Sestava 1 - Středoevropské centrum misijních studií os

Transkript

Misiologické
info
Vydává Středoevropské centrum
misijních studií o. s.
1/2012 leden / január
R. Mazur: Bůh na cestě za člověkem
P. Bargár: Misijná prax českých a slovenských cirkví vo svetle krízových situácií
P. Černý: Holistická misie Johna Stotta
Rozhovor s Anne-Marie Kool
Obsah čísla:
Bůh na cestě za člověkem
Roman Mazur
...4
Misijná prax českých a slovenských
cirkví vo svetle krízových situácií
charakteristických pre ich kontext
Pavol Bargár
...5
Holistická misie Johna R. W. Stotta
Pavel Černý
...21
Misiológia ako interkulturálna teológia
a jej vzťah k religionistike
Preklad z nemeckého jazyka Pavol Bargár
...25
Spolupráce církví s teologickými
fakultami? Ano, ale také vzájemný
odstup nutný pro kritickou reflexi
Rozhovor s holandskou teoložkou
Anne-Marie Kool
...22
Tatiana Podolinská – Tomáš Hrustič:
Boh Medzi bariérami. Sociálna inklúzia
Rómov náboženskou cestou.
Viktória Šoltésová
...33
Koreferát k príspevkom z konferencie
Krízové situácie v česko-slovenskom
kontexte po roku 1989
...34
Výtvarné umenie a ja
Daniel Hevier
Misiologické info 1/2012 leden / január 2
...41
Vážení čtenáři,
máme za sebou jedno z nejkrásnějších a jistě nejromantičtějších období církevního roku. Letopočet zase získal k dobru jedno čísílko a to je čas, kdy se k vám dostává nové číslo časopisu Misiologické info, prvé číslo roku 2012.
Mnohým z vás je dobře známo, že SCMS se v minulém a předminulém roce věnovala rozsáhlejšímu badatelskému projektu „Kontext a církev“. V prvé části tohoto projektu se vybraná skupina
badatelů – odborníků z oblasti humanitních a společenských věd – zaměřila na zkoumání fenoménů, které jsou příznačné pro českou a slovenskou společnost po roce 1989 a které z perspektivy jejich disciplín představují krizové situace českého a slovenského kontextu. Výstupem této
části projektu byla kolektivní monografie Krizové situace v česko-slovenském kontextu po roce
1989 (vydalo SCMS v roku 2011 v česko-slovenské a anglické jazykové verzi) a dvě konference,
které se konaly v Praze a Bratislavě a byly určeny především pro faráře a další zájemce z řad církví.
Podrobnější sondu z bratislavské konference vám přinášíme v článku Viktórie Šoltésové.
Druhá část projektu „Kontext a církev“ se pak věnovala zkoumání misijních aktivit jednotlivých
českých a slovenských církví sdružených v Ekumenické radě církví v ČR, resp. SR. Cílem bylo získat
přehled o tom, „co všechno se děje“ v našich církvích s ohledem na misii, a vytvořit tak základ
pro určitou síť kontaktů, jež by spojovala lidi, kteří dělají podobné věci nezávisle na sobě v rámci
jiných denominací, a mohla by tak pomoci vytvořit základy budoucí spolupráce.
Na závěr jsme se obě části projektu pokusili propojit ve studii, jejímž smyslem bylo zkoumat shromážděný materiál o misijních činnostech českých a slovenských církví ve světle interpretace společnosti, kterou nabídla zmíněná kolektivní monografie. Více se dozvíte v článku Pavola Bargára.
Už v minulém čísle jsme avizovali, že se budeme snažit uveřejňovat zajímavé a misiologicky
relevantní dokumenty (či jejich překlady). V tomto čísle to je „programové vyhlášení“ Vědecké
společnosti pro teologii (WGTh) a Německé společnosti pro misiologii (DGMW), vydané pod
názvem „Misiologie jako interkulturální teologie a její vztah k religionistice“. Věnuje se statutu
misiologie jako akademické disciplíny a jejímu postavení v rámci (evangelických) teologických
fakult. Tento dokument můžeme s užitkem kriticky číst i navzdory tomu (nebo právě proto), že byl
původně adresován do odlišného kontextu, než je náš vlastní (německé evangelické prostředí),
protože nastoluje mnoho témat a výzev, s nimiž se ve svém misiologickém a teologickém uvažovaní – a pak i praktickém konání a službě – musíme vyrovnávat.
V minulém čísle přiblížil Pavel Černý profil svého přítele a světoznámého teologa a misiologa,
v minulém roce zesnulého Johna Stotta. Nyní vám z pera P. Černého přinášíme další článek věnovaný tomuto vlivnému křesťanskému mysliteli, konkrétně jeho pochopení misie.
V rámci naší (pomalu už tradiční) rubriky „Rozhovor“ vám představíme naši vzácnou kolegyni
Anne-Marie Kool, holandskou misioložku dlouhodobě žijící a pracující v Budapešti. Anne-Marie se
s námi podělila nejenom o svůj životní příběh, ale i o velmi zajímavé vhledy do specifik středoevropského kontextu.
Textovou nabídku tohoto čísla MI uzavírá zamyšlení Romana Mazura nad některými aspekty
Boží misie ve světě a se světem a recenze Viktórie Šoltésové, která si všímá zajímavé publikace
slovenských etnologů věnované analýze misie křesťanských církví mezi Romy.
Vizuální stránka našeho časopisu se už stala neoddělitelnou součástí jeho celkové koncepce.
Jsme moc rádi, že texty tohoto MI doprovázejí obrázky spisovatele a umělce Daniela Heviera, který
nám je laskavě věnoval. D. Hevier kromě toho poskytl i krátký medailónek.
Do dnů stále ještě prozářených betlémskou radostí a v očekávání zkracujících se stínů v ústrety
velikonočnímu Vítězství vám všem přejeme inspiraci a vědění od Toho, který byl, je a přichází.
Za redakci Pavol Bargár
Bůh na cestě za člověkem
Roman Mazur
Víme dobře, jak evangelickou misii konat nebudeme: Nepůjdeme ve dvojicích postávat na
veřejná místa s našimi časopisy, s naučenými frázemi a bez ochoty skutečně diskutovat. Nebudeme na potkání vyhrožovat pekelnými plameny těm, kdo se nestanou rychle křesťany stejného
střihu jako my. Nebudeme rozesílat e-mailový spam psaný téměř samými velkými písmeny o tom,
že právě nynější čas se nabízí lidem jako POSLEDNÍ PŘÍLEŽITOST, kdy se stát NEBESKÝMI LIDMI.
Zeptáte-li se ovšem v evangelickém prostředí na moudrou alternativu, následují často rozpaky,
ticho, nebo zpochybnění misijního poslání církve vůbec.
Misie jako podíl na Boží cestě za člověkem
Křesťanská misie („poslání“ či „vyslání“, z latiny) v nejhlubším smyslu přitom není činností církve, nýbrž Božím atributem. Misijní práce jakékoli křesťanské církve je na správné stopě, je-li podílem na Božím pohybu k světu a člověku. Společným tématem celé Bible je přece neustálé Boží
sestupování k jeho stvoření. Misie existuje proto, že Bůh miluje lidi.
Byl to sám Bůh, kdo od počátku světa začal konat misii a neustal v tom až do dnešních dnů.
Ježíš, Boží vyvolený, pak ve svém čase misionářsky jednal a kázal tak, že nám více než kdokoli jiný
přiblížil Boha, jeho moc, svatost, laskavost i moudrost. I Duch svatý každodenně misijně působí.
Tisícům, možná miliónům lidí šeptá o tajemství Božích cest, a to jak ve velkých i malých bohoslužebných setkáních, tak rovněž i v soukromí uzamčených pokojíků.
Když Ježíš říká své církvi: „Jako mě poslal Otec, já posílám vás,“ (J 20,21) dostává se jí na této
Boží cestě za člověkem zásadního a nezpochybnitelného podílu.
Misie jako neustálá revitalizace církve
O několik rovin níže však je misie také neustálým zdrojem obnovy církve. Právě proto, že v misii
se církev dotýká nejvlastnější podstaty své existence, její věrné a moudré konání přináší sladké
ovoce. Nejen v početní obnově či v růstu počtu členů, ale také v neustálém přílivu nových inspirací, pokladů, charismat, způsobů křesťanské služby... Není náhodou, že podstatná část spisů
Nového zákona vznikla právě v misijním kontextu. Misijní zápasy byly také impulsem pro vyjasňování křesťanské nauky nebo pro vznik Apoštolského vyznání víry.
Právě tehdy, když se jako jednotlivci, sbory a církve vydáváme společně s Bohem na cestu za
člověkem, nacházíme nejen toho druhého, ale i sami sebe a své nejvlastnější poslání. I víra nás
samých a naše společenství víry pak díky misijní službě rozkvétají novými květy a plody.
Misie jako služba člověka člověku
V neposlední řadě je misie také službou člověka člověku. V přijetí daru víry se přece komukoli
z nás křesťanů otevřel přístup k bohatství, které není k mání nikde jinde v našem světě. Zdarma
jsme obdrželi smíření s Bohem nebo nové inspirace k pokojnému soužití s druhými. Tajit druhému,
kterého nám Pán Bůh pošle do cesty, onen pramen, ke kterému sami chodíme pít a kde je dost
pro všechny, by pak bylo absurdním nesmyslem.
Když jsme přijali evangelium za své, bylo to, jako kdybychom vyhráli v loterii, kde je hlavní
cenou bankovní účet, na kterém se zůstatek každý večer dorovná na rovný milión. Utratím-li něco,
večer se to znovu doplní. Neutratím-li, nic tam večer nepřibude. Nesdílet se o hodnoty víry by pak
bylo podobné, jako kdybychom si bohatství, které může přitékat každý den nově a je ho dost pro
všechny naše blízké, chtěli nechat jen pro sebe.
Článek původně vyšel v Českém bratru 1/2011.
Misijná prax českých a slovenských cirkví
vo svetle krízových situácií charakteristických
pre ich kontext
Pavol Bargár
Úvod
Zvesť, ktorú cirkev nesie, a dielo, ktoré koná, sú vždy nevyhnutne formované jej vlastným kontextom – t.j. dobou, miestom, kultúrou a ďalšími okolnosťami. Táto základná premisa viedla Stredoeurópske centrum misijných štúdií (SCMS) k práci na bádateľskom projekte „Cirkev a kontext“.
Celý projekt bol rozdelený do dvoch hlavných častí tematicky sa venujúcich práve obom titulným veličinám – cirkvi a kontextu. V časti „Cirkev“ boli spracované informácie o misijných aktivitách jednotlivých cirkví združených v Ekumenickej rade cirkví (ERC), a to v Českej republike i na
Slovensku.1 Výskum zohľadňoval informácie uvedené na webových stránkach konkrétnych cirkví,
1/ Do úvahy boli brané nielen členské cirkvi oboch „národných rád“, ale aj pozorovatelia a pridružené cirkvi. V prípade
ERC v ČR došlo k jednej výnimke – projekt nevenoval pozornosť Federácii židovských obcí v ČR (FŽO), nakoľko predmetom
výskumu bola práve misia kresťanských cirkví. Preto keď budeme v tomto článku hovoriť o cirkvách, resp. kresťanských
cirkvách, budeme mať na mysli cirkvi združené v ERC v ČR, resp. ERC na Slovensku.
resp. cirkevných zborov či organizácií založených a vedených danými cirkvami (občianske združenia, účelové zariadenia, atď.). Výsledný dokument bol následne poslaný na kontaktné adresy (email) všetkých subjektov, ktoré boli do výskumu zahrnuté. Tieto mali možnosť dokument a údaje
v ňom uvedené pripomienkovať a doplniť. Hlavné ciele tejto časti projektu boli v zásade dva. Po
prvé, zhromaždiť informácie o rôznych druhoch misijnej činnosti kresťanských cirkví a o jej konkrétnych podobách a následne tieto informácie sprístupniť s úmyslom zvýšiť všeobecné povedomie
o práci, na ktorej sa v oblasti misie podieľajú rôzne cirkvi kresťanskej ekumény. Autori projektu sa
domnievajú, že takýto postup má potenciál napomôcť možnej spolupráci medzi rozličnými cirkvami venujúcimi sa tej istej alebo podobnej činnosti. S tým súvisí, po druhé, i ďalší zmieňovaný cieľ
– vytvoriť určitú sieť kontaktov na jednotlivcov či skupiny, ktoré sa venujú rozličným oblastiam
kresťanskej misie a ktoré by eventuálne mohli – v prípade záujmu – spolupracovať.
Hlavným výstupom z časti projektu „Kontext“ je kolektívna monografia Krizové situace v československém kontextu po roce 1989.2 Samozrejme, téma kontextu je obrovská, a preto ju pre
potreby bádateľského zámeru bolo treba užšie vymedziť. Za heuristický rámec bol zvolený fenomén krízových situácií, ktoré sa od prelomového roku 1989 často vyskytujú v českom a slovenskom kontexte, nakoľko – ako hovorí Zuzana Jurechová, jedna z koordinátorov projektu i editorov
publikácie – „krízy totiž často odhalia vzájomne súvisiace nitky kontextu – tie funkčné, ale hlavne
tie poškodené a pretrhnuté, z ktorých sa zrodili“.3 Výskum bol zameraný interdisciplinárne a boli
do neho zapojení odborníci z rôznych humanitných a sociálnych vedných odborov. Výslednú kolektívnu monografiu tvorí súbor odborných textov napísaných z perspektívy teológie, sociológie, filozofie, ekonómie, politológie, kulturológie, pedagogiky a psychológie, ktorých cieľom je pojednať
rozličné aspekty tematiky krízových situácií, a tak vytvoriť plastickejší obraz dnešnej českej a slovenskej spoločnosti, ako aj jej problémov i určujúcich trendov. Jej hlavným cieľom je ponúknuť reflexiu tých spoločenských zmien a fenoménov, ktoré v priebehu posledných vyše 20 rokov
nadobudli celospoločenskú dimenziu a sú preto častým zdrojom krízových situácií pre Čechov
a Slovákov4, a poskytnúť cirkvám v ČR i SR materiál, ktorý by im sprostredkoval lepšie pochopenie
prostredia, v ktorom majú vykonávať svoje poslanie.
Predkladaná štúdia sa pokúsi obidve hlavné časti projektu „Cirkev a kontext“ dať, pokiaľ
možno, do vzájomného súvisu – to znamená, pozrieť sa na zhromaždený materiál o misijných
aktivitách českých a slovenských cirkví vo svetle interpretácie spoločnosti, ako ju ponúka zmieňovaná kolektívna monografia. Kľúčovú otázku, ktorú si tento článok kladie, je možné formulovať
nasledovne: Akým spôsobom české a slovenské cirkvi vo svojej misijnej práci reagujú na výzvy prinášané (či vznášané) krízovými situáciami v kontexte dnešnej českej a slovenskej spoločnosti? Priniesť akékoľvek kvalitatívne hodnotenie ich činnosti by v tejto chvíli bolo predčasné a príliš trúfalé.
Predkladanej štúdii skôr pôjde o to zistiť, či existuje vôbec nejaký „prienik množín“, či cirkvi nejakým spôsobom reagujú na vzniknuté krízové situácie.
Použitá metodológia vychádza z predpokladu existencie jednotlivých typov, či skôr okruhov krízo2/ Pozri Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), Krizové situace v česko-slovenském kontextu po roce 1989. Praha: SCMS
2011. Okrem česko-slovenského vydania je k dispozícii i anglická jazyková verzia (Crisis Situations in the Czecho-Slovak
Context after 1989).
3/ Citované podľa Zuzana Jurechová, „Predhovor“, in Jurechová – Bargár (eds.), op. cit., s. 7-8, tu s. 7.
vých situácií, ako ich definovali jednotlivé štúdie zhromaždené v odkazovanej kolektívnej monografii. Sú to nasledovné: spoločnosť, ekonomika/konzum, rodina/deti a osobnosť/identita. Tieto okruhy
budú tvoriť výkladový rámec pre zatriedenie zhromaždeného materiálu. Na konci štúdie by sa malo
ukázať, či a akým spôsobom české a slovenské cirkvi misijne pracujú v daných oblastiach vzniku
krízových situácií. Rovnako by mali vysvitnúť i eventuálne podobnosti, resp. rozdiely medzi českými
a slovenskými cirkvami, nakoľko predkladaná štúdia chce spracovať oba kontexty paralelne.
Spoločnosť
Širšej téme spoločnosti sa v kolektívnej monografii Krizové situace v česko-slovenském kontextu
po roce 1989 venovali predovšetkým štúdie politológa Juraja Laššutha,5 sociologičky Markéty
Sedláčkovej,6 filozofa Václava Němca,7 sociológa Ľubomíra Germana8 a religionistky Věry Tydlitátovej.9
Z ich príspevkov zreteľne vyplýva niekoľko misiologicky relevantných tém. Sú to predovšekým
nasledovné:
– Občianska angažovanosť kresťanov a cirkví
– Vyrovnávanie sa s odlišnosťami
– Konštruktívna reakcia na krízy (hospodárske, politické, humanitárne, atď.)
– Boj proti ekonomickej kriminalite/korupcii
– Medzináboženský/medzikultúrny dialóg
V nasledujúcej časti prinesieme prehľad relevantných misijných aktivít českých a slovenských
cirkví. Našou úlohou bude zistiť, či a do akej miery sa tieto aktivity kryjú s vyššie uvedenými
témami.
Na základe spracovaného materiálu sa zdá, že české cirkvi nevnímajú občiansku angažovanosť
ako jednu zo svojich prvoradých misijných úloh. Napriek tomu je možné pozorovať určité aspoň
rudimentárne snahy v tejto oblasti. V otázkach sociálnej a občianskej spravodlivosti (napr. pomoc
prisťahovalcom, nezamestnaným, Rómom, atď.) sa asi najviac angažujú Rímskokatolícka cirkev
(RKC ČR10), Českobratská cirkev evanjelická (ČCE) a Cirkev československá husitská (CČSH ČR).
Jedným dychom však treba dodať, že v RKC ČR sa takéto snahy dejú viac na celosvetovej úrovni
(vyhlásenia Magistéria, aktivity celocirkevných organizácií) než na úrovni Českej republiky. Čo sa
týka ČCE, snahy o občiansku angažovanosť v jej radoch zase spočívajú spravidla na bedrách jed4/ Porovnaj zadnú stranu obálky Jurechová – Bargár (eds.), op. cit.
5/ Juraj Laššuth, „Krásný nový svět?“, in Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit., s. 37-55.
6/ Markéta Sedláčková, „Důvěra a demokracie v české společnosti“, in Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit.,
s. 56-68.
7/ Václav Němec, „Krize české demokracie jakožto krize institucí“, in Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit.,
s. 69-81.
8/ Ľubomír German, „Kriminalita bielych golierov ako faktor krízových situácií v každodennom živote“, in Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit., s. 82-92.
9/ Věra Tydlitátová, „Oživení náboženského antijudaismu v postmoderní nabídce ideologií“, in Zuzana Jurechová – Pavol
Bargár (eds.), op. cit., s. 166-173.
10/ Tie cirkvi, ktoré oficiálne pôsobia v Českej republike i na Slovensku, budeme v tejto štúdii odlišovať v skratkách ich
názvov prostredníctvom dôsledného uvádzania skratky príslušnej krajiny, t.j. ČR, resp. SR.
notlivých zborov či dokonca členov tejto cirkvi a sú konané ad hoc. K občianskej angažovanosti sa
otvorene a programovo hlási i Jednota bratská (JB), ktorá svoju vlastnú činnosť charakterizuje tak,
že neusiluje o „počty členů v církvi, ale o proměnu naší společnosti“.11 To je v rámci ERC v ČR ojedinelý a misiologicky veľmi zaujímavý postoj. Avšak konkrétne kroky k dosiahnutiu tohto „programového vyhlásenia“ sa zdajú byť skromné. Ako doložiteľný príklad takejto angažovanej činnosti
môžeme spomenúť prevádzkovanie poradenského centra AGAPÉ, o.s., ktoré sa zameriava na
právne, občianske a krízové poradenstvo.12 Právnu poradňu pre občanov (zdarma) ponúka i Evanjelická cirkev metodistická (ECM ČR) pri svojom zbore v Slanom-Kladne.13 Do kategórie občianskej
angažovanosti nepochybne patrí i angažovanosť v oblasti ekologickej problematiky. V tejto súvislosti treba spomenúť predovšetkým Cirkev bratskú (CB ČR) a Pravoslávnu cirkev (PC ČR) a ich iniciatívy A Rocha14, resp. Pravoslávnu akadémiu Vilémov15, ktoré sa usilujú o dialóg medzi cirkvami
a spoločnosťou na tému ochrany prírody a ekologickej problematiky.
V kontexte slovenských cirkví je situácia veľmi podobná. Jednoducho povedané, občianska
angažovanosť nepatrí medzi misijné priority cirkví na Slovensku. Avšak ako sme už konštatovali pri
analýze situácie v ČR, aj na Slovensku pozorujeme určité iniciálne pokusy a snahy. Bratská jednota
baptistov (BJB SR) sa zameriava na boj proti chudobe. Tu však treba hneď dodať, že ide primárne
o iniciatívu svetových baptistických misijných organizácií (projekt „Spolu proti chudobe“), na ktorej sa slovenská BJB zúčastňuje „len“ koordinačne – možnosť finančne prispieť napr. na detské
domovy v Bolívii alebo podpora medzinárodnej humanitnej organizácie Baptist World Aid.16 Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV SR) sa zase otázok sociálnej spravodlivosti čiastočne dotýka vo svojom projekte rómskej misie „Evanjelium do rómskych domácností“.17
Rímskokatolícka cirkev (RKC SR) prostredníctvom svojej Charity systémovo pomáha migrantom18
a obetiam obchodovania s ľuďmi19. Za sociálnu spravodlivosť sa angažujú i niektoré rímskokatolícke rehoľné rády a spoločenstvá (napr. Spoločnosť Ježišova20 alebo Spoločnosť sociálnych
sestier21), ktoré pomáhajú chudobným, bezdomovcom či utečencom. O bezdomovcov sa starajú
tiež viaceré zbory rôznych cirkví; spomeňme konkrétne bratislavský zbor Evanjelickej cirkvi metodistickej (ECM SR).22 V Starokatolíckej cirkvi na Slovensku (SC SR) sa o výchovu k občianskej angažovanosti stará Spolok sv. Gorazda.23 Pod hlavičkou Apoštolskej cirkvi (AC SR) zase pôsobí
organizácia Chevra, ktorá si za jednu zo svojich hlavných úloh kladie prevenciu v oblasti prekoná11/ Citované podľa oficiálnej stránky JB, pozri http://www.jbcr.info/index.php?str=1&tp=1 (21.9.2011).
12/ Viac informácií na http://www.oprk.cz/ (21.9.2011).
13/ Pozri http://ecmkladno.webnode.cz/zdarma/ (21.9.2011).
14/ Pozri http://www.arocha.org/int-cs/index.html (21.9.2011).
15/ Pozri http://www.orthodoxa.cz/ (21.9.2011).
16/ Pozri http://www.baptist.sk/spolu-proti-chudobe (27.9.2011).
17/ Aktualizované spravodajstvo týkajúce sa tohto projektu pozri na http://www.ecav.sk/?p=RM (27.9.2011).
18/ Pozri http://www.charita.sk/stranky/pomoc-utecencom (27.9.2011).
19/ Pozri http://www.charita.sk/stranky/pomoc-obetiam-obchodovania-s-ludmi (27.9.2011).
20/ Pozri http://www.jezuiti.sk/index.php?stranka=diela_apossocialny (27.9.2011).
21/ Pozri http://www.socialnesestry.sk/?page=kto-sme (27.9.2011).
22/ Pozri http://www.bratislava.umc.sk/index.php?page=programy (27.9.2011).
23/ Pozri http://www.slovenskikatolici.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=18&Itemid=42 (27.9.2011).
vania antisemitizmu.24 A napokon, do kategórie občianskej angažovanosti určitým spôsobom patrí
aj prevencia v oblasti ľudského zdravia. O túto dbajú mnohé zbory Cirkvi adventistov siedmeho
dňa (CASD SR), ktoré za týmto účelom zakladajú tzv. kluby zdravia. V rámci Slovenska sa o ich
koordináciu a o poskytovanie odborného poradenstva a vzdelávania v tejto oblasti stará organizácia Život a zdravie.25
V oblasti vyrovnávania sa s odlišnosťami majú české cirkvi ešte viac čo doháňať. Táto neskúsenosť v stretnutiach s inakosťou má, samozrejme, svoje historické korene.26 Medzi cirkvami združenými v ERC v ČR je úsilie o vyrovnávanie sa s odlišnosťami badať asi najzreteľnejšie v ČCE, ktorá
sa prostredníctvom svojho Poradného odboru evanjelizačného a misijného (POEM) snaží apelovať
na potrebu pomoci imigrantom v ČR, ako aj rómskej menšine.27 Avšak ako sme už naznačili
v predchádzajúcom odseku, v týchto snahách sa angažujú hlavne jednotlivci, napr. v demonštráciách proti xenofóbii a rasizmu. Systematickejšie a organizovanejšie pôsobí Diakonia ČCE, napr.
prostredníctvom svojho programu pomoci cudzincom.28 V prostredí Apoštolskej cirkvi (AC ČR) zase
misijnú prácu medzi cudzincami žijúcimi v ČR koná Nadačný fond Nehemia (NfN) v rámci svojho
programu „Ondřej“.29
Na Slovensku je situácia v tejto súvislosti snáď ešte horšia. Okrem už spomínaného programu
Charity RKC SR na pomoc migrantom sa nám nepodarilo identifikovať žiadne aktivity, ktoré by sa
týkali konštruktívneho vyrovnávania sa s odlišnosťami. Dôvody sú pravdepodobne obdobné ako
v prípade českých cirkví.
S témou odlišnosti úzko súvisí i tematika medzináboženského a medzikultúrneho dialógu. Vo
všeobecnosti sa dá konštatovať, že v kontexte českých cirkví prakticky chýbajú „profesionáli
medzináboženského dialógu“, ako ich poznáme z krajín a cirkví hlavne západnej Európy a Severnej Ameriky. Preto je možné tvrdiť, že medzináboženský, a tiež i medzikultúrny dialóg (nielen) na
pôde cirkví v ČR stojí stále ešte na svojom počiatku. Na vzťahu k medzináboženskému dialógu sa
odzrkadľuje vzťah jednotlivých cirkví k iným, nekresťanským náboženstvám. Napr. v AC ČR alebo
Bratskej jednote baptistov (BJB ČR) sú nekresťanské náboženstvá vnímané spravidla negatívne,
a preto sa dialóg takmer vôbec netematizuje.30 Naopak, napr. ČCE je voči pozitívnemu vnímaniu
24/ Pozri http://www.chevra.sk/ (27.9.2011).
25/ Pozri http://www.zivotazdravie.sk/ (27.9.2011).
26/ České cirkvi mali až donedávna len minimum praktických možností stretávať sa a pracovať s cudzincami, imigrantmi,
utečencami či príslušníkmi odlišných etnických, náboženských či kultúrnych skupín. Dokonca ani v súčasnosti nie je napr.
počet imigrantov do ČR porovnateľný s počtom imigrantov v štátoch západnej či severnej Európy. Je však možné očakávať,
že tento trend sa bude v budúcnosti aspoň pozvoľna meniť a je pravdepodobné, že cirkvi budú nútené prehodnotiť svoj
zatiaľ pomerne zdržanlivý a opatrný postoj. Preto by malo byť v ich vlastnom záujme nadväzovať kontakty s príslušníkmi
iných náboženstiev, kultúr, národov a etník a snažiť sa o ich lepšie pochopenie, v prípade potreby o poskytnutie pomoci a,
pokiaľ je to možné, o iniciovanie tvorivej spolupráce v rôznych oblastiach (napr. osvetovej, sociálnej, humanitárnej, atď.).
27/ Pozri správu „Účinná pomoc našich sborů uprchlíkům v naší zemi“, ktorú POEM prostredníctvom synodnej rady podal
30. synode so žiadosťou o prijatie. Synoda správu prijala, odporučila k rozoslaniu zborom ČCE a nariadila synodnej rade adekvátne uvoľňovanie finančných prostriedkov z Fondu núdznych vo svete pre konto poradne pre utečencov pri Helsinskom výbore.
28/ Pozri http://www.diakonie.cz/nase-sluzby/lide-v-nouzi/ (21.9.2011).
29/ Viac informácií o tomto programe je možné nájsť na webových stránkach NfN, pozri
http://nehemia.cz/?page_id=2131 (21.9.2011).
30/ Pozri napríklad leták Evanjelizačného a misijného odboru AC ČR informujúci o poslaní tohto odboru. Leták je voľne prístupný v PDF formáte na stránke http://apostolskacirkev.cz/storage/letak_misie.pdf (21.9.2011).
iných náboženstiev ústretovejšia, čo
sa odráža aj na účasti jej členov na
medzináboženských aktivitách.
Opäť však treba zdôrazniť, že tieto
sú konané skôr spontánne v réžii
jednotlivcov a zborov.
Vyššie uvedené postrehy súvisiace s medzináboženským dialógom v ČR platia ešte
v intenzívnejšej miere o slovenských
cirkvách. Pri spracovávaní materiálu
o ich misijných aktivitách bolo zistené, že k rozvíjaniu dialógu s inými
náboženstvami sa programovo hlási
len jediné (!) organizované cirkevné
spoločenstvo na Slovensku – Hnutie
fokoláre (Dielo Máriino), patriace
medzi misijné hnutia a spoločenstvá
RKC SR.31
Rozvinutejšia je práca v oblasti
dialógu so súčasnou (nielen, ale aj)
nenáboženskou kultúrou. V tejto
oblasti má asi najväčšie skúsenosti
RKC ČR, pri ktorej spomenieme
napr. činnosť Českej kresťanskej
akadémie (ČKA)32 a Moravsko-sliezskej kresťanskej akadémie (MSKA).33 O dialóg so súčasnou kultúrou, ale tiež i vedou sa systematicky a dlhodobo snaží CČSH ČR, a to formou prednášok, výstav, koncertov a pod.34 V rámci PC
ČR dialóg s kultúrou pestuje už spomínaná Pravoslávna akadémia Vilémov, zatiaľ čo v rámci AC
ČR sa o to pokúša iniciatíva Cirkev bez hraníc spočívajúca v zakladaní cirkevných zborov, ktoré
nachádzajú svoje vyjadrenie prostredníctvom prvkov súčasnej, a to aj nenáboženskej kultúry (tzv.
emerging churches).35 Niektoré zbory Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV ČR) a Starokatolíckej cirkvi (SC ČR) rozvíjajú dialóg s (post)modernou kultúrou formou filmových, literárnych či diskusných klubov a prednášok. Divadlo Střep, hlásiace sa k CB ČR, hľadá v súčasnej
kultúre zdroje a postupy pre umelecké a aktualizované vyjadrenie evanjelia.36 V súvislosti s temati31/ Pozri oficiálnu stránku hnutia na http://www.focolare.sk/ (27.9.2011).
32/ Pozri http://www.krestanskaakademie.cz/ (21.9.2011).
33/ Pozri http://www.mska.biz/ (21.9.2011).
34/ Porovnaj vlastnú definíciu CČSH ČR na http://www.ccsh.cz/ (21.9.2011).
35/ Súhrnná charakteristika celého projektu i odkazy na stránky jednotlivých zborov sú dostupné na portáli
http://www.cirkevbezhranic.cz/ (21.9.2011).
36/ Pozri http://divadlostrep.cz/ (21.9.2011).
kou inkulturácie a medzikultúrnych vzťahov taktiež stojí za zmienku, že BJB ČR sa vo svojej
„zahraničnej“ misii usiluje klásť dôraz na „domorodý element“, t.j. presvedčenie, že v danom prostredí by vždy mali pracovať v prvom rade domáci misionári (tak sa to deje napr. v projektoch
misijnej práce BJB ČR v Arménsku).37 V BJB ČR však vidieť tiež prístup založený na medzikultúrnych vzťahoch (napr. českí misionári v Keni pracujúci na prevencii HIV/AIDS). O „indigénnu misiu“
sa taktiež pokúša CČSH ČR (projekt Afrika Afrike38).
Na Slovensku je v porovnaní s Českou republikou počet snáh cirkví o dialóg so súčasnou kultúrou opäť skromnejší. V rámci Pravoslávnej cirkvi (PC SR) sa o dialóg s kultúrou a spoločnosťou usiluje Pravoslávna akadémia na Slovensku.39 Jedným z rímskokatolíckych misijných hnutí
a spoločenstiev, ktorého cieľom je kristianizácia ľudskej kultúry je Fórum kresťanských inštitúcií.40
Za zmienku v súvislosti s touto témou stojí taktiež skutočnosť, že Medzinárodné evanjelické mládežnícke centrum (MEMC), pracujúce pod hlavičkou ECAV SR, vyslalo do Afriky (Zambia, Uganda)
svoju misijnú pracovníčku v rámci programu Foundation for Cross-Cultural Education, zameraného
na rozvoj poľnohospodárstva (od septembra 2011).41
Je zaujímavé, že získaný a analyzovaný materiál týkajúci sa misijnej činnosti cirkví z ERC v ČR
ani v SR neposkytuje žiadne informácie o aktivitách cirkví zameraných na boj proti ekonomickej
kriminalite, konkrétne napr. kriminalite bielych golierov alebo korupcii. Tým pádom nemáme k dispozícii ani žiadne doklady o existencii takýchto aktivít. Dôvody tohto stavu môžu byť rôzne – od
zanedbania aktualizácie informácii o aktivitách, ktoré v skutočnosti existujú, na webových stránkach cirkví a cirkevných organizácií, cez rezignáciu na konanie takýchto činností v dôsledku nedostatku potrebných skúseností, zdrojov či personálu, až po nezáujem riešiť danú problematiku.
Naopak, české cirkvi majú pomerne bohaté skúsenosti a široké „portfólio“ činností zameraných
na prevenciu či pomoc pri odstraňovaní rozličných typov krízových situácií (predovšetkým sociálnych, zdravotných, ekonomických a humanitárnych). Ústrednú úlohu v tomto ohľade jednoznačne
zohráva Diakonia v protestantskom prostredí,42 resp. Charita v RKC v ČR.43 Tieto organizácie
zabezpečujú charitatívnu, humanitárnu a sociálnu pomoc ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom hendikepovaní či sociálne vylúčení. Z dôkladne prepracovaných a rozvinutých ponúk služieb spomeňme aspoň domovy pre seniorov, stacionáre, chránené dielne a bývania, kurzy, poradenstvo,
nízkoprahové kluby a centrá, azylové domy alebo pomoc cudzincom. Tieto sú spravidla spoločné
všetkým Diakoniám a Charite. Niektoré Diakonie majú okrem toho i svoje vlastné špecifiká. Napr.
37/ Ide o tzv. Indigenous Mision Project (IMP, „domorodý misijný projekt) organizovaný Európskou baptistickou federáciou
(EBF), ktorý má za cieľ pomôcť baptistickým evanjelizátorom, aby misijne pôsobili vo svojich vlastných krajinách. Podpora je
na 5 rokov, potom finančný záväzok preberajú domáci. Viac informácií o projekte na stránke http://www.ebf.org/imp/.
(21.9.2011).
38/ Viac informácií na http://www.afrikaafrice.cz/ (21.9.2011).
39/ Pozri http://academy.minet.sk/ (27.9.2011).
40/ Pozri http://www.fki.sk/ (27.9.2011).
41/ Viac informácií je možné nájsť napr. na http://www.memc.sk/spravy/zahranicna-misia/sprava-misia-zambiaseptember-2011 (27.9.2011).
42/ ČCE, CB ČR, CČSH ČR , ECM ČR, JB, Sliezska cirkev evanjelická augsburského vyznania (SCEAV) a Cirkev adventistov
siedmeho dňa (CASD ČR) majú každá svoju vlastnú organizáciu zvanú Diakonia. V prípade CČSH ČR ide o názov Diakonia
a misia.
43/ V PC ČR pôsobí obdobná organizácia pod názvom Filantropia, no na internete dostupné informácie o nej sú príliš
útržkovité.
Diakonia ČCE sa dlhodobo venuje pomoci obetiam násilia a obchodovania s ľuďmi44 a Diakonia
ECM v ČR má výborne rozpracované programy pomoci drogovo závislým.45 Zaujímavosťou je, že
v CASD ČR slúži Diakonia, zdá sa, výlučne vnútrocirkevným účelom (MSZ CASD). To je teologicky
zdôvodnené na základe biblického textu zo Sk 6.46 Úlohu pomáhať „mimo cirkev“ preto na seba
berie organizácia ADRA, čo je nadácia poskytujúca služby hlavne v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci doma i v zahraničí.47 Obdobnú funkciu v rámci AC ČR plní zase už spomínaný NfN.48
Okrem celoštátnych organizácií typu Diakonie/Charity sa práci v oblasti riešenia krízových situácií
venujú tiež občianske združenia, ktoré zakladajú jednotlivé cirkevné zbory pomerne značného
počtu cirkví združených v ERC v ČR, konkrétne BJB ČR, CB ČR, ECM ČR, JB, PC ČR, SCEAV a SC
ČR. Tieto občianske združenia sa venujú osvetovej a poradenskej činnosti v oblasti prevencie
a pomoci v osobných krízach i všeobecno-spoločenských krízových situácií (napr. prednášky na
témy ako šikanovanie, rasizmus, AIDS, drogy, atď.; praktická pomoc ľuďom v núdzi) i poskytovania
kurzov zameraných na rekvalifikáciu a opätovné zaradenie vylúčených do spoločnosti a na trh
práce (napr. sociálna rehabilitácia ľudí, ktorí sa vrátili z výkonu trestu) či rôznym iným oblastiam
sociálnej a charitatívnej práce. Špecifikum PC ČR je protidrogová poradňa a fórum.49 SC ČR zase
prevádzkuje sociálno-pastoračné stredisko Communio.50 AC ČR, BJB ČR a ECM ČR sú zapojené do
medzinárodného programu Teen Challenge, ktorého cieľom je pomáhať mladým ľuďom prechádzajúcim rozličnými životnými krízami (alkohol, drogy, depresie, strata domova, atď.).51 AC ČR, ale
tiež aj ECM ČR sa okrem toho angažujú v projektoch združenia ACET, ktoré sa zameriava na prevenciu rizikového správania predovšetkým mladých ľudí v súvislosti s HIV/AIDS.52
Slovenské cirkvi sú na tom podobne – i oni vykazujú veľký dôraz na činnosti zamerané na prevenciu a pomoc pri prekonávaní rôznych typov krízových situácií. I na Slovensku pri tom zohrávajú
veľkú úlohu Diakonie/Charity jednotlivých cirkví. Ak máme uviesť niektoré konkrétne príklady, tak
spomenieme službu Diakonie BJB SR v oblasti resocializácie drogovo závislých53; Diakonie ECAV
SR pri prevencii krízových situácií, prevádzky domov na pol ceste, organizovaní táborov pre deti zo
sociálne slabších rodín atď.54; Diakonie ECM SR v oblasti pomoci ľuďom v núdzi, najmä osamelým,
ohrozeným, chorým, zdravotne postihnutým, spoločensky marginalizovaným, sociálne slabým, väzňom, atď.55; Diakonie AC SR, ktorá sa angažuje pri pomoci a poradenstve pre materiálne núdzne
44/ Pozri http://www.diakonie.cz/nase-sluzby/lide-v-nouzi/ (21.9.2011).
45/ Pozri http://www.diumc.cz/projekty/ (21.9.2011).
46/ Porovnaj http://www2.casd.cz/mss/system/view.php?src=inc_diak_vyber&dat=DK_popis (21.9.2011).
47/ Viac informácií pozri na http://www.adra.cz/adra/kdo-jsme (21.9.2011).
48/ Pozri http://nehemia.cz/ (21.9.2011).
49/ Pozri http://www.popjan.cz/forum/index.php (21.9.2011).
50/ Stredisko nemá vlastnú webovú stránku. Kontaktné informácie o ňom je možné získať napr. na http://www.cerebrum2007.cz/sluzby/socialni/osobni-asistence/communio-socialne-pastoracni-stredisko-starokatolickecirkve.html (21.9.2011).
51/ Pozri http://www.teenchallenge.cz/ (21.9.2011).
52/ Pozri http://www.acet.cz/ (21.9.2011).
53/ Pozri http://www.baptist.sk/zlozky/diakonia (27.9.2011). Ide hlavne o prácu diakonického združenia Rodina.
54/ Pozri http://www.diakonia.sk/index.php/sluzby.html (27.9.2011).
55/ Pozri http://www.umc.sk/www/index.php?page=diakonia (27.9.2011). Na tejto webovej stránke je možné si
stiahnuť aj štatút organizácie vo formáte MS Word.
rodiny56; Charity RKC SR, poskytujúcej sociálne služby a prevenciu57; a Slovenskej katolíckej diakonie SC SR, venujúcej sa aktivizácii hendikepovaných ľudí či prevencii rizikového sexuálneho správania.58 ECAV SR sa prostredníctvom svojho Slovenského evanjelizačného strediska (EVS) venuje
misijnej práci vo väzniciach.59 Reformovaná záchranná misia Reformovanej kresťanskej cirkvi na
Slovensku (RefKC) zase pomáha ľuďom závislým na alkohole a drogách, resp. trpiacim depresiami.60 Takejto práci sa venuje tiež AC SR v rámci programu Teen Challenge, ktorého česká verzia
už bola zmieňovaná.61 Na Slovensku funguje tiež ďalšia iniciatíva AC, ACET, s ktorou sme sa stretli
pri AC ČR a ktorá je určená vzdelávaniu v oblasti rizikového správania v súvislosti s HIV/AIDS.
Svoju slovenskú pobočku má i adventistická (CASD SR) humanitárna organizácia ADRA, poskytujúca pomoc ľuďom v núdzi (ekonomický rozvoj, potravinové zabezpečenie, primárne zdravie, pripravenosť na katastrofy, vzdelávanie).62 V rámci RKC SR sa v podpore núdznym, chorým,
marginalizovaným, postihnutým, väzňom, bezdomovcom atď. angažujú viaceré misijné hnutia
a spoločenstvá, ako aj mužské a ženské rehole (spomeňme napr.: misijné hnutia – Rodina
Nepoškvrnenej, Slovenské misijné hnutie, Viera a svetlo, Spolok sv. Vincenta de Paul, Samaritán;
rehole – Misijná kongregácia Služobníc Ducha Svätého, Sestry Služobníčky NPM, Sestry Terciárky
Kapucínky Najsvätejšej Rodiny).
Ekonomika, konzum
Na predchádzajúci okruh spoločnosť a témy s ním spojené voľne nadväzuje okruh ekonomika,
resp. konzum. V odkazovanej kolektívnej monografii sa tejto problematike explicitne venovali príspevky ekonóma Andreja Miklošíka63 a teológa Pavola Bargára.64
Už v predchádzajúcej podkapitole pri diskusii na tému ekonomickej kriminality sme konštatovali, že získaný materiál o misijných aktivitách českých a slovenských cirkví poodhalil skutočnosť,
že ekonomickej problematike a otázkam s ňou spojeným sa cirkvi v ČR ani v SR vo svojej misijnej
práci prakticky vôbec nevenujú. Na tomto mieste musíme zopakovať, že toto tvrdenie platí
i o tematike reklamy a reklamného trhu.
Téme konzumu sa členovia českých i slovenských cirkví síce venujú pomerne často, no ako
vyplýva z Bargárovho článku v monografii Krizové situace v česko-slovenském kontextu po roce
56/ Pozri http://www.acsr.sk/sluzby/charita-diakonia (27.9.2011). Na uvedenom odkaze sú k dispozícii aj výročné
správy a informácie o projektoch.
57/ Pozri http://www.charita.sk/stranky/sluzby-slovenskej-katolickej-charity (27.9.2011).
58/ Pozri http://skd.slovenski-katolici.sk/ (27.9.2011).
59/ Pozri http://www.evs.sk/index.php?option=com_blankcomponent&Itemid=29&lang=sk (27.9.2011).
60/ Pozri Béla A. Kis, „Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku“, in: József Fazekas – Péter Hunčík (eds.), Maďari na
Slovensku (1989 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie. Šamorín: Fórum inštitút pre
výskum menšín 2008, s. 403-411, tu s. 409; použité podľa http://www.foruminst.sk/publ/magy/5/magyszlovban_5_bela-a-kis.pdf (27.9.2011).
61/ Pozri http://www.teenchallenge.sk/ (27.9.2011).
62/ Pozri http://www.adra.sk/ (27.9.2011).
63/ Andrej Miklošík, „Vplyv striedania fáz hospodárskeho cyklu na správanie ekonomických subjektov v aplikácii na
reklamný trh“, in Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit., s. 93-103.
64/ Pavol Bargár, „Problematika konzumu v kontexte cirkví na území bývalého Československa po roku 1989“, in Zuzana
Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit., s. 104-119.
1989, deje sa to väčšinou povrchným a zjednodušujúcim spôsobom. Hlbšia misiologická reflexia
fenoménu konzumu/konzumnej spoločnosti a jej následná aplikácia do misijnej praxe českých
a slovenských cirkví zatiaľ stále chýba.
Rodina, deti
Otázkam spojeným s tematikou rodiny a detí sa v citovanej kolektívnej monografii venovali
explicitne štúdie sociologičky Jiřiny Šiklovej65 a pedagogičky Márie Matulčíkovej.66
Z oboch štúdií sa ako misiologicky relevantné témy zreteľne črtajú premeny v tradičnej štruktúre
rodiny a detstva ako možný zdroj krízových situácií. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime priniesť
prehľad misijných aktivít českých a slovenských cirkví, ktoré sa týchto tém dotýkajú.
Z výskumu misijných činností cirkví z ERC v ČR a na Slovensku vyplynulo, že ako české, tak aj slovenské cirkvi venujú značný priestor práci s deťmi a mládežou, ako aj s rodinami. V mnohých cirkvách (napr. BJB ČR, ECM ČR, JB, SC ČR a iné) sa jednotlivé zbory (niekedy aj prostredníctvom
účelových zariadení a občianskych združení – to je predovšetkým prípad JB67) venujú rozličným
oblastiam práce s deťmi (napr. kluby; rozličné druhy táborov – jazykové, športové, dobrodružné;
nedeľné besiedky; rôzne kurzy – počítačové, remeselné, atď.; voľnočasové krúžky; prednášky na
najrozmanitejšie témy; prevencia – drogy, HIV/AIDS; stretnutia mládeže). Diakonie ČCE68, ECM
ČR69, CČSH ČR70 a SCEAV71 sa taktiež venujú práci s mladými ľuďmi. Ide konkrétne o služby a programy ako napr. nízkoprahové zariadenia, azylové domy, starostlivosť o deti a mladých ľudí
s postihnutím (ranná starostlivosť, denné i týždenné stacionáre, špeciálne školy, centrá denných služieb), pomoc obetiam násilia a obchodovania s ľuďmi, atď. Veľký dôraz na prácu s deťmi sa kladie
v AC ČR a v RKC ČR. V AC ČR sú to napr. projekty ako Kidsquest (evanjelizačný program pre deti
každého veku), Odbor práce s deťmi (školenia pre vedúcich práce s deťmi), Royal Rangers (voľnočasové aktivity).72 Už spomínaný NfN sa zase venuje podpore detí v núdzi v Afrike a detských domovov na Ukrajine.73 V podkapitole venovanej spoločnosti už boli taktiež spomínané projekty ako Teen
Challenge a ACET, ktoré pomáhajú mladým ľuďom pri ich problémoch s drogami a depresiami,
resp. venujú sa prevencii HIV/AIDS. RKC ČR zase kladie veľký dôraz na vzdelávanie detí a mládeže,
a to nielen prostredníctvom katechézy, ale aj riadneho školského vzdelávania. Preto je zriaďovateľ65/ Jiřina Šiklová, „Rodinné album: proměny rodiny a současnost“, in Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit.,
s. 139-145.
66/ Mária Matulčíková, „Kontinuita a premeny detstva v pedagogických súvislostiach“, in Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit., s. 146-156.
67/ Prehľad takýchto združení JB pozri na http://www.jbcr.info/index.php?str=7&tp=1 (22.9.2011).
68/ Viac informáciách o projektoch a službách Diakonie ČCE pozri na http://www.diakonie.cz/nase-sluzby/deti-amladi-lide/ (22.9.2011).
69/ Napr. Stredisko Y-port v Jihlave, pozri http://www.diumc.cz/products/stredisko-krestanske-pomoci-y-portjihlava1/ (22.9.2011).
70/ Prehľad a kontaktné informácie na relevantné centrá voľného času pozri na http://diakonie.ccsh.cz/strediskadiakonie (22.9.2011).
71/ Viac informácií o projektoch a službách Sliezskej diakonie SCEAV pozri na http://www.slezskadiakonie.cz/naseprojekty/tuzemske-projekty/projekty-stredisek-slezske-diakonie (22.9.2011).
72/ Pozri http://www.royalrangers.cz/ (21.9.2011). S organizáciou Royal Rangers spolupracujú aj niektoré zbory ECM
ČR.
73/ Pozri http://nehemia.cz/?page_id=2136 (21.9.2011).
kou mnohých vzdelávacích inštitúcií na všetkých stupňoch – „od MŠ až po VŠ“.74 RKC ČR má zriadenú aj špeciálnu Sekciu pre mládež Českej biskupskej konferencie (ČBK).75 Okrem toho v rámci
Pápežských misijných diel (PMD) pomáha hlavne deťom z chudobných krajín.76 V tejto súvislosti je
zaujímavý projekt Pápežské misijné dielo detí, ktoré je založené na myšlienke, že deti z bohatších
krajín pomáhajú svojim rovesníkom v materiálnej i morálnej núdzi.77 Podpore detí z krajín tretieho
sveta sa okrem RKC ČR a už spomínanej AC ČR venujú aj iné cirkvi, zmieňme napr. BJB ČR (podpora osirelých detí v Keni) či SCEAV (projekt Deti Afriky78). Niektoré cirkvi využívajú pri evanjelizácii
detí a mládeže i moderné, menej tradičné postupy a technológie. Ako príklad si môžeme uviesť CB
ČR a ňou využívané programy ako TURBO 316 (evanjelizačné kurzy pre mladých79)80 alebo Atléti
v akcii (organizovanie dobrodružno-zážitkových víkendoviek a športových akcií).81 Iný príklad predstavuje CASD ČR so svojimi projektmi pre prácu s deťmi (Klub Pathfinder82), mládežou (server Mládež.net83) a študentmi VŠ (študentská organizácia INRI Road84).
Na Slovensku sa práci s deťmi venujú prakticky všetky cirkvi. BJB SR má špeciálny Odbor pre
prácu s mládežou85, ako aj Odbor pre prácu s deťmi (nazývaný tiež Výchovný odbor)86; tieto chápu
svoju misijnú činnosť holisticky, ako spojenie evanjelizácie, vyučovania a diakonie. Obdobnú funkciu v CB SR plní Únia detí a mládeže, ktorá organizuje tábory, konferencie, vzdelávacie a výmenné
programy, atď.87 V ECAV SR pri práci s deťmi a mládežou pomáha Odbor pre vnútornú misiu, a to
na úrovni oboch dištriktov – Východného i Západného. Evanjelickú mládež okrem toho združuje
Spoločenstvo evanjelickej mládeže (SEM)88 a Medzinárodné evanjelické mládežnícke centrum
(MEMC)89; tieto organizujú pre mládež rôzne voľnočasové aktivity zo športu, hudby a kultúry,
tábory či festivaly. Významnú úlohu hlavne pri práci s mladšími deťmi v ECAV SR zohráva Detská
besiedka.90 A napokon, s deťmi a mládežou pracuje i Evanjelická diakonia ECAV SR; medzi zariadenia a služby, ktoré poskytuje, patria napr. domov detí, internátna škola pre hluchoslepé deti,
74/ Pozri http://www.cirkev.cz/cirkev-vzdelava/ (22.9.2011).
75/ Pozri http://www.cirkev.cz/cirkev-se-setkava/mladez/ (22.9.2011).
76/ Pozri http://www.misijnidila.cz/ (22.9.2011), predovšetkým ale výročnú správu PMD za rok 2010 na
http://www.misijnidila.cz/2sl_materialy/Vyrocni_zprava_PMD_2010_final_web.pdf (22.9.2011).
77/ Viac informácií o tomto projekte pozri vo výročnej správe zmieňovanej v pozn. 60, s. 14-17.
78/ Pozri http://www.sceav.cz/cs/misijni-aktivity/deti-afriky.html (22.9.2011).
79/ Ako príklad tradičnejšie ladeného evanjelizačného kurzu môžeme spomenúť letný evanjelizačný kurz ČCE, ktorý každoročne organizuje POEM. I tu však vidieť záujem o aktuálne témy a atraktívne metódy.
80/ Pozri http://turbo316.kam.cz/ (22.9.2011). CB ČR spolupracuje s Kresťanskou akadémiou mladých (KAM), ktorá je
autorom projektom.
81/ Pozri http://www.cb.cz/ava/ (22.9.2011).
82/ Pozri http://www.pathfinder.cz/ (22.9.2011).
83/ Pozri http://www.mladez.net/ (22.9.2011).
84/ Pozri http://www.inriroad.cz/ (22.9.2011).
85/ Pozri špeciálny webový portál venovaný práci s mládežou http://mladez.baptist.sk/ (27.9.2011).
86/ Pozri vlastnú stránku odboru na http://odborprepracusdetmi.baptist.sk/ (27.9.2011).
87/ Na vlastnej webovej stránke únie sa momentálne pracuje; viac informácii zatiaľ pozri na Facebook-u organizácie:
http://www.facebook.com/pages/%C3%9Ania-det%C3%AD-aml%C3%A1de%C5%BEe/179524338772303?sk=wall.
88/ Pozri http://www.sem.sk/sk/uvod (27.9.2011).
89/ Pozri http://www.memc.sk/ (27.9.2011).
90/ Pozri http://www.ecav.sk/detska_besiedka/index.php (27.9.2011).
opatrovateľské centrum, tábor pre deti zo sociálne slabých rodín, dom na polceste atď.91 V PC SR
sa o prácu s mládežou stará Bratstvo pravoslávnej mládeže na Slovensku – SYDESMOS; ako je to
bežné pri združeniach tohto druhu, organizuje pracovné a letné tábory, športové podujatia,
zábavné akcie, duchovné stretnutia, atď.92 RefKC prevádzkuje detský domov v Jelke (Dom Dobrého pastiera) a prostredníctvom združenia RE-MI-DIA usporadúva stretnutia pre mládež, alebo
vydáva materiály pre prácu s deťmi.93 V AC SR sa okrem už viackrát spomínaných projektov ako
Teen Challenge a ACET práci s mládežou venuje združenie Generácia Y, ktorá sa snaží prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov dnešnej kultúry zvestovať evanjelium mladým ľuďom.94 Voľnočasové aktivity pre deti zabezpečuje zase organizácia Royal Rangers, ktorú sme už takisto spomínali
v súvislosti s AC ČR.95 V CASD SR je organizáciou podobného typu Klub Pathfinder, taktiež už
zmieňovaná organizácia skautského typu pre deti a mládež.96 Na poli RKC SR sa práci s deťmi
a mládežou venujú viaceré misijné hnutia a spoločenstvá. Na tomto mieste spomenieme aspoň
niektoré z nich: Združenie saleziánov spolupracovníkov97 a Združenie saleziánskej mládeže
Domka98 (saleziánske spoločenstvá poskytujú asi najkomplexnejšiu starostlivosť o deti a mládež –
voľnočasové aktivity, vzdelávanie, kurzy, prevencia, mimoriadna pozornosť venovaná deťom z marginalizovaných rodín); eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí (cieľom združenia je „dať
deťom šancu zažiť cirkev ako blízke spoločenstvo“ prostredníctvom stretnutí, táborov, výletov
a iných podujatí)99; Združenie mariánskej mládeže (organizuje tábory, športové a kultúrne podujatia)100; Katolícka jednota Slovenska (úsilie „organizovať osvetovú činnosť a utvárať vhodné
ochranné programy najmä pre mladých ľudí“101); Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže
(práca s mládežou zameraná na plnohodnotné využitie voľného času mladých ľudí)102; Združenie
detí a mládeže NODAM (programy rozvoja osobnosti detí a mládeže so zameraním na zmysluplné
využitie voľného času a na vytváranie zodpovedných jedincov).103 Prácu s deťmi a mládežou vnímajú ako svoju primárnu úlohu tiež niektoré mužské i ženské rehole a rády. Opäť menujeme len
niektoré z nich: Saleziáni dona Bosca104 a Dcéry Márie Pomocnice – Saleziánky105 (poslanie sústredené na celistvú výchovu mladého človeka); Rímska únia Rádu sv. Uršule106 (výchova so zameraním na evanjelizáciu). Veľkú úlohu v tejto oblasti zohráva i Charita RKC, pretože prevádzkuje
centrá pre postihnuté deti a špeciálne základné školy a poskytuje rozličné príbuzné služby.107
91/ Pozri http://www.diakonia.sk/index.php/sluzby.html (27.9.2011).
92/ Pozri http://bpm.orthodox.sk/bpm3/index1.php (27.9.2011).
93/ Pozri http://www.remidia.sk/ (27.9.2011).
94/ Pozri http://www.generaciay.sk/ (27.9.2011).
95/ Pozri http://www.royal-rangers.sk/home (27.9.2011).
96/ Pozri http://www.pathfinder.sk/ (27.9.2011).
97/ Pozri http://www.ascslovakia.sk/ (27.9.2011).
98/ Pozri http://www.domka.sk/site/ (27.9.2011).
99/ Pozri http://www.erko.sk/o-erku/info-o-erku/ (27.9.2011).
100/ Pozri http://zmm.sk/ (27.9.2011).
101/ Pozri http://www.kjs.sk/ (27.9.2011).
102/ Pozri http://www.zksm.sk/ (27.9.2011).
103/ Pozri http://www.nodam.sk/ (27.9.2011).
104/ Pozri http://www.saleziani.sk/ (27.9.2011).
105/ Pozri http://www.salezianky.sk/ (27.9.2011).
106/ Pozri http://www.ursulinky.sk/ (27.9.2011).
Misijné a pastorálne aktivity cirkví zamerané primárne na rodinu sú v českých cirkvách taktiež
pomerne hojne zastúpené, aj keď ich počet už je menší než počet činností určených výlučne deťom
a mladým ľuďom. Opäť sa dá pozorovať už niekoľkokrát spomínaný vzorec – takéto aktivity sú
buď v réžii jednotlivých zborov alebo celocirkevných organizácií typu Diakonie. Prvý typ uprednostňujú cirkvi ako BJB ČR, ECM ČR alebo JB, kde konkrétne cirkevné zbory zakladajú a prevádzkujú
rodinné či materské centrá. Naopak, na „diakonický model“ spoliehajú napr. ČCE108, SCEAV109,
ECM ČR110 či CČSH ČR, ktoré majú rozvinuté programy venujúce sa rodine a partnerským vzťahom. V rámci nich prevádzkujú napr. azylové domy, domy na pol ceste, občianske poradne, krízovú
pomoc (aj telefonicky), rodinné komunitné centrá, sociálne aktivizačné služby pre rodiny s deťmi,
atď. Pre naše skúmanie zaujímavé a prínosné je, že stredisko DUHA, patriace Diakonii a misii
CČSH ČR, ponúka služby zamerané na psychosociálnu rehabilitáciu sociálne vylúčených rodín
a sociálne aktivizačné služby pre rodiny s deťmi, mládež a deti znevýhodnené výchovnými či vývojovými problémami.111 V rámci CASD sa práci s rodinami venuje oddelenie Kresťanský domov,
ktoré ponúka služby pomoci rodinám, prípravy na manželstvo, atď. Niektoré zbory z ECAV ČR
a SC ČR zase organizujú špeciálne rodinné bohoslužby. A nakoniec treba spomenúť, že ČBK (RKC
ČR) je zriaďovateľom Národného centra pre rodinu, ktorého primárnym cieľom je monitorovať
spoločenské podmienky týkajúce sa rodiny a podporovať prorodinné iniciatívy.112
Misijná služba slovenských cirkví zameraná predovšetkým na rodinu bola v analyzovaných
materiáloch prekvapivo menej zastúpená v porovnaní s cirkvami českými. Treba spomenúť poradenstvo pre manželské páry poskytované Odborom pastorácie a poradenstva BJB SR.113 V RKC sa
službe rodinám venujú napr. Hnutie kresťanských rodín na Slovensku (poradenstvo, tábory, vzdelávacie kurzy, výmenné pobyty)114 alebo Viera a Svetlo (snaha nájsť rodinám s postihnutými deťmi
dôstojné miesto v cirkvi a spoločnosti).115
Z uvedeného vidieť, že české i slovenské cirkvi venujú značnú pozornosť tematike detí a rodiny.
Okrem toho je tiež možné vysloviť určité predbežné závery. Po prvé, mnoho cirkví sa venuje podpore detí v rámci tzv. „zahraničnej misie“.116 V týchto činnostiach sa takmer vôbec nezohľadňujú
premeny v štruktúre rodiny a detstva. Čo sa však čoraz častejšie zohľadňuje – a čo treba hodnotiť
jednoznačne pozitívne – je prevládajúci dôraz na inkulturačný prístup a na cieľ viesť príjemcov
pomoci k tomu, aby sa postupne naučili postarať sa sami o seba.
Po druhé, ako vidieť zo zhromaždeného materiálu, činnostiam cirkví určeným službe deťom
a rodinám dominujú služby a projekty typu stredísk voľného času a rodinných centier. Tento trend
potvrdzuje premeny v tradičnej štruktúre rodiny i detstva, ako ich vo svojich štúdiách tematizovali
107/ Pozri http://www.charita.sk/stranky/sluzby-slovenskej-katolickej-charity (27.9.2011). 108/ Pozri
http://www.diakonie.cz/nase-sluzby/rodina-a-partnerstvi/ (22.9.2011).
109/ Pozri http://www.slezskadiakonie.cz/nase-projekty/tuzemske-projekty/projekty-stredisek-slezskediakonie (22.9.2011), predovšetkým projekt „Asistence dětem, odpočinek rodičům“.
110/ Pozri http://www.diumc.cz/projekty/ (22.9.2011), predovšetkým materské centrá „Klubíčko“ a „Duha“.
111/ Viac informácií a kontaktné údaje pozri na http://diakonie.ccsh.cz/strediska-diakonie (22.9.2011).
112/ Pozri http://www.rodiny.cz/07/ (22.9.2011).
113/ Pozri http://www.baptist.sk/zlozky/odbor-pastoracie-a-poradenstva (27.9.2011).
114/ Webovú stránku hnutia www.hkr.host.sk sa ku 27.9.2011 nepodarilo zobraziť.
115/ Pozri http://www.vieraasvetlo.sk/ (27.9.2011).
116/ To je zrejmé predovšetkým v prípade českých cirkví.
J. Šiklová a M. Matulčíková. Deti trávia čoraz menej času so svojimi rodičmi venujúcimi sa kariére
(práca mimo domov). Mamičky si nezriedka nemôžu dovoliť zostať na materskej dovolenke a sú
nútené pracovať aspoň na čiastočný úväzok. Starí rodičia už nevyhnutne neplnia úlohu „babysitterov“. Zdá sa, že cirkvi pomerne pružne zareagovali na tieto okolnosti a prispôsobili im svoju
„ponuku“. Ďalšia reflexia a následne aj praktická služba by sa napr. mohla uberať smerom, ktorý
implikuje Matulčíkovej štúdia, a to úloha cirkví pri kombinovanej, školsko-rodinnej výchove
a vzdelávaní detí.
Zároveň však treba konštatovať, že tento trend je zreteľnejší v prípade českých cirkví než v prípade cirkví slovenských, čo implikuje pokročilejšie zmeny v štruktúre českej rodiny (a spoločnosti)
v porovnaní s jej slovenským náprotivkom, ako aj/alebo menšiu pružnosť slovenských cirkví pri
reakcii na tieto zmeny.
Osobnosť, identita
Štvrtý, posledný okruh zahŕňal otázky venujúce sa osobnosti a identite človeka v dnešnej českej
a slovenskej spoločnosti. Túto tematiku v odkazovanej kolektívnej monografii spracovávali kulturológ Alexander Plencner117 a psychológ a teológ Martin Balko.118
V nasledujúcej časti štúdie sa pokúsime zistiť či a do akej miery české a slovenské cirkvi reagujú
na krízy psychologického rázu – traumy i krízy rodovej identity.
Z prehľadu získaného materiálu vyplýva zistenie, že problematike rodovej identity a jej premien,
ako ani genderovým otázkam všeobecne, české ani slovenské cirkvi vo svojej práci nevenujú
pozornosť. Je však možné predpokladať, že tieto sú aspoň čiastočne zahrnuté do cirkvami bežne
ponúkaných poradenských a pastorálnych služieb.
Poradenské a pastorálne služby zároveň predstavujú styčný bod s tematikou psychotraumy ako
životnej krízy, o ktorej pojednávala štúdia M. Balka. Na základe vykonaného prieskumu sa dá konštatovať, že české cirkvi sa často venujú psychoterapii, ktorú najčastejšie chápu ako duchovnú
pastorálnu službu. Ich práce v tejto oblasti sme sa už čiastočne dotkli, keď sme hovorili o tematike
osobných kríz a pomoci pri ich riešení. Na tomto mieste preto len stručne zopakujeme, že jednotlivé zbory viacerých cirkví (napr. BJB ČR, CB ČR, ECM ČR, JB, PC ČR, SCEAV, SC ČR a i.) zakladajú
občianske združenia, ktoré sa venujú osvetovej a poradenskej činnosti v oblasti prevencie
a pomoci v osobných krízach, to znamená, že aj pri psychologických problémoch a traumách, ako
aj v oblasti formácie zdravého duševného vývinu mladých ľudí (napr. občianske združenie Lano pri
zbore BJB ČR v Šumperku119). Pripomeňme tiež Communio, sociálno-pastoračné stredisko SC ČR
zabezpečujúce pastoračné, poradenské a informačné služby a asistenciu, projekt pomoci mladým
ľuďom pri problémoch s depresiami Teen Challenge (AC ČR, BJB ČR, ECM ČR) a psychosociálnu
protidrogovú poradňu v rámci PC ČR.120 Systematické a odborné pastoračné služby a poradenstvo
ponúkajú taktiež diakonické centrá (CČSH ČR, ČCE, ECM ČR, SCEAV). Na tomto mieste treba kon117/ Alexander Plencner, „Kríza rodovej identity, intimity a komunikácie v populárnej kultúre“, in Zuzana Jurechová –
Pavol Bargár (eds.), op. cit., s. 120-138.
118/ Martin Balko, „Životná kríza a psychotrauma“, in Zuzana Jurechová – Pavol Bargár (eds.), op. cit., s. 157-165.
119/ Pozri http://www.lano.cz/index.php (22.9.2011).
120/ Pozri http://drogporadna.popjan.cz/poradna.htm (22.9.2011).
krétne zmieniť Diakoniu ECM ČR, ktorá v spolupráci s Inštitútom aplikovanej psychoanalýzy
ponúka psychoterapeutický výcvik poskytujúci komplexné vzdelanie v psychoterapii (akreditovaný
Českou psychoterapeutickou spoločnosťou Českej lekárskej spoločnosti).121 V mnohých cirkvách
západnej Európy a Severnej Ameriky sa stala bežnou a oceňovanou službou pastoračná asistencia
v nemocniciach (nemocničná kaplánska služba). ERC v ČR zareagovala na potrebu takejto služby
v českej spoločnosti vytvorením Komisie pre duchovnú starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach
pri ERC.122 Pastoračnej službe sa venuje aj RKC ČR prostredníctvom svojej Charity; prevádzkuje
tiež linku dôvery.123
Veľmi podobná je situácia v slovenskom kontexte, kde cirkvi už bežne ponúkajú služby pastorálneho poradenstva. Napr. BJB SR má vytvorený špeciálny Odbor pastorácie a poradenstva.124 CB SR
vo svojom Diakonickom združení Betánia ponúka nielen duchovno-pastoračné poradenstvo, ale aj
muzikoterapiu, biblioterapiu či arteterapiu.125 Bezplatné psychologické a sociálne poradenstvo
poskytuje CČSH SR.126 PC SR zase vedie psychologickú poradňu ako súčasť činnosti neziskovej
organizácie DOM, patriacej pod pravoslávnu Filantropiu. RKC SR a ECAV SR poskytujú psychologické a pastorálne poradenstvo pre mladých ľudí, predovšetkým VŠ študentov v rámci svojich univerzitných pastoračných centier127, resp. organizácie SEM.128 CASD zase zriadila Štúdio Nádej –
neziskovú organizáciu ponúkajúcu poradenstvo v telesnej, duševnej, duchovnej a spoločenskej
oblasti.129
Záver
Predkladaná štúdia vychádza z predpokladu existencie rozličných typov aktuálnych krízových
situácii v českom a slovenskom kontexte, ako ich z perspektívy svojich disciplín identifikovali
a analyzovali bádatelia z rôznych humanitných a sociálnych vedných odborov. Tieto typy krízových
situácií zatrieďuje do štyroch širších oblastí: spoločnosť, ekonomika/konzum, rodina/deti a osobnosť/identita. Následne sa snaží zistiť, či a akým spôsobom české a slovenské cirkvi združené
v ERC v ČR, resp. ERC na Slovensku vo svojej misijnej práci reagujú na výzvy, ktoré identifikované
krízové situácie kladú na českú a slovenskú spoločnosť a ich občanov. Poznatky o misijných aktivitách cirkví štúdia čerpá z prehľadu zostaveného na základe informácií dostupných na webových
stránkach jednotlivých cirkví či cirkevných organizácií.
Je nutné konštatovať, že práca cirkví v rámci štyroch zmieňovaných oblastí, či tematizovaných
121/ Viac informácií na http://www.diumc.cz/sebezkusenostni-vycvik/ (22.9.2011).
122/ Pozri http://www.ekumenickarada.cz/index.php?setlang=1&a=cat.38 (22.9.2011). Na študijnom dni ERC
v ČR, ktorý sa bude konať 21.-22.10.2011 na tému duchovnej služby v zdravotníctve, má dôjsť k ustanoveniu Českej asociácie nemocničných kaplánov.
123/ Pozri http://help.vira.cz/ (22.9.2011).
124/ Pozri http://www.baptist.sk/zlozky/odbor-pastoracie-a-poradenstva (27.9.2011).
125/ Pozri http://www.betania.sk/kalinovo.html (27.9.2011).
126/ Pozri http://www.ccsh.szm.com/poradenstvo/pastst.html (27.9.2011).
127/ Odkazy na webové stránky alebo kontaktné údaje všetkých univerzitných pastoračných centier patriacich pod RKC SR
je možné nájsť na webovej stránke http://www.upc.rcc.sk/ (27.9.2011).
128/ Pozri http://www.klub31.sk/news.php (27.9.2011). Univerzitné pastoračné centrum MOSTY je administratívnou
súčasťou bratislavského cirkevného zboru ECAV SR.
129/ Pozri http://www.studionadej.sk/?page_id=36 (27.9.2011).
krízových situácií, ktoré sa s nimi viažu, vykazuje značné rozdiely. Zatiaľ čo české i slovenské cirkvi
sa veľmi aktívne angažujú v práci s deťmi a rodinou130 či v snahe poskytovať riešenie hlavne osobných krízových situácií, prakticky vôbec sa nevenujú ekonomickej problematike alebo otázkam
premeny rodovej identity. Taktiež majú pomerne málo skúseností s inakosťou a prístupom k nej. To
isté je možné tvrdiť aj o aktívnej občianskej angažovanosti. Prvé pokusy sa objavujú v oblasti
medzináboženského dialógu. V tejto súvislosti však stojí za to zdôrazniť, že tieto sa dejú väčšinou
z iniciatívy jednotlivých kresťanov, a nie na oficiálnych, celocirkevných úrovniach. Z analýzy tiež
vyplynuli značné rozdiely medzi praxou jednotlivých cirkví vo vzťahu predovšetkým k posledným
trom zmieňovaným témam (snaha vyrovnávať sa s odlišnosťami, občianska angažovanosť
a medzináboženský dialóg).
Na základe vzájomného porovnania rôznych druhov misijnej činnosti českých a slovenských
cirkví môžeme konštatovať viac podobností než rozdielov. Inými slovami, české i slovenské cirkvi
sa v zásade sústreďujú veľmi energicky na niektoré typy aktivít, zatiaľ čo „zanedbávajú“ typy iné.
Určité rozdiely však predsa existujú: okrem už spomínanej väčšej aktivity českých cirkví v oblasti
práce s rodinou (predovšetkým činnosť rodinných a materských centier) sa rozdiely dajú pozorovať
v oblasti medzináboženského dialógu a úsilí o konštruktívne vyrovnávanie sa s odlišnosťami. Obe
uvedené témy nenachádzajú v aktivitách slovenských cirkví prakticky žiadnu odozvu na rozdiel od
cirkví českých, kde sme zistili aspoň rudimentárne pokusy.
130/ V oblasti rodiny snáď trochu prekvapivo viac české než slovenské cirkvi.
Holistická misie Johna R. W. Stotta
Pavel Černý
Od druhé poloviny 20. století není mnoho kontroverznějších otázek a dělících bariér v oblasti
pojetí misie, než je tomu v oblasti vztahu evangelizace a sociální služby. Znamená misijní poslání
církve v rodícím se globálním světě předně evangelizaci, nebo sociální angažovanost? Je Kristovo
evangelium předně zvěstí o sociální spravedlnosti, nebo o ospravedlnění z hříchu? Postupem doby
se vyhranily dvě fronty, které proti sobě zpravidla užívaly argumentaci těžkého kalibru. V ekumenických kruzích Světové rady církví se někteří protestanti pod vlivem drastických sociálních problémů světa přiklonili k pojetí, které bývá označováno jako horizontalismus spásy. Pro mnohé z nich
se spása realizovala v sociálních zápasech společnosti. Této tendenci ve Světové radě církví (SRC)
nejsilněji oponovali delegáti církví pravoslavných a teologové hlásící se k evangelikálnímu hnutí.
Uvnitř světového evangelikálního hnutí se zase vytvořila fronta, která silně akcentovala vertikalismus spásy. Spektrum misie se v tomto pojetí zužovalo na hlásání evangelia a sociální otázky byly
některými odkládány stranou.
Obě krajnosti se ve vzájemném zápase stávaly ještě radikálnějšími. Zmínit můžeme např. zoufalý
výkřik v knize, kterou publikoval Harvey T. Hoekstra pod názvem „Světová rada církví a zánik evangelizace“.1 Vyváženější analýzou tohoto sporu je kniha Arthura Johnsona „Bitva o světovou evangelizaci“.2 Můžeme v ní podrobněji sledovat nesmlouvavé střety např. mezi německým evangelikálně
orientovaným luterským teologem profesorem Peterem Bayerhausem a Philipem Potterem, někdejším ředitelem Komise pro misii a evangelizaci a pozdějším generálním sekretářem SRC. Při podobných rozhovorech došlo k ujasnění, že se skutečně jedná o dva přístupy k interpretaci Bible. Šlo
o hermeneutický problém, který se vztahoval až k samotné otázce autority Písma (Sola Scriptura).
V 60. letech začal do těchto často ostrých diskusí významně zasahovat anglikánský teolog John
Stott. Byl účastníkem berlínského kongresu o světové evangelizaci v roce 1966 a také pozorovatelem Valného shromáždění SRC v Uppsale v roce 1968. Nechtěl se smířit s roztržkou, která obě
pojetí misie svým způsobem paralyzovala. Na základě svého studia biblických textů dospěl k jednoznačnému poznání, že autentická misie je komplexní aktivitou zahrnující evangelizaci a sociální
akci a zároveň nedovolující jejich oddělení.3 Velmi silně si uvědomil nebezpečí, které misijnímu
poslání církve hrozí při vertikální interpretaci, kdy je evangelium chápáno pouze jako Boží spasitelná akce do života jednotlivců. Druhé nebezpečí viděl v horizontální interpretaci, kdy je evangelium chápáno jako záležitost mezilidských vztahů ve světě. Stott nemohl přijmout rozdělování
mezi Bohem angažujícím se v ospravedlnění hříšníků a Bohem vyhledávajícím spravedlnost mezi
národy. Nemohl stavět do protikladu spásu duše a zápas s problémy bídy, hladu, nemoci a sociální
nespravedlnosti.
John Stott dospěl k poznání, že rozdělování těchto dvou zaměření misie není pouze politováníhodným omylem, ale přímo „sterilní polarizací“, která často vyjadřovala napětí mezi evangelikály
a liberály.4 První tábor měl tendenci akcentovat evangelizaci a opomíjet sociální potřeby chudých
a utlačovaných a druhý tábor upadal do opačného extrému opomíjení evangelizace a pokusů reinterpretovat spásu v pojmech sociálně-politické akce směřující k humanizaci společnosti. Zmíněné
dva extrémní stereotypy John Stott považoval za pohromu pro misii církve. S celou rozhodností se
zasadil o holistické pojetí misie, které představil ve své knize „Křesťanská misie v moderním
světě“.5
Tragická polarizace misijního úsilí církve vedla Stotta k angažovanosti na poli teologie misie.
Stal se hlavním architektem nově se formujícího Lausannského hnutí pro světovou evangelizaci,
které oficielně odstartovalo v roce 1974. Na tento světový ekumenický kongres se do Lausanne
sjely čtyři tisíce delegátů a pozorovatelů, z více než 150 zemí. Více než 50 % delegátů přijelo z tzv.
Třetího světa a 60 % z církví zastoupených také v SRC. Výsledkem mnoha složitých teologických
diskusí byl „Lausannský závazek“, který se svým významem stal křesťanskou konfesí moderní
doby. John Stott předsedal komisi, která na konci kongresu měla na starost definitivní znění. Byl to
nepředstavitelně složitý úkol, protože v pestrém teologickém spektru byly zastoupeny nejen církve
1/ HOEKSTRA, H. T.: The World Council of Churches and the Demise of Evangelism. Wheaton, IL, Tyndale 1979
2/ JOHNSTON, A.: The Battle for World Evangelism. Tyndale House, Wheaton, IL 1978
3/ STOTT, J.: The Contemporary Christian. IVP, Leicester 1992, p. 337
4/ Tamtéž, p. 337
5/ STOTT, R. W. J.: Christian Mission in the Modern World. Falcon, London 1975
anglikánské, luterské, reformované,
svobodné, baptistické, metodistické,
ale také církve letniční a charismatické. Nakonec se podařilo jednoznačně prosadit a přijmout integraci
evangelizace a sociální akce.
Pátý článek Lausannského
závazku podtrhuje:
„…vyjadřujeme lítost nad tím, co
jsme zanedbali, a také nad tím, že
jsme evangelizaci a sociální zájem
někdy považovali za vzájemně se
vylučující činnosti. Přestože smíření
člověka s člověkem není smíření
s Bohem, sociální působení není
evangelizací, politické osvobození
neznamená spásu, vyznáváme, že
k naší křesťanské povinnosti patří
evangelizace a společensko – politický zájem. Obojí je nutné k vyjádření našeho učení o Bohu
a o člověku, o naší lásce k bližnímu a o naší poslušnosti Ježíše Krista. Poselství o spasení zároveň
obsahuje odsouzení každé formy odcizení, útisku a diskriminace. Neměli bychom se bát napadat
zlo a nespravedlnost, kdekoliv se projeví. Když člověk přijme Krista, je znovuzrozen do jeho království a musí se snažit na jeho spravedlnost nejen ukazovat, ale také ji rozšiřovat uprostřed nespravedlivého světa.“ 6
V uvedených slovech se projevuje rukopis Stotta a výsledky jeho exegeze a hermeneutiky biblického textu. Integrace evangelizace a sociální služby byla tehdy vyjádřena, ale ještě nebyl teologicky plněji definován vztah mezi nimi. John Stott se angažoval v přípravě a průběhu mezinárodní
konzultace na téma „Evangelium a sociální odpovědnost“. Do amerického města Grand Rapids se
podařilo v roce 1982 svolat teology ze všech kontinentů. John Stott opět předsedal komisi pro formulaci závěrečného dokumentu a odpovídal za konečnou redakci textu. Evangelizace dostává
v tomto pojetí logickou prioritu před sociální službou. Text podtrhuje:
„Samotná skutečnost křesťanské sociální odpovědnosti předpokládá odpovědné křesťany
a takovými se mohou stát pouze prostřednictvím evangelizace a učednictví.“ „Zadruhé, evangelizace se vztahuje k věčnému určení lidí a při přinášení dobré zprávy o spáse křesťané činí něco, co
nemůže udělat nikdo jiný. Zřídkakdy, jestli vůbec, musíme volit mezi nasycením fyzicky hladových
a hladových duchovně, nebo mezi uzdravením tělesných zranění a spásou duše. Autentická láska
k bližnímu nás vede sloužit celému člověku.“ 7
Také v těchto slovech je vidět Stottův rukopis a zájem o prosazení holistického pojetí misie.
Holismus je filozofickým pojmem, který vyjadřuje, že celek je víc, než pouhý součet jednotlivých
6/ Lausannský závazek. Česky publikován In: Zásady Církve bratrské. 2. vydání, Rada CB, Praha 1997
7/ Evangelism and Social Responsibility: An Evangelical Commitment. Paternoster Press, Exeter 1982, p.24f
částí. Tím Stott podtrhoval důležitost integrace evangelizace a sociální odpovědnosti. Plně se staví
i za tvrzení, že sociální aktivita je důsledkem evangelizace, protože evangelizace přivádí lidi k víře
a víra se projevuje prostřednictvím skutků lásky. Láska ústí do činů. To ale ještě nestačí. Sociální
odpovědnost je sama o sobě základním cílem, protože jsme spaseni také proto, abychom konali
dobré skutky (Ef 2,10; Tt 2,14). Sociální aktivita bývá také mostem pro evangelizaci a může lámat
předsudky, odstraňovat podezření a otvírat dveře evangeliu. Sociální aktivita, podle Stotta, doprovází evangelizaci jako životní partner. Toto partnerství má charakter nerozlučitelného manželství. 8
Stott ukazuje, že integrace evangelizace a sociální akce nevylučuje specializaci. Dvanáct apoštolů bylo pověřeno učitelskou a pastýřskou službou, zatímco sedm diakonů slyší pověření k sociální službě. Neobviňujeme milosrdného Samařana, že ošetřil zranění zbitého člověka na jerišské
cestě a přitom s ním nevedl pastorační a evangelizační rozhovor. Právě tak neobviňujeme Filipa,
že sdílí evangelium s etiopským dvořanem a přitom neřeší jeho sociální otázky. Stott v obecné
rovině vidí jako povinnost všech křesťanů, za určitých okolností svědčit a sloužit. Stejný úkol vidí
i pro církev. Každá místní církev, ať je jakkoli velká, by měla formovat studijní a akční skupiny
podle svěřených duchovních darů, povolání a zájmů, a přijmout ve svém sousedství úkoly evangelizační, pastorační a sociální.
John Stott se ve svých mnoha aplikacích holistického pojetí misie opírá o studium Božího charakteru. Bůh podle biblického zjevení je mu Bohem Stvořitelem, Vykupitelem, ale zároveň Bohem,
který se stará o duchovní i materiální stav všech lidských bytostí. Bůh má velmi na zřeteli chudé,
hladové, cizince, vdovy a sirotky. Odmítá útlak a tyranii a volá ke spravedlnosti. Chce, aby Boží lid
byl hlasem těch, kteří žádný hlas nemají, ochráncem bezmocných a tím konkrétně projevil lásku.
Dalším mohutným důvodem pro Stottovu holistickou teologii misie je služba a učení Ježíše
Krista. Spasitel přišel hlásat příchod Božího království, ale příchod království byl často prokazován
soucitem a činy. Ježíš nejen vstupoval do vesnic a učil, ale také činil dobro a uzdravoval.9 V Ježíšově službě Stott vidí nerozlučitelný svazek mezi evangelizací a službou milosrdenství. Ježíšova
slova vysvětlovala jeho činy a činy dramatizovaly Ježíšova slova. Slova zůstávají abstraktními,
dokud nejsou učiněna konkrétními v činech lásky. Činy zůstávají neurčité a víceznačné, dokud nejsou interpretovány zvěstí evangelia. Stott shrnuje: „Slova bez činů postrádají důvěryhodnost a činy
beze slov postrádají srozumitelnost. Proto Ježíšovo dílo činí jeho slova viditelná a jeho slova zase
činí jeho skutky srozumitelné.“ 10
Z výše uvedených důvodů Stott podporoval i politickou odpovědnost křesťanů ve smyslu legislativních změn a rozvíjení sociální služby. Přitom přísně odlišoval sociální angažovanost od tzv. sociálního evangelia teologického liberalismu, jehož představitelem byl např. Walter Rauschenbusch
se svými přáteli. Stott odpíral utopickým idejím, které chtěly na zemi vybudovat Boží království.
Souhlasil s Martinem Lutherem Kingem v tom, že morálnost nemůže být dosažena zákony, ale
chování jimi může být regulováno. Právní zákony nemohou změnit srdce člověka, ale mohou omezit ty, kteří srdce nemají.11
8/ Srov. In: STOTT, J.: The Contemporary Christian. IVP, Leicester 1992, p. 340
9/ Srov. Mk 6,6; Sk 10,38
10/ STOTT, J.: The Contemporary Christian. IVP, Leicester 1992, p. 345
11/ Srov. Tamtéž, p. 351
Holistické pojetí misie bylo pro Johna Stotta něčím, co navazuje na misii apoštolů. V každé době
si misie musela klást mnohé z těchto otázek souvislostí mezi zvěstováním evangelia a praktickou
službou. Stott shrnuje, že pro misionáře rané církve bylo doslova nemožné zvěstovat poselství Boží
lásky v Kristu ke spáse hříšníků a zároveň ignorovat sociální podmínky lidí. Právě tak dnes pracovníci v misii nemohou zavírat oči před otrokářstvím v některých afrických zemích, nedotknutelností
a kastovnictvím v Indii, vykořisťováním některých domorodých kmenů a rostoucí chudobou celých
mas v Latinské Americe. Stott ale vyzývá i církve Západu a říká, že není možné evangelizovat
a zavírat oči před problémy nezaměstnaných, lidí bez domova, před odcizenou mládeží, rodinami
s pouze jedním rodičem a nerůznějšími projevy zkaženosti a deprivace lidí v městech. Náš Bůh
nemá zájem pouze na přivádění lidí do nebe. Jemu jde i o jejich podmínky na zemi. Nelze ignorovat odlidšťující zlo ve společnosti a přitom kázat humanizující vliv spásy. Ignorace zla je proviněním vůči Bohu a deformací evangelia.
Není pochyb o tom, že za svůj postoj v oblasti holistického pojetí misie byl John Stott kritizován
zprava i zleva, jak z liberálních kruhů, tak z kruhů tíhnoucích k fundamentalistické interpretaci
Písma. Kritika liberálů se projevila např. z pera Davida L. Edwardse v knize Essentials.12 Kritizován
byl Stottův biblismus, autorita Písma, pojetí Božího soudu, malé pochopení pro spásnou úlohu
jiných náboženství apod. Z druhé strany křesťanského spektra se kritika objevila v důrazu na sociální rozměr misie církve v současném světě. Dnes se zdá, že si holistické pojetí misie získalo své
zastánce ve většině církví a misijních společností. Rozhodně nelze říci, že by tato otázka byla definitivně uspokojivě vyřešena. Stále se objevují ti, kteří preferují horizontální rozměr spásy, a ti, kteří
inklinují k vertikálnímu pojetí. Světová misie v ekumenickém pojetí ale zjevně zápasí o aplikaci
holistického pojetí, v němž má své nezastupitelné místo proklamace evangelia a zároveň i sociální
služba církve. Toto pojetí, které po celá léta rozvíjel John Stott, má dnes oporu v některých dokumentech SRC a také v dokumentech Vatikánu. Připomeňme především dokument SRC „Misie
a evangelizace: ekumenická výzva“13 a apoštolskou exhortaci Pavla VI. „Evangelii nuntiandi.“ 14
Oba tyto dokumenty vykazují určité až nápadné shody s Lausannským závazkem. Období druhé
poloviny 70. let a první poloviny 80. let vykazují největší shodu a průnik v akcentech na důležitost
evangelizace ve smyslu verbální proklamace evangelia a zároveň rozvíjení sociální služby.15 Není
pochyb o tom, že se uplatnilo christocentrické zakotvení pravoslavných, římskokatolických a evangelikálních teologů. Společně se hovoří o inkarnační misii, kterou se rozumí přiblížení nositelů
křesťanského svědectví lidem, kterým je neseno.
K jednomu z nejvýznamnějších vystoupení Johna Stotta v oblasti vyváženosti evangelizace
a sociální angažovanosti církve došlo v plénu 4. valného shromáždění SRC v Uppsale, v roce
1968. Toto velké shromáždění bylo zahlceno agendou sociálních změn a revolučních bojů ve světě
tak, že téměř nebylo ponecháno místo pro evangelizační poslání církve.16 John Stott, jako pozoro12/ EDWARDS, D. L. with response from STOTT, J.: Essentials: A liberal-evangelical dialogue. Hodder and Stoughton, London, Sydney, Auckland, Toronto, 1988, p. 273-305
13/ WCC: Mission and Evangelism: an ecumenical affirmation. Geneva WCC Mission series, 1983
14/ PAVEL VI.: Evangelii nuntiandi. Apoštolská exhortace z 8. 12. 1975
15/ ČERNÝ, P.: Kristovo dílo spásy jako základ a imperativ misie: Aktivity Světové rady církví. Pontes pragenses, L. Marek,
Brno 2006, s.
16/ Srov. GOODALL, N. (Ed.): The Uppsala 1968 Report. WCC, Geneva 1968
vatel anglikánské církve, na tomto shromáždění vystoupil a ocenil snahu se angažovat v boji
za spravedlnost ve světě. Zároveň ale požádal, aby prostor v jednáních byl také věnován duchovnímu hladu lidí. Stott připomněl, že SRC vyznává Ježíše Krista jako Pána. Tento Pán poslal svou církev do světa, aby zvěstovala evangelium a přiváděla ke Kristu učedníky. John Stott tehdy řekl:
„Nevidím toto shromáždění jako celek horlivě poslouchat Ježíšův příkaz. Ježíš Kristus plakal nad
městem, které nechtělo činit pokání a odmítalo ho. Nevidím toto shromáždění plakat podobnými
slzami.“ 17 V Uppsale se ozvali potom další teologové, kterým záleželo na holistickém pojetí misie
církve v současném světě. Na základě Stottovy intervence byl přepracován dokument o mezináboženském dialogu.
Důležitou otázkou dnes zůstává, zda tyto zápasy jsou pouze záležitostí druhé poloviny 20. století. Z mnoha ekumenických diskusí se ukazuje, že tomu tak není. Člověk je tvorem náchylným
k extremismu. I dnes se znovu objevují ti, kteří vidí pouze sociální poslání církve v současném
světě, a evangelizace pro ně není důležitá. Na druhé straně vystupují ti, kteří podtrhují evangelizaci hlásáním Božího slova a zavírají oči před ostatními problémy současného světa. Také z těchto
důvodů zůstává odkaz Johna Stotta živý, povzbuzující exegetické i hermeneutické úsilí teologů na
základě autority Písma svatého. Podle Stotta i tzv. Velké poslání (Mt 20,28) musí být chápáno
v kontextu integrace sociální i evangelizační odpovědnosti. Pokud to tak nebude, budeme vinní
pokřivením Ježíšových slov. Misie církve se musí podobat misii Ježíšově, protože tak jako Otec
poslal jej do světa, tak Ježíš posílá své učedníky (J 17,18). Ježíšova holistická a inkarnační misie
zůstává závazným vzorem pro misii dnešní církve.
a jej vzťah k religionistike
Zámerom tohto dokumentu je špecifikovať funkciu a postavenie misiológie ako disciplíny
v rámci teológie, ako aj jej spoluprácu s religionistikou. Misiológia a religionistika majú na
nemecky hovoriacich univerzitách rozdielne postavenie. Zatiaľ čo religionistika má svoje miesto
nielen na teologických fakultách, ale aj mimo nich, misiológia predstavuje jednu z vlastných častí
teológie. Odbor, ktorý sa vyučuje na takmer všetkých evanjelických teologických fakultách, má rozdielne označenia, ako napr. „misiológia a religionistika“, „dejiny náboženstva a misiológia“, „teológia misie“ či „religionistika, misiológia a ekumenika“. Táto skutočnosť má svoje dôvody
v komplexných dejinách daného odboru. Pojem misia v súčasných verejných, ale tiež teologických
diskusiách často vedie k podráždeniu a stereotypizáciám, pričom tradičné označenie odboru
misiológie stále znovu dáva príležitosť k nedorozumeniam.
17/ STOTT, R. W. J.: Christian Mission in the Modern World. Falcon, London 1975, p. 19f
Tento dokument spoločne vydali odborná skupina „Religionistika a misiológia“ („Religionswissenschaft und Missionswissenschaft“) v rámci Vedeckej spoločnosti pre teológiu („Wissenschaftliche Gesellschaft für Theologie“ – WGTh) a správna rada Nemeckej spoločnosti pre misiológiu
(„Deutsche Gesellschaft für Missionswissenschaft“ – DGMW). Má na zreteli skutočnosť, že misiológia v priebehu svojich dejín prijala rozmanité úlohy týkajúce sa teológie ako celku, ktoré jej
dávajú charakter interkulturálnej teológie. Dokument preto navrhuje popri tradičnej nomenklatúre
misiológia objasniť i označenie interkulturálna teológia, a to bez toho, že by názov misiológia
chcel nahradiť. Spojenie misiológie, resp. interkulturálnej teológie, a religionistiky, také bežné na
teologických fakultách, sa ukázalo ako prínosné, a treba ho preto bezpodmienečne zachovať.
Nasledujúci dokument presnejšie ozrejmuje aj toto spojenie.
Zámerom dokumentu nie je formulovať obsahový program; túto úlohu musí prenechať jednotlivým katedrám. Skôr mu ide o zreteľnú profiláciu tematickej oblasti, ktorá náleží interkulturálnej
teológii/misiológii v rámci evanjelickej teológie.
Globálny kontext a náboženská pluralita – teologické výzvy v 21. storočí
Globálny kontext vyžaduje zmenu orientácie teologického myslenia. Vývoj v nezápadných náboženských a kultúrnych kontextoch sa dnes bezprostredne týka aj Európy (napr. obchod, turizmus,
vojenské operácie, terorizmus). Verejnosť vyzýva teológiu, aby zaujala kvalifikované stanoviská vo
vzťahu k novovzniknutým súborom otázok. Postupujúca globalizácia nastoľuje ekumenickú problematiku novým spôsobom, pretože lokálna prítomnosť kresťanstva vstupuje do vzájomnej interakcie s regionálnymi kultúrami, náboženstvami a prostredím (napr. letnično-charizmatické hnutia,
teológie oslobodenia, nezávislé cirkvi).
Náboženská pluralita v Európe od teológie požaduje mimoriadnu kompetenciu pri formulovaní
interkulturálnych otázok a pri teologickej reflexii vzťahov kresťanstva s nekresťanskými náboženstvami, svetonázormi a tradíciami. Mnohé cirkevné spoločenstvá sa dnes nachádzajú v prostredí
silno ovplyvnenom islamom. Náboženská výchova sa dnes čiastočne vyučuje na školách, v ktorých
sú kresťanské deti v menšine. Veľkú výzvu pre cirkvi predstavujú aj spoločenstvá kresťanských imigrantov snažiace sa do nového kontextu vniesť spiritualitu a zbožnosť, ktorú si priniesli zo svojej
domoviny. Do úvahy treba vziať i fakt, že časť tunajšieho obyvateľstva sa obracia ku konkurenčným nekresťanským náukám spásy a náboženstvám (napr. ezoterika, buddhizmus).
Akademická teológia musí reagovať na tieto nové rámcové podmienky a vnútorné premeny.
Interkulturálna teológia/misiológia a religionistika poskytujú kompetencie, ktoré sú nevyhnutné
pre všetky oblasti cirkevnej služby, predovšetkým pre službu farárov a učiteľov náboženstva. Vzrastajúci záujem zo strany študentov o interkulturálnu teológiu/misiológiu a religionistiku, ako aj
o témy, ktorým sa tieto odbory venujú, ukazuje, že sa to v praxi už deje.
Kresťanská zvesť je obsahovo koncipovaná tak, že sa orientuje na všetkých ľudí bez toho, aby
jej bránili akékoľvek kultúrne, etnické alebo politické hranice. S jej obsahom, dotýkajúcim sa
celého ľudstva, je neoddeliteľne spätá určitá forma podania, ktorá sa v kresťanskej terminológii
označuje ako misia. Nakoľko pri tomto podaní dochádza k prekračovaniu nielen náboženských,
ale aj kultúrnych hraníc, úlohou vedeckej teológie je reflektovať okrem špecifických otázok týkajúcich sa medzináboženských vzťahov aj kultúrnu rôznorodosť kresťanskej viery.
Vyššie opísané závažné zmeny, ktorým sa musia venovať všetky teologické disciplíny, si okrem
toho vyžadujú posilnenie odboru interkulturálnej teológie/misiológie ako samostatnej teologickej
disciplíny, ktorá sa zaoberá vzťahom kresťanstva k nekresťanským náboženstvám a jeho interkulturálnym rozlíšením. Väčšina evanjelických teologických fakúlt v nemeckom jazykovom priestore
disponuje katedrami, ktoré zodpovedajú tendenciám medzinárodného vývoja v oblasti teológie,
a tento vývoj má na zreteli aj pri vytváraní predpisov pre skúšky (napr. rámcový predpis Nemeckej
evanjelickej cirkvi a predpisy týkajúce sa pedagogických skúšok). Postavenie a význam tohto
odboru v rámci teológie, ako aj v interakcii s kulturológiou, však naproti tomu zatiaľ nebol dostatočne ozrejmený.
Misiológia ako akademická disciplína vznikla v súvislosti s misijným hnutím 19. storočia a na
základe samotného názvu bola najskôr chápaná ako „veda o misii“. Pritom bolo nevyhnutné
zamýšľať sa nad komplexnou problematikou transkulturality kresťanstva, ktorá vznikala spolu
s kresťanskou misiou. Toto všetko sa od samého začiatku dialo v úzkom napojení na vedy ako
etnológia, antropológia a mimoeurópske filológie. V druhej polovici 20. storočia sa transkulturalita
stala jednou z centrálnych tém misiológie. Pre označenie teologickej reflexie tejto problematiky sa
zaužíval pojem interkulturálna teológia. Tento odbor sa vo svojej dnešnej podobe zo širokej teologickej perspektívy venuje kontaktom a dialógu kresťanstva s nekresťanskými náboženstvami, ale
tiež aj teologickej reflexii nezápadných kultúrnych dialektov v rámci kresťanstva v tesnom napojení
na všeobecné ekumenické otázky. S tým súvisí aj výslovný a vedomý príklon k religionistike ako
pevnému vzťažnému bodu misiologického bádania. Nakoniec sa misiológia vyvinula do podoby
veľkoryso založenej a empiricky fundovanej kresťanskej teológie kultúr a náboženstiev. Z tejto
perspektívy je možné interkulturálnu teológiu/misiológiu definovať ako teologickú disciplínu, ktorá
sa venuje reflexii (1.) vzťahu kresťanstva k nekresťanským náboženstvám a svetonázorom a (2.)
vzťahu západného kresťanstva ku svojich nezápadným kultúrnym variantom.
Vzťah k religionistike
Príklon k religionistike neznamená, že by si teológia na religionistiku chcela činiť akékoľvek
nároky. Vzťah interkulturálnej teológie/misiológie k religionistike je jasne obsahovo vymedzený.
Môže mať nasledujúce podoby:
1. Religionistika je chápaná ako kulturológia, na ktorej odborné znalosti je interkulturálna teológia/misiológia odkázaná v mnohých oblastiach svojej práce. V tomto ohľade sa interkulturálna
teológia/misiológia zaujíma o religionistiku ako samostatnú kulturologickú disciplínu. To však
v žiadnom prípade nepopiera potrebu vlastnej vysoko odbornej religionistickej kompetencie pri
misiologickej práci.
2. Vzťah teológie a religionistiky je určený v rámci všeobecných vzťahov teológie ku kulturológii
a humanitným vedám. Pevné miesto katedier religionistiky na teologických fakultách prispieva
k prepojenosti teológie s ostatnými disciplínami. Religionistika poskytuje bádaniu a vyučovaniu
svoje špecifické odborné kompetencie, ktoré sa dajú preniesť nielen na oblasť práce interkulturálMisiologické info 1/2012 leden / január 27
nej teológie/misiológie, ale nachádzajú uplatnenie aj pri spolupráci religionistiky s ostatnými teologickými disciplínami.
3. Interkulturálna teológia/misiológia ako výslovne teologická disciplína plní v spojení s religionistikou na teologických fakultách úlohu nielen pri sprostredkovaní, ale aj pri rozlišovaní medzi
kulturológiou a teológiou.
Vzťah k ekumenickej teológii
K úlohám početných katedier misiológie zároveň patrí zastupovať ekumeniku, resp. ekumenickú
teológiu. Na druhej strane, na niektorých teologických fakultách sa ekumenická teológia vníma
ako jedno zo záujmových polí dogmatiky. Takéto rozličné zakotvenie predznačuje i odlišné pochopenie ekumény. Tam, kde je akcent silnejšie položený na teologické vzdelávanie v diskusii s ostatnými (kresťanskými) konfesiami, existuje mimoriadne úzky vzťah k dogmatike. Tam, kde dôraz
spočíva viac na celosvetovom spoločenstve medzi kresťanmi, resp. cirkvami v rozdielnych kultúrnych a náboženských kontextoch, je v popredí tesné prepojenie na kľúčové otázky interkulturálnej
teológie/misiológie. Zreteľné ohraničenie a rozlíšenie ekumeniky nie je možné; existujúce prelínania sú skôr výrazom zvláštneho interdisciplinárneho dosahu interkulturálnej teológie/misiológie.
Úlohy, obsahy a kompetencie
Úlohou interkulturálnej teológie/misiológie je teologicky reflektovať interakciu medzi kresťanstvom a nekresťanskými náboženstvami a svetonázormi, ako aj procesy transformácie kresťanstva
v rozdielnych kultúrnych kontextoch, ktoré sú prostredníctvom tejto interakcie vyvolané. V rámci
germanofónnej evanjelickej teológie sa táto úloha rozvíja v troch hlavných oblastiach:
1. teológia a dejiny kresťanstva Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a Oceánie;
2. interkulturálna teológia v užšom zmysle (napr. kontextuálne teológie, interakcia medzi globálnym severom a juhom, konflikty v rámci svetového kresťanstva, migrácia, problematika vývoja, atď.);
3. teológia a hermeneutika medzináboženských vzťahov (napr. medzináboženský dialóg, teológia misie, teológia náboženstiev).
Tento prehľad ukazuje, že interkulturálnu teológiu/misiológiu je možné v mnohých oblastiach
zmysluplne rozvíjať len v spojení s religionistikou, pretože tieto sa bezprostredne viažu na výsledky
bádania religionistiky, predovšetkým na moderné dejiny mimoeurópskych náboženstiev. Preto sa
už stalo zaužívanou praxou, že misiológovia sami religionisticky pracujú.
V interakcii teologických disciplín poskytuje interkulturálna teológia/misiológia svoje špecifické
kompetencie. Od tých, ktorí sa venujú tomuto odboru, sa preto očakáva, že sa vo svojom bádaní
venujú význačným religionistickým témam z oblasti súčasných nekresťanských náboženstiev a že
sú dobre oboznámení s aktuálnou diskusiou týkajúcou sa teórií kultúry. Spravidla by mali mať skúsenosti s dlhodobejším pobytom v zahraničí. Ich konkrétne regionálne záujmy bádania, v ktorých
disponujú adekvátnymi empirickými a jazykovými znalosťami, sú tradične orientované na Afriku,
Áziu, Latinskú Ameriku alebo Oceániu. Vzhľadom na procesy globálnej migrácie sa však nemôžu
obmedzovať výlučne na určité regióny. Z toho dôvodu patrí k záujmom súčasnej misiológie, resp.
interkulturálnej teológie, taktiež výskum skupín migrantov v Európe, a to s ohľadom na interakciu
medzi ich pôvodnou kultúrou a európskou kultúrou. Empirické a jazykové znalosti na strane misioMisiologické info 1/2012 leden / január 28
lógov predstavujú základ pre nutnú interdisciplinárnu spoluprácu s predstaviteľmi relevantných
kulturologických odborov (napr. etnológia, afrikanistika, sinológia, indológia, islamistika). Solídna
interkulturálna kompetencia vytvára špecifický a nevyhnutný predpoklad pre teologickú prácu
v tomto odbore a mala by zabezpečiť kvalitu bádania i vyučovania.
Interkulturálna teológia/misiológia v spojení s religionistikou má s ohľadom na globálne výzvy
zásadný význam pre celú evanjelickú teológiu. Postavenie tohto odboru na teologických fakultách
musí byť preto v budúcnosti zreteľne posilnené aj inštitucionálne.
Preklad z nemeckého jazyka Pavol Bargár
Originálne znenie dokumentu vydaného 21.9.2005 si je možné stiahnuť v PDF formáte
na webovej stránke Nemeckej spoločnosti pre misiológiu (DGMW),
pozri http://www.dgmw.org/Missionswissenschaft.pdf (zobrazené 19.10.2011)
Spolupráce církví s teologickými fakultami?
Ano, ale také vzájemný odstup nutný
pro kritickou reflexi.
Rozhovor s holandskou teoložkou Anne-Marie Kool,
profesorkou misiologie na Reformované univerzitě
Károliho Gáspára (KRE) a ředitelkou Středo- a východoevropského institutu pro misiologická studia (CIMS) v Budapešti.
Mohla byste nám říci něco o sobě? Z jaké rodiny pocházíte? K jaké se hlásíte denominaci? Jaké je vaše vzdělání?
Vyrůstala jsem v malé holandské vesnici, která měla 1.500 obyvatel, jednu školu a jeden kostel.
Nachází se v oblasti, které se říká „holandský Biblický pás.“1 Jsem nejstarší z pěti sester. Rodiče
nejprve měli malou farmu, otec později pracoval v realitní kanceláři. Z kruhu širší rodiny jsem byla
první, kdo šel studovat na vysokou školu. Rodiče mě naučili zejména vytrvalosti, tvrdé práci, komu1/ Bible belt, doslova „Biblický pás“, je původně hovorový výraz pro křesťansky silnou oblast amerického jihovýchodu,
spjatou s vysoce konzervativní morálkou a zpravidla republikánskou politickou orientací. Přeneseně se používá i pro další
oblasti v křesťanském světě, jejichž obyvatelstvo si uchovává vysokou míru religiozity, jež může ústit až do snahy o nastolení politické theokracie. Autorka zde hovoří o holandském Biblickém pásu (De Bijbelgordel), který se táhne napříč státem
v místech, kde probíhala historická hranice mezi španělským, katolickým severem (Vlámsko a severní Brabantsko) a protestantským, kalvínsko-pietistickým jihem. Dodnes se zde značné volební podpoře tradičně těší ultrakonzervativní křesťanská
strana SGP, která až do roku 2006 nepřijímala do svých řad ženy a zasazuje se mimo jiné za obnovu trestu smrti na
základě Gn 9, 6 (pozn. překl.).
nikaci s lidmi a především postoji „nikdy se nevzdávat“. Všichni jsme byli členy Holandské reformované církve. Dodržování nedělí bylo v naší komunitě velmi důležité. Když mi bylo šestnáct, stala
jsem se členkou církevní mládeže, začala jsem navštěvovat biblický kroužek a další aktivity. Později
jsem se připojila k mládežnické evangelizační skupině působící napříč denominacemi v kavárně
v nedalekém městě.2 Právě tam, jak si vzpomínám, jsem poprvé slyšela zvěstovat evangelium nikoli
„kananejským“ jazykem, ale tak, že mě dokázalo naplno oslovit. Zapojili jsme se také do programu
aktivní pomoci v Belgii. Krátce poté jsem se zúčastnila velké konference o misijní práci, která na mě
udělala velký dojem. Setkala jsem se zde mimo jiné s misionářským párem z Kanady, kteří toho
času pobývali v Holandsku. Tito manželé si mě vlastně tak nějak „adoptovali“ po dobu mých studentských let v Utrechtu. Měla jsem v té době možnost setkat se osobně s mnoha misionáři.
Proč jste si vybrala misiologii jako svůj hlavní obor? Jaký je váš pohled na misiologii?
Když jsem začala studovat teologii, nikdy jsem nepomýšlela na to, že se stanu farářkou nebo akademickou teoložkou. Chtěla jsem především pomáhat lidem a předávat jim své vědomosti. Vždy
mě také velmi lákala biblistika – na starozákonní teologii jsem dokonce psala magisterskou práci.
Ale také jsem po čas studií aktivně působila ve studentském hnutí IFES.3 Další neocenitelnou
inspirací se pro mě stalo přečtení knihy Svědek světa od Davida Bosche. Ačkoli jsem se s ním nikdy
osobně nesetkala, jeho apel na vzájemné sblížení ekumenických a evangelikálních církví byl pro
mé vlastní chápání misie velmi poučný. Kromě toho kladu důraz i na osobní obrácení a christocentrický charakter misie. Důležité pro mě také byly práce Lesslie Newbiginové, akcentující kulturní
význam misie. Ve své habilitaci, nazvané „Přechod od jednotlivce ke komunitě – základy výzkumu
misiologie v Maďarsku“, jsem se také pokusila vypracovat misiologický význam biblického pojmu
šalom – mír. Misiologie je pro mě tedy především kombinací řádné akademické vzdělanosti, kulturního významu a duchovního rozměru.
Co – z vašeho pohledu – znamená missio Dei?
Především to, že misie nezačíná u lidí – a to mi velice otevřelo oči! Bůh si nás vybral, abychom se
stali nástrojem v jeho rukou, což je veliké privilegium, jež vyžaduje také odpovědnost. V tomto
ohledu se vždy odvolávám na Jana 20, 21, kterého často cituje také Lesslie Newbiginová, a na
antiošský model církve, jak jej interpretuje Wilbert Shenk.
Proč jste si pro své poslání vybrala postkomunistickou zemi? A proč právě Maďarsko?
Již v roce 1985 jsem se rozhodla požádat, abych se mohla stát jedním z prvních členů IFES aktivně
působících za železnou oponou. Hledala jsem radu u představitele Holandské reformované církve.
„Čirou náhodou“ se u něj zrovna dva týdny před tím, než jsem zaklepala na jeho dveře, zastavil
jeden maďarský farář a svěřil se mu, že hledají zájemce o studium dějin maďarské zahraniční
misie. V roce 1987 jsem jela do Maďarska, abych zde navštívila křesťanské studentské hnutí. Pro2/ Coffee bar ministry nebo též Coffee house ministry je jedním z misiologických počinů populárních v zahraničí. Evangelizační skupiny se scházejí zpravidla neformálně v uvolněném prostředí křesťanských kaváren k tomu účelu založených
a upravených (pozn. překl.).
3/ IFES = International Fellowship of Evangelical Students (Mezinárodní společenství evangelických studentů) (pozn. překl.)
tože tento pravý důvod mé cesty musel zůstat v utajení, hledali jsme způsob, jak mou návštěvu
oficiálně „navléknout“. Jediným schůdným řešením, které připadalo v úvahu, bylo přihlásit se na
doktorandské studium na maďarské univerzitě. Účast ve studentském křesťanském hnutí jsem
tedy musela „vykoupit“ tím, že jsem v Maďarsku studovala doktorát, který se mi podařilo dokončit v roce 1993. V únoru roku 1992 jsem se vrátila zpět do Holandska, abych se zde mohla plně
soustředit na dopsání mé disertační práce. Krátce nato jsem však obdržela pozvání od synodu
Maďarské reformované církve, abych se vrátila do Maďarska vyučovat misiologii na základě svého
výzkumu. Zásadní otázka byla: na akademické, nebo na církevní půdě? Obě varianty byly problematické. Naštěstí jsem měla možnost strávit v té době nějaký čas v Edinburgu s Andrewem Wallsem, kde jsem mohla odpozorovat takový koncept výuky misiologie, který umožňuje tento obor
vyučovat na akademické půdě a zůstat věrný jak akademickým hodnotám, tak církevnímu učení.
Po návratu z Velké Británie jsem tedy odjela zpět do Maďarska a na nově vzniklé Reformované
univerzitě Károliho Gáspára prosazovala právě edinburgský model. Výsledkem těchto snah bylo
založení Protestantského institutu misiologických studií (PIMS) jakožto nezávislé instituce, na
jejímž chodu spolupracovala jak církev, tak univerzita. Stala jsem se zde hostujícím přednášejícím,
mohla jsem vést jeden volitelný kurz misiologie za semestr. O několik let později jsem byla dosazena také jako profesorka misiologie na Reformované teologické akademii v Pápě v západním
Maďarsku.
Můžete čtenářům přiblížit práci Středo- a východoevropského institutu pro misiologická studia (CIMS)?
Protestantský institut misiologických studií (PIMS), předchůdce dnešního CIMS, byl založen již
v roce 1995 na čtyřech hlavních pilířích – jako židle stojící na čtyřech nohou: výuka misiologie na
univerzitě, zvyšování povědomí o misijní práci v místních církvích, rozvoj informačního centra
a knihovny a vzdělávání aktivních misionářů. V roce 2006 došlo k reorganizaci, během které se
univerzitní pilíře PIMS (magisterské a doktorské studijní programy a také knihovna) přesunuly pod
správu univerzity pod novým názvem CIMS. PIMS tedy začínal jako maličké pracoviště v roce 1995
a od té doby se pořádně rozrostl – a stále roste.
Jaký je vztah mezi CIMS a církví? Je zde nějaká forma spolupráce?
PIMS byl původně založen církvemi pro církve. Ačkoli se později stal součástí univerzity jakožto
CIMS, je stále řízen církví. Vztahy mezi církví a univerzitou byly svého času docela napjaté – tak
jako na mnoha jiných místech v Evropě. Není tajemstvím, že soudobá výuka teologie se v Evropě
i jinde dostala do krize a nyní je v procesu přetváření, znovupromýšlení. Teologie bude vždy
v neustálém pokušení stát se příslovečnou „věží ze slonoviny“, která nereflektuje podstatné a aktuální otázky církve a společnosti. Pozoruji například, že mnoho mých studentů preferuje praktickou
výuku před klasickým univerzitním pojetím. Jsem však také přesvědčená, že pouhé rozdávání
„hotových receptů“ nestačí – potřebujeme vést studenty k tomu, aby mysleli kontextuálně. Dle
mého názoru by mezi církví a univerzitou měla vždy existovat určitá distance – církev totiž potřebuje kritickou reflexi a teologie se zase nemůže a nemá jednoduše přizpůsobovat tomu, co žádá církev. V tomto smyslu tedy existuje určité napětí mezi studiem teologie na univerzitě a praktickým
vzdělávacím programem pro faráře. V každém případě je třeba klást podstatné otázky. Já se osobně
snažím vnímat misii v evropském kontextu kritickým pohledem. Takže – ano, je a měla by zde fungovat spolupráce. Ale souběžně musí také existovat odstup, který skýtá možnost kritické reflexe.
Jaká jsou úskalí a jaké naopak výhody misijní práce v postkomunistické zemi? V čem
by mohl být podle vás přínos církví z postkomunistických zemí pro světovou oikúmené?
Existuje zde samozřejmě mnoho úskalí, ale i výhod. Mezi úskalí bych rozhodně počítala celé téma
jinakosti, jež připomněl Miroslav Volf. Potřebujeme se naučit, jak přijímat druhé, kteří jsou od nás
odlišní. Také jsou zde stále patrné stíny komunistické minulosti. Chybí výraznější, živý vztah mezi
jedincem a komunitou, jež se projevuje zejména nedostatkem solidarity (Maďarsko je podle
výzkumů Geerta Hofsteda čtvrtou nejindividualističtější zemí na světě). Naším teologickým úkolem
je proto podněcovat církve, aby se transformovaly v otevřené, svědecké a smírčí komunity. Mezi
výhody bych zařadila především ty, kteří se nepřestávají modlit a různými způsoby podporují naši
práci. Postkomunistický kontext vnímám jako souběh silně pietistické orientace na jedné straně
a velkých společenských problémů na straně druhé. To nás nutí, abychom v naší misijní činnosti
byli kreativní a rozvinuli takové holistické pojetí misie, ve kterém kráčí osobní konverze a evangelizace ruku v ruce se společenskou odpovědností. A to je přesně to, čím můžeme přispět světovému
křesťanství. V jistém smyslu jsme takovou misiologickou „laboratoří“ v zemi, kde katolíci, pravoslavní a protestanti rozličných denominací žijí všichni pohromadě v konzumní společnosti, přičemž
„na zahrádce za domem“ stojí také muslimové, fenomén etnických církví atd.
Kam bude dle vašeho názoru činnost CIMS směřovat do budoucna?
V budoucnu bychom se rádi zaměřili především na kvalitu místo kvantity. Budeme se snažit budovat mosty mezi církvemi a světem, vnímat naše vlastní místo ve světle celosvětového vývoje,
pomáhat církevním představitelům, současným i budoucím farářům v partnerské spolupráci, budovat sítě a pomáhat církvím, aby se z nich staly otevřené komunity, které nesou do celého světa
svědectví evangelia jako celku. V jistém smyslu sloužíme jako okno do světa a připomínáme věřícím a církvím, že jsou součástí světové rodiny křesťanů. Nové vlivy mohou přinést svěží vítr do
našeho vnímání, rovněž však nesmíme zapomínat na to, že je nemáme nikdy přijímat nekriticky.
Na co se v blízké době nejvíc těšíte?
Velmi se těším na to, že budu zase víc přednášet a soustředit se na akademický výzkum, protože
v poslední době byla náplní mé práce spíš administrativa a organizace. Miluji kontakt se studenty
a ráda jim pomáhám s jejich magisterskými a disertačními projekty. Jsem velmi vděčná za skvělý
kolektiv pracovníků a učitelů na CIMS, který mi umožňuje soustředit se stále více a lépe na mé
hlavní úkoly.
Velmi děkujeme za rozhovor.
Otázky kladl Pavol Bargár. Z anglického jazyka přeložil Dalibor Vik.
Tatiana Podolinská – Tomáš Hrustič:
Boh Medzi bariérami.
Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou.
ÚEt SAV, Bytča: Coreta, 2010, 174 s., ISBN-978-80-89027-34-7.
Ústav etnológie SAV realizoval výskumný projekt zameraný na
mapovanie vplyvu pôsobenia náboženských misií na sociálnu inklúziu Rómov na Slovensku (projekt SIRONA – Sociálna inklúzia
Rómov náboženskou cestou). Jeho cieľom bolo pokúsiť sa kvantitatívne i kvalitatívne zmapovať faktor náboženskej konverzie v procese sociálnej inklúzie medzi Rómami na Slovensku. Na základe
otvorenej otázky v dotazníku pre mapovací predvýskum boli stanovené indikátory sociálnej zmeny v rámci následného kvalitatívneho
výskumu, ktoré mapovali faktory ako napr. „aktivizácia v otázke miery sociálnej odkázanosti“,
„identifikácia s majoritnými vzormi sociálneho správania“, „zmena hodnotového postoja v otázke
práce“, „aktívna snaha uplatniť sa na trhu práce“, „aktivizácia v oblasti vzdelávania“, „zmena
socio-ekonomického správania“, „zmena v životných stratégiách“ a pod. Celkový aktuálny rozsah pastoračnej činnosti medzi Rómami na Slovensku nebol podľa autorov projektu doteraz
známy. Publikácia svojím unikátnym terénnym výskumom zameraným na pastoračnú prácu celého
spektra cirkví a náboženských spoločností naozaj prináša nové aktuálne výstupy.
Priebežne medializované správy o čiastkových, ako aj o záverečných výsledkoch výskumu vyvolali protichodné reakcie verejnosti aj odborníkov. Na otázku či majú cirkevné misie zmysel reagovala napr. A. Botošová pre denník Sme takto: “Rómovia sa prispôsobia tomu náboženstvu, ktoré
pôsobí v danej lokalite, neuvedomujúc si, že strácajú vlastné hodnoty, identitu. Chcú sa na niekoho podobať a cirkev ich obracia na svoj obraz. Je to dobré? V uzavretých komunitách bez socializácie by to mohlo priniesť výsledky, ale cirkev nesmie potrieť identitu Róma, jeho jazyk
a autentické tradície”.1 Autori na niektoré negatívne reakcie relevantne reagujú v Predhovore
publikácie. Hneď v prvej kapitole popierajú niektoré majoritné stereotypy o viere Rómov. Druhá
kapitola prináša základné výsledky výskumu, tretia kapitola približuje jednotlivé lokality výskumu
a do misie zapojené komunity a štvrtá kapitola prináša výsledky kvalitatívneho výskumu a vyhodnocuje úspešnosť jednotlivých indikátorov sociálnej inklúzie náboženskou cestou. V piatej kapitole
autori rozvíjajú špecifické okruhy zistené počas vyhodnocovania výskumu a v poslednej šiestej
kapitole formulujú odporúčania pre prax.
1/ http://www.sme.sk/c/5626762/nebo-romov-nesklame.html#ixzz1iR2MwbOJ
Podľa odhadov cirkví rómske misie rôznych denominácií ovplyvnili život približne 10 tisíc
Rómov. Z hľadiska počtu ľudí, ktorí sú nimi ovplyvnení, je pre nich najvýznamnejších päť cirkví:
Rímskokatolícka cirkev, Náboženská spoločnosť svedkov Jehovových, Gréckokatolícka cirkev, charizmaticko-letničné hnutie Maranata a Apoštolská cirkev. Často kladenou otázkou je problém
autenticity konverzií. Autori publikácie reagujú takto: “Podľa mňa je to o úprimnej konverzii
a viere v Boha. Dokazujú to lokality, kde misie prebiehajú dlhodobo. Ak by to nebolo úprimné,
nevydržali by. Jeden z predsudkov znie, že Rómom ide najmä o výhody a práve ten ich duchovný
hnací motor to vyvracia. Sociálna sieť je v tomto smere len vedľajší produkt náboženstva”.2
Výskum SIRONA 2010 potvrdil podľa autorov základnú vstupnú hypotézu, totiž, že pod vplyvom
náboženských misií dochádza aj k pozitívnym sociálnym zmenám a za určitých predpokladov aj
k následnej sociálnej inklúzii (str. 96-97). Medzi zaujímavé výsledky patrí zistená potreba cielenej
pastorácie a efektivita pastoračnej práce na miestach, kde bola vykonávaná so všetkými vekovými
kategóriami v skúmanej lokalite. Vo svojej podstate autori zdôraznili potrebu holistickej misie
v rómskych komunitách, keď upozornili na úspešnosť misie so sociálnym rozmerom. Autori však
otvorene upozorňujú aj na problém exkluzívneho prístupu niektorých jednotlivcov alebo denominácií, ktorý neguje pozitívny vplyv sociálnej zmeny na sociálnu inklúziu Rómov. Efekt násobenia
stigiem (náboženská sektár – etnická Róm) je novým prvkom vo výskume problematiky (str. 102).
Náboženské misie prichádzajú podľa autorov s ponukou sociálnych sietí, ktoré majú pozitívny
potenciál. Podolinská a Hrustič používajú na analýzu sociálnej zmeny termíny sociálnych teórií, čím
sa chceli vyhnúť ideologickému diskurzu. V texte sú často citované autentické výpovede respondentov, čo je jeho veľkým kladom. V závere autori formulujú odporúčania pre misijné aktivity,
ktoré nazývajú „komplexný pastoračný balíček“. Rovnako tak aj odporúčania pre štátnu správu,
lokálne samosprávy a mimovládne organizácie. V Prílohách nájdeme dotazníky a príspevky cirkevných predstaviteľov zo záverečného workshopu SIRONA 2010. Výbornou pomôckou sú registre
v závere práce (vecný, geografický a register cirkví a náboženských spoločností).
Koreferát k príspevkom z konferencie
Krízové situácie v česko-slovenskom kontexte
po roku 1989 (Bratislava, apríl 2011)
1. téma: Biblia a dnešná cirkev
Jiří Lukeš analyzuje vybrané obranné reči apoštola Pavla zo Skutkov svätých apoštolov. Po
odmietnutí jeruzalemským publikom Lukáš prezentuje Pavla aj ako sekulárnu osobu. Je známe, že
apoštol Pavol mal znalosti antickej rétoriky. Tento fakt, ako aj jeho rímske občianstvo, Lukáš opaMisiologické info 1/2012 leden / január 34
kovane spomína v kontexte budúceho svedectva v Ríme. V reči pred Agrippou poukazuje Pavol na
kresťanstvo ako na významný spoločenský fenomén. Ako uvádza autor, v krízových situáciách
nenastáva zmena stratégie misie u Pavla, neznamená zrieknutie sa poslania. Pavol má prepracovanú argumentáciu. Možno aj vďaka opakovaným krízovým situáciám bol Pavol vedený ku hlbšej
interpretácii Kristovho kríža.
Ak to rozmeníme na drobné, spôsoby vykonávania misie efektívne v minulých desaťročiach sa
javia ako menej použiteľné. Obsah zvesti sa nemení, ale menia sa niektoré stratégie. Pavol svoju
stratégiu nemení – nebol to totiž iba spôsob konania misie, ale šlo o nadčasové poslanie kázať
Krista pohanom. Ak by sme chceli na pozadí tejto analýzy interpretovať misijnú situáciu dnešnej
cirkvi, mohli by sme sa zamerať práve na nové pochopenie povahy a kvality misie. Empirické štúdie sa zameriavajú hlavne na misijnú prax. Ak by sme svoj pohľad zúžili na situáciu v Čechách
a na Slovensku, čiastkové výskumy misijných stratégií mapujú reakcie misijných pracovníkov. Na
druhej strane však chýbajú reakcie bežných konvertitov, ktorí by mohli lepším spôsobom dotvoriť
mozaiku poznania v oblasti efektívnosti misijnej práce.
Juraj Laššuth rozoberá tézu o konci dejín autora Francisa Fukuyamu, pričom sa okrem jej otvorenej kritiky zameriava aj na pôsobenie kresťana v súčasnom svete. Definuje zásadné problémy
spoločenských a politických vzťahov. Ako uvádza, despotizmus sa podľa Kanta v náboženskom
myslení a v politike prejavuje inak. „Ich spoločným znakom je ale neschopnosť používať rozum
bez vedenia niekoho iného.“ Je to vláda, ktorá nie je založená na súhlase a ktorá nereflektuje
zákon slobody. Koncepciu konca svetových dejín vidí autor v kontexte kresťanstva ako ustanovenie
plnosti Božieho kráľovstva na zemi. V Starej zmluve upozorňuje na dva hlavné súvisice texty interpretované v kresťanstve:
– Izaiášova tradícia služobníka (svet je prázdny a čaká Božiu zvesť – všetci prijmú Boha – večný mier)
– Danielova vízia ríše Syna človeka (dualita dvoch spôsobov vlády – boj božských a protibožských síl – svet ako nepriateľské miesto).
Ježiš sa hlási k obom tradíciám a pôsobenie cirkvi sa tak stáva situáciou označovanou ako „už
a ešte nie“. Skeptická Pavlova teológia zameraná na utrpenie kresťanov vo svete je vyvážená optimistickým pohľadom knihy Skutky svätých apoštolov. Autor rozoberá politickú teológiu v prístupe
k Rímskej ríši, jednalo sa o dôležitú otázku rannej cirkvi. S novou pozíciou štátnej cirkvi sa pokúsil
vysporiadať vo svojich dielach biskup Eusebios z Cezarey (rok 313 je považovaný za koniec svetových dejín). V tejto súvislosti Laššuth naznačuje spojitosť s vnímaním politickej situácie v Českej
republike. Cituje napríklad Masarykovu tézu o konflikte teokracií a demokracií počas 1. svetovej
vojny. V kontexte vývoja po páde komunizmu vidí znaky konca dejín v rétorike porážky „posledného
nepriateľa“. Koncepcia konca dejín bola zjavná v rétorike politikov a farárov v porevolučnom
období . Využitie tohto konceptu je pochopiteľné vzhľadom na historickú skúsenosť kresťanských
cirkví s prenasledovaním. Laššuth uvádza niekoľko spôsobov, ako môžu kresťania v situácii konca
dejín reagovať. Za vhodnú považuje redefiníciu problémov – koniec dejín nie je, zlo zostáva, ale
súčasne je reálna nádej na zmenu. Ako alternatívu ku koncepcii konca dejín ponúka koncepciu
sveta polyteizmu hodnôt a sveta politickej sféry, kde sa tieto hodnoty stretávajú. Reflexiu plurality
koncepcií dobra vidí v prácach Maxa Webera a Hansa Morgenthaua, rovnako ako aj v teologických
prácach Reinholda Niebuhra. Za významných predstaviteľov tejto teórie etického realizmu považuje
autorov A. Lievena a J. Hulsmana. Oproti Kantovmu optimizmu konca dejín Morgenthau kladie do
popredia realistické očakávania v oblasti politickej filozofie. Zlo nemôže byž vytlačené, iba limitované. Morgenthau vníma tragickú situáciu človeka vo svete. Politický realizmus považuje Laššuth za
vhodnú alternatívu pôsobenia kresťana vo svete, a to v pavlovsko-augustínovskej tradícii. Navrhuje
koncepciu politickej sféry ako priestoru pre stret plurality hodnôt, aj v snahe vyhnúť sa rozčarovaniam z kontroverzných „koncov dejín“ v budúcnosti.
Pozrime sa na úlohu kresťana vo svete očami iného autora, teológa zaoberajúceho sa kresťanskou etikou. Kresťania sa majú podľa I. Kišša snažiť o uskutočňovanie spravodlivosti vo svete, a to
analogicky so základnými etickými hodnotami spirituálneho kráľovstva Božieho, ktorými sú: spravodlivosť, láska, sloboda, rovnosť, pravda, pokoj, milosrdenstvo, spoločenstvo, úcta k životu
a etický fenomén práce. Spirituálne hodnoty kráľovstva Božieho sa musia analogicky stávať aj
etickými humánnymi hodnotami sveta.1 Kresťanská etika má závažné špecifikum. V jej centre nie
je abstraktný a sprostredkovaný normatívny zákon (ako v starozákonnej etike), ale živá, konkrétna
osoba Ježiša Krista. Podľa H. U. von Balthasara je Kristus konkrétnym kategorickým imperatívom,
nakoľko on sám je normou personálno-konkrétnou, nie iba formálnou univerzálnou normou etického konania. Morálka Nového zákona zdôrazňuje tri základné aspekty: príchod Božieho kráľovstva, naplnenie zákona – výzva ku konverzii a pokániu a najvyšším príkazom je plniť Božiu vôľu.2
Ideálom kresťana je život podľa príkladu Ježiša Krista.
2. téma: Spoločnosť a ekonómia
Markéta Sedláčková skúma demokraciu v českej spoločnosti a dôveru v demokraciu. Fungovanie občianskej spoločnosti je závislé na kvalite sociálnych vzťahov, autorka upozorňuje na potrebu
všeobecnej dôvery pre fungovanie demokracie. Mapuje pokles dôvery v demokraciu v Českej republike (napr. v roku 1998). Legitimita – dôvera v oprávnenosť demokratického systému je kľúčová.
Výskumníci však narážajú na rozdielne pochopenie demokracie u odlišných skupín obyvateľstva,
sociolongvisti upozorňujú na rozdielne chápanie pojmu v hovorovej reči v porovnaní s jeho vedeckou definíciou. Autorka cituje výskum demokratických hodnôt v Českej republike, rovnako ako aj
dôveru v inštitúcie a všeobecnú dôveru v iných ľudí. Zistený nedostatok dôvery v rôznych oblastiach spoločnosti vidí autorka ako brzdu rozvoja demokratickej spoločnosti a systému trhového
hospodárstva.
Kvalita života vyžaduje celistvosť: materiálne aj duchovno-kultúrne hodnoty. Hodnoty ovplyvňujú vzťah k sebe a k iným ľuďom, ale taktiež aj k okolitému prostrediu. V súčasnosti sa stále viac
hovorí o kríze hodnotových sústav. Schwartzov výskum potvrdil, že základné problémy, ktorým
spoločnosti čelia sú vzťah jednotlivca a spoločnosti, zabezpečenie zodpovedného správania členov
spoločnosti a vzťah ľudstva k prírode a k celosvetovému spoločenstvu.3 Každý človek má svoje
1/ KOMOROVSKÝ, J. Mravný poriadok a jeho náboženská sankcia. Bratislava : UK, 1999. 209 s.; s. 198-199. ISBN 80-2231388-2
2/ HREHOVÁ, H. Význam a naliehavosť kresťanskej etiky. Dostupné na internete: http://www.uski.sk/zaklad.htm 16.4.2008
3/ SCHWARTZ, S., H. A Theory of Cultural Values and Some Implications for Work. In Applied Psychology : An International
Review. Vol. 48, No.1, 1999, pp. 23-47. ISSN 0269-994X
hodnoty a ciele a pre spoločnosť je
dôležité, nakoľko majú hodnoty jednotlivca objektívnu platnosť, keďže v každej spoločnosti platí určitý systém
hodnôt.4 Na význam univerzálnych hodnôt, pri ktorých dochádza ku konsenzu
medzi teóriami náboženských a sekulárnych hodnôt poukázali A. E. Bergin
a I. R. Payne.5 Dôvera v demokratický
systém je špecifickým problémom
výskumu hodnôt. Oproti objektívnej
mravnej požiadavke (napr. Kantov kategorický imperatív) stojí dominantnosť
slobody jednotlivca, ktorú môžeme sledovať napríklad u S. Kierkegaarda.
Podľa M. Bubera je fundamentálnym
faktom ľudskej existencie človek s človekom vo vzájomnej komunikácii.6 Za
základ nášho ľudstva považuje vzťah.
Tento princíp otvára Buberovi nové
pohľady do kultúrnej antropológie, do
filozofických, náboženských i politických otázok.7 Potreba spoločenských hodnôt, ako aj demokracie, je však často v súčasnosti popieraná. Predstaviteľ neopragmatizmu R. Rotry sa k filozofii hodnôt vyjadril nasledovne: „Dichotómia faktov a hodnôt vznikla ako dôsledok dichotómie
objektívneho a subjektívneho, takže objektívna hodnota znie dnes rovnako mytologicky ako okrídlený kôň“.8 Proklamácia objektívnych hodnôt (ako napr. demokracia) ako podpora rozvoja sociálnych vzťahov je z tohto pohľadu pre pragmaticky nasmerovanú spoločnosť neadekvátna. Bez
akceptácie objektívnych hodnôt sa však v praxi žiadna spoločnosť nezaobíde.
–
Andrej Miklošík: Prehodnocovanie výdavkovej časti na reklamu pri prechode medzi fázami hospodárskeho cyklu si všíma vo svojom príspevku Andrej Miklošík. Poukázal okrem iného na dlhodobé trendy v presune výdavkov na reklamu v moderných médiách ako je internet, reklama
v mobilných telefónoch a pod. Na základe svojho výskumu konštatuje, že zadávatelia reklamy na
Slovensku sú napr. v porovnaní s USA konzervatívnejší.
4/ GRÁC, J. Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže. 1. vyd. Bratislava : Slov. pedagogické nakladateľstvo,
1979. 338 s. s. 36. bez ISBN
5/ STRÍŽENEC, M. Názory popredných psychológov na vzťah osobnosti a religiozity/spirituality. In kol. autorov Religiozita,
spiritualita a osobnosť. vybrané kapitoly z psychológie náboženstva. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV,
2006. 167 s.; s. 5-11.; s. 10. ISBN 80-88910-22-6
6/ BUBER, M. Problém člověka. Praha : Kalich 1997. 159 s. s. 150. ISBN 80-7017-109-X
7/ BUBER, M. Já a ty. Olomouc : VOTOBIA, 1995. 120 s.; s. 103. ISBN 80-7198-042-1
8/ BROŽÍK, V. O hodnotách a ľuďoch. Nitra : FF UKF, 2006. 177 s.; s. 118. ISBN 80-8050-958-1
Harold Laswell, politický vedec a jeden
zo zakladateľov disciplíny komunikácie,
skonštruoval základný vzorec mediálnej
komunikácie: „ Kto hovorí komu cez aký
kanál a pre aký efekt?“ Publikum je však
zároveň konzumentom aj producentom
myslenia. Konzument dekóduje a interpretuje médiá spôsobmi, ktoré sú vytvorené
z jeho sociálnych a kultúrnych situácií
a z toho ako subjektívne tieto vplyvy
skúma. Vo výskume sa začal používať termín: „interpretačné komunity“. Problematika subkultúr a ich preferencie určitého
druhu materiálu v médiách je samostatnou kapitolou skúmania.
V USA bolo v r. 1986 2% celkového
národného produktu použitého na
reklamu (Asociácia národných reklamných pracovníkov, USA, 1988) nerátajúc
výdavky na dizajn, marketing a produkciu. Medzi princípy reklamy definované
“Reklamnou federáciou Ameriky“ je
zahrnutý aj tento: „Dobrá reklama informuje konzumenta a pomáha mu kupovať inteligentnejšie“. Pri ich tvorbe sa však kladie väčší dôraz na emocionálnu stránku konzumenta.9 TV reklamy
trvajú väčšinou 60, 30, 15 alebo dokonca 10 sekúnd. Zväčša sú dramatizáciou hodnoty starostlivosti o práva zákazníka ako spôsob života, radosti a výhody konzumnej spoločnosti. TV reklamy
často preberajú štruktúru konflikt – vyriešenie z programového vysielania. Vyvstáva závažná
otázka: Je reklama informácia alebo persuázia?
Učiť, ako vnímať reklamu kriticky, je dôležitou úlohou odborníkov, ktorí nám môžu pomáhať
vyhýbať sa manipulácii. Pre predaj svojich produktov korporácie tvoria kampane, aby svoje produkty asociovali s pozitívnymi a žiaducimi vzormi. Reklama predáva svoje produkty a obraz sveta
cez verbálne a vizuálne vyjadrenia a design s vyrátaným psychologickým efektom a marketingovou stratégiou. Masmédiá svojim pôsobením obsiahnu veľké publikum, nadobúdajú veľký politický
a ekonomický vplyv. Ich kontrola sa stáva preto osobitným problémom demokratického právneho
štátu. Preto sa poznatky o problematike masovej kultúry, masovej komunikácie a masmédií stávajú predmetom pozornosti tých vedných odborov, ktorých predmetom záujmu sú otázky kolektívneho správania. Tieto skutočnosti nás vedú k tomu, aby sme odporúčali konfrontovať slobodu
tvorivého prejavu s potrebou ochrany detí a mládeže pred negatívnym vplyvom masmédií, ako
9/ DOWNING, John – MOHAMMADI, Ali – SREBRENY-MOHAMMADI, Anabelle, 1991: Questioning the Media: A critical
introduction. USA: Sage publications, 1991. 3. edícia. ISBN 0-8039-3642 s. 330
naliehavú sociálnu potrebu, ktorá v konečnom dôsledku odráža priania rodičov a výzvy odbornej
verejnosti.
3. téma: Osobnosť, identita
Alexander Plecner sa zaoberá populárnou kultúrou, ktorá zahŕňa ako sprievodné javy aj krízu
intimity a komunikácie, rovnako ako aj krízu rodovej identity. Kríza komunikácie vyúsťuje do výčitiek, sebaľútosti, výbuchov zlosti, manipulatívnej formy komunikácie atď. V neskoromodernej spoločnosti človek stratil istotu poznania vo vlastnej skúsenosti. Spomínané faktory autor skúma na
pozadí aktuálnych vydaní „lifestylových časopisov“, ktoré ponúkajú nahliadnutie do imaginárneho
ideálneho sveta. Po podrobnom rozobraní skúmaných premenných autor konštatuje, že neskoromodernému človeku chýba koncept životného zmyslu ako stabilizujúcej perspektívy.
Koncept životného zmyslu je veľmi aktuálny. V. E. Frankl považuje za základnú zodpovednosť
človeka hľadanie zmyslu života, individuálny dlhodobý životný zmysel nazýva „povolaním“.10 Ku
naplneniu základných potrieb človeka patrí naplnenie „ vôle ku zmyslu“. Frankl kladie zmysel
života do duchovnej dimenzie človeka (nie nutne v náboženskom význame). Popisuje tri hodnotové kategórie: tvorivé hodnoty, zážitkové hodnoty a postojové hodnoty. Jednotlivé prvky jeho
teórie úzko súvisia s hľadaním vlastného svetového a hodnotového názoru. P. T. P. Wong spresnil
Franklov pojem noetický rozmer osobnosti, pričom “noetický rozmer osobnosti podľa neho leží
v oblasti prelínania sa psychickej a spirituálnej dimenzie”.11 Ako upozornil Chlewinski, centrálny
predmet vo vedomí je regulátorom fungovania človeka. Ak je religiozita, ako individuálne prežívané náboženstvo, centrálnou hodnotou, potom sú jej ostatné hodnoty podriadené.12 Na Slovensku sa výskumu životného zmyslu venuje P. Halama, skúmal ako vzniknuté hodnoty
a hodnotový systém ovplyvňujú správanie človeka.13 Rozvoj existenciálnej inteligencie jednotlivca
pomôže človeku, podľa Halamu, interpretovať svoj život ako zmysluplný a dokáže ponúknuť hodnotné ciele, a tým prežívať svoj život ako naplňujúci.14
Mária Matulčíková vo svojom príspevku Kontinuita a premeny detstva v pedagogických súvislostiach upozorňuje okrem iného na vplyv médií na dnešné deti. Podporuje mediálnu výchovu
detí, zameriava sa na výskum roly a autority otca v súčasnej rodine.
Mediálny výskum, zvlášť zameraný na témy ovplyvňujúce deti, je štandardným pokusom
o vytvorenie vhľadu do dlhodobého socializačného vplyvu masovej komunikácie. D. Morley sa
zaujímal o rolu pozerania TV, ktorú nazýval „politikou obývacej izby“. Zaujímavé by bolo sa pozrieť
na vzťahy medzi rodičmi a deťmi v kontexte mediálneho správania. Médiá hrajú významnú úlohu
v aranžovaní našich každodenných životov a sociálnych vzťahov.
10/ DRAPELA, V., J. Přehled teorií osobnosti. Praha : Portál, 1997. 175 s. s. 145-153. ISBN 80-7178-251-3
11/ HALAMA, P. Teoretické a metodologické prístupy k problematike zmyslu života. In Československá psychologie. Roč.
44, 2000, č. 3, s. 216-236; s. 221. ISSN 0009-062X
12/ STRÍŽENEC, M. Psychológia náboženstva. Bratislava : Veda, 1996. 108 s. s. 66. ISBN 80-224-0475-6
13/ HALAMA, P. Vývin a konštrukcia škály životnej zmysluplnosti. In Československá psychologie. Roč. 46, 2002, č. 3,
s. s. 265-276 s. 266. ISSN 009-062X
14/ HALAMA, P. Zmysel života z pohľadu psychológie. Bratislava : SAP, 2007. 223 s. s. 107. ISBN 978-80-8095-023-1
Pre dieťa je mimoriadne dôležité naplnenie potreby bezpečia, stimulácie, úspešnosti a pre ďalší
rozvoj osobnosti dieťaťa má veľký význam naplnenie potreby vlastnej zodpovednosti.15 Prístup
J. Piageta, ktorý vyvodzoval formovanie morálnych postojov detí z vnútorných zdrojov, je v rozpore
s teóriami, ktoré uprednostňujú vplyv socializácie a socio-kultúrneho prostredia. Podľa Muchovej
je úlohou rodičovskej výchovy vytvoriť psychický „prazáklad“ pre prijatie kresťanského posolstva.16
Rodina je prvým prostredím, kde sa začína socializácia i výchova dieťaťa a teda i utváranie jeho
osobnosti. Úlohou katechézy je jednak posilňovať pozitívne socializačné vplyvy medziosobných
vzťahov, ale taktiež budovať vzťahy dieťaťa na biblických základoch. Ochota odpúšťať, pomáhať
a prijímať je meradlom jednoty s Bohom (Evanjelium podľa Matúša 5, 45 a 48; 6, 12; 25, 40-45).
Túžba po hodnotovej výchove je jednou z odpovedí na krízu orientácie, ktorú rýchla kultúrna premena moderných spoločností spôsobila.17
Existuje veľké množstvo spôsobov, ktorými sa rodičia, učitelia, náboženské inštitúcie a spoločnosť snažia sprostredkovať hodnoty. Priame vštepovanie hodnôt sa najlepšie osvedčuje pokiaľ existuje úplná zhoda v tom, čím sú tieto tzv. žiaduce hodnoty tvorené. Obmedzenie priameho
vštepovania hodnôt spočíva v tom, že tento spôsob často vedie k rozporom medzi teóriou a praxou. Ďalší spôsob sprostredkovania hodnôt je príkladovanie. Ísť príkladom je preto taký účinný
spôsob výučby hodnôt, pretože predstavuje živé príklady v praxi. Samozrejme, že ako príklad
pôsobíme, či sa o to vedome usilujeme alebo nie. Všímame si, ako sa iní ľudia správajú a ako zvládajú závažné rozhodnutia. Taktiež si všímame, či ich chovanie zodpovedá ich proklamovanej viere.
Všetci neustále slúžime ako príklad pre ostatných, či už ako pozitívny, alebo negatívny vzor. Ísť príkladom je rovnako ako vštepovanie dôležitý a nutný spôsob predávania hodnôt, samozrejme, že
má aj svoje obmedzenia. Hlavný problém spočíva v tom, že ľudia sú obklopení mnohými rôznymi
príkladmi, ktoré môžu nasledovať. Práve rola otca spočíva aj v snahe a hľadaní ako pomôcť deťom
zvoliť si svoje životné hodnoty.
Záverom:
Novoveký projekt ľudskej slobody predpokladá, že každý chce byť zrelou osobnosťou, ktorá svoj
život vníma ako poslanie. Nie je to však tak. Preto sa pýtame, či v českej a slovenskej spoločnosti
ako celku v postkomunistickej dobe, ako aj rodinám a jednotlivcom, nechýba práve tento zjednocujúci prvok. Interdisciplinárny výskum, ktorého výstupom je okrem iného aj reflektovaná konferencia v Bratislave, priniesol konštruktívnu diskusiu o krízových spoločenských situáciách
z perspektívy teológov, kresťanských pracovníkov a odborníkov z oblasti spoločenských vied. Práve
tieto „pohľady do vnútra domu z iných paralelných okien“ sú novým občerstvujúcim aspektom,
ktorý môže priniesť dobré ovocie aj v štúdiu misiológie v našom kontexte.
15/ HOMOLA, M. Motivace lidského chování. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1977. 359 s. s. 271-272.
16/ MUCHOVÁ, L. Úvod do náboženské pedagogiky. České Budějovice : Pedagogická fakulta Jihočeské univerzity, 1992.
147 s. s. 83. ISBN 80-7040-052-8
17/ BREZINKA, W. Filozofické základy výchovy. Praha : Zvon, 1996. 213 s. s. 7. ISBN 80-7113-169-5
Výtvarné umenie a ja
Daniel Hevier
Hoci som vnímaný ako spisovateľ, bez spriatelených odborov by bolo moje písanie ochudobnené. Tými oblasťami sú výtvarné umenie, hudba, divadlo, film... Aj keď ich nerobím sústavne, ba
ani profesionálne, predsa len sa z času na čas odhodlám a vystúpim s nimi pred ľudí. Výtvarné
umenie som intenzívne vnímal od detstva, robil som koláže, kreslil karikatúry, kupoval som si pastelky, farby, plátna a palety, až sa ten tlak nedal vydržať a ja som začal asi pred 15 rokmi maľovať.
Prvý ošiaľ bol taký intenzívny, že som takmer tri roky iba maľoval. Dnes je to už striedmejšie, ale
zároveň sústavnejšie. A keďže mám už aj ateliér, od malých formátov som prešiel k väčším. Maľujem obrazy, robím objekty. Vymýšľam si svoje techniky, najčastejšie je to akrylový základ a ten
potom obohacujem rôznymi ďalšími prvkami: používam lepidlá, pásky, drobné predmety, niekedy
piesok, niekedy kávu, ale
maľoval som už aj vínom
alebo bielou korekčnou
vodičkou. Doteraz som
namaľoval takmer tisícku
obrazov, menších, väčších,
monochrómnych i pestrých,
abstraktných i figuratívnych.
Keďže som spisovateľ, tak
niekedy maľujem na dosky
starých, poškodených či
vyhodených knižiek. Tohto
roku som začal trochu vystavovať a moje obrazy odišli
z domu. Niektoré sa domov
už nevrátili, ale mňa teší, že
ozdobujú steny životov ľudí,
ktorých ani osobne nepoznám.
Středoevropské centrum misijních studií
pořádá přednášky s diskusí na téma
PERSPEKTIVY
MISIE
Chcete dělat misii, ale sami máte negativní
zkušenost s tím, jak se někdy dělá?
Ptáte se, jak ji dělat v současné době
a v našem kontextu?
Pak právě vám jsou určena následující témata:
Současná křesťanská misie a návrat k Bibli jako misijnímu dokumentu
Misie církve jako účast na misii trojjediného Boha
Ve jménu spravedlnosti a ve jménu Ježíš: Misie jako osvobození a jako zvěstování
Změny, jinakost, krize identity: Misie v středoevropském kontextu –
některé trendy a výzvy
Přednášky s diskusí jsou určeny pro studenty teologie, faráře, laické pracovníky
v církvích i další zájemce z řad studentů jiných oborů apod.
Při minimálním počtu 4 účastníků se budou konat jednou měsíčně dle domluvy
na termínu a místě a to ve snaze co nejvíce vyjít vstříc potřebám zájemců.
Kurz povede Mgr. Pavol Bargár, ThD.
V případě vašeho zájmu nás neváhejte kontaktovat na adrese
[email protected]
Středoevropské centrum misijních studií, o. s.
U Školské zahrady 1264/1
182 00 Praha 8 – Kobylisy
www.missioncentre.eu
Aktuální informace ze SCMS najdete na adrese www.missioncentre.eu
Misiologické
info vychází čtyřikrát ročně.
Vydává Středoevropské centrum misijních studií o. s.,
U Školské zahrady 1264/1, CZ-182 00 Praha 8-Kobylisy,
IČ: 27029786. Evidenční číslo MK ČR E 18189, ISSN: 1803-1390.
Bankovní spojení: ČR: 2100065230/2010, SR: 2100065230/8330
Redakční rada: Pavol Bargár (odpovědný redaktor), Pavel Černý, Zuzana Jurechová,
Milan Jurík, Luděk Korpa, Jaromír Strádal, Viktória Šoltésová.
Autorem ilustrací je Daniel Hevier. Toto číslo vyšlo v Praze dne 29. 1. 2012.

Sestava 1 - Středoevropské centrum misijních studií os

Transkript

Podobné dokumenty

radim passer - Czech TOP 100

Misie z lásky - Středoevropské centrum misijních studií os

Advent 7/2013 - Sbor Církve adventistů sedmého dne Sokolov

posudek _CKSS

Závěrečné práce absolventů K12

Zpravodaj - WebZdarma.cz

Sestava 1 - Středoevropské centrum misijních studií os

k zapůjčení na katechetickém centru

Sestava 1 - Středoevropské centrum misijních studií os