical staff for this management and services electronization.
Key words: patient – foreigner – nurse – payment – electronization – management.
Úvod
Ekonomické a právne aspekty poskytovania zdravotnej starostlivosti tvoria základ pri
poskytovaní služieb cudzincom. Každý štát Európskej Únie má vlastný systém sociálneho
zabezpečenia, ktorý zahŕňa aj oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tento systém je
regulovaný legislatívou príslušného štátu a vychádza najmä z historického vývoja, potrieb
spoločnosti a ekonomických možností danej krajiny. Cieľom multikultúrneho ošetrovateľstva
je poskytovať kultúrne špecifickú a univerzálne praktickú starostlivosť v podpore zdravia,
prípadne eliminovať rizikové situácie, choroby a smrť (Lišková, Nádaská, 2006, s. 11).
Kultúra sa výraznou mierou podpisuje na oblečení človeka. Oblečenie tak neplní len svoje
pôvodné funkcie, ale stáva sa aj náboženským, politickým a sociálnym symbolom. Pri
kontakte s pacientom iného etnika si sestra uvedomuje a dodržiava určité odporúčania. Medzi
najdôležitejšie patrí zabezpečiť tlmočníka, hovoriť pomaly a zreteľne, opakovať informácie,
overiť si pochopenie informácie, sledovať neverbálne prejavy (Špirudová et al, 2006, s. 24).
Ciele
Cieľom práce bolo zmapovať zastúpenie jednotlivých etník a kultúr v rámci celkovej
štruktúry pacientov na oddelení urgentnej medicíny. Zistiť, spokojnosť pacientov a ktorý zo
spôsobov vyhotovenia účtu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientovi - cudzincovi je
pre sestru rýchlejší a presnejší.
29
Súbor a metódy
Súbor tvorilo n=50 (vekový priemer 43, rozpätie 18-74 rokov), muži 31 (62 %) a ženy
19 (38 %) pacientov - cudzincov, ktorí boli ošetrení na oddelení Urgentnej medicíny vo
Fakultnej nemocnici Nitre a n=10 sestier uvedeného pracoviska (prax v priemere 16,4 roky,
vzdelanie SZŠ - 8, ŠŠ - 6, VOV – 2 sestry). Výber vzorky sme realizovali zámerným
zaraďovaním po sebe idúcich pacientov - cudzincov do dvoch skupín párovým vyrovnávaním
v kľúči 1 :1 na základe dvoch spôsobov zúčtovania poskytnutej starostlivosti. Prieskum bol
realizovaný od 1. 1. 2007 do 31. 2. 2008. Zaraďujúce kritéria pre pacientov boli: 1. Pacienti cudzinci muži, ženy, 18 roční a starší. 2. Spôsob zúčtovania poskytnutej zdravotnej
starostlivosti a) účet realizovaný štandardne, ručne; b) účet realizovaný elektronicky.
Vylučovacie kritéria: 1. Neschopnosť spolupracovať 2. Neochota spolupracovať.
Metódy
1.Obsahová analýza zdravotnej dokumentácie. 2. Dotazník na získanie údajov úrovne
spokojnosti pacientov – cudzincov s finančným manažmentom poskytnutej zdravotnej
starostlivosti. 3. Dotazník pre sestry na získanie údajov o rýchlosti a kvalite jednotlivých
typov vykazovania platby. 4. Štatistické vyhodnotenie – absolútne, relatívne čísla a Studentov
t-test, hladina významnosti 0,05. Jednotlivé otázky sme kódovali spôsobom negatívna
odpoveď 0 a pozitívna 1. Dotazník pre sestry obsahoval 14 položiek. Jednotlivé otázky boli
zamerané na spôsob zadania platby u pacienta - cudzinca, rýchlosť zadania jednotlivých
položiek účtu a osobné údaje sestry. Z toho bolo: 6 otvorených otázok, 7 uzavretých otázok, 1
doplňujúca otázka. Dotazník pre pacientov - cudzincov v anglickom jazyku obsahoval 15
položiek. Bol zameraný na vyjadrenie spokojnosti s vykazovaním platby. Obsahoval otázky
zamerané na kvalitu, rýchlosť, presnosť a celkovú spokojnosť s vykázaním platby za
ošetrenie, ako aj na významnosť ekonomických aspektov poskytnutej starostlivosti v hierarchii
hodnôt pacienta. Dotazník obsahoval aj základné demografické údaje o pacientovi a lekársku
diagnózu. Z toho bolo: 7 otvorených otázok, 4 polo uzavreté otázky, 3 doplňujúce otázky, 1
otvorená otázka. Dotazníky boli anonymné. Pre potreby sestier pri vykazovaní platby sme
vytvorili štandardný postup. Každá sestra bola poučená o spôsobe vykazovania platby
klasickým spôsobom – ručne a elektronickým spôsobom. Pacient alebo tlmočník vyplnil
predložený dotazník.
30
Výsledky
Pacienti - cudzinci z krajiny
Vietnam
Nemecko
Taliansko
Česko
USA
Japonsko
Francúzsko
Ghana
Belgicko
Irán
Izrael
Maďarsko
Poľsko
Albánsko
Egypt
Srbsko
Španielsko
Holansko
Švajčiarsko
Rusko
Rakúsko
Litva
15
10
10
5
7
5
2
2
1 1
2 3 2 1 1 1 1 2 2 1 1 1 1 1 1
0
Graf 1 Pacienti podľa krajín
Výberovo uvádzame iba signifikantné výsledky prieskumu. Dĺžka zadávania
zdravotných výkonov a špeciálneho zdravotného materiálu bolo 68 % výkonov pri
elektronickom vykazovaní zadaných v rozsahu od 0 -10 min. vs. pri ručnom vykazovaní 72 %
výkonov bolo zadaných od 20 - 30 min. Pri zadávaní laboratórnych parametrov pri
elektronickom vykazovaní bolo 72 % zadaných v časovom rozpätí 0 – 10 min. vs. pri ručnom
vykazovaní 80 % bolo zadaných od 20 – 30 min. V 1.sk. si preverilo účet 48 % pacientov vs.
2.sk. 20 %. Porozumenie vysvetleniu o spôsobe úhrady zo strany pacienta pri elektronickej
forme vyjadrilo súhlas 64 % pacientov vs. pri ručnej forme 40 %. Pri elektronickom
vykazovaní bolo umožnené platiť 28 % pacientom, pri ručnom vykazovaní len 4 % pacientov.
Vysvetlenie výšky celkovej platby a jej jednotlivých položiek pacientovi zo strany sestry bolo
pri elektronickom vykazovaní 68 %, pri ručnom 12 %. Poskytnutie tlmočníka pacientovi bolo
v prvej skupine 28 %, v druhej skupine 20 %. V 1.sk. bola edukovanosť 76 %, v2.sk. 24 %.
Spokojnosť so spôsobom vykazovania a vyúčtovania platby vyjadrilo v 1. sk. 64 % pacientov,
v 2.sk. 24 %. Miera spokojnosti pacienta s podmienkami vykazovania platby bola pri
elektronickom vykazovaní 92 %, pri ručnom vykazovaní 56 %, obe skupiny sa signifikantne
líšili v odpovedi áno a neviem posúdiť. Možnosť preveriť si výšku stanovenej sumy zo strany
pacienta malo pri elektronickom vykazovaní 48 % pacientov, pri ručnom 20 %.
31
Signifikantné výsledky medzi skupinami pacientov v oblastiach: Oboznámenie pacienta so
spôsobom úhrady zdravotnej starostlivosti v odpovedi „áno“ (t = -2,09, p = 0,04) a v odpovedi
„nie“ (t = -2,08, p = 0,04). Poskytnutie tlmočníka zahraničnému pacientovi v odpovedi „nebolo
potrebné“ ( t = -2,34, p = 0,02). Podpísanie uznávacieho vyhlásenia v odpovediach „nie“ (t = 2,64, p = 0,01) a „iné“ (t = 2,14, p = 0,04). Spokojnosť so spôsobom vykazovania
a vyúčtovania platby v odpovediach „áno“ (t = -3,41, p = 0,001) a „neviem posúdiť“ (t = 2,05,
p = 0,045). Umožnenie platiť v zahraničnej mene v odpovedi „áno“ (t = -2,4, p = 0,02).
Pacientov súhlas so spôsobom úhrady platby v odpovedi „áno“ (t = -2,14, p = 0,04). Preverenie
výšky stanovenej sumy zo strany pacienta v odpovedi „áno“ (t = -4,83, p < 0,001) a „nemal
som možnosť“ (t = 6,00, p < 0,001). Vysvetlenie výšky celkovej platby a jej jednotlivých
položiek pacientovi zo strany sestry v odpovedi „áno“ (t = -3,41, p = 0,001) a „iné“ (t = 2,75, p
< 0,008).
maximálne spokojný
viac spokojný
viac nespokojný
značne nespokojný
absolútne nespokojný
počet pacientov
15
10
5
0
1.skupina
2.skupina
Graf 2 Miera spokojnosti pacienta s podmienkami vykazovania platby
Obe skupiny dotazníkov sa od seba signifikantne líšili iba v prvej odpovedi „maximálne
spokojný“ (t-test, t = -2,05, p = 0,049).
Diskusia
Multikulturizmus a ekonomika spolu úzko súvisia. Sestra musí poznať krajinu pôvodu
pacienta a limitujúce finančné možnosti pacienta v závislosti od životnej úrovne v krajine
pôvodu. Napr. 45-ročná pacientka z Albánska vo vážnom stave odmietla z ekonomických
32
dôvodov navrhovanú hospitalizáciu. 55- ročný muž z Izraela s krvácajúcim žalúdočným
vredom tiež z ekonomických dôvodov odmietol navrhovanú operáciu a vo vážnom stave odletel
do vlasti. Obaja títo pacienti museli byť dostatočne poučení. Ak by ošetrujúci personál
neovládal všetky zákonné aspekty poskytovanej starostlivosti, v prípade skomplikovania
zdravotného stavu zahraničných pacientov, hrozí zdravotníckemu zariadeniu súdna žaloba.
Tieto príklady uvádzame na zdôraznenie významu ekonomických aspektov multikultúrnej
starostlivosti. O dôležitosti ekonomických aspektoch poskytovanej starostlivosti nasvedčujú aj
výsledky prieskumu pri zisťovaní faktora - rebríček významnosti ekonomických aspektov
poskytnutej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Až 60 % pacientov v prvej skupine a 68 %
pacientov v druhej skupine uviedli, že ekonomické aspekty sú pre nich veľmi významné. Skôr
ako dá zahraničný pacient súhlas k ošetreniu, má záujem byť poučený o všetkých aspektoch
úhrady za zdravotnú starostlivosť, poznať predbežnú sumu za poskytnutú starostlivosť. Má
záujem poznať všetky alternatívy a často ošetrenie odmietne, najmä pokiaľ by suma
presahovala pacientove možnosti. Závisí to od krajiny pôvodu. Informuje sa o podrobnostiach
o účte, jeho jednotlivých položkách a iných detailoch. Kým sa pacient podrobí ošetreniu,
zdravotník s ním vedie cca polhodinový rozhovor. Mieru kvality sme určili mierou pozitívneho
súhlasného stanoviska pacientov so spôsobom úhrady platby. Sestra alebo lekár edukujú
pacienta o ekonomických aspektoch poskytovanej starostlivosti. Miera kvality je daná aj
vzdelaním sestry zadávajúcej platbu, stupňom vzdelania. Sestra má pri elektronickom
vykazovaní viac času na komunikáciu s pacientom. Podľa zistených výsledkov preferovali
elektronickú formu účtu sestry so špecializáciou a vyšším vzdelaním. Z hľadiska vekového
rozčlenenia boli zistené výrazné rozdiely v kategórii nad 50 rokov v prospech elektronických
účtov. Vek týchto sestier korešponduje so sestrami špecialistkami. Kvalitu poskytovanej
starostlivosti nám určil aj faktor - umožnenie platiť v zahraničnej mene. Všetky uvedené
faktory poukazujú na vyššiu mieru kvality pri vykazovaní účtov elektronickou formou.
Pacienti zo zahraničia chcú ako prvé vedieť, akým spôsobom bude uhradená
zdravotná starostlivosť. Pre jazykovú bariéru je potrebná prítomnosť tlmočníka. Sestra
komunikuje cez neho, prípadne využíva svetový jazyk – anglický, nemecký. Výrazné rozdiely
v jazykovej znalosti sestier v porovnaní oboch skupín neboli zistené. Pacienti chcú vopred
poznať všetky položky účtu, celkovú výšku, spôsob preplatenia v krajine pôvodu. Ak nie je
prítomný tlmočník, v dôsledku jazykovej bariéry nie je možné podať všetky informácie.
33
V prípade, že pacient nie je dostatočne informovaný, sestra pozoruje neverbálne prejavy ako
neistota, strach, váhavosť. Pacient aj napriek vážnemu stavu odmieta ošetrenie, pokiaľ
dostatočne neporozumel všetkým aspektom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Pre
sestru v prípade, že pacient bol zaradený do nesprávnej kategórie a v dôsledku nesprávnych
informácii odmietol ošetrenie, hrozia trestnoprávne následky. Položkou - oboznámenie
pacienta so spôsobom úhrady zdravotnej starostlivosti sme zisťovali mieru upokojenia
pacienta. Pri elektronickej podobe vedenia účtu môže sestra získaný čas venovať dostatočnej
edukácii pacienta. Výsledky ukázali, že miera spokojnosti pacientov je vyššia pri
elektronickom
vykazovaní
účtu.
Zavedenie
v elektronickej
podobe
by
znamenalo
mnohonásobné urýchlenie, zjednotenie, sprehľadnenie celého procesu. Zároveň by umožnilo
sestrám, aby takto získaný čas mohli v plnšej miere venovať pacientovi. Analýza vzťahu
medzi rozvojom ekonomiky a rozvojom ošetrovateľstva je pomerne málo overená. Patrí do
oblasti prognostických vied. Farkašová et al. (2005, s. 41); Kilíková, Jakušová et al (2008, s.
90); Jakušová (2010, s. 54) je zrejmé, že existuje zákonitý vzťah medzi rozvojom ekonomiky,
manažmentom ekonomických procesov a rozvojom zdravotníctva. Práve tento vzťah sme sa
pokúšali overiť dostupnými metódami. Nové vývinové varianty ekonomických procesov
v zdravotníctve, hlavne využitie vedecko–technického rozvoja bude určujúcim faktorom
rozširovania možností a posilňovania existujúcich tendencii skvalitňovania starostlivosti v
rámci ekonomických možností celého zdravotného systému. Od zavádzania eHealth podľa
Jakušovej (2010, s. 60) v podmienkach Slovenska sa očakáva ekonomické zvýhodnenie
a zefektívnenie zdravotníckej práce. Ukázalo sa v priebehu prieskumu, že v tejto oblasti sú
nedostatky. Kilíková, Jakušová et al. (2008, s. 119) uvádzajú Deming povedal „Manažment je
zodpovedný za 94 % problémov súvisiacich s kvalitou“, prvým krokom by malo byť
odstránenie prekážok, ktoré bránia dobre vykonávať prácu. Sestry využívajú pri práci so
zložitým informačným systémom vopred predvolené postupy, pričom sú často nepružné pri
modifikovaní zadaného postupu. Prepracovaný informačný systém umožňuje sestre viacero
variantov spracovania danej úlohy, avšak sestry ich nedokázali v plnej miere využiť. Možno
konštatovať, že elektronické vykazovanie platby prispieva k väčšej spokojnosti, je rýchlejšie,
prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie ako ručné vykazovanie. Sestra má pri elektronickom
vykazovaní viac času na komunikáciu a edukáciu s pacientom.
34
Odporúčania pre prax
1.Odporúčame sestrám nebrániť sa kompetenciám v oblasti ekonomického manažmentu
poskytovania zdravotnej starostlivosti.
2.Pri aplikovaní modelu transkultúrneho ošetrovateľstva v plnej miere uplatňovať
jednotlivé zložky ekonomických aspektov cez informačné systémy.
3.Posilňovaním v oblasti ekonomického manažmentu zvyšovať spoločenskú prestíž sestier,
rozširovať pole pôsobnosti, posilňovať manažérske postavenie v tandeme lekár – sestra.
4.Odporúčame sestrám zásadnejším spôsobom vstupovať do rozhodovacích procesov
v zdravotníctve na celospoločenskej úrovni.
Záver
Zistili sme, že použitím informačného systému pri vykazovaní
zdravotnej
starostlivosti cudzincom je poskytnutá starostlivosť kvalitnejšia. Zároveň sme zistili, že
použitím informačného systému pri vykazovaní platby zahraničným pacientom je ich
spokojnosť vyššia ako pri ručnom vykazovaní. Zavádzanie počítačových systémov do praxe je
otázkou materiálno – technického vybavenia jednotlivých zdravotníckych zariadení, stupňom
edukovanosti sestier a mierou vykonávania nezávislých sesterských činností. Informačné
prostriedky umožňujú prehľadne a efektívne usporiadať veľké množstvo komplexných
informácii. Vedú k vylúčeniu logických chýb, skracujú riešenie úlohy, umožňujú
štandardizovať pracovné procesy.
FARKAŠOVÁ, D. et al. 2005. Ošetrovateľstvo – teória. Martin: Osveta, 2005. 216 s. ISBN
80-8063-182-4.
JAKUŠOVÁ, V. 2010. Základy zdravotníckeho manažmentu. Martin : Osveta, 2010. 142 s.
ISBN 978-80-8063-347-9.
LIŠKOVÁ, M., NÁDASKÁ, I. 2006. Základy multikultúrneho ošetrovateľstva. Martin,
Osveta, 2006. 70 s. ISBN 80-8063-216-2.
Metodický pokyn FN Nitra k postupu pri vykazovaní zdravotnej starostlivosti s účinnosťou
1.5.2004.
MAJLÁTOVÁ, I. 2008. Ekonomické aspekty multikultúrnej ošetrovateľskej starostlivosti v
podmienkach oddelenia urgentnej medicíny – diplomová práca. Bratislava : SZU, 2008, 94 s.
35
ŠPIRUDOVÁ, L. 2006. Multikulturní ošetřovatelství II. Praha : Grada, 2006, 248 s. ISBN 8024712-13X.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Katedra
ošetrovateľstva
Kraskova č. 1
949 74 Nitra
e-mail: [email protected]
t. č. 0904 247 049
36
Skúsenosti sestier pri poskytovaní starostlivosti pacientom iných etník na
Slovensku
Nurses Experience while Providing Medical Care for Patients of other
Ethnicity within Slovakia
1
1
Marína Piteková, 2Katarína Gerlichová
Fakultná nemocnica Trenčín, 2Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne, Fakulta
zdravotníctva
Abstrakt
Ústrednou témou práce je výskum skúseností sestier na Slovensku pri poskytovaní
starostlivosti pacientom iných etník. Empirickým výskumom sme zisťovali rozsah vedomostí
respondentov v oblasti multikultúrneho ošetrovateľstva. Cieľom výskumu bola analýza
skúseností sestier pri poskytovaní starostlivosti o pacientov iných etník.. Na zber údajov a pre
naplnenie cieľov výskumu sme použili vedomostný dotazník vlastnej konštrukcie pre sestry.
Zistili sme, že nie všetky sestry sú dostatočne pripravené na rešpektovanie špecifických
potrieb pacientov. Pre prax odporúčame podporovať rôzne formy ďalšieho vzdelávania,
ktorými si sestra rozširuje svoje odborné vedomosti o špecifikách iných kultúr a zaradiť do
vzdelávania sestier výučbu cudzích jazykov.
Kľúčové slová: Etnikum - Multikultúrne ošetrovateľstvo.
Abstract
The core topic for a thesis is research of nurses experience within Slovakia while
providing medical care for patients of other ethnicity. By empiric research we were finding out
the scope of respondents knowledge in the field of multicultural nursing. In practical part we
focus on empiric research. The aim of research was an analysis of nurses experience while
providing medical care for patients of other ethnicity. We used a knowledge questionaire of
our own construction for nurses to collect data and to fulfil aim of research. We have found
out that not all nurses are sufficiently prepared to respect specific needs of patients. For
practice we recommend to support different forms of further education by which a nurse
widens her special knowledge of specifics of other cultures and to arrange a learning of
foreign languages into education of nurses.
Key words: Ethnicity - Multicultural nursing.
37
Úvod
„Ak má človek prežiť, musí sa naučiť mať radosť zo zásadných rozdielov medzi ľuďmi
a medzi kultúrami. Naučí sa, že rozdiely v myšlienkach a správaní sú očarujúce, sú časťou
zaujímavej rozmanitosti života, nie niečím, čoho sa treba báť“ (Gene Roddenberry).
Sestry tvoria najpočetnejšiu skupinu pracovníkov v zdravotníctve, ktorá je najbližšie
k pacientom. Vzhľadom na nové trendy starostlivosti o zdravie obyvateľov sú kladené stále
vyššie nároky na zvýšenie kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti.
Odborná príprava sestier si vyžaduje okrem zvládnutia ošetrovateľských a klinických
predmetov aj absolvovanie psychologických, spoločensko-vedných a pedagogických disciplín.
Jednou z nich by mala byť aj multikultúrna výchova, ktorá umožňuje objasňovať špecifiká
kultúr, tradícií, názorov, filozofiu žitia a myslenia.
Multikultúrna výchova môže mať veľmi rôznorodé podoby. Aby bola skutočne
efektívna, nemôže byť len rozprávaním a „kázaním“ o potrebe multikultúrneho porozumenia.
Efektívna bude vtedy, ak poskytneme sestrám zážitok kultúrnej rozmanitosti, ak im umožní
stretnúť sa s pohľadmi a postojmi príslušníkov odlišných kultúr.
Multikultúrnosť znamená nielen rôznosť kultúr, ich prejavov a správaní, ich tradícií,
hodnôt, významov a noriem, ale aj hľadanie spôsobov ich spolužitia od existencie vedľa seba,
k rešpektu, tolerancii až k dialógu a spolupráci (Průcha, 2001).
Sestry s multikultúrnym vzdelaním by mali vedieť adekvátne zhodnotiť aktuálny
zdravotný stav klienta vzhľadom na špecifické potreby súvisiace s odlišnou kultúrou a podľa
toho priebežne zaisťovať klientovi individuálnu starostlivosť. Cieľom našej práce je výskum
skúseností sestier na Slovensku pri poskytovaní starostlivosti pacientom iných etník.
Prijatím Slovenska medzi členské krajiny Európskej únie sa bude sestra
v ošetrovateľskej praxi čoraz častejšie stretávať s pacientmi z iných kultúr. Núka sa nám
otázka, či sú naše sestry na túto situáciu pripravené, ako obstoja pri ošetrovaní pacienta/klienta
z iného kultúrneho prostredia a ako mu zabezpečia ošetrovateľskú starostlivosť z jeho
rozdielnymi kultúrnymi hodnotami (Lišková, Nádaská, 2006). Pri poskytovaní kvalitnej
zdravotnej starostlivosti je potrebné zohľadniť pacientove etnické a kultúrne hodnoty, názory
a praktiky, ktoré sa vzťahujú k vlastnému zdraviu a k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti.
38
Výraz „etnikum“ pochádza z antickej gréčtiny, v ktorej slovo ethnos znamenal „kmeň,
rasa, národ“, a následne latinského ethnicus, čo znamená pohan, pohanský.
„Etnická skupina“ je označenie historicky vzniknutej sociálnej skupiny, sociálneho
celku so spoločnými a špecifickými etnickými črtami, medzi ktoré patria predovšetkým črty
jazykové, kultúrne, náboženské, farba pokožky, národný alebo geografický pôvod predkov
(Ivanová a kol., 2005).
Ciele výskumu
Cieľom výskumu bola analýza skúseností sestier pri poskytovaní starostlivosti
o pacientov.
Na základe preštudovanej literatúry sme si vymedzili nasledujúce čiastkové ciele:

Zistiť, či sa sestry stretli s termínom multikultúrne ošetrovateľstvo a odkiaľ získavajú
o ňom vedomosti.

Zistiť, či sa sestry ošetrujúce pacienta iného etnika informujú o jeho špecifických
potrebách, s akými bariérami a v akom rozsahu sa stretávajú pri ošetrovaní pacientov
iných etník.

Zistiť, aké možnosti má sestra na svojom pracovisku, či môže nahliadnuť do príručiek
o danom etniku a jeho špecifikách, či v zdravotníckych zariadeniach v SR rešpektujú
špecifické potreby klientov iného etnika, národnosti, kultúry a čo vedie k jeho
nerešpektovaniu.
Vymedzenie hypotéz
Výskum bol zameraný na zistenie odpovedí na tieto hypotetické otázky:
H1: Predpokladáme, že sestry s
vysokoškolským vzdelaním majú viac vedomostí
o multikultúrnom ošetrovateľstve ako sestry bez vysokoškolského vzdelania.
H2: Predpokladáme, že väčšina sestier pozná špecifické potreby pacientov iných kultúr.
H3: Predpokladáme, že sestry nie sú dostatočne pripravené na rešpektovanie špecifických
potrieb pacientov iných kultúr.
39
Metodika
Výskum sa zameriava na skúsenosti sestier v troch typoch zdravotníckych zariadení –
ambulantných, ústavných a v zdravotníckych zariadeniach na poskytovanie kúpeľnej
zdravotnej starostlivosti.
Na zber údajov a pre naplnenie cieľov výskumu sme použili pološtruktúrované
dotazníky vlastnej konštrukcie pre sestry.
Charakteristika výskumnej vzorky
Výskumnú
vzorku
tvorilo
100
respondentov
pracujúcich
v
troch
typoch
zdravotníckych zariadení. Pre potreby podrobnejšej analýzy sme si celý súbor rozdelili na 3
podsúbory – podsúbor 1 tvorili sestry pracujúce v ústavných zdravotníckych zariadeniach v
počte 50 respondentov, podsúbor 2 tvorili sestry pracujúce v ambulantných zdravotníckych
zariadeniach v počte 30 respondentov a podsúbor 3 tvorili sestry pracujúce v kúpeľných
zdravotníckych zariadeniach v počte 20 respondentov.
Podsúbor respondentov kúpeľných zdravotníckych zariadení tvorili sestry z Kúpeľov
Trenčianske Teplice a.s. a sestry z Vojenského zdravotníckeho zariadenia, a.s., Kúpeľného
ústavu v Piešťanoch. Podsúbor respondentov ambulantných zdravotníckych zariadení tvorili
sestry z traumatologickej ambulancie, internej ambulancie a chirurgickej ambulancie
v Trenčíne. Podsúbor respondentov ústavných zdravotníckych zariadení tvorili sestry z
Fakultnej nemocnice v Trenčíne, Nemocnice Snina a Fakultnej nemocnice s poliklinikou
v Žiline.
Výsledky a diskusia
Empirickým výskumom sme zisťovali rozsah vedomostí respondentov v oblasti
multikultúrneho ošetrovateľstva.
V hypotéze 1 sme predpokladali, že sestry s vysokoškolským vzdelaním majú viac
vedomostí o multikultúrnom ošetrovateľstve ako sestry bez vysokoškolského vzdelania.
Z analýzy a komparácie údajov z výskumu u respondentov pracujúcich v troch typoch
zdravotníckych zariadení sme zistili, z hľadiska dosiahnutého vzdelania bolo najviac
respondentov so SZŠ vzdelaním 38 (38,00% ), na druhom mieste boli respondenti s VŠ
vzdelaním 1.stupňa 25 (25,00%) na treťom mieste boli respondenti s VŠ vzdelaním 2.stupňa
40
17 (17,00%), ďalej nasledujú respondenti so SZŠ+PŠŠ 14 (14,00%), respondenti so
SZŠ+VOV 5 (5,00 %) a respondenti s iným vzdelaním - VŠ 3. stupňa 1 (1,00 %).
Vo všetkých troch skúmaných zariadeniach ovládajú respondenti predovšetkým
anglický, nemecký a ruský jazyk približne na úrovni mierne pokročilej. Francúzsky jazyk
ovládajú len respondenti v podsúbore 3 (sestry v kúpeľnom ZZ) – úroveň pokročilý, pričom
respondenti v podsúbore 1 (sestry v ústavnom ZZ) a v podsúbore 2 (sestry v ambulantnom
ZZ) tento jazyk neovládajú. Taliansky jazyk ovládajú najlepšie respondenti v podsúbore 2
(sestry v ambulantnom ZZ) – úroveň medzi pokročilý až mierne pokročilý. Španielsky jazyk
respondenti neovládajú vôbec. Iný jazyk na najvyššej – pokročilej úrovni uviedli respondenti v
podsúbore 3 (sestry v kúpeľnom ZZ) – arabský, hebrejský a poľský jazyk a sestry v podsúbore
1 (sestry v ústavnom ZZ) – maďarský jazyk. Respondenti v podsúbore 2 (sestry v
ambulantnom ZZ) uviedli na mierne pokročilej úrovni jazyk poľský a hebrejský. Žiadny jazyk
uviedli len respondenti v podsúbore 2 (sestry v ambulantnom ZZ). Ide o 4 % respondentov zo
skúmaného podsúboru 50 respondentov.
S termínom multikultúrne ošetrovateľstvo sa stretlo 64 (64,00%) respondentov celého
súboru, ktorí mali nasledovné vzdelanie: VŠ 1.stupeň 27 (27,00%), VŠ 2.stupeň 17 (17,00%),
SZŠ+PŠŠ 14 (14,00%), SZŠ+VOV 5 (5,00%), iné vzdelanie - VŠ 3.stupeň 1 (1,00%). S
uvedeným termínom sa nestretlo 36 (36,00%) respondentov so SZŠ vzdelaním.
Z celého
súboru
respondentov
57
(57,00%)
uviedlo
ako
zdroj
vedomostí
o multikultúrnom ošetrovateľstve samoštúdium, 38 (38,00%) uviedlo štúdium na VŠ a 5 (5,00
%) štúdium na SŠ.
Z výpovedí respondentov sme získali podklady pre potvrdenie hypotézy č. 1, že sestry
s vysokoškolským vzdelaním majú viac vedomostí o multikultúrnom ošetrovateľstve ako
sestry bez vysokoškolského vzdelania, čo súvisí predovšetkým s ich ďalším vzdelávaním na
VŠ a súčasne s dopĺňaním si vedomostí formou samoštúdia. Hypotéza 1 sa potvrdila.
V hypotéze 2 sme predpokladali, že väčšina sestier pozná špecifické potreby pacientov
iných kultúr.
O špecifických potrebách pacienta sa vždy informuje 47 (47,00%) respondentov celého
súboru, 41 (41,00%) uviedlo že sa niekedy informuje a 12 (12,00%) uviedlo že sa neinformuje
o špecifických potrebách pacienta.
41
Špecifické potreby vietnamského etnika sme zisťovali otázkou, či je možné
Vietnamcovi pri komunikácii pozerať priamo do očí. Správnu odpoveď – „nie, vníma to ako
nezdvorilé a nepríjemné“ poznalo len 34 (34,00%) respondentov z celkového počtu
opýtaných. Na otázku, či môžu Vietnamci piť studené nápoje je správna odpoveď, „nie,
nemôžu“, na čo odpovedalo správne 47 (47,00%) respondentov skúmaného súboru. Správna
odpoveď na otázku, či používajú Vietnamci často analgetiká je – „najskôr skúšajú domáce
liečenia a pomoc“. Poznalo ju 65 (65,00%) opýtaných.
Špecifické potreby židovského národa sme zisťovali otázkou, či môže byť Žid
v chorobe a smrti opustený. Správnu odpoveď – „nie, nemôže, útechu mu poskytuje bratstvo a
zaisťuje jeho potreby“ poznalo 93 (93,00%) respondentov z celkového počtu opýtaných. Na
otázku, ktorý deň je najvýznamnejší sviatok u Židov je správna odpoveď, „sobota“, na čo
odpovedalo správne 96 (96,00%) respondentov skúmaného súboru. Správna odpoveď na
otázku, či môžu Židia jesť spolu mäso a mlieko – „je dôležité oddeľovanie mäsitej a mliečnej
strav“y poznalo 61 (61,00%) opýtaných.
Špecifické potreby moslimského etnika sme zisťovali otázkou, ako má byť situovaná
posteľ moslima. Správna odpoveď – „má byť otočená smerom na Východ – k Mekke“
prevláda u 97 (97,00%) respondentov z celkového počtu opýtaných. Na otázku, či môže
moslim krájať chlieb je správna odpoveď, „nie nemôže, chlieb sa vždy láme“, na čo
odpovedalo správne 96 (96,00%) respondentov skúmaného súboru. Správna odpoveď na
otázku, či môžu moslimovia konzumovať bravčové mäso je – „nie, nemôžu, Korán zakazuje
jesť bravčové mäso0. Poznalo ju 87 (87,00%) opýtaných. Na otázku, či je dovolené moslimom
spaľovať amputované časti človeka je správna odpoveď „nie, nesmú sa spaľovať ani
likvidovať“ a uviedlo ju 66 (66 %) respondentov.
Špecifické potreby rómskeho etnika sme zisťovali otázkou, či vyhadzujú Rómovia
nespotrebované jedlo. Správnu odpoveď – „áno, vyhadzujú, veria, že zo zvyškov jedla môže
vzniknúť choroba“ poznalo len 22 (22,00%) respondentov z celkového počtu opýtaných. Na
otázku, ako prežívajú Rómovia bolesť je správna odpoveď – „často a nahlas nariekajú“, na
čo odpovedalo správne 98 (98,00%) respondentov skúmaného súboru. Správnu odpoveď na
otázku, či majú radi Rómovia časté návštevy v nemocnici – „áno, z podpory rodiny čerpajú
silu“ poznalo 96 (96,00%) opýtaných.
42
Na základe výpovedí respondentov sme dospeli k zisteniu, že sestry poznajú špecifické
potreby pacientov iných kultúr. Predpoklad stanovený v hypotéze 2 sa potvrdil.
V hypotéze 3 sme predpokladali, že sestry nie sú dostatočne pripravené na
rešpektovanie špecifických potrieb pacientov iných kultúr.
Problém s verbálnou komunikáciou udávajú predovšetkým respondenti v podsúbore 3
(sestry v kúpeľnom ZZ) (
= 4,50), ktorí však naopak vykazujú najmenší problém
s neverbálnou komunikáciou (
= 2,33). Bariéry vo výžive v najmenšom rozsahu majú
respondenti v podsúbore 2 (sestry v ambulantnom ZZ) ( = 2,03). Respondenti v podsúbore 3
(sestry v kúpeľnom ZZ) (
= 3,44) a v podsúbore 1 (sestry v ústavnom ZZ) (
= 3,50)
vykazujú väčšie bariéry. Špecifiká pri praktizovaní náboženstva najlepšie zohľadňujú
respondenti v podsúbore 1 (sestry v ústavnom ZZ) (
= 3,22), o niečo menej respondenti v
podsúbore 2 (sestry v ambulantnom ZZ) ( = 3,46) a kúpeľných zariadeniach ( = 3,73).
S pacientom iného etnika nemalo konflikt
81 (81,00%) respondentov. Ochotu
ošetrovať pacienta iného etnika prejavilo 80 (80,00%) respondentov. 68 (68,00%)
respondentov z celkového počtu sa nestretlo s odmietavým postojom zo strany pacienta.
Do príručiek o danom etniku a jeho špecifikách nemá možnosť nahliadnuť na svojom
pracovisku až 86 (86,00%) respondentov z celkového množstva opýtaných.
Na otázku, či sa v zdravotníckych zariadeniach v SR rešpektujú špecifické potreby
klientov iného etnika, národnosti, kultúry prevažuje odpoveď že áno, ale len v obmedzenej
miere – uviedlo to 51 (51,00%) respondentov skúmaného súboru.
Medzi najčastejšie dôvody vedúce k nerešpektovaniu špecifických potrieb klientov
patrí podľa respondentov v podsúbore 1 (sestry v ústavnom ZZ) a v podsúbore 2 (sestry v
ambulantnom ZZ) jazyková bariéra.
Najväčší dôraz v oblasti rešpektovania prianí pacientov – cudzincov sestry kladú na
rešpektovanie náboženských zvyklostí – uviedlo to 39 (39,00%) respondentov z celkového
počtu.
Na otázku, či sú dostatočne pripravení na poskytovanie starostlivosti pacientom iných
etník, uviedlo 48 (48,00 %) respondentov celého súboru že skôr áno, ako nie 26 (26,00%)
respondentov uviedlo odpoveď áno, 21 (21,00%) respondentov uviedlo možnosť neviem, 5
(5,00 %) respondentov uviedlo možnosť skôr nie, ako áno.
43
Podklady získané od respondentov nám čiastočne potvrdzujú hypotézu 3, že sestry nie
sú dostatočne pripravené na rešpektovanie špecifických potrieb pacientov iných kultúr,
pretože až 74 % respondentov sa považuje za pripravených. Predpoklad stanovený v hypotéze
3 sa potvrdil čiastočne.
Záver
Problematika multikultúrnej starostlivosti je v súčasnom globalizovanom svete veľmi
aktuálna a je pravdepodobné, že sa zdravotníci budú s príslušníkmi minorít stretávať stále
častejšie.
Medzikultúrna komunikácia je charakterizovaná ako interdisciplinárna oblasť
rešpektujúca názory, tradície a špecifiká jednotlivca, rodiny a komunity, pričom nejde iba
o uplatnenie konkrétneho cudzieho jazyka ale aj o znalosť prejavov neverbálnej komunikácie.
Medzikultúrna komunikácia je efektívna, ak účastníci navzájom pochopia význam
odovzdávanej komunikácie.
Popri ovládaní cudzích jazykov je preto potrebné poznať a rešpektovať aj konvencie,
rituály, zvyky, čiže komunikačnú etiketu iných kultúr a národností. V blízkej budúcnosti sa
od každého z nás očakáva, že budeme bežne používať cudzie jazyky a budeme tiež schopní
dešifrovať transkultúrne neverbálne prejavy príslušníkov iných kultúr.
Medzikultúrna komunikácia tak zohráva významnú úlohu aj v oblasti poskytovania
zdravotnej starostlivosti
Nové trendy v starostlivosti o zdravie obyvateľstva prinášajú zmenu vo vzdelávaní
sestier na Slovensku. Potreby praxe potvrdzujú nevyhnutnosť zaradiť do študijného programu
sestier problematiku multikultúrneho ošetrovateľstva. Cieľom vzdelávania v multikultúrnom
ošetrovateľstve je výchova novej generácie, ktorá má potrebné vedomosti a holistický pohľad
na človeka.
Kvalita ošetrovateľskej starostlivosti je založená na uspokojovaní individuálnych
potrieb pacientov, čo vyžaduje ošetrovateľský personál, ktorý má zodpovedajúce vlastnosti
a schopnosti. Skúsenosti z praxe však ukazujú, že práve v tejto oblasti ľudských potrieb
sestrám chýbajú potrebné vedomosti a vzdelanie.
Ovládanie cudzieho jazyka pre sestru má význam pre lepšie uplatnenie sa na trhu
práce a tiež jej umožní voľný pohyb, t. j. žiť, vzdelávať sa, pripravovať a pracovať nielen vo
44
všetkých členských štátoch EÚ, ale v ktorejkoľvek inej krajine vo svete. Treba si uvedomiť, že
jazyky nie sú len prostriedkom komunikácie umožňujúcim národom len vzájomný rozhovor.
Sú symbolom kultúry a identity každého národa. Angličtina je jazykom globalizácie,
medzinárodného obchodu, politiky a diplomacie. V EÚ je dominantným jazykom. V dnešnej
dobe naším odkazom nielen pre sestry, ale pre všetkých je, že učenie jazykov je vynikajúci
spôsob, ako šíriť toleranciu a vzájomné porozumenie medzi ľuďmi.
Odporúčania pre prax
Na základe preštudovanej literatúry a výsledkov výskumu uvádzame niekoľko
odporúčaní, aby medzikultúrna komunikácia bola úspešnou, a aby ani v prípade kultúrnych
odlišností nevznikali problémy:

zamyslieť sa nad svojou vlastnou komunikáciou i nad tým, ako si ju môžu vysvetľovať
iní,

pokúsiť sa získať čo najviac informácii o hlavných etnických či kultúrnych skupinách,

prispôsobiť ošetrovateľský proces s ohľadom na etnické, kultúrne a duchovné špecifiká
klientov,

rešpektovať jedinca a jeho osobné názory, presvedčenia, postoje, ako aj kultúrne a
etnické praktiky,

hľadať kompromisné riešenia, brať ohľad na etiku, kultúrne a biologické zvláštnosti,

podporovať, povzbudzovať a pomáhať pri vyjadrovaní pocitov, myšlienok, názorov
a potrieb,

byť trpezliví, ohľaduplní, tolerantní ku všetkým typom príslušníkov inej kultúry,

sledovať publikácie a odbornú literatúru o kultúre komunity,

podporovať rôzne formy ďalšieho vzdelávania, ktorými si sestra rozširuje svoje
odborné vedomosti o špecifikách iných kultúr,

organizovať odborné časopisy, výstavy, festivaly, osvetovú činnosť, projekty
a konferencie o multikultúrnom ošetrovateľstve,

vytvoriť edukačný materiál vo forme brožúrky pre ústavné zdravotnícke zariadenia,
ambulantné zdravotnícke zariadenia, kúpeľné zdravotnícke zariadenia a preložiť ho do
iných jazykových mutácii,
45
 zahrnúť problematiku multikultúrneho ošetrovateľstva do študijných predmetov
a výskumných projektov,
 zaradiť do vzdelávania sestier výučbu cudzích jazykov.
IVANOVÁ, K., ŠPIRUDOVÁ, L., KUTNOHORSKÁ, J. 2005. Multikulturní ošetřovatelství I.
Praha : Grada, 2005. 248 s. ISBN 80-247-1212-1.
LIŠKOVÁ, M., NÁDASKÁ, I. 2006. Základy multikultúrneho ošetrovateľstva. Martin :
Osveta, 2006. 69 s. ISBN 80-8063-216-2.
PRŮCHA, J. 2001. Multikulturní výchova. Teorie-praxe-výskum. Praha : ISV nakladatelství,
2001. 211 s. ISBN 80-85866-72-2.
Mgr. Marína Piteková
FN Trenčín
Legionárska 28
911 71 Trenčín
[email protected]
PhDr. Katarína Gerlichová, PhD.
Fakulta zdravotníctva
Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne
Študentská 2
911 01 Trenčín
[email protected]
46
Specifika komunikace v ošetřovatelské péči u těhotných vietnamských žen
Specific Communication in Nursing Care of Pregnant Vietnamese Women
1
Renata Hrubá, 2Štěpánka Bubeníková
1
Univerzita Palackého v Olomouci, Fakulta zdravotnických věd, Ústav porodní asistence
2
Abstrakt
Hlavním tématem článku jsou specifika komunikace v ošetřovatelské péči porodní
asistentky o vietnamské ženy. Jedním z cílů je zdůraznit a dále prohlubovat význam
multikulturního ošetřovatelství v ČR. Práce je zaměřena na minoritní komunitu Vietnamců
žijících v ČR, na jejich odlišnou kulturu, zvyky, obyčeje a hodnoty. Přibližuje období
těhotenství, péči o ženu v rodině, komunitě. Zabývá se přípravou žen na porod, porodem a
poporodní péčí z pohledu porodní asistentky.
Klíčová slova: minorita - vietnamská komunita – komunikace - porodní asistentka multikulturní ošetřovatelství.
Abstract
This article deals with the specific communication of a midwife in nursing care of
Vietnamese women. The main goal is to emphasize and enhance the importance of
multicultural nursing care in the Czech Republic. The work is focused on the minority
community of Vietnamese living in the CR, their different culture, habits, customs and values.
It describes the period of pregnancy and care of the woman in the family and community. It
deals with the preparation of women for childbirth, childbirth and postnatal care from the
perspective of midwives.
Key words: minority - Vietnamese community – communication – midwife - multicultural
nursing care.
Úvod
Minoritní a majoritní společnost
Minorita (menšina), je obecně chápána jako jakákoliv skupina lidí, definovaná
nějakým sociologicky významným společným znakem, např. náboženská menšina,
národnostní komunita, jazyková skupina, rasová skupina, sexuální menšina. Je to skupina lidí,
která pro svoje fyzické či kulturní charakteristiky je vyčleněna od ostatních příslušníků
společnosti. Oproti tomu majoritní skupina je početně větší, k minoritním skupinám se chová
odlišným a nerovným způsobem. Důležitým znakem menšin je, že jsou si vědomy jistého
47
sociálního znevýhodnění. Členství v menšině se přenáší dědičností, která spojuje následné
generace dokonce i tehdy, když chybí snadno rozlišitelné zvláštní kulturní nebo fyzické
vlastnosti.
Kultura je od pradávna součástí každé lidské komunity. Specifická gesta, způsob
komunikace či jiné vyjadřovací prostředky, způsoby oblékání, stravování, specifické potraviny
a jejich příprava, životní styl, návyky a zlozvyky, jsou typické pro konkrétní skupinu jedinců.
Kulturní rozmanitost je jedním z ústředních znaků lidského života. Kulturní vzory jsou
naučená a závazná schémata pro jednání v určitých situacích, objektivně vystupují jako
obyčeje, mravy, zákony, tabu. Sociologie chápe kulturní vzorec jako systém forem chování,
hodnot a norem, charakteristický pro danou společnost, který je obecně přijímán,
napodobován, vstupuje do procesu socializace jedinců, reprodukuje se v kulturních výtvorech
a stabilizuje se ve zvycích a obyčejích (Ivanová, 2005, s. 25).
Dle odhadů Českého statistického úřadu žije na území České republiky asi 58 tisíc
Vietnamců, pokud se ale zohlední i odhady nelegálních imigrantů, pohybují se odhady počtu
Vietnamců na našem území zhruba kolem 90 tisíc. Velký příliv Vietnamců byl zaznamenán po
roce 1989. Do České republiky přišly zbylé části rodin zde již usazených Vietnamců z let 1980
– 1983, kdy byli tito lidé využíváni v neatraktivních oborech, kde místní nechtěli pracovat
(pásová výroba, pomocné práce). I nadále pokračuje příliv Vietnamců, hlavně v důsledku
vidiny lepšího života a snazšího výdělku. V současné době pracují v ČR Vietnamci
v oblastech
výroby
elektroniky,
porcelánu,
v
potravinářském,
automobilovém
či tabákovém průmyslu. Vietnamci netvoří v České republice oficiálně uznávanou menšinu.
Vietnamská komunita je často charakterizována jako velmi uzavřená, samostatná a izolovaná
komunita bez potřeby integrovat se do života české populace. Tato komunita stojí
na významné vnitřní provázanosti (Blafková cit. 2011-07-20).
Proč přicházejí Vietnamci tak často do ČR? Odpovědí nám může být, že vidí možnost
zlepšení své ekonomické situace, přicházejí změnit materiální budoucnost své rodiny. Smysl
svých aktivit formulují do tří zásad: uživit na dobré úrovni rodinu, finančně zabezpečit děti
a postarat se o rodiče a příbuzné, kteří zůstali ve Vietnamu (Cizinci v ČR cit. 2011-07-20).
V souvislosti s vietnamskou komunitou je nutné zmínit i fenomén tzv. banánových dětí. Jedná
se o potomky vietnamských imigrantů, kteří se v ČR narodili nebo zde žijí od malička.
Převzali již mnoho hodnot a styl života z české společnosti. Jsou na rozdíl od svých rodičů
48
velmi dobře integrovaní do majoritní společnosti, důsledkem jsou velké generační rozdíly,
se kterými se současná vietnamská komunita musí potýkat. Největším problémem místních
Vietnamců je krize uvnitř rodiny, kdy se musí vyrovnat s jazykovou a hlubokou kulturní
bariérou. Pokud se ocitne rodina v krizi, může to znamenat destabilizaci celé vietnamské
komunity. Ze všech u nás žijících komunit má vietnamská nejvíc dětí. Vietnam je daleko a tak
u nás zapouštějí kořeny, pětina Vietnamců žijících u nás je mladší 15 let (Cizinci v ČR cit.
2011-07-20).
Specifikem vietnamské komunity je i život v určitém provizoriu, protože přišli s vizí,
vrátit se za pár let zpět do Vietnamu. Toto provizorium má vliv na motivaci Vietnamců učit se
česky, poznávat hlouběji ČR, budovat si zde dlouhodobé a pevné sociální vazby. Odlišnost
mezi českou a vietnamskou společností je velká a málokterý Vietnamec věří, že má šanci
přejít z komunity do běžného života (Blafková cit. 2011-07-20).
Vzhledem ke skutečnosti, že v ČR se narodí nejvíce vietnamských dětí z minoritních
skupin žijících na našem území, je vhodné z pohledu porodní asistentky získávat více
informací o této menšině, které by mohla využít při vykonávání svého povolání. Porodní
asistentka pracuje jako samostatný nelékařský profesionál, který pečuje o ženu od období
dospívání až po období sénia, Velký důraz je kladen na práci porodní asistentky v období
těhotenství a v období šestinedělí. Porodní asistentka může vykonávat i péči o novorozence.
Měla by to být vždy žena, která má hluboké teoretické znalosti, neustále sleduje výzkum a
nové objevy v oboru, má základní znalosti z oboru gynekologie, porodnictví, porodní
asistence, pediatrie, neonatologie, psychologie, komunikace, pedagogiky, didaktiky, edukace,
etiky, sociologie…(Vránová, 2010, s. 57)
Předpokladem pro kvalitní péči porodní asistentkou jsou její dobré profesionální
znalosti a dovednosti, dále znalosti jazykové, znalosti interkulturních rozdílů a společenských
zvyků jiných etnik. Interkulturní komunikace představuje rozvinutou interdisciplinární oblast.
Komunikací obecně rozumíme způsob, kterým lidé navazují vzájemný kontakt a oznamují si
své myšlenky, citové zážitky a postoj (Ivanová, 2005, s. 61).
Mohou se objevit některé interkulturní rozdíly ve verbální komunikaci, jako je
například způsob oslovování. Vždy je vhodné zeptat se klienta, jak si přeje být oslovován.
Ženy ve Vietnamu si ponechávají i po svatbě své vlastní jméno, ve Vietnamu se nepoužívají
49
slova „já“ a „ty“ a vyjadřování úcty se mění podle toho, zda se jedná o osobu na stejné věkové
úrovni, starší nebo mladší, než je osoba mluvící (Ivanová, 2005, s. 65).
Neverbální komunikace, sdělení je kódováno do gest, mimiky, vzájemné vzdálenosti,
doteků, pohybů, oblečení. Neverbální komunikace je nejpůvodnější způsob sociálního
chování. Velmi důležitý ve zdravotnictví je úsměv. Klient je obvykle v pozici submisivní, a
proto tato forma obroušení konvenčních vztahů je velmi vhodná. Úsměvem porodní asistentka
navozuje atmosféru uvolnění, důvěry, sdílnosti a optimismu. V kultuře Vietnamců je úsměv
často výrazem nejistoty, omluvy, rozpaků a zmatku. Úsměv často vyjadřuje omluvu, že
dotyčný dostatečně nerozuměl tomu, co bylo řečeno (Ivanová, 2005, s. 67).
Při rozhovoru je pro ně nepříjemný přímý pohled do očí, považují ho totiž za
nezdvořilý, domýšlivý, až povýšený. Jedním z dalších velmi výrazných projevů neverbální
komunikace je pohyb, tzv. kinetika, řeč pohybů. Jedná se o pohyb celého těla nebo jen jeho
některé části. Pohybem jsem schopni zprostředkovat až 65 % neverbálních informací o sobě.
Pokud chceme být slušní k Vietnamcům, je vhodné, abychom dělali pouze pomalé, klidné
pohyby a věci podávali s úctou ke druhým. Jenom pohyby, které nejsou ovládány afektem,
jsou ve vietnamské kultuře pokládány za slušné a uctivé. Velmi nevhodné je v přítomnosti
příslušníka vietnamské kultury položení nohou na stůl, přehození nohy přes nohu, či smrkání
na veřejnosti do kapesníku. Gestika - řeč rukou, doprovází slovní projevy. Ve Vietnamu je
velmi nevhodné pokynout na někoho ukazováčkem ve snaze si jej přivolat. Je to považováno
za neslušné, jelikož v tamní kultuře se tak volá pouze na psa. Pokud chceme někoho
z Vietnamu přivolat, vždy k tomu použijeme celou ruku, otočíme ji hřbetem nahoru a jemně
pokyvujeme zápěstím. Důležitou roli v komunikaci zastává také paralingvistika - prajazykové
jevy. Mezi nejdůležitější patří: barva hlasu, výška hlasu, melodie, síla hlasu. Čím je národ
temperamentnější, tím více využívá paralingvistických projevů. Ve vietnamštině je
upřednostňována konverzace bez těchto projevů řeči. Ostrá a hlasitá argumentace je
ve vietnamštině považována za velmi nevhodnou a nepříjemnou (Ivanová, 2005, s. 69- 70).
Pozdrav v multikulturním prostředí je velmi odlišný, specifikou pro pozdrav ve
vietnamské kultuře je podání rukou. Zvykem je podat pravici a ještě ji levou rukou stisknout,
vyjádřeny jsou tak dobré úmysly a přátelství. V práci porodní asistentky je velmi důležité znát
jednotlivé kultury a jejich vliv na vyjadřování pocitů. Ve zdravotnictví je jasně vidět odlišnost
ve vyjadřování bolesti navenek. Vietnamci prožívají bolest stoicky, bez hlasitých projevů,
50
v očekávání bolesti zůstávají klidní, dokonce se mohou i usmívat (Ivanová, 2005, s. 75).
Nedílnou součástí komunikace mezi porodní asistentkou a klientkou je jistá míra empatie. Pro
empatii v transkulturním ošetřovatelství jsou nutné dva afektivní procesy: vcítění se do
problému druhého a vyjádření starosti (Špirudová, 2006, s. 75).
Vietnamská žena a těhotenství
Vietnamské ženy přistupují k těhotenství velmi zodpovědně. Pokud nejsou ale správně
instruovány a není jim dostatečně vysvětlen význam prenatální péče, samy ji nevyhledají.
Přesto mají Vietnamci před lékařskými autoritami respekt. O těhotnou Vietnamku pečuje celá
rodina, jakákoliv namáhavá práce v tomto období je pro ženu nemyslitelná. Velmi se dbá
na dostatek zdravého jídla a odpočinku. Do jídelníčku těhotných je zařazováno hlavně drůbeží
maso, vejce, rýže, dostatek zeleniny, karotka, fazolové lusky a ovoce. Brambory nejsou
zařazovány jako příloha k jídlu, jedí se v omezeném množství, nejčastěji v polévce.
Ve Vietnamu je velmi oblíbené psí maso, v ČR je nahrazováno masem drůbežím
a vepřovým. Vietnamci jedí 3x denně, přičemž oběd a večeře jsou považovány za hlavní jídlo.
Jedí společně a pomalu, nepřejí si dobrou chuť. Hodně pijí, především čaje nebo vodu
pokojové teploty, nepijí nápoje s ledem. Zašpinění ubrusu nebo mlaskání není projevem
nevychovanosti, ale spokojenosti. Otázku obezity Vietnamci neřeší, považují ji za projev
hojnosti a dostatku, jsou na ni svým způsobem hrdi. Ve Vietnamu je kalorických potravin
velmi málo, strava se především skládá z rýže, vařeného kuřete, dušených ryb a čerstvé
zeleniny.
V těhotenství se ženám nedoporučuje navštěvovat svatby ani pohřby, je také
doporučováno, aby těhotná neměla pohlavní styk, Vietnamci věří, že by vše jmenované mohlo
uškodit dítěti. Těhotné ženy mají být udržovány v teple a být dostatečně seznámeny
s hygienou, která se v tomto období liší a jsou na ni kladeny zvýšené nároky. Osobní hygiena
je pro Vietnamky velmi důležitá, pokud nejsou schopny ji vykonat samy, tak si raději povolají
osobu jim blízkou z domácího prostředí, nejlépe osobu stejného pohlaví. Upřednostňují
každodenní ranní sprchu a použití WC před velmi pro ně ponižujícím užitím podložní mísy.
Mezi hygienické návyky v těhotenství patří také speciální hygiena dutiny ústní, kdy používají
k čištění chrupu slanou vodu.
51
Pokud se vyskytnou problémy s dítětem, je lepší konzultovat tuto skutečnost nejdříve s otcem
nebo jiným členem rodiny. Tato osoba rozhodne, kdo vše oznámí matce - takový je rituál
sdělování informací. Porodní asistentka pečující o vietnamskou ženu by tuto skutečnost měla
znát. Pokud budoucí rodiče navštěvují předporodní kurz, otec dítěte bude chtít být přítomen
také u porodu. Velmi citlivým tématem je pro Vietnamce odhalení pohlaví dítěte, velká
většina Vietnamců by si přála mít jako prvorozené dítě chlapce. Prvorozený chlapec dědí
majetek rodiny (Mocková. cit. 2011-07-20).
Vietnamská žena a porod
Vaginální porod je upřednostňován před porodem císařským řezem. Vietnamky jsou
velmi stydlivé, zvláště před cizími muži. Proto raději preferují u porodu jen porodní asistentku
nebo porodníka – lékařku. Je proto i velmi vhodné, pokud žena vietnamské národnosti může
být hospitalizována na pokoji sama, bez přítomnosti jiné klientky, zredukuje se tak počet
cizích osob mužského pohlaví, se kterými by musela být v kontaktu (návštěvy druhé klientky).
Vietnamky i v českých zdravotnických zařízeních dodržují své kulturní zvyky, např. nikdy
nesmrkají na veřejnosti, je to pro ně výraz neslušnosti a směšnosti. Zvládání bolesti
při porodu je velmi „ stoické“. Vietnamské ženy bolest neoznamují, trpí tiše, chtějí se s bolestí
vypořádat samy. Dobrovolně nepožadují léky od bolesti, snaží se bolest zvládat pomocí
alternativních technik (aromaterapie, masáže, hydroterapie). Obtíže typu vomitu, ze studu žena
neohlásí, pokud porodní asistentka není dostatečně pozorná a neodhalí je včas, může se stát, že
odhalí již ženu odklízející v tichosti zvratky. Vše je z důvodu studu. Odmítají jakékoliv
agresivní, invazivní zákroky, vše konzultují s manželem, a to je důvod proč upřednostňují
vaginální porod před císařským řezem. Také porod v domácím prostředí mezi svými blízkými
by uvítaly, ale plně si uvědomují případná rizika, proto vždy vyhledají porodnici (Mocková.
cit. 2011-07-20).
Vietnamská žena a šestinedělí
Porodní asistentka působí i v komunitní péči. Po porodu navštěvuje ženy v jejich
domácím prostředí, poskytuje cenné rady v péči o dítě, při kojení, provází ženu obdobím
šestinedělí a usnadňuje jí svými radami návrat do období před otěhotněním. Podle vietnamské
kultury by se neměly ženy po porodu a v období šestinedělí vůbec koupat, ale vzhledem
52
k pobytu v českých zdravotnických zařízeních jsou nuceny se tohoto zvyku vzdát a podřídit
se. Vietnamky jsou velmi zodpovědné v péči o své dítě. Všechny lékařské úkony (preventivní
prohlídky, očkování, odběry, vyšetření) spojené s dítětem nejdříve prodiskutují s manželem
(Mocková. cit. 2011-07-20).
Závěr
Již v roce 1960 definovala pojem transkulturní ošetřovatelství Madeleine Leininger
„jako oblast studia a praxe, která se zaměřuje na holistickou a kulturní péči, zdraví a projevy
nemoci jedinců a skupin a která respektuje společné znaky kulturních hodnot, víry a praktik“
(Pavlíková, 2006, s. 66).
Cílem ošetřovatelství je poskytovat lidem rozdílných kultur všestrannou a kulturně
specifickou péči v podpoře zdraví, léčbě onemocnění a zvládání nepříjemných situací.
Kde klient je holistická bytost ovlivňována sociálním prostředím, kde filosofický názor se
transkulturně liší. Osoby z různých kultur vnímají zdraví, chorobu, léčbu, závislost
a nezávislost různě. Role sestry, ale i porodní asistentky má být založena na poznání tradiční
péče příslušné kultury či subkultury a získané vědomosti využívat v péči profesionální
(Pavlíková, 2006, s. 67).
Bylo by vhodné, aby každý zdravotnický pracovník, porodní asistentka v dnešním
multikulturním ošetřovatelství, znal nejen kulturní odlišnosti minorit žijících v ČR,
ale i ovládal alespoň jeden světový jazyk (angličtina, němčina, ruština) a byl schopen se
plynule dorozumět. Pokud tomu tak není, neustále bude existovat bariéra mezi námi a klienty.
Proto porodní asistentky, buďme těmi, které půjdou příkladem.
Seznam literatury:
IVANOVÁ, K., ŠPIRUDOVÁ, L., KUTNOHORSKÁ, J., 1. vyd. Multikulturní ošetřovatelství
I, Praha: Grada Publishing a.s., 2005. 248 s. ISBN 80-247-1212-1
PAVLÍKOVÁ, S., 1. vyd. Modely ošetřovatelství v kostce, Praha: Grada Publishing a.s., 2006,
dotisk v 2010, 160 s. ISBN 978- 80-247-1211-6
ŠPIRUDOVÁ, L., TOMANOVÁ, D., KUDLOVÁ, P., HALMO, R., Multikulturní
ošetřovatelství II, Praha: Grada Publishing a.s., 2006. 248 + 4 s. ISBN 80-247-1213-X
VRÁNOVÁ, V. Výchova k reprodukčnímu zdraví. Olomouc: Univerzita Palackého
v Olomouci, 2010. 107s. ISBN 978-80-244-2629-7
53
www stránky:
BLAFKOVÁ, MARTINA. Specifika života vietnamské komunity v ČR [online]. E-polis.cz,
22. leden 2009. [cit. 2011-07-20]. Dostupné z www: <http://www.e-polis.cz/nezarazeneclanky/343-specifika-zivota-vietnamske-komunity-v-cr.html>. ISSN 1801-1438.
Cizinci v ČR: Aktuální problémy adaptace vietnamského etnika v ČR [online]. [cit. 2011-0720]. Dostupné z www: <http://www.cizinci.cz/clanek.php?lg=1&id=107>
MOCKOVÁ, J., Specifika ošetřovatelské péče u vietnamských žen v souvislosti
s těhotenstvím, porodem a šestinedělím, bakalářská práce, Moderní babictví 10/2006 [online].
[cit. 2011-07-20]. Dostupné z www: < http://www.levret.cz/publikace/casopisy/mb/2006-10/>
Kontakt na autora:
Bc. Hrubá Renata
Ústav porodní asistence
Fakulta zdravotnických věd
Univerzita Palackého v Olomouci
Tř. Svobody 8, 771 11 Olomouc
tel.: +420 585 632 806
Kontakt na spoluautora:
Mgr. et Bc. Bubeníková Štěpánka
Univerzita Palackého v Olomouci
Tř. Svobody 8, 771 11 Olomouc
tel.: +420 585 632 802
54
Smrť ako multikultúrny fenomén
Death as a Multi-cultural Phenomenon
Mária Šupínová
FZ SZU Banská Bystrica
Abstrakt
Autorka sa v príspevku zaoberá pohľadom na fenomén smrti z multikultúrneho
hľadiska. Predstavuje vnímanie smrti z medicínskeho, biologického aspektu, z historického
pohľadu od starovekého Egypta, po súčasné náboženské prijatie smrti.
Príspevok prináša nielen prijatie smrti príslušníkmi rôznych kultúr, ale aj ich predstavy o
pokračovaní života po smrti.
Kľúčové slová: Smrť – Kultúra – Náboženstvo - Mŕtve telo - Posmrtný život.
Abstract
The author of the article is dealing with a perspective on phenomenon of death from
multi-cultural point of view. The author introduces perception of death from medical,
biological aspect, historical look from ancient Egypt to contemporary religious acceptance of
death. The article not only brings acceptance of death by members of various cultures, but also
their conception about life continuity after death.
Key words: Death – Culture – Religion - Death body – Afterlife.
Úvod
Každá spoločnosť sa musí vysporiadať s biologickým zánikom svojich členov. Tento
prirodzený proces, ktorý je súčasťou života, rieši každá spoločnosť kultúrne špecifickým
spôsobom. Zaujíma určitý
postoj,
vytvára
kultúrne vzory, podľa ktorých postupuje.
Problematiku smrti od najstarších čias preberá do svojej starostlivosti náboženstvo.
V mnohých náboženských systémoch je smrť a viera v posmrtný život ich najdôležitejším
princípom. Svetové náboženstvá hrajú podstatnú úlohu v živote svojich stúpencov. Väčšina
z nich má svoje zvyky a rituály týkajúce sa starostlivosti o umierajúceho, starostlivosti o
mŕtve telo, pitvy, darovania orgánov, samovraždy alebo eutanázie.
Postoj k smrti je odlišný - od chápania smrti ako prirodzenej súčasti života, po kultúry,
kde je smrť tabuizovaná, alebo vzbudzuje hrôzu.
55
Smrť z medicínskeho hľadiska je definovaná ako ireverzibilná strata všetkých schopností
integrovať a koordinovať fyzické a mentálne funkcie tela ako jednotky (Munzarová, 2005).
Wikipédia definuje smrť človeka ako zánik organizmu ako celku, ako konečné vývinové
štádium jedinca. Rozlišujú sa dve jej fázy:
1.
Klinická smrť - je definovaná ako zástava životne dôležitých funkcií organizmu – dýchania
a/alebo
činnosti srdca,
no
v
tomto
štádiu
ešte
nedochádza
k
nezvratnému
poškodeniu mozgového tkaniva.
2.
Biologická smrť - trvalé a so životom nezlučiteľné poškodenie mozgového tkaniva
následkom nedostatku kyslíka a/alebo mechanicky. Konečný, nevratný stav
Smrť človeka z pohľadu informatiky, je
ukončenie komunikácie medzi psychikou
a organizmom (wikipedia.sk).
Predstavy o posmrtnom živote sa sformovali už v predhistorickej dobe. Už najstaršie
civilizácie nechceli pripustiť konečnosť ľudského bytia ukončením pozemského života.
Aj starí Egypťania verili, že život človeka smrťou nekončí, ale pokračuje na onom svete. Po
smrti mŕtve telo mumifikovali, aby sa duch, ktorý po smrti opustil mŕtve telo mohol do neho
vrátiť. Keby telo nebolo mumifikované, duch by sa nemohol doňho vrátiť a musel by večne
blúdiť a márne ho hľadať.
Vládcom ríše mŕtvych bol podľa egypskej mytológie boh Osiris. Jeho pomocníkom bol
Anubis. Mŕtvy išiel pred "posledný súd", kde. Anubis vážil srdce neboštíka. Na druhej strane
váhy bolo perie maat, ktoré predstavuje večnú pravdu. Boh Osiris, ako boh podsvetia,
dohliadal a vykonával rolu sudcu. Ak bolo srdce veľmi ľahké, alebo ťažké, zožerie ho netvor.
Tak odsúdi zomrelého k zatrateniu. Ak je srdce rovnako ťažké ako perie, stane sa mŕtvy
duchom a môže se ako duch vrátiť do sveta živých.
Podľa gréckej mytológie zomrelých cez rieku Styx do podsvetia preváža prievozník –
Cháron. Vládcom podsvetia je Hádes. Cháron očakával, že zomrelý za prevoz zaplatí. Preto
každý mŕtvy mal v ústach mincu pre prievozníka. Nezaplatenie,
znamenalo pre dušu
zomrelého putovať po brehu rieky po dobu sto rokov.
Budhizmus vidí život v neustálom kolobehu nových narodení. Kto dnes zomrie, môže už v
nasledujúcich dňoch opäť vstúpiť do života v inej forme – buď ako zviera, alebo aj ako boh.
To, že život je utrpenie, patrí k najhlbším presvedčeniam tohto náboženstva. Cieľom
56
presvedčeného budhistu teda nie je dopracovať sa k znovu narodeniu vo vytúženej forme, ale
ukončiť tento kolobeh, aby mohol vojsť do „nirvány“ – blaženého miesta, ktoré nepozná
žiadne žiadostivosti. Nirvánu chápali pozitívne ako šťastný konečný cieľ.
Hinduizmus, rovnako ako mladší budhizmus zastáva predstavu kolobehu životov. Aj pre
hinduizmus platí, že zomierať by sa malo v meditácii s dobrými myšlienkami. To ovplyvňuje
formu ďalšieho života. Preto je náhla smrť nehodou, zlou smrťou. Zomierajúci si nemohol
zlepšiť svoju karmu. Do ďalšieho života sa človek môže prebudiť ako boh, opäť ako človek,
ale takisto aj ako rastlina, či zviera.
Kresťania sú naplnení nádejou na vzkriesenie z mŕtvych. Príležitosť k tomu im dáva
skutočnosť, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Smrť u kresťana je v istom zmysle vykúpením.
V súvislosti s nezvratnosťou smrti a úplným ukončením
pozemského života existujú
tendencie smrť potierať, zastierať ju, ako keby nás ani nečakala. Kresťania veria v tri
možnosti riešenia posmrtného života. Peklo, očistec a raj.
Judaizmus vníma smrť ako súčasť života, nie ako na tragickú udalosť, ktorou sa definitívne
všetko končí. Podobne ako život, aj smrť je súčasťou Božieho plánu. Židia majú silnú vieru
v posmrtný život, ktorá im umožňuje udržať si nádej, že tí, ktorí žili hodnotný život budú na
druhom svete, ktorý príde, odmenení.
Islam je súčasťou abrahámovských náboženstiev. Islamské predstavy o posmrtnom živote na
onom svete sa preto do značnej miery zhodujú s kresťanskými a židovskými. Podľa Islamu
je smrť zakončením pozemského života a privádza človeka späť k Bohu. Nepovažuje smrť
za dôsledok hriechu človeka. Anjel smrti Izrail oddelí dušu od tela a najprv ju odvedie do
neba. Tam sa deje prvé vylučovanie, tzv. „medzisúd“. Mŕtvy tam dostane informáciu, či je
spravodlivý – a tým aj kandidát na raj, alebo či je určený na zatratenie do pekla.
Spravodlivý sa vráti do svojho hrobu a tam sa musí podrobiť štyrom otázkam:
 Kto je tvoj boh?
 Kto je tvoj prorok?
 Aké je tvoje náboženstvo?
 Ktorým smerom sa tiahne tvoja modlitba?
Odmenou za správne odpovede je nebo. Za nesprávne odpovede nasleduje trest. Osobitné
pravidlá platia pre mučeníkov – tí idú okamžite do raja. Moslim, ktorý dostane trest, nemusí
57
skončiť vo večných pekelných mukách. Po čase bolesti (určitý druh očistca) môže prísť do
raja – na miesto plné pokoja, pôžitkov a bezstarostnosti.
Aj pohrebné obrady podliehali historickému a kultúrnemu vývoju.
Zvyky spojené s úmrtím siahajú hlboko do minulosti.
pohrebiská, miesta na pochovávanie mŕtvych
Už v praveku existovali
Pre prvých Slovanov na našom území bolo
charakteristické žiarové pochovávanie. Neskôr prevládlo kostrové pochovávanie.
Pohreb, ako komplex obradov, zvykov a úkonov vykonávaných v súvislosti so smrťou
a pochovaním mŕtveho, sa počíta od konštatovania smrti do skončenia karu. Súčasťou pohrebu
bolo a stále je, aj starostlivosť o mŕtve telo, oblečenie mŕtveho, zhotovenie truhly, uloženie a
vystrojenie do truhly, obradné oplakávanie, stráženie (nočné bdenie pri mŕtvom), príprava
jamy na cintoríne, úprava hrobu a vlastný pohrebný obrad. Do komplexu pohrebných obradov,
zvykov a úkonov v širšom zmysle patrí aj kar, úkony na počesť mŕtveho pri spomienkových
dňoch, starostlivosť o hrob, o cintorín a ich navštevovanie, udržiavanie pamiatky zosnulého a
názory na posmrtný život.
Ak zomrie hinduista, jeho mŕtve telo umyjú, naolejujú a potom spália. Príbuzní a mnísi
pritom citujú slová Budhu.
Najlepšie je, ak sa popol rozpráši do posvätnej rieky Gangy, a tým sa človek vráti do
ďalšieho života. Na dedine sa spálené telesné pozostatky jednoducho pochovajú. V minulosti
bol rozšírený zvyk, že vdovu upálili s jej mŕtvym manželom, aby zachovali jednotu
manželského páru (okrem toho sa odbúral problém zaopatrenia pozostalej). Táto barbarská
prax je Indickou republikou zakázaná a dochádza k nej už len zriedka.
V Judaizme zachovávanie života a jeho záchrana stojí nad takmer všetkými prikázaniami.
Samovražda alebo eutanázia je zakázaná. Všetky prejavy smútku nad mŕtvym majú dva
hlavné účely – preukázať úctu zosnulému a potešiť pozostalých.
Pohrebné obrady začínajú hneď po smrti človeka. Mŕtve telo sa uloží na zem, kde sa prikryje
a zapália sa pri ňom sviečky. Telo zosnulého sa nesmie, na znak úcty, opustiť až do pohrebu.
Príprava na pohreb začína umytím a upravením tela a jeho zabalenie do ľanovej látky.
umývanie tela muža patrí len mužom a umývanie žien len ženám. Na umývanie tela sa
používa teplá voda s rozmiešaným vajcom, ako symbolom života.
Na konci očisty telo
pokropia vínom.
58
Odev zosnulého, podobne ako truhla, majú byť čo najjednoduchšie, aby nebol rozdiel medzi
chudobným a bohatým zosnulým. Telo sa pred pohrebom nikdy nevystavuje. Aj keď je
prikázané, pochovávať telo kompletné a žiadna jeho časť nesmie byť oddelená, darovanie
orgánov je podľa niektorých výkladov dovolené. Židovský zákon nedovoľuje kremáciu a telo
musí byť pochované do zeme. Smútok za zosnulým začína okamžite po oznámení jeho smrti.
Bývalo zvykom, že po tom, ako sa niekto prvýkrát dozvedel o smrti príbuzného, roztrhol si
odev na znak smútku. Telo by malo byť pochované do 24 hodín.
Židovský zákon predpisuje, aby bol na hrobe umiestnený náhrobný kameň, aby zosnulý nebol
zabudnutý a hrob poškodený alebo znesvätený. Text a nápisy na náhrobných kameňoch
bývajú väčšinou v hebrejčine
S hrobmi by sa malo manipulovať len do tej miery, aby neboli poškodené pozostatky
zosnulého, ktorého kosti budú premiestnené automaticky do svätej zeme po príchode mesiáša.
Typickým zvykom Židov je nosiť na hroby malé kamienky. Židia považujú kamienok ako
kartičku zosnulému aby vedel, že tam boli. Kamene nevednú a nemôžu byť tak ľahko
zmietnuté vetrom ako kvety.
V islamskom náboženstve je pitva a darovanie orgánov prísne zakázaná Za určitých
okolností, môže byť pitva uskutočnená na právne účely. Ak je podľa zákona potrebné
vykonať pitvu na moslimskom pacientovi, potom je nevyhnutné, aby žiadna časť tela nebola
oddelená. Islamské predpisy nariaďujú, aby s mŕtvym telom manipulovali iba moslimovia
a ak nie, tak len tí čo majú na sebe gumené rukavice. Mŕtveho človeka umyjú, zahalia do
troch bielych plachiet, (ženu do piatich) a pochovajú ho bez truhly – ležiac na pravom boku,
tvárou otočenou k Mekke.
Pohreb by sa mal podľa možností uskutočniť ešte v deň smrti, najneskôr však nasledovný
deň. Prehnaný nárek za zomrelého islam odmieta, prikazuje skôr zdržanlivosť v zármutku.
Náboženské tradície môžu byť dôležité v čase smrti, aby poskytli rodine zosnulého pokoj
a zmierenie. Duchovná podpora v čase smrti je jeden zo spôsobov ako ukázať rešpekt a starosť
o rodinu zosnulého. Duchovná podpora často pokračuje aj v dobe po smrti a pomáha rodinám
počas smútočného obdobia.
Kresťania udeľujú chorým v terminálnom štádiu ochorenia pomazanie chorých. Ide o
sviatosť, v ktorej sa udeľuje chorému veriacemu posväcujúca milosť, aby ho pozdvihla
a posilnila. V minulosti bola táto sviatosť považovaná za posledné pomazanie pred smrťou. Jej
59
cieľom je uzdraviť dušu a posilniť telo pre znášanie ťažkostí choroby, úzkostí smrteľného
boja. Nezastupuje medicínu a lekárov, ale Cirkev prichádza, aby voviedla tohto človeka do
svetla lásky a života v Ježišovi Kristovi. Počas umierania platila pre kresťanov zásada nedávať
najavo žiaľ, aby sa nepredĺžilo a nesťažilo skonávanie, po skonštatovaní smrti sa mŕtvy stal
predmetom obradného oplakávania. Ihneď po skone mŕtvemu zatlačili oči, podviazali bradu a
do žiadanej polohy zviazali končatiny Mŕtveho mali do prvého zvonenia umyť, učesať,
obliecť a pripraviť do truhly tak, aby bol pripravený na odchod duše. Umývali ho staršie ženy
z rodiny alebo z obce; voda po umytí sa vyliala na neprístupné miesto (kút), aby neprišla do
kontaktu s ničím živým. Mŕtveho zásadne obliekali do sviatočného odevu . Mŕtvy dostával
ako súčasť vybavenia na druhý svet peniaz (“na prevoz”), kúsok plátna (vreckovku, neprané
plátno), obľúbené predmety (ženy ruženec, ružencové kartičky, modlitebnú knižku). S mŕtvym
sa prišla rozlúčiť rodina, susedia a priatelia. Až do cirkevného pohrebného obradu chodili
ženy po večeroch k mŕtvemu modliť sa. Truhla s mŕtvym ostávala čo najdlhšie otvorená,
pretože sa verilo, že jeho duša je ešte v blízkosti, vidí, počuje a lúči sa so svetom. Pri
vychádzaní z domu truhlou trikrát udreli o prah, aby sa duša definitívne rozlúčila s domom.
Cirkevný pohrebný obrad sa u prevažnej väčšiny katolíckeho obyvateľstva konal vo dvore,
pred kostolom alebo na cintoríne, po roku 1945 v kostole, v súčasnosti v dome smútku. Telo
mŕtveho je u kresťanov vkladané do truhly. Jej používanie je ovplyvnené šírením kresťanstva
a predstavami o potrebe zachovať celé telo pre záhrobný život a posledný súd.
Kresťania si na svojich zosnulých spomínajú vo sviatky venované ich pamiatke. V tieto dni
horia na hroboch sviečky ako symbol večného svetla, ktorá svieti dušiam veriacich a zdobia
ich kvety.
Záver
Smrť je v mnohých prípadoch úľavou, oslobodením, najmä pre trpiacich ľudí. Väčšina
príbuzných však ťažko prijíma smrť milovanej osoby a nevie sa s ňou zmieriť. Mnohým však
pomáha vhodná, starostlivosť poskytnutá v posledných chvíľach života.
Účinná starostlivosť na konci života si ale vyžaduje,
aby sa poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti opýtali pacienta na jeho náboženské a duchovné potreby a zvyky. Poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti musí poznať aké rituály si bude želať pacient alebo jeho rodina
v súvislosti s terminálnym štádiom choroby, so smrťou, so starostlivosťou o telo pred a po
60
smrti. Účasť duchovenstva, zvyky týkajúce sa sviatostí, v období pred smrťou a po smrti, sa
líšia v závislosti od konkrétnych náboženských tradícii. Značné rozdiely medzi rôznymi
náboženstvami sa týkajú aj pitvy a darovania orgánov.
Poskytovaním kultúrne zhodnej starostlivosti aj v tak náročnej životnej situácii akou je úmrtie,
dosiahnu poskytovatelia pre umierajúceho a jeho príbuzných pocit uvoľnenia a mieru, ktoré
uľahčia ich smútiaci proces.
IVANOVÁ, K., ŠPIRUDOVÁ,L., KUTNOHORSKÁ, J.: Multikulturní ošetřovatelství I. 1.
vydanie Praha: Grada Publishing, 2005, 248 s. ISBN 80-247-1212-1.
KOPECKÁ, K., KORCOVÁ, M., a kol.: Zdravotnícka etika. Osveta, Martin, 2008. ISBN:
978-80-8063-276-2. 119 s.
MOCKLER, M.: Vybrané z časopisu Ethos, 2005/3, strana 14.Téma: Otázky večnosti
MUNZAROVÁ, M.: Zdravotnická etika od A do Z. Grada, Praha, 2005. ISBN: 80-247-10242. 153 s.
ŠPIRUDOVÁ, L., BURSOVÁ.J., TOMANOVÁ, D., PRÚCHOVÁ, E.: Multikulturní
ošetřovatelství ve vzdělávaní sester na středních a vyšších zdravotních školách. Olomouc,
2002, [on line]. [cit.2010-4-11]. Dostupné
z http://serverl.upol.cz/utpo/multikultura/priloha1.doc
http://sk.wikipedia.org/wiki/Smr%C5%A5
http://tajomstva.org/posmrtny-zivot/smrt-nie-je-zahuba/
http://www.mytologia.czechian.net/index.files/Page427.htm
http://www.upc.uniba.sk/index.php?option=com_kunena&func=view&id=32602&catid=34&I
temid=260
http://www.roman-colosseum.info/roman-gods/charon.htm
www.zilina-gallery.sk
PhDr. Mária Šupínová FZ SZU so sídlom v Banskej Bystrici
Sládkovičova 21
98501 Banská Bystrica
[email protected], [email protected]
Tel.č.: 0905368142
61
Využití kulturní antropologie v práci porodní asistentky
Cultural Anthropology in Midwifery
1
Štěpánka Bubeníková, 2Věra Vránová
1
2
Abstrakt
Výzkumná práce je věnována problematice kulturní antropologie ve vztahu k romské
kultuře k těhotenství, porodu a poporodnímu období. Práce je dále zaměřena na postoj
porodních asistentek k ženám romské kultury a na péči, která je romským ženám poskytována
v těhotenství, při porodu a v šestinedělí. Zabývá se specifikou romské kultury, prací porodní
asistentky a významem antropologie v porodní asistenci. Výzkum byl tvořen dvěma soubory.
První soubor tvořily ženy romské kultury v Přerově a Olomouci. Druhý soubor byl tvořen
porodními asistentkami na gynekologicko-porodnických odděleních a v komunitní péči.
Pro výzkumné šetření byly vytvořeny dva anonymní dotazníky s uzavřenými i otevřenými
otázkami. Z výzkumu vyplývá nedostatek informovanosti romských žen o možnostech
těhotenských a poporodních návštěv poskytovaných porodními asistentkami v komunitní péči.
Porodní asistentky se převážně setkávají s Romkami až u porodu. Z výsledků šetření bylo
závěrem navrženo doporučení pro praxi.
Klíčová slova: porodní asistence – antropologie - kulturní antropologie - romská kultura –
edukace.
Abstract
The survey deals with aspects of cultural anthropology with regards to Romany women
in the Czech Republic and their attitude to pregnancy, childbirth and puerperal period.
Moreover, the attitudes of midwives toward Romany women are investigated as well as the
health care they provide during pregnancy, childbirth and puerperal period. We deal with
specifics of Romany culture and uses of cultural anthropology in midwifery. Two sets of
questionnaires were made for the survey. One set was designated for women of Romany
culture, and the other set was designated for midwives in hospitals in Přerov, Olomouc and
Prostějov. The results show lack of information about possibilities of postnatal visits by
midwives in community care. Midwives mostly do not meet Romany women. Results of the
survey have been summarized into a list of suggestions for practice.
Key words: midwifery – anthropology - cultural anthropolog - Romany culture – education.
62
Úvod
Těhotenství je časově omezený fyziologický proces, který se ženy dotýká jak fyzicky,
tak duševně. Všechny tělesné systémy v organismu těhotné ženy se adaptují a slouží
vyvíjejícímu se plodu. Nejdůležitější úlohou porodní asistentky v průběhu těhotenství je být
rádkyní a edukovat ženu, jak se po dobu těhotenství udržet v dobré fyzické i psychické
pohodě, jak se připravit na porod a šestinedělí. V případě, že zdravotní stav ženy nebo plodu je
v ohrožení, je povinností porodní asistentky a lékaře poskytnout ženě takovou péči, která
zlepší jejich zdravotní stav. (Leifer, 2004, s. 55)
Jedna z nejmladších antropologických disciplín je kulturní antropologie, která
se zabývá člověkem jako kulturní bytostí, člověkem a kulturou, jejich původem, vývojem
a změnami. Kulturní antropologie studuje člověka ze dvou stránek: sleduje vztah biologických
a
specificky
kulturních
podmínek
lidské
existence
-
biologické
a studuje vztah sociálních a specificky lidských stránek lidské existence
hledisko
- sociologické
hledisko. (Wolf, 1999, s. 114)
Mezi životním způsobem Čechů a Romů existují rozdíly, které vyplývají z odlišného
pojetí života a životních hodnot. Pro Romy je život nejvyšší hodnotou, vše co vede
k zachování, zmnožení a pokračování života, má vysokou hodnotu, vše co život ohrožuje nebo
omezuje, je vnímáno negativně. Romové považují příslušnost k rodině za jednu z největších
hodnot ve svém životě, znamená pro ně jistotu zázemí a bezpečí. Vše, co příslušník rodiny
dělá, dělá pro přežití rodu. Přežití rodu je největší životní hodnotou, které se podřizuje
všechno osobní, z toho vyplývá, že Romové zdůrazňují význam rodiny a dost často potlačují
vlastní individualitu. (Žáčková, 2002, s. 37)
Phari (v romštině těhotná žena) prožívá těhotenství jinak než těhotná žena neromského
původu. Těhotenství neplnoletých matek není považováno za zločin, ale je žádáno
a podporováno celou skupinou. Nízký věk prvorodiček je motivovaný snahou prodloužit
fertilitu ženy. Těhotná žena je „požehnaná“ a přináší štěstí. Musí se řídit pravidly na ochranu
plodu (nesmí se dívat na postižené lidi, na zesnulé, na hady). Těhotná má mít dobrou náladu,
často
zpívat,
usmívat
se,
aby i
dítě
mělo
dobrou
povahu.
Můžou
jíst
vše,
na co mají chuť, včetně alkoholu a cigaret. Aby bylo dítě pěkné, mají těhotné ženy jíst kůrky
z chleba a pít mléko. (Simočková, Konference Jihlava 2010)
63
Ke zhodnocení výše uvedených specifik romské kultury ve vztahu k těhotenství a porodu bylo
provedeno výzkumné šetření. Výsledky tohoto šetření prezentujeme níže.
Cíle
1. Zjistit pravidelnost návštěv Romek v prenatální poradně a návštěv porodními
asistentkami v domácnosti u žen romského etnika.
2. Zjistit prožívání a chování žen romské kultury v průběhu porodu a zvyklosti romské
kultury k porodnímu ději.
3. Zjistit profesionální chování porodních asistentek k ženám romské kultury.
Soubor a metody
První soubor tvořily ženy romské kultury. Soubor byl tvořený Romkami ve věku 17 až
40 let, které porodily alespoň jedno dítě. Dotazníky pro respondentky romské kultury byly
rozdávány ve spolupráci s Oddělením sociálně – právní ochrany dětí v Přerově. S kurátorkami
byly domluvené návštěvy u romských respondentek v jejich domácnostech. Část dotazníků
byla vyplněna romskými ženami přímo po porodu na gynekologicko-porodnickém oddělení
nemocnice v Přerově. Respondentky byly seznámeny s obsahem dotazníku a s účelem jeho
vyplnění. Byly také upozorněny, že se mohou během vyplňování dotazníku na cokoliv zeptat.
Pokud měly respondentky zájem o dotazníku komunikovat, byly jim všechny dotazy
zodpovězeny přímo autorkou dotazníku. Dotazníky byly ihned vyplněny.
Druhý soubor tvořily porodní asistentky s různě dlouhou praxí, které se setkávají
s klientkami romské kultury na gynekologicko-porodnickém oddělení a v komunitní péči.
Výzkum probíhal ve Středomoravské nemocniční a.s., odštěpný závod nemocnice Přerov
na gynekologicko-porodnickém oddělení, ve Středomoravské nemocniční a. s., nemocnice
Prostějov na gynekologicko-porodnickém oddělení a ve Fakultní nemocnici Olomouc
na gynekologicko-porodnickém oddělení.
Pro výzkumné šetření byly vytvořeny dva anonymní dotazníky. První dotazník pro
romské ženy byl tvořený uzavřenými otázkami. Druhý dotazník byl vytvořený pro porodní
asistentky a obsahoval kromě otázek uzavřených také otázky otevřené, ve kterých mohly
respondentky – porodní asistentky vyjádřit svůj vlastní názor a své zkušenosti vztahující se
k danému zkoumanému problému.
64
Celkem bylo rozdáno 50 dotazníků pro respondentky romské kultury a 50 dotazníků pro
porodní asistentky. Návratnost dotazníků byla 100%. Výzkum probíhal od ledna do března
2011.
A) Výsledky a analýza dat dotazníkového šetření u žen romské komunity
1. Navštěvujete poradnu pro těhotné?
Tabulka 1 Návštěvy poradny pro těhotné romskými klientkami
Návštěvy poradny
N
Relativní četnost v %
Ano, navštěvuji pravidelně
35
70
Ano, navštěvuji nepravidelně
6
12
Ne, nenavštěvuji
9
18
Analýzou dat bylo zjištěno, že 35 (70 %) Romek navštěvuje pravidelně prenatální poradnu;
9 (18 %) Romek prenatální poradnu nenavštěvuje; 6 (12 %) Romek navštěvuje poradnu
nepravidelně.
2. Kolikrát jste rodila
Tabulka 2 Počet porodů
Počet porodů
N
1x
15
30
2x
12
24
3x
8
16
4 x a více
15
30
Analýzou dat bylo zjištěno, že 15 (30 %) Romek již rodilo 4 a vícekrát; 15 (30 %) Romek
rodilo jedenkrát; 12 (24 %) Romek rodilo dvakrát; 8 (16 %) Romek rodilo třikrát.
3. Víte o předporodních kurzech pro těhotné ženy
Tabulka 3 Informovanost o kurzech pro těhotné ženy
Informovanost o prenatálních kurzech
N
Ano vím, na kurzu jsem byla
4
8
Ano vím, na kurzu jsem nebyla
25
50
Nevím o nich
21
42
65
Z analýzy dat vyplynulo, že 25 (50 %) Romek ví o předporodním kurzu pro těhotné ženy, ale
kurzu se nezúčastnily; 21 (42 %) Romek o probíhajících předporodních kurzech neví; 4 (8 %)
Romky se předporodního kurzu zúčastnily.
4. Byla u Vás porodní asistentka v těhotenství
Tabulka 4 Návštěva porodní asistentky v těhotenství
Návštěva PA v těhotenství
N
Ano byla, domluva proběhla
14
28
Ano byla, poslal ji gynekolog
10
20
Nebyla, nepotřebovala jsem ji, vím
9
18
17
34
telefonicky
vše
Nebyla, nevím, že mohla přijít
Z analýzy dat vyplynulo, že 17 (34 %) Romek nevědělo, že porodní asistentka může přijít
na těhotenskou návštěvu do domácnosti; 14 (28 %) Romek uvedlo, že porodní asistentka přišla
v těhotenství do domácnosti po telefonické domluvě. U 10 (20 %) Romek byla porodní
asistentka na doporučení lékaře gynekologa; 9 (18 %) Romek uvedlo, že návštěvu porodní
asistentky nepotřebovaly.
5. Byla u Vás porodní asistentka po porodu
Tabulka 5 Návštěva porodní asistentky po porodu
Návštěva PA po porodu
N
Ano byla, domluvily jsme se už
14
28
Ano byla, volala jsem ji po porodu sama
3
6
Ano byla, volala jsem ji na doporučení
13
26
Nebyla, nepotřebovala jsem ji
8
16
Nebyla, nevím, že mohla přijít
12
24
v těhotenství
porodní asistentky z porodnice
66
Z analýzy dat vyplynulo, že 13 (26 %) Romek porodní asistentka navštívila po porodu
na doporučení porodní asistentky pracující v porodnici; 12 (24 %) Romek porodní asistentka
po porodu nenavštívila, protože respondentky nevěděly o možné návštěvě v domácnosti;
14 (28 %) Romek si domluvilo návštěvu porodní asistentky po porodu již v těhotenství;
3 (6 %) Romky porodní asistentku osobně zavolaly.
6. Jak prožíváte bolest u porodu
Tabulka 6 Prožívání bolesti u porodu
Vypořádávání se s bolestí
N
Moc mě to bolí, křičím
11
22
Moc mě to bolí, prodýchávám
8
16
Bolí mě to, ale dá se to vydržet
26
52
Nemyslím na bolest
2
4
Nebolí mě to
3
6
Z analýzy dat vyplynulo, že 26 (52 %) Romek bolest u porodu prožívá, ale uvádí, že je bolest
zvládnutelná; 11 (22 %) Romek u porodu křičí bolestí; 8 (16 %) Romek porod moc bolí
a prodýchává; 2 (4 %) Romky nemyslí na bolest a 3 (6 %) Romky porod nebolí.
B) Výsledky a analýza dat dotazníkového šetření u porodních asistentek
7. Jaké máte zkušenosti s klientkami romské kultury?
Tabulka 7 Zkušenosti porodních asistentek s klientkami romské kultury
Zkušenosti porodních asistentek
N
Velmi dobré
0
0
Dobré
3
6
Neutrální (jako s ostatními
13
26
Žádné
0
0
Jiné
34
68
klientkami)
Analýzou dat bylo zjištěno, že 13 (26 %) porodních asistentek má s klientkami romské kultury
stejné zkušenosti jako s ostatními klientkami; 34 (68 %) porodních asistentek uvedlo, že
67
s romskými klientkami má jiné, špatné zkušenosti; 3 (6 %) porodní asistentky uvedly,
že má dobré zkušenosti.
8. Podílíte se na vzdělávání romských klientek?
Tabulka 8 Vzdělávání romských klientek porodními asistentkami
Podílím se na vzdělávání
N
Ano, jak
14
28
Ne, proč
36
72
Analýzou dat bylo zjištěno, že 36 (72 %) porodních asistentek se nepodílí na vzdělávání
romských klientek; 14 (28 %) porodních asistentek se na vzdělávání podílí.
Citujeme některé odpovědi respondentek – porodních asistentek.
Ano, jak
 Edukace v naší práci na PS či oddělení
 Poučení o režimu v šestinedělí, hygieně a výživě
 Edukace ohledně těhotenství, porodu, životosprávy, hygieny, kojení, šestinedělí
 Poučení v porodnici
 Edukaci při pravidelných kontrolách před porodem
 Předporodní péče, porod
Ne, proč
 Setkám se s nimi až u porodu, tudíž edukace probíhá na porodním sále v rámci porodu
 Nemají zájem, pouze edukace u porodu
9. Chovají se Romky u porodu jinak než většinová společnost?
Tabulka 9 Chovaní Romek u porodu
Odlišnost v chování
N
Ano, uveďte jak
38
76
Ne
12
24
Analýzou dat bylo zjištěno, že podle 38 (76 %) porodních asistentek se Romky chovají
u porodu jinak než většinová společnost; 12 (24 %) porodních asistentek uvedlo, že Romky se
nechovají jinak než většinová společnost.
68
Citujeme některé odpovědi respondentek – porodních asistentek.
Ano, uveďte jak
 Hlučné, neukázněné, nespolupracující, nesoběstačné, bojí se bolesti, upozorňují
na sebe hlasitým projevem (je to rys jejich povahy, bojí se o sebe)
 Většinou velmi hlasité projevy, mnohdy nespolupracují, jsou neukázněné, někdy
i agresivita vůči personálu (nízký práh bolesti, jiná mentalita)
 Jak které (jsou citlivější, mají silnější citové vazby v romské skupině)
 Neukázněné, nespolupracující, hlučné, křičí, vulgární vůči personálu (nevím)
 Většinou více vokalizují, ale není to podmínka. Jako doprovod u porodu nemají
partnera, ale starší ženu (jsou tradičně trpící např., protože rány nosí Romové červené
barvu, výrazy jejich historických útrap, nižší práh bolestivosti, stydlivé před muži,
porod je ženská záležitost)
 Živelněji, agresivněji, impulsivně, živočišně (jiná mentalita)
 Křičí, jsou často vulgární, někdy agresivní k personálu, neukázněné, často při porodu
špatně spolupracují (je to jejich typické chování, jejich mentalita)
 Nedisciplinované, porušují léčebný režim (nemají zábrany a slušné chování)
 Velice hlasité projevy při bolestech, modlí se
 Jsou vulgární, nezvladatelné, bezohledné
 Více pudů, méně myšlení
Diskuze
V dotazníkovém šetření byly v převážné míře položky zaměřeny na postoj romských
žen k těhotenství, porodu a k poporodnímu období a postojem porodních asistentek k ženám
romské kultury.
V souvislosti s návštěvou porodní asistentky v domácnosti v době těhotenství
vyplynulo, že 34% Romek nevědělo, že porodní asistentka může přijít na těhotenskou
návštěvu do domácnosti; 24% Romek nevědělo o možnosti návštěvy porodní asistentkou
v šestinedělí do domácnosti; 18% Romek uvedlo, že porodní asistentku v šestinedělí
nepotřebovaly. Z analýzy těchto dat vyplývá, že by ženy nejenom romského etnika měly být
více informovány o porodních asistentkách v komunitní péči o službách, které těhotným
69
ženám nabízejí. V současné době je komunitní péče porodních asistentek v České republice
nedostatečná.
Zaměřme na skutečnost, že pouze 28% porodních asistentek se na edukaci romských
klientek podílí, zatímco 72% porodních asistentek se na edukaci romských klientek nepodílí.
Z výsledků dotazníkového šetření vyplývá nutnost zvýšení informovanosti porodních
asistentek pracujících v porodnicích a porodních asistentek pracujících v komunitní péči
o specifikách romské kultury, o odlišném prožívání vztahů, zdraví a nemoci, těhotenství,
porodu a šestinedělí, o nutnosti přistupovat k těmto klientkám s respektem a s potřebou zajistit
jim dostatek informací pro klidný průběh celým těhotenstvím, bezproblémový porod
a šestinedělí.
Doporučení pro praxi
 Šířit povědomí o roli porodní asistentky v komunitní péči, při porodu a v šestinedělí.
 Šířit povědomí o nutnosti správné a podrobné edukace těhotných žen romské
kultury porodními asistentkami v porodnici i komunitním prostředí. Klientky těchto
etnik, by měly být informované o předporodních kurzech a měla by jim být vysvětlena
důležitost návštěvy těchto kurzů.
 Zdravotní pojišťovny by měly lépe informovat o nabízených benefitech pro těhotné
ženy, aby využití těchto benefitů bylo možné všemi těhotnými.
 Proškolit všechny porodní asistentky o tom, jak provádět edukaci.
 Edukovat porodní asistentky o poskytování péče se zaměřením na multikulturní
ošetřovatelství.
Závěr
Prvním cílem práce bylo zjistit pravidelnost návštěv Romkami v prenatálních
poradnách a návštěvnost porodními asistentkami u klientek romského etnika. Bylo zjištěno, že
70
%
Romek
pravidelně
navštěvuje
poradnu
pro
těhotné.;
8
%
Romek
ví
o předporodních kurzech a kurzu se zúčastnilo; 50 % Romek o předporodním kurzu ví, ale
kurzu se nezúčastnilo; 42 % Romek o kurzu pro těhotné ženy neví; u 28 % Romek proběhla
návštěva porodní asistentkou v domácnosti. U 20 % Romek byla porodní asistentka
na doporučení lékaře gynekologa; 34 % Romek uvedlo, že porodní asistentka nepřišla, neboť
70
respondentky o této možnosti nevěděly. V souvislosti s poporodní návštěvou porodní
asistentkou bylo zjištěno, že u 28 % Romek byla porodní asistentka po osobní domluvě; u 26
% Romek byla porodní asistentka na doporučení z porodnice a 24 % Romek uvedlo, že neví
o možnostech návštěvy porodní asistentkou; 16 % Romek návštěvu porodní asistentkou
nepotřebovalo; 6 % Romek porodní asistentku samy kontaktovaly.
Druhým cílem práce bylo zjistit chování žen romské kultury v průběhu porodu. 52 %
Romek považuje porod za bolestivý, ale bolest se dá zvládnout; 22 % Romek bolestí u porodu
křičí a 6 % Romek považuje porod za bezbolestný; 48 % Romek chce proti bolesti u porodu
léky; 42 % Romek nechce žádné tišící prostředky; 2 % Romek upřednostňuje masáž jako
úlevu proti bolesti.
Třetím cílem práce bylo zjistit postoj porodních asistentek k ženám romského
etnika. Zjistili jsme, že 68 % porodních asistentek má jiné (špatné) zkušenosti s klientkami
romské kultury. Největší podíl (92 %) porodních asistentek se s Romkami setkalo při porodu
v porodnici; 72 % porodních asistentek se nijak na vzdělávání romských klientek nepodílí;
76 % porodních asistentek uvedlo, že se Romky chovají u porodu jinak než většinová
společnost.
Použitá literatura:
DOLEŽAL, A. Zrození člověka. Brno, 1975.
KLEMENTA, J. a kol. Somatologie a antropologie. Praha: SPN, 1981, 502 s.
LEIFER, G. Úvod do porodnického a pediatrického ošetřovatelství. Praha: Grada, 2009, 952 s.
ISBN 80-247-0668-7.
SOUKUP, V. Dějiny antropologie. Praha: Karolinum, 2004, 667 s. ISBN 80-246-0337-3
WOLF, J. Abeceda národů. Praha: Horizont, 1984, 265 s.
WOLF, J. Antropologie pro každý den. Praha: ARSCI, 2004, 301 s. ISBN 80-86078-42-6.
WOLF, J. Lidské rasy a rasismus v dějinách a v současnosti. Praha: Karolinum, 2000, 223 s.
ISBN 80-246-0099-4.
ŽÁČKOVÁ M. Vliv kulturní antropologie na kvalitu ošetřovatelské péče u jedinců jiného
etnika. Olomouc, 2002, 111 s. Diplomová práce.
71
Kontaktné adresy autorů:
Mgr. et Bc. Štěpánka Bubeníková
Mgr. Věra Vránová, Ph.D.
Třída Svobody 8
Třída Svobody 8
77111 Olomouc
77111 Olomouc
[email protected]
[email protected]
72
Úzkosť v kontexte ošetrovateľstva z multikultúrneho pohľadu
Anxiety in Context of Nursing from Multicultural Perspective
¹Andrea Solgajová, ²Gabriela Vörösová
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva,
Abstrakt
Výskumníci v ošetrovateľstve, najmä z USA a z niektorých krajín EÚ sa zaoberajú
vývojom a výskumom diagnostických pojmov – ošetrovateľskej diagnózy, intervencií
a výsledkov ošetrovateľstva. Pri vymedzení intervencií v rámci každej ošetrovateľskej
diagnózy sa zakomponovávajú princípy praxe založenej na dôkazoch (evidence-based
practice). Tieto princípy resp. zdôvodnenia sa kategorizujú nie len všeobecne ale aj z pohľadu
multikulturneho. V príspevku predstavujeme intervencie z oblasti multikultúrnej, pre
ošetrovateľskú diagnózu Úzkosť. Príspevok ponúka priestor pre vzdelávanie a implementáciu
evidence-based practice do praxe aj v našich podmienkach. Pre rozvoj ošetrovateľstva ako
vedy je potrebné vyzvať sestry, učiteľov a výskumníkov v ošetrovateľstve k výskumu
posudzovania efektivity intervencií pre poskytnutie „najlepšieho dôkazu“ v ošetrovateľskej
praxi. Strategickým cieľom sa stáva i možnosť, aby sa aj Slovenská republika podieľala na
medzinárodnej výmene vedomostí, informácií a klinických skúsenosti ošetrovateľskej praxe
založenej na evidence-based practice a podieľala sa na tvorbe klasifikačných systémov
ošetrovateľských intervencií.
Kľúčové slová: Úzkosť- Multikultúrne ošetrovateľstvo - Klasifikačné systémy - Prax
založená na dôkazoch.
Abstract
The researchers in nursing, mainly from the USA and some of the EU Member States,
are engaged in development and research of the diagnostic terms – nursing diagnosis,
interventions and outcomes. The principles of evidence-based practice are included in defining
the interventions for each nursing diagnosis. These principles or rationales are categorised in
general and also from the multicultural perspective. In the paper we introduce the
interventions for the multicultural area for the nursing diagnosis Anxiety. The paper offers the
space for education and implementation of the evidence-based practice into practice in our
conditions. For development of nursing as a science, it is inevitable to challenge the nurses,
educators and researchers in nursing to participate in the research of evaluation of
effectiveness of the interventions for the “best evidence” in nursing practice. Thus, the Slovak
Republic may participate in the international exchange of knowledge, information and clinical
experiences with evidence-based practice, and in development of nursing interventions
classification systems.
73
Key words: Anxiety - Multicultural nursing - Classification systems - Evidence-based
practice.
Príspevok bol podporený grantovou agentúrou APVV (Grant číslo APVV-0532-10
„Psychometrická analýza a syntéza existujúcich nástrojov na diagnostikovanie úzkosti
a zvládanie záťaže v ošetrovateľstve“).
Úvod
Ochorenie a s ním súvisiace okolnosti pôsobia na pacienta ako stresory. Konfrontácia
pacienta so stresorom determinuje emocionálne alebo behaviorálne reakcie, nastupujú
negatívne emócie, dochádza k úzkosti. Úzkosť sa môže prakticky vyskytnúť na všetkých
úsekoch starostlivosti, no najmä vtedy ak sa jedná o ochorenie s dlhodobými následkami
a obmedzeniami pre pacienta. Prítomnosť úzkosti negatívne pôsobí na proces celkovej
starostlivosti a liečby, čím môže ovplyvňovať stav pacienta, vývoj a následky ochorenia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, redukcia úzkosti je dôležitou intervenciou v
starostlivosti u hospitalizovaných pacientov pre dosiahnutie efektivity liečby.
Z pohľadu ošetrovateľstva je úzkosť charakterizovaná ako nepríjemný pocit obáv
spôsobený
očakávaným
nebezpečenstvom
zo
samotného
ochorenia
alebo
situácií
sprevádzajúcich ochorenie. NANDA - I (2010) definuje úzkosť ako neurčitý nepokojný pocit
diskomfortu alebo strachu sprevádzaný samovoľnými reakciami (zdroj často nešpecifikovaný
alebo neznámy pre jedinca). Je to výstražný signál, ktorý upozorňuje na hroziace
nebezpečenstvo a umožňuje jedincovi vykonať opatrenia na jej redukciu (Herdman, 2009).
Ošetrovateľstvo vychádzajúce z bio-psycho-sociálneho modelu sa zaoberá sa nielen
biologickou stránkou človeka (pacienta), ale aj jeho psychologickou a sociálnou stránkou, čo
sa uplatňuje aj pri aplikovaní intervencií v starostlivosti.
Ako
najefektívnejší
spôsob
zvládania
úzkosti
je
správne
naplánovanie
ošetrovateľských intervencií na redukciu úzkosti, ktorý si vyžaduje správnu ošetrovateľskú
diagnostiku úzkosti.
Veľmi efektívny spôsob vzájomného prepojenia diagnostiky a následne nastavenia
vhodných ošetrovateľských intervencií popisujú autori Ackley, Ladwig (2008). V publikácii
uvádzajú vzájomné prepojenie klasifikácie ošetrovateľských diagnóz NANDA-International
(The North American Nursing Diagnosis Association), klasifikácie NIC (Nursing
74
Interventions Classification) s rozsiahlym súborom ošetrovateľských intervencií a činností
sestier, ktoré vychádzajú z princípov praxe založenej na dôkazoch (evidence-based practice) a
klasifikácie NOC (Nursing Outcomes Classification) so súborom hodnotiacich kritérií
určených pre hodnotenie vývoja stavu pacienta a pre určenie efektu aplikovaných intervencií.
Klasifikácia ošetrovateľských intervencií NIC je súhrnná štandardizovaná klasifikácia
intervencií, ktorú sestry uskutočňujú. Je používaná v klinickej dokumentácii, komunikácii
počas uskutočňovanej starostlivosti, integrácii dátových systémov a súborov, efektívnom
výskume, v produktivite miery hodnotenia kompetencií, v nahrádzaní a tvorení učebného
plánu. Klasifikácia zahŕňa intervencie, ktoré sestry robia pre pacienta (Bulechek, Butcher,
McCloskey Dochterman, 2008).
Autorky Bulechek, Butcher, McCloskey Dochterman (2008) uvádzajú: „Intervencia je
definovaná ako akákoľvek liečba založená na klinickom rozhodovaní a vedomostiach, ktorú
sestra uskutočňuje na zlepšenie pacientových/klientových výsledkov.“
Klasifikácia zahŕňa závislé a nezávislé činnosti a môže byť použitá vo všetkých oblastiach
starostlivosti (od JIS, domácej starostlivosti, hospicu až po primárnu starostlivosť) a vo
všetkých špecializáciách (od kritickej starostlivosti, cez ambulantnú až po dlhodobú
starostlivosť).
Ošetrovateľské intervencie NIC zahŕňajú fyziologickú aj psychologickú oblasť v
starostlivosti, liečbu, prevenciu a podporu zdravia. Pri vymedzení ošetrovateľských intervencií
sa zakomponovávajú princípy praxe založenej na dôkazoch, ktoré v príspevku predstavujeme
špecificky pre oblasť multikultúrnych intervencií v starostlivosti.
Pre ošetrovateľskú diagnózu Úzkosť, klasifikačný systém ošetrovateľských intervencií
NIC ponúka súbor s činnosťami zameranými na redukciu úzkosti. Činnosti sú kategorizované
pre všeobecné použitie, aplikované pri poskytovaní starostlivosti o pacienta s ošetrovateľskou
diagnózou úzkosť a následne sa kategorizujú aj podľa špecifík, ako napríklad pre geriatrické,
multikultúrne, komunitné a pediatrické ošetrovateľstvo. V kategórii multikultúrneho
ošetrovateľstva sa pre ošetrovateľskú diagnózu Úzkosť predstavujú štyri intervencie, ktoré sú
pre túto oblasť špecifické.
75
K ošetrovateľskej intervencii „Posúďte klienta kvôli možnej prítomnosti kultúrne
viazaných stavov úzkosti„ citujú autori Ackley, Ladwig (2008) zdôvodnenie autorov Emery
(2006) a Kuipers (2004), že prežívaná úzkosť a reakcia na úzkosť sú kultúrne podmienené.
Ďalej popisujú štúdiu autorov Cherry, Giger (2008), ktorí vybranú intervenciu podkladajú
zistením, že afroameričanky vo svojej histórii prešli ťažkými skúsenosťami, keď bojovali za
zachovanie svojich rodín, aby prežili útlak a horor otroctva. Dokonca aj u tých
afroameričaniek, ktoré neboli osobne zasiahnuté, úzkosť žije ďalej v rodinných príbehoch
a v súvislosti s ich kultúrou.
Ďalšou veľmi zaujímavou intervenciou, ktorú uvádzajú Ackley, Ladwig (2008) je
„Identifikujte ako sa úzkosť prejavuje u kultúrne odlišných klientov“. Autori Kisely, Simon
(2006) uvádzajú, že úzkosť sa prejavuje rôzne od kultúry ku kultúre, od kognitívnych po
somatické symptómy (In Ackley, Ladwig 2008).
Intervencia „Pripustite, že konflikty hodnôt zo stresu z kultúrnej asimilácie môžu
prispieť k zvýšenej úzkosti“ je podložená dôkazom, že výzvy pre tradičné normy a hodnoty
podnecujú úzkosť (Halbreich et al., 2006, In Ackley, Ladwig, 2008).
Poslednou popisovanou intervenciou, založenou na dôkaze je intervencia „Pre
rozdielnych klientov, ktorí prežívajú predoperačnú úzkosť poskytnite hudbu podľa vlastného
výberu“. Zistilo sa, že hudba má všekultúrnu validitu v redukcii predoperačnej úzkosti
u Číňanov (Twiss, Seaver, McCaffrey, 2006, In Ackley, Ladwig, 2008).
Záver
V súčasnej klinickej praxe absentuje pohľad na rešpektovanie individuálnych potrieb
u klienta aj z multikultúrneho hľadiska. Pre efektívny spôsob a uľahčenie komplexného
posudzovania pacientov navrhujeme použitie klasifikačných systémov ošetrovateľstva, kde sú
v rámci posudzovania pacienta ale aj aplikovania intervencií v starostlivosti, zakomponované
multikultúrne intervencie založené na evidence-based practice. Pre podporu implementácie
evidence-based practice do praxe aj v našich podmienkach je potrebné vyzvať sestry, učiteľov
a výskumníkov v ošetrovateľstve k výskumu posudzovania otázok efektivity intervencií pre
poskytnutie „najlepšieho dôkazu“ v ošetrovateľskej praxi, napríklad aj oblasti multikultúrnej.
76
ACKLEY, B. J. - LADWIG G. B. 2008. Nursing Diagnosis Handbook: An Evidence – Based
Guide to Planning Care. 8th Edition, Missouri : Mosby, Inc., 2008. 937 p. ISBN 978-0-32305192-7.
BULECHEK, G. M. - BUTCHER, H.K. - McCLOSKEY DOCHTERMAN, J. 2008. Nursing
Interventions Classification (NIC). 5th Edition, Missouri U.S.A.: Mosby, Inc., 2008. 938 p.
ISBN 978-0-323-05340-2.
HERDMAN, T.H. et al. (ed.) 2009. NANDA International. Nursing Diagnoses : Definitions
and Classification 2009 – 2011. 8th Edition, Philadelphia : NANDA International 2009, 453p.
ISBN 9-781405-187183.
MOORHEAD, S. et al. 2008. Nursing Outcomes Classification (NOC).4th Edition, Missouri
U.S.A. : Mosby, Inc., 2008. 912 p. ISBN 978-0-323-05408-9.
Kontaktná adresa autorov:
PhDr. Andrea Solgajová, PhD.
UKF v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva
Kraskova 1
949 74 Nitra. Slovenská republika
UKF v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva
Kraskova 1
949 74 Nitra. Slovenská republika
77
Informovanost žen v oblasti prevence karcinomu prsu sestrou
Awareness of Women in the Prevention of Breast Cancer by Nurse
¹Lada Cetlová, ²Marta Valentová
¹ Vysoká škola polytechnická Jihlava, Katedra zdravotnických studií
² Střední zdravotnická škola Třebíč
Abstrakt
V populaci je výskyt karcinomu prsu žen velmi vysoký a nadále se četnost výskytu
karcinomu prsu rok od roku neustále zvyšuje. Karcinom prsu jako onemocnění a onkologická
léčba se vší náročností velmi ovlivňují život takto nemocné ženy. Jde o zásah do biologického
těla, do psychiky, ale také do sociálního života ženy. Naším výzkumem jsme chtěli ověřit, do
jaké míry jsou samotné ženy informovány o preventivních opatřeních a do jaké míry pak ženy
tato opatření dodržují. Do našeho průzkumu jsme zahrnuli vzorek náhodně vybraných žen.
Výsledky našeho výzkumu nám ukázaly zejména vyvíjet aktivity v edukaci zvýšení osobní
odpovědnosti za pravidelné samo vyšetřování prsů a zvýšení osvěty veřejnosti na poli vlivu
obezity. Vzhledem k naší osobní zkušenosti a praxi ze zdravotnictví nás nejvíce zaujal
výsledek průzkumu, který potvrdil, že role všeobecné sestry v edukačním procesu je velmi
slabě využívána. Podle našeho názoru mají všeobecné sestry dostatek příležitostí využívat
vzájemného denního kontaktu s pacientkami k osvětové činnosti v této oblasti.
Klíčová slova – edukace - karcinom prsu – pacientka - zdravotní sestra.
Abstract
In population, the incidence of female breast cancer remain very high and the incidence
of breast cancer each year continues to grow. Breast cancer as a disease, and cancer treatment
with intensity all influence the lives of so very ill woman. It is a biological intervention in the
body, the psyche, but also the social life of women. Our research we wanted to verify to what
extent women themselves informed about preventive measures and to what extent these
measures, women are met. In our survey, we included a sample of randomly selected women.
The results of our research showed us develop activities especially in education increased
personal responsibility for regular breast self-investigation and raise public awareness of the
impact of obesity on the field. Because of our personal experience and practice of health care
most of all the result of our survey confirmed that the role of general nurses in the educational
process is very poorly used. In our view, the general nurses ample opportunities of mutual
benefit daily contact with patients to raise awareness in this area
Key words – education - breast cancer – patient – nurse.
78
Úvod
Karcinom prsu je nejčastějším zhoubným nádorem u žen a je druhou nečastější
příčinou úmrtí po rakovině plic. Během života se zvyšuje pravděpodobnost vývoje karcinomu
prsu. Výskyt karcinomu prsu u žen ve věku do 20 let je výjimečný. Výskyt karcinomu prsu u
žen ve věku 20 – 34 let je dlouhodobě stabilizovaný. Vyskytuje se v této věkové kategorii 7
případů na 100 000 žen za rok. U žen ve věku 40-49 let je výskyt karcinomu prsu rostoucí.
Největší nárůst nově diagnostikovaných případů karcinomu prsu je u žen ve věku 50-59 let.
Významnou skupinou ve výskytu karcinomu prsu jsou také ženy ve věku nad 70 let. Je to
dáno také tím, že stárne populace. V roce 2005 dosáhl počet nově diagnostikovaných nádorů
prsu u žen v České republice počtu 5533, což představuje 105,4 nádoru na 100 tisíc žen, to je
21 % ze všech zhoubných nádorů žen. V roce 2005 žilo v ČR 49 539 žen s diagnostikovaným
léčeným nebo od léčeným karcinomem prsu, což je 944 na 100 tisíc žen.” (Abrahámová, et
al., 2009, s. 28). Tato čísla jsou velmi alarmující a rok od roku se zvyšují. Díky skríningovému
programu a zvyšující se informovanosti žen v naší zemi lze říci, že narůstá podíl nově
diagnostikovaných méně pokročilých klinických stádií karcinomu prsu a to stádií I a II.
Cílem naší práce bylo shrnout problematiku karcinomu prsu jako onemocnění,
poukázat na důležitost dodržování preventivních opatření vedoucí k včasnému odhalení této
zhoubné nemoci a zjistit, do jaké míry jsou samotné ženy informovány o preventivních
opatřeních a do jaké míry pak ženy tato opatření dodržují
Soubor a metody
K uskutečnění našeho průzkumu byl vypracován dotazník s 23 otázkami. Některé
otázky byly otevřené, jiné uzavřené a na některé mohly respondentky odpovídat označením
několika odpovědí. Průzkumný vzorek byl tvořen ženami ve věku od 20 do 80 let. Pro
vyplnění dotazníku bylo osloveno 140 žen, vyplněných dotazníků bylo vráceno 105.
79
Výsledky
Tabulka 1 Zdroje informací o provádění preventivních opatření respondentek
Odpovědi
Absolutní četnost
Časopisy, noviny
52
49,52 %
Internet
34
32,38 %
Informační letáky
40
38,10 %
Rozhlas
10
9,52 %
Televize
46
43,81 %
Instruktáž od lékaře
51
48,57 %
Instruktáž od zdravotní sestry
6
5,71 %
Jiné
6
5,71 %
Celkem dotázaných
105
100,00 %
Celkem odpovědí
245
233,32 %
K ověření, zda většina žen ví, co je karcinom prsu odpovědělo 40,95 % žen, že se s
onemocněním karcinomem prsu již setkaly a 59,05 % žen uvedlo, že se dosud s onemocněním
karcinomem prsu nesetkaly. Nejvíce žen, 60,47 %, uvedlo, že se setkaly s karcinomem prsu u
své známé. U své babičky se setkalo s karcinomem prsu 25,58 % respondentek, u své matky
13,98 % oslovených a u své sestry se setkalo s karcinomem prsu 6,98 % žen. Další dělení
rizikových faktorů je podle jejich významu, to znamená na faktory, které znamenají vysoké
riziko vzniku karcinomu prsu, střední riziko vzniku karcinomu prsu a faktory diskutovaného
rizika. Dědičnost je rizikový faktor dispoziční, neovlivnitelný a faktor vysokého rizika vzniku
karcinomu prsu. 79,05 % dotázaných žen, což je významně početná skupina, ví, že dědičnost
může způsobit onemocnění karcinomem prsu. Stres, kouření a obezita, jak uvádí Abrahámová
(2009) jsou rizikové faktory ovlivnitelné změnou životního stylu. Obezita znamená střední
riziko pro vznik karcinomu prsu. Konzumace alkoholu a kouření jsou faktory diskutovaného
rizika. Dle našeho průzkumu 39,05 % žen uvedlo kouření, jako příčinu vzniku karcinomu
prsu. Obezitu uvedlo 19,05 % jako příčinu vzniku karcinomu prsu. Konzumaci alkoholu, jako
příčinu vzniku onemocnění uvedlo 17,14 % žen. Stres, jako příčinu onemocnění vidí 52, 38 %
žen. Tyto výsledky ukazují, že obezita, jako rizikový faktor vzniku karcinomu prsu je velmi
80
podceňovaná. Jen 7,62 % žen nezná rizikové faktory vedoucí ke vzniku karcinomu prsu. 100
% žen odpovědělo, že projevy karcinomu prsu je hmatná bulka v prsu. Dále 23,81 % uvedlo
sekreci z bradavky, 20 % žen uvedlo bolest, 18,10 % žen uvedlo vpáčenou bradavku, jako
příznak karcinomu prsu. Pouze 1 žena neví vůbec, čím se karcinom prsu projevuje. Naše
předpoklady se potvrdily.
K ověření výsledků, zda-li jednou z možností léčby karcinomu prsu je operace,
odpovědělo kladně 100 % dotázaných žen. Na možnost léčby karcinomu prsu ozařování,
odpovědělo ,,ano” 91,43 % dotázaných. Ozařování, jako možnost léčby karcinomu prsu
neoznačilo 8,57 % žen. Chemoterapii označilo, jako další možnost léčby karcinomu prsu
87,62 % žen. Že chemoterapie není jednou z možností léčby karcinomu prsu uvedlo12,38 %
dotázaných žen.
Vypadávání vlasů, jako nežádoucí účinek onkologické terapie, označilo 81,90 %
oslovených,
nevolnost 77, 14 %, úbytek na váze 65,71 %, nechutenství 55,24 % žen.
Odpověď ,,jiné” uvedlo 7, 62 % žen a odpověď ,,nevím” 4,76 % žen.
Operaci, jako možnost léčby karcinomu prsu uvedlo 46,67 % respondentek,
chemoterapii 42,86 %, ozařování 31,43 % žen. Jedna žena, což je 0,95 %, uvedla homeopatii,
jako možnost léčby karcinomu prsu. Další možnost léčby karcinomu prsu a to léky a
,,preventivními kontrolami,, uvedlo 1,91 %. Odpovědí ,,nevím” se na zmíněnou otázku
vyjádřilo 2,86 % respondentek. Vyhodnocením se nám potvrdilo, že většina žen ví, jaké jsou
dopady protinádorové terapie. Při dalším našem vyhodnocování ženy častěji než 1 x za měsíc
kontroluje svoje prsa 48,10 % dotázaných žen. Jeden krát za měsíc, vždy po menstruaci
pohmatem kontroluje svoje prsy 26,58 % žen. Nepravidelně, pouze několikrát do roka
vyšetřuje svoje prsy pohmatem 25,32 % respondentek. Němcová (2008) uvádí, že si ženy ve
velmi malém počtu provádějí pravidelně samovyšetření prsu a mnohé neznají techniku
samovyšetření prsu. Většina žen kontroluje svoje prsy pohmatem pravidelně. Nepravidelně
pohmatem se vyšetřuje 25,32 % žen, jen několikrát do roka. Při konstatování, že je tato
frekvence nedostatečná, by se zvýšil počet neprovádějících žen pohmatové vyšetření na 50,08
%. Hejtmánková (2003) uvádí, že 29 % žen si neprovádí samo vyšetřování prsů vůbec, 50 %
žen vyšetřuje svoje prsy nepravidelně. Také většina žen chodí na pravidelné gynekologické
prohlídky a většina žen po dovršení 45 let věku byla na vyšetření mamografem. Naše
předpoklady se potvrdily. Stasková – Tóthová (2005) uvádí, že nejvíce informací o karcinomu
81
prsu ženy získaly z odborné literatury, z časopisů, z informačních letáků. 63 % dotázaných žen
si myslí, že by jim měl podávat informace lékař a 37 % dotázaných žen si myslí, že lékař i
sestra dohromady. Dá se říci, že ženy očekávají od lékařů více informací, udává Stasková –
Tóthová (2005). Na základě porovnání těchto závěrů je zřejmé, že ženy nejvíce informací
získávají z odborné literatury a časopisů. V našem průzkumu bylo zjištěno, že ženy často
informuje a instruuje lékař. Informace a instuktáž od zdravotních sester jsou poskytovány
nedostatečně.
Zabránit vzniku karcinomu prsu je zřejmě nemožné, ovšem zvyšovat počty žen s
diagnostikovaným karcinomem prsu v časném stádiu je možné. K aktivitám v oblasti primární
prevence je omezení konzumace tučných jídel, omezení konzumace alkoholu, nekouřit, zvýšit
fyzickou aktivitu ženy. Sekundární prevence pak spočívá v pravidelném a dobře prováděném
samo vyšetřování prsů, v pravidelném fyzikálním vyšetření prsů lékařem při gynekologické
prohlídce. V oblasti sekundární prevence je nejefektivnější mamografický screening, při
kterém je detekováno 95 % všech karcinomů a to zejména v době, kdy žena nemá žádné další
příznaky tohoto zhoubného onemocnění.
Doporučení
a) Zvýšit informovanost žen v oblasti primární prevence a to zejména zdůraznit podíl obezity
na vzniku karcinomu prsu (převážně konzumace tučných jídel ve vztahu k nedostatečné
fyzické aktivitě).
b) Organizovat přednášky pro ženy s tématy výskytu, projevů, léčby a zejména prevence
karcinomu prsu. Přednášky mohou být organizovány při edukačních centrech, při
zdravotnických školách či vysokých školách se zdravotnickým zaměřením. Cílovou skupinou
by byly organizace, které sdružují ženy různých zájmových skupin, například mateřská centra,
studentská centra, spolky žen. Garantem odborné stránky těchto přednášek by měla být
všeobecná sestra s příslušnou způsobilostí v dané problematice.
c) Organizovat odborné semináře pro všeobecné sestry, které by vedly k osvojení znalostí a
správné techniky provádění samo vyšetřování prsů.
d) Zvýšit motivaci všeobecných sester k vykonávání edukační činnosti v oblasti prevence
karcinomu prsu, zejména samo vyšetřování prsou.
82
e) Posílit vliv sester na ženy v populaci v oblasti edukace samo vyšetřování prsů, zejména ve
smyslu instruktáže správného a pravidelného provádění samo vyšetřování prsů. Instruktáž se
týká informovat ženy o důležitosti samo vyšetřování prsů a současně ženy naučit, jak mají
samo vyšetřování prsů provádět. Sestry mohou pro úplnost edukace použít informační letáky.
V současné době existuje silikonový prsní fantom, který slouží k výuce samo vyšetřování
prsů. Tento pak může zlepšit výsledek edukace, pokud ho všeobecná sestra umí správně
využít.
f) Motivovat ženy ve společnosti ke zvýšení frekvence provádění samo vyšetřování prsou,
například propagační akcí v lokálních sdělovacích prostředcích (Den prevence karcinomu
prsu).
g) Ověřovat výsledky edukační činnosti pomocí jednoduchých zpětnovazebných dotazníků u
žen, navštěvujících ambulance praktických i odborných lékařů, zejména gynekologů.
Operací prsu, či dokonce jeho ztrátou žena prodělává velký zásah do její psychiky. Ztrátou
prsu přichází žena o symbol ženství a je velmi důležité, aby se s touto skutečností co nejlépe
vyrovnala. Proto může využívat různé protetické pomůcky, které slouží jako náhrada prsu
aspoň navenek. Okolí ženy pak na první pohled nevidí, že je žena například po amputaci prsu.
Tato skutečnost pak ženě pomáhá lépe se se ztrátou prsu psychicky vyrovnat. (Jobánková,
2000). Protetické pomůcky jsou v současné době nabízeny ve standardních, ale i luxusních
provedeních. Jedná se například o prsní epitézy (vnější náhrady prsu), které jsou
nejjednodušším kosmetickým řešením po ablaci prsu. Existují v současné době ve vysoké
kvalitě (silikonové, nalepovací epitézy) a umožňují plnohodnotný společenský i sportovní
život. V současné době jsou vyráběny také speciálně upravené podprsenky, které dokáží
epitézu pevně fixovat. Takto vybavené bývají i plavky. K prevenci a k léčbě lymfedému se
používají pažní návleky. Pažní návleky snižují nebo zabraňují vznik otoku horní končetiny.
Ženy, které podstoupily onkologickou léčbu přichází o vlasy. Existuje pestrá řada paruk, ze
které si mohou ženy vybrat. (Vorlíček et al., 2006). Odborný lékař informuje pacientku o
možnosti používání protetických pomůcek. Sděluje jí také, které protetické pomůcky hradí
pojišťovny. Odborný lékař pak vystavuje poukazy na zvolenou protetickou pomůcku. Epitézu
do podprsenky, hrazenou pojišťovnou je možné získat jednou za dva roky. Pokud by žena
epitézu ze závažného důvodu potřebovala dříve (výrazná změna hmotnosti následkem terapie),
83
schvaluje toto bezplatné čerpání revizní lékař. Paruky jsou pojišťovnou hrazeny jedenkrát
ročně.
Závěr
Pro praktické využití se mohou zjištěné výsledky stát základem pro nastartování změn
v procesu zvyšování povědomí a převzetí odpovědnosti veřejnosti za své zdraví. Naše návrhy,
jak dosáhnout požadovaných změn, jsou realistické a proveditelné v každodenní praxi.
Navrhovaná opatření budou vyžadovat spolupráci všech zainteresovaných stran, zejména
zástupců z řad lékařů, všeobecných sester, učitelů zdravotnických škol, představitelů médií a
bylo by nanejvýš vhodné zainteresovat i zájmová sdružení, která spojují ženy s osobní
zkušeností v této problematice a společně s nimi začít situaci zlepšovat.
ABRAHÁMOVÁ, J. et al. 2009. Co byste měli vědět o rakovině prsu. 1. vyd. Praha: Grada
Publishing, a. s., 2009. 144 s. ISBN 978-80-247-3063-9.
HEJTMÁNKOVÁ, L. 2003. Role sestry v prevenci a detekci nádorových onemocnění prsu.
In: Sestra. ISSN 12-10-0404, 2003, roč. 13, č. 7-8, s. 30.
KOPÁČIKOVÁ, M., NOVOTNÝ, J. 2010. Preventívne opatrenia pri karcinóme prsníka
u žien. In: zborník Nové poznatky v oblasti medicínskych vied a ošetrovateľstva,
Ružomberské zdravotnícke dni V., Ružomberok: Verbum, Fakulta zdravotníctva, KU, 2010, s.
298-307, ISBN 978-80-8084-629-9.
KOPÁČIKOVÁ, M., STANČIAK, J. 2010. Etický prístup k podávaniu informácií. In: Zborník
z XIII. vedeckej konferencie pedagogických pracovníkov s medzinárodnou účasťou Výchova
a vzdelávanie v ošetrovateľstve zamerané na súčasné trendy vo vzdelávaní vo vednom odbore
Ošetrovateľstvo a vo vednom odbore Verejné zdravotníctvo, Varia. Skalica: Vysoká škola
zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava, detašované pracovisko Skalica, 2010. s.
83 – 91. ISBN 978-80-89271-91-7.
NĚMCOVÁ, J. 2008. Míra informovanosti žen o prevenci karcinomu prsu. In:
Ošetrovateľstvo a porodná asistencia. ISSN 1336-183X, 2008, roč. 6, č. 6, s. 12.
STASKOVÁ,V., TÓTHOVÁ,V. 2005. Výsledky výzkumu zaměřeného na informovanost
žen před a po operaci prsu pro nádorové onemocnění. In: Revueošetrovateľstva a
laboratórnych metodík. ISSN 1335-5090, 2005, roč. 11, č. 3, s. 175-177.
84
VORLÍČEK, J., et al. 2006. Klinická onkologie pro sestry. 1. vyd. Praha: Grada, 2006.
238 s. ISBN: 80-2471-716-6.
Kontaktní adresa autora:
PhDr. Lada Cetlová, PhD.
Vysoká škola polytechnická Jihlava
Katedra zdravotnických studií
Česká republika
Mgr. Marta Valentová
Střední zdravotnická škola Třebíč
Česká republika
85
Využitie nových modelov v multikultúrnom ošetrovateľstve
Using New Models in a Multicultural Nursing
Jana Virgulová
SZU Bratislava FZ so sídlom v Banskej Bystrici, Katedra ošetrovateľstva
Abstrakt
Vstupom do Európskej únie, migráciou obyvateľstva a zvyšujúcim sa vplyvom
komunít na spoločenskom živote je potrebné, aby zdravotnícki pracovníci boli pripravení na
intenzívne kontakty a komunikáciu s príslušníkmi iných etník, národov, štátov a kultúr.
Cieľom ošetrovateľstva je poskytovať osobám rozdielnych kultúr všestranne a kultúrne
špecifickú starostlivosť. Je žiaduce, aby sestry poznali tradičný spôsob starostlivosti príslušnej
kultúry či subkultúry a jeho kladné stránky využili v profesionálnej činnosti. Pomôžu im v tom
aj poznatky z teórií a modelov multikultúrneho ošetrovateľstva. Nové trendy
v multikultúrnom ošetrovateľstve, ktoré nadväzujú na prácu M. Leiningerovej predstavuje
model Gigerovej a Davidhizerovej Kultúrne ohľaduplnej a prispôsobivej starostlivosti ako aj
posudzovanie podľa Blocha či Teória rodovej diferenciácie.
Kľúčové slová: Multikuktúra – Starostlivosť - Model – Teória - Sestra.
Abstract
Accession to the European Union, migration of the population and the increasing
influence of communities in society, it is necessary that health workers were ready for
intensive contact and communication with members of their ethnic groups, nations, countries
and cultures.
The aim is to provide nursing to people of different cultures and culturally specific versatile
care. It is desirable that nurses know the traditional way of care of the culture or subculture
and its positive aspects in the use of professional activities. Helping them grou with
knowledge of theories and models of multicultural nursing. New trends im multicultural
nursing, following the work of M. Leninger and models Giger and Davidhizer Cultural
adaptable and considerate care and assessment according to Bloch and Theory of gender and
differences.
Key words: Multicultural – Care - Model – Theory - Nurse.
Úvod
Koncepčné modely ošetrovateľstva existujú od doby, keď Florence Nightingale začala
po prvý krát presadzovať myšlienky ošetrovateľstva (Pavlíková,2007,s.20). V koncepčných
modeloch sa odrážajú rôzne pohľady teoretičiek na koncepcie metaparadigmy a tým
sa
definuje rôznorodosť modelov, ktoré ponúkajú odlišný pohľad na určité javy, súvislosti a ich
86
vzájomné vzťahy. Napomáhajú chápaniu zákonitostiam okolitého sveta a tak v duchu filozofie
umožňujú sestrám formovať svoje postoje, názory a presvedčenia, ktoré využívajú v praxi pri
ošetrovaní pacientov z rôznych kultúr. Porozumieť správaniu druhého človeka znamená
identifikovať motívy tohto správania a keďže tie súvisia so svetom ľudských hodnôt, znamená
to i porozumieť hodnotovej orientácii osobnosti(Nemcová,Hlinková,2010,s.50). Transkultúrne
ošetrovateľstvo sa rozvíja cez 50 rokov. Jeho predstaviteľkou je Madeleine Leingerová, ktorej
teória transkultúrnej starostlivosti je jadrom kultúrneho ošetrovateľstva graficky znázornená
prostredníctvom Modelu vychádzajúceho slnka. Na jej prácu nadväzujú teoretičky Joyce
Newman Gigerová a Ruth Davidhizarová a ich model Kultúrne ohľaduplnej a prispôsobivej
starostlivosti. Nové trendy v multikultúrnom ošetrovateľstve dopĺňa i transkultúrne
ošetrovateľské posudzovanie podľa Blocha či využitie psychosociálnej
Teórie rodovej
diferenciácie.
Obr.1 - Madeleine Leiningerová
Leiningerovej teória transkultúrneho ošetrovateľstva je založená na rôznorodosti
a všestrannosti. Na začiatku stojí poznanie, ktoré sa transformuje do pochopenia vyúsťujúceho
v zväzok
spoločných
a rozdielnych
znakov
kultúr
pri
poskytovaní
ošetrovateľskej
starostlivosti. Až pochopením rozdielov medzi očakávaniami poskytovateľa a prijímateľa
starostlivosti sestra poskytne adekvátnu ošetrovateľskú starostlivosť, implementujúc hodnoty
viery
a
kultúrnej
starostlivosti
v komplexe
tradičných
rodinných
náboženských,
spoločenských, politických a ekonomických dimenzií. Ideami Leiningerovej teórii
transkultúrnej ošetrovateľskej starostlivosti sú zložky, ktoré
definujú rozmer kultúrnej a
sociálnej štruktúry, systém starostlivosti a typy starostlivosti. Zložky sú zapracované do
Modelu vychádzajúceho slnka, v ktorom
ošetrovateľstvo tvorí most medzi tradičným a
87
profesionálnym systémom starostlivosti. V tomto type starostlivosti sestra Leingerovou
definovaným etnoošetrovateľstvom získava informácie o pacientovi spôsobom krátkeho a
rozšíreného posúdenia, teda typom A a typom B. Získané informácie sestry analyzujú a tak
dôjdu k poznaniu do akej miery sa pacientove prejavy odlišujú od prejavov kultúry a ako
jednotlivé faktory ovplyvňujú spôsob starostlivosti. Mapujú silné a slabé stránky, ktoré by
mohli ovplyvniť pacientovo zdravie a potrebu profesionálnej starostlivosti (Farkašová, 2005,
s.124 -131).
Porovnanie systémov starostlivosti ( Farkašová, 2005 s. 127).
Tradičný systém
Profesionálny systém
V centre stojí človek ako celostná bytosť
V centre stojí chorý človek - pacient
Opiera sa o praktické skúsenosti kultúry,
Opiera sa o vedecké poznatky, používa
životný štýl, vieru hodnoty a svetonázor
cudzie termíny, prístupy, diagnostické
príslušníkov subkultúry.
a terapeutické postupy.
Zameriava sa na prevenciu chorôb a smrti
Zameriava sa na nápravu telesného
chorého s dodržiavaním rolí, praktík a tabu.
a duševného zdravia.
Pri poskytovaní starostlivosti využíva
Starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckych
domáce prostredie, domáce zdroje, rodinu,
zariadeniach, nie v domácom prostredí.
komu nitu.
Využíva domáce liečivá, vlastných
Cena za profesionálne služby je značne
ošetrovateľov, ktorí sú finančne menej
vysoká a pre niektoré skupiny finančne
nákladní. Profesionálne služby využíva
neúnosná.
v krajnom prípade.
Používa spôsob komunikácie, ktorý je danej
Vyjadruje sa spôsobom, ktorý je pre danú
skupine vlastný.
subkultúru menej známy.
Limituje používanie modernej techniky.
Používa modernú techniku.
Poskytovanie starostlivosti je centrom ošetrovateľských aktivít. M. Leininger
rozoznáva pojmy care a caring. Care zahŕňa naučené a prenesené spôsoby podpory, asistencie
a pomoci
jedincom,
zdravým,
chorým
a umierajúcim.
Caring
obsahuje
konkrétne
88
ošetrovateľské činnosti tvoriace ošetrovateľskú profesiu. Transkultúrne ošetrovateľstvo M.
Leininger je vedou, umením i profesiou, ktorá sa venuje podpore a udržiavaniu zdravého
spôsobu správania sa osôb z rôznych kultúr, kultúrne vhodným spôsobom(Pavlíková,2007
s.67).
Model Gigerovej a Davidhazerovej nadväzuje na prácu Leiningerovej, pričom autorky
bližšie rozvíjajú aspekty ošetrovateľskej starostlivosti o hodnotenie aktuálneho stavu potrieb
a poskytované ošetrovateľské intervencie. Sestry by mali prispievať k vytvoreniu takých
podmienok, aby jednotlivec, aj keď pochádza z inej krajiny, uznáva inú kultúru, vyznáva iné
náboženstvo bol pre ošetrujúci tím človekom, ktorého treba poznať, získať si jeho dôveru,
vytvoriť prostredie pomoci a poskytnúť mu kultúrne zhodnú a diferencovanú ošetrovateľskú
starostlivosť. Príslušnosť k istej
kultúre či etnickej skupine by mala sestra rešpektovať
v procese posudzovania, v ktorom identifikuje rozdiely medzi kultúrnymi hodnotami pacienta
s možnosťami dominantnej kultúry(Nemcová,Hinková,2010,s.113).
Gigerová a Davidhizerová vytvorili pre hodnotenie pacienta rámec, do ktorého
zahrnuli
šesť kultúrnych fenoménov: komunikáciu, priestor, sociálnu organizáciu, čas,
riadenie životného prostredia, biologickú odlišnosť. Otázky, ktoré sestra v posúdení kladie by
mali
smerovať
na
kultúrnu
orientáciu
jednotlivca
a jeho
individuálne
potreby(Špirudová,2006,s.51). Leiningerová vo svojom modeli vníma jedinca ako osobu,
ktorá prejavuje záujem o seba a svoje potreby a dokáže sa o seba postarať a k tomu využíva
rôzne spôsoby závislé na kultúre a prostredí(Pavlíková,2007,s.63). Gigerová a Davidhizerová
vo svojom modeli Kultúrne ohľaduplnej a prispôsobivej starostlivosti vnímajú jednotlivca ako
kultúrne jedinečnú a neopakovateľnú bytosť. V interakčnom vzťahu
pacient – sestra
zdôrazňujú kultúrny profil nielen u príjemcu, ale aj u poskytovateľa ošetrovateľskej
starostlivosti. V aspektoch poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti sa musí vyhnúť sestra
projekcii svojich kultúrnych predstáv na pacienta. Ako uvádza Stokesová (1991) nie je
ošetrovateľstvo zbavené od vplyvu iných kultúr, ale skôr je ,,kultúrne determinované“.
Pochopením tohto významu sa sestry vyhnú etnocentrickému jednostrannému zmýšľaniu. Pri
posudzovaní pacienta nezaujmú uniformný postup a uvedomia si, že odlišnosti sa nachádzajú
nielen medzi kultúrami, ale
Diferencujú kultúrne premenné
aj v identickej kultúre jednotlivca, skupiny a komunity.
a ich vplyv na chovanie jednotlivca v zdraví a chorobe,
pričom nezľavia z daného cieľa transkultúrneho ošetrovateľstva. V komunikácii Gigerová
89
a Davidhizerová vidia dedičnú hodnotu, ktorú je potrebné ochraňovať. Rodina v tomto modeli
si vytvára interné vzťahy a vlastnú organizáciu rešpektujúc komunikáciou prenášané
náboženské hodnoty a vieru. Členovia rodiny vykonávajú identické role vo vzťahu k svojmu
etniku a kultúre v časovom horizonte minulosti a prítomnosti. Do tohto vzťahu vstupuje sestra,
ktorej úlohou je dosiahnuť u jednotlivca intelektové poznanie novej časovej dimenzie
budúcnosti. Snaží sa o zmenu enviromentálnych premenných so zameraním na posilnenie
kultúrne vnútorných síl jednotlivca a zmiernenia dopadu negatívnych externých vplyvov,
ktoré by viedli k fatálnym dôsledkom(Soukupová,2011,s.11-18).
Bloch nadväzuje na prácu Gigerovej a Davidhizerovej a vo svojom posudzovaní má
oproti modelu
Gigerovej a Davidhizerovej ešte špecifickejšie zameranie na identifikáciu
etnicko – kultúrnych špecifík. Začína demografickými faktormi a životným štýlom, kde
zisťuje premenné faktory ako sú vek, sťahovanie, migrácia. Pokračuje epidemiologicko enviromentálnymi faktormi zameranými na vplyve prostredia a miesta narodenia. Kultúrne
charakteristiky hodnotí cez faktory rasy,
etnického pôvodu, náboženstva, jazyka
a komunikácie. Zohľadňuje správanie hodnotené kultúrou ako aj názory na zdravie
a zdravotné praktiky (Nemcová, Hlinková 2011, s.114). V tomto atribúte možno vidieť bázu
modelu Leiningerovej, ktorá predpokladala, že jedinci z rôznych kultúr rozdielne vnímajú
a chápu zdravie, chorobu, liečbu, závislosť a nezávislosť (Pavlíková,2007, s.63). V kultúrnych
charakteristikách podľa Blocha ďalej dominuje názor na oblasť výživy a stravovacích praktík
a celý kontext kultúry sa uzaviera aspektami asimilácie, akulturácie, kultúrnych sankcií
a kultúrnej kompetencie. Štvrtým faktorom Blochovho posudzovania sú sociologické faktory
v otázkach ekonomického postavenia, sociálnej triedy, vzdelanostnej úrovni jednotlivca ako aj
dostupnej sociálnej siete. V tejto časti sa nevyhneme ani otázkam o rodine, podporných
inštitúciách a inštituciálnom rasizme. Psychologické faktory Bloch rozoberá v piatej časti, kde
sa zaujíma o sebahodnotenie pacienta/ klienta ako aj mentalite a vplyve etnickej a kultúrnej
skupiny. Religiózne vplyvy na vnímanie zdravia sú v protipóle psychologických reakcií na
stres a obmedzenia v súvislosti so stavom choroby vnímané identickou kultúrou. V závere
kategórie údajov sa Blochovo posudzovanie zameriava na biologicko – fyziologické faktory
cez charakteristiky rasy, s možnosťou využitia modelu rastu a vývinu, ako aj výskytom vyššej
alebo nižšej chorobnosti v danej etnickej skupine, či rase(Nemcová, Hlinková,2010, s.114).
90
Model ošetrovateľského posudzovania Gigerová, Davidhizerová (autorka)
Biologické
odlišnosti
Vplyv
prostredia
a výchovy
Komunikácia
Kultúrne
svojbytný
jedinec
Priestor
Čas
Sociálne
začlenenie
Model posudzovania etnicko - kultúrnych faktorov podľa Blocha (autorka)
Demografické
faktory
prostredi
e
Blochovo-
kultúra
posudzovani
e
psychologické
sociologické
Biologicko fyziologické
Teória
rodovej
diferenciácie
má
možnosť
uplatnenia
v širokom
kontexte
ošetrovateľstva teda nielen pri samotnom ošetrovateľskom procese, ale aj v samotnej edukácii,
ktorá je súčasťou ošetrovateľských intervencií sestier. Gilliganová(2001,s.28) uvádza, že
výskumné štúdie dokázali vysokú poznávaciu hodnotu kultúrne a sociálne podmienených
rozdielov, vyjadrených touto kategorizáciou. Faktormi ovplyvňujúcimi ošetrovateľskú
starostlivosť vrátane edukácie a na jej základe aj ľudské konanie môžu byť aj činitele rodovej
diferenciácie t.j. kultúrne podmienené rozdiely v správaní a konaní mužov a žien. Teória
rodovej diferenciácie signifikantne zohľadňuje rozdielnu sociálnu pozíciu jednotlivca, myslí sa
tým sociálna rola, životné skúsenosti, subjektívna identita a zároveň zdôvodnenie tejto pozície
a určenie jej typu, vrátane presnosti poznania, adekvátnosti
najzákladnejšie
poznatky.
V teretickopojmovom
vymedzení
a sústredenia sa na
problematiky
rodovej
diferenciácie sú dôležitými pojmami rodovo špecifická socializácia, rodová identita, rodová
91
rola, kognitívne – rodové schémy a rodové stereotypy. V každej kultúre môžeme rozdielne
vnímať aspekty rodovej diferenciácie. Vo všeobecnom poňatí rodové normy organizujú
a usmerňujú duchovný, sociálny
svet
ako aj komunikačné zručnosti príslušníka každej
kultúry. Rodové stereotypy sú vo svojich významoch vo vzájomných polaritách. Ne jednej
strany sú pojmy t.j. emócie, príroda a na druhej strane rozum, kultúra. Rodové normy a rodové
stereotypy v každej kultúre ovplyvňujú prežívanie choroby, ktorá narúša plnenie rodových
rolí, predovšetkým pri chronických stavoch. V roku 1974 Sandra L. Bemová vypracovala
dotazník Bem Sex Role Inventory (BSRI), ktorý patrí dodnes vo svete k najpoužívanejším na
určovanie rodu (gender). Gender v dotazníku vyjadruje kultúrne aspekty rozdielov mužova
žien, ktoré sú prezentované v kultúrnych stereotypoch a predstavách o typickej žene
a typickom mužovi(Nemcová, Hlinková, 2010,s.84-87).
Uplatnenie rozdielov medzi pohlavím a rodom v klinickom ošetrovateľstve(Nemcová,
Hlinková,2010, s.87).
Pohlavie (sex)
Rod (gender)
Biologická kategória
definovaná anatomicky,
fyziologicky a morfologicky
Psychologická,
behaviorálna,sociálna
a kultúrna kategória
Rozdiely dané anatomicky
fyziologicky a morfologicky
Prítomnosť niektorých patologických zmien
a ochorení sa viaže na pohlavie:
muž, žena(incidencia výskytu je daná
zmenami hormonálnymi, endokrinnými
a inými
Rodové rozdiely ako sociálna a kultúrne
utvárané fenomény ovplyvňujú:

vnímanie bolesti (prah bolesti)

adaptáciu na chorobu

predsudky

predstavy

schopnosti a záujmy

skúsenosti

stereotypy

prežívanie choroby

hodnotenie a sebahodnotenie

správanie a konanie
Aktivizujú, usmerňujú a vedú k cieľu -dosiahnutie zmeny
konania a životosprávy
92
Záver
Zmyslom etnicko – kultúrneho posudzovania je identifikácia rozdielov medzi
kultúrnymi hodnotami pacienta a možnosťami dominantnej kultúry. Sestra nemôže rozumieť
všetkým kultúram, preto je vhodné použiť neutrálnu schému využiteľnú pri komunikácii s
pacientom a jeho rodinou, aby získala jasný prehľad a obraz o demografických faktoroch
a životnom
štýle,
epidemiologicko
–
environmentálnych
faktoroch,
kultúrnych
charakteristikách prostredia a jednotlivca, úlohe mužskej a ženskej roly v príslušnej kultúre,
o špecifikách jazyka a komunikácie a osobného priestoru. Sestra musí zistiť, aká je orientácia
pacienta v čase, informácie o jeho rodine, praktikách stravovania a výživy, aké má pacient,
jeho rodina či komunita predispozície k chorobám, prístup k alternatívnej medicíne, ale aj
očakávania pacienta od zdravotnej starostlivosti.
Odporúčania

šíriť poznatky multikukultúrneho ošetrovateľstva do priamej ošetrovateľskej praxe,

pripravovať sestry a pôrodné asistentky na život v kultúrne pluralitnej spoločnosti,

implementovať do praxe teórie a modely transkultúrneho ošetrovateľstva v
ošetrovateľskom procese,

v spolupráci s pacientom a jeho rodinou vypracovať individuálny kultúrne prijateľný
plán starostlivosti počas hospitalizácii.
FARKAŠOVÁ, D. 2005. Ošetrovateľstvo – teória. Martin: Osveta, 2005. 214.s. ISBN
808063-182 – 4.
NEMCOVÁ,J. – HLINKOVÁ, E. 2010. Moderná edukácia v ošetrovateľstve. Martin: Osveta,
2010. 257 s. ISBN978-80-8083-321-9.
PAVLÍKOVÁ, S. 2007. Modely ošetrovateľstva v kocke. Praha: Grada Publishing, 2007. 140
s. ISBN 978-80-247-1918-4.
SOUKUPOVÁ, J. 2007. Transkultúrne ošetřovatelské hodnocení podle modelu Gigerové
a Davidhizarové. Jihočeská univerzita v Českých Budejovicích ZSF.
Dostupné na internete:
93
http://www.google.sk/#hl=sk&source=hp&q=model+Gigerové&oq=model+Gigerové&aq=f&
aqi=&aql=undefined&gs_sm=e&gs_upl=3150l3150l0l1l1l0l
ŠPIRUDOVÁ, L. – TOMANOVÁ, D. – KUDLOVÁ, P. – HALMO, R. Multikulturní
ošetřovatelství II. 1.vydání. Prah: Grada Publishing, 2006. 252 s. ISBN 80-247-1213-41.
Mgr. Jana Virgulová
SZU Bratislava FZ so sídlom v Banskej Bystrici
Sládkovičova 21
974 05 Banská Bystrica
[email protected]
94
Etnicko-kultúrne špecifiká pri riešení sociálno-zdravotného stavu
podvyživených detí v Keni
Ethnic-cultural Particularities in Solving the Social and Health Status of
Malnourished Children in Kenya
Lenka Fabianová
Trnavská univerzita v Trnave, FZaSP, Katedra rozvojových štúdií a tropického zdravotníctva
Abstrakt
Silné kultúrne vzorce, uplatňovanie tradícii a rituálov, kmeňové mýty a povery sú
v mnohých komunitách v Keni stále veľmi silne prítomné v ich každodennom živote. Mnohé
z nich sa týkajú aj stravovacích návykov, či starostlivosti o chorého člena kmeňa, špecificky
ak ide o dieťa. V našom príspevku chceme priblížiť niektoré etnicko-kultúrne špecifiká,
s ktorými sme boli konfrontovaní pri práci v podvyživenými deťmi v Keni.
Kľúčové slová: podvýživa - kultúrne vzorce - etnické špecifiká - kmeňové mýty.
Abstract
Strong cultural patterns, the application of tradition and rituals, myths and tribal
misbeliefs are in many communities in Kenya still very strongly present in their daily lives.
The ethnicity and culture affect eating habits and care of a sick member of the community,
specifically in the case of a child. We are focusing on some ethnic -cultural particularities,
which we were confronted in the work with malnourished children in Kenya.
Key words: malnutrition - cultural pattern - ethnical particularities - tribal myths.
95
Postoje rómskej komunity k ochrane zdravia
Positions of the Roma Community to Health Care
Jana Otrubová, Monika Jankechová, Katarína Gábrišová
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava
Abstrakt
Rómske komunity predstavujú jednoznačne jednu z najchudobnejších skupín
spoločnosti a to nie len v našich podmienkach. Chudoba, ktorá v tejto komunite dlhé roky
pretrváva má neustále narastajúci negatívny dopad ako na životný štýl tak aj na zdravotný stav
Rómov.
Cieľom predkladaného príspevku je poukázať práve na životný štýl a zdravotný stav Rómov
a vytýčiť možnosti ošetrovateľstva v riešení danej problematiky. Autorky v príspevku
uvádzajú závery realizovanej empirickej sondy, ktorej cieľom bolo zmapovať postoje rómskej
komunity k ochrane vlastného zdravia.
Kľúčové slová: Rómska komunia – Zdravie - Zdravotný stav - Zdravotná výchova.
Abstract
Roma communities are clearly one of the poorest groups in society, not only in our
country. Poverty, which persists in the community for many years has a continually growing
negative impact on the lifestyle as well as the health status of Roma.
The contribution of the presented material is to point to the lifestyle and health status of Roma
and identify possible solutions in the nursing field. The authors feature in the paper the
conclusions realized via empirical probe, whose aim was to map the position of the Roma
community to the protection of their own health.
Keywords: Roma community - Health Health condition - Health education.
Úvod
Zdravie je dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia
organizmu na prostredie a naopak. Vnímanie zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja
a od jej kultúry.
Rómovia tvoria skupinu ľudí, pre ktorých pojmy ako zdravie a zdravý životný štýl
nemajú príliš veľký význam. Je prioritou každej spoločnosti, aby aj
ľudia
rómskeho
pôvodu začali zdravie vnímať ako najdôležitejšiu hodnotu vo svojom živote, lebo
práve od zdravia sa odráža fungovanie celej osobnosti. Dosiahnúť zlepšenie zdravotného
96
stavu rómskeho obyvateľstva v strednej a východnej Európe je spoločná zodpovednosť, ktorá
si vyžaduje spoluprácu medzi všetkými zložkami spoločnosti.
Životný štýl alebo inak nazvaný aj štýl života predstavuje súbor činností človeka,
reakcie na vonkajšie podnety, správanie sa v rozličných životných situáciách, spôsob riešenia
problémov ako aj uspokojovanie potrieb (Bašková, 2009, s.16).
Pretrvávajúca chudoba vo väčšej časti rómskej komunity sa odzrkadľuje
na
výskyte chronických ochorení, na trvale zníženej fyzickej a mentálnej výkonnosti, na
skracujúcej sa dĺžke života.
Za hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú nižšiu kvalitu života a podmieňujú zdravotný stav
Rómov sú považované:

nižšia
vedomostná
úroveň,
z ktorej pramení
nízka úroveň zdravotného
a sociálneho uvedomenia,

nízky štandard týkajúci sa osobnej a komunálnej hygieny,

nízky štandard týkajúci sa bývania, prostredia (rómske osady),

zásobenie zdraviu škodlivou pitnou vodou,

chýbajúca kanalizácia, odpadové jamy a smetiská,

neustále sa zvyšujúca veľká preľudnenosť na malých plochách,

zvýšená konzumácia alkoholu a tabakových výrobkov,

pomerne veľká genetická záťaž rómskeho národa.
Postoje Rómov k zdraviu sú ovplyvňované nezdravým spôsobom života. O
zdraví
a chorobe majú Rómovia až mýtickú predstavu. Dôsledkom je nevhodná hierarchia hodnôt
a podceňovanie starostlivosti o svoje zdravie.
Nezdravé správanie sa Rómov má za následok:
1. zníženie strednej dĺžky života,
2. vyššiu invalidizáciu,
3. vyššiu úmrtnosť dojčiat,
4. vyšší výskyt hospitalizovaných rómskych detí,
5. výskyt infekčných ochorení,
6. výskyt závislostí od fajčenia (deti, tehotné ženy, muži), konzumácii alkoholu a drog.
97
Uspokojovanie potrieb Rómov, pochopenie odlišnosti v poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a následná motivácia k zdraviu sú nosné úlohy ošetrovateľstva v rómskej
komunite. Zdravotné potreby Rómov súvisia s podmienkami ich života. Veľkú rolu
v starostlivosti
o zdravie
zohráva
najmä
príležitosť,
ale
aj
nižšie
vedomie
zodpovednosti Rómov za svoje zdravie spojené s nižšou motiváciou k zdraviu.
Existuje naliehavá potreba zlepšiť vzťah a prístup Rómov k vlastnému zdraviu.
“Väčšina chorých Rómov opúšťa predčasne, ešte pred zahájením liečby nemocničné
zariadenia. Evidujeme non compliance pri medikamentóznej terapii. Prevláda neustála
neochota Rómov zúčastňovať sa pravidelných preventívnych prehliadkok“ (Šaško, 2002, s.
300).
Podpora a rozvoj zdravia je charakterizovaná ako pomoc ľuďom zmeniť svoj
životný štýl, aby dosiahli stav optimálneho zdravia.
Výchova
k zdraviu
podľa
Svetovej
zdravotníckej organizácie je špeciálny
lekárskych vied a zdravotníctva, ktorého
konanie,
zameranie na
odbor
cieľom je utvárať vedomosti a rozvíjať
zachovanie zdravia
jednotlivcov i populačných
skupín
spoločnosti.
„Zo
strany
sestry
je dôležitá edukácia
rómskych
občanov
priamo v komunite
v spolupráci s rómskym zdravotno- sociálnym pracovníkom v nasledujúcich oblastiach:

v motivácii
a edukácii
prehliadky,
očkovanie,
rómskych
zdravý
spoluobčanov –
zahŕňajú
preventívne
životný štýl, životosprávu žien v tehotenstve
a v materstve, podpora sebadôvery a sebaúcty rómskych žien,

v spolupráci s terénnymi sociálnymi pracovníkmi, kurátormi – zahrňuje
prácu
s rizikovými skupinami, preventívne aktivity, osvetu, informovanosť o možnej
sociálnej pomoci,

v spolupráci
so
zdravotníckymi
zariadeniami – zubní
lekári,
nemocnice,
všeobecní lekári pre dospelých, pre deti a dorast, gynekológovia, doprovody do
zdravotníckych
zariadení, rola prostredníka
medzi
pacientom a zdravotníkom,
dodržanie liečebného režimu“ (Jarošová, 2007, s. 88-89).
Cesta riešenia rómskej problematiky vedie cez hľadanie foriem symbiózy pri plnom
rešpektovaní
špecifík
rómskeho etnika
vo všetkých zložkách a s využitím jeho
pozitívnych prirodzených daností.
98
Cieľ práce
Cieľom práce bolo zmapovať postoje rómskej komunity k ochrane vlastného zdravia.
Výsledky prieskumu porovnať s výsledkami realizovaného
programu podpory zdravia
znevýhodnenej rómskej komunity za roky 2007 – 2008 Úradom verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky (ÚVZ SR) v oblasti sledovania životného štýlu a zdravotného stavu
Rómov.
Cieľovou skupinou programu bola
znevýhodnená rómska komunita – obyvatelia
segregovaných a separovaných rómskych osídlení a lokalít v 10 mestách v počte 2014
respondentov (Nováková, 2009).
Prieskumom sme sledovali odpoveď na nasledujúce otázky:
1. Aké postoje k vlastnému zdraviu prevládajú u Rómov, negatívne či pozitívne?
2. Majú Rómovia dostatok vedomostí o preventívnych prehliadkach?
3. V akom prostredí žije sledovaná vzorka Rómov?
4. Aká je úroveň hygienických návykov Rómov ?
Súbor a metodika prieskumu
Výberový súbor respondentov tvorilo 60 dospelých rómskych občanov z regiónu
Nové Zámky, z toho 42
Rómov žijúcich v domoch v meste Nové Zámky a 18 Rómov
žijúcich v osadách v obci Palárikovo.
Na získanie údajov sme použili
dotazníkovú metódu. Dotazník obsahoval 28
položiek. Dotazník bol anonymný a dobrovoľný. Bol adresovaný 60 respondentomrómskej populácie a jeho návratnosť bola 100,00%, ktorú sme dosiahli osobnou účasťou
autora na prieskume, počas ktorej sme využili aj metódu pozorovania.
Prieskum bol realizovaný v období od 09/09 do 11/09 v obci Palárikovo a v meste
Nové Zámky.
Pred
začatím
prieskumu
sme
overili validitu a reliabilitu
položiek
dotazníka v pilotnej štúdii, ktorú sme realizovali s 5 respondentmi.
Výsledky a interpretácia
Prieskumná otázka 1
Aké postoje k vlastnému zdraviu prevládajú u Rómov, negatívne či pozitívne?
99
Informácie zamerané na postoje Rómov k vlastnému zdraviu monitorovali položky 13, 15, 16,
18, 28, ktoré boli zamerané na oblasť pohybovej aktivity, konzumácie alkoholu, fajčenia
a stravovania. Z analýzy výsledkov nami realizovaného prieskumu vyplýva, že až (91,70%)
Rómov necvičí a k pohybovej aktivite nemajú pozitívny vzťah, považujú ju skôr za záťaž ako
za prínos pre zdravie. Sme presvedčení, že v prípade vykonania meraní BMI u sledovanej
vzorky, by sme namerali hodnoty smerujúce k nadváhe, či k obezite podobne ako to vyplynulo
aj zo záverov
programu, v ktorom sa
uvádza, že
obezita je významným faktorom
ovplyvňujúcim zlý zdravotný stav rómskej populácie. Špecificky u rómskych žien, kde
obezitu sprevádza vysoký krvný tlak, ktorý sa u nich vyskytuje častejšie ako majoritnej
populácii (Nováková,2009). Pravidelnú konzumáciu alkoholu priznalo len (15,00%)
z uvedených respondentov. My sa však
domnievame, že tento údaj je skreslený
a nezodpovedá realite. Zistili sme, že (61,70%) respondentov dlhodobo fajčí z toho až 10
(27,00%) respondentov
fajčí
10 cigariet
denne, 11 (29,70%)
opýtaných
15 vyfajčených cigariet denne, 5 (13,50%) respondenti fajčia 20 cigariet
uviedlo
denne a 3
(8,10%) respondenti za deň vyfajčia viac ako 29 cigariet. Naše výsledky sa zhodujú aj
s výsledkami získaných v programe, z ktorých vyplýva, že nadpolovičná väčšina Rómov
(58,00 %) fajčí, pričom muži fajčia viac ako ženy.
Z celkového počtu až 16 (26,70%)
respondentov v našom súbore uviedlo, že ovocie a zeleninu nekonzumuje vôbec. „Výsledky
získané sledovaním výživy a stravovacích návykov v programe zhodne poukazujú na fakt, že
v sledovanej populácii prevláda nepravidelné stravovanie a konzumácia energeticky nutrične
nevyváženej stravy“ (Nováková, 2009,s. 250). Čo sa týka hodnotovej hierarchie, zistili sme, že
rodinu na prvom mieste z celkového počtu opýtaných uviedlo 55 (91,67%) respondentov,
zdravie uviedlo 51 (85,00%) respondentov. Analýzou získaných výsledkov ako z našej tak
aj z komparatívnej štúdie môžeme konštatovať, že postoje Rómov k vlastnému zdraviu sú
viac negatívne ako pozitívne.
Majú Rómovia dostatok vedomostí o preventívnych prehliadkach?
Informácie zamerané na monitorovanie
vedomostí Rómov o preventívnych prehliadkach
vyplývali z položiek 23, 24 a 25.
100
Len 13 (21,70%) respondentov z celkového počtu opýtaných pripisuje význam preventívnym
prehliadkam
a zvyšných
47 (78,30%)
respondentov nekladie
dôraz
preventívnym
prehliadkam, ba dokonca mnohí ani nerozumeli a nepochopili význam uvedenej položky, čo
sa premietlo aj v odpovediach na položku, ktorou sme sa dotazovali, či vedia ako často majú
nárok na preventívne prehliadky u všeobecného lekára pre dospelých, u zubného lekára a u
gynekológa.
10 (16,70%) respondentov
uviedlo
možnosť
nároku
na preventívne
prehliadky l – krát ročne u zubného lekára a gynekológa, 3 (5,00%) respondenti uviedli 1 –
krát v priebehu dvoch rokov u zubného lekára a zvyšní opýtaní respondenti 47 (78,30%)
ani nevedeli, že majú nárok na preventívne prehliadky. Čo sa týka možnosti absolvovania
preventívnej prehliadky u všeobecného lekára pre dospelých či všeobecného lekára pre deti a
dorast túto možnosť neuviedol žiaden respondent. Aj to svedčí o tom, že vedomostná úroveň
Rómov o preventívnych prehliadkach je veľmi nízka. V rámci komparácie výsledkov
z programu môžeme konštatovať, že sme opäť dosiahli zhodu. Z ich záverov vyplynulo, že
“problémy s prístupom k zdravotným službám sú v tejto marginalizovanej skupine populácie
závažným a často riešeným problémom. Tie sú čiastočne zapríčinené etnokultúrnou nedôverou
rómskej populácie v klasické medicínske opatrenia, ako aj vzdialenosťou osídiel od
poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, nedostupnosťou poskytovateľa kvôli problémom s
dopravou a podobne. Limitovaný prístup k zdravotným službám a k zdravotníckej
starostlivosti je v niektorých krajinách zapríčinený nedostatkom primeraných a adekvátnych
identifikačných dokladov a rodných listov, ktoré sú potrebné na registráciu do zdravotných
poisťovní” (Nováková, 2009, s. 254).
V akom prostredí žije sledovaná vzorka Rómov?
Informácie zamerané na posúdenie prostedia, v ktorom žijú Rómovia sledovali položky
1,2,3,4 , ktoré mapovali oblasť
zásobovania pitnou vodou,
kanalizácie,
vykurovania,
osvetlenia.
Z celkového počtu 60 respondentov 32 (53,30%) uviedlo, že majú prístup k pitnej vode,
z toho všetci žili v meste. 28 (46,70%) respondentov uviedlo, že nemajú v domácnosti
prístup k pitnej vode. Respondenti, ktorí uviedli nedostupnosť pitnej vody siahajú po
možných
alternatívnych spôsoboch získavania vody. Z respondentov, ktorí uviedli
101
nedostupnosť vody, 18 (64,28%) využíva ako náhradu pitnej vody artézku studňu, 10
(35,72%) respondentov využíva vodu zo studne. Položkou 2 sme sa pýtali, na možnosti
prístupu k teplej vode. 32 (53,30%) respondentov uviedlo, že majú prístup k teplej vode,
28 (46,70%)
respondentov uviedlo nedostupnosť teplej vody. Uvedené údaje sú opäť
v zhode so závermi programu, z krorých vyplýva, že
„zásobovanie pitnou vodou je
nevyhovujúce, iba 51,00 % respondentov uviedlo čerpanie vody z vodovodu. Okolie
individuálnych vodných zdrojov je zanedbané. Chýba kanalizácia, smetiská alebo odpadové
jamy, odvoz smetí. Hygienickú situáciu v osadách zhoršujú aj nesprávne návyky súvisiace s
osobnou hygienou a hygienou prostredia“
(Nováková, 2009, s. 249). Využitie kanalizácie uviedlo tých istých 32 respondetov, ktorí
uviedli aj využitie pitnej či teplej vody. 60 (100,00%)
respondentov
uviedlo, že svoje
príbytky v zimnom období vykurujú. Z toho 24 (40,00%) respondentov vykuruje svoju
domácnosť plynom a 36 (60,00%) respondentov uviedlo, že vykurujú svoju domácnosť
drevom, či iným materiálom. Čo sa týka osvetlenia 50
majú vo svojej
(83,30%) respondentov uviedlo, že
domácnosti zavedenú elektrinu. Zvyšných 10 (16,70%) respondentov
uviedlo, že nemajú vo svojej domácnosti elektrinu a ako zdroj svetla využívajú sviečky.
Z analýzy výsledkov môžeme konštatovať, že prostredie, v ktorom žije sledovaná vzorka
Rómov je nevhodné a má negatívny dopad nie len na ich zdravie, ale ohrozuje aj zdravie
ostatných členov spoločnosti, ktorí žijú v blízkosti. Svedčí o tom aj fakt, že počas realizácie
nášho prieskumu, pri vstupe do ich komunity nás sprevádzal neznesiteľný zápach, na dvoroch
bol neopísateľný neporiadok, smeti, voľne sa pohybujúce hlodavce, niektoré príbytky nemali
dvere, okná, ba dokonca ani strechu. Jednalo sa o rodiny, ktoré žijú v radovej zástavbe
rodinných domov majoritnej skupiny.
Aká je úroveň dodržiavania hygienických návykov Rómov ?
Informácie zamerané na dodržiavanie hygienických návykov boli získané položkami 8, 9, 10,
11, 12.
Hoci väčšina opýtaných respondentov (75,00%) považuje hygienickú starostlivosť za
dôležitú, v praxi ju už až také vysoké percento nevykonáva a nedodržiava. Len 38,30%
respondentov vykonáva hygienickú starostlivosť každý deň, 15,00% respondentov uviedlo, že
102
stačí 2 – krát za týždeň. Podobné výsledky boli dosiahnuté aj pri mapovaní umývania vlasov,
kde až 38,30% uviedlo, že vlasy si umýva 1- krát za týždeň, prípadne ešte v dlhšom časovom
intervale. Čo sa týka starostlivosti o chrup až 21,70% respondentov si chrup neumýva vôbec.
Z analýzy výsledkov dotazníka ako aj z výsledkov pozorovania a porovnania s výsledkami
z programu môžeme konštatovať, že dodržiavanie hygienických návykov je na veľmi nízkej
úrovni. Respondenti, ktorí deklarovali, že hygienu nedodržiavajú uvádzali ako hlavnú príčinu,
že nemajú vodu, elektrinu a poukazovali na nevhodné podmienky v akých žijú. Náš prieskum
preukázal, že dodržiavanie hygienických návykov nie je každodennou súčasťou ani u tých
Rómov, ktorí vodu majú.
Záver
Pre Rómov nie je ľahkou úlohou zmeniť doterajší spôsob života, lebo potrebu
zmeny si mnohí ani neuvedomujú. Práve sestry, iní zdravotnícki pracovníci a podporné
skupiny, ktoré prichádzajú do kontaktu s rómskou komunitou, môžu
individuálne alebo
skupinovo vybudovaním si dôvery, získať kontrolu a výrazne prispieť a podieľať sa na
zlepšení ich zdravia. Zámerom edukácie Rómov je prispieť ku kvalite života, ktorá by
bola prijateľná pre každého jedinca a jeho okolie.
Ošetrovateľstvo poskytuje komplexný prístup k ľuďom
rómskeho pôvodu, pomáha
zlepšiť ich zdravotný stav, informuje ich o lepšom spôsobe vedenia života a zlepšuje jeho
kvalitu. Cieľom verejných aj súkromných programov na zlepšenie zdravotného stavu Rómov
má
byť
podpora
rovnosti a spravodlivosti
a životných podmienok
znevýhodnených
v zdraví, zlepšenie
životného
štýlu
skupín a podpora zodpovednosti Rómov za
vlastné zdravie. Tieto ciele nemožno dosiahnuť výlučne v zdravotníckom sektore,
vyžadujú zmeny takmer vo všetkých verejných politikách, aj v hodnotovej orientácií
Rómov. Poznanie špecifík zdravia Rómov umožňuje identifikovať ich zdravotné potreby
a zvoliť účinnú stratégiu (Farkašová, 2005).
BAŠKOVÁ, M. a kol. 2009. Výchova k zdraviu. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2009, 222 s.
ISBN 978-80-8063-320-2.
FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2005. Ošetrovateľstvo – teória, Martin: Vydavateľstvo Osveta,
2005, 207-209 s. ISBN 80-8063-182-4.
103
GÁBRIŠOVÁ, K. 2010. Postoje rómskej komunity k ochrane zdravia. Nové Zámky. VŠZ
a SP sv. Alžbety Bratislava. Diplomová práca. 2010. 75 s.
HANCOCK, I. 2005. My rómsky národ. Bratislava: Vydavateľstvo: Petrus Publishers, 2005.
29-34 s., 102 s., 145 s. ISBN 80-88939-97-6.
JAROŠOVÁ, D. 2007. Úvod do komunitného ošetrovateľstva. Praha: Vydavateľstvo
Grada, 2007. 88-89 s., ISBN 978-80-247-2150-7.
KOZIEROVÁ, B., ERBOVÁ, G., OLIVIEROVÁ , R. 1995. Ošetrovateľstvo l. Vyd.
Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1995, 565-566 s., ISBN 80-217-0528-0.
LÍŠKOVÁ, M., NÁDASKÁ, I. a kol. 2006. Základy multikultúrneho ošetrovateľstva. Martin:
Vydavateľstvo Osveta, 2006,13-15 s., 18-19s. ISBN 80-8063-216-2.
NOVÁKOVÁ, J., KRÁĽOVSKÁ,V. 2009. Hodnotiaca správa o výsledkoch 1. etapy
Programu podpory zdravia znevýhodnenej Rómskej komunity za roky 2007-2008 –
Informácia. In: Životné podmienky a zdravie. Zborník vedeckých prác Bratislava. Úrad
verejného zdravotníctva. 331 s. ISBN 978-80-7159-173-3.
ŠAŠKO, P. 2002. Zdravotná situácia rómskej populácie, Súhrnná správa o Rómoch
na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002. 663-666 s., 673 s. ISBN 8088935-41-5.
ŠOTOLOVÁ, E. 2000. Vzdělávaní Romů, Praha: Vydavateľstvo Grada, 2000, s.15, ISBN
80-7169-528-9.
PhDr. Jana Otrubová,PhD
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava
Námestie 1. mája č. 1, 810 00 Bratislava
mobil: 0918 855 581
104
Monitorování funkčních schopností nemocných ankylozující spondylitidou
indexem BASFI na začátku a na konci lázeňské terapie
Monitoring of the Functional Abilities of Patients with Ankylosing
Spondylitis by BASFI Index before and after the Therapy
1
Lenka Görnerová, 2Martin Kališ
Vysoká škola polytechnická Jihlava, Katedra zdravotnických studií, Armáda České republiky
Abstrakt
Cílem této práce bylo shrnout, zpracovat a v přehledu uvést významné aspekty
základní charakteristiky u onemocnění ankylozující spondylitida, fyzikální a pohybovou
terapii nemoci. V empirické části vyhodnotit účinnost pohybové terapie na schopnost zvládat
běžné denní činnosti u této nemoci indexem BASFI na začátku a na konci lázeňské terapie v
léčebných lázních Lázně Bohdaneč. Pro účely výzkumu byla použita metoda
standardizovaného dotazníku BASFI (Bath Ankylosing Spondylitis Functional Index) – slouží
k hodnocení a monitorování funkčních schopností nemocných AS (schopnost zvládat běžné
činnosti) (Šléglová, Dušek, Olejárová, 2004). Vyhodnocení bylo provedeno na základě 64
anonymních dotazníků. 32 na začátku a 32 na konci lázeňského pobytu u stejných klientů. Ze
srovnání výsledků vyplynul závěr, že účinnost pohybové terapie je pozitivní, avšak nevelká a
otázkou je, zda trvalá. Je třeba dál hledat nové cesty k odstraňování a zejména prevenci
nemoci.
Klíčová slova: Ankylozující spondylitida - Lázeňská terapie - Pohybová terapie - Fyzikální
terapie.
Abstract
Aim of this article was to summarize a interpret aspects and basic character of the
ankylosing spondylitis in the healthcare spa Lazne Bohdanec. For this research was used the
method of standardized questionnaire BASFI (Bath Ankylosing Spondylitis Functional Index)
– it is used to monitor and evaluate functional abilities of AS patients (ability to do common
daily routines) (Slegrova, Dusek, Olejarova, 2004. Evaluation was based on 64 anonymous
questionnaires, 32 of them distributed before spa treatment and 32 after spa treatment to the
same clients. After we compared the results we concluded that the effect of exercise therapy is
positive, but not so distinctive and not permanent. It is necessary to seek new ways to the
prevention and cure of this disease.
Key words: Ankylosing spondylitis - Spa therapy - Exercise therapy - Physical therapy.
105
Úvod
Ankylozující spondylitida je systémové progresivní chronické zánětlivé onemocnění
pohybového aparátu. Dosud není etiologie ankylozující spondylitidy (dále jen AS) (ankylos je
řecky ohnutý, spondyl je obratel) objasněna. Uvažuje se o genetických a exogenních faktorech
(toxicko-zánětlivých). Velký vliv na toto onemocnění má výskyt antigenu HLA-B27 (zkratka
HLA pochází z roku 1973 – Human Leucocyte Antigens). Na začátku osmdesátých let
Ebringer zjistil, že u vysokého počtu nemocných lze v akutní fázi onemocnění zachytit ve
střevě dosti vysoké procento pozitivních nálezů bakterií druhu Klebsiella. (Pavelka, Rovenský,
2003).
Základním symptomem AS jsou však v první řadě bolesti v kříži. Vystřelují někdy na
zadní stranu stehen. Bolesti však nikdy nepřekročí do oblasti pod kolenní kloub, nejsou tu ani
parestézie, ani parézy. Z počátku trvají bolesti jen několik málo dní, pak mohou obtíže
částečně nebo úplně přejít, jejich intenzita kolísá. Později se však bolest i ztuhlost stávají
konstantními. Největší potíže mívají pacienti v noci, v klidu, kdy se pro bolest vzbudí, musí
vstát, provést několik pohybů a teprve po rozcvičení bolest ustoupí a pacient může opět spát.
Právě tyto typické paradoxní exacerbace bolesti v klidu a zlepšení po pohybu jsou pro AS
charakteristické. Někdy si pacient stěžuje na bolesti v hrudní páteři, které mohou vystřelovat
do ramenního pletence a obtěžují nemocného hlavně při kašli a při kýchání. Bolesti na
hrudníku mohou imitovat i srdeční onemocnění. Dramaticky někdy vypadají bolesti v patách –
v úponu Achillovy šlachy nebo v úponu plantární aponeurózy. V těžších případech má
nemocný při chůzi značné obtíže, nemůže na nohu spolehlivě došlápnout. Velmi brzy pozná
nemocný omezení pohyblivosti hlavně v bederní páteři, protože si nedovede obout ponožky,
zašněrovat boty a zvládnout jiné každodenní činnosti. V oblasti hrudní páteře je to omezený
rozsah inspirace a exspirace, nemocný se nemůže plně nadechnout. Je to vyvoláno
reflektorickými svalovými spazmy dlouhých zádových svalů. Nemocný hlavně dýchá pomocí
bránice, avšak dechová funkce je jen zřídka kdy zhoršena. Krční páteř bývá v začátečním
stádiu jen málokdy poškozena. V pokročilejším stádiu AS se ztuhlost páteře dále zhoršuje,
rozsah pohybu se zmenšuje, a to nikoli jen tvorbou ankylozujících syndezmofytů, nýbrž i
reflektoricky. Ztuhne-li páteř, může být zcela rovná, bez větší hrudní kyfózy. Jindy se dostane
hrudní páteř do značné kyfózy, takže nemocný je nucen provádět hyperlordózu v krční páteři.
Pokud páteř zcela ztuhne, bolest se obyčejně zmírní, avšak do určité míry stále přetrvává. AS
106
je chronické onemocnění, které trvá doživotně, ale život nezkracuje. Při včasné diagnóze a
brzkém zavedení léčby se u většiny pacientů dosáhne ústupu zánětlivých příznaků, zlepšení
funkčního stavu a v některých případech i zastavení postupu onemocnění. Všeobecně lepší
prognózu mají ty případy, u kterých se onemocnění lokalizuje dlouhodobě jen na páteři, horší
prognózu mají pacienti s trvalým postižením periferních kloubů. Při systematické a důsledné
rehabilitační léčbě je možné rozvoj těžkých invalidizujících změn do značné míry ovlivnit a
usměrnit (Trnavský, 1990).
Lázně jsou zařízením, kde je pacientovi poskytována odpovídající komplexní terapie.
Fyzikální terapie využívá nejrůznějších fyzikálních podnětů k ovlivnění reflexních změn.
Podle použitých podnětů rozeznáváme mechanoterapii (ultrazvuk, koupele, masáž),
termoterapii
(kladnou
galvanický,
DD
a
proudy,
zápornou
–
interferenční
kryoterapii),
proudy),
elektroterapii
fototerapie
(stejnosměrný
(ultrafialové
–
záření),
magnetoterapie a balneoterapie. Výhoda fyzikální léčby je v tom, že můžeme působit jak
v malém místě, tak i na větší plochu nebo na povrch celého těla. Tím máme možnost ovlivnit
další, mnohdy vzdálené tkáně, působit na celý organismus a ovlivnit i reaktibilitu tkání
(Pavelka, 2003).
Pohybová terapie je nejvýznamnější součástí komplexní léčby, protože pokud ji
pacient s AS provádí svědomitě, pravidelně a s chutí, může do značné míry oddálit své
pohybové omezení a udržet si funkční zdatnost a pracovní schopnost. Cvičení je také vhodné
provádět nejen v oblastech začínajících potíží, ale i v oblastech neprojevujících žádné
komplikace, které jsou u AS následně poškozovány. Pohybová terapie má zpomalit průběh
ankylózy páteře a působit proti zvýšené kyfóze hrudní páteře (Pavelka, Rovenský, 2003).
Cíle
Cílem bylo vyhodnotit účinnost pohybové terapie na schopnost zvládat běžné denní
činnosti u této nemoci indexem BASFI na začátku a na konci lázeňské terapie v léčebných
lázních Lázně Bohdaneč.
Soubor a metody
Pro účely výzkumu byla použita metoda standardizovaného dotazníku BASFI (Bath
Ankylosing Spondylitis Functional Index) – slouží k hodnocení a monitorování funkčních
107
schopností nemocných AS (schopnost zvládat běžné činnosti) (Šléglová, Dušek, Olejárová,
2004). Vyhodnocení bylo provedeno na základě 64 anonymních dotazníků. 32 na začátku a 32
na konci lázeňského pobytu u stejných klientů. Předem po domluvě s vedoucí
fyzioterapeutkou, byl první dotazník předán jednotlivým klientům při skupinové léčebné
tělesné výchově na začátku lázeňského pobytu a druhý dotazník na konci lázeňského pobytu.
Jeho vyplnění nebylo časově omezeno. Sběr dat probíhal v rozmezí měsíce února a března
2011. Po vyplnění klienti odevzdali dotazník zpět vedoucí fyzioterapeutce, od které jsme si je
osobně převzali.
Pro ověření, že průměrný rozdíl monitorování funkčních schopností nemocných AS
indexem BASFI na začátku lázeňské terapie a na konci lázeňské terapie je statisticky
významný, jsme
provedli u jednotlivých kritérií test významnosti. Na základě použité
metody sběru dat, to jest předložení dotazníků na začátku a na konci lázeňské terapie mi
vyplynulo, že testová statistika T při H0: μ = 0 bude mít Studentovo t rozdělení o n – 1
stupních volnosti a proto jsem provedl oboustranný párový t-test. Hladinu významnosti testu
jsem si zvolil 0,05, to jest 5%.
Výpočet t-testu jsme provedli podle vzorce
,
kde:
je naměřená hodnota, tedy rozdíl průměrů
0 je předpokládaná hodnota, tedy v případě nulové hypotézy 0
s je směrodatná odchylka ze sloupce rozdílů
n je počet stupňů volnosti
Z tabulek kritických hodnot pro t rozdělení jsme zjistili hodnotu kritického bodu 2,042, to
znamená, že pokud budou vypočtené hodnoty t mimo interval od – 2,042 do +2,042 nulovou
hypotézu zamítneme.
T-test pro jednotlivá kritéria jsme provedli pomocí aplikace Microsoft Excel 2002 (Hendl,
2004).
108
Výsledky
Pro ověření jsme použili srovnání kritérií hodnocení a monitorování funkčních schopností
nemocných AS indexem BASFI na začátku lázeňské terapie a na konci lázeňské terapie.
Tab. 1 Porovnání hodnocení a monitorování funkčních schopností nemocných AS indexem
BASFI na začátku a na konci lázeňské terapie
Aktivita
Oblékání ponožek nebo punčoch
bez pomoci nebo s pomůckou
Zvednutí pera z podlahy
předklonem bez pomůcek
Dosáhnutí na vysokou poličku
bez pomoci druhé osoby či
pomůcky
Vstávání ze židle bez opěradel
bez pomoci rukou nebo jiné
osoby
Vstávání z podlahy z lehu na
zádech bez pomoci
Bezproblémové stání po dobu 10
min. bez opory
Vystoupání 12-15 schodů bez
použití zábradlí či hůlky,
pravidelné střídání nohou
Ohlédnutí přes rameno bez
otáčení těla
Provádění fyzicky namáhavých
činností
Celodenní činnost buď doma,
nebo v zaměstnání
Průměrné
hodnocení na
začátku lázeňské
terapie
Průměrné
hodnocení na
konci lázeňské
terapie
Průměrný
rozdíl
3,28
2,91
- 0,37
3,87
3,28
- 0,59
3
2,91
- 0,09
2,44
2,25
- 0,19
5,53
4,94
- 0,59
4,09
3,66
- 0,43
2
1,28
- 0,72
5,87
4,72
- 1,15
4,41
3,84
- 0,57
4,78
4,28
- 0,50
109
Graf 1: Porovnání průměrného hodnocení a monitorování funkčních schopností nemocných
AS indexem BASFI na začátku a na konci lázeňské terapie
6
5
4
Hodnocení před léčbou
Hodnocení po léčbě
3
2
1
0
í
nán
ěst
am
vz
í
eb o
ost
an
inn
om
hč
st d
la
výc
í tě
lí
nno
áha
rad
čen
am
í či
otá
záb
yn
enn
ick
lod
žití
bez
u
fyz
Ce
no
po
z
ění
me
e
n
vád
ůb
s ra
e
d
mi
ř
o
Pro
10
íp
s ch
nut
obu
15
d
léd
12ech
po
Oh
ní
ní
zád
oci
upá
stá
na
om
p
sto
hu
ové
ez
Vy
b
ci
z le
ém
mo
del
obl
ahy
po
ěra
zpr
odl
ez
op
Be
zp
ub
ez
án í
ičk
eb
idl
t áv
pol
em
ci
n
u
ež
Vs
o
o
l
z
k
mo
k
po
án í
ř ed
yso
p
v
ez
t áv
na
hy
hb
Vs
a
í
čoc
odl
nut
zp
sáh
pun
Do
era
p
eb o
kn
utí
ože
edn
Zv
pon
án í
lék
Ob
Z porovnání kritérií hodnocení a monitorování funkčních schopností nemocných AS
indexem BASFI na začátku a na konci lázeňské terapie je patrné, že ke snížení hodnocení na
konci lázeňské terapie došlo u všech 10 kritérií, u kritéria oblékání ponožek nebo punčoch bez
pomoci nebo s pomůckou o 0,37, zvednutí pera z podlahy předklonem bez pomůcek o 0,59,
dosáhnutí na vysokou poličku bez pomoci druhé osoby či pomůcky o 0,09, vstávání ze židle
bez opěradel bez pomoci rukou nebo jiné osoby o 0,19, vstávání z podlahy z lehu na zádech
bez pomoci o 0,59, bezproblémové stání po dobu 10 min. bez opory o 0,43, vystoupání 12-15
schodů bez použití zábradlí či hůlky, pravidelné střídání nohou o 0,72, ohlédnutí přes rameno
110
bez otáčení těla o 1,15, provádění fyzicky namáhavých činností o 0,57 a u celodenní činnosti
buď doma, nebo v zaměstnání o 0,50.
Provedení t-testu pro jednotlivá kritéria:
Oblékání ponožek nebo punčoch bez pomoci nebo s pomůckou t = 5,05
Zvednutí pera z podlahy předklonem bez pomůcek t = 7,18
Dosáhnutí na vysokou poličku bez pomoci druhé osoby či pomůcky t = 1,14
Vstávání ze židle bez opěradel bez pomoci rukou nebo jiné osoby t = 2,12
Vstávání z podlahy z lehu na zádech bez pomoci t = 6,88
Bezproblémové stání po dobu 10 min. bez opory t = 5,23
Vystoupání 12-15 schodů bez použití zábradlí či hůlky, pravidelné střídání nohou t = 7,20
Ohlédnutí přes rameno bez otáčení těla t = 12,38
Provádění fyzicky namáhavých činností t = 6,65
Celodenní činnost buď doma, nebo v zaměstnání t = 5,71
Diskuse
Práce je zaměřena na posouzení účinnosti čtyřtýdenní lázeňské terapie na základě
subjektivních pocitů klientů s diagnózou AS na začátku a na konci jejich lázeňského pobytu
v léčebných lázních Lázně Bohdaneč. Hodnocení jsme provedli indexem BASFI, kde se
hodnotí funkční schopnosti klientů.
Oblékání ponožek nebo punčoch bez pomoci nebo s pomůckou – statistickým
zpracováním výsledků jsme zjistili, že se pocit oblékání ponožek nebo punčoch bez pomoci
nebo s pomůckou na konci lázeňské terapie statisticky významně snížil (z průměrného
hodnocení na začátku lázeňské terapie z 3,28 na hodnocení 2,91).
Zvednutí pera z podlahy předklonem bez pomůcek – statistickým zpracováním
výsledků jsme zjistili, že se pocit zvednutí pera z podlahy předklonem bez pomůcek na konci
lázeňské terapie statisticky významně snížil (z průměrného hodnocení na začátku lázeňské
terapie z 3,87 na hodnocení 3,28).
Dosáhnutí na vysokou poličku bez pomoci druhé osoby či pomůcky – statistickým
zpracováním výsledků jsme zjistili, že se pocit dosáhnutí na vysokou poličku bez pomoci
druhé osoby či pomůcky na konci lázeňské terapie statisticky významně snížil (z průměrného
111
Vstávání ze židle bez opěradel bez pomoci rukou nebo jiné osoby – statistickým
zpracováním výsledků jsme zjistili, že se pocit vstávání ze židle bez opěradel bez pomoci
rukou nebo jiné osoby na konci lázeňské terapie statisticky významně snížil (z průměrného
Vstávání z podlahy z lehu na zádech bez pomoci – statistickým zpracováním výsledků
jsme zjistili, že se pocit vstávání z podlahy z lehu na zádech bez pomoci na konci lázeňské
terapie statisticky významně snížil (z průměrného hodnocení na začátku lázeňské terapie
z 5,53 na hodnocení 4,94).
Bezproblémové stání po dobu 10 min. bez opory – statistickým zpracováním výsledků
jsme zjistili, že se pocit bezproblémového stání po dobu 10 min. bez opory na konci lázeňské
Vystoupání 12-15 schodů bez použití zábradlí či hůlky, pravidelné střídání nohou –
statistickým zpracováním výsledků jsme zjistili, že se pocit vystoupání 12-15 schodů bez
použití zábradlí či hůlky, pravidelné střídání nohou na konci lázeňské terapie statisticky
významně snížil (z průměrného hodnocení na začátku lázeňské terapie z 2,00 na hodnocení
1,28).
Ohlédnutí přes rameno bez otáčení těla – statistickým zpracováním výsledků jsme
zjistili, že se pocit ohlédnutí přes rameno bez otáčení těla na konci lázeňské terapie statisticky
významně snížil (z průměrného hodnocení na začátku lázeňské terapie z 5,87 na hodnocení
4,72).
Provádění fyzicky namáhavých činností – statistickým zpracováním výsledků jsme
zjistili, že se pocit provádění fyzicky namáhavých činností na konci lázeňské terapie
statisticky významně snížil (z průměrného hodnocení na začátku lázeňské terapie z 4,41 na
hodnocení 3,84).
Celodenní činnost buď doma nebo v zaměstnání – statistickým zpracováním výsledků
jsme zjistili, že se pocit celodenní činnosti buď doma nebo v zaměstnání na konci lázeňské
112
Závěr
Zaměřili jsme se na subjektivní pocity klientů na začátku lázeňské terapie a na konci
lázeňské terapie. Předpoklad, že na konci lázeňské terapie bude hodnocení a monitorování
funkčních schopností nemocných AS indexem BASFI lepší než na začátku lázeňské terapie.
Tento předpolad se u devíti z deseti kritérií potvrdil, pouze u kritéria dosáhnutí na vysokou
poličku bez pomoci druhé osoby či pomůcky se potvrdila nulová hypotéza. Na základě
výsledků rozborů jsme dospěli k závěru, že je lázeňská terapie ze subjektivního pohledu
klientů účinná. Klienti jsou si samozřejmě vědomi toho, že lázeňská terapie vývoj nemoci
zcela nezastaví ani nezlepší a tak je každé zlepšení subjektivních pocitů podporou kvality
života klientů. Klienti mají při lázeňské terapii příležitost vyzkoušet si pod vedením
zkušených fyzioterapeutů, která cvičení jim nejvíce vyhovují pro jejich následná domácí
cvičení.
Doporučení pro praxi
Pro dosažení stejného zlepšení by bylo nutné analyzovat zda je pro dosažení
srovnatelného účinku vhodnější změnit obsah lázeňského pobytu nebo zvýšit frekvenci
pohybů. K této problematice je samozřejmě nutné přistupovat také ze strany finančních
nákladů na léčbu této nepříliš známé nemoci, o které se klienti ve většině případů dozví až
poté co jsou jí diagnostikováni. Složitou záležitostí je také příprava specializovaných
fyzioterapeutických pracovníků, kteří ke své práci potřebují rozsáhlé anatomické,
fyziologické, kineziologické a fyzioterapeutické znalosti.
Pro další výzkum doporučujeme zaměřit se na analýzu prospěšnosti dalších forem
cvičení, zejména jógy, jenž je v současnosti jako prospěšná uváděna v zahraničních
pramenech. Cviky jógy vybrané na míru jednotlivých pacientů a vedené zkušenými
instruktory mohou zlepšit psychický stav, zvládání stresu, techniku dýchání, zvýšit kapacitu
plic, protáhnout zkrácené svaly, ulevit od bolesti a zpomalit průběh onemocnění AS.
HENDL, J. Přehled statistických metod zpracování dat. 1. vyd. Praha: Portál 2004. ISBN 807178-820-1.
PAVELKA, K. Novinky v léčbě ankylozující spondylitidy. Praha: Česká
2003.
revmatologie
113
PAVELKA, K., ROVENSKÝ, J. Klinická revmatologie. Praha: Galén 2003. ISBN 80-7262174-2.
ŠLÉGLOVÁ, O., DUŠEK, L., OLEJÁROVÁ, M. Hodnocení stavu a kvality života u pacientů
s ankylozující spondylitidou – validace české verze Bathských dotazníků BAS-G, BASDAI a
BASFI. Praha: Česká revmatologie 2004. č. 2, s. 43-54.
TRNAVSKÝ, K., DOSTÁL, C. Klinická revmatologie. Praha: Avicenum 1990. ISBN 80-2010038-5.
Kontaktní adresy autorů:
Mgr. Lenka Görnerová, DiS.
Tolstého 16
586 01 Jihlava
email: [email protected], [email protected]
tel.: 567 141 233
Mgr. Martin Kališ
Armáda České republiky
email: [email protected]
114
Úloha sestry v prevenci kardiovaskulárních chorob
The Role of Nurses in the Prevention of Cardiovascular Disease
¹Vlasta Dvořáková, ²Jana Kostelecká
¹ Vysoká škola polytechnická Jihlava, Katedra zdravotnických studií
² Střední zdravotnická škola Třebíč
Abstrakt
Nejčastější příčinou smrti v České republice jsou dlouhodobě nemoci oběhové
soustavy. Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR ve výčtu úmrtí nemocí v ČR v roce
1993 uvádí na prvním místě nemoci oběhové soustavy – cévní a srdeční – kdy počet úmrtí na
tyto nemoci byl 65 986 občanů, což tvořilo 55,83 % z celkově zemřelých osob. Od počátku
90. let 20. století je trend standardizované míry úmrtnosti na kardiovaskulární nemoci u obou
pohlaví mírně klesající. V roce 2009 zemřelo v důsledku kardiovaskulárních chorob 54 100
osob, což představovalo 50,4 % všech úmrtí. (Zdravotnická statistika, 2010).
Nadváha a obezita se proto v současnosti řadí mezi tzv. civilizační onemocnění související s
nezdravým životním stylem. Přitom nejsou jen problémem dospělé, ale stále více i dětské
populace.
Klíčová slova – edukace - kardiovaskulární nemoc – prevence - zdravotní sestra.
Abstract
The most common cause of death in the Czech Republic are long-term diseases of the
circulatory system. Institute of Health Information and Statistics in the list of diseases deaths
in CR in 1993, states in the first place circulatory diseases - vascular and heart - when the
number of deaths from these diseases was 65 986 people, which accounted for 55.83% of the
total of deaths. Since the early 90 of the 20 century trend of standardized mortality rates from
cardiovascular disease in both sexes slightly downward. In 2009, deaths due to cardiovascular
diseases 54 100 persons, representing 50.4% of all deaths. (Health Statistics, 2010).
Overweight and obesity are therefore ranks among the so-called lifestyle diseases related to
unhealthy lifestyles. The problem is not just adults, but increasingly the child population.
Key words – education - cardiovascular disease – prevention – nurse.
Vysoký krevní tlak
Vysoký krevní tlak – hypertenze – je, jak uvádí (Cetlová, 2010), pravděpodobně
nejčastějším rizikovým faktorem kardiovaskulárního onemocnění v dospělé populaci.
115
„V poslední době někteří autoři stále častěji upozorňují na to, že primární hypertenze u
dospělých má zřejmě své kořeny už v dětském věku.“ (Cetlová et al., 2008, s. 51). Již
Widimský a kolektiv publikovali v roce 1980 dlouhodobou studii juvenilních hypertoniků po
28 letech, zaměřenou na zjištění možné prognózy. Ve svých výsledcích dospěli k poměrně
nečekaným závěrům. Po 20 letech ztratilo 35% nemocných s hypertenzi zcela spontánně, bez
terapie. U 17,1 % došlo k přesvědčivé progresi tj. vzniku orgánových změn a u zbylých
probandů přetrvávala hypertenze nebo hraniční hypertenze na stejných hodnotách jako při
počátečním měření. V následné kontrole po 28 letech zjistili, že distribuce systolického tlaku
zůstává stejná jako před osmi lety. Výsledky studie ukázaly, že hypertenze mladistvých nemá
jednoznačnou prognózu, a že nemusí vždy přetrvávat do středního a staršího věku. Jasně však
prokázaly vztah mezi výchozími hodnotami krevního tlaku a prognózou hypertenze. Studie
rovněž prokázala významný vztah prognózy hypertenze k výskytu vysokého krevního tlaku
nebo předčasného úmrtí na kardiovaskulární onemocnění. Po 20 letech měla skupina
hypertoniků významně častěji pozitivní rodinnou anamnézu než osoby s normálními
hodnotami krevního tlaku (Aschermann, 2004).
Mezi příznaky hypertenze patří bolesti hlavy, nevolnost, únava, bušení srdce,
podrážděnost, poruchy spánku. Pokud se hypertenze neléčí, dochází k zvýšenému tlaku krve
na stěny tepen, což má za následek již zmiňované změny na cévní stěně a to vede k závažným
komplikacím. (Krejčová, 2004). Z toho důvodu by měla být věnována zvýšená pozornost
zvláště rizikovým rodinám s vysokým stupněm kardiovaskulární morbidity a mortality.
Základním opatřením má být včasná depistáž nemocných či rizikových jedinců.
Naměřené hodnoty krevního tlaku jsou důležitou hodnotou. Značný vliv na výsledek
měření má správná metoda měření. Je důležité zachovat si standardní postup – použít správný
tonometr, předepsanou šíři manžety, pacient musí být nejméně 5 minut před měřením v klidu,
měříme na pravé paži, sloupec klesá plynule, zajistíme klidné, vhodné prostředí. U primární
hypertenze se na vzniku choroby podílí více činitelů, příčina je neznámá. Sekundární
hypertenze je vyvolána onemocněním jiných orgánů a léčba spočívá v ovlivnění a vyléčení
základního onemocnění. (Koldová, 2004).
Podle orgánového postižení a poruch funkce jednotlivých orgánů rozděluje WHO
arteriální hypertenzi do 3 základních stádií:
116
Stadium I.: Jedinou poruchou je zvýšený krevní tlak; fyzikální nález, laboratorní ani pomocná
vyšetření nejeví žádné odchylky od normy.
Stadium II.: Objevují se orgánové změny – srdce, ledviny, změny na očním pozadí.
Stadium III.: Orgánové změny vedou k poruchám funkce – srdeční selhání, angína pektoris,
renální selhání, krvácení do sítnice. (Nerad, 2002).
Při vyšetřování pacientů s arteriální hypertenzí je snaha zjistit přítomnost komplikací
hypertenze nebo jiných rizikových faktorů.
V léčbě je hlavním cílem snížit závažné následky na kardiovaskulárním systému.
Farmakologická léčba je individuální a vedle podávání antihypertenziv má významné
postavení edukace pacienta o úpravě životosprávy, fyzické aktivitě, snížení tělesné hmotnosti,
snížení hladiny cholesterolu v krvi a vyloučení kouření. (Valentová, 2008).
Jedním z hlavních klíčů k dobrému zdraví je způsob výživy. Nevhodným množstvím a
složením stravy vzniká většina nemocí, a tím se snižuje optimální délka lidského života.
V dnešní době znamená velký problém konzumování daleko většího množství potravin, než
organismus potřebuje. Vedle nadměrného množství se kamenem úrazu stává i struktura stravy.
Spotřeba masa překračuje vhodnou hranici, dále naše zdraví poškozuje nadměrný příjem tuků
a plnotučného mléka, také nadbytek cukru, soli a bílé mouky. Naproti tomu má většina lidí ve
stravě nedostatek ovoce, zeleniny a obilovin, které obsahují důležitou vlákninu. (Horák,
Budinský, 2008).
Nevhodný příjem stravy a skladba jídelníčku vede k nadváze a obezitě. Obezita je
rovněž jedním z nejzávažnějších rizikových faktorů ovlivňující vznik onemocnění srdce a cév.
Pro takto postižené pacienty je proto optimální preferovat méně tučné mléčné výrobky, libové
maso, ryby a rostlinné oleje, zvýšit přívod vlákniny a příjem antioxidačních látek, které jsou
obsaženy v ovoci a zelenině, omezit solení. Je třeba stravovat se pestře a pravidelně, jídlo
rozdělit do 5-6 porcí, poslední jídlo konzumovat 2-3 hodiny před usnutím. Při snaze o redukci
hmotnosti nezapomínáme ani na pitný režim, omezit se musí slazené nápoje. (Kroužková,
2009).
„Alarmující nárůst počtu dětí a adolescentů s nadváhou a obezitou představuje reálné riziko
navýšení výskytu kardiovaskulárního onemocnění v dospělosti.“ (Cetlová et al., 2008, s. 52).
Zhruba 80 % dětí obézních rodičů má rovněž nadváhu. U dětí se v jídle doporučuje střídmost
117
a pestrost, ale je nutné respektovat nároky rostoucího organismu odpovídajícího věku.
(Machová, Kubátová et al., 2009).
Přes klesající tendenci úmrtnosti je nutné neustále informovat veřejnost o prevenci
těchto chorob. Také WHO zdůrazňuje v programu Zdraví 21 důležitost prevence na všech
úrovních. Většina lidí chápe, že nemocem je nejlépe předcházet. Přesto se nechtějí svým
zdravím, pokud nemají potíže, příliš zabývat. Podpora zdraví ve své podstatě zahrnuje nejen
prevenci, ale i zdravotní výchovu. Řada preventivních opatření vede ke zvýšení kvality života
a k jeho prodloužení. (Ministerstvo zdravotnictví, 2004).
Průzkum
Naším průzkumem jsme chtěli zjistit úroveň vědomostí klientů v prevenci
kardiovaskulárních onemocnění před a po edukaci všeobecnou sestrou; dále zjistit zájem
klientů aktivně se podílet na prevenci kardiovaskulárních onemocnění a do jaké míry získané
informace o prevenci kardiovaskulárních onemocnění klientům stačí i zda považují klienti
všeobecné sestry za dostatečně vzdělané v prevenci kardiovaskulárních onemocnění.
Dotazník obsahoval 20 položek, které se týkaly informovanosti klientů – respondentů o
prevenci a rizikových faktorech kardiovaskulárních chorob. Průzkum jsme uskutečnili v
edukačním centru pro výchovu ke zdraví a prevenci chorob. Celkem bylo rozdáno 160
dotazníků, vráceno bylo 157 dotazníků, procentuální návratnost byla 98 % dotazníků.
Výzkumný soubor tvořily dvě skupiny výzkumného vzorku, které byly vytvořeny záměrným
výběrem respondentů.
První skupinu tvořilo 82 již poučených respondentů, kteří navštěvují edukační centrum
pravidelně. Tito klienti jsou poučeni o prevenci kardiovaskulárních chorob všeobecnou
sestrou. Složení souboru tvořilo 37 mužů, což bylo 45 % a 45 žen což bylo 55 % respondentů.
V tomto souboru byla nejvíce zastoupena věková hranice od 71 do 80 let věku, tito
respondenti tvořili 50 %, což bylo 41 respondentů. Nejméně zastoupeny byly věkové skupiny
od 31 do 40 let a od 51 do 60 let, a to po jednom respondentu. Podle vzdělání nejvíce
respondentů bylo s ukončeným středoškolským vzděláním 55 % tedy 45 respondentů.
Druhou skupinu tvořilo 75 respondentů, kteří navštívili edukační centrum poprvé. Složení
tohoto souboru tvořilo 41 mužů tedy 55 % a 34 žen což bylo 45 % respondentů. V tomto
souboru byla nejvíce zastoupena věková skupina od 61 let do 70 let a to bylo 32 respondentů,
118
tedy 43 %. Nejméně zastoupena byla věková hranice 71 let až 80 let a to 1 respondentem tedy
1 %. V tomto výzkumném vzorku mělo středoškolské vzdělání 38 respondentů, což tvořilo 51
% a stejně jako v prvním vzorku je to nejvíce zastoupené dosažené vzdělání.
Předpokládali jsme, že všeobecná sestra má důležitou a nezastupitelnou úlohu v prevenci
kardiovaskulárních chorob. Při porovnávání vyhodnocených výsledků jasně vyplynulo, že
poučení i nepoučení respondenti se se svými zdravotními problémy obrací na svého
praktického lékaře. Všeobecnou sestru volilo pouze 6 % poučených respondentů. Potvrdilo se
však, že se respondenti obrací se svými zdravotními problémy na praktické lékaře. Dále
poučení i nepoučení respondenti, zvolili možnost vlastního vyjádření možných rizikových
faktorů kardiovaskulárních chorob. Při porovnání jednotlivých položek poučení respondenti
udali celkem 12 rizikových faktorů kardiovaskulárních onemocnění, přičemž některé odpovědi
obsahovaly těchto faktorů více. Nepoučení respondenti uvedli 7 rizikových faktorů a spíše
jmenovali pouze jeden konkrétní rizikový faktor tohoto onemocnění. Tímto porovnáním se
potvrdilo, že poučení respondenti jsou více informováni než respondenti nepoučení. Další
vyhodnocení a porovnání výsledků nám ukázalo, že doporučení sester, pokud mají zvýšenou
hladinu cholesterolu nebo vysoký krevní tlak se snaží více plnit poučení respondenti. Možnost
vlastního vyjádření nezvolil žádný poučený respondent, nepoučení respondenti naopak této
možnosti využili a opět volili možnost, že plní doporučení praktického lékaře. Vyhodnocení
dokazuje, že poučení respondenti na rozdíl od nepoučených plní doporučení všeobecných
sester. Poučení respondenti přijímají doporučení všeobecných sester a vědí, že se na ně mohou
obrátit s žádostí o informace. Nepoučení respondenti, kteří navštívili edukační centrum
poprvé, získali od všeobecných sester důležité informace o rizikových faktorech
kardiovaskulárních chorob. Sestry dokázaly zhodnotit jejich naměřené hodnoty krevního
tlaku, BMI, glykémie a cholesterolu v kapilární krvi. Náš předpoklad se potvrdil.
Další náš předpoklad byl ten, že občané pokládají všeobecné sestry za dostatečně
informované a vzdělané o prevenci kardiovaskulárních chorob. Poučení i nepoučení
respondenti považují informace, které jim předávají všeobecné sestry za dostačující. Téměř
shodný počet poučených i nepoučených klientů uvedl, že informace od všeobecných sester
jsou předávány jasnou a srozumitelnou formou. Pouze v malém množství nepoučení
respondenti uvedli, že informace jsou nesrozumitelné a nejasné. Z tohoto výsledku vyplývá, že
informace je důležité předávat opakovaně, přiměřeně věku a chápání jedince. Také většina
119
poučených respondentů uvedla, že všeobecné sestry jsou dostatečně vzdělané k tomu, aby byly
schopny odpovědět na jejich dotazy týkající se prevence kardiovaskulárních chorob. Na rozdíl
od této skupiny respondentů, skupina nepoučených klientů nejvíce udala možnost, že neví a
nemohou posoudit, zda jsou všeobecné sestry dostatečně vzdělané k tomu, aby byly schopny
odpovědět na jejich dotazy. Tento výsledek ukazuje na rozpor mezi informovaností poučených
a nepoučených respondentů. Poučení respondenti mají dobrou zkušenost s odpovědí
všeobecných sester. Poučení i nepoučení respondenti byli spokojeni s informacemi, které jim
předávaly všeobecné sestry o možných faktorech kardiovaskulárních chorob. Také jsme
předpokládali, že občané mají dostatek příležitostí na získání informací o prevenci
kardiovaskulárních chorob od všeobecných sester. Po vyhodnocení odpovědí nám vyplynulo,
že stejné množství poučených i nepoučených respondentů získává informace z tisku – o
problematice četli. Všeobecnou sestru, jako zdroj informací uvedl také téměř shodný počet
poučených a nepoučených respondentů. Většina poučených i nepoučených respondentů
uvedla, že se první informace o rizikových faktorech, které ovlivňují vznik kardiovaskulárních
chorob, dozvěděla v médiích. Jako druhý nejčastěji uváděný zdroj vyšel také shodně u
poučených i nepoučených respondentů praktický lékař, což potvrdilo již předcházející
výsledky průzkumu, a to, že se respondenti se svými zdravotními problémy obrací nejčastěji
na svého praktického lékaře. Teprve jako třetí zdroj získávání prvních informací byla uvedena
u obou vzorků respondentů všeobecná sestra. Převážná většina poučených respondentů ví o
možnosti, že se mohou při získávání informací obrátit na všeobecnou sestru u svého
praktického lékaře. U nepoučených respondentů převážná většina také uvedla nejvíce možnost
kontaktovat sestru u svého praktického lékaře. Položku jiné v této otázce zvolilo více
nepoučených respondentů. V tomto případě se dotazovaní vyjadřovali, že mají kamarádku
zdravotní sestru nebo potvrdili, že se obrací přímo na svého praktického lékaře. Zvolili i
možnost získat informace na internetu nebo v knihovně. Jako zdroj informací internet,
knihovnu a praktického lékaře potvrdili i poučení respondenti. Analýza nám potvrdila, že
poučení respondenti, kteří navštěvují edukační centrum pravidelně a dostávají informace od
všeobecných sester, vědí, že se mohou obracet na všeobecné sestry u svého praktického
lékaře. Nepoučení respondenti tuto možnost zvolili také nejčastěji, ale méně. Z toho vyplývá,
že nepoučení klienti nemají takovou zkušenost a možnosti, jak získat informace od
všeobecných sester, jako poučení respondenti. Tento náš předpoklad se potvrdil.
120
Zjišťovali jsme předpoklad, že většina občanů nevěnuje pozornost rizikovým faktorům,
které ovlivňují – působí na vznik kardiovaskulárních chorob. Odpovědi poučených a
nepoučených respondentů byli rozdílné. Většina poučených respondentů uváděla, že
pravidelně berou léky na vysoký krevní tlak, naopak skupina nepoučených respondentů
uvedla, že léky na krevní tlak neužívají, že mají krevní tlak v normě. Z tohoto porovnání
odpovědí dotázaných vyplývá, že klienti, kteří navštěvují edukační centrum opakovaně vědí o
svém již prokázaném onemocnění a tím, že si nechávají pravidelně měřit krevní tlak, si
kontrolují jeho hodnotu a tím účinnost své léčby. Porovnání zpracovaných odpovědí nám
ukázal přibližně stejný počet respondentů, jak poučených tak nepoučených, kteří uváděli, že
při dodržování zásad životosprávy jen občas „zhřeší“. Zajímavé bylo porovnání respondentů u
odpovědi životosprávu nedodržují, příliš mne nezajímá, kdy tuto možnost na rozdíl od
nepoučených respondentů neudal žádný z respondentů poučených. Poučení respondenti
navštěvují svého praktického lékaře nejčastěji pravidelně 1x za rok. Nepoučení respondenti
navštěvují svého praktického lékaře nejvíce 1x za 2 roky. Tyto údaje zřejmě souvisí i
s rozdílnou věkovou strukturou výzkumného vzorku respondentů. Potvrdilo se, že respondenti
znají svoji hodnotu krevního tlaku a pamatují si údaje, které jim sdělují všeobecné sestry i že
respondenti jsou si vědomi toho, co správná životospráva zahrnuje, ale občas ji prostě poruší.
Většina dotázaných jak poučených tak i nepoučených respondentů chodí na pravidelné
prohlídky ke svému praktickému lékaři. Další naše zjišťování, zda respondenti provádějí
doporučení, která předchází vzniku kardiovaskulárních chorob ukázalo, že většina poučených
respondentů sportuje denně, zatímco většina nepoučených respondentů uvedla, sport pouze
rekreačně. Tyto údaje ukázaly na informovanost poučených respondentů o nutnosti přiměřené
pohybové aktivity jako prevence vzniku obezity. Většina poučených i nepoučených
respondentů uváděla, že zná hodnotu svého krevního tlaku. Hodnotu hladiny cholesterolu
v krvi, uvedla většina poučených respondentů. U nepoučených respondentů uvedla tuto
možnost polovina dotázaných, ale tito respondenti na rozdíl od poučených volili i možnost ne,
že hodnoty neznají. Z těchto výsledků vyplývá, že poučení klienti na rozdíl od nepoučených
mají informace, přikládají naměřeným hodnotám cholesterolu dostatečný význam a naměřené
hodnoty si pamatují. Vyhodnocení rizikového faktoru obezity vyšlo pro oba výzkumné
soubory příznivě. Po porovnání většina poučených i nepoučených respondentů uvedla, že si
udržuje svoji tělesnou hmotnost, což svědčí opět o tom, že znají možná rizika vyplývající
121
z obezity. Rizikovému faktoru, který tvoří stresové situace je vystaveno velmi často velká
většina nepoučených respondentů, na rozdíl od této skupiny poučení respondenti uvedli, že
jsou stresu vystaveni občas a potvrdili, že se stresu dokáží vyhnout, což neuvedl žádný
z nepoučených respondentů. Z této skutečnosti opět vyplývá, že poučení respondenti si jsou
vědomi toho, že stres působí jako rizikový faktor. Také porovnání vyhodnocených výsledků u
poslední otázky dopadlo lépe pro poučené respondenty, kteří ve velké většině odpovědí
uvádějí, že ovoce a zeleninu jedí každý den. Nepoučení respondenti většinou uvedli, že
zeleninu a ovoce jedí 2x týdně, ale část z nich uvedla, že zeleninu a ovoce jí málo, což neuvedl
žádný z poučených respondentů. Při vyhodnocování se nám potvrdilo, že poučení respondenti
se snaží o dodržování preventivních opatření, které vedou ke vzniku kardiovaskulárních
chorob. Z výsledků vyplývá, že jsou dostatečně informováni o rizikových faktorech tohoto
onemocnění.
Nepoučení
respondenti
v porovnání
s poučenými
vycházejí
z pohledu
informovanosti o rizikových faktorech hůře. Z tohoto vyplývá, že nestačí jedna návštěva
edukačního centra, ale je vhodné návštěvu opakovat.
Závěr
Většina lidí si dnes již uvědomuje, že jsou odpovědni sami za své zdraví. Důkazem
toho je neustále se zvyšující počet klientů, kteří navštěvují edukační centra pro výchovu ke
zdraví a prevenci chorob. Klientům je zde měřen krevní tlak, dále se měří hodnoty glykémie a
cholesterolu z kapilární krve a vypočítává se ideální tělesná hmotnost – body mass index BMI. Na tato měření navazuje vysvětlení zjištěných hodnot, zodpovězení případných dotazů
klientů, poskytnutí rad, popřípadě doporučení další kontroly nebo návštěvy lékaře
Seznam požité literatury:
ASCHERMANN, M., 2004: Kardiologie. Praha: Galén, 2004.1478 s. ISBN 80-7262-290-0.
CETLOVÁ, L. et al. 2008: Minimalizace rizikových faktorů u adolescenčních hypertoniků.
In: Sprasné trendy vo vzdelávání odborném a laickém verejnosti v zdravotnických
disciplínách. Zborník príspevkov. Trnava, 2008. ISBN 978-80-8082-214-9, s. 50-53.
CETLOVÁ, L., STANČIAK, J. 2010: The issue of adolescent hypertensives. In
Abstraktgyüjtemény , International Symposium Nyíregyháza,Hungary 9-10 szeptember,,
122
NURSING 100 YEARS AFTER FLORENCE NIGHTINGALE, ISBN 978-963-473-413-0.
s.14.
CETLOVÁ, L., 2010: Pád pacienta – nejčastěji nahlášená mimořádná/nežádoucí událost ve
zdravotnickém zařízení. In sborník přednášek III. Jihočeská konference nelékařských
zdravotnických pracovníků. České Budějovice, 2010. ISBN 978-80-254-7919-3
HORÁK, P. – BUDINSKÝ, V.,2008: Až půjdete k lékaři. Informace a rady pro pacienty.
1.vyd. Severografia a.s., 2008. 143 s. ISBN 978-80-87138-03-8.
KOLDOVÁ, D., 2004: Vyšetřovací metody u nemocných s těžkou hypertenzí v lůžkovém
zařízení. In: Sestra. ISSN 1210-0404, 2004, roč. 14, č. 4, s. 32.
KREJČOVÁ, I., 2004: Hypertenze jako civilizační choroba. In: Sestra. ISSN 1210-0404,
2004, roč. 14, č. 4, s. 33.
KROUŽKOVÁ, ZDEŇKOVÁ, P., 2009: Civilizační choroby a výživa. In: Sestra. ISSN
1210-0404, 2009, roč. 19, č. 11, s. 23.
MACHOVÁ, J. – KUBÁTOVÁ, D. et al., 2009: Výchova ke zdraví. 1. vyd. Praha: Grada
Publishing, a. s., 2009. 296 s. ISBN 978-80-247-2715-8.
MEDICAL TRIBUNE, 2011: Co všechno může způsobit deficit vitamin D. Nakladatelství
MEDICAL TRIBUNE, Praha, roč. VII, č. 14, 2011, str.B4. ISSN 1214-8911.
MINISTERSTVO ZDRAVOTNICTVÍ, 2004: Zdraví 21 výklad základních pojmů. 1. vyd.
Praha: Ministerstvo zdravotnictví ČR, 2004. 160 s. ISBN 80-85047-33-0.
NERAD, V. – ZAJÍC, J., 2002: Arteriální hypertenze. In: Forum medikal. ISSN 1212-2696,
2002, 1/2002, s. 4-5.
VALENTOVÁ, I. – BELEJOVÁ, H., 2008: Čo by mala sestra vedieť pri liečbe hypertenze.
In: Sestra a lekár v praxi. ISSN 1335-9444, 2008, roč. 7, č. 9-10, s. 17.
ZDRAVOTNICKÁ STATISTIKA., 2010: Zemřelí 2009. 1. vyd. Praha: Ústav
zdravotnických informací a statistiky ČR, 2010. 104 s. ISBN 978-80-7280-902-8.
Kontaktní adresa autora:
Mgr. Vlasta Dvořáková
123
Využitie Leiningerovej modelu v kurzoch psychofyzickej prípravy na pôrod
Using of Leininger's Model in Courses of Psycho-physical Preparation for
the Childbirth
Adriana Repková
SZU Bratislava, Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií
Abstrakt
Príspevok sa zaoberá špecifikovaním transkulturálnych aspektov poskytovania
pôrodnej asistencie v kurzoch psychofyzickej prípravy na pôrod. Rešpektovanie a následné
uspokojovanie potrieb tehotnej ženy v kontexte so špecifickými charakteristikami kultúrnych
odlišností je nesmierne dôležité pre fyziologický vývoj tehotnosti a pôrodu. Príspevok
špecifikuje požiadavky na transkulturálnu ošetrovateľskú starostlivosť a vymedzuje kultúrne
prijateľné kompetencie pôrodnej asistentky.
Klúčové slová: tehotnosť – psychofyzická príprava na pôrod – transkultúrna ošetrovateľská
starostlivosť – Leiningerovej model.
Abstract
The article deals with the specifying of transcultural aspects of midwifery in courses of
psycho-physical preparation for the childbirth. The observance and follow-up satisfying of the
needs of pregnant women in the context of the specific characteristics of cultural differences
is very important for the physiological development of pregnancy and childbirth. The
article specifies transcultural requirements for nursing care and defines the acceptable cultural
competence of a midwife.
Keywords: pregnancy - psycho-physical preparation for childbirth - transcultural nursing Leininger's model.
Úvod
V súvislosti s globalizáciou spoločnosti sa zvyšuje počet cudzincov, ktorí žijú
v Slovenskej republike a stavajú sa príjemcami ošetrovateľskej starostlivosti. Vzhľadom na
široké skektrum zahraničných spoločností pôsobiacich v SR ide hlavne o zamestnancov
v produktívnom veku. Pôrod a rodičovstvo je ovplyvnené nielen somatickým stavom, ale aj
kultúrnymi determinantami a adekvátnou prípravou. V pôrodnej asistencii je preto nutné na
tento trend reagovať a kultúrne prispôsobiť ošetrovateľskú starostlivosť.
124
Psychofyzická príprava na pôrod je špecifická vzdelávacia aktivita, ktorá nadväzuje na
výchovu k rodičovstvu a cielene pripravuje ženu resp. rodičovský pár na tehotenstvo, pôrod,
šestonedelie a rodičovskú rolu (Padyšáková, 2008). Vzhľadom na zvyšovanie počtu rodičiek z
iných kultúr musí byť poskytovaná bez rozdielu v národnosti, kultúre a rase. Základom
úspechu je individuálny prístup u každej tehotnej ženy (Kopáčiková, 2008).
Transkulturálne poskytovanie pôrodnej asistencie sa zaoberá starostlivosťou, ktorá je
zameraná na podporu, udržanie zdravého spôsobu správania a prežívania kultúrne vhodným
spôsobom. Odpovede na zdravotnícke otázky sa stali predpokladom pre poskytovanie
starostlivosti špecifickej pre danú kultúru. Transkulturálne posúdenie potrieb u tehotnej ženy
pôrodnou asistentkou spočíva v identifikácii etnicko-kultúrnych špecifík života, rozdielnych
od dominantnej kultúry. Cieľom zberu informácií je modifikovať systém poskytovanej
starostlivosti tak, aby sa dosiahla akceptácia zo strany klientky.
Kultúrne prispôsobená starostlivosť o tehotnú ženu poskytuje pôrodná asistencia podľa
modifikovaného Leiningerovej modelu. Pre poskytovanie
etnickú príslušnosť a
starostlivosti musíme poznať
špecifické potreby determinované migráciou tehotnej ženy a jej
rodiny (prisťahovalectvo/utečenectvo). Metódy a formy poskytovania starostlivosti tehotnej
žene sú modifikované aj podľa postoja náboženstva k zrodeniu nového života, k pôrodnej
bolesti a jej tlmeniu. Podľa možností sa snažíme rešpektovať náboženské praktiky pri pôrode a
narodení dieťaťa a prispôsobiť im aj prípravu na pôrod. Intenzita úpravy vzdelávacieho
programu závisí od sociálnych vzťahov k primárnej kultúre, dodržiavania
kultúrnych
tradícií a postoja ženy a jej rodiny k asimilácii. Postoj a prežívanie tehotnosti môžu
ovplyvňovať problémy pri dodržiavaní kultúrnych hodnôt domovskej krajiny, spôsob života
v rodine vzhľadom na kultúrne špecifiká – rolové plnenie úlohy manželky, matky, kultúrne
prijateľný, resp. požadovaný počet detí, prijatie dieťaťa v rodine vzhľadom na pohlavie,
nevyhnutnosť zárobku ženy a jej práca v domácnosti, možnosti materskej dovolenky a
možnosti dojčenia (Padyšáková, 2009). Priebeh prípravy závisí aj od úrovne vzdelania
a gramotnosť tehotnej ženy. V prenatálnej poradni, ešte pred ponúknutím tehotnej žene musí
pôrodná asistentka poznať postoj danej kultúry ku vzdelávaniu ženy. V prípade diferencie
125
prístupu ku vzdelaniu medzi ženami a mužmi je potrebné odporúčať kurz prístupný aj pre
otcov.
Príprava na pôrod spočíva v psychickej a fyzickej príprave. V psychickej príprave
uprednostňujeme individuálnu formu prípravy. Pozitívnu úlohu môže zohrať aj väčšia
spolupráca s partnerom a rodinou (Kopáčiková, 2009). V rámci edukačných blokov sa
zameriavame na tehotnosť, pôrod, šestonedelie, dojčenie, starostlivosť o novorodenca
a podporu reprodukčného zdravia. V oblasti komunikácie sa zameriavame na zistenie úrovne
znalosti spoločného cudzieho jazyka (rodička - pôrodná asistentka), na posúdenie schopností
komunikovať. Je potrebné zvážiť aj zvládnutie pochopenia odbornej terminológie vo vzťahu
k tehotnosti, pôrodu, šestonedeliu a novorodencovi. V prípade komunikačnej bariéry musíme
zvážiť prítomnosť tlmočníka (príbuzný, profesionál), dávame prednosť výberu ženy.
Efektivitu rýchlej komunikácie zvyšuje použitie piktografických kariet (napr. použitie toalety,
tlačenie, dýchanie). Pri edukácii musíme venovať čas pochopeniu informácií a v spätnej väzbe
overovať úroveň ich pochopenia. Ďalej musíme poznať a rešpektovať kultúrne limity
neverbálnej komunikácie, ako bude žena napr. akceptovať dotyk pri pohladení, masáži,
kultúrne tolerovateľnú vzdialenosť medzi komunikujúcimi a reakciu na jej narušenie napr. pri
vaginálnom
vyšetrení. V rámci edukácie o režimových opatreniach počas tehotnosti
a v šestonedelí musíme posúdiť denné aktivity tehotnej ženy - akceptovateľnosť možnosti
oddychu a relaxácie pre tehotnú, šestonedieľku aj počas dňa; schopnosť ženy vytvoriť vhodné
prostredie pre dieťa v konkrétnom prostredí, úroveň poskytovanej sebaopatery a starostlivosti
o novorodenca. Kultúra ovplyvňuje aj stravovacie zvyky, ktoré môžu negatívne vplývať na
vývoj tehotnosti, plodu a neskôr aj na výživu novorodenca. V kurze zisťujeme výživovú
skladba potravy vo vzťahu k tehotnosti, pôrodu a šestonedeliu; tabuizované jedlá; postoje a
názory na dojčenie novorodenca, dĺžku dojčenia a spôsoby prikrmovania dieťaťa. V súvislosti
s konkrétnym poskytovaním informácií musíme zistiť názor na technické vybavenie
v súvislosti s diagnostickými a liečebnými výkonmi realizovanými v systéme prenatálnej
starostlivosti, postoj k prístrojovému vybaveniu pôrodnej sály, novorodeneckého oddelenia
a odd. šestonedelia. Miera akceptácie závisí od vzdelania ženy, technickej úrovne pomôcok
v domovskej krajine a postoja k použitiu techniky vo vzťahu k narušeniu intímnej zóny (napr.
vaginálny ultrazvuk).
126
V rámci edukačných aktivít musíme posúdiť laickú starostlivosť o zdravie - tradičný prístup
k starostlivosti v danej kultúre, laické opatrenia a praktiky využívané v tehotnosti, počas
pôrodu a v starostlivosti o dieťa. K lepšiemu pochopeniu a poskytovaniu kultúrne prijateľnej
starostlivosti patrí aj poznanie úrovne profesionálnych služieb v domovskom štáte.
Pre efektívnu prípravu tehotnej ženy z inej kultúry na pôrod považujeme za dôležité
poznanie profesionálnej starostlivosti prostredníctvom návštevy pôrodnej sály a oddelenia
šestonedelia a prezentácia spôsobu vedenia pôrodu a starostlivosti o novorodenca. Kultúrne
prijateľnú ošetrovateľskú starostlivosť modifikujeme podľa hodnotenia úrovne poskytovanej
starostlivosti v hosťovskej krajine rodičovským párom, od ktorého závisí úroveň akceptácie
poskytovaných služieb.
V rámci fyzickej prípravy na pôrod odporúčame nenarušovať intímnu zónu ženu,
zabezpečiť nerušené prezliekanie, rešpektovať prítomnosť resp. neprítomnosť partnera pri
cvičení podľa želania ženy, individuálne vyberať cvičebné jednotky, u kultúr dodržujúcich
tradície v obliekaní zvážiť kultúrne vhodné oblečenie tehotnej ženy vo vzťahu k cvičeniu
a bezpečnosti ženy a bezproblémového vývoja plodu. Fyzická príprava vo forme liečebnej
telesnej výchovy má významný vplyv na aj psychiku tehotnej ženy (Šajterová, 2011)
Odporúčania
Ku znakom kultúrne akceptovateľnej
starostlivosti v rámci psychofyzickej
prípravy na pôrod podľa Leiningerovej patrí prekonanie jazykovej bariéry, zachovanie
intimity, rešpektovanie kultúrne akceptovateľného spôsobu tlmenia pôrodnej bolesti,
schopnosť prispôsobiť sa vyšetrovacím metódam, starostlivosti o novorodenca, bezpečnosť
rituálnych
a náboženských
praktík
(pôrod,
šestonedelie,
novorodenec)
a vytypovať
problematické oblasti vo vzťahu k rodičke, sprevádzajúcim osobám, poskytovateľom
starostlivosti, najlepšie v pôrodnom pláne.
Z ekonomického hľadiska je potrebné prekonzultovať aj spôsoby úhrada poskytovanej
starostlivosti.
Záver
Tehotnosť a narodenie dieťaťa predstavuje významné medzníky v živote ženy. Sú
ovplyvnené nielen osobnou, ale aj kultúrnou skúsenosťou a tradíciami. V rámci globalizácie
127
sveta preto musí byť pôrodná asistencia schopná poskytovať kvalitnú starostlivosť, ktorá bude
rešpektovať aj kultúrne odlišnosti.
KOPÁČIKOVÁ, M. 2008. Psychofyzická príprava tehotných žien na pôrod v prenatálnej
starostlivosti. In: Zborník z odbornej konferencie porodních asistentek, dětských
a všeobecných sester s mezinárodní účastí „Mateřství.“ Zlín : Akademia centrum UTB, 2008.
ISBN 978-80-7318-700-2.
KOPÁČIKOVÁ, M. 2009. Informovanosť tehotných žien v prenatálnej starostlivosti. In:
Ošetrovateľský obzor 2/2009, s. 50 -52. ISSN 1336 – 5606.
PADYŠÁKOVÁ H. 2008, Výchova k rodičovstvu. Bratislava : SZU, 2008. - 108 s. - ISBN
978-80-89352-22-7.
PADYŠÁKOVÁ H. 2009. Pôrod z pohľadu novorodenca. In: Zborník z medzinárodnej
konferencie „Pohledy na porod“. Zlín: Univerzita Tomáše Bati, 2009 ISBN 978-80-7318-8276.
ŠAJTEROVÁ, Z., MUSILOVÁ, E., ŽIAKOVÁ, E. 2011. Starostlivosť o pacientky po
gynekologických operáciách. In: Ošetrovateľský obzor, 1-2/2011. s.12-14 ročník VIII ISSN
1336-5606.
doc. PhDr. Adriana Repková, PhD.
Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií
Slovenská zdravotnícka univerzita
Limbova 12
833 03 Bratislava
[email protected]
128
Aspekt emočnej inteligencie v kontexte multikultúrneho ošetrovateľstva
Aspect of Emotional Intelligence in Multicultural Nursing
Ingrid Juhásová, Ľubica Ilievová
Abstrakt
Príspevok sa zameriava na inteligenčné a emocionálne aspekty v kontexte
multikulturálneho ošetrovateľstva. Ľudia existujú v odlišných sociálne – kultúrnych
podmienkach a v rôznych geografických lokalitách. Táto skutočnosť ovplyvňuje ich
správanie, prežívanie. Ošetrovateľstvo ako vedná disciplína musí túto skutočnosť registrovať
a zároveň zohľadňovať pri poskytovaní starostlivosti ľuďom rôznych kultúr, rás, národov.
Prostredníctvom analýzy informácií o emóciách a inteligencii sú v závere navrhnuté
odporúčania v kontexte multikultúrneho ošetrovateľstva.
Kľúčové slová: emócie - emočná inteligencia – pacient – multikulturalita – ošetrovateľstvo.
Abstract
The paper explores the intelligence and emotional aspects of multicultural nursing.
People live in different socio-cultural conditions and geographic localities. This influences
their behaviour and perception. Nursing as a developing science discipline must realize this
fact and take it into consideration when providing nurse care to people of different cultures,
races and nations. Through the analysis of information about emotions and intelligence, the
conclusion proposes certain recommendations in multicultural nursing.
Key words: emotions - emotional intelligence – patient – multiculturalism – nursing.
Úvod
V súčasnom svete je charakteristická vysoká miera stretávania sa ľudí rôznych kultúr,
rás, národov. Následkom toho rastie potencionálne riziko, že jedinec sa v prípade zdravotných
ťažkostí dostane do kontaktu so starostlivosťou poskytujúcou sa v cudzej krajine.
Emocionálna reakcia na hospitalizáciu, na neznáme prostredie sa vyskytne u každého jedinca
bez rozdielu veku, pohlavia, rasy, kultúry, národnosti. Avšak rozdiely v prejave emocionality
sú dané jedincom samým v závislosti od jeho inteligencie, kultúry prípadne rasy. Kultúrna
129
dimenzia je súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti ako aj ďalších oblastí zdravotníckych
služieb.
Pojem kultúra, jej vzťah k zdraviu, hodnotám a správaniu, a medzikultúrne
komunikačné zručnosti sú základné prvky pre zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti
pre rôzne populácie v Spojených štátoch a celom svete. Mnoho študentov ošetrovateľstva, a to
aj na postgraduálnej úrovni, má málo skúseností s pôsobením rôznych kultúr a zároveň ich
rôznym pohľadom na svet (Hunter, 2008, s. 361).
Každý jedinec od narodenia aktívne skúma
svet a kultúru, v ktorej sa narodil.
Informácie takto získané, na každom stupni osobného vývinu skladuje, často vo forme
výrokov, hypotéz, presvedčení alebo predsudkov. Bez ohľadu na to, ako ich nazývame, sú pre
človeka dôležité, pretože ich pomocou vníma svet (Ruisel, 2008, s. 5).
Jednotlivci si nielen osvojujú, ale aj prenášajú svoje kultúrne schémy na nasledujúce
generácie, ktoré ich však môžu adaptovať podľa svojich súčasných potrieb a hodnôt. Nie div,
že veľké sociálne skupiny sa odlišujú preto, že žijú v rozdielnych fyzikálnych a sociálnych
prostrediach a majú rôzne historické skúsenosti. Kultúry sa líšia nielen v spirituálnom
prežívaní svojich vzťahov k nadprirodzenému, ale aj v spôsobe riešenia bežných ľudských
problémov, vo významoch, ktoré pripisujú životu, vedeniu, usporiadaniu svojho sociálneho
života kvôli reprodukcii a vo vzájomnej výmene myšlienok (Ruisel, 2008, s. 29 In Brezina
2009).
City – emócie, pri súčasnej analýze bežnej komunikácie medzi ľuďmi, patria k veľmi
častým obsahom komunikácie ako individuálne zážitky. Emócie sú špecifické psychosomatické stavy a procesy, vznikajúce kognitívnym hodnotením vzrušujúcich podnetov, čo sa
prejavuje
nešpecifickými
zmenami
v rôznych
organizmových
úrovniach
psychicky
regulovaného správania (Kováč, 2010, s. 207).
V literatúre sa možno stretnúť s desiatkami kategorizácií emócií.
Emócie možno pokladať za významného vývojového činiteľa. Bez emócií by nebolo
spoločenskej súdržnosti, rodinného života, humanisticky orientovaných hodnôt (Kováč, 2010,
s. 210). V týchto súvislostiach sa koncom 90. rokov dostal do popredia záujmu nami vyššie
spomínaný koncept EI.
130
Emócie majú sociálnu a kultúrnu funkciu
(rodinný život, umenie, náboženstvo).
Psychologická funkcia emócií spočíva napr. v tom, že môžu viesť k lepšiemu uvedomovaniu
našich skutkov, sú osobitým druhom komunikácie, v procesoch utvárania osobnosti, jej
hodnotového systému, sú azda najúčinnejším činiteľom prosociálneho správania (Kováč,
2010, s. 218-219).
Inteligencia
je chápaná v rôznych súvislostiach, je množstvo koncepcií, ktoré
vysvetľujú jej podstatu. Rozšírené chápania aj na mimokognitívne oblasti priniesla teória
rozmanitých inteligencií amerického psychológa a hudobného pedagóga Howarda Gardnera.
Ním postulovaný repertoár inteligencií rozširujú ďalší autori – v súčasnej literatúre nájdeme
emočnú inteligenciu, morálnu inteligenciu, ba dokonca aj sexuálnu inteligenciu (Dočkal, 2008,
s. 121).
Emočná
inteligencia
(EI)
sa
objavuje
postupne,
po
období,
ktoré
bolo
charakterizované prísnym oddelením racionality a emócií, kedy emócie boli považované skôr
za negatívne a brániace logickému uvažovaniu. 60-roky roky 20. st. boli poznačené mnohými
protestmi proti vojne, spoločnosti, rodovým rozdielom (Molčanová, Baumgartner, 2008, s.
163).
Takmer všetky existujúce koncepty a nástroje merania EI pokrývajú aspoň štyri oblasti
vzťahujúce sa k emóciám. Napriek viac ako dvom desaťročiam výskumu EI však stále
neexistuje konsenzus s jej konceptualizáciou. V rámci teórií EI existujú dva rozdielne prúdy,
ktoré buď vymedzujú EI ako schopnosť alebo EI ako črtu (prípadne sa používa označenie
zmiešané modely (Baumgartner, Molčanová, Chylová, 2010, s. 186).
Psychológia sa vždy zaujímala o rozdiely medzi národmi; interkultúrne štúdie sa však týkali
predovšetkým spôsobu života, hodnôt postojov, morálky, stereotypov a predsudkov, etnickej
identity či používania jazyka. Kognitívni psychológovia čoraz častejšie venujú pozornosť
problematike vzťahu kognitívneho vývinu a kultúrnych pohľadov. „Kultúrne faktory
predpisujú, čo sa budeme učiť a v akom veku; v dôsledku toho rozdielne kultúrne prostredia
vedú k vývinu rozdielnych typov schopností“ (Dočkal, 2008, s. 124).
Z nášho pohľadu táto oblasť môže byť prínosná a aplikovateľná zároveň v kontexte s
multikulturálnym ošetrovateľstvom (OSE).
S pojmom multikulturálne OSE
súvisí aj pojem transkulturálne, sú to výrazy často
používané ako synonymá, ale niektorí autori rozlišujú ich významné špecifiká. Transkultúrne
131
ošetrovateľstvo je oblasť teórie a praxe orientovaná na porovnávanie kultúrnej starostlivosti,
významu viery, presvedčenia hodnôt a praktík jednotlivca alebo skupín rovnakých či
odlišných kultúr. Jeho cieľom je poskytovať kultúrne zhodnú a diferencovanú starostlivosť
zdravým alebo chorým osobám a pomáhať im zvládať nepriaznivé podmienky, chorobu či
umieranie kultúrne vhodným spôsobom (Žiaková, 2009, s. 169).
Dočkal (2008, s. 121) logicky predpokladá, že testami zisťovaná inteligencia súvisí
s kultúrou a socializáciou, teda tým, ako je kultúra odovzdaná nasledujúcim generáciám.
Intelektové výkony dieťaťa rastú s vekom. Inteligencia jednotlivca nie je vopred hotová
vlastnosť, ale je produktom vývinu. Cesty, ako sa kultúra v kognitívnom vývine
sprostredkúva, sú mnohoraké a vzájomne podmienené; nie je jednoduché ich výskumne
zachytiť.
Porovnanie testových výsledkov detí (vo veku 2,5-7) zo štyroch európskych
národov ukazuje, že aj blízke kultúry (patriace do euroamerického okruhu „industriálnej“
spoločnosti) ovplyvňujú kognitívny vývin
svojich príslušníkov rôzne. Odráža
v nerovnakých
národných
výkonoch
detí
z rôznych
skupín
v
rôznych
sa
typoch
testových/neverbálnych úloh. Tá istá úloha môže mať v inom prostredí aj iné správne riešenie,
než aké sa predpokladalo autorom testu. Kultúrne vplyvy na vývin schopností sa prejavujú aj
vo vnútri jednotlivých národných kultúr. Je známe, že rozvoj inteligencie podnecuje kvalitné
prostredie: deti vzdelanejších rodičov bývajú inteligentnejšie ako deti tých menej vzdelaných,
obyvatelia miest dosahujú vyššie IQ ako obyvatelia malých dedín, inteligencia koreluje so
sociálno-ekonomickým statusom testovaného či jeho rodiny (Dočkal, 2008, s. 124-138).
Údaje o súvislosti týchto faktorov a úrovňou schopností možno pokladať za ďalšiu ranu
presvedčeniu o „rasovej“ determinácii rozdielnych priemerných IQ medzi ľuďmi rôznej farby
pokožky. L. G. Humpreys zhromaždil množstvo údajov o testových výsledkoch Američanov
európskeho a afrického pôvodu; korelácie medzi výkonmi a „rasou“ dosiahli hodnotu r=0,17,
zato korelácie výkonov so socio-ekonomickým statusom až r=0.86 (Dočkal, 2008, s. 125 In
Berry et al., 2002).
Vývin inteligencie je sprostredkovaný kvalitou výchovného prostredia a nie etnickým
pôvodom, možno dokumentovať aj porovnaniami výkonov rómskych a nerómskych detí.
Kľúčovým pre výkon v teste nebol etnický pôvod dieťaťa, ale veľkosť obce, v ktorej
132
vyrastalo, a teda spôsob života , ktorý viedlo. Len Rómovia z malých dedín, kde žijú vo veľmi
primitívnych podmienkach na okraji obce, zaostávali za svojimi nerómskymi vrstovníkmi.
Rómske deti vyrastajúce v mestách integrovane s ostatnou slovenskou populáciou podávali
rovnaké výkony ako ostatní členovia súboru (Dočkal, 2008, s. 138).
V súvislosti s možnosťami edukácie v ošetrovateľstve môžeme sledovať rozdiely
medzi rasami (Nemcová, Hlinková et al. 2010, s. 132). Nemcová, Hlinková uvádza, že
mongoloidná a negroidná rasa stoja na protipóloch, kým europoidná rasa je v strede.
Neprikladá jej však taký veľký význam. Neexistuje dôkaz, že by faktory sociálneho prostredia
mali veľký vplyv na IQ okrem výnimočných prípadov. Biele a čierne deti vychovávané
v rovnakom prostredí majú IQ taký, ako sa očakáva na základe IQ ich biologických rodičov.
IQ adoptovaných detí v priemere koreluje s IQ biologických matiek, nakoľko otcovia sú
obyčajne neznámi. Tiež vyvracajú hypotézu, že zlé sociálne podmienky sú zodpovedné za
rozdiel medzi IQ bielou a čiernou rasou. Tvrdia, že ľudia si vytvárajú prostredie maximálne
kompatibilné s ich genotypom. To znamená, že pri vytváraní edukačných plánov sa nemôžeme
spoliehať na to z akého prostredia jednotlivec pochádza, ale jeho ochotu a motiváciu k učeniu
a zmene postojov musíme zistiť pri posudzovaní (2010, s. 132 In Rushton,1997, s. 5).
Pri komparácií predchádzajúcich výskumných zistení sú rozdielne závery, jeden z nich
je, že faktory sociálneho prostredia nemajú veľký vplyv na IQ a naopak, vývin inteligencie je
sprostredkúvaný kvalitou výchovného prostredia.
Aj keď bežne sa k emóciám dávajú do protikladu kognície (racionalita vs.
emocionalita), celý rad psychologických výskumov dokazuje opak, ich úzku prepojenosť.
Emócie sú zdrojom rýchleho spracovávania informácií, že kongruencia nálad s emóciami
funguje ako organizačná kategória pamäti, že negatívne emócie spôsobujú pokles schopnosti
odkloniť pozornosť k novému ohnisku, že aktuálny záujem výrazne ovplyvňuje sociálnomotivačný potenciál atď. (Kováč, 2010, s. 211-112).
Emočná inteligencia je osobnostný rozmer, ktorý možno pestovať, je možné s ním
pracovať za účelom zvýšenia jeho kvality (Ilievová, Lajdová, Jakubeková, 2010, s. 18).
Interkultúrne odlišnosti vo vyjadrovaní emócií sú dokázané. Porovnáva sa, akými
spôsobmi príslušníci rôznych etník a národov môžu komunikovať svoje emočné stavy,
v závislosti na tom, čo im umožňuje ich typ jazyka, a určujú kultúrne dané komunikačné
normy v danej spoločnosti. Napr. sa dokazuje, že v ruštine a poľštine existujú slová a frázy
133
s vysoko emocionálnym nábojom, ktoré nemajú ekvivalenty v angličtine. Tak ruské slová
“nadryv“ (duševná rozpoltenosť) alebo „toska“ (clivota) sa nedajú priamo preložiť do
angličtiny, pretože „rodený hovoriaci anglickým jazykom nepoznajú tieto pocity, anglosaská
kultúra nemá pre tento psychický stav odpovedajúce výrazy“. Niektorí autori dávajú tieto
odlišnosti do súvislosti s národným charakterom („ruská duša“) alebo s klimatickými
podmienkami (melanchólia obyvateľov Škandinávie) (Průcha, 2010b, s. 145-146).
S týmto súvisia interkultúrne odlišnosti vo vyjadrovaní zdvorilosti a v celkovom
zdvorilostnom správaní. Dokazuje sa, že jednotlivé národy a etniká majú rozdielne spôsoby.
V niektorých spoločnostiach je vyjadrovanie zdvorilosti pomerne strohé a jednoduché, v iných
spoločnostiach predstavuje celý systém rituálov sprevádzajúcich ospravedlnenia, prosby,
poďakovania, pochybnosti, nesúhlas a pod. Príkladom zdvorilostnej strohosti sú Fíni,
v ktorých komunikácii je vyjadrovanie prosieb a vďaky pomerne jednoduché, bez rituálnych
komplimentov. Na rozdiel od gréckej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje dosť formálny systém
rituálov pri ďakovaní. To súvisí s formálnosťou oslovovania v prostredí v školy: vo Fínsku sa
používa veľmi neformálne oslovovanie ako žiaka, či študenta učiteľom a naopak. Na
stredných a vysokých školách je obvyklé, že študenti oslovujú učiteľa krstným menom
a tykajú mu, resp. nepoužívajú akademické tituly – čo je úplne neprípustné v českých
a mnohých iných spoločnostiach (Průcha, 2010a, s. 146).
Kováč (2010, s. 220) konštatuje, že prapôvodnou, a teda aj najuniverzálnejšou emóciu
je bolesť.
Průcha (2010a, s. 165-166) potvrdzuje na základe klinických skúseností, že reagovanie
na bolesť je odlišné v prejave komunikačného správania pacientov – cudzincov, nielen
u dospelých, ale aj u detí. Zatiaľ čo deti z ruského prostredia reagujú obvykle ticho, stoicky
a zdržanlivo, deti anglosaského prostredia sa častejšie a hlasnejšie dožadujú úľavy od bolesti.
Značné rozdiely sú v komunikačnom správaní u dospelých z rôznych kultúr (Tab. 1).
134
Tabuľka 1 Komunikačné správanie pacientov rôznych kultúr (Průcha, 2010a, s. 165)
Národná kultúra
Komunikačné správanie pri bolesti
Vietnamci
Pri prežívaní bolesti ostávajú kľudní, dokonca sa môžu usmievať. (Ako
je známe, úsmev vo vietnamskej kultúre nevyjadruje len emócie radosti,
ale tiež verbálne nevyjadrené rozpaky či odmietanie.)
Prežívanie bolesti je vyjadrované intenzívne verbálne i neverbálne
Araby
a veľmi emotívne, obzvlášť v prítomnosti rodiny.
Španieli
Znášajú bolesť veľmi zle, s množstvom verbálnych prejavov. Požadujú
medicínske odstránenie bolesti.
Nemci
Bolesť je tolerovaná, pokiaľ je súčasťou liečebného procesu
Fíni
Sú ochotní hovoriť o bolesti, ktorú prežívajú, ale neprejavujú ju
navonok.
Češi
Podobne ako Slováci, Poliaci, Maďari sú zvyknutí hodnotiť intenzitu
bolesti navonok.
Cieľom štúdie emocionálnej reakcie u detí na hospitalizáciu v Kórei bolo, overiť
psychometrické vlastnosti emočných reakcií Instrument-kórejskej (ERI-K). Vzorka 170
hospitalizovaných kórejských detí malo popísať, ako sa cítil, alebo v priebehu hospitalizácie, a
to prostredníctvom ERI-K a tvárovej afektívnej škály. Prekvapivo, deti uviedli nižšiu úroveň
negatívnych emócií a fyzické nepohodlie a strednú úroveň pozitívnych emócií (happy, good).
Vnútorná konzistencia nástroja merania, 14-položiek vykazuje reliabilitu 0.88, čo je vysoká
spoľahlivosť. Validita nástroja merania dosahuje celkovú koreláciu v rozmedzí 0,42 a 0,65.
Exploračná faktorová analýza identifikovala dva faktory, ktoré vysvetľuje 54% rozptylu (JinNie Kim et al. 2011, s. 31).
Výsledky inej štúdie zameranej na jazykovú vybavenosť detí v kontexte s hodnotením
ich emocionálneho stavu sú také, že väčšina detí má skúsenosti s emočný stresom pri
hospitalizácii. Avšak, autori konštatujú, že existujúce nástroje na hodnotenie emocionálneho
stavu hospitalizovaných detí, majú svoje obmedzenia v súvislosti s jazykovým vyjadrením.
Ako riešenie vidia určenie jazyka/výrazov, pretože kórejské a americko - kórejske deti
používajú na opis emócií rozdielne slová, ktoré môžu súvisieť s chorobou a ich
hospitalizáciou. Pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti odporúčajú, aby boli opatrní pri
135
priamom preklade, pretože kultúrne nuansy môžu sprostredkovať rôzne významy v inom
jazyku. V rámci prípravy na zvýšené množstvo detí
menšín v Spojených štátoch, by
poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali chápať kultúrny pohľad týkajúci detského
zdravia, choroby a poskytovať jazykovo a kultúrne zodpovedajúcu starostlivosť (Park, Foster,
Cheng, 2009).
Podobne skúsenosti s vyjadrovaním emócií vplyvom kultúry má aj James D. A. Parker
et al. (2005, s. 215), ktorý odporúča venovať osobitnú starostlivosť pri používaní nástrojov EI
v rôznych kultúrach. Štúdia skúmala sebahodnotenie mládeže meraním EI (EQ-i: YV) vo
vzorke 384 mladých ľudí z niekoľkých domorodých vidieckych oblastí v Kanade (priemerný
vek = 12,5 rokov). Táto vzorka bol vyrovnaná (podľa veku a pohlavia) s druhou vzorkouvidieckej kanadskej non-domorodej mládeže (N = 384). Štvor-faktorový model pre meranie
(interpersonálne, intrapersonálne schopnosti, prispôsobivosť a schopnosť zvládania stresu),
bol testovaný pomocou faktorovej analýzy. U domorodých respondentov sa zistilo, že majú
významne nižšie skóre v interpersonálnych schopnostiach, prispôsobivosti a vo zvládaní stresu
v porovnaní s non-domorodými deťmi. Tieto výsledky sú v kontexte EI jedným z faktorov
vyvolávajúcich celý rad zdravotných problémov u detí a dospievajúcich (James D.A. Parker et
al. 2005, s. 215-227).
Štúdia americko-africkej staršej populácie, upozorňuje na existenciu naliehavej potreby
pripraviť sestry pre poskytovanie kultúrno-kompetentnej starostlivosti. Cieľom tejto štúdie
bolo zvýšenie vedomostí a informácií dostupných o kultúrnom dedičstvo, prostredníctvom
pohľadu na svet, a životných skúsenosti staršieho Američana-Afričana. Boli vykonané
pohovory s africkými staršími Američanmi žijúcimi v stredne veľkých mestách
severovýchodu. Údaje boli analyzované pomocou Spiegelberg je to fenomenologické metóda.
Objavili sa témy ako: (a) nikto sa ma nespýtal pred, (b) príbehy diskriminácie, (c) coping a
diskriminácia, (d) bolesť s diskriminácie, a (e) vlastné postrehy. Sestry, pomocou týchto
spomienok, môžu získať pohľad na kultúrne dedičstvo, pohľad na svet, a ich životné
skúsenosti. Následne sa môže zlepšiť ich schopnosť poskytovať kultúrno-kompetentnú
starostlivosť o túto populáciu (Shellman, 2004, s. 308).
136
Záver
Oblasť ošetrovateľskej starostlivosti, je oblasťou praxe v ktorej sa zákonite integrujú
poznatky z psychológie, interkultúrnej psychológie. Ide o rešpektovanie rôznych špecifík
v hodnotách, v poznávaní jedinca, jeho emocionality a pod. Tieto záležitosti sú závislé na
etnických rasových, náboženských charakteristikách jednotlivých spoločností.
Cieľom nášho príspevku bolo priblížiť a analyzovať aspekt inteligencie a emócií
v kontexte multikultúrneho OSE. Zohľadnenie nami predložených zistení, môže pomôcť
sestrám porozumieť správaniu pacientov rôznych vekových kategórii a rôznych kultúr, na
základe toho môže skvalitniť starostlivosť im poskytovanú. V systéme našej zdravotnej
starostlivosti je tejto problematike venovaná minimálna pozornosť.
Odporúčame integrovať poznatky z psychológie vo väčšej miere ako doposiaľ,
aplikovať ich aj do oblasti multikulturálneho OSE, podobne ako poznatky z iných vedných
odborov napr. pedagogiky (v súčasnosti sa realizuje edukačný proces).
Realizovať v ošetrovateľstve výskumné štúdie zamerané na prejavy emócií pacientov/klientov
rôznych kultúr, národov, etník a rôznych vekových kategórií.
Vytvárať u sestier efektívnymi metódami a prostriedkami kultúrnu senzitivitu, napr.
prostredníctvom ich celoživotného vzdelávania, ale taktiež v rámci pregraduálneho
vzdelávania študentov ošetrovateľstva, vytvárať ucelený systém poznatkov o nami riešenej
problematike.
BAUMGARTNER, F. – MOLČANOVÁ, Z. – CHYLOVÁ, M. 2010. Emočná inteligencia vo
vzťahu ku copingu. In Kognitívny portrét človeka. Eds. I. Ruisel, A. Prokopčáková. Bratislava
: ÚEPsSAV. 2010. 186-204 s. ISBN 978-80-88910-29-9.
DOČKAL, V. 2010. Kultúrna a sociálna podmienenosť kognitívneho vývinu v predškolskom
veku. In Kognitívny portrét človeka. Eds. I. Ruisel, A. Prokopčáková. Bratislava : EPsSAV.
2010. 120-137 s. ISBN 978-80-88910-29-9.
HUNTER, J. L. 2008. Applying Constructivism to Nursing Education in Cultural Competence
: A Course That Bears Repeating. J Transcult Nurs 2008 19: 354.
JIN-NIE KIM et al. 2011. Psychometric Assessment of the Emotional Reactions InstrumentKorean (ERI-K) to Measure Korean Children’s Emotional Reaction to Hospitalization. J
Transcult Nurs, January 2011; vol. 22, 1: pp. 31-39.
137
ILIEVOVÁ, Ľ. – LAJDOVÁ, A. – JAKUBEKOVÁ, J. 2010. Qualifications for exercising the
profession of nurse. In Assistin g professions in the context of university education/1. Ed. M.
Ryska. 1. vyd. Prague : Otto printing Office. 2010. 11-21 s. ISBN 978-80-254-8014-4.
KOVÁČ, D. 2010. Emócie v kogníciách: Zobudíme šípkovú Ruženku? In Kognitívny portrét
človeka. Eds. I. Ruisel, A. Prokopčáková. Bratislava : ÚEPsSAV. 2010. 205-235 s. ISBN
978-80-88910-29-9.
MOLČANOVÁ, Z. – BAUMGARTNER, F. 2008. Emočná inteligencia – teória, metodológia,
možnosti výskumu. In Myslenie-osobnosť-múdrosť. Ed. I. Ruisel et al. Bratislava : ÚEPsSAV,
Slovak Academic Press. 2008. 163-188 s. ISBN 978-80-88910-25-1.
NEMCOVÁ, J. – HLINKOVÁ, E. et al. 2010. Moderná edukácia v ošetrovateľstve. Martin :
Osveta. 2010. 260 s. ISBN 978-80-8063-321-9.
JAMES D.A. PARKER et al. 2005. Generalizability of the emotional intelligence construct:
A cross-cultural study of North American aboriginal youth
Differences. 2005. Vol. 39, Issue 1: pp. 215-227.
.
Personality and Individual
PARK, J.-H. – FOSTER, R. – CHENG, S. 2009. Language Used by Korean and Korean
American Children to Describe Emotional Reactions to Illness and Hospitalization. J Transcult
Nurs, 2009; vol. 20, 2: pp. 176-186.
PRŮCHA, J. 2010 a. Interkulturní komunikace. Praha : Grada. 2010. 200 s. ISBN 978-80-2473069-1.
PRŮCHA, J. 2010 b. Interkulturní psychologie. 3. vyd., Praha : Portál. 2010. 220 s. ISBN
978-80-7367-709-1.
RUISEL, I. 2000. Základy psychologie osobnosti. 1. vyd. Praha : Portál. 2000. 183 s. ISBN
80- 7178-425-7.
RUISEL, I. 2008. Historické prístupy k poznávaniu. In Myslenie-osobnosť-múdrosť. Ed. I.
Ruisel et al. Bratislava : ÚEPsSAV, Slovak Academic Press. 2008. 8-30 s. ISBN 978-8088910-25-1.
SHELLMAN, J. 2004. “Nobody Ever Asked Me Before”: Understanding Life Experiences of
African American Elders. J Transcult Nurs, 2004; vol. 15, 4: pp. 308-316.
ŽIAKOVÁ, K. et al. 2008. Ošetrovateľský slovník. Martin : Osveta. 2008. 218 s. ISBN 97880-8063-315-8.
138
PhDr. Ingrid Juhásová, doc. PhDr. Ľubica Ilievová, PhD.
Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave
Trnavská univerzita
918 43 Trnava, Slovenská republika
139
Multikultúra na Zemplíne
Multiculture in Zemplín
1
Darina Wiczmándyová, 2Ľubomíra Tkáčová, 3Anna Murgová
FZaSP TU Katedra ošetrovateľstva Michalovce
Abstrakt
Európa je oblasťou migrácie obyvateľstva. Spoločne s rozširovaním Európskej únie sa
stáva zónou s multikultúrnym spôsobom života. Ošetrovateľstvo môže byť významným
zdrojom pomoci ľuďom všetkých kultúr a v súlade s kultúrou jednotlivca. Multikultúrna
spoločnosť znamená spoločnosť zloženú z viacerých kultúr. Slovensko sa stalo východnou
hranicou Európy ako politického priestoru, a tým sa stalo aj akousi bránou, cez ktorú
prechádza množstvo príslušníkov rôznych kultúr. Preto sa v tomto príspevku chceme zamerať
na región Zemplín. Žije tu mnoho kultúr, národností, čo súvisí aj s tým, že je ohraničený
maďarskými a ukrajinskými hranicami. V posledných desaťročiach sa tu usadili aj aziati a sú
prijímaní spoločnosťou celkom pozitívne. V tomto regióne žijú aj početné komunity Rómov.
Aktuálnou požiadavkou súčasnej praxe ošetrovateľstva je kvalitné uspokojovanie potrieb
klientov aj iného etnika či kultúry. Sestry sú častejšie a intenzívnejšie konfrontované
s požiadavkou poznať a pochopiť ich aspekty chápania zdravia, choroby, postupov
podporujúcich upevnenie zdravia.
Kľúčové slová: Kultúra – Multikultúra - Ošetrovateľská starostlivosť - Zemplín.
Abstract
Europe is the area of the population migration. Together with the enlargement of the
European Union, Europe becomes a zone with a multicultural way of life. Nursing can be a
significant source of assistance to people of all cultures and in accordance with the culture
of the individual. Multicultural society means a society composed of many cultures. Slovakia
became the eastern boundary of Europe as a political space, and so it became a kind of a
gateway for many members of different cultures to go through. Therefore, in this
article, we focus on the region Zemplín. Many cultures and nationalities live in this
region, which is related to the fact that it is bounded by the Hungarian and
Ukrainian borders. In recent decades, the Asians settled here and are accepted by society
quite positively. Numerous communities of Roma people live in this region, too. The actual
requirement of the current nursing practice is quality of satisfying the needs of clients of
another ethnicity or culture. Nurses are often and more intensively confronted
with a stronger requirement to know and understand their aspects of understanding health,
illness and health strengthen practices. These trends are reflected in practice as transcultural
nursing care.
Keywords: Culture – Multiculture - Nursing care - Zemplín.
140
Multikultúrna spoločnosť znamená spoločnosť zloženú z viacerých kultúr. Kultúra je
komplexný celok, ktorý zahŕňa poznatky, vieru, umenie, morálne zásady, schopnosti a návyky
vlastné ľuďom ako členom určitej spoločnosti. Ide o súhrn materiálnych a duchovných hodnôt
tvorených v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti. Pri charakterizovaní a opisovaní kultúry sa
väčšinou vychádza zo spôsobu života a vnímania sveta nositeľov príslušnej kultúry
(Farkašová,2005). Multikulturalita vyžaduje transkultúrne chápanie spoločnosti, skupín
a jednotlivcov, čo znamená prienik jednotlivými kultúrami. Profesionálna činnosť, ktorá je
zameraná na starostlivosť, pomoc, ochranu a podporu jedincov a skupín s rôznou kultúrou,
predpokladá spoznávanie problémov vzťahujúcich sa k multikulturalite. Ošetrovateľstvo má
špecifické postavenie v multikultúrnej starostlivosti. Transkulturálne ošetrovateľstvo je
teoretický a praktický odbor zameraný na podobnosti a rozdielnosti v starostlivosti o pacientov
z rôznych kultúr s ich súborom hodnôt, životných zvyklosti a presvedčení. Cieľom je
poskytovať účelnú, zmysluplnú a efektívnu starostlivosť tak, aby bola v súlade s ich
kultúrnymi
hodnotami
a situačným
kontextom
danej
krajiny
a majoritnej
kultúry.
Poskytovanie transkulturálnej ošetrovateľskej starostlivosti predpokladá poznanie špecifík
tradičného systému vzhľadom na sociálne, kultúrne hodnoty a normy príslušníkov odlišných
kultúr. Aktuálnou požiadavkou súčasnej praxe ošetrovateľstva je kvalitné uspokojovanie
potrieb klientov aj iného etnika či kultúry (Líšková, 2006). Sestry sú častejšie a intenzívnejšie
konfrontované s požiadavkou poznať a pochopiť ich aspekty chápania zdravia, choroby,
postupov podporujúcich upevnenie zdravia. Tieto tendencie sa premietajú do praxe ako
transkultúrna ošetrovateľská starostlivosť. Pri hodnotení pacientovej kultúry musí brať sestra
do úvahy jeho názory, hodnoty a praktiky súvisiace so zdravím a so zdravotníckou
starostlivosťou. Sestry musia poznať svoje vlastné kultúrne hodnoty, presvedčenia a zvyklosti,
aby mohli poskytnúť pacientovi čo najlepšiu ošetrovateľskú starostlivosť (Farkášová,2005).
Zásady interakcie sestry voči pacientom z rozličných kultúrnych a etnických skupín:
 rešpektovať jedinca a jeho osobné názory, postoje ako aj etnické a kultúrne praktiky;
 pokúsiť sa získať čo najviac informácií o hlavných etnických či kultúrnych skupinách;
 zamyslieť sa nad svojou komunikáciou;
 uvedomiť si rozdielnosti v spôsoboch komunikácie pacientov;
 uvedomiť si vlastné predsudky a prijaté stereotypy;
141
 porovnať názory pacienta s vlastnými názormi;
 podporovať pacientove návyky a zaradiť ich do ošetrovateľskej praxe;
 nikdy nerobiť niečo čo je pre pacienta neprijateľné;
 farba kože pacienta neurčuje vždy jeho príslušnosť k určitej kultúre;
 spoznať aké ma pacient názory na zdravie, chorobu, smútok;
 počítať s jazykovou a kultúrnou bariérou (Leiningerová, 1994).
Akceptovanie a zakomponovanie multikulturálneho aspektu vo vzťahu k zdraviu
a poskytovaniu profesionálnej starostlivosti poskytuje priestor pre zvýšenie kvality
uspokojovania potrieb determinovaných kultúrnym a etnickým kontextom v zdraví a chorobe.
V dnešnej dobe sa sestry pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v nemocnici, aj
v komunite stretávajú s pacientmi rozdielnej kultúry. Poradie priorít býva rôzne u osôb
pochádzajúcich zo západných a z východných kultúr. S kultúrou národa, komunity súvisí aj
komunikácia. Tón hlasu a signály reči tela sú veľmi dôležité. Vo všetkých kultúrach prejavujú
ľudia rovnako prekvapenie, všade sa ľudia objímajú, prejavujú zármutok, žiaľ. Sestry, ktoré
prichádzajú do kontaktu s Vietnamcami by mali poznať pár odlišnosti od iných kultúr: úsmev
má u nich viacero významov, nejde len o prejav humoru či radosti. Úsmev je aj
ospravedlnením, že nám dobré nerozumejú. Dotyk je výsadou rodičov k deťom, inak je
výrazom prílišnej sebadôvery (Kozierová, Erbová, Olivieriová, 2004).
Transkultúrne chápanie kompetencií v ošetrovateľstve predpokladá poznať a pochopiť
odlišnú kultúru a neštandardné podmienky, posilňovať interakcie medzi sestrami a jedincami
s odlišnou kultúrou, ktorá vyžaduje vzájomné pochopenie, poznávanie, akceptovanie,
spoluprácu,
ochotu
vymieňať
si
názory,
myšlienky,
návrhy
a možnosti
riešení
(Farkašová,2005).
V našej spoločnosti multikulturalitu spôsobuje súčasná migrácia osôb z oblasti s inou
kultúrou, prípadne náboženstvom. Slovensko sa stalo východnou hranicou Európy ako
politického priestoru, a tým sa stalo aj akousi bránou, cez ktorú
prechádza množstvo
príslušníkov rôznych kultúr. Preto sme sa rozhodli v tomto príspevku zamerať na región
Zemplín. Žije tu mnoho kultúr, národností, čo súvisí aj s tým, že je ohraničený maďarskými
a ukrajinskými hranicami. V posledných desaťročiach sa tu usadili aj aziati a sú prijímaní
spoločnosťou celkom pozitívne. V tomto regióne žijú aj početné komunity Rómov.
V niektorých obciach a mestách tohto regiónu sa vyskytujú zmiešané manželstvá kde dokážu
142
žiť spolu Róm s Nerómkou a naopak. Je to krásny príklad multikultúrneho porozumenia
a snáď aj ten najvyšší prejav tolerancie menšín a ich humánneho vzťahu. Príkladom sú mestá
Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec a obce medzi nimi. Horším obrazom vzájomného
multikultúrneho spolunažívania v Zemplínskom regióne je taký prejav kde síce dokážu
v jednej obci žiť rôzne skupiny obyvateľov, ale iba v škole, v krčme, v obchode, ale nedokážu
si predstaviť aby sa takzvane ,,miešala“ krv. V týchto obciach je nepredstaviteľné aby sa
napríklad Róm oženil s Nerómkou. Príkladom takéhoto správania sú obce Stretava, Palín,
Senné. V spolunažívaní sú najhoršie tie časti regiónu, v ktorých vládne vzájomná
neznášanlivosť a intolerancia. Sú to obce, kde ľudia nielenže nedokážu zdieľať spoločné
priestory, ako sú obchody, školy, ale dokonca sa nechcú ani poznať. Ten spôsob existencie je
veľmi nebezpečný pre spoločnosť a do budúcnosti neprinesie nič pozitívneho. Naopak takýto
model spolunažívania plodí iba nenávisť a nepokoje kvôli inakosti a intolerancii voči
odlišným kultúram. Príkladom sú obce Pavlovce nad Uhom, Nacina Ves, Michalovce
v kontraste s ulicou Mlynskou (Wiczmándyová,2003).
V rómskej komunite je veľká variabilita v spôsobe života, hodnotovej orientácii,
tradíciách a zvyklostiach, ktoré sú v značnej miere podmienené aj príslušnosťou k sociálnej
vrstve. Rómovia si uchovali niektoré veľmi pozitívne hodnoty typické pre ich kultúru:
 postavenie a rola rodiny – rodina je u Rómov dôležitá jednotka, ktorá zabezpečuje
reprodukciu, výchovu a ochranu jedinca;
 sociálna solidarita – spája členov rodiny (starnúci ľudia sú opatrovaní, chorý nezostáva
sám);
 funkcie muža a ženy sa v rodine dopĺňajú – žena má relatívne nezávisle postavenie,
zabezpečuje pre rodinu každodenné potreby, muž je hlavou rodiny;
 rodiny bývajú početné a viacgeneračné – výchova detí je kolektívna, zabezpečuje ju
celá rodina.
Vo všeobecnosti je známe, že prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti je horší ako
u ostatného obyvateľstva. Je to podmienené nielen rôznymi prejavmi rasizmu pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, ale aj horšou vzdelanostnou úrovňou rómskeho obyvateľstva, ktorá
negatívne ovplyvňuje jej vnímanie zdravia a zdravotnej starostlivosti ako takej. Nemalou
mierou sa pod zlý zdravotný stav rómskej populácie podpisujú aj zlé stravovacie návyky
rómskej komunity. Sčasti je to výsledok tradičného prístupu k životu, vo veľkej miere však aj
143
výsledok zlých sociálno-ekonomických podmienok. Tradičná rómska kuchyňa je z hľadiska
racionálnej výživy absolútne nezdravá. V lokalitách, kde prevažuje rómske obyvateľstvo,
narastá počet infekčných ochorení, predovšetkým infekčnej hepatitídy typu A, dyzentérie,
svrabu a vši. Periodicky sa vyskytujú aj invazívne meningokokové infekcie. Vyšší ako
u majoritného obyvateľstva je v rómskej populácií aj výskyt TBC a ochorení dýchacích ciest.
Rizikové faktory životného štýlu ženy sa takisto podieľajú na zhoršenom zdravotnom stave.
Vplyv fajčenia, konzumácie alkoholu, odpočinok, pohybová aktivita, zamestnanie sexuálny
život, antikoncepcia a plánovanie rodičovstva. Veľký význam má zdravotné uvedomenie,
ktoré ovplyvňuje prítomnosť uvedených faktorov, ako aj možnosti ich ovplyvnenia. S ním
úzko súvisí aj dôvera a ochota dodržiavať rady a inštrukcie odborníkov. V tomto smere je
dôležité klásť dôraz na otázky súvisiace s materstvom, výchovou detí a životom rodiny, tiež
prevenciou prenosných pohlavných ochorení. Chorobnosť rómskej komunity v segregovaných
komunitách ovplyvňujú okrem už uvedených faktorov aj katastrofálne podmienky bývania.
Vysoko rizikový je život v rómskych osadách, kde sú obydlia preplnené, chýba zdravotne
nezávadná pitná voda, nie je vybudovaná kanalizácia alebo žumpy a hromadí sa tuhý odpad
ktorý podlieha rýchlemu rozpadu.
Rómsky problém je problém mnohonárodný a národný. Riešenie tohto zložitého
problému nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách si vyžaduje veľa malých
a dlhodobých krokov, spojených s realizáciou a úprimnou snahou odstraňovať to, čo je
negatívne a vyzdvihovať to čo je pozitívne. Je potrebné priznať, že Róm je človek iný svojím
pohľadom na svet, s vlastnými kultúrnymi, spoločenskými, rodovými a rodinnými väzbami,
má špecifickú morálku a filozofiu života. Nútené prispôsobovanie, prevýchova na spôsob
,,väčšiny“ mu skôr škodí ako prospieva, preto sa ani nedarí. Funkčná a prijateľná je forma
spolužitia pre obidve strany, ktorá bude podporovať všetko pozitívne z rómskej kultúry
a pomáhať tak jej rozvoju. Riešenie zlého zdravotného stavu Rómov je zložité a vyžaduje si
spoluprácu všetkých zdravotníckych i nezdravotníckych pracovníkov (Farkašová,2005).
Medzi možné prostriedky zlepšenia zdravotného stavu patria:
 motivácia a vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v rómskej otázke;
 zdravotno-výchovné aktivity;
 realizácia výskumu zdravotného stavu obyvateľov rómskych osád;
144
 práca rómskych asistentov detského lekára pri poskytovaní starostlivosti o matky, deti
v teréne;
 ovplyvnenie rizikových faktorov prostredia;
 preventívne lekárske prehliadky.
Na záver by sa dalo povedať, že keď sa ocitneme v cudzom prostredí, sme vnímavejší
k rade podnetov, ktoré v nám známom kultúrnom a sociálnom prostredí nevnímame ako niečo
iného, mimoriadneho. Umenie efektívnej komunikácie nespočíva len v tom, že sa dokážeme
dobre vyjadriť, ale je nutné vedieť ľudí počúvať a priviesť ich k tomu, aby sa rozhovorili.
Všade na svete sú ľudia, ktorí si myslia, že iba ich kultúrne normy a obyčaje sú správne
a pravdivé. Zvyky, hodnoty a normy jednej kultúry by nemali byť hodnotené podľa inej
kultúry (Wiczmándyová,2003).
,, Ak sestry pochopia a uplatnia etické princípy vo všetkých oblastiach multikultúrnej
starostlivosti dosiahne sa jeden z najväčších humánnych cieľov ošetrovateľstva“.
M. Leiningerová
FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2005. Ošetrovateľstvo - teória. Martin: Osveta, 2005. 215s. ISBN
80-8063-182-4.
KOZIEROVÁ, B. - ERBOVÁ, G. – OLIVIERIOVÁ, R. 2004. Ošetrovateľstvo 1. Martin:
Osveta, 2004. 1474s. ISBN 80-217-0528-0.
LEININGER,M. 1994. Transcultur nursing Edukacion. A Worldwide Imperatíive. Nursing
and Healt Care. 1994.
LÍŠKOVÁ, M. a kol. 2006. Základy multikultúrneho ošetrovateľstva. Martin: Osveta, 2006.
70s. ISBN 80-8063-216-2.
WICZMÁNDYOVÁ, D. 2003. Komunitné ošetrovateľstvo zamerané na rómsku populáciu:
dizertačná práca. Trnava: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU, 2003.
145
Kontaktné adresy na autorov:
doc. PhDr. Darina Wiczmándyová, PhD.
TU FZaSP Michalovce
Námestie osloboditeľov 82
07101 Michalovce
Email: [email protected]
Mgr. Ľubomíra Tkáčová
TU FZaSP Michalovce
07101 Michalovce
Email: lubomira.tkacova@ truni.sk
Mgr. Anna Murgová
TU FZaSP Michalovce
07101 Michalovce
Email: anna.murgova@ truni.sk
146
Sociálna interakcia sestra – pacient v minoritných skupinách
Social Nurse - Patient Interaction within Minority Groups
Monika Labudová, Silvia Puteková
Trnavská Univerzita v Trnave, FZaSP, Katedra ošetrovateľstva
Abstrakt
Multikultúrnosť vo vzťahu k zdraviu je ohniskom záujmu spoločnosti, zdravotníckeho
systému a zdravotníckych pracovníkov. Transkultúrne ošetrovateľstvo predpokladá poznať
a pochopiť odlišnú kultúru a neštandardné podmienky, posilňovať interakcie medzi sestrami
a jedincami s odlišnou kultúrou, ktorá vyžaduje vzájomné pochopenie, poznávanie,
akceptovanie, spoluprácu, ochotu vymieňať si názory, myšlienky, návrhy a možnosti riešení.
Prednáškou sa snažíme poukázať na interpersonálne vzťahy medzi sestrami a pacientmi
z minoritných skupín, ktorých výsledkom by mala byť úspešná vzájomná komunikácia,
interakcia a percepcia. Upozorníme na pozitívne a negatívne stránky alternatívnych kultúr a na
ich význam pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Prejavmi vonkajšej interakcie je
správanie a konanie, ktoré hodnotí sestra u pacienta, ako aj pacient u sestry. Správanie človeka
môže viesť k zmene jeho hodnotových postojov, ak sa dostáva do kontaktu s inou kultúrou,
preto vyberieme a budeme charakterizovať tie alternatívne kultúry a marginálne skupiny, ktoré
svojou činnosťou ovplyvnili a aj naďalej ovplyvňujú zmýšľanie a správanie ľudí vo svete
i u nás. Zameriame sa na podobnosti a rozdiely v sociálnej interakcii a starostlivosti o rôzne
kultúry s ich súborom hodnôt, životných skúseností a presvedčení, a to s cieľom poskytovať
vhodnú, účinnú a individualizovanú podporu v zdraví i v chorobe.
Kľúčové slová: transkultúrne ošetrovateľstvo - sociálna interakcia – komunikácia – percepcia
- minoritné skupiny.
Abstract
Multi-cultural issues in relation to health-care are the main focus of the society, healthcare system and health-care staff. Knowing and understanding of different cultures and nonstandard conditions, as well as strenghtening of interactions between nurses and individuals
coming from different cultures, is the basic prerequisite of transcultural nursing. All this
demands mutual understanding, acceptance, cooperation, and willingness to interchange
opinions, ideas, proposals and feasible solutions.
The speech is aimed to show the interpersonal relations between nursing staff and patients
from minority groups which should lead to a successful mutual communication, interaction
and perception. We want to draw attention to pros and cons of alternative cultures and their
importance in the process of administration of nursing care. Behaviour and actions, evaluated
by a nurse as well as by a patient, are expressions of outer communication. Behaviour of an
individual may lead to the change of a person´s attitude towards values, if confronted with
a different culture, therefore we are going to select and characterize those alternative cultures
and marginal groups which have been influencing the way of thinking and behaviour of people
147
worldwide. We are going to focus on the similarities and differences in social interaction and
care as for different cultures with their complex of values, life experiences and beliefs, with
the aim of offering an appropriate, effective and respective support in health and disease.
Key words: transcultural nursing - social interaction – communication – perception – minority
– groups.
Úvod
Každý z nás je unikátny jedinec. Kultúrne hodnoty, ktoré v sebe nosíme, vyjadrujeme
našimi vzormi správania sa, spôsobom komunikácie, ako sa obliekame, zdravíme, stolujeme,
ako sa staráme o svoje zdravie, ako reagujeme na ochorenie. Z kultúry sme zdedili aj to, ako
predchádzame chorobám, ako a čím sa snažíme liečiť predtým, než navštívime lekára, akými
slovami mu opisujeme subjektívne obtiaže pri ochorení. Sú však situácie, keď sa človek ocitne
uprostred inej kultúry, mimo svojho tradičného prostredia. Líši sa nielen svojim vonkajším
vzhľadom a vnútornou predispozíciou, ale aj svojim presvedčením, tradíciou, kultúrou,
náboženstvom. Pokiaľ človek ochorie, nesie si svoje tradičné hodnoty aj do zdravotníckeho
prostredia a naďalej sa správa tak, ako ho to naučili v jeho kultúre. Pre dominantnú domácu
kultúru je zvláštny, nepochopený. Často je predmetom predsudkov až diskriminácie, pretože
má inú farbu pokožky, nosí na hlave závoj, nerozumie našim gestám. Transkultúrne
ošetrovateľstvo predpokladá poznať, pochopiť a posilňovať interakcie medzi sestrami
akceptovanie, spoluprácu, ochotu vymieňať si názory, myšlienky, návrhy a možnosti riešení.
Sociálnou interakciou v ošetrovateľstve sú interpersonálne vzťahy medzi sestrami a
pacientmi z minoritných skupín, ktorých výsledkom by mala byť úspešná vzájomná
komunikácia, interakcia a percepcia. Správanie a konanie sú vonkajšími prejavmi interakcie,
ktoré nehodnotí len sestra u pacienta, ale aj pacient u sestry. Pacient očakáva primerané
správanie a adekvátne profesionálne reakcie. (Líšková, 2006, s.54)
Kontexty sociálnej interakcie
Fyzické kontexty - ovplyvňujú chovanie rôznym spôsobom: od stresu v tlačenici až po jemné
náznaky mocenských pozícií, ktoré v sebe nesie architektonické riešenie ambulancie.
148
Sociálne kontexty - sociálne správanie má veľmi často podobu plánovitých postupností, ktoré
regulujú chovanie a umožňujú nám očakávať priebeh udalostí.
Kultúrne kontexty - etnocentrizmus - neschopnosť pochopiť,
predstaviť si iný spôsob
myslenia, spoločenské názory a pohľad na svet, ako je ten, ktorý ponúka vlastná
kultúra/spoločenská skupina.
Kultúrne zručnosti „v profesionálnej rovine zahŕňajú obzvlášť schopnosť zbierať relevantné
informácie ku kultúrne citlivému správaniu sa“ (Špirudová et al., 2006, s.20). Vyžadujú sa aj
pri fyzickom posúdení pacientov iných kultúr. Sestra má pamätať na to, že pri posudzovaní
nestačí len správny výber otázok, ale dôležitý je hlavne jej prístup, ktorý musí byť obzvlášť
citlivý (Uríčková, 2010).
Proces interakcie je mnohodimenzionálne podmienený faktormi prostredia, situáciou i
osobnosťou účastníkov a pozostáva z troch zložiek: sociálna percepcia a poznávanie ľudí,
komunikácia, správanie a konanie jednotlivcov. Tieto vytvárajú vzájomne sa podmieňujúci
„blok“ so spätnoväzbovými vplyvmi. (Hanzlíková, 2006, s.146)
Sociálna percepcia je zvláštnym druhom vnímania a viaže sa na vnímanie druhých ľudí
a ich znakov a charakteristík. Je súčasťou sociálneho poznávania ako základný proces (akási
„vstupná brána“), ktorým človek získava informácie o jednotlivcoch a skupinách, na základe
ktorých sa potom navzájom hodnotia. Každý účastník vzťahu predkladá množstvo informácií,
signálov pre ďalších účastníkov, čím dáva základy pre vlastné hodnotenie (vek, oblečenie,
výzor tváre, chôdza, gestikulácia, držanie tela, oči) a svoje hodnotenie vlastnými prejavmi
správania, ako sú vľúdnosť, slušnosť k druhým, ohľaduplnosť, alebo agresívnosť,
panovačnosť, hlučnosť. Účastníci vzťahu majú aj svoje kritériá posudzovania, hodnotenia
iných. Tieto vytvárajú určitý ucelený systém, líšiaci sa od indivídua k indivíduu. Skúsenosť
ľudí naučila, že určitým prejavom prisudzujú určité vlastnosti a charakteristiky, ktoré vzťahujú
na ich nositeľov. Vnímanie a hodnotenie druhých ľudí nie je jednoduchá záležitosť, hoci ju
každý z nás každodenne vykonáva.
V rámci štruktúry vnímania možno hovoriť o troch faktoroch:
1. samotné zdroje vnímania (fyzický zjav, rôzne formy správania vnímaného človeka – na ich
základe možno ľudí kategorizovať a podľa toho potom charakterizovať ľudí ako priateľských,
ochotných ku spolupráci, pracovitých a pod.),
2. zložky týkajúce sa vnímajúceho človeka (schopnosť vnímať a posudzovať iných,
149
skúsenosti, postoje a pod.),
3. „dopad“ vnímania (formovanie obrazu vnímaného, priradenie mu určitých vlastností,
zaujatie vzťahu k nemu i voľba určitých foriem správania) – toto výrazne vystihuje pojem
„sociálne poznávanie“.
Charakteristickým znakom sociálneho kontaktu je jeho obojstrannosť. Čiže tá istá
osoba pri stretnutí s inou je v pozícii vnímajúceho i vnímaného. Aktéri stretnutia navzájom
posudzujú svoje znaky, najprv vonkajšie, neskôr v procese komunikácie dochádza k
dešifrovaniu ďalších znakov osobnosti. (Hanzlíková, 2006, s.147)
Možno definovať viacero chýb a nepresností, ktorých sa pri vnímaní ľudí a ich
hodnotení možno dopustiť: prvý dojem, tzv. haló-efekt, jednostrannosť a neúplnosť informácií
o druhom. Výskyt týchto chýb výrazne zmenšuje skúsenosť hodnotiaceho zo sociálneho
kontaktu umožňujúca bez subjektívnych alebo objektívnych vplyvov posudzovať druhých
ľudí. Objekt vnímania je osoba vnímaná druhou osobou alebo skupinou. Ktoré znaky človeka
môžu byť objektom vnímania? Vonkajšie, objektívne znaky ako oblečenie a celková
upravenosť, ktorá svedčí o príslušnosti k skupine alebo spoločenskej vrstve, stav vedomia,
resp. opitosti. Ďalej postava, chôdza a držanie tela, pohlavie, vek, fyzická sila a zdatnosť,
mimika, oči, gestikulácia.
Charakteristika správania vybraných etnických skupín:
Nemci sú spravidla rezervovaní perfekcionisti, menej dôverčiví, neradi improvizujú,
dodržujú presné postupy. Pre Američanov je typický individualizmus, vysoké sebavedomie,
netrpezlivosť, rýchlosť v rozhodovaní, konfliktnosť a historicky podmienená schopnosť
komunikovať s inými kultúrami. Arabov možno opísať ako veľavravných, pasívnejších,
podozrievavých, nadmerne gestikulujúcich, výrazne zasahujúcich do intímnej zóny.
Dôležitosť pripisujú medziľudským vzťahom v rodine a komunite. V rozhovore sa odporúča
spýtať na zdravie člena rodiny, nešetriť pochvalou, ale nelichotiť manželke araba. Nevhodné
je rozprávať sa o chorobe, smrti, nešťastí, náboženstve ani politike. Rusi sú typickí citovou
spontánnosťou, srdečnosťou, otvorenosťou a formálnosťou. Rómovia nie sú zvyknutí ďakovať
a prosiť, majú slabšiu vôľu a vytrvalosť, sú nesamostatní mimo svojej rodiny, čo sa prejavuje
agresivitou, neochotou spolupracovať, nedôverou. (Líšková, 2006, s.54)
Komunikácia je proces vzájomného dorozumievania sa ľudí. Okrem dorozumievacej
150
funkcie plní i významnú úlohu uspokojovania potreby sociálneho styku a kontaktu, sociálnej
začlenenosti a akceptácie. Základný priebeh medziľudskej komunikácie býva najčastejšie
zobrazovaný ako vzťah medzi komunikátorom a komunikantom. Komunikátor je človek, čo
správu vysiela smerom k prijímajúcemu, komunikantovi. K dorozumeniu dochádza, keď sú
vyslaná a prijatá správa totožné. To sa objasní prostredníctvom spätnej väzby (feedback).
Správa sa však okrem verbálnych zložiek skladá aj zo zložiek neverbálnych ako tón, hlasitosť,
mimika a gestika, postoj tela, atď. Tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podporujú, ale
verbálne a neverbálne prejavy si môžu aj odporovať: napr.: Spýtam sa pacienta: „Cítite sa
dobre?“ a on odpovie: „Áno, je mi fajn.“ No telesným postojom môže prezrádzať nepohodu,
bolesť, atď. (Kristová, 2004, s.11)
Prosociálnym správaním rozumieme skutky a činy, vykonávané v prospech iných ľudí
bez očakávania odmeny (materiálnej či finančnej) alebo sociálneho súhlasu poskytovať
nezištne pomoc. Zvyčajne sa robia bez vyzvania. Prosociálne správanie má rôzne formy, napr.
obdarovanie, sympatia, porozumenie, pomoc, ponuka k spolupráci, podpora. Objektom
prosociálneho správania môžu byť osoby známe, ale aj úplne neznáme, jednotlivci alebo
skupiny. Hostilné správanie (z lat. „hostis“ = protivník, nepriateľ) - protipól prosociálneho
správania, je nepriateľské, agresívne, útočné správanie, zamerané na ublíženie až zničenie
toho druhého. Prejavy hostility vykazujú širokú škálu, počnúc verbálnymi prejavmi posmechu,
zhadzovania, psychického zraňovania a nenávisti a končiac snahou o fyzickú likvidáciu. Má
antisociálny charakter smerom k jednotlivcom, skupinám, alebo k celej spoločnosti. Jeho
zdroje sú v zložkách osobnosti, psychofyzických vplyvoch, alebo danostiach vo vonkajšom
prostredí, ako aj v samotných vzniknutých situáciách. (Hanzlíková, 2004, s.124)
Empatia je jednou z podmienok ľudského prístupu k pacientovi. Je to vcítenie sa do
jeho duševného stavu, je to osobitá kognitívno-emočná funkcia, ktorá znamená spoznanie
a pochopenie prežívania pacienta, schopnosť emocionálneho porozumenia toho, ako pacient
svoju chorobu prežíva, ako vidí sám seba v zmenenej situácii, čo sa v ňom odohráva,
spolupatričnosť s ním. Zahrňuje dve zložky, ktoré tvoria základnú štruktúru riadenia ľudského
správania: poznávaciu (kognitívnu) a emocionálnu. (Kristová, 2004, s.105)
Každý sociálny systém má vybudovaný vlastný systém noriem a kritérií na sociálne
správanie svojich členov (požadované alebo očakávané správanie), ktoré väčšina členov
skupiny aj akceptuje a pridržiava sa ich. Záleží aj na skupine, do akej miery sú kritériá a
151
normy striktné, pevné, tolerantné, alebo voľné. Norma je teda postulát (predpis, zákon,
kritérium, miera, predstava), ktorá kladne alebo záporne, prípadne obojstranne určuje formu
funkcionálneho prejavu. Normy, ktoré stanovila určitá komunita, môžu výrazne ovplyvniť
správanie a konanie príslušníkov danej komunity. Sestra by mala mať informácie o normách,
ktoré komunita považuje za záväzné. Môže jej to pomôcť pri pochopení niektorých prejavov
jednotlivcov, ktoré osobne pokladá za nesprávne. Úlohou sestry nie je posudzovať správnosť
noriem, ale chápať pacienta a pomáhať mu. (Hanzlíková,2004,s.123)
Pozitívne a negatívne stránky minoritných skupín a ich význam pri poskytovaní
ošetrovateľskej starostlivosti.
Rómovia
Veľké, výrazne patriarchálne rodiny, silné rodové väzby, deti sú pre nich najväčšie
bohatstvo, nie sú vedené k samostatnosti, tehotné ženy sú požehnané, ale pracujú až do
pôrodu. Majú strach z bolesti a zo smrti, aj keď ich stav nie je vážny, sú emotívni, hluční, ženy
hlasno stonajú, lieky užívajú často iba do odznenia príznakov, v liečbe nie sú disciplinovaní.
Zle sa orientujú v hierarchii zdravotníckych pracovníkov. Pri ich ošetrovaní je potrebná
trpezlivosť, opakované podávanie informácií, používať spätnú väzbu, hovoriť jasne a stručne.
Židia
Majú povolené užívať lieky, vakcíny, prijímať krv, môže byť urobená amputácia, ale
niektorí si žiadajú pochovanie odňatej časti tela, môžu odmietnuť transplantáciu. Majú
výhrady proti kremácii, majú rituály pri umývaní mŕtveho tela. Potraty sú zakázané, ale pri
ohrození života ženy sú dovolené. Podľa judaizmu nesmie byť chorý alebo umierajúci človek
opustený, spolupracujú so zdravotníckym personálom a vážia si ho. Počas sviatku šabatu
môžu odmietnuť hospitalizáciu a ošetrenie, ktoré nie sú nevyhnutné pre záchranu života.
Počas neho židia nepracujú, nemanipulujú s peniazmi, nepoužívajú dopravné prostriedky.
U chlapcov sa po narodení vykonáva obriezka. Majú modlitbu na každú príležitosť, dodržujú
kóšer stravovanie (zvláštne predpisy na úpravu a kombinácie jedál). Dodržujú vlastné
náboženské sviatky a zvyklosti, preto nie je vhodné ponúkať ako alternatívu kresťanské
sviatosti!
152
Vietnamci
Typická pre nich je uzavretosť, sú veľmi zameraní na rodinu, dôraz kladú na vzdelanie.
Nesťažujú sa, keď im nie je dobre, usmievajú sa, ak niečomu nerozumejú. Sú veľmi hanbliví,
čistotní, obvykle spolupracujú pri liečbe. Pri bolesti dobrovoľne nepožiadajú o analgetikum,
neoznámia ani fyziologické problémy (hnačka, zvracanie), ani psychické problémy. Vždy
uprednostnia domáce lieky, na ošetrenie dôjdu, len ak tieto zlyhajú. Tehotné nesmú namáhavo
pracovať, pri pôrode sú ticho, ale aj tak im treba ponúknuť pomoc a pohodlie. Ak je potrebná
transfúzia, členovia rodiny sú veľmi ochotní ju darovať. Ak je potrebná pitva, rozhodne celá
rodina. Neprijímajú studené jedlá a nápoje, minimum mliečnych výrobkov, uprednostnia ryžu,
zeleninu a ovocie, obezita je považovaná za dobrý znak socioekonomického postavenia
a spokojnosti.
Kresťanstvo
Dôležité je rešpektovať sviatky a modlitby, krst novonarodeného dieťaťa v ohrození života sa
vykonáva priamo na oddelení, rovnako aj pomazanie chorých.
Islam
Počas ramadánu cez deň nejedia a nepijú, chorí, deti a tehotné môžu. Chorí sú oslobodení od
modlitieb, ale modlia sa, ak vládzu, aj v nemocnici. Vtedy je pre moslimského pacienta
povinnosťou rituálne umývanie, najmä ak je považovaný za nečistého (krvácanie, po spánku,
bezvedomí, po toalete, po gynekologickom vyšetrení a pod.) Nedotýkať sa ich posvätných
predmetov (korán a modlitebný koberec). Ak majú na sebe posvätné amulety, ponechať ich,
ale musia ostať suché pri výkonoch. Potraviny zakázané v koráne nejedia. Rodina sa stará
o chorého aj v nemocnici, aj o umierajúceho, používajú špeciálnu úpravu tela po smrti, po
úmrtí člena rodiny sú ostatní veľmi emotívni. Transfúzie sú povolené aj od darcu neislamca.
Zákaz eutanázie, samovraždy, pitvy a kremácie . (Ivanová,2005, s.178)
Záver
Napriek tomu, že na Slovensku sa nenachádza toľko rôznych kultúr ako v svetových
metropolách, počet cudzincov u nás sa neustále zvyšuje. My všetci sa budeme s pre nás
cudzími kultúrami stretávať čoraz častejšie a je preto nevyhnutné, aby sme sa čo najviac
153
pripravili na možné strety názorov a zvykov. Je nutné poznať cudzie kultúry, ich filozofické
a historické pozadie, aby sme ich mohli pochopiť a rešpektovať bez ohľadu na to, či sme alebo
nie sme schopní a ochotní ich prijať a súhlasiť s nimi. Je nanajvýš potrebné učiť sestry
tolerancii, ktorá je v súčasnom, cudzím kultúram čoraz otvorenejšom svete, nevyhnutná.
Potrebná je vôľa, a najmä aktívny prístup jednotlivcov zmeniť svoje postoje, názory
a predsudky, aby sme dosiahli stav, ktorý je v súlade s kultúrnym pluralizmom, s princípom
tolerancie, rovnosti a akceptácie individuálnych rozdielov. Mali by sme sa teda snažiť
spoznať, pochopiť a tolerovať všetky kultúry, s ktorými sa stretneme a poskytovať vhodnú,
účinnú a individualizovanú ošetrovateľskú starostlivosť .
Odporúčania
Pri kontakte s príslušníkom inej kultúry
odporúčame podľa (Líšková, 2006, s.55)
uplatňovať nasledujúce princípy:
 Rešpektovať individualitu klienta v holistickom chápaní
 Realizovať
starostlivosť
metódou
ošetrovateľského
procesu
s dôrazom
na
biopsychosociálne, spirituálne a kultúrne potreby pacienta
 Uvedomiť si časovú náročnosť v starostlivosti
 Komunikovať s rodinnými príslušníkmi, podpornými osobami
 Dodržiavať zásady slušného správania vrátane predstavenia sa
 Dôsledne využívať prejavy verbálnej a neverbálnej komunikácie
 Opätovne vysvetľovať postupy pri starostlivosti a poskytnúť priestor pre otázky klienta
 Dôkladne viesť dokumentáciu (poistenie, finančné zabezpečenie)
 Dbať na primeranú úpravu zovňajšku sestry, ktorá spoluvytvára imidž konkrétnej sestry
aj profesie.
HANZLÍKOVÁ, A. a kol. 2004. Komunitné ošetrovateľstvo. 2. Vyd. Martin: Osveta, 2006.
280 s. ISBN 80-8063-213-8
IVANOVÁ, K. – ŠPIRUDOVÁ, L. – KUTNOHORSKÁ, J. 2005. Multikulturní
ošetřovatelství I. Praha: Grada, 2005. 248 s. ISBN 80-247-1212-1
154
KRISTOVÁ, J. 2004. Komunikácia v ošetrovateľstve. Martin: Osveta, 2004. 212 s. ISBN 808063-160-3
LÍŠKOVÁ, M. – NÁDASKÁ, I. a kol. 2006. Základy multikultúrneho ošetrovateľstva. Martin:
Osveta, 2006. 70 s. ISBN 80-8063-216-2
ŠPIRUDOVÁ, L. - TOMANOVÁ, D. – KUDLOVÁ, P. – HALMO, R. 2006. Multikulturní
ošetřovatelství II. Praha: Grada, 2006. 252 s. ISBN 80-247-1213-X
URÍČKOVÁ, A. 2010. Josepha Campinha–Bacote – Model rozvoje kulturní způsobilosti. In
Sestra. ISSN 1210 – 0404, 2010, roč.20, č.4, s. 18 – 19.
Mgr. Monika Labudová, Benimed sro, Kardiologická amb., Javorová 25, 921 01 Piešťany,
[email protected]
Mgr. Silvia Puteková, Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra
ošetrovateľstva, Univerzitné námestie 1, 918 43 Trnava, [email protected]
155
Vybrané kultúrne tradície Dinkov späté s potenciálne vyšším rizikom
šírenia HIV
Specific Cultural Habits of the African's Tribe Dinka Connected with
Higher Risk of HIV Spreading
Karin Liptáková, Jarmila Jakubeková, Andrea Botíková
Trnavská Univerzita v Trnave, FZaSP, Katedra ošetrovateľstva
Abstrakt
V príspevku sa venujeme vybraným kultúrnym zvyklostiam afrického kmeňa Dinkov.
Dôraz kladieme na tie zvyky, ktoré môžu byť späté s vyšším rizikom šírenia HIV. Africký
kmeň Dinka patrí k najpočetnejšej etnickej skupine v Južnom Sudáne, a práve Južný Sudán
patrí ku krajinám s najväčším počtom pacientov infikovaných HIV. Existuje niekoľko
spôsobov prenosu vírusu HIV, a niektoré kultúrne tradície tohto kmeňa môžu prispievať
k zvýšeniu jeho incidencie. Príspevok sa snaží zahrnúť dve najdôležitejšie kultúrne zvyklosti –
polygamiu a skarifikáciu, ktoré sa za určitých okolností môžu stať rizikové pre šírenie vírusu
HIV.
Kľúčové slová: Južný Sudán – Dinkovia – Polygamia – Skarifikácia - HIV.
Abstract
The paper is focused on some cultural habits of the african's tribe – Dinka. We put
emphasis on those cultural habits, that may be connected with higher risk of HIV spreading.
African Dinka tribe is one of the largest group in South Sudan. South Sudan belongs to the
country with the largest number of HIV infected patients. We know several ways of HIV
transmission, and some cultural traditional customs of this tribe may contribute to the increase
of HIV incidence. Paper is dedicated to the 2 most common and important culture custom –
polygamy and sacrification, which under certain circumstances may become a risk for
spreading HIV .
Key words: South Sudan – Dinkas – Polygamy – Scarification - HIV.
Úvod
Problematika HIV a AIDS je celosvetový problém, ktorý má na svedomí mnoho
ľudských životov, hlavne v rozvojových krajinách.
Viac ako 2/3 prípadov HIV/AIDS na svete sa nachádza v Afrike. Od začiatku 80 rokov, kedy
boli diagnostikované prvé prípady, bolo nakazených 34 miliónov ľudí. Viac ako 11 miliónov
ľudí zomrelo v dôsledku AIDS, z čoho deti podľahli tomuto ochoreniu v počte približne 3
156
milióny (Reid Richar J., s. 307, 2011). Prvý prípad HIV zaznamenala Afrika v období 1982 1987 (Centre of the study of AIDS in Vilioen, Precision, s.19, 2007). Poznáme dva spôsoby
prenosu HIV infekcie – sexuálny a nesexuálny spôsob prenosu infekcie. K nesexuálnym
príčinám prenosu HIV sa zaraďuje prenos z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu alebo
kojenia dieťaťa. V sub - Saharskej oblasti Afriky patrí prenos HIV infekcie z matky na dieťa
k druhej najčastejšej príčine prenosu HIV (Avert, 2011). Ďalším spôsobom sa jedinec môže
infikovať cez kontaminované krvné deriváty pri darcovstve krvi, opakovaným používaní
a zdieľaním injekčných striekačiek u narkomanov (Viljoen, Precious, s. 22, 2007). V afrických
krajinách však možno brať do úvahy aj ďalšie spôsoby prenosu a šírenia HIV infekcie, ktoré
môžu byť späté s kultúrnymi tradíciami afrických kmeňov. Južná Afrika patrí ku krajinám
s najvyšším počtom infikovaných ľudí vírusom HIV. Najväčšiu etnickú skupinu v Južnom
Sudáne tvoria príslušníci kmeňu Dinka. Polygamia a skarifikácia patria tradične ku kultúrnym
zvyklostiam daného kmeňa. Za určitých okolností sa tieto praktiky môžu stať rizikové pre
vznik a šírenie HIV.
Polygamia je u Dinkov typická, hoci mnoho mužov má len jednu ženu. Manželstvo je
u Dinkov povinné. Od každého muža sa očakáva, aby rodinu rozrástol, a preto majú v
mnohých prípadoch viac žien (Gurtong, 2011). Hodnota nevesty je vyplácaná ženíchovou
rodinou. V danej kultúre je typické manželstvo – levirát, ktoré poskytuje podporu pre vdovy
a ich deti. Všetky deti manželiek jedného muža vyrastajú spolu. Ženy varia a starajú sa o deti,
hoci každá žena má zodpovednosť za svoje vlastné dieťa. Pohlavný styk sa vníma pre potreby
sociálnej reprodukcie. Smilstvo je zakázané, a prichytený dospelý je pri takomto akte
opovrhnutý spoločnosťou a dokonca sankcionizovaný. Niekedy to môže byť aj príčina
konfliktov a bojov medzi kmeňmi (Gurtong, 2011). Mitsunaga a kolektív zistili, že muž, ktorý
ma 3 a viac žien má vyššie riziko výskytu mimomanželského pohlavného styku, pretože si
posilňuje myšlienku, že muži sú biologicky naprogramovaní mať sexuálny styk s viacerými
ženami (Mitsunaga in Medscape General Medicine, 2006). Parlamentné fórum Juhoafrického
rozvojového spoločenstva, výbor pre HIV/AIDS vyhlásil, že tradičné a kultúrne praktiky
súvisiace s polygamiou, boli identifikované ako hlavný problém šírenia HIV v regióne. Muži
v polygamných manželstvách sú vo vyššom riziku vzniku a šírenia HIV, pretože vernosť
157
partnerov nie je nikdy zaručená (ZANIS, 2010). Kultúra zahrňujúca polygamiu a dedenie vdov
v Južnom Sudáne tvorí zázemie pre šírenie sa HIV a AIDS. Polygamní muži infikovaný HIV
nakazia svoje ženy. Keď muž umrie, jeho ženy sú zdedené ďalšími polygamnými mužmi, ktorí
vírus šíria ďalej (Consolation in East Africa, 2011).
Ďalší rituál, ktorý môže viesť k zvýšenému riziku infekcie HIV je vytváranie
ornamentov prostredníctvom ostrých predmetov priamo na kožu. Zjazvovanie – skarifikácia,
patrí k veľmi bežným praktikám, pri ktorých dochádza k výmene jedného nástroja medzi
mnohými osobami. Bežne sa rezy vykonávajú pre skrášlenie či pre rituálne obrady. Lineárne
jazvy sa vykonávajú ostrým nožom alebo predmetom. Pre okrúhle jazvy sa používa typicky
ohnutá slonovina pre povytiahnutie kože a malá žiletka alebo nôž pre narezanie vydvihnutej
kože (Desrosiers, in Daniel, B. Hrdy, 1987). Skarifikácia sa vykonáva viackrát, v rôznych
vekových obdobiach od detstva a puberty. Rituálne vysvetlenie týchto jaziev je, že jazvy
posilňujú pričlenenie sa ku skupine a predstavujú kmeňovú integráciu. Znaky sa líšia medzi
jednotlivými kmeňmi, a zahŕňajú tak tvárové ako i telové označenia (Daniel, B. Hrdy, 1987).
Riziko prenosu infekcie HIV vzniká v dôsledku používania jednej žiletky, či noža alebo iného
predmetu viacerými osobami bez dodržiavania dezinfekcie a sterilizácie daného predmetu.
Keď chlapci z kmeňa Dinkov prechádzajú z obdobia detstva do obdobia dospelosti, sú
označení kmeňovými znakmi na koži. Ide o niekoľko paralelných čiar, alebo čiar v tvare
písmena V. Tieto znaky - jazvy sa aplikujú na čelo v období zberu úrody. Noc pred slávnosťou
chlapci spievajú piesne ich klanu. Ich hlavy sú už oholené a pripravené na rituál. Za svitania
sú chlapci zhromaždení rodičmi, a sú vzatí na miesto, kde sa ceremómia vykonáva. Po
obdržaní požehnania sú chlapci zoradení do radu, kde sedia s prekríženými nohami tak, že
vychádzajúce slnko je za ich chrbtami. Vykonávateľ jaziev – ornamentov, prichádza ku
každému chlapcovi pričom vykrikuje mená jeho predkov. Vykonávateľ obradu chytí jedincovi
pripravenému na slávnosť hlavu pevne, a s extrémne ostrým nožom ju poreže. Po prvom
porezaní nasleduje druhé, tretie, podľa zvyklostí a vzorov daného klanu. Rezy sú veľmi
hlboké. Boli objavené pozostatky kostí, kde sa na frontálnej kosti lebky nachádzali viditeľné
stopy jaziev po porezaní. Jedinec, ktorý je podrobený ceremónii, a povzbudený nočnými
piesňami, pozerá rovno pred seba a recituje mená predkov. Toto je dlho očakávaný okamih,
pretože od tejto chvíle sa jedinec môže pripojiť k radom bojovníkov, a odložiť preč status
chlapca z detstva. Jazvy na čele ho vyhlasujú za muža, ktorý je odvážny a hrdý. Tento status
158
so sebou v kultúre prináša privilégiá a česť. Ustupovanie či krik pred týmto rituálnym
obradom by znamenalo popieranie vlastnej odvahy a zároveň aj hanbu pre rodinu a pre
predkov. Vykrúcanie a odmietanie tohto rituálneho výkonu by so sebou prinášalo označenie
zbabelca pred všetkými. Keď sú všetci chlapci po vykonaní obradu, ich otcovia sfúknu krv
stekajúcu z očí a úst a širokým listom obalia čelo chlapca. Chlapci sú prezentovaní s oštepom
a štítom, čo je neoddeliteľná súčasť bojovníka. Počas obradu je skupina veselá, spieva
a tancuje aj niekoľko nasledujúcich dní. Celá slávnosť sa nazýva „parapuol“, pri ktorej sa
dieťa dostáva do svojej dospelosti, a vykonáva sa okolo 12 veku života (Saharan Vibe, 2007).
Obrat sa však môže vykonávať v ktoromkoľvek veku, obyčajne medzi 10 a 16 rokom života.
Jazvy signalizujú aj večnú správu vonkajšiemu okoliu o tom, ku ktorému subkmeňu jedinec
patrí. Týmto spôsobom sa môže preukazovať aj krása v danom kmeni. S pribúdajúcim
vzdelaním a vo viac moderných rodinách sa od zjazvovania tvári upúšťa (Taylor, W.
Anderson, 2011).
Záver
Ľudská krv však sa so sebou prináša globálny znak - a to nie znak vitality
a spirituálne energie, ale znak rizika smrteľnej nákazy. V skutočnosti však krv prenášaná
počas afrických rituáloch nahnala viac obáv a strachu ako samotné epidemiologické fakty.
Zjazvovanie nebolo zdokumentované ako spôsob výraznej cesty šírenia sa nákazy, hoci
samozrejme následné použitie krvavého inštrumentu vyvoláva vyššie riziko nákazy ( Barbara
Browning, 1998).
Odporúčania
Tradície silno zakorenené v jednotlivých kmeňoch len ťažko ovplyvniť, hoci čoraz
viac sa v súčasnosti od týchto tradičných obradov upúšťa. Pomocou zdravotnej osvety
poukazujúcej na potencionálne riziká však môžeme prispieť k zvýšeniu povedomia o mnohých
nástrahách, ktoré so sebou vybrané obrady môžu prinášať. Otázkou však stále ostáva, nakoľko
sa príslušníci jednotlivých kmeňov dajú odradiť od niečoho, čo sa vykonáva niekoľko
generácií pred nimi.
159
SAHARAN VIBE: Dinka of Sudan. [online]. [cit. 2010-05-29]. Dostupné na internete:
<http://saharanvibe.blogspot.com/2007/03/dinka-of-sudan.html 3.3.2007>
TAYLOR, W. ANDERSON: Sudan facial scarification. [online]. [cit. 2010-05-29]. Dostupné
na internete: <http://sudanation.wordpress.com/2011/05/03/sudan-facial-scarification/ >.
GURTONG. Bringing South Sudanese TOGETHER. 201. [online]. [cit. 2011-09-01].
Dostupné
na
internete:
<http://www.gurtong.net/Peoples/PeoplesProfiles/DinkaJieng/tabid/189/Default.aspx>.
DANIEL, B. HRDY: Cultural practices contributing to the transmission of human
immunodeficiency virus in Africa. In: Rewievs of infectious diseases (Chicago), Volume 9
Number
6:
Pages
1109-19.
[online].
[cit.
2010-05-29].
Dostupné
na:
<http://www.cirp.org/library/disease/HIV/hrdy1/>.
REID RICHARD J.: Dějiny moderní Afriky. 1. Vyd., Praha Grada Publishing a.s., 2011, s.
336. ISBN: 978-80-247-3079-0.
BARBARA BROWNING: Infectious rhytm. Metaphors of contagion and the spread of
african culture. NY.1998, 234 s. ISBN: 0-415-91980-0.
HIV and AIDS in South Africa. [online]. [cit. 2011-09-01]. Dostupné na internete:
<http://www.avert.org/aidssouthafrica.htm>.
VILIOEN, PRECIOUS: Human rights under threat: four perspectives in HIV, AIDS and the
law in Southern Africa. PULP, 2007, s. 195. ISBN:978-0-9802658-2-8.
MITSUNAGA in: Joseph INUNGU et. al: Understanding the scourge of HIV/AIDS in SubSaharan Africa. Factors fueling the spread of HIV/AIDS in Africa. In: Medcape General
Medicine. 2009. [online]. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na internete:
Dostupné na:
<http://www.medscape.com/viewarticle/544819_3>.
ZANIS: SADC identifies polygamy as major contributing factor to HIV. 29.05.2010. [online].
[cit. 2011-09-01]. Dostupné na internete<: http://www.lusakatimes.com/2010/05/29/sadcidentifies-polygamy-major-contributing-factor-hiv/ >
Consolation in East Africa. Polygamy and HIV and AIDS in South Sudan. 2.3.2011. [online].
[cit. 2011-09-01]. Dostupné na internete:
<http://consolationafrica.wordpress.com/2011/03/02/polygamy-and-hiv-and-aids-in-southsudan/>.
160
[email protected]
161
Hodnotenie kultúry bezpečnosti pacienta sestrami
Patient Safety Culture Assessment by Nurses
1
1
2
Veronika Mikušová, 2Viera Rusnáková
Trnavská univerzita v Trnave, FZaSP, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava, FZaSP, Fakulta verejného zdravotníctva
Abstrakt
Východiská: V súčasnosti je bezpečnosť pacienta rozsiahlym verejno-zdravotníckym
problémom, pretože 8 – 12 % európskych pacientov utrpí ujmu na zdraví počas hospitalizácie.
Tento prieskum sa zameral na interné hodnotenie kultúry bezpečnosti pacienta zdravotníckymi
pracovníkmi, konkrétne sestrami v nemocniciach.
Súbor: Respondenti v prieskume boli zastúpení 1 341 zdravotníckymi pracovníkmi z 3
slovenských nemocníc Trnavského kraja. Vzorka sestier bola zastúpená 658 respondentkami
zo všetkých typov nemocničných oddelení.
Metódy: Pre prieskum bol použitý dotazník americkej agentúry venujúcej sa výskumu
a kvalite zdravotníckej starostlivosti (AHRQ). Dotazník obsahuje 71 otázok o vnímaní
bezpečnosti pacienta v nemocnici. Návratnosť dotazníka bola 70 %. Pre štatistické
spracovanie bola použitá AHRQ metodika, chí-kvadrát a párový proporčný test (p≤ 0,05).
Výsledky: Sestry v nemocniciach pozitívne ohodnotili kultúru bezpečnosti pacienta (52 %).
Najväčšie nedostatky vnímali v oblasti tímovej práci medzi oddeleniami, pracovnej záťaži,
nedostatočnej podpore bezpečnosti pacienta manažmentom nemocnice, nízkej frekvencie
hlásenia nežiaducich udalostí a strachu zo sankcionovania pri ich hlásení. Rozdiely v názoroch
na bezpečnosť pacienta boli signifikantné len medzi lekármi a sestrami v jednotlivých
nemocniciach.
Záver: Prieskum poukázal na slabé stránky v oblasti bezpečnosti pacienta, ktorej by sa malo
venovať viacej pozornosti na ich zlepšenie.
Kľúčové slová: bezpečnosť pacienta – kultúra – nemocnice – sestry – prieskum.
Abstract
Basis: Today patient safety is an extensive public health issue, because 8 – 12 % of European
patients suffer from harm during hospitalization. This survey was focused on internal
assessment of patient safety culture by health care workers, especially to nurses in hospitals.
162
Respondents: Respondents were represented by 1 341 healthcare workers from 3 Slovak
hospital in Trnava region. Sample of nurses was represented by 658 respondents from all
hospital units.
Methodology: For survey was used a questionnaire of American Agency for Healthcare
Research and Quality (AHRQ). The questionnaire has 71 questions about patient safety
perception. Response rate was 70 %. For statistic analysis was used AHRQ methodology, chisquare test and matched-pairs T-test (p≤ 0,05).
Results: Hospital nurses evaluated patient safety culture by 52 % positively. They perceived
the biggest limitations in area of team works across units, staffing, inadequate hospital
management support for patient safety, low frequency of reported events and distress from
punitive response to error. Physicians and nurses opinions were significantly different only in
individual hospitals.
Conclusion: Survey referred to weakness in field on patient safety that could be taken higher
attention for their improvement.
Key words: patient safety – culture – hospitals – nurses – survey.
Úvod
Bezpečnosť pacienta je základným prvkom vysokej kvality zdravotnej starostlivosti.
Ošetrovateľstvo je priamo spojené s definovaním a meraním kvality zdravotnej starostlivosti.
Sestra, Florence Nightingale, ako prvá vytvorila na svete prvé kvalitatívne hodnotenie
výkonnosti v nemocniciach v roku 1859 a venovala sa analýze mortality u vojakov Britských
gardových vojsk. Od vtedy je ošetrovateľstvo kľúčovým prvkom rozvoja kvality
prostredníctvom bezpečnosti pacienta (Mitchell, 2011, s. 3, 4). Zdravotnícke omyly
predstavujú veľké zaťaženie finančných zdrojov zdravotníctva, no najmä spôsobujú vysoký
počet zdravotných a smrteľných následkov pre postihnutých pacientov a ich rodiny (Conklin
a kol., 2008, s. 1). Rozvíjanie kultúry bezpečnosti pacienta (KBP) bolo jedným z odporúčaní
medzinárodnej organizácie medicíny (IOM, International Organization of Medicine), a to
z dôvodu pomoci pri zlepšovaní bezpečnosti pacienta (BP) v nemocniciach. Výskum v oblasti
hodnotenia KBP je prospešný pre zistenie silných stránok organizačnej kultúry a môže byť
použitý na predvídanie postojov a správania zdravotníkov (Ginsburg a kol., 2009, s. 2).
V súčasnosti je záujem o túto problematiku vo väčšine rozvinutých krajín a postupne sa do
prieskumu a hodnotenie KBP pridávajú aj rozvojové krajiny, ako je napr. Libanon (El-Jardali
a kol., 2010, s. 1).
163
Hodnotenie KBP je vyžadované medzinárodnými akreditačnými spoločnosťami,
ponúka zdravotníckym zariadeniam získať priamy pohľad na aspekty BP, ktoré si vyžadujú
nevyhnutnú pozornosť, identifikuje silné a slabé stránky ich kultúry (Smits a kol., 2009, s. 2),
pomáha nemocničným oddeleniam identifikovať ich existujúce problémy s BP a taktiež
bechmarking ich výsledkov s inými nemocnicami (Blegen a kol., 2009, s. 1).
Ciele
Zistiť ako vnímajú sestry bezpečnosť pacienta. Zistiť ako hodnotia sestry kultúru
bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach. Ďalším cieľom bolo ako sa odlišujú ich názory na
kultúru bezpečnosti pacienta od lekárov a v čom vidia sestry najväčšie nedostatky
k dosiahnutiu adekvátnej bezpečnosti pacienta.
Súbor a metódy
Prieskum sa uskutočnil v 3 nemocniciach Trnavského kraja v priebehu rokov 2010 a
2011. Do prieskumu boli oslovení všetci zamestnanci nemocníc (n = 1 787), ktorí sa dostávajú
do priameho styku s pacientom. Vzorka respondentov bola reprezentovaná všetkými
profesionálnymi skupinami (lekári, sestry, pôrodné asistentky, laboranti, farmaceuti,
záchranári ai.).
Kultúra bezpečnosti pacienta bola hodnotená za pomoci dotazníka, vytvoreného pre
použitie v ústavných zariadeniach. Autorom dotazníka je americká agentúra, ktorá sa venuje
výskumu a kvality zdravotnej starostlivosti (AHRQ, Agency for Healtcare Research and
Quality). Dotazník pozostával z 9 častí (informácie o pracovisku, manažmente oddelenia a
nemocnice, komunikácii, frekvencii a počte hlásených nežiaducich udalostí, stupeň
bezpečnosti pacienta, základné charakteristiky o respondentovi, pripomienky). Validita
dotazníka bola potvrdená viacerými štúdiami v rozličných krajinách. Pre použitie v našich
nemocniciach bol preložený do slovenského jazyka a otestovaný v pilotnej štúdii. Výsledky
pilotnej štúdie boli rozdiskutované, niektoré otázky boli upravené do zrozumiteľnejšej podoby
164
a otázka ohľadom pracovnej pozície respondenta bola upravená podľa vyhlášky MZ SR č.
296/2010 o kategóriách zdravotníckych pracovníkov.
Dotazníky boli spracované podľa metodiky AHRQ (Sorra, Nieva, 2004). 33 otázok
malo 5 možností odpovede a otázky sa vyhodnocovali zlučovaním odpovedí „vôbec
nesúhlasím“ s „nesúhlasím“ a odpovede „súhlasím“ s „úplne súhlasím“, možnosť „čiastočne
súhlasím“ sa nespájala so žiadnou odpoveďou. Zvyšné otázky boli vyhodnocované na základe
výpočtu percentuálneho zastúpenia jednotlivých odpovedí. Následne sa vyhodnotilo 12
dimenzii kultúry bezpečnosti pacienta zlučovaní vybraných odpovedí a výpočtom %-neho
zastúpenia pozitívnych odpovedí. Pre štatistickú analýzu údajov sme použili program Rproject. Chí-kvadrát a párový proporčný test boli použité pri porovnávaní rozdielov medzi
jednotlivými nemocnicami a pri porovnávaní názorov medzi sestrami a lekármi. Za štatisticky
významnú bola považovaná hodnota P< 0,05.
Výsledky
Návratnosť dotazníka bola 70%. Najväčšie zastúpenie z pomedzi respondentov mali
sestry (49,14%, n = 659), ktoré prezentovali 71% všetkých zamestnaných sestier z 3
nemocníc. Nasledovali lekári (13%), sanitári (11%) a respondenti, ktorí neuviedli svoju
profesiu (8%). Sestry zapojené v prieskume reprezentovali najmä interné oddelenie (24%
sestier), oddelenie chirurgie (13% sestier) a gynekologicko, pôrodnícke/novorodenecké
oddelenie (11% sestier).
Respondentky v nemocniciach ohodnotili kultúru bezpečnosti pacienta v rámci 12
dimenzií za pozitívnu na 52%. Najvyšší počet pozitívnych odpovedí dosiahla oblasť presun
a preklad pacienta (69%), ďalej celkové vnímanie bezpečnosti pacienta (64%), tímová práca
na svojom pracovnom oddelení (60%) a učenie a zlepšovanie sa v rámci organizácie (60%).
Naopak za nedostatočné oblasti kultúru svojho pracoviska považovali sestry tímovú prácu
medzi oddeleniami (32%), nesankcionovanie za hlásenie nežiaducich udalostí a podporu
riadenia BP manažmentom nemocnice (40%) (Graf 1).
165
Údaje sú uvedené v %
Graf 1 Hodnotenie 12 dimenzii kultúry bezpečnosti pacienta respondentkami
Pri porovnaní hodnotenia kultúry medzi sestrami a lekármi sme zistili najväčšie
rozdiely v celkovom vnímaní bezpečnosti pacienta, otvorenosti v komunikácii, spätnej väzbe
a komunikácii o chybách (Graf 2). Napriek tomu, že sestry vnímajú v týchto oblastiach viacej
nedostatkov ako lekári, signifikantný rozdiel v hodnotení kultúry bezpečnosti sa nám
nepotvrdil. Pri porovnávaní názorov v jednotlivých nemocniciach bol výrazný signifikantný
rozdiel zistený len pri 2 menších nemocniciach, a to najčastejšie v dimenzii presun a preklad
pacienta (p < 0,05) a pracovná záťaž zamestnancov (p < 0,01). Môžeme povedať, že čím bola
nemocnica v našom prieskume menšia, tým boli výraznejšie rozdiely medzi sestrami
a lekármi.
166
Údaje sú uvedené v %
Graf 2 Porovnanie hodnotenia kultúry bezpečnosti pacienta sestrami a lekármi
Úroveň bezpečnosti pacienta v zdravotníckych zariadeniach bola hodnotená ako
vynikajúca v 11-tich % prípadov. Najčastejšie však bola vnímaná ako prijateľná (33%) až
veľmi dobrá (39%). 3% respondentiek označili úroveň bezpečnosti pacienta za slabú a iba
jedna sestra ju označila za nedostatočnú. Až 14% respondentiek sa nevyjadrilo k otázke ako
vnímajú bezpečnosť pacienta na svojom pracovisku (Graf 3).
Najväčšie nedostatky pre dosiahnutie bezpečnosti pacienta považovali sestry nízky
počet personálu na jednotlivých oddeleniach, nedostatočný počet postelí a vyhovujúce postele.
Taktiež by privítali lepšie vybavenie pracovnými pomôckami.
167
Graf 3 Hodnotenie úrovne bezpečnosti pacienta súborom respondentiek
Diskusia
Sestry v 3 nemocniciach v našom prieskume subjektívne vnímajú bezpečnosť pacienta
prevažne pozitívne (64ˇ%). Pri podrobnejšom hodnotení najvyšším skóre hodnotili dimenzie
preklad a presun pacienta, celkové vnímanie bezpečnosti pacienta, tímovú prácu na svojom
pracovnom oddelení a učenie a zlepšovanie sa v rámci organizácie. Avšak podľa metidiky
AHRQ sa považujú za silné stránky kultúry zariadenia dimenzie, ktoré v zdravotnej
organizácii dosiahnu viac ako 75%. V prípade sestier nedosiahla ani jedna dimenzia takéto
vysoké kladné hodnotenie. Naopak viaceré oblasti kultúry, ktoré dosiahli menej ako 50%
pozitívneho hodnotenia si vyžadujú väčšiu pozornosť. V našom prieskume to bolo 5 oblastí:
tímová práca medzi oddeleniami, nesankcionovanie za hlásenie nežiaducich udalostí, podpora
riadenia BP manažmentom nemocnice, pracovná záťaž zamestnancov a frekvencia hlásenia
nežiaducich udalostí. Signifikantné rozdiely vo vnímaní jednotlivých dimenziách kultúry
medzi sestrami a lekármi sa signifikantne nepotvrdili v našom výskume. Niekoľko výrazných
rozdielov v názoroch bolo zistených len v jednotlivých nemocniciach.
Rovnaké slabé miesta v rámci bezpečnosti pacienta sa potvrdili napríklad
v nemocniciach v Iráne, a to nadmerná pracovná záťaž, nízka podpora manažmentu
nemocnice, viaznuca spolupráca medzi oddeleniami a obavy zo sankcionovania za hlásenie
nežiaducich udalostí (Mohammadreza a kol. 2010, s. 241). Podobné výsledky boli zistené aj
v anglickej štúdii, kde zamestnanci nemocníc považovali za bariéry bezpečnosti pacienta vo
168
svojom zariadení najmä rozsiahlu náplň práce, zlyhanie vzájomnej komunikácie, chyby pri
nadväznosti procedúr a ich dokumentácia, nedostatok zamestnancov. Zmeny v pracovnom
prostredí, problémy s financiami a kontrolou infekcií boli výsledkom zníženia morálky
zamestnancov a ich zapojenia sa do hlásenia nežiaducich udalostí. Nižšie vnímanie
bezpečnosti pacienta ako prioritu taktiež poukazuje na zníženie výkonnosti so zameraním na
BP. Vedenie nemocníc bolo vnímané ako vedenie, ktoré zlyhalo v implementácii politiky
bezpečnosti, z dôvodov že zamestnanci sa cítili priveľmi vyťažení, nespokojní a bez prístupu
ku tréningu, ktorý mohol zlepšiť ich kompetencie a uvedomenia si BP (Charles a kol., 2011, s.
62). V Libanone zistili, že najslabšie miesta v rámci bezpečnosti pacienta sú v kapacite
zdravotníkov a v hlásení nežiaducich udalostí sestrami a lekármi (El-Jardali a kol., 2010, s. 56). V Taiwanskom nemocničnom prieskume dosiahli najvyššie skóre dimenzie spolupráca
v rámci jednotlivých oddelení (78%) a pozitívne vnímanie aktivít manažmentu v bezpečnosti
pacienta (74%). Taktiež najväčším problémom boli obavy zo sankcionovania za nahlásenie
nežiaducej udalosti (Chen, Hung-Hui, 2011, s. 7).
Zdravotné sestry vnímajú celkovú úroveň bezpečnosti pacienta v zdravotníckych
zariadeniach v 72% prípadoch za dostatočnú až veľmi dobrú. Taktiež procesy na zabezpečenia
bezpečnosti pacienta boli pozitívne vnímané v 62%, negatívne vnímajú najmä nedostatok
lôžok a nevyhovujúce postele, nedostatok zdravotníckych pomôcok a chýbanie personálu na
oddeleniach, hlavne pri manipulácii bezvládnych pacientov.
Záver
Hodnotenie kultúry bezpečnosti pacienta je uznávaným nástrojom pre zlepšovanie
bezpečnosti pacienta. Toto hodnotenie môže byť považované za prvotný krok v rozvoji
intervencii a na rozpoznanie silných a slabých stránok kultúry organizácie. Výsledky nášho
prieskumu poukázali na nedostatky v zabezpečovaní bezpečnosti pacienta, ktorým by sa mala
venovať väčšia pozornosť vedenia a manažmentu nemocnice a častejšie zapájať zamestnancov
do aktivít zlepšovania bezpečnosti pacienta.
Odporúčania
Na základe výsledkov prieskumu v jednotlivých nemocniciach by bolo vhodné
vytvorenie pracovnej skupiny (manažment, lekári, sestry, zdravotní asistenti ai), ktorá by sa
169
zaoberala aktivitami na posilnenie slabých stránok kultúry bezpečnosti. Dôležité bude zamerať
sa na vzájomnú spoluprácu medzi oddeleniami a zdravotníkmi, odstránenie bariér
komunikácie a posilnenie spätnej väzby o vzniknutých nežiaducich udalostiach.
BLEGEN, M. A. a kol. 2009. AHRQ’s Hospital Survey on Patient Safety Culture:
Psychometric Analyses. In Journal of Patient Safety. ISSN 1549-8417, 2009, roč. 5, č.3, s.
139-144.
CONKLIN, A. a kol. 2008. Improving Patient Safety in EU: Assessing the expected effect of
policy areas for future action. [online]. Santa Monica: The RAND Corporation, 2008, [cit.
2011-09-14]. Dostupné na internete: <http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/
technical_reports/2008/RAND_TR596.pdf>
EL-JARDALI, F. a kol. 2010. Predictors and outcomes of patient safety culture in hospital. In
BMC Health Services Research [online]. 2011, [cit. 2011-09-14]. Dostupné na internete:
<http://www.biomedcentral.com/1472-6963/11/45>
GINSBURG, L. a kol. 2009. Advancing measurement of patient safety culture. In Health Serv
Res.. ISSN 1475-6773, 2009, roč. 44, č. 1, s. 205–224.
CHARLES, K. a kol. 2011. A quest for patient-safe culture: contextual influences on patient
safety performance. In J Health Serv Res Policy. ISBN 1355-8196, 2011, roč. 16, s. 57-64.
CHEN, I-CHI., HUNG-HUI, L. 2011. Measuring patient safety culture in Taiwan using the
Hospital Survey on Patient Safety Culture (HSOPSC) 2011. In BMC Health Services
Research.
[online].
2011,
[cit.
2011-09-14].
Dostupné
na
internete:
<http://www.biomedcentral.com/content/pdf/1472-6963-10-152.pdf>
MITCHELL, P. H. 2008. Defining Patient Safety and Quality Care. Patient Safety and
Quality: An Evidence-Based Handbook for Nurses. [online]. AHRQ Rockville, MD: Agency
for Healthcare Research and Quality, 2008. Publication No. 08-0043. [cit. 2011-09-14].
Dostupné na internete: <http://www.ahrq.gov/qual/nurseshdbk/nurseshdbk.pdf>
MOHAMMADREZA, A. a kol. 2010. Measuring Safety Culture And Setting Priorities For
Action At An Iranian Hospital. In Al Ameen J Med Sci. ISSN 0974-1143, 2010, roč. 3, č. 3, s.
237–245.
SMITS, M. a kol. 2009. Measuring patient safety culture: an assessment of the clustering of
responses at unit level and hospital level. In Qual Saf Health Care. ISSN:1475-3898, 2009,
roč. 18, č. 4, s. 292-296.
SORRA, J.S., NIEVA, V.F. 2004. Hospital Survey on Patient Safety Culture. [online]. AHRQ
Rockville, MD: Agency for Healthcare Research and Quality, 2004. Publication No. 04-0041.
170
[cit. 2011-09-14]. Dostupné na internete: <http://www.ahrq.gov/qual/patientsafetyculture/
hospcult.pdf/>
171
Maloleté obete v kontexte medziodborovej intervencie profesionálov
Minor Victims in the Context of Interdisciplinary Intervention of
Professionals
1
1
Iveta Schusterová, 2Elena Žiaková
Trnavská univerzita v Trnave, Filozofická fakulta, Katedra psychológie
2
Abstrakt
Cieľom príspevku je zoznámiť sa s pravidlami, ktoré usmerňujú profesionálov, ktorí
pracujú s maloletými obeťami a svedkami trestných činov v ich každodennej praxi, pomôcť
v skúmaní zákonov, metód a postupov tak, aby zaisťovali plné rešpektovanie práv maloletých
obetí a svedkov trestných činov, pomáhať vládam pri tvorbe a implementácii legislatívy,
politiky, programov a praktických postupov, a podporiť tých, ktorí sa starajú o deti, aby citlivo
zaobchádzali s touto osobitne zraniteľnou skupinou obetí.
Kľúčové slová: obete násilia - detské obete násilia - poradenské a intervenčné stratégie.
Abstract
Aim of this paper is to study the rules that guide professionals who work with minors
victims and witnesses of crime acts in their daily practice, to assist in assessment of the laws,
methods and procedures in order to ensure full respect for the rights of minor victims and
witnesses of crime, to assist governments to formulate and implement legislation, policies,
programs and practices and support those who care for children to sensitively treat this
particularly vulnerable groups of victims.
Key words : victims of violence - child victime of violence -counselling and intervencion
strategies.
V dôsledku demokratických zmien v spoločnosti sa postupne objavilo množstvo
nových tém, ktoré boli v posledných štyridsiatich rokoch tabuizované, pretože uznanie
prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je
základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. Jednou z tém bola otázka obetí trestných
činov a to všetkých kategórií – obetí domáceho, inštitucionálneho násilia, trestných činov,
dopravných nehôd a iných nešťastí.
172
V rámci vstupných rokovaní našej krajiny do EU bolo nutné zabezpečiť čo
najrozsiahlejšie šírenie znenia Deklarácie základných princípov spravodlivosti pre obete
trestných činov a zneužitia právomoci (Rezolúcia valného zhromaždenia OSN 40/34, 1990) vo
všetkých miestnych jazykoch, informovanie verejnosti o opatreniach, ktoré prijal štát na
uvedenie Deklarácie do platnosti, podporovanie mimovládnych, odborových a verejných
iniciatív všetkého druhu určených na skvalitnenie tvorby politiky, rozvíjanie programov,
výcviku, výskumu, výmeny informácií a obhajovania v mene obetí a prevencie viktimizácie,
spolupráca
pri
úsilí
o zabezpečenie
potrieb
obetí
pomocou
koordinovanej
práce
medzinárodných a regionálnych medzivládnych a mimovládnych organizácií, poskytovanie
informácií verejnosti o medzinárodných a regionálnych postupoch na prevenciu viktimizácie
a poskytovanie zdrojov a pomoci obetiam. Okrem toho je nevyhnutné pokračovať v príprave
a ratifikovaní
medzinárodných
a regionálnych
dohovorov zameraných na
prevenciu
viktimizácie a pomoc obetiam a následne zabezpečiť aby požadované ustanovenia začlenili do
vnútroštátnej legislatívy a administratívnych predpisov a postupov.
Medzi inými mimovládnymi organizáciami sa na túto úlohu podujala aj celoslovenská
poradenská sieť „Pomoc obetiam násilia“, ktorá pozostáva z 9 regionálnych poradní
s centrálou sídliacou v hlavnom meste SR. Poradne Pomoc obetiam násilia(ďalej PON) plnia
svoje úlohy v zmysle pravidiel Európskeho fóra služieb pomoci obetiam.
Služby pre obete majú byť charakteristické:
 rovnakou dostupnosťou,
 dôvernosťou,
 nehodnotiacim prístupom,
 majú zodpovedať potrebám a právam obete,
 sú bezplatné,

cieľom - obnoviť autonómiu klienta t.j. majú byť nedirektívne.
Základné princípy pomoci obetiam trestných činov :
1. Právam obetí musí byť priznaná rovnaká dôležitosť ako právam páchateľov.
2. Proces konania s útočníkom nesmie prehlbovať stres alebo zväčšovať problémy obete
zločinu.
173
Dodržiavanie štandardov služieb, stanovených Európskym fórom služieb obetiam,
podlieha monitorovaniu tejto nadnárodnej organizácie (Šípošová, Schusterová, 200
V súvislosťami s osobitne zraniteľnými skupinami obetí, kam radíme aj deti, bolo
potrebné aj u nás medzinárodné dokumenty implementovať do systému sociálno-právnej
ochrany detí
čo sa konkretizovalo v zákone č.305/2005 Z.z. a tiež v zákone
č.390/2005Z.z.ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálno-právnej ochrane
detí a o sociálnej kuratele.
Podobne v zmysle medzinárodných dokumentov je štát povinný zabezpečiť deťom
zvýšenú ochranu, čo sa realizuje konkrétnym označením
istého správania voči deťom za
trestný čin, a tiež osobitným postavením detí v trestnom konaní podľa Trestného poriadku SR.
V organizácii Pomoc obetiam násilia Victim Support Slovakia (PON – VSS), ktorá svoje
služby poskytuje obetiam trestných činov od roku 1997 vyvstala reálna potreba pripraviť
svojich pracovníkov :
1. na stretnutie s detskou/mladistvou obeťou ako aj s jej rodičmi, podporujúcimi osobami
v sociálnom okolí dieťaťa;
2. na zručnosť nadviazať počiatočný rozhovor s dieťaťom alebo jeho rodičom;
3. poskytnutie spätnej väzby rodičom o dohodách uzavretých s dieťaťom/mladistvým
a tým budovanie premostenia medzi nimi cez služby obetiam;
na včasnú schopnosť rozpoznania signálov, ktoré poukazujú, že proces zvládania šokujúcej
udalosti stagnuje a v prípade potreby schopnosť odporučiť dieťa alebo mladistvého inej
inštitúcii
Pri práci s detskými obeťami násilia v dôsledku prevencie viktimizácie nás (Schusterová, 2009
– doplnené) prax v slovenských podmienkach viedla k vytypovaniu nižšie uvedených rizík :
1. reakcia šokom, alebo znevážením výpovede,
2. sľub, že sa to nikto ani kompetentný odborník nedozvie,
3. nepresný a oneskorený záznam výpovede obete,
4. nevhodne načasovaná - nekomplexná návšteva bytu, potrebná k objasneniu presného
stavu veci,
5. časový deficit pre počúvanie všetkého pre čo sa obeť rozhodne, že „musí“ povedať,
6. neposkytnutie ubezpečenia – že to nie je chyba dieťaťa,
7. prenesenie zodpovednosti resp. delegovanie na niekoho iného,
174
8. nedôverný afektívno reflexívny dialóg,
9. neprispôsobenie sa tempu zotavovania detského klienta.
Tieto nedostatky a ich závažnosť zdôrazňujeme najmä preto, že
pre detskú obeť
násilia je typické, že ide o mnohonásobnú obeť, ktorá je zraňovaná osobou, ktorej pôvodne
bezvýhradne dôverovala, je s ňou previazaná a zároveň na nej závislá. Preto je celkom bežné,
že veľa detských obetí má k svojim násilníkom rozporuplné pocity. Podľa Moncka a kol.
(1993) až 16 % zneužívaných detí uvádza, že osoba, ktorá ich zneužíva ich vzrušuje. Konflikt
medzi týmito pocitmi a vedomím zneužitia môže byť silným činiteľom, ktorý pôsobí na vznik
psychiatrickej poruchy. To je dôvod prečo odlíšenie normy resp. špecifickej odchýlky
v správaní dieťaťa v praxi od znaku či dôsledku, nie je jednoduché a teda patrí do rúk
odborníka/ov.
Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebná dôsledná odborná sociálnopsychologická príprava na prácu s deťmi ako obeťami násilia. V snahe zabezpečiť výcvik
profesionálov na čo najvyššej úrovni sa PON zúčastnila madzinárodného projektu MUSAS. Je
to osobitný projekt, týkajúci sa detských a mladistvých obetí. Projekt pod názvom Musas bol
financovaný z programu EÚ Leonardo da Vinci. Zúčastnilo sa na ňom okrem Slovenska
ďalších šesť krajín – Veľká Británia, Flámska časť Belgicka, Portugalsko, Holandsko,
Francúzsko a Škótsko.
V rámci tohto projektu boli vyvinuté tri tréningové moduly ( ako aj slovenský
modul, ktorý z nich vychádza), ale aj zásady činnosti pre prácu s detskými obeťami
v krajinách, ktoré sa zúčastnili projektu.
Keďže sa na projekte Musas
zúčastnili organizácie z rôznych krajín, ktoré sa
odlišovali vo svojej organizačnej štruktúre, štruktúre svojich klientov, právnom prostredí,
v ktorom pôsobia, princípoch fungovania a škále služieb, ktoré poskytujú, bolo možné
porovnávať ich činnosť a zvoliť čo najlepšiu stratégiu v danej krajine. Niektoré organizácie
napr. pracujú výlučne len s obeťami domáceho násilia, kým iné ich viac odkazujú k viac
špecializovaným organizáciám. Niektoré krajiny začlenili napr. proces smútenia a smútkové
poradenstvo do tohto základného školenia, kým iné ho pokladajú za veľmi špecifickú oblasť.
Preto sa vytvoril jednotný modul základného školenia ktoré každá krajina adaptovala na svoje
podmienky a klientov, s ktorými ich organizácia pracuje.
175
Modul školenia v rôznych krajinách spájajú tieto ciele:
1. Zvýšenie povedomia o právach detí ako obetí ( kľúčová idea školenia)
Deti v rodine kde došlo k trestnému činu, môžu tiež trpieť a to aj vtedy, keď nie sú
osobou ktorá ohlásila skutok. Patria sem prípady kedy sa rodič stal obeťou. Deti môžu
vtedy trpieť nepriamymi dôsledkami → je potrebné uvedomovať si zraniteľnosť detí
ako nepriamych obetí trestných činov.
2. Definovanie a poznanie svojich techník práce a hraníc pri práci s detskými obeťami
V rámci realizácie projektu sa ukázalo, že viaceré krajiny nemajú sformulované svoje
politiky a zásady činnosti čo sa týka pomoci detským obetiam. Tú bolo potrebné
dotvoriť tak, že všeobecné princípy práce s obeťami sme rámcovali do tohto školenia
s ohľadom na deti → Je potrebné mať sformulované zásady čo sa týka detských obetí
ako špecifickej klientely a tiež dokázať ich používať v praxi.
3. Identifikovanie hraníc svojich služieb a potreby odkázať klienta ďalej
Dodržiavanie hraníc je dôležitou súčasťou poradenského procesu a psychohygieny.
4. Podpora detí spôsobom, ktorý rešpektuje ich práva a skúsenosti
Pre naplnenie tohto ciela je potrebné poznať Dohodu o právach dieťaťa, detské práva
a tiež poznať spôsob, akým sa detské reakcie podobajú a odlišujú od podobných reakcií
dospelých obetí.
5. Poznanie vývinových zákonitostí reakcií dieťaťa na trestný čin
Prežívanie detí je ovplyvňované vývinovými zákonitosťami napr. podľa veku, pohlavia
, sociálneho prostredia a pod.
6. Identifikácia možných vplyvov rodinnej dynamiky
Rodinná dynamika je dôležitá v dvoch aspektoch : rodičovské zvládacie mechanizmy
vplývajú cez učenie a napodobňovanie na osvojenie si podobných mechanizmov u detí.
Rodičia sú kľúčovou osobou v prostredí dieťaťa, ktorú spravidla nie je možné
vynechať z hry.
7. Získanie základných spôsobilostí na prácu s deťmi
Aj keď rozšírenie práce s deťmi môže byť nad organizačné a kapacitné možnosti práce
v niektorých poradniach na pomoc obetiam, je potrebné mať komunikačné a iné
spôsobilosti ako aj kompetentnú pripravenosť na stretnutie s detskou obeťou. Už len
176
fakt, že dospelí sa zaujímajú o to čo sa stalo, môže byť pre dieťa i jeho rodičov veľkou
oporou a pomocou.
Potreba pracovať s obeťou násilia je nutná najmä z dôvodu, že človek, ktorý sa stal
obeťou trestného činu mení svoje správanie tak, že paradoxne sa neznižuje, ale naopak
zvyšuje pravdepodobnosť nového ohrozenia. Toto správanie je typické najmä pre ľudí, ktorí
útokom násilníka utrpeli hlbokú traumu ( Vágnerová,2004).
Násilie preto predstavuje špecifickú v najvyššej miere ohrozujúcu sociálnu
interakciu, pričom aktivita násilníka poškodzuje obeť v mnohých aspektoch jej
osobnostného rozvoja a života.
Pomoc obetiam v zmysle zabezpečenia a naplnenia práv obetí násilia, všetkých
vekových kategórií, poskytnutím právnej sociálnej, zdravotnej i morálnej pomoci v tejto
ťažkej životnej situácii si preto vyžaduje súčinnosť profesionálnych inštitúcií pri dodržiavaní
zásad vysokej diskrétnosti a rešpektovaní ich osobnosti.
FARR,F., WALLE, I., SCHUSTEROVÁ, I., KOCVÁR, P.(2006). Práca s detskými obeťami
trestných činov.
Príručka pre pracovníkov PON.
Deklarácia základných princípov spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužitia
právomoci (rezolúcia Valného zhromaždenia 40/34). (2000). In: Spravodlivosť pre obete.
Bratislava: Sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality, Príloha 4.
MONCK, E. a kol.( 1993).Child Sexual Abuse: A Descriptive and Treatment Study.London:
HMSO.
Príručka k implementácii deklarácie OSN o základných princípoch spravodlivosti pre obete
trestných činov a zneužitia právomoci, New York 1999. Úrad OSN pre kontrolu drog
a prevenciu kriminality a Centrum pre medzinárodnú prevenciu kriminality, Bratislava:
november 2000.
SHIELDS, A. M. a kol. (1994). The development of emotional and behavioural self regulation
and social competence among maltreated school children. Developmental Psychopathology 6,
57-75.
VÁGNEROVÁ, M.(2004). Psychopatologie pro pomáhajíci profese. Praha, Portál,s.r.o., ISBN
80-7178-802-3.
177
Mgr. Iveta Schusterová, PhD.
[email protected]
178
Špecifiká komunikácie s cudzincom
Specifics of Communicating with Foreigners
1
Oľga Kabátová, 2Andrea Botíková, 3Miroslav Ryska
Abstrakt
Počet cudzincov na Slovensku sa neustále zvyšuje. Do popredia sa preto stále viac
dostáva multikultúrna starostlivosť a komunikácia. Komunikácia je každodennou súčasťou
práce sestry a je nevyhnutná pre vytvorenie vzťahu sestra – pacient. Príspevok sa zaoberá
komunikáciou sestry s cudzincom, vyzdvihuje význam multikultúrnej komunikácie
a sumarizuje základné odporúčania, ktoré by sa mali dodržiavať pri kontakte a komunikácií
s cudzincom. Príspevok tiež popisuje špecifiká komunikácie vybraných menšín – Vietnamci,
Rómovia, Moslimovia. Práca teda prináša stručný návod, ako správne komunikovať
s cudzincom.
Kľúčové slová: multikultúrne ošetrovateľstvo – komunikácia - multikultúrna komunikácia –
cudzinec.
Abstract
Number
of foreigners
in
Slovakia is
increasing. At
the
forefront is
therefore gettingincreasingly multicultural care and communication. Communication is a part
of dailywork of nurses and is essential for the establishment of sister relationship - the
patient. The paper deals with communicating with a stranger sisters, highlights the importance
of intercultural communication and summarizes the key recommendations that should
be followed for contact and communications withforeigners. Post also describes the specifics
of communication selected minorities -Vietnamese, Roma,Muslims. The work thus provides a
brief guide on how toproperly communicate with foreigners.
Key words: multicultural nursing, communication, multicultural communikation, foreigner
Úvod
Slovenská republika bola dlhodobo vníma skôr ako tranzitná krajina než cieľová krajina
migrácie. Od jej vstupu do Európskej únie však zaznamenáva každoročne sa zvyšujúci počet
cudzincov so zákonným pobytom na jej území (1). Vďaka voľnému pohybu osôb dnes teda
nie je žiadny problém spoznávať iné kultúry a objavovať ich krásy a špecifiká. Na ceste za
poznaním ale treba okrem odvahy aj základnú znalosť problematiky multikultúrneho prístupu
a komunikácie. Uríčková (2) píše: „Ľudia niekedy predpokladajú, že učiť sa o iných kultúrach
179
je zbytočné. Mnohí si myslia, že je potrebné len jednoducho zaobchádzať s ostatnými ľuďmi
tak, ako by sme chceli, aby bolo zaobchádzané s nami. Je samozrejmé, že nikto z nás nemôže
očakávať v multikultúrnej spoločnosti, že sa naučí všetko, čo robiť a čo nerobiť.“ Dôležité ale
je aspoň sa o to pokúsiť.
„Ošetrovateľstvo ako vedná disciplína vychádza z teórií a modelov, ktoré sú priamo
prepojené na praktické ošetrovanie. Základom multikultúrneho ošetrovateľstva sa stala teória
kultúrne zhodnej starostlivosti postavenej na všestrannosti a rozmanitosti, kde sa predpokladá,
že každý človek má právo na vlastné kultúrne hodnoty, vieru a potreby." (3).
Multikultúrna starostlivosť je teda významná súčasť zdravotníctva, ktorá rešpektuje
hodnoty, presvedčenia a zvyky jednotlivcov i skupín vychádzajúcich s rôznych kultúrnych
prostredí. Súčasťou multikultúrnej starostlivosti je nepochybne i multikultúrna/transkultúrna
komunikácia. Komunikácia je univerzálnym javom ľudskej spoločnosti a priamym
regulátorom úrovne medziľudských vzťahov. Zároveň je podmienkou existencie každého
sociálneho systému. Bez nej nemôže existovať žiadna sociálna skupina. Prispieva
k uspokojovaniu potreby sociálneho styku a je prostriedkom na sociálne začlenenie
jednotlivca do skupiny (4). Pojem komunikácie má svoje užšie i širšie vymedzenie. Jej
podstatou je prijímanie a odovzdávanie informácií v priamom a nepriamom sociálnom styku.
V užšom poňatí komunikácia znamená „iba výmenu informácií“ v rámci slovného prejavu,
ktorá sa týka danej problematiky či javu. Je typická skôr pre formálne stretnutia. V širšom
vymedzení ide okrem výmeny slovných informácií vzťahujúcich sa k aktuálnej problematike
aj o vzájomnú výmenu predstáv, ideí, postojov, pocitov, ktoré môžeme vyjadriť slovne, ale aj
rečou nášho tela (5).
Problematika interkultúrnej komunikácie, nie je nová. Už v Novom zákone, Apoštol
Pavol naznačil, že pre efektívnu komunikáciu s inými kultúrami je nevyhnutná určitá úroveň
empatie, či stotožnenie sa s princípmi inej kultúry (2). Multikultúrna komunikácia uľahčuje
sociálnu interakciu a vzájomné porozumenie príslušníkov rôznych kultúr. Je charakterizovaná
ako interdisciplinárna oblasť rešpektujúca názory, tradície a kultúrne špecifiká jednotlivca,
rodiny a komunity (6). Často sa domnievame, že úspešnú komunikáciu s osobou inej kultúry,
národnosti nám zaručí iba ovládanie cudzieho jazyka. To nám síce uľahčí komunikáciu
180
s cudzincom, ale k plnohodnotnej multikultúrnej komunikácií nestačí. Súčasne sa musíme
naučiť druhých chápať, rozumieť im so všetkými ich odlišnosťami, spôsobmi chovania
a pravidlami súžitia. Preto je na mieste uviesť základné odporúčania, ktoré by sme si mali
uvedomiť a dodržiavať pri kontakte a komunikácií s príslušníkom inej národnosti, etnika,
kultúry:
 urobiť si na cudzinca čas, predchádzať časovej tiesni, nesnažiť sa ho vybaviť „čo
najrýchlejšie“,
 zistiť, v akom jazyku je možné sa dorozumievať, nakoľko ho príslušník iného národa
ovláda,
 ak nie je k dispozícií tlmočník, používať slovník,
 hovoriť pomaly, zreteľne, nezvyšovať hlas, používať jednoduché vety, nie súvetia,
 opakovať slová a vety, ktoré sú podľa Vás v rozhovore kľúčové
 overovať, či cudzinec povedanému rozumel,
 nezabúdať na zásady slušného vystupovania – vždy je potrebné sa vopred predstaviť,
 pri pravidelnom prichádzaní do styku s príslušníkmi jednej a tej istej kultúry, naučiť sa
v ich jazyku pozdrav a základné frázy,
 pamätať na to, že hlavnou oblasťou komunikácie je tvár, zvlášť oči a ústa, preto je pri
komunikácií nutné dívať sa na chorého a zreteľne artikulovať,
 ak nie je jasné, čo chcel cudzinec povedať, treba ho nechať problém zopakovať ešte
raz, prípadne inými slovami,
 navodiť pokojnú atmosféru, pretože negatívne emócie ako stres, strach, bolesť zhoršujú
schopnosť vyjadrovať sa v cudzom jazyku,
 používať
gestá, piktogramy,
obrázky, ktoré zlepšia pacientovo
pochopenie
povedaného,
 poskytnúť pacientovi papier a pero, aby sa mohol vyjadriť kresbou,
 vyhýbať sa medicínskym výrazom a zdravotníckemu slangu, ktorému nemusí pacient
rozumieť,
 odporučiť cudzincovi čo najhodnejšie riešenie jeho problému s ohľadom na jeho
etické, etnické i kultúrne zvláštnosti,
 motivovať - povzbudzovať cudzinca, chváliť, oceniť dobrý výkon,
181
 dôležité nie je len prijatie pacienta, ale samozrejme aj dôstojné a pokojné rozlúčenie sa
s ním (6, 7, 8).
Uvedené odporúčania a zásady sú univerzálne, ale na druhej strane i veľmi všeobecné.
Ako už bolo spomínané, pre efektívnu komunikáciu s cudzincami je potrebné hlbšie poznanie
a pochopenie ich kultúry. Preto sa v nasledujúcej časti budeme venovať špecifikám verbálnej
i neverbálnej komunikácie s vybranými menšinami so zameraním na Vietnamcov, Rómov,
Moslimov.
Vietnamci
V Ázií a v Európe pochopiteľne existujú odlišné systémy noriem chovania, ktoré
podmieňujú chovanie a jednanie vo všetkých oblastiach každodenného života. Veľa noriem
podmieňujúcich chovanie odhaľuje jazyk: vietnamský jazyk je tonálny (zvukový) jazyk, ktorý
rozlišuje šesť tónov, zapisuje sa latinkovým písmom s hojným využívaním diakritických
znamienok a tónových značiek a celú jeho základnú slovnú zásobu tvoria jednojazyčné slová.
Vo vietnamštine neexistuje tykanie a vykanie, aké poznáme z jazyka slovenského. Ich jazyk
totiž používa zvláštne zdvorilostné frázy a slová, ktorých aplikácia závisí na rôznych
okolnostiach, vzťahujúcich sa k vekovej a spoločenskej príslušnosti účastníkov rozhovoru.
Vyjadrujú nimi vzťahy nadradenosti a podradenosti, medzi staršími a mladšími, mužom
a ženou, medzi priateľmi jednej vekovej kategórie a vzťahy neutrálne. Z neverbálnej
komunikácie je veľmi zavádzajúce vnímanie úsmevu, pretože ten v ich podaní neznamená iba
pocit radosti či výraz sympatií. Vietnamci ním vyjadrujú i nervozitu, podráždenosť, rozpaky,
ospravedlnenie. Ďalším zvykom Vietnamcov je vyhýbanie sa priamemu pohľadu do očí,
pretože podľa nich je nezdvorilý. Nezdvorilé je i to, ak sa muž dotkne cudzej ženy a smrkanie
na verejnosti. Pravidlá vietnamského slušného správania učia neobťažovať ostatných svojimi
problémami, nevhodná je tiež otvorená kritika jednotlivca pred kolektívom. Nemiestne je i
rozčuľovanie sa, kričanie, ostrá argumentácie a hádky zamerané na presvedčovanie druhého.
Prejavom slušného správania je aj vhodné oblečenie – krátke nohavice na dospelom sú
nespoločenské, vietnamské ženy takmer nikdy nenosia sukne. Pri zoznamovaní sa Vietnamci
podávajú obe ruky, oboma rukami tiež podávajú predmety človeku, ktorého si vážia. Za veľký
prejav neúcty považujú, ak sa dotknete ich hlavy. Ruky v bok znamenajú negatívny postoj,
ruky skrížené na prsiach signalizujú rozčúlenie, noha cez nohu je vo vietnamskej kultúre brána
182
ako vyjadriť nadradenosť. U bohatých obchodníkov sa môžeme ešte stále stretnúť na malíčku
ich ľavej ruky s dlhým, až niekoľko centimetrovým nechtom, ktorý naznačuje, že jeho majiteľ
nemusí pracovať (6, 8).
Rómovia
Rómovia sa dorozumievajú predovšetkým gestami, pohľadmi, intonáciou, držaním
tela, intenzitou hlasu, hudbou... Slová podľa nich slúžia na zakrytie skutočného významu,
slúžia na odvedenie pozornosti. Z toho vyplýva, že nepotrebujú rozvíjať svoj jazyk.
Nepotrebujú čítať a písať. Pre tieto pojmy dlho nemali vlastné slová. Podobne ako pre slovo
„škola“. Aj teraz vyjadrujú slovo „čítať“ výrazmi, ktoré používajú aj v iných významoch napr.
„rátať“, „predpovedať budúcnosť z dlane“, „spievať“ a slovo „odovzdávať“ používajú na
naše „čítať nahlas“. Rómsky jazyk má veľa záľudností. Každé slovo má niekoľko významov,
alebo sa používa v rôznych významoch pri rôznych činnostiach a hlavným dôvodom je vraj
aby sa ich jazyk nemohli naučiť „gadžovia“. Napríklad výraz „požičaj mi“ Rómovi nepoznajú
a nahrádzajú ho slovom „daj mi“. Medzi týmito slovami nevidia žiadny rozdiel, kým pre nás
je to podstatný významový rozdiel. K nadviazaniu efektívnej komunikácie je nutné vzbudenie
dôvery, rešpektovanie rómskych pravidiel a zvykov, prispôsobenie slovnej zásoby, spätná
väzba, vytvorenie partnerského vzťahu a asertivita. Ak žena jedná s rómskym mužom
odporúča sa nepozerať sa mu priamo do očí – priamy ženský pohľad je obecne považovaný za
sexuálnu výzvu. Neverbálna zložka komunikácie Rómov je obecne výraznejšia, za normálny
je teda Rómami vnímanú prejav, ktorý by v inej spoločnosti bol vnímaný ako emotívny.
Základnými pravidlami komunikácie s Rómami sú používať jasný jednoduchý jazyk, venovať
pozornosť nonverbálnej komunikácií, vyjednávať, poskytovať jasné informácie, informovať o
nemocničných
pravidlách,
právach,
povinnostiach,
chode
oddelenia,
vyhnúť
sa
zovšeobecňovaniu chovania určitej skupiny Rómov na celú komunitu (6, 9, 10).
Moslimovia
Moslimovia sú ľudia, ktorých spája viera islám, teda viera v Jediného Jediného,
Neporovnateľného Boha, v Ním stvorených anjelov, v Božie knihy, ktoré zoslal, v prorokov,
prostredníctvom ktorých sa ľudstvu dostali Božie zjavenia, v Súdny deň, v zodpovednosť
každého jednotlivca za vlastné činy, v plnú moc Boha nad ľudským osudom a v posmrtný
183
život. Od tejto viery sa odvíja aj množstvo špecifík týkajúcich sa verbálnej a neverbálnej
komunikácie moslimov. Základným pravidlom je umožniť chorému modliť sa, zabezpečiť mu
na tento účel pokojné a nerušené miesto. Svoju vieru okrem iného vyjadrujú odevom, preto by
im malo byť v nemocnici povolené nosiť aspoň časť ich oblečenia, ktorú považujú za
nevyhnutnú. Ženy musia mať možnosť sa zahaliť. Tiež je vhodné, ak je ženám zabezpečený
ženský liečebný tým, ak sa táto podmienka splniť nedá, je nutné moslimskú ženu vopred
upozorniť. V takomto prípade sa jej muž môže dotknúť, ale výhradne v rukaviciach. Keďže je
žena v moslimskom svete podriadená mužovi, muž za ňu často hovorí i rozhoduje, čo treba
rešpektovať. Pre moslimov je neprijateľné podávať veci ľavou rukou, pretože je považovaná
za nečistú, dotýkať sa osôb opačného pohlavia. Moslimské ženy sa vyhýbajú pohľadu do očí
iných mužov. Pozdrav moslimov je špecifický poklonou a položením ruky na srdce (6, 11).
Záver
Príspevok priniesol teoretický pohľad na základné zásady komunikácie s cudzincom
a tiež na špecifiká verbálnej i neverbálnej komunikácie s príslušníkmi národnostných
(Vietnamci), kultúrnych (moslimovia) a etnických (Rómovia) menšín. Priblížil základné
aspekty, ktorým ak sestra porozumie a bude si ich vedomá, zlepší a zefektívni komunikáciu
medzi ňou a cudzincom. Ako je spomínané v úvode, práca má byť stručným návodom ako
komunikovať s cudzincom. Komunikácia potom nebude pôsobiť ako jed, ale ako liek.
KATERINKOVÁ, M. et al. Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike [online].
Dostupné
na
World
Wide
Web:
http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Migracia/publikacie/zahranicnestahovanie-cudzinci_2009.pdf [citované 2011-10-10].
URÍČKOVÁ, A. Poznať silu komunikácie. In: Mezinárodní kongres sester pracujících v oboru
ARIM: Sborník přednášek. Konanej dňa 5.-6. listopad 2010 / Recenze: Alena Uríčková, Jana
Hocková, Dana Křivská, Miroslav Hmirák. Praha, 2010: Mgr. Miroslav Hmirák. 128 s. ISBN
978-80-254-8632-0. s. 19-22.
LÍŠKOVÁ, M., NÁDASKÁ, I. et al. Základy multikultúrneho ošetrovateľstva, s. 23
KRISTOVÁ, J. et al. Komunikácia v ošetrovateľstve. Martin: Osveta, 2002. 163 s. ISBN 808063-107-7.
184
MOROVICSOVÁ, E. et al. Komunikácia v ošetrovateľstve. Bratislava: UK v Bratislave, 2004.
140 s. ISBN 80-223-1940-6.
IVANOVÁ, K. et al. Multikulturní ošetřovatelství I. Praha: Grada, 2005. 248 s. ISBN 80-2471212-1
KUTNOHORSKÁ, J. Multikulturní/transkulturní komunikace [online]. Dostupné na World
Wide Web: http://www.solen.cz/pdfs/int/2006/02/15.pdf [citované 2011-10-10].
ERAZÍMOVÁ, L., KEPRTOVÁ, J. Efektivní komunikace v interkulturním prostředí.
Praktická příručka pro pracovníky Úřadů práce. Praha: Člověk v tísni, 2004. 28 s.
MARYŠKOVÁ, A. Specifika poskytování zdravotní péče romskému pacientu komunikace
[online]. Dostupné na World Wide Web: http://www.zdn.cz/clanek/sestra/specifikaposkytovani-zdravotni-pece-romskemu-pacientu-449664 [citované 2011-10-10].
DAVIDOVÁ, Eva. Romano drom – Cesty Romů. Olomouc : Vydavatelství Univerzity
Palackého, 1995. Změny v postavení a způsobu života Romů v Čechách, na Moravě a na
Slovensku v letech 1945–1990. ISBN-80-7067-533-0
ŠKRABOVÁ, H. Charakteristika vybraných kulturních menšin a náboženství [online].
Dostupné
na
World
Wide
Web:
http://www.szsmb.cz/admin/upload/sekce_materialy/Char._kul._men%C5%A1in.pdf
[citované 2011-10-10].
Mgr. Oľga Kabátová
918 43 Trnava
[email protected]
185
Možnosti zavedenia validácie do praxe
Possibilities of Introducing Validation into Practice
Eva Ferková
Caritas , Viedeň, Rakúsko, Trnavská univerzita v Trnave, FZaSP, Katedra ošetrovateľstva
Abstrakt
Validácia je moderná disciplína zameriavajúca sa na možnosť komunikácie
s pacientom s diagnózou Alzheimerova demencia. Metódu komunikácie objavila
a prepracovala v USA Naomi Feil. Táto metóda je akceptovaná a používaná vo viacerých
krajinách sveta, napr. v Európe sa využíva v 11 krajinách. Validácia ako komunikačný spôsob
pomáha pochopiť svet a správanie pacienta s touto diagnózou nielen ošetrovateľskému
personálu, ale aj rodinným príslušníkom a známym. Odborná, ako aj laická verejnosť na
Slovensku je o tejto možnosti komunikácie minimálne informovaná. Cieľom tohto príspevku
je poskytnúť základné informácie o validácii a jej komunikačných technikách, ako aj o
možnostiach a spôsoboch uplatnenia validácie v krajinách, v ktorých validácia zavedená nie
je.
Kľúčové slová: Alzheimerova demencia - Naomi Feil – validácia - rodinná starostlivosť techniky komunikácie.
Abstract
Validation is a modern discipline aiming on the improved possibility to communicate
with patients suffering from Alzheimer disease. The validation method was first discovered
and worked out by Naomi Feil from the United States. This method is accepted and utilized in
several countries around the world. For instance, in Europe, this method is used in 11
countries. Validation as a communication technique helps not only the nursing personnel but
also the family members and friends to understand the inner world and behavior of the patient
with this diagnosis. In Slovakia the information about this communication technique is absent
at the expert as well as non-expert level. The aim of this report is to provide same basic
information about validation and it’s communication techniques as well as the possibilities of
it’s implementation in countries where this technique is not used so far.
Keywords: Alzheimer demency - Naomi Feil – validtion - family caregiving -communication
techniques.
186
Úvod
Populácia s demenciou na celom svete neustále narastá. Podľa Svetovej zdravotníckej
organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu (ďalej len „DAT“) medzi desiatku
najčastejších smrteľných ochorení. Aj napriek tejto skutočnosti sa DAT a jej vplyvu
na jednotlivca, rodinu i spoločnosť venuje relatívne malá pozornosť. Ľudstvo zatiaľ nepozná
žiaden liek, žiadne účinné preventívne opatrenia, ktoré by zabránili vzniku tohto ochorenia.
Lekári však už vedia definovať jeho klinické príznaky, popísať jeho nástup, prejavy a
prognózu. Je zrejmé, že čím je liečba DAT zahájená skôr, tým je väčšia šanca na zmiernenie
jej priebehu.
Vykonávanie
praktických
úkonov
s dementným
pacientom
je
mnohokrát
komplikované a značne obmedzené nesprávnou komunikáciou. Jednou z priorít ľudí
pracujúcich s dementne chorými je skvalitňovanie komunikácie aj prostredníctvom
tzv. validačnej metódy. Validácia je dorozumievací systém využívajúci špecifické techniky,
ktoré redukujú stresové zaťaženie dementného človeka i ošetrujúceho personálu a pomáhajú
skvalitňovať spolužitie, komunikáciu a spoluprácu medzi pacientom, rodinnými príslušníkmi a
ošetrovateľským personálom. Táto metóda je určená nielen pre ošetrujúci personál, ale aj pre
rodinných príslušníkov, ktorí sú v častom kontakte s dementnými starými ľuďmi.
Možnosti a praktické využitie validácie si už overili v mnohých krajinách sveta, len
v Európe sa validácia používa vo viacerých krajinách, medzi ktoré patria Nemecko, Rakúsko,
škandinávske krajiny, Holandsko, Francúzsko, Belgicko, Taliansko a Anglicko. Na Slovensku
využitie validácie absentuje. Ako tento stav zmeniť, podporiť alebo zlepšiť informovanosť
verejnosti laickej ako i odbornej? Ktoré možnosti sa môžu implementovať na Slovensku
rovnako ako v krajinách v ktorých sa validácia už využíva?
Naomi Feil
Zodpovedanie otázok o validácii nie je možné bez toho, aby sa nezmienilo
o zakladateľke validačnej metódy Naomi Feil. Narodila sa v roku 1932 v Mníchove. Keď mala
štyri roky, s rodičmi sa presťahovala do mesta Cleveland v Ohiu, kde jej rodičia prevádzkovali
domov dôchodcov Montefiore. Neskôr na Kolumbijskej Univerzite v New Yorku získala titul
Masters Degree pre sociálnu prácu.
187
Po získaní titulu sa vrátila pracovať k rodičom do Clevelandu. Veľmi skoro pochopila,
že tradičné metódy, ktoré sa využívali v práci s veľmi starými dezorientovanými ľuďmi, sú
neuspokojivé. Z tohto dôvodu začala skúmať a zavádzať nové spôsoby komunikácie a práce
s dezorientovanými starými ľuďmi. Od roku 1963 do roku 1980 vyvinula validačnú metódu,
ktorú v roku 1982 popísala a knižne vydala pod názvom „Validácia, cesta k porozumeniu
dezorientovaných starých ľudí“. Túto knihu prepracovala v roku 1992 (Feil, 2005, s. 13).
Naomi Feil napísala viacero publikácii, ktoré nás oboznamujú s metódou validácie. Spolu so
svojím manželom natočila aj niekoľko filmov o dezorientovaných, dementných starých
ľuďoch a o príkladoch použitia validácie v praxi (Feil, 2005, s. 14).
Čo je validácia
Ďalšia otázka, na ktorú treba zodpovedať je „ čo je vlastne validácia“. Popisuje ju niekoľko
definícií. Latinské slovo validus je možné preložiť ako silný a anglický pojem valid znamená
platný; „vyhlásiť za platné“.
Podľa Stuhlmanna je validácia komunikačná technika, ktorá pomáha sprístupňovať svet
ľuďom s demenciou (Stuhlmann, 2004, s. 58).
Validácia je inak definovaná ako verbálna a neverbálna komunikačná forma s praktickými
technikami, pri ktorých značne zavážia subjektívne pocity dementne chorého človeka,
pomocou ktorých nastane v jeho svete prežívania viac pochopenia. Komunikácia s dementne
chorým je zameraná najmä na vzťahovú rovinu, menej sa uskutočňuje na rovine obsahovej
(Radzey, 2006, s. 36).
Validácia je taktiež komunikačná metóda so špeciálnym prístupom k ľuďom s demenciou,
ktorý uľahčuje zaobchádzanie s dementným človekom ( Scharb, 2005, s. 23).
Princíp tejto metódy spočíva v empatických reakciách k pocitom dementného jedinca tak,
aby bola využitá verbálna a neverbálna komunikačná technika, ktorá pomáha pochopiť
dementného človeka. V týchto prístupoch ide mnohokrát o upustenie od orientácie sa v realite
a následnom nedohováraní alebo nevracaní dementného do reality. Naopak validácia akceptuje
ponímanie reality dementného človeka. Jej cieľom je ponechať dementnému človeku jeho
sebavedomie, podľa možnosti sa pokúsiť o zdôvodnenie a riešenie jeho prežitého života,
konfliktov, ktoré v ňom ostali nevyriešené ( Feil, 2005, s. 17).
188
Validačná príprava
Základný postoj ošetrujúceho personálu v zmysle validácie spočíva v jeho schopnosti
pochopenia vnútorného sveta dementného človeka a schopnosti pomenovať jeho pocity:
-
dokázal sa vcítiť do sveta dementného pacienta,
-
naučil sa chodiť v ,, topánkach dementného človeka“.
Validujúci by mal byť v prvom rade empatický, mal by dokázať vytvoriť pri validácii
príjemnú atmosféru, ktorá je plná dôvery a porozumenia. Vedieť uplatniť v praxi verbálne ako
aj neverbálne validačné techniky. Splniť tieto podmienky
je niekedy veľmi náročné.
Validujúci má mať na pamäti niekoľko kritérií ako otvorenosť a akceptovateľnosť. - Je to tá
najlepšia cesta, ako udržať nerušenú atmosféru pri validácii. Validujúci má ukázať schopnosť
akceptovať všetky názory a byť otvorený pre rôzny priebeh udalostí, ktoré pri validácii môžu
nastať. Pokiaľ je to možné, tak by sa malo validovať v nerušenom prostredí. Dementných ľudí
často odpútava od validácie hluk z vedľajšej miestnosti alebo z vonkajšieho prostredia. Preto
je dobré pred validáciou skontrolovať do akej miery v miestnosti, v ktorej sa bude validácia
uskutočňovať, prevládajú rušivé faktory. Pokiaľ je to možné, validujúci by ich mal pre dobrý
priebeh validácie ešte pred jej začiatkom odstrániť. (Feil, 2007, s. 14).
Vzdelávacie programy
Na porovnanie možnosti pre validáciu v Rakúsku. Školenia sú schválené zákonom § 63
GuKG, BGB1.I Číslo 108/1997 a zákonom o ďalšom vzdelávaní GuK-WV, BGB1.II číslo
453/2006 (Wienerroteskreuz, 2008, s. 4).
Inštitúcie pre vzdelanie, ako aj samotné pracoviská, vytvárajú možnosti kurzov, školení,
rekvalifikačných kurzov, rôznych programov, v ktorých je možné vyškolenie na potrebnú
úroveň, ktorú práca s dementnými pacientmi vyžaduje. Ako ukážku vyberám niektoré príklady
systému zaškolenia :
Validačné vzdelávacie programy majú viac stupňov výučby:
1. stupeň: Používateľ validácie,
2. stupeň: Vedúci validačnej skupiny,
3. stupeň: Učiteľ validácie,
4. stupeň: Validačný expert, Majster validácie.
189
1. stupeň: Používateľ validácie
Školenie používateľa validácie trvá 9 mesiacov a pozostáva z piatich dvojdňových blokov
teórie. Po ukončení
prvého stupňa programu absolvent dosiahne certifikát používateľa
validácie. Medzi teoretickými blokmi učenia absolvujú študenti praktické cvičenia priamo na
oddeleniach, kde zbierajú praktické skúsenosti v odbore. (Validation-eva, 2008).
2. stupeň: Vedúci validačnej skupiny
Vzdelávanie vedúceho validačnej skupiny pozostáva z troch teoretických tréningových
blokov, ktoré sú rozložené do 6. až 9. mesiacov. Medzi blokmi získavajú študenti praktické
skúsenosti vo validačných skupinách. Za každým blokom nasleduje deň supervízie. Študenti
na konci štúdia získavajú certifikát, musia však predložiť:
-
dôkaz o ukončení skúšok pre používateľov validácie,
-
výkaz o pravidelnej dochádzke na teoretickú a praktickú časť vzdelávania,
-
polročnú dokumentáciu, v ktorej je uvedený postup a práca vo validačnej skupine,
-
a absolvovať písomné i praktické skúšky – praktické skúšky môžu byť zachytené
na video.
Po skončení vzdelávania má absolvent možnosť pracovať ako vedúci validačnej skupiny
a poskytnúť pomoc pri praktickej časti pre absolventov prvého stupňa .
3. stupeň: Učiteľ validácie
Vzdelávanie učiteľa validácie pozostáva z dvoch dvojdňových tréningových blokov.
Študenti majú za úlohu rozpracovať svoj vlastný program, pri ktorom im pomáha ich učiteľ.
Pre štúdium tretieho stupňa musí uchádzač spĺňať nasledovné podmienky a musí mať:
( Validation-eva, 2008)
-
ukončené skúšky na vedúceho validačnej skupiny,
-
ukončené pedagogické vzdelanie,
-
doklad o absolvovaní pravidelnej dochádzky na teoretickú a praktickú časť školenia,
-
doklad o ukončení písomných a praktických skúšok.
Na konci štúdia študenti získavajú certifikát učiteľa validácie pre prácu v Autorizovanej
validačnej organizácii - skratka AVO.
190
4. stupeň: Validačný expert, Majster validácie
Certifikát validačného experta alebo validačného majstra sa poskytuje len po úspešnom
ukončení predošlých troch stupňov vzdelania a splnení nasledovných kritérií:
-
uchádzača nominujú alebo podá písomnú žiadosť,
-
je navrhnutá nominácia autorizovanou validačnou organizáciou,
-
komisia kladne ohodnotí splnenie kritérií pre udelenie certifikátu kandidátovi.
Platnosť tohto certifikátu je stanovená na päť rokov, potom sa podáva nová nominácia, alebo
žiadosť ( Validation-eva, 2008).
Okrem
tohto
vzdelanostného
programu
je
možnosť
ďalšieho
vzdelávania
pre používateľov validácie rôznej úrovne.
Kurz validácie podľa Naomi Feil - stupeň 1:
Je praktizovaná v školiacom stredisku Červeného kríža vo Viedni.
Pozostáva z piatich blokov, doba trvania jedného bloku trvá desať dní. Bloky sú rozložené
v období 9 až 12 mesiacov. Počas tohto obdobia absolvuje poslucháč praktické cvičenia, kde
zbiera praktické skúsenosti v danej oblasti.
Poslucháč si osvojí:

základy validácie,

rozpoznávať psychologickú, emocionálnu a telesnú charakteristiku v štyroch fázach
dezorientácie podľa Naomi Feil,

validačné techniky,

rozoznávať spoločné a rozdielne prvky z validácie a iných metód ako sú napr.
orientácia v realite, práca s pamäťou, bazálna stimulácia, a opakovaná motivácia.
Poslucháč po ukončení kurzu získa certifikát 1. stupňa a môže pracovať ako validačný
pracovník, ktorý vypracováva prezentácie pre malé skupiny (Wienerroteskreuz, 2008, s. 4).
191
Validácia podľa Naomi Feil - stupeň 2:
Školenie pozostáva zo šiestich tréningových dní, ktoré sú rozložené v období 6 až 9
mesiacov. Pre stupeň 2 je potrebné predložiť certifikát o ukončení stupňa 1. Uchádzač musí
preukázať schopnosť a pripravenosť zostaviť validačnú skupinu a riadne ju zdokumentovať.
Poslucháč si osvojí:

základy skupinovej pedagogiky,

praktické cvičenia validácie,

zdokonaľovanie sa vo validačných technikách a teóriách

zostavenie, vedenie a dokumentovanie validačnej skupiny.
Poslucháč po ukončení kurzu získa certifikát 2. stupňa a môže pracovať ako vedúci
validácie. Má oprávnenie poskytnúť pomoc poslucháčom 1. stupňa v praktickej časti školenia,
kedy predovšetkým poskytuje o uchádzačoch tzv. feedback.
Validácia podľa Naomi Feil - stupeň 3: Učiteľ validácie
Po ukončení tohto stupňa štúdia získa absolvent certifikát učiteľa validácie.
Predpokladom pre tento stupeň je certifikát o ukončení 2. stupňa školenia a pedagogické
minimum. Kurz pozostáva z dvoch trojdňových blokov (Wienerroteskreuz, 2008, s. 4).
Poslucháč absolvuje alebo si osvojí:

teóriu zameranú na učebné prúdy podľa Freuda, Jung, Rogers, Piaget, Erikson, Penfield
a iných,

pedagogiku a didaktiku,

tréningové hodiny validácie ,

postupy v zložitých situáciách vo validačných skupinách a vo validácii pre jednotlivcov,

edukáciu a možnosti podpory ošetrujúcich rodinných príslušníkov.
Záver
V priebehu rokov sa rozdelenie demencie menilo podľa autorov, psychiatrických smerov
alebo podľa súčasných poznatkov vedy. Napriek rozdielnej diferenciácie demencie tvorí
najväčšie percento z nej práve Alzheimerova choroba. Práca s ľuďmi postihnutých touto
chorobou je veľmi náročná po duševnej, ale aj po telesnej stránke. Vyžaduje si od
zdravotníckeho personálu veľa empatie. Náročnosť práce s takýmto pacientom sa týka nielen
192
zdravotníckych pracovníkov, ale aj
rodinných príslušníkov. Postoj a chovanie rodiny k
samotnému pacientovi býva rozdielny. Od pochopenia, dohovárania, až po bezradné správanie
a nepochopenie zo strany najbližších. Pre rodinných príslušníkov je mnohokrát dôležitá a
nápomocná edukácia zo strany zdravotníckeho personálu. Kde vznikne lepšia informovanosť
rodinných prislušníkov o chorobe, jej fázach, možných komplikáciách, ako aj možnostiach
zlepšenia stavu, možnostiach vychádzať a vyťažiť z poznatkov čo najviac pre čo najlepšiu
komunikáciu a prácu s dementne chorým pacientom.
Komunikácia s dementným pacientom býva náročná, často zamrzne na jednom bode alebo
je vedená do odpovedí, ktoré od pacienta neočakávate. V takom prípade pomáha komunikačný
spôsob validácie. Tento postup usmerní zaškolený ošetrovateľský personál, ale aj rodinných
príslušníkov, akým smerom sa má rozhovor s pacientom uberať ďalej. Naučí pochopiť
správanie a vyjadrovanie pacienta,usmerní ako chápať jeho vyjadrovanie v symboloch.
V praxi v krajinách, v ktorých je už validácia niekoľko rokov zaužívaná, prináša
pre pacienta ošetrovateľský personál, ako aj rodinných príslušníkov úľavu a viac pochopenia.
Mnohokrát učí vnímať, chápať, poznávať a hlavne komunikovať s pacientmi s touto
diagnózou.
Napriek už pomerne známemu spôsobu komunikácie a dlhodobej aktívnej praxi v Európe,
informovanosť o validácii na Slovensku absentuje. Pomocou Slovensku môže byť aj to, že
okolité krajiny majú s týmto spôsobom práce s dementnými pacientmi dlhoročné skúsenosti,
takže čerpanie postrehov, vyvarovania sa počiatočných chýb, ako aj vhodný spôsob
zaškoľovania, by sa dalo aplikovať aj na slovenské podmienky a. Na škodu veci slúži len to,
že sa ešte tak nestalo.
Knihy / Monografie
FEIL, N. Validation Ein Weg zum Verständnis verwirter alter Menschen. 8 vyd.
München: Reinhardt, 2005,166s., ISBN 978-3-497-01794-2.
FEIL, N. Validation in Anwendung und Beispielen.5 vyd. München: Reinhardt,
2007,262s.,ISBN 978-3-497-01687-7.
FEIL, N. Validation Trainingsprogramm. München: Reinhardt,2005,55s., ISBN3-497-01558X.
193
STUHLMANN,W. Demenz- wie man Bindung und Biographie einsetzt München: Reinhardt,
2004,149s., ISBN3-497-01724-9.
Internetové adresy:
www.validation-eva.com/de/21,február 2008
www.WIENERROTESKREUZ.AT, marec 2008
www.validation-eva.com/de/21,február 2008
http://www.lazarus.at/img_uploads/2825-VortragScharbBrigitte.pdf
194
Vplyv rodiny v starostlivosti o dieťa s diabetes mellitus I. typu
Influence of the Family on Child Care with Diabetes Mellitus 1.Type
Jana Luljáková
Abstrakt
Diabetes mellitus je čoraz častejšie označovaný za chorobu 21 storočia. Počet
diabetikov celosvetovo narastá a tak sa ochorenie stáva sa značným medicínskym problémom
s ekonomickým a psychosociálnym dopadom. Diabetes mellitus 1. Typu je jedným
z najvážnejších a najčastejších chronických ochorení detského veku. Ochorenie so sebou
prináša množstvo zmien. Dieťa musí dodržiavať liečebný režim, ktorý zahŕňa inzulínoterapiu,
pravidelný selfmonitoring, a zmenu životosprávy. Zmenený životný štýl vyžaduje
sebadisciplínu, presnosť a často môže byť spojený s negatívnymi emóciami ako sú napr.
strach, úzkosť, alebo bolesť. Preto je nevyhnutné správne prijatie ochorenia rodinou. Ak
rodičia vytvárajú pre dieťa priaznivé podmienky a sú mu oporou, umožňujú dosahovať
požadované výsledky v liečbe diabetu.
Kľúčové slová: diabetes mellitus - rodinné prostredie - podpora rodin.
Diabetes mellitus patrí medzi skupinu metabolických chorôb, ktoré sú charakteristické
chronickou hyperglykémiou a poruchou metabolizmu sacharidov, bielkovín a tukov, ktoré
vznikajú v dôsledku poruchy sekrécie alebo účinku inzulínu, prípadne ich kombináciou
(WHO, 1999).
Klasifikácia DM bola navrhnutá v roku 1997 Výborom expertov pre klasifikáciu a diagnózu
diabetu Americkej diabetologickej organizácie (ADA) a zahŕňa:
 diabetes mellitus 1. typu (imunologicky podmienený DM a idiopatický DM)
 diabetes mellitus 2. typu
 iné špecifické typy diabetes mellitus
 gestačný diabetes mellitus (Mokáň, 2008).
Diabetes mellitus 1 je chronické metabolické ochorenie spôsobené deštrukciou B
buniek
Langernhansových
ostrovčekov
pankreasu.
Ochorenie
je
charakteristické
hyperglykémiou a sklonom ku ketoacidóze v dôsledku nedostatku inzulínu. Tento typ diabetu
obvykle začína v detskom veku, ale môže sa manifestovať aj v dospelosti, preto sa už v
súčasnosti vek nepovažuje za diagnostické kritérium (Waldhaus et. all., 2004). Príčina vzniku
195
je spojená s genetickou predispozíciou ale aj viacerými environmentálnymi faktormi, ktoré sú
nevyhnutné pre začatie alebo urýchlenie autoimunitného procesu. Diabes 1. typu je
charakteristický rýchlim nástupom príznakov, medzi ktoré patrí polyúria, polydipsia,
chudnutie bez známej príčiny, únava, poruchy zrakovej ostrosti, kožné infekcie či mykózy.
V laboratórnom náleze dominuje hyperglykémia, znížený až vymiznutý inzulín a C-peptid ako
aj prítomnosť jednej či viacerých autoprotilátok (Martinka, 2008).
Liečba diabetu spočíva vo farmakologickej terapii t.j. podávanie inzulínu, ktoré je
indikované u každého dieťaťa s diabetes mellitus 1 a nefarmakologickej, ktorá zahŕňa diétne
opatrenia a pravidelnú pohybovú aktivitu.
Komplikácie diabetes mellitus 1 rozdeľujeme na:

akútne, ktoré sú spôsobené náhlou dekompenzáciou a môžu ohroziť život pacienta,
u detí sa vyskytuje diabetická ketoacidóza či hypoglykémia,

chronické, ktoré súvisia s ochorením ciev, medzi ne patria mikrovaskulárne
a makrovaskulárne, u detí sa vyskytuje najmä diabetická retinopatia a nefropatia (Martinka,
Polko, Mokáň, 2006).
Vplyv rodiny na dieťa s diabetes mellitus
Stanovenie diagnózy diabetu znamená pre dieťa a jeho rodinu množstvo zmien, pretože
vyžaduje aplikáciu inzulínu, pravidelný selfmonitoring, úpravu v stravovaní a pravidelnú
pohybovú aktivitu. Deti majú často problém zosúladiť všetky tieto aspekty liečby. Preto
rodinné prostredie zohráva dôležitú úlohu pri zvládaní ochorenia.
Úlohy rodiny v rámci manažmentu diabetu sa však môžu vývojom dieťaťa meniť. La
Grea et. al. (1990) vo svojej štúdii uvádzajú, že deti vo veku 7 – 11 rokov, ktoré prebrali
väčšiu zodpovednosť za starostlivosť sú metabolicky horšie kompenzované ako deti, u ktorých
túto zodpovednosť prebrali rodičia. Taktiež sa zistilo, že adolescenti s diabetes mellitus 1,
ktorých podporovala rodina, mali lepšiu kontrolu nad svojím ochorením. Aj keď pomoc
a podpora rodiny pri liečbe diabetu je potrebná, výskum ukázal, že nie je dostatočná pre
zabezpečenie primeranej kompenzácie ochorenia. Liečba diabetu je náročná a preto je
nevyhnutná podpora doma od rodičov, ako aj v škole od učiteľov či rovesníkov. V rannom
detstve sú deti úplne odkázané na rodičov, neskôr sa sociálne siete začínajú rozširovať. Dieťa
trávi viac času so svojimi rovesníkmi mimo rodiny. Vplyv rovesníkov na dieťa sa neustále
196
zvyšuje a vrcholí v puberte(Pendley, et.all.). V období puberty je podpora od rodičov vnímaná
menej pozitívne, vzťahy medzi rodičmi a deťmi nie sú súdržné, komunikácia a riešenie
konfliktov v rodine sa zhoršujú. Liečbu dieťaťa môžu komplikovať aj ďalšie problémy
dospievania a liečebný režim sa často stáva konfliktom medzi rodičmi a dospievajúcimi.
Viaceré štúdie poukazujú, že konflikty v rodine môžu súvisieť s nedostatočnou kompenzáciou
diabetu. Intervencie cielené na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi a dospievajúcimi ako aj
osvojenie si zručností riešenia konfliktov zlepšujú liečbu diabetu (Wisocky, et.all., 2000).
MARTINKA, E. Diabetes mellitus 1. typu. IN: Daibetes mellitus a vybrané metabolické
ochorenia. Martin: P+M, 2008. ISBN 978-80-969713-9-8. s. 23-24.
MARTINKA, E. – POLKO, J.- MOKÁŇ, M. Manažment a liečba akútnych komplikácii
diabetes mellitus. IN: Metodický list racionálnej farmakoterapie [online]. 2006, roč. 10, č. 1-2
[cit.
11.
11.
2010].
Dostupné
na
internete:
http://www2.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/a74a6edc4014b3b6c1256cbe004926f5/$FILE/39_d
m.pdf
MOKÁŇ, M. - MARTINKA, E. - GALAJDA, P. a kol. Diabetes Mellitus a vybrané
metabolické ochorenia. Martin: P+M, 2008. 1003s. ISBN 978-80-969713-9-8.
PENDLEY, S.J., et.all. Peer an Family Suppord in Children and Adolescents With Type 1
Diabetes. IN: Journal of Pediatric Psychology. [online]. 2002, vol. 27, no. 5, pp. 429 –
438.[cit.
22.
10.
2011].
Dostupné
na
internete:
http://jpepsy.oxfordjournals.org/content/27/5/429.full.pdf+html
WALDHAUS,W. - GRIES, A. - CHERBAUM, W. Diabetes in der Praxis. Heidenberg:
Springer –Verlag, 2004. 523s. ISBN 3- 540-40819-3.
Adolescents With Insulin-Dependent Diabetes Mellitus. IN: Journal of Pediatric Psychology.
[online]. 2000, vol. 25, no. 1, pp. 23 -33. [cit. 22. 10. 2011]. Dostupné na internete:
http://jpepsy.oxfordjournals.org/content/25/1/23.full.pdf+html
WORLD HEATL ORGANISATION. Definition, Diagnosis and Classification of Diabetes
Mellitus and its Complications , 1999. [online], 2010 [cit. 10.11.2010]. Dostupné na internete:
http://www.staff.ncl.ac.uk/philip.home/who_dmg.pdf
197
Mgr. Jana Luljáková
918 43 Trnava
[email protected]
198
Špecifiká poskytovania kúpeľnej starostlivosti klientom z moslimských
krajín
Specifics of the Providing of Spa Care to Clients from Muslim Countries
Jana Martinková, Mojmír Kasalický
Abstrakt
Nie je ničím výnimočným stretnúť obyvateľov z moslimských krajín, ktorí majú
záujem absolvovať na Slovensku kúpeľnú terapiu. Moslimská kultúra a postoj k zdravotnej
starostlivosti je špecificky ovplyvnený Koránom a tradíciami proroka Mohammeda. Naše
kultúrne zvyky sú odlišné, preto je potrebné prispôsobiť sa kultúre a potrebám moslimského
klienta. Moslimský klient je náročný, vyžaduje si pozornosť, rýchle vybavenie a samostatnosť
v rozhodovaní (u mužov). Ženy sú vždy podriadené mužom a prispôsobujú sa ich
rozhodnutiam. Zdravotnícky personál sa snaží akceptovať kultúre zvyky a postoje
moslimských klientov.
Kľúčové slová: moslim - kúpeľná terapia – kultúra - tradície.
Abstract
It is not uncommon to meet people from Muslim speaking countries who
would like to attend the Slovak spa therapy. Muslim culture and its
attitude
towards
the
health
care
are
specifically
influenced
by
the
Koran and traditions of the Prophet Mohammed. Slovak cultural habits are
different and therefore it is necessary to adapt to the Muslim culture
and the needs of Muslim clients. Muslim client is demanding, requires
all
the
attention, a
quick
medical
examination and
independence
in
making decisions (applies to men). Muslim women having their subordinate
status always have to acclimatize themselves to the decisions of their
men. Medical staff needs to accept the cultural habits as well as the
attitudes of Muslim clients.
Key words: Muslim - spa therapy – culture - traditions.
k moderným západným civilizáciám klasická moslimská tradícia
V kontraste
neoddeľuje vedu od náboženstva. Opiera sa o Korán a tradície prokoka Mohammada, ktoré sú
naplnené odkazmi
sférach života
na učenie, pozorovanie, vzdelanie a používanie rozumu vo všetkých
vrátane medicíny a zdravotnej starostlivosti. Cieľom
je vytvoriť zdravé
prostredie, ktoré má pozitívny vplyv na individuálny fyzický, duševný a duchovný vývoj
199
a učí osoby, spoločnosť ako správne žiť morálne a mravne. Dnes pristupujú moslimovia
k zdravotnej starostlivosti rôznymi spôsobmi. Niektorí, najmä vo vidieckych oblastiach
s obmedzeným prístupom k moderným zdravotníckym zariadeniam odmietajú modernú
medicínu a radšej sa spoliehajú na tradičné liečebné postupy v kombinácii s modlitbami
a prosbami. Je celkom bežné nájsť tradičného liečiteľa, ktorý dnes pracuje a spolieha sa na
zmes veršov z Koránu, vodu, miestne bylinky, ozdoby, olej a med (Yousif, 2008). Iný prístup
k zdravotnej starostlivosti cielene vyhľadáva moderné zdravotnícke zariadenia, ktoré
zodpovedajú
najnovším
trendom,
vrátane
poskytovanie
nadštandardnej
zdravotnej
starostlivosti.
Už niekoľko desaťročí
navštevujú
kúpeľné zariadenia na Slovensku občania
z moslimských krajín. Medzi najznámejšie a najviac navštevované patria Slovenské liečebné
kúpele v Piešťanoch, ktoré sú zamerané na pohybové ochorenia. Výnimočné sú prírodnými
zdrojmi, čiže termálnou vodou a svetoznámym liečivým bahnom. Kúpeľnú starostlivosť
vyhľadávajú občania z moslimských krajín všetkých vekových kategórií, muži, ženy, ktorí sú
po úraze, po cievnej mozgovej príhode alebo majú iný problém s pohybovým aparátom.
Najväčší záujem o uskutočnenie liečebného pobytu je v období od mája do septembra, pretože
je na Slovensku teplé počasie. V zime je
záujem o pobyty malý. Vzhľadom na to, že
moslimské krajiny nie sú súčasťou Európskej únie,
pobyt kúpeľných hosti si vyžaduje
vstupné víza do krajiny a kúpeľná starostlivosť je plne hradená. Kúpeľná starostlivosť
pozostáva z rôznych programov, ktoré si môže klient vybrať. Môže si vybrať napríklad
komplexný liečebný pobyt, alebo aj relaxačný pobyt. Práca s moslimským klientom je veľmi
náročná. Okrem toho, že vyžaduje more trpezlivosti, jazykových znalostí je potrebné
akceptovať kultúrne odlišnosti. Moslimskí klienti sú nedisciplinovaní v presnom dodržiavaní
nástupu na kúpeľňu terapiu. Nedokážu pochopiť princíp časovania, veľmi často nerozumejú
anglickému rozpisu kúpeľných procedúr. Je takmer nemožné načasovať moslimskému
klientovi kúpeľnú terapiu ráno, prípadne doobeda, pretože okolo obeda ešte len vstáva. Často
krát terapie vynechajú, pretože ich nepovažujú za dôležité, neprídu na čas, meškajú, alebo
prídu na iný termín a domáhajú sa absolvovania kúpeľnej terapie.
Pri príchode do kúpeľného zariadenia sa klient prihlási na recepcii, kde dostane
pridelenú izbu a následne je odoslaný do zdravotníckej časti, kde je informovaný o čase
lekárskeho vyšetrenia ku konkrétnemu lekárovi. Sestra musí mať vždy na pamäti, že
200
moslimského muža, môže prideliť rovnako lekárovi mužovi ako aj žene. Pokiaľ muž odmieta
lekárku ženu, pridelí sa
automaticky lekár muž. V prípade moslimskej ženy je dôležité
prideliť lekára ženu. Pokiaľ idú manželia k jednému lekárovi, ide vždy muž prvý. Ak sa
niektorý moslimský manžel domáha byť pri vyšetrení svojej ženy, je mu to umožnené.
V prípade potreby použitia tlmočníka sa najskôr lekár oboznámi s problémov klienta,
k samotnému vyšetreniu pristupuje po odchode tlmočníka. Sestra sa vždy pripraví
na
komunikáciu s moslimským klientom, pretože veľa konfliktov môže vzniknúť už pri prvom
kontakte. V moslimských krajinách je zvykom, že ženy a muži sú striktne separovaní. Prísne
ortodoxní moslimovia odmietajú podať ruku opačnému pohlaviu, ruky majú založené za
chrbtom. Dotyky a kontakt medzi mužmi a ženami je tabu, rovnako ako aj intenzívny pohľad
do očí je neprijateľný. Je dôležité klienta pripraviť na kontakt opačného pohlavia v rámci
vstupného vyšetrenia. Klient sa vždy rozhodne, či ho bude sprevádzať rodinný príslušník,
pretože pre moslima je kontakt s rodinou veľmi dôležitý (Černá, Hlaváčová, 2005). Po
absolvovaní vstupného vyšetrenia klient dostane rozpis každodennej kúpeľnej terapie.
Balneoterapia je súčasť kúpeľného pobytu. Skladá sa z vodných procedúr
a fyzioterapie. Medzi obľúbené procedúry patria bahenné zábaly. Podávajú sa v osobitne
mužom a ženám. Moslimskí muži nemajú nikdy problém pri aplikovaní terapie. U žien je
potrebné, aby terapiu aplikovala zásadne žena, väčšinou je vyčlenený jeden termín pre
moslimské ženy. V tomto čase nie je možné, aby sa na prevádzke nachádzal muž, hoci len
sanitár, prípadne opravár. Ak moslimská žena uvidí cudzieho muža, reaguje hystericky
krikom. Bazény s termálnou vodou odmietajú navštevovať moslimské ženy aj muži. Nie sú
ochotní sa vyzliecť donaha a sedieť v termálnom bazéne s niekoľkými klientmi napríklad z
Európy. Občas niekto prejaví záujem, hlavne moslimskí muži, ktorí môžu mať oblečené
plavky. Ženy v prípade termálnych bazénov neakceptujú ani plavky. Na rozdiel od termálnych
bazénov sú medzi moslimskými klientmi obľúbené
termálne vane. Muži a ženy
uprednostňujú klasický vaňový kúpeľ s termálnou vodou, perličkový a vodný uhličitý kúpeľ.
Vaňové kúpele pre mužov sa aplikujú na mužskom oddelení, kde personálne obsadenie je
výlučne mužské. Ženy majú svoje oddelenie, kde je len ženský personál. Na požiadanie môže
moslimská žena absolvovať kúpeľnú terapiu v plavkách. Opäť platí, v čase podávania
kúpeľnej terapie moslimským ženám, nemôže byť prítomný na oddelení žiadny muž.
Obľúbená a takmer žiadaná podvodná masáž má tie isté pravidlá ako vaňové kúpele. Cvičenie
201
v bazéne a rehabilitačné plávanie nepatrí medzi vyhľadávanú kúpeľnú terapiu. Moslimskí
klienti ženy aj muži nie sú ochotní cvičiť v skupine v bazéne a to isté platí aj pri
rehabilitačnom plávaní. Moslimské ženy nie sú ochotné vyzliecť sa do plaviek a ísť cvičiť do
bazéna. Bez problémov by prijali možnosť, ísť cvičiť alebo plávať oblečené. V prípade
záujmu o cvičenie v bazéne alebo rehabilitačné plávanie majú moslimskí klienti či už muži
alebo ženy určený jeden termín, ktorý je len pre moslimských mužov a ženy, čiže zostávajú
v bazénoch takmer sami. Moslimskí muži a ženy nemôžu cvičiť ani plávať v bazéne spolu.
Výnimkou sú moderné moslimské ženy, ktoré dokážu plávať a cvičiť v bazéne spolu
s ostatnými klientmi, avšak nemajú
oblečené plavky, ale celo telový
neoprén. Medzi
vyhľadávanú kúpeľnú procedúru u moslimských klientov patrí klasická ručná masáž. V rámci
kúpeľného programu masáž absolvujú niekoľko krát do týždňa, avšak niekedy to nestačí a pre
veľký záujem si klasickú ručnú masáž dokupujú rovnako moslimskí muži ako aj ženy. Pri
predaji je veľmi dôležité, aby bola predaná moslimskej žene masáž, ktorú bude vykonávať
žena. Aj tu opäť platí zásada, že v čase podávania masáže moslimskej žene nemôže byť na
blízku žiaden muž. Ak sa náhodou takáto nepríjemnosť stane, moslimskí klienti túto situáciu
riešia veľmi razantne, v momente sú zbalení a odchádzajú. Cítia sa neskutočne dotknutí.
Fyzioterapia, ktorá je súčasťou balneoterapie nepatrí medzi vyhľadávané a obľúbene terapie.
S pomedzi ponuky
individuálneho cvičenia, reflexných masáží, elektroliečby a fitnes
obľubujú moslimskí klienti najviac reflexnú masáž. Reflexnú masáž aplikuje fyzioterapeut.
Moslimskej žene môže aplikovať reflexnú masáž fyzioterapeut – žena, vykonáva sa
v osobitnej miestnosti a v čase podávania masáže nesmie nikto vstúpiť do miestnosti.
Moslimský muž naopak nemá vôbec žiadny problém, aby mu reflexnú masáž aplikovala aj
žena- fyzioterapeut.
Neoddeliteľnou súčasťou
komplexnej starostlivosti o moslimského klienta
je aj
podávanie stravy. Stravovaniu sa venuje v moslimských krajinách samotný Korán. V ňom je
jasne napísané, čo je pri konzumácii stravy zakázané. Zakázaný je alkohol, vrátane vína,
bravčové mäso, surové alebo polosurové mäso, psy, mačky a opice, nemali by jesť dravé ryby,
mäkkýše a nešupinaté ryby. Povolené je ovčie mäso a hydina. Moslimovia dodržujú určitú
etiketu stolovania, ak je to možné berú jedlo len pravou rukou, pretože ľavá ruka je určená len
k „nečistým účelom“. Chlieb nekrájajú nožom, ale lámu, vodu nesrkajú, hlasne nehltajú. Voda
sa má vždy vypiť všetka, nikdy sa nesmie vyliať (Cichá, Nováková, 2007). Stravovanie
202
moslimských klientov
prebieha v jedálni. U niektorých klientov, ktorí majú problém
stravovať sa v spoločných priestoroch sa strava podáva na izbe klienta. Ide väčšinou
o klientov, ktorí nasledujú proroka Mohammeda a pri stravovaní sedia na zemi a jedia
rukami.
Starostlivosť o moslimských klientov je špecifická, odráža sa od kultúry a postojov,
tradícií, ktoré sú ovplyvnené Koránom. Aj pri príchode do iných krajín vrátane Európy,
striktne dodržiavajú svoju kultúru a tradície vo všetkých oblastiach života, vrátane zdravotnej
a ošetrovateľskej starostlivosti. Moslimskí klienti nie sú ochotní prispôsobiť sa kultúre iných
krajín.
Použitá literatúra :
CICHÁ, M., NOVÁKOVÁ, I. 2007 Spirituální potřeby nemocných muslimského vyznání. In
Sestra. ISSN 1210-0404, 2007, roč.17, č.3, s. 22-23.
ČERNÁ, E., HLAVÁČOVÁ, M. 2005. Zvyky muslimu. In Diagnóza v ošetřovatelství. ISSN
1801-1349, 2005, roč.1, č. 4, s. 192-193.
MIKULA, J.: Almanach liečebných procedúr. Slovenské liečebné kúpele, 2005, s.48. ISBN
neudané.
YOUSIF. F.A. Muslim Medicine and Health Care. 2008. [online] www.truthandgrace.com
[cit. 2011.09.30.] Dostupné na internete: http://truthandgrace.com/muslimmedicine.htm
Jana Martinková
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Trnavská univerzita v Trnave
[email protected]
203
Rozvoj paliatívnej starostlivosti na Islande
Palliative Care Development in Iceland
Jana Sedliaková
Abstrakt
História medicíny i ošetrovateľstva Islandu má bohatú tradíciu. Islandskí zdravotníci
ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, čerpajú poznatky a skúsenosti od svojich geografických
susedov a síce Veľkej Británie, USA, Kanady a predovšetkým škandinávskych krajín. Zásadné
zmeny v rozvoji paliatívnej starostlivosti na Islande sa začali v 80. rokoch 20.storočia. Hlavné
myšlienky paliatívnej starostlivosti čerpali Islanďania z definície, ktorú predložila Svetová
zdravotnícka organizácia. V súčasnosti je paliatívna starostlivosť poskytovaná nielen
v nemocniciach, ale rovnako aj v domácom prostredí pacientov. Jedným z nemocničných
zariadení, ktoré sa špecializujú na poskytovanie paliatívnej starostlivosti je Líknardeild
Kopavogur. Skupina profesionálov, ktorú tvoria lekári, sestry, zdravotnícki asistenti, sociálni
pracovníci, psychológovia, kňazi a dobrovoľní pracovníci vytvorili tím. Tento tím sa snaží
prostredníctvom tímovej práce o skvalitnenie života pacientov trpiacich nevyliečiteľným či
dlhodobým ochorením. Ich vzájomný vzťah s pacientom je založený na komunikácii,
aktívnom počúvaní, empatii a neustálom kontakte nielen s ním, ale aj s jeho rodinou. Úmrtím
pacienta sa starostlivosť o rodinu nekončí, pretože pozostalí práve v tomto období často
potrebujú obrovskú dávku pomoci a ľudskosti.
Kľúčové slová: Island – história paliatívnej starostlivosti – tímová práca – Líknardeild
Kopavogur.
Abstract
Icelandic medical and nursing history has a rich tradition. Icelandic medical staff has
been acquiring knowledge and experience from of its geographical neighbours, mainly the
UK, the USA, Canada and in particular Scandinavian countries in the past and even today.
Major changes in the development of palliative care in Iceland began in 1980s. The main idea
of palliative care Icelanders took from the definition presented by the World Health
Organization. Currently, palliative care is provided in hospitals but also at patients’ home. One
of the hospitals that specialises in providing palliative care is Líknardeild Kopavogur. Group
of professionals who are doctors, nurses, nurse assistants, social workers,
psychologists, priests and voluntary workers in the facility have built a team. This team tries to
improve the quality of life of patients suffering from incurable or long-term
diseases. Their relationship with the patient is based on communication, active listening,
empathy and a contact not only with the patient but also with his/her family. The care of the
patient family does not end when the patient dies because his/her relatives often need a
huge amount of assistance and humanity at this difficult time as well.
Key words: Iceland – history of palliative care – team work– Líknardeild Kopavogur.
204
POSTEROVÉ PRÍSPEVKY
205
Multikultúrne aspekty edukácie v ošetrovateľstve
Multicultural Aspects of Nursing Education
Zuzana Karabová, Ingrid Juhásová
Abstrakt
Holistický prístup uplatňovaný v ošetrovateľskej starostlivosti má rešpektovať
u všetkých pacientov bez rozdielu ich kultúrne a etnické špecifiká. Sestry sú v oveľa väčšej
miere konfrontované pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti s pacientmi, klientmi
odlišnej farby pleti, odlišného náboženstva, alebo hovoriacimi iným jazykom. Multikulturálna
edukácia pacienta, je ovplyvňovaná škálou možností v ktorých sa pacient pohybuje:
asimilácia, akulturácia, teritorialita, časová orientácia, komunikácia, hodnoty, vzory, normy,
zvyky, ale aj ako pacient vníma seba, aké sú jeho priority. Pre uplatňovanie týchto faktorov je
dôležité mať kultúrno-kompetentné zdravotnícke zariadenie a vzdelaných zdravotníckych
pracovníkov.
Kľúčové slová: pacient - multikultúrna edukácia – komunikácia – ošetrovateľstvo.
Abstract
The holistic approach in nursing should respect the cultural and ethnic particularities of
all patients, regardless of the patients’ cultural background. Providing nurse care to patients of
different skin-colour, different religion or speaking a foreign language, is much more
demanding for the nurse. The multicultural education of the patient can be influenced by
a number of possibilities: assimilation, acculturation and territoriality, orientation in time,
communication, their values, models, standards and habits; but also their self-perception and
priorities. These factors can be taken into consideration by the health-care staff only when
they are culturally educated and when a culturally competent health-care centre is available.
Key words: patient - multicultural education – communication – nursing.
Úvod
Čoraz väčšia pozornosť sa venuje kultúrnym odlišnostiam jednotlivcov, rodín či
komunít v názoroch na zdravie a chorobu. Je nevyhnutné poznať základné rozdiely a praktiky,
ktoré by sa mali zohľadniť v ošetrovateľskej praxi. Multikultúrnymi a transkultúrnymi
teóriami sa dnes zaoberajú na celom svete odborníci z mnohých vedných disciplín: filozofie,
sociológie, psychológie, antropológie, pedagogiky, práva a zdravotníctva (Tomašiková, 2010,
s. 111, Ivanová, 2005).
206
Od sestier sa vyžaduje poznať odlišnú kultúru posilňovať interakcie medzi sestrami
akceptovanie, ochotu vymieňať si názory, myšlienky a možnosti riešenia (Murgová,
Majerníková, 2009, s. 71).
Rozmanitosť v ošetrovateľstve je spojená s globalizáciou vzdelávania, výskumu
a praxe. Pôvod slova rozmanitosť je odvodený z latinského slova divertere, znamená, líšiť sa,
mať rozdiely. Rozmanitosť v ošetrovateľskej praxi znamená poskytovať príslušnú
starostlivosť klientom z rôznych kultúr, vykonávať výskum v multikultúrnych nastaveniach a
realizácia vzdelávacích programov rôznej populácie (Kulwicki, 2006, s. 396).
Východiská riešenia problematiky
Multikultúrna výchova zahrňuje (Murgová, Majerníková, 2009, s. 72):
-
spôsobilosť človeka na rešpektovanie a chápanie iných kultúr,
-
získanie neskreslených predstáv o iných rasách,
-
nadobudnutie tolerancie,
-
prevencia xenofóbie.
Význam multikultúrnej výchovy spočíva v :
-
rešpektovaní jedinečnosti človeka s jeho potrebami, právami a povinnosťami,
-
podpore empatie a uznania inej kultúry, rovnosti práv, potrieb, životných štýlov,
vzdelania,
-
pozitívnom pôsobení na atmosféru spoločnosti,
-
protidiskriminačnom pôsobení,
-
zabezpečení rozvoja spoločnosti (Líšková, Nádaská, 2006, s. 15).
Interkultúrna kompetencia je spôsobilosť jedinca prejavovať navonok rešpekt k hodnotám
rôznych kultúr a k spoločenským hodnotám iných kultúr (Murgová, Majerníková, 2009, s. 72).
Edukácia pacienta (rodiny, komunity) určitej etnickej skupiny si vyžaduje, aby sestry
akceptovali etnické a kultúrne odlišnosti ich zvykov, vzťahov, názorov a postojov
(Tomašiková, 2010, s. 111).
207
Tomášiková (2010, s. 111) určuje niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú edukáciu
pacienta s prihliadnutím na kultúrne odlišnosti, jedným z nich je asimilácia. Asimilácia môže
znamenať:
• všeobecne: prispôsobenie sa (zvyčajne okoliu)
• v sociológii: postupné splynutie s väčšinovým obyvateľstvom (kultúrne, etnicky)
Ďalším dôležitým faktorom je akulturácia, termín označujúci proces v ktorom styk
medzi rôznymi kultúrnymi skupinami vedie k osvojeniu si nových kultúrnych vzorcov jednou
alebo obidvoma skupinami. Okrem toho je akulturácia proces sociálneho učenia, ktorým si
jedinec osvojuje nové kultúrne vzorce (Tomašiková, 2010, s. 112 In Hartl, 2004, Rankin,
2005). Je procesom vzájomnej kultúrnej asimilácie (Líšková, Nádaská, 2006, s. 9).
Akulturácia môže byť ovplyvňovaná pozitívne, alebo negatívne.
Kompletná akulturácia nie je cieľom ani potrebou sestry pri multikultúrnej edukácii pacienta,
ale pri plánovaní pacientovej edukácii jej musí sestra rozumieť a vedieť, v akej škále vzorcov
a možností sa jedinec pohybuje. Okrem akulturácie a asimilácie zahŕňame do týchto faktorov
aj základné a špecifické kultúrne charakteristiky. Tieto zahŕňajú aspekty, ako osoba vníma
seba, ako skupina vníma seba, časovú orientáciu, komunikáciu, vzory, hodnoty, normy, zvyky,
priority komunity založené na potrebách jednotlivca oproti potrebám komunity (Tomašiková,
2010, s. 113).
Medzi špecifiká jednotlivých kultúr a etník patrí problematika teritoriality a osobného
priestoru a časová orientácia.
Ohraničené pásma – dištančné zóny – teritória sú životné priestory našej psyché
(Tomašiková, 2010, s. 113 In Thiel, 1989).
V sociálnej interakcii má každá kultúra tradíciu určených vzdialeností medzi ľuďmi.
Pri strete dvoch ľudí z rozdielnych kultúr možno pozorovať proxemický tanec. Všeobecne
možno konštatovať, že Afričania, Arabi a Juhoeurópania sú pri rozhovore bližšie ako Aziati,
Severoameričania a Severoeurópania. Blízku vzdialenosť pri prvom kontakte preferujú Arabi,
Japonci, Francúzi, Taliani, Španieli, obyvatelia Južnej Ameriky a čierni obyvatelia Severnej
Ameriky, strednú vzdialenosť dodržujú Švédi, Nemci, Rakúšania, Švajčiari a obyvatelia
Veľkej Británie, veľká vzdialenosť je typická pre Austrálčanov, Novozélanďanov a bielych
obyvateľov Severnej Ameriky (Líšková, Nádaská, 2006, s. 44, Kozierová et al. 2004).
208
Časová orientácia je ďalším faktorom ovplyvňujúcim edukáciu, časová orientácia
variuje v rôznych kultúrach. V niektorých jazykoch neexistuje minulosť alebo budúcnosť.
Európania zdôrazňujú viac budúcnosť, kým Latinoameričania alebo Ázijci bývajú orientovaní
skôr na minulosť, čo sa prejavuje v uctievaní minulosti a vo výraznom vplyve starších osôb
v komunite. Americkí Indiáni alebo Hispanoameričania, Rómovia aj príslušníci nižších
sociálnych tried sú zas orientovaní na prítomnosť. Chýba im orientácia na budúcnosť, preto sa
všetky edukačné aktivity zamerané na prevenciu realizujú veľmi ťažko. Ponímanie času môže
byť u niektorých ľudí problémom, ak nepoznajú hodinky alebo nevlastnia hodinky, čo je
bariérou edukácie napríklad pri pravidelnom podávaní liekov, jedla, o režime dňa. (Kozierová,
2004, s. 747).
Edukácia je základnou povinnosťou a každodennou profesionálnou činnosťou
zdravotníckych pracovníkov, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje komfort pacientov
a kvalitu poskytovanej starostlivosti (Juřeníková, 2010).
V priebehu celej edukácie by mala sestra rešpektovať príslušnosť pacienta k istej
kultúre či etnickej skupine. Zaujíma sa o demografické faktory, životný štýl, epidemiologickoenviromentálne faktory, kultúrne charakteristiky prostredia a jednotlivca, aká je mužská
a ženská rola v príslušnej kultúre, aké sú špecifiká jazyka a komunikácie, teritoriality
a osobného priestoru, orientácie v čase, rodine, praktikách stravovania a výživy, aké sú
predispozície
k ochoreniam,
očakávania
od
zdravotnej
starostlivosti,
otvorenosť
k alternatívnym spôsobom liečby a prístupom k tradičnej medicíne (Tomášiková, 2010, s.
113).
V rámci interakcie môžu medzi sestrou a pacientom vzniknúť prekážky, ktoré môžu
brániť produktívnej komunikácii. Tieto prekážky môžu byť všeobecné (napr. jazyková bariéra,
praktická, emotívna, intelektová) a špecifické (napr. časový deficit, neochota počúvať,
odborná terminológia) (Murgová, Majerníková, 2009, s. 72).
Ak pacient hovorí iným jazykom ako poskytovateľ starostlivosti, môže to byť pre pacienta
skúsenosť vedúca k jeho izolácii a frustrácii. Jedinec môže byť zarmútený a vystrašený,
pretože je veľmi ťažké určiť, čo presne sa deje, a on alebo ona nie sú schopní sa pýtať, alebo
odpovedať na otázky. Jedinec sa bude cítiť vylúčený z čokoľvek a nadviazať vzťahy s
opatrovateľmi bude veľmi ťažké. Existuje možnosť, že príde k nedorozumeniu (Nolan,
Moonie, Lavers, 2005, s. 3).
209
Ak sestra realizuje ošetrovateľskú starostlivosť o jedinca, ktorý hovorí rozdielnym
jazykom, je pri dôležitých rozhovoroch nutný prekladateľ. K dispozícii by mal byť zoznam
kontaktov na profesionálnych tlmočníkov. Môže byť veľmi lákavé používať iných členov
rodiny – veľmi často deti, majú výborné jazykové schopnosti, ale je to nevhodné vo väčšine
zdravotníckych zariadení.
Ich schopnosť v danom jazyku interpretovať informácie nemusí byť na takej úrovni
ako profesionálny tlmočník a ľahko môže prísť k nedorozumeniu. Môžete chcieť hovoriť o
veciach, o ktorých nie je vhodné diskutovať pred deťmi, alebo jednotlivec nechce členov jeho
rodiny zapojiť do veľmi osobných tém o zdravotnej starostlivosti, alebo o jeho problémoch. Je
nepravdepodobné, že by ste mali k dispozícii tlmočníka po celé obdobie starostlivosti, preto je
potrebné zvážiť alternatívy pre podporu každodennej komunikácie (Nolan, Moonie, Lavers,
2005, s. 10-11).
Kristová (2009, s. 97) zaraďuje jazykovú prekážku ako jednu z najčastejšie sa
vyskytujúcich prekážok efektívnej komunikácie. Súčasťou jazykovej prekážky môže byť:
rýchly, nezrozumiteľný jazykový prejav, neovládanie jazyka, dlhé veta s množstvom faktov.
Neoddeliteľnou súčasťou edukácie je komunikácia. Komunikácia v edukačnom procese patrí
do sociálnej komunikácie (Juřeníková, 2010, s. 16).
Sestra realizujúca edukáciu pacienta inej kultúry by mala mať na pamäti poznatky súvisiace
s úspešným priebehom edukácie. Uvádzame niektoré z nich.
Výskumy dokázali, že jedinec si pamätá 10 % z toho čo pozoruje, 15 % z toho čo
vidíme, 20 % z toho čo vidíme a počujeme, 40 % z toho, o čom diskutujeme, 80 % si
pamätáme z toho, čo priamo zažijeme a robíme a 90 % si pamätáme z toho, čo sa pokúsime
naučiť iných (Klevetová, Dlabalová, 2008).
Ďalším zaujímavým zistením je, že pri výklade, nie je dôležitý obsah, ale spôsob, ako
informácie podáva/reč tela. Dobrí rečníci majú výbornú hlasovú techniku, značne obmieňajú
silu a výšku hlasu, prenášajú svojim živým podaním entuziazmus na okolie. Ich štýl je
prirodzený a neformálny (Ilievová, 2009, s. 113).
Sestra vo vzťahu s pacientom má byť sama sebou, čím menej si dáva profesionálnu
masku, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dokáže svoje pocity a postoje, ktoré sa v nej
odohrávajú, otvorene prežívať. Sestra by mala byť ochotná nechať pacienta, aby bol tým , čo
210
práve prežíva – nech je to čokoľvek, zmätok, odpor, strach, hnev, odvaha, láska alebo pýcha
(Ilievová, 2009, s. 125).
Cesta k vytvoreniu kultúrnych kompetencií v zariadeniach poskytujúcich zdravotnú
starostlivosť vyžaduje spoločné úsilie pracovníkov, zdravotníkov na všetkých úrovniach ako aj
externých pracovníkov, ako sú verejní činitelia, ale i študenti. Všeobecne povedané, hlavné
štyri oblasti, ktoré sa vzájomne prekrývajú, musia byť posudzované v činnosti zariadenia
a jeho stratégie na dosiahnutie komplexnej kultúrno-kompetentnej organizácie. Purnell (2011,
s. 7) označil tieto štyri oblasti:
• správa a riadenie,
• orientácia a vzdelávanie,
• jazyk,
• kvalifikácia zamestnancov.
V niektorých prípadoch môže dosiahnutie tohto cieľa uľahčiť konzultant, ktorý sa
orientuje v kultúrnych kompetenciách a organizačnej dynamike (Purnell, 2011, s. 7).
Zdravotnícky systém by mal vo vzájomnej spolupráci poskytovať poradenstvo, sociálnu
oporu,
sprostredkovanie
a programovanie
zdravotnej
zdravotnovýchovných
starostlivosti
programov
„na
mieru“
vrátane
vrátane
prípravy
tlmočenia
zdravotníckych
pracovníkov na transkultúrnu zdravotnú starostlivosť (Murgová, Majerníková, 2009, s. 72).
Aj najlepšie pochopená multikultúrna starostlivosť je však poskytovaná v prostredí
slovenského zdravotníctva. Preto sestry musia vychádzať zo základných premís slovenskej
dominantnej kultúry, z jej hodnôt, noriem, pravidiel a až na ich základe môžu poskytovať
kvalitnú starostlivosť jednotlivcom rozličných etník, rás či národností (Tomášiková, 2010, s.
112, In Ivanová, 2005).
Záver
Multikulturalizmus európskej spoločnosti je v súčasnej dobe charakteristický
sťahovaním ľudí z iných etnických kultúr do európskeho priestoru, ale aj rozsiahlejším
cestovným ruchom. Dôsledkom toho je, že v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenska
by sa mali
vytvárať možnosti na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti pacientom,
klientom z iných kultúr. Pre sestru z toho vyplývajú činnosti vyžadujúce si poznatky
z multikultúrneho ošetrovateľstva. Interkultúrna komunikácia uľahčuje sociálnu interakciu a
211
vzájomné pochopenie ľudí z rozličných etník. Realizácia multikultúrnej edukácie môže byť
významným synergickým faktorom pri zvyšovaní kvality zdravotnej starostlivosti.
ILIEVOVÁ, Ľ. 2009. Základy pedagogiky. In Manuál pre mentorky v ošetrovateľstve. Ed.
A. Botíková et al. TU v Trnave, FZaSP, 2009, 102-133 s. ISBN 978-80-8082-253-8.
JUŘENÍKOVÁ, P. 2010. Zásady edukace v ošetřovatelské praxi. Praha : Grada. 2010, 80
s. ISBN 978-80-247-2171-2.
KLEVETOVÁ, D., DLABALOVÁ, I. 2008. Motivační prvky při práci se seniory. Praha :
Grada Publishing, 2008. 202 s. ISBN 978-80-247-2169-9.
KOZIEROVÁ, B. et al. 2004. Ošetrovateľstvo I. Martin : Osveta. 2004, 836 s. ISBN 80217-0528-0.
KRISTOVÁ, J. 2009. Komunikácia v ošetrovateľstve. 3. upravené a doplnené vyd. Martin :
Osveta. 2009, 185 s. ISBN 80-8063-160-3.
KULWICKI, A. 2006. Improving Global Health Care Through Diversity. Journal of
Transcultural Nursing. 2006. vol. 17, n.4. p. 396-397.
LÍŠKOVÁ, M. NÁDASKÁ, I. et al. 2006. Základy multikultúrneho ošetrovateľstva. Martin :
Osveta. 2006, 69 s. ISBN 80-8063-216-2.
MURGOVÁ, D., MAJERNÍKOVÁ, Ľ. 2009. Edukácia a edukačný proces v ošetrovateľstve.
Martin : Osveta. 2009, 155 s. ISBN 978-80-8063-326-4.
NOLAN, Y., MOONIE, N., LAVERS, S. 2005. Helth&Social care (Adults). Oxford :
Heinemann. 2005, 391 p. ISBN 978 0 435 45373 2.
PURNELL, L. et al. 2011. A Guide to Developing a Culturaly Competent Organization.
Journal of Transcultural Nursing. 2011, vol. 22. 1: p. 7-14.
TOMAŠIKOVÁ, M. 2010. Sociálne a multikulturálne aspekty edukácie. In Eds. J. Nemcová.
E. Hlinková. Moderná edukácia v ošetrovateľstve. Martin : Osveta. 2010. 260 s. ISBN 978-808063-321-9.
212
Mgr. Zuzana Karabová, PhDr. Ingrid Juhásová
Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Trnavská univerzita v Trnave
918 43 Trnava, Slovenská republika
213
Vybrané aspekty v starostlivosti o rómsku komunitu
Selected Aspects of Care for the Roma Community
Silvia Puteková, Oľga Kabátová, Monika Labudová
Abstrakt
Počet Rómov na Slovensku neustále stúpa. Do roku 2025 by mali tvoriť až desatinu
obyvateľstva štátu. My „bieli“ v Rómoch často vidíme len to zlé. Berieme ich ako
neprispôsobivých, nemajúcich vôľu pracovať, vzdelávať sa. Nesnažíme sa ich hlbšie spoznať
a zistiť, akí naozaj sú. Cieľom príspevku je aspoň v malej miere priblížiť, akí Rómovia naozaj
sú, aké sú ich tradície a špecifiká, ktoré môžu ovplyvniť poskytovanie zdravotnej
a ošetrovateľskej starostlivosti.
Abstract
Number of Roma in Slovakia are increasing. By 2025, should constitute only one-tenth
of the population state. My "white" in the Roma often see only the bad. We takethem
as nonconformists, devoid of will to work to learn. We're not trying to get to
knowthem deeper and find out how they really are. The aim of the poster is at
least littlecloser, how Roma really are, what their traditions and specific features that may
affectthe provision of medical and nursing care.
Úvod
Rómovia (po rómsky: rom – „muž“, ) je súhrnné označenie etnických skupín
pochádzajúcich zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3. storočia. Členovia
hovoria po rómsky a majú spoločné kultúrne rysy. Dnešní príslušníci tohto národa žijú ako
menšiny vo väčšine štátov Európy. Celkový počet Rómov v Európe je asi 1,5 až 6 miliónov,
vo svete 2,5 – 12 miliónov. Problémom pri určovaní ich počtu je, že sa pri sčítaní sami hlásia
k iným národnostiam. Na Slovensku žije v súčasnosti asi 430-tisíc Rómov. Do roku 2025
rokov by Rómovia na Slovensku mali tvoriť asi desatinu populácie štátu - teda 530 – 550-tisíc
Rómov (1). Rómsky spôsob života podmienený tradíciami a históriou zapríčiňuje, že vo
väčšine krajín, žijú na okraji spoločnosti. Vzhľadom k veľkosti tohto etnika však nemožno
zabúdať na ich špecifické potreby. Porozumenie týmto špecifikám nám môže dopomôcť
k poskytovaniu efektívnej zdravotnej starostlivosti.
214
Prítomnosť tohto etnického spoločenstva sa v Európe traduje už od stredoveku. Vždy sa od
ostatných obyvateľov líšilo tmavšou farbou pokožky, osobitnými formami spôsobu života,
vlastným
jazykom,
temperamentom,
neochotou podriaďovať
sa tlaku majoritného
obyvateľstva. Predkovia dnešných Rómov patrili v Indii k etnickej skupine Dómov. V
kastovom usporiadaní indickej spoločnosti patrili k najnižšej skupine, vyčlenenej z kastového
systému, k tzv. nedotknuteľným. Sem patrili ľudia „nečistých profesií”, ktorí zametali,
odstraňovali nečistoty, prali bielizeň, ale aj kati, kočovní kováči, muzikanti, tanečníci, zlodeji
koní (2). Napriek tomu, že majú spoločnú kultúrnu identitu, nemožno Rómsku populáciu
v Európe charakterizovať ako jednoliatu skupinu, ale skôr ako viac rôznych skupín (3). Vo
všeobecnosti sa rómska komunita delí na dve základné skupiny:
1. Starousadlí Rómovia,
2. Olašskí Rómovia.
Rómovia sú komunitou, ktorá sa v mnohých oblastiach líši od majority. Preto ďalej v texte
uvádzame ich základné charakteristiky a špecifiká, potrebné na pochopenie ich správania či
jednania vo vybraných oblastiach bežného života či pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti:
 rómska rodina - tradičná rómska rodina je patriarchálna, kde otec je živiteľom a matka
sa stará o domácnosť, najväčším trestom je pre Róma vyhnanie z rodiny, pretože tak
stráca všetky sociálne a ľudské istoty,
 najdôležitejším človekom v rodine je muž. Róm musí byť vždy na čele rodiny. Musí
mať vždy všetko prvý a skôr ako ostatní členovia jeho rodiny,
 neplodná žena nemá žiadnu hodnotu. Čím viac detí porodí a vychová, tým viac stúpa
jej hodnota,
 stravovanie - rómsky jedálniček bol spravidla chudobný a jednostranný. Napriek tomu
jedlá museli byť čisté, chutné a sýte. Rómovia nikdy nejedli znovu ohrievané jedlo,
nespotrebované jedlo vyhadzovali, pretože verili, že zo zbytkov môže prísť choroba.
Príprava jedla mala svoje prísne pravidlá - gazdiná by pri varení mala mať dobrú
náladu, aby sa potom príjemne cítili tí, čo jedia, na varenie a pranie bielizne sa museli
používať odlišné nádoby,
215
 vnímanie zdravia - v rómskej komunite nie je zdravie považované za prioritu –
prednejšie sú bývanie, peniaze... Pre niektorých Rómov znamená zdravie nie len
fyzickú odolnosť, ale tiež určité sociálne zaistenie a tolerancia majoritnej spoločnosti,
 tehotenstvo, pôrod - tehotná žena je pre Rómov požehnaná a prináša šťastie. V
tehotenstve ženy dodržiavali prísne pravidlá - tehotná sa nesmela pozrieť na hada,
žabu, postihnutého či škaredého človeka, nesmela sa zúčastniť pohrebu ani krstín,
nemohla nosiť náramky ani opasky, aby sa dieťa nenarodilo s omotanou pupočnou
šnúrou okolo krku. Po pôrode a počas šestonedelia bola žena pokladaná za nečistú,
nesmela prať, variť ani sa starať o domácnosť,
 umieranie, smrť - platí, že sa v smútočnej dobe na nebožtíka spomína a rozoberá sa
celý jeho život. Ľudia prichádzajú vyjadrovať sústrasť rodine a tým dávajú pozostalým
najavo účasť a bolesť srdca, ktorá je veľká a žalostná. Keď príde čas rozlúčiť sa so
zosnulým, dávajú sa mu do rakve predmety, ktoré mal rád. Môžu to byť peniaze na
dlhú cestu do iného sveta, trochu alkoholu a tabak, aby sa toľko nebál či nevrátil späť,
 prežívanie bolesti, utrpenie - Rómovia bolesť prejavujú verbálne i neverbálne. Hlasno
nariekajú, vzdychajú, sťažujú si, plačú...Prejavujú ju nahlas pred celou rodinou, ktorá
prežíva bolesť s chorým. Ak bolesť obmedzuje chorého, vníma ju Róm ako nutné zlo,
ktoré treba odstrániť,
 komunikácia - Rómovia sa dorozumievajú predovšetkým gestami, pohľadmi,
intonáciou, držaním tela, intenzitou hlasu, hudbou. Slová podľa nich slúžia na zakrytie
skutočného významu, slúžia na odvedenie pozornosti. Z toho vyplýva, že nepotrebujú
rozvíjať svoj jazyk. Nepotrebujú čítať a písať,
 vzdelanie - deti sa učia v rodine celý život, ale inak Rómovia školskému vzdelaniu
nepripisujú veľkú dôležitosť. Je to spôsobené nie len ich hodnotovým rebríčkom, ale i
tým, že si majorita neuvedomila jazykovú bariéru rómskych detí. Ďalší faktor, ktorý
ovplyvnil nechuť k vzdelávaniu je, že dieťa, ktoré získa vzdelanie sa môže rodine
odcudziť a môže sa stať „gadžom s hnedou kožou“,
 Rómovia sa od „bielych“ nelíšia len zvykmi, tradíciami, farbou kože, ale i psychikou.
Základné prvky rómskej psychiky sú slabá vôľa – nevedia „chcieť“, rýchlo sa
vzdávajú, malá vytrvalosť a trpezlivosť, nespoľahlivosť, nesamostatnosť, komplex
menejcennosti - neistota, ktorú odreagúvajú nadutosťou, vychvaľovaním, klamstvom,
216
primitívnou brutalitou, predvádzaním sa, upútavaním pozornosti, spontánnosť, živý
temperament, urážlivosť, poznajú len „dnes, teraz“, neuznávajú „zajtra“, ťažko si
priznávajú chybu,
 rómsky rebríček hodnôt sa značne líši od nerómskeho. Pre Rómov sú v živote
najdôležitejšie nasledovné hodnoty - rodina, komunita, zdravie, rovnoprávnosť,
humánne ideály, materiálne, sociálne hodnoty, práca, príjemný pohodlný život,
rasizmus,
 zdravotná starostlivosť - Väčšinu lekárskych rozhodnutí konzultujú Rómovia so svojou
rodinou. Lekár/sestra by mal počítať s tým, že krátkodobo chorý rómsky pacient bude
užívať lieky a plniť prikázané opatrenia len do ustúpenia príznakov choroby. Ku
každému rómskemu pacientovi musíme pristupovať individuálne, musíme sa snažiť
vysvetliť príčinu a priebeh ochorenia. Treba apelovať na zmenu životného štýlu v
rámci možností rodiny. Pri každom vysvetľovaní a edukácií by mali lekári a sestry
dbať na to, aby im rómsky pacienti rozumeli a preto by mali voliť také výrazy, ktoré
nie sú nad rámec ich možností. Najdôležitejšie je získanie si ich dôvery (4, 5, 6, 7).
Záver
Jedno z rómskych prísloví hovorí: „Ukáž gadžovi, že si človek, a on ti ukáže, že i on je
človek“ – „Sikhav gadžeske, kaj sal manuš, jov tuke sikhavela, hoj the jov hin manuš“. Teda
najpodstatnejšia medzi vzťahmi Rómov a nerómov je solidarita, vzájomné rešpektovanie sa
a pochopenie kultúry toho druhého. Dúfajme, že tento prísevok k tomu aspoň kvapkou
prispeje.
PACHEROVÁ, S., Rómov na Slovensku pribudne, nestanú sa však väčšinou [online],
dostupné na World Wide Web: http://spravy.pravda.sk/romov-na-slovensku-pribudne-nestanu-savsak-vacsinou-pdl-/sk_domace.asp?c=A100511_072216_sk_domace_p12 [citované 2011-10-10].
Rómovia
na
Slovensku
[online],
dostupné
na
World
Wide
Web:
http://www.gipsy.sk/index_1.php?akc=historia [citované 2011-10-10].
217
Příručka pro jednáni s Romskou komunitou v oblasti zdravotních služeb, Madrid: 2007.
[online],
dostupné
na
World
Wide
Web
http://ec.europa.eu/health/ph_projects/2004/action3/docs/2004_3_01_manuals_cs.pdf [citované
2011-10-10].
Zdravotná starostlivosť v sociálne vylúčených rómskych komunitách, Madrid: 2007. [online],
dostupné na World Wide Web http://www.gitanos.org/publichealth/HealthGuide/Eslovaco.pdf
[citované 2011-10-15].
IVANOVÁ, K. et al. Multikulturní ošetřovatelství I. Praha: Grada, 2005. 248 s. ISBN 80-2471212-1.
MARYŠKOVÁ, A. Specifika poskytování zdravotní péče romskému pacientu [online].
Dostupné na World Wide Web: http://www.zdn.cz/clanek/sestra/specifika-poskytovanizdravotni-pece-romskemu-pacientu-449664 [citované 2011-10-11].
KELNAROVÁ, J., MATĚJKOVÁ, E., Psychologie a komunikace. Praha: Grada, 2009. 135 s.
ISBN 978-80-247-2831-5.
218
Emigrácia maloletých bez sprievodu v Slovenskej republike
Monika Mačkinová
SZU, Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Katedra sociálnej práce
219
Emocionálna inteligencia v pomáhajúcich profesiách
Monika Mačkinová
SZU, Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Katedra sociálnej práce
220
Etické aspekty ve výuce předmětu Ošetřovatelská péče o duševně nemocné
Ethical Aspects in Teaching Nursing Care in Mentally Ill People"
Jiřina Hosáková
Slezská univerzita v Opavě, Ústav ošetřovatelství, FVP
Abstrakt
Průběh psychických onemocnění často závažným způsobem ovlivňuje chování
nemocného.
Ataka nemoci s sebou přináší změny, kdy není schopný ovládat své chování, může být
nebezpečným pro sebe, ale i své okolí. V těchto situacích musí dojít k omezení jeho práv
soudem a pacienta hospitalizovat i léčit bez jeho souhlasu
Klíčová
slova:
duševní
zdraví
-
pacient
-
ošetřovatelská
péče
-
stigma.
Abstract
The course of mental disorder seriously influences the behavior of the patient.
During the acute episode of mental disorder, the patient may not be responsible for
his behavior, and may become dangerous to himself or other people. In these conditions, the
legal rights of the patient are restricted by a law court. It is necessary to hospitalize
and treat the patient even without his consent.
Key words: mental illness – patient - nursing care – stigma.
Úvod
Změny v chování duševně nemocných bývají doprovázeny slovní i brachiální agresí,
inkoherencí a zmateností. Jelikož má většina duševních poruch chronický charakter, tyto
opakující se stavy vedou k určitému vyčlenění těchto nemocných ze společnosti. Nemocní
jsou považováni za méněcenné podivíny, ztrácejí sociální kontakty a často se dostávají do
sociální izolace. Stav, kdy jsou nemocní považování za méněcenné, bývá označován jako
stigmatizace.
Analýza problému
Při ošetřování duševně nemocných často dochází k rozporu mezi názorem ošetřujícího
personálu a pacienta nebo jeho blízkých. Šimek uvádí [1], že etika získává v psychiatrii nový
rozměr, neboť zdravotník může za určitých podmínek rozhodovat za pacienta, a to i proti jeho
221
vůli. Při poskytování péče je nutno dbát na tři problémové oblasti, které definoval Lajkep [2]
následovně:
-
ochrana pacientů před nevhodným zacházením, neoprávněným zásahem do jejich
svobod a před nátlakem,
zdůraznění práv pacientů, snaha o co největší zapojení duševně nemocných do
rozhodování o sobě a svém životě,
snaha o změnu přístupu společnosti k duševně nemocným, kultivace chování
ošetřujícího personálu, spolupráce zdravotnictví a státní správy v péči o tyto nemocné.
Péče o duševně nemocné musí být vždy založená na úctě, při ošetřování je nutno bez
ohledu na projevy chování nemocného tak, aby neodporovala Článkům 7 a 10 Hlavy druhé
Listiny základních práv a svobod.[5] Chování duševně nemocných může být zdrojem
posměšků nebo devalvačního chování k nim jak ze strany personálu, tak spolupacientů, rodiny
i náhodných lidí. Dalším rizikem u těchto pacientů je zhoršení stavu, kdy dochází
k ohrožování sebe nebo okolí a pacient může být různě omezen. Nejčastěji se v praxi
vyskytuje fyzické omezení v pohybu formou kurtace, pobytem na izolační místnosti nebo
farmakologickou sedací. Ne vždy ale nemocný s léčbou souhlasí, byť je nezbytná. V těchto
případech platná legislativa umožňuje soudním nařízením hospitalizaci a léčbu pacienta bez
jeho souhlasu. [3]
Další problémovou oblastí je oblast práv duševně nemocných. Tito pacienti někdy
nedokážou pochopit význam a následky svého jednání. V případě, kdy není duševně nemocný
dlouhodobě způsobilý k právním úkonům, může být z rozhodnutí soudu omezen nebo zbaven
způsobilosti k právním úkonům. Informace o změně způsobilosti jsou pro sestru významné,
neboť veškerá rozhodnutí musí za pacienta učinit jeho opatrovatel.
Poslední definovaná oblast je zaměřená na přístup k této skupině pacientů. Nevhodný
přístup se může objevit jak na straně personálu, tak na straně blízkých i širší veřejnosti. Při
pečování o tyto pacienty může ze strany personálu dojít k bagatelizaci pacientových potíží a
k pouze formálnímu přístupu, kdy na přání nemocného není brán zřetel a ten nemůže
rozhodovat ani o drobnostech typu jaký nápoj si dá ke snídani. Šimek [1] uvádí, že tento
přístup nejen snižuje lidskou důstojnost, ale zhoršuje pacientův návrat do běžného života.
Hovoříme o stigmatu, tedy domnělé méněcennosti pacienta. [3] Sartorius [4] se ve své práci
zabývá iatrogenní stigmatizací zdravotnickými pracovníky. Upozorňuje na „nálepkování“, kdy
jsou u pacientů s duševní poruchou například při somatických potížích prováděny jen
nejnutnější vyšetření nebo jsou používány levnější způsoby léčby i s vědomém, že u pacienta
budou přítomny ve vyšší míře nežádoucí účinky. Tito nemocní jsou vystaveni různým formám
odmítání i v běžných denních situacích, kdy se mění přístup blízkých, kteří se za nemocného
stydí, dochází k omezení sociálních vztahů s přáteli, se spolupracovníky, ztrátě koníčků a
následně k sociální izolaci.
222
Závěr
Péče o duševně nemocné přináší určitá specifika. Pacient se vlivem nemoci často
dostává do podřízené role vůči ošetřujícímu personálu i vůči blízkým. Tento fakt s sebou
přináší rizika v podobě nedodržování etických pravidel při poskytování péče jak ve
zdravotnických zařízeních, tak v domácím prostředí.
Doporučení
Uvedené situace jsou při ošetřování duševně nemocných časté. S touto skupinou
pacientů se sestry nesetkávají jen v zařízeních psychiatrické péče, ale i na běžných
somatických odděleních. Sestry musí pečovat o nemocné ve všech fázích choroby a to vždy za
podmínky dodržování úcty k nemocnému, i když je to v některých případech úkolem
náročným. Proto je na tato specifika při ošetřování nutné připravovat studentky oboru
ošetřovatelství již v pregraduální přípravě, během které si vytvářejí pracovní návyky a postoje
k nemocným. Základy etiky jako vědy získávají studentky již v počátku studia. Vybrané
kapitoly z etiky jsou ale dále na Ústavu ošetřovatelství FVP SU v Opavě zahrnuty do výuky
v předmětu Ošetřovatelská péče o duševně nemocné. Pro snazší orientaci v problematice byly
zpracovány do studijních textů, které budou studentům k dispozici. Vydání studijních textů
bylo podpořeno grantem FRVŠ 254/2011/F3/a Inovace předmětu „Ošetřovatelská péče o
duševně nemocné.“
HÖSCHL, C., LIBIGER, J., ŠVESTKA, J. 2002. Psychiatrie. Praha: Tigis, 2002. 835 s. ISBN
80-900130-1-5.
LAJTKEP, T., PRUDIL,T. 2006. Etika a právo v psychiatrii. In Zdravotnické právo v praxi.
roč.4, č.1, s.9-10. ISSN 1213-0508.
MARKOVÁ, E., VENGLÁŘOVÁ, M., BABIAKOVÁ, M. 2006. Psychiatrická
ošetřovatelská péče. Praha: Grada Publishing, 2006. 352 s. ISBN 80-247-1151-6
SARTORIUS, N. 2002. Iatrogenic stigma of mental illness : Begins with behaviour and
attitudes of medical professionals, especially psychiatrists. In British Medical Journal (BMJ)
[online].
2002,
vol.
324,
p.
1470-1471[cit.2011-14-06].
Dostupný
z:
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1123430/?tool=pubmed. EISSN 14685833.
Listina základních práv a osob. 1992.
http://www.psp.cz/docs/laws/listina.html
[online]. [cit.2011-20-08]. Dostupný z:
223
Mgr.Jiřina Hosáková
Slezská univerzita v Opavě
Ústav ošetřovatelství FVP
Olbrichova 25
74601 Opava
224
KONFERENCIU PODPORILI
MEDIS, spol. s. r. o., NITRA
KRKA, spol. s. r. o., BRATISLAVA

Biele srdce vo farebnom svete - Katedra ošetrovateľstva

Transkript

Podobné dokumenty

MEzináRodnÍ ModEly a KoncEPty PÉČE - Snoezelen-MSE

OŠETROVATEĽSTVO NAPRIEČ KULTÚRAMI

Multikulturní ošetřovatelství 1 (Vrublová)

Umění a starožitnosti / Art and antiques 12. aukce

Bath Ankylosing Spondylitis Functional Index

5_2_ Model Giger

5. Teorie transkulturního ošetřovatelství Transkulturní ošetřovatelství