editoria l
Transkript
editoria l
Ročník XVI Číslo 1/2008 Redakčná rada: Matej Bílý - predseda Milan Dragula Jaroslav Holeček Miroslav Hrnčiar Peter Magvaši Ladislav Majchrák Igor Mráz Iveta Paulová Milan Šesták Výkonná redaktorka: Katarína Gacíková Marketing a reklama: MASM mobil: 0915 823 706 Jazyková úprava: Yvona Greschnerová Technická a grafická úprava: Peter Ďugel-DRaM, Žilina Tlač: krupa print Adresa redakcie: MASM Dolné Rudiny 3 010 01 Žilina tel.: 041/76 32 362 tel./fax: 041/72 43 326 [email protected] Distribúcia: Redakcia časopisu a SSK Sekretariát SSK: Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina tel./fax: 041/76 32 632 [email protected] Vážení čitatelia, dostáva sa vám do rúk prvé tohtoročné číslo časopisu KVALITA. Okrem jeho prípravy a konečnej realizácie sme v redakcii prežívali pozitívne chvíle a radostné dni spôsobené záujmom jeho nových abonentov z radov výrobných organizácií, úradov a inštitúcií i jednotlivcov. Dennodenne prichádzali požiadavky, objednávky aj na odber starších ročníkov a to je taký silný motivátor, že nám nedá nespomenúť tento fakt v úvodných slovách tohto čísla. Ďakujeme všetkým za prejavený záujem. e d i t o rial Vydavateľ: MASM Dolné Rudiny 3 010 01 Žilina Snahou a cieľom práce redakcie bude aj v tomto roku nadviazať prostredníctvom časopisu istý dialóg s čitateľmi a dozvedieť sa o ich úspechoch, radostiach, ale i problémoch a otázkach, ktoré sa vynárajú z ich každodennej kvalitárskej práce. To všetko chceme publikovať nielen pre ich samotné zviditeľnenie, ale i motivovanie iných. V našich organizáciách je veľa zaujímavých, jedinečných a možno i obdivuhodných príkladov, ktoré by nemali zostávať skryté len vo svojom prostredí. V obsahu aktuálneho čísla také príklady nájdete – tie, ktoré nabádajú na zlepšovanie kvality v praxi, i tie, ktoré hovoria o konkrétnych výsledkoch a prínosoch zavedenia certifikácie manažérskych systémov, či zvyšovania kvality pracovného výkonu. Proces zlepšovania je nekončiacim procesom a nové výzvy prichádzajú každý deň. Niekoľko dominantných, ktorým aktuálne ako profesionáli v oblasti kvality čelíme, uvádzame spolu s príležitosťami, ktoré nám tieto výzvy ponúkajú. Veríme, že so záujmom dočítate časopis až do konca. Prajeme si, aby redakcia od vás dostávala viac návrhov, podnetov, ako ho zlepšiť, zaktualizovať, urobiť takým, aby bol pre vás zdrojom poučenia i inšpirácie. KVALITA bude kvalitnejšia iba s vašou podporou. Vaša redakcia Cena jedného výtlačku 150 Sk. Ročné predplatné 600 Sk. Reg. MK SR č.: 1209/95 ISSN 1335-9231 Príspevky odborne posudzuje a ich uverejnenie schvaľuje redakčná rada. Nevyžiadané rukopisy a obrazový materiál nevraciame. Kopírovanie, znovupublikovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Názory prezentované autormi článkov nie sú oficiálnymi stanoviskami SSK. 1 - 2008 3 4 1 - 2008 OBSAH ZO ZAHRANIČIA 6 Watson, G.H.: Aktuální výzvy v oblasti kvality – nová generace příležitostí KVALITA V PRAXI Šesták, M.: Riešenie chybovosti a jej príčin na pracovisku Red Bin approach to rejects reducation 15 Kormanec, P.: Štandardizácia kvality v praxi Quality standardisation in practice 18 Paulová, I.: Spoločenská zodpovednosť organizácií – súčasť napĺňania Národného programu kvality Slovenskej republiky na roky 2004 - 2008 Corporate social responsibility of organizations – constituent of realization of the National Quality Programme of the Slovak Republic for years 2004 - 2008 22 Burieta, J.: Zlepšovanie kvality Quality improvement obsah 11 KVALITA POTRAVÍN 26 Mráz, I.: Trendy inovácií potravinárskych výrobkov v 3. tisícročí - budúcnosť funkčných potravín Innovative trends of food products in 3rd century – future of functional foodstuffs 30 Hlocká, M.: Systém manažérstva potravinovej bezpečnosti v praxi. Prínosy a význam zavedenia a certifikácie FSMS v mliekarňach Food safety management system in practice. Effects and importance of FSMS implementation and certification in dairies ĽUDSKÉ ZDROJE 34 Teplická, K.: Zvyšovanie kvality pracovného výkonu prostredníctvom motivácie Increasing quality of work effort through motivation INFORMÁCIE 38 Hosť redakcie 40 Supeková, S.-Pasiar, V.: Značka kvality SK 42 Hrnčiar, M.: Slovenská spoločnosť pre kvalitu v ďalšom funkčnom období v rokoch 2008-2010 44 Bušfy, Ľ.: Certifikácia osôb v oblasti manažérstva kvality 45 Petříková, R.: Proměny Evropy 2008 47 KVALITA - obsah ročníka 2008 49 Prehľad certifikovaných organizácií a osôb 1 - 2008 5 Aktuální výzvy v oblasti kvality – nová generace příležitostí zo zahr a ničia Gregory H. Watson Business Excellence Solutions, Ltd. Helsinky, Finsko Přeložila Ivana Petrašová Zapojení do studie o budoucím vývoji může být jak frustrující, tak i podnětné. Nezískáte zdarma křišťálovou kouli k předpovídání budoucích událostí, ale naučíte se identifikovat a definovat síly, které mají potenciální schopnost „vést“ v budoucnu změnu. Tento příspěvek popisuje sedm dominantních výzev, kterým dnes jako profesionálové v oblasti kvality čelíme, a příležitosti, které nám každá z těchto sedmi výzev nabízí. Úvod Semínka budoucnosti, kterou budeme prožívat, byla většinou zaseta již v minulosti. Otázka, kterou musí autor scénáře zvážit, když píše o budoucnosti, zní: „Které události, k nimž došlo v minulosti, mají souvislosti, které by se v budoucnu mohly chápat jinak?“ Po nadefinování pěti cyklů „scénářů budoucnosti“ pro účely studií Americké společnosti pro kvalitu (ASQ) o budoucnosti kvality jsem zaznamenal některé významné hnací síly změny, které přetrvávají. Tento příspěvek popisuje sedm dominantních výzev, kterým dnes jako profesionálové v oblasti kvality čelíme, a příležitosti, které nám každá z těchto sedmi výzev nabízí. 1 Výzvy, kterým dnes čelíme Za posledních 25 let se náš svět změnil několika významnými způsoby. Technika přiblížila lidi a národy, ale zároveň nás oddělila. Svět „okamžité bezprostřední komunikace“, zprostředkovávané mobilními telekomunikačními prostředky a internetem, zbořil mnoho ekonomických a sociálních bariér, ale zároveň vy- tvořil velmi zřetelnou bariéru mezi těmi, kteří k ní mají přístup, a těmi, kteří tento přístup nemají. To, jak se svět stále rozvíjí, můžeme demonstrovat na rostoucím vlivu čínské střední třídy, která dozrává v celosvětovou hospodářskou sílu. Můžeme rovněž předvídat výzvy vyplývající z krize, která souvisí s oteplováním životního prostředí a která by měla ovlivnit „zezelenání“ světa. Je obtížné izolovat pouze několik faktorů jako „významné hnací síly změny“, pokud není vymezen ústřední bod studie o vývoji v budoucnosti. Pro účely tohoto příspěvku bude Tento příspěvek byl původně přednesen na 51. kongresu Evropské organizace pro kvalitu dne 22. května 2007 v Praze. Autorská práva týkající se této přednášky byla převedena společností Business Excellence Solution Technologies, Ltd., na Českou společnost pro jakost, o. s., pro účely vzdělávání. 6 1 - 2008 jako ústřední bod použit dopad hlavních změn na kvalitu výrobků a služeb, které nabízíme společnosti prostřednictvím různých distribučních kanálů (jak z obchodního, tak i z veřejného sektoru). Z tohoto hlediska je pak sledováno sedm hnacích sil změny, jež v sobě nesou potenciál výzev, se kterými budeme konfrontováni v budoucnosti: • momentální zákazníci, • uvedení produktu na trh v pravý čas, • nanotechnologie, • multikulturální různorodost, • integrované podnikové systémy, • skrytá konkurence, • riziko. Každou z těchto hnacích sil změny je třeba definovat a analyzovat tak, aby bylo možné určit podstatu výzev v oblasti kvality, které tyto síly nabízejí při definování naší budoucnosti. Chování zákazníků se za posledních 25 let změnilo, zvláště pak s příchodem internetu. Dnes zákazníci absorbují nové technologie a inovace rychleji a jsou ochotni objednávat produkty přímo prostřednictvím internetu. To znamená, že bezprostřední osobní vztahy, z nichž můžete získat názory a pocity zákazníků, zmizí a bude obtížné udržovat se zákazníky „důvěrné“ vztahy. Zákazníci ovšem budou i nadále využívat své subjektivní pocity jako standard výkonnosti při posuzování kvality výrobku nebo služby. Vzhledem k tomu, že zákazníci mají přístup k širším komunikačním kanálům, budou kromě toho sdílet své zkušenosti s produktem s úplně cizími lidmi, přičemž si budou prostřednictvím blogů a zpráv vzájemně sdělovat nedostatky. To znamená, že věrnost zákazníků se rozplyne a že zákazníci budou náchylní měnit své nákupní zvyklosti na základě „posledních recenzí“ vaší výkonnosti. Lepší dostupnost komunikace rovněž znamená, že zákazníci budou lépe informováni o nabídkách v oblasti cen a technických prvků. Doba věrných zákazníků je pravděpodobně pryč! 2. Výzva související s uvedením produktu na trh v pravý čas Aby bylo možné uspět v oblasti rychle se měnícího trhu, musí se organizace přiblížit svým cílovým zákazníkům, protože zákazníci společně s každým změnovým cyklem produktu očekávají nové nápady, koncepce, vlastnosti. Pokud je toto vnímání spojeno s faktickou změnou technologií v rámci stále rychlejších cyklů, potom je jasné, že z hlediska zákazníků je zachování „přitažlivé kvality“ silným obchodním imperativem. Kromě toho dochází k posunu tržních demografických faktorů, přičemž věková propast na trhu vytváří diskontinuity ve smyslu „přitažlivosti“, popř. žádoucnosti „atraktivních“ prvků – předvoje módních trendů. Neschopnost udržet krok s konkurencí na základě přidání prvků nebo stylu povede k neúspěchu na trhu. Vzhledem ke skutečnosti, že globální trhy již dlouho neakceptují starší technologie, je jasné, že nyní musí být předmětem plánovaného uvedení na globální trhy nové produkty, které však určitým způsobem budou zaměřeny lokálně, aby tak mohly reagovat na rozdíly trendů, jež se vyskytují v různých lokalitách. Proto je finanční návratnost malá, zatímco tlak na současné snižování cen je velký. Úspěch při uvedení produktu na trh v pravý čas je důležitý, ale v prostředí rychle se měnícího průmyslu to není dostačující! Provozní excelence a nejnižší celkové náklady se musí stát složkami, které budou doprovázet vedoucí postavení produktu jako základní hnací síly rentability. 3. Výzva související s nanotechnologií Nanotechnologie (výrobky vyráběné v měřítku 1x10-9 m) značně zvýší problémy spojené s vývojem nového výrobku, přičemž bude vyvíjen tlak na účelnost výrobku z hlediska zo zahr a ničia 1. Výzva související s momentálními zákazníky prostředí. Bude to zejména potřeba nových, čistých energetických zdrojů, která bude prosazovat zavádění technologie využívající vodíkové palivové články. Obchodním imperativem se stane simultánní vývoj teorie a praxe s cílem podpořit výrobky, kde se poslední vědecké poznatky skloubí s vysokoobjemovou produkcí. Je ovšem velice obtížné vytvořit fyzikální modely nanotechnologie, takže návrh a vývoj se musí provádět pomocí počítačových programů. Kromě toho musí být výroba vyvinutého nanozařízení řízena z hlediska kvality na úrovni měření, kde jsme v naší odborné způsobilosti fyzikálního pozorování omezeni. Uplatňování této odborné způsobilosti v oblasti nanotechnologií si tedy vyžádá větší pozornost, pokud se týče základních aspektů návrhu a řízení kvality, které však budeme provádět v podstatně menším měřítku než kdykoli předtím. 4. Výzva související s multikulturální různorodostí Společnosti se globalizují, což je podporováno možností elektronického šíření informací prostřednictvím nových telekomunikačních a internetových prostředků. V důsledku toho mohou na projektu současně a nepřetržitě pracovat virtuální týmy, které si předávají práci z jedné časové zóny do druhé, tak- 1 - 2008 7 zo zahr a ničia že postup je zajišťován nepřetržitě 24 hodin denně. Produkty budou tedy vyvíjeny globálními týmy, jejichž členové nesdílejí stejnou kulturu, jazyk ani zeměpisnou lokalitu. Protože tyto týmy zpracovávají požadavky simultánně, musí se výrobkové specifikace vyrovnat s rozdíly v kulturní a jazykové různorodosti, která bude existovat na místních úrovních vývoje. Protože tyto týmy nejsou umísťovány společně v jedné lokalitě, budou mít malou (nebo žádnou) příležitost přímé „lidské“ interakce, takže bude obtížné vybudovat základ pro osobní důvěru nebo profesionální respekt. Vývoj nových produktů v tomto prostředí bude rovněž znamenat, že kritéria plánování projektu se posunou, přičemž se budou výrazněji spoléhat na dostupnost zdrojů, protože kvalifikované a talentované síly budou nyní rovnoměrněji rozloženy po celém světě. 5. Výzva související s integrovanými podnikovými systémy Společně s příchodem telekomunikační technologie došlo k pokroku v oblasti integrovaných celopodnikových informačních systémů, přičemž jako nejlepší příklady systémů managementu můžeme uvést SAP a Oracle. Tyto systémy umožňují vyššímu vedení provádět přezkoumání všech informací, které společnost shromáždila. Kromě toho celosvětové přijetí metodiky Six Sigma jako dalšího stupně managementu kvality vyvíjí tlak na podnikové lídry, protože její standard pro výkonnost procesů vychází z finančních ukazatelů a měří přínosy zlepšování z hlediska peněz. Avšak zatímco tento vývoj v oblasti podnikových systémů zvyšuje objektivitu na pracovišti, mohou tyto systémy zároveň vyvolat nevraživost mezi pracovníky, protože zmíněná finanční hlediska se odrážejí v rozhodováních, která se týkají lidí a pracovních lokalit, což podkopává základní potřebu 8 1 - 2008 pracovní jistoty pracovníků. Tyto integrované informační systémy zajišťují transparentnost prvoliniových aktivit vrcholového vedení, což ale může svádět k mikromanagementu, který přispívá k potenciálnímu zvýšení nevraživosti zaměstnanců v důsledku ztráty řízení jejich pracovních procesů. 6. Výzva související se skrytou konkurencí Dalším problémem, který s sebou přináší svět obchodu založený na technologiích, je to, že se konkurenční zdroje stávají méně viditelné. Dnes mají organizace přímý přehled o svých konkurentech. Avšak dnešní model přímé konkurence v podnikání je jen špičkou zítřejšího ledovce. Budou rychle vznikat nové technologie umožňující výměnu výrobků, přičemž jejich uvedení na trh pravděpodobně způsobí překvapení, pokud se tyto výrobky nejprve uvedou na trh prostřednictvím internetu. Tento potenciální distribuční kanál způsobuje rozpad trhů, což může změnit způsob, jakým vaši zákazníci budou nakupovat. Kromě toho internet otevírá nový pohled na výrobkové koncepce a tyto příležitosti pro nové aplikace mohou změnit způsob, jakým váš zákazník pracuje, a to, co se musí uskutečnit. Také průlom ve výzkumu může zcela anulovat stávající model podnikových procesů nebo průmyslového odvětví a globální tržní mechanismy mohou nahradit místní mechanismy. Stručně řečeno, svět po zavedení internetu je „zcela odlišným místem“, než kterým byl dříve. 7. Výzva související s rizikem Kdyby neexistovala žádná nejistota, potom by byly všechny podniky úspěšné podle toho, jak dobré by byly jejich plány. Avšak riziko existuje a jeho všechny možné dimenze můžeme pozorovat ve všech oblastech podnikání: rizika spojená s ob- chodní, technickou, výrobkovou, enviromentální nebo finanční nejistotou. Obchodní riziko se celosvětově zvýší, pokud národní vlády budou podporovat rozvoj svých vlastních ekonomik. Technická rizika se zvýší, když miniaturizace zvýší hustotu záznamu inovačních produktů a do jednoho produktu se sloučí více prvků. Riziko spojené s odpovědností za vady výrobků se zvýší, pokud se zvýší propracovanost technologie a vzrostou potenciální bezpečnostní rizika. Finanční riziko se zvyšuje společně s technickým rizikem a nejistotou na trzích vyžadující vyšší a rychlejší očekávanou návratnost. Environmentální riziko se rovněž zvyšuje vlivem nejistoty související s odpovědností za řízení celého životního cyklu výrobku. Co má organizace udělat tváří tvář takové velké nejistotě? Musíme se naučit, jak riziko řídit, a pečlivěji definovat naše příležitosti. Toto zjištění mě nutí se zmínit o příležitostech, které zahrnuje každá z těchto výzev. 2 Příležitosti ke zlepšování kvality S každou z těchto výzev přicházejí zároveň příležitosti ke zlepšování kvality. Abychom pochopili, které příležitosti tyto výzvy obsahují, zamysleme se nad uvedenými sedmi tematickými oblastmi. 1. Příležitosti týkající se momentálních zákazníků S tím, jak dochází k posunu zákazníků směrem k navazování momentálních vztahů („vztahů v reálném čase“), vzniká ojedinělá příležitost vybudovat silnější vztahy prostřednictvím systémů zpětné vazby, které umožní přizpůsobit se současným i budoucím potřebám zákazníků. Internetový obchod poskytuje příležitost vytvořit se zákazníky unikátní obousměrný komunikační kanál, který nabídne mimořádnou možnost uplatnit rychlý zpětný 2. Příležitosti v oblasti uvádění produktů na trh v pravý čas Vedlejším přínosem schopnosti rychle uvést produkt na trh v pravý čas je, že rychlý obrat produktů zároveň umožňuje rychlé získání poznatků o tom, co funguje (a co ne) na obchodním trhu. To umožní nastavit lepší posloupnost návrhů produktů, které mohou být koordinovány jako multigenerační plán pro uvádění produktů na trh způsobem, jenž snižuje riziko související s technologií a zároveň vytváří nepřetržitý tok nových produktů. Tento přístup nabízí příležitost změnit vývoj produktu na vývoj trhu, přičemž synchronizace těchto aktivit dá stávajícímu enginneringu novou náplň. Zároveň je možné koordinovat testování produktu tak, aby se uskutečňovalo v daném čase s okamžitou zpětnou vazbou od zákazníků. Tyto smyčky rychlé přípravy prototypů na základě zpětné vazby od momentálních zákazníků mohou přispět k synchronizaci možností nového produktu s aktuálními potřebami, které se na trhu vyskytnou. 3. Příležitosti v oblasti nanotechnologie Druhou stranou výzvy související s nanotechnologií je skutečnost, že nanotechnologie zvyšuje možnost integrace produktu v důsledku jeho rozměrů. Tato výzva související s rozměry však rovněž znamená, že tato nová technologie si vyžádá přehodnocení všech metod a koncepcí kvality, protože úspěch či neúspěch nanotechnologie bude založen na kvalitě jejího uplatnění. Jednou specifickou výzvou v oblasti rozměrů je, že se od systémů měření bude požadovat hodnocení kvality produktů, neboť budou pracovat téměř na hraně současných fyzikálních možností měření. To vyžaduje použití vysoce strukturovaných experimentálních návrhů, aby mohly být v případě kritických návrhových parametrů a parametrů vlastností stanoveny křivky optimálních provozních režimů. Výzvou pro profesionály v oblasti kvality bude usnadnit tyto studie „na vrcholu“ technologie a implementovat zjištění s použitím nejmodernějších metod adaptivního managementu procesů v reálném čase pro zajištění zpětné vazby a řízení. 4. Příležitosti v oblasti multikulturální různorodosti Globální působnost řady velkých podniků představuje výzvu v oblasti multikulturální různorodosti, avšak tato výzva rovněž nabízí příležitost, která vám umožní přemýšlet a jednat spíše jako vaši zákazníci. Skutečnosti tohoto vysoce integrovaného světa budou jasné: obchodním jazykem se stane angličtina (upozorňuji, že v roce 1999 začala Toshiba jako svůj oficiální obchodní jazyk používat angličtinu namísto japonštiny) a virtuální spolupráce změní způsoby, kterými budou týmy pracovat (novým operačním modelem pro návrhové týmy bude něco jako systém Linux, nikoliv „Lockheed Skunk Works“). Výzvou této přicházející éry bude vytvoření mimořádné organizační kultury, která bude založena na sjednocujícím provozním principu. Profesionálové v oblasti kvality budou mít příležitost směrovat tuto kulturu cestou, kde myšlenky a metody kvality zajistí všudypřítomný způsob řízení, pravděpodobně založený na principech podnikové excelence, kterou prokáží ocenění podobná americké Národní ceně za kvalitu Malcolma Baldrige. zo zahr a ničia proces nápravného opatření a získat přímý vstup do nových návrhů nebo zdokonalených verzí produktů pro zajištění zákazníkem požadovaných prvků. Internet také nabízí příležitost měřit spokojenost zákazníka přímým způsobem tak, aby byl tento vstup úzce propojen s programy vývoje a marketingovými kampaněmi. Je to příležitost přeměnit řízení reklamací na nový, agilní věrnostní program, který se zaměří na nejvíce se projevující a nejaktivnější zákazníky, u nichž také existuje nejvyšší pravděpodobnost, že budou sdělovat své pozitivní dojmy prostřednictvím veřejných fór. 5. Příležitosti v oblasti integrovaných podnikových systémů Pro začlenění podnikových systémů managementu (např. SAP nebo Oracle), systému balanced scorecards, manažerských pultů s informacemi o zákaznících (customer dashboards) a s nimi souvisejících informačních technologií bude nutný systémový přístup. Tato výzva definuje začátek integrovaného systému managementu, kde jsou organizace konfrontovány s příležitostí zavést systémy koordinovaného strategického plánování, operačního plánování a systémy lidí, jež jsou integrovány s finančními systémy a systémy hlášení (reportingu). Přijmout tuto výzvu znamená definovat novou příležitost pro vytvoření koncepce flexibilnějšího managementu tak, aby všechny změny v libovolné části systému byly schopny adaptivně změnit všechny související komponenty v celém systému. Naplnění této výzvy vyžaduje vlastní poznání organizace; navržení tohoto systému managementu budoucnosti bude vyžadovat zvláště hluboké znalosti způsobu fungování a interakce procesů. Kvalitní přístup k definování těchto znalostí představuje používání metodiky Lean Six Sigma, která umožňuje zjistit nejlepší podnikové a pracovní procesy podle ISO 9000 nebo podle souvisejících systémů kvality pro rutinní řízení těchto pracovních procesů. 1 - 2008 9 6. Příležitosti v oblasti skryté konkurence zo zahr a ničia Ačkoliv technika s sebou nese řadu výzev, včetně převahy dříve neznámé konkurence, poskytuje i příležitost naplnit potřebu lepšího analyzování konkurence, které zvýší chápání tržní interakce konkurentů a tím umožní zlepšit schopnost organizačního rozhodování. Tato technologie „chytrého zjišťování“ nabízí příležitost provádět lepší shromažďování informací z veřejných zdrojů, které se týkají aktivit konkurence v souvislosti s výskytem nových potenciálních konkurentů, umožňuje pochopit jejich dlouhodobou motivaci, pokud se týče těchto aktivit, a umožňuje také vývoj „náhradní strategie“ jako prostředku pro přípravu případných činností jako protiopatření. Lepší znalost konkurence umožní lepší plánování, které bude možné provádět rychleji, než tomu je v případě konkurence, čímž se zajistí výhoda v oblasti uvádění produktů na trh v pravý čas. 7. Příležitosti, které vyplývají z rizika Podstatou všech těchto sil je nejistota ohledně toho, co se stane v budoucnu, a tato nejistota vyvolává obchodní riziko v mnoha dimenzích. Ovšem řízení tváří v tvář riziku znamená řízení příležitostí. Aby organizace mohla řídit svoji možnou budoucnost, musí zvýšit svoji schopnost důkladné analýzy rizik – poslední příležitosti pro použití metod managementu kvalit y. Současné metody analyzování rizik jsou většinou subjektivní a obecně zohledňují pouze jedinou dimenzi rizika v daném okamžiku, přičemž vyhodnocují technický rozměr nebo riziko neúspěšnosti výrobku (služby). Budoucí systémy řízení rizik musí být schopny řídit případné vícedimenzionální rizikové vektor y a popsat kompletní profil rizika 10 1 - 2008 produktů v případě všech příslušných dimenzí výkonnosti (technické, finanční, související s předpisy, obchodní atd.). Příležitost, která se zde nabízí, spočívá v tom, že by se riziko ošetřovalo kvantitativním způsobem s použitím pravděpodobnostních odhadů výkonnosti, což by umožnilo definovat křivky provozních režimů pro volbu řízení. Dnešní nástroje pro analyzování rizik jsou primitivní a neumožňují integraci napříč těmito dimenzemi rizika. Vývoj těchto metod a nástrojů představuje pro profesionály v oblasti kvality další příležitost, která pomůže jejich organizacím zabývat se řízením tváří v tvář nejistotě. 3 Očekávaná budoucnost kvality Tyto změny existenci kvality ve světě nezničí; spíše pomohou zpřísnit požadavky na rozvoj profesionálů v oblasti kvality. Takže na co bychom se měli zaměřit při prosazování zlepšování? Z těchto příležitostí jsem vyvodil změnu v oblasti osobního konání, která platí pro všechny profesionály v oblasti kvality: • Každý z nás si musí prohloubit technické schopnosti v oblasti používání statistiky, pravděpodobnosti a metodiky Lean Six Sigma. • Každý z nás musí ovládat metodiky podnikového analyzování; rozvíjet své odborné způsobilosti v oblasti financí a účetnictví; naučit se simulační metody, metody modelování a analyzování; zvýšit své dovednosti v managementu projektu, protože tyto metody budou součástí základních odborných způsobilostí, které budou od profesionála v oblasti kvality v budoucnu požadovány. • Každý z nás musí rozvíjet své interpersonální manažerské a komunikační dovednosti, protože zapojení a týmová práce jsou nezbytnou součástí úspěš- nosti každého z našich případných projektů zlepšování! Závěr Předpokládám, že vzniknou dva samostatné směry, kterými se budou lidé v rámci profese v oblasti kvality rozvíjet: jeden směr bude zaměřen na strategickou kvalitu jako na prvek usnadňující volby v oblasti podnikání, který zajistí budoucnost kvality v případě organizace, zatímco druhý směr bude zaměřen na techniku kvality, přičemž se budou využívat statistické a analytické metody vědních oborů zabývajících se kvalitou s cílem zvýšit kvalitu produktů, procesů a služeb. Každý z nás musí převzít odpovědnost za odborný růst, přičemž si zvolí směr, který bude vyhovovat jeho osobním zájmům a potřebám jeho organizace. Tato budoucí výzva na nás čeká – budeme připraveni? Autor: Gregory H. Watson je viceprezidentem Mezinárodní akademie pro kvalitu (IAQ – International Academy for Quality), předsedou správní rady společnosti Business Excellence Solutions, Ltd., a mimořádným profesorem průmyslového engineeringu a managementu na Oklahoma State University. Je bývalým prezidentem Americké společnosti pro kvalitu (ASQ – American Society for Quality) a autorem scénáře pěti cyklů Studií ASQ o budoucím vývoji kvality, které zpracoval za posledních 15 let. Je držitelem Lancasterovy a Crosbyho medaile, které mu udělila ASQ za jeho práci v oblasti celosvětové kvality, jež zahrnuje i řadu knih o kvalitě. Jeho zatím poslední knihou je Strategic Benchmarking Reloaded with Six Sigma (nakladatelství John Wiley & Sons, 2007). Kontakt: [email protected] Článok je prevzatý a publikovaný so súhlasom vydavateľa časopisu Perspektivy jakosti, České společnosti pro jakost, o.s. RESUMÉ Red Bin approach to rejects reducation kvalita v praxi The paper describes one of the basic Lean management tools that is being a strong Quality Costs control mechanism. Red Bin methodology is very basic approach to decrease amount of scrap and related costs. It combines use of lower management contribution with basic quality tools like follow up of trends and prioritizing based on Pareto charts. It is also a strong tool for motivation and nonconforming product management strengthening. Red Bin methodology may be used as a standard quality tools combination in all areas of production focused companies. Milan Šesták, TRW Steering Systems Slovakia, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom Riešenie chybovosti a jej príčin na pracovisku 1. Úvod Každý z nás sa občas dostáva do situácie, keď nie je schopný odpovedať na úplne jednoduché a zdanlivo primitívne otázky. Medzi takéto otázky zaraďujem napr.: • Prečo máme každý deň plné červené škatule vyradených kusov? • Prečo vyhadzujeme do odpadu kusy so spornými vizuálnymi nedostatkami? • Prečo každý deň vyhodíme desiatky kusov s tou istou a neustále sa opakujúcou chybou? • Ak 50 % našich chybných kusov tvoria 3 druhy chýb, z čoho pozostáva zvyšných 50 % chybných kusov, ktoré vyhodíme? • Prečo sa stávajú naši pracovníci slepými voči evidentným chybám a berú ich ako bežnú súčasť svojej práce bez toho, aby na ne upozornili svojich nadriadených? Zdajú sa vám takéto otázky povedomé, alebo aspoň máte pocit, že vystihujú aj vaše problémy s kvalitou na pracoviskách? Potom sa denne stretávate s podobnými problémami ako ja a práve vám je určený tento príspevok. 2. Červené škatule Za všetko môžu červené škatule! Keby neboli neustále prepchaté nezhodnými kusmi, nikto by nekomplikoval život zbytočnými otázkami. Každý vie, že proces je nedokonalý, výrobok je ťažko vyr obiteľný, stroje sú nevhodné a pracovníci sú lajdáci. Keď však nadriadený dvíha hlas už dlhšiu dobu a nevidí žiadne zlepšenie, začína byť nervózny, je načase niečo robiť. Všetky analýzy poukazujú na to, že vyriešením 3 druhov chýb sa zníži chybovosť o 50 %. Čo s tým, keď inžinieri, black belti a dizajnéri nevedia robiť zázraky na počkanie a riešenie týchto problémov vyžaduje skúšky a opakované skúšky, testy a opakované testy, zmenové konanie trvajúce týždne až mesiace. Možno len čakať a sledovať, ako frustrácia všetkých okolo výrobných procesov rastie stále viac. Vráťte sa k jednoduchým riešeniam! Možno si ešte spomeniete na časy, keď ste boli nováčikom vo svojej oblasti a videli ste neuveriteľné množstvo nedostatkov, kamkoľvek ste sa pozreli a ich riešenia sa zdali až príliš jednoduché. Máte pocit, že ste boli naivní? Možno, ale nie vždy a nie vo všetkom. Vráťte sa k červeným škatuliam. Ako vlastne vznikli červené škatule? Normy popisujúce požiadavky na manažérske systémy kvality v časti týkajúcej sa riadenia nezhodného výrobku hovoria: • Organizácia zabezpečuje, aby produkt, ktorý nie je v zhode s požiadavkami, bol identifikovaný a riadený tak, aby sa zabránilo jeho nezamýšľanému použitiu alebo dodaniu. • Organizácia zaobchádza s ne- 1 - 2008 11 kvalita v praxi zhodným produktom podľa jedného alebo niekoľkých z nasledujúcích spôsobov: a) prijatím opatrení na odstránenie zistenej nezhody, b) schválením jeho použitia, uvoľnením alebo prijatím so zvláštnou výnimkou pridelenou príslušným orgánom a, pokiaľ je to vhodné, zákazníkom, c) prijatím opatrení na vylúčenie jeho pôvodne zamýšľaného použitia alebo aplikácie. • Organizácia zaraďuje produkt v neidentifikovanom alebo podozrivom stave ako nezhodný produkt. Červená farba akosi logicky vyplynula z tzv. „semafórového“ prístupu (červená = STOP). Zároveň je červená výraznou farbou, ktorá svedčí o tom, že niečo nie je v poriadku. Červené škatule sú teda typickým príkladom identifikácie a zároveň separácie (pokiaľ sú aj vhodne uzavreté, alebo je ináč znemožnené manipulovať s podozrivými / nezhodnými kusmi). ti tých najväčších problémov a inžinierskych problémov vyžadujúcich zložité riešenia použitím komplikovaných štatistických nástrojov a metodík ako Six Sigma, tam kdesi dole v dielni ste mali pracovníkov, ktorí nijako nepomôžu s riešením inžinierskych problémov, ale nepracujú ani na dennej rutinnej práci odstraňovania nedostatkov a malých zlepšení, pretože im chýba vedenie v tomto smere. „Red Bin“ metodika je tu práve pre nich! Základom metodiky je denná, každozmenná a pravidelná kontrola na jednotlivých pracoviskách a kontakt priamo s pracovníkmi zodpovednými za výsledky na týchto pracoviskách. Prvým krokom je rozhodnutie o tíme, ktorý bude mať za úlohu kontrolu červených škatúľ. Odporúčaným zložením takéhoto tímu je kombinácia stredného a nižšieho manažmentu zodpovedného za výrobný proces. Zároveň by malo ísť o prierezový tím. Druhým krokom je určenie frekvencie kontroly. Odporúčam aspoň 2x za zmenu, a to na zmene, kde k vytvoreniu nepodarkov došlo tak, aby sa k nim mohol vyjadriť priamo pracovník, ktorý takéto kusy vyradil. Príkladom je kontrola v polovici zmeny a na jej konci (pozor na množstvo aktivít na konci zmeny spojených s čistením pracoviska a odovzdávaním a preberaním pracoviska). Vhodnou frekvenciou je aj hodinová, závisí od vyťaženosti a zapojenia pracovníkov do ďalších firemných aktivít. Tretím krokom je príprava na kontroly. Pracovník musí vedieť, čo sa od neho vyžaduje a na čo sa kladie dôraz. Zároveň ide aj o prípravu vizualizácie a reportingu. Odporúčam ručné záznamy priamo na pracoviskách, pokiaľ je to možné, tak do tejto činnosti čo najviac zapojiť samotných pracovníkov. Samotný „Red Bin“ postup môže potom vyzerať napríklad takto (obr. 1). 3. Červené škatule - „Red Bin“ metodika Prvý krok, ktorý musíte vykonať, je zostúpiť z manažérskeho piedestálu a vrátiť sa späť ku koreňom, naspäť na výrobnú / prevádzkovú plochu, tam, kde sa tvorí celá tá masa chybných výrobkov. Len tam možno zrealizovať a aplikovať metodiku, ktorá sa volá celkom príznačne „Red Bin“ – „Červená škatuľa“. Na to, aby ste ju mohli realizovať, potrebujete, aby ste dostali na svoju stranu pracovníkov v prevádzke. Toto je váš zdroj zlepšovania. Možno si pritom uvedomíte, podobne ako sa to stalo aj mne, že pokiaľ váš dôraz a priority vždy smerovali do oblas- 12 1 - 2008 Obr. 1 Pracovník pred spustením svojej práce na pracovisku musí zvážiť odpovede na nasledujúce otázky: • Poznám kritické znaky kvality a budem ich kontrolovať na výrobku? • Bol som zaškolený na prácu na tejto stanici v zmysle popisu pracovného postupu? • Pracovný postup sa nachádza na linke a ja budem podľa neho pracovať? • Mám k dispozícii len komponenty, ktoré potrebujem na montáž teraz vyrábaného typu výrobku? • Len potvrdené dobré kusy sa nachádzajú na mojom pracovisku (scrap, kusy na opravu...)? • Poka Yoke prípravky (prípravky na zamedzenie chybám) fungujú a boli overené? • Mám k dispozícii červenú škatuľu (red bin) na svojom pracovisku? • Je moja červená škatuľa (red bin) prázdna? • Je moje pracovisko čisté? • Som si vedomý nejakej možnosti omylu? Obr. 2 OK spusteniu linky... 3.4 Analýza a trendy Na posilnenie tohto kroku možno zaviesť aj základný dotazník / checklist napr. v nasledujúcej forme (pozri obr. 2) : Na konci zmeny je aktualizovaný Paretov diagram zistených chýb. ČERVENÉ ŠKATULE (RED BIN) sú vyprázdnené na konci zmeny. Keď tím identifikuje najvýraznejších prispievateľov k chybovosti a identifikuje, či ide o reálne chyby, pristúpi k fáze definovania opatrení vo forme akčného plánu. V tejto fáze veľa závisí od toho, či je známa príčina chyby. 3.2 Všetky chybné alebo sporné kusy musia byť umiestnené v červenej škatuli Všetky chybné alebo sporné kusy musia byť umiestnené v ČERVENEJ ŠKATULI (RED BIN) - pozor ŽIADNE opravy! 3.3 Červenú škatuľa (RED BIN) kontroluje 2x za zmenu určený tím: zmenový majster, technik kvality, tím líder, technik údržby, (procesný inžinier a inžinier kvality). Toto zloženie samozrejme závisí od rozsahu tímu a organizačnej štruktúry. Členovia tímu sa pýtajú operátora: • Prečo si myslí, že vyradený kus je chybný? • Kde našiel kus, na ktorej pracovnej stanici? • Ako často nachádza tento problém? (potvrdenie v Paretovom grafe) • Čo si myslí o chybe? • Aký je jeho názor na príčinu chyby? kvalita v praxi 3.1 Je pracovisko pripravené na štart? Poznáme príčinu chyby? ÁNO • Vieme vyriešiť problém ihneď ? • Kaizen aktivity. • Overenie aktivity. • Meranie účinnosti aktivity. NIE • Čo by mohlo spôsobiť problém? • Vytvorenie akčného plánu. • Overenie aktivity. • Meranie účinnosti aktivity. Akčný plán môže vyzerať napríklad takto. (obr. 4) Samozrejme, že tím by nemal ostať len pri absolútnom hodnotení zisteného stavu. Rovnako dôležité je aj relatívne / pomerné posúdenie výsledkov. Vhodné je napríklad porov- Obr. 3 1 - 2008 13 • kvalita v praxi • • Obr. 4 návanie medzi zmenami a kľúčové je sledovanie trendov a zmien v trendoch voči vykonaným aktivitám tak, aby každý videl a chápal prínosy aktivít zlepšovania k celkovým dosiahnutým výsledkom. • Sú definované aktivity zlepšovania? • Kto je zodpovedný za riešenie problému? Aký je časový plán / Dokedy? 4. Záver • • • • • • • • Je to „dobrý“ deň? Zlepšujeme sa? Ktorý tím je najlepší? Prečo? Existuje štandardná metóda (postup)? Existuje štandardizácia práce na strojoch a zariadeniach? Existuje štandardizácia starostlivosti / údržby strojov a zariadení? Sú štandardné postupy zavedené a používané? Kontrola záznamov o školeniach, kedy prebehlo školenie naposledy? Aké sú prínosy „Red Bin“ metodiky? • Zapojenie pracovníkov najnižšej riadiacej úrovne. • Zapojenie radových pracovníkov do riešenia ich vlastných každodenných problémov (ba priam frustrácií). • Vytvorenie mostíka medzi inžinierskymi riešeniami a každodenným riešením operatívnych problémov. • Súčasný dôraz na riešenie prob- Obr. 5 14 1 - 2008 • lémov z oboch strán Paretovho diagramu. Lepšie využitie existujúcich zdrojov a potenciálu pracovníkov firmy. Možné rýchle riešenia, ktoré môžu nabudiť tím správnym spôsobom. Prenesenie povedomia o základných nástrojoch kvality do širšieho riešiteľského tímu zloženého aj z radových pracovníkov firmy. Motivácia k medzizmenovému súťaženiu v pozitívnom zmysle slova. Na čo si dať pozor? • Bez aspoň malých prvotných úspechov môže dôjsť k ešte väčšej frustrácii pracovníkov, predajte aj malé úspechy. • Obranný mechanizmus pracovníkov – neriešite jednotlivých pracovníkov a ich schopnosti a zručnosti, ale nedostatky systému a štandardizácie, riešite problémy a nie pracovníkov, ktorí ich spôsobili alebo nebodaj zistili a nahlásili. • Opakujúce sa zistenia vytvárajú stereotyp typu „toto sa nedá riešiť“ – posúvajte zložitejšie problémy na vyššiu riešiteľskú úroveň v zmysle schémy: 1. Problémy odstrániteľné metodikou „Red Bin“ tímom na príslušnej linke / dielni / pracovisku. 2. Problémy so známymi premennými, ktoré treba riešiť na úrovni zásahov stredného manažmentu a inžinieringu. 3. Problémy s neznámymi premennými a príčinami, ktoré potrebujú systematický a štruktúrovaný prístup a použitie štatistických nástrojov – o týchto by mal rozhodovať manažment firmy, pretože vyžadujú dlhodobé využitie vzácnych a obmedzených zdrojov (ľudských, finančných, fyzických...). RESUMÉ Quality standardisation in practice kvalita v praxi The paper describes five fundamental steps of the product quality creation specifically based on the quality standards applied to products and corresponding processes. Peter Kormanec, Fraunhoffer IPA Slovakia, Žilina Štandardizácia kvality v praxi Toyota Motor Company: ,,Vytvorte systém manažérstva kvality, ktorý reaguje bez plytvania na zmeny trhu a okrem toho sám svojou povahou vedie k znižovaniu nákladov ’’. V priemyselných podnikoch, ale rovnako tak v poskytovaní služieb sa začala už dlhšie prejavovať prevaha nadbytku ponúkaných produktov nad dopytom a tak sa logicky v období nadbytku vynára požiadavka, klásť stále väčší dôraz na kvalitu. Tá má byť popri flexibilite, produktivite podnikových procesov či inováciách kľúčovým prvkom budovania silnej konkurencieschopnosti podniku v odvetví. musí stať jednou z nosných častí podniku, ktorá bude odrážať schopnosti pracovníkov podniku, technickú vybavenosť, riadenie procesov a zmien, či orientáciu na trh a zákazníka. Americký odborník na kvalitu Crosby tvrdí, že kvalita je zadarmo. Pri tomto tvrdení vychádza z toho, že tradičný prístup zabezpečovania kvality výstupnými kontrolami je drahý, neefektívny a nespoľahlivý a že firma naň môže doplácať až 25-timi percentami z predaja. Kde štandardizovať kvalitu v podniku O kvalite sa vždy hovorilo ako o významnom prvku moderného produktu, napriek všetkému však v reálnych podmienkach často nebola a nie je schopná dosiahnuť v priemere tohto významu. Podľa kvality ponúkaných výrobkov a služieb sa dá do značnej miery posúdiť, ,,s akým podnikom máme tu česť ’’. Cieľom každého podniku by mala byť snaha odstrániť, resp. obmedziť fyzickú kontrolu kvality za každým strojom, procesom či pracoviskom a úplne zmeniť filozofiu pohľadu na kvalitu. Tvorba kvality musí byť zabudovaná priamo v procesoch a musí byť predovšetkým hlboko vkorenená tam, kde sa tvorí – v hlavách pracovníkov. Cieľom tak často proklamovaného japonského prístupu je totálne uspokojenie zákazníka. Kvalita sa Staré známe Baťovo: ,,Podnik bez ľudí je len železo a betón ’’, tu platí dvojnásobne. Akákoľvek technológia potrebuje pokyn človeka. V najjednoduchšom prípade počnúc spustením či zastavením, ďalej nastavením, korekciami až po náročné programovanie celého výrobného programu.Teda veľmi zjednodušene možno konštatovať, že ide o priamu úmernosť vplyvu ľudského faktora na kvalitu vyrábaného produktu. To je však len jedna strana mince, ktorá sa vzťahuje na reálnu obsluhu zariadenia, dohliadanie, prípadne na včasné zásahy človeka na vzniknutú abnormalitu v procese tvorby kvality. Druhú stranu mince, často nepovšimnutú v našich podnikoch, predstavuje tvorba kvality v predvýrobných etapách. Práve tu je najväčší potenciál zabezpečenia a snahy zabudovať kvalitu priamo do procesu. Reálne praktické skúsenosti ukazujú, že až 75 percent možných chýb, ktoré sa neskôr prejavia vo výrobe, montáži, či priamo u zákazníka, je tvorených práve vo fáze návrhu výrobku. Navyše fáza návrhu výrobku rozhoduje aj o množstve nákladov na produkt, ktoré 1 - 2008 15 kvalita v praxi pojmom štandardizácia predstavuje akúsi byrokraciu, množstvo manuálov a príkazov. Zároveň vyvoláva predstavu dlhého času potrebného na zmenu niečoho. Viac ako hocičo iné štandardizácia znamená systematickú prácu. Jej reálna efektivita a účinnosť musí byť zrkadlom fungovania podnikových procesov na všetkých už spomínaných úrovniach podniku v nadväznosti na produkovanú kvalitu. Ako vytvárať štandardy kvality ? výrazne narastú pri odstraňovaní chýb vzniknutých vo všetkých nasledujúcich životných fázach produktu v dôsledku jeho konštrukčného návrhu. Cieľom je teda kladenie dôrazu na simultánnosť kvality s návrhom produktu a jeho výrobou. Vplyv štandardizácie na vývoj kvality Mnohé dnes významné svetové podniky pociťovali v súvislosti s požiadavkami zákazníka akútnu potrebu vytvárania systémov kvality. Tieto požiadavky zapracovali do noriem, ktoré mali a dodnes majú platnosť v rámci jednotlivých firiem a oddelení. Navyše sa nimi dnes musia riadiť aj dodávatelia týchto firiem. Ako príklad tejto koncepcie poslúži Fordov štandard Q 101, dodnes známy aj v našich firmách. Oveľa širšie sa však uplat- Kvalita je vytváraná v procese návrhu 16 1 - 2008 ňujú v podnikových podmienkach celé rady smerníc a noriem ISO, QS, VDA a pod. Iný smer v zabezpečovaní kvality predstavuje skôr filozofia ako normatív v podobe TQM alebo Six Sigma. Ak už si podnik zvolí ktorúkoľvek koncepciu manažmentu kvality, musí mať na mysli primárne jeho účinnosť v zmysle tvorby kvality. Oba prístupy sa v niektorých bodoch prelínajú, ale ponúkajú vlastný pohľad na tvorbu štandardov, ich zapracovanie a hlavne úroveň, akou vplývajú na ich poslanie – procesy produkujúce kvalitu. Funkčnú štandardizáciu nemôžme v praxi vnímať ako rad pekne zarámovaných smerníc na stenách výrobných či administratívnych priestorov. Množstvo ľudí si pod Kvalitu „vyrábame“ v procese Je nutné definovať dve základné skupiny štandardov . Prvou skupinou sú štandardy týkajúce sa produktov, materiálov, sur ovín a dielov. Druhou skupinou sú štandardy pre operácie, inžinierstvo, výskum a vývoj. Celý postup štandardizácie platný pre obe kategórie možno vo všeobecnosti popísať 5 krokmi, ktorých postupnosť a nadväznosť je prakticky overená v reálnych podnikových podmienkach. Úvodný Demingov citát nás predurčuje začať u zákazníka. Práve on špecifikuje pojem kvalita – technické parametre, vôňa , chuť, design, výkon a pod. V tejto fáze existuje viacero nástrojov, ako efektívne zmapovať požiadavky zákazníka na kvalitu a transformovať ich do podnikovo zrozumiteľnej reči (Voice of Customer, Critical to Kvalitu hodnotí zákazník V druhom kroku je namieste zmapovanie súčasného stavu, teda jasná špecifikácia toho, ako sú naše procesy výkonné a ako reálne plnia požiadavky zákazníka ( Defects per Milion, počet reklamácií, reworks atď.). V treťom kroku detailným rozborom zisťujeme, čo spôsobuje súčasný stav a čo má skutočne priamy vplyv na aktuálnu výkonnosť procesov. Na detailnú analýzu možno využiť prakticky celú sadu osvedčených nástrojov kvality a analytických metód ( FMEA, DoE, DMEA atď.). Precízna analýza je predpokladom toho, že dokážeme objektívne popísať príčiny nekvality a sústredíme teda našu pozornosť smerom k najzávažnejším faktorom, na ktoré hľadáme čo najefektívnejšie riešenie. Samotné návrhy riešenia smerujúce k zlepšeniu treba ešte pred zavedením odskúšať, resp. odsimulovať v reálnych podmienkach. Ak riešenie je skutočne riešením smerujúcim k zlepšeniu, tak je potrebné ho záväzne dodržiavať – štandardizovať ho. Štandard je záväzný pre všetkých pracovníkov, ktorých sa týka a zabezpečuje, že všetci zúčastnení vykonajú potrebné činnosti rovnakým spôsobom, a teda dosiahnu rovnaký výsledok – požadovaný zákazníkom. Týmto však štandardizácia prakticky nekončí. Práve naopak, začíname presadzovať pravidlo: ,,My robíme veci určitým štandardným spôsobom každý deň, až kým nenájdeme lepší spôsob’’. To je fráza, ktorá podporuje nielen štandardizáciu, ale orientuje sa aj na nepretržité hľadanie toho najlepšieho spôsobu. Čo ovplyvňuje fungovanie štandardizácie Viac ako hocičo iné štandardizácia znamená disciplínu. Disciplína odráža dva rozmery vyplývajúce najmä z celopodnikovej kultúry. Prvý rozmer charakterizuje známe ,,chcieť – vedieť - môcť ’’ , čo nie je nič iné, ako osobné presvedčenie človeka podieľať sa na budovaní podniku a ochoty neustále hľadať rezer vy a možnosti zvyšovania nielen úrovne kvality. To sa môže podariť len prostredníctvom schopných, kvalifikovaných pracovníkov so schopnosťou orientácie v spletitých situáciách a často napätých vzťahoch. Významnú úlohu tu zohráva aj podnik, ktorý musí ľudí trénovať, zvyšovať ich know-how a vytvárať priestor na ich pracovnú realizáciu. Druhý rozmer predstavuje disciplína ako taká. Tam, kde podniková kultúra ešte nedosahuje požadované parametre, by bolo naivné spoliehať sa na bezproblémové fungovanie štandardov. Významnú úlohu tu zohrá efektívny systém auditov a previerok dodržiavania štandardov. Tu musí byť hlavným cieľom každého auditu zisťovanie faktov, a nie chýb. Podľa súčasných svetových štandardov kvality sa správny prístup ku kvalite prejaví v priemere o 5 až 10 rokov. Avšak každé zlepšovanie kvality zabezpečuje úspešnú pozíciu pre podnik a všetkých zákazníkov podniku. Z toho vyplýva nevyhnutnosť so zmenami začať neodkladne. AKO PUBLIKOVAŤ V ČASOPISE KVALITA Pokyny pre autorov: 1. Redakcia prijíma iba pôvodné príspevky, doteraz nepublikované alebo nezadané inej redakcii. kvalita v praxi Quality atď.). Základom je pochopenie, čo zákazník vníma pod pojmom kvalita. 2. Rozsah príspevku by nemal presiahnuť 5 normostrán. Článok je potrebné poslať emailom na adresu [email protected] 3. Obrázky, grafy, schémy predložiť v osobitnom súbore vypracovanom v CorelDraw alebo v bitmape s koncovkami .tif, .jpg, .gif, .bmp. Text článku môže byť doplnený, ilustrovaný farebnými obrázkami (kvalitné fotografie, diapozitívy). 4. Odvolania na literatúru sa označujú v texte alebo v poznámkach pod čiarou v hranatých zátvorkách. Zoznam použitej literatúry sa uvádza za príspevkom a je spracovaný v zmysle platnej normy. 5. S príspevkom žiadame zaslať presnú adresu autora, dátum narodenia, OP, č. telefónu, príp. faxu a e-mail. 6. Každý príspevok posudzuje redakčná rada na svojom najbližšom zasadnutí. O výsledku posúdenia je autor informovaný písomnou alebo ústnou formou. 7. Uverejnené články sú honorované. 8. Autor obdrží autorský výtlačok časopisu KVALITA. Termín na dodanie článkov do najbližšieho čísla je 20. máj 2008. 1 - 2008 17 RESUMÉ Corporate social responsibility of organizations – constituent of realization of the National Quality Programme of the Slovak Republic for years 2004 - 2008 kvalita v praxi The paper is concerned with the principle and merits of social responsibility of organizations involved in the National Quality Programme. It briefly characterizes its aims covering profit, people and planet and containing the standard of living, education, health, environment, safety and etics. Iveta Paulová, Materiálovotechnologická fakulta STU Trnava Spoločenská zodpovednosť organizácií – súčasť napĺňania Národného programu kvality Slovenskej republiky na roky 2004-2008 Úvod V poslednom desaťročí nastal v organizáciách rôzneho zamerania určitý pozitívny posun a rozšírenie pohľadu manažérstva činností, ktoré súvisia nielen s tvorbou kvalitného produktu, ale dotýkajú sa oblastí súvisiacich so spoločensko-sociálnymi aspektmi. Dochádza postupne k vytváraniu vzťahov medzi firmami, prostredím a okolím, v ktorom príslušná firma pôsobí. Posun k prehodnocovaniu smerovania činností v organizáciách zahŕňa vnímanie prístupu organizácie ku kvalite života, k životnému prostrediu, k ochrane globálnych zdrojov a vlastných interných ukazovateľov efektívnosti organizácie v prospech spoločnosti. Ak má byť podnikanie dlhodobo úspešné a efektívne, nemôže byť jeho výsledkom len kvalitný produkt, ale v podstate aj kvalitné 18 1 - 2008 prostredie, kvalitný vzťah k sociálnej sieti a k ľuďom ako takým. Podnikanie a konurencieschopnosť je totižto v konečnom dôsledku ľudská záležitosť. Od zamestnancov sa očakáva nasadenosť, lojálnosť, schopnosť učiť sa novým prístupom, postupom a technológiám. Zamestnanci, manažment aj vlastníci sa však nepohybujú len v pracovnom svete. Kvalita ich života a následne osobná spokojnosť závisí od kvality vzdelávania pre rodinných príslušníkov, od možnosti ovplyvniť svoje životné prostredie (napr. komunikáciou zainteresovaných a úradmi), od možnosti stráviť efektívne a v plnej hodnote voľný čas. Sú potrebnou súčasťou zdravého spôsobu a kvality života – fyzického a psychického. Zamestnanec je spokojný vtedy, keď má vytvorené dobré pracovné podmienky a má pocit dobrého zabezpečenia svojej rodiny. Vtedy podáva dobré pracovné výkony a firma prosperuje. Uvedené postoje a prístupy sa odrážajú i v strategických bodoch a cieľoch Národného programu kvality Slovenskej republiku (NPK SR) na roky 2004 – 2008. Princíp a podstata spoločenskej zodpovednosti organizácií Spoločenská zodpovednosť organizácií (Corporate Social Responsibility - ďalej len CSR) je chápaná ako iniciatíva, ktorá je založená na dobrovoľnosti a nemá žiadne presne vymedzené hranice. Podľa Zelenej knihy Európskej únie (2001) je spoločenská zodpovednosť organizácií dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických hľadísk do každodenných firemných operácií a interakcií s firemnými zainteresovanými stranami. V podstate všetko, čo organizácie robia nad rámec stratégia svojho podnikania – investície do životného prostredia, miestnej komunity, vzťahov k zákazníkom či vlastným zamestnancom. Pojem spolo- Vzhľadom na svetovú globalizáciu, keď dochádza čím ďalej tým častejšie k stieraniu hraníc v priemyselnom svete, musí nepochybne dochádzať rovnako nadnárodných i medzinárodných spoločenstiev. Len na pôde EÚ a OSN vzniklo v poslednom desaťročí niekoľko iniciatív, ktoré si kladú za cieľ podporiť spoločenské zodpovednosti organizácií ako podnikateľského štandardu na národnej aj globálnej úrovni. Európska únia verejne prijala stanovisko k spoločenskej zodpovednosti v roku 1995. V tomto roku došlo k založeniu európskej centrály CSR, ktorá sa nazýva CSR Europe. O definovanie pojmov, ktoré sa k tejto problematike viažu, sa pokúsila Európska komisia v roku 2001 v tzv. Zelenej knihe. [1] Organizácie sa svojimi aktivitami a pôsobením nedotýkajú len záujmov ekonomicky činných subjektov i v dnešnom globálnom svete dlhodobo či dokonca trvalo úspešná, musí naplniť nové očakávania svojho okolia. Jedným z týchto očakávaní je nepochybne jej zodpovedné správanie voči spoločnosti, v ktorej pôsobí. CSR zahrňuje všetky aktivity, ktoré sú ďaleko nad rámcom maximálnych legitímnych požiadaviek, rovnako ako aktivity, ktorými sa organizácie usilujú o pochopenie a uspokojovanie očakávaní všetkých zainteresovaných strán v spoločnosti. kvalita v praxi čenská zodpovednosť sa i napriek uvedenej definícii nedefinuje ľahko. Ide o individuálnu a často i ťažko merateľnú veličinu, ktorá vyjadruje istý morálny záväzok úspešných podieľať sa na rozvoji spoločnosti. V tejto súvislosti možno spoločenskú zodpovednosť charakterizovať ako stratégiu, v rámci ktorej jednotlivé organizácie dobrovoľne realizujú rôzne sociálne, ekonomické a environmentálne alebo iné programy nad rámec bežných zvyklostí. Nekonajú na základe povinností a príkazu, ale z presvedčenia a chuti robiť prospešné veci. Spoločenská zodpovednosť nie je len cesta k morálnemu rozvoju, ale rovnako i k ekonomickému rozvoju organizácie, k zvyšovaniu zisku, rozširovaniu výroby, modernizácii strojného a technického vybavenia, k zdokonaľovaniu technológií výroby, k výskumu a vývoju nových výrobkov, k znižovaniu nákladov a predovšetkým k zvyšovaniu uspokojovania všetkých zainteresovaných strán prostredníctvom lojálnych, kvalifikovaných a motivovaných pracovníkov a zároveň aj cesta k zvyšovaniu dôveryhodnosti všetkých zainteresovaných strán. Cieľom CSR je: • uspokojiť očakávania zákazníkov, • uspokojiť očakávania zainteresovaných strán, • krátkodobý zisk nahradiť dlhodobou perspektívou. aj k postupnej konfrontácii nielen profesijnej a jazykovej, ale rovnako aj kultúrnej, náboženskej, etnickej a pod. s cieľom ekonomického a spoločenského rozvoja konkrétnej krajiny. Samotný koncept spoločenskej zodpovednosti podnikov je preto stále výraznejšie podporovaný nielen zo strany národných, ale (majitelia, akcionári, zamestnanci, dodávatelia, zákazníci atď.), ale priamo či nepriamo ovplyvňujú tiež kvalitu a úroveň života všetkých obyvateľov lokalít, v ktorých pôsobia. Úloha organizácií v spoločnosti sa v posledných rokoch podstatne zmenila. Aby bola orga nizácia CSR možno sledovať z nasledujúcich pohľadov: • Zákazník - dôvera v kvalitu produktu • Zamestnanec - presvedčenie o dobrej starostlivosti zo strany organizácie • Verejnosť - presvedčenie, že organizácii ide o jej dobrú budúcnosť (ochrana ľudských práv, 1 - 2008 19 kvalita v praxi starostlivosť o životné prostredie, rozvoj regiónov) • Planet (environmentálny pilier) V súvislosti s konceptom CSR vytvoril Caroll pyramídu [2], v ktorej sú vymedzené štyri základné typy zodpovednosti. (Obr. 1) a možno ďalej rozlišovať jej externú a internú dimenziu, tzn. ako sa táto filozofia prejavuje vnútri a vonku organizácie. Sociálna (spoločenská) zodpovednosť Etická zodpovednosť Právna zodpovednosť Finančná zodpovednosť Obr. 1 Sociálna (spoločenská) zodpovednosť organizácie je pritom situovaná na vrchole pyramídy. Definuje sa ako dodržiavanie etických hodnôt, ktoré zodpovedajú právnym požiadavkám, ktoré vyjadrujú rešpekt k jednotlivcom a posilňujú zdokonaľovanie spoločnosti vo všeobecnosti a v tomto rámci i životného prostredia. To sa deje spôsobom, ktorý niekedy nepostačuje, niekedy naopak zodpovedá či dokonca presahuje etické, právne i občianske očakávania spoločnosti od organizácie. Ide o celý súbor politík, praktík a programov, ktoré sú integrované na všetkých rozhodovacích úrovniach fungovania organizácie, všetkých ich obchodných aktivitách [2]. CSR zahŕňa tri základné piliere (oblasti), ktoré sa často označujú ako 3P: • Profit (ekonomický pilier) • People (sociálny pilier) 20 1 - 2008 Spoločenská zodpovednosť - súčasť napĺňania Národného programu kvality SR na roky 2004 - 2008 Problematika spoločenskej zodpovednosti organizácií je jedným z hlavných priorít napĺňania Národného programu kvality (NPK SR) na roky 2004 – 2008, ktoré sú orientované na [3]: 1. Zvyšovanie kvality života v najvšeobecnejšom zmysle 2. Rozvoj výnimočnosti slovenských organizácií a zvyšovanie ich konkurencieschopnosti 3. Zvyšovanie povedomia kvality ako o systémovom prístupe a mediálna podpora 4. Realizácia princípov európskej charty kvality v podmienkach Slovenskej republiky Strategickým cieľom bodu 1 je zabezpečenie dôstojného života charakterizovaného: • životnou úrovňou, ktorú charakterizuje: - zvyšovanie podielu HDP na obyvateľa a jeho rozdeľovanie tak, aby sa zlepšovala kvalita života, - zvyšovaním kvality produkcie zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, - udržovať a zvyšovať kvalitu potravín a presadzovať zásady zdravej výživy obyvateľstva, - propagovať zdravé životné prostredie, - vytvárať podmienky na rovnosť prístupu k vzdelaniu, - tr vale zlepšovať kvalitu vzťahu občana a verejnej, resp. štátnej správy, - zvyšovať ochranu verejných záujmov a efektívnosť dohľadu na trhu, - zvyšovať hrdosť občanov k štátu, regiónu i vlastnej organizácii. • vzdelaním, ktoré je zamerané na: - iniciáciu implementácie systému manažérstva kvality vo vzdelávacích inštitúciách, - zabezpečovanie prostredníctvom modifikovaného modelu Európskej nadácie pre manažérstvo kvality (ďalej EFQM) pre oblasť vzdelávania s dôrazom na: - kvalitu vzdelávacieho procesu, - kompatibilitu vzdelávacích procesov s najvyspelejšími krajinami EÚ, - dostupnosť a rovnosť prístupu k vzdelávaniu. • zdravím: - definovať kritériá kvality zdravia a v spolupráci s medzinárodnými organizáciami sa podieľať na návrhu a následne osobná spokojnosť závisí od kvality vzdelávania. • životným prostredím: - dôslednou realizáciou legislatívy a implementáciou environmentálnych manažérskych systémov (ďalej EMS), EMAS a integrovaných manažérskych systémov (ďalej IMS) zabezpečiť zlepšovanie kvality životného prostredia. V priebehu rokov 2004 – 2008 boli činnosti súvisiace s NPK SR zamerané najmä na: • implementáciu systému manažérstva kvality do všetkých odvetví národného hospodárstva, najmä v oblasti malého a stredného podnikania a veľký vzrastajúci trend je v organizáciách poskytujúcich služby, • aplikáciu EFQM modelu výnimočnosti a modelu CAF v oblasti štátnej správy a samosprávy (v jednom z kritérií modelov je zahrnutá i oblasť spoločenskej zodpovednosti), • implementáciu integrovaných manažérskych systémov (v oblasti kvality, environmentu a bezpečnosti) – jeden z rozhodujúcich pilierov napĺňania koncepcie spoločenskej zodpovednosti, • implementáciu systému manažérstva kvality a aplikáciu modelov TQM z dôvodu zvyšovania kvality vzdelávacieho procesu (zvyšovanie kvality vzdelávania) na univerzitách a vysokých školách (v súčasnosti sa rozbiehajú projekty aj pre stredné školstvo), • nárast certifikátov pre oblasť bezpečnosti v súlade s normou OHSAS 18 001, • vytváranie etických kódexov v organizáciách (nadnárodné organizácie, organizácie dominantné na trhu – banky, telekomunikácie, elektrárne, plynárenský priemysel a pod.) - • bezpečnosťou: - implementáciou integrovaných manažérskych systémov vytvárať predpoklady na BOZP ako rozvoja kvality života, - podporovať implementáciu OHSAS 18 000. • etikou v organizáciách: - iniciovať prípravu všeobecného etického kódexu organizácií, - presadzovať etiku v organizáciách ako prirodzenú súčasť manažérstva organizácie. Strategické ciele NPK SR sú kompatibilné so smerovaním úspešného podnikania a konkurencieschopnosti v Európskej únii. Ako bolo v úvode spomenuté, podnikanie je úspešné a efektívne, ak sa organizácia zameriava a vytvára potenciál na dosiahnutie kvality života – vytvorenia vyhovujúceho a očakávaného pracovného a životného prostredia, pozitívnym vzťahom k sociálnemu aspektu života ľudí. Kvalita ich života Možno skonštatovať, že uvedené oblasti plne zodpovedajú postojom, prístupom a očakávaniam naplnenia spoločenskej zodpovednosti organizácií. Je pravdepodobné, že ďalšie smerovanie NPK SR v budúcom období bude zamerané práve na aktivity súvisiace so spoločenskou zodpovednosťou organizácií. kvalita v praxi definície kritérií kvality života; na základe určených indikátorov vypracovať postupy monitoringu na posudzovanie zhody zdravotnej starostlivosti ako faktora na jej trvalé zlepšovanie. Záver Mnohé organizácie (najmä nadnárodné korporácie) sa pri presadzovaní aktivít v oblasti spoločenskej zodpovednosti zameriavali najmä na zlepšenie imidžu a posilnenia svojej značky formou sponzorstva a dobročinných akcií. V mnohých prípadoch ide o určitý marketingový ťah na zvýšenie povedomia niektorých organizácií. NPK SR je veľkým odrazovým mostíkom úspešného napredovania aktivít smerom k oblastiam spoločenskej zodpovednosti s dôrazom na konkurencieschopnosť firiem, zvyšovanie kultúry firiem, spokojnosť zamestnancov (aj z pohľadu vytvárania bezpečného pracovného prostredia), vytváranie sociálnych programov na dosahovanie dobrej kvality života, vytváranie environmentálnych postojov pre tr valo udrža teľný r ozvoj a spokojnosť regiónov a celej spoločnosti. Literatúra [1] PETŘÍKOVÁ, R. a kol: Lidé v procesech řízení. Professional Publishing, 2007 ISBN 978-80-86946-28-3. [2] PORVAZNÍK, J. a kol.: Celostný manažment, Bratislava: Iris, 2008ISBN 978-80-89256-11-2 [3] Národný program kvality pre roky 2004 – 2008. www.ssk.sk 1 - 2008 21 RESUMÉ Quality improvement kvalita v praxi The paper describes some steps derived from the Six Sigma approach aimed at the quality improvement of certain manufactured structural products, specifically concerning their humidity. Ján Burieta, IPA Slovakia, Žilina Zlepšovanie kvality Každá firma sa snaží o to, aby jej ponúkané výrobky a služby boli „kvalitné“. Nie vždy sa podarí, aby každý výrobok bol rovnako kvalitný. Aj v najlepšie zvládnutých procesoch môžu vzniknúť chyby. Pri založení firmy a začatí produkcie sa často nedbá na kvalitu, hlavné je vyrábané množstvo (kusy). Skôr či neskôr sa však problémy s kvalitou objavia a je potrebné ich riešiť. Najbežnejší spôsob riešenia je pomocou projektu, ktorého základom bude postup DMAIC (definuj, meraj, analyzuj, zlepšuj, riaď) zo Six Sigma. Ako prvé je potrebné si projekt zadefinovať. Na tento bod je vhodné použiť projektový list. V ňom sa popíšu dôvody vzniku projektu, oblasti, ktorých sa bude projekt týkať, projektový tím a hlavne ciele projektu. V cieľoch by mal byť zachytený súčasný stav kvality. Niekedy je veľmi ťažké definovať súčasný stav, pretože chýbajú dáta (ak sa doteraz takéto dáta nezberali), alebo neodrážajú skutočný stav. V tom prípade je dobré definovať ciele až po prvotných analý- 22 1 - 2008 zach. Ciele môžu byť: zníženie reklamácií, zníženie odpadu, zníženie opráv a súvisiacich nadprác, príp. zamerané konkrétnejšie, napr. zvýšiť stabilitu procesu, zvýšiť cpk a podobne. Obr. 1: Popis procesov kvalita v praxi Tab. 1 Tabuľka kontrolných miest Tab. 2 Tabuľka sledovania nezhôd Po definičnej fáze nasleduje fáza merania. Vo fáze meraj je potrebné získať dáta o kvalite. Najskôr je ale potrebné si popísať procesy, ktorých sa bude zlepšovanie týkať. Na tento účel je vhodná mapa procesov, či už vo forme Value Stream Mapy doplnenej o toky kvality, príp. process f low diagramom (napr. vývojovým) a podobne. Na obr. 1 je znázornený príklad popisu procesov vývojovým diagramom. tieto oblasti zachytené (tab. 1). Podľa takejto tabuľky je jasné, ktoré veličiny a parametre a kde sa majú kontrolovať. Samozrejme, že ku kontrole potrebujú pracovníci ešte konkrétne predpisy, kde sú uvedené postupy a parametre kontroly. Dôležitým bodom fázy meraj je zber dát. Tieto budú potrebné na ďalšiu analýzu a určenie možností zlepšovania. Keďže máme jednoznačne určené parametre, všetko čo sa vyskytne mimo tolerancie, je chyba – nezhodný výrobok. Aby sme vedeli, Ďalej by malo byť jasné, čo sa na výrobkoch kontroluje, na ktorom mieste v procese sa kontrola uskutočňuje, aké parametre, veličiny určujú, či je výrobok dobrý alebo nie, kto o tom rozhoduje, ako často sa kontrola realizuje a kde sa robí záznam o kontrole. Na takýto popis je vhodná tabuľka, kde budú Obr. 2: Počet výskytu typov nezhôd 1 - 2008 23 kvalita v praxi Obr. 3: Vývoj vlhkosti granulátu kde vzniká najviac týchto chýb, je potrebné robiť ich záznam. Záznamy o chybách sa odvíjajú od kontrolných miest a ich kontrolovaných parametrov. Príkladom takéhoto zberu dát je tabuľka sledovania nezhôd (tab. 2). Po vypĺňaní takejto tabuľky aspoň 1 mesiac je možné uskutočňovať analýzy. Analýzy sa môžu týkať početnosti výskytu nezhody, odklonenia nezhody od tolerancie, podľa miesta výskytu, vzniku, podľa príčiny vzniku, podľa veľkosti hodnoty Obr. 4: Litrová hmotnosť pred procesom sušenia 24 1 - 2008 Obr. 5: Hľadanie parametrov litrovej hmotnosti nezhody a podobne. Obr. 2 ukazuje počet výskytu jednotlivých typov nezhôd podľa kontrolných miest zoradených podľa Pareta. Z grafu vyplýva, že najviac nezhôd je pri vlhkosti granulátu. Priebehový graf vlhkosti granulátu (obr. 3) ukazuje, že proces sušenia granulátu je nestabilný a pracovníkom sa často nedarí dodržať hranice vlhkosti, ktoré určujú potrebnú vlhkosť pre ďalšie operácie (v obrázku vyznačené zelenou). Ďalej je potrebné hľadať príčinu, prečo sa pracovníkom nedarí dosiahnuť požadované hranice. Proces mletia, ktorý je pred procesom sušenia, a jeho následný kal má výstup litrovej hmotnosti 1640 – 1720 g/l, čo odpovedá sušine 64 – 72 %. Na obr. 4 je zobrazené dodržiavanie týchto medzí. Ako vidieť z obrázka, hranice sú dodržiavané (až na výnimky). Pri následnom procese sušenia sa však napriek tomu nedarí dodržiavať výsledné hodnoty obsahu sušiny. kvalita v praxi Vo fáze zlepšovania je potrebné nájsť možnosti zlepšenia súčasného stavu. Hlavné potenciály na zlepšovanie vyplývajú z analýzy. V uvedenom príklade je dôležitá závislosť medzi koncentráciou a litrovou hmotnosťou. Táto závislosť je lineárna a na základe regresie môžeme hľadať, aké parametre (tolerancia) litrovej hmotnosti sú najviac vyhovujúce pre výslednú koncentráciu. Vhodná koncentrácia sušiny je v rozmedzí 62 – 64 %. Tejto koncentrácii odpovedá podľa závislosti litrová hmotnosť 1620 – 1640 g/l (obr. 5). Pomocou predchádzajúcich hraníc litrovej hmotnosti bolo veľmi ťažké dosiahnuť požadovanú koncentráciu sušiny. Veľké problémy však nastávali pri veľkom rozptyle hlavného vstupného parametra, ktorý sa mohol pohybovať v rozsahu 80 g/l. Nehovoriac o tom, že v procese sušenia sa stretajú dávky s rôznym obsahom sušiny. Preto je veľmi dôležité, aby rozptyl litrovej hmotnosti bol čo najmenší. To sa dosiahne zúžením hraníc v rozsahu 20 g/l. So zúžením tolerančného pásma pre litrovú hmotnosť súhlasili aj pracovníci, ktorí nebudú mať problémy s dosiahnutím stanoveného parametra. Vo fáze riaď je potrebné zabezpečiť proces tak, aby sa nevrátil do pôvodného stavu. Vypracujú sa nové postupy, predpisy, ktoré zabezpečia zmenené vykonávanie činností. Tiež je potrebné skontrolovať, či zmena bola úspešná. Obr. 6 znázorňuje pokles počtu nezhôd vlhkosti granulátu za jednotlivé obdobia. Obr. 6: Pokles počtu nezhôd vlhkosti granulátu Podobne je potrebné riešiť aj ďalšie nezhody, ktoré vyplynú zo zberu dát. Okrem optimalizácie parametrov je možné sa zamerať na pracovné postupy, organizáciu práce, stabilitu a spôsobilosť procesov a podobne. 1 - 2008 25 RESUMÉ Innovative trends of food products in 3rd century – future of functional foodstuffs kvalita potravín The author briefly characterizes modern trends in production and consumption of foodstuffs, viz. health and gustatory trends, trends of excellent quality, ethical trends, societal trends and technological trends. Igor Mráz, LIKO Bratislava, a.s., Bratislava Trendy inovácií potravinárskych výrobkov v 3. tisícročí - budúcnosť funkčných potravín Úvod Inovácia potravinárskych výrobkov na začiatku tohto tisícročia vychádza z najnovších marketingových pohľadov, ktoré rešpektujú zmeny spotrebiteľského správania a odporúčania odborníkov v oblasti výživy. Nároky súčasných spotrebiteľov na kvalitu potravín sa v ekonomicky vyspelých krajinách neustále zvyšujú. Požadujú výrobky, ktoré by zabezpečovali ich dobrú telesnú a duševnú kondíciu, dosahovanú prostredníctvom uvedomelej, avšak nereštriktívnej výživy. V tejto oblasti zohráva významnú úlohu aj spôsob stravovania ľudí rôznych vekových skupín, ovplyvnený predovšetkým demografickým vývojom a rýchlym životným tempom. Mení sa veková a sociálna štruktúra obyvateľstva, zvyšuje sa počet ľudí postihnutých tzv. „civilizačnými chorobami“. Preto sa čoraz viac uplatňujú na trhu potraviny na špecifikované zdravotné účely a v oblasti výživy sa stále viac presadzuje indi- 26 1 - 2008 viduálny prístup k stravovaniu, založený na tom, že každý jedinec by mal poznať svoje genetické zdravotné dispozície a možnosti prevencie zdravotných rizík výživou. Rodí sa tak nový odbor - nutrigenomika. Zdravotné trendy Tieto trendy patria k dlhodobo najsilnejším a výrazne ovplyvňujú trh potravín. Vyjadrením podstaty zdravotných trendov vo výžive je, že spotrebitelia požadujú potraviny, ktoré by zabezpečovali ich dobrú telesnú a duševnú kondíciu, dosahovanú prostredníctvom uvedomelej, avšak nereštriktívnej výživy. To znamená, že zdravie dnes už nie je chápané spotrebiteľom ako stav bez chorobných zmien organizmu, ale ako stav telesnej a duševnej pohody. Základom zdravej výživy sa v súčasnosti stáva nenásilný výber vhodného a striedmeho sortimentu potravín, doplneného výživovými doplnkami. Aj priesku- my v SR dokazujú, že rastie záujem spotrebiteľov o tzv. „zdravé potr a viny“. Na pr. pri jednom p r i eskume v supermarketoch COOP - Jednota to potvrdila väčšina respondentov. Iba u 7 % opýtaných takéto kritérium pri výbere potravín nerozhoduje. Spotrebitelia by uvítali lepšie označenie tzv. „zdravých potravín“. Výsledky týchto prieskumov hneď využili obchodné reťazce ako ďalší spôsob získavania zákazníka a ponúkajú rad potravín s výrazným označením, že tieto potraviny zodpovedajú trendom zdravého životného štýlu. Na pr. obchodný reťazec Tesco prišiel na trh s výrobkami „Healthy Living“. Parametre tohto radu výrobkov určujú, že tieto „zdravé potraviny“: • obsahujú menej než 3 % celkových tukov alebo o 50 % tuku menej než porovnateľné výrobky, • obsahujú o 10 % kuchynskej soli menej než porovnateľné výrobky, • neobsahujú viac pridaného K vitalizácii, aktivácii a regenerácii organizmu popri zdravej výžive a zdravom životnom štýle, založenom najmä na pohybe, prispieva aj používanie zdraviu prospešných prísad do potravín, predovšetkým vitamínov, minerálnych látok a vlákniny, ale aj probiotických mikroorganizmov a pod. Tým by sa malo dosiahnuť zníženie spotreby “výživových doplnkov“ vo forme tabliet a dospieť k podávaniu týchto látok formou fortifikácie bežných potravín. Táto skupina potravín sa nazýva tiež „funkčné potraviny“. Za funkčné potraviny sú považované také potraviny, ktoré spĺňajú tieto požiadavky : • je vedecky dokázané, že táto potravina okrem svojej výživovej hodnoty priaznivo ovplyvňuje jednu alebo viac cieľových funkcií ľudského organizmu tým, že znižuje riziko ochorenia alebo zlepšuje jeho zdravotný stav či pocit zdravia, • je a zostáva potravinou, pričom sa jej priaznivý účinok musí prejavovať pri konzumácii obvyklého množstva daného typu potraviny. Nemôže to byť tableta, kapsula či iná forma obvyklá pre potravinové doplnky. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že Európska únia je zatiaľ veľmi opatrná v prístupe ku GMO (geneticky modifikovaný organizmus) potravinám a funkčným potravinám. Slabým článkom je chýbajúca európska legislatíva, ktorá nepozná pojem „funkčné potraviny“. V európskej legislatíve sa od mája 1997 oficiálne stretneme len s kategóriou potravín „Novel Foods“ podľa tzv. „Novel Foods Regulation“ (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997). Koncepcia EÚ zdôrazňuje požiadavky na vedecké preukázanie zdravotného prínosu a súčasne vylúčenie rizika alebo jeho zníženie na prijateľnú úroveň. Preto Európska komisia 6.7.2007 požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) o vydanie stanoviska o vedeckom a technickom usmernení pre žiadosti o schválenie zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potr avinách. Vedecký pa nel o dietetických výrobkoch, o výžive a alergiách vypracoval návrh stanoviska, ktorý bol uverejnený na prezentovanie verejných pripomienok (EFSA Q-2007-066). Po zvážení všetkých dodaných pripomienok panel prijal usmernenie o zdravotných tvrdeniach týkajúcich sa konzumácie určitej kategórie potravín, určitej potraviny alebo jej zložiek (vrátane živiny alebo inej látky, alebo kombinácie živín/ iných látok ). Z praktického hľadiska to znamená, že náročné a zdĺhavé vedecké overovanie zdravotných účinkov povedie spolu so zvýšenými výrobnými nákladmi k vyšším cenám funkčných potravín v porovnaní s bežnými potravinami, čo výrazne ovplyvní ich uplatnenie na trhu. kvalita potravín cukru než porovnateľné výrobky na trhu, • etiketa obsahuje jasné a zreteľné označenie obsahu živín. Okrem toho rastie záujem spotrebiteľov aj o tzv. „prírodné potraviny“, alebo „biopotraviny“ pochádzajúce z kontrolovaného poľnohospodárstva a biotechnológií. Sú to potraviny bez konzervačných látok, ochucovadiel a iných umelých prísad, vyrobené zo surovín pestovaných bez ošetrenia chemickými látkami (ako sú postreky, umelé hnojivá a pod.). Spotrebitelia od nich očakávajú, že biopotraviny budú aj zdravšie než bežné potraviny. Dnes však existujú vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že z nutričného hľadiska nemožno biopotraviny nadraďovať jednoznačne nad potraviny z bežnej produkcie, dokonca že sa u nich môžu prejaviť aj niektoré negatívne účinky tohto spôsobu pestovania a že význam biopotravín treba vidieť skôr v oblasti šetrnejšieho prístupu k životnému 1 - 2008 27 prostrediu než v oblasti ich zvýšeného zdravotného a výživového prínosu. kvalita potravín Chuťové trendy Tieto trendy zahŕňajú požiadavku na čerstvosť, plnosť a rozmanitosť chuťových vnemov. Plnosť chuti je dôležitá najmä pri vytváraní pocitu nasýtenia a potravina pritom má mať len minimálnu energetickú hodnotu. V oblasti vývoja funkčných potravín sa intenzívne pracuje práve na potravinách s účinkom redukcie, resp. zachovania hmotnosti. Štúdie predpokladajú pokračovanie výskumov v tejto oblasti ešte najmenej počas nasledujúcich 10 až 15 rokov. Chuťovú rozmanitosť v strave prináša obohatenie jedálneho lístka o tzv. etnické pokrmy, ktoré so sebou prinášajú imigrujúce skupiny obyvateľstva z iných končín sveta a predstavujú tak miešanie kultúr aj v oblasti stravovania. Okrem samotných exotických pokrmov tu zohrávajú významnú úlohu rôzne prílohy a doplnky k jedlám. kových technológií „High-Tech“, zaručujúcich maximálne uchovanie nutričných a senzorických vlastností danej potraviny na základe vedecky podloženého riadenia procesov prípravy potravín. Keďže ide prevažne o známe značky výrobcov technologických zariadení, konkurenčný boj sa tu odohráva prevažne v oblasti ponúkanej kuchynskej techniky. V našich podmienkach, predovšetkým v uzatvorených systémoch spoločného stravovania, stále ešte prevažuje tradičná technológia prípravy pokrmov s vysokým podielom ručnej práce. Niektoré operácie, najmä tepelné, sa už uskutočňujú Spoločenské trendy Tieto trendy odzrkadľujú jednak návrat ku „kuchyniam starých materí“ prostredníctvom klasických receptúr, jednak snahu o dosahovanie špičkovej kvality pomocou najmodernejších technológií. Oproti bežným priemyselne vyrábaným potravinárskym výrobkom sa stále viac presadzujú potraviny typu „Home Made“, ale aj rôzne „regionálne špeciality“, ktorých konzumácia prináša akýsi autentický prežitok. Konkurenčné bariéry regionálnych špecialít sa obvykle dosahujú chráneným označením pôvodu. v zariadeniach vysokej technologickej úrovne. Postupná modernizácia jednotlivých strojov a zariadení môže zlepšiť pracovné podmienky, avšak nepredstavuje systémové riešenie. Jednou z ciest na zlepšenie efektívnosti spoločného stravovania je orientácia na účelné využívanie priemyselne vyrábaných hotových pokrmov a najmä polotovarov rôzneho druhu. Tieto trendy patria k najvýznamnejším, pretože odrážajú demografické zmeny v danej krajine, resp. kontinente. Najnovšie demografické štúdie potvrdzujú vzrastajúci počet osamotených ľudí, seniorov a zamestnaných žien, ako aj zvýšenú orientáciu ekonomicky silného obyvateľstva na aktívne využitie voľného času, čo sa prejavuje na trhu tým, že sú žiadané najmä také výrobky, ktoré je možné rýchlo a ľahko pripraviť. Aby mohli byť splnené tieto a ďalšie požiadavky spotrebiteľov, musia sa prehodnotiť a inovovať niektoré doteraz používané technológie spracovania potravín a mení sa aj spôsob balenia a distribúcie potravín, najmä tzv. „Convenience foods“, t.j. pohodlných potravín s nenáročnou prípravou a vysokým stupňom dohotovenia. V kulinárskej oblasti sa presadzujú módne trendy, tak ako to poznáme napr. v oblasti odievania. Etické trendy Technologické trendy Oproti týmto výrobkom sa postavili produkty, ktorých kvalita je založená na použití najnovších špič- Tieto trendy vyjadrujú pocit zodpovednosti skupiny spotrebiteľov za ochranu životného prostredia, ochra- Aby boli potraviny čerstvé a zdravé a súčasne by spĺňali podmienku garantovanej dlhšej trvanlivosti, sa Trendy vynikajúcej kvality 28 nu niektorých živočíšnych druhov, alebo odmietanie sporných vedeckých postupov, napr. génových manipulácií (požadovanie tzv. „NonGMO potravín“). Do povedomia týchto spotrebiteľov jasne vstupuje pôvod potraviny, jej spracovanie, balenie a dopad jej produkcie na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Títo spotrebitelia obvykle uprednostňujú potraviny z ekologického poľnohospodárstva a biopotraviny, a ich stravovacie predstavy sú často natoľko špecifické, že len ťažko nachádzajú požadované potraviny na trhu alebo v bežných stravovacích systémoch. 1 - 2008 dosahujú priaznivejšie výsledky pri zachovaní biologickej hodnoty stravy. Rôzny charakter pokrmov určuje aj rozdielne požiadavky na funkciu obalov v nadväznosti na použitý konzervačný zákrok. Tieto výrobky musia vyhovovať kvalitatívnym požiadavkám zákazníkov a mali by čo najviac minimalizovať ich úsilie a čas potrebný na prípravu. Biologická a senzorická hodnota pokrmov pripravovaných modernými priemyselnými metódami je podľa experimentálnych výskumov priaznivejšia v porovnaní s klasickou prípravou pokrmov a ich bežným tepelným uchovaním vo výdajných pultoch, trvajúcim aj niekoľko hodín po ich dohotovení. bližujú výrobky, ktoré označujeme ako “Minimálne opracované potraviny” (MOP). Moderné technológie výroby pokrmov ponúkajú nové spôsoby prípravy jedál, ktoré znižujú nároky na počet pracovných síl a uľahčujú namáhavé práce. Okrem toho moderné technológie predstavujú spravidla šetrnejší spôsob zaobchádzania s potravinami, čím sa V nadväznosti na progresívne výrobné a konzervačné technológie výroby polotovarov, hotových pokrmov a „convenience foods“ sa rozvíjajú aj moderné technológie balenia týchto produktov. Počas posledných 20 rokov vzrástol záujem o hotové pokrmy, balené do plastových a Al-obalov s nízkym profilom, ktoré sa môžu ohrievať ako konvenčným spôsobom, tak aj mikrovlnovým ohrevom. Predpokladá sa, že tento druh balenia nahradí pokrmy, ktoré sa uchovávali pri hlbokom zmrazení alebo v plechovkách, resp. sklenených obaloch po tepelnej sterilizácii. Súčasne sa zmenili požiadavky konzumentov na skladovateľnosť týchto výrobkov, ktorá sa tak znížila rádovo z rokov a mesiacov na týždne a dni, čím sa výrazne zvýšila ich kvalita. V tejto skupine výrobkov sa uplatňujú najmä chladené potraviny, pre ktoré sú odporúčané skladovacie teploty v rozsahu 0° až 6°C. Trvanlivosť týchto produktov sa pohybuje v závislosti od spôsobu spracovania od 2-3 dní až do niekoľkých týždňov, príp. mesiacov. Zvyšuje sa však zdravotné riziko, odstránenie ktorého kladie zvýšené požiadavky na hygienu a sanitáciu celej výroby a na podmienky dopravy a skladovania. kvalita potravín zdanlivo javí ako rozporná požiadavka. Vôbec samotný pojem „čerstvosť“ z pohľadu výslednej kvality akejkoľvek spracovanej potraviny je dosť diskutabilný, i keď sa pod ním obvykle predstavuje iba určitý optimálny stupeň zachovania čerstvosti, resp. zrelosti produktu ako po fyziologickej stránke, tak aj po stránke hygienicko – mikrobiologickej. Technologicky sa týmto požiadavkám najviac pri- Záver Masívne rozšírenie ponuky tzv. zdravých, racionálnych potravín alebo biopotravín vyvoláva u spotrebiteľov často rozpaky, ako sa v tejto oblasti orientovať. I keď stále ešte zostáva rozhodujúcim faktorom cena, zvyšuje sa povedomie zákazníkov o kvalite potravín, začínajú vnímať rozdiely v kvalite jednotlivých potravín a posudzovať pomer ceny a kvality. Najvýznamnejším nástrojom spotrebiteľa je zmyslové hodnotenie, preto určujúcim faktorom umiestnenia výrobku na trhu je a bude jeho spotrebiteľská akceptovateľnosť daná práve senzorickými vlastnosťami. Budúcnosť funkčných potravín je obmedzená zatiaľ ekonomickými faktormi, legislatívou, pretrvávajúcim konzervatívnym spôsobom tradičného stravovania a v neposlednom rade čiastočnou nedôverou spotrebiteľa, vyvolanou obavami, či nejde len o obchodný trik, príp. módnu vlnu. Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu APVV-0310-06 „Výskum a vývoj funkčných potravín“. 1 - 2008 29 RESUMÉ Food safety management system in practice Effects and importance of FSMS implementation and certification in dairies kvalita potravín The paper briefly describes steps which milk overcomes from cows to consumers following the Food Safety Management System, ISO 22000: 2005 and ISO 9001: 2000 standard requirements and depicts advantages of this approach both for customers and milk production firms. Marieta Hlocká, ASTRAIA®, s.r.o., Nitra Systémy manažérstva potravinovej bezpečnosti v praxi Prínosy a význam zavedenia a certifikácie FSMS v mliekarňach Mlieko – zdroj živín a energie pre človeka i choroboplodné organizmy Mlieko je prvou potravou, s ktorou sa stretneme po svojom narodení a sprevádza nás po celý život. Je jednou zo základných potravín pre všetky vekové skupiny populácie vzhľadom na nezastupiteľný význam jeho biologickej hodnoty. Bielkoviny, tuky, mliečny cukor - laktóza, vybrané esenciálne látky, vitamíny a minerály tvoria komplexnú vyváženú požívatinu. Jednou z nutrične najhodnotnejších zložiek mlieka sú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré si telo samo nevie vytvoriť. Mliečny tuk je ľahko stráviteľný, dodáva telu energiu, vitamíny, a to predovšetkým skupiny B, ale aj vitamíny A, D, E a K. Preto mlieko a mliečne výrobky patria k základným potravinám vo výžive obyvateľstva. Zákon o potravinách stanovuje podmienky výroby potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi a ich uvádzanie do obehu 30 1 - 2008 v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu potravinového dozoru nad ich dodržiavaním. Požiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu, zloženie a kvalitu potravín, technologické postupy používané pri ich výrobe, balení a spôsob označovania, skladovania, prepravy, manipulácie s nimi a ich obehu, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovanie ustanovuje Potravinový kódex Slovenskej republiky. Konkrétne požiadavky na mlieko a mliečne výrobky sú stanovené v šiestej hlave tretej časti Potravinového kódexu. Za mliečne výrobky sa pritom pova- žujú výrobky vyrobené len z mlieka, ktoré bolo získané nadojením kravy, ovce alebo kozy. Cesta mlieka od kravy až na náš stôl Dnes už, samozrejme, mlieko neputuje po nadojení priamo na náš stôl, ale musí absolvovať pomerne zložitý proces spracovania. Jednotlivé činnosti sú veľmi náročné na zaistenie adekvátnej hygieny, aby sa mlieko cestou nekontaminovalo a tým sa nestalo namiesto vzácnej potraviny zdrojom vážnych ochorení. Preto musí byť mlieko ošetrené, zbavené mechanických nečistôt, čiže ho treba scediť, filtrovať, odstreďovať a tiež schladiť do 150 minút od začiatku dojenia. Potrebné je uchovať ho až po dovoz do mliekarne pri teplote 4-6 °C. Pri tomto spracúvaní sa mlieko mieša, aby sa zabránilo jeho namŕzaniu na steny chladiaceho zariadenia. Denne sa zváža z väčších zberných miest špeciálnymi cisternami a kaž- dý druhý deň z menších objektov. Pri každom zvoze mlieka z poľnohospodárskeho objektu je prítomný i pracovník mliekarne, ktorý kontroluje jeho množstvo a kvalitu pri odbere, teda dohliada na teplotu, kyslosť, pachy, tuk, mernú hmotnosť a prípadne i vykonáva kvasnú skúšku. Veľmi dôležité je však i stanovenie inhibičných látok v mlieku. V prípade pozitívnej skúšky na tieto látky nie je možné mlieko použiť na potravinárske účely. Okrem toho pravidelne vykonáva podrobné analýzy mlieka pre každú mliekareň nezávislé akreditované laboratórium. Zaistenie potravinovej nezávadnosti mlieka Na zaistenie hygieny počas procesu spracovania mlieka musia mliekarne podobne ako všetci ostatní producenti potravín zaviesť a udržiavať tzv. HACCP systém. Mnohé proaktívne orientované organizácie však idú ešte ďalej a implementujú tzv. manažérsky systém potravinovej bezpečnosti (FSMS), ktorý je systémovým nástrojom na riadenie hygie- kvalita potravín ny pri výrobe potravín. Výhodou tohto prístupu je, že riadi všetky priame aj nepriame aktivity, ktoré majú vplyv na bezpečnosť a nezávadnosť potravín. V súčasnosti sú najčastejšie tieto systémy zavádzané podľa medzinárodne platnej normy ISO 22000: 2005. V tomto článku chceme zhodnotiť prínosy a výhody, ktoré zavedenie a certifikovanie tohto systému spolu so systémom kvality podľa ISO 9001: 2000 prinieslo konkrétne dvom významným spracovateľom mlieka na Slovensku. Spoločnosť Koliba, a.s., Hriňová bola certifikovaná 13.12.2007 a ďalší spracovateľ mlieka, firma Orava – Milk Leštiny, Dolný Kubín bola certifikovaná 7.12.2007. Pozitívne hodnotené faktory z implementácie a certifikácie FSMS Na základe komunikácie so zodpovednými pracovníkmi oboch mliekarní, pracovníkmi štátneho dozoru a skúseností certifikačných audítorov, ktorí posudzovali uvedené mliekarne, možno prínosy a výhody z implementácie a certifikácie FSMS zhrnúť do dvoch základných oblastí: 1. Zlepšujú vzájomné vzťahy medzi zákazníkmi a dodávateľmi, pretože prispievajú k odstraňovaniu technických a organizačných prekážok pri spracovaní mlieka a produkcii mliečnych výrobkov, zvyšujú konkurencieschopnosť certifikovaného subjektu, zlepšujú kvalitu a bezpečnosť mliečnych produktov a tým zvyšujú dôveru zákazníkov k produktom danej organizácie. Systematické riešenie problematiky bezpečnosti potravín v organizácii je vynikajúcou prevenciou pred porušením predpisov, pretože 1 - 2008 31 kvalita potravín otázky týkajúce sa technológie a právnych požiadaviek sa prakticky riešia denne. Z týchto dôvodov sa znižuje tlak kontrolných orgánov na organizáciu, pretože vie objektívne preukázať zvyšovanie kvalitatívneho a bezpečnostného štandardu pri spracúvaní mlieka a produkcii mliečnych produktov. Zároveň sa v organizácií vytvára lepší priestor na jednoduchšie zavedenie a presadenie nových výrobkov na trhu, jednoduchšiu a efektívnejšiu tvorbu a udržanie marketingovej pozície spoločnosti na trhu, rastie dôvera spotrebiteľov v bezpečnosť produktov danej organizácie, zlepšuje sa imidž spoločnosti v očiach spotrebiteľov a meno organizácie pred kontrolnými orgánmi. 2. Prispievajú k neustálemu zlepšovaniu kvalit y produkcie i riadenia organizácie, pretože podporujú plošné zavedenie a dodržiavanie jednotlivých postupov a zvyšuje pracovnú disciplínu na všetkých pozíciách a kľúčových činnostiach. Zavedený a certifikovaný manažérsky systém je hnacím motorom efektívnej kontroly a zlepšovania účinnosti reali- 32 1 - 2008 začných i manažérskych procesov, ale podporuje i ďalšie vzdelávanie zamestnancov, pomáha znižovať prevádzkové náklady, systematicky hodnotiť úroveň organizácie voči medzinárodným a legislatívnym kritériám, hodnotiť trendy v kľúčových oblastiach a lepšie identifikovať potreby zákazníka a predovšetkým na ne adekvátne reagovať. V spoločnosti Orava – Milk vidia najväčšie prínosy zo zavedenia a certifikovania integrovaného ma- nažérskeho systému podľa ISO STN EN 9001: 2001 a ISO STN EN 22000: 2006 najmä v tomto: • sprehľadnila sa firemná dokumentácia; • zefektívnila sa firemná komunikácia; • máme väčšiu istotu, že naše potraviny sú bezpečné, pretože zavedený integrovaný manažérsky systém bol počas procesu certifikácie objektívne a komplexne posúdený akreditovaným certifikačným orgánom, ktorý potvrdil jeho funkčnosť a vhodnosť, čím sme získali väčšiu sebadôveru v našu prácu; • zavedením výkonu interných auditov sme získali paralelnú systematickú kontrolu nad kvalitou i bezpečnosťou produkcie, ktorá sa vhodne dopĺňa s klasickou kontrolou a tým ešte viac eliminujeme problémy vo výrobe i s kvalitou našich produktov; • zavedením systematického sledovania a štatistického vyhodnocovania kľúčových parametrov, indikátorov, problémov a reklamácií, ich analyzovaním níci a postupne snáď i spotrebitelia nás vnímajú dôveryhodnejšie a tým, samozrejme, rastie hodnota a imidž organizácie. V spoločnosti Koliba, a.s., vidí Janka Malatincová, manažérka systému manažérstva kvality a bezpečnosti potravín, najväčšie prínosy zo zavedenia a certifikovania integrovaného manažérskeho systému podľa ISO STN EN 9001: 2001 a ISO STN EN 22000: 2006 najmä v tomto: • efektívnejšie plníme požiadavky najnáročnejších zákazníkov (obchodných reťazcov a nadnárodných spoločností); • • • syndrómom „prevádzkovej slepoty“ a často nás upozornia na nedostatky, ktoré sme akosi „samozrejme prehliadali“ – to je ďalšia možnosť zlepšovať sa; • v procese implementácie a certifikácie sme pochopili, že požiadavky ISO noriem nie sú bremenom pre firmy, ak štandardne fungujú a jednotlivé požiadavky zavedú pragmatickým spôsobom, ktorý nie je byrokratickou záťažou, ale skôr praktickým prínosom; • zároveň cítime, že naši zákaz- • vieme preukázať, že seriózne pristupujeme k zaisteniu bezpečnosti produktov, pretože plníme aj požiadavky, ktoré sú nad rámec požiadaviek daných národnou legislatívou, a v dôsledku tohto sa nadštandardne zlepšila nielen hygiena, ale i technologická disciplína vo firme; • zlepšila sa komunikácia manažmentu a personálu, sprehľadnili sa úlohy a jednoznačne boli stanovené zodpovednosti jednotlivých pracovníkov, čo • rovnako podporilo zlepšenie pracovnej disciplíny; dnes máme stabilizovaný výrobný procesu a tým aj stabilnú a vysokú úroveň kvality poskytovaných produktov zákazníkom; znížila sa nepodarkovosť, zlepšili sa výsledky monitoringu kvalitatívnych ukazovateľov a znížili sa náklady na nekvalitu; zároveň sme dosiahli úspory surovín, energie a ďalších zdrojov a evidujeme zníženie ekonomických strát vo vzťahu k označovaniu, presnosti plnenia, váženia a pod; pre nás je veľmi dôležité, že zákazníkom i kontrolným orgánom vieme objektívne preukázať, že máme vybudovaný vhodný, účinný a efektívny manažérsky systém, pretože to potvrdila nezávislá strana a zároveň na túto činnosť akreditovaná autorita - certifikačný orgán; zaviedli sme efektívnejšiu kontrolu procesov, pracovníkov, dodržiavania postupov, dodávateľov, vstupných surovín i finálnych produktov; zároveň operatívne riešime problémy, ktoré nám vyplynú aj z tohto monitoringu a máme možnosť sledovať, kvantifikovať a riadiť vývoj nášho zlepšovania; certifikáciou týchto systémov sme jednoznačne potvrdili naše kvality, čím rastie dôvera spotrebiteľov aj štátnych kontrolných orgánov v našu značku a naše produkty. V neposlednom rade si myslíme, že máme lepšiu východiskovú pozíciu pri žiadaní prostriedkov z fondov EÚ ako necertifikovaná konkurencia a tiež očakávame, že budeme mať menší stres pri podávaní žiadostí a projektov na čerpanie prostriedkov z týchto fondov. 1 - 2008 kvalita potravín a hodnotením vieme spätne posúdiť vývoj, hodnotiť trendy a tým získavame, samozrejme, lepší prehľad o silných aj slabých miestach vo výrobe i riadení súvisiacich záležitostí; • rôzne nástroje manažérskeho systému (audity, monitoring, preskúmanie manažmentom, porady kvality) nám pomáhajú sústavne nachádzať nové príležitosti na zlepšovanie a riešenie skrytých rezerv; • pridanou hodnotou externých auditov sú pozorovania od profesionálnych audítorov, ktoré nám „otvárajú oči“, pretože ľudia zvonku nie sú zaťažení 33 RESUMÉ Increasing quality of work effort through motivation ľudské zdroje Motivation is considered to be a very significant part of the company management. Based on the work performance assessment using various criteria the paper presents results of investigations of employees´ motivation using a set of motivation factors The most important from them appeared to be nemunaration. Katarína Teplická, Technická univerzita Košice Zvyšovanie kvality pracovného výkonu prostredníctvom motivácie 1. Úvod V dnešnej dobe neustáleho rozvoja podnikania sa snažia jednotlivé firmy začleniť do nového európskeho chápania ponímania podnikania. Napriek všetkým dôležitým faktorom, ktoré ovplyvňujú činnosť podniku, riadenie ľudských zdrojov má prvoradý význam. Nové ekonomické podmienky vytvárajú požiadavky na nový prístup a nové metódy riadenia ľudských zdrojov, pretože v ľudských zdrojoch, v racionálnom hospodárení s nimi, v ich formovaní a motivovaní, či starostlivosti o ľudské zdroje je možné nájsť kľúč k prosperite jednotlivých firiem, a tým aj celej spoločnosti. Ľudské zdroje zároveň predstavujú najcennejší a v rozvinutých trhových ekonomikách aj najdrahší zdroj, ktorý rozhoduje o úspešnosti a konkurenčnej schopnosti firmy. Zamestnanci predstavujú prioritný aktuálny zdroj efektívnej činnosti a prosperity podniku. Okrem toho sú však dôležité aj také aspekty, ako vzdelanie a podniková kultúra, medziľudské vzťahy, schopnosť 34 1 - 2008 spolupráce, vnímanie sociálnych a ekologických faktorov prostredia a pod. To všetko je reálne len na základe systémovo koncipovaného riadenia ľudských zdrojov, ktoré orientuje zamestnancov tak, aby sa dosahovali základné strategické zámery a ciele podniku. Výsledkom správneho riadenia ľudských zdrojov je zvýšenie produktivity vo firme a vzájomná obojstranná spokojnosť riadiacej zložky aj samotných zamestnancov – t.j. zosúladenie strategických cieľov podniku s individuálnymi cieľmi zamestnancov, čo je zároveň predmetom systému manažérstva kvality. Spôsobilosti pracovníkov, efektívnosť ich práce, výkonnosť, zručnosti a pod. sú predmetom manažérstva zdrojov podľa ISO 9001:2001 v prvku 6.2. Ľudské zdroje. 2. Hodnotenie pracovného výkonu Keďže sme sa v konkrétnom podniku zaoberali otázkou zvyšovania kvality pracovného výkonu zamestnancov, bolo potrebné určiť úroveň hodnotenia pracovného výkonu. Ak chceme posudzovať výkon zamestnanca, prípadne skupiny, je potrebné určiť kritériá výkonu, ktoré musia byť primerané hodnotenej práci a mať dostatočnú vypovedaciu schopnosť. Základnými a do určitej miery univerzálnymi kritériami sú predovšetkým: • kvantita (množstvo) vykonanej práce za určitý časový úsek, • kvalita práce za určitý časový úsek , • včasnosť plnenia pracovných úloh, • motivácia v práci, • stabilita výkonu v čase, • výskyt a frekvencia chybného konania, nepodarkovosti. Tieto kritériá však zvyčajne nepostačujú na hodnotenie pracovného výkonu a je potrebné ich doplniť o ďalšie a detailnejšie. Použité kritériá sú do značnej miery determinované použitými metódami hodnotenia, ktorých je pomerne veľa a majú niekoľko ďalších variantov. Oveľa zložitejšie je hodnotenie pracovného výkonu pri odborných pracovníkoch, prípadne manažéroch. Do úvahy je potrebné zobrať aj faktor času. Pracovné Vzhľadom na to, že pri hodnotení kvality pracovného výkonu zamestnancov vybranej firmy sme v našom prieskume nezaznamenali výrazné odchýlky, úroveň kvality pracovného výkonu stagnovala na určitej proporcionálnej hladine, bolo potrebné venovať pozornosť niektorým univerzálnym kritériám hodnotenia pracovného výkonu a pre náš prieskum sme zvolili kritérium motivácie zamestnancov v práci, pretože motivácia predstavuje významný nástroj zvyšovania pracovného výkonu. 3. Prieskum motivácie zamestnancov Vplyv motivačných faktorov na zvyšovanie kvality pracovného výkonu sme analyzovali prostredníctvom prieskumu motivácie. Pred začatím prieskumu motivačnej štruktúry zamestnancov bolo potrebné poznať a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré majú na fungovanie podniku a výkonnosť pracovníkov podstatný vplyv. Pri takomto hodnotení bolo potrebné zhromaždiť a vykonať rozbor sociálno-ekonomických informácií, k u ktor ým pa tria predovšetkým: • Informácie o organizačných podmienkach práce. • Informácie o kvalifikačných charakteristikách zamestnancov. • Informácie o charakteristikách pracovného prostredia, o pracovných podmienkach a o sociálnom vybavení pracovísk. • Informácie o uplatňovaných systémoch hodnotenia a odmeňovania. • Informácie o uplatňovaní systému personálnej práce. • Informácie o uplatňovaní so-ciálnej starostlivosti a zamestnaneckých výhod v podniku. • Zhromaždenie a rozbor tzv. mäkkých dát (informácie o charakteristikách spokojnosti alebo nespokojnosti pracovníka, jeho hodnotovej orientácii, ašpirácii, vzťahu k práci, k nadriadeným, ku kolegom a k podniku ako celku). Základom uskutočnenia prieskumu bol výber vzorky respondentov v konkrétnom podniku a špecifikácia metódy prieskumu. Vzhľadom na cieľ prieskumu bol zvolený ako nástroj písomný spôsob dopytovania - dotazník. Prieskum týkajúci sa výberovej vzorky respondentov mal charakter rozsiahlejšieho prieskumu a týkal sa hodnotenia všetkých motivačných faktorov a stavu motivácie pracovníkov v konkrétnej firme. Na uvedených pracoviskách bolo rozdaných 30 dotazníkov. Dotazníky boli adresované zamestnancom osobne. Po dohode so zamestnancami boli v časovom oneskorení prevzaté na štatistické hodnotenie. Na tomto výskume sa zúčastnili zamestnanci v administratíve a robotníci, pričom výber bol náhodný. Vzorka respondentov obsahovala 15 administratívnych zamestnancov a 15 robotníkov. Výsledky prieskumu boli spracované zo všetkých odovzdaných dotazníkov. Obsah dotazníka bol zameraný na tieto oblasti: 1. Vek 2. Rodinný stav 3. Pohlavie 4. Vzdelanie 5. Počet rokov odpracovaných v podniku 6. Poznáte systém odmeňovania vo vašom podniku? 7. Je podľa vás vo vašom podniku systém odmeňovania spravodlivý? 8. Ktoré zložky odmeňovania a ako sú pre vás dôležité? 9. Akú formu mzdy dostávate? 10. Aké významné sú pre vás z hľadiska motivácie tieto faktory? • Odmeňovanie - mzda • Pracovná istota • Vzdelanie a osobný rast • Atmosféra na pracovisku • Spravodlivé odmeňovanie • Meno firmy • Sociálna starostlivosť • Lepšia organizácia práce • Rodinný život a voľný čas • Ekológia firmy • Zamestnanecké výhody • Dostatočné informácie o dianí v podniku • Stres • Nezávislosť • Pracovné podmienky • Prestíž • Lepší nadriadený 11. Ako zaujímavá je pre vás vaša práca? 12. Ste spokojný s kvalitou pracovného prostredia? 13. Je vám v podniku poskytovaná možnosť vzdelávania? 14. Ste dostatočne informovaný o dianí v podniku? 15. V rámci sociálnej starostlivosti môžete využívať tieto zamestnanecké výhody: • Stravovanie • Pôžičky na byt • Sociálna výpomoc 1 - 2008 ľudské zdroje výstupy za hodnotené obdobie totiž s daným obdobím časovo vôbec nemusia súvisieť. Preto je potrebné prihliadať pri hodnotení na možný časový posun medzi činnosťou pracovníka a výsledným výstupom tejto činnosti. Tiež je potrebné nájsť určitú rovnováhu medzi orientáciou na dlhodobú a krátkodobú výkonnosť. 35 • Kultúrne podujatia • Športové podujatia • Rekreácie 16. Ako hodnotíte svoj vzťah k nadriadenému? ľudské zdroje 4. Výsledky prieskumu stavu motivácie zamestnancov vo firme Z hľadiska motivácie môže tento ukazovateľ znamenať pre firmu určité výhody, ale aj nevýhody. Nevýhodou môže byť práve ich rodinný stav, ktorý ich určitým spôsobom obmedzuje vo zvyšovaní kvalifikácie, v kariérovom raste, v kreatívnej práci, ktorá si vyžaduje obetovanie voľného času a pod. Tieto fakty potvrdzujú aj dosiahnutú úroveň vzdelávania, ktorá predstavuje 80 % pracovníkov s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou. Okrem obmedzení zo strany rodiny môže byť dôsledkom tohto stavu aj obmedzenie zo strany firmy, ktorá nemá záujem o zvyšovanie vzdelania a kvalifikácie svojich zamestnancov, alebo nemá vytvorený systém rekvalifikácie zamestnancov. Toto tvrdenie sa potvrdilo aj v prieskume, kde iba 3 % respondentov uviedli, že majú možnosť vzdelávania a zvyšovania si kvalifikácie. Vzhľadom na túto skutočnosť sme analyzovali dopad úrovne vzdelania na pracovný výkon, ktorý zaznamenal nárast len u pracovníkov s vyšším vzdelaním a tých pracovníkov, ktorí si vzdelanie zvyšovali. Druhým negatívnym faktorom je slabá informovanosť práve v oblasti ďalšieho vzdelávania zamestnancov. Ďalším významným ukazovateľom je počet odpracovaných rokov vo firme. Na základe výsledkov prieskumu možno konštatovať, že až 47 % respondentov pracuje vo firme viac ako 11 rokov. Z tejto informácie možno posúdiť, že firma sa snaží udržať si svojich pracovníkov, nedochádza 36 1 - 2008 k častej zmene personálnej štruktúry, vo firme nie je vysoká fluktuácia pracovníkov a udržiava sa priemerný stav pracovníkov. Nie vždy je však pozitívnym ukazovateľom umelé udržiavanie pracovníkov vo firme, pretože sa tým stráca flexibilnosť a kreatívnosť pracovného kolektívu a dochádza k poklesu pracovného výkonu. Pre zamestnancov tejto firmy je najdôležitejšia základná finančná odmena. V poradí druhou najdôležitejšou formou je pohyblivá zložka, potom nasledujú zamestnanecké výhody a nepeňažné odmeny. Je dôležité, aby podnik kombinoval všetky zložky miezd, čím by dosiahol väčší záujem zo strany zamestnancov. Finančná motivácia z tohto hľadiska sa stáva najpreferovanejšou formou motivácie zamestnancov. Zamestnanci, ktorí tvoria výberovú vzorku v tomto prieskume, sú najčastejšie odmeňovaní základnou mzdou, túto časť tvorí 37 % pracovníkov. Druhou najpočetnejšou skupinou 25 % sú zamestnanci, ktorí dostávajú prémie. Pre pod- nik by bolo vhodné v tomto smere viac sa zamerať na formy miezd, ako sú: príplatky, odmeny, osobné hodnotenia, podiely na hospodárskych výsledkoch, pretože tieto faktory sú možným motivačným prostriedkom pracovníkov a môžu viesť zamestnancov aj k zvyšovaniu pracovného výkonu. Dôležitosť motivačných faktorov vo firme prezentuje tab.1. Z uvedených výsledkov vyplýva, že najdôležitejším motivačným faktorom pre vybraných respondentov sú finančné prostriedky. Toto pre podnik nie je veľmi potešujúce, lebo zamestnancov motivuje prevažne finančná forma odmeny. Druhým najdôležitejším faktorom, ktorý motivuje zamestnancov, je pracovná istota, čo je pochopiteľné hlavne u rodinne založených zamestnancov. Ďalšou položkou v rebríčku motivačných faktorov je spravodlivé odmeňovanie výkonu a zamestnanecké výhody. Atmosféra na pracovisku dostatočne vplýva na prácu zamestnancov. Po týchto faktoroch nasledujú sociálna starostlivosť, rodinný život a voľný čas a pracovné podmienky. Postupnosť ďalších mo- Tab. 1: Vážený priemer motivačných faktorov vo firme tivačných faktorov je v poradí: lepšia organizácia práce, lepší nadriadený, ekológia firmy, dostatočné informácie o dianí v podniku a uznanie. Je zaujímavé, že motivačný faktor vzdelanie a osobný rast sa umiestnil až na 14 mieste, ten je asi dôležitý len u zamestnancov na vedúcich pozíciách, preto pravdepodobne nepôsobí motivujúco pre zamestnancov pracujúcich v robotníckych profesiách. Minimálnu dôležitosť prikladajú respondenti motivačným faktorom, ako sú: meno firmy, nezávislosť, prestíž a stres. Možnosť využívať zamestnanecké výhody prezentuje tab.2. Z výsledkov prieskumu môžeme zhodnotiť, ktoré zamestnanecké výhody sú v podniku zamestnancom poskytované. Z výsledkov vyplýva, že respondenti uviedli túto postupnosť poskytovaných zamestnaneckých výhod: 20 % - stravovanie, 17 % - rekreácie, 18 % - zdravotná starostlivosť, 12 % - sociálna výpomoc, 11 % - športové podujatia, 10 % - kultúrne podujatia, 7 % , sta- rostlivosť o dôchodcov, 5 % - odmeny za darcovstvo krvi, 0 % - pôžičky na byt. Na základe vykonaného prieskumu možno aplikovať výsledky do hierarchickej pyramídy motivačných a demotivačných faktorov pracovníkov konkrétneho podniku. 5. Záver Cieľom tohto prieskumu bolo zistiť a zhodnotiť úroveň motivácie pracovníkov vo vzťahu k ostatným personálnym činnostiam v podniku. Motivačný proces bol skúmaný vo vzťahu k ostatným personálnym činnostiam, a to k odmeňovaniu, vzdelávaniu, kvalite pracovného výkonu a medziľudských vzťahov. Z výsledkov uskutočneného prieskumu vyplynulo, že podnik má v systéme odmeňovania určité nedostatky, čo má samozrejme vplyv na úroveň pracovnej motivácie zamestnancov a zvyšovanie pracovného výkonu zamestnancov. V dotazníkoch bola uvedená nespokojnosť väčšiny zamestnancov s odmeňovaním ich práce. Táto nespokojnosť pramenila z nespravodlivosti hodnotenia pracovného výkonu. V oblasti vzdelávania podľa odpovedí respondentov je v podniku málo možností zvyšovania kvalifikácie, alebo o týchto možnostiach nie sú zamestnanci dostatočne informovaní. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že informovanosť o dianí v podniku nie je na postačujúcej úrovni. Všetky tieto faktory majú samozrejme vplyv na medziľudské vzťahy v podniku a zároveň sa to odráža v stotožňovaní individuálnych cieľov jednotlivých zamestnancov s podnikovými cieľmi. Motivácia – je dôležitý nástroj vzájomnej deľby práce a kooperácie práce v podniku, a preto je dôležité, aby si podniky uvedomili jej prínos v oblasti riadenia ľudských zdrojov. ľudské zdroje Tab.2: Prieskum zamestnaneckých výhod vybraných respondentov Tento príspevok je súčasťou grantového projektu VEGA č. 1/0002/08. Literatúra [1] ARMSTRONG, M.: Personální management. Praha: Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-614-5 [2] KOUBEK, J.: Řízení lidských zdroju. Praha: Management Press, 1998. ISBN 807261-168-3 [3] MAYEROVÁ, M.: Stres, motivace a výkonnosť. Praha: Grada, 1997. ISBN 80-7169-425-8 [4] PICHŇA, J.: Základy personalistiky II. Bratislava: SOFA, 1995. ISBN 80-8575215-8 [5] ANTOŠOVÁ, M.: Ekonomika práce. Košice : AMS, 2004. ISBN 80-8073088-1 [6] ANTOŠOVÁ, M.: Poslanie riadenia ľudských zdrojov. Zborník- Manažérstvo kvality na stredných školách. TU Košice, 2002. ISBN 80-7099-720-6. [7] SZOMBATHYOVÁ, E.- CSIKÓSOVÁ, A.: Motivations of employees- consistent part of management. Transactions of the Universities of Košice, 4/2000. ISSN 1335-2334. 1 - 2008 37 Hosť redakcie informácie Slovenská národná akreditačná služba (SNAS) ako národný akreditačný orgán uznávaný vládou Slovenskej republiky plní dôležitú úlohu v národnom systéme posudzovania zhody, vytvorenom na odstránenie technických prekážok domáceho a medzinárodného obchodu SR a podporu požadovanej úrovne kvality výrobkov, služieb a ochrany spotrebiteľa. Vykonáva posudzovanie spôsobilosti orgánov posudzovania zhody ako nezávislá tretia strana uznávaná vládou SR, udeľuje osvedčenia o akreditácii orgánov posudzovania zhody, poskytuje klientom orgánov posudzovania zhody požadovanú dôveru, že výsledky činnosti týchto orgánov sú plne hodnoverné. Vytvára podmienky na vylúčenie viacnásobného posudzovania spôsobilosti v rovnakých oblastiach činnosti rôznych orgánov, podporuje činnosti na ochranu spotrebiteľa a poskytuje širokú publicitu všetkým akreditovaným orgánom posudzovania zhody v SR i v zahraničí. Ing. Jozef Obernauer je absolventom Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na ÚNMS SR, kde pracoval na odbore akreditácie vo funkcii posudzovateľa pre účely akreditácie prišiel v roku 1993 zo š.p. MATADOR, kde zastával post technického námestníka riaditeľa. Od roku 1994 do roku 1999 bol predseda TVA-L4 SNAS Bratislava. V rokoch 1999 - 2007 pracoval vo firme SLOVDEKRA, s.r.o., Bratislava ako poradca pre systémy kvality v oblasti akreditácie a certifikácie. Je odborným garantom štyroch kurzov z oblasti akreditácie a certifikácie, akreditovaných MŠ SR, 9 rokov je držiteľom certifikátu audítora kvality a audítora EOQ. Pôsobil ako vedúci posudzovateľ na účel akreditácie, súťaže Národná cena SR za kvalitu a modelu CAF a ako vedúci audítor na účel certifikácie. V uvedených oblastiach pôsobí ako lektor a školiteľ. Je autorom a spoluautorom študijných materiálov a prispieva do zborníkov z odborných domácich a medzinárodných konferencií. 38 1 - 2008 Ing. Jozef Obernauer riaditeľ SNAS Predseda ÚNMS SR dňa 10. novembra 2007 menoval na základe úspešného výberového konania Ing. Jozefa Obernauera do funkcie riaditeľa SNAS. Bol prvým hosťom našej redakcia v tomto roku a sme radi, že môžeme čitateľom sprostredkovať odpovede na niekoľko zaujímavých a aktuálnych otázok, ktoré odzneli v našom rozhovore. • Pán riaditeľ, s akými pocitmi a predsavzatiami ste prijímali funkciu riaditeľa SNAS? Potešilo ma, keď som sa dozvedel výsledok výberového konania. Tie pocity v prvom okamžiku boli ťažko identifikovateľné, na jednej strane radosť, no vzapätí aj nesmierny pocit zodpovednosti z takej vážnej funkcie, do ktorej som mal nastúpiť. V tom momente som si uvedomil aj nesmiernu zodpovednosť a príležitosť zhostiť sa výzvy. Samozrejme, že som prijal tento výsledok a rozhodol som sa popasovať sa aj s takouto funkciou. Pri mojom rozhodovaní mi veľmi pomohla skutočnosť, že v oblasti akreditácie pracujem prakticky od začiatku jej realizácie v rámci Slovenskej republiky – t.j. od roku 1993, keď ako pracovník odboru akreditácie Úradu pre normalizáciu, meranie a skúšobníctvo SR som mal možnosť osobne sa podieľať na konštituovaní Slovenského národného akreditačného systému. Takmer päť rokov som bol predsedom Technického výboru (TVA-L4 SNAS) pre akreditáciu skúšobných laboratórií v oblasti pôsobnosti MP SR, MŽP SR • Aká je vaša vízia jej ďalšieho smerovania? Spomenul som, že v oblasti akreditácie pracujem od roku 1993. Od toho času som sa v tejto oblasti neustále zdokonaľoval a rozširoval som si vedomosti ako aj praktické skúsenosti tiež zo systémov manažérstva v oblasti certifikácie, modelu EFQM a CAF. Spolupracoval som v tejto oblasti aj so zahraničnými organizáciami. Všetky tieto činnosti sú v podstate zamerané na plnenie požiadaviek zákazníkov a mojou víziou je, aby som získané poznatky maximálne využil pre spokojnosť všetkých žiadateľov o akreditáciu, lebo aj v názve SNAS sa od roku 1999 zmenilo „písmeno S (systém) na S „služba“ a ja chcem tomuto poslaniu zostať verný. Teda mojou víziou je, aby SNAS bola moderným akreditačným orgánom v SR, aby požívala dôveryhodnosť všetkých zainteresovaných strán ako jediná kompetentná organizácia v SR, ktorá je uznávaná nielen doma, ale aj v zahraničí. Smerovanie SNAS je dané aj pripravovaným nariadením Európskeho parlamentu a Rady, kde sú o.i. stanovené úlohy a činnosti národných akreditačných orgánov v rámci EÚ na najbližšie obdobie, v neposlednom rade aj v dokumentoch organizácie EA, ILAC a IAF, ktorých sme členom a signatárom MLA a MRA. Moje dlhoročné skúsenosti z ďalších systémov manažérstva chcem plne využiť aj v SNAS, pretože tu tiež vidím oblasti na zlepšenie. SNAS má potenciál na takéto využitie a určite to zvýrazní jej postavenie a akceptáciu všetkými zainteresovanými stranami. • SNAS je jediná akreditovaná osoba na vykonávanie akreditácie v SR. Čo v tejto oblasti vašej činnosti chcete urobiť v najbližšom čase? Mať jediný národný akreditačný orgán je trend a požiadavka EÚ. Preto v najbližšom období je potrebné aplikovať požiadavky EÚ v tejto oblasti. Dôležitou úlohou v tomto období je transformácia právnej formy SNAS a príprava osobitného zákona o akreditácii. Samozrejme, pred nami je obrovské množstvo ďalších úloh, ktoré som jednak, ako ja hovorím, „zdedil“ a tiež množstvo nových úloh, ktoré postupne pribúdajú a my ich realizujeme. Veľa úloh nás čaká vo „vnútri“ SNAS. Racionalizáciou a optimalizáciou prác chceme zabezpečiť plnenie úloh voči našim zákazníkom v čase, ktorý sme si my sami zadefinovali a nedarí sa nám to ideálne plniť a v kvalite, ktorá je požadovaná medzinárodnými predpismi pre akreditačný orgán, ako aj pre žiadateľov o akreditáciu a akreditované subjekty. V tejto súvislosti je potrebné prehodnotiť aj personálne zabezpečenie SNAS – najmä jej posilnenie, i keď môžem jednoznačne konštatovať a potvrdiť, že stávajúci kolektív pracovníkov SNAS je vysoko kompetentný, myslím si, že si rozumieme a vidím v ňom záruku úspešného plnenia našich predsavzatí. Veľkú pozornosť venujeme aj rokovaniam vedúcim k možnostiam akreditácie nových oblastí – rozšírenie o nové činnosti. Okrem týchto aktivít obnovujeme činnosť SAR a pripravujeme po niekoľkoročnej „odmlke“ aj aktív SNAS (22. – 23. 5. 2008 v Piešťanoch), na ktorom chceme získať v rámci výmeny skúseností, poznatkov a potrieb akreditovaných subjektov ďalšie podnety na zlepšenie našej práce. informácie a MZ SR. Dnešná moja funkcia je prakticky s touto podobná, rozdiel je však v tom, že riadim celý SNAS, čo je náročnejšie. • Aké povinnosti, resp. úlohy bude SNAS plniť v tomto roku na medzinárodnej úrovni? Čo sa týka úloh SNAS v medzinárodnej oblasti, je potrebné spomenúť, že SNAS aktívne spolupracuje v rámci členstva v EA, ILAC a IAF, ako aj v ich odborných výboroch. Počas roka sa naši pracovníci v zmysle schváleného plánu zahraničných aktivít na rok 2008 aktívne zúčastnia zasadaní vrcholových orgánov uvedených organizácií, ako aj ich odborných výborov. Časť našich akreditačných kapacít využijeme v zmysle pravidiel cezhraničnej akreditácie aj na zabezpečenie akreditačných služieb u akreditovaných zahraničných subjektov a záujemcov o akreditáciu. V rámci zahraničných aktivít zabezpečujeme pomoc v oblasti akreditácie aj v SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov). Túto pozíciu si samozrejme chceme udržať a v tomto roku aj posilniť. Na budúci rok nás čaká reevaluácia, čo znamená dôkladne sa pripraviť, aby sme si signatárstvo MLA a MRA úspešne obhájili. V tomto roku sme tiež začali s aktivitami na obnovenie, resp. rozšírenie spolupráce s ďalšími akreditačnými orgánmi štátov EÚ. Ďakujem za rozhovor, prajem vám v mene redakcie i v mene svojom veľa úspechov v práci, radosti z jej výsledkov i dobrých, ochotných a spoľahlivých spolupracovníkov. Katarína Gacíková 1 - 2008 39 Značka kvality SK Na Slovensku, ako aj v EÚ je zaistená vysoká miera spolupráce všetkých zainteresovaných inštitúcií a trvale sa usilujú o zvyšovanie dôvery spotrebiteľa k výrobkom, ktorým bola národná značka kvality udelená. Národný program podpory poľnohospodárskych výrobkov a potravín „Značka kvality SK“ vznikol v roku 2004. Od 01.06.2007 sa realizátorom propagácie a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín nielen so ZK SK, Zavedenie značky bolo nevyhnutným predpokladom udržania záujmu spotrebiteľov o tuzemské potravinárske výrobky aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Značka si svoju úlohu plní a pomáha zabrániť odlivu spotrebiteľov od kúpy kvalitných slovenských potravinárskych výrobkov. Prostredníctvom marketingového prieskumu realizovaného v SR počas trvania veľtrhu Agrokomplex 2007 v Nitre a v obchodných reťazcoch TESCO, COOP, HYPERNOVA a KAUFLAND sa získali dôležité informácie o postojoch spotrebiteľov ku kvalite potravín, ich pôvode a „Značke kvality SK“. V súčasnosti má právo značku používať 63 výrobcov pre 284 výrobkov. Zoznam spoločností, ktorým bola udelená Značka kvality SK v rokoch 2004 - 2007, sme uviedli v časopise v č. 3/2007. Je potrebné zdôrazniť, že záujem výrobcov o udelenie značky sa zvýšil aj po spustení propagačnej kampane, ktorá bola realizovaná v druhej polovici roku 2007, napriek prís- Značka kvality SK Vám zaručuje kvalitné potraviny. Viac ako 50 % spotrebiteľov Značku kvality SK pozná. Viac ako 90 % spotrebiteľov si vyberá kvalitné potraviny. www.land.gov.sk 40 1 - 2008 Výskumný ústav potravinársky v Bratislave odd. Inštitút kvality Tel.: 02/55566112 E-mail: [email protected] Významnou úlohou, ktorou sa zaoberajú národné a európske rezortné inštitúcie agropotravinárskeho priemyslu, je dbať na to, aby sa kvalita a bezpečnosť v čo najväčšej miere premietla do konečného produktu. Spotrebiteľ sa v súčasnosti čoraz viac zaujíma práve o tieto faktory. ale aj výrobkov s chránenými označeniami EÚ, stal Výskumný ústav potravinársky. Činnosti súvisiace s propagáciou a marketingom vykonáva samostatné oddelenie – Inštitút kvality. Informácie o propagácii a marketingu značky: informácie Tak ako v celej EÚ aj v Slovenskej republike patrí výroba potravín k nosným odvetviam priemyslu. Vznik národných značiek v rámci celej EÚ prišiel s požiadavkou na zaistenie vysokej úrovne ochrany zdravia a posilnenie dôvery spotrebiteľa. V súčasnej dobe už nestačí len ponúknuť zdravotne bezpečné, plnohodnotné potraviny, ale tiež poskytnúť jasné informácie o sledovaní kritérií, na základe ktorých sa pre výrobky jednotlivé národné značky udeľujú. informácie kov a potravín bol prezentovaný výrobkami Značky kvality SK v oficiálnom stánku Ministerstva pôdohospodárstva SR za aktívnej účasti aj spoločností, ktorých výrobky získali Značku kvality SK v minulých rokoch. Cech pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska v spolupráci so Značkou kvality SK organizoval súťaž „O najlepší Bratislavský rožok“ ako propagáciu kvalitných a tradičných pekárskych výrobkov. Spoločnosti, ktorým bola udelená Značka kvality SK počas výstavy Danubius Gastro 2008: nejšiemu posudzovaniu parametrov prihlásených výrobkov. Dôležitou časťou týchto zásad je požiadavka „nadštandardná kvalitatívna vlastnosť“ výrobku, ktorú výrobca uvádza v technickej dokumentácii pri predkladaní žiadosti o udelenie značky. Aj vďaka splneniu tejto požiadavky je značka udeľovaná iba tým potravinárskym výrobkom, ktoré sú na kvalitatívne vyššej úrovni v porovnaní s obdobnými, na trhu bežne dostupnými výrobkami. Ako požiadať o značku? Program podpory poľnohospodárskych výrobkov a potravín je otvorený všetkým výrobcom potravinárskeho priemyslu. Základným predpokladom úspešného splnenia podmienok vedúcich k udeleniu značky je dôkladné oboznámenie sa so „Zásadami pre posudzovanie a udeľovanie „Značky kvality SK“ pre poľnohospodárske výrobky a potraviny.“ Podrobnosti o zásadách možno získať na stránke MP SR www.land.gov.sk/značka kvality. Následne je potrebné predložiť požadovanú dokumentáciu spolu s prílohami. Odborná komisia zložená z nezávislých odborníkov, zástupcov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, MP SR, Ministerstva zdravotníctva SR, VÚP a iných rezortných inštitúcií, odporučí ministrovi pôdohospodárstva SR udeliť značku. Odborné posudky k prihláškam vypracúva VÚP. Rok 2008 začal pre značku udeľovaním ocenení počas trvania medzinárodnej potravinárskej výstavy Danubius Gastro, ktorá sa konala v dňoch 17. - 20. 01. 2008 v Bratislave vo výstavných priestoroch Incheba Expo. Značku udelila výrobcom ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová. Národný program podpory poľnohospodárskych výrob- • • • • • • • • • • • • • • • • • • • Agro Tami, s. r. o., Nitra APIS, s. r. o., Veľké Kapušany Hrádok Mäsokombinát, s. r. o., Lučenec Humenská mliekareň, a. s., Humenné Hydina ZK, a. s., Košice IMPERATOR, s. r. o., Drietoma Jozef Hatala Mäsovýroba, Kopčany Levické mliekarne, Levice Margita Ivánková, Pekáreň, Kopčany Mecom, a. s., Humenné Milk – Agro, s. r. o., Sabinov MILSY, a. s., Bánovce nad Bebravou Mliekoservis Slovakia, a. s., Zvolen Novofruct SK, s. r. o., Nové Zámky PERKINS, a. s., Poprad Pivovary TOPVAR, a. s., Topoľčany RISO – R, s. r. o., Rimavská Sobota Ryba Košice, s. r. o., Košice Slovenské pramene a žriedla, a.s., Dubové pri Turčianskych Tepliciach V dňoch 4. – 7. marca 2008 sa v Českej republike v Brne uskutočnil jeden z najvýznamnejších potravinárskych veľtrhov v strednej Európe - SALIMA. Zvláštna pozornosť sa venovala segmentu biopotravín, kvalitných potravín a ekologickému poľnohospodárstvu, keďže trendom posledných rokov je zmena stravovacích návykov populácie, čo súvisí so snahou o zdravý životný štýl. Národný stánok prezentoval deväť výrobcov a samostatnú expozíciu tvorili opäť výrobky so Značkou kvality SK. Práve o tieto prejavil najväčší záujem počas svojej návštevy minister poľnohospodárstva ČR Petr Gandalovič, ktorého sprevádzala ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová. Soňa Supeková, Vladimír Pasiar Výskumný ústav potravinársky v Bratislave 1 - 2008 41 Slovenská spoločnosť pre kvalitu v ďalšom funkčnom období v rokoch 2008-2010 informácie Slovenská spoločnosť pre kvalitu si chce aj v budúcom volebnom období udržať kredit centra iniciatív rozvoja kvality života na Slovensku v najvšeobecnejšom zmysle slova. Ambíciou SSK je aktívne prispievať k zvyšovaniu povedomia o kvalite medzi najširšími vrstvami obyvateľstva a odbornej verejnosti uľahčovať prenos poznatkov z prostredia manažérstva kvality, životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na Slovensku i v medzinárodnom meradle. 11. marca 2008 zvolal výbor Slovenskej spoločnosti pre kvalitu valné zhromaždenie svojich členov. Jeho programom okrem iného bola správa o činnosti za volebné obdobie rokov 2005-2007 a voľby do výboru SSK na ďalšie trojročné obdobie. SSK je pripravená naďalej aktívne pôsobiť pri príprave a realizácii Národného programu kvality SR na roky 2009-2013. Prioritou SSK v nasledujúcom období je pôsobenie pri výchove študentov v oblasti kvality, združovanie odborníkov s cieľom vytvoriť prostredie na výmenu skúseností a rozšírenie kooperácie SSK s odbornými organizáciami Slovenskej republiky. Dôležitú úlohu bude pritom predstavovať prezentácia informácií prostredníctvom web stránky SSK. Zámerom členov výboru je však presun ťažiska kontaktov s členmi viac k osobným stretnutiam. SSK je pripravená prostredníctvom združovania svojich členov do projektových tímov a konzorcií vo väčšom rozsahu zapájať sa do riešenia národných i EÚ projektov predovšetkým v tých oblastiach, kde SSK pociťuje podstatné príležitosti na zvyšovanie kvality – oblasť sociálnych služieb a verejnej správy. Pre svojich členov chce SSK naďalej poskytovať osvedčený súbor služieb, rozšírený o zaujímavé podujatia špecializovaného charakteru a služby, ktoré by čo najlepšie vyhovovali požiadavkám našich členov a sympatizantom. K tomu pripravuje výbor SSK v najbližšom období sériu osobných stretnutí s vybranými zástupcami členov SSK z radov organizácií. Valné zhromaždenie členov SSK zvolilo na najbližšie trojročné volebné obdobie výbor SSK v tomto zložení: Slovenská spoločnosť pre kvalitu Dolné rudiny 3 010 01 Žilina Tel./fax: 041/7632632 E-mail: [email protected] www.ssk.sk Miroslav Hrnčiar – prezident Ladislav Majchrák – viceprezident pre vzdelávanie Milan Šesták – viceprezident pre rozvoj Mária Gasperová – viceprezidentka pre projekty Dagmar Bočanová – členka výboru Miroslav Laluštiak – člen výboru Iveta Paulová – členka výboru Do nového volebného obdobia Slovenskej spoločnosti pre kvalitu si dovoľujem zaželať našim členom a priaznivcom v mene výboru SSK veľa úspechov v práci a vzájomne veľa potešenia z citeľného a udržateľného zvyšovania kvality všade vôkol nás. Miroslav Hrnčiar prezident SSK 42 1 - 2008 Skúšanie a certifikácia 15. – 16. apríl 2008, Hotel Patria, Štrbské Pleso, Vysoké Tatry informácie KVALITA - SKÚŠANIE - ZLEPŠOVANIE Odborné fórum na výmenu informácií a praktických skúseností v oblasti akreditácie, poznatkov so zavádzaním integrovaného systému manažérstva v organizácii, manažérstva rizika, ochrany a bezpečnosti pri práci a zmien obsahu pripravovanej revízie radu noriem ISO 9000. Výmena skúseností so zlepšovaním v oblasti manažérstva kvality s využitím moderných nástrojov, ako Balance Scorecard, Six sigma. Priestor na výmenu informácií v oblasti skúšobníctva a certifikácie v súlade s legislatívou EÚ pri preukazovaní zhody, certifikácie personálu v skúšobniach a laboratóriách. • Pozícia ÚNMS SR v oblasti zabezpečenia infraštruktúry kvality • Revízia nového prístupu a predpokladané dopady na skúšobnícky trh • Aktuálny stav legislatívnych predpisov v SR v oblasti preukazovania zhody stavebných výrobkov • Novela zákona o stavebných výrobkoch - jej prínos z pohľadu výrobcu DPS, a.s. • Uplatňovanie európskych technických noriem v procesoch preukazovania zhody u notifikovaných osôb z pohľadu výrobcu • Skúšanie a certifikácia v environmentálnych službách • Zavádzanie systému riadenia BOZP v Slovenskej republike - Program Bezpečný podnik MASM Dolné Rudiny 3 010 01 Žilina • Spokojnosť zákazníka - predpoklad posilnenia pozície • Úlohy SNAS v roku 2008 z pohľadu medzinárodných a národných predpisov • Certifikácia osôb v oblasti systémov manažérstva • Produkty SÚTN v roku 2008 • Manažérske systémy - základ manažérstva rizika v organizáciách • Technické normy na systémy manažérstva kvality a ich hospodárska hodnota v chápaní rozvoja • Skúsenosti s aplikáciou požiadaviek na kompetentnosť skúšobných laboratórií do IMS v SLOVALCO, a.s. • Procesne a zákaznícky orientovaná organizácia • Balanced Scorecard – výkonnosť organizácie upriamená na dlhodobé ciele Tel.: 041 – 76 323 62 Tel. a fax: 041 – 72 433 26 E-mail: [email protected] www.masm.sk 1 - 2008 43 Certifikácia osôb v oblasti manažérstva kvality informácie Jednou z hlavných foriem overovania kvalifikácie personálu v oblasti systémov manažérstva kvality a environmentálnych manažérskych systémov je jeho certifikácia akreditovanou organizáciou. Certifikačný orgán pre osoby pri Slovenskej spoločnosti pre kvalitu - COPO SSK získal akreditáciu od Slovenskej národnej akreditačnej služby podľa STN EN ISO/IEC 17024. Na základe zhody s Harmonizovanou schémou Európskej organizácie pre kvalitu – EOQ získal aj Recognition certificate EOQ, umožňujúci navrhovať certifikáty EOQ s celoeurópskym pôsobením a ich akceptáciou. O certifikáciu osôb v oblasti manažérstva kvality možno požiadať na COPOSSK, ktorá po úspešnom absolvovaní skúšky udeľuje certifikáty v týchto kategóriách: QP - profesionál kvality QM - manažér systémov kvality QA - audítor kvality M-EMS - manažér environmentálnych manažérskych systémov A – EMS - audítor environmentálnych manažérskych systémov Pred vlastným procesom skúšky na získanie certifikátu musí každý uchádzač splniť základné podmienky týkajúce sa: 1. kvalifikačných požiadaviek 2. požiadaviek na vzdelanie a prax Ako postupovať pri získaní certifikátu pre osoby? Základnou podmienkou pre všetky kategórie certifikátov je splnenie kvalifikačných požiadaviek, predovšetkým špecializovaného vzdelávania. 44 1 - 2008 V prípade záujmu uchádzač zabezpečí: Certifikáty QM, M-EMS a) podanie prihlášky na skúšku, ktorú získa elektronickou formou od COPO SSK, b) zaplatenie poplatku, c) predloženie projektu, napr. rozpracovanie prvku SMK, d) účasť na skúške, ktorá sa skladá z písomného testu, obhajoby projektu a ústnej skúšky, e) po úspešnej skúške odovzdá predseda skúšobnej komisie uchádzačovi certifikát. Certifikáty QA, A-EMS a) podanie prihlášky na skúšku, ktorú získa v elektronickej forme od COPO SSK, b) zaplatenie poplatku, c) účasť na skúške, ktorá sa skladá z písomného testu, simulovaného auditu na predloženej prípadovej štúdii a ústnej skúšky, d) po úspešnej skúške odovzdá predseda skúšobnej komisie uchádzačovi certifikát. Proces certifikácie sa v súčasnosti stáva nielen obvyklou požiadavkou zákazníka pri uzatváraní dohôd, prostriedkom trvalého zlepšovania podnikateľských aktivít, ale predovšetkým prostriedkom zvyšovania konkurenčnej schopnosti každej firmy. Ľubomír Bušfy Vedúci certifikačného orgánu COPO SSK COPO – SSK Dolné Rudiny 3 010 01 Žilina Tel./Fax: 041/7233014 E-mail: [email protected] PROMĚNY EVROPY 2008 Současný globální svět vyžaduje stále naléhavěji systematická a synergická řešení v oblastech vědy a výzkumu, podnikání, vzdělávání a společenské odpovědnosti organizací. Vždyť na základě bohatých praktických zkušeností je již dostatečně známo, že každá jednostrannost a izolované vidění ve stále složitějším světě může znehodnotit výsledky i toho nejpoctivějšího snažení, vedoucího k podnikovému úspěchu, inovacím a konkurenceschopnosti. Propojenost VaV, podnikání a vzdělávání Letošní odborné fórum se uskuteční pod osobní záštitou premiéra ČR Mirka Topolánka a ministra MPO ČR Martina Římana. Konferenci by měl zahájit premiér ČR úvodním vystoupením na aktuální téma VIVAT – priorita premiéra. V současnosti již můžeme postupně nahlédnout i do první pracovní verze programového rámce této konference a už jen letmý pohled dává tušit mimořádně zajímavou „intelektuální hostinu“, neboť lze očekávat nejen vystoupení známých politiků, špičkových profesorů a vynikajících manažerů z tuzemska i zahraničí, ale i dalších osobností široké odborné a manažerské veřejnosti. S některými aktéry i jejich tématy se můžete již nyní seznámit na webových stránkách konference www. neweurope.cz. Z řady avizovaných vystoupení vyplývá, že systematické a synergické propojení VaV, podnikání, vzdělávání a společenské odpovědnosti organizací, je konečně na programu dne a právem lze proto očekávat širokou diskusi ze strany auditoria, podobně jako tomu bylo v minulém ročníku. Vždyť skutečný růst a následující úspěch vyžaduje často ze strany podniků především značný vzdělanostní vklad, který se pravděpodobně nevrátí dříve, než ve vzdálené budoucnosti – a za to, žel, dnešní uspěchaná doba a netrpělivá podniková kultura nenabízí valnou odměnu a už vůbec ne ve formě očekávaných okamžitých zisků, přestože řada odborníků z oblasti podnikového řízení se otevřeně hlásí k premise, že řízení je přípravou budoucnosti. Inovace jako vysoce tvořivé poslání inženýra, manažera, podnikatele Právě z výše uvedených důvodů věnuje řada příspěvků významnou pozornost otázkám zaměřeným do oblasti výchovy a vzdělávání pro inovace s cílem zvýšit inovační tempo, výkonnost a konkurenceschopnost. Jednoduše řečeno – inovace jsou dnes obecně vnímány jako klíč k úspěchu v podnikání. Technické vzdělávání, jeho nová kvalita, spojená s praxí a výzkumem, by mohla (a měla) hrát klíčovou roli na globální scéně, neboť pouze taková orientace vzdělávacích programů bude schopná pečovat o talenty, formovat jejich schopnosti, a konečně, být katalyzátorem tolik potřebných inovací. informácie O připravovaném, v pořadí již druhém ročníku mezinárodní konference Proměny Evropy 2008 jsme vás informovali již na podzim minulého roku (KVALITA č. 4/2007), kdy byla v tomto kontextu nastavena klíčová programová témata. Připomínáme jen, že konference se uskuteční v termínu 17. – 18. dubna v Praze (opět v překrásných prostorách Kongresového sálu Nové radnice). Slavnostní večer proběhne tentokrát ve spolupráci s SP ČR, MSF a ČMA při příležitosti jubilejního15. ročníku vyhlašování Manažera roku v paláci Žofín. Jak vyplývá z řady současných statistických šetření, velkým handicapem naší (tzn. české i slovenské) populace je kreativita, která se spolu s inovacemi stává základním fenoménem budoucí prosperity a úspěchu. Běžná řešení už v konkurenčním boji nestačí, protože je užívají všichni. Je proto na místě položit si otázku, zda není zásadní chybou současných vzdělávacích programů dokonalá příprava úzkých specialistů na zvládnutí nejrůznějších modelových situací, když tyto nastávají stále méně a naopak, stále více překvapují situace zcela nové a neočekávané? Celá plejáda příkladů z doby nedávno minulé (teroristické útoky, živelné katastrofy, korejská válka apod.) jednoznačně dokumentují, že klíčovým faktorem přežití v nepředvídatelných a extrémních podmínkách je právě kreativita/tvořivost lidí. A jelikož se dá předpokládat, že s touto dispozicí se rodí každý zdravý jedinec a míra této schopnosti je dána jeho individualitou a výchovou, je podpora takovéto výchovy k tvůrčí práci, která je nejen prostředkem k obživě, ale především způsobem seberealizace a naplnění, novým úkolem naší společnosti s cílem zvyšování inovací a potažmo i prosperity a konkurenceschopnosti našich podniků. Vždyť trvalá snaha o dosažení všeho nového, lepšího, výkonnějšího a flexibilnějšího je spojena především se schopností člověka tvořit, s jeho schopností nejen vymýšlet a snít, ale i se schopností tyto sny následně realizovat. Vysokou cenu budou proto mít nově ty organizace, které prokáží vysoký kreativní a inovační potenciál svých zaměstnanců. Zejména do takto orientovaných firem se pak vyplatí investovat a proto je nejvyšší čas připravit pro tuto orientaci i nové manažery. Všechny v současnosti připravované nové vzdělávací programy proto vyžadují výraznou a přímou orientaci na zvyšování sociálních kompetencí, pružnosti, adaptability, vynalézavosti, tvořivosti a iniciativy lidí směrem k větší otevřeností k inovacím. A i o tom bude letošní ročník konference Proměny Evropy 2008, na kterou vás, slovenské kolegy, srdečně zveme. Růžena Petříková ředitel společnosti DTO CZ, s.r.o. 1 - 2008 45 informácie P o rra a dens o a vzdeláv a n iie e pr a v e sy nažér a, denstt vvo a vzdeláva prii výs výstt a vbe a prípr prípra syss tému ma manažér nažérss t vva a iin n tte e rrných ných r e ssp. p. tr a kv alit a v a per sonálu a r eali záci kvalit alityy , prípr prípra personálu a reali ealizáci zácia trvv alého zlepšo v a n iia a externých auditov kvality: ISO 900 1: 2000; ISO 11400 400 1; VD A 6. 1, QS 9000, ISO/TS 1169 69 49; nar e HA CCP; 9001: 4001; VDA 6.1 6949; narii a deni denie HACCP; nažér a. egr o v a ného sy BS 8800/OHS AS 11800 800 1; iint nt syss tému ma manažér nažérss t vva 8001; ntegr egro 8800/OHSAS PRIPRA V O VANÉ KURZY PRIPRAV Preškolenie manažérov pre systémy manažérstva Systém manažérstva bezpečnosti informácií Spoznajte systém manažérstva BOZP podľa OHSAS 18001 Príprava a simulačný tréning audítora na výkon externého auditu Príprava a simulačný tréning audítora na výkon interného auditu Štatistické metódy v kvalite I QFD + FMEA Manažér systému environmentálneho manažérstva MASM ŽILIN A ŽILINA VZDELÁV ANIE VZDELÁVANIE e-mail: [email protected] www.masm.sk 46 1 - 2008 28. – 30. 4. 2008 22. – 23. 4. 2008 05. – 06. 5. 2008 12. – 16. 5. 2008 20. – 23. 5. 2008; 17. – 20. 6. 2008 12. – 14. 5. 2008 15. – 16. 5. 2008 02. – 06. 6. 2008 MASM sy alit titin n PORADENS T VO sysstém témyy kv kvalit alityy Mar Marti PORADENST e-mail: [email protected] www.systemykvality.sk 4-2007 3-2007 2-2007 Scott, J.: ISO 9000 v službe. To čo je dobré, zlé a nepríjemné Nenadál, J.: Vybrané metody a nástroje procesně orientovaného managementu jakosti Šesták, M.: Sedem základných nástrojov kvality Balek, J.: Metodologické aspekty kvality v príprave projektov Helfer, D. – Fecková, V.: Slovensko podporilo rozvoj manažérskych systémov v Kazachstane Richtaríková, J.: Certifikácia systémov manažérstva kvality v ambulancii všeobecného lekára Šalgovičová, J. – Bílý, M.: Aj požiadavky na kvalitu certifikačných orgánov sa zvýšili Paulová, I.- Mĺkva, M.: Princípy komplexného manažérstva kvality a ich aplikácia na Slovensku Čandík, M.: Organizačná kultúra a orientácia organizácie na potreby klienta v zdravotníctve Bušfy, Ľ.: Certifikácia odborníkov v oblasti manažérstva kvality 1/6-9 1/10-18 1/19-23 1/26-30 1/3132 Šesták, M.: Lean Six Sigma a štatistická regulácia procesov Tošenovský, J. – Tošenovský, F.: Výpočet, hodnocení a snižování ztrát způsobených překročením tolerančních hranic Šatanová, A. – Nemec, J.: Zvyšovanie výkonnosti procesov v podniku Srdošová, K. – Tomin, M.: Zlepšovanie kvality v automobilovom priemysle Hrnčiar, M.: Service Level Agreement – nástroj garancie kvality poskytovanej služby Bystrický, P. – Mičúchová, A. – Rajzák, P.: Audit ako nová povinnosť úradných veterinárnych lekárov Gabryšová, M.: Péče o rodinu zaměstnanců jako součást kvality podniku Bílý, M. – Šalgovičová, J.: Revízia noriem systému manažérstva kvality 2/6-12 2/13-16 1/34-35 1/36-38 1/3945 1/48-49 1/50 2/18-23 2/24-28 2/32-34 2/36-41 2/42-43 2/44-45 Dufinec, I. - Špak, K.: Optimalizácia auditu systému manažérstva kvality Nenadál, J.: Plánování pro sebehodnocení – 1. časť Šesták, M.: Určovanie priorít v projektoch Lean Six Sigma Bendíková, L. – Helfer, D.: Nové trendy v EMAS Mráz, I.: Hodnotenie výrobcov a dodávateľov značkových potravinárskych výrobkov Mikulková, M.: Lojálny zákazník – cieľ každej organizácie Vaňová, J.: Vplyv firemnej kultúry na angažovanosť a stabilizáciu zamestnancov v podmienkach systému manažérstva kvality Krajčíová, M.: Optimalizácia procesov a počtu zamestnancov metódou simulácie Superková, S. – Pasiar, V.: Značka kvality SK 3/6-10 3/11-18 3/19-24 3/26-30 3/31-32 3/36-38 3/40-42 Šesták, M.: Identifikácia oblastí potenciálnych problémov na zadania projektov Lean Six Sigma Nenadál, J.: Plánování pro sebehodnocení – 2. část Gottasová, R.: Skúsenosti s manažérstvom kvality a bezpečnosti produktov v závode Nestlé Prievidza Petříková, R.: Společenská odpovědnost, etika, ekologická ohleduplnost a trvale udržatelný rozvoj Meravá, M.: Metóda 5S a jej implementácia v praxi Národná cena Slovenskej republiky za kvalitu 2007 Bušfy, Ľ.: Certifikácia osôb v oblasti manažérstva kvality 4/6-11 1 - 2008 informácie 1-2007 - obsah ročníka 2007 3/43-46 3/47-49 4/12-18 4/20-22 4/24-27 4/28-30 4/31-36 4/46-47 47 48 1 - 2008
Podobné dokumenty
- B. Braun Avitum sro
naše požadavky na optimální
provozní využití prostor. A to
nejen požadavky nás jako sa
motných provozovatelů, ale
i představy našich nadříze
ných složek, našeho koncernu.
I v rámci něj je op...
Vahadlo č. 4 - Loutkářská Chrudim
mi to docela pochválil, ale vedle toho mně položil
řadu otázek, které ve mně zůstaly. Když jsem se
k textu vrátila teď, po těch pěti letech, tak jsem si
na ty jeho otázky vzpomněla a doufám, že jse...