doc7 / 2007 e-larning a studenti přicházející na univerzitu komparácia
download 
Stížnost Transkript
7 / 2007 e-larning a studenti přicházející na univerzitu komparácia
VEDECKO-PEDAGOGICKÝ ÈASOPIS TECHNOLOGY OF EDUCATION A PROFESSIONAL MAGAZINE ON PEDAGOGY BILDUNGSTECHNOLOGIE ´ TECHNOLOGIA ´ VZDELAVANIA ROÈNÍK XV. 7 / 2007 CENA 50 Sk NOVINOVÁ ZÁSIELKA E-LARNING A STUDENTI PØICHÁZEJÍCÍ NA UNIVERZITU KOMPARÁCIA VYUÍVANIA VO¼NÉHO ÈASU IAKOV ZÁKLADNÝCH KÔL A GYMNÁZIÍ S OSEMROÈNÝM TÚDIOM A JEHO VPLYV NA VZDELÁVACIE VÝSLEDKY Z MATEMATIKY ROZVOJ DISTANÈNÍHO VZDÌLÁVÁNÍ A INTEGRACE E-LEARNINGU NA VYÍ POLICEJNÍ KOLE MINISTERSTVA VNITRA ÈESKÉ REPUBLIKY V PRAZE V PROFESNÍM VZDÌLÁVÁNÍ VYBRANÉ PROBLÉMY FINANÈNÉHO ZABEZPEÈENIA TUDENTOV VYSOKÝCH KÔL OBSAH ROZHOVOR ..................................................................... 1 E-LARNING A STUDENTI PØICHÁZEJÍCÍ NA UNIVERZITU Petra Poulová - ÈR...................................3 Komparácia vyuívania vo¾ného èasu iakov základných kôl a gymnázií s osemroèným túdiom a jeho vplyv na vzdelávacie výsledky z matematiky Janka Kurajová Stopková, Jozef Kuraj - SR ........................................5 ROZVOJ DISTANÈNÍHO VZDÌLÁVÁNÍ A INTEGRACE E-LEARNINGU NA VYÍ POLICEJNÍ KOLE MINISTERSTVA VNITRA ÈESKÉ REPUBLIKY V PRAZE V PROFESNÍM VZDÌLÁVÁNÍ Zuzana Horváthová, Jiøí Zlámal - ÈR ....10 VYBRANÉ PROBLÉMY FINANÈNÉHO ZABEZPEÈENIA TUDENTOV VYSOKÝCH KÔL Anna Bukovská, Peter Plavèan - SR .......13 RECENZIA ................................................................16 CONTENT INTERVIEW ..................................................................1 E-LEARNING AND STUDENTS COMING TO THE UNIVERSITY Petra Poulová - ÈR...................................3 LEISURE TIME COMPARISON BETWEEN STUDENTS ON BASICS SCHOOL AND GRAMMAR SCHOOL AND ITS INFLUENCE ON STUDENT ACHIEVEMENT ON MATH Janka Kurajová Stopková, Jozef Kuraj - SR ........................................5 DISTANCE LEARNING DEVELOPMENT AND E-LEARNING INTEGRATION IN PROFESSIONAL EDUCATION AT POLICE TRAINING COLLEGE SUBORDINATED TO THE MINISTRY OF THE INTERIOR OF THE CZECH REPUBLIC Zuzana Horváthová, Jiøí Zlámal - ÈR ....10 SELECTED PROBLEMS OF UNIVERSITY STUDENTS FINANCIAL PROVISION Anna Bukovská, Peter Plavèan - SR .......13 REVIEW ................................................................16 Uverejnené príspevky boli recenzované NA OBÁLKE Akad. arch. Ing. Ladislav vihel Dr. h. c., generálny riadite¾ Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra CHODIACE REKLAMY Trh, trhové princípy sa stali súèasou náho sveta. K trhu patrí nielen podnikate¾ský zámer, prieskum trhu, postavenie projektu, odhad nákladov, výroba, predaj ale aj informovanie o tom a ponuka toho, èo ponúkame - reklama. Reklama má èloveka v prvom rade upriami v jeho záujme, na urèitý druh tovaru, alebo sluby. Má by nástrojom väèieho zisku toho, kto do reklamy investuje, ako výrobca, èi obchodník. Reklama má zvyèajne ve¾mi málo spoloèného s objektivitou, èestnosou, má ve¾mi málo na mysli ná prospech, ako obèanov, ktorí sme obeou reklamy. Úlohou reklamy je vyprázdni nae vrecká a peniaze z nich dosta na úèet kohosi, kto nám èosi ponúka. Triky reklamy sú dnes nepredstavite¾ne prefíkané. Od s¾ubov, cez presviedèanie, a po zvýhodnenia a darèeky, pouíva reklama vetko, neraz i nae podvedomie a city. City tie sú vystavené útoku dokonca ako prvé. Èasto si ani neuvedomujeme, e aj my ¾udia, sme nosite¾om reklamy. Aj my robíme firmám neraz reklamné pútaèe. A dokonca za to ete aj zaplatíme. Kúpite si taliansku znaèku parfému Bvlgari, francúzsky Hermés, tenisky Nay, iltovku, èi trièko Beneton, máte volkmen Philips, hodinky Rolex? Obleèiete si trièko s nápisom Brasil, èi Argentina? U ste nosite¾om a írite¾om reklamy. Pravdae, platí, e kto robí reklamu inému mal by za to dosta zaplatené. Tu je vak vetko naruby. Mnohí sa predháòajú, aby si kúpili znaèkové hodinky, nohavice, blúzku a zaplatia za tento tovar nieko¾konásobne viac, ako obdobný bez uvedenej znaèky. Psychológovia to vysvet¾ujú tým, e osobnos týchto ¾udí je slabia, ako znaèka. Mnohí majú pocit, e keï sa òou zahalia a predstrèia ju pred seba, ako tít na verejnosti, akoby sa zaradili do vyej kategórie. Reklama je istým druhom hyenizmu. Je jasné, e jej úlohou je manipulova ¾uïmi. ¼udia ju nemajú radi, aspoò tak to tvrdia, ale keï sa pozriete do ich nákupných koíkov, majú tam èasto reklamou propagované výrobky. Èlovek by mal ís po kvalite. A podporova pri tom výrobky, ktoré poslúia jemu, ale aj ekonomike jeho tátu. Najmä, ak sú kvalitné a dokonca kvalitnejie, ako iné, ktorými reklama masíruje ¾udskú myse¾. Lepia ekonomika tátu je aj predpokladom jeho lepej ivotnej úrovne. To vak musia pochopi aj obchodníci. V ich skladbe tovarov nemôu chýba slovenské výrobky. Ak toti prejdete radom retaurácií v Bratislave, nájdete celý rad takých, kde nedostanete v ponuke slovenskú minerálku, slovenské pivo, èi víno. Stokrát opakovaná lo sa stáva pravdou. Èlovek si pomaly zvykne na lo a zaène ju vníma ako nieèo, èo by prípadne aj mohla by pravda. V textoch reklamy sa opakujú k¾úèové slová, ktoré sú nieèím zvlátne, príalivé, èi vtipné. Zachytia sa v mozgu, ten si ich zapamätá a èlovek v potrebnú chví¾u kúpi výrobok, s ktorým sú slová textov spojené, a ktorého znaèku si u mozog pamätá. koda, e tento princíp nedokáeme lepie vyui v pedagogike a uèení naich iakov. Èlovek je tak trochu tie tovar. Sám má snahu oslovi svojich kamarátov, spoluobèanov, chce, aby bol populárny, ob¾úbený. Aj èlovek podobne ako tovar chce vyzera dobre, zaujímavo, príalivo. Aby bol o neho záujem. Aj èlovek sa chce v práci, èi súkromí preda a zapáèi. Robme vak vetko pre to, aby tento tovar nebol obyèajným mejdom. Bublinou bez obsahu. Aby ¾udia, ktorých si získa povedali, máme múdreho a dobrého kamaráta, spolupracovníka, kolegu. Vïaka za neho, vïaka za to, e sa priatelí snami, nás obohacuje a my obohacujeme jeho. Lebo pri tých ostatných tovaroch, ktoré nám ponúka trh to tak býva zriedkakedy. Dnený svet je postavený na spotrebe. Súèasne platí, e ¾udstvo má zakódovanú úlohu, e od vekov má cie¾, i rok od roka lepie a lepie. Raz na to pouíva etické, inokedy menej etické nástroje. Kadý predpokladá existenciu ¾udstva, spoloènosti a èloveka aj do budúcnosti. To znamená, e ráta aj s potrebou výchovy a vzdelávania, ako základného nástroja kultivácie èloveka v intitucionálnej podobe. V naej spoloènosti je charakteristická trhová morálka. To platí pre drvivú väèinu ¾udí i spoloèenských skupín (morálne je, aby som bol úspený, prièom u nie je vdy dôleité, aké boli pouité nástroje). Otázkou vak je, èi je trhová morálka prípustná vade, teda napríklad aj v kolstve. Môu v kol- stve plati tvrdé trhové pravidlá v obchodnom súanom zmysle? Majú napríklad jestvova dumpingové princípy teda zniovanie latky kvality, aby sme prijali na kolu slabých iakov (aby sme mali dos peòazí)? Aby kola mala vo verejnosti dobré meno na základe informácie - tá kola má dostatok iakov. Alebo inak - normatívny systém financovania kolstva mal prinies súa medzi kolami. koly by sa mali snai získa iakov lepou kvalitou. Veobecne tento princíp vyznieva vierohodne a férovo. Lene, ak chce ma viac iakov kola, ktorá je urèená iakom s nejakým zdravotným handicapom, bude riadite¾ presviedèa rodièov, e ich deti sú s poruchami sluchu, zraku...? Alebo riadite¾ a uèitelia kôl pri nemocnièných kolách budú chodi po uliciach a láma deom nohy a ruky? Prirodzene, preháòam, ale pre jasné dokreslenie problematiky a súvislostí to treba vidie aj v takýchto súvislostiach. ¼ubo Pajtinka VEDA, VZDELÁVANIE A PRAX V JEDNOM VE¼TRHOVOM PODUJATÍ Rozhovor s pánom Akad. arch. Ing. Ladislavom vihelom Dr. h. c., generálnym riadite¾om Agrokomplexu - Výstavníctva Nitra. Pán generálny riadite¾, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra uskutoèòovalo aj v minulosti pod Vaím vedením vynikajúce výstavné podujatia celotátneho a európskeho významu, získalo mnohé významné ocenenia. Ako by ste charakterizovali slovenské výstavníctvo dnes - aké významné zmeny sa udiali? Ve¾trhy a výstavy umoòujú, aby sa efektívne stretli skupiny dodávate¾ov, distribútorov a poskytovate¾ov obchodných sluieb. Nastavujú zrkadlo odvetviam. V Európe zohrávajú ve¾trhy a výstavy v osobnej komunikácii ove¾a dôleitejiu úlohu, ako napríklad v USA. Nie je nièím výnimoèným, e na ve¾trhovú prezentáciu európske firmy venujú v priemere viac ako 20% z ich komunikaèného rozpoètu, èo je nieko¾kokrát viac, ako napríklad v USA. Aj priemerná návtevnos dosahuje na európskych podujatiach nieko¾konásobne vyie hodnoty. Mnohé firmy povaujú ve¾trhy za najvýznamnejie nástroje na komunikáciu predovetkým v oblasti komunikácie na trhu investièných tovarov. Väèina firiem u racionálne plánuje na základe cie¾ov úèasti svedomitú prípravu na podujatie, priebeh i kontrolu efektívnosti na základe nákladov na úèas, prípravu dokumentácie o kontaktoch, získaných informáciách a záveroch, vyhodnotenie evidencie návtevníkov, analýzu truktúry návtevníkov, pokraèovanie komunikácie s nimi po ukonèení podujatia. Samozrejmosou je kvalitná infratruktúra výstavných pavilónov a èoraz viac individuálneho prístupu k vystavujúcim firmám. Slovenskí organizátori ve¾trhov v súèasnosti disponujú 45 výstavnými halami s celkovou výstavnou plochou presahujúcou 100 000 m2 a mnostvom výstavných plôch na otvorenom priestranstve. V minulom roku sa na slovenských výstavách zúèastnilo 7900 vystavujúcich firiem, ktoré vystavovali na výstavnej ploche presahujúcej 340 000 m2. Viac ako 100 výstavných podujatí navtívi pribline 900 000 návtevníkov. Naa organizácia má v súèasnosti viac ako 40% podiel na trhu z h¾adiska celkovej èistej prenajatej výstavnej plochy SR. Objem priamych obchodov zrealizovaných na ve¾trhoch v minulom roku presiahol na základe odhadu vystavujúcich firiem 3,2 mld. Sk. Asi 51% vystavujúcich firiem realizovalo objednávky, resp. priame obchody. Ako vnímate súèasné rozvíjanie sa výstavníckych aktivít zameraných na vzdelávanie? Akú úlohu v tomto vývoji zohral a zohráva Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra? Informácie sú v súèasnosti tvrtým výrobným faktorom a zároveò významnou konkurenènou výhodou. Bude ich treba vdy zozbiera, vytriedi analyzova, uchova a v ideálnom prípadne i vyui. Poznatková spoloènos je témou èíslo 1 na vetkých významných odborných fórach. Bolo by chybou, keby sme sa nepokúsili na tento trend zareagova a nájs vhodný model na podporu poznatkovej ekonomiky napríklad spojením teórie a praxe v podobe ve¾trhu vedy - techniky a vzdelávania. A v tejto mylienke sme nali podporu aj zo strany ministerstva kolstva SR, za èo úprimne ïakujeme. Mnohí nai èitatelia si spomínajú na úspené projekty výstav MEDACTA, ktoré ste uskutoèòovali v spolupráci s Univerzitou Kontantína Filozofa v Nitre a jej pracoviskami. Ako si na tieto podujatia spomínate Vy a akoby sa malo pod¾a Váho názoru v týchto aktivitách pokraèova? Ktoré ïalie aktivity plánujete v blízkej budúcnosti? Myslím, e pri organizácii výstavy zameranej predovetkým na didaktické pomôcky Medacta sme sa sústredili iba na jednu oblas, ktorú vzdelávacie intitúcie potrebujú. Preto sme prili s nápadom, rozíri ju o nové podujatie V-T-V. Teda chceme pokraèova v podobe rozíreného modelu s novou filozofiou. Èím sa vyznaèujú výstavnícke podujatia zamerané na výchovu a vzdelávanie, èím sú pecifické? S ktorými problémami sa stretávate najèastejie? Základom kadého ve¾trhu ako produktu sú 4 atribúty. Termín konania, prièom je potrebné nájs optimálny model pod¾a potrieb zákazníkov. My sme sa pokúsili v tomto roku viaza ná termín ku Dòu tudentstva, a preto je tohtoroèný termín 14.-17.11. 2007. Miesto konania bude nae výstavisko Agrokomplex. Plánovaná periodicita je jednoroèná a produktová kála dopåòa didaktické pomôcky výstavy Medacta o monosti pre vysoké koly a univerzity, prezentova ich výsledky z h¾adiska aplikácie v podnikovej praxi, z h¾adiska ich vplyvu na kvalitu ivota i v európskom a svetovom kontexte. Rovnako ako monos prezentova nové smery vo vyuèovaní, tudijné odbory, vedecké a výskumné intitúcie a ich výsledky. Dôleité pre nás je v tomto roku upozorni na previazanos vedy a praxe i spojenie praxe s odbornými vzdelávacími intitúciami. Z náho poh¾adu vnímame uskutoèòovanie vzdelávacích ve¾trhov ako rozvoj kontaktov kôl s okolitým svetom, ako aj rozvoj marketingových a mimokolských aktivít vzdelávacích ustanovizní, ako ich vnímate vy? Súhlasím s Vaim názorom. Cie¾om náho ve¾trhu ve- 1 dy techniky a vzdelávania je i propagácia výskumných intitúcií, vedeckých intitúcií, vzdelávacích pracovísk (SAV, univerzít, vysokých kôl, výskumných centier) a ich výsledkov, prezentácia podnikovej sféry, priemyselných zväzov, zamestnávate¾ských zväzov a zdruení, agentúr podpory vedy, výskumu, transferu poznatkov do praxe, ale i programov a èinnosti stredných kôl odborného zamerania, ktoré pripravujú potrebných odborníkov pre prax. Ako si spomínate na zaèiatky Agrokomplexu Výstavníctva Nitra, a ktoré obdobie/a povaujete za jeho zlaté èasy? Kadé obdobie bolo nieèím typické. Na výstavisku bola pôvodne jediná didakticko - náuèná výstava Agrokomplex. Tá dala koncom devädesiatych rokov dostatok podnetov a prostriedkov na rozvoj výstavného areálu a infratruktúry. Potom prichádzali ïalie podujatia zamerané na nábytok a bývanie, gastronómiu a technológie, strojárstvo, zváranie, zlievanie, metalurgiu, chémiu plastov, stavebnú mechanizáciu, stavebníctvo, záhradkárstvo, bonsaje, automobilový priemysel, drevo a drevospracujúce technológie, kúrenie ventiláciu, klimatizáciu, sanitárnu a ekologickú techniku a ïalie. Aj v naom odvetví existujú cykly. Doposia¾ jedno z najúspenejích období boli roky 1997 - 1998, kedy sa zaèali úspene rozvíja mnohé z horeuvedených projektov. O ktoré aktivity je v súèasnosti najväèí záujem? Svojím rozsahom okrem Agrokomplexu sú najväèie podujatia Medzinárodný strojársky ve¾trh, Nábytok a bývanie a Autosalón. Hoci rozsah je vdy ovplyvòovaný aj ve¾kosou trhu aj menie podujatia sú ve¾mi úspené. Najbliie podujatia, ktoré sa konajú pred ve¾trhom VTV a výstavou Medacta sú výstava optiky a oftalmológie Optik, Autosalón Nitra a Drevo - Les a Agrosalón. Autosalón v Nitre je kadoroènou komplexnou prehliadkou slovenskej automobilovej scény, zahàòajúcou nielen ponuku osobných a nákladných automobilov, ale aj autoprísluenstva a garáovej techniky. Pätnásty roèník sa uskutoèní v dòoch 28. septembra a 3. októbra 2007. 27. september je venovaný odborníkom a novinárom. Opä pôjde o najväèiu automobilovú ou na Slovensku s mimoriadnym záujmom zo strany vystavovate¾ov, ktorí obsadili vetky pavilóny i otvorené výstavné plochy. V súèasnosti je prihlásených viac ako 200 priamych vystavovate¾ov. Rok 2007 bude pre vystavovate¾ov a návtevníkov opä výnimoèný. Uskutoèní sa tesne po prestínom frankfurtskom autosalóne, èo je zárukou ve¾kého mnostva automobilových noviniek a prekvapení. Svojimi autobonbónikmi budú láka do ich expozícií znaèky Alfa Romeo, Audi, BMW, Citroen, Dacia, Fiat, Ford, Hummer, Hyundai, Chevrolet, Chrysler, Kia, Lada, Land Rover, Mercedes Benz, Mazda, Mitsubishi, Nissan, Opel, Peugeot, Renault, Seat, Smart, Suzuki, koda a Volkswagen. Vetky vstupenky budú rebovate¾né. Hlavnou výhrou bude osobný automobil KIA Ceed. Návtevníci budú ma monos ïalej vyhra aj nezávislé kúrenie od firmy Webasto, poukáku na nákup pneumatík a produkty od firmy Castrol. Po druhýkrát budeme na Autosalóne Nitra organizova denné rebovanie. To znamená, e návtevníci môu kadý deò hra o ceny: Prenosný navigaèný systém VDO Dayton, RDS tuner s CD/MP3 prehrávaèom VDO Dayton a tuningové modely Maisto. Tradièný drevársky ve¾trh LIGNUMEXPO v Nitre na výstavisku Agrokomplex pokraèuje v tomto roku v dòoch 2 Technológia vzdelávania 23. -26. 10. vo forme 2. roèníka medzinárodného ve¾trhu DREVO 2007. Ide o pravidelné striedanie obidvoch podujatí v dvojroèných cykloch. Ve¾trh bude zameraný na prezentáciu nových technológií a materiálov do drevárskej a nábytkárskej výroby vo vzahu k ivotnému prostrediu a bytovej kultúre na Slovensku. Záväznú úèas doposia¾ potvrdilo 170 vystavovate¾ov na celkovej ploche 15 000 m2. Z h¾adiska produktovej truktúry vystavovate¾ov majú najväèie zastúpenie strojovo-technické zariadenia a materiály do nábytkárskej výroby najmä v oblasti nábytku do obývacích izieb, sedacieho, kuchynského, predsieòového i týlového nábytku. Zvýil sa záujem vystavovate¾ov o prezentáciu materiálov na výrobu materiálov na zariaïovanie spoloèenských priestorov, na výrobu stavebnostolárskych výrobkov i drevených kontrukcií na rodinné domy. V spolupráci so Zväzom spracovate¾ov dreva SR pripravujú organizátori i výstavu MNS - materiály, novinky, servis so zameraním na aktuálne otázky výrobcov a dovozcov strojov a materiálov v období po vstupe DR do EÚ. Súèasou ve¾trhu budú i firemné prezentácie z oblastí kontrukèných materiálov z dreva, kovania, náterových hmôt, strojov a nástrojov potrebných v drevárskej prvovýrobe i pri výrobe nábytku, odborné diskusie v rámci diskusného fóra pripravovaného Zväzom spracovate¾ov dreva SR. Zaujímavosou bude i tudentské predvádzacie centrum s ukákami prác tudentov pri obrábaní dreva. V rámci ve¾trhu sa bude kona i ude¾ovanie ocenení prihláseným exponátom v 6. kategóriách - Ceny ve¾trhu. Spolu s výstavou Drevo sa budú kona i výstava LES ucelený blok lesného hospodárstva od pestovate¾skej èinnosti po abu a spracovanie, jesenná výstava kvetov a rastlín Jesenná Gardenia i 1. roèník ve¾trhu po¾nohospodárskej techniky Agrosalón. Agrosalón je teda spolu s ve¾trhom vzdelávania ïalou tohtoroènou novinkou a bude sa kona od 23. do 26. 10. 2007. Táto odborná výstava sa pripravuje s cie¾om vytvori akýsi prestíny odborný salón pre po¾nohospodárske stroje a mechanizáciu. Okrem vzdelávacích aktivít a tematických aktivít z mnohých oblastí spoloèenského ivota sa venujete aj uskutoèòovaniu podujatí zameraných na rozvoj kultúry v meste Nitra. Mohli by ste nám predstavi pripravované aktivity? Spolu s Nadáciou Kontantína Filozofa v Nitre sme aj v tomto roku organizátormi u 13. roèníka významného kultúrneho podujatia Hoj, vlas moja, ktoré sa aj v tomto roku uskutoèní dòa 1. 9. 2007 o 18.00 hod. pri príleitosti osláv Dòa vyhlásenia Ústavy SR v pavilóne V areáli výstaviska. Koncert je u nieko¾ko rokov lákavý obsadením najvýznamnejích sólistov orchestra Zboru opery SND a symbolizuje oslavu prijatia naej ústavy. Má za cie¾ i pomáha na ceste uvedomenia si spolupatriènosti k vlastnému národu, porozumeniu, láske, úcte a vytvára nový rozmer osvietenstva náho ducha. Aj v tomto roku sa pripravuje pútavý program, v ktorom zaznejú najvýznamnejie árie naich a svetových majstrov Eugena Suchoòa, Gaetana Donizettiho, Lea Delibesa, Charlesa Gounoda, Giuseppe Verdiho, Francesca Cilea, Pietra Mascagniho, Giacoma Pucciniho a Gejzu Dusíka v podaní popredných sólistov opery SND Jozefa Kundláka, ¼ubice Rybárskej, Petra Dvorského, Jolany Fogaovej, Martiny Masarykovej, Adriany Kohútkovej, ¼udovíta Ludhu a Martina Babjaka. Organizátori pozývajú vetkých milovníkov krásnej hudby i tých, èo sú im blízke hodnoty, ktoré podujatie prezentuje. Vstup je bezplatný, vstupné dobrovo¾né. Program koncertu je uvedený na www.agrokompex.sk Ku koncu roka plánujeme i Vianoèný koncert. Za rozhovor ïakuje Mgr. Zuzana Fráterová E-LARNING A STUDENTI PØICHÁZEJÍCÍ NA UNIVERZITU Petra Poulová - ÈR Abstrakt: Ji sedm let vyuívá Fakulta informatiky a managementu Univerzity Hradec Králové plnohodnotný elearning pro podporu výuky studentù prezenèní a kombinované formy studia. Pro studenty fakulty bylo v uplynulých letech pøipraveno více ne 130 e-pøedmìtù. Otázkou ale je, zda jsou studenti pøicházející na vysokou kolu pøipraveni vyuít moností, které jim e-learning nabízí. K¾úèové slová: E-learning. Internet. Dotazníkové etøení. Pøipravenost Fakulty informatiky a managementu na e-learning Pro úspìnou implementaci e-learningu na Fakultì informatiky a managementu Univerzity Hradec Králové (FIM UHK) byla v minulých letech podniknuta øada dùleitých krokù. V první øadì byl poøízen moderní LMS, který nabízí tvùrcùm e-pøedmìtù (e-learningové kurzy slouící pro podporu kombinované a prezenèní výuky) i jejich vyuèujícím rozsáhlou paletu nástrojù pro efektivní tvorbu a vedení kurzù. Na svém pracoviti mají pracovníci fakulty k dispozici velmi dobré hardwarové i softwarové vybavení a mají i monost zapùjèit si fakultní notebook. V souèasné dobì je na fakultì k dispozici 70 pøenosných poèítaèù, které mohou její zamìstnanci vyuít pro práci z domova. Od roku 2001 jsou pro vyuèující pravidelnì pøipravovány semináøe OLIVA (On-LIne VýukA), vìnované metodice tvorby distanèních studijních materiálù, e-learningových kurzù a monostem pouívaného LMS WebCT. I mimo rámec tìchto semináøù je vyuèujícím nabízena monost úèastnit se øady kurzù zamìøených na problematik informaèních a komunikaèních technologií ve vzdìlávání poøádaných fakultou (Internet ve vzdì u vyuití lávání, Moderní prezentace a vzdìlávání, Adobe Acrobat 7.0, Macromedia Flash, Tvorba html dokumentù pro WebCT, Pøíprava a výroba CD/DVD, Zpracování zvuku apod.) i externími subjekty (NetTrainers, Úvod do distanèního vzdìlávání, Autorská práce pøi tvorbì on-line kurzu a Jak být úspìným tutorem on-line kurzu poøádané Západoèeskou univerzitou v Plzni, Distanèní minimum organizovaný Centrem otevøeného vzdìlávání Univerzity Palackého v Olomouci). Pracovníci mají dále monost zdokonalovat svoji poèítaèovou gramotnost v rámci kurzù ECDL. Vytváøení a vyuívání e-pøedmìtù podporuje motivaèní systém zakotvený ve výnosu dìkana. O efektivitì podniknutých krokù svìdèí skuteènost, e v letech 2001 a 2006 bylo pro studenty FIM UHK pøipraveno více ne 130 e-pøedmìtù. Dotazníkové etøení S prvními e-pøedmìty se studenti na fakultì setkávají u v prvním semestru svého vysokokolského studia. Jsou na tento moderní zpùsob výuky pøipraveni ze støední koly? Znají monosti Internetu a pouívají jej? I na tyto otázky se snaí nalézt odpovìdi dotazníkové etøení, které u jedenáctým rokem organizuje fakulta mezi studenty zapsanými do prvního roèníku. Dotazník je rozdìlen do nìkolika logických celkù. První èást otázek se týká zájmu o studium na fakultì a informaèních zdrojù, které napomohly budoucím studentùm pøi rozhodování pro výbìr fakulty. Druhá èást dotazníku zjiuje informaèní kanály, které studenti vyuili pro získání výsledkù pøijímacích zkouek. Z pohledu budoucího vyuití e-learningu je velmi dùleitá tøetí èást dotazníku zjiující stávající monosti pøístupu studentù k Internetu a poslední èást vìnovaná zkuenostem s e-learningem. Prvnì byl dotazník pouit v roce 1996 (v prvních letech neobsahoval èást zamìøenou pøímo na e-learning). Tab. 1 Návratnost dotazníkù Dostupnost Internetu pro studenty pøicházející ze støedních kol Z hlediska budoucího vyuití e-learningu jsou v dotazníku velmi dùleité otázky zabývající se monostmi pøístupu nových studentù k Internetu. Jedna z otázek zjiuje, zda mìli studenti monost vyuívat Internet z domova, ze støední koly, pøípadnì odjinud, nebo do zápisu na univerzitì nemìli monost vyuívat Internet vùbec (studenti z nabídnutých ètyø moných odpovìdí vybírají vechny správné monosti). V akademickém roce 2006/07 mìlo pøístup k Internetu zajitìno z domova 88%, ze støední koly vyuívalo Internet 40% studentù, 29% mìlo pøístup i odjinud a pouhé 1% studentù uvedlo, e nemìlo k Internetu prozatím pøístup. Zajímavé je porovnání s hodnotami zjitìnými v roce 1999. V té dobì mìlo k Internetu pøístup z domova jen 13% budoucích studentù a 15% uvádìlo, e k Internetu vùbec pøístup nemá. 3 P ø í stu p k I n te r n e tu v r o c e 2 0 0 6 I n fo r m a c e o F I M n a I n te r n e tu 60,0% 100,0% 50,0% 80,0% 40,0% 60,0% 30,0% 40,0% 20,0% 20,0% 10,0% 0,0% Pø ís tu p O d jin u d n e m ì l/a 0,0% Ze Z s tø e d n í domov a 1996 k o ly 1998 2000 2002 2004 2006 Graf 4 Vyuití Internetu k vyhledání informací o fakultì Graf 1 Pøístup k Internetu v roce 2006 V ý sl e d k y p ø i j í m a c í c h z k o u e k P ø í stu p k I n te r n e tu v r o c e 1 9 9 9 100,0% 90,0% 80,0% 60,0% 70,0% 60,0% 50,0% 1999 40,0% 40,0% 30,0% 2006 20,0% 10,0% 20,0% 0,0% In te r n e t 0,0% Pø ís tu p Ze Z s tø e d n í domov a O d jin u d n e m ì l/a In t e r n e t u z d o m o v a 1 0 0 ,0 % 8 0 ,0 % 6 0 ,0 % 4 0 ,0 % 2 0 ,0 % 0 ,0 % 1 9 9 9 2 0 0 0 2 0 0 1 2 0 0 2 2 0 0 3 2 0 0 4 2 0 0 5 2 0 0 6 Graf 3 Pøístup k Internetu z domova a støední koly Díky dlouholetým sledováním je moné pozorovat výrazné rozíøení pøístupu k Internetu z domova - z pouhých 13% na dneních více ne 88% budoucích studentù. Pøístup k Internetu ze støední koly tak výraznou tendenci nevykazuje a aèkoliv z pùvodní hodnoty 28% dosahuje dnes více ne 40%; nejvýraznìjí navýení nastalo v roce 2001 a od té doby zùstává v podstatì konstantní. O rostoucím významu Internetu svìdèí také otázky zjiující, jaké zdroje informací vyuili studenti pøi výbìru vysoké koly a jakým zpùsobem se dozvìdìli výsledek pøijímacích zkouek. V roce 1996 ádný ze studentù nehledal informace o fakultì na Internetu, ale v roce 2006 byl Internet dominantním informaèním zdrojem a informace o studiu na FIM UHK si na nìm vyhledalo 54% budoucích studentù. Od roku 1999 jsou výsledky pøijímacích zkouek zveøejòovány na internetových stránkách fakulty. Na poèátku vyuívali studenti kromì Internetu i telefonické dotazy a pøípadnì osobní návtìvu na fakultì. Dnes Internet tyto informaèní kanály naprosto potlaèil. 4 Technológia vzdelávania N á v tì v a d o p is n a F IM Z pøedchozích grafù a dat je zøejmé, e z pohledu dostupnosti i pouívání zaznamenal Internet v minulých letech velmi výrazný nárùst. Proto by nemìlo vyuití e-learningu ji na poèátku vysokokolského studia narazit na bariéru nedostatku zkueností s jeho pouíváním. Graf 2 Pøístup k Internetu v roce 1999 k O f ic iá ln í Graf 5 Seznámení s výsledkem pøijímacích zkouek k o ly P ø ís t u p T e le f o n ic k y Informovanost o e-learningu S postupným nárùstem poètu e-pøedmìtù pro studenty FIM UHK jsou od roku 2003 do dotazníku zaøazeny i otázky tématicky zamìøené na zkuenosti nastupujících studentù s e-learningem. Z pohledu nasazení e-pøedmìtù do výuky studentù prvních roèníkù je dùleité vìdìt, zda se ji s tímto moderním fenoménem ve vzdìlávání setkali ji pøed nástupem na vysokou kolu a zda mìli monost nìjaký e-learningový kurz studovat. V roce 2006 uvedlo 63% studentù, e se s pojmem elearning ji setkalo. O ètyøi roky døíve tento termín znalo jen 50%. Studenti mají také napsat, co podle jejich názoru termín e-learning oznaèuje. Monost komentování pojmu e-learning vyuilo v roce 2003 celkem 227 odpovídajících studentù. Nejèastìjí komentáø byl výuka prostøednictvím internetu se 102 výskyty. Dále se objevovaly názory: vzdìlávání po internetu (47 výskytù), vzdìlávání prostøednictvím moderních informaèních technologií (poèítaèe, internet..) (17 výskytù), elektronická výuka (11 výskytù), dostupnost materiálu a testu na internetu (9 výskytù), kurzy pøes e-mail, komunikace se kolou pomocí e-mailu (9 výskytù), samostudium (výuka) prostøednictvím PC, alternativní forma studia pøi nemonosti klasické docházky (6 výskytù). Praktické zkuenosti s e-learningem se ale v uplynulých letech pøíli nerozíøily a uvádí je jen málo pøes 10% procent nastupujících studentù. S r o v n á n í z n a lo s t i p o jm u e - le a r n in g v le t e c h 2 0 0 3 a 2 0 0 6 100% KOMPARÁCIA VYUÍVANIA VO¼NÉHO ÈASU IAKOV ZÁKLADNÝCH KÔL A GYMNÁZIÍ S OSEMROÈNÝM TÚDIOM A JEHO VPLYV NA VZDELÁVACIE VÝSLEDKY Z MATEMATIKY Janka Kurajová Stopková, Jozef Kuraj - SR 80% 60% bez odpovìdi ne 40% ano 20% 0% 2003 2006 Graf 6 Znalost pojmu e-learning P r a k tic k é zk u e nos ti s e -le a r ninge m 100% 80% 60% b e z o d p o vì d i ne 40% ano 20% 0% 2003 2004 2005 2006 Graf 7 Absolvování e-learningového kurzu Závìr Zjitìné údaje nás opravòují konstatovat, e aèkoliv budoucí studenti fakulty nemají pøíli praktických zkueností s e-learningem, není pro nì tento pojem neznámý. Naopak Internet je naprosté vìtinì z nich dostupný u pøed nástupem na vysokou kolu a v pøípadì potøeby jej bìnì vyuívají. E-LEARNING AND STUDENTS COMING TO THE UNIVERSITY Abstrakt: Faculty of Informatics and Management, University of Hradec Králové has been involved in e-learning and its support capabilities to facilitate both full-time and part-time students for seven years. By now over 130 e-subjects have been designed and implemented. The point is whether students coming from secondary schools are ready to use offered e-learning and its potential to the full. The contribution deals with this issue trying to find answer to this current question. Keywords: E-learning. Internet. Students coming to the university. Literatura 1. POULOVÁ P., HYNEK, J.: Application of Information and Communication Technologies. Education and Information Systems: Technologies and Applications. Orlando: International Institute of Informatics and Systemics. 2003. s.80-85. RNDr. Petra Poulová, PhD. FIM, Univerzita Hradec Králové, Rokitanského 62 Hradec Králové, 500 03 E-mail: [email protected] Abstrakt: V príspevku uvádzame vzájomné porovnanie vybraných vo¾noèasových aktivít, ktorým sa venovali iaci 8. roèníka základných kôl a kvarty gymnázií s osemroèným túdiom. tatistické údaje sú zozbierané realizáciou medzinárodnej túdie TIMSS 2003 a analyzované na národnej úrovni. Zároveò interpretujeme rozdiely vo vzdelávacích výsledkoch iakov z matematiky pod¾a èasovej frekvencie vo¾noèasových aktivít. K¾úèové slová: Vo¾ný èas a jeho vyuívanie. Medzinárodná komparatívna túdia TIMSS 2003. Vzdelávacie výsledky z matematiky. Úvod Medzinárodná komparatívna túdia TIMSS 2003 sa v rámci pedagogickej evalvácie vzdelávacích výsledkov zaoberala aj výskumom vzahov medzi sociálnym a vzdelávacím kontextom. Vo¾ný èas iakov zohráva v súèasnosti èoraz významnejiu úlohu v súvislosti so socializaènou funkciou, kompenzaènou funkciou (vyrovnávanie kolskej záae) a hlavne preventívnou funkciou (ochrana pred negatívnymi spoloèenskými javmi). Teoreticko-metodologický kontext výskumu sme predstavili v práci [2]. Prezentované výsledky nadväzujú na výskumné zistenia na celoslovenskej úrovni o skúmanej cie¾ovej populácii z aspektu pedagogickej evalvácie vzdelávacích výsledkov z matematiky a prírodovedných predmetov, ktoré sme publikovali v práci [2, s. 178 - 183] a na zistenia o intersexuálnych rozdieloch vo vzdelávacích výsledkoch iakov z matematiky pod¾a trávenia vo¾ného èasu [3, s. 42 - 63]. V Slovenskej republike (SR) sa do túdie zapojilo 179 kôl a 4 428 iakov. Vo výberovom súbore kôl bolo 140 základných kôl (Z) a 39 gymnázií s osemroèným túdiom (OGY). 3 311 iakov 8. roèníka základných kôl (74,8 %) a 1 117 iakov 4. roèníka - kvarty gymnázií s osemroèným túdiom (25,2 %) tvorilo výberový súbor iakov. Slovenská republika dosiahla v roku 2003 priemerné skóre z matematiky 508 bodov. iaci 8. roèníka základných kôl v SR dosiahli tatisticky významne horie výsledky (priemerné skóre 500 bodov) z matematiky ako celoslovenský priemer, iaci 4. roèníka gymnázií s osemroèným túdiom v SR dosiahli tatisticky významne lepie výsledky (priemerné skóre 601 bodov) z matematiky ako celoslovenský priemer. Ciele Cie¾om príspevku je poskytnú výsledky z medzinárodného výskumu TIMSS 2003 na národnej úrovni v súvislosti s pedagogickou evalváciou vzdelávacích výsledkov z matematiky z aspektu vo¾ného èasu iakov a prehåbi vedecké poznanie o nové výskumné zistenia o fenoméne, akým je vo¾ný èas iakov, ktorý v súèasnej dobe èoraz viac nadobúda na celospoloèenskom význame. 5 túdia TIMSS sa zaoberala skúmaním mnostva èasu, ktorý iaci venovali vybraným èinnostiam vo svojom vo¾nom èase poèas beného kolského dòa a jeho vplyvom na dosiahnuté vzdelávacie výsledky z matematiky. V príspevku sme: prezentovali výsledky analýzy vybraných vo¾noèasových èinností iakov v SR pod¾a ich frekvencie s dôrazom na zisovanie rozdielov medzi distribúciami iakov jednotlivých typov kôl, charakterizovali rozdiely vo vzdelávacích výsledkoch iakov 8. roèníka základných kôl z matematiky oproti priemeru iakov 8. roèníka Z v SR a rozdiely vo vzdelávacích výsledkoch iakov 4. roèníka gymnázií s osemroèným túdiom z matematiky oproti priemeru iakov 4. roèníka OGY v SR pod¾a toho, ko¾ko èasu venovali èinnostiam vo vo¾nom èase poèas kolského dòa. Výskumné metódy a metódy tatistického spracovania dát Vzdelávacie výsledky iakov sme merali pomocou tandardizovaných testov, ktoré spolu obsahovali 194 testových poloiek z matematiky [4, s. 342]. Testovacie nástroje v túdii TIMSS sa kontruovali tak, aby mali vysokú reliabilitu a v súlade so zámermi výskumu aj vysokú validitu. Hodnota koeficientu reliability dát populácie iakov SR z matematiky dosiahla hodnotu 0,91. V rámci Dotazníka iaka sme zadali poloky, ktoré zisovali informácie o tom, ko¾ko èasu venovali iaci poèas kolského dòa vybraným èinnostiam. Z nich sme analyzovali: pozeranie televízie (TV) alebo videa, hranie alebo rozprávanie sa s priate¾mi, portovanie, domáce práce, èítanie kníh pre poteenie, hranie poèítaèových hier, pouívanie internetu. Z uvedených skúmaných vo¾noèasových aktivít si mohli iaci vybra len jednu alebo viacero aktivít, pod¾a toho ko¾ko èasu im venovali poèas kolského dòa. Prièom aktivity boli na sebe nezávislé. Pri analýze výsledkov iakov v túdii TIMSS 2003 sme kadému iakovi vypoèítali Raschovo skóre, aplikáciou teórie 3 - parametrického modelu IRT. Vyhodnotenie výsledkov a výpoèet tatistických charakteristík sme spracovali v programoch SPSS v. 12.0 a v tatistickom software AM v. 0.06. Priemernú hodnotu poètu hodín v jednotlivých vo¾noèasových aktivitách sme vypoèítali ako aritmetický priemer z èíselných hodnôt, ktoré sme priradili jednotlivým kategóriám odpovede, a to nasledovne: iaden èas - 0,0; menej ako 1 hodinu - 0,5; kategória 1 2 hodiny - 1,5; viac ako 2 a menej ako 4 hodiny - 3,0; kategória viac ako 4 hodiny - 4,5. Prezentáciu zistených dát a výsledkov uvádzame v tabu¾kách osobitne pre iakov základných kôl a pre iakov gymnázií s osemroèným túdiom, uviedli sme relatívny váený poèet iakov v %. V tabu¾kách sme za priemerným bodovým skóre uviedli v zátvorke tandardnú chybu priemeru, dosiahnuté minimálne a maximálne bodové skóre. Významnos rozdielov zistených priemerných výsledkov sme overovali t-testom. Interpretovali sme výsledky, v ktorých sme zistili tatisticky významné rozdiely na hladine významnosti 0,05 (5 %). Rozdiely v distribúcii populácií iakov Z a OGY pod¾a viacvariantnej premennej sme testovali neparametrickým chí-kvadrát testom dobrej zhody na hladine významnosti 0,01 (1 %). Pri grafickom znázornení rozdielov sme v tabu¾kách po- 6 Technológia vzdelávania uili oznaèenie: priemerný výsledok bol tatisticky významne lepí oproti porovnávanému priemeru, medzi priemernými výsledkami nebol zistený tatisticky významný rozdiel, priemerný výsledok bol tatisticky významne horí oproti porovnávanému priemeru. Vo¾ný èas detí V. Bláha pod pojmom vo¾ný èas detí - iakov základnej koly chápe èas, ktorý iakom zostáva k dispozícii k relatívne slobodnému vyuitiu po splnení povinností vyplývajúcich z povinnej kolskej dochádzky a po vykonaní vetkých ïalích spoloèensky nutných prác a èinností vyplývajúcich pre nich z potreby realizácie biologickej a spoloèenskej existencie [1, s. 21]. Pozeranie televízie alebo videa 39,9 % iakov 4. roèníka gymnázií s osemroèným túdiom a 33,2 % iakov 8. roèníka základných kôl, pozeralo TV alebo video poèas kolského dòa 1 - 2 hodiny. iaci 4. roèníka OGY mali tatisticky významne väèí podiel (16,9 %) v kategórii iakov, ktorí pozerali TV alebo video menej ako 1 hodinu oproti iakom 8. roèníka Z (9,7 %). iaci 8. roèníka Z mali tatisticky významne väèí podiel (23,4 %) v kategórii pozerám TV alebo video viac ako 4 hodiny poèas kolského dòa oproti iakom 4. roèníka OGY (10,7 %). Medzi ostatnými kategóriami sme nezistili tatisticky významné rozdiely v distribúcii iakov pod¾a typu koly. Tab. 1 Výsledky iakov OGY z matematiky pod¾a èasu venovaného pozeraniu TV alebo videa Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 2,3 16,9 39,9 30,2 10,7 Min Max Priemer (t. chyba) 411 404 405 387 431 731 729 778 770 733 Rozdiel oproti priemeru OGY (601) 597 (12,9) 603 (7,2) 609 (6,4) 597 (5,8) 584 (9,4) iaci 4. roèníka OGY, ktorí pozerali televíziu alebo video 1 - 2 hodiny poèas kolského dòa, dosiahli z matematiky priemerné skóre 609 bodov, ktoré bolo na úrovni priemeru iakov OGY. Medzi výsledkami iakov 4. roèníka OGY z matematiky rozdelenými pod¾a mnostva èasu, ktorý venovali pozeraniu televízie alebo videla poèas kolského dòa oproti priemeru iakov OGY neexistovali tatisticky významné rozdiely. Tab. 2 Výsledky iakov Z z matematiky pod¾a èasu venovaného pozeraniu TV alebo videa Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet Min Max Priemer iakov (t. chyba) [%] 2,2 9,7 33,2 31,6 23,4 262 271 243 293 268 616 719 719 725 681 432 (11,8) 502 (5,2) 512 (4,8) 511 (3,6) 479 (3,5) Rozdiel oproti priemeru Z (500) ^ ^ iaci 8. roèníka Z, ktorí poèas kolského dòa: vôbec nepozerali televíziu alebo video, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne horie ako priemer iakov Z, pozerali televíziu alebo video 1 - 2 hodiny, dosiahli z matematiky priemerné skóre 512 bodov, ktoré bolo tatisticky významne vyie ako priemer iakov Z, pozerali TV alebo video viac ako 4 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne horie ako priemer iakov Z. iaci 4. roèníka OGY pozerali TV alebo video priemerne 2,1 hodiny a iaci 8. roèníka Z priemerne 2,5 hodiny poèas kolského dòa, rozdiel bol tatisticky významný. Hra alebo rozprávanie sa s priate¾mi 28,4 % iakov 4. roèníka gymnázií s osemroèným túdiom sa hralo alebo rozprávalo s priate¾mi poèas kolského dòa 1 - 2 hodiny. 38,5 % iakov 8. roèníka Z sa hralo alebo rozprávalo s priate¾mi poèas kolského dòa viac ako 4 hodiny. iaci 8. roèníka Z mali tatisticky významne väèí podiel (38,5 %) v kategórii hrám sa alebo rozprávam s priate¾mi viac ako 4 hodiny poèas kolského dòa oproti iakom 4. roèníka OGY (27,5 %). Medzi ostatnými kategóriami sme nezistili tatisticky významné rozdiely v distribúcii iakov pod¾a typu koly. Tab. 3 Výsledky iakov OGY z matematiky pod¾a èasu venovaného hre alebo rozprávaniu sa s priate¾mi Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 3,3 16,0 28,4 24,8 27,5 Min Max Priemer (t. chyba) 411 407 405 409 387 718 626 (11,4) 750 610 (7,3) 778 601 (6,5) 730 607 (6,6) 770 589 (7,2) Rozdiel oproti priemeru OGY (601) ^ iaci 4. roèníka OGY, ktorí sa nehrali alebo nerozprávali s priate¾mi poèas kolského dòa, dosiahli z matematiky priemerné skóre 626 bodov, ktoré bolo tatisticky významne vyie ako priemer iakov OGY. V ostatných skupinách iakov 4. roèníka OGY rozdelených pod¾a mnostva èasu, ktorý venovali hre alebo rozprávaniu sa s priate¾mi poèas kolského dòa, neexistovali tatisticky významné rozdiely medzi výsledkami z matematiky oproti priemeru iakov OGY. Tab. 4 Výsledky iakov Z z matematiky pod¾a èasu venovaného hre alebo rozprávaniu sa s priate¾mi Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 3,0 12,4 23,6 22,6 38,5 Min Max Priemer (t. chyba) 255 292 268 256 243 620 438 (11,4) 719 503 (5,9) 725 512 (3,9) 704 508 (4,7) 699 494 (3,4) Rozdiel oproti priemeru Z (500) ^ iaci 8. roèníka Z, ktorí sa poèas kolského dòa: vôbec nehrali alebo nerozprávali s priate¾mi, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne horie ako priemer iakov Z, hrali alebo rozprávali s priate¾mi 1 - 2 hodiny, dosiahli z matematiky priemerné skóre 512 bodov, ktoré bolo tatisticky významne vyie ako priemer iakov Z, hrali alebo rozprávali sa s priate¾mi viac ako 4 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky na úrovni priemeru iakov Z. iaci 4. roèníka OGY sa hrali alebo rozprávali s priate¾mi priemerne 2,5 hodiny a iaci 8. roèníka Z priemerne 2,8 hodiny poèas kolského dòa, rozdiel bol tatisticky významný. portovanie Pohybové aktivity pomáhajú telesnému vývoju iakov (optimálny rast, vývoj nervového systému), zároveò majú psychoregulaèný efekt, lebo tlmia mentálnu záa a socializaèný efekt - rozvoj sebarealizácie, preívanie výkonu, vytváranie pozitívnych medzi¾udských vzahov. 33,1 % iakov 4. roèníka gymnázií s osemroèným túdiom a 29,7 % iakov 8. roèníka základných kôl sa venovalo portovým aktivitám 1 - 2 hodiny poèas kolského dòa. iaci 8. roèníka Z mali tatisticky významne väèí podiel (19,4 %) v kategórii venujem sa portovým aktivitám viac ako 4 hodiny poèas kolského dòa oproti iakom 4. roèníka OGY (9,7 %). Medzi ostatnými kategóriami sme nezistili tatisticky významné rozdiely v distribúcii iakov pod¾a typu koly. Tab. 5 Výsledky iakov OGY z matematiky pod¾a èasu venovaného portu Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 9,1 28,2 33,1 19,8 9,7 Min Max Priemer (t. chyba) 407 405 404 409 387 Rozdiel oproti priemeru OGY (601) 734 601 (12,3) 778 605 (7,2) 750 608 (5,2) 770 596 (7,7) 678 576 (7,0) iaci 4. roèníka OGY, ktorí sa portovým aktivitám venovali viac ako 4 hodiny poèas kolského dòa, dosiahli z matematiky priemerné skóre 576 bodov, ktoré bolo tatisticky významne niie ako priemer iakov OGY. Tab. 6 Výsledky iakov Z z matematiky pod¾a èasu venovaného portu Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 8,5 25,0 29,7 17,5 19,4 Min Max Priemer (t. chyba) 262 256 293 293 243 719 711 725 714 668 465 (6,5) 506 (4,1) 510 (4,1) 507 (4,3) 490 (4,1) Rozdiel oproti priemeru Z (500) ^ iaci 8. roèníka Z, ktorí sa poèas kolského dòa: venovali portu 1 - 2 hodiny, dosiahli z matematiky priemerné skóre 510 bodov, ktoré bolo tatisticky významne vyie ako priemer iakov Z, buï vôbec nevenovali portovým aktivitám alebo sa venovali viac ako 4 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne horie ako priemer iakov Z. iaci 4. roèníka OGY portovali priemerne 1,7 hodiny a iaci 8. roèníka Z priemerne 1,9 hodiny poèas kolského dòa, rozdiel bol tatisticky významný. Domáce práce iaci 4. roèníka OGY (52,4 %) mali tatisticky významne väèí podiel v kategórii iakov, ktorí sa venovali domácim prácam menej ako 1 hodinu poèas kolského dòa oproti iakom 8. roèníka Z (33,9 %). tatisticky významne mení podiel iakov 4. roèníka OGY (25,2 %) sa venoval domácim prácam 1 - 2 hodiny poèas kolského dòa oproti iakom 8. roèníka Z (33,7 %). 7 iaci 8. roèníka Z (13,8 %) mali tatisticky významne väèí podiel v kategórii iakov, ktorí sa venovali domácim prácam viac ako 2 a menej ako 4 hodiny poèas kolského dòa oproti iakom 4. roèníka OGY (8,4 %). tatisticky významne väèí podiel iakov 8. roèníka Z (10,6 %) sa venoval domácim prácam viac ako 4 hodiny poèas kolského dòa oproti iakom 4. roèníka OGY (3,9 %). Tab. 7 Výsledky iakov OGY z matematiky pod¾a èasu venovaného domácim prácam Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 10,0 52,4 25,2 8,4 3,9 Min Max Priemer (t. chyba) 411 387 412 433 404 Rozdiel oproti priemeru OGY (601) 736 617 (4,3) 778 612 (6,1) 770 588 (6,8) 725 577 (7,8) 685 561 (11,0) ^ Tab. 8 Výsledky iakov Z z matematiky pod¾a èasu venovaného domácim prácam iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 8,0 33,9 33,7 13,8 10,6 Min Max Priemer (t. chyba) 262 256 288 278 243 672 725 700 652 660 485 (8,0) 515 (4,4) 509 (3,2) 487 (4,8) 460 (4,8) Rozdiel oproti priemeru Z (500) ^ ^ iaci 8. roèníka Z, ktorí sa domácim prácam poèas kolského dòa: venovali viac ako 2 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne horie ako priemer iakov Z, venovali menej ako 1 hodinu alebo 1 - 2 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne lepie ako priemer iakov Z. iaci 4. roèníka OGY vykonávali domáce práce priemerne 1,1 hodiny a iaci 8. roèníka Z priemerne 1,6 hodiny poèas kolského dòa, rozdiel bol tatisticky významný. Èítanie kníh pre poteenie iaci 4. roèníka OGY (26,2 %) mali tatisticky významne väèí podiel v kategórii iakov, ktorí èítali knihy pre poteenie 1 - 2 hodiny poèas kolského dòa oproti iakom 8. roèníka Z (18,7 %). iaci 8. roèníka Z (34,2 %) mali tatisticky významne väèí podiel v kategórii iakov, ktorí neèítali knihy pre poteenie poèas kolského dòa oproti iakom 4. roèníka OGY (22,3 %). Medzi výsledkami iakov 4. roèníka OGY z matematiky rozdelenými pod¾a mnostva èasu, ktorý venovali èítaniu kníh pre poteenie poèas kolského dòa oproti priemeru iakov OGY neexistovali tatisticky významné rozdiely. 8 Technológia vzdelávania Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 22,3 39,0 26,2 8,5 3,9 Min Max Priemer (t. chyba) 387 404 405 458 411 Rozdiel oproti priemeru OGY (601) 750 589 (6,5) 767 607 (6,1) 778 605 (7,3) 707 598 (10,0) 698 594 (11,8) Tab. 10 Výsledky iakov Z z matematiky pod¾a èasu venovaného èítaniu kníh pre poteenie Monosti odpovede iaci 4. roèníka OGY, ktorí sa poèas kolského dòa domácim prácam: venovali viac ako 2 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne horie ako priemer iakov OGY, nevenovali, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne lepie ako priemer iakov OGY. Monosti odpovede Tab. 9 Výsledky iakov OGY z matematiky pod¾a èasu venovaného èítaniu kníh pre poteenie iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 34,2 36,3 18,7 6,4 4,3 Min Max Priemer (t. chyba) 243 274 256 293 288 714 725 719 678 671 486 (3,5) 508 (4,1) 515 (5,1) 508 (5,7) 489 (7,8) Rozdiel oproti priemeru Z (500) ^ ^ iaci 8. roèníka Z, ktorí poèas kolského dòa: èítali knihy pre poteenie menej ako 1 hodinu a 1 - 2 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne lepie ako priemer iakov Z, neèítali knihy pre poteenie, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne horie ako priemer iakov Z. iaci 4. roèníka OGY èítali knihy pre poteenie priemerne 1 hodinu a iaci 8. roèníka Z priemerne 0,8 hodiny poèas kolského dòa, rozdiel bol tatisticky významný. Hranie poèítaèových hier Medzi skúmanými kategóriami mnostva èasu venovaného hraniu poèítaèových hier sme nezistili rozdiely v distribúcii iakov pod¾a typu koly. Tab. 11 Výsledky iakov OGY z matematiky pod¾a èasu venovaného hraniu poèítaèových hier Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 29,2 32,1 22,7 9,7 6,2 Min Max Priemer (t. chyba) 405 387 407 412 447 Rozdiel oproti priemeru OGY (601) 734 599 (5,9) 778 599 (6,6) 770 614 (7,9) 729 603 (6,5) 733 576 (10,3) iaci 4. roèníka OGY, ktorí sa hrali poèítaèové hry viac ako 4 hodiny poèas kolského dòa, dosiahli z matematiky výsledky, ktoré boli tatisticky významne horie ako priemer iakov OGY. Tab. 12 Výsledky iakov Z z matematiky pod¾a èasu venovaného hraniu poèítaèových hier Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 33,5 28,4 21,4 8,3 8,4 Min Max Priemer (t. chyba) 243 256 278 313 293 705 719 725 711 670 490 (3,9) 514 (3,4) 512 (4,7) 503 (4,9) 478 (5,8) Rozdiel oproti priemeru Z (500) ^ ^ iaci 8. roèníka Z, ktorí sa poèas kolského dòa: hrali poèítaèové hry menej ako 1 hodinu alebo 1 - 2 ho- diny, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne lepie ako priemer iakov Z, nehrali poèítaèové hry, alebo sa hrali viac ako 4 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky, ktoré boli tatisticky významne horie ako priemer iakov Z. iaci 4. roèníka OGY a iaci 8. roèníka Z sa hrali poèítaèové hry priemerne rovnako 1,1 hodinu poèas kolského dòa. Pouívanie internetu Poèítaè a internet v súvislosti s nástupom informaèno komunikaèných technológií, významnou mierou ovplyvòujú ivotný týl iakov a prispievajú k ich budúcemu uplatneniu v ivote. iaci 4. roèníka OGY (36,4 %) mali tatisticky významne väèí podiel v kategórii iakov, ktorí pouívali internet menej ako 1 hodinu poèas kolského dòa oproti iakom 8. roèníka Z (21,7 %). iaci 8. roèníka Z (56,3 %) mali tatisticky významne väèí podiel v kategórii iakov, ktorí nepouívali internet poèas kolského dòa oproti iakom 4. roèníka OGY (35,4 %). Tab. 13 Výsledky iakov OGY z matematiky pod¾a èasu venovaného pouívaniu internetu Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 35,4 36,4 18,8 4,9 4,5 Min Max Priemer (t. chyba) 404 387 412 431 475 Rozdiel oproti priemeru OGY (601) 767 605 (6,2) 778 608 (6,5) 770 588 (6,5) 696 603 (13,1) 720 575 (11,1) iaci 4. roèníka OGY, ktorí pouívali internet viac ako 4 hodiny poèas kolského dòa, dosiahli z matematiky výsledky, ktoré boli tatisticky významne horie ako priemer iakov OGY. Tab. 14 Výsledky iakov Z z matematiky pod¾a èasu venovaného pouívaniu internetu Monosti odpovede iadny èas Menej ako 1 hodinu 1 - 2 hodiny Viac ako 2 hodiny a menej ako 4 hodiny Viac ako 4 hodiny Poèet iakov [%] 56,3 21,7 13,7 3,9 4,4 Min Max Priemer (t. chyba) 243 256 274 301 268 725 704 714 657 673 496 (3,3) 519 (4,7) 505 (5,5) 499 (8,4) 480 (9,7) Rozdiel oproti priemeru Z (500) ^ iaci 8. roèníka Z, ktorí pouívali internet poèas kolského dòa: viac ako 4 hodiny, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne horie ako priemer iakov Z, menej ako 1 hodinu, dosiahli z matematiky výsledky tatisticky významne lepie ako priemer iakov Z. iaci 4. roèníka OGY pouívali internet priemerne 0,8 hodiny a iaci 8. roèníka Z priemerne 0,6 hodiny poèas kolského dòa, rozdiel bol tatisticky významný. Záver Na základe výskumných zistení môeme kontatova, e sa iaci 8. roèníka základných kôl aj 4. roèníka gymnázií s osemroèným túdiom vo svojom vo¾nom èase najèastejie venujú hre, alebo rozprávaniu sa s priate¾mi, sledovaniu televízie alebo videa a portovým aktivitám. Menej èastejie trávia iaci vo¾ný èas vykonávaním do- mácich prác, hraním poèítaèových hier, èítaním kníh pre poteenie a pouívaním internetu. Medzi distribúciami iakov 8. roèníka Z a 4. roèníka OGY sme zistili: najviac rozdielov v mnostve èasu venovanom domácim prácam, e neexistovali rozdiely v mnostve èasu venovanom hraniu poèítaèových hier. tatisticky významne väèí podiel iakov 8. roèníka Z ako podiel iakov 4. roèníka OGY vo vo¾nom èase poèas kolského dòa: viac ako 4 hodiny sledoval televíziu alebo video, hral alebo rozprával sa s priate¾mi, vykonával domáce práce, portoval, neèítal knihy pre poteenie. tatisticky významne väèí podiel iakov 4. roèníka OGY oproti podielu iakov 8. roèníka Z menej ako 1 hodinu vo vo¾nom èase poèas kolského dòa: sledoval televíziu alebo video, pouíval internet, vykonával domáce práce. iaci 8. roèníka Z priemerne viac èasu ako iaci 4. roèníka OGY venovali sledovaniu televízie alebo videa, hre alebo rozprávaniu sa s priate¾mi, portovaniu a domácim prácam. iaci 4. roèníka OGY priemerne viac èasu ako iaci 8. roèníka Z venovali èítaniu kníh a pouívaniu internetu. Pred výchovou v rodinne a v kole stoja úlohy odstraòova rozdiely, ktoré vznikli v èasovom vyuívaní vo¾ného èasu iakov 8. roèníka základných kôl a 4. roèníka gymnázií s osemroèným túdiom, prièom iakov základných kôl treba vies k èastejiemu èítaniu, a to nielen na hodinách slovenského jazyka a literatúry a eliminova pasívne trávenie vo¾ného èasu formou sledovania televízie, alebo videa. U iakov 8. roèníka Z sa ukazuje, e na dosiahnuté vzdelávacie výsledky z matematiky má negatívny vplyv to, ak sa iaci vo svojom vo¾nom èase nevenujú iadnej z uvedených skúmaných aktivít (iaci preferujú niènerobenie a vo svojom vo¾nom èase sa nudia), alebo ak aktivitám venujú ve¾mi ve¾a èasu (viac ako 4 hodiny). Ako optimálne mnostvo èasu venované vo¾noèasovým aktivitám, ktoré pozitívne ovplyvòuje vzdelávacie výsledky z matematiky je menej ako 1 hodina najviac 1 - 2 hodiny poèas kolského dòa. Vzdelávacie výsledky iakov 4. roèníka gymnázií s osemroèným túdiom najviac determinovalo vykonávanie domácich prác vo vo¾nom èase. Zároveò platilo, e èím viac èasu iaci 4. roèníka OGY venovali domácim prácam poèas beného kolského dòa vo svojom vo¾nom èase, tým horie vzdelávacie výsledky z matematiky dosahovali. V súvislosti s uvedenými výskumnými zisteniami môeme kontatova, e medzi èasom (poètom hodín), ktorý iaci 8. roèníka Z a 4. roèníka OGY venovali vybraným skúmaným èinnostiam vo vo¾nom èase a vzdelávacími výsledkami iakov z matematiky sme nezistili vo veobecnosti jednoznaèný vzah. Vedenie kôl a uèitelia, by mali v èoraz väèej miere v súvislosti s posilòovaním výchovnej funkcie kôl, vytvára vhodné podmienky a podporova rozvoj záujmovovzdelávacích aktivít vo vo¾nom èase iakov koly, èím by si budovali lepí vonkají obraz a vytvárali pozitívny vzah iakov, rodièov aj irej komunity ku kole. iakov je potrebné vies k tomu, aby vedeli rozliova medzi vhodným 9 (napr. portové aktivity) a nevhodným spôsobom vyuívania vo¾ného èasu (delikvencia, kriminalita, drogová závislos, vandalizmus, rasizmus). Aktívne vyuívanie vo¾ného èasu iakov pod vedením kvalifikovaných vedúcich pôsobí ako súèas primárnej prevencie predchádzania negatívnym javom. Medzi iakov so zvýením rizikom výskytu spoloèensko neiaducich javov patria iaci, ktorí vo zvýenej miere pasívne trávia vo¾ný èas - sledujú filmy a video, hrajú poèítaèové hry, prièom tieto aktivity pôsobia na ich psychiku a pokodzujú zdravie. Prostriedky a úsilie vynaloené na ovplyvòovanie vo¾noèasových aktivít naich iakov sú pre spoloènos investíciami do budúcnosti. LEISURE TIME COMPARISON BETWEEN STUDENTS ON BASICS SCHOOL AND GRAMMAR SCHOOL AND ITS INFLUENCE ON STUDENT ACHIEVEMENT ON MATH Abstract: We present the comparison of select leisure time activities which released 8 grade student of basic school and 4 grade of grammar school. Data was collected by international study TIMSS 2003, this set of data we analyzed on national level. We interpreted the differences in education achievement based on time spent on various leisure time activities. Key words: Leisure time. International comparative study TIMSS 2003. Educational achievement on Mathematics. Literatúra 1. BLÁHA, V. 1980. Volný èas, výchova a sociální formování ákù základní koly v dobì mimo vyuèování. Zprávy výzkumného ústavu pedagogického. Praha : SPN. 2. KURAJ, J - KURAJOVÁ STOPKOVÁ, J. 2006. TIMSS 2003 - Trendy v medzinárodnom výskume matematiky a prírodovedných predmetov. Národná správa. Bratislava : PÚ. ISBN 80-89225-22-5. dostupné na internete:<http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1158> 3. KURAJOVÁ STOPKOVÁ, J. - KURAJ, J. 2006. Vplyv vyuívania vo¾ného èasu na vzdelávacie výsledky z matematiky u 14-roèných iakov. Pedagogické spektrum, roè. 15, è. 1/2, s. 42 - 63. 4. MULLIS, I. V. S. - MARTIN, M. O. - GONZALEZ, E. J. - CHROSTOWSKI, S. J. 2004. TIMSS 2003 International Mathematics Report. IEA`s Third International Mathematics and Science Study (TIMSS). Boston College : TIMSS&PIRLS ISC. ISBN 1-889938-34-3. 5. PRÙCHA, J. - WALTEROVÁ, E. - MARE, J. 1995. Pedagogický slovník. Praha : Portál, ISBN 80-7178-252-1. PaedDr. Janka Kurajová Stopková PaedDr. Jozef Kuraj tátny pedagogický ústav, Pluhová 8 830 00 Bratislava E-mail: [email protected] E-mail: [email protected] 10 Technológia vzdelávania ROZVOJ DISTANÈNÍHO VZDÌLÁVÁNÍ A INTEGRACE E-LEARNINGU NA VYÍ POLICEJNÍ KOLE MINISTERSTVA VNITRA ÈESKÉ REPUBLIKY V PRAZE V PROFESNÍM VZDÌLÁVÁNÍ Zuzana Horváthová, Jiøí Zlámal - ÈR Abstrakt: Pøíspìvek je zamìøen na rozvoj distanèního vzdìlávání a integrace e-learningu na Vyí policejní kole Ministerstva vnitra Èeské republiky v Praze ve vzdìlávání a odborné pøípravì zamìstnancù státní správy a zejména pøísluníkù Policie Èeské republiky. Pozornost je vìnována vyuití informaèních a komunikaèních technologií pøi zvyování efektivity edukaèního procesu, systému zavádìní e-learningu do distanèního vzdìlávání i prezentaci finanèní nároènosti celého procesu. Klíèová slova: Celoivotní vzdìlávání. Distanèní vzdìlávání. E-learning. Informaèní a komunikaèní technologie. Videokonference. 1. Úvod Zavádìní vyího odborného vzdìlávání v rezortu Ministerstva vnitra Èeské republiky, které bude realizováno kombinovanou formou s vyuitím distanèního vzdìlávání, klade znaèné nároky na poèítaèovou vzdìlanost pedagogù. Pedagog bude pøi realizaci nového stupnì vzdìlávání postaven pøed úkol absorbovat kontinuální zmìny rychlého vývoje informací a problém kvalitního zpracování zmìn a jejich zavedení do výchovnì - vzdìlávacího procesu. Tento proces bude klást znaèné nároky na neustálé vzdìlávání pedagogù a práci s informacemi, protoe jen aktuálnost pøedávaných informací zajistí dostateènì kvalitní pøípravu pro efektivní výkon nároèné profese. Inovaèní metody, které pronikají do edukaèního procesu, mají nejen vliv na spoleèensko-sociální motivy, vyjadøující vztah, ve kterém se studující neomezuje jen na vlastní zájmy, ale determinují vìtí, sociální cíle. Lze tedy oèekávat, e potøeba vzdìlávání pomocí moderních didaktických technologií s integrací informaèních a komunikaèních technologií bude neustále vzrùstat. Technický pokrok, kterým v uplynulých letech prola nae spoleènost, se zákonitì odráí i v oblasti vzdìlávání. Aplikace informaèních a komunikaèních technologií prodìlává v souèasné dobì bouølivý rozvoj a pøináí zásadní zmìny v pøístupu k edukaènímu procesu i v policejních kolách v rezortu Ministerstva vnitra Èeské republiky. Velkou výzvou pro pedagogy policejních kol je i pøechod od poskytování støedního stupnì vzdìlávání ke stupni vyího odborného vzdìlávání od 1. 9. 2007 (Bezpeènostnì právní èinnosti v Praze a Pøípravné trestní øízení v Pardubicích). Realizace tohoto stupnì vzdìlávání kombinovanou formou distanèního vzdìlávání pøinese zásadní zmìny v pøístupu ke vzdìlávacímu procesu jak pedagogù, tak i studujících a nepochybnì také ovlivní edukaèní prostøedí a uèební strategie v policejních kolách. Projekt zásadnì motivuje studující k jejich aktivní práci s informaèními a komunikaèními technologiemi ve vzdìlávání, vyhledávání informací a k podpoøe poèítaèové komunikace a je také pøínosem pro zvýení od- borné kvalifikace a pracovní adaptabilitì pracovníkù nejen na regionální, ale i celostátní úrovni. Dlouhodobý zámìr projektu, který bude kontinuálnì pokraèovat i po skonèení finanèní podpory projektu, je zamìøen na zvýení rozsahu a kvality celoivotního vzdìlávání pomocí zavedení nových metod a forem distanèního vzdìlávání, zejména e-learningu. Z výe uvedených dùvodù a s cílem zvýení efektivity vzdìlávacího procesu pøistoupilo vedení Vyí policejní koly Ministerstva vnitra v Praze k realizaci projektu Tvorba multimediálních vzdìlávacích programù a studijních opor pro rozvoj distanèního vzdìlávání a integrace e-learningu na Vyí policejní kole Ministerstva vnitra v Praze ve vzdìlávání a odborné pøípravì zamìstnancù státní správy. 2. Popis projektu Cílovou skupinu projektu tvoøí pøísluníci Policie Èeské republiky a zamìstnanci Ministerstva vnitra Èeské republiky. Zámìrem projektu je rozvoj a realizace vzdìlávacích programù na Vyí policejní kole Ministerstva vnitra v Praze specificky vytvoøených pro vzdìlávání zamìstnancù veøejné správy. Vzdìlávací programy jsou realizovány progresivní distanèní formou vzdìlávání pøi vyuití videokonferenèní techniky pøi tvorbì e-learningových kurzù. Projekt svým zamìøením odpovídá operaènímu programu Lidské zdroje a zamìstnanost, prioritní ose 4 Veøejná správa a veøejné sluby v rámci projektù Evropské unie. Hlavním cílem projektu je zkvalitnìní systému vzdìlávání a kolení ve veøejné správì a posilování efektivnosti veøejné správy zvýením úrovnì a flexibility vzdìlávání a odborné pøípravy zamìstnancù státní správy. Specifickým cílem je posílení souèasných kapacit pro vzdìlávání, posílení nabídky a kvality slueb dalího profesního vzdìlávání zamìstnancù státní správy. Dílèím cílem projektu je také to, aby se pøi vlastní realizaci zamìøil na minimalizaci nìkterých nevýhod e-learningového vzdìlávání. Snaí se o minimalizaci izolovanosti studujících doplnìním nìkterých spoleèenských atributù tohoto vzdìlávání, jako jsou kolegialita, soutìivost, vytváøení pozitivních pracovních vztahù atd. Projekt je pøesnì strukturován v èasových dimenzích, co má zajistit synchronizované studijní tempo, plnìní stanovených termínù, virtuální prostor pro setkávání se a výmìnu poznatkù s akcentem na spoleèenskou aktivitu a vysokou zodpovìdnost pedagogù (tutorù). Plánované diskuse neprobíhají v reálném èase, èím by se mìla zvýit kritická analýza poznatkù a smysluplné rozvinutí spontánnì se rodících mylenek. Hlavní aktivity projektu jsou soustøedìny na vývoj multimediálních vzdìlávacích pomùcek, tvorbu a realizaci distanèních vzdìlávacích programù v rámci vstupního a prohlubujícího vzdìlávání zamìstnancù Ministerstva vnitra a dalího odborného vzdìlávání pøísluníkù Policie ÈR. V prùbìhu tøíleté realizace projektu dojde k rozvoji a zavedení systému distanèního vzdìlávání zamìstnancù veøejné správy a postupné integraci e-learningu do vzdìlávání a odborné pøípravy pracovníkù státní správy pøi vyuití videokonferencí a videokonferenèní techniky. Videokonference umoòují sdílení dat a aplikací na dálku. Videokonferenèní technika vyuívá integrace nejmodernìjích technologií, které dokáí jednodue snímat pøednáku spoleènì s podklady (prezentací), pak ji archivovat a následnì na vyádání doruèit na PC uivatele se systémem pro testování a certifikaci. Pro úèely zajitìní efektivního e-learningového vzdìlávání je vytvoøen vzdìlávací portál, který uivateli umoní pohodlný, vysoce kvalitní a flexibilní zpùsob vzdìlávání. Vysoce interaktivní vzdìlávací portál jednoduchým a pøehledným zpùsobem informuje uivatele o vzdìlávacím systému a novinkách. Po pøihláení do systému uivatel získá pøístup k samotným pøednákám, studijním materiálùm, prùbìnému a závìreènému testování, výsledkùm studia a svým osobním datùm. Pøednáky jsou k dispozici formou videonahrávky a power-pointové prezentace. Výhodou je monost opakovaného shlédnutí pøednáky a prezentace, prùbìného testování, snadné komunikace s lektory a administrátorem portálu, monost rychlého a flexibilního hodnocení studijních výsledkù. Pøitom poadavky na technické vybavení koncového uivatele jsou minimální. Portál bude dostupný v sítích Internet a Intranet Ministerstva vnitra Èeské republiky. Tím bude zajitìn bezproblémový pøístup z jakékoli koncové uivatelské stanice Ministerstva vnitra. Výhodou je, e také vechna oddìlení Policie Èeské republiky jsou vybavena odpovídající technikou a napojena minimálnì na sí Intranet. Doba realizace projektu se pøedpokládá v rozsahu 36 mìsícù. 3. Etapy realizace Rok 1 Fáze 1: pøíprava, tvorba a realizace distanèního vzdìlávání zamìstnancù Ministerstva vnitra 1. nákup vybavení projektu (poøízení videokonferenèní techniky), 2. výbìrová øízení na dodavatele pro vývoj SW a výukového portálu, 3. vývoj a testování výukového portálu, 4. pøíprava studijních pomùcek a e-learningových opor vzdìlávacího programu pro zamìstnance Ministerstva vnitra, 5. akreditace distanèní formy vzdìlávacího programu pro zamìstnance Ministerstva vnitra, 6. navázání spolupráce s interními a externími lektory, 7. oslovení cílové skupiny - propagace (souèástí bude úvodní informativní kolení vedoucích pracovníkù Ministerstva vnitra), 8. realizace pilotního vzdìlávacího programu a sputìní výukového portálu v rámci vzdìlávání zamìstnancù Ministerstva vnitra, 9. tvorba multimediálních studijních pomùcek a e-learningových opor, 10.vyhodnocení pilotního vzdìlávacího programu, 11. sputìní plné verze vzdìlávacího programu v rámci vzdìlávání zamìstnancù Ministerstva vnitra, 12.prùbìné a závìreèné vyhodnocení plné verze vzdìlávacího programu. Rok 2 Fáze 2: pøíprava, tvorba a realizace distanèního vzdìlávání Policie Èeské republiky (VO) a pokraèování vývoje a realizace distanèních vzdìlávacích programù pro zamìstnance Ministerstva vnitra 1. nákup vybavení projektu, 2. vývoj a testování výukového portálu, 11 3. pøíprava multimediálních studijních pomùcek a e-learningových opor pro pøípravu distanèní formy vzdìlávacího programu pro pøísluníky Policie ÈR, 4. pokraèující fáze vývoje a tvorby multimediálních studijních pomùcek a e-learnigových opor pro realizaci distanèní formy dalího vzdìlávacího programu pro zamìstnance Ministerstva vnitra, 5. akreditace distanèní formy vzdìlávacích kurzù, 6. navázání spolupráce s interními a externími lektory 7. oslovení cílové skupiny - propagace, 8. realizace pilotního vzdìlávacího programu a sputìní výukového portálu v rámci vzdìlávání pøísluníkù Policie ÈR, 9. tvorba multimediálních studijních pomùcek a e-learningových opor, 10.vyhodnocení pilotního vzdìlávacího programu, 11. sputìní plné verze vzdìlávacího programu v rámci vzdìlávání pøísluníkù Policie ÈR prùbìné a závìreèné vyhodnocení plné verze vzdìlávacího programu. Rok 3 Fáze 3: pokraèování vývoje a realizace systému distanèních vzdìlávacích kurzù v rámci vzdìlávání zamìstnancù Ministerstva vnitra a pøísluníkù Policie ÈR, ukonèení projektu: 1. nákup vybavení projektu, 2. aktualizace a finalizace výukového portálu, 3. pokraèující fáze pøípravy a tvorby multimediálních studijních pomùcek a e-learningových opor pro pøípravu dalích distanèních vzdìlávacích programù pro pøísluníky Policie ÈR a zamìstnance Ministerstva vnitra, 4. akreditace distanèní formy vzdìlávacích kurzù, 5. navázání spolupráce s interními a externími lektory 6. oslovení cílových skupin - propagace, 7. realizace pilotního vzdìlávacího programu v rámci vzdìlávání zamìstnancù Ministerstva vnitra, 8. realizace pilotního vzdìlávacího programu v rámci vzdìlávání policistù, 9. vyhodnocení pilotních vzdìlávacích programù, 10.sputìní plné verze vzdìlávacích programù, 11. prùbìné a závìreèné vyhodnocení plné verze vzdìlávacího programu, 12.závìreèné zhodnocení projektu. 4. Pøedpokládané výstupy projektu: 1. videokonferenèní jednotka pro tvorbu multimediálních studijních opor instalovaná na pùdì Vyí policejní koly MV v Praze, 2. vytvoøený výukový portál jako prostøedí pro provoz a správu e-learningových vzdìlávacích kurzù, 3. vytvoøené multimediální e-learningové studijní opory ke vzdìlávacím kurzùm: videokonference, powerpointové prezentace, zkuební testy a úkoly, titìné studijní materiály, 4. realizované vzdìlávací programy pro zamìstnance Ministerstva vnitra a pøísluníky Policie ÈR, 5. vytvoøená kompletní vzdìlávací dokumentace, 6. hodnocení projektu. 5. Pøedpokládaný rozpoèet projektu Pøedpokládaný rozpoèet projektu uvádíme jako reálnou prezentaci finanèní nároènosti zavádìní informaè- 12 Technológia vzdelávania ních a komunikaèních technologií do vzdìlávacího procesu. Rok realizace Celkem poadované náklady v Kè 1. rok 4.770.000 2. rok 4.570.000 3. rok 4.570.000 Celková èástka poadovaných nákladù projektu 13.910.000 Závìr Vyuití informaèních a komunikaèních technologií v edukaèním procesu dává pedagogùm i studujícím monosti tvoøivým zpùsobem zaøazovat, kombinovat a støídat efektivní metody uèení a umoòuje simulovat i situace, které v reálném prostøedí nelze pøipravit. Studujícím se v rámci distanèního vzdìlávání prostøednictvím studijních opor na síti Intranet a Internet otevírá monost studovat v rámci svých èasoprostorových moností a v individuálním tempu. Pøi realizaci zmìn forem vzdìlávání s vyuitím informaèních a komunikaèních technologií je nutno vak poèítat s poèáteèní vyí finanèní nároèností, která je následnì kompenzována vyí efektivitou vzdìlávacího procesu a sníením absencí zamìstnancù a to zejména policistù na pracoviti. Vyuívání tìchto výhod je vak podmínìno akceptováním nutných zmìn i v organizaci vzdìlávacího procesu u studujících i pedagogù. Je nutno mít neustále na pamìti, e sebelepí technologie a poèítaèový program nevyuèují, to je dáno pouze pedagogùm. DISTANCE LEARNING DEVELOPMENT AND E-LEARNING INTEGRATION IN PROFESSIONAL EDUCATION AT POLICE TRAINING COLLEGE SUBORDINATED TO THE MINISTRY OF THE INTERIOR OF THE CZECH REPUBLIC Abstract: The contribution is aimed at development of distance education and e-learning integration at the Upper Secondary Police School of the Interior Ministry of the Czech Republic in Prague in education and professional training of employees of the state administration and namely police officers of the Czech Republic. The attention is paid to using information and communication technologies in increasing the effectiveness of educative process, the system of introducing e-learning into distance education and also presentation of financial severity of the whole process. Key words: Lifelong learning. Distance learning. E-learning. Information and communication technology. Videoconference. Literatura 1. BENE, P.; RAMBOUSEK, V.; FIALOVÁ, I.: Vzdìlávání pro ivot v informaèní spoleènosti. Praha : ÈVUT, 2005. ISBN 80 - 7290 - 198 -2. 2. FIALOVÁ, I.: Aspekty promìn ve vzdìlávání v kontextu rozvoje informaèní spoleènosti. In: Sborník z mezinárodní konference Vzdìlávání v zrcadle doby. UKF : Nitra, 2006. ISBN - 80 - 8050 -995 - 6. 3. HORVÁTHOVÁ, B.: Rozvoj uèebních strategií studentù pomocí e-learningu ve výuce reálií Slovenska. In: Sborník z mezinárodní konference Vzdìlávání v zrcad- le doby. UKF : Nitra, 2006, str. 318 - 323. ISBN 80 - 8050 - 995-6. 4. HORVÁTHOVÁ, Z.: Informaèní výchova a její místo ve vzdìlávání. In: Sborník z mezinárodní konference Vzdìlávání v zrcadle doby. UKF : Nitra, 2006, str. 182 185. ISBN 80 - 8050 - 995 6. 5. MONA, F.: Výukové programy pro didaktickou techniku v pøípravì budoucích uèitelù, Praha : UK - PedF, 1990. ISBN 80 - 7066 - 168 - 2. 6. OXFORD, R. L.: Language Learning Strategies, Heinke & Heinke Publishers 1990. 7. PRÙCHA, J., WALTEROVÁ, E., MARE, J.: Pedagogický slovník, Praha : Portál, 2003. ISBN 807178-772-8. 8. VEJDA, G.: Pedagogické aspekty Internetu jako perspektivní technologie vzdìlávání v pøípravì uèitelù. In: Sborník z mezinárodní konference MEDACTA. Nitra : 1999. ISBN 80 - 967746 - 3 - 8. orientova v ivote prináajúcom neustále väèí poèet nových ivotných situácií? Ako sme na tom v oblasti výchovy a vzdelávania v porovnaní s niektorými vyspelými tátmi a tátmi, s ktorými chceme vo vybraných oblastiach vytvori jeden celok? Aktuálnym problémom súèasnosti v slovenskej spoloènosti je financovanie vysokého kolstva. V odbornej i laickej verejnosti prebieha diskusia o jeho monom viaczdrojovom financovaní, v súvislosti s ním sa uvauje nielen s prostriedkami tátneho rozpoètu, ale aj s finanènými prostriedkami od obèanov, ktorí by si mali uhrádza èas nákladov svojho túdia prostredníctvom kolného. S oh¾adom na súèasnú sociálnu situáciu obèanov v Slovenskej republike, má mimoriadny význam pre obèanov monos získa úver na financovanie èasti nákladov svojho túdia, vrátane potenciálneho kolného na verejných vysokých kolách nad rámec súèasného znenia zákona o vysokých kolách. PaedDr. Zuzana Horváthová, Ph.D. Univerzita Jana Amose Komenského Praha s. r. o. Roháèova 63, 130 00 Praha 3 Tel.: +420 267 199 044 E-mail: [email protected] 1. Sociopolitické prostredie vysokokolskej politiky Osobitosou sociopolitického prostredia vysokokolskej politiky v súèasnej etape transformácie spoloènosti je nevýrazná participácia trhu práce na rozvoji vysokokolského vzdelávania. Jedným z dôvodov je skutoènos, e napriek pomerne presnej kvantifikácii ponukovej strany trhu práce kvalifikácia a poèet tej èasti populácie, ktorá je spôsobilá a ochotná pracova, dopytová strana trhu práce nedostatoène formuluje svoje poiadavky. V súèasnosti je nedostatok analytických a syntetických túdií o prognózach socio-ekonomického rozvoja slovenskej spoloènosti z územného i odvetvového h¾adiska. Trh práce ako jeden zo subjektov participujúcich v oblasti vysokokolského vzdelávania sa nedostatoène zúèastòuje na plnení jednej zo svojich základných úloh, a to na formulácii poiadavky na jednoduchú a rozírenú reprodukciu kvalifikovanej pracovnej sily pre zmedzinárodnený diverzifikovaný trh práce, ktorého sa Slovenská republika postupne stáva súèasou. Prakticky vetky zmeny na ponukovej strane trhu práce v oblasti poètu a úrovne kvality pracovnej sily boli realizované za spoluúèasti tátu a vysokých kôl. tát sa na formovaní socio-politického prostredia podie¾a formulovaním a uplatòovaním princípov tátnej vysokokolskej politiky; v súèasnosti predovetkým princípu diverzifikácie vysokého kolstva z h¾adiska truktúry a zriaïovate¾a a princípu regionalizácie intitucionálnej základne vysokého kolstva. Pri uplatòovaní princípu diverzifikácie vysokého kolstva z h¾adiska truktúry boli z úrovne tátu vytvorené legislatívne a finanèné podmienky pre dovàenie univerzitného charakteru niektorých jestvujúcich tátnych vysokých kôl. Na základe finanènej podpory tátu, a to aj z prostriedkov mimo rozpoètu rezortu kolstva, vznikli na vysokých kolách nové fakulty so irokým spektrom tudijných odborov. Niektoré z týchto tudijných odborov sa doteraz v Slovenskej republike nezabezpeèovali. Pri uplatòovaní princípu diverzifikácie vysokého kolstva z h¾adiska zriaïovate¾a boli vytvorené legislatívne podmienky pre vznik netátneho vysokého kolstva. Napriek uvedenej skutoènosti sa vak netátne vysoké koly na trhu vzdelávania v SR doteraz pod¾a zákona etablovali len obmedzene (dve netátne vysoké koly). Monosou zvýenia dostupnosti k vysokokolskému vzdelávaniu je výrazné rozirovanie a podporovanie rozvoja prvého stupòa vysokokolského vzdelávania - ba- Mgr. Ing. Bc. Jiøí Zlámal, Ph.D. Vyí policejní kola MV v Praze Pod Táborem 102/5, 190 24 Praha 9 Tel.: +420 974 845 200 E-mail: [email protected] VYBRANÉ PROBLÉMY FINANÈNÉHO ZABEZPEÈENIA TUDENTOV VYSOKÝCH KÔL Anna Bukovská, Peter Plavèan - SR Anotácia: V príspevku sa uvádzajú základné poznatky o finanènom zabezpeèení tudentov vysokých kôl. Opisuje poiadavky vybraných bánk na klientov - tudentov vysokých kôl. K¾úèové slová: Socio-ekonomická politika. Vysokokolská politika. Globálna výchova. Globalizácia. Bankový úver. Pôièka. Náklady na vzdelanie. ¼udské zdroje. ¼udský kapitál. Od zásadnej zmeny v spoloènosti a aj ekonomike uplynulo u viac ako 15 rokov. Na zaèiatku nového storoèia sa v priebehu kadých desa rokov vymení v priemyselnej praxi takmer 80 % pouívaných technológií. Ak sa v súèasnosti v Slovenskej republike kadý jedinec v populácii vzdeláva priemerne 12 rokov a táto vývinová tendencia sa zachová, znamená to, e tí, ktorí dnes vstúpia do kolskej sústavy, aby sa pripravili na osobný a hlavne pracovný ivot, pri jej opustení sa stretnú s inými poiadavkami na obsah ich vzdelania, aké boli vtedy, keï do nej vstúpili. Oprávnene pred nami vyvstávajú také otázky, na ktoré je potrebné h¾ada odpovede. Kam sa uberá nae kolstvo? Èo sa za ostatných takmer 15 rokov zmenilo a ako to prispelo ku skvalitneniu výchovy a vzdelávania naej mladej generácie? Èo je ete potrebné urobi preto, aby sa mladá generácia dokázala správne 13 kalárskych tudijných programov s cie¾om umoni túdium èo najvyiemu poètu mladých ¾udí, a to najmä v profesijne zameraných bakalárskych tudijných programoch pripravujúcich pre spoloèenskú prax. Na rozdiel od priemyselne vyspelých tátov konèí v Slovenskej republike prevaná väèina absolventov svoje vysokokolské túdium v druhom stupni. Prvý bakalársky stupeò vysokokolského túdia sa stále chápe ako poèiatoèné túdium potrebné pre postup do druhého magisterského resp. ininierskeho túdia a nie ako vzdelávanie vedúce k získaniu vedomostí a zruèností na uplatnenie sa na trhu práce. Z tohto dôvodu je iaduce podporova inovácie tudijných programov v nadväznosti na poiadavky praxe, vrátane vytvárania tudijných programov v kombinácii dvoch tudijných odborov, pre výkon konkrétnych odborných èinností a povolaní, napr. oetrovate¾stvo, verejná správa a európske túdiá, ktoré sú trhom práce neustále iadané. Vyaduje si to zintenzívni spoluprácu vysokých kôl s externým domácim prostredím, a to najmä s ustanovizòami vedy a umenia, podnikovou sférou, orgánmi verejnej správy a inými subjektmi. Na tento úèel je iaduce podporova rozirovanie ditanèných foriem vzdelávania, podporova zosúladenie tudijných programov v európskom vzdelávacom priestore, presadzova súlad tudijných programov poskytovaných slovenskými vysokými kolami so sektorovými smernicami Európskej únie v regulovaných povolaniach, ako aj podporova vznik paralelných tudijných programov v cudzom, hlavne v anglickom jazyku. V oblasti sociálnej pomoci tudentom je iaduce najmä zabezpeèi priamu sociálnu podporu formou pre tudentov denného túdia a zachova a rozíri súèasný systém poskytovania zvýhodnených pôièiek pre tudentov vysokých kôl, tento jestvujúci vak zásadne nemeni. O tudentské pôièky je v súèasnosti nízky záujem. U od roku 1995 sa poskytujú prostredníctvom tudentského pôièkového fondu pôièky pre tudentov vysokých kôl, ktoré sa úroèia 3 % a lehota splácania je 10 rokov po skonèení túdia, prièom je moné poiada o odloenie splácania z mnohých dôvodov stanovených zákonom. Napriek ve¾mi výhodným podmienkam je dopyt a ponuka vyrovnaná, t. j. fond poskytuje u dva roky pôièky vetkým tudentom, ktorí o to poiadajú, t. j. cca 5 tis. pôièiek roène. V novele zákona o vysokých kolách (2007) sa schválilo kolné pre externých tudentov vo vetkých stupòoch vysokokolského vzdelávania Výku kolného ustanoví na základe opatrenia Ministerstva kolstva SR. Výka kolného bude ustanovená na základe ekonomickej nároènosti pod¾a jednotlivých tudijných odborov. Uvauje sa zoh¾adni vo výke kolného aj inflaèné trendy v SR. V tejto novele zákona je uplatnený nový model sociálneho zabezpeèenia tudentov, v ktorom sú zabezpeèené aj pôièky zo tudentského pôièkového fondu pre tudentov vetkých troch stupòov vysokokolského túdia tudujúcich v externej forme túdia. Diskusia o konkrétnych formách viaczdrojového financovania a podiele obèanov pri priamej spoluúèasti pri financovaní vysokokolského vzdelávania prostredníctvom kolného nie je ete skonèená, v laickej i odbornej verejnosti sú predkladané argumenty za kolné, jestvujú vak aj argumenty proti kolnému. Téza o priamom vzahu medzi zavedením kolného a zvýením kvality je vo verejnosti diskutovaná, nie je vak potvrdená empirickým výskumom. 14 Technológia vzdelávania K návrhu na zavedenie kolného boli tieto pripomienky: - neustanovi hornú hranicu sumy kolného pre externé formy túdia, navrhovalo sa ponecha problém výky kolného na trh, - vysoká kola by mala sama urèi, ktoré tudijné programy v externej forme túdia by mali by spoplatnené, a ktoré nie, toto odporúèanie bolo v novele zapracované a schválené. 2. Vybrané poznatky o kolnom na vysokých kolách V súèasnosti sa v rôznych podobách v odbornej i ostatnej verejnosti sa uvádza mnoho rozlièných, mnohokrát vzájomne protireèivých názorov na uplatnenie poplatkov za túdium - kolného, ako jedného z nových, v naich podmienkach netradièných zdrojov financovania vysokého kolstva. Názory na tento problém sú na vysokých kolách i v odbornej verejnosti rôzne. Sú tu názory, e vysokokolské túdium by malo by tak, ako doteraz vo vetkých druhoch - bakalárske, magisterské, doktorské a doktorandské a vo vetkých formách bezplatné s výnimkou externého doktorandského túdia, za ktoré u pod¾a zákona o vysokých kolách mono poadova úhradu nákladov za túdium. Nositelia týchto názorov svoj postoj odôvodòujú tým, e SR sa nachádza v etape nároènej transformácie ekonomiky a celej spoloènosti, sociálne postavenie obèanov sa zatia¾ ïalej zhoruje. Mnoho mladých ¾udí zo sociálne slabých rodín by napriek intelektuálnej spôsobilosti pre nedostatok finanèných prostriedkov na úhradu poplatkov resp. kolného nemohlo na vysokej kole tudova. V odbornej verejnosti sú aj názory, e je potrebné spoplatni vetky druhy a formy vysokokolského túdia. Hlavnými argumentmi týchto názorov je tá skutoènos, e vo¾ná trhová regulácia stanoví na trhu vzdelávania cenu za vysokokolské túdium, vytvorí predpoklady pre dostatok zdrojov pre reálne financovanie vysokých kôl, ale aj napríklad k ich kvalitatívnemu rozdeleniu, uchádzaèi o túdium pôjdu tudova, kde to bude pre nich finanène výhodnejie, napr. v mieste bydliska alebo na vysokú kolu, ktorá im rovnaké vzdelanie poskytne za niiu cenu. Pod¾a týchto názorov by sa na trhu vzdelávania stanovila reálna cena vzdelania, súèasne vak ich nositelia predpokladajú aj skvalitnenie sociálnych sluieb pre tudentov. Tak ako sú v slovenskej spoloènosti rôznorodé názory na túto problematiku, tak je vo svete vidite¾ná rôznorodos jej uplatnenia v praxi. Sú táty, v ktorých sa za vysokokolské túdium neplatí - napríklad Dánsko, Fínsko, Rakúsko a védsko a kde sa platí - Anglicko a Holandsko. Zaujímavá je skutoènos, e vo vetkých priemyselne najrozvinutejích tátoch sveta sú poplatky za túdium a patria k najvyie stanoveným, sú to napr. USA, Kanada alebo Ve¾ká Británia. Príprava kvalifikovanej pracovnej sily s vysokokolským stupòom dosiahnutého vzdelania je vade vo svete ve¾mi finanène nároèná, napríklad v Slovenskej republike to predstavuje vrátane individuálnych výdavkov rodiny od narodenia a po skonèenie vysokokolského vzdelávania sumu cca 1 mil. Sk. V mnohých tátoch predstavitelia riadiacej sféry zastávajú názor, e je ¾ahie vytvori dobré pracovné podmienky pre kvalifikovanú pracovnú silu zo zahranièia a plati ju za vykonanú prácu, ako si ju vychova. Odhliadnuc od mnohých iných pozitívnych efektov otvorenia sa svetu, je jednosmerná mobilita pracovných síl s vyím stupòom dosiahnutého vzdelania pre ná tát ve¾mi drahá. V súlade s ekonomickou teóriou, ako u bolo uvedené, je potrebné nazera na vzdelávanie ako na slubu, na trhu vzdelávania stanovi jeho trhovú cenu a za túto cenu ho realizova vetkým subjektom, ktoré majú o túto slubu záujem. Princíp sociálnej solidarity je potom potrebné uplatòova v plnom rozsahu, rovnako pre vetkých obèanov, len v prípade takého vzdelania, ktorého dosiahnutie povauje spoloènos za optimálne. Pri ïalom vzdelávaní nad rámec spoloèenského optima uspokojovania vzdelávacích sluieb je potrebné princíp sociálnej solidarity uplatòova primerane pod¾a úrovne sociálneho postavenia obèanov. Od plnej úhrady nákladov vzdelania tátom nad rámec spoloèenského optima vzdelávania pre obèanov s najniími dôchodkami, príp. odkázanými na pomoc tátu a po nulovú úhradu nákladov pre skupiny obèanov s najvyími dôchodkami. Pri súèasnej sociálnej situácii obèanov musí prevzia tát ve¾mi významnú regulatívnu funkciu a pri rieení problémov preferova sociálne teórie rozvoja spoloènosti. V rokoch 2000 a 2006 bol pre potreby decizívnej sféry vykonaný terénny prieskum o sociálno-ekonomickej situácii rodín s demi pripravujúcimi sa na povolanie. V uvedenom prieskume sú informácie nielen o výdavkoch spojených so túdiom na vysokej kole, ale aj poznatky o postojoch tudentov a ich rodín o subjektívnom pociovaní finanènej nároènosti túdia, o vlastných príjmoch tudentov, ich pracovnom zaaení, kvalite túdia. Súèasou prieskumu bola ja reflexia sociálno-ekonomickej situácie v rodinách so tudujúcou mládeou a ivotné orientácie tudentov, hodnotenie ivotnej úrovne rodiny a vnímanie chudoby, ako aj problematika významnosti ivotných hodnôt dôleitých pre budúcnos mladých ¾udí. Výdavky spojené so túdiom na vysokej kole boli podrobne rozanalyzované pod¾a výdavkov na výivu, ubytovanie, dopravu a ostatné potreby. Z niektorých výsledkov prieskumu mono uvies zaujímavý poznatok, e subjektívne pociovanie finanènej nároènosti túdia na vysokej kole oznaèuje 57% domácnosti, v ktorých majú vysokokoláka, za únosné. 3. Úverová politika bankových subjektov Rozvoj finanèných trhov, nové technológie, konkurencia na trhu a rýchly rozvoj ekonomík celého sveta prináajú bankám irokú kálu trných príleitostí. Strategické rozhodovanie predstavenstva musí zaisova rovnováhu medzi spo¾ahnutím sa na oblasti, v ktorých má banka vedomosti a skúsenosti, a poiadavkou rozloenia a riadenia rizika. Po stanovení úverovej stratégie a posúdení metód riadenia úverového rizika, je moné pristúpi k formulácii úverovej politiky. Jej formulovanie môe by nutne iba rámcové, ale práve ono je východiskom pre vedúcich obchodných jednotiek pri zostavovaní strategických plánov ich jednotky. Z poh¾adu manamentu operaèného priestoru poskytovania úverov je východiskovým bodom to, e predstavenstvo stanoví stratégiu a taktiku banky a jej konkrétny vzah k úverom. Vrcholoví zamestnanci banky potom preberajú zodpovednos za rámcové organizaèné usporiadanie úverového úseku a stanovenie úverových limitov. Zamestnanci úverového úseku a obchodných jednotiek uskutoèòujú obchody a riadia úverové portfólio banky, najmä z h¾adiska hodnotenia úverových návrhov, stanovenia cien, schva¾ovania, sledovania a vymáhania úverov. Oblasti úverovej politiky predstavujú hlavné body kadého programového prehlásenia predstavenstva. Formulácia úverovej politiky môe by iba rámcová, ale práve ona je východiskom pre vedúcich obchodných jednotiek pri zostavovaní strategických plánov ich jednotky. Jednotlivé oblasti úverovej politiky pod¾a úverových úsekov sú obvykle spracované v príruèke úverovej politiky banky. tudent vysokej koly predstavuje pre mnohé rodiny finanène nároèné zaaenie. Týka sa to tých, ktorí tudujú vo svojom bydlisku (najvyie sú výdavky za dopravu a stravu), rovnako aj cezpo¾ných tudentov, ktorým náklady zvyuje najmä cena ubytovania. Komerèné banky chcú pritiahnu mladých ¾udí a získa budúcu solventnú klientelu. Ponúkajú pre tudentov celé súbory sluieb za zvýhodnených podmienok. Väèinou sa vak zameriavajú na lacnejie tudentské úèty, ktoré bývajú oproti iným beným úètom aj dvojnásobne úroèené. K nim banky pridávajú mnostvo ïalích výhod. Záujem zo strany komerèných bánk úverova tudentov nie je vysoký. Títo klienti nemajú vlastný príjem, sú povaovaní za riskantných klientov, avak v ostatnej dobe sa poh¾ad na tudentov ako klientov zásadne mení. Aj keï sa na trhu objavili prvé produkty, väèí rozmach úverových produktov pre tudentov mono èasom podporí práve platenie vysokokolského túdia. Banky si tak pravdepodobne vzh¾adom na dopyt nájdu cestu, ako úverový produkt pre tento segment ¾udí pripravi. Získa vysokokolského tudenta na dlhie obdobie, a mono aj na celý jeho ivot, nie je pre nich nezaujímavé. Aj keï budú v prípade úveru od banky úroky ove¾a vyie, ako napríklad zo tudentského pôièkového fondu, získa ho môu aj tudenti, ktorí sa neuèia najlepie. tudentské úvery dostanú len plnoletí a do 26 rokov. Kým bený spotrebný úver mono dosta za úrok od takmer deviatich do vye pätnás percent, úroky na tudentské úvery sa v komerèných bankách pohybujú od 8,3 do vye 10 percent. V súèasnosti vysokokolským tudentom poièiavajú peniaze tri intitúcie, a to: - tudentský pôièkový fond, - Slovenská sporite¾òa, - Veobecná úverová banka. 4. tudentské pôièky Do porovnania výhodnosti poskytovaných tudentských pôièiek z poh¾adu tudentov vysokých kôl sa je potrebné zoh¾adni nieko¾ko faktorov. Medzi najvýznamnejie patria: a) výka úroku, b) výka sumy úveru - tudentskej pôièky, c) podmienky splatnosti úveru - tudentskej pôièky, d) zabezpeèenie úveru, e) sankcie pri nesplácaní úveru, f) poplatok za spracovanie, g) monos odkladu splátok. Pri porovnaní ponúkaných produktov tudentských pôièiek jednotlivých bánk a tudentského pôièkového fondu sa zameriame na najvýznamnejie faktory (nasledujúca tabu¾ka). Ako vyplýva z uvedenej tabu¾ky, po zoh¾adnení vetkých uvedených kritérií, najvýhodnejie pôièky pre tudentov vysokých kôl poskytuje tudentský pôièkový 15 fond, produkty súkromných bánk sú pribline rovnako výhodné, avak v poradí výhodnosti uzatvárajú poradie posudzovaných subjektov poskytujúcich pôièky pre tudentov vysokých kôl. Banka Zabezpeèenie Sankcie Poplatok za spracovanie SLSP 2-násobný úrok 2-násobný úrok 26,40% nie sú 2% jednorazovo 2% jednorazovo 2% jednorazovo 2% Monos odkladu splátok istiny poèas túdia poèas túdia na 4 roky pod¾a Sadzobníka poplatok Výku úveru v Sk 50 000 - 150 000 50 000 - 100 000 10 000 - 20 000 20 000 - 100 000 20 000 - 120 000 pod¾a kolného pod¾a Sadzobníka poplatkov Èas splácania Úroky roène 13 - 120 13 - 60 12 a viac 6 - 60 - 96 120 10 a viac 8,30% 8,30% 9,85% od 8,9% 3% od 5,8 % PF 2 ruèitelia 2 ruèitelia 1 ruèite¾ ruèenie rodièmi a blankozmenkou 1 ruèite¾ Banka Druh úveru SLSP bezúèelový úèelový kontokorentný bezúèelový bezúèelový úèelový VÚB VÚB PF Nový model poèas túdia Záver Dlhodobé podfinancovanie vysokého kolstva v nedávnej minulosti a zmena ekonomických podmienok v spoloènosti si vyaduje h¾adanie nových zdrojov na jeho financovanie a nových ekonomických nástrojov na zvýenie efektívnosti vynakladania verejných výdavkov na vysoké kolstvo. Na dovàenie reformy v ekonomickej oblasti je potrebné vytvori efektívny systém viaczdrojového financovania vysokého kolstva s participáciou obèanov v nadväznosti na nový systém sociálnych tipendií a pôièiek tak, aby bolo obèanom umonené tudova bez oh¾adu na ich sociálne postavenie. Analýza a porovnanie jednotlivých úverových produktov pre tudentov vysokých kôl ponúkaných vybraných komerèných bánk, netátnym tudentským pôièkovým fondom a navrhovaným novým modelom poskytovania tudentských pôièiek poukázali na výrazné rozdiely vo výhodnosti pre tudentov. Jednoznaène najvýhodnejie ponúka úvery pre tudentov netátny tudentský pôièkový fond, ktorý bol aj na tento úèel zriadený. Tieto výhody spoèívajú predovetkým v jednoduchosti vybavenia si úveru, jeho èerpania a nízky úrok splácania, ktorý je výrazne (o minimálne cca 50 %) nií ako úroky v ostatných skúmaných úverových produktoch. V tomto príspevku sme sa snaili zhrnú doteraz známe poznatky o poskytovaní úverov pre tudentov vysokých kôl a ich porovnaním získa nové poznatky o ich výhodnosti, èo umoòuje nielen vyiu informovanos verejnosti, ale aj monos vytvárania nových, pre tudentov výhodnejích modelov pôièiek. Pri súèasnej sociálnej situácii obèanov a zvyovaní priamych nákladov (výdavky súvisiace so túdiom uèebnice, tudijné pobyty a pod.) a nepriamych nákladov (ivotné náklady - strava, oatenie a pod.) túdia budú pôièky ma èoraz významnejiu úlohu. SELECTED PROBLEMS OF STUDENTS FINANCIAL PROVISION UNIVERSITY Anotation: In the statement are described basic knowledge on financial equipment of university students. Describes the requirements of bank sector on clients university students. Key words: Socio-economic policy. Higher education policy. Global education. Globalization. Bank credit. Loan. Assets on education. Human resources. Human capital. Literatúra BALÁ, P., VERÈEK, P.: Globalizácia a nová ekonomika. SPRINT 2002. 16 Technológia vzdelávania BENÈO, J.: Ekonómia vzdelávania. Bratislava : IRIS. 2002. European Commission: Key Data on Education in European Union - 2002, Brussels - Luxembourg 2002, ISBN 92-894-4635-8. HUNTINGTON, S. P.: Støet civilizací, Praha : Rybka Publishers, 2001. KAMIAÈ, A.: Kvantifikácia a analýza nákladov na vzdelanie a reprodukcia kvalifikovanej pracovnej sily. Ústav ekonomiky vzdelania Vysokej koly ekonomickej v Bratislave. Bratislava : 1967. KELLY, K.: New rules for the New Economy. Réflexions sur la nouvelle économie. Paris : Futuribles, 2002. kol.: Úvod do riadenia úverového rizika. Price Waterhouse : 1994. MAJTÁN, M., HERICH, J.: Prognóza vývoja kolstva v SR do roku 2015, III., Bratislava : Ústav informácií a prognóz kolstva, 1994. 9. Odporúèania z konferencie Úloha vysokých kôl v Európe zaloenej na vedomostiach. Bratislava, 10. 6. 2003. OECD: Education Policy Analysis, Paris : 2002. OECD: Education at a Glance 2003, Paris : 2003. PRÙCHA, J.: Pøehled pedagogiky. Úvod do studia oboru. Praha : Portál, 2000. Správa o sociálnej situácii obyvate¾stva SR v roku 1999 a vývoj za desa rokov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 1999. Statistical Yearbook of UNESCO 1997. Súbor ekonomických ukazovate¾ov. Ústav informácií a prognóz kolstva 1993 - 2006. tatistická roèenka SR. Veda 1995 - 2006. tatistická roèenka kolstva SR. Ústav informácií a prognóz kolstva 1993 - 2006. Ing. Mgr. A. Bukovská Hospodárska 71, 917 01 Trnava E-mail: [email protected] prof. Ing. Peter Plavèan, CSc. Pifflova 7, 851 01 Bratislava E-mail: [email protected] RECENZIA Obdrálek, Z. - Polák, J.: Aktuálne otázky kolského manamentu. Nitra : Pedagogická fakulta Univerzity Kontantína Filozofa v Nitre, 160s. ISBN 978-80-8094-087-4 Podmienky a najmä poiadavky na riadenie kôl a kolských zariadení v súèasnosti sú v porovnaní s minulými rokmi omnoho vyie. Stúpajú nároky spoloènosti a zákonných zástupcov iaka na kvalitu edukácie a s tým súvisiace poskytovanie vzdelávacích sluieb. Autori uvedenej publikácie reagujú na uvedenú skutoènos podrobnou analýzou súèasného stavu kolského manamentu u nás a v zahranièí, pri èom ponúkajú odbornej verejnosti monosti na jeho optimalizáciu. V prvej kapitole sa autori zaoberajú charakteristikou manamentu cez optiku nasledovných oblastí: vedenie ¾udí, funkcie vykonávané riadiacimi pracovníkmi a optimalizácia ¾udských, materiálnych, finanèných a informaèných zdrojov na dosiahnutie cie¾ov. Prvý prístup je zaloený na odmietaní poznatkov podnikového manamentu v kolstve. Pre druhý prístup je príznaèná implementácia veobecného - podnikového manamen- tu na podmienky vzdelávacích intitúcií. Autorom tretieho prístupu je Z. Obdrálek. Tvrdí, e pri uplatòovaní kolského manamentu je potrebné èerpa z teoretických východísk veobecného manamentu, avak za podmienky repektovania pecifík vzdelávacích intitúcií. Problematiku chápania kolského manamentu autori dopåòajú o ïalí poh¾ad. Je zameraný na chápanie kolského manamentu ako súèasti technológie vzdelávania, ktorej cie¾om je optimalizova výstupy vzdelávania aj prostredníctvom kvality kolských riadiacich truktúr. Ïalí poh¾ad, ktorý uvádzajú autori zastáva P. Plavèan. Pod¾a neho je riadenie povaované za irí pojem ako manament, pri èom uie sú ponímané manamenty personálny, finanèný a ïalie. Ve¾mi dôleitá je druhá kapitola. Pojednáva toti o úlohách a funkciách kolského manamentu v procese riadenia koly. Aj tu ponúkajú autori odbornej verejnosti nieko¾ko názorov na jeho opodstatnenie v procese skvalitòovania výstupov vzdelávania, pri èom medzi èinitele efektívnosti koly patria: jasné vzdelávacie ciele, silné pozitívne vedenie koly s dobrým usmeròovaním vyuèovania, vysoké oèakávania výsledkov iaka, uplatòovanie pozitívnej kolskej klímy a ïalie. Keïe ide o zloitú problematiku, ktorá je znaène kontroverzná, v monografii sa uvádza komparácia empirických túdií o vplyve riadenia na efektívnos kôl v USA, Anglicku a Holandsku. V tejto kapitole je tie podrobne rozpracovaná participácia poradných orgánov koly na jej efektívnos, pri èom uvedené kontatácie sa opierajú o výsledky uskutoènených empirických výskumov. Názov tretej kapitoly naznaèuje jeden z prístupov v procese optimalizácie kolského manamentu. Vyjadruje ho Sent Gallenský model koly. Zameraný je na bliiu konkretizáciu vnútorných elementov systémov koly zameraných na stratégiu, kultúru a truktúru koly, procesy v kolách, optimalizáciu èinnosti koly, inovaèné procesy a spätnoväzbové vzahy medzi elementami modelu koly. Autorom sa v tejto kapitole podarilo ve¾mi výstine charakterizova systémový prístup ku kole ako intitúcii, na ktorú sa orientuje kolský manaér. Funkcie kolského manamentu pri uplatòovaní vzahu koly k spoloènosti a k hospodárstvu sú predmetom tvrtej kapitoly. Autori v nej informujú èitate¾a o faktoroch vplývajúcich na rozvoj spoloènosti a kolu, ako jej súèasti. Zameriavajú sa na ovplyvòovanie kolstva prostredníctvom hospodárskej perspektívy, z poh¾adu tátu, spoloèenských vzahov a perspektívy individuálneho rozvoja. Pre piatu kapitolu je príznaèné tvrdenie, e kvalitu a zameranie kolského manamentu významnou mierou determinujú jeho vzahy k vzdelávaciemu systému. Autori v tejto súvislosti uvádzajú poiadavky na súèasnú kolu. Tvrdia, e efektívnos a rentabilita, uplatòovanie rovností ancí, repektovanie individuálnych poiadaviek na uèiacich sa a mnohostrannos kolskej truktúry sú základnými kritériami reflektujúcimi poiadavky na spomínanú vzdelávaciu intitúciu. O poiadavkách na kolu z poh¾adu rozmanitých nárokových skupín obyvate¾stva a v tej súvislosti o výbere vhodnej stratégie koly struène pojednáva iesta kapitola. Najrozsiahlejou a zároveò nosnou je siedma kapitola monografie. Autori v nej na základe aktuálnych informácií kvalifikovaným spôsobom informujú èitate¾a o fungovaní kolského manamentu v zahranièí, resp. o nových trendoch kolského manamentu zabezpeèovaného správou kôl. Cenné sú výsledky uskutoènených výskumov, ktoré v znaènej miere validizujú tvrdenia autorov a dodávajú tejto monografie vysokú vedeckú hodnotu. Cenná je pri tom spolupráca so tátnou kolskou inpekciou, v spolupráci s ktorou bol uskutoènený výskum zameraný na zisovanie kvality spolupráce s orgánmi územnej samosprávy a miestnej tátnej správy. Uvedená problematika bola skúmaná aj z h¾adiska druhov a typov kôl, ich zriaïovate¾ov v jednotlivých krajoch Slovenska a lokalizácie kôl. V ïalej èasti siedmej kapitoly sa autori zaoberajú uplatòovaním správnej proporcie cie¾a, regulovania trhového mechanizmu a súaivosti v rámci jednotlivých tátov. V tejto súvislosti sa zaoberajú monosami implementácie jednotlivých modelov riadenia koly, správnej proporcie decentralizácie a centralizácie. V zmysle uvedeného je súèasou siedmej kapitoly rozpracovaná orientácia na hodnotenie a sebahodnotenie kôl, ako dôleitého predpokladu pre úspene riadenie. Z dôvodu lepieho pochopenia fungovania kolského manamentu v zahranièí autori uvádzajú kompetencie a tandardy riadite¾ov kôl, ktoré boli vypracované pracovníkmi Pedagogického intitútu vo Viedni, vo vajèiarsku a v USA. Na základe medzinárodných tandardov boli podrobne rozpracované aj kompetencie riadite¾ov kôl na Slovensku. Z. Obdrálek na tento úèel pouil metodiku Garuda. Za prínos uvedeného výskumu mono povaova podrobne rozpracované odporúèania pre riadiacu prax. Uvedený výskum nadväzoval na ïaliu výskumnú úlohu realizovanú v spolupráci s Ústavom informácií a prognóz kolstva zameranú na zistenie názorov riadite¾ov kôl na jednotlivé riadiace kompetencie. Jeho výsledky mono povaova za vysoko validné, nako¾ko respondentami bolo a 1204 riadite¾ov základných a stredných kôl na Slovensku, pri èom autori uvádzajú vyhodnotenie vetkých skúmaných modulov riadenia. V závere mono kontatova, e publikácia: Aktuálne otázky kolského manamentu, poskytuje monosti uplatnenia nových trendov v oblasti kolského manamentu. Skúsenosti zo zahranièia a najmä uskutoènené empirické výskumy presvedèivým spôsobom signalizujú naliehavos uskutoènenia zmien v oblasti mikroriadenia kôl, s èím úzko súvisí potreba kvalifikovanej prípravy budúcich kolských manaérov. Na základe zistení uvedených v tejto publikácii nemono povaova súèasnú situáciu v tejto oblasti za uspokojivú, èo bolo zároveò jedným z cie¾ov autorov publikácie. PaedDr. Mária Pisoòová, PhD. Ústav technológie vzdelávania Pedagogická fakulta UKF Dráovská 4, 949 01 Nitra Tel.: 0907 670 249 E-mail: [email protected] Autori príspevkov: PETRA POULOVÁ JANKA KURAJOVÁ STOPKOVÁ, JOZEF KURAJ ZUZANA HORVÁTHOVÁ, JIØÍ ZLÁMAL ANNA BUKOVSKÁ, PETER PLAVÈAN MÁRIA PISOÒOVÁ Autori fotografií: JOZEF POLÁK éfredaktor: PhDr. ¼ubomír Pajtinka - Redakcia a jazyková úprava: Mgr. Zuzana Fráterová - Redakèná rada: Prof. Ing. Ján Bajto, CSc., PhD., Prof. PhDr. Martin Bílek, PhD., Prof. Ing. Pavol Bohony, CSc., Doc. RNDr. Beáta Brestenská CSc., Prof. Ing. Duan Drienský, CSc., PhD., Mgr. Zuzana Fráterová, Prof. PaedDr. Alena Haková, CSc., PaedDr. Michal Kovaèic, PaedDr. Jozef Kuzma, PhD., Mgr. tefan Ligas, PhD., Prof. Ing. Peter Plavèan, CSc., Doc. Ing. Jozef Polák, CSc., Prof. PhDr. Gabriela Porubská, CSc., Doc. RNDr. Vladislav Rosa, CSc., PhDr. Viera Skoumalová, Prof. PaedDr. Gabriel vejda, CSc., Prof. Ing. Milan Turèani, CSc., Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc., Preklady: Prof. PaedDr. Alena Haková, CSc., Vedeckí garanti: Prof. Ing. Tomá Kozík, DrSc., (SR), Dr. Kis-Tóth Lajos, PhD. (Maïarsko), Prof. Ing. Dr. Adolf Melezinek (Rakúsko), Doc. Ing. Jozef Polák, CSc. (SR), Prof. Dr. Georg Wodraschke (Nemecko). Adresa redakcie: SLOVDIDAC, P.O. BOX 53 B, Tel.: 0905 711 385, 0907 670 242, E-mail: [email protected] - www.utv.ukf.sk - Vydavate¾ a distribútor: Zdruenie SLOVDIDAC, P. O. BOX 53B, 949 01 Nitra - Bankové spojenie: ¼udová banka, a.s. poboèka Nitra, è. ú.: 4220134201/3100 vychádza 10 èísiel do roka - Vytlaèila: fy GARMOND Nitra, Rukopis è. 7/2007 zadaný do sadzby 21. 8. 2007. Registrovaný pod èíslom 708/92 - ISSN 1335-003X èasopis je vydávaný s dotáciou M SR. Podávanie RaZ v uzavretom obale pod èíslom 3003/2003. Vydané dòa 1. X. 2003.
Podobné dokumenty
6.10.2015 Informátor ŘÍJEN
Máme za sebou také dalí roèník Dnù NATO,
který nám jako obci pøináí jistá omezení a
problémy. Jako v letech pøedchozích bylo s
poøadatelem dohodnuto, e ve dnech konání
akce bude zajitìno omezen...
Podpůrné Materiály - Mission X Train Like An Astronaut
aždá skupina obdrží 4 kelímky, 4 kapátka a černý fix.
3. O
značte kelímky 1 – 4. Z každé nádoby nalijte roztok do označených kelímků.
4. J eden student v každé skupině ochutnává a druhý mu kap...
služby veřejných knihoven
Studium nekonèí absolvováním formálního vzdìlávání, ale je pro vìtinu
lidí celoivotní aktivitou. V této stále sloitìjí spoleènosti potøebují lidé
v rùzných etapách svého ivota získávat nové do...
číslo 7 stáhnout pdf
a stejně tomu je i letos. Na sezónu 2016 připravil DinoPark Plzeň
pro své dětské návštěvníky mnoho nových dětských atrakcí. Prolézačky, houpačky, dětská houpadla s dinosauří tematikou, lanovka a p...
bulletin II. - Střední odborná škola InterDACT
dominovat trhu s operaèními systémy se svým systémem pro domácí poèítaèe MS-DOS.
Microsoft se také zaèal zamìøovat na výrobu kanceláøských programù Microsoft Office. V
posledních letech se Microsof...
Teória vyučovania hudobnej výchovy. - Filozofická fakulta Univerzita
l z rozmanitosti výskumných tém.
Naim spoloèným zámerom bolo predovetkým:
- zabezpeèi preváne zaèínajúcim výskumníkom monos publikovania na báze
zborníka, èo znamená kvalitatívnu i kvantitatí...
