Magisterské diplomové práce z klasické filologie, klasické
Transkript
Magisterské diplomové práce z klasické filologie, klasické
ZPR¡VY / MISCELLANEA MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 131 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce z klasickÈ filologie, klasickÈ archeologie, starovÏk˝ch dÏjin, latinskÈ medievistiky a neolatinistiky obh·jenÈ na Ëesk˝ch a slovensk˝ch univerzit·ch v roce 2010/2011 I. FF UK v Praze ñ ⁄stav ¯eck˝ch a latinsk˝ch studiÌ (p¯ipravil Jan SOU»EK) Autor: Libor DUCHEK N·zev: Katharsis v ¯eckÈ tragÈdii VedoucÌ pr·ce: Mgr. Sylva Fischerov·, Ph.D. Obor: ¯eËtina PoËet stran: 86 Pr·ce se zab˝v· pojmem katharsis v klasickÈ ¯eckÈ tragÈdii. Sleduje jeho historick˝ kontext, p¯edevöÌm v PlatÛnovÏ a AristotelovÏ dÌle. ZejmÈna se zab˝v· Aristotelovou Poetikou a Etikou NÌkomachovou. D·le autor p¯edstavuje ök·lu interpretacÌ, kterÈ bÏhem stoletÌ vznikly, prozkoum·v· je a vyvozuje z·kladnÌ porozumÏnÌ katharsis. Druh· Ë·st studie se snaûÌ nalÈzt katharsis ve vzorku dochovan˝ch ¯eck˝ch tragÈdiÌ. RozebÌr· tragickÈ povahy, z·pletku a tragickÈ emoce. CÌlem pak je srovn·nÌ Aristotelovy teorie a praxe tragick˝ch b·snÌk˘. V neposlednÌ ¯adÏ pr·ce nakonec hodnotÌ v˝sledky tohoto p¯Ìstupu k teorii aristotelovskÈ katharsis. Autor: Petra JANOUCHOV¡ N·zev: Srovn·nÌ 1. a 2. athÈnskÈho n·mo¯nÌho spolku VedoucÌ pr·ce: PhDr. Jan SouËek, CSc. Obor: ¯eËtina PoËet stran: 127 Autorka porovn·v· prvnÌ (478/7-404 p¯. n. l.) a druh˝ athÈnsk˝ n·mo¯nÌ spolek (378/7-338 p¯. n. l.) a snaûÌ se pouk·zat na spoleËnÈ body, ale z·roveÚ i nastÌnit problematiku odliönÈho v˝voje obou uskupenÌ. Pr·ce srovn·v· organizaci, administrativnÌ apar·t a vz·jemnÈ vztahy Ëlen˘, zejmÈna pak uplatÚov·nÌ moci ze strany AthÈn na ˙kor ostatnÌch spojenc˘. Velk· pozornost je AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 131 26.8.2012, 14:39 132 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 vÏnov·na financov·nÌ obou dvou spolk˘, kde je zvl·ötnÌ d˘raz kladen na zkoum·nÌ dochovan˝ch epigrafick˝ch materi·l˘. Autor: Bo¯ivoj MAREK Obor: latina N·zev: P¯eklad a v˝klad p·tÈ knihy (1.-15. kap.) Orosiov˝ch Historiarum ad- versum paganos libri VII VedoucÌ pr·ce: prof. PhDr. Bohumila Mouchov·, CSc. PoËet stran: 169 Pr·ce se skl·d· z p¯ekladu a anal˝zy vybranÈ Ë·sti Orosiova dÌla. KlÌËovou sloûkou anal˝zy je vÌceËetn˝ koment·¯ sest·vajÌcÌ z dÌlu jazykovÈho a vÏcnÈho. Jazykov· Ë·st je zamϯena na popis kompozice p·tÈ knihy, na prost¯edky v˝stavby textu a na jazykovÈ jevy a zvl·ötnosti typickÈ pro autora, dobu jeho p˘sobenÌ a historickou prÛzu obecnÏ. VÏcn· Ë·st je vÏnov·na konkrÈtnÌm lÌËen˝m dÏjinn˝m ud·lostem a jejich pozadÌ a pozornost se v nÌ upÌr· zejmÈna na to, jak˝ charakter m· autorova historick· narace a jak se do pod·nÌ dÏjin promÌt· jeho svÏtov˝ n·zor. HlavnÌm v˝stupem pr·ce je zmÌnÏn˝ p¯eklad, zp¯esnÏn˝ na z·kladÏ poznatk˘ zÌskan˝ch z koment·¯e. Autor: Pavel N›VLT Obor: ¯eËtina N·zev: L˝siova ÿeË proti Eratosthenovi. P¯eklad, koment·¯ a ˙vodnÌ studie VedoucÌ pr·ce: PhDr. Jan SouËek, CSc. PoËet stran: 164 ÿeË proti Eratosthenovi je nejslavnÏjöÌm dÌlem athÈnskÈho autora soudnÌch ¯eËÌ L˝sii. Pojedn·v· o vraûdÏ L˝siova bratra Polemarcha, kter˝ byl uvÏznÏn a popraven za vl·dy takzvan˝ch ÑT¯iceti tyran˘ì roku 404 p¯. n. l. V ¯eËi vöak nach·zÌme odkazy na mnohem vÌce ud·lostÌ, dÌky Ëemuû se st·v· cenn˝m historick˝m pramenem, umoûÚujÌcÌm rekonstruovat pohled demokraticky sm˝ölejÌcÌho souËasnÌka na ud·losti bezprost¯ednÏ n·sledujÌcÌ po por·ûce AthÈn v peloponnÈskÈ v·lce. TÏûiötÏ pr·ce spoËÌv· v koment·¯i, kter˝ se zamϯuje zejmÈna na politickÈ a pr·vnÌ dÏjiny. AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 132 26.8.2012, 14:39 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 133 II. FF UK v Praze ñ ⁄stav pro klasickou archeologii (p¯ipravil Ladislav STAN»O) Autor: Danica DEK›äOV¡ Obor: klasick· archeologie N·zev: HelenistickÈ n·stennÈ maliarstvo VedoucÌ pr·ce: PhDr. Mgr. Ladislav StanËo, Ph.D. PoËet stran: 79, 111 obr·zk˘ Pr·ca sa zameriava na pamiatky so zachovan˝mi origin·lnymi helenistick˝mi maæbami. Prin·öa opis t˝chto pamiatok a podrobn˝ rozbor n·stenn˝ch malieb na nich zachovan˝ch. Venuje sa tieû motÌvom, ktorÈ s˙ na t˝chto maæb·ch zobrazenÈ, a hæad· k nim paralely na staröÌch pamiatkach funer·lneho charakteru. Okrajovo sa pr·ca zaober· rÌmskymi replikami straten˝ch helenistick˝ch origin·lov. Autor: Miroslav DUDÕK Obor: klasick· archeologie N·zev: ZbranÏ, zbroj a v˝zbroj asyrskÈ arm·dy ñ archeologick· interpretace pÌsemn˝ch a ikonografick˝ch doklad˘ VedoucÌ pr·ce: prof. PhDr. Petr Charv·t, DrSc. PoËet stran: 88, 192 obr·zk˘ Pr·ce se zamϯuje na zbranÏ, zbroj a v˝zbroj asyrskÈ arm·dy, p¯iËemû se jedn· p¯edevöÌm o archeologickou interpretaci pÌsemn˝ch a ikonografick˝ch doklad˘. SouË·stÌ pr·ce je takÈ kr·tkÈ srovn·nÌ se soudob˝mi ¯eck˝mi milit·riemi, vz·jemnÈ vztahy obou n·rod˘ a asyrskÈ importy v ¯eckÈm kontextu. Autor: Ema KORDOV¡ Obor: klasick· archeologie N·zev: Megalitick· architektura Menorky v r·mci talayotskÈ kultury VedoucÌ pr·ce: prof. PhDr. Jan Bouzek, DrSc. PoËet stran: 79 vË. obr·zk˘ Talayotsk· architektura vznikla na Bale·rsk˝ch ostrovech na konci 2. tisÌciletÌ jako syntÈza lok·lnÌ megalitickÈ kultury doby bronzovÈ a kulturnÌho vlivu z centr·lnÌho St¯edomo¯Ì, zejmÈna ze Sardinie a Korsiky. J·drem talayotsk˝ch staveb jsou navety a megalitickÈ hroby, od jejichû uûÌv·nÌ bylo upuötÏno na poË·tku doby ûeleznÈ. Talayotsk· architektura se vyvÌjela pomÏrnÏ samostatnÏ a v duchu ostrovnÌch kultur z·padnÌho St¯edomo¯Ì do p¯Ìchodu FoiniËan˘, kte¯Ì na ostrovy p¯ijeli za obchodem s drah˝mi kovy. Ve stejnÈ dobÏ se p¯est·vajÌ stavÏt talayoty, vrcholÌ v˝stavba svatyÚ a taul. Zhruba v 6. stoletÌ, v dobÏ posttalayotskÈ kultury, v˝stavba definitivnÏ upad· a mizÌ bÏhem ¯ÌmskÈ kolonizace. AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 133 26.8.2012, 14:39 134 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 Autor: Jana MICHALCOV¡ Obor: klasick· archeologie N·zev: Nekropoly na ˙zemÌ Vatik·nu. Interpret·cia v˝zdoby a jej paralely v rÌmskom umenÌ VedoucÌ pr·ce: doc. PhDr. Iva Ond¯ejov·, CSc. PoËet stran: 166, 66 obr·zk˘ Pr·ca sa ËlenÌ na niekoæko ËastÌ: prv· sa zaober· podobou vatik·nskej oblasti v antike, porovn·va tak v˝voj oblasti v antickej a modernej dobe. Druh· Ëasù patrÌ rozboru jednotliv˝ch mauzoleÌ nekropole pozdÂû Via Cornelia, rozboru ich dekor·cie. Autorka sa snaûÌ vyhæadaù paralely prezentovan˝ch n·metov v rÌmskom umenÌ, ktorÈ poukazuj˙ na vyuûÌvanie danÈho ikonografickÈho materi·lu v in˝ch prostrediach a historick˝ch obdobiach rÌmskeho umenia. œalöie Ëasti sa venuj˙ prezent·cii nekropoly pozdÂû Via Triumphalis, rozboru dekor·cie vybran˝ch sarkof·gov a datovaniu niekoæk˝ch l·mp z oblasti nekropole pozdÂû Via Triumphalis. Autor: Lucia MIKUäOV¡ Obor: klasick· archeologie N·zev: Zvierat· a vt·ky na pompejsk˝ch n·stenn˝ch maæb·ch VedoucÌ pr·ce: doc. PhDr. Iva Ond¯ejov·, CSc. PoËet stran: 97, 255 obr·zk˘ Pr·ca sa zaober· ikonografiou zvierat a vt·kov z It·lie a okolit˝ch krajÌn na pompejsk˝ch n·stenn˝ch maæb·ch, hlavne ich v˝skytom v rÙznych typoch zobrazenÌ. Okrem toho, pokiaæ je to moûnÈ, sk˙ma najËastejöie umiestnenie t˝chto malieb v r·mci domov. Autor: MarkÈta STROUHALOV¡ N·zev: Tanec v umÏnÌ antickÈho ÿecka VedoucÌ pr·ce: doc. PhDr. Iva Ond¯ejov·, CSc. Obor: klasick· archeologie PoËet stran: 118, 160 obr·zk˘ Tanec je projevem chov·nÌ spoleËnosti. Sta¯Ì ÿekovÈ povaûovali taneËnÌ umÏnÌ za velmi d˘leûitou souË·st ûivota. Jejich bozi tanËili a oni tento boûsk˝ vzor napodobovali. Z·liba star˝ch ÿek˘ v tanci je doloûena mnoh˝mi ikonografick˝mi pam·tkami, kterÈ p¯edevöÌm jsou p¯edmÏtem tÈto pr·ce spolu s charakteristikou ¯eckÈho tance a jeho Ëetn˝ch spoleËensk˝ch funkcÌ. Shrom·ûdÏnÈ pam·tky charakterizujÌ reflexi ¯eckÈho tance od obdobÌ geometrickÈho (s p¯ihlÈdnutÌm k situaci v dobÏ bronzovÈ) aû po dobu helÈnismu s p¯esahem do ¯ÌmskÈho dekorativnÌho umÏnÌ. Autor: Jana äUCHMOV¡ Obor: klasick· archeologie N·zev: AntickÈ lampy v nÏkolika menöÌch Ëesk˝ch a moravsk˝ch sbÌrk·ch VedoucÌ pr·ce: doc. PhDr. Ji¯Ì Musil, Ph.D. PoËet stran: 55, 16 obr. tabulÌ AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 134 26.8.2012, 14:39 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 135 Pr·ce si klade za cÌl popsat lampy v celÈm pr˘bÏhu jejich v˝voje hlavnÏ v antickÈm obdobÌ. Krom samotn˝ch lamp se zab˝v· i historiÌ jejich v˝zkumu, p¯edmÏty s lampami souvisejÌcÌmi a zp˘sobem jejich pouûitÌ. SouË·stÌ pr·ce je i katalog lamp ze Ëty¯ Ëesk˝ch a moravsk˝ch muzejnÌch sbÌrek. Autor: Petra ZVÕÿECÕ Obor: klasick· archeologie N·zev: ZobrazenÌ vegetace v ¯ÌmskÈm a ranÏk¯esùanskÈm umÏnÌ a jejÌ symbo- lick˝ v˝znam VedoucÌ pr·ce: doc. PhDr. Iva Ond¯ejov·, CSc. PoËet stran: 80, 84 obr·zk˘ Pr·ce pojedn·v· o vyobrazenÌ vybran˝ch druh˘ rostlin v ¯ÌmskÈm a ranÏk¯esùanskÈm umÏnÌ a d·le struËnÏ o nejv˝znamnÏjöÌch prvcÌch flor·lnÌho ornamentu a jejich v˝voji. PotÈ se autorka vÏnuje symbolickÈmu v˝znamu vegetace v souvislosti s n·boûenstvÌm a m˝tickou tradicÌ. »erp· z dÏl antick˝ch autor˘, z Bible a apokryfnÌch evangeliÌ, jakoû i z novodob˝ch dÏl vztahujÌcÌch se k problematice. JejÌm cÌlem je postihnout rozdÌly v symbolickÈm v˝znamu rostlin po p¯Ìchodu k¯esùanskÈ vÌry ñ zda tyto rostliny byly i nad·le vyobrazov·ny v umÏnÌ, p¯Ìp. v jakÈm kontextu. III. FF MU v BrnÏ ñ ⁄stav klasick˝ch studiÌ (p¯ipravila Jitka ERLEBACHOV¡) Autor: Petra FORM¡NKOV¡ Obor: latinsk˝ jazyk a literatura/uËitelstvÌ latinskÈho jazyka a literatury pro st¯ednÌ ökoly N·zev: AbsolutnÌ konstrukce v pozdnÏlatinskÈm dÌle Chronicarum quae di- cuntur Fredegarii Scholastici libri IV VedoucÌ pr·ce: prof. PhDr. AntonÌn BartonÏk, DrSc. PoËet stran: 83 Pr·ce se zab˝v· pozdnÏlatinsk˝m textem 4. knihy kroniky tzv. Fredegara. PrvnÌ Ë·st pojedn·v· o pozdnÌ a vulg·rnÌ latinÏ a o autorovi Fredegarovi. D·le se zde mluvÌ i o z·kladnÌ slovesnÈ sloûce absolutnÌ konstrukce, o participiu a jeho uûitÌ v klasickÈ latinÏ. StÏûejnÌ Ë·st je pak zamϯena na absolutnÌ konstrukce v pozdnÌ latinÏ, kde se kromÏ ablativu absolutnÌho setk·me i s nominativem a akuzativem absolutnÌm a se smÌöen˝mi konstrukcemi. Vöechny tyto konstrukce jsou podrobeny rozboru z hlediska kvantity, morfologie, sÈmantiky, po¯·dku slov ve vÏtÏ, lexika, syntaktiky, stylistiky Ëi funkce ve vÏtÏ. Nakonec jsou vyhled·ny v rozebÌranÈ 4. knize kroniky a jsou uvedeny jejich latinskÈ p¯Ìklady s Ëesk˝mi p¯eklady. AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 135 26.8.2012, 14:39 136 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 Autor: Tatiana RONDÕKOV¡ Obor: latinsk˝ jazyk a literatura N·zev: TypolÛgia vybran˝ch exempiel zo zbierky Gesta Romanorum VedoucÌ pr·ce: prof. PhDr. Jana Nechutov·, CSc. PoËet stran: 89 Pr·ca sa zaober· typolÛgiou exempiel, ktorÈ sa nach·dzaj˙ v stredovekej kazateæskej zbierke Gesta Romanorum, a je rozdelen· do ötyroch kapitol. Prv· pojedn·va o stredovekom û·nre ñ exemple, jeho definÌcii, autoroch a zbierkach. Nasleduj˙ca kapitola je venovan· zbierke Gesta Romanorum. V tretej kapitole sa nach·dzaj˙ vybranÈ a preloûenÈ exempl· aj s koment·rmi. Posledn· kapitola pojedn·va o teÛrii a morfolÛgii rozpr·vok, ktorÈ bud˙ aplikovanÈ na vybranÈ exempl·. Rozborom sme zistili, ûe funkciami v rozpr·vkach je moûnÈ urËovaù i exempl·. VybranÈ exempl· (1, 2, 5, 6, 8, 9, 11) s˙ usporiadanÈ podæa edÌcie H. Oesterleyho. Autor: Eva STEINOV¡ Obor: latinsk˝ jazyk a literatura N·zev: Passio Iudeorum Pragensium: Kritick· edÌcia PaöijÌ praûsk˝ch ûidov VedoucÌ pr·ce: prof. PhDr. Jana Nechutov·, CSc. PoËet stran: 155 Pr·ca pon˙ka prv˙ modern˙ kritick˙ edÌciu textu Passio Iudeorum Pragensium, liter·rnej skladby z konca 14. storoËia popisuj˙cej ˙tok na praûsk˝ch ûidov poËas Veækej noci 1389. Poukazuje pritom na to, ûe Passio nie je moûnÈ ch·paù ako jedin˝ text, ale ako s˙bor podtextov, ktor˝ tvorÌ navyöe len jednu, jadru najbliûöiu vrstvu öiröieho textovÈho poæa o protiûidovskom n·silÌ roku 1389. Z tejto vrstvy vych·dzaj˙ a s˙visia s Úou inÈ, neliter·rne texty o tej istej udalosti. Pri porovnanÌ je zrejmÈ, ûe Passio m· unik·tne miesto v stredovekej literat˙re, pretoûe ide o inak nedoloûenÈ spracovanie protiûidovskej l·tky vo forme parodickÈho evanjelia. Autor: Lenka V…GHOV¡ Obor: uËitelstvÌ latinskÈho jazyka a literatury pro st¯ednÌ ökoly N·zev: Spor analÛgie a anom·lie v spise De lingua Latina Marca Terentia Varrona VedoucÌ pr·ce: prof. PhDr. AntonÌn BartonÏk, DrSc. PoËet stran: 87 Pr·ca sa zaober· problÈmom princÌpov analÛgie a anom·lie v jazyku, ich sporom, zobrazen˝m v Ùsmej aû desiatej knihe spisu De lingua Latina M. Terentia Varrona, a Varronov˝m jazykov˝m b·danÌm, ktorÈ so sporom s˙visÌ. Prv· Ëasù pr·ce uv·dza do teÛrie a problematiky antickÈho sporu analÛgie a anom·lie, druh· Ë·sù predstavuje osobnosù, tvorbu a b·danie M. Terentia Varrona. V z·vereËnej Ëasti pr·ce sa autorka opiera o struËn˝ prehæad AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 136 26.8.2012, 14:39 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 137 histÛrie a v˝voja oboch pojmov aû k ich modernÈmu vnÌmaniu a pok˙öa sa zistiù, ak˙ z·sluhu na Úom je moûnÈ pris˙diù Varronovi. Autor: J˙lia Z¡HORCOV¡ Obor: latinsk˝ jazyk a literatura N·zev: PrÌspevok k stredovekej tradÌcii tzv. regimin dvan·stich mesiacov VedoucÌ pr·ce: Mgr. Dana StehlÌkov·, Ph.D. PoËet stran: 85 Pr·ca sa zaober· stredovek˝mi regiminami sanitatis, ktorÈ tvorili jeden z najpoËetnejöie zast˙pen˝ch û·nrov stredovekej lek·rskej liter·rnej tvorby. ⁄vodn· Ëasù pr·ce pojedn·va o v˝vine lek·rstva, vöeobecne o û·nri regimen sanitatis a öpeci·lne sa zaober· tzv. regiminami dvan·stich mesiacov. œalöia Ëasù zah‡Úa pripraven˙ kritick˙ edÌciu veröovanÈho regimina dvan·stich mesiacov podæa KremnickÈho kÛdexu Ë. V a jej n·slednÈ porovnanie s podobn˝mi dietetick˝mi kalend·rmi. Z·vereËn· Ëasù obsahuje vyjadrenie sa k ich moûnej vz·jomnej prÌbuznosti a z·vislosti. IV. FF UP v Olomouci ñ Katedra klasickÈ filologie (p¯ipravila Ivana KOUCK¡) Autor: SoÚa VYMAZALOV¡ N·zev: éensk· ot·zka v zrcadle ¯eckÈho dramatu VedoucÌ pr·ce: PhDr. Jan Janouöek, Ph.D. Obor: latinsk· filologie PoËet stran: 89 Autorka zpracov·v· v˝voj postavenÌ a spoleËenskÈ role ûeny od mÌnÛjskÈho obdobÌ aû po klasickÈ obdobÌ a vöÌm· si jeho promÏn, zejmÈna ve svÏtle dobov˝ch liter·rnÌch a pr·vnÌch pramen˘. Zvl·ötnÌ pozornost vÏnuje homÈrskÈmu obdobÌ a potÈ zejmÈna anal˝ze postavenÌ ûeny ve svÏtle klasickÈho ¯eckÈho dramatu. Pojedn·vanÈ tÈma zasazuje do öiröÌho kulturnÏhistorickÈho kontextu a vöÌm· si sociokulturnÌch specifik sledovan˝ch epoch. AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 137 26.8.2012, 14:39 138 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 V. FF UP v Olomouci ñ Katedra historie (p¯ipravila Ivana KOUCK¡) Autor: Gabriela FARONOV¡ Obor: historie N·zev: Antick· literatura v knihovnÏ olomouckÈho biskupa Karla II. z Liech- tensteina-Castelkorna VedoucÌ pr·ce: PhDr. Ivana Kouck· PoËet stran: 141 Autorka vych·zÌ ze svÈ bakal·¯skÈ pr·ce a pod·v· detailnÌ rozbor antickÈ literatury z katalogu soukromÈ knihovny biskupa Karla II. z LiechtensteinaCastelkorna k roku 1691. TÈmϯ vöechna antick· dÌla z katalogu takÈ dohledala v dneönÌ arcibiskupskÈ knihovnÏ v KromϯÌûi, coû jÌ umoûnilo zab˝vat se i problematikou jejich exlibris, souËasnÈho umÌstÏnÌ v knihovnÏ, jazyka antick˝ch liter·rnÌch dÏl, jejich vydavatel˘ a tisk·ren. HlavnÏ se vöak pokusila srovnat zastoupenÌ antick˝ch autor˘ v biskupovÏ knihovnÏ s tehdejöÌmi ölechtick˝mi a cÌrkevnÌmi knihovnami. JejÌ pr·ce tak rozöi¯uje naöe pozn·nÌ o recepci konkrÈtnÌch antick˝ch autor˘ a jejich liter·rnÌch dÏl v ËeskÈm prost¯edÌ 17. stoletÌ. VI. FF UK v Bratislave ñ Katedra klasickej a semitskej filolÛgie (pripravila ºudmila BUZ¡SSYOV¡) Autor: Stanislav GREGOR Obor: klasickÈ jazyky N·zev: M. Terentius Varro ñ De lingua Latina (lingvistick· interpret·cia vy- bran˝ch kapitol a ich miesto v gramatickom myslenÌ) VedoucÌ pr·ce: Mgr. ºudmila Buz·ssyov·, Ph.D. PoËet stran: 70 Pr·ca pribliûuje zlomok diela De lingua Latina od Marka Terentia Varrona. Okrem ˙vodn˝ch a z·vereËn˝ch ËastÌ obsahuje pr·ca tri kapitoly: 1. éivot a dielo M. Terentia Varrona, 2. Varronova teÛria jazyka a 3. Bilingv·lny text ó M. Terentius Varro, De lingua Latina, VIII. kniha. Teoretick· Ëasù stojÌ okrem odbornej literat˙ry na vlastnej sk˙senosti s textom VIII. knihy, preto sa podrobne zaober· argument·ciou proti analÛgii v nej obsiahnutou. Z·roveÚ d·va VIII. knihu do s˙vislosti s IX. a X. knihou, aby sa ozrejmil Varronov argumentaËn˝ postup disputare in utramque partem. Praktick· Ëasù predstavuje interpetaËn˝ preklad VIII. knihy. AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 138 26.8.2012, 14:39 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 139 Autor: Miroslava KATONOV¡ Obor: klasickÈ jazyky N·zev: Antonius Bonfinis: Symposion de virginitate et pudicitia coniugali (preklad Ëasti diela a jeho kontext) VedoucÌ pr·ce: Mgr. ºudmila Buz·ssyov·, Ph.D. PoËet stran: 73 + prÌloha Pr·ca pod·va struËn˙ charakteristiku kult˙rneho prostredia na dvore uhorskÈho kr·æa Mateja KorvÌna v 15. storoËÌ a ˙lohu symposiÌ, ktor˝ch tradÌcia sa na kr·æovskom dvore obnovila. Predstavuje talianskeho humanistu Antonia Bonfiniho, jeho vzùah k Uhorsku a jeho dielo. V jednotliv˝ch podkapitol·ch autorka pr·ce poukazuje na okolnosti vzniku Symposia doloûenÈ ûivotopisn˝mi a historick˝mi ˙dajmi, predstavuje postavy vystupuj˙ce v Symposiu, medzi ktor˝mi zohr·va centr·lnu ˙lohu kr·æovn· Beatrix, charakterizuje jazyk a öt˝l autora. Nosnou Ëasùou pr·ce je slovensk˝ preklad Ëasti Symposia. VII. FF TU v Trnave ñ Katedra klasick˝ch jazykov (pripravila Erika JURÕKOV¡) Autor: RÛbert BENDIK Odbor: klasickÈ jazyky N·zov: Georgius Haloinus ñ De eruditione puerorum Ved˙ci pr·ce: Mgr. KatarÌna Karabov·, Ph.D. PoËet str·n: 99 + textov· prÌloha Autor sa rozhodol preloûiù Ëasù diela fl·mskeho humanistu G. Haloina De eruditione puerorum, ktor· je s˙Ëasùou publik·cie Restauratio linguae Latinae. A tak sa v pr·ci stret·vame s takmer 70 stranami prekladu tohto textu o v˝chove a vzdel·vanÌ ml·deûe. Autor porovn·va Haloinov prÌstup k vzdel·vaniu s postupmi, s ktor˝mi sa stret·vame u pedagÛga z 13. storoËia Vincenta de Beauvais, a s didaktick˝mi n·zormi J. A. KomenskÈho v dielach Didactica magna a Najnovöia metÛda jazykov. Poukazuje na rozdiely v prÌstupe vybran˝ch autorov k vyuËovaniu jazykov a najm‰ na odliön˝ ohlas a reakciu odbornej verejnosti na diela t˝chto pisateæov. V z·vere podrobuje Haloinov spis filologickej anal˝ze. Autor: Michaela HOLIENKOV¡ Odbor: klasickÈ jazyky N·zov: Koreöpondencia Leva VeækÈho z roku 451 Ved˙ci pr·ce: Mgr. KatarÌna Karabov·, Ph.D. PoËet str·n: 70 + textov· prÌloha Predmetom sk˙mania tejto pr·ce boli vybranÈ listy z koreöpondencie p·peûa Leva VeækÈho, vydanÈ v trnavskej univerzitnej knÌhtlaËiarni v roku 1767. AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 139 26.8.2012, 14:39 140 MagisterskÈ diplomovÈ pr·ce 2010/2011 Autorka s˙stredila svoju pozornosù na predhovor a na listy z roku 451, a to konkrÈtne na koreöpondenciu t˝kaj˙cu sa snemu v Chalcedone, ktor˝ mal rieöiù z·very Efezskej synody. Autorka okrem komentovanÈho prekladu spracovala kapitoly o ûivotn˝ch osudoch Leva VeækÈho a problematike heretick˝ch uËenÌ, ku ktor˝m sa vyjadroval pr·ve Chalcedonsk˝ koncil. Druh· kapitola pr·ce pon˙ka pohæad na starovekÈ formy listu a je venovan· aj v˝vinu epistolografickÈho û·nru v antike. V prÌlohe je zverejnen˝ prepÌsan˝ latinsk˝ text prekladan˝ch ËastÌ. Autor: M·ria STR›»KOV¡ Odbor: klasickÈ jazyky N·zov: Michal Manuel Olöavsk˝: Sermo de Sacra occidentalem inter et orien- talem Ecclesiam Unione Ved˙ci pr·ce: Mgr. Erika JurÌkov·, Ph.D. PoËet str·n: 74 Cieæom pr·ce bol preklad a obsahovo-jazykov· anal˝za doteraz do slovenËiny nepreloûenej reËi biskupa MukaËevskej eparchie M. M. OlöavskÈho, ktor˙ uverejnil J. BaziloviË. Sermo z roku 1761 vznikla ako reakcia na konflikty, ktorÈ vznikli v dÙsledku odmietnutia prÌsahy posluönosti j·gerskÈmu biskupovi zo strany mukaËevskÈho biskupa a ÔalöÌch n·boûensko-mocensk˝ch sporov. V ˙vodn˝ch kapitol·ch sa autorka zaober· nielen historick˝mi pomermi v 18. storoËÌ, ale pozornosù je tu venovan· aj BaziloviËovmu ûivotu, dielu a pastoraËnej Ëinnosti. N·plÚou tretej kapitoly je uû samotn˝ preklad uv·dzan˝ paralelne s latinsk˝m textom. ätvrt· kapitola pon˙ka obsahov˝, jazykov˝ a ötylistick˝ rozbor diela. AVRIGA ñ ZJKF 54, 2012, s. 131-140 15diplomky.PM6 140 26.8.2012, 14:39
Podobné dokumenty
Letní škola epigrafiky v Britské škole v Athénách, 2011
editaci jiû vydanÈho n·pisu. Pro odlehËenÌ jsme si v pr˘bÏhu p¯edn·öek vyzkouöeli, jak se po¯izuje oklepek n·pisu Ëi otisk kolku amfory. Samoz¯ejmostÌ bylo sezn·menÌ s materi·lem a typy n·pis˘, s n...
Diplomové práce z klasické filologie, klasické archeologie
Horatiem (Partheniovo propemptikon a Cinnovo Propempticon Pollionis).
HlavnÌ Ë·st pr·ce tvo¯Ì detailnÌ rozbor t¯Ì v˝öe zmÌnÏn˝ch Horatiov˝ch b·snÌ, a to vûdy s d˘razem na motivy charakteristickÈ pr...
Daniel J. Cargola - Richard J. A. Albert, Dějiny římské říše
Je ovöem t¯eba ¯Ìci, ûe pr·vÏ tyto staröÌ publikace p¯in·öejÌ mnohdy materi·l a texty v takovÈ ö̯i a hloubce, kter· modernÌm, skvÏle sestaven˝m a jinak velmi uûiteËn˝m a instruktivnÌm pojedn·nÌm Ë...