3 - MASM
Transkript
Ročník XIV Číslo 1/2006 Redakčná rada: Matej Bílý - predseda Milan Dragula Jaroslav Holeček Miroslav Hrnčiar Peter Magvaši Ladislav Majchrák Igor Mráz Iveta Paulová Milan Šesták Výkonná redaktorka: Katarína Gacíková Marketing a reklama: MASM mobil: 0915 823 706 Jazyková úprava: Yvona Greschnerová Technická a grafická úprava: DRaM, Žilina Tlač: krupa print Adresa redakcie: MASM Dolné Rudiny 3 010 01 Žilina tel.: 041/76 32 362 tel./fax: 041/72 43 326 [email protected] Distribúcia: Redakcia časopisu a SSK Sekretariát SSK: Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina tel./fax: 041/76 32 632 [email protected] Cena jedného výtlačku 150 Sk. Ročné predplatné 600 Sk. Vážení čitatelia, držíte v ruke najnovšie číslo časopisu KVALITA, ktorý už pätnásť rokov šíri povedomie kvality a jej systémov manažérstva. Veríme, že i tento raz bude pre vás zaujímavý a poučný. Veľký priestor (aj s pokračovaním v budúcom čísle) venujeme plánovaniu v procese samohodnotenia. Téma vyplynula z praxe a osobných skúseností jej autora. Nie menej zaujímavé sú i ďalšie príspevky, veď environmentálne správanie, lojalita zákazníkov či vplyv firemnej kultúry na stabilizáciu zamestnancov sú témy aktuálne v našom každodennom živote. edit orial Vydavateľ: MASM Dolné Rudiny 3 010 01 Žilina S blížiacim sa novembrom sa v redakcii i na sekretariáte Slovenskej spoločnosti pre kvalitu aktívnejšie pripravujeme na vyhlásenie Európskeho týždňa kvality, súčasťou ktorého je oceňovanie najlepších dosiahnutých výsledkov v oblasti manažérstva kvality. Pripomíname, že 5. novembr a budú za účasti prezident a Slovenskej republiky v Primaciálnom paláci slávnostne vyhlásení ďalší držitelia Národnej ceny SR za kvalitu. Úspechy v tejto oblasti dosahujú nielen najúspešnejšie organizácie; oceňovaní sú i jednotlivci, profesionáli v súťaži Manažér kvality a čo nás mimoriadne teší, už štvrtýkrát i tí najmladší, študenti vysokých škôl, na pleciach ktorých bude v budúcnosti veľká práca a zodpovednosť v oblasti inovácií a trvalého zlepšovania, vybudovaného a implementovaného ich predchodcami. Konferencia pri príležitosti Svetového dňa kvality v Žiline sa bude niesť v znamení 20 rokov certifikácie manažérskych systémov podľa ISO i ďalších aktuálnych tém. Tešíme sa na stretnutia na podujatiach počas Európskeho týždňa kvality, ktoré sú príležitosťou na získanie najnovších poznatkov, výmenu skúseností či priateľské pozdravy tých, ktorých spája kvalita v tom najširšom zmysle slova. Vaša redakcia Reg. MK SR č.: 1209/95 ISSN 1335-9231 Príspevky odborne posudzuje a ich uverejnenie schvaľuje redakčná rada. Nevyžiadané rukopisy a obrazový materiál nevraciame. Kopírovanie, znovupublikovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Názory prezentované autormi článkov nie sú oficiálnymi stanoviskami SSK. 3 - 2007 3 4 3 - 2007 OBSAH SYSTÉMY KVALITY Dufinec, I. - Špak, K.: Optimalizácia auditu systému manažérstva kvality Optimization of quality management system audit 11 Nenadál, J. : Plánování pro sebehodnocení – 1. část Planning for self-assessment –Part 1 19 Šesták, M.: Určovanie priorít pri definovaní Lean Six Sigma projektov Assigning priorities in Lean Six Sigma projects obsah 6 ENVIRONMENT 26 Bendíková, L. – Helfer, D. : Nové trendy v EMAS New trends in EMAS KVALITA POTRAVÍN 31 Mráz, I.: Hodnotenie výrobcov a dodávateľov značkových potravinárskych výrobkov Evaluation of producers and suppliers of branded food products 33 Mráz, I.: 22. zasadnutie Poradného fóra Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín v Bratislave MARKETING 36 Mikulková, M.: Lojálny zákazník – cieľ každej organizácie Loyal customer – aim of every organisation ĽUDSKÉ ZDROJE 40 Vaňová, J. : Vplyv firemnej kultúry na angažovanosť a stabilizáciu zamestnancov v podmienkach systému manažérstva kvality Influence of firm culture on engagement and stabilisation of employees in quality management system conditions INFORMÁCIE 43 Krajčíová, M. : Optimalizácia procesov a počtu zamestnancov metódou simulácie Optimization of process and number of employees through simulation method 47 Superková, S. – Pasiar, V.: Značka kvality SK 50 Paulová, I.: Seminár Nové trendy v manažérstve kvality 51 Z knižnice manažéra 52 Prehľad certifikovaných organizácií a osôb 3 - 2007 5 R E S U M É Optimization of quality management system audit systémy kvality The paper presents two basic approaches to auditing of quality management systems, viz. „delving“ in processes and „looking for relations“ among processes. Both these approaches are realized, however, with one aim, i.e. to optimize economic benefits. Imrich Dufinec, Kamil Špak, QUALITY AUSTRIA Optimalizácia auditu systému manažérstva kvality 1. Úvod Manažérstvo kvality v integrovanom manažérskom systéme sa zabezpečuje manažérskymi nástrojmi, ktorými sú inžinierstvo a manažérske zručnosti. Oba sú štruktúrované podľa rozsahu požiadaviek, pričom ich vykonávanie je chápané ako proces. Realizácia manažérstva kvality, založeného na procesnom prístupe inžinierstva kvality a manažérskych zručnostiach (obe v zhode s normou ISO 9000: 2005, ako novely normy s procesným prístupom ISO 9000: 2000), je naznačená na obr. 1. Účinnosť systému manažérstva kvality podľa medzinárodných noriem radu ISO 9000 je zabezpečovaná prostredníctvom účinností jednotlivých procesov, ktoré sú identifikované na príslušných rovinách od najjednoduchších počnúc, cez moduly tvorené súvisiacimi procesmi až po samotný systém, ktorého vstupom sú požiadavky zákazníka a výstupom jeho spokojnosť. Toto rozvrstvenie znázorňuje obr. 2. 2. Inherencia kvality v systéme Kvalita konečného produktu vychádzajúca ako výsledok realizácie jednotlivých procesov v systé- Obr. 1: Manažérstvo založené na inžinierstve systému a na realizácii manažérskych zručností [1] 6 3 - 2007 me je inherentná práve v danom systéme. Pod pojmom inherencia kvality chápeme neustále prepájanie úžitku z aktivít, ktoré zabezpečujú kvalitu procesov vzťahujúcich sa na individuálny obchodný prípad, ale aj na odvracanie rizík sledovaných procesov v rámci celého systému. Inherencia kvality znamená zabezpečovanie kvality bez výslovného príkazu, akosi prirodzene v prospech zákazníka, spolupracovníkov, vlastníkov, ale i dodávateľov, od ktorých očakávame isté plnenie. Reálne však sledujeme, ako často sa určité činnosti v rámci manažérstva kvality vykonávajú len veľmi vágne, ak sa vôbec vykonávajú. Ak to vedie k nežiaducim dôsledkom, nastupuje snaha manažmentu priblížiť tieto procesy k inherentnej kvalite. Výsledkom snahy o zabezpečenie realizácie procesov v duchu inherentnej kvality je „inštitucionálne zviditeľnenie“ ich kvality pr ostredníctvom kva ntifikácie zhody s požiadavkami. Takto sa stáva, že reálna inherencia kvality produktu v systéme predstavuje vnútornú inherenciu kvality v systéme manažérstva podniku, doku- systémy kvality budú ciele kvality pochádzajúce z politiky kvality reálneho systému prepojené s internými alebo externými auditmi, ktoré túto odpoveď dokážu poskytnúť. 3. Moduly a procesy systému manažérstva kvality Obr. 2: Rozvrstvenie systému do jednotlivých procesov [4] mentovanú postupmi, kde jej vonkajší prejav je potvrdzovaný zhodou výsledku voči požiadavkám v rámci záznamov z interných alebo externých auditov. Takto potom systém manažérstva kvality nepozostáva iba z príručky a niekoľkých procedúr, ale je doplnený neustálym potvrdzovaním zhody realizovaných procesov s požiadavkami a očakávaniami zákazníka. Takéto inštitucionálne zabezpečovanie trvalého zlepšovania procesov a systému je základom systému manažérstva kvality podľa už citovaného radu medzinárodnej normy. Na tomto mieste však treba pripomenúť praxou overenú skutočnosť, že len z dôvodu, že je systém manažérstva kvality zdokumentovaný, ešte zďaleka nemusí znamenať, že je v ňom kvalita inherentne zakomponovaná. Na druhej strane však je rozumné, ak inherentne zakomponovaná kvalita v systéme je aj náležite zdokumentovaná. Ide o dve základné otázky, ktoré naberajú na význame a dôležitosti práve v súvislosti s vykonávaním profesionálnych auditov systému. Pýtame sa, či je systém zdokumentovaný a či je aj efektív- ny. Pretože ak je takýto systém manažérstva kvality aj certifikovaný, potom sa právom očakávajú aj určité efekty z investícií, ktoré boli do systému vložené. Žiadny rozumný podnikateľ totiž neinvestuje ani halier do hardvéru, prípadne softvéru alebo celého systému bez toho, aby si vopred nevyhotovil kalkuláciu užitočnosti. V tomto zmysle nadobúda veľký význam aplikácia normy STN ISO 10014: 2007 - Systémy manažérstva kvality. Návod na realizáciu finančného a ekonomického úžitku. Často kladená otázka nielen pri certifikačných alebo recertifikačných auditoch: „čo vám priniesol systém manažérstva kvality, resp. čo od neho očakávate“, mohla byť donedávna zodpovedaná len veľmi všeobecne, a to odpoveďami typu: „viac transparentnosti“, „menej chýb“, „lepšie pochopenie procesov“ atď. V súčasnosti platí, že túto otázku treba zmeniť a sformulovať takto: „Aký úžitok má priniesť reálna inherencia kvality vo vašom systéme v priebehu tohto alebo budúceho roka ?“ Na túto otázku sa bude dať o to ľahšie odpovedať, o čo jednoznačnejšie Interné a externé audity budú aj v budúcnosti slúžiť na hodnotenie úrovne inherencie kvality v systéme, a to z rôznych uhlov pohľadu. Norma ISO 9001 : 2000 predstavuje požiadavky systému manažérstva kvality v zhode s ISO 9000: 2000, resp. jej novely, na základe čoho možno vyhotoviť istý katalóg otázok minimálnej úrovne inherencie kvality do existujúceho systému organizácie. Všetky požiadavky systému sú rozvrstvené do piatich modulov, známych piatich kapitol ISO 9001: 2000, ktoré v jednotlivých podkapitolách určujú požiadavky na jednotlivé procesy týchto modulov. Nastavenie reálneho systému voči týmto požiadavkám musí byť „orga nizova né“ pr ostredníctvom mapy procesov v maximálnej zhode, ale zároveň tak prirodzene, ako je to možné. Zhoda ich nastavenia s požiadavkami normy sa posudzuje prostredníctvom interných a externých auditov, pričom základný rozdiel medzi nimi je, že interný audit realizovaný internými audítormi, spôsobilými na tieto úkony, posudzuje zhodu skutočnosti s dokumentáciou systému a externý audit okrem toho posudzuje aj zhodu dokumentácie s požiadavkami normy. Trojročný cyklus kontrolných certifikačných auditov má viesť k postupnej optimalizácii a k tomu, aby po ukončení cyklu bolo možné posúdiť celkový prínos certifikovaného systému tak, ako to naznačuje 3 - 2007 7 systémy kvality na finančný a ekonomický úžitok certifikovaného systému, ktorého rozsah napriek tomu neprekročí rámec poradenstva a neohrozí objektívnosť a nezávislosť auditu, určené audítorskou normou ISO 19001: 2002 - Návod na auditovanie systému manažérstva kvality a/alebo systému environmentálneho manažérstva v organizácii. 4. Audit orientovaný na finančný a ekonomický úžitok systému Obr. 3: Určovanie prínosov certifikovaného systému schéma na obr. 3. Predovšetkým v rámci certifikačných auditov stojí v popredí požiadavka splnenia požiadaviek príslušných noriem. Nie menej dôležité sú však pritom všetky smernice a pravidlá, ktoré si organizácia sama určila, aby zabezpečila fungovanie procesov, napr. internú, prípadne externú komunikáciu. Zvlášť dôležitou oblasťou sú procesy týkajúce sa zákazníka, ktoré spolu s interným auditom a procesmi zlepšovania sú obligatórnym predmetom kontrolných auditov certifikačného orgánu. Rovnako tam patria aj zákonné požiadavky na produkt a špecifické požiadavky zákazníka, napr. ISO/TS 16949: 2002. Hodnotenie zhody predstavuje dôležitú úroveň určovania cieľov auditu. Audity musia byť vykonávané tak, aby sa overilo, či sú všetky kapitoly systému manažérstva kvality pri dosahovaní určených cieľov zabezpečované efektívne. Na dosiahnutie podnikových cieľov naberajú ciele auditu dodatočne silnú prioritu, pretože sa očakáva finančný a ekonomický úžitok z implementácie noriem do existujúceho manažérskeho systé- 8 3 - 2007 mu. Vrcholový manažment by preto mal vo vlastnom záujme poznať, resp. sám stanoviť ciele auditu orientova ného na ekonomické priority auditu. Aby bolo možné na jednej strane stanoviť vedením organizácie ciele tohto auditu a na strane druhej, aby sa dali odvodiť z obrazu firmy, prípadne z podobných podkladov kroky a rozsah plánovaného auditu, je nutné vytvoriť rámec na stanovenie cieľov a komunikovať s audítormi. Dobrými podkladmi môžu byť napr. výsledky predchádzajúceho auditu. Vrcholový manažment musí audítorovi naznačiť, ktoré procesy sú z pohľadu efektívnosti systému pre neho skutočnou prioritou a požadovať od audítora primeraný akcent na uvedené priority, resp. vzájomné súvislosti. Takýto prístup dáva tušiť, že sa od audítora „vyžaduje“ väčšia pridaná hodnota vykonávaného auditu než jednoduché skontrolovanie procesov odškrtávaním preverovaných otázok kontrolnej listiny určitého procesu. Vyžaduje sa „audit s pridanou hodnotou“, známy ako PAP - Professional Audit Practice, autorsky registrovaný postup QUALITY AUSTRIA orientovaný Vývoj v oblasti realizácie auditu manažérskeho systému dospel k tomu, že sa principiálne praktizujú dva audítorské spôsoby. Jeden spôsob je celkom pragmaticky označovaný ako tzv. „metóda syru ementál“[4]. Keď si predstavíme, že sa „vŕtame” v procese alebo v systéme, je to, akoby sme vŕtali dieru do syru ementál. Výsledkom však je, že pritom nevznikne nič iné ako to, že hoci bude táto diera vždy väčšia a väčšia, prostredie alebo okolie diery ostane nepovšimnuté. Napríklad, ak preverujeme proces realizovateľnosti alebo proces hodnotenia dodávateľov, ako znázorňuje obr. 4, môžeme pozorovať, že nám popri preverovaní konkrétnych procesov unikajú súvislosti, väzby, ktoré môžu existovať medzi oboma procesmi. Pritom pokojne môžeme pripustiť, že „vŕtanie diery“, teda preverovanie procesu pomocou kontrolných otázok nebude, napriek dôslednosti previerky, dosť účinné. Úloha síce bude splnená, výsledok auditu bude pozitívny, ale nemusí to zároveň znamenať, že proces alebo dokonca systém bude účinný. Preložené do audítorskej praxe, metódou syru ementál preverujeme proces s pomocou overovacej Obr. 4: Princíp syru ementál [4] skúšky (otázka – odpoveď), ako zodpovedá vykonávanie procesu predpísanej dokumentácii, resp. ako zodpovedá dokumentácia požiadavkám normy. Z audítorskej praxe poznáme, že sa pri tejto forme auditu preverovaní partneri v organizácii často cítia, akoby im vŕtali dieru do brucha. Vŕtaním sa v procese ide často doslova akoby o vŕtanie dier do syru ementál. ci stanovenia potrieb školenia a ako bola táto znalosť preverovaná. Vychádzajúc z tohto procesu objavujeme silnú potrebu vzťahu k funkčnému vytyčovaniu cieľa a následne prechádzame do procesu riadenia znalostí. Cez rozdielne ciele skúmame ako archeológ aj vzťah k inovatívnym procesom, poprípade k dôležitým, vysoko aktuálnym procesom a projektom realizácie atď. Vrcholový manažment však často napriek tomu nie je spokojný. Systém nefunguje, alebo má prinajlepšom nedostatky a je iba trpeným zlom. Prečo ? Na tomto mieste sa vytvára dohad, či audítori, ktorí dokazujú svoju audítorskú prax na metóde archeológa „putovaním cez systém“, avšak bez toho, aby šli na niektorých systémy kvality miestach dostatočne do hĺbky, nezanedbávajú audit. Táto otázka je často predmetom diskusií počas tzv. kalibrácie audítorov, resp. v priebehu hodnotení prípadových štúdií počas týchto kalibrácií. Práve tu treba povedať, že ak chceme profesionálne vykonávať audit, potom potrebujeme nájsť optimum medzi týmito dvoma metódami a nájsť tomu zodpovedajúcu transparentnosť cez systematické odvodenie vzájomných pôsobení súvisiacich procesov (interakcií). Tým je teda potrebné rozvinúť jasné priority zamerané na tieto interakcie. Kľúčové procesy a interakcie medzi nimi môže audítor ohraničiť jedine v spolupráci s vedením preverovanej organizácie, ktoré pozná svoje priority a chce si ich uchovať. Pred uskutočnením auditu sa musia postaviť ciele auditu a jeho program orientovať smerom k prioritám organizácie, resp. manažmentu tak, aby uskutočnený audit potvrdil, či sú zabezpečené všetky predpoklady a podmienky, plynúce z požiadaviek systému manažérstva kvality na dosahovanie priorít organizácie (napr. orientácia na rentabilitu zásob dodávateľskej organizácie alebo solídna starostlivosť o monitorovacie a meracie prostriedky). Teraz poukážeme na to, ako možno naplánovať vhodný cluster prevero- Alternatívou k prvej metóde je tzv. „metóda archeológa“[4], znázornená na obr. 5. Ak preverujeme napr. proces distribúcie, urobíme tam previerku, overovaciu skúšku (napr. procesy preskúmania požiadavky zákazníka ) a ideme, ako je opísané, aj trochu do hĺbky, napr. realizovateľnosť. Potom, keď ide napríklad o ponuku do Španielska, sa skúma, ako bola potvrdená potreba znalosti španielčiny na predaj do tejto krajiny, zodpovedajúcej v rámObr. 5: Princíp auditu metódou archeológa [4] 3 - 2007 9 systémy kvality vania procesov, t.j. vzájomne súvisiace a spolupôsobiace činnosti ovplyvňujúce napr. riadenie meracích a monitorovacích zariadení, určené ako priorita manažmentu. Ďalším príkladom priority vedenia môže byť zameranie na zákazníka. Na obr. 6 sú znázornené oba príklady voľby clusterov preverovania súvisiacich procesov. Preverovanie prioritnej orientácie na zákazníka nezostáva pri podrobnom „vŕtaní sa“ v dodržiavaní požiadaviek zamerania na zákazníka kladením otázok podľa „katalógu otázok“, ale „archeologickým prieskumom“ všetkých procesov súvisiacich so zákazníkom počas realizácie produktu, ďalej procesov zlepšovania týkajúcich sa zákazníka a previerkou spokojnosti zákazníka. Voľba clustera auditu metrologického zabezpečenia systému manažérstva kvality nekončí kladením otázok k tejto kapitole, ale preveruje aj spôsobilosť metrológov a užívateľov metrologického systému, ďalej procesy merania a monitorovania a procesy zlepšovania orientované na metrologické problémy. Nie bez zaujímavosti ostáva skutočnosť, že každý cluster auditu s pridanou hodnotou by mal prebiehať previerkou zlepšovania konkrétnych procesov podľa kapitoly 8.5.1. normy ISO 9001: 2000 tak, ako to naznačuje obr. 6. 5. Záver Pri klasickom audite sú jednotlivé požiadavky normy preverované veta po vete, využívajúc katalóg otázok k jednotlivým procesom. Audit s pridanou hodnotou používa multifunkčnú overovaciu listinu, pričom sa aplikuje bezpochyby systematické rozpoznanie vzájomných pôsobení a ich spojenie s cieľmi organizácie. Tento prístup zabezpečí aj objektívne preverenie organizácie z hľadiska efektívnosti. O čosi viac ako pri klasickom audite treba zohľadniť optimálne pridelenie partnerov na diskusiu k jednotlivým audítorským skupinám počas auditu (zodpovedných za proces). Súhrnne to znamená, že očakávaniu úžitku z auditu pre organizáciu má zodpovedať individuálna príprava zodpovedajúca tvorbe hodnôt, generovanej cez výkon auditu, čo na Obr. 6: Voľba dvoch clusterov auditu [1] 10 3 - 2007 rozdiel od klasického prístupu k auditu vedie k väčšej zodpovednosti vedenia a ostatných zainteresovaných zamestnancov organizácie. Audit za pomoci multifunkčnej overovacej listiny prináša však so sebou aj isté nebezpečenstvo, ktoré môžu nastúpiť v prípade, že samotný preverovaný proces sa zatláča do úzadia a ťažisko auditu sa orientuje jedine na interakcie so súvisiacimi procesmi. Pritom je však dôležité akceptovať aj fakt, z ktorého vychádzame, t.j. že ani audítori ani partneri auditu nevstupujú do auditu s pridanou hodnotou s predpojatými vzájomnými vzťahmi, ale obom ide o jediný cieľ, ktorým je preverenie skutočného účinku manažérskeho systému. A práve toto mu dáva zelenú. Literatúra [1] DUFINEC, I.: Poznámky k manažérstvu znalosti v prierezových štruktúrach inžinierstva kvality orientovaného na integrovaný systém riadenia podniku. Zborník XIII. Medzinárodnej konferencie pri príležitosti Svetového dňa kvality. Žilina: Slovenská spoločnosť pre kvalitu, 2006. ISBN 80-85348-73-X [2] DUFINEC, I.: Preskúmanie metrologického systému procesným a systémovým auditom. Zborník pedagogického seminára KVALITA PRODUKCIE. Nitra, 2006, ISBN 80-8069-746-9. [3] DUFINEC, I. - SINAY, J.: Efektívne prevádzkovanie podnikateľskej činnosti s akcentom rizík v rozhodovaní. Košice: Acta Mechanica Slovaca, 2002. ISSN 1335-2393. [4] SCHREIBER, K.: ISO 9000:2000 Professionell Auditieren, QUALITY AUSTRIA, Österreichische Vereinigung für Qualitätssicherung. Wien, 2002. [5] ŠPAK, K.: Štúdia vykonávania auditu systému, procesu a výrobku v podmienkach certifikačného orgánu a návrh jeho optimalizácie za podmienok zhody s požiadavkami normy ISO 19011: 2002. Diplomová práca. Košice: Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach, 2007. R E S U M É Planning for self-assessment – Part 1 systémy kvality The paper is concerned with various aspects of self-assessment based on the EFQM Model of Excellence. It characterizes its basic steps, considers reasons for such activities, state of organisational preparation, time schedule and resource availability, internal and external users of the results obtained, structure of the assessor´s team and training of its members. Jaroslav Nenadál, VŠB-Technická univerzita Ostrava Plánování pro sebehodnocení – 1. část V posledních několika letech je u nás i v souvislosti s vytvářením tzv. integrovaných systémů managementu zřetelný alespoň u některých organizací posun ve snahách o zevrubné a objektivní posuzování stavu vyzrálosti systémů managementu od standardně vykonáva ných inter ních auditů k sebehodnocení. Tento fakt je sám o sobě pozoruhodný, je však zároveň mnohdy doprovázen celou řadou chyb a omylů, vyplývajících jednak z malých zkušeností se sebehodnocením, jakož i s tradičně podceňovaným průběhem – stačí si uvědomit, kolik zaměstnanců (vrcholové manažery nevyjímaje) považuje i interní audity za naprosto zbytečnou a formální záležitost. V tomto článku bych chtěl zaměřit pozornost pouze na jedno ze slabších míst přípravy a realizace sebehodnocení, kterým je plánovací fáze – ta buď vůbec není, zejména při počátečních sebehodnoceních v organizacích rozvíjena nebo je realizována jen velmi povrchně. V podstatě mohu říci, že osobně nepoznám organizaci, která by se plánování pro sebehodnocení věnovala s potřebným nasazením a znalostmi. Třebaže i na stránkách tohoto časopisu už byly publikovány některé příspěvky, popisující EFQM Model Excelence (ten je nejčastějším kriteriálním modelem pro sebehodnocení) a procesy sebehodnocení, dovolím si v úvodu připomenout podstatu a hlavní kroky sebehodnocení. Zár oveň však předpokládám, že čtenáři už mají určité povědomí o EFQM Modelu Excelence, jeho struktuře a kritériích. částí systému managementu organizací, včetně nutnosti systematicky pracovat se zjištěními z procesu sebehodnocení. Pravidelnost sebehodnocení pak závisí na ochotě vynakládat zdroje na tento proces a na zvolené technice sebehodnocení. Sebehodnocení je Evropskou nadací pro management jakosti definováno jako všezahrnující, systematický a pravidelný proces přezkoumávání činností organizace a jejích výsledků na bázi modelu excelence [1]. Podstatou sebehodnocení je to, že speciálně připravení (vycvičení) zaměstnanci na základě systematického a podrobného sběru a vyhodnocování dat z vlastní organizace posuzují efektivnost uplatňovaných přístupů k řízení organizace a jednotlivých procesů, účinnost činností neustálého zlepšování a také trendy a souvislosti vývoje nejrůznějších ukazatelů výkonnosti organizací. Organizací je zde označována jakákoliv právnická osoba. Výraz „všezahrnující“ znamená to, že proces sebehodnocení musí zahrnovat všechny činnosti organizací bez výjimky a aspekty dosahování všech výsledků (včetně výsledků ekonomických). Výr az „systematický“ v sobě obsahuje požadavek na to, aby se sebehodnocení stalo samozřejmou sou- Základním a všeobecně deklarovaným cílem sebehodnocení je odhalení silných stránek organizace a zejména pak příležitostí ke zlepšování. V tomto směru se podobá interním auditům systémů managementu jakosti, avšak nemůže být s audity zaměňována. Existují zde některé i velmi významné odlišnosti, tak jak je to uvedeno v následující tabulce 1. 3 - 2007 11 systémy kvality Tabulka 1: Základní odlišnosti mezi audity systémů managementu jakosti a sebehodnocením AUDIT SEBEHODNOCENÍ Prověření stavu systému managementu jakosti, EMS apod. včetně dodržování dokumentovaných postupů. Porovnání s předlohou, resp. Modelem Excelence EFQM, zahrnující všechny aktivity organizace. Odhalování neshod systémového charakteru, nedodržování postupů a směrnic. Určení silných a slabých stránek. Slabé stránky chápány jako příležitosti ke zlepšování. Obvykle realizováno specialistou, nezávislým na prověřované oblasti. Obvykle realizováno samo na sobě, možná pomoc specialisty. Nezávislost není nutností. Existují normy pro realizaci. Normy pro realizaci neexistují (zatím). Cílem je nalézt neshody (může demotivovat). Cílem je dosažení dalšího zlepšování (musí být motivující). Nemůže být bází pro benchmarkingové aktivity. Výsledky mají být použity pro externí benchmarking. Doba trvání auditu je několik dní. Doba trvání sebehodnocení je několik týdnů až měsíců. Audity mohou vykonávat i jednotlivci. Sebehodnocení je bytostně metoda týmové práce. Jedním z významných znaků sebehodnocení je tedy komplexnost toho, co je předmětem posuzování, míra podrobnosti zkoumání a s tím spojená náročnost vynakládání zdrojů a spotřeba času. Bez ohledu na použitou techniku sebehodnocení (a jen připomeňme, že v evropském kontextu je naprosto dominující technika „pro forma“) platí, že celé sebehodnocení trvá v organizaci několik měsíců. I proto bývá proces sebehodnocení dekomponován do několika stěžejních fází (kroků), jejichž základní sled je představen na obr. 1. Bližší popis tohoto algoritmu lze také nalézt na www.efqm.org, resp. v [2]. Dosažení shody o sebehodnocení je plně v kompetenci vrcholového vedení. Když rozhodne o budoucí realizaci sebehodnocení, má oficiálně jmenovat tzv. koordinátora, resp. manažera projektu sebehod- 12 3 - 2007 nocení. A jeho úlohou je pak ve spolupráci s dalšími manažery zpracovat plán sebehodnocení. Klíčovým otázkám a charakteristikám tzv. plánování pro sebehodnocení se nyní budeme věnovat podrobněji. Pod pojmem „plánování pro sebehodnocení“ budeme přitom chápat soubor činností, které je nut- no v organizaci uskutečnit ještě před vlastním sebehodnocením a které jsou kombinací rozhodovacích a plánovacích úloh. A zároveň hledáním odpovědí na mnohé otázky typu „Proč máme sebehodnocení realizovat?“, „Jak budeme postupovat?“, „Kdo bude sebehodnocení provádět?“, „Jaké zdroje budou potřebné?“ apod. Následující obrázek 2 postupovým diagramem vymezuje šest stěžejních kroků při plánování pro sebehodnocení. Tyto kroky nyní podrobíme bližšímu popisu, protože jak už bylo uvedeno, naše zkušenosti opakovaně prokazují výrazné podceňování této fáze projektů sebehodnocení se všemi z toho vyplývajícími důsledky. Osobně jsem se setkal i se situací, kdy právě pro naprosté ignorování plánování zdrojů celý projekt sebehodnocení nakonec selhal. 1. Zvažování důvodů k sebehodnocení organizace Možná si teď čtenář může položit otázku, zda tento krok není zbytečný. Vždyť už předtím by si mělo vrcholové vedení ujasnit, proč se pustit do projektu sebehodnocení. To je samozřejmě pravda a také je nezpochybnitelné, že obvykle Dosažení shody o sebehodnocení Měření efektivnosti a účinnosti zlepšení Plánování a realizace projektu zlepšování Projednání výsledků vedením organizace, volba priorit, zlepšování Plánování pro sebehodnocení Jmenování a výcvik posuzovatelů Komunikace se zaměstnanci Realizace sebehodnocení Obr. 1: Základní kroky sebehodnocení organizací Analýza připravenosti organizace k sebehodnocení Plánování času a zdrojů pro sebehodnocení Definování uživatelů výstupů sebehodnocení a jejich rolí Sestavení týmu pro sebehodnocení a plánování výcviku Plánování vlastního průběhu sebehodnocení Obr.2: Základní kroky plánování pro sebehodnocení organizací deklarovaným primárním účelem sebehodnocení je odhalení silných a slabých stránek. Ale vedení organizací může mít pochopitelně i další pohnutky. V případě, že je nemá, je třeba, aby se v rámci tohoto prvního kroku přezkoumalo, zda v konkrétních podmínkách a čase přece jenom nemohou být i některé další důvody sebehodnocení, kterým by bylo žádoucí se věnovat. Těmito důvody moho u např. být: a) potřeba úprav strategických vyhlášení a cílů organizace a hledání odpovědí na otázky, zda a jakým směrem se má organizace dále rozvíjet, b) potřeba inovací nabízených produktů a služeb, resp. rozšiřování dosavadního portfolia produktů a tím i potřeba poznání úzkých míst při realizaci těchto inovací, c) potřeba racionalizace čerpání disponibilních zdrojů, včetně finančních prostředků, d) potřeba restrukturalizace odborné způsobilosti zaměstnanců a získání odpovědí na otázku, týkající se nutnosti např. odborníky nakupovat, e) potřeba zavčas přijímat různá f) g) h) i) preventivní opatření ještě před vznikem a odhalením problémů, neshod a nehod, zvláště pak tam, kde důsledky vzniklých problémů mohou být pro organizaci fatální, potřeba na určitých místech v organizaci zlepšovat výkonnost zaměstnanců i procesů systému řízení, potřeba poznání pokroku, který organizace za určitý čas dosáhla při zavádění a rozvoji svého systému řízení, včetně systémů managementu jakosti, potřeba poučení se i ze strany vrcholového ma nagementu o možnostech a příležitostech ke zlepšování, potřeba poskytnout zainteresovaným stranám důkazy o realizaci sebehodnocení, např. potenciálním odběratelům, zástupcům státní správy apod. Z naznačeného je zřejmé, že definování si účelu sebehodnocení je důležité z toho důvodu, že ovlivní celý další průběh, dobu trvání i výši výdajů spojených se sebehodnocením, což jsou ostatně také oblasti plánování pro sebe- hodnocení. Protože je jasné, že jestli bude mezi účelem sebehodnocení identifikována např. i potřeba zlepšování výkonnosti zaměstnanců, musí být při vlastním sebehodnocení vedeno podrobné a na celou organizaci rozšířené zkoumání, tj. sběr a vyhodnocování dat i v tomto směru. systémy kvality Zvažování důvodů k sebehodnocení organizace V případech, kdy má např. manažer (koordinátor) projektu sebehodnocení určité pochybnosti o jistotě účelu sebehodnocení, může tyto své pochybnosti odstranit využitím jednoduchého nástroje: požádá všechny členy vrcholového vedení, aby mu individuálně a písemně naformulovali 3 různé důvody k sebehodnocení organizace. Tato stanoviska poté manažer sebehodnocení zpracuje a při krátkém workshopu se členy vrcholového vedení sestaví pořadí důležitosti důvodů, které se v individuálních vyjádřeních manažerů vyskytly. Tím se dosáhne u členů vrcholového vedení shody v pohledu na to, proč vlastně sebehodnocení realizovat. A záhy se může zjistit, že kromě zastřešujícího a někdy až příliš obecného cíle - najít příležitosti ke zlepšování – existuje v organizaci i řada jiných, konkrétnějších důvodů, které musí být v průběhu vlastního sebehodnocení vzaty v úvahu (např. při formulaci otázek, návrhu hodnotící matice apod.). 2. Analýza připravenosti organizace k sebehodnocení Někdy už i po velmi krátké návštěvě v určité organizaci mohou na povrch vyplynout určité charakteristické rysy celkové kultury a přístupů jednotlivých skupin zaměstnanců. Osobně jsem měl možnost vést před nedávnou dobo u v jedné velké orga nizaci 3 - 2007 13 systémy kvality vstupní seminář k sebehodnocení před skupinou zhruba 20 manažerů. Byť ředitel organizace měl upřímný zájem na jeho realizaci, už v průběhu tohoto vstupního semináře se ukázalo, že tito manažeři spolu nedokáží normálně komunikova t, že jso u zvyklí na prostředí, kde se vytvářejí neustále konflikty a nabyl jsem dojmu, že někteří z nich se v konfliktech doslova vyžívají. Od zamýšleného poradenství a spoluúčasti na sebehodnocení jsme raději ustoupili, protože bylo jasné, že v podobném prostředí by nevedlo k efektivním výsledkům. Nicméně jsou i jiné brzdné faktory, jako nedostatek vůle ke změnám, věková struktura manažerů, nedostatek času u všech skupin manažerů pro jejich přílišnou zatíženost operativou apod. Naše zkušenosti proto opakovaně potvrzují, že jedním z významných předpokladů úspěšného průběhu sebehodnocení (ne však povinně výsledků!) je připravenost organizace a jejího managementu, jakož i nefalšovaná touha poznat reálný stav systému řízení. Jako výchozí můžeme považovat tvrzení, že jde o připravenost: - kultur ní v tom smyslu, že v organizaci panuje určitá kultura podnikání, která podporuje nefalšované snahy odkrývat všechny aktuální oblasti dalšího zlepšování, - vůdcovskou, pr ojevující se v přímé podpoře sebehodnocení ze strany vrcholového vedení, jeho co největšího podílu na vlastním sebehodnocení a pochopitelně i na ochotě uvolnit na první i opakovaná sebehodnocení dosta tečné prostředky a zdroje, - zdrojovou, což znamená, že organizace musí mít k dispo- 14 3 - 2007 - - zici potřebné lidské kapacity, materiální a další zdroje, které si poctivě realizované sebehodnocení vyžaduje. V této souvislosti se ukazuje jako klíčová ochota mnohých zaměstnanců udělat v rámci sebehodnocení pro vlastní organizaci mnohem více, než vyžadují pouhé popisy pracovních míst, resp. jiné dokumenty. A účast na výcviku k sebehodnocení je teprve počáteční „obětí“, vizionářskou, v rámci které musí být v organizaci přijata a podporována dlouhodobá vize i strategie a sebehodnocení má potom usnadňovat její na plňování odstr aňováním vnitřních bariér a slabých míst, systémovou, kdy se vyžaduje, aby v organizaci existoval systém poskytování, sběru a vyhodnocování informací, které sebehodnotící tým má mít objektivně k dispozici. K posouzení míry připravenosti organizace může v praxi pomoci aplikace jednoduchého dotazníku, který není postaven na využívání uzavřených otázek, ale otázek otevřených. Mezi základní menu by mohlo být např. zařazeno následující desatero otázek: 1. V jakém rozsahu řídící pracovníci podporují změny v organizaci a jakou mají zaměstnanci důvěru ve schopnosti řídících pracovníků tyto změny skutečně prosazovat? 2. Jaká je u jakéhokoliv manažera organizace vůle vzít si na svá bedra organizování a průběh sebehodnocení a stát se manažerem (koordinátorem) sebehodnocení? 3. Čelí organizace potřebě upravit, resp. změnit strategická rozhodnutí a pomohlo by sebehodnocení jejich realizaci? 4. Má organizace jasnou vizi? 5. Mohly by případně v současnosti probíhající změny a jiné strategické projekty v organizaci narušit průběh procesu sebehodnocení? 6. Má organizace k dispozici dostatečné zdroje k jejich uvolnění pro průběh všech fází sebehodnocení? 7. Jaký měly v organizaci dopad předchozí pr ocesy změn? Uvolnily tyto změny potenciál zaměstnanců nebo vedly k poklesu jejich morálky a výkonnosti? 8. V jakém rozsahu využívají zaměstnanci organizace systematicky všechny dostupné informace, jak interní, tak i externí? 9. Považujete so učasnost za vhodný okamžik pro nastartování změn vyvolaných sebehodnocením? 10. Jaké očekáváte pozitivní, resp. negativní dopady změn vyvolaných sebehodnocením? Ze znění otázek je patrné, že analýza připravenosti v sobě nezahrnuje oblast speciálních znalostí zaměstnanců. Důvod je prostý: ha ndica p toho, že orga nizace nemá připravené interní posuzovatele se dá lehce překonat pomocí speciálního výcviku, jehož plánování se budeme věnovat několika poznámkami později! Tyto, případně některé další otázky by měli odpovědět v prvním kroku jednotliví členové vrcholového a středního managementu organizace individuálně, aby si posléze svá konstatování vyměnili na speciálním workshopu pod vedením zkušeného (i externího) moderátora. Pokud se zjištěné skutečnosti projeví zásadním způsobem v negativním hodnocení 3. Plánování času a zdrojů pro sebehodnocení Tento krok plánování pro sebehodnocení už provádí obvykle manažer (koordinátor) sebehodnocení sám. Jak už bylo zmíněno, sebehodnocení je proces, který je relativně náročný na spotřebu zdrojů (zejména lidských) a času – i ta nejméně náročná technika sebehodnocení vyžaduje několik měsíců! Dobu trvání i pracnost sebehodnocení přitom ovlivňuje celá řada faktorů. Lze mezi ně zařadit např.: • míru připravenosti organizace k sebehodnocení (viz výše): čím vyšší je tato míra, tím je předpoklad efektivnějšího průběhu a tedy i nižší spotřeby zdrojů, • velikost organizace: s velikostí organizace, složitější organizační strukturou, počtem zaměstnanců se logicky zvyšuje i pracnost při shromažďování informací, • definované cíle sebehodnocení: čím je např. počet strategických záměrů, které je třeba zkoumat vyšší, tím bude vyšší i spotřeba zdrojů, • dostupnost dat: má-li tým posuzovatelů už na začátku jasno, kde se v organizaci a v jaké formě nacházejí využitelné údaje k sebehodnocení, přirozeně to usnadní jejich shromažďování a následné zpracování. A naopak, když existují značné rezervy ve využívání dat, v aplikaci vhodných statistických metod, ve vedení zázna mů o výsledcích a pod., je zde oprávněná obava, že prakticky půjde o velmi pracné a zdlouhavé „dolování“ dat, • zvolenou techniku sebehodnocení: jak známo, nejméně náročná na spotřebu zdrojů je technika maticového diagramu a technik a dot azníková. Na opačné straně pak stojí technika tzv. simulace Evropské ceny za jakost, • disponibilní lidské zdroje: při aktuálním nedost a tk u lidí (např. v situacích, kdy středně velká organizace není schopna pro sebehodnocení vyčlenit více než dva zaměstnance) se doba tr vání sebehodnocení prodlužuje. Potažmo se tím generuje i další nebezpečí: jestliže se doba sebehodnocení opravdu neúměrně prodlužuje, lidé nakonec i zapomenou, že podobný proces v organizaci vůbec nastartoval a zájem o výsledky upadá i mezi vrcholovými manažery, • zákazníci (odběratelé) výsledků sebehodnocení: když je sebehodnocení prováděno pouze k interním účelům, stačí, když se sebehodnotící zpráva omezí na nejdůležitější informace a souvislosti s tím, že je možné odkazovat na jiné, v organizaci dostupné zdroje informací. Jestliže je ale sebehodnotící zpráva určena i externím klientům, např. při různých výběrových řízeních, při účasti v soutěžích apod., musí sebehodnotící zpráva obsahovat všechny významné informace – tím logicky stoupá pracnost při sestavování sebehodnotící zprávy. Zmíněných šest faktorů samozřejmě nepředstavuje vyčerpávající seznam, nýbrž pouze přehled obvykle nejdůležitějších okolností, které musíme při plánování zdrojů brát v úvahu. systémy kvality připravenosti organizace zejména k prvnímu sebehodnocení, je logicky lepší taktikou sebehodnocení odložit (např. o rok), v průběhu tohoto období udělat vše pro odstranění nebo alespoň zeslabení vymezených bariér, než se bezhlavě pustit do sebehodnocení okamžitě – podobná sveřepost (reprezentovaná např. direktivním rozhodnutím ředitele) se nemusí v konečném důsledku vůbec vyplatit! Navíc je potřebné si uvědomit, že zejména v situacích, kdy organizace se sebehodnocením teprve začínají, není možné uplatnit jakési normativy, resp. údaje z předchozích sebehodnocení. Plánování zdrojů a sestavení časového harmonogramu proto má velmi pravděpodobnostní charakter a je postaveno na odborných odhadech manažera (koordinátora) sebehodnocení. Při plánování časového průběhu sebehodnocení musíme zohledňovat všechny hlavní kroky sebehodnocení, od výcviku posuzovatelů, plánování a přípravy sebehodnocení, až po prezentaci výsledků sebehodnocení před vrcholovým vedením, resp. jinými zástupci zainteresovaných stran. Pro orientaci uveďme přibližné údaje o době trvání hlavních kroků při sebehodnocení velké výrobní organizace (cca 1 600 zaměstnanců), které prováděl tým 11 interních posuzovatelů (nad rámec standardních pracovních povinností) v celé organizaci s využitím techniky „pro forma“: 1. Výcvik interních posuzovatelů: 3 dny. 2. Samostudium posuzovatelů: min. 2 dny. 3. Příprava formulářů pro 32 dílčích kritérií EFQM Modelu Excelence: 30 dnů. 4. Sběr a vyhodnocování dat: 95 dnů (zde se ale počítalo s tím, že členové týmu posuzovatelů 3 - 2007 15 systémy kvality budou v těchto dnech využívat ke sběru a vyhodnocování dat např. jen určitou část pracovní doby, resp. určitý počet hodin po pracovní době). 5. Dosahování shody při identifikaci silných stránek a příležitostí ke zlepšování: 4 dny. 6. Zpr acování sebehodnotící zprávy: 12 dnů. 7. Prezentace výsledků před vrcholovým vedením: 1 den. Z hlediska spotřeby zdrojů jsou zcela rozhodující mzdové a jiné osobní náklady. Zde existují dvě základní alternativy: a) členové sebehodnotícího týmu jsou pro účely sebehodnocení vyčleněni z normálních pracovních povinností. Potom je výše mzdových nákladů dána počtem členů týmu posuzovatelů, jejich platovými tarify, počtem člověkodnů, které jednotliví členové na sebehodnocení odpracují a také mírou jiných osobních nákladů, sociálního a zdravotního pojištění apod. b) členové sebehodnotícího týmu vykonávají svou normální práci podle svého funkčního zařazení a za aktivity navíc při sebehodnocení jim jsou vypláceny pouze odměny. V případech, kdy si organizace p r o s e b e h od n o c e n í o bj e d n á také určité poradenské služby externích společností, jsou součástí plánu finančních prostředků i náklady na fakturaci těchto služeb. Náklady materiálové jsou obvykle nepodstatné: využívá se spotřební materiál, počítače a software, který je v organizacích běžně k dispozici a pokud by bylo vhodné s těmito náklady nějak uvažo- 16 3 - 2007 vat, dají se jednoduše zahrnout do adekvátní režie, připočítané k výši mzdových prostředků. 4. Definování uživatelů výstupů sebehodnocení a jejich rolí Pod pojmem „uživatel výstupů sebehodnocení“ rozumějme tu osobu nebo skupinu osob, která bude k rozhodování využívat výsledky sebehodnocení, prezentované obvykle v sebehodnotící zprávě. Pro sebehodnotící tým v podstatě předst avuje zákazník a a jako u všech zákaznicky orientovaných procesů i zde záleží na tom, aby sebehodnotící tým co nejdříve identifikoval tyto uživatele a jejich požadavky. V zásadě můžeme vymezit dvě základní skupiny uživatelů výstupů sebehodnocení: a) interní, které reprezentuje zejména vrcholový management dané organizace a také řadové zaměstnance (neboť i jich se výsledky sebehodnocení mohou významně dotknout), b) externí, kam lze zařadit zástupce dalších zainteresovaných stran. Nejčastěji roli externích uživatelů hrají zástupci veřejné správy, odběratelé produktů organizace, resp. instituce, které organizují různé národní a nadnárodní soutěže za jakost. Toto výchozí členění uživatelů výstupů sebehodnocení není v rozporu s tvrzením, že uživatelé jsou neoddělitelnou součástí zainteresovaných stran. Ve vztahu k sebehodnocení můžeme všechny zainteresova né str a ny posuzova t z hlediska míry jejich zangažovanosti na průběhu a výsledcích sebehodnocení. V souladu s obrázkem 3 lze vymezit tři skupiny za- interesovaných stran: zainteresované strany s maximální mírou angažovanosti jsou ve vnitřním prostoru a logicky je reprezentují právě členové vrcholového vedení posuzované organizace a další skupiny zaměstnanců. Realizovaná zlepšení a změny se jich totiž dotkno u dlouhodobě a někdy i zcela zásadním způsobem. Ve vnějších okruzích jsou pak ty zainteresované strany, které obvykle mají nejmenší zájem na výsledcích sebehodnocení – nicméně s ohledem na celosvětový vývoj a rostoucí konkurenční prostředí nelze vyloučit zájem ani médií, ani přímé konkurence a koneckonců i dodavatelů, protože odběratelé s dobrými výsledky sebehodnocení a důkazy o trvalém zlepšování budou pro dodavatele vždy vyšší zárukou spolehlivosti a tedy i jistoty obchodních vztahů. V konkrétním prostředí organizací může pomoci odhalit uživatele výstupů sebehodnocení – různé skupiny zainteresovaných stran to, když manažer (koordinátor) projektu sebehodnocení požádá členy vrcholového vedení o to, aby podle výše naznačeného obrázku uvedli konkrétně v každé z uvedených tří skupin alespoň tři různé zainteresované strany a u každé z nich pak stanovili jednoznačně jejich zájem (např. u odběratelů zájem využít výsledky sebehodnocení pro hodnocení a výběr dodavatelů apod.). Tyto individuální názory jednotlivých členů vrcholového vedení pak mohou být konzultovány i s vybranými zkušenými členy středního managementu. Výsledkem je získání jasného obrazu o zájmech různých zainteresovaných stran. Pokud by výsledkem bylo to, že se vrcholové vedení objeví mimo vnitřní okruh, signalizuje to nepřipravenost organi- Odběratelé, veřejná správa, organizace pořádající soutěže o ceny za jakost, region apod. Dodavatelé, konkurence, média, další partneři apod. Obr.3: Tři skupiny zainteresovaných stran na sebehodnocení organizací zace – viz výše popis tzv. vůdcovské připravenosti! Role zákazníků je tedy u uživatelů výstupů sebehodnocení bez jakýchkoliv disk usí. Nicméně v praxi se mohou vyskytnout situace, kdy zástupci jednotlivých zainteresovaných stran hrají i jiné role v sebehodnotícím procesu. Např. vrcholové vedení se při aplikaci techniky workshopu stává aktivním článkem sebehodnocení, jelikož tato technika je unikátní tím, že tým sebehodnocení pozůstává právě z členů vrcholového vedení organizace. A vždy by vrcholové vedení mělo co nejlépe hrát roli skutečného lídra sebehodnocení! Jiným příkladem může být externí poradenská organizace, která by mohla být zařazena do vnějšího okruhu podle výše uvedeného schématu. Její zástupci také mohou hrát roli posuzovatelů, facilitátorů, lektorů při výcviku, poradců apod. 5. Sestavení týmu pro sebehodnocení a plánování výcviku Sebehodnocení, jako bytostně týmová záležitost, velmi závisí na vskutku kvalitním týmu. Jeho sestavení by měla být ve fázi plánování věnována patřičná pozornost: nesprávně navržení a jmenovaní členové mohou hatit celý projekt svou neochotou, nekompetentností, resp. nezájmem. Je potřebné si také uvědomit, že sebehodnotící tým bude hrát v průběhu sebehodnocení dvě poněkud odlišné role – nazvěme je strategickou a operativní. Strategická role spočívá v určování směru sebehodnocení, koordinaci jednotlivých činností a průběžném hodnocení kvality sebehodnocení. Je dobré, když je v každém týmu sebehodnocení více než jeden člen, který by byl schopen tyto strategické aktivity spolehlivě vykonávat pod vedením vedoucího týmu. Operativní role pak od členů týmu vyžaduje nasazení zejména ve sběru a vyhodnocování dat, jakož i v následném reportování výsledků uživatelům. V zásadě se pro sestavení sebehodnotícího týmu nabízejí dva odlišné přístupy: 1. členové týmu jsou vybíráni podle jejich schopností, které se týkají právě zmiňovaných strategických a operativních rolí. Záleží zde především na dovednostech a zkušenostech lidí (např. znalostech z oblasti vyhodnocování dat, zkušenostech s předchozím vedením projektů, schopnosti komunikovat apod.), a to z jakých or- systémy kvality Vedení a zaměstnanci ganizačních jednotek a útvarů přicházejí, je druhořadé. 2. členové týmu jsou nominováni jednotlivými organizačními jednotkami a je pak na manažerovi (koordinátorovi) sebehodnocení, aby podle odhalených schopností jednotlivým členům přiřadil konkrétní odpovědnosti a pravomoci při samotném sebehodnocení. Ať už si organizace zvolí kterýkoliv z uvedených dvou přístupů, nemělo by se zapomínat i na další atributy dobrých posuzovatelů, jako jsou: • důvěryhodnost: všichni členové sebehodnotícího týmu musí mít určitou kredibilitu a důvěru ze strany spolupracujících kolegů i nadřízených, • znalost prostředí, procesů a produktů, které dodávají jednotlivé organizační jednotky interním i externím zákazníkům, • týmový duch, kdy se s aplikací týmové spolupráce přímo nesnáší úzce individualistické pojetí práce ze strany některých zaměstnanců, • umění komunikovat, naslouchat a analyzovat to, co se dozvídáme, • ochota se určitým způsobem „obětovat“ ve prospěch organizace, např. i tím, že při sebehodnocení se stráví poměrně významný čas mimo předepsanou pracovní dobu apod. Na druhé straně je třeba zmínit zkušenost, potvrzující, že by do t ý m u n e m ě l i b ý t z a ř a z ová n i pouzí rutinéři nebo lidé, kteří jsou zatíženi některými stereotypy, např. z realizace interních auditů systémů ma nagementu jakosti, EMS apod. Jako velmi efektivní se jeví výběr členů sebehodnotícího týmu z řad mla- 3 - 2007 17 systémy kvality dých za městna nců, kter ým je tak ze strany vrcholového vedení dáno najevo, že svou účastí p ř i s e b e h od n o c e n í m o h o u vhodně nastartovat svou profesní kariéru. Nedoporučuje se ale, aby se při výběru upřednostňovalo kritérium předchozích zkušeností se sebehodnocením: člověk, který se např. zúčastnil sebehodnocení ve firmě, ve které pr acoval dříve, vůbec nemusí být přínosem, protože si může s sebou do nové organizace přinést všechny negativní zkušenosti a zážitky, např. formální a povrchní přístup k shromažďování dat apod. V této plánovací fázi je také důležité zamyslet se nad velikostí sebehodnotícího týmu. V praxi není k dispozici žádný vzorec, který by např. na základě nezávisle proměnné, kterou je celkový počet zaměstnanců dané organizace, vedl k výpočtu, kolik členů má mít tým sebehodnocení. Do hry totiž vstupují i takové faktory, jako je plánovaná délka sebehodnocení, zvolená technika sebehodnocení, už dříve charakterizovaná připravenost organizace k sebehodnocení, „zahlcenost“ standardními pracovními povinnostmi apod. A jak ukazuje praxe, vůbec neplatí pravidlo, že čím více členů bude sebehodnotící tým mít, tím lepší bude průběh sebehodnocení. Někdy tomu může být přesně naopak. Stačí si jenom připome nout známou skutečnost: jak se zvyšuje obtížnost komunikace a dosahování konsensu se zvyšujícím se počtem lidí v různých pracovních kolektivech. V menších organizacích se proto osvědčují týmy, které mají 7 až 10 členů, ve větších organizacích tento počet může být logicky o něco vyšší. Ale zkušenosti potvrzují, že větší než 18 3 - 2007 15 členný tým už může mít vážné pr oblémy se svo u výkonností a schopností dosáhnout objektivních výsledků efektivně. Zvláště při prvních cyklech sebehodnocení se jako vhodné jeví zařazení alespoň jednoho externího člena do sebehodnotícího týmu, kter ý by však měl mít značné zkušenosti se sebehodnocením a např. i speciální výc v i k p r o p o s u z ova t e l e v ů č i EFQM Modelu Excelence. Jakmile je tým interních posuzovatelů ustaven a oficiálně jmenován s adekvátním výčtem odpovědností a pravomocí, může manažer projektu sebehodnocení naplánovat rozsah, strukturu i náplň speciálního výcviku sebehodnotícího týmu . Bez absolvování podobného výcviku se totiž nelze vůbec v pr axi obejít, jakkoliv může být otázka výcviku zaměstnanců podceňována. Po ukončení tohoto výcviku moho u členové sebehodnotícího týmu zahájit aktivity plánování vlastního průběhu sebehodnocení. (uvedeme v příštim čísle časopisu). Literatura: [1] EFQM Excellence Model . Brussels. EFQM Represent a tive Off ice. 2003, 35 s. (ISBN 90-5236-242-4) [2] Assessing for Excellence. Brussels. EFQM Represent a tive Off ice. 2006, 50 s. (ISBN 90-5236-093-6) [3] NENADÁL,J. a kol: Integrovaný systém řízení. Praha. Verlag Dashöfer. Základní dílo včetně 7. aktualizace. Červenec 2007 (ISSN 18018165) AKO PUBLIKOVAŤ V ČASOPISE KVALITA Pokyny pre autorov: 1. Redakcia prijíma iba pôvodné príspevky, doteraz nepublikované alebo nezadané inej redakcii. 2. Rozsah príspevku by nemal presiahnuť 5 normostrán. Článok je potrebné poslať emailom na adresu [email protected] 3. Obrázky, gr afy, schémy predložiť v osobitnom súbore vypracovanom v CorelDr aw alebo v bitma pe s koncovkami .tif, .jpg, .gif, .bmp. Text článku môže byť doplnený, ilustrovaný farebnými obrázkami (kvalitné fotografie, diapozitívy). 4. Odvolania na literatúru sa označujú v texte alebo v poznámkach pod čiarou v hranatých zátvorkách. Zoznam použitej literatúry sa uvádza za príspevkom a je spracovaný v zmysle platnej normy. 5. S príspevkom žiadame zaslať presnú adresu autora, dátum narodenia, OP, č. telefónu, príp. faxu a e-mail. 6. Každý príspevok posudzuje redakčná rada na svojom najbližšom zasadnutí. O výsledku posúdenia je autor informovaný písomnou alebo ústnou formou. 7. Uverejnené články sú honorované. 8. Autor obdrží autorský výtlačok časopisu KVALITA. Termín na dodanie článkov do najbližšieho čísla je 31. októbra 2007. R E S U M É Assigning priorities in Lean Six Sigma projects systémy kvality The article is concerned with the DEFINE step of the Lean Six Sigma metodology and describes how priorities are to be assigned. The first part lists basic rules and common failures often made by the managers when making decisions about priorities, and the second part describes the 4M analysis as one of the techniques for improvement plans. Milan Šesták, TRW Steering Systems Slovakia, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom Určovanie priorít pri definovaní Lean Six Sigma projektov 1. Úvod V predchádzajúcich článkoch sme už zašli trošku ďalej s výkladom niektorých konkrétnych základných nástrojov a metodík určených na riešenie konkrétnych úloh a problémov (7 základných nástrojov, SPC) a povedali sme si aj niečo o spôsoboch výpočtu a merania úspešnosti projektov a zadaní definovaných vedením spoločnosti. Preto je načase vrátiť sa opäť na začiatok a upozorniť na jedno z najčastejších zlyha ní pri pokusoch o aplikáciu metodiky Lean manažmentu alebo Six Sigma, prípadne ich kombinácie. Organizácia rozhodla o zavádzaní metodiky neustáleho zlepšovania vo forme kombinácie prístupov Lean manažmentu a Six Sigma. Vedenie sa nadchlo a podporuje myšlienku. Vybraní pracovníci boli vyškolení a organizácia má krôčik od definovania trvalej pracovnej pozície Black Belta, niekoľkí pracovníci sú vyškolení na Green Belt pozície a vedeniu tiež metodika nie je neznáma. Dokonca vedenie začalo podnik ať pr vé pok usy o revíziu firemnej stratégie, zmapovalo zákazníkov, ich očakávania a vlastné procesy. Prichádza však jeden z najpodstatnejších krokov, na ktorom, bohužiaľ, často celá snaha stroskotá. Niekedy hneď a niekedy je táto fáza príčinou postupného „odumretia“ celej implementácie metodiky. Ide o správne definovanie projektov na aplikáciu Lean Six Sig- ma metodiky. Prvotné nadšenie a teoretické základy totiž zvyčajne nestačia na dlhodobé živenie dobrej myšlienky. 2. Ako určiť priority? Jednoduchá otázka, zložitá odpoveď. Koľko členov vedenia organizácie, toľko názorov na to, čo je skutočnou prioritou organizácie. Stačí len jednoduchá otázka, čo kto považuje za kritérium úspechu, a zistíte, že každý člen vedenia hovorí iným jazykom. V tých lepších prípadoch aj tak každý myslí v konečnom dôsledku to isté, len iným spôsobom označuje cieľovú oblasť – vo finančnom vyjadrení vyznie cieľ ináč ako vo vyjadrení produktivity alebo chybovosti alebo obrátky zásob. Práve preto je dôležité dohodnúť sa najskôr na spoločnom jazyku. Asi nepoviem žiadnu novinku, ak poviem, že najvhodnejším vyjadrovacím prostriedkom býva finančné vyjadrenie. Nie vždy je však najtransparentnejšie a najzrozumiteľnejšie pre tých, od ktorých očakávame plnenie úloh zlepšovania (inžinieri, dizajnéri, technici, údržbári, logistici...). Definovanie očakávaní vo forme spoločných a jasných ukazovateľov je nesmierne dôležité. Čo meriame, to sa robí, čo nemeriame, zvyčajne ignorujeme. Trik je v tom, zabezpečiť ukazovatele zaručujúce efektívne a účinné naplnenie očakávaní zákazníka a ním uprednostňovaných hodnôt. 3 - 2007 19 systémy kvality 1. Pri definovaní priorít vychádzajme z toho, že podnikateľská realita sa mení : Starý model = Náklady + želaný Zisk = Cena Nový model = Cena – Náklady = Zisk Zákazník očakáva redukciu cien každý rok. 2. ‘..odstránenie všetkých zbytočných časov, činností a zdrojov chýb od surového materiálu po hotové vozidlo, objednávky po dodávku a konceptu po spustenie výroby.’ (Lean Thinkin - J. P. Womak & D.T. Jones) Eliminácia zbytočných aktivít znamená pracovať rozumnejšie, nie tvrdšie. Druhým kameňom úrazu býva nejednotná línia priorít a ich neustále zmeny. Výkonný pracovník zodpovedný za riešenie zvyčajne mení svoje smerovanie podľa toho, ako ho menia nadriadení pracovníci (pokiaľ nie je organizačná štruktúra extrémne demokratická a nezver uje právomoci r ozhodova nia o prioritách výkonnému projektovému pracovníkovi, čo nie je častý prípad). Určené priority musia byť stanovené tak, aby ich nemenili každý deň operatívne nedostatky. Najvhodnejšie je, ak medzi operatívnymi každodennými nedostatkami a určenými projektmi je súvis. Všetko naraz meniť nejde. To je jedno zo základných pravidiel manažmentu zmien. Ak si pomeníte veľa premenných naraz, na konci neviete, ktorá zmena vlastne a ako ovplyvnila sledované výsledky. Všetko naraz meniť nejde. Aj žonglér si vyhodí do vzduchu len toľko lôpt, aby s nimi zvládol nacvičené číslo a pridávanie loptičiek prebieha postupne. Dôsledkom priveľkých očakávaní býva oveľa väčšie sklamanie na konci. Treťou oblasťou zlyhaní je snaha ovplyvňovať neovplyvniteľné. V praxi sa určite tiež často stretávate s tým, že zadanie je nerealizovateľné jednoducho preto, že nemáte absolútne žiadny dosah 20 3 - 2007 na riešenú problematiku. Toto býva často problém vo firmách so zahr aničným ka pitálom, kde sú niektoré podmienky jednoducho nadiktované zhora (dizajn, dodávatelia, špecifikácie, balenie výrobkov...). V takýchto prípadoch sú len dve možnosti – buď vzdať nerovný boj, alebo zozbierať fakty a snažiť sa neúnavne a tvrdohlavo preraziť so svojím názorom a návrhom riešenia. Odporúčané sú aj riešiteľské koalície s pracovníkmi s možnosťou ovplyvniť na prvý pohľad neovplyvniteľné. Štvrtou oblasťou zlyhaní je definovanie síce primeraného množstva projektov, ale prehnane ambicióznych, z ktor ých f ir ma môže pr of itovať v dlhodobom výhľade, ale ich návratnosť je pomalá. Takéto projekty v začiatkoch implementácie metodiky Lean Six Sigma sú „zabijákmi“ motivácie. Samozrejme, že musia byť spustené čo najskôr, ale musia byť v správnom pomere kombinované s tzv. „projektmi zameranými na nízkovisiace ovocie“. Márne budete dúfať v krásne ovocie navrchu stromu, pokiaľ neodtrhnete to nízkovisiace, aby ste sa aspoň trošku nasýtili pred ambicióznejšími úlohami. Piatym nedostakom v definovaní priorít býva jednostranná orientácia na hlavné ciele, väčšinou zamerané na ziskové, nákladové alebo trhovopodielové ukazovatele. Nezabúdajte, že pokiaľ vám na krk dýcha nespokojný zákazník, nemôžete sa spoľahnúť na kvalitu a včasnosť dodávok od dodáva- Ako teda definovať priority? • definovaním spoločných kritérií (očakávané prínosy a výsledky, vykonateľnosť, vplyv na organizáciu), • definovaním spoločného účelu a smeru projektov (vplyv na zákazníkov, vplyv na stratégiu a konkurencieschopnosť, vplyv na kľúčové oblasti pôsobnosti firmy, finančné vplyvy, trendy, naliehavosť, vplyv na iné oblasti / projekty), • použitím osvedčených a efektívnych nástrojov a techník (pozri nižšie), • poznaním najlepšej / dobrej praxe, • hľadaním zjavných zlepšení v oblasti Kvality, Dodávok, Zisku a Cash Flow. Pred dosiahnutím úspešnej definície projektu potrebujeme zadefinovať päť základných bodov: Kam ideme / smerujeme? Kde sme teraz? Čo potrebujeme spraviť ako ďalší krok? Ako to urobíme? Ako to budeme riadiť? 3. Prístup orientovaný na priority v existujúcom systéme manažmentu (kvality) systémy kvality teľov a vaši pracovníci nie sú motivovaní, márne budete chcieť zlepšovať výkonnosť a účinnosť vlastných pr ocesov. Okolitá burina udusí vašu pestovanú záhradu. Vstupom do analýzy je zoznam problémov, ktoré napríklad aj brainstormingovou metódou môže pripraviť každý z vedúcich pracovníkov. Ide ako o externé, tak aj interné problémy / reklamácie. Výstupom je Paretova analýza „generických” koreňových príčin. Na základe tejto analýzy možno pripraviť plán zlepšovania vo forme napríklad 4-5 položiek pre 3-4 hlavné problémy (Pareto), t.j. dokopy asi 12-20 aktivít zlepšovania. Takýto výstup pomôže aj pri rozhodovaní o tom, či projekty, identifikované ako Lean Six Sigma projekty, sú tými správnymi projektmi aj z pohľadu systematických nedostatkov. Zadania projektov a k nim priradené koreňové príčiny by mali súhlasiť s hlavnými koreňovými príčinami identifikovanými 4M analýzou (za predpokladu Paretovho pravidla 80 : 20 – 80 % problémov je spôsobených 20 % príčin). Teraz už vieme, na čo si dať pozor. Existuje však jednoduchý a účinný nástroj na definovanie priorít na základe faktov a údajov, ktorý by pomohol objektivizovať výber projektov zlepšovania tak, aby toto určovanie nebolo závislé len od metódy brainstormingu, prípadne metódy „silnejší berie”? Nástroj, ktorý by potvrdil, že konkrétne projekty boli vybraté tak, aby ich smerovanie bolo v súlade s potrebami existujúceho systému manažérstva (kvality, ale aj širšieho pojmu systémov riadenia ako takých)? Takýmto nástrojom by mohla byť technika 4M. Táto metodika môže byť rozšírená na 5M, prípadne 6M v závislosti od potreby členenia na detailnejšie skupiny koreňových príčin problémov, ktoré máme za úlohu pokryť projektmi zlepšovania. Ak sa vám zdá „4M / 5M / 6M” známe, potom sa vôbec nemýlite. Ide o prístup používaný aj v jednom zo základných nástrojov kvality – Ishikawovom diagrame. Pri príprave tejto analýzy si môžete zvoliť vlastné pravidlá ako určenie detailov možných koreňových príčin. Môžete priradiť problémom v analýze váhy, ale pri dostatočnom počte analyzovaných problémov tieto nie sú potrebné. Samotný hodnotiaci 3 - 2007 21 systémy kvality • 4 body môžete použiť len dvakrát, • 1 bod môžete použiť len trikrát. Pozor treba dávať hlavne, aby 4M analýza nebola „kontaminovaná” dodávateľskými kauzami kvôli nekvalite vstupného materiálu. Vtedy hodnoťte len 10 bodmi koreňovú príčinu “Chyba dodaného materiálu”. systém je totiž progresívny: • primárna koreňová príčina • hlavný prispievajúci faktor • sekundárny prispievajúci faktor 10 bodov, 4 body, 1 bod. Ak je to potrebné, hodnotenie môžete aplikovať niekoľkokrát za dodržania podmienok: • 10 bodov môžete použiť len raz, 22 3 - 2007 Bodovanie je tímovou prácou a zabezpečuje, že nepôjde na konci o jednostranný pohľad a preferovanie úzkeho osobného alebo odborového záujmu o riešenie problémov. V prípade potreby a komplexnosti projektov alebo výrobkov môžete uplatniť aj úzko špecifický 3 - 2007 23 systémy kvality systémy kvality Názov projektu Green Belt Master Black Belt Sponsor Začiatok: Miesto podnikania Telefónne číslo Telefónne číslo Telefónne číslo Cieľový termín: Projekt - Detaily Popis projektu Popis prínosu projektu Definícia problému Proces a vlastník Zameranie na Ciele projektu Redukcia chybovosti Redukcia nákladov na odpad Redukcia prestojov Ukazovateľ % Euro Stroj č. ... Plánované Realita Cieľ Poznámka Euro Očakávané finančné výsledky Očakávané výhody z pohľadu zákazníka Členovia tímu Požiadavky na podporu od Risk / Prekážky prístup a spracovať analýzu najskôr po linkách / projektoch / výrobkoch. Následne spojte výsledky do spoločného Pareta, ktoré použijete ďalej na prípravu plánu zlepšovania. 4. Záver Definovanie priorít pri riešení formou Lean Six Sigma metodiky je kľúčovým manažérskym rozhodnutím a od tohto kroku závisia nasledujúce odborné kroky vykonávané povereným zodpovedným vedúcim projektu a špecialistami v jednotlivých oblastiach (inžiniering, dizajn, kvalita, nákup...). Správna definícia projektu súvisí s niekoľkými faktormi úspechu implementácie metodiky Lean Six Sigma do praxe: • súlad s podnikovou stratégiou a prioritami, • aplikácia metodiky ako nového spôsobu riadenia firmy, • zameranie na krátkodobé výsledky, • zameranie na dlhodobý rast firmy, • zverejňovanie úspechov a dosiahnutých výsledkov, 24 3 - 2007 • potreba investovania do realizácie projektov, • používanie nástrojov Six Sigma a Lean manažmentu s rozumom, • integrácia metodiky do existujúceho systému riadenia (vo vzťahu k zákazníkom a procesom), • zodpovednosť vedenia za úspešnosť programov zlepšovania. Výsledkom dobre definovaného projektu je správne vyplnený formulár projektu (Project Charter). Pohľad na tému definovania projektov je však komplexný, len ak spomenieme ešte skutočnosť, že v popísanom prístupe vychádzame z už existujúcich a vyskytujúcich sa problémov. Lean Six Sigma projekty však môžu pracovať aj s potenciálnymi problémami, ktoré sa dajú ohodnotiť pomocou iných metodík zameraných na prevenciu problémov. Ide o metodiky, ako FMEA, FTA alebo ESCAPE MODELLING. Popisu týchto metodík budeme venovať priestor v ďalších článkoch o Lean Six Sigma metodike. 3 - 2007 25 R E S U M É New trends in EMAS environment The authors characterize the Eco-management & audit scheme as a support of systematic improvements of environmental behaviour, bring a review of certifications granted a describe a new scheme of EMAS including “EMASeasy” for small and medium enterprises published at pages of EMAS Helpdesk. Lucia Bendíková, Daniel Helfer, ASTRAIA®, s.r.o., Nitra Nové trendy v EMAS Základné informácie o EMAS EMAS (Eco-management & audit scheme) je dobrovoľným nástrojom pre organizácie, ktoré chcú zlepšovať a preukazovať verejnosti a zainteresovaným stranám svoje environmentálne správanie. EMAS je často označovaný ako verejná celoeurópska značka zodpovednej starostlivosti o ochranu životného prostredia a prezentovaný ako symbol moderného environmentálneho manažérstva. Súčasná podoba schémy EMAS bola stanovená nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001. Toto nariadenie okrem iného stanovuje požiadavky na environmentálne manažérske systémy v organizáciách a definuje inštitucionálny rámec zavádzania schémy EMAS v jednotlivých členských krajinách EÚ, jeho overovanie a kontrolu. Nariadenie je priamo a plikova teľné a účinné vo všetkých členských štátoch EÚ. Cieľom EMAS je podporovať sústavné zlepšovanie environmen- 26 3 - 2007 tálneho správania organizácií na základe systematického a objektívneho sledovania a hodnotenia environmentálneho manažérstva. Východiskom sú požiadavky stanovené v norme ISO 14001. Zavedenie EMAS v organizácii si však vyžaduje naplnenie niektor ých špecifických požiadaviek, ktoré sú v norme ISO 14001 riešené len všeobecnejšie alebo menej náročne. Ide predovšetkým o nasledujúce záležitosti: • úvodné environmentálne preskúmanie, • overenie a zverejnenie environmentálneho vyhlásenia, • zhoda s legislatívou, • posudzovanie nepriamych environmentálnych aspektov, • aktívna účasť zamestnancov na procese neustáleho zlepšovania, • používanie loga EMAS, • registrácia subjektov v schéme EMAS. Vývoj v certifikácii EMS a registrácii v EMAS Podľa dostupných štatistík o certifikácii systémov environmentál- neho manažérstva (EMS) a registrácii EMAS je jednoznačne vo svete výrazne väčší záujem o certifikáciu EMS podľa ISO 14001 ako o registráciu v schéme EMAS. Objektívnym dôvodom je, že schéma EMAS sa zatiaľ uplatňuje iba v členských krajinách EÚ, kým EMS možno certifikovať kdekoľvek na svete. Ďalším dôvodom je, že registrácia v schéme EMAS je podstatne náročnejšia ako certifikácia podľa ISO 14001, keďže EMAS má špecifické požiadavky nad rámec ISO 14001. Tretím dôležitým argumentom je, že väčšina zainteresovaných strán, ktoré požadujú z akýchkoľvek dôvodov od organizácie verifikovaný systém environmentálneho manažérstva, akceptuje certifikáciu podľa ISO 14001 a nevyžaduje až registráciu v EMAS. Európska komisia sústavne hľadá motivačné nástroje, ktorými by zatraktívnila EMAS a tak motivovala širší okruh organizácií na zapojenie sa do schémy EMAS. To bolo aj jedným z podnetov na spr acova nie nového konceptu EMAS III. V tejto súvislosti je po- Graf 1: Prehľad počtu udelených certifikácií EMS podľa ISO 14001 – stav k 31.12.2006 (31 krajín s najvyšším počtom certifikácií) Zdroj informácií: http://www.ecology.or.jp/isoworld/english/analy14k.htm trebné pripomenúť, že implementácia a registrácia v schéme EMAS je dobrovoľná. Ak chceme, aby sa do schémy zapojilo viac subjektov, organizácie musia jednoznačne získať z toho nejaký profit navyše. Problémom však je, že väčšina kompetentných štátnych orgánov v členských krajinách, v prípade Slovenska – Ministerstvo životného prostredia, nevytvára také pod- mienky, aby subjekty registrované v schéme EMAS dostali adekvátny profit za svoje úsilie nad rámec požiadaviek príslušnej legislatívy a nadštandardne zodpovedný prístup k ochrane životného prostredia. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že ochrana životného prostredia nie je prioritným záuj- environment mom komerčných organizácií. Na druhej strane ochrana životného prostredia by mala byť jedným zo základných záujmov štátu. Ak sa teda nájdu organizácie, ktoré sú ochotné robiť niečo nad rámec svojich povinností pre ochranu životného prostredia, musí to byť vyvážené nejakou výhodou. Poskytnutie tejto výhody je plne legitímne, pretože podporuje všeobecný záujem – teda ochranu životného prostredia – z vlastných prostriedkov súkromných spoločností a na prospech všetkých. Ak si toto odborníci a tvorcovia legislatívy na kompetentných orgánoch neuvedomia, nepríde určite k žiadnemu vážnemu zvratu v záujme o registráciu v schéme EMAS na Slovensku ani v celej EÚ. Je len veľkou škodou, že nemáme na Slovensku viac registrovaných subjektov, pretože to sú organizácie „na ktoré sa dá spoľahnúť“, že pri svojej činnosti nebudú konať proti záujmom v oblasti ochrany životného prostredia. Je len na zaplakanie, že dodnes na Slovensku nikto z kompetentných nepocho- Grafy 2 a 3: Prehľad počtu registrovaných subjektov a miest v schéme EMAS – stav k 31.7.2007 Zdroj informácií: EMAS Helpdesk 3 - 2007 27 environment pil, že ak by štátne zákazky, pri ktorých je významné riziko ohrozenia životného prostredia, napr. výstavba a údržba ciest a diaľnic, vykonávali orga nizácie, ktoré okrem iných podmienok preukážu zodpovedný prístup k ochrane životného prostredia, nebolo by toľko priestupkov a škôd na životnom prostredí. Zatiaľ je to na Slovensku stále tak, že v konkurenčnom boji je výhodnejšie byť o korunu lacnejší, ako transparentne preukázať zodpovedný a nadštandardný prístup k ochrane životného prostredia, a to aj pri „nakupovaní“ z prostriedkov nás všetkých – štátneho rozpočtu. EMAS III Prvá schéma EMAS vstúpila do platnosti v apríli 1995 na základe nariadenie Rady (ES) č. 1836/93 z 29. júna 1993 o dobrovoľnej účasti podnikov odvetvia priemyslu v systéme riadenia a auditu v Spoločenstve. Toto nariadenie bolo však určené predovšetkým podnikom z výrobnej (priemyselnej) sféry. Revízia nariadenia sa uskutočnila v roku 2001, a to vydaním nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 761/ 2001 z 19. marca 2001 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS). Toto nariadenie sa tiež označuje ako EMAS II a jeho hlavným cieľom bolo predovšetkým: • rozšíriť jeho platnosť z oblasti priemyslu na všetky hospodárske oblasti (vrátane služieb a verejných inštitúcií), • požadovať širšie zapojenie zamestnancov do procesu sledovania a zlepšovania environmentálneho správania, • zvýšiť kompatibilitu medzi EMAS a EMS, • zvýšiť podporu účasti malých a stredných podnikov v schéme EMAS, • širšie posúdiť nepriame aspekty činnosti podniku s vplyvom na životné prostredie. V roku 2005 sa z iniciatívy Európskej komisie začal pripravovať tretí koncept EMAS. Dôvodov na jeho prípravu bolo viac. Medzi najpodstatnejšie patrila potreba posilniť význam a rozšíriť uplatnenie EMAS v EÚ, ďalej snaha zatraktívniť a zjednodušiť EMAS pre všetky participujúce strany a tiež požiadavka prepojiť tento systémový dobrovoľný nástroj s ďalšími politikami a nástrojmi EÚ. Na časovej osi na obrázku 1 je zobrazené, ako inštitúcie Európskej komisie plánujú pripraviť a zaviesť do praxe EMAS III. Očakáva sa, že najneskôr v roku 2010 začne platiť nový predpis pre EMAS III. Aj tvorcovia novej koncepcie EMAS III si uvedomujú, že ak sa má stať EMAS najdôveryhodnejším a najsilnejším nástrojom na riadenie ochrany ŽP, je dôležité ešte viac posilniť postavenie registrovaných subjektov na trhu a ešte dôkladnejšie presvedčiť všetky zainteresované strany, že registrované organizácie spĺňajú všetky relevantné právne požiadavky a neustále zlepšujú svoje environmentálne správanie. Preto je snahou Európskej komisie pri tvorbe EMAS III, aby okrem iného tento nový prístup: • uľahčil celý proces validácie a registrácie, • znížil administratívne zaťaženie registrovaných subjektov najmä zo strany štátnych orgánov (kontroly, inšpekcie), • zlepšil a zintenzívnil prezentáciu schémy EMAS, • zatraktívnil používanie EMAS loga a environmentálneho vyhlásenia ako komunikačného nástroja, • vytvoril podmienky na finančné, daňové a obchodné stimuly pre registrované subjekty. Úsilím Európskej komisie zároveň je, aby EMAS nebol len individuálnym prostriedkom na riadenie ochrany ŽP, ale aby ho bolo možné použiť, integrovať a prepojiť s ostatnými relevantnými nástrojmi riadenia v jednotlivých krajinách. Európsk a komisia pri tvorbe EMAS III zvažuje zavedenie indikátorov, ktoré budú musieť registrované subjekty pravidelne sle- Obr. 1: Harmonogram prípravy EMAS III (Zdroj informácií: EMAS Helpdesk) 28 3 - 2007 vedné environmentálne správanie aj v ďalších krajinách, ktoré sú často obchodnými partnermi EÚ, resp. významne ovplyvňujú kvalitu životného prostredia štátov EÚ, napr. pôsobením znečisťujúcich látok ovzduším, vodami alebo odpadovou politikou týchto krajín. Komplementárnym cieľom je dostať registráciu EMAS do polohy rovnocennej alternatívy k certifikácii podľa ISO 14001. Tento zámer však komisia ešte dôkladne zvažuje, pretože musí najskôr vyriešiť otázky súvisiace s hodnotením dodržiavania právnych požiadaviek v krajinách, kde neplatia predpisy EÚ a sú výrazne odlišné podmienky, v stave environmentálnej legislatívy, jej aplikácii a predovšetkým vyžadovaní jej dodržiavania. Aktivita „EMAS easy“ 1. všeobecné indikátory („generic indicators“) budú povinné sledovať a hodnotiť všetky registrované subjekty bez rozdielu toho, aký je predmet ich činnosti; zvažuje sa, že povinne bude treba sledovať 5 oblastí: energetickú efektívnosť, materiálovú efektívnosť, vznik a nakladanie s odpadmi, vplyv na biodiverzitu a produkciu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia; Väčšina zainteresovaných odborníkov i registrovaných firiem hodnotí, že súčasné prístupy a postupy pri budovaní a udržiavaní EMAS, ale aj iných manažérskych systémov, sú veľmi náročné pre malé a stredné organizácie, často 2. sektorové indikátory („sectoral indicators“) budú stanovené a povinné len pre jednotlivé typy činností na základe kategorizácie podľa NACE; pri ich definovaní sa zohľadní špecifický vplyv každého odvetvia na životné prostredie. Ďalším zámerom Európskej komisie je rozšíriť použitie schémy EMAS za hranice členských štátov EÚ s cieľom podporovať zodpo- Obr. 2: Príklad Ekomapovania (Zdroj informácií: www.ecomapping.org) s menej ako 10 zamestnancami (ďalej len SME). Prekážkami sú hlavne relatívne vysoké náklady, veľká byr okr acia pri zavedení a udržiavaní systému, vysoké požiadavky na zdroje, najmä ľudské, ich znalosti a skúsenosti. Európska komisia v snahe pomôcť týmto organizáciám vyvinula, testovala a vydala vo forme jednoduchej príručky metodický návod na budovanie EMAS v SME pod označením „EMAS easy“. environment dovať a vyhodnocovať. Hlavným dôvodom je, aby boli tieto kľúčové indikátory environmentálneho správania označované ako KPI (Key Perfor ma nce Indicators) bázou na porovnávanie environmentálneho správania a zlepšovania sa jednotlivých registrovaných subjektov, predovšetkým ak sú z príbuzného odvetvia. Doterajší prístup to dobre neumožňoval, pretože každý subjekt si stanovoval vlastné indikátory environmentálneho správania. Stačilo, aby boli vyjadrené v absolútnej hodnote bez zohľadnenia napr. objemu výroby a nebolo možné por ovnať dva subjekt y z hľadiska ich environmentálneho správania, napr. energetickej efektívnosti. Podľa údajov z Európskej komisie budú zadefinované 2 typy indikátorov: „EMAS easy“ stanovuje spôsob, ako možno čo najjednoduchšie implementovať EMAS v SME a zohľadňuje pritom výrazne obmedzené finančné a ľudské zdroje týchto organizácií. Metodika prezentuje, že EMAS možno týmto spôsobom zaviesť už za 10 dní s 10 ľuďmi, dokonca s dokumentáciou len na 10 stranách. Metodika obsahuje 30 krokov na zavedenie EMAS. Východiskom metodiky je tzv. ekomapovanie (Ecomapping), výsledky ktorého sa použijú pri spracovaní dokumentácie a zavedení EMAS do riadenia firmy. Podstatou ekomapovania je identifikovanie environmentálnych aspektov a rizík pri jednotlivých činnostiach, ktoré sú spravidla konkrétne lokalizované v prevádzke. Následne sú tieto „prevádzkové mapy“ doplnené informáciami o spôsobe riadenia a monitorovania týchto aspektov vrátane zodpovedností za jednotlivé činnosti. Je to systematická metóda, ktorá používa symboly, obrázky, jednoduché a prehľadné plány a nákresy tak, aby bola daná problematika ľahko zrozumiteľná a pochopená. Ekomapovanie môže byť použité tiež pri úvodnom preskúmaní, ktoré sa vyžaduje v schéme EMAS. 3 - 2007 29 environment Podstatou ekomapovania je vytváranie tzv. „ekomáp“ – jednoduchých nákresov, resp. schém podniku so zobrazením vnútorných a vonkajších väzieb a miest, kde dochádza k vplyvom alebo potenciálnemu ohrozeniu životného prostredia. Spravidla sú ekomapy vytvárané zvlášť pre každú zložku životného prostredia, resp. typ znečistenia (odpady, odpadové vody, emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia a pod.) a pomocou nich organizácia získava základný prehľad o svojom vplyve na ŽP, ľahko identifikuje najvýznamnejšie envir onmentálne aspekt y a možnosti ich riadenia, monitorovania a zlepšovania. „EMAS easy“ umožňuje už v prvých fázach budovania systému začleniť do tohto procesu zamestnancov a ostatné zainteresované strany, čo sa tiež vyžaduje v EMAS. Príručka popisujúca použitie „EMAS easy“, ktorá bola spracovaná po otestovaní tejto metodiky a je bezplatne dostupná v elektronickej forme na stránkach „EMAS Helpdesk“, obsahuje taktiež praktické príklady a pomôcky použiteľné pri riešení jednotlivých problémov. Autori metodiky a príručky však upozorňujú, že ide o neštandardnú metódu a implementačný proces veľmi závisí od takých faktorov, ako je veľkosť organizácie, typ vykonávaných činností, poskytovaných produktov alebo služieb, existujúca úroveň riadenia ochrany ŽP a dostupnosť zdrojov. Spomínané faktory môžu do značnej miery ovplyvniť ideu tejto metódy – „za 10 dní, s 10 ľuďmi na 10 stranách“. Súčasná situácia na Slovensku Obdobne ako vo viacerých členských štátoch EÚ, ani na Sloven- 30 3 - 2007 Tabuľka 1.: Prehľad subjektov registrovaných v schéme EMAS na Slovensku Registračné číslo Názov organizácie SK - 0001 Quelle, s.r.o. Bratislava SK - 0002 Messer Slovnaft, s.r.o., Bratislava - Vlčie Hrdlo SK - 0003 MATADOR, a.s. Púchov SK - 0004 INA Kysuce, a.s., Kysucké Nové Mesto SK - 0005 INA SKALICA, spol. s r.o. Skalica sku nie je záujem o registráciu v schéme EMAS taký veľký ako o certifikáciu EMS podľa normy ISO 14001. Podľa údajov SAŽP je na Slovensku aktuálne certifikovaných podľa normy ISO 14001 približne 400 organizácií a iba 5 subjektov je registrovaných v schéme EMAS a iba pár nových organizácií sa pripravuje na registráciu. Dôvody tohto stavu boli už objas- Európy. Dôležité však je, aby sa na registrované subjekty takto pozerali v prvom rade príslušné štátne a kontrolné orgány. Európska komisia dokonca priamo nabáda vlády jednotlivých členských krajín EÚ, aby zvažovali, ako využiť niektoré z fondov EÚ na podporu EMAS, a tým súčasne podporovali zlepšova nie kvalit y kr ajiny a životného prostredia pre ľudí. nené. Preto očakávame, že kompetentné orgány začnú v tejto veci konať, tak aby sa zvýšila podpora a tým aj záujem o registráciu v schéme EMAS. Predstavitelia Európskej komisie apelujú predovšetkým na nové členské krajiny, aby sa aj v nich začalo pozerať na EMAS ako na obrovskú príležitosť pre organizácie oddeliť sa od zástupu organizácií s „priemerným“ environmentálnym správaním, a tak sa stať lídrom so značkou environmentálnej excelentnosti, ktorý má otvorené dvere do celej Výhodou Slovenska oproti niektorým ďalším novým členským štátom EÚ je, že máme už aj slovenský subjekt akreditovaný na výkon environmentálneho overovania a validáciu vyhlásení – spoločnosť ASTRAIA so sídlom v Nitre. Tento fakt výrazne zjednodušuje celý pr oces na ceste k registrácii v schéme EMAS. Environmentálne overovanie a validácia vyhlásenia sú nevyhnutné kroky na registráciu. Takto sa uvedené služby stávajú pre organizácie dostupnejšími cenovo i realizačne, pretože nie je potrebná komunikácia cez tlmočníkov a prekladanie množstva dokumentácie. To je pri týchto činnostiach dosť rozsiahle, pretože ide o overenie funkčnosti systému, a to vyžaduje širokú komunikáciu s personálom a overenie množstva údajov a dát obsiahnutých v rôznych evidenciách, hláseniach a povoleniach, pretože všetky informácie uvedené v environmentálnom vyhlásení musia byť overovateľom prekontrolované, či sú správne a presné. R E S U M É Evaluation of producers and suppliers of branded food products kvalita potr avin The paper characterizes two international standards for food safety, viz. BRC the Food technical Standard and International Food Standard, and their practical realisations including certification. Igor Mráz, LIKO Bratislava, a.s., Bratislava Hodnotenie výrobcov a dodávateľov značkových potravinárskych výrobkov Využívanie vlastnej obchodnej značky ako silného marketingového nástroja je v súčasnosti kľúčovým prostriedkom obchodných reťazcov v oblasti komunikácie s cieľovou skupinou zákazníkov. Aby značka uspokojivo plnila svoju funkciu, musí rešpektovať základné kritériá, ako je originalita, nápaditosť, nezameniteľnosť a odlíšiteľnosť od konkurenčných značiek, ľahká identifikovateľnosť a zapamätateľnosť, účelnosť, symbolická spojitosť s produktom, prijateľné estetické stvárnenie a v neposlednom rade aj právna akceptovateľnosť. Trend vývoja malospotrebiteľských značiek naznačuje, že podiel vlastnej značky na predaji obchodných reťazcov bude neustále stúpať. Základom stratégie obchodných reťazcov je vysoká kvalita tovaru a úroveň poskytovaných služieb, ich neustále zlepšovanie a prispôsobovanie potrebám zákazníkov a ponuka širokého sortimentu kvalitného tovaru za prístupné ceny. V oblasti potravín je prvoradou požiadavkou spotrebiteľa ich bezpečnosť a hygienická bezchybnosť. Preto obchodné reťazce venujú mimoriadnu pozornosť aj hodnoteniu rizika svojich dodávateľov z hľadiska ich spôsobilosti zabezpečiť legálnosť, kvalitu, zdravotnú neškodnosť a hygienickú bez- chybnosť dodávaných potravinárskych produktov. Štandardné požiadavky obchodných spoločností na výrobcov a dodávateľov ich značkových výrobkov sú spracované v privátnych hodnotiacich schémach, známych ako medzinárodné normy obchodných reťazcov pre potravinovú bezpečnosť. Tieto schémy vlastnia jednotlivé obchodné združenia a uplatňujú ich prostredníctvom zmluvne zabezpečeného pravidelného hodnotenia dodávateľov a preverovania podmienok výroby a distribúcie svojich značkových produktov. Obvykle sa tieto kontroly vykonávajú na mieste priamo u dodávateľov v určených intervaloch podľa typu prevádzky a rizikovosti výrobku a sú zabezpečované „treťou stranou“, t.j. vyškolenými audítormi nezávislého certifikačného orgánu. V Európe sú najznámejšie a v súčasnosti najviac používané 2 normy: • BRC Food Technical Standard, vyvinutá a zavedená združením British Retail Consortium v r. 1998, dnes používaná ako svetová norma už vo svojej doplnenej a prepracovanej 4. verzii, platnej od 1.7.2005, ako BRC Global Standard Food (Issue 4), • IFS (International Food Stan- dard), vyvinutá a zavedená v r. 2002 združením HDE (Hauptverband des Deutschen Einzelhandels). V r. 2003 sa k tejto norme pripojili aj francúzski obchodníci a distribútori potravín zo združenia FCD (Fédération des entreprises du Commerce et de la Distribution). IFS Working Group vypracovala IFS Version 4, ktorá je platná od 1.6.2005 do konca roka 2007. Od 1. augusta 2007 platí už aj nová verzia IFS Version 5, ktorá bola oficiálne predstavená na konferencii certifikačných orgánov v Berlíne 11. 6. 2007 a bola vydaná 1. 8. 2007. K novej verzii sa pripojilo aj talianske obchodné združenie Federdistribuzione, Ancc und Ancd. Uvedené normy (BRC aj IFS) sú vecne zhodné v požiadavkách na výrobcu potravín, ale líšia sa v štruktúre a zložení požiadaviek danej normy a najmä v systéme a kritériách hodnotenia jednotlivých požiadaviek, ako aj v spôsobe vyjadrenia výsledkov certifikačného auditu. Rozdiel medzi normami IFS a BRC je aj v obsahu správy z auditu a platnosti certifikátov v závislosti od výsledkov auditu. Správa z IFS auditu je štatistickým percentuálnym vyhodnotením plne- 3 - 2007 31 kvalita potr avin nia jednotlivých požiadaviek, ktoré norma hodnotí na základnej alebo vyššej úrovni a zohľadňuje aj plnenie tzv. odporúčaní. Okrem toho IFS Verzia 4 obsahovala aj štyri tzv. „K.O.“ požiadavky, pri nesplnení ktorých nie je možné udeliť certifikát. Nová IFS Version 5 má pridaných ďalších šesť „K.O.“ kritérií, takže teraz ich má spolu desať. Pri novej verzii už nie sú rozdielne otázky pre hodnotenie na základnej alebo vyššej úrovni, je len jeden checklist - zoznam otázok, podľa výsledkov ich hodnotenia sa na záver rozhodne o zaradení do príslušnej úrovne. Oproti predchádzajúcej verzii má nová IFS Version 5 zredukovaný počet požiadaviek o 25 %, vylúčila sa ich duplicita a zlepšila sa zrozumiteľnosť a spôsob vyjadrenia požiadaviek. Taktiež boli do novej verzie implementované nové potravinárske predpisy EÚ a bol zohľadnený aj nový GFSI (Global Food Safety Initiative) Guidance Document, 4. edícia z leta 2007. Viac informácií k tomuto dokumentu a problematike GFSI by malo byť prístupných na „CIES Supply Chain Conference 2007“, ktorá sa bude konať v Prahe 11. – 12. októbra 2007. Pozn. CIES - Food Business Forum je nezávislá svetová obchodná sieť, ktorá združuje najväčšie obchodné spoločnosti sveta a slúži vrcholovému manažmentu 175 obchodných spoločností a 175 dodávateľov a ich pobočiek vo viac než 150 krajinách. Platnosť certifikátu IFS je 12 mesiacov. V prípade verzie 4, ak spoločnosť dosiahla excelentné hodnotenie, t.j. min. 90 %-né plnenie požiadaviek normy na základnej úrovni a min. 70 %-né plnenie na vyššej úrovni, bolo možné frekvenciu auditov pri IFS certifikáte predĺžiť na 18 mesiacov. V prípade novej verzie IFS Version 5 limit dosiahnutia hodnotenia na vyššej úrovni bol zvýšený na min. 95 %-né plnenie požiadaviek normy a súčasne bola uplatnená požiadavka GFSI na max. 12-mesačnú platnosť certifi- 32 3 - 2007 kátu IFS nezávisle od dosiahnutej úrovne hodnotenia. IFS Version 5 prináša aj nové zvýhodnenia pre certifikačné a akreditačné orgány, ako aj pre audítorov. Pri posudzovaní dodávateľa podľa normy BRC Issue 4 je celý systém hodnotenia v porovnaní s IFS viac popisný, obsahuje opis zistení a objektívnych dôkazov o plnení príslušných požiadaviek normy a analýzu závažnosti zistení a ich vplyvu na bezpečnosť produktu (klasifikácia nezhôd – malá, veľká, kritická). Norma BRC obsahuje 10 základných požiadaviek (Fundamental Requirements), nesplnenie ktorých znamená, že nemôže byť udelený certifikát a audit sa musí opakovať v plnom rozsahu (kritická alebo veľká nezhoda) alebo v prípade malej nezhody môže byť certifikát udelený, ak je takáto nezhoda odstránená do 28 dní od auditu. Certifikát BRC sa vydáva na 6 alebo 12 mesiacov podľa počtu a závažnosti zistených nezhôd (na 12 mesiacov pre hodnotenie stupňom A alebo B a na 6 mesiacov pri hodnotení stupňom C). Pri certifikáte BRC je možná aj neohlásená návšteva u výrobcu na kontrolu plnenia prijatých nápravných opatrení. Audit spravidla pozostáva z troch základných častí: • posúdenia plnenia legislatívnych požiadaviek, • auditu prevádzky, • auditu dokumentácie. Dôležitou súčasťou hodnotenia plnenia legislatívnych požiadaviek je posúdenie funkčnosti zavedeného systému HACCP podľa požiadaviek Codex Alimentarius (RECOMMENDED INTERNATIONAL CODE OF PRACTICE GENERAL PRINCIPLES OF FOOD HYGIENE CAC/RCP 1-1969, Rev. 4 – 2003). Ďalšie posudzované oblasti sú: • prvky systému manažérstva kvality, • požiadavky na prostredie prevádzky, • požiadavky na riadenie výrobného procesu, • kontrola výrobku, • požiadavky na personál. Záver I keď vývoj v oblasti hodnotenia dodávateľov značkových potravinárskych výrobkov vedie k tomu, že by obchodné reťazce mali v budúcnosti uznávať dodávateľom navzájom jednotlivé certifikáty podľa rôznych noriem (iniciatíva GFSI), zatiaľ sa výrobca pri voľbe certifikátu musí rozhodovať podľa požiadaviek zákazníka. V prípade, že má zákazníkov, z ktorých jeden požaduje splnenie normy BRC a druhý zase IFS, tento výrobca musí splniť obidve normy, t.j. získať obidva certifikáty. Riešením sú spojené audity obidvoch noriem súčasne, čo však kladie zvýšené nároky ako na auditovanú spoločnosť, tak aj na audítora. Pokiaľ sa hovorí o novej norme ISO 22000: 2005, postoj obchodných reťazcov k jej uznávaniu ako nástroja hodnotenia technických podmienok dodávateľov značkových výrobkov je zatiaľ veľmi zdržanlivý, certifikácia podľa normy STN EN ISO 22000 / EN ISO 22000: 2005 asi v budúcnosti nenahradí certifikáciu podľa privátnych hodnotiacich schém obchodných reťazcov, najmä z dôvodu príliš všeobecnej formulácie požiadaviek a málo konkrétneho systému hodnotenia. Dokonca rôzna interpretácia noriem IFS a BRC certifikačnými spoločnosťami (otázka detektorov kovov, oddelenia rizikových zón a pod.) vedie k tomu, že niektoré reťazce v prípade pochybností neuznávajú taký certifikát ako náhradu za vlastný audit technických podmienok dodávateľa. V dňoch 28. a 29. júna 2007 sa v Bratislave konalo stretnutie zástupcov Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Slovensko sa tak stalo prvou krajinou z nových členských štátov EÚ, kde sa konalo takéto významné zasadnutie, podčiarknuté navyše skutočnosťou, že EFSA v tomto roku oslavuje 5. výročie svojho vzniku. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) bol založený v januári 2002 s cieľom predchádzať potravinovým škandálom, ktoré sa v Európskej únii vyskytovali v 90. rokoch minulého storočia. Národným kontaktným bodom pre styk s EFSA na Slovensku je Ministerstvo pôdohospodárstva SR. EFSA má deväť vedeckých výborov a tie vydávajú vedecké stanoviská pre všetky členské štáty EÚ a Európsku komisiu. Slovensko sa aktívne zapája do spolupráce s EFSA od roku 2003. Činnosť úradu sa zameriava predovšetkým na dve oblasti: 1. Hodnotenie rizika vo sfére bezpečnosti potravín, ktoré spočíva v poskytovaní stanovísk a odporúčaní ku všetkým záležitostiam, týkajúcim sa bezpečnosti potravín a krmív, výživy a zdravia zvierat a ochrany rastlín. 2. Komunikácia o tomto riziku – čo v praxi znamená doručenie jasných, efektívnych, kompletných a včasných informácií, založených na spomínaných stanoviskách a odporúčaniach, ako príslušným expertom, tak aj verejnosti. EFSA vydáva vedecké odporúčania a stanoviská na báze existujúcich vedeckých údajov a štúdií. EFSA však spravidla nevedie vlastné výskumné programy, ale spolupracuje s vedeckou základňou v rámci celej EÚ. V rámci vedecko-výskumných organizácií SR bolo pre spoluprácu z EFSA vybraných 12 organizácií, ktoré boli v zmysle čl. 36 nariadenia (ES) č. 178/ 2002 a čl. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2230/2004 schválené Správnou radou EFSA dňa 19.12.2006. Sú to tieto inštitúcie : • Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu Nitra; • Výskumný ústav potravinársky Bratislava; kvalita potravín 22. zasadnutie Poradného fóra Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín v Bratislave • Úrad verejného zdravotníctva SR Bratislava; • Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad; • Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava; • Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava; • Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín; • Štátny veterinárny a potravinový ústav Košice; • Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava; • Univerzita veterinárneho lekárstva Košice; • Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra; • Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Na zasadnutí Poradného fóra EFSA minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa pripomenul: „Bezpečnosť potravín spolu so zdravou výživou patria medzi priority súčasnej vlády. Aj preto Ministerstvo pôdohospodárstva SR iniciovalo vznik Centra excelentnosti potravinárskeho výskumu, kde chceme sústrediť efektívnu vedeckú základňu. Radi sme uvítali možnosť participovať na organizovaní fóra, na ktorom môžu zástupcovia vedeckej, riadiacej i výrobnej sféry a spotrebitelia diskutovať o aktuálnych otázkach potravinovej bezpečnosti.” Pri tejto príležitosti zorganizovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR v spolupráci s EFSA 28. júna 2007 Seminár „Committed to the safety of Europe’s food“ o činnosti tejto medzinárodnej organizácie, ktorá vznikla na pôde Európskej únie s cieľom chrániť zdravie spotrebiteľov. Účastníci seminára a Poradného fóra sa orientovali na plnenie úloh a zintenzívnenie spolupráce v oblastiach spracovávania vedeckých stanovísk i komunikácie. Na zasadnutí prezentovala výkonná riaditeľka Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín Catherine Geslain-Lanéelle, že: „ ... zámerom EFSA je obnoviť dôveru spotrebiteľov v bezpečnosť potravín prostredníctvom poskytovania vedeckého poradenstva vo všetkých oblastiach, ktoré majú vplyv na bezpečnosť potravín a krmív. Oceňujem priestor, ktorý Slovensko vytvorilo na takúto otvorenú diskusiu.” Igor Mráz 3 - 2007 33 TECHNICKÁ INŠPEKCIA, a. s. Pr v á opr ávnená pr ávnická osoba v Slo v ens ke j rrepublik epublik e na o v er oPrv oprávnená právnická v Slov ensk epublike ov eroe plneni a po ži ada vi ek bezpečnos ti ttechnických echnických zar dzariiadení po podnie plnenia poži žia davi viek bezpečnosti v a ni ľa § 1 4 zák ona č. 1 24/2006 Z ti a o chr a ne zdr a vi a 14 zákona 12 Z.. z. o bezpečnos o bezpečnosti a ochr chra zdra via pr áci ávneni a: OPO – 00000 1 – 06 prii pr práci áci,, číslo opr oprávneni ávnenia: 000001 N o tif ik o v a ná osoba (EÚ) tifik iko ik ačný kkód: ód: 1 35 4 Identifik ikačný 135 354 Identif I 00 1, P 0 19, Q 0 12, O 0 10, R 0 46 001 01 01 01 046 Akr edit o v a ný or gán Akredit edito orgán 1, P 0 19, Q 0 12, O - 0 10, R 0 46 I 001 P 01 01 01 046 I 00 Technická inšpekcia, a. s. (ďalej len TI), je akciová spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou štátu, založená v súlade so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. TI je právny nástupca Technickej inšpekcie, š. p. o., založenej v roku 1995. - 24/2006 Z ona TI po dľa § 1 4o ds. 1 zák ona č. 1 zákona podľa 14 ods. zákona 12 Z.. z. v znení zák 7Z o opr ávnená pr ávnická osoba vyk onáv a: 309/2007 Z.. z. ak ako oprávnená právnická vykonáv onáva: č. 309/200 - Overovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa na odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia, plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane nádrží motorového vozidla plynom a vydávanie oprávnení na tieto činnosti. - Prehliadky, riadenie a vyhodnocovanie alebo vykonávanie opakovanej úradnej skúšky a inej skúšky (napr. prvá úradná skúška pred uvedením zariadenia do prevádzky) na vyhradených technických zariadeniach vrátane označenia vyhradeného technického zariadenia a vydávanie príslušných dokladov. - Overovanie odbornej spôsobilosti fyzickej osoby na skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, opravy a na obsluhu vyhradených technických zariadení a vydávanie osvedčenia alebo preukazu na túto činnosť. - Posudzovanie, či technické zariadenia, materiál, projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátanie vydávania odborného stanoviska. - TI jje e no tif ik o v a ná osoba po dľa pr áv a EÚ s identif ik ačným notif tifik iko podľa práv áva identifik ikačným 35 4 (A O SK TC-1 69). 135 354 (AO SKT C-169). kódom 1 TI ako notifikovaná osoba vykonáva podľa nariadení vlády (NV) SR (smerníc Európskeho parlamentu a rady EÚ) posudz o v a ni e zho dy týchto zariadení: dzo nie zhody - - Ri a dn y člen Ria dny strojových zariadení - NV č. 310/2004 Z. z. (98/37/EC), jednoduchých tlakových nádob - NV č. 513/2001 Z. z. (87/404/EEC), tlakových zariadení - NV č. 576/2002 Z. z. (97/23/EC), prepravných tlakových zariadení - NV č. 176/2003 Z. z. (99/36/EC), výťahov - NV č. 571/2001 Z. z. (95/16/EC), zariadení určených na osobnú lanovú dopravu - NV č. 183/2002 Z. z. (2000/9/EC), elektrických nízkonapäťových zariadení - NV č. 308/2004 Z. z. (73/23/EC), zariadení do výbuchu - NV č.117/2001 Z. z. (94/9/EC), spotrebičov plynných palív - NV č. 393/1999 Z. z. (90/ 396/EEC). N a vyk onáv a ni e iinš nš pekčne nnos ti TI má: vykonáv onáva nie nšpekčne pekčnejj či činnos nnosti - Osv edčeni e o akr editácii č. I 00 1, ktorým Slovenská Osvedčeni edčenie akreditácii I 001 národná akreditačná služba osvedčuje, že TI je spôsobionáv ať iinš nš pek ci u nes tr a nne a dôv er yho dne ak o lá vyk vykonáv onávať nšpek pekci ciu nestr tra dôver eryho yhodne ako nezávi slý iinš nš pekčný or gán (IO) ttypu ypu A nezávislý nšpekčný orgán A podľa STN EN ISO IEC 17 020. TI je prvý akreditovaný IO na Slovensku. N a vyk onáv a ni e cer tif ik ačne nnos ti TI má: vykonáv onáva nie certif tifik ikačne ačnejj či činnos nnosti - - - Osvedčenie o akreditácii č. P 019, kt ktor orým Slov enská or ým Slo v ens ká o dná akr edit ačná služba osv edču e TI jje e sspôpônáro akredit editačná osvedču edčujj e, žže nár sobilá vyk onáv ať certifikáciu strojov a technických zavykonáv onávať 11). riadení alebo ich častí (STN EN 45 0 01 or ým Slo v ens ká Osvedčenie o akreditácii č. Q 012, kt ktor orým Slov enská nár odná akr edit ačná služba osv edču e TI jje e sspôpônáro akredit editačná osvedču edčujj e, žže sobilá vyk onáv ať certifikáciu systémov manažérstva vykonáv onávať (STN EN 45 0 12 v r ozsahu ISO 900 1:2000). 45 01 v rozsahu 9001:2000). or ým Slo v ens ká Osvedčenie o akreditácii č. O 010, kt ktor orým Slov enská nár odná akr edit ačná služba osv edču e TI jje e sspôpônáro akredit editačná osvedču edčujj e, žže Bližšie informácie môžete získať na telefónnych číslach pracovísk a ústredia: Bratislava Tel.: 02/57 267 032 Fax: 34 02/57 267 041 3 - 2007 e-mail: [email protected] Nitra Tel.: 037/7920 700 Fax: 037/7920 750 e-mail: [email protected] Banská Bystrica Tel.: 048/4722 620 Fax: 048/4143 228 e-mail: [email protected] Košice Tel.: 055/7208 111 Fax: 055/6225 482 e-mail: [email protected] sobilá vyk onáv ať certifikáciu osôb (ISO/IE C1 702 4). vykonáv onávať (ISO/IEC 1702 7024). or ým Slo v ens ká náOsvedčenie o akreditácii č. R 046, kt ktor orým Slov enská r o dná akr edit ačná služba osv edču e TI jje e sspôsopôsoakredit editačná osvedču edčujj e, žže bilá vyk onáv ať certifikáciu systémov manažérstva bezvykonáv onávať dľa medzi nár o dpečnosti a ochrany zdravia pri práci po podľa medzinár náro 800 1:1 999. ne pecif ikáci e OHS AS 1 nejj ššpecif pecifikáci ikácie OHSAS 1800 8001:1 1:1999. TI v zm y sle pla tných osv edčení o akr editácii vyk onáv a v zmy platných osvedčení o akreditácii vykonáv onáva tif ik ačnú či nnosť ak o cer tif ik ačný or gán výr obk ov certif tifik ikačnú činnosť ako certif tifik ikačný orgán výrobk obko cer TICV tif ik ačný or gán sy v ma nažér a TICQ TICV,, cer certif tifik ikačný orgán syss témo témov manažér nažérss tv tva a cer tif ik ačný or gán osôb TIC O. a certif tifik ikačný orgán TICO TI jje e rriia dn ym členom Medzi nár o dne onf eder áci e or gadnym Medzinár náro dnejj kkonf onfeder ederáci ácie organ iizácií zácií vyk onáv ajúcich sskúš kúš k yy,, iin n ššpek pek c iiu, u, cer tif ikáci u vykonáv onávajúcich kúšk pekc certif tifikáci ikáciu a pr e v enci u so sídlom v Bruseli (CE OC Int er na ti onal). a pre enciu (CEOC Inter erna nati tional). TI vyk onáv a či nnosť v zm y sle us v ení Eur óps ke j dovykonáv onáva činnosť v zmy ustt a no nov Európs ópsk dy o medzi nár o dne tne epr a v e nebezpečných hody o medzinár náro dnejj ces cestne tnejj pr prepr epra ho v ecí (ADR) na zákla de po v er eni a Mi ni a dopr a vy základe pov ereni enia Mini niss t er erss tv tva dopra vy,, pôš elek omunikácií SR č. 1 52 4-2 10/0 1 z 2 4. mar ca pôštt a t a telek elekomunikácií 152 524-2 4-21 0/01 z 24. marca 2006. 2. TI vykoná inšpekčnú a certifikačnú činnosť obvykle do 30 kalendárnych dní, na osobitné požiadanie aj v skrátenom termíne. Za skrátenú lehotu vybavenia sa účtuje cena dohodou. 3. TI vykonáva inšpekčnú a certifikačnú činnosť na základe žiadosti žiadateľa. Pre výkon inšpekcie TI zákon nevyžaduje vyhotovenie individuálnej zmluvy. 4. TI vykonáva inšpekčnú a certifikačnú činnosť pre tuzemských a zahraničných žiadateľov. 5. PRA COVISKÁ TI vykonávajú činnosť na celom území SR. PRAC Základná pôsobnosť pracovísk pri výkone činnosti podľa zákona č.124/2006 Z. z. a na účely styku s odbornou verejnosťou je nasledujúca: - pracovisko Bratislava (TIBA) – Bratislavský kraj, - pracovisko Nitra (TINA) – Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj, - pracovisko Banská Bystrica (TIBB) – Banskobystrický a Žilinský kraj, - pracovisko Košice (TIKO) – Košický a Prešovský kraj. infor mácie - AK TUÁLN A INF ORMÁCIA PRE KLIENT OV AKTUÁLN TUÁLNA INFORMÁCIA KLIENTO TI po dľa § 5 o ds. 1 a 2 nar a vlády č. 392/2006 Z podľa ods. nariiadeni denia Z.. z. o mi ni máln y ch bezpečnos tných a zdr a v o tných po ži ada vo mini nimáln málny bezpečnostných a zdra poži žia dav kách pr uží v a ní pr aco vných pr os tr o v (čl. 4a smer prii po použí užív praco acovných pros ostr triiedk edko smer-nice Ra dy č. 89/655 E C) vyk onáv a kkontr ontr olu pr aco vných Rady EC) vykonáv onáva ontrolu praco acovných pr os tr o v (s tr o jo v, zar pros ostr triiedk edko (str tro jov zariia dení). TI pr e v eru dbor nú sspôsobilosť pôsobilosť or ga ni zácií na vyk onápre erujj e o odbor dbornú orga gani nizácií vykonáv a ni e sskúšok kúšok tv ár ni acich sstr tr o jo v v pr e v ádzk e vyk onáv anie tvár árni niacich tro jov v pre ádzke vykonáv onávaných v zm y sle čl. 7 .3 STN 2 10 700 - zmena 4/9 7. zmy 7.3 21 0700 4/97 TI po dáv a o dbor né a záv äzné sstt a no vi podáv dáva odbor dborné záväzné novi viss ko k bezpečne k bezpečnejj pr e v ádzk e lilieho eho v ar níck eho záv o du (li eho v aru, o ctár ne pre ádzke ehov arníck níckeho závo (lieho ehov octár ctárne a dr o ždi ar ne) po dľa § 3 o ds. 3 písm. k) zák ona č. 46 7/ dro ždiar arne) podľa ods. zákona 467/ 2002 Z obe a uv ádza ní liliehu ehu na tr h v znení neZ.. z. o výr výrobe a uvádza ádzaní trh s korších pr edpi so v. predpi edpiso sov ZÁKLADNÉ PODMIENKY V YK ONÁV ANIA VYK YKONÁV ONÁVANIA TIFIKAČNEJ ČINNOSTI A CERTIFIKAČNEJ INŠPEKČNEJ A CER V zmysle § 39 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. oprávnenia na činnosť, ktorými sú odborné prehliadky, odborné skúšky a opravy vyhradených technických zariadení a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom vydané do 30. júna 2006 strácajú platnosť najneskôr do 31. decembra 2007. Technická inšpekcia, a.s., ako oprávnená právnická osoba je v zmysle § 14 ods. 1 písm. a citovaného zákona oprávnená na overovanie spôsobilosti a vydávanie týchto opatrení, a preto v snahe vyhovieť oprávneným organizáciám, pracoviská Technickej inšpekcie, a.s., majú záujem vopred dohodnúť termíny overovania podmienok a vydania oprávnení do konca roku 2007. Odporúčame preto klientom v predstihu dohodnúť termín a zaslať žiadosť alebo vyplnený dotazník na príslušné pracovisko v skoršom termíne s návrhom dátumu overenia. 1. TI vykonáva činnosti na základe § 14 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z. za úhradu podľa cenníka výkonov TI. BEZPEČNÁ TECHNIKA CHRÁNI ZDRAVIE Ústredie TI v Bratislave: Tel.: 02/49208 100, Fax: 02/49208 160, e-mail: [email protected] www.tisr.sk IČO: 36653004 DIČ: 2022210608 IČ DPH: SK2022210608 3 - 2007 Zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. : 3919/B 35 R E S U M É Loyal customer – aim of every organisation The paper characterizes two groups of customers, i.e. satisfied and unsatisfied, and points out possible reasons of their dissatisfaction. Then it considers various aspects of the customers´ loyalty and their retention. marketing Miriam Mikulková, Univerzita Komenského Bratislava Lojálny zákazník – cieľ každej organizácie Podmienky na svetových trhoch sa neustále menia a svet sa tak prakticky stáva jedným veľkým trhom. Práve preto v súčasnosti získať konkurenčnú výhodu nie je pre organizáciu vôbec jednoduché, no ešte ťažsie je si ju udržať. Dnešné podnikateľské prostredie je charakteristické nasledujúcimi črtami: • globalizácia a internacionalizácia trhov, • kolísavý dopyt, • čoraz kratší životný cyklus produktov, • nár ast význa mu zákazníka a jeho silnejúce postavenie, • r ýchly r ozmach inter netu a komunikačných technólogií, • jednoduchší prístup zákazníka k informáciám, • rastúce požiadavky zákazníka na kvalitu ponúkaných produktov, • meniaci sa životný štýl zákazníka. Zákazník bol, je a vždy bude pre organizáciu tým najdôležitejším elementom. Pre každú organizáciu by mali byť na prvom mieste jej zákazníci. Zákaznícky orientovaným organizáciám sa na trhu úspešnejšie darí preto, lebo v cen- 36 3 - 2007 tre ich záujmu majú práve svojich zákazníkov. Keďže je to práve zákazník, kto „rozhoduje“ o podnikateľskom úspechu, či naopak, neúspechu, môžeme povedať, že dôkladné poznanie a pochopenie zákazníckych potrieb a želaní je v súčasnosti pre organizáciu otázkou jej ďalšej existencie. Kto je naším zákazníkom? Pre organizáciu je dôležitá identifikácia tzv. typického zákazníka. Na základe takejto analýzy zákazníka (najčastejšie sa sleduje vek, pohlavie, rodinný stav, ...) organizácia vie, na aké skupiny (segmenty) zákazníkov by sa mala zamerať. Zákazníkov môžeme v podstate rozdeliť na dve veľké skupiny. Kým prvú skupinu tvoria spokojný zákazníci, druhú skupinu tvoria nespokojní zákazníci. Tieto dve veľké skupiny však môžeme ešte ďalej rozčleniť na menšie podskupiny[1]. kojnosť a užitočnosť svojej spokojnosti a potom ostáva v organizácii nakupovať aj naďalej. Takýto typ zákazníkov reaguje transparentne a pokiaľ je zaručená sľúbená kvalita, tak organizácia môže predikovať jeho správanie a teda aj pracovať s jeho lojalitou voči nej. b) je taký zákazník, pre ktorého spokojnosť nie je dôležitá, alebo si ju ani neuvedomuje. Takýto typ zákazníkov ľahko prebehne ku konkurencii, pokiaľ mu ponúkne lepšiu cenu. Nespokojný zákazník: Nesťažuje sa: a) pokiaľ nemá inú možnosť, tak v organizácii ostáva aj naďalej. No pri prvej príležitosti odíde preč. Skutočnosť, že takýto zákazník „nemá na výber“, dáva však organizácii možnosť, aby sa pokúsila jeho dôveru si opätovne získať a zvrátiť tak jeho nespokojnosť. b) odchádza od organizácie ku konkurencii. Spokojný zákazník: a) je taký zákazník, ktorý si aspoň podvedome uvedomuje svoju spo- Sťažuje sa: a) pokiaľ má tendenciu odísť, často sa ešte aj posťažuje svojmu Prečo je zákazník nespokojný? Viaceré výskumy preukázali, že zákazníci bývajú nespokojní približne v 25 % prípadov, pričom ale až 95 % z nich sa vôbec nesťažuje. Organizácia takto prichádza nielen o ich ďalšie nákupy, ale najmä o ďalších potenciálnych zákazníkov, pretože nespokojný zákazník sa so svojimi skúsenosťami veľmi rád ďalej „podelí“ s ostatnými. Podľa výskumu realizova ného spoločnosťou Digimark, existuje 5 hlavných príčin nespokojnosti zákazníka [1]: 1. vysoké ceny, 2. zlý servis, 3. zlá ponuka produktov/služieb, 4. zlá flexibilita, 5. nesplnené sľuby. Záujem organizácie o informácie o zákazníkoch je založený na ich potrebe vedieť kto, koľko, ako, kedy a prečo nakupuje ich výrobky a hlavne prečo (ne)ostávajú verní organizácii. Realizovaním ponúk šitých na mieru zákazníka organizácie predlžujú životný cyklus zákazníka a vytvárajú dlhodobé ziskové vzťahy budovaním lojálnej zákazníckej základne [2]. Podľa výskumov na získanie jedného nového zákazníka vynaloží organizácia v priemere 5-krát viac peňažných prostriedkov ako na udržanie si jedného, už existujúceho zákazníka, pričom tieto náklady sa organizácii môžu vrátiť až o niekoľko rokov [3]. Ak organizácia „príde“ o zákazníka už v prvom roku, je v strate, ak v druhom roku, je na nule. Až v treťom roku znamená zákazník pre organizáciu zisk. Pre organizáciu je preto nevyhnutné hľadať možnosti na zníženie nákladov na získanie nových zákazníkov a zvýšenie zisku na zákazníka za dobu jeho životnosti. Primárnym cieľom každej organizácie je snaha získať čo najväčší počet lojálnych zákazníkov. Pre organizáciu je taktiež dôležité, aby boli zákazníci s jej výrobkami spokojní. Samotná spokojnosť je však nepostačujúca, pretože spokojný zákazník ešte nemusí byť verným zákazníkom. Len lojálny zákazník bude organizácii verný v každej situácii. Treba však mať na pamäti fakt, že lojalita sa kúpiť nedá, pretože tú si vytvára každý zákazník osobitne, podľa vlastných skúseností. Ak je organizácia schopná si týchto lojálnych zákazníkov udržať, má dobrý predpoklad na to, aby čo najlepšie uspela v konkurenčnom boji. Taktiež je dokázané, že organizácia, ktorá si dokáže vytvoriť lojálnych zákazníkov, má väčšie množstvo opakujúcich sa obchodov, nižšie náklady na akvizície nových zákazníkov a silnejšiu značku na trhu. Kto je lojálny zákazník? Dnešný zákazník je čoraz viac náročný, má možnosť si vyberať zo širokej ponuky rôznych výrobkov a porovnávať ponuky jednotlivých výrobcov a poskytovateľov. Pri konečnom výbere tovaru/služby s porovnateľnou kvalitou a cenou je potom pre zákazníka kľúčovým faktorom nielen jeho vzťah, ale aj predošlá skúsenosť a spokojnosť s organizáciou. Samotná spokojnosť však ešte nie je zárukou jeho lojality, a preto si netreba tieto dva pojmy zamieňať. Získať a udržať zákazníka znamená poznať, čo má pre neho najväčšiu hodntou a potom sa zamerať na tie procesy, ktoré túto hodnotu prinášajú. Platí pritom pravidlo, že existuje rovnosť medzi hodnoto u, ktor ú zák azník pociťuje a cenou, ktorú je ochotný za ponúkaný výrobok zaplatiť. marketing okoliu, kým to urobí. Podarí sa mu však ovplyvniť len tých zákazníkov, ktorí nie sú voči organizácii lojálni. b) pokiaľ dôjde k náprave a je spokojný, v organizácii ostáva aj naďalej. Takéhoto zákazníka by si mala organizácia vážiť, ale druhýkrát už jeho lojalitu voči organizácii „nepokúšať“. Spokojnosť zákazníka vyjadruje zákazníkom vnímanú úroveň, do akej sa splnili jeho požiadavky[4]. Pod spokojnosťou zákazníka sa rozumie aj výsledok celého procesu porovnávania, keď si zákazník por ovnáva vlastné skúsenosti s daným výrobkom. Každý zákazník však prisudzuje rôznym vlastnostiam produktu rozdielnu dôležitosť (váhu). Relatívnu dôležitosť, ktorú im zákazník prisúdi, možno merať využitím tzv. kompenzačnej analýzy. Stav, kedy sú zákazníci spokojní a prejavujú to aj svojimi nákupnými rozhodnutiami, ešte nemožno nazvať ich lojalito u. Podľa [5] „Spokojnosť je stav, ktorý sa môže prekloniť na jednu alebo druhú str a nu. Stačí jedna chyba a zákazník firmu vymení. Lojálny zákazník nielenže kupuje všetky produkty firmy, ale ich odporúča aj iným, toler uje nedost a tky a obhajuje firmu za každých okolností“. Spokojní zákazníci však opúšťajú organizáciu často aj preto, lebo jednoducho potrebujú zmenu, prí- 3 - 2007 37 padne si chcú „vyskúšať“, čo im ponúkne konkurencia. marketing Lojálny zákazník sa správa inak ako „bežný“ zákazník. Takéhoto zákazníka môžeme charakterizovať týmito vlastnosťami: 1. v organizácii nakupuje opakovane, a to väčšinou všetky jej výrobky, 2. organizáciu odporúča ďalej svojim známym, 3. je viac odolný voči konkurenčným ponukám od ostatných organizácií, 4. pri zvyšovaní cien je tolerantnejší ako len „bežní“ zákazníci, 5. je ochotný výrobok kúpiť aj v tom prípade, ak jeho cena je vyššia ako pri konkurenčnom produkte. Lojalita zákazníka je základným kameňom úspechu každej organizácie. Ak stáli zákazníci produkt dokonale poznajú, menej pozornosti venujú ponukám od konkurencie. Mať lojálnych zákazníkov pre organizáciu znamená starať sa o to, aby títo zákazníci boli pre ňu profitabilnými. Z toho teda prirodzene vyplýva, že lojalita a ziskovosť kráčajú ruka v ruke. V prípade monopolných dodávateľov sú však nútení byť lojálnymi zákazníkmi i tí, ktorí boli už predtým nespokojní. Hlavné faktory lojality zákazníkov v konkurenčnom prostredí sú [6]: 1. potešenie (t.j. viac než spokojnosť) zákazníka, 2. spokojnosť zákazníka, 3. pozícia dodávateľa na trhu, 4. miera vzájomnej závislosti dodávateľa a zákazníka, 5. zotrvačnosť a pohodlnosť zákazníka. Systematické sledovanie a hodnotenie spokojnosti zákazníka je pre organizáciu nevyhnutnosťou 38 3 - 2007 a základným predpokladom realizácie stratégie riadenia vzťahov so zákazníkmi. Starostlivosť o zákazníka sa môže stať nástrojom diferenciácie a konkurenčnej výhody a neoddeliteľným aspektom celkového smerovania a stratégie organizácie [7]. Hodnotenie spokojnosti zákazníkov je totiž považované za strategický nástroj, pomocou ktorého sa v organizácii odhaľujú jej silné a slabé stránky. Potom následne cez ich analýzu sa určia potrebné zmeny, a to nielen v jednotlivých procesoch, ale aj v štruktúre organizácie. V praxi existuje niekoľko metód na hodnotenie spokojnosti zákazníka. Organizácia má možnosť vybrať si z množstva postupov a metód, ktoré sa orientujú na zákazníka. Prostredníctvom cielených ankiet sa tak organizácie snažia získať aspoň aký-taký obraz o spokojnosti svojich zákazníkov. Získať však pravdivý obraz o stupni ich spokojnosti je takmer nemožné. S pojmom lojalita sa spája ďalší pojem, a to retencia. V praxi využívajú organizácie rôzne retenčné stratégie na to, aby sa zákazníkom pokúsili „zabrániť“ v ich odchode ku konkurencii. Organizácie zvyknú najčastejšie využívať: 1. product bundling (ide o skombinovanie niekoľkých produktov do spoločného balíka, ktorý sa potom ponúka za stanovenú cenu), 2. cross selling (už existujúcim zákazníkom sa ponúkajú ďalšie – príbuzné produkty), 3. cross promotion (už existujúcim zákazníkom sa (najčastejšie) poskytuje zľava na ostatné produkty), 4. vernostný program. Typickým, a azda aj najbežnejším spôsobom vytvárania lojality sú vernostné (lojalitné) programy, ktorých hlavnou úlohou je získať také informácie o zákazníkovi, ktoré môže organizácia neskôr využiť na jeho udržanie. Až 90 % programov lojality je tvorených cenovými benefitmi (diskont, rabat, špeciálna ponuka atď.). Jedno u z foriem zákazníckych programov lojality sú zákaznícke kluby, ktoré sa začali objavovať koncom 80-tych rokov v Nemecku, kde dosiahli aj prvé úspechy. Princípom mnohých klubov boli spočiatku najmä finančné benefity, ale časom stále na význame získavali nefinančné benefity. Treba však povedať, že hoci dnes existuje po celom svete niekoľko tisíc takýchto programov lojality, len veľmi málo z nich vytvára lojálnosť a oddanosť u zákazníkov [8]. Literatúra: [1] SPÁČIL, A.: Péče o zákazníky. Praha: [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] Grada Publishing, 2003, ISBN 80-2470514-1. DUDINSKÁ, E., - DERŇAR, T.: Predikcia lojality zákazníkov a ich správania. In: Podniková revue, č.6/2004. CIBÁKOVÁ, V. - BARTÁKOVÁ, G.: Marketing manažment I.: vybrané trendy rozvoja. Bratislava: Trendy, 2003, ISBN 80-969063-0-5. MATEIDES, A. - ĎAĎO, J.: Služby. Bratislava: Ing. Miroslav Mráčko, 2002, ISBN 80-8057-452-9. KAMPOVÁ, S.: Lojálny zákazník toleruje značke viac. In: Trend, 2003, č. 49/2003. URDZÍKOVÁ, J.: Spokojný a lojálny zákazník – základný kameň úspechu podniku. In: Kvalita. Roč. 12, č. 2/ 2005. HINGSTON, P.: Efektívny marketing. Bratislava: Ikar, 2002, ISBN 80-5510399-2. ŠTARCHOŇ, P. - FALTYS, J. - DZUGASOVÁ, J.: Priamy marketing. Bratislava: Direct marketing beta, 2004, ISBN 80-969078-5-9. 3 - 2007 39 R E S U M É Inf luence of firm culture on engagement and stabilisation of employees in quality management system conditions ľudské zdroje Achievement of quality aims in an organisation is influenced by engagement and loyalty of its employees. The firm quality culture can, therefore, be considered as one of the retention tools. This paper is concerned with these aspects and with their influence on stabilisation and satisfaction of employees in the total quality management conditions. Jaromíra Vaňová, Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave Vplyv firemnej kultúry na angažovanosť a stabilizáciu zamestnancov v podmienkach systému manažérstva kvality Úvod Cestou k zabezpečeniu konkurencieschopnosti organizácie a jej úspechu na trhu je zavedenie a udržiavanie efektívneho systému manažérstva kvality. Na uľahčenie splnenia zámerov kvality sa stanovilo osem zásad manažérstva kvality, z ktorých jednou je aj angažovanosť ľudí, „ľudia na všetkých úrovniach sú základom organizácie a ich plná angažovanosť umožňuje využívať ich schopnosti s cieľom maximálneho osohu pre organizáciu“. [4] V súčasnosti postupne rastie záujem zo strany organizácií o dlhodobé udržanie a stabilizáciu zamestnancov. V tejto súvislosti je potrebné zamerať sa v rámci systému manažérstva kvality na spokojnosť interných zákazníkov - zamestnancov. Ako ukazujú uskutočnené výskumy, firemná kultúra vplýva na spokojnosť zamestnancov, ich spokojnosť zasa 40 3 - 2007 ovplyvňuje lojalitu a angažovanosť v organizácii. Už Tomáš Baťa tvrdil, že „podniková kultúra sa pozná ľahko, ľudia majú z kvalitnej práce radosť, usmievajú sa, práca im prináša naplnenie a uspokojenie...“ [3] Spokojnosť zamestnancov možno všeobecne charakterizovať ako subjektívne prežívanú diferenciu, resp. mieru súladu ideálneho a skutočného stavu, znásobenú pripisovaným osobným významom. Niektorí autori považujú spokojnosť za emóciu, iní za postoj. S nízkou úrovňou spokojnosti, angažovanosti, resp. spätosti s organizáciou a nenaplnenými očakávaniami súvisí fluktuácia zamestnancov. Vzhľadom na dodatočné náklady, ktoré predstavuje, sa organizácie snažia maximálne znížiť jej rozsah, a to napr. aj vytváraním podmienok na zmenu postojov, ktoré ju spôsobujú. Firemná kultúra Prístupy k definovaniu a chápaniu firemnej kultúry sú rôzne, čo môže mať príčinu v jej abstraktnej, nehmotnej povahe, ako aj v rôznych vedných odboroch, ktoré sa ňou zaoberajú - ekonómia, manažment, sociológia, sociálna psychológia, antropológia.... Firemná kultúra ovplyvňuje správanie a konanie zamestnancov a manažérov organizácie, tak dovnútra, ako i navonok. Mnohí autori ju nazývajú dušou organizácie. Pri chápaní firemnej kultúry sa opierame o Scheinov trojúrovňový model. Prvá úroveň obsahuje základné premisy, neuvedomené a samozrejmé predstavy, vnemy, myslenie a pocity, ktoré tvoria východiskový bod pre hodnoty a konanie. Na druhej úrovni sa nachádzajú prejavené hodnoty, ktoré sú vyjadrené v stratégiách, cieľoch a filozofii. Na tretej úrovni sa konečne zobrazujú Každá organizácia je pritom spoločenstvo s vlastnými vzormi orientácie, normami správania a symbolmi. Symboly spájajú vzhľad znakov so skúsenosťami, zážitkami alebo tradíciami. Pozitívny vplyv firemnej kultúry sa prejavuje, ak jej obsah je zreteľne odrazom podnikateľskej stratégie a celkovej filozofie riadenia organizácie. Z nich vychádzajú základné požiadavky na pracovné a sociálne správanie zamestnancov a manažmentu. Vo firemnej kultúre sa odráža štýl riadenia, prístup vedenia k zamestnancom a ich postavenie a hodnota v organizácii, ako aj súdržnosť skupín (tímový duch, resp. individualizmus). Tieto faktory sa vyznačujú dôležitou funkciou vo firemnej kultúre. Tvoria bezprostredné pracovné prostredie a determinujú z pohľadu zamestnancov časť firemnej kultúry, ktorá nezávisle od abstraktných smerníc a filozofií je zodpovedná za to, či pracovné zážitky sú hodnotené pozitívne alebo negatívne. Tvoria časť firemnej kultúry, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v dennej interakcii na pracovisku a ovplyvňuje spokojnosť. Firemná kultúra a jej vplyv na angažovanosť a stabilizáciu zamestnancov Firemná kultúra je vďaka svojej abstraktnej povahe ťažko pochopiteľná a z tohto dôvodu aj jej skúmanie možno vykonávať iba nepriamo, a to prostredníctvom správania sa ľudí. V rámci výskumu chápania firemnej kultúry a jej vplyvu na zamestnancov a manažérov v organizáciách sme zisťovali spokojnosť s jednotlivými pracovnými podmienkami. Respondenti vyjadrovali spokojnosť s nasledujúcimi pracovnými podmienkami: • isté pracovné miesto, • dobrý plat, • zaujímavá práca, • milí kolegovia, • možnosti rozvoja a vzdelávania, • dobré pracovné prostredie, • možnosti kariérneho postupu, • nadriadený, ktorý je odborníkom, Obr. 1: Spokojnosť zamestnancov a manažérov strednej úrovne riadenia podľa prístupu zamestnávateľskej organizácie k firemnej kultúre • spravodlivý nadriadený, • primeraná spätná väzba, • práca zodpovedajúca schopnostiam, • osobný úspech. Získaný súbor odpovedí bol rozdelený podľa odpovede na otázku: „Podnikové ciele a smerovanie v oblasti firemnej (resp. organizačnej) kultúry sú vedením vašej organizácie jasne komunikované“ na skupinu zamestnancov z organizácií s jasne komunikovanou firemnou kultúrou a zamestnancov, ktorí uvádzajú, že v ich organizácii ciele firemnej kultúry nie sú vedením jasne komunikované, takisto skupina manažérov strednej úrovne riadenia bola rozdelená týmto spôsobom. Z porovnávania týchto skupín, podľa odpovedí na jednotlivé otázky, boli zistené rozdiely v ich spokojnosti. ľudské zdroje artefakty, ktoré obsahujú viditeľné štruktúry a procesy. Na posúdenie hodnovernosti hodnôt a interpretovanie významu artefaktov musia byť pochopené a správne dešifrované základné premisy. Z viditeľných artefaktov, ako architektúra a oblečenie, môžeme získať prvé kultúrne dojmy, priradenie významu je však možné iba obmedzene. Tieto tri úrovne pôsobia v hierarchickom slede a vo vzájomných vzťahoch. Pre názornosť vyjadrenia rozdielov v spokojnosti jednotlivých skupín respondentov sú priemerné hodnoty pracovnej spokojnosti uvedené na obr. 1. Z uvedeného obrázka je názorne vidieť, že najmenšiu spokojnosť s atribútmi práce vyjadrili zamestnanci v organizáciách, kde vrcholový manažment firemnej kultúre nevenuje dostatočnú pozornosť a ciele a smerovanie v oblasti firemnej kultúry nie sú vedením jasne komunikované. Najvyššiu spokojnosť (takmer rovnakú) vykazujú skupiny zamestnancov a manažérov strednej úrovne riadenia z organizácií s jasne komunikovanou firemnou kultúrou a podnikovými cieľmi. V tejto súvislosti respondenti odpovedali i na otázku: Môžete tvrdiť, že u zamestnancov vládne lojalita a disciplína?“ Odpovede sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 1. 3 - 2007 41 ľudské zdroje Tabuľka 1: Tabuľka 2: Pri skúmaní ochoty zotrvať v organizácii bola respondentom položená otázka: „Môžete povedať, že by ste rada/rád zostali pracovať čo najdlhšie v tejto organizácii?“ Odpovede sú uvedené v tabuľke 2. Z uvedených údajov môžeme konštatovať, že zaangažovanosť a lojalita zamestnancov je faktor, ktorý ovplyvňuje najmä spokojnosť s cieľmi a hodnotami organizácie, čo sa prejaví v ochote a pripravenosti k podávaniu výkonov pre organizáciu, ako i v želaní a vôli zamestnancov zostať zamestnancom organizácie. Firemnú kultúru tak môžeme považovať za jeden z nástrojov vplyvu na motiváciu a udržanie zamestnancov v organizácii. Manažérstvo firemnej kultúry Manažérstvo firemnej kultúry môžeme chápať ako súčasť riadenia organizácie. Zameriava sa na systém organizácie, najmä na vzory interakcie medzi príslušníkmi organizácie, ako aj ich vystupovanie navonok, s cieľom identifikovať potenciál zdrojov a ich efektívne využitie pre organizáciu. Má slúžiť na zvyšovanie hospodárnosti organizácie minimalizovaním času adaptácie na zmeny trhu, nárastom efektívnosti, zlep- 42 3 - 2007 šenou orientáciou na trhu, zameraním na podstatné kompetencie a podporou flexibility organizácie. Na úspešné využitie manažmentu kultúry je potrebný nový typ manažéra, ktorý svoje myslenie a konanie orientuje na dlhodobé perspektívy. Popri systémovom myslení je potrebná senzibilita ku kultúre, schopnosť prenášať podnikové vízie, nadchnúť zamestnancov, predstaviť všeobecne zrozumiteľné hodnoty a upevňovať ich. Záver o najlepších a pokiaľ sa organizácie nepostarajú o to, aby pritiahli najlepších z najlepších, budú sa musieť uspokojiť s priemerom, pretože počet kvalifikovaných uchádzačov klesá. Aby organizácia mohla splniť svoje ciele a stimulovať inováciu, musí podporovať angažovanosť ľudí. Článok bol spracovaný v rámci riešenia výskumného projektu VEGA č. 1/2586/05 Využitie personalistických ukazovateľov pri riadení ľudských zdrojov v podnikateľskej praxi v súvislosti so vstupom SR do EÚ. Literatúra Stúpajúca miera fluktuácie, hrozba úniku dôverných informácií a know how, nespokojní zákazníci, ktorí musia v organizácii meniť svojho kontaktného partnera sú výsledkom klesajúcej spokojnosti zamestnancov. Snaha zabezpečiť konkurencieschopnosť organizácie je dôvodom, ktorý núti manažment premyslieť v súčasnosti svoju stratégiu. Na dôležitosť úloh v oblasti udržania a stabilizácie zamestnancov poukazuje aj demografický vývoj populácie. Podľa dostupných výskumov sa do roku 2010 zníži generácia 25 až 35 ročných asi o štvrtinu. Personalisti v blízkej budúcnosti predpokladajú zostrenie boja [1] ALLEN, N.J. - MEYER, J.P.: The measurement and antecedents of affective, continuance and normative commitment to the organization. In: Journal of Occupational Psychology, 63, 1990, str. 1-18 [2] FRIEDLI, V. - THOM, N.: Personalerhaltung. Ein Element des nachhaltigen Personalmanagements. Arbeitsbericht Nr. 53 des Instituts für Organisation und Personal der Universität Bern, Bern 2001, www.iop.unibe.ch [3] PETŘÍKOVÁ, R. a kol.: Lidé v procesech řízení. Ostrava: PROFESSIONAL PUBLISHING, 2007. ISBN 978-80-86946-283 [4] Súbor noriem ISO 9000: 2000 [5] VAŇOVÁ, J. – BABEĽOVÁ, Z. - HOLKOVÁ, A.: Retenčný manažment. In Vedecké práce MtF STU v Bratislave so sídlom v Trnave, 2005, č. 20 , s. 177 - 182. ISSN 1336-1589 R E S U M É Optimization of process and number of employees through simulation method The paper is concerned with optimization of a number of employees based on a system productivity and using the process and structure simulation method. infor mácie Marta Krajčíová, samostatná konzultantka Optimalizácia procesov a počtu zamestnancov metódou simulácie Vo februári a marci tohto roku som dostala príležitosť riešiť projekt Kapacitného plánovania Sekcie riadenia ESF (Európsky sociálny fond), Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Keď som sa dozvedela, že je potrebné optimalizovať počet zamestnancov, okamžite ma napadla myšlienka použiť na projekte metodiku simulácie. Dnes by som sa chcela podeliť o svoje skúsenosti, myšlienky a povedať, ako sme tento projekt riešili. organizačná štruktúra bola navrhnutá v súlade s procesmi. Na projekte bolo potrebné nájsť odpovede na tieto otázky: Aký počet zamestnancov je optimálny? Ako sú zamestnanci vyťažení? Aká je ich výkonnosť? Akú dosahujú produktivitu? Je vôbec možné v štátnej správe merať produktivitu zamestnancov? Čo vlastne ovplyvňuje produktivitu zamestnancov a ako ju vypočítame? Ako a čo budeme merať? Aké sú výstupy procesov? Aký problém potreboval zákazník riešiť ? Pri výpočte produktivity organizácie sme vychádzali z týchto definícií a vzorcov: Ako vyplýva z názvu projektu, hlavným problémom bolo kapacitné plánovanie, alebo návrh optimálneho počtu zamestnancov v Sekcii riadenia ESF. Optimalizovať počet zamestnancov neznamená prepúšťať ľudí, ale hľadať ich optimálny počet na vykonávanie procesov a činností. Manažment ESF sa rozhodol na podporu rozhodovania použiť pri optimalizácii funkčných miest (FM) sofistikovanú metódu. Východisková situácia Procesy ESF boli na začiatku projektu definované a popísané, nová Produktivita = ako úspešne využívame fyzické zdroje - pracovníkov, výrobné zariadenia, materiál Produktivita = výstup/vstup Produktivitu organizácie môžeme sledovať na troch úrovniach podrobnosti: 1. Produktivita systému (Sk) Produktivita systému = pridaná hodnota/počet pracovníkov (všetkých/jednicových) 2. Produktivita tímu (%) Produktivita tímu = počet kusov x čas na výrobu 1 ks/kapacita tímu (disponibilný čas FM x počet FM) x 100% 3. Produktivita zdroja (%) = vý- konnosť zdroja (%) = stupeň vyťaženia zdroja (%) Stupeň vyťaženie FM = Σ odvedený normovaný čas/čas prítomnosti v práci x 100%. Odvedený normovaný čas = čas spracovania činností, ktoré vykonáva FM v procesoch. Čas prítomnosti v práci = pracovná doba FM za sledované simulované obdobie. V prípade ESF sme počítali produktivitu tímu a produktivitu zdroja (FM). Metodika kapacitného plánovania Na projekte sme použili metodiku simulácie procesov a organizačnej štruktúry. Cieľom simulácie je na základe vstupných dát optimalizovať procesy, organizačnú štruktúru a počet zamestnancov. Hlavná sila simulácie spočíva v tom, že pre navrhnuté procesy, produkty s ich početnosťami, organizačnú štruktúru, FM a počty zamestnancov, môžeme predpovedať budúce správanie systému a zmenou parametrov systému optimalizovať konečný výsledok. Simulácia umožňuje v krátkom počítačovom čase (1-5 minút) predpovedať správanie systému v horizonte 1-7 rokov. 3 - 2007 43 Základné vstupné parametre systému sú: infor mácie • počet zamestnancov na funkčnom mieste, • pracovná doba zamestnancov, • čas trvania činností, čas prestojov (statické oneskorenie) - čakanie na vstupy od iných procesov, • početnosť vstupov do procesu za sledované časové obdobie, • pravdepodobnosť vetvenia paralelných procesov. Medzi obmedzenia simulácie patria: Obr. 1: Model produktivity Čo tvorí systém? • Ciele • Prvky - Procesy do úrovne činností - Organizačná štruktúra do úrovne FM - Produkty - Dáta • Vzťahy medzi prvkami systému - Procesy - procesy cez hierarchiu - Procesy - procesy cez rozhrania - Procesy - produkty - Procesy - organizačná štruktúra - Činnosti - funkčné miesta - Scenáre - procesy - Simulácie - procesy - Organizačné jednotky - organizačné jednotky cez hierarchiu 44 3 - 2007 - Organizačné jednotky funkčné miesta Kedy môžeme použiť simuláciu? Simuláciu môžeme použiť v prípade zložitých systémov (minimálne 5 parametrov) so vzťahmi: proces organizačná štruktúra, organizačná jednotka - funkčné miesto, proces produkty, ktoré nedokážeme ľahko spočítať, napr. v MS Exceli, ktoré majú štatistické správanie, kde pracujeme s veľkým počtom vstupných dát a keď potrebujeme rýchly výsledok na podporu rozhodovania. Simulácia je nástroj na rýchlu optimalizáciu a výpočet základných charakteristík procesov a zamestnancov, kedy meníme parametre systému (v krátkom čase) a skúmame správanie procesov a ľudí v dlhšom časovom období. • zložitá realita, ktorú treba pretransformovať do systémov a modelov, • výber vhodného procesného scenára a simulácií, • zložitosť, počet a logický návrh procesov, • precíznosť modelovania, dodržiavanie pravidiel modelovania, veľký detail modelovania, • veľká prácnosť pri simulácii, • vysoké požiadavky na presnosť vstupných dát, • náročná interpretácia získaných údajov. Ako modelovať zložitú realitu ? Riešením pre modelovanie zložitej reality je jej abstrakcia do systémov (procesov, organizačnej štruktúry, FM, produktov a dát) a modelov, najlepšie vo vhodnom softvérovom nástroji. Čím vyššiu úroveň abstrakcie - nadhľadu dosiahne, tým ľahšie pochopíme princípy simulácie a tým ľahšie môžeme ďalej pokračovať v práci. Pri simulácii vyberáme vhodný procesný scenár, ktorý najlepšie odráža realitu, prípadne je kritickým miestom procesov, alebo je zovšeobecnením viacerých podobných scenárov. Výber vhodného scenára a zaradenie procesov do simu- priek tomuto paradoxu výsledky simulácie sú optimistické a pri vhodnom kompromise v presnosti dát poskytuje simulácia dobré výsledky, ktoré slúžia manažmentu na rozhodovanie. Obr. 2: Simulácia procesov lácie je možno vykonať na základe: 1. procesnej súvislosti (do scenára patria procesy jednej skupiny procesov, medzi procesmi sú jasne definované rozhrania - tok práce a tok produktov - vstupy a výstupy procesov), 2. časovej súvislosti (scenár má trvanie 7 rokov, 3 roky, 1 rok), 3. súvislosti na úrovni funkčných miest (scenár vykonávajú rovnaké FM). Poznáte svoje procesy? Aký veľký detail je potrebné poznať? Základom simulácie je dokonalá znalosť procesov. Tu sa vynára otázka, čo to znamená? Aký veľký detail je potrebné poznať? Potrebná je presná logická štruktúra procesov, presné rozhrania medzi procesmi, jasný výstup procesov a jasne definované FM pri činnostiach. Pokiaľ neurobíme pri modelovaní procesov tento detail, simulácia nám nebude fungovať. ka znie: Je vôbec potrebná veľká presnosť dát? Aká nepresnosť dát je ešte únosná? Keď zvýšime presnosť jedného parametra, druhý je nepresný, ako dosiahneme rovnováhu systému? Ako pracovať s nepresnosťou dát? Prvý prístup k zvýšeniu presnosti dát je - validácia, validácia, validácia. Druhý prístup je pracovať s nepresnosťou a zmieriť sa s tým. Keď porovnávame nepresné s nepresným, dosiahneme dobrý výsledok znamená to 70 - 80 % úspešnosť. Cieľom nie je dosiahnuť 100 % presnosť. Ukazuje sa, že druhý prístup je riešením zložitej reality zberu dát. Paradox simulácie Pri simulácii sa stretávame s jedným veľkým paradoxom: na jednej strane vidíme veľké obmedzenia, ktoré vyplývajú zo zložitej reality a zložitých systémov, na druhej strane je tu požiadavka na presné procesy, presné algoritmy a presné dáta. Na- Presnosť dát, alebo ako pracovať s nepresnosťou? Je jasné, že čím presnejšie dáta máme, tým presnejšie výsledky vieme dosiahnuť. Realita je však iná. Dáta sú nepresné a presnosť metódy zberu dát je na úkor času. Otáz- infor mácie Výstupy simulácie • Kumulované a detailné štatistiky: procesov, udalostí, funkcií a zdrojov. • Procesná štatistika - počet vytvorených procesov, počet dokončených procesov, doba spracovania procesov za sledované obdobie, statické oneskorenie procesov. • Štatistika funkcií - počet spracovaných funkcií. • Štatistika ľudských zdrojov produktivita tímu, stupeň vyťaženia FM. Rovnováha parametrov vstupujúcich do simulácie a výsledkov simulácie V súvislosti s paradoxom simulácie sa vynára otázka, ako vyhodnotiť a interpretovať výsledky simulácie? Simulácia poskytuje množstvo dát, ktoré je potrebné spracovať do zmysluplných informácií a poskytnúť tak manažmentu organizácie podklady na rozhodovanie. V priebehu simulácie naša snaha smeruje ku komplexnosti. Pri vyhodnotení výsledkov potrebujeme z množstva získaných dát vybrať iba niektoré dáta. Vyhodnotenie sa netýka každého parametra osobitne, ale poskytuje nám celkový pohľad na organizáciu. Porovnávame súčasný stav procesov s budúcim stavom procesov, scenár 1 so scenárom 2, prípadne 1 rok s 3 rokmi. Pri vyhodnotení sa zaoberáme tiež otázkou, ako ovplyvní zmena parametrov systému výsledky? Ktoré výsledky odrážajú realitu? Koľko simulácií je potrebné spustiť, aby vý- Obr. 3: Realita, systémy, modely, SW 3 - 2007 45 infor mácie Obr. 4 : Postup simulácie procesov sledky boli čo najlepšie? Na základe analýzy súčasného stavu systému navrhujeme optimalizačné opatrenia, modelujeme budúci stav systému, ktorý simulujeme s novými parametrami a na základe výsledkov simulácie navrhujeme odporúčania na podporu rozhodovania. Postup simulácie je zobrazený na obrázku 4. • Postup projektu : zákazník - realita, konzultant - modely, metodika. • Náročnosť na zložitosť problematiky, vzťahy systémov a abstraktné myslenie. • Časová náročnosť projektu. • Optimalizovať iba niektoré procesy, nie všetky naraz. • Ukazuje sa, že aj v štátnej správe je možné simulovať procesy. Otázky na koniec Skúsenosti • Pochopenie toho, čo chce zákazník, aké sú ciele optimalizácie. Čo si o tom myslíte? Veríte tomu, že to funguje? Ja som sa presvedčila v minulosti na iných projektoch a teraz na projekte ESF, že áno. Ukázalo sa, že voľba metodiky simulácie bola správna a priniesla ESF očakávané výsledky. Moja osobná skúsenosť je dobrá a o ňu som sa chcela podeliť. Literatúra [1] KOŠTURIAK, J. - KRAJČÍOVÁ, M.: Procesné audity a podnikové ukazovatele, IPA Slovakia, 2007. [2] KRAJČÍOVÁ, M. - SZŐKE, T.: Kapacitné plánovanie Sekcie riadenia ESF MPSVR. Záverečná správa, marec 2007. Cer tifikáci a: Certifikáci tifikácia: nažér a kv alit 1 syss témo témovv ma manažér nažérss tv tva kvalit alityy - ISO 900 9001 - sy - sy vi nažér a - ISO 11400 400 1 syss témo témovv en envi virr onmentálneho ma manažér nažérss tv tva 4001 - sy nažér aB OZP - OHS AS 11800 syss témo témovv ma manažér nažérss tv tva BO OHSAS 8001 800 1 Vzdeláv a ni e Vzdeláva nie er né audit Ext Exter erné audityy a dr esa: dresa: LIGNO TES TING .s. LIGNOTES TESTING TING,, aa.s. PROCERT Technická 5 1 004 4 Br a ti sla 821 Bra tisla slavv a 82 PROCERT Certifikačný orgán certifikujúci manažérske systémy t el.: 02/436 4 30 75 02/4364 3075 02/436 4 30 74 02/4364 307 f ax: 02/4363 2958 mobil: 0905 58 4 771 16 584 0905 529 93 1 931 e-mail: pr o cer t@pr o cer t.sk pro cert@pr t@pro cert.sk www .pr o cer www.pr .pro cert.sk t.sk Medzi nár o dne uznáv a ná cer tifikáci a Medzinár náro uznáva certifikáci tifikácia akr edit o v a ná v rrôzn ôzn ach výr ob eb oblass ti tiach výrob obyy a služi služieb akredit edito ôznyy ch obla 46 3 - 2007 infor mácie Značka kvality SK ... „Spotrebiteľ očakáva od potraviny primeranú kvalitu za výhodnú cenu, senzorickú kvalitu, lákavý dizajn, biologickú hodnotu a v neposlednom rade definovaný obsah energie na obale výrobku.“... Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa slovenskí poľnohospodári a potravinári dostali do silnej konkurencie s výrobcami agropotravinárskych produktov z ostatných krajín EÚ. Podpora domácich výrobkov sa preto stáva čoraz aktuálnejšia. Ministerstvo pôdohospodárstva naštartovalo program označovania kvalitných poľnohospodárskych výrobkov a potravín logom, ktoré spotrebiteľom poskytne rýchlu informáciu o tom, že výrobok je kvalitný, bezpečný a slovenského pôvodu. Výrobca, ktorý sa uchádza o „Značku kvality SK“, musí preukázať, že vyrába z kvalitných domácich surovín, v celom procese výroby dodržiava správnu hygienickú prax a prísne technologické postupy. z dovozu a pomáhať slovenským výrobcom pri predaji ich výrobkov. Súčasný spotrebiteľ si veľakrát pri kúpe akéhokoľvek výrobku kladie otázku, čo charakterizuje jeho kvalitu. Pri kúpe potravinárskeho výrobku je poznanie jeho kvality ešte dôležitejšie. Spotrebiteľ očakáva od potraviny primeranú kvalitu za výhodnú cenu, senzorickú kvalitu, lákavý dizajn, biologickú hodnotu a v neposlednom rade definovaný obsah energie na obale výrobku. Kvalita výrobku spočíva teda v jeho schopnosti uspokojiť potreby a požiadavky spotrebiteľa. Môžeme však povedať, že z pohľadu obchodu kvalitné je to, čo sa predáva, výrobok, ktorý je na trhu úspešný. Z histórie programu Značka kvality SK Program označovania výrobkov logom sa zaviedol s cieľom uspokojiť požiadavky agropotravinárskeho trhu na bezpečnosť, kvalitu, pôvod a tradíciu príslušných surovín a výrobkov, ako aj s cieľom pravidelnej kontroly dodržiavania schválených podmienok. Hlavným zámerom tohto programu je propagovať domáce výrobky na domácom trhu pred konkurenčnými Potreba vytvoriť národný program, ktorý by podporoval predaj kvalitných slovenských poľnohospodárskych výrobkov a potravín a zároveň aj zvyšoval ich kvality, sa stala aktuálnou koncom 90-tych rokov. Už vtedy sa po vzore okolitých štátov začal pripravovať národný program podpory poľnohospodárskych výrobkov a potravín. 3 - 2007 47 infor mácie K príprave tohto programu sa využívali skúsenosti členských štátov Európskej únie, a to hlavne Francúzska a Nemecka, ale aj štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 spoločne so Slovenskom, hlavne Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovinska. Ministerstvo pôdohospodárstva SR vyhlásilo v roku 2004 Národný program podpory domácich poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorého hlavnou prioritou bola propagácia výrobkov nesúcich Značku kvality SK, avšak v súlade s platnou legislatívou Európskej únie v oblasti propagácie a marketingu. Prvé výrobky, ktorým bola udelená Značka kvality SK, boli slávnostne ocenené v tom istom roku na výstave Agrokomplex v Nitre. Doteraz sa udeľovanie značky uskutočnilo päťkrát a právo označovať svoje výrobky Značkou kvality SK malo v rokoch 2004-2006 27 výrobcov, a to pre 107 výrobkov. V roku 2007 sa prihlásilo 37 výrobcov s viac ako 140 výrobkami. Počet výrobcov a výrobkov, ktorým bola udelená „Značka kvality SK“ v jednotlivých rokoch Zdroj: VÚP, vlastné údaje Zoznam výrobcov za rok 2007 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 48 ALFA BIO SLOVAKIA, s.r.o., Zvolen ANPROKRMI, s.r.o., Galanta ASPARAGUS, spol. s r.o., Veľké Leváre BAGETA – Ing. Vojtech Gottschall BALCIERÁK MILAN – PEKÁREŇ, Zubrohlava BRYNDZIAREŇ A SYRÁREŇ, s.r.o., Zvolenská Slatina CECH BRYNDZIAROV, Modra CECH PEKÁROV A CUKRÁROV REGIÓNU ZÁPADNÉHO SLOVENSKA DELIKATESY, s.r.o., Holíč DRU, a.s., Zvolen GAS - FAMILIA, s.r.o., Stará Ľubovňa HEINEKEN SLOVENSKO, a.s. HUBERT J.E:, s.r.o., Sereď HYDINA ZK, a.s., Košice KOLAGREX Int., spol. s r.o., Kolárovo LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a.s., Levice MASO PARÍŽEK, s.r.o., Martin MILK- AGRO, s.r.o., Sabinov MILSY, a.s., Bánovce nad Bebravou MLIEKOSERVIS Slovakia, a.s., Zvolen NESTLÉ SLOVENSKO, s.r.o., Prievidza 3 - 2007 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. NOVOFRUCT SK, s.r.o., Nové Zámky PAVELKA VINO, Pezinok PERKINS, a.s., Poprad PLOSE FRUCTOP, s.r.o. POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO, Čachtice RADOMA SK, a.s., Bratislava RISO-R, s.r.o., Rimavská Sobota SLOVRYB, a.s. SVAMAN, spol. s r.o., Myjava TATRAKON, spol. s r.o. Poprad TATRAMEL, s.r.o., Dolný Smokovec TATRANSKÁ MLIEKAREŇ, a.s., Kežmarok TVRDOŠÍNSKA MLIEKÁREŇ, s.r.o., Tvrdošín ZDRUŽENIE SKALICKÝ TRDELÍK, Skalica ZDRUŽENIE ZÁZRIVSKÝCH KORBÁČIKÁROV, Zázrivá Zoznam výrobcov za roky 2004 – 2006 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. ALFA BIO Slovakia, s.r.o., Zvolen APIS, spol. s r.o., Veľké Kapušany BIO-plus, s r.o., Spišská Nová Ves DOMA spol. s r.o., Prešov Eduard Rada, a.s., PIVOVAR STEIGER, Vyhne Ing. Tibor Varga - VITAFLÓRA, Kolárovo KLEMBER A SPOL, s r.o., Dunajská Streda KOLAGREX Int., spol. s r.o., Kolárovo KOMES Plus, s.r.o., Rozhanovce KORO, s.r.o., Rimavská sobota MEDOS VARGA, spol. s r.o., Veľký Meder MILSY, a.s., Bánovce nad Bebravou MRAZIARNE, a.s., Sládkovičovo NOVOFRUCT SK, s.r.o., Nové Zámky OLD HEROLD, s.r.o., Trenčín PALMA-TUMYS, a.s., Bratislava Peter Bendik - PERKINS, Poprad PILSBERG, s.r.o., Poprad PÚCHOVSKÝ MÄSOVÝ PRIEMYSEL, a.s., Púchov RYBA KOŠICE, spol. s r.o., Košice SENICKÁ MLIEKAREŇ, a.s., Senica TATRAKON, spol. s r.o., Poprad TVRDOŠÍNSKA MLIEKAREŇ, s.r.o., Tvrdošín Villa Vino RAČA, a.s., Bratislava Združená stredná škola poľnohospodárska a rybárska, Mošovce ZVOLENSKÁ HYDINA, spol. s r.o., Zvolen Zdroj: VÚP, vlastné údaje Výskumný ústav potravinársky (VÚP) je odborným garantom programu Značka kvality SK a aj organizačným garantom propagácie a marketingu kvalitných poľnohospodárskych výrobkov a potravín na slovenskom trhu. Na tento účel bol vytvorený „Inštitút kvality“, ako samostatné oddelenie so vzájomne prepojenými zložkami, a to „Značka kvality SK“ a „Politika kvality EÚ“. Najdôležitejšou úlohou Inštitútu kvality je podporovať predaj kvalitných slovenských poľnohospodárskych výrobkov a potravín na domácom trhu. Čiastkovými úlohami bude organizačné zabezpečenie programu Značka kvality SK, informačné a propagačné činnosti v médiách, výstavná činnosť, informačné a vzdelávacie činnosti pre výrobcov v rámci politiky kvality. „Značka kvality SK“ infor mácie V tomto roku bolo vo Výskumnom ústave potravinárskom posúdených odborne, ale aj senzoricky, ako sme už spomínali, viac ako 140 výrobkov zastupujúcich rôzne odvetvia potravinárskeho priemyslu. Následne odborná komisia odporučila ministrovi pôdohospodárstva udeliť Značku kvality SK 116 výrobkom od 37 výrobcov. Slávnostné udeľovanie Značky kvality SK v tomto roku sa uskutočnilo na slávnostnom večere vystavovateľov Agrokomplexu 16.8.2007 v kaštieli Dolná Malanta. Symbol Značky kvality SK a slávnostné dekréty k jednotlivým výrobkom osobne odovzdal Miroslav Jureňa, minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Výrobky so Značkou kvality SK sú a budú propagované v reklamnej kampani na podporu domácich poľnohospodárskych výrobkov a potravín a taktiež sa s nimi mali možnosť zoznámiť návštevníci tohoročného Agrokomplexu. V stánku ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky boli vystavené všetky výrobky, ktoré majú právo používať Značku kvality SK, a to aj tie z minulých rokov. Prečo vlastne tento národný program podpory poľnohospodárskych výrobkov a potravín vznikol? Dôvody sú v podstate jasné. Ide v ňom o podporu kvalitnej domácej produkcie potravín nadštandardnej kvality, pomoc spotrebiteľovi v orientácii na trh s potravinárskymi výrobkami, stimulácia výrobcu k výrobe kvalitných výrobkov, nepodriadiť sa tlaku dovozu a snahám o zvýšenie na úkor kvality a hlavne prispieť k skvalitneniu vitality a zdravia obyvateľstva. Hlavné kritériá na rozhodovania o udelení Značky kvality SK boli obsiahnuté aj v hesle tohtoročnej výstavy Agrokomplex: “Zdravá výživa, kvalita a tradícia”. Stojí za zmienku, že udeľovanie a používanie Značky kvality SK je v tomto roku bezplatné. Výrobcovia, ktorým bola udelená značka v minulých rokoch, sú povinní dodržiavať zásady o udeľovaní značky, platné pri udelení značky. Predpokladá sa, že v budúcich rokoch bude Značka kvality SK opäť spoplatnená, ale poplatky by mali byť výrazne nižšie ako v minulých rokoch. Podrobnosti o zásadách na tento rok možno získať na stránke ministerstva www.mpsr.sk. Prihlášky sa budú aj po Agrokomplexe 2007 naďalej prijímať počas celého roka. Odborná komisia, zložená z nezávislých odborníkov, zástupcov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva zdravotníctva SR a VÚP, odporučí ministrovi, ktorým prihláseným poľnohospodárskym výrobkom a potravinám udeliť Značku kvality SK. Minister udeľuje Značku kvality SK rozhodnutím na tri roky, výrobkom sezónneho charakteru na jeden rok. Kvalita domácich potravín je v súčasnosti jednou z priorít ministerstva a je dôležité, aby bola chápaná komplexne. Je nutné ju chápať ako celok, preto i tradičné výrobky prihlásené v systéme politiky kvality Európskej únie získali v tomto roku Značku kvality SK. O udelenie značky požiadali združenia za svojich výrobcov, a to: Združenie Skalický trdelník, Cech bryndziarov pre slovenskú bryndzu, Združenie Zázrivských korbáčikárov, Mäso Parížek pre Šovdru – údenú šunku a Gazdovskú klobásu. V súčasnosti sa intenzívne pracuje na tom, aby sa zvýšil počet registrovaných výrobkov. Cieľom týchto aktivít je, aby sa kvalita stala rozhodujúcou na potravinárskom trhu. Soňa Supeková, Vladimír Pasiar Výskumný ústav potravinársky v Bratislave 3 - 2007 49 Seminár Nové trendy v manažérstve kvality infor mácie V priestoroch Materiálovotechnologickej fakulty STU (MTF STU) v Trnave sa v dňoch 18.-19. septembra 2007 uskutočnil 3. medzinárodný vedecký seminár Nové trendy v manažérstve kvality. Seminár organizovala katedra inžinierstva kvality, ktorá je súčasťou Ústavu priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality pod vedením doc. Ing. Ivety Paulovej, PhD. Cieľom seminára bolo: • výmena teoretických a praktických poznatkov z aplikácie predmetov študijného programu kvalita produkcie na všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia, • konfrontácia obsahu a metodiky výučby predmetov zameraných na kvalitu produkcie a s nimi súvisiacimi predmetmi, resp. študijnými programami, • možnosti a smerovanie študijného programu v súvislosti s požiadavkami trhu. Tematicky bol seminár rozdelený na štyri oblasti, ktoré tvorili jednotlivé sekcie: Prvú oblasť tvorili príspevky, ktoré informovali prítomných o študijných programoch zaoberajúcich sa problematikou v oblasti kvality a jej príbuzných a nadväzujúcich predmetov na niektorých katedrách, resp. fakultách. 50 3 - 2007 Seminár otvoril nestor v oblasti kvality na Slovensku Alexander Linczényi, bývalý vedúci katedry inžinierstva kvality na MTF STU v Trnave. Oboznámil prítomných o dôvode vzniku seminára pred 5 rokmi, ako aj o význame študijných programov Kvalita produkcie pre súčasnú podnikateľskú prax. S prvým príspevkom vystúpila vedúca katedry inžinierstva kvality Iveta Paulová, ktorá predstavila súčasné aktivity katedry v oblasti pedagogickej, vedecko-výskumnej i podnikateľskej. Následne odprezentovala nové smerovanie študijného programu I. stupňa (bakalárske štúdium) Kvalita produkcie, jeho prínosy a silné stránky v porovnaní spred 3 rokov. V nadväznosti na uvedený príspevok odznela informácia Jarmily Šalgovičovej o náplni II. stupňa (inžinierske štúdium) o študijnom programe Inžinierstva kvality produkcie a predpokladoch spôsobilosti absolventov pre prax. Kristína Zgodavová sa zamerala na predstavy a požiadavky III. stupňa štúdia na Fakulte mechatroniky Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčína. Edita Hekelová pripravila pre prítomných prierez študijných programov Kvalita produkcie vo všetkých troch stupňoch VŠ štúdia na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Druhá oblasť bola zameraná na prezentáciu smerovaní a návrhov nových predmetov na uplatňovanie nových trendov v manažérstve kvality. Na úvod vystúpil zahraničný hosť z Fínska – Ljudmil A. Golemanov, v súčasnosti hosťujúci profesor na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka a pútavou formou objasnil nové chápanie kvality ako súčasti kvality života, ktorý začína vo vesmíre. Renata Nováková informovala prítomných o návrhu nového predmetu Etické princípy v manažérstve kvality a jeho potrebe a význame začlenenia do štruktúry študijného programu. Renata Janošcová informovala o koncepcii výučby predmetov CAQ, o zámeroch a súčasnom stave. Iveta Paulová v ďalšom svojom vystúpení hovorila o implementácii súčasných trendov v manažérstve kvality do predmetu Manažérstvo kvality II ., ktoré tvoria oblasti procesného manažérstva, systému manažérstva kvality v automobilovom priemysle, integrovaného manažérstva, samohodnotenia, sociálnej zodpovednosti za manažérstvo kvality, Six-Sigma a pod. Tretiu oblasť tvorili prezentácie zaoberajúce sa aplikáciou manažérstva kvality na vysokých školách a zefektívnením výučby formou e-learningu : • Edita Hekelová – Návrh implementácie manažérstva kvality na STU • Peter Poljovka – Model CAF na FEI STU • Pavol Gejdoš a Marek Potkány - Uplatňovanie informačných technológií pri zvyšovaní kvality vzdelávania na vysokých školách Druhý deň seminára bol zameraný na aplikáciu poznatkov z manažérstva kvality v podnikateľskej praxi. Postupne odzneli nasledujúce príspevky: • Magdalena Mazur-Robert Ulewicz : Using the matrix and arrow diagram for the research on the Quality of train hoops • Stanislav Borkowski - Jacek Selejdak: Strukture of incompatibility and stability of pipes made from plastic quality level • Renata Stasiak-Betlejewska - Stanislav Borowski: Contemporary developmental orientations in the production on the example of the furniture branch • Renata Stasiak-Betlejewska - Magdalena Mazur: Managing the quality in the nest form of the organization • Karol Hatiar: Problematika ergonómie ako súčasť manažérstva kvality • Anna Šatanová - Martina Babicová: Návrh spôsobu výberu a hodnotenia dodávateľov • Jozef Petrík: Analýza výsledkov metrologických cvičení • Lenka Senčáková - Andrea Sútoová: Meranie spokojnosti zákazníka • Yulia Šurinová: Aplikácia FMEA v automobilovom priemysle infor mácie Iný pohľad na problematiku v oblasti manažérstva kvality a jej prístupoch vo výučbe načrtli prednášatelia Anna Šatanová z Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene a Petr Briš z fakulty manažmentu Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Na záver seminára sa skonštatovalo, že aktivity tohto zamerania sú prínosom pre ďalšie skvalitňovanie vysokoškolského štúdia v danej oblasti a očakáva sa ich pokračovanie aj v budúcnosti. Iveta Paulová Materiálovotechnologická fakulta STU Trnava 3 - 2007 51 Z knižnice manažéra Druhé vydání knihy infor mácie Baťova soustava řízení je na knižním trhu Od srpna 2007 je na českém i slovenském knižním trhu k dostání druhé vydání knihy Baťova soustava řízení. Obálka knihy je přiložena na obrázku. Autorka knihy Romana Lešingrová, rozená Vítková, napsala první vydání v roce 2005 jako výstup své disertační práce. Připravené druhé vydání je mnohem vyspělejší, praktičtější a z hlediska informací pro čtenáře také zajímavější. Druhé vydání knihy Baťova soustava řízení bude svou strukturou vycházet z prvního vydání knihy. Základní kapitolu tvoří popis Baťovy soustavy řízení, tedy praktik, které byly v průběhu let 1894 až 1939 využívány pro řízení firmy Baťa. Součástí knihy je také kapitola, která ukazuje možnosti využití Baťovy soustavy řízení pro současné podniky a školy. Druhé vydání knihy je od prvního odlišné v šesti bodech. 1. Druhé vydání je rozšířeno o kapitolu Historie firmy Baťa. 2. Vlastní popis prvků Baťovy soustavy řízení je obsáhlejší a rozšířený o nově zjištěné poznatky. 3. Možnosti využití Baťovy soustavy řízení v současnosti jsou rámcově zachovány, ale konkrétní možnosti využití jsou v určitých bodech změněny, doplněny a některé pasáže jsou naopak vypuštěny. 4. V tomto druhém vydání již není obsažena kapitola Obecný pohled na úspěšnost; je zde umístěna nová kapitola Podnikatelská strategie firmy Baťa v první polovině 20. století. 5. Druhé vydání knihy odstartuje novou ediční řadu, která bude tvořena čtyřmi svazky; jednotlivé svazky budou podrobně popisovat praktiky používané pro řízení a organizaci firmy Baťa, tyto praktiky budou dále popsány z pohledu majitelů nebo vedoucích pracovníků vybraných současných podniků. 6. Součástí druhého vydání je navíc rozsáhlý přehled baťovské literatury. Předmluvu knihy napsal profesor František Trnka (Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně) a doslov napsala profesorka Růžena Petříková (DTO CZ, s.r.o.). Kontakt na autorku: 52 3 - 2007 Ing. Romana Lešingrová (Vítková), Ph.D. E-mail: [email protected] Telefon: 00420 777 666 592 www.romanakladatelstvi.cz
Podobné dokumenty
editoria l
profesionáli v oblasti kvality čelíme, uvádzame spolu s príležitosťami, ktoré nám tieto výzvy ponúkajú.
Veríme, že so záujmom dočítate časopis až do konca. Prajeme si,
aby redakcia od vás dostávala...
soubor ke stažení
— buď ze Společenství,
— nebo ze třetí země v rámci režimu uznaného podle čl. 33 odst. 2 nařízení (ES) č. 834/2007 za
rovnocenný
— nebo ze třetí země, jejíž pravidla produkce a systém kontrol byly ...
Zde - Asociace společenské odpovědnosti
z roku 2007.
Věřím, že tato monografie poskytne rozšiřující materiály k problematice CSR, lidských
zdrojů, rovných příležitostí, environmentálního managementu a naváže tak na výstup z roku
2007: PR...
Rok 2007, č.3
len od autopriemyslu, ale aj od
ďalších, súvisiacich výrob v che
mickom, textilnom a ďalších sfér.
Ale aj v obchodovaní a to nielen
v exporte ale aj v importe.
Prečo je to tak
Potreba predajcov je...
Prováděcí nařízení Komise (EU) č. 508/2012 ze dne 20. června
Nezpracované rostlinné produkty (1)